univerzita bratislava 30. iv. 1962. 50...oi prvy máj je tu. aby sme vedeli, čo a ako v tento...

4
Roč. VII. č slo 18. Bratislava 30. IV. 1962. 50 hai. Za socialistickú školu univerzita V Y S O K O S K O L S K Y T Y Z D E N DRUŽBY Spoločný cieľ a úlohy UNIVERZITA V HALLE ČAKÁ HOSTI s\ ' iL PRE „NAŠU UNIVERZITU" NAPÍSAL PROF. DR. GERHARD BONDI, REKTOR UNIVERZITY MAR - TINA LUTHER A V HALLE-WITTENBERGU P že priate stvo medzi sloven- skými vedcami a vedcami i štu- dentmi z Wittenbergu a Halle, ktoré sa v dávnejšej a nedáv- nej minulosti mnohorakým spô Od Dukly po Bratislavu. Od Dukly po Prahu. Od Volgo- gradu po Berl n, to bola v tazná cesta sovietskych vojakov. Od Dukly po Brati- slavu. Od Dukly po Prahu. Od Volgogradu po Berl n pamätn ky našej vdaky. d tkom nám bude nový program KSSS, ktorý ukazuje bezpečnú cestu do socialistickej a komu- nistickej budúcnosti, je nám súčasne podnetom i vzpruhou. Tento vedecky podložený pro- gram, podporujúci vedu a n á - rokujúci si maximálnu vedec- kos , najsilnejš ohlas prá- ve u susediacich a vzájomne spriatelených dvoch kraj n, ako ČSSR a NDR. V dejinách ná- rodov ČSSR stretávame sa s ve kým počtom významných vedcov, básnikov, myslite ov a vlasteneckých študentov, ktor v minulosti stáli v triednych bojoch a v boji o národnú ne- závislos na poprednom mieste a ktorých žiarivé pr klady str sobom osvedčilo, sa opätovne , ... . ... , .. . naval so s> bou ludové masy uspesne potvrd , ke sa spo J ločne preberie rozsiahla téma „Veda a národ' P ZÁVÄZKAMI V ÚSTRETY X I I . S J A Z D U K S Č Predsavzatia zmenif v činy Zamestnanci a učitelia UK Drivitall bl žiaci ГУПТЛ {ТППРИТС^Ф ППМПУ Naši priatelia a spolubojovn ci z Univerzity Komenského v Bratislave, z Vysokej školy ekonomickej v Bratislave a z Vysokej školy po nohospodár- skej v Nitre odovzdajú nám iste na sympóziách, seminároch a prednáškach, ktoré sa pr (Dokončenie na 2. strane) Zamestnanci a učitelia UK priv tali bl žiaci sa XII. sjazd KSČ zvýšeným pracovným úsi- l m, ktoré vyjadrili prihlásen m mnohých so- cialistických záväzkov. Prejavili tým oddanos našej rodnej Komunistickej strane Českoslo- venska a odhodlanos ešte viac urýchli vý- stavbu socializmu v našej vlasti. Pozrime sa aspoň zbežne na tieto záväzky. REKTORÁT Zamestnanci RUK sa zaviazali, odpracova spolu 1638 brigádnic- kých hod n prevažne na dostavbe URZ, v po nohospodárstve, na skráš ovan okolia a pod. Odpracujú 460 nadčasových hod n na dokon- čen rôznych prác na pracovisku. Okrem toho dali si celý rad hod- notných záväzkov individuálnych i kolekt vnych spolu 14. Úsek vnútornej správy vyzval ostatné úseky na sú až o najlepšie výsled hodinách URZ a o najväčšiu účas na podnikovom sporen . BOTANICKÁ ZÁHRADA Zamestnanci BZ zamerali svoje záväzky na zvýšený výkon na pra- covisku v tom smere, aby všetky zameškané práce pre nepriazeň po- časia ukončili do 1. mája t. r. Po- dávajú v tomto smere 5 kolekt v- nych záväzokv bez bližšieho vyč s lovania. Záväzky BZ by bolo treba spresni , eventuálne rozš ri o al- šie. ŠTUDENTSKÝ DOMOV NA LAFRANCONI Zamestnanci podávajú 3 kolekt v- ne záväzky, odpracova 460 brigád- nických hod n na URZ, na skrášle- n prostredia a na Karloveskej ces- te, ako a j dva individuálne záväz- ky — odpracova 32 brigádnických hod n. Vyhlásili sú až o najčistejš domček a najkrajšiu izbu, medzi upratovačkami o najväčš zber pa- piera. INTERNAT SNP Zamestnanci internátu SNP po- dali 81 individuálnych záväzkov, v rámci ktorých odpracujú 1.121 bri- gádnických hod n bez bližšieho určenia. INTERNAT Foto: Karol Belický lllllllllllllllllllllllIIIlllllllllllIII III IIIIIIIIIIII HillIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIMII 1 £ Шчл1 NA SUVOROVOVEJ ULICI [ TVO diOVd Zamestnanci Driiali tieto záväz ' romanca •• . < • . . ' h ü m Zamestnanci prijali tieto z áväz- ky: vysekajú a zasádrujú v betóne špal ky, na zavesenie záclon v hod- note 2.000 Kčs, upravia okolie in ternátu v hodnote 1.500 Kčs vyši . VIKTOR HUJlK ju monogramy na postel nu bielizeň v hodnote 840 Kčs. Takto odpra £ šŕe prv, než vyjdeš do ulice čujú spolu približne 250 nadčaso slnko zl<xtom dlažbu postrieka. vých hod n v celkovej hodnote Z okien budú h adie holubice 4.340 Kčs. « ak 0 6iá v i л ud na tis ce (Pokračovanie na 4. strane) Sviátok práce, lásky človeka. Uli' < >iijú po sedemnásty raz rachotom zbran . Tie zbrane dr iia vi ak v rukách t, čo vojnu nechcú. Ich rachot nie je pro fikánou. Je výzvou do boja za mier. A zástupy na chodnl knrh im budú kývat na pozdrav. Tak sme v tali pred sedem- nástimi rokmi slobodu a odvtedy si pripom name, že slobodu jt treba udr at. Bez nej niet totiž života, niet radosti ani spo- kojného budovania. Foto: Miro Vojtek Začaj sa Týždeň družby Tohtoročný Vysokoškolský týždeň v Halle sa uskutočni v obdob pred prvým májom. Naša delegácia odcestovala do NDR ešte 26. apr la. V ten istý deň prišla na územie Nemec- kej demokratickej republi- ky, do Dráž an, odkia po- kračovala v ceste do Halle autokarom Univerzity Martina Luthera. Ako každoročne, aj tentoraz Vysokoškolský týždeň sa za- čal slávnostným otvoren m. Zúčastnili sa na ňom rektori oboch vysokých škôl, zástup- covia Ve vyslanectva ČSSR v Berl ne, pracovnici minis- terstva zahraničia, sovietske- ho konzulátu pre okresy Hal - le, Magdeburg I zástupcovia štátnej správy a spoločen- ských organizácii. Hlavnou akciou Vysokoškol- ského týždňa je konferencia „Veda a národ". Na túto té- mu budú naväzova aj disku- sie na Jednotlivých fakultách a katedrách. V priebehu týž- dňa delegáti absolvujú výlet do okolia Halle, prezrú si Je- nu, Weimark, Lipsko a prvo- májovej manifestácie sn zú- častnia v Halle spolu s uči- te mi a študentmi Univerzity Martina Luthera. ôjdeš spolu s nimi v bielej blúzke s červenými kvetmi v náruč . Pit ta budú všetky oči mužské ked ti v tvári sta kvet na halúzke nežný úsmev zrazu vypuč ... Bude to tvoj prvý pozdrav mája, mája u ktorom býva lásky čas. Podvečer, ked stretneme sa dvaja sila čo všetkých t ud spája tiež čarovným putom spoj nás ... Bratislava 1962. m Aby bol pekný a radostný... Foto Miro Vojtek Návrhy a podnety DUŠAN ZÁHORSKÝ Ke sme pripravovali tohotočná čitate skú besedu o Našej univer- zite, nejeden z členov redakčnej rady sa v roznovoroch netajil svo- jimi skeptickými názormi. Nebolo núdze o obavy, ci bude aspoň aká taká účas , či sa beseaa vydar . Nečudo. Takéto obavy boli po vla- ňajšej besede na mieste .. . No skutocnost predstihla všetky naše očakávania. Do stodvadsa čitate ov přeplnilo malu poslucháren na pr zem univerzitnej budovy do prasknutia, hodnotne a podnetne diskusné pr spevky priniesli vela dobrých návrhov na zlepšenie úrovne nášho časopisu, diskusia bola živá a zauj mavá, nikomu sa nechcelo od s , bolo o čom hovori , keby sa dalo, bolo by sa diskutovalo dlho do noci. Na kultúrny program, ktorý sme pripravili, nebolo času. Proste a jednoducho, môžeme smelo opakovat: citatelská beseda o Našej univerzite sa vydarila. V poslednom čase sa vela diskutuje o koncepcii nášho časopisu, o tom, či to ma b>i časopis prevažne študentský, alebo či má mat Vi!»a univerzita charakter závodného časopisu Univerzity Komenskeho. lieto problémy sa odra/iii aj v diskusii na čitate skej be»ede. isté je jedno: o koncepcii Nasej UEÚ\ crz.it> sa bude ešte ůiho diskutovat, to všetko otázky nie jednoduché. No u ž dnes bada (a to, napokon, vid každý čitate ) v našom časopise snahu čoraz viac sa približova k študentskej problematike. Chceme robi časopis predovšetkým o študentoch a pre študentov. To, samozrejme, neznamená, že ne- budeme p sa o učitefoch a zamestnancoch, o ich problémoch. Ved na univerzite oboje tvori jednotu. Dvadsa jeden diskutérov v zauj mavých a od prvého do posledné- ho kritických pr spevkoch si „vylialo zlos " na ešte stále mnohé ne- dostatky nášho časopisu. No nejeden diskutér neostal len pri kritike, neobmedzil sa len na to, že to alebo tamto sa mu nepáči. Viacer účastn ci besedy aj navrhli, ako ten ktorý nedostatok rieši , čo robi , aby Naša univerzita, n a š a Naša univerzita bola stále viac n a š a , aby ju č talo čoraz viac členov ve kého univerzitného kolekt vu, ab> neboli rok čo rok sa opakujúce ažkosti s odberom. Mnohé dobré ná- vrhy zač na redakcia uskutočňova , napr. návrh súdruha Mruško viča z FFUK o vytvoren akt vu pre grafickú úpravu časopisu, ponuku súdruha Poliaka z PFUK na spoluprácu s fotografickým krúžkom právnikov i mnohé alšie podnety. Je toho ešte ve a, čo by sa dalo zlepši na Našej univerzite. A ve- r me, že s pomocou Čitate ov i ve a zlepš me. Najmä, ke začnú aj sami p sa o sebe a nebudú čaka , r du k nim redaktori. Nebolo by však od veci, keby o svojom vz ahu k časopisu pouvažovali aj súdruhovia zo štátnej správy, 7 vedenia univerzity. Nielen preto, že akosi nechcú vidie , že redakcia nemá ani len vlastný stôl či redakčný kôš (o miestnosti ani nehovor me), že noviny rob me takrečeno na ko- lene, ale a j preto, aby sami vo veden hodnotili časopis a sami sem tam niečo nap sali. Diskusia na čitate skej besede nám ukázala, že o Našu univerzitu je na fakultách ve ký záujem, že sa č ta, že mnoh čitatelia pocho- pili, že je to ich Časopis a začali uvažova o tom, ako ho zlepši . A to je zjav potešite ný. Na čitate skej besede sme sa nad slnko jasnej- šie presvedčili, že takéto stretnutia s čitate mi, takáto výmena názo- rov je aj na univerzite nanejvýš užitočná, a že bude treba uvažovat o častejšom a pravidelnejšom organizovan takýchto poseden . DVE PREDNÁŠKY Z VE KEJ BRITANIE. Dňa 12. apr la prednášal na Filozofickej fakulte o reforme anglického školstva prof. LEH- MANN, expert ministerstva škol- stva z Ve kej Británie. V ten istý deň učitelia a poslucháči katedry angličtiny FFUK besedovali s mar- xistickým literárnym vedcom prof. NAŠA UNIVERZITA SA PÝTA ZA VAS O NAŠA UNIVERZITA S Arnoldom KETTLOM z univerzity v Leedse o problémoch súčasnej an- glickej literatúry. VICTORIA REGIA DO KÚPE OV. Pracovn ci našej Botanickej záhrady pripravujú v sklen koch Victoriu regiu, ktorou okrášlia aj kúpe né mestá Pieš any a Bojnice. V júli ju prenesú aj do záhradných bazénov Botanickej záhrady. ZÁVÄZOK FARMACEUTOV. Na Farmaceutickej fakulte sa zaviazali odovzda na Festivalový fond soli- darity ' 10 000 korún. Túto sumu z skajú brigádnickou prácou. liitm m 7 Na Prvého mája radostne < H CH Oi Prvy máj Je tu. Aby sme vedeli, čo a ako v tento slávnostný deň, požiadali sme o rozhovor predsedu prlpravnel komisie, od- borného asistenta na ITVS Miloslava Zálesáka, o tom, ako sa pripravila Unlverzlla Komenského na tohtoročné oslavy. * Čo sl pripomenieme v pr _ Poslucháči Pr rodovedeckej fakulty vytvoria v sprievode ži- obraz „XII. sjaz KSČ" a po- slucháči ITVŠ vo svojom gym- nastickom cvičen znázornia vý- znam telesnej výchovy pre te- lesný a duševný rozvoj Človeka. Kde bude naše miesto v sprievode? Pod a rozhodnutia celo- mestskej komisie, naša univer pr vomájovom sprievode? Tohtoročné oslavy budú za- merané na b o j pokrokových sl za mier, z n všeobecné a úplné odzbrojenie vo svete, za splne- nie záväzkov a rozhodnut na Šich pracujúcich, pozdravi XII. •Jazd KSČ pracovnými úspechmi a v azstvami. Co fakulty? pripravujú jednotlivé zita pôjde v záverečnej časti NASA UNIVERZITA SA PÝTA ZA VAS sprievodu. Oplný záver sprievo- du vytvor skupina 300 vlajko nošov, medzi ktorými budú aj poslucháči univerzity. Čo b y nemalo chýba v sprievode? Predovšetkým veselos argument mladých, ktorý často v minulosti chýbal práve vyso- koškolákom. Kde a kedy sa stretneme na 1. mája? — Tak, ako vlani, i tohto roku Univerzita Komenského nastúpi na 1. mája o 10. hodine na Gott vvaldovom námest a v sprievode sa pohneme o 11. hod. CO '< > < N < H Ch cu < H N C > S D NAŠA UNIVERZITA SA PÝTA ZA VAS < m < Z G NAŠA UN

Upload: others

Post on 04-Feb-2021

1 views

Category:

Documents


0 download

TRANSCRIPT

  • Roč. VII. č í s l o 18. B r a t i s l a v a 30. IV. 1962. 50 hai. Za socialistickú školu

    univerzita V Y S O K O S K O L S K Y T Y Z D E N D R U Ž B Y

    Spoločný cieľ a úlohy U N I V E R Z I T A V H A L L E Č A K Á H O S T I

    s\ '

    i L

    PRE „NAŠU UNIVERZITU" NAPÍSAL PROF. DR. GERHARD BONDI, REKTOR UNIVERZITY M A R

    TINA LUTHER A V HALLE-WITTENBERGU

    P

    r í s l u š n í c i U n i v e r z i t y M a r - z a r i e š e n i e n á r o d n ý c h p r o b l é -t i n a L u t h e r a v Hal le s m o v N e m e c k a s p o č í v a m i m o -r a d o s ť o u o č a k á v a j ú p r i - r i a d n e v e ľ k á z o d p o v e d n o s ť ,

    c h o d s v o j i c h s l o v e n s k ý c h h o s t í , V e ľ m i n á m p r i t o m p o m á h a i s t o -s k t o r ý m i u ž p i a t y r a z u s k u - t a , ž e n á s v t o m t o n a š o m b o j i t o f ň u j ú V y s o k o š k o l s k ý t ý ž - s p o ľ a h l i v o a ú č i n n e p o d p o r u j e d e ň d r u ž b y . Na v e d e c k ý c h p r a - c e l ý s o c i a l i s t i c k ý t á b o r . P r i p r a -c o v n í k o c h N e m e c k e j d e m o - v u j e m e s a a j n a t o h o r o č n ý t ý ž -k r a t i c k e j r e p u b l i k y v i c h b o j i d e ň d r u ž b y s p e v n o u d ô v e r o u ,

    ž e p r i a t e ľ s t v o m e d z i s l o v e n s k ý m i v e d c a m i a v e d c a m i i š t u d e n t m i z W i t t e n b e r g u a Hal le , k t o r é s a v d á v n e j š e j a n e d á v n e j m i n u l o s t i m n o h o r a k ý m s p ô -

    Od Dukly po Bratislavu. Od Dukly po Prahu. Od Volgogradu po Berlín, — to bola vítazná cesta sovietskych vojakov. Od Dukly po Bratislavu. Od Dukly po Prahu. Od Volgogradu po Berlín sú pamätníky našej vdaky.

    d í t k o m n á m b u d e n o v ý p r o g r a m KSSS, k t o r ý u k a z u j e b e z p e č n ú c e s t u d o s o c i a l i s t i c k e j a k o m u n i s t i c k e j b u d ú c n o s t i , j e n á m s ú č a s n e p o d n e t o m i v z p r u h o u . T e n t o v e d e c k y p o d l o ž e n ý p r o g r a m , p o d p o r u j ú c i v e d u a n á r o k u j ú c i s i m a x i m á l n u v e d e c k o s ť , m á n a j s i l n e j š í o h l a s p r á v e u s u s e d i a c i c h a v z á j o m n e s p r i a t e l e n ý c h d v o c h k r a j í n , a k o s ú ČSSR a NDR. V d e j i n á c h n á r o d o v ČSSR s t r e t á v a m e s a s v e ľ k ý m p o č t o m v ý z n a m n ý c h v e d c o v , b á s n i k o v , m y s l i t e ľ o v a v l a s t e n e c k ý c h š t u d e n t o v , k t o r í v m i n u l o s t i s t á l i v t r i e d n y c h b o j o c h a v b o j i o n á r o d n ú n e z á v i s l o s ť n a p o p r e d n o m m i e s t e a k t o r ý c h ž i a r i v é p r í k l a d y s t r -

    s o b o m o s v e d č i l o , s a o p ä t o v n e , ... . ... , . . . - ľ n a v a l í s o s> bou l u d o v é m a s y u s p e s n e p o t v r d í , k e ď s a s p o - - J

    l o č n e p r e b e r i e r o z s i a h l a t é m a „ V e d a a n á r o d '

    P

    o d t ý m t o h e s l o m b u d ú p r e b i e h a ť d n i V y s o k o š k o l s k é h o t ý ž d ň a . V o -

    Z Á V Ä Z K A M I V Ú S T R E T Y X I I . S J A Z D U K S Č

    Predsavzatia zmenif v č i n y Zamestnanci a učitelia UK Drivitall blížiaci Г У П Т Л { Т П П Р И Т С ^ Ф ППМПУ

    Naši p r i a t e l i a a s p o l u b o j o v n í c i z U n i v e r z i t y K o m e n s k é h o v B r a t i s l a v e , z V y s o k e j š k o l y e k o n o m i c k e j v B r a t i s l a v e a z V y s o k e j š k o l y p o ľ n o h o s p o d á r s k e j v N i t r e o d o v z d a j ú n á m i s t e n a s y m p ó z i á c h , s e m i n á r o c h a p r e d n á š k a c h , k t o r é s a p r í -

    (Dokončenie na 2. strane)

    Zamestnanci a učitelia UK privítali blížiaci sa XII. s jazd KSČ zvýšeným pracovným ús ilím, ktoré vyjadril i prihlásením mnohých socialistických záväzkov. Prejavili tým oddanosť našej rodnej Komunistickej strane Československa a odhodlanosť eš te viac urýchliť v ý stavbu socializmu v naše j vlasti. Pozrime sa aspoň zbežne na tieto záväzky.

    REKTORÁT Zamestnanci RUK sa zaviazali,

    odpracovať spolu 1638 brigádnických hodín prevažne na dostavbe URZ, v poľnohospodárstve, na skrášľovaní okolia a pod. Odpracujú 460 nadčasových hodín na dokončení rôznych prác na pracovisku.

    Okrem toho dali s i celý rad hodnotných záväzkov individuálnych i kolektívnych — spolu 14. Úsek vnútornej správy vyzval ostatné úseky na súťaž o najlepšie výsled-

    hodinách URZ a o najväčšiu účasť na podnikovom sporení.

    BOTANICKÁ ZÁHRADA Zamestnanci BZ zamerali svo je

    záväzky na zvýšený výkon na pracovisku v tom smere, aby všetky zameškané práce pre nepriazeň počasia ukončili do 1. mája t . r . Podáva jú v tomto smere 5 kolektívnych záväzokv bez bližšieho vyčís-lovania. Záväzky BZ by bolo treba spresniť, eventuálne rozšíriť o ďalšie.

    ŠTUDENTSKÝ DOMOV N A LAFRANCONI

    Zamestnanci podávajú 3 kolektívne záväzky, odpracovať 460 brigádnických hodín na URZ, na skrášlení prostredia a na Karloveskej ceste, ako a j dva individuálne záväzk y — odpracovať 32 brigádnických hodín. Vyhlásili súťaž o najč is te j š í domček a na jkra j š iu izbu, medzi upratovačkami o najväčší zber papiera.

    INTERNAT SNP Zamestnanci internátu SNP po

    dali 81 individuálnych záväzkov, v rámci ktorých odpracujú 1.121 brigádnických hodín bez bližšieho určenia.

    INTERNAT Foto: Karol Belický

    lllllllllllllllllllllllIIIlllllllllllIII III IIIIIIIIIIII HillIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIMIIľ

    1П 1 £ Ш ч л 1

    NA SUVOROVOVEJ ULICI [ TVOľľídiOVd Zamestnanci Driiali tieto záväz- '

    romanca

    •• • • .< • .

    . •' h ü

    m

    Zamestnanci pri jal i t ie to záväzk y : vyseka jú a zasádrujú v betóne špalíky, na zavesenie záclon v hodnote 2.000 Kčs, upravia okolie in-ternátu v hodnote 1.500 Kčs vyši-. VIKTOR HUJlK j u monogramy na postel nu bielizeň v hodnote 840 Kčs. Takto odpra- £ š ŕ e prv, než vyjdeš do ulice čujú spolu približne 250 nadčaso- slnko zl

  • i'fr, г

    '.'.'A""'."/.'.'SS мццщхцг/:-

    AVUÔ'O

    S P O L O Č N Ý CIEĽ A ÚLOHY ^ ^ ^ ^ ^ - f b o k o n č e n i e z 1. s t r . )

    p r a v u j ú , s v o j e c e n n é ú v a h y a p o z n a t k y , n a d o b u d n u t é t r a d í c i o u a z n a j n o v š í c h s k ú s e n o s t í .

    P r e d v e d c a m i N e m e c k e j d e m o k r a t i c k e j r e p u b l i k y s t o j í v s ú č a s n o s t i n i e k o ľ k o ú loh. V e d e n í u z n e s e n i a m i Ú s t r e d n é h o v ý b o r u J e d n o t n e j s o c i a l i s t i c k e j s t r a n y N e m e c k a , m u s í m e s a p r i u s m e r ň o v a n í a ď a l š o m r o z v í j a ní n a š i c h v e d e c k ý c h p r á c n e o m y l n e a d ô s l e d n e r i a d i ť z á s a d o u , ž e v š e t k y v e d e c k é u l o n y b u d ú l e n v t e d y s l ú ž i ť n á š m u n á r o d u , a k b u d ú p r o s p e š n é v ý s t a v b e s o c i a l i z m u a b u d ú c e m u s o c i a l i s t i c k é m u N e m e c k u . Na v š e t k ý c h f a k u l t á c h n a š e j u n i v e r z i t y s t r e t á v a m e s a s v y n i k a j ú c i m i p r í k l a d m i t o h o , a k o n a š i p r o f e s o r i , a s i s t e n t i a š t u d e n t i u r o b i l i t ú t o z á s a d u p o d -

    Ä • • m ж tk. • i .« H R A N Í c \ < r p >

    • V TAŠKENTSKOM ELEKTROTECHNICKOM INŠTITÚTE spojov otvorili univerzitu spoločenských povolaní. Nová univerzita má štyri fakulty: novinársku, fakultu rečníckeho majstrovstva a mládežníckych a športových inštruktorov. ( t k )

    ZSKI UNIVERZITNÍ . alí účastníci hnutia nemeckej okupácii a koiaborans'

  • Ш 1 1 1 1

    z. 'v.:>r .

    V rubrike Hovoríme o prestavbe dnes prinášame úryvky zo zaujímavého a podnetného člónku akademika M. A. L a v r e n ť j e -V a. predsedu Sibírskej odbočky Akadémie vied SSSR o výchove vedeckých kádrov. Článok sme v skrátenej forme prevzali z moskovskej Pravdy.

    období, keď sa veda stáva bezprostrednou produktívnou

    silou, s to j í pred sovietskymi vedcami veľká a zodpovedná úloha: prebudovať niektoré vedecké ústavy i systém prípravy vedeckých kádrov tak, aby sa veda v epoche budovania komunistickej spoločnosti čo najefektívnejš ie prejavovala.

    b Rýchly rozvoj vedy a j e j vzras-Fta júca úloha kladu dôraz hlavne na

    vyber hlavných smerov, vypracovanie plánu výstavby nových v e deckých ústavov a ich rozmiestenie v krajine. Teraz sa u nás venuj e veľa pozornosti rozboru perspektív vedy na päť, desať a dvad-sa t rokov. Pri prestavbe vedy dnes už konkrétne rozmýšľame o roku 1960.

    Na prvé miesto pri posudzovaní perspektív vedy patrí otázka prípravy mladých vedeckých kádrov.

    V súvislosti s tým má byť v každom vedeckom centre kolektív vedcov, ktorý j e schopný riešiť veľké vedecké problémy a priťahovať k sebe talentovanú mládež. Vo veľkých vedeckých strediskách j e veľmi dôležitá minimálna „sada" ústavov základných smerov prírodných a spoločenských vied. V týchto ústavoch nemôžu byť zastúpené všetky smery danej vedy. No v tom-ktorom vedúcom smere mu

    sí byť ústav na úrovni najlepších. Nové strediská j e najlepšie bu

    dovať blízko veľkých priemyselných miest. V každom akademickom mestečku by mala byť univerzita a dve-tri fyzikálno-matematické stredné školy.

    Živú diskusiu vyvoláva v súčasnosti problém prípravy vedeckých kádrov. Príprava vedeckej novej smeny j e najvážnejšou úlohou všetkých vedcov. Aký má byť vedecký pracovník epochy výstavby komunizmu? Spomeniem tu najzákladnejš ie špecifické č t ry : Prvá —-schopnosť vytvárať nové tvorivé idey, druhá — schopnosť ovládnuť svo ju vednú oblasť v cele j j e j š í r ke a so všetkým, čo s ňou súvisí, a tretia — schopnosť viesť kolektív pre riešenie veľke j úlohy alebo v y tvorenie nového smeru výskumov.

    Pri výchove novej smeny treba sa snažiť vychovávať všetky tieto vlastnosti. No, už jedna z týchto schopností, dobre rozvinutá, stačí na dobrú prácu v kolektíve.

    Jednako rast novej vedeckej smeny, kvalitatívne a j kvantitatívne, nás dnes neuspokojuje. V te j to súvislosti: 1. treba diferencovať vyučovanie v škole, počnúc 9. triedou na fyzikálno-matematické, chemic-ko-biologické a humanitné; 2. zlepšiť výber uchádzačov o vysokoškol-

    • I ЩШ ' I ЩЁ ' -X . ' 4

    ч ; • , * 4

    -' • ŕ . V

    A k vo jdeš, neobanuješ...

    A k a d e m i k M. A . L a v r e n ť j e v .

    s k é štúdium a „nenavliekať" uspokojivé vyhodnotenie na tých, ktorí sa dostali na vysokú školu z javne iba náhodou; 3. pritiahnuť k prednášaniu na vysokej škole čo možno najviac vedcov; 4. učiť mládež na súčasnej svetove j úrovni vedomosti.

    Vidím tiež nevyhnutnosť na univerzitách i na mnohých iných v y sokých školách zmeniť učebné plány a spôsob prednášania v smere zosilnenia dôrazu na samostatnú prácu. Studentovi s veľkou tvorivou aktivitou treba dať možnosť menej navštevovať prednášky a pomôcť mu čo najskôr pristúpiť k s a mostatnej vedeckej práci, študentovi, ktorý p r e j a v u j e schopnosti na experimentovanie, treba zmenšiť požiadavky z teórie. Tieto, zdalo by sa celkom jasné princípy, sa, žiaľ, často nerealizujú. Dokonca a j na t a k e j poprednej vysoke j škole, ako j e moskovská univerzita, mala miesto príhoda, kedy bol najlepší študent ročníka — matematik — vylúčený zo štúdia za to, že nedokázal splniť predpísané cvičenie k tomu, aby mohol dostať zápočet z telesnej výchovy.

    Tohto roku v Jeseni bude tomu práve pať rokov, čo bolo pr i ja té rozhodnutie o vytvorení nového vedeckého strediska blízko Novosibirská.

    Nás, sibírskych vedcov, veľmi znepokojuje problém prípravy vedeckých kádrov. V budúcom školskom roku sme sa rozhodli uskutočniť prijímanie na univerzitu zo širokých vrstiev Študujúcich a prac u j ú c e j mládeže, aby sme prijali na vysokú školu tých, čo sa skutočne chcú učiť a majú schopnosti vo v y branej vednej oblasti. Takýto v ý ber chceme uskutočniť cestou Vše-s ibírske j matematicko-fyzikálnej olympiády. Na olympiáde sa môžu zúčastniť žiaci s t rednej školy a pracujúca mládež, ktorá má stredoškolské vzdelanie. Olympiáda má dve kolá.. Prvé kolo j e diaľkové. V druhom kole budú účastníci r iešiť úlohy v prítomnosti predstaviteľov Sibírskeho oddelenia Akadémie vied SSSR. Víťazi II. kola budú odmenení diplomami, vecnými darmi a pozvaní do letného tábora ,,Aka-demgorodka" — Akademického mestečka.

    Viete, že pri prvom pokuse nepôjde všetko hladko. No už samo cestovanie našich mladých vedcov po mestách Sibiři a Ďalekého v ý chodu a priamy kontakt s učiteľskými masami a s mládežou prinesú veľký úžitok vo veci prípravy mladej vedeckej smeny.

    (Vybraté z člárfkiu, uverejneného 18. III. 1962 v moskovskej Pravde)

    Preložila (dl)

    — Ľudo, bol si už v novom závodnom klube?

    — V závodnom klube? Kde to j e ? Urastený medik - štvrtoročiak, začudovane krúti hlavou. Nie, o ničom podobnom nevie. Ale pozrieť sa tam, keď to teda už existuje, p ô j de.

    • * *

    Nie j e ťažké potrafíť do nového klubu. Vojdeš do budovy teoretických ústavov, dáš sa prvou chodbou doprava; zreteľný nápis na sklenených dverách ťa nepustí ďal e j . Si tu. Možno ti prídu na um chválospevy ktoré si o klube počul z úst svojho priateľa, zvedavý si na skutočnosť, nedočkavo otvoríš dvere. Hm, povieš si a pokrútiš začudovane hlavou, ten kamarát mal pravdu. Ani sa ti nechce veriť, že j e to závodný klub. Mal si o te j to inštitúcii inú predstavu. Povedzme: niekoľko dlhých stolov, drevených stoličiek alebo nevkusných kresiel, televízor. Toto, čo máš pred očami, j e skôr moderná kaviareň, alebo lepšie, libresso. Miestnosť dýcha útulným pokojom, na pohľad krehké stolíky a moderné kresielka lák a j ú ťa — neobísť ich, spočinúť v jednom z desiatok kresiel, zabudnúť na chviľu na to, čo j e vonku, zahĺbiť sa do jedného z našich, maďarských, nemeckých, poľských, sovietskych časopisov do niektorej zo sedemsto kníh, ktoré sú poukladané v regáloch naokolo, alebo, ak máš za chviľu seminár. Či „cvičko", do poznámok, učebnice. Ak práVe nemáš chuť na literatúru, j e tu televízor. rádio, spoločenské hry. možno priate! pr i jme ponuku a dá si s tebou partiu šachu. Aha, si

    V predvečer 17. výročia oslobodenia Bratislavy, 3. apríla t . r . dekan lekárskej fakulty, doc. MUDr. VI. Zvara s lávnostne otvoril nový závodný klub ROH pri LFUK. Bol to posledný krok k splneniu uznesenia výročnej konferencie ROH z novembra 1960 o potrebe zriadenia závodného klubu, vyvrcholením obetavej práce odborárskych funkcionárov.

    deže а studentstva v Helsinkách. Na pomoc štúdiu prídu besedy záujemcov z radov ŠVK a mladších asistentov s významnými vedeckými pracovníkmi na tému ,,Ako som

    dieť, dačo prečítať? Každý deň predpoludním (okrem soboty), každý večer od 18.—22. hodiny, v sobotu od 12,30 do 18. hod. Ináč — ku klubu patrí a j stolnotenisová miestnosť na šiestom poschodí, na predloženie občianského preukazu požičiavajú na vrátnici rakety i loptičky, hore čakajú dva stoly, nuž s i možno dochutí zahrať.

    * * *

    Taký j e s tav a také sú plány nového, krásneho závodného klubu lekárskej fakulty. Skrsne v tebe myšlienka, že tak by malo byť v š a de, po práci patrí človeku kultúrne prostredie. Také, aké j e v tomto medickom klube.

    A Ľudo, až sem raz príde, nepríde naposledy. Ján Kamenistý

    začal vedecky pracovať", beseda pracovníkov Slovenského ústavu pre doškolovanie lekárov s poslucháčmi Šiesteho ročníka. A perspektívne sa ráta a j s krúžkovou činnosťou — so Šachistami, fotokrúžkom a ďalšou záujmovou činnosťou. A kedy s»em možno prísť len tak — pose-

    Prostredie klubu, ako vidno -==̂

    z fotografie, j e naozaj útul-==i =

    né a príťažlivé. Istotne s i ~ j j

    klub ná jde veľa ctiteľov.

    (Foto: Štepánek) |

    A F O R I Z M Y tu boli len televízne večery, na väčšie podujatia bolo treba zapožičať Kiub novinárov alebo Klub spi-soviteľov . . . Teraz možno všetko robiť doma, vo vlastnom klube. Tu budú besedy o zahraničných cestách, — najbližšie s dr. Čatárom o jeho ceste do Indonézie, o ceste doc. Štefanoviča do Francúzska, bude tu beseda s predstaviteľmi vedenia fakulty na tému „Aktuálne problémy naše j Školy". Budú tu pokračovať minulý rok začaté hudobné večierky. Jeden večer džezovej hudby vyplní rytmická skupina s ú boru Medik, víťaz vlaňajšieho ústredného kola STM, súbor, vyhliadnutý pre Svetový festival mlá-

    - • -

    NÁŠ ŽIVOT

    Milan Ružička:

    PLNIACIM PEROM S MALÝM OBSAHOM

    Cigaretu obvykle zapaľujeme plamienkom len j e d n e j zápalky. V ý nimkou j e iba cigareta — podnikového riaditeľa.

    Najtichšími hosťami v kaviarni s ú šachisti, milenci — a tí, čo nemajú na zaplatenie.

    — ir —

    Takt, zdvorilosť, ohľaduplnosť, t o sú veľmi pekné vlastnosti. Skúste sa však s nimi dostať do preplneného autobusu.

    Viktor Hujík:

    URČITE Keby len 5 percent zo schôdzovej nudy zmenilo sa denne na pásiky rudy: v bohatstve nerastnom v svete sme gigantom.

    FUNKCIONÁRSKY VZDYCH

    Verte, nechce sa nám ani len trošku s dievčatmi večer ísť na schôdzku, lebo v škole — šajnu nemáte ani — stále sme s nimi uschôdzovaní.

    O B J E K T Í V M I • Ö •s

    ŽELANIE

    Nech vydávame knižky, ja za to som: čo autorom málo vynesú a veľa kritikom.

    VEĽKOSŤ

    { • ш и ш

    Prvá s c h ô d z k a . ( F o t o : B e l i c k ý )

    K O R G A N I Z A Č N É M U Š T A T Ú T U U N I V E R Z I T Y K O M E N S K É H O

    P R Ä V N A NORMA UK Jedným z bodov programu najbližšieho zasadnu

    tia Vedeckej rady Univerzity Komenského, Jednotlivých fakúlt, rokovaní výborov závodných organizácii KSS a spoločenských organizácii univerzity j e návrh organizačného štatútu UK.

    Načo štatút, keď máme osobitný zákon o vysokých školách č 46 z roku 1956? To možno vysvetliť takto:

    I

    Ods. 2 ft 17 zákona o vysokých školách priamo ukladá ministrovi školstva a kultúry vydať

    * organizačný štatút pre jednotlivé vysoké školy.

    2

    Zákon o vysokých školách i vyššie menované normy majú celoštátnu pôsobnosť, t . J.

    • vzťahujú «а па všetky vysoké školy u nás a n»-mô>u riešiť úlohy, organizáciu, spôsob správy Jednotlivých vysokých škôl, Ich organizačných zložiek ako i vzájomný pomer a vzťahy, ktoré sa medzi nimi vytvorili. Id«- teda do určite j miery o rámcové právn«- normy, vyžadujúce si podrobnejšiu právnu úpravu priamo pr«» pomery Jednotlivých vysokých škôl To J«* práve úlohou organizačných štatútov.

    З

    Р г и I onobitnosf I Jednotlivých druhov vysokých škôl, najmä tých, čo majú značný počet fakúlt a

    komplikovanú prevádzku, vytvorili v organizácii, úlohách, spôsob« správy, počte akademických f u n k cionárov, vo vymedzení Ich právomoci • pod. určitá

    odchýľky od celoštátnej právnej úpravy, vzhľadom na osobitnosť vývoja a konkrétne podmienky činnosti t e j - k t o r e j vysokej školy, i keď vo svojom celku nie sú tieto osobitnosti s celoštátnymi normami v rozpore.

    š tatút Univerzity Komenského bude právnou normou s účinnosťou pre našu univerzitu.

    To, aby sa štatút nestal mŕtvou literou, a to I napriek tomu, že g 56 dáva rektorovi právomoc vydávať podrobnejšie smernice na jeho realizáciu, j e možno docieliť iba tak, že sa s návrhom štatútu v pripomienkovom pokračovaní budú všetci pracovnici univerzity dôkladne zaoberať. Iba za tohto predpokladu možno dosiahnuť, aby štatút obsahoval vše tky zvláštnosti Univerzity Komenského a Je j základných organizačných zložiek, fakúlt a katedier, aby sa stal v t e r a j š e j etape kvalitatívneho budovania naše j vysoke j školy nástrojom pre plnenie povinností vedúcimi pracovníkmi I celým osadenstvom univerzity a bol zábezpekou pre dokonalejšiu organizáciu práce, právnou a živou smernicou pre plnenie j e j úloh I ďalšieho rozvoja Univerzity Komenského.

    Jozef MOLEK, predseda Komisie pre prípravu návrhu Štatútu UK

    Na trhu.

    N

    a prvom poschodí bola dobrá výstavka.. — Čo hovoríš na Stropáčov? — A Džez po

    drôte? —

    O výstavu umeleckej fotografie v budove UK bol živý záujem. Otvorili j u 4. 4. 1962 a hneď v ten deň j u videlo 47 návštevníkov. Us-poriadnl j u Červený kútik pri ZV ROH a vystavovali na n e j členovia fotofllmového krúžku Právnickej fakulty.

    Hoci bola len akousi prípravou na celouniverzitnú výstavu fotografie, Či viac-menej Štúdijnou výstavou, mala pomerne vysokú úroveň. Vynikajúce boli najmtt fotografie hosťa, člena SČSVU Štěpánka ako Fa jčiarska prestávka, V obrazárni, ale dobré sú i fotografie domácich autorov. Poliak vyniká nápaditosťou, realisticky zachytáva j a v y s o zreteľom na myšlienku a formu fotograf ie. Sú to nupríklad snímky Redaktor, čundráci, Na trhu a zaují-

    < 3

    X o

    (Foto: P. Poliak — F l e x a r e t V.)

    rnavá snímka, moderného, experimentálneho štýlu Rekreácia ROH. Tiež Sobove fotografie Strapáči, Starosti, Džez po drôte, sa páčili. Studenti-amatéri svojimi objektívmi priblížili návštevníkom krásy všedného života, to mnohé, čo nás cez deň trápi, teší, zlostí či rozo-smieva.

    A mohli by docieliť i viac. Snáď by im ale bolo treba v ý j s ť viac v ústrety. Niekoľko vecí oslabilo zážitok z výstavy. Nebola umiestená v cele j miestnosti, pretože táto sa používa ako zasadačka, fotografie na paneloch neboli rovnako osvetlené a boli pripevnené s pripináč-kami na bielom baliacom papieri. Treba si viac všimnúť ťažkostí fotoamatérov, s väčšou ochotou im pomôcť, veď výstava vznikla z dobrovoľnej iniciatívy študentov Právnickej fakulty. A možnosti sú všade.

    Oľga RANDÄKOVA

    Krpáň poet veliký je — za volantom Felície.

    MILAN SENKO:

    Atóm

    Na modré nebo oblohy vyšlo Slnko

    Skrylo sa za dym Dym zasvietil To svietia v dyme ruky a

    nie Slnko Ruky, ktoré stvoria nové

    Slnká Ruky, ktoré stvoria fabriky

    a dym a ludské šťastie Tam černie sa oceán V ňom plávajú mŕtve ryby Rl/by kričia Za oceánom dymia fabriky Ich dym je otrávený

    rozbitým atómom Mŕtve ryby sa boja novej

    smrti Rozbitý atóm chce zničiť

    Slnko a zaplaviť celú Zem

    Ruky sa pohli a vytvorili vietor

    Rozbitý atóm zbabelo uteká Boji sa čistých ľudských rúk

    n U V U r l l I V l Ľ . U r f t b J l r t V Ľ Ľ , V n U V U I X I l v í Ľ w L í w * ^

    0 výchove vedeckých kádrov

  • U N I V E R Z I T Y

    I T V S e i s z a m a j s t r o m A J H Ä D Z A N Ä R I M A J Ú M A J S T R A • H R A L I A J Z N Ä M I H R Á Č I • F I L O Z O F I P R E K V A P I L I • B U D Ú

    H R A Ť A J Ž E N Y ?

    Telocvičňa ČSTV na Karloveskej ces te bola dej iskom I. ročníka majs t rovs t iev univerzity v hádzanej mužov. Boje o hádzanársky primát sa hrali systémom každý s každým, takže s a dala zistiť približná v ý konnosť jednotlivých družst iev. Majstrom s a s ta l zaslúžene celok ITVŠ, ktorý hral v zložení: Bedná-rik — P e t e r , Pospěch, Gregor, Šuchta, Šajdík, Hlavatý, Hanulík, a Broska.

    VÍŤAZI MALI

    oproti svo j ím súperom lepšiu kondičnú prípravu, technickú vyspelosť, potrebný dôraz v obrane, rýchle protiútoky a samozrejme, a j tvrdú streľbu. Okrem toho hráči Gregor, Hlavatý, Šajdík a ďalší hraj ú v súťažiach. Chybu v š a k robili tým, že ^miestami hrali príliš individuálne.

    Druhí, lekári mali v kádri zo známych hráčov Čima, ale a j t í o s tatní patrili medzi najlepších hráčov turna ja .

    ČIERNY KÔŇ SÚŤAŽE — filozofi nenastupovali k s t r e t n u t i a m s veľkými nádejami. Ich bojovnosť nakoniec slávila úspech. Celok porazil ašpiranta na druhé miesto, prírodovedcov 11:8 a zabezpečil si t ret ie miesto v tabuľke. Víťazstvo nad prírodovedcami prekvapu je t ý m viac, že tesne predtým prehrali f i lozofi s telocvikármi rozdielom 16 gólov. Počas maj s t rovs t iev sa celok opieral o výkony Mačovského a Grexu.

    Farmaceuti s íce skončili na poslednom mieste, ale nemali ani j e d ného hráča, k torý navštevoval hodiny fakul ta t ívne j hádzanej. Ich účasť na I. ročníku treba hodnotiť kladne.

    O dobrú organizáciu m a j s t r o v st iev sa zaslúžili VV ČSM a ITVŠ. Osobitnú pochvalu si zaslúži odb. asistent Slovík, ktorý má najväčš iu zásluhu, že na univerzite s a hádzanársky šport udomácňuje.

    Stálo by za uváženie, aby od budúceho roku bojovali o hádzanárs k y titul a j ženy. ( g d )

    Atléti na krytej dráhe

    V minulých dňoch s a uskutočnili p r v é ľahkoatletické preteky atlétov ITVŠ na k r y t e j dráhe, ktoré zorganizovala FO ČSM za spolupráce s Katedrou ľahke j at let iky. Vzhľadom na to, že väčšina pretekárov bola e š t e v zimnej pr íprave, s ú dosiahnuté výs ledky uspokojivé. Prekvapila s labá účasť v súťaži žien.

    Výs ledky: muži — 30 m , Sa -lay 4,0 sek. , skok d o vý š k y Rožánek 185 c m ; skok do diaľk y Kubáň 613 cm; v r h guľou Ihring 12,76 m — ženy — 30 m, Wasserbäcková 4,7 s e k . ; v ý š k a Pospíšilová 145 cm, diaľka Wasserbäcková 415 cm; guľa Štefková 9,14 m.

    (ôt)

    Predsavzatia zmeniť v činy

    н я к к

    ЖЗЖЗ

    Kráľovná vo lá

    V dňoch 5.-6. m á j a s a u s k u točnia na štadióne Dynama Spoj v Petržalke ľahkoatletick é m a j s t r o v s t v á FFUK. Športový úsek FV ČSM dáva takto možnosť vše tkým záujemcom, na jmä poslucháčom z nižších ročníkov, preukázať s v o j e športové maj s t rovs tvo . Súťažiť sa bude u mužov: v behu na 100 m, 400 m, 3000 m, v skoku ď a lekom. v skoku do v ý š k y a v o yrhu guľou. Ženy m a j ú t ieto disciplíny: beh na 60 m, 400 m, skok do diaľky, do výšky, v r h guľou a hod kriketovou loptičkou. Tieto kval i f ikačné kontrolné preteky budú veľmi dobrou skúškou na celouniverzitné súťaže. Veríme, že s a lehkoatletických maj s t rovs t iev zúčastnite. ( ó t )

    (Dokončenie z 1. s t r a n y )

    Na dielenských výboroch s i dali teda zamestnanci UK dovedna 98 individuálnych a kolektívnych s o cialistických záväzkov. V Ich rámci odpracujú približne 3920 brigádnických a nadčasových hodín na pracovisku, pri dostavbe URZ v Harmónii, na pomoc poľnohospodárstvu, na skrášlení okolia a pod. P r i j a t é socialistické záväzky predvída jú ú s pory 28 840 Kčs a ďalšie hodnoty v odpracovných brigádach a nadčasových hodinách. ,

    A ako j e to na fakul tách?

    F A R M A C E U T I C K Á F A K U L T A

    Učitelia a zamestnanci Farmaceut i c k e j fakul ty prihlásili 17 kolektívnych a 93 individuálnych socialistických záväzkov, a to : napísať 16 publikačných jednotiek, 4 skr ip-tá, odprednášať 34 prednášok, v y hotoviť 10 učebných pomôcok a iné socialistické záväzky. Súčasne sa zaväzujú odpracovať 1.450 brigádnických hodín, najmä na výs tavbe fakulty, na prípravách 10. výročia založenia fakul ty a inde.

    P R Á V N I C K Á F A K U L T A Zamestnanci a učitelia Právnickej

    fakul ty zahlásili 10 kolektívnych a 51 Individuálnych záväzkov. Odpracujú 200 brigádnických hodín, a to takto: napísať 27 publikačných jednotiek, odprednášať 12 prednášok, vyhotoviť 5 učebných pomô-

    * • +

    SIBÍRSKA OI.YMPIÄDA. Sibírska odbočka Akadémie vied SSSR v y hlásila Sibírsku fyzikálnu a matematickú alympiádu pre 30 miliónov žiakov vyšších tried sibírskych ikôl. P r v é kolo Olympiády bude diaľkové — účastníci odpovedia poštou na tr i otázky. Podstatou odpovedi bude schopnosť samostatne myslieť. Víťazi posledného kola môžu na jeseň vstúpiť na Novosibirsku univerzitu.

    сок, 11 ostatných záväzkov. Zvlášť možno vyzdvihnúť socialistické záväzky Katedry štátneho a správneho práva.

    P R Í R O D O V E D E C K Á F A K U L T A

    Zamestnanci a učitelia Prírodovedecke j fakul ty prihlásili 56 individuálnych a 29 kolektívnych socialistických záväzkov. Napíšu 5 skr íp t a 17 rôznych publikačných jednotiek, vyhotovia 9 učebných pomôcok, odprednášajú 21 prednášok, ostatné záväzky — 21: odpracu jú 1.126 brigádnických hodín na dobudovaní URZ v Harmónii, na úprave a skrášlení pracoviska a inde.

    F I L O Z O F I C K Á F A K U L T A Zamestnanci a učitelia Filozofic

    k e j f a k u l t y prihlásili doteraz 55 individuálnych a 18 kolektívnych záväzkov. Vyhotovia 4 učebné pomôcky, 3 skr iptá a učebné tex ty , 25 publikačných jednotiek, prednesú 58 prednášok a re ferátov, 33 iných záväzkov. Odpracujú 702 brigádnických hodín na dostavbe URZ v Harmónii, v poľnohospodárstve a v a k cii Z.

    I T V Š Zamestnanci a učitelia ITVŠ pri

    hlásili 59 individuálnych a 10 kolektívnych socialistických záväzkov (spolu 83 socialistických záväzkov): 7 učebných pomôcok, 6 prednášok, 4 publikačné jednotky a ostatné na zdokonalení telovýchovných zariadení. Odpracujú 944 brigádnických hodín na dostavbe URZ a rôznych telovýchovných zariadení.

    Celkove sl teda zamestnanci a učitelia na jednotlivých fakultách prihlásili 84 kolektívnych a 314 individuálnych záväzkov. Ich roztrie-

    denie do uvedených jednotlivých e š t e vrátime.

    V rámci družby medzi FFUK a brnenskou filozofickou fakultou, hralo sa futbalové stretnutie, v ktorom zvíťazilo brat is lavské mužstvo po v e ľ k e j prevahe 6:0 (1:0). Veľmi dobre zahral na jmä útočný kvintet, k torý mal najplatnejš ích hráčov v Kráľovičovi a Nagyovi. Na obrázku j e moment z útočnej akcie hostí p r e d bránou domácich.

    C O

    ) O Q

    Zhovárali sa dvaja študenti:

    — Priateľu, ja ti wviem, že moje terajšie štip/co nie je •i nijakom pomere s •nojivi vedomostami o •schopnosťami!

    — Ja (a chápem. Ale z niečoho predsa musíš žit, či nie?

    Tancovali sme. Myslím, že to bol valčík, i ona sa ma zrazu opýtala:

    — Ty rád tancuješ ? — Áno, vetmi... —

    odvetil som a pozrel

    99 F R KV" im ta jej hlboko do

    — Vo a preto sa teda nenaučíš T ...

    — A — — Ty počúvaj, pačia

    9a mi tie tvoje básne, 'enže sa mi akosi zdá, ?e som ich už kdesi čítal.

    — No vidíš, a ešte m takí, čo sa opovážia nazvat ma n e-, n ä m y m a u t o-

    o m!

    J2 (Л

    >U

    O Jč

    M b .

    C