uČebnÉ osnovy predmet: dejepis · uČebnÉ osnovy predmet: dejepis Škola (názov, adresa)...
TRANSCRIPT
UČEBNÉ OSNOVY
Predmet: Dejepis
Škola (názov, adresa) Základná škola, Komenského ul. 6, 064 01 Stará
Ľubovňa
Názov predmetu a skratka Dejepis - DEJ
Časový rozsah výučby
ŠVP – 1 hodina týždenne, 33 hodín ročne
ŠkVP – 0 hodín týždenne, 0 hodín ročne
Spolu – 1 hodina týždenne, 33 hodín ročne
Ročník piaty
Názov ŠVP
Štátny vzdelávací program pre 2. stupeň
základnej školy v Slovenskej republike – ISCED
2 – nižšie sekundárne vzdelávanie
Názov ŠkVP Ak sa má stať človek človekom, musí sa
vzdelávať. Jan Amos Komenský
Stupeň vzdelania ISCED 2
Dĺžka štúdia 5-ročná
Forma štúdia denná
Vyučovací jazyk slovenský
Forma hodnotenia Klasifikovanie známkou - Metodický pokyn
č.22/2011 na hodnotenie žiakov základnej školy
Charakteristika predmetu:
Dejepis spolu s humánnou zložkou zemepisu a občianskou výchovou tvorí vzdelávaciu
oblasť spoločenskovedných predmetov. Predstavuje jeden z významných prostriedkov procesu
humanizácie žiakov. Súčasťou je postupné poznávanie takých historických udalosti, dejov, javov
a procesov v priestore a čase, ktoré zásadným spôsobom ovplyvnili vývoj spoločnosti. Predmet
dejepis umožňuje pochopiť dnešok a miesto človeka v spoločnosti. Tak ako platí, že ak sa má stať
človek človekom, musí sa vzdelávať, tak platí tvrdenie, že ak má stať človek zrelým človekom,
poznanie histórie pre neho je nevyhnutné. Predmet dejepis vedie k úcte k vlastnému národu,
k rozvíjaniu vlastenectva, k úcte k iným národom a etnikám, k rešpektovaniu kultúrnych a iných
odlišnosti. Prispieva k rozvíjaniu hodnotovej škály demokratickej spoločnosti. Učivo sa bude
skladať s týchto hlavných časti:
Od blízkeho k vzdialenému
Človek v premenách priestoru a času
Človek a komunikácia
Ciele vyučovacieho predmetu:
1. spoločenské
vytvárať a formovať historické vedomie žiakov,
viesť žiakov k úcte k vlastnému národu,
premýšľať o dobre a zle
2. vzdelávacie
zaraďovať historické udalosti, javy a osobnosti chronologicky,
pochopiť príčiny a následky historických udalosti,
vyhľadávať informácie z rôznych zdrojov
3. výchovné
rozvíjať porozumenie žiakov,
prehĺbiť estetické a etické cítenie žiakov,
rozvíjať schopnosť spolupráce v triedach
Kľúčové kompetencie:
Žiaci si kladú otázky:
- použijú ich na osvojenie daných významov, ktoré súvisia s riešením základných operácií:
s historickým časom
- zaraďovať historické udalosti, javy, procesy a osobnosti chronologicky
- rozpoznať postupne nerovnomernosť historického vývoja
- využívať medzníky ako prostriedok orientácie v minulosti
s historickým priestorom
- rozlišovať miestny, regionálny, národný, globálny historický priestor
- zaraďovať historické udalosti, javy, procesy a osobnosti priestorovo
pri vyhľadávaní relevantných informácií
- z rôznych zdrojov – textov verbálnych, obrazových, grafických
- z učebníc, novín, časopisov, webových stránok
pri štruktúrovaní výsledkov, výstupov a potvrdení vybraného postupu zoradení
výsledkov
- rozpoznaní podstatného od nepodstatného
- integrovaní výsledkov do chronologického a historického rámca
- tvorbe súboru vlastných prác
Obsahový štandard:
1.Od blízkeho k vzdialenému:
Priestor a čas - dom, byt, sídlisko, dedina, mesto, vyšší územný celok, Slovensko, Európska
únia
prírodný a historický čas, kategórie historického času – meniny, narodeniny, dátum,
letopočet, sviatky
Pamiatky v priestore čase - fotografia, rodinný album, rodokmeň,
historické pramene – písomné, obrazové, hmotné, múzeum, knižnica, archív,
Minulosť našej školy - školská kronika, dejepisná mapa, glóbus
2. Človek v premenách priestoru a času:
Priestor na mape, Človek v pohybe, Ako si človek zmenšoval svet, Spôsob
obživy človeka, Človek vládca prírody, Práca deti v minulosti a
prítomnosti (sťahovanie národov, stretávanie kultúr, kolonizácia,
vysťahovalectvo, od kolesa k lietadlu, lovec, roľník, remeselník, prírodná
energia, umelá energia, detská práca)
3. Človek a komunikácia:
Pamäť ľudstva, Duchovný život človeka, Keď zlyhá komunikácia
(jazyk, písmo, rukopis, kniha, noviny, rozhlas, televízia, internet, e-mail,
náboženstvo, legendy, mýty, povesti, vojna, mier, víťazi – porazení)
Výkonový štandard:
1. Od blízkeho k vzdialenému:
- vedieť vymenovať zmeny v mieste bydliska
- zostaviť tabuľku dátumov štátnych, cirkevných sviatkov a pamätných dní
- zoradiť letopočty do príslušného storočia
- z ľubovoľného storočia vybrať správny letopočet
- rozlíšiť dátum a letopočet
- zakresliť na časovú priamku významné údaje zo života svojej rodiny
- rozpoznať pojmy pred Kr. a po Kristovi
- vytvoriť jednoduchú časovú priamku
- napísať krátky príbeh zo života svojej rodiny
- zostavia rodokmeň svojej rodiny
- poznať jednotlivé druhy historických prameňov
- rozpoznať rozdiel medzi múzeom a archívom
2. Človek v premenách priestoru a času:
- vedieť sa orientovať na dejepisnej mape
- uviesť príčiny sťahovania ľudí v prítomnosti a minulosti
- porovnať spôsob dopravy v minulosti a prítomnosti
- vedieť charakterizovať život lovcov, zberačov, roľníkov v minulosti
- zhodnotiť význam špecializácie remeselnej výroby
- nájsť rozdiely medzi výmenným a peňažným obchodom
- uviesť príklady využívania prírody v prospech človeka
- vymenovať vynálezy, ktoré pomohli človeku využiť energiu vo svoj
prospech
- uviesť najčastejšie druhy detskej práce a zaujať stanovisko k problému
detskej práce
3. Človek a komunikácia:
- zhodnotiť význam vynálezu písma
- vymenovať najstaršie druhy slovanského písma
- uviesť prostriedky dorozumievania medzi ľuďmi v minulosti
- uviesť druhy moderných masovokomunikačných prostriedkov
- zhodnotiť význam vynálezu kníhtlače
- uviesť dôsledky vojen pre človeka a prostredie v ktorom žije
- zdôvodniť stálu prítomnosť vojen v minulosti i prítomnosti
5. Prezentácia projektov:
- získať informácie z rôznych zdrojov a tvorivo ich spracovať
- podieľať sa na práci v skupine
- prezentovať a obhájiť svoju prácu
Pedagogické stratégie:
Pri voľbe vyučovacích metód a foriem prihliadame na obsah vyučovania, na individualitu žiakov a
klímu triedy tak, aby boli splnené stanovené ciele a rozvíjali sa kľúčové kompetencie žiakov pre
daný predmet. Pri výučbe dejepisu využívame najmä:
motivačné rozprávanie a rozhovor (aktivizovanie poznatkov a skúseností žiakov)
problémová metóda (upútanie pozornosti prostredníctvom nastoleného problému)
rozprávanie (vyjadrovanie skúseností a aktívne počúvanie)
demonštračná metóda (demonštrácia predmetov, javov a činností)
kooperatívne vyučovanie (forma skupinového vyučovania – napr. vo dvojiciach)
heuristická metóda (učenie sa riešením problémov)
výklad učiteľa
prezentačná metóda (prezentácia s využitím dataprojektoru)
samostatná práca žiakov (s pracovným listom, s počítačom, s internetom)
projektové, zážitkové vyučovanie
Vzbudiť záujem o minulosť sa snažíme prostredníctvom exkurzií, pretože umožňujú zážitkové
učenie. V rámci hodín dejepisu budeme realizovať exkurzie (Ľubovniansky hrad, skanzen v Starej
Ľubovni, historické pamiatky Bardejova, skanzen v Bardejovských Kúpeľoch) za účelom
poznávania regionálnych dejín.
Využijeme školskú a mestskú knižnicu na zvyšovanie čitateľskej gramotnosti a všeobecného
rozhľadu. Budeme vyhľadávať informácie z rôznych zdrojov pri tvorbe referátov, projektov a takto
podporovať tvorivú aj samostatnú prácu žiakov.
Učebné zdroje:
Margita Miháliková, Mária Tonková – Dejepis pre 5. ročník základných škôl
Odborné časopisy, mapa, DVD, internet
Hodnotenie predmetu:
Klasifikácia žiakov bude uskutočnená na základe výsledkov ústnych odpovedí (minimálne 2-krát
v priebehu klasifikačného obdobia), písomných odpovedí, alebo didaktických testov po každom
tematickom celku a na základe aktivity a tvorivého prístupu žiaka k danému predmetu (tvorba
projektov)
Kritériá hodnotenia projektov žiakov:
obsahová náplň, štylistická úprava, schopnosť prezentovať a obhájiť svoju prácu
Stupnica hodnotenia písomných odpovedí a didaktických testov:
100% - 90%
89% - 75%
74% - 50%
49% -25%
24% - 0%
Hodnotenie: jedna úloha – jeden bod
Začlenenie prierezových tém:
osobnostný a sociálny rozvoj
multikultúrna výchova
environmentálna výchova
ochrana človeka a zdravia
mediálna výchova
dopravná výchova
tvorba projektov a prezentačné zručnosti
Škola (názov, adresa) Základná škola, Komenského ul. 6, 064 01 Stará
Ľubovňa
Názov predmetu a skratka Dejepis - DEJ
Časový rozsah výučby
ŠVP – 1 hodina týždenne, 33 hodín ročne
ŠkVP – 1 hodina týždenne, 33 hodín ročne
Spolu – 2 hodiny týždenne, 66 hodín ročne
Ročník šiesty
Názov ŠVP
Štátny vzdelávací program pre 2. stupeň
základnej školy v Slovenskej republike – ISCED
2 – nižšie sekundárne vzdelávanie
Názov ŠkVP Ak sa má stať človek človekom, musí sa
vzdelávať. Jan Amos Komenský
Stupeň vzdelania ISCED 2
Dĺžka štúdia 5-ročná
Forma štúdia denná
Vyučovací jazyk slovenský
Forma hodnotenia Klasifikovanie známkou - Metodický pokyn
č.22/2011 na hodnotenie žiakov základnej školy
Charakteristika predmetu:
Dejepis spolu s humánnou zložkou zemepisu a občianskou výchovou tvorí vzdelávaciu
oblasť spoločenskovedných predmetov. Je v nej však samostatným predmetom a spolu s nimi
predstavuje jeden z významných prostriedkov procesu humanizácie žiakov. V jeho priebehu si žiaci
postupne osvojujú kultúru spoločenskej komunikácie a demokratické spôsoby svojho konania na
základe oboznamovania sa s vývojom ľudskej spoločnosti najmä z hľadiska aspektu konajúcich
osôb, či skupín ľudí a tiež prostredníctvom pohľadov na dôležité formy života spoločnosti
v jednotlivých historických obdobiach. Hlavnou funkciou dejepisu je kultivovanie historického
vedomia žiaka ako celistvej osobnosti a uchovanie kontinuity historickej pamäti v zmysle
odovzdávania historickej skúsenosti či už z miestnej, regionálnej, celoslovenskej, európskej alebo
svetovej perspektívy. Súčasťou je postupné poznávanie takých historických udalosti, dejov, javov
a procesov v priestore a čase, ktoré zásadným spôsobom ovplyvnili vývoj spoločnosti. Tak ako
platí, že ak sa má stať človek človekom, musí sa vzdelávať, tak platí tvrdenie, že ak sa má stať
človek zrelým človekom, poznanie histórie pre neho je nevyhnutné. Predmet dejepis vedie k úcte
k vlastnému národu, k rozvíjaniu vlastenectva, k úcte k iným národom a etnikám, k rešpektovaniu
kultúrnych a iných odlišnosti. Prispieva k rozvíjaniu hodnotovej škály demokratickej spoločnosti.
Učivo sa bude skladať s týchto hlavných časti:
Obrazy pravekého sveta
Obrazy starovekého sveta
Svetové náboženstvá
Obrazy stredovekého sveta
Ciele vyučovacieho predmetu:
1. spoločenské
vytvárať a formovať historické vedomie žiakov,
viesť žiakov k znášanlivosti k inému vierovyznaniu,
viesť žiakov k úcte k vlastnému národu,
4. vzdelávacie
skúmať konanie ľudí v daných podmienkach,
pochopiť príčiny a následky historických udalosti,
rozpoznať základné faktory, ktoré ovplyvňujú historický vývoj,
vyhľadávať informácie z rôznych zdrojov
5. výchovné
rozvíjať porozumenie žiakov,
prehĺbiť estetické a etické cítenie žiakov,
rozvíjať schopnosť spolupráce v triedach
Základné predmetové kompetencie (spôsobilosti)
Žiaci sa naučia pochopiť a pracovať :
s historickým časom
- zaraďovať historické udalosti, javy, procesy a osobnosti chronologicky
- zaraďovať historické udalosti, javy, procesy a osobnosti synchrónne
- rozpoznať postupne nerovnomernosť historického vývoja
- využívať medzníky ako prostriedok orientácie v minulosti
s historickým priestorom
- rozlišovať miestny, regionálny, národný, globálny historický priestor
- zaraďovať historické udalosti, javy, procesy a osobnosti priestorovo
- rozpoznať podmienenosť medzi historickým priestorom a spôsobom života a obživy
človeka, spoločnosti
s historickými faktami, udalosťami, javmi a procesmi a ich hodnotiacim posudzovaním
- vymedziť jednotlivú historickú udalosť, jav, proces, osobnosť
- popísať jednotlivé historické udalosti, javy, procesy, osobnosti na základe určujúcich
znakov
- rekonštruovať konanie a postoje ľudí v minulosti
- skúmať konanie ľudí v daných podmienkach a vysvetľovať ho
- určiť príčiny jednotlivých historických udalostí, javov, procesov
- vymedziť dôsledky jednotlivých historických udalostí, javov, procesov
- rozpoznať charakteristické znaky jednotlivých historických období
- rozpoznať základné faktory, ktoré ovplyvňovali historický vývoj
Žiaci získajú základné informácie ako:
vyhľadávať relevantné informácie
- z rôznych zdrojov – textov verbálnych, obrazových, grafických, i z textov
kombinovaných
- z učebníc, cvičebníc, pracovných zošitov, slovníka cudzích slov, atlasov, novín,
časopisov, webových stránok
- z populárnovedeckej literatúry a historickej beletrie
využívať tieto informácie a verifikovať ich hodnoty
- vo vyberaní informácií
- v organizovaní informácií
- v porovnávaní informácií
- v rozlišovaní informácií
- v zaraďovaní informácií.
- v kritickom zhodnotení rôznych zdrojov informácií
štruktúrovať výsledky, výstupy a potvrdenia vybraného postupu
- v zoradení výsledkov rozpoznaní podstatného od nepodstatného
- integrovaní výsledkov do chronologického a historického rámca
- vyhodnocovaní správnosti postupu
- tvorbe súboru vlastných prác
Uvedený komplex študijných kompetencií sa spresňuje, konkretizuje v učebných
požiadavkách v jednotlivých tematických celkoch učebného obsahu v podobe systematizovaného
výkonového štandardu.
Obsahový štandard:
1. Obrazy pravekého sveta:
Od lovca k roľníkovi a remeselníkovi (zberač, lovec, roľník, Lovec doby medenej, Odev,
nástroje, zbrane na príklade príbehu Otziho)
2. Obrazy starovekého sveta:
Riečne civilizácie a ich dedičstvo, Staroveké Grécko, Rímska republika, Limes Romanus,
Ľudia a ich každodenný život, Divy starovekého sveta
(staroveká Mezopotámia, staroveký Egypt, staroveká India, staroveká Čína, mestský štát,
písmo, Sparta, Atény, aténska demokracia, Atény za Perikla, olympijské hry, vec verejná,
Markus Aurelius, Gerulata, Iža, Carnuntum)
3. Svetové náboženstva:
Kesťanstvo a islam (Starý zákon, Nový zákon, korán)
4. Obrazy stredovekého sveta:
Tri ríše raného stredoveku, Prepožičiavanie pôdy, Každodenný život,
Vzdelanie (Byzantská ríša, Franská ríša, Arabská ríša, vazalské vzťahy,
život podanného roľníka, šľachta, počiatky stredovekej vzdelanosti, univerzity)
Výkonový štandard:
1. Obrazy pravekého sveta:
- rozpoznať rozdiely v spôsobe obživy a života pravekých zberačov, lovcov a
roľníkov
- identifikovať nástroje a zbrane človeka medenej doby
- odhaliť postupne stav a premeny životného prostredia v dôsledku ľudskej
činnosti
- zostaviť správu zo skúmania spôsobu obživy a života pravekých ľudí
2. Obrazy starovekého sveta:
- odhaliť vzťah medzi prírodnými podmienkami údolí veľkých riek a vznikom
prvých štátov
- zhodnotiť premeny a význam písma pre spoločnosť najstarších národov
- identifikovať poznatky obyvateľov najstarších štátov, ktoré nám slúžia dodnes
- rozpoznať rôznu formu vlády v mestských štátoch na príklade Sparty a Atén
- analyzovať spôsob života a formu vlády v Aténach za Perikla
- vymedziť olympijské disciplíny, v ktorých sa dodnes súťaží
- analyzovať spôsob obživy a života v Ríme
- analyzovať krízu republiky a jej premenu na cisárstvo
- zostaviť obrazový materiál o divoch starovekého sveta
3. Svetové náboženstva:
- odhaliť príčiny prenasledovania kresťanov v rímskej ríši
- identifikovať hlavné rozdiely medzi Starým a Novým zákonom
- odhaliť okolnosti vzniku islamu
4. Obrazy stredovekého sveta:
- zdôvodniť príčiny rozdelenia rímskej ríše
- zovšeobecniť príčiny zániku západorímskej ríše
- odhaliť ciele politiky Justiniána, Karola Veľkého a arabských kalifov
- identifikovať spôsob života a obživy jednotlivých sociálnych vrstiev
stredovekej spoločnosti - zhodnotiť význam stredovekých univerzít
Z dôvodu navŕšenia dotácie o jednu hodinu týždenne obsah predmetu rozširujeme o:
Thomsenov trojdobí systém praveku
Darwinovu vývojovú teóriu
Kultúru lovcov mamutov
Rozšírenie roľníctva na naše územie
Alexander Macedonský
Kultúra starovekého Grécka
tvorbu projektov na zvolenú tému
dejepisné exkurzie na Ľubovniansky hrad, do skanzenu v Starej Ľubovni a
Podtatranského múzea v Poprade.
Pedagogické stratégie:
Pri voľbe vyučovacích metód a foriem prihliadame na obsah vyučovania, na individualitu žiakov a
klímu triedy tak, aby boli splnené stanovené ciele a rozvíjali sa kľúčové kompetencie žiakov pre
daný predmet. Pri výučbe dejepisu využívame najmä:
motivačné rozprávanie a rozhovor (aktivizovanie poznatkov a skúseností žiakov)
problémová metóda (upútanie pozornosti prostredníctvom nastoleného problému)
rozprávanie (vyjadrovanie skúseností a aktívne počúvanie)
demonštračná metóda (demonštrácia predmetov, javov a činností)
kooperatívne vyučovanie (forma skupinového vyučovania – napr. vo dvojiciach)
heuristická metóda (učenie sa riešením problémov)
výklad učiteľa
prezentačná metóda (prezentácia s využitím dataprojektoru)
samostatná práca žiakov (s pracovným listom, s počítačom, s internetom)
projektové, zážitkové vyučovanie
V rámci hodín dejepisu budeme realizovať exkurzie (Ľubovniansky hrad, Podtatranské múzeum v
Poprade) za účelom poznávania regionálnych dejín.
Využijeme školskú a mestskú knižnicu na zvyšovanie čitateľskej gramotnosti a všeobecného
rozhľadu. Budeme vyhľadávať informácie z rôznych zdrojov pri tvorbe referátov, projektov a takto
podporovať tvorivú aj samostatnú prácu žiakov.
Učebné zdroje: Branislav Krasnovský, Margita Miháliková - Dejepis pre 6. ročník základnej školy a 1. ročník
gymnázia s osemročným štúdiom
Dušan Kováč, Viliam Kratochvíl - Dejepisná čítanka (1), (2)
Atlas svetových dejín 1.diel ( Pravek - Stredovek).
Odborné časopisy, dejepisná mapa, DVD, internet
Hodnotenie predmetu:
Klasifikácia žiakov bude uskutočnená na základe výsledkov ústnych odpovedí (minimálne 2-krát
v priebehu klasifikačného obdobia), písomných odpovedí, alebo didaktických testov po každom
tematickom celku a na základe aktivity a tvorivého prístupu žiaka k danému predmetu (tvorba
projektov)
Kritériá hodnotenia projektov žiakov:
obsahová náplň, štylistická úprava, schopnosť prezentovať a obhájiť svoju prácu
Stupnica hodnotenia písomných odpovedí a didaktických testov:
100% - 90%
89% - 75%
74% - 50%
49% -25%
24% - 0%
Hodnotenie: jedna úloha – jeden bod
Začlenenie prierezových tém:
osobnostný a sociálny rozvoj
multikultúrna výchova
environmentálna výchova
ochrana človeka a zdravia
mediálna výchova
tvorba projektov a prezentačné zručnosti
Škola (názov, adresa) Základná škola, Komenského ul. 6, 064 01 Stará
Ľubovňa
Názov predmetu a skratka Dejepis - DEJ
Časový rozsah výučby
ŠVP – 1 hodina týždenne, 33 hodín ročne
ŠkVP – 0 hodín týždenne, 0 hodín ročne
Spolu – 1 hodina týždenne, 33 hodín ročne
Ročník siedmy
Názov ŠVP
Štátny vzdelávací program pre 2. stupeň
základnej školy v Slovenskej republike – ISCED
2 – nižšie sekundárne vzdelávanie
Názov ŠkVP
Ak sa má stať človek človekom, musí sa
vzdelávať.
Jan Amos
Komenský
Stupeň vzdelania ISCED 2
Dĺžka štúdia 5-ročná
Forma štúdia denná
Vyučovací jazyk slovenský
Forma hodnotenia Klasifikovanie známkou - Metodický pokyn
č.22/2011 na hodnotenie žiakov základnej školy
Charakteristika predmetu:
Dejepis spolu s humánnou zložkou zemepisu a občianskou výchovou tvorí vzdelávaciu oblasť
spoločenskovedných predmetov. Je v nej však samostatným predmetom a spolu s nimi predstavuje
jeden z významných prostriedkov procesu humanizácie žiakov. V jeho priebehu si žiaci postupne
osvojujú kultúru spoločenskej komunikácie a demokratické spôsoby svojho konania na základe
oboznamovania sa s vývojom ľudskej spoločnosti najmä z hľadiska aspektu konajúcich osôb, či
skupín ľudí a tiež prostredníctvom pohľadov na dôležité formy života spoločnosti v jednotlivých
historických obdobiach. Hlavnou funkciou dejepisu je kultivovanie historického vedomia žiaka ako
celistvej osobnosti a uchovanie kontinuity historickej pamäti v zmysle odovzdávania historickej
skúsenosti či už z miestnej, regionálnej, celoslovenskej, európskej alebo svetovej perspektívy.
Súčasťou je postupné poznávanie takých historických udalosti, dejov, javov a procesov v priestore
a čase, ktoré zásadným spôsobom ovplyvnili vývoj spoločnosti. Tak ako platí, že ak sa má stať
človek človekom, musí sa vzdelávať, tak platí tvrdenie, že ak sa má stať človek zrelým človekom,
poznanie histórie pre neho je nevyhnutné. Predmet dejepis vedie k úcte k vlastnému národu,
k rozvíjaniu vlastenectva, k úcte k iným národom a etnikám, k rešpektovaniu kultúrnych a iných
odlišnosti. Prispieva k rozvíjaniu hodnotovej škály demokratickej spoločnosti. Učivo sa bude
skladať s týchto hlavných časti:
Predkovia Slovákov v Karpatskej kotline
Slováci v Uhorskom kráľovstve
Obrazy novovekého sveta
Habsburská monarchia
Ciele predmetu:
1. spoločenské
vytvárať a formovať historické vedomie žiakov,
využívať kvalitu získaných znalosti v rôznych poznávacích i praktických situáciách,
viesť žiakov k znášanlivosti k inému vierovyznaniu,
viesť žiakov k úcte k vlastnému národu,
2. vzdelávacie
skúmať konanie ľudí v daných podmienkach,
pochopiť príčiny a následky historických udalosti,
rozpoznať základné faktory, ktoré ovplyvňujú historický vývoj,
vyhľadávať informácie z rôznych zdrojov,
aplikovať prístupy, ktoré kladú dôraz na aktívne učenie, na proces hľadania,
objavovania a vytvárania poznatkov na základe vlastnej činnosti a skúsenosti
3. výchovné
rozvíjať porozumenie žiakov,
prehĺbiť estetické a etické cítenie žiakov,
rozvíjať schopnosť spolupráce v triedach
Kľúčové kompetencie:
Žiaci si kladú otázky:
- použijú ich na osvojenie daných významov, ktoré súvisia s riešením
základných operácií:
s historickým časom
- zaraďovať historické udalosti, javy, procesy a osobnosti chronologicky
- zaraďovať historické udalosti, javy, procesy a osobnosti synchrónne
- rozpoznať postupne nerovnomernosť historického vývoja
- využívať medzníky ako prostriedok orientácie v minulosti
s historickým priestorom
- rozlišovať miestny, regionálny, národný, globálny historický priestor
- zaraďovať historické udalosti, javy, procesy a osobnosti priestorovo
- rozpoznať podmienenosť medzi historickým priestorom a spôsobom života a obživy
človeka, spoločnosti
s historickými faktami, udalosťami, javmi a procesmi a ich hodnotiacim
posudzovaním
- vymedziť jednotlivú historickú udalosť, jav, proces, osobnosť
- popísať jednotlivé historické udalosti, javy, procesy, osobnosti na základe
určujúcich znakov
- rekonštruovať konanie a postoje ľudí v minulosti
- skúmať konanie ľudí v daných podmienkach a vysvetľovať ho
- určiť príčiny jednotlivých historických udalosti, javov, procesov
- vymedziť dôsledky jednotlivých historických udalosti, javov, procesov
- rozpoznať charakteristické znaky jednotlivých historických období
pri vyhľadávaní relevantných informácií
- z rôznych zdrojov – textov verbálnych, obrazových, grafických
- z učebníc, čítaniek, atlasov, novín, časopisov, webových stránok
- z populárno-vedeckej literatúry a historickej beletrie
pri štruktúrovaní výsledkov, výstupov a potvrdení vybraného postupu zoradení
výsledkov
- rozpoznaní podstatného od nepodstatného
- integrovaní výsledkov do chronologického a historického rámca
- tvorbe súboru vlastných prác
Obsahový štandard:
1. Predkovia Slovákov v Karpatskej kotline:
Príchod Slovanov – pravlasť, migrácia, Samo
Veľká Morava – kresťanské misie
Cyril a Metod
Pribina, Rastislav, Svätopluk
2. Slováci v Uhorskom kráľovstve:
Kráľovstvo mnohých jazykov a mravov
Dynastie, Štefan I., Ondrej II., Karol Róbert, Ľudovít I., Žigmund Luxemburský
Gotická cesta
Matej Korvín
Banské mestá – Kremnica, Banská Štiavnica, Banská Bystrica, život baníkov, dukát
3. Obrazy novovekého sveta: Kríza stredoveku - humanizmus, renesancia, Mikuláš Kopernik, Leonardo da Vinci
Kníhtlač – J. Gutenberg
Objavitelia a dobyvatelia – karavela, objavenie Ameriky (Krištof Kolumbus), oboplávanie
zemegule(F. Magalhaes ), kolonializmus
Hospodárske zmeny - od cechu k manufaktúre, mešťan, zámorský obchod
Reformácia a protireformácia – Martin Luther, Ignác z Loyoly
4. Habsburská monarchia:
Slovensko na hranici dvoch svetov
Moháč, Turci
Bratislava – centrum uhorského kráľovstva
Osvietenský absolutizmus – Mária Terézia, Jozef II, Matej Bell, Adam F. Kollár
Reformy
Výkonový štandard:
1.Predkovia Slovákov v Karpatskej kotline:
opísať pravlasť Slovanov
uviesť dôvody sťahovania Slovanov, na historickej mape ukázať územia na ktoré sa
Slovania nasťahovali, vymenovať západných, južných a východných Slovanov
identifikovať vzťahy medzi Slovanmi a Avarmi
uviesť príčiny vzniku Samovej ríše, zdôvodniť význam Samovej ríše
uviesť dôvody na vznik Veľkomoravskej ríše, vysvetliť význam Veľkomoravskej ríše
opísať vznik Nitrianskeho kniežatstva
zhodnotiť prínos Cyrila a Metoda pre rozvoj našej kultúry a štátnosti
opísať Veľkomoravskú ríšu počas panovania Rastislava a Svätopluka
opísať kultúru a vzdelanosť vo Veľkomoravskej ríši
2. Slováci v Uhorskom kráľovstve:
vysvetliť vznik Uhorského kráľovstva, uviesť prínos predkov Slovákov pri vzniku
Uhorského kráľovstva
zhodnotiť vládu Štefana I., význam Nitrianskeho vojvodstva
analyzovať Zlatú bulu Ondreja II.
vysvetliť, prečo dochádzalo v Uhorsku k neustálemu boju o trón
zhodnotiť spôsob života vo vrcholnom stredoveku a dnes
poznať hospodársky rozkvet za vlády Karola Róberta
zhodnotiť význam vnútornej a zahraničnej politiky Ľudovíta I. a Žigmunda Luxemburského
opísať vládu Mateja Korvína
zhodnotiť význam banských miest na Slovensku
vedieť vymenovať charakteristické prvky gotiky, zaradiť ho do historického obdobia
vymenovať najvýznamnejšie gotické pamiatky na Slovensku (gotická plastika Majstra Pavla
z Levoče, hradné komplexy Spišský hrad, Hrad Krásna Hôrka, historické jadrá miest –
Levoča, Kežmarok, Rimavská Sobota, Rožňava a ďalšie)
3. Obrazy novovekého sveta:
uviesť podstatné znaky úpadku stredovekej spoločnosti
charakterizovať humanizmus, renesanciu
zhodnotiť význam kníhtlače, napísať krátku esej o význame písaného slova
rozlíšiť pojmy objavitelia a dobyvatelia
uviesť príčiny a dôsledky zámorských objavov , zhodnotiť význam zámorského obchodu
vysvetliť pojem kolonializmus
zdôvodniť príčiny hospodárskych zmien v novoveku
porovnať prácu remeselníka v cechu a v manufaktúre
opísať život mešťana
opísať príčiny vzniku reformácie a vysvetliť dôvody protireformácie
4. Habsburská monarchia:
opísať moháčsku bitku a jej dôsledky
objasniť postavenie Slovenska v Habsburskej monarchii
charakterizovať postavenie Slovenska v susedstve Osmanskej ríše
uviesť príčiny a dôsledky protihabsburských povstaní v Uhorsku
zostaviť obrazový materiál o Bratislave ako hlavnom a korunovačnom meste Uhorska
zhodnotiť význam reforiem Márie Terézie a Jozefa II.
charakterizovať osvietenský absolutizmus
prezentovať významné slovenské osobnosti napísaním krátkej práce alebo v power point
Pedagogické stratégie:
Pri voľbe vyučovacích metód a foriem prihliadame na obsah vyučovania, na individualitu žiakov a
klímu triedy tak, aby boli splnené stanovené ciele a rozvíjali sa kľúčové kompetencie žiakov pre
daný predmet. Pri výučbe dejepisu využívame najmä:
motivačné rozprávanie a rozhovor (aktivizovanie poznatkov a skúseností žiakov)
problémová metóda (upútanie pozornosti prostredníctvom nastoleného problému)
rozprávanie (vyjadrovanie skúseností a aktívne počúvanie)
demonštračná metóda (demonštrácia predmetov, javov a činností)
kooperatívne vyučovanie (forma skupinového vyučovania – napr. vo dvojiciach)
heuristická metóda (učenie sa riešením problémov)
výklad učiteľa
prezentačná metóda (prezentácia s využitím dataprojektoru)
samostatná práca žiakov (s pracovným listom, s počítačom, s internetom)
projektové, zážitkové vyučovanie
V rámci hodín dejepisu budeme realizovať exkurzie (Ľubovniansky hrad, skanzen, Kežmarský
hrad, historické jadro Kežmarku) za účelom poznávania regionálnych dejín. Využijeme školskú
a mestskú knižnicu na zvyšovanie čitateľskej gramotnosti a všeobecného rozhľadu. Budeme
vyhľadávať informácie z rôznych zdrojov pri tvorbe referátov, projektov a takto podporovať tvorivú
aj samostatnú prácu žiakov.
Učebné zdroje:
Ján Lukačka, Mária Tonková - Dejepis pre 7. ročník základnej školy a 2. ročník gymnázia
s osemročným štúdiom
PhDr. Dušan Kováč, DrSc. – Dejepisná čítanka (2)
PhDr. Dušan Kováč, DrSc. – Dejepisná čítanka (3)
Odborné časopisy, atlas, dejepisná mapa, DVD, internet
Hodnotenie predmetu:
Hodnotiť sa budú ústne odpovede (minimálne 2- krát v priebehu klasifikačného obdobia), písomne
testy, alebo previerky po každom tematickom celku a projekty.
Cieľom je ohodnotiť prepojenie vedomostí so zručnosťami a spôsobilosťami. Pri hodnotení
a klasifikácii budeme vychádzať z metodických pokynov pre hodnotenie a klasifikáciu žiaka
schválených MŠ SR. Hodnotiť sa bude známkou.
Kritériá hodnotenia projektov žiakov:
obsahová náplň, štylistická úprava, schopnosť prezentovať a obhájiť svoju prácu
Stupnica hodnotenia písomných odpovedí a didaktických testov:
100% - 90%
89% - 75%
74% - 50%
49% -25%
24% - 0%
Hodnotenie: jedna úloha – jeden bod
Začlenenie prierezových tém:
osobnostný a sociálny rozvoj
multikultúrna výchova
environmentálna výchova
ochrana človeka a zdravia
mediálna výchova
tvorba projektov a prezentačné zručnosti
Škola (názov, adresa) Základná škola, Komenského ul. 6, 064 01 Stará
Ľubovňa
Názov predmetu a skratka Dejepis - DEJ
Časový rozsah výučby
ŠVP – 1 hodina týždenne, 33 hodín ročne
ŠkVP – 1 hodina týždenne, 33 hodín ročne
Spolu – 2 hodiny týždenne, 66 hodín ročne
Ročník ôsmy
Názov ŠVP
Štátny vzdelávací program pre 2. stupeň
základnej školy v Slovenskej republike – ISCED
2 – nižšie sekundárne vzdelávanie
Názov ŠkVP
Ak sa má stať človek človekom, musí sa
vzdelávať.
Jan Amos
Komenský
Stupeň vzdelania ISCED 2
Dĺžka štúdia 5-ročná
Forma štúdia denná
Vyučovací jazyk slovenský
Forma hodnotenia Klasifikovanie známkou - Metodický pokyn
č.22/2011 na hodnotenie žiakov základnej školy
Charakteristika predmetu:
Dejepis spolu s humánnou zložkou zemepisu a občianskou výchovou tvorí vzdelávaciu oblasť
spoločenskovedných predmetov. Je v nej však samostatným predmetom a spolu s nimi predstavuje
jeden z významných prostriedkov procesu humanizácie žiakov. V jeho priebehu si žiaci postupne
osvojujú kultúru spoločenskej komunikácie a demokratické spôsoby svojho konania na základe
oboznamovania sa s vývojom ľudskej spoločnosti najmä z hľadiska aspektu konajúcich osôb, či
skupín ľudí a tiež prostredníctvom pohľadov na dôležité formy života spoločnosti v jednotlivých
historických obdobiach. Hlavnou funkciou dejepisu je kultivovanie historického vedomia žiaka ako
celistvej osobnosti a uchovanie kontinuity historickej pamäti v zmysle odovzdávania historickej
skúsenosti či už z miestnej, regionálnej, celoslovenskej, európskej alebo svetovej perspektívy.
Súčasťou je postupné poznávanie takých historických udalosti, dejov, javov a procesov v priestore
a čase, ktoré zásadným spôsobom ovplyvnili vývoj slovenskej spoločnosti a premietli sa do obrazu
našej prítomnosti. Pričom kladie dôraz na dejiny 19. a 20.st., v ktorých môžeme nájsť korene
súčasných spoločenských javov i problémov. Pre moderných ľudí je poznanie histórie potrebné,
veď bez poznania minulosti nie je možné chápať prítomnosť. Tak ako platí výrok J. A.
Komenského, že ak sa má stať človek človekom, musí sa vzdelávať, platí aj tvrdenie, že jediným
dôkazom zrelosti človeka, národa a spoločnosti je, že nezopakuje tú istú chybu, ktorej sa už raz
dopustil. Predmet dejepis vedie k úcte k vlastnému národu, k rozvíjaniu vlastenectva, k úcte k iným
národom a etnikám, k rešpektovaniu kultúrnych a iných odlišnosti. Prispieva k rozvíjaniu
hodnotovej škály demokratickej spoločnosti. Učivo sa bude skladať s týchto hlavných časti:
Európa na ceste k moderným národom
Moderný slovenský národ
Rakúsko - Uhorsko
Prvá svetová vojna
Ciele predmetu:
1. spoločenské
vytvárať a formovať historické vedomie žiakov,
využívať kvalitu získaných znalosti v rôznych poznávacích i praktických situáciách,
klásť si v aktívnej činnosti kognitívne otázky na minulosť a postupne vytvárať
vlastný názor,
viesť žiakov k znášanlivosti k inému vierovyznaniu,
viesť žiakov k úcte k vlastnému národu,
4. vzdelávacie
skúmať konanie ľudí v daných podmienkach,
pochopiť príčiny a následky historických udalosti,
rozpoznať základné faktory, ktoré ovplyvňujú historický vývoj,
vyhľadávať informácie z rôznych zdrojov,
aplikovať prístupy, ktoré kladú dôraz na aktívne učenie, na proces hľadania,
objavovania a vytvárania poznatkov na základe vlastnej činnosti a skúsenosti
5. výchovné
rozvíjať porozumenie žiakov,
prehĺbiť estetické a etické cítenie žiakov,
rozvíjať schopnosť spolupráce v triedach
Kľúčové kompetencie:
Žiaci si kladú otázky:
- použijú ich na osvojenie daných významov, ktoré súvisia s riešením
základných operácií:
s historickým časom
- zaraďovať historické udalosti, javy, procesy a osobnosti chronologicky
- zaraďovať historické udalosti, javy, procesy a osobnosti synchrónne
- rozpoznať postupne nerovnomernosť historického vývoja
- využívať medzníky ako prostriedok orientácie v minulosti
s historickým priestorom
- rozlišovať miestny, regionálny, národný, globálny historický priestor
- zaraďovať historické udalosti, javy, procesy a osobnosti priestorovo
- rozpoznať podmienenosť medzi historickým priestorom a spôsobom života a obživy
človeka, spoločnosti
s historickými faktami, udalosťami, javmi a procesmi a ich hodnotiacim
posudzovaním
- vymedziť jednotlivú historickú udalosť, jav, proces, osobnosť
- popísať jednotlivé historické udalosti, javy, procesy, osobnosti na základe
určujúcich znakov
- rekonštruovať konanie a postoje ľudí v minulosti
- skúmať konanie ľudí v daných podmienkach a vysvetľovať ho
- určiť príčiny jednotlivých historických udalosti, javov, procesov
- vymedziť dôsledky jednotlivých historických udalosti, javov, procesov
- rozpoznať charakteristické znaky jednotlivých historických období
pri vyhľadávaní relevantných informácií
- z rôznych zdrojov – textov verbálnych, obrazových, grafických
- z učebníc, čítaniek, atlasov, novín, časopisov, webových stránok
- z populárno-vedeckej literatúry a historickej beletrie
pri štruktúrovaní výsledkov, výstupov a potvrdení vybraného postupu zoradení
výsledkov
- rozpoznaní podstatného od nepodstatného
- integrovaní výsledkov do chronologického a historického rámca
- tvorbe súboru vlastných prác
Obsahový štandard:
1. Európa na ceste k moderným národom:
Vek rozumu – encyklopédia, občan, Francúzska revolúcia (1789 -1799)
Zrod modernej doby – Napoleon, národný štát ( Nemecko, Taliansko)
Modernizácia – priemyselná revolúcia, továreň, robotník, podnikateľ
2. Moderný slovenský národ:
Nacionalizmus – národné hnutia
Slovenské národné hnutie – spisovný jazyk, politické programy, tri generácie vzdelancov ( A.
Bernolák, J. Kollár, Ľ. Štúr ), revolučný rok 1848/49, SNR, dobrovoľnícke výpravy
3. Rakúsko – Uhorsko:
Slováci v Uhorsku – dualizmus, modernizácia, industrializácia, maďarizácia, slovenská
otázka
Každodennosť- vysťahovalectvo, mesto a vidiek
4. Prvá svetová vojna:
Rozdelená Európa – Dohoda, Trojspolok
Zákopová vojna – front a zázemie
Odboj Slovákov a Čechov- M. R. Štefánik, T. G. Masaryk
Zmeny na mape Európy- nástupnícke štáty, vznik ČSR
Výkonový štandard:
1. Európa na ceste k moderným národom:
analyzovať myšlienkový smer vyzdvihujúci rozum
kriticky zhodnotiť doterajšie ľudské poznanie
zdôvodniť úlohu občana na politickej scéne
vysvetliť význam Občianskeho zákonníka
posúdiť dôsledky a príčiny francúzskej revolúcie
analyzovať príčiny a dôsledky vzniku cisárstva vo Francúzsku
napísať krátku prácu na tému francúzski encyklopedisti alebo Napoleon a pod.
vyhľadať a opísať politickú mapu Európy po Viedenskom kongrese
analyzovať príčiny a zdôvodniť význam zjednotenia Talianska a Nemecka
2. Moderný slovenský národ:
pochopiť proces formovania moderných národov
vymenovať znaky moderného národa
identifikovať znaky priemyselnej revolúcie a jej vplyv na modernizáciu a vznik nových
tried
porovnať výrobu tovaru v manufaktúre a v továrni
opísať prácu v továrni s prízvukom na prácu detí a žien
porovnať dopravné prostriedky parník a moderné lode, konský záprah a železnice,
automobil
v krátkej práci opísať a vysvetliť postavenie menších národov v Uhorsku ( Rumunov,
Chorvátov, Slovákov ) a ich boj za národnú slobodu
posúdiť a zhodnotiť činnosť slovenských národných vzdelancov
analyzovať a zhodnotiť revolučný rok 1848/49
analyzovať politický program Slovákov – Žiadosti slovenského národa
opísať dobrovoľnícke výpravy a posúdiť ich význam a význam SNR
analyzovať požiadavky v dokumente Memorandum národa slovenského
3. Rakúsko – Uhorsko:
opísať vznik Rakúsko – Uhorska
špecifikovať postavenie Slovákov v Rakúsko - Uhorsku
zaujať kritický postoj k maďarizácii
zdôvodniť príčiny a dôsledky vysťahovalectva Slovákov
zhotoviť tabuľku na porovnanie života v meste a na dedine
4. Prvá svetová vojna:
analyzovať príčiny vzniku a ciele Dohody a Trojspolku
analyzovať a zhodnotiť príčiny a priebeh 1. svetovej vojny
charakterizovať postoj Slovákov k vojne a ich účasť na formovaní ČSR
zhodnotiť význam a úlohu osobností pri vzniku ČSR
opísať pomocou mapy priebeh 1. svetovej vojny
ukázať na mape zmeny, ktoré nastali rozpadom Rakúsko – Uhorska
napísať krátku prácu na tému o 1. svetovej vojne
Z dôvodu navŕšenia dotácie o 1 hodinu týždenne obsah predmetu rozširujeme o:
Cárske Rusko, Zasľúbená zem – Amerika
dejepisné exkurzie na Ľubovniansky hrad, do skanzenu v Starej Ľubovni
dejepisná exkurzia do Štátneho okresného archívu v Starej Ľubovni
Pedagogické stratégie:
Pri voľbe vyučovacích metód a foriem prihliadame na obsah vyučovania, na individualitu žiakov a
klímu triedy tak, aby boli splnené stanovené ciele a rozvíjali sa kľúčové kompetencie žiakov pre
daný predmet. Pri výučbe dejepisu využívame najmä:
motivačné rozprávanie a rozhovor (aktivizovanie poznatkov a skúseností žiakov)
problémová metóda (upútanie pozornosti prostredníctvom nastoleného problému)
rozprávanie (vyjadrovanie skúseností a aktívne počúvanie)
demonštračná metóda (demonštrácia predmetov, javov a činností)
kooperatívne vyučovanie (forma skupinového vyučovania – napr. vo dvojiciach)
heuristická metóda (učenie sa riešením problémov)
výklad učiteľa
prezentačná metóda (prezentácia s využitím dataprojektoru)
samostatná práca žiakov (s pracovným listom, s počítačom, s internetom)
projektové, zážitkové vyučovanie
Vzbudiť záujem o minulosť sa snažíme prostredníctvom exkurzií, pretože umožňujú zážitkové
učenie.V rámci hodín dejepisu budeme organizovať exkurzie (Ľubovniansky hrad, skanzen, Štátny
okresný archív v Starej Ľubovni) za účelom poznávania regionálnych dejín.
Využijeme školskú a mestskú knižnicu na zvyšovanie čitateľskej gramotnosti a všeobecného
rozhľadu. Budeme vyhľadávať informácie z rôznych zdrojov pri tvorbe referátov, projektov a takto
podporovať tvorivú aj samostatnú prácu žiakov.
Učebné zdroje:
Marcela Bednárová, Branislav Krasnovský - Dejepis pre 8. ročník základnej školy a 3. ročník
gymnázia s osemročným štúdiom
PhDr. Dušan Kováč, DrSc. – Dejepisná čítanka (3)
PhDr. Dušan Kováč, DrSc. – Dejepisná čítanka (4)
Odborné časopisy, atlas, dejepisná mapa, DVD, internet
Hodnotenie predmetu:
Hodnotiť sa budú ústne odpovede (minimálne 2- krát v priebehu klasifikačného obdobia), písomne
testy, alebo previerky po každom tematickom celku a projekty.
Cieľom je ohodnotiť prepojenie vedomostí so zručnosťami a spôsobilosťami. Pri hodnotení
a klasifikácii budeme vychádzať z metodických pokynov pre hodnotenie a klasifikáciu žiaka
schválených MŠ SR. Hodnotiť sa bude známkou.
Kritériá hodnotenia projektov žiakov:
obsahová náplň, štylistická úprava, schopnosť prezentovať a obhájiť svoju prácu
Stupnica hodnotenia písomných odpovedí a didaktických testov:
100% - 90%
89% - 75%
74% - 50%
49% -25%
24% - 0%
Hodnotenie: jedna úloha – jeden bod
Začlenenie prierezových tém:
osobnostný a sociálny rozvoj
multikultúrna výchova
environmentálna výchova
ochrana človeka a zdravia
mediálna výchova
tvorba projektov a prezentačné zručnosti
Škola (názov, adresa) Základná škola, Komenského ul. 6, 064 01 Stará
Ľubovňa
Názov predmetu a skratka Dejepis - DEJ
Časový rozsah výučby
ŠVP – 2 hodiny týždenne, 66 hodín ročne
ŠkVP – 1 hodina týždenne, 33 hodín ročne
Spolu – 3 hodiny týždenne, 99 hodín ročne
Ročník deviaty
Názov ŠVP
Štátny vzdelávací program pre 2. stupeň
základnej školy v Slovenskej republike – ISCED
2 – nižšie sekundárne vzdelávanie
Názov ŠkVP Ak sa má stať človek človekom, musí sa
vzdelávať. Jan Amos Komenský
Stupeň vzdelania ISCED 2
Dĺžka štúdia 5-ročná
Forma štúdia denná
Vyučovací jazyk slovenský
Forma hodnotenia Klasifikovanie známkou - Metodický pokyn
č.22/2011 na hodnotenie žiakov základnej školy
Charakteristika predmetu:
Dejepis spolu s humánnou zložkou zemepisu a občianskou výchovou tvorí vzdelávaciu oblasť
spoločenskovedných predmetov. Je v nej však samostatným predmetom a spolu s nimi predstavuje
jeden z významných prostriedkov procesu humanizácie žiakov. V jeho priebehu si žiaci postupne
osvojujú kultúru spoločenskej komunikácie a demokratické spôsoby svojho konania na základe
oboznamovania sa s vývojom ľudskej spoločnosti najmä z hľadiska aspektu konajúcich osôb, či
skupín ľudí a tiež prostredníctvom pohľadov na dôležité formy života spoločnosti v jednotlivých
historických obdobiach.
Hlavnou funkciou dejepisu je kultivovanie historického vedomia žiaka ako celistvej osobnosti
a uchovanie kontinuity historickej pamäti v zmysle odovzdávania historickej skúsenosti či už
z miestnej, regionálnej, celoslovenskej, európskej alebo svetovej perspektívy. Súčasťou jej
odovzdávania je predovšetkým postupné poznávanie takých historických udalostí, dejov, javov a
procesov v priestore a čase, ktoré zásadným spôsobom ovplyvnili vývoj slovenskej spoločnosti a
premietli sa do obrazu našej prítomnosti. Pričom kladie dôraz na dejiny 19. a 20. storočia, v ktorých
môžeme nájsť z väčšej časti korene súčasných spoločenských javov i problémov.
Predmet dejepis vedie k úcte k vlastnému národu, k rozvíjaniu vlastenectva, k úcte k iným národom
a etnikám, k rešpektovaniu kultúrnych a iných odlišnosti. Prispieva k rozvíjaniu hodnotovej škály
demokratickej spoločnosti. Učivo sa bude skladať s týchto hlavných časti:
1. Európa v medzivojnovom období
2. Česko- Slovensko v medzivojnovom období
3. Druhá svetová vojna
4. Slovenská republika ( 1939 – 1945 )
5. Povojnový svet
6. Československo za železnou oponou
7. Slovenská republika 1993
8. Súčasný svet
Ciele predmetu:
1. spoločenské
vytvárať a formovať historické vedomie žiakov,
využívať kvalitu získaných znalosti v rôznych poznávacích i praktických situáciách,
viesť žiakov k znášanlivosti k inému vierovyznaniu,
viesť žiakov k úcte k vlastnému národu,
2. vzdelávacie
skúmať konanie ľudí v daných podmienkach,
pochopiť príčiny a následky historických udalosti,
rozpoznať základné faktory, ktoré ovplyvňujú historický vývoj,
vyhľadávať informácie z rôznych zdrojov,
aplikovať prístupy, ktoré kladú dôraz na aktívne učenie, na proces hľadania,
objavovania a vytvárania poznatkov na základe vlastnej činnosti a skúsenosti
3. výchovné
rozvíjať porozumenie žiakov,
prehĺbiť estetické a etické cítenie žiakov,
rozvíjať schopnosť spolupráce v triedach
Kľúčové kompetencie:
Žiaci si kladú otázky:
- použijú ich na osvojenie daných významov, ktoré súvisia s riešením
základných operácií:
s historickým časom
- zaraďovať historické udalosti, javy, procesy a osobnosti chronologicky
- zaraďovať historické udalosti, javy, procesy a osobnosti synchrónne
- rozpoznať postupne nerovnomernosť historického vývoja
- využívať medzníky ako prostriedok orientácie v minulosti
s historickým priestorom
- rozlišovať miestny, regionálny, národný, globálny historický priestor
- zaraďovať historické udalosti, javy, procesy a osobnosti priestorovo
- rozpoznať podmienenosť medzi historickým priestorom a spôsobom života a obživy
človeka, spoločnosti
s historickými faktami, udalosťami, javmi a procesmi a ich hodnotiacim
posudzovaním
- vymedziť jednotlivú historickú udalosť, jav, proces, osobnosť
- popísať jednotlivé historické udalosti, javy, procesy, osobnosti na základe
určujúcich znakov
- rekonštruovať konanie a postoje ľudí v minulosti
- skúmať konanie ľudí v daných podmienkach a vysvetľovať ho
- určiť príčiny jednotlivých historických udalosti, javov, procesov
- vymedziť dôsledky jednotlivých historických udalosti, javov, procesov
- rozpoznať charakteristické znaky jednotlivých historických období
pri vyhľadávaní relevantných informácií
- z rôznych zdrojov – textov verbálnych, obrazových, grafických
- z učebníc, čítaniek, atlasov, novín, časopisov, webových stránok
- z populárno-vedeckej literatúry a historickej beletrie
pri štruktúrovaní výsledkov, výstupov a potvrdení vybraného postupu zoradení
výsledkov
- rozpoznaní podstatného od nepodstatného
- integrovaní výsledkov do chronologického a historického rámca
- tvorbe súboru vlastných prác
Obsahový štandard:
1. Európa v medzivojnovom období
Demokracia vs. Diktatúra
Zlaté dvadsiate roky
Politický systém
2. Česko- Slovensko v medzivojnovom období
Každodenný život
Zánik ČSR
3. Druhá svetová vojna
Priebeh vojny
4. Slovenská republika ( 1939 – 1945 )
Tragédia Židov
Politický systém
5. Povojnový svet
Slováci v odboji
Život na Slovensku
6. Československo za železnou oponou
Rozdelený svet
Život v rozdelenom svete
Podoby totality
7. Slovenská republika 1993
Pokus o reformu
Nežná revolúcia
Doba premien
8. Súčasný svet
Koniec rozdeleného sveta
Fenomény súčasnosti
Výkonový štandard:
1. Európa v medzivojnovom období
- uviesť zmeny, ktoré nastali v Európe ako dôsledok povojnovej krízy
- ukázať na historickej mape nové štáty ktoré vznikli v Európe
- opísať situáciu v Rusku roku 1917
- rozlíšiť demokraciu od diktatúry
- charakterizovať stalinistickú diktatúru
- vysvetliť príčiny vzniku fašizmu v Taliansku
- vysvetliť príčiny vzniku nacizmu v Nemecku
- uviesť dôvody vzniku diktatúr
- opísať vplyv vedy a techniky na zvyšovanie životnej úrovne
- analyzovať postavenie Slovákov v ČSR
- identifikovať národnostné menšiny v ČSR
- zhodnotiť úlohu osobnosti: Masaryk, Štefánik, Hlinka, Hodža
- prezentovať významné slovenské osobnosti napísaním krátkej práce alebo power point
2. Česko- Slovensko v medzivojnovom období
-zdôvodniť vplyv kultúry, spolkov, škôl na každodenný život
- analyzovať historické pramene
- rozpoznať zmeny, ktoré nastali po vzniku ČSR a ich vplyv na každodenný život
- charakterizovať politický systém ČSR, vznik strán a ich vplyv na politickú scénu
- zhodnotiť hospodársky rozmach ČSR
- porovnať Slovensko a Česko
- opísať hospodárske a politické postavenie Slovenska v ČSR
- vysvetliť úsilie slovenských strán o autonómiu v rámci ČSR
- uviesť príčiny, ktoré viedli k okypteniu a zániku ČSR
- opísať mníchovskú dohodu,
- opísať vyhlásenie autonómie Slovenska
- analyzovať viedenskú arbitráž
- kriticky zhodnotiť postoj západných mocností voči ČSR.
3. Druhá svetová vojna
- uviesť príčiny vypuknutia 2. svetovej vojny
- pochopiť význam vzniku protihitlerovskej koalície
- rozpoznať nebezpečenstvo ideológii, ktoré hlásajú rasovú neznášanlivosť
- opísať príčiny a priebeh 2. svetovej vojny
- ukázať na historickej mape najväčšie bitky
- v chronologickom poradí zoradiť štáty napadnuté Nemeckom
- opísať protifašistický odboj a život v čase vojny
- zhodnotiť holokaust
4. Slovenská republika ( 1939 – 1945 )
- uviesť príčiny vzniku Slovenskej republiky( 1939 – 1945 )
- rozlíšiť autoritatívny režim od demokracie
- kriticky zhodnotiť postoj Nemecka voči Slovenskej republike
- analyzovať dôsledky židovského kódexu
- dokumentovať význam slovenského národného povstania
- charakterizovať Slovenskú republiku
- analyzovať politický systém SR
- analyzovať hospodárstvo SR
- zhodnotiť dôsledky holokaustu
- opísať domáci odboj
- uviesť význam SNP
- napísať krátku úvahu o každodennom živote obyvateľstva v Slovenskej republike
5. Povojnový svet
- pochopiť rozdelenie sveta na dva tábory
- rozlíšiť život za železnou oponou
- rozpoznať zmeny v rozdelenom svete
- porovnať politické systémy a ich vplyv na každodenný život
- opísať dôsledky 2. svetovej vojny
- uviesť príčiny vzniku dvoch mocenských blokov
- dokumentovať proces sovietizácie strednej a východnej Európy
- charakterizovať studenú vojnu,
- opísať spoluprácu západoeurópskych krajín a politikov, ktorí stáli na začiatku integrácie Európy
- opísať prejavy odporu východoeurópskych štátov proti komunistickej diktatúre
- vysvetliť hromadenie bohatstva v rukách jednotlivcov a medzinárodných korporácií
- zaujať stanovisko k procesu dekolonizácie
6. Československo za železnou oponou
- uviesť príčiny narastania vplyvu KSČ
- zhodnotiť februárový prevrat
- analyzovať 50-te roky a procesy s buržoáznymi nacionalistami
- vysvetliť znaky socializmu
- zhodnotiť kolektivizáciu a industrializáciu
- dokumentovať narastanie krízy a jej vyvrcholenie v“ socializme s ľudskou tvárou“
- charakterizovať rok 1968 a osobnosť A. Dubčeka
-charakterizovať normalizáciu a osobnosť G. Husáka
- zdôvodniť príčiny nespokojnosti a prejavy odporu voči režimu
- zdôvodniť podstatu Charty 77
- opísať disent
- uviesť význam sviečkovej manifestácie
- vysvetliť pád železnej opony a “ nežnú revolúciu“
- vymenovať pozitíva a negatíva socializmu
7. Slovenská republika 1993
- vymenovať príčiny rozdelenia Českej a Slovenskej republiky
- opísať vznik Slovenskej republiky
- uviesť výhody a nevýhody vstupu Slovenska do NATO a EÚ
- zhodnotiť prijatie eura
8. Súčasný svet
- uviesť rozdiely v hospodárskom a politickom systéme súčasného sveta
- uviesť výhody a nevýhody zjednocovania Európy
- hľadať dôvody vzniku terorizmu vo svete
- zaujať stanovisko k teroristickým útokom
- zistiť príčiny globálneho otepľovania
- rozlíšiť výhody a nevýhody internetu.
Pedagogické stratégie:
Pri voľbe vyučovacích metód a foriem prihliadame na obsah vyučovania, na individualitu žiakov a
klímu triedy tak, aby boli splnené stanovené ciele a rozvíjali sa kľúčové kompetencie žiakov pre
daný predmet. Pri výučbe dejepisu využívame najmä:
motivačné rozprávanie a rozhovor (aktivizovanie poznatkov a skúseností žiakov)
problémová metóda (upútanie pozornosti prostredníctvom nastoleného problému)
rozprávanie (vyjadrovanie skúseností a aktívne počúvanie)
demonštračná metóda (demonštrácia predmetov, javov a činností)
kooperatívne vyučovanie (forma skupinového vyučovania – napr. vo dvojiciach)
heuristická metóda (učenie sa riešením problémov)
výklad učiteľa
prezentačná metóda (prezentácia s využitím dataprojektoru)
samostatná práca žiakov (s pracovným listom, s počítačom, s internetom)
projektové, zážitkové vyučovanie
V rámci hodín dejepisu zrealizujeme exkurziu do Osvienčimu za účelom poznávania dejín z
obdobia 2. sv. vojny spôsobom zážitkovej metódy. Využijeme školskú a mestskú knižnicu na
zvyšovanie čitateľskej gramotnosti a všeobecného rozhľadu. Budeme vyhľadávať informácie
z rôznych zdrojov pri tvorbe referátov, projektov a takto podporovať tvorivú aj samostatnú prácu
žiakov.
Učebné zdroje:
Dejepis pre 9. ročník základnej školy a 4. ročník gymnázia s osemročným štúdiom
PhDr. Dušan Kováč, DrSc. – Dejepisná čítanka (4)
Odborné časopisy, atlas, dejepisná mapa, DVD, internet
Hodnotenie predmetu:
Hodnotiť sa budú ústne odpovede (minimálne 2- krát v priebehu klasifikačného obdobia), písomne
testy, alebo previerky po každom tematickom celku, projekty a prístup žiaka k vyučovaciemu
predmetu. Pod prístupom žiaka k vyučovaciemu predmetu rozumieme: nosenie a úpravu pomôcok,
vypracovanie domácich úloh a cvičení, aktivitu na hodinách.
Cieľom je ohodnotiť prepojenie vedomostí so zručnosťami a spôsobilosťami. Pri hodnotení
a klasifikácii budeme vychádzať z metodických pokynov pre hodnotenie a klasifikáciu žiaka
schválených MŠ SR. Hodnotiť sa bude známkou.
Kritériá hodnotenia projektov žiakov:
obsahová náplň, štylistická úprava, schopnosť prezentovať a obhájiť svoju prácu
Stupnica hodnotenia písomných odpovedí a didaktických testov:
100% - 90%
89% - 75%
74% - 50%
49% -25%
24% - 0%
Hodnotenie: jedna úloha – jeden bod
Začlenenie prierezových tém:
osobnostný a sociálny rozvoj
multikultúrna výchova
environmentálna výchova
ochrana človeka a zdravia
mediálna výchova
tvorba projektov a prezentačné zručnosti