univerzita konŠtantÍna filozofa v nitre …3 abstrakt: puvÁkovÁ, hana: návrh metodiky...

1

UNIVERZITA KONŠTANTÍNA FILOZOFA V NITRE

FILOZOFICKÁ FAKULTA

NÁVRH METODIKY STRETNUTÍ PRE MIMOŠKOLSKÚ

PRÍPRAVU DETÍ NA PRVÉ SVÄTÉ PRIJÍMANIE

Diplomová práca

Študijný program: Učiteľstvo akademických predmetov slovenský jazyk a literatúra -

katechetika

Študijný odbor: Katedra náboženských štúdií

Školiteľ: PaedDr. Bernadeta Soltészová, PhD.

2012 Bc. Hana Puváková

2

ZADANIE ZÁVEREČNEJ PRÁCE

Meno a priezvisko študenta: Bc. Hana Puváková

Študijný program: učiteľstvo slovenského jazyka a literatúry a náboženskej

výchovy (Učiteľské štúdium, magisterský II. st., denná

forma)

Študijný odbor: 1.1.1 učiteľstvo akademických predmetov

1.1.3 učiteľstvo umelecko-výchovných a výchovných

predmetov

Typ záverečnej práce: Diplomová práca

Jazyk záverečnej práce: slovenský

Názov: Návrh metodiky stretnutí pre mimoškolskú prípravu detí na

prvé sväté prijímanie.

Anotácia: Vypracovanie práce podľa zadania témy predpokladá

ovládanie teoretických poznatkov z oblasti katechézy

a didaktiky a ich praktické využitie v návrhoch metodiky

stretnutí mimoškolskej prípravy detí na prvé sväté prijímanie.

Zahŕňa tiež prepojenie katechézy detí s farskou a rodinnou

katechézou.


Oponent: ThDr. Miroslav Lyko, PhD.

Katedra: KNABS – Katedra náboženských štúdií

Vedúci katedry: doc. PhDr. Peter Kondrla, PhD.

Dátum zadania: 22.09.2010

Dátum schválenia: 23.09.2010

3

Abstrakt:

PUVÁKOVÁ, Hana: Návrh metodiky stretnutí pre mimoškolskú prípravu detí na prvé

sväté prijímanie. [Diplomová práca] Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre, Filozofická

fakulta, Katedra náboženských štúdii. 81 s.


Abstrakt práce: Diplomová práca sa zaoberá mimoškolskou prípravou detí na prvé sväté

prijímanie. Prvá kapitola definuje pojem katechéza a predstavuje školskú, rodinnú a farskú

katechézu, pričom sa snaží vybrať z nich to, čo priamo ovplyvňuje mimoškolskú prípravu

detí na prvé prijatie Sviatosti Oltárnej. Dôležitým prvkom tejto kapitoly je kristocentrizmus

katechézy, o ktorú sa ďalej opierame aj v praktickej časti práce. Druhá kapitola je

zameraná na predstavenie didaktiky a jej zásad usúvzťažnených s katechetickou praxou.

Didaktické zásady sú predstavené z hľadiska ich využitia v katechéze, predovšetkým

v príprave detí na prvé sväté prijímanie. V tretej kapitole, ktorá nie je veľmi rozsiahla, sa

sústreďujú najhlbšie tajomstvá viery o sviatostiach Cirkvi, predovšetkým o sviatosti

Eucharistie, ktorá je jej vrcholným slávením. Ona je stredobodom prípravy detí na

sviatostný život. V poslednej kapitole práca doteraz spomenuté teoretické zákady využíva

v praktickej príprave metodiky desiatich stretnutí detí mimo školy počas škoslského roka,

v ktorom deti majú prvýkrát prijať Sviatosť Oltárnu. Pri každom stretnutí uvádza možné

prepojenie s katechézou v rodine i vo farnosti.

Kľúčové slová: katechéza, farská katechéza, didaktická zásada, sviatosť, Eucharistia

4

Abstract:

PUVÁKOVÁ, Hana: Meeting method proposition for extra-curricular preparation of

children to first Holly Communion. [Diploma Thesis]. Constantine the Philosopher

University in Nitra, Faculty of Arts, Department of Religion study. Number of pages: 81.

Consultant: PaedDr. Bernadeta Soltészová, PhD.

Work abstract: This diploma thesis deals with out-of-school and extracurricular preparation

of children for their First Holy Communion. First chapter defines the term catechesis and

presents academic, family and parish catechesis. In the first instance, the chapter

introduces the elements, which have an influence to the out-of-school preparation for the

First Communion for children. Very important part of the first chapter is christocentrism of

catechesis, which is elaborated in the practical part of the diploma thesis. Second chapter

deals with the term didactics and with the facts how didactics is related to catechetical

work and practice. The diploma thesis also presents the way of application of didactical

norms and rules in the catechesis, mainly during the preparation of children for the First

Holy Communion. Third chapter, which is not extraordinary extensive, shows the most

important and the principal secrets of faith concerning to the sacraments of the Catholic

Church. Primarily, the chapter shows the importance of the sacrament of the Eucharist,

which is the highest celebration in the Catholic Church. The sacrament of the Eucharist is

the key aspect of the preparation of children for their sacramental life. The last chapter of

the diploma thesis presents the empirical results, which are based on the theoretical

framework mentioned above. The last chapter shows the practical preparation of

methodology of ten get-together meetings with children during their educational school

year (in this year the children are going to receive the First Holy Communion) but in their

out-of-school time. Every single meeting with the children also shows a relation to the

catechesis in the family and in the parish.

Key words: catechesis, parish catechesis, didactical norm, sacrament, Eucharist

5

Čestné vyhlásenie

Vyhlasujem, že som diplomovú prácu vypracovala samostatne a použila som iba

literatúru uvedenú v zozname použitej literatúry.

V Nitre, dňa 18. 04. 2012

6

OBSAH ÚVOD .................................................................................................................................... 7

1 Východiská potreby mimoškolskej prípravy detí na slávnosť prvého svätého

prijímania ............................................................................................................................... 9

2 Katechéza ..................................................................................................................... 11

2.1 Smerovanie katechetického snaženia .................................................................... 11

2.2 Kristocentrizmus katechézy .................................................................................. 13

2.3 Prispôsobenie katechézy adresátom a zreosti ich viery ........................................ 13

2.4 Katechéza podľa poľa pôsobenia .......................................................................... 15

2.4.1 Školská katechéza .......................................................................................... 15

2.4.2 Farská katechéza ............................................................................................ 16

2.4.3 Rodinná katechéza ......................................................................................... 17

2.4.4 Rodina a farnosť a ich miesto v mimoškolskej príprave detí na prvé sv. pri. 19

2.5 Osobnosť kňaza, rodiča a katechétu v príprave detí na 1. sväté prijímanie .......... 20

2.6 Didaktické zásady a ich využitie v príprave na prvé sväté prijímanie. ................. 23

3 Sviatosti ....................................................................................................................... 27

3.1 Eucharistia ............................................................................................................. 27

4 Plán mimoškolskej prípravy na prvé sväté prijímanie a na sviatostný život ............... 29

4.1 Na ceste do neba .................................................................................................... 29

4.2 Témy stretnutí: ...................................................................................................... 30

4.2.1 Boh – zázračný kúzelník ................................................................................ 33

4.2.2 Ježiš je môj priateľ ......................................................................................... 37

4.2.3 Vianoce – svätá rodina: .................................................................................. 41

4.2.4 Modlitba – byť stale v spojení ....................................................................... 44

4.2.5 Staň sa hrdinom svojho života – karneval svätých ........................................ 46

4.2.6 Hriech a pôstne obdobie: ............................................................................... 50

4.2.7 Desať Božích prikázaní .................................................................................. 53

4.2.8 Vždy pripravení – svätá spoveď .................................................................... 55

4.2.9 Posledná večera – svätá omša ........................................................................ 59

4.2.10 Chcem svietiť! ............................................................................................... 62

ZÁVER ............................................................................................................................ 65

ZOZNAM POUŽITEJ LITERATÚRY ........................................................................... 66

PRÍLOHY ........................................................................................................................ 68

7

ÚVOD

V poslednom období sa príprava na slávnosť prvého svätého prijímania

sústreďovala zväčša v škole. Bola teda súčasťou školskej katechézy. Rodičia boli zapojení

väčšinou len do organizovania a farská rodina bola len vzdialenou pozorovateľkou.

Netvrdíme, že to tak bolo v každej farnosti, ale určite vo väčšine z nich. Problémom je teda

aj to, že príprava nie je jednotná a závisí od kňaza vo farnosti, ktorý si podmienky určuje

sám.

Cieľom našej práce je pripraviť schému mimoškolskej prípravy detí na túto

slávnosť (a nielen na ňu), ktorá by zahŕňala aj prepojenie s rodinnou a farskou katechézou.

Zámerne pripomíname, že nám nejde iba o prípravu na slávnosť prvého svätého prijímania.

Hlavným cieľom nemôže byť jednodňová slávnosť, ale vovedenie detí do sviatostného

života. Našou prioritou bude, aby sa vytvárali podmienky na upevnenie rodinného

i farského spoločenstva, do ktorých deti patria. Dať deťom pocit, že sú súčasťou Cirkvi,

ktorá ich potrebuje a ktorá im ponúka obrovské dary.

Táto práca je rozdelená do ich kapitol. Prvé štyri kapitoly predstavujú katechézu

a jej poslanie, vymedzujú farskú katechézu, katechézu rodičov a rodín a tiež sa zaoberajú

osobnosťou formátora, ktorý bude mimoškolskú prípravu s deťmi realizovať. V týchto

kapitolách čerpáme najmä z koncilových dokumentov a z pastoračného plánu.

Predstavujeme tiež osnovy pre náboženskú výchovu v treťom ročníku, o ktorú sa opierame

pri tvorbe metodiky stretnutí. Keďže témou práce je mimoškolská príprava detí, príprave

rodičov nebudeme venovať priveľkú pozornosť, ale poukážeme na možnosti prepojenia

stretnutí s deťmi so životom v rodine i vo farnosti. Stretnutia sú pripravené tak, aby využili

čo najviac didaktických metód a postupov, aby dokázali deti zaujať. Mnohé z nich sme už

realizovali a vylepšili na základe spätnej väzby. Netvrdíme, že tento koncept je bez chýb

a že je použiteľný v každom prípade, sme však presvedčení, že pri príprave na prvé sväté

prijímanie môže katechétom, animátorom ale i kňazom pomôcť, a to minimálne ako

odrazový mostík.

Stretnutia nie sú pripravené izolovane, ale nadväzujú na seba, zohľadňujú priebeh

liturgického roka a v každom z nich je návrh prepojenia s farskou a rodinnou katechézou.

Stretnutia sú naplánované raz do mesiaca v školskom roku, v ktorom sa slávnosť bude

konať. To znamená v mesiacoch od septembra do júna. Zahŕňajú aj stretnutie po slávnosti,

ktoré chce deti motivovať k ďalšiemu pristupovaniu k sviatostiam. Spoločná téma stretnutí

8

znie: „Na ceste do neba“ a symbolom prípravy je rebrík, ktorého každá priečka predstavuje

tému jedného stretnutia. Pristúpiť k sviatosti Oltárnej znamená stretnúť Ježiša, ktorý je

v nebi a sedí po pravici Otca, a preto stretnutie s Ním je nebom na zemi.

Základným prepojením s rodinnou katechézou je večerná modlitba v rodine, ktorá

nie je náročná na čas a nekríži rodine plány, zároveň však ponúka možnosť, aby sa rodina

čo najväčšmi počas prípravy stmelila, aby slávnosť svätého prijímania nebola iba vecou

dieťaťa, ale slávnosťou a radosťou celej rodiny.

Metodika stretnutí zohľadňuje túžbu detí po zážitku. Realizovať by sa mali za

účasti všetkých detí, avšak niektoré aktivity budú prebiehať omnoho pokojnejšie, ak budú

deti rozdelené do menších skupiniek. Z hľadiska personálneho je teda potrebné zaobstarať

dostatok animátorov, ktorí formátorovi pomôžu. Je možné zapojiť aj niektorých rodičov

alebo laikov z farnosti.

Práca je teoreticko-praktická. Využíva poznatky z pedagogiky, predovšetkým

didaktiky jej hlavným cieľom je ponúknuť nové možnosti v príprave detí na sviatostný

život. Okrem metodiky stretnutí predstavuje tipy na modlitbu s deťmi, na priblíženie

slávenia svätej omše za účasti detí vo farnosti i nápady na rodinnú katechézu.

9

1 Východiská potreby mimoškolskej prípravy detí na slávnosť

prvého svätého prijímania

Vyučovanie náboženskej výchovy v treťom ročníku ZŠ už podľa osnov nie je úplne

smerované k tejto sviatosti, pretože sa na náboženskú výchovu môžu prihlásiť aj deti iných

vyznaní a deti, ktoré k tejto sviatosti z nejakých dôvodov pristúpiť nechcú, nemôžu alebo

pristúpili pred tým.

Okrem toho je tiež dôvodom, že v časoch, keď sa deti pripravovali na prijatie

Sviatosti Oltárnej len v škole, na hodinách náboženskej výchovy, bola táto sviatosť akoby

len záležitosťou detí, izolovanou od farského spoločenstva a rodinného života, rodičia

nemali okrem organizácie takmer žiadnu prípravu.

Príprava na 1. sväté prijímanie teda vyvrcholila prijatím sviatosti „v jednu peknú

májovú nedeľu“, prípadne sa predĺžila ešte o jeden týždeň, a tým sa pre väčšinu detí i

rodičov všetko skončilo. Prvoprijímajúci, hoci snáď dostali v škole dobré základy, vo

veľkom množstve prípadov nemali nikoho, kto by im pomohol na nich budovať svoju

vieru. V našej mimoškolskej príprave sa teda pozornosť sústreďuje na mimoškolské

stretnutia s deťmi, ale ponúkame aj návrhy na prepojenie s farskou a rodinnou katechézou.

Pre katechizáciu samotných rodičov prvoprijímajúcich detí odporúčame oprieť sa o

publikáciu Katechizácia rodičov prvoprijímajúcich detí (Michalíček, 2009).

Katechizáciu rodičov považujeme za dôležitú z viacerých dôvodov. Šelinga

poznamenáva, že „dieťa je ovplyvňované ľuďmi, ktorí žijú okolo neho.

Práve rodičia sú tí, ktorí učia maličkých rozlišovať medzi dobrom a zlom“ (Šelinga,

2000, str.13), a to je práve tým hlavným motívom zapojiť do prípravy (nielen) na slávnosť,

ale celkovo na sviatostný život, rodinu. Ak v nej zázemie pre vieru chýba, mala by ju

doplniť farská rodina. Totiž hoci „je povinnosťou rodičov, aby sa osobne zúčastňovali na

príprave detí na prvú sv. spoveď a prijímanie” (Tóth, 1997), ak rodičia nevytvárajú dieťaťu

vhodné podmienky na rozvíjanie vo viere, práve farnosť by mala túto úlohu plniť. Veď

„farské spoločenstvo slávi prítomnosť Boha medzi nami každou sviatosťou“ (Tóth, 1997),

teda by malo byť prítomné i oslavujúce aj túto veľkolepú sviatosť, kedy dieťa prijíma

Kristovo telo.

Táto potreba je však v našich farnostiach často zanedbávaná, každá katechizovaná

skupina žije vnútri seba a záujem o druhé skupiny je často zanedbateľný. Sviatosť krstu sa

často vysluhuje mimo svätej omše, čím sa ochudobňuje rozmer farského spoločenstva,

10

ktoré prijíma nového člena. Izolujú sa deti v príprave na prijatie Sviatosti Oltárnej, mladí v

rámci prípravy na sviatosť birmovania, snúbenci na sviatosť manželstva. A práve pri

príprave na sviatosť manželstva by sme mohli aj skončiť, pretože katechéza mladých

manželov, rodín či dospelých v našich farnostiach často akoby ani neexistovala. Mnohí

mladí, ktorí sa pred sobášom zapájali do života farnosti, sa po sobáši stratia v kolobehu

nových povinností a farnosť, do ktorej pred tým investovali svoje sily, sa pre nich stáva

cudzím miestom, pretože niet možnosti, aby sa zapojili. Spoločenstvá mladých rodín sú

v našich farnostiach, žiaľ, stále niečím výnimočným. V dokumente Catechesi tradendae je

potreba prepojenosti katechézy a vykonávania permanentnej katechézy ešte podčiarknutá:

„Je potrebné, aby katechéza detí a mládeže, katechéza nepretržitá a katechéza dospelých

neboli od seba izolované. Treba preto napomáhať ich dokonalú spojitosť.“ (Ján Pavol II.,

1993, 49b)

„Treba preto hľadať spôsob, ako rozvinúť farskú katechézu. Na niektorých

miestach už beží, ale je to veľmi, veľmi málo“ (Tóth, 1999, s.2). Články, z ktorých

čerpáme sú síce staršieho dáta, vnímame však, že sa situácia ani za viac ako desaťročie

veľmi nezmenila. Je pravdou, že vo väčších mestách sa postupne rozvíja aj katechéza

dospelých, ale je to ešte stale veľmi málo.

Naša práca je zameraná na mimoškolskú prípravu detí, čiže katechéze dospelých

nevenuje prílišnú pozornosť, uvedomujeme si však, že aj deti môžu svojich rodičov istým

spôsobom katechizovať, prebudiť v nich vieru, preto v metodike každého stretnutia

ponúkame možnosť, ako zapojiť do prípravy celú rodinu i farnosť.

11

2 Katechéza

Cieľom našej práce je pripraviť metodiku stretnutí pre formátorov, ktorí pracujú s

deťmi pred prijatím prvého svätého prijímania. Je to vlastne uvádzanie katechézy do praxe.

Ak chceme vyučovať, viesť, pripravovať, predovšetkým deti, ale prostredníctvom nich aj

ich rodičov, rodinu i farské spoločenstvo na prijatie sviatostí (Sviatosti zmierenia a prijatie

Sviatosti Oltárnej) a na sviatostný život, je potrebné, aby táto naša snaha stála na pevných

základoch, na pilieroch katechézy, aby presne vedela, čo tento pojem sám v sebe znamená,

aké sú ciele katechézy, kam smeruje, aké sú vhodné prostriedky, čo sa pri jej vykonávaní

očakáva od kňazov, katechétov, rodičov. Ďalej sa zameriava na najdôležitejší pilier

katechézy – kristocentrizmus, bez ktorého sa katechéza nemôže vykonávať. Upozorňujeme

tiež, že katechéza používa metódy prispôsobujúce sa adresátom, ich veku i spoločenskému

postaveniu.

2.1 Smerovanie katechetického snaženia

Pre zameranie našej práce je najdôležitejšie si uvedomiť, že “katechéza je výchova

detí, mládeže a dospelých vo viere najmä vyučovaním kresťanskej náuky. Väčšinou sa deje

organicky a systematicky s cieľom uvádzať veriacich do plnosti kresťanského života“

(KKC 5).

Vykonávať katechézu, vyučovať a vychovávať vo viere, je prvotnou povinnosťou

Cirkvi, „pretože Kristus, prv než sa vrátil k Otcovi, dal apoštolom posledný príkaz, aby

učili všetky národy zachovávať všetko, čo im prikázal“ (Ján Pavol II., 1993, s. 1).

Apoštolský nuncius Mons. Luigi Dossena v príhovore pri príležitosti otvorenia II.

celoslovenského katechického seminára v Bratislave povedal: „Nemôžem opomenúť, že

katechéza nie je iné ako praktické uskutočnenie príkazu Ježiša apoštolom: „Choďte do

celého sveta, učte všetky národy a krstite ich v mene Otca i Syna u Ducha Svätého!“. Je to

dané – pýtam sa - výsostne apoštolom alebo služobníkom Evanjelia, alebo je to dar

všetkým? Je to spoločná zodpovednosť?“ (Dossena, 1999). Áno, táto výzva bola

adresovaná apoštolom, preto sa často stretávame s názorom, že sa dnes týka iba ľudí, ktorí

vykonávajú pastiersku službu, avšak katechéza nie je iba vecou zasvätených osôb,

prípadne katechétov, je vecou každého človeka, ktorý sa raz krstom začlenil do Cirkvi, či

už je to mladý človek, dospelý, zasvätený alebo laik. Krstom sme teda dostali výsostné

12

právo získať večný život, avšak aj povinnosť ohlasovať Božie kráľovstvo medzi ľuďmi

práve na tom mieste, kde sa momentálne nachádzame, medzi tými ľuďmi, s ktorými

prichádzame do kontaktu, teda doma, v rodine, v škole, pretože „katechéza vždy bola

a navždy zostane dielom, za ktoré zodpovedá celá Cirkev“ (Ján Pavol II., 1993, s.10).

Termínom katechéta teda „môžeme označiť v širšom význame všetkých, ktorí plnia

poslanie učiť, nielen kňazov a učiteľov, ale napríklad aj rodičov“ (Škantár, 1998, s. 1).

Aby sa katechéza mohla vykonávať a aby priniesla ovocie, musí spĺňať určité

nároky. Okrem kristocentrizmu, ktorý je najdôležitejší a ktorému sa budeme špeciálne

venovať, sú tu ďalšie požiadavky, ktoré si pri príprave metodiky stretnutí pred prvým

svätým prijímaním musíme osvojiť. Podľa Jána Pavla II. sú to tieto:

1. Systematickosť: vyučovanie kresťanskej náuky musí byť systematické. Nemožno

sa spoliehať na improvizáciu, je potrebné určiť jej presný cieľ

a aj plán, ako sa k zadanému cieľu dostať.

2. Úplnosť: katechéza má byť kompletná, nemá sa zastaviť pri

kerygmatickom ohlasovaní.

3. Podstatnosť: má nástojiť na podstatných veciach, bez nároku na ucelený

pohľad na všetky diskutované otázky, či premenu na teologický

výskum alebo vedeckú exegézu.

4. Otvorenosť: má byť otvorená a prístupná všetkým zložkám kresťanského

života. (Ján Pavol II., 1993).

Na týchto nárokoch treba stavať v každej katechéze. Je vylúčené, aby bola

katechéza iba chaotickým zliepaním toho, čo v danej chvíli katechétu napadne. Nemôže sa

spoliehať na improvizáciu, na svoje vlastné sily, nemôže sa zaoberať viac nepodstatnými

vonkajšími prejavmi ako vnútorným prežívaním a zameraním na podstatu. V dnešnej

katechetickej praxi sa veľmi často stretávame aj s odtrhnutím katechézy od reálneho

života, akoby katechéta ani nežil vo svete alebo akoby bol život s Kristom možný iba

v sakrálnom priestore. Toto sa tiež musí zmeniť. Kristus je predsa všadeprítomný a túži

vstúpiť do každej sféry života.

13

2.2 Kristocentrizmus katechézy

Napriek tomu, že sa katechéza vykonáva na rozličných miestach, v rozličných

stavoch, rozličným spôsobom je potrebné, aby mala stále jediný a vždy jasný cieľ. Musí

byť vždy a všade zacielená k osobe Ježiša Krista. Toto jednotné zacielenie potvrdzuje

Katechizmus Katolíckej Cirkvi: „Cirkev rozšírená po celom svete až po končiny zeme,

prijala od apoštolov a ich nasledovníkov vieru, ktorú starostlivo opatruje, akoby bývala

v jednom dome, a verí tak, akoby mala jednu dušu a jedno srdce, a jednomyseľne ohlasuje,

učí a podáva ďalej, akoby mali jedny ústa“ (KKC, 173).

Pre našu prácu je uvedomenie si kristocentrizmu veľmi dôežité. Mohli by sme

deťom ponúknuť zaujímavé zážitky, upútať ich zmysly, získať si ich priazeň a sympatiu,

ak sa vďaka nám nedostanú bližšie k Podstate – k Ježišovi Kristovi, ktorý dáva pravý

Život, bude ich očarenie iba chvíľkové a naša práca bude úplne zbytočná.

Katechéza teda vyučovanie a smerovanie ku Kristovi nie je jedinou úlohou Cirkvi,

je len jednou z jej úloh, Svätý otec Ján Pavol II. ale podčiarkuje, že „je jej prvoradou

úlohou a treba jej dať prvotné miesto, a to aj v prípade, že by iné iniciatívy ponúkali oveľa

veľkolepejšie výsledky. Treba do nej zapojiť najlepších ľudí, venovať jej všetky vnútorné

sily a odhodlanie. Je úplne vylúčené prehnané šetrenie materiálnych prostriedkov v jej

neprospech“ (Ján Pavol II., 1993, s.9).

Cieľ katechézy je teda jasný – ohlasovať Ježiša Krista, ktorý prišiel spasiť človeka;

ohlasovať Boha Otca, ktorý tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna, aby

nezahynul nik, kto v neho verí, ale aby mal večný život (Jn 3, 16). Toto je najdôležitejšie aj

v príprave detí na prvé sväté prijímanie. Musíme katechizovaných zaujať, musíme sa

prispôsobiť ich veku, ich chápaniu, musíme podávať informácie, ktoré nie sú vytrhnuté

z reality, musíme byť ľudskí, milujúci, chápajúci, ale ak by sme aj týmto všetkým boli, ale

chýbalo by smerovanie ku Kristovi, nič by to neosožilo.

2.3 Prispôsobenie katechézy adresátom a zreosti ich viery

Rovnako ako lieky sa dávkujú rozlične podľa pripravenosti človeka ich prijať,

rovnako ako dieťaťu nemôžeme hneď naservírovať pevný pokrm, tak i katechéza musí

prihliadať na pripravenosť človeka prijať jej posolstvo. Prijímatelia katechézy sú na

rozličnom stupni viery i na rozličnom stupni psychického vývinu, preto by ohlasovanie

14

Krista malo byť vždy prispôsobené týmto faktorom. Katechéta musí zvoliť rozličné

prístupy, hľadať najschodnejšie cesty, ktorými sa dostať k cieľu. Preto sa katechéza delí do

štyroch etáp:

1. Predkatechéza: spočíva v pozívaní k obráteniu

2. Iniciačná fáza: spočíva v uvádzaní kresťanstva do života; zahŕňa

prípravu na prijatie sviatostí

3. Permanentná katechéza: spočíva vo výchove vo viere, mala by do nej ústiť

každá predsviatostná katechéza;

podľa adresátov ju rozdeľujeme na:

a) katechéza detí predškolského a mladšieho

školského veku – vykonávaná predovšetkým v rodine,

neskôr v materskej škole a na 1. stupni základnej

školy.

b) katechéza mladých – vykonávaná predovšetkým

v škole, ale i mimo školy v rozličných

spoločenstvách, skupinkách birmovancov,..

c) katechéza dospelých – u nás veľmi zanedbaná,

sporadicky existujú pastoračné centrá, ktoré sa venujú

aj katechéze dospelých alebo rodín.

Podľa časového horizontu sa katechéza rozdeľuje na:

1. príležitostnú katechézu: ktorá sa vykonáva najmä za účelom prijatia nejakej

sviatosti, má jasný cieľ a po jej dosiahnutí zaniká

alebo v lepšom prípade pozmeňuje cieľ a pokračuje

ďalej.

2. systematickú katechézu: začleňuje kresťana do bežného života. (VDK)

V dnešných podmienkach je potrebné, aby sa príležitostná katechéza stala súčasťou

systematickej, prípadne aspoň, aby príležitostná katechéza ústila do systematickej, hoci

dosiahnuť to nebude jednoduché. Katechéza nemôže mať naplánovaný koniec. Nikdy jej

nie je dosť. Môže a musí spĺňať čiastkové ciele (príprava na sviatosti), ale nesmie pri nich

skončiť, musí stale pamätať na konečný cieľ: spásu duší.

15

2.4 Katechéza podľa poľa pôsobenia

Podľa miesta, kde sa uskutočňuje odovzdávanie viery, poznáme katechézu farskú,

rodinnú, školskú, skupinovú,.. Pre našu prácu sú dôležité predovšetkým farská, rodinná

a školská katechéza.

2.4.1 Školská katechéza

Školská katechéza nás bude zaujímať len okrajovo, pretože naša téma sa týka

vyslovene mimoškolskej prípravy, avšak, aby sme vedeli budovať na základoch, ktoré deti

dostávajú v škole, načrtneme aspoň najdôležitejšie momenty. Najnovšie metodiky sú

vypracované špirálovitým systémom, ktorý spája cyklickú a lineárnu štruktúru. Žiaci sa

teda v každom ročníku vracajú k podobným témam, avšak idú v nich stále do väčšej hĺbky.

Obsah je rozdelený do troch lineárnych oblastí:

Trojičnej: Boh – Otec, Syn i Duch Svätý

kristocentrickej: Ježiš Kristus

týkajúcej sa spoločenstva Božieho ľudu: biblické dejiny, dejiny Cirkvi, poslanie

človeka v spoločnosti1

1. Veriť Bohu

Tretí ročník ZŠ, v ktorom sa primárne koná aj príprava na prvé sväté prijímanie

a sviatosť pokánia sa teda zaoberá Cestou viery, zahrňajúcou tieto témy:

2

2. Ježiš uzdravuje

3

3. Ježiš nám odpúšťa

4

1 „Uvedené lineárne oblasti budeme prehlbovať v špirále, ktorú tvorí trinásť úrovní“ (Gembalová, Dobrenková,

Hurajtová, 2011, s. 1) – trinásť metodík od prvého ročníka na základnej škole po maturantov na strednej škole: Cesta

lásky, Cesta dôvery, Cesta viery, Poznávanie nádeje, Poznávanie cez dialóg, Poznávanie pravdy, Sloboda človeka,

Dôstojnosť človeka, Zodpovednosť človeka, Vzťahy a zodpovednosť, Hodnoty a rozhodnutia, Identita a poznanie, Láska

a život. 2 Sú tu predstavené niektoré biblické postavy, dve podobenstvá z Matúšovho evanjelia, Ježiš ako sprostredkovateľ

Božieho kráľovstva. Cieľom je priviesť deti k poznaniu, aké je v živote dôležité niekomu alebo niečomu veriť, tiež

poukázať na to, že najistejším, komu môžeme veriť, je Boh. 3 Táto časť je zameraná na uzdravujúcu Ježišovu moc vo sviatosti zmierenia, dôležité je formovanie svedomia na konci

každej vyučovacej hodiny a práca s biblickým textom.

4 Vina je súčasťou života každého človeka, každý sa k nej zvykne postaviť inak, v téme sa predstavuje kresťanský pohľad

na vinu pomocou podobenstva o márnotratnom Synovi. Príbehom o Zachejovi sa poukazuje na Božiu veľkodušnosť

16

4. Ježiš nás oslobodzuje5

5. Ježiš nás pozýva na hostinu

6

2.4.2 Farská katechéza

Tieto témy uvádzame preto, aby sme pred metodickou prípravou stretnutí mimo

školy vedeli, z akých vedomostí detí už môžeme vychádzať, respektíve, čo v danom

mesiaci deti na náboženskej výchove preberali. Môže to byť pre nás odrazový mostík,

nemôžeme však rátať s tým, že si na vyučovaní deti všetko osvojili.

Farnosť sa javí ako najvhodnejšie miesto realizovania života viery a teda aj

samotnej katechézy, a to predovšetkým z dôvodu, že je konkrétnym spoločenstvom.

Problémom je však skutočnosť, že farnosť ako spoločenstvo v posledných rokoch veľmi

stratilo na súdržnosti a spolupatričnosti. Anonymita, ktorá vstupuje do našich kostolov, nie

je hodná kresťanského spoločenstva. Farnosť by mala plniť úlohu určitej základne pre plný

kresťanský život, mala by sa stať miestom, ktoré je najkonkrétnejším prejavom života

Cirkvi.

Farnosť alebo tiež cirkevná obec má pôvod v gréckom slove „paroikéo, čo znamená

prebývať uprostred, nachádzať sa blízko niekoho“ (Akimjak, 1997, s. 137). Právnicky

povedané je to najmenšia územnosprávna jednotka ustanovená biskupom s vlastným

kostolom a správcom. Farnosť však okrem tohto cirkevno-právneho rozmeru zahŕňa aj

rozmer teologický.

Dôležitým poslaním Cirkvi je práve communio – spoločenstvo, spoločenstvo

pokrstených veriacich, v prenesenom zmysle „domov všetkých veriacich, Božia rodina“.

Toto communio nachádza hmatateľný výraz predovšetkým vo farnosti. „Táto predstavuje

a nekonečné milosrdenstvo, ktoré má s človekom. Je veľmi dôležité poukázať aj na zmierenie s ľuďmi, pretože zmierenie

s Bohom a zmierenie s ľuďmi neoddeliteľne patria k sebe.

5 Téma spája dve cesty vyslobodenia: vyslobodenie z egyptského otroctva a vyslobodenie z otroctva hriechu. Ježišova

záchrana je určená pre všetkých ľudí, svojím utrpením na kríži Ježiš vyjadruje túžbu zmieriť človeka s Bohom. 6 Vedie žiakov najskôr k úcte ku chlebu, pretože bez úcty k „obyčajnému“ chlebu človek nedokáže prežiť stretnutie

s Ježišom v Eucharistii. „Upriamujeme pozornosť na to, že posledná večera, obeta na kríži a slávenie Eucharistie je tá istá

obeta, ktorá sa odohráva každý deň. Na záver piatej témy biblickým spôsobom vysvetľujeme časti svätej omše, podľa

Lukášovho evanjelia – príbeh o emauzských učeníkoch“ (Gembalová, Dobrenková, Hurajtová, 2011, s. 8).

17

konkrétnu formu realizovania sa Cirkvi; v určitom zmysle je ona Cirkvou, ktorá žije

uprostred domov svojich synov a dcér“ (Ján Pavol II., 1990). Ján Pavol II. vyzýva, že

„všetci musíme znovu vo viere odhaliť pravú tvár farnosti, to znamená „tajomstvo“ Cirkvi,

ktoré v nej pôsobí a je v nej prítomné. (...) Ona je Božou rodinou, spoločenstvom bratov,

preniknutých jedným duchom, ona je domom farskej rodiny, bratským a pohostinným

spoločenstvom veriacich. Najväčším bohatstvom farnosti je skutočnosť, že je

eucharistickým spoločenstvom, ktoré sa stáva putom medzi ňou samou a celou Cirkvou,

medzi kresťanom - jedincom a kresťanmi ako spoločenstvom.

Vo svojom príhovore rímskemu kléru pápež Pavol VI. poukázal na túto skutočnosť:

„Sme jednoducho presvedčení o tom, že táto starobylá a hodnotná štruktúra farnosti má

nezrieknuteľné a nanajvýš aktuálne poslanie; jej prislúcha vytvárať prvé spoločenstvo

kresťanského ľudu, ona zhromažďuje ľud a vovádza ho do liturgického slávenia, ona

chráni a oživuje vieru v ľuďoch našej doby, ona poskytuje vyučovanie o spásonosnom

učení Kristovom“ (Ján Pavol II., 1990).

Ak by sme v prístupe k farnosti uprednostnili nazeranie ako na Božiu rodinu, v tom

prípade nie je možné, aby sa niektoré sviatosti vysluhovali pomimo farského spoločenstva.

Tak i príprava k prvému svätému prijímaniu by sa mala stať príležitosťou, ktorá farské

spoločenstvo môže posilniť a vniesť doň nový elán.

2.4.3 Rodinná katechéza

„Dôležitou zložkou v rámci katechézy dospelých je rodinná katechéza“

(Michalíček, 2009 s. 9). Rodina je nielen základnou bunkou spoločnosti, ale aj základnou

bunkou Cirkvi. „Budúcnosť sveta i Cirkvi prechádza cez rodinu“ (Ján Pavol II In:

Michalíček, 2009, s. 73). Rodina, podobne ako Cirkev, ale v oveľa intímnejších vzťahoch,

je spoločenstvom. Žiaľ, súčasným trendom rodiny je strata hodnôt, strata komunikácie,

strata dôvery medzi jej členmi a zvlášť popretie najdôležitejšieho predpokladu rodiny:

dávať a prijímať lásku. Preto je nevyhnutné pracovať na obnove hodnoty rodiny. „Rodina

sa znova musí stať tvoriteľkou hodnôt a nebyť len poslušným konzumentom toho, čo

ponúka svet“ (Ferrero, 1998, s. 57). A to tak na poli ľudskom a spoločenskom, ako aj na

poli cirkevnom a náboženskom. Obsahy, ktoré dieťa počuje v kostole či na hodine

náboženskej výchove, bez ďalšej výchovy v rodine často nenachádzajú cestu k detskému

srdcu a strácajú sa. „Priveľa ľudí zabudlo, že práve rodina má veľké „náboženské“ slová

18

„naplniť“ zmyslom. Rodina je kolískou, matricou duchovného života. V nej sa prežíva

Boh. Boha nikto nikdy nevidel, deti ho objavujú vo svojom otcovi a mame. Tu objavujú

význam slov ako prijatie, vernosť, obdiv, obeta, spoločné jedenie, atď. (Bruno Ferrero,

1998, s. 147). Z čoho vyplýva, že „niet lepšieho výchovného prostredia ako je rodinné“

(Baláž, 2005, 38).

„Rodinná katechéza je istým spôsobom nenahraditeľná predovšetkým pre

pozitívne a vľúdne prostredie, pre silný vplyv príkladu dospelých, pre prvotnú zjavnú

citlivosť pre vieru a jej praktizovanie“ (VDK, 178). Rodičia sú v tomto zmysle prvými

učiteľmi pre svoje deti, nevynímajúc ani poslanie katechétu, ktoré by mali v rodine plniť.

Hoci je rodina v istom zmysle izolovanou jednotkou, ktorá má svoj vlastný život,

svoje potreby, svoje zvyky, svoje plány, nesmie zostať izolovanou úplne. „Rodina sa musí

začleniť do oveľa väčšieho spoločenstva viery. Patriť do farnosti, do Cirkvi, je spôsob,

ktorým vyjadrujeme svoju identitu“ (Bruno Ferrero, 1998, s. 149).

Farská katechéza a katechéza rodinná musia ísť ruka v ruke. Najideálnejšie by bolo,

ak by rodičia mohli čerpať v malých spoločenstvách a získané vedomosti, ale

predovšetkým svoju živú vieru, mohli odovzdávať a aj odovzdávali svojim deťom. Tým

však nemyslíme, že farská katechéza pozostáva len z výchovy rodičov, je samozrejmé, že

musí pracovať na všetkých poliach so všetkými adresátmi, ktorí po katechizovaní túžia.

Farnosť má venovať rovnakú pozornosť deťom, mladým, rodičom, rodinám, animátorom,

ako i seniorom. Zámerne však upozorňujeme na prepojenie farskej katechézy a katechézy

rodinnej, pretože toto spojenie veľmi úzko súvisí s našou témou. V príprave na sviatostný

život i na prvé sväté prijímanie sa nemôže zanedbať rozmer rodiny a rozmer farnosti. „Deti

sú bohatstvom farnosti. Keby kňaz i rodičia zanedbávali duchovnú pozornosť dušiam detí,

je to aj prinajmenej všedný hriech, ak nie ťažký“ (Stanček Ľubomír, 2006, s. 146). „Rozvoj

viery dieťaťa je vtedy ideálne zabezpečený, ak je obklopený príkladom svojich rodičov

a farského spoločenstva“ (Tóth, 1999, s. 9). Na druhej strane „nie je zriedkavé, že

prvoprijímajúce deti sú vzpruhou vo viere nielen rodičom, ale i širšej rodine“ (Stanček

Ľubomír, 2006, s. 146) či farnosti.

19

2.4.4 Rodina a farnosť a ich miesto v mimoškolskej príprave detí na

prvé sväté prijímanie

Miesto rodiny a farskej rodiny v mimoškolskej príprave detí na prijatie sviatosti

Oltárnej, čo vyplýva aj zo skôr uvedeného, nie je ničím nahraditeľné. Tieto dve „rodiny“

by sa mali aktívne zúčastňovať tejto prípravy. A to nielen v presne vymedzenom čase, ale

neustále.

Rodina je miestom, kde sa deti učia z príkladu svojich rodičov, a ak bola

zanedbávaná táto výchova, len veľmi ťažko sa tento deficit vyrovnáva. Farská rodina však

k tomu môže napomôcť a to nielen duchovnou podporou, ale aj aktívnou prítomnosťou.

Mladí sa môžu zapojiť ako spevokol alebo ako animátori aktivít pre prvoprijímajúce deti,

samozrejme, aj osobným príkladom či sprevádzaním. Starší zase majú svoje miesto pri

výchove k úcte k posvätnému miestu, k prežívaniu liturgie. Rodiny, ktoré žijú aktívnym

kresťanským životom, sú veľmi dobrým mostom medzi kňazom a rodinami.

„Rodina, ktorá našla Krista, nemôže si ho nechať pre seba“ (Baláž, 2005, 41). Môže

pripraviť spoločné stretnutie rodín. Pre rodiny prvoprijímajúcich to bude vždy iné, keď

budú vidieť prežívanie viery u ľudí s rovnakými problémami, ktorí žijú v realite rodiny.

Zvláštna starostlivosť vo farskej katechéze sa musí venovať rodičom samotným.

Tak i pre farnosť i pre rodinu platí, že jej základom je „možnosť robiť niečo

spoločne. To sa týka aj prípravy na prvé sväté prijímanie, nik z rodiny, ľudskej ani farskej,

nemôže povedať, že jeho sa to netýka, že on s tým nič nemá. Každý je za prípravu

zodpovedný“ (Bruno Ferrero, 1998, s. 13).

Pastoračnou udalosťou, kde sa toto spoločenstvo najviac a najhlbšie napĺňa, je svätá

omša, kde sa stretáva celé farské spoločenstvo, vrátane rodín. Svätá omša za účasti detí by

nemala byť jednorazovou záležitosťou, mala by mať stále miesto v programe farnosti.

Okrem svätej omše za účasti detí je vhodné, a v dnešných podmienkach azda

i nevyhnutné, v príprave na prvé sväté prijímanie pripraviť zvláštne stretnutia samotných

rodičov, detí, ale i celých rodín spoločne. Takto by v rodine nastal istý veľmi prínosný

kolotoč.

Veď „rodinná výchova je výsledkom interakcie medzi dvoma pólmi, obidvoma

činnými (deti a rodičia), a nie jednosmerným vzťahom, kde rodičia dávajú a deti prijímajú“

(Bruno Ferrero, 1998, s. 8). Na základe takéhoto programu by mohli deti vychovávať

rodičov, hovoriť im o tom, čo sa na stretnutí naučili a taktiež rodičia by vedeli formovať

20

deti správnym spôsobom aj v otázkach viery. Je dobré pamätať na to, že rodičia mnohé

veci z hodín náboženstva už zabudli a preto im ich treba najskôr pripomenúť, aby sa mali

o čo oprieť. Taktiež je dobré pamätať a pripomínať rodičom dôležitosť modlitby v rodine.

„Modlitba s otcom a matkou je zážitok, ktorý sa nezmeniteľne vtláča do človeka. Je to

najlepší spôsob ako sa naučiť modliť“ (Bruno Ferrero, 1998, s. 153).

Samozrejme, dôležitá je aj spoločná modlitba farníkov ako spoločenstva, pričom by

bolo vhodné upozorniť deti, rodičov i celé farské spoločenstvo, že svätá omša je

najsilnejšia modlitba, ktorú ako katolíci máme a preto k nej musí všetko smerovať a má

byť vrcholom života farskej rodiny. V istej paralele sa môže prirovnať k spoločnému

stolovaniu v rodine, napríklad pri nedeľnom obede, kedy sa umocňuje rodinné

spoločenstvo. „Úloha rodiny je aj v tomto bode (farskej katechéze) nezastupiteľná. Preto

považujeme za veľmi dôležité neustále rozvíjať rodinnú katechézu a napomáhať ju dobrou

prípravou rodičov, ktorí by sa stali katechétami svojich detí“ (Baláž, 2005, 51).

2.5 Osobnosť kňaza, rodiča a katechétu v príprave detí na 1. sväté prijímanie

Bolo by zbytočné vytvoriť program a metodiku stretnutí k mimoškolskej príprave

detí na prvé sväté prijímanie, ak by nebolo človeka, ktorý by túto zodpovednú úlohu chcel

plniť. „Chcieť“ je v tomto prípade najdôležitejším predpokladom, avšak nie jediným. Do

prípravy by mal byť zapojený miestny kňaz (farár alebo kaplán), rodičia a v prípade, ak to

kňaz uzná za vhodné, katechéta, učiteľ alebo animátor (formátor). Títo všetci majú

spolupracovať na dosiahnutí jedného cieľa, ktorým však nie je jednodňová krásna slávnosť

1. svätého prijímania. Biskup Rudolf Baláž vo svojej posynodálnej exhortácii Zostaň

s nami, Pane upozorňuje, že výraz “príprava na prijatie sviatosti“ je nesprávny, hoci je,

žiaľ, odrazom našej praxe. My nemáme pripravovať na prijatie sviatosti, my máme deti,

mládež i dospelých pripravovať na život, na dobrý a šťastný, ku ktorému sú sviatosti

nevyhnutné.

Pre každého, kto je do tejto prípravy zapojený, je dôležité uvedomiť si, že „viesť

deti k Pánovmu stolu je pekná, ale zodpovedná úloha, pretože je to cesta k jedinečnému

stretnutiu s Ježišom Kristom, ktorý sa im chce darovať ako Život“ (Bugoš, 1999, s. 8).

Táto zodpovednosť spočíva v tom, že výchovné pôsobenie nie je nikdy zastavené, neustále

prebieha, a to aj mimo určeného času, dokonca sa dá povedať, že vtedy ešte oveľa viac.

21

Deti, ale i ľudia celkovo, sú veľmi vnímaví na to, čo je skutočné a čo je iba hrané.

“Vierohodnosť vychovávateľa je podriadená výzve časov, je ustavične skúšaná a musí byť

nepretržite znovu získavaná.” (Porov. Conferenza Episcopale Italiana

EDUCARE ALLA VITA BUONA DEL VANGELO, 31). Nekorešpondovanie medzi

slovami a skutkami alebo medzi skutkami na verejnosti a v osobnom živote, dokáže urobiť

v detskom vnímaní obrovskú škodu. A na toto musí pamätať rovnako rodič, kňaz i laik do

prípravy zapojený. „Nemožno si robiť nárok, aby deti brali vážne duchovný život, keď

počujú rodičov hovoriť iba o autách, peniazoch, jedle, škole alebo o fackách,“ (Bruno

Ferrero, 1998, s. 151) alebo ak kňaz či animátor „vodu káže, víno pije“. Stále platí, že

„kázne sa kážu, no príklady priťahujú“. Rodič, animátor a kňaz tak ako každý človek má

byť pravdivý. „Byť pravdivý znamená pravdivo hovoriť a pravdivo konať. Pravdivý

človek sa chráni pred dvojtvárnosťou, pretvárkou, falošnosťou, zákernosťou

a pokrytectvom“ (Youcat, 455). Nikto nie je dokonalý, ale beda tomu, kto pohorší jedného

z týchto maličkých (Porov. Mk 9, 42).

Ak sa kňaz rozhodne zapojiť do tejto prípravy katechétu alebo laika, urobí veľmi

dobrý krok. „Vyzdvihnutie všeobecného kňazstva a úlohy laikov, ich spolupráca

s duchovnými pastiermi smerujú k vytváraniu rodinnejšieho prostredia farnosti ako

spoločenstva spoločenstiev“ (Michalíček, 2009, s. 11). Mal by dôsledne vyberať a okrem

doterajších kritérií (ochota, osobná viera, pravdivý život) uplatňovať aj ďalšie. Človek,

ktorý sa chce deťom venovať, musí ich mať rád. „Láska skutkov dáva láske slov

nespochybniteľnú silu“ (Ján Pavol II., 2001). Láska je to najpodstatnejšie. Ak mám rád,

objavujem v sebe nové tvorivé sily, ktoré sú vyjadrením túžby dať to najlepšie, čo môžem

tomu, koho mám skutočne rád. Ak formátor má v sebe lásku, jeho „boj“ bude omnoho

jednoduchší. Slovami Don Bosca však upozorňujeme, že „nestačí, že ich miluješ, musia sa

cítiť milovaní“. Ak dieťa cíti lásku zo strany formátora, je viac otvorené pre výchovu.

Preto „ak chcem učiť deti, musím sa k nim znížiť. Ak je to mládež, musím milovať to, čo

milujú oni. Musím sa zaujímať o to, o čo ma zaujímajú moji poslucháči“ (Plešková, 1990,

s. 23).

Formátor by mal okrem týchto predpokladov spĺňať aj „profesijné“ predpoklady.

K nim patrí vzdelanie a určité pedagogické vlohy. Mal by mať základné poznatky

z mravouky a vierouky, poznať Sväté Písmo, žiť v spoločenstve s Cirkvou, veľkým

pozitívom je aj absolvovanie nejakej animátorskej školy. K pedagogickým vlastnostiam

patrí prirodzená autorita, trpezlivosť, vľúdnosť, komunikatívnosť, zdravé sebavedomie,

schopnosť vychovávať a odovzdávať vedomosti, zodpovednosť pri príprave, kreativita..

22

Veľmi dôležitý je aj postoj pokory. Totiž žiadny katechéta ani animátor nejde do tejto

služby z vlastnej iniciatívy, ale je povolaný Bohom, nez ktorého nemôžeme nič urobiť (Jn

15, 5).

Pri katechéze rodičov je okrem osobného svedectva kňaza i katechétu dôležité, aby

nebol vytrhnutý z reality. Rodičia si často myslia, že kňaz nevie, čo je rodinný život, že

nevie, s akými problémami musí rodina bojovať, že žije iba v teórii a o realite nevie nič.

Musíme priznať, že to v mnohých prípadoch skutočne tak je. Napríklad sa pokojne stáva,

že spovedanie vo farnosti pred Veľkou nocou sa deje v čas od 9:00-15:00 a kňaz sa čuduje

a vyčíta ľuďom, že sú k nemu netolerantní, ak prídu žiadať o iný termín. Kňazovi zrejme

uniklo, že väčšina dospelých je v tomto čase v práci a že aj on by mohol byť voči nim

ohľaduplnejší. Aj keď sa tento príklad netýka priamo našej témy, myslíme, že na ilustráciu

stačí.

„Súčasné spoločenské zmeny vyžadujú od každého, kto sa venuje katechetickej

práci, aby reagoval na aktuálne otázky súvisiace s výchovou a riešil rôzne predagogické

problémy s prihliadnutím na konkrétne spoločenské prostredie“ (Zozuľak, 2001, s. 5).

Práve toto je požiadavkou, ktorú si uvedomujú aj naši biskupi a zohľadnili ju pri tvorbe

pastoračného plánu, ktorý hovorí, že „naša pastorácia často nedostatočne odzrkadľuje

aktuálnu situáciu, nepoužíva vhodné prostriedky a postupy, a preto veľa ráz neprináša

očakávané ovocie – nie je ani adekvátna námahe, ktorú vynakladajú duchovní pastieri a ich

spoločenstvá“ (Pastoračný plán katolíckej Cirkvi na Slovensku 2007-2013, bod 13).

Katechizácia rodičov prvoprijímajúcich detí (2009) sa vo svojej dizertačnej práci

venoval Michalíček. Na základe analýzy súčasnej situácie a taktiež porovnania

zahraničných projektov týkajúcich sa rodinnej katechézy (Catequesis Familiar, Gott mit

neuen Augen sehen, Do This Memory) zhrnul požiadavky na pastoračného pracovníka do

týchto bodov:

„Pastoračný pracovník má:

1. zohľadňovať postmodernú kultúru, čo vlastne znamená, byť vo svete, v realite.

2. pamätať na to, že rodičia nemajú času nazvyš, využívať ho poriadne, pripravovať sa.

3. sa snažiť osloviť srdce

4. vyzývať rodičov, aby so svojimi deťmi trávili viac času.

5. pripomínať nenahraditeľnosť komunikácie s deťmi.

6. sa vyznačovať reálnosťou, zrozumiteľnosťou a aktuálnosťou svojho posolstva, ktoré

má dodávať nádej.“ (Porov. Michalíček, 2009, Str.48)

23

Rodina totiž sama osebe má množstvo problémov, množstvo dôvodov na nepokoj.

Žiadny rodič teda netúži počúvať výčitky alebo moralizovanie, rovnako ako ani kázne

vytrhnuté z reálneho života. To neznamená, že sa rodičom má venovať menšia pozornosť,

„je naopak žiaduce usilovať sa osloviť srdce a v tejto nepokojnej dobe poukázať na pravé

zdroje pokoja, medzi ktoré patria aj dobré medziľudské vzťahy najmä v rodine“

(MICHALICEK, 2009, s. 46).

Tiež je treba vedieť, že rast vo viere je u rodičov aspoň taký dôležitý ako u detí.

Preto je treba vytvoriť pri stretnutí príjemnú atmosféru: nepozvali sme ich totiž na hodinu,

ale na rozhovor. My nie sme ich vychovávateľmi, ale spolupracovníkmi pri výchove ich

detí (Tóth, 1999). V istom zmysle je to naplnenie Pavlovho: „Pre všetkých som sa stal

všetkým, aby som zachránil aspoň niektorých“ (1 Kor 9, 22).

2.6 Didaktické zásady a ich využitie v príprave na prvé sväté prijímanie.

Mimoškolská príprava detí na prvé sväté prijímanie a na sviatostný život je v istom

zmysle vyučovacím procesom – komunikáciou medzi formátorom (učiteľom, kňazom,

katechétom, rodičom) a žiakom (dieťaťom), komunikácia medzi Učiteľom (Ježišom

Kristom) a žiakmi (nami všetkými). Ježiš je jediný pravý Učiteľ (Mt 23, 10). My, ostatní,

sa môžeme stať jeho nástrojmi, aby skrze nás poučoval, vychovával, priťahoval k sebe.

Nato, aby sme mohli túto službu vykonávať, potrebujeme Jeho pomoc, Jeho lásku, Jeho

dary. Bez neho nemôžeme nič urobiť (Jn 15, 5), ale ak vnímame Jeho poslanie, chceme

vyučovanie vykonávať čo najlepšie. Chceme sa učiť, chceme sa zdokonaľovať, lebo on je

dokonalý. K tomu nám môžu pomôcť aj niektoré pedagogické disciplíny, predovšetkým

didaktika.

Didaktika sa okrem iného zaoberá aj zásadami, ktoré pomáhajú učiteľovi naplniť

svoj výchovno-vzdelávací cieľ, preto jej poznatky môžu byť katechétovi veľmi

nápomocné, a v rámci sebavzdelávania by ich mal poznať a pracovať s nimi.

Didaktické zásady sú „najvšeobecnejšie alebo najzákladnejšie požiadavky, ktoré

v súlade s cieľmi výchovno-vzdelávacieho procesu a jeho základnými zákonitosťami

určujú jeho charakter“ (Petlák, 1997, s. 95). Týchto zásad didaktická teória ponúka

obrovské množstvo, pre nás ako katechétov sú však najdôležitejšie tieto tri:

24

a) Zásada výchovnosti vyučovania

Hoci sa táto zásada v odbornej literatúre spomína veľmi okrajovo, pre katechétu

musí byť prioritou. Vyučovanie náboženskej výchovy, v našom prípade príprava na

sviatostný život, by bez tohto smerovania nemohlo byť účinné. Kresťan predsa musí byť

v prvom rade dobrým človekom, a tým vydáva svedectvo o Bohu, ktorý má záujem na

tom, aby sme boli dobrí a aby sme konali dobré skutky, pretože viera sa prejavuje

skutkami (Jak 2, 18). Zbytočne bude dieťa vedieť odrecitovať zo Svätého Písma pasáže

o láske k nepriateľom, o pomoci blížnym, keď jeho skutky s tým nebudú korešpondovať,

o to viac, ak by katechéta iba rozprával o živote s Ježišom Kristom, ale jeho skutky by boli

plné hriechu. Katechéta musí mať neustále na pamäti, že dieťa „počúva očami“ a že je preň

dôležitejší príklad života ako slová.

V príprave na prvé sväté prijímanie sa katechéta nemôže zamerať iba na

odovzdanie veľkého množstva vedomostí, naučených modlitieb (hoci bez nich to

samozrejme nepôjde), vymenovania častí svätej omše, ale v prvom rade na živý príklad

viery, na lásku, ktorou Ježiš miluje každé z týchto detí, na Ježišovu túžbu získať ich životy.

b) Zásada názornosti

Túto zásadu vo výchovno-vzdelávacom procese veľmi vyzdvihoval učiteľ národov

Ján Amos Komenský. Zlatým pravidlom učiteľa je podľa neho ponúkať obsah učiva

všetkým zmyslom. Človek je od prirodzenosti zvedavý a najľahšie si zapamätá to, čo

zakúsi na vlastnej koži, čo sa mu nejakým spôsobom dostane „pod kožu“, k čomu si pripojí

nejakú emóciu, jednoducho to, čo nezostane iba na povrchu, ale vstúpi do nich. Toto je

dôležité najmä u detí, pretože ich vnímanie je ešte veľmi konkrétne.

Názornosť vo vyučovacom procese podľa Průchu plní tieto základné didaktické

funkcie: je zdrojom informácii pre žiakov, uľahčuje pochopiť abstraktné prvky učiva,

zvyšuje záujem a motiváciu žiakov, prispieva k rozvoju myslenia. Je prostriedkom proti

odtrhnutiu teórie od praxe (Průcha, 2008, s. 162).

Na prvý pohľad sa nám môže javiť táto zásada odtrhnutá od katechetickej praxe.

Veď náboženská výchova je založená na viere v neviditeľného Boha, ktorého nemáme ako

„ukázať“. „Opak je však pravdou, katechetická prax ponúka množstvo podnetov na

zmyslové vnímanie. Katechizovaní by nemali získavať nové poznatky len

prázdnym „bifľovaním“ sa poučiek či citátov“ (Puváková, 2010, s. 24).

Samotný Ježiš je nám v tomto obrovským príkladom. On pozná človeka, vie, ako

veci prijíma, ako chápe, ako vníma, preto sa mnohokrát vyjadroval v podobenstvách, ktoré

25

približovali to neviditeľné, nepochopiteľné (napríklad Božie kráľovstvo) na pochopiteľom

príbehu, ktorý bol pre človeka tej doby aktuálny (podobenstvo o kúkoli medzi pšenicou –

Mt 13, 24-30; podobenstvo o rozsievačovi – Mk 4, 1-9; podobenstvo o boháčovi

a Lazarovi – Lk 16, 19-31; Vinič a ratolesti – Jn 15, 1-11). Ježiš ako pravý pedagóg poznal

svojich „žiakov“, vedel, čím žijú, vedel, čo poznajú, o to by sa mal snažiť aj každý

katechéta a učiteľ vo všeobecnosti.

c) Zásada primeranosti

Táto zásada „vyjadruje požiadavku, aby rozsah a obsah učiva, ale i metódy jeho

sprostredkúvania žiakom boli primerané k ich biologicko-psychologickým schopnostiam“

(Petlák, 1997, str.100). Toto sa v katechéze zohľadňuje už pri jej členení podľa veku

adresátov, ktoré sme spomínali vyššie. Pre nás je pri tejto práci dôležité poznať osobitosti

psychiky 8-9-ročného dieťaťa (mladší školský vek), pretože je u nás zvykom, že deti práve

v tomto veku pristupujú prvýkrát k svätému prijímaniu.

Mladší školský vek znamená pre dieťa veľké zmeny, najväčšou z nich je nástup na

povinnú školskú dochádzku. Myslenie dieťaťa v tomto období prechádza obrovskými

zmenami. Na začiatku školského veku sa mení spôsob detského poznávania, rozvíja sa

zraková i sluchová percepcia, mení sa aj uvažovanie, dochádza k prechodu na úroveň

konkrétnych logických operácií. Deti tohto veku sú síce stále viazané na realitu, ale vo

svojom uvažovaní už rešpektujú aj základné zákony logiky. Naši poslucháči sa nachádzajú

zväčša v treťom ročníku základnej školy. Na mnohé „novinky“ týkajúce sa školy sú už

zvyknuté. Podstatným, na čom treba stavať, je stále tvorivosť dieťaťa a fantázia.

„Aby sa naplnil cieľ katechézy – podnietenie a rozvoj života viery – treba osloviť

rozum detí (pútavým výkladom, vnímaním konkrétnych predmetov a skúseností, ktoré

získajú hravou formou), ich cit (spoločne prežité radostné zážitky, spev..) alebo vôľu (vedú

sa k tomu, aby sa premohli, rozhodli čosi urobiť, aj čosi urobili..) Len tak sa nám podarí

zasiahnuť celého človeka“ (Harineková – Tóth – Bugoš, 1997, s. 7).

d) Zásada motivácie

Táto zásada poukazuje na dôležitosť zaujať žiaka, motivovať ho k tomu, aby sa

túžil učiť, aby túžil počúvať, aby mal záujem aktívne sa zúčastniť na vyučovacej hodine,

v našom prípade na katechéze. Motivácia prebieha predovšetkým vo vstupnej fáze

(motivačný rozhovor, problém ako motivácia, motivačné rozprávanie, motivačná

demonštrácia) alebo v jej priebehu (motivačná výzva, aktualizácia obsahu učiva, pochvala,

26

povzbudenie, kritika,..). V našich prípravách sa budeme snažiť, aby sme túto zásadu

uplatňovali čo najviac.

V metodike konkrétnych stretnutí budeme veľkú pozornosť venovať i ďalším

zásadám, predovšetkým zásade systematickosti (budeme postupovať od témy k téme

pričom budeme mať na pamäti cieľ – sviatostný život), zásade uvedomelosti a aktivity

(budeme sa snažiť, aby si čo najviac poznatkov deti osvojili na základe vlastnej iniciatívy

a vlastného premýšľania) a zásade trvácnosti (aby bol pre deti obsah podaný tak, aby sa ich

dotkol, aby nechal trvalú stopu v ich srdci).

27

3 Sviatosti

Naša téma je zameraná na mimoškolskú prípravu detí na slávnosť 1. svätého

prijímania, preto pokladáme za dôležité načrtnúť zmysel sviatostí pre život človeka.

Sviatosti sú stretnutím s Ježišom Kristom, pretože on sám je sviatosťou všetkých

sviatostí. Katolícka Cirkev sviatosti rozdeľuje do troch skupín:

1. iniciačné sviatosti: uvádzajú do kresťanského života: krst,

birmovanie,

Eucharistia

2. uzdravujúce sviatosti: sviatosť zmierenia (pokánia),

sviatosť pomazania chorých

3. sviatosti spoločenstva a poslania: sviatosť manželstva,

sviatosť posvätného stavu.“ (Youcat, 193)

„Sviatosti sú účinné znaky milosti ustanovené Kristom a zverené Cirkvi, ktorými sa

nám udeľuje Boží život. Viditeľné obrady, ktorými sa sviatosti slávia, naznačujú

a spôsobujú milosti, ktoré sú vlastné každej sviatosti. Sviatosti prinášajú ovocie v tých,

ktorí ich prijímajú s potrebnými dispozíciami“ (KKC 1131). Slovo „sviatosť“ znamená

„svätú vec“, „tajomstvo“. Toto slovo označuje spoločný názov pre sedem sviatostí, ktoré

ustanovil Ježiš Kristus. Boh pozná človeka, vie, že je založený zmyslovo, reaguje a spúšťa

abstraktné myslenie na popud zmyslového vnímania (videnie, dotyk a pod.). Boh človeku

vychádza v ústrety, aby lepšie vnímal milosti, volí si pri stretnutiach znaky, ktoré sú

všeobecne prístupné: chlieb a víno, aby v Eucharistii vyjadril potrebu pokrmu pre život aj

v duchovnom zmysle, alebo vodu ako prostriedok na očisťovanie.

3.1 Eucharistia

„Eucharistia, Kristova spásonosná prítomnosť v spoločenstvách veriacich a ich

duchovný pokrm, je to najcennejšie, čo Cirkev môže mať na svojej ceste dejinami“ (Ján

Pavol II., 9). Sviatosť Oltárna je „prameň a vrchol celého kresťanského života. Ostatné

sviatosti, ako aj všetky ekleziálne služby a apoštolské diela úzko súvisia so svätou

Eucharistiou a sú na ňu zamerané. Veď najsvätejšia Eucharistia obsahuje celé duchovné

dobro Cirkvi, totiž samého Krista, nášho veľkonočného Baránka“ (KKC 1324). Táto

28

sviatosť z nás mnohých vytvára jedno telo, spája nás, akoby sme mali jedno srdce a jednu

dušu. „Sám Ježiš nás uisťuje, že takéto spojenie, ktoré On sám potvrdil ako analógiu života

Najsvätejšej Trojice, sa opravdivo uskutočňuje.“ (Ján Pavol II., 16)

Sviatosť Eucharistie je obrovské tajomstvo. Ježiš, ktorý je chlebom života (Jn 6,

35), dáva v tejto sviatosti sám seba za pokrm a nápoj. Dáva človeku to najobyčajnejšie, ale

zároveň to, čo najviac zasýti – chlieb. Vie, že človek je nechápavý a ťarbavý srdcom (Lk

24, 25) a že potrebuje všetko uchopiť zmyslami, preto sa v tom, čo je zjavné navonok (v

chlebe a vo víne) skrýva to, čo je očiam neviditeľné (Kristovo a telo a krv). A my, „ak

nehľadíme na to, čo je viditeľné, ale na to, čo je neviditeľné, lebo viditeľné je do času, ale

neviditeľné naveky (2 Kor 4, 18), môžeme získať spásu. Prisľúbenia, ktoré Ježiš dáva tým,

ktorí budú jesť jeho telo a piť Jeho krv, sú nevyčísliteľnej hodnoty. „Kto je moje telo a pije

moju krv, má večný život a ja ho vzkriesim v posledný deň“ (Jn 6, 54). A to je končený a

najvyšší cieľ života. „Nejestvuje nič väčšie, čo by sme ešte mohli dosiahnuť. Keď

prijímame eucharistický chlieb, zjednocujeme sa s láskou Ježiša, ktorý dal za nás svoje telo

na dreve kríža. Keď pijeme z kalicha, zjednocujeme sa s tým, ktorý za nás vylial svoju

krv“ (Youcat 208). Slávenie Eucharistie – svätej omše okrem spojenia s Ježišom Kristom

je aj spojením celej Cirkvi.

Deti, ktoré sa pripravujú na prvé prijatie tejto sviatosti, rovnako ako nik iný,

nemôžu toto tajomstvo pochopiť, inak by nebolo tajomstvom. Je na to potrebná viera, ktorá

je však výlučne darom od Boha. Naším hlavným cieľom v príprave bude priviesť deti k čo

najhlbšiemu prežitiu tohto tajomstva. Sviatosti, udržujúce život, sú predobrazom nového

neba (porov. Lumen Gentium, 35), preto aj pri príprave detí na túto sviatosť, by sa mala

formácia uskutočňovať s cieľom dosiahnutia večnosti. Všetko úsilie Cirkvi je zamerané na

konečný cieľ.

29

4 Plán mimoškolskej prípravy na prvé sväté prijímanie a na

sviatostný život

Všetky z doteraz uvedených poznatkov sa budeme snažiť uplatniť v praktickej

náplni našej práce, ktorá spočíva v metodických plánoch na mimoškolskú prípravu detí

k prvému svätému prijímaniu.

Prvá kapitola pojednávajúca o katechéze je základom na uvedomenie si podstaty, že

v príprave ide o ohlasovanie Ježiša Krista a Božieho kráľovstva, od ktorého sa príprava

v žiadnom prípade nemôže vzdialiť. Podkapitola o osobnosti kňaza, laika alebo katechétu

priblížila profil človeka, ktorý bude túto prípravu vykonávať. Od jeho osobnosti

a správania sa voči deťom závisí to, koľko poznatkov a koľko zážitkov si deti z týchto

stretnutí odnesú.

Hlavné piliere farskej a rodinnej katechézy sme spomínali z dôvodu, že oni sú

základným ťažiskom mimoškolskej prípravy. Školské osnovy sme ponúkli pre to, aby sme

pri príprave stretnutí mohli na nich budovať, pretože mimoškolská príprava musí

korešpondovať a dopĺňať tú školskú.

Didaktické zásady nám budú pomocou ako pripraviť stretnutia tak, aby deti zaujali

a splnili výchovný a vzdelávací cieľ.

Najdôležitejšie pravdy o Sviatosti Eucharistie sme do práce zahrnuli preto, aby sa

všetka snaha deti čo najlepšie pripraviť a čo najkonkrétnejšie im vysvetliť tajomstvo

Oltárnej sviatosti nevzdialila od Podstaty.

4.1 Na ceste do neba

Našich desať stretnutí má jednu myšlienku: „Na ceste do neba!“. Dôvod je

jednoduchý. Nebo sa deťom väčšinou podáva ako to, čo je hore. Preto bude symbolom

tejto prípravy rebrík (príloha A). Najskôr bude mať iba bočné priečky (modlitba a dobro),

postupne sa na každom stretnutí bude dopĺňať jeden pomyselný schodík do neba. Na

týchto dvoch dôležitých základoch (modlitba a dobrota) budeme ďalej budovať.

„Dalo by sa povedať, že náboženská výchova je istá nadstavba ľudskej výchovy

v duchu zásady, že milosť stavia na prirodzenosti“ (Michalíček, 2009, s. 66), preto prvým

pilierom je byť dobrým človekom, DOBROTA ako hodnota, ktorá sa prejavuje vo

30

vzťahoch k mojim blížnym, čiže buduje vzťahy na zemi. Modlitba je nadstavbou, ktorá

buduje vzťah s Nebom, s Bohom. Tieto dva piliere by sa mali v katechéze neustále

vyzdvihovať. Bude dobré, ak deti na prvom stretnutí dostanú výkres s dvomi bočnými

priečkami rebríka a tiež si doma budú svoj rebrík dopĺňať aj s rodičmi. Každá ďalšia

priečka bude spojení s hlavnou myšlienkou stretnutia.

Rodinná katechéza, hoci sme upoznorňovali na jej dôležitosť, nebude zaberať veľa

času. Stavili sme na večernú modlitbu v rodinnom spoločenstve, ktorá síce nezaberie veľa

času, ale pevne veríme, že sa stane chvíľou, ktorá spojí rodinu. Raz do týždňa (najlepšie

v nedeľu, ale je to na rodičoch) bude mať konkrétne vyústenie, ktorého výsledok si deti

prišpendlia na svoj rebrík. Ten sa tak stane symbolom celej prípravy a bude môcť

pripomínať celej rodine, že sa približuje k nebu, že sme pomyselne stále vyššie.

Naša metodická príprava obsahuje popis desiatich stretnutí, ktoré sa majú konať v

školskom roku, v ktorom dieťa príjme 1. sväté prijímanie a svätú spoveď. Každé stretnutie

má inú tému, ktoré však medzi sebou nadväzujú, dopĺňajú sa, v niektorých prípadoch sa

dokonca prelínajú. Základnými prvkami, ktoré sa v metodike opakujú sú modlitba, pieseň,

návrh na prepojenie s farskou a rodinnou katechézou. Dve stretnutia sú pripravené ako

stretnutia celých rodín (karneval svätých a posledné stretnutie, ktoré sa má konať až po

prijatí sviatosti a ktoré chce byť impuzlom k ďalšiemu stretávaniu sa. Vypracované

stretnutia sú určené na prípravu detí. Formátor ani kňaz by však nemali zabúdať na

katechézu rodičov, ktorá by ale nemala byť ďalšou povinnosťou pre rodičov, ale niečím, čo

im prinesie obohatenie. Väčšinu pripravených stretnutí sme už v plnom zábere realizovali,

niektoré sme museli po stretnutí upraviť, pretože nepriniesli žiadané ovocie. Chceme preto

upozorniť, že táto metodika nie je konečná a pri jej realizovaní sa musí prihiadať na

konkrétne hranice a možnosti farnosti.

4.2 Témy stretnutí:

1. stretnutie: Boh – zázračný kúzelník

Náplňou stretnutia je poukázať na zázračnosť stvorenia sveta i človeka, presvedčiť

deti, že nemohli vzniknúť náhodou a že sú stvorené z veľkej lásky. Boh si dal na nich

záležať a sú Bohom milované.

31

2. stretnutie: Ježiš - môj priateľ

Cieľom tohto stretnutia bude priblížiť deťom Ježiša ako ich priateľa, ktorý sa o nich

zaujíma, ktorému môžu veriť a ku ktorému môžu prísť s akýmkoľvek problémom. Ježiš

priniesol na svet Božiu lásku, ak sa stanem Jeho priateľom, bude na svete o trochu viac

lásky.

3. stretnutie: Vianoce – svätá rodina

Ako sme už viackrát spomenuli, deti potrebujú ísť od konkrétneho k abstraktnému.

Svätá rodina a Betlehem sú pre ne príťažlivou skutočnosťou a hlavne, môžu im pomôcť

pochopiť, že Ježiš je konkrétny človek, konkrétny Boh, ktorý chce s nami tvoriť

spoločenstvo, chce byť uprostred našej rodiny. Na toto stretnutie prizveme aj rodičov.

4. Modlitba – byť stále v spojení

Prečo by som sa mal rozprávať s niekým, koho nevidím, kto mi neodpovedá?

Cieľom témy je naučiť deti budovať vzťah s Bohom, ktorý mi dal všetko, čo mám. On je

ten, ktorý sa o mňa stará, ktorý mi dáva dobré dary. Najľahšie sa naučí modliť ten, kto sa

naučil ďakovať. Toto sa budeme snažiť deťom vštepiť, aby boli vďačné aj za maličkosti,

ktoré v živote dostali.

5. Stať sa hrdinom svojho života – karneval svätých

Cieľom stretnutia je upriamiť pozornosť detí na to, že vo svete existujú „hviezdy“ –

ľudia, ktorí sú slávni, ktorých obdivujeme, avšak títo ľudia často rýchlo „vyjdú z módy“.

Sú však ľudia, ktorí sú „slávni“ už niekoľko storočí – Pán Ježiš, Panna Mária, svätci.. Byť

svätým je jednoduché: stačí robiť malé veci s veľkou láskou. Náplňou tohto stretnutia bude

motivácia ku konaniu dobrých skutkov, k láske k blížnym, k Bohu i k sebe.

6. Hriech a pôstne obdobie

Hriech je všetko, čo ma brzdí, čo mi zabraňuje svietiť, čo ma oberá o lásku, ktorou

môžem meniť svet. Hriech ma oddeľuje od Božej lásky. Ježiš kvôli týmto mojim hriechom

prišiel na svet a trpel na kríži. Toto stretnutie je smerované k dvom skutočnostiam: jednou

je ľútosť, že Ježiš musel trpiesť kvôli mne, druhou vďaka, že to Ježiš urobil z lásky ku

mne.

32

7. Desatoro Božích prikázaní

Táto téma má za cieľ upevniť v deťoch vedomie, že Boh sa mi desatorom

nevyhráža, čo sa všetko stane, ak ho nebudem dodržiavať, ale ponúka mi možnosť prísť

bez nehody do cieľa – k nemu do neba.

8. Vždy pripravení – daj srdce do všetkého, čo robíš!

Aj na základe predošlých stretnutí budeme s deťmi spoznávať, aké je dôležité byť

vždy pripravený, teda žiť neustále dobrý život, byť v spojení s Ježišom, svietiť. Cesta je

jednoduchá, stačí len vložiť svoje srdce do všetkého, čo robím.

9. Posledná večera – svätá omša

Slávenie Eucharistie je vrcholom slávenia Cirkvi. V deň prvého svätého prijímania

budú deti prvýkrát naplno účastné na tomto spoločenstve. Aby si to náležite uvedomili, aby

v nich ešte väčšmi rástla radosť a túžba, je veľmi podstatné, aby spoznali liturgiu, aby

vedeli, čo sa kedy deje a prečo, aby to nebolo niečo, čo ide len okolo nich, ale aby ich

svätá omša hlboko zasiahla a vždy zasahovala.

10. Chcem svietiť – Malé veci s veľkou láskou

Téma „Chcem svietiť!“ v sebe zahŕňa odhodlanie byť Ježišovým ohlasovateľom,

poslom dobrej zvesti. Ježiš je dobrou správou našich životov, je tým, kto nášmu životu

dáva cieľ a smerovanie. Ježiš chce, aby sme o Ňom svedčili dobrými skutkami, láskou

k blížnym, radosťou,.. Toto stretnutie by malo v deťoch vyvolať túžbu po sviatostnom

živote.

Dĺžka stretnutí je približne dve hodiny, počas ktorých animator nesmie zabudnúť

dať deťom prestávku, avšak nemalo by to byť prázdne miesto v programe. Môže sa spievať

nejaká pieseň alebo hrať hra. V každom stretnutí sa striedajú rôzne prístupy. Nie je celé

vedené jednou aktivitou, ale snaží sa čo najviac zaujať, prekvapiť, nenechať ich chladnými,

dotknúť sa ich zmyslov i sŕdc.

33

4.2.1 Boh – zázračný kúzelník

Heslo stretnutia: „Boh ma vytvoril zázračne. Miluje ma a ja jeho tiež chcem

milovať.“

Pieseň: Kto stvoril?

Či si veľký a či malý.

Priebeh stretnutia:

Zoznamovanie v skupinkách: Deti podľa počtu animátorov rozdelíme do skupiniek.

V nich sa navzájom predstavíme. Môžeme to urobiť rôznymi spôsobmi. Napríklad:

a) Deti sedia v kruhu, každé vyberie nejakú vec alebo vlastnosť, ktorej meno začína

rovnakým písmenom ako jeho meno. V kruhu každý má povedať mená a veci tých, ktorí

vraveli pred ním a potom pridať svoje meno, keďže sú však deti ešte malé a možno nemajú

takú pamäť, ak to nepôjde, môžu všetci opakovať všetky mená, pričom posledný vždy

pridá to svoje. Tak si celá skupina mená najlepšie zapamätá. Táto hra je vhodná najmä

vtedy, ak sa deti nepoznajú. Ak máme deti z viacerých tried či škôl.

b) Jedno dieťa má klbko, chytí koniec motúza do ruky a klbko spolu s nejakou

otázkou hádže inému dieťaťu, to zodpovie a pýta sa ďalej. Vytvárame tým jednu sieť,

jedno spoločenstvo. Ak sa bojíme, že deti nebudú mať dostatok otázok, môžeme si

pripraviť vety.

„Ja sa volám ... a Ty?“

Druhý zase: „Ja sa volám ... a Ty?“ A klbko hádže ďalej.

Ďalej môže nasledovať: „Ja sa volám ... a mám doma psíka a Ty?“

Po zoznámení sa všetky deti vrátia do veľkej skupiny. Nasleduje spoločný program.

Na oddelenie týchto dvoch častí môžeme použiť pieseň. Je dôležité zabezpečiť, aby každé

dieťa videlo text (najlepšie, ak sa projektorom premieta na plátno, ktoré je viditeľné

všetkým) a jedného animátora alebo viacerých animátorov, ktorý ukazujú gestá, ak ide

o ukazovačku. Následne sa deti posadia.

Scénka: Animátor pantomímou zahrá stvorenie vecí človekom. Vezme si semienko

a začne ho kladivom rozbíjať a máčať vo vode. Keďže to nepôjde, bude ho triasť a kúsať,

aby ho otvoril. Nepodarí sa mu to, preto stonku a listy vyrobí z krepového papiera.

34

Nešikovne ich pripevní na semienko a navrch špendlíkom prichytí kvet. Potom sa pochváli

deťom, čo „úžasné” vytvoril.

Na druhom kraji bude stáť animátor v bielom rúchu znázorňujúci Boha, z ničoho

vytvorí semienko, vloží ho do hliny (ktorú si pred deťmi vytvorí na strúhadle), zaleje

vodou, usmeje sa, kvetináč vloží za plachtu, sadne si a čaká. Pomocný animátor prejde

s tabuľkou „Prešiel správny čas!“. „Boh“ sa postaví, odkryje plachtu a za ňou je

rozkvitnutý vyrastený krásny kvet v črepníku (orchidea, muškát,..).

Rozhovor: Ako to vyzerá, keď tvorí človek? (ponáhľa sa, chce všetko hneď, tvorí

z toho, čo je už stvorené: semienko, kvet,.. ; je pyšný na svoje dielo). Ako to vyzerá, keď

tvorí Boh? (má čas, využíva fantáziu, vyrobí dokonalé dielo, je naň hrdý).

Boh tvorí s láskou, každé jeho dielo je jedinečné. Ja som jedinečný. Boh si dal na mne

záležať. Vytvoril ma a je na mňa hrdý. Miluje ma.

Pred deti postavíme jedného z prvoprijímajúcich (chlapca) a zospodu hore ho

preskúmame. Poukážeme na nohy, že sú pevné a udržia celú jeho váhu, že sú ohybné

v kolenách, v členkoch, že môže hýbať prstami na nohách. Vyzveme dieťa, aby spravilo

drep, prehlo sa v páse, vyskočilo. Dieťa dokáže toto všetko urobiť. Chlapec si dá dole

tričko. Celého ho pootáčame a upozorňujeme na zázraky (že môže zdvihnúť ruku, že

dokáže vtiahnuť brucho, že dýcha). Potom na rebrách ukážeme ako chránia srdce. Ak je to

možné, zoženieme si fonendoskop a dáme k nemu mikrofón. Aby sme počuli srdce.

Prejdeme k rukám. Chlapcovi dáme niečo zdvihnúť, zapnúť si gombík, chytiť sa hlavy.

Postupne sa dostaneme k hlave a k tvári. Upozorníme na oči, že hoci sú maličké, môžeme

nimi vidieť veľmi ďaleko. Na uši, že jedným kanálikom vnímame viacero hlasov naraz.

Môžeme vyzvať chlapca, aby si zavrel oči (alebo mu ich zaviažeme) a prešiel kúsok cesty.

Podľa hlasu za niekým. Zvládne to. Ústa, zuby v nich, jazyk, všetko je dokonale

vymyslené. Môžem rozprávať, jesť, spievať, pískať. Vlasy – taká (ne)obyčajná vec, tisíce

nitiek vedľa seba, jeden vypadne, ďalší narastie, všetko úžasne vymyslené. Som zázrak!

Ak chceme ešte umocniť túto zázračnosť, môžeme vziať bábiku, ktorá je vytvorená

človekom. Skúsiť počúvať jej srdce, zohnúť ju v kolenách, dať jej jesť. Nepôjde to. Človek

nevie tvoriť zázraky. Vie to iba Boh.

Práca v skupinkách: Deti opäť rozdelíme do skupiniek. Postavia sa vedľa seba do

tímov, hráči jednotlivých tímov budú nastúpení za sebou. Po priestore budú spravené

podľa počtu skupiniek čiary z rozličných materiálov. Na jednej čiare budú štetce, na ďalšej

35

papiere, krepové papiere, lepidlá, nožnice, gombíky, nitky, plastelína. Deti budú behať

člnkový beh po jednom a pre svoju skupinku sa budú snažiť získať čo najviac materiálu.

Po vyzbieraní všetkého materiálu sa vyberie jeden člen zo skupinky a vyberie papier so

zadaním, čo treba z toho materiálu vytvoriť, opierame sa o prvú kapitolu knihy Genezis.

„Nebeské telesá – slnko, mesiac, hviezdy.“

„Čo vyrastá zo zeme – kvety, stromy.“

„Čo žije na zemi – zvieratá, vtáky, podmorské živočíchy.“

„Vrchol tvorstva – zázračný človek!”

Ak je skupín viac, nachystáme si konkrétne predmety, ktoré majú vytvoriť. Mesiac

môže vyrábať jedna skupina, slnko druhá skupina,... Pri tejto aktivite podporujeme

v deťoch tvorivosť, zároveň animátor skupinky môže popri nej deťom prerozprávať prvú

kapitolu z knihy Genezis. Ako Boh všetko zázračne stvoril. Ako je to všetko výborne

vymyslené. Deti si na základe vytvoreného diela, vymyslia názov skupinky, ktorým sa

budú nazývať po celých 10 mesiacov prípravy.

Prestávka: Deti musia mať čas trošku sa zahrať a oddýchnuť si. Maximálne však 15

minút. Deti potom naspäť zavoláme vhodnou piesňou.

Ukončenie tvorivej aktivity: Formátor potom usadí všetky skupinky a poprosí

zástupcov z každej z nich, aby predstavili, čo vytvorili, ako sa im spolupracovalo, či sa im

to podarilo, či sa to ich d ielko vyrovná tomu Božiemu dielu. Pri výtvore človeka sa

snažíme najviac poukázať na to, že nedokáže fungovať, že nedýcha, že nevidí, že sa nevie

usmiať alebo zamračiť.

Aktivita originálnosti človeka: Vyberieme z každej skupinky jedno dieťa

a postavíme ich vedľa seba, každá skupinka dostane papier a má nájsť čo najviac rozdielov

medzi deťmi, ktoré tam stoja, ktorá skupinka nájde do dvoch minút najviac rozdielov získa

sladkú odmenu. Na tomto si deti uvedomia, že hoci sú deťmi v rovnakom veku, predsa sú

neporovnateľne iné. Boh si dal na nich záležať. Boh si dal záležať na každom z nás.

Ja som Boží originál. Nikto na svete nie je rovnaký ako ja.

Pieseň: Pane, Bože, Tebe spievam...

36

Pripevnenie priečky na rebrík: Pred záverečnou modlitbou vždy s deťmi dotvoríme

rebrík, nalepíme naň jednu priečku, ku ktorej pripíšeme heslo stretnutia. Na túto priečku

pripevníme jednu stopu, deťom vysvetlíme, že sme týmto stretnutím o krok bližšie k Bohu.

Záverečná modlitba: Deti postavíme do kruhu okolo papiera na stene, na ktorom sú

zatiaľ iba dve bočné ramená rebríka (dobrota a modlitba). Vysvetlíme deťom, že naše

stretnutia budú zamerané na výstup do neba, pretože Ježiš sedí po pravici Boha Otca a pri

svätom prijímaní pride do môjho srdca. Moje srdce bude mať v sebe Nebo a na to sa

chcem dobre pripraviť.

Keďže ide o prvé stretnutie, deti k modlitbe musíme pripraviť verbálne. Treba im

vysvetliť, prečo by mali byť pokojné. Do stredu kruhu postavíme sviecu, ktorá nám

pripomína, že Boh je medzi nami. Ten, ktorý nás zázračne vytvoril je uprostred nás. Hoci

je všemohúcim Bohom, prišiel medzi nás a chce byť našim priateľom, chce nám ukázať,

ako nás miluje.

Prežehnáme sa. Deti opakujú po animátorovi alebo kňazovi modlitbu:

„Pane Ježišu,/ ďakujem Ti,/ že si ma stvoril tak zázračne./ Že mám dve ruky a nohy/ že

nimi môžem hýbať,/ že mám hlavu/ a na nej oči, ústa, nos i uši,/ že môžem vidieť, počuť,

cítiť./ Vďaka, že mám srdce,/ ktorým ľúbim mojich rodičov/ a mojich kamarátov./ Som

jedinečný./ Vďaka Ti za to, Ocko.“

Spoločne sa pomodlíme: „Otče náš.“

Návrh na prepojenie s rodinnou katechézou: Deti si doma nakreslia postavičku na

výkres formátu A4, do tejto postavičky budú počas najbližšieho týždňa vpisovať zázračné

veci, ktoré si všimli počas dňa. Každý večer ešte pred modlitbou by ich mali rodičia

vyzvať na rozpamätanie sa, čo cez deň zažili zázračné, aj oni sami by mohli deti

inšpirovať. V ďalšom týždni si každý člen rodiny vytvorí postavičku z papiera a napíše na

ňu svoje meno. Vždy pred večernou moditbou si členovia rodiny do postavičky zapíšu, čo

ich na tom druhom dnes potešilo (Dnes mi sestrička požičala hračku). Rodina sa týmto

stane miestom, kde si jeden na druhom všímame dobro.

Návrh na prepojenie s farskou katechézou: Na svätých omšiach za účasti detí bude

kňaz s deťmi komunikovať o Stvoriteľových zázrakoch. Na spoločné sväté omše za účasti

37

deti, formátor rozdelí služby skupinkám, ktoré sa budú striedať v príprave obetných darov.

Pred oltár pripravíme veľké Božie ruky (príloha B), pred ktoré sa budú prinášať obetné

dary počas celej prípravy. Tento mesiac animátori deti vyzvú, aby ako obetný dar prinášali

veci, ktoré s aim zdajú zázračné, za ktoré chcú Bohu poďakovať. Na poslednú svätú omšu

za účasti deti pred ďalším stretnutím by každé dieťa malo priniesť postavičku, ktorú doma

vytvorili, mala by byť podpísaná. Kňaz im to pripomenie. Tieto postavičky prinesú deti v

sprievode ako obetný dar, kňaz postavičky vloží pod Božie dlane pred oltár.

4.2.2 Ježiš je môj priateľ

Heslo stretnutia: „Ježišovou láskou mením svet!”

Pieseň: Kto je pánom džungle

Lásku dá

Priebeh stretnutia:

Práca v skupinkách: Deti sa rozdelia do skupiniek a animátor s nimi rozvinie tému

o zázračných veciach, udalostiach, ľuďoch, ktorých stretli. Spýta sa detí, či ich potešilo

niečo, čo im do postavičky napísali rodičia alebo súrodenci. Animátor každému vráti Jeho

podpísanú postavičku, ktorá bola v Božej dlani pred oltárom. Deti majú prečítať najkrajšiu

vec, čo na nej majú napísanú. Animátori skupiniek si rozdelia zmysly a každá skupinka

vyberie jednu vec, na ktorej sa deti zhodnú, že je najzázračnejšia (jedna skupinka vyberie

vôňu, jedna zvuk..) Určia si jedného zástupcu, ktorý to odôvodní ostatným deťom.

Spoločná práca:

Pomôcky: biele rúcho, bábika, rúž, zrkadlo, dva mobilné telefóny, papiere, palica.

Deti si posadajú do kruhu, na stene je pripevnená veľká

postavička. Zástupcovia skupiniek prídu a povedia najzázračnejšiu vec, na ktorej sa

dohodli a vpíšu ju do postavičky. Do stredu postavičky napíšeme veľkým heslo:

„Tak zázračne si ma stvoril!“

Najväčším zázrakom je stvorenie človeka, ale svoju lásku k nám Boh prejavil ešte

niečím iným. Svojím záujmom o nás.

Scénka: Ježiš a Marienka

Postavy: Ježiš, Marienka, rozprávač

38

Rozprávač: „Bolo raz jedno malé dievčatko, ktoré sa volalo Marienka. Raz sa hrala so

svojou novou bábikou.“

Marienka (hrá sa s bábikou): „Ty si moje dievčatko, moja dcérka, aké ti len dám meno.“

Prichádza Ježiš, vystrie ruku: „Poď za mnou!“

Marienka: „Prepáč, ujo, ale ja sa teraz hrám, príď inokedy, zahrám sa aj s Tebou, ale teraz

ma nechaj tak.“

Ježiš smutný odíde.

Rozprávač: „Marienka postupne rástla. Bola už v puberte a chystala sa na svoje prvé

rande.“

Marienka (má v ruke zrkadielko a maľuje si pery): „Dnes je ten veľký deň, konečne ma

Fero pozval von, dúfam, že sa mu v týchto šatách budem páčiť. Musí to byť super, super,

super večer.“

Ježiš (prichádza po scéne, vystrie ruku): „Poď za mnou!“

Marienka: „To určite, Fero ma konečne pozval von, teraz nemôžem, možno inokedy, ale

teraz dovidenia!“


Rozprávač: „Roky ubiehali a z Marienky sa stala veľká podnikateľka.“

Marienka (telefonuje, druhý telefón jej v ruke zvoní, je obsypaná papiermi): „Toto má

akože čo znamenať? Tá objednávka u Vás trčí už tri mesiace. Musím končiť!“

Ježiš (pristúpi k Marienke, vystrie ruku): „Poď za mnou!“

Marienka: „Vy asi žartujete, prepáčte, ale mám kopec roboty, ak ste si nevšimli, keď si

chcete dohodnúť stretnutie, zavolajte najskôr sekretárke!“


Rozprávač: „Marienka v osemdesiatke už ledva stojí na nohách, všetko ju bolí.“

Marienka (opiera sa o palicu, drží si kríže): „Toto je len život, všetko ma bolí! Staroba -

choroba!“

Ježiš (pristúpi k Marienke, vystrie k nej ruku): „Poď za mnou!“

Marienka: „Takáto stará, chorá? Načo by som Vám už len bola?“


Rozprávač: „Marienka na starobu jedného dňa zomrela. Klope na nebeskú bránu.“

Ježiš otvorí a nechápavo krúti hlavou.

Marienka: „Čo ma nepoznáš? To som ja, Marienka. Nevieš? Bol si u mňa, keď som bola

ešte malá, mala som novú bábiku, hrala som sa a nemala som čas, prepáč, ale už som tu.“

Ježiš nechápavo krúti hlavou.

39

Marienka: „Ozaj nevieš? Potom si prišiel, keď som mala rande s Ferom, bol krásny, tak

som nemala čas ísť s Tebou. Ale teraz som tu, tak tu ma máš.“


Marienka: „Naozaj nevieš? Potom si prišiel, keď som rozbiehala svoj biznis. A to som Ťa

ani neposlala preč, to som Ti iba povedala, aby si sa objednal, ale neobjednal si sa, prečo?

Stále nevieš?“


Marienka: „Tak ešte možno to, keď si nedávno prišiel, ale to už by som Ti ozaj nebola na

nič, taká stará, chorá, polámaná celá. Naozaj si nespomínaš? Naozaj ma nepoznáš?“

Marienka vystrie ruky k Ježišovi.

Rozhovor: Čo asi urobí Ježiš? Príjme Marienku? Ako by ste sa zachovali Vy, deti?

Najväčší zázrak, ktorý pre nás Boh urobil je to, že nám dal sám seba ako priateľa

v Ježišovi Kristovi. Na stenu pripevníme veľký biely papier, ktorý má na pravej strane

obrázok zemegule, na zemi máme tri väčšie srdcia a aspoň desať malých srdiečok.

Spýtame sa detí, ktorá je prvá hlavná pravda? (Deti sa šesť hlavných právd už učili, tak

budú vedieť odpovedať.) V Bohu sú tri Božské osoby: Otec, Syn a Duch Svätý. Tieto tri

vpíšeme do väčších sŕdc a Otca i Ducha prilepíme na papier, do tvaru srdca priložíme aj

srdce „Ježiš“, ale neprilepíme ho. Fixkou obtiahneme srdce a nad ním napíšeme: „Boh je

láska!“ Lenže aj svet potrebuje Lásku. Boh teda poslal svojho Syna Ježiša na svet, aby nám

tú lásku priniesol a každý, kto je priateľom Ježiša, má v sebe lásku. Všetka láska pochádza

od Boha. Keď ľúbi matka (vezmeme jedno srdiečko a prilepíme ho na zemeguľu), v nej

miluje Boh. Keď ľúbi otec (vezmeme jedno srdiečko a prilepíme ho na zemeguľu), v ňom

miluje Boh. Keď ľúbi brat (vezmeme ďalšie srdiečko a prilepíme ho), v ňom miluje Boh.

A tak sa aj my, keď sa priatelíme s Ježišom, nesieme svetu lásku. Nad obrázok zemegule

napíšeme: „Božia láska mení svet!“ (príloha B).

Po prestávke si môžeme zaspievať pieseň:

Hra: Keďže deti zatiaľ prevažne sedeli a počúvali. Bude dobré, ak sa teraz trochu

vybehajú. Spravíme veľký kruh. Chytíme sa za ruky a pripomenieme deťom, že pravý

kamarát nikdy neopustí, preto sa aj my celú túto hru musíme držať za ruku. Dvaja

animátori stoja mimo kruhu a držia sa za ruky. Utekajú jedným smerom a vyberú nejakú

dvojicu dotknutím sa spojenia rúk. Dvojica, ktorú udreli, sa rozbehne opačným smerom,

S láskou zmeňme aspoň kúsok zeme,

dbáme na to, aby všetky deti videli text i animátora, ktorý ukazuje.

40

ide o to, ktorá dvojica skôr zaplní prázdne miesto v kruhu. Pomalšia dvojica naháňa ďalej.

Dôležité je, že deti sa nesmú pustiť. Túto hru hráme približne 10 minút, ak je detí priveľa,

môžeme spraviť dva kruhy.

Pripevnenie priečky na rebrík: S deťmi si zopakujeme, čo sme dnes videli.

Vyzveme ich, aby nám prerozprávali, o čom bola scénka, v ktorej vystupoval Ježiš a

Marienka, aj to, čo priniesol Ježiš na náš svet. Pripevníme ďalšiu priečku rebríka, nalepíme

na ňu ďalšiu stopu a pripíšeme heslo stretnutia: Ježišovou láskou meníme svet!

Modlitba v skupinkách: Deti znovu rozdelíme do skupiniek. Každý animátor má

jednu veľkú sviecu a malé kahančeky podľa počtu detí v skupinke. (Ak detí nie je veľa,

môže byť modlitba spoločná.) Zapáli veľkú sviecu a postaví ju do stredu. Ježiš je Svetlo

a Láska. On nám chce dať svetlo a lásku. Priateľstvom s ním aj my môžeme svietiť a ľúbiť.

Vyzveme deti, aby si chytili svoje kahančeky. Animátor začne: „Pane Ježišu, volám sa ...

a chcem sa s Tebou priateliť!“ a odpáli svoju sviečku od sviečky v strede. Vráti sa na

miesto. To isté spravia aj ostatné deti po jednom. Ďalšie dieťa pôjde, až keď sa predošlé

vráti na svoje miesto. Animátor dáva pozor a nenecháva deti manipulovať s ohňom samé.

Keď má každé dieťa pred sebou svoj horiaci kahanec, nasleduje modlitba. Spolu sa

prežehnajú a opakujú po animátorovi.

„Pane Ježišu,/ Ty dávaš svetlo a lásku/ do tohto tmavého sveta/ daj, aby som i ja/ prinášal

svetlo a lásku/ všade, kam prídem/ Ježišu /chcem byť Tvojim priateľom!“

Spoločne sa potom pomodlíme „Otče náš“.

Návrh na prepojenie s farskou katechézou: Na najbližšej svätej omši za účasti detí

kňaz svoj príhovor obracia na večné svetlo, ktoré nikdy nezhasína. Ježiš je stály zdroj tepla

a svetla, len my môžeme prestať svietiť. Ako? Konaním zlých skutkov, hnevom, neláskou.

Ježiš nám vychádza v ústrety svojím požehnaním. Posiela nás, aby sme boli svetlom. Pri

„dávaní krížika“ na čelo na konci svätej omše dá kňaz všetkým deťom papier s dvomi

sviečkami jednou horiacou a druhou zhasnutou, pričom maketa takých istých dvoch sviec

je v kostole (príloha C). Pri každej večernej modlitbe deti napíšu do zapálenej sviece dobré

skutky a do zhasnutej zlé skutky, ktoré v ten deň spravili. Deti pred svojou svätou omšou

môžu vpísať dobré skutky do horiacej časti a zlé skutky do zhasnutej časti. Počas úkonu

41

kajúcnosti kňaz pristúpi k sviecam a číta niektoré zo zlých skutkov detí. Potom sa spieva

„Pane, zmiluj sa!“. Pred prinášaním obetných darov pristúpi opäť k sviečkam, povie „Pane

Ježišu, na oltár Ti kladiem za tieto deti to, že pomáhali mame,...“ a prečíta niektoré dobré

skutky detí. Omša potom pokračuje obvyklým spôsobom.

Návrh na prepojenie s rodinnou katechézou:

4.2.3 Vianoce – svätá rodina:

Každé dieťa si domov donesie tento

svoj kahanec i ostatní členovia rodiny by si ho mali zaobstarať tiež. Dieťa doma rodičom

vysvetlí, ako sa môžeme od Ježiša zapáliť a odpáli svoju sviecu od veľkej sviece, ostatní

by mali urobiť to isté. Bude dobré, ak sviece budú horieť okolo veľkej sviece pri každej

večernej modlitbe. Ak niekto bude pri modlitbe chýbať, bude doma menej svetla, menej

lásky. Deti i rodičia sa počas tohto mesiaca pri večernej modlitbe budú sústrediť na

spytovanie svedomia. Ako som dnes svietil Ježišovým svetlom? (pomohol som mame,

spolužiakovi s úlohou,..) Kedy som dnes zhasol? (povedal som škaredé slovo, nahneval

som sa, nepomohol som otcovi..) Tieto dobré a zlé skutky si deti zapisujú do pripravenej

sviečky (na jednej horiaca a na druhej zhasnutá), ktorú dostali na stretnutí. Nasleduje

spoločná modlitba, vďaky a prosby za uplynulý deň. Na záver sa spolu pomodlia

ľubovoľnú modlitbu.

Heslo stretnutia: „Chceme sa učiť od svätej rodiny!”

Piesne: K jasličkám by som aj ja rád bežal

Boh nám z lásky svojho Syna dáva

Organizácia stretnutia: Stretnutie by sa malo uskutočniť na začiatku adventu

a každé dieťa by malo priniesť fotku svojej rodiny.

Priebeh stretnutia:

Deti usadíme na zem. V strede miestnosti sú položené prázdne jasličky. V

miestnosti je ticho. Medzi deťmi sedia animátori a každý z nich sa obzerá okolo, pozerá na

hodinky. Každý na niečo čaká. Po chvíli vystúpi jeden z animátorov a spýta sa detí: Na čo

čakáte? Deti nevedia odpovedať, začnú sa vyhovárať, že oni nevedia, veď všetci na niečo

čakajú. Čakajú, kedy už začneme.

42

Advent je časom čakania, vieme, že má prísť niečo veľké, že má prísť Ježiš, ktorý

má naplniť naše srdce. Môžeme ale čakať s prázdnym srdcom, tak ako opustené jasličky v

strede miestnosti?

Deti motivujeme k tomu, aby na základe predošlých stretnutí povedali niekoľko

skutkov, ktorými môžem vo svojom srdci pripraviť miesto Ježišovi. Aby sme deťom

oživili témy starších stretnutí, poukážeme na rebrík, z neho by mali vedieť vybrať veci,

ktoré v srdci pripravujú priestor pre Nebo, čo znamená niesť Nebo na zem? (rozdávať

Ježišovu lásku, radosť, pokoj, robiť dobré skutky, slušne sa správať poslúchať rodičov).

Týmito skutkami môžeme vystlať aj jasličky. Pripravíme z papiera asi 1 cm široké

pásiky a nožnice. Deti na papier napíšu svoje predsavzatie na advent, čím chcú Ježiškovi

vystlať jasličky. Papier potom pretiahneme nožnicami tak, aby sa zatočil. Pripomína seno,

ktoré do jasiel budeme vkladať.

Na záver tejto časti si zaspievame a ukazujeme pieseň Boh nám z lásky svojho

Syna dáva <http://www.youtube.com/watch?v=9CG0993_vqY> (15.4.2012).

Deti potom rozdelíme do skupín. Do každej skupiny pripravíme Betlehem a

obrázok svätej rodiny. Animátor má tiež fotku svojej vlastnej rodiny, tak ako i deti.

Predstavuje svoju rodinu, ako sa k sebe správajú, ako spolu trávia čas. Ak má mladšieho

súrodenca, porozpráva o tom, ako sa pripravovali na jeho narodenie. Potom nechá v

krátkosti predstaviť svoju rodinu každému dieťaťu. Žiaduce je, aby do každej skupinky

mohli prísť aj rodičia (aspoň jeden pár), prípadne tehotná žena. Rodičia môžu porozprávať

ako prežívali, keď sa im malo narodiť dieťa. Tehotná mamička môže povedať o zázraku

života, o tom, že ona je zrazu spolutvorkyňou človeka, aké je to úžasné. Môžu deťom

ukázať obrázok zo sona.

Ježiš priniesol na svet lásku. Boh vedel, že rodina je pre neho dôležitá, preto sa aj

On narodil do rodiny (mal Matku Máriu a pestúna Jozefa). Naša rodina je miestom, kde sa

môže táto láska rozrastať, ak dovolíme Ježišovi, aby sa narodil v našich srdciach, ak mu

pripravíme tie svoje jasličky.

Deti v skupinkách majú pripravený material: fixky, ceruzky, farbičky, tvrdšie

farebné papiere, nožnice, stužky a farebné papieriky od cukríkov.

Podľa obrázku Betlehema si každé dieťa vyberie niečo, čo vyrobí ako pripomienku

na advent pre svoju rodinu (ovečka, hviezda, somárik, anjel). Nakreslíme si na farebný

papier vybranú vec, spravíme do nej otvory v tvare hviezdy alebo srdca. Následne

vezmeme obaly z cukríkov a priepíme ich tak, aby prekrývali otvor na vyrábanom dielku.

Potom spravíme na vrchu dve dierky a zavesíme na stužku. Doma si môžeme vyrobenú

http://www.youtube.com/watch?v=9CG0993_vqY�

43

vec zavesiť k lampe alebo na okno, svetlo, ktoré bude presvitať obalom od cukríka, nám

bude pripomínať, že aj cez nás má svietiť Ježišovo svetlo.

Pripevnenie priečky na rebrík: Deti sa postavia do kruhu okolo rebríka, pri ktorom

sú položené prázdne jasle. Animátor vyzve jeden pár rodičov, aby aj s dieťom prišli k

rebríku, na plátne na viditeľnom mieste je vysvietený obrázok svätej rodiny. Animátor ešte

raz zdôrazní,že Ježiško sa narodil do rodiny, preto by sa každá rodina mala stať svätou

rodinou. Poprosí rodičov, aby pripevnili ďalšiu priečku na rebrík, k nej napíšu rodičia

heslo stretnutia: „Chceme sa učiť od svätej rodiny!“

Moditba: Pri jasliach alebo v nich je položená svieca. Spoločne sa modíme, deti

i rodičia opakujú:

Pane Ježišu,/ veľmi Ti ďakujem/ že mám rodinu/ kde ma milujú/ prosím Ťa, daj/ zdravie,

šťastie a lásku/ všetkým doma./ Pomáhaj nám,/ aby sme boli k sebe takí dobrí,/aby si sa

u nás mohol narodiť./ Pod Tvoju ochranu sa utiekame... Panna Mária, kráľovná rodiny,

oroduj za nás!

Návrh na prepojenie s farskou katechézou: Zapojiť deti do prípravy jasličkovej

slávnosti vo farnosti. Pri svätej omši za účasti detí prinášať papieriky s dobrými skutkami

a vystlať nimi jasličky uložené pred oltárom. Na narodenie Pána vložiť Ježiška práve na

tieto dobré skutky. Zapojiť deti do vianočnej výzdoby kostola. Zorganizovať vianočné

trhy.

Návrh na prepojenie s rodinnou katechézou: Pri večernej modlitbe mať adventný

veniec, postupne zapaľovať sviečky. Každý večer si zapísať na papierik dobré skutky dňa,

vložiť ich do adventného venca a priniesť ich na svätú omšu za účasti detí.

44

4.2.4 Modlitba – byť stale v spojení

Heslo stretnutia: „Životom píšem Bohu list!“

Pieseň: Pane Bože, Tebe spievam

Ráno, na obed i večer

Priebeh stretnutia: Každé dieťa dostane svoju sviečku, všetci sedia v kruhu, v strede

je zapálená veľká svieca.

Pýtame sa detí: Deti poznáte spôsob, ako zapáliť svoju sviecu bez dotyku s tou

veľkou sviecou, keď nemáme ani zápalku ani zapaľovač? Nie. Jediný spôsob ako sa

zapáliť je prísť bližšie, dotknúť sa, stretnúť sa. Nato, aby som mohol žiariť potrebujem

prísť bližšie.

K Bohu môžem tiež prísť bližšie rôznym spôsobom: modlitbou, dobrým skutkom,

pôstom, radosťou. Modlitba môže mať množstvo spôsobov. Ako keď budujem vzťah

s mamou alebo otcom, alebo s dobrým priateľom. Niekedy pri sebe len - tak sedíme,

niekedy sa rozprávame, niekedy pracujeme a niekedy ideme na výlet. Tak aj s Bohom,

všetko, čo robím, môže byť modlitbou, ak pritom myslím na Nebo.

Boh na mňa myslí neustále. Celý svet je jeho zaľúbeným listom pre mňa. Na

veľkom baliacom papieri máme spravený svet z obrázkov z časopisov. Dorobíme k nemu

koláž (dúha, dieťa s mamou a ockom, kvety, strom, vodopád, zvieratko, slnko). Každý

obraz je pripevnená iba jednou stranou tak, aby sa da otvoriť. Pod týmito obrázkami sú

Božie odkazy: Toto som urobil len pre Teba! Vidíš, ako som si dal záležať? Chcel som Ťa

potešiť, vyšlo mi to? Všimni si, ako veľmi Ťa mám rád!

Môj život by mal byť listom pre Boha. Každý môj skutok by mal Bohu hovoriť:

Týmto Ti ďakujem, že si ma stvoril!; Všimol si si, ako Ťa mám v maminke rád? Pozri sa,

Bože, ako sa snažím! Celý náš život je listom Bohu: modlitbou.

Aktivita: Každý dostane farebný papier a vyrobí si obálku (príloha F). Necháme

deti, aby sio svoju obálku domaľovali, dotvorili. Motivujeme ich, aby si dali záležať,

pretožu bude odoslaná do Neba. Napíšeme na ňu adresu:

Môj dobrý priateľ

Boh – Otec i Syn, i Duch Svätý

Všade a vo všetkých

Nebo (i na zemi)

45

Boh je všade (všetko stvoril alebo všetko bolo stvorené z toho, čo stvoril – dom síce

postavil človek, ale kameň, vodu, hlinu,..stvoril Boh) a vo všetkých (tak, ako sme si

hovorili na stretnutí o Ježišovi, kde je kúsok lásky, tam je Boh), a preto sú kúsky Neba

ukryté i na zemi.

Prestávka a pieseň

Deti rozdelíme opäť do skupín, ktoré sa nastúpia vedľa seba po tímoch. Po priestore

rozmiestnime kartičky vyrobené podobne ako domino, v strede predelené čiarou. Namiesto

čísel sú v nich však napísané činnosti (upratujem, pomáham, som v kostole, pracujem,

smejem sa, som s kamarátmi) alebo druhy modlitby (vďaka, prosba, chvála, Otče nás,

Zdravas). Na kartičkách tieto činnosti ľubovoľne spájame. Deti bežia štafetový beh

a zbierajú kartičky, každá skupinka sa snaží mať ich čo najviac. Keď budú všetky

vyzbierané, deti si sadnú a musia spraviť čo najdlhšiu cestu z nazbieraných papierikov, tak

ako domino, kladú vedľa seba rovnaké činnosti. Skupinka, ktorá urobí najdlhšiu cestu,

získa malú cenu.

Pripevnenie priečky na rebrík: Deti sa posadia na zem. Animátor zopakuje priebeh

stretnutia. Potom sa spýta detí, aké činnosti si zapamätali z kartičiek. Následne animátor

deťom pripomenie, že všetkým, čo robíme, píšeme Bohu list. Všetko je modlitou. Na

rebrík nalepíme ďalšiu priečku a stopu. Zopakujeme si heslá minulých stretnutí a na novú

priečku pripevníme aj domino kartičky, aby nám pripomínali, čo všetko môžeme robiť na

Božiu slávu.

Modlitba:

Všetci zostanú sedieť na zemi, zatvoria si oči, prežehnajú sa

a predstavujú si.

Keď som bol ešte malý, často sa mi stávalo, že som niečo nedočiahol. Raz sme boli

s ockom v obývačke. Na polici bol pohár mlieka a ja som bol taký smädný. Chcel som sa

poň dostať. Vybral som mame spod stolíka knihy a spravil si z nich schodík, ale aj tak som

nedosiahol. Položil som na knižku teda dve podušky a znova som to skúšal, ale aj tak som

nedosiahol. Myslel som, že mi pomôže, keď vyskočím a urobil som to. Na pohár som už

dosiahol, ale spadol som spolu s ním. Mlieko sa rozlialo po celej podlahe a ja som si udrel

kolená i hlavu. Rozplakal som sa. Pribehol ocko, vzal ma do náručia, nalial mi pohár

mlieka a povedal: „Bol som stále tu, stačilo požiadať!“

46

Deti opakujú:

Bože, prosím ťa/ daj, aby som nezabudol/ že si stále pri mne/ a že o čo ťa poprosím/

dostanem ľahšie./ Ja som ešte malý/ ale Ty, Bože/ môžeš všetko./Amen. Sláva Otcu

i Synu, i Duchu Svätému,..

Návrh na prepojenie s rodinnou katechézou: Každé dieťa si domov prinesie obálku

pre svoju rodinu. Pri večernej modlitbe napíšu členovia rodiny spoločný list Bohu o tom,

čo v tento deň prežili, píšu ho spoločne, aby sa upevnilo rodinné puto. Môže mať stabilnú

listovú formu (oslovenie, dátum, jadro, podpis, prípadne nejaká kresba). Nemusí byť dlhý,

ale nemalo by sa jeho písanie vynechávať. Každý týždeň po svätej omši za účasti detí si

dieťa vytvorí novú obálku.

Návrh na prepojenie s farskou katechézou:

4.2.5 Staň sa hrdinom svojho života – karneval svätých

Pri svätej omši za účasti detí prinesú

počas prinášania obetných darov celé rodiny svoje listy a vložia ich do veľkej obálky pred

oltárom (príloha G). Môže sa vybrať jedna rodina, ktorá list prečíta, ak to kňaz uzná za

vhodné. Ako prípravu na karneval svätých rodičia môžu v kostole dostať krátke životopisy

niektorých svätcov, ktoré deťom predstavia.

Heslo stretnutia: „Budem svätý a hotovo!“

Fašiangové obdobie ponúka možnosť spojiť stretnutie detí aj s karnevalou zábavou.

Keďže bolo predchádzajúce stretnutie o tom, že celý život je modlitbou, môžeme na to

nadviazať aj témou karnevalu, ktorá vychádza z toho, že ak celý náš život bude spojený

s Nebom, potom sme vlastne v nebi už tu. Je vhodné na karneval pozvať aj ostatných

členov farskej rodiny.

Príprava: V kostole sa vyrobí tematická nástenka o niekoľkých svätých so stručným

životopisom (sv. František, sv. Mikuláš, sv. Valentín, sv. Lucia, sv. Lukáš, sv. Matúš, sv.

Ján Bosco, sv. Dominik Savio, sv. Terezka Ježiškova, Panna Mária, sv. Jozef, Mária

Magdaléna,..). Kňaz niektoré životopisy priblíži v kázni. Oživenie by prinieslo aj

47

premietanie krátkych animovaných príbehov o svätých. S láskou môžeme do prípravy

zapojiť aj rodiny detí a tak budovať farské spoločenstvo. Aggape tiež dokáže ľudí

zbližovať. Prvé môže pripraviť tím animátorov, tie ďalšie matky prvoprijímajúcich detí. Pri

organizovaní karnevalu je potrebné zabezpečiť ceny do tomboly, nemusia to byť veľké

dary, ak každá rodina niečím prispeje, určite to bude stačiť.

Miestnosť: Pripravíme tematicky ako nebo. Na stenách budú oblaky, ponad dvere

dúha, Boží trón, zhora visia na šnúrkach obláčiky z vaty. Pri príchode detí znie jemná

hudba. Stôl je slávnostne prestretý.

Na rekvizitách netreba šetriť, deti potrebujú vnímať atmosféru. Po priestore môžeme

rozostaviť postavy anjelov z kartóna alebo obrazy svätých. Popod dúhu nad dverami

zavesíme biely tyl, aby bol tento priestor dostatočne oddelený „od zeme“.

Program:

Registrácia masiek: Každé dieťa dostane pri vstupe obláčik s číslom (slúži ako

tombolový lístok), animátor pri nebeskej bráne bude svätý Peter, ktorý má od nej kľúče.

Zapíše si meno dieťaťa i názov jeho masky.

Modlitba: Kňaz privíta deti, zapraje im príjemnú zábavu a dá im požehnanie, aby sa

správali sväto.

Predstavenie masiek: Deti rozdelíme do troch skupín: svätci, svätice a anjeli. Podľa

zoznamu, ktorý pripravil „svätý Peter“ potom vyvolávame deti. Najskôr deti v rovnakých

maskách, potom tí, ktorí sú sami. Predvedú sa v kruhu. Striedame svätcov, svätice

a anjelov. Ak by malo predstavovanie trvať dlho, môžeme ho prerušiť piesňou (Taký malý,

taký veľký, môže svätým byť alebo Či si veľký a či malý).

Program karnevalu:

Veľmi vhodné sú na tieto príležitosti erko tance, napríklad: žiarovkový tanec,

belgický tanec <

Keď sa všetky deti predstavia, môžeme si zatancovať spoločný

jednoduchý tanec.

http://www.youtube.com/watch?v=yb7wyGGKKL8&feature=related>

(4.4.2012), ale i tance na známe piesne: „makarena“, „veo, veo“

<http://www.youtube.com/watch?v=lHsYUQhzXrU> (4.4.2012), tance si podľa potreby

môžu animátori aj vymyslieť. Veľký úspech má hra zvaná „Trpaslíček“

http://www.youtube.com/watch?v=yb7wyGGKKL8&feature=related�

http://www.youtube.com/watch?v=lHsYUQhzXrU�

48

<http://www.youtube.com/watch?v=T8S7XQPBkVM> (4.4.2012) a „dostihy“

<http://www.youtube.com/watch?v=Valc2g1Y_-Y> (4.4.2012).

Súťaže:

Okrem týchto hier a tancov, nesmieme zabudnúť na žrebovanie tomboly. Aby to

netrvalo príliš dlho, môžeme použiť rôzne alternatívy žrebovania. Napríklad vložiť čísla do

balónov, priviazať ich ku konkrétnej cene, viacero animátorov naraz balóny praskne

a všetky čísla sa vyvolajú odrazu, čo ušetrí čas čakania na jedno číslo. Ďalším spôsobom

môže byť vloženie cien pod deku, vyžrebujú sa čísla detí, tie prídu a iba na základe

pohľadu si vyberú cenu, ktorej sa dotknú. Ďalším spôsobom je zoradiť ceny od menej

atraktívnych až po hlavné ceny a hrať hru na vypadávanie, pričom tí, ktorí vypadnú najskôr

si berú od najnižšie uložených cien. (môže sa to napríklad spojiť so stoličkovým alebo

Počas karnevalu, najmä pri mladších deťoch, akými tretiaci ešte sú, je

dôležité mať pripravené súťaže, ukazovačky, žrebovanie tomboly a tance, totiž deti sa

veľmi často nedokážu baviť dlhšiu dobu samé.

1. Pomôž mi do neba: Vyberieme dobrovoľníkov v párnom počte. Vytvoria

dvojice. Priatelia sú na to, aby si pomohli do neba, spravíme prekážkovú dráhu

z fliaš, slalom zo stoličiek. Deti spravia vo dvojiciach fúrik a tá dvojica, ktorá sa

vráti prvá, vyhráva.

2. Buď ostražitý!: Na ceste do neba nás môže všeličo otravovať. Opäť vytvoríme

dvojice, jeden z dvojice si na nohu priviaže balón, tancuje sa, bez toho, aby sa

dvojica pustila, sa snaží praskať balóny párom naokolo.

3. Poznať signály a zvuky: Každé dieťa si vyberie papierik s citoslovcom zvieraťa

alebo so zvukom nejakej veci (cililing, mňau, hav, sss, mú, kotkodák, kikirikí,

méé, béé), žiadne dieťa nikomu nepovie, čo má na papieriku. Hra sa odštartuje

a všetky deti s rovnakým zvukom sa musia nájsť iba tak, že budú všetci naraz

tento zvuk vydávať. Tí, ktorí sa nájdu najrýchlejšie, vyhrávajú.

4. Bitka o miesto v nebi: Klasický stoličkový tanec. Stoličiek je o jednu menej ako

súťažiacich, keď sa vypne hudba, každý si hľadá miesto, komu sa miesto neujde,

vypadáva. Pri stoličkách nemôžeme byť príliš blízko a meníme štýly, akými

tancujeme (skáčeme na pravej nohe, potom na ľavej, cúvame, skáčeme znožmo,

ideme v podrepe, otáčame sa..)

5. Cesta do neba: Môžeme použiť aj hru s kartičkami domino, ktorú sme hrali na

predchádzajúcom stretku.

http://www.youtube.com/watch?v=T8S7XQPBkVM�

http://www.youtube.com/watch?v=Valc2g1Y_-Y�

49

balónovým tancom). V krajnom prípade môžeme použiť aj obyčajný „klobúkový spôsob“,

pri ktorom animátor žrebuje čísla a deti si prichádzajú po jednom pre cenu. Zo skúseností

však vieme, že pri väčšom množstve detí, je tento spôsob príliš zdĺhavý.

Pripevnenie priečky na rebrík: Na karneval prinesieme aj symbol našej prípravy

(rebrík), zopakujeme si, aké priečky sme už prešli, pýtame sa na to detí. Snažíme sa

spomenúť si na čo najviac vecí, ktoré sme spolu robili od začiatku prípravy. Kladieme aj

otázky týkajúce sa večerných moditieb v rodine. Nakoniec pripevníme piatu priečku

a k nej uvedieme heslo: „Budem svätý a hotovo!“ Animátor si dá dolu tombolové číslo

a pripevní ho na túto novú (už piatu) priečku.

Záverečná modlitba: Je veľmi pekné, ak je spoločnou modlitbou pieseň, napríklad

už známa S láskou zmeňme aspoň kúsok zeme. Všetci účastníci stoja v kruhu. Do stredu

zapálime sviečku a zaspievame pieseň, následne kňaz prednesie modlitbu, každé dieťa

potom povie meno svojho svätca, ktorým na karnevale bolo a deti spoločne odpovedajú:

„Oroduj za nás!“ (Slovo „oroduj“ treba vysvetliť, pretože mnohé deti ho ešte nepočuli,

znamená prihovoriť sa u Boha – „pošepkať mu do ucha, aby nás strážil“, týmto spôosobom

nám svätí môžu z neba pomáhať. Nakoniec dá kňaz požehnanie.

Návrh na prepojenie s farskou katechézou: V prvom rade je prepojením s farnosťou

pozvanie všetkých detí a rodín z farnosti. Príhovory s predstavovaním svätých, púšťanie

animovaných rozprávok o svätých. Nástenka so životopismi svätcov.

Posledný týždeň pred karnevalom je vhodné sa spoločne modliť litánie ku všetkým

svätým. V neposlednom rade je prepojenie farnosti a prvoprijímajúcich detí a ich rodičov v

organizácii. Po karnevale sa uchová zoznam detí i s menami svätých pred oltárom

s veľkým nadpisom: „Orodujte za nás!“

Návrh na prepojenie s rodinnou katechézou: Pred karnevalom rodinu spojí

vyberanie svätca, vyrábanie masky, od momentu, kedy bude o maskách rozhodnuté (v

maskách môžu prísť aj rodičia či súrodenci), sa každý večer k večernej modlitbe pripojí

invokácia k vybraným svätcom. Na rebrík si deti doma napíšu meno svojho karnevalového

patróna.

50

4.2.6 Hriech a pôstne obdobie:

Po fašiangovom období nasleduje obdobie pôstu a odriekania. Toto obdobie súvisí

s Ježišovým pokúšaním na púšti. Toto stretnutie bude mať pokojnejší ráz. Animátori by sa

mali snažiť, aby bola udržaná pokojná atmosféra, aj napriek tomu, že deti sú deti. Vhodné

bude, ak sa ako miesto pre toto stretnutie zvolí kostol a ak nebude priveľmi dlhé, aby deti

nemali problém obsedieť. Bude veľmi nápomocné, ak sa stretnutia zúčastnia aj rodičia

a kňaz. Môžu byť pozvaní aj ostatní farníci, najmä deti.

Heslo stretnutia: „Vďaka za Tvo kríž!“

Pieseň: Vďaka za Tvoj kríž

Pane, málo mám ťa rád.

Priebeh stretnutia: Na úvod môžeme použiť katechézu, ktorú „vytvorila Detská

misia Pomôcky: papier veľkosti A4, nožnice, lepiaca páska.

Východiskový text: Lk 23, 33-49 - kňaz ho v úvode liturgicky prečíta, potom nasleduje

katechéza:

Katechéta si vezme biely čistý papier a prirovná ho k svetu, ktorý bol Bohom

stvorený na počiatku ako dokonalý čistý, užitočný, avšak prišiel prvý hriech Adama

a Evy, katechéta začne papier skladať podľa návodu (príloha K), pričom s každým zhybom

spomenie nejaký zlý skutok z Biblie, ktorý deti môžu poznať (vražda Abéla, Sodoma

a Gomora).

Keď bude papier poskladaný, katechéta podotkne, že svet, ktorého sa dotkol hriech

je zničený, nemá zmysel rovnako ako tento papier, nedá sa naň ani kresliť, ani písať, je

nepoužiteľný. Avšak Boh miluje svoje stvorenie a nechce, aby bol zatratený a preto

obetuje svojho Syna, ktorý nechal svoje telo úplne znivočiť na kríži (katechéta prestrihne

papier na určenom mieste, podľa obrázka).

Po rozobratí vznikne jeden veľký kríž, dva malé kríže, dve tabuľky a dve kocky.

Postupne ich pripevňuje na viditeľné miesto a vysvetľuje, čo dané predmety znázorňujú.

Kríž – Ježiš, ktorý dáva zmysel svetu, ktorý sa už zdal nesmrteľný, rútiaci sa do večnej

záhuby.

Dva menšie kríže – Tieto kríže sa skladajú z dvoch častí, pričom jedna spodná časť

je smerovaná ku krížu a druhá od kríža, to symbolizuje, že jeden lotor sa z Ježiša

51

vysmieval a v srdci bol od neho odvrátený a druhý si uvedomoval nespravodlivosť

Ježišovho odsúdenia.

Kocky – vyjadrujú to, že o Ježišov odev hodili lós. Tu môžeme deťom pripomenúť,

že Ježiš sa stal pred ľuďmi úplne bezbranným.

Dve tabuľky: Jednu pripevníme na kríž a dopíšeme „INRI“- Ježiš Nazaretský,

židovský kráľ, pričom podotkneme, že tento nápis nebol vyjadrením úcty, ale výsmechom.

Druhej zahneme okraje do tvaru kopije a pripevníme ju z ľavej strany ku krížu, ako symbol

prebodnutia Ježišovho srdca.

Podľa vzniknutého „obrazu“ na tabuli je vhodné si s deťmi ešte raz prejsť celý

príbeh, aby sa im v hlave zafixoval.

Je zrejmé, že tento „výklad“ sa nedá použiť doslovne a ani by to nebolo vhodné. Od

učiteľa sa očakáva zmysel pre improvizáciu a vzájomný dialóg s deťmi.“ (Porov.

Puváková, 2010, s.28)

Deti potom rozdelíme do skupín, pre každú máme pripravené v kostole miesto, kam

si môžu sadnúť do kruhu, ostatní farníci sa môžu pridať. Animátor na základe katechézy

zhrnie, že hriech je všetko to, čo ničí náš pekný čistý papier, všetko, čo robí našu dušu

škaredou. Každý náš zlý skutok. Každým hriechom pribíjame Ježiša na kríž a sťažujeme

mu jeho krížovú cestu.

V skratke deťom predstavíme krížovú cestu (ukážeme a popíšeme obrázky

zastavení). Každá skupina vymaľuje toľko obrázkov, aby sa medzi ne rozdelila celá

krížová cesta. Niektoré deti vyberieme a dáme im predčítať si krátke texty krížovej cesty,

ktorú sa na záver pomodlíme. <http://www.erko.sk/rocnatema/wp-

content/uploads/Kr%C3%AD%C5%BEov%C3%A1-cesta-pre-deti.pdf> (4.4.2012).

Upozorníme ich, kedy sa koná krížová cesta v našom farskom kostole a kedy bude

špeciálne určená im.

Keďže naše hriechy nám bránia svietiť a byť s Ježišom, musíme sa snažiť tento

kontakt obnoviť. To môžeme urobiť rôznym spôsobom (modlitbou, pobožnosťou krížovej

cesty, účasťou na svätej omši), ale i zrieknutím sa niečoho. Motivujeme deti, aby na každú

svätú omšu za účasti detí priniesli nejakú sladkosť, ktorej sa zriekli, aby tak odčinili svoje

zlé skutky.

Modlitba: Všetci si pokľakneme, na viditeľné miesto postavíme kríž, môžeme ho

niečím zvýrazniť (červenou látkou, svetlom,..) pod krížom zapálime sviecu. Postupne pred

http://www.erko.sk/rocnatema/wp-content/uploads/Kr%C3%AD%C5%BEov%C3%A1-cesta-pre-deti.pdf�

http://www.erko.sk/rocnatema/wp-content/uploads/Kr%C3%AD%C5%BEov%C3%A1-cesta-pre-deti.pdf�

52

kríž prichádza dieťa a číta zastavenie, animátori lepia obrázky porade na viditeľné miesto.

(príloha I). Pri krížovej ceste spievame pieseň Bol si tam. Po skončení krížovej cesty kňaz

udelí deťom požehnanie.

Pripevnenie priečky na kríž: Rebrík zavesíme pri kríž. Vysvetlíme deťom, že kríž je

tiež rebríkom, ktorý spojil nebo so zemou, preto za Ježišovi za Jeho utrpenie, ktoré

podstúpil z lásky k nám ďakujeme. Na rebrík pripevníme ďalšiu priečku a ďalšiu stopu.

Pripíšeme k nej myšienku stretnutia: „Vďaka za Tvoj kríž!“ a na priečku špendíkom

pripevníme ľútosť (príloha M).

Návrh na prepojenie s rodinnou katechézou: Umiestniť doma k svieci kríž a pod

kríž napísať na papier ľútosť: „Pane Ježišu, veľmi mi je ľúto, že som Ťa hriechmi urazil,

milujem Ťa a sľubujem, že ak mi pomôžeš, polepším sa. Prosím Ťa odpusť mi pre krv

Kristovu.“ Každý večer pri modlitbe si v duchu odpovedáme na otázku: Čím som dnes

pribil Ježiša na kríž? Po chvíľke ticha sa pomodlíme ľútosť, ktorá je napísaná pri kríži.

Vedľa kríža položíme plátennú alebo papierovú vreckovku, ktorá je symbolom

ošetrenia rán. Po spytovaní svedomia bude dobré, ak sa rodina porozpráva aj o tom, čím

dnes Ježišovi utrela rany. Ak si dieťa niečo odrieklo, môže to vložiť na vreckovku.

Sladkosti, ktoré tam nazbiera prinesie ako obetný dar na svätú omšu za účasti detí.


www.modlitba.sk

Pri svätých omšiach za účasti detí by

mal byť kríž zvýraznený. Počas úkonu kajúcnosti sa namiesto Pane, zmiluj sa, môže

recitovať ľútosť, ktorú sa deti majú naučiť k svätej spovedi. Ak to bude prepojené

s krížom, deti si lepšie zapamätajú, že ľutujú hriechy, ktorými Ježiša pribíjajú na kríž.

Odporúčame tiež, aby sa konali viaceré pobožnosti krížovej cesty so zapojením rodín

prvoprijímajúcich detí. Inšpirácie nájdeme na stránkach v sekcii

pobožnosti.

Pôstne obdobie ponúka množstvo podnetov, ktoré môžu začleniť deti ešte väčšmi

do farskej rodiny:

- Prinesené obetné dary (sladkosti, hračky) môžu deti spoločne zaniesť do detského

domova.

- Môžu navštíviť domov dôchodcov a potešiť jeho obyvateľov.

- Spraviť zbierku písacích potrieb na misie.

- Stretávať sa na spoločnej modlitbe v kostole.

http://www.modlitba.sk/�

53

- Pomôcť pri upratovaní kostola.

Počas veľkonočných sviatkov odporúčame pripraviť špeciálne stretnutie s deťmi,

kde sa vysvetlí posolstvo jednotlivých dní. Na Veľký piatok sa modliť krížovú cestu.

Zorganizovať spoločnú detskú poklonu Ježišovi ležiacemu v hrobe. Zapojiť deti do

procesie na Bielu sobotu, vyrobiť si s nimi zástavky s obrazom baránka. Na veľkonočnú

nedeľu si premietnuť animovaný príbeh Ježiš žije.

4.2.7 Desať Božích prikázaní

Heslo stretnutia: „Všímam si značky na ceste!“

Pieseň: Dávaj pozor, malé oko

Ani brat môj, ani sestra

Priebeh stretnutia: Na úvod si s deťmi pripomenieme, o čom sme sa rozprávali

naposledy. Hriech je všetko, čo nás oddeľuje od Boha, všetko, čo nám zabraňuje svietiť

a horieť, všetko, čo nám bráni, byť v nebi už tu na zemi. Aby sme tieto skutky vedeli

s istotou odhaliť, dal nám Boh desatoro Božích prikázaní. Sú to značky, ktoré nám majú

pomôcť prísť bezpečne a neohrozene do svojho cieľa = NEBA.

Pomôcky: vyrobené dopravné značky, dve autíčka, nakreslená cesta, postavičky

z človeče ako chodci, domy alebo iné prekážky (príloha O, príloha N).

Jeden animátor vezme autíčko a len – tak ho veľkou silou kotúľa bez toho, aby si

všímal značky, zrazí človeka, vyletí z cesty, vletí do domu, nedostane sa do cieľa.

Druhý animátor ide tou istou cestou, ale všíma si dopravné značky a jazdí podľa

predpisov. Bez problémov sa dostane do cieľa. Desatoro Božích prikázaní nám pomáha,

aby sme sa do cieľa dostali ľahšie.

Práca v skupinkách:

Pomôcky: 4,5 V batéria, malá žiarovka, zo slaného cesta vyrobené tabule

z prikázaniami, 1 šálka soli, 2 šálky pšeničnej polohrubej múky a ¾ šálky vody,

mikroténové vrecko pre každé dieťa.

Animátor najskôr poukáže na tabule s desiatimi prikázaniami. Predstaví deťom

príbeh, ako ich Mojžišovi Boh daroval. Upovedomí deti, že sú rozdelené do dvoch skupín

– týkajúce sa Boha a týkajúce sa človeka a majetku.

54

Vezme baterku a ku kontaktom priloží žiarovku, ktorá sa rozsvieti. Ak jeden z

kontaktov preruší, žiarovka prestane svietiť. Jeden kontakt je kontakt s Bohom a druhý

kontakt je kontakt s človekom. Ak poruším, čo i len jeden kontakt, prestanem svietiť. Boh

je zdrojom našej energie, bez jeho sily nemôžeme nič urobiť. Zo všetkých síl sa musíme

snažiť, aby sme kontakty neporušili, aby sme žili dobre aj pred Bohom aj pred ľuďmi.

Spoločne si pripravíme cesto a každé dieťa si vyformuje svoje tabule s desatorom,

vloží ich do mikroténového vrecka a vezme domov a v trúbe usuší, treba ho na stretnutí

veľmi dobre natrieť vodou a doma pred pečením znovu.

Všetky deti zvoláme naspäť piesňou Dávaj pozor, malé oko, potom deti opäť

rozdelíme do skupiniek, koluje klobúk, z ktorého si deti vyberajú životnú situáciu, ktorá

porušuje niektoré z desiatich Božích prikázaní, na zemi sú papiere s napísanými

prikázaniami, na tie rozdeľujeme vybrané skutky, všetko si s deťmi odôvodníme.

Situácie: vynadal som niekomu; odmietol som dať si bundu, hoci bola zima, lebo sa

mi zdala nemoderná; ukradol som spolužiakovi peračník, papuľoval som mame; zjedol

som všetky maškrty a nepodelil som sa; v nedeľu som z lenivosti nešiel na sv. omšu;

rozprával som „Ježiš, Mária!“; nemodlil som sa; cez kázeň som v kostole hral karty; neučil

som sa do školy; zaklamal som mame, že som nerozbil vázu; zjedol som všetky sladkosti,

ale zvalil som to na brata; pohádal som sa s kamarátom; zosmiešňoval som spolužiačkine

veľké uši; učieval som sa vždy iba v nedeľu; nešiel som s rodičmi navštíviť chorého

deduška; cez hodiny som v škole nedával pozor; vymýšľal som prezývky učiteľkám; smial

som pánovi farárovi, keď spieval falošne; na dvore som týral mačku; hovoril som, že som

neschopný; hral som sa namiesto učenia sa; nešetril som si peniaze; čítal som si horoskopy;

pozeral som v televízií veci, ktoré boli iba pre starších; nepodelil som sa s desiatou, aj keď

som mala veľa a spolužiak nič; vysmieval som sa spolužiakom, keď dostali horšiu známku;

nerobil som si domáce úlohy; schválne som nevrátil požičanú vec.

Posolstvo stretnutia: Naučiť deti, že dôležitejšie ako vedieť vymenovať desať

Božích prikázaní, je vedieť si spytovať svedomie, vedieť nájsť svoje hriechy a oľutovať

ich a tiež, že desatoro Božích prikázaní nám pomáha prísť šťastne do svojho cieľa v Nebi.

Pripevnenie priečky na rebrík: Ešte raz animátori ukážu ako sa jazdí po ceste bez

dodržiavania predpisov a s dodržiavaním predpisov. Ak sa chceme dostať do cieľa,

55

musíme si všímať tieto značky. Na rebrík pripevníme ďalšiu priečku a stopu. Napíšeme

k nej heslo stretnutia: „Všímam si značky na ceste!“

Modlitba: Tento krát s deťmi zostaneme v skupinkách (každá skupinka si zapáli

sviecu) a necháme každé dieťa, aby povedalo svoju krátku modlitbu (vďaku, prosbu,

chválu), pripravíme ich na to, aby si modlitbu chvíľku rozmysleli, až potom sa prežehnáme

a začneme animátorom. Ak povedia všetky deti svoju modlitbu, animátor sa pomodlí a deti

po ňom opakujú:

„Drahý Bože,/ veľmi túžiš po tom,/ aby som prišiel za Tebou do neba,/ dávaš mi

rôzne pomôcky,/ aby som sa tam dostal ľahšie,/ daj mi silu,/ aby som podľa nich aj konal,/

prepáč mi,/ že som často málo dobrý.“

Spoločne oľutujeme hriechy ľútosťou, ktorú sme sa doma modlili počas pôstu.

Návrh na prepojenie s farskou katechézou: Pred každou svätou omšou za účasti detí

predstúpi kňaz k ambóne a pomaly dáva otázky k spytovaniu svedomia, deti i ostatní

v kostole sa zamýšľajú nad tým, čo urobili v poslednej dobe zle a málo dobre. Potom

všetci spolu v kostole oľutujú svoje hriechy ľútosťou.

Návrh na prepojenie s rodinnou katechézou:

4.2.8 Vždy pripravení – svätá spoveď

Do rodiny dieťa prinesie svoje

vyrobené tabule desatora. Sviece sú na začiatku modlitby zhasnuté, svieti iba svieca, ktorá

nám pripomína osobu Ježiša Krista, po spytovaní svedomia spoločne oľutujeme svoje

hriechy a postupne si zapálime svoje sviece. Modlitba pokračuje obvyklým spôsobom, na

aký je rodina zvyknutá.

Heslo stretnutia: „Do všetkého vkladám srdce!“

Pieseň: V nebi je parádna klíma

Pán ma ľúbi, ja to viem

Príprava na stretnutie: Všetkým deťom sa oznámi, aby priniesli na stretnutie svoju

fotku, i fotky ostatných členov svojej rodiny, prípadne blízkych priateľov. (Rodičom dáme

56

vedieť, že to môžu byť aj fotky vytlačené na obyčajnom papieri, ale mali by byť na nich

dostatočne veľké tváre).

Priebeh stretnutia: Na úvod animátor pripraví prezentáciu z fotiek zo spoločného

karnevalu svätých. Deti si zaspomínajú. Animátor s nimi vedie dialóg, čo si ešte

z karnevalu pamätajú, niektoré deti môže vyzvať, aby predstavili svojho svätca, ak tam bol

aj don Bosco či Dominik Savio, vyzveme ich, aby týchto svätcov predstavili, ak nie,

predstaví ich animátor.

Potom deťom pustíme z filmu Don Bosco (2008) časť o rozhovore Dominika Savia

s donom Boscom, kde zaznieva veta: „Tam, kde sú Tvoji bratia, tam, kde sú Tvoje sny a

plány, kde sú Tvoje povinnosti, kde je to, čo miluješ, tam je miesto Tvojho stretnutia s

Pánom Ježišom. Môžeš byť svätý vo všetkom, čo robíš, keď do toho vložíš svoje srdce“ (je

to napísané na veľkom papieri na viditeľnom mieste).

Pripomenieme si s deťmi, ako sme sa na druhom stretnutí zhovárali o tom, že Ježiš

na svet priniesol lásku a táto láska mení svet (na oživenie prinesieme plagát so zemeguľou,

ktorý sme na tom stretnutí vyrábali). Všetko, čo robím s láskou, mení svet.Práca

v skupinkách:

Deti si posadajú do kruhu a vytiahnu fotky svojej rodiny, každý v krátkosti

predstaví členov svojej rodiny aj svojich blížnych. Potom sa otočíme k veľkému plagátu,

kde je napísaná myšlienka dona Bosca a premýšľame, čo teda Ježiš od nás chce. Čo

znamená vložiť do niečoho srdce? Don Bosco hovorí, že Boh od nás nežiada, aby sme

robili mimoriadne veci, ale aby sme všedné veci robili mimoriadnym spôsobom (aby sme

sa pri vynášaní smetí usmiali; aby sme s láskou pomohli spolužiakovi a bez papuľovania sa

rozdelili s bratom o čokoládu – maličkosti, ktoré menia svet láskou!). Aj ja chcem, aby sa

moja rodina stala miestom, ktoré meníme spoločne láskou, aby sa moja škola stala

miestom, kde mením svet láskou.

Deti dostanú výkres, na ktorý si nalepia tváre z prinesených fotografii, dokreslia

k nim telo a nad hlavu každému členovi rodiny dajú svätožiaru. Potom si každé dieťa

nechá jednu fixku a spoločne rozmýšľame, čo môžu urobiť členovia našej rodiny a naši

blízki, aby s láskou zmenili svet. Potom im to pripíšeme k svätožiare. Na vrch papiera

napíšeme nadpis: Láskou meníme svet, keď... (príloha E).

(Otcovi môžeme napísať „keď nám s radosťou pomôže s úlohou z matematiky“,

mamine: „keď nám s láskou operie veci“, bratovi: „keď sa s nami sám od seba podelí

57

s čokoládou“, sestre: „keď mi požičia svoju hračku“, kamarátke: „keď mi poradí

s úlohou“..) Takto vyrobený plagát svojej rodiny si doma položíme k svieci.

Deti sa pred modlitbou ešte raz zhromaždia v skupinkách. Animátor má opäť 4,5V

baterku a malú žiarovku. Spýta sa detí, čo si pomocou nej vysvetľovali (Desatoro). Čo

znamenajú kontakty a ako ich môžem prerušiť. Keď ich preruším, už nikdy nebudem môcť

svietiť? Nie, Boh nás chce odpustiť a dať nám svoju lásku, aby sme ju mohli niesť medzi

ľudí. Boh sa na nás nikdy nehnevá, vždy nám chce pomôcť. Čaká s otvorenou náručou,

kedy si prídeme nabrať z jeho lásky. Dokonca nám dal aj sviatosť, aby sme sa mohli vždy

prísť nabiť. Je to sviatosť zmierenia. Na zem položíme obrázok priebehu svätej spovede,

tak aby ho všetky deti videli. A každý bod svätej spovede deťom vysvetlíme:

1. Spytovanie svedomia: slúži nám na to, aby sme spoznali svoje hriechy, aby sme

žiadny nezabudli. Môžeme si ho spytovať rôznymi spôsobmi, pre deti je dobré spytovanie

svedomia podľa zmyslov.

Oko: Na čo škaredé som sa pozeral? Koho som si nevšimol, keď trpel? Na koho som

pozeral so zamračenou tvárou? Čo som komu závidel? Na koho som sa pozeral s hnevom?

Ústa: Aké slová som vravel? Urazil som niekoho? Smial som sa niekomu? Hovoril som

o niekom niečo škaredé, keď tam nebol? Nadával som? Odvrával som? Cez svätú omšu

som bol ticho? Pozdravil som slušne každého? Nehovoril som meno Božie nadarmo?

Nejedol som priveľa?

Nos: Nestrkal som nos do vecí, do ktorých ma nič nie je? Nebol som príliš zvedavý?

Nestaral som sa do vecí dospelých? Nestrkal som nos do vecí mojich spolužiakov?

Nekradol som? Nerástol mi nos od klamstva?

Ucho: Nezdržoval som sa tam, kde slová neboli pre moje uši? Nepočúval som nadávky?

Škaredé texty piesní? Cudzie rozhovory?

Ruky: Nebil som niekoho? Nekradol som? Pomohol som, keď to niekto potreboval?

Skladal som svoje ruky k modlitbe každý deň? Plnil som si svoje povinnosti doma

i v škole? Vždy som mal ruky v teple – staral som sa o svoje zdravie, bol som dobre

oblečený?

Vhodné je tiež spytovanie si svedomia podľa vzťahov:

I. Aký som bol k Bohu? Našiel som si na neho čas, modlil som sa? Chodil som pravidelne

na svätú omšu? Hovoril som meno Božie nadarmo? Chodil som včas na svätú omšu?

Snažil som sa o Bohu niečo nové dozvedieť? Netrávil som priveľa času na internete, pri

televízore, pri hre?

58

II. Aký som bol k sebe? Doprial som si dostatok spánku? Obliekal som sa podľa počasia?

Nezdržoval som sa v zlej spoločnosti? Nenechal som sa využívať od kamarátov? Dával

som si pozor na svoje veci? Šetril som si svoje peniaze?

III. Aký som bol k ostatným? Bol som dobrým kamarátom? Neklamal som? Neohováral

som? Poslúchal som rodičov a učiteľov? Vážil som si starších? Pomohol som, keď niekto

potreboval pomoc? Nebol som lakomý? Nezávidel som? Nesmial som sa niekomu? Nebol

som drzý voči starším?

2. Ľútosť: Naozaj ľutujem všetko zlé, čo som urobil? Uvedomujem si, že som tým

urazil Boha, že som sa obral o silu svietiť?

3. Predsavzatie: Chcem sa skutočne polepšiť? V čom sa túžim najviac polepšiť do

budúcej spovede? Budem sa snažiť viacej poslúchať rodičov? Budem sa snažiť nehovoriť

už meno Božie nadarmo? Budem na svätej omši viac počúvať?

4. Vyznanie hriechov: Hriechy si pred svätou spoveďou napíšem na papier, aby

som žiadny nezabudol. Podľa modlitebnej knižky sa naučím priebeh svätej spovede,

môžem si ju vziať so sebou aj do spovednice, ak niečo zabudnem, nemusím sa báť, kňaz

mi rád a ochotne pomôže.

Rozhrešenie: V menej Ježiša Krista mi kňaz odpustí všetky moje hriechy, je to akoby bola

úplná tma v miestnosti a ja zrazu môžem svietiť, mám radosť, že mi Boh s láskou odpustil.

5. Zadosťučinenie: Kňaz mi udelí nejaký malý skutok (pravdepodobne modlitbu),

ktorou sa odpustenie hriechov stane úplným.

A POTOM sa už môžem iba TEŠIŤ na STRETNUTIE s JEŽIŠOM!

Pripevnenie priečky na rebrík:

Už máme ôsme spoločné stretnutie, zopakujeme si

heslá všetkých stretnutí a porozprávame sa v krátkosti o každej priečke. Spýtame sa detí,

akú myšlienku si dnes zapísali do svojho srdca. Spoločne si tam zapíšeme: „Do všetkého

vkladám svoje srdce!“

Záverečná modlitba: Deti vyzveme, aby po každej animátorovej modlitbe odpovedali:

„Áno, Pane, chcem byť svätý!“

59

4.2.9 Posledná večera – svätá omša

Animátor sa modlí:

„Pane, daj mi silu robiť veľa dobra!

Daj mi silu podobať sa na Teba!

Urob, aby som bol svätý!

Prosím ťa o to, aby si ma strážil pre nebo!

Daj, aby som roznášal po svete lásku!

Daj, aby som si plnil rád svoje povinnosti!

Daj, aby som chcel druhých svojim správaním vždy potešiť!

Daj, aby som rozpoznal a oľutoval každé zlo, ktoré urobím!

Nikdy ma neopusť!“

Spoločne sa pomodlíme modlitbu „Pod Tvoju ochranu“, ktorú premietneme na

plátne. Potom si môžeme preopakovať piesne a ukazovačky, ktoré sme sa naučili. (Či si

veľký a či malý; Taký malý - taký veľký môže svätým byť; Dávaj pozor malé oko).

Návrh na prepojenie s farskou katechézou: Zorganizovať spoločné premietanie filmu o don

Boscovi pre všetkých farníkov. V homíliách pri svätých omšiach za účasti detí v tomto

mesiaci rozoberať časti svätej spovede.

Návrh na prepojenie s rodinnou katechézou: V rodine si každú nedeľu prečítať príbeh

z evanjelia – Ježišove zázraky (uzdravenia, pri ktorých boli vždy odpustené hriechy Mk 1,

39-45; Lk 17, 12-19; Lk 15, 11-32; Jn 11, 1-44). Svätá spoveď je ZÁZRAK a jedine Boh

je tvorcom zázrakov.

Heslo stretnutia: „Ježiš mi dáva seba samého!“

Pieseň: Prestreli Ti

Chválim Ťa, živý chlieb

Príprava na stretnutie: Zohnať otcov alebo mužov (jedného do každej detskej

skupinky) alebo poprosiť kňaza, aby prišiel a v skupinkách sa prestriedal, pripraviť

rekvizity na poslednú večeru (chlieb, vinea), kalich (môžeme vyrobiť podľa prílohy),

džbán a utierka, zástera (do každej skupinky). Deťom oznámiť, aby si priniesli malé

podušky, na ktoré si sadnú.

60

Priebeh stretnutia: Poprosíme kňaza, aby vysvetlil deťom priebeh svätej omše. Na

papieri máme spravenú veľkú schému, ako po sebe úkony svätej omše nasledujú.

Rozdelené na Bohoslužbu slova a Bohoslužbu obety. Kňaz by mal prechádzať jednotlivé

úkony a vysvetľovať ich zmysel.

Prežehnanie - pozdravujeme Boha i ostatných, ukazujeme ním, že sme spojení

láskou Kristovho kríža a dávame najavo, že sme jedna rodina, pretože sa stretáme pri

jednom stole, ako keď máme v rodine spoločný nedeľný obed.

Úkon kajúcnosti: ťažko by som dokázal vnímať rodinnú atmosféru, ak by som mal

niečím poškvrnené svedomie, všetko oľutujem, aby som mohol čistý vstúpiť do slávenia

svätej omše, pretože ona je nebom na zemi a do neba môžu ľudia len s čistým srdcom.

Čítanie z Božieho Slova: nám pomáha žiť dobrý život. Sväté Písmo ponúka návod

ako sa dostať do Neba, preto ho s vierou počúvame i my pri svätej omši.

Čítanie z evanjelia: číta ho vždy kňaz, všetci stojíme, pretože kňaz zastupuje na

zemi Ježiša Krista, evanjelium nám poukazuje na Ježišov život, čiže ako by nám v tejto

chvíli hovoril sám o sebe Ježiš.

Kázeň: Tak ako Ježiš učil národy, tak aj náš kňaz nás chce niečomu naučiť

v Ježišovom mene, dáva nám rady, ako správne žiť, povzbudzuje nás, aby sme verili,

vysvetľuje nám Ježišove slová.

Modlitba veriacich: Keďže sme všetci jedna rodina, túžime, aby boli všetci jej

členovia šťastní. Pravé šťastie dáva jedine Boh, preto prosíme o milosti práve Jeho.

Bohoslužba obety: Boh prijíma naše obetné dary, hoci nenesiem Bohu v rukách nič,

môžem mu priniesť v duchu svoje dobré skutky, ale aj to, čo ma trápi a položiť mu to na

oltár.

Vyznávame tajomstvo viery: Vieru v Ježiša Krista, ktorého smrť zvestujeme svetu

a vyznávame Jeho zmŕtvychvstanie, kým nepríde naspäť vo svojej sláve.

Najdôležitejšou častou svätej omše je premenenie, keď sa z chleba vo viere stáva

Ježišovo telo a z vína Ježišova krv. Prečo chlieb a víno? Prečo nie torta a kofola? Ježiš

veľmi dobre vie, čo nás udržiava živých, denno-denne jeme chlieb a On chce, aby sme

denno-denne prijímali aj jeho telo, pretože ono nás udrží živých naveky. „Kto bude jesť

moje telo a piť moju krv, bude žiť naveky.“ Nedáva nám sladkosť za odmenu, ale jedlo

obyčajných, každodenné jedlo, ktoré zasýti. Ako je možné, že je Ježiš ukrytý v každom

kúsku chleba? Je to ako vidieť svoj obraz v zrkadle, keď zrkadlo rozbijeme na malé kúsky

a pozrieme sa zhora, stále budeme v tých kúskoch vidieť svoju tvár, tak je Ježiš prítomný

v každom kúsku premeneného chleba.

61

Pred prijímaním sa celá rodina ešte viac utuží spoločnou modlitbou „Otče náš“

a znakom pokoja, nemohli by sme byť nasýtení, keby sme mali niečo jeden proti druhému.

Sväté prijímanie nás spája s nebom, tak ako je v chráme bohostánok, tak aj my teraz sme

bohostánkom, máme v sebe Ježišovo telo. Uvedomme si to po každom svätom prijímaní,

aby sme lepšie svietili a roznášali lásku do sveta.

Po svätom prijímaní nás kňaz posiela, aby sme išli „v mene Božom“, to znamená,

že máme o ňom vydávať svedectvo a nezabudnúť, že on je v nás.

Bude veľmi vhodné, ak kňaz predstaví aj svoje gestá a gestá veriacich, ktoré pri

svätej omši konáme. Deti by mal vyzvať aj k aktívnej účasti na svätej omši, aby bolo

spoločenstvo ešte viac prepojené, aby spievali, odpovedali.

Po prestávke sa deti rozdelia do skupín, ale tak, aby každý videl na plátno,

premietne sa na ňom časť z filmu umučenie Krista, kde si Ježiš spomína na poslednú večer

s učeníkmi. Deti sa potom posadia do kruhu okolo obrusu, ktorý je prestretý na zemi, na

ň om je v košíku chlieb, kalich s vineou. Animátor vyzve deti, aby sa vžili do situácie

poslednej večere, akoby boli oni sami medzi 12 učeníkmi, nech si predstavujú, ako by sa

cítili, kam by sa pozerali, čo by ich najviac zaujímalo. Animátor číta časť z evanjelia

o poslednej večeri (Jn 13, 1-38).

Muž počas čítania umyje deťom nohy, láme chlieb a dáva im ho, presne podľa textu

evanjelia, čítajúci animátor robí týchto miestach prestávky.

Modlitba: Deti sú v úplnej tichosti, po skončení všetci spolu zaspievajú pieseň

Chválim Ťa živý chlieb a ukazujú. Kňaz potom udelí deťom požehnanie, tým sa stretnutie

končí.


Ak chceme hovoriť o Božej dobrote, využijeme deťom známy pojem priateľstvo,

všetko sa snažíme dať do súvisu s rodinným životom. Svätá omša je slávnosť, ak je doma

oslava oblečiem si to najkrajšie, čo mám v skrini, tak aj naša duša musí byť pekne

Pri svätých omšiach za účasti detí už

pripravujeme deti na samotnú slávnosť 1. svätého prijímania. Zintenzívnime spevy. Deti

vstupujú na svätú omšu v procesii, ktorá im umožňuje hlbšie pochopiť, že sa začleňujú do

spoločenstva Cirkvi. Všetko podľa možností prispôsobujeme chápaniu detí, nie však tak,

aby sa zo svätej omše stalo divadielko. „Cieľom nie je to, aby liturgia bola pestrá, ale to,

aby sa deti vedeli do nej zapojiť na svojej úrovni. Preto treba vytvoriť priateľské, rodinné

ovzdušie.“( In: Katechéza, 12/1997, s. 7).

62

oblečená, keď idem na svätú omšu. Doma sa naučím odpovedať, počúvať, naučím sa, že

ma má niekto rád, učím sa v rodine podeliť so súrodencami, obetovať niečo zo svojho, tak

ako keď sa prinášajú obetné dary na oltár. Rodičia dávajú deťom krížik na čelo, Pán Ježiš

nás rukami kňaza požehnáva ako starostlivý otec.

Deti sú oveľa aktívnejšie ako dospelí, neobsedia, preto im treba dať priestor,

upozorniť ich, že aj gestami sa môžem modliť (mať zdvihnuté ruky pri modlitbe Otče náš

alebo sa držať za ruky. Spievať a ukazovať pesničky, prinášať obetný dar. Je dobré, ak sú

homílie prispôsobené deťom, nemusí kázať vždy iba kňaz, malým divadielkom mu môžu

pomôcť i animátori. Využívame detský kánon, aby deti počuli im zrozumiteľné slová.

V príhovore dáme deťom priestor na otázky.

V obetných daroch na slávnosť prvého svätého prijímania prinesieme rebrík,

symboly stretnutí. Po svätom prijímaní sa deti spoločne pomodlia a kňaz sa pomodlí

liturgickú modlitbu. Potom zavesí rebrík na určené miesto a spolu s animátorom naň

pripevnia deviatu priečku s heslom: „Ježiš mi dáva seba samého!“

Návrh na prepojenie s katechézou v rodine:

4.2.10 Chcem svietiť!

V tejto fáze prípravy je najdôležitejšie,

aby sa rodiny spolu zúčastňovali svätých omší. Po ceste do kostola sa môžu dohodnúť za

čo ako rodina spolu slávenie svätej omše obetujú. Svätá omša je najsilnejšou modlitbou,

akú ako kresťania máme. Pri večernej modlitbe v rodine zameriavame dieťa k tomu, aby si

uvedomovalo, že slávnosť prijatia Ježišovho tela sa blíži. Mesiac pred prijímaním si

vyrobíme doma kalendárik s 30timi dňami a každý deň si jeden dielik začiarkneme,

blížime sa do neba. Musíme sa stále intenzívnejšie pripravovať na tento veľký deň.

Nezabudneme si spytovať každý večer svedomie, i ľutovať svoje hriechy ľútosťou, ktorú

už vieme k slávnosti svätej spovede. Modlíme sa za slávnosť, za jej hlboké prežitie

v rodine i v ostatných rodinách farnosti. Každý večer k večernej modlitbe pripojíme

i ľubovoľnú pieseň, aby sme na slávnosti ovládali všetky piesne naspamäť.

Toto stretnutie naplánujeme už po slávnosti, pozveme naň celé rodiny

prvoprijímajúcich detí. Môže to byť už neformálne stretnutie, na ktorom sa snažíme

vytvoriť čo najpríjemnejšiu atmosféru. Poprosíme mamičky, aby pripravili pohostenie. Ak

sa dá zrealizujeme ho vonku, v prírode, môže to byť rodinný výlet spojený s opekaním. Je

63

nevyhnutné, aby sa ho zúčastnil aj kňaz a všetci animátori. Program bude voľnejší, spočíva

zväčša v hrách pre deti.

Heslo stretnutia: „Budem svietiť, chcem byť svätý!“

Pieseň: spievať môžeme všetky piesne, ktoré sa deti naučili počas

prípravy.

Priebeh stretnutia: Ešte pred samotným stretnutím sa rozdelia animátori a na ceste

k cieľu (do lesa, ku kaplnke) pripravia stanoviská s krátkymi katechézami, súťažami,

pripomínajúcimi stretnutia, na každom z nich je viditeľne napísaná myšlienka daného

stretnutia. Na tieto stanoviská prichádzajú deti v ľubovoľnom počte, pristavia sa, keď idú

okolo. Animátor vždy počká na viacero detí, kým začne.

1. Na prvom stanovisku sú dva animátori, jeden v bielom rúchu, druhý v bielom

plášti, obaja niečo tvoria. Po okolí stanoviska sú porozhadzované papiere s dvomi

skupinami vecí (ľudské vynálezy a Božie stvorenie), deti ich musia v časovom limite

priniesť čo najviac, dieťa, ktoré ich prinesie najviac, ich potom pred všetkými rozdelí

medzi animátora v bielom plášti a v bielom rúchu, Božie „Bohu“, ľudské človeku. Potom

si spolu zaspievajú pieseň Kto stvoril?

2. Na druhom stanovisku nájdu deti na zemi položené veci: bábiku, mobilný

telefón, barlu, rúž a zrkadielko. Pamätáte si, akú scénku sme hrali na druhom stretnutí. Deti

si ju prerozprávajú. Na zemi je plagát s obrázkom zemegule. Deti si na farebný papier

nakreslia srdce, napíšu naň svoje meno a jeden dobrý skutok a prilepia ho na zemegulu.

Ježišovou láskou meníme svet.

3. Na tomto stanovisku je na viditeľnom mieste položená mapka alebo trasa

vymeraná na zákade palice, ktorá je tam položená (k stromu sa postav chrbtom, potom

prejdi na dĺžku troch palíc rovno, teraz dve palice doľava, tri doprava..), na základe tejto

mapy majú deti nájsť svätú rodinu, keď ju nájdu, animátori hrajúci svätú rodinu si s deťmi

zaspievajú vianočnú koledu.

4. Ďalšou témou stretnutia bola modlitba. Na stanovisku je veľká obálka, ktorá

bývala v kostole, do ktorej sa vhadzovali malé obálky za rodiny. Deti dostanú kúsok

papiera, na ktorý majú napísať krátku modlitbu za svoju rodinu, potom ju vhodia do

obálky.

5. Na stanovisku sú dvaja chlapci, ktorí sú prezlečení za don Bosca a Dominika

Savia. Na zemi sú kôpky papierov s písmenkami, deti majú poskladať heslo: Vložím do

všetkého svoje srdce!

64

6. Okolo tohto stanoviska sú rozhádzané domino kartičky s dobrými skutkami. Deti

štafetovým behom kartičky zbierajú a tvoria cestu do neba, na zemi je položený veľký kríž,

ak deti spravia cestu, ktorá je dlhšia ako kríž za desať minút vyhrávajú sladkú odmenu.

7. Na tomto stanovisku je pripravená na papieri cesta, dve autíčka a dopravné

značky. Deti si sadnú okolo tejto cesty a spoločne si zopakujeme desatoro Božích

prikázaní.

8. Deti si rozdelíme do družstiev. Na papier položíme veľký baliaci papier, na

ktorom sú spravené políčka (asi 20 štvorcových políčok), na jednom kraji je v štvorci

nakreslená postavička človeka, na druhom veľkými písmenami napísané nebo. Pre každý

tím si animátor v hlave vymyslí inú trasu do neba. Deti idú v poradí: prvý z prvého tímu

ide, animátor mu odpovedá, či ide dobre alebo zle, keď sa pomýli, idem prvý z druhého

tímu inú cestu, zatiaľ si druhý z prvého tímu musí pamätať kadiaľ išiel jeho predchodca.

Pri tejto hre nikto nerozpráva iba animátor, ktorý si myslí cestu. Ktorý tím príde do cieľa

prvý získava odmenu.

9. Naše deviate spoločné stretnutie sa týkalo svätej omše, keďže po príchode do

cieľa si začneme opekať a jesť, bude dobré, ak toto stanovisko bude tesne pred cieľom

a kňaz na ňom odslúži svätú omšu, pričom sa deti zapoja najviac ako môžu (spevom,

obetnými darmi, miništrovaním, čítaním prosieb). Počas svätej omše kňaz venuje kázeň

poslednej téme: „Chcem svietiť!“ Vyzve v nej deti k tomu, aby pristupovali k sviatosti

Oltárnej aj naďalej, rodičov podporí, aby sa s deťmi neprestali modiť. Na konci svätej

omše dostane každé dieťa vhodnú pamiatku na tento deň (diplom, sviecu, krížik z hliny

alebo dreva,..)

Po svätej omši sa s deťmi môžeme zahrať trpaslíčka, dostihy alebo inú vhodnú hru

(sloní futbal, slepú babu, schovávačku).

65

ZÁVER

Cieľom spracovania dipomovej práce bolo poukázať na nesprávnosť izolovania

slávnosti prvého svätého prijímania od farnosti a od permanentnej katechézy. Teoretické

poznatky obsiahnuté v prvých troch kapitolách práce boli východiskovým bodom, na

ktorom má byť postavená každá predsviatostná príprava. Katechéza musí byť

kristocentrická, všetko ostatné je druhoradé. Ježiš Kristus je cieľom každého katechického

procesu, to je skutočnosť, na ktorú žiadny katechét nesmie zabudnúť. V našej teoretickej

časti predstavujeme formátora ako človeka, ktorý je pravdivý a má rád tých, ktorí sú mu

zverení.

Pri realizovaní katechézy sú nám nápomocné aj poznatky z pedagogických

disciplín, najmä z teórie vyučovania (didaktiky), ktorá ponúka cesty, ako sa

najefektívnejšie dopracovať k výchovno-vzdelávacím cieľom. Pre katechézu je potrebné,

aby dodržiavala zásadu primeranosti, zásadu trvácnosti, výchovného pôsobenia a zásadu

názornosti, ktorú používal aj jediný pravý Učiteľ – Ježiš Kristus, keď vysvetľoval svojím

učeníkom ťažkopochopiteľné termíny (Božie kráľovstvo).

Eucharistia je vrchom kresťanského slávenia, je sviatosťou všetkých sviatostí, preto

sa pri príprave na jej prvé prijatie musí vynaložiť všetka možná energia.

Pri príprave konkrétnych stretnutí sme sa zamerali na využitie všetkých doteraz

uvedených teoretických poznatkov. Výsledkom práce je desať mimoškolských stretnutí

s deťmi, ktoré sa pripravujú na slávnosť prvého svätého prijímania a sviatostný život

všeobecne. Tieto stretnutia tvorivo pristupujú k problematike, snažia sa využívať čo

najviac zmyslových vnemov a dať deťom možnosť na tvorivosť a využitie fantázie. Každé

stretnutie ponúka prepojenie s farskou a rodinnou katechézou.

Je zrejmé, že tieto stretnutia tiež nesmú byť izolované a samostatne by nepriniesli

očakávané ovocie. Ideálom by bolo, ak by sa v čase stretnutí s deťmi, realizovali aj

stretnutia s rodičmi, ktorí by si mohli byť istí, že je o ich deti postarané. Rodičom by kňaz

mohol pripraviť podobný plán stretnutí.

Práce je teda len jednou z možných pomôcok pri príprave. Nie je komplexnou

prípravou, ale môže byť do kompexnej prípravy zahrnutá.

Väčšina stretnutí bola realizovaná v praxi s prvopijímajúcimi deťmi a je dobrým

odrazovým mostíkom pre ďalšiu tvorivú činnosť animátorov, kňazov i rodičov.

66

ZOZNAM POUŽITEJ LITERATÚRY

1. SVÄTÉ PÍSMO STARÉHO I NOVÉHO ZÁKONA. Trnava : SSV, 2007.

1612 s. ISBN 978-80-7162-683-1.

2. KATECHIZMUS KATOLÍCKEJ CIRKVI. Trnava : SSV, 1998. 918 s.

ISBN 80-7162-253-2.

3. VŠEOBECNÉ DIREKTÓRIUM PRE KATECHIZÁCIU. Trnava: SSV, 1999,

293 s. ISBN 80-7162-264-8.

4. YOUCAT Bratislava: Karmelitánske nakladateľstvo, 2011. 305 s. ISBN 978-80-

89231-93-5.

5. AKIMJAK, A. 1997. Vybrané kapitoly z pastorálno-liturgickej teológie. Spišské

podhradie, 1997, 221 s. ISBN 80-88704-08-1.

6. BALÁŽ, R. 2005. Zostaň s nami, Pane. Badín: Kňazský seminár svätého Franitška

Xaverského, 2007, 94 s. ISBN 97-88088-9372-65.

7. BUGOŠ, P. 1997. Prvé sväté prijímanie. In Katechéza. 1999, roč. 9, č. 4, s. 8-10.

8. CENCINI, A. 1998. I sentimenti del Figlio. 1. vyd. Bologna: EDB. 1998. ISBN 88-

10-50820-3

9. ČERVEŇ, A. 2003. Liturgický rok – cesta k svätosti. 1. vyd. Badín:

Kňazský seminár sv. Františka Xaverského, 2003. 302 s., ISBN 80-88937-14-0.

10. 2002. Dimenzie dobrovoľníka. Bratislava: eRko – Hnutie kresťanských

spoločenstiev detí, 2002. 62 s. ISBN 80-88710-16-2.

11. FERRERO, B. 1998. Šťastní rodičia. Banská Bystrica: Vydavateľstvo Don Bosco,

1998, 190 s. ISBN 80-85405-85-7.

12. CHAPMANOVÁ, G. – LANEOVÁ, L. 2011. Biblia v detských ručných prácach. 1.

vyd. Bratislava: Lúč, 2011, 112 s. ISBN 978-80-7114-870-8.

13. JÁN PAVOL II. 1993. Catechesi tradendae. Bratislava: Saleziánske katechetické

stredisko, 1993. 51 s. ISBN 80-85405-23-7.

14. JAN PAVOL II. 2003. Cirkev žije z eucharistie. Trnava: Spolok sv. Vojtecha, 2003,

69 s. ISBN 80-7162-430-b.

15. JÁN PAVOL II. 1993. Familiaris consortio. 2. vyd. Trnava: Spolok sv. Vojtecha,

1993, 189 s. ISBN 80-7162-052-1.

16. JÁN PAVOL II. 2001 Na začiatku nového tisícročia.

17. JÁN PAVOL II. 1990 O povolaní laikov v Cirkvi i vo svete. 1. vyd. Bratislava :

Lúč, 1990, 96 s. ISBN 80-7114-011-2

67

18. KŇAZE, I. 1999. Podnety na detskú liturgiu. 1. vyd. Bolešov: eRko – Hnutie

kresťanských spoločenstiev detí, 1999, 48 s. ISBN 80-88710-26-X.

19. MARTINI, C. M. 1992. Ako sa naučiť modliť. Bratislava: Lúč, 1992, 88 s. ISBN

80-7114-068-6.

20. MATUŠKA, J. 2010. Svätá spoveď. 5. vyd. Bratislava: Oto Neméth, 2010, ISBN

978-80-89277-25-4.

21. MICHALÍČEK, M. 2009. Katechizácia rodičov prvoprijímajúcich detí. Nitra :

Kňazský seminár sv. Gorazda, 2009, 200 s. ISBN 978-80-969-787-5-5.

22. MOIA, L. 2001. Blahoslavení rodičia. Bratislava: Vydavateľstvo Don Bosco, 2001,

79 s. ISBN 80-85405-71-7.

23. PETLÁK, E. 1997. Všeobecná didaktika. Bratislava: Iris, 1997. 270 s. ISBN 80-

88778-49-2.

24. PLEŠKOVÁ, E. 1990. Teória katechetickej metodiky. Žilina: ROSA, 1990. 318 s.

ISBN 80-967100-0-1.

25. POLČIN, S. 1970. Dokumenty II. Rím: Slovenský ústav Cyrila a Metoda, 1970.

350 s.

26. PRUCHA, J. 2009. Pedagogický slovník. Praha: Portál, 2009, 395 s. ISBN 97-

88073-676-476.

27. STANČEK, Ľ. 2005. Čnosti. Spišská kapitula : Nadácia Kňazského seminára

biskupa Jána Vojtaššáka, 2005, 203 s. ISBN 80-89170-16-1.

28. STANČEK, Ľ. 2005. Daj sa mu celý. Spišská kapitula : Nadácia Kňazského

seminára biskupa Jána Vojtaššáka, 2006, 165 s. ISBN 80-89170-18-8.

29. ŠELINGA, J. 2000 Katechéza detí. Nitra : RKCMBF BA, 2000, 125 s. ISBN 80-

08-01131-9.

30. TÓTH, L. 1997. Úloha rodičov. In Katechéza. 1997, roč. 7, č. 4, s. 3-4.

31. TÓTH, L. 1999. Milí katechéti. In Katehéza. 1999, roč. 9, č. 3, s. 2

32. ZOZUĽAK, J. 2001. Katechetické poslanie Cirkvi. Prešov : Prešovská univerzita,

2001. 91 s. ISBN 80-80680-58-2.

http://sk.wikipedia.org/wiki/%C5%A0peci%C3%A1lne:Kni%C5%BEn%C3%A9Zdroje/8089170161�

http://sk.wikipedia.org/wiki/%C5%A0peci%C3%A1lne:Kni%C5%BEn%C3%A9Zdroje/8089170188�

68

PRÍLOHY

Príloha A:

69

Príloha B:

70

Príloha C:

71

Príloha D:

72

Príloha E:

73

Príloha F:

74

Príloha G:

75

Príloha H:

76

Príloha I:

77

Príloha J:

78

Príloha K:

79

Príloha L:

80

Príloha M:

81

Príloha N:

univerzita konŠtantÍna filozofa v nitre …3 abstrakt: puvÁkovÁ, hana: návrh metodiky...

Documents