•yehodla t r i razy do t y t d ů a : V utorok, Štvrtok a sobom. Fndpiabw eeu pre Bakásko-Cliorsk© •A celý rok 16 k., na pol roka 8 k.,

4f itvrí roka * k., na mesiac 1 k. 60 h.

%* eadiowmska: 4« Nemecka 16 mariek. Bask* f rnbfov, Ameriky 4 doll. 75 c^ •étstné cudiozemsko 24 franky.

Predplatná crna •a s o b o t ň a j š i e č í s l a Je«

pre Kakúsko-Dhorsko roéne 4 kor., pre Nemecko 4 marky,

Rugko 2 rub., Ameriku 1 d. 26 c , ostatné cudxoiemsko 6 fe.

Jednotlivé fiala predávajú M po 10 h., požton 18 h.

Redakcia* administrácia a expedícia v Turčianskom Sv. Martine.

Ročník XLVI. Sobota, 3. júla 1915. Číslo 78. (27.)

Vyzvanie predplatiť! Vietkých našich ctených čitateľov,

ktorým predplatok teraz koncom pol­roka vypršal, prosíme, aby ho láskavé čím skôr obnovili.

Podpory nám je so strany sloven­ského obecenstva menovite v terajších ťažkých časoch velmi treba, a preto prosíme našich dosavádnyoh priaz-nivoov, aby neopúšťali náš časopis, ale riadnym doposianím nám pred­platného podporili nás v ďalšom riad­nom vydávaní dôležitého slovenského časopisu.

Administráoia Národnýoh Novín.

S r e t o v a F#iMa. Chiasso, 30. júna. V nedala 87. júng o poludní

vtiahiy černohorské vojská do Skadra, ked v posled­ných dňoch boly obsadily Meduu, AleaBio a dediny Maiisorcv. O odovzdaní* Skadra černohorský konzul Martinovia dohovoril Ba a Prenk Bib Dodom. Vjazd bol velmi Blávnastný. Asi tisíc mužov pechoty, kcn-nica a horské artiileria vtiahla pri zvukoch hudby „Onamo, onamo*. Rakúsky konzul dal sa do ochrany gréckemu konzulovi. Na čele vjazdu bol generál Vu-kotič. Menom krála Nikolu ohlásil, že berie Skadar, potom šiel do koňaku, kde prijímal zuatnýeh občanov. Osvedčil im, že už teraz obyvatelia Skadra sú černo­horskými občanmi a každá neposlušnost bude treBtaná vojenským súdom.

Rotterdam, 30. júna. Nemecká odpoveď na ame­rikánsku nótu ohladom záhuby „Lusitacie" už odišla a je držaná vo velmi priateľskom a smieriivom tóne.

Bukarešt, 30. júna, Nemeckého poslanca v Sofii, Michaelisa, odvolali a pridelili do ministerstva zahra­ničných diel.

Lugano, 30. júna. Marconi složil vojenskú prí­sahu pred dôstojníctvom na dvore technickej kasárne, Stal sa poručíkom telegrafického oddelenia.

Chiasso, 30, júna. Salandra v hlavnom tábore

radil sa s kráľom, potom mal konferenciu s Cador-| Berlín, 30. júna. Taliani lapili nemeckú velkú nom, šéfom generálneho štábu. Ministerpredseda ide, parolooT a zaviezli do Neapola. Kapitána Maxa Vilhelma k frontu. Vo štvrtok ho čakajú v Ríme. Po jeho ná­vrate prídu dôležité rozhodnutia o štvornásobnej en­tente a o balkánskych štátoch.

Rotterdam, 30. júna. „Handelsblad" píše: Ruskí vojaci bili sa a húževnatosťou obdivuhodnou, kom-mandanti pri retiráde boli velmi zruční. Nik nemôže brat na zodpovednoat Nikolaja Nikolajeviča. Najviac obviňujú ministra vojny, pre aiabú a nedostatočnú muníciu.

Viedeň, 30. júna. Nad Cernovcami bol včera roz­čuľujúci vozdušný boj. Už od viacero dní ruské aero-plány poletujú nad mestom, hádžu bomby na most, na železničnú stanicu. Oproti nim vyletěly naše aerc-plány a počaly. Btrieľať na ruské. Ruskí letúni odleteli.

Petrohrad, 30. júna. Cársky úkaz splnomocňuje ministra financií, aby na londýnskom trhu vypustil za 50 millionov fuhtov sterlingov pokladničné lístky krátkosročné.

Rotterdam, 30. júna. „Times* píšu, že sa prihla-silo dost robotníkov do fabrík na muníciu, ale potreba žiada ešte viac. V Londýne rátajú s tým, že vojna potrvá i cez rok 1916 a preto sa pripravujú na zimnú kamp&ň, najmä zadovažovaním potravín.

a strojníka Korpa pustili na svobodu. Na lodi shabali tovaru za 60.000 lír.

Úradná zpráva nášho generálneho štábu. Dňa 30. júna o 6. hod. pop.

Vo východnej Haliči pri Gnilej Lipe a na Bugu sú boje, ktoré idú pre nás úspešne.

Medzi Bngom a Vislou nepriateľ ustupuje. Jeho arriergardy napádame.

Naša vojská přešly cez nížiny Taneva a vydobyly Frampov a Zaklskov.

Úspechmi spojených armád východne Visly pri­nútený, nepriateľ opúšta pozíciu za pozíciou. Pri 2a-vichoste—Ozarove—Siennom ustupujú k Visle.

Zavichost Brne obsadili. Na fronte Soče Taliani vyviňajú živú činnost. Predvčerom naše vojská odklonily útok na Plavu. V oddelení Sagrado—Monfalcone po menších bit­

kách nasledoval všeobecný útok. Odbili sme bo. Práve tak nepodaril sa útok nepriateľa pri Selzi

a Monfalcone. Kanónové boje na Soči sú silné. Ako odpoveď na útok Srbov pri Sabci bombar­

dovala naša vozdušná eskadra včera ráno lodenicu v Rotterdam, 30. júna. Birminghamská firma Ky- Belehrade a tábor pri Orasaci juhozápadne od Obre-

nock, najväčší dodavatel munície, oddala vláde všetky J n o v c a 8 d o b r ý m a B p e c h o l B . N á m e 8 t n i k šéfa generál-tajnosti svojho obchodu. n e h o g t á b u y H ô | e r | feidmaršalleutnant.

Rotterdam, 30. júna. Z Londýna zvestujú: Vy-Bianec Ramsay Macdonald mal v Birminghame veľkú reč o tom, že vo vojne treba za každú cenu pokra­čovat, pokým situácia nestane ss cele jasnou. Roku 1871 Francia urobila mier s pokorením, čo zavdalo príčinu i k tejto vojne. Vojna treba viesí do posled­ných konzekvencií.

Carihrad, 30. júna. Nemecký vojenský atašé pri tureckej armáde plukovník Leipzig prezeral posicie pri Dardsneilách. Na zpiatočnej ceste do Caribradu náhodou poranil sa z revolvera a ihneď umrel.

Temešvér, 30. júna. Pre dodávkové škandály po licia satkla Lud. Steinfelda, Gust. Wiedera, Eugena Dornhelma, veľkokupcov, Rsuss-Rácza, poručíka, a Alex. Kohna, veľkokupca s obilím.

Rotterdam, 30. júna. Z Ameriky idú černohorskí vyBtahovalci nazad do otčiny, aby bojovali. Z Mont­realu ide 4000 Černohoreov nazad do vlasti.

BESEDNICA. Najstaršie sriadenie turéiaiisko-

sväto-martinskej cirkvi. Z výsadnej listiny Belom IV. mestu Krupine 18.

L 1244 udelenej sme videli, že, ako Krupina, tak mal i Svatý Martin právo voľby presbytera, akým menom zval sa vtedy kňaz: „Z kráľovskej dobroty sme hosťom — obyvateľom, shromážděným a shro­máždit sa majúcim, dopustili, aby si presbytera sami volili, koho by chceli a nebývali nútení k prijatia akéhokoľvek iného presbytera, ked že predsa v tomto nikomu nepristoji predprávo."

Akonáhle sa sriadili obyvatelia sväto martinskí na základe výsad Krupine daných ako výsadné krá­lovské mesto „civitaB regalia', sriadili sa súčasne i v autonómnu cirkev s právom svobodnej volby

od kráľa Ludevita a druhú od Žigmnnda im vy-

Karol Robert bol 25. VIII. 1310 v Stolnom Bele­hrade korunovaný za uhorského kráľa. Darovacia listina baróna Donča, ktorou obdaroval chrám sv. Martina značnými pozemkami, vystavená bola v Jaknbe 1315 v Turci. Oba tieto dáta podávajú kľúč k roz­lúšteniu oboch záhad.

Nikto nebol spôsobnejší v tom čase, vymôcť

Zprávy nemeckého najvyššieho kommanda. Dňa 30. júna.

Pri ArraBe nebolo väčších nepriateľských podujatí. Vydobyli sme predtým ztratené naše zákopy. Nepria­teľský útok pri Labyrinte sme odklonili.

Neustálymi útokmi na výšiny Maasu západne od Les Eparges chcei nepriateľ nazad vydobyt od 26. júna vydobyté pozície. Nápady sme odrazili.

Na východe nič nového. Náš útok na Gnilá Lipa robí pokroky. Východne

a severo-východne Lvova je položenie nepremenené. Medzi Bugom a Vislou dosiahly nemecké a rakúsko-uhorské vojská Belz, Komárov, Zamosc.

Okolo Zaviehvostu nepriateľ cúva. Najvyššie kom* mando. ^ ^ ^ ^ ^ ^

Petrohrad, 30. júna. (Telegramm .Fester Lloyda".) Carský reakript na ministrapredsedu znie: Zo vietkých

sa vztahovat na nemú stavbu chrámu, ale len na živých údov cirkve; ale na konci tej istej liatiny uvedený výraz aad Ecclesiam Beati Martini" musí Ba rozhodne překládat „k chrámu blahoslaveného Martina", lebo ta sa udáva chrám ako territoriálny terminus ad quem, t, j . , že dotyčné darované pole siaha až po kostol. Tieto, Dončom darované zeme, menovaly sa za dlhé časy .kostolným polom".

Sama od seba natíska sa otázka, kedy mohol byt

Teraz vzniká otázka: kto a kedy vyprostredkoval Martinu výsady, ktoré požívala Krupina?

V listine, ktorú vystavil Martincom turčiansky župan Mikuláš Baličky 15. V. 1433 na sklabinskom zámku, výslovne sa uvádza, že mu martinskí vyslanci predložili tri výsadné listiny, a síce hlavnú listina — Literám C.'.pitaleni — vystavenú im kráľom, Karlom

u kráľa výsadnú liatinu pre Martincov než muž, ktorý J vybudovsný chrám, posvätený svätému Martinovi? za panovania Karia Roberta zastával hodnosť župana í Berúc do povahy terajšú ústrednú polohu mesta, štyroch stolíc, zvolenskej, turčianskej, liptovskej aj v najbližšej blízkosti obkľúčeného malými dedinkami, oravskej. A takým mužom bol mBgister Donč, ktorý]ktoré všetky i v pozdnejšom čase patřily ako filie 1318 udelil sám mestu Ružomberku podobnú výsadná l k tejto matko-eirkvi, možno s istotou zatvárať, že listinu, akú mala z milosti kráľovskej Nemecká Lupča. j chrám tento mohol vzniknúť hodne prv, než sa o ňom V tejto listine menuje Ba magister Donč comes de [zmienka činí v rečenej darovacej listine. Sama obec, Zolio, t. j . zvolenským županom, ako o tom svedčí i prv než sa mohla sta'. „civitaB regalis" královským listina Ružomberku vydaná a v „Letopise Matice Slo* í meBtom, musela prežiť hodnú prípravnú doba, v ktorej venskej" r. IX. sv. II. 1872 uverejnená. [sbierala sily a rozhojňovala počet svojho pôvodne

V spomenutej darovacej listine udáva Donč ako i skromného obyvateľstva, ktoré, tak sa zdá, zmestilo pohnútky ktoré ho primalý k tomuto veľkodušnému S sa všetko do jednej ulice, a kde sa táto končila na daru: remedium animae et saius Ecclesiae B. Martini, I hornom konci, tam postavený bol chrám a fara a bez-t. j . liek duse a blaho cirkve v našej obci Sv. Mar- j prostredné za týmito budovami rozprestieralo sa ono tine. Ked on nazýva Sv. Martin svojou obcou — in [darované „kostolným* pozdejšie přezvané pole. Vznik Villa nostra —, tedy mal istotne príčina preukázať t tohto chrámu môžeme tedy dobrým právom položit tejto svojej obci i svoju zvláštna priazeň. Pod slo-j do drahej poloviei XIII. stoletia a samú jeho stavbu vami na počiatku rečenej listiny stojacimi Eeeleaia považovať ako výsledok námah pokolenia onej doby

in villa nostra" soíumie sa .žijúceho v Sancti Martini in 'lurch celom k tejto fare prislúchajúcom okolí nui Róbertom a dve drahé, túto potvrdzujúce, totiž jedna-nesporne cirkev, lebo salus — blaho, spása nemôže Prizrime že sa už teraz tomuto zriedkavému

" "

časti otčiny prichádzajú ko mne hlasy, ktoré svedčia o silnej vôli ruského národa obětovat Ba vyzbrojeniu armády. Z tejto národnej jednoty čerpám istota blý­skavej bndúenoBti. Dlho trvajúca vojna požaduje vidy nové námahy, ale ked rastúce tažkosti premáhame a vzdorujeme premenlivým prípadom vojny, zoBlním v srdciach volu, boj překonat až do konca až po triumf rnskej armády. Nepriateľa musíme premôcf, ináč je mier nemožný. Pevne verím na nevyčerpatelná silu Ruska, očakávam od vlády a verejných inítitúcií a všetkých verných synov otčiny že bez rozdielu mienky solidárne pracovat budú, aby boly uspokojené všetky potreby armády. Toto je teraz jediný národný problem, ktorý má spojit všetky naše mysle a snahy.

Ked utváram zvláštny výbor pre otázky appro-vízie so spoluúčinkovaním členov zákonodarného sboru a industrie, držím za potrebné zrychlit svolanie zá­konodarných sborov, najdalej v auguste, a vyzývam vládu, aby dotial prihotovila návrhy zákona.

Kopenbagen, 30. júna. Hlavný kommandant juho­západného Ruska nariadil, aby svobodná premávka eivilnóho obeeenstva bola obmedzená. Z toho vidno, že generálny štáb vidí juhoruskó kraje znebezpečnené.

Petrohrad, 30. júna. (Od generálneho štábu). Vlavo od Visly boly kruté boje pri Ozarove dňa 27. júna celý den. Nepriateľa sme odklonili. Útok na To­mášov—Bobr—Eamionka ide ďalej. Pred utiahnutím sa na Gnilu Lipu odrazili sme nábehy nemeckého vojska. Na oBtatnom fronte niet premeny.

Paríž, 30. júna. Pri Galovne sme odklonili útoky Nemcov. Arras Nemci bombardujú ťažkými kanónmi.

Paríž, 29. júna. Pr&zident Poincaré navštívil v nedelu vojská okolo Aisne a Rheimsa.

' Curych, 30. júna. Do francúzskeho vojska idú uviest šišaky miesto čapíc, lebo jesto mnoho rán do hlavy.

Londýn, 29. júna. Sir Eduard Grey vrátil sa do Londýna a onedlho bude zase pracovat v ministerstvo zahraničných diel.

Londýn, 30. júna. Ministerpredseda Maas&y oznámil, že idú utvořit nové ministerstvo národnej obrany, aby všetky prostriedky boly využité na vojnu.

Viedeň, 30. júna. Jeho Veličenstvo vydal nasle­dujúci vlastnoručný prípis: .Milý pane bratanče arci-kňaz Karol Franc Jozef I Darúvam Vašej Milosti velkokriž môjho rádu S v. Stefana. Viedeň 24. júna 1915. Franc Jozef m. p."

Berlín, 1. júla. Nemci posial 288 ráz bombardo­vali Rheims. Najhoršie bombardovanie bolo 19. sep­tembra 1914, 18. októbra, 21. novembra, 1. februára 1915, 8. apríla a 1. marca. V týchto dňoch 29.000 granátov hodili na mesto. Denne do 3000.

Rotterdam, 1. júla. Z Londýna telegrafujú: Snem jednohlasne odhlasoval námornú dodatočnú pôžičku. Námorný minister je splnomocnený o 50.000 mužov rozmnožit mužstvo flotty. S tým námorného mužstva bude 800.000 hláv.

Berlín, 1. júla. Itália tak zúčastní sa akcie proti Dardanellám, že viacero talianskych prístavov prepustí

spojencom, aby tam urobili bazis flott miesto Alex­andrie. Tak oddajú Brindisi a Tarento. Okrem toho pod velením abruzského vojvodu pošle Itália niekolko velkých lodí pred Dardanelly.

Viedeň, 1. júla. Generál Russkij je zase na bo­jišti. Bol vo Francii a vrátil sa k armáde. Rusského velmi chvália pre obranu Varšavy pred nemeckým ná­porom Hindenburga.

Kristiánie, 1. júla. Nemecký podmorský čln tor­pedoval norvéžsku loď .Márnu", ktorá bola na ceste do Leithu a viezla drevo do Anglie. Mala 914 tonn.

Berlín, 1. júla. „Berliner Tageblatt" píše: Cársky reskript ukazuje, že Rusko je daleké každej myšlienky na mier. Daromné sú BkandinávBke kaviarničke chýry, že strana mieru raBtie. I duma sa postaví na stano­visko, že vojnu treba viest až po víťazstvo. Premeny v miaisterstve nemajú za ciel připravovat na mier, ale zlepšit vedenie vojny. Nikolaj Nikolajevič vyslovil Ba v tom samom smysle v telegramma na „Morning-post".

Berlín, 1. júla. Zo Scheveningenu zvaatnjú, že z Paríža a Londýna poslali talianskej vláde súrnu depeiu, aby Itália išla sa zúčastnit aa dardanellskej akcii. Majú nádej, že Ba Itália rozhodne v takom smysle.

Kôln, 1. júla. Salandra šiel ku frontu. Hlavným cielom jeho cesty je dorozumiet sa so Srbskom.

Kopenhagen, 1. júl*. Z Ríma zvestujú, že ta­liansky hlavný štáb robí velké prípravy na zimnú vojnu. V Amerike objednal velkú maBsu zimného odevu pre vojakov.

Ženeva, 1. júla. Anglický král povýšil Marconiho do rytierskeho stavu s titulom „Sir". Marconi sa vy­slovil, že vojna aa skončí koncom septembra.

Debrecín, 1. júla. Na uhorskom území oi 14. do 20. júna bolo 190 pádov cholery B 125 mŕtvymi. V debrecínskom tábore zajatých bolo 2566 onemoc­není a 1066 smrtí.

Bukarest, 1. júla. Konservatívna strana mala za­sadanie o politickom položení. Predsedal Olanescu. Na vyzvanie Gantakuzina, Calimachiho a Grachispeana vyvolili jednohlasne za predsedu strany Filipescu. Filipescu parentoval Labováryho a OBvedčil sa za ententu.

Rotterdam, 1. júla. Andreadovič býv. černohorský minister šiel do Anglie aby si vyžiadal pre Čiernu Horu muníciu. Vyslovil Ba, že Čierna Hora bude respektovat ustanovenia velmocí vzbladom na Albániu.

Lugano, 1. júla. Na nižnej Soči idú velké boje. Belehrad, 1. júla. Po aeroplánoch silno strielali

zo strojových pušiek. Francúzski letúni napádali na našich, ale bitka vo vzduchu nedala nijakých rezul­tátov. Naši vrátili sa bez úhony.

Spojené vojská bojujú úspešne pri Rogatyne. Na Dniestri je tieho. Zamoac Brne obsadili. Výšiny severne Taneva tiež. Západne Visly sme prenikli po Tarlov. V júni sme zajali 521 officiercv, 194.000 mužov,

93 kanóny, 364 strojové pušky. Včera popoludní viacero divíziami obnovený útok

na naše pozície pri planine Doberdo bol odrazený, pri velkých ztrátách Talianov.

Hlavný útok nepriateľa šiel proti fronte Sagrado —Monte—Coriel. Pri Selži a Vermegliane vnikli Ta­liani do našich predných zákop, naša infanteria za­hnala nepriateľa do doliny. Stráne Movité Coriel sú pokryté talianskymi mŕtvolami.

Nábeh proti Monfalcone, Sagrado, a proti hlave mosta pri Gorici bol odklonený.

Stalo sa utíšenie. Naše vojská sú hotové k novým bitkám. V Severnom oddiele Soče a na korutánskej hra­

nici kanónový boj. Námestník šéfa generálneho štábu v. Hôfer, feldmaršalleutoant.

Dňa Zpráva nemeckého najvyššieho kommanda. 1. júla.

Severne ArraBu idú boje pre nás úspešné. V Cham-pagni Francúzi napádali bez úspechu. Na výšinách Ma-ase a vo Vogezoch kanónové boje.

Nepriateľskí letúni hádzali bomby na Zeebrttgge a Briigge bez škody.

Na východe položenie' je nepremenené. V júni sme zajali 2 zástavy, 25.600 mužov, 121 of-ficierov, 7 kanónov, 52 strojových pušiek.

V rozhorčených bojoch vojská generála Linsin-gena včera ruské pozície východne Gnilej Lipy medzi Kuniciami a Lučinci šturmovaly.

Troch officierov a 2328 mužov zajaly. I východne od Lvova rakúako - uhotBkó vojská

vnikly do nepriateľských pozícií. Armády generála Mackensena sú medzi Bugom

a Vislou. Západne Visly Rusi v tuhom boji ustupujú. Spojené vojská idú na Kamienku. V júni vojská Linsingena, Mackensena a VoyrBcha

zajaly 409 officierov, 140.000 mužov, 80 kanónov, 268 strojových pušiek. Najvyššie kommando.

pamätníku drievnych století, na ktorom už práve pre túto BtarobyloBt spočíva zbožnou úctou pohľad navšte-vovateľa. Rozmery jeho sú: 70'dĺžka; v sankturiume 18', v hlavnej lodi 33' šírka a 29' výška. Chrám po­zostáva z troch lodí, Btavaných v gotickom slohu; prostredná je hodne vyššia než obe bočné; severná lod má 36' dĺžky, 13' šírky a 18' výšky; južná má 45' dĺžky, 15' šírky a 18' výšky. I tieto rozmery po­ukazujú na starobylost stavby. Sanctuarium je štvor-hranné, kedysi malbami vyzdobené, dvoma za oltárom umiestenými končitými okny vystrojené. Jeho sklo­penie je gotické.

Odkiaľ zmohla táto cirkev toľko prostriedkov ku tak nákladnej na tie tehdajšie ťažké časy atavbe, kto bol jej staviteľom, jej hlavným zakladateľom? Na všetky tieto otázky nedávajú nemé múry tohoto staro­bylého pamätníka nijakej nrčitej podrobnej odpovede. Ale predsa uistujú nás, dalekých potomkov, svojimi mohutnými rozmermi a pevnou trvácou prácou o tom, že pokolenie, ktoré túto vznešenú stavbu podujalo, malo i smysel i srdce na pravom mieste a dokázalo potomkom, že aa napriek svojmu pomerne krátkemu veku vynasnažovalo zo všetkých síl, aby zanechalo po sebe dielo, ktorým dokázalo ďalekým pokoleniam a dokazuje i nám, dnes žijúcemu potomstvu, že ne­žilo na darmo. Nevďačná pamäť ľudská nezachovala, pravda mená tvorcov tejto stavby, ale toto ctihodné dielo samo hlása slávu tých., ktorí sa na jeho vyve­dení Búčastnili.

Dňa Úradná zpráva nášho generálneho štábu. 1. júla o 3. hod. večernej.

Vo východnej Haliči pri Gnilej Lipe a východne od Lvova trvajú boje.

Naše vojská pronikly na viacero miestach a přišly do nepriateľských pozícií.

Nijakej pamiatky nezachovalo sa dalej ani o mu­žoch, ktorí túto cirkev od jej vzniku až do 1361 spra­vovali. Konečne spomenutého roku prihodila sa uda­losť, ktorá zvečnila meno kňaza v tom istom roku úradujúceho.

V tomto totiž čase prišiel do Turca z rozkazu ostrihomského arcibiskupa, Mikuláša, jeho suffragon pomocník Peter, biskup CondemorenBký k prevedeniu kanonickej vizitácie. Počas jeho zdejšieho meškania predstúpili pred neho všetci zemskí páni z Draškoviec, Zaboria, Malého Jasena a oboch Kalníkov súčasne i B Bartolomeom, správcom sväto - martinskej cirkvi, B prosbou o vysvätenie cintorína, — Dosial totiž po­chovávané boly mŕtvoly zo všetkých filií v martinskom cintoríne okolo kostola sa prestierajúcom. — Peter nvážiac vzdialenosť Draškoviec od Sv. Martina vyhovel ich prosbe, ale pod podmienkou, že predrečaní zemskí páni dajú za BÚhlas a poskytnuté Bartolomeom povo­lenie toho vysvätenia a na vynáhradu služieb toho istého Bartolomea a jeho nástupcov zemským pánom preukazovať Ba majúcich, ako dolu nižšie úplnejšie

Viedeň, 1. júla. Arcikňaz Karol Franc Jozef na­vštívil vojská na juho západe. Dňa 30. júna vrátil aa spokojný do Viedne.

Curych, 1. júla. Švajčiarske noviny hádajú, že ztráty Talianov na Soči sú 40.000 ranených a mŕtvych.

Londýn, 1. júla. Norvéžsku bárku „Kotka" Nemci napadli a potopili.

Londýn, 30. júna. Britanci robili útok pri Dar-danellách. Škótsky pluk zaujal turecké pozície pri doline Saghiere. 100 Turkov sme zajali. Irské vojská obsadily výšiny pri Krithii. Na poludnie útočilo pravé krýdlo a úspechom. Nepriateľa Brne odrazili. Viac sme vydobyli, ako sme trúfali.

tinskébo chrámu; naproti tomu sa zaväzuje často spo­mínaný Bartolomej, ich plebán a jeho nástupníci po jednotlivých nedeliach a sviatkoch, ako i po dvoch dňoch v týždni buď sám alebo skrze kaplána služby Božie v ich kaplnke — v terajšom kostole sv. He­leny — odbavovat a i ostatné cirkevné výkony ako krsty, pohraby zvršovať. Neplnenie týchto zaviazaností tresce sa kliatbou cirkevnou alebo vyobcováním. Táto listina, predrečenú smluvu v sebe obsahujúca, vyBta-vená bola počiatkom decembra 1361.

Z obsahu tejto listiny tušíme snahn zemských pánov řečených obcí. Kaplnku, vlastne koBtolík, už mali, najvážnejší krok už Ba im bolo podarilo urobiť. Ale ešte vždy muaali Ba dat pochovávat v martinskom cintoríne. Teraz využili přítomnost arcibiskupovho vy­slanca, aby urobili nový krok na ceste osamostatnenia a tak žiadali vysvätenie pozemku na cintorín, aby ne­museli voziť svojich mŕtvych do Martina. Ale martin­ský farský úrad nahlialol, že povolenie osobitného cintorína mohlo by tahat pozdejšie za sebou odtrh­nutie sa řečených filií od matky cirkvi; preto tá tvrdá

bude vyslovené, štyri voly s pluhom, súce k priahaniu J podmienka, že sa od nej nikdy neodtrhuú. Aby sa do pluha, s rolou dostačujúcou pod ten istý pluh astým ľahšie vyhlo takému odtrhnutiu, zaväzuje m Bar-B miestom pod mlyn na rieke Hradečnici ležiacom ] tolomej k výš uvedeným službám, ale pod podmienkou (mlyn pri chráme sv. Heleny), predrečenému Bartolo- f zodpovedajúcej vynáhrady za preukázané služby. Medzi-meovi, ich plebanovi a skrze neho jeho nástupcom írek írekom neodolateľne a bez protimluvy s tým zá­väzkom, že Ba spomínaní zemskí páni a ich potomstvo

tým okolnosti pozdejšie boly silnejšie ako hrozba kliatby a vyobcovania v tejto smluve ustanovená na odtih nutie sa od matky-cirkvi, ktoré sa ak nie koncom

cirkevne nikdy neoddelia a neodtrhnú od sväto mar- XIV. teda iste počiatkom XV. atoletia previedlo, lebo

Carihrad, 1. jála. Anglická loď .Illidse* bombar­dovala záliv Edremid. Anglická lod bombardovala Ceamu, potom mestá Egerliliman a Aladibey.

Lugano, 1. júla. Rímski poslanci SrbBka a Čiernej Hory uistujú o dobrých zámeroch svojich vlád. Skadar bol hniezdom protisrbských agitácií. Černohorci p& držia si Skadar, lebo ho už raz mali. Srbi iili do Al­bánie, aby mohli bojovat proti Rakúako-Uhorsku.

Bukarešt, 1. júla. Konzervatívni dissident! vyvolili Filipesca za šéf? strany na miesto Lahováryho.

Viedeň, 1. júla. Ministerpredseda gróf Stefaa Tisza bavil aa vo Viedni,? mal audiencia a Jeho Ve­ličenstva, konferoval B grófom Storgkhom a vrátil sa do PeSti.

Proti drahote v Turci. Na múroch domov mesta Turčianskeho Sv. Mar­

tina po tieto dni nalepené boly plakáty B podpisom hl. slúžneho okresu Ujhelyiho. Na plakátoch je určená cena, vyše ktorej sa isté potravné články nesmú pre dávat. Tak na pr. najvyššia cena určená je na nasle dovné potravné články:

kg. E 3 — 2-40 2 — 3-60 4-50 450 360 1-80 080 012 016

hovädziny telaciny baraniny bravčoviny šmaleu (masti) slaniny masla ovčieho Byra tvarohu starých zemiakov nových ,

Cena mlieka ustálená je za liter 28 halierov (v ob chode 31 hal), tri vajcia majú sa předávat po 20 hal., kura na vyprážanie K 1-10, kura na pečenie E 1-60, sliepka (dla velkosti) 3—4 kor., kačka K 2-40, hus 4 kor.

Velmi múdre je v oznámeni, že hl. slúžny slu buje trestat (15 dní väzenia, 200 kor. peňažnej po kuty) nielen tých, čo drahšie budú předávat, ale i tých, čo budú viac ponúkat, lebo v obidvoch pádoch Ba dra' hota zväčšuje. Tiež len chválit možno, že budú trestaní všetci, ktorí na trh priehodiacim pôjdu oproti za mesto na cesty a tam kupovat, lebo takto naozaj všetko skúpili niektorí India bez svedomia ešte prv, než sa tovar dostal na martinský rýnok. Tak niektorí mali v komorách ustavičné zásoby, alebo ako priekupci po vyšovali stále ceny za potravné články, iní nemali doma ničoho a na trhu tiež ničoho kúpit nemohli, keď špekulanti to za mestom zakúpili.

Chýrnik. Dážď — požehnanie. Dažde oznamovali toho

týždňa zo stolíc Trenčianskej, Oravskej, Zvolenskej, Tekovskej a Hontianskej. Už hojne namoklo i v Turci. Taktiež vo väčšine Sedmohradska a v Marmarošskej stolici. Za Dunajom a na Dolnej zemi temer bez dažďa bolo.

f Anna Kuzmová, naša spoluobyvatefka umrela v tešíoskej nemocnici dňa 30. júna 1915 v 65 roku života. Previezli ju do Martina a pochovajú v sobotu o 3 hod. popoludní. Smútia za ňou bratia a sestry: Jozef Kuzm«, Znzanna Bulovská rod. Euzmová a Ján Euzma.

Konvent seniorátu turčianskeho bude dňa 6. júla v Turčianskom Sv. Martine. Pred konventom ráno o 9. hodine budú modlitby, posvätené pamiatke Husovej.

Initalldoia v Pribovcaeh. Dňa 29. júna v prí­tomnosti i okolitého obecenstva uvedený bol do úradu novovyvolený farár Ladislav Zgúth. Blahoželáme cirkvi i inštallovanému!

Evanjelickí učitelia zTuroa na bojilti. Všetkých evanjelických učitelov je 27, a z týchto je na bojišti, potažné vo vojenskej službe 9, a síce: Viktor Ilavský, blatnický, Julius Helvigh, aučiansky, František Zsuaer, turiansky, Daniel Sáme], príbovský, Déneš Jesenský, záturčiansky, Gustáv Cábrák, ivančiansky, Jozef Badá, dubovský, Karol Vencel, podhradský.

Cholera. Od 14. júna do '20. júna na území Uhorska ochorelo na choleru 190 osôb a z nich umrelo 125. V ten týždeň cholera zasiahla i Žilinu; v tamojších barákách ochoreli traja rakúsko uhorskí vojaci a z nich umrel jeden, traja zajatí vojaci z ktorých jeden tiež umrel. — O táboroch sajatých vydávajú osobitné výkazy. Od 14-ho do 20. júna v debrecínskom tábore vojenských zajatých ochorelo 2566 a z nich umrelo 1066. Nebolo vraj ani času zistit, kolkí z nich umreli na choleru.

Požiar V Polonke, na gemerskom Hrone, bol velký požiar. Zhorelo 86 domov a 38 pobočných stavov; i mnoho dobytka a krmu. Strašné je, že zhorel i človek. Bez prístrešia ostalo 58 rodín.

Gréoky kráľ už bude zdravý. O zdravotnom stave gréckeho krála Konštantína už nepokladajú za po­trebné vydávat bulletiny. Zotavit sa úplne král pre­stehoval sa do kaštieľa Tatoi.

Nebudú ihromaždODia. Ústredný výbor Kočov­ných shromáždění uhorských lekárov a prírodozpyta-telov už oznamuje, že ako bolo lanského leta, tak bude i toho roku. Shromaždenie, lanského roku svo­laného do Sibína, ale potom pre vojnu odročené, na neurčitý čas odročujú i teraz.

Výrok vojenského sadu. Na základe vyhlásenia cis. kr. sliezskeho krajinského präzídia krakovská aNowa Reforma* uverejňuje, že robotník Franc Berka (ako on udával, amerikánsky poddaný) dňa 14. júna výrokom vojenského súdu v Moravskej Ostrave bol na Bmrt odsúdený. Preto, že v Gross-Heilendorfe v krčme po dvarazy hovoril reči, ktoré obsahovaly velezradu a narušenie verejného poriadku. O dve ho­diny po vyhlásení výroku Berka bol zastrelený.

V Rakúsku odročili nárokovanie. V Rakúsku ministerstvo krajinskej obrany oznamuje, že rakúski občania, narodení od roku 1878 do roku 1886 a po­vinní slúžiť v domobrane, narukujú len 16. augusta, nie 15. júla, ako sa im oznámilo na prvom raze.

Ztratený professor. V decembri minulého roku zo sanatoria v Abbacii bez šlaku zmizol dr. Fridrich Siebert, professor právnickej akademie v PätikoBtolosh. V úradných novinách teraz správa akademie uverej­ňuje vyzvanie, aby sa professor Siebert hlásil do 1. septembra, lebo ináče jeho miesto budú považovat za uprázdnené a vypíšu súbeh na jeho zaplnenie.

Pozor pri automobiloch I Zlatniansky obyvatel Dezider Roth viezol sa z Lučenca do nedalekého Rappu. Mladé jeho koníky nalákaly Ba automobilu, ktorý b hukotom vyletel oproti nim, a splašené strhly vozík do hrádze. Roth tak nešfaBtoe vypadol z vozíka že sa mu otriasol mozog a umrel v iučenakom špitáli

už r. 1416 Bpomína Ba kňaz sväto-heienskej cirkvi, ktorú tvořily výš spomenuté niekdajšie filie a ktorá do dnes trvá B filiami Borovou, Diakovou, Draškovcí, Jaseňom Malým a Velkým, Kálnikom Horným á Dol­ným, Sklabinou, sklabinským zámkom, sklabinBkým Podzámkom, a Zaborím.

Roku 1437 viedol na stoličnej kongregácii oboch stolíc turčianskej a oravskej z rozkazu krála v blíz­kosti Sv. Martina pod predsedníctvom uhorského pa-latina Vavrinca z Hedervaru držanej, žalobu Martin Brak, sväto-martinský mešťan, proti tehdajšiemu ple-banovi Petrovi, jednu čiastku istého pozemku, ktorá by bola mala byt jeho predchodcovi v úrade, Micha­lovi plebanovi do zálohu daná. Tento spor rozhodla porote pozostávajúca so Budcu, niektorých prisažných a mužov pokročilého veku, ktorá prisúdila spornú čiastku pozemku sväto martinskej cirkvi a jej ple-banom.*)

*) Táto pravota je zaujímavá z toho ohladu, že ona dáva doklad a ako by illustráciu k známej onej výsade kráľovských miest, že meštaoia tých istých nie sú povinní dostavovať sa pred iný súd mimo svojho domáceho sudcu, okrem ak by bola sporná zá­ležitost tak príkra a dôležitá, že by vyhľadávala krá­lové zakročenie. V týchto pádoch má byť pra predlo­žená kráľovskému Búdu k vyšetreniu. V decembri 1404 žalobu pozdvihol Martin Brank pred sudcom a príaaž-nlkmi mesta. Keď B výrokom, ktorý vyniesol domáci

Úradovanie plebana Michala v tejto listine spo­mínaného kladie sa do r. 1406 a počiatok úradovania Petra taktiež v tejto liatine uvedeného do r. 1430. Po tomto spomína Ba Pavel a už r. 1441 zase iný, totiž Benedikt. Tento posledný bol vynikajúcim milovníkom literatúry onoho veku, alebo aspoň pilným přepisová-telom starých rukopisov. Na kremnickej fare nachodí sa rukopis starobylý obsahujúci v sebe ,Homilie Ma­gistra Vilhelma, parížskeho kancellára na nedělné evanjelické texty" s podpisom: .Explicit, per manns Benedicti presbyteři de Thurcz de 8to Martino, ultimo die anni 1441", t. j . vyhotovené rukou Benedikta kňaza z Turč. S v. Martina posledného dňa 1441", malým švabacbom a maľovanými iniciálkami.

Brictius ako pleban sväto-martinský prichodí v pravotnej listine z r. 1495, v ktorom bol pohnal pred aúd, záležavší z Valentína Trnovského z Mar-kovíc podžupana a štyroch sudcov zemanov turčian­skej stolice zemských pánov Petra, Jana a Martina, synov niekdy Tomkových z Tomčín pre osem jutrový pozemok s lúkou ležiaci v obci, Jahodníkach. (Let Mat. 81. XI., 8V. I., str. 85.)

Joeef Máliák.

sudca, nebol ten istý spokojný, odvolal sa na kráľov­ský Búd. Kráľ poslal miesto seba palatína, Vavrinca z Hedervaru, aby vyšetril spornú záležitost a vyniesol právoplatný výrok.

Menej mäsa! Spolok južno-uhorských gazdov po­dal ministerstvu poľného hospodárstva memorandum, v ktorom vykladá, že treba sa bát nedostatku mäsa, ale nie nedostatku chleba s obilia. Nebude dost do­bytka. Preto narádzajú urobit taký poriadok, aby i armáda i občianske obyvateľstvo menej mäsa potrebo­valo. To jest obmedziť spotrebu mäsa. Zaviesť lístky, tak, ako pri chlebe a múke bolo. Ak Ba neobmedzí spotreba mäsa, gazdovia popredajú svoj statok na jatky. Daromné ho budú dovážať i s cudzozemská, pri dobrých cenách ľudia ho poznove a posnove pre­dajú mäsiarom — kravy i voly. Dobytka nebude!

Horao-uhorské kúpele. V Poprade bola porada o tohoročnej kúpeľnej sezóne. Poradu svolal Spolok pre premávku cudzích v Hornom Uhorsku. Boly za­stúpené okrem všetkých kúpeľov i železnice, košicko-oderbergská i štátne; ministerstvo poľného hospodár­stva poslalo svojho vyššieho úradníka; stolice Spišskú a Liptovskú zastupovali podžupani. Porade predsedal tajomník košickej kupeckej a priemyselnej komory. Rokovali o veciach živnosti, o železničných a pošto­vých otázkach, Búvisiacich s návštevou v kúpeliach. Niet vraj nijakej prekážky íat do kúpeľov. Kúpele sú úplne pripravené přijímat hostí. Predstavitelia železníc osvedčili, že od 1. júla medzi Pastou a Tatrami budú chodiť mäkkými aedliskami vystrojené vagóny prvej a druhej triedy, B jedálňou i s nočnými vagónmi. Po­rada uzavrela prosiť u vlády o lepšie spojenie s Vied­ňou, o levnejšie ceny pri dovážaní potravných článkov a o napravenie poštových pomerov.

Tyrofskí dobrovoľníci. Behom 14 dni od vypuk­nutia vojny s Itáliou, prihlásilo sa v Tyrolsku 23.000 dobrovoľníkov. Medzi nimi je 15-ročný žiak meranskej reálky a 76-ročný roľník s Cilakóho údolia.

Pôvod komisárka. Otcom komisárka nie je nikto iný, ako slávny vojvodca z 30-ročnej vojny, Vallenštein. Keď roku 1628 ležal táborom pred Stresburkom, pri­nútil obce, v ktorých vojská ubytované neboly, v ná­hradu za to ku dodávkam. Aby dodávky správne boly rozdelené, bola ustanovená komisaia, čo prijímala múku a dozerala nad pečením chleba. Poneváč chlieb dodá­vaný bol komisaion, nazvali ho komisným, čiže potom komisárkom.

Nedostatok drobných peňazf vo Francúzsku. „Le Journal" konstatuje, že v strednom Francúzsku je nedostatok kovových peňazí, čo zapríčinilo v nie­ktorých dedinách hotovú krízu. Príčinou nedostatku peňazí kovových je, že sklepy a obchody nschcú ku­pujúcim přeměnit papierové peniaze a že obyvatelia z kraja si shromažďuj ú veľké obnosy v kovových pe­niazoch, aby ich neskoršie odpredali so ziskom. „Le Journal* chce presvedčiť svoje čitateľstvo, že hroma­denie je zbytočné a že bankovky sú práve tak dobré ako peniaze kovové.

„Extrabladet" z Kodane oznamuje s ruskej strany: Stanovisko Ruska pri eventnelnom zakončení vojny by bolo celkom iné, ako stanovisko spojencov. Keď Francúzsko núti do boja na nôž úbytok pôrodov, lebo má v budúcnosti vždy menej výhľadu na úspech proti Nemecku, a taktiež Anglicko nemôže počítat v budúc­nosti nikdy' na podobnú priaznivú politickú konstel-láciu, je pri Rusku celkom iné. Rusko môže ohľadom svojho ohromného ľudského materiálu pokojne pozerať ku akémukoľvek politickému soskupeniu (konstellácii). V tejto vojne vlastne nejde mu ani o sväčšenie úze­mia, ani sa teras oň nenamáha. Plány a nádeje Ruska obmedzujú sa len na otvorenie Darďaniell, ktoré sú jediným cieľom vojny. -•-•=*••>

Obnovenie transitaej premávky Rumunskom. Podlá vyhlášky rumunských štátnych železníc bol ob­novený transitný dovoz Rumunskom pre Bulharsko a Rakúsko-Uhorsko.

Zmija a foxteriér psík. Viedenským novinám oznamujú zo Solnohradu: Neďaleko OroBgmaina stretla Ba jidaft pani v hore so zmijou. Jedovatý plaz, zvláště velký exemplár, zopjal sa hrozne z machu proti nej. Pani mala so sebou psíčka foxteriéra, ktorý v tom okamžení vrhnul Ba na hada a zasekol sa doň zubami. Zmija sa mu v pysku obrátila a vyšmikla von ale psík ju zoovu pochytil a zahryzol. Na to pes hneď si počínal ako zbosnený, skočil do vody, váľal aa v tráve a robil zúrivé skoky. Nebol uštipnutý, ale ukázalo sa, že rozhrŕzol zmiji žlázy, v ktorých Ba tvorí jed. Po­dali mu mlieka a uľavilo sa mu.

Potopené lode. Nikda ešte nezahynulo toľke lodí a s toľkým bohatstvom, sfto teraz, ked podvodné loďky ničia i obchodné lode. Ci aa to množstvo drahých vecí ešte dostane na Boží svet? Či zahynie na dne mora a či B» tam zachová? Takéto otázky vznikajú v ne­jednej hlave. Rozumie sa, po vojne probujú zachrániť potopené veci, veď pri terajšom rozvoji techniky je všeličo možné. Lode, ktoré sú nie veľmi poškodené, iste vytiahnu so dna morského. Z nich nejedna pravde­podobne ešte hrdo bude chodiť po mori. Pravda po­tápači len v hĺbke na 60 metrov môžu pracovať vo vode; vo väčšej hĺbke tlak vody je už toľký, že člo­vek tam stane sa malomocným. Väčšina utopených lodí i s ich nákladom môžeme teda považovat za ztratenú.

Zdravotnícke. Mnoho nemocí vzniká z nedoBtttku čerstvého povetria, slnca a pohybu. Obloky zastierajú záclonami a izby nevetrajú. Čím je rybe čistá voda, tým je človeku čerstvý vzduch vo dne i v noci. — Príroda neusmrcuje predčasne fudí, ale oni Ba zabí­jajú Bvojou hlúposťou.

Pípeť (tvrdá kožka na jazyku) u sliepok nemá sa strhnú' lebo je to sliepke vetmi bolastné, ale 2 razy denne treba potret jazyk sliepke glycerínom, a dávat takým sliepkam len mäkkú stravu.

Kobo uštipne včela nech si bolavé meBto umýva Blanou vodou. Uštipnutie hadom trebs dobre solou vyšúchať. _ _ _ _ _ _ _

Bryanovo vyzvanie k americkému národu. Bry&novo vyzvanie, uverejnené vo výtahu v časo*

piBOch, znie podrobnejšie takto: Prosím, aby ste vy nieeli úsndok o mojom rozhodnutí, radšej odstúpiť, ako zodpovědnost spolumesi za nitu. Som istý, že mi neupriete pohnútky čestné. Ale to nestačí. Dobré úmysly samy v aabe nemohly by ospravedlnit omyl v takom čase, pri takej veci a pri takých okolnostiach. Ak váš úsudok bude zniet proti mne, nežiadam mi­losti. Präzident a ja súhlasíme v cieľoch a túibseh: pokojné rozriešenie je nielen žiadosťou nás oboch, ale my sa za to i modlíme. Ale v prostriedkoch k dosia­hnutiu jeho naše mienky Ba celkom rozchádzajú.

Keby sme mali len roznosí osobných mienok, i nemalo by to významu. Ale ta ide v skutočnosti o volbu medzi dvoma sústavami. Z vlivu, ktorého vlády používajú pri svojich vzájomných stykoch, z nich dve zaujímajú vynikajúce miesto a odporujú si vzájomne. Totiž moc a presvedčenie. Moc vystupuje rozhodne a narába ultimátem. Presvedčenie ukazuje dôkazy, vy­zýva skúmanie a opiera Ba o pojednávanie o tom. Moc predstavuje starú sústavu presvedčovania novou, jej cielom je všeobecné bratstvo. Ak dobre posúdime nótu, zaslanú Nemecku, musím povedat, že skorej sú- i hlaaím BO zásadami starej ako novej sústavy. Rád do-, púštam, že opiera Ba na velký rad už prekonaných pádov. Stará sústava je zodpovedná za všetky dosa- ] vadne vojny. Ale nikdy predtým neukázala sa úžasná! neBmyselnost tejto sústavy tak jasno, ako teraz. j

Civilizované, osvietené ktestanské národy euro-psjBké zápasia spolu, a 'už zmocnila Ba túžba, chcieí j vojnu, i národov amerických. Ako pokorný paaoš po­kojných kniežat a ako presvedčený prívrženec pred ; povedania, že tí, ktorí sa chytajú meča, majú aj od! meča zabynút, prosím, aby Bom bol započítaný medzi, tých, ktorí vážne naliehajú poberat sä eeBtou, ktorá nenecháva pochybovat, že vláda je ochotná pokračovat vo vyjednávaní s Nemeckom, až bude docieleno pria­teľského dohodnutia, alebo aspoň pominie nátlak vojny a až, rozpomenúc sa na historické priateľstvo a bei-početné s väzy, ktoré spojujú Nemecko so Spojenými Štátmi, budeme sa môct obrátit na Nemecko.

Jeden národ musí vyviest svet z tejto pošmúrnej vojennej noci na denné svetlo, kde Ba meče' prekujú v pluhy a čeriesla. Prečo by sme sa nechopili jedného dna tohoto čestného úkolu? Prečo nie ihned? Národy uzn&jú, že trvalý mier nemôže byt zbudovaný na stra­chu. Jedného dna venujú národy svoju dôreru láske, ktorá, ačkolvek ňou vyznávači boha vojny opovrhujú ako slabostou, potrvá i ďalej, keď ui pominie sa všetko OBtatné.

+ Z výkazu ombrometrickej stanice v Tarôten- j skom Sv. Martine za mesiac jún 1915. Množstvo spŕch v podobe dažda 81 mm. Najväčšia sprcha bola 30-ho = 83-7 mm. Počet dní bez spŕch 18.

V Turčianskom Sv. Martine, 1. júla 1915. V. Vraný.

Priemysel, obchod, hospodárstvo. Ztráta rakúskeho „Lloydu". Pod» predsedníctvom

dr. Júliusa Derachattu společnost Rakúskeho Lloydu 30. júna mala svoje 94. výročné valné shromsždenie. Záverečné účty — pre vojenské udalosti — vykázaly 4,725*695 korún ztráty. Ztrátu zaokryjú z rezervného fondu a z rezervného základného fondu.

Ujma včelárstvu. Južnouhorská včelárska spo­ločnosť 30. júna mala výročné valné sbromaždenie v Temesváre, Na shromáždění řadili sa hlavne o tom, i ako opatrovat a zachránit včelíny, ktorých majitelia a opatrovatelia sú na vojne? Uzavreli vyzvat rumun-1

Bkých včelárov EraäovBko-Severínskej stolice, aby sa pripojili k ich spolku, že by spoločnými Bilami mohli zachránit včelárstvo v tých krajoch južného Uhorska.

Jednorukí ľudia v gazdovstve. Bude ich hodne po vojne, preto slušná vec už popredku starat sa o nich. Oni potrebujú i povzbudenia, aby netratili ducha.

Zkúsení gazdovia hovoria, že v gazdovstve osobná spoľahlivosť je často váinejšia, výdatnejšia, ako dve ruky, alebo dve nohy. Väčšou rozhodnostou, napnutím vôle zobudia sa i schopnosti driemajúee a ztráta údu môže sa vynahradit.

Najmä pri veľkých hospodárstvách je značná mož­

nost zaměstnat ladí, ktorým chybuje ruka alebo noha. No jest viac odborov zamestnania, v ktorých či jedno­rukí, či jednonohí veľmi sa môžu vycvičit.

N a „ Ó e r v e n ý K r í ž " . Stefan Chlapík z Ivanoviec K 2-—. Adam Duríš zo Zem. Lieskového „ 2 — Ján Bončo z Velčíc „ 2'— Ján Peter i Kochánoviec , Ján Adamkovič Bt. z Ivanoviec

, 2-. 8-

Spolu K 10'— Národnle Noviny.

Spolkové zprávy. M u z e á l n e j s l o v e n s k e j s p o l o č n o s t i

poslali pt. pp.: Igor Turzo: z vojenského pochodu 4 pekné kusy

mineralif z Felgô-Banyi. Fedor Jesenský: medajlu na pamiatku jubilejnej

výstavy v Prahe roku 1908. Ludvik Puchy: putá.

V. Vraný, tajomník.

Ž iaňfíi+a 'darmá a franko môj hlavný katalog 1W.U.U.J t C „ yjao &„ 4 0 0 0 Tyobiaaenlaml hodlaôk,

zlatého a strieborného tovaru, hudobných naatrojor, ibiani, streliva atd.

Prvá továreň hodín H a n u š K o n r á d , o. a k. dvorný dodavatel T MOSTE i . 1118, Ceohjr.

Niklová ankor-hodlnky K S-80, lepilo K 4-80. Kovovo rom. hodinky ao starého striebra K 4*80, BO Švajčiarskym anker-strojom K 6'—. Hodinky na pamiatku vojny K 5"50.

Badtumoro vrookové hodinky K 8'60, • budíčkom K 1*'60. Niklový bu­díček K 2-00. Stenové hodiny K 8*40. — 3-ročná lárnka. Zásielky na dobierku. Žiadne risikol Zámena dovolená alebo peníase naspat.

Výrobok kolínskej cigórie. Lacnú a dobrú kávu uvaríte

rýchlo z kocky

O

Čo je „Aroxa"? A r o x a je náhrada za plynové svetlo. A r o x a je všade T mestách a na vidiekoch, v dielňach

a v každom dome vítaný, najnovší chemický vyná­lez, B primiešaním ktorého k a ž d á l a m p a , bes akéhokoľvek premenenia, vydáva krásne biele, Slynovému podobné svetlo. Dosavadně, zdraviu áko-

livé čadenie petrolejových lámp je vytvorené pri upotrebení A r o x a .

S primiešaním A r o a c a vydáva lampa nielen že pekné a tiché svetlo, ale pri upotrebení A r o x a zhorí o S O % rxx&xx&i r » < e t r o l e j a , čo je pri dnešnej drahote dozaista velká výhoda.

A r o x a neobsahuje nijaké škodlivé látky, není ohňo-nebeapečný a ani po rokoch netratí na hodnote.

A r o x a je v 16 krajinách patentovaný vynález, pravý jedine v originálnom balení s ochrannou známkou: A r o x a a jedna škatulka, obsahujúca 24 kusov Aroxa, stojí

K o r . 1 - S O . Do strednej lampy dá sa týždenne 1 kus Aroxa a tak 1

škatulka s 2 tuctami postačí pri 2 lampách na 12, pri 8 lampách na 8 týždňov.

Kto vyzkúsil tento vynález, ten bez neho petrolejovej lampy pálit viac nebude. Oprobujte a presvedčte sa o pravdivosti toho tvrdenia.

Spôsob opotrebenia A r o x a je vytlačený na každej škatuľke.

A r o x a možno dostať jedine u zas tup i te ľ s tva spoločnosti

„RHENANIE" v Tarčianskom Sv. Martine, ktorá pošle z neho vzorku gratis a franko na próbu kaž­

dému, kto oň požiada. A r o x a rozposiela sa v škatulkách za obnos napred

poslaný franko, alebo na dobierku s pridaním porta. Píšte na karte hlav. zastupiteľstvu spoločnosti „Rhenanie"

v Turčianskom ST. Martine (Turóczszentmárton).

WmmwmmmmmmimmimKmmmmm

ama j O c h r z h á m l o

Kocka sa 16 hal. stačí na 8 šálok čiernej; alebo na 10 šálok bielej kávy. Káva z nej je vskutku výborná-

Dostat u všetkých kupcov.

okamžitou platnosťou môžu naš im p r o s t r e d n í c t v o m

životné poistenie uzavrieť 43—50-ročni d o m o b r a n c i t r i e ­dy B.) u Prvej uhorske j v šeobecne j p o ­isťujúcej spo ločnos t i .

Ďalšie vysve t len ie p o s k y t n e

Spořitelna ííčastinársky spolok v T u r č i a n s k o m Sv. M a r t i n e .

Ak pochybujete o správnosti hraníc vašich parcel v poli, v intravilánoch a inde, ak sa chcete medzi sebou správne podělit, ak mienite stavať kostol, Školu, verejné a privátne budovy a

čo k tomu potrebno, obráťte sa na

• BLAŽEJA BULLU inžiniera a staviteľa

v Turčianskom Sv. Martine, on vyhotoví vám plány a rozpočty , po­dujme akékoľvek mernické i stavebné práce.

P a n s k ý oblek, jemná futrovaný, krásne vystrojený, za K 16'—

Noh&Tioa z čertovej kože, za „ 3*40 „ * jemné kamgárnové, za . . . . . . „ 4-40

1 dostanete u

(lábor Gustáva, — Kuntapolcza Fište si o cenník! (Gômôr m.).

V z d o r vo jny KAYA o 50°|o

lacnejšia! Amerikánska ú s p o r n á káva, veľmi voňavá a výdatná. B-kilové vrece na próbu K 11*— franko na dobierku. Pol kila prvotriedneho najjemnejšieho čaju za K 2-20 zasiela

A. SAPIRA 412, v ý v o z k á v y a o a j u , G - a l á t r v t a . .

Knihtlačiarsky úč. spolok v Turčianskom Sv. Martine

= b l a d á =

dvoch sadzačov., zbehlých v slovenskej sadzbe.

T i e ž ^ x > ± j s m e

za učím chlapca z poriadneho domu, ktorý skončil aspoň dve triedy strednej školy

s dobrým prospechom.

EHS

Ústavom, ktorých ťíradnfci majú narukovat, ponúka svoje do-čssné siuiby starší, vo věetkých peňažných záležito­stiach zbehlý -<ÍL«i?«c»'^KrSK.JL32:.

Příhlasy sa prosia pod značkou ,S. K. 30* na administráciu týchto novín.

Knihtlačiarsky účast, spolok v TordieuE&skom S T . Bf artine

—,——. mm odporúča pozornosti veFacteného obecenstva svoja m o d e r n e a na

elektrický pohon zariadenú

KNÍHTLAČIÄREŇ. Akékoľvek kníhtlačiarske práce, menovite: navštívenky, snúbenky, pozvánky, obálky, účty, plakáty, smútočné oznamy, listové papiere, obežníky, tabelly, cenníky, diela, účastiny atď. atď. vyhotoví vkusne

a za mierne ceny.

2g ra. • b a a h I n a e r á t o v i r a d a k o i a n i e j e a i o d p o v e d n é . Zodpovedný redaktor: Stetoaá? Hvrbaa. Majitel a vydavateľ: Consortium Pavol aSmdrafi a 3poi.

Tlaíou a nákladom Kníhtlačiarskeho účastinárekeho spolku v Turčianskom Sv. Marí see.