Úloha vlády a jej zasahovanie do ekonomiky – príklad slovenska

Úloha vlády a jej zasahovanie do Úloha vlády a jej zasahovanie do ekonomiky –ekonomiky –

príklad Slovenskapríklad Slovenska

PETER GONDA

Konzervatívny inštitút M.R. Štefánika

Konferencia: „Reforma verejných financií“(Praha,22.4.2004)Projekt: „Prístupové kritériá a ich implementácia v kandidátskych

krajinách na vstup do EÚ“

„Model zahŕňajúci výlučne verejné statky neobsahuje ani jeden z prvkov vedúcich k efektívnosti, tak ako ich obsahuje trh so súkromnými statkami. Náklady spojené s dohodou či transakciami sú oveľa vyššie, pretože je tu

väčší počet ľudí, ktorých je treba zapojiť do jedného obchodu či výmeny.“

J. M. Buchanan (Hranice slobody, 1975)

Úloha vlády a jej zasahovanie do ekonomiky - príklad Slovenska 3

1. Východiská

Všeobecná téza: rozsiahlo uplatňované úlohy vlády a ich neopodstatnené zasahovanie do trhu:

- spôsobujú problémy s ich financovaním – s prílišným zaťažením daňových platiteľov (výzvy reforiem verejných financií - VF);

- brzdia rast ekonomickej výkonnosti a životnej úrovne obyvateľov v krajine (obmedzenia plnenia ekonomických kritérií kodaňských kritérií);

- ! deformujú (relativizujú) tradičné hodnoty neobmedzovanej konkurencie (a trhu), osobnej slobody a zodpovednosti a rešpektovania vlastníckych práv.


1. Východiská

Potvrdená v praxi počas 20. stor.: podstatné zvýšenie miery prerozdeľovania a vplyvu vlád s uvedenými negatívnymi dopadmi vo svete

/s odklonom od základ. funkcií vlády, rešpektovania podstaty (neefektívnosti) VF a nemožnosti dlhodobejšie prínos. impulzov fiskálnej politiky na reálnu ekonomiku/

najvýraznejšie v krajinách reálneho socializmu (vr. ČSSR);

značne v tzv. štátoch blahobytu (napr. vo Švédsku nárast vládnej spotreby z 6% HDP zač. 20.stor. na 73% zač. 90 r. – graf 1);

aj v iných krajinách (vrát. v USA – z 12% HDP v r. 1929).


1. Východiská

Postupné znižovanie váhy verejných výdavkov a daňovej záťaže subjektov v ekonomike iba v niektorých krajinách, napr. v Írsku a na Novom Zélande;

nadmerné prerozdeľovanie cez VF však pretrváva napríklad vo väčších štátoch kontinentálnej časti EÚ, „podporené“ podobnými „pseudo-princípmi“ z pozície EÚ (viac v časti 3. Problémy a riziká);

„odmena“ pre krajiny s „menšou vládou“ a nižšou mierou zdaňovania: vyšší reálny ekonomický rast, nižšia nezamestnanosť (osobitne dlhodobá) a vyššia miera ekonomickej slobody ako v krajinách s pretrvávajúcimi deformáciami vo verejných financiách.


1. Východiská

30

45

60

751987

1988

1989

1990

1991

1992

1993

1994

1995

1996

1997

1998

1999

2000

2001

2002

% H

DP

S

FR

G

IR

Graf 1: Vývoj verejných výdavkov k HDP (podľa SNA)

Zdroj: OECD

S – Švédsko, FR – Francúzsko, G – Nemecko, IR - Írsko


1. Východiská

48,5

39,235,5

33,5

58,4 53,4

0

20

40

60

S FR G NZ US IR

Ver

ej. v

ýd

avk

y /

HD

P (

%) -

r. 2

002

0

5

10

15

Reá

l. e

ko

n. r

ast

(%)

- r.

19

92

-200

2

Graf 2: Váha ver. výdavkov k HDP a ekon. rast v niekt. krajinách

Zdroj: OECD (2003)

S - Švédsko, FR - Francúzsko, G - Nemecko, NZ - Nový Zéland, US - USA, IR - Írsko


1. Východiská

Vnútorné východiská na Slovensku (vybrané) metodické: vymedzenie VF vo vzťahu k finančným tokom

v podmienkach SR (schéma 1) a vymedzenie jednotiek verejnej správy SR (schéma 2);

politicko – spoločenské: významnejšie zmeny vo verejných výdavkoch a v daňovom systéme ako vo väčšine západných krajín, avšak s pravdepod. maximom schopností politického pokračovania a ich akceptovania obyvateľmi - potenciálny problém v blízkej budúcnosti (navyše s limitmi v EÚ).


1. VýchodiskáSchéma 1 Vymedzenie základných (vybraných) tokov financovania v ekonomike SR

DOMÁCNOSTI(podnikajúci)

PODNIKY(finančné, nefinančné)

VEREJNÁ SPRÁVA

DOMÁCNOSTI(nepodnikajúci)

DOMÁCNOSTI

ZAHRANIČIE

mzdy

mzdy

dane a SP

dane a SP

dane a SP

bežné transfery

TVORBA ZDROJOV PREROZDEĽOVANIE ZDROJOV PRÍJEM ZDROJOV

PZI, PI ...

N I S D

dary

dary bežné transfery

dotácie

dary

granty

granty

Zdroj: Autor

PODNIKY(finančné, nefinančné)

?subvencie

ZAHRANIČIE

úroky


1. Východiská

VEREJNÁ SPRÁVA

ÚSTREDNÁ SPRÁVA FONDY SOCIÁL. ZABEZPEČENIA REG. a MIESTNA SPRÁVA

Štátnyrozpo

čet

Štát.fondy

Privatizač.fondy

Sociálnapoisťovňa

Nár. úradpráce

Zdravot.poisťovne

Slovenskákonsolidačná

Schéma 2 Vymedzenie verejnej správy v podmienkach SR (r. 2002)

Zdroj : MF SR, Autor Poznámky: 1. Národný úrad práce už od r. 2004 neexistuje (presun kompetencií na nové úrady

štátnej správy). 2. MF SR zahrnulo do verejnej správy aj osobitnú inštitúciu, ktorá vznikla v r. 2003 na

vymáhanie pohľadávok v zdravotníctve - Veriteľ, a.s..


2. Situácia SR pred „bránou“ do EÚ

Verejné výdavky

- bežné a kapitálové transfery

do podnikateľ. sféry,

vládne záruky za úvery)

Verejné príjmy, osobitnez daní a sociál. odvodov -daň z príjm. práv. osôb a z podnikania, z dividend -sociálne odvody...

Deficity VF a spôsoby ich financovania

Verejný dlh (vr. nesplat. rizik. záruk za úvery)

3% HDP

60%HDP

Maastricht.krit.

(7,2 - 3,9% HDP)

(cca 44,5% HDP)


2. Situácia SR pred „bránou“ do EÚ vytvorené predpoklady pre hospodárnejšie spravovanie VF

za ostatné 2 roky (realizácia Stratégie reformy riadenia VF) - vyššia transparentnosť a zlepšenie vykazovania VF a napr. aj posilnenie systematického strednodobého (trojročného, kĺzavého) rozpočtovania VF;

naštartované zmeny na výdavkovej strane v sociálnej pomoci, v dôchodkovom systéme, v zdravotníctve (podmienené prijatím zákonov v parlamente) a čiastočne v školstve, nie napríklad v dotačnej politike;

! ostávajú podstatné deformácie VF, vrátane nadmerného zasahovania do trhu, ktoré brzdia rýchlejšie približovanie sa k ekon. výkonnosti EÚ (zaostávajúcej za USA a inými).


2. Situácia SR pred „bránou“ do EÚVerejné výdavky na Slovensku ! nadmerná a neklesajúca váha vlád. prerozdeľovania k HDP

napriek zrýchleniu reálneho ekonomickému rastu.

Graf 3:Vývoj pomeru výdavkov verejnej správy k HDP (v %)*

Zdroj : Autor, MF SR

40,5

41,6

39,9

42,7

44,6

42,5

43,0

44,5

25 30 35 40 45 50

1999

2000

2001

2002

uprav. kons. výdavky VS (bez finanč. trans.) / HDPkons. výdavky VS (bez finančn. trans.) / HDP

* Podľa metodiky MMF (GFSM)


2. Situácia SR pred „bránou“ do EÚ deformovaná štruktúra ver. výdavkov - viac prostriedkov na

zasahovanie do trhu ako na obranu a bezpečnosť občanov.

Graf 4: Štruktúra verejných výdavkov podľa funkcií (r. 2002)

Zdroj : Autor, MF SR

Vzdelávanie8,0%

Bezpečnosť4,4%

Obrana 3,8%

Všeob. verej. služby7,0%

Hospodárstvo13,0%

Sociálne zabezpečenie

32,4%

Zdravie16,3%

Iné15,1%


2. Situácia SR pred „bránou“ do EÚ Preferovanie vládneho zasahovania do trhu na úkor

zabezpečovania základných funkcií vlády aj v r. 2004:

nárast dotácií do poľnohospodárstva (aj pod zámienkou vstupu do EÚ) napriek limitom v ŠR, napriek fiskál. deficitu a napriek ich nižších cenových a mzdových nákladov a plán. vyšších priamych platieb (v parite kúp. sily) ako v ostatných krajinách V4;

- transfery do Železníc SR napriek ich neracionalizácii, prejavujúcej sa napríklad prezamestnanosťou;

- objemovo značné investičné stimuly a osobitné vládne finančné podpory pre vybraných investorov (napr. Kia Motors Corporations).



Dane a sociálne odvody v SR

daňová kvóta II. (pomer príjmov z daní k HDP) výrazne vzdialená pomeru ver. výdavkov k HDP – nižšia o cca 10 percent. bodov;

podiel priemerných daňových a odvodových nákladov na celkových mzdových nákladov práce zamestnávateľa až takmer 53 % (r. 2003)

značné daňové a odvodové zaťaženie daňovníkov SR (i keď nie vyššie ako vo viacerých krajinách EÚ).


2. Situácia SR pred „bránou“ do EÚ Podstatné zmeny v rámci daňovej reformy k 1.1. 2004:

1. Daň z príjmu fyzických osôb zjednotenie sadzieb 10, 20, 28, 35, 38% na 19% (zrušenie

progresivity); zjednodušenie nezdaniteľ. častí základu dane - napríklad

na 19,2–násobok životného minima na daňovníka a na manželku) a zavedenie tzv. daňových bonusov na deti;

- zrušenie odpočítateľných položiek na dary a

- zrušenie osobitných sadzieb dane (2-2,75%; ...25 %).


2. Situácia SR pred „bránou“ do EÚ2. Daň z príjmu právnických osôb zníženie sadzby z 25 na 19%; zrušenie odpočítateľných položiek na dary; zrušenie osobitnej sadzby pre poľnohospodárstvo.

3. Daň z pridanej hodnoty zjednotenie sadzieb zo 14 a 20 % na jednotnú sadzbu

19%;...

4. Iné – zvýšenie sadzieb spotrebných daní, zrušenie dane z dividend, dane z dedičstva a z darovania.


2. Situácia SR pred „bránou“ do EÚ Celkové efekty daňovej reformy: zjednodušenie a sprehľadnenie daňového systému, zníženie daňovej záťaže podnikateľ. subjektov (aj keď

limit. nedostatočným znížením daní z príjmov a významným zvýšením spodnej sadzby DPH a spotrebných daní);

zníženie daň.záťaže pre vyššie príjmové, bezdetné skupiny a stredne vyššie príjm. skupiny daňovníkov s deťmi, ale:

zvýšenie daňového zaťaženia mnohých ľudí – nepracujúcich (dôchodcov..), daňovníkov s nižšími, strednými a aj stredne vyššími príjmami (u bezdetných a slobodných).



VYBRANÉ KANDIDÁT. KRAJINY EÚ

Estónsko 0 */ 26,0 Litva 15,0 Lotyšsko 15,0 Maďarsko 16,0 Slovensko 19,0 Poľsko 19,0 Česko 28,0

Graf 6 Porovnanie sadzieb dane z príjmov právnických osôb (%)

Zatraktívnenie podnikateľ. prostredia SR aj znížením sadzby DPPO oproti mnohým krajinám EÚ (s vyše 30%-tnými sadzbami napr. v Nemecku, Francúzsku a Rakúsku), nie však oproti väčšine krajín bývalého východného bloku.

* pri reinvestovaní zisku



Tabuľka 1 Podstatné zmeny v sadzbách sociálnych odvodov

Sadzby povin. soc. odvodov (%)Do 31.12. 2003 Od 1.1. 2004 (resp. od 1.1. 2005)

V nezamestnanosti (1) 3,75 2,0

Garančné (2) 0,25 0,25Nemocenské (3) 4,8 2,8

Zdravotné (4) 14,0 14,0

Dôchodkové, v tom: (5) = (6) + (7) + (8) + (9)

28,0 28,75

Starobné poistenie (6) 9,0Invalidné poistenie (7)

28,06,0

Starobné sporenie (8) – 9,0Rezervný fond solidarity (9) – 4,75

Spolu (10) = (1) + (2) + (3) + (4) + (5) 50,8 47,8

! Väčší problém - ostáva príliš. zaťaženie povinn. soc. odvodmi

Zdroj: Autor, MPSVR SR


2. Situácia SR pred „bránou“ do EÚGraf 4: Vývoj hospodárenia s verejnými financiami

-0,5

-4,7

-1,3

-6,0 -6,3 -6,4-7,8

-6,7-5,5

-6,4-7,2

-13,5-14,0

-7,0

0,01999 2000 2001 2002

% H

DP

saldo bez finančn. transakcií (GFS) uprav. saldo bez finančných transakcii (GFS)čistá potreba/schopnosť financovania (ESA 95)

Zdroj: Autor, MF SR



Graf 5 Vývoj konsolidovaného verejného dlhu v SR

1999 2000 2001 2002 Prvý

polrok 2003

(mld. Sk)

(mld. Sk)

(%) zmen

a

(mld. Sk)

(%) zmen

a

(mld. Sk)

(%) zmena

(mld. Sk)

Konsolidovaný verejný dlh (1)

344,9 410,1 18,9 431,8 5,3 410,1 -5,0 425,1

Rizikové štátne záruky (2)

62,9 74,1 17,8 78,0 5,3 65,4 -16,2 62,8

Konsolidovaný verejný dlh podľa ESA 95 (3) = (1) + (2)

407,8

484,2

18,7 509,7 5,3 475,5 -6,7 487,9

Konsolidovaný verejný dlh podľa ESA 95 / HDP

48,3 %

51,8 %

x

50,5 %

x

44,3 %

x

x

Zdroj: MF SR, autor


3. Problémy a riziká Najväčšie riziká prehĺbenia dnešných kľúčových problémov

(nielen) na Slovensku

nadmerné a centralizované prerozdeľovanie prostriedkov v ekonomike cez VF a prílišné zasahovanie vlády do trhu;

značné daňové a odvodové zaťaženie subjektov a čiastočne aj deficitné spravovanie VF sú:

tlak rôznych záujmových skupín (vrát. odborov), politické bariéry a osobitne limity v rámci EÚ.


3. Problémy a riziká Riziká a obmedzenia (aj napr. rastu ekonomickej

výkonnosti a životnej úrovne obyvateľov) Slovenska v EÚ: vysoká miera regulácie trhu (vrát. trhu tovarov a služieb a

trhu práce), najmä spoločnými euro-normami, ktoré sú „zviazané“ komplikovaným komunitárnym právom; - dôsledok: napr. „umelo vynútený“ rast nákladov podnikov a tiež VF a domácností;

na nadnárodnú úroveň prenášané verejné prerozdeľovanie, navyše v štruktúre na „pomoc“ zaostávajúcim regiónom a poľnohospodárom - riziko zakonzervovania a prehĺbenia poľnoh. dotačnej politiky (dnes takmer 50% z rozpočtu EÚ)

- dôsledok: deformovanie konkurencie a trhu, tým spriemerovávanie, brzdenie ekonomickej výkonnosti a konkurenciesch.subjektov v Únii.


3. Problémy a riziká

centrálne uskutočňovaná harmonizácia – smerovaná od menovej únie o rozšírenie na zjednotenie daňových systémov (daňovú harmonizáciu) a následne tlak na vyššie dane v niektorých krajinách, vrát. na Slovensku;

- okrem spodných limitov sadzieb nepriamych daní to potvrdzujú napríklad tlaky na zrušenie práva veta krajín v daň. oblasti a konkrétna podoba návrhu Ústavnej Zmluvy EÚ.

Potenciál. dôsledok: obmedzovanie konkurencie a osobnej zodpovednosti, tým brzdenie produktivity ekonomických subjektov a približovania sa SR k eurozóne v ekonomickej výkonnosti a životnej úrovni občanov.


4. Možné smerovanie systémových riešení Systémové predpoklady (dlhod.) riešenia deformácií VF:

presadzovanie dôsledného návratu k čo najväčšiemu priblíženiu sa v praxi k tradičným hodnotám neobmedzovanej konkurencie, slobodnému trhu, osobnej slobody a zodpovednosti a vlastníckych práv;

jednoznačné vymedzenie a podstatné obmedzenie úloh vlády a odbúravanie jej vplyvu v spoločnosti na činnosti, ktoré jej v trhovej ekonomike prináležia– prenesenie „nepriamej“ zodpovednosti vlády na priamu zodpovednosť na jednotlivcov a rodín;

cieľovanie financovania základných úloh vlády na výrazne nižšiu úroveň zdanenia daňovníkov (v dlhodob. horizonte na úrovni okolo 10% ).


4. Možné smerovanie systémových riešení

Ilustratívny príklad podstatných zmien VF v podmienkach Slovenska

1. Razantný (teoret.) variant – bez zohľadnenia súčasných bariér EÚa napr. politic. obmedzení v SR

Výdavky* Príjmy (Dane)*

Zrušenie bež. a kapitál. transferovpodnik. subjektom (- 35 mld. Sk)

Zníženie DPPO na 0% (- 30 mld. Sk)

Výrazné zníženie spotreby inštitúciíverejnej správy

Zníženie sadzby DPFO na 10%

Zníženie jednot. sadzby DPH na 10%

Zredukovanie soc. dávok, v súlades ich zadresnením a prenesením nasúkromné zabezpečenie

Zrušenie povinných sociálnychodvodov

ÚSPORY (xxx mld. Sk)

* Odhad. údaje v mld. Sk prepočítané z hodnôt v roku 2002


4. Možné smerovanie systémových riešení

Ilustratívny príklad podstatných zmien VF v podmienkach Slovenska

2. Realistickejší variant – po zohľadnení súčasných bariér EÚ a iných (čiastočneaj politic.) obmedzení v SR

Výdavky* Príjmy (Dane)*

Zníženie bež. a kapitál. transferovpodnik. subjektom (- 13 mld. Sk)

- napríklad zníženie bežných dot.ŽSR (-6,6 mld. Sk) a zníženiedotácií poľnoh. na úroveň r. 2001(-6,4 mld. Sk)

Zníženie sadzby DPPO na 15%, aleznovuinvest. zisk zdanený 0%(alebo odpis invest. v prvom roku)

Zníženie spotreby inštitúcií VSmin. o 5%

Zníženie jednot. sadzby DPFO na15%

Zníženie sadzby DPH na 15%

Zadresnenie a prenesenie váhysociálnych dávok na súkromnézabezpečenie min. o 10%

Zníženie sadzieb povinnýchsociálnych odvodov

ÚSPORY (xxx mld. Sk)* Odhad. údaje v mld. Sk prepočítané z hodnôt v roku 2002


4. Rámcové možnosti systémových riešení

Minim. garancie dosiahnuteľnosti a udržateľnosti obdob. systémových zmien:

akceptovanie dlhodobého nazerania na riešenie problémov (nad rámec politického cyklu);

zabránenie osobitného (privileg.) vplyvu záujmových skupín na rozhodovaniach (napr. zrušením tripartity);

zabránenie harmonizovania daňových systémov (ako aj iných zložiek VF), zastavenie a cieľ. zrušenie centralizoaných regulácií a prerozdeľovania v Únii (alternatíva - zvažovať zotrvanie členstva v EÚ);

ústavné zábezpeky na obmedzenie rastu verejných výdavkov a na obmedzenie zvyšovania daní.


ĎAKUJEM ZA POZORNOSŤ !

Úloha vlády a jej zasahovanie do ekonomiky – príklad slovenska

Documents