vii. po¾ovnícke strelectvo a prvá pomoc pri úrazoch ...docs.e-ducation.com/strelectvo.pdf ·...

Tibor Lebocký

VII. Po¾ovnícke strelectvo a prvá pomoc pri úrazoch spôsobených

pri výkone po¾ovníctva

2010

Autor: Ing. Tibor Lebocký

VII. POĽOVNÍCKE STRELECTVO A PRVÁ POMOC PRI ÚRAZOCH SPÔSOBENÝCH PRI VÝKONE POĽOVNÍCTVA

Recenzent: prof. Ing. Juraj Ciberej, CSc.

I. vydanie v rozsahu 99 stránNáklad: 70 výtlačkovVydavateľ: Technická univerzita vo ZvoleneRok vydania: 2010Grafická úprava a tlač: Vydavateľstvo TU vo Zvolene www.tuzvo.skZa odbornú úroveň tejto publikácie zodpovedá autor a recenzent.

© Ing. Tibor Lebocký© Technická univerzita vo Zvolene

ISBN 978-80-228-2191-9

Obsah

3

Obsah

1. ÚVOD ....................................................................................................................... 5

2. HISTÓRIA A VÝVOJ POĽOVNÝCH ZBRANÍ A STRELIVA ......................................... 7

3. ROZDELENIE A KONŠTRUKCIA ZBRANÍ A STRELIVA .............................................. 9 3.1 Základné charakterisky brokových zbraní ................................................... 12 3.1.1 Konštrukcia a hlavné čas brokovníc ................................................... 13 3.1.2 Kaliber a zisťovanie vlastnos brokovníc ............................................. 25 3.1.3 Strelivo do brokovníc .......................................................................... 29 3.1.4 Prebíjanie brokového streliva .............................................................. 37 3.2 Základné charakterisky guľových zbraní ...................................................... 38 3.2.1 Konštrukcia a hlavné čas guľovníc ...................................................... 39 3.2.2 Kaliber a zisťovanie vlastnos guľovníc ................................................ 48 3.2.3 Strelivo do guľovníc ............................................................................. 63 3.2.4 Prebíjanie guľového streliva ................................................................ 68 3.3 Základné charakterisky a vlastnos kombinovaných zbraní ........................ 70

4. OPTICKÉ POMÔCKY V POĽOVNÍCTVE .................................................................. 71 4.1 Rozdelenie opckých pomôcok ..................................................................... 71 4.2 Konštrukcia a hlavné čas poľovníckej opky ............................................... 72 4.3 Konštrukcia a hlavné čas montáží ................................................................ 75 4.4 Charakteriska a vlastnos poľovníckej opky .............................................. 77 4.5 Nedovolené opcké pomôcky ........................................................................ 78

5. PRÁVNE PREDPISY O ZBRANIACH A STRELIVE ..................................................... 80 5.1 Vývoj, charakteriska a rozdelenie legislavy poľovníckeho strelectva ......... 80

6. ZÁKLADY PRVEJ POMOCI PRI ÚRAZOCH NA POĽOVAČKÁCH A OCHRANA ZDRAVIA ......................................................................................... 84

7. KONTROLA TECHNICKÉHO STAVU ZBRANÍ .......................................................... 90

8. POĽOVNÉ STRELNÉ ZBRANE A POĽOVNÍCKA PRAX .............................................. 95 8.1 Bezpečnostné pravidlá pri zaobchádzani so zbraňou ..................................... 95 8.1.1 Nabíjanie zbrane a poľovnícky postoj pri streľbe ................................. 95 8.2 Starostlicosť o zbrane a strelivo ...................................................................... 97

9. ZOZNAM ODPORÚČANEJ LITERATÚRY ................................................................ 99

1 Úvod

5

1 Úvod

Lov zveri povýšil čas na organizovanú a cieľavedomú záujmovú činnosť, ktorá sa označuje ako poľovníctvo. Vývoj poľovníctva u nás, ale aj v Európe sa v minulos postup-ne odkláňal od základných biologických potrieb a od pôvodného účelu lovu – zabezpečiť lovcovi potravu, a smeroval ku skráteniu si dlhej chvíle v prírode, ku kulvovanému vzťa-hu k trofeji, k zveľadeniu poľovníckej kynológie, rozvoju športovej streľby, k plánovanej produkcii diviny, ale sporadicky aj k nápadnej manifestácii spoločenského postavenia či solventnos jednotlivcov alebo skupiniek ľudí so svojským vzťahom k prírode a ostatnýmčlenom poľovníckej komunity. V súčasnos by sa však poľovníctvo malo chápať predo-všetkým ako racionálne a trvalo udržateľné využívanie obnoviteľných prírodných zdro-jov, ako nevyhnutný manažment populácií poľovnej zveri v meniacich sa ekologických podmienkach. Poľovníctvo je súčasne aj významným ekonomickým potenciálom a vďaka stáročným tradíciám predstavuje nezanedbateľné spoločenské hodnoty nášho kultúrne-ho dedičstva. Európska únia doteraz síce nemá sformulovanú jednotnú európsku polikupoľovníctva, záujmy poľovníctva a manažmentu poľovnej zveri však nepriamo presadzuje vo všetkých svojich členských štátoch prostredníctvom iných odborov, najmä cez polikuochrany životného prostredia, spoločnú poľnohospodársku poliku a poliku rozvoja vi-dieka, poliku ochrany zdravia obyvateľstva a zvierat, cez ochranu vnútorného trhu a spo-ločnú bezpečnostnú poliku. Štáty EÚ museli prevziať celý rad zákonov, smerníc a naria-dení Európskej únie, ale najmä Smernicu o voľne žijúcich vtákoch z roku 1979 a Smernicu o ochrane prírodných stanovíšť, voľne žijúcich živočíchov a divo rastúcich rastlín z roku 1992. Oba spomenuté dokumenty majú za cieľ dosiahnuť koordinovaný a integrovaný prístup k ochrane fauny a flóry, ako aj k ochrane ich prostredia. K dosiahnuu danýchcieľov významne prispejú aj ďalšie prijaté medzinárodné dokumenty o ochrane prírody, ako sú Bernská a Bonnská konvencia, či dohoda o ochrane africko-euroázijských sťaho-vavých vtákov. FACE (Fédéraon des Associaons de Chasseurs de ľ Union europénne– Federácia poľovníckych zväzov Európskej únie) od svojho vzniku v roku 1977 považo-vala za svoju hlavnú úlohu podporiť poľovníctvo v súlade s princípmi trvalo udržateľné-ho rozvoja a využívanie obnoviteľných zdrojov ako prostriedku na všeobecné zachovanie biodiverzity a predovšetkým starostlivos o zver. FACE, ktorá reprezentuje 29 národnýchpoľovníckych organizácií, združujúcich 7 miliónov poľovníkov, chce dodržať aj záväzok princípu ,,rozumne využívanej prírody“. Tento príncíp plne uznal a schválil Medzinárodný zväz ochrany prírody (IUCN – Internaonal Union for Conservaon and Natural Resour-ces), ktorého členom je FACE od roku 1987. IUCN usudzuje, že rozumné využívanie zveri ako obnoviteľného zdroja je dôležitým nástrojom, lebo sociálny a ekonomický úžitok lovu prináša ľuďom prostriedky na jej ochranu. IUCN však zároveň zdôrazňuje skutočnosť, že podmienkou trvale udržateľného využívania zveri je zodpovedajúci manažment založený na stálom sledovaní a vyhodnocovaní populácií zveri a na pochopení významu zveri v prí-rodných ekosystémoch.

Poľovnícka činnosť, ktorú vykonáva viac ako 55 síc poľovníkov v Slovenskej repub-like a ktorú podporuje a koordinuje Slovenský poľovnícky zväz – dlhodobý akvny členFACE (od roku 1996) a Slovenská poľovnícka komora, bezpochyby rešpektuje kritériá tr-valo udržateľného využívania a zodpovedajúceho manažmentu zveri.

VII. Poľovnícke strelectvo a prvá pomoc pri úrazoch vzniknutých pri výkone poľovníctva

6

Cieľom moderného poľovníctva 21. storočia je skĺbiť kultúrnu, ekonomickú, športo-vú a loveckú hodnotu zveri s vedeckými poznatkami biológie a zoológie a s eckými prin-cípmi poľovníka ako odvekého ochrancu a chovateľa zveri. Keď sa toto spojenie uskutoč-ňuje podľa premyslene zosúladenej legislavy a na nadnárodnej úrovni, má v dnešnomsvete poznačenom globalizáciou väčšiu šancu na úspech ako individuálne ochranárske snahy skupín lokálnych nadšencov. Má tož oporu v sícročnej tradícii. Najväčším problé-mom súčasného poľovníctva, ako sa zdá, je žiaľ skutočnosť, že časť dnešných poľovníkov a ochrancov prírody ešte (alebo už) nedokáže eto súvislos pochopiť.

Poľovnícky manažment zveri podľa naznačených princípov predpokladá aj jej správne realizovaný selekvny odlov predovšetkým odstrelom, za podmienky dodržania všetkýchzásad odbornos, bezpečnos, eky, poľovníckych tradícií a zvyklos. Poľovnícke stre-lectvo je neodmysliteľnou súčasťou poľovníctva. Bezpečné používanie strelných zbraní v poľovníckej praxi, či už v poľovných revíroch alebo na strelniciach, predpokladá vysokú mieru osobnej zodpovednos, teoreckých vedomos a aj prakckých zručnos každé-ho poľovníka. Okrem tohto rozmeru si v danej súvislos musíme uvedomiť aj humánnyrozmer tejto činnos, spočívajúci v maximalizácii jej účinnos s cieľom obmedzenia utr-penia selektovanej zveri na minimum. A napokon je tu ešte aj rozmer spoločenský. Štát a spoločnosť nás pri výkone práva poľovníctva poverujú obhospodarovaním nevyčísliteľ-nej hodnoty, ktorú zver a jej životné prostredie predstavujú, a preto je nezanedbateľné, či nás bude verejnosť vnímať ako skutočných profesionálov alebo ako necitlivých zbroj-nošov.

Autor

2 História a Vývoj poľovných zbraní a streliva

7

2 História a vývoj poľovných zbraní a streliva

Vývoj poľovných zbraní úzko súvisí s vývojom ľudskej spoločnos. Poľovné zbranesú staré ako ľudstvo samo. Najstarší ľudia sa popri zbere lesných plodov a inej potravy zaoberali aj lovom zveri, na čo potrebovali usmrcovacie nástroje, z ktorých sa postupne vyvíjali zbrane. Ako zbraň sa spočiatku používal kyjak a kameň, ktoré však bolo možné hádzať len na malú vzdialenosť. Zahrotením vhodnej palice vznikol oštep, ktorý bol už dokonalejšou metnou zbraňou. Jeho účinnosť sa zlepšila po ďalšej úprave hrotu, na ktorý sa pripevnil ostrý kameň, zvierací zub alebo kosť, neskôr kovová špica. Oštep sa používal ako lovecká i vojenská zbraň približne do siedmeho storočia n. l.

Druhou zbraňou staroveku i začiatku stredoveku bol prak, ktorý umožňoval hádzať predmety, spravidla kamene, neskôr i olovené guľky, na väčšie vzdialenos. Avšak ani pra-kom sa nedosahovala veľká presnosť zásahov. Zlepšenie presnos streľby umožnili luka šíp, ktoré sa u nás používali ako zbraň počas stredoveku i začiatkom novoveku približne do 16. storočia. Zdokonalením luku vznikla kuša s pažbou a spúšťou, nazývaná niekedy ež „samostrel“. Ďalším zdokonalením kuše bolo použie oceľového luku, z ktorého sastrieľali krátke šípy na vzdialenosť až 300 m. Tieto zbrane sa používali na lov zveri aj po skonštruovaní prvých palných zbraní, ktoré spočiatku boli dosť nemotorné a nepresné. V ostatných rokoch môžeme pozorovať renesanciu lukostreľby v poľovníctve. Na trhu sú ponúkané moderné výkonné luky a kuše. V roku 1987 vznikol Svetový zväz poľovníkov loviacich lukom, v r. 1991 Federácia európskych lovcov lukom (Federaon of EuropeanBowhunters – FECA).

Revolúciu vo vývoji poľovných zbraní znamenal vynález pušného prachu (r. 1320, možno i skôr), zloženého z liadku (75 %), dreveného uhlia (13 %) a síry (12 %). Prvé palné zbrane boli predovky, ktoré sa nabíjali úsm hlavne spredu a odpaľovali sa priloženímžeravého uhlíka k prachu na panvičke, z ktorej vedie otvor k náloži prachu v hlavni. V 15. storočí sa objavujú na pôvodných jednoduchých kovových rúrach pažby, neskôr i zápalné zámky, ale ich používanie na lov zveri bolo ešte problemacké.

Začiatkom 16. storočia boli vyrobené prvé kolieskové zámky a zbrane s takýmito zámkami sa na lov zveri už dali používať pomerne dobre. Koliesková zámka je vytvorená z oceľového, ozubeného kolieska, na ktoré sa pritláča pyrit pripevnený na vysunutom ra-mienku. Zámka sa naahne kľúčikom, po spustení sa koliesko otočí a vykreše iskry, ktorézapália prach nasypaný na panvičke. V 17. storočí skonštruovali kresadlovú zámku, v kto-rej je kresadlový kameň (pyrit) pripevnený na kohúku. Ten po spustení narazí na ocieľku,v dôsledku čoho vzniknú iskry, ktoré zapália prach na panvičke. Hoci kresadlová zámka predstavovala vyšší vývojový stupeň strelných zbraní, jej používanie na lov zveri najmä v daždivom počasí bolo obmedzené.

Podstatné zdokonalenie zbraní umožnil objav výbušnej ortute a chlorečnanu drasel-ného, schopných vznietenia úderom, v 18. storočí. Následne boli vyvinuté rôzne druhy zá-paliek, z ktorých medená zápalka s čiapočkou umožnila zhotovenie perkusnej (nárazovej) zámky. Zápalka sa nasadila na vrch šikmého spojovacieho otvoru, ktorý umožnil zapálenie prachu v hlavni po náraze kohúka na zápalku. Zbrane sa však ešte stále nabíjali spredu.

Vznik zadoviek (lefošiek), resp. brokovníc so sklopnými hlavňami, podmienil vynález jednotného náboja s nábojnicou francúzskeho puškára Lefauchexa r. 1832. Zápalka bola


8

uložená vnútri náboja a spojená bola s ihlou vyčnievajúcou z hlavne. Po náraze kohúkana ihlu sa vzniela náplň zápalky a následne sa zapálil prach. Prvé zadovky so sklopnýmihlavňami sa zatvárali spodnou pákou.

Posledným stupňom vývoja jednotných nábojov bol náboj so stredovým zápalom, ktorý má zápalku umiestnenú v strede dna nábojnice. Tento typ náboja umožnil ďalšie konštrukčné zlepšenie zbraní nabíjaných zozadu a následne vznik lankasterky, ktorú skon-štruoval anglický puškár Lancaster (r. 1853). Pôvodne mali hlavne lankasterky predĺženú plošinu s kužeľovým klinom zapadajúcim do hlavy záveru (baskule) a otvárali, resp. uza-tvárali sa vrchnou pákou (top lever). Bicí mechanizmus bol ovládaný vonkajšími kohúkmiručne. Neskôr anglický puškár Green zhotovil pušku so skrytými kohúkmi, resp. s kohú-kmi uloženými do lôžka hlavní a ich samočinným napínaním pri sklopení hlavní, tzv. ha-merlesku (angl.: hammerless = bez kohúkov). Prechodným typom medzi lankasterkamia hamerleskami boli tzv. korunovky, ktoré mali ež sklopné hlavne s malými vonkajšímikohúkmi napínanými sklopením hlavní. Pôvodnú konštrukciu hamerlesiek zdokonalil inýanglický puškár Greener, podľa ktorého je pomenovaný aj jeden druh záveru brokovníc. Greenerov záver má dvojitý západ do závesových hákov a predĺžená plošina zapadá do otvoru baskule, v ktorom ju zabezpečuje priečny čap. Ďalšími známymi anglickými kon-štruktérmi záverov brokovníc boli Kersten a Purdey. Následne boli vyvinuté nové sústavy zámkových konštrukcií pušiek: Anson – Deley, Holland – Holland a Blitz.

Vývoj guľovníc bol najvýznamnejšie ovplyvnený dvoma nemeckými konštruktérmi opakovacích guľovníc, a to barónom von Mannlicher a Mauserom. Mannlicher skon-štruoval pôvodne vojenskú karabínu s priamoťažným záverom, neskôr modifikovanú nasystém Mannlicher – Schönauer, v súčasnos Steyer – Mannlicher. Mauserov záverovýsystém sa v súčasnos používa na viacerých typoch guľovníc rôznych výrobcov na celomsvete.

Na vývoj poľovníckych zbraní úzko nadväzoval vývoj streliva. V predovkách sa použí-vali sférické (okrúhle) olovené gule alebo broky, spočiatku tzv. sekance, vyrobené z olove-ných tyčiek, neskôr liate broky. Počiatočné technológie výroby brokov boli charakterisckéliam roztopeného olova cez sitá z vysokých veží (50 m) do nádrží naplnených vodou. Navode bola vrstva tuku, ktorá chránila padajúce guľky olova pred deformáciou. Následne sa broky zaokrúhľovali v špeciálnych bubnoch a na ich povrch sa nanášal grafitový prášok,ktorý ich chránil pred okysličovaním. Postupne sa ustálila škála veľkos brokov označova-ných veľkostným číslom, neskôr prevažne ich priemerom (mm).

Vývoj poľovníckeho streliva zásadne ovplyvnili viacerí konštruktéri, podľa ktorých sú niektoré náboje aj pomenované. Takými boli spomenu Mannlicher a Mauser, ktorívyvinuli náboje viacerých kalibrov, Wilhelm Brenneke, ktorý vyvinul jednotnú strelu do brokovníc (prvý model r. 1898) aj viac typov striel do guľovníc (TIG, TUG – RWS a i.), ktoré sa používajú v poľovníckej praxi dodnes.

3 Rozdelenie a konštrukcia zbraní a streliva

9


Kľúčové slová: zbrane chladné, zbrane strelné, strelivo pre strelné zbrane, náboje so stredovým zápalom, náboje s okrajovým zápalom, palné poľovné zbrane.

Zbrane a strelivo určené na poľovné účely, ktorými sa v súlade s obsahovou nápl-ňou teoreckej čas prípravy uchádzačov o poľovný lístok zaoberá tento učebný text,predstavujú len nepatrnú časť klasifikácie druhov a kategórií zbraní a streliva, skonštru-ovaných v procese vývoja ľudstva. V dôsledku historického vývoja je preto aj definíciazbrane v najširšom slova zmysle veľmi všeobecná. Zbraň je vlastne nástroj zhotovený na určitej úrovni historického poznania vždy za účelom dosiahnua maximálneho ranivéhoúčinku na živý organizmus alebo deštrukčného účinku na iný cieľ. Primárnym faktorom pre rozdelenie takto definovaných zbraní je spôsob, akým sa energia ranivého alebo deš-trukčného účinku na živý organizmus alebo iný cieľ prenáša, príp. druh premeny energie sprevádzajúci tento prenos.

Chladné zbrane spôsobujú účinok premenou pohybovej (kineckej) energie na deš-trukciu cieľa.

Strelné zbrane charakterizuje rýchle sa pohybujúca strela, ktorú uvádza do pohybu okamžité uvoľnenie nahromadenej (akumulovanej) energie:• mechanickej – prostredníctvom tevy, pružiny alebo iného pružného prvku,• tlakovej (vzduchu alebo plynu) – prostredníctvom tesneného piesta alebo tlakovej

nádržky,• chemickej – prostredníctvom chemickej reakcie pri horení strelného prachu alebo zá-

palnej zlože.

Tab. č. 1 Rozdelenie zbraní používaných v poľovníctve

Z B R A N E

C H L A D N É S T R E L N É

REZNÉ BODNÉ OZDOBNÉHISTORICKÉ

MECHA-NICKÉ

(PLYNOVÉ) PALNÉ(METNÉ (ÚDERNÉ)

– špeciálne páracie, vyvrhovacie, sťahovacie a sekacie nože– univerzálne zatváracie nože a nožíky s poistkou alebo bez nej páracie, vyvrhovacie, sťahovacie a sekacie nože

– záražec– dýky

a nože s pevnou oboj-stranne ostrou čepeľou

– tesáky– sekáče

– kopie a meče (kančí meč)– oštepy

– mlaty– bijaky

– luky a kuše– praky– narko- začné

– vzduchovky– plynovky– narkozačné

– krátke –– pištole a revolvery – dlhé –– poľovné guľovnice, brokovnice, kombinované a ostatné poľovné strelné zbrane– (historické zbrane vyr. do 31. 12. 1890)– narkozačné


10

Tab. č. 2 Rozdelenie streliva používaného v poľovníctve

STRELIVO PRE STRELNÉ ZBRANE

N Á B O J E ŠÍPY(STRELY

aSTRELKY

NÁBOJKYSO STREDOVÝM ZÁPALOM S OKRAJOVÝM ZÁPALOM

GUĽOVÉ BROKOVÉ GUĽOVÉ BROKOVÉ

– s okrajom na nábojnici– s hromadnou

strelou– makrokalibrové – flóbertkové – šípy a hroty – narkozačné

– bez okraja na nábojnici– s jednotnou strelou

– (diabolo), (hroty)

a (šípky)– markery

– s dosadacím krúžkom na nábojnici

– narkozačné

Zbrane, príp. skupiny zbraní a streliva, v tabuľke uvedené v zátvorke sú spomenuté len kvôli úplnos prehľadu z historického hľadiska. Ich používanie v poľovníctve u nás jevylúčené z eckých, spoločenských a legislavnych aspektov, v niektorých štátoch sa všakbežne používajú dodnes.

Pri charakteriske súčasných palných poľovných zbraní, ktoré sú určené na výkonpráva poľovníctva za podmienok presne stanovených zákonom, sa v záujme bližšej špeci-fikácie vo všeobecnos ďalej uvádza:Palné poľovné zbrane sú: • zbrane civilné (nie vojenské),• zbrane poľovné (nie športové, útočné ani obranné),• zbrane dlhé, ručné ovládané oboma rukami (nie krátke, ručné ovládané jednou ru-

kou).Palné poľovné zbrane chápeme v súčasnos nielen ako funkčný výrobok civilného

zbrojárskeho priemyslu a technický prostriedok k realizácii lovu, ale súčasne ako komplex kultúrnych a historických hodnôt charakterizovaných poľovníckymi tradíciami, symboli-kou a ekou. Je nesporné, že každá zbraň v sebe koncentruje vysokú úroveň technickéhopoznania, technologickej úrovne spracovania materiálov, pasívnej bezpečnos a prevádz-kovej spoľahlivos. Tieto hodnoty doplnené remeselnou zručnosťou drevorezbárov a ko-vorytcov sú často zárukou výroby estecky a umelecky dotvorených predmetov, ktorépredstavujú cenný symbol výkonu práva poľovníctva.

Palné poľovné zbrane rozdeľujeme na hlavné druhy podľa konštrukčne a technicky súvzťažne pôsobiacich znakov jednej z hlavných čas zbrane – hlavne, a to:• podľa vývrtu hlavne: – zbrane s drážkovým vývrtom – guľovnice, – zbrane s hladkým vývrtom – brokovnice, – zbrane s najmenej dvoma hlavňami, z ktorých každá má iný vývrt – guľobrokové,

kombinované zbrane,• podľa počtu hlavní: – jednohlavňové, – viachlavňové,


11

• podľa systému uloženia hlavní: – zbrane s pevným uložením hlavne (guľovnice), – zbrane so sklopným uložením hlavne(í) (brokovnice a kombinované zbrane), – zbrane s posuvným uložením hlavne (samonabíjacie zbrane),• podľa použia vložných hlavní: – zbrane s vložnou hlavňou v brokovniciach a v guľobrokovniaciach (alternavne

zbrane),• podľa počtu, druhu a polohy uloženia hlavní: – zbrane guľové

Poznámka: Guľové hlavne môžu a nemusia byť rovnakého kalibru.

– zbrane brokové

Poznámka: Brokové hlavne sú vždy rovnakého kalibru. – zbrane guľobrokové – kombinované

Poznámka: Guľové hlavne sú vždy v kalibri väčšom ako malokalibrovka (5,5 mm, alebo .22 LR)

a spravidla v kalibri väčšom ako 5,6 mm.

6

- zbrane s vložnou hlavou v brokovniciach a v guobrokovniaciach (alternatívnezbrane),

poda potu, druhu a polohy uloženia hlavní: - zbrane guové

guovnica guový guová guový dvojak kozlica trojak Poznámka: Guové hlavne môžu a nemusia by rovnakého kalibru.

- zbrane brokové

brokovnica brokovnica broková brokový jednotka dvojka kozlica trojak Poznámka: Brokové hlavne sú vždy rovnakého kalibru.

- zbrane guobrokové – kombinované

guobrokovnica guobroková trojak - obojetnica kozlica

Poznámka: Guové hlavne sú vždy v kalibri väšom ako malokalibrovka (5,5 mm, alebo .22 LR) a spravidla v kalibri väšom ako 5,6 mm.

6




- zbrane brokové





6




- zbrane brokové






12

dvojakový trojak trojča trojačik Poznámky:Guľové hlavne môžu a nemusia Jedna z guľových Guľová hlaveňbyť rovnakého kalibru hlavní (bočná) je je hlaveň spravidla kal. 5,6 mm hlaveň kal. 5,6 mm

štvorča

Poznámka: Jedna z guľových hlavní (horná, príp. stredová) je hlaveň kal. 5,6 mm.

Samonabíjacie zbrane sú jednohlavňové zbrane s pevnou alebo posuvnou hlavňou s hladkým alebo drážkovaným vývrtom, ktoré využívajú na samonabíjanie tlakovú ener-giu čas plynov uvoľnených pri výstrele alebo energiu spätného nárazu. Samonabíjaciezbrane môžu byť brokovnice, guľovnice alebo malokalibrovky.

3.1 Základné charakterisky brokových zbraní

Kľúčové slová: broková zbraň, poľovné brokovnice, športové brokovnice, vtáčnica, flobertka.

Broková zbraň (brokovnica) je dlhá palná zbraň s hladkým vývrtom hlavne, ktorá sa vyrába predovšetkým na použie brokového streliva s hromadnou strelou (brokmi).Použie streliva s jednotnou strelou je alternavou rozširujúcou použiteľnosť brokovejzbrane za určitých technických a legislavnych podmienok. Brokové zbrane sa vyvíjajúa technicky zdokonaľujú so zásadným cieľom zlepšovať výkon a výkonnosť pri použibrokového streliva s hromadnou strelou. Dôvodom je skutočnosť, že v súčasnos sa priprakckom použi brokových zbraní v poľovníckom strelectve používa brokové strelivos hromadnou strelou častejšie ako strelivo s jednotnou strelou.

7

dvojakový trojak troja trojaik

Poznámky: Guové hlavne môžu a nemusia Jedna z guových Guová hlave by rovnakého kalibru hlavní (boná) je je hlave spravidla kal. 5,6 mm hlave kal. 5,6 mm

štvora Poznámka: Jedna z guových hlavní (horná, príp. stredová) je hlave kal. 5,6 mm.

Samonabíjacie zbrane sú jednohlavové zbrane s pevnou alebo posuvnou hlavou s hladkým alebo drážkovaným vývrtom, ktoré využívajú na samonabíjanie tlakovú energiu asti plynov uvonených pri výstrele alebo energiu spätného nárazu. Samonabíjacie zbrane môžu by brokovnice, guovnice alebo malokalibrovky.

3.1 Základné charakteristiky brokových zbraní

Kúové slová: broková zbra, poovné brokovnice, športové brokovnice, vtánica,flobertka.

Broková zbra (brokovnica) je dlhá palná zbra s hladkým vývrtom hlavne, ktorá sa vyrába predovšetkým na použitie brokového streliva s hromadnou strelou (brokmi). Použitie streliva s jednotnou strelou je alternatívou rozširujúcou použitenos brokovej zbrane za uritých technických a legislatívnych podmienok. Brokové zbrane sa vyvíjajú a technicky zdokonaujú so zásadným cieom zlepšova výkon a výkonnos pri použití brokového streliva s hromadnou strelou. Dôvodom je skutonos, že v súasnosti sa pri praktickom použití brokových zbraní v poovníckom strelectve používa brokové strelivo s hromadnou strelou astejšie ako strelivo s jednotnou strelou. Brokové zbrane (brokovnice) sa rozdeujú poda úelu ich použitia a tomu zodpovedajúcemu technickému a konštruknému prevedeniu.

7

dvojakový trojak troja trojaik

Poznámky: Guové hlavne môžu a nemusia Jedna z guových Guová hlave by rovnakého kalibru hlavní (boná) je je hlave spravidla kal. 5,6 mm hlave kal. 5,6 mm

štvora Poznámka: Jedna z guových hlavní (horná, príp. stredová) je hlave kal. 5,6 mm.

Samonabíjacie zbrane sú jednohlavové zbrane s pevnou alebo posuvnou hlavou s hladkým alebo drážkovaným vývrtom, ktoré využívajú na samonabíjanie tlakovú energiu asti plynov uvonených pri výstrele alebo energiu spätného nárazu. Samonabíjacie zbrane môžu by brokovnice, guovnice alebo malokalibrovky.

3.1 Základné charakteristiky brokových zbraní

Kúové slová: broková zbra, poovné brokovnice, športové brokovnice, vtánica,flobertka.

Broková zbra (brokovnica) je dlhá palná zbra s hladkým vývrtom hlavne, ktorá sa vyrába predovšetkým na použitie brokového streliva s hromadnou strelou (brokmi). Použitie streliva s jednotnou strelou je alternatívou rozširujúcou použitenos brokovej zbrane za uritých technických a legislatívnych podmienok. Brokové zbrane sa vyvíjajú a technicky zdokonaujú so zásadným cieom zlepšova výkon a výkonnos pri použití brokového streliva s hromadnou strelou. Dôvodom je skutonos, že v súasnosti sa pri praktickom použití brokových zbraní v poovníckom strelectve používa brokové strelivo s hromadnou strelou astejšie ako strelivo s jednotnou strelou. Brokové zbrane (brokovnice) sa rozdeujú poda úelu ich použitia a tomu zodpovedajúcemu technickému a konštruknému prevedeniu.


13

Brokové zbrane (brokovnice) sa rozdeľujú podľa účelu ich použia a tomu zodpove-dajúcemu technickému a konštrukčnému prevedeniu.

Tab. č. 3 Rozdelenie brokovníc

POĽOVNÉ BROKOVNICE ŠPORTOVÉ BROKOVNICE

S pevnou hlavňou, jednospúšťovým mechanizmom

So sklopnými hlavňami, jedno-alebo dvojspúšťovým mechanizmom, s lôžkovým záverom a samočinnou poistkou.Klasické brokovnice– jednotky, dvojky, kozlice, brokové trojaky.ČZZHIŽ-BAJKALSABATTIMERKELKRIEGHOFA.ZOLIBERETTA

S posuvnou hlavňou, jedno-spúšťovým mechanizmom a priamobežným odsuvným zá-verom.Samonabíjacie brokovnice,tzv. automaty.BENELLIBERETTAIŹFABARMFNBROWNING

So klopnými hlavňami, jednospúšťovým mechanizmom a lôžkovým záverom, bez samočinnej poistky.Športové brokové kozlice

s odsuvným valcovým otočným záverom,opakovacie brokovnice.MAWERICKMOSSBERGMARLIN

s odsuvným priamobežným záverom,brokovnice PUMP-ACTION, s pohyblivým predpažím.REMINGTONWINCHESTERBENELLI

Skeetové,s kratšou hlavňou, kompenzátorom a špeciálnym zahrdlením.

Batériové,s dlhšou hlavňou (až 760 mm) a zahrdlením na zvýšenie krya.

ZHBERETTAFRANCHIPERAZZI

Menej významnými brokovými zbraňami s hladkým vývrtom sú vtáčnica a flóbert-ka. Vtáčnica je brokovnička, ktorej kaliber je menší ako kaliber 28, t.j. priemer hlavne je menší ako 13,8 mm, ale zároveň väčší ako 9 mm. Flóbertka je dlhá palná zbraň s hladkým vývrtom, z ktorej sa strieľajú náboje zn. FLOBERT s okrajovým zápalom (brokové alebo guľové) kalibru 4; 5,6; 6 a 9 mm.

Charakterisckým technickým prvkom moderných brokovníc (viachlavňových) jealternavny ovládač bicieho mechanizmu a výmenné, príp. variabilne výmenné zahrd-lenie.

Tieto prvky umožňujú dosiahnuť opmalizáciu medzi zvoleným zahrdlením a pora-dím výstrelu, t.j. strelec sa aj v priebehu poľovačky môže flexibilne technicky prispôsobiťaktuálnym a špecifickým podmienkam lovu a zvoliť ideálnu kombináciu vo vzťahu k vzdia-lenos, poveternostným, terénnym a iným podmienkam streľby.

3.1.1 Konštrukcia a hlavné čas brokovníc

Kľúčové slová: základné, vedľajšie a doplnkové čas brokovníc, hlavné čas brokov-níc, zahrdlenie, typy záverov, zámky brokových zbraní, lankasterka, hamerleska, korunov-ka, výmenné zahrdlenie, vložná hlaveň.


14

Brokové zbrane (brokovnice) so sklopnými hlavňami sa skladajú z týchto základných čas:a) hlaveň,b) záver,c) lôžko hlavne,d) spúšťací, bicí a poistkový mechanizmus – zámka,e) pažba,z týchto vedľajších čas:f) mieridlá,g) výmenné a variabilne výmenné zahrdlenie,h) vyhadzovač (ejektor),i) alternavny ovládač bicieho mechanizmu,j) pútka,a z týchto doplnkových čas:k) výmenné hlavne,l) vložné hlavne,m) nástavce a iné doplnky.

Brokové zbrane s pevnými a pohyblivými hlavňami majú základné čas podobné akozbrane guľové, t.j. lôžkový záver je nahradený záverom odsuvným, teda ovláda sa kľukou alebo pákou záveru, príp. samočinne a nie sklopením a uzavrem hlavne s lôžkom hlavní.Typickou časťou týchto brokových zbraní je zásobník s kapacitou 3 až 5 ( 8 s nástavcom) kusov nábojov. Upozornenie: Strieľať na zver samonabíjacími (poloautomackými ale-bo automackými) zbraňami so zásobníkom na viac ako dva náboje je podľa § 65, ods.2, písm. b) zákona č. 274/ 2009 Z. z. o poľovníctve zakázaným spôsobom lovu!

Pojem základné čas nie je totožný s pojmom hlavné čas zbraní. Za hlavné časzbraní sa označujú e čas zbrane, ktoré podľa platného zákona o zbraniach a strelivepodliehajú periodickým technickým kontrolám (overovaniu) a evidenčnej povinnos.

Podľa platnej legislavy Slovenskej republiky sú hlavnými časťami zbrane hlaveň, vložná hlaveň, vložná nábojová komora, valec revolvera a mechanizmus záveru (§ 2, písm. a) zákona č. 190/2003 Z. z. o strelných zbraniach a strelive).

Pojem základné čas zahrňuje prvky konštrukčnej funkčnos a bezpečnos, vedľaj-šie čas zahŕňajú prvky užívateľského komfortu a doplnkové časti prvky alternavnehopoužia.

Základné čas zbraní so sklopnými hlavňami (brokových a kombinovaných zbraní) sútakmer idencké, z aspektu technického a konštrukčného zložitejšie od jednohlavňových(guľobrokové) a od sériovo vyrábaných a na trhu bežne dostupných, postupne moderni-zovaných, po produkty rôznych manufaktúr s netradičnými závermi a zámkami.


15

Obr. č. 1 Zbraň so sklopnými hlavňami a jej čas a súčas: 1 – úse, 2 – muška, 3 a 26 – pútka naremeň, 4 – hlaveň, 5 – cieľnik, 6 – plošina, 7 – nábojová komora, 8 – hlavička tyčinky pre nastavovač cieľnika, 9 – predĺžená plošina hlavní Greenerovho záveru, 10 – čapový otvor, 11 – vyťahovač nábojov, 12 – hlava záveru, 13 – záverová páčka, 14 – výstražníky, 15 – pre-pínač na guľovú hlaveň, 16 – poistka, 17 – krk pažby, 18 – predný nos pažby, 19 – chrbát pažby, 20 – lícnica, 21 – zadný nos pažby, 22 – rybinka, 23 – pätka, 24 – pätka pažby, 25 – telo pažby, 27 – pištoľová rukoväť, 28 – spúšte, 29 – lúčik, 30 – Greenerov (prieč-ny záverový) čap, 31 – zárezy pre záverové kliny, 32 – záverové háky, 33 – lôžko záveru, 34 – lôžkový (hlavňový) čap, 35 – predpažbie.

Charakteriska základných čas brokovej zbrane:

BROKOVÁ HLAVEŇ je vo vnútri spravidla hladká (s hladkým vývrtom), s premenlivou hrúbkou steny zmenšujúcou sa smerom k úsu bez alebo s vnútornou povrchovou úpra-vou kvôli zvýšeniu odolnos a trvanlivos. Životnosť kovaných nechrómovaných broko-vých hlavní je min. 15 s. výstrelov, chrómovaním sa zvyšuje až na 25–75 s. výstrelov.Najmodernejšie hlavne zo špeciálnych vysokopevných zlian ľahkých kovov vyrobenýchz nehrdzavejúcich ušľachlých kovov s vysokým stupňom oteruvzdornos prekonávajúsvojou životnosťou uvedené hodnoty štvor- až päťnásobne (špičkové zbrane zn. Berea,Perazzi). Dĺžka brokových hlavní je spravidla 600 až 810 mm, u poľovníckych brokovníc 660 až 710 mm. Najkratšie hlavne sú na kombinovaných zbraniach a športových zbraniach určených na streľbu na skeete, najdlhšie na športových určených na streľbu na batérii.

Hlavné čas brokovej hlavne sú:• nábojová komora – je charakterizovaná predovšetkým svojou dĺžkou. Bežná a najčas-

tejšie laborovaná dĺžka nábojovej komory je 70 mm, príp. 76 mm pre strelivo MAG-NUM. Staršie brokové zbrane majú niekedy hlavne so 65 mm dlhou nábojovou komo-rou. Výnimočne sa na trhu objavia aj zbrane s 88 mm nábojovou komorou pre strelivo SUPERMAGNUM. Uvedené dĺžky nábojových komôr sú platné pre kalibre 12, 16, 20 a 28 brokových zbraní. Nábojová komora pre kaliber 410 sa vyrába v dĺžkach 50,7 mm, 63,5 mm alebo 76 mm.

• prechodový kužeľ – spája nábojovú komoru s valcovou časťou vývrtu hlavne. Jeho účelom je rovnomerný a plynulý prechod strely, zátky košíka alebo kontajnera hro-madnej strely do hlavne. Uhol prechodu spravidla nepresahuje 10030´.


16

• úse hlavne, zahrdlenie (zúženie, choke) – je zmenšenie priemeru vývrtu brokovej hlavne pred jej úsm charakterizované rozdielom priemerov vývrtu zahrdlenej a ne-zahrdlenej čas a typom zahrdlenia.

Obr. č. 2 Pozdĺžny prierez hlavňou brokovnice: a) valcová nezahrdlená hlaveň; b) zahrdlená hlaveň: 1 nábojová komora, 2 prechodový kužeľ, 3 nábeh do zahrdlenej čas, d1 priemer vývrtu, /nezahrdlená časť/, d2 priemer zahrdlenej čas vývrtu, / zahrdlená časť (zú-ženie hlavne – choke)/; c) typy zahrdlenia: 1 klasické, 2 náporové, 3 dunové, 4 skeetové; d) vývrt brokovejhlavne paradoxZahrdlenie = zúženie = choke = d1 – d2 (mm) Nábeh do zahrdlenej čas začína spravidla 50 až 100 mmpred úsm hlavne.

Účelom zahrdlenia je zhusť a urýchliť zhluk hromadnej brokovej strely pred opus-tením hlavne s cieľom dosiahnuť menší rozptyl brokov a tým aj väčší účinný dostrel. Za-hrdlenie slúži zároveň na spomalenie zátky, košíka alebo kontajnera, aby sa eliminovali ich negavne účinky na leaci brokový zhluk. Prakcké poznanie účinkov a označenie zahrd-lenia je veľmi dôležité pre úspešnosť streľby každého poľovníka. Pre lov na poliach a lov na kačice na ťahu potrebujeme lepšie krye, teda menší rozptyl brokov, lebo strieľamena relavne väčšie vzdialenos. S lepším krym má však priemerný strelec menšiu prav-depodobnosť zásahu, pretože brokový zhluk má menší priemer. Slabšie krye vyhovujemenej zdatným strelcom pre vyššiu pravdepodobnosť zásahu na kratšiu vzdialenosť. Na väčšiu vzdialenosť sa však zbrane so slabým krym môžu použiť len obmedzene, lebo ichrozptyl je veľký a hustota brokov malá, čiže zver obyčajne nie je zasiahnutá potrebným počtom brokov, príp. nie s takým rozmiestnením zásahov, aby sa dosiahla potrebná účin-nosť a ranivosť.

Zahrdlenie sa vyjadruje slovami alebo zlomkom, na zbraniach sa označuje čísli-cami, symbolmi alebo jednoduchými znakmi. Hodnoty zahrdlenia sa líšia v závislos odkalibru brokovej zbrane.

Tab. č. 4 Hodnoty a označovanie zahrdlenia Hodnoty zahrdlenia Označenie zahrdlenia

Kal. 12 Kal. 16 Kal. 20 slovom(slovensky)

zlomkom symbolom skratkouslovom

(anglicky)(mm)

0,90–1,10 0,83–1,02 0,78–0,95 Plné 1/1 * F full

0,70–0,89 0,65–0,82 0,60–0,77 trojštvrnové ¾ ** I.M.improvedmodified

0,50–0,69 0,46–0,64 0,43–0,59 polovičné ½ *** M half modified

0,25–0,49 0,23–0,45 0,22–0,42 štvrnové ¼ **** I.C. quarter

0,00 0,00 0,00 bez bez bez C cylinder

10

tyinky pre nastavova cienika, 9 – predžená plošina hlavní Greenerovho záveru, 10 – apový otvor, 11 – vyahova nábojov, 12 – hlava záveru, 13 – záverová páka, 14 – výstražníky, 15 – prepína na guovú hlave, 16 – poistka, 17 – krk pažby, 18 – predný nos pažby, 19 – chrbát pažby, 20 – lícnica, 21 – zadný nos pažby, 22 – rybinka, 23 – pätka, 24 – pätka pažby, 25 – telo pažby, 27 – pištoová rukovä, 28 – spúšte, 29 – lúik, 30 – Greenerov (prieny záverový) ap, 31 – zárezy pre záverové kliny, 32 – záverové háky, 33 – lôžko záveru, 34 – lôžkový (hlavový) ap, 35 – predpažbie.

Charakteristika základných astí brokovej zbrane:

BROKOVÁ HLAVE je vo vnútri spravidla hladká (s hladkým vývrtom), s premenlivou hrúbkou steny zmenšujúcou sa smerom k ústiu bez alebo s vnútornou povrchovou úpravou kvôli zvýšeniu odolnosti a trvanlivosti. Životnos kovaných nechrómovaných brokových hlavní je min. 15 tis. výstrelov, chrómovaním sa zvyšuje až na 25 – 75 tis. výstrelov. Najmodernejšie hlavne zo špeciálnych vysokopevných zliatin ahkýchkovov vyrobených z nehrdzavejúcich ušachtilých kovov s vysokým stupom oteruvzdornosti prekonávajú svojou životnosou uvedené hodnoty štvor- až pänásobne (špikové zbrane zn. Beretta, Perazzi). Džka brokových hlavní je spravidla 600 až 810 mm, u poovníckychbrokovníc 660 až 710 mm. Najkratšie hlavne sú na kombinovaných zbraniach a športových zbraniach urených na strebu na skeete, najdlhšie na športových urených na strebu na batérii.

Hlavné asti brokovej hlavne sú: nábojová komora – je charakterizovaná predovšetkým svojou džkou. Bežná

a najastejšie laborovaná džka nábojovej komory je 70 mm, príp. 76 mm pre strelivo MAGNUM. Staršie brokové zbrane majú niekedy hlavne so 65 mm dlhou nábojovou komorou. Výnimone sa na trhu objavia aj zbrane s 88 mm nábojovou komorou pre strelivo SUPERMAGNUM. Uvedené džky nábojových komôr sú platné pre kalibre 12, 16, 20 a 28 brokových zbraní. Nábojová komora pre kaliber 410 sa vyrába v džkach50,7 mm, 63,5 mm alebo 76 mm.

prechodový kuže – spája nábojovú komoru s valcovou asou vývrtu hlavne. Jeho úelom je rovnomerný a plynulý prechod strely, zátky košíka alebo kontajnera hromadnej strely do hlavne. Uhol prechodu spravidla nepresahuje 10030´.

ústie hlavne, zahrdlenie (zúženie, choke) – je zmenšenie priemeru vývrtu brokovej hlavne pred jej ústím charakterizované rozdielom priemerov vývrtu zahrdlenej a nezahrdlenej asti a typom zahrdlenia.

Obr. .2 Pozdžny prierez hlavou brokovnice:a) valcová nezahrdlená hlave; b) zahrdlená hlave: 1 nábojová komora, 2 prechodový kuže, 3 nábeh do zahrdlenej asti, d1 priemer vývrtu, /nezahrdlená as/, d2priemer zahrdlenej asti vývrtu, / zahrdlená as (zúženie hlavne – choke)/; c) typy zahrdlenia : 1 klasické, 2 náporové, 3 dutinové, 4 skeetové; d) vývrt brokovej hlavne paradox Zahrdlenie = zúženie = choke = d1 – d2 (mm) Nábeh do zahrdlenej asti zaína spravidla 50 až 100 mm pred ústím hlavne.


17

Porovnanie hodnôt bežného, poľovníckeho a špeciálneho športového zahrdlenia umožní opmalizovať voľbu poľovníckej zbrane na lov, príp. na súťaže v poľovníckomstrelectve:

Tab. č. 5 Hodnoty a označovanie špeciálneho zahrdlenia

Špeciálne športové zahrdlenie

Označenie Hodnota

SKEET 1 S, Sk, ***** 0,10mm

TRAP 1 SC1 0,18mm

TRAP 2 SC2 0,41mm

Hodnoty zahrdlenia sú spravidla vyrazené na spodnej čas hlavňového zväzku podnábojovými komorami alebo v prípade výmenných choke na samotných vymeniteľných úsťových nástavcoch (trubicových vložkách).

ZÁVER A LÔŽKO HLAVNE BROKOVEJ ZBRANE sú konštrukčné prvky na bezpečné uza-tvorenie čela hlavne (hlavňového zväzku) s nábojovou (nábojovými) komorou (komorami) do lôžka hlavne (hlavní). Záver brokovej (alebo kombinovanej) zbrane sa nazýva lôžkový záver. Lôžkový záver sa otvára sklopením hlavne okolo hlavňového čapu nachádzajúceho sa v lôžku hlavne (tzv. baskula).

Obr. č. 3 Lôžko hlavne (baskula)

Prídavným zariadením lôžkového záveru nachádzajúcim sa vo zväzku hlavní, slúžia-cim na povyahnue náboja alebo nábojnice po sklopení hlavní je tzv. vyťahovač.

Podľa počtu, tvaru a umiestnenia uzamykacích prvkov rozlišujeme 13 základných ty-pov záverov brokových a iných zbraní so sklopnými hlavňami.

12

A – pohad zboku B – pohad zhora 1 – elo lôžka

2 – poduška lôžka 3 – prieny záverový ap 4 – záverová páka temenná

Prídavným zariadením lôžkového záveru nachádzajúcim sa vo zväzku hlavní, slúžiacimna povytiahnutie náboja alebo nábojnice po sklopení hlavní je tzv. vyahova.

Poda potu, tvaru a umiestnenia uzamykacích prvkov rozlišujeme 13 základných typov záverov brokových a iných zbraní so sklopnými hlavami, pre ktoré sú spravidla charakteristické technické údaje uvedené v nasledujúcej tab. .6.

Tab. .6 Typy záverov

Záver - typ Poet

hlavovýchhákov

Poet a tvar uzamykacích

prvkov v lôžku

Spôsobuzamknutia

hlavní

Umiestneniezáverovej

páky

GREENER 2 za sebou jeden prieny ap

jedna predženáplošina

s otvorom pre prieny ap

temenná páka

KERSTEN 2 za sebou jeden prieny ap

dve predženéplošiny

s otvorom pre prieny ap

temenná páka

PURDEY dva dva zaisovacie

kliny,spodný dvojitý

predžená plošina s klinom pod

apom temenná páka

TOPLEVER dva dva zaisovacie kliny

kužeovitýap

v Topleverovom otvore

temenná páka

SCOTT jeden jeden pozdžnyklin

záverový hák so štrbinou pre

klintemenná páka

ROUX jeden páka spojená ozub v spodnej spodná páka

A – pohľad zbokuB – pohľad zhora1 – čelo lôžka

2 – poduška lôžka3 – priečny záverový čap4 – záverová páka temenná


18

Obr. č. 4 Niektoré príklady záverov brokovníc

Závery samonabíjacích brokovníc sa líšia podľa toho, či na samonabíjanie slúži časť energie tlakových plynov odvedených z hlavne do plynového valca s piestom alebo kinec-ká energia spätného rázu. V prvom prípade je piest spojený s výkyvným závorníkom, kto-rého ozub zapadá do drážky v puzdre záveru. V momente výstrelu časť odvedených plynov vymrš tlakom uzamykací zub z drážky a závorník pohybom vzad vyhodí nábojnicu, aby ná-sledne pohybom vpred zasunul ďalší náboj zo zásobníka do nábojovej komory a uzavrel ju.

V druhom prípade, pri využi energie spätného rázu je závorník otočný a jeho ozuby zapadajú do drážok na dne hlavne. V momente výstrelu sa v dôsledku kineckej energiespätného rázu a konštrukcie závorníka rotačným pohybom vzad nábojnica vyhodí, aby sa vzápä vplyvom ťahu spružiny pohybom vpred zasunul do nábojovej komory ďalší náboja uzavrel ju.

Opakovacie brokovnice s pohyblivým predpažbím používajú systém s výkyvným aj s rotačným závorníkom. Rozdiel je v tom, že uzamykací mechanizmus nevyužíva energiu plynov ani spätného rázu, ale ovláda sa ručne, posúvaním predpažbia dozadu a dopredu.

Okrem záveru sú súčasťou lôžka hlavne (baskule) bicí, spúšťací a poistkový mecha-nizmus, ktoré sa funkčne akvizujú spravidla pri sklopení hlavní – dochádza k samočin-

ZÁVER GREENER

hlavòové háky

predåžená plošina

hlavòový èaplôžko s prieènym èapom

temenná záverovápáèka

luèíkZÁVER KERSTEN

ZÁVER PURDEY

dve predåžené plošiny

prieèny záverový èap

poistka

predpažbie

hlavòový èap

spúštepredåžená plošinavyťahovaè

lôžko s klinom

hlavòový èap

hlavne

B

A

C


19

nému naahnuu bicieho mechanizmu, poistka sa presúva do zaistenej polohy, spúšťovýmechanizmus je v pohotovos. V prípade, že zbraň je vybavená výstražníkmi, dochádza k ich vysunuu z lôžka hlavní a tým k plneniu technickej signalizácie naahnutého biciehomechanizmu a stavu pohotovos k okamžitému použiu.

Niektoré zbrane (najmä športové a samonabíjacie) nie sú vybavené automackoupoistkou a niektorí výrobcovia uprednostňujú systémy, pri ktorých dochádza k naahnu-u bicieho mechanizmu až pri uzatváraní zbrane (napr. systém DARNE DE FURNEY), príp.až po uzatvorení zbrane (napr. systém BLASER).

ZÁMKA BROKOVEJ ZBRANE je tvorená skupinou konštrukčných prvkov a súčiastok bicieho, spúšťacieho a poistného mechanizmu, prostredníctvom ktorých sa prenosom mechanickej energie pier a pružín cez bicie kladivká alebo kohúky iniciuje pohybomúderníka zápalka, čoho dôsledkom je výstrel.

Podľa umiestnenia bicích kladiviek alebo kohúkov rozlišujeme brokovnice (príp.kombinované zbrane): hamerlesky – bicí mechanizmus je vnútri hlavňového lôžka (bas-kule) a lankasterky – bicí kohúk je konštrukčne umiestnený po vonkajších stranách hlav-ňového lôžka, tvorí funkčnú časť tzv. odskakovacej zámky (úderník a kohúk po úderena zápalku odskočia dozadu, aby úderník neprekážal pri otvorení a sklopení hlavní) a je súčasne esteckým prvkom zbrane. Pre lankasterky je typické, že nemajú poistný mecha-nizmus, pretože zbraň po nabi nie je v stave umožňujúcom jej okamžité použie. Takýtostav vznikne až po ručnom naahnu bicích kohúkov (lankasterové dvojky), príp. po presunu alternavneho ovládača bicieho mechanizmu (lankasterové trojaky), čím pra-vý kohúk udrie na prostredný úderník drážkovanej hlavne. Konštrukčnou kombinácioulankasterky a hamerlesky je korunovka. Má malé kohúky s ručným, ale aj samočinnýmnapínaním bicieho mechanizmu pri sklopení hlavní.

A ANSONOVA-DEELEYOVA zámka− lôžková zámka (bicí mechanizmus je umiestnený

vnútri lôžka hlavne – baskule− listové pero alebo pružina bicieho mechanizmu sú

umiestnené pred bicím kladivkom− bicí mechanizmus sa naťahuje pomocou dvojvrat-

ných napínacích pák opretých o kovanie predpaž-bia

B HOLLAND – HOLLANDOVA zámka− bočná (postranná) zámka (bicí mechanizmus je

upevnený na bočnej snímateľnej zámkovej došč-ke deviami kolíkmi)

− zámka s dvojitým záchytom bicieho kladivkaC BLITZOVA zámka

− lôžková zámka (bicí mechanizmus je umiestnený vnútri lôžka hlavní – baskule, alebo na spodnej snímateľnej spúšťovej doščke

− listové pero alebo pružina bicieho mechanizmu sú umiestnené za bicím kladivkom

D ZP zámka – Zbrojovka BRNO – bočná (postranná) zámka (bicí mechanizmus je

upevnený na bočnej snímateľnej zámkovej doščke)– pružinový bicí mechanizmus

Medzi najrozšírenejšie zámkové systémy patrí ANSONOVA – DEELEYOVA zámka, bez-pečné ale aj výrobne nákladné sú zámky HOLLAND – HOLLAND, najviac modifikované súnemecké zámkové systémy BLITZ. Systém ANSON-DEELEY je typický pre výrobcov zbraní

15

Niektoré zbrane (najmä športové a samonabíjacie) nie sú vybavené automatickou poistkou a niektorí výrobcovia uprednostujú systémy, pri ktorých dochádza k natiahnutiu bicieho mechanizmu až pri uzatváraní zbrane (napr. systém DARNE DE FURNEY), príp. až po uzatvorení zbrane (napr. systém BLASER). ZÁMKA BROKOVEJ ZBRANE je tvorená skupinou konštrukných prvkov a súiastokbicieho, spúšacieho a poistného mechanizmu, prostredníctvom ktorých sa prenosom mechanickej energie pier a pružín cez bicie kladivká alebo kohútiky iniciuje pohybom úderníka zápalka, oho dôsledkom je výstrel. Poda umiestnenia bicích kladiviek alebo kohútikov rozlišujeme brokovnice (príp. kombinované zbrane): hamerlesky - bicí mechanizmus je vnútri hlavového lôžka (baskule) a lankasterky - bicí kohútik je konštrukne umiestnený po vonkajších stranách hlavovéholôžka, tvorí funknú as tzv. odskakovacej zámky (úderník a kohútik po údere na zápalku odskoia dozadu, aby úderník neprekážal pri otvorení a sklopení hlavní) a je súasne estetickým prvkom zbrane. Pre lankasterky je typické, že nemajú poistný mechanizmus, pretože zbra po nabití nie je v stave umožujúcom jej okamžité použitie. Takýto stav vznikne až po runom natiahnutí bicích kohútikov (lankasterové dvojky), príp. po presunutí alternatívneho ovládaa bicieho mechanizmu (lankasterové trojaky), ím pravý kohútik udrie na prostredný úderník drážkovanej hlavne. Konštruknou kombináciou lankasterky a hamerlesky je korunovka. Má malé kohútiky s runým, ale aj samoinným napínaním bicieho mechanizmu pri sklopení hlavní.

Obr. .5 Najznámejšie a najrozšírenejšie zámky brokových a iných zbraní so sklopnými hlavami

A ANSONOVA-DEELEYOVA zámka lôžková zámka (bicí mechanizmus je

umiestnený vnútri lôžka hlavne – baskule listové pero alebo pružina bicieho

mechanizmu sú umiestnené pred bicím kladivkom

bicí mechanizmus sa naahuje pomocou dvojvratných napínacích pák opretých o kovanie predpažbia

B HOLLAND – HOLLANDOVA zámka boná (postranná) zámka (bicí

mechanizmus je upevnený na bonejsnímatenej zámkovej doštike deviatimi kolíkmi)

zámka s dvojitým záchytom bicieho kladivka

C BLITZOVA zámka lôžková zámka (bicí mechanizmus je

umiestnený vnútri lôžka hlavní – baskule,alebo na spodnej snímatenej spúšovej

doštike listové pero alebo pružina bicieho

mechanizmu sú umiestnené za bicím kladivkom

Obr. č. 5 Najznámejšie a najrozšírenejšie zámky brokových a iných zbraní so sklopnými hlavňami


20

zn. BROWNING, HEYM, systém HOLAND-HOLAND pre značku KRIEGHOFF a modifikáciezámky BLITZ pre firmy MERKEL, SAUER, ROTTWEIL a BERETTA. Zámkový systém ZP pochá-dza z technického výskumu a vývoja zbrojárskeho podniku Zbrojovka Brno a konštrukčne patrí medzi jednoduché, ale prevádzkovo spoľahlivé a lacné zámky. K osobitným zámko-vým systémom patria systémy s pákovým naťahovaním bicieho mechanizmu. Menej roz-šíreným príkladom je systém BRETTON, príp. DARNE (s bočnou pákou alebo temenným ahlom), stále viac obľúbeným sa stáva systém BLASER (s posuvným temenným napína-čom) spájajúci funkciu napínacieho a poistného mechanizmu do jedného kompaktného a bezpečného celku.

Spúšťací mechanizmus uvoľňuje na zbrani bicí mechanizmus, ktorý úderom úderní-ka na zápalku spôsobí výstrel. Tvorí ho spúšť a spúšťová páka. Klasický spúšťový mecha-nizmus brokovníc má dve spúšte na samostatné odpálenie jednotlivých hlavní. Niekedy je možné odpáliť jednou z dvoch spúš postupne obe hlavne (napr. brokovnice zn. ZH kon-štruktéra Holeka zo Zbrojovky Brno). V súčasnos sa jednospúšťové mechanizmy, pôvod-ne používané len u športových brokovníc, bežne ponúkajú aj na poľovníckych modeloch, často s možnosťou alternavnej voľby hlavne prvého výstrelu prostredníctvom prepínačaintegrovaného do ovládača posuvnej poistky. Rozdiel medzi jedno- a dvojspúšťovým me-chanizmom spočíva v tom, že pri jednospúšťovom mechanizme dochádza k sfunkčneniu bicieho mechanizmu druhej hlavne v dôsledku spätného rázu prvého výstrelu (preklope-ním zarážky prechodového segmentu spúšťacieho mechanizmu). Pri mechanizme dvoj-spúšťovom sú dva nezávislé samostatné bicie celky funkčné súčasne. Pri klasických dvoj-hlavňových brokovniciach – dvojkách, spúšťa predná spúšť pravú hlaveň, na brokových kozliciach spodnú hlaveň.

Sila, ktorou treba pôsobiť na spúšť, aby sa uvoľnil bicí mechanizmus, sa nazýva od-por spúšte.Podľa technických noriem je povolené rozpäe odporu spúš brokovníc takéto:• predná spúšť 14,7 až 29,4 N,• zadná spúšť 16,7 až 29,4 N,• jednospúšťová brokovnica 14,7 až 29,4 N.

Poistný mechanizmus zabezpečuje zbraň pro nekontrolovanému výstrelu a v nie- ktorých prípadoch aj pro nekontrolovanému otvoreniu (pootvoreniu) záveru.

V súčasnos sa na brokovniciach najčastejšie používa 7 typov poistných systémova ich kombinácií:a) poistka blokujúca spúšť – blokuje jazýček spúšte, nazýva sa aj GREENEROVA,b) poistka pro súčasnému odpáleniu oboch hlavní – typická pre jednospúšťové brokov-

nice bez prepínača alternavnej voľby hlavne prvého výstrelu,c) poistka úderníka (alebo bicieho kladivka),d) napínacia poistka – bicí mechanizmus sa naťahuje posuvným temenným napínačom

na krku pažby a uvoľňuje spustením dozadu (systém BLASER, HEYM),e) pádová poistka – tvorí ju pohyblivé závažie, ktoré pri náraze zbrane na tvrdú podložku

blokuje alebo bezpečne (bez výstrelu) spus bicí mechanizmus,f) záverová poistka – zabraňuje odpáleniu a výstrelu pri dokonale neuzamknutom alebo

pootvorenom závere,g) výstražník – je opckým, príp. pri zníženej viditeľnos dotykovým pasívnym poistným

mechanizmom.


21

Obr. č. 6 Klasické umiestnenie poistných bodov spúšťového mechanizmu

Obr. č. 7 Klasické umiestnenie prvkov poistného mechanizmu

Umiestnenie výstražníkov Umiestnenie klasickej Umiestnenie integrovanéhoposuvnej poistky a posuvného posuvnej poistky na krku prepínača alternavnejtemenného napínača na krku pažby. voľby hlavne prvého pažby. výstrelu v telese posuvnej poistky na krku pažby.

PAŽBA BROKOVEJ ZBRANE je drevená alebo plastová časť zbrane, v ktorej sú uložené hlavné kovové čas zbrane. Slúži na pohotové zalícenie, pohodlné zamierenie na pohybu-júce sa ciele a dokonalé ovládanie zbrane pri streľbe.

Pažby brokovníc sa v absolútnej prevahe delia (okrem opakovacích brokovníc s jed-nodielnou, monolickou pažbou) na samotnú pažbu a predpažbie.

Podľa tvaru, umiestnenia funkčných čas a esteckých prvkov rozoznávame 5 zá-kladných druhov pažieb.

Obr. č. 8 Základné druhy pažieb

17

e) pádová poistka – tvorí ju pohyblivé závažie, ktoré pri náraze zbrane na tvrdú podložku blokuje alebo bezpene (bez výstrelu) spustí bicí mechanizmus,

f) záverová poistka – zabrauje odpáleniu a výstrelu pri dokonale neuzamknutom alebo pootvorenom závere,

g) výstražník – je optickým, príp. pri zníženej viditenosti dotykovým pasívnym poistným mechanizmom.

Obr. .6 Klasické umiestnenie poistných bodov spúšového mechanizmu

A – spúšB – spúšová páka C – bicie pero D – bicie kladivko E – úderník

1 – poistka spúšte 2 – poistka spúšovej páky3 – poistka bicieho kladivka

Obr. .7 Klasické umiestnenie prvkov poistného mechanizmu

Umiestnenie výstražníkov Umiestnenie klasickej Umiestnenie integrovaného posuvnej poistky a posuvného posuvnej poistky na krku prepínaa alternatívnej temenného napínaa na krku pažby. voby hlavne prvého pažby. výstrelu v telese posuvnej

poistky na krku pažby.

PAŽBA BROKOVEJ ZBRANE je drevená alebo plastová as zbrane, v ktorej sú uložené hlavné kovové asti zbrane. Slúži na pohotové zalícenie, pohodlné zamierenie na pohybujúce sa ciele a dokonalé ovládanie zbrane pri strebe. Pažby brokovníc sa v absolútnej prevahe delia (okrem opakovacích brokovníc s jednodielnou, monolitickou pažbou) na samotnú pažbu a predpažbie.

Poda tvaru, umiestnenia funkných astí a estetických prvkov rozoznávame 5 základných druhov pažieb.

A – spúšťB – spúšťová pákaC – bicie peroD – bicie kladivkoE – úderník

1 – poistka spúšte2 – poistka spúšťovej páky 3 – poistka bicieho kladivka

17

e) pádová poistka – tvorí ju pohyblivé závažie, ktoré pri náraze zbrane na tvrdú podložku blokuje alebo bezpene (bez výstrelu) spustí bicí mechanizmus,

f) záverová poistka – zabrauje odpáleniu a výstrelu pri dokonale neuzamknutom alebo pootvorenom závere,

g) výstražník – je optickým, príp. pri zníženej viditenosti dotykovým pasívnym poistným mechanizmom.

Obr. .6 Klasické umiestnenie poistných bodov spúšového mechanizmu

A – spúšB – spúšová páka C – bicie pero D – bicie kladivko E – úderník

1 – poistka spúšte 2 – poistka spúšovej páky3 – poistka bicieho kladivka

Obr. .7 Klasické umiestnenie prvkov poistného mechanizmu

Umiestnenie výstražníkov Umiestnenie klasickej Umiestnenie integrovaného posuvnej poistky a posuvného posuvnej poistky na krku prepínaa alternatívnej temenného napínaa na krku pažby. voby hlavne prvého pažby. výstrelu v telese posuvnej

poistky na krku pažby.

PAŽBA BROKOVEJ ZBRANE je drevená alebo plastová as zbrane, v ktorej sú uložené hlavné kovové asti zbrane. Slúži na pohotové zalícenie, pohodlné zamierenie na pohybujúce sa ciele a dokonalé ovládanie zbrane pri strebe. Pažby brokovníc sa v absolútnej prevahe delia (okrem opakovacích brokovníc s jednodielnou, monolitickou pažbou) na samotnú pažbu a predpažbie.

Poda tvaru, umiestnenia funkných astí a estetických prvkov rozoznávame 5 základných druhov pažieb.

1. anglická (bez pištoľovej rukoväte a lícnice)2. francúzska (s neúplnou pištoľovou rukoväťou a lícni-

cou)3. nemecká (s pištoľovou rukoväťou a lícnicou)4. americká (s pištoľovou rukoväťou a bez lícnice)5. MONTE CARLO – (s pištoľovou rukoväťou a s lícni-

cou so zvýšeným chrbtom)

18

Obr. .8 Základné druhy pažieb

1. anglická (bez pištoovej rukoväte a lícnice)

2. francúzska (s neúplnou pištoovourukoväou a lícnicou)

3. nemecká (s pištoovou rukoväoua lícnicou)

4. americká (s pištoovou rukoväoua bez lícnice)

5. MONTE CARLO – (s pištoovourukoväou a s lícnicou so zvýšeným chrbtom)

Kvalitné pažby sa vyrábajú z orechového dreva rôznej proveniencie. Najvzácnejšie pažby pochádzajú z územnej asti kmea s koreovými nábehmi. Moderné technológie spracovania dreva rozšírili v podobe dobre tvarovateného, tvarovo stáleho a odolného vrstveného lepeného dreva ponuku pažieb na trhu, predovšetkým pre športové zbrane. Odolné plasty a ich zmesi ( CYCOLAC, POLYAMID 12) sú tvarovo a pevnostne stále od – 40 do + 80°C a aj vzhadom na svoju oteruvzdornos a širokú variabilitu farieb si získavajú priaze predovšetkým u profesionálnych lovcov a športovcov. Predpažbie brokovníc je nielen ergonomicky dôležitou súasou na ovládanie sklopných hlavní, na ktoré je upevnené kovaním presne dosadajúcim na spodný hák a zárovekopírujúcim lôžko hlavní okolo hlavového apu, ale aj dôležitým konštrukným prvkom na fungovanie vyahovaa alebo vyhadzovaa nábojov a nábojníc. Ovláda sa frontálnym kovovým tlaidlom s tykou v telese kovania predpažbia alebo kovovou pákou, príp. tiahlom umiestneným v strede na spodnej strane predpažbia. Jednohlavové brokovnice majú predpažbie spravidla valcovitého tvaru a ku kovovým astiam zbrane sú upevnené skrutkou. Základné rozmery, t.j. džka, lomenie a vyhnutie pažby a ich proporcie, vyváženie, povrchová úprava pažby (zdrsnenie vyrezávaním – rybinou alebo použitím alternatívnych materiálov – plasty, guma) a použitie doplnkov (gumená bodka) rozhodujúcou mierou ovplyvujú kvalitu a spoahlivos pažby a presnos pohotovej streby.

Obr. .9 Základné rozmery pažby


22

Kvalitné pažby sa vyrábajú z orechového dreva rôznej proveniencie. Najvzácnejšie pažby pochádzajú z územnej čas kmeňa s koreňovými nábehmi. Moderné technológiespracovania dreva rozšírili v podobe dobre tvarovateľného, tvarovo stáleho a odolného vrstveného lepeného dreva ponuku pažieb na trhu, predovšetkým pre športové zbrane. Odolné plasty a ich zmesi (CYCOLAC, POLYAMID 12) sú tvarovo a pevnostne stále od – 40 do + 80 °C a aj vzhľadom na svoju oteruvzdornosť a širokú variabilitu farieb si získavajú priazeň predovšetkým u profesionálnych lovcov a športovcov.

Predpažbie brokovníc je nielen ergonomicky dôležitou súčasťou na ovládanie sklop-ných hlavní, na ktoré je upevnené kovaním presne dosadajúcim na spodný hák a zároveň kopírujúcim lôžko hlavní okolo hlavňového čapu, ale aj dôležitým konštrukčným prvkom na fungovanie vyťahovača alebo vyhadzovača nábojov a nábojníc. Ovláda sa frontálnym kovovým tlačidlom s tyčkou v telese kovania predpažbia alebo kovovou páčkou, príp. ahlom umiestneným v strede na spodnej strane predpažbia. Jednohlavňové brokovnicemajú predpažbie spravidla valcovitého tvaru a ku kovovým časam zbrane sú upevnenéskrutkou.

Základné rozmery, t. j. dĺžka, lomenie a vyhnue pažby a ich proporcie, vyváženie,povrchová úprava pažby (zdrsnenie vyrezávaním – rybinou alebo použim alternavnychmateriálov – plasty, guma) a použie doplnkov (gumená bodka) rozhodujúcou mierouovplyvňujú kvalitu a spoľahlivosť pažby a presnosť pohotovej streľby.

Obr. č. 9 Základné rozmery pažby

Podrobnejšie údaje o význame a opmálnych hodnotách a pomeroch uvedenýchveličín sú uvedené v podkapitole o charakteriske pažieb guľových zbraní.

Charakteriska vedľajších a doplnkových čas brokovej zbrane:

MIERIDLÁ – najdôležitejšie príslušenstvo zo skupiny vedľajších čas brokovej zbrane,ktorým sa umožňuje zamierenie, t. j. uvedenie zbrane do takej polohy, aby oko strelca, samotné mieridlá a zamierený bod boli v jednej priamke. Zvláštnosťou zamierenia bro-kovou zbraňou je tzv. imaginárny zámerný bod charakterizovaný svojou polohou mimo cieľa, posunutý o vzdialenosť, o ktorú mieri strelec pred pohybujúci sa cieľ (prenesenie zámerného bodu mimo (pred) cieľ, predsadenie), aby bol tento hromadnou, príp. aj jed-

19

a – džka pažby by + b2 – lomenie pažby c – vyhnutie pažby

Podrobnejšie údaje o význame a optimálnych hodnotách a pomeroch uvedených veliín sú uvedené v podkapitole o charakteristike pažieb guových zbraní.

Charakteristika vedajších a doplnkových astí brokovej zbrane:

MIERIDLÁ - najdôležitejšie príslušenstvo zo skupiny vedajších astí brokovej zbrane, ktorým sa umožuje zamierenie, t.j. uvedenie zbrane do takej polohy, aby oko strelca, samotné mieridlá a zamierený bod boli v jednej priamke. Zvláštnosou zamierenia brokovou zbraou je tzv. imaginárny zámerný bod charakterizovaný svojou polohou mimo ciea, posunutý o vzdialenos, o ktorú mieri strelec pred pohybujúci sa cie (prenesenie zámerného bodu mimo (pred) cie, predsadenie), aby bol tento hromadnou, príp. aj jednotnou strelou zasiahnutý. Vekos predsadenia závisí od rýchlosti, smeru (uhla pohybu) a vzdialenosti pohybujúceho sa ciea od strelca, od rýchlostných parametrov použitého streliva (druh a váha strelného prachu a strely, druh zápalky), ale aj od momentálnych poveternostných vplyvov, najmä vetra. Brokové zbrane sú sériovo vyrábané s jednoduchými otvorenými mieridlamipozostávajúcimi z mušky umiestnenej na konci zámernej plošiny. Niektoré brokové zbrane sú vybavené aj jednoduchým pomocným cienikom. Podiel týchto zbraní je zanedbatenýa z praktického hadiska je mierenie cez pomocný cienik menej pohotovým variantom rýchleho zamierenia s predsadením než variant mierenia len s použitím zámernej plošiny s muškou.

Obr. .10 Jednoduché otvorené mieridlá brokovnice

a – dĺžka pažbyb1 + b2 – lomenie pažbyc – vyhnue pažby


23

notnou strelou zasiahnutý. Veľkosť predsadenia závisí od rýchlos, smeru (uhla pohybu)a vzdialenos pohybujúceho sa cieľa od strelca, od rýchlostných parametrov použitéhostreliva (druh a váha strelného prachu a strely, druh zápalky), ale aj od momentálnych poveternostných vplyvov, najmä vetra.

Brokové zbrane sú sériovo vyrábané s jednoduchými otvorenými mieridlami pozo-stávajúcimi z mušky umiestnenej na konci zámernej plošiny. Niektoré brokové zbrane sú vybavené aj jednoduchým pomocným cieľnikom. Podiel týchto zbraní je zanedbateľný a z prakckého hľadiska je mierenie cez pomocný cieľnik menej pohotovým variantomrýchleho zamierenia s predsadením než variant mierenia len s použim zámernej plošinys muškou.

Obr. č. 10 Jednoduché otvorené mieridlá brokovnice

Brokové zbrane môžu byť vybavené aj opckými mieridlami – puškovými zameriava-cími ďalekohľadmi so stabilným alebo variabilným zväčšením na mierenú streľbu v noci (napr. pri love líšok na vnadisku) alebo modernými koncidenčnými mieridlami (kolimá-tory, single point, aim point) na pohotovú streľbu s predsadením na pohybujúce sa ciele (napr. pri love bažantov a zajacov).

VÝMENNÉ A VARIABILNE VÝMENNÉ ZAHRDLENIE – vedľajšie čas reprezentujúcevývoj a technický pokrok v oblas zvyšovania výkonnos brokových zbraní.

Výmenné zahrdlenie je sada nástavcov so zúžením rôzneho priemeru (CHOKES).Podľa polohy a spôsobu aplikácie nástavcov rozlišujeme výmenné zahrdlenie:a) vnútorné (INNENCHOKES), aplikované zaskrutkovaním do úsa hlavní pomocou špe-

ciálneho nástavcového kľúča, nepredlžujúce pôvodnú dĺžku hlavní,b) súťažné (COMPETITION CHOKES), aplikované zaskrutkovaním do úsa hlavní pomo-

cou špeciálneho nástavcového kľúča, predlžujúce pôvodnú dĺžku hlavní o + 1,5 cm,c) priebežné (IN-OUT CHOKES), aplikované zaskrutkovaním do úsa hlavní pomocou

špeciálneho nástavcového kľúča, predlžujúce pôvodnú dĺžku hlavní o +3 až + 12 cm,d) vonkajšie (EXTERNAL CHOKES, MULTICHOKES), aplikované naskrutkovaním na koniec

hlavne pomocou prstencového kľúča, predlžujúce pôvodnú dĺžku hlavní až o + 15 cm, používané výlučne na samonabíjacie a PUMP ACTION jednohlavňové brokové zbrane.

Variabilné výmenné zahrdlenie (POLYCHOKE) predstavuje úsťový nástavec, v ktorom je vytvorené zahrdlenie v podobe pružnej kliešny, ktorej hrúbkový priemer a tým veľko-sť zúženia možno plynule meniť prevlečenou macou.

19

a – džka pažby by + b2 – lomenie pažby c – vyhnutie pažby

Podrobnejšie údaje o význame a optimálnych hodnotách a pomeroch uvedených veliín sú uvedené v podkapitole o charakteristike pažieb guových zbraní.

Charakteristika vedajších a doplnkových astí brokovej zbrane:

MIERIDLÁ - najdôležitejšie príslušenstvo zo skupiny vedajších astí brokovej zbrane, ktorým sa umožuje zamierenie, t.j. uvedenie zbrane do takej polohy, aby oko strelca, samotné mieridlá a zamierený bod boli v jednej priamke. Zvláštnosou zamierenia brokovou zbraou je tzv. imaginárny zámerný bod charakterizovaný svojou polohou mimo ciea, posunutý o vzdialenos, o ktorú mieri strelec pred pohybujúci sa cie (prenesenie zámerného bodu mimo (pred) cie, predsadenie), aby bol tento hromadnou, príp. aj jednotnou strelou zasiahnutý. Vekos predsadenia závisí od rýchlosti, smeru (uhla pohybu) a vzdialenosti pohybujúceho sa ciea od strelca, od rýchlostných parametrov použitého streliva (druh a váha strelného prachu a strely, druh zápalky), ale aj od momentálnych poveternostných vplyvov, najmä vetra. Brokové zbrane sú sériovo vyrábané s jednoduchými otvorenými mieridlamipozostávajúcimi z mušky umiestnenej na konci zámernej plošiny. Niektoré brokové zbrane sú vybavené aj jednoduchým pomocným cienikom. Podiel týchto zbraní je zanedbatenýa z praktického hadiska je mierenie cez pomocný cienik menej pohotovým variantom rýchleho zamierenia s predsadením než variant mierenia len s použitím zámernej plošiny s muškou.

Obr. .10 Jednoduché otvorené mieridlá brokovnice

Plošina hlavne brokovej zbrane: A prechádzajúca pod úroveň hlavní; B vyvýšená nad úroveň hlavní; C s rovným horným okrajom; D s prehnutým horným okrajom; 1 pomocná muška, 2 muška


24

Obr. č. 11 Vnútorné výmenné zahrdlenie (INNERCHOKES) a nástavcový kľúč na jeho aplikáciu

VYHADZOVAČ (EJEKTOR) je pružinové zariadenie, funkčne samostatné pre každú hla-veň, ktoré po otvorení zbrane so sklopnými hlavňami vyhodí vystrelenú nábojnicu. Nevy-strelený náboj z nábojovej komory len povyahne. Pružinový mechanizmus sa nachádzaspravidla v kovaní predpažbia.

ALTERNATÍVNY OVLÁDAČ BICIEHO MECHANIZMU je mechanický systém pák, zarážok a kyvadiel ovládajúci bicí mechanizmus umiestnený v lôžku hlavní, ktorý strelcovi umož-ňuje voliť poradie výstrelov viachlavňových zbraní so sklopnými hlavňami.Umiestnený môže byť: 1. samostatne (mimo poistky),2. integrovane (v poistke),3. kombinovane (s poistkou).

PÚTKA NA REMEŇ sú kovové očká elipsovitého tvaru, slúžiace na pripevnenie reme-ňa na pušku. Do drevených (plastových) čas zbrane sú naskrutkované (pažba, predpaž-bie), na kovové čas (hlaveň) sú pripevnené výkyvne čapom alebo skrutkou na kovovú zá-kladňu fixovanú na hlavni spravidla spájkou (cínom alebo inými prvkami a ich zmesami),alebo posuvne, prstencom priamo na hlaveň (BERETTA, FABARM).

Pri používaní brokových zbraní je významná aj ich alternavna kompabilita s vý-mennými hlavňami a vložnými hlavňami.

Výmenné sklopné hlavne sa aplikujú do hlavňového lôžka (baskule) brokovej zbrane toho istého výrobcu, rovnakého typu záveru a do modelu zbrane odporúčaného výrob-com. Ich význam spočíva v širokospektrálnom využi zbrane, od brokovej streľby (bro-kové hlavne poľovnícke, príp. športové) cez kombinovanú streľbu (guľobrokové hlavne) až po guľovú streľbu (guľové hlavne a ich zväzky). Každá výmenná hlaveň musí s lôžkom hlavne a uzáverom dokonale lícovať, tzn. tesne a presne priliehať na čelo a podušku lôž-ka, presne a bez akejkoľvek vôle kopírovať hlavňový čap a hlavňové háky musia presne zapadať do zaisťovacích klinov. Lícovanie výmenných hlavní je oprávnená vykonať okrem výrobcu len odborne spôsobilá fyzická alebo právnická osoba s predpísaným špecializo-vaným školením a cerfikátom.

20

Brokové zbrane môžu by vybavené aj optickými mieridlami - puškovými zameriavacími alekohadmi so stabilným alebo variabilným zväšením na mierenú strebuv noci (napr. pri love líšok na vnadisku) alebo modernými koncidennými mieridlami (kolimátory, single point, aim point) na pohotovú strebu s predsadením na pohybujúce sa ciele (napr. pri love bažantov a zajacov).

VÝMENNÉ A VARIABILNE VÝMENNÉ ZAHRDLENIE – vedajšie astireprezentujúce vývoj a technický pokrok v oblasti zvyšovania výkonnosti brokových zbraní. Výmenné zahrdlenie je sada nástavcov so zúžením rôzneho priemeru (CHOKES). Poda polohy a spôsobu aplikácie nástavcov rozlišujeme výmenné zahrdlenie:

a) vnútorné (INNENCHOKES), aplikované zaskrutkovaním do ústia hlavní pomocou špeciálneho nástavcového kúa, nepredlžujúce pôvodnú džku hlavní,

b) súažné (COMPETITION CHOKES), aplikované zaskrutkovaním do ústia hlavní pomocou špeciálneho nástavcového kúa, predlžujúce pôvodnú džku hlavní o + 1,5cm,

c) priebežné (IN-OUT CHOKES), aplikované zaskrutkovaním do ústia hlavní pomocou špeciálneho nástavcového kúa, predlžujúce pôvodnú džku hlavní o +3 až + 12cm,

d) vonkajšie (EXTERNAL CHOKES, MULTICHOKES), aplikované naskrutkovaním na koniec hlavne pomocou prstencového kúa, predlžujúce pôvodnú džku hlavní až o + 15cm, používané výlune na samonabíjacie a PUMP ACTION jednohlavovébrokové zbrane.

Variabilné výmenné zahrdlenie (POLYCHOKE) predstavuje úsový nástavec, v ktorom je vytvorené zahrdlenie v podobe pružnej klieštiny, ktorej hrúbkový priemer a tým vekoszúženia možno plynule meni prevleenou maticou.

Obr. .11 Vnútorné výmenné zahrdlenie (INNERCHOKES) a nástavcový kú na jeho aplikáciu

VYHADZOVA (EJEKTOR) je pružinové zariadenie, funkne samostatné pre každú hlave, ktoré po otvorení zbrane so sklopnými hlavami vyhodí vystrelenú nábojnicu. Nevystrelený náboj z nábojovej komory len povytiahne. Pružinový mechanizmus sa nachádza spravidla v kovaní predpažbia.


25

Vložné hlavne sú hlavne s drážkovaným vývrtom, ktoré sa pomocou rekfikačného zariadenia vkladajú a upevňujú dovnútra brokovej hlavne s hladkým vývrtom, príp. aj do hlavne s drážkovaným vývrtom, ktorého kaliber je spravidla väčší ako 9,3 mm. Dĺžka vložných hlavní je spravidla totožná s dĺžkou pevných hlavní, do ktorých sa aplikujú. Vkladanie moderných vložných hlavní je pomerne jednoduché a vlastník (užívateľ) zbrane je oprávnený vykonať tento úkon aj sám za podmienky, že dodrží pokyny a návod výrobcu.

Obr. č. 12 Príklady aplikácie vložných hlavní: hore – do sklopných hlavní s hladkým vývrtom, dole – do sklopných hlavní s drážkovaným vývrtom.

3.1.2 Kaliber a zisťovanie vlastnos brokovníc

Kľúčové slová: kaliber brokovej zbrane, krye brokovej zbrane, baliska brokovéhovýstrelu.

Kaliber brokovej zbrane je zlomkové číslo udávajúce počet gúľ rovnakého priemeru odliatych z 1 anglickej libry olova (453,59 g). Pri označovaní kalibru brokovej zbrane sa za lomítkom udáva dĺžka nábojovej komory brokovej zbrane v milimetroch.

To znamená, že kaliber 12/70 znamená:a) kaliber zbrane 12 predstavuje priemer jednej z rovnakých 12 gúľ, odliatych z 453,59 g

olova, v empirickom vyjadrení má hodnotu 18,2 mm. Táto hodnota je súčasne hodno-ta priemeru brokovej hlavne v jej aj cylindrickej čas (nie v zúžení!).

Empirická hodnota kalibru brokovej zbrane sa mení podľa počtu odliatych rovnakých gúľ z jednej anglickej libry olova a v poľovníckej praxi pre najpoužívanejšie kalibre má na-sledujúce hodnoty:

Obr. č. 13 Znázornenie priemeru vývrtu hlavní brokovníc

Približné rozmery, skutočné rozmery vývrtu sa môžu u jednotlivých výrobcov zbraní líšiť niekedy v rozpä desan mm.b) číslo za lomítkom vyjadruje dĺžku nábojovej komory v milimetroch. Bez ohľadu na

kaliber býva jeho hodnota najčastejšie 70 a 76 mm.

21

ALTERNATÍVNY OVLÁDA BICIEHO MECHANIZMU je mechanický systém pák, zarážok a kyvadiel ovládajúci bicí mechanizmus umiestnený v lôžku hlavní, ktorý strelcovi umožuje voli poradie výstrelov viachlavových zbraní so sklopnými hlavami. Umiestnený môže by: 1. samostatne (mimo poistky), 2. integrovane (v poistke), 3. kombinovane (s poistkou). PÚTKA NA REME sú kovové oká elipsovitého tvaru, slúžiace na pripevnenie remea na pušku. Do drevených (plastových) astí zbrane sú naskrutkované (pažba, predpažbie), na kovové asti (hlave) sú pripevnené výkyvne apom alebo skrutkou na kovovú základu fixovanú na hlavni spravidla spájkou (cínom alebo inými prvkami a ich zmesami), alebo posuvne, prstencom priamo na hlave (BERETTA, FABARM).

Pri používaní brokových zbraní je významná aj ich alternatívna kompatibilita s výmennými hlavami a vložnými hlavami. Výmenné sklopné hlavne sa aplikujú do hlavového lôžka (baskule) brokovej zbrane toho istého výrobcu, rovnakého typu záveru a do modelu zbrane odporúaného výrobcom. Ich význam spoíva v širokospektrálnom využití zbrane, od brokovej streby (brokové hlavne poovnícke, príp. športové) cez kombinovanú strebu (guobrokové hlavne) až po guovústrebu (guové hlavne a ich zväzky). Každá výmenná hlave musí s lôžkom hlavne a uzáverom dokonale lícova, tzn. tesne a presne prilieha na elo a podušku lôžka, presne a bez akejkovek vôle kopírova hlavový ap a hlavové háky musia presne zapada do zaisovacích klinov. Lícovanie výmenných hlavní je oprávnená vykona okrem výrobcu len odborne spôsobilá fyzická alebo právnická osoba s predpísaným špecializovaným školením a certifikátom. Vložné hlavne sú hlavne s drážkovaným vývrtom, ktoré sa pomocou rektifikanéhozariadenia vkladajú a upevujú do vnútra brokovej hlavne s hladkým vývrtom, príp. aj do hlavne s drážkovaným vývrtom, ktorého kaliber je spravidla väší ako 9,3mm. Džkavložných hlavní je spravidla totožná s džkou pevných hlavní, do ktorých sa aplikujú. Vkladanie moderných vložných hlavní je pomerne jednoduché a vlastník (užívate) zbrane je oprávnený vykona tento úkon aj sám za podmienky, že dodrží pokyny a návod výrobcu.

Obr. .12 Príklady aplikácie vložných hlavní:hore - do sklopných hlavní s hladkým vývrtom, dole - do sklopných hlavní s drážkovaným vývrtom.

22

3.1.2 Kaliber a zisovanie vlastností brokovníc

Kúové slová: kaliber brokovej zbrane, krytie brokovej zbrane, balistika brokového výstrelu. Kaliber brokovej zbrane je zlomkové íslo udávajúce poet gú rovnakého priemeru odliatych z 1 anglickej libry olova (453,59g). Pri oznaovaní kalibru brokovej zbrane sa za lomítkom udáva džka nábojovej komory brokovej zbrane v milimetroch. To znamená, že kaliber 12/70 znamená:

a) kaliber zbrane 12 predstavuje priemer jednej z rovnakých 12 gú, odliatych z 453,59 g olova, v empirickom vyjadrení má hodnotu 18,2mm. Táto hodnota je súasne hodnota priemeru brokovej hlavne v jej aj cylindrickej asti (nie v zúžení!).

Empirická hodnota kalibru brokovej zbrane sa mení poda potu odliatych rovnakých gú z jednej anglickej libry olova a v poovníckej praxi pre najpoužívanejšie kalibre má nasledujúce hodnoty:

Obr. .13: Znázornenie priemeru vývrtu hlavní brokovníc

Približné rozmery, skutoné rozmery vývrtu sa môžu u jednotlivých výrobcov zbraní líši niekedy v rozpätí desatín mm.

b) íslo za lomítkom vyjadruje džku nábojovej komory v milimetroch. Bez ohadu na kaliber býva jeho hodnota najastejšie 70 a 76 mm.

V prípade zbraní z dovozu zo zámoria sa používa oznaenie kalibru brokovej zbrane v tvare 12 GA 2 ¾, o znamená:

a) kaliber zbrane 12, b) GA - skratka anglického výrazu gauge (ráž), c) 2 ¾ - džka nábojovej komory uvedená v anglických palcoch.

Uvedené oznaovanie kalibru brokovej zbrane sa používa len po kaliber 32 (t.j. 32 rovnakých gú odliatych z anglickej libry olova). Pri kalibri menšom ako 32 sa empirická hodnota priemeru vývrtu hlavne udáva už v tisícinách anglického palca, napr. kaliber 36 sa oznauje ako .410. Brokové zbrane s kalibrom 28, 32 a .410, teda kalibrom menším ako 28 a väším ako 9mm, sa nazývajú vtánice. Niektorí výrobcovia (USA, Rusko) vyrábajú aj špeciálne brokové zbrane (najastejšie s odsuvným valcovým záverom) kalibru 10.

Krytie brokovej zbrane je vzhadom na jej urenie používa strelivo s hromadnou strelou a požiadavku maximálneho využitia potenciálneho úinku takéhoto streliva jedným z najdôležitejších ukazovateov úžitkovej hodnoty brokovej zbrane. Krytie predstavuje uritýrozptyl brokových zásahov v cieli a zisuje sa normalizovaným postupom za presne stanovených podmienok tak, aby výsledok zisovania bol porovnatený. Krytie predstavuje


26

V prípade zbraní z dovozu zo zámoria sa používa označenie kalibru brokovej zbrane v tvare 12 GA 2 ¾, čo znamená:a) kaliber zbrane 12,b) GA – skratka anglického výrazu gauge (kaliber),c) 2 ¾ – dĺžka nábojovej komory uvedená v anglických palcoch.

Uvedené označovanie kalibru brokovej zbrane sa používa len po kaliber 32 (t. j. 32 rovnakých gúľ odliatych z anglickej libry olova). Pri kalibri menšom ako 32 sa empiric-ká hodnota priemeru vývrtu hlavne udáva už v sícinách anglického palca, napr. kaliber 36 sa označuje ako .410.

Brokové zbrane s kalibrom 28, 32 a .410, teda kalibrom menším ako 28 a väčším ako 9mm, sa nazývajú vtáčnice.

Niektorí výrobcovia (USA, Rusko) vyrábajú aj špeciálne brokové zbrane (najčastejšie s odsuvným valcovým záverom) kalibru 10.

Krye brokovej zbrane je vzhľadom na jej určenie používať strelivo s hromadnou strelou a požiadavku maximálneho využia potenciálneho účinku takéhoto streliva jed-ným z najdôležitejších ukazovateľov úžitkovej hodnoty brokovej zbrane. Krye predsta-vuje určitý rozptyl brokových zásahov v cieli a zisťuje sa normalizovaným postupom za presne stanovených podmienok tak, aby výsledok zisťovania bol porovnateľný. Kryepredstavuje pomer počtu brokov z jedného náboja, ktoré zasiahli terč, k celkovému počtu brokov v náboji, vyjadrený v percentách.Technické aspekty zisťovania krya:1. Na zisťovanie krya a jeho pravidelnos, stredného zásahu, obrazca rozptylu a zhus-

tenia zásahov sa používa kruhový nástrelný list pre brokové zbrane, ktorý má 16 polí, tvar a rozmery uvedené na obr. č. 14 (rozmery v milimetroch).

Obr. č. 14 Kruhový nástrelný terč

2. Podľa účelu zisťovania krya (rozptylu) sú stanovené podmienky uvedené v tab. č. 6.

Tab. č. 6 Normované podmienky zisťovania krya brokovníc

Účel zisťovaniaVzdialenosť

(m)

Priemer brokovhromadnej strely

(mm)Poľovnícka streľba 35 3,5

Športová streľba 20 2,5

23

pomer potu brokov z jedného náboja, ktoré zasiahli ter, k celkovému potu brokov v náboji, vyjadrený v percentách. Technické aspekty zisovania krytia: 1. Na zisovanie krytia a jeho pravidelnosti, stredného zásahu, obrazca rozptylu a zhustenia

zásahov sa používa kruhový nástrelný list pre brokové zbrane, ktorý má 16 polí, tvar a rozmery uvedené na obr..14 (rozmery v milimetroch).

Obr. .14 Kruhový nástrelný ter

2. Poda úelu zisovania krytia (rozptylu) sú stanovené podmienky uvedené v tab. .7.

Tab. .7 Normované podmienky zisovania krytia brokovníc

Úel zisovania Vzdialenos(m)

Priemer brokov hromadnej strely

(mm) Poovnícka streba 35 3,5

Športová streba 20 2,5

3. Predpísaný poet piatich výstrelov z každej hlavne sa realizuje striedaním výstrelov z oznaených hlavní (hlave . 1, hlave . 2), teda hlavne sa testujú súasne, nie samostatne. Jeden nástrelný list sa použije na vyhodnotenie len jedného výstrelu.

Personálne aspekty zisovania krytia: 1. Poas zisovania strebu vykonáva tá istá dostatone skúsená osoba schopná

minimalizova subjektívne chyby strelca tak, aby sa stred kruhu nástrelného listu zhodoval so stredným zásahom brokového zhluku.

2. Zisovanie potu priestrelov a potu brokov v hromadnej strele sa vykoná presne a na výpoty krytia, pravidelnosti krytia a zhustenia zásahov sa použije jednotný normovaný postup.


27

3. Predpísaný počet piach výstrelov z každej hlavne sa realizuje striedaním výstrelovz označených hlavní (hlaveň č. 1, hlaveň č. 2), teda hlavne sa testujú súčasne, nie sa-mostatne. Jeden nástrelný list sa použije na vyhodnotenie len jedného výstrelu.

Personálne aspekty zisťovania krya:1. Počas zisťovania streľbu vykonáva tá istá dostatočne skúsená osoba schopná minima-

lizovať subjekvne chyby strelca tak, aby sa stred kruhu nástrelného listu zhodoval so stredným zásahom brokového zhluku.

2. Zisťovanie počtu priestrelov a počtu brokov v hromadnej strele sa vykoná presne a na výpočty krya, pravidelnos krya a zhustenia zásahov sa použije jednotný normova-ný postup.

Tab. č. 7 Výpočet a klasifikácia krya

Klasifikácia

Krye Pravidelnosťkrya

Pk = Kmax – Kmin.

Zhustenie zásahov

% %

Vynikajúce 75 + – –

Výborné 70 – 74,99 < 10 1: 3

Veľmi dobré 65 – 69,99 10,1 – 15 –

Dobré 60 – 64,99 15,1 – 20 1: 1,5

Vyhovujúce 55 – 59,99 – –

Dostatočné 50 – 54,99 20,1 – 25 –

Nedostatočné 49,99 – 25 < 1,5: 1

Pt – počet zásahov hromadnej strely v kruhu ø 750mmPc – celkový počet brokov hromadnej strely

Kmax – maximálne kryezo súboru 5 výstrelovKmin – minimálne kryezo súboru 5 výstrelov

Ptvn – počet zásahov hromadnej strely v kruhu ø 375mmPtm – počet zásahov hromadnej strely v medzikruží ø 750–375mm

Krye závisí od dĺžky a zahrdlenia hlavne (čím väčšie zahrdlenie, tým vyššie krye),vzdialenos streľby (čím väčšia vzdialenosť, tým nižšie krye), od priemeru a množstvabrokov v náboji (každých 0,5 mm priemeru brokov ovplyvní hodnotu krya o 3 až 5 %)a od množstva a kvality prachovej náplne v náboji.

Krye a pravidelnosť krya sú základnými charakteriskami výkonu brokovej zbranea v súčasnos sú už do značnej miery regulovateľné sériovo vyrábanými technickými do-plnkami a širokou ponukou streliva, t. j. brokovými nábojmi s alternavnymi komponent-mi. Zhustenie zásahov, príp. rovnomernosť obrazca rozptylu je potrebné posudzovať vždy vo vzťahu k individuálnym predpokladom strelca. Nižšie krye a slabé zhustenie zásahovvyhovujú slabším strelcom na kratšie vzdialenos (napr. pri love v bažantnici). S vyso-kým krym a silným zhustením môže mať aj priemerný strelec menšiu pravdepodobnosťúspechu, pretože zhluk brokov má menší priemer a je viac koncentrovaný.

Okrem uvedených charakterisk je pre úspešnosť prakckej poľovníckej streľby veľ-mi dôležitá priebojnosť (prieraznosť) brokov hromadnej strely.

Priebojnosť je schopnosť strely prenikať cez zasiahnutý predmet. Udáva sa hĺbkou prieniku strely meranou od povrchu cieľa po frontálnu časť strely. Celkový účinok hro-

KP

Pt

c

= ..

100100 Z

P

Ptvn

tm

= 3100

..


28

madnej strely sa nehodno podľa účinku (priebojnos) jedinej strely (broku), ale vzhľa-dom na jej charakter sa posudzuje skupinový účinok niekoľkých brokov zasahujúcich cieľ súčasne.

Priebojnosť brokov závisí od hmotnos a kvality (tvaru, tvrdos) brokov, ich dopa-dovej rýchlos a odporu prostredia, do ktorého prenikajú. V poľovníckej praxi sa vzdiale-nosť, pri ktorej klesá dopadová rýchlosť brokov už pod 190 – 200 m.s–1, považuje z aspektu dostatočnej priebojnos za vzdialenosť za hranicou účinného dostrelu. Bežne používa-né poľovnícke strelivo s hromadnou strelou s priemerom brokov 2,5 mm vykazuje stratu rýchlos pod uvedenú hranicu vo vzdialenos 35 m, s priemerom 3,5 mm vo vzdialenos45 m a s priemerom 4 mm vo vzdialenos 55 m.

Z uvedeného vyplýva, že aj vynikajúci strelec s výkonnou brokovnicou (s vynikajúcim a pravidelným krym) si musí uvedomiť, že úspešnosť prakckej poľovníckej streľby doznačnej miery závisí od schopnos pohotovo odhadnúť priebojnosť – účinnosť použitéhostreliva na lovenú zver, to znamená poznať baliscké charakterisky streliva a odhadnúťvzdialenosť streľby.

Krye a priebojnosť sú vzájomne úzko súvisiace faktory a ich význam spočíva v uve-domení si nevyhnutnos správnej voľby priemeru brokov na lov vybraného druhu po-ľovnej zveri. Väčší priemer brokov znamená síce vyššiu priebojnosť, ale na menšiu zver menšiu pravdepodobnosť súčasného zásahu viacerými brokmi pre menší počet brokov v hromadnej strele.

Prakcké analýzy preukázali, že dostatočný zastavovací účinok s výrazným trauma-ckým šokom a rýchlym zhasnum sa dosiahne už pri zásahu 4 – 5 brokmi s dopadovourýchlosťou nad 190 – 200 m.s–1, pri líške brokmi priemeru 3,5 – 4,5 mm, pri zajacovi brokmi priemeru 3,25 – 4 mm, pri bažantovi a kačici divej brokmi priemeru 3 – 3,5 mm, pri husi 3,5 – 5,1 mm a pri sluke 2,5 mm.

Hodnoty priebojnos sú sezónne ovplyvňované biologickými (hustota osrstenia,odolnosť operenia zveri) a klimackými faktormi. So znižujúcou teplotou sa znižuje hod-nota priebojnos o 12 až 15 %, priemerne o 0,5 % na 1 stupeň Celzia.

Baliska, rozptyl a dostrel brokového výstreluBaliska je veda o pohybe vrhnutého telesa, čiže aj o pohybe strely v priestore. Za-

oberá sa štúdiom dejov a zákonitos pohybu strely z hlavne, fyzikálnymi zákonmi súvi-siacimi s vývinom strely v hlavni – vnútorná baliska alebo bezprostredne po opustení hlavne (10 až 30 cm od úsa), keď na strelu pôsobia ešte uvoľnené plyny – prechodová baliska.

Vonkajšia baliska sa zaoberá zákonitosťami pohybu strely v priestore po opustení hlavne a za oblasťou dodatočného účinku plynov uvoľnených v procese výstrelu.

Cieľová baliska sleduje zákonitos pohybu strely v cieli.Vývoj výstrelu a podrobný popis procesov prebiehajúcich v hlavni a priestore za ňou

s charakterisckou základných vplyvov prostredia na balisckú krivku je popísaný v kapi-tole o guľových zbraniach.

Baliska brokového výstrelu je zložitejšia a predstavuje množinu balisckých kriviekveľkého množstva jednotlivých striel – brokov, z ktorých každý má svoju rýchlosť, polohu a charakterisku pohybu v rámci zhluku pohybujúcej sa hromadnej strely.

Každý brok má z dôvodov výrobných tolerancií inú hmotnosť, priemer i tvarovú od-chýlku. Zároveň sa broky pri prechode hlavňou deformujú vzájomným kontaktom aj kon-taktom so stenou vývrtu hlavne. Ďalšie vplyvy, ako napr. zahrdlenie (zúženie), tlak zátky


29

príp. košíka, ale aj dodatočný účinok prachových plynov spôsobujú, že hromadná strela – brokový zhluk sa pri svojom lete rozloží do dĺžky aj do šírky, pričom najväčší počet bro-kov (tzv. ťažisko alebo jadro) je v strede zhluku. Pred jadrom lea broky predbiehajúce, zaním broky zaostávajúce.

Dĺžka brokového zhluku vo vzdialenos 35 m od úsa hlavne býva 2,5 až 4 m.Šírka brokového zhluku je závislá od zahrdlenia, priemeru brokov, ale aj od kvality

brokov. Šírka brokového zhluku vo vzdialenos 35 m od úsa býva 2 až 2,5m. Veľký početdeformovaných brokov znamená veľkú stranovú odchýlku, zníženie krya, jeho pravidel-nos a zhoršený rozptyl a účinný dostrel brokového streliva.

Obr. č. 15 Šírka zhluku brokov (priemeru 3 mm)

3.1.3 Strelivo do brokovníc

Kľúčové slová: hromadná strela, jednotná strela, podkalibrová strela, nábojnica, zá-palka, prachová náplň, zátka, broky, strelivo do brokovníc.Strelivo do brokovníc sa rozdeľuje:a) podľa charakteru strely – náboje s hromadnou strelou (brokmi), – náboje s jednotnou strelou, – náboje s podkalibrovou strelou,b) podľa charakteru nábojnice – náboje s papierovým plášťom nábojnice, uzavretým za

krúžením alebo hviezdicovým uzáverom, – náboje s plastovým plášťom nábojnice, uzavretým zakrúžením alebo hviezdicovým uzáverom, – náboje s mosadznou nábojnicou uzavretou zalakovaním,c) podľa účelu použia – poľovnícke, – športové, – špeciálne.

Spoločným znakom streliva do brokovníc (nábojov s hromadnou a jednotnou stre-lou) je ich určenie na použie v zbraniach s hladkým vývrtom hlavne. Náboje s podkalib-rovou strelou sa vyrábajú aj na použie v zbraniach s drážkovaným vývrtom hlavne.

Náboj do brokovnice svojimi rozmermi zodpovedá rozmerom nábojovej komory bro-kovej hlavne, teda kalibru brokovej hlavne a dĺžke nábojovej komory.

26

Obr. .15 Šírka zhluku brokov (priemeru 3 mm)

3.1.3 Strelivo do brokovníc

Kúové slová: hromadná strela, jednotná strela, podkalibrová strela, nábojnica, zápalka, prachová nápl, zátka, broky, strelivo do brokovníc. Strelivo do brokovníc sa rozdeuje:

a) poda charakteru strely - náboje s hromadnou strelou (brokmi), - náboje s jednotnou strelou, - náboje s podkalibrovou strelou,

b) poda charakteru nábojnice - náboje s papierovým plášom nábojnice, uzavretým zakrúžením alebo hviezdicovým uzáverom,

- náboje s plastovým plášom nábojnice, uzavretým zakrúžením alebo hviezdicovým uzáverom,

- náboje s mosadznou nábojnicou uzavretou zalakovaním, c) poda úelu použitia - poovnícke,

- športové, - špeciálne.

Spoloným znakom streliva do brokovníc (nábojov s hromadnou a jednotnou strelou) je ich urenie na použitie v zbraniach s hladkým vývrtom hlavne. Náboje s podkalibrovou strelou sa vyrábajú aj na použitie v zbraniach s drážkovaným vývrtom hlavne.

Náboj do brokovnice svojimi rozmermi zodpovedá rozmerom nábojovej komory brokovej hlavne, teda kalibru brokovej hlavne a džke nábojovej komory.

Technický pokrok a modernizácia technológií výroby streliva do brokovníc, výskum a vývoj v oblasti komponentov a balistiky zdokonaujú vyváženos medzi úžitkovými vlastnosami, spoahlivosou a cenou brokových nábojov. Výsledkom je bohatá ponuka rôznych, úzko špecializovaných druhov a typov nábojov s klasickou, modernizovanou alebo špeciálnou konštrukciou.

Vzd

iale

nos

v m


30

Technický pokrok a modernizácia technológií výroby streliva do brokovníc, výskum a vývoj v oblas komponentov a balisky zdokonaľujú vyváženosť medzi úžitkovými vlast-nosťami, spoľahlivosťou a cenou brokových nábojov. Výsledkom je bohatá ponuka rôz-nych, úzko špecializovaných druhov a typov nábojov s klasickou, modernizovanou alebo špeciálnou konštrukciou.

Klasická konštrukcia brokového náboja je charakterizovaná nasledujúcimi kompo-nentmi: – nábojnica (papierová, mosadzná),

– zápalka, – prachová náplň, – zátka (plstená), – krytky a kotúčiky (papierové), – broková náplň (olovené broky).

Modernizovaná konštrukcia brokového náboja je charakterizovaná použim inovo-vaných komponentov, napr.:– plastová nábojnica,– chránič brokov alebo kontajner na hromadnú strelu,– práškový alebo granulovaný polyamid,– plastový kríž v hromadnej strele,– plastový nosič jednotnej strely.

Pri klasickej konštrukcii brokového náboja je možné vystrelenú nábojnicu prebiť, to znamená v amatérskych podmienkach a použim jednoduchých, sériovo vyrábanýchnástrojov a komponentov bežne dostupných v špecializovaných predajniach (zápalky, strelný prach, hromadné a jednotné strely) obnoviť náboj na ďalšie použie. Moderni-zovaná konštrukcia, typická pre súčasnú sériovú výrobu absolútnej väčšiny výrobcov sa v poslednom období často krizuje kvôli vysokému podielu plastov a zaťažovaniu život-ného prostredia plastovým odpadom. Napriek tomu sa plastové nábojnice prebíjajú len zriedka.

Obr. č. 16 Klasické typy nábojov do brokovníc

27

Klasická konštrukcia brokového náboja je charakterizovaná nasledujúcimi komponentmi: - nábojnica (papierová, mosadzná),

- zápalka,- prachová nápl,- zátka (plstená), - krytky a kotúiky (papierové), - broková nápl (olovené broky).

Modernizovaná konštrukcia brokového náboja je charakterizovaná použitím inovovaných komponentov, napr.:

- plastová nábojnica, - chráni brokov alebo kontajner na hromadnú strelu, - práškový alebo granulovaný polyamid, - plastový kríž v hromadnej strele, - plastový nosi jednotnej strely.

Pri klasickej konštrukcii brokového náboja je možné vystrelenú nábojnicu prebi, to znamená v amatérskych podmienkach a použitím jednoduchých, sériovo vyrábaných nástrojov a komponentov bežne dostupných v špecializovaných predajniach (zápalky, strelný prach, hromadné a jednotné strely) obnovi náboj na alšie použitie. Modernizovaná konštrukcia, typická pre súasnú sériovú výrobu absolútnej väšiny výrobcov sa v poslednom období asto kritizuje kvôli vysokému podielu plastov a zaažovaniu životného prostredia plastovým odpadom. Napriek tomu sa plastové nábojnice prebíjajú len zriedka.

Obr. .16 Klasické (hore) a modernizované (dole) typy nábojov do brokovníc

Brokový náboj: A s papierovou nábojnicou uzavretý hviezdicovým uzáverom; B s papierovou nábojnicou uzavretý zakrúžením; C s mosadznou nábojnicou uza-vretý zalakovaním;

1 zápalka, 2 dno nábojnice, 3 kovanie dna, 4 výstužná vložka, 5 prachová náplň, 6 prachová krytka, 7 zátka, 8 papierový kotúčik pod broky, 9 hromadná strela (broky), 10 lak, 11 nákovka


31

Nábojnica s papierovým alebo plastovým plášťom má za účelom spoľahlivého utes-nenia nábojovej komory, bezpečného spevnenia náboja a uloženia zápalky kovanie dna a výstužnú vložku.

Obr. č. 17 Modernizované typy nábojov do brokovníc

Tab. č. 8 Hlavné rozmery nábojníc do brokových zbraní (v mm)

Kaliber g max. d max. t max. h max.

10 23,65 21,70 1,90 21,30

12 22,45 20,60 1,85 20,20

16 20,65 18,90 1,65 18,55

20 19,40 17,70 1,55 18,35

24 18,45 16,75 1,55 16,45

28 17,40 15,85 1,55 15,55

32 16,10 14,55 1,55 14,25

.410 13,60 12,00 1,55 11,75

Tab. č. 9 Dĺžky nábojníc brokových nábojov

L maxmm 50,7 63,5 65,0 67,5 69,8 72,8 76,0 82,4

inch. 2“21/2“

410..2421/2“20.10

25/8“ 23/4“ 27/8“ 3“ 31/4“

Zápalka je nalisovaná do lôžka v strede kovania dna nábojnice. Obsahuje nárazovú

zložku – zmes horľavín a pomocných látok, ktoré nepôsobia na vývrt hlavne korozívne (napr. NEROXIN, ELEY PRIME, CCI), pritom sú vysoko zápalné, s rovnomernou zápalnosťou pri vysokých aj nízkych teplotách, citlivé aj na slabý úder zápalníka (úderníka).

Nárazová zložka – zmes trinitrotoluénu, oxidu olovnatého, dusičnanu bárnatého, kre-mičitanu vápenatého a sírnika anmonitého – zhorí v zápalke rádovo za 0,0001 – 0,0002sekundy.

28

Nábojnica s papierovým alebo plastovým plášom má za úelom spoahlivého utesnenia nábojovej komory, bezpeného spevnenia náboja a uloženia zápalky kovanie dna a výstužnú vložku.

Obr. .17 Hlavné rozmery nábojníc do brokových zbraní

Tab. .9 Hlavné rozmery nábojníc do brokových zbraní (v mm)

Tab. .10 Džky nábojníc brokových nábojov

L maxmm 50,7 63,5 65,0 67,5 69,8 72,8 76,0 82,4

inch. 2" 21/2"410..24

21/2"20.10

25/8" 23/4" 27/8" 3" 31/4"

Zápalka je nalisovaná do lôžka v strede kovania dna nábojnice. Obsahuje nárazovú zložku - zmes horavín a pomocných látok, ktoré nepôsobia na vývrt hlavne korozívne (napr. NEROXIN, ELEY PRIME, CCI), pritom sú vysoko zápalné, s rovnomernou zápalnosou pri vysokých aj nízkych teplotách, citlivé aj na slabý úder zápalníka (úderníka).

Kaliber g max. d max. t max. h max. 10 23,65 21,70 1,90 21,30 12 22,45 20,60 1,85 20,20 16 20,65 18,90 1,65 18,55 20 19,40 17,70 1,55 18,35 24 18,45 16,75 1,55 16,45 28 17,40 15,85 1,55 15,55 32 16,10 14,55 1,55 14,25

.410 13,60 12,00 1,55 11,75


32

Obr. č. 18 Typ a rozmery zápalky s vnútornou kovadlinkou, ktorá je súčasťou konštrukcie zápalky (Sellier Bellot – W 209 ABC pre brokové strelivo)

Prachová náplň. Do brokových nábojov sa laboruje rýchlohoriaci, bezdymový, jedno-zložkový nitrocelulózový strelný prach v tvare lístkov, doščiek alebo šupiniek. Zapálenímtakéhoto prachu okamžite vzniká vysoký tlak veľkého množstva plynov. Hladký vývrt bro-kovníc kladie strele menší odpor ako drážkovaný vývrt guľovnice, preto sa do brokovníc používa práve tento, tzv. ofenzívny typ strelného prachu. Zámena strelných prachov urče-ných do brokových nábojov so strelným prachom pre náboje guľové sa zakazuje.

Zátka je uložená medzi prachovou náplňou a hromadnou brokovou, príp. jednotnou alebo špeciálnou strelou. Ovplyvňuje začiatočnú rýchlosť strely brokového náboja, tlak, krye a silu spätného nárazu. Uvádza do pohybu brokovú náplň a svojou pružnosťou pô-sobí ako tesnenie pro unikaniu plynov. Čiastočne čis vývrt hlavne.

Plstená zátka klasickej konštrukcie brokového náboja je v súčasnos nahrádzaná zát-kami z plastov, najčastejšie v prevedení s 3 konštrukčnými zónami:1. zóna – spodná – slúži ako samotná zátka na uzatvorenie prachovej náplne,2. zóna – stredná – deformačná – tlmí náraz plynov a ovplyvňuje spätný náraz,3. zóna – vrchná – ochranná, tvorená kontajnerom, (chráničom brokov) s nastrihnutými,

príp. dilatovanými stenami. Zabraňuje deformácii brokov pri ich pohybe v hlavni a re-tarduje pohyb zátky po opustení hlavne.

Obr. č. 19 Rôzne typy zátok a chráničov brokov: a – plstená zátka, b – dutá zátka, c – d – e – chrá-niče brokov od rôznych výrobcov

29

Nárazová zložka - zmes trinitrotoluénu, oxidu olovnatého, dusinanu bárnatého, kremiitanuvápenatého a sírnika antimonitého - zhorí v zápalke rádovo za 0,0001 - 0,0002 sekundy.

Obr. .18 Typ a rozmery zápalky s vnútornou kovadlinkou, ktorá je súasoukonštrukcie zápalky (Sellier Bellot - W 209 ABC pre brokové strelivo)

Prachová nápl. Do brokových nábojov sa laboruje rýchlohoriaci, bezdymový, jednozložkový nitrocelulózový strelný prach v tvare lístkov, doštiiek alebo šupiniek. Zapálením takéhoto prachu okamžite vzniká vysoký tlak vekého množstva plynov. Hladký vývrt brokovníc kladie strele menší odpor ako drážkovaný vývrt guovnice, preto sa do brokovníc používa práve tento, tzv. ofenzívny typ strelného prachu. Zámena strelných prachov urených do brokových nábojov so strelným prachom pre náboje guové sa zakazuje.

Zátka je uložená medzi prachovou náplou a hromadnou brokovou, príp. jednotnou alebo špeciálnou strelou. Ovplyvuje zaiatonú rýchlos strely brokového náboja, tlak, krytie a silu spätného nárazu. Uvádza do pohybu brokovú nápl a svojou pružnosou pôsobí ako tesnenie proti unikaniu plynov. iastone istí vývrt hlavne. Plstená zátka klasickej konštrukcie brokového náboja je v súasnosti nahrádzaná zátkami z plastov, najastejšie v prevedení s 3 konštruknými zónami: 1. zóna - spodná - slúži ako samotná zátka na uzatvorenie prachovej náplne, 2. zóna - stredná - deformaná - tlmí náraz plynov a ovplyvuje spätný náraz, 3. zóna - vrchná - ochranná, tvorená kontajnerom, (chrániom brokov) s nastrihnutými, príp. dilatovanými stenami. Zabrauje deformácii brokov pri ich pohybe v hlavni a retarduje pohyb zátky po opustení hlavne.

Obr. .19 Rôzne typy zátok a chrániov brokov: a – plstená zátka, b – dutá zátka, c – d – e – chránie brokov od rôznych výrobcov

29

Nárazová zložka - zmes trinitrotoluénu, oxidu olovnatého, dusinanu bárnatého, kremiitanuvápenatého a sírnika antimonitého - zhorí v zápalke rádovo za 0,0001 - 0,0002 sekundy.

Obr. .18 Typ a rozmery zápalky s vnútornou kovadlinkou, ktorá je súasoukonštrukcie zápalky (Sellier Bellot - W 209 ABC pre brokové strelivo)

Prachová nápl. Do brokových nábojov sa laboruje rýchlohoriaci, bezdymový, jednozložkový nitrocelulózový strelný prach v tvare lístkov, doštiiek alebo šupiniek. Zapálením takéhoto prachu okamžite vzniká vysoký tlak vekého množstva plynov. Hladký vývrt brokovníc kladie strele menší odpor ako drážkovaný vývrt guovnice, preto sa do brokovníc používa práve tento, tzv. ofenzívny typ strelného prachu. Zámena strelných prachov urených do brokových nábojov so strelným prachom pre náboje guové sa zakazuje.

Zátka je uložená medzi prachovou náplou a hromadnou brokovou, príp. jednotnou alebo špeciálnou strelou. Ovplyvuje zaiatonú rýchlos strely brokového náboja, tlak, krytie a silu spätného nárazu. Uvádza do pohybu brokovú nápl a svojou pružnosou pôsobí ako tesnenie proti unikaniu plynov. iastone istí vývrt hlavne. Plstená zátka klasickej konštrukcie brokového náboja je v súasnosti nahrádzaná zátkami z plastov, najastejšie v prevedení s 3 konštruknými zónami: 1. zóna - spodná - slúži ako samotná zátka na uzatvorenie prachovej náplne, 2. zóna - stredná - deformaná - tlmí náraz plynov a ovplyvuje spätný náraz, 3. zóna - vrchná - ochranná, tvorená kontajnerom, (chrániom brokov) s nastrihnutými, príp. dilatovanými stenami. Zabrauje deformácii brokov pri ich pohybe v hlavni a retarduje pohyb zátky po opustení hlavne.

Obr. .19 Rôzne typy zátok a chrániov brokov: a – plstená zátka, b – dutá zátka, c – d – e – chránie brokov od rôznych výrobcov


33

Hromadná strela (broková náplň) je tvorená brokmi guľovitého tvaru, rovnakého priemeru a rôzneho počtu v závislos od kalibru a obvyklej náplne brokových nábojov.Broky sa v rozhodujúcom podiele vyrábajú liam (do priemeru 4 mm) olova alebo liso-vaním olovených drôtov za studena (nad 4 mm priemeru brokov). Na zvýšenie tvrdosa pevnos sa do olova pridáva 1 až 4 % anmónu, na dosiahnue vyššieho povrchovéhonapäa olova a tým zdokonaleného guľovitého tvaru brokov pri ich výrobe liam sa dozmesi pridáva arzén. Pro oxidácii, na zlepšenie klzných vlastnos a zníženie deformáciesa broky grafitujú, u drahších nábojov pokovujú meďou, príp. niklom.

Z uvedeného vymenovania prvkov a ich zmesí jednoznačne vplýva, že zaťaženie ži-votného prostredia pri neustále sa zvyšujúcej spotrebe brokových nábojov narastá, a pre-to sa s cieľom znížiť nepriaznivý vplyv na prostredie vyvinuli a postupne do poľovníckej a športovej praxe zavádzajú rôzne alternavy olovených brokov.

Alternavne materiály na výrobu brokov na použie v hromadných strelách nábojovdo brokových zbraní:a) BIZMUTH je v podstate odpadový materiál, ktorý vzniká ako vedľajší produkt pri spra-

covaní medi, zlata, striebra a cínu. Je to jediný ťažký kov, ktorý nie je jedovatý. Je relavne mäkký, v BRINELLOVEJ stupnici tvrdos má číslo 18 (olovo 12, oceľ 290 až310) a má pomerne vysokú špecifickú hmotnosť, dosahujúcu takmer 87 % špecific-kej hmotnos olova. Bizmuthové hromadné strely vykazujú pri výstrele menší počet„zablúdených“ brokov, nezvyšujú opotrebenie vývrtov a zahrdlení hlavní. Nevýhodou bizmuthu je jeho vysoká cena.

b) MOLYSHOT je názov brokov odvodený od molybdénu, ktorý sa používa na výrobu oce-ľových zlian. Je to materiál mäkší ako molybdén, ktorý má pomerne vysokú špecific-kú hmotnosť, dosahujúcu 90 % špecifickej hmotnos olova, a tak priebojnosť týchtobrokov je vyššia ako priebojnosť bizmuthových, oceľových, príp. zinkových brokov.

c) CÍN a ZINOK. Cínové broky vyrobené z nejedovatého, stredne ťažkého kovu s pomer-ne nízkou špecifickou hmotnosťou (64% špecifickej hmotnos olova) sú ešte stáledostatočne účinné a zbrane na streľbu týmito brokmi nemusia byť osobitne overova-né, príp. upravované. Zinkové broky ež vynikajú svojou šetrnosťou voči životnémuprostrediu a sú dostatočnou náhradou za olovené broky pri streľbe do vzdialenos 30–35m. Rovnako ako cínové, aj zinkové broky sú vhodné do starších zbraní, sú mäkké a ich použie nevyžaduje úpravu hlavní a zahrdlení ako v prípade oceľových brokov.

Cínové a zinkové broky sa vyrábajú vo veľkos 3–3,5 (3,8) mm s hmotnosťou brokovejnáplne náboja 23–28 (30) g.

d) OCEĽ (zliany). Oceľové broky sa objavili v USA v 70. rokoch minulého storočia akodôsledok obmedzenia používania olovených brokov vo voľnej prírode. Železo má niž-šiu špecifickú hmotnosť ako olovo, preto na zabezpečenie prieraznos musia byť oce-ľové broky väčšie ako olovené.Výhody oceľových brokov: – pri náhodnej konzumácii nespôsobujú otravy, menej zaťažujú životné prostredie, – do 20 metrov majú vysokú účinnosť – lepšie krye, väčšiu prieraznosť (broky sa minimálne deformujú a majú vysokú tvrdosť), – do 25 metrov sa účinnosť vyrovnáva oloveným brokom, – nízka cena.


34

Nevýhody oceľových brokov: – výrazný pokles dopadovej energie po cca 25 metroch (vysoká pravdepodobnosť len poranenia, postrieľania zveri), – zvýšený nárok na presnosť predsadzovania (do 25 metrov je menší rozptyl, kratší brokový roj), – poškodzovanie vývrtu hlavne (nevyhnutnosť kontajne- rovania brokov v nábojnici), – vysoký vnútrobaliscký tlak (vhodné len pre moderné hlavne s testom na min. 850 – 900 kg.cm2), – zbrane s plným zahrdlením sa z používania vylučujú, – dĺžka nábojnice až 89 mm (tzv. Super Magnum), náplň brokov až 62 g, tlak v hlavni až 1 200 kg.cm2 (broky sú ľahšie, musia byť preto väčšie kvôli zachovaniu doletu, energie a krya), – zvýšené bezpečnostné riziko (odrazy brokov pri náraze na kamene, vodu a pod.), – nevyhnutnosť kúpy novej zbrane (hlavne), príp. zabez- pečenie tlakových skúšok a náklady s tým spojené.

Slovenská poľovnícka legislava (zákon č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve) bola zosúla-

dená s legislavou ochrany prírody (zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny)a transponovala medzinárodné dohovory o používaní oloveného streliva s platnosťou od 1. 9. 2009. Používanie oloveného streliva pri love vodného vtáctva v mokradiach na Slo-vensku je zakázané!

Číslovanie brokov bolo zavedené kvôli rozlíšeniu priemeru brokov hromadnej strely. Na označenie brokov rovnakého priemeru v rôznych krajinách rôzni výrobcovia používajú rôzne číslovanie, príp. rôzne symboly.

Tab. č. 10 Adjustácia brokov

32

Broky väšie ako 5,1 mm sa nazývajú hrubé broky. Pôvodne sa nazývali postami(niekedy aj behúkami). Hrubé broky sa vyrábajú až do priemeru 9,14 mm a plnia sa do nábojov s oznaením SG (priemer broku 8,13 mm) a LG (priemer broku 9,14 mm). Poet brokov v hromadnej strele - brokovej náplni sa mení v závislosti od priemeru brokov a hmotnosti brokovej náplne.

Tab. .12 Štandardné hodnoty hmotnosti brokovej náplne a poet brokov

Tabuka uvádza poty brokov poda váhy náplne poovníckych brokových nábojov. Športové brokové náboje s priemerom brokov (1,5) 1,7 - 2,4 (2,5) mm a náplou 28 až 32 gramov môžu obsahova 700 až 1250 kusov brokov v jednom náboji. Uvedené ísla sú smernými údajmi. Vzhadom na výrobné tolerancie môžu by skutoné poty brokov mierne odlišné.

Jednotná strela je špeciálna strela na strebu z hladkého vývrtu brokovej hlavne sférického (guovitého) alebo valcovitého tvaru vyrobená z olova, príp. skonštruovaná kombináciou oloveného alebo oceového jadra s plastom, polymérom alebo iným materiálom


35

Broky väčšie ako 5,1 mm sa nazývajú hrubé broky. Pôvodne sa nazývali postami (nie-kedy aj behúňkami). Hrubé broky sa vyrábajú až do priemeru 9,14 mm a plnia sa do nábo-jov s označením SG (priemer broku 8,13 mm) a LG (priemer broku 9,14 mm).

Počet brokov v hromadnej strele – brokovej náplni sa mení v závislos od priemerubrokov a hmotnos brokovej náplne.

Tab. č. 11 Štandardné hodnoty hmotnos brokovej náplne a počet brokov

Tabuľka č. 11 uvádza počty brokov podľa váhy náplne poľovníckych brokových nábo-jov. Športové brokové náboje s priemerom brokov (1,5) 1,7–2,4 (2,5) mm a náplňou 28 až 32 gramov môžu obsahovať 700 až 1250 kusov brokov v jednom náboji. Uvedené čísla sú smernými údajmi. Vzhľadom na výrobné tolerancie môžu byť skutočné počty brokov mierne odlišné.

Jednotná strela je špeciálna strela na streľbu z hladkého vývrtu brokovej hlavne sfé-rického (guľovitého) alebo valcovitého tvaru vyrobená z olova, príp. skonštruovaná kom-bináciou oloveného alebo oceľového jadra s plastom, polymérom alebo iným materiálom (plsť). Hmotnosť jednotných striel je vysoká – od (18) 24 g (kaliber 20), 27–28 g (kaliber 16) až po 32–39 g (kaliber 12). Moderné náboje s jednotnou strelou dosahujú rýchlosť strely na ús hlavne (úsťovú rýchlosť) 430 až 470 m/s, dopadovú energiu na vzdialenosť50 m – 1 500 až 2 300 Joulov (J). Najznámejšie sú strely typu BRENNEKE, IDEAL, S-BALL a BREAK.

Obr. č. 20 Jednotné strely

Podkalibrová strela je špeciálna strela, pri konštrukcii ktorej sa vychádza z poznatku, že pri konštantnej prachovej náplni je strele udelená tým vyššia rýchlosť, čím je strela

32

Broky väšie ako 5,1 mm sa nazývajú hrubé broky. Pôvodne sa nazývali postami(niekedy aj behúkami). Hrubé broky sa vyrábajú až do priemeru 9,14 mm a plnia sa do nábojov s oznaením SG (priemer broku 8,13 mm) a LG (priemer broku 9,14 mm). Poet brokov v hromadnej strele - brokovej náplni sa mení v závislosti od priemeru brokov a hmotnosti brokovej náplne.

Tab. .12 Štandardné hodnoty hmotnosti brokovej náplne a poet brokov

Tabuka uvádza poty brokov poda váhy náplne poovníckych brokových nábojov. Športové brokové náboje s priemerom brokov (1,5) 1,7 - 2,4 (2,5) mm a náplou 28 až 32 gramov môžu obsahova 700 až 1250 kusov brokov v jednom náboji. Uvedené ísla sú smernými údajmi. Vzhadom na výrobné tolerancie môžu by skutoné poty brokov mierne odlišné.

Jednotná strela je špeciálna strela na strebu z hladkého vývrtu brokovej hlavne sférického (guovitého) alebo valcovitého tvaru vyrobená z olova, príp. skonštruovaná kombináciou oloveného alebo oceového jadra s plastom, polymérom alebo iným materiálom

33

(pls). Hmotnos jednotných striel je vysoká - od (18) 24 g (kaliber 20) , 27 – 28 g (kaliber 16) až po 32 – 39 g (kaliber 12). Moderné náboje s jednotnou strelou dosahujú rýchlos strely na ústí hlavne (úsovú rýchlos) 430 až 470 m/s, dopadovú energiu na vzdialenos 50 m - 1 500 až 2 300 Joulov (J). Najznámejšie sú strely typu BRENNEKE, IDEAL, S-BALL a BREAK.

Obr. .20 Jednotné strely

Podkalibrová strela je špeciálna strela, pri konštrukcii ktorej sa vychádza z poznatku, že pri konštantnej prachovej náplni je strele udelená tým vyššia rýchlos, ím je strela ahšia. Odahenie strely sa dosahuje použitím podstatne menšej a ahšej strely osadenej do pláša z vysoko odolného plastu, ktorý má priemer zodpovedajúci kalibru zbrane. Strela krátko po opustení hlavne opustí plastový pláš a letí k cieu samostatne. Príkladom podkalibrovej strely do brokovnice je strela SUBOT-SLUG od americkej firmy FEDERAL (A – olovené jadro, B – plastový pláš).

Obr. .21 Podkalibrová strela

Rozdelenie streliva do brokovníc uvedené v úvode kapitoly obsahuje aj rozdelenie streliva do brokovníc poda úelu použitia. Základné rozdiely medzi poovníckym, športovým a špeciálnym strelivom uvádza tabuka .13:

Tab. .13 Strelivo do brokovníc

D R U H Oznaenie(obchodné)

Štandardnýkaliber

Štandardnýpriemerbrokov(v mm)

Štandardnáhmotnosbrokovej

náplne (v g)

ŠtandardnárýchlosV (0-2) (m/s)

ŠPORTOVÉ TRAPSKEETSUPERTRAPSUPERSKEET SPORT

12/67,512/70

(1,5) 1,7 - 2,4 (2,5) - stúpaniepo 0,25 mm

24 - 28 - 32 400 - 420

Jednotné strely pre brokovnice:A – S-Ball (starší typ); prierez náboja, B – strela S-Ball. C strela Brennecke, D – strela S-Ball-Pllask (nový typ),E – strela Ideal


36

ľahšia. Odľahčenie strely sa dosahuje použim podstatne menšej a ľahšej strely osade-nej do plášťa z vysoko odolného plastu, ktorý má priemer zodpovedajúci kalibru zbrane. Strela krátko po opustení hlavne opus plastový plášť a le k cieľu samostatne. Príkladompodkalibrovej strely do brokovnice je strela SUBOT-SLUG od americkej firmy FEDERAL (A – olovené jadro, B – plastový plášť).

Obr. č. 21 Podkalibrová strela

Rozdelenie streliva do brokovníc uvedené v úvode kapitoly obsahuje aj rozdelenie streliva do brokovníc podľa účelu použia. Základné rozdiely medzi poľovníckym, športo-vým a špeciálnym strelivom uvádza tabuľka č. 12:

Tab. č. 12 Strelivo do brokovníc

D R U HOznačenie

(obchodné)Štandardný

kaliber

Štandardnýpriemer brokov (v mm)

Štandardnáhmotnosť brokovej

náplne (v g)

Štandardnárýchlosť

V (0-2) (m/s)

ŠPORTOVÉ

TRAPSKEETSUPERTRAPSUPERSKEETSPORT

12/67,512/70

(1,5) 1,7 –2,4 (2,5)

– stúpanie po 0,25 mm

24 – 28 – 32 400 – 420

POĽOVNÍCKE

FORTUNACORONAJAGDLORDBLACK STARWEIDMANSHEILTIGERCHASSE

12, 16, 20/65, 70, 76

2 – 5– stúpaniepo 0,5 mm

32 – 34 – 36 360 – 395

SB PLASTIKBREAKBRENNEKE

12, 16, 20/67,5 70

Jednotnéstrely

430 – 470

ŠPECIÁLNE

SUBSONIC

MINIMAGNUMMAGNUM

SUPERMAGNUM

TORTORELLA

12/67,5

12/7012/7620/76

12/88

20/67,5

2,4

2,5 – 4,02,75 – 4,02,75 – 4,0

3,25 – 4,0

1,5 – 2,0

28

40 – 4250 – 5632 – 36

70

18

300 – 330

400 – 430

450

350


37

Obchodné označenia uvedené v tabuľke používa väčšina renomovaných výrobcov streliva – ROTTWEIL, FIOCCHI, KETTNER, SELLIER – BELLOT atď. Špeciálne strelivo SUBSO-NIC bolo vyvinuté s cieľom maximálne obmedziť hluk a spätný náraz, strelivo MAGNUM s cieľom maximálne zvýšiť ranivý účinok zhustením roja brokov a strelivo TORTORELLA na lov drobnej, veľmi malej pernatej zveri.

Medzi špeciálne brokové strelivo zaraďujeme aj náboje s oceľovými, cínovými, zin-kovými či bizmuthovými brokmi podrobne opísané v tejto kapitole.

Strelivo s oceľovými príp. gumenými brokmi používané ozbrojenými bezpečnostný-mi zložkami je z poľovníckej praxe vylúčené.

3.1.4 Prebíjanie brokového streliva

Kľúčové slová: prebíjanie brokového náboja, rekalibrácia nábojnice, uzávierka ná-bojnice.

Prebíjanie – domáca obnova (výroba) brokových nábojov nahrádzaním použitých komponentov v procese výstrelu, je činnosť upravená zákonom, povolená v súlade s § 27, ods. 6 zákona č. 190/2003 o strelných zbraniach a strelive.

Prebíjanie brokových nábojov má na Slovensku bohatú tradíciu viazanú predo-všetkým na koniec 19. a začiatok 20. storočia. V porovnaní s prebíjaním guľových nábo-jov je technicky aj technologicky výrazne menej náročné, a preto sa jeho realizácia medzi poľovníkmi najmä v čase ťažšieho prístupu (cena, povojnový trh) k továrensky vyrobe-nému strelivu považovala za bežnú prax. Najčastejšie sa už použité nábojnice prebíjali nasledujúcim postupom:1. REKALIBRÁCIA NÁBOJNICE – použim pomocného krúžku príslušného kalibru sa upra-

vili rozmery papierového plášťa nábojnice. Poškodené nábojnice sa z ďalšieho použi-a vylúčili. V prípade použia nových nábojníc, zakúpených samostatne ako surovýchkomponentov na nabíjanie, sa táto operácia nerealizuje.

2. VÝMENA ZÁPALKY – pomocou jednoduchého pákového lisu s tŕňom a dvojstranným sedlom sa použitá zápalka vyberie a zároveň sa nalisuje nová zápalka.

3. NAVÁŽKA PRACHOVEJ NÁPLNE – sa vykoná na špeciálnych vážkach s odmerkou – ná-dobkou so stálym alebo meniteľným objemom na dávkovanie strelného prach (príp. aj brokov).

4. UTESNENIE PRACHOVEJ NÁPLNE – osadenie prachovej papierovej krytky a zátky sa vykoná pomocou dreveného tŕňa. Prebíjaný náboj je uložený v drevenom kalibrač-nom valci, aby sa tlakom nedeformoval.

5. NAVÁŽKA BROKOVEJ NÁPLNE sa vykoná pomocou odmerky a broky sa nasýpajú do nábojnice pomocou lievika. Pod broky na zátku sa umiestňuje papierový kotúčik. Jed-notná strela sa osadí priamo na zátku. Niekedy je súčasťou jednotnej strely aj plstená zátka pevne s ním spojená.

6. UZÁVIERKA NÁBOJNICE je poslednou operáciou, ktorá sa vykonáva za pomoci zakru-žovačky po zakry brokov adjustovanou uzávierkovou krytkou alebo uzatvorením dohviezdice.

Pri prebíjaní nábojov je nevyhnutné dodržiavať všetky bezpečnostné predpisy pre prácu s horľavým a výbušným materiálom, postupovať presne podľa odporúčania výrob-cu komponentov (predovšetkým strelného prachu) a dbať na prísne dodržiavanie tabuľ-kových laborácií podľa kalibru zbrane a druhu použitých komponentov.


38

3.2 Základné charakterisky guľových zbraní

Kľúčové slová: krátka guľová zbraň, dlhá guľová zbraň, guľovnička, malokalibrovka.Guľová zbraň na rozdiel od zbrane brokovej, ktorá sa ež nazýva brokovnica, nemusí

byť len guľovnica.Guľová zbraň môže byť krátka (pištoľ, revolver) a dlhá (guľovnica, kombinovaná

zbraň).Krátke guľové zbrane sa podľa platnej legislavy u nás na poľovnícke účely nemôžu

používať (ani na lov ani na dostreľovanie), a preto sa im v tomto učebnom texte nevenuje pozornosť.

Dlhé guľové zbrane sú palné poľovné zbrane s jednou, dvomi alebo menej často tro-mi a výnimočne štyrmi hlavňami a drážkovaným vývrtom, určené na streľbu s guľovými nábojmi. Dlhé guľové zbrane sa vyrábajú v niekoľkých konštrukčných typoch a systémoch, niekedy zhodných s konštrukciou brokových zbraní (kombinované zbrane).

Guľovnica je jednohlavňová dlhá palná zbraň s drážkovaným vývrtom hlavne, ktorá slúži na vystrelenie jednej strely guľového náboja.

Medzi dlhé guľové zbrane patria okrem guľovníc aj guľovničky a malokalibrovky, kto-ré sú konštrukčne totožné s jednohlavňovými, ale líšia sa kalibrom hlavne.

Guľovnička je guľová zbraň malého kalibru (najčastejšie 5,6 mm) na náboj s plášťo-vou jednotnou strelou a so stredovým zápalom. (5,6 x 36 HORNET, 5,6 x 35 VIERLING)

Malokalibrovka je guľová zbraň kalibru 5,6 mm na náboje s bezplášťovou jednotnou strelou (výnimočne i hromadnou strelou) a okrajovým zápalom. (22 LR, 22 SHORT)

V nasledujúcom tabuľkovom prehľade sú uvedené rôzne druhy a typy guľových zbraní z aspektu konštrukcie ich hlavných čas.

Tab. č. 13 Rozdelenie guľových zbraní

D L H É G U Ľ O V É Z B R A N E

JEDNOHLAVŇOVÉ VIACHLAVŇOVÉ

OPAKOVACIEJEDNO-

RANOVÉSAMO-

NABÍJACIEDVOJ-HLAVŇOVÉ

TROJ, ŠTVOR-HLAVŇOVÉ

s pevnou hlavňouso sklopnou

hlavňous pevnou hlavňou

so sklopnými hlavňami

– s odsuvným otočným záverom s nábojovou schránkou alebo plochým príp. cievkovým zásobníkom. Klasické opakovacie guľovniceZKK, CZMAUSERSAUERSAKOTIKKASTEYRMANNLICHERHEYM

– s blokovým záverom a trubkovým zásobníkom. Pôvodné americké guľovnice ovládané lučíkovou pákouWINCHESTERMARLIN

– s priamo-bežným odsuvným záverom bez puzdra záveru BLASERs puzdrom záveruMAUSER 96

– s lôžkovým záverom najčastejšie so zámkou typuBlaser

BLASERRUGERaleboBlitz.

ZBKSABATTI

– s priamo-bežným odsuvným záverom a automackýmnapínanímBROWNINGREMINGTONRUGER

– s lôžkovým záverom, najčastejšie so zámkouHolland– Holland,aleboAnson –Delley:

KRIEGHOFFMERKELBLASERSABATTIA.ZOLIZH

–s lôžkovýmzáverom najčastejšie so zámkouHolland– Holland,

KRIEGHOFF


39

3.2.1 Konštrukcia a hlavné čas guľovníc

Kľúčové slová: základné, vedľajšie a doplnkové čas guľovníc, guľová hlaveň, nábo-jová komora, drážkovaný vývrt, polygónový vývrt, typy záverov guľovníc, odpor spúšte, pažba guľovnice, mieridlá guľovej zbrane.Guľovnice s drážkovaným vývrtom pevnej hlavne sa skladajú z nasledujúcich čas:• základné čas: a) hlaveň, b) záver s bicím mechanizmom, c) puzdro záveru (výnimočne bez, napr. BLASER R 93), d) spúšťací a poistkový mechanizmus, e) nábojová schránka alebo zásobník, f) pažba,• vedľajšie čas: g) mieridlá – mechanické, h) mieridlá – opcké a ich montáže, i) pútka,• doplnkové čas: j) úsťové brzdy, k) kompenzátory spätného nárazu, l) výmenné hlavne, m) vložné hlavne.

Pojem základných čas nie je totožný s pojmom hlavné čas zbrane, pla rozdieluvedený v kapitole 1.1.1.

Obr. č. 22 Guľovnica s puškovým ďalekohľadom a jej čas a súčas: 1 – pätka, 2 – zadný nos paž-by, 3 – predný nos pažby, 4 – krk pažby, 5 – poistka, 6 – hlava záveru, 7 – záver, 8 – zad-ná základňa montáže puškohľadu alebo upevňovacia plošina, 9 – puškový ďalekohľad, 10 – puzdro záveru, 11 – most montáže, 12 – predná základňa montáže puškohľadu alebo upevňovacia plošina, 13 – nábojová komora, 14 – cieľnik, 15 – hlaveň, 16 – muška, 17 – úse hlavne, 18 – nos predpažbia, 19 a 29 – pútka na remeň, 21 a 27 – rybinka, 22 – dno nábojovej schránky, 23 – kľuka záveru, 24 – poistka nábojovej schránky, 25 – lu-čík, 26 – spúšť, 28 – pištolľová rukoväť, 30 – hlavište pažby, 31 – päta hlavišťa pažby.


40

Charakteriska základných čas guľovnice

GUĽOVÁ HLAVEŇ je vo vnútri spravidla drážkovaná (s drážkovaným vývrtom), hru-bostennejšia ako hlaveň broková, s premenlivou hrúbkou steny, zmenšujúcou sa smerom k úsu. Na výrobu guľových hlavní sa v súčasnos používa ušľachlá legovaná oceľ s vy-sokou pevnosťou, a to technológiou kovania za studena na špeciálnych kovacích lisoch. Niektorí výrobcovia v USA (Ruger, Winchester) používajú na výrobu hlavní nehrdzavejúce ankorové oceľové zliany. Životnosť kovových nechrómovaných hlavní je približne 8 000až 10 000 výstrelov, ankorových hlavní 13 000 až 15 000 výstrelov. Za hranicu opotre-bovania sa považuje opotrebovanie vývrtu v poliach o viac ako 0,05 mm. Dĺžka guľových hlavní je väčšinou 600 mm. Celopažbené guľovnice a špeciálne guľovnice na lov v sťaže-ných podmienkach (pohon, dohľadávka) sa vyrábajú s dĺžkou hlavne 470 – 520 mm, ide o modely známe pod označením Trail, Forest, Baue a iné.

Hlavné čas guľových hlavní sú:Nábojová komora – zadná, zosilnená časť hlavne s charakterisckým tvarom a roz-

mermi, zodpovedajúcimi typu a kalibru guľového náboja, vkladaného alebo zasúvaného do nej.Rozlišujeme 3 základné typy nábojových komôr:• nábojové komory pre nábojnice s okrajom (v guľových hlavniach sklopných),• nábojové komory pre nábojnice s drážkou (v guľových hlavniach pevných),• nábojové komory pre nábojnice s dosadacím krúžkom (v guľových hlavniach vysoko-

výkonných kalibrov).Niektorí výrobcovia ponúkajú špeciálnu konštrukciu vyťahovača v sklopných hlav-

niach, umožňujúcu použie guľových nábojov s drážkou aj do guľových zbraní so sklop-nými hlavňami.

Obr. č. 23 Nábojové komory: A – valcová nábojnica s okrajom, B – kužeľovitá nábojnica s okrajom, C – nábojnica s krčkom, D – nábojnica s dosadacím krúžkom (h – oporná vzdialenosť medzi čelom záveru a hlavnou opornou plochou)38

ústiu. Na výrobu guových hlavní sa v súasnosti používa ušachtilá legovaná oce s vysokou pevnosou, a to technológiou kovania za studena na špeciálnych kovacích lisoch. Niektorí výrobcovia v USA (Ruger, Winchester) používajú na výrobu hlavní nehrdzavejúce antikorové oceové zliatiny. Životnos kovových nechrómovaných hlavní je približne 8 000 až 10 000 výstrelov, antikorových hlavní 13 000 až 15 000 výstrelov. Za hranicu opotrebovania sa považuje opotrebovanie vývrtu v poliach o viac ako 0,05 mm. Džka guových hlavní je väšinou 600 mm. Celopažbené guovnice a špeciálne guovnice na lov v saženýchpodmienkach (pohon, dohadávka) sa vyrábajú s džkou hlavne 470 - 520 mm, ide o modely známe pod oznaením Trail, Forest, Battue a iné. Hlavné asti guových hlavní sú: Nábojová komora - zadná, zosilnená as hlavne s charakteristickým tvarom a rozmermi, zodpovedajúcimi typu a kalibru guového náboja, vkladaného alebo zasúvaného do nej. Rozlišujeme 3 základné typy nábojových komôr:

nábojové komory pre nábojnice s okrajom (v guových hlavniach sklopných), nábojové komory pre nábojnice s drážkou (v guových hlavniach pevných), nábojové komory pre nábojnice s dosadacím krúžkom (v guových hlavniach

vysokovýkonných kalibrov). Niektorí výrobcovia ponúkajú špeciálnu konštrukciu vyahovaa v sklopných hlavniach, umožujúcu použitie guových nábojov s drážkou aj do guových zbraní so sklopnými hlavami.

Obr. .23 Nábojové komory: A - valcová nábojnica s okrajom, B - kužeovitá nábojnica s okrajom, C - nábojnica s krkom, D - nábojnica s dosadacím krúžkom (h- oporná vzdialenos medzi elom záveru a hlavnou opornou plochou)


41

Základný konštrukčný rozdiel spočíva v tom, že nábojové komory pre nábojnice s okrajom alebo dosadacím krúžkom sú na dne frézované pre úplný (nábojnice s okrajom) alebo len čiastočný (nábojnice s dosadacím krúžkom) záklz náboja do nábojovej komory. Nábojové komory pre nábojnice s drážkou nie sú na dne frézované, nábojnica vyčnieva z nábojovej komory. Z týchto konštrukčných rozdielov potom vyplýva rozdielna vzdiale-nosť – h – vzdialenosť medzi hlavnými opornými prvkami nábojnice a čelom (lôžkom) záveru.

Prechodový kužeľ spája nábojovú komoru väčšieho priemeru s drážkovaným vývr-tom, ktorý má menší priemer. Slúži na plynulý prienik strely do hlavne pri opmálnomvývine tlaku plynov horiaceho strelného prachu. Zabezpečuje rovnomerné zarezávanie každej strely do drážok vývrtu, čím pozivne ovplyvňuje presnosť streľby.

Vývrt je vnútorný priestor hlavne kruhovitého prierezu tvorený poliami a drážkami s konštantným závitnicovým stúpaním od nábojovej komory po úse hlavne. Vývrt dávastrele rotačný pohyb okolo jej pozdĺžnej osi dôležitý pre presnosť a stabilizáciu letu strely.

Obr. č. 24 Vývrt guľovej hlavne

Počet, tvar, rozmery a stúpanie drážok môžu byť rôzne. Najrozšírenejšie sú zbrane so štyrmi alebo šiesmi drážkami pravouhlého tvaru s hĺbkou od 0,15 do 0,25 mm (pri-bližne 1/50 priemeru v poliach) so stúpaním rovnajúcim sa 30 až 50 násobku príslušného kalibra. V praxi to znamená, že pre dostatočnú presnosť a stabilitu strely je okrem dĺžky hlavne dôležitá aj opmálna dĺžka drážok (pre olovené strely na hornej hranici uvedené-ho intervalu a pre plášťové strely na jeho dolnej hranici) a súčasne aj opmálne stúpanie,t. j. vzdialenosť, na ktorej sa strela v hlavni otočí okolo vlastnej osi jeden-krát. V dĺžkových mierach je táto vzdialenosť spravidla 200 až 420 mm.

Menej rozšírený je polygónový vývrt, pri ktorom má priečny rez vývrtom hlavne tvar mnohouholníka so zaoblenými vrcholmi. Takýto vývrt má vyššiu životnosť, lebo strele kladie menší odpor, zároveň zvyšuje začiatočnú rýchlosť strely až o 10 % , ale jej prípadné výhody vo zvýšenej presnos neboli pri dlhých guľových zbraniach preukázané.

Úse hlavne je miesto, v ktorom strela opúšťa hlaveň. Ukončenie úsa hlavne môžebyť klasické – obdĺžnikové, kónické, zaoblené, alebo modifikované – s úsťovou brzdou alebo nástavcom (pozri doplnkové čas guľovníc).

Obr. č. 25 Úse vývrtu guľovej hlavne

39

Základný konštrukný rozdiel spoíva v tom, že nábojové komory pre nábojnice s okrajom alebo dosadacím krúžkom sú na dne frézované pre úplný (nábojnice s okrajom) alebo len iastoný (nábojnice s dosadacím krúžkom) záklz náboja do nábojovej komory. Nábojové komory pre nábojnice s drážkou nie sú na dne frézované, nábojnica vynieva z nábojovej komory. Z týchto konštrukných rozdielov potom vyplýva rozdielna vzdialenos - h - vzdialenos medzi hlavnými opornými prvkami nábojnice a elom (lôžkom) záveru. Prechodový kuže spája nábojovú komoru väšieho priemeru s drážkovaným vývrtom, ktorý má menší priemer. Slúži na plynulý prienik strely do hlavne pri optimálnom vývine tlaku plynov horiaceho strelného prachu. Zabezpeuje rovnomerné zarezávanie každej strely do drážok vývrtu, ím pozitívne ovplyvuje presnos streby. Vývrt je vnútorný priestor hlavne kruhovitého prierezu tvorený poliami a drážkami s konštantným závitnicovým stúpaním od nábojovej komory po ústie hlavne. Vývrt dáva strele rotaný pohyb okolo jej pozdžnej osi dôležitý pre presnos a stabilizáciu letu strely.

Obr. .24 Vývrt guovej hlavne

Poet, tvar, rozmery a stúpanie drážok môžu by rôzne. Najrozšírenejšie sú zbrane so štyrmi alebo šiestimi drážkami pravouhlého tvaru s hbkou od 0,15 do 0,25 mm (približne 1/50 priemeru v poliach) so stúpaním rovnajúcim sa 30- až 50-násobku príslušného kalibra. V praxi to znamená, že pre dostatonú presnos a stabilitu strely je okrem džky hlavne dôležitá aj optimálna džka drážok (pre olovené strely na hornej hranici uvedeného intervalu a pre plášové strely na jeho dolnej hranici) a súasne aj optimálne stúpanie, t. j. vzdialenos, na ktorej sa strela v hlavni otoí okolo vlastnej osi jeden-krát. V džkových mierach je táto vzdialenos spravidla 200 až 420 mm. Menej rozšírený je polygónový vývrt, pri ktorom má prieny rez vývrtom hlavne tvar mnohouholníka so zaoblenými vrcholmi. Takýto vývrt má vyššiu životnos, lebo strele kladie menší odpor, zárove zvyšuje zaiatonú rýchlos strely až o 10 % , ale jej prípadné výhody vo zvýšenej presnosti neboli pri dlhých guových zbraniach preukázané. Ústie hlavne je miesto, v ktorom strela opúša hlave. Ukonenie ústia hlavne môže byklasické - obdžnikové, kónické, zaoblené, alebo modifikované - s úsovou brzdou alebo nástavcom (pozri doplnkové asti guovníc).

Obr. .25 Ústie vývrtu guovej hlavne

40

Presnos guovej hlavne (zbrane) je podmienená dokonalou kolmosou roviny ústia k osi hlavne, optimálnou džkou hlavne z aspektu hodnoty a úrovne kmitov vnútornej balistiky a neporušeným stavom ústia hlavne (bez deformácií).

ZÁVER S BICÍM MECHANIZMOM je odnímatené kompaktné zariadenie, uzatvárajúce nábojovú komoru a zabezpeujúce spoahlivú iniciáciu zápalky prostredníctvom úderníka so zápalníkom. Je ovládaný kukou alebo pákou záveru, zasúva, vyahuje alebo vyhadzuje náboj, príp. nábojnicu do a z nábojovej komory. Bicí mechanizmus sa naahujeotoením záveru po jeho zasunutí, blokáciou závorníka pri priamobežnom pohybe záveru vpred alebo rune palcom vpred alebo vzad. Záver guovnice - jeho typ, konštrukcia a úrove továrenského spracovania sú asto charakteristické pre konkrétnych výrobcov. Cieom každého výrobcu je maximálna bezpenos, prevádzková spoahlivos a užívateský komfort.

Na guovniciach rozlišujeme tieto typy záverov:

Závery ovládané rune:- odsuvný valcový otoný záver. Sem patrí najznámejší a najpoužívanejší záver bratov -

konštruktérov Mauserovcov z nemeckého OBERNDORFU, ktorý bol vyvinutý v roku 1863. Tento typ záveru používa absolútna väšina výrobcov poovníckychguovníc v originálnom prevedení alebo v rôznych obmenách.

Obr. .26 Mauserov záver

- odsuvný valcový priamobežný. Na rozdiel od predchádzajúceho, kde ozuby záveru uzatvárajú nábojovú komoru otoením celého záveru kukou, tento typ záveru sa uzatvára prostredníctvom závorníka zapadajúceho pri priamoiarom pohybe do závitnice vo valcovej dutine záveru. Konštruktérom tohto typu záveru bol Ferdinand Mannlicher (1848 - 1904). V súasnosti používa tento systém na rôznej úrovni technickej modifikácie firma BLASER pri svojom modeli R 93 ako priamobežný

a b cUkončenie úsa hlavne: a) obdĺžnikové, b) kónické, c) zaoblené

Priečny prierez guľovou hlavňou: A – pole, B – drážka, C – priemer vývrtu v poliach (kaliber), D – priemer vývrtu v drážkach


42

Presnosť guľovej hlavne (zbrane) je podmienená dokonalou kolmosťou roviny úsak osi hlavne, opmálnou dĺžkou hlavne z aspektu hodnoty a úrovne kmitov vnútornej ba-lisky a neporušeným stavom úsa hlavne (bez deformácií).

ZÁVER S BICÍM MECHANIZMOM je odnímateľné kompaktné zariadenie, uzatvárajúce nábojovú komoru a zabezpečujúce spoľahlivú iniciáciu zápalky prostredníctvom úderníka so zápalníkom. Je ovládaný kľukou alebo pákou záveru, zasúva, vyťahuje alebo vyhadzuje náboj, príp. nábojnicu do a z nábojovej komory. Bicí mechanizmus sa naťahuje otočením záveru po jeho zasunu, blokáciou závorníka pri priamobežnom pohybe záveru vpredalebo ručne palcom vpred alebo vzad.

Záver guľovnice – jeho typ, konštrukcia a úroveň továrenského spracovania sú často charakteriscké pre konkrétnych výrobcov. Cieľom každého výrobcu je maximálna bez-pečnosť, prevádzková spoľahlivosť a užívateľský komfort.

Na guľovniciach rozlišujeme eto typy záverov:

Závery ovládané ručne:– odsuvný valcový otočný záver. Sem patrí najznámejší a najpoužívanejší záver bratov

– konštruktérov Mauserovcov z nemeckého OBERNDORFU, ktorý bol vyvinutý v ro-ku 1863. Tento typ záveru používa absolútna väčšina výrobcov poľovníckych guľovníc v originálnom prevedení alebo v rôznych obmenách.

Obr. č. 26 Mauserov záver

– odsuvný valcový priamobežný. Na rozdiel od predchádzajúceho, kde ozuby záveru uzatvárajú nábojovú komoru otočením celého záveru kľukou, tento typ záveru sa uza-tvára prostredníctvom závorníka zapadajúceho pri priamočiarom pohybe do závitnice vo valcovej dune záveru. Konštruktérom tohto typu záveru bol Ferdinand Mannli-cher (1848 – 1904). V súčasnos používa tento systém na rôznej úrovni technickejmodifikácie firma BLASER pri svojom modeli R 93 ako priamobežný záver bez puzdrazáveru (záver uzamyká priamo nábojovú komoru, teda dno hlavne) a firma MAUSERpri svojom modeli R 96 ako priamobežný záver s puzdrom záveru.

– odsuvný priamobežný. Typický je pre guľovnice s pohyblivým predpažbím typu PUMP ACTION. Zriedkavý typ amerického výrobcu REMINGTON. Pracuje na princípe popísa-nom v kapitole 1.1.1., časť – závery brokovej zbrane.

Rozobratý záver guľovnice: 1 kľuka záveru s vyťahovačom,2 úderník so zápalkami, 3 záver v priereze


43

– blokový záver. V Európe je pomerne málo rozšírený, má typické ovládanie lučíkovou pákou, ktorá pri vysunu vpred otvára nábojovú komoru, vyhadzuje nábojnicu (náboj)a pri posunu vzad vsúva náboj z trubicového zásobníka pod hlavňou do nábojovejkomory a uzatvára ju. Je typický pre amerických výrobcov MARLIN a WINCHESTER.

Závery ovládané samonabíjaním:– odsuvný priamobežný. Záver sa pohybuje v puzdre záveru priamobežne a uzatvára ná-

bojovú komoru bočným pohybom mechanizmu závorníka. Samonabíjacie guľovnice sa pred prvým výstrelom nabíjajú ťahom za páku priamobežného záveru, po posled-nom výstrele je záver spravidla blokovaný v zadnej polohe. Tento typ záveru je typický pre amerického výrobcu REMINGTON, belgického výrobcu FN-BROWNING, príp. ne-meckého výrobcu HECKLER-KOCH.

PUZDRO ZÁVERU je základná časť zbrane, do ktorej je ukotvená hlaveň a slúži pre-dovšetkým na vedenie záveru. V rôznych modifikáciách sú v ňom uložené funkčné me-chanizmy – spúšťací, poistkový. S lučíkom alebo spúšťovou doskou guľovnice je spojené minimálne dvomi skrutkami cez frézované otvory v pažbe, medzi ktorými sa spravidla nachádza podávací mechanizmus streliva – nábojová schránka alebo zásobník. Tento konštrukčný celok prenáša spätný náraz výstrelu, a preto jeho presné a pevné osadenie v pažbe je podmienkou jej dlhodobej odolnos a funkčnos. Ukotvenie hlavne je spravi-dla pevné cez metrický alebo iný typ závitu, ale môže byť aj alternavne, prostredníctvomprecíznej konštrukcie svoriek a vymedzovacích prvkov umožňujúcich rýchlu a presnú vý-menu hlavne (napr. guľovnice značky SAUER).

PODÁVACÍ MECHANIZMUS STRELIVA – pevná nábojová schránka alebo zásobník musí tvarom a rozmermi zodpovedať náboju príslušného kalibra. Slúži na pohotovostné uloženie a podávanie nábojov určených na opakovanú streľbu.

Zásobníky sú spravidla vyberateľné schránky, jedno alebo dvojradové, príp. cievko-vé. Výnimku tvorí trubicový zásobník, ktorý je pevný a je umiestnený pod hlavňou (samo-nabíjacie brokovnice a guľovnice, guľovnice s blokovým záverom) a náboje posúva hori-zontálne, nie verkálne. Pevná nábojová schránka má spravidla rýchle a šetrné vybíjanienepoužitého streliva. Medzi dnom zásobníka alebo nábojovej schránky a podávačom je listové pero alebo pružina, plášť je kovový alebo plastový a tvarovaný v súlade s tvarom príslušného streliva.

Obr. č. 27 Základné typy zásobníkov: 1 – jednoradový, 2 – dvojradový, 3 – cievkový

42

SPÚŠACÍ A POISTNÝ MECHANIZMUS slúžia na uvonenie alebo zaistenie natiahnutého bicieho mechanizmu. Kvalita týchto konštrukných celkov výrazne vplýva na bezpenos, presnos a spoahlivos zbrane. Ukazovateom bezpenosti je typ poistky, príp. poet a druh poistných prvkov, ale aj tzv. nárazová istota zbrane. Táto charakterizuje bezpenos natiahnutej, ale nezaistenej zbrane v prípadoch náhodného pádu zbrane, t.j. udáva odolnos spúšacieho mechanizmu proti nekontrolovanému výstrelu. Skúša sa voným pádom zbrane v skúšobniach z výšky 1 m na bežnú podlahu pokrytú PVC. Presnos streby zo zbrane môže výrazne ovplyvni chod a odpor spúšte. Kvalitný spúšací mechanizmus zabezpeuje plynulý chod s primeraným odporom, bez vonej pozdžnej (mtvy chod) a stranovej vôle.

Odpor spúšte je sila, ktorou je treba pôsobi na spúš, aby sa uvonil bicí mechanizmus a poda technických noriem sú jeho povolené hodnoty pre spúšte guovníc od 17,7 do 24,5 N. Zbrane s nastaviteným odporom spúšte nesmú ma nižšiu nastavitenúhodnotu ako 10 N (s výnimkou športových zbraní).

Spúš s odporom do 15 N sa nazýva jemná spúš, nad 15 N hrubá spúš. Tvrdá spúšje charakteristická tým, že nemá chod ani stúpajúci odpor, pri silnom stlaení sa naraz uvoní.Je typická pre kombináciu dvojramennej páky spúšte priamo so spúšovým ozubom, teda bez prítomnosti spúšovej páky (jednoduchá spúš).

Spúšací mechanizmus guovníc môže by kvôli zvýšeniu citlivosti vybavený napináikom, ktorého konštrukné riešenie zabezpeuje citlivejšie ovládanie bicieho mechanizmu ako pri použití klasickej spúšte.

Citlivos napináika je nastavitená. Rozoznávame dva druhy napináikov:a) nemecký - dvojspúšový, napína sa potiahnutím zadnej spúšte dozadu, b) francúzsky - jednospúšový, napína sa potlaením spúšte dopredu.

Z bezpenostných dôvodov sa pre vysokú citlivos a nízku nárazovú istotu zbrane dovouje napináik napína len bezprostredne pred výstrelom (§ 62, ods. 7 zákona .274/2009 Z. z. o poovníctve).

Poistný mechanizmus guovníc zabezpeuje zbra proti nekontrolovanému výstrelu a otvoreniu (pootvoreniu) záveru. Na rozdiel od brokovníc je poistka guovníc runá -manuálna, len v ojedinelých prípadoch samoinná.

Poda umiestnenia ovládania poistného mechanizmu poznáme poistky:


44

SPÚŠŤACÍ A POISTNÝ MECHANIZMUS slúžia na uvoľnenie alebo zaistenie naahnu-tého bicieho mechanizmu. Kvalita týchto konštrukčných celkov výrazne vplýva na bez-pečnosť, presnosť a spoľahlivosť zbrane. Ukazovateľom bezpečnos je typ poistky, príp.počet a druh poistných prvkov, ale aj tzv. nárazová istota zbrane. Táto charakterizuje bezpečnosť naahnutej, ale nezaistenej zbrane v prípadoch náhodného pádu zbrane, t.j.udáva odolnosť spúšťacieho mechanizmu pro nekontrolovanému výstrelu. Skúša sa voľ-ným pádom zbrane v skúšobniach z výšky 1 m na bežnú podlahu pokrytú PVC. Presnosť streľby zo zbrane môže výrazne ovplyvniť chod a odpor spúšte. Kvalitný spúšťací mecha-nizmus zabezpečuje plynulý chod s primeraným odporom, bez voľnej pozdĺžnej (mŕtvy chod) a stranovej vôle.

Odpor spúšte je sila, ktorou je treba pôsobiť na spúšť, aby sa uvoľnil bicí mechaniz-mus a podľa technických noriem sú jeho povolené hodnoty pre spúšte guľovníc od 17,7 do 24,5 N. Zbrane s nastaviteľným odporom spúšte nesmú mať nižšiu nastaviteľnú hod-notu ako 10 N (s výnimkou športových zbraní).

Spúšť s odporom do 15 N sa nazýva jemná spúšť, nad 15 N hrubá spúšť. Tvrdá spúšť je charakteriscká tým, že nemá chod ani stúpajúci odpor, pri silnom stlačení sa narazuvoľní. Je typická pre kombináciu dvojramennej páky spúšte priamo so spúšťovým ozu-bom, teda bez prítomnos spúšťovej páky (jednoduchá spúšť).

Spúšťací mechanizmus guľovníc môže byť kvôli zvýšeniu citlivos vybavený napiná-čikom, ktorého konštrukčné riešenie zabezpečuje citlivejšie ovládanie bicieho mechaniz-mu ako pri použi klasickej spúšte.Citlivosť napináčika je nastaviteľná. Rozoznávame dva druhy napináčikov:b) nemecký – dvojspúšťový, napína sa poahnum zadnej spúšte dozadu,c) francúzsky – jednospúšťový, napína sa potlačením spúšte dopredu.

Z bezpečnostných dôvodov sa pre vysokú citlivosť a nízku nárazovú istotu zbrane dovoľuje napináčik napínať len bezprostredne pred výstrelom (§ 62, ods. 7 zákona č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve).

Poistný mechanizmus guľovníc zabezpečuje zbraň pro nekontrolovanému výstrelua otvoreniu (pootvoreniu) záveru. Na rozdiel od brokovníc je poistka guľovníc ručná – ma-nuálna, len v ojedinelých prípadoch samočinná.

Podľa umiestnenia ovládania poistného mechanizmu poznáme poistky:1. ZÁVEROVÉ (nesené na závere):

– krídlová poistka – umiestnená v zadnej čas záverov typu MAUSER, M-98 ovláda-ná otáčaním okolo osi záveru v rozsahu 180°,

– šneková poistka – umiestnená na boku záverov typu MAUSER, napr. pri guľovni-ciach ZG 47,

– páková poistka – umiestnená v zadnej čas záverov malokalibroviek (ZKM), niekto-rých nemeckých (HEYM) a ruských (LOS-7) zbraní.

2. PUZDROVÉ (pevné, v puzdre záveru): – bočná poistka – umiestnená na boku puzdra záveru ovládaná posúvačom, napr.

pri guľovniciach ZKK, CZ, SAKO, MANNLICHER, A.ZOLI,– temenná poistka – umiestnená v puzdre záveru na temennej čas pištoľovej ru-

kovä zbrane, ovládaná posúvačom, (napr. zbrane značky SAUER 90, BROWNING)tlačidlom, (SAUER 200) alebo kolieskom (STEYER SBS 96).


45

3. LUČÍKOVÉ: – čapová poistka – umiestnená v lučíku guľovnice ovládaná horizontálne posuvným

čapom (samonabíjacie guľovnice zn. REMINGTON, BROWNING) alebo v lučíku gu-ľovej zbrane so sklopnou hlavňou, ovládaná pozdĺžne posuvným čapom (guľové kozlice zn. ZH).

PAŽBA GUĽOVNICE je drevená alebo plastová časť zbrane, v ktorej sú uložené (za-pažbené) hlavné kovové čas zbrane. Slúži na mierenú streľbu a pohodlné ovládaniezbrane. Rozdelenie pažieb podľa pôvodu a tvaru a charakteriska surovín na ich výrobusú zhodné s údajmi uvedenými v kapitole 1.1.1. v čas – Pažba brokovej zbrane.

Na rozdiel od pažby brokovej zbrane je pažba guľovnice spravidla jednotná, t. j. je vyrobená aj s predpažbím z jedného kusa. Podľa jej rozmerov rozoznávame zbrane:a) polopažbové – pažba siaha do 1/3 až 1/2 dĺžky hlavne,b) celopažbové – pažba siaha až k úsu hlavne.

Samonabíjacie guľovnice, guľovnice s blokovým záverom, aj dlhé guľové zbrane so sklopnými hlavňami majú pažby delené. Delenú pažbu môžu mať aj niektoré typy luxus-ných opakovacích guľovníc (napr. SAUER 202, BLASER R-93). Tieto guľovnice poskytujú zároveň možnosť použia výmenných hlavní.

Obr. č. 28 Príklady rôznych typov jednotných a delených pažieb

Správne zapažbenie a správne rozmery pažby významne ovplyvňujú presnosť streľby a potvrdzujú správnosť tvrdenia, že „hlaveň strieľa, ale pažba triafa“.

44

Správne zapažbenie a správne rozmery pažby významne ovplyvujú presnos strebya potvrdzujú správnos tvrdenia, že „hlave striea, ale pažba triafa". Správne zapažbenie predstavuje takú montáž pažby, ktorá zabezpeuje voné uloženie hlavne, to znamená, že aj pri polopažbových aj celopažbových guovniciach musí by medzi pažbou a hlavou priestor na elimináciu kmitov a zahrievania hlavne pri výstrele. Jednoduchá kontrola správneho zapažbenia spoíva v zasunutí pásika novinového papiera medzi pažbu a hlave. Pri správnom zapažbení musí by vone posúvatený až po skrutku, ktorou je uchytená hlave. Pri precíznom zhotovovaní pažby pre športovca alebo ostreovaa sa vychádza z 8 rozmerov udskej postavy. Správne rozmery pažby poovníckej guovnice sú kombináciou voby 3 základných mier - džky pažby, jej lomenia a boného vyhnutia. Závislos najdôležitejších mier pažby od rozhodujúcich rozmerov udskej postavy sú znázornené na obr. 29 a uvedené v tabuke.

Obr. .29 Optimalizácia rozmerov pažby


46

Správne zapažbenie predstavuje takú montáž pažby, ktorá zabezpečuje voľné ulo-ženie hlavne, to znamená, že aj pri polopažbových aj celopažbových guľovniciach musí byť medzi pažbou a hlavňou priestor na elimináciu kmitov a zahrievania hlavne pri vý-strele. Jednoduchá kontrola správneho zapažbenia spočíva v zasunu pásika novinovéhopapiera medzi pažbu a hlaveň. Pri správnom zapažbení musí byť voľne posúvateľný až po skrutku, ktorou je uchytená hlaveň.

Pri precíznom zhotovovaní pažby pre športovca alebo ostreľovača sa vychádza z 8 rozmerov ľudskej postavy. Správne rozmery pažby poľovníckej guľovnice sú kombiná-ciou voľby 3 základných mier – dĺžky pažby, jej lomenia a bočného vyhnua.

Závislosť najdôležitejších mier pažby od rozhodujúcich rozmerov ľudskej postavy sú znázornené na obr. 29 a uvedené v tabuľke.

Obr. č. 29 Opmalizácia rozmerov pažby

Charakteriska vedľajších a doplnkových čas guľovníc

MIERIDLÁ sú mechanickým alebo opckým príslušenstvom zbrane, pomocou ktoré-ho sa zbraň zamieruje, čiže usmerňuje tak, aby zamierovacie oko strelca, mieridlá a zá-merný bod boli v jednej priamke.Mechanické mieridlá môžu byť: • otvorené, klasická muška a cieľnik (môžu sa regulovať horizontálne i verkálne),• uzavreté, s kruhovou muškou a priezorom, tzv. dioptrickým cieľnikom. Muška je pev-

ná, dioptrický cieľnik umožňuje horizontálnu i verkálnu korekciu a je umiestnenýbližšie k oku, ako cieľnik klasický, predlžuje zamierovaciu vzdialenosť a zvýrazňuje ob-rysy mieridiel. Na poľovníckych streleckých pretekoch je jeho použie zakázané. Tvarmušky zodpovedá výrezu cieľnika. Mechanické mieridlá sú vyrobené z kovu, plastu, fosforeskujúcich synteckých alebo sklenených vlákien.

45

Charakteristika vedajších a doplnkových astí guovníc

MIERIDLÁ sú mechanickým alebo optickým príslušenstvom zbrane, pomocou ktorého sa zbra zamieruje, iže usmeruje tak, aby zamierovacie oko strelca, mieridlá a zámerný bod boli v jednej priamke. Mechanické mieridlá môžu by:

otvorené, klasická muška a cienik (môžu sa regulova horizontálne i vertikálne), uzavreté, s kruhovou muškou a priezorom, tzv. dioptrickým cienikom. Muška je

pevná, dioptrický cienik umožuje horizontálnu i vertikálnu korekciu a je umiestnený bližšie k oku, ako cienik klasický, predlžuje zamierovaciu vzdialenos a zvýrazuje obrysy mieridiel. Na poovníckych streleckých pretekoch je jeho použitie zakázané. Tvar mušky zodpovedá výrezu cienika. Mechanické mieridlá sú vyrobené z kovu, plastu, fosforeskujúcich syntetických alebo sklenených vlákien. Mušky sa nazývajú poda ich tvaru - lichobežníková, strechovitá, hranolovitá. Perliková muška je muška kruhovitého tvaru s farebne odlišnou asou stredu kruhu mušky kvôli zväšeniu kontrastu medzi muškou a pozadím. Moderné mušky sú ciachované, oznaené na základni íslom vyjadrujúcim výšku mušky pre potreby urýchlenia správnej voby pri nastreovaní zbrane. Cienik slúži na stranovú i výškovú korekciu a poda rozsahu zabezpeovaných korekcií poznáme:

pevný cienik - neumožuje žiadnu alebo len stranovú korekciu natkaním v pevnej drážke,

sklápací cienik - jedno alebo viacplátkový, každý plátok výškovo koriguje strebu na inú vzdialenos,

45

Charakteristika vedajších a doplnkových astí guovníc

MIERIDLÁ sú mechanickým alebo optickým príslušenstvom zbrane, pomocou ktorého sa zbra zamieruje, iže usmeruje tak, aby zamierovacie oko strelca, mieridlá a zámerný bod boli v jednej priamke. Mechanické mieridlá môžu by:

otvorené, klasická muška a cienik (môžu sa regulova horizontálne i vertikálne), uzavreté, s kruhovou muškou a priezorom, tzv. dioptrickým cienikom. Muška je

pevná, dioptrický cienik umožuje horizontálnu i vertikálnu korekciu a je umiestnený bližšie k oku, ako cienik klasický, predlžuje zamierovaciu vzdialenos a zvýrazuje obrysy mieridiel. Na poovníckych streleckých pretekoch je jeho použitie zakázané. Tvar mušky zodpovedá výrezu cienika. Mechanické mieridlá sú vyrobené z kovu, plastu, fosforeskujúcich syntetických alebo sklenených vlákien. Mušky sa nazývajú poda ich tvaru - lichobežníková, strechovitá, hranolovitá. Perliková muška je muška kruhovitého tvaru s farebne odlišnou asou stredu kruhu mušky kvôli zväšeniu kontrastu medzi muškou a pozadím. Moderné mušky sú ciachované, oznaené na základni íslom vyjadrujúcim výšku mušky pre potreby urýchlenia správnej voby pri nastreovaní zbrane. Cienik slúži na stranovú i výškovú korekciu a poda rozsahu zabezpeovaných korekcií poznáme:

pevný cienik - neumožuje žiadnu alebo len stranovú korekciu natkaním v pevnej drážke,

sklápací cienik - jedno alebo viacplátkový, každý plátok výškovo koriguje strebu na inú vzdialenos,


47

Mušky sa nazývajú podľa ich tvaru – lichobežníková, strechovitá, hranolovitá. Perlič-ková muška je muška kruhovitého tvaru s farebne odlišnou časťou stredu kruhu mušky kvôli zväčšeniu kontrastu medzi muškou a pozadím.

Moderné mušky sú ciachované, označené na základni číslom vyjadrujúcim výšku mušky pre potreby urýchlenia správnej voľby pri nastreľovaní zbrane. Cieľnik slúži na stra-novú i výškovú korekciu a podľa rozsahu zabezpečovaných korekcií poznáme:• pevný cieľnik – neumožňuje žiadnu alebo len stranovú korekciu natĺkaním v pevnej

drážke,• sklápací cieľnik – jedno alebo viacplátkový, každý plátok výškovo koriguje streľbu na

inú vzdialenosť,• nastaviteľný (posuvný) cieľnik – s plynulou korekciou výšky cez ozubený posuv s are-

táciou a stranovou korekciou prostredníctvom skrutky a závitnice.

Obr. č. 30 Mechanické mieridlá

Opcké mieridlá sú v podstate doplnkové zariadenia guľovníc nedodávané ako sú-časť zbrane, ale pre ich úžitkové vlastnos, druhovú a typovú pestrosť a dostupnosť sastali prirodzeným a vyhľadávaným doplnkom každej dlhej guľovej zbrane.

Najrozšírenejšími opckými mieridlami sú puškové zamierovacie ďalekohľady so sta-ckým alebo variabilným zväčšením, s klasickou alebo osvetlenou zámernou osnovou.

Samostatnú skupinu tvoria koincidenčné mieridlá (SINGLE POINT, AIM POINT) a ko-limátory, ktoré sa pre ich použiteľnosť na rýchlu streľbu guľovnicami, brokovnicami aj kombinovanými zbraňami stali pomerne vyhľadávaným alternavnym doplnkom.

Ďalšou skupinou opckých mieridiel sú infraskopické mieridlá, využívajúce odrazinfračervených lúčov vysielaných z umelého zdroja svetla. Používanie infrazameriavačov a noktovízorov je u nás zakázané (§ 65 ods. 2, písm. c – zakázané spôsoby lovu), preto sa tejto skupine mieridiel podrobnejšie nevenuje ani v tomto učebnom texte.

Podrobnejšie sa opckým mieridlám venuje kapitola 2 – Opcké pomôcky v poľov-níctve.

ÚSŤOVÉ BRZDY A KOMPENZÁTORY SPÄTNÉHO NÁRAZU sú popísané v čas Baliskaguľového výstrelu v nasledujúcej kapitole.

46

nastavitený (posuvný) cienik - s plynulou korekciou výšky cez ozubený posuv s aretáciou a stranovou korekciou prostredníctvom skrutky a závitnice.

Obr. .30 Mechanické mieridlá

Optické mieridlá sú v podstate doplnkové zariadenia guovníc nedodávané ako súas zbrane, ale pre ich úžitkové vlastnosti, druhovú a typovú pestros a dostupnos sa stali prirodzeným a vyhadávaným doplnkom každej dlhej guovej zbrane. Najrozšírenejšími optickými mieridlami sú puškové zamierovacie alekohady so statickým alebo variabilným zväšením, s klasickou alebo osvetlenou zámernou osnovou. Samostatnú skupinu tvoria koincidenné mieridlá (SINGLE POINT, AIM POINT) a kolimátory, ktoré sa pre ich použitenos na rýchlu strebu guovnicami, brokovnicami aj kombinovanými zbraami stali pomerne vyhadávaným alternatívnym doplnkom. alšou skupinou optických mieridiel sú infraskopické mieridlá, využívajúce odraz infraervených lúov vysielaných z umelého zdroja svetla. Používanie infrazameriavaova noktovízorov je u nás zakázané (§ 65 ods. 2, písm. c – zakázané spôsoby lovu), preto sa tejto skupine mieridiel podrobnejšie nevenuje ani v tomto uebnom texte. Podrobnejšie sa optickým mieridlám venuje kapitola 2 - Optické pomôcky v poovníctve.

ÚSOVÉ BRZDY A KOMPENZÁTORY SPÄTNÉHO NÁRAZU sú popísané v asti Balistika guového výstrelu v nasledujúcej kapitole.

3.2.2 Kaliber a zisovanie vlastností guovníc

Kúové slová: kaliber guovej zbrane, európska sústava, angloamerická sústava, rozptyl guovnice, praktický rozptyl, stredný zásah, balistika guového výstrelu, úsovébrzdy, kompenzátor, optimálna nástrelná vzdialenos, výkonnos guovníc. Kaliber guovej zbrane je íslo, ktoré uruje svetlos (hodnotu priemeru) vývrtu hlavne. V Európe je to hodnota priemeru vývrtu hlavne v poliach udávaná v milimetroch, ale v USA, príp. vo Vekej Británii to môže by aj hodnota priemeru vývrtu hlavne v drážkach, udávaná v anglických palcoch. Oznaovanie kalibru guovníc je rôznorodejšie ako oznaenie kalibru brokovníc, v zásade sa však rozlišujú tieto sústavy oznaovania:

Európska sústava

Tvary profilov mechanických mieridiel:A profily mušiek; B profily cieľnikov;C dioptrické mieridlo

A

B

C


48

3.2.2 Kaliber a zisťovanie vlastnos guľovníc

Kľúčové slová: kaliber guľovej zbrane, európska sústava, angloamerická sústava, roz-ptyl guľovnice, prakcký rozptyl, stredný zásah, baliska guľového výstrelu, úsťové brzdy,kompenzátor, opmálna nástrelná vzdialenosť, výkonnosť guľovníc.

Kaliber guľovej zbrane je číslo, ktoré určuje svetlosť (hodnotu priemeru) vývrtu hlav-ne. V Európe je to hodnota priemeru vývrtu hlavne v poliach udávaná v milimetroch, ale v USA, príp. vo Veľkej Británii to môže byť aj hodnota priemeru vývrtu hlavne v drážkach, udávaná v anglických palcoch.

Označovanie kalibru guľovníc je rôznorodejšie ako označenie kalibru brokovníc, v zá-sade sa však rozlišujú eto sústavy označovania:

Európska sústava Kaliber guľovníc sa u nás i vo väčšine európskych štátov udáva priemerom vývrtu

hlavne v poliach v mm násobeným dĺžkou nábojnice (je totožná s dĺžkou nábojovej ko-mory). Za týmto súčinom, napr. 8x57 (8 mm – priemer vývrtu hlavne v poliach x 57 mm – dĺžka nábojnice náboja), môže byť označenie v podobe dodatkových znakov, ktorých význam je špecifický, bližšie charakterizujúci príslušný kaliber, resp. náboj.Označenie kalibru 8x57 JS potom znamená:a) priemer strely (vývrtu hlavne v poliach) je 8 mm,b) dĺžka nábojnice (nábojovej komory) je 57 mm,c) označenie J príp. I (infantéria) charakterizuje vojenský pôvod náboja,d) označenie S charakterizuje zosilnenie kalibru, predstavuje skratku nemeckého výrazu

„stark“ – silný, t.j. priemer strely nie je presne 8 mm (7,92 mm), ale zosilnený – 8,22 mm.Označenie 8x57 JRS znamená, že náboj má nábojnicu s okrajom (R – predstavuje

skratku nemeckého výrazu „rand“ – okraj) a je určený do zbrane so sklopnou hlavňou.

Angloamerická sústava je charakteriscká udávaním kalibru v stonách alebo síci-nách anglického palca (1 palec = 25,4 mm), často so slovným alebo číselným popisom in-formujúcim o výrobcovi zbrane alebo náboja, doplneným o slovnú charakterisku vlast-nos náboja, zameranú na markeng a komerčnú publicitu.

Kaliber 5,6 mm sa takto môže v angloamerickej sústave označovať napr.:.22 Rem., VIPER – t. j. kaliber 22x0,254 = 5,588 @ 5,6 mm (malokalibrové strelivo,

výrobca zn. Remington s komerčným označením zvýšenej rýchlos „ VIPER“ – zmija),.30 – 06, SPRG. – t. j. kaliber 30x0,254 = 7,62 mm (guľovnicové strelivo pôvodom

z amerického SPRINGFIELDU, 06 – posledné dvojčíslo roku zaradenia do výroby, rok 1906),

300 W MAG. – t. j. kaliber 30x0,254 = 7,62 mm (guľovnicové strelivo amerického výrobcu WINCHESTER s vysokým výkonom MAGNUM),

.25 – 35 WINCHESTER – t. j. kaliber 25x0,254 = 6,35 mm (guľovnicové strelivo pre zbrane s blokovým záverom s hmotnosťou čierneho prachu v náplni 35 grainov (grs) (1 grs = 0,0648 gramu),

.250 – 3000 SAVAGE – t. j. kaliber 250x0,0254 = 6,35 mm (guľovnicové strelivo s kalib-rom udaným v sícinách anglického palca pre zbrane zn. SAVAGE s rýchlosťou strely udá-vanou v stopách za sekundu (/sec), 3000 /sec. (1/sec.= 0,3048 metrov/sekunda).


49

V angloamerickej sústave sa stretávame aj s rôznym doplnkovým označením vo for-me skraek, napr.:W.C.F – WINCHESTER CENTER FIRE – stredový zápal,S.L. – SELF LOADING – samonabíjací,H.P. – HIGH POWER – zvýšený výkon,W.S.M. – WINCHESTER SHORT MAGNUM – skrátený vysoko výkonný.

Porovnanie označenia rôznych kalibrov guľového streliva: angloamerické európske .22 HORNET 5,6 x 36 R 222 REMINGTON 5,6 x 43 223 REMINGTON 5,6 x 45 .22 SAVAGE 5,6 x 52 243 WINCHESTER 6,2 x 52 6 mm REMINGTON 6,2 x 57 .25 - 06 REMINGTON 6,5 x 63 270 WINCHESTER 6,9 x 64 .280 REMINGTON 7,2 x 65 .30 CARBINE 7,62 x 33 .30-30 WINCHESTER 7,62 x 51 R 308 WINCHESTER 7,62 x 51 .303 BRITISH 7,62 x 56 R 30 - 06 SPRINGFIELD 7,62 x 63 .30 R BLASER 7,62 x 68 R .375 HOLLAND&HOLLAND MAG. 9,55 x 72 .416 REMINGTON MAG. 10,6 x 72 .416 RIGBY 10,6 x 74 .458 WINCHESTER MAGNUM 11,7 x 64 .500 NITRO EXPRESS 12,7 x 76 R .577 TYRANNOSAUR 14,6 x 76 .600 NITRO EXPRESS 15,8 x 76 .700 NITRO EXPRESS 17,8 x 89

V praxi sa môžeme stretnúť s označením streliva do guľovej zbrane ako štandardný, neštandardný alebo výbehový kaliber. Štandardný kaliber guľového streliva je bežne vyrábaný, dostupný a v poľovníckej praxi často využívaný náboj. Neštandardný kaliber guľového streliva (tzv. WILDCAT) je spoločné označenie pre náboje špeciálne laborova-né (napr. strelou nižšej hmotnos alebo špeciálnej konštrukcie na dosiahnue vyššejrýchlos a pod.) vyrábané v malých sériách alebo v rámci domáceho prebíjania guľové-ho streliva.

Výbehový kaliber je historicky zastaraný, výkonom a rýchlosťou značne zaostávajú-ci za charakteriskami súčasných štandardných kalibrov, málo používaný, príp. uloženýna zberateľské účely.

V poľovníckej praxi sa značne rozšírili kalibre zbraní pôvodne určené na vojenské účely. V povojnovej Európe 20. storočia to bol predovšetkým kaliber 8x57 JS, v USA kaliber .30 – 06 SPRINGFIELD a .308 WINCHESTER, vo Veľkej Británii .303 BRITISH a v Škandinávii 7,62x53 R


50

Mosin. K ich rozšíreniu došlo preto, lebo vojenské strelivo v uvedených kalibroch sa vy-značuje dokonalou vyváženosťou vzájomných proporcií náplní strelného prachu a hmot-nos striel, ktoré majú vynikajúcu rýchlosť, výkon a balisku.

Rozptyl guľovnice je najdôležitejším ukazovateľom kvality a výkonnos zbrane cha-rakterizovaný obrazom rozptylu, vyjadrujúcim odchýlky dráh striel rovnakého druhu vy-strelených z jednej zbrane rovnakým druhom streliva za rovnakých podmienok.

Rozptyl guľovej zbrane na poľovnícke účely sa hodno metódou dvoch polomerov (meraný rozptyl) – 2R100. Rozptyl podľa tejto metódy je daný priemerom (dvomi polo-mermi = 2R) kružnice, ktorá prechádza stredmi dvoch najvzdialenejších zásahov a opisu-je 100 % zásahov v terči.

Pri zisťovaní rozptylu metódou 2R100 sa strieľa väčšinou 5 alebo 10 výstrelov rov-nakým druhom streliva z jednej výrobnej série na vzdialenosť 100 m. Hodnota rozptylu zistená uvedeným spôsobom je u každej vyrobenej zbrane iná, je ovplyvnená povole-nými výrobnými toleranciami, rozdielmi medzi jednotlivými výstrelmi z aspektu vývoja vnútornej balisky, kmitov hlavne, tlaku v ús hlavne a pod.

Hodnotenie meraného rozptylu poľovníckej guľovej zbrane pri 10 výstreloch na vzdialenosť 100 m je uvedené v tab. č. 14.

Tab. č. 14 Hodnotenie meraného rozptylu

Plášťové strely

Počet zásahov2R100

priemer kruhuRozptyl

1010101010

do 4 cmdo 6 cmdo 8 cm

do 10 cmnad 10 cm

výbornýveľmi dobrý

dobrývyhovujúci

nevyhovujúci Rozptyl zbrane sa s rastúcou vzdialenosťou streľby zvyšuje v dôsledku klesajúcej

rýchlos strely a znižovania miery jej stabilizácie. Vzorec na výpočet miery zvyšovaniarozptylu je:

R x = R100 . x/100 . 1,2 až 1,3

R x – rozptyl na vzdialenosť x m v cmR100 – rozptyl na vzdialenosť 100 m v cmx – vzdialenosť streľby v m

Prakcký rozptyl v praxi znamená dosahovaný rozptyl ovplyvnený objekvnymia subjekvnymi činiteľmi, ktoré môžeme rozdeliť do nasledujúcich skupín:• rozptyl spôsobený zbraňou (rozptyl zbrane),• rozptyl spôsobený strelivom,• rozptyl spôsobený strelcom, a to: – držaním zbrane, – polohou tela, – spôsobom mierenia, – spôsobom spúšťania,• rozptyl spôsobený vonkajšími podmienkami (počasie, nadmorská výška, svetelné

podmienky a pod.).


51

Stredný zásah je bod v obraze rozptylu, ktorý je stredom, ťažiskom rozptylu, okolo ktorého sa nachádzajú jednotlivé zásahy charakterizujúce rozptyl. Vyhodnocuje sa grafic-ky alebo empiricky, príp. kombináciou týchto postupov na základe údajov z nástrelného terča.

Prakcký význam stredného zásahu spočíva vo využi jeho polohy na nastreleniezbrane.

Obr. č. 31 Poloha stredného zásahu (S) – osová so súradnicami x0 a y0 sa určí takto:

x0 = x1 + x2 + x3 + .... x n

n

y0 = y1 + y2 + y3 + .... y n

n

Grafické určenie polohy stredného zásahu je menej presné, ale pre jeho jednoduchúaplikáciu v teréne (na strelnici) sa používa častejšie. Má dve základné modifikácie:• osovú – do rozptylového obrazca sa narysujú dve navzájom kolmé osi tak, aby na

ich oboch stranách (zvisle aj vodorovne) bol rovnaký počet priestrelov. Priesečník osi udáva približnú polohu stredného zásahu.

• spojnicovú – priestrely sa spoja úsečkami, ktoré sa postupne delia na polovice, tre-ny, štvrny, päny (podľa počtu výstrelov) tak, že polovica, prvá trena, prvá štvrna,prvá päna úsečky sa spája vždy s nasledujúcim priestrelom. V prípade 6-ch výstre-lov sa poloha stredného zásahu nachádza v prvej šesne úsečky, spájajúcej pomocnýbod prvej päny predchádzajúceho (piateho) s posledným (šiestym) priestrelom.

50

Obr. .31Poloha stredného zásahu (S) - osová so súradnicami x0 a y0sa urí takto:

x1 + x2 + x3 + .... x nx0 = n

y1 + y2 + y3 + .... y ny0 = n

Grafické urenie polohy stredného zásahu je menej presné, ale pre jeho jednoduchú aplikáciu v teréne (na strelnici) sa používa astejšie. Má dve základné modifikácie:

osovú - do rozptylového obrazca sa narysujú dve navzájom kolmé osi tak, aby na ich oboch stranách (zvisle aj vodorovne) bol rovnaký poet priestrelov. Prieseník osi udáva približnú polohu stredného zásahu.

spojnicovú - priestrely sa spoja úsekami, ktoré sa postupne delia na polovice, tretiny, štvrtiny, pätiny (poda potu výstrelov) tak, že polovica, prvá tretina, prvá štvrtina, prvá pätina úseky sa spája vždy s nasledujúcim priestrelom. V prípade 6-tich výstrelov sa poloha stredného zásahu nachádza v prvej šestine úseky, spájajúcej pomocný bod prvej pätiny predchádzajúceho (piateho) s posledným (šiestym) priestrelom.


52

Obr. č. 32 Poloha stredného zásahu – spojnicová

Rozptyl guľovnice môžeme určiť aj empiricky – výpočtom, t. j. zisťujeme vypočítaný rozptyl. Predpokladom použia tejto metódy je poznanie koeficienta pre odchýlku závis-lého od počtu výstrelov (An) a koeficienta pre rozptyl (Ln) z balisckých tabuliek. Vypočíta-ný rozptyl zodpovedá priemeru kružnice pre určený počet zásahov (90 %). Postup výpočtu je takýto:1. zisme polohu stredného zásahu (Sz),2. zisme vzdialenos jednotlivých zásahov od Sz (z),3. vypočítame priemernú odchýlku od Sz (Od) a polomer r90:

Od = An √ Σ z2 r90 = Ln . On

4. vypočítame Zr90 (priemer kruhu, v ktorom je 90 % zásahov). Koeficienty An a Ln získa-me z balisckých tabuliek a zodpovedajú vždy určitému počtu výstrelov.

Baliska guľového výstreluVnútorná baliska a priebeh výstrelu v hlavni

Výstrel je súhrn dejov spôsobujúcich vymrštenie strely z hlavne, sprevádzaných zvukovým efektom rôznej intenzity. Iniciátorom výstrelu je zápalka, ktorá v náboji zapáli strelný prach. Priebeh výstrelu je charakterizovaný rastom tlaku v hlavni, jej rozkmitaním, zahrievaním a prudkým zrýchlením strely v nej.

Strelný prach okamžite zhorí, vytvorí sa veľké množstvo rozpínavého plynu s vyso-kým tlakom (u bežných poľovníckych guľovníc až 350 a viac MPa). Tlak plynov prekoná odpor strely osadenej v nábojnici a tlakový odpor hlavne, ktorý vzniká pri zarezávaní sa strely do drážok a pri nadobúdaní rotácie strely. V priebehu 2 až 3 milisekúnd opúšťa stre-la hlaveň úsťovou rýchlosťou, ktorá je v rámci vnútornej balisky najvyššia.

51

Obr. .32 Poloha stredného zásahu - spojnicová

Rozptyl guovnice môžeme uri aj empiricky - výpotom, t.j. zisujeme vypoítaný rozptyl. Predpokladom použitia tejto metódy je poznanie koeficienta pre odchýlku závislého od potu výstrelov (A n) a koeficienta pre rozptyl (L n) z balistických tabuliek. Vypoítaný rozptyl zodpovedá priemeru kružnice pre urený poet zásahov (90 %). Postup výpotu je takýto:

1. zistíme polohu stredného zásahu (S z),2. zistíme vzdialenosti jednotlivých zásahov od S z (z), 3. vypoítame priemernú odchýlku od S z (Od) a polomer r90: Od = A n z2 r90 = L n . On4. vypoítame Zr90 (priemer kruhu, v ktorom je 90 % zásahov). Koeficienty A n a L n

získame z balistických tabuliek a zodpovedajú vždy uritému potu výstrelov.

Balistika guového výstrelu Vnútorná balistika a priebeh výstrelu v hlavni Výstrel je súhrn dejov spôsobujúcich vymrštenie strely z hlavne, sprevádzaných zvukovým efektom rôznej intenzity. Iniciátorom výstrelu je zápalka, ktorá v náboji zapáli strelný prach. Priebeh výstrelu je charakterizovaný rastom tlaku v hlavni, jej rozkmitaním, zahrievaním a prudkým zrýchlením strely v nej. Strelný prach okamžite zhorí, vytvorí sa veké množstvo rozpínavého plynu s vysokým tlakom (u bežných poovníckych guovníc až 350 a viac MPa). Tlak plynov prekoná odpor strely osadenej v nábojnici a tlakový odpor hlavne, ktorý vzniká pri zarezávaní sa strely do drážok a pri nadobúdaní rotácie strely. V priebehu 2 až 3 milisekúnd opúša strela hlave úsovou rýchlosou, ktorá je v rámci vnútornej balistiky najvyššia.

Grafické určovanie stred. bodu – 6 zásahov v terči


53

Obr. č. 33 Priebeh výstrelu v hlavni l – oblasť priebehu, lm – miesto max. tlaku, lk – úsek horenia prachu, lc – úsek rozpínania

prachových plynov, ldú – oblasť dodatočného účinku prachových plynov, p – tlak pra-chových plynov, po – počiatočný tlak, pm – maximálny tlak, pk – tlak na konci horenia, pú – úsťový tlak, V – rýchlosť strely, Va – úsťová rýchlosť, Vm – max. rýchlosť, Vo – počia-točná rýchlosť, Vx/2 – meraná rýchlosť,

1 – priebeh rýchlos strely pri normálnom priebehu výstrelu, 2 – priebeh tlaku prachových plynov pri normálnom priebehu výstrelu, 3 – priebeh tlaku pri oneskorenom priebehu výstrelu.

Kmity hlavne spôsobené kmitavým priebehom tlaku v procese horenia strelného prachu sú ďalším významným dejom vnútornej balisky, ktorý ovplyvňuje presnosť streľ-by.

Proces rozkmitania hlavne je rýchlejší ako pohyb strely a strela opúšťa úse už roz-kmitanej hlavne. Kmity môžu preto spôsobiť odskočenie zbrane od tvrdej podložky, na ktorej je zbraň nevhodne opretá. Dôsledkom je nepresný zásah, príp. pri opakovanom nesprávnom opieraní veľký rozptyl. Nežiaduce rozkmitanie hlavne sa konštrukčne obme-dzuje hmotnosťou hlavne (hrubostenné hlavne športových zbraní) alebo správnym za-pažbením (poľovnícke a všetky ostatné dlhé guľové zbrane). Priebeh a frekvencia kmitov hlavne sa opmalizuje rozmermi hlavne tak, aby bolo úse hlavne totožné s bodmi zvratuna amplitúde kmitov. Zároveň sa dĺžkou hlavne minimalizuje nežiaduci sekundárny vplyv úsťového tlaku na strelu. Opmálne riešenie je, keď hlaveň je ukončená v bode minimál-neho úsťového tlaku. Opmalizáciu dĺžky hlavne podmieňuje množstvo faktorov (kvalitakonštrukčného materiálu, kaliber, počet drážok atď.) a dĺžka hlavne vplýva nielen na pres-nosť zbrane, ale aj na úsťovú rýchlosť. Hlavne dlhšie ako štandardné (viac ako 600 mm) majú napr. pri počiatočnej rýchlos strely 900 m/s tendenciu zvyšovať úsťovú rýchlosť o 6 až 9 m/s na každý cenmeter predĺženia. Naopak, kratšie hlavne spôsobujú znižovanieštandardnej rýchlos.

52

Obr. .33 Priebeh výstrelu v hlavni

l - oblas priebehu, l m -miesto max. tlaku, l k - úsek horenia prachu, l c - úsek rozpínania prachových plynov, l dú - oblas dodatoného úinku prachových plynov, p - tlak prachových plynov, po - poiatoný tlak, p m - maximálny tlak, p k - tlak na konci horenia, p ú - úsový tlak, V - rýchlos strely, V a - úsová rýchlos, V m - max. rýchlos, Vo - poiatoná rýchlos, Vx/2- meraná rýchlos,1 - priebeh rýchlosti strely pri normálnom priebehu výstrelu, 2 - priebeh tlaku prachových plynov pri normálnom priebehu výstrelu, 3 - priebeh tlaku pri oneskorenom priebehu výstrelu.

Kmity hlavne spôsobené kmitavým priebehom tlaku v procese horenia strelného prachu sú alším významným dejom vnútornej balistiky, ktorý ovplyvuje presnos streby.Proces rozkmitania hlavne je rýchlejší ako pohyb strely a strela opúša ústie už rozkmitanej hlavne. Kmity môžu preto spôsobi odskoenie zbrane od tvrdej podložky, na ktorej je zbranevhodne opretá. Dôsledkom je nepresný zásah, príp. pri opakovanom nesprávnom opieraní veký rozptyl. Nežiaduce rozkmitanie hlavne sa konštrukne obmedzuje hmotnosou hlavne (hrubostenné hlavne športových zbraní) alebo správnym zapažbením (poovnícke a všetky ostatné dlhé guové zbrane). Priebeh a frekvencia kmitov hlavne sa optimalizuje rozmermi hlavne tak, aby bolo ústie hlavne totožné s bodmi zvratu na amplitúde kmitov. Zárove sa džkou hlavne minimalizuje nežiaduci sekundárny vplyv úsového tlaku na strelu. Optimálne riešenie je, ke hlave je ukonená v bode minimálneho úsového tlaku. Optimalizáciu džky hlavne podmieuje množstvo faktorov (kvalita konštrukného materiálu, kaliber, poetdrážok at.) a džka hlavne vplýva nielen na presnos zbrane, ale aj na úsovú rýchlos.Hlavne dlhšie ako štandardné (viac ako 600 mm) majú napr. pri poiatonej rýchlosti strely 900 m/s tendenciu zvyšova úsovú rýchlos o 6 až 9 m/s na každý centimeter predženia. Naopak, kratšie hlavne spôsobujú znižovanie štandardnej rýchlosti.


54

Obr. č. 34 Znázornenie kmitavého priebehu tlaku v hlavni: P – tlak, LH – dĺžka hlavne, L0 – op-málna dĺžka hlavne z hľadiska úsťového tlaku, Pu min – bod minimálneho úsťového tlaku, Pú – úsťový tlak hlavne

Obr. č. 35 Znázornenie kmitov hlavne v priebehu výstrelu: L0 – opmálna dĺžka hlavne z hľadiska kmitania jej úsa

Prechodová baliska charakterizuje proces vplyvu uvoľnených prachových plynov na strelu bezprostredne po opustení hlavne. Vplyv úsťového tlaku sa prejavuje vo for-me dodatočného dynamického impulzu, ktorý zvyšuje rýchlosť strely po opustení hlavne o 5 až 15% a nepriaznivo ovplyvňuje stabilitu strely a jej presnosť.

Úsťový tlak je zdrojom spätného nárazu a silného zvukového efektu, ktorý dosahuje často 120 decibelov a viac, s vysokým podielom frekvencie 2 000Hz.

Nežiaduce účinky úsťového tlaku sa eliminujú úsťovými brzdami rôznej konštrukcie.

ÚSŤOVÉ BRZDY rozlišujeme podľa:a) smeru pôsobenia a účinku plynov: – úsťové brzdy akčné (plyny pôsobia v smere výstrelu),

– úsťové brzdy reakčné (plyny pôsobia pro smeru výstrelu),b) spôsobu montáže:

– úsťové brzdy pevné (Mag-na-Port), – úsťové brzdy výmenné (B.O.S.S.).

53

Obr. .34 Znázornenie kmitavého priebehu tlaku v hlavni: P – tlak, LH – džka hlavne, L0– optimálna džka hlavne z hadiska úsového tlaku, P u min – bod minimálneho úsovéhotlaku, P ú – úsový tlak hlavne

Obr. .35 Znázornenie kmitov hlavne v priebehu výstrelu: L0 – optimálna džka hlavne z hadiska kmitania jej ústia

Prechodová balistika charakterizuje proces vplyvu uvonených prachových plynov na strelu bezprostredne po opustení hlavne. Vplyv úsového tlaku sa prejavuje vo forme dodatoného dynamického impulzu, ktorý zvyšuje rýchlos strely po opustení hlavne o 5 až 15% a nepriaznivo ovplyvuje stabilitu strely a jej presnos.Úsový tlak je zdrojom spätného nárazu a silného zvukového efektu, ktorý dosahuje asto 120 decibelov a viac, s vysokým podielom frekvencie 2 000Hz. Nežiaduce úinky úsového tlaku sa eliminujú úsovými brzdami rôznej konštrukcie.

53

Obr. .34 Znázornenie kmitavého priebehu tlaku v hlavni: P – tlak, LH – džka hlavne, L0– optimálna džka hlavne z hadiska úsového tlaku, P u min – bod minimálneho úsovéhotlaku, P ú – úsový tlak hlavne

Obr. .35 Znázornenie kmitov hlavne v priebehu výstrelu: L0 – optimálna džka hlavne z hadiska kmitania jej ústia

Prechodová balistika charakterizuje proces vplyvu uvonených prachových plynov na strelu bezprostredne po opustení hlavne. Vplyv úsového tlaku sa prejavuje vo forme dodatoného dynamického impulzu, ktorý zvyšuje rýchlos strely po opustení hlavne o 5 až 15% a nepriaznivo ovplyvuje stabilitu strely a jej presnos.Úsový tlak je zdrojom spätného nárazu a silného zvukového efektu, ktorý dosahuje asto 120 decibelov a viac, s vysokým podielom frekvencie 2 000Hz. Nežiaduce úinky úsového tlaku sa eliminujú úsovými brzdami rôznej konštrukcie.


55

Použim úsťovej brzdy je možné dosiahnuť zníženie sily spätného nárazu až o 20 %a zníženie rozptylu až na jednu trenu hodnoty dosahovanej bez jej aplikácie.

Obr. č. 36 Úsťové brzdy

Medzi kompenzátory nepriaznivých vplyvov úsťového tlaku patria aj zariadenia s ko-merčným názvom KICK – STOP. Je to alternavne aplikovateľný valček z nerezovej ocele,umiestnený v dune pažby, naplnený granulátom ťažkého kovu – wolfrámu. Zvyšuje váhuzbrane cca o 600 gramov a znižuje silu spätného nárazu o 20 – 25 %.

Obr. č. 37 Kompenzátor Spätný náraz, ako spätný pohyb zbrane spôsobený úsťovým tlakom (silou pracho-

vých plynov), je charakterizovaný rýchlosťou (nemal by prekročiť rýchlosť 5 m.s–1) alebo silou (nemal by prekročiť silu 20 Joulov).

Tab. č. 15 Spätný náraz niektorých kalibrov poľovných zbraníKaliber zbraní Váha strely (g) Sila spätného nárazu (J)

brokovnica kal. 12/70 36 20,230 – 06 SPRINGFIELD 11,7 17,1300 WINCHESTER MAG. 11,7 18,3375 HOLLAND HOLLAND 19,4 33,5416 RIGBY 26,6 49,9500 NITRO EXPRESS 36,9 62,6577 TYRANNOSAUR 48,6 126,7700 NITRO EXPRESS 64,8 142,4

Vonkajšia baliska a opmálna nástrelná vzdialenosťVonkajšia baliska sa zaoberá pohybom strely v priestore po opustení hlavne za ob-

lasťou dodatočného účinku prachových plynov až po jej dopad na cieľ alebo na zem.Dráha, ktorú strela prekoná po opustení hlavne až po bod jej doletu, sa nazýva balis-

cká krivka. Smer a tvar balisckej krivky závisí od zemskej gravitácie, od odporu vzduchu,od začiatočnej rýchlos a hmotnos strely a ež od uhla, pod ktorým zbraň pri výstreledržíme (najdlhšiu dráhu strely dosiahneme pri streľbe pod uhlom 30o – 45o, pri guľovni-ciach to môže byť až 5 km).

54

ÚSOVÉ BRZDY rozlišujeme poda:a) smeru pôsobenia a úinku plynov:

- úsové brzdy akné (plyny pôsobia v smere výstrelu), - úsové brzdy reakné (plyny pôsobia proti smeru výstrelu),

b) spôsobu montáže: - úsové brzdy pevné (Mag-na-Port),

- úsové brzdy výmenné (B.O.S.S.).

Použitím úsovej brzdy je možné dosiahnu zníženie sily spätného nárazu až o 20% a zníženie rozptylu až na jednu tretinu hodnoty dosahovanej bez jej aplikácie.

Obr. .36 Úsové brzdy

Medzi kompenzátory nepriaznivých vplyvov úsového tlaku patria aj zariadenia s komerným názvom KICK - STOP. Je to alternatívne aplikovatený valek z nerezovej ocele, umiestnený v dutine pažby, naplnený granulátom ažkého kovu - wolfrámu. Zvyšuje váhu zbrane cca o 600 gramov a znižuje silu spätného nárazu o 20 - 25%.

Obr. .37 Kompenzátor

Spätný náraz, ako spätný pohyb zbrane spôsobený úsovým tlakom (silou prachových plynov), je charakterizovaný rýchlosou (nemal by prekroi rýchlos 5 m.s-1) alebo silou (nemal by prekroi silu 20 Joulov).

54

ÚSOVÉ BRZDY rozlišujeme poda:a) smeru pôsobenia a úinku plynov:

- úsové brzdy akné (plyny pôsobia v smere výstrelu), - úsové brzdy reakné (plyny pôsobia proti smeru výstrelu),

b) spôsobu montáže: - úsové brzdy pevné (Mag-na-Port),

- úsové brzdy výmenné (B.O.S.S.).

Použitím úsovej brzdy je možné dosiahnu zníženie sily spätného nárazu až o 20% a zníženie rozptylu až na jednu tretinu hodnoty dosahovanej bez jej aplikácie.

Obr. .36 Úsové brzdy

Medzi kompenzátory nepriaznivých vplyvov úsového tlaku patria aj zariadenia s komerným názvom KICK - STOP. Je to alternatívne aplikovatený valek z nerezovej ocele, umiestnený v dutine pažby, naplnený granulátom ažkého kovu - wolfrámu. Zvyšuje váhu zbrane cca o 600 gramov a znižuje silu spätného nárazu o 20 - 25%.

Obr. .37 Kompenzátor

Spätný náraz, ako spätný pohyb zbrane spôsobený úsovým tlakom (silou prachových plynov), je charakterizovaný rýchlosou (nemal by prekroi rýchlos 5 m.s-1) alebo silou (nemal by prekroi silu 20 Joulov).


56

56

Z praktického hadiska je dôležité prevýšenie a pokles dráhy strely ako charakteristika polohy dopadu strely na balistickej krivke v rôznych vzdialenostiach od ústia hlavne. Dráha strely, pri ktorej na vzdialenosti 100 m prevýšenie nepresahuje 40 mm, je plochá dráha strely,ak prevýšenie je nad 40 mm, je dráha strely strmá.Hodnoty prevýšenia dráhy strely a vzdialenos, v ktorej je prevýšenie maximálne, sú východiskom pre vobu nástrelnej vzdialenosti (vzdialenosti, v ktorej sa pretína balistická krivka sa zámernicou) a optimálnej nástrelnej vzdialenosti.

Optimálna nástrelná vzdialenos (ONV) vychádza z princípu o najväšiehovyužitia džky relatívne plochej, vemi málo zakrivenej balistickej krivky tak, aby sa nastrelením zbrane na tradinú poovnícku vzdialenos (100 m) nestrácali výhody moderných zbraní, streliva a optiky. Výhodnejšie je nastreli zbra na takú vzdialenos, pri ktorej bod dopadu strely na vzdialenos od 0 do 200 m je do 4 cm nad alebo pod zámerným bodom. Zásah do 4 cm od zámerného bodu sa v poovníckej strebe vo všeobecnosti považuje za dostatone úinný. Využitie optimálnej vzdialenosti nastrelenia umožuje podstatne predži vzdialenosstreby bez korekcie mierenia, lebo pri strebe na vzdialenos kratšiu ako optimálnu dôjde k

Dráha strely je základnou kategóriou vonkajšej balisky a dôležitým ukazovateľom letustrely v priestore.Dráhu strely charakterizujú nasledujúce prvky a parametre:Zámernica – spojnica oka, mieridiel a zamierovaného bodu.Námernica – predĺžená os hlavne pri zamierení pred výstrelom.Výstrelnica – predĺžená os hlavne v okamihu výstrelu.Zameriavací bod – bod, na ktorý sa zbraň zamieri pred výstrelom.Vzdialenosť streľby – vzdialenosť od úsa hlavne po cieľ.Dostrel – vzdialenosť od úsa hlavne po bod doletu.Bod doletu – priesečník dráhy strely s úrovňou úsa hlavne.Prevýšenie dráhy strely – výška dráhy v určitom mieste jej oblúka meraná kolmo na zá-mernicu.Vrchol dráhy strely – najvyšší bod dráhy nad úrovňou úsa hlavne.Úroveň úsa – vodorovná rovina prechádzajúca cez stred úsa hlavne.Zameriavací uhol – uhol, ktorý zviera zámernica s námernicou.Polohový uhol – uhol, ktorý zviera zámernica s úrovňou úsa.Elevačný uhol (námer, elevácia) – kladný uhol, ktorý zviera námernica s úrovňou úsahlavne.Uhol zdvihu – uhol, ktorý zviera námernica s výstrelnou rovinou.Uhol výstrelu – uhol, ktorý zviera výstrelná rovina s úrovňou úsa hlavne.Bod nárazu – priesečník dráhy strely s terénom.Derivácia – horizontálna odchýlka strely od výstrelnej roviny. Jej hodnota je pre poľovníc-ku streľbu zanedbateľná (6 – 15 mm).

Obr. č. 38 Dráha strely a vonkajšia baliska

A – dráha strely:I – vo vzduchoprázdne a bez pôsobenia zemskej aže,II – vo vzduchoprázdne, III – vo vzduchu; B – prvé dráhy strely, C – začiatok dráhy, úroveň úsa – vodorovnárovina položená stredom úsa hlavne, C – zameriavací bod v cieli, na ktorý mierime,OC – zameriavacia dráha,1 – zameriavací uhol,2 – polohový uhol cieľa,3 – elevačný uhol (námer),4 – uhol zdvihu,5 – uhol výstrelu,6 – výška dráhy,7 – uhol nárazu,8 – uhol doletu,9 – dotyčnica dráhy v bode nárazu,10 – dotyčnica dráhy v bode doletu,V – vrchol dráhy,VN – zostupný oblúk,OV – vzostupný oblúk


57

Z prakckého hľadiska je dôležité prevýšenie a pokles dráhy strely ako charakteris-ka polohy dopadu strely na balisckej krivke v rôznych vzdialenosach od úsa hlavne.Dráha strely, pri ktorej na vzdialenos 100 m prevýšenie nepresahuje 40 mm, je plochá dráha strely, ak prevýšenie je nad 40 mm, je dráha strely strmá.

Hodnoty prevýšenia dráhy strely a vzdialenosť, v ktorej je prevýšenie maximálne, sú východiskom pre voľbu nástrelnej vzdialenos (vzdialenos, v ktorej sa prena balisckákrivka sa zámernicou) a opmálnej nástrelnej vzdialenos.

Opmálna nástrelná vzdialenosť (ONV) vychádza z princípu čo najväčšieho využiadĺžky relavne plochej, veľmi málo zakrivenej balisckej krivky tak, aby sa nastrelenímzbrane na tradičnú poľovnícku vzdialenosť (100 m) nestrácali výhody moderných zbraní, streliva a opky. Výhodnejšie je nastreliť zbraň na takú vzdialenosť, pri ktorej bod dopadustrely na vzdialenosť od 0 do 200 m je do 4 cm nad alebo pod zámerným bodom. Zásah do 4 cm od zámerného bodu sa v poľovníckej streľbe vo všeobecnos považuje za dosta-točne účinný.

Využie opmálnej vzdialenos nastrelenia umožňuje podstatne predĺžiť vzdialenosťstreľby bez korekcie mierenia, lebo pri streľbe na vzdialenosť kratšiu ako opmálnu dôjdek prípustnému posunu zásahu nahor (o max. 4 cm), pri streľbe na opmálnu vzdialenosťje bod zásahu v zámernom bode a pri streľbe na vzdialenosť väčšiu ako ONV prípustný posun zásahu nadol (o max. 4 cm) ďalej predlžuje účinný dostrel.

Opmálnu nástrelnú vzdialenosť uvádzajú výrobcovia streliva v balisckých tabuľ-kách, ktoré obsahujú podrobné údaje o prevýšení a poklese dráhy strely pri nastreľovaní zbrane na zvolenú vzdialenosť. Na základe týchto údajov je možné nastreliť zbraň na re-dukovanú vzdialenosť s tabuľkovým prevýšením, zabezpečujúcim presný zásah v opmál-nej nástrelnej vzdialenos.

Nastreľovanie guľových zbraní

Nastreľovanie guľovnice predstavuje upravovanie jej mieridiel (mechanických alebo opckých) tak, aby strela zasiahla cieľ v mieste zameriavaného bodu.

Postup nastreľovania sa líši podľa toho, aký druh (mechanické alebo opcké) alebotyp (pevné, posuvné pri mechanických a puškové ďalekohľady alebo kolimátory pri op-ckých) mieridiel upravujeme, na akú vzdialenosť nastreľujeme (redukovanú, opmálnunástrelnú vzdialenosť) a aký druh guľovej zbrane nastreľujeme (opakovaciu, samonabíja-ciu, zbraň so sklopnými hlavňami).

Prvé nastrelenie mechanických mieridiel guľovej zbrane prebieha u výrobcu, ktorý jej nastrelenie a zároveň rozptyl deklaruje priložením nástrelného listu k dokladom o na-dobudnu zbrane.

Druhé nastrelenie guľovej zbrane prebieha u nadobúdateľa alebo predajcu a najčas-tejšie je zamerané na úpravu namontovaných opckých mieridiel, príp. na kontrolu správ-nos prvého nastrelenia mechanických mieridiel výrobcom. Každé ďalšie nastreľovaniesúvisí s prevenvnou skúškou správnos predchádzajúceho nastrelenia, príp. s mimo-riadnou prevádzkovou (pád zbrane) alebo technickou (uvoľnenie montáže, poškodenie, alebo porucha mieridiel alebo puškového ďalekohľadu) udalosťou.


58

Nastreľovanie má 3 fázy, v ktorých je potrebné dodržať nasledujúce zásady:

I. PRÍPRAVNÁ FÁZA, zahrňuje technickú, teoreckú a polohovú prípravu.Teorecká príprava – za predpokladu, že nastreľujúci ovláda teorecký postup na-

streľovania, spočíva len v štúdiu balisckých tabuliek. Na základe údajov o zvolenomstrelive, polohe dopadu strely na rôzne vzdialenos a podľa druhu a technickej úrovnemieridiel sa rozhodne, na akú vzdialenosť sa bude zbraň nastreľovať. Moderné balisckétabuľky obsahujú podrobné údaje umožňujúce nastreliť zbraň na opmálnu nástrelnúvzdialenosť aj na strelniciach so strelišťom dlhým 50m.

Tab. č. 16 Baliscká tabuľka

Z balisckej tabuľky, tab. č. 16, je zrejmé, že napr. pri nastreľovaní guľovnice 8x57 JSstrelivom SELLIER-BELLOT so strelou SBT hmotnos 14,26 g na opmálnu nástrelnú vzdia-lenosť 157 m je postačujúce, ak zbraň na klasickom streliš dlhom 100 m nastrelíme tak,že stredný zásah bude 3,8 cm nad zameriavaným bodom.

Technická príprava zbrane spočíva v kontrole funkčnos spúšťacieho, bicieho a po-istkového mechanizmu, v nastavení odporu spúšte alebo úprave citlivos napináčika. Ab-solútnou nevyhnutnosťou je kontrola vývrtu hlavne, jej dokonalé vyčistenie a odmastenie suchým vyterákom. Potom je potrebné skontrolovať pevnosť spojov montáže opckýchmieridiel, príp. stabilitu mechanických mieridiel. V prípade bezporuchového stavu mon-táže alebo mechanických mieridiel sa vykoná primárna korektúra mieridiel tak, aby sa odstránili veľké odchýlky. Táto sa môže vykonať bez technických pomôcok umiestnením zbrane do nastreľovacieho stojana a nastavením mieridiel tak, aby pri pohľade cez vývrt hlavne, mechanické a opcké mieridlá smerovali os hlavne a zámernice do jedného bodu vzdialeného spravidla nie viac ako 50 m. Presnejšie, často až veľmi presne, sa táto pri-márna korektúra môže vykonať použim mechanických a opckých komparátorov. Tietopracujú na princípe premietnua ďalšej zámernej osnovy do zorného poľa ďalekohľadu.Porovnaním zámerného bodu ďalekohľadu so zámerným bodom komparátora je možné zisť prípadnú odchýlku s veľkou presnosťou. Komparátory sa upevňujú kalibrovanýmnástavcom do hlavne alebo na hlaveň, príp. na mušku a cieľnik. Ďalšou možnosťou je použie laserových žiaričov vložených do nábojovej komory s následným zosúladenímzámernej osnovy (mieridiel) s červeným bodom laserového lúča na nástrelnom terči.

Technická príprava strelišťa zahrňuje umiestnenie nástrelného terča na zvolenú ná-strelnú vzdialenosť. Nástrelný terč je špeciálny terč so štvorcovou sieťou alebo sústredný-mi kružnicami, s ciachovaním od jeho stredu do strán na pohodlné zisťovanie vzdialenoszásahu od stredu terča. Nástrelný terč sa umiestňuje na terčový hárok (čistý list rozmerov min.A2) kvôli kontrole príp. zablúdených zásahov.

Kaliber zbraneHmotnosť

strelyStrela

Rýchlosť strely (m/s) vo vzdialenos

Energia strely (J) vo vzdialenos

ONVPrevýšenie strely pre ONV (cm)

vo vzdialenos

grs g typ číslo V O V 100 V 200 V 300 E 0 E 100 E 200 E 300 (m) 50 m 100 m 200 m 300 m6,5 x 55 SE 140 9,1 SBT 1730 723 672 624 580 2378 2053 1773 1531 151 1,9 3,7 – 9,3 –47,57 x 57 175 11,35 SBT 1940 735 685 639 596 3066 2665 2316 2013 154 1,8 3,8 – 8,4 –44,67 x 57 R 175 11,35 SBT 1940 735 685 639 596 3066 2665 2316 2013 154 1,8 3,8 – 8,4 –44,67 x 64 175 11,35 SBT 1940 769 713 661 613 3356 2885 2480 2132 160 1,6 3,8 – 6,7 –39,87 x 65 R 175 11,35 SBT 1940 790 743 698 656 3542 3129 2765 2442 166 1,5 3,8 – 5,2 –34,4308 Win. 180 11,7 SBT 2160 754 699 648 601 3327 2860 2459 2114 157 1,7 3,8 – 7,5 –42,230 – 06 Sprg. 180 11,7 SBT 2160 786 723 664 610 3618 3056 2581 2180 162 1,6 3,8 – 6,2 –38,58 x 57 JS 220 14,26 SBT 2420 748 698 652 608 3989 3476 3029 2639 157 1,7 3,8 – 7,6 –42,1


59

Obr. č. 39 Nástrelný terč

Polohová príprava je pre úspech nastreľovania jedna z najdôležitejších. Najvhodnej-šia strelecká poloha je posediačky za stolom s možnosťou opory oboma lakťami o stôl. Zbraň je ideálne nastreľovať z nastaviteľného nastreľovacieho stojana, ktorý zaručuje nie-len mimoriadnu stabilitu, odpruženie, ale aj možnosť sledovať korekcie zámernej osnovy počas jej nastavovania. Polohovú prípravu nastreľovania nikdy nepodceňujeme a počas nastreľovania ju nemeníme.II. STRELECKÁ FÁZA zahrňuje samotný nástrel, jeho vyhodnotenie, priebežnú a konečnú

korekciu mieridiel.Nástrelnú vzdialenosť volíme podľa výkonu zbrane a mieridiel. Malokalibrovka sa

nastreľuje spravidla na vzdialenosť 50 m (bez ohľadu na druh mieridiel), guľová zbraň s mechanickými mieridlami alebo kolimátorom na 75 – 100 m, s puškovým ďalekohľadom na 100–150 m, príp. na opmálnu nástrelnú vzdialenosť.

Nástrel tvoria minimálne 3 výstrely (3 až 5), vystrelené rozvážne, s minimálnou zme-nou polohy strelca a v dostatočnom časovom odstupe. Z nástrelu sa niektorou zo zná-mych metód určí stredný zásah, ktorý je ťažiskom rozptylu a zároveň bodom, ktorý ko-rekciou mieridiel presúvame do zamierovacieho bodu. Nastavenie mieridiel sa robí podľa zásady: „Kam puška, tam muška, stred zámernej osnovy puškohľadu alebo svieaci bodkolimátora.“

Výšková a stranová korekcia mechanických mieridiel sa vykonáva najčastejšie na-staviteľným cieľnikom, muška sa mení zriedka. Tu si však treba uvedomiť, že keď strieľa

Dátum:Kaliber:Hmotnosť strely:Druh strely:Mieridlá:

Grafické určenie stredného

Legenda:SZ – stredný

Nástrelný terč


60

puška doľava, aby sme v zmysle uvedenej zásady dostali mušku doľava, musíme cieľnik upravovať doprava. To isté pla pri výškovej korekcii.

Korekcia moderných opckých mieridiel je vzhľadom na precízne konštrukčne vy-riešený systém horizontálnej a verkálnej rekfikácie pohodlný, ľahko ovládateľný a priudaní stupnice korekcie rýchlo aplikovateľný. Výrobcovia na ovládacích prvkoch udávajú, o koľko sa posunie zásah pri korekcii o 1 „click“ (jedno cvaknue podávacieho mechaniz-mu puškohľadu) v cm na 100 m, príp. v palcoch na 100 yardov (1 palec (inch) = 2,54 cm; 1 yard (yd) = 0,914 m). Pri starších typoch puškových ďalekohľadov môže byť rekfikácia(pohyb stredu zámernej osnovy) opačná, príp. je len výšková (ZEISS Jena; LOVEC) s me-chanickou bočnou korekciou, a preto je nutné smer pohybu zámernej osnovy pred nasta-vovaním overiť. Korekcia svetelného bodu kolimátorov sa realizuje po uvoľnení poistných skruek špeciálnym skrutkovačom s nástavcom na kontrolu miery rekfikácie.

Po vykonaní korekcie sa kontrolným výstrelom zisťuje posun polohy stredného zá-sahu. Korigovať výškovú aj stranovú odchýlku naraz sa odporúča len pri opckých mie-ridlách špičkových výrobcov. Ak sa postupným nastreľovaním dosiahne zhoda zameria-vaného bodu so stredným zásahom, príp. stredný zásah je v polohe podľa balisckej ta-buľky, zbraň je nastrelená. Medzi jednotlivými výstrelmi sa nikdy nezabúda na priebežnú kontrolu stability mieridiel, pevnos skrutkových spojov a doahnue poistných skruekovládania rekfikácie (pokiaľ sú).III. EVIDENČNÁ A KONZERVAČNÁ FÁZA je zameraná na spracovanie evidencie o postupe

a výsledkoch nastreľovania z aspektu použitého streliva (druh, typ, hmotnosť strely), vzdialenos, dosiahnutého rozptylu a pod. Zahrňuje aj činnos súvisiace s ošetrenímzbrane, príp. použie jednoduchých znakov polohy poslednej rekfikácie na mie-ridlách pre prípad operavnej kontroly pred lovom.

VÝKONNOSŤ GUĽOVNÍCVýkonnosť guľovníc je porovnávací parameter charakterizovaný predovšetkým roz-

ptylom, výkonom zbrane, najväčším a účinným dostrelom. Porovnávanie môže byť re-lavne (napr. zisťovanie rozptylu medzi zbraňami toho istého kalibru) alebo absolútne(bez ohľadu na kaliber zbrane, zisťovanie účinnos, ranivos a presnos a ich zmien so zmenami balisckých hodnôt použitého streliva).

Rozptyl guľovnice, jeho zisťovanie a vyhodnocovanie je uvedené v samostatnej častejto kapitoly.

Výkon zbrane sa hodno prostredníctvom účinnos kalibru ako výslednice pôsobe-nia hmotnos, rýchlos, príp. priemeru strely na dráhe letu strely. Z prakckého hľadiskasa výkon zbrane hodno prostredníctvom energie strely – úsťovej (Eo) alebo dopadovej (En). Dopadová energia rozhodujúcou mierou určuje účinnosť a ranivosť príslušného ka-libru a konkrétnej strely, a preto je určujúcim a najpodstatnejším ukazovateľom pri posu-dzovaní vhodnos použia daného kalibru na lov určitého druhu zveri.

Dopadová energia sa stanovuje v jouloch, príp. kilopondmetroch podľa nasledujú-cich vzorcov:

m – hmotnosť strely (kg),v – rýchlosť strely (m . s–1),g – gravitačný koeficient (9,81 m . s–2).

V balisckých tabuľkách sa energie rôznych kalibrov guľových zbraní udávajú podrob-ne na rôzne vzdialenos, pre rôzne typy striel, často vhodne doplnené piktogramami, vy-jadrujúcimi odporúčanie na ich použie na určitý druh zveri.

E m v J Em v

kp mj kpmg

= ( ) = ( )1

2 22

21.

..


61

Pre spôsobenie potrebnej ranivos je smerodajná dopadová energia strely. Ak jenapr. v zákone stanovené, že pre lov srnčej zveri sa požaduje minimálna dopadová ener-gia 1 000 J (pri minimálnej hmotnos strely 6 gramov a s minimálnym priemerom strely6 mm – § 65, ods. 3, písm. c zákona o poľovníctve), potom účinný dostrel príslušného kalibru a streliva je vzdialenosť, v ktorej energia strely dosahuje aspoň túto hodnotu. Túto vzdialenosť je možné jednoducho zisť z balisckých tabuliek – samostatných, vo formerôznych prospektov, príbalových vo forme karčiek pribalených do krabičiek so strelivom(NORMA) alebo dotlačených na vnútornej strane záklopky krabičky so strelivom (RWS).

Účinný dostrel sa posudzuje nielen z aspektu dopadovej energie, pretože aby táto bola odovzdaná, musí byť cieľ aj zasiahnutý. Z tohto hľadiska posudzujeme účinný dostrel súčasne aj ako vzdialenosť s určitou pravdepodobnosťou zásahu konkrétnej veľkos plo-chy cieľa, to znamená, že rozptylový obrazec by nemal byť väčší ako táto plocha.

Z uvedeného vyplýva, že účinný dostrel z aspektu rozptylu závisí od kvality zbrane a streliva, od veľkos cieľa a samozrejme aj od individuálnych schopnos strelca. V prak-ckých podmienkach je ovplyvňovaný aj konkrétnymi poveternostnými podmienkami.

Účinný dostrel je teda limitovaný nielen z aspektu výkonu zbrane, ale aj z aspektu činiteľov, ovplyvňujúcich prakcký rozptyl (pozri predchádzajúcu kapitolu).

Obr. č. 40 Znázornenie účinného dostrelu z hľadiska rozptylu: R – rastúci rozptylový obrazec v zá-vislos od vzdialenos, a – účinný dostrel, rozptyl kryje komoru zveri, b – vzdialenosť zaúčinným dostrelom.

Účinný dostrel z hľadiska prakckého rozptylu za predpokladu použia modernýchguľovníc a streliva dobrým strelcom je možné kvanfikovať takto:• srnčia zver – z voľnej ruky 80 m,• srnčia zver – s oporou 150 m,• jelenia zver – z voľnej ruky 100 m,• jelenia zver – s oporou 250 m.

Na porovnávanie účinnos guľových kalibrov sa používajú aj rôzne koeficienty, napr.TKO (TYROLOV koeficient) a koeficient IPSC využívajúci na stanovenie hodnoty koeficien-tu anglo-americké miery.

Výpočet koeficientov s cieľom vypracovať stupnice na určenie zastavovacieho účinkupríslušného kalibru sa realizuje podľa nasledujúcich vzorcov:

TKO = m* . v . d

m* – hmotnosť strely (g) m/ – hmotnosť strely v grainoch (gr) 1g = 0,064 gr.v – rýchlosť strely (m . s–1) v/ – rýchlosť strely v stopách za sekundu ( . s–1) 1 . s–1 = 3,28 m . s–1

d – priemer strely (m)

61

aj ako vzdialenos s uritou pravdepodobnosou zásahu konkrétnej vekosti plochy ciea, to znamená, že rozptylový obrazec by nemal by väší ako táto plocha. Z uvedeného vyplýva, že úinný dostrel z aspektu rozptylu závisí od kvality zbrane a streliva, od vekosti ciea a samozrejme aj od individuálnych schopností strelca. V praktických podmienkach je ovplyvovaný aj konkrétnymi poveternostnými podmienkami. Úinný dostrel je teda limitovaný nielen z aspektu výkonu zbrane, ale aj z aspektu initeov,ovplyvujúcich praktický rozptyl (pozri predchádzajúcu kapitolu).

Obr. .40 Znázornenie úinného dostrelu z hadiska rozptylu: R – rastúci rozptylový obrazec v závislosti od vzdialenosti, a - úinný dostrel, rozptyl kryje komoru zveri, b – vzdialenos za úinným dostrelom.

Úinný dostrel z hadiska praktického rozptylu za predpokladu použitia moderných guovníc a streliva dobrým strelcom je možné kvantifikova takto: srnia zver - z vonej ruky 80 m, srnia zver - s oporou 150 m, jelenia zver - z vonej ruky 100 m, jelenia zver - s oporou 250 m.

Na porovnávanie úinnosti guových kalibrov sa používajú aj rôzne koeficienty, napr. TKO (TYROLOV koeficient) a koeficient IPSC využívajúci na stanovenie hodnoty koeficientu anglo-americké miery.

Výpoet koeficientov s cieom vypracova stupnice na urenie zastavovacieho úinkupríslušného kalibru sa realizuje poda nasledjúcich vzorcov:

TKO = m . v . d m/ . v/IPSC =

100m - hmotnos strely (g) m/ - hmotnos strely v grainoch (gr) 1g = 0,064 gr. v - rýchlos strely (m . s-1) v/ - rýchlos strely v stopách za sekundu (ft . s-1) 1 ft . s-1 = 3,28 m . s-1

d - priemer strely (m)

Tab. .17 Porovnanie hodnôt ukazovateov úinnosti guových kalibrov

Kaliber Hmotnos 0 m 100 m 200 m

IPSCm v′ ′.

100


62

Tab. č. 16 Porovnanie hodnôt ukazovateľov účinnos guľových kalibrov

KaliberHmotnosť 0 m 100 m 200 m

strely v g E/J IPSC TKO E/J IPSC TKO E/J IPSC TKO

.223 Rem. 3,6 1822 185 20 1362 160 18 1034 139 15

.243 Win. 6,5 2545 293 36 1843 249 30 1335 212 26

7,62 x 39 8,0 2205 303 45 1542 254 38 1078 212 32

6,5 x 55 SE 9,0 2982 377 48 2359 335 42 1866 298 38

7 x 57 11,2 2943 415 57 2258 331 50 1737 319 44

7 x 64 11,2 3320 441 60 2628 392 54 2016 344 47

.30 – 06 11,7 3982 492 74 3209 441 66 2548 393 59

8 x 57 JS 12,7 3963 512 82 3041 449 72 2256 387 62

.300 WM 11,7 4844 542 81 3745 477 71 2895 419 63

9,3 x 74 R 18,5 4506 658 120 3476 578 105 2697 509 93

.375 H&H 19,5 6085 787 146 4846 703 131 3809 623 116

.416 Rigby 26,6 6697 966 203 5290 859 180 4125 758 159

470 NitroExpress 32,4 6950 1084 254 5008 917 215 3764 798 187

Brenn. 12 x 67,5 32,0 2958 703 241 1191 450 154 – – –

Brenn. 16 x 67,5 27,0 2496 593 186 1021 380 119 – – –

Za opmálnu hodnotu TKO indexu (pri ktorej je tzv. K.O. efekt po zásahu životnedôležitých orgánov veľmi pravdepodobný) udávajú niektorí autori hodnotu 50. Z tabuľky č. 16 je zrejmé, že eto koeficienty (indexy) sú orientačné. Na základe skúsenos z poľov-níckej praxe je tož sotva možné očakávať, že pri zásahu jeleňa na komoru, na vzdialenosť100 m strelivom kalibru 7 x 57 ostane tento „v ohni“.

Najväčší dostrel je maximálna možná vzdialenosť, na ktorú môže vystrelená strela doleeť. Táto sa mení podľa uhla výstrelu a výkonu zbrane. Guľové zbrane pri výstrelepod uhlom 30o až 45o dostrelia na vzdialenosť od 3 800 až do 5 000 metrov. Pri vodorov-nej polohe zbrane (pri streľbe v stoji a na rovine) je dostrel guľovníc (vzdialenosť medzi úsm hlavne a dopadom strely na zem) 500 až 800 m, malokalibroviek 200–250 m.

Účinný dostrel je dostrel, pri ktorom z hľadiska pravdepodobnos zásahu a dosiah-nua potrebnej ranivos so smracim účinkom dosiahneme ešte požadovaný účinok gu-ľového výstrelu.

Účinný dostrel z hľadiska vypočítaného rozptylu sa stanovuje tak, že sa zohľadňuje vypočítaný rozptyl (2 r = d) a priemer kruhu komory (D), srnčej zveri: 15 cm, muflóneja danielej: 20 cm, diviačej: 25 cm a jelenej: 30 cm.

Samotný výpočet sa uskutoční podľa vzťahu:

x – vypočítaná vzdialenosť účinného dostrelu (m),d90, resp. d99,9 – vypočítaný rozptyl (cm), charakterizujúci streľbu z voľnej ruky alebo s oporou,D – priemer kruhu – komory zveri (cm).

xD

dx x

D

dx= ′ =

900

99 90

,

.


63

3.2.3 Strelivo do guľovníc

Kľúčové slová: konštrukcia strely, nábojnica, zápalka, prachová náplň, plášťová stre-la, olovená strela, typ strely.Strelivo do guľovníc sa rozdeľuje:a) podľa konštrukcie strely: – náboje s olovenou strelou, – náboje s plášťovou strelou, – náboje s podkalibrovou strelou,b) podľa konštrukcie nábojnice a zápalky: – náboje s mosadznou alebo s nábojnicou z nerezových materiálov osadenou

zápalkou typua) BERDAN – dva zápalné kanáliky v nábojnici,b) BOXER – jeden centrálny zápalný kanálik v nábojnici, – beznábojnicové náboje – náboje typu VOERE, bezdymový strelný prach sa lisuje

do tvaru nábojnice, na dne výlisku je osadená zápalka, ktorá je iniciovaná elektric- kou iskrou,

c) podľa pôvodu: – vojenské náboje, – poľovnícke náboje, – náboje WILDCAT (vyskytujúce sa najmä v USA, s upravovanými komponentmi

a alternavnou laboráciou),d) podľa výrobcu: – náboje sériovo vyrábané autorizovanými výrobcami, – náboje vyrábané autorizovanými výrobcami na objednávku, – náboje prebíjané.

Guľový náboj svojimi rozmermi a tvarom zodpovedá rozmerom nábojovej komory guľovej hlavne, teda kalibru guľovej hlavne a dĺžke nábojovej komory. Používa sa na streľ-bu zo zbraní s drážkovaným vývrtom.

Klasická konštrukcia (laborácia) guľového náboja je charakterizovaná nasledujúcimi komponentmi: – nábojnica,

– zápalka, – prachová náplň, – strela.Nábojnica je kovová duna s dnom, rôzneho tvaru, so stredným alebo okrajovým

umiestnením zápalky. Na nábojnici rozlišujeme úse, krček, dosadací kužeľ, plášť a okraj.Z aspektu tvaru nábojnice a jej dna rozlišujeme 4 základné typy používané pre rôzne dru-hy guľových zbraní s rozličným výkonom.


64

Obr. č. 41 Rez guľovnicového náboja

Rozmery nábojnice a náboja sú normalizované a udávajú sa s presnosťou na stonumilimetra z dôvodu unifikácie výroby, bezpečnos a spoľahlivos vyrábaných a prebíja-ných nábojov.

Zápalka je rovnako, ako pri nábojoch do brokovníc, mosadzný výlisok miskovitého tvaru normalizovaných rozmerov naplnený nárazovou zmesou podobného chemického zloženia. Na rozdiel od zápaliek sú do brokovníc až o polovicu nižšie (2,70 až 3,30 mm) a pre rôzne kalibre sa používajú rôzne priemery zápaliek (4,40; 5,33; 4,50; 5,50 mm). Do guľových nábojov sa laborujú 2 základné typy zápaliek – zápalka typu BOXER (s vnútor-nou kovadlinkou a centrálnym zápalným kanálikom) a zápalka typu BERDAN (s vonkajšou kovadlinkou a dvoma zápalnými kanálikmi). U nábojníc s okrajovým zápalom (maloka-librovky) je nárazová zmes umiestnená v dutom okraji dna nábojnice. Ich nevýhodou je pomerne tenké dno nábojnice málo odolné voči vysokému tlaku, čo obmedzuje výkon týchto zbraní.

Obr. č. 42 Lôžka zápaliek: a) typ Boxer, b) typ Berdan, c) zapustený typ Berdan (Z = hĺbka zapuste-nia), 1 – zápalné kanáliky, 2 – kovadlinka.

Prachová náplň – do guľových nábojov sa ako zdroj hnacej energie používajú bezdy-mové nitroglycerínové strelné prachy upravené flegmazáciou povrchu rúrkovitého ale-bo valčekovitého tvaru zŕn. Voľbou tvaru prachových zŕn a flegmazáciou sa zabezpečujespomalený proces horenia vhodnejší pre drážkovaný vývrt hlavne, ktorý kladie strele pri jej prenikaní hlavňou väčší odpor ako hlaveň s hladkým vývrtom. Takýto prach sa nazýva progresívny prach a podľa doby horenia a rovnomernos pôsobenia na strelu sa vyrába

64

Rozmery nábojnice a náboja sú normalizované a udávajú sa s presnosou na stotinu milimetra z dôvodu unifikácie výroby, bezpenosti a spoahlivosti vyrábaných a prebíjaných nábojov. Zápalka je rovnako, ako pri nábojoch do brokovníc, mosadzný výlisok miskovitého tvaru normalizovaných rozmerov naplnený nárazovou zmesou podobného chemického zloženia. Na rozdiel od zápaliek sú do brokovníc až o polovicu nižšie (2,70 až 3,30 mm) a pre rôzne kalibre sa používajú rôzne priemery zápaliek (4,40; 5,33; 4,50; 5,50 mm). Do guovýchnábojov sa laborujú 2 základné typy zápaliek - zápalka typu BOXER (s vnútornou kovadlinkou a centrálnym zápalným kanálikom) a zápalka typu BERDAN (s vonkajšou kovadlinkou a dvoma zápalnými kanálikmi). U nábojníc s okrajovým zápalom (malokalibrovky) je nárazová zmes umiestnená v dutom okraji dna nábojnice. Ich nevýhodou je pomerne tenké dno nábojnice málo odolné voi vysokému tlaku, o obmedzuje výkon týchto zbraní.

Obr. .42 Lôžka zápaliek: a) typ Boxer, b) typ Berdan, c) zapustený typ Berdan (Z = hbkazapustenia), 1 – zápalné kanáliky, 2 – kovadlinka.

Prachová nápl - do guových nábojov sa ako zdroj hnacej energie používajú bezdymové nitroglycerínové strelné prachy upravené flegmatizáciou povrchu rúrkovitého alebo valekovitého tvaru zn. Vobou tvaru prachových zn a flegmatizáciou sa zabezpeujespomalený proces horenia vhodnejší pre drážkovaný vývrt hlavne, ktorý kladie strele pri jej prenikaní hlavou väší odpor ako hlave s hladkým vývrtom. Takýto prach sa nazýva

A – rez náboja so stredovým zápalom, B – nábojnica s okrajovým zápalom, 1 – valcovitý tvar nábojnice, 2 – kužeľový tvar nábojnice, 3 – tvar zložený z dvoch preah-nutých kužeľov, 4 – nábojnica s krčkom, 5 – okrajová nábojnica (označenie R), 6 – bezokrajová nábojnica, 7 – okrajová nábojnica s drážkou, 8 – nábojnica s dosadacím krúžkom


65

v rozpä od rýchlych po celkom pomalé kategórie. Renomovaní výrobcovia streliva a je-ho komponentov ponúkajú eto strelné prachy pod vlastnou značkou a číselným kódomkategórie, do ktorej sa z uvedených aspektov zaraďujú (napr. ROTTWEIL R 904, DUPONT IMR 4350, CCI 250a pod.).

Strely do guľových zbraní sú historickým vývojom neustále zdokonaľované, kon-štrukčne modernizované a disponibilným sormentom značne diverzifikované telesáprenosu uvoľnenej chemickej energie strelného prachu.

Strela je do nábojnice osadená s presahom a pevne zaistená zaškrtením. Pevnosť zaškrtenia je veľmi dôležitá a určuje sa tzv. vyťahovacou silou, potrebnou na uvoľnenie strely z nábojnice. Jej hodnota u bežného poľovníckeho streliva so stredovým zápalom je okolo 500 N. Konštrukcia striel používaných v poľovníctve sa prispôsobuje účelu, na ktorý sa používajú (odstrel predovšetkým racovej zveri) a cieľu, ktorý je charakterizovaný po-žiadavkou neustále zvyšovať účinný dostrel a opmálnu ranivosť.

Olovené strely sa v súčasnos používajú v poľovníctve už takmer výlučne na výcvik,príp. na súťaže (malokalibrovky). Z aspektu vývoja striel do guľových zbraní sú historicky najstaršie, neskôr ich nahradili strely plášťové.

Plášťové strely klasickej konštrukcie sa skladajú z tombakového plášťa (tombak = zliana 80 % medi a 20 % zinku) a oloveného jadra. Môžu byť:• celoplášťové – jadro je kryté plášťom po celej dĺžke,• poloplášťové – predná časť jadra je odkrytá,• triešvé (expanzívne) – kryté (expanzná duna v pláš je krytá tzv. kuklou), – voľné (expanzná duna v jadre je voľná),• špeciálne – s dvojitým jadrom, špeciálnym tvarom a konštrukciou plášťa, jednokom-

ponentové strely.

Tvar plášťovej strely môže byť:• ogiválny – valec so zúžením v prednej čas na hrote (typ MH),• biogiválny – valec so zúžením na oboch koncoch (typ GAME KING).

Biogiválny tvar je viac aerodynamický, výrazne znižuje odpor vzduchu, strela má nižší úbytok rýchlos, vyššiu dopadovú energiu, viac plochú dráhu strely a vyššiu stabilitu.

Obr. č. 43 Základné typy striel najznámejšieho českého výrobcu s používaným označením


66

Na označenie typu laborovanej strely používajú niektorí výrobcovia skratky v národ-nom alebo anglickom jazyku, alebo rôzne komerčné názvy. Synonymom českej skratky MH (mäkký hrot) je medzinárodné označenie SP (so point), skratke C (celoplášť) zodpo-vedá označenie FMJ (full metal jacket), skratke MHP (mäkký hrot s presekávacou hranou) označenie SPCE, skratke DHK (dutý hrot krytý) HPC. Skratka H.P. (hollow point) označu-je strelu s dutou špičkou, D.C. (dual core) strelu s dvojitým jadrom. Komerčné názvy na označenie typu strely používa napr. nemecká firma RWS – strely typu TIG (torpedo idealgeschoss) alebo TUG (torpedo universal geschoss), príp. firma BLASER – strely typu CDP(controlled deformaon process). Typickým zástupcom výrobcov, ktorí využívajú na ozna-čenie svojich výrobkov komerčné názvy, je švédska firma NORMA.

Obr. č. 44 Konštrukcia guľovnicových striel

Medzi špeciálne typy striel môžeme zaradiť strelu BARNES-XLS. Je charakterisc-ká jednokomponentovou konštrukciou, vyrobená je z kompozitovej zliany medi, olova66

(mäkký hrot) je medzinárodné oznaenie SP (soft point), skratke C (celopláš) zodpovedáoznaenie FMJ (full metal jacket), skratke MHP (mäkký hrot s presekávacou hranou) oznaenie SPCE, skratke DHK (dutý hrot krytý) HPC. Skratka H.P. (hollow point) oznaujestrelu s dutou špikou, D.C. (dual core) strelu s dvojitým jadrom. Komerné názvy na oznaenie typu strely používa napr. nemecká firma RWS - strely typu TIG (torpedo ideal geschoss) alebo TUG (torpedo universal geschoss), príp. firma BLASER - strely typu CDP (controlled deformation process). Typickým zástupcom výrobcov, ktorí využívajú na oznaenie svojich výrobkov komerné názvy, je švédska firma NORMA.

Obr. .44 Konštrukcia guovnicových striel

Medzi špeciálne typy striel môžeme zaradi strelu BARNES-XLS. Je charakteristická jednokomponentovou konštrukciou, vyrobená je z kompozitovej zliatiny medi, olova a

1. zosilnená zadná časť plášťa2. silná medzisenka zabraňujúca nadmernej expanzii3. jadro tvrdené anmónom4. tenká stena predného plášťa

1. zosilnená zadná časť plášťa2. Fixačná drážka pre nábojnicu3. tenká stena predného plášťa4. jadro tvrdené anmónom

1. zosilnená zadná časť plášťa s uzáverom jadra2. fixačná drážka pre nábojnicu3. stenčená stena predného plášťa4. vnútorná fixačná obruba plášťa5. jadro tvrdené anmónom

1. zosilnená zadná časť plášťa2. Fixačná drážka pre nábojnicu3. tenká stena predného plášťa4. jadro tvrdené anmónom

1. zosilnená zadná časť plášťa2. fixačná drážka pre nábojnicu3. strižná drážka4. stenčená stena predného plášťa5. plastová gulička (vylučuje deformáciu hrotu strely)6. jadro tvrdené anmónom


67

a ďalších prímesí. Strela je bezplášťová, deformačnú zónu tvorí dunka v špičke strely so4 drážkami umožňujúcimi deformáciu do hviezdicovitého tvaru. Povrch strely je ošetre-ný špeciálnym klzným povlakom na zníženie odporu strely v hlavni. Špeciálnu konštruk-ciu má aj strela od amerického výrobcu WINCHESTER s typovým označením BALLISTIC SILVERTIP. Povrch strely je poahnutý špeciálnou hmotou LUBALOX na zníženie odporua zvýšenie rýchlos strely, špeciálny polykarbonátový hrot osadený do hrotu strely za-bezpečuje rýchly, ale pritom kontrolovaný rozklad strely do hríbovitého tvaru. Použité materiály a vysoká precíznosť výroby týchto striel zabezpečujú až 90 – 95 % podielu za-chovania hmotnos strely po zásahu.

Strela, ako teleso určené na prenos ranivého účinku, je najdôležitejšou časťou guľo-vého náboja. Skúmaním účinku strely v cieli sa zaoberá cieľová baliska.

Celoolovená strela sa ihneď po dopade rýchlo deformuje, zväčšuje svoju plochu. Rýchla deformácia mäkkej strely môže zabrániť jej prieniku k životne dôležitým orgánom a môže spôsobiť poranenie.

Celoplášťová strela sa deformuje veľmi málo, väčšinu energie si ponecháva, spôso-buje hladký priestrel, okamžitý ranivý účinok je minimálny.

Poloplášťová strela poľovníckeho náboja sa hodno podľa schopnos dostatočnehlboko preniknúť do organizmu zveri, cieľ účinne rozrušiť a prostredníctvom svojej vlast-nej deformácie odovzdať dostatok svojej energie na vyvolanie šokového účinku. Strela vytvára pri prechode telom zveri tzv. strelný kanál, dunu (kavernu), ktorý je rozkmitanýdopadovou energiou strely. Kmitanie tkanív potom poškodzuje aj e orgány, ktoré nebolizasiahnuté priamo, vzniká traumacký šok.

Párový šok nastáva vtedy, ak je strela schopná preniknúť cez obe polovice tela a za-siahne nervový a cievny systém v oboch poloviciach tela takmer súčasne.Predpokladom na vyvolanie dostatočného šoku s rýchlym smracim účinkom je:– dopadová rýchlosť, ktorá výrazne neklesne pod 600m/s. Ideálna je rýchlosť vyše

700 m/s, ktorá vyvoláva silný tlak, šíriaci sa telovými tekunami, ktorý spôsobuje hydrodynamický šok,

– konštrukcia a hmotnosť strely je s dopadovou rýchlosťou v takej rovnováhe, že pri prieniku strely telom zveri dochádza k opmálnej hríbovitej deformácii, pričom sazachová minimálne 80 % pôvodnej hmotnos strely a jej deformovaný rozmer nepre-siahne 2 až 2,5 násobok pôvodného priemeru strely,

– zásah je umiestnený tak, že dôjde k mechanickej deštrukcii niektorého zo životne dô-ležitých orgánov.

Obr. č. 45 Fázy rozkladu strely po zásahu cieľa

Podkalibrová strela je strela špeciálnej konštrukcie, ktorá využíva zákonitosť, že pri konštantnej prachovej náplni sa strele udelí tým vyššia rýchlosť, čím je strela ľahšia. Od-ľahčenie strely sa dosiahne osadením podstatne menšej a ľahšej strely do plastového plášťa, ktorý má priemer zhodný s kalibrom guľovej zbrane. Strela krátko po opustení hlavne opúšťa plášť a le samostatne. Podkalibrové strely dosahujú síce vyššiu rýchlosť(až Vo = 1 200m/s), ale nedosahujú presnosť klasických striel. Poľovnícke podkalibrové


68

strely ponúka firma WINCHESTER (3,6 gramová strela kalibru 5,6 mm je osadená do plas-tového puzdra priemeru 7,62 mm a laboruje sa do nábojnice .308 W – 7,62 x 51 alebo .30 – 06 SPRG. – 7,62 x 63).

Obr. č. 46 Podkalibrová strela do drážkovanej hlavne: A, B, C – konštrukcia plášťovej strely, D, E – konštrukcia plastového nosiča

3.2.4 Prebíjanie guľového streliva

Kľúčové slová: kalibrácia, výmena zápalky, nasadenie strely.Prebíjanie guľového streliva predstavuje činnosť pochádzajúcu z USA. Priekopník-

mi uplatňovania výroby plnohodnotného náboja z už použitej nábojnice boli v Európe v 70. rokoch minulého storočia skupiny zanietených špecialistov z Rakúska a Nemecka. Na Slovensku sa síce s prebíjaním guľového streliva zaoberá čoraz viac poľovníkov, zbro-járov a športovcov, ale z hľadiska porovnania počtu osôb publikujúcich svoje skúsenosv odborných časopisoch, napr. v Maďarsku, je ich ešte stále menej ako v spomínaných krajinách.

Dôvodom môže byť (na rozdiel od prebíjania brokového streliva) nielen absencia tradície, ale aj pomerne vysoká nadobúdacia hodnota základného vybavenia, chýbajúca odborná literatúra v slovenskom jazyku a slabá ponuka komponentov (strelných prachov, zápaliek, striel) na pultoch domácich predajcov zbraní a streliva.

Napriek širokému sormentu hotových guľových nábojov rôznych druhov a typov jedôvodov na prebíjanie niekoľko:a) cenová výhodnosť – cena nábojnice môže predstavovať až 50 % ceny hotového náboja,b) výroba nábojov, ktoré už nie sú v predaji – výroba neštandardných a výbehových ná-

bojov,c) možnosť prípravy špeciálnych laborácií, ktorými otestujeme výkonnosť ktorejkoľvek

zbrane,d) nezávislosť na štandardnej ponuke na trhu,e) užitočný spôsob recyklácie odpadu,f) podrobné poznanie precíznych postupov, zaujímavé hobby.


69

Podstatou prebíjania je šesť základných úkonov:2. Opcká kontrola a čistenie nábojníc. Kontroluje sa výskyt nadmerných deformácií,

prasklín a trhlín. Nábojnica sa vyčis od zbytkov zhoreného strelného prachu v oblasúsa pomocou špeciálnej key, príp. špeciálnej ručnej frézky.

3. Mazanie nábojníc. Kalibrácia nábojníc sa vykonáva v špeciálnych lisoch s oceľovými macami pod vysokým tlakom. Aby sa zabránilo zadieraniu mosadznej nábojnice,musí sa plášť nábojnice ošetriť špeciálnym lubrikačným gélom, ktorý sa nanáša ručne za pomoci podušky alebo použim špeciálnej mazacej matrice.

4. Kalibrácia a odstránenie zápalky. Po nasadení prvej matrice dvojdielnej kalibračnej sady do rámu pákového prebíjacieho lisu a zasunum nábojnice do mace sa kalib-ruje jej tvar a rozmery a vyráža použitá zápalka typu BOXER. Zápalka typu BERDAN sa odstraňuje osobitným zariadením.

5. Nasadenie novej zápalky prebieha za pomoci prídavného zariadenia aplikovaného na ráme lisu.

6. Plnenie prachu sa vykoná použim anstackého lievika a odmerky. Rozmer a typ zápalky, druh a hmotnosť navážky strelného prachu sa realizuje výlučne podľa la-boračných tabuliek uvedených v odbornej literatúre, príp. špeciálnych katalógoch a prospektoch!

7. Nasadenie strely sa uskutoční použim druhej matrice dvojdielnej sady. Nábojnica sostrelným prachom sa nasadí do držiaka umiestneného na piestnici pákového prebíja-cieho lisu, nasadí sa do nej strela a zasunum do nastavenej matrice sa strela osadía presne fixuje v ús nábojnice. Údaj pre nastavenie matrice – dĺžka hotového náboja– je uvedený pre konkrétny kaliber, typ a hmotnosť strely v laboračných tabuľkách.

Obr. č. 47 Fázy prebíjania guľového streliva, zľava doprava – opcká kontrola, kalibrácia, výme-na zápalky, plnenie prachu a nasadenie strely

70

Obr. .47 Fázy prebíjania guového streliva, zava doprava – optická kontrola, kalibrácia, výmena zápalky, plnenie prachu a nasadenie strely

3.3 Základné charakteristiky a vlastnosti kombinovaných zbraní

Kúové slová: kombinované zbrane, klady a zápory kombinovaných zbraní. Kombinované alebo guobrokové zbrane sú viachlavové zbrane, ktoré majú v hlavovom zväzku aspo jednu hlave brokovú s hladkým vývrtom a najmenej jednu hlave guovú s drážkovaným vývrtom. Kombinované zbrane majú vždy sklopný systém založenia hlavní, konštrukciu a hlavné asti takmer identické s brokovnicami so sklopnými hlavami. Charakteristika a názvy guobrokovníc sú uvedené v úvodnej asti 3. kapitoly, základné, vedajšie a doplnkové asti sú takmer identické s konštrukciou brokovníc, uvedenou v kap. 3.1.1. Rozdiely sú v zložitejšej a náronejšej konštrukcii zámky, bicieho, spúšacieho a poistného mechanizmu, aj to len v prípade troj- a štvorhlavových zbraní. Tieto rozdiely nie sú systémové, len technické, zabezpeujúce bezpené a spoahlivé umiestnenie vyššieho potu ovládacích prvkov v rovnakom disponibilnom priestore, ako v prípade klasických dvojhlavových brokovníc. Okrem vyššieho potu spúšových pák, bicích pier, pružín, kladiviek a úderníkov sa viachlavové kombinované zbrane od dvojhlavových brokovníc so sklopnými hlavami líšia takto:

- v hlavniach s hladkým vývrtom sa nevyskytuje výmenné zahrdlenie, - alternatívny ovláda bicieho mechanizmu hlavne s drážkovaným vývrtom ovláda aj

mieridlá (pohyblivý cienik), - vyhadzova (ejektor) sa montuje len vemi vzácne,

- spúšací mechanizmus je vybavený napináikom,- sú vybavené kompletnými mechanickými mieridlami.


70

3.3 Základné charakterisky a vlastnos kombinovaných zbraní

Kľúčové slová: kombinované zbrane, klady a zápory kombinovaných zbraní. Kom-binované alebo guľobrokové zbrane sú viachlavňové zbrane, ktoré majú v hlavňovom zväzku aspoň jednu hlaveň brokovú s hladkým vývrtom a najmenej jednu hlaveň guľovú s drážkovaným vývrtom. Kombinované zbrane majú vždy sklopný systém založenia hlavní, konštrukciu a hlavné čas takmer idencké s brokovnicami so sklopnými hlavňami.

Charakteriska a názvy guľobrokovníc sú uvedené v úvodnej čas 3. kapitoly, základ-né, vedľajšie a doplnkové čas sú takmer idencké s konštrukciou brokovníc, uvedenouv kap. 3.1.1. Rozdiely sú v zložitejšej a náročnejšej konštrukcii zámky, bicieho, spúšťacieho a poistného mechanizmu, aj to len v prípade troj- a štvorhlavňových zbraní. Tieto rozdiely nie sú systémové, len technické, zabezpečujúce bezpečné a spoľahlivé umiestnenie vyš-šieho počtu ovládacích prvkov v rovnakom disponibilnom priestore, ako v prípade klasic-kých dvojhlavňových brokovníc.

Okrem vyššieho počtu spúšťových pák, bicích pier, pružín, kladiviek a úderníkov sa viachlavňové kombinované zbrane od dvojhlavňových brokovníc so sklopnými hlavňami líšia takto:– v hlavniach s hladkým vývrtom sa nevyskytuje výmenné zahrdlenie,– alternavny ovládač bicieho mechanizmu hlavne s drážkovaným vývrtom ovláda aj

mieridlá (pohyblivý cieľnik),– vyhadzovač (ejektor) sa montuje len veľmi vzácne,– spúšťací mechanizmus je vybavený napináčikom, – sú vybavené kompletnými mechanickými mieridlami.

VLASTNOSTI KOMBINOVANÝCH ZBRANÍ

+++ KLADNÉ +++ – – – ZÁPORNÉ – – –

– univerzálnosť – vyššia hmotnosť, použia – disponibilná okamžitá zložitá konštrukcia, alternava viacerých nižšia prevádzková druhov streliva, spoľahlivosť,– slabší spätný náraz – zväčšovanie rozptylu eliminovaný vyššou pri zahrievaní hlavňového hmotnosťou, zväzku,– pohodlná aplikácia výmennej a – vyššia nadobúdacia vložnej hlavne a jej cena, častý výskyt zosúladenie (nastrelenie) nadštandardnej výbavy, s pevnými alebo – náročnejšia starostlivosť opckými mieridlami zbrane. o zbraň a jej ošetrovanie.

4 Opcké pomôcky v poľovníctve

71

4 Opcké pomôcky v poľovníctve Základným cieľom používania opckých pomôcok v poľovníctve je zvýšiť presnosť

a spoľahlivosť v posudzovaní chovateľskej hodnoty zveri, bezpečnosť pri jej love a efekv-nosť pri výkone všetkých činnos súvisiacich s výkonom práva poľovníctva.

4.1 Rozdelenie opckých pomôcok

Kľúčové slová: pozorovací ďalekohľad, puškový zameriavací ďalekohľad, puškové opcké mieridlá, opcké pomôcky.

Technický pokrok v opke a optoelektronike je dynamický, ponuka na trhu s opcký-mi prístrojmi a pomôckami je neustále bohatšia, a preto zdanlivo jednoduchý proces op-málneho výberu poľovníckej opky a opckých pomôcok určených na poľovnícke úče-ly sa stáva pomerne zložitým procesom, vyžadujúcim teorecké vedomos aj prakckéskúsenos. Poľovnícka opka - pôvodne považovaná za synonymum triédra a puškovéhoďalekohľadu, zahrňuje v súčasnos už širokú ponuku opckých pomôcok, vyvinutých nie-len na zdokonalenie pozorovania zveri a spoľahlivos jej usmrcovania, ale aj na zvýšeniekomfortu pri ostatných činnosach.

Opcké pomôcky používané v poľovníctve delíme podľa funkcie na:a) pozorovacie ďalekohľady – binokulárne (triédre) – klasické – s konštantným zväčšením, – s premenlivým zväčšením, – s dvojitým zväčšením, – skladacie, – vreckové.

Najznámejšími výrobcami triédrov sú firmy ZEISS, SWAROWSKI, OPTOLYTH, LEICA,

STEINER, DOCTER, BUSHNELL, NORCONIA, TAIGA. Niektorí výrobcovia ponúkajú špičko-vé triédre so zabudovaným systémom laserového zamerania vzdialenos pozorovanéhoobjektu. – monokulárne – teleskopické – s konštantným zväčšením, – s premenlivým zväčšením, – pevné spekvy – s premenlivým zväčše- ním so Stavom.

Najznámejšími výrobcami monokulárnych pozorovacích ďalekohľadov sú firmy:SWAROWSKI, OPTOLYTH, BUSHNELL. Zväčšenie binokulárov – triédrov, určených na oboj-ručné použie bez opory, spravidla nepresahuje zväčšenie 10 až 12-násobné (v prípadetriédrov s premenlivým zväčšením 20-násobné), monokulárne pozorovacie ďalekohľady so stavom dosahujú zväčšenie až 60 a viac-násobné.

– špeciálne – prístroje nočného videnia 1 až 3,5 – tej generácie. s infračerveným zdrojom a zväčšením od 1,5 do 4x od výrobcov BUSHNELL, LOK–F, SIMMONS a ďalších.


72

b) puškové zameriavacie ďalekohľady – s konštantným zväčšením – bez osvetlenia zámernej osnovy, – s osvetlením zámernej osnovy, – s variabilným zväčšením – bez osvetlenia zámernej osnovy, – s osvetlením zámernej osnovy.

Najznámejšími výrobcami puškových zameriavacích ďalekohľadov sú firmy: ZEISS,SWAROWSKI, DOCTER, SCHMIDT – BENDER, KAHLES, MEOPTA, BUSHNELL, NORCONIA. Zväčšenie puškových zameriavacích ďalekohľadov s konštantným zväčšením je spravidla 4, 6, 8 a 10-násobné, s variabilným zväčšením 1,5 až 12-násobné, extrémne až 25-násob-né (DOCTER SPORT 8–25 x 50). Rovnako ako v prípade triédrov, aj v prípade puškových zameriavacích ďalekohľadov sa na trhu ponúkajú už aj kombinované výrobky so zabu-dovaným laserovým diaľkomerom a s (alebo bez) tzv. balisckej veže, slúžiacej na ope-ravnu úpravu nastrelenia (vonkajšej balisky) zbrane príslušného kalibru v závislos od momentálnej vzdialenos cieľa.

c) puškové opcké mieridlá – koincidenčné (single point, aim point), – kolimátory.

Najznámejšími výrobcami alternavnych puškových opckých mieridiel sú firmy:BUSHNELL, TASCO, DOCTER. Sú to mieridlá bez zväčšenia alebo s veľmi malým zväčšením, ľahkej ale pritom pevnej a nízkej konštrukcie, vylučujúcej vplyv paralaxy, so svieacouzámernou osnovou (najčastejšie bodom), ktorá sa vypnum zariadenia z priezora stráca.

d) ostatné opcké pomôcky – prístroje na meranie vzdialenos, napr. BUSHNELL YARDAGE, fungujúce na princípe elektronického spracovania odra- zu infračerveného lúča od zameriavaného objektu, schopné odmerať vzdialenosť až do 1 000 m s presnos ťou na ±1 m. Prístroje majú 6– až 8– násobné zväčšenie,

– prístroje na kontrolu nastrelenia zbrane, napr. TASCO alebo SIMMONS opcký komparátor. Je to zariadenie

na primárne (približné) nastavenie puškohľadu pred na strelením, alebo na kontrolu nastrelenia zbrane. Montuje sa prostredníctvom kalibrovaného tŕňa do úsa hlavne a umožňuje kontrolu polohy zámernej osnovy puš- kohľadu na opckej šachovnici komparátora.

4.2 Konštrukcia a hlavné čas poľovníckej opky

Kľúčové slová: tubus, objekv, okulár, zamierovacia osnova.Vzhľadom na veľkú variabilitu konštrukčných riešení, druhov a typov poľovníckej op-

ky, ktorej systemaka je uvedená v úvode tejto kapitoly, ako aj vzhľadom na veľký početmoderných technických a optoelektronických inovácií by podrobná charakteriska každejskupiny a podskupiny výrazne presiahla obsahový rámec tohto učebného textu.


73

Pre prakcký výkon práva poľovníctva je najdôležitejšie poznať konštrukciu a termi-nológiu čas puškových zameriavacích ďalekohľadov, príp. pozorovacích ďalekohľadov.

Puškový zameriavací ďalekohľad je monokulárny zameriavací ďalekohľad, ktorý sa skladá z týchto hlavných čas:a) tubus (monolický alebo dvoj– či viacdielny) je vlastne telesom ďalekohľadu, vyro-

beným z tlakových hliníkových odliatkov, zo zlian horčíka alebo z vysokohodnotnýchtechnických plastov, jeho vonkajší priemer je spravidla 25,4 alebo 30 mm,

b) objekv a okulár – v tubuse uložených sklenených šošoviek z vonkajšej strany ošet-rených anreflexnou vrstvou (z magnézia fluoridu), ktorá zväčšuje svetelnú priepust-nosť, zlepšuje kontrast a redukuje lesk.

c) prevrátená sústava šošoviek – uložená v centrálnej čas tubusu.d) zameriavacia osnova uložená v ohniskovej rovine objekvu, stabilizovaná mechaniz-

mom horizontálnej a verkálnej regulácie a rekfikácie. Jednotliví výrobcovia po-núkajú široký sorment zameriavacích osnov, ktoré označujú číslicami alebo písme-nami príp. slovne (Z–Plex, Turkey, Rapid a pod.). Zameriavacie (zámerné) osnovy sú neosvetlené, čiastočne osvetlené (len hrot, bod alebo krížik v strede osnovy) alebo úplne alebo voliteľne osvetlené (systém VARIPOINT). Intenzita osvetlenia sa ovláda kolieskom s potenciometrom na osobitnej nadstavbe, v ktorej je spravidla umiestne-ná aj batéria.

e) obslužný element balisckej veže na operavnu korekciu balisky, krúžkov a kolies-ok na zaostrovanie a dioptrickú korekciu, ovládanie a reguláciu osvetlenia zámernej osnovy a reguláciu variabilného zväčšenia.

Tubus niektorých druhov puškových ďalekohľadov je upravený na upevnenie montá-že, iné sa montujú prostredníctvom krúžkov obopínajúcich tubus.

Obr. č. 48 Puškový zameriavací ďalekohľad

Obr. č. 49 Zameriavacie osnovy puškových ďalekohľadov

74

Obr. .50 Zameriavacie osnovy puškových alekohadov

Niektorí výrobcovia ponúkajú aj rôzne typy špeciálnych zameriavacích osnov, ktorými je možné uri vzdialenos ciea pomocou jeho skutoných rozmerov a rozmerov zobrazených na zameriavacej osnove. Najznámejšie zameriavacie osnovy tohto druhu sú Mil-Dot a Ranging.

Obr. .51 Zameriavacia osnova Ranging, vzdialenos 100 m (stredný obrázok), vzdialenos300 m (pravý obrázok).

Princíp zameriavacej osnovy Ranging spoíva v poznaní rozmeru (výšky hrude jelea)a významu vertikálnej stupnice v pravom dolnom kvadrante zameriavacej osnovy. Puškové zameriavacie alekohady sa vo všeobecnosti oznaujú tvarom súinu dvoch ísel, niekedy doplnených písmenami rôzneho významu, napr. 6 x 42, Meopta ARTEMIS 2000 – ide o puškový zameriavací alekohad s konštantným zväšením 6x (6-násobným priblížením) a priemerom objektívu 42 mm výrobcu MEOPTA Perov, eská republika, typ ARTEMIS 2000, alebo napr.: VM 2,5 - 10 x 50 T ZEISS, Diavari - ide o puškový zameriavací alekohad s variabilným zväšením od 2,5 po 10 x (2,5 až 10-násobným priblížením) a priemerom objektívu 50 mm. VM znamená, že tubus je vyrobený z ahkéhokovu a má plošinu na upevnenie montáže. T znamená, že má úpravu objektívu a okulára na

74





Puškový ďalekohľad s meniteľným zväčšovaním a druhy zámerných osnov: A – schemacký rez puškovým ďalekohľadom,B – najbežnejšie druhy zámerných osnov: 1 – objekv, 2 – okulár, 3 – vonkajší tubus, 4 – vnútorný tubus s pre-vráteným systémom šošoviek, 5 – krúžok k axiálnemu posúvaniu vnútorného tubusu, 6 – zámerná osnova.

Druhy zameriavacích osnov puškových ďalekohľadov


74

Niektorí výrobcovia ponúkajú aj rôzne typy špeciálnych zameriavacích osnov, kto-rými je možné určiť vzdialenosť cieľa pomocou jeho skutočných rozmerov a rozmerov zobrazených na zameriavacej osnove. Najznámejšie zameriavacie osnovy tohto druhu sú Mil-Dot a Ranging.

Obr. č. 50 Zameriavacia osnova Ranging, vzdialenosť 100 m (stredný obrázok), vzdialenosť 300 m (pravý obrázok)

Princíp zameriavacej osnovy Ranging spočíva v poznaní rozmeru (výšky hrude jele-ňa) a významu verkálnej stupnice v pravom dolnom kvadrante zameriavacej osnovy.

Puškové zameriavacie ďalekohľady sa vo všeobecnos označujú tvarom súčinu dvochčísel, niekedy doplnených písmenami rôzneho významu, napr. 6 x 42, Meopta ARTEMIS 2000 – ide o puškový zameriavací ďalekohľad s konštantným zväčšením 6x (6-násobným priblížením) a priemerom objekvu 42 mm výrobcu MEOPTA Přerov, Česká republika, typARTEMIS 2000, alebo napr.: VM 2,5 - 10 x 50 T ZEISS, Diavari - ide o puškový zameriava-cí ďalekohľad s variabilným zväčšením od 2,5 po 10 x (2,5 až 10-násobným priblížením) a priemerom objekvu 50 mm. VM znamená, že tubus je vyrobený z ľahkého kovu a máplošinu na upevnenie montáže. T znamená, že má úpravu objekvu a okulára na zvýšenierozlišovacej schopnos a svetelnej priepustnos. Výrobcom je nemecká firma ZEISS, typDIAVARI. Význam niektorých ďalších skraek používaných pred alebo za tvarom súčinucharakterizujúcim výkon puškového zameriavacieho ďalekohľadu:GA – pogumovaný tubus,LA – osvetlená zameriavacia osnova,L alebo V – tubus z ľahkého kovu bez a LS alebo VM – tubus z ľahkého kovu s plošinou na montáž,S – oceľový tubus.

Pozorovací ďalekohľad – triéder – je binokulárny ďalekohľad, ktorý sa skladá z dvoch

samostatných čas otočne spojených stredovou oskou. Každá časť má samostatný tubuss objekvom a okulárom a sústavou opckých hranolov. V zásade poznáme dva druhykonštrukcie, ktoré sa odlišujú v usporiadaní opckých hranolov vo vnútri ďalekohľadu -klasické porro hranoly alebo strechovité hranoly.

Zoradenie porro hranolov je stranovo predsadené a tým je väčší rozostup objek-vov, lomený tvar tubusu a kratší ďalekohľad. Ďalekohľady so strechovitými hranolmi sú spravidla dlhšie, šhlejšie, s rovným tvarom tubusu. Vyššiu transmisiu svetla, kvalitnejšíkontrast a rozlíšenie je možné dosiahnuť použim strechovitých hranolov.

Pri výbere triédra z bohatej ponuky mnohých výrobcov je potrebné posúdiť znaky kvality triédra, ktorými sú: a) opcké parametre a charakterisky,

b) mechanika a teleso ďalekohľadu, c) opka a kontrast.

74






75

Opcké parametre a charakterisky sú charakterizované v nasledujúcej kapitole. Teleso triédra by malo byť pevné a stabilné, schopné vydržať silné nárazy a extrémne

zmeny teplôt. Najstabilnejšie sú tlakové hliníkové odliatky alebo horčíkové zliany s do-statočnou hrúbkou steny. V záujme zníženia hlučnos je ideálne, ak je teleso ďalekohľadupoahnuté gumou s prošmykovou úpravou. Ukazovateľom kvality a ergonomickej pre-pracovanos je aj dostupnosť obslužných elementov zaostrovania, zoomu (variabilnéhozväčšenia) a dioptrickej korekcie. Dioptrická korekcia by mala byť pohodlne nastaviteľná a aretovateľná aj v pozorovacej polohe. Zaostrovacie koliesko (krídelko) by malo byť ľahko ovládateľné aj pri silnom mraze a malo by zaručovať jemné a presné zaostrovanie. Vnútor-né zaostrovanie na rozdiel od externého garantuje trvalú tesnosť, ale vyžaduje viac opc-kých súčiastok, čím sa pohlcuje viac svetla, a to môže byť na úkor kvality obrazu. Gumené očnice na okulároch, alebo vysúvateľné otočné očnice zabezpečujú človeku bez okuliarov maximálnu elimináciu bočného svetla, nositeľom okuliarov komfort pri nastavení s cieľom využiť celé zorné pole ďalekohľadu. Vysúvateľné otočné očnice sú vyšším štandardom, čo sa obyčajne prejavuje aj na vyššej nadobúdacej cene takýchto ďalekohľadov.

Bez kvalitnej opky (sústavy opckých šošoviek a hranolov) sa strácajú úžitkové vlast-nos aj najlepšej mechaniky. Upevnenie, kvalita zušľachtenia sklenených prvkov a op-malizácia vrstvenia a oteruvzdornej stabilizácie opky je preto najdôležitejším predpokla-dom vysokej ostros, vynikajúceho kontrastu, vysokej svetelnej a farebnej priepustnos.Medzi najrenomovanejších európskych výrobcov triédrov patria firmy: SWAROVSKI, ZE-ISS, LEICA, STEINER, KAHLES a DOCTER.

Triédre sa rovnako ako puškové zameriavacie ďalekohľady označujú tvarom súčinu dvoch čísel (zväčšenie x priemer objekvu). Nastaviteľné zväčšenie sa označuje skratkouZOOM.

4.3 Konštrukcia a hlavné čas montáží

Kľúčové slová: násuvná montáž, otočná montáž, klapková montáž, paralaxa.Montáž je kovový držiak, pevne spájajúci zameriavací ďalekohľad so zbraňou. Mon-

táže sa vyrábajú z ocele alebo zlian ľahkých kovov; montujú sa na zameriavací ďale-kohľad priamo na tubus prostredníctvom delených krúžkov konštantného priemeru (24,5 alebo 30 mm) alebo na koľajničku lichobežníkového prierezu prostredníctvom skrutky alebo čapov verkálnej a horizontálnej stabilizácie. Základné druhy montáží sa rozlišujúpodľa spôsobu, ako sú montované na zbraň.

Násuvná montáž sa nasúva na prizmu, frézovanú na puzdro záveru, príp. na plošinu hlavňového zväzku (u kombinovaných zbraní). Dôležitou súčasťou tohto typu montáže je západka, zamedzujúca posúvanie montáže na prizme a pri opakovanom nasadení jej pôvodnú polohu.

Otočná montáž, tzv. „schwenk” montáž, sa zakladá na prednú alebo zadnú základňu montáže, po otočení spravidla o 90° okolo verkálnej osi jednej zo základní zapadá doopačnej základne a fixuje sa prostredníctvom pružinového mechanizmu, bajonetovýmalebo metrickým závitom pomocnej mace alebo páky.

Klapková montáž sa zakladá spravidla hákmi prednej čas montáže do prednej zá-kladne a sklopením jej zadnej čas do základne je stabilizovaná prostredníctvom pruž-


76

ných elementov aretácie. Pružné elementy môžu byť umiestnené na samotnej montáži alebo na základni.

Sedlová montáž je patentovanou montážou firmy BLASER, vyrobenou mimoriadnepresnou technológiou z veľmi kvalitnej ocele. Zakladá sa do štrbín polmesiačikovitého tvaru priamo na hlavni a fixuje sa prostredníctvom nastaviteľných excentrických segmen-tov ovládaných ich sklopným krytom.

Všetky základné druhy montáží sa vyskytujú vo vyhotoveniach s rôznou konštrukč-nou výškou a s možnosťou mierenia cez tunel telesa montáže, tzv. montáž s podhľadom alebo bez možnos mierenia pod montážou s pevne fixovaným zameriavacím ďalekohľa-dom, tzv. montáže bez podhľadu.

Výber montáže zameriavacieho ďalekohľadu je rozhodovací proces, pre ktorý je dô-ležité poznať rozhodujúce faktory prevádzkovej spoľahlivos, zhrnuté do nasledujúcichskutočnos:1. Montáže ľahkých kovov alebo ich zlian (hliníkové, duralové) používame len na zbra-

ne s minimálnym spätným nárazom (malokalibrovka, guľovnička).2. Montáž, ktorej predná a zadná časť sú spojené moskom, je vhodná predovšetkým

pre výkonné kalibre, je dostatočne pevná a stabilná aj pri silných spätných nárazoch.3. Z aspektu zachovania presnos je pri často opakovanej manipulácii najspoľahlivejšia

sedlová a otočná montáž.4. Presnosť výroby montáže je nezanedbateľnou podmienkou opmálneho nastrele-

nia zameriavacieho ďalekohľadu aj pri dostatočnom rozsahu možnos jeho výškoveja stranovej korekcie.

5. Výhodou montáže nižšej konštrukčnej výšky je menšia paralaxa.

PARALAXA je odchýlka medzi opckou osou zameriavacieho ďalekohľadu a osouvývrtu hlavne (polohová definícia). Paralaxa je tým väčšia, čím vyššia je výška montáže.Najväčšiu paralaxu vytvára napr. spojenie montáže s podhľadom, konštrukčne vysokej na-príklad z dôvodu veľkého priemeru objekvu (napr. 56 mm) a pripojenie tohto celku naguľobrokovú kozlicu so spodnou guľovou hlavňou v hlavňovom zväzku. Paralaxa je stabi-lizovaná nastrelením zbrane a v praxi sa prejaví pri streľbe na veľmi krátku vzdialenosť pri použi puškového ďalekohľadu tak, že hrot zameriavacej osnovy bude pri premietnu naveľmi blízko osadený terč (menej ako 25 m) vyššie ako bod zásahu.

PARALAXA je nenulový uhol medzi spojnicami oko – obraz cieľa a zámerná osnova – obraz cieľa (opcká definícia). Objekv vytvára obraz cieľa v puškovom zameriavacomďalekohľade (puškohľade) a poloha obrazu závisí od vzdialenos cieľa od objekvu. Bliž-šie ciele tvoria obraz ďalej za objekvom a vzdialenejšie bližšie k objekvu. Keďže zámer-ná osnova má v telese puškohľadu presne definovanú polohu, obraz cieľa nie je vytvo-rený vždy v totožnej rovine ako zámerná osnova, čím pri vychýlení oka od opckej osipuškohľadu vzniká paralaxa. Z toho vyplýva, že bežné puškové ďalekohľady majú nulovú paralaxu definovanú len pre jednu vzdialenosť (napr. TASCO udáva 100 yardov (91,44 m),MEOPTA udáva 100 m). Znamená to, že cieľ z tejto vzdialenos vytvára obraz presne v ro-vine zámernej osnovy.

Niektoré moderné puškové ďalekohľady umožňujú nastaviť nulovú paralaxu pre kaž-dú prakckú vzdialenosť. Označujú sa skratkou AO (adjustable objecve) alebo PA (paral-lax adjustable).


77

4.4 Charakterisky a vlastnos poľovníckej opky

Kľúčové slová: zväčšenie, svetelnosť, výkon za šera, veľkosť zorného poľa, dioptrická korekcia.

Merateľnými a empiricky hodnoteľnými znakmi kvality, objekvizujúcimi hodnote-nie poľovníckej opky sú nasledujúce parametre a charakterisky:• zväčšenie,• svetelnosť,• výkon za šera,• veľkosť zorného poľa,• rozsah dioptrickej korekcie,• rozsah a presnosť výškovej a stranovej korekcie,• hmotnosť.

ZVÄČŠENIE (Z) je schopnosť ďalekohľadu zdanlivo priblížiť (zväčšiť) pozorovaný pred-met. Udáva ho prvé číslo charakterizujúce ďalekohľad v tvare súčinu dvoch čísel. Ďale-kohľad 10 x 50 približuje obraz 10-krát, to znamená, že predmet vzdialený na 100 m ním vidíme tak, akoby bol pri pohľade voľným okom vzdialený na 10 m.

SVETELNOSŤ (S) udáva množstvo svetelného toku vnímaného okom človeka. Svetel-nosť plošných zdrojov (v prípade ďalekohľadov priemer svetelného zväzku vystupujúceho z okuláru) je daná súčinom koeficientu priepustnos ďalekohľadu a druhej mocniny po-dielu medzi priemerom okuláru a priemerom zornice ľudského oka. Tento výpočet je pre bežnú poľovnícku prax zložitý a pre rýchlu orientáciu neoperavny. Hlavným parametromje priemer svetelného zväzku vystupujúceho z okulára, ktorý vypočítame jednoducho ako podiel priemeru objekvu a zväčšenia a vyjadruje svetelnosť v zjednodušenej forme.

Svetelnosť ďalekohľadu 6 x 42 bude teda S = 7 mm (42:6). Maximálny priemer zorni-ce človeka je 7 – 8 mm a z aspektu schopnos oka využiť zväzok svetla je opmálne, keďje svetelnosť ďalekohľadu rovnaká alebo väčšia (oko prijíma celý zväzok svetla), ako je táto hodnota.

VÝKON ZA ŠERA (koeficient stmievania) (VS) charakterizuje úroveň rozlišovacej schopnos pri zhoršených svetelných podmienkach. Výpočtom sa stanovuje ako druhá od-mocnina zo súčinu zväčšenia (Z) a priemeru objekvu (dVO).

Výkon za šera ďalekohľadu 6 x 42 bude teda VS = 16. Minimálna hodnota tohto koefi-cientu by nemala byť nižšia ako VS = (10) 12.

VEĽKOSŤ ZORNÉHO POĽA (L100, L1000) je úsek krajiny, ktorý vidíme v ďalekohľade pri pozorovaní určitého predmetu na určitú vzdialenosť. Väčšie zorné pole umožňuje lepšie pozorovať priestor, rýchlejšie nájsť cieľ, príp. rýchlejšie zamieriť. Udáva sa v metroch na vzdialenosť 100 m pri puškových ďalekohľadoch a na vzdialenosť 1 000 m pri triédroch.

S dd

ZVPVO= =

V = Z . dS VO


78

Jeho hodnota je závislá predovšetkým od zväčšenia, napr. pri puškovom ďalekohľade s variabilným zväčšením 3 - 12 x 56 sú jeho hodnoty od 12,5 m (3x) do 3,5 m (12x).

ROZSAH DIOPTRICKEJ KOREKCIE udáva schopnosť ďalekohľadu eliminovať zrakové vady. Kvalitné výrobky umožňujú pohodlnú korekciu v rozsahu až +2 / -3,5 dioptrie.

ROZSAH A PRESNOSŤ VÝŠKOVEJ A STRANOVEJ KOREKCIE sa udáva u puškových za-meriavacích ďalekohľadov ako údaj pri vzdialenos 100 m v metroch v prípade rozsahuintervalu korekcie a v milimetroch v prípade jedného kliknua korekčným kolieskom.Rozsah korekcie býva spravidla 1,5 až 2,5 m, jej presnosť 10 mm na jedno kliknue.

HMOTNOSŤ sa udáva v gramoch a je presžnym ukazovateľom renomovaných vý-robcov pri porovnávaní úžitkových vlastnos ich výrobkov s konkurenciou. Udáva sav gramoch, s alebo bez plošiny na upevnenie montáže (u puškohľadov). Je dôležitá nielen z aspektu výslednej váhy zbrane, ale aj z aspektu jej vplyvu na pevnosť montáže (u puš-kohľadov).

4.5 Nedovolené opcké pomôcky

Kľúčové slová: laserový zameriavač, noktovízor, nedovolená opcká sústava, infra-žiarič.

V predchádzajúcej kapitole boli vymenované a charakterizované e skupiny opc-kých pomôcok, ktorých používanie je v súčasnej poľovníckej praxi bežné a v súlade s plat-nými právnymi normami. Niektoré druhy opckých pomôcok sa v procese uplatňovanianajnovších výsledkov vedy a výskumu vo výrobe zdokonalili do podoby výkonných opto-elektronických prístrojov, ktorých použie v poľovníctve by bolo vo výraznom rozporeso zásadami poľovníckej eky. Preto sa pre opcké pomôcky určené na mierenú streľbu stanovili obmedzujúce technické kritériá, vylučujúce využie ich úžitkových vlastnos nalov zveri.

V súlade s § 4, ods. 2, písm. f/ a ods. 4, písm. b/ a c/ zákona číslo 190/2003 Z. z. o zbraniach a strelive sa konštrukčne jednoznačne zaradené opcké pomôcky charakte-rizujú nielen ako zakázané doplnky zbrane, ale aj zbrane, ktoré sú týmito zariadeniami vybavené, sa automacky zaraďujú medzi zakázané zbrane. Nedovolenými opckými po-môckami v uvedenom kontexte sú:• zameriavače skonštruované na princípe noktovízora, infražiariča, elektronického zväč-

šenia obrazu a zariadenia na prevrátenie obrazu,• laserové zameriavače.

Cena týchto optoelektronických prístrojov je vysoká a zodpovedá tzv. generácii udá-vajúcej úroveň technickej dokonalos číslom vyjadrujúcim počet inovácií zodpovedajúcichprísnym technickým kritériám zvyšovania výkonu. Napriek tomu sa v poslednom období stávajú dostupnými nielen z civilných, ale aj vojenských zdrojov, a preto bolo nevyhnutné ich potenciálne použie na lov v zakázanom čase (v noci – podľa zákona o poľovníctve)vylúčiť aj osobitným zákonným opatrením (zákonom o zbraniach a strelive). Za najčastej-šie prozákonne používanú opckú sústavu je možné považovať amatérske kombinácie puškových zameriavacích ďalekohľadov so silnými svetelnými zdrojmi, montovanými na zbrane. Rôzne modifikácie priemyselne vyrábaných „puškových sveel a svetlometov“ sa


79

objavili u nás pôvodom od maďarských výrobcov. V Maďarsku bolo do roku 2001 pou-žívanie týchto sveel povolené, k zmene došlo po prija novely zákona o poľovníctve.Napriek tomu je dodnes na trhu dostatočný, niekedy dokonca reklamne ponúkaný sor-ment, ktorého použie na účel, na ktorý bol vyrobený, je prozákonné a zakázané. Podľazákona č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve je lov za použia zdrojov umelého osvetlenia za-radený medzi zakázané spôsoby lovu (§65, ods. 2, písm. k) rovnako ako používanie mieri-diel a puškových ďalekohľadov vybavených hľadáčikom na streľbu v noci s elektronickým zväčšením obrazu alebo na prevrátenie obrazu a ďalších podobných zariadení umožňu-júcich streľbu v noci, napr. infrazameriavačov, noktovízorov, laserových zameriavačov, zameriavačov so zosilnením svetla a opckých zameriavačov, ktoré sú prispôsobené navidenie v noci (§65, ods. 2, písm. c). Zákon zároveň zakazuje eto prostriedky a zariadeniana lov zveri propagovať, ponúkať a predávať (§65, ods. 8).


80

5 Právne predpisy o zbraniach a strelive

5.1 Vývoj, charakteriska a rozdelenie legislavy poľovníckeho strelectva

Kľúčové slová: právne normy a predpisy základné a súvisiace, vývoj právnej úpravy zbraní a streliva, harmonizácia právnych noriem s legislavou EÚ.

Právna úprava otázok súvisiacich so zbraňami a strelivom patrí k citlivým celospo-ločenským problémom a s ohľadom na závažnosť a rozsah príčinných súvislos, ktorépodmieňujú a zároveň charakterizujú jej účinnosť, každá civilizovaná spoločnosť venuje nemalú pozornosť jej formovaniu.

Dôkazom tohto tvrdenia je aj vývoj právnej úpravy na úseku zbraní a streliva u nás po novembrových udalosach r. 1989, ktoré priniesli so sebou celý rad polických, eko-nomických a spoločenských zmien. Zákonom č. 49/1990 Zb. bolo po prvýkrát vylúčené selekvne rozhodovanie štátnych orgánov na úseku zbraní a streliva, pri ktorých hraladôležitú úlohu polická príslušnosť a spoľahlivosť občana. Historicky prvým zákonom naúseku zbraní a streliva platným pre spoločenské vzťahy v samostatnej SR bol zákon NR SR č.246/1993 Zb., ktorý nadobudol účinnosť 1. 1. 1994. V snahe sprísniť podmienky pre nadobúdanie zbraní a streliva s ohľadom na vývoj kriminality, boli niektoré ustanovenia tohto zákona ťažko akceptovateľné, najmä tými skupinami občanov, ktoré už aj predtým vlastnili a užívali strelné zbrane na jednoznačne charakterizovaný účel (poľovníci, špor-tovci). Tieto skupiny občanov neovplyvňovali všeobecný rast trestných činov spôsobe-ných strelnou zbraňou podielom, ktorý by predurčoval nevyhnutnosť sprísnenia režimu povoľovacieho konania. Preto na základe pecií pro zvýšeniu vekovej hranice na vydaniezbrojného preukazu a pro vyžadovaniu psychologického posudku o špeciálnej psycholo-gickej spôsobilos držať alebo nosiť zbraň, po prehodnotení vo výbore NR SR pre pecie,právnu ochranu a bezpečnosť bola iniciovaná novela zákona, schválená NR SR 14. 11. 1995 s účinnosťou od 1. 1. 1996 (č. 284/1995). Touto novelou sa upúšťa od zákonnej po-žiadavky predkladania špeciálnych psychologických posudkov, veková hranica pre zbrojný preukaz na držanie zbrane a streliva na poľovné či športové účely sa znížila na 18 rokov. Úplné znenie tohto novelizovaného zákona bolo uverejnené v Zbierke zákonov SR pod č. 138/1996.

Intenzívny legislavny proces súvisiaci so zmenami v spoločnos, skúsenos s uplat-ňovaním zákona, vyhlášky a súvisiacich predpisov, nález Ústavného súdu SR č. 209/1998 Z. z. a v neposlednom rade aj technický a technologický pokrok vo výrobe a ponuke to-varu súvisiaceho so zbraňami a strelivom podmienili ďalšie zmeny a doplnky zákona NR SR č. 138/1996 Z. z., ktoré boli schválené NR SR a uverejnené v zákone NR SR č. 79/2000, účinného od 1. apríla 2000. V tomto posledne novelizovanom zákone boli spresnené a rozšírené základné pojmy s cieľom dosiahnuť ich jednoznačnú interpretáciu, zavádza sa napr. pravidelné overovanie technického stavu zbraní autorizovanou osobou, jednoznač-ne sa zakazuje ponechať zbrane a strelivo v dopravnom prostriedku. Uplatnením nálezu Ústavného súdu SR č. 209/1998 Z. z. sa vypúšťa diskriminačné písmeno i), § 6, ods. 1 zákona NR SR č. 138/1996 Z. z. o možnos získania zbrojného preukazu nevojakom len


81

v prípade, že predložia doklad o tom, že z akýchkoľvek dôvodov neodmietol základnú vo-jenskú službu.

Nevyhnutnosť plne zosúladiť právo Slovenskej republiky s právom Európskeho spo-ločenstva a Európskej únie vstúpila pochopiteľne aj do oblas zbraní a streliva a to aj na-priek tomu, že predposledný zákon č. 79/2000 Z. z. nadobudol účinnosť 1. apríla 2000, to znamená, že plal len 36 mesiacov a že už aj tento zákon vznikal na základe porovná-vania nášho právneho systému s právom ES, reprezentovaným právnymi aktmi, ktoré sú povinnými normami a minimálnym štandardom pre členské štáty EÚ. Zmeny, ktoré pri-niesol nový zákon NR SR č. 190 z 23. apríla 2003 o strelných zbraniach a strelive sú veľmi významné a zasahujú do zásadných oblas, predurčujúcich úpravy aj vo vykonávacích,všeobecne záväzných právnych predpisoch, súvisiacich s navrhovanou právnou úpravou. Zákon znamená dôležité zmeny aj z aspektu legislavnej úpravy kategorizácie zbranía streliva, podrobnej charakterisky významu technických pojmov a požiadaviek na zbra-ne a strelivo a osobitne upravuje povoľovací, nadobúdací a ohlasovací proces. Cieľom je vytvoriť také právne nástroje, ktoré umožnia štátu adekvátnu reguláciu v oblas zbranía streliva najmä s ohľadom na verejný záujem zabezpečenia poriadku a bezpečnos prisúčasnom garantovaní dodržania základných ľudských práv a slobôd.

Zákon nadobudol účinnosť od 1. januára 2004 s výnimkou paragrafov ustanovujú-cich prevoz, prepravu zbraní a streliva, európsky zbrojný preukaz a uplatnenie európ-skeho informačného systému, ktoré nadobudli účinnosť dňom nadobudnua platnoszmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k európskym spoločenstvám. Z režimu záko-na sú vyčlenené zbrane a strelivo, ktoré sú vo výzbroji ozbrojených síl SR, ozbrojených bezpečnostných zborov, ozbrojených zborov, Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu, čím sa jednou z rozhodujúcich cieľových skupín nového zákona stáva takmer 56 síc poľovníkov a lesníkov, vlastniacich a užívajúcich zbrane na prakcképoľovnícke účely (výcvik, poľovnícke športové strelectvo, lov), ale aj ochranu a obranu (poľovnícka a lesná stráž, stráž prírody).

S nadobúdaním, držaním a používaním zbraní a streliva súvisí celý súbor interakv-ne pôsobiacich právnych noriem a predpisov, ktorých teorecké poznanie je nielen pod-mienkou na získanie odbornej spôsobilos, ale v prakckej aplikácii vytvára rámec preužívateľský priestor zbraní a streliva akceptovaný spoločnosťou.

Súbor právnych noriem a predpisov súvisiacich s uplatňovaním poľovníckeho stre-lectva v praxi udáva nasledujúci prehľad:


82

Tab. č. 18 Prehľad právnych noriem a predpisov poľovníckeho strelectva

PRÁVNE NORMY A PREDPISY

ZÁKLADNÉ SÚVISIACE

Správne Technické Všeobecné Špecifické

– ustanovujú jednoznačnú kategorizáciu zbraní a streliva

– ustanovujú nadobúdanie, držanie, nosenie zbraní a streliva, ich vývoz, dovoz, prevoz

– charakterizujú práva a povinnos držiteľov zbraní

– zodpovedajú základným princípom právneho štátu v oblas civilného použí–vaniazbraní a streliva

– sú v súlade so Smernicou Rady ES č. 91/477/EHS o kontrole nadobúdania a držania zbraní a č. 93/15/EHS o harmonizá–cii predpisov o obehu a dozore nad výbušninami a so Zmluvou o založení ES v znení Amsterdam–skej dohody

– charakterizujú strelné zbrane a strelivo z technic–kého hľadiska

– stanovujú technické požia–davky s cieľom zabez–pečiť prevádzkovú spoľahlivosť

– stanovujú technický postup pri označovaní, overovaní, cerfikácii,posudzovaní zhody a pri znehodnocovaní zbraní a streliva.

– tvoria základný právny rámec pre zbrane a strelivo v spoločnos z aspektupodmienok, prevencie, represie a používania, riešia zbrane a strelivo z aspektu tovarových vzťahov, daní a poplatkov.

– určujú právne predpoklady, postupy a oprávnenia pre použie zbraní a strelivana výkon povolania alebo oprávnenia v lesnom hospodárstve a poľovníctve.

– formulujú základné princípy používania zbraní a streliva v poľovníckej praxi, pri výcviku a streleckých súťažiach.

1. Zákon NR SR č. 190/2003 o strelných zbraniach a strelive a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Účinnosť od 1. jan. 2004

2. Vyhláška MV SR č.555/2003 Z.z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona č.190/2003 Z.z. o strelných zbraniach a strelive .


3. Vyhláška MZ SR č.252/1997 Z.z. o postupe pri posudzovaní zdravotnej spôsobilos nadržanie alebo nosenie zbraní a streliva.

Účinnosť od 1. okt. 1997

1. Nariadenie vlády SR č.397/1999 Z.z. o technických požiadavkách a postupoch posudzovania zhody na strelné zbrane a strelivo v doplnenom znení nariadením vlády SR č. 296/2000 Z.z.

Účinnosť od 1. okt. 2000

2. Vyhláška ÚNMS SR č.516/2003 Z.z. o technickom postupe pri znehodnocovaní, ničení a výrobe rezov strelnej zbrane a streliva a spôsobe ich označovania.


1. Občiansky zákonník

2. Obchodný zákonník

3. Zákon o správnom konaní (správny poriadok)

4. Živnostenský zákon

5. Zákony o dopravných cestách a dráhach, cestnej doprave, civilnom letectve, vnútrozemskej plavbe

6. Zákon o priestupkoch

7. Trestný zákon

8. Trestný poriadok

9. Občiansky súdny poriadok

10. Zákon o registri trestov

1. Zákon NR SR č.326/2005 Z.z. v znení zákona č. 360/2007 Z.z. o lesoch.

Účinnosť od 1.sept. 2005

2. Zákon č. 274/2009 Z.z. o poľovníctve

Účinnosť od 1. sept.2009

3. Zákon č. 543/2002 o ochrane prírody a krajiny v platnom znení


4. Vykonávacia vyhl.č. 344/2009 Z. z. k zákonu o poľovníctve

Účinnosť od 1. sept. 2009

5. Vyhl. MP SR č.79/1995 Z.z. o lesnej stráži

Účinnosť od 15. mája 1995

6. Strelecký poriadok SPZ Účinnosť od 15.dec.1999

Správna orientácia v právnych predpisoch a normách predpokladá schopnosť po-

strehnúť a v prakckej aplikácii rozvinúť účel, na ktorý právna norma slúži z pohľadu čin-nos a konania cieľových osôb, organizácií a inštúcií.

Pre záujemcov o poľovný lístok je z aspektu podmienok nadobúdania, držania a po-užívania zbraní a streliva rozhodujúce ovládať zákonný mechanizmus presne stanovených postupov. Pre obmedzený plánovaný rozsah tohto učebného textu nie sú v tejto kapitole uvedené vybrané čas a kapitoly všetkých základných a súvisiacich právnych noriem, čovšak neznamená, že ich teorecké štúdium a zvládnue sa pre získanie odbornej spôso-bilos na používanie zbraní a streliva na poľovné účely nepožaduje. Komplexná prípravav rámci predmetu poľovnícke strelectvo zahrňuje tzv. operavne aktualizované samoštú-dium, t. j. teoreckú prípravu charakterizovanú overením aktuálnej platnos aj v týchto


83

učebných textoch citovaných zákonov, vyhlášok, výnosov a nariadení, pretože intenzívny proces harmonizácie právnych noriem Slovenskej republiky s legislavou EÚ stále prebie-ha a s vysokou pravdepodobnosťou prinesie ďalšie zmeny a doplnky aj po vydaní tohto učebného textu. Návštevu webovej stránky www.zbierka.sk pri štúdiu a vyhľadanie aktu-álne platných predpisov na základe kľúčových slov – zbrane a strelivo, je preto potrebné považovať za samozrejmosť pri získaní a zachovaní konnuity teoreckých znalos v ob-las legislavy poľovníckeho strelectva a poľovníckej legislavy vôbec.


84

6. Základy prvej pomoci pri úrazoch na poľovačkách a ochrana zdravia

Kľúčové slová: úraz, strelné poranenie, postrelenie, stabilizovaná poloha, zásady pr-vej pomoci, hypotermia, omrzliny, kliešťová encefalida, lymská borelióza, prevencia.

Pri pobyte v prírode, práci v revíri, na individuálnych aj kolekvnych poľovačkách samôžu vyskytnúť úrazy nielen poľovníkov, ale i honcov, psovodov, pomocného a obslužné-ho personálu a ostatných návštevníkov lesa a poľovných revírov. Poľovníci často chodia v ťažkých, neschodných terénoch, na klzkých, zľadovatelých svahoch alebo v húšnách,sú vystavení nebezpečenstvu uhryznua vretenicou alebo besnou líškou. Pri vyvrhovaníúlovkov používajú nože v infikovanom prostredí, počas pobytu v poľovníckych chatácha pri zhotovovaní posedov a iných zariadení sekery, motorové píly, plynové bomby na svietenie a p. Požívaním rôznych lesných plodov a húb sa rizikový okruh potenciálnych príčin narušenia zdravia rozširuje ešte viac. Všetky spomenuté a samozrejme aj veľké množstvo iných činnos na poľovačkách a vôbec v revíri, vytvárajú predpoklady pre mož-nosť vzniku úrazov a ohrozenia zdravia.

Pri poskytovaní prvej pomoci je najdôležitejšie a prvoradé skontrolovať a zachovať životné funkcie poshnutého, utlmiť boles, upokojiť ho, zabrániť komplikáciám, ne-ustále ho pozorovať a podľa možnos pripraviť na prepravu. Po kontrole ústnej a nosovejduny sa prípadný výskyt zvratkov, krvi, hlienu prednostne mechanicky odstráni, násled-ne je nutné zabezpečiť priechodnosť dýchacích ciest (najmä dbať na vyahnue prí-padne zapadnutého jazyka) a podľa potreby poskytnúť umelé dýchanie a masáž srdca (obr. 52). Ak je pacient v bezvedomí, ale dýcha, uložíme ho bočne do tzv. stabilizovanej polohy (obr. 53) a dbáme, aby stabilizáciou polohy bolo vylúčené zapadnue jazyka.

Obr. 51 Znázornenie techniky masáže srdca Obr. 52 Spôsob uloženia do stabilizovanej polohy

Ak poshnutý stral vedomie (omdlel), ale dýcha, uložíme ho bočne do stabilizova-nej polohy s nohami vyššie a hlavou nižšie. Prikryjeme ho prikrývkou a v lete dbáme, aby bol v eni a nie na horúcom slnku.

Úraz je násilné poškodenie tela vonkajšími vplyvmi, ktoré môžu byť mechanické ale-bo teplotné (nízka alebo vysoká teplota). Mechanickými poškodeniami tela sú odreniny, pomliaždeniny eventuálne s krvavými podlianami, zlomeniny kos, vytknue a vyvrt-nue kĺbov opornej sústavy, ale aj poranenia vnútorných orgánov. Zapríčinené sú rôzny-mi nástrojmi, tupými alebo ostrými predmetmi. Medzi ne patria aj strelné poranenia.

A – hrudná kosť, B – rebrá; hrudnú kosť stláčame oboma rukami,

pričom prsty smerujú šikmo hore a nedotýkajú sa hrudníka

6 Základy prvej pomoci pri úrazoch na poľovačkách a ochrana zdravia

85

Teplotné poškodenie tela súvisí s omrznum niektorých jeho čas, popálením, obarenímhorúcou vodou alebo inou tekunou.

Strelné poranenie vzniká vniknum projeklu alebo jeho čas, eventuálne brokovdo tela poshnutého. Ako projekl prechádza časťou tela, rozoznáva sa vstrel, čiže miesto,kde projekl vnikol do tela, priestrel – kanál (kaverna) vytvorený projeklom a výstrel,čiže miesto, kadiaľ projekl telo opusl. Ak projekl vnikol do tela z bezprostrednej blíz-kos, vstrel je hviezdicovito roztrhaný a koža v jeho blízkom okolí je spálená od horiacichplynov strelného prachu.

Postrelenie predstavuje povrchové alebo plytké poranenie kože a podkožných ple-v, charakterizované spravidla ranou tvaru ryhy, prebiehajúcou v smere výstrelu.

Pri strelných poraneniach a iných ťažkých úrazoch poshnutý často utrpí šok, ktorý sa môže prejaviť ihneď po úraze alebo postupne aj po niekoľkých hodinách. Intenzita šoku a jeho vývoj závisí od množstva stratenej krvi a telových tekun, od úrovne prahu bolesjednotlivca, stresu a momentálnej psychickej záťaže. Človek poshnutý šokom je bledý,po sa studeným potom a často sa dostáva do stavu spánku alebo bezvedomia. Ak sa šok zhoršuje a jeho eliminácia sa zanedbá, môže byť aj príčinou smr. Preto je veľmi dô-ležité šoku predchádzať, s poshnutým komunikovať, zabezpečiť mu primeranú ochranutela vhodnou prikrývkou a kontrolovať jeho správanie. Človek v šoku dokáže konať znač-ne odlišne od normálneho správania sa a môže prekvapiť neočakávanými a neprimeraný-mi reakciami.

Prvá pomoc pri strelnom poranení spočíva predovšetkým v zastavení krvácania. Po-ranený má pokojne ležať, pričom treba vhodným spôsobom zabrániť jeho podchladeniu (podložka, prikrývka). Ak je poranený pri vedomí a nemá poranenú brušnú dunu, môžesa mu podať malé množstvo vody (čaju); pri poranení brucha sa tekuny podávať nesmú,smäd poshnutého sa eliminuje len vlhčením pier. Dôležité je pokojné a opatrné, ale po-kiaľ možno urýchlené prevezenie poraneného na odborné lekárske vyšetrenie. Odpo-rúča sa pritom zodpovedne zvážiť podmienky a vzdialenosť prevozu (stav lesných ciest, existencia či absencia stanovíšť traumatologického plánu) a dbať na minimalizáciu rizika vzniku komplikácií pri prevoze. Ideálne je dohodnúť so službou rýchlej zdravotníckej služ-by na mieste odovzdania poshnutého tak, aby bol čo najskôr pod kontrolou lekára, ktorýmá vo vozidle k dispozícii prístroje urgentnej zdravotníckej starostlivos.

Krvácanie je stav zapríčinený porušením žily alebo cievy (porezanie poľovníckym no-žom, postrel, a p.), pri ktorom krv uniká z krvného obehu. Ohrozenie života závisí od rých-los a množstva stratenej krvi. Podľa miesta a druhu poranenia cievnej sústavy môže ísťo krvácanie tepnové, žilové alebo zmiešané. Pri tepnovom krvácaní krv z rany pravidel-ne vystrekuje a je jasnočervená; pri ňom ide o priame ohrozenie života. Žilové krvácanie charakterizuje plynule vytekajúca tmavočervená krv. Ak sú poranené veľké žily, na krku alebo na stehne, ež ide takmer vždy o ohrozenie života. Zmiešané (kapilárne) krvácaniebýva spravidla malého rozsahu, ale pre zvýšené nebezpečenstvo infekcie mu venujeme rovnakú pozornosť, ako iným vážnym poraneniam.

Ak sú poranené veľké cievy, raneného je potrebné uložiť do vodorovnej polohy a stlačiť krvácajúcu cievu priamo v rane (prstom, dlaňou, vreckovkou) alebo stlačiť prí-vodnú tepnu nad ranou – smerom k srdcu (pritlačiť na kosť). Ak sa tým podarí zastaviť alebo aspoň obmedziť krvácanie, ďalej je potrebné postupovať podľa stavu a vývoja stavu poshnutého, v prípade potreby dodržať postup následných krokov stabilizácie ranené-


86

ho uvedený vyššie a urýchlene kontaktovať záchranárske kapacity (mobilom, esňovýmvolaním).

Obr. 53 Zastavenie krvácania na predlak a predkolení Inou možnosťou je zastaviť krvácanie pomocou škrdla. Ako škrdlo môžeme pou-

žiť širší elascký obväz, kravatu, kožený opasok a p., ktorý by mal byť široký aspoň 5 cm. Nikdy sa nemá používať lano, špagát, motúz alebo drôt. Škrdlo sa používa najmä ak jeporanené rameno, predlake alebo stehno. Ak je poranená tepna, založíme škrdlo nadranu smerom k srdcu, ak je krvácanie zo žily, dávame škrdlo pod ranu. Po sahnu prí-slušnej čas tela, škrdlo sa už nemá uvoľňovať. Dôležité je zapamätať si alebo poznačiť čas aplikácie škrdla, pretože by nemalo pôsobiť dlhšie ako dve hodiny.

Po aplikácii škrdla je potrebné ranu ošetriť. Prekryjeme ju sterilnou gázou aleboaspoň čistou vreckovkou, ktorú pripevníme na telo obväzom, náplasťou alebo inak.

Vnútorné krvácanie je veľmi nebezpečný chorobný stav, pri ktorom krv vyteká z po-ranenej čas tela do telových dun (hrudnej, brušnej) alebo do zažívacieho a tráviaceho traktu. Vnútorné krvácanie je ťažšie idenfikovateľné, zvonku ho nevidieť, ale pri ňommôže dôjsť k veľkej strate krvi a k priamemu ohrozeniu života. Jeho príčinou môžu byť tupé nárazy smerujúce do oblas obličiek, pečene a sleziny alebo priestrely a pichnu-a nožom do týchto oblas. Po takom poranení často nasleduje šokový stav, poranenýje bledý, sťažuje sa na vnútornú bolesť. Ak vznikne podozrenie na vnútorné krvácanie, je potrebné uplatniť prošokovú prevenciu a poraneného previesť čím skôr na lekárskeošetrenie.

Pri poranení oporného a pohybového ústrojenstva môže ísť o podvrtnue, čiže na-trhnue väziva, najčastejšie po stranách členku alebo o vyvrtnue, čo je vykĺznue kĺbo-vých plošiek z ich pôvodnej polohy; spojené býva s opuchom a veľkými bolesťami pri po-hybe. V obidvoch prípadoch je potrebné znehybniť poshnutý kĺb – najlepšie elasckýmovínadlom a dopraviť poraneného na lekárske ošetrenie.

Vážnejším poranením sú zlomeniny (fraktúry) kos, ktoré môžu byť zatvorené alebo otvorené a často poshujú dlhé kos nôh a rúk. Zatvorené zlomeniny sú spoje-né s opuchmi, často i zmenou tvaru končany a veľkou bolesťou. Zlomeninu sa nesna-žíme narovnať, len znehybniť pomocou dvoch doščiek alebo primerane dlhých palíc(improvizovaných dláh), ktoré upevníme na poshnutú časť tela remeňom, šálom a p.,čím miesto následne znehybníme. Podobne postupujeme aj pri otvorených zlomeninách, pričom kladieme dôraz na dôkladné znehybnenie zlomených kos (úlomkov) po najbližšiekĺby, ktoré je ež potrebné znehybniť.


87

Obr. 54 Príklady núdzového znehybnenia niektorých čas tela: A, B, C – zlomenina predlaka D – zlomenina ramennej kos E – zlomenina ramennej kos a predlaka F – zlomenina kľúčnej alebo ramennej kos

Pri pádoch z rebríkov vedúcich na vysoké posedy vznikajú nielen zlomeniny nôh a rúk, ale ež rebier, chrbce a iných kos, často kľúčnych kos. Preto je potrebné rebrí-ky pravidelne kontrolovať a poškodené ihneď opraviť alebo nahradiť novými, bezpečný-mi. Na posedoch ež pravidelne kontrolujeme a z logických dôvodov odstraňujeme osie hniezda.

Pri zlomeninách chrbce môže byť poranená miecha a následne môžu ochrnúť kon-čany. Sú to veľmi vážne poranenia vyžadujúce prvú pomoc, pri ktorej je potrebný nasle-dujúci postup: 1. ak sme sami, poraneného neprenášame ani neťaháme na iné miesto, ale ho opatrne uložíme do ležiacej polohy na chrbát alebo na bok. 2. podložíme pod neho plášť alebo deku, prípadne ho aj prikryjeme, čím zabránime jeho prechladnuu. 3. privo-láme zdravotnícku záchrannú službu.

Ak je pri poranenom viac osôb a je reálny jeho presun na iné miesto, napr. prístupné autom, prenášame ho vždy na nosítkach (improvizovaných, napr. na doske), na ktoré ho opatrne presunieme a zabezpečíme, aby bola pri transporte stabilizovaná chrbca.

Popáleniny vznikajú pri manipulácii s ohňom, obarenie pri varení; vážnosť porane-nia pritom závisí od veľkos popálenej čas tela a hĺbky popálenia, podľa čoho rozozná-vame popáleniny prvého, druhého a treeho stupňa. Ak je popálená časť tela väčšia ako 50 % jeho povrchu, život popáleného je ohrozený. Pri prvej pomoci je potrebné dodržať nasledujúci postup: 1. rýchle zahasiť horiaci odev alebo odstrániť jeho čas nasiaknu-té horúcou vodou (tekunou), 2. následne ochladiť popálené čas tela studenou vodoualebo také čas tela namočiť do studenej vody na čas 15 až 20 minút. 3. po ochladeníprikryť popálenú plochu čistým uterákom, vreckovkou, najlepšie sterilnou gázou. Pri po-páleninách druhého stupňa sa nestrhávajú pľuzgiere, pri popáleninách treeho stupňa

A B C

D E FF


88

sa nesmie strhávať z tela priškvarený odev alebo iné látky, len žeravé predmety. Na rany sa nemajú dávať žiadne mas ani oleje, popáleného je potrebné opatrne previezť nalekárske ošetrenie.

Podchladenie (hypotermia) je stav zníženia telesnej teploty organizmu pod nor-málnu fyziologickú hranicu, ktorá je asi 35 °C. Človek postupne stráca vedomie, tlmia sa jeho základné životné funkcie (srdcová činnosť) a následne môže skolabovať a zomrieť. Ak teplota organizmu klesne na 20 °C, poshnutý umiera v priebehu jednej hodiny. Hy-potermia vzniká pôsobením nízkych teplôt vzduchu, chladného vetra, vody (snehu) alebo ich kombináciou. Poshnutého je potrebné dopraviť do teplej miestnos alebo aspoň doblízkos ohňa, vyzliecť z neho mokré šaty, vyzuť premočenú obuv a ohrievať mu hlavu,hruď a iné čas tela teplými prikrývkami. Ak máme k dispozícii spací vak, je vhodné, abysa v ňom zahrial vlastnou teplotou; pritom mu súčasne podávame teplý čaj.

Omrzliny vznikajú pôsobením nízkej teploty, často za spolupôsobenia studeného vet-ra na ohraničený povrch tela. Spravidla sú poshnuté okrajové čas tela: nos, uši, prsty nanohách alebo na rukách. Podľa stupňa poshnua kože sa rozoznávajú tri stupne omrzlín. Prvá pomoc spočíva v zabalení poshnutých miest do teplej prikrývky, eventuálne pred-tým kožu citlivo masírujeme alebo prsty ponoríme do vlažnej vody. Ak sú omrznuté nohy, potrebné je opatrne vyzuť obuv a v prvej pomoci pokračovať obdobne. Poshnutému samá podávať teplý čaj a podľa stupňa omrznua je potrebné aj lekárske ošetrenie.

Pohryznue (poškriabanie) psom, líškou a iným zvieraťom môže byť nebezpečné, pretože všetky cicavce sú potenciálnymi prenášačmi besnoty, ktorá je pre človeka smrteľ-ne nebezpečná, ak sa včas nelieči.

Preto je po základnom ošetrení potrebné poraneného lekársky ošetriť a zviera, ktoré človeka pohrýzlo (poškriabalo) je potrebné bezodkladne utrať a veterinárne vyšetriť.

Pohryznue môže zapríčiniť aj tetanus, ak poranený nebol predtým prevenvne oč-kovaný.

So zastreleným alebo uhynutým podozrivým zvieraťom manipulujeme v ochranných rukaviciach a prenášame ho v igelitových vreciach.

Pohryznue vretenicou môže byť ež nebezpečné, ak je pohryzená obnažená, ob-lekom alebo obuvou nechránená časť tela. Pohryznue cez hrubú vlnenú ponožku aleboinú látku býva menej hlboké a tým aj menej nebezpečné, najmä ak zisme, že časť jeduzachyla tkanina. Tu však musíme byť veľmi obozretní, aby sme si po kontrole miestaataku prstami nepreniesli jed napr. do očí alebo na sliznice. Ušpnuu hadom najlepšiepredchádzame vhodným oblečením a obum. Ak k nemu predsa len dôjde, odporúča sapoužiť, ale len na krátky čas, sťahovací elascký obväz nad ranou a poshnutého urýchle-ne dopraviť k lekárovi. Neodporúča sa ranu narezávať a vysávať krv ústami.

Bodnue sršňom, osou alebo včelou je nebezpečné podľa citlivos poraneného najednotlivé druhy jedu a miesta poranenia. Nebezpečné je bodnue do hlavy a krku. Veľmirozhodne a rýchlo je treba konať najmä v prípadoch, keď sa poshnutý sťažuje na huča-nie v hlave a búšenie srdca. Vtedy ide s vysokou mierou pravdepodobnos o alergickúreakciu. Poshnutému poskytneme prvú pomoc tak, že mu ošetríme miesto vpichu čistoustudenou vodou, sledujeme jeho reakcie, najmä dýchanie a pulz a urýchlene kontaktuje-me odbornú lekársku pomoc. Poľovníci, alergici, by mali mať pri sebe vždy liek vhodný podľa odporúčania lekára.


89

Aj kliešte môžu byť nebezpečné z hľadiska prenosu viacerých infekčných chorôb, najčastejšie zápalu mozgových blán – kliešťovej encefalidy a lymskej boreliózy. Proencefalide je najúčinnejším opatrením prevenvne očkovanie, borelióza je nebezpeč-nejšia preto, lebo účinná prevencia pro nej zaaľ nie je medikamentózne tak prepraco-vaná. Základom akvnej prevencie pro kliešťom je používanie rôznych látok odpudzu-júcich hmyz (repelentov) pred návštevou poľovného revíru. Dôležité je prisatého kliešťa zavčasu objaviť a z tela odstrániť, najlepšie jeho namydlením a otáčaním pomocou vaty, gázy a pod. Pri použi pinzety hrozí vytlačenie obsahu čriev kliešťa do krvi hosteľa a týmmasívna infekcia. Inak pla zásada, že čím je kliešť dlhšie prisatý, tým väčšie nebezpečen-stvo infekcie poshnutému hrozí.

Pri zásahu elektrickým prúdom je najdôležitejšie prerušiť elektrický okruh a po-tom poraneného preniesť na bezpečné miesto. Nasleduje masáž srdca, umelé dýchanie a ošetrenie popálenín.

Pri otrave je účelné privodiť zvracanie, keď je poshnutý pri vedomí (rýchlo vypiť0,25 až 0,5 l teplej vody, v ktorej rozpusme jednu polievkovú lyžicu soli). Ak otravu spô-sobila kyselina, lúh prípadne organické rozpúšťadlá, zvracanie sa nesmie vyvolať. Dôleži-té je zvyšky otravy alebo obsahu žalúdka odložiť na nevyhnutnú chemickú analýzu.

Na poľovačkách sú poľovníci vystavení zvýšenému nebezpečenstvu poranení a úra-zov. Preto je potrebná dôkladná a viacnásobná prevencia spočívajúca aj v ich dôkladnom výstroji a vybavení zdravotným materiálom. Balíčky prvej pomoci alebo aspoň sterilný zdravotnícky materiál (obväzy) a účinný dezinfekčný prostriedok by mali byť prirodzenou súčasťou nielen lekárničky v každej chate, ale i v plecniaku každého poľovníka.


90

7 Kontrola technického stavu zbraní

Zákon NR SR č. 79/2000 Z. z. ako prvá všeobecne záväzná právna norma, zaviedol povinnosť pravidelnej kontroly technického stavu zbraní prostredníctvom overenia au-torizovanou osobou. Zákon NR SR č. 190/2003 Z. z. s účinnosťou od 1. januára 2004 túto povinnosť zachováva a upresňuje povinnos držiteľa zbrane, policajného útvaru ale ajautorizovanej osoby (fyzickej alebo právnickej osoby oprávnenej v tejto oblas podni-kať). V zmysle § 38 tohto zákona:1. Držiteľ zbrane je povinný do 60 dní od výzvy policajného útvaru predložiť zbraň na jej

overenie autorizovanej osobe ak policajný útvar pri kontrole zisl, že od poslednéhooverenia uplynula lehota 10 rokov pri krátkej guľovej zbrani, 15 rokov pri dlhej bro-kovej zbrani a 20 rokov pri dlhej guľovej zbrani alebo kombinovanej zbrani, alebo ak je dôvodné podozrenie zo zlého technického stavu zbrane.

2. Ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na zbrane držané na zberateľské účely.3. Autorizovaná osoba zasiela najneskôr do desiateho dňa v mesiaci zoznam overe-

ných zbraní za uplynulý mesiac ministerstvu; v oznámení uvedie druh zbrane, značku zbrane, typ zbrane, kaliber zbrane a výrobné číslo zbrane, výsledok overenia zbra-ne a osobné údaje držiteľa zbrane, u fyzickej osoby – podnikateľa obchodné meno, miesto podnikania, idenfikačné číslo a u právnickej osoby jej názov, sídlo a idenfi-kačné číslo.

Nariadenie vlády SR č. 397/1999 Z. z. v znení nariadenia vlády SR č. 296/2000 Z. z. o technických požiadavkách a postupoch posudzovania zhody na strelné zbrane a strelivo• stanovuje technický postup pri označovaní, overovaní, cerfikácii, posudzovaní zho-

dy, charakterizuje podrobnosť o technických požiadavkách na typovú skúšku a homo-logizáciu strelných zbraní.

Vzhľadom na povinnosť pravidelného overenia strelných zbraní podľa zákona (§ 38, zákona č. 190/2003 Z. z.) sú pre kusové overenie poľovníckych zbraní dôležité §§ 9 až 11, predovšetkým nasledovné ustanovenia upravujúce postup, podmienky a technické podrobnos :1. Predkladateľ predkladá na kusové overenie strelných zbraní (ďalej len „kusové overe-

nie“) každú strelnú zbraň. Výrobca strelnej zbrane ju vybaví obchodným menom ale-bo známkou, výrobným číslom a označením kalibru použitého streliva, a to na každej hlavni a revolverom valci. Ak autorizovaná osoba neurčí inak, každá hlaveň určená výhradne na použie čierneho prachu sa označí tak, aby bolo jednoznačné, že hlaveňje určená len na použie čierneho prachu.

2. Pri kusovom overení autorizovaná osoba vykonáva:a) prehliadku pred skúšobnou streľbou,b) skúšobnú streľbu,c) prehliadku po skúšobnej streľbe.

3. Pri prehliadke pred skúšobnou streľbou odmietne autorizovaná osoba strelnú zbraň, ktorá nespĺňa technické požiadavky, a takú, ktorej označenie nezodpovedá požiadav-kám podľa odseku 1, ktoré sa na ňu vzťahujú.

4. Autorizovaná osoba neoverí strelnú zbraň, ktorá je viditeľne poškodená skúšobnou


91

streľbou a strelnú zbraň, ktorá vykazuje chyby alebo neopraviteľné chyby. Za chybné sa považujú strelné zbrane, ktoré skúšobná streľba viditeľne poškodí a strelné zbrane, ktoré majú niektorú z týchto chýb:a) zlyhanie odpaľovania,b) nežiadúci výstrel pri nabíjaní zbrane,c) nežiadúci výstrel viacerých nábojov naraz,d) ťažké vyahnue nábojnice z nábojovej komory,e) prerazenie zápalky náboja vinou zbrane,f) akákoľvek deformácia hlavne a nábojovej komory, ktorá by mohla znížiť bezpeč-

nosť zbrane,g) akékoľvek rozahnue hlavne vrátane vlnovitého rozahnua v najslabších

miestach hlavne,h) porušené spojenie hákov a líšt,i) zväčšenie uzamykacej vole nad dovolenú hranicu,j) poškodenie alebo deformácia dôležitých častí záveru alebo dnovej skrutky,k) trhliny zvonka aj zvnútra hlavne a nábojovej komory a na dôležitých časach záve-

ru,l) trhliny zvonka hlavne a dnovej skrutky pri zbraniach nabíjaných ústím hlavne,m) zrejmá porucha vo funkcii zbrane alebo nespoľahlivá funkcia zbrane,n) oddelenie niektorej čas zapaľovacieho mechanizmu pri zbraniach nabíjaných ús-

tím hlavne.Neopraviteľné chyby sú:

b) prasknuté a v nebezpečných miestach zvárané hlavne a závery,c) hlavne s poréznymi miestami a neucelenými plochami a hlavne celkovo alebo

miestne zoslabené,d) hlavne deformované s výnimkou drobných deformácií povolených na základe po-

žiadaviek a podmienok skúšok,e) guľové hlavne s príliš zväčšeným alebo tesným vývrtom,f) neprípustné úpravy podľa tejto prílohy,g) iné závažné chyby, pri ktorých v záujme bezpečnos autorizovaná osoba rozhod-

ne, že sa nemôžu odstrániť opravou. Opravy, ktoré môžu mať vplyv na bezpečnosť strelných zbraní a neprípustné úpravy.

1. Opravami, ktoré môžu mať vplyv na bezpečnosť strelných zbraní sú :a) výmena namáhanej čas, pri ktorej sa vykonalo prispôsobenie,b) oprava, pri ktorej došlo k zmene rozmerov dôležitých z hľadiska bezpečnos strel-

nej zbrane,c) oprava, ktorá môže vyvolať zníženie odolnos strelnej zbrane pro namáhaniu

tlakom pri výstrele (mechanické úpravy, zváranie, spájkovanie, kovanie a pod.).

2. Neprípustnými úpravami strelných zbraní sú :a) vyhotovenie vložkovanej nábojovej komory brokovej hlavne,b) zhotovenie nesamonosných vložiek nábojovej komory guľovej hlavne alebo nesa-

monosných vložných hlavní,c) prestavby, pri ktorých:


92

– nový kaliber strelnej zbrane namáha záver väčšou spätnou silou ako pôvodný kaliber, pričom v jeho pevnos nie je dostatočná rezerva overená autorizova-nou osobou,

– nový kaliber strelnej zbrane namáha hlaveň vyšším tlakom ako pôvodný ka-liber, pričom v jej pevnos nie je dostatočná rezerva overená autorizovanouosobou,

– vývrt hlavne nezodpovedá svojimi rozmermi novému kalibru nábojov komory.

Podmienkou úspešného kusového overenia a následného označenia overovacou značkou je technický stav zbrane, ktorý je v súlade s podrobne popísanými technickými požiadavkami s rozhodnuami Stálej medzinárodnej komisie pre skúšky ručných strel-ných zbraní (ďalej len Stála medzinárodná komisia) a harmonizovanými slovenskými technickými normami.

Technické požiadavky uplatňované pri kusovom overení sú napr.:1. Strelná zbraň nesmie vykazovať pred skúšobnou streľbou stopy korózie, nesmie mať

poškodenú pažbu a jej označenie musí zodpovedať rozhodnuam Stálej medzinárod-nej komisie.

2. Strelná zbraň podľa odseku 1 nesmie mať pri predložení na kusové overenie najmä:a) výrobné chyby vo vývrte a v nábojovej komore, napríklad preliačiny, ryhy, praskli-

ny a iné chyby viditeľné voľným okom,b) nedostatočne vyleštený vývrt hlavne a povrch nábojovej komory a tým sťažené

odhalenie prípadných chýb vzniknutých skúšobnou streľbou; v prípade pochyb-ností sa kontroluje dodržanie prípustnej drsnos povrchu (Ra), ktorá smie byť naj-viac 1 mm vo vývrte hlavne a 1,8 mm v nábojovej komore,

c) ohnutú hlaveň alebo hlaveň s náznakmi vydua a iných deformácií,d) vtrúseniny, praskliny, porézne a dodatočne zavarované miesta na hlavných čas-

ach zbrane,e) nesprávne nastavené alebo spájkované hlavne, háky a lišty, chyby spôsobené me-

chanickými a tepelnými výrobnými operáciami, ktoré môžu nepriaznivo pôsobiť na pevnosť a funkciu zbrane,

f) záver alebo dnovú skrutku, ktorých rozmery a materiály nezodpovedajú účelu zbrane.

3. Dôležité rozmery strelných zbraní z hľadiska bezpečnos uzamykacej vôle a hrúbkysen hlavní musia zodpovedať hodnotám ustanoveným rozhodnuami Stálej me-dzinárodnej komisie alebo uvedeným v harmonizovaných slovenských technických normách, alebo hodnotám určeným autorizovanou osobou. Strelné zbrane nabíjané ústím hlavne musia mať priemer prešľahového kanálika zodpovedajúci hodnotám ustanoveným v harmonizovanej slovenskej technickej norme.

4. Strelné zbrane nesmú mať pri streľbea) nesprávnu funkciu záverového, spúšťového, bicieho, poistného, výstražného, zá-

sobovacieho a vyťahovacieho alebo vyhadzovacieho mechanizmu (pri zbraniach nabíjaných zozadu),

b) nesprávnu funkciu a chod revolverového valca,c) nesprávnu funkciu zapaľovacieho mechanizmu (pri zbraniach nabíjaných ústím

hlavne),


93

d) nízky odpor spúšte (mimo terčových zbraní a zbraní s napináčikom) nezodpoveda-júci hodnotám predpísaným v harmonizovanej slovenskej technickej norme,

e) chyby vo vyhotovení, v opracovaní a v chode úderníka a zápalníka,f) nedostatočné držanie spúšte alebo podobného bicieho prvku v jeho záchyte.

5. Strelné zbrane nesmú vykazovať po skúšobnej streľbe žiadne predpisom vymedzené chyby.

Skúšobná streľba sa vykonáva skúšobnými nábojmi, ktoré svojim vyhotovením, tlakmi, prípadne energiami strely zodpovedajú rozhodnuam Stálej medzinárodnej ko-misie a sú uvedené v harmonizovaných slovenských technických normách, nielen meno-vitými hodnotami, ale aj štasckými odchýlkami. Skúšobné náboje na overovanie bro-kovníc navyše spĺňajú určený priemer a hmotnosť náplne brokov obsiahnutých v náboji. Skúšobné náboje sa používajú pri teplote ovzdušia 15 – 250 C.a) brokové hlavne nabíjané zozadu s dĺžkou nábojovej komory menšou ako 73 mm s ur-

čenými brokovými nábojmi sa skúšajú dvoma výstrelmi z každej hlavne skúšobnými nábojmi s olovenými brokmi alebo tromi nábojmi s oceľovými brokmi. Tieto brokové náboje musia spĺňať predpísané tlaky (alebo tlaky vyššie) na predpísaných miestach hlavne. Po overení funkcie opakovacej alebo samonabíjacej strelnej zbrane sa navyše vystrelí najmenej jeden náboj určený na trh z každej hlavne.

b) zbrane s guľovými hlavňami (guľovnice, malokalibrovky, pištole a revolvery) nabíja-né zozadu sa skúšajú skúšobnými nábojmi, ktoré vyvíjajú na predpísaných miestach predpísané tlaky, prípadne na overenie funkcie opakovacej alebo samonabíjacej zbrane sa skúša najmenej jedným nábojom určeným na trh z každej nábojovej ko-mory navyše. Skúšobné náboje vyvíjajú maximálny tlak, ktorého stredná hodnota je najmenej o 30 % vyššia ako je prípustná stredná hodnota maximálneho tlaku náboja určeného na trh daného kalibra. Hodnotami prevádzkových tlakov sa rozumejú stred-né hodnoty maximálnych tlakov zisťované piezoelektrickými snímačmi. Predpísané miesta merania sú uvedené v hramonizovaných slovenských technických normách.

Počet skúšobných nábojov je:– dva náboje na každú hlaveň pri dlhých zbraniach s prevádzkovým tlakom 180 MPa

a viac,– jeden náboj na každú hlaveň pri dlhých zbraniach s prevádzkovým tlakom menším

ako 180 MPa,– dva náboje na každú hlaveň pri pištoliach bez ohľadu na výšku ich prevádzkového

tlaku,– jeden náboj na každú nábojovú komoru, ak je od hlavne oddelená (napr. pri revolve-

roch) bez ohľadu na veľkosť prevádzkového tlaku.c) guľobrokové zbrane sa skúšajú tak, že každá hlaveň sa podrobí zodpovedajúcemu

počtu výstrelov skúšobných nábojov alebo nábojov určených na trh.

Zbrane, ktoré vyhoveli pri kusovom overení sa označia príslušnou kusovou overo-vacou značkou a dvojčíslom roku, keď bolo overenie vykonané. Overovacia značka sa vyráža na každú hlaveň, lôžko, rám, dôležitú časť záveru, prípadne na dnovú skrutku. Na revolveroch sa značky vyrážajú na hlaveň, valec a rám strelnej zbrane.


94

Ak sa pri kusovom overení vyskytne neopraviteľná chyba, autorizovaná osoba vrázbraň predkladateľovi s vyrazeným idenfikačným kódom autorizovanej osoby, pričomsa posledná platná značka prerazí písmenom X.

Autorizovaná osoba vydá na základe technických zistení protokol alebo cerfikát záväzného obsahového a formálneho rozsahu podľa druhu vykonaných skúšok.

Autorizovanou osobou spôsobilou na výkon technických skúšok zbraní a streliva v súlade s požiadavkami zákona č. 264/1994 Z. z. o technických požiadavkách na výrobky a o posudzovaní zhody v platnom znení a podľa podmienok Nariadenia vlády SR č. 397/1999 Z. z. v znení NV SR č. 296/2000 Z. z. je napríklad spoločnosť KONŠTRUKTA DEFENCE, a.s., PŠS Lieskovec, SKTC – 112, 018 41 Dubnica nad Váhom

Grafické zobrazenie overovacích značiek zbraní a streliva je uvedené v príloheNariadenia vlády č. 397/1999 Z.z. Overovacie značky Slovenskej republiky pre skúšky strelných zbraní a streliva sú uvedené na obrázku 55.

Obr. 55 Kusové overovacie značkyObr.57 Kusové overovacie znaky

8 Poovné strelné zbrane a poovnícka prax Poovné strelné zbrane sú smrtiace nástroje, preto ich musí každý poovník dokonale

pozna, dobre ich ovláda a zodpovedne a bezpene ich pri strebe používa. Ak chce poovník ma na poovake presné zásahy a úspech pri love musí sa v strebe pravidelne zdokonaova k omu slúžia aj poovnícke strelnice a poovnícke súaže. Na pravidelne overovanie streby pamätá aj zákon . 190/2003 Z. z. o strelných zbraniach a strelive a ukladá držiteom zbrojných preukazov raz za pä rokov absolvova kontrolné streby.

8.1 Bezpenostné pravidla pri zaobchádzaní so zbraou Pri výkone práva poovníctva platia základné zásady zaobchádzania so strelnou zbraou:- zbra na poovaky, strelnice a pod. sa prenášajú v platených, kožených puzdrách alebo uzamknutených kufríkoch, - poovná zbra s remeom sa nosí na avom pleci hlavou dopredu a smerom nahor, v prípade, že prší alebo sneží, hlave nosíme smerom dolu, - pred nabíjaním skontrolujeme i sú hlavne isté (hlina, sneh), - pušku nabijeme len po zaatí individuálnej poovaky, na spolonej poovake na stanovišti a vzápätí si ju zaistíme a zavesíme na avé plece,- je nebezpené nosi zbra vo vodorovnej polohe, lebo ohrozujeme okolie, - nikdy nezakrývame ústie hlavne dlaou alebo prstom, - na spolonej poovake cez prestávky medzi presunmi na jednotlivé pohony musí by zbra vybitá, hlave sklopená alebo s otvoreným záverom, - pušku odisujeme, prípadne napínaik napneme len vtedy, ke sa k nám približuje zver, - pušku vybijeme pri prekonávaní akýchkovek prekážok (potok, kanál, priekopa, pri výstupe a zostupe z posedu, apod., - po ukonení poovania pušku vždy vybijeme, skontrolujeme hlavne a bicí mechanizmus spustíme, - na strelniciach nie je dovolené ma na zbrani pripevnený reme, zbra sa nosí na predlaktí ruky.

Kusové overenie signálnych, poplašných a narkozač-ných zbraní a ostatných expanzných prístrojov

Kusové overenie všetkých druhov zbraní nabíjaných zozadu, určených na použie streliva s bezdymovýmprachom

Kusové overenie zbraní určených na použie čiernehoprachu, nabíjaných spredu

Kusové overenie brokovníc – vyššia skúška

Homologizácia zbraní a expanzných prístrojov

Kontrola streliva

Kontrola streliviny

Kusové overenie brokovníc – oceľové broky

Idenfikačná značka skúšobne strelnýchzbraní a streliva Lieskovec

8 Poľovné strelné zbrane a poľovnícka prax

95

8 Poľovné strelné zbrane a poľovnícka prax Poľovné strelné zbrane sú smrace nástroje, preto ich musí každý poľovník dokona-

le poznať, dobre ich ovládať a zodpovedne a bezpečne ich pri streľbe používať. Ak chce poľovník mať na poľovačke presné zásahy a úspech pri love musí sa v streľbe pravidelne zdokonaľovať k čomu slúžia aj poľovnícke strelnice a poľovnícke súťaže. Na pravidelne overovanie streľby pamätá aj zákon č. 190/2003 Z. z. o strelných zbraniach a strelive a ukladá držiteľom zbrojných preukazov raz za päť rokov absolvovať kontrolné streľby.

8.1 Bezpečnostné pravidlá pri zaobchádzaní so zbraňou

Pri výkone práva poľovníctva plaa základné zásady zaobchádzania so strelnou zbra-ňou:– zbraň na poľovačky, strelnice a pod. sa prenášajú v plátených, kožených puzdrách

alebo uzamknuteľných kufríkoch,– poľovná zbraň s remeňom sa nosí na ľavom pleci hlavňou dopredu a smerom nahor,

v prípade, že prší alebo sneží, hlaveň nosíme smerom dolu,– pred nabíjaním skontrolujeme či sú hlavne čisté (hlina, sneh),– pušku nabijeme len po začatí individuálnej poľovačky, na spoločnej poľovačke na sta-

noviš a vzápätí si ju zaistíme a zavesíme na ľavé plece,– je nebezpečné nosiť zbraň vo vodorovnej polohe, lebo ohrozujeme okolie,– nikdy nezakrývame úse hlavne dlaňou alebo prstom,– na spoločnej poľovačke cez prestávky medzi presunmi na jednotlivé pohony musí byť

zbraň vybitá, hlaveň sklopená alebo s otvoreným záverom,– pušku odisťujeme, prípadne napínačik napneme len vtedy, keď sa k nám približuje

zver,– pušku vybijeme pri prekonávaní akýchkoľvek prekážok (potok, kanál, priekopa, pri

výstupe a zostupe z posedu, apod.,– po ukončení poľovania pušku vždy vybijeme, skontrolujeme hlavne a bicí mechaniz-

mus spustíme, – na strelniciach nie je dovolené mať na zbrani pripevnený remeň, zbraň sa nosí na

predlaktí ruky.

8.1.1 Nabíjanie zbrane a poľovnícky postoj pri streľbe Brokovnica sa pri nabíjaní drží ľavou rukou za predpažbie hlavňami dolu. Zbraň po-

sunutím záverovej páčky palcom pravej ruky doprava otvoríme a presvedčíme sa, či nie je v nej nejaký cudzí predmet (to platí aj pre guľovnicu a na to si treba zvyknúť), opäť ju sklopíme k zemi a pravou rukou náboj zľahka, bez násilia zasunieme do komory. Potom sa pravá ruka presunie na krk pažby a pohybom pažby smerom nahor sa hlavne zatvoria (obr. 56). Pritom nemeníme ich pôvodný sklon k zemi. Brokovnica so samočinnou po-istkou sa automacký uzatvorí, brokovnicu staršej výroby bez samočinnej poistky ručnezaistíme a odisme tesne pred streľbou.


96

Obr. 56 Zatváranie brokovnice: A – nesprávne, B – správne

Guľovnica sa pri nabíjaní drží ľavou rukou. Náboje uložíme do zásobníka alebo ná-bojovej schránky. Hlaveň smeruje k zemi, v skalitom teréne smerom hore. Potom pra-vou rukou zasunieme záver s nábojom do nábojovej komory, kľukou záveru sa uzavrie a zaistí. Samonabíjacie guľovnice (brokovnice, malokalibrovky) sa pred prvým výstrelom nabíjajú ťahom za páku priamobežného záveru, po poslednom výstrele je záver spravidla blokovaný v zadnej polohe.

Kombinované zbrane sa nabíjajú tak ako brokovnice.

Poznámka:Všetky zbrane sa nabíjajú až po odznení otváracieho signálu pohonu, pred posliedkou, po vý-

stupe na posed a pod. Pri nabíjaní zbrane sa treba otočiť tak, aby hlavne smerovali do otvoreného priestoru. Zbraň sa nenabíja ani navybíja smerom k inej osobe, objektu a pod.

Poľovnícky postoj Úspešnosť streľby závisí od vhodného, pohodového a správneho postoja, ktorý za-

ujme strelec pred streľbou. Strelec spravidla drží brokovnicu pravou rukou za krk pažby, ukazovák má na lúčiku (nie na spúš – kohúku). Výsledok streľby závisí aj od správnehopostavenia nôh strelca. Strelec stojí na celých chodidlách mierne rozkročmo, telo má mierne predklonené s prevážením na ľavej nohe. Pri zalícení sa pažba rýchlo presunie k lícu až päta pažby pevne sedí v priehlbinke ramenného kĺbu. Ľavá ruka, ktorou drží brokovnicu za predpažbie, je mierne ohnutá.

Pri streľbe z guľovnice sa zbraň drží tak, že lakeť ľavej ruky je opretý o hruď, pričom ľavá ruka drží predpažbie bližšie k lúčiku a zbraň iba podopiera. Strelec voľne priloží hla-vu na chrbát pažby, bez predkláňania a otáčania. Obdobne drží aj kombinovanú zbraň. Pri zamierení je dôležité vytvoriť správnu spojnicu oko – cieľnik – muška alebo oko a os zameriavacieho ďalekohľadu.

8 Poľovné strelné zbrane a poľovnícka prax

97

Obr. 57 Postavenie nôh strelca pri streľbe (smer streľby ukazuje šípka): A – z brokovnice, B – z guľovnice

8.2 Starostlivosť o zbrane a strelivo

Poľovnú zbraň a strelivo je žiaduce udržiavať vo výbornom stave a preto by sa ich uskladneniu, zabezpečeniu a údržbe mala venovať trvalá pozornosť. Vybité zbrane a strelivo máme uložené výlučne len uzamykateľných zariadeniach, ktorých parametre zodpovedajú zákonným predpisom. Zbrane a strelivo musia byť uložené osobitne a zá-sadne v suchom prostredí. Pred uložením treba zbrane vyčisť a nakonzervovať po kaž-dom použití, dokonca aj vtedy, keď zbraň bola len nosená a nebolo z nej strieľané. v te-réne. Veľmi nepriaznivo na zbraň pôsobí korózia, ktorá vzniká pôsobením vody, snehu, prachu, potu a pod.

Na čistenie zbrane, vývrtu jej hlavne po streľbe a na konzervovanie zbrane použí-vame rôzne čisace pomôcky a potreby, ktoré je potrebné zakúpiť naraz so zbraňou. Súto predovšetkým: vyteráky, key (štenová, bavlnená, oceľové, mosadzné), kúdeľníky(mosadzné, hliníkové), čisaci, konzervačný alebo univerzálny olej a prípadne vazelína(ako dlhodobý konzervačný prostriedok).

Postup pri čistení zbraníNa vyčistenie vývrtu hlavne u brokovej zbrane používame vyterák a tri druhy ke-

fiek. Vyterákom opatreným na konci vhodnou keou čistíme hlaveň v smere od nábo-jovej komory a to z dôvodu zahrdlenia brokových hlavní. Najprv zbavíme vývrt zvyškov prachových splodín štenovou keou, potom odstránime nános olova pomocou oce-ľovej alebo mosadznej špirálovitej key. Vývrt ešte znovu prečistíme čistou bavlnenoukeou a prevedieme čistenie čisacim olejom (emulzia podľa návodu), ktorý nechámepôsobiť asi 1 minútu a znovu vývrt a zbraň vytrieme do sucha. Nakoniec vývrt hlavne vy-trieme bavlnenou keou namáčanou do konzervačného oleja. V súčasnos sa do popre-dia dostávajú univerzálne oleje, resp. olejové spreje (STIL CRIN), ktoré sú zároveň čisacea konzervačne. Potom pretrieme i povrchové plochy pušky a celú zbraň nakonzervujeme. U samonabíjacích brokovníc je potrebné pre spoľahlivú funkciu zvlášť dôsledne vyčisťaj záver, ktorý pred čistením rozoberieme.

sedí v priehlbinke ramenného kbu. avá ruka, ktorou drží brokovnicu za predpažbie, je mierne ohnutá. Pri strebe z guovnice sa zbra drží tak, že lake avej ruky je opretý o hru, priom avá ruka drží predpažbie bližšie k lúiku a zbra iba podopiera. Strelec vone priloží hlavu na chrbát pažby, bez predkláania a otáania. Obdobne drží aj kombinovanú zbra. Pri zamierení je dôležité vytvori správnu spojnicu oko – cienik – muška alebo oko a os zameriavacieho alekohadu.

Obr. 56 Postavenie nôh strelca pri strebe (smer streby ukazuje šípka): A – z brokovnice, B – z guovnice

8.2 Starostlivos o zbrane a strelivo Poovnú zbra a strelivo je žiaduce udržiava vo výbornom stave a preto by sa ich

uskladneniu, zabezpeeniu a údržbe mala venova trvalá pozornos. Vybité zbrane a strelivo máme uložené výlune len uzamykatených zariadeniach, ktorých parametre zodpovedajú zákonným predpisom. Zbrane a strelivo musia by uložené osobitne a zásadne v suchom prostredí. Pred uložením treba zbrane vyisti a nakonzervova po každom použití, dokonca aj vtedy, ke zbra bola len nosená a nebolo z nej strieané. v teréne. Vemi nepriaznivo na zbra pôsobí korózia, ktorá vzniká pôsobením vody, snehu, prachu, potu a pod. Na istenie zbrane, vývrtu jej hlavne po strebe a na konzervovanie zbrane používame rôzne istiace pomôcky a potreby, ktoré je potrebné zakúpi naraz so zbraou. Sú to predovšetkým : vyteráky, kefky (štetinová, bavlnená, oceové, mosadzné), kúdeníky(mosadzné, hliníkové), istiaci, konzervaný alebo univerzálny olej a prípadne vazelína (ako dlhodobý konzervaný prostriedok).

Postup pri istení zbraní Na vyistenie vývrtu hlavne u brokovej zbrane používame vyterák a tri druhy kefiek. Vyterákom opatreným na konci vhodnou kefkou istíme hlave v smere od nábojovej komory a to z dôvodu zahrdlenia brokových hlavní. Najprv zbavíme vývrt zvyškov prachových splodín štetinovou kefkou, potom odstránime nános olova pomocou oceovej alebo mosadznej špirálovitej kefky. Vývrt ešte znovu preistíme istou bavlnenou kefkou a prevedieme istenie istiacim olejom (emulzia poda návodu), ktorý necháme pôsobi asi 1


98

Pred samotným čistením guľovnice zbraň rozoberieme vyahnutím záveru a zásob-níka. Po odstránení hrubých nečistôt mosadznou keou je najlepšie aplikovať do drážko-vého vývrtu čisaci olej, ktorý necháme podľa návodu pôsobiť určitý čas. Vývrt potom vy-trieme do sucha. Keď je hlaveň čistá a suchá konzervačným olejom pretrieme vývrt hlave. Pred opätovným použitím zbrane treba z vývrtu hlavne odstrániť olej a hlaveň vytrieť do sucha (pro podstrieľovaniu). Na čistenie guľovníc používame vyteráky s otočnou rukoväťou, na ktoré nasadzujeme key alebo kúdeľníky so zárezmi na navinue kúdelealebo vaty. Vývrty zbraní čistíme primeraným priemerom súprav a zásadne od nábojovej komory k úsu a nikdy nie opačne. Tým chránime úsa hlavní, čo má zásadný vplyv na presnosť a rozptyl streľby.

9 Zoznam odporúčanej literatúry

99

9 Zoznam odporúčanej literatúry

Bakoš, A., Hell, P.: Poľovníctvo 2. PaRPRESS, Braslava, 2000Bílý, J.: Lovecká střelba. Radix s.r.o., Praha, 2000Faktor, Z., Lankaš, K.: Rukovět loveckého střelectví. SZN, Praha, 1982Garaj, P., Lebocký, T., Valtýni, J.: Poľovnícke strelectvo. Vydavateľstvo TU vo Zvolene,

2006Hanák, J.: Myslivecké střelectví v praxi, Radix s.r.o., Praha, 1988Hell, P. a kol.: Poľovnícky náučný slovník. Príroda, Braslava, 1988Herz, J., Ciberej, J.: Slovenské poľovnícke názvoslovie, PaRPRESS, Braslava, 2000Krivjanský, T.: Poľovnícke strelectvo, Epos, Braslava, 2005Šarek, P.: Základy strelectva, PaRPRESS, Braslava, 2003Garaj, P., Kropil, R.: Poľovníctvo. Vydavateľstvo TU Zvolen, 2010.www.zbierka.skwww.polovnictvo.sk

vii. po¾ovnícke strelectvo a prvá pomoc pri úrazoch ...docs.e-ducation.com/strelectvo.pdf ·...

Documents