A.

V y z k u m vesnickych sidlist

Problemy vyskumu vcasnofeudälneho osidlenia Slovenska

P E T E R R A T K O S

(Synopsis: Biuzoäznc vcdy o osidleni Slovenska - precencnie cudzich kolonizäcii, C h a r a k t e r i s t i k a pfsomnych, jazykuvych a hmotnych pramenov, väzba hmotnych s pisomnymi pramcnmi a zaostävanic Publicity nvclicologickycli vyskumov, nütnost! zisi!ovania vypovcdacej schopnosti jednotlivych prame­nov, clenenic slovcnskcho üzemia ako sidlistny cinitcT, vyznam macfarsko-slovenskej toponymic, zme-ny poddunskych si'did a otäzka kolonizäcii.)

V starsej nemeckej a mad'aL'skcj a po r. 1918 aj v ccskej historiografü veno-vali sa viaceri historici otäzkam pövodneho us idlcnia Slovenska so zämerom pos i l -nit' poli t icke postavenic „vlädnuccho" näroda. Podfa K . M a r x a a F r . Engc l sa bur-zoäzia sk lb i la nczävislc provincie v jeden närod a stät „s jedinou vlädou, s jed inym zäkonodärstvom, s jedinym tr iednym zäujmom a s jedinou colnou hranicou" ( M a ­nifest K S , Brat is lava 1 9 4 8 , 4 5 ) , co pre viaenärodne krajiny mozno doplnit' - „aj s jedinym stntnym jazykom". ü tendenencj propagande inteligencic „vladnuccho näroda" proti utläcanym närodom hovor i l aj V I . I. L e n i n ( O präve närodov na sebaurcenic, Brat is lava 1 9 5 1 , 1 8 - 2 9 ) .

I. B U R Z O Ä Z N A H I S T O R I O G R A F I A O P Ö V O D N O M O S f D L E N l S L O V E N S K A

Starsi historici , ktori konstruoval i rozlicne f ik t ivne teorie o povode Sloväkov a o osidleni Sloväkov, vychädzali z falosnej predstavy, ze im postaeuje fubovolny vyber pisomnych pramenov. Ncvsi 'mal i si materiäl jazykovej povahy a do m e d z i -vojnoveho obdobia obchädzali aj archeologicky materiäl (napr. nälez z Türe. B l a t -nicc). Vychädzajüc z teörie o zaciatkoch kamennej architektüry na Slovensku az od 12 . storocia, vsctky nälezy architektüry este aj po r. 1 9 1 8 datoval i nesprävne. Näsledky takejto vedeckej cinnosti sü citelne aj dnes.

V stavovskej idcolögii uhorskej sTachty sa ani po satmärskom micr i nepresa-d i l a idea nacionälncj tolcrancic. V otäzke genezy Sloväkov v Uhorsku a hlavne osidlenia slovcnskcho etnickcho üzemia zaujali macfarski spisovatelia po uverejneni Anonymovych Gest (r. 1 7 4 6 ) a najmä po prechode sTachty z Ideologie stätopolitic-keho „uhorstva" na pozicie etnickcho macTarstva, vyslovenc negativnc stanovisko. O kontinuitc vcrkomoravskych Slovienov ako predkov Slovenov (od 15 . storocia Sloväkov) , pochybovali mada r sk i etnografi a historici 1 9 . - 2 0 . storocia P . H u n f a l v y , po nom J . Karäcsonyi, B . Ivänyi, B . H o m a n , najnovsie aj G y . Györffy a z jazyko-vedcov J . M e l i c h a eiastoene aj 1. K n i e z s a . Dvoj i tä nadvläda nad Sloväkmi a to raküskej a macTarskej statkärskej burzoäzic sa odraz i la aj v precenovani eudzej, najmä nemeckej kultüry a predovsetkym nemeckej kolonizäcie na Slovensku, ako sa o tom zmieni l uz i H . Biedermann nadrzujüci formälne utläcanym Rus inom, cTalej R . F . K a i n d l , J . H a n i k a a i . N i e k t o r i nemecki archcolögovia oz ivova l i este zvläsd „Restgermanentheorie" aj pre slovenske teritörium.

Prognantnym predstavitefom pavedeckej teörie o osidleni Slovenska ako celku

7

stal sa V . Chaloupecky, ktoreho d ic lo „Stare Slovensko" (Brat is lava 1 9 2 3 ) udävalc zäkladny tön pre cfalsich „vcdcov" ako A . Prazak, V . M e n d , A . Hüscava a i . V . Chaloupecky tendenene dokazoval osidlcnostl ceskymi S lovanmi iba na zäpad-nom Slovensku, k e J z c na vychodnom Slovcnsku ma l i jestvovai! bulharski a neskör ruski pristiahovalci. A severne a najmä stredne Slovensko, ktoreho obyvatelia ho-vor ia viac-mencj modernou spisovnou slovencinou, malo byii do nemeckej koloni-zäcie neobyvanc.

Spomenutü fikeiu o neosidlcnosti severneho a stredneho Slovenska zacali roz-hlodävaf archeologicke vyskumy V . Budaväryho ( B u d i n s k y - K r i c k a ) na lokalite z 9 . storocia Kräsnany ( 1 9 3 8 ) a po ncj v Mar t ine (cintorin z 1 1 . - 1 2 . storocia).

Zdöraznit' treba, ze prv nez sa z i ska l i archeologicke doklady , uz pred r. 1938 zaujali vtedy mladf vedei k tcörü ncosidlenosti stredneho a severneho Slovenska kr i t icke hfadiskä a to jazykovedec V . Smilaucr z ceskcj a historik D . Rapant zo slovenskej strany. Idcolögii „stätncho" näroda slüzili aj burzoäznou propagandou rozsirovane termi'ny: historicky vlädnuci „närod", k tory mal prävo na vlastnü his-töriu a na vlastnü stätnost'. V prot ik ladc k nemu stali tu uhorske nehistoricke na-rody (resp. mensiny) pol i t icky neuznanc (Slovaci a uhorski Rus in i ) , lebo nemali vlastnej stätnosti a preto nemali mat" ani vlastnych dejin. Z a burzoäznej C S R sa kraj iny ceskej koruny oznacovali za „historicke" v prot iklade k „nehistorickemu" Slovensku. V tomto oznaceni mozno vidict ' aj objekt ivny fakt, ze r. 1 9 1 8 sa ceske kraj iny v y m a n i l i spod nadvlädy Habsburgov v historickych a Slovensko z Uhorska v etnografickych hraniciach. Slovenska nacionälne uvedomelä inteligencia sa uz od obrodenia us i lovala vytvor i t tradicie vlastnej stätnosti s tendenciou protiuhorskeho separatizmu. V t e d y (v r. 1 8 4 9 - 1 8 6 3 ) sa okrem vefkomoravskej stätnosti roman-t icky chäpal vyznam nitr ianskeho vojvods tva v 1 1 . storoci, akoby fclovenskeho üdelneho kniezatstva, ale i panstva Matüsa C ä k a a napokon aj panstva J . J iskru.

V burzoäznych koneepeiäch na osfdlcnie dnesneho slovenskeho üzemia pred 1 3 . storoefm hral i teda rozhodujücu ülohu poli t icko-potlacovatefske aspekty. Podfa predstäv starsich madarskych his tor ikov J . Karäcsonyiho a B . Ivänyiho sa pred-k o v i a slovenskeho obyvateTstva nastlahovali zo severu do oblasti medzi Dunaj a Karpäty az v 1 1 . - 1 2 . storoci. B . H o m a n n t v r d i , ze sa povodne slovienske obyvatef-stvo spred 10 . storocia as imi lovalo v macTarskom prostredi. I. Kn iezsa sfee nepo-chyboval o sloviensko-slovenskej kont inui tc , ale zdoraznoval juhoslovanskost' stred­neho Slovenska. Najnovsie G y . Györffy obnov i l näzor, ze do n . storocia bolo üzemie dnes obyvane Sloväkmi lesnate a s vefmi r i edkym osidlenim. Neoboznämil sa s vys ledkami ceskoslovenskej archeolögie; neuznal za potrebne vyvracai! (aj keef v MacTarsku izolovany) näzor E . Ma lyusza na osidlenie stredneho Slovenska a najmä Turca uz v preduhorskom obdobi a nevzal do üvahy ani D . Rapantovu polemiku o os idlcni L i p t o v a , ani V . Smilauer'ovo stanovisko k präci V . Chaloupec-kcho „Stare Slovensko".

V . Chaloupeckeho präcou dostal sa do slovenskej historiografie termfn „Stare Slovensko", pod k torym sa rozumelo len osidlenie ko t l in a nfzin juhozäpadneho Slovenska podfa predstavy uhorskcho romanopisca uhorskeho A n o n y m a . V sücas-nej dobe pod tymto terminom rozumieme üzemie vychodncj casti V c r k e j M o r a v y od M o r a v y po U h a od Karpä t po juznc übocie M a t r y , Bukovych hör a Tarca la , obyvane „Slovienmi" na ecle s vojenskou z lozkou M o r a v a n o v (Moravcov) .

II. P R A M E N E A I C H D R U H Y *

Starsia historiografia utvärala näzor na osidlenie „Starcho Slovenska" na zä-klade eklekt icky vybratych pisomnych pramenov, ktorych do 12 . storocia sa zacho-valo malo. Kecfze jazykovy pramenny materiäl v y u z i l a len okrajovo a keefze ar-

8

cheologicky materiäl si takmcr nevsimala, jej vys ledky sü aj po faktografickej strän-kc nespofahlive. A j k c d v sücasnosti jestvujc niekoTko historicko-jazykovednych präc a mnozstvo archcologickych stüdii, jednako ani v jcdnej präci sa nepodari lo vyuzit* pramenny materiäl komplexne. T u t o poz iadavku mozno splnitf po zisteni chronologickej i sociälno-ckonomickej vypovedäccj hodnoty jednotl ivych pramenov.

i . H m o t n e p r a m c n e

V problematikc osidlenia Slovenska (najmä scverneho a stredneho) priniesla nove fakty archcolögia, najmä objavy z r. 1 9 6 0 - 1 9 8 0 . Jestvovanie slovanskeho osidlenia na üzcmi Slovenska v 9 . storoci spochybnoval i burzoäzni vedc i zämerne. NakoFko archeologickej vcdc na Slovensku do r. 1 9 4 8 a dejinäm umenia aj potom chybali vlastne teoretickc kr i ter ia , nepodari lo sa patricnou formou vyvrätit" pomy-lene näzory V . M c n c l a podncs.

V problematikc osidlenia Slovenska v 9 . - 1 2 . storoci za rozhodujüce mozno pokladai! archcologicke pramene, preto, ze ich pocet süstavne a postupne narastä, pri com neide uz len o pohrcbiskä ci c intor iny, ale aj o s idl iskove objekty, osady i aglomeräcie.

V oblasti archeologickych pramenov doslo v poslednom polstoroci k zäklad-nym zmcnäm v koncepci i . O b j a v o m sidlistnej aglomeräcie v inundacnej oblasti stredneho toku r icky M o r a v y medzi moravskymi M i k u l c i c i a m i a s lovenskymi K o p -canmi ukäzala sa starä koncepcia o absencii kamennej architektüry u näs pred 10 . storocim üplne prekonanou. Spresnil i sa aj datovacie kr i te r ia , kecf sa dovtedy keramika ako dominujüce datovacie k r i t e r ium pre 9 . storocie dostala do pozadia , a do popredia sa dostali kovan ia a najmä ostrohy i kecT sa uz predtym vyzdv iho -val J . Eisner aj strmene karol inskeho typu.

Archeologicky materiäl na dnesnej ürovni poznania umoznuje spofahlivo chro-nologicky oddelit! staroslovenske loka l i ty tak od starsi'ch avarsko-slovanskych, i mladsich predvefkomoravskych loka l i t z pre lomu 8. a 9 . storocia, ale aj od loka l i t staromacTarskeho a mladsieho protouhorskeho typu (tzv. belobrdsky horizont) . I kecT si uvedomujeme, ze vynimoene sa moze archeologicky materiäl do 1 1 . storo­cia vyznacovat" istou regional i tou; jednako jeho vypovednä schopnost! ako pramefia pre sirsie teritöria je neobycajne cennä. N a p r o t i tomuto faktu sa näm zdä pokles v spracovanf i pub l ikovan i dokumentaeneho spracovania historicko-archeologickeho materiälu za poslednych 1 0 rokov neodövodnenym. Je to najskör „ünava" , ktorä bräni publ ikovaniu archeologickeho materiälu, hoci jeho absencia nenahradzuje ne-dostatok pisomnych, resp. jazykovych pamiatok.

V archeologickom materiäli za posledne desat'rocia vystupuje ako vyznamny pramen architektüra, ktorä je pisomne dolozenä pre N i t r u k r. 8 2 8 - 8 3 0 a ktorä ostäva predmetom vyskumu. A l e tu treba upozornif , ze v chronologizäcii vefko-moravskej a predromänskej architektüry na Slovensku este stäle citit" nedostatoene rozpracovanie datovacich k r i t e r i i (analögie nepostaeujü) a to napriek tomu, ze v niektorych pn'padoch boli k d ispozic i i hmotne i pisomne pramene, datovanie ar­chitektüry nie je sprävne. Idc o krücove objekty v lokalitäch D e v i n - h r a d i pod-hradic, N i t r a - H r a d , B i n a , B ra tka , Drazovce a i .

M e d z i hmotnymi a p isomnymi pramenmi je znämy rozdie l v tom, ze hmotnych pramenov nepomerne viac pribüda nez pramenov pisomnych; a az od 12. storocia nadobüda prevahu pr i vypovedäccj funkei i pisomny materiäl; vtedy uz hmotny materiäl nadobüda postupne istü uniformitu a to na s i rokom teritöriu.

9

2. P i s o m n e p r a m e n e

Pfsomne pramene o üzemi a obyvatel;stve Slovenska do konca 12 . storocia tL'cba z objektivnelio hfadiska taktiez rozc lcn i t :

A . na spcciälnc a B . na vseobeene

A . Speciälnymi pramenmi sü väcsinou pramene primärncj provenieneie, ktore sa tykajü konkretnej udalosti ci konania . Sü to na prvoni mieste listiny, potom listy a ine süveke zäznamy. M c d z i l i s t inami najccnnejsimi by bol i take pramene, ktore by svedci l i o zaciatkoch feudälneho vlastnfctva pödy a na nom usadcnych podro-bcnych vyrobcov, alc tnkychto dokumentov je mälo. A n i pre jednotlive obdobia sa nezachovali rovnako. A k poznamc pre 9 . a zaciatok 10 . storocia vicrohodne texty 15 l i s t in , 2 kusy pochybnej pravosti , 4 deperditä a 2 dezideräta a ak pre 10 . storo­cie poznamc text iba 3 pravych a 3 falosnych l is t in , pre 1 1 . - 1 2 . storocie poznamc text asi 1 1 0 l i s t in , z nich okolo je 4 0 sfalsovanych i falosnych (!) kusov a pre 1 3 . storocie narastä poeet do 5 0 0 l i s t in , z ktorych möze byf" okolo 4 0 - 5 0 sfalsova­nych i falosnych kusov. Pre otäzku osidlenia vefkomoravske a preduhorske listiny obsahujü pomerne mälo üdajov. OveFa viac udajov obsahnjii pramene 1 1 . - 1 2 . sto­rocia a to pövodny rekt i f ikovany text zakladajüccj hronskobenadickej listiny z r. 1 0 7 5 , bez sfalsovanej (okolo r. 1 3 2 7 ) casti; zdä sa. ze povodny text vyzaduje estc prehlbenejsi rozbor majetkovej süstavy. Ccnnymi sü zoborske listiny z r. I T T I

a najmä z roku 1 1 1 3 , cfalej texty dömösskej ( 1 1 3 7 ) a bzovickej l ist iny z roku 1135 az 1 1 3 9 , ako aj l ist inu ostr ihomskcho areibiskupa o prepusteni desiatku 7 0 fär na juhozäpadnom Slovcnsku z roku 1 1 5 6 ; v ncj a zoborskych listinäch je h lavnym predmetom feudälne vlastnictvo pödy, resp. aj feudälna renta a ne-priamo podrobeni vyrobeovia. P r a v d a tu sa z iada pozmenit' hodnotiace stanovisko k niekrorym tzv. falzäm (Bra tka - 1 1 5 6 , Leles - 1 2 1 4 a Hronsky Benad ik - 1 2 1 7 ) , eize sa z iada zodpovednejsie pristupovat' ku skümaniu ich vierohodnost i .

B . Pisomnc pramene vscobeencho räzu

a) N a prve miesto patria prävnc normy, ktore z inych krajin recipovali alebo podTa domäcich podmienok u tvor i l i prislusnici vlädnucej triedy. S reeepeiou no-riem sa stretävame uz v 9 . a do istej miery aj v 1 1 . - 1 2 . storoci. Jednako v archeo-logickom alebo v jazykovom materiäli sa vyskytujü napr. take doklady na staveb-nc objekty, ktore sü v prävnvch pamiatkach dolozenc iba vscobecne.

b) V problematike osidlenia ntä isty vyznam skupina naracnych pramenov tak z vcTkomoravskeho ako aj z vcasnouhorskeho obdobia feudal izmu. V c c l k u vsak pre otäzku osidlenia majü nizku hodnotu, ci ide o 1. kroniky zameranc na politicke dejiny a osudy dynastie, alebo 2 . legendy viazuce sa k jednei osobnosti a casto iba na hlavne lokal i ty krajiny. T r c b a zdöraznit', ze mcdzi naraene pramene par exelence nemozno radit' A n o n y m o v e Gesta Hunga ro rum, lebo ide o literärne dielo - o epos v pröze o prichode Arpäda a jeho sprievodu starych MacTarov (predkov vefmoz-skych rodin) do Dunajskcj kot l iny . Anonymove Gesta v z n i k l i na prclomc 12 . az 1 3 . storocia. Anonymus svojvolne pouzi l vc fmi skromne üdaje z kroniky Rcginona. Preto Ges ta sa mözu pouzit' ako historicky p i amcn , iba pre koniec 12 . storocia; pre 9 . - 1 0 . storocie posträdajü akükoTvek vypovednü hodnotu. Sü na ürovni dobo-vej zäpadocuröpskej literärncj tvorby, keef pod pojmom Gesta sa chäpali panegy-ricke d ie la podobne francüzskym Chansons de Geste, alebo nemecky Nibelungens­l ied . A n o n y m o v e Gesta sü topograf ickym pramenom pre tie lokal i ty , ktore autor poznal z autopsie alebo z pocutia ako notär uhorskcj kräTovskcj kanceläric. N a pozadi d ie la sa odräzajü vojensko-poli t icke zräzky Uhorska s Bulharskom, H a l i -com a Cechami , ako aj uhorske etnicke pomery v 12 . a zacia tkom 13 . storocia.

10

}. J a z y k o v e p r a m c n c

V y z n a m jazykoveho pramenneho matcriälu pr i tcmat ikc osidlenia Slovenska vystupuje do poprcdia v dvoch oblastiach a) lcxikälncj , rcsp. historickü-lexikälncj, ktorü dokumentuju niektorc M a d ' a r m i prevzate slovä so slovanskou formou z doby prcberania vyrobnych sküsenosti, od podunajskych S lov i cnov ; b) historicko-topony-mickej oblasti , ktorä je lepsie dokumentovand v pohraniencj slovensko-maefarskej zönc.

Vzäjomnym susedstvom a spoluzi t im od i o . storocia determinovane slovne vy-pozicky z jcdnotl ivych slovanskych oblasti rca l izova l i podfa zäkonitosti preberajü-ccho, t. j . pövodnc slovanske slovä prevzate Mad ' a rmi stali sa hläskoslovnc a gra-maticky süciastkou madarskcho (resp. staromaefarskeho) jazykoveho spolocenstva (a naopak) uz v I O . - I I . storoci. Preto pr i scriözncj stüdii slovanskych vypozic iek v maefarcine sa z iada riaditl a vychädzat: vyhradne z närecovych, hläskoslovnych i lexikälnych znakov Slovenov ( = S loväkov) , resp. Slavoncov, S lov incov , ako aj Bulharov a Srbov, lebo ony naznaeuju aj isty stupen niclen difcrenciäcie s lovan­skych jazykov, ale aj socialno-ekonomickü struktüru slovanskych spolocenstiev v I O . - T I . storoci navzäjom. D o polovice i o . storocia mozno sicc hovorit' o S lova-noch ako makroetnickom spolocenstve, ale nemozno obehadzat' jazykovü, pol i t icku a kultürnu difercnciäciu a to uz nj mcdzi podunajskymi S lovcnmi - Sloväkmi na jednej a mcdzi Slovincami a Slavoncami na stranc druhej. Zdöraznit" treba, ze po-znävanic jazykovych pramenov sa viaze na dökladne znalosti interetnickcho vyvoja vcasnouhorskcj, t. j . mad'arskej i nemaefarskej society.

H o c i podTa K . l lorä lka slovencina a slovenske närecia nevykazujü samostat-nost a majü byt len närecim ceskoslovenciny ci cestiny, jednako v slovcnskych nä-reciach mozno konstatovat niektorc prvky z 9 . - 1 0 . storocia, ktore sü odlisne od cestiny i od slavonskych, slovinskych i poFskych närcci. N i e k t o r e prvky sa vyvi jaü iba na üzemi Slovenska. Preto aj näzor G y . Györffyho, zc do 1 1 . storocia bolo lesnate üzemia Slovenska neobyvane, je pomyleny. A j 1. K n i c z s o v a predstava, zc stredoslovenske närecia vykazujü niektore prvky , bl izke juznym Slovanom, ne­mozno precenovat' a predstavovat' si k tomu f ikeiu , ze stredni S loveni (Stoväci) bol i v 9 . - 1 4 . storoci voci zäpadnym a vychodnym slovenskym obyvatefom azda eudzim etnickym spolocenstvom.

V pri'padc jazykovych prvkov treba vychädzat z typu näreci, ich charakteristic-kych znakov a pri tom si treba vsimat aj tie p rvky , ktore sü charakteristicke pre susedne severo- alebo juznoslovanskc oblast i , aby sine mohli zodpovedne hovoril! aj o etnogenetickych sidlistnych otäzkach. R o v n a k o treba uväzene pozberat' l i s t in-ny materiäl, treba ho roztriedit /. hTadiska vypovednej hodnoty na prvorady, resp. druhorady a na bezeenny materiäl. S lovom v oblasti jazykoveho matcriälu nemozno argumentovat; zastaralymi teöriami; veef näm ide o vedecky objektivny pohfad, realizujüci sa na platformc intcrnacional izmu.

Z a posledne desat'rocia pr ibudlo hodne novych üdajov. Slovenski jazyko-vedei pripüst'ajü, ze uz pred T I . storocim sa rysujü tri närecove slovenske skupiny, z ktorych sa iizemie strednej slovenciny zacalo sirid a to od 1 1 . storocia pod t lakom maefarskeho etnika z juhovychodu a juhu na sever. V t e d y sa na juhu a najma po tatärskom vpäde predkovia Sloväkov v enklaväch napr. na Ma t r e postupne sträcali. V otäzke jazykovcj prislusnosti vyhynutych panonskych Slovienov nie je vylücen-y fakt, ze pövodnf nositelia strcdoslovenskych (i juznych kajkavskych) näreci sü azda zvyskom panonskych Slovienov ako prechodnej skupiny m c d z i zäpadnymi a juz-nymi Slovanmi .

Z analyzy jazykov vyp lyva poznatok ,ze ,,starc Slovensko" v nasej historio-» grafii nie je terminom stätopolitickym, ale tcritoriälnoetnickym (narecovym), ze

11

toto üzemie, ako to v y p l y v a z pramenneho materiälu 1 1 . - 1 3 . storocia, dokumen-tujüceho este slovenske enklävy aj na vyssich polohäch M a t r y a Bukovych hör a zrejme aj v oblasti Zadunajska , B u k o v i n y (Bakony) a P i l i s a , sa na juhu zmenso-valo , ze pr i pr ip isovani hmotnej kultüry, niektoremu etniku treba brail do üvahy aj otazku jeho hlavneho komunikacneho doboveho prostr iedku - jazyka.

III. V Ä Z B A H M O T N Y C H A P I S O M N Y C H P R A M E N O V P R I H O D N O T E N f V E E K O M O R A V S K E J A P R E D R O M A N S K E J A R C H I T E K T Ü R Y

P r i hmotnych pramenoch z 9 . - 1 2 . storocia objavovanych archeologicky, sa vyzadujc v zäujme chronologickeho a funkcneho spresfiovania objektu, opierat! sa aj o pfsomne üdajc (a naopak). T u sa cklatantnc prejavf aj odbornä pripravenosf archeolöga alebo his tor ika. Komisionälnc trcba slcdovat', ci a) sprävne zis t i l strati-grafiu patricneho objektu i jeho detai ly, b) objekt totiz dokumentovai na takej ürovni, aby bola moznä rektifikäcia pövodnej polohy, c) jednotl ive pramene, ako aj ich celok vo vztlahu ku skümanemu objektu ci lokal i te , s iedoval z hfadiska vy-povedacej schopnosti; ide o näkladny vyskum a nie o akeiu zberatela crepov na povrchu.

V y p o v e d a c i u schopnost' j cdnot l ivych pisomnych pramenov mä usmernit! edi-tor-historik. Archeolög by sa mal spol'ahnüt' na ediciu pramenov. Interdisciplinärny charakter pramennych cdi'cii zaväzujc preto editora k zodpovednemu hodnoteniu vierohodnost i l is t in , lebo subjekt iv izmom sa mözu narobil! skody aj v prfbuznych diseiplinäch. C i m bude uzsi vzt'ah hmotnych a pisomnych pramennych üdajov, tym sa ücinnejsie realizuje tvorci vzt'ah archeolöga a historika s ciefom komplexne spra-covat! dejiny objektu ci regiönu. A k sa pramenna bäza nechäpe ako komplexnä struktüra, predkladä historik, archeolög i konsthistorik len torzovity poh lad na dejiny nielcn objektu, ale aj na osidlenie a na prostredie, v k torom objekt vzn iko l .

Citefne skody vo vyskumc osfdlenia severneho Slovenska narobi la najmä for-malis t icka metöda burzoäznej ..kunsthistörie", ktorä si v minulosti osedlala aj archeolögiu. „Kunsthistoria" vychädza i dnes z pomylenych predstäv 0 neskorom osidleni Slovenska pred 1 3 . storoeim. Jej nemohücnost' vymani^ sa zpod burzoäz-nych prezi tkov v slovenskych podmienkach je dnes citefnä viac, nez je to vedecky ünosne. Tä to nemohücnost koreni skor v pohodlnosti nez v neschopnosti vysporia-daf sa s tendenenymi teöriami nicktorych starsich his tor ikov, archeolögov a najmä historikov umenia. D o v o l i m e si uviest: p r ik lad zo sarisskej osady Jakubova V o f a , ktorej meno pochädza zo 1 4 . - 1 5 . storocia a pisomny dok lad poznäme az z r. 1427 a predsa v tejto osade stoji romdnska sakrälna stavba s marbami na hlinenej omietke. V dejinäch osfdlenia treba vidiet' obdobia narastania, ale i obdobia stag-nacie, resp. üpadku a to aj v regionälnych reläciach.

Z a eklatantny p r i k l a d narusenia pramenncj struktüry mozno spomenüf: 1. v N i t r e a to a) pri posudzovanf vzn iku baz i l iky Emeräma na hradnom

kopei , odk ia f nebola ani keramika dostatoene vyuzitä, b) pr i zistlovani genezy kläs-tora sv. H y p o l i t a na Z o b o r e ; tu sa nebral o h i a d na {üdaje Maurovej legendy Y r. 1 0 6 5 - 1 0 7 0 , o ktorej dnes vieme, ze je sekundärne spracovanou legendou o A n d r e j o v i - Svoradovi a B e n c d i k t o v i , ze ku l t tychto dvoch nitr ianskych pustov-n ikov je listinne dolozeny r. 1 1 1 1 , ale kul ty E m e r a m a a H y p o l i t a jasne ukazujü na bavorske sprostredkovanie v 9 . storoci. K uvedenym ku l tom v N i t r e treba pripojit' ako problem c) povodny ku l t Stefana prvomucenfka v sakrälnom objekte v Pärov-ciach. T u mä byii totiz architcktüra starsia nez r. 1 0 8 3 , kecT v z n i k o l kul t uhorskeho krära Stefana I., d) kul t P . M a r i e v objekte neskorsieho piaristickeho klastora patri spolu s murovanym opevnenim a c intor inom do 9 . storocia, hoci v odbornej literatüre o zistlovacom vyskume ( A . Toc ik ) tejto polohy nevieme v e l a . Pozornosü

12

si zaslüzi aj e) dvojitost ku l tu p r i kaplnke N a A n d r a s k u , kde je dolozeny aj kul t M i c h a l a .

K y m sa z vyssie uvcdenych objektov ncobjavia publ ikovane vys ledky vysku -mov s dokumentäciou, tak sa möze len kondicionälnc hovoriti o vefkomoravsky ch ci vcasnofeudälnych pamiatkach. V y n i m k o u je zatiaf vefkomoravske zäkladove murivo objektu sv. M a r t i n a pod Zoborom, a to hlavne zäsluhou karolinskej mince z hrobu v apside; analyticke spracovanie loka l i ty tla.cou zatiaf tiez nevyslo.

2 . Odlisnü situäciu poznäme z K o s t o l i a n pod Tr ibecom (Gymesske K . ) , ktore r. i n 3 tvor i l i dve osady (hradnä a kostolnä), susediace so spoloenym majetkom Zobora a hradu N i t r y (Velcice a L a d i c e ako „Lendouch" r. 1 2 5 2 ) . Archeolög A . Habovs t iak konstatoval , ze cinton'n pr i kostole siaha do pol . 1 0 . storocia. T o umoznuje datovat: vzn ik stavby aj na prelom 9 . a 10 . storocia a to ako kul toveho objektu s emiterom pre cele üdolie potoka Dreven icc pred rozdelenim K o s t o l i a n ko-mitätnou hranicou N i t r a - T e k o v na ni t r iansku osadu kräfovskych hradeanov (subur-bani) a sfachtickü tekovskü osadu s kostolom uz pred r. 1 1 1 3 . Tento objekt zaujal R. Prazäka, ktory Kos to lany däva po V . Ghaloupeckom do süvisu s termfnom „castellenses" neoprävnene; tento autor bez pramennej opory däva kostolianske freska do süvisu s k a m a l d u l m i . N a kfücovom obraze ide o postavu, ktorä sküma grav id idu P . M a r i e za pri tomnosti zenicha Jozefa (podfa apokryfneho evanjelia). Kostoüansku pristavbu s emporou treba polozit! po mafbäch v pövodnom (zrejme vefkomoravskom kosto l iku sv. Juraja), ktore v z n i k l i v 1. po lov ic i 1 1 . storocia (na „sucho" a na mladsej omietke).

3. Starsie vyskumy J . E i snera na D e v i n c taktiez neskoncil i üspesne a to z hfa-d iska funkeie sidüska i Chronologie. Umele poehybnosti o identi te mesta „ D o w i n a " z 9 . storocia s dnesnym D e v i n o m rozpty l i l vyskum posledneho desatirocia. Rev i zny vyskum architektüry na devinskorn kopei ukäzal vefkomoravsky pövod stavby, po zäniku ktorej sa kul tove stredisko presunulo k rotunde z 1 1 . storocia. D a l s i m objek-tom, p r i k torom jestvoval vefkomoravsky cinton'n v Devi 'ne, je terajsi v zäklade romänsky farsky kostol P . M a r i e , ktory tiez v z n i k o l na zvyskoch starsej architek­türy az v 2. stvrtine 1 3 . storocia. A j tu his tur ici cakajü na analyticke vyhodnotenie archeolögov a architektov.

4 . Prekvapujüce vysledky ukäzal vyskum v B i n i , ktorä je znäma stavbou kläs-torneho kostola v prechodnom romänsko-gotickom style z konca 1. po l . 1 3 . storo­cia. O k t e m rozsiahleho zemneho opcvnenia A . Habovs t i ak objav i l mimo osady na „Opätskom kopei" zäklady sakrälnej stavby, ktorä zan ik la skör nez v z n i k o l pre-monstratsky kostol a klästor v osade. Hlavnü pozornosl! na seba süstreduje tehlovä rotunda s 12 n i k a m i (t. j . ku l t dvanästich apostolov), majüca v stredoveku funkeiu farskeho kostola s ku l tom P . M a r i e (doloz. v 14 . stor.). Zäk lady tehlovej rotundy sü z lomoveho kamena, ktore üdajne pretinajü dolne casti nohy nedatovanej kostry, na zäklade coho si „archelög" d o v o l i l v z n i k rotundy datovaf do 1 1 . storocia, keef sa v b l izkos t i stavby (asi 1 5 0 cm) vysky to l hrob verkomoravskeho jazdea r. 1 9 6 2 a 1 9 7 8 J a l s i vefkomoravsky hrob s ostrohami a o 2 0 m cfalsi s g o m b i k m i a nausni-cami. A j v tomto pr ipade sa vyzaduje publikovat! analytickü sprävu s vynatkamt zäpisnic komis i i z archeologickeho vyskumu. Po tom mozno o archeologickom za-radeni architektüry pripadne diskutovat!.

5. V z o r n o u archeologickou stüdiou näm p r i b l i z i l A . Habovs t i ak polohu B r a t k a v Lev ic i ach , kde o d k r y l starsi kostol s podkovov i tou apsidou, budovany z lomo­veho kameria, kladeneho na h l inu . N a kostol nadväzuje obytnä stavba. Druhä mladsia stavba respektuje eiastoene prvü. N a v y s e v zäpadnej casti mala vezu a bola bez obytneho pr is tavku. Pretoze sa patriene nerespektoval archaicky näzov „Bra tka" (macT. Barätka) , osvetfujüci pövodny monasticky räz loka l i ty s 1. s tavbou, ochu-dobnia sa datovacia bäza. KecT k tomu sa da l viest' nesprävnym näzorom o falos-

13

nosti l ist iny z r. 1 1 5 6 o zalozeni novcj farnosti B r a t k a (na üzemi svctskeho feu-däla) , vyhläsil 1. stavbu za kostol sv. M a r t i n a z 12 . a druhü stavbu za objekt z po-lovice 13 . storocia. P r i tom nevzal na vcdomic fakt, ze r. 1332 na üzemi tohoze (byvaleho) farskcho obvodu Bra tka jestvoval ozaj novy farsky kostol sv. Mar t i na , a to v s idlc komunity hosti (s vojcnskou povinnostou) v Lcv ic iach . A tak z tohto strucneho pohTadu v y p l y v a , zc näzov Bra tka sa viaze na 1. stavbu klästorneho typu s ncnäpadnym cmitcrom. Näzov naznacuje, zc idc o klästornü stavbu vcfkomorav-skeho puvodu, pri ktorcj sa vlastnicka i funkcnä kontinui ta p icrus i la .

6 . Zaslüzily slovensky archcolög a ziak ceskeho archcologa J . E isncra V . B u -d i n s k y - K r i c k a odkry l v scvcrnom Sarisi v chotäri osady Hamborek (dnes Brezo-vicka) v polohc „ N a kosc i lku" kamcnü stavbu na l i l inu a s vcl 'mi chudobnym sprie-vodnym matcriälom, pri ktorcj idc zrcjmc o picdromänsky povod. Rovnako jeho dattjvanic ziarovcho pohrcbiska v T o p o l o v k c do I T . - 1 2 . storocia si vyzadujc re-v i z i u , nakorko kultürno-politickc pomcry na vychodnom Slovcnsku sa nijako pod-statnc ncl i s i l i od strcdncho Slovcnska .

7 . Po publ ikaci i T . Stcfanovicovcj o vc l 'komoiavskcj architcktürc s cmiterom historici i osvctovi pracovnici ocakävajü syntctickc spracovanic a) architektury 7. 9 . storocia z osady D u c o v c (poloha Kos to lcc ) , objavencj A . Rut tkayom, resp. b) z D c v i n a ( V . Plachä a spol.)-

8. Zäkladnc informäcic chybajü näm 7. vyskumu byv. S Ü P S O P a) na Pazi t i a na dvorc Spis. kapi tu ly , rcsp. b) aj zo Spis. tuadu, ktory v i cdo l A . Val lasek, c) neznämym ostava spricvodny matcriäl z vykopu rotundy v Micha lovc iach J . V i z d a -lom, d) caka sa na spracovanic rotundy i vczc z Trcncianskcho hradu (T. Ncsporo-vä , A . Fia la) ako c) i V o d n c j vczc v Bra t i s lavc ( K . K l i n c o k o v a ) , cfalej f) o archeo-log ickom charaktcrc oko l i a pr i kostole pövodne rimskej cclle v Bo ldogu , niet zmien-ky ani v knihe P . N a g y a ani v pr ispevku St. H o l c i k a a nakonicc treba zdöraznit! ze aj g) loka l i t a C ingov , skümanä A Ü S A V v N i t r e , ostava bez odborncho vyhodno-tenia, hoci ide o predverkomoravskü pcvnost', süvckü s Pobcd imom (skümanym a pub l ikovanym D . Bia lekovou) a t d .

N c t r c b a pripomenüt', zc vsctky vyskumy a vykopy sa rca l izoval i za stätne nä-k lady , ze v mnohych pripadoch vykopany matcriäl sa ani nekonzervoval a azda preto ncdostal sa do müzcjnych zbicrok a nemal by byt' v „spräve" tzv. vyskum-nika . T reba dufatf, ze pfedpisand dokumentäcia sa zachovala, zc sa cennc jcdnotl i-v iny ncstali „ozdobou" sükromnych zbcra te lov .

H i s t o r i c i sa necudujü, ak sa v maefarskej spisbc objavila pomylenä teza 0 ma-cfarskom pövode podunajskych rotünd (s. Gcrvcrs-Molnärova) . Preto aj na zä-klade odbornych komis i i i novinärskych informacii historici zaraefujü mnohe doteraz odborne nespracovane lokal i ty do D c j i n S lovcnska , pr icom sa datovanim niekto-rych loka l i t rozchädzajü s archeolögmi. H i s to r i c i si totiz uvedomuju potrebu otvorenej disküsie a k r i t i k y , alc zäroven i nebezpeeie pre vedecky vyskum, vyply-vajüce z jednostranncj deklara t ivnost i . A j vo vcdeckotechnickcj revolücii ostava pre archcologa nediskutabi lnym poziadavkäm - na ürovni n na cas spracovanä i publikovanä dokumentäcia i scriözna disküsia.

I V . Z I S T O V A N I E V Y P O V E D Ä C E J S C H O P N O S T I P R A M E N O V

Zis t 'ovanim vypovedacej schopnosti pi'somnych pramenov musi predchädzai! komplexnä textovä k r i t i k a , a to u kazdeho pramena osobitne, ako i pramenov ako celku. Preto musi vediet! historik i historik-archeolog ro/oznat" primarne od odvo-denych mencj v icrohodnych pramenov.

Vychodofranskc anäly ako vierohodny pramen ncncchävaju nikoho na poehyb-nosti o postupnej likvidäcii avarskcho panstva v r. 7 9 1 - 7 9 5 a o zvyskoch franko-

14

filskych a bulharofi lskych skupin A v a r o v v r. 8 0 5 - 8 2 2 . V prameiioch pi'somneho räzu niet nijakeho scriozneho dokladu na ncjakü avarsko-madarskü kont inui tu , Icbo je tu aj casovy hiät m c d z i r. 8 2 2 a r. 8 9 6 . K o n t i n u i t a by mala byt" javom ctnic-kym. A v a r i ncboli Ugrof in i alc Türkovia , podliehajüci v r. 5 6 8 - 7 9 1 vp lyvu Slovie-nov a G e p i d o v , kdezto stari M a d a r i boli U g r o f i n i s asimilujücou sa skupinou kozär-skych Türkov a od 10. storocia vystavcni takt icz c ivi l izacnemu v p l y v u podunaj-skych Slovicnov.

Prctoze sa historicke d ian ic odohräva v casc a pricstorc, mäme dbac" aj o jazy-kovy matcriäl. Istc take näzvy ako sü Kos to lany , Kos to l i s t c , Kos to l cc ap., ktore sü casovc zamcrane na 9 . - 1 1 . storocic, tj. uzsic nez topikä H r a d i s k o ap. Näzvy „Kostolistc" pomcrnc bczpccnc vedü vyskumnika k tornu, aby v patricncj polohc hl'adal stopy po starcj stavcbncj cinnosti . T a k t o mozno cakat: objav cirkcvncj archi-tcktüry v Turc i na D . Kos to l i s t i (terra H n n a r. 1 2 3 0 ) v chotäri obec Nccpa ly , alebo v D . K a m e n c i (1). Kosto lany v 15 . storoci), kde na mieste terajsicho ihr iska stäl ncjaky objekt. Takto sa näm rysujc ako Iniclücc miesto vyskumu aj (»sada Far-nä (Ivanka pri Bra t i s lavc) , dolozenä r. 1 2 0 9 ako Kos to lany . Vypovedajücu schop-nost" prcukäzali napr. mal'by a arcl i i tcktura v Ma lohon tc a G c m e r i spred r. 1 4 1 9 , hoci este dnes sa pocl vp lyvom starscj literatüry objavujc mylny näzor o husitskych kostoloch. ZatiaT sa takyto sakrälny objekt nenasiel.

V . C L E N E N I E S L O V E N S K E M O Ü Z E M I A A K O D E T E R M I N A N T O S I D L E N 1 A

V o vcdcckych präcach sa stretävame s dclcni 'm slovenskeho üzemia raz z hra-diska närcci a inokedy z hl 'adiska geografickcho. Prvc delcnic üzemia na zäpadne, stredne a vychodnc Slovcnsko mozno pouzivat' pr i sücasnom skümani jazykovych javov najmä od 1 2 . storocia. Toto zauzivane delcnic jazykoveho räzu nie je z hl'a­diska geografickcho vcc lku presne i k e d sa uziva aj v spojcni severne alebo juzne strcdoslovcnske närecic.

Od l i sny vyvoj juzncho a severncho Slovcnska od pädu vcfkomoravskych M o j -miroveov do rozsfrenia stätnej moci Arpädovcov aj na severne Slovensko po r. 1 0 1 8 (dohoda Stcfana I. s Bo lc s l avom Chrabrym) trval pr ibl izne jedno storocie.

Z hradiska dejin osidlenia ako predhistorickcho a historickeho javu treba po-uzivai! delcnic geograficke:

a) stredne Slovensko v uzsom zmyslc (tj. Tur iec , Z v o l c n , H . N i t r a a T e k o v ) , b) severne (aj tj. severozäpadne a scverovychodne) Slovensko, c) juzne (tj. aj juhozäpadne a juhovychodnc) Slovensko. Toto geograficke clenenie sa real izovalo v plnej mierc v dobe st'ahovania

a usadzovania sa starych M a d a r o v (v 10 . storoci); tito totiz ncprckroc i l i deliacu ciaru juzneho a severncho Slovcnska na l i n i i C i b a v a , Sträzskc, Secovcc, Lemcsany, Sti tnik, Rimavskä Sobota, Scnohrad, Benad ik , Bänovce, Piest*any. Juzne od tejto hranice sa vyskytujü staromadarske hroby z i o . storocia, ale aj cenne topicke näzvy po staromadarskych kmenoch (Meder , K y r , K o s i h y , K e r f , N c k y j e , D a r m o t y apod.) , po ktorych na severnom a strednom Slovensku niet stopy.

Spomenute dvc oblasti z hFadiska vyvo ja osidlenia v 1 0 . storoci pokladajü sa oprävnene za prechodne odlisne. V juznej casti sa p redpoklada l najprv zäsah staro­madarskych bojovych skupin , ktorc sa nemajü stotoznovaf s t rva lym os id lenim, akc vzn ik lo na Z i t n o m ostrove a v üdoli Torysy po 10 . storoci. N a severnej casti Slovcnska sa v madarskej historiografi i predpokladä domäca (madarskä) a najmä eudzia nemeckä kolonizäcia, co naznaeuje, ic neide tu len o aspekt geograficky, alc viac o koneepeny. M a d a r s k y näzor vychädza i dnes z idcolögic jednotneho madarskeho näroda a ncdelitcfneho stätneho üzemia bez ohfadu na etnicitu (stät-

15

ny: uhorsky = madarsky burzoäzny „närod")- P o d l a takejto predstavy Sloväci nemali mar" pol i t icke präva, lebo vraj pochädzali z rozlicnych krajin, nie sü autochtonni a ako priselci bo l i vlastne odsüdeni na asimiläciu.

Burzoäzne pol i t icke smery mal i svojich stüpencov aj vo vede a preto podnes dozivajü ich re l ik ty . N a macTarskej strane ich prechovävajü mnohi „kunsthistoriri" a viacer i archeologovia i cast" h is tor ikov a i . P r v nez by sme obrätili pozornosi! na konkretne archeologicke loka l i ty alebo na jazykove premeny, treba sa dotknüt! niektorych historickych udalost i , ktore potvrdzujü hypotezy nielen o osidleni , ale hlavne o „neuhorskosti" severneho Slovenska.

Kons tan t in Porfyrogenet je casovo najblizsi'm (spred r. 9 4 9 ) pramenom k roz-k l a d u Vefke j M o r a v y a geneze U h o r s k a , pise o K r a k o v s k u ako B i e l o m Chorvätsku. N a toto üzemie si rob i l närok prazsky biskup G e b h a r d tzv. zakladajücou listinou prazskeho biskupstva (falzum z r. 1 0 8 6 ) , k torou sa k prazskemu biskupstvu mä pr i -pojit" üzemie moravskej diecezy, K r a k o v s k o a N i t r i an sko , a to uz v rämci mohüc-skej cirkevnej provincie .

V diele Kons tan t ina Porfyrogeneta O spravovani rise v kap. 13 sa sice v kon-taminovanom texte spominajü M a d a r i este v A te lkuze a ako obyvatel ia severo-karpätskej oblasti Chorväti , ale v kap . 3 0 je rec o pohanskom kniezat i Belochor-vätov, ako vaza lov i cisära O t a I. B i e l i Chorväti sa spominajü v kap. 3 1 - 3 2 ; ale v kap. 33 zachovanä spräva o vyhnancovi pohanovi Vysevo jov i (asi pred r. 9 0 6 ) z V i s l anska patr i vecne skör k Vefke j M o r a v e nez k sprävam o Belochorvätsku, s k to rymi udrzova l i stari M a d a r i dobre styky. Iny pramen, a to spanielsky cesto-vatef Ibrahim ibn Jakub pokladä Boles lava II . za k rä la Prahy, Ciech a K r a k o v a . Z uvedenych üdajov nepriamo v y p l y v a , ze severne Slovensko spolu s M o r a v o u tvor i lo sücast1 K r a k o v s k a . Tento zväzok naznacuje aj funkcia sedmohradskeho utecenca a ujca kräfa Stefana I. Prokuja ako sträzcu pohranicia (confinia) okolo r. 1 0 0 0 oproti uhorskej domene Stefana I.

Pre üzemie severneho Slovenska majü pisomne üdaje onieco neskorsi pövod. Pred 10 . storocim niet nijaky pisomny üdaj domäceho pövodu a z roku 1 0 7 5 jest-vujü dok lady pre T e k o v , z r. 1 1 1 3 pre juzny, z r. 1 1 9 3 - 1 2 0 8 pre severny Trenc in . N a hornü N i t r u a Tur iec z r. 1 1 1 3 , z r. 113 5 pre H o n t a Z v o l e n , z r. 1 2 3 5 pre O r a -v u , z r. 1 2 0 9 pre Spis, z r. 1 2 1 2 pre Saris, r. 1 2 3 0 pre L i p t o v , pre severny Zempl in tiez z prvej po l . 1 3 . storocia. P r i tychto neskorych pisomnych üdajoch pr i chrono-logizäcii sa do popredia dostäva topicky - jazykovy a hmotny materiäl.

A k sa zamyslime nad näzvami v T u r c i a v N i t r e , ako Necpa ly i Lazany (pövod-ne Ledzäne) , Prosiek, Sestrc, Rajec c i Sfaskä, nütne prideme k domienke, ze ide azda o näzvy ceskeho ci lechickeho typu. A k v tejto severnej casti chybajü staro-madarske näzvy ako d o k l a d osidlenia tohoto typu v 10 . storoci, mozno pre üzemie severneho Slovenska predpokladai? pre 1 0 . storocie aj iste prvky , ktore ho zblizujü so severnym K r a k o v s k o m a zäpadnou M o r a v o u . D o tohoto obdobia by sa mohl i zaradhf miestne näzvy ako K r a k o v a n y , Prusy, Ledzäne (Hontianske Ladzany) , Sl^dzäne (Tekovske Slazany), ale aj näzvy N i t r a , Zobor , O d r a n y , ale i O p a v a , Praha v Novohrade a Hon te , a to uz v oblasti juznej, co naznacuje na postup zo severu na juh. V tejto otäzke stoja izolovane Uherce i Uhrovec , a to bez macTarskej paralely.

V nedävno vydanej präci L . N o v ä k a ( K najstarsim dejinäm slovenskeho jazy-k a , B ra t i s l ava 1 9 7 9 ) sa argumentuje p r i stredoslovenskej zmene ort, olt)rat, lat, (znämej aj v oblast i polabskych S lovanov) , ze ide pr i zmene o „bielochorvätsky" v p l y v . N ä m sa zdä tento his tor icky v p l y v nedokazatefnym ako aj jeho dovolävanie sa vefkej „ko lon izäc ie ' , kecf sa zabüda, ze a) na vlastnom krakovskom üzemi chy­bajü pre tieto zmeny akekofvek dok l ady a b) „vefkü kolonizäciu" na cele üzemie Slovenska nemozno dolozit" okrem O r a v y .

16

V I . V Z T A H Y M A D A R S K O - S L O V E N S K E J T O P O N Y M I E

I. Kn iezsa v präci o närodnostnom obraze U h o r s k a v n . storoci etnickü z loz-ku na „starom" Slovcnsku spracoval aj na zäklade niekofkych archeologickych lokali t , znämych prcd r. 1 9 3 8 , ako aj na vyberovych l is t innych dokladoch. Sloven-sko-madarskü hranicu vedic dost! vysoko, a to popod M a l e Karpäty k Trnave , Hlohovcu , N i t r e a L e v i c i a m ; oblasl! H o n t u a N o v o h r a d u a G e m e r a pok lada l za miesanü madarsko-slovenskü. Slovensky ostrov oznacil l cn v Borsode. A b o v (aj cclü do l inu Torysy) pok lada l za madarskü, ale aj oblast" juzne o d l inie Secovce -Micha lovce . A k o je nesprävne predpokladat ' , ze na juhozäpadnom Slovensku ma-darske obyvatel'stvo pochädza z casu ,,honfoglaläsu", rovnako by bolo chybne ne-gova£ jeho prenikanie v 1 1 . storoci. Fak ty , ze madarskc obyvatefstvo (najmä po potlaceni Tudovych vzbur r. 1 0 4 6 a 1 0 6 7 ) hfadalo aj na üzemi dnesneho (najmä juzncho) Slovenska novy domov. Zmena obyvatcrs tva sa lokälne odräza i v nazvoch sociälno-vychovneho typu (l is t ina z r. 1 0 7 5 ) : Tesäri Pecenehovia, D v o r y Pe­cenehovia, T l m a c i rofnic i , Koväc i rozlicne sluzby, Zemläri ~^ r o l n i c i , rybäri, to plat i aj o najstarsej pisomne dolozencj vesprimskej osade G r i n c h a r i , kde okolo r. 1 0 0 0 sa uz nenachädzajü hrnciar i . A j take osady ako Kos to l any ci B r a t k a alebo binske Apät i , ak v 12 . storoci sü vo svetskych rukäch, svoj im näzvom sa hläsia do starsieho obdobia , k e d bo l i c i rkevnym majetkom. Istym p r ik l adom na vzajomny slovensko-madarsky vztlari sü lokal i ty Rados ina ako stary näzov s b l i z k y m kul to-vym strediskom „Jurko", vyclenenä vefmozskä lokal i ta „Sarfö" mä mlads i näzov. K e d v chotäri starej Radosinej dostal pödu zoborsky klastor a nevofnikov s macfar-skymi menami, pövodnä obcina sa rozde l i l a na dva ce lky : stary Rados ina a novy Sarfia (N i t r . Blatnica) alebo v sarisskom Töt-Solymosi z i l i pövodne sokol iar i -Sloväci a necfaleko chotära v z n i k l a osada hrnciarov (Herencseny).

N a juznom starom Slovensku badat! ako prosty macfarsky demen t prenika l na sever aj v obdobi tatärskeho pustosenia. N e i d e tu o sfachtickych jedincov. T i t o sa do 14 . storocia, ak aj ma l i slovansky pövod, hungar izoval i a svoj im novym s idlom dävali podTa zvyklos t i krafovskej kancelärie näzvy s macTarskymi z lozka-mi - falva, - teleke, - szaläsa, - ülese, - häza ap., ktore sa stali mödnymi v druhej pol . 1 3 . storocia a prevlädali zäsluhou zemianskej kolonizäcie oficiälne aj v T u r c i , L ip tove , na Spis i , hoci sa od 1 5 . storocia tento typ näzvov slovakizuje. Skupiny Pecenehov, S iku lov , P lavcov neznamenali pre osidlcnie zvlästny prinos. Vecf ani v osadäch Nemce , resp. N c m e c k y ci Ncmc inany neudrzal si cudzi dement svoju ctnici tu. Stare näzvy osäd Hos t ie , Host ice v madarskom zneni s g- hovoria , ze jestvovali aj „liostia" domäceho slovcnskcho pövodu. A j osady typu Uhorska Ves sü starsieho nez 1 5 . storocie, ale aj tu doslo k vymenc madarskeho obyvatelstva slovenskym. Näzov liptovskä Besenovä a sevcrotekovsky Besenov sü az z druhej polovice 14 . storocia a nesüvisia s pövodnymi Pccenehmi z u . storocia.

D o k a z toho, ze o b y v a t d s t v o na celom üzemi Slovenska bolo pövodne zäpado-slovanske, je okrem ineho aj to, ze archaickc slovenske näzvy z obdobia prveho a druheho dotyku madarskeho a slovcnskcho c tn ika ako Sielnica, Sedlec, alebo Kfacany , n ikdc sa do madarc iny neprck lada l i , ako napr. näzov Teszär-Acs . A tak sa ukazujü moznosti dals ieho stüdia pärnych slovensko-macfarskych näzvov a) na-vzäjom prevzatych a b) rozdielnych (nepärnych).

E . Mälyusz vo svojej präci o T u r c i precenil vyznam zemianskej kolonizäcie z hfadiska civilizäcie a v stüdii o madars tvc v 1 5 . storoci zase z hfadiska etnickeho. A v s a k jestvuje jeden jav, ktory je pre zemiansku kolonizäciu typicky (okrem zakla -dania malych osäd), a to je zakladanie kostolov s prävom cintorina. Preto na O r a v e malemu poctu sfachty v 1 3 . - 1 4 . storoci odpovedä aj maly pocet farskych kostolov ( 2 - 5 ) .

17

V I I . O T Ä Z K A M E N E N I A P O D D A N S K t C H S I D E L A K O L O N I Z Ä C I I

Nemozno pochybovat, zc zavcdcnie pluzncho obräbania pödy znamcnalo pro-gresivny skok v cclom pol'nohospodärstve, ci/.c jclio vyznam prcvysujc kolonizäciu na nemcckom (emfytcutickom) prävc, vrätanc nemeckej kolonizäcic, ktorä sa rea-l izova la najmä pr i gencze a rozvoji nicktorych strcdovckych micst 1 3 . - 1 4 . storocia. Ncmeckä kolonizäcia mala aj ncgativnu stränku, ako hovori typ micst s dcdicnym richtärstvom, soltystvom (Ostkolonisa t ion) . N a rozdicl od burzoäznych historikov zist'ujemc, zc ani jcdno mcsto na S lovcnsku v 1 3 . - 1 4 . storoci ncvzniklo na zelcncj pazi t i , zc cudzincov (prevaznc N c m c o v ) usadzovali panovnici v micstach, kdc boli starsie trhovc alebo podhradske ci dokonca poTnohospodärske pövodnc alcbo ba-nicke poddanskc osady ( R i m . Baria). C u d z i c l i prist 'ahovalcov nachädzame od za-ciatku 1 2 . storocia v Spisi ako pohranicncj a zärovcn bohatcj rudonosncj oblasti , ako aj v brat is lavskom pohranici , kdc sa N c m c i zmocni l i najspeciälncjsej pofno-hospodärskcj vyroby - v inohradnic tva . Znämc pocctnc skupiny cudzich banskych podnikatefov, banikov, kupcov a cemcslnikov usadil i sa v B . St iavnic i , B . Bys t r ic i , z aäa tkom 1 4 . storocia v oko l i K r e m n i c c . V oko l i Bra t i s lavy, K r c m n i c c a na Spisi mozno vykäzat' aj dcdinskü cudziu ncmcckü, alc aj domäcu kolonizäciu na nemec-k o m prave. Iste to nie je nähoda, zc v L i p t o v c , T u r c i , N i t r e , T c k o v c , Zvolenc a severnom G e m e r i , to je v oblasti tzv. Zvo lenskcho lesa, slovenske a nemecke loka l i ty na emfyteutickom (zv. i nemeckom) prävc v z n i k a l i v horskych polohäch alebo na okraji ko t l in . P r i t o m sa zabüda, zc v mnohych pripadoch idc o doosidfo-vanie starsich eiastoene spustnutych osäd. Tento jas je dobre znämy z kolonizäcic na valasskom präve, ktorä mala väesi ekonomicky (chov horskych ovicc - valasiek) ncz s idl istny vyznam.

Znacnä cast! pomicstnych (chotärnych) näzvov zachovanä v mctacnych listinäch z 1 3 . - 1 5 . storocia svojou f'ormou pr ipomina zaniknutü osadu, ktorej jestvovanic mozno dolozif" len archcologicky. Doncdävna sa pr ic iny zaniknutych osäd vysvetfo-v a l i (a to bez overenia) vojenskym pustosenim alcbo z ive lnymi pohromami. N a j -novsie p r ibud la aj teoria menenia s id ie l podl'a ürodnosti obräbanej pödy v rämei jedneho sidlistneho celku. Täto teöria by bola zdan l ivo v sülade s uhorskym vcasno-feudälnym zäkazom vzdiaTovat' sa o d kostola (ostrihomskä synöda II, § 1 3 ) ; pri pastierskom Charaktere vyrobnej zäkladne zäkaz mal svoje opodstatnenic. N c m a l opodstatnenie tarn a vtedy, k e d bola orna pöda v cmfytcutickej drzbc alcbo po-delenä v rämei osevncho systemu na podiely. V tedy uz aspon cast" obyvatefstva mala nemenitefne stredisko, v k torom bol i krestanske kul tovc objekty (kostol, c intor in , fara a jej kostolni poddani) .

Spomcnuty typ osäd s meniaeim sposobom vyuz ivan ia pödy podmieneny ürod-nosliou mozno pripustit ' do 1 3 . storocia, k y m sa ncpouztvalo intcnzivncjsic hno-jenie a najmä pok ia i sa na obräbanie pofa este uzivalo radlo alcbo dokonca len motyka . V tomto Systeme aj p r ic lohom ci Fadom leziaec pole si oddychlo ; slüzilo ako pasienok a po viacroenom oddychu sa priclohy opät' stali sücast'ou po la . V tom pr ipade treba prcdpokladaf aj vyskyt typu rozptylenych osäd popri stälych fudna-tejsich sidl istnych celkoch (porov. l is t inu r. 1 0 6 7 ) .

PrehFadom, k to rym smc zaujali stanovisko k problematike starsicho osidlenia Slovenska, cheeli smc ukäzat', ako nemozno prijad tezu, zc na Slovcnsku bola kolo­nizäcia len vonkajsia - eudzia - z ceskych, porskych, ruskych a najmä nemeckych kra j in . Demograf icky vzostup stredncho Slovenska ukazujc, zc väesi vyznam mala kolonizäcia vnütornä, ako to mozno postihnut' / matcriälov zemianskcho osidlenia

18

V 13-—14- storoci i z materiälov o kolonizäcii na ncmccknm prävc (bcz nemeckych osadnikov) . Kolonizäciu trcba chäpat' ako proccs - rcal izovany dokonca aj v socia-listickcj pri tomnosti , ako proccs, v k torom v /u ika ju novc sidliskä a zanikä casti starsich sidl isk. A ak sa v litcratürc stretävame s pojmom „vefka kolonizäcia", nc-pri j imamc ho akoby platny prc cclc üzcmic Slovcnska . Kolonizäciu trcba vsak chäpati ako oprävncny a dölczity jav prc nicktorc oblasti napr. prc O r a v u , scv. Trencin v jcdncj a prc Spis zas v incj kval i ta t ivnej podobc. Zärovcn smc poukäzali na potrcbu komplcxneho vyskumu jestvujücich i zaniknutych sidl isk, a to na zäkla-de plneho vyuzi t ia hmotnych, pisomnych i jazykovych dok ladov . Zdöraznili smc ticz ckonomicko-sociälnu povahu os id lcn ia , kdc sa trcba vyhybar! zastaralym nä-zorom. N a druhej stranc sa z iada uplatntt' pri analyzc i syntczc zodpovcdajücc triednc hFadisko. N a k o n i c c si dovo l imc vyslovir* akutny poziadavok prc d a l s i rozvoj historickcj archeolögic, ze trcba polozit' zäklady vcdccky zdövodncnej chro-nologizäcie stavebnych objcktov z 9 . — 1 1 . storocia a zärovcn zvysit' ko lck t ivny do-hfad nad technikou vyskumov vrätanc dokumcntäcii .

Literatüra a pramene

Bakäcs I., Hont värmcgyc a Mohäcs elött, Budapest 1977. Bialckovä D . , Sporen von slawischen Fundplützcn (Typologie 11. Datierung). I m Slov. archcolögia

i j - i . 1 9 7 7 , 1 0 3 - 1 5 8 . Budinsky-Kricka V . , Prve nälczy staroslovanskych radovych pohicbist hradistnycli na str. Slov. In:

Sb. Slov. när. müzea, X X V I - X X X V T I , 1 9 4 2 - 1 9 4 4 . Slovanske mohyly na vych. Slov. In: Slov. A i c h . 6 , 1 9 5 8 .

- Prispevok k vyskumu stredov. vys, dediny na v y c h . Sluv. In: Vychodosl . pravek 2 , 1 9 7 1 , 2 2 7 az 2 5 7 .

Caplovic P. , Osträ skala pod V . K u b i n o m , Vlast iv . casopis 26, 1 9 7 7 , 7 5 - 7 B . Dcenko Z . , Archeologicky vyskum v Dolnych Strhäioch. In: Zburnik S N M - Histöria 2 2 , 1 9 8 2 ,

s. 1 0 5 - 1 2 2 . Eisner J . , Slovensko v praveku. Bratislava 193 j . Fcketc N . A . , Szepesscg tcr. es tärs. kialakuläsa. Budapest 1 9 3 4 . - Trcncsen värmcgyc. Budapest 1 9 4 1 . Fiala A . - V a l l a s c k A . , K stnveb. v y v o j u S p i s . k a p i u i l y . VI i i S11 \". L O S . I (-> , 1 , Gervers-Molnär V . , A közepk. Magyarorszäg rotundäi. Budapest 1 ^ 7 2 . Gombos F r . A . , Catalogus font. hist. Hung. I—111, Budapest 1 9 3 7 - 3 8 . Güntherovä-Mayerovä A . , Roman, umenic na S l o v . , i n P a n i i a t k y a r n i i / e a 2, 1 9 5 4 . GyörfFy G y . , A z ärpadk. Magy . tört. földrajza I, Budapest 1 9 6 3 . - A z ärpadk. szolgalö nepek kerdesehez. T . Szenile M , 1 9 7 2 . Habovstiak A . , Frülim. Wallanlage u. m m . Bauten i n ttina, (Kunfci't-s. materinl) Nitra 1 9 6 6 . - Archeol . vyskum v Kostofanoch pod Tr ibccom, I n : M o n u m . tutein (Bratislava) 2 , 1 9 6 8 , s. 4 3

az 7 3 . - Zaniknutä stredov. dedina Bratkn pri Lcviciach. Slov. a r c l i . i i , 1 9 6 3 , s. 4 0 7 - 4 5 1 . Holcik S., Zistfovaci vyskum v Bin i , In: A V A N S v roku 1 9 7 8 , N i t ra 1 9 8 0 , s. 1 1 3 - 1 1 4 (problc-

maticky). Holc ik S., Prispevok k architektüre kostola v B u l d o g u . I n : Zbornik S N M - Histöria 1 9 , 1 9 7 9 , s.

6 1 - 7 1 . Höman B . , Magyar Töttenet I, Budapest 1943 (•?. vydanic). Horälek K . , Üvod do studia slov. jazykü. P r a h a 1 9 6 0 (2. v y d . ) . Hradszky J . , Initra progressas . . . capituli a d s. Martini de M o n t e Scepusio. S p . Podhradie 1 9 0 1 ,

1 7 6 - 1 7 7 . Hruby V . , Stare Mcsto Velkomor. V c l c h r a d . Praha 1 4 6 5 . Hüscava A . , Kolonizäcia L i p t o v a do konca 14 . stol. Bratislava 1 9 3 0 . Chaloupecky V . , Stare Slovensko. Bratislava 1 9 2 3 , - D v e studic k dej. Podkarpatska. Bratislava 1 9 2 s . Chropovsky B . , Prispevok k cirk. architektüre a poc . k rcs t ' ans tva na S l o v . Monumcntorum tutela 8,

1 9 7 2 , s. 1 7 3 - 1 9 9 . Red. i autor. kol. präce „Vyznamna slovanskä nuleziskä n a Sluvensku". Bratislava 1 9 7 8 (neboli sem zaradene Brczovicka, Cingov, Spis. Kapitula a Michalovcc) .

19

Javorsky F r . , Studijne zvesti A Ü S A v , N i t r a 1981, 67-113 - infor. sprävy o SpiJi 2 r. 1979 so

zmienkami o r. 1977, s. 80 - ostrohy s hacikom 2 Cingova. IIa B . , Gömör megye. I I - I V , Budapest 1943-1967. Ivanyi B . , Pro Hungaria Superiore. Debrecen 1919. Karäcsonyi J . , Tört. jogunk häzank ter. epsegehez. Budapest 1921. Kel ler I., Vyskum kostola v Bratis lave-Devine. In: A V A N S v roku 1978, N i t r a 1980, s. 138-139,

obr. 80. Kniezsa I., Ungarns Völkerschaften im X I . J h . Budapest 1938. - Z u r Gesch. d. Jugoslawischen. Etudes sl. et roum. I, 1948. - A magyar nyelv szläv jöv.-szavai. I, 1-2, Budapest 1953. Krajcovic R. , Slovencina a slov. jazyky. I, Bratislava 1974. Mälyusz £ . Türoc megye kialakuläsa. Budapest 1922. Mars ina R. , Codex dipl . et epist. Slovaciae. I, Bratislava 1971. Porov. nase recenzne poznämky

v H C 23, 1975, 259-289. Mel ich J . , A honfogl. Magyarorszäg, Budapest 1929. M e n c l V . , Stredovekä architektüra na Slovensku. Bratislava - Prcsov 1937. - Stredoveke mestä na Slovensku. Bratislava 1938. Noväk L . , K najst. dej. slov. jazyka. Bratislava 1980 (starsia stüdia r. 1944). Pauliny E . , Zäp.-slov. vypozicky v staromad. lexike. Z b . o poc. slovenskych dejin. Bratislava 1965. Petrovsky-Sichman A . , Osidlenie sev. zäp. Slovenska, Vlast iv . zb. Poväzia 6, 1964. Pavlik J . , Mikuläce , Praha 1975. Placha V . - Hlavicovä J . , Nälez sakrälnej stavby na Dev inc , Vlast iv . casopis jo, 1981, s. 63-66.

Rapant D . , O stary Liptov , In Bratislava 7, 1933. Ratkos P. , Pramene k dej. V . M o r a v y , Bratislava 1968 (2. vyd.) . - „Osidleni Slov. v 10.-12. stol." ako i stal! „Ideologie a kult. pomery", In Prehled dejin Cesko-

sloveiiska, I - i , Praha 1980, 161 nn. a 177-180. Ruttkay A . , V y s k u m vcasnostr. opevn. sidla v D u c o v o m , okres Trnava . Archeol . rozhlcdy 24, 1972,

s. 130-138. Porov. k tomu aj poznämky P. Ratkosa, H C 21, 1973, 148. Scdläk V . , Regesta dipl . et epist. Slovaciae (1301-1314), I, Bratislava 1980. Porov. nasu recenziu

v H C 1984, 281-296. Scriptores rer. Hungaric - I—II (ed. E . Szentpetery), Budapest 1937. Szöke B . , Honfogol . es korai ärpad. magyarsag. regeszeti emlekei. Budapest 1961.

Smilauer V . , Vodopis stareho Slovenska. Bratislava 1932. - O osidleni str. Slovenska, In Bratislava 7, 1933. Stefanovicova T . , Bratisl . hrad v 9.—12. stör. Bratislava 1975. Vars ik Br . , Osidlenie Kosickcj kotliny. I—III, Bratislava 1965-77.

Z u s a m m e n f a s s u n g

Unterschungsprobleme der frühfeudalen Besiedlung in der Slowakei

Hauptthesen: D i e bürgerliche Wissenschaft und die Besiedlung der Slowakei - Überschätzung fremder Kolonisationen, Charakteristik der schriftlichen, sprachlichen und materiellen Quellen, Bindung der materiellen und schriftlichen Quel len , und Rückständigkeit der Publizität archäologischer Untersuchungen, Notwendigkeit die Aussagefähigkeit der einzelnen Quel len zu prüfen, Gliederung des slowakischen Gebiets als Besiedlungsfaktor, Bedeutung der ungarisch-slowakischen Toponyroie, Änderungen der Untertanensicdlungen und Kolonisationsfrage.

20