2.Senzorické procesy - Pociťovanie a vnímanie

Poznávacie (kognitívne) procesy

• základné poznávacie procesy: pociťovanie, vnímanie, predstavivosť, fantázia, pozornosť, pamäť, myslenie, reč

• poznávací proces = zmyslový analyzátor + činnosť nervovej sústavy a mozgu

• Nákonečný:

• jednoduché: vnímanie, predstavy, fantázia, myslenie, emócie, motivácia

• zložité: pamäť, učenie

Pociťovanie a vnímanie

- pociťovanie

• základný poznávací proces

• odraz jednotlivých vlastností predmetov a javov

• úvodná fáza zachytávania informácií z vonkajšieho sveta a vnútorného prostredia

• slúži na adaptáciu organizmu a orientáciu v priestore

- vnímanie

• odraz predmetov a javov ako celku

• konečný efekt činnosti analyzátorov

• tvoria ho pocity a vnemy

Pociťovanie – reflexný oblúk

• analyzátor - nervový aparát (anatomicko-fyziologický systém), ktorý analyzuje i syntetizuje podnety prichádzajúce z vonkajšieho i vnútorného prostredia organizmu

• tvorí ho:

Pociťovanie – receptory

• receptory = orgány špecializované na príjem určitého druhu podnetov a ich intenzity

• vonkajšie receptory (exteroreceptory) - prijímajú informácie z vonkajšieho sveta

• diaľkové (zrak, sluch, čuch)

• dotykové (chuť, tlak, teplo, bolesť)

• vnútorné receptory (interoreceptory) - prijímajú informácie z vnútorného prostredia

• proprioreceptory (pohyb, poloha, rovnováha)

• visceroreceptory (trávenie, dýchanie, vylučovanie, sex, krvný tlak, bolesť, únava)

Pociťovanie – podnetový prah

• podnetový prah = hranica, ktorú musí podnet dosiahnuť, aby bol citeľný

• dolný (absolútny) – minimálna intenzita podnetu, ktorú je receptor schopný zaregistrovať

• horný – maximálna intenzita podnetu, ktorú je receptor schopný zaregistrovať (vyššie nevyvolajú vzruch ani pocit)

• rozdielový – minimálny rozdiel v intenzite dvoch podnetov rovnakého druhu (napr. zmena intenzity svetla)

Pociťovanie - zákony pociťovania

1. zákon zmyslovej adaptácie

• receptor sa postupne prispôsobuje pôsobiacemu podnetu v zmysle zmeny citlivosti (napr. lepšia citlivosť zraku pri prechode zo svetla do tmy)

• napr. svetlo/tma: 4-5 min., vône/pachy: 15-20 s

2. zákon kontrastu

• pri náhlej zmene intenzity podnetu sa intenzita nového podnetu javí silnejšia/slabšia (napr. položenie ruky z ľadovej vody do vlažnej)

Zrakové pociťovanie

• receptor: oko

• podnet: svetelné, elektromagnetické vlny (360-760 nanometrov)

• ultrafialové a infračervené lúče u človeka nevyvolávajú zrakové pocity (nad/podprahové podnety)

• farebnosť – dopad vlnových dĺžok svetla na povrch predmetu

• biele predmety – odrážajú všetky vlnové dĺžky

• čierne predmety – nedorážajú (pohlcujú) svetlo

Zrakové pociťovanie

Farby

• chromatické: červená, žltá, modrá + zmiešaniny (zelená, hnedá, fialová a pod.)

• achromatické: biela, čierna + odtiene

• vlastnosti farieb: kvalita, jasnosť, sýtosť

Poruchy zrakového pociťovania

• farbosleposť – človek nepociťuje celé spektrum farieb (úplná), resp. jeho časti (napr. daltonizmus – červená a zelená)

• vlčia tma – problémy zrakového pociťovania v šere

• krátkozrakosť/ďalekozrakosť – nesprávne lámanie lúčov na šošovke

Sluchové pociťovanie

• receptor: ucho

• podnet: zvukové vlny (chvenie, kmitanie) v rozsahu 16 – 20 tisíc Hz (kmitov/s)

• ultrazvuk a infrazvuk u človeka nevyvolávajú nevyvolávajú sluchové pocity (nad/podprahové podnety)

• vlastnosti zvukov:

• výška - počet kmitočtov/s

• sila - veľkosť amplitúdy zvukovej vlny

• farba – tvar vĺn

• poruchy sluchového pociťovania: hluchota (úplná strata), nedoslýchavosť (čiastočná strata)

Čuchové pociťovanie

• receptor: nos

• podnet: pohyblivé čiastočky látok oddeľujúcich sa od povrchu

• biologický spojený s vrodenými potravovými, sexuálnymi a orientačnými reakciami

• človek môže nevedome reagovať na feromóny (sexuálne čuchové podnety) podprahovej intenzity, ktoré podvedome pociťuje (parfumy, afrodiziaká)

• druhy vôní a zápachov: korenné (škorica), kvetnaté (jazmín), ovocné (pomaranč), živicové (kadidlo), hnilobné (sirovodík, cesnak), prismudnuté (decht, pražená káva)

Chuťové pociťovanie

• receptor: chuťové poháriky na povrchu jazyka, sliznice úst, hltana

• podnet: látky rozpustené vo vode

• pocity chuti: sladká (špička jazyka), horká (koreň jazyka), kyslá (horné boky jazyka), slaná (stredné a dolné boky jazyka)

• poruchy chuťového pociťovania: znížená/absolútna strata citlivosti a rozlišovania chuti

Hmatové pociťovanie

zahŕňa viacero druhov pocitov vznikajúcich pri dráždení rôznych receptorov na tele (koži, sliznici)

1.Tepelné pociťovanie

• receptor: temperoreceptroy umiestnené na povrchu tela, sliznici úst, hltanu, nosa

• podnet: teplota vzduchu alebo predmetov v rozpätí od -12°C až +45°C (dolný a horný prah)

• človek má 250 000 bodov na vnímanie chladu a 40 000 bodov na vnímanie tepla

• psychické pocity: chladu a bolesť z chladu (pod -12°C), teplo a horúčosť (36-45°C), pálčivá bolesť (45°C a viac)

2. Tlakové pociťovanie

• receptor: tlakové telieska v koži

• podnet: mechanické pôsobenie predmetov alebo vzduchu na povrch tela

• tlakové telieska nie sú rovnako citlivé ani rovnomerne rozložené (napr. hlava: 3 telieska /cm2, bruško palca: 11-135 teliesok/cm2)

• psychické pocity: dotyk a tlak (ostrý – tupý, hladký – drsný), tvrdý – mäkký, šteklivý – svrbiaci a pod.

3.Pociťovanie pohybu

• receptor: nervové zakončenia na povrchu svaloch, šliach, zhybov• podnet: napätie a uvoľnenie vo svaloch a šľachách• psychické pocity: vznikajú pri pohybe – informácie o smere a prudkosti pohybu

4.Pociťovanie bolesti

• receptor: voľné nervové zakončenia uložené vo všetkých tkanivách (okrem mozgu)

• podnet: mechanické pôsobenie predmetov, chemických a iných látok

• psychické pocity: bolesti (rôznych kvalít – pálivá, tupá, zvieravá, ostrá)

• individuálne rôznorodé prahy bolesti

Viscerálne pociťovanie

• pocity z vnútorných orgánov

• vznikajú dráždením vnútorných orgánov

• plnosť žalúdka, nadúvanie, pocit na zvracanie, pocity pri zmene tlaku krvi, sexuálne pocity,

Vnímanie

• pociťovanie umožňuje len nedokonalé spoznávanie okolitého sveta

• prostredie vnímame ako súbor viacerých pocitov

• výsledok vnímania ako poznávania sveta je vnem

• vnem = odraz predmetov a javov ako celku

• vzniká súčinnosťou viacerých analyzátorov (zrak, sluch, čuch..)

• v oblasti jedného analyzátora spojením viacerých pocitov (napr. vnem osoby – výšky, tvaru, vzdialenosti..)

Vlastnosti vnímania

1. celostnosť vnímania

• zložky vnímaného predmetu sa mozgovou syntézou spájajú do celku – vnemu

• bez mozgovej syntézy by vznikali len pocity, nie vnem

• napr. kvetinový vzor poťahu – vnímame nielen vzor, ale súčasne sedačku, hladkosť, mäkkosť, chlad, teplo

2. výberovosť vnímania

• umožňuje vybrať z komplexu pocitov a vnemov iba niektoré – selekcia pozornosti

• schopnosť odlíšiť figúru od pozadia

3. centrácia vnímania

• schopnosť sústrediť sa na figúru pri vnímaní a odsunúť okolie do pozadia

4. apercepcia

• vplyv minulej skúsenosti

• závislosť obsahu vnemu od zameranosti vnímania a od skúsenosti

5. pregnantnosť vnímania

• dopĺňanie vnemu predošlou skúsenosťou

• napr. palica vo vode (javí sa ako nalomená), vzdialené osoby (uvedomujeme si ich reálnu výšku)

6. konštantnosť vnímania

• ten istý predmet vnímame a poznáme ako ten istý bez ohľadu na zorný uhol, vzdialenosť, osvetlenie a pod.

Druhy vnímania

1. Vnímanie objektov

• vnímanie tvaru, veľkosti a vzdialenosti predmetov

• tvary – vnímame zrakom a hmatom + skúsenosť (čím je pohyb očí intenzívnejší a systematickejšie, tým je vnímanie presnejšie

• dominantnú úlohu majú horné časti predmetov (čítanie hornej a dolnej polovice riadku textu)

• dôležitú úlohu zohráva vzťah predmetu a pozadia

2. Vnímanie priestoru

• vnímanie priestorových vzťahov vnímaných objektov

• súčinnosť zrakového a pohybového analyzátora + skúsenosť

3. Vnímanie hĺbky (vzdialenosti)

• uskutočňuje sa predovšetkým akomodáciou šošovky (jej zmenšením a zväčšením) + zbiehavé pohyby očí

• binokulárnosť videnia (dvojočnosť)

• napomáha tiež zakrývanie objektov, členenie a napĺňanie priestoru

4. Vnímanie pohybu

• uskutočňuje sa predovšetkým zrakom a sluchom

• pohyb vnímame iba vtedy, keď dosiahne určitú rýchlosť (napr. minútová ručička na hodinách)

• čím je pohybujúci sa predmet vzdialenejší, tým sa javí jeho pohyb pomalší

5. Vnímanie času

• založený predovšetkým na minulej skúsenosti a aktuálnom vnímaní situácie

• v rámci vývinu jednotlivca sa vyvíja najneskôr

• základom je následnosť zmien, ktoré sa uskutočňujú na predmetoch a javoch

• významný vplyv majú rytmické deje (dýchanie, pulz, trávenie)

6. Medziosobné vnímanie

• vnímanie iných ľudí, ktorých jednotlivec stretáva v sociálnych situáciách

• opiera sa predovšetkým o vonkajšie prejavy osobnosti (vzhľad, reč, emocionálne prejavy, gestá a pod.)

Osobitosti vnímania

• synestézie

• vnemy z oblasti jedného analyzátora sprevádzajú predstavy z druhého analyzátora (farebné počutie)

• pseudoilúzie

• vnemy vyvolané podnetom, ktorému nezodpovedajú – vnímajúci vie, že ide o skreslené vnímanie (vnímanie tieňov za šera)

• mimozmyslové vnímanie – sú predmetom parapsychológie a transpersonálnej psychológie

• kryptostézia – identifikácia skrytých objektov bez použitia zmyslových orgánov

• telepatia – identifikácia práve prebiehajúcich udalostí pri vylúčení priameho vnímania

• jasnovidectvo – predvídanie, videnie do budúcnosti

Senzorická integrácia

• jeden z kľúčových faktorov pre vývin a fungovanie dieťaťa

• základný predpoklad: učenie je funkciou mozgu – poruchy učenia sú následkom odchýlky nervového systému

• problém spracovať a integrovať zmyslové informácie

Predpoklady:

1. plasticita CNS

2. vývinová postupnosť SI

3. mozog ako celok - hierarchia zmyslových systémov (komplexné procesy: učenie, reč, správanie...)

4. adaptívne správanie ako výsledok SI et vice versa

5. nevedomý rozvoj SI – prostredníctvom senzo-motorických aktivít

Poruchy vnímania

• znížená vnímavosť: vplyvom únavy, choroby, depresie, porúch vedomia, intoxikácie, porúch bdelosti

• zvýšená vnímavosť: vysoká ostrosť, jasnosť vnímania (napr. drogami), mánia, neurózy, hypochondria

• ilúzie: skreslené, deformované vnemy skutočných objektov (pri horúčkach, viacerých duševným poruchách), pričom vnímajúci verí správnosti svojho vnímania

• halucinácie: chybné vnemy bez akéhokoľvek podnetu (napr. delirium tremens – videnie drobných hlodavcov)

• intrapsychické: presvedčenie o prenášaní, kradnutí myšlienok, vnímanie vlastných myšlienok ako cudzích (časté pri schizoaktívnej poruche)

3.Nízke kognitívne procesy – predstavivosť a pamäť

Predstavy

• názorné obrazy predmetov a javov, ktoré momentálne nevnímame

• vznikajú vtedy, keď podnet nepôsobí priamo na naše analyzátory

• nevyhnutná súčasť tvorivej činnosti (umelecká, konštruktívna, vedecká, literárna a pod.)

• prítomné aj u nevidiacich (na základe hmatu)

• predstavy + pocity + vnemy = zmyslové poznanie skutočnosti

Funkcie predstáv

1. kompenzačná – vyrovnávanie sa s aktuálnou nepriaznivou situáciou, vylepšovanie neželanej budúcej situácie

2. plánovacia – možnosť naplánovania niekoľkých krokov dopredu bez fyzickej realizácie

3. regulačná – regulácia smerovania činnosti

4. tvorivá

Druhy predstáv

• pamäťové (spomienkové)

• pokiaľ je zážitok obsiahnutý v predstave blízky pôvodnému zážitku

• jedinečné (napr. vlastnej sestry) a všeobecné (napr. psa)

• fantazijné

• pokiaľ sa premietnutý zážitok podstatne líši od pôvodného zážitku, resp. je ich novou kombináciou

Predstavy vs. Vnemy

1. menej jasné

• sú oveľa bledšie v porovnaní s vnemami

• eidetické predstavy = predstavy výraznej jasnosti a živosti ako u vnemu

2. fragmentálnosť

• predstavy sú útržkovité, medzerovité, chudobnejšie na obsah, bez detailov

3. krátke trvanie

• akákoľvek predstava po určitom čase zmizne

• perseveračné (vtieravé) predstavy – majú tendenciu ustavične sa vracať a zotrvávať

4. názornosť

• predstavy sú vždy do istej miery zovšeobecnenými obrazmi skutočnosti – sú blízke pojmom

Tvorba predstáv

• predstavy sa vo vedomí nevybavujú celkom náhodne, ale na základe určitej pravidelnosti – asociačné zákony:

1. zákon dotyku v priestore a čase: predstavy sa skôr vybavia v tom čase a mieste, kde vznikli (napr. predstava vytrhnutého zubu pri návšteve zubára)

2. zákon podobnosti a kontrastu: skôr si vybavíme predstavy podobné alebo protikladné (napr. predstava blízkej osoby pri pohľade na podobne vyzerajúcu osobu)

3. zákon novosti: častejšie vybavované sú novšie predstavy ako tie staršie

4. zákon živosti: subjektívne dôležitejšie zážitky sa majú tendenciu vybavovať častejšie

5. zákon príčiny a následku: uvedomenie si príčiny má tendenciu vybaviť do vedomia aj následok a opačne (napr. mokré ulice ráno vyvolajú myšlienku, že v noci pršalo)

6. zákon celku a častí: predstava celku vyvoláva vo vedomí predstavu časti a opačne (napr. predstava sekvencie filmu vyvolá celý jeho dej)

Typy predstavivosti

1. zrakový typ

• ľahko si zapamätajú a vybavujú tváre, vzhľad predmetov, oblečenie

• žiakom pomáhajú mapy, schémy, farebné vyznačovanie

2. sluchový typ

• ľahko si zapamätajú a vybavujú melódie, ľudské hlasy, zvuky mechanizmov a pod.

3. pohybový typ

• ľahko si zapamätajú a vybavujú tanečné, športové pohyby

• žiaci si vybavia predovšetkým to, čo si sami napísali, nakreslili, nacvičili

Obrazotvornosť a jej druhy

• často spájaná s fantáziou, hoci fantáziu nemožno obmedziť len na tvorbu predstáv

1. reproduktívna (rekonštruujúca)

• predstavy vznikajú na základe slovného popisu, grafického, resp. symbolického zobrazenia – napr. predstava melódie na základe notového zápisu, literárneho hrdinu na základe autorovho opisu

2. tvorivá (konštruujúca)

• súčasť tvorivého procesu - nové, originálne obrazy

• mení sa pri nej obvyklý priebeh asociácií – podriaďujú sa myšlienkam, emóciám, snahám, potrebám, ktoré sú v danej chvíli v prítomné v psychike človeka

Sny

• zvláštny prípad neúmyselnej fantazijnej činnosti

• sprievodný jav spánku – biologicky účelný ochranný útlm umožňujúci zotavenie a obnovenie energie v nervových bunkách

• majú predovšetkým podobu obrazov a vizuálnych zážitkov (ale aj iných vnemov)

• vyskytujú sa počas paradoxnej fázy spánku (spontánna aktivita mozgu, rýchle pohyby očí)

• tortura insomnia - mučenie nespavosťou

Špecifiká snov

• nie sú prítomné psychické elementy ako pri bdelom stave (časové usporiadanie, logika a pod.)

• nie sú prítomné bežné súvislosti medzi duševnými procesmi (napr. nezmyselné deje, náhodné spojitosti, rôzne významy)

• sú prítomné nové živé dojmy, originálne spojenie predstáv

Denné (bdelé) snenie

• utváranie predstáv vzťahujúcich sa na vlastnú želanú prítomnosť a budúcnosť

• funkcie: splnenie želaní, únik, relaxácia, psychohygiena, vysvetlenie reality, mobilizácia síl

• môže mať aj negatívny efekt (napr. zveličovanie nepríjemných predstáv)

• snívajúci je zároveň autorom aj protagonistom scenára

Poruchy predstavivosti

halucinácie

• živé predstavy, ktoré jednotlivec subjektívne považuje za reálne vnemy

• môžu byť prítomné pri horúčkach, intoxikácii, niektorých duševných poruchách

Prvé spomienky

• zo 6641 opýtaných vyše 2000 datovalo prvú spomienku do obdobia spred dvoch rokov, 900 z nich pred prvým rokom života

• falošné spomienky? – plasticita spomienok (úlomky zapamätaných udalostí, z rozprávania atď.)

• spomienka: znovuoživenie znalosti, vedomosti, situácie (mozog ako mediatéka)

• sila sugescie

Pamäť

• psychický proces odrazu minulého prežívania a správania vo vedomí človeka

• zážitky a odrazy predmetov a javov sa môžu za určitých okolností vybaviť, aj keď bezprostredne nepôsobia na zmyslové orgány

• utvára a uchováva individuálnu skúsenosť človeka

• základnou formou je vybavovanie a jeho podoby: reprodukcia (aktívne) a rekognícia (znovupoznanie)

• riadi sa rovnakými asociačnými zákonmi

• pri narodení tvorí mozog približne tretina dospelej hmoty

• každý deň od narodenia počas prvých troch mesiacov narastie mozog o cca. 1%

• v troch rokoch života má asi 80% dospelej veľkosti

Pamäť – dva významy

• pamäť ako proces

• uchovávanie a vybavovanie minulých skúseností, poznatkov, prežívania (zapamätanie – uchovanie – vybavenie)

• pamäť ako schopnosť

• trvalejší neuropsychický predpoklad zapamätať a vybaviť si obsah

• interindividuálne odlišná

Pamäť a vývin

• pri jej obmedzení je obmedzený aj celkový vývin osobnosti – poznávanie, učenie, konanie

• napr. mentálna retardácia - dieťa sa musí učiť stále znova a znova

• pri vnímaní sa bezprostredné vnemy spájajú s predstavami minulých zážitkov

• pri myslení sa opierame o naučené poznatky

• ovplyvňuje aj city a motoriku

Neurofyziológia pamäte

• vytváranie pamäťových stôp a dočasných spojov v mozgovej kôre

• pamäťová stopa = zmena v neurónoch a nervových spojeniach (synapsiách)

• v mozgu cca. 15 mld. neurónov, každý z nich komunikuje s cca. 10 tis. ďalšími neurónmi

• pri pôsobení podnetu sa tieto stopy oživujú

• vytvorenie pamäťovej stopy – dve fázy: 1. pôsobenie podnetu a 2. konsolidácia (samovoľné opakovanie pôsobenia)

Biochémia pamäte

• pri zapamätávaní dochádza v synapsiách k biochemickým zmenám

• ribonukleová kyselina – individuálna pamäť

• deoxyribonukleová kyselina – genetická pamäť

• acetylcholin – uchovanie informácií v pamäti

Pamäť ako psychický proces

1. zapamätávanie (vštepovanie)

• utváranie stôp

• úmyselné (vôľové) a neúmyselné (náhodné)

2. pamätanie (uchovanie)

• časová etapa od zapamätania po vybavenie

• zabúdanie – atrofia (zmenšovanie) mozgových stôp

• mení sa povaha zapamätaného a náš vzťah k zapamätanému

3. pamätanie (uchovanie)

• proaktívny útlm – negatívny vplyv predchádzajúcej činnosti na terajšiu

• retroaktívny útlm – negatívny vplyv nasledujúcej činnosti na zapamätanie

• zabúdanie:

1. nemožnosť rozpamätať sa alebo znovupoznať

2. nesprávne spomínanie, resp. znovupoznanie

4. vybavovanie (aktivizácia)

• aktivizácia minulej skúsenosti

• znovupoznanie - vedomie minulého prežívania vzniká iba pri pôsobení pôvodných podnetov (napr. čítanie už prečítanej knihy)

• spomínanie – vybavovanie si zážitkov do vedomia bez priameho pôsobenia podnetov, ktoré ich vyvolali (napr. pomocnými otázkami)

• reprodukcia – zapamätané a vybavené sa zhodujú (napr. recitácia básne)

Druhy pamäti

1. úmyselná (cielené, zámerné učenie sa) a neúmyselná (mimovoľné zapamätávanie a vybavovanie)

2. mechanická a logická: nakoľko sa myšlienkové operácie zúčastňujú na zapamätávaní a vybavovaní

3. bezprostredná (krátkodobá, uchováva najmä stopy po zmyslových zážitkoch) a dlhodobá (vyberanie podstatných vzťahov materiálu): líšia sa počtom opakovaní potrebných na zapamätanie

4. procedurálna - spojená vyvolaním svalových a žľazových reakcií vytvorených cvičením

5. sémantická - symbolické zobrazenie faktických vedomostí

6. epizodická – týka sa vlastných zážitkov a udalostí

7. blesková – informácie získané rýchlo pri citovo sýtenej udalosti

Pamäť v kontexte dĺžky upevnenia a podržania

1. senzorická

• najkratší typ pamäti

• tvorená „zmyslovými zásobníkmi“ (1-5 s)

• umožňujú kontinuitu pociťovania

• pre posun do ďalšej pamäte je potrebné zameranie pozornosti

2. krátkodobá (KDP)

• krátke podržanie informácie – informácia je nezmenená a nekódovaná v pohotovosti niekoľko sekúnd (15-30 s)

• limitovaná kapacitou 7 ± 2 (čo si človek na jedno videnie, počutie zapamätá) – možnosť zoskupenia do zmysluplných jednotiek (angl. chunks)

• nové informácie až po presune aktuálnych do DDP

• spracovanie: mechanickým memorovaním, prepojením s už existujúcimi (mnemotechnické pomôcky, sémantické siete)

3. dlhodobá (DDP)

• relatívne permanentná pamäť s rezistenciou voči zabúdaniu

• sklad informácií, vedomostí, poznatkov, skúseností

• kapacita zatiaľ nie je známa (neobmedzená?)

• nie všetko, čo je v KDP, sa presunie aj do DDP – selekcia určovaná zameranosťou, kvalitou informácie, významom, potrebou a pod.

• transfer z KDP do DDP za pomoci kódovania (proces pochopenia informácie) a opakovania si (udržanie informácie v KDP)

A. deklaratívna (explicitná) – uložené spomienky na udalosti, situácie, ľudí, poznatky

2. epizodická: informácie o faktoch, vedomostiach, (Kto bol prvý.., Kedy sa odohrala..) vrátane autobiografickej (životné udalosti jednotlivca)

3. sémantická: slová a pojmy, ich vlastnosti, vzájomné vzťahy (Ako sa povie po anglicky..)

B. procedurálna (implicitná) – motorické zručnosti („nevedomá“)

4. schopnosti a návyky: automatizované senzomotorické schopnosti (chôdza, beh, bicyklovanie) + automatizované kognitívne procesy (gramatické a matematické pravidlá)

5. priming (senzibilizácia): scitlivenie voči relatívne novým podnetom, vytváranie obvyklých asociácií (učiteľ – žiak – lavica – učebnica)

Typy pamäti

• názorný typ: pri zapamätávaní a vybavovaní sa uplatňuje najmä 1. signálna sústava – názorné podnety (predstavy, obrazy, vône, chute)

• zrakový, sluchový, pohybový typ

• slovno – logický typ: pri zapamätávaní a vybavovaní sa uplatňuje najmä 2. signálna sústava (pojmy, súdy, úsudky)

• emocionálny typ: ľahšie zapamätávanie emócií a citovo podfarbených zážitkov

Pamäť a učenie

• učenie: mimovoľné a zámerné

• zámerné učenie

• väčšinou uplatňované v škole

• osvojovanie vedomostí, zručností a návykov

• základná forma: memorovanie (vplýva naň psychický a zdravotný stav, motivácia, učiteľ, úroveň kognitívnych schopností atď.)

4. Vyššie kognitívne procesy - Myslenie – inteligencia, reč

Myslenie

• najvyšší stupeň poznania

• zmyslové poznanie: pocity, vnemy, predstavy

• myšlienkové poznanie: pojmy, súdy (zákonitosti, pravidlá, poučky)

• myslenie začína tam, kde zmyslové poznanie nepostačuje

• výsledok myšlienkového poznania = myslenia: vzájomné súvislosti, predvídanie, plánovanie

• myslenie: proces sprostredkovaného a zovšeobecneného poznania

• proces pretvárania a vytvárania nových informácií

• poznávanie a riešenie problémov

• problémová situácia = ktorá obsahuje nové prvky, niečo neznáme

• operuje s kognitívnymi prvkami – obrazmi (vnemami a predstavami) a pojmami

• riešenie problémových situácii sa uskutočňuje pomocou myšlienkových operácií

Myšlienkové operácie

. Analýza a syntéza

• analýza = myšlienkové rozdelenie poznávaného objektu na časti, komponenty, znaky a vlastnosti

• syntéza = myšlienkové zjednocovanie, spájanie vydelených častí, do celku spolu s pochopením vzťahov a súvislostí

• analýza je geneticky prvotná, syntéza nasleduje až po nej

2. Porovnávanie

• súvisí s analýzou a syntézou

• zisťovanie podobnosti a odlišností medzi jednotlivými predmetmi a javmi

• prebieha na základe kritérií (napr. veľkosť, tvar, farba)

• lepšie pochopenie vzájomných vzťahov

3. Zovšeobecnenie (Generalizácia)

• bezprostredne nadväzuje na porovnávanie predmetov a javov

• rozlišovanie a spájanie spoločných zákonitostí danej triedy predmetov a javov

• klasifikácia – triedenie javov podľa spoločných znakov

4. Abstrakcia

• súvisí zo zovšeobecňovaním

• vyčleňovanie podstatných a všeobecných vlastností predmetov a javov – pričom si nevšímame ostatné (nepodstatné)

• konkretizácia: použitie všeobecných poznatkov na jednotlivý predmet

Formy myslenia

1. Pojem

• základná forma myslenia

• rečové vyjadrenie všeobecných a podstatných znakov predmetu alebo javu

• označuje sa slovom

• umožňuje pochopiť prechod od zmyslového poznania k pojmovému

• výsledok vzájomného pôsobenia obidvoch signálnych sústav

• spojenie medzi kôrovou štruktúrou zastupujúcou daný pojem a štruktúrou, ktorá zodpovedajúcou zážitkom z objektov označovaných daným slovom

• cez pojmy ľudia prijímajú a odovzdávajú svoje myšlienky

• pojmy ako nenázorný odraz objektívnej skutočnosti

• rozsah: stupeň zovšeobecnenia

• obsah: výpočet základných znakov

• definícia: vymenovanie základných znakov

• denotatívny význam = všeobecný význam pojmu (pre viacerých ľudí)

• konotatívny význam = subjektívny význam (pre jednotlivca)

2. Súd

• vyjadrenie vzťahu medzi dvoma alebo viacerými pojmami - popiera alebo potvrdzuje

• vyjadruje sa vždy v slovnej forme (ústnej, alebo písomnej)

• pravdivé/nepravdivé

• všeobecné/zvláštne/jedinečné

• kategorické/hypotetické

• disjunktívne: niekoľko vzájomne sa vylučujúcich predikátov

3. Úsudok

• vyjadrenie vzťahu medzi dvoma alebo viacerými súdmi - vzniká odvodením nového súdu (záveru) zo súdov iných

• premisa: súd, z ktorého sa vychádza pri budúcom úsudku

• dedukcia: aplikácia všeobecného poznatku na konkrétny príklad

• sylogizmus: najviac rozšírený spôsob deduktívneho úsudku

Myslenie ako riešenie problémov

Problém

• ťažké úlohy teoretického charakteru

• úlohy, ktoré sa nedajú riešiť iba na základe doterajších skúseností

• činnosť, smerujúca k dosiahnutiu cieľa, ku ktorému je neznáma cesta

• akonáhle nájdeme riešenie problému, stáva sa úlohou

Fázy riešenia problému

1. stretnutie sa s problémom

• uvedomenie si prekážky, ktorú treba prekonať

• potrebná je motivácia

• základný predpoklad: schopnosť všimnúť si a pochopiť problém

• často potrebné doplnenie informácií

2. príprava riešenia problému

• potrebné pomôcky, stanovenie postupnosti, doplnenie chýbajúcich informácií

3. riešenie problému

• preverovanie hypotéz riešenia, vylúčenie nevhodných hypotéz

4. nájdenie riešenia

• odstránenie ťažkostí

5. verifikácia riešenia

• praktické overenie správnosti riešenia

Heuristika

• metóda objavovania, procedúra riešenia problému

• tvorivý proces myslenia a nachádzania rozličných riešení

• heuristický postup: 1. v čom je problém?, 2. čo sa chce a má dosiahnuť?, 3. čo na to treba vedieť?, 4. ako možno problém riešiť?, 5. aké sú iné možnosti riešenia problému?, 6. analýza a zhodnotenie nápadov, 7. aplikácia najvhodnejšieho riešenia

Inteligencia

• všeobecná schopnosť riešiť problémy (Vágnerová)

• schopnosť správne narábať so všeobecnými a abstraktnými pojmami podľa logických zákonov

• všeobecná psychologická schopnosť prispôsobovať sa novým úlohám a životným podmienkam (Stern)

• globálna schopnosť jednotlivca účelne konať, rozumne myslieť a účelne sa vysporiadať so svojím okolím (Wechsler)

Druhy myslenia

• najelementárnejšie myslenie sa vyskytuje aj u zvierat: predmetno – názorné

• práca s názornými obrazmi predmetov (pocitmi a vnemami)

• vhľad (Kohler): pokusy s opicami, ktoré dokážu vyriešiť problémovú situáciu (pritiahnutie banánu palicou) + transfer učenia (nabudúce rýchlejšie)

• pri zmene prvkov nedokáže situáciu vyriešiť (absencia generalizácie a abstrakcie)

1. konkrétne (názorno – aktívne) myslenie

• prvotná praktická činnosť a na jej základe samostatná teoretická myšlienková činnosť

• objavuje sa pri práci s konkrétnym názorným materiálom

• myslíme priamo počas činnosti

• predovšetkým u detí predškolského veku

2. konkrétno – názorné (názorno – obrazné) myslenie

• riešenie úlohy pomocou používania názorných predstáv

• predovšetkým u detí vo veku 4-7 rokov

• dieťa v tomto štádiu poznávania už nemusí mať v ruke predmet, o ktorom hovorí – dokáže si ho názorne predstaviť

3. abstraktné myslenie

• myslenie v abstraktných pojmov – myslenie vystupuje nielen vo forme názorných obrazov (pocitov a vnemov), ale aj abstraktných pojmov a úsudkov

• predovšetkým u detí školského veku

• umožňuje robiť závery a zovšeobecnenia na základe nových teoretických poznatkov

Spôsoby myslenia

1. konvergentné

• smerovanie myslenia k jednému riešeniu problému

• celá myšlienková práca sa uberá jedným smerom – riešeniu, cieľu

2. divergentné

• myslenie smeruje k hľadaniu viacerých riešení

• základ tvorivého myslenia

Myslenie v reči

• myslenie sa uskutočňuje a jeho výsledky sa vyjadrujú v reči

• predpoklady komunikácie:

• zámer (mať myšlienku) treba vyjadriť

• kódovanie myšlienky do systému (do reči – asociačná činnosť)

• vyjadrenie: odoslanie jazykového materiálu verbálno – motorickým aparátom + prijatie audiovizuálnym aparátom

• dekódovanie a interpretácia myšlienky

J. Piaget

etapy vývinu dieťaťa:

• senzomotorická: porozumenie okolitého sveta na základe fyzickej manipulácie s objektami, ešte neovláda reč, je odkázané na svoje skúsenosti

• princíp objektívnej stálosti

• symbolickosť: vytváranie a využívanie znakov (napr. lyžica ako auto, uspávanie bábiky)

• myslenie sa najprv rozvíja nezávisle od reči, neskôr dieťa využíva znaky na vyjadrenia a porozumenie sveta

L. Vygotskij

• dve základné funkcie reči: dorozumievanie a nástroj myslenia

• nástrojom myslenia u dospelých je vnútorná reč, ktorá je skrátená a útržkovitá (fragmentálna)

• dieťa si najskôr osvojuje sociálnu reč – spočiatku neverbálna (senzomotorická)

• spolu s rozvojom jazyka sa myslenie a reč začínajú prelínať – dieťa označuje rôzne objekty ich menami

• zo sociálnej reči sa postupne formuje samomluva a z nich egocentrická reč, ktorá riadi myslenie

J. Bruner

• deti si postupne osvojujú tri sústavy mentálnych reprezentácií: akčnú, ikonickú a symbolickú

• akčný modus: spracovanie informácií nevyužíva ani predstavy, ani slová, ale správanie – aktivitu (napr. učenie sa bicyklovať)

• ikonický modus: spracovanie informácií vychádza z predstavivosti – dieťa môže o predmetoch premýšľať bez toho, aby ich priamo videlo

• symbolický modus: využívanie reprezentácií sprostredkovaných symbolmi – hierarchická štruktúra (reč, matematické symboly a pod.)

Myslenie a reč: Hypotéza jazykovej relativity

• jazyk, ktorý príslušníci danej kultúry používajú, ovplyvňuje ich spôsob myslenia

• Sapir – Whorfova hypotéza: u členov skupiny je reálny svet do značnej miery nevedome vystavaný do ich jazykových návykov

• materinský jazyk je spoločenský výtvor, ktorý reflektuje vnútorný svet

• ľudia spoznávajú svet prostredníctvom svojho jazyka

• napr. indiánsky jazyk hopi rozlišuje iba skorší a neskorší, pomenovanie snehu u Eskimákov

Druhy reči

vnútorná reč

• formulovanie vlastných myšlienok

• je skrátená, nevyjadrená hlasom

vonkajšia reč

• vyjadrenie myšlienok smerom von vo zvukovej alebo písomnej podobe

• sprievodné prejavy hovorenej reči (mimika, gestika)

Osobitosti myslenia

• hĺbka: postrehnutie podstatných súvislostí

• šírka: všestrannosť vedomostí

• presnosť: výstižné postrehnutie a formulácia

• pružnosť: hľadanie nových riešení

• kritickosť: nestranné posudzovanie argumentov

• samostatnosť: tvorivé riešenie problému

• dôslednosť: zachovanie postupnosti a logického zdôvodňovania

• bystrosť: rýchlosť v rozhodovaní

Intuícia

• bezprostredné náhle poznanie

• „nevedomé“ vyriešenie problému

• súvisí s veľkým vypätím všetkých psychických síl

• môže sa dostaviť len vtedy, keď sú už nahromadené veľké skúsenosti

• významným predpokladom je tvorivá (konštruujúca) fantázia

Kvantitatívne poruchy myslenia

• bradypsychizmus: spomalené myslenie (pomalé vybavovanie, narušené sústredenie, ľahká unaviteľnosť) – napr. depresie, MR

• tachypsychizmus: zrýchlené myslenie (myšlienkový trysk), kedy rýchlosť reči nestíha uvažovaniu a reč je nezrozumiteľná – napr. mánie, drogové intoxikácie

• blud: mylné presvedčenie, ktorému jednotlivec verí (napr. schizofrénie)

• vtieravé (obsedantné) myšlienky: vnucovanie myšlienok do vedomia aj napriek vôli jednotlivca (napr. neurózy)

4. Učenie, kognitívne procesy a pozornosť

Učenie

• proces zámerného, plánovitého a systematického nadobúdania vedomostí, zručností a spôsobilostí, rozvíjania osobnostných vlastností, návykov a foriem správania (Boroš)

• forma činnosti, pri ktorej jednotlivec mení svoje správanie a svoje vlastnosti pod vplyvom vonkajších podmienok a v závislosti od výsledkov konania (Ďurič)

• závislé od pamäti – bez schopnosti zapamätania by sa človek nedokázal učiť

Druhy učenia

1. učenie sa asociáciám

• na základe klasického podmieňovania = vytváranie väzieb vonkajších podnetov s určitými významami

• pasívnejšia forma učenia

2. učenie sa pokusom a omylom

• na základe operatívneho podmieňovania = spájanie určitej reakcie s konkrétnym podnetom

• aktívne hľadanie efektívneho spôsobu, ktorý sa zafixuje

3. Percepčno-motorické učenie

• učenie sa motorickým reakciám

• predmet učenia: motorické operácie zreťazené do funkčných celkov

• nielen mechanické spájanie motorických prvkov, ale aj integrácia všetkých zložiek

• napr. písanie, šport, hra na hudobný nástroj

4.Kognitívne učenie

• predpoklad rozvoja poznávacích procesov a adekvátneho využívania rozumových schopností

• učenie

• znakovým systémom (všeobecné pravidlá a princípy)

• verbálnym znakovým systémom

• vlastných aktivít (riešenie problémov)

• vychádzajúce z predchádzajúcich vedomostí a skúseností

Kognitívne učenie – druhy:

• verbálne: z verbálne prezentovaného materiálu

• párové: založené na asociácii pojmov (napr. učenie sa slov v cudzom jazyku)

• sériové: učenie sa presnému poradiu slov (definície, báseň, rad čísel)

• podľa zmyslu: vystihnutie podstaty deja, textu a pod. (napr. voľná slovná reprodukcia filmu)

• neverbálne: neverbálne zmysluplné obsahy (napr. chemické a matematické symboly, mapy, schémy)

5.Sociálne učenie

• prebieha počas ontogenetického vývinu – modelové učenie

• osvojovanie si postojov, hodnôt, noriem, pravidiel, spôsobov správania, životného štýlu a pod.

• súvisí s rozvíjaním schopnosti komunikácie, sociálnou percepciou a interakciou

• umožňuje prispôsobiť sa a vyrovnať s požiadavkami spoločnosti a naučiť sa kooperovať s druhými

• učenie sa postojom (hodnotenie) – vplyvy:

• špecifické skúsenosti (pozitívne/negatívne)

• pozorovanie (nápodoba, zdieľanie hodnôt)

• stotožňovanie sa s ideológiami

• významné postoje obraňujú ego (redukujú úzkosť, posilňujú sebavedomie)

• negatívne postoje voči averzívnym objektom

Zákony učenia

1. Zákon motivácie

• pohnútky vychádzajúce z bezprostredných potrieb jednotlivca (vonkajšia a vnútorná)

• motivačné činitele:

• intelektová úroveň

• ašpiračná úroveň (miera očakávanej úspešnosti)

• záujmy

• poznanie výkonu v učení (spätná väzba)

• určenie cieľa

• odmena (trest)

2. Zákon spätnej informácie v učení (zákon dôsledku)

• kontrola jednotlivých čiastkových operácií na základe vlastného úsilia (zistenie ne/správnosti)

3. zákon opakovania v učení

• opakovanie v učení je nevyhnutnou zákonitosťou

• zásady: systematickosť, zapájanie najvyšších psychických funkcií (myslenie), psychohygiena, motivačné prvky

4. zákon transferu v učení

• skôr naučené formy správania (vedomosti, zručnosti) vplývajú na učenie sa iným formám správania

• špecifický transfer: výsledky predchádzajúceho učenia sa využívajú v nasledovnom

• nešpecifický transfer: prenos spôsobilostí (vedomostí, zručností, návykov) z jednej situácie na inú

Zásady efektívneho zámerného učenia

• motivácia a sústredená pozornosť

• voľba vhodnej metódy

• opakovanie nahlas (kladenie otázok)

• prestávky

• grafické spracovanie učiva (konspekty)

• prostredie (pokoj, osvetlenie, hudba)

• spánok po učení (upevňuje zapamätanie)

• opakovanie s porozumením

Pozornosť

• psychický stav prejavujúci sa v zameraní a sústredení vedomia

• hlavný fenomén pozornosti je zameranosť

• nemá špecifický obsah (ako majú vnemy, pocity, predstavy)

• prejavuje sa v jednotlivých poznávacích procesoch (napr. vnímaní, myslení, pamäti)

• nielen zameranie vnímania, ale aj stav vedomia (jasnosť a zreteľnosť vnímaného objektu)

1. Zameranosť vedomia - Selektivita

• schopnosť vybrať si z množstva pôsobiacich podnetov iba niektoré (subjektívne najdôležitejšie)

• pozornosť však pútajú aj podnety výrazné, intenzívne, osobité, kontrastné

• ostatné pôsobiace podnety zostávajú „na okraji“ vedomia

2. Sústredenosť vedomia - Koncentrácia

• schopnosť sústrediť a kontinuitne udržať pozornosť na tých istých predmetoch a javoch v potrebnom časovom rozsahu

• čím väčšie sústredenie, tým vyššia intenzita

• tým vyššia, čím je okruh podnetov užší

• potrebné je bdelé vedomie a vigilancia

Vlastnosti pozornosti

• stálosť: dĺžka sústredenia sa pri jednom podnete (0,1s – 15s)

• rozsah: počet predmetov, ktoré pozornosť naraz obsiahne

• stupeň: miera uvedomenia si sústredenia

• rozdelenie: schopnosť venovať pozornosť dvom alebo viacerým súčasne pôsobiacim podnetom

• prenášanie: schopnosť rýchleho premiestňovania pozornosti z jedného podnetu na iný

• selektivita: subjektívny výber pôsobiaceho podnetu/-ov

Rozsah pozornosti

• meria sa pomocou tachytoskopu (v presne vymedzenom čase exponované rôzne podnety – písmená, číslice, figúry, body...)

Rozdelenie (distribúcia) pozornosti

• vykonávanie dvoch a viacerých aktivít súčasne

• napr. riadenie auta: sledovanie vozovky, ovládanie auta, telefonovanie/počúvanie spolujazdca (handsfree našu pozornosť nezachráni!)

• rozdelenie pozornosti súvisí s temperamentom: introvert ťažšie rozdeľuje pozornosť, lepšie sa koncentruje et vice versa

• ovplyvňujú ju: kapacita spracovania informácií (zvolená stratégia) a kvalita (nielen počet) podnetov

Stálosť (tenacita) pozornosti

• schopnosť udržať pozornosť

• zmeny, resp. výkyvy pozornosti v čase

• ovplyvňujú ju: motivácia, rušivé vplyvy (distraktory), únava, aktuálne prežívanie a pod.

• pri dlhšom a sústredenom upínaní pozornosti na predmet dochádza k periodickým výkyvom (kolísaniam) pozornosti – fluktuácii pozornosti

• na stálosť pozornosti vplýva monotónia

Vigilancia – dlhodobá pozornosť

• pohotovosť pozorovateľa odhaľovať zriedkavé, nepravidelné a malé zmeny počas dlhého časového úseku (napr. automatizovaná výroba)

• najlepší výkon dosahuje človek v prvej polhodine, ďalej klesá

• pri zdvojenej (akusticko-optickej) signalizácii je výrazne nižší počet výpadov

Druhy pozornosti

• 1. úmyselná (zámerná): vedomé sústredenie sa na predmet (vôľovým úsilím)

• 2. neúmyselná (nezámerná): mimovoľné sústredenie sa na predmet (bez zámeru úmyslu)

• sila podnetu (napr. silné svetlo, výrazná hudba)

• kontrast medzi podnetmi (napr. extravagancia)

• novosť, zmena

• potreby a záujmy jednotlivca

Vnútorné vplyvy na pozornosť

• telesný stav (životospráva)

• psychické stavy (nálady)

• záujmy

• príbuznosť predstáv

• očakávanie

• zameranosť (napr. povely)

Vonkajšie vplyvy na pozornosť

• sila

• veľkosť

• dĺžka

• novosť

• nečakanosť

• zriedkavosť

• diferencovanosť

Poruchy pozornosti

• poruchy sústredenosti (koncentrácie) pozornosti

• roztržitosť: neschopnosť sústrediť sa na to, čo je v danej chvíli potrebné

• rozptýlenosť (nepozornosť): ľahká odvrátiteľnosť pozornosti

ADD (Attention Deficit Disorder)

• nedostatočná kontrola pozornosti a oneskorený vývin pozornosti – najčastejšie poruchy:

• koncentrácie: je slabá = pozornosť je možné veľmi ľahko narušiť, nedokáže sa sústrediť na podstatné

• tenacity: neschopnosť udržať pozornosť na vybranom objekte

• rozsahu: príliš malý = venovanie pozornosti len malému počtu informácií

• adaptability: zotrvanie na niektorých podnetoch

ADHD (Attention Deficit Hyperactivity Disorder)

• poruchy spojené aj s hyperaktivitou – prejavy:

• impulzivita: neschopnosť tlmiť aktuálne impulzy

• hyperaktivita: nadmerné nutkanie k pohybu

• narušená pozornosť: viazanie sa na aktuálne podnety

6. Dynamika psychiky - Emócie a motivácia

Emócie

• prežívanie subjektívneho vzťahu k pôsobiacim podnetom

• psychické javy, ktoré hodnotia objekty poznania a činnosti, jej priebeh a produkty (Čáp, 1997)

• cit vs. emócia: cit ako čistá psychická (prežívaná) stránka emócie (emócia je komplexnejšia)

• cit vs. pocit: cit (emócia) je kvalita prežívania, pocit výsledok procesu pociťovania a súvisí s vnímaním (napr. pocit chladu)

Funkcie emócií

• orientačná: signalizujú, čo má pre človeka subjektívny význam, dôležitosť v živote jednotlivca

• regulačná: regulácia prežívania a správania jednotlivca, predstavujú pohnútky k činnosti (priblíženie sa alebo únik)

Fyziológia emócií

• pri prežívaní emócií môžu byť prítomné rôzne telesné zmeny: zrýchlený tep a dýchanie, sucho v ústach, zvýšené svalové napätie, potenie, chvenie, stiahnutie žalúdka

• sú spôsobené aktiváciou sympatického autonómneho nervového systému

• poplachová reakcia: útok alebo únik

• endokrinný systém: adrenokortikotropný hormón (ACTH), katecholamíny (adrenalín a noradrenalín), glukokortikoidy

• polygraf (detektor lži): meria telesné komponenty emócií (tlak, tep, dýchanie, elektrická vodivosť kože...)

Niektoré teórie emócií:

fyziologické:

• James & Lange: emočne významné podnety najskôr evokujú fyziologickú reakciu organizmu (bojíme sa, pretože sa trasieme)

• Cannon & Bard: talamická teória: citová odozva a fyziologické zmeny ako dve nezávislé simultánne udalosti vychádzajúce z talamu

• Schachter & Singer: dvojfaktorová teória emócií: 1. fyziologická excitácia (napr. tanec, drogy, tanec..) + 2. jej kognitívne označenie

kognitívne:

• ABC (Ellis): A. aktivujúca udalosť (activating events), B. postoje a presvedčenia (beliefs), C. emočné dôsledky (consequences)

• Lazarus: emočné vzrušenie vzniká na základe subjektívneho posúdenia významu vonkajších podnetov (primárne a sekundárne hodnotenie)

Sociálne a kultúrne aspekty emócií

• maskovanie: snaha skrývať skutočné prežívanie

• modulácia: snaha zvýrazniť, resp. zmierniť výraz skutočných emócií

• simulácia: predstieranie emócií (v porovnaní s úprimným vyjadrením možno pozorovať miernu asymetriu vo výraze tváre)

• výraz tváre amerických a japonských študentov pri vzhliadnutí stresujúcej scény: v súkromí bez výraznejších zmien, v prítomnosti inej osoby výrazné rozdiely

Vlastnosti emócií

1. polarita (protikladnosť): citové rozpätie, prechod od jedného pólu cez nulový k druhému (napr. láska – nenávisť)

2. ambivalencia (zmiešanosť): čisté city sa vyskytujú len zriedka, väčšinou v kombináciách (napr. cit lásky – radosť, estetično, obavy, zlosť, žiarlivosť, túžba..)

3. aktuálnosť: neopakovateľnosť, jedinečnosť prežívaného citu

4. stereotypnosť: podmienenosť citov (napr. znepríjemnenie predmetu učiteľom)

5. pestrosť: rôzne city môžu mať rôzne trvanie

6. nákazlivosť: schopnosť „preniesť“ prežívanie citu na inú osobu

7. citová adaptácia: zmena v intenzite citu vyvolaného opakujúcim sa podnetom (napr. adaptácia lekárov na JIS)

Základné druhy emócií

1. nižšie:

• spojené so základnými biologickými potrebami jednotlivca

• podnet: narušenie vnútornej rovnováhy (homeostázy)

• vlastné aj zvieratám – ale človek ich vie lepšie regulovať

• (ne)príjemnosť, (ne)spokojnosť, napätie/uvoľnenie

• radosť, smútok, hnev

2. vyššie:

• city spoločenského vedomia

• osvojené prostredníctvom socializácie

• intelektuálne (zvedavosť, snaha po poznaní),

• estetické (hodnotenie krásy),

• etické (dodržiavanie/porušovanie princípov a noriem – hanba, vina, krivda, rozpaky)),

• sociálne (spolupatričnosť, altruizmus, kooperácia, egoizmus, nenávisť)

• vzťah k sebe samému

Základné (primárne) emócie

1. strach: záporný cit, ohrozenie sebazáchovy a integrity osobnosti, ochranná funkcia, vrátane úzkosti (neurčitý pocit obavy a ohrozenia)

2. hnev: vo frustrujúcich situáciách, vyvoláva pripravenosť k útočným reakciám

3. radosť: pri dosahovaní úspechu, uznaní, náklonnosti, súčasť šťastia, spokojnosti, extázy

4. smútok: reakcia na odlúčenie (separáciu), stratu, neúspech, intenzita závislá od (nezvratnosti) situačných okolností, súčasť depresívnej nálady, expresívny prejav v podobe plaču; uvoľnenie (katarzia)

5. odpor: nechuť k predmetom, ľuďom, spojený s vyhýbavým správaním, môže sa vystupňovať do hnusu

6. prekvapenie: reakcia na niečo nové, neočakávané, v intenzívnej podobe úžasu

Niektoré komplexné emócie

1. pocit bezpečia: spojený s (bazálnou) dôverou – na základe nej sa tvoria ďalšie pozitívne city (separačná úzkosť)

2. nádej: dôvera zameraná do budúcna, vnútorné presvedčenie o pozitívnom budúcom vývoji, opakom je (naučená) beznádej a bezmocnosť

3. závisť a žiarlivosť: spojená s (vnímaným) nedostatkom náklonnosti (lásky) od významných druhých osôb

Základné druhy emócií

1. citové stavy:

• prežívané pri náhlom narušení rovnováhy organizmu

• afekty: veľmi intenzívne, zväčša krátkodobé citové vzťahy, spojené so zmenami s vnútorným prežívaním aj vonkajšími prejavmi, prudkými motorickými reakciami (napr. afekty hnevu, plaču)

• nálady: trvajú dlhšie ako afekty, ale nie sú príliš intenzívne, dlhšie ovplyvňujú prežívanie aj správanie (napr. radostná, smutná)

2. citové vzťahy:

• dlhodobejšie ako citové stavy – pretrvávajú mesiace, roky, celý život

• viažu sa na predmety, javy, ľudí, seba samého

• okrem subjektívneho prežívania obsahujú aj racionálnu a hodnotiacu zložku (životné hodnoty)

• niektoré sa dajú ovládať len ťažko (napr. žiarlivosť: sympatia – antipatia)

• sú sýtené minulosťou aj budúcnosťou (napr. túžba po pomste na základe žiarlivosti)

• predstavujú dispozície pre vznik citových reakcií a stavov

• najčastejšie sú: láska – nenávisť, obdiv – pohŕdanie, pokora – pýcha

• vášeň: veľmi intenzívny citový vzťah (kladný aj záporný efekt, napr. alkoholizmus)

Poruchy emócií

1. Poruchy afektov

• patický afekt: veľmi silný emocionálny výbuch spojený s krátkou poruchou vedomia (napr. pri usmrtení v afekte), po odznení prežívané vyčerpanie

2. Fóbie

• vtieravé, chorobné strachy, ktoré svojou intenzitou nezodpovedajú pôsobiacemu podnetu

• jednotlivec si uvedomuje nezmyselnosť strachu, ale nevie sa ho zbaviť

• sú prejavom neuróz

• klaustrofóbia: strach z uzavretých priestorov

• agorafóbia: strach s otvorených priestranstiev

• arachnofóbia: strach z pavúkov

3. Poruchy nálad

• patologické nálady vyznačujúce sa veľkou intenzitou a dlhým trvaním, mimo kontroly jednotlivcom

• napr. depresívna a manická nálada (súčasť bipolárnej poruchy osobnosti), úzkostná nálada, apatická nálada a pod.

Motivácia – vymedzenie

• súhrn činiteľov (motívov), ktoré vyvolávajú, usmerňujú, udržiavajú a zacieľujú ľudskú aktivitu

• poskytuje „náhľad“ do jadra osobnosti (Smékal)

• z lat. „motus“ – pohyb

• motív – čokoľvek, čo vedie k aktivite

• analógia s vektorom (má silu a smer)

• potreba – nedostatok žiadaného

• pud – biologický energetický atribút motívuprianie, záujem, postoj – subjektívny aspekt motívu (súvisí s prežívaním)

Motivácia – základné modely

• model nedostatku (vákua) – vychádza z pocitu prázdnoty + túžba po naplnení

• hlad, smäd, spánok, dýchanie, vedomosti...

• model vybitia (pretlaku) – k uspokojeniu dochádza na základe odovzdania, „zbavenia sa“ niečoho

• vybitie hnevu, odreagovanie

• výsledok oboch – homeostáza organizmu

Poruchy motivácie

1. poruchy intenzity motivácie - lenivosť, premotivovanosť, frustrácia potrieb

2. poruchy zamerania motivácie – človek sa snaží o niečo, čo nie je dosiahnuteľné, ľudsky ani spoločensky progresívne, pozitívne