W SKÉ

PREDPLATNE NA ROK^ KORlô D0_CUD20ZEA\5KA V K0RJ5

'MAJITEĽ A VYDAVATEĽ : NAKLADATELSKÝ SPOLOK.]5 .HLAVÍ1Ý JEDnATEĽ PRE AľlERlKU:ttBAf

,tKoFEUR0PE',T1LW-yBRK:niCTAVg7̂ SÍJ

i r i l ľ * I " T . . ^ . - • - . . . . . . . . . mm

OSLO TELEFOMU 1 1 3 1 UH0RSKEJ21O5G.

, RAKUSK T S S 6 7 5 .

g^jj^^)M^iiiiiiitľiVpiMf:'ji^Myiii|)(i)iiiiiii»{liniMi[iiiiiil

Za slovenské školy! Chvála Bohu ! Zdravý pohyb nastal

v našom národnom duchu. Pohly sa duše za slovenské vyššie školy.

A tento pohyb nesmie zastať, lebo ináč zamrzneme. Zamrznú nám modzgy, poneváč bez slovenských vyšších škôl nebude ľudí, ktorí by nás poúčať vedeli. Bez stredných škôl za krátko nastalo by zatemnenie pravdy a zavládne tma sprostosti. A v tme sprostosti sa liahnu mátohy biedy, otroctva a zlosti.

Slovenská vyššia škola je životnou a živnostnou otázkou slovenského ľudu.

Je ale ona potrebou aj pre Maďarov, ktorí chcú medzi nami žiť a prospešné účinkovať. Pomaďarčiť nás už je neskoro. Čo iné pozostáva, jak aby sa aj Maďari medzi nami prebývajúci priúčali slovenčine.

Je ona potrebou pre štát. Potrebujú slovenčinu všetci štátni, cirkevní úradníci. Ako môžu bez nej blahodarne účinkovať ?

Každý vzdelaný človek musí byť za vyššiu slovenskú školu, poneváč aj slovenčina je kultúrnym zjavením ducha všeľudského.

A preto otázka slovenskej strednej školy neni otázkou len slovenského ľudu, lež otázkou krajinskou, ba všefudskou, kultúrnou otázkou ľudskosti.

Takto musíme chápať vec, chceme-li sa úfať úspechu. Do úzadia má ustúpiť každý iný ohľad a jedine na jadro máme ísť. Jadro je: v y š š i a š k o l a so slov e n s k o u v y u č o v a c o u rečou.

Odstráňme už v samom chápaní všetky domluvy, zádrapky, výmluvy, obavy so strany Maďarov a štátu a politikov a povedzme:

Štátu, ty si nám povinný' vystaviť vyššie školy a pre našu mozolovitú, krvo-potnú daň nežiadame od teba milosť, lež povinnosť a vystavíš nám predbežne v Prešporku, v Žiline, v Košiciach tri stredné školy. Vystav ich ty, daj pro-fessorov ty, zhotov plán vyučovací ty, ustál smer ducha knižky, všetko, všetko jak len chceš, len jedno žiadame: aby sa slovenskou rečou vyučovalo. Pri tom žiadame, aby sa vo všetkých stredných školách na slovenskom kraji vyučovala slovenčina jako povinovatý predmet a vo všetkých ľudových školách nech je naukosdelnou rečou slovenčina. Maďar-

Číslo 3. V Prešporku, 16. januára 1914. Ročník 5.

činu si nariaď vyučovať ako predmet nakoľko chceš, nech je len slovenčina naukosdelnou rečou.

K takejto žiadosti musí prisvedčiť každý človek, jestli má len za náprstok ľudskosti a protirečiť jej môže iba sprostý a surový barbar.

Takto postavená otázka je otázkou kultúry, vzdelanosti všeľudskej a je z nej vylúčený politický, strannícky, ba ešte aj národnostný náter.

Ale nedostačí žiadosť len sostavif, lež treba ju aj zdôrazniť.

Po prvé musí byť mravno - právna osoba, ktorá ju predstavuje.

Utvorme z priateľov slovenskej reči bez akéhokoľvek ohľadu na politické smýšľanie, na stav, r národnosť, na konfesslu „vynor priateľov slovenskej osvety", ktorý túto vec vezme do ruky.

A tento výbor má mať na starosti zdôraznenie tejto žiadosti. Zdôraznenie má ísť následovne:

Učiňme sbierku na podporu žiakov na terajších stredných školách v Uhorsku. Táto podpora má docieliť, aby sme vedeli čím väčší počet slovenských žiakov vykázať na dnešných školách, ktorí by si sami žiadali spolu s rodičami svoje školy slovenské.

Aby sa to ale docieliť mohlo, musíme prekaziť, že by našich žiakov vyhadzovaním ubiť mohli. To prekazíme, jestli kryjeme chrbát žiakov tým, že jestli by ich u nás vyhodili, bez všetkej škody rodičov a žiakov môžu sa doučiť na českých školách. Vtedy sa nemusia naši ukrývať. Toto je nesmierny význam českých škôl pre našu vzdelanosť.

Ďalej musíme vedeť spraviť v ľude pohyb, ktorý presvedčí úradníkov priamo s ľudom sa stýkajúcich, že odnárodňovanie dnes už neni možné a že aj oni potrebujú slovenčinu, ako reč obcovacú.

Títo sú v prvom rade učitelia, kňazi, notári, lekári, Škôldozorcovia, slúžnovci. Pred očima týchto treba spraviť kultúrny pohyb v ľude. A tento pohyb musí riadne ostať v rámcoch zákonitých.

Žiadon zákon nerozkazuje rodičom, aby zo svojeho museli kúpiť neslovenské školské knižky.

Žiadon zákon nerozkazuje pod pokutou, aby deti v škole po slovensky odpovedať nesmelý.

Zákon zakazuje, že by učiteľ smel biť dieťa pre slovenskú odpoveď.

Zákon donáša, že jestli učiteľ dieťa zatvorí, aj sám s ním tam musí byť.

Zákon dovoluje, aby si školská stolica ustálila za naukosdelnú reč slovenčinu.

Zákon nezakazuje, že by si dieťa do školy nesmelo aj slovenské školské knižky doniesť.

Toto sa musí previesť. Musíme teda zasypať naše dediny slovenskými knihami. Len tak dokiažeme, že už nie sme duševní otroci, lež že sme dospeli na slovenskú školu na vyššiu. Dnes to ešte neni dokázané.

Aby ale ľud porozumel a rozkýval sa do pohybu, to sa dá previesť iba tlačou, novinami a letákmi a dopisovaním, schôdzkami. Treba teda venovať väčšiu p r á c u ft obeti? na r - r S i i o v a n i c nQVÍJl.

A poneváč bez politiky nič nejde, pri akejkoľvek voľbe nesmieme dať hlas náš pod žiadnou podmienkou na nikoho, kto sa verejným písmom neosvedčí za výšuvedenú požiadavku.

Počať musíme ale ešte jeden vážny pohyb spoločensko-hospodársky. Sú v krajine rôzne poisťujúce spoločnosti, úver-kové, potravné spolky, továrne, obchodníci, banky, všetky možné súkromné podniky. Nič neslovenského neprijímajme od nich. Nič neslovenského im nepodpisujme. Len to podporujme, čo sa poslovensky", vedie. A so žiadnym ich človekom sa nedajme ani do reči, jestli nevie poriadne poslovensky hovoriť. Na slovo neslovenské buďme vždy hlu chonemí.

Tým sa učiní vážny krok k sloven ským školám. Oni pre obchod budú potrebovať ľudí slovensky vzdelaných a nemôžu upotrebiť kadejakých handerlá-kov. Ale ľudí slovensky vzdelaných môže im dať iba slovenská škola. A preto sami prehodia mysel a budú na štát doliehať, aby sa slovenčina vyučovala.

A túto prácu by mal riadiť výbor „priateľov slovenskej osvety".

Podobne by mal činiť všetky kroky na hor, počnúc od obecnej zápisnice notára až po jeho jasnosť kráľa.

Sbierať podpisy, zariaďovať schôdzky, shromaždenia, zasielať prípisy a posolstvá na všetky možné právomocnosti a osoby, vždy a všade predostierajúc žiadosť po slovenskej škole.

Toto je cieľuprimeraná cesta k uskutočneniu vyššej slovenskej školy. Ovšem, cesta tŕnistá, ale istá.

SL OVE N S K ŕ: ĽUD O V F. NOVI N V Ci*lo

inv ctóiy sú alebo zby okfuky, alebo blúďne sny. Podme zrovna, pria-mo na štát svojou žiadosfou a sbierky na „vyššiu slovenskú školu" v tento smer nech sa oprú, vtedy dosiahnu eíefu a cestou k cieľu húfy ľudu prebudia, povzbudia.

Myšlienka o slovenskej škole na Morave, keby sa akokofvek krásnou zdála, je iba márnym bludom, za akými sa fantazírujúci Slováci už nie raz naháňali, čas a námahu rnárnili.

Politický prehľad. Krajinský *nem. Proti tlačovej predlohe

opozícia vedie boj t.hý. Na zasedaní so dňa 13 januára rečnil bývalý minister Fr.Székely a vyslanec ľudovej strany Štefan H a l i e r . Tlío dvaja vyslanci vyrečnili celé zasedanie. Vyslanec Halier dokazoval. Že návrh ohrožuje slobodu rozširovania myšlienok. Vláda s návrhom vraj len to chce docieliť, aby prekazila úprimné prejavenie verejnej mienky. Na zasadnutí, dňa 14. januára odohraly sa búrlivé výjavy. Po zahájení zasadnutia referent immunitného výboru predostrel zprávu v záležitosti opozičných vyslancov. Im-riunitný výbor navrhol, aby vyslanec Štefan Zlinszky na 45 dni, vyslanci: Július J us ť', gróf Michal K á r o l y i , Martin L o vás- i a Karol Fern b ach každý na 15 dní boli vytvorení /o snemu. Vládna strana toto odhlasovala. Nato povstal náramný hluk, gróf Andrássy hlásil sa ku slovu a protestoval pro*i brutálnemu pokračovaniu predsedu a vládnej strany. Na ulici zatial polícia a vojsko obsadilo parlament. Nastal nový hluk. Opozícia i lieska na

¢, .-. MnSo nroť ní ' ' '

Nato vtiahla Co poradnej siene p anio >tráž. Jedon sněmový komissár predstúpil

pred grófa Michala Károlyiho a upomenul ho,

Kalendár cirkevný. 18. N. Mena Ježiš. 19. P. Kanut kr. 20. U. Fab. a Seb. 21. S. Agneía p. 22. Š. Vincenc m. 23. R. Zasn. P. M. 24. S. Timot b.

Ha druhú nedeľu po Zjavení Pána. Čítanie z listu sv. Pavla k Rimanom h. 12., v. 6-1«.

Bratřil Máme dary rozdielne, podľa milostí nám udelenej. Budto proroctvo, pomerne našej viere, budto úrad, k bedlivému prisluhovaniu, alebo kto učí, nech vynaučuje, kto napomína, nech napomína, kto uděluje, nech udeľuje s úprimnosťou, kto je predstaveným, nech je ním starostlivé, kto vykonáva milosrdenstvo, nech to činí s veselcsfou. Láska nech je bez pokrytstva. Nenáviďte zle, a pridŕžajte sa do-hrého. Milujte sa braterskou láskou vospolok; predchádzajte sa úctivosťou. V horlivosti nie leniví, budte vrúcni [duchom; slúžte Pánovi. Radujte sa nádejou, v súžení budte trpezliví, vytrvalí na modlitbe. Svätých (t. j . kresťanov) napomáhajte v potrebách; k hosťom buďte prívetiví. Dobrořečte tým, čo vás prenasledujú, dobrořečte a nepreklínajte. Radujte sa s radujúcimi, a plačte s plačúcimi. Budte jednomyseľní medzi sebou; nebudte vysoko-myseľnl, ale pridružujte sa pokorným.

Evanjelium sv. Jána h. '., v. 1—11. Za onoho času stala sa svatba v Kane Ga-

lileiskej; a bola tam i matka Ježišova. A pozvaný bol í Ježiš a učeníci jeho na svatbu. A keď sa nedostávalo vína, riekla matka Ježišova jemu : Nemajú vína 1 A Ježiš riekol jej: Čo mne i tebe, ženo! Neprišia ešte moja hodina. 1 riekla jeho matka služobníkom:

korVek vám povie, učiňte. 1 bolo tam postavených šesf kamenných nádob podľa obyčaje židovskej na očisťovnníc, každá po dve lebo tri merice. Riekol im Ježiš: Naplňte tie

lé je vo gaemu na 19 doj vykázaný Károlyi však be? slova prijal toto upozornenie a zostal sedeť. Nato predstúpil jedon paria mentárny strážca pred Károlyiho a vyzval ho, aby sa zo snemu vzdialil. Károlyi spolu s ostatnými vykázanými vyslancami opustil dvoranu.

Gróf Tisza potom pokračoval vo svojej reči, v ktorej /mienil sa aj o vyjednávaní s Rumunmi a vyhlásil, že by sa považoval za šťastného, ktby už uraz mohol poukázať na obsah porád, ak nateraz to ešte urobiť nemôže. Přizvukuje, že bude ďalej kráčať na svojej rovnej ceste a všetko urobí, Čo v záujme národa za potrebné pokladá.

Ministerský predseda, gróf T i s z a chystá sa '.avítať do Záhrebu. Časopisy horvatské s veľkým uspokojením vítajú Tiszu z príležitosti jeho návštevy.

Horvatsko. Horvatský snem pojednáva índemnitu. Poslanci hc rvalsko-srbskej koalície chvália bána barónaSkerlecza, ?e robíHorvatom priaznivú politiku. Horvatskí poslanci na peštianskom sneme založia si svoj samostatný klub. a do munkapártu nevstúpia.

Rakúsko. Došlo k veľmi zaujímavej dohode medzi panskou sněmovnou a parlamentom v záležitosti novtliy osobnej dane z dôchodkov. Obe snemovne popustily, taktiež i minister-predseda. Konflikt je teda riešený.

Bulharsko. V bulharskom sneme vyhlásil Radoslavov, že Bulharsko síce prijalo buka-reštský mier s výhradami, podporovanými dvoma veľmocami a že na revízií trvá, ale ne pomýšľa na novú vojnu; lež použije diplomatických prostriedkov.

Ďalej bol podatý návrh, aby bola zvolená parlamentná komissia, ktorá by preskúmala úradovanie kabinetov Gesovovho a Danevovho.

Albánia. Knieža Wied dňa 25. februára vtiahne slávnostne do Durazza. Za sprievod mu dajú dva ne; iva rakuskn-uhorské a r'va talian.

sa v revolúciu Diamantové doly J me*t* s& tdení vojskom

Voľby na čiernej Hore. Pri voíoáwti do skupštiny na celej čiare zvíťazila vlád/t 00 poslancov bude vyše 50 vládnych.

Kardinál Rampolla a Rusko. V „Novom Vremeni" publicista M-e, ktorý mal príležitosť mlúviť na audiencii u pápežov Leva XílI. a Pia \ o pomere Vatikánu a Ruska, opisuje jako sa k tejto otázke choval kardinál Rampolla, s ktorým viackrát o týchto veciach súkromne a dôverne pojednával. Rampolla súhlasil s politikou Leva XIII., ktorá smerovala k obnoveniu politického vlivu církve katolíckej. Lev XIII videl, že nemôže nápadne zrušiť zákaz Pia IX. zabraňujúci talianskym katolíkom účasť v politickom živote, ale na-hradoval si to tým, že odporúčal, ba zrovna rozkázal kňazom, aby zakladali úvěrné ústavy (banky) a hospodárske družstvá na pomoc roľníckemu a remeselníckemu chudobnejšiemu obyvateľstvu Týmto získala si cirkev za krátky čas zase vliv na ľud taliansky a pozdejšie aj na francúzsky. Rampolla túto politiku — vyslobodzovať chudobný ľud z driapov úžerníckych — rozvíjal ďalej v tom smere, že si prial stvoriť politickú dohodu medzi Rímom, Parížom a Petrohradom. Myslel pri tom ovšem i na možnosť spojenia katolíckej a pravoslávnej církve. Odtiaí vyvieral jeho zäujem o Slovanstvo a jeho matt priazeň pre Rusko a Nemcov vôbec. Vo Viedni znal. veľmi dobre toto smýšľanie Rampollovo a pri voľbe pápeža len pre toto použili svojho starodáv neho práva veta proti Rampollovi, ktorý in' iste by bol býval zvolený. Rampolla ozr menie veía prijal dôstojne a na mieste riek že mč nemohlo byt pre neho čestnejším radostnejším. Zaujímav sú i poznámky M-e o pomere cirkve východnej a západnej, sa mu, že dnes tento spor týka sa ani nie tak theologickej stránky, lež skorej otázky

• ochotný po-

íiej Afrik--. V južnej •otriíkov.

Zprávy . hnutí znejú velnu povážlivé. Všetky železničné spojenia sú dynamitovými attentáty prerušené. Stávka viviňuje

nádoby vodou I A naplnili ich až do vrchu. A Ježiš praví im: Včuľ načrite a zaneste správcovi stolu. A oni zaniesli. A keď správca stolu okúsil z vody, učinenej vínom, nevedel odkiaľ bolo (ale sluhovia vedeli, ktorí ťahali vodu), zavolal správcu stolu mladoženicha a riekol mu: Každý človek dáva najprv dobré víno a potom, keď sa podnapijú, podlejšie. A ty si zachoval dobré víno až dosavárf. Tento počiatok zázrakov učinil Ježiš v Kane Ga-lilejskej, i zjavil slávu svbiu a jeho učeníci uverili v neho.

O červených socialistoch. Pfôe: Farmer.

1. Zaumienil som si dať svoju farmičlm na moje staré dní do prenájmu, do árendy. Znám, že za terajších okolností sveta môžem to urobiť a árendú, nájomné dostávať. Tak by som ja nepracoval, ale peniaze by som bral. Bol by som pod istým „kapitalista". Tak by asi mysleli socialisti, ale dfa socialistov, nerobil by som nič a peniaze by som bral a druhý by robotoval na mojej farmičke a ešte mi ku tomu aj planí. Tak sa zdá, že by som taký zisk (rent) nemohol dostať pod socialismom, alebo asnáď hej ? Keď áno, nebola by rovnosť. Keď nie, otázka jé, či by som takýmto činom dopustil sa priestupku proti svojmu blížnemu alebo nie ? Robiť by som už nevládal — na poli, čo by so mnou a s mojou farmičkou alebo s takým mojim počínaním urobili socialisti, keď by dostali moc do svojich rúk ? Veď sú azda vševedú-cimií (?) — Mohli by sme brat „rent" od niečoho pod socialismom ? Nakoľko ja znám, niel —

Dal som si poistiť svoj majetok (domček, maštaľ) a keď by mi to zhorelo, dostanem

olbe láv-toáí zná-skol. 1 »

Pobed tení ani počuť nech

náhradu. Keď nezhorí, budem pla'it ďalej, dokiaľ sa mi bude chceť. Jako by to bo'.o s poistením majetku alebo domov a stodôl atď. pod socialismom ? Jakú rovnosť by tu zachovali socialisti?

3. No, nielen toje vo veci, ale najdú sa všade aj dlžoby ? Čo by bolo s tým dlhom, ktorý mám na svojej farme ? Však, páni socialisti, to by som pod vašim komandom platiť nemusel ? Veru nie, tak by ste hrmeli!! Ale nastane otázka, či by mne kto platiť musel to, čo mne chudobnému farmerovi je dlžen? Musí U2nať socialista, že ja by som tiež od nikoho nič nedostal z toho, čo som požičal. Tak by sme boli rovní v tom, že by nikto z nás dlh svoj neplatil. ČI by sme boli ale rovní aj v ztrate a v zisku ?

4. Ja by som na pr. dal do banky 100 dol. a môj sused 200 dollárov. Obydvaja by 3me dali peniaze na interess, na úroky. Mohli by sme brať úroky od peňazí aj pod socialismom ? A keď áno, dostal by môj sused od 200 dol. toľko jako ja od 100 dollárov? Pá-novia červeni, vytaste sa tu s vašou rovnosťou!! Alebo by žiadneho interes°u nebolo, ba ani peňazí, len samé „kupony", za ktoré by srne okrem jedenia a pitia, šiat a obuve nič nedostali?

Je takýchto vecí mnoho ešte, na ktoré ct. čitateľ príde svojim časom a na ktoré socialista dá vyhýbavú odpoveď, alebo nebude znať kam z konopí, alebo povie: „Len počkaj, potom uvidíš!" Toto je vlastne prídavok ku desatoro, poťažne jedenásty bod, a regula socialistov jedna, totižto: „Nedaj sa chytiť", ináč ale rob, čo chceš . . . . len aby ta pri tom neprichytili.

Tak je to aj s tou rovnosťoi? sociali je lo slepenie očí a nič viac.

m

• NOVINY Sir. 3.

Čo píšu noviny o Trenčianskej. Alkotmány a Nyitramegyei Szemle vedu s

novinami Trencséni Lapok polcmiu, že jeden novopečený Praelál viac okadil svetskú, jako duchovnú vrchnosf.

Odhliadnuc od toho, ie patričný obražený mal by pamätaf na slová Kiistové Apoštolom dané : „Kto je medzi vami vyšší, nech sa činí, jako by bol nižší" ; neni sa čo čudovať, že niektorí šovini kňazi viac sa koria svetskej, jako duchovnej vrchnosti. Keby v niektorých biskupských dvoroch nehľadeli tak na to staré príslovie „modo sunt illi chari, qui sciunt adulari"; keby sa zásluhy nerozdávaly dľa toho, jako kto vie křivit chrbátnu kosť, bolo by i v cirkvi menej pätolizáčov.

Keby sa v Nitre nový systém bol tak inauguroval, jako v Ostrihome pod prímasom Černochom, jako v Čanáde pod Glattfelderom a v Satmári pod Balasom, tojest keby v Nitre nestálo slno vždy am Gefrierpunkt, i kňazi by sa nechodili sohrievaf tam, kde by sa so-hrievaf nemali.

Čitateľky tohoto časopisu 405

upozorňujeme zdvorilé na české cikorky:

Kolínskou, Bergrovu, Buvovku.

Náš hospodársky sviatok. Trúdne časy žijeme. Málo potešenia. Život

náš je jak pustatina. Ale tým vzácnejší je prameň čerstvej vody, záhrada vonných kvietok, okruh čerstvých stromov v širej, otupnej púšti. Taká púšf bol sereďský kraj. Ľud bystrý, ale opustený. Švárne postavy sa hýbaly, ale po tme. Usilovne pracovaly slovenské včeličky, ale nemalý úla, kam by med snášaly, nemalý hradby, kde by sa bránily.

Sám Duch Svätý musel vnuknúf mužom smelým, odvážnym, aby išli do tejto tmy, do tejto pustatiny shromáždit udatných synov cirkvi, slovenskej krvi, roľníckeho potu v šiky bojovné, v úl medonosný, v hradbu obrannú.

A títo vyvolení mužovia boli: Fl. Tománek, Ferko Skyčák, F. J u r i g a . Sobrali sa a išli založiť do pustatiny záhradu, sadiť slovenské lipy, spraviť katolícky včelín hospodársky. A utvorili, čo si pred seba vzali. Išli silou Ducha svätého a spravili katolícky včelín, zasadili slovenské lipy, založili zahrádku v pustatine, ktorá je Sereďská ľudová banka.

Celý kraj bol už zotročený. Nepriatelia kríža, krvi, potu našeho ui mysleli, že na tomto kraji sa už vyvalil kríž, jak na dakom starom hrobe, vyschla slovenská lipa, jak na dajakej skale a pot roľnícky že bude stekať do ich kúpeľa v židovskej ulici.

A tu hľa aký prevrat. Ľud porozumel hlasu volajúcim na púšti. Utvorila sa ľudová banka. Ľud upísal 150 tisíc účastinného kapitálu. Kúpil sa krásny dom. Spravil sa veľký sklad na tovar. Posnášalo sa 600 tisíc korún vkladov. A týmto kapitálom, krásnym tovarovým skladom a vkladmi tisíce ľudu sa oslobodili z cudzého jarma!

Vstal kríž, o ktorom mysleli, že je zprách-nivelý. Skvěje sa v zlate, bárs nielen židia, lež ešte zúrivejšie mladoluteráni pľuli naň. Koše hanobných spisov a nadávok dal rozhadzovať mladoluteránsky fiškál Ivánka. Spria-Imul sa s jemu rovným Galom aj s gajdami.

Rozprúdila sa krv naša, bárs notár, slúžny, všetci pisári učinili všemožné, aby ľud si nestaval včelín.

Jestli o nečom platí, tak o sereďskej banke platí: marné vaše proti nám sú vzteky. I tiech že sa čierny chmár zdvíha nad nami, predsa my zvíťazíme, lebo Boh je s nami!

A sereďský krásny kraj dnes už vie, či je. Číta knihy, noviny. Volí, bojuje o dušu. Málo kde je tak živý život, jak tu.

A to zapríčinilo, že ludsa porozumeli heslu svoj k svojmu! Za krátke dva roky tak skvelé výsledky nedokázal ešte žiadon kraj.

Takmer jeden million našich katolíckych, slovenských, roľníckych peňazí máme pohromade, aby ony účinkovaly za blaho našeho ľudu.

Banka táto predávala drevo, uhlie, liadok, umelé hnojivo, slanicu, kriesila obchod všemožne. Teraz predáva aj stroje hospodárske.

A našemu ľudu zarobila v druhom roku účinkovania mimo výšuvedenej práce U tisíc korún! Učastlnári dostanú 5",, údelnice, dividendy.

Na oslávenie tejto radostnej udalosti na sereďskom kraji zaumienila si správa ľudovej banky zariadiť pri príležitosti valného shro-maždenia veľkú ľudovú slávnosť.

Hore sa bratia, sestry, pn'jdite sem odkiaľkoľvek, aby ste videli, čo sú vstave katolíci Slováci previesť za krátke dva roky, jestli aj groš svoj sriadia v ľudovú banku dľa vnuknutia Ducha svätého, dľa kolovania Ich slovenskej krvi, ku cti ich robotného potu.

Poďte všetci, aby ste dostali chuti, gurážu nielen modliť sa, nielen stonať, lež aj grošom udreť k sláve Božej, ku cti krvi slovenskej, k sladkosti potu roľníckeho.

Dnes nedostačí len modliť sa, len po slovensky stonať, lež musíme sa naučiť aj grošom zarábať, oslobodzovať od jarma cudzého pe-niaza. To je podmienka slávy cirkve, cti národa, práva potu pracovného.

Na tisíc ľudí nech sa shromáždi na sereďskú hospodársku slávnosť, ktorá bude dňa 1. februára v nedeľu, v miestnostiach p. Friš-tackého a Scherfaufera po valnom shromáždění ľudovej banky. Hore sa teda dňa 1-ho februára na shromážděme našej, katolíckej banky do Serede! Účastinári.

Dopisy. Vrbové (nitrianska st.)

Ani sám neviem, koľko času uplynulo, čo z Vrbového nebolo v „Ľudových Novinách" dopisu. Preto prosím vás, ráčte uverejniť tieto moje liadky. Dľa stavu sme tu všeliakí: „páni", kupci, remeselníci, roľníci, robotníci, bíreši a žobráci. Dľa viery: katolíci, luteráni, židia a neverci. Ako sme rozliční v stavoch a viere, tak rozliční sme i v mravoch. Ja dám však svätý pokoj všetkým. Najbližší sú mi katolíci, o týchto idem písať. Tí starí naši sú „pobožnější" ako mladí, zato ale radšej vysedávajú v židovských krčmách v nedele a sviatky, ako ti mladší. Tí mladí, vďaka tunajšiemu p. farárovi, akosi držia spolu a v čítacom kruhu sa najradšej zabávajú. Pripravili v lete pár podarených zábav a výletov. VČuľ ale na vianočné sviatky pekným divadelným predstavením prekvapili ct. obecenstvo. O toto najväčšiu zásluhu má náš p. kaplán. Vďaka mu za trpezlivosť a ochotu, s ktorou vycvičil k tomu hrajúcich. Hrali veľmi pekný a ťažký kus. Predstavili nám ubiedenú redinu murársku, v ktorej práve v deň Štedrý odmeňuje Pán Boh nábožnosť , v ieru a náde j , ked ju navštívily kríže. Taký dosť ťažký kus na prvý raz možno s pochvalou povedať, hrali všetci herci skoro bez chyby. Slečna Macháčová, ktorá hrala najťažšiu úlohu ženy murárovej, zaslúži zvlášť povšimnutia a pochvaly. Po smutnohre, ' ktorá sa z mrtvý ch vstáním jej muža radostne skončila, zas na obveselenie predniesli dvaja mladíci veselé kúsky. Jedon „Obecného hajdúcha", druhý „Dobrého manžela z Mokrej štvrti" veľmi podarené. Za tento milý pôžitok duševný nech prijmú naši Dpp. duchovni jako aj p. organista srdečné vďaky a prosíme, žeby na započatej ceste vzdelávania našej mládeže i na ďalej pokračovali v duchu nábožnom, lebo so smutným srdcom uznať musíme, že chladnosť vo viere je u nás všeobecnou a dľa toho i mravy upadajú. Zia-ducné by bolo, že by do svojho kruhu i gazdovských chlapcov pritiahli a pre nádenníkov a sluhov tiež by malo byť postaráno o dajaké duševné vzdelanie, lebo ti sú najzaostalejši.

Mnoho, mnoho ustávania fo dá, ale predsa je to kresťanskou povinnosťou. Takýto divadelný kúsok pre sluhov a nádenníkov mali by naši herci pri doieta nl kom vstupnom na pr. 20 alebo i 10 hal iahrať, aby sa aj oni duševne obodrili.1

Spomenutiahodné je i to, že minulý rok na horlivé nahováranie nášho jednateľa sv. Vojtěšského spolku, asi 65-ti vstúpili do spolku sv. Vojtecha v Trnave, začo sa pánovi jednatelovi veľa urážok ba aj posmechu dostalo a to od takých ľudí, ktorí .by mali mat viac vzdelanosti. No pán jednateľ vytrval, začo mu sláva! Vedzte páni spoluobčania, že žiadon jednateľ spolku sv. Vojtecha nemá žiadnej odmeny ani osohu z toho, iba prácu a ostudu. Nie teda závisti, utrhačstva a posmechu, ale našej uznanlivosti si zaslúži.

Nateraz bude toho dosť. Keď som už začal, budem i pokračovať s času na čas v písaní, jestli riadkom mojím v týchto milých novinách miesta poprajete. „Ľudomil".

Farrell, Pa. (Amerika). Jaké majú v niektorej osade slovenské

povedomie. Trudno je človekovi písať o tom, jako sa

nám tu vodí, ale jako naša farnosť môže napredovať, keď na príklad kolektor príde do domu sbierat na kostol a tam mu povedia: My známe po maďarsky, my chodíme do maďarského kostola. Vstúpi do takého domu, kde znajú po anglicky, tam mu zas povedia: My chodíme do ajrišského.

Ked tak o tých našich odrodilcoch rozmýšľam, prichodí mi na myseľ jedna bajka, čo som bol kdesi Čítal. Na jednom smetisku si vykračoval pyšno kohút medzi sliepkami, lebo si myslel, že už neni nad neho. Raz sa stalo, že na to isté smetisko prišiel páv a ukazoval svoje krásne perie. Kohút videl, jako sliepky obdivujú pávovo krásne perie a mrzelo ho to a chodil smutný kdekade a rozmýšľal, jako by si mohol predošlú prestiž prinavrátiť. Jako tak chodil, prišiel na miesto, kde líška bola jednoho páva roztrhala a perie tam ležalo. Tu kohút doraz toto peria na seba navešal a víťazoslávne sa navrátil na svoje smetisko, lebo si myslel, že ho sliepky budú tak obdivovať, jako obdivovaly páva. Jako si po tom smetisku chodil, prihnal sa vetor a od-fúkol všetko perie, čo bolo na kohútovi na-vešané a tu sliepky vidiac, že je to ich starý známy, ktorý sa len s cudzím perím chcel chváliť, dobre ho vysmialy.

Toto je dobrý príklad tým Slovákom v našej farnosti, ktorí sa za svoju reč hanbia a mali by tiež chytiť svoj rozum do hrsti a hlúposť odložiť na stranu. Rodoľub.

Erdúdka (Orava). Vtipkujú si ľudia, že v Erdúdke v zime

kňaza na koryte vlečú ku chorému. No, tej zimy máme toľko snahu, že za žiaden dukát nenašiel bych chlapa, «ktorý by ma zkorytoval v dolinu. Ploty, ohrady ztratily sa v snehu. Pred páru dňami ponáhlal som sa ráno do kostola, a ako idem náhodou zkročil som s chodníka, nebadane našiel som sa nad plotom. Jedna noha pošla mi s tej, druhá tam s tej strany ohrady. V tej chvíli ponoril som sa v sneh, octnul som sa na ostrom hrebeni latkového plota; sedel som si ako na koni a nedaj Bože s plota ani v pred, ani v zad.

Horami osihotená, po vrchoch roztrúsená naša obec aj v krásny letný deň je divým bydliskom. A terajšie zimušné dažde, fujaky, chumelice, až v dolinu opustené chmáry, a po tretiu šibú obloka zvrastlé zámety neslýchané stopňujú melanchóliu ducha. Hnaný žitia nevôľou, poslal som dvoch mojich ľudí do susedných obci, v nádeji, že tam niečo usbierajú na knižku pre nový chrám. Úfal som sa, že mi pomôžu o stopu nižšie, v zátišie z vichru, videl som sa o krok bližšie k ceste, k vode, k ľuďom, k svetu. O krátko chlapi vrátili sa ztrápeni nedoniesli zhola nič, kde* tu nevrle pohodený dvadsaťhaliernik. Miesto milodarov samé nadávky: „Nechceli nás nocovať, zapierali pred nami dvere, vyháňali nás z domu, usčipne sa nás pýtali, či sa nehanbime žobrať, nadávali nám (pre mňa) do buričov, tropili íi z nás posmechy' atrf."

Chumelica prírody neomráčila tak môjho ducha, ako ho zronila neprajnosť ľudská. Tým radostnejšie plesal som uradovaný, keď ďalší ľudia otvorili našej prosbe srdcia. Pán Michal

^•H VENSKÉ Ľ1

T r e s k o ň darovat nám 100 korún. Viedenskí Slováci t príležitosti ich peknej slávnosti dna 6. jan. cestou Rudolfa P o l á k 30 kor. Velp. Bartolomej Smi iár , farár 10 kor. Velp. Alex. Frátrik, farár 10 kor.

Moji veriaci so'slzou rado sti počúvali mená dobrodincov, kecf som ich prečítal v chráme. Po čas nediel a sviatkov modlievame sa, i judeme sa stupnovavo modliť za dobrodincov láäho chrámu. Aj tou cestou privolávam Vám, šfacnetivým srdciam, v mene mojich veriacich: Pán Boh zaplať a vynahraď mnohonásobne.

Štefan Mnoheľ, správca fary.

Kalendár sv. Rodiny na rok 1914.

Je v ňom vete pouiného i zábavného čítania a ozdobený je výš 8 štyridsiatimi utešeným i obrázkami Cena s poštou 70 hal., 2 kalendáre 1 kor. 30 hal, tri 1 kor. 80 hal. Od 4 kusov môže sa posielať len v balíku s nákl. listom (szállitólevél). Päfkilovv balík (18 kalendárov) posielame za 8 kor. buď na dobierku alebo za vopred poslané peniaze. —

Poštu platíme my. DO AMERIKY stojí 1 kalendár 20 centov. Za

1 dollar pošleme 6 kalendárov vyplatďe. K vôli oblahčeniu celej manipulácie prosíme,

aby objednávky boly posielané len na íirmu:

K N Í H T L A Č I A R E Ň F . K L I M E Š v Liptovsboin Si. fflihuláíí (LrptdszentmliiIásJ

Chýry. Ukrutná vražda v Budapešti. V Buda

pešti udal sa hrozný zločin. Dna 10. januára na budínskej strane furmani vo vode Dunaja spozorovali jedon cestovný koš. Furmani koš vyniesli na breh, otvorili ho a s hrôzou našli v ňom ženskú mrtvolu, na ktorej bola len košeľa. Policajný lekár po preskúmaní mrtvoly ustálil, že ženskú zahrdúsili. Polícia mrtvolu dala odfotografovať, odviezla JU do nemocnice sv. Jána a začala stopovať po zločincoch. Polícia po dlhom stopovaní konečne odhalila zločin. Vysvitlo, že zahrdúsená dáma menuje

i T u r c s á n y i, ktorá počae millen-tárnych slávností čo maiá slúžka prišla do iudapešti. kde sa pozdejšie dostala do rozličných orfeumov. Asi pred 6 rokmi obznámila sa s bohatým obchodníkom s náradím Maxom Schmídtom, ktorý je millionárom. Schmidt jej najal utešený byt v Budíne na Margitnom nábreží, dával jej peniaze a daroval jej množstvo šperkov v cene asi 200.000 korún. Túto ženskú v piatok večer zahrdúsila jej vlastná gazdina Róza Kóboiy so svojím milencom pekárskym tovaryšom Gustávom Niekom. Zahrdúsili ju uterákom, keď si už bola ľahla do postele, potom vložili ju do koša a v sobotu ráno o 5. hodine vyniesli koš ku Dunaju, kde ho složili do vody. Po vražde otvorili jotom vertheimku a z tej vybrali 100 korún lotových peňazí a šperkov v hodnote asi 30 tisíc korún. Ostatné šperky nebantovali. Vrahovia sa ku zločinu priznali, oboch zatkli.

Vysvätenie biskupa. Dr. Štefana N o v á k a rového prešovského grécko-katolíckeho bis-cujía v nedeľu vysvätil v Ungvaii munkáčsky jískup Anton P a p p . Spolusväiiaci biskupi bo!í: Dr. August F i s c h e r - C o l b r i e bis-tup košický a dr. Jo >,ei L á n y i tininský vysvätený biskup. Kostol bol nabitý obecenstvom.

Náš bojovník na slobode. Z Budimíru nám píšu, že náš statný Ján Matík, ktorý bol na 15 dní väzenia odsúdený preto, že vyšiel pod maďarským spevom z kostola, dňa 31. decembra zdravý ? nezronený, prišiel zo žaláru. Páni vyvolili najlepší čas, sviatky vianočné, aby opustil svoju rodinu a najsvätejší /ečer ďaleko od svojich medzi trestancami, lupičmi strávil. Počas väzenia nikomu, ani jeho žene nedovolili, aby ho navštívila. Je to zvláštna prísnosť, !ebo aj zločincom na smrť odsúdeným dovolia, aby prijímali návšlevy svojich

íych. Matik ani v žalári neztratil byslrosf • -íapomhial, poučoval väzňov, modlil

sa s nimi po večerkoch sv. Ružeuec a získal

si pochvalu žalářných dozotcov. I teraz po väzení je neohrožený bojovník za Česť a chválu Božiu a za naše práva. Prajeme mu dobrého zdravia!

Pápežské konsistorium bude sa konat v mesiaci marci, poneváČ nateraz v Ríme panuje dosť veľká zima a sv. Otec nemohol by konať ceremonie s pápežským konsistoriumom spojené. Krém arcibiskupa v i e d e n s k é h o , ost r i h o m s k é h o a k o l í n s k e h o , dostanú purpur a kardinálsky klobúk arcibiskupi: boloňský, toledský a lissabonský. V tomto kon-sistoriume vymenovaný bude tiež camerlengo kardinálskeho kollegia po zomrelom kardinálovi Oregliovi. A r c i k ň a z o m svátopeter-skej basiliky po k?rd. Rampollovl vymenovaný bol kard. Merry del Val, štátny sekretár.

Vyznačený umelec kňaz. Katolíckeho kňaza českého akad. maliara, farára Lduarda N e u i n a r a zo Sv. Jiří, vyznačil ľvovský metropoli- r̂óf Scepticki za jeho umelecké práce z oboru cirkevnej maľby. Gróf Scepticki vymenoval tohoto kňaza za skutočného radcu konsistoriuma. Druhý arcipastier, arcibiskup sofijský vyznačil ho zase lanského roku v septembri rádom sv. Cyrilla a Methoda. Vyznačenému kňazovi umelcovi srdečne blahoželáme.

Sv. Missie v Trení. Tepliciach. Dôstp. farár Rinyi hneď Novým rokom povolal nám 5 missionárov, ktorí u nás za desať dní ozaj apoštolskú prácu prekonali, za ktorú im i na tomto mieste vrelú vďaku vzdávame. Páni missionári kázali nám krásnou našou slovenčinou, tak dojímavo, že sme mnohí až na hlas plakali. Ich práca donesie ovocie, my veríme. Dnes ohlasujú slovo Božie v Považskej Bystrici.

Firmu F. Wichterle v Prostějove i na Slovensku dobre známu továrnu na hospodárske streje a motory stihla krutá rana. Manželka staršieho šéfa, p. cis. radu L. Wichterle zomrela dňa 11. t m. vo Viedni po ťažkej operácii vo veku 38 rokov. Nebohá pani Jozefa Wichterlová rod. Krautilová bola vzornou matkou štyroch dietok, dáma vysoko vzdelaná, jemného taktu s vyhubeným umeleckým vkusom, medzi iným mala veľkú záľubu i v slovenských výáivkách. Chudoba mesta Prostějov i kého okolia ztratila v nej svoju najväčšiu dobrodkefku. Jej neočakávaná smrť zarmútila celé mesto. Boh poteš ťažko navštívenú rodinu

Sňahové fujŕky. Medzi Innsbruckom a Mittenvaldom napadlo toľko snahu, že pre snah celá železničná premávka úplne zasekla. Sňah viac ľudí zasypal, ktorí zahynuli.

Franc Kossuth, ktorý je ťažko cnorý, daí sa sosobášiť so svojou sľúbenicou vdovou po grófovi Alexandrovi Benyovský rod. Mariou Kvassay. Kossuth je 72 ročný. Lekári považujú jeho zdravotný stav za beznádejný.

Nový Škandál v Zaberne. Vojenský súd plukovníka R e u t e r a a poručíka S cha dt a, ktorf v Zaberne počas demonštrácií proti poručíkovi Forstne.ovi demonštrantov obkolesili vojskom a za 3 dní držali uväznených v pivnici kasárne, v sobotu oslobodil z pod obžaloby. Oslobodzujúci výrok vzbudil v politických kruhoch vefkv! pohoršenie. Povráva sa,'že ríšsky kancellár padne.

Elektrickú Železnicu medzi Viedňou a Prešporkom otvoria ešte v mesiaci januári. Prvý próbavlak išiel z Viedne do Prešporka a odborníci sa o železnici vefmi pochvalne vyslovili.

Veľká krivda pochádzajúca z inaďarčenia slovenských mien. Časopis „Nyitrai Lapok" píše toto: „Neresí, ktorá ťažko dolieha na kupcov, je okolnosť, že nové miestne mená stolice nepublikujú sa dostatočne a tak kupci svoje listy a zásielky veľmi často dostávajú nazpät, ako také, ktoré nemohly byť doručené*. Z toho hľa vidno, že ani len v samom sídle stolice v Nitre nevedia, ako sa volajú v stolici obce. Panuje úplný zmätok. Je to posmech a hanba.

Obrovská válečná lod. Anglická vláda postavila vo všetkej tajnosti novú obrovskú válečnú loď „Tiger", ktorá tieto dni na prr kvapenie všetkých mocností bola spustená na vodu. Je to tajov plná loď anglickej fieliy, o ktorej moci a schopnosti vo válke doteraz

nemá žiadna moc ani len najmenšieho tušenia Jednotlivosti stavby tejto iode boly anglickou admirniitou držané prísne v tajnosti, len toľko je známe, že stroje tejto lode sú vstave vyvinúť stotisíc koňských sil a takú rýchlosť, že všetko dosavadně prekonávajú a stavajú do tiene. Neúradné zprávy udávajú že loď je 700 šuchov dlhá a 90 šuchov široká a že unesie 30.000 ton. Ozbrojenie pozostáva z ôsmich 13 a pol palcových diel, ktoré sú zariadené po dvoch vo vežiach v stredu lode a dvanásť 6 palcových diel, ktoré sú umiestnené v kasematech. Okrem toho má táto lod 21 podmorských rúr na odstrelenie torpéd. Je to teda celá pevnosť, proti ktorej sa nevyrovná žiadna doterajšia válečná loď. (Vymyslel ju duch ženiálneho človeka na vraždenie ľudí a ničenie majetkov.)

Socláldemoi ati demonštrujú. V pondelok večer budapeštianski sociáldemokrati vydržiavali shromaždenie, na ktorých zaoberali sa s návrhom tlačového zákona. Sociáldemokrati usniesii sa na tom, že pôjdu demonštrovať pred parlament. Zandarmeria a vojsko sú na pohotové.

K povšimnutiu. Máme česť oznámiť ct. obecenstvu, že Z á h o r s k á R o ľ n í c k a b a n k a otvorila svoju Expozitúru aj v Pre-šporku na Vysokej ulici pod č. 3., v dome, kde je redakcia Slov. Ľudových Novín. Bratia, Slováci a Katolíci, navštivujte v Prešporku túto banku, lebo je ona vaša, je roľnícka a katolícka. Svoj k svojmu!

Zase to pálensko. V Sátoraljaujhelyi jeden mladý cigáň istý Michal Oláh v krčme vypil toľko pálenky, že klesol so stolca a zomrel.

Pustenie na vodu válečnej lode. Novú válečnú loď „S v. S t e f a n " pustia slávnostne na vodu dňa 16. januára v Rjeke (Fiume). Na slávnosti zúčastnia sa uhorskí ministri a deputácie snemovne veľmožov a snemovne vyslancov.

Na Erdudský chrám venovali ďalej - dp. Michal Treskon UJO K. Viedeůskf Slováci z príležitosti ich

j slávnosti, cestou Ľud. Nov. skrze Rudo:fu Polák 30 K, Velp. Bartolomej Smižár, farár 10 K, Velp. Alex. Pfátnik, farár 10 K. Spolu 150 korán.

Mnoho peňazí zamorujete jestli si kúpite mašinky na Strihanie vlasov i najlepše-striebroocele, ktorá sa v krátkej dobe sama vyplatí. Cena za kus K 6, 7, 8. ualej pri britva ch z diamantovej ocele. Cena

C«slo 3. SLOVANSKÉ ĽUBGVÉ NO V I N T Jlfci i š k o, Dimitrij P o p o v i č, Ivan Š t e f a •

emény, Vasilij Koročag in , Fedor F i-c a ľ a, Cyrlll P r o k o p . Všetci povedali len to, že sa chceli staf pravoslávnymi, že sa modlili z ruských knih, ale modlitbu za ruského cára a za Rusko neodriekali. O politickej stránke pohybu nemali ani len tušenia; v tom sú nevinní.

V Rusku, dfa zpráv cudzozemských, berú process vefmi vážne. Člen ruského veľvyslanectva vo Viedni pôjde vraj do Sihote, aby bol prítomný na pojednávaní.

Hospodárstvo. Rady hospodárske.

ávod k zamedzeniu najdôležitejších nemocí a záškodníkov našich vzdělávaných

rastlín. Naše vzdělávané rastliny ohrozované bý

vajú mnohými nemociami a záškodníkmi. Medzi týmito sú najškodlivejšie: hrdza a úpaf obilia, choroba zemiakov, repový chrobák, žežulina (kukučina), príživné huby na ovocných stromoch, krvavá všica, húsenice ovocných stromov, peronospora a prašivina, senný červ a filloxera viniča.

Proti týmto naša obrana záleží v nasledujúcom :

1. Proti hrdzi obilia neznáme dosiaf úplne spoľahlivého prostriedku; ale vieme zo zkušenosti, že sanitra a hnoj nebezpečenstvo hrdze napomáha, naproti tomu ale fosforový hnoj jej prekáža. Jesenné siatie má sa vykonávat Čím skôr, a jarné tým pozdejšie. Na krajoch roli snád rastúci drišťál (Berberis), má byť zničený, lebo na ňom jedna forma vývinu tejto hrdze cudzopasne žije.

2. Úpal obilný (brand), zvláště ale úpaf žitný zamedzuje sa pracovaním semena. K tomu ciefu sa semeno v rostoku z V»—1 ki-logrammu medenného vitriolu v 100 litroch vody takým spôsobom umyje, že sa ono v košoch do hrubého plátna zavinutých, do toho rostoku zamočí, tam premieša, 2—3 minuty myje, a potom koš vytiahneme, a semeno za dakoľko hodín sušíme.

3. Choroba zemiakov (v tomto páde falešnou prašivinou zapríčinená) zjavuje sa v predčasnom usychaní listov a hnilobe zemiakov. Obrana proti tejto zkaze deje sa tak, že sa aspoň raz, a síce koncom júla, postrieka vňať 1 percentovým roztokom mede-novápenným, ktorý sa tak shotovuje, že sa rozpustí 1 kilogramm medenného vitriolu v dakofko litroch vody, a v druhej nádobe 1 kilogramm vápna, a tieto roztoky sa smie-šajú v jednom hektolitre vody.

Postriekaním zemiakovej vňati sa nielen choroba zastaví, ale sa aj počet a váha zemiakov zvýši, čím prevedenie tejto práce značný výsledok zabezpečuje.

4. Vefmi škodliví repokazy (chrobáci repoví) sa ničia striekaním repových polí arse-nokyselinnými medennými roztoky. Z toho jedovatého, len s povolením vrchnostenským obstarat sa mohúceho prostriedku, sa 500 grammov s 1» kilegrammora režnej múky smieša, a miešanina sa v 100 litroch vody rozpustí. K tomu sa pridá ešte 60 grammov vápenného prachu do miešaniny. Striekanie sa koná hneď pri vykletí rastlinek, a má sa viac ráz opakovať. Prevádzanie tejto práce má byt dfa rainisteriálneho nariadenia, jak vo vlastnej, tak aj v susedných obciach vyhlásené. Poneváč sa tu jedná o vefmi nebezpečného a fažko vyničitefného záškodníka, je aj obrana proti nemu vefmi nesnadná.

5. Rozširovanie žežuliny (kukučiny) sa len kúpou úplne čistého sejiva a bedlivým čistením sklizně semena zamedziť môže. Zničenie žežuliny je zákonne nariadené. Na jednoročných kulturách sa nakazené plochy pred skosením kolkom označia a potom sa ďatelina až u samej zeme skosí; pri viacročných kulturách sa skosené plochy slamou pokryjú a zapália; a aj ďalej sa ukazujúce žcžulínovc koiá primerane odstraňujú. Ničenie sa aj hlbokým prekopávaním skosených ploch, ešte pred uzrátim semena, diať môže a pri |

opatrne prevedenej práci neni potrebné znovu tie miesta posievať. Plochy však tieto majú sa aj pozdejšie prezerať a čistiť.

(Dokončenie budúcne.)

Dajme si poistiť dobytok. Dňa 13. januára bolo sriadujúce shromáž

děme Družstva na vzájomné poistenie statku vo Vajnoroch. Do školskej budovy sišlo sa blízo sto hospodárov. Shromaždeniu predsedal p. farár Juriga. Povzbudzoval shromážděných k tvoreniu pomocných ústavov a ku sdruženiu. Po ňom úradník ústredného spolku predniesol výhody Družstva. Platí sa 1% °d ceny kusa, za čo dostane člen 80% náhrady v prípade škody. Tento príspevok v páde väčšej škody môže sa zvýšiť, ale iba na 3VÍ%-Jestli by nadišla ešte väčšia škoda, ostatné platí ústredný spolok. Mimo toho člen má od spolku lieky a zverolekára. Každý člen bez ohfadu na počet statkov podpíše jednu 4 korunovú účastinu. Spolok si spravujú sami hospodári. Oni šafária s peniazmi, posudzujú škody a náhrady tak, že je vlastne všetko y rukách ich.

Ako najvážnejšiu vec spomenúť musíme, že všetko sa vedie po s l o v e n s k y , čo je prvým výdobytkom našej slovenčiny a vefkou výhodou družstva, lebo si ho môže sám ľud viesť. Takéto družstva budeme všade zakladať, čím

zabezpečíme náš fud proti značnej hospodárskej škode, ktorá sa mu stáva následkom úpadu statku. V akomkoľvek páde sa dostane náhrada.

Výhodnejším sa už io Družstvo ani predstaviť nemôže. Hlavná vec je, aby sa čím viacerí zúčastnili, lebo vtedy ešte aj 1 % sa môže snížit, ba jestli sa nasbiera kapitál, na čas sa môže príspevok aj zastaviť. Vystavajúce peniaze sa obrátia v dobro poistených hospodárov.

Za správcov boli vyvolení: p. Ferdiš Jur iga ako predseda, Ján Or t h, Jozef Zeman, Ján Ben či č ako správcovia. Za dozorcov : Františ F a š u n g, Michal Bednár, Matej Hlavatý, Ján F e k e t e, Ján Fašung. Za výborníkov: Františ Zeman, Filip G lone c, Martin F e k e t e, Filip K r i š t o v i č, Ján Pilný, Ján Zeman.

Prajeme družstvu mnoho zdaru I Nech z neho nechýba žiadon hospodár. Naše noviny budú každý mesiac donášat zprávy o účinkovaní týchto družstiev, aby sa na všetkých slovenských krajoch rozšířily. Žiadajme už včuF pri zakladaní Družstva, aby sa pre slovenské spolky založila v PreSporku samostatná slovenská kancellária so slovenským úradníctvom.

Odpíšte nám, kde by ste si žiadali založiť družstvo ?

Malacké karpatské zdravotné pilulky. Žalúdkové a brušné choroby, tvrdá stolica, hlavy bolenie, závrat,

zlatá žila a pečeňové bolesti iste sa vyliečia už od 40 rokov obľúbenými

„Malackými karpatskými zdravotnými pilulkami"

sestavené sú ďla predpisu dr. Kvapila skrze

Dána Friedrich \ ů M U v ffhlas&ácli číslo 26 (Prešporshá stolica). Jedna škatulka stojí 42 hal., balík so 6 škatufkami 2 kor. 10 hal. Jestli sa ale k cene piluliek 40 h. priloží, a celá sum-ma poukázkou pošle, tak sa pilulky frankované kamkoľvek do celej monarchie pošlú.

Ochranná známka 1

RS3 jVýstraha! Poňěváč moje pilulky často falSované bývajú, prosím len u mňa ku

povaf.

Výtah z poďakovaní. 317 Blahorodý Pane Lekárnik ! Keď som býval bliž

šie k Hrinovej, poslal som si k pánu úradníkovi párnej pily, tamže sú malacké karpatské pilulky a tento mi vydal 3 škatulky. V mojom rodinnom kruhu touto cestou som obsiahnul tie znamenité pilulky, teraz ale keď som sa od Hrinovej ku Breznu, hodne vzdialil, prinútený sa cftim zrovna k Vám ku dorábatefovi samému sa obrátiť. Už asi 15 rokov užívam jak ja, tak moji domáci tieto výborné pilulky v takých pádoch, keď je žalúdok zašlajmovaný, keď fažSie stráviteľné jedlá v ňom

Vefactený pane lekárniku v Malackách! Týmto Vám sdeľujem, že Vaše malacké zdravotné pilulky, ktoré som pred niekoľko dňami objednal, účinkujú a dúfam, že dojdú hojného rozšírenia, lebo som nútený mojej sestre 1 balík objednať na adressu Ján Vávra, roľník.

V Haštalkove, dňa 3. marca 1908. Ctený pán Ján Friedrich, lekárnik! Prosíme Vás,

že by ste nám ráčili poslať z tých karpatských zdravotných piluliek, ktoré nám zvyknete posielať,

sú" keď črevá"7coďv"áďzäjú'výkäí riadne aiebo 6 balíčkov tojest 36 škatuliek, obratom pošty, veľmi ťvreŕo, napravia bezbolestne v človeku všetko a je zase dobre. I prosím mi obratom pošty poslať tri balíky karpatských zdravotných piluliek. Zostávam s úctou a priateľským pozdravom vo Fekete-Balogh, 1998. 5. februára.

Jozef Bednárlk, pensionovaný učiteľ.

Blahorodý Pane Lekárnik ! Pri tejto objednávke zase len s tým začínam, že Vašim karpatským zdravotným pilulkám páru nieto, A ako nevyhnu-teľne potrebné sú, vidím len vtedy, keď sa už minuly. Teraz tiež sa už minuly, tak preto prosím, nech mi poštovou doposielkou pošlu zase 1 balik. - Dad (stol. Komárom), 1911. 21. marca. Vďačnú úctu preukazujúci Ludvik Tótli, cv. ref. učitel.

Ctený pán apatekár. Ján Friedrich v Malackách. Úctivé Vás prosím o Vašu lásku, buďte tak dobrý, vyplňte moju žiadosť, pošlite mi poštou 1 balík z tých chýrečivých karpatských piluliek, žiadostivý som zkúsif ich chýrečný liek, lebo na žalúdkové krče mnoho musiiu trpeť a najväčším olanira ešte oprobujem užívať Vaše chýrne a obliibcné pilulky. Ostávam Vás dobroprajný TomáS VlcIJnu. VSebech-leboh, :to. januára 190K.

dobierkou, bez ktorých nemôžeme byť Stará matka ich užívala za 28 rokov a my už 16 rokov, ktoré k zdraviu slúžia Zdravie Vám prajeme od P. Boha za Váš dobrý liek. Vdova Adama Račku, Tot-konilóš, 14. 1. dec. 1911.

Vysokoctený pán lekárnik! Prosím, pošlite mi jeden balík zdravotných piluliek, ktoré mi už viac krát dobre poslúžili. S úctou

Samu Tichý v Radvani, 20. júla 1910. List písaný dňa 28. marca 1910. Michal Chrap-

čiak Doving Strit. č. 32. New-York N. J. Severná Amerika. Ja Michal Chrapčiak pred tým pri Lipt. Sv. Mikuláši z Vrbice, mojej manželke boly Vaše karpatské zdravotné pilulky v jej chorobe vefmi osožné, HcŽ jej bratovi Jurajovi Lenkovi. Tak vrúcne ďakujem a Vám vinšujem ponajprv dravia a čo si od pána Boha žiadate. Tak Vás prosím pane Friedrich lakarniku v Malackách, ja som teraz v Amerike, posielam v tomto liste 20 kor. a za to nám pošlite čo uajrýctilejšic Vaše pilulky, lebo máme ichtu vietaí bloráci veľmi zapotreby. Až prídem zpät donn r, prídem sa ústne oodákovat Ostávam s. úctou. Michal Chrapčiak, Dovning Strit. č. 33.

r I N Y

á*4^*4^4uM»**£*** MALÝ OZNAMOVATEĽ. Účastín 250 kusov r u ž o m b e r s k e j T>nrfkV:xUit pravú kariku, totd pôvodnú

Uvernej banky uč. spol. mám na ^ . í , ľ . " . ^ " Ä Ä í j r ! ? ^ ^ * » pôvodnú. Karpatské horké žalúdočné biltnne, všetky

predaj. Cena — pripadne i S tOnOrOC- H druhy v 3r/, litr. pletených ffašiach 1 liter za K j • J - - J J J » J ^ U ^ J ÍÍ 2 > 40 A m a r o l pravé, bilinné, červené, železné

nymi dividendami — dia dohodnutia, zdravotné víno. C h i n o l, zdravotné žalúdočné vino, I II r i r "Stefan Manriib nravnŕár v obidva druhy lekármi odporúčané, znamenitou vý-J. U. UT. aieian MdfiaiK, pravoidr V hornou liečibnou silou dokázané pri chudokrevnosti, Ružomberku (Liptó-Rózsahegy). " ^ f t a fci&dkovýcn chorobách, povzbudzuje

v * ""v ' chuť k jedlu a napomáha .rávenie. Cena: prvého pô-fliWMWiBMB«w»tiMwi»tiMi«www«ia vodná vefká fľaša K 3 40, druhého pôvodná vefká fľaša T T T T T T T T Y f f f f t t T T I K S-60 v 5 kil. pošt. zásielkach obsahujúcich s prvého

' ' "• i i • i ! i % druhého 2 fľaše, bezplatné balenie, vyplatené dobierkou zasiela l'ad. Steindi, v Sklabine], Turč.stol. f I ŕ** ň a h ľ a H á m " a scdláretvo. lán Fortná-

«-w | r U U I l a l l a U d f 1 nek, Prešporok, Babu.7.

i s bytom dá hncd do árendy „Potravný Spolok" v Likavke posl. posta: Liptó-Rózsahegy.

Árenda 360 korún na rok.

N ľ a H á m čižmárskeho pomocníka na stMu prá-n i a U a i l l cu. Piatim d l páru K 3 - Toraéá

Cisár, v Pezinku (Bazin, Pozsony m.)

P r i i m P m n a s ^ , u Pfácu poriadneho pomočiv I IJ11101 í I n,ka plat dfa dohovoru. Ferdinand

Menklna, sedlár a remenái, Turzófalva 'Trencs. nu

Majetok na predaj, Ä ruky za hciiú cenu, súci je na majer a na krčmu. Majetok je pri meste Levoča v meste tiež dom na predaj. Kupci nech sa hlásia u Štefana Klein, Iglo, (Kossuth Lajos sor 26.)

rád by sa obznámil s pekným dievčaťom

so Slovenska ciefom sňatku. Adressa: František Laga, pekár Uh. Ostrov, Morava.

peltár

Jednateľa S K . p r o v i s i a. Franc II., Nekazanka i. 18.

U

ROTTERDAM. Nizozemsko - Amerikánska paro-lodná účastinárska spoločnosť.

V Uhorsku zaznačená firma. Týždenný odchod lodi medzi

Hotterdam-Hewyorli-Kanada = . • = Kancellátia: = =

Budapest, VII., T h l H I H t í.10. "i»» • i l i ' M W w l

„Ludová Banka Účastinný Spolok" v Námestove. • s ^ ^ . i ^ » s » ^ n * * * > i

Majetok.

t a ^ M f c j ^ ^ ^ W ^ i ' ^ i i'* * » V S i l ^ | l ^ [ » l t i l l ^ V . « » ^»11 % ^ y n w » p V M ^ ^ »in V M W M M ^ f c ^ * ^ 1 ^ ' ^ ' ' N M M ^ *

išlo :5.

R. MASEK A SPOL. Ústredné kúrenie.

Železné konštrukcie a kotlárňa. Praha-Žižkov, Telefon číslo

3885. Husova třída číslo 24.

Návrhy a rozpočty zdarma.

T * y fM ktorí sa chcú zdokonalit v písaní Jil'f s lovenských listov, najlepšie

zodpoviekniha: „SLOVENSKÝ L1STÄR". Obsahuje listy všeobecné, obchodné a ľúbostné.

P Cena poštou K 1-10. — Vydáva: JúliusKustra,Košice(Kassa).

S L O V E N S K É ĽUDOVÉ NOV1NV Str. 7.

Zílinti Btľifcti Banka I ÍKIIÍ. sjsl. y Zohori na ulici vedúcej so stanice a ifkt Filial L ÍJ \r £ačtínť» n a rý , l k u v d o m e úverkového spolku, J C J I H l t t l h d V O a b U I l C y susedstve hostinca ku trom zajacom prijímajú a udatné opatrujú úspory (úklady) naiícb rolnlkou a pemeselníhov, a platia od nich

4%°\Q s danou (porciou) 5 ° | 0 úrohov Zaoberajú sa so všetkými bankovými obchodmi. Solídne a slušne obslúžia vždy a v každom prípade. — Banka úraduje od 8.-ej hod.

ráno do i. popoludní. Bratia, sestry Slováci, podporujte svojské banky na Záhorí!

Záverečné úcty Sereďskej Ľudovej banky úcsst spoločnosti v Seredľ POZVANIE

do

II. riadneho valného shromaždenia Szeredi ľudovej banky účast. spol.

ktoré bude v nedefu 1. februára 1914. o 2 hodine popoludní v spolkových miestnostiach v Seredi.

PREDMETY : 1. Voíba predsedu pre toto valné shromaždenie. 2. Predloženie záverečných účtov v sprievode zprávy

správy a dozorného výboru. 3. Udelenie absolutoriuma. 4. Rozdelenie čistého zisku. 6. Volné návrhy, ktoré v smysle stanov pred troma

dňami majú byť oznámené správe. V Seredi, dňa 15. januára 1914.

Vzal. Účet súvahy dňa 31. decembra 1913.

Správa.

Dal.

MAJETOK. Pokladničná hotovost Zmenky 434.37816 Hypotekárne pôžičky . . . . 60.000 — Cenné papiere • Deposita Nepohnuteínosti Peňažné ústavy v bežnom účte Dlžníci na bežn. účte . . • Rozliční dlžníci Peňažné druhy Protestné trovy • . Náradie Trovy zakladačné v hl. ústave

„ „ vo filiálke Filiálka v hl. ústave Tovarové oddelenie: zásoba tovaru . . . .

M „ dlžníci tov. oddelenia . Nedôchodok filiálky v Trnave

K 12488

494378 1700

80715 35377 46809 79593 23631

325 12

3918 1625

819 253952

14423 14014 3309

1067093

h 02

16

68 24 13 12

22 40 93 40 08 83 20 06 98

ŤARCHA. Účastinná istina Rezervná základina Vklady na knižky 546.63741

„ b. účtoch 79.29492 Nevyplatená dividenda Tratty Závislá daň úroková Hí. ústav filiálke Prechodné položky Prechodné úroky od zmeniek

.. hypoték Zisk

45

Vzal. Účet zisku a ztráty dňa 31. decembra 1913. Dal. ZTRÁTA.

Úroky od vkladov Platy Dane: úroková 1656-10

dôchodková, obecná a domová . 1903-87 Trovy zavedovacie Trovy H. emissie Odpis zo zakladačných trov v centre Odpis zo zakladačných trov vo filiálke . . . . Odpis z náradia Zisk

K 13723 10191

3459 4495 2052 812 204 435

14004 49380

66 ZISK.

Přenáška zisku z min. roku Úroky zmenkové 26035-41 Úroky hypotekárne 2656-35 Úroky v bežnom účte 412703 Dôchodok z nepohnutefnosti Provízia Emissný poplatok a kurs. rozdiel z H. emissie . Zisk na peň. druhoch Zisk tovarového oddelenia Nedôchodok filiálky trnavskej

K 6

32818 •1023

158 8396 110 3557 3309

49380

h 88

79 25 08 — 12 57 98 67

V Seredi, dňa 31. decembra 1913. Štefan Páleník v. r., pokladník a podsprávca. Florián Tománek v. r., správca. Karol J. Macháč v. r. hl. účtovník a prokurista.

Účty tieto sme podrobne preskúmali, porovnali a za správne uznali. V Seredi, dňa 15. januára 1914.

Alexander Scherliaufer v. r., r. člen. DOZORNĚ POVERENÍCTVA: Ferko Skyčák v. r., predseda, Rudolf Molitor v. r., r. člen

S f c l SLOVÍ É Ľ U 5)0 V Ľ N j V l K V Číslo

Nové ÍSRK

„BERSON" t m v i podpfiiLy

zo zvláštnej guinmovej mieSai.iny pripravené, docielily, it sú trvácej&ie ako remeň.

Nov? „Berson" gummcvý podpatek |e docela takej barvy a veľkostí, ako je na Vašej iopánke remenny podpätok, ie neobyWns

Nový „Benson8 gummoyý podpätok ochráni remenný podpätok na topánke od vykrťitenia, topánku stále v elegantnej forme podrž!, a pri veľkej pružnosti chráni Vale nervy a chrpnú kost.

Pravý nový „BerBon* gummový podpätok je do elegantnej zlate] škatulky zabaleny, na ktorej je slovo „Berson" jasno čitateľné. Okrem toho ka?dý pravý, ao*ý. Bersoa gummovy podpätok videl JZ5rT*~"A .-^r g tu vyobrazenou och- p " ^ O B P ^ % H Í J rannou značkou, na ktorú zvláštny pozor treba daí.

Pýtajte si rozhodne len s touto ochrannou /iíflčkou zaopetrený „Berson" gummový podpätok. Len so svojim obuvníkom dajte si to pripraviť na podpätok topánky a vo svojom záujme pošlite zpät každý iný výrobok.

Sklad Berson! Budapest VII.

Bryndzm., Čerstva z čistého ovčieho syra, zaručenej }a!

hajjemuej&u . . . 1 kg. kor 1. jemnú 1 „ „ 1 . 5 0 konkurenčnú jakosf I „ „ 1.30

v 1, 2, 3, 5, 10, i 5 a 20 kilových drevených nádobách.

Masle, pôvodné kravské zaručené čisté 1 kg. kor. 2.40 v pergament, papieri zabalené, dobierkou 5 kg. balíkoch 4l/s čistej váhy, vyplatené 1 kg. o 20 hai. drahšie, zasiela:

Ľudovít Štemdl, bryndziareň v Sklabitlcj, Turčianska stol.

Podporujme kreá{;insko-slí*venský priemysel 1

MkofíiBina m organy o taenia Emanu*! StBin B Bonnmi! T u c t a . Odporúčame svoj 7á»

vod si. patronátom, farným J obecným úradom k postaveniu nových organov vieikýeli sústavou. Opravy a

la organov, nar-mo.ilí i klavírov sa prijíma. Vlastná vý roba dnových člnkových pistol, ktoré sa u. organie tom odporúčajú. Mnoho pochvalných vysvědčeni po ruke. — V' Hore Kutné Královstvo České.

"W^^-J?!?;

g

1

POZOR!

VellÄ ísiori tóeiiíB len priamym nákupom dámskych a vietkýcb prádlových iátok u známej • '"•• a chválenej firmy

fidolf Soumar, utni 1 sins, tkileivii i Dliiolcl I lllffifl l u í i n. Istnjl, ElE&|.

Krásne zbytky za továrne ceny stále na sklade.:: Vzorky zdarma a franko.

t

I

íisždý haány Mílích svoja ženičku i dietk^ rád, prekva;

ua Ježiška vho'lným darkom, dob**e upotr••• bytelným tkalcovským zbožím a objedná b«/ meškania so zbežía nabídnutého od známej

hraterskej firmy Ľudevit Lepšj ručná tkalcovna

Nový Hrádek n./Met. Čechy. Každý balík jednotlivý dfa nabídky zasielame fco a dobierkou pravda len za tieto výhodní ceny do konca tohoto mesiaca decembra, na

Čo upozorňujem ct. obecenstvo. Prichádzam Vám milí bratia a sestry v ústreu' aby si každý mohol objednat, nekúpite vSak nikde lacnejšie zato ručím. Zlý tovar nszašlem. Kto by nebol spokojný, zašlite behom 3 dní zpit nefrancovano a ja Vám peniaze do

haliera vrátim. — Zasielam teda: 23 m. brokát na postele pekne vzorkovaný len *a K I 30 „ zefíru alebo oxfordu na koäele . . . . K 16"•--23 „ ružový hustý sýpek 80 cm. Široký . . .K 23 „ biele veby „Kloudike" 80 cm. Sirokŕ . . K Í5*— 23 „ biely Sifon „Delta" 80 cm. široko . . . . K 13 -

5 „ harrhentu na 2 Múzy pekné 8 „ atlassatenu na I šaty letné modrý s

kvrietkamy \ (i „ lanového plátn* 1 priKrívadlo 150 cm.

Široké Pýtajte si vzorky odo mňa a kto si eite do 31. decembra objedná, dám 5% slevy o" K 20- - priložím tiež aj i nár*enný kalendí — Nemeškajte, objednajte, podporujte česl. :-: bratersKý podnik, nesklame^o sa nikdy, f-

Káia c 5B°D lacnejšin Amerikánska Úsporná káva, vcfroi voňavá, Výdatná a úsporná. 5 kg. vrocúiľ o na p.óbtí K 10- — franko

na . íela

A. S chap i r a, vývoz kávy a čaju Tiszabogdány Č. 258.

TO!!! by mal už dnes

každý vedeť že najlepšiu zdravotní)

žitnú kávu

181333í

I. Pre Sered" a okolie! r J QnnI b ennimit I To má byť našim heslom aj pri požičiavaní a ukladaní UlUj H S9U|inU! peňazí na vkladnú knižku, preto odporúčame sálu

Sereďskú Ľudovú Banku ííčast. Spoločnosť W vo vlastnom dome pod číslom 29., kde bola stará leknrfta ~ W a Jej FILIÁLKU V TRNAVE, v dolnej hrubé] ulici číslo 35.:

Foiičsava na zmenky (vekale), úptiy so zaračitelmi, na Intabulieiu pri výhodných podmienkach. 331

Priiím* peniaze na vkladní ka&Eky a na bežný účet a ptud • od sien 4V.V, (Štyri« pol) interesov čfato, bex trážky. 1781191 Bf&j I HnMOU'i^.« i i ' l iM > •• I t t i rmi l Hl H t i t W t l M < p r t M — M U i iai*Wtift