Číslo19. V Prešporku, dňa 3. mája 1918.

Výchova našej mládeže.

Píše: Boleslav Bratislavský.

Najsvätejšou a najvznešenejšou našou povinnosťou je, aby sme svoj národ poznali, milovali, zaň sa nestydili a si ho bránili celým srdcom a dušou proti všetkým útokom proti nemu naměřeným. Milovať a pyšným byť na svoj národ, na svoju materinskú reč, je povinnosťou každého Slováka a Slovenky.

Na nás to zá­visí, jakú si Vychováme generáciu, a od budúcej generác ie závisí zase bytie a mohútnenie náro­da nášho.

Lež Bohužiaľ, u nás sa na mládež vefmi zapomíná; a predsa na túto mlá­dež mali by sme najviac ohfad brať. Rodičia, zaostalí súc v národnom pove­domí tiež vinou svojich rodičov, nevlo-ľ žia to semienko národného povedomia v útle srdce svojho dieťata, aby sa v ňom ujalo a vyrástlo v mocnú vetev, ktorá vetev by prinášala hojné ovocie národu. A tak vyrastá nám mládež bez­duchá, bezcenná pre národný vývin, a duševne zaostalá; ktorá ani nevie, čo je to slovo: národ, a tým menej k jakému národu prislúcha. V takejto mládeži máme skladať svoje nádeje do budúc­nosti ? A v takejto mládeži máme videf svoje budúce národné zmŕtvychvstanie? To veru nie! — Úbohá mládež!

Ale vina tu padá aj na našich pred- j ných, národných dejateíov, na naše i vrstvy intelligence, na našich predákov ; í ktorých je svätou povinnosťou, starať sa j

o vývin, o zveľadenie národa. B u d o-vať.hned od zeme, od zákíadov. Viesť mládež k vzdelanosti a k národ­nému povedomiu. Ju organisovať, za­kladať pre ňu spolky, vydávať pre ňu časopisy, to je jedna z vážných úloh pri výchove. Nie povětrné zámky sta­vať, domnievajúc sa, že i bez výchovy mladého dorostu, bez vypestenia zahra­dy mladej generácie, môže sa národ povzniesť, obrodiť a vystúpiť jedným skokom, Boh vie, do jakej výšky. Je na čase, aby sme vec dôkladne uvážili.

Je pravda, že v terajších ťažkých ča­soch nedá sa ani mysšeť na väčšie a rozsiahlejšie práce na poli národnom. Ale pozrime sa zpäť, do prajnejších a cieľuprimersncjších předválečných dôb. Jako sme i vtedy stáli s ,našou prácou za mládež? 'Kofko časopisov sme pre ňu vydávali ? Jako sme ju organisovali ? Prednášky, divadlá, výlety kto jej uspo­riadal? Pravda, na to .nebolo vtedy času, na všetko iné bol čas, len na toto predáci naši nemali času. Smutné, veľmi smutné vysvedčenie je to pre tú našu intelligence.

Bijme sa v prsia, a sľúbme nápravu! Že na budúce prvým našim krokom bude v záujme mládeže založiť pre ňu časopis. Práca výchovy našeho dorostu ríech je nášoú zásadou. Teraz, teraz táto otázka je najpálčivejšou, bo však stojíme pŕéd udalosťami vážnymi. Ne­vedno, či nebudeme musieť viesť boj urputný za svoje bytie a žitie. A k to­muto boju potrebujeme chrabrých, v ná­rodnom duchu vychovaných bojovníkov. Áno, od zdarnej a povedomej mládeže závisí naša lepšia budúcnosť.

Svetová vojna. Talianske bojište.

Úradná zpráva so dňa 28. apríla. Na talianskom fronte zvláštnejšej udalosti

nebolo. 'i IWtotatf raterátaebo tt*0u.

Ročník 9.

Úradná zpráva so dňa 29. apríla. / Vo venézských vrchoch miestami delo­

strelecký boj. Náčelník generálneho štábu.

Západné bojište. Nemecká úradná zpráva so dňa 28. apríla.

Na flanderskom bojišti nepriateľ vyhnul sa do zadnejších čiar. Od Langenmarcku na juh prešiel cez potok Stene, od Yperna na východ ale cúvol do svojich pozícií, kde stál v jaseň roku 1914., za Zillebecke. Rýchle tiahnuc za nepriateľom mnohokrát prinútili sme ho k boju, z ktorej príležitosti zajali sme Belgičanov a viac sto Angličanov.

Prišli sme po nasledovnú čiaru, na juhozä pad od Langenmarcku na západný breh po­toka Steen, VeeíorenbccU, Houge, Zille­becke, Vormezeele. Výšina 60, o ktorú sa vlani tak mnoho závodilo, je v našej moci.

Na odseku Kemmel silná delostrelecká činnosť. Po odstránení útoku, o ktorý sa Francúzi 26. apríla večer pokúsili proti zá­padnému úbočiu vrchu, naša pechota z vlastného odhodlania tiahla za porazenýi nepriateľom a zaujala obec Laker.

Nepriateľské útok3^ na severnom brehu Lysá sa zmařily. Vtedy, taktiež z príležitosti jedného zdarného podujatia od Festhubertu na severozápad zajali sme Angličanov. Sil­né anglické útoky pri Givenchy sme odstrá­nili.

Na bojišti na oboch brehoch Sommy bo jovná činnosť obmedzovala sa na výskumná činnosť a na s prípadu na prípad ožívajúcu delostreleckú činnosť. V hangardskej hore nepriateľský čiastočný útok Sa zmaril.

Ludendorff, prvý hlavný kvartiermajster.

Východné bojište. Finnsko.

Nemecká úradná zpráva so dňa 28. a

Generál gróf von der Goltz po bojoch ujal Tavastehus. Naše čaty z príležitosti vtiahnutia do mesta oduševnene oslavovali.

Ludendorff, prvý hlavný k var tier-majster

Tirana *. SLOVENSKÉ DOPOVg ŇOVyfY Čísi* If.

Proti rekvirantotn. Krajinský poslanec Štefan S a b ó podal

dňa 24. apríla na sneme bstrú interpelláciu proti rekvirantom. Z jeho reči podávame nasledovné: Rekvirovanie deje sa spôso­bom drzým a neúprosným. Musí sa konsta­tovat, že proti hospodárom-roľníkom v celej krajine zavedená je pravá voja*

A keď úradne uznajú, že Uhorsko viac vojska dalo na obranu vlasti než Rakúsko, vtedy v Rakú­sku nerekvirujú, K vôli Čechom, k vôli Ra­kúsku prevádza sa toto surové a neúprosné rekvirovanie a zatiaľ naši mužovia na fron­te krvácajú.

V Rakúsku veru" neopovážia sa rekviro-vaf.

Náš život je chlieb. Ničím iným nevieme ho nahradit. Zeny tú istú ťažkú prácu kona­jú, ktorú mužovia, a predsa menšie porcie dostávajú.

Ladislav F é n y e s : Desaťročné deti mu­sia kopať.

Štefan S a b ó : Na mestá predsa len berú akosi ohľad, ale na vidiekoch pokračujú rek-viranti tak, akoby stáli oproti nepriateľovi. Veľkostatkár je v lepšom položení, lebo on predsa len akosi zabezpečí si potrebnú zá­sobu. A dobre urobí, však je to jeho povin­nosťou oproti samému sebe, aby sa staral o svoju čeliadku, lebo ináč táto nie je schopná práce. Keď zmenšili porcie na každú hlavu, vtedy v každom prípade nasledovala rekvi-rácia nová, odobrali zvyšok bez ohľadu na to, že koľko ostane, takže veľa je miest, kde pre jún nenechali ani 'tú- najpotrebnejšiu zá­sobu. Po tomto v každom okrese umiestnili jednu stotinu vojska s oficiermi na útraty .tamojšieho obyvateľstva a títo poodvlačovali d r e v o , m a s t , v a j c i a , poprehľadávali pivnice, a postele. Rekvirovali polovytučené ošípané, načo aj roľník zabil svoje polovy-kŕmené ošípané ešte v novembri a tak teraz aeniä masti ani verejné stravovanie, ani roľník. Vláda by mala vypočnť aj tých, kto­rí poznajú školu života, lebo bez vedomia praktického v peštianskýeb palácoch lea zlé nariadenia môžu sa rodiť. Musí sa konštato­vať, že popri dorábateľoch aie sá lepšie aa tom ani spotrebovatelia.

Ladislav F é n y e s : Lea Váiečaá plodi­nová spoločnosť je dobre n* tem.

Štefan S a b ó : la som dorábateľom, vi­dím tie chapkänia a musím upozorniť aa ne vládu. Rekvirácia je ve)mi drahá a opova­žujem sa tvrdiť, že takto vynútené zbožie nestojí toľko, koľko stojí rekvirovanie. Vlá­da sľubuje, že však dana obrobenie póla vo­jakov, ale odkiaľ má vziať roľník to obilie a mast, ktoré ku stravovaniu týchto vojakov sá potrebné, ku stravovaniu týchto vojakov sú potrebné, ked" inu to odoberú?

Tota sú pomery hrozné. Nech sa páči im odpomôcf! Minister a štátny sekretár aie je SUJJUMH

preto, aby mal hodnosť, lež preto je, aby pracoval.

Ján M a y e r : Na každom rohu ulice je jedon vládny komissár a predsa všetko tan­cuje na hlavách.

Štefan S a b ó • Tieto úrady vedúce neza-sluhujú dôvery, lebo nepomyslia na to-, že keď Uhorsko lacno dá obilie pre vojsko, pre­čo Rakúsko nedá lacno články priemyselné pre Uhorsko.

Poneváč poznove nariadené vojenské, :ie-aprosné rekvirovanie'" zapríčiňuje najväčšiu zlosť a nespokojnosť medzi ľudom-dorábate-ľom, ktorá nespokojnosť v neuveriteľnej miere prispieva k tomu, aby takzvaný bol­ševický duch už nebezpečné hnutie vyvo, lal i medzi roľníckym ľudom, ktorý ľud do­siaľ ďaleko stál od veškerých deštruktív­nych ideí; teda z ohľadu na spoludržanie a tak i z ohľadu na budúci pokoj uhorskej vla­sti pýtam sa:

Je-li pán minister výživy náklonný rýchle kroky porobiť, a b y sa v o j e n s k á rek-, v i r á c i a n a s k u t k u z a s t a v i l a ? Je-li náklonný pán minister výživy porobiť po-riady aj z toho stanoviska, aby sa pre do­siaľ kontraktne neviazaných robotníkov ustálená zásoba mohla podržať a v. tomto ohľade aby sa maloroľníkom meralo tou istou mierou ako sa merá aj veľkostatká­rom ?

Interpellácia je vydaná ministrovi výživy.

>©plsyfl

Z Gajar (st. prešporská). Slavná Redak­cia! Vaše noviny úojujú za česť nášho náro­da. Vaše noviny nenávidia krivdu a preto poprajte miesto v novinách týchto mojím riadkom. Spravodlivým hnevom musí sa na­plniť srdce každého prebudeného Slováka, keď slyší tupiť svoj rod slovenský a to ešte od svojich vlastných krajanov, teda bratov. U nás v Gajaroch istá spoločnosť sedela v šenku u pána D. Spoločnosť táto živo sa za­podievala s volebným právom. Bolo badať, že málo pochopu majú z toho, že čo je to Volebné právo.

Jeden schvaloval návrh pána Tiszu, aby dostal volebné právo len ten, ktorý skončil šiestu triedu ľudovej školy. Druhý bol proti tomu; že by dostali volebné právo tí, ktorí majú Karolov kríž, že vraj medzi tými je polovica nedospelých. Tretí posudzoval žen­ské volebné právo, že vraj žene patrí vareja do ruky a nie voliť vyslancov do snemu. Štvrtý protestoval energicky proti tomu. •, aby dostal volebné právo každý štyriadvady satročný človek, že vraj to by každý cigán volil. Pýtam sa Vás krajania a bratia, máte Vy na mysli záujem človečenstva? Máte vy lásku k blížnemu. Vy sté zatvrdliví a krutí nepriatelia človečenstva

Prečo by nemohol dostať volebné právo ten. ktorý má Karolov kríž? Keď on je dospelý za vlasť a za kráľa ,aj za teba tvrdohlavče umierať a krv svoju vylievať, nuž za to nemal by mať také právo, jako ho ty máš, ktorý doma za pecou ležíš. Tebe dal Pán Boh manželku na to, abys jej všet­ky práva a všetku voľnosť odobieral? Tá manželka, ktorá má manžela v bojí, všetku ťarchu života berie na ramená svoje sama, teda nezaslúži si volebné právo? A ty si do­ma na to reklamovaný, abys umenšoval j tvojho blížneho. A ty zase vynášaš .vypínaš !

sa nad toho chuďasa, nad toho cigáňa? Po­váž len, kto nesie ťarchu väčšiu života, ôi tén chudobný človek, ten cigáň, alebo ty, ktorého Pán Boh požehnal, ktorému Páa Boh majetočok poprial? Nedivím sa Vám Gajarané, že ste takéto reči medzi sebou přetřásali. Znám Vás dobre, jakí ste, už * toho, jaké časopisy čítavate. A jaké?

ča­sopisy láskou k rodu nášmu nehoriace a na­čítate časopisy tie, ktoré naši slovenskí vod­covia píšu a vydávajú. Nuž ja Vás vyzývam, aby ste podrúhykrát takúto otrávenú politi­ku nerozhlašovali a na budúce takéto časo­pisy nečítali. Pre Boha, však keď si prečí­taš naše „ S l o v e n s k é Ľ u d o v é Novi­ny", celkom ináč budeš smýšľať; nebudeš nepriateľom plemenu svojmu, popräješ žitia a práva aj chudobe. Teda oprobuj čítať noviny tieto! Čítaj aj „N á r o d n i e N o v i »y";

Preč s tými, ktorí nechcú dať národu právo volebné, všeobecné, rovnč a tajni. Nebuďme prívržencami politiky nevoľme za slopanicu a za guláše, lež yoí me z presvedčenia svojich zástupcov aa snem! S úctou: G. T.

f.

-

1 1

Veľká deputácia v Prešporku. Da Pre-šporka k podžupanskénm úradu zavítala pa tieto dni imposantná deputácia. Z Hochštet-na bolo v deputácii asi 30 Slovákov, podo­bne zastúpené boly obce: Bystrica, Zohot, Mást, Stupava atď. A čo žiadala deputácia táto? Žiada si za hlavného slúžneho pána slúžneho M a y e r a. V máji totižto stoličný výbor bude voliť hlavného slúžneho j>re pre-šporský okres. Na tento úrad hlásia sa mno­hí. Ale naši ľudia želajú si pána Mayera, kto­rý blízo 30 rokov účinkuje v okrese čo uraä-ník a slúžny. Pozná ho. každé dieťa a pre je bo milotu a pevný charakter je obľúbený v celom okrese. Náš ľud po veda si, my chce­me toho, koho už poznáme; veď kto vie, aky by bol cudzí, ktorý by priísť mal. My s našej stránky sme za pána Mayera tieč, le­bo s týmto pánom dá sa hovoriť; oa nor* a i biedu ľudu nášho a dľa možnosti pomáha biedu túto odstraňovať. Zkúsili sme ta naj­mä teraz, počas krvavej války. A preto slo­venskí naši výborníci nech hlasujú pri voľbe na pána Mayera. Stoličný výbornik.

Biskupská konferencia- Pod predsedníct­vom kardinála Černocha konala sa v Pešií konferencia uhorských biskupov. Na kaafc-rencii zapodievali sa biskupi s novým cir­kevným kódexom, ktorý "má vstúpiť i* ži­vota na svätodušné sviatky.

Telegrammy zajatcom do Ruska. Q 4 te-rajška možno do Ruska válečným zajatcom telegrafovat dľa podmienok pre telegrafný styk s válečnými zajatcami všeobecne plat­ných. Telegrafovat možno po nemecky a pa francúzsky. Za jedno slovo platí sá 1 koru­na.

Zničené Turgenevovské panstvo. Z Kijev* sa oznamuje, že staré panstvo sláyneho spi­sovateľa Turgeneva v Tulskej gubernii mu­žíci zničili. Bibliotéka s dielami z osemaá-steho storočia a cenné historické áokamea

Číslo 19. SLONENSKÉ ĽUDOVÉ NOVINY Strana 8.

íy í celá ešte neuverejnená korrešpondencia a rukopisy veľkého spisovateľa sú zničené.

Velké udalosti *a mori. „ E c h o d e P a-i i š" oznamuje, že Anglicko a Francúzsko koncentrujú všetko svoje loďstvo v úseku u Beihuae, nakoľko rozhodly sa hájit pre prie, mysef francúzsky aanajvýš dôležité vody za kaědú cenu. Anglické prístavy dľa .,T e Ä p s u" sú uzavřené. V Londýne kolu­jí pavesti, že nadchádzajú dôležité udalosti na Mieri.

Našim- do Ruska zas možno poslať penia. an. O válečných zajatých starajúci sa a o

' Micir upovedomujúci úrad je zase v tom po­ložení, že prostredníctvom rýchlych poslov dánskeho vyslanstva v Petrohrade našim do Ruska zase môže poslať peňažné zásielky. Vzhľadom na to, že zajatí, zvláště v európ­skom Rusku zväčša už opustili svoje dosa­vadně miesta a sú na ceste domov, peniaze posla f je radno len tým zajatým, o ktorých ici domáci vedia, alebo predpokladajú, že s ŕ ečte tam, kde posledne boli internovaní. Peňažné zásielky domáci nech pošlú na túto adressu: „Hadifoglyokat Gyámolitó és Tur dósttó Hivatal pénztára, Budapest, IX., Rá-s-layaíca 16." Na poštovej poukážke presne treba, sdelif meno, vojenský rang, pluk, kom­pami! * miesto internovania patričného za­jatca.

Barbarstvo. V Prešporku niektoré dámy a slečinky nosia v náručí celé otiepky na­lámaných vetví s kvetami. Kde to nalámaly nevieme, iste niekde vo vinohradoch a v zá-% radách a po meste týmto chcú podoprieť svoj* krásu, aby sa zdáty zaujímavými; ale múdri a vážni ľudia s odporom a hnevom ;ca síeduiú. Taká bezcitnosť a otupelosť by sa mala verejne trestať a to čo najprísnejšie. Kvimúci strom alebo ker zmrzačiť a okrad­núť a kvety a f udí snáď potom i o sladké píodbr môže činiť s takouto ľahkomyseľno­sť**! lea- človek — zkažený . . .

Nový nepriatej Nemecka. Najnovším ne­ar jatof otň Nemecka je republika Guatema-ld. ktorá práve vypovedala Nemecku válku. Je t* republika stredoamerická, ktorá obná­ša í £5.000 kvadratných kilometrov a počíta 2 aj pot milliotia obyvateľov.

Centrály čilí ústredne. Dokiaľ nebolo cen-fiáíř aa bavlnené tkaniny, stála košeia 7 ko­rán, teraz, keď táto centrála „cesnaková" stáva, nedostanete košetu od 50 korán.

Wakerla má byť ministerským predse-dew. Minister efcoboda S, z t e r é n y i neve­del splniť svaje paslanie a utvariť kabinet a »reí# Uásil sa n aaaovnflca, ktorému složil tata svaje poslanie. V politických kruhoch sa tvrdí, žé Wekede bude zuava poverený sa sastaveaím kahinetu.

M&iám G*rki| prati baláevikom. Veliký rasaflŕ sptsavaíeľ M. G e ŕ k i j v „Novej Žiz­ní" mše: Rusko skytá obraz, že nemôže byť iaínstnejšieho. Jako jedoa z najdôležitejších aásJodkov veľkej ruskej revolúcie javí sa *ahaébai«c«. skatočaosť, že v Rusku s a k r a d n e všetko, čo íen možno. Spôsob, jaká sa Ruska sama vyplenilo, je bez príkla­du v dejinách. Plenia sa kostoly i rauseá, predávajú Bohoslužobné nádoby, strojné pusky a kanóny. Paláce s drahocennými umeleckými sfeierkami, obilné sýpky a ob-•kodr sú vypleněné a vydrancované, edé 1\U«ko je rajoni zlodejov, vrahov a žáškod-aíkav a aoásevická vláda nie je vstave tata tragédiu zamedziť. Vo Feodasii kvitne ľuda-

kupectvo. Vojaci predávajú arménské ženy, ktoré privliekli z Kaukazu a z Turecka po 25 rubloch verejne na tržišti. Je hrozné v duši, číta-li človek v Petrohrade práve uve­rejnené zprávy o násilnostiach v S i m f e-r o p o l i a v Sebastópoli, nad ktorými vstá­vajú človeku vlasy. V Sebastópoli usniesli sa plavci pobiť všetkých občanov, zabili mnohých a mrtvoly hádzali do mora. Gorkij končí: Dokiaľ budem žiyý, budem volať na bolševikov: Ruky od vlády! Nemáte ani sil, ani moci stvoriť Nové Rusko.

Prípad priamo neuveriteľný. V Prahe na lavici obžalovaných zasedly dve ženy, u nichž pri domovej prehliadke našli aj; 2000 egyptských cigariet, ale povedať nechcely, ako přišly k týmto cigaretám. Súd poslal cigarety k preskúmaniu do tabakovej fabri­ky v Sedleci. Odborníci podali o cigaretách túto zprávu: Zaslané cigarety sú nepodare­ný výrobok, obsahujúci rozrezanj> mech, lí­stie a niečo tabáku najhoršieho druhu. Sud­ca uderil na ženy, abj' přiznaly, odkiaľ majú tieto cigarety? A ženy s plačom začnú ho­voriť, že to nie sú žiadne padělky, ale že hotové tieto cigarety ukradly práve v Sedle­ci priamo 'z fabriky. Prípad skutočne neu­veriteľný. Teda i tabákové fabriky klamú a švindlujú?!

Tak sa rekviruje. Lyovské časopisy sde-ľujú: Na Smolkovskom námestí prikročil ku mne v patrných rozpakoch vidiečan z oko­lia Stryje,— a pravil: Prosím pána, kde je vrchné pruské veliteľstvo? — Riekli mi, že je tu v Lvove, ale nikoho sa nemôžem dopý-tať. — A čo tam chcete? Vzali mi Nemci brava, a vydali mj kvit^ciu a*teraz sa mi" v obci všetci smejú a posielajú ma od jed­noho ku druhému, nechcú mi zaplatiť zá môjho brava a posielajú, ma do Lvova, abych sa domáhal o peniaze. Hospodár mi podal kvitanciu, na ktorej čítam toto: „Das Schwein ist mein, der Schéin ist dein, lieh' Vaterlanď magst ruhig sein!" A pod ver­šíkom bola. „vytlačená nevýrazne pečiatka a pod pečiatkou úmyselne nečitateľný pod­pis. — A hovoríte, že sa Vám smejú? —• Nuž akože by sa nesniiali, veď tá kvitancia je falošná a neplatná!

Zabila muža. V obci Szilsárkány (st. šo-pronská) vo februári tohto roku Jozefova ľóthova šiestimi úderami sekerou zabila svojho spiaceho manžela a jeho mrtvolu za­kopala na dvore do jamy na smeti. Tóthovci od 25 rokov žili v manželstve, ale sa už ýj druhom roku manželstva začali vadiť, muž sa stával vždy surovejším a ona začala piť. V poslednom roku manželstva Tóth sa vždy vyhrážal, že zabije svoju ženu. Ona sa bála a zaumienila si, že v tomto predíde svojho mu­ža a zabije ho. O niekoľko dní po spácháni vraždy išla ku žandárom a oznámila im, čo urobila. Šopronská porota dlhšie pojednáva­la jej záležitosť a odsúdila ju na 15 rokov do trestnice. S výrokom tak odsúdená, jak štátny zástupca sa uspokojili.

Pojem války. Učiteľka pýta sa detí v šká­le, kde je teraz tatíček. „Na vojne", praví pyšne malá Anička. Vie dobre, že tatíček je v Rumunsku. „A čo tam tatíček robí?" pýta sa učiteľka dievčatka. „Čo tam robí? Sháňa pre mamičku a pre nás potraviny."

Pranie papierových šiat. Jedon pán odpa-rúča prať šaty papierové na spôsob tenia: Najprv sa vložia do vlažného zriadenéh* roztoku mydla, sódy na štvrť hodiny, potom sa mäkkým kartáčom na hladkom stole tým­to roztokom vyčistia a na konec opláchnu vlažnou vodou, povesia sa ešte mokré a kerf uschly, potom sa opiglujú. Žmíchať sa nesmis, tieto šaty, lebo by sa potrhaly. Najlepšie by bolo, keby sme šiat takýchto vôbec ae~ potrebovali.

Rôzne drobné zprávy. Anglia obsadila murmanskú dráhu. — V Hollandsku a v Pc trohrade trvajú hladové demonštrácie. Francúzsky velezradca Bolo paša bol popra­vený. -— Grécko vraj mobilisovalo 200.00t mužov. — K vôli úsporu papieru, vláda určí veľkosť plakátov. — V Taliansku zaviedli 4 bezmasné dni. — Do Prahy pre pol million* obyvateľstva priviezli jedno teľa a 10 vagó­nov múky minulý týždeň. '— Rusky soviet povolil vdove Lva Tolstoja pensiu 2000 ru-blov ročne. — Z Haliče do Varšavy nesmia sa zasielať polské telegrammy.

Nemckého leíúňa Richtbofena Angličam sostrelili. Pochovali ho s vojenskou pompou. Kapitán Richthofen sostrelil do dňa 2. aprjií 75 nepriateľských letúňov.

a

Pri návratu zo zajatia. Karol Pasekár á Veľkých Karlovic vrátil sa po dvojročnom zajatí z Ruska domov práve v dobe a y tej . chvíli, keď jeho manželka porodila dvojčatá. Zarmútený manžel miesto dovolenej vráti! sa -zpät ku svojmu pluku.

Kontumácia. „Áno,- i ja som si tam 15 mesiacov edse-

del. Nezabil som, ani neolúpil nikoho, iba tri. razy s fronty domov utiekol. Dya rázy som sa vždy po krátkom pobyte doma, ua-zpät navrátil, tretí ráz som dva mesiace me­dzi svojimi prebyl a potom sa pri kádri Wá-sil. Divisijný súd nadelil mi pevnostný žalár, Néprajte si pane; keď som tam vašiel, celé dva týždne som ničoho do úst nepoložil * vždy iba plakal. Akoby nie? Človek iba kus zeme, oblohy, po zuby obzbrojeaú stráž a tie mohutné, chladné a vyssávajúce ste»y vidí. Strava Vám je pod kritiku mizerná. Najnovšie však dovolili väzňom i 'z domu potraviny posielať. Kto však ne­má nikoho, kto by mu zaslal — - má sa tarti veru úboho. Do pevnosti za­tvoria iba trestancov, ktorí sú viacej aka aa jedon rok odsúdení. Máte tam spoločnosť zo všetkých kútov monarchie, len Slováka ani jednoho. Pravda, teraz je tam najviacej sbehov od vojska. Sú tam tiež daktorí doži­votne zatvorení pre viacnásobnú lúpežuá vraždu. Utiecť neni možné. Trestanci sá väčšinou zamesknaní, majú svoju knihevtm, plat je ovšem veľmi skromný. Obuvníci a férajčíri pracujú aj pre občianstva a týta si pomerne aafvjacej zarobia. íaáče je to straš-

»ý život, tam žiť toľký čas vo spoločnosti vrahov. Hej, rozmyslím-si ja, abych po dru­hý ráz desertoval! Musím riecť, že profousi #osí slušne zaobchodia s trestanci. Nadávaf, aíebo nejak vyzývavé sa chovať voči väz­ňom, ako tomu v politických väzeniach_bý-va, v pevnosti nepočuť.,.'"

• • (,

„Ďakujem Vám — rečie T. — to mi stačí, aJbych si utvoril aký-taký obraz o tom plač­livom údolí." Desiatnik odo dňa oznamoval práve menáž, mužstvo spiechá do izieb pre šialky a výjduc riadi sa pred kuchyňou do radov. Kuchári počnú deliť obed a každý s #ra pospiecha do svojho stanovania, aby „supu" za tepla požil.

Odpoludnia zase nejak ubehlo. Po večeri pobral sa T. ku svojím rodákom. Na dvoch „tavalcoch" sedelo ich desať; dvaja Novo-kradčani, jeden z Prešporskei a ostatní z Ba-aátu. Báťu z Aradácu, malý chlapík zavali­tej postavy - rozprával a ostatní ho bedli­vé počúvali, 'ľ. práve vkročil, keď báťa slo-wami „.. . . papierová zem a prepadli sa až sem" povesť dokončoval. „O čom ste im rozprávali starky!?" spytuje sa T. „Ej, roz­práva! som im o Jankovi Hrádkovi, Jáno­šíkovi a horských chlapcoch, o Zelenom kráľovi a Zakliatom zámku a o všeličom po­dobnom, avšak oni mi dosiaľ nič nevedeli povedať. Aj Vy ste z Horniakov,, rieknite mi, či tam takýchto rozprávok nepočuť?" „Pravdaže počuť — odpovedá T. — vecf aj tie, čo Vy rozprávate z našich krajov po­chádzajú." „Ale veru týto mládenci Vám ničoho nevedia— ozve sa starý báťa z Her-íelendy. „Mlčte dedko".— povie ktorýsik z napadených — „Vy ste už dávno mali byť éorna, nie, tu koimsárek jesť a'nás očierňo­vať; vieme aj my,T." A jedon Itneci začne • Detvanskom kráľovi rozprávať. Celá spo­ločnosť počúvala a keď bola povesť ukon­čená, pýta sa T. starého báťu: „Ko)ko Vám je rokov starký?" „Hej, je mi už pres päť-éesiaťjeden." „Veď Vy ste už dávno mali byť doma!".„Áno, ale som si v lani v Haliči ruku zlomil, nuž musím čakať na prehliadku a teprve potom ísť domov." „Snáď Vám «hcejú dať penziu — povie T., keď v tom »áťa jedon z Kovačice zvolá: „Mne sa zdá, íe chcete byť ešte nebodaj „frajtrom" a po­tom ako „šarža" Vašej starkej sa dostaviť." „Ej, ej, treba mi hviezdyček — trpko rečie stařík — ja mám hviezd dosť na oblohe; hľa neto nad nami sú všetky moje aj tie nad Ba­ňatom, len čo nad bojišťami svietia, tie mi už nepatria. Moje hviezdy sú pokoja milov-•é, nehašteria sa, ale spokojne kráčajú po dráhe Bohom im vymeranej. Však to už dlho nepotrvá, čo aj mňa domov pustia" — nádejne si vzdychne stařík.

Takto a podobne trávila dlhé večery sku­pina Slovákov počas kontumácie. Ráz si rozprávali povesti, druhý ráz zase vzájom­né príhody zo života a zkušenosti vo vojne nadobudnuté. Najzaujímavejšie boly debatty, keď chcel Horniak o výhode a prednosti svojho kraja pred rovinou Dolniaka usved­čiť. Horniak pomenoval všetky prírodné bo­hatstvá pohorského kraja, ale tvrdeniam Dolniaka nevedel vzdorovať. Banát je len predsa bohatá zem, pred jej plodnosťou mu­sia sa Horniaky skloniť.

A takto sa, osud za o T. postaral. Večer prebyl medzi rodákmi, poučoval ich, vy­

svetlil čomu by neporozumeli, usvedčoval v národnej kázni a presvedčení, ako aj v po­vinnostiach každého syna národa Sloven­ského. Vo dne zase pilne čítal letopisy Ma­tice Srbskej (priniesol ich Srb M. z okolia Vršca, z dovolenej sa vrátivší), menovite ob­šírny v nich prehľad našich slovenských de­jín, ktoré tam vo troch číslach Ján Čajáfc za účelom všeobecnej informácie napísal.

Ani sa nenazdal a 14 dni akoby naráz bo­lo uteklo.

ms&maĚsam

MALÝ OZNAMOVATEĽ

iTá A A-á i, A A áA±AÁl'AAAÄjtÍ^AA±.*J>J&*> Žiadajte a lístkom r ad­

ministrácii v PRAHE III., Mostecká 7 levně - populárni - veselé

Nabídka tí sňatku. Vdovtc s väčšinu defnti, v najlepšie* rokoc*, pro fessionisia a majiteľ jednoho domu s viac partajan*", Madá známosť s mladšo* vdovou alebo s ntovfci-tom cieľom sňatku. Ako veno žiada sa mate hospo­dárstvo alebo niekoľko tisíc koréa. v botovostŕ. Len vážne nabídký opatrené s podobizňou pod znaJkou: „Vdovec č. 798" prijíma administrácia „Slovenských Ludových Novín", Prešporok, Pozsony, MSfas#t 3.

id, He MĚů Mú ryTvTTrrrrTrryr•vr t ryrrr•vym

•onpinoanononaonorj

etane Múm viiío ••••••

• •••• ••••••

umelý hnoje vý gyps (prach) • a škrydlu po vagóne šikuje £

zentisíeÉpatalti „H i i lä f í t ! " tTáf Fogpszf

szoseftaf es EFíelsesiíe

• . Szentistvánpataki u. p. Zsolna (Trencsén m.)

S vSeredi a jej filiálka v Trnave na Dolnej hrubej ui. L 35. fcteé banky sa najistejšie pre vklade tefov preto, lebo sú založené na širokých vrstvách nášho rolnic­kého ?udu. Tieto banky prevád­zajú všetky, možné obchody, za­mieňajú cudzie peniaze, majú to­varové oddelenie všetkých hospo­dárskych strofo/, lacno a vý­hodne poskytujú pôžičky uve-raschopným občanom.

Kto potrebuje na kúpu, n» stavbu afď. pôžičku, alebo kto má usporené groše, nech sa rózpomenie na katolicky slo­venský peňažný ústav wyhfadä

Seredskij ľudová uč, spol. v Seredi

a Jej f i l iálku v Trnave Doíaá brabfl nlles číslo 35

ktoré banky Vás ochotne obsÉäžčä.

proti' ákole laštine čísi© 27 pri mýte

a Expozitúry v Prešporku, Vysoká u. 3 a v Prešporskej Bystrici prijimajri • vďačne opatrujú úspory (vklady) našich roľníkov a remeselníkov.

Zaoberajú sa so všetkými bankovými obchodmi. Solídne a slušne obshtlfs vždy a v každom prípade.

Brata, sestry, Slováci, podporujte svojské banky na Záhorí!

*$w$»4? • ^

M iJisllikSKirc ;' ?f«^K SSRth.^^ M S«%»i«\% £s^ti9^«ld^íer Cfrfce SSgBIK, I f self ks«i.

Strana 4. • . .. • . • SLOVENSKÉ ĽUDOVÉ NOVINY Číslo 19.