viii. vedecká konferencia doktorandov s medzinárodnou ú as ou, … · 2014. 4. 15. ·...

1
ANTIMIKROBIÁLNA AKTIVITA IZOLÁTOV RODU STREPTOMYCES ANTIMICROBIAL ACTIVITY OF STREPTOMYCETES ISOLATES Ivana CHAROUSOVÁ Školiteľ: doc. Ing. Soňa Javoreková, PhD. Cieľom predloženej práce bola izolácia kmeňov aktinomycét z ornej pôdy s potenciálnou antimikrobiálnou aktivitou a ich následná identifikácia na morfologickej a molekulárnej úrovni. Na izoláciu aktinomycét sme použili platňovú zrieďovaciu metódu na Pochon médium. Kultivácia prebiehala 7 dní pri teplote 28 ± 1 °C za aeróbnych podmienok. Na základe makromorfologických znakov sme vyselektovali charakteristické kolónie aktinomycét, ktoré sme preočkovali na ISP2 médium a niekoľkokrát purifikovali pre získanie čistých kmeňov. Antimikrobiálnu aktivitu sme testovali voči baktériám Sphingopyxies terrae a Bacillus subtilis, kvasinkám Candida utilis a Candida glabrata a voči fytopatogénnym hubám Alternaria tenuissima, Penicillium expansum, Fusarium poae a Aspergillus niger použitím metódy agarových výsekov (primárny skríning) a agarovej difúznej metódy (sekundárny skríning). V prípade primárneho skríningu sme použili agarové výseky zo 7- dňových kultúr aktinomycét, ktoré sme preniesli pomocou sterilnej preparačnej ihly na Petriho misky s naočkovanými mikroorganizmami a inkubovali pri teplote 30 ± 1 °C. Inhibičné zóny sme v prípade baktérií a kvasiniek merali po 24 – 48 hod., v prípade húb po 2 – 3 dňoch. Izoláty, ktoré vykazovali široké spektrum inhibičnej aktivity sme podrobili sekundárnemu skríningu, pri ktorom sme kultivačnú pôdu s naočkovanými aktinomycétami centrifugovali a aktivitu supernatantu determinovali voči testovaným mikroorganizmom. Platne sme inkubovali a inhibičné zóny merali rovnako ako v prípade metódy agarových výsekov. Z 34 testovaných kmeňov aktinomycét vykazovalo antibakteriálnu aktivitu 22 kmeňov, najmä voči G + baktérií Bacillus subtilis a to s malou (11 – 14 mm), strednou (15 – 20 mm) a jeden kmeň (VY39) s vysokou inhibičnou aktivitou (26 mm).V prípade kvasiniek sme zaznamenali vysokú inhibíciu rastu druhu Candida utilis (až 50%). Najvyššiu inhibičnú aktivitu sme zistili pri kmeni s izolačným kódom VY 16 (24 mm). Antimykotickú aktivitu vykazovalo zo všetkých testovaných kmeňov 26 izolátov (76,47 %) v poradí voči druhom Penicillium expansum, Fusarium poae, Alternaria tenuissima a Aspergillus niger. Najväčšiu veľkosť inhibičnej zóny sme zaznamenali voči druhu Fusarium poae (VY 30 (37 mm)). Na základe morfologických znakov (farba substrátového a vzdušného mycélia, tvar spórofórov, produkcia pigmentov, povrch kolónií a rýchlosť rastu) a pri vybraných kmeňoch aj sekvenovaním, sme kmene s antimikrobiálnou aktivitou identifikovali, pričom sa potvrdila ich príslušnosť do rodu Streptomyces. Kľúčové slová: aktinomycéty, pôda, antimikrobiálna aktivita, testované mikroorganizmy Poďakovanie: Práca vznikla v spolupráci s Európskou Úniou pod projektom s číslom 26220220180: Building Research Centre „AgroBioTech“ a vďaka projektu VEGA 1/0476/13 Kontaktná adresa: Ing. Ivana Charousová, doc. Ing. Soňa Javoreková, PhD., Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre, Fakulta Biotechnológie a potravinárstva, Katedra mikrobiológie, Tr. A. Hlinku 2, 949 76 Nitra, [email protected] VIII. vedecká konferencia doktorandov s medzinárodnou účasťou, Nitra, 23. 04. 2014 VIII. International Scientific Conference of PhD. Students, Nitra, 23. 04. 2014 14

Upload: others

Post on 28-Jan-2021

0 views

Category:

Documents


0 download

TRANSCRIPT

  • ANTIMIKROBIÁLNA AKTIVITA IZOLÁTOV RODU STREPTOMYCES

    ANTIMICROBIAL ACTIVITY OF STREPTOMYCETES ISOLATES

    Ivana CHAROUSOVÁ Školiteľ: doc. Ing. Soňa Javoreková, PhD. Cieľom predloženej práce bola izolácia kmeňov aktinomycét z ornej pôdy s potenciálnou antimikrobiálnou aktivitou a ich následná identifikácia na morfologickej a molekulárnej úrovni. Na izoláciu aktinomycét sme použili platňovú zrieďovaciu metódu na Pochon médium. Kultivácia prebiehala 7 dní pri teplote 28 ± 1 °C za aeróbnych podmienok. Na základe makromorfologických znakov sme vyselektovali charakteristické kolónie aktinomycét, ktoré sme preočkovali na ISP2 médium a niekoľkokrát purifikovali pre získanie čistých kmeňov. Antimikrobiálnu aktivitu sme testovali voči baktériám Sphingopyxies terrae a Bacillus subtilis, kvasinkám Candida utilis a Candida glabrata a voči fytopatogénnym hubám Alternaria tenuissima, Penicillium expansum, Fusarium poae a Aspergillus niger použitím metódy agarových výsekov (primárny skríning) a agarovej difúznej metódy (sekundárny skríning). V prípade primárneho skríningu sme použili agarové výseky zo 7-dňových kultúr aktinomycét, ktoré sme preniesli pomocou sterilnej preparačnej ihly na Petriho misky s naočkovanými mikroorganizmami a inkubovali pri teplote 30 ± 1 °C. Inhibičné zóny sme v prípade baktérií a kvasiniek merali po 24 – 48 hod., v prípade húb po 2 – 3 dňoch. Izoláty, ktoré vykazovali široké spektrum inhibičnej aktivity sme podrobili sekundárnemu skríningu, pri ktorom sme kultivačnú pôdu s naočkovanými aktinomycétami centrifugovali a aktivitu supernatantu determinovali voči testovaným mikroorganizmom. Platne sme inkubovali a inhibičné zóny merali rovnako ako v prípade metódy agarových výsekov. Z 34 testovaných kmeňov aktinomycét vykazovalo antibakteriálnu aktivitu 22 kmeňov, najmä voči G+ baktérií Bacillus subtilis a to s malou (11 – 14 mm), strednou (15 – 20 mm) a jeden kmeň (VY39) s vysokou inhibičnou aktivitou (26 mm).V prípade kvasiniek sme zaznamenali vysokú inhibíciu rastu druhu Candida utilis (až 50%). Najvyššiu inhibičnú aktivitu sme zistili pri kmeni s izolačným kódom VY 16 (24 mm). Antimykotickú aktivitu vykazovalo zo všetkých testovaných kmeňov 26 izolátov (76,47 %) v poradí voči druhom Penicillium expansum, Fusarium poae, Alternaria tenuissima a Aspergillus niger. Najväčšiu veľkosť inhibičnej zóny sme zaznamenali voči druhu Fusarium poae (VY 30 (37 mm)). Na základe morfologických znakov (farba substrátového a vzdušného mycélia, tvar spórofórov, produkcia pigmentov, povrch kolónií a rýchlosť rastu) a pri vybraných kmeňoch aj sekvenovaním, sme kmene s antimikrobiálnou aktivitou identifikovali, pričom sa potvrdila ich príslušnosť do rodu Streptomyces. Kľúčové slová: aktinomycéty, pôda, antimikrobiálna aktivita, testované mikroorganizmy Poďakovanie: Práca vznikla v spolupráci s Európskou Úniou pod projektom s číslom 26220220180: Building Research Centre „AgroBioTech“ a vďaka projektu VEGA 1/0476/13 Kontaktná adresa: Ing. Ivana Charousová, doc. Ing. Soňa Javoreková, PhD., Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre, Fakulta Biotechnológie a potravinárstva, Katedra mikrobiológie, Tr. A. Hlinku 2, 949 76 Nitra, [email protected]

    VIII. vedecká konferencia doktorandov s medzinárodnou účasťou, Nitra, 23. 04. 2014 VIII. International Scientific Conference of PhD. Students, Nitra, 23. 04. 2014

    14