Gymnázium Jozefa Gregora Tajovského, Tajovského 25, 974 01, B. Bystrica

Dejepis

„Litlle Boy a Fat Man“

nepriatelia Hirošimi a Nagasaki

Autor: Zuzana Srnková

Ročník štúdia: 3. ročník

Šk. rok: 2012/2013

Banská Bystrica 2013

MetodikaNa spracovanie tejto práce som použila mnoho zdrojov. Pomohla som si rôznymi knihami ,

týkajúcich sa 2.svetovej vojny .Pomohli mi tri knihy.

Pri spracovaní som si pozrela krátke filmy , ktoré som našla na internetových stránkach.

Taktiež som použila aj internetové stránky, kde som našla dostatočné množstvo informácii

a obrázkových materiálov.

OBSAH

Úvod 4

1.Začiatok 5

1.2 Postupimská konferencia a Postupimská deklerácia 5

2. Projekt Manhattan 5

3.Átómové vynálezy 6

3.1 Little Boy 7

3.1.1 Enola Gay 7

3.2 Fat Boy 7

3.2.1 Bock´s Car 8

4. B-29 Superfortress 8

5.Hirošima 9

5.1 Útok na Hirošimu 10

5.2 Po explózii 10

5.3 Pokus o kapituláciu 11

6.Nagasaki 12

6.1 Útok na Nagasaki 12

7. Kapitulácia Japonska 13

Záver 15

Prílohy 16

Zdroje 18

ÚVOD

„Atómová bomba je viac než zbraň hromadného ničenia, je to psychologická zbraň.“

(Henry L. Stimson, 1947)

Dlho som rozmýšľala nad témou , ktorej by som sa chcela bližšie venovať. Vedela som ,

že chcem tému , ktorá sa týka 2.svetovej vojny, len stále som nevedela , Ktorú ? Po dlhom

rozmýšľaní a hľadaní som sa rozhodla práve pre túto. Viem, možno si poviete Hirošima a

Nagasaki, atómové bomby o tom viem už všetko , nie je to vôbec originálne. No, ja som si ju

aj napriek tomu vybrala. Jeden z dôvodov bol poznať bližšie celú udalosť ako sa odohrala.

Druhá bližšie zistiť zrod atómových zbraní a ich „kuriérov“ amerických bombardérov.

Naznačiť problém atómových zbraní , v minulosti a teraz. Uvedomiť si , že nie všetko je také

ako sa naozaj zdá.

4

1.Začiatok

Počas poslednej fázy 2. svetovej vojny v Pacifiku zhodili Spojené štáty americké 6.-9.

Augusta 1945 dve atómové bomby na japonské mestá Hirošima a Nagasaki. Po 6 mesiacoch

intezívneho bombardovania 67 japonských miest , japonská vláda odmietala prijať ultimátum

predložené Postupimskou konferenciou a pokračovali ďalej vo vojne. Podľa nariadenia

amerického prezidenta Harryho S. Trumana (vo funkcii od roku 1945- 1953) americké

letectvo zhodilo dňa 6.augusta prvú bombu na japonské mesto Hirošima a o tri dni neskôr,

dňa 9. augusta 1945 na japonské mesto Nagasaki .

1.2 Postupimská konferencia a Postupimská deklerácia

Ešte počas bojov v Pacifiku sa v Postupime neďaleko Berlína posledný krát zišli

predstavitelia troch svetových veľmocí . Konferencia sa konala 17.júla do 2.augusta 1945.

Zmenili sa však osobnosti, ktoré sa jej zúčastnili. Za Veľkú Britániu prišiel W. Churchil, ale

počas nej ho vystriedal nový britský premiér Clement Attlee. Spojené štáty zastupoval

novozvolený prezident Harry Truman . Za Sovietsky Zväz vyjednával opäť J.V. Stalin. Všetci

traja súhlasili a potvrdili závery z Jaltskej konferencie. To znamená, že súhlasili s rozdelením

Nemecka do štyroch okupačných zón. V prípade povojnového Nemecka prijali politiku

charakterizovanú ako program „D“- demilitarizácia, denacifikácia, demokratizácia

a dekartelizácia. Veľmi dlho sa na konferencii diskutovalo aj o otázkach poľsko-nemeckých

hraníc.

Druhý bod Postupimskej konferencie bola tzv. Postupimská deklarácia, ktorá

vyzývala Japonsko ku kapitulácii. Deklaráciu podpísali 26. júla americký prezident Harry

Truman, britský premiér Winston Churchill a čínsky vodca Čankajšek (ZSSR v tej dobe nebol

s Japonskom vo vojnovom stave). V deklarácii sa stanovili podmienky pre prípadnú japonskú

kapituláciu a Japonsku jeho nepriatelia hrozili úplným zničením, pokiaľ nekapituluje.

2.Projekt Manhattan

Projekt Manhattan bol krycí názov pre utajený americký vývoj atómovej zbrane počas 2.

Svetovej vojny. Keď sa dostal k moci americký prezident Harry S. Truman, minister vojny

Stimson ho ihneď informoval o prejekte Manhattan a o atómovej bombe. Truman sa rozhodol

5

považovať atómovú bombu za vojenskú zbraň , ktorá musí byť použitá , ignoroval všetky

morálne otázky , týkajúce sa s použitím bomby. Proti použití bomby bolo mnoho známych

vedcov. Projekt viedol plukovník (neskôr generál) Leslie Groves, ktorý riadenie vedeckých

prác ponúkol Robertovi Oppenheimerovi, ktorý sa neskôr stal riaditeľom projektu Manhattan.

Dňa 2. decembra 1942 Oppenheimer spolu s Enricom Ferminom vykonali reťazovú reakciu

štiepenie jadier uránu.

„Projekt Manhattan“ sa vzťahuje najmä na začiatok projektu, teda obdobie 1942 – 1946. Išlo

o dovtedy najdrahší projekt v histórii, celkové náklady dosiahli na tú dobu obrovskú sumu

vyše 2 miliardy dolárov.

Projekt Manhattan zamestnával celkovo 225 000 ľudí. Ďalších 600 000  ľudí na ňom

pracovalo nepriamo, ale prevažná väčšina personálu ani nevedela, že pracuje na atómovej

bombe – na jednej z najdôležitejších vojnových úloh v druhej svetovej vojne. Poznatky

získané v Projekte Manhattan boli použité na zostrojenie bômb Little Boy a Fat Man.

3. Atómové vynálezy

Vývoj jadrových zbraní začal už medzi svetovými vojnami. Taliansky vedec Enrico Fermi v

roku 1934 bombardoval kovový urán neutrónu. V roku 1938 potom nemeckí vedci Otto Hahn

a Fritz Strassmann boli úspešní, jadro uránu sa rozštiepilo a pri tom sa uvoľnila energia. O

týchto pokusoch sa dozvedel dánsky fyzik Niels Bohr, cez ktorého sa táto informácia dostala

v roku 1939 do Spojených štátov. V septembri toho istého roku dostáva americký prezident

Franklin D. Roosevelt list od Alberta Einsteina, ktorý sa mu snaží vysvetliť účinky

prípadných atómových zbraní. Roosevelt zostavil výbor, ktorý sa mal zaoberať možnosťami v

oblasti atómových zbraní. Atómové bomby Little Boy aj Fat Man boli skonštruované v

tajnom komplexe v Los Alamos v púšti Nového Mexika pod vedením jadrového fyzika

Roberta Oppenheimera. Bomby mali byť pôvodne použité proti Nemecku, ale priebežné

výsledky vojny viedli k zvrhnutiu bômb práve na Japonsko.

Pre výskum a výrobu jadrových zbraní boli určené tri miesta . Los Alamos v Novom Mexiku.

Tu mala byť bomba vyrobená. Výskum tu viedol Dr.J.R.Oppenheimer. Oak Ridge v

Tennessee, kde sa oddeľoval urán U-235 od uránu U-238 a Hanford v štáte Washington tu z

uránu vyrábali plutónium.

6

3.1 „Little Boy“

Uránová bomba Little Boy (Chlapček) bola pripravená k vypusteniu 31. júla 1945, kedy bola

definitívne zostavená dohromady technicky na ostrove Tinian v Pacifiku - podľa slov jedného

z technikov vyzerala "ako pretiahnutá nádoba na odpadky s plutvami". Little Boy bola 6.

augusta 1945 zvrhnutá z amerického bombardéra B-29 Enola Gay na japonské prístavné

mesto Hirošima. Výbuch uvoľnil energiu zodpovedajúcu explóziu asi 15 tisíc ton TNT.

Bomba vážila 4000kg z toho 64kg uránu. Jej priemer bol 0,71 metra a dĺžka 3,00 metra.

3.1.1 Enola Gay

Veliteľom prvého bombardéru s jadrovou bombou na palube sa stal plukovník Paul W.

Tibbets, ktorý všetkých letcov podieľajúcich sa na celej akcii dlhé mesiace cvičil. Jeho

lietadlo, bolo deň predtým pomenovaný po Tibbetsovej matke: „Enola Gay“. Náletu sa

zúčastnilo celkom sedem bombardérov B-29 Superfortress:Poveternostný prieskum:Straight

Flush (Claude Eatherley) Jabbit III (John Wilson) - KokuraFull House ( Ralph Taylor) -

oblasť Nagasaki samotný nálet: Victor 82 Enola Gay s bombou Little Boy (plukovník Paul W.

Tibbets, Jr) Victor 89 Great Artiste - fotografický a vedecký doprovod (Charles Sweeney)

Victor 91 - fotografický a vedecký doprovod (George Marquardt) .Záloha na Iwojimě: Top

Secret (Charles McKnight) - do tohto letúna mohla byť v prípade poruchy Enola Gay bomba

teoreticky preložená.

3.2 „Fat Man“

Anglicky Fat Man alebo v preklade tlsťoch alebo tučný chlapec / muž niesla plutóniová

jadrová bomba, ktorá bola 9. augusta 1945 o 11.02 zvrhnutá z amerického bombardéra B-29

Bock's Car. Pomenovaná bola údajne podľa Winstona Churchila, vtedajšieho britského

premiéra. Bomba explodovala vo výške 550 m nad mestom a pri výbuchu uvoľnila energiu

zodpovedajúcu výbuchu 22 000 t TNT. Plutónium s hmotnosťou 64kg bolo umiestnené v guli,

na povrchu ktorej boli umiestnené klasické nálože. Ich výbuchom došlo ku stlačeniu plutónia,

zvýšenie jeho hustoty a tým prekročenie kritickej medze, čo viedlo k jadrovému výbuchu.

Bolo veľmi dôležité, aby výbušniny vytvorili súčasný a rovnaký tlak zo všetkých strán na

plutóniové jadro. Pri nesúmernom výbuchu by došlo k hodení plutónia z bomby, ktorého

dôsledkom by došlo "len" k rádioaktívnemu zamoreniu územia (efekt špinavej bomby). Fat

Man bola silnejšia bomba než Little Boy, čo naznačujú aj jej rozmery. Hmotnosť „tučného

7

chlapca“ bola o čosi väčšia než u jeho predchodcu , vážil o 670kg viac , čiže 4 670kg. Jeho

dĺžka bola 3,66 metra a priemer bomby 1,52 metra.

Hoci je Plutóniová bomba v porovnaní s uránovou účinnejšia, táto napáchala menej škôd a

spôsobila menej obetí, v neposlednom rade vďaka terénu. Aj tak bol jej výbuch zničujúci -

zahynulo približne 25 tisíc ľudí. Niektoré zdroje uvádzajú číslo 35 tisíc. Ďalšie zomreli

neskôr. Celkový počet sa pohybuje okolo 75-tisíc obetí.

3.2.1 Bock´s Car

Bomba Fat Man bola naložená do bombardéra B-29 známeho pod menom Bock 's Car (bol to

B-29-35-MO postavený v pretekoch Martin, Omaha, sériové číslo 44-27297). Lietadlo bolo

pomenované po svojom veliteľovi kapitánovi Frederick C. Bock, napriek tomu však bol počas

tejto misie pilotovaný majorom Sweeneym (Bock velil pozorovaciemu bombardéra The Great

Artiste). Okrem lietadla Bock 's Car s jadrovou bombou na palube, sa akcie zúčastnili ďalšie

štyri bombardéry B-29 Superfortress. Dvaja z nich leteli hodinu napred, aby zistili stav

počasia, ďalšie dva odleteli potom ako sprievodné s prístrojmi a fotografickými prístrojmi na

palube.

4. B-29 Superfortress

Tento americký diaľkový bombardér bol vo výzbrojí od polovice roku 1944 do začiatku

50.rokov. B-92 sa považuje aj za lietadlo, ktoré ukončilo 2.svetovú vojnu zhodením dvoch

atómových bômb na Japonsko, ale keď vznikol tento bombardér, tak také zbrane ešte

neexistovali. Americké letectvo predložilo požiadavku na „zbraň k obrane“ vo februári 1940,

než začala nemecká blesková vojna v západnej Európe. Nový stroj musel byť schopný

dopraviť 908 kg bômb na vzdialenosť 8600 km za rýchlosti 650 km/h, Musel mať silnú

obrannú výzbroj a pancierovanie, samosvorné palivové nádrže a maxilmálnu nosnosť

7300kg bômb. Pôvodná verzia B-92, navrhnutá Boeingom, spĺňala takmer všetky tieto

špecifické požiadavky s výnimkou rýchlosti, ktorá bola 580 km/h vo výške 7600 m. S desať

člennou posádkou uniesla 9100 kg bômb; výzbroj sa skladala zo štyroch diaľkovo ovládaných

streleckých veží, v každej boli dva 12,7 mm guľomety, a jedného kánonu ráže 20 mm alebo

troch ďalších guľometov 12,7 mm v zadnej veži. V roku 1941 požiadavky na takýto stroj, sa

zdali byť také naliehavé, americké letectvo rozhodlo, aby výroba nečakala na skúšky

prototypov.

8

Keď 21. Septembra 1942 vzlietla prvá XB-92, celkové objednávky už značne presahovali

1500 kusov. Poháňali ich štvor hviezdicové motory Wright R-3350 s výkonom 2200k.

Nasledovní rok sa rozhodlo , že sa B-92 použije do základní v Indii a v Číne výlučne proti

Japonsku. Keď sa otvorilo päť nových základní , na každej bolo možno umiestniť na celé

krídlo 180 lietadiel.

Do konca vojny bolo vyrobených viac než 2000 Superfortress-ov. Výroba skončila v máji

1946 na konečnom čísle 3960 kusov. Mnoho z nich bolo prestavených na tankovacie lietadla,

ostatok bombardérov sa neskôr zúčastnili vojny v Kórei a 88 ich bolo v rokoch 1950-1958

požičaných RAF pod názvom Washington.

5. Hirošima

Mesto ktoré je smutne preslávené, historicky prvým užitím atómovej bomby s názvom Little

Boy dňa 6. augusta 1945. Mesto Hirošima bolo zvolené ako primárny cieľ z niekoľkých

dôvodov:

Nachádzal sa tu rozsiahly vojenský komplex, dôležitý prístav, ponorková základňa, letisko,

veliteľstvo piatej divízie, 2. generálne veliteľstvo armády (jedno z troch v Japonsku) veliaci

obrane západného Japonska, výcviková škola pechoty, muničné a zásobovacie sklady. Jednalo

sa o mestskú priemyselnú oblasť s radom zbrojných pretekov (Toyo - výroba pušiek a plošín

k delám, lodenice Mitsubishi a ďalšie). Nachádzalo sa v príhodnej rovinatej lokalite zovreté

horami, ktorá znásobila účinky jedinej bomby. Hirošima dovtedy nebola bombardovaná aby

po zhodení bomby bolo čo najlepšie vidieť škody , ktoré bomba spôsobila , respektíve malo

dostatočnú veľkosť pre zistenie dovtedy nepreskúmaných účinkov atómovej bomby. Podľa

rozviedky sa nenachádzal na jeho území žiadny americký vojnový zajatec (v skutočnosti bolo

v hirošimskom hrade zadržaných 23 američanov).

Ako sekundárny cieľ bolo zvolené mesto Kokura, v ktorom sa nachádzali veľké vojenské

sklady. Pri explózii atómovej bomby Little Boy o sile 12 až 20 kiloton TNT bolo okamžite

zabitých 80 tisíc obyvateľov mesta.

9

5.1 Útok na Hirošimu

Dňa 6. augusta 1945 sa konal prvý útok na japonské mesto. Tento deň bol vybraný, pretože

ciele boli predtým zahalené mrakmi. O 2.45 vzlietla zo špeciálnej letovej dráhy v Tichomorí

v Tinianu B-92 Superfortress „Enola Gay“, pilotovaná plukovníkom Paulom Tibbetsom.

Asi hodinu pred bombardovaním zachytil japonský radar americké lietadlá blížiace sa k juhu

Japonska. Výstraha bola odoslaná do mnohých miest, vrátane Hirošimy. Rádiolokátor o 8:00

v Hirošime určil, že počet prilietajúcich lietadiel je veľmi malý - pravdepodobne nie viac ako

tri - a bol vyvolaný letecký poplach. Aby Japonci šetrili palivo, rozhodli sa neposlať stíhačky

proti tak malej formácii. Civilné rádio vysielalo upozornenia aby sa ľudia schovali do

protileteckých krytov.

V 8.15 ako bolo plánované, explodovala 600 m nad Hirošimou bomba , známa ako „Little

Boy“ ,naplnená 60 kilogramov uránu 235, zhodená z lietadla a 57 sekúnd padala k

predurčenému miestu explózie vo výške asi 600 metrov nad mestom. Vďaka bočnému vetru

nebol zasiahnutý cieľový bod most Aioi, ale výbuch nastal nad 240 metrov vzdialenou

klinikou Shima Surgical.. So zemou bolo zrovnané 110 km2 mesta, zničených 69%

budov ,80 000 ľudí bolo zabitých na mieste , 10 000 zmizlo a nikto ich už nenašiel , 37 000

obyvateľov bolo vážne zranených mnoho ďalších trpelo v nemocnici z ožiarenia. . Teplota

dosiahla až 50 000 000°C , všetko naokolo zabila žiara ,tlaková vlna alebo rádioaktivita. Hoci

USA zhadzovali zo vzduchu letáky k upozorneniu civilistov v 12 rôznych japonských

mestách, obyvatelia Hirošimy nedostali žiadne oznámenie o atómovej bombe

Truman po útoku prehlásil : „Toto je najväčšia vec v histórii.“

Dňa 6.augusta 1945 Truman vyzval Japonsko ku kapitulácii lebo inak zaistí „dážď trosiek“

5.2 Po explózii

Tokijský riadiaci operátor japonskej vysielacej spoločnosti si všimol, že stanica v Hirošime

neprijíma signál. Skúsil inú telefónnu linku, tá však tiež zlyhala. Asi o dvadsať minút neskôr

zistila tokijská telegrafná stanica, že prestal pracovať hlavný spoj severne od Hirošimy. Od

malej stanice 16 kilometrov vzdialenej od mesta prišla neoficiálna a zmätená správa o

explózii v Hirošime. Všetky tieto správy boli odvysielané do cisárskeho generálneho štábu .

10

Vojenské základne sa opakovane snažili dovolať do vojenskej riadiacej stanici v Hirošime. Z

kompletného mlčania mesta vznikol vo veliteľstve zmätok; vedeli, že sa žiadny veľký útok

nepriateľov nevyskytol, a že v Hirošime nebol žiadny väčší sklad výbušnín. Mladý japonský

dôstojník generálneho štábu dostal rozkaz ihneď letieť do Hirošimy, pristáť, vykonať

prieskum poškodenia a vrátiť sa do Tokia so spoľahlivou informáciou. Všeobecne panoval

názor, že sa nič vážne nestalo a, že o explózii sa len šepkalo.

Štábny dôstojník odletel smerom k juhozápadu. Asi po troch hodinách letu, 160 kilometrov

pred Hirošimou, videl pilot ohromný dym z bomby. V jasnom popoludní boli zvyšky

Hirošimy stále v plameňoch. Krátko na to lietadlo dorazilo do mesta, okolo ktorého

neveriacky krúžilo. Ohromné spálenisko na zemi ešte stále horelo a všetko, čo zostalo, bolo

pokryté ťažkým mrakom dymu. Pristál južne od mesta a po informácii dôstojníka sa v Tokiu

sa začali ihneď organizovať pomocné opatrenia.

8. augusta 1945 americké noviny oznámili, že vysielanie tokijského rádia popísalo skazu v

Hirošime takto: "Prakticky všetky žijúci veci, ľudia a zvieratá, boli doslova spálená zaživa."

5.3 Pokus o donútenie kapitulovať

Po bombardovaní Hirošimi, Truman vyzval Japonsko prijať ich podmienky. Ak tak neurobia,

tak zaistí „dážď trosiek“.

Japonská vláda stále nereagovala na Postupimskú deklaráciu. 10. august 1945 cisár Hirohito a

jeho vláda poslala protestný list vláde USA, ktorá zvažovala štyri podmienky pre ich

kapituláciu:

záchranu kokutai (cisársky ústav a národné občiansky poriadok)

predpoklad, že cisárske veliteľstvo bude zodpovedné za odzbrojenie a demobilizáciu

ďalšie japonské ostrovy, Kórea a Taiwan už nebudú okupované

poverenia japonskej vlády pre udeľovanie trestov vojnových zločincov

Sovietsky minister zahraničia Vjačeslav Michajlovič Molotov informoval Tokio, že Sovietsky

zväz ruší zmluvu o Sovietsko-japonskej neutralite a 8. augusta 1945 vyhlásil Sovietsky Zväz

Japonsku vojnu a vtrhol do nimi okupovaného Manďžuska v Číne. Onedlho na to japonský

cisár Hirohito, napriek odporu fanatických dôstojníkov, žiadal kapituláciu.

11

6. Nagasaki

Japonské mesto Nagasaki bolo najväčšie z morských prístavov v južnom Japonsku a malo

veľký vojnový význam ale taktiež aj veľký význam v priemyselnej činnosti vrátane výroby

výzbroje, lode, armádneho vybavenia a iných vojnových materiálov.

Nagasaki od mnohých moderných aspektov Hirošimy, takmer všetky budovy boli

staromódne. Japonskej stavby, postavené z dreva alebo drevených trámov s drevenými múrmi

a dlaždicovými strechami. Mnoho menších priemyselných a obchodných stavieb tiež boli z

dreva a už v žiadnom prípade neboli navrhnuté tak, aby odolali explóziám. Nagasaki sa

postupne po mnohých rokov rozrastal bez akéhokoľvek budovacieho plánu. Obydlia boli

postavené vedľa tovární tak blízko, ako to len údolia dovoľovali.

Nagasaki pred atómovým bombardovaním nikdy nebol vystavený nejakému väčšiemu

bombardovaniu. Avšak 1. augusta 1945 na mesto spadlo niekoľko konvenčných amerických

bômb. Do povetria vyhodili lodenice na juhozápade mesta, niekoľko bômb zasiahlo

Mitsubishi Steel a Arms Works (výroba munície) a šesť bômb dopadlo do areálu lekárskej

univerzity a na nemocnicu. Aj keď škody spôsobené týmito bombami boli relatívne malé,

donútili mnoho ľudí - predovšetkým rodičov s deťmi v školskom veku – evakuovať.

Evakuovali sa na vidiek do bezpečia a vďaka tomu bola v meste v čase jadrového útoku

zmenšená populácia. Na sever od Nagasaki bol tábor držiaci britských vojnových zajatcov z

Commonwealth, z ktorých niektorí pracovali v uhoľnej bani a o bombardovaní sa dozvedeli

až po tom, čo vyšli na povrch.

6.1 Útok na Nagasaki

Zatiaľ čo japonský ministri diskutovali o odpovedi Amerike , 9. Augusta 1945 bolo zhodená

druhá bomba na Nagasaki. Asi o 7:50 japonského času bol v Nagasaki vyhlásený letecký

poplach, ale bol odvolaný o 8:30. Keď boli v čase 10:53 zahliadnutí iba dve B-29

Superfortress tak Japonci zrejme predpokladali, že lietadlá sú iba na prieskume a v ďalšom

poplachu nepokračovali.

O niečo neskôr o 11:00, podporná B-29 Bock´s Car pod vedením kapitána Fredericka C.

Bocka, zhodila prístroje napojené na tri padáky. K prístrojom bol pripojený nepodpísaný list

pre profesora Ryokichiho Sagana (jadrového fyzika z univerzity v Tokiu, ktorý študoval

spolu s tromi vedcami zodpovednými za atómovú bombu v Kalifornskej univerzite Berkeley)

12

nútiaca povedať verejnosti o nebezpečenstvo spojené s týmito zbraňami hromadného ničenia.

Bock 's Car odštartovala s bombou Fat Man na palube. Primárnym cieľom boli vojenské

sklady v Kokura, záložným potom Nagasaki. Pred štartom bola zistená závada v palivovom

čerpadle, čo znížilo dostupnú zásobu paliva. Napriek tomu však bol let povolený, Amerika

chcela dať Japoncom po troch dňoch od prvého atómového útoku ďalšiu ranu a ukázať, že

Spojené štáty majú dosť síl zničiť v krátkej dobe Japonsko.

Prieskumné B-29 hlásili jasno nad cieľom. Keď sa Bock 's Car dostal na určené miesto

stretnutia s dvoma sprievodnými B-29, zistilo sa, že jeden chýba. Po 40 minútach čakania sa

veliteľ Sweeney rozhodol, že poletí ďalej. Už nabral polhodinové meškanie proti plánu. Keď

sa konečne dostal Sweeney nad cieľ, zistil, že cieľ zakrýva oblačnosť a nie je tak možné

vizuálne zamerať vojenské sklady, hlavný cieľ útoku.

Bock 's Car nad cieľom trikrát obletel, ale muničný komplex nezbadal. Zásoba paliva sa

znižovala. Výpočty ukázali, že palivo nestačí na návrat na ostrov Iwo Jima. Vyzeralo to na

návrat na ostrov Okinawa, počítalo sa aj s prípadných zvrhnutím bomby do oceánu.

O 11:01, o minútu neskôr, sa v mrakoch nad Nagasaki objavila "trhlina. Kapitán Kermit

Beahanu zahliadol požadovaný cieľ. Bomba "Fat Man“ bola zhodená do mestskej

priemyselnej časti, presne v polovici cesty medzi Mitsubishi Steel a Arms Works na juhu a

Mitsubishi-Urakami Ordnance Works (závody na výrobu torpéd) na severe. Padala 43 sekúnd

k predpokladanému miestu explózie vo výške asi 469 metrov nad mestom. Bomba však

dopadla takmer o tri kilometre ďalej, než sa očakávalo - výbuch tak bol obmedzený v údolí

Urakami a hlavnú časť mesta ležiacu v kopcoch skryl. Explózia vyvolala teplotu odhadovanú

na 1.000.000 °C a vietor o odhadovanej sile 1005 km / h. Neznámy počet preživších obetí

bombardovania Hirošimy odišlo do Nagasaki, kde boli bombardovaní znova. Asi 35 000 ľudí

bolo zabitých na mieste, 6 000 bolo ťažko zranených.

7. Kapitulácia Japonska

Až do 9. augusta americký vojnový úrad trval na jeho štyroch podmienkach pre kapituláciu.

Ten istý deň Hirohito prikázal Kidovi: "Rýchlo daj situáciu do poriadku, pretože Sovietsky

zväz nám vyhlásil vojnu." Potom zvolal cisársku konferenciu, na ktorej oprávnil ministra

zahraničia Toga, informovať Spojenecké sily, že Japonsko príjme ich podmienky iba v tom

13

prípade, že deklarácia "neurobí žiadny kompromis voči požiadavke o výsade Jeho Veličenstva

ako hlavného panovníka."

12. augusta cisár informoval svoju rodinu o svojom rozhodnutí vzdať sa. Keď Spojenecké

sily, ako sa zdalo, nechali požiadavku o záchrane cisárskeho trónu nedotknuté, Hirohito 14.

augusta vo svojom prejave vyhlásil kapituláciu, ktorá sa ďalší deň vysielala japonskému

národu i napriek krátkym odbojom militaristov, ktorí sa odmietli vzdať. V prípade ak by

Japonsko nepodpísalo kapituláciu, došlo by k zhodeniu tretej atómovej bomby a to priamo na

hlavné mesto Tokio.

V jeho liste vojakom a námorníkom, ktorý bol doručený 17. augusta, zdôraznil vplyv

Sovietskeho zväzu na jeho rozhodnutie o kapitulácii, vynechávajúci akúkoľvek zmienku o

atómových bombách. Počas roka po bombardovaní asi 40 000 amerických vojakov obsadilo

Hirošimu, zatiaľ čo Nagasaki obsadilo 27 000 vojenských jednotiek.

Hirohithov prejav o atómových bombách:

„Nepriateľ má navyše novú desivú zbraň s takou silou, ktorá môže ukončiť mnoho nevinných životov a urobiť nesmiernu škodu. Keby sme pokračovali v boji, nielenže by to malo za následok zrútenie a vymazanie japonského

národa, ale tiež by to viedlo k celkovému zániku ľudskej civilizácie.

Teda v tomto prípade ako máme zachrániť milióny našich občanov? Alebo sa snáď máme obrátiť proti našim cisárskym predkom? Toto je dôvod,

prečo sme prijali opatrenia Spoločné deklarácie spojeneckých síl.“

(Hirohito)

2. septembra 1945 bola na palube amerického krížnika podpísaná konečná kapitulácia

Japonska. Tento deň je aj oficiálnym dátumom konca druhej svetovej vojny.

Záver

14

Myslím si , že problém s atómovými zbraňami známymi pod názvami Little Boy a Fat

Man, nepatrí len do minulosti ale čoraz častejšie aj do prítomnosti z každého rohu , tohto

bláznivého sveta počujeme, čítame rôzne nástrahy, náznaky vojny s použitím takejto zbrane.

Pomaly každý štát , má pre prípad „ núdze“ takýto „poklad“ niekde tajné skrytý. Ale je to

naozaj POMOC ? Bola to POMOC aj pred šesťdesiatimi ôsmymi rokmi ? Určite urýchlilo

koniec vojny. Je len ťažko predpokladať akú inú ničivú silu by možno Japonsko vytiahlo na

Ameriku a , či by to zostalo len pri Amerike. Za všetkým týmto ja osobne vidím strach, strach

z toho , že jedna alebo druhá strana bude porazená, vyhladená (samozrejme ak by sa aj

naďalej bojovalo za „pomoci“ atómovej zbrane)a iné faktory strachu. Pretože podľa mňa

najväčší nepriateľ ľudí a čoho sa ľudia najviac boje je STRACH (či už si to pripúšťajú alebo

nie). Je zaujímavé kam až ľudský mozog siaha a čo všetko dokázal, dokáže vyrobiť

a následne s tým dokáže akokoľvek manipulovať. Preto by som chcela aby sme si začali

všímať nie len seba ale aj okolie a snažili sa vyhnúť do budúcnosti niečomu tak hrozivému.

PRÍLOHY

15

Obrázok č.1: Hirošima pred výbuchom

Obrázok č.2: Hirošima po výbuchu

Obrázok č.3: Little Boy, Bombardér Enola

Gay

16

Obrázok č.4: FatMan

Obrázok č.5: Bombardér Bock´s Car

Mapa č.1: Plán útoku na Japonsko

17

ZDROJE

Kodajová D.2006. Dejepis svetové dejiny. Bratislava, 2006. ISBN 80-10-00392-1

Damankoš M.2005.Svetové dejiny III. Bratislava, 2005. ISBN 80-968520-2-7

Keegan J.2012. Abeceda Druhé světové války, 2012. ISBN978-80-206-1310-3

http://www.modelforum.cz/viewtopic.php?f=1&t=14336&hilit=enola

http://cs.wikipedia.org/wiki/Atomové_bombardování_Hirošimy_a_Nagasaki

http://en.wikipedia.org/wiki/Bockscar

http://www.military.cz/usa/air/war/bomber/b29/nuclear/hirosima-little-boy.htm

http://www.military.cz/usa/air/war/bomber/b29/nuclear/Nagasaki-Fat-Man.htm

18