vybrané terestrické biokoridory a biocentrá v kontaktnej ... · vybrané terestrické...

Vybrané terestrické biokoridory a biocentrá

v kontaktnej zóne Trnavskej pahorkatiny

a Malých Karpát

Hodnotenie biotických pomerov, krajinnej štruktúry a funkčnosti

Jana Ružičková, Blanka Lehotská a kolektív

2011 Univerzita Komenského v Bratislave

2

Monografia bola vypracovaná s podporou grantov VEGA č. 1/0334/08 „Hodnotenie funkčnosti a kvality biokoridorov v kontaktnej zóne Malých Karpát a Trnavskej pahorkatiny“ a VEGA č. 1/1139/11 „Zmeny konektivity krajiny v kontaktnej zóne Malých Karpát a priľahlých nížin – CONNECA“. Názov: Vybrané terestrické biokoridory a biocentrá v kontaktnej zóne Trnavskej

pahorkatiny a Malých Karpát Vydavateľ: Univerzita Komenského v Bratislave Autori: RNDr. Jana Ružičková, PhD.

Mgr. Blanka Lehotská, PhD. RNDr. Olívia Ďugová, CSc. Mgr. Zuzana Gombiková Mgr. Zuzana Haceková Ing. Anton Janitor, CSc. RNDr. Eva Kalivodová, CSc. Mgr. Zuzana Moravčíková, PhD. Mgr. Marta Nevřelová, PhD. Doc. RNDr. František Petrovič, PhD.

Recenzenti: doc. Katarína Pavličková, CSc. Ing. Tamara Reháčková, PhD. RNDr. Jaromír Šíbl, PhD.

Technická a grafická úprava: Mgr. Blanka Lehotská, PhD. Rok vydania: 2011

1. vydanie

Náklad: 150 ks

Rozsah: 204 strán (13,1 AH)

ISBN: 978-80-223-2776-3 Neprešlo jazykovou úpravou. © autori

3

OBSAH Úvod ............................................................................................................................. 5 1 Hodnotenie funkčnosti terestrických biokoridorov – teoretické východiská

(Ružičková, Nevřelová, Lehotská) ............................................................................. 6 2 Ekologické siete a migračné trasy cicavcov v záujmovom území v kontexte

širších vzťahov ....................................................................................................... 14

2.1 Prvky ekologických sietí v záujmovom území (Ružičková) ............................. 16 2.2 Migračné koridory cicavcov v oblasti Malých Karpát a priľahlých nížin

(Kalivodová, Ružičková) ................................................................................. 23 2.3 Charakteristika krajinnej štruktúry v transekte od Trnavskej pahorkatiny

po Borskú nížinu (Petrovič, Ružičková, Moravčíková, Kalivodová) ................ 31 2.4 Rámcový návrh ekologickej siete záujmového územia (Ružičková,

Kalivodová, Lehotská) .................................................................................... 35 3 Zhodnotenie krajinno-ekologických výskumov, realizovaných v priestore

modelového terestrického biokoridoru Malé Karpaty – Martinský les ............. 53

3.1 Zhodnotenie krajinnej štruktúry terestrického biokoridoru Malé Karpaty – Martinský les (Ružičková, Moravčíková) ..................................................... 55

3.2 Charakteristika Martinského lesa pri Senci, Šenkvického hája a kontaktného územia Malých Karpát z hľadiska flóry a vegetácie (Ružičková) ..................................................................................................... 59

3.3 Mykofloristické spracovanie makromycétov tried Ascomycotina (vreckaté huby) a Basidiomycotina (bazídiové huby) na území Martinského lesa a Šenkvického hája (Janitor, Červenka) ............................................................ 83

3.4 Pôdne mikroskopické huby v pôde Martinského lesa (Ďugová) ................... 98 3.5 Vtáčie spoločenstvá terestrických biotopov povodia Stoličného potoka

(Kalivodová) ................................................................................................. 105 3.6 Druhové zloženie a migračný potenciál cicavcov v rámci biokoridoru

Malé Karpaty – Martinský les pri Senci (Nevřelová) .................................... 110 3.7 Aktivita netopierov na území Martinského lesa (Lehotská, Haceková) ...... 120

4

4 Zhodnotenie krajinno-ekologických výskumov, realizovaných v priestore modelového terestrického biokoridoru Malé Karpaty – Lindava ..................... 140

4.1 Charakteristika krajinnej štruktúry kontaktnej zóny Malých Karpát a

Lindavy (Moravčíková) .................................................................................. 142 4.2 Charakteristika lesa Lindava a kontaktného územia Malých Karpát

z hľadiska rastlinstva (Ružičková) ................................................................. 146 4.3 Vtáčie spoločenstvá terestrických biotopov povodia Gidry (Kalivodová) ... 160 4.4 Druhové zloženie a migračný potenciál cicavcov v rámci biokoridoru

Malé Karpaty – Lindava (Nevřelová) ............................................................ 164 4.5 Netopiere Lindavy a alúvia Gidry (Gombiková, Lehotská) ........................... 170

5 Záver .................................................................................................................... 181 6 Literatúra ............................................................................................................. 182

5

Úvod

Trnavská pahorkatina susedí s lesnatým pohorím Malých Karpát, ktoré

rozdeľuje a zároveň spája Podunajskú a Záhorskú nížinu. Kontaktné územie troch

rozdielnych geomorfologických celkov je významné z hľadiska zabezpečenia

rozširovania a migrácií bioty medzi Alpami a Karpatmi. Monografia je zameraná na

charakteristiku modelových terestrických (suchozemských) biokoridorov v priestore

medzi Malými Karpatmi a komplexom Šenkvický háj, Martinský les pri Senci, druhým

modelovým územím je prepojenie Malých Karpát s lesom Lindava.

Martinský les pri Senci spolu s južnou časťou Šenkvického hája a les Lindava sú

zaradené medzi územia európskeho významu, napriek tomu bolo doposiaľ

publikovaných pomerne málo údajov, zameraných na rozmanitosť bioty v daných

územiach. V minulosti existovalo úzke prepojenie teplomilných dubových lesov

Trnavskej pahorkatiny s lesnými biotopmi Malých Karpát. V súčasnosti sa fragmenty

teplomilných dubín stávajú sa čoraz izolovanejšími, čo je nepriaznivé z hľadiska

ochrany druhovej rozmanitosti. Dôsledkom fragmentácie a izolácie biotopov je

znižovanie početnosti až vypadávanie citlivých druhov organizmov, ohrozené sú aj

druhy s nárokmi na pravidelné denné aj sezónne migrácie, preto pri súčasnej prevahe

človeka v krajine nadobúda čoraz väčší význam identifikácia a ochrana migračných

trás a biokoridorov v krajine.

Cieľom štúdie bola analýza existujúcich koncepcií ekologických sietí,

charakteristika krajinnej štruktúry, súhrn a doplnenie poznatkov o výskyte vybraných

druhov rastlín a živočíchov v užšom záujmovom území, identifikácia migračných trás

stavovcov a rámcový návrh ekologickej siete. V práci sú prezentované výsledky

výskumu biodiverzity pôdnych mikroskopických húb, vreckatých a bazídiových húb,

vyšších rastlín, vtáctva, malých zemných cicavcov, netopierov a vyšších stavovcov.

Terénny výskum, ako aj spracovanie a vydanie monografie boli finančne

podporené z projektov VEGA č. 1/0334/08 „Hodnotenie funkčnosti a kvality

biokoridorov v kontaktnej zóne Malých Karpát a Trnavskej pahorkatiny“ a VEGA

č. 1/1139/11 „Zmeny konektivity krajiny v kontaktnej zóne Malých Karpát a priľahlých

nížin – CONNECA“.

Vybrané terestrické biokoridory a biocentrá v kontaktnej zóne Trnavskej pahorkatiny a Malých Karpát

6

1 HODNOTENIE FUNKČNOSTI TERESTRICKÝCH BIOKORIDOROV – TEORETICKÉ VÝCHODISKÁ (Jana Ružičková, Marta Nevřelová, Blanka Lehotská)

Jedným z dôsledkov intenzívneho využívania krajiny pre uspokojovanie potrieb človeka je zmenšovanie a rozdeľovanie prírodných biotopov. Spočiatku sídla predstavovali ostrovčeky civilizácie a útočiská pre človeka. Dnes máme ostrovy prírody v zmenenej, osídlenej, využívanej krajine. Výrub lesov, intenzifikácia poľnohospodárskej činnosti, expanzia miest do okolitej krajiny a v súčasnosti najmä rozširovanie cestnej siete a rast intenzity dopravy tvoria bariéry v krajine, spôsobujú delenie, zmenšovanie až izoláciu biotopov a sú významnými faktormi ohrozenia biologickej rozmanitosti a služieb ekosystémov. Dochádza zároveň k zvýšeniu podielu okrajových zón a k zníženiu konektivity krajiny.

Proces fragmentácie

Fragmentácia znamená proces rozdeľovania, alebo výsledný stav rozdelenia prírodných území, ktorý možno charakterizovať zmenšovaním rozlohy prírodných území (lesov, mokradí, lúk), vznikom viacerých menších, často izolovaných fragmentov, zväčšovaním ich vzájomnej vzdialenosti a zvyšovaním miery izolácie, ktorá môže byť ešte znásobená pôsobením rôznych typov bariér. Fragmentácia prírodných území a krajiny postupuje nenápadne v čase a priestore, jej dôsledky sa prejavujú s oneskorením, po dosiahnutí a prekročení prínosnej a únosnej hranice.

Podľa Bogaerta (2003) je dôsledkom procesu fragmentácie veľa kvantifikovateľných zmien v krajine, ktoré je možné hodnotiť osobitne, napr. zvyšujúci sa počet plôšok, redukcia rozlohy vnútorného prostredia a nárast ekotonov. Zmenšenie rozlohy prirodzených spoločenstiev ovplyvňuje veľkosť populácií, fragmentácia obmedzuje ich šírenie. Dôsledkom je v oboch prípadoch vyššia pravdepodobnosť vyhynutia populácií, na čo poukázali autori Benett, Wolters (1996), Bender et al. (1998), Wood, et al. [eds.] (2000). Účinkami fragmentácie na vybrané druhy bioty sa v rámci výskumných štúdií zaoberali napr. Dzwonko, Gawronski, 1994; Collinge, 1996; Grashof-Bokdam, 1997; Geertsema et al. 2002; Hanski, 2006 a ďalší. V súčasnosti väčšina krajín v Európe kladie dôraz na zachovanie biodiverzity a zabezpečenie prepojenia medzi zostávajúcimi prírodnými oblasťami, čo znamená umožnenie migrácií, disperzií, prístupu k rôznym typom biotopov, rekolonizácie voľných biotopov a zabezpečenie genetickej výmeny medzi populáciami (Jaeger et al. 2011).

Problematika zmenšovania a rozdeľovania (fragmentácie) prírodných území nie je nová, proces fragmentácie biotopov existoval aj v minulosti, hlavne v súvislosti s odlesňovaním. Priechodnosť krajiny pre organizmy však bola vyššia a rozsah a

Kapitola 1

7

dôsledky pre biotu neboli také intenzívne. Významný negatívny vplyv na konektivitu krajiny malo obdobie intenzifikácie poľnohospodárstva v období kolektivizácie po r. 1948, kedy začalo zväčšovanie lánov polí a rozorávanie medzí. Dôsledkom bola fragmentácia až likvidácia biotopov mokradí, lúk, nelesnej aj lesnej vegetácie a vznik environmentálnych problémov v intenzívne obhospodarovanej až spriemyselnenej poľnohospodárskej krajine (veterná a vodná erózia, pokles biodiverzity, znečistenie podzemnej vody a ďalšie). V súčasnosti pristupuje k problémom z minulosti živelné rozširovanie miest do okolitej krajiny, nárast dĺžky ciest a diaľnic a zvyšovanie intenzity dopravy.

Ako odpoveď na postupujúcu fragmentáciu a izoláciu prírodných biotopov vznikali od 80. rokov 20. storočia koncepcie ekologických sietí (vrátane územného systému ekologickej stability), ktoré priniesli dynamický prvok – ekologické koridory, či biokoridory (Kavaliauskas 1990, 1995; Bennet, 1991, 1994; Jedicke, 1994; Jongmann, 1995 a ďalší). Územný systém ekologickej stability (ÚSES) je originálnym typom ekologickej siete, ktorý vznikol v bývalom Československu, prvé Zásady pre vymedzovanie a navrhovanie územných systémov ekologickej stability (Löw et al. 1984) boli neskôr metodicky a realizačne rozpracované (Löw et al., 1988, 1995; Bínová, 1992; Maděra, Zimová [eds.], 2005). Spoločným základom koncepcie ÚSES na Slovensku a v Českej republike je vymedzovanie ÚSES ako reprezentatívnej siete biocentier, biokoridorov a interakčných prvkov na základe funkčných a priestorových kritérií. V Českej republike je podrobnejšie rozpracovaný geobiocenologický prístup a biogeografický prístup k vymedzovaniu prvkov ÚSES (Culek et al., 1996). Koncepcia ÚSES na Slovensku vymedzuje reprezentatívnu sieť biocentier a biokoridorov (Húsenicová et al., 1991, 1992; Húsenicová, Ružičková, 1992), ale zároveň rieši krajinu ako celopriestorový systém a zaoberá sa aj syntézou stresových faktorov (Ružička, Miklós, 1988; Miklós, 1990; Izakovičová et al., 2000).

Ekologické siete predstavujú vybraný systém prírodných území s prvoradou funkciou ochrany, prípadne obnovy prirodzenej druhovej rozmanitosti bioty v prírodných podmienkach v krajine, ktorú človek intenzívne využíva pre hospodárske a produkčné účely. Cieľom vytvárania ekologických sietí v krajine je zmierňovanie vplyvu fragmentácie na prírodné územia a biotu. Ekologické siete tvoria územia, kde v určitých prírodných podmienkach môžu existovať prirodzené rastlinné a živočíšne spoločenstvá. Tieto územia sú označované ako jadrové územia (core areas), alebo biocentrá v zmysle metodiky ÚSES. Najvýznamnejším prínosom koncepcie ekologických sietí je ich dynamická zložka, ktorá umožňuje vzájomnú previazanosť jadrových území, či biocentier, migráciu organizmov a disperziu diaspór. Ide o ekologické koridory (ecological corridors) alebo biokoridory podľa ÚSES.

WINDOWS/TEMP/docs/terminy.doc#Jadrové územie.

WINDOWS/TEMP/docs/terminy.doc#Biocentrum

WINDOWS/TEMP/docs/terminy.doc#Ekologický koridor

WINDOWS/TEMP/docs/terminy.doc#Biokoridor (biotický koridor)


8

Definície biokoridorov

Termíny ekologický koridor, biologický koridor či biokoridor sú veľmi blízke z hľadiska funkčnosti a definovania, preto ich možno považovať za synonymá. Definícií biokoridorov a ekologických koridorov je veľa (napr. Bennett, 1991; Jedicke, 1994; Löw et al., 1995; Hilty et al., 2006), ich spoločnou črtou je spojovacia funkcia.

Buček et al. (1986) definoval biokoridor ako „krajinný segment, ktorý spája medzi sebou biocentrá spôsobom, ktorý umožňuje migráciu organizmov, i keď pre ich rozhodujúcu časť nemusí poskytovať trvalé existenčné podmienky“, pričom pod pojmom „migrácia“ rozumejú autori definície i výmenu genetickej informácie.

Zákon NR SR č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny definuje biokoridor ako „priestorovo prepojený súbor ekosystémov, ktorý spája biocentrá a umožňuje migráciu a výmenu genetických informácií živých organizmov a ich spoločenstiev, na ktorý priestorovo nadväzujú interakčné prvky“.

Biokoridor v urbanizovanom území je chápaný obdobne, ako lineárny prvok, ktorý spája biocentrá a interakčné prvky a podporuje migráciu prirodzených druhov (Reháčková, Pauditšová, 2002).

Na Slovensku dlhodobo prebieha odborná diskusia na tému biokoridorov a ich projektovania v rámci dokumentácie územných systémov ekologickej stability. Metodický postup projektovania biokoridorov je uvedený vo viacerých metodikách a publikáciách (MŽP SR, 1993; Jančura 1994; Ružičková, Šíbl et al., 2000; Pauditšová et al., 2007). Projekty územných systémov ekologickej stability (ÚSES) patria v súčasnosti medzi dokumenty ochrany prírody a krajiny, sú podkladom pre územné plány a spracovávajú sa v rámci projektov pozemkových úprav.

Funkčnosť biokoridorov

Funkčnosť biokoridoru závisí od stavu ekologických podmienok a od jeho priestorových parametrov (šírka, dĺžka). V krajine biokoridor plní aj ďalšie funkcie ako napr. vetrolam a biotop pre vtáky, či drobné stavovce. Forman, Godron (1993) rozdeľujú koridory podľa viacerých kritérií, napr. podľa štruktúry (líniové a pásové), podľa vzniku (zvyškové, pozdĺž vodných tokov, pestované a regenerujúce) a podľa spojitosti. Löw et al. (1995) klasifikoval biokoridory napr. podľa: vzniku a vývoja ekosystémov, funkčnosti, rozmanitosti biocenóz, konektivity (súvislé a prerušované) aj podľa podobnosti spájaných biocentier (kontrastné, modálne). Ekologické koridory môžu podľa Smitha, Hellmunda [eds.] (1993) plniť v krajine šesť základných funkcií, keď tvoria: 1. vhodný biotop pre niektoré druhy organizmov, 2. priestor pre pohyb a migráciu bioty, 3. bariéru (príliš hustý porast, široká rieka), 4. filter (ovplyvňujú pohyb hmoty a energie, spomaľujú vietor), 5. zdroj genofondu pre okolité prostredie, 6. pascu v prípade, ak sú koridory príliš úzke so zvýšenou početnosťou predátorov.

Kapitola 1

9

Funkčnosť biokoridorov je vo svete diskutovanou témou v súvislosti s jej hodnotením vo vzťahu k vybraným druhom bioty, aj z hľadiska kritérií vymedzenia biokoridorov v krajine. Funkčnosťou ekologických koridorov sa zaoberali napr. Inglis, Underwood (1992), Riffell, Gutzwiller (1996), Múgica et al. (2002), Tewksbury et al. (2002), Jongmann, Pungetti (2004), Crooks, Sanjayan [eds.] (2006), Hilty et al. (2006) a ďalší. Vyše dvadsaťročné skúsenosti s projektovaním, výsadbou a hodnotením funkčnosti biokoridorov majú v Českej republike (Löw et al., 1995; Maděra, Zimová, [eds.] 2005; Úradníček, 2004; Buček et al., 2007; Jelínek, 2008; Jelínek, Úradníček, 2010).

Pri hodnotení funkčnosti koridorov pre voľne žijúce organizmy má v súvislosti s konektivitou veľký význam stav a vývoj krajiny a jej jednotlivých zložiek. Pojem konektivita (spojitosť, súvislosť) je v štúdiách a publikáciách často vyjadrovaný rozdielne. Forman, Godron (1993) chápu termín konektivita dvomi spôsobmi: 1. ako mieru spojitosti koridorov, jednoducho vyjadrenú počtom medzier na jednotku dĺžky koridoru a 2. ako spojitosť siete koridorov a uzlov, ktorú možno vyjadriť indexom spojitosti (pomer počtu spojov v sieti k maximálnemu možnému počtu prepojení v

danej sieti, -index). Podľa Nossa (1993) je konektivita krajiny chápaná ako všeobecnejší termín, ktorý obsahuje koncepciu biokoridorov a bariér a indikuje, ako ekologické toky reagujú na štruktúru krajiny. Podľa Pullina (2002) závisí kolonizácia a extinkcia druhov v krajine od priestorového usporiadania jednotlivých typov plôšok, od permeability priestoru medzi nimi a od mobility jednotlivých druhov. Všetky tieto faktory sa menia v súvislosti so zmenami využitia krajiny a so zmenami zastúpenia a usporiadania jednotlivých krajinných prvkov prírodného a antropogénneho pôvodu.

Biokoridory v rámci krajinného priestoru

ÚSES je podľa Míchala (1992) časťou ekologickej optimalizácie krajiny; možnosti jeho pozitívneho pôsobenia závisia od toho, ako celkové hospodárenie s územím rešpektuje ekologické zákonitosti. Čím ekologickejšie je celkové využívanie ekosystémov v danom území, tým menší môže byť plošný podiel prvkov venovaných ochrannej funkcii ÚSES. V krajine, ktorá je pod silným, alebo narastajúcim vplyvom negatívnych antropogénnych faktorov (napr. urbanizácia, vysoké koncentrácie imisií, aplikácia pesticídov, nadmerná rekreácia a pod.) nie je ani teoreticky dokonale vyprojektovaný a prakticky realizovaný ÚSES vždy zárukou zvýšenia jej ekologickej stability.

Tischendorf, Fahrig (2000) sa zaoberali modelovaním a hodnotením funkčnej konektivity krajiny. Hudgens, Haddad (2003) upozornili na zložitosť a komplexnosť problematiky výskumu a funkčnosti koridorov a kontroverznosť dosiahnutých výsledkov. Pohľad na biokoridory by mal byť oveľa širší v dôsledku ich komplexnej funkcie v krajine. Konektivita biokoridorov a krajiny je v úzkej súvislosti s charakterom


10

a spôsobom využívania krajiny. Zameranie výskumu vplyvu priľahlej krajiny patrí podľa Barra et al. (2005) k prioritám výskumu v uvedenej oblasti.

Existujúce technické líniové prvky (dopravné komunikácie, líniové energetické stavby) v krajine predstavujú podľa štúdie Pavličkovej a Koóšovej (2008), často priestorovo limitujúci faktor z hľadiska rozvoja sídel, ktoré sa potom rozrastajú na úkor poľnohospodárskej či lesnej pôdy.

Bariéry a migrácie

Väčšina živočíchov potrebuje ku svojej existencii pohyb, pomocou ktorého si vyhľadáva potravu, opačné pohlavie, chráni sa pred nepriateľom, ale aj pred nepriaznivými podmienkami prostredia. Ide o viacero typov pohybu ako sú denné migrácie, potulné migračné pohyby, migrácie na veľké vzdialenosti. V rámci denných migrácií ide predovšetkým o pohyby za potravou. Niektoré druhy prekonajú pri zháňaní potravy aj desiatky kilometrov. Druh Mustela erminea denne prejde okolo 3 km, Martes foina prekoná vzdialenosť 8 km, Martes martes od 3 do 25 km (Országhová, 2007). Premiestňovanie živočíchov je často charakteristické svojou pravidelnosťou, mnohé druhy reagujú na zmeny ročných období, v zime sa vyskytujú na iných územiach ako v letnom období (napr. Alces alces). Migrácia, alebo ťah je pravidelný pohyb z jedného miesta na iné a späť zvyčajne s uzatvoreným cyklom (Országhová et al., 2006). Migrácia môže mať niekoľko dôvodov: putovanie za potravou, rozmnožovanie, prezimovanie.

Migrácie veľkých cicavcov predstavujú špecifický ekologický fenomén, kedy časť populácií opúšťa pôvodné domovské okrsky svoje či svojich rodičov a pohybuje sa na veľké vzdialenosti. Tento jav nie je typický len pre rozsiahle, málo pozmenené prírodné územia, ale odohráva sa aj v mozaikovitej krajine strednej Európy. Práve štruktúra krajiny a miera jej fragmentácie vplyvom antropogénnej činnosti sú v posledných storočiach určujúce pre priestorový charakter, intenzitu a úspešnosť migrácií. Nie je vôbec prekvapujúce, že práve znižujúca sa konektivita vhodných biotopov s rastúcim bariérovým efektom líniových stavieb v poslednej dobe kriticky limituje predtým funkčnú previazanosť jednotlivých oblastí s výskytom cieľových druhov. Pritom prepojenie lokálnych populácií aj celých zoogeografických oblastí je podľa metapopulačnej teórie úplne zásadné pre uchovanie životaschopnosti jedincov, aj pre zachovanie genetickej diverzity (Romportl et al., 2009).

Zmenšovanie, izolácia až strata prírodných biotopov a obmedzenie pohybu organizmov v krajine vedú k oslabeniu, v krajnej miere až k zániku citlivých druhov. Pôvodné biotopy sa fragmentáciou rozpadajú na menšie a izolované areály. Druhy živočíchov v rámci týchto malých a izolovaných areálov majú obmedzené potravinové zdroje, výber partnerov a podmienky pre pohyb. Malé populácie môžu byť v dôsledku príbuzenského kríženia oslabené a náchylné na vyhynutie. Z tohto dôvodu na rozdiel od veľkých populácií sú závislé na migrácii. Preto je z hľadiska zdravia jednotlivých

Kapitola 1

11

populácií dôležité zachovanie genetického toku. Dôležitými krajinnými prvkami pri migráciách vo fragmentáciou ovplyvnenej krajine sú líniové spoločenstvá (líniová vegetácia, kroviny, remízky, vetrolamy, brehová vegetácia). Fragmentáciou sú ovplyvnené predovšetkým tie druhy živočíchov, ktoré obývajú rozsiahlejšie územie pri relatívne malom počte jedincov.

Otvorená krajina a líniové prvky tvoria priestor pre pohyb organizmov, ktorý je čoraz užší. Súčasná krajina stráca svoju schopnosť prirodzeného spojovacieho článku medzi jednotlivými populáciami a tvorba systémov, ktoré sa snažia konektivitu zachovať by mala mať zásadnú prioritu. Riešenie na ochranu migračných trás veľkých cicavcov by malo byť založené na nasledovných princípoch:

reálna dlhodobá priepustnosť koridorov – vymedzené migračné koridory musia byť priepustné v celej svojej dĺžke. Prítomnosť aj keď len jednej úplne nepriepustnej bariéry daný koridor diskriminuje, taktiež by mala byť perspektíva dlhodobej ochrany,

zvolené riešenie musí byť v súlade so súčasným legislatívnym rámcom, predovšetkým vo väzbe na územný systém ekologickej stability krajiny.

Pri prekonávaní bariér ako sú cestné komunikácie, často dochádza ku kolíziám zveri s dopravnými prostriedkami, ktoré sú spojené s usmrtením a zranením osôb, živočíchov a so vznikom hmotnej škody. V dôsledku početných úhynov živočíchov po zrážke s dopravnými prostriedkami sú ohrozené najmä chránené druhy, napr. v blízkosti alebo v chránených územiach a druhy intenzívne migrujúce medzi lokalitami, napr. obojživelníky hlavne v období rozmnožovania (Ligasová, 2010).

Opatrenia, ktoré by kompenzovali fragmentáciu krajiny v dôsledku výstavby dopravnej infraštruktúry sú realizované na Slovensku len sporadicky. Medzi tieto opatrenia patrí budovanie oplotenia (resp. iných opatrení zabraňujúcich alebo znižujúcich riziko vstupu zveri na pozemnú komunikáciu, ako napr. optické signálne zariadenia, pachové ploty...) a priechodov pre zver (nadchodov, ekoduktov, tunelov...) ako migračných objektov umožňujúcich prechod zveri z jednej strany cestnej komunikácie na druhú v rámci existujúcich, ale aj plánovaných pozemných komunikácií (Ligasová, 2010).

Termín ekodukt je v literatúre chápaný buď všeobecne ako cielene vybudovaný migračný objekt, ktorý umožňuje voľne žijúcim organizmom bezpečne, v optimálnom prostredí, prekonať bariéry ciest, diaľnic a železníc v trase ich pravidelných presunov v krajine, alebo v užšom význame ako nadúrovňový ekomost. Pre migračné objekty sú ďalej používané rôznorodé termíny ako zelený most, krajinný most, ekologický most, ekomost, presýpaný most resp. tunel, cervidukt určený primárne pre vysokú zver, tunelový priechod, rúrový priechod, priechody pre obojživelníky a malé cicavce (Ružičková, Lehotská, 2008).


12

Problematiku fragmentácie v dôsledku budovania dopravnej infraštruktúry na európskej úrovni spracovali Trocmé [ed.] (2002), Damarad a Bekker (2003), Trocmé (2006). Európska príručka IENE na identifikáciu problémových lokalít z hľadiska voľne žijúcich organizmov: Wildlife and Traffic (Iuell et al., 2003) obsahuje návody ako zlepšiť súčasnú dopravnú infraštruktúru z hľadiska ochrany fauny, ako a prečo monitorovať používanie ekomostov zverou a ako začleniť opatrenia do okolitej krajiny. Cieľom slovenskej príručky Ochrana živočíchov na pozemných komunikáciách (Klescht, Valachovič, 2002) je upriamiť pozornosť na riešenie zmierňovania vplyvu dopravnej infraštruktúry na voľne žijúce živočíchy, navrhnúť postupy identifikácie kolíznych úsekov a prezentovať typy a parametre migračných objektov.

V dokumentácii územných systémov ekologickej stability (ÚSES) od nadregionálnej až po miestnu úroveň by mali byť zachytené významné migračné trasy živočíchov a premietnuté do návrhu spojitých a nespojitých biokoridorov a návrhu ekoduktov v miestach križovania s problematickými komunikáciami (diaľnice, rýchlostné komunikácie a železničné trate) v závislosti od nárokov cieľových skupín živočíchov (Ružičková, Lehotská, 2008). Podrobnejšie sa problematike migračných trás a zmierňujúcich opatrení venujeme v kapitole 2.

Situácia na Trnavskej pahorkatine

Na vybranom modelovom území Trnavskej pahorkatiny je trend vývoja lesných biotopov dlhodobo nepriaznivý. Rozloha lesov Trnavskej pahorkatiny klesla od roku 1919 do roku 1999 o 41 % (Ružičková, 2003b). Negatívny vývoj postihuje európsky významné biotopy sústavy NATURA 2000. Mnohé druhy rastlín sú pri rozširovaní diaspór závislé od živočíchov a tie sú zas úzko viazané na migračné trasy a existenciu biokoridorov. Skupiny druhov rastlín sa osvedčili ako indikátor miery fragmentácie lesov na Trnavskej pahorkatine (Ružičková, 2004).

Proces rozdrobovania a následnej izolácie prírodných prvkov ovplyvnil rôznym spôsobom jednotlivé druhy bioty. Vtáctvo sa môže javiť v tejto súvislosti ako najmenej ohrozená skupina. Sledovanie vtáčích populácií v uvedených súvislostiach si však získalo pomerne veľký odborný záujem (Tirinda, 1994; Hagan et al., 1996; Van Langevelde, 1999). Na Trnavskej pahorkatine, na vodných tokoch Gidra a Blava, na vodných plochách a v severnej časti Malých Karpát vykonávali výskum avifauny Feriancová-Masárová, Kalivodová (1991); Kalivodová, Feriancová-Masárová (1999) a Kalivodová et al. (2010).

Z hľadiska chiropterofauny (Lehotská, 2004) sú údaje o výskyte netopierov na tomto území stále rozmiestnené dosť nerovnomerne. Najviac preskúmanými územiami západného Slovenska sú pohoria – Malé Karpaty (Lehotská, 2002), Tríbeč (Lehotská, Lehotský, 1998, 2002c) a Burda (Lehotská, Lehotský, 2002b). Údaje o výskyte netopierov z letného obdobia pochádzajú predovšetkým z kontrol podkrovných priestorov v obciach Podunajskej a Borskej nížiny, príp. Myjavskej

Kapitola 1

13

pahorkatiny (Brinzík et al., 2002; Lehotská, 2004 ; Lehotská, Petrášová, 2010), a teda majú výrazne bodový charakter. Rozšírenie a ekologické nároky netopierov rodu Pipistrellus v nížinných oblastiach západného Slovenska hodnotili Lehotská a Petrášová (2008). Prepojenie letných a zimných úkrytov vo vzťahu k vhodnosti určitých biokoridorov ako lovných biotopov, či ako potenciálnych migračných trás pre druhy, loviace v stredných a nižších výškach nebola doteraz na Slovensku sledovaná.

Rozdrobenosť biotopov nelesnej drevinovej vegetácie v poľnohospodárskej krajine nepriaznivo vplýva aj na migráciu a výskyt cicavcov. Výskumom narušených migračných koridorov sa zaoberajú intenzívne v Rakúsku, kde rozpracovali metodiku výskumu možnosti obnovenia migračných biokoridorov pre veľké druhy cicavcov (Völk et al., 2000). Metodika bola vyskúšaná na západnom Slovensku. Výskyt malých zemných cicavcov vybraných typov biotopov Trnavskej pahorkatiny sledovali Nevřelová, Kyselicová (2009) a Nevřelová ( 2010).

Téma biokoridorov je pomerne široká a má viaceré roviny. Na jednej strane ide o určitý logický a praktický až pragmatický prístup pri ich projektovaní a územnom vymedzení. Na druhej strane je tu všestranná rozmanitosť organizmov s rozdielnymi nárokmi na dostupnosť trvalých či dočasných biotopov, s rozmanitými spôsobmi pohybu v krajine a s rozličnými spôsobmi rozširovania diaspór vo väzbe na ďalšie druhy organizmov.

Do určitej miery sa dá čerpať zo zahraničných skúseností a poznatkov, ale aj v tejto oblasti je nepochybne potrebný základný výskum s cieľom obohatiť komplexné poznanie v oblasti citlivosti druhov voči fragmentácii, nárokov jednotlivých druhov bioty na biokoridory a funkčného potenciálu biokoridorov.


182

6 LITERATÚRA

Adamčík, S., Kučera, V., Lizoň, P., Ripka J., Ripková, S., 2003: State of the biodiversity research on macrofungi in Slovakia. Czech Mycol. 55: 201-213.

Adams, L., Davis, D. S., 1967: The internal anatomy of home range. J. Mammal. 48: 529-536.

Altmannová, M., Kozová, M. et al., 1987: Metodický postup ekologického hodnotenia černozemných oblastí – príklad JRD Voderady. Ústav experimentálnej biológie a ekológie CBEV SAV Bratislava, 80 pp.

Anderson, D. J., 1982: The home range, a new non-parametric estimation technique. Ecology 63: 103-112.

Anděl, P., Gorčicová, I., Hlaváč, V., Miko, L., Andělová, H., 2005: Assessment of landscape fragmentation caused by traffic. Agency for Nature Conservation and Landscape Protection of the Czech Republic, Prague, 99 pp.

Anděl, P., Hlaváč, V., Lenner, R., Andělová, H., Gorčicová, I., Hanuš, F., Vaisar, M., 2006: Migrační objekty pro zajištění průchodnosti dálnic a silnic pro volně žijící živočichy. Ministerstvo dopravy, odbor pozemních komunikací. Evernia, Liberec, 92 pp.

Anděra, M., Horáček, I., 2005: Poznáváme naše savce. Sobotáles, Praha, 328 pp.

Andreas, M., Cepáková, E., 2004: Metodická příručka pro praktickou ochranu netopýrů. Agentura ochrany přírody a krajiny ČR, Praha, 2004, 77 pp.

Atlas krajiny Slovenskej republiky, 2000. MŽP SR, Bratislava, SAŽP, Banská Bystrica, 344 pp.

Aumüller, St A., Jeanplong, J. (eds.), 1983: Clusius, Carolius: Fungorum in Pannoniis observatorum brevis historia et Codex Clusii. Lit Beitragen von einer internationalen Autorengemeinscgaft. Budapest Kiadó, Graz: Akademische Druck-u. Verlags.

Barr, C. J., Britt, C. P., Sparks, T. H., Churchward, J. M., 2005: A review of research on the effects of hedgerow management and adjacent land on Biodiversity. Defra Publications, Admail 6000, London, 146 pp.

Bartonička, T., Řehák, Z., 2004: Flight activity and habitat use of Pipistrellus pygmaeus in a floodplain forest. Mammalia 68(4): 365-375.

Bäumler, J. A., 1884: Die Moosflora von Pressburg in Ungarn. Plant systematics and evolution 34(3): 96-99.

Bäumler, J. A., 1889: Mycologische Notizen. Plant systematics and evolution 39(8): 289-291.

Kapitola 6

183

Bedrna, Z., 1999: Allelopatia a infekcia pôd. In: Ďugová O., Vizárová G. (eds.): Život v pôde II. Zborník z medzinárodného seminára v Bratislave, Bratislava, p. 123-125.

Bel, M., 1735: Notitia Hungariae Novae Historico Geographica. Tomus primus. Paul Straub, Wien, 696 pp. Dostupné na: http://oldbooks.savba.sk/digi/

Bel, M., 1736: Notitia Hungariae Novae Historico Geographica. Tomus secundus. Paul Straub, Wien, 587 pp. Dostupné na: http://oldbooks.savba.sk/digi/

Bel, M., 1737: Notitia Hungariae Novae Historico Geographica. Tomus tertius. Paul Straub, Wien, 642 pp. Dostupné na: http://oldbooks.savba.sk/digi/

Bel, M., 1742: Notitia Hungariae Novae Historico Geographica. Tomus quartus. Paul Straub, Wien, 642 pp. Dostupné na: http://oldbooks.savba.sk/digi/

Benčať, F., 1982: Atlas rozšírenia cudzokrajných drevín na Slovensku. VEDA Bratislava, 368 pp.

Bender, D. J., Contreras, T. A., Fahrig, L., 1998: Habitat loss and population decline: a meta-analysis of the patch size effect. Ecology 79(2): 517-533.

Benett, G., 1991: Towards a European Ecological Network. The Netherlands, Institute for European Environmental Policy, Arnhem, 80 pp.

Bennett, G. (ed.), 1994: Conserving Europe's Natural Heritage. Towards a European Ecological Network. London, Dordrecht, Boston. 334 pp.

Bennett, G., Wolters, R., 1996: A European ecological network. In: Nowicki, P., Bennett, G., Middleton, D., Rientjes, S. and Wolters, R.: Perspectives on ecological networks. European Centre for Nature Conservation, Tilburg, pp. 11-19.

Bernát, J., 1984: Microbiological conditions in stands (in Slovak). ACTA FRNUC Botanica 7(11-12): 729-758.

Biely, A., Bezák, V., Elečko, M., Gross, P., Klaičiak, M., Konečný, V., Lexa, J., Mello, J., Nemčok, J., Polák, M., Potfaj, M., Rakús, M., Vass, D., Vozár, J., Vozárová, A., 2002: Geologická stavba. In: Atlas krajiny Slovenskej republiky. MŽP SR, Bratislava, SAŽP, Banská Bystrica, 344 pp.

Bilaj, V. I., 1984: Mikromycety počv. Akademija nauk Ukrainskoj SSR. Institut mikrobiologii i virusologii im. D. K. Zabolotnogo, Kiev, 262 pp.

Biszak, S., Timár, G., Molnár, G., Jankó, A., 2007. The Third Military Survey 1869-1887. Digitized maps of the Habsburg Empire, 1 : 75 000. Tretie vojenské mapovanie na DVD-ROM, Arcanum Adatbázis Kft., Budapešť.

Bínová, L., 1992: Experience from Designing and Realizing Local Areal Systems of Ecological Stability. Methods of Observing Newly Founded Local Areal System of Ecological Stability (TSES). In: Zborník zo seminára Ecological Stability of Landscape-Ecological Infrastructure-Ecological Management. FV ŽP Praha, Kostelec nad Černými lesy, p. 32-40.


184

Bínová, L., Culek, M. et al., 1994: Revitalizace systémů trvalé vegetace v zemědělské krajině. Dílčí úkol č. 1: Vymezení nadregionálního územního systému ekologické stability ČR na základě jednotné soustavy biogeografických jednotek. Část č. 2: Nadregionální územní systém ekologické stability České republiky, Společnost pro životní prostředí, Brno, 85 pp.

Blundell, G. M., Maier, J. A. K., Debevec, E. M., 2001: Linear home ranges: Effects of smoothing, sample size, and autocorrelation on kernel estimates. Ecological Monographs 71(3): 469-489.

Bogaert, J. 2003: Lack of agreement on fragmentation metrics blurs correspondence between fragmentation experiments and predicted effects. Conservation Ecology 7(1). Dostupné na: http://www.consecol.org/vol7/iss1/resp6/

Bolla, J., 1856: Beiträge zur Flora Presburg's. Verh. Vereins Naturk, Presburg, 1, p. 6-14.

Boye, P., Dietz, M., 2005: Development of good practice guidelines for woodland management for bats. English Nature Research Reports, nr. 661: 19-36.

Braun-Blanquet, J., 1964: Pflanzensoziologie. Grundzüge der Vegetationskunde. Ed. 3. Wien et New York, Springer, 865 pp.

Braunová, O., 1981: Micromycetes in Soils of Experimental Basis. I.: Species compoosition and frequency of occurence. VÚPÚ, Bratislava, p. 197-205.

Brink, F. H. van den, 1957: Die Säugetiere Europas. Paul Parey, Hamburg und Berlin, 225 pp.

Brinzík, M., Kürthy, A., Kürthyová, M., 2002: Nálezy netopierov v podkroviach budov Borskej nížiny. Lynx (Praha), n. s., 33: 59-68.

Buček, A., 2010: Význam starobylých výmladkových lesů v kulturní krajině České republiky. In: Fórum o krajině a workshop management kulturní krajiny. Zborník príspevkov ZF MENDELU v Brně. CD-rom, 7 pp.

Buček, A., Lacina, J., Löw, J., 1986: Územní systémy ekologické stability krajiny. Životné prostredie 20(2): 82-86.

Buček, A., Maděra P., Úradníček L., 2007: Ecological network creation in the Czech Republic. IN: Dreslerová J. (ed.) Ekologie krajiny – nulté č. časopisu Journal of Landscape Ecology (Brno): 12-24.

Budinská, L., 2000: Flóra Holubyho lesostepi pri Vinosadoch v Malých Karpatoch. Acta Environmentalica Universitatis Comenianeae 10: 29-35.

Budke, A., 1973: Historický prieskum lesov. Oblasť Malé Karpaty. Ústav pre hospodársku úpravu lesov, Zvolen, pobočka Piešťany, 158 pp.

Burfield, I., Bommel, F. van, 2004: Birds in Europe. Population estimates, trends and conservation status. BirdLife International. Wellbrook Court, Girton Road, Cambridge, United Kingdom, 374 pp.

http://www.consecol.org/vol7/iss1/resp6/

Kapitola 6

185

Burge, J. R., Jorgensen, C. D., 1973: Home range of small mammals: A Reliable Estimate. Journal of Mammalogy 54(2): 483-487.

Burt, W. H., 1943: Territory and home range concepts as applied to mammals. Journal of Mammalogy 24(3): 346-352.

Carlson, A., Sandström, U., Olsson, K., 1998: Availability and use of natural tree holes by cavity nesting birds in a Swedish decidouos forest. Ardea 86: 109-119.

Ceľuch, M., Kaňuch, P., 2004: K významu lesa ako lovného habitatu netopierov – aktivita v korunovej etáži. Vespertilio 8: 55-61.

Ceľuch, M., Zahn, A., 2008: Foraging habitats preferences of bats: new question in interpretation of bat detector data. Vespertilio 12: 3-9.

Clusius, C., 1601: Fungorum in Pannoniis observatorum brevis historia, Antwerp.

Collinge, Sh. K., 1996: Ecological Consequences of Habit Fragmentation: Implications for Landscape Architecture and Planning. Landscape and Urban Planning 36: 59-77.

Cousens, R., Dytham, C., Law, R., 2008: Dispersal in plants: a population perspective. Oxford University Press, New York, 221 pp.

Crooks, K., Sanjayan, M. (eds.), 2006: Connectivity conservation: maintaining connections for nature. Cambridge University Press, 712 pp.

Cryan, P. M., Bogan, M. A., Altenbach, J. S., 2000: Effect of elevational on distribution of female bats in the Black Hills, South Dakota. Journal of Mammalogy 81(3): 719-725.

Culek, M. et al., 1996: Biogeografické členění České republiky. Enigma, Praha, 347 pp.

Cvachová, A., Gojdičová, E., 2003: Úvod do problematiky invázií a inváznych organizmov. Univerzita Komenského, Bratislava, 62 pp.

Černušáková, D., Králová, O., 1999: Synantropizácia Martinského dubového lesa. Bulletin Slovenskej botanickej spoločnosti (Bratislava) 21: 127-130.

Damarad, T., Bekker, G. J., 2003: COST 341 – Habitat Fragmentation due to Transport Infrastructure: Findings of the COST Action 341. Oddice for official publications of the European Communities, Luxemburg, 16 pp. Dostupné na: https://www. milieuinfo.be/productie/beheerplone/nietacm/iene/cost-341/finalreportdef.pdf

Dammer, P., 1892: Polygonaceenstudien, I. DieVerbreitungsausprüstungen. Engl. Bot. Jahrb. 15: 260-285.

Danko, Š., Darolová, A., Krištín, A. (eds.), 2002: Rozšírenie vtákov na Slovensku. VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, Bratislava, 686 pp.

Danko, Š., Chavko, J., Karaska, D., 1995: Správa o činnosti Skupiny pre ochranu dravcov a sov SOS za rok 1993. Buteo 7: 109-121.


186

Danko, Š., Pjenčák, P., Matis, Š., Kaňuch, P., Ceľuch, M., Krištín, A., Uhrin, M., 2007: Netopiere lesných biotopov. Vespertilio 11: 25-46.

DeJong, J., 1994: Habitat use, home-range and activity pattern of the northern bat, Eptesicus nilssonii, in a hemiboreal coniferous forest. Mammalia 58(4): 535-548.

DeJong, J., Ahlen, I., 1991: Factors affecting the distribution pattern of bats in Uppland, central Sweden. Holarctic Ecology 14(2): 92-96.

DeJong, J., 1995: Habitat use and species richness of bats in a patchy landscape. Acta Theriol. 40: 237-248.

Dermek, A., 1979: Atlas našich húb. Obzor, Bratislava, 408 pp.

Dermek, A., 1983: Atlas našich húb. Obzor, Bratislava, 444 pp.

Dermek, A., 1985: Huby lesov, polí a lúk. Osveta, Martin, 443 pp.

Dermek, A., Lizoň, P., 1980: Malý atlas húb. SPN, Bratislava, 548 pp.

Dermek, A., Pilát, A., 1974: Poznávajme huby, Bratislava, 256 pp.

Doprastav, 2010: Modernizácia železničnej trate Bratislava-Rača – Šenkvice. Dostupné na: http://www.doprastav.sk/10951

Downs, N. C., Racey, P. A., 2006: The use by bats of habitat features in mixed farmland in Scotland. Acta Chiropterologica 8(1): 169-185.

Dudášová, M., Zverko, F., Sajko, L., Valla, A., Štefko, L., Staníková, K., Augustiničová, Z., Lanatorová, S., 2008: Územný plán obce Šenkvice – Koncept riešenia, ÚPn s.r.o., Bratislava, 129 pp.

Duffek, K., 1961: Los opäť na Slovensku. Príroda a spoločnosť 25: 44.

Dzwonko, Z., 2001: Migration of vascular plant species to recent wood adjoing ancient woodland. Acta Soc. Bot. Pol. 70: 71-77.

Dzwonko, Z., Loster, S., 1992: Species richness and seed dispersal to secondary woods in southern Poland. J. Biogeogr. 19: 195-204.

Dzwonko, Z., Gawronski, S., 1994: The role of woodland fragments, soil types and dominant soecies in secondary succession on western carpatian foothils. Vegetation 111, Kluwer Academic Publishers, Belgium, p. 149-160.

Ďugová, O., 2001: The Structure of Soil Micromycetes Community in Meadow and Agriculture Soils. Proceedings of the Conference: Soil, its Function, Characteristic and Taxonomy in Agricultural Land. Brno, p. 14-16.

Ďugová, O., 2003: Pôda a pôdne mikroymcéty. Kartprint, Bratislava, 51 pp.

Ďugová, O., 2008: Pôdne mikroorganizmy. In: Kalivodová et al.: Flóra a fauna viatych pieskov Slovenska. VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, Bratislava, p. 22-25.

Kapitola 6

187

Ďugová, O., 2009: Výskyt pôdnych mikromycét vo viatych pieskoch Záhorskej nížiny. In: Nováková A. (ed.): Život v půdě X. Zborník příspěvku z medzinárodného semináře. České Budějovice, p. 38-46.

Ďugová, O., 2010: Súčasné výskumné activity na lokalite Bábsky lesný ecosystem. In: Šimonovičová A. (ed.): Život v pôde XI. Medzinárodný seminár. Bratislava, p. 26-36.

Egger, G., Strohmaier, B. (eds.), 2007: Feasibility Study for a transnational Alpine-Carpathian-Corridor Project.

Endlicher, S., 1830: Flora Posoniensis exhibens Plantas circa Posonium sponte crescentes aut frequentius cultas, methodo naturali dispositas. Posonii (Bratislava), 494 pp.

Eriksson, O., 2000: Seed dispersal and colonization ability of plants – assessment and implications for conservation. Folia Geobotanica 35(2): 115-123.

Fargašová, A., Bojňanský, V., 2007: Atlas of Seeds and Fruits of Central and East-European Flora. Springer, 1046 pp.

Faško, P., Šťastný, P., 2002: Priemerné ročné úhrny zrážok. In: Atlas krajiny Slovenskej republiky. MŽP SR, Bratislava, SAŽP, Banská Bystrica, 344 pp.

Fedor, P., Kožuch, M., Oberhauserová, H., Buček, J., Poláková, M. et al., 2004: Senec bránou do tretieho milénia. Sinex pre MsÚ Senec, 320 pp.

Feráková, V., Maglocký, Š., Marhold, K., 2001: Červený zoznam papraďorastov a semenných rastlín Slovenska. In: Baláž, D., Marhold, K., Urban, P. (eds.): Červený zoznam rastlín a živočíchov Slovenska. Ochrana Prírody 20 (Suppl.): 48-81.

Feriancová-Masárová, Z., Kalivodová, E., 1991: Ornithozonosen der Wasserreservoire der Kleinen Karpaten. Biológia (Bratislava) 46(10): 937-946.

Fernandez, F. A. S., Evans, P. R., Dustone, N., 1996: Population dynamics of the wood mouse Apodemus sylvaticus (Rodentia: Muridae) in a Sitka spruce successional mosaic. J. Zool. 239: 717-730.

Forman, R. T. T., Godron, M., 1993: Krajinná ekologie, Praha, Academia, 538 pp. (preklad z angl. orig. Landscape Ecology, 1986, John Wiley, Sons, Inc.)

Frankel, O. H., Brown, A. H. D., Burdon, J., 1995: The Conservation of Plant Biodiversity. Cambridge university Press, 299 pp.

Fraňo, J., 1977: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku II. VEDA, Bratislava, Encyklopedický ústav SAV, 520 pp.

Fraňo, J., 1978: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku III. VEDA, Bratislava, Encyklopedický ústav SAV, 536 pp.

Gaisler, J., Zukal, J., Řehák, Z., Homolka, M., 1998: Habitat preference and flight activity of bats in a city. Journal of Zoology 244: 439-445.


188

Galgóci, M., Štrba, P., 2009: Xerotermné dúbravy asociácie Corno-Quercetum Jakucs et Zólyomy in Zólyomi et Jakucs v Pezinských Malých Karpatoch. In: Marušková, A., Vanek, M.: Ekológia a environmentalistika – zborník príspevkov doktorandov zo 6. Študentskej vedeckej konferencie, FEE TU vo Zvolene, p. 43-47.

Gáper, J., 1997: Príspevok k súpisu nelupenatých makromycétov Slovenska časť 3.: Sarcodon-Xylobolus. Zborník referátov „Drevoznehodnocujúce huby 1997“, TU Zvolen, 74 pp.

Gáper, J., Pišút, I., 2003: Mykológia. Systém, vývoj a ekológia húb. Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici, FPV, 318 pp.

Gáyer, Gy., 1918: Supplementum Florae Posoniensis. Magyar Botanikai Lapok, 1917, 1/12, separatabdruck. Budapest, Pallas irodalmi és nyomdai részvénytársaság, 35 pp.

Geertsema, W., 2002: Plant survival in dynamic habitat networks in agricultural landscapes. Wageningen University, The Netherlands, 207 pp.

Geertsema, W., Opdam, P., Kropff, M. J., 2002: Plant strategies and agricultural landscapes: survival in spatially and temporally fragmented habitat, landscape. Ecology 17/2002, Kluver Academic Publishers, The Netherlands, p. 263-279.

Gisi, U., 1986: Synergistic interaction of fungicides in mixtures. Phytopathology 86: 1273-1279.

Grashof-Bokdam, C., 1997: Colonisation of Forest Plants: The Role of Fragmentation. IBN Scientific Contributions 5, IBN Wageningen, 103 pp.

Grindal, S. D., Brigham, R. M., 1999: Impacts of forest harvesting on habitat use by foraging insectivorous bats at different spatial scales. Ecoscience 6(1): 25-34.

Hagan, J. M. et al., 1996: The Early Development of Forest Fragmentation Effects on Birds. Consevation Biology 10(1): 188-202.

Hagara, L., 1987: Atlas húb. Neografia, Martin, 467 pp.

Hagara, L., 1992: Huby-dvojníky. Obzor, Bratislava, 306 pp.

Hagara, L., 1993: Atlas húb. Neografia, Martin, 462 pp.

Hagara, L., Antonín, V., Baier J., 2006: Veľký atlas húb. OTTOVO nakladateľstvo, Praha, 432 pp.

Halas, P., 2011: Biogeografické aspekty fragmentované vegetace. Masarykova Univerzita v Brne, 141 pp.

Hamar, M., Sutova-Hamar, M., 1969: Estimation of rodent home ranges in different agro systems. p. 99-109. In: Petrusewicz, K., Ryszkowski, L. (eds.): Energy flow through small mammal population. Proceedings of IBP Meeting on Secondary Productivity in Small Mammal Populations, Oxford, England.

Hanski, I., 2006: Landscape fragmentation, biodiversity loss and the societal response. EMBO Rep. 2005 May; 6(5): 388-392.

Kapitola 6

189

Harfst, J., Bohne, A., Leibenath, M., Hermann, A., Lazowski, W., Ribeiro, D., Rodela, R., 2010: TransEcoNet, action 3.2: Biodiversity in Networks. Leibnitz-Institut für Ökologische Raumentwicklung, Dresden, 75 pp.

Hazslinszky, F., 1876: Beiträge zur Kenntniss der Ungarishen Pilzflora. III. Fungi hypogei. Verh. Zool.-Bot.Ges. Wien 25 [1875], p. 63-68.

Hermy, M., Honnay, O., Firbank, L., Grashof-Bokdam, C., Laweson, J., 1999: An ecological comparison between ancient and other forest plant species of Europe and the implications for forest conservation. Biological Conservation 91: 9-12.

Hilty, J., Lidicker, W. Z. jr., Merenlender, A., Dobson, A. P., 2006: Corridor Ecology: The Science and Practice of Linking Landscapes for Biodiversity Conservation. Island Press, Washington, 323 pp.

Hogberg, L. K., Patriquin, K. J., Barclay, R. M. R., 2002: Use by bats of patches of residual trees in logged areas of the boreal forest. American Mindland Naturalist 148(2): 282-288.

Holuby, J., 1916: Aus der Flora von Bazin. Magyar Botanikai Lapok 15 (6-12): 223-230.

Holuby, Ľ. J., 1956: Zoznam rastlín cievnatých okolia Pezinského. Vydavateľstvo SAV, Bratislava, 116 pp.

Horák, J., 1969: Historický prieskum – LZ Dunajská Streda. Ústav pre hospodársku úpravu lesov, Zvolen, pobočka Piešťany, 79 pp.

Hošek, E., 1968: Historický prieskum lesov LZ Pezinok. Ústav pre hospodársku úpravu lesov, Zvolen, pobočka Piešťany, 101 pp.

Hrdina, V., Červeň, L., Kristeľ, P. et al., 2008: Územný plán Veľkého územného celku Bratislavského kraja v súhrnnom znení zmien a doplnkov 2000, 2002, 1/2003, 01/2005, AUREX s.r.o., Bratislava, 270 pp.

Hrdina, V., Kostovský, D., Chudík, M., Klaučo, Ľ. et al., 2001: Koncepcia územného rozvoja Slovenska. AUREX s.r.o., Bratislava, 140 pp. + 9 výkresov. Dostupné na: http://www.build.gov.sk/mvrrsr/index.php?id=1&cat=222&lang=sk&docfld=1080

Hrnčiarová, T., 1999: Postavenie a biotických podkladov v metodike LANDEP. In: Hrnčiarová, T., Izakovičová Z. (eds.): Krajinnoekologické plánovanie 3. tisícročia. Bratislava. p. 85-90.

Hrnčiarová, T., Izakovičová, Z., Liška, M., 2001: Krajinná štruktúra, výkres č. 3, M 1 : 500 000. In: Hrdina, V., Kostovský, D., Chudík, M., Klaučo, Ľ. et al.: Koncepcia územného rozvoja Slovenska, AUREX s.r.o., Bratislava, 140 pp., 9 výkresov. Dostupné na: http://www.build.gov.sk/mvrrsr/index.php?id=1&cat=222&lang=sk &docfld=1082

Hudgens, B. R., Haddad, N. M., 2003: Predicting which species will benefit from corridors in fragmented landscapes from population growth model. The American Naturalist 161(5): 808-820.


190

Humes, M. L., Hayes, J. P., Collopy, M. W., 1999: Bat activity in thinned, unthinned, and old-growth forests in Western Oregon. The Journal of Wildlife Management 63(2): 553-561.

Húsenicová, J., Bublinec, E., Buček, A., Hell, P., Križo, M., Lacina, J., Maglocký, Š., Matis, D., Minková, B., Ružičková, J., Švec, M., 1991: Generel Nadregionálneho územného systému ekologickej stability. 1. koncept., URBION Bratislava, 80 pp.

Húsenicová, J., Ružičková, J., 1992: Supraregional Territorial System of Ecological Stability at Slovak Republic. Proceedings from the International Conference „Ecological Stability of Landscape, Ecological Infrastructure, Ecological Management“, Federal Committee for Environment, Institute of Applied Ecology, Kostelec nad Černými lesy, FV ŽP Praha, p. 60-65.

Húsenicová, J., Ružičková, J. et al., 1992: Metodika projektovania regionálneho a miestneho ÚSES. URBION Bratislava, 54 pp.

Húsenicová, J., Ružičková, J., Klinda, J., Miklós, L. et al., 2002: Nadregionálny Územný systém ekologickej stability. M 1 : 1 000 000, p. 256. In: Atlas krajiny Slovenskej republiky, MŽP SR, Bratislava, SAŽP, Banská Bystrica, 344 pp.

Hutson, A. M., Mickleburgh, S. P., Racey, P. A., 2001: Microchiropteran bats: global status survey and conservation action plan. IUCN, Switzerland and Cambridge, 272 pp.

Chytrý, M., 1997: Thermophilous oak forests in the Czech Republic: Syntaxonomical revision of the Quercetalia pubescenti-petraeae. Folia Geobotanica et Phytotaxonomica 32: 221-258.

Inglis, G., Underwood, A. J., 1992: Comments on Some Designs Proposed for Experiments on the Biological Importance of Corridors. Conservation Biology 6(4): 581-568.

Iuell, B., Bekker, G. J., Cuperus, R., Dufek, J., Fry, G., Hicks, C., Hlaváč, V., Keller, V. B., Rosell, C., Sangwine, T., Tørsløv, N., Wandall, B. le Maire (eds.), 2003: COST 341 – Wildlife and Traffic: A European Handbook for Identifying Conflicts and Designing Solutions., Wocester, UK, 172 pp. Dostupné na: http://www.iene.info/cost-341/ COST%20341-handbook.pdf

Izakovičová, Z. et al., 2000: Metodické pokyny na vypracovanie projektov regionálnych ÚSES a miestnych ÚSES. MŽP SR, 120 pp.

Izakovičová, Z., Štefunková, D., 2001: Realizácia modelových prvkov ÚSES v poľnohospodárskej krajine. Životné prostredie 35(6): 314.

Jaeger, J. A. G., Soukup, T., Madriñán, L. F., Schwick, Ch., Kienast, F., 2011: Landscape fragmentation in Europe, Joint EEA-FOEN report. European Environmental Agency, Copenhagen, Denmark, Swiss Federal Office for the Environment (FOEN), Bern, Switzerland, 87 pp.

Kapitola 6

191

Jančura, P. et al., 1994: Manuál k metodike ÚSES, I. – IV. diel. MŽP SR, Bratislava, 214 pp.

Janitor, A., 1994: Mykoflóra Tríbečského pohoria (Tríbeč). Spravodaj Slovenskej mykologickej spoločnosti 2(6): 27-29.

Janitor, A., Fábry, I., 1981: Príspevok k poznaniu mykoflóry ŠPR Rozsutec. In: Janík, M., Stollmann, A.: Rozsutec. Osveta, Martin, p. 421-438.

Jančovič, K., Babiar, J., 2008: Železničné stavby na Slovensku. Silnice, železnice, KONSTRUKCE Media, s. r. o., č. 2/2008, Praha. Dostupné na: http://www.silnice-zeleznice.cz/ clanek/zeleznicne-stavby-na-slovensku/

Jarolímek, I., 1986: Ruderálne spoločenstvá juhozápadnej časti Malých Karpát. Acta Bot. Slov. Ser. A (Bratislava) 9: 9-104.

Jedicke, E., 1994: Biotopverbund – Grundlagen und Massnahmen einer neuen Natursschutztrategie. Verlag Eugen Ulmer, Stuttgart, 287 pp.

Jedlicska, P., 1882: Kiskárpáti emlékek 1. Vöröskötöl Somolányig. Budapest, 379 pp. Dostupné na: http://digitalia.tudaskozpont-pecs.hu/?p=2596

Jedlička, L., Kalivodová, E., 2002: Zoogeografické členenie paleoarktu: terestrický biocyklus. In: Atlas krajiny Slovenskej republiky, MŽP SR, Bratislava, SAŽP, Banská Bystrica, 344 pp.

Jelínek, B., 2008: Zhodnocení dosavadního vývoje dřevin v biokoridoru Radějov. In: Petrová, A. (ed.): ÚSES – Zelená páteř krajiny 2008. Sborník ze 7. ročníku semináře „ÚSES – Zelená páteř krajiny“ konaného 2. – 3. září 2008 v Brně, MŽP ČR a CZ IALE, Brno, p. 21-25.

Jelínek, B., Úradníček, L., 2010: The survival and growth rates of woody vegetation in the man-made Vracov biocorridor during the period of 1993-2007. Journal of landscape ecology 3(1): 5-15.

Jongman, R. H. G., 1995: Eological Networks in Europe, Congruent Developments, Landschap, The Netherlands, ECNC, p. 123-130.

Jongman, R. H. G., Pungetti, G., 2004: Ecological Networks and Greenways: Concept, Design, Implementation. Cambridge University Press, New York, USA, 345 pp.

Jurko, A., 1990: Ekologické a sociokonomické hodnotenie vegetácie. Príroda, Bratislava, 200 pp.

Kalchbrenner, C., 1874: Icones selectae Hymenomycetum Hungariae. 2/1874: 21-36.

Kaliská, D., Staníková, K., Pavlík, P., 2010: Územný plán obce Dubová. Výkres ochrany prírody a tvorby krajiny. Dostupné na: http://www.dubova.sk/docs/upn/07_ ochrana_10000%20komplexna.pdf

Kalivoda, H., Petrovič, F., Kalivodová, E., Kürthy, A., 2010: Influence of the landscape structure on the butterfly (Lepidoptera, Hesperioidea and Papilionidae) and bird


192

(Aves) taxocoenoses in Veľké Leváre (SW Slovakia). Ekológia (Bratislava) 29(4): 337-359.

Kalivodová, E., 1989: Utilization of ornithologic researches for the ecological evaluation of the case study the Voderady agricultural cooperative. Ekológia 8(2): 179-187.

Kalivodová, E., Feriancová-Masárová, Z., 1997: Bird communities of the water reservoirs in western Slovakia. Ekológia (Bratislava) 16: 163-175.

Kalivodová, E., Kalivoda, H., Kürthy, A., 2001: Diaľnica E 65 – bariéra pre migráciu veľkých cicavcov. Ekologické štúdie IV., 3. Ekologické dni, Nitra, 20. – 21. 3. 2001, SEKOS, p. 26-29.

Kalivodová, E., Klansek, E., Kürthy, A., Šimonovič, V., Vavra, I., 1999: Vplyv štruktúry krajiny na diverzitu poľovnej zveri. Životné prostredie 33: 88-89.

Kalivodová, E., Puchala, P., Nemček, V., 2010: Avifauna povodia Stoličného potoka a Gidry (južná časť Trnavskej pahorkatiny. Ústav krajinnej ekológie SAV Bratislava, Správa CHKO Malé Karpaty, Bratislava, 95 pp.

Kanka, R., 2001: Evaluation of the chosen ecological factors of the thermiphilous oak forests with Quercus pubescens agg. in the Malé Karpaty Mts. Ekológia (Bratislava) 20(3): 319-328.

Kaňuch, P., 2005: Roosting and population ecology of three syntopic tree-dwelling bat species (Myotis nattereri, M. daubentonii and Nyctalus noctula). Biologia (Bratislava) 60: 579-587.

Kaňuch, P., Danko, Š., Ceľuch, M., Krištín, A., Pjenčák, P., Matis, Š., Šmídt, J., 2008: Relating bat species presence to habitat features in natural forests of Slovakia (Central Europe). Mammalian Biology 73: 147-155.

Kautmanová, I.: 2001: Mykoflóra vybraných vápencových území Malých Karpát. I. Vývrať a okolie. Acta Rerum Naturalium Musei Nationalis Slovaci Bratislava. Prírodné vedy XLVII: 27-36.

Kavaliaukas, P., 1990: Gamtinio karakaso teorijos klausimai. Geografia (Vilnus) 26: 93-109.

Kavaliaukas, P., 1995: The Nature Frame, Lithuanian Experience. Landschap 3(1995): 17-26.

Kirby, K. J., 1996: The Conservation of woodland within agricultural landscapes. Proceedings from the connect meeting 22. 11. 1996: “Biodiversity in changing agricultural landscapes.” Centre for Ecology and Hydrology, UK.

Klansek, E., Kalivodová, E., Šimonovič, V., Kürthy, A., 1998: Landscape-Ecological evaluation of the flood plain of the river March (Morava) with regard to hare (Lepus europaeus Pallas) and roe deer (Capreolus capreolus L.). Ekológia (Bratislava) 17(2): 201-207.

Kapitola 6

193

Klescht, V., Valachovič, D., 2002: Ochrana živočíchov na pozemných komunikáciách. Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, Veda, Bratislava, 95 pp.

Kohút, V., Durbak, V., 2010: Konská železnica Bratislava-Trnava. Technické pamiatky Slovenské II. Dostupné na: http://www.sulinet.hu/oroksegtar/data/kulturalis_ ertekek_a_vilagban/Visegradi_orszagok_technikai_2/pages/cseh_szlovak/005_szlovaki_muszaki_muemlekei.htm

Kolektív, 1999: Svätý Martin, dedinka známa i neznáma. Pamätnica, vydaná pri príležitosti jubilejných osláv 50. výročia od príchodu nových obyvateľov do Svätého Martina 1949-1999. Kasico Bratislava, 20 pp.

Kolektív, 2004: Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja mesta Senec. AUREX s.r.o., Bratislava, 74 pp.

Kopecká, M., 2006: Identifikácia a hodnotenie zmien krajiny vo veľkej mierke (na príklade okolia Trnavy). Geografický časopis 58(2): 125-148.

Kornhuber, G., A., 1866: Beiträge zur Physikalischen Geographie der Presburger Gespanschaft. Presburg, 96 pp.

Koudelka, M., Bartonička, T., 2006: Výskyt letounů (Chiroptera) na území Javoříčsko-Mladečského krasu v mimohibernačním období. Vespertilio 9-10: 137-150.

Kožuch, M., 2002: Dvojkoľajné trate na Slovensku. Dostupné na: http://rail.sk/skhist/ dvoj.htm

Králová, O., 1999: Floristické pomery Martinského lesa. Diplomová práca, Univerzita Komenského, Prírodovedecká fakulta, Bratislava, 73 pp.

Krippelová, T., 1962: Fytocenologický zápis lesa Lindava. msc. dep. Botanický ústav SAV, Bratislava, 4 pp.

Kusch, J., Weber, C., Idelberger, S., Koob, T., 2004: Foraging habitat preferences of bats in relation to food supply and spatial vegetation structures in a Western european low mountain range forest. Folia Zoologica 53(2): 113-128.

Kuthan, J., Adamčík, S., Terray, J., Antonín, V., 1999: Huby Národného parku Poloniny. Liptovský Mikuláš-Snina. 197 pp.

Lapin, M., Faško, P., Melo, M., Šťastný, P., Tomlain, J., 2002: Klimatické oblasti. In: Atlas krajiny Slovenskej republiky. MŽP SR, Bratislava, SAŽP, Banská Bystrica, 344 pp.

Lazebníček, J., 1983: Návrh projektu ochrany ŠPR Martinský les. msc., dep. SAŽP, Bratislava, 14 pp.

Lehotská, B., 2002: Netopiere Malých Karpát. Lynx 33: 141-184.

Lehotská, B., 2004: Krajinnoekologické a ekosozologické hodnotenie vybraných území západného Slovenska na základe chiropterofauny s prihliadnutím na antropogénne vplyvy. Dizertačná práca. Univerzita Komenského v Bratislave, Prírodovedecká fakulta, Bratislava, 170 pp.


194

Lehotská, B., Horváthová B., 2009: Zhodnotenie funkčnosti podchodov pre zver popod diaľnicu D2 v k. ú. Rusovce a Čunovo. Acta Environmentalica Universitatis Comenianae (Bratislava) 17(1): 71-78.

Lehotská B., Lehotský R., 1998: Letné výskyty netopierov (Chiroptera) v chránenej krajinnej oblasti Ponitrie a jej okolí. Rosalia (Nitra) 13: 215-223.

Lehotská, B., Lehotský, R., 2002a: Zimoviská netopierov v Malých Karpatoch II. Vespertilio 6: 73-86.

Lehotská B., Lehotský R., 2002b: Zimoviská netopierov v pohorí Burda. Vespertilio 6: 23-25.

Lehotská B., Lehotský R., 2002c: Zimoviská netopierov v pohorí Tríbeč. Vespertilio 6: 299-302.

Lehotská, B., Petrášová, M., 2008: Rozšírenie a ekologické nároky netopierov rodu Pipistrellus v nížinných oblastiach západného Slovenska v mimohibernačnom období. Acta Environmentalica Universitatis Comenianae (Bratislava) 16(2): 11-21.

Lehotská, B., Petrášová, M., 2010: Zhrnutie poznatkov o netopieroch Myjavskej pahorkatiny. Vespertilio, 13-14: 103-112.

Lesinski, G., Kowalski, M., Wojtowicz, B., Gulatowska, A., Lisowska, A., 2007: Bats on forest islands of different size in an agricultural landscape. Folia Zoologica 56(2): 153-162.

Lesoprojekt Piešťany, 1999: Lesný hospodársky plán (LHP) pre LHC Dechtice, LHC Majdán, LHC Pezinok a LHC Píla na r. 1999-2008, textová, tabuľková a mapová časť (M 1 : 10 000).

Lesoprojekt Zvolen, 2009: Lesný hospodársky plán (LHP) pre LHC Píla na r. 2009-2018, textová, tabuľková a mapová časť (M 1 : 10 000).

Lhotská, M., Krippelová, T., Cigánová, K., 1987: Ako sa rozmnožujú a rozširujú rastliny. Obzor, Bratislava, 392 p.

Ligasová, G., 2010: Fragmentácia ekosystémov v krajine dopravnou infraštruktúrou, Enviromagazín 3: p. 20-21.

Limpens, H. J. G. A., Kapteyn, K., 1991: Bats, thein behaviour and Linear landscape elements. Myotis 29: 39-48.

Limpens, H. J. G. A., Twisk, P., Veenbaas, G., 2005: Bats and road construction. Delft: Rijkwaterstaat, Dienst Weg en- Waterbouwkunde, 24 pp.

Liška, M., Burkovský, J., Makara, V., Sidor, V., Stano, V., Šántová, T., Záhradná, T, Zuskinová, M., Králik, J., Ružičková, J., Beklanský, P., Bural, M., Čillag, Ľ., Danková, M., Dražil, T., Uhrin, M., 2000: Návrh na aktualizáciu Generelu nadregionálneho územného systému ekologickej stability Slovenskej republiky, SAŽP, COPK Banská Bystrica, Trnava, 51 pp.

Lizoň, P., 2001a: Red list of Slovak fungi. Catathelasma (2): 25-33.

Kapitola 6

195

Lizoň, P., 2001b: Červený zoznam húb Slovenska. 3. verzia (december 2001). In: Baláž, D., Marhold, K., Urban, P.: Červený zoznam rastlín a živočíchov Slovenska. Ochrana prírody 20 (Suppl.): 6-12.

Loeb, S. C., O`Keefe, J. M. 2006: Habitat use by forest bats in South Carolina in relation to local, stand, and landscape characteristics. The Journal of Wildlife Management 70(4): 1210-1218.

Löw, J. et al., 1984: Zásady pro vymezování a navrhování územních systémů ekologické stability v územne plánovací projekci. Agroprojekt Brno, 55 pp.

Löw, J. et al., 1988: Návod na navrhování územních systémů ekologické stability krajiny. Podniková metodika. Agroprojekt Brno. Praha.

Löw, J., Buček, A., Lacina, J., Míchal, I., Plos, J., Petříček, V., 1995: Rukověť projektanta místního ÚSES, Doplněk Brno, 124 pp. + príloha

Lučan, R. K., 2004: Sezónní dynamika aktivity a biotopové preference společenstva netopýrů Českobudějovické pánve. Vespertilio 8: 69-97.

Lučan, R. K., Bürger, P., Hanák, V., 2007: Netopýři (Chiroptera) Českobudejovicka. Vespertilio 11: 65-102.

Lumnitzer, S., 1791: Flora Posoniensis exhibens Plantas circa Posonium sponte crescentes secundum systema sexuale Linneanum digestas, Lipsiae (Lipsko), 557 pp.

Maděra, P., Zimová, E. (eds.), 2005: Metodické postupy projektování lokálního ÚSES. MZLU, Brno, 277 pp.

Magic, D., 1975: Taxonomické poznámky z doterajšieho výskumu dubov v západných Karpatoch. Biológia (Bratislava) 30(1): 65-74.

Magic, D., 2006: Quercus L. In: Goliašová, K., Michalková, E. (eds.): Flóra Slovenska. 5(3): 108-143.

Maglay, J., Pristaš, J., Nagy, A., Fordinál, K., Buček, S., Havrila, M., Elečko, M., Kováčik, M., Hók, J., Baráth, I., 2006: Regionálne geologické mapy Slovenska 1 : 50 000. Geologická mapa Podunajskej nížiny – Trnavskej pahorkatiny. Ministerstvo životného prostredia, Štátny geologický ústav Dionýza Štúra.

Maglocký, Š., Ondrášek, I., 1982: Návrh na zriadenie ŠPR Martinský les. (msc.), dep. SAŽP, Bratislava, 3 pp.

Maier, C., 1992: Activity patterns of pipistrelle bats (Pipistrellus pipistrellus) in Oxfordshire. Journal of Zoology 228(1): 69-80.

Marhold, K., Hindák, F. (eds.), 1998: Zoznam nižších a vyšších rastlín Slovenska. Veda, Bratislava, 687 pp.

Marsh, A. C., Poulton, S., Harris, S., 2001: The Yellow-necked Mouse Apodemus flavicollis in Britain: status and analysis of factors affecting distribution. Mammal Review 31(3-4): 203-227.


196

Matoušek, B., 1958: Vtáctvo Trnavskej nížiny. Biologické práce 4(10): 1-80.

Mazurkiewicz, M., Rajska-Jurgiel, E., 1998: Spatial behavior and population dynamics of woodland rodents. Acta Theriologica 43(2): 137-161.

Mazúr, E., Lukniš, M., 1982: Geomorfologické jednotky, 1 : 500 000. In: Mazúr, E. et al.: Atlas SSR, Slovenský ústav geografie a kartografie SAV, Bratislava.

Meschede, A., Güthler, W., Boye, P. (eds.), 2001: Netopýři v lesním prostředí – Informace a doporučení pro správce lesů. Deutscher Verband für Landschaftspflege, Ansbach, Bundesamt für Naturschutz, Bonn, 20 pp.

Mihál, I., 1997: Mykoflóra xerotermnej dubiny na lokalite Dedinská hora v okrese Veľký Krtíš. Spravodajca slovenských mykológov 5(16): 19-20.

Michalko, J., 1991: Lesné spoločenstvá Košickej kotliny (so zreteľom na ostatné kotliny a priľahlé nížiny slovenských Karpát). Acta Botanica Slovaca ser. A/11: 1-136.

Michalko, J., Berta, J., Magic, D., 1986: Geobotanická mapa ČSSR, časť SSR. Veda, Bratislava, 165 pp.

Michalko, J., Džatko, M., 1965: Fytocenologická a ekologická charakteristika rastlinných spoločenstiev lesa Dubník pri Seredi. Biologické práce 11(5): 47-113.

Miklós, L., 1990: Princípy a rámcová metodika LANDEP. Banská Štiavnica, 151 pp.

Miklós, L., Kočická, E., Kočický, D., 2002: Územný systém ekologickej stability. M 1 : 500 000, p. 258. In: Atlas krajiny Slovenskej republiky. MŽP SR, Bratislava, SAŽP, Banská Bystrica, 344 pp.

Miklós, P., Žiak, D., 2002: Microhabitat selection by three small mammal species in oak-elm forest. Folia Zoologica 51(4): 275-288.

Mikovíny, S., 1735: Mappa Comitatus Posoniensis Accuratione Astronomico – Geometrica concinnata (Mapa bratislavskej stolice, zhotovená s astronomicko-geometrickou presnosťou). In: Bell, M.: Notitia Hungariae Novae Historico Geographica, Paul Straub, Wien. Austria, Tomus primus 696 pp. Dostupné na: http://oldbooks.savba.sk/digi/

Míchal, I., 1992: Ekologická stabilita. Veronica, 243 pp.

Montgomery, W. I., Dowie, M., 1993: The distribution and population regulation of the wood mouse Apodemus sylvaticus on field boundaries of pastoral farmland. J. App. Ecol. 30: 783-791.

Moravčíková, Z., 2010: Využitie krajinnoekologických princípov v integrovanom manažmente krajiny (modelové riešenie v k. ú. Budmerice). Dizertačná práca, Univerzita Komenského v Bratislave, 174 pp.

Mucina, L., Grabherr, G., Wallnöfer, S. (eds.), 1993: Die Pflanzengesselschaften Österreichs, Teil III. Wälder und Gebüsche. Gustav Fischer Verlag, Jena, 353 pp.

http://oldbooks.savba.sk/digi/

Kapitola 6

197

Múgica, M., de Lucio, J. V., Martínez, C., Sastre, P., Atauri, J. M., Montes, C., Castro, H., Molina, F., García M. R., 2002: Integración territorial de espacios naturales protegidos y conectividad ecológica en paisajes mediterráneos (Territorial integration of natural protected areas and ecological connectivity within Meditterranen landscapes). Junta de Andalucía, Sevilla, España, 124 pp.

Mysłajek, R. W., Nowak, S., Henel, K., 2007: Community structure and activity levels of bats above waters in the Łężczok Reserve, southern Poland. Vespertilio 11: 103-107.

MŽP SR, 1993: Metodické pokyny na vypracovanie dokumentov územného systému ekologickej stability, Bratislava, 63 pp.

MŽP SR, 2004: Výnos Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 3/2004-5.1 zo 14. júla 2004, ktorým sa vydáva Národný zoznam území európskeho významu. 312 pp.

MŽP SR, 2008: Zoznam skládok odpadov, ktoré boli v prevádzke v roku 2008. http://www2.enviro.gov.sk/servlets/page/868?c_id=5598

NDS (Národná diaľničná spoločnosť), 2010: Diaľnice. Dostupné na: http://www.ndsas.sk/dialnice

Nevřelová, M., 2008: Cicavce vybraných typov biotopov na území Martinského lesa pri Senci, Správy SZS, Bratislava 26: 61-68.

Nevřelová, M., 2010: Cicavce vybraných typov biotopov Trnavskej pahorkatiny (modelové územia Martinský les a Lindava), Tribun, s.r.o, Brno, 90 pp.

Nevřelová, M., Kyselicová, Z., 2009: Cicavce biotopov Martinského lesa (okres Senec), Acta Environmentalica Universitatis Comenianae (Bratislava) 17(2): 66-72.

Noga, M., 2005: Výr skalný (Bubo bubo) na nížine. Dravce a sovy 1: 16-17.

Noga, M., 2007: Orientačný zoologický prieskum katastrálneho územia obce Vištuk. Ekologická štúdia (manuscript), 13 pp.

Norberg, U. M., Rayner, J. M. V., 1987: Ecological morphology and flight in bats (Mammalia: Chiroptera): wing adaptations, flight performance, foraging strategy and echolocation. Phil. Trans. R. Soc. Lond. B 316: 335-427.

Noss, R. F., 1993: Wildlife corridors. p. 43-68. In: Smith, D., Hellmund, P. C. (eds.): Ecology of Greenways, Design and function of linear conservation areas. University of Minesota Press, USA, 222 pp.

Opravil, E., Drchal, K., 1987: Jak rostliny cestují. Albatros, Praha, 324 pp.

Országhová, Z., 2007: Migrácie živočíchov. p. 31-50 In: Országh, I., Valková, D., Stuchlík, S., Országhová, Z.: Kapitoly z molekulárnej biológie a zoológie, Prírodovedecká fakulta UK v Bratislave, 55 pp.

Országhová, Z., Puchala, P., Kocian, Ľ., Sobeková, K., Baláž, M., 2006: Zoologický slovník. Vtáky – Aves. Univerzita Komenského, Bratislava, 94 pp.


198

Pauditšová, E., Reháčková, T., Ružičková, J., 2007: Metodický návod na vypracovanie miestneho územného systému ekologickej stability. Acta Environmentalica Universitatis Comenianae (Bratislava) 15(2): 66-87.

Pavličková, K., Koóšová, M., 2008: Lokalizácia líniových energetických stavieb ako obmedzenie rozvoja sídiel. Ochrana a manažment poľnohospodárskej krajiny. Zborník príspevkov z konferencie, ÚKE SAV, Bratislava, p. 289-293.

Páteček, P., 2008: O budovu stanice prvej konskej železnice je stále záujem. Železničné.info.

Pelikán, J., 1975: K ujednocení odchytového kvadrátu a linie pri zjišťování populační hustoty drobných savců v lesích, LYNX, Praha n.s. 17: 58-71.

Pelikán, J., Zejda, J., Holišová V., 1974: Standing crop estimates of small mammals in Moravian forests. Zoologické listy 23(3): 197-216.

Pijl, van der, L., 1969: Principles of Dispersal in Higher Plants. Springer-Verlag, Berlin-Heidelberg, Germany, 153 pp.

Plejdel, I., Fáziková, A., Husár, P., Hasalová, Z., 2002: Aktualizácia územného plánu mesta Pezinok. Výkres č. 2A Funkčná a priestorová kompozícia. M 1 : 5 000. Dostupné na: http://www.pezinok.sk/?yggid=175

Primack, R. B., Kindlmann, P., Jersáková, J., 2001: Biologické principy ochrany přírody. Portál s.r.o, Praha, 349 pp.

Ptačovský, K., 1959: Poznámky ke květene Bratislavského okolí. Biologické práce 5(2): 87 pp.

Puchala, P., 2007: Dutinové hniezdiče (Dendrocopos medius, Ficedula parva a Ficedula albicollis) a ponuka hniezdnych možností v Chránenom vtáčom území Malé Karpaty. Tichodroma 19(2007): 17-23.

Pucherová, Z., 2007: Druhotná krajinná štruktúra (Metodická príručka k mapovaniu). Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre, Fakulta prírodných vied, Nitra, 124 pp.

Pullin, A. S., 2002: Conservation Biology. University of Birmingham. Cambridge University Press, 345 pp.

Puškárová, K., Michalka, R., Kothajová, H., Ružičková, J., 2008: Projekt ochrany chráneného areálu Martinský les. ŠOP SR – Regionálne centrum ochrany prírody, Bratislava, 42 pp.

Reháčková, T., Pauditšová, E., 2002: Ekologické siete v sídelnom prostredí – nové prístupy k problematike. Zborník z konferencie Nové trendy v krajinnej ekológii. Univerzita Komenského, Bratislava, p. 228-237.

Reimoser, F., Reimoser, S., Klansek, E., 2006: Wild Lebensräume. Habitatqualität, Wildschadenanfälligkeit, Bejakbarkeit. Zentrastelle Österreichischer Landesjagdverbände, 136 pp.

Kapitola 6

199

Rico, A., Kindlmann, P., Sedláček, F., 2007: Barrier effects of roads on movements of small mammals. Folia Zoologica 56(1): 1-12.

Riffell, S. K., Gutzwiller, K. J., 1996: Plant-Species Richness in Corridor Intersections: is Intersection Shape Influental? Landscape Ecology 11(3): 157-168.

Roleček, J., 2005: Vegetation types of dry-mesic oak forests in Slovakia. Preslia, (Praha) 77: p. 241-261.

Roleček, J., 2007: Vegetace subkontinentálních doubrav ve střední a východní Evropě. Disertační práce. Masarykova univerzita, Přírodovědecká fakulta, Brno, 203 pp. Dostupné na: http://www.sci.muni.cz/botany/rolecek/dizertacka_rolda.pdf

Romportl, D., Anděl, P., Andreas, M., Gorčicová, I., Hlaváč, V., Mináriková, T., Strnad, M., Zieglerová, A., 2009: Metodika mapování migračních koridorů pro velké savce. Zborník z konferencie „ÚSES – zelená páteř krajiny“, 7. – 9. září 2009. Dostupné na: http://www.uses.cz/data/sbornik09/Romportl.pdf

Rózová, Z., Ulrychová, D., Podberská, Ľ., Jančovicová, J., Kalivodová, E., Žiaková, E., Mederly, P., Kartusek, V., Halada, Ľ., 1992: Ekologická štúdia katastrálneho územia obce Vištuk. Ústav krajinnej ekológie SAV, Nitra, 137 pp.

Ružička, M., Miklós, L., 1988: Ekologické plánovanie krajiny, metodické princípy a rámcový postup. SAV, CBEV,ÚEBE, Bratislava, 110 pp.

Ružičková, J., 2000: Druhová diverzita vyšších rastlín Martinského lesa pri Senci z historického aspektu poznania flóry. Acta Environmentalica Universitatis Comenianae (Bratislava) 10: p. 277-285.

Ružičková, J., 2002: Využitie metód hodnotenia fragmentácie a izolácie v krajinnej ekológii a ekosozológii. Zborník z konferencie „Nové trendy v krajinnej ekológii“, 24. – 26. 10. 2002, Piešťany, p. 196-212.

Ružičková, J., 2003a: Fragmenty lesov Trnavskej pahorkatiny vo vzťahu k biodiverzite rastlinstva. Dizertačná práca, Univerzita Komenského v Bratislave, Prírodovedecká fakulta, Katedra ekosozológie a fyziotaktiky, 134 pp.

Ružičková, J., 2003b: Sequence of wood fragmentation and isolation in the Trnava upland since the 18th Century. Ekológia (Bratislava) 22(Supplement 2): 92-107.

Ružičková, J., 2004: Hodnotenie biodiverzity fragmentov lesov podľa indikačných skupín druhov rastlín. Geobiocenologické spisy MZLU v Brne 9: 94-102.

Ružičková, J., 2007: Fragmentácia krajiny a biotopov. Enviro-edu človek, príroda, krajina. KEF, Prírodovedecká fakulta UK, Dostupné na: www.enviro-edu.sk/? page=krajina/fragmentacia_krajiny

Ružičková, J., 2008: The footprints of former woods located on the Trnava upland. p. 355-364. In: Boltižiar, M. (ed.): Implementation of Landscape Ecology in New and Changing Conditions. Proceedings of the 14th International Symposium on Problems of Landscape Ecological Research, 4. – 7. 10. 2006, Stará Lesná, High


200

Tatra Mts., Slovak Republic. Institute of Landscape Ecology of the Slovak Academy of Sciences, Bratislava, branch Nitra, 510 pp.

Ružičková, J., Lehotská, B., 2008: Možnosti zmiernenia negatívneho vplyvu cestných komunikácií na migračné trasy živočíchov. Urbanistické, architektonické a technické aspekty obnovy vidieka VII, STU, Bratislava, p. 61-74.

Ružičková, J., Moravčíková, Z., Lehotská, B., 2009: Ochrana a využívanie krajiny. Učebnica pre študentov bakalárskeho, magisterského a inžinierskeho štúdia. Prírodovedecká fakulta, Univerzita Komenského v Bratislave, CD-ROM.

Ružičková, J., Šíbl, J. et al., 2000: Ekologické siete v krajine. Vysokoškolské učebné texty, Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave, Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre, Bratislava, 181 pp.

Sabo, P., Koreň, M., Šteffek, J., Kramárik, J., Maglocký, Š., Straka, P., Ružičková, J., 2002: Národná ekologická sieť – NECONET, M 1 : 1 000 000, p. 256. In: Atlas krajiny Slovenskej republiky. MŽP SR, Bratislava, SAŽP, Banská Bystrica, 344 pp.

Sárossy, M., 2000: Ku hniezdeniu a migrácii plamienky driemavej (Tyto alba) na Slovensku. Buteo 11: 25-34.

SAŽP (Slovenská agentúra životného prostredia), 2007: Štátny zoznam osobitne chránených častí prírody SR. Dostupné na: http://uzemia.enviroportal.sk/

Scopoli, J. A., 1770: Annus VI. Historico-naturalis. I. Dissertatio de Apibus. II. Dubia Botanica. III. Observationes Oeconomicae. IV. Fungi quidam rariores in Hungaria nunc detecti. Lipsiae, Chr. G. Hilscher, 4: 150 pp.

Scheda, J., 1856: Karte Des Oesterreichischen Kaiserstaates. Expeditions-Bureau Wien. David Rumsey Historical Map Collection.

Slavíková, J., 1986: Ekologie rostlin. SPN, Praha, 336 pp.

Sládek, J., Mošanský, A., 1985: Cicavce okolo nás. Osveta, Martin, 241 pp.

Smith, D., Hellmund, P. C. (eds.), 1993: Ecology of Greenways, Design and Function of Linear Conservation Areas. University of Minesota Press, USA, 222 pp.

Sopirová, A., Staníková, K., Valla, A., Štefko, L., Rakšányi, P., 2006: Územný plán obce Častá. Bratislava, 94 pp.

Staníková, K., Miklós, L., Šteffek, J., Majzlánová, E., Barančok, P., Štefunková, D., Izakovičová, Z., Varšavová, M., Dobrovodská, M., 1993: Regionálny ÚSES okresu Bratislava-vidiek. ÚKE SAV, Bratislava, 86 pp.

Stanová, V., Valachovič, M. (eds.), 2002: Katalóg biotopov Slovenska. Daphne – Inštitút aplikovanej ekológie, Bratislava, 225 pp.

Steiner, E., 1995: Die Rückkehr des Elches (Alces alces L.) nach Österreich – Chronologie der Ereignisse. Stapfia 37: 65-68.

Stollmann, A., Urban, P., Kadlečík, J., Uhrin, M., 1997: Návrh (červeného) zoznamu cicavcov (Mammalia) fauny Slovenskej republiky. Ochrana prírody 15: 201-218.

http://uzemia.enviroportal.sk/

Kapitola 6

201

Süle, P., Süle ml., P. (eds.), 2005: Encyklopédia miest a obcí Slovenska. Knižnica príručiek Slovenska, Vydavateľstvo PS-LINE s.r.o., Lučenec, 960 pp.

Swift, S. M., 1980. Activity patterns of pipistrelle bats (Pipistrellus pipistrellus) in Northeast Scotland. Journal of Zoology 190(3): 285-295.

Szacki, J., Liro, A., 1991: Movements of small mammals in the heterogeneous landscape. Landscape Ecol. 5: 219-224.

Šály, R., Šurina, B., 2002: Pôdy. In: Atlas krajiny Slovenskej republiky. MŽP SR, Bratislava, SAŽP, Banská Bystrica, 344 pp.

Škubla, P., 1996: Mykoflóra Hrdova. Sprav. slov. mykol. 4(12): 23-25.

Šťastný, P., Nieplová, E., Melo, M., 2002: Priemerná ročná teplota vzduchu. In: Atlas krajiny Slovenskej republiky. MŽP SR, Bratislava, SAŽP, Banská Bystrica, 344 pp.

ŠÚ SR (Štatistický úrad Slovenskej republiky), 2009: MOŠ (Mestská a obecná štatistika). Dostupné na: http://app.statistics.sk/mosmis/sk/run.html

Šveda, M., Vigašová, D., 2010: Zmeny vo využití zeme v zázemí veľkých slovenských miest. Geografie 115(4): 413-439.

Tewksbury, J. J., Levey, D. J., Sargent, S., Orrock, J. L., Weldon, A., Danielson, B. J., Brinkerhoff, J., Damschen, E. I., Townsend, P., 2002: Corridors affect plants, animals, and their interactions in fragmented landscapes. Proceedings of the National Academy of Sciences 99: 12923-12926.

Tibenský, J., 1996: Poctivá obec budmerická. Každodenný život slovenskej dediny na konci feudálnej éry. Vydavateľstvo RAK v spolupráci s Obecným úradom Budmerice, 480 pp.

Tibenský, J., 1998: Poctivá obec Budmerická/Starodávna história. Každodenný život slovenskej dediny od najstarších čias do začiatku 18. storočia. Vydavateľstvo RAK, obec Budmerice, 560 pp.

Tihányi, J., 2009: O červenokamenskom panstve – Budmerice. Dostupné na: http://casta-cervenykamen.sk/

Tirinda, A., 1994: Význam vetrolamov v poľnohospodárskej krajine pre zachovanie biodiverzity. In: Ochrana biodiverzity, zborník zo seminára v Záhorskej Bystrici, Bratislava, p. 191-201.

Tischendorf, L., Fahrig, L., 2000: How should we measure connectivity? Landscape Ecology 15(7): 633-641.

Trnka, R., 1994: Súčasný stav poznania procesu reaklimatizácie a problematika ochrany losa mokraďového (Alces alces) na Slovensku. Výskum a ochrana cicavcov na Slovensku, p. 129-138.

Trnka, A., Kern, M., 1999: Hniezdenie kane popolavej (Circus pygargus) na Trnavskej pahorkatine (juhozápadné Slovensko). Tichodroma 12: 41-43.


202

Trnka, A., Prokop, P., 2000: Hniezdne ornitocenózy vybraných parkov Trnavskej pahorkatiny v rokoch 1999-2000. Acta Fac. Paed. Univ. Tyrnaviensis, Ser. B, 4, p. 35-43.

Trnka, A. et al., 1998: Trnava, Príroda Trnavy. Trnavská univerzita v Trnave, enviroportal.sk/pdf/spravy_zp/ktt02s_zivo.pdf

Trocmé, M. (ed.), 2002: COST 341 – Habitat Fragmentation due to Transport Infrastructure: The European Review. European Commision, Luxembourg, 253 pp.

Trocmé, M., 2006: Habitat Fragmentation due to Linear Transportation Infrastructure: An overview of mitigation measures in Switzerland. 6th Swiss Transport Research Conference (STRC), Monte Verita/Ascona, March 15.-17.2006. Conference Proceeding, p. 1-20. Dostupné na: http://www.kora.ch/malme/ 05_library/5_1_publications/T/Trocme_2006_Habitat_fragmentation_due_to_linear_transportation_infrastructure.pdf

Tucker, G. M., Evans, M. I., 1997: Habitats for Birds in Europe. A Conservation Strategy for the Wider Environment. BirdLife International, Burlington Press, Cambridge, Great Britain, 464 pp.

Turček, F. J., 1956: Úvod do kvantitatívneho výskumu populácií vtákov a cicavcov. SAV, Bratislava, 133 pp.

Turček, F. J., 1961: Ökologische Bezeihungen der Vögel und Gehölze. SAV Bratislava, 332 pp.

Uhrin, M., Benda, P., Balázs, C., Obuch, J., 2008: Netopiere (Chiroptera) Cerovej vrchoviny (stredné Slovensko). Vespertilio 12: 49-74.

ÚGK, 1998: LMS C Senec, Bratislava. Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, Bratislava.

ÚGKK SR (Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky), 2007: Štatistická ročenka o pôdnom fonde v SR. Bratislava, 128 pp.

ÚGKK SR, 2008: Štatistická ročenka o pôdnom fonde v SR. Bratislava, 128 pp. Dostupné na: http://web.skgeodesy.sk/index.php?www=sp_file&id_item=397




ÚP VÚC (Územný plán Veľkého územného celku), 2008: Územný plán Veľkého územného celku Bratislavského kraja v súhrnnom znení zmien a doplnkov 2000, 2002, 1/2003, 01/2005. AUREX s.r.o., 270 s. Dostupné na: http://www.region-bsk.sk/uzemny-plan-regionu-bsk.aspx

Kapitola 6

203

Úradníček, L., 2004: Evaluation of the woody component development of the model biocorridor. Ekológia (Bratislava) 23(Supplement 1): 351-361.

Vachold, J., 2003: Výskyt a rozšírenie netopierov na Slovensku s ekologickými dodatkami. Vespertilio 7: 185-233.

Van Langevelde, F., 1999: Habitat Conectivity and Fragmented Nuthatch Populations in Agricultural Landscapes,Doctoral Thesis, Wageningen, Agricultural University, the Netherlands, 203 pp.

Verboom, B., Boonman, A. M., Limpens, H. J. G. A., 1999: Acoustic perception of landscape elements by the pond bat (Myotis dasycneme). Journal of Zoology, London 248(1): 59-66.

Verboom, B., Huitema, H., 1997: The importance of linear landscape elements for the pipistrelle Pipistrellus pipistrellus and the serotine bat Eptesicus serotinus. Landscape Ecology 12: 117-125.

Vondena, M., Burkovský J., 1997: Snahy o záchranu bojnickej lipy. Enviromagazín, 6/1997. Dostupné na: http://www.enviromagazin.sk/enviro6_2/snahy14.html

Vozárová, M., 1988: Floristický prieskum lokality Martinský les pri Senci. Výskumná správa za rok 1988, dep., SAŽP, Bratislava, 3 pp.

Völk, F., Glitzner, I., Zeiler, H., 1998: Wildwechsel trotz gezäunter Autobahn. Österreich Weidwerk, 1, p. 14-16.

Völk, F., Glitzner, I., Reiss-Enz, V., 1999: Motorways in Austria – a barrier for big games,igrations and mobility. Criteria, evaluation and requirements for defragmentation projects. In: Faune et trafics. Conference 18 au 20 octobre 1999. Actes/Proceedings. École polytechnique fédérale de Lausanne – laboratoires des voies de circulation (LAVOC). Lausanne, p. 159-173.

Völk, F., Kalivodová, E., Kalivoda, H., Glitzner, I., Kürthy, A., Wöss, M., 2000: Wildtier-Korridor Alpen-Karpaten slowakischer Teilberiech: Staatsgrenze Österreich bis östlich der Autobahn E 65. Institut für Wildbiologie und Jagwirtschaft der Universität für Bodenkultur Wien, Institut für Landschaftssökologie der SAW Bratislava, Landschaftsschutzgebiet Záhorie Malacky. Wien-Bratislava, 42 pp.

Völk, F., Reiss-Enz, V., 2009: Überregional bedeutsame Wildtierkorridore Österreich und ihre planerische Sicherung. Beiträge zur Umweltgestaltung A 165, Alpine Umwelt Teil XLV, Forschungsberichte aus dem alpinen Raum. Erich Schimdt Verlag Berlin, p. 209-228.

Vukićević-Radić, O., Matić, R., Kataranovski, D., Stamenković, S., 2006: Spatial organization and home range of Apodemus flavicollis and A. agrarius on Mt. Avala, Serbia, Acta Zoologica Academiae Scientiarum Hungaricae 52(1): 81-96.

VÚPOP (Výskumný ústav pôdoznalectva a ochrany pôd), 2008: Pôdny portál – Informačný servis VÚPOP. Dostupné na: www.podnemapy.sk


204

Vyhláška MŽP SR č. 24/2003 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny.

Vyhláška MŽP SR č. 492/2006 Z. z., ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Vyhláška MŽP SR č. 24/2003 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny.

Vyhláška MŽP SR č. 579/2008 Z. z., ktorou sa mení vyhláška Vyhláška MŽP SR č. 24/2003 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov.

Walsh, A. L., Harris, S., 1996a: Foraging habitat preferences of vespertilionid bats in Rbitain. J. Appl. Ecol. 33: 508-518.

Walsh, A. L., Harris, S., 1996b: Factors determining the abundance of vespertilionid bats in Britain: geographical, land class and local habitat relationships. J. Appl. Ecol. 33: 519-529.

Westhoff, V., Maarel, E. van der, 1978: The Braun-Blanquet approach. In: Whittaker, R. H. (ed.): Clasiffication of plant communities. W. Junk, The Hague, Boston, p. 289-399.

Wilson, D. E., Reeder, D. M. (eds.), 2005: Mammal Species of the World: a taxonomic and geographic reference. 3rd ed. The Johns Hopkins University Press, Baltimore, 142 pp.

Wolf, P., Bartonička, T., 2004: Biotopová preference netopýrů v záplavovém území středního toku řeky Moravy u Olomouce. Vespertilio 8: 113-125.

Wood, A., Stedman-Edwards, P., Mang, J. (eds.), 2000: The Root Causes of Biodiversity Loss. Earthscan Publications Ltd, London, 399 pp.

Wunder, L., Carey, A. B., 1996: Use of the forest canopy of bats. Northwest Science 70: 79-85.

Zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny, v znení neskorších predpisov.

Zlatník, A., Križo, M., Svrček, M., Manica, M., 1970: Lesnická botanika speciální. Státní zemědelské nakladatelství, Praha, 667 pp.

Zlinská, J., 2000: Vegetácia Holubyho lesostepi pri Vinosadoch v Malých Karpatoch. Acta Environmentalica Universitatis Comenianeae 10: 139-152.

Zukal, J., Řehák, Z., 2006: Flight activity and habitat preference of bats in a karstic area, as revealed by bat detectors. Folia Zoologica 55(3): 273-281.

Žiak, D., Urban, P., 2001: Červený (ekosozologický) zoznam cicavcov (Mammalia) Slovenska. In: Baláž, D., Marhold, K., Urban, P. (eds.): Červený zoznam rastlín a živočíchov Slovenska. Ochrana prírody 20 (Suppl.): 154-156.

ŽSR (Železnice Slovenskej republiky), 2010: História železníc. Dostupné na: http://www.zsr.sk/slovensky/historia-zeleznic.html?page_id=1271

http://www.zsr.sk/slovensky/historia-zeleznic.html?page_id=1271

vybrané terestrické biokoridory a biocentrá v kontaktnej ... · vybrané terestrické...

Documents