Vianon koleda

charles dickens

Vianon koledaPreloila Magda ryov

PRV SLOHA

MARLEYHO DUCH

Z

anem tm, e Marley je mtvy. O tom niet pochb. mrtn list podpsal farr, kostolnk, pohrebnk a najbli pozostal. Podpsal ho Scrooge a Scroogeovo meno poznali aj na burze, ke on nieo potvrdil podpisom, tak to sedelo.

Star Marley je mtvy ako klinec v brne.

Pozor! Nehovorm z vlastnej sksenosti, e na klinci v brne je nieo mimoriadne mtve. Poda ma najmtvejia vec medzi eleziarskymi vrobkami je skr klinec do truhly. Ale v tomto prirovnan je mdros naich predkov a ja, obyajn smrtenk, nesmiem na siahnu, lebo inak je s krajinou koniec. Preto mi dovote drazne zopakova, e Marley je mtvy ako klinec v brne.

Naozaj Scrooge vedel, e Marley zomrel? Prirodzene. Ako by nevedel? Scrooge a Marley boli spolonkmi, ani neviem koko rokov. Scrooge bol vykonvateom Marleyho zvetu, sprvcom jeho pozostalosti, na Scroogea preli Marleyho prva, Scrooge zdedil jeho hnuten majetok; bol jeho jedinm priateom a trchliacim pozostalm. Ale ani tto smutn udalos Scroogea nezlomila, aj v de pohrebu sa zaskvel ako ikovn obchodnk a na priateovu poes iste urobil celkom slun obchod.

Spomenul som Marleyho pohreb, a tak som sa dostal op k zaiatku rozprvania. Niet pochb o tom, e Marley je mtvy. Na toto nesmieme zabda, inakie by na prbehu, ktor sa chystm vyrozprva, nebolo ni zvltne. Keby sme neverili, e Hamletov otec zomrel pred zaiatkom hry, nebola by jeho non prechdzka po vlastnch hradbch za silnho vchodnho vetra o ni udnejia ako sprvanie hociktorho inho postarieho pna, ktor by sa po zotmen vybral na nejak vetrist miesto, naprklad na Cintorn svtho Pavla, len aby vyburcoval svojho pomtenho syna.

Scrooge ani nedal vymaza meno starho Marleyho z firemnej tabule. A tak ete po mnohch rokoch nad vchodom do ich kancelrie stlo: Scrooge a Marley. Podnik bol veobecne znmy ako Scrooge a Marley. Nov zkaznci Scroogea niekedy menovali Scroogeom a niekedy Marleym; sm reagoval na obe men rovnako. Akoby to bolo jedno.

Ach, Scrooge! Ako ten vedel priprie ud! Vymkal z nich posledn kvapku, vytriasol posledn gro bol to star lakomec, chamtiv, nensytn vydriduch. Tvrd a ostr ako kreme, z ktorho ani oce nevykree hrejiv iskru; odud, starajci sa len o seba a uzavret ako v ulite. Od adovho vntra stuhli rty jeho starej tvre, lca sa mu zbrzdili, piku nosa mal oahnut, krok merav, oi zaplen, tenk pery mu zosineli a hlas znel zachrpnuto. Scroogeovu hlavu, oboie i pichav hradu pokrvala adov inova. Chlad vanul z neho ustavine, aj v letnch horavch bolo v jeho kancelrii ako v adovni, a cez Vianoce mrz v om nepoavil ani o jedin stupe.

Tepl povetrie ani chlad na Scroogea nepsobili. Ni ho nezohrialo, v studenej zime sa nezachvel. Vietor nemohol by ostrej, ako bol on, snehov fujavica nemohla by krutejia a nijak lejak netostnej. Neas naho neplatil. Hust d i sneh, vek krupobitie i pu ete nad Scroogeom vynikali, lebo na rozdiel od neho mohli sa pi svojou tedrosou.

Na ulici sa nik nepoteil, ke ho stretol, a neprihovoril sa mu: Mil pn Scrooge, ako sa mte! Kedy sa k nm prdete pozrie? obrci nepoprosili Scroogea o almunu, nijak diea k nemu nepribehlo s otzkou, koko je hodn, v ivote sa ho nik nesptal na cestu. Poda vetkho ho poznali ete aj psy vodiace slepcov, lebo len o ho zbadali, ahali svojich pnov pod brnu a do dvora a potom vrteli chvostmi, akoby chceli poveda: Radej nevidie, ako ma oi zloducha, mj slep pn!Lene mlilo to Scroogea? Prve naopak, vyhovovalo mu to. Ctil sa vo svojom ivle, celkom rd si preral cestu hustmi zstupmi a vhrane odbjal vetky udsk city.

Na Vianoce, popoludn toho najkrajieho da z celho roka, sedel Scrooge vo svojej kancelrii zahben do prce. Vonku bolo chladno, sychravo, neprjemne a ete aj padala hmla. Scrooge poul, ako dychia udia prechdzajci cez dvor, poul, ako sa psami bij v prsia a dupoc po dlabe, aby sa zahriali. Zmrkalo sa, hoci mestsk hodiny odbili len tri popoludn; cel de bolo pomrno a horiace sviece v oblokoch okolitch kancelri mihotavo vystupovali z hnedho pozadia ako ervenast kvrny. Vetkmi krami i kovou dierkou prenikala do miestnosti hmla, ktor tak zhustla, e domy na druhej strane zkeho dvoreka budili dojem rych preludov. Kto pozoroval, ako ten zlovestn mrak kles k zemi a vetko zastiera, mohol sa nazdva, e niekde nablzku prroda chyst poriadnu brku.

Scrooge si nechal dvere na kancelrii otvoren, aby mohol dozera na svojho pisra, ktor v zadnej kutici, v ponurej, vlhkej diere, odpisoval listy. Scroogeovi horel v kozube slab ohe, ale pisrovi blikal v kozube tak mal plamienok, akoby tam tlel iba jedin uhlk. Priloi si nemohol, lebo uhliak bol u Scroogea, a len o by si tam pisr priiel po lopatku uhlia, pn by ho hne upozornil, e v takom prpade sa musia rozs. Preto sa pisr radej chlil v bielom vlnenom li a skal zohria sa nad sviekou ale nelo mu to, nemal tak bujn fantziu.

Vesel Vianoce, strko! A hojn Boie poehnanie! zaznel v miestnosti radostn hlas. Scroogeov synovec tak bleskovo vpadol do kancelrie, e Scrooge jeho prchod ani nezbadal.

Pche, hlpos! odsekol mu Scrooge.

Rchlou chdzou v hmle a mraze sa synovec zohrial alen tak blal; pekn tvr mu zrumenela, oi mu iskrili a z st mu vychdzala para.

Vianoce e s ti hlpos? Strko! To nemysl vne?! povedal Scroogeov synovec.

Ba hej, odvrkol Scrooge. Vesel Vianoce! Akm prvom sa te? Preo si vesel? Tak chudk!

Hej? A akm prvom sa ty mra? ikovne sa vynaiel synovec. Preo si mrzut? Tak boh!

Scrooge nemal odpove napordzi, iba vytekol: Pch! a znovu dodal: Hlpos!

Nezlos sa, strko, povedal synovec.

Ako sa nemm zlosti, zahundral Scrooge, ke musm i medzi takmi somrmi, ako si ty? Vesel Vianoce! Doerta s veselmi Vianocami! o s pre teba Vianoce? as, ke ti treba zaplati ty, a nem m, as, ktor ti pripomenie, e si zase o rok star, ale ani o hodinu bohat, as, ke si rob bilanciu a zist, e za tch dvans mesiacov ti ni dobre nevylo. Poda ma by mali kadho chumaja, o omiea svoje Vesel Vianoce uvari v jeho vlastnom pudingu, rozlene pokraoval Scrooge, a pochova s vetvikou cezmny zapichnutou v srdci. Veru tak!

Ale, strko, chlcholil ho synovec prosebnm hlasom.

Synovec mj, povedal strko prsne, oslavuj si Vianoce, ako chce, ale mne daj pokoj, ja si ich oslvim po svojom!

Oslvim po svojom, zopakoval synovec. Ale ty ich neslvi.

O ma sa nestaraj, povedal Scrooge. Len aby si ty mal z tch Vianoc nejak itok! U si z nich vea zskal, o?

Zo velioho som mal itok, hoci to neznamenalo priamo zisk, povedal synovec, aj Vianoce s tak. Vdy sa tem na prchod tch krsnych sviatkov, a odhliadnuc od zbonej cty, ktor im prinle pre ich pvod ak vbec mono oddeli nieo, o k nim patr , beriem ich ako ndhern as porozumenia a lsky k blnemu; v tom dlhom rade dn celho roka je to jedin as, ke udia k sebe pristupuj s otvorenm srdcom, mono chpu, e aj t biedni z nich kraj k tomu istmu hrobu, e nie s o ni hor, e maj rovnak osud. A preto, strko, hoci mi Vianoce nikdy nepridali do vrecka ani len strieborniak i zlatku, nepochybne mi boli i bud na nieo dobr; a tak im blahorem, nech s poehnan!

Pisr vo vlhkej kutici mimovone zatlieskal, no vzpt si uvedomil, e to nebolo namieste, a tak horlivo zaal prehrabva ohe, e zadusil aj t posledn biednu iskierku.

Nech to viac nepoujem, povedal Scrooge, lebo oslvite svoje Vianoce na ulici. A teba mali zvoli do parlamentu, dodal, obrtiac sa k synovcovi, udujem sa, e to ete neurobili, ke si tak renk.

U sa toko nehnevaj, strko a pr k nm zajtra na obed, dobre?

Scrooge sa naho oboril, aby sa u aj pratal no, povedal to rovno a naplno, e by ho najradej videl v pekle!

Ale preo? zvolal synovec. Preo?

Preo si sa oenil?

Lebo som sa zabil.

Lebo si sa zabil! odfrkol pohdavo Scrooge, akoby to bolo ete pochabejie ako vesel Vianoce. Cho si svojou cestou!

Ale, strko, ani pred svadbou si ma nikdy nenavtvil, nao sa tvri, e prve pre u neprde.

Cho si po svojom, zopakoval Scrooge.

Ve od teba ni nechcem, o ni a neiadam preo nememe by zadobre?

Cho u zbohom, mlel si Scrooge svoje.

Srdce ma bol pre tvoju neoblomnos. Nem sa preo na ma hneva. Priiel som ti zablahoela a dobr nladu si nedm pokazi. Tak teda, vesel Vianoce, strko!

Zbohom! povedal Scrooge. A astliv nov rok!

Zbohom, zopakoval Scrooge.

Synovec nepreriekol jedin zlostn slovo a odchdzal. Pri dverch ete zaelal prjemn sviatky pisrovi, ktor sa sce triasol od zimy, ale mal vrcnejie srdce ako Scrooge a elanie optoval.

al pochbe, zaomral si Scrooge na ich vzjomn pozdravy, ten mj pisr m ptns ilingov tdenne, z toho mus uivi enu i deti, a ete rozprva o veselch Vianociach! Tum ijem medzi sammi blznami.

Spomnan pochbe vyprevadil Scroogeovho synovca a sasne uviedol dnu dvoch nvtevnkov. Boli to korpulentn, prvetiv pni, z hlavy si zloili klobky a zastali uprostred Scroogeovej kancelrie. Mali so sebou aksi listiny a zoit a uklali sa.

Firma Scrooge a Marley, prosm? povedal jeden z nich a pozrel do papierov. Mm t es hovori s pnom Scroogeom alebo s pnom Marleym?

Pn Marley u zomrel, odpovedal Scrooge. Prve dnes v noci to bude sedem rokov.

Vbec nepochybujeme, e jeho spolonk ho vo vetkom i vo vekodunosti plne zastpi, povedal pn a ukzal poverovacie listiny.

no, Scrooge a Marley boli due spriaznen. A pri zlovestnom slove vekodunos sa Scrooge zachmril, pokrtil hlavou a listiny vrtil.

V tomto sviatonom ase, pn Scrooge, spustil jeden z pnov a bral do ruky pero, je ete iaducejie ako inokedy, aby sme si spomenuli nejakou malikosou na chudobnch a opustench, ktor v tomto obdob mimoriadne biedia. Tisce chudkov trpia nedostatkom zkladnch potrieb a sttiscom chba aj to najskromnejie pohodlie, pane.

Vari nie je dos vzen? sptal sa Scrooge.

Vzen je vea, pane, odpovedal pn a pero znovu odloil.

Tak chbaj pracovn tbory? Zruili ich? chcel vedie Scrooge.

Nie, iabohu ich ete nezruili, odpovedal pn.

A o vzensk lapacie mlyny? Nefunguj? A zkony o chudobe ete platia, nie? ptal sa alej Scrooge.

Vetko to existuje, pane.

Ach, po vaej rei som sa zakol, i nieo neprekazilo ich blahodarn psobnos, povedal Scrooge. Som vemi rd, e to tak nie je.

Niekok sme toho nzoru, e tie zariadenia nemu povznies pospolitos ani na tele, ani na duchu, povedal pn, preto robme zbierku, aby sme mohli chudobnm kpi potraviny i kurivo. A vybrali sme si tento as, lebo prve teraz najaie dolieha bieda a bohat najvmi plytvaj. Ak sumu meme zapsa k vmu menu?

Nijak, povedal Scrooge.

Neelte si, aby sme uviedli vae meno?

Ke sa ptate, o si elm, tak vm to poviem. Dajte mi pokoj, odsekol Scrooge. Sm nemm vesel Vianoce, preo by som rozveseoval darebkov? Prispievam na spomnan ustanovizne a tie veru nestoja mlo; kto sa m zle, nech ide tam.

Kad tam neme s, a mnoh by radej umreli.

Ak by radej umreli, tak nech to urobia, aspo sa zni nadbytok obyvatestva, povedal Scrooge. Napokon prepte nie je to moja staros.

Ale mono by mala by, poznamenal pn.

Ako? o ma do toho? namietal Scrooge. Do cudzch ud sa nemieam, mm dos vlastnch starost. Poram sa, pni!Pni videli, e tu je vetko prehovranie zbyton, a odili. Scrooge bol so sebou spokojn, nlada sa mu zlepila a znovu sa pustil do prce.

Medzitm hmla i tma zhustli a do ulc sa vyrojili fakonosi, ktor sa ponkali koiom, e im bud svieti na cestu. Starobyl kostoln veu, z ktorej gotickho okna vdy potmehdsky klil dolu na Scroogea star chrapav zvon, nebolo vidie a hodiny i tvrhodiny odbjala v temnej hmle s takm chvejivm zunenm, akoby jej v premrznutej hlave drkotali zuby. Mrz priahoval; na nro hlavnej ulice opravovali robotnci plynov potrubie a okolo vekho oha, ktor si urobili v eleznom koi, zhluklo sa plno otrhanch muov a arvancov, ohrievali si ruky a blaene privierali oi pred ahajcimi plamemi. Medzitm voda vytekajca z opustenho hydrantu zmrzla a premenila sa na neprjemn ad. Jas z vysvietench vkladov, kde cezmnov vetviky a bobuky praskali v plivej iare lmp, rumenil bled tvre chodcov. Obchody s hydinou a potravinami sa jagali nezvyajnou vzdobou a ndhern radostn pocit, ktor vzbudzovali, brnil uveri, e mu ma nieo spolon s takmi nudnmi innosami, ako je kpa a predaj. Starosta mesta nariadil pdesiatim kuchrom a lokajom, aby v pevnosti jeho vemocnej radnice pripravili Vianoce, ako sa na starostov dom patr; ba ete aj krajrik, ktormu pn starosta minul pondelok naparil pokutu p ilingov za to, e bol opit a na ulici robil vtrnosti, v podkrov chystal vianon puding, km jeho vyciven ena la s malm dieaom kpi mso.

A hmla oraz vmi hustla, mrz alej priahoval. tipav, treskca zima prenikala do kost. Keby dobr svt Dunstan nebol pouil svoje zvyajn zbrane, ale by len diablovi olizol nos tmto mrazom, bol by ten zloduch zreval ako tur! A majite jednho drobnho noteka, ktor mu nensytn mrz ohlodal a obhrzol, tak ako psy ober kos, zohol sa ku kovej dierke Scroogeovej kancelrie, aby mu zaspieval vianon koledu; no len o spustil:

Nesiem vm novinu, pane,

e jasn hviezdika planie!

Scrooge zrivo schmatol pravtko a mal spevk radej zdchol, prenechajc kov dierku hmle a ete prhodnejiemu mrazu.

Napokon prila hodina, ke sa kancelria zatvrala. Scrooge otrvene vstal od stola a mlky tm naznail tto skutonos nedokavmu pisrovi v kutici; pisr ihne zhasil svieku a nasadil si klobk.

Zrejme chcete zajtra vono, kontatoval Scrooge. Ak vm to nie je proti vli.

Je mi to proti vli, povedal Scrooge, lebo to nie je sprvne. Ak by som vm na zajtraj de strhol pol koruny, iste by ste to pokladali za ohromn krivdu, nie?

Pisr sa neisto usmial.

A mne sa nedeje krivda, ke vyplcam celodenn mzdu len tak, h?

Pisr poznamenal, e je to len raz v roku.

Slab vhovorka! Kadho dvadsiateho piateho decembra ma okrdate! povedal Scrooge a zapol si zimnk a po bradu. Asi vm to vono predsa len musm da, ale pozajtra prte vaie!

Pisr sbil, e prde, a hundrajci Scrooge vyiel von. V mihu bola kancelria zamknut, pisr v bielom le, ktorho konce mu viseli pod ps lebo zimnk vbec nemal , vyiel na Cornhill, s dlhm radom chlapcov sa na poes tedrho veera zo dvadsa rz zviezol na kzake, potom vzal nohy na plecia a letel domov do Camden Townu, kde ho akala hra na slep babu.

Scrooge si dal bezten veeru vo svojom zvyajnom beztenom hostinci, pretal vetky noviny, zvyok veera si skrtil listovanm vo vkladnej knike, a iel domov spa. Bval v byte po svojom nebohom spolonkovi; boli to neprvetiv miestnosti v pomrnej nzkej budove, ktor stla vzadu vo dvore, ale akosi tam nepatrila a budila dojem, e sa tam kedysi ako mal hrala s ostatnmi budovami na schovvaku, a u odtia nepotrafila domov. Teraz u bola star, oarpan, okrem Scroogea tam nik nebval, ostatn miestnosti boli prenajat ako kancelrie. Na dvore bolo tma ani v rohu, a hoci tam Scrooge poznal kad kame, radej vkol seba habkal rukami. Star tmav domov brnu ovjala hust mrznca hmla, hdam sm duch zimy sedel na prahu v trchlivch dumch.

Tak i tak, na klopi brny nebolo ni zvltne, iba ak to, e bol mimoriadne vek. Scrooge ho vdal de o de rno a veer po cel tie roky, o tam bval; takisto je pravda, e Scrooge nemal ani tipku obrazotvornosti, ako ho nemali ani in obyvatelia starho Londna, nevynmajc je to smel slovo ani radnch pnov, konelov a cechmajstrov. A rovnako by sme mali ma na pamti, e Scrooge na svojho spolonka Marleyho, ktor sa pred siedmimi rokmi pobral na druh svet, od poslednej zmienky popoludn u ani nepomyslel. Potom nech mi niekto vysvetl, ako sa mohlo sta, e len o Scrooge vopchal k do zmky, v klopi hoci sa na om ni nezmenilo videl zrazu Marleyho tvr!

no, Marleyho tvr! Nestrcala sa v nepreniknutenom prtm ako vetko ostatn na dvore, ale zlovestne, tlmene svetielkovala ako skazen homr v tmavej pivnici. Vraz jeho tvre nevyjadroval hnev ani hrozbu, Marley hadel na Scroogea ako vdy spod przranch okuliarov zdvihnutch na przran elo. Vlasy mu udesne stli, akoby od nejakho zvanu vetra alebo horceho vzduchu; a oi mal nairoko vypleten, ale celkom nehybn. Pre toto i pre svoju iv farbu psobila tvr hrzostrane a mono ani nie vrazom, skr mimovone, proti svojej vli.

Scrooge upriamil pohad na zjavenie a tvr sa op premenila na klop.

Tvrdi, e sa nezakol a e mu krv nestuhla v ilch desnm pocitom, ak od detstva nezail, by bola vysloven lo. Znovu vak chytil k, ktor predtm pustil, odhodlane nm zvrtol, vstpil dnu a zaplil svieku.

No potom predsa chvu nerozhodne postl, a skr ako zatvoril brnu, obozretne nakukol na jej druh stranu, i ho tam nevyak pohad na Marleyho vrko triaci do predsiene. Ale na druhej strane brny nebolo ni, len skrutky a nity pridajce klop; a tak si odfrkol: Fuj! Fuj! a brnu hlune pribuchol.

Zvuk otriasol domom ako der hromu. Kad miestnos hore a kad sud vo vnnej pivnici zahuali vlastnou ozvenou. Scrooge nepatril k tm, o sa zakn ozveny. Zamkol dvere, preiel cez predsie, pomaly sa pustil hore schodmi a popritom upravoval knt na svieci.

asto sa pouva prirovnanie, e po dobrom schoditi alebo cez trhlinu v zlom zkone me prejs aj ko so eszprahom, ale poviem vm, e po tomto schoditi by poahky vyiel aj pohrebn voz, a to po rke, s ojom pri stene a zadnmi dverami pri zbradl. Miesta na to bolo a-a, a ete by aj zvilo mono aj preto sa Scroogeovi zazdalo, e sa v tom prtm pred nm ah hore schodmi pohrebn voz. Na osvetlenie tejto vstupnej haly by nebolo stailo ani pol tucta poulinch plynovch lmp, preto si viete predstavi, ak tam bola tma pri Scroogeovej svieke.

Ale vystupujcemu Scroogeovi to vbec neprekalo hlavn, e tma bola lacn. Avak prv ako zatvoril ak dvere svojho bytu, preiel cez vetky miestnosti, aby sa presvedil, i je vetko v poriadku, lebo t tvr mal ete vdy pred oami.

Obvacia izba, spla, komora. Vetko, ako m by. Nik nebol pod stolom, nik sa neskrval pod divnom, v kozube horel slab ohnk; lyica a tanier boli pripraven; aj mal rajnika s ovsenou kaou Scrooge mal ndchu sa prihrievala na mrieke; nik nehadel spod postele; nik nebol v skrini; ani v upane, ktor podozrivo visel na stene. V komore bolo vetko na svojom mieste. Star chrni spred kozuba, obnosen topnky, dva koky na ryby, umvadlo na troch nohch a kut.

Uspokojil sa, zatvoril dvere a zamkol sa na dva zpady, o nemval vo zvyku. Ke sa takto poistil pred prekvapenm, zloil si nkrnk, obliekol upan, natiahol papue, nasadil si non iapoku a uvelebil sa ku kozubu, e zje kau.

Ohe bol naozaj slab na tak sychrav noc nestail. Scrooge si musel sadn celkom blzko a nahn sa nad pahrebu, aby sa ako-tak zohrial. Kozub bol star, kedysi dvno si ho dal postavi star holandsk kupec, a zo vetkch strn bol obloen nezvyajnmi holandskmi kachlikami zobrazujcimi biblick vjavy. Boli tam Kainovia a belovia, faranove dcry, krovn zo Sby, anjelsk posli, lietajci na oblakoch ako na perine, Abrahmovia, Baltazrovia, apotoli, ktor vyplvali na more v lokch ako misky na maslo, stovky postaviiek, ktor ptavali Scroogeovu pozornos; ale tvr sedem rokov mtveho Marleyho sa zjavila akoby vihnutm zzranho prorokovho prtika a prekryla vetko. Keby kad z tch kachliiek bola od samho zaiatku ist a Scrooge by vedel na ich povrch vyari predstavy zo svojich rozhranch mylienok, na kadej by sa ukzala tvr starho Marleyho.

Humbug! povedal Scrooge a preiel cez izbu.

Pochodil hore-dolu a znovu si sadol. Len o si oprel hlavu o chrbt kresla, pohadom spoinul na cengi, na nepouvanom cengi, ktor visel v izbe a spjal ju ktovie preo s izbou na najvyom poschod. V tej chvli sa ceng zaal hojda, o Scroogea vemi prekvapilo a vzbudilo v om udn, nevysvetliten hrzu. Spoiatku sa ceng hojdal tak jemne, e ho ledva bolo pou, ale postupne zvuk silnel, a sa rozozvuali vetky cenge v dome.

Trvalo to asi pol minty alebo mintu, ale Scroogeovi to prichodilo ako venos. Ako cenge naraz spustili, naraz aj stchli. Vzpt k nemu odkiasi zdola doahlo rinanie, akoby po sudoch vo vnnej pivnici vliekol ktosi ak reaz. Scrooge si spomenul, e duchovia, o straia po domoch, dajne ahaj za sebou reaz.

Dvere na pivnici sa s hrmotom rozleteli a lomoz zaznel ete hlasnejie; potom sa hluk blil hore schodmi, a sa ozval pred dverami.

Je to obyajn humbug! povedal Scrooge. Vbec tomu neverm!

No zmenil farbu, ke to bez zastavenia prelo cez hrub dvere a pred oami mu vstpilo do izby. Vtedy zhasnajci plamienok vzbkol, akoby vykrkol: Poznm ho! Je to Marleyho duch! a znovu klesol.

T ist tvr, celkom t ist. Marley so svojm vrkoom, v obbenej veste, priliehavch nohaviciach a vysokch topnkach; strapeky mu na nich trali ako jeho vrko, osy kabta a vlasy na hlave. Reaz, ktor vliekol, mal uviazan okolo psa. Bola dlh a krtila sa okolo neho ako chvost. Skladala sa ako si Scrooge dobre vimol z pokladniiek, kov, zmok, tovnch knh, radnch spisov a akch kovovch mecov. Telo bolo priehadn; Scroogeov pohad prenikol cez vestu a na dva gombky, ktor mal vzadu na kabte.

Scrooge asto poul, e Marley nem srdce, ale a doteraz tomu neveril.

Nie, ani teraz tomu nechcel uveri. Hoci przrak stl rovno pred nm a prezeral si ho od hlavy po pty, hoci ctil, ako ho mrazia tie mtvolne chladn oi, hoci rozoznal osnovu zloenej atky, ktorou mal obviazan hlavu a bradu, a predtm ten obraz na om nevdal ete vdy tomu nechcel uveri; nedveroval vlastnm zmyslom.

No? ozval sa Scrooge utipane a chladne ako vdy. o chce odo ma?

Vea! Bol to Marleyho hlas, o tom nemohol pochybova.

Kto si?

Ptaj sa, kto som bol!

Tak kto si bol? povedal Scrooge zvenm hlasom.

Ako vidina si dos hkliv. Vlastne chcel poveda na vidinu, ale takto sa mu to zdalo prhodnejie.

Zaiva som bol tvojm spolonkom Jacobom Marleym.

Me si hm, me si sadn? sptal sa Scrooge, hadiac naho s pochybnosami.

Pravdae.

Tak si sadni.

Scrooge si naozaj nebol ist, i tak priehadn duch vie sedie, a otzkou sa chcel vyhn trpnemu vysvetovaniu, keby to nebolo mon. Ale duch sa usadil oproti nemu ku kozubu ako doma.

Ty never, e som, poznamenal.

Neverm, odpovedal Scrooge.

Preo never vlastnm zmyslom?

Lebo zmysly pobalamut hocijak pletka, povedal Scrooge. Trochu si pokaz aldok, a u a zmysly klam. Mono si len ksok nestrvenej hovdziny, lyika horice, omrvinka syra, nedovaren zemiak. Nech si ktokovek, skr si z mrkvy ako z rakvy.

Scrooge nepatril k vtipkrom a v tej chvli mu veru nebolo do smiechu, ale poksil sa o ten art, aby odohnal strach a spamtal sa, lebo hlas przraku ho zmrazoval a na kos.

Scrooge ctil, e ak ete chvu bude mlky hadie do tch upretch sklench o, tak ho parom uchyt. Ve aj duch vyaroval osi pekeln. Nieeby to bol Scrooge zjavne ctil, ale iste to tam bolo; hoci duch sedel celkom nehybne, jeho vlasy, osy a strapce sa ustavine chveli, ako ke stpa horci vzduch z pece.

Vid toto pradlo? sptal sa Scrooge; zo spomnanho dvodu radej hne a zaraz zatoil, aby o aj len na sekundu odvrtil od seba duchov merav pohad.

Vidm, odpovedal duch.

Ve sa na nedva, namietol Scrooge.

Aj tak ho vidm, povedal duch.

Ak ho prehltnem, pokraoval Scrooge, do smrti ma bud prenasledova cel hfy mojich vlastnch kriatkov a straidiel. Humbug, hovorm, e je to humbug!

Na toto duch strane zakvlil, zlovestne zarinal reazou a vydesen Scrooge sa musel oboma rukami chyti operadiel kresla, lebo ho obchdzali mrkoty. A ke si przrak zloil z hlavy atku, akoby mu vntri bolo priteplo, a spodn eus mu odkvcla na prsia, vtedy sa Scroogeovi od hrzy zovrelo hrdlo, a sa iiel zadusi.

Padol na kolen a zdvihol zopt ruky.

Prosm, zmiluj sa! zvolal. Preo ma trpi, ty stran zjavenie?Przemn lovek, ver, e som tu, alebo never? sptal sa duch.

Verm, odvetil Scrooge, u verm! Ale preo duchovia prichdzaj na zem a preo si vyhadal prve ma?

Povinnosou kadho loveka je, aby jeho duch vystpil zo svojho obmedzenho priestoru medzi blnych a putoval do alekch krajov. Ak tak nein zaiva, je na to odsden po smrti. Jeho delom je chodi po svete ach, ja nebork! , pozera, ako ij pozemania, ale na ich ivote sa u neme zastni, u nikomu neme prispie k astiu!

Przrak op zakvlil, op zarinal reazou a zalomil nehmotnmi rukami.

Ale preo si sptan? vyjachtal trasci sa Scrooge.

Tto reaz som si ukul za ivota, odpovedal duch. Ksok po ksku, lnok po lnku som si ju skladal, sm som sa ou opsal a z vlastnej vle som ju nosil. Vari sa ti na nej vid nieo udn?

Scrooge sa u triasol ako osika.

Alebo chce vedie, pokraoval duch, ak ak a dlh reaz nos ty? Pred siedmimi rokmi si ju mal ak a dlh, ako je moja. Odvtedy si ju ete usilovne zvoval. U to bude poriadne ak reaz.

Scrooge preletel pohadom po dlke okolo seba, akoby akal, e uvid desa-ptnsmetrov elezn reaz, ale nelealo tam ni.

Jacob! zvolal prosebne, star Jacob Marley, povedz mi ete nieo! Vlej do mjho srdca trochu techy!

To nie je v mojej moci, povedal duch. techa pochdza z inch konn, Ebenezer Scrooge, techu prinaj in posli a inm uom, ako si ty. U ti ani nestihnem poveda vetko, o by som chcel. Zostva mi len chvka asu. Nesmiem odpova, nie je mi dovolen niekde zotrva alebo aspo dlhie pobudn. Mj duch nikdy nevyiel z naej kancelrie povaj, o ti vravm! zaiva sa mj duch nikdy nepreniesol ponad nzky obzor naej diery, v ktorej sme zhrabvali peniaze; preto ma tu akaj ete mnoh strastn cesty!

Vdy ke Scrooge rozmal, strkal si ruky do zadnch vreck. Aj teraz tak urobil, lebo sa zadumal nad duchovmi slovami, ale zostal na kolench, ani pohad nezdvihol.

as ti tum plynie pomaly, Jacob, poznamenal vecne, hoci ponenm a zdvorilm hlasom.

Pomaly?! ohradil sa duch.

Sedem rokov si u mtvy, uvaoval Scrooge nahlas, a cel ten as si na cestch?

no, cel as, odpovedal duch. Nepoznm odpoinok, nemm chvu pokoja. A navye ma ustavine trpia vitky svedomia!

Ako cestuje? sptal sa Scrooge.

Na krdlach vetra, odpovedal duch.

Za sedem rokov si asi preiel kus sveta, kontatoval Scrooge.

Na tie slov duch znovu prenikavo zakvlil a strane zrinal reazou v mtvom tichu noci strnik by ho mohol pokutova, e ru non pokoj.

Ach, ty boh, sptan otrok! zvolal przrak. Vari nevie, e veky nenavnej prce nesmrtench tvorov musia vojs do venosti, km na tejto zemi vyrastie vetko dobro, ktorho plody me uva? Nevie, e kad kresan, ktor in dobro hoci len svojim najblim, nakoniec zist, e za cel pozemsk ivot nestihne vyui vetky tie nespoetn monosti by druhmu uiton? Vari nevie, e nijakou tosou nenahrad zmaren prleitos, ktor ti poskytuje tvoj jedin ivot? Aj ja som bol tak! Ach, aj ja som bol tak!

Ako? Vdy si sa skvele staral o obchodn zleitosti, zajachtal Scrooge; u to zanal dva do svisu so sebou.

O obchodn zleitosti! zvolal duch a op zalomil rukami. O ud som sa mal stara! O blaho vetkch! Lska k blnemu, scit, zhovievavos a dobrota tm som mal napa svoj ivot! Obchodn zleitosti mali by len kvapkou v tom obrovskom ocene mojich starost!

Duch vystrel ruku a zdvihol kus reaze, akoby chcel ukza prinu svojho mrneho iau, a prudko ju zase spustil na zem.

A najvmi trpm v tomto ronom obdob, pokraoval. Preo som chodil medzi zstupmi svojich blnych s oami upretmi do zeme, a preo som ich nikdy nezdvihol k tej poehnanej hviezde, ktor priviedla troch krov k biednej matali? Vari nebolo dos chudobnch domovov, ku ktorm ma mohlo privies jej svetlo?

Toto lamentovanie przraku Scroogea celkom vydesilo a zaal drkota zubami.

Povaj dobre, o ti poviem! zvolal duch. as sa mi u krti.

Povam a, odpovedal Scrooge, ale maj so mnou zutovanie! A nedramatizuj, Jacob, prosm a!

Nesmiem ti prezradi, preo som sa ti zjavil v tejto viditenej podobe. Vea, vea rz som u sedel pri tebe, ale ty si ma nevidel.

Nebola to prve najprjemnejia predstava. Scroogea striaslo a z ela si utrel pot.

Toto nie je ahk strnka mjho poknia, pokraoval duch. Priiel som a len upozorni, e m ete monos a ndej vyvarova sa mjho osudu. Vaka mne m t monos a ndej, Ebenezer.

Vdy si mi bol dobrm priateom, povedal Scrooge. akujem ti.

Prdu za tebou traja duchovia, povedal przrak. Scroogeovi hne ovisla brada, takmer ako pred chvou przraku.

To je t monos a ndej, o si spomenul, Jacob? zlyhvajcim hlasom sa sptal Scrooge.

no.

Tum, tum by som sa radej obiiel bez nich, povedal Scrooge.

Bez ich nvtevy sa ti nepoast vyhn ceste, po ktorej kram ja. Prvho akaj zajtra, ke hodiny odbij jednu.

A a nemohli by prs vetci traja odrazu, aby som to mal za sebou, Jacob? navrhol Scrooge.

Druhho akaj aliu noc o tej istej hodine. Tret prde tretiu noc, ke doznie ozvena poslednho deru dvanstej. Pousiluj sa, aby si ma u nikdy nevidel a vo vlastnom zujme maj toto nae dnen stretnutie vdy na pamti!Po tchto slovch si przrak vzal zo stola atku a znovu si ou obviazal hlavu. osi zaklaplo a Scrooge poda toho usdil, e przrak m euste op pokope. Nato sa osmelil, zdvihol hlavu a videl, e jeho udesn nvtevnk medzitm vstal, i reaz u mal prehoden cez chrbt a omotan okolo ruky.

Nato zaal pospiatky ustupova k obloku, ktor sa pritom pomaly otvral, a ke k nemu Marleyho duch doiel, bol celkom dokorn. Kvnutm ruky zavolal Scroogea. Scrooge k nemu poslune vykroil, ale ke bol od neho na dva kroky, przrak vstrane zdvihol ruku, aby alej neiel. Scrooge zastal.

Zastal ani nie tak z poslunosti, skr ho zarazila a vyakala mte hlasov, ktor k nemu doahla, ke duch zdvihol ruku vonku sa ozvalo kvlenie a nrek, pln nevslovne alostnej tosti a sebaobviovania. Przrak chvu poval tento trchliv alospev a potom sa vzniesol do pochmrnej, temnej noci.

Scrooge prikroil k obloku; zfalo chcel vedie, o to m znamena. Pozrel von.

Vzduch bol pln horekujcich przrakov, nepokojne sa nhliacich sem a tam. Kad z nich vliekol podobn reaz, ako mal Marleyho duch; obas boli niekok sptan dokopy (mono to boli zloinn vldy); nik nebol von. Mnohch z tch przrakov Scrooge za ivota dobre poznal. Jasne sa rozpamtal naprklad na starho pna s bielou vestou a obrovskou eleznou pokladnicou prikovanou k lenku alostne nariekal, e neme pomc akejsi boiake, ktor stla dolu pred brnou s dieaom v nru. trapy vetkch pochdzali zjavne z toho, e chceli zasiahnu, pomc pozemanom v ich udskch akostiach, ale t moc stratili navdy.

Scrooge nevedel, i sa vidiny rozplynuli do hmly, alebo ich hmla zahalila, ale zmizli, aj ich hlasy zmkli a noc znovu bola tak, ako ke kral domov.

Zatvoril oblok a skontroloval dvere, ktormi Marleyho duch vstpil. Boli zamknut na dva zpady, ako to vlastnorune urobil, aj zstrka zostala na mieste. Chcel poveda Humbug!, ale zhil sa pri prvej slabike. Bol vemi ustat i od preitho vzruenia, alebo celodennej nmahy, i od pohadu na neviditen svet, alebo po smutnom rozhovore s duchom, a mono preto, e bolo vemi neskoro til po odpoinku; ani sa nevyzliekol, ahol si, tak ako bol, a hne zaspal.

DRUH SLOHA

PRV Z TROCH DUCHOV

S

crooge sa zobudil do takej tmy, e z postele ledva rozoznal priesvitn oblok od nepriesvitnch stien. Jastrabmi oami sa usiloval tmu prenikn, a prve vtedy zvon na nealekom kostole odbil tvrt tvrhodinu. Scrooge akal, koko odbije celch.Ohromen poval, ako hodiny dunivo odbili es, potom sedem, osem a stchli, a ke odbili dvans. Dvans! Ve si ahol o druhej! Tie hodiny s istotne pokazen. Mono do nich spadol cenc. Dvans!

Aby sa presvedil, koko je vlastne hodn, stisol pero svojich opakovaiek, ale aj ony jemne odcengali dvans a zmkli.

Ako? To predsa nie je mon! udoval sa Scrooge. Nemohol som prespa cel de, a do noci! e by sa bolo osi porobilo so slnkom a teraz je len dvans na poludnie?

Tto predstava ho rozruila, vyhrabal sa z postele a habkavo preiel k obloku. Najprv musel rukvom upana zocha nmrazu, aby vbec videl, ale uvidel vemi mlo. Zistil len toko, e vonku je ete vdy hmla a poriadne zima a e na ulici nie je zhon a nepou hluk pobehujcich ud, ktor by iste poul, keby noc bola opanovala svet a prevzala vldu nad jasnm dom. Scroogeovi odpadol kame zo srdca, lebo keby nebolo dn, poda ktorch by sa odmeriaval as, listina do troch dn po predloen preplate tto prv zmenku pnu Ebenezerovi Scroogeovi alebo poda jeho prkazu by bola iba obyajnm cennm papierom Spojench ttov.

Scrooge si znovu ahol, ale vtalo mu to v hlave, no nech si to prevracal, ako chcel, nechpal, o to m znamena. m viac htal, tm v nepokoj sa ho zmocoval, a darmo ho zahal, pochybnosti ho neopali.

Marleyho duch ho celkom vyviedol z miery. Zakadm, ke si po zrelej vahe povedal, e to bol sen, myse sa mu ako uvonen pero vrtila na zaiatok a ete naliehavejie mu znovu poloila otzku: Naozaj to bol sen? Alebo nie?

V takejto neistote leal Scrooge, km hodiny neodbili tri tvrte, a vtedy si spomenul, e na jednu hodinu mu duch ohlsil nvtevu. Preto sa rozhodol, e u vyk, km hodiny na vei neodbij jednu napokon, spnok mu bol rovnako vzdialen ako nebo, ni rozumnejie asi nemohol urobi.

tvrhodina sa nekonene vliekla a Scrooge sa viac rz strhol, i si mimovone nezdriemol a bitie hodn neprepsol. Konene k nemu doahol ten zvuk.

Bim, bam!tvr, rtal Scrooge.

Bim, bam!Pol, povedal Scrooge.

Bim, bam!Tri tvrte, povedal Scrooge.

Bim, bam!Jedna hodina! A nik tu nie je! zvolal Scrooge vazne.

Prehovoril skr, ako zvon ohlsil cel hodinu. A teraz sa ozval hlbok, temn, dut a melancholick der jedna. Vtom Scroogeovu splu oiarilo svetlo a odhrnula sa zclona na jeho posteli.

Ako vm vravm aksi ruka odhrnula zclonu na jeho posteli, a to nie zclonu pri nohch, ani zclonu za jeho chrbtom, ale t, ku ktorej bol obrten tvrou. Zclona na jeho posteli sa teda odhrnula a Scrooge sa vyplaene nadvihol, m sa ocitol zoi-voi nadpozemskmu nvtevnkovi, ktor ju odhrnul; jeho tvr sa mu ukzala tak blzko, ako som pri vs ja, a ja som v duchu celkom blzko.

Bol to przrak udnej postavy akejsi detskej; a predsa nevyzeral ako diea, skr sa podobal starcovi, keby ste naho hadeli cez nejak nadprirodzen clonu a ukzal by sa vm aleko, zmenen do rozmerov dieaa. Na iju a chrbt mu padali akoby vekom zbelen vlasy; ale na tvri nemal jedinej vrsky a ple mu sfarboval nen rumenec. Ramen mal dlh, svalnat a ruky takisto asi bol vemi mocn. Aj pekne sformovan ltka a nohy mal obnaen. Obleen bol v snehobielej tunike a prepsal si ju ndhernm jagavm opaskom. V ruke dral svieu ratoles cezmny, ale v nezvyajnom rozpore s tmto znakom zimy rcho mu zdobili letn kvety. No najudnejie na tej postave bolo, e jeho hlava vysielala l jasnho svetla, vaka ktormu bolo toto vetko vlastne vidie a ktor si nvtevnk poda vetkho mohol zakry iapokou, o si dral pod pazuchou.

Scrooge si nvtevnka pozorne prezeral a najvmi ho zaujal zvltny opasok, ktorho jagav iskrenie sa vlnivo prelievalo, take osvetlen miesta vzpt temneli a postava tak strcala presn obrysy; raz to bola bytos s jednou rukou, raz s nohou, tu akoby videl dvadsa nh, a hne len dve, chvu to bola postava bez hlavy a chvu bez tela dy mizli v hustom prtm a rozplvali sa bez stopy. A v najklamlivejch okamihoch sa postava zjavila zretene a jasne.

Pane, vy ste ten ohlsen duch? optal sa potichu Scrooge.

no.

Hlas bol mkk, prjemn. Ale zaznel celkom ticho, akoby z vekej diaky.

Kto ste? o ste? sptal sa Scrooge.

Som duch minulch Vianoc.

Dvno minulch? sptal sa Scrooge, hadiac na trpasliiu postavu.

Nie. Tvojich minulch.

Keby sa bol Scroogea niekto sptal, mono by to nevedel vysvetli, ale nramne sa mu zaiadalo vidie ducha v iapke, a tak ho o to poprosil.

o? Svojimi svetskmi rukami chce zhasn svetlo, ktor vydvam? Nesta ti, e si jednm z tch, o mi zo svojich nruivost uvili tto iapku a ntia ma, aby som ju cel roky nosil stiahnut hlboko do ela?

Scrooge ducha pokorne poprosil o prepenie, e ho naozaj nechcel urazi a ani netu, kedy mu vedome nasadzoval iapku na hlavu. Potom sa osmelil a sptal sa, o ho k nemu priviedlo.

Tvoje blaho! povedal duch.

Scrooge vyjadril vaku, ale voky-nevoky mu prebleskla hlavou mylienka, e by bol mal v itok z neruenho spnku. Duch asi poul jeho mylienku, lebo ihne povedal:

Aby si sa napravil. Pozor!

Pri tch slovch vystrel siln ruku a jemne ho chytil pod pazuchou.

Vsta! A po so mnou!

Darmo by bol Scrooge namietal, e non hodina ani poasie nie s prhodn na vychdzky, e v posteli je mu dobre a teplomer vonku ukazuje hlboko pod nulou, e m na sebe len papue, upan a non iapoku, a navye je prechladnut. Duch ho dral jemne ako ena, ale vymani sa mu nemohol. Scrooge vstal, ke vak duch mieril k obloku, prosebne ho potiahol za at.

Som obyajn smrtenk, zaprosil, ve spadnem.

Nechaj ma, aby som sa ti dotkal tuto, povedal duch a poloil ruku Scroogeovi na srdce, a podopriem a nielen tam.

Pri tchto slovch preli cez stenu a ocitli sa na pustej vidieckej ceste, okolo ktorej sa z jednej i druhej strany rozkladali polia. Mesto sa stratilo, nebolo po om ani stopy. Aj hmla s tmou sa rozplynuli, bol jasn, studen zimn de a vetko zakrval sneh.

Pn mj! zvolal Scrooge a zalomil rukami, ke sa rozhliadol okolo seba. Moje rodisko! Tu som il ako chlapec!

Duch naho ukradomky hadel. Starec neprestval cti jemn tlak jeho ruky, hoci sa ho dotkal celkom ahko, akoby ho mohol kedykovek pusti. Ovzduie bolo presten tiscimi vami a v Scroogeovi kad vzbudzovala nespoetn spomienky, ndeje, radosti a strasti dvno, dvno zabudnut.

Chvej sa ti pery, povedal duch. A o m na lci?

Scrooge zamrmlal, e asi vriedok, ale v hlase zaznelo nezvyajn dojatie, a poprosil ducha, aby ho viedol alej.

Pamt sa na tto cestu? sptal sa duch.

e i sa pamtm! zvolal Scrooge vrcne. Trafil by som aj poslepiaky!

Zvltne, e si si na u tok roky nespomenul! poznamenal duch. Pome alej.

Vykroili a Scrooge cestou spoznval kad brnu, kad stp, strom, a sa v diake vynorilo trhov mesteko so svojm mostom, kostolom a kukatou riekou. Oproti nim klusali na chlpatch ponkoch niekok chlapci a volali na kamartov vezcich sa na dedinskch dvojkolkch a sedliackych vozoch. Vetci boli rozjaren, pokrikovali na seba a od ich veselch hlasov, rozliehajcich sa po irokch poliach, radostne sa rozzunelo mraziv hladk povetrie.

To s len vidiny z dvnych ias, poznamenal duch. Nevedia o ns.

Vesel pocestn sa blili, Scrooge ich u rozpoznval, kadho z nich by vedel oslovi po mene. Preo ho tak strane bla, e ich vid? Preo sa mu chladn oko zaiskrilo a srdce poskoilo od radosti, ke prechdzali okolo? Preo mu tak dobre padlo pou, ako si navzjom elali vesel Vianoce, ke sa rozchdzali na kriovatkch a odbokch, kad do svojho domova? o znamenali pre Scroogea vesel Vianoce? o tam po veselch Vianociach! o mal on z Vianoc?

kola ete nie je celkom przdna, povedal duch. Zostalo tam jedno opusten diea, ktor nem kamartov.

Scrooge povedal, e to vie. A vzlykol.

Z hradskej zaboili na znmy chodnk a oskoro prili k domu z tmavoervench tehl; jeho strecha sa dvhala do malej kupolovitej zvonice ozdobenej zstavkou. Budova bola priestrann, ale u upadala; vek priahl stavisk stli takmer nepouvan, ich vlhk steny pokrval liajnk, obloky boli vybit a dvere sa nedali zatvra. V kurne pobehovali kotkodkajce sliepky, stodolu na koe i klne zarstla trva. Ani vntrajok u nepripomnal minulos; ke vkroili do pochmrnej haly a cez otvoren dvere nazreli do radu izieb, videli, e s chladn, pust a slabo zariaden. Vlhk, zemou pchnuci vzduch a przdnota prezrdzali, e sa tu vstva skoro, pri svetle svieok, a e sa tu vea nejedva.

Duch i Scrooge preli cez halu a na sam koniec domu. Tam sa pred nimi otvorili dvere a ukzala sa dlh, pust, nevesel miestnos, ktor rad obyajnch lavc a stolkov robil ete pochmrnejou. V jednej lavici pri dohasnajcej pahrebe sedel opusten chlapec a tal; ke Scrooge videl, ak je boh a zabudnut, spustil sa do lavice a slzy sa mu nahrnuli do o.

Nijak ozvena v dome ani my, o zapiala a zauchotala v stene, ani kvapka, o spadla zo zamrznutej rry na przdnom dvore, ani vietor, o vzdychol v bezlistej korune opchnutho topoa, ani brnika przdnej spky, o nhodne zakrpala, nie, ani ohe, o zapraskal ni z toho nezapsobilo dojmavo na Scroogea, len od nporu citov mu zmklo srdce a prd slz mu priniesol avu.

Duch sa mu dotkol ruky a ukzal na jeho mladie ja, zahren do knihy. Vtom sa vonku za oblokom zjavil chlap v cudzokrajnom ate za psom mal sekeru a na uzde viedol osla s noou dreva.

Aha, ve je to Alibaba! zhkol uasnut Scrooge. Star, staton, mil Alibaba! no, no, poznm ho! Raz na Vianoce, ke ten chlapec tu zostal sm ako prst, priiel k nemu Alibaba prv raz, celkom ako teraz. Chudk chlapec! A Valentin, zvolal Scrooge, a jeho div brat Orson aha, tamto id! A ako sa vol ten, o ho spiaceho len tak v spodkoch poloili pred brnu Damasku? Nevidte ho? A sultnov koniar stoj tamto na hlave, km ho dinovia neobrtia. Tak mu treba! elm mu to! Ako mohol zati po princeznej?!

Kolegovia obchodnci v meste by sa veru udovali, keby pouli Scroogeov nezvyajne vzruen hlas, ako spola so smiechom, spola s plaom rozprva celkom vne o takch veciach!

A tam je papagj! zvolal Scrooge. M zelen perie, lt chvost a z hlavy akoby mu vyrastal alt, je to on!. Chudk Robinson Crusoe, volal, ke Robinson Crusoe oboplval ostrov a vrtil sa domov. Chudk Robinson Crusoe, kde si bol, Robinson Crusoe? A on sa nazdval, e sa mu to snva, ale nebol to sen. Bol to ten papagj, vie. Tamto sa k malej ztoke ponha Piatok, be, o mu nohy staia hej, hal! Hej! Hal!

A zrazu, s neakanou tosou si Scrooge vzdychol nad sebou z minulosti: Chudk chlapec! a po lci sa mu skotala alia slza.

koda, zamrmlal, utrel si manetou oi, ruku stril do vrecka a poobzeral sa okolo seba, u je neskoro.

Prosm? sptal sa duch.

Ale ni, povedal Scrooge. Len vera veer mi pri dverch aksi chlapisko spievalo vianon koledu. koda, e som mu ni nedal to je vetko.

Duch sa zamyslene usmial. Potom kvol rukou a povedal: Pozrime si in Vianoce!

Pri tchto slovch Scrooge trochu podrstol, miestnos stmavla a ete vmi spustla. Dosky v obloen zoschli, obloky popraskali, z povaly opadali kusy omietky a ukzali sa hol trmy tak ako vy, ani Scrooge nechpal, o sa to vlastne stalo. Vedel len toko, e je to pravda, e to bolo naozaj tak; op sa v tej miestnosti nachdzal sm, ostatn chlapci odili domov na sviatky.

Tentoraz netal, ale zfal chodil sem a tam. Scrooge pozrel na ducha, trchlivo potriasol hlavou a zkostlivo sa zahadel na dvere.

Vtom sa otvorili a do miestnosti vbehlo mal dievatko, ovea mladie ako chlapec, hodilo sa mu okolo krku a zasypalo ho bozkami.

Drah, drah braek! zvolalo. Prila som po teba, ideme domov! zvsklo diea, zatlieskalo ruikami a smialo sa, a sa v pse prehbalo. Prila som po teba, braek premilen! Ideme domov, domov, domov!

Domov, mal Fan? zaudoval sa chlapec.

no, domov, povedalo dievatko, iariac od radosti. Domov, naisto a navdy domov! Ocko je teraz ovea lep, ako bval, doma je ako v raji! Raz veer pred spanm sa so mnou tak pekne pozhovral, e som sa ho ani trochu nebla a sptala som sa ho, i smie prs domov, a on povedal: no, nech prde; a poslal ma sem koom, aby som a priviezla. Ach, ak si u vek! povedalo diea, vyvaujc naho oi. Vraj sa sem u nikdy nevrti! Ale najprv spolu oslvime sviatky, doma nm bude veselo ako nikdy!

Drah Fan, aj ty si vyrstla! zvolal chlapec.

So smiechom zatlieskala rkami a chcela ho pohladka po hlave, ale predsa len bola mal, znovu sa rozosmiala, nadvihla sa na piky a objala ho. Potom ho detsky nedokavo zaala aha k dverm a on celkom ochotne kral za ou.

Na chodbe zaburcal stran hlas: Prineste dolu kufor mladho pna Scroogea! Ukzal sa tam sm riadite koly, hrozivo, ale i blahosklonne zaklil na chlapca a tak mu potriasol ruku, e sa chlapec z toho nevedel spamta. Potom odviedol srodencov do akhosi salna; bolo tam zima ako v jaskyni, na stench mokr faky a osuhe vykreslila na oblokoch nebesk i pozemsk teles. Riadite vytiahol karafu udesnho ahkho vna a kus udesnho akho kola a astoval deti kvapkami a omrvinkami z tchto lahdok. Zrove poslal vyciven slku, aby ponkla pohr ohosi koiovi, ale ten odkzal, ak je to vraj z toho istho suda ako minule, e radej akuje. Kufor pna Scroogea medzitm priviazali na strechu koa, deti sa nhlivo rozlili s riaditeom, nasadli a vzpt ko veselo vyrazil po zhradnej ceste, len sa tak sypala inova a sneh z tmavch listov vdyzelench krkov, okolo ktorch preleteli.

Bola to krehk osbka, aj zvan vetra jej mohol ukodi, povedal duch, ale srdce mala vrcne!

no, srdce mala vrcne! zvolal Scrooge. Hovor pravdu, duch, to nepopieram, boechr!

Vydala sa, a zomrela, pokraoval duch, tum mala aj deti.

Jedno diea, upresnil Scrooge.

Vlastne no, povedal duch, tvojho synovca!

Scrooge sa ctil nesvoj a len prikvol: no.

Vyli zo koly a ocitli sa uprostred runho mesta, kde prdili vidiny chodcov, po ulici sa hnali tiene vozov a koov a vade vldol hluk a zhon ozajstnho vekomesta. Vyzdoben vklady jasne prezrdzali, e s tu op Vianoce; u bol veer a ulice boli vysvieten.

Duch zastal pri dverch istho obchodu a sptal sa Scroogea, i to pozn.

Ja by som to nepoznal?! zvolal Scrooge. Ve som tu slil ako ue!

Voli dnu. Pri pohade na starho pna, ktor mal na hlave parochu a sedel za vysoknskym pultom keby bol sedel len o ktik vyie, bchal by sa hlavou do povaly , Scrooge vzruene vykrkol:

Aha, star Fezziwig! Nech ho Boh ehn! Star Fezziwig, iv ako kedysi!

Star Fezziwig zloil pero a pozrel na hodiny na stene bolo sedem hodn. Pomdlil si ruky, napravil obrovsk vestu, rozosmial sa celm telom, od topnok a po orgn, kde sdlila jeho dobrota, a radostne zvolal prjemnm, plnm hlasom ako zvon:

Hej! Vy tam! Ebenezer! Dick!

Scroogeovo predchdzajce ja, teraz urasten mldenec, aj s druhm uom voli nhlivo do miestnosti.

Mrnos, ve je to Dick Wilkins! povedal Scrooge duchovi. Namojduu! Je to on. Dick ma mal vemi rd. Chudk Dick! Paneboe!

Hej, chlapci, povedal Fezziwig, dnes je u s robotou koniec! Ve je tedr veer, Dick. S Vianoce, Ebenezer! Zatvorte oblonice! zvolal star Fezziwig a zatlieskal. A hne, prv ako poviem vec!

Neverili by ste, ako sa t dvaja inili! Vyleteli s okenicami na ulicu raz, dva, tri zaloili ich na miesto tyri, p, es prestrili zvory a zavesili zmky sedem, osem, dev a prv ne ste nartali do dvans, u boli nazad, dychiac ako rebce po dostihoch.

Hej! zvolal star Fezziwig a prekvapujco svine skzol z tej vysoknskej stoliky. Vetko odprata, chlapci, nech tu mme viac miesta! Hor sa, Dick, hor sa, Ebenezer!

Odprata! Nebolo tam ni, o by nechceli alebo nevedeli odprata, ke sa na nich star Fezziwig dval. V mihu bolo vetko hotov. m mohli pohn, to spratali, akoby sa to u nikdy nemalo dosta na svetlo boie, dlku pokropili a zamietli, knty v lampch vytiahli a pristrihli, poriadne priloili do kozuba a z obchodu bola tuln, tepl, such a jasn miestnos ako plesov sla; inakiu by ste si v tak zimn veer ani nemohli ela.

Priiel huslista s notami, stal si k vysokmu pultu, z ktorho si urobil stojan na noty, a zaal si ladi nstroj znelo to, akoby kkalo v pdesiatich hladnch aldkoch. Prila pani Fezziwigov so irokm smevom na tvri. Prikvitli aj tri roziaren sleny Fezziwigove a es ich mladch npadnkov so zlomenm srdcom. Zhromadili sa vetci mlad mui a eny, o v obchode pracovali. A prila slka so svojm bratrancom pekrom a kuchrka s bratovm najlepm priateom mliekarom a vkzol dnu aj chlapec z domu oproti, ktor sa u svojho pna asi nikdy dosta nenajedol, hne sa skryl za chyn zo susedstva, ktor jej pani vdy kvkala za vlasy. Jeden za druhm sa trsili hanblivo, smelo, pvabne, arbavo, niekto sa pretlail nasilu, niekoho museli pritiahnu; tak i onak, prili vetci. A tch dvadsa prov sa odrazu pustilo do tanca, drali sa za ruky a v polkruhu tancovali sem a ta, do stredu a sp a dookola, vytvrajc najrozmanitejie uteen figry a obrazce; vedci pr vak vykroil nesprvnym smerom, preto sa vedenia ujala in dvojica, a zase in, a boli vetky pry vedce a nemali koho vies. Ke tanec dospel do tohto tdia, star Fezziwig zvolal: Vborne! a potleskom ich zastavil. Huslista vnoril rozplen tvr do pohra s pivom, ktor obstarali zmerne na tto prleitos, no len o ju vynoril, ani si neutrel lca, hral alej, hoci nik netancoval, a fidlikal, akoby to bol celkom in hudobnk a toho prvho vyerpanho odniesli domov; a nov hudobnk hral tak, akoby sa rozhodol, e starho pretromfne a strhne na seba pozornos.

Potom sa znovu tancovalo, hrali sa o zlohy, a zase tanec, a prila torta, pun a kusisko studenho peenho msa a potom misa varenej hovdziny, patta a more piva Ale po vetkch tch peench a varench lahdkach korunou veera bolo, ke huslista (stvral hotov divy, mohli ste ho pasova na majstra, ani vy, ani ja by sme mu veru nesiahali po lenky) spustil znmu pesniku Grf Roger Coverleysk. Vtedy aj star Fezziwig vzal do tanca pani Fezziwigov a mali o robi, lebo ako vedci pr si stali do ela radu, v ktorom sa zvtalo dvadsatri i dvadsatyri dvojc, a s tmi neboli nijak arty, tie chceli naozaj tancova a nielen preapova na mieste.

Ale aj keby ich bolo bvalo dva razy toko o aj tyri razy toko , star Fezziwig by im bol stail a pani Fezziwigov takisto. Pani Fezziwigov bola veru v kadom ohade hodn svojho mua, a ak to nie je dostaton pochvala, porate mi lepiu. Ltka pna Fezziwiga tum horeli a pri kadej figre sa zablskali ako dva mesiaiky. Neboli by ste uhdli, ako kedy vykroia. A ke pn Fezziwig s pani Fezziwigovou ruka v ruke pretancovali vetky figry, hore-dolu, sem a ta, s najrozlinejmi klonmi a poskokmi, obrtkami a prepletakami, Fezziwig nadskoil, zastrihal noikami, len sa mu tak lenky mihali, a pevne dopadol na zem, ani trochu ho nepotoilo.

Domci ples sa skonil, ke hodiny odbili jedens. Pn Fezziwig a jeho pani sa postavili k dverm z jednej i druhej strany a kadmu hosovi pri odchode potriasli ruku, zaelajc mu vesel Vianoce. Posledn zostali dvaja uni, aj s tmi sa rovnako rozlili, radostn hlasy pomaly stchli a chlapci sa pobrali na lko, ktor mali pod pultom v zadnej miestnosti.

Po cel ten as sa Scrooge sprval ako pomten. Vjav so svojm bvalm ja preval celm srdcom a duou, ustavine prikyvoval, na vetko si spomnal, pri vetkom sa teil, bol vzruen ako nikdy. A ke sa rozjasnen tvr jeho bvalho ja i Dickova tvr od neho odvrtili, uvedomil si, e tam stoj s duchom, ktor ho uprene pozoruje; svetlo na hlave sa mu priam jagalo.

Sta mlo, povedal duch, a ak nevslovne van s t udkovia.

Mlo! zopakoval Scrooge.

Duch mu kvol, aby poval, ako obaja uni s primnm srdcom velebia Fezziwiga, a potom pokraoval:

No, a nie je to tak? Strovil zopr vaich pozemskch minc tri, mono tyri libry. Zato si zasli toko chvly?

Nejde o to, povedal Scrooge. T poznmka ho podrdila a mimovone prehovoril ako svoje bval ja, a nie ako terajie. Nejde o to, duch. V jeho moci je urobi ns astnmi alebo neastnmi; me nm prcu uahi alebo strpi, me z nej urobi zbavu alebo morn lopotu. Nezle na tom, i t moc spova v slovch alebo v pohadoch; vo veciach natoko drobnch a bezvznamnch, e ich nemono spota a zvi. Rozdva astie, ktor je vzcnejie ako bohatstvo.

Vtom zactil duchov pohad a zmkol.

o je? sptal sa duch.

Ale ni zvltne, povedal Scrooge.

Mono predsa nieo, naliehal duch.

Nie, ni zvltne, povedal Scrooge, len by som sa teraz rd prihovoril svojmu pisrovi! To je vetko.

Ke to povedal, jeho bval ja prve pozhalo lampy a Scrooge i duch sa ocitli znovu vonku.

Mj as sa krti, poznamenal duch, pome.

Tie slov nepatrili Scroogeovi, ani nikomu inmu nablzku, ale ich inok sa prejavil ihne. Scrooge sa videl znovu. Teraz bol ete star; mu v zrelom veku. Tvr nemal zbrzden tvrdmi vrskami staroby, ale u prezrdzala rty obozretnosti a lakomstva, z o mu hadela chamtivos, nepokoj a hladn vzor naznaoval, ak nruivosti sa v om zakoreuj, kam raz dopadne tie rastceho stromu.

Nebol sm; sedel pri peknej mladej dievine, obleenej v smtonch atch; oi mala pln sz a zrkadlilo sa v nich svetlo, vyarujce z ducha bvalch Vianoc.

Mlo ti na tom zle, povedala tko, vemi mlo. In modla zaujala moje miesto; a ak a v budcnosti pote a obastn, ako som sa usilovala ja, nemm preo iali.

Ak modla a nahradila? sptal sa Scrooge.

Zlat.

Tak je svet! ohradil sa. Nim tak nepohda ako chudobou, ale predstiera, e ni tak nezavrhuje ako silie dosiahnu blahobyt.

Vemi sa boj sveta, odpovedala miernym hlasom. A vetky tvoje tby sa zliali do jednej vyhn sa jeho biednym vitkm. Videla som, ako sa tvoje uachtil predsavzatia jedno po druhom strcali, a a ovldla jedin ve tba po zisku. A nie je to tak?

No a? odsekol. o na tom, e som mdrej? K tebe som sa nezmenil.

Pokrtila hlavou.

Vari som sa zmenil?

Chodme spolu dvno. Zasbili sme sa jeden druhmu, ke sme boli obaja chudobn a ochotn zna svoj del, km si ho trpezlivou prcou nezlepme. Ale ty si sa zmenil. Ke sme si dali sub, bol si in.

Bol som chlapec, povedal netrpezlivo.

Tvoje vlastn city ti povedia, e si inak, pokraovala. Ja som sa nezmenila. Km sme boli jedno srdce, mohli sme dfa v astie, takto rozdvojench ns ak len ia. Ani nehovorm, koko som sa preto natrpila. Ale rozmyslela som si to mem a od toho subu oslobodi.

Chcel som sa ho niekedy zbavi?

Slovami nie. Nie. To nikdy.

Tak ako?

Zmenou povahy, inmi nzormi, inm ivotnm postojom a napokon zmenenm ivotnm cieom. Vetko, o robilo moju lsku v tvojich oiach cenn, sa zmenilo. Keby sme sa neboli dvno zoznmili, povedz, i by si ma teraz vyhadal a usiloval sa ma zska? Veru nie!

Zdalo sa, e Scrooge voky-nevoky uznva oprvnenos vitky, ale predsa nasilu dodal: Ani to tak nemysl.

Ach, ako rada by som rozmala inakie, vzdychla si. Ale k tejto pravde som dospela prve preto, e je to jasn a nemono o tom ani pochybova. Keby si bol v tchto doch slobodn, vybral by si si dieva bez vena? Mohla by som tomu veri? Ke ete aj v tej najdvernejej chvli hodnot vetko poda zisku? A keby si si tak dieva aj vybral, keby si sa na chvu spreneveril svojim nzorom, nemusela by som rta s tm, e to urite outuje? no. Je to tak, a preto a oslobodzujem od subu z primnho srdca, ktor a bi takho, ak si bol kedysi.Chcel osi poveda, ale dievina sa od neho odvrtila a pokraovala:

Mono a to bude bolie spomienka na nau minulos mi dva tto ndej. Ale o vemi, vemi krtky as na vetko zabudne a bude rd, ako keby si sa prebudil zo zlho sna. elm ti, aby si bol astn na ceste ivota, ktorou si vykroil!

Opustila ho. Rozili sa.

Duch, u mi ni neukazuj! povedal Scrooge. Odve ma domov! Preo ma tak trpi? Te a to?

Ete jednu vidinu! zvolal duch.

Nie! vykrkol Scrooge. U nie! Ni nechcem vidie! U mi ni neukazuj!

Ale neprosn duch ho mocne chytil za obe ruky a printil hadie na vjav, ktor sa pred nm ukzal.

Ocitli sa na celkom inom mieste, v celkom inom prostred; v izbe nie vekej a prepychovej, ale vemi tulnej. Pri veselo praskajcom ohni sedelo krsne mlad dieva a Scrooge ho chvku pokladal za dievinu, ktor videl pred chvou, tak sa jej podobalo, ale potom zbadal, e jeho bval lska je prjemn pani, o sed oproti dcre. V izbe sa ozval davot, bolo tam viacej det, ako Scrooge vo svojom vzruen vedel zrta, a na rozdiel od istej slvnej bsne, v ktorej sa tyridsa det sprva ako jedno, tu sa kad jedno sprvalo ako tyridsa. Preto tam bol neuveriten huriavk, ale poda vetkho nikoho to neruilo, naopak, matka s dcrou sa srdene smiali a zabvali; dcra sa na chvu medzi tch lapajov aj zamieala, a ni na nej nezostalo nedotknut. o by som dal za to, keby som bol jednm z nich! Ale ja by som nebol tak hrub, veru nie! Za iv svet by som jej nerozstrapatil ten krsny es a neahal ju za vlasy! Nestiahol by som jej t pekn topnoku! Boechr! Kdee! Ani zo artu by som sa s ou nepasoval, ako to robia t mal loptoi! Bl by som sa, aby mi za trest ruka navdy neokrivela. Ako rd by som sa vak dotkol jej st! Nieo by som sa jej sptal, aby ich musela otvori! Rd by som hadel na jej spusten mihalnice, ale nie aby som vyvolal rumenec na jej tvri. Ako rd by som jej rozpustil vlasy jedna jedin kader by mi bola nadovetko vzcna: slovom, priznvam sa, e by som mal rd slobodu dieaa, a pritom bol muom, aby som si ju vedel oceni.

Vtom ktosi zaklopal a hf rozplench, vystrjajcich det sa ako prval vyhrnul k dverm a takmer niesol dieva s usmiatou tvrou a uvonenm atom. Naradovan vtali otecka, ktor priviedol so sebou aj poslka, oveanho vianonmi darekmi a hrakami. S akm krikom a nadenm sa cel perep vrhla na toho bezbrannho nosia! kriabali sa naho, pouvajc stoliky ako rebrk, dolovali mu vo vreckch, balky zabalen v hnedom papieri mu trhali z rk, veali sa mu na kravatu, hdzali sa mu okolo krku, plieskali ho po zadku, ba v neovldatenom nvale sympati ho ete aj kopali do nh! A ke otvrali balky, izba sa len tak ozvala vkrikmi prekvapenia a asu. Ale ak zhrozenie nastalo, ke pristihli najmladieho srodenca, e si pch do st panviku pre bbiky, a u nebodaj prehltol umel morku prilepen na drevenej dotike! Vetkm odpadol kame zo srdca, ke zistili, e to bol plan poplach! i tam len bolo radosti, vaky a nadenia! To sa ani ned opsa! Poviem len toko, e potom deti aj so svojimi rozbchanmi srdiekami odchdzali z obvacej izby a schod za schodom sa pomaly dostali do podkrovia a do svojich postieok, kde nakoniec zaspali.

A teraz sa Scrooge pozornejie zahadel na pna domu, ktor sa aj so enou usadil pri kozube a dcru si privinul lskyplne k sebe; zrak sa mu veru zahmlil pri mylienke, e prve takto pvabn dospievajca bytos ho u mohla vola otcom a mohla by jarnm slniekom v sychravej zime jeho ivota.

Moja zlat, povedal mu a s smevom sa obrtil k svojej ene, dnes popoludn som videl tvojho dvneho priatea.Koho?

Hdaj!

Ako to mem vedie, drah? A ke sa zasmial, so smiechom sa sptala: Vari nie pna Scroogea?

no, prve pna Scroogea. iel som okolo jeho kancelrie, ete nemal zaloen okenice, a ledva som ho videl, o tam sedel iba pri jedinej svieke. Jeho spolonk je vraj u jednou nohou v hrobe, a tak tam sedel sm. Ako prst! U asi nem nikoho na tom celom svete!

Duch, odve ma odtiato, ozval sa Scrooge zlomenm hlasom.

Povedal som ti, e s to obrazy z tvojho doterajieho ivota, namietol duch. Bolo ako bolo, ja za to nemem.

Odve ma! zvolal Scrooge. U to neznesiem!

Obrtil sa k duchovi, a ke zbadal, e v jeho tvri sa udesne zlievaj vetky tvre, ktor mu ukzal, vrhol sa naho.

Nechaj ma! Odve ma nazad! U ma netrp!

V zpase ak to mono nazva zpasom, lebo duch sa na pohad nebrnil, a tonk mu predsa ani tmi najprudmi vpadmi neublil Scrooge spozoroval, e jeho svetlo iari vysoko a jasne, a vytuil, e touto iarou duch naho vplva, preto mu vytrhol iapku a prudko mu ju nasadil na hlavu.

Duch sa zoveril, iapka ho celho zakryla, ale darmo ju Scrooge pritskal celou silou, svetlo, ktor spod nej prdilo a rozlievalo sa po zemi, nezakryl.

Padla naho nava a ctil, e ho premha spnok; zrazu sa ocitol vo svojej splni. Ete raz potlail iapoku, potom ju pustil, vyerpan ledva sa dotackal k posteli a len o sa na u zvalil, hlboko zaspal.

TRETIA SLOHA

DRUH Z TROCH DUCHOV

S

crooge tak mocne zachrpal, a sa na to zobudil, a hne si na posteli sadol, aby sa sstredil. Hoci mu to nemal kto poveda, vedel, e o chvu hodiny znovu odbij jednu, e sa zobudil v prav chvu, aby sa mohol porozprva s druhm poslom Jacoba Marleyho. Bolo mu neprjemne chladno a zaal hta, ktor as zclony duch asi odhrnie, nakoniec ich radej vetky sm poodtskal, a znovu si ahol. Ostraito pozoroval okolie, aby mohol ducha oslovi, len o sa uke nechcel sa da prekvapi a vyaka.

Bezstarostn pni, ktor sa vystatuj, e sa vyznaj, e si vdy vo vetkom vedia rady a svet je pre nich gombika, dvaj najavo zmysel pre dobrodrun zitky tm, e sa odvia na hocio od hazardu pr-nepr po vradu; medzi tmito dvoma krajnosami je naozaj more monost. Na takho hrdinu by som sa pna Scroogea neopovil pasova, ale rd by som vs presvedil, e bol pripraven na to najnevdanejie zjavenie a e ni medzi novorodeniatkom a nosorocom by ho vemi neprekvapilo.

Bol teda pripraven takmer na vetko, ale nebol pripraven, e sa neuke ni; preto ke hodiny odbili jednu a ni sa mu nezjavilo, roztriasol sa a zimomriavky mu behali po tele. Prelo p mint, desa mint, tvrhodina a ete vdy ni. Cel ten as Scrooge leal na posteli v samom strede plpolajceho ervenastho svetla, ktor tam vzbklo, ke hodiny odbili jednu; to svetlo mu nahalo ete v strach ako desa duchov, lebo nechpal, o to m znamena, nechpal jeho zmysel ani el; u sa zanal obva, i sa nestal zaujmavm prpadom samovznietenia, a t predstava mu nepriniesla ani najmeniu avu. A mu napokon svitlo vy i ja sme na to prili hne, lebo ten, kto had na nejak lamastiku, vdy vie, o sa malo urobi a o by bol on urobil na mieste neastnka , teda napokon aj jemu svitlo, e zdroj a tajomstvo toho przranho svetla bude asi v susednej miestnosti; sledoval toti jeho stopu a zistil, e svetlo prichdza odtia. Ke si naplno osvojil tto mylienku, potichu vstal z postele a v papuiach sa priuchtal k dverm.

Len o sa rukou dotkol kuky, neznmy hlas ho oslovil a vyzval, aby vstpil. Scrooge poslchol.

Bola to jeho izba. O tom nemohol pochybova. Ale ak neakan zmena sa s ou stala! Po stench a z povaly viseli zelen ratoliestky, vyzeralo to tam ako v sade a vade sa jagali pestr bobuky. Sviee listy cezmny, imela a bretana sa blyali, akoby tam bolo rozhodench tisce zrkadielok, a v komne hual tak mohutn plame, ak t spustnut skamenelina kozuba za ias Scroogea ani Marleyho, ani po in zimy rozhodne nepoznala. Na dlke bola do podoby trnu upraven obrovsk kopa moriek, hus, denn, mal prasiatka, cel vence klobsok, patty, sdky ustrc, slivkov pudingy, peen gatany, jabka s ervenmi lkami, avnat pomarane, sladk hruky, obrovsk trojkrov torty, pohre pariaceho sa punu, ktorho prjemn va stila ovzduie izby. A na kope si trnil pohodlne uveleben vesel obor, rados pozrie; v ruke dral horiacu faku, ktor sa trochu ponala na roh hojnosti, a teraz ju zdvihol vysoko, aby si posvietil na Scroogea, ktor nakka cez dvere.

Po dnu! zvolal przrak. Nech sa zoznmime!

Scrooge bojazlivo vkroil a pred duchom ovesil hlavu. U to nebol ten spurn, tvrd Scrooge o predtm, a hoci duch hadel jasne a prvetivo, Scrooge sa mu bl pozrie do o.

Som duch prtomnch Vianoc, povedal przrak. Pozri na ma.

Scrooge si ho zaal ctivo prezera. Duch bol obleen do jednoduchho tmavozelenho atu i pla, lemovanho bielou kouinou. Von odev mu odhaoval irok hru, akoby junk ani nestl o to, aby si ju nejako chrnil a zahalil. Spod nespoetnch zhybov atu mu trali hol nohy a na hlave mal iba cezmnov veniec, v ktorom sa mu kde-tu zrkadlili cencle. Dlh tmavohned kuery mu vone splvali a z lskavej tvre mu iarili oi; vetko bolo na om nenten, i vesel hlas, otvoren ruka, prirodzen sprvanie a radostn vzor. Bol opsan starodvnou zbraou, ale povu u prerala hrdza a mea v nej nebolo.

Ete si takho, ako som ja, nevidel, o? zvolal duch.

Nie, znela Scroogeova odpove.

Nikdy si sa nepridal k mladm lenom mojej rodiny; toti (ja som vlastne najmlad) k starm bratom, o sa narodili v poslednch rokoch? dobiedzal alej przrak.

Asi nie, zaemotil Scrooge, bohuia. M vea bratov, duch?

Vye tiscosemsto, odpovedal duch.

Stara sa o tak obrovsk rodinu! zhrozil sa Scrooge.

Duch prtomnch Vianoc vstal.

Zave ma, kam chce, pokorne sa ozval Scrooge.

Minul noc som iel z printenia, ale trochu sa mi otvorili oi. Ak mi chce nieo ukza, rd sa dm poui.

Chy sa mjho pla!

Poslun Scrooge sa ho pevne chytil.

V mihu sa vetko stratilo cezmna, imelo, erven bobuky, bretan, morky, husi, divina, hydina, deniny, peienky, prasiatka, klobsky, ustrice, patty, pudingy, ovocie i pun. A takisto zmizla izba, ohe, ervenast iara, non hodina, a oni sa ocitli v mestskch uliciach; bol vianon sviatok, mraziv rno a udia vyludzovali aksi drsn, ale rezk, nie neprjemn hudbu, lebo zokrabvali ad z chodnkov pred domami a zhadzovali sneh z domovch striech; chlapci oaren sledovali, ako snehov periny padaj na cestu a rozletuj sa do malch chumelc.

Prieelia domov vyzerali popri bielych pokrvkach na strechch i popri pinavom snehu na ulici ierne, a obloky ete ernejie; sneh na ceste hlboko rozbrzdili ak koles kr a povozov; na miestach, kde sa irok ulice rozvetvovali, brzdy sa stonsobne pretnali a kriovali a v rozjazdenom ltom bahne a adovej vode vytvorili neprehadn sie kanlov. Obloha bola zachmren a tie najkratie uliky zadal pinav prkrov spola zamrznutej a spola rozpustenej hmly, jej aie astice klesali ako spka sadz akoby vetky komny Vekej Britnie po dohovore naraz vzplanuli a teraz chrlili dym ako div. Takto poasie nemalo m obveseova, a v meste predsa panovala dobr nlada, ak by nevedel vyari azda ani ten najjasnej letn de, ani to najjasnejie letn slnko.

Lebo udia, o zhadzovali sneh zo striech, boli vesel a pln radosti; pokrikovali na seba z okrajov striech, zo artu zave hodili po sebe snehov guu ktor asto vmi rozveselila ako hocijak vtip , srdene sa zasmiali, ke trafili, o osi menej srdene, ke sa im to nepodarilo. Niektor obchody s hydinou boli ete otvoren a ovocinrstva slvnostne iarili. Vek, okrhle, bachrat koe gatanov, pripomnajce bruk veselch starch pnkov, hoveli si pri dverch, iba z asu na as gatany prekypeli a cupotavo sa skotali do ulice. ervenohnedast sploten cibule, ligotajce sa vo svojej tunote ako panielski frtri, ibalsky a samopane murkali z polc na okoloidce dievat, len zave sa zhili pri pohade na rozvean imelo. Hruky a jablk sa tili v ligotavch pyramdach a strapce hrozna sa hojdali na vystrench hkoch, aby sa s obchodnkovm blahosklonnm shlasom mohli chodcom zadarmo zbieha v stach slinky; boli tam kopy hnedch, zamatovch lieskovch oriekov, ktorch va pripomnala dvne prechdzky lesom a prjemn uchot napadanho lstia, ke sa do nohy zabrali po lenky; boli tu norfolsk guat jablk, ktor sa svojou tmavohnedou farbou odrali od ltch pomaranov a citrnov a svojou sypkosou a avnatosou vyzvali chodcov, aby si ich v papierovch vreckch vzali domov a po obede zjedli. Ete aj tie zlat a striebrist rybiky v sklench ndobkch zapustench medzi vybrat ovocie, hoci s prslunkmi nudnej rasy so studenou krvou, asi vedeli, e sa deje osi zvltne a mimoriadne; vetky do jednej pomaly, v nenruivom vzruen krili svojm malm svetom a dychtivo otvrali papuky.

A tie obchodky s kolonilnym tovarom! U pomaly zatvrali, u len jednu-dve okenice nemali zaloen; ale o vetko sa dalo zbada cez tie kry! Nielen to, ako vky veselo cvengli, ke spadli na pult, ako sa pagt svine odkotal od cievky, ani ako plechovky hrkali hore-dolu ako u kzelnka, ba nielen to, ako va aju a kvy skvostne lahodila uchu, ako tch vzcnych hrozienok boli cel kopy a mandle ak boli belostn, tyinky korice ak dlh a rovn, ostatn koreniny ak omamn, kandizovan ovocie ako hrkavo oblepen roztopenm cukrom, e aj tomu najchladnokrvnejiemu divkovi sa zakrtila hlava a ozval aldok. Ani nelo len o to, e figy boli tak avnat a dunat, e sa trpkast franczske slivky rumenili vo svojich vyzdobench katuliach, alebo e vetko bolo tak chutn a sviatone upraven ale aj vetci zkaznci sa nhlili vzruen tm subnm vianonm zhonom, e sa o seba potknali vo dverch a zrali s prtenmi kokmi, zabdali svoje nkupy na pultoch a behom sa po ne vracali a v tej najlepej nlade sa dopali mnostva podobnch chybiiek; pritom obchodnk a jeho pomocnci boli mil a ochotn, e tie vyleten srdieka, ktormi si upevovali vzadu zstery, mohli by ich vlastn, vystaven vetkm na obdiv, ba aj vianonm kavkm, aby si obli, ak dostan chu.

oskoro kostoln vee zaali zvolva vetkch ud dobrej vle do chrmov a kaplniek a zstupy vo sviatonch oblekoch a s rozjarenmi tvrami sa uberali ulicami. A sasne z bonch uliiek a bezmennch zkut sa vynrali nespoetn udkovia s pripravenm jedlom, ktor si niesli upiec k pekrovi. Poda vetkho ducha najvmi zaujal pohad na tchto chudobnch astnkov oslv, lebo si zastal do dver pekrne, a ako sa udia trsili, odkrval im atky prikrvajce peke a ovanul im jedlo kadidlom zo svojej fakle. A bola to vemi nezvyajn faka, lebo ak sa zave niektor chudci zrazili a vzbkol medzi nimi hnev, stailo ich pokropi niekokmi kvapkami vody z tej fakle ako z kropeniky, v tej chvli sa im vrtila dobr nlada. Zrejme si povedali, e je to hanba hda sa na tedr veer a je to tak! Namojpravdu, e je to tak!

Ete aj potom, ke zvony zmkli a pekri mali pozatvran, vo vzduchu sa vznali vne peench jedl, i roztopen mlky nad pekrskymi pecami ich ete pripomnali, ba niekde sa dymilo z dlaby, akoby sa piekli dlaobn kocky.

Krop im to niem zvltnym?

Pravdae mojou osobitou vou a prchuou.

A kad dnen veera me ma t vu a prchu? sptal sa Scrooge.

Kad, ktor podvaj s lskou ale najm veera chudobnch.

Preo najm veera chudobnch?

Lebo t to najvmi potrebuje.

Duch, pokraoval Scrooge po krtkom zamyslen, preo prve ty zo vetkch bytost na tokch svetoch, o ns obklopuj, nedoi uom t najnevinnejiu rados?

Ja?! zvolal duch.

Ve ty ich chce kad siedmy de obra o jedlo, a pritom je to jedin de, ke sa vbec najedia, povedal Scrooge. Nechce to?

Ja?! zopakoval duch.

Ty iada, aby takto miesta boli kad siedmy de zatvoren, nie? povedal Scrooge. A to je nsledok.

Ja to iadam? zvolal duch.

Prep mi, ak sa mlim. Ale rob sa to v tvojom mene alebo aspo v mene tvojej rodiny, povedal Scrooge.

Niektor udia na tejto zemi tvrdia, e ns poznaj, povedal duch, a nam menom oznauj svoje iny vne, pchy, zlovle, nenvisti, zvisti, pokrytectva a sebectva, ale t s nm cudz, celmu nmu rodu, akoby ani neboli ili. Pamtaj si to a pripisuj ich iny len im, nie nm.

Scrooge sbil, e si to zapamt, a potom sa, znovu ako neviditen, vydali alej na predmestie. U pri pekrni si Scrooge vimol, e duch m i pri svojej obrovitosti zvltnu schopnos prispsobi sa hocijakmu priestoru, a tak si pod nzku strechu zastal rovnako pvabne a nadpozemsky, ako by to asi urobil aj v ndhernej dvorane.

A mono preto, e duch rd ukazoval tto svoju schopnos, alebo pre svoju lskav, iliv a srden povahu i pre scit, ktor ctil k vetkm chudkom, vybral sa k domovu Scroogeovho pisra lebo naozaj ta mieril a odnal so sebou Scroogea, ktor sa ho dral za at; ke sa dostali pred obydlie Boba Cratchita, na prahu domu usmiaty duch zastal, fakou dom pokropil a poehnal ho. Predstavte si! Bob Cratchit mal iba ptns bobkov alebo ilingov tdenne, kad sobotu si stril do vrecka ptns kpi svojho krstnho mena, a predsa duch prtomnch Vianoc poehnal tyrom izbikm jeho domu!

Pani Cratchitov, Bobova ena, chudobne obleen do dva razy prerbanch iat, ale bohato vyzdobench maami, ktor boli lacn, za poliling sa nimi dala urobi vek parda, so svojou druhou dcrou Belindou u prestrela stl, mlad pn Peter medzitm zave pichol vidlikou do hrnca so zemiakmi, a ke sa mu pritom priplietol do st roh goliera obrovskej koele bola Bobovm osobnm majetkom, ale poial ju synovi, dediovi, na oslavu dnenho sviatku , len mu tak poskoilo srdce od radosti, ak je fek, a najradej by sa v nej iel ukza na korzo do parku. Vtom vtrhli dnu dvaja men Cratchitovci, chlapec a dieva, a hlsili, e pred pekrou zavoali hus, ich hus, spoznali ju a opojen omamnmi predstavami alvie a cibule tancovali okolo stola, do neba vychvaujc mladho pna Petra, ten vak bez pchy, hoci ho golier dobre e nezakrtil fkal do oha, a sa voda so zemiakmi konene rozbublala a zemiaky hlasno klepotali pokrvkou, aby ich vybrali von a obielili.

Ktovie, kde sa zase zdral v drah otecko! povedala pani Cratchitov. Aj s vam braekom, malm Timom? A Marta? Tohto roku u mek pol hodiny oproti vlaajku!

Marta je u tu, mamika! ohlsilo sa dieva, vstupujce do miestnosti.

Marta je u tu, mamika! spustili krik obaja mal Cratchitovci. Hur, Marta! My mme tak hus!

Ach, diea moje, e si u tu! A preo tak neskoro? privtala pani Cratchitov dcrku, vybozkvala ju a horlivo jej pomhala zloi l a epek.

Vie, ako je to! Vera sme robili dlho do noci, povedalo dieva, a dnes sme to museli porozna.

No hlavne e si u tu, chvla Bohu, vzdychla si pani Cratchitov. Sadni si k ohu, diea moje, a zohrej sa!

Nie, nie! U ide ocko, kriali mal Cratchitovci, ktorch bola pln izba. Skry sa, Marta, skry sa!

Marta sa skryla a dnu vkroil drobn otec rodiny Bob, cez prsia mu visel koniec lu aj so strapcami; bol v ochanch atch, ale mal ich zapltan a vykefovan, ako sa na sviatky patr; na pleci niesol malho Tima. A mal Tm si niesol mal barliku a nky mal v kovovch litch!

Ako? A kde je Marta? zvolal Bob, obzerajc sa dookola.

Neprila, povedala pani Cratchitov.

Neprila! zopakoval Bob, zostal ako obaren, hne bolo po radosti; cestou z kostola s Timom klusal, robil mu konka; a vbehli dnu cel rozjaren. Neprila na tedr de!

Marta nemohla znies, e mu psob tak sklamanie, aj ke len zo artu, a nhlivo vybehla spoza dver komory, hodila sa mu okolo krku, dvaja mal Cratchitovci zatia chytili Tima a odniesli ho do provne ukza mu, ako ich puding vyspevuje v medenom kotlku.

A ako sa dral mal Tim? sptala sa pani Cratchitov, nateen, e Bob naletel.

Ako anjelik, povedal Bob, ke sa dosta vyobjmal s dcrou, ba ete lepie. A ak ti je to hlavika! Ke toko vysedva sm, vea prema a niekedy si vymysl veci, e ti rozum zastane. Teraz cestou domov mi povedal, vraj dfa, e si ho, mrzika, udia v kostole vimli a e im mono prjemne pripomenul, kto kzal chromm chodi, kto vrtil slepm zrak.

Pri tchto slovch sa Bobovi rozochvel hlas a ete vmi sa mu roztriasol, ke povedal, e mal Tim zmocnel a je z neho odvny chlapek.

Vtom u pouli klopka jeho ul barliku, a km ete stihli nieo poveda, mal Tim bol u nazad a braek so sestrikou ho doviedli k jeho stolike pri kozube; Bob si vyhrnul manety akoby sa mu boli mohli ete vmi zodra, chudkovi! , zamieal v dbne horci npoj z ginu a citrnovej avy, dlho ho mieal koldokola a potom ho postavil na mrieky kozuba, aby sa prehrial; mlad pn Peter a obaja vadeprtomn Cratchitovci li po peen hus; a vzpt ju u aj priniesli s vekou slvou.V dome nastal tak ruch a hluk, akoby hus bola ten najvzcnej vtk na svete; popri nej naprklad ierna labu bola asi len najobyajnej operenec, hus zasa hotov zzrak a veru v tom dome to naozaj tak bolo. Pani Cratchitov prihriala v rajnike prichystan mas, mlad pn Peter s neobyajnm nadenm puil zemiaky; sleinka Belinda osladila jablkov avu, Marta utrela zohriate taniere, Bob sa usadil s malm Timom za vrchstl, obaja mal Cratchitovci kadmu prisunuli stoliku, nezabudli ani na seba, a ke potom zaujali svoje miesta ako na stri, strili si do st lyiku, aby sa krikom nedoadovali svojej porcie, prv ako na nich prde rad. Konene bolo vetko na stole a odznela akovn modlitbika. Potom vetci so zatajenm dychom sledovali pani Cratchitov, ako prela pohadom po celej dke vekho noa, ktorm sa chystala krja hus, a ako jej ho zapichla do ps. Ke hus rozkrojila a von sa vyvalila tobne oakvan plnka, pri stole vzkypela rados, ete aj mal Tim, povzbuden dvoma malmi Cratchitovcami, zaklopal rienkou svojho noa a slabm hlskom zvolal Hur!.

T hus nemala pru! Aj Bob povedal, e tak hus sa iste ete nikdy na peki neocitla. Vetci sa nadchnali jej krehkm, avnatm msom, tm, ak je veliizn, a pritom ani nebola tak drah. A s jablnou avou a pofukanmi zemiakmi staila na veeru celej rodine; ba pani Cratchitov s poteenm kontatovala, e sa ani cel nezjedia, pozerajc na ksok kosti, ktor zostal na mise. A pritom mal kad dos, ba aj najmlad Cratchitovci sa najedli, e sa im alvia s cibuou parila z o! Ale teraz sleinka Belinda vymenila taniere a pani Cratchitov vyla z izby sama, lebo by nezniesla svedkov , aby vybrala puding a priniesla ho na stl.

o ak nie je hotov? o ak sa rozpadne, a ho vyklop? o ak niekto preskoil mr do dvora, a km hodovali na husi, puding ukradol?! Pri tejto predstave dvaja mal Cratchitovci zbledli ako stena. Velio sa mohlo sta.

Ach! Koko pary! Puding je z formy vonku! Do nosa im dovialo pach ako pri vekom pran. To zavoal obrsok. Vne ako z retaurcie a cukrrne dokopy a ete navye zvan z provne! Pn mj, to bude puding! Vzpt pani Cratchitov vstpila zrumenen lca jej hrdo iarili a niesla puding ako pobodkovan guu do kanna, tak bol pevn a nehybn, a plval v plytkej vrstvike horiaceho brandy, navrchu ozdoben halzkou cezmny.

Ach, ak ndhern puding! Bob Cratchit vyhlsil, a to vemi vne, e tak nieo sa pani Cratchitovej nepodarilo od svadby. Teraz, ke jej odpadol kame zo srdca, pani Cratchitov sa priznala, e si veru nebola celkom ist, i dala dos mky. Kad sa k pudingu nejako vyjadril, ale nik nepovedal, e pre tak vek rodinu je primal. To by bolo rhanie. Kad z Cratchitovcov by sa bol od hanby prepadol, keby bol naznail osi tak.

Napokon bolo po veeri, odpratali zo stola, odloili obrus, vyistili rot, rozloili ohe. Potom ochutnali npoj a kontatovali, e je vborn, na stl priniesli jablk a pomarane a do oha dali za lopatku gatanov. Nato sa cel rodina usadila okolo kozuba, do kruhu, ako povedal Bob Cratchit, m myslel polkruh, a Bobovi Cratchitovi pri lakti akala rodinn vbava pohrov. Dva vysok pohre a pohr od horice.

Ale na ten horci npoj zo dbna boli rovnako dobr ako pozlten pokly, a ke ho do nich Bob nalieval, len sa tak roziaril; do toho im ete praskali a pukali gatany v ohni. Potom Bob predniesol prpitok:

Vesel Vianoce elm vetkm vospolok, moji drah! Boie poehnanie!

Cel rodina jeho elanie zopakovala.

Poehnanie vetkm vospolok! povedal ako posledn mal Tim.

Sedel na svojej malej stolike tesne pri otcovi. Bob zvieral jeho neduiv rku, akoby ho chcel svojou lskou udra pri sebe, akoby sa bl, e by oho mohol prs.

Duch, povedal Scrooge s neakanm zujmom, povedz mi, zostane mal Tim naive?

V tom skromnom prbytku vidm pri kozube przdne miesto, odvetil duch, a barliku bez majitea, ako ju na pamiatku s lskou opatruj. Ak budcnos v osude tchto vidn ni nezmen, diea umrie.

Nie, nie, zaprosil Scrooge, ach nie, lskav duch! Povedz, e ho to nestihne!

Ak sa v budcnosti na ich osude ni nezmen, zopakoval duch, tu ho u nik z mjho rodu nenjde. A o na tom? Ak m zomrie, nech sa to stane, aspo sa zni nadbytok obyvatestva.

Scrooge ovesil hlavu, ke poul ducha zopakova svoje vlastn slov, a zaplavila ho tos a ia.

Pozemsk tvor, ak si ete lovekom vo svojom srdci a nie kameom, povedal duch, druh raz nevynaj tak neudsk sdy. Vie ty vbec, o je to nadbytok a kde je? Ty chce rozhodova, kto m umrie a kto m zosta naive? Mono poda nebies si prve ty bezvznamn tvor a menej si zasli ivot ne miliny takch, ako je diea tohto chudka. Ach, Boe pou chrobka na liste vyhlasova, e na zemi ije privea hladnch bratov!

Pri tejto duchovej vitke Scrooge stiahol hlavu medzi plecia a roztrasen uprel pohad do zeme. Ale vtom zaul svoje meno a zdvihol oi.

Pn Scrooge! Nech ije pn Scrooge! povedal Bob. Jemu vame za tto hostinu!

Akurt jemu e vame za tto hostinu! zvolala pani Cratchitov a zaplila sa. Keby som ho tu mala! Povedala by som mu svoje! Nedal by si to zarmova!

Moja drah, s tu deti, til ju Bob. A je tedr veer!

no, je tedr veer, povedala pani Cratchitov, inak by sme iste nepripjali takmu odpornmu, ukrutnmu, lakommu loveku bez citu, ako je pn Scrooge! Ty vie najlepie, Rbert, e je tak! Nik to tak dobre nevie ako ty, chudik!

Moja drah, je tedr veer, znela Bobova mierna odpove.

Dobre, je tedr veer, tak mu kvli tebe pripijem na zdravie, podvolila sa pani Cratchitov, ale nie kvli nemu. Vesel Vianoce a astliv nov rok! Ve on ho iste bude ma vemi vesel a astn!

Aj deti pripili na Scroogeovo zdravie. Prv raz za cel veer robili osi s nechuou. Posledn bol mal Tim, ale ten jeho prpitok nestl ani derav gro. Scrooge bol zlm duchom pre rodinu, pri vysloven jeho mena padol na vetkch tie a trvalo dobrch p mint, km sa rozptlil.

Ale ke sa napokon rozptlili, boli desa rz vesel ako predtm, a to z rej avy, e prpitok tomu nanihodnkovi Scroogeovi maj za sebou, e to preili. Potom im Bob Cratchit rozprval, e m vyhliadnut pre mladho pna Petra miesto, kde by si zarobil p a pol ilinga tdenne, ak sa ta dostane. Obaja mal Cratchitovci sa strane smiali pri predstave, e Peter bude zamestnan a bude zarba, a Peter sa medzi hrotmi svojho obrovskho goliera hlbokomysene zahadel do oha, akoby uvaoval, ktorej firme by mal urobi t lskavos a vloi do nej kapitl, ke zane zarba tie zvratn peniaze. Potom im zase rozprvala Marta, skromn krajrska unica, ako vyzer jej prca, koko hodn mus robi bez prestvky, a ako sa te, e bude rno vyspva a poriadne si odpoinie; zajtra m von de a me zosta doma. Aj to im rozprvala, ako pred niekokmi dami videla ist grfku a lorda, a e ten lord bol prve tak vysok ako Peter, nao si Peter ete vmi vytiahol golier, u by ste mu hlavu ani neboli videli. Cel as pritom kolovali gatany a dbn a po chvli im mal Tim zaspieval pesniku o dieati, ktor zabldilo a brod sa snehom: Tim mal jemn, alostn hlsok a zaspieval to naozaj pekne.

Na celej scne nebolo ni pozoruhodn. Nebola to zmon rodina, neboli dobre obleen, topnky rozhodne nemali nepremokav, atstvom neoplvali; a Peter u asi vedel, ako vyzer zloa. Ale boli astn a van, teili sa, e s spolu, boli radi, e s Vianoce; a ke sa ich obrysy pomaly zaali rozplva, v jasnom svetle, ktorm ich duch na rozlku pokropil, vyzerali ete astnej a Scrooge na nich uprene hadel, najm na malho Tima, km mu celkom nezmizli z o.

Medzitm sa zotmelo a sneh sa len tak chumelil; Scrooge s duchom prechdzali ulicami; vade, v kuchyniach, salnoch a velijakch izbch blal ndhern ohe. Tu jeho iv plamene osvetovali prpravu na prjemn veeru, pred kozubom sa prehrievali taniere a purpurov zvesy boli pripraven zacloni vetkch pred zimou a tmou. Tam sa vetky deti domu vyhrnuli do snehu na ulici, aby privtali vydat sestry, enatch bratov, bratrancov, sesternice, strkov a tety a aby sa im mohli prv hodi okolo krku. Tu sa zase na stiahnutej zclone premietali tiene schdzajcich sa host; a tamto sa vynoril hf pvabnch dievat, vetky mali kapucne a kouinov imiky, davotali jedna cez druh a cupkali do niektorch susedov a tam potom beda kadmu slobodnmu mldencovi, ktor ich uvid prichdza roziaren tie preiban arodejnice!

Keby ste usudzovali poda mnostva ud, o sa vybrali k priateom, nazdvali by ste sa, e njdu przdny dom a nebude ich ma kto privta, a pritom v kadom byte akali host a v kozuboch blali polen naukladan a do polovice komna. Naden duch na vetkch zosielal poehnanie. Ach, ako si odhalil hru a vznajc sa irokmi rozmachmi plnou dlaou tedro zahal vetkch jasnou, nevinnou veselosou! Ete aj lampr, ktor pred nimi bodkoval stemnen ulicu iskrikami svetla a bol vo sviatonom, vychystan strvi veer niekde na nvteve, nahlas sa rozosmial, ke nad nm preletel duch, hoci mu iste ani nebliklo v mysli, e m aj in spolonos ako Vianoce.

A zrazu duch Scroogea vbec neupozornil ocitli sa na pustej, beztenej slatine, kde leali obrovsk kopy ervenastch kameov, akoby tam bol cintorn bohatierov; vade sa rozlievala voda, alebo by to aspo bola robila, keby ju mrz nebol dral v zajat; a rstol tam iba mach, edivnk a hrub, ostr trva. Na zpadnom obzore zanechalo zapadajce slnko ohniv pruh, jeho zlostn oko chvu zazeralo na pustatinu, no pod chmrami sa oraz vmi privieralo, klesalo niie a niie, a sa napokon stratilo v hustncej tme noci.

Kam sme to prili? sptal sa Scrooge.

Do kraja bankov. Tu ij a ako pracuj v trobch zeme, odpovedal duch. Poznaj ma. Pome!

Ihne sa spustili k svetlu, o iarilo z obloka chalpky. Preli mrom z blata a kameov a nali tam vesel spolonos zhromaden okolo praskajceho oha. Starho, vemi starukho mua a enu, ich deti a deti ich det, a ete jedno pokolenie, vetci veselo vyobliekan vo sviatonom. Starec spieval koledu; jeho hlas len kde-tu zaznel zvunejie ako zavjanie vetra na holej pustatine; bola to piese star u za jeho detstva; chvami sa do spevu zapjali aj ostatn. A zakadm, ke sa k nemu zborovo pridali, starcov hlas sa mohutne rozozvual, ozval sa a rozjarene, a vdy, ke sa odmlali, aj starec akosi upadol.

Duch sa tam nezdral, kzal Scroogeovi, aby sa ho chytil, vzniesol sa nad slatinu a leteli kam? Vari len nie k moru?

no, k moru. Scrooge zdesene hadel na posledn ksok zeme, ktor zostal za nimi, na ps hroznch skalnch tesov; v uiach mu zaahlo od ohluujceho burcania vn, ako sa s rachotom valili, sa besn narali do vyhlodanch jask a zrivo podomieali zem.

Niekoko morskch m od pobreia na tiacom sa pochmrnom brale, o ktor sa rozbjali dorajce vlny, stl osamoten majk. Obrovsk chuchvalce chalh oblepovali jeho zklady a vchrovnky, akoby zroden z vetra podobne ako chaluhy z vody, vzlietali a spali sa ako vlny, nad ktormi sa vznali.

Ete aj tu dvaja strcovia majka urobili ohe, ktor priezorom v hrubom kamennom mre vysielal iariv le na brliv more. Sedeli pri stole, nad jeho hrubou doskou si potriasli mozonat dlane a plechovkou grogu si pripili na vesel Vianoce; a aj tu jeden z nich, ten star s oahanou a zjazvenou tvrou, ak mvaj mui na lodnej prove, zantil vzneen piese, ktor znela mohutne ako vchrica.

Duch sa nezdral, ale nhlivo letel ponad ierne, vzdvajce sa more alej a alej, a ke u boli vemi aleko od vetkch brehov, ako povedal Scroogeovi, spustili sa dolu na aksi lo. Postli pri kormidelnkovi hliadkujcom na prove, pri dstojnkoch, ktor mali slubu; vetci ako temn, przran postavy stli na svojich stanovitiach, ale kad z nich si ticho pospevoval vianon meldiu, rozmal o sviatkoch alebo sa s druhom tlmene zhovral o niektorch predchdzajcich Vianociach vetci takto vyjadrovali tbu po domove. A kad chlap na palube, i bol v slube, alebo na lku, i bol dobr, alebo zl, sprval sa k ostatnm lskavejie ako v inch doch roka; kad niem prispel k slvnostnej nlade, spomnal na svojich milch v diake a teil sa, e aj oni s v mylienkach s nm.

Scrooge poval zavjanie vetra a uvedomoval si, ak otupil je plavi sa v pustej temnote nad hlboinami siahajcimi do priepast tajomnch ako smr a vtom zail osi prekvapujce!

Do jeho ponurch vah neakane zaznel srden smiech. A ke spoznal, e sa to smeje jeho vlastn synovec, priam uasol. Ohromen zbadal, e sa nachdza vo vysvietenej izbe, po boku mu stl usmiaty duch a svojimi lskavmi oami pochvalne hadel na synovca.

Cha, cha, smial sa Scroogeov synovec, cha, cha, cha!

Ak by ste nhodou vedeli o je mlo pravdepodobn o niekom, kto m v dar smiechu ako Scroogeov synovec, spomete si na ma, e by som ho aj ja vemi rd poznal. Predstavte ma tej osobe a ja si t znmos budem pestova.

Existuj nkazliv choroby a zrmutok, a preto je namieste a naozaj spravodliv, e neobyajne chytav je aj smiech a dobr nlada. Ke sa Scroogeov synovec smial, a sa chytal za brucho, potriasal hlavou a krivil tvr do najnemonejch grims, takisto srdene sa smiala aj jeho ienka; ba cel spolonos nezostala ani chpok pozadu, vetci sa chichotali ako div.

Cha, cha, cha, cha, cha!

Predstavte si, povedal, e Vianoce s hlpos! vybuchol Scroogeov synovec. A on to myslel smrtene vne!

Tm via hanba pre neho, Fred! povedala rozhorene Fredova ena. Tieto eny nech ns dlho oblauj! nikdy nie s poloviat. Nepoznaj arty.

Bola vemi pekn, a mimoriadne pekn. V lkach jamky, trochu zaudovan vraz, krsna tvrika; mal, avnat sta si zaslili bozky a iste ich dostvali nerekom; na brade plno jamok, ktor pri smiechu splvali; a oi sa jej tak iarivo jagali ako nikomu na svete. Bola to pralivo vyzvav tvr, ale aj dobrosrden. Ach, vemi dobrosrden!

Nech je, ako chce, je to vemi udn star patrn, povedal Scroogeov synovec, a veru by mohol by prvetivej. Ale vetky urky sa napokon obracaj proti nemu, sm seba trest a ja sa naho nejdem ponosova.

Asi je strane bohat, Fred, povedala Fredova ena, aspo poda tvojich re.

Ako sa to vezme, povedal Scroogeov synovec. Vetko to bohatstvo mu nie je na ni. Ani gro nevyd na uiton vec, sebe si nesprjemn ivot a iste sa nete cha, cha, cha! , e raz to bohatstvo pripadne nm!

Neviem naho hadie tak zhovievavo, poznamenala ena. Sestry a ostatn dmy sa postavili na jej stranu.

Preo? povedal Scroogeov synovec. Mne je ho to. Neviem sa naho hneva, aj keby som chcel. Kto trp pre jeho zl vlastnosti? Vdy on sm. Naprklad si vzal do hlavy, e ns nem rd, darmo som ho k nm volal, neprijal pozvanie. No a? Priiel o jednu veeru.

Priiel o jednu vemi dobr veeru! skoila mu do rei ena. Vetci to potvrdili, a zrejme to boli naozaj povolan sudcovia, lebo prve veeru dojedli, na stole sa u zjavili zkusky a oni sa vo vysvietenej izbe usadili okolo kozuba.

To rd poujem, povedal Fred, lebo pravdu povediac, nevemi dverujem tmto mladm gazdinkm. o ty na to, Topper?

Topperovi zjavne padla do oka jedna z Fredovch vagriniek, lebo povedal, e star mldenec je chudk bez domova a pri tejto tme nem prvo otvra zobk. Nato sa Fredova bucat vagrinka s ipkovou nprsenkou nie t s ruikami zaervenala.

Hovor alej, Fred! zvolala Fredova ena a zatlieskala. Nikdy ni nedopovie ten ao.

Scroogeov synovec sa znovu bujaro rozosmial, smiech sa ril ako infekcia, proti ktorej by nepomohol ani gfor, take vzpt zavldla veobecn veselos.

Iba som chcel poveda, pokraoval Scroogeov synovec, e ak ns nem rd a nechce sa s nami zabavi, ukrti sa o niekoko prjemnch nevinnch chv. Iste tm strca prjemnejiu spolonos, ako s jeho vlastn mylienky, i u v tej starej, zatuchnutej kancelrii, alebo v tom jeho zaprenom byte. utujem ho, a i sa mu to pi, alebo nie, vdy mu ponknem tto monos. Hdam bude a do smrti omra na Vianoce, ale iste ho aspo trochu obmkm, ke k nemu kad rok prdem a primne ho pozdravm: Strko Scrooge, ako sa m? Ak sa nakoniec predsa ulove a povedzme e nech svojmu chudkovi pisrovi pdesiat libier, aj to bude dao. A mne sa vid, e som sa mu vera dostal trochu pod kou.

Predstava, e sa Scroogeovi niekto dostal pod kou, bola vetkm nramne smiena. Ale dobrosrden Fred nedbal, nech sa smej hociomu, a oni sa hociomu aj smiali, ete podporil ich veselos a s radosou dal kolova faku.

Po aji sa chvu venovali hudbe. Bola to muziklna rodina a mem vs ubezpei, e im to lo skvele, ke spustili zborovo alebo ke si zaspievali nejak knon, najm Topper zaahoval svojm basom ako na ozajstnej base, a ani mu nenavreli ily na ele, ani neservenel v tvri. Fredova mlad ena pekne hrala na harfe a medziinm zabrnkala jednu obyajn pesniku (tak ni, nauili by ste sa ju hvzda za pr mint), ktor poznalo aj to decko, o navtvil Scrooge v interntnej kole, ke mu duch minulch Vianoc pripomnal detstvo. Pri tej pesnike Scroogeovi znovu vetko ovalo a zaplavovalo ho oraz vie dojatie: videlo sa mu, e keby bol t meldiu pred dvnymi rokmi poval astejie, mohol si pre svoje vlastn astie vypestova lsku k ivotu a nemusel by odkzan len na hrobrovu lopatu, ktor pochovala nebotka Jacoba Marleyho.

Cel veer sa vak nevenovali hudbe. Po ase sa zaali hra na zlohy, lebo zave dobre pa