Vyehodla t r i w a y do ty 2dha i V utorok, Štvrtok a soboto. Haialatní cena pw nakésko-Ghonko a* celý rok 16 k., na pol roka 8 k.;

am ítvrť roka t i . , m meniac 1 k. 60 h.

De eadxoMmska: 4* Nemecka 16 mariek, Euska t nibíov, Ameriky 4 doll. 75 c, —Utne cndzozemáko 24 franky.

nesplatná e t u aa s o b o t í i a j i i e é l a l a J*:

pre Kakúgko-Uaorako raise 4 kor., pre Nemecko 4 Mrk*,

jäugko t rab., Ameriku 1 d. 8» e. ostatne cadsoiemtiko C h.

Jednotlivé äsU predávaj* aa f po 10 h., pÄtou IS k

Redakcia, administrácia a expedícia v Turčianskom Sv. Martine. Ročník XLV. Štvrtok, 24. decembra 1914. Číslo 151. (52.)

VIANOCE. 1 9 1 4 .

reč z mysle všetko, čo ná8 obkľučuje, "saom dlávi, hurtom Taká, krvou straší, pred rozmýšľania, obavy i čáky, zlosť násilenstvá, tma nevole desná, žial nad prešlostou, úžas budúcnosti a ľútosť srdcolomná nad ztrátami! Vymaňme dušu, osvobodcae srdce, prenesme mysle, odputnajme city od prachu zeme, od starostí denných, od hrozných špatností a ničomností, no i od činov veľkodušných, chrabrých, od mrakov pekla i od jasu nebies! Nájdime zónu tichú, nevzbúrenú, punkt jasný odpočinku, umilenia, pokoja duše, citov osvieženia, nájdime stezku, ktorá vedie k Nemu, chodníček priamy z bludov labyrintu, záchranu smyslov, ktoré idu prasknut, záchranu umov, ktoré len že vládzn stroj blahomerne v harmonii držať! Ja šírym svetom márne mysľou blúdim, od nadira sa vznášam ku zenitu, od stĺpov Heráklových k okeánu Tichému, darmo v zeme vnútorností ga spúšťam a ku disku slncovému zalietam fantáziou rozohnenou a túžbou rozpálenou do žeravá! Niet tichej zóny, punkta odpočinku, niet mieru duše, citov osviežeoia, bo všade, všade s tvárou zdiřočelou, 8 očami hádžucimi snopy bleskov Erynnia sa stavia v priamu cestu. . . Preč Erynnia, Vedma, Kykymora, preč Jagcbaba, zmizni s mojich očú! A ked i zmizne — pusto, pusto, pusto . . . Tá prázdnota ma ešte väčšmi desí, mráz „ničoho" už samú dušu putná, rve srdce v kusy, tak že rudé kvapky z pri rovným taktom na zem pustú tečú! A ked už nevieš, kam od bôľov horkých, keď strachom potrasená duša kvíli a svíja sa od strastí neskonalých, že nebyť Božou, večnou, nesmrteľnou, nuž musela by spáchať samovraždu, tvoj plachý, bôľom stuhlý pohľad padne na biednu stajňu v biednom Betleheme!

Mier! Tichá zóna! Miesto odpočinku! Sen dláviaci už hasne, krvi zápach v äteri mizne, úžas budúcnosti vraz premení sa v slabé trblietanie nádejí pestrých, podlé ničomností jak husté mraky, sviežim vetrom hnané za obzorom sa tratia, myseľ chladne rozpalovaná bôľom, úzkosťami! ó , blahý punkt a blahá zóna šťastia!

Nebolo treba šírym svetom blúdiť, od nadira sa vznášať ku zenitu od stĺpov Heráklových k okeánu Tichému, v zeme temné vnútornosti sa spúšťať, letieť k disku slncovému, zalietať íantáziou rozohnenou a túžbou rozpálenou do žeravá!

Ach, áno, jasle, jasle betlehemské, snád od časov, ked veľký rímsky cäzar dal spísať duše svojej imperie, ni rázu ešte neboly tak vzácne, tak prepotrebné duši, človečenstvu, jak v naše hrozné dni a hrozné noci! Môj národ sladký, obráťže sa tvárou ta k Betlehemu, odvráťže sa, národ, od všetkej špiny, fľakov zovnútorných i vnútorných škvŕn, čo sa nalepily riadením diabla na tvoj jasný emblem, na čistý štít a čisté upovanie! Odvráť sa, národ môj, od bledej bázne, od strachu nervy potriasajúceho, od zúfania, od nevery a zmätku, od lživých rečí, ľstivých omámení, od špaty duševnej a pustoslovia najatcov mizerných a cudzopasných . . . Odvráť sa, národ môj, od tmy a mraku a obráťže sa tvárou k jasnej hviezde, ktorá sa vznáša dnes nad Betlehemom. Niet pokojného punktu nikde inde, niet zóny mieru, zóny rovnováhy, niet inde miesta duši ubolenej, než v stajni betlehemskej, v kruhu ľudí prahviezdou nebies k jaslám privolaných, chudobných, slabých, no veriacich silno!

Nuž, vitaj, hviezda spásy, vykúpenia, punkt neotrasný viery, zóna mieru, blesk večný, večne nad nami sa skvúci, nádeje ligot jasný, nehynúci!

Nad jaslami sa kloní so Svätými môj celý národ. V Teba verí, Kriste, dnes narodený, poslaný od Otca do lona matky bezúhonnej, svätej, do mäkkých ramien čistej matky-panny. Nech zúri búra, nech sa trasú desne základy sveta, nebies veľké uhly, nech zem sa striasa kŕčom v temnej hĺbke, nech hviezdy prchnu z pásu Mliečnej cesty, nech slnko disk svoj v hrozné chmáry halí a mesiac krvou rudne ohňobleskou, my pokojne a verne pokľakáme pred Tebou, Spasiteľ náš narodený, a oddávame telo, dušu, srdce do Tvojich rúk! ó , ave, Jezukriste!

Vyzvanie předplatit! Uctivé prosíme všetkých na­

šich ct. čitateľov, ktorým vy Hel predplatok na posledný štvrť­rok, aby nám čím skôr doposlall svoj p r e d p l a t o k na budúci I9I5-ty rok, aby sme lm mohli I naďalej riadne posielať náš časopis. Tiež prosíme našich dosavádnych odberateľov, aby všade rozširovali náš časopis a menovite odporúčali širším vrstvám sobotné číslo. Pred­platok na štvrťrok sobotného cfsla činí len I korunu.

Redakcia a administrácia „Národných Novín".

Svetová volna. Berlín, 21. decembra. Zdanlivá nečinnost spo­

jencov prestala. Na celej línii ide nápad, pravda, nie zúfalá offenzíva, ale konzekventne napredovanie. Nemci veľmi silno opevnili moraké pobrežie, aby Angličania nemohli napadat od mora a tiež nemohli vylodnit do Francie nové mužstvo.

Oalac, 21. decembra, „Az Est" oznamuje, že ruský remorkeur .Bulgaria" s dvoma vlečnými lo­ďami, tri velké pltové lode s dvoma vlečnými loďami přešly cez galacský prístav. Ruské lode majú na pa­lubách mužstvo a muníciu a idú do Prahovej v Srbsku.

Í Paríž, SO. decembra. Zasedanie komory vyslan­cov bude po dva dni Prvé bolo v utorok. Snem odhlasuje viacero potrebných zákonov a hlavne bud-getné provizorium. Potom komora bude zasedat ako budgetný výbor, aby počula osvedčenie vlády o vo­jenskom diele. Snem uzavrie vSetko bez debatty a vypočuje ticho vládu.

Berlín, 21. decembra. Nemeckého cisára Vilhelma,

Íktorý včera odcestoval k západnému frontu, spre­vádza ríšsky kancellár, vojenský minister, štátny námorný sekretár a sekretár zahraničných diel. Cisár zostane na fronte i cez Vianoce.

Viedeň, 21. decembra. Predseda poľskej najvyššej národnej rady rytier Javrorski píše starostovi polského klubu na ríšskoj rade dr. Leovi, aby pozval plenárne zasadnutie polských vyslancov. Národnia rada totiž uzavrela rozšířit revolucionársku propagandu do pol­ského kráľovstva, ale vykonanie uzavretia robí zá vislým od Búhlasu všetkých poľských stránok.

Berlin, 21. decembra. Zosidlý egyptský khedive prišiel večer do Berlína.

Peäf, 21. decembra. Pred Jaífou križujú anglické i francúzske vojenské koráby. Jaffa ešte nebombar-dóvaly.

Bim, 21. decembra. V Taliansku sú obavy, že 29 talianskych tovarných lodí kdesi zadržali.

Londýn, 21. decembra. Spojené Státy ámeriky rozmnožujú svoju flottu.

Berlín 21. decembra. (Hlavný stán.) Francúzske nápady pri Nieuporte boly i včera odklonené.

Medzi Richebourgb ľ Ávonó a kanálom d' Aire ä LaBasaée naše vojská napadly pozície Angličanov a Indov.

Nepriateľské strelecké zákopy sme éturmovali a nepriateľa pri jeho veľkých stratách odklonili.

Ukoristili sme jeden kanón, 5 strojových pušiek, dvoch hadzačov mín a zajali 270 Angličanov a Indov.

U Notre Dame de Lisetto 18 decembra stratené strelecké zákopy sme nazad vydobyli.

Okolo Souain«MasBiges (severne od Chalona) včera Francúzi nás silno napadli a prenikli až k na* šim predzákopom.

Nápady boly odklonené našim ohňom. Štyroch officierov a 310 mužov nechali Fran­

cúzi v našich rukách. V Argonnskej hore Brne vydobyli istú dôležitú

výšinu. Pri Le Four de Paris sme ukoristili tri strojové

pušky, revolverový kanón a zajali 275 Francúzov. Silný nápad Francúzov severovýchodne od Ver

duna je odklonený. Veľká činnost Francúzov pred našimi frontami

sa vysvetľuje rozkazom generála Joffru, ktorý sme našli u padlého francúzskeho officiera:

.Armádny rozkaz od 17. decembra 1914. Od troch mesiacov nás nemohli nesčíselnými

nápadmi přelomit. Všade sme sa vítazne zprotivili. Prišiel moment,

využit slabost, ked sme i tam zosilnení. Hodina ná­padov udrela.

Keď sme nemecké sily udržali v šachu, ide o to, ich zlomit a krajinu osvobodit od votrelcov.

Vojaci! Francia ráta na vašu zmužilost, vašu energiu a vašu vôľu, na každý pád zvíťaziť. Už ste zvítazili na Mame, na Vsere, v Loťaringách a vo Vogezoch. Zvítazíte i teraz s konečným triumfom. Joffra."

Vo východnom i západnom Prusku je položenie nepremenené.

V Poľsku ide nápad proti pozíciám na ktorých nepriateľ urobil front. Najvyššie kommaado.

BESEDNICA. „Nekrolog."

Napísal Andre j Sustek. Duro Zelina bol veru originálny, pôvodný, ko-

renný občan v dedine Hiadli. Darmo by sa boly su­sedné obce natahovaly o jeho príslušnosť, lebo celá dedina by bola jednohlasne dosvedčila: .náš je, ne­dáme si ho." Nižšie elementárne triedy vybodol pri pasení husí, a ked i nečítal Brehmov život zvierat, nuž presvedčil sa zo zkušenosti, že husi žijú pekným rodinným životom, že mamička svedomité háji svoj podrost, že ho sprevádza až do plnoletosti, to jest do jaseni; a zkúsil i to, že o tomto čase krvežíznivé gazdiny tragickou smrtou ničia mladé husacie životy. Vyššie elementárne triedy vychodil pri pasení baran-cov, a tu zkusil, že podrost, kým je pod ochranou mamičiek, žije najkrajší, bezstarostný život, že tančí, vyskakuje, teší sa zo svojho života; ale presvedčil sa i o tom, že keď z takejto poezie príde do prózy ži­vota, to jest, ked ovce odoženú na salaš a barance odlúčia, tie pustia sa do bolestného bľačania nad ztrátou Bvojich drahých a nad svojou osiralostou. Nuž •le čas hojí i najväčšie rany; tak i tu: zabudnú na milé detinské časy, vžijú sa do svojho osudu a pasú sa spokojne po kopcoch na trávičke a napoja sa čer­stvou vodou z jarkov.

A že sa i vo vyššom literárnom umení vzdělat chcel, svedčí to, že pásaval i kone a voly. Po tomto sa začal cvičit v prepotrebných nástrojoch, ako píla, sekery, cepy a kosa, a ked v tomto dost obstojnú matúru složil, bol pripravený na pút života. Že ale chcel i kus sveta zkúsif, vstúpil do služby ako pa­holok do tunajšieho zámku, kde je ubytovaný siro­tinec „Qizella" a kde pod správou už umřelého di «ktorá Vágnera urobil pekné pokroky v maďarčine.

Netvrdil by som toto, keby som sa nebol osobne pre Bvedčil. Vedel povedať, salóna, pálinka, kiňer, a že aj ablak, astal, aína, salma, to Ba rozumie. Ak vtedy náhodou bol popis ľudu, sotva sa mýlim, Že ho Vágner vpísal do karty, že Ďurova konversačná reč je ma­ďarská.

Stala sa s ním i radost, i žalost. Figliar „Amor" zablúdil i sem do tohto zákutia,

natiahol kušu a vrazil mu šíp rovno do ardca. Krvá cajúce srdce sa len druhým srdcom vyliečit môže, ale sa mu zle vydarilo. Nevedel, že jeden nemecký básnik napísal: ,Und darum prufe, wer sich evig bindet; Ob sich das Herz zum Herzen findet." Po slovensky asi: „A preto zkušuj, kde sa večne viažeš, či sa srdce k srdcu najde." Nuž oženil sa, ale medové týždne chytro zkysnuly a každý posiel svojou stranou.

Pred viac rokmi sme sa obznali a bol mojím ro­botníkom pri poľnej práci a v zime pri rúbaní dreva. Pravda, nebol prvotriedny kosec, vedel ale také po vrieslä robit, ako keby ich bol povrazník i konopí nakrútil. A snop bez kolka tak tuho stiahol, že by Ba nebol rozsypal, čo by ho bol shodil B Eiffelovej veže, a bez čítania vedel naklást hŕbky po devät sno­pov do jednej. V rúbaní dreva bol ale výborný znalec Ak by bola niekde akadémia pre rubačov, Ďuro by bol mohol na nej byt professorom, ba rektorom magnificom. A z tejto vedy som sa i ja pri ňom tro­chu podučil, veď tak po štvrťhodinke tu i tu cho­dieval som k nemu do drevárne a tahal som mu pílku-rámovku, keď na .capovi" alebo .koňovi" pílil po­lená,. Pri štiepaní hrč som rád často spoluúčinkoval. Ja som držiaval tažkú sekeru, ktorá mala meno „špávda" (z nemčiny „Spalte" = štiepačka), ukázal mi, kde má hrča žilu a ako sa má sekera založit, on vzal kyjanicu, ináče „okovanec", prasknul dva-tri razy na obuch a hrča pustila. Ďuro, reku, ale že tam udri, kde hľadíš, aby si sa nepomýlil s tou kyjanicou mne po hlave prasknut. — Pamochráň, povedal, vari by

Úradná zpráva nášho generálneho štábu. ,Ung. Tel. Korr. Bur." oznamuje 21. decembra

o S. hodine večer: V Karpatoch náš nápad od vyšnej Latorce robí

pokroky. Severovýchodne Lupkovského priesmyku na fronte

severne od Krosno Tuchova a na nižnom Dunajci aa silno bojuje.

Položenie v južnom Poľsku sa nepřeměnilo. Ná­mestník šéfa generálneho štábu v. Hofer, feldmaršal-leutenant.

BruBsel, 21. decembra. Letúni, ktorí chceli hádsat bomby na Etterbeck, boli odplašení výstrelmi.

Berlín, 21. decembra. Pri bitke pri Falklandakých ostrovoch braly podiel nasledujúce anglické lode: alnvicible", .Inflexible", .Canopua", .Carnarvon". .Cornvalť', .Kent", .Glasgow" a .Bristol". Cast po­sádky .Gneisenana" sa zachránila.

Londýn, 21. decembra. Admiralita zvestuje: an­glický parník .Tritonia" narazil na severnom pobreží írska na míuu. Mužstvo sa zachránilo.

Zimná vojna. Levnej zimy vo Francúzsku Nemci sa neobávajú,

zato zaujíma ich otázka, či nemecké vojsko v zime bude môcí bojovat proti Rusku. .Berliner Tageblatt" takto vykladá vec:

Zachovala Ba pamät strašnej zimy, ktorá roku 1812 zachvátila Napoleona v Rusku a z toho povstává otázka, či vojská strednej Európy znesú zimu, či ich potká podobný osud, ktorý potkal Napoleonovu ar­mádu. Je to nepravdepodobné; lebo si treba před­stavit rozdielnosť pomerov: za času Napoleona bolo málo ciest a dovoz nemohol byt dostatočný. Pritom v Napoleonovej armáde bolo mnoho vojakov zo zá­padnej Európy, kde Burovších mrazov nebýva. Z toho pošlo, že tí ľudia Ba nevedeli pripraviť na zimnú kam-pániu, nevedeli ani, akú budú potrebovať odev.

Inak predstavuje Ba vec, ked dnes vystrájajú sa vojaci na vojnu do Ruska. Pochodia oni z tých krajov, v ktorých zima často nie je ľahšia, nežli v západných krajoch Ruska. Obyvatelia Východného Pruska, Sliezska, Haliče, Bukoviny, alpských krajov, Bosny i Sedmo-hradska majú neraz také tuhé zimy, aké bývajú v zá­padnom Rusku. Snehy v zápsdnom Rusku nebývajú väčšie, ako vo východnom Nemecku, v polnočnej Austrii, alebo v Alpách. V tých krajoch, kde sa vojna po­vedie, zima nebýva ani značne dlhšia, nežli v Ne­mecku.

Iná je zima až na polnoci, v okolí Petrohradu, v polnočných guberniách, v okolí Moskvy a odtiaľ na východ. Ale v tých krajoch vojna sa nepovedie a preto s nimi aa nepočíta. Počnúc od Varšavy, kde v január

Bom môjmu dcbrómu pánovi takto ukrivdil! — Pijan nebol, bol spokojný s dvoma deci pálenky denne, na to miesto mal ale výborný žalúdok. Tak asi v pol novembri bol rúbal a sľúbil sa, že vern príde ešte pred svšatky, aby sme nedostatok na .lučivo" nemali.

• •

Niekoľko dní po tomto, doletela k nám dosť pre-strašujúca zvesť, že v Hiadli vypuklá, cholera. Hm, pomyslel som sis či Ďuro nepríde do bližšej známosti s bacilami. Administratívna vrchnosť porobila hneď dobré poriadky: dedinu dala pod zatvor, boli tam žandári a tiež niekoľko vojakov, začalo sa nutne či­stenie, umývanie v izbách a odstraňcvanie zo dvorov všetkých nečistôt, chorých hned osobitne oddělily do školských siení, kde boly pod dozorom osobitných ošetrovateliek, bol tam z Pešti lekár ktorý všetkých s čímsi štepii, slovom, všetko možné sa vykonalo, aby choroba von z dediny nebola prenesená, k čomu i to značne napomáhalo, že tu nieto nijakej premávky ako na príklad našou dolinou, ktorou vedie hradská cesta. Najťažšie prenášaiy zákaz, že krčmu zatvorily a musely byt na čas „abstinentmi".

Ktosi ju bol doniesol z poľných prác, neviem z ktorej stolice od východu. Zúrila tak tuho, že i mocný chlap bol za 3—4 hodiny usmrtený. Umrelo dľa udania tamojších ľudí 23 osôb, doat hodné per­cento na túto dedinku. Od 19. decembra sú svobodní, cholera prestala.

* Tak asi týždeň po vypuknutí cholery dostal Bom

zvesť, že Ďuro Zelina umrel ua choleru. Ľúto mi bo je, veru bude mi chybovať. Ved mal som v ňom stá­leho a Bpolahlivébo robotníka, a teraz už leží v bočku cintorína, už v zabudnutom hrobe, a jeho mohylu nebude zdobiť pomník z labradoru alebo z kararského mramoru, ale môže tam vyrásť tŕu na znak toho, že pod ním leží taký, ktorý v celom svojom živote kráčal cestou tŕnistou.

priemerne 4 stupne mrazu bývajú, padá temperatára o jeden stupeň, jestli sa 150 kilometrov oddialime Da východ.

Počuť, že Rusi zamýšľajú svoj ^prístav, najviac vytisnutý na polnoc, Archangelsk, na Bielom mori, celú zimu udržat svobodným lámaním ladu... Stýkat sa so zahraničným svetom pozostávajú pre RUBOV dve možnosti: vyaielaí lode z VladivoBtoks na oceán a p.rchangelaký pristav očíšíat z ladu. A Vladivostok tiež zamrzá, hoci niečo pozdejšie, než Archangelsk. Vo Vladivostoku zamrzá prístav 11. novembnTa lad •a topí koncom marca; v Archangelsku zamrzne už koncom októbra a mrazy trvajú do konca apríla.

Príliš tuhé mrazy v západnom Rusku obyčajne nebývajú. Obyčajná temperatára je 2—7 stupňov pod nullou. To je, ako vo Východnom Prusku a v Haliči. Dž v októbri príde tam zima so snehom, ktorý zo­stáva niektoré roky do mája.

Za najchladnejšie miesto pokladajú vo Východnom Prusku a vôbec v Nemecku Margrabowú, nedaleko ruskej hranice. Obyčajne začínajú sa tam mrazy v tretom týždni novembra a trvajú s malými prestáv­kami do konca marca, Podobne ja v celom okolí Ma-zurRkých jazier, kde často už na počiatku decembra zjaví sa na bahnách i vodách hrubá vrstva ladu. Vo­jenské pomery utvoria sa teraz iste inak, nežli boly v jaseni a spôsob bojovania bude iný. Vody a zlé cesty prestanú hatit operácie, zem stvrdne od mrazu. Ved rieky často už v decembri zamŕzajú. To samé je s bahnami Prípeti, Bereziny i Dniepra.

Podobné sú klimatické pomery vo Východnom ruskú. Zima začína sa tam asi T tom istom čase; ovember je asi o dva stupne chladnejší, nei v Ber-íne alebo vo Viedni.

Väčší rozdiel ukazuje temperatúra v januári, torý v západnom Rusku chladnejší býva o tri stupne.

Pravda, bývajú od obyčajného odchýlky. Tak zima 1887/88 bola v Prusku velmi surová; v niektoré dni temperatára spadala do 16 stupňov pod nullou až

oncom októbra, do Všechsvätých. Od 12. novembra ačala sa zima a trvala s malými prestávkami do pol príla v celom západnom Rusku. V decembri mrazy

dochodily do 20—30 stupňov. Za štyri mesiace zima álokedy popustila; v polovici marca boly mrazy ijväčšie. Vtedy v celej východnej Europe boly také razy, že by vojna nebola bývala možná.

V nejednu zimu na terajšom ruskom bojišti na-adne množstvo snehu na celé mesiace. V normálne oky Bneh nebýva hrubšie, ako v Nemecku, kde,

v Poznani a vo Východnom Prusku napadne ho na 10 centimetrov. Tak býva asi i v Haliči. Ale v lcv-ejsifi dni sneh sa topí, preto priemerne býva ho len

asi na 20 centimetrov. Toľký stačil by vojsku, že by i mohlo robit snehové úkryty, ktoré by ho chránily

pred mrazmi. , Skoro nadíde čas snehových závejov pri 20—30

stupňoch mrazu v januári a vo februári, vtedy bitky musia prestať, lebo ruky klavejú a neudržia flinty; nemožno sa ani dotknut mrazných kovových častí zbroje, ani vykopat si miesto v zamrzlej zemi, po­krytej len tenkou vrstvou snehu.

Vtedy bude rozkazovat zima a prestane bojovanie. Niektoré zimy sú také strašné, že človek vonku

sa vôbec neobstojí. Taká strašná zima bola roku 1893. Január bol sibírsky surový. Vo Vilne miesto obyčaj­ných ô stupňov mrazu bývalo po 16, v Moskve miesto obyčajných 11 stupňov vyše 20, v Odesso miesto 2 stupňov 10. I kde-inde v Europe mali mrazy i 20-tupňové pod nullou. Bola to výňimečne surové, zima.

.Berliner Tugeblatt* prichodí k vývodu, že vo väčšine zimy bývajú levné a posledného času tlak povetria prešiel v iné strany, tak, že najväčšie mrazy bývajú v Alpách. Niet vraj obavy, že by terajšia zima mohla byt hrozná pre vojská, bojujúce v západnom

uBku.

Dierne more. (Dokončenie.)

Dla tohto spôsobu života riadilo sa i ich vyzbro-eoie abojovanie: obyvatelia týchto štiepbojovali zväčša a koni a vždy rozprchnuto, vystrojení šišakom a brne­

ním koženým, chránení taktiež kožou obtiahnotým štítom, ozbrojení šablou, kopijou a lukom — pred­kovia dnešných Kozákov. Pôvodne sídlili tu Skýthi,

ktorí — tak sa zdá — prináležali mongolskej rasse a mali byt príbuzní s dnešnými obyvatslmi Bibírie. Za nimi tisly sa od východu na západ napredujúce sarmatské kmeny, Sauromati, Roxolani, Jazygovia, ktorých mnohí učenci považujú za kmeny slovanského pôvodu, kdežto iní zatvárajú z formy ich vlastných mien, že patria medsko-perskému kmenu

V protivnom smere hrnuly sa t hráčske húfy, menovite Getovia, ktorí prenikli až ku Dniestru, a ktorých má Sasinek za Slovanov.

Medzi nich tisli sa ako uprchlíei pred velkým germánským vysťahovaleckým pohybom, ktorého hlavné jadro nezdá sa, že by bolo dosiahlo brehy Čierneho Mora, na Dcieprn takzvaní Kelti, pravé tam Baratarni a ústi Dunaja Penci. Vlastná dŕžava neutvorila sa nikde; každý kmeň žil pud svojimi kniežatmi alebo starešinami.

V oBtrej protivé k týmto rôznym barbarským kmeňom stály hellenské osady, ktoré boly tu, -r- ako už řečeno, v — dobe najmohutnejšieho rozmachu gréckeho obchodu a kupectva, obzvláště Miletom na týchto pobrežiach pozakladané z čiastky ako tržištia, z čiastky ako stanice pre dôležitý rybolov, ako i pre zemědělstvo samé, pre ktoré skytalo severozápadné pomorie čierneho mora v starom veko menej nepria znivé pomery, než sú tam dnes. Za vyúUtkovanie pôdy platievali Helíeni, ako Fenfkovia v Lybii, do­mácim zemepánom pozemkovú daň. V tomto čase najdôležitejšími z pomedzi týchto osád boly: svobodné mesto GhersoneBOB, nedaleko Sevastopola, na území Skýthov, na tanrickom polostrove (dnešnom Kryme) založené a pri nevýhodných pomeroch dobrou ústavou a citom spolupatričnosti mešťanov v obstojnom blaho­byte Ba udržujúce; dalej ns protivnej strane polostrova na vodnej coste z Cierneh? do Azovského mora Panti-kapaeon (Kerč) od 29? pr. Kr. dedičnými meštanostmi spravované, pozdejšie bosporanskými kráfmi menova­nými: Archáenaklídmi, Spartokídmi a Paerisadmi. Zemědělstvo a rybolov v Azovskom mori povzniesly rýchlo k netušenému blahobytu mesto. Jeho územie zahrňovalo v sebe za vlády Mithradara menšú vý chodnú polovicu Krymu B mestom Theodosiou a na proti ležiacej aziatskej pevnine mesto Phanagrivu a sindický kraj.

V lepších časoch boli opanovali páni Pantika-paeona na pevnine národy na východnom pobreží azovského mora a údolie Kubana a svojím loďstvom Čierne more; ale teraz nebolo viac mesto Pantika-paeon, čím bývalo kedysi. Nikde necítil sa hlbšie smutný úpadok hellenského národa než na týchto dalekých pohraničných strážach. Athény vo svojich dobrých dňoch boly jedinou hellenskou dŕžavou, ktorá tu plnila .povinnost; vývodiacej moci, ktoré, pravda, i Athénských velmi blízku sa týkaly spotrebou pont­ského obilia. Od pádu attickej námornej moci ostaly tieto kraje v celku samy na sebe ponechané.

Nsjuepiiaznivejšiu premena podstápily mestá na pobreží Čierneho mora od času, odkedy boli Turci c, linovali Carihrad a tak stali Ba i pánmi nad obla­sťou řečeného mora, a to tým viac, lebo opanováním morských užín Bospora a Dardanell stulo sa toto more zatvoreným morom. Je prirodzené, že kto bol pánom týchto oboch morských žín, ten mal klúče od spo­menutého mora. Charakteristické je pre turecké pan­stvo, že ono nezaložilo nijakej osady, ktorá by bola dosiahla nejakého rozkvetu a nepostavilo nijakého prístavu, ktorý by si bol vydobyl nejakého významu v obchodnom svete. Tak to trvalo až do Petra Veľ kého, za vlády ktorého dosiahlo Rusko netušený roz mach, a tu počína borba o panstvo nad čiernym mo

Írom. Rusko- turecké vojny v X Vílí století vedené, vzrast Ruska po vojne s Napoleonom, ktorý napo-

l mohol moc Ruska na východe i na juhu, přeměnily i dosavadně pomery na úplnú protivu. Čierne more Btalo sa temer cele ruským, keď krymská vojna otriasla ruskú pomorskú moc a Rusko sa práve ešte muselo zäviazat, že nebude na budúce vydržiaval tu nijaké vojenské loďstvo. Za času francúzsko-nemeckej vojny 1870 ho osvobodilo sa Rusko od tohoto okova zavia-zsnosti samovolné a vyprostriedkovalo si uznanie tohto kroka pri všetkých OBtatných velmociach.

Napriek tomu zanedbalo Rusko pozdejšie svoje černomorské vojenské lodstvo z tej pocbopitelnej prí­činy, že aui Turecko, ktoré bolo v tom čase jediným nepriatelom, ktorého sa bolo treba obávat na tomto mori — lebo priechod cez morskú úžinu bol zatvo­rený všetkým vojenským lodiam okrem tureckých, ne­malo silného loďstva. Tomuto rozmeru síl zahrozila premena, keď sa Rusko rozhodlo pred troma rokmi vybudovat niekolko väčších vojenských lodí na Čiernom mori. ale Turecko predišlo tejto priamej hrozbe kúpou oných dvoch dreadnoughtov, ktoré bolo Anglicko na počiatku vojny shabalo. Napriek tomuto anglickému úsilia podarilo Ba medzitým Turecka postavit silné loďstvo proti ruskej vojenskej námornej Bile.

Rusku je i v terajšej vojne hlavným cielom zmocnit sa oboch morských užín, proti čomn pro­striedkom Turecka stavia sa zo všetkých s'l dnešný vojnu vedúci dvojspolok do cesty.

Pod terajšou ruskou vládou zmohatnely všetky na pobreií Čierneho mora pozakladané mestá: rad-radom, o čom zreteľné svedectvo vydávajú číslice oby­vatelstva každého jednotlivého z nich. Na najzápad­nejšom bode ruského územia na čiernom mori počí­taje mesto Kilia, na ramene Dunaja ležiace, Ismail, 31000 obyvateľov; ďalej severo-východoe Akerman 23.090 obyv., ešte ďalej na severo-výcbode Odessa 405X00 obyv., drahé kupecké mesto ríše, B veľko­

lepým kupeckým prístavom a hlavným vývozom obilia. Nikolajev na Bugu s 92000 obyvateľmi a B vojen­ským prístavom; kupecké mesto na limane Buga, Choreou, 69.000 obyvateľov, B prístavom a hlavným skladištom plodín. Na ústí Dona: Novočerkask s 52000 obyv., hlavné mesto donských kozákov so BÍdlom ata­mana. Rostov, 120.000 obyv., vývoz obilia, rybolov, hlavné obchodno-kupecké mesto pre kavkazské kraje. Azov 17.000 obyv.; Taganrog 52000 obyv., najdôle­žitejší, aid silne pieskom zanesený prístav na Azov­skom mori. Vyniká vývozom obilia a stavbou lodí.

Na krymskom polostrove: Kerč Jenikale na mor­skej úžine, 30.030 obyvateľov. Silne opevnený prístav panuje nad vchodom do Azovského mora. Feodosia (Kafa, tatársky Kafe), 27.000 obyv. V XIII. století stredište genuánskeho obchodu. Simferopol, 49.000 obyv., kvitne ovocinárstvo a vinohradníctvo. Sevasto­pol, 51.000 obyv., hlavný vojenský prístav, založený r. 1784, pamätný obliehaním 1854—1855. Jalta, v kúzelnom kraji na južnom pobreží, 13.000 obyv., kli­matické liečivé mesto. V blízkosti cisársky letohrádok Livadia a početné villy a liečebné miesta.

Na severo východe, na pobreží Azovského mora, Jeisk, 1848-ho založené, 36.000 obyvateľov. Temrjnk 14.000 obyv., a prístavné mesto Anapa 7000 obyv., sú okružné mestá Kavkazska s tejto strany. V Za-kavkazsku — alebo Cernomorakaja oblast — hlavným mestom je Novorosijsk so 16.000 obyvateľmi. Ono tvorí hlavnú stanica vladikavkazskej železnice na čiernom mori, jeho prístav je hlavným vývozištom plodín Predkavkazska, zvláště obilia, menovite pšenice, potom vlny. ľanu. Roku 1896 činil celý vývoz 94 mill, mariek. Batum, posleduá hhvná stanica zakivkazske] železnice a najlepší prístav na východnom černomor-skom pobreží, v nádhernej polohe, s 29.000 obyva­teľmi. Jeho vývoz činil r. 1897 hodnotu 63 millionov mariek, Kraj tento má najmiernejšiu zima, najbuj-nejšie rastlinstvo v celej ruskej ríši, ale i maláriu. Poti, drahá konečná stanica zakavkazskej železnice na čiernom mori, so 7700 obyvateľmi. Jeho umelý prí­stav má len význam ako vývozište mangánovej rudy zo šaropanského okresu východne od Kutais Z 210.106 tone išlo 1897 ho 166.400 tonn cez Poti, ostatok cez

| Batum. Suchům Kale, přístaviště na abchazickom po­breží, so 7800 obyvateľmi.

Tieto štatistické dáta najlepšie podávajú vývod o činnosti vlády, nameranej k povznesenia obchodu čeraomorského.

Josef Maliak.

Oblasť Varty. Udalosti dnešných dní učinily pravostranný prí­

tok Odry, Varta, mnohospomínanou riekou pri po­sledných vojenských pohyboch, menovite odvtedy, keď pri meste Kobe, vedľa řečeného prítoka ležiaceho boly 7. novembra t. r. porazené tri ruské jazdecké divízie. Prítok Varta je málo čo menší od spmej hlavnej risky Odry i čo do množstva vody i do dĺžky toku, ktorým viaže oblast Odry 8 oblasťou Visly, ba práve spojuje primo obe prostriedkom krátkého priekopu.

Jej dĺžka obnáša skoro 800 km. Vyviera vedľa mestečka Kromonova, v poľskej oblasti. Petrikove, asi deBat km západne od prameňa Pílíce a tečie najprv cez Čenstocbcvo pozdĺž železničnej čiary Kra­kov-Varšava, a síce od Kromonova po Čenstoshovo. V severnom smere prebíja borno-jliezako-poľskú vý-áinn. Vyše Plavná delí sa na dve ramená, ktoré Ba však dosť skoro zasa do vedná sebodia. Málo dalej prijíma z ľavej strany Lisvartu, prichádzajúca z veľ­kých Kochanovických lesov, v horno sliezskom okrese Lublinca a tvoriacu v dĺžke 22 km prusko poľskú hranicu po Staro-Krepice, odkiaľ obratiac Ba na vý­chod po nedlhom behu vpadá do Warty.

Následkom svojho juho severného toku je Warta vo svojom hornom behu prekážkou všetkým vojenským pohybom vo východno-západnom smere, menovite od Varšavy proti čiare Vratislava-Poznaň. Všetky cesty a železnice, ktoré idú tým smerom, musia prechádzať cez túto rieku.

Niže Burtenina vlieva sa na pravej strane Vi-davka, vyvierajúca neďaleko Pilice, majúca 78 km dlhý tok a dost menších prítokov privodiacích vodu z východu. Od vtoku Vidavky šíri sa údolie Varty, počína močaristá nížina, v ktorej sa rieka viac ráz delí. Na tejto ceste tečie vedľa miest, Sieradz, BO ielezničnými čiarami: Vratislava Lodz-Varšava-Warta -Kolo. Nad posledným mestom vlieva sa na pravej strane Ner, vyvierajúci západne od Tušma, 100 km dlhý, prijímajúc zprava Gnidu, do ktorej vteká opät potok Lenzica. Lenzica tečie rovnobežne so Bzurou, prítokom Visle, v úzkej, plytkej, lúčnatej doline, takže sa pri vysokom staTe vody oba potoky miešajú. Pri Lsnčici oba sa odvracajú ostrým uhlom od seba a odchádzajú v protivných smeroch. Nížina, ktorú pretekajú, prestiera sa od Visly do Varty a jeden priekop spája obe rieky.

Lenčica, 40 km severozápadne od Lodža, nie je len hydrograficky významným bodom, lež i strategicky, ako stredište ciest v tomto, zvláště v daždivom po­časí ťažkom područí.

Pri meste Kola obracia Ba Warta temer v pravom uhle k západu a tečie cez Konín, odkiaľ počína byt splavnou v dĺžke 397 km. vedľa Lioodek do Pysdry (Peisern), kde přechodí do pozňaaBkej oblasti. V Ko­nine je most ktorým vedie velká hradská: Pozn&ň—•

Vješču — Slupce— Konin—Kolo— Kutno—Loviecz— i Bojaneschopných zajatcov pustia domov. Z Zu-Varsava. Na tejto ceste tečú do nej na pravej strane irichu oznamujú, že medzinárodná správa spolku Čer Struga a Vrzesnja, ktoré obe vyvierajú už v poznán-jveného Kríža v Ženeve zdarné prostredkuje medzi akej oblasti. Pod mestom Pvsdry vteká ProBna. Ona (nemeckou a francúzskou vládou tým cieľom, aby oba-vyviera v sliezskom okrese Rosenberg a tvorí od pra­meňa do vtoku svojho v dĺžke 150 km. Bliezsko-polakú bránicu naproti ruskému Polsku. Len u Kaliáa, peknom meste, na lesnatých pobrežiach rieky, přechodí ruská hranica akcro na jednu mílu nu lavý breh Prošny, Y blízkosti Kališa ešte tečú do nej z lava Olobock a StryczovBký Barč a z pravá Stávka.

Už vo svojom toku cez Polsko stvára Varta ra­mená, tým viac niže Pysdry, kde ešte vo viac roz­šírenej doline robí mrtvé ramená, ktoré ju privádzajú do spojenia s jazerami a rybníkmi. Tie ramená v čas povodne sa plnia vodou a v letnom čase sa úplne vysúšajú. Tento úkaz, ktorý sa rok po rok opětuje, činí túto čiastku údolia Varty po Poznaň hniezdom malárie, ktorej obzvláště cudzinci podliehajú. Povyše Novograda vteká z lava Lutyňa.

Rovnobežne B tokom Varšy od Srima do Mošina ležia v nepatrnej dialke od jej pravého brehu 15 km, dlhý rad jazier. To sú jazerá: Santomyšel, Bnín, Kurnik a iné, ktoré v priestrannom lesnatom kraji romantične ležia a tým dodávajú osobitné kúzlo a vítanú premenu ináče jednotvárnému obrazu kraja. Pri Šrime vracia sa Varta svojmu prvotnému smeru a podržiava ho až do Oborníka. Na tej ceste leží mesto a pevnost Poznaň, najdôležitejšie stredište ciest a železníc v poznaňskej provincii. Od Oborníka bere najprv severo-západný a potom podržiava, cele zá padný smer až po Kystrim, kde sa vlieva do O.lry.

Josef Maliah.

Chýrnik. B u d ú c e číslo N á r o d n ý c h Novín vyjde

v u t o r o k , 29. d e c e m b r a . — Našim ct. č i ta­teľom p r a j e m e šťastlivé a veselé V i a n o c e !

Zemetrasenie turčiansko-trenčianske. a druhej Btrany Mincová zemetrasenie 20. decembra bolo sil­nejšie od turčianskeho. V Žiline náradie v izbách pohlo sa vraj i s miesta a na niektorých domoch pukla sa i stena. Nalákaní ludia vybehávali na nlicu.

Žaloby pre soľ. Dosí dlho v Tarci nebolo soli.;

Vtedy sme nič nehovorili, lebo okolnosti bolyitsžké. j Dnes už jest sol, ale ludia sa žalujú na váhu

pol ne pustili domov tých vojenských zajatcov, ktorí sa následkom poranenia stali konečne boja neschop­nými. Predseda Švajčiarska Ador oznámil z Berlína do Ženevy, že tam tento plán prijali priaznivé a kedže i francúzska vláda náklonná je pristat na to, preto francúzskych a nemeckých bojaneschopných vo­jakov najbližšie puBtia domov.

Náš národ potrebuje peniaze, a peniaze zado váži priemysel. Na príklad, český priemysel cikorkový vydobyl si dnes vodcovské postavenie v svete slovan­skom, Bpojac tri popredné firmy: Kolínsku továreň na kávové náhražky, Bergrovu v Horce a M. Buvy syn akc. spol. vo Vysokom Veselí v jediný, mohutný celok, ktorému náleží 11 tovární v slovanských zemiach.

NajnOVŠie. 24. decembra. Minister poľného hospodárstva barón Imro Gbyl-

lány poslal županom reskript, ktorým sa dáva mož­nost, že polní gazdovia a polní robotníci môžu byt osvobodení od domobraneckej (landšturm) služby. Znie: .Aby v rokoch 1873—1890 narodení, k domo­braneckej službe B. triede povinní a za súcich uznaní, ale pri polnom hospodárstve nevyhnutne potrební mohli byt osvobodení od domobraneckej služby, žia­dajú sa župani ich spísať a podat ministerstvu najďalej do 5. januára 1915. Len také osoby treba udat, kto­rých oddialenie spôsobilo by škodu na hospodárstve. Na malé hospodárstvo treba brat zvláštny ohľad."

Zpráva nášho generálneho štábu od SJ2. decembra V Karpatoch bojuje sa v kraji rieky Nadagu,

Latorca a Ungu. V Haliči Rusi prešli zase k nápadu, ale nemohli

preniknúť. Menovite na nižnom Dunajci mali velké ztráty. Na Nide a južne od Tomášova boly malé bitky.

Prii Boje pred Przemyslom tmjú. Námestník šéfa piatich kilo že riadne chybí aj kilo, pri desiatich i tri generálneho štábu v. Hôfer, feldmaráalleutenant. kilo!! Upozorňujeme pána viceišpána. S človekom,í ktorý si dnes dovolí takéto veci, treba spravit po­riadok.

Brat y boji padlého dr. Ivana Bebiavého, Miloš Beblavý, ev. farár Bobotištský, dostal od kompanie-kommandanta, pri ktorom nebohý slúžil, nasledujúci list: „Ihr Herr Bruder dr. Paul Beblavý ůel beim ersten Gefecht am 15. 8.1. J. um 2 Uhr nachm. hel-denhaft kämpfead durch einen HerzBchusz. Ort: Pa-aieky bei Tomášov, rnssisch Polen, und ist auch dort begraben. Ihr Herr Bruder war stet". ein lieber Ka-merad und hat sein Heldentod in unsere Reihe eine

Od nemeckého hlavného kommanda. Dňa 22. decembra.

Pri Nieuporte a okolí Tpern panuje všeobecné ticho.

Angličania, sosilnení Francúzmi, napadli pozície pri Festuberte a Givencby, ale boli odklonení.

Okolo Rictebourgu podarilo sa im vydobyt staré pozície.

Včerajšie nápady Francúzov okolo Alber grosze Lucke gerissen." (Váš pán brat dr. Pavel Souain a Perthes boly odklonené,

pri

Beblavý padol pri prvej bitke dňa 15. 8. o 2. hodine popoludní, hrdinsky bojujúc, strelou do srdca. Miesto: Pasieky u Tomášova v ruskom Polsku, a je tam i po­chovaný. Váš pán brat bol vždy milý kamaráta jeho

Í hrdinská smrt zanechala v aašičh radoch veľkú štrbinu.) Haličské novinky. Krakov zaopatrujú živnosťou.

Pred pár dňami doviezli do mesta asi 40 vagónov múky, a to už po drahý raz. Zaopatřovat obyvateľstvo múkou vzal si na staros! mestský magistrát, a má! jej na sklade už vrnj do 400 vagónov. (Krakov má Bzuny a Ravky.

V západnej časti Argonn vzali sme niektoré stre­lecké zákopy.

Východne od Argonn, Beverne od Verduna fran­cúzske nápady boly ľahko odrazené,

Na východnom bojišti položenie vo východnom a západnom Prusku je nepremenené.

V Poľsku sú naša vojská v tuhých bojoch okolo

8BÍ 100 tisíc obyvateľov, ale v novembri značnú ich cast odstránili, odpratali ďalej na západ.) Magistrát bude zaopatřovat i zemiakmi a inými živnostnými články. I masti dostali po tieto dni 10 vagónov. — .Listy českých úřadníLů poštovních" oznamujú, že i Wopaterni, poštový direktor Ivovský, i Kostrouch, poštový direktor v Cernovciach je penzionovaný.

Vlci v Karpatoch. Rakúsko uhorský kaprál písal v liste svojej matke do Mariboru v Štýrsku: „Naše vojsko malo v Karpatoch robotu i s vlkmi. Viera

Ívečer patroloval som so štyrmi vojakmi. Neboli Brne ani na 10 minút od vozov, stretli sme dvoch velikých vlkov. Frajter zabil jedného bajonettom, druhého Brne zastrelili. Ale pred dvoma dňami vici roztrhali husára, ktorý Bpal v Bene; už sa rútili na jeho koňa, keď

Ísme ich zbadali."

Dediô trónu v Bukovine a v stolici Bystřičko-Na-sodskej. Následník trónu Karol Franc Jozef za tri dni bol v Bukovine, kde ho obyvatelia všade s najväčším oduševnením vítali. Dedič trónu na svojej zpiatočnej ceste z Bukoviny z Doma-Vatry cez vrch Magura na: automobile zaviezol sa do H. Borgova v stolici Bi Btricko-Nasódskej. V jeho sprievode bol i hl. župan stolice gróf Blažej Bethlen. Z H. Borgova v sprie­vode gróf.i Bethlena na osobitnom vlaku zaviezol sa do mesta Bystrice, kde ho obecenstvo s oduševne- [ nými ováciami privítalo. Ked násladník trónu odchodil ! z mesta, obecenstvo ma tiež pripravilo srdečné ovácie.

Král pošlianskym chudobným Jeho Veličenstvo' kráľ ako každoročne, tak i teraz zo Bvojej súkromnej pokladnica 12000 korún dal na cieľ, aby pre chu­dobných hlavného a sídelného mesta Peštbudína za­opatrili za ne paliva.

Prechod v istých miestach sme už vybojovali. Na pravom brehu Pilice Btojí boj spojencov proti

Rusom. Najvyššie kom mando. Cár Nikolaj prišiel do Moskvy.

Faitianfika obilná burza. 22. decembra

Zbožie

Pícnica , H

„ Rut

Jtóneň . a

Ovos Kuktsrica Kepics Proso

Druh

horno-uhorská tiaská

bsnátaka báčak»

na krm slovenský pivovarsky

nová

l d á

1st 75—79 78—82 78-80 78-80

Cena u 100 kllogi.

od | do

__,_

82-ľO

—, 86.—

—.—

63.15

2 8 , -

—•—

U Vás v kuchyni ?

máte Kolínsku cikorku •

ispjai^SocliáĚavg ooMadníce! xaia— Kr. Vinohrady. Havlíčkova tf. Pod Karlovom é. 12.

Lekári označujú ako v ý t e č n ý prostriedok proti kašľu

riníKaramelly S 3 j e d l e m i •

Mffliony ffiS* ich'

Kašeľ zachrípnutie, z a š l í a m 0 v a -nie, katarrh, boľavé hrdlo, somársky kašeľ, tiež ako ochrana proti'r prechladnu­tiu, teda každému vojakovi

sa odporúčal l i l 0 0 notariat. uhodnover. u , u w lekárskych vysved­čení a privátnych zaručujú istý

výsledok. Boubony chuť k jedlu povzbu­

dzujú a príjemne chutnajú. [ Paklik po 20 a 40 hal., dózu

60 hal., s vojenskou upakovkou 30 hal. dostat v drogériách

a každej lekárni .

n

CO

Oznámenie. Vrátil som sa do Nového Sadu

a prevzal som vedenie mojej pra-votärskej pisárne. Vybavujem všetko sám.

Nový Sad, 19. d e c e m b r a 1914.

Dr. Miloš Krno, pravotár.

Sedliacka banka účast. spol. v Kovačlci

„a,,, p r a k t i k a n t a pre svoj ústav. Nastúpiť možno hned".

Plat dľa dohovoru. (Antalfalva, T o r o n t a l m.)

S p r á v a .

Pre každého ESÄľS

Ľadová zdravověda Napísal dr. VaVľO SľObáľ.

F o r m á t 8°, s t r á n 3 6 9 , s 8 6 roz l ičnými v y o b r a z e n i a m i . Dielo v y d a l o d o l u p o d -p í s a n é n a k l a d a t e ľ s t v o . C e n a b r o š . vý­t i sku K 3 6 0 , viaž. K 4-50, p o š t o u o 2 0 hal . , r e k o m m a n d o v a n e o 4 5 h a l . viac. Dr. Vavro orooar dobral v tejto knihe so zreteioin ua naše Blovenské pomery všetko, čo treba vediet každému z nás zo zdravotníctva. Kniha táto poučuje, ako treba äif, aby ei človek svoje zdravie vo všet­kých neprajných okolnostiach neporušené zachoval. O B S A H : Předmluva. I, O vzduchu. II. Odev a áatstvo. III. O vode. IV. O pôde. V. O výžive a uokrmoch. VI. Príbytok. VIL O osvetľovaní. VIII Pochovávanie mŕtvych. IX Deti a škola. X. O práci. XL O nákazlivých chorobách. XII. O pohlavnej do­spelosti a o pohlavných nemociach. XIII. Prvá pomoc pri úrazoch. XIV. Stavy bezvedomia. XV. O otravách.

— Objednávky vybavuje: —

KníMlaciarsky účast, spolok v T u r č i a n s k o m Sv. M a r t i n e .

o b a a h l n * e r á t o v r e d a k o i a n i e j e> z o d p o v e d n á . "fS^l

zodpovedný redaktor: S r e t o r ä r H v r b a a . Majitel a vydavatel: Consortium P&Tttl Ha&roň a Tlaino a nákladom KníhtíařJarakeho účastinírakeho spolku v Tnrčianakoni Sv. Martine.

Spol.