vıetky kvety do rœk mamy oslava dòa matiek a dòa víšazstva...
TRANSCRIPT
V tomto èísle nájdete:*****************************
VYDÁVA: Obecný úrad Liptovská KokavaROÈNÍK: VI.
ÈÍSLO: 2JÚL 2004
� Deò matiek� Z èinnosti OcÚ a z rokovania OZ � Urbariát � Ro¾nícke dru�stvo � Z dejín na�ej obce� Ako ich nepoznáme� Európska únia� Dobrovo¾ný hasièský zbor� Jednota dôchodcov� Stredisko opatrovate¾skej slu�by� Jubilanti� Vo¾by� �kolské okienko� Ve¾kodu�ný sviatok� Nieèo pre gazdinky� �port� Oznamy
V�etky kvety do rúk mamy
V�etky kvety do rúk mamyvkladám ako drahokamyza jej lásku plnú nehy,za zelené detské brehy,za jej �tedros�, staros� v hlave,za dni ��astné, za dni hravé,za rozprávku nad kolískou,za to, �e v�dy stojí blízko,aby si ma pohladila �moja mama ne�ná, milá.
Pavol �tefánik
Oslava Dòa matiek a Dòa ví�azstva nad fa�izmomDruhá májová nede¾a patrí tradiène v�etkým �enám � matkám. Na ich poèes� a na
poèes� 59. výroèia ví�azstva nad fa�izmom zorganizovala Z� s M� v Lipt. Kokave v spo-lupráci s Obecným úradom a Slovenským zväzom protifa�istických bojovníkov (SZPB)v Lipt. Kokave slávnostnú akadémiu, ktorú otvorili príhovormi pán starosta Ing. JúliusPorubän a predseda SZPB v na�ej obci Ing. Ján Nemsila. Prítomní èlenovia SZPBa hostia polo�ili veniec k Pamätníku padlých vojakov v 2. svetovej vojne. Deti materskej �kolya �iaci 1. a 2. stupòa Z� pozdravili svoje mamièky hodnotným kultúrnym programom.
Po skonèení slávnostnej akadémie sa uskutoènila èlenská schôdza SZPB v Lipt. Kokave.
� Z vystúpenia detí materskej �koly,z¾ava: Nikolka Porubänová,Lucka Mitren-gová, Janko Èatlo�, Jakub Vrbièan, Bibka Tara-ge¾ová, Kristínka Halahijová, Kubko Vrbièan,Mirko Cholvad, Monika �uòavcová, BiankaNiòajová, Ivko Tarage¾, Livka Vrbièanová,Martinko �uòavec, Luká�ko Porubän, �imonkoMajstrák, Marcelka Oravcová, Ma�ko Duri�,Nikolka Blahútová
� Z rokovania èlenskej schôdze SZPB,z¾ava: Ján Barto�, Ing. Ján Nemsila, EmíliaFronková, Miroslav Ulièný, Pavol Klauèo
M. D.
KOKAVSKÉ AKTUALITY 22
Z èinnosti obecného úradu a z rokovaniaobecného zastupite¾stva
AprílTento mesiac bolo v na�ej obci vytvorených32 pracovných miest pre uchádzaèovo zamestnanie do aktivaènej èinnosti pod¾a§ 52 zákona medzi NR SR è. 5/2004 Z. z.o slu�bách zamestnanosti. Uchádzaèio zamestnanie sú výluène z radov neza-mestnaných, ktorí podpísali na 5 mesiacovdohodu s Úradom práce, sociálnych vecía rodiny Lipt. Mikulá� na vykonávaniemen�ích obecných slu�ieb pre na�u obecv rozsahu 16 hodín tý�denne. Z uvedenéhopoètu pracovných miest sú dve miestaurèené pre koordinátorov prác.
Evidovaní nezamestnaní èistili obec a jej okolie, zrekon�truovali detské ihriskov materskej �kole, upravili �kolský dvor,pomohli pri oplotení areálu dielní urbariátua pod.
Na obecnom zastupite¾stve bol starostaobce poverený rokova� s Evanjelickoucirkvou a.v. Liptovská Kokava o mo�nostiodpredaja budúceho cirkevného pozemku� záhradu ved¾a �kolského dvora. Tentopozemok by v budúcnosti mohol slú�i� navýstavbu obecnej nájomnej bytovky. Toutocestou vyzývame v�etkých záujemcovo tieto byty, aby sa písomnou formouprihlásili na obecnom úrade.
Komisia ROEP rie�ila nieko¾ko prípadovodvolaní a námietok proti rozhodnutiuPozemkového úradu Lipt. Mikulá�.
MájObecný úrad zabezpeèil hladký priebeh
referenda a dvojkolových volieb prezidentaSlovenskej republiky.
Starosta obce vypracoval a v termínepodal projekt výstavby altánku v areálimaterskej �koly v rámci Programu obnovydediny, predpokladaný náklad stavby je80.000,- Sk. Pri úspe�nosti projektu jemo�ná nenávratná dotácia do vý�ky 50 %nákladov.
Obecné zastupite¾stvo schválilo kúpupozemku parc. è. 1217 o výmere 14151 m2
v lokalite Pod brehom od Slovenskéhopozemkového fondu. Jedná sa o bývalúcestu, ktorá bude slú�i� na ulo�enie in�inier-skych sietí a prívodného potrubia od geoter-málneho vrtu do Vy�ných brehov, miestarealizácie rekreaèného zariadenia.
V súèasnosti konèia práce na projektovejdokumentácii v rozsahu pre vydanieúzemného rozhodnutia. Projekt musel by�v priebehu prác zmenený a termín ukon-èenia posunutý z dôvodu stále nevyspo-riadaných vlastníckych vz�ahov. Zastavanéúzemie bude len na pozemkoch vo vlast-níctve obce a na pozemkoch vo vlastníctveurbariátu. Predpoklad vydania územnéhorozhodnutia je september 2004.
Na�a obec sa ako jediná na okolí na-chádza v ochrannom pásme TANAP-u.V mesiaci máj pracovníci �tátnej ochranyprírody vykonali kontrolu v extraviláne aintraviláne obce. Z pôvodných siedmychdivých skládok v okolí sa nám za rok a polpodarilo zlikvidova� �es�, zostala len lokalitaSlatviná, za ktorú na�a obec dostala odObvodného úradu (odbor �ivotného pros-tredia) pokutu vo vý�ke 10.000,- Sk.
Je zará�ajúce, �e niektoré domácnostidoteraz nevlastnia zberné nádoby na ko-munálny odpad. Pravdepodobne majú svoje�malé divé skládky.�
JúnObecné zastupite¾stvo schválilo zme-
nu sadzby poplatku za zber, prepravu azne�kodòovanie komunálneho odpadu zarekreaèné chalupy v zmysle zákona è.24/2004 Z. z.
Obecné zastupite¾stvo zároveò schválilozriadenie novej poèítaèovej siete na obec-nom úrade, dodávku a montá� zabezpeèífirma Kelcom a. s. Lipt. Mikulá�, ktorá sa
podie¾a na zriadení internetovej stránkyobce Liptovská Kokava.
Po rozhodnutí Najvy��ieho súdu Slo-venskej republiky sa na�a obec stala spolus Liptovským Hrádkom definitívnym spolu-vlastníkom bývalého Notárskeho úradu vDovalove, ktorý je po dohode s MsÚ Lipt.Hrádok a na základe uznesenia bývaléhoobecného zastupite¾stva na predaj. Prípadnízáujemcovia o kúpu nehnute¾nosti sa opodmienkach predaja mô�u informova� naobecnom úrade.
Tento mesiac prebehla na obecnomúrade kontrola z Okresnej prokuratúryLiptovský Mikulá� (kontrola stavu návrhovopatrení z predchádzajúcej kontroly).
Koncom mesiaca bolo na obecný úraddoruèené oznámenie z Ministerstva �ivot-ného prostredia Slovenskej republiky, kdemá obec Liptovská Kokava schválenú do-táciu na rok 2004 pre projekt dostavbyspla�kovej kanalizácie - 3. a 4. etapavýstavby vo vý�ke 2.000.000,- Sk. Otermíne, v ktorom sa dostaví starosta obcena podpis zmluvy, nás bude ministerstvo�P informova� v nasledujúcich tý�dòoch.
Ing. Július Porubän starosta obce
� Výstavba oplotenia dielní urbariátuz¾ava: Martin Bartek, Rudolf Fronko, MiroslavFáber, Vladimír Ulièný, Branislav Fronko
UrbariátLiptovská Kokava
Pozemkové spoloèenstvo bývalýchurbarialistov obce Liptovská Kokava po-kraèovalo v apríli a v máji v sadenístromèekov. Výsadbu sme robili z dôvoduvysychania stromkov po vlaòaj�íchextrémnych suchách. Na tento úèel smezakúpili sadenice v mno�stve asi 11 000kusov. Stromèeky sadili väè�inou mladínezamestnaní obèania na�ej obce pododborným dozorom pána Jána Barteka. Sich prácou sme boli spokojní. V júli zaène-
me s ob�íòaním malých stromèekov. V je-seni plánujeme zalesni� e�te asi 30 árovv Jamnickej doline.
Pán Kacvinský so svojou skupinou �a�ív lese tzv. sucháre. Vy�a�ili sme 240 m3
drevnej hmoty. Jej predaj sa uskutoènilkonkurznou formou. Najlep�ie ceny ponúklafirma INTERWOOD a.s. Lipt. Mikulá�. Vjúni sme oplotili areál gará�e pri RD Lipt.Kokava
Obèanom na�ej obce sme umo�nilinachysta� si palivové drevo formou sa-movýroby. Celkove nachystali cca 100priestorových metrov. Odporúèame, abyobèania dodr�iavali vývozné dni a to v uto-rok a piatok. Preto�e niektorí obèania
nere�pektovali túto dohodu, musia (pod¾auznesenia valného zhroma�denia) zaplati� zatento priestupok urèitú finanènú èiastku.Povolenie na samovýrobu si vyzdvihnite vkancelárii Pozemkového spoloèenstvabývalých urbarialistov Liptovská Kokava up. Jána Barteka, ktorý Vám uká�e a pridelílokalitu na samovýrobu.
Zaèína sa sezóna zberu lesných plodov.Prosíme náv�tevníkov na�ich lesov, abyudr�iavali v lese èistotu. Za porozumenieïakujeme.
. Za PSBU Liptovská Kokava
Ján Barto�
KOKAVSKÉ AKTUALITY 2 3
Nové trendy v pestovaní zemiakov
Ro¾nícke dru�stvo v Liptovskej Kokaveje u� tradiène pestovate¾om zemiakov.Svojou polohou ako aj nadmorskou vý�kouje predurèené na výrobu sadivovýchzemiakov, preto prírodné danosti aj patriènevyu�íva. Aby v�ak bola zachovaná ekono-mika výroby sadiva, je potrebné u vyrobenejsadby zní�i� na èo najni��iu mieru po�ko-denie h¾úz a zároveò zvý�i� vý�a�nos�sadby na èo najvy��iu mieru. Keï�e cenavstupného materiálu do mno�enia z dovozovje pomerne vysoká (pohybuje sa od 1800 �3200 Sk bez DPH), tieto náklady je potrebnéprinavráti� v podobe úrody sadiva od 16ton a viac na 1 ha.
K tomuto cie¾u nám pomô�e prispie�nová technológia výsadby zemiakov v sepa-rovaných riadkoch. Celý princíp tejto tech-nológie spoèíva v tom, �e po jesennomzaoraní ma�ta¾ného hnoja sa pozemok pou¾ahnutí znova preorie, èim sa dosiahneväè�ia håbka prekypreného profilu. Na jarsa ryhovaèom naorú hlboké brázdy, ktorésa po preschnutí vyseparujú do zdvojenýchriadkov. Celý princíp operácie separovaniaspoèíva v drvení hrúd a následným pre-osiatím zeminy. Odpad, ktorý neprejde cezsitá, sa následne ukladá do medziriadkov na
dno vyoranej brázdy. Do takto záhradkár-sky upraveného dvojriadku sa vysádzajúzemiaky, ktoré sú zároveò prihnojovanépresnou dávkou priemyselného hnojiva asadba je zároveò namorená proti vloèkovi-tosti zemiakov. Výhodou takto vysadenéhomateriálu je, �e h¾uzy sú presne ukladanédo stredu riadku. Takto vysadená h¾uza mádostatok priestoru v medziriadku a keï�enie je vysadená v hrudovitom materiáli,nedochádza pri tvorbe nových h¾úz k ichdeformáciám, èím sa zvy�uje ich vý�a�nos�a zároveò zlep�uje ekonomika pestovania.
Ïal�ou nezanedbate¾nou výhodou tejtotechnológie je zber. Pri klasickej technológiibolo potrebné vy��ie stupne mno�enia
Ro¾nícke dru�stvo Liptovská Kokava
� Vedenie RD pri obhliadke zemiakov,z¾ava: ekonómka Ing. Miroslava Bukovièová,predseda RD Ing. Marko Fronko, agronómIng. Vladimír Kaèur
� Nová technológia výsadby zemiakov v sepa-rovaných riadkoch
zbiera� ruène, èo je organizaène ako aj fi-nanène ve¾mi nároèné. Zároveò dochádzak vy��ej miere po�kodenia h¾úz, èo malo zanásledok zní�enie vý�a�nosti sadby. Prinovej technológii výsadby tieto riziká od-padli, nako¾ko sú h¾uzy ulo�ené v pôdezbavenej hrúd a kamenia. Zvý�il sa aj dennývýkon zberu, èo pri mokrej�om priebehuzberových prác je nesporná výhoda. Tentorok v sortimente pestovaných zemiakov sútieto odrody: ADORA, CARERRA, JU-NIOR, IMPALA, MARANCA, AGRIA,MILVA, MARABEL.
Ing. Vladimír Kaèur, agronóm
Z najstar�ích dejín obceLiptovská Kokava
Od poèiatkov svojej existencie obyvatelia Liptovskej Kokavycirkevne patrili k farnosti svätého Martina v Dovalove a tu nav�te-vovali aj kostol. Tak to bolo a� do obdobia reformácie, keï dovalov-ský kostol v rokoch 1611 � 1709 pou�ívali protestanti. V roku1667 bola Kokava znovu zaèlenená k rímsko-katolíckej farnostisvätého Martina v Dovalove a dovalovskému farárovi patrili ajv�etky cirkevné poplatky od farníkov z Kokavy. Pod¾a kanonickýchvizitácií (prehliadky farnosti) na zaèiatku 17. storoèia u� v Liptov-skej Kokave existovala drevená kaplnka zasvätená apo�tolomsvätému �imonovi a svätému Júdovi. V rámci nábo�enských búrokv prvej polovici 17. storoèia bola kaplnka nieko¾kokrát v rukáchprotestantov, ktorí sú v dobových písomnostiach oznaèovaní ajako �luteranost-luteráni�. Z rokov 1667 � 1694 sú záznamy, �ebola v rukách katolíkov ako filiálny kostol dovalovskej farnosti.Kaplnka bola malou drevenou stavbou s jedným krídlovýmoltárikom a jednoduchou drevenou kazate¾nicou. I�lo o bezve�ovústavbu, ved¾a ktorej stála drevená zvonica s jedným zvonom.
V období takzvaného desa�roèného prenasledovania evanje-likov v rokoch 1673 � 1682 v kostolíku tajne odbavoval slu�byBo�ie Ján Diani� (Diani�ka) vyhnaný z Dovalova, ktorý ako jedenz mnohých evanjelických kòazov nepodpísal reverz, nevzdal sasvojho uèenia a neodi�iel. Skrýval sa v okolitých horách v rôznychúkrytoch.
Ján Diani� bol rodákom z Bobrovca. Pred svojím pôsobenímv Dovalove a Liptovskej Kokave úèinkoval ako rektor a diakon vLiptovskom Mikulá�i, farár v Pribyline. Neskôr v rokoch 1690 �1705 bol farárom v Hybiach.
O kòa�ské stanice sa staralo hrádocké panstvo, a preto bol ajevanjelický farár do ve¾kej miery finanène závislý na hradnompánovi. Ka�doroène vyslovoval zemepán súhlas s tým, èi kòazostane aj naïalej na svojom mieste, alebo si cirkev povolá iného.Preto sa musel kòaz ka�doroène na svätého Juraja dostavi� nahrad a zlo�i� hradnému pánovi úèty. V roku 1600 sa stal novýmvlastníkom panstva Mikulá� �ándorfy a jeho man�elka MagdalénaZayová, ktorá sa na svojom panstve stala ve¾kou podporovate¾koureformaèného hnutia. V roku 1610 dala prestava� pôvodný chrámsvätého Martina v Dovalove, ktorý bol v tomto období v rukáchprotestantov. Èoskoro po ukonèení prestavby chrámu v roku 1611pri�iel do Dovalova nový protestantský kòaz Georgiu Paludinus.Zotrval tu len krátko a e�te v tom istom roku odi�iel za kòaza doLiptovského Petra. Ïal�í vnútorný pokoj a rozvoj protestantizmuzabezpeèovali aj noví hradní páni Ostro�ièovci. V roku 1682 porozhodnutiach �opronského snemu bol kostol v Dovalove vrátenýkatolíkom a tunaj�í farár Ján Diani� (Diani�ka) odi�iel do Hýb. Takostali Dovalovo a �dcérocirkev v Liptovskej Kokave� na dlhé rokybez evanjelického kòaza.
spracovala: E. Slivkovápou�itá publikácia:
Z dejín Liptovskej Kokavy,autor Mgr. Peter Vítek
KOKAVSKÉ AKTUALITY 24
Európa, ktorej súèas�ou je aj na�e maléa krásne Slovensko, je územím mnohýchnárodov. Ka�dý z nich má svoj jazyk.V dne�nej dobe, keï existuje mo�nos�rýchleho cestovania, prepravy tovaru aobchodovania v zahranièí, nemô�emezosta� izolovaní pred okolitým svetom.Uème sa cudzie jazyky, spoznávajme inénárody, uème sa od nich a naopak, nauèmeich to, v èom vynikáme my.
Nadanie na cudzie jazyky som dostalaako sa vraví �do vienka�, ako niekto vytvoríkrásnu vý�ivku, vie postavi� dom, tak somsa ja bez problémov a rada uèila slovenèinua ru�tinu, ktorú nás na základnej �kole �drela�Bo�ena Ma¾atová. Èlovek sa uèí od malièkaa uèí sa celý �ivot. Ïakujem svojim uèi-te¾om, �e nás radi uèili a ve¾a nauèili. NaGymnáziu v Liptovskom Hrádku som sazaèala uèi� angliètinu a francúz�tinu.Pokraèovala som na Univerzite Mateja Belav Banskej Bystrici, na Fakulte humanitnýchvied. S francúz�tinou som sa dostala na �tyritý�dne do Francúzska, do mesta Grenoblea neskôr na tri mesiace do francúzskehoBretónska, do mesta Rennes. Tam som sazdokonalila vo francúz�tine a nauèila sa, akosa nestrati� v cudzom kraji. Aj slovensképríslovie hovorí: �Za jazykom v�ade zájde��.Je to pravda, keï sa vie� dohovori�, ¾ah�iesa Ti �ije, nájde� si priate¾ov a skúsi� ve¾anového. Po vysokej �kole som zaèalapracova� ako uèite¾ka anglického jazyka naVojenskej akadémii v Liptovskom Mikulá�i.V rámci zahraniènej slu�obnej cesty somstrávila tri mesiace vo Vojenskom jazykovomin�titúte v meste San Antonio v Texase, vSpojených �tátoch amerických. O svojejskúsenosti zo �ivota v tejto krajine u� písalina�i rodáci Katka Ma¾atová a Vladko Palaj.Môj pobyt v USA bol ve¾mi dobre zorganizo-vaný. Nemusela som pracova�, ale ka�dýdeò som musela sedie� od 7:30 do 15:00 v�kole a pozorne poèúva�. Nav�tívila sommestá San Antonio, Dallas a Washington.Zároveò mi v�ak na pleciach le�ala ve¾kázodpovednos�, lebo moje vedomosti z an-gliètiny dôkladne ka�dý mesiac testovali.Musela som vzorne reprezentova� nielenseba, ale aj Slovensko. V in�titúte sa v�etkoriadilo prísnou vojenskou disciplínou. To mitie� pomohlo. Keï chce èlovek v �ivotenieèo dosiahnu�, nemô�e by� �bábovka�.Treba sa sna�i�, netreba sa bá� a po neús-pechu si oprá�i� kolená a pokraèova� ïalej.Ïakujem za túto príle�itos�, na ktorú budemcelý �ivot spomína�.
Pred dvomi rokmi som zaèala dia¾kovonav�tevova� postgraduálne �túdium odbor-ného prekladu z/do francúzskeho jazyka,opä� na Univerzite Mateja Bela v BanskejBystrici. Nedávno som toto �túdium úspe�-
ne ukonèila a stala som sa kvalifikovanouprekladate¾kou oficiálne pre francúzskyjazyk, ale venujem sa aj prekladu v anglic-kom jazyku. Pred rokom som sa rozhodlaskúsi� ��astie ako prekladate¾ka v Európskejúnii. Absolvovala som nieko¾ko konkurzovponúkaných cez internet. Keï�e záujemcovo prácu prekladate¾ov v Európskej únii jeve¾mi ve¾a a prija� mô�u len obmedzenémno�stvo, konkurzy sú nároèné. Po zaslaníprihlá�ky cez internet ma pozvali na ústnypohovor, ktorý prebiehal v angliètine, vofrancúz�tine a v slovenèine. Pohovor trvalcelú hodinu a jeho súèas�ou bola revízia aanalýza textu, ktorý niekto nie ve¾mi dobreprelo�il z francúz�tiny do slovenèiny. O dvatý�dne mi oznámili, �e ma zaradili medziúspe�ných kandidátov. ��astie mi prialo.Nebolo to v�ak len ��astie, ale aj pevná vô¾a,dlhoroèné skúsenosti a odvaha. V súèasnos-ti pracujem v Bratislave. Prekladám úradnédokumenty Európskej únie z angliètiny a zfrancúz�tiny do slovenèiny a naopak.
Prekladatelia sú v súèasnosti potrební,preto�e v�etky zákony EÚ a iné texty trebaprelo�i� do jazykov nových èlenských �tá-tov. ¼udia sa nemusia obraca� na orgányEÚ v angliètine alebo vo francúz�tine. Mô�us nimi komunikova� (predov�etkým písom-ne) vo svojom rodnom jazyku, teda v na�omprípade v slovenèine. Prekladatelia sú na to,aby umo�nili takúto komunikáciu. Mo�nosa v budúcnosti stanem prekladate¾kou vBruseli alebo v Luxemburgu. To závisí odponúk zo strany európskych in�titúcií a sa-mozrejme od mojich schopností. Konkurzna miesto prekladate¾a v Bruseli trvá aj celýrok a pozostáva z viacerých �vyluèovacích�kôl. Zamestnancov európskych in�titúciíväè�inou vyberá úrad EPSO (Európsky úradpre výber pracovníkov). Pracovné ponukya ïal�ie zaujímavé informácie o práciv európskych in�titúciách nájdete na interne-tovej adrese: http://europa.eu.int/epso/index_en.htm. Niekedy si zamestnancovvyberajú samotné in�titúcie, predov�etkýmpomocných a doèasných zamestnancov (napol roka a� na tri roky). Informácie o jedno-tlivých európskych in�titúciách a vo¾népracovné miesta nájdete na internetovejadrese: http://europa.eu.int/ . Okrem tohosa pracovné ponuky uverejòujú aj v domácejtlaèi. Pre ka�dé pracovné miesto je potrebnéminimálne stredo�kolské vzdelanie, ale vmnohých prípadoch sa vy�aduje vysoko-�kolské vzdelanie. Ako som u� spomínala,znalos� cudzích jazykov a práca s poèí-taèom sa automaticky vy�aduje.
S cudzími jazykmi som sa dostala dosveta, ve¾a som skúsila a te�ím sa, �e e�teve¾a skúsim. Mnohí z nás snívajú o kraji-nách, ktoré by radi nav�tívili, o mo�nostiach,
ktoré na Slovensku nie sú. Na�e staré mamyu� najrad�ej sedia na lavièke a rozprávajúsa so susedkami, ale pre nás a na�e deti jesvet otvorený. Mô�eme si splni� svoje sny.Tie v�ak neprídu za nami, my musíme ís�za nimi. Skúsme nepoznané ...a mo�noskvalitníme svoj �ivot a �ivot tých, na kto-rých nám zále�í.
Mgr. Darina Barto�ová
Darinka, ïakujeme Ti za krásne azároveò pre na�u mláde� podnetné my�lien-ky. Európa sa otvára pre nás v�etkých,hlavne pre mladých. Veríme, �e tentopríspevok sa stane urèitou výzvou k tomu,aby mladí ¾udia pochopili, aké potrebné adôle�ité je v súèasnosti uèi� sa a aktívneovláda� cudzie jazyky.
M. D.
Ako ich nepoznáme
NEBOJME SA NOVÝCH MO�NOSTÍ
JUBILANTI - DHZ
Výbor DHZ nezabudol na svojichèlenov, ktorí sa v júni 2004 do�ili�ivotných jubileí:
60 rokov - �tefan Vrbièan è. 450 rokov - Jaroslav Bartek è. 411
V mene výboru a OcÚ jubilantom bla-ho�eláme a do ïal�ích rokov imprajeme ve¾a zdravia a spokojnosti.
* * *Na návrh predsedníctva OV DPO vLipt. Mikulá�i, Prezídium DPO SRudelilo èlenovi OHZ �tefanovi Vrbi-èanovi èestný titul (medailu)Zaslú�ilý èlen Dobrovo¾nej po�iarnejochrany Slovenskej republiky. Je totá najväè�ia pocta, aká mô�e by� èlenoviv DPO udelená a myslíme si, �e mu zadlhoroèné a obetavé plnenie úloh DPOprávom patrí. �GRATULUJEME�Pri príle�itosti udelenia tohto vyzna-menania prispel OcÚ sponzorským da-rom vo vý�ke 1000,- Sk.
Poïakovanie: DHZ ïakuje RD v Lipt. Kokave za spon-zorský dar. RD poskytlo finanèné pros-triedky na nákup pracovných rovno�iat.Taktie� ïakuje Ing. Jaroslavovi Rúèkoviza sponzorský dar - èiapky, ktoré da-roval mu�om DHZ.
Jaroslav Majervelite¾ DHZ
KOKAVSKÉ AKTUALITY 2 5
Èo je Európska únia?Je to spoloèný názov pre tri integraèné
organizácie s rovnakou èlenskou základòoua so spoloènými ekonomickými a politickýmicie¾mi. Pojem Európska únia (EÚ) sa zaèalpou�íva� od 1. 11. 1993, keï vstúpila doplatnosti Zmluva o Európskej únii (Maas-trichtská zmluva). Nahradil dovtedy pou�í-vané oznaèenie Európske spoloèenstvá ( ES).Jednotlivé súèasti dne�nej Európskej únievznikli v predchádzajúcom období postupne,tak�e súèasná èlenská základòa, predstavujúca15 európskych �tátov, sa vytvárala v priebehucelého uplynulého polstoroèia. Tieto súèastidne�nej Európskej únie zaèali realizova� svojeciele na dvoch úrovniach: vo vz�ahoch medzièlenskými �tátmi (rozvíjali sa rozlièné formymakrointegrácie) a vo vz�ahoch medzipodnikate¾skými subjektami (rozvíjali sarozlièné formy mikrointegrácie).
In�titúcie EÚ:
Rada EÚJe hlavným rozhodovacím, normotvor-
ným orgánom. Zodpovedá za koordináciuekonomických politík èlenských krajín.Ka�dý �tát do nej deleguje jedného zástupcu.Zlo�enie sa v�ak mení v závislosti odcharakteru otázok, ktoré sa prerokúvajú. Toznamená, �e napr.: pri rokovaní o zahraniènejpolitike v nej zasadajú ministri zahranièiaèlenských krajín, pri rokovaní o po¾no-hospodárstve ministri po¾nohospodárstva, prirokovaní o doprave ministri dopravy atï.Prácu týchto �pecializovaných rád koordinujeRada zlo�ená z ministrov zahranièných vecí.Rada je v in�titucionálnom mechanizme EStým prvkom, ktorý vyjadruje národné záujmyèlenských krajín. Prijíma legislatívne opatrenia�tvorakého druhu: Nariadenia majú v�eobecnúplatnos� (platia pre v�etky �táty, pre neurèitýokruh jednotlivcov a mno�stvo bli��ieneurèených okolností), pre adresátov súzáväzné a aplikujú sa priamo, teda bez ïal�iehosprostredkovania èlenských �tátov. Direktívy(smernice) sú záväzné pre v�etky èlenské�táty, ktoré v�ak na rozdiel od nariadení majúmo�nos� zvoli� si spôsoby a metódy ich reali-zácie, ktoré pova�ujú za najvhodnej�ie. Roz-hodnutia sú reakciou na konkrétne príklady.Sú adresované jednému alebo viacerýmèlenským �tátom alebo jednotlivcom v èlen-ských �tátoch. Odporúèania (resp. názory,memorandá) nemajú záväzný charakter.Orientujú èlenský �tát (v obmedzenommno�stve prípadov podniky, jednotlivcov),ako v urèitej situácii postupova�.
Európska komisiaJe iniciatívnym, výkonným a správnym
orgánom ES. Je povinná dozera� na plneniezakladajúcich zmlúv ES, na realizáciunariadení a direktív vydaných Radou, pripresadzovaní týchto úloh sa mô�e obráti� naSúdny dvor. Ako orgán s výhradným právominiciatívy má mo�nos� intervenova� v ktorej-ko¾vek fáze legislatívneho procesu s cie¾omu¾ahèi� dohodu na pôde Rady, resp. medziRadou a Európskym parlamentom. Svojuvýkonnú právomoc uplatòuje tým, �e dbá narealizáciu rozhodnutí Rady. Dôle�ité sú jejprávomoci pri riadení spoloèných politík,napr.: v oblasti výskumu a technológie,rozvojovej pomoci atï. Európsky parlamentmô�e komisii dvojtretinovou väè�inou vy-slovi� nedôveru a tak ju prinúti� hromadnerezignova�. Zatia¾ sa tak e�te nestalo.
Európsky parlamentMá v in�titucionálnom mechanizme ES
poradnú a kontrolnú funkciu, na legislatív-nych právomociach sa podie¾a spoloène sRadou, a to pri príprave nariadení a direktív.Jednotný európsky akt schválil tzv. procedúruspolupráce (nahradila dovtedy uplatòované�vypoèutie Parlamentu), ktorá dáva Európ-skemu parlamentu väè�ie slovo vo viacerýchoblastiach politiky, najmä v oblasti pôsobeniajednotného trhu. Zakotvil procedúru dvoja-kého èítania na pôde Rady. Európsky parla-ment tak získal prvé skutoèné legislatívneprávomoci, aj keï koneèné slovo si naïalejudr�iava Rada.
Súdny dvorDozerá na to, aby normy vydávané
in�titúciami ES boli v súlade s obsahomzakladajúcich zmlúv. Ak o tom vznikajúpochybnosti, prípad mô�e Súdnemu dvorupredlo�i� buï jedna z in�titúcií, alebo èlenský�tát, prípadne obaja. Súdny dvor plní aj druhúvýznamnú funkciu. Na �iados� národnýchsúdov vydáva stanoviská (vyslovuje názory)týkajúce sa správnej interpretácie aleboplatnosti opatrení in�titúcií ES.
Dvor audítorovPlní tri úzko späté úlohy: kontroluje príjmy
ES, kontroluje opodstatnenos� a správnos�výdavkov, kontroluje správnos� riadeniafinanèných zále�itostí ES. Je teda akýmsinezávislým strá�com financií ES. Svojezávery zverejòuje vo výroèných správachvydávaných na konci ka�dého finanènéhoroku.
Európska radaJe orgánom, ktorého vznik si vynútila
prax èinnosti ES. Jeho zaèiatky siahajú do r.1961. I�lo spoèiatku o nepravidelné, neskôro pravidelné schôdzky (summity) najvy��íchpredstavite¾ov �tátov alebo vlád èlenskýchkrajín a ich ministrov zahranièia. Európskarada (v Rímskej zmluve o nej v súvislosti sin�titucionálnym mechanizmom ES nie súzmienky) sa formalizovala a� Jednotnýmeurópskym aktom roku 1986, odvtedy saschádza aspoò dva razy roène. Na jej pôdesa prezentujú dôle�ité politické iniciatívy aimpulzy, ktoré potom realizuje Rada aKomisia, posudzujú sa k¾úèové problémyvývoja ES. Európska rada sa stala miestom,na ktorom sa rie�ia kontroverzné otázky,ktoré blokujú èinnos� Rady. Zaoberá sa ajaktuálnymi medzinárodnými otázkami,prièom sa vyu�íva mechanizmus európskejpolitickej spolupráce (European PoliticalCooperation - EPC) umo�òujúci zjednocova�diplomatické postoje a zaujíma� spoloènéstanoviská. K �iestim hlavným in�titúciám ESpristupujú e�te dve in�titúcie konzultatívnehocharakteru. Prvou z nich je Hospodársky asociálny výbor, ktorého 189 èlenov zastupujerozlièné sektory hospodárskeho a sociálneho�ivota èlenských krajín. Jeho aktivita sa týkazále�itostí vz�ahujúcich sa k èinnosti EHS aEURATOMu. Rada a Komisia musiakonzultova� s Hospodárskym a sociálnymvýborom e�te skôr, ako prijmú rozhodnutiao znaènom poète rie�ených problémov. Výborv�ak mô�e zverejòova� svoje názory narozlièné otázky aj z vlastnej iniciatívy. Druhouin�titúciou, ktorá sa v�ak na rozdiel od vy��ieuvedenej zaoberá zále�itos�ami Montánnejúnie, je Konzultatívny výbor. Jeho 96 èlenovreprezentuje výrobcov, robotníkov, spotrebi-te¾ov a dealerov montánnych odvetví. Ko-misia je povinná pred prijatím svojich rozhod-nutí v �irokej �kále prípadov konzultova� sKonzultatívnym výborom, ktorý v�ak mô�esám zvlastnej iniciatívy vyslovova� svojepostoje. Obidva konzultatívne orgány vytvá-rajú priestor na zapojenie rozlièných záujmo-vých skupín (pressure grops) do rozhodo-vacieho procesu v rámci in�titucionálnehomechanizmu ES.
Pokraèovanie v ïal�om èísle.
spracovala: E. Slivkovápou�itá publikácia:
Európska únia � brána do 3. tisícroèia,autor: Draho� �ibl
Európska únia - na�a brána do 3. tisícroèia
KOKAVSKÉ AKTUALITY 26
Èlovek a oheò, obec a hasièskázbrojnica, hasièi a sv. Florián
- to sú slovné spojenia, ktorépatria k sebe. Práve rok 2004 jerokom sv. Floriána, v ktorom sipripomíname 1700. výroèie jehoumuèenia. Pri tejto príle�itostizorganizovala 7. mája 2004 OR
HaZZ a OV DPO v Lipt. Mikulá�i prvékolo hasièskej ligy. Sú�a�ili sme v dvochkategóriách � mu�i a �eny. Dru�stvo mu�ovsa umiestnilo v disciplíne po�iarny útokna 7. mieste a �eny na 2. mieste.
23. 5. 2004 sa ná� DHZ zúèastnilobvodového kola previerky pripravenostivo Vavri�ove. V disciplínach: odborno-teo-retická príprava, �tafeta 8 x 50 m a po�iar-ny útok sú�a�ilo zase dru�stvo mu�ov i�ien. Mu�i sa umiestnili v disciplíne po�iar-ny útok na 1. mieste, celkove boli �tvrtí.�eny obsadili celkove 1. miesto v sú�a�i.
Zaèiatkom mája sa novovzniknutý 12èlenný kolektív mladých 8 a� 16 roènýchchlapcov zapojil do sú�a�í celo�tátnej hry�Plameò�. Vedúcim je p. Ervín Barto�.Pomáha mu �tefan Jurèo. 5. 6. 2004 sakolektív mladých po�iarnikov prvýkrátzúèastnil celookresnej hry �Plameò�. Sú-�a�iaci dosiahli neuverite¾ný výsledok. Zcelkového poètu 18-tich po�iarnych dru�-stiev sa na�i mladí po�iarnici umiestnili na4. mieste. Sú�a�ili v týchto disciplínach:odborná teoretická príprava, po�iarny útokCTIF, �tafetový beh na 400 m s preká�kamia po�iarny útok s vodou.
Na záver sa chcem v�etkým sú�a�iacimpoïakova� za vzornú reprezentáciu na�ejobce.
Dobrovo¾nýhasièský zbor
� Na�i mladí hasièi po sú�a�i,z¾ava hore: Martin Mudroò, Tomá� Tarage¾,Peter Petrík,
stojaci z¾ava: Ervín Barto� - vedúci, DanielSlabej, Matej Fronko, Ivan Mudroò, Ján Duri�,Pavel Vaòoch, �tefan Jurèo,
v podrepe: Luká� Tarage¾, Luká� Kacvinský,Michal Porubän
Èinnos� Jednoty dôchodcovv Liptovskej Kokave
Na�a èinnos� spoèíva v tom, �e si v�dynájdeme èas pre spoluobèanov � dôchodcovv na�ej obci, ktorých nav�tevujeme a pote-�ujeme nielen slovami, ale aj malou pozor-nos�ou. Sú to nasledovní dôchodcovia: Milo�Porubän, Irena Vrbièanová, Zuzana Fronková,�elmíra Barteková, �elmíra Cholvadová, �ofiaPozorová, Mária Harmanová a Ján Cholvad.
Dòa 20. 6. 2004 sme zorganizovali pose-denie pri gulá�i na miestnom ihrisku, kdesme pozvali aj miestnych obyvate¾ov. K dobrejatmosfére prispeli na�e èlenky krásnym spe-vom. S touto akciou boli èlenovia ve¾mi spo-kojní. Zároveò sme zablaho�elali na�im èle-nom k 65. a 75. narodeninám: RudolfoviAmbrózovi, Margite Porubänovej, EleneBarto�ovej a Ladislavovi Porubänovi.
�ite dlho e�te medzi nami, nech Vám zniepieseò � �ivio
za Jednotu dôchodcov v L. Kokave
Eva Porubänová
Strediskoopatrovate¾skej slu�by
Vá�ení obèania!U� devä� rokov pôsobí SOS SÈK v priesto-
roch polikliniky (2. poschodie) v Lipt. Hrádku.Pracujem tu ako jeho vedúca. Zároveò somèlenkou Miestneho spolku SÈK v Lipt. Koka-ve. Redakèná rada Kokavských aktualít mapo�iadala, aby som Vás poinformovala o situá-cii v na�om zariadení.
Sme ne�tátne sociálne zariadenie ÈK,èiastoène dotované �SK. Keby nás finanènenepodporovali sponzori, museli by sme na�ezariadenie zatvori�. Vïaka nim �ijeme � lep�iepovedané pre�ívame z roka na rok.
Medzi na�ich hlavných sponzorov patrí ajObecný úrad, Urbariát a Ev. a. v. cirkevnýzbor v Lipt. Kokave. Chcela by som sa impoïakova� v mene starých, opustených ¾udí,ktorí sú odkázaní na pomoc iných. Medzisponzorov patria aj obèania na�ej obce, ktorívyu�ili alebo vyu�ívajú na�u pomoc a opateru.
Ïakujeme aj sponzorom �kokavcom�, ktorísa sami k nám priznávajú, spolucítia s nami, bapriam nám ponúkajú svoju pomoc. Medziviacnásobných �vzorných� sponzorov patriaKelcom a. s. Lipt. Mikulá�, firma Mars s. r. o.Ing. ¼ubomír Rúèka a stavebná firma Ing. Jaro-slav Rúèka.
V súèasnom období je ve¾mi �a�ké získa-va� sponzorov, a preto sme niekedy smutní,keï poèujeme ako niektorí ¾udia doslova �frflú�.Finanèné prostriedky sú riadne zaevidovanéa slú�ia na chod zariadenia. Neslú�ia pracov-níèkam SOS. Takéto ohlasy sme poèuli povyhlásení ofery v evan. a. v. kostole v Lipt.Kokave, keï sme po�iadali o finanènú podporuná�ho zariadenia. Èlovek nevie, èo ho èaká vstarobe. Mô�e sa sta�, �e aj my budeme v bu-dúcnosti potrebova� takéto zariadenie pre sebaalebo svojich blízkych.
E�te raz �ïakujem!� Elena Oravcová
vedúca SOS SÈK
J U B I L A N T I
Vmesiacoch apríl, máj a jún 2004 sa do�ilivýznamných �ivotných jubileí títo naobèania:60 rokov - Ivan Porubän (è. 306)
�tefan Vrbièan (è. 4)65 rokov - Bla�ena Gajdo�ová (è. 258)
Margita Porubänová (è. 90)70 rokov - �elmíra Jurèová (è. 408)75 rokov - Elena Barto�ová (è. 282)
Mária Fronková (è. 110)Emília Fronková (è. 286)O¾ga Oravcová (è. 235)Margita Palajová (è. 140)Ladislav Porubän (è. 371)Emília Rúèková (è. 21)Mária �uòavcová (è. 417)
80 rokov - Emília �i�ková (è. 356)Daniel Oravec (è. 200)
94 rokov - Irena Vrbièanová (è. 277)- najstar�ia obèianka obce
V�etkým jubilantom blaho�eláme a doïal�ích rokov im prajeme ve¾a zdravia aspokojnosti.
Obecné zastupite¾stvo
�tatistika za obdobie január � jún 2004
Za uvedené obdobie sa narodili 3 deti:
Samuel Oravec (è. 416)Tereza Oravcová (è. 418) Adam �uòavec (è. 270)
Vitaj nám a nech ti rastieka�dým dníèkom ¾udské ��astie...
Za uvedené obdobie zomreli 11 obèania:
Matej Petrík (è. 6)Emília Palajová (è. 57)Martin �uòavec (è. 259)Emília Jurèová (è. 403)Zuzana Cholvadová (è. 157)Martin Klauèo (è. 149)Milo� Ulièný (è. 65)Mária Klauèová (è. 149)�elmíra Cholvadová (è. 377)�ofia Jurèová (è. 78)Bo�ena Duri�ová (è. 70)
Vsmrti sme v�etci rovnakí,keï si nás sebou berie,keï ako ¾ahký obláèikodpláva utrpenie...
KOKAVSKÉ AKTUALITY 2 7
Vo¾by a referendum
V apríli sa konali vo¾by prezidenta SR a referendum. V júni prebehli vo¾by do Európ-skeho parlamentu. V obci Lipt. Kokava boli nasledovné výsledky:Referendum 2004- poèet oprávnených obèanov zapísaných
do zoznamu na hlasovanie - 887- poèet oprávnených obèanov,
ktorým sa vydali hlasovacie lístky - 456- poèet odovzdaných hlasovacích
lístkov - 456- poèet odovzdaných platných
hlasovacích lístkov - 454- poèet odovzdaných neplatných
hlasovacích lístkov - 2Referendum za predèasné vo¾by- poèet hlasov za �ÁNO� - 396- poèet hlasov za �NIE� - 58Vo¾by prezidenta SR prvé kolo- poèet oprávnených volièov
zapísaných do zoznamu - 885- poèet oprávnených volièov,
ktorým boli vydané obálky - 499
- poèet odovzdaných obálok - 499- poèet platných hlasov
odovzdaných pre v�etkýchkandidátov - 493
Do druhého kola postúpili dvajakandidáti:Meèiar Vladimír, JUDr., Dr. h. c. - 186 hlasovGa�paroviè Ivan, Doc., JUDr., CSc.- 177hlasovVo¾by prezidenta SR druhé kolo- poèet oprávnených volièov
zapísaných do zoznamu - 889- poèet oprávnených volièov,
ktorým boli vydané obálky - 462- poèet odovzdaných obálok - 462- poèet platných hlasov
odovzdaných pre v�etkýchkandidátov - 461
V druhom kole najviac hlasov získalGa�paroviè Ivan, Doc., JUDr., CSc.,- 257hlasovVo¾by do Európskeho parlamentu- celkový poèet osôb vo volebnom
okrsku zapísaných do zoznamuvolièov - 890
- poèet volièov, ktorým bolivydané obálky - 104
� Èlenovia volebnej komisie poèas sèítania hlasovvolieb prezidenta SR, z¾ava: Milan Oravec, MartaDuri�ová, Drahoslava Duri�ová a Ivana Ulièná
- poèet odovzdaných obálok - 104- poèet platných odovzdaných
hlasov spolu - 104Poradie bolo nasledovné:Slovenská demokratickáa kres�anská únia - 30 hlasovSMER - 24 hlasov¼udová strana - Hnutieza demokratické Slovensko - 21 hlasov
spracovala: E. Slivková
�kolské okienko
Ani sme sa nenazdali a u� je tu koniec�kolského roka 2003/4. Z fotografie sa nanás usmieva 27 ��astných detí te�iacich sana prázdniny. Jún bol pre niektoré z nich�a�kým mesiacom. Bol to mesiac plnýpísomných prác, ústnych odpovedí, ale ajprijímacích skú�ok (pre �tvrtákov). V tomto�kolskom roku konèí 4. roèník �es� �iakov. Súto: Ma�ko Barto�,Mirko Homola, JurkoMudroò, Luká� Tara-ge¾, Zdenka Vrbièa-nová a Radko Zubèek.Jeden �iak zlo�ilúspe�ne testy z M aSJ (4. miesto) a bol pri-jatý na 8 � roèné Gym-názium v Lipt. Hrád-ku. Dvaja �iaci budúnav�tevova� matema-tickú triedu v Z� Hrad-ná Lipt. Hrádok. Sa-mozrejme tie� poúspe�nom absol-vovaní testu z mate-matiky. Ostatní �iaci budú z rozhodnutiarodièov zaradení do klasickej triedy Z� naHradnej ulici. �kola � to nie sú len písomky,domáce úlohy a odpovede. Taká �kola bybola pre na�ich �iakov nezaujímavá. Akéaktivity spestrili na�u výchovno-vzdelávaciuèinnos� za posledný �tvr�rok?Apríl:
V tomto mesiaci sme pozvali do na�ej�koly MUDr. Benkovú - pracovníèku Re-gionálneho úradu národnej podpory zdraviav Liptovskom Mikulá�i. Pracovala poèasvyuèovacej hodiny priamo so �iakmi. Jejaktivity boli zamerané na správne dr�anie telaa správne sedenie v lavici so vzpriamenouchrbticou. V podveèerných hodinách pred-
niesla rodièom �iakov Z� i M� predná�ku natému �Správna vý�iva detí mlad�ieho �kol-ského veku�.Máj:
V máji sme pripravili spolu s pani uèite¾-kami M� slávnostnú akadémiu pri príle�i-tosti Dòa matiek. Preplnená sála kultúrnehodomu ocenila hodnotný program �iakov Z� idetí M� ve¾kým potleskom. V rámci environ-mentálnej výchovy sme sa zamerali na tému�Odpad a jeho recyklácia�. �iakom smepripravili ve¾mi zaujímavý �kolský výlet.
Nav�tívili smedivadlo J. Zábor-ského vo Zvo-lene � muzikálo-vé predstavenie�Princ a Popo-lu�ka�. V Ban-skej Bystrici si�iaci prezreli pa-mätník SNP a jejhistorické cen-trum.Jún:
1. júna � naMDD �iaci �por-tovali a sú�a�ili.�iaci 3. a 4. roè-
níka absolvovali plavecký kurz pod vedenímp. uè. V. Barto�ovej. 18. júna sme privítali naJuniálese najmlad�ích kokavských hasièov,ktorí predviedli na�im �iakom po�iarny útok.24. 6. boli �tvrtáci s p. uè. Díkovou na túre voVysokých Tatrách. V Mengu�ovskej doline �pri Popradskom plese obdivovali krásu na�ichve¾hôr. V celo�kolskej sú�a�i Najlep�í envi-ronmentalista �koly boli najúspe�nej�íMa�ko Barto�, Radko Zubèek a DominikaFarková. Predposledný deò �kolského rokaboli �iaci na sala�i, kde im baèa porozprávalo svojej práci a práci valachov. 30. júna rozdalipani uèite¾ky �iakom vysvedèenia a za�elaliim krásne prázdniny plné slneèných dní azá�itkov. M. D.
Zo �ivota detí M�
Poèas jarných mesiacov sme za-znamenali nielen zmeny v prírode, ale ajzmeny v na�ej �kolskej záhrade. Záslu-hou verejnoprospe�ných prác o�ilapestrofarebnými preliezaèkami i opra-venými hojdaèkami a kolotoèom. Druhúmájovú nede¾u sme pozdravili mamièkyveselými pesnièkami, básnièkami ahrami. Na MDD sme pripravili pre detidopoludnie plné hier a sú�a�í. I keï sapoèasie nevydarilo, nálada bola výbornáaj v telocvièni. Záver roka patril �porto-vým sú�a�iam � rozlúèka s pred�ko-lákmi. V júli bude M� v prevádzke.V auguste naèerpáme v�etci ve¾a síl,aby sme sa 2. septembra opä� stretli.
I. Janeková, uè. M�
� Janette Petríková, Al�beta Duri�ová a DagmarGajdo�ová pri obnove detského ihriska
KOKAVSKÉ AKTUALITY 28
Ve¾kodu�ný sviatok:
Tak ako ka�dý rok, tak aj tohtoroku na sviatok �Ducha� zachovaliregrúti dlhoroènú tradíciu sadeniamájov. 26. júna sa mláde� stretla pripálení �Jánskych ohòov.�
Dòa 21. 4. 2004 sa regrúti (1985) zúèastnili odvodu brancov v Liptov-skom Mikulá�i.
r. r.
Preto�e kokavskí �iaci nav�tevujúdruhý stupeò základnej �koly vLiptovskom Hrádku, predstavujemeVám jednu zo �kôl, ktorú si mô�uvybra�.
�kola flexibilne a kreatívne pristupujek vyuèovaniu, a tak sa v jednotlivých triedach �koly vyuèuje pod¾a rôznych va-riantov uèebného plánu: jednak sú tojazykové triedy s vyuèovaním anglického,nemeckého, francúzskeho a ruského jazyka,jednak �portové triedy so zameraním navolejbal, be�ecké ly�ovanie a biatlon, jednakklasické triedy s mo�nos�ou vyuèby infor-matiky. Tak�e na�a �kola ponúka nasledovnémo�nosti:
- vyuèovanie cudzích jazykov od1. roèníka pod¾a výberu (anglický, ne-mecký, francúzsky, ruský) s mo�nos�oupribra� na II. stupni ïal�í cudzí jazyk
- od 5. roèníka �portové triedyso zameraním na be�ecké ly�ovanie, biatlona volejbal
- nepovinné predmety: pohy-bová príprava, nábo�enská výchova, prácas poèítaèom, ruský jazyk, cvièenia zo slo-venského jazyka a matematiky, starostlivos�o zdravie
Základná �kola na Ul. J. D. Matejoviev Liptovskom Hrádkuè. tel.: 044-5222568
- vyu�itie internetu na vyuèo-vacích hodinách, práca s internetom vpopoludòaj�ích hodinách pre �iakov arodièov
- krú�ková èinnos�: práca spoèítaèom, spevácky, stolnotenisový,basketbalový, prírodovedný, literárno-dramatický, zdravotnícky, po�iarnický,krú�ky cudzích jazykov, krú�ok �ikovnýchrúk (varenie a �itie)
- náv�teva �KD s prevádzkou od6.00 � 16.30 hod.
- stravovanie v �J
- vyu�ívanie telocviène v mimovyuèovacom èase
- úèas� na �portovo-náuènýchexkurziách doma i v zahranièí
- relaxácia v oddychových kú-tikoch areálu �koly
Mgr. O¾ga Konùpkováriadite¾ka Z�
Promócia . . .
. . . znamená koniec bezstarostných�tudentských èias,ktoré sa stanú krásnymispomienkami ...Je to v�ak aj úspe�ný �tartdo �ivotaa zaèiatok nových mo�ností . . .
Tento rok ukonèili �túdium na vysokej�kole a boli slávnostne promovaní:Mgr. Mária Barteková� Univerzita M. Bela Banská Bystrica,Pedagogická fakulta
Mgr. Vladimír Palaj� Univerzita J.A. Komenského vBratislave, Matematicko-fyzikálna fakulta
Mgr. Marika �uòavcová� Filozofická fakulta PU v Pre�ove,Nemecký jazyk a literatúra
Ing. Magdaléna Lizúchová� �ilinská univerzita, Stavebná fakulta
PhDr. Lucia Fronková� VA SNP Demänová, Fakulta pozemnéhovojska v odbore andragogika
Na Va�e zdravie sa dnes pije,do lesklých pohárov �ampus sa leje.Bublinky �umia, zvonia poháre,rados� a úsmevy sadajú na tváre.
V�etko najlep�ie !
redakèná rada
Vyhodnotenie logickej hádankyz Kokavských aktualít è. 1/2004:
Otázka: �Ktorý z nich chová ryby?�Správna odpoveï: �Nemec�
Z 32 správnych odpovedí doruèených naOcÚ vylosoval pán starosta výherkyòu:
Zuzanu Fronkovú è. d. 305.
Srdeène jej blaho�eláme.Výhru v hodnote 200,-Sk si mô�e
vyzdvihnú� na OcÚ.
Poïakovanie
Srdeène ïakujeme:Ing. Pavlovi Vrbièanovi
za sponzorský osobný dar -digitálny fotoaparát (CANON).
Veríme, �e sa tým zlep�íkvalita a grafická úprava na�ich novín.
* * *Ing. Jaroslavovi Rúèkovi
za finanèný sponzorský dar pre TJ Dru�stevník Liptovská
Kokava. r. r.
KOKAVSKÉ AKTUALITY 2 9
Grilované bravèové kolienkaPre 4 osoby: 2 ks stredne ve¾ké neúdenébravèové kolienka, vegeta, olej, horèica,cesnak, so¾, grilovacie korenie, mletáèervená paprika, 1 chilli paprièka
Bravèové kolienka obvaríme vo vode, doktorej sme pridali vegetu asi 1 hodinu.Kolienka vyberieme a vykostíme, nakrájamena porcie. Naporcované kolienka ukladámena rozpálený gril agrilujeme za stálehoobracania asi 20 mi-nút, z ka�dej strany.Poèas grilovania po-tierame marinádou,ktorú sme si pripraviliz oleja, horèice, ces-naku, soli, grilova-
Ve¾konoènýstolnotenisový turnaj
Kokavskí priaznivcistolného tenisu uspo-riadali 11. 4. 2004tradièný stolnoteniso-vý turnaj o �Pohár
starostu obce�.Po prezentácii a privítaní sú�a�iacich
v sále kultúrneho domu sa zaèala sú�a�v troch kategóriách.V kategórii chlapcov do 15 rokov saprezentovali: Luká� Blahút, Rado Majzlík, Ivan Mudroò,Miro Chovan a Tomá� Gajdo�. V kategórii�ien sú�a�ili: Alena Ondrá�ová, ZuzanaPorubänová, Romana Kubicová, MichaelaDíková, Mária Díková a Diana Mitrengová.Tretiu najpoèetnej�iu kategóriu mu�ovozdobila svojou úèas�ou (na vlastnú �ia-dos�) najlep�ia stolnotenisová hráèka Lipt.Kokavy � Katka Ondrá�ová.Ostatní sú�a�iaci:Ján Majzlík, Milan �uòavec st., Milan�uòavec ml., ¼ubo Ondrá�, Pa�o Kubica,Ivan Porubän, Du�an Klauèo, Igor Mitren-ga, Milan Stolár, Ivan Blahút, Milo� Jurèoml. a p. Hudák.Výsledky turnaja:Chlapci:1. miesto � Radko Majzlík2. miesto � Luká� Blahút3. miesto � Ivan Mudroò�eny: 1. miesto � Michaela Díková2. miesto � Alena Ondrá�ová3. miesto � Diana Mitrengová
�PORT
Futbalový oddielPo zimnej príprave, ktorá bola tentokrátzameraná viac na technickú stránku akona silu a zdatnos�, sme v�etci oèakávali sakými výsledkami a hrou prídu na�emu�stvá do odvetnej jarnej èasti sú�a�e.
Mu�stvo �iakov skonèilo po jeseni nadruhom mieste a ich cie¾ do jari bol jasný.Nevynecha� ani jeden zápas, skvalitòova�svoj herný prejav a konèi� sú�a� na prvommieste. Predpoklady na toto umiestneniechlapci mali. Sú tu dva silné roèníky �roèník 89 a 90 a ich chu� trénova�znamenala, �e tento cie¾ bol splnený a bezjedinej prehry. Mu�stvo �iakov vyhralo o 1bod pred chlapcami z Východnej. V tomtodru�stve poèas celej sú�a�e nenastal �iadenväè�í problém. Dobrú prácu tu odviedlocelé dru�stvo, pod vedením trénera LiboraPorubäna. Tak do kabíny �iakov pribu-dol pohár, ktorý pri ich ïal�om pôsobenínemusí by� posledný. Poïakovanie zavzornú reprezentáciu ná�ho klubu ako ajna�ej obce patrí v�etkým chlapcom.
Dorast hrá okresnú sú�a� a v jesennejèasti nazbieral 15 bodov, èo znamenáumiestnenie v dolnej polovici tabu¾ky. Vtejto sú�a�i pôsobia u� hráèi, ktorí pra-videlne nastupujú v sú�a�i seniorov. Sú�a�u� má urèitú kvalitu. Na�i chlapci vstúpilido jarnej èasti impozantne. Prvé zápasyvyhrali a umiestnili sa v prvej polovicitabu¾ky. U� v polovici jarnej èasti mu�stvodorastu mohlo hra� bez obáv o vypadnutie.Dorast hrá rovnakým systémom akodospelí. Tento systém priná�a úspechy aznamená lep�í prechod do kategórie dospe-lých, v ktorej u� nieko¾ko dorastencovpravidelne nastupovalo a patrilo k oporámdru�stva dospelých. Skutoènos�, �e
Nieèo pre gazdinkycieho korenia, papriky a chilli paprièky.Podávame so �alátom z èervenej a bielejkapusty a zemiakovým chlebom.
�alát z èervenej a bielej kapustyPre 4 osoby:250 g èervenej kapusty, 250 g bielejkapusty, 150 g oravskej slaniny, 1 ly�icaoleja, so¾
Dresing:1 ly�ica mletej rasce, 200 g sladkej smotany,1 ly�ica horèice, ocot, cukor, so¾.Kapustu nakrájame na jemné prú�ky asparíme horúcou vodou (asi 2 min). Voduzlejeme, kapustu dáme do misy, pridámeopeèenú do chrumkava a na prú�kypokrájanú slaninu. Zalejeme dresingom,ktorý si pripravíme zmixovaním smotany,horèice, rasce, octu, cukru a soli.
Eva Schlégerová, vedúca �J
Mu�i: 1. miesto � Katarína Ondrá�ová2. miesto � Ivan Blahút3. miesto � ¼ubo Ondrá�
Ve¾ká vïaka patrí Obecnému úraduv Liptovskej Kokave (ceny) a organi-zátorom turnaja p. Tomá�ovi Kubicovi,Jankovi Majzlíkovi a Vierke Rúèkovej.Veríme, �e sa priaznivci tohto krásneho�portu stretnú aj o rok.
M. D.
� Mu�stvo �iakov s pohárom za 1. miesto, brankár Rado Majzlík a Samo �ramkov podrepe z¾ava: Jano Duri�, Mi�o Fronko, Martin Vrbièan, Mi�o Ambróz, Erik Majzlík, Pe�o a MartinHapèovci, ¼ubo Krajèí, Jaro Krajèí,vzadu z¾ava: Libor Porubän � tréner, Tomá� Paukovèek, Marcel Porubän, Jaro Vrbièan, Juro �uòavec,Martin Strnisko, Tomá� Gajdo�,Tomá� Jurèo, Laco Jurèo � vedúci mu�stva
KOKAVSKÉ AKTUALITY 210
dorastenecký vek je vo futbale najproble-matickej�í, potvrdil fakt, �e niektorí ne-nastupovali a nepripravovali sa v�dy zodpo-vedne na svoje zápasy èi tréningy. Väè�inaz nich doplnená star�ími �iakmi hrala dobrýa rýchly futbal. Keï�e skoro celé mu�stvoostáva nezmenené, dorastenci by nemalima� problém ani v nasledujúcom roèníkuich sú�a�e. V�etko v�ak bude závisie� odich prístupu k futbalovým povinnostiam achuti ukáza� svoje futbalové umenie. Je tunieko¾ko talentovaných hráèov, od ktorýchzávisí ïal�ia futbalová budúcnos� na�ejobce. V�etkým veríme a budeme ich ajnaïalej v èinnosti podporova�.
Mu�ov po piatom mieste v jeseni èakala�a��ia druhá jarná èas� z dôvodu hor�iehovylosovania. Prípravné zápasy ukazovalicelkom dobrý herný prejav. H¾adala saoptimálna zostava. Hneï prvý zápas potvrdildobrú formu a ví�azstvo 3 : 0 v PavèinejLehote ukázalo na�e ïal�ie napredovanie.Dobrými výsledkami sme sa z piatehomiesta prepracovali na tretie miesto.Tréningová aj herná disciplína bola nacelkom dobrej úrovni. Mu�stvo sa stálerozohrávalo, èo je proces dlhodobej�í.Niektorí sa u� pasovali do role postu-pujúceho. �ia¾ ukázalo sa, �e v najdôle�i-
� Tréner Jaroslav Pozor s vedúcim mu�stvaMiroslavom Porubänom pri urèovaní taktiky preddruhým polèasom vo ví�aznom zápase 4:0v Jakubovanoch
Kokavské aktuality vydáva obec Liptovská Kokava, Stará ul. è. 390, è. tel. 5297 100. Redakèná rada: Mgr. M. Díková,Ing. J. Porubän, E. Slivková, Z. Vrbièanová Fotografie: A. Porubän. Tlaè: TYPORESS s. r. o., Ul. J. �uffu 5, Liptovský Mikulá�.Vychádzajú ka�dé tri mesiace. Povolené: OÚ v Liptovskom Mikulá�i 05/1999.
tej�ích zápasoch smenenastupovali v naj-silnej�ej zostave preneodôvodnené absencieniektorých hráèov. Aj vtejto sú�a�i sa o prvémiesto musí hra� maxi-málne zodpovedne, èosa väè�ine hráèom da-rilo a viackrát nás po-te�ili dobrými výkonmi.Ako kolektív nás anitoto mu�stvo neskla-malo, do poslednýchchví¾ naháòalo strach vedúcej dvojicebojujúcej o postup. Èo sa týka na�ej hry,sna�ili sme sa o technickú hru, ktorá bolapre Liptovskú Kokavu v�dy príznaèná.
Mu�stvo je zlo�ené zo star�ích hráèov,ktorí svoje skúsenosti dokázali uplatni� ajna ihrisku a ukázali tým mlad�ím aj mladýmvz�ahy k futbalu. Mlad�í im denne se-kundovali a vytvorilo sa dru�stvo s do-brým aj perspektívnym základom.
Tretie miesto po prihlasení sa do sú�a�eje úspechom pre nás v�etkých. No lenpoctivá práca s mláde�ou a dobrý prístupv�etkých mô�e udr�a� dlhodobej�iu kvalituná�ho futbalu. Príkladom v tréningoch,ako aj v zápasoch, okrem iných je ¼ubo
Porubän, ktorý ukázal ako sa dá dopra-cova� k dobrým výkonom a by� tak oporoufutbalového kolektívu.
Výbor futbalu v spolupráci s obcouvytvoril pre ná� futbal výborné podmienky,ktoré nám mô�u závidie� aj iné kluby. VýborFO vyzýva v�etkých k spolupráci a fanú-�ikom, ktorí nás chodili povzbudzova�,ïakujeme za podporu.
Jaroslav Pozor
Preskú�anie signálu varovaniaCivilnej ochrany:V dòoch 9. 7. 2004, 13. 8. 2004, 10. 9.2004, 8. 10. 2004, 12. 11. 2004 o 12,00hod. sa bude kona� preskú�anie varovacejsiete - sirény civilnej ochrany 2 minútovýmsignálom.
Zmena otváracích hodín �Po�taLiptovská Kokava�
Pondelok: 7,15 � 11,15 hod. otvorené
11,15 � 12,15 hod. zatvorené 12,15 � 14,00 hod. otvorené
Utorok: 7,15 � 11,15 hod. otvorené
11,15 � 12,15 hod zatvorené 12,15 � 14,00 hod. otvorené
Streda: 7,15 � 11,15 hod. otvorené
11,15 � 12,15 hod. zatvorené 12,15 � 16,30 hod. otvorené
�tvrtok: 7,15 � 11,15 hod. otvorené
11,15 � 12,15 hod.zatvorené 12,15 � 14,00 hod.otvorené
Piatok: 7,15 � 11,15 hod. otvorené
11,15 � 12,15 hod.zatvorené 12,15 � 14,00 hod.otvorené
Autobusové spoje:
�iadame obèanov, aby svoje pripomienkyna autobusové spoje podávali na Obecnýúrad Liptovská Kokava do 27. 8. 2004,preto�e sa posunul termín zmeny cestov-ného poriadku na obdobie 2004 � 2005,ktorý vstúpi do platnosti 12. 12. 2004.
Zákaz sypania odpadu:
Obecný úrad v Liptovskej Kokaveopätovne zakazuje vysýpanie aké-hoko¾vek odpadu v lokalite k.ú.Slatviná. Obèania, ktorí poru�ia tentozákaz, budú potrestaní pokutou vový�ke 1 000,- Sk. Zamestnanci OcÚprekontrolujú stav zberných nádob nakomunálny odpad v ka�dom dome.Ka�dá domácnos� by mala ma� aspoòjednu zbernú nádobu. Mô�ete si ichzakúpi� na OcÚ v Liptovskej Kokave.
OZNAMY:
UNION pois�ovòa a.s.Part of the Eureko Group
Union pois�ovòa, a.s. univerzálnapois�ovòa s komplexnou ponukou �ivotných
aj ne�ivotných poistení Vám ponúkakvalitné pois�ovacie produkty
prostredníctvom rodinných poistnýchporadcov, ktorí Vám vypracujú poistenie pod¾a
Va�ich potrieb.
�IVOTNÉ POISTENIE
Výhodou uzatvorenia �ivotného poisteniaje z¾ava na cestovnom poistení a výhodná
garantovaná úroková miera.
Kontakt: Belopotockého 2,03101 Liptovský Mikulá�
tel. èíslo: 044/5514314, 0903-539450,0908-799126