zákon č. 40/1964 zb. obČiansky zÁkonnÍk - hainbury.sk · § 19b (1) právnické osoby majú...

Zákon č. 40/1964 Zb.

O B Č I A N S K Y Z Á K O N N Í K

Zmenený a doplnený: zákonmi č. 58/1969 Zb., č. 131/1982 Zb., úplné znenie č. 70/1983 Zb., zákonmi č. 94/1988 Zb.,č. 188/1988 Zb., č. 87/1990 Zb., č. 105/1990 Zb., č. 116/1990 Zb., č. 87/1991 Zb., č. 509/1991 Zb., úplné znenie č. 47/1992 Zb.,zákonmi č. 264/1992 Zb., č. 278/1993 Z.z., č. 249/1994 Z.z., č. 153/1997 Z.z., č. 211/1997 Z.z., č. 252/1999 Z.z., č. 218/2000 Z.z.,č. 261/2001 Z.z. a č. 281/2001 Z.z.

Federálne zhromaždenie Českej a Slovenskej Fede-ratívnej Republiky sa uznieslo na tomto zákone:

PRVÁ ČASŤ

VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

PR VÁ HL AVA

OBČIANSKOPRÁVNE VZŤAHY A ICH OCHRANA

§ 1

(1) Úprava občianskoprávnych vzBahov prispievak napĺňaniu občianskych práv a slobôd, najmä ochra-ny osobnosti a nedotknuteGnosti vlastníctva.

(2) Občiansky zákonník upravuje majetkové vzBahyfyzických a právnických osôb, majetkové vzBahy medzitýmito osobami a štátom, ako aj vzBahy vyplývajúcez práva na ochranu osôb, pokiaG tieto občianskoprávnevzBahy neupravujú iné zákony.1)

(3) Právne vzBahy vznikajúce z výsledkov duševnejtvorivej činnosti upravujú osobitné zákony.

§ 2

(1) Občianskoprávne vzBahy vznikajú z právnychúkonov alebo z iných skutočností, s ktorými zákonvznik týchto vzBahov spája.

(2) V občianskoprávnych vzBahoch majú účastnícirovnaké postavenie.

(3) Účastníci občianskoprávnych vzBahov si môžuvzájomné práva a povinnosti upraviB dohodou odchyl-ne od zákona, ak to zákon výslovne nezakazuje a akz povahy ustanovení zákona nevyplýva, že sa od nehonemožno odchýliB.

§ 3

(1) Výkon práv a povinností vyplývajúcich z občian-skoprávnych vzBahov nesmie bez právneho dôvoduzasahovaB do práv a oprávnených záujmov iných anesmie byB v rozpore s dobrými mravmi.

(2) Fyzické a právnické osoby, štátne orgány a orgá-ny miestnej samosprávy dbajú o to, aby nedochádzalok ohrozovaniu a porušovaniu práv z občianskopráv-

nych vzBahov a aby sa prípadné rozpory medzi účast-níkmi odstránili predovšetkým ich dohodou.

§ 4

Proti tomu, kto právo ohrozí alebo poruší, možno sadomáhaB ochrany u orgánu, ktorý je na to povolaný.Ak nie je v zákone ustanovené niečo iné, je týmtoorgánom súd.

§ 5

Ak došlo k zrejmému zásahu do pokojného stavu,možno sa domáhaB ochrany na príslušnom orgáneštátnej správy. Ten môže predbežne zásah zakázaBalebo uložiB, aby bol obnovený predošlý stav. Tým nieje dotknuté právo domáhaB sa ochrany na súde.

§ 6

Ak hrozí neoprávnený zásah do práva bezprostred-ne, môže ten, kto je takto ohrozený, primeraným spô-sobom zásah sám odvrátiB.

DRUHÁ HLAVA

ÚČASTNÍCI OBČIANSKOPRÁVNYCH VZŤAHOV

Prvý oddielFyzické osoby

§ 7

(1) SpôsobilosB fyzickej osoby maB práva a povinnostivzniká narodením. Túto spôsobilosB má aj počaté die-Ba, ak sa narodí živé.

(2) SmrBou táto spôsobilosB zanikne. Ak smrB nemož-no preukázaB predpísaným spôsobom, súd fyzickúosobu vyhlási za mŕtvu, ak zistí jej smrB inak. Za mŕtvusúd vyhlási aj nezvestnú fyzickú osobu, ak so zreteGomna všetky okolnosti možno usúdiB, že už nežije.

§ 8

(1) SpôsobilosB fyzickej osoby vlastnými právnymiúkonmi nadobúdaB práva a braB na seba povinnosti(spôsobilosB na právne úkony) vzniká v plnom rozsahuplnoletosBou.

1) Napr. § 261 ods. 2 Obchodného zákonníka.

Občiansky zákonník Strana 1

(2) PlnoletosB sa nadobúda dovŕšením osemnástehoroku. Pred dosiahnutím tohto veku sa plnoletosB na-dobúda len uzavretím manželstva. Takto nadobudnu-tá plnoletosB sa nestráca ani zánikom manželstva anivyhlásením manželstva za neplatné.

§ 9

Maloletí majú spôsobilosB len na také právne úkony,ktoré sú svojou povahou primerané rozumovej a vôGo-vej vyspelosti zodpovedajúcej ich veku.

§ 10

(1) Ak fyzická osoba pre duševnú poruchu, ktorá nieje len prechodná, nie je vôbec schopná robiB právneúkony, súd ju pozbaví spôsobilosti na právne úkony.

(2) Ak fyzická osoba pre duševnú poruchu, ktorá nieje len prechodná, alebo pre nadmerné požívanie alko-holických nápojov alebo omamných prostriedkov čijedov je schopná robiB len niektoré právne úkony, súdobmedzí jej spôsobilosB na právne úkony a rozsahobmedzenia určí v rozhodnutí.

(3) Súd pozbavenie alebo obmedzenie spôsobilostizmení alebo zruší, ak sa zmenia alebo ak odpadnúdôvody, ktoré k nim viedli.

Ochrana osobnosti

§ 11

Fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnos-ti, najmä života a zdravia, občianskej cti a Gudskejdôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavovosobnej povahy.

§ 12

(1) Písomnosti osobnej povahy, podobizne, obrazovésnímky a obrazové a zvukové záznamy týkajúce safyzickej osoby alebo jej prejavov osobnej povahy sasmú vyhotoviB alebo použiB len s jej privolením.

(2) Privolenie nie je potrebné, ak sa použijú písom-nosti osobnej povahy, podobizne, obrazové snímkyalebo obrazové a zvukové záznamy na úradné účely nazáklade zákona.

(3) Podobizne, obrazové snímky a obrazové a zvukovézáznamy sa môžu bez privolenia fyzickej osoby vyho-toviB alebo použiB primeraným spôsobom tiež na ve-decké a umelecké účely a pre tlačové, filmové, rozhla-sové a televízne spravodajstvo. Ani také použitie všaknesmie byB v rozpore s oprávnenými záujmami fyzickejosoby.

§ 13

(1) Fyzická osoba má právo najmä sa domáhaB, abysa upustilo od neoprávnených zásahov do práva naochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky tých-to zásahov a aby jej bolo dané primerané zadosBučine-nie.

(2) PokiaG by sa nezdalo postačujúce zadosBučinenie

podGa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miereznížená dôstojnosB fyzickej osoby alebo jej vážnosBv spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradunemajetkovej ujmy v peniazoch.

(3) Výšku náhrady podGa odseku 2 určí súd s pri-hliadnutím na závažnosB vzniknutej ujmy a na okol-nosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

§ 14

zrušený

§ 15

Po smrti fyzickej osoby patrí uplatňovaB právo naochranu jej osobnosti manželovi a deBom, a ak ich niet,jeho rodičom.

§ 16

Kto neoprávneným zásahom do práva na ochranuosobnosti spôsobí škodu, zodpovedá za ňu podGa usta-novení tohto zákona o zodpovednosti za škodu.

§ 17

zrušený

Druhý oddielPrávnické osoby

§ 18

(1) SpôsobilosB maB práva a povinnosti majú aj práv-nické osoby.

(2) Právnickými osobami súa) združenia fyzických alebo právnických osôb,b) účelové združenia majetku,c) jednotky územnej samosprávy,d) iné subjekty, o ktorých to ustanovuje zákon.

§ 19

(1) Na zriadenie právnickej osoby je potrebná písom-ná zmluva alebo zakladacia listina, pokiaG osobitnýzákon neustanovuje inak.

(2) Právnické osoby vznikajú dňom, ku ktorému súzapísané do obchodného alebo do iného zákonom ur-čeného registra, pokiaG osobitný zákon neustanovujeich vznik inak.

§ 19a

(1) SpôsobilosB právnickej osoby nadobúdaB práva apovinnosti môže byB obmedzená len zákonom.

(2) Právnické osoby, ktoré sa zapisujú do obchodné-ho alebo do iného zákonom určeného registra, môžunadobúdaB práva a povinnosti odo dňa účinnosti zápi-su do tohto registra, pokiaG osobitný zákon neustano-vuje inak.


§ 19b

(1) Právnické osoby majú svoj názov, ktorý musí byBurčený pri ich zriadení.

(2) Pri neoprávnenom použití názvu právnickej oso-by sa možno domáhaB na súde, aby sa neoprávnenýužívateG zdržal jeho užívania a odstránil závadný stav;možno sa tiež domáhaB primeraného zadosBučinenia,ktoré sa môže požadovaB aj v peniazoch.

(3) Odsek 2 platí primerane aj pre neoprávnenýzásah do dobrej povesti právnickej osoby.

§ 19c

Sídlo právnickej osoby musí byB určené pri jej vzni-ku.

§ 20

(1) Právne úkony právnickej osoby vo všetkých ve-ciach robia tí, ktorí sú na to oprávnení zmluvou o zria-dení právnickej osoby, zakladacou listinou alebo záko-nom (štatutárne orgány).

(2) Za právnickú osobu môžu robiB právne úkony ajiní jej pracovníci alebo členovia, pokiaG je to určené vovnútorných predpisoch právnickej osoby alebo je tovzhGadom na ich pracovné zaradenie obvyklé. Ak tietoosoby prekročia svoje oprávnenie, vznikajú práva apovinnosti právnickej osobe, len pokiaG sa právnyúkon týka predmetu činnosti právnickej osoby a lenvtedy, ak ide o prekročenie, o ktorom druhý účastníknemohol vedieB.

§ 20a

(1) Právnická osoba sa zrušuje dohodou, uplynutímdoby alebo splnením účelu, na ktorý bola zriadená,pokiaG osobitný zákon neustanovuje inak.

(2) Právnická osoba zapísaná v obchodnom registrialebo v inom zákonom určenom registri zaniká dňomvýmazu z tohto registra, pokiaG osobitné zákony neus-tanovujú inak.

(3) Pred zánikom právnickej osoby sa vyžaduje jejlikvidácia, pokiaG celé jej imanie nenadobúda právnynástupca alebo osobitný zákon neustanovuje inak.

(4) Ustanovenia Obchodného zákonníka o likvidáciiobchodných spoločností sa primerane použijú aj nalikvidáciu inej právnickej osoby, pokiaG z ustanoveníupravujúcich tieto právnické osoby nevyplýva niečoiné.

Nadácie

§ 20b

(1) Fyzická alebo právnická osoba môžu jednotlivoalebo spoločne zriaUovaB nadácie (fondy) na všeobecneprospešné ciele, najmä za účelom rozvoja duchovnýchhodnôt, ochrany Gudských práv alebo iných humanit-ných cieGov, na ochranu a tvorbu životného prostredia,zachovanie prírodných hodnôt aj na ochranu kultúr-nych pamiatok.

(2) Fyzická osoba môže nadáciu zriadiB aj závetom.

(3) Nadácia je právnickou osobou; vzniká registrá-ciou na príslušnom štátnom orgáne.

§ 20c

ZriaUovateG vydáva štatút nadácie, ktorý obsahujenajmäa) názov a sídlo nadácie,b) cieG, ktorý bude nadácia podporovaB,c) zdroje nadácie,d) spôsoby použitia prostriedkov nadácie a komu ich

možno poskytnúB,e) určenie správcu nadácie a kto ju zastupuje v práv-

nych vzBahoch,

f)spôsob majetkového vyporiadania pri zániku nad-ácie.

§ 20d

Prostriedky poskytnuté z nadácie sú účelovo viaza-né a ten, komu sa poskytli, je povinný ich použiB podGaurčených podmienok; inak môže správca nadácie po-žadovaB ich vrátenie alebo náhradu.

§ 20e

(1) Na zrušenie a zánik nadácie sa použije primerane§ 20a.

(2) Podrobnejšiu úpravu o nadáciách (fondoch) usta-noví zákon Federálneho zhromaždenia.

Záujmové združenia právnických osôb

§ 20f

Na ochranu svojich záujmov alebo na dosiahnutieiného účelu môžu právnické osoby vytváraB záujmovézdruženia právnických osôb (Ualej len „združenia“).

§ 20g

Na založenie združenia sa vyžaduje písomná zakla-dateGská zmluva uzavretá zakladateGmi alebo schvále-nie založenia združenia na ustanovujúcej členskejschôdzi. O založení združenia na tejto schôdzi sa spíšezápisnica obsahujúca zoznam zakladajúcich členovzdruženia s uvedením ich mena (názvu) a bydliska(sídla) a podpisy členov. K zmluve alebo zápisnicio ustanovujúcej členskej schôdzi musia byB priloženéstanovy a určenie osôb oprávnených konaB v menezdruženia, ktoré schvália zakladatelia alebo ustanovu-júca schôdza.

§ 20h

(1) Stanovy združenia určia názov, sídlo a predmetčinnosti združenia, úpravu majetkových pomerov,vznik a zánik členstva, práva a povinnosti členov,orgány združenia a vymedzenie ich pôsobnosti, spôsobzrušenia združenia a naloženie s jeho likvidačným zos-tatkom. Členstvo v združení možno viazaB na určitýčlenský príspevok.


(2) Stanovy schvaGujú zakladatelia alebo ustanovu-júca členská schôdza. Stanovy určia spôsob, ktorýmsa stanovy menia a dopĺňajú.

§ 20i

(1) Združenie je právnickou osobou, ktorá zodpovedásvojím majetkom za nesplnenie svojich povinností.

(2) Združenie nadobúda právnu spôsobilosB zápisomdo registra združení vedeného na okresnom úrade,2)príslušnom podGa sídla združenia. Do registra sa zapi-suje názov a sídlo združenia, predmet jeho činnosti,orgány, prostredníctvom ktorých združenie koná, amená osôb vykonávajúcich ich pôsobnosB.

(3) K návrhu na zápis do registra sa prikladá zakla-dateGská zmluva alebo zápisnica o ustanovujúcej člen-skej schôdzi spolu so stanovami. Návrh podáva osobasplnomocnená zakladateGmi alebo ustanovujúcoučlenskou schôdzou.

§ 20j

(1) Pred zánikom združenia sa vyžaduje likvidácia,ak imanie združenia neprechádza na právneho ná-stupcu.

(2) Združenie zaniká výmazom z registrácie.

§ 21

PokiaG je účastníkom občianskoprávnych vzBahovštát, je právnickou osobou.

TRET IA HLAVA

ZASTÚPENIE

§ 22

(1) Zástupcom je ten, kto je oprávnený konaB zainého v jeho mene. Zo zastúpenia vznikajú práva apovinnosti priamo zastúpenému.

(2) ZastupovaB iného nemôže ten, kto sám nie jespôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmyktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.

§ 23

Zastúpenie vzniká na základe zákona alebo rozhod-nutia štátneho orgánu (zákonné zastúpenie) alebo nazáklade dohody a plnomocenstve.

§ 24

Zástupca musí konaB osobne; Ualšieho zástupcu simôže ustanoviB, len ak je to právnym predpisom usta-novené alebo účastníkmi dohodnuté. Aj z právnychúkonov Ualšieho zástupcu vznikajú práva a povinnostipriamo zastúpenému.

§ 25

zrušený

Zákonné zastúpenie

§ 26

PokiaG fyzické osoby nie sú spôsobilé na právneúkony, konajú za ne ich zákonní zástupcovia.

§ 27

(1) Kto je zákonným zástupcom maloletého dieBaBa,upravuje Zákon o rodine.

(2) Zákonným zástupcom fyzickej osoby, ktorú súdrozhodnutím pozbavil spôsobilosti na právne úkonyalebo ktorej spôsobilosB na právne úkony súd rozhod-nutím obmedzil, je súdom ustanovený opatrovník.

(3) Ak sa za opatrovníka nemôže ustanoviB príbuznýfyzickej osoby ani iná osoba, ktorá spĺňa podmienkypre ustanovenie za opatrovníka, ustanoví súd za opat-rovníka orgán miestnej správy, prípadne jeho zariade-nie, ak je oprávnené vystupovaB vo svojom mene (§ 18ods. 1).

§ 28

Ak zákonní zástupcovia sú povinní aj spravovaBmajetok tých, ktorých zastupujú, a ak nejde o bežnúvec, je na nakladanie s majetkom potrebné schváleniesúdu.

§ 29

Súd môže ustanoviB opatrovníka aj tomu, pobytkoho nie je známy, ak je to potrebné na ochranu jehozáujmov alebo ak to vyžaduje verejný záujem. Za týchistých podmienok môže súd ustanoviB opatrovníka ajvtedy, ak je to potrebné z iného vážneho dôvodu.

§ 30

Ak dôjde k stretnutiu záujmov zákonného zástupcuso záujmami zastúpeného alebo k stretnutiu záujmovtých, ktorých zastupuje ten istý zákonný zástupca,ustanoví súd osobitného zástupcu.

Zastúpenie na základe plnomocenstva

§ 31

(1) Pri právnom úkone sa možno daB zastúpiB fyzic-kou alebo právnickou osobou. SplnomocniteG udelí zatýmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v kto-rom sa musí uviesB rozsah splnomocnencovho opráv-nenia.

(2) Pri plnomocenstve udelenom právnickej osobevzniká právo konaB za splnomocniteGa štatutárnemu

2) § 1 zákona ČNR č. 425/1990 Zb. o okresných úradoch, úprave ich pôsobnosti a o niektorých Ualších opatreniach s tým súvisiacich.§ 1 zákona SNR č. 472/1990 Zb. o organizácii miestnej štátnej správy (zrušený zákonom č. 222/1996 Z.z. s účinnosBou od 24. júla 1996).


orgánu tejto osoby alebo osobe, ktorej tento orgánudelí plnomocenstvo.

(3) Plnomocenstvo možno udeliB aj niekoGkým splno-mocnencom spoločne. Ak v plnomocenstve udelenomniekoGkým splnomocnencom nie je určené inak, musiakonaB všetci spoločne.

(4) Ak je potrebné, aby sa právny úkon urobil v pí-somnej forme, musí sa plnomocenstvo udeliB písomne.Písomne sa musí plnomocenstvo udeliB aj vtedy, ak sanetýka len určitého právneho úkonu.

§ 32

(1) Ak z právneho úkonu nevyplýva, že niekto konáza niekoho iného, platí, že koná vo vlastnom mene.

(2) Ak splnomocnenec koná v mene splnomocniteGav medziach oprávnenia zastupovaB, vzniknú tým právaa povinnosti priamo splnomocniteGovi. Pokyny danésplnomocnencovi, ktoré nevyplývajú z plnomocenstva,nemajú vplyv na právne účinky konania, ibaže by boliznáme osobám, voči ktorým splnomocnenec konal.

(3) Ak je splnomocniteG dobromyseGný alebo ak vedelalebo musel vedieB o určitej okolnosti, prihliada sa nato aj u splnomocnenca, ibaže ide o okolnosti, o ktorýchsa splnomocnenec dozvedel pred udelením plnomo-censtva. SplnomocniteG, ktorý nie je dobromyseGný, sanemôže dovolávaB dobromyseGnosti splnomocnenca.

§ 33

(1) Ak splnomocnenec prekročil svoje oprávnenievyplývajúce z plnomocenstva, je splnomocniteG viaza-ný, len pokiaG toto prekročenie schválil. Ak však spl-nomocniteG neoznámi osobe, s ktorou splnomocneneckonal, svoj nesúhlas bez zbytočného odkladu po tom,čo sa o prekročení oprávnenia dozvedel, platí, že pre-kročenie schválil.

(2) Ak splnomocnenec pri konaní prekročil svojeoprávnenie konaB za splnomocniteGa alebo ak niektokoná za iného bez plnomocenstva, je z tohto konaniazaviazaný sám, ibaže ten, za koho sa konalo, právnyúkon dodatočne bez zbytočného odkladu schváli. AksplnomocniteG neschváli prekročenie plnomocenstvaalebo konanie bez plnomocenstva, môže osoba, s kto-rou sa konalo, od splnomocnenca požadovaB buU spl-nenie záväzku, alebo náhradu škody spôsobenej jehokonaním.

(3) Ustanovenie odseku 2 neplatí, ak osoba, s ktorousa konalo, o nedostatku plnomocenstva vedela.

§ 33a

(1) Splnomocnenec je oprávnený udeliB plnomocen-stvo inej osobe, aby namiesto neho konala za splno-mocniteGa,a) ak je výslovne oprávnený podGa plnomocenstva

udeliB plnomocenstvo inej osobe,b) ak je splnomocnencom právnická osoba.

(2) Z právnych úkonov Ualšieho splnomocnenca jezaviazaný priamo splnomocniteG.

§ 33b

(1) Plnomocenstvo zaniknea) vykonaním úkonu, na ktorý bolo obmedzené,b) ak ho splnomocniteG odvolal,c) ak ho vypovedal splnomocnenec,d) ak splnomocnenec zomrie.

(2) Plnomocenstvo zaniká smrBou splnomocniteGa,ak z jeho obsahu nevyplýva niečo iné. Zánikom práv-nickej osoby, ktorá je splnomocnencom alebo splno-mocniteGom, zaniká plnomocenstvo len vtedy, ak jejpráva a záväzky neprechádzajú na inú osobu.

(3) SplnomocniteG sa nemôže platne vzdaB právaplnomocenstvo kedykoGvek odvolaB.

(4) DokiaG odvolanie plnomocenstva nie je splnomoc-nencovi známe, majú jeho právne úkony účinky, akokeby plnomocenstvo ešte trvalo. Na toto ustanoveniesa však nemôže odvolávaB ten, kto o odvolaní plnomo-censtva vedel alebo musel vedieB.

(5) Ak splnomocniteG oznámil inej osobe, že udelilplnomocenstvo splnomocnencovi na určité úkony, mô-že sa voči nemu dovolávaB odvolania plnomocenstva,len ak jej toto odvolanie oznámil pred konaním splno-mocnenca, alebo keU táto osoba v čase konania splno-mocnenca o tomto odvolaní vedela.

(6) Ak splnomocniteG zomrie alebo ak splnomocne-nec vypovie plnomocenstvo, je splnomocnenec povin-ný urobiB ešte všetko, čo neznesie odklad, aby splno-mocniteG alebo jeho právny nástupca neutrpel ujmuna svojich právach. Úkony takto urobené majú rovna-ké právne účinky, ako keby zastúpenie ešte trvalo,pokiaG neodporujú tomu, čo zariadil splnomocniteGalebo jeho právni nástupcovia.

ŠTVR TÁ HLAVA

PRAVNE ÚKONY

§ 34

Právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzni-ku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností,ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

§ 35

(1) Prejav vôle sa môže urobiB konaním alebo opome-nutím; môže sa staB výslovne alebo iným spôsobomnevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastníkprejaviB.

(2) Právne úkony vyjadrené slovami treba vykladaBnielen podGa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiežpodGa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôGanie je v rozpore s jazykovým prejavom.

(3) Právne úkony vyjadrené inak než slovami savykladajú podGa toho, čo spôsob ich vyjadrenia obvykleznamená. Pritom sa prihliada na vôGu toho, kto právnyúkon urobil, a chráni sa dobromyseGnosB toho, komubol právny úkon určený.


§ 36

(1) Vznik, zmenu alebo zánik práva či povinnostimožno viazaB na splnenie podmienky. Na nemožnúpodmienku, na ktorú je zánik práva alebo povinnostiviazaný, sa neprihliada.

(2) Podmienka je odkladacia, ak od jej splneniazávisí, či právne následky úkonu nastanú. Podmienkaje rozväzovacia, ak od jej splnenia závisí, či následky,ktoré už nastali, pominú.

(3) Ak účastník, ktorému je nesplnenie podmienkyna prospech, jej splnenie zámerne zmarí, stane saprávny úkon nepodmieneným.

(4) Na splnenie podmienky sa neprihliada, ak jejsplnenie spôsobí zámerne účastník, ktorý nemal právotak urobiB a ktorému je jej splnenie na prospech.

(5) Ak z právneho úkonu alebo z jeho povahy nevy-plýva niečo iné, predpokladá sa, že podmienka jeodkladacia.

§ 37

(1) Právny úkon sa musí urobiB slobodne a vážne,určite a zrozumiteGne; inak je neplatný.

(2) Právny úkon, ktorého predmetom je plnenie ne-možné, je neplatný.

(3) Právny úkon nie je neplatný pre chyby v písaní apočítaní, ak je jeho význam nepochybný.

§ 38

(1) Neplatný je právny úkon, pokiaG ten, kto hourobil, nemá spôsobilosB na právne úkony.

(2) Takisto je neplatný právny úkon osoby konajúcejv duševnej poruche, ktorá ju robí na tento právnyúkon neschopnou.

§ 39

Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahomalebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádzaalebo sa prieči dobrým mravom.

§ 40

(1) Ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorúvyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

(2) Písomne uzavretá dohoda sa môže zmeniB alebozrušiB iba písomne.

(3) Písomný právny úkon je platný, ak je podpísanýkonajúcou osobou; ak právny úkon robia viaceré oso-by, nemusia byB ich podpisy na tej istej listine, ibažeprávny predpis ustanovuje inak. Podpis sa môže na-hradiB mechanickými prostriedkami v prípadoch, keUje to obvyklé.

(4) Písomná forma je zachovaná, ak je právny úkonurobený telegraficky, Ualekopisom alebo elektronický-mi prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie obsahuprávneho úkonu a určenie osoby, ktorá právny úkonurobila.

(5) Na písomné právne úkony tých, ktorí nemôžučítaB a písaB, je potrebná úradná zápisnica. Úradnázápisnica sa nevyžaduje, ak má ten, kto nemôže čítaBalebo písaB, schopnosB oboznámiB sa s obsahom práv-neho úkonu s pomocou prístrojov alebo špeciálnychpomôcok alebo prostredníctvom inej osoby, ktorú sizvolí, a je schopný vlastnoručne listinu podpísaB.

§ 40a

Ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podGaustanovení § 49a, 140, § 145 ods. 1, § 479, 589, § 701ods. 1 a § 741b ods. 2, považuje sa právny úkon zaplatný, pokiaG sa ten, kto je takým úkonom dotknutý,neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sanemôže dovolávaB ten, kto ju sám spôsobil. To istéplatí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorúvyžaduje dohoda účastníkov (§ 40). Ak je právny úkonv rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisomo cenách, je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporu-je tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonomdotknutý, neplatnosti dovolá.

§ 41

Ak sa dôvod neplatnosti vzBahuje len na časB práv-neho úkonu, je neplatnou len táto časB, pokiaG z pova-hy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okol-ností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časBnemožno oddeliB od ostatného obsahu.

§ 41a

(1) Ak neplatný právny úkon má náležitosti inéhoprávneho úkonu, ktorý je platný, možno sa naň odvo-laB, ak je z okolností zrejmé, že vyjadruje vôGu konajú-cej osoby.

(2) Ak právnym úkonom má byB zastretý iný právnyúkon, platí tento iný úkon, ak to zodpovedá vôli účast-níkov a ak sú splnené všetky jeho náležitosti. Neplat-nosti takého právneho úkonu sa nemožno dovolávaBvoči účastníkovi, ktorý ho považoval za nezastretý.

§ 42

Ak pre neplatnosB právneho úkonu vznikne škoda,zodpovedá sa za ňu podGa ustanovení tohto zákonao zodpovednosti za škodu.

OdporovateGné právne úkony

§ 42a

(1) VeriteG sa môže domáhaB, aby súd určil, že dlžní-kove právne úkony podGa odsekov 2 až 5, ak ukracujúuspokojenie jeho vymáhateGnej pohGadávky, sú vočinemu právne neúčinné. Toto právo má veriteG aj vtedy,ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateGnéhoprávneho úkonu už vymáhateGný alebo ak už bol uspo-kojený.

(2) OdporovaB možno právnemu úkonu, ktorý dlžníkurobil v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiBsvojho veriteGa, ak tento úmysel musel byB druhej


strane známy, a právnemu úkonu, ktorým bol veriteGdlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v poslednýchtroch rokoch medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi(§ 116 a 117) alebo ktoré dlžník urobil v uvedenomčase v prospech týchto osôb s výnimkou prípadu, keUdruhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiB veriteGa ajpri náležitej starostlivosti nemohla poznaB.

(3) OdporovaB možno tiež právnemu úkonu, ktorýmbol veriteG dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v po-sledných troch rokoch medzi dlžníkom aa) osobou jemu blízkou (§ 116 a 117),b) právnickou osobou, v ktorej má dlžník alebo osoba

uvedená v písmene a) majetkovú účasB aspoň 10 %v čase, keU sa uskutočňuje tento právny úkon,

c) právnickou osobou, v ktorej je dlžník alebo osobauvedená v písmene a) štatutárnym orgánom alebočlenom štatutárneho orgánu, prokuristom alebolikvidátorom,

d) právnickou osobou, v ktorej má osoba uvedenáv písmene c) majetkovú účasB aspoň 34 % v čase,keU sa uskutočňuje tento právny úkon,

alebo ktorý dlžník urobil v uvedenom čase v pro-spech osôb uvedených v písmenách a), b), c) alebo d);to však neplatí, ak druhá strana preukáže, že nemohlaani pri náležitej starostlivosti poznaB úmysel dlžníkaukrátiB svojho veriteGa.

(4) OdporovaB možno tiež právnemu úkonu, ktorýmbol veriteG dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v po-sledných troch rokoch medzi dlžníkom, ktorý je práv-nickou osobou, aa) členom jeho štatutárneho orgánu, jeho prokuris-

tom, likvidátorom alebo spoločníkom,b) osobou blízkou (§ 116 a 117) osobe uvedenej v pís-

mene a),c) právnickou osobou, v ktorej má dlžník alebo osoba

uvedená v písmenách a) a b) majetkovú účasB as-poň 10 % v čase, keU sa uskutočňuje tento právnyúkon,

d) právnickou osobou, v ktorej je osoba uvedenáv písmenách a) a b) štatutárnym orgánom alebočlenom štatutárneho orgánu, prokuristom alebolikvidátorom,

e) právnickou osobou, v ktorej má osoba uvedenáv písmene d) majetkovú účasB aspoň 34 % v čase,keU sa uskutočňuje tento právny úkon,

alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospechosôb uvedených v písmenách a), b), c), d) alebo e); tovšak neplatí, ak druhá strana preukáže, že nemohlaani pri náležitej starostlivosti poznaB úmysel dlžníkaukrátiB svojho veriteGa.

(5) OdporovaB možno tiež právnemu úkonu, ktorýdlžník urobil v posledných troch rokoch, na ktoréhozáklade prevzal záväzok bez primeraného protiplne-nia, a to najmenej vo výške určenej znaleckým posud-kom2b) alebo odborným odhadom, a ktorý

a) spôsobil, že dlžník sa stal vo vzBahu k Ualším veri-teGom platobne neschopným,2c) alebo

b) bol uskutočnený s úmyslom neodôvodnene odložiBalebo zmariB platbu veriteGovi, alebo

c) bol uskutočnený s úmyslom prevziaB dlh, ktorýdlžník nebude schopný splniB v čase jeho splatnosti.

§ 42b

(1) Právo odporovaB právnym úkonom môže uplatniBveriteG žalobou.

(2) Právo odporovaB právnemu úkonu sa uplatňujeproti tomu, kto mal z odporovateGného právneho úko-nu dlžníka prospech.

(3) Právo odporovaB právnemu úkonu možno uplat-niB nielen proti osobám, ktoré s dlžníkom dojednaliodporovateGný právny úkon, ale aj proti ich dedičomalebo právnym nástupcom; proti tretím osobám lenvtedy, ak im boli známe okolnosti odôvodňujúce odpo-rovateGnosB právnemu úkonu proti ich predchodcovi.

(4) Právny úkon, ktorému veriteG s úspechom odpo-roval, je právne neúčinný a veriteG môže požadovaBuspokojenie svojej pohGadávky z toho, čo odporovateG-ným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku; akto nie je možné, má právo na náhradu voči tomu, ktomal z tohto úkonu prospech.

Zmluvy

§ 43

Účastníci sú povinní dbaB, aby sa pri úprave zmluv-ných vzBahov odstránilo všetko, čo by mohlo viesBk vzniku rozporov.

Návrh na uzavretie zmluvy

§ 43a

(1) Prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorýje určený jednej alebo viacerým určitým osobám, jenávrhom na uzavretie zmluvy (Ualej len „návrh“), ak jedostatočne určitý a vyplýva z neho vôGa navrhovateGa,aby bol viazaný v prípade jeho prijatia.

(2) Návrh pôsobí od doby, keU dôjde osobe, ktorej jeurčený. Návrh, aj keU je neodvolateGný, môže navrho-vateG zrušiB, ak dôjde prejav o zrušení osobe, ktorej jeurčený, skôr alebo aspoň súčasne s návrhom.

(3) DokiaG nebola zmluva uzavretá, môže byB návrhodvolaný, ak odvolanie dôjde osobe, ktorej je určené,skôr, než táto osoba odoslala prijatie návrhu.

(4) Návrh nemôže byB odvolanýa) počas lehoty, ktorá je v ňom určená na prijatie,

ibaže z jeho obsahu vyplýva právo ho odvolaB ajpred uplynutím tejto lehoty, alebo

b) ak je v ňom vyjadrená neodvolateGnosB.

2b) Zákon č. 36/1967 Zb. o znalcoch a tlmočníkoch.2c) § 1 ods. 2 a 3 zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov.


§ 43b

(1) Návrh, aj keU je neodvolateGný, zaniká.a) uplynutím lehoty, ktorá v ňom bola určená na

prijatie,b) uplynutím primeranej doby s prihliadnutím na po-

vahu navrhovanej zmluvy a na rýchlosB prostried-kov, ktoré navrhovateG použil pre zaslanie návrhu,alebo

c) dôjdením prejavu o odmietnutí návrhu navrhova-teGovi.

(2) Ústny návrh zaniká, ak sa neprijal ihneU, ibažez jeho obsahu vyplýva niečo iné.

(3) Lehota na prijatie návrhu určená navrhovateGomv telegrame začína plynúB od okamihu, keU je telegrampodaný na odoslanie, a lehota určená v liste od dátu-mu v ňom uvedenom, a ak dátum v ňom nie je uvede-ný, od dátumu uvedeného na obálke. Lehota na prija-tie návrhu určená navrhovateGom telefonicky,Ualekopisne alebo inými prostriedkami umožňujúcimiokamžité oznámenie začína plynúB od okamihu, keUnávrh dôjde osobe, ktorej je určený.

Pri jat ie návrhu

§ 43c

(1) Včasné vyhlásenie urobené osobou, ktorej bolnávrh určený, alebo iné jej včasné konanie, z ktoréhomožno vyvodiB jej súhlas, je prijatím návrhu.

(2) Včasné prijatie návrhu nadobúda účinnosB oka-mihom, keU vyjadrenie súhlasu s obsahom návrhudôjde navrhovateGovi. Prijatie možno odvolaB, ak odvo-lanie dôjde navrhovateGovi najneskôr súčasne s prija-tím.

(3) Neskoré prijatie má napriek tomu účinky včasné-ho prijatia, ak navrhovateG o tom bez odkladu upove-domí osobu, ktorej bol návrh urobený, a to ústne aleboodoslaním správy.

(4) Ak z listu alebo inej písomnosti, ktoré vyjadrujúprijatie návrhu, vyplýva, že boli odoslané za takýchokolností, že by došli navrhovateGovi včas, keby ichpreprava prebiehala obvyklým spôsobom, má neskoréprijatie účinky včasného prijatia, ibaže navrhovateGbez odkladu upovedomí ústne osobu, ktorej bol návrhurčený, že považuje návrh za zaniknutý, alebo jejv tomto zmysle odošle správu.

§ 44

(1) Zmluva je uzavretá okamihom, keU prijatie návr-hu na uzavretie zmluvy nadobúda účinnosB. Mlčaniealebo nečinnosB samy o sebe neznamenajú prijatienávrhu.

(2) Prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky; výhra-dy, obmedzenia alebo iné zmeny, je odmietnutím ná-vrhu a považuje sa za nový návrh. Prijatím návrhu jevšak odpoveU, ktorá vymedzuje obsah navrhovanejzmluvy inými slovami, ak z odpovede nevyplýva zmenaobsahu navrhovanej zmluvy.

(3) Ak je návrh určený dvom alebo viacerým osobám,

a z jeho obsahu vyplýva, že úmyslom navrhovateGa je,aby všetky osoby, ktorým je návrh určený, sa stalistranou zmluvy, je zmluva uzavretá, ak všetky tietoosoby návrh prijmú.

§ 45

(1) Prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe odokamihu, keU jej dôjde.

(2) Ak prejav vôle dôjde zmenený vplyvom prostried-kov, ktoré navrhovateG použil, alebo iných okolností,ktoré nastali počas jeho prepravy, posudzuje sa podGaustanovení o omyle (§ 49a).

§ 46

(1) Písomnú formu musia maB zmluvy o prevodochnehnuteGností, ako aj iné zmluvy, pre ktoré to vyžadujezákon alebo dohoda účastníkov.

(2) Pre uzavretie zmluvy písomnou formou stačí, akdôjde k písomnému návrhu a k jeho písomnému pri-jatiu. Ak ide o zmluvu o prevode nehnuteGnosti, musiabyB prejavy účastníkov na tej istej listine.

§ 47

(1) Ak zákon ustanovuje, že k zmluve je potrebnérozhodnutie príslušného orgánu, je zmluva účinnátýmto rozhodnutím.

(2) Ak sa do troch rokov od uzavretia zmluvy nepodalnávrh na rozhodnutie podGa odseku 1 platí, že účast-níci od zmluvy odstúpili.

§ 48

(1) Od zmluvy môže účastník odstúpiB, len ak je tov tomto alebo v inom zákone ustanovené alebo účast-níkmi dohodnuté.

(2) Odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatkuzrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovenéalebo účastníkmi dohodnuté inak.

§ 49

Účastník, ktorý uzavrel zmluvu v tiesni za nápadnenevýhodných podmienok, má právo od zmluvy odstú-piB.

§ 49a

Právny úkon je neplatný, ak ho konajúca osobaurobila v omyle vychádzajúcom zo skutočnosti, ktoráje pre jeho uskutočnenie rozhodujúca, a osoba, ktorejbol právny úkon určený, tento omyl vyvolala aleboo ňom musela vedieB. Právny úkon je takisto neplatný,ak omyl táto osoba vyvolala úmyselne. Omyl v pohnút-ke nerobí právny úkon neplatným.

§ 50

(1) Účastníci môžu uzavrieB zmluvu aj v prospechtretej osoby.


(2) Ak nie je v tomto zákone ustanovené alebo účast-níkmi dohodnuté inak, je táto osoba zo zmluvy opráv-nená okamihom, keU s ňou prejaví súhlas. Dlžník máproti nej tie isté námietky ako proti tomu, s kýmzmluvu uzavrel. Ak sa táto osoba vzdá svojho práva,zanikne dlh, ak nebolo dohodnuté, že v tomto prípademá sa plniB tomu, s kým dlžník zmluvu uzavrel.

(3) DokiaG tretia osoba nedá súhlas, platí zmluva lenmedzi tými, ktorí ju uzavreli; právo na plnenie máúčastník, ktorý plnenie v prospech tretej osoby vyhra-dí, ak nebolo dohodnuté inak. To isté platí, ak tretiaosoba súhlas odoprela.

§ 50a

(1) Účastníci sa môžu písomne zaviazaB, že do do-hodnutej doby uzavrú zmluvu; musia sa však pritomdohodnúB o jej podstatných náležitostiach.

(2) Ak do dohodnutej doby nedôjde k uzavretiuzmluvy, možno sa do jedného roka domáhaB na súde,aby vyhlásenie vôle bolo nahradené súdnym rozhod-nutím. Právo na náhradu škody tým nie je dotknuté.

(3) Tento záväzok zaniká, pokiaG okolnosti, z ktorýchúčastníci pri vzniku záväzku vychádzali, sa do tejmiery zmenili, že nemožno spravodlivo požadovaB, abysa zmluva uzavrela.

§ 50b

Ustanovenie § 50a sa použije primerane aj na zmlu-vy, ktorými sa účastníci dohodli, že obsah zmluvy budeešte doplnený, pokiaG pritom dali nepochybne najavo,že zmluva má platiB, aj keby k dohode o zvyšku obsahuzmluvy nedošlo.

§ 51

Účastníci môžu uzavrieB i takú zmluvu; ktorá nie jeosobitne upravená; zmluva však nesmie odporovaBobsahu alebo účelu tohto zákona.

§ 52 až 99

zrušené

ÔSMA HL AVA

PREMLČANIE

§ 100

(1) Právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tom-to zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčaniesúd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžníkpremlčania dovolá, nemožno premlčané právo verite-Govi priznaB.

(2) Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkouvlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie§ 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabez-pečená pohGadávka.

(3) Nepremlčujú sa takisto práva z vkladov na vklad-

ných knižkách alebo na iných formách vkladov a bež-ných účtoch, pokiaG vkladový vzBah trvá.

Premlčacia doba

§ 101

PokiaG nie je v Ualších ustanoveniach uvedené inak,premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keU saprávo mohlo vykonaB po prvý raz.

§ 102

Pri právach, ktoré sa musia najprv uplatniB u fyzic-kej alebo právnickej osoby, začína plynúB premlčaciadoba odo dňa, keU sa právo takto uplatnilo.

§ 103

Ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína ply-núB premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ichzročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátokstane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúB premlča-cia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

§ 104

Pri právach na plnenie z poistenia začína plynúBpremlčacia doba za rok po poistnej udalosti.

§ 105

Ak ide o právo oprávneného dediča na vydanie de-dičstva (§ 485), začína plynúB premlčacia doba od prá-voplatnosti rozhodnutia, ktorým sa dedičské konanieskončilo.

§ 106

(1) Právo na náhradu škody sa premlčí za dva rokyodo dňa, keU sa poškodený dozvie o škode a o tom, ktoza ňu zodpovedá.

(2) Najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčíza tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, zadesaB rokov odo dňa, keU došlo k udalosti, z ktorejškoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

§ 107

(1) Právo na vydanie plnenia z bezdôvodného oboha-tenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keU sa oprávnenýdozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sana jeho úkor obohatil.

(2) Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdô-vodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ideo úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desaB rokovodo dňa, keU k nemu došlo.

(3) Ak sú účastníci neplatnej alebo zrušenej zmluvypovinní navzájom si vrátiB všetko, čo podGa nej dostali,prihliadne súd na námietku premlčania len vtedy, akby aj druhý účastník mohol premlčanie namietaB.


§ 108

Práva z prepravy sa premlčujú za jeden rok s výnim-kou práv na náhradu škody pri preprave osôb.

§ 109

Právo zodpovedajúce vecnému bremenu sa premlčí,ak sa desaB rokov nevykonávalo.

§ 110

(1) Ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnu-tím súdu alebo iného orgánu, premlčuje sa za desaBrokov odo dňa, keU sa malo podGa rozhodnutia plniB.Ak právo dlžník písomne uznal čo do dôvodu i výšky,premlčuje sa za desaB rokov odo dňa, keU k uznaniudošlo; ak bola však v uznaní uvedená lehota na plne-nie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty.

(2) Rovnaká premlčacia doba platí aj pre jednotlivésplátky, na ktoré bolo plnenie v rozhodnutí alebov uznaní práva rozložené; premlčacia doba sa pri jed-notlivých splátkach začína odo dňa ich zročnosti. Aksa nesplnením niektorej zo splátok stane zročným celýdlh (§ 565), začne plynúB desaBročná premlčacia dobaod zročnosti nesplnenej splátky.

(3) Úroky a opakujúce sa plnenia sa premlčujúv troch rokoch; ak však ide o práva právoplatne pri-znané alebo písomne uznané platí táto premlčaciadoba, len pokiaG ide o úroky a opakujúce sa plnenia,zročnosB ktorých nastala po právoplatnosti rozhodnu-tia alebo po uznaní.

Plynutie premlčacej doby

§ 111

Zmena v osobe veriteGa alebo dlžníka nemá vplyv naplynutie premlčacej doby.

§ 112

Ak veriteG v premlčacej dobe uplatní právo na súdealebo u iného príslušného orgánu a v začatom konaníriadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatne-nia po dobu konania neplynie. To platí aj o práve, ktorébolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súdealebo u iného príslušného orgánu navrhnutý výkonrozhodnutia.

§ 113

Ak ide o práva osôb, ktoré musia maB zákonnéhozástupcu, alebo o práva proti týmto osobám, premlča-nie nezačne, dokiaG im nie je ustanovený zástupca. Užzačaté premlčanie prebieha Ualej, avšak sa neskončí,dokiaG neuplynie rok po tom, keU bude týmto osobámustanovený zákonný zástupca alebo keU prekážkainak pominie.

§ 114

Ak ide o právo medzi zákonnými zástupcami na

jednej strane a maloletými deBmi a inými zastúpenýmiosobami na druhej strane, premlčanie sa ani nezačínaani neplynie, ak nejde o úroky a opakujúce sa plnenie.To platí aj o právach medzi manželmi.

DEVIATA HLAVA

VYMEDZENIE NIEKTORÝCH POJMOV

DomácnosB

§ 115

DomácnosB tvoria fyzické osoby, ktoré spolu trvaležijú a spoločne uhrádzajú náklady na svoje potreby.

Bl ízke osoby

§ 116

Blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súro-denec a manžel; iné osoby v pomere rodinnom aleboobdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blíz-ke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhádôvodne pociBovala ako vlastnú ujmu.

§ 117

Stupeň príbuzenstva dvoch osôb sa určuje podGapočtu zrodení, ktorými v priamom rade pochádza jed-na od druhej a v pobočnom rade obidve od najbližšiehospoločného predka.

Veci a práva

§ 118

(1) Predmetom občianskoprávnych vzBahov sú veci,a pokiaG to ich povaha pripúšBa, práva alebo iné ma-jetkové hodnoty.

(2) Predmetom občianskoprávnych vzBahov môžubyB tiež byty alebo nebytové priestory.

§ 119

(1) Veci sú hnuteGné alebo nehnuteGné.

(2) NehnuteGnosBami sú pozemky a stavby spojenéso zemou pevným základom.

§ 120

(1) SúčasBou veci je všetko, čo k nej podGa jej povahypatrí a nemôže byB oddelené bez toho, že by sa tým vecznehodnotila.

(2) Stavba nie je súčasBou pozemku.

§ 121

(1) Príslušenstvom veci sú veci, ktoré patria vlastní-kovi hlavnej veci a sú ním určené na to, aby sa s hlav-nou vecou trvale užívali.

(2) Príslušenstvom bytu sú vedGajšie miestnosti apriestory určené na to, aby sa s bytom užívali.


(3) Príslušenstvom pohGadávky sú úroky, úrokyz omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojenés jej uplatnením.

Počítanie času

§ 122

(1) Lehota určená podGa dní začína sa dňom, ktorýnasleduje po udalosti, ktorá je rozhodujúca pre jejzačiatok. Polovicou mesiaca sa rozumie pätnásB dní.

(2) Koniec lehoty určenej podGa týždňov, mesiacovalebo rokov pripadá na deň, ktorý sa pomenovanímalebo číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá uda-losB, od ktorej sa lehota začína. Ak nie je takýto deňv poslednom mesiaci, pripadne koniec lehoty na jehoposledný deň.

(3) Ak posledný deň lehoty pripadne na sobotu,nedeGu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty naj-bližší nasledujúci pracovný deň.

DRUHÁ ČASŤVECNÉ PRÁVA

PR VÁ HL AVA

VLASTNÍCKE PRÁVO

§ 123

Vlastník je v medziach zákona oprávnený predmetsvojho vlastníctva držaB, užívaB, požívaB jeho plody aúžitky a nakladaB s ním.

§ 124

Všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti aposkytuje sa im rovnaká právna ochrana.

§ 125

(1) Osobitný zákon upravuje vlastníctvo k bytom anebytovým priestorom.

(2) Osobitný zákon ustanovuje, ktoré veci môžu byBpredmetom vlastníctva iba štátu alebo určených práv-nických osôb.

§ 126

(1) Vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto dojeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmäsa môže domáhaB vydania veci od toho, kto mu juneprávom zadržuje.

(2) Obdobné právo na ochranu má aj ten, kto jeoprávnený maB vec u seba.

§ 127

(1) Vlastník veci sa musí zdržaB všetkého, čím by nadmieru primeranú pomerom obBažoval iného alebo čímby vážne ohrozoval výkon jeho práv. Preto najmä ne-smie ohroziB susedovu stavbu alebo pozemok úprava-mi pozemku alebo úpravami stavby na ňom zriadenej

bez toho, že by urobil dostatočné opatrenie na upev-nenie stavby alebo pozemku, nesmie nad mieru prime-ranú pomerom obBažovaB susedov hlukom, prachom,popolčekom, dymom, plynmi, parami, pachmi, pevný-mi a tekutými odpadmi, svetlom, tienením a vibrácia-mi, nesmie nechaB chované zvieratá vnikaB na suse-diaci pozemok a nešetrne, prípadne v nevhodnejročnej dobe odstraňovaB zo svojej pôdy korene stromualebo odstraňovaB vetvy stromu presahujúce na jehopozemok.

(2) Ak je to potrebné a ak to nebráni účelnémuvyužívaniu susediacich pozemkov a stavieb, môže súdpo zistení stanoviska príslušného stavebného úradurozhodnúB, že vlastník pozemku je povinný pozemokoplotiB.

(3) Vlastníci susediacich pozemkov sú povinníumožniB na nevyhnutnú dobu a v nevyhnutnej mierevstup na svoje pozemky, prípadne na stavby na nichstojace, pokiaG to nevyhnutne vyžaduje údržba a ob-hospodarovanie susediacich pozemkov a stavieb. Aktým vznikne škoda na pozemku alebo na stavbe, je ten,kto škodu spôsobil, povinný ju nahradiB; tejto zodpo-vednosti sa nemôže zbaviB.

§ 128

(1) Vlastník je povinný strpieB, aby v stave núdzealebo v naliehavom verejnom záujme bola na nevy-hnutnú dobu v nevyhnutnej miere a za náhradu pou-žitá jeho vec, ak účel nemožno dosiahnuB inak.

(2) Vo verejnom záujme možno vec vyvlastniB alebovlastnícke právo obmedziB, ak účel nemožno dosiah-nuB inak, a to len na základe zákona, len na tento účela za náhradu.

Držba

§ 129

(1) DržiteGom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlast-nou alebo kto vykonáva právo pre seba.

(2) DržaB možno veci, ako aj práva, ktoré pripúšBajútrvalý alebo opätovný výkon.

§ 130

(1) Ak je držiteG so zreteGom na všetky okolnostidobromyseGný o tom, že mu vec alebo právo patrí, jedržiteGom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpo-kladá, že držba je oprávnená.

(2) Ak zákon neustanovuje inak, má oprávnený dr-žiteG rovnaké práva ako vlastník, najmä má tiež právona plody a úžitky z veci po dobu oprávnenej držby.

(3) Oprávnený držiteG má voči vlastníkovi nárok nanáhradu nákladov, ktoré účelne vynaložil na vec podobu oprávnenej držby, a to v rozsahu zodpovedajú-com zhodnoteniu veci ku dňu jej vrátenia. Obvyklénáklady súvisiace s údržbou a prevádzkou sa všaknenahrádzajú.


§ 131

(1) Neoprávnený držiteG je povinný vždy vydaB vecvlastníkovi spolu s jej plodmi a úžitkami a nahradiBškodu, ktorá neoprávnenou držbou vznikla. Môže siodpočítaB náklady potrebné pre údržbu a prevádzkuveci.

(2) Neoprávnený držiteG si môže od veci oddeliB to,čím ju na svoje náklady zhodnotil, pokiaG je to možnébez zhoršenia podstaty veci.

Nadobúdanie v lastníctva

§ 132

(1) Vlastníctvo veci možno nadobudnúB kúpnou, da-rovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutímštátneho orgánu alebo na základe iných skutočnostíustanovených zákonom.

(2) Ak sa vlastníctvo nadobúda rozhodnutím štátne-ho orgánu, nadobúda sa vlastníctvo dňom v ňom ur-čeným, a ak určený nie je, dňom právoplatnosti roz-hodnutia.

§ 133

(1) Ak sa hnuteGná vec prevádza na základe zmluvy,nadobúda sa vlastníctvo prevzatím veci, ak nie jeprávnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi do-hodnuté inak.

(2) Ak sa prevádza nehnuteGná vec základe zmluvy,nadobúda sa vlastníctvo vkladom do katastra nehnu-teGností podGa osobitných predpisov, ak osobitný zá-kon neustanovuje inak.2a)

§ 134

Vydržanie

(1) Oprávnený držiteG sa stáva vlastníkom veci, ak jumá nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ideo hnuteGnosB, a po dobu desaB rokov, ak ide o nehnu-teGnosB.

(2) Takto nemožno nadobudnúB vlastníctvo k ve-ciam, ktoré nemôžu byB predmetom vlastníctva, alebok veciam, ktoré môžu byB len vo vlastníctve štátu alebozákonom určených právnických osôb (§ 125).

(3) Do doby podGa odseku 1 sa započíta aj doba, poktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca.

(4) Pre začiatok a trvanie doby podGa odseku 1 sapoužijú primerane ustanovenia o plynutí premlčacejdoby.

§ 135

(1) Kto nájde stratenú vec, je povinný ju vydaB vlast-

níkovi. Ak vlastník nie je známy, je nálezca povinnýodovzdaB ju príslušnému štátnemu orgánu. Ak sa o ňuvlastník neprihlási do jedného roka od jej odovzdania,pripadá vec do vlastníctva štátu.

(2) Nálezca má právo na náhradu potrebných výdav-kov a na nálezné, ktoré tvorí desaB percent ceny nále-zu. Osobitný právny predpis môže inak upraviB opráv-nenie toho, kto vec našiel alebo ohlásil.

(3) Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane aj naskryté veci, ktorých vlastník nie je známy, a na opus-tené veci.

§ 135a

Vlastníkovi veci patria aj prírastky veci, aj keU bolioddelené od hlavnej veci.

§ 135b

(1) Ak niekto dobromyseGne spracuje cudziu vec nanovú vec, stáva sa vlastníkom novej veci ten, ktoréhopodiel na nej je väčší. Je však povinný uhradiB druhé-mu vlastníkovi cenu toho, o čo sa jeho majetok zmen-šil. Ak sú podiely rovnaké a účastníci sa nedohodnú,rozhodne na návrh ktoréhokoGvek z nich súd.

(2) Ak niekto spracuje cudziu vec, hoci je mu známe,že mu nepatrí, môže vlastník veci žiadaB o jej vydaniea navrátenie do predošlého stavu. Ak navrátenie dopredošlého stavu nie je možné alebo účelné, určí súdpodGa všetkých okolností, kto je vlastníkom veci a akánáhrada patrí vlastníkovi alebo spracovateGovi, ak me-dzi nimi nedôjde k dohode.

§ 135c

(1) Ak niekto zriadi stavbu na cudzom pozemku, hocina to nemá právo, môže súd na návrh vlastníka po-zemku rozhodnúB, že stavbu treba odstrániB na nákla-dy toho, kto stavbu zriadil (Ualej len „vlastník stavby“).

(2) PokiaG by odstránenie stavby nebolo účelné, pri-káže ju súd za náhradu do vlastníctva vlastníkovipozemku, pokiaG s tým vlastník pozemku súhlasí.

(3) Súd môže usporiadaB pomery medzi vlastníkompozemku a vlastníkom stavby aj inak, najmä tiež zria-diB za náhradu vecné bremeno, ktoré je nevyhnutné navýkon vlastníckeho práva k stavbe.

DRUHÁ HLAVA

SPOLUVLASTNÍCTVO

§ 136

(1) Vec môže byB v spoluvlastníctve viacerých vlast-níkov.

(2) Spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové.

2a) Zákon č. 265/1992 Zb. o zápisoch vlastníckych a iných vecných práv k nehnuteGnostiam. (Zrušený a nahradený zákonomč. 162/1995 Z.z. s účinnosBou od 1. januára 1996 okrem 3. oddielu 4. časti (Konanie o priebehu hranice), ktorý nadobudne účinnosB1. januára 1998.)Zákon SNR č. 266/1992 Zb. o katastri nehnuteGnosti v Slovenskej republike. (Zrušený a nahradený zákonom č. 162/1995 Z.z. s účin-nosBou od 1. januára 1996 okrem 3. oddielu 4. časti (Konanie o priebehu hranice), ktorý nadobudne účinnosB 1. januára 1998.)


Bezpodielové spoluvlastníctvo môže vzniknúB len me-dzi manželmi.

Podielové spoluvlastníctvo

§ 137

(1) Podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastnícipodieGajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zospoluvlastníctva k spoločnej veci.

(2) Ak nie je právnym predpisom ustanovené aleboúčastníkmi dohodnuté inak, sú podiely všetkých spo-luvlastníkov rovnaké.

§ 138

zrušený

§ 139

(1) Z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej vecisú oprávnení a povinní všetci spoluvlastníci spoločnea nerozdielne.

(2) O hospodárení so spoločnou vecou rozhodujúspoluvlastníci väčšinou počítanou podGa veGkosti po-dielov. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina alebodohoda nedosiahne, rozhodne na návrh ktoréhokoGvekspoluvlastníka súd.

(3) Ak ide o dôležitú zmenu spoločnej veci, môžuprehlasovaní spoluvlastníci žiadaB, aby o zmene roz-hodol súd.

§ 140

Ak sa spoluvlastnícky podiel prevádza, majú spolu-vlastníci predkupné právo, ibaže ide o prevod blízkejosobe (§ 116, § 117). Ak sa spoluvlastníci nedohodnúo výkone predkupného práva, majú právo vykúpiB po-diel pomerne podGa veGkosti podielov.

§ 141

(1) Spoluvlastníci sa môžu dohodnúB o zrušení spo-luvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní; ak je pred-metom spoluvlastníctva nehnuteGnosB, dohoda musíbyB písomná.

(2) Každý zo spoluvlastníkov je povinný vydaB ostat-ným na požiadanie písomné potvrdenie o tom, ako savyporiadali, ak nemala už dohoda o zrušení spoluvlas-tníctva a o vzájomnom vyporiadaní písomnú formu.

§ 142

(1) Ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo avykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlas-tníka súd. Prihliadne pritom na veGkosB podielov a naúčelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobremožné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jedné-

mu alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pri-tom na to, aby sa vec mohla účelne využiB. Ak vecžiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej pred-aj a výBažok rozdelí podGa podielov.

(2) Z dôvodov hodných osobitného zreteGa súd ne-zruší a nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veciza náhradu alebo predajom veci a rozdelením výBažku.

(3) Pri zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva rozde-lením veci môže súd zriadiB vecné bremeno k novo-vzniknutej nehnuteGnosti v prospech vlastníka inejnovovzniknutej nehnuteGnosti. Zrušenie a vyporiada-nie spoluvlastníctva nemôže byB na ujmu osobám,ktorým patria práva viaznuce na nehnuteGnosti.

Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov

§ 143

V bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všet-ko, čo môže byB predmetom vlastníctva a čo nadobudolniektorý z manželov za trvania manželstva, s výnim-kou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako ajvecí, ktoré podGa svojej povahy slúžia osobnej potrebealebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecívydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jed-nému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctvepred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vecvydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastní-ka.3)

§ 143a

(1) Manželia môžu dohodou rozšíriB alebo zúžiB zá-konom určený rozsah bezpodielového spoluvlastníc-tva. Obdobne sa môžu dohodnúB aj o správe spoločné-ho majetku.

(2) Manželia sa môžu dohodnúB, že vyhradia vznikbezpodielového spoluvlastníctva ku dňu zániku man-želstva.

(3) Dohoda podGa odsekov 1 a 2 vyžaduje formunotárskej zápisnice. Manželia sa môžu voči inej osobena túto dohodu odvolaB len vtedy, ak jej je táto dohodaznáma.

§ 144

Veci v bezpodielovom spoluvlastníctve užívajú obajamanželia spoločne; spoločne uhradzujú aj nákladyvynaložené na veci alebo spojené s ich užívaním audržiavaním.

§ 145

(1) Bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môževybavovaB každý z manželov. V ostatných veciach jepotrebný súhlas oboch manželov; inak je právny úkonneplatný.

(2) Z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí

3) Napr.: zákon č. 403/1990 Zb. o zmiernení následkov niektorých majetkových krívd v znení neskorších predpisov, zákon č. 87/1991 Zb.o mimosúdnych rehabilitáciách, zákon č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzBahov k pôde a inému poGnohospodárskemu majetku.


sú oprávnení a povinní obaja manželia spoločne anerozdielne.

§ 146

Ak dôjde medzi manželmi k nezhode o právach apovinnostiach vyplývajúcich z bezpodielového spolu-vlastníctva, rozhodne na návrh niektorého z nich súd.

§ 147

(1) PohGadávka veriteGa len jedného z manželov, kto-rá vznikla za trvania manželstva, môže byB pri výkonerozhodnutia uspokojená i z majetku patriaceho dobezpodielového spoluvlastníctva manželov.

(2) To neplatí, ak ide o pohGadávku veriteGa jednéhoz manželov, ktorí sa dohodli podGa ustanovení § 143a,pokiaG táto pohGadávka vznikla pri používaní majetku,ktorý nepatrí do bezpodielového spoluvlastníctva man-želov.

§ 148

(1) Zánikom manželstva zanikne i bezpodielové spo-luvlastníctvo manželov.

(2) Zo závažných dôvodov, najmä ak by Ualšie trvaniebezpodielového spoluvlastníctva odporovalo dobrýmmravom, môže súd na návrh niektorého z manželovtoto spoluvlastníctvo zrušiB i za trvania manželstva.

§ 148a

(1) Na použitie majetku v bezpodielovom spoluvlas-tníctve manželov potrebuje podnikateG pri začatí pod-nikania súhlas druhého manžela. Na Ualšie právneúkony súvisiace s podnikaním už súhlas druhéhomanžela nepotrebuje.

(2) Súd na návrh zruší bezpodielové spoluvlastníctvomanželov v prípade, že jeden z manželov získal opráv-nenie na podnikateGskú činnosB. Návrh môže podaB tenz manželov, ktorý nezískal oprávnenie na podnikateG-skú činnosB. PokiaG toto oprávnenie majú obaja man-želia, môže návrh podaB ktorýkoGvek z nich.

(3) Ak podnikateGskú činnosB po zrušení bezpodielo-vého spoluvlastníctva manželov vykonáva podnikateGspoločne alebo s pomocou manžela, ktorý nie je pod-nikateGom, rozdelia sa medzi nich príjmy z podnikaniav pomere určenom písomnou zmluvou; ak taká zmluvanebola uzavretá, rozdelia sa príjmy rovným dielom.

§ 149

(1) Ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vyko-ná sa vyporiadanie podGa zásad uvedených v § 150.

(2) Ak dôjde k vyporiadaniu dohodou, sú manželiapovinní vydaB si na požiadanie písomné potvrdenieo tom, ako sa vyporiadali.

(3) Ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykonáho na návrh niektorého z manželov súd.

(4) Ak do troch rokov od zániku bezpodielovéhospoluvlastníctva manželov nedošlo k jeho vyporiada-

niu dohodou alebo ak bezpodielové spoluvlastníctvomanželov nebolo na návrh podaný do troch rokov odjeho zániku vyporiadané rozhodnutím súdu, platí, po-kiaG ide o hnuteGné veci, že sa manželia vyporiadalipodGa stavu, v akom každý z nich veci z bezpodielové-ho spoluvlastníctva pre potrebu svoju, svojej rodiny adomácnosti výlučne ako vlastník užíva. O ostatnýchhnuteGných veciach a o nehnuteGných veciach platí, žesú v podielovom spoluvlastníctve a že podiely obochspoluvlastníkov sú rovnaké. To isté platí primeraneo ostatných majetkových právach, ktoré sú pre man-želov spoločné.

§ 149a

PokiaG sa dohody medzi manželmi podGa ustanovení§ 143 a 149 týkajú nehnuteGností, musia maB písomnúformu a nadobúdajú účinnosB vkladom do katastra.

§ 150

Pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely obochmanželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnenýpožadovaB, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložilna spoločný majetok, a je povinný nahradiB, čo sa zospoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný maje-tok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby ma-loletých detí, na to, ako sa každý z manželov staralo rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie audržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričineniatreba vziaB tiež zreteG na starostlivosB o deti a naobstarávanie spoločnej domácnosti.

§ 151

Ak za trvania manželstva bezpodielové spoluvlas-tníctvo zaniklo, môže sa obnoviB len rozhodnutím súduvydaným na návrh jedného z manželov.

TR ETIA HLAVA

PRÁVA K CUDZÍM VECIAM

Záložné právo

§ 151a

(1) Záložné právo slúži na zabezpečenie pohGadávkya jej príslušenstva tým, že v prípade ich riadneho avčasného nesplnenia je záložný veriteG oprávnený do-máhaB sa uspokojenia zo založenej veci; záložné právosa vzBahuje na záloh, jeho príslušenstvo a prírastky,ale z plodov len na tie, ktoré nie sú oddelené.

(2) Ak je záložným právom zabezpečená nepeňažnápohGadávka, predpokladá sa, že do výšky jej oceneniav čase vzniku záložného práva je zabezpečené peňažnéplnenie, ktoré by patrilo veriteGovi v prípade porušeniazáväzku dlžníka.

§ 151b

(1) Záložné právo vzniká na základe písomnej zmlu-vy, schválenej dedičskej dohody alebo zo zákona.


(2) Záložné právo vzniká, ak ide o nehnuteGnosB,vkladom do katastra nehnuteGností.

(3) Na vznik záložného práva na základe zmluvy jepri hnuteGných veciach potrebné odovzdanie veci zá-ložnému veriteGovi alebo vyznačenie vzniku záložnéhopráva v listine, ktorá osvedčuje vlastníctvo záložcuk predmetu zálohu a ktorá je nevyhnutná pre nakla-danie s vecou. Namiesto odovzdania veci sa môžu zá-ložca a záložný veriteG dohodnúB na odovzdaní veci inejosobe, aby ju pre nich uschovala.

(4) V zmluve o zriadení záložného práva sa musíurčiB predmet záložného práva (záloh) a pohGadávka,ktorú zabezpečuje. Vec sa musí označiB tak, aby jejzaloženie bolo každému zjavné.

(5) Záložné právo možno zriadiB aj na vec, byt alebonebytový priestor alebo na zabezpečenie záväzku, kto-rý vznikne v budúcnosti alebo ktorého vznik závisí odsplnenia podmienky.

§ 151c

(1) Ak na zálohu vznikne viac záložných práv, uspo-kojí sa prednostne záložné právo svojím vznikom naj-staršie, pokiaG zákon neustanovuje niečo iné.

(2) Doba vzniku záložného práva je rozhodujúca preporadie na uspokojenie zo zálohu aj v prípade, žezáložné právo bolo zriadené na zabezpečenie budúcejalebo podmienenej pohGadávky.

§ 151d

(1) Ak niekto dá do zálohu cudziu vec bez súhlasuvlastníka alebo osoby, ktorá má k veci iné vecné právonezlučiteGné so záložným právom, vznikne záložné prá-vo, len ak sa vec odovzdá záložnému veriteGovi a ten juprijme dobromyseGne, že záložca je oprávnený vec za-ložiB. V prípade pochybností platí, že záložný veriteGkonal dobromyseGne.

(2) Ak niekto prevezme zmluvne vec, na ktorej viaznezáložné právo, pôsobí záložné právo voči nadobúdate-Govi, ak pri uzavretí zmluvy nadobúdateG o záložnompráve vedel alebo musel vedieB; nadobúdateG zodpove-dá takto do výšky ceny nadobudnutej veci.

§ 151e

(1) Záložný veriteG je povinný zverený mu záloh sta-rostlivo opatrovaB, chrániB ho pred poškodením, stra-tou a zničením. Ak mu v dôsledku plnenia tejto povin-nosti vzniknú náklady, má proti záložcovi právo na ichúhradu. Záložný veriteG môže záloh užívaB, len ak nato dá záložca výslovný súhlas.

(2) Záložca je povinný zdržaB sa všetkého, čím sazáloh zhoršuje na ujmu záložného veriteGa.

(3) Ak záloh stratí na cene tak, že zabezpečeniepohGadávky sa stane nedostatočné, záložný veriteG máprávo od dlžníka žiadaB, aby zabezpečenie bez zbytoč-ného odkladu primerane doplnil. Ak tak neurobí, sta-ne sa tá časB pohGadávky, ktorá nie je zabezpečená,splatnou.

(4) Záložný veriteG, ktorý má záloh u seba, nie jepovinný po dobu trvania záložného práva záloh vydaB.

§ 151f

(1) Ak zabezpečená pohGadávka nie je riadne a včassplnená, môže sa záložný veriteG domáhaB uspokojeniazo zálohu, a to aj vtedy, keU zabezpečená pohGadávkaje premlčaná.

(2) Ak na zabezpečenie tej istej pohGadávky je zalo-žených niekoGko samostatných vecí, záložný veriteG jeoprávnený domáhaB sa uspokojenia celej pohGadávkyalebo jej časti z ktoréhokoGvek zálohu.

§ 151g

Záložné právo zanikne, ak zanikne zabezpečená po-hGadávka alebo záloh alebo ak záložca zloží záložnémuveriteGovi cenu založenej veci; záložné právo tiež zanik-ne, ak sa záložný veriteG vzdá záložného práva, alebouplynutím času, na ktorý bolo záložné právo v zmluveo jeho zriadení obmedzené. Vzdanie sa záložného prá-va veriteGom sa musí staB formou notárskej zápisnice.

Založenie pohGadávky

§ 151h

(1) ZaložiB možno aj pohGadávku, ak, predmetom jejplnenia je vec, právo alebo iná majetková hodnota.

(2) Záložné právo k pohGadávke vzniká písomnouzmluvou medzi záložným veriteGom a záložcom, ktorýje veriteGom pohGadávky použitej na zabezpečenie. Zá-ložné právo je účinné voči poddlžníkovi, len ak poddlž-níka o tom písomne upovedomil záložca alebo ak vznikzáložného práva mu preukáže záložný veriteG.

(3) Záložné právo k pohGadávke sa vzBahuje aj nadlžné úroky a ostatné jej príslušenstvo.

§ 151i

Ak sa vznik záložného práva poddlžníkovi oznámilalebo preukázal, je poddlžník povinný plniB svoj závä-zok záložnému veriteGovi. Ak je predmetom plneniavec, vzniká jej odovzdaním záložnému veriteGovi jehozáložné právo k tejto veci a založenie pohGadávky zani-ká. Plnenie záväzku poddlžníka je záložný veriteG po-vinný oznámiB záložcovi.

§ 151j

Záložné právo k pohGadávke zaniká tiež písomnýmoznámením záložného veriteGa poddlžníkovi, že pohGa-dávka zabezpečená záložným právom bola uspokoje-ná, alebo tým, že záložca to poddlžníkovi preukáže.

Podzáložné právo

§ 151k

Podzáložné právo vzniká založením pohGadávky za-bezpečenej záložným právom. Na vznik podzáložnéhopráva sa nevyžaduje súhlas vlastníka založenej veci,


ale podzáložné právo možno voči nemu uplatniB, lenkeU sa mu jeho vznik oznámil.

§ 151l

(1) Ak sa záloh odovzdá podzáložnému veriteGovi,zodpovedá záložný veriteG za škodu na zálohu tak,akoby ho mal sám u seba.

(2) Ak pohGadávka zabezpečená podzáložným prá-vom a ani založená pohGadávka nie je v čase splatnostisplnená podzáložnému veriteGovi, môže sa podzáložnýveriteG domáhaB uspokojenia z podzálohu v rámcioprávnenia záložného veriteGa.

§ 151m

Na podzáložné právo sa použijú primerane ustano-venia o záložnom práve.

Vecné bremená

§ 151n

(1) Vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteGnejveci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečotrpieB, niečoho sa zdržaB alebo niečo konaB. Právazodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buUs vlastníctvom určitej nehnuteGnosti, alebo patria ur-čitej osobe.

(2) Vecné bremená spojené s vlastníctvom nehnuteG-nosti prechádzajú s vlastníctvom veci na nadobúda-teGa.

(3) PokiaG sa účastníci nedohodli inak, je ten, kto jena základe práva zodpovedajúceho vecnému bremenuoprávnený užívaB cudziu vec, povinný znášaB primera-ne náklady na jej zachovanie a opravy; ak však vecužíva aj jej vlastník, je povinný tieto náklady znášaBpodGa miery spoluužívania.

§ 151o

(1) Vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, nazáklade závetu v spojení s výsledkami konania o de-dičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutímpríslušného orgánu alebo zo zákona. Právo zodpove-dajúce vecnému bremenu možno nadobudnúB tiež vý-konom práva (vydržaním); ustanovenia § 134 tu platiaobdobne. Na nadobudnutie práva zodpovedajúcehovecným bremenám je potrebný vklad do katastra ne-hnuteGností.

(2) Zmluvou môže zriadiB vecné bremeno vlastníknehnuteGnosti, pokiaG osobitný zákon nedáva toto prá-vo aj Ualším osobám.

§ 151p

(1) Vecné bremená zanikajú rozhodnutím príslušné-ho orgánu alebo zo zákona. K zániku práva zodpove-dajúceho vecnému bremenu zmluvou je treba vklad dokatastra nehnuteGností.

(2) Vecné bremeno zanikne, ak nastanú také trvalézmeny, že vec už nemôže slúžiB potrebám oprávnenej

osoby alebo prospešnejšiemu užívaniu jej nehnuteG-nosti; prechodnou nemožnosBou výkonu práva vecnébremeno nezaniká.

(3) Ak zmenou pomerov vznikne hrubý nepomermedzi vecným bremenom a výhodou oprávneného,môže súd rozhodnúB, že sa vecné bremeno za prime-ranú náhradu obmedzuje alebo zrušuje. Ak pre zmenupomerov nemožno spravodlivo trvaB na vecnom plnení,môže súd rozhodnúB, aby sa namiesto vecného plneniaposkytovalo peňažné plnenie.

(4) Ak právo zodpovedajúce vecnému bremenu patríurčitej osobe, vecné bremeno zanikne najneskôr jejsmrBou alebo zánikom.

§ 151r

zrušený

Zádržné právo

§ 151s

(1) Kto je povinný vydaB hnuteGnú vec, môže juzadržaB, aby zabezpečil svoju splatnú peňažnú pohGa-dávku voči tomu, komu je inak povinný vec vydaB.Nemožno však zadržiavaB vec svojvoGne alebo Gstivoodňatú.

(2) Zádržné právo nemá ten, komu oprávnená osobapri odovzdaní vecí uložila, aby s ňou naložil spôsobom,ktorý je nezlučiteGný s výkonom zádržného práva.

(3) Ak je však vyhlásený konkurz, alebo pri výkonerozhodnutia zistená platobná neschopnosB dlžníka,má veriteG zádržné právo aj k zabezpečeniu pohGadáv-ky dosiaG nesplatnej a bez ohGadu na to, či sa veriteGoviuložilo naložiB s vecou spôsobom nezlučiteGným a vý-konom zádržného práva.

(4) VeriteG je povinný bez zbytočného odkladu upo-vedomiB dlžníka o zadržaní veci a jeho dôvodoch.

§ 151t

OhGadne opatrovania zadržanej veci a úhrady nákla-dov s tým spojených má ten, kto vec zadržuje, posta-venie aké má záložný veriteG ohGadne zálohu.

§ 151u

Na základe zádržného práva má veriteG právo privýkone súdneho rozhodnutia na prednostné uspoko-jenie z výBažku zadržovanej veci pred iným veriteGom,a to aj záložným veriteGom.

§ 151v

Zádržné právo zanikne uspokojením zabezpečenejpohGadávky alebo poskytnutím dostatočnej zábez-peky.


TRETIA , ŠTVRTÁ A P IATA ČASŤ

(§ 152 až 414)

zrušené

ŠIESTA ČASŤ

ZODPOVEDNOSŤ ZA ŠKODUA ZA BEZDÔVODNÉ OBOHATENIE

PR VÁ HL AVA

PREDCHÁDZANIE HROZIACIM ŠKODÁM

§ 415

Každý je povinný počínaB si tak, aby nedochádzaloku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a život-nom prostredí.

§ 416

zrušený

§ 417

(1) Komu škoda hrozí, je povinný na jej odvráteniezakročiB spôsobom primeraným okolnostiam ohroze-nia.

(2) Ak ide o vážne ohrozenie, ohrozený má právo sadomáhaB, aby súd uložil vykonaB vhodné a primeranéopatrenia na odvrátenie hroziacej škody.

§ 418

(1) Kto spôsobil škodu, keU odvracal priamo hroziacenebezpečenstvo, ktoré sám nevyvolal, nie je za ňuzodpovedný, okrem ak toto nebezpečenstvo za danýchokolností bolo možné odvrátiB inak alebo ak spôsobenýnásledok je zrejme rovnako závažný alebo ešte závaž-nejší ako ten, ktorý hrozil.

(2) Takisto nezodpovedá za škodu, kto ju spôsobilv nutnej obrane proti hroziacemu alebo trvajúcemuútoku. O nutnú obranu nejde, ak bola zrejme nepri-meraná povahe a nebezpečnosti útoku.

§ 419

Kto odvracal hroziacu škodu, má právo na náhraduúčelne vynaložených nákladov a na náhradu škody,ktorú pritom utrpel, aj proti tomu, v ktorého záujmekonal, a to najviac v rozsahu zodpovedajúcom škode,ktorá bola odvrátená.

DRUHÁ HLAVA

ZODPOVEDNOSŤ ZA ŠKODU

Prvý oddiel

Všeobecná zodpovednos=

§ 420

(1) Každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil poru-šením právnej povinnosti.

(2) Škoda je spôsobená právnickou osobou alebofyzickou osobou, keU bola spôsobená pri ich činnostitými, ktorých na túto činnosB použili. Tieto osoby samyza škodu takto spôsobenú podGa tohto zákona nezod-povedajú; ich zodpovednosB podGa pracovnoprávnychpredpisov nie je tým dotknutá.

(3) Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, žeškodu nezavinil.

§ 420a

(1) Každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobí inémuprevádzkovou činnosBou.

(2) Škoda je spôsobená prevádzkovou činnosBou, akje spôsobenáa) činnosBou, ktorá má prevádzkovú povahu, alebo

vecou použitou pri činnosti,b) fyzikálnymi, chemickými, prípadne biologickými

vplyvmi prevádzky na okolie,c) oprávneným vykonávaním alebo zabezpečením

prác, ktorými sa spôsobí inému škoda na nehnu-teGnosti alebo sa mu podstatne sBaží alebo znemož-ní užívanie nehnuteGnosti.

(3) Zodpovednosti za škodu sa ten, kto ju spôsobil,zbaví, len ak preukáže, že škoda bola spôsobená ne-odvrátiteGnou udalosBou nemajúcou pôvod v prevádz-ke alebo vlastným konaním poškodeného.

Druhý oddiel

Prípady osobitnej zodpovednosti

§ 421

Každý, kto od iného prevzal vec, ktorá má byB pred-metom jeho záväzku, zodpovedá za jej poškodenie,stratu alebo zničenie, ibaže by ku škode došlo aj inak.

§ 421a

(1) Každý zodpovedá aj za škodu spôsobenú okolnos-Bami, ktoré majú pôvod v povahe prístroja alebo inejveci, ktoré sa pri plnení záväzku použili. Tejto zodpo-vednosti sa nemôže zbaviB.

(2) ZodpovednosB podGa odseku 1 sa vzBahuje aj naposkytovanie zdravotníckych, sociálnych, veterinár-nych a iných biologických služieb.


ZodpovednosB za škodu spôsobenú tými,ktorí nemôžu posúdiB následky svojho

konania

§ 422

(1) Maloletý alebo ten, kto je postihnutý duševnouporuchou, zodpovedá za škodu ním spôsobenú, ak jeschopný ovládnuB svoje konanie a posúdiB jeho násled-ky; spoločne a nerozdielne s ním zodpovedá, kto jepovinný vykonávaB nad ním dohGad. Ak ten, kto spô-sobí škodu, pre maloletosB alebo pre duševnú poruchunie je schopný ovládnuB svoje konanie alebo posúdiBjeho následky, zodpovedá za škodu ten, kto je povinnývykonávaB nad ním dohGad.

(2) Kto je povinný vykonávaB dohGad, zbaví sa zodpo-vednosti, ak preukáže, že náležitý dohGad nezanedbal.

(3) Ak vykonáva dohGad právnická osoba, jej pracov-níci dohGadom poverení sami za škodu takto vzniknutúpodGa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosBpodGa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknu-tá.

§ 423

Kto sa uvedie vlastnou vinou do takého stavu, že nieje schopný ovládnuB svoje konanie alebo posúdiB jehonásledky, je povinný nahradiB škodu v tomto stavespôsobenú; spoločne a nerozdielne s ním zodpovedajútí, ktorí ho do tohto stavu úmyselne priviedli.

ZodpovednosB za škodu spôsobenúúmyselným konaním proti dobrým mravom

§ 424

Za škodu zodpovedá aj ten, kto ju spôsobil úmysel-ným konaním proti dobrým mravom.

§ 425

zrušený

§ 426

zrušený

ZodpovednosB za škodu spôsobenúpevádzkou dopravných prostr iedkov

§ 427

(1) Fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravuzodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahoutejto prevádzky.

(2) Rovnako zodpovedá aj iný prevádzateG motorové-ho vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateGlietadla.

§ 428

Svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzateG zbaviB,ak bola škoda spôsobená okolnosBami, ktoré majú

pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví, lenak preukáže, že sa škode nemohlo zabrániB ani privynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovaB.

§ 429

PrevádzateG zodpovedá ako za škodu spôsobenú nazdraví a veciach, tak za škodu spôsobenú odcudzenímalebo stratou vecí, ak stratila fyzická osoba pri poško-dení možnosB ich opatrovaB.

§ 430

(1) Namiesto prevádzateGa zodpovedá ten, kto použi-je dopravný prostriedok bez vedomia alebo proti vôliprevádzateGa. PrevádzateG zodpovedá spoločne s ním,ak takéto použitie dopravného prostriedku svojou ne-dbalosBou umožnil.

(2) Ak je dopravný prostriedok v oprave, zodpovedápo čas opravy prevádzateG podniku, v ktorom sa opra-va vykonáva, a to rovnako ako prevádzateG dopravnéhoprostriedku.

§ 431

Ak sa stretnú prevádzky dvoch alebo viacerých pre-vádzkovateGov a ak ide o vyporiadanie medzi týmitoprevádzateGmi, zodpovedajú podGa účasti na spôsobenívzniknutej škody.

ZodpovednosB za škodu spôsobenúzvlášB nebezpečnou prevádzkou

§ 432

Za škodu vyvolanú povahou zvlášB nebezpečnej pre-vádzky zodpovedá prevádzateG rovnako ako prevádza-teG dopravného prostriedku.

ZodpovednosB za škodu spôsobenúna vnesených alebo odložených veciach

§ 433

(1) PrevádzkovateG poskytujúci ubytovacie službyzodpovedá za škodu na veciach, ktoré boli ubytovaný-mi fyzickými osobám alebo pre ne vnesené, ibaže byku škode došlo aj inak. Vnesené sú veci, ktoré boliprinesené do priestorov, ktoré boli vyhradené na uby-tovanie alebo na uloženie vecí alebo ktoré boli za týmúčelom odovzdané prevádzkovateGovi alebo niektoré-mu z pracovníkov prevádzkovateGa.

(2) Ak je s prevádzkou niektorej činnosti spravidlaspojené odkladanie vecí, zodpovedá ten, kto ju vyko-náva, za škodu na veciach odložených na mieste na tourčenom alebo na mieste, kde sa obvykle odkladajú,okrem ak by ku škode došlo aj inak.

(3) Zodpovednosti podGa odsekov 1 a 2 sa nemožnozbaviB jednostranným vyhlásením ani dohodou.

§ 434

(1) Za klenoty, peniaze a iné cennosti sa takto zod-


povedá len do výšky ustanovenej vykonávacím predpi-som. Ak však bola škoda na týchto veciach spôsobenátými, ktorí v prevádzke pracujú, uhradzuje sa bezobmedzenia.

(2) Bez obmedzenia sa uhradzuje škoda aj vtedy, akboli veci prevzaté do úschovy.

§ 435

Rovnako ako prevádzkovateG poskytujúci ubytovacieslužby zodpovedajú i prevádzkovatelia garáží a inýchpodnikov podobného druhu, pokiaG ide o dopravnéprostriedky v nich umiestnené a ich príslušenstvo.

§ 436

Právo na náhradu škody sa musí uplatniB u prevá-dzateGa bez zbytočného odkladu. Právo zanikne, ak saneuplatnilo najneskôr pätnásteho dňa po dni, keU sapoškodený o škode dozvedel.

§ 437

Za škodu spôsobenú na veciach odložených v do-pravných prostriedkoch hromadnej dopravy sa zodpo-vedá len podGa ustanovení o náhrade škody spôsobe-nej ich prevádzkou (§ 427 až 431).

Tretí oddielSpoločné ustanovenia o náhrade škody

Spoločná zodpovednosB

§ 438

(1) Ak škodu spôsobí viac škodcov, zodpovedajú zaňu spoločne a nerozdielne.

(2) V odôvodnených prípadoch môže súd rozhodnúB,že tí, ktorí škodu spôsobili, zodpovedajú za ňu podGasvojej účasti na spôsobení škody.

§ 439

Kto zodpovedá za škodu spoločne a nerozdielnes inými, vyporiada sa s nimi podGa účasti na spôsobenívzniknutej škody.

§ 440

Kto zodpovedá za škodu spôsobenú zavinením iné-ho, má proti nemu postih.

Zavinenie poškodeného

§ 441

Ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodené-ho, znáša škodu pomerne; ak bola škoda spôsobenávýlučne jeho zavinením, znáša ju sám.

Spôsob a rozsah náhrady

§ 442

(1) Uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodené-mu ušlo (ušlý zisk).

(2) Škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o topoškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádzasa škoda uvedením od predošlého stavu.

(3) Ak bola škoda spôsobená úmyselným trestnýmčinom, z ktorého mal páchateG majetkový prospech,môže súd rozhodnúB, že právo na náhradu škodymožno uspokojiB z vecí, ktoré z majetkového prospe-chu nadobudol, a to i vtedy, ak inak podGa ustanoveníObčianskeho súdneho poriadku nepodliehajú výkonurozhodnutia. DokiaG právo na náhradu škody nie jeuspokojené, nesmie dlžník s takýmito v rozhodnutíuvedenými vecami nakladaB.

§ 443

Pri určení výšky škody na veci sa vychádza z cenyv čase poškodenia.

§ 444

Pri škode na zdraví sa jednorazove odškodňujú bo-lesti poškodeného a sBaženie jeho spoločenskéhouplatnenia.

§ 445

Strata na zárobku, ku ktorej došlo pri škode nazdraví, uhradzuje sa peňažným dôchodkom; pritom savychádza z priemerného zárobku poškodeného, ktorýpred poškodením dosahoval.

§ 446

Náhrada za stratu na zárobku počas pracovnej ne-schopnosti poškodeného je rozdiel medzi jeho priemer-ným zárobkom pred poškodením a nemocenským.

§ 447

(1) Náhrada za stratu na zárobku po skončení pra-covnej neschopnosti alebo pri invalidite je rozdiel me-dzi priemerným zárobkom pred poškodením a zárob-kom dosahovaným po poškodení s pripočítanímprípadného invalidného dôchodku alebo čiastočnéhoinvalidného dôchodku.

(2) Náhrada za stratu na zárobku spolu so zárobkompoškodeného a s prípadným invalidným dôchodkomalebo čiastočným invalidným dôchodkom nesmie pre-sahovaB sumu určenú predpismi pracovného právapre náhradu škody pri pracovných úrazoch a choro-bách z povolania. Toto obmedzenie neplatí, ak škodabola spôsobená úmyselne; z dôvodov hodných osobit-ného zreteGa môže súd určiB vyššiu sumu náhrady ajvtedy, ak škoda bola spôsobená hrubou nedbalosBou.

(3) Vláda Českej a Slovenskej Federatívnej Republi-ky môže vzhGadom na zmeny, ktoré nastali vo vývoji


mzdovej úrovne, upraviB nariadením podmienky, výš-ku a spôsob náhrady za stratu na zárobku po skončenípracovnej neschopnosti alebo pri invalidite.

§ 447a

Náhrada za stratu na dôchodku patrí v sume rovna-júcej sa rozdielu medzi výškou dôchodku, na ktorýpoškodenému vznikol nárok, a výškou dôchodku, naktorý by mu vznikol nárok, ak by do priemernéhomesačného zárobku, z ktorého bol vymeraný dôcho-dok, bola zahrnutá náhrada za stratu na zárobku poskončení práceneschopnosti, ktorú občan poberalv období rozhodnom pre vymeranie dôchodku.

§ 448

(1) Pri usmrtení sa uhrádzajú peňažným dôchodkomnáklady na výživu pozostalým, ktorým zomretý výživuposkytoval alebo bol povinný poskytovaB. Náhradanákladov na výživu patrí pozostalým, pokiaG sa tietonáklady neuhradzujú dávkami dôchodkového zabez-pečenia poskytovanými z toho istého dôvodu.

(2) Pri výpočte náhrady sa vychádza z priemernéhozárobku zomretého; náhrada nákladov na výživu všet-kých pozostalých nesmie však dovedna prevýšiB sumu,do ktorej by zomretému patrila náhrada za stratu nazárobku podGa ustanovenia § 447 ods. 2.

§ 449

(1) Pri škode na zdraví sa uhradzujú aj účelné ná-klady spojené s liečením.

(2) Pri usmrtení sa uhradzujú aj primerané nákladyspojené s pohrebom, pokiaG neboli uhradené pohreb-ným poskytnutým podGa predpisov o nemocenskompoistení.

(3) Náklady liečenia a náklady pohrebu sa uhradzu-jú tomu, kto ich vynaložil.

Zníženie náhrady

§ 450

Z dôvodov hodných osobitného zreteGa súd náhraduškody primerane zníži. Vezme pritom zreteG najmä nato, ako ku škode došlo, ako aj na osobné a majetkovépomery fyzickej osoby, ktorá ju spôsobila; prihliadnepritom aj na pomery fyzickej osoby, ktorá bola poško-dená. Zníženie nemožno vykonaB, ak ide o škodu spô-sobenú úmyselne.

TRET IA HLAVA

BEZDÔVODNÉ OBOHATENIE

§ 451

(1) Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musíobohatenie vydaB.

(2) Bezdôvodným obohatením je majetkový prospechzískaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z ne-platného právneho úkonu alebo plnením z právneho

dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospechzískaný z nepoctivých zdrojov.

§ 452, 453 a 453a

zrušené

§ 454

Bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čopodGa práva mal plniB sám.

§ 455

(1) Za bezdôvodné obohatenie sa nepovažuje, ak boloprijaté plnenie premlčaného dlhu alebo dlhu neplat-ného len pre nedostatok formy.

(2) Takisto sa za bezdôvodné obohatenie nepovažujeprijatie plnenia z hry alebo stávky uzavretej medzifyzickými osobami a vrátenie peňazí požičaných do hryalebo stávky; na súde sa však týchto plnení nemožnodomáhaB.

§ 456

Predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydaBtomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor kohosa získal, nemožno zistiB, musí sa vydaB štátu.

§ 457

Ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, jekaždý z účastníkov povinný vrátiB druhému všetko, čopodGa nej dostal.

§ 458

(1) Musí sa vydaB všetko, čo sa nadobudlo bezdôvod-ným obohatením. Ak to nie dobre možné, najmä preto,že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskyt-núB peňažná náhrada.

(2) S predmetom bezdôvodného obohatenia sa mu-sia vydaB aj úžitky z neho, pokiaG ten, kto obohateniezískal, nekonal dobromyseGne.

(3) Ten, kto predmet bezdôvodného obohatenia vy-dáva, má právo na náhradu potrebných nákladov,ktoré na vec vynaložil.

§ 459

Ak je predmet bezdôvodného obohatenia povinnývydaB ten, kto nebol dobromyseGný, môže súd rozhod-núB, že možno právo uspokojiB aj z vecí, ktoré z bezdô-vodného obohatenia nadobudol, a to aj vtedy, ak inakpodGa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku vý-konu rozhodnutia nepodliehajú. DokiaG nie je právo navydanie predmetu bezdôvodného obohatenia uspoko-jené, nesmie dlžník s takými vecami uvedenými v roz-hodnutí nakladaB.


SIEDMA ČASŤ

DEDENIE

PR VÁ HL AVA

NADOBÚDANIE DEDIČSTVA

§ 460

Dedičstvo sa nadobúda smrBou poručiteGa.

§ 461

(1) Dedí sa zo zákona, zo závetu alebo z oboch týchtodôvodov.

(2) Ak nenadobudne dedičstvo dedič zo závetu, na-stupujú namiesto neho dedičia zo zákona. Ak sa na-dobudne zo závetu len časB dedičstva, nadobúdajúzvyšujúcu časB dedičia zo zákona.

§ 462

Dedičstvo, ktoré nenadobudne žiadny dedič, pripad-ne štátu.

Odmietnutie dedičstva

§ 463

(1) Dedič môže dedičstvo odmietnuB. Odmietnutie samusí staB ústnym vyhlásením na súde alebo písom-ným vyhlásením jemu zaslaným.

(2) Zástupca dediča môže za neho dedičstvo odmiet-nuB len podGa plnomocenstva, ktoré ho na to výslovneoprávňuje.

§ 464

Vyhlásenie o odmietnutí dedičstva, môže dedič uro-biB len do jedného mesiaca odo dňa, keU bol súdomo práve dedičstvo odmietnuB a o následkoch odmiet-nutia upovedomený. Z dôležitých dôvodov môže súdtúto lehotu predĺžiB.

§ 465

Dedičstvo nemôže odmietnuB dedič, ktorý svojímpočínaním dal najavo, že dedičstvo nechce odmietnuB.

§ 466

K odmietnutiu dedičstva nemôže dedič pripojiB vý-hrady alebo podmienky; takisto nemôže odmietnuBdedičstvo len sčasti. Takéto vyhlásenia nemajú účinkyodmietnutia dedičstva.

§ 467

Vyhlásenie o odmietnutí dedičstva nemožno odvo-laB. To isté platí, ak dedič vyhlási, že dedičstvo neod-mieta.

§ 468

Na neznámeho dediča alebo na dediča, ktorého po-byt nie je známy, ktorý bol o svojom dedičskom práveupovedomený vyhláškou súdu a ktorý v určenej lehotenedal o sebe vedieB, sa pri prejednaní dedičstva nepri-hliada. Jeho opatrovník nemôže vyhlásenie o odmiet-nutí či neodmietnutí dedičstva urobiB.

Dedičská nespôsobi losB

§ 469

Nededí, kto sa dopustil úmyselného trestného činuproti poručiteGovi, jeho manželovi, deBom alebo rodi-čom alebo zavrhnutia hodného konania proti prejavuporučiteGovej poslednej vôle. Môže však dediB, ak muporučiteG tento čin odpustil.

Vydedenie

§ 469a

(1) PoručiteG môže vydediB potomka, aka) v rozpore s dobrými mravmi neposkytol poručite-

Govi potrebnú pomoc v chorobe, v starobe alebov iných závažných prípadoch,

b) o poručiteGa trvalo neprejavuje opravdivý záujem,ktorý by ako potomok mal prejavovaB,

c) bol odsúdený pre úmyselný trestný čin na trestodňatia slobody v trvaní najmenej jedného roka,

d) trvalo vedie neusporiadaný život.

(2) PokiaG to poručiteG v listine o vydedení výslovneurčí, vzBahujú sa dôsledky vydedenia aj na osobyuvedené v § 473 ods. 2.

(3) O náležitostiach listiny o vydedení a o jej zrušeníplatia obdobne ustanovenia § 476 a 480; v listine všakmusí byB uvedený dôvod vydedenia.

Prechod dlhov

§ 470

(1) Dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutéhodedičstva za primerané náklady spojené s pohrebomporučiteGa a za poručiteGove dlhy, ktoré na neho prešliporučiteGovou smrBou.

(2) Ak je viac dedičov, zodpovedajú za náklady poru-čiteGovho pohrebu a za dlhy podGa pomeru toho, čoz dedičstva nadobudli, k celému dedičstvu.

§ 471

(1) Ak je dedičstvo predlžené, môžu sa dedičia s ve-riteGmi dohodnúB, že im dedičstvo prenechajú na úhra-du dlhov. Súd túto dohodu schváli, ak neodporujezákonu alebo dobrým mravom.

(2) Ak nedôjde k dohode medzi dedičmi a veriteGmispravuje sa povinnosB dedičov plniB tieto dlhy ustano-veniami poriadku o likvidácii dedičstva. Dedičia pri-tom nezodpovedajú veriteGom, ktorí svoje pohGadávkyneoznámili i napriek tomu, že ich na to súd na návrh


dedičov vyzvalo, pokiaG je uspokojením pohGadávokostatných veriteGov cena nimi nadobudnutého dedič-stva vyčerpaná.

§ 472

(1) Štát, ktorému dedičstvo pripadlo, zodpovedá zaporučiteGove dlhy a za primerané náklady jeho pohre-bu rovnako ako dedič.

(2) Ak nemožno uhradiB peňažný dlh celkom alebosčasti peniazmi z dedičstva, môže štát použiB na úhra-du i veci, ktoré sú predmetom dedičstva a ktoré svojouhodnotou zodpovedajú výške dlhu. Ak veriteG odmietneprijatie týchto vecí, môže štát navrhnúB likvidáciudedičstva.

DR UHÁ HLAVA

DEDENIE ZO ZÁKONA

§ 473

(1) V prvej skupine dedia poručiteGove deti a manžel,každý z nich rovnakým dielom.

(2) Ak nededí niektoré dieBa, nadobúdajú jeho dedič-ský podiel rovnakým dielom jeho deti. Ak nededia anitieto deti alebo niektoré z nich, dedia rovnakým dielomich potomci.

§ 474

(1) Ak nededia poručiteGovi potomci, dedí v druhejskupine manžel, poručiteGovi rodičia a Ualej tí, ktorížili s poručiteGom najmenej po dobu jedného roka predjeho smrBou v spoločnej domácnosti a ktorí sa z tohtodôvodu starali o spoločnú domácnosB alebo boli odká-zaní výživou na poručiteGa.

(2) Dedičia druhej skupiny dedia rovnakým dielom,manžel však vždy najmenej polovicu dedičstva.

§ 475

(1) Ak nededí manžel ani žiadny z rodičov, dediav tretej skupine rovnakým dielom poručiteGovi súro-denci a tí, ktorí žili s poručiteGom najmenej po dobujedného roku pred jeho smrBou v spoločnej domácnos-ti a ktorí sa z toho dôvodu starali o spoločnú domác-nosB alebo boli odkázaní výživou na poručiteGa.

(2) Ak niektorý zo súrodencov poručiteGa nededí,nadobúdajú jeho dedičský podiel rovnakým dielomjeho deti.

§ 475a

Ak žiadny dedič nededí v tretej skupine, v štvrtejskupine dedia rovnakým dielom prarodičia poručiteGa,a ak nededí žiaden z nich, dedia rovnakým dielom ichdeti.

TR ETIA HLAVA

DEDENIE ZO ZÁVETU

§ 476

(1) PoručiteG môže závet buU napísaB vlastnou rukou,alebo ho zriadiB v inej písomnej forme za účasti sved-kov alebo vo forme notárskej zápisnice.

(2) V každom závete musí byB uvedený deň, mesiaca rok, kedy bol podpísaný, inak je neplatný.

(3) Spoločný závet viacerých poručiteGov je neplatný.

§ 476a

Vlastnoručný závet musí byB napísaný a podpísanývlastnou rukou, inak je neplatný.

§ 476b

Závet, ktorý poručiteG nenapísal vlastnou rukou,musí vlastnou rukou podpísaB a pred dvoma svedkamisúčasne prítomnými výslovne prejaviB, že listina obsa-huje jeho poslednú vôGu. Svedkovia sa musia na závetpodpísaB.

§ 476c

(1) PoručiteG, ktorý nemôže čítaB alebo písaB, prejavísvoju poslednú vôGu pred tromi súčasne prítomnýmisvedkami v listine, ktorá musí byB prečítaná a prítom-nými svedkami podpísaná. Pritom musí pred nimipotvrdiB, že listina obsahuje jeho poslednú vôGu. Pisa-teGom a predčitateGom môže byB aj svedok; pisateG všaknesmie byB zároveň predčitateGom.

(2) V listine sa musí uviesB, že poručiteG nemôže čítaBalebo písaB, kto listinu napísal a kto nahlas prečítal aakým spôsobom poručiteG potvrdil, že listina obsahujejeho pravú vôGu. Listinu musia svedkovia podpísaB.

§ 476d

(1) PoručiteG môže prejaviB svoju poslednú vôGu donotárskej zápisnice; osobitný zákon ustanovuje, kedysa musí úkon urobiB pred svedkami.

(2) Maloletí, ktorí dovŕšili 15. rok, môžu prejaviBposlednú vôGu iba formou notárskej zápisnice.

(3) Nevidomé osoby môžu prejaviB poslednú vôGu tiežpred tromi súčasne prítomnými svedkami v listine,ktorá musí byB prečítaná.

(4) Nepočujúce osoby, ktoré nemôžu čítaB alebo pí-saB, môžu prejaviB poslednú vôGu formou notárskejzápisnice alebo pred tromi súčasne prítomnými sved-kami ovládajúcimi znakovú reč, a to v listine, ktorá samusí tlmočiB do znakovej reči.

(5) V listine musí byB uvedené, že poručiteG nemôžečítaB alebo písaB, kto listinu napísal a kto nahlasprečítal a akým spôsobom poručiteG potvrdil, že listinaobsahuje jeho pravú vôGu. Obsah listiny sa musí po jejspísaní pretlmočiB do znakovej reči; aj toto sa musív listine uviesB. Listinu musia svedkovia podpísaB.


§ 476e

Svedkami môžu byB iba osoby, ktoré sú spôsobilé naprávne úkony. Svedkami nemôžu byB nevidomé, nepo-čujúce, nemé osoby, tie, ktoré nepoznajú jazyk, v kto-rom sa prejav vôle robí, a osoby, ktoré majú podGazávetu dediB.

§ 476f

Závetom povolaný, ani zákonný dedič a osoby imblízke nemôžu pri vyhotovovaní závetu pôsobiB akoúradné osoby, svedkovia, pisatelia, tlmočníci alebopredčitatelia.

§ 477

(1) V závete poručiteG ustanoví dedičov, prípadneurčí ich podiely alebo veci a práva, ktoré im majúpripadnúB. Ak nie sú podiely viacerých dedičov v záve-te určené, platí, že podiely sú rovnaké.

(2) PoručiteG môže závetom zriadiB nadáciu; závetvšak musí obsahovaB štatút nadácie (§ 20c).

§ 478

AkékoGvek podmienky pripojené k závetu nemajúprávne následky; ustanovenie § 484 ods. 1 druhej vetytým nie je dotknuté.

§ 479

Maloletým potomkom sa musí dostaB aspoň toGko,koGko robí ich dedičský podiel zo zákona, a plnoletýmpotomkom aspoň toGko, koGko robí jedna polovica ichdedičského podielu zo zákona. PokiaG tomu závet od-poruje, je v tejto časti neplatný, ak nedošlo k vydede-niu uvedených potomkov.

§ 480

(1) Závet sa zrušuje neskorším platným závetom,pokiaG popri ňom nemôže obstáB, alebo odvolanímzávetu; odvolanie musí maB formu, aká je potrebná prezávet.

(2) PoručiteG zruší závet aj tým, že zničí listinu, naktorej bol napísaný.

ŠTVR TÁ HLAVA

POTVRDENIE DEDIČSTVAA VYPORIADANI DEDIČOV

§ 481

Ak je len jeden dedič, potvrdí mu súd, že dedičstvonadobudol.

§ 482

(1) Ak je viac dedičov, vyporiadajú sa na súde medzisebou o dedičstve dohodou.

(2) Ak dohoda neodporuje zákonu alebo dobrýmmravom, súd ju schváli.

§ 483

Ak nedôjde k dohode, súd potvrdí nadobudnutiededičstva tým, ktorých dedičské právo bolo preukáza-né.

§ 484

Súd potvrdí nadobudnutie dedičstva podGa dedič-ských podielov. Pri dedení zo zákona sa dedičovi dojeho podielu započíta to, čo za života poručiteGa odneho bezplatne dostal, pokiaG nejde o obvyklé darova-nie; ak ide o dediča uvedeného v ustanovení § 473ods. 2, započíta sa okrem toho aj to, čo od poručiteGabezplatne dostal dedičov predok. Pri dedení zo závetutreba toto započítanie urobiB, ak na to dal poručiteGpríkaz alebo ak by inak obdarovaný dedič bol oprotidedičovi uvedenému v ustanovení § 479 neodôvodne-ne zvýhodnený.

P IATA HLAVA

OCHRANA OPRÁVNENÉHO DEDIČA

§ 485

(1) Ak sa po prejednaní dedičstva zistí, že oprávne-ným dedičom je niektorý iný, je povinný ten, kto de-dičstvo nadobudol, vydaB oprávnenému dedičovimajetok, ktorý z dedičstva má, podGa zásad o bezdô-vodnom obohatení tak, aby nemal majetkový prospechna ujmu pravého dediča.

(2) Nepravý dedič má právo, aby mu oprávnený dedičnahradil náklady, ktoré na majetok z dedičstva vyna-ložil; takisto mu patria úžitky z dedičstva. Ak všakvedel alebo mohol vedieB, že oprávneným dedičom jeniekto iný, má právo len na náhradu nevyhnutnýchnákladov a je povinný oprávnenému dedičovi okremdedičstva vydaB i jeho úžitky.

§ 486

Kto dobromyseGne niečo nadobudol od nepravéhodediča, ktorému bolo dedičstvo potvrdené, je chránenýtak, ako keby to bol nadobudol od oprávneného dediča.

§ 487

Ustanovenia § 485 a 486 platia i vtedy, ak dedičstvopripadlo štátu.

ÔSMA ČASŤ

ZÁVÄZKOVÉ PRÁVO

PR VÁ HLAVA


Prvý oddiel

§ 488

Záväzkový právny vzBah

Záväzkovým vzBahom je právny vzBah, z ktorého ve-


riteGovi vzniká právo na plnenie (pohGadávka) od dlžní-ka a dlžníkovi vzniká povinnosB splniB záväzok.

Vznik záväzkov

§ 489

Záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zozmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodnéhoobohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zá-kone.

§ 490

Vznik zmlúv, ktorými sa zakladajú záväzky, sa spra-vuje ustanoveniami § 43 a nasl., pokiaG Ualej nie jeustanovené inak.

§ 491

(1) Záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonomvýslovne upravených; môžu však vznikaB aj z inýchzmlúv v zákone neupravených (§ 51) a zo zmiešanýchzmlúv obsahujúcich prvky rôznych zmlúv.

(2) Na záväzky vznikajúce zo zmlúv v zákone neup-ravených treba použiB ustanovenia zákona, ktoréupravujú záväzky im najbližšie, pokiaG samotná zmlu-va neurčuje inak.

(3) Na záväzky zo zmiešanej zmluvy treba primeranepoužiB ustanovenia zákona upravujúce záväzky, ktorésa zmluvou zakladajú, pokiaG samotná zmluva neur-čuje inak.

§ 492

Ustanovenia o záväzkoch, ktoré vznikajú zo zmlúv,sa použijú primerane aj na záväzky vznikajúce nazáklade iných skutočností upravených v zákone, akniet osobitnej úpravy.

§ 493

Záväzkový vzBah nemožno meniB bez súhlasu jehostrán, pokiaG tento zákon neustanovuje inak.

Obsah záväzkov

§ 494

Z platného záväzku je dlžník povinný niečo daB,konaB, niečoho sa zdržaB alebo niečo trpieB a veriteG jeoprávnený to od neho požadovaB.

§ 495

Platnosti záväzku nebráni, ak nie je vyjadrený dô-vod, na základe ktorého je dlžník povinný plniB. VeriteGje však povinný preukázaB dôvod záväzku, s výnimkoucenných papierov hromadne vydaných alebo inýchcenných papierov, pre ktoré je zákonom ustanovené,že veriteG túto povinnosB nemá.

§ 496

Ak akosB nie je výslovne dojednaná, je dlžník povin-ný plniB určité množstvo vecí určených v priemernejstrednej akosti.

§ 497

Každý z účastníkov si môže vymieniB odstúpenie odzmluvy a dojednaB pre ten prípad odstupné. Kto zmlu-vu splní aspoň sčasti alebo prijme hoci len čiastočnéplnenie, nemôže už od zmluvy odstúpiB, ani keU pos-kytne odstupné.

§ 498

Na to, čo dal pred uzavretím zmluvy niektorý účast-ník, hGadí sa ako na preddavok.

ZodpovednosB za vady

§ 499

Kto prenechá inému vec za odplatu, zodpovedá zato, že vec v čase plnenia má vlastnosti výslovne vymie-nené alebo obvyklé, že ju možno použiB podGa povahya účelu zmluvy alebo podGa toho, čo účastníci dojed-nali, a že vec nemá právne vady.

§ 500

(1) Ak ide o zjavné vady alebo o vady, ktoré možnozistiB z príslušnej evidencie nehnuteGností, nemožnouplatňovaB nárok zo zodpovednosti za vady, ibaže scu-dziteG výslovne ubezpečil, že vec je bez akýchkoGvekvád.

(2) Za dlhy viaznuce na veci je zodpovedný scudziteG.

§ 501

Ak sa vec prenechá ako stojí a leží, nezodpovedáscudziteG za jej vady, ibaže vec nemá vlastnosB, o ktorejscudziteG vyhlásil, že ju má, alebo ktorú si nadobúdateGvýslovne vymienil.

§ 502

(1) Zákon, jeho vykonávací predpis, dohoda účastní-kov alebo jednostranné vyhlásenie scudziteGa môžuustanoviB, v ktorých prípadoch sa zodpovedá za vady,ktoré sa vyskytujú do určenej alebo dojednanej dobypo splnení.

(2) Účastníci môžu tiež dohodnúB zodpovednosB zavady, ktoré sa vyskytnú do určenej alebo dojednanejdoby od splnenia, alebo zodpovednosB podGa prísnej-ších zásad, než ustanovuje zákon. O takej dohode vydápovinná osoba oprávnenej osobe písomné potvrdenie(záručný list).

§ 503

Ak chce nadobúdateG uplatňovaB nárok zo zodpoved-nosti za vady, pretože si tretie osoby robia nárok navec, musí to bez zbytočného odkladu oznámiB svojmu


predchodcovi. Ak tak neurobí, nestratí síce svoj nárokzo zodpovednosti za vady, ale jeho predchodca môžeproti nemu uplatniB všetky námietky, ktoré neboliuplatnené proti tretej osobe.

§ 504

NadobúdateG môže uplatňovaB nárok zo zodpoved-nosti za vady na súde len vtedy, ak vytkol vady bezzbytočného odkladu po tom, čo mal možnosB vec pre-zrieB. NadobúdateG môže vadu vytknúB najneskôr došiestich mesiacov, pokiaG zákon neustanovuje inak. Akv tejto lehote nevytkne vadu, právo zanikne.

§ 505

Ak ide o vady, za ktoré sa zodpovedá podGa § 502,treba vadu vytknúB najneskôr do uplynutia určenejzáručnej doby.

§ 506

(1) Len čo nadobúdateG zistí vadu prevzatej veci, jepovinný vec uschovaB po primeranú dobu, ktorú určíscudziteG na preskúmanie vady.

(2) Ak ide o vec podliehajúcu rýchlej skaze, môže junadobúdateG po upozornení scudziteGa bez meškaniapredaB.

§ 507

(1) Ak nemožno vadu odstrániB a ak nemožno pre ňuvec užívaB dohodnutým spôsobom alebo riadne, jenadobúdateG oprávnený domáhaB sa zrušenia zmluvy.Inak sa môže nadobúdateG domáhaB buU primeranejzGavy z ceny, alebo opravy alebo doplnenia toho, čochýba.

(2) Práva vyplývajúce zo zodpovednosti za vady môžubyB pri jednotlivých záväzkoch upravené zákonom ale-bo dohodnuté účastníkmi inak.

§ 508

Nárok zo zodpovednosti za vady je potrebné uplatniBna súde vo všeobecnej premlčacej dobe (§ 101), ktorázačína plynúB odo dňa, keU nadobúdateG vytkol vadyu scudziteGa.

§ 509

(1) Oprávnený má právo na náhradu potrebnýchnákladov, ktoré mu vznikli v súvislosti s uplatnenímpráva zo zodpovednosti za vady. Toto právo trebauplatniB u povinného najneskôr do jedného mesiacapo uplynutí doby, v ktorej treba vytknúB vady; inakprávo zanikne.

(2) Na plynutie premlčacej doby určenej na uplatne-nie práv na súde sa primerane použije § 508.

§ 510

Uplatnenie nároku zo zodpovednosti za vady nevy-lučuje nárok na náhradu škody, ktorá z vady vznikla.

Druhý oddielSpoločné záväzky a spoločné práva

Spoločné záväzky

§ 511

(1) Ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súduje ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté alebo ak tovyplýva z povahy plnenia, že viac dlžníkov má tomuistému veriteGovi splniB dlh spoločne a nerozdielne, jeveriteG oprávnený požadovaB plnenie od ktoréhokoGvekz nich. Ak dlh splní jeden dlžník, povinnosB ostatnýchzanikne.

(2) Ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdunie je ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak,sú podiely na dlhu všetkých dlžníkov vo vzájomnompomere rovnaké. Dlžník, proti ktorému bol uplatnenýnárok vyšší, než zodpovedá jeho podielu, je povinnýbez zbytočného odkladu upovedomiB o tom ostatnýchdlžníkov a daB im príležitosB, aby uplatnili svoje ná-mietky proti pohGadávke. Môže od nich požadovaB, abydlh podGa podielov na nich pripadajúcich splnili aleboaby ho v tomto rozsahu dlhu inak zbavili.

(3) Ak dlžník v rozsahu uplatneného nároku dlh sámsplnil, je oprávnený požadovaB náhradu od ostatnýchpodGa ich podielov. PokiaG nemôže niektorý z dlžníkovsvoj podiel splniB, rozvrhne sa tento podiel rovnakýmdielom na všetkých ostatných.

Spoločné práva

§ 512

(1) Ak má dlžník splniB dlh viacerým veriteGom a akide o deliteGné plnenie, môže každý veriteG požadovaBlen svoj diel; ak inej dohody niet, je dlžník oprávnenýplniB každému z veriteGov rovnaký diel.

(2) Ak ide o plnenie viacerým veriteGom, ktoré jenedeliteGné, je dlžník oprávnený plniB ktorémukoGvekz veriteGov, ak nebolo dohodnuté niečo iné. Splnenímjednému z veriteGov dlh zanikne. Dlžník však nie jepovinný plniB jednému zo svojich spoluveriteGov bezsúhlasu ostatných spoluveriteGov. Ak sa všetci spolu-veritelia nedohodnú, môže dlžník to, čo je dlžný, zložiBdo súdnej úschovy.

§ 513

Ak je dlžník zaviazaný na rovnaké plnenie niekoGkýmveriteGom, ktorí sú podGa zákona, podGa rozhodnutiasúdu alebo podGa zmluvy voči nemu oprávnení spoloč-ne a nerozdielne, môže ktokoGvek z veriteGov žiadaB celéplnenie a dlžník je povinný splniB v celom rozsahutomu, kto o plnenie požiada prvý.

§ 514

Ak dlžník splnil celý záväzok jednému z veriteGov,ktorí sú voči nemu oprávnení spoločne a nerozdielne,nemôžu už ostatní od neho nič žiadaB.


§ 515

(1) Či spoluveriteG, ktorý dostal plnenie nedeliteGnéalebo celé plnenie, ktoré mohol žiadaB ktorýkoGvek zospoluveriteGov, je ostatným spoluveriteGom niečím po-vinný, závisí od pomeru medzi spoluveriteGmi.

(2) Obdobne platí, ak spoluveriteG dostal viac, nežkoGko na neho pripadá.

Tretí oddielZmeny v obsahu záväzkov

Dohoda strán

§ 516

(1) Účastníci môžu dohodou zmeniB vzájomné právaa povinnosti.

(2) Ak z dohody nevyplýva nepochybne, že dojedna-ním nového záväzku má doterajší záväzok zaniknúB,vzniká nový záväzok popri doterajšom záväzku, ak súpre jeho vznik splnené zákonom požadované náležitos-ti.

(3) Zabezpečenie práv, ktorých sa dohoda týka, trvánaUalej. Ak však k dohode došlo bez súhlasu ručiteGa,môže proti veriteGovi namietaB všetko, čo by moholnamietaB, keby dohoda nebola.

Omeškanie dlžníka

§ 517

(1) Dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, jev omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primera-nej lehote poskytnutej mu veriteGom, má veriteG právood zmluvy odstúpiB; ak ide o deliteGné plnenie, môžesa odstúpenie veriteGa za týchto podmienok týkaB ajlen jednotlivých plnení.

(2) Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu,má veriteG právo požadovaB od dlžníka popri plneníúroky z omeškania, ak nie je podGa tohto zákona po-vinný platiB poplatok z omeškania; výšku úrokovz omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vy-konávací predpis.

(3) Ak ide o omeškanie s plnením veci, zodpovedádlžník za jej stratu, poškodenie alebo zničenie, ibažeby k tejto škode došlo aj inak.

§ 518

Ak bol v zmluve určený presný čas plnenia a zozmluvy alebo z povahy veci vyplýva, že na oneskore-nom plnení nemôže maB veriteG záujem, musí veriteGoznámiB dlžníkovi bez zbytočného odkladu, že na pl-není trvá; ak tak neurobí, zmluva sa od začiatkuzrušuje.

§ 519

Právo veriteGa na náhradu škody spôsobenej omeš-kaním dlžníka nie je dotknuté; pri omeškaní s plnenímpeňažného dlhu možno však náhradu škody požado-

vaB, len pokiaG nie je krytá úrokmi z omeškania alebopoplatkom z omeškania.

§ 520

K omeškaniu dlžníka nedôjde, ak veriteG včas ariadne ponúknuté plnenie od neho neprijme alebo muneposkytne súčinnosB potrebnú na splnenie dlhu. Akide o plnenie veci, znáša veriteG nebezpečenstvo jejstraty, zničenia alebo poškodenia.

§ 521

Ak dôjde k dohode o tom, že sa už splatný dlh budeplniB v splátkach, a ak veriteG chce, aby dlžník v splát-kach plnil aj úroky z omeškania, musí sa to výslovnedohodnúB.

Omeškanie veriteGa

§ 522

VeriteG je v omeškaní, ak neprijal riadne ponúknutéplnenie alebo neposkytol v čase plnenia súčinnosB pot-rebnú na splnenie dlhu. V takých prípadoch je veriteGnajmä povinný nahradiB dlžníkovi náklady, ktoré mutým vznikli. Ďalej naňho prechádza nebezpečenstvonáhodnej skazy veci. Okrem toho je dlžník oprávnenýžiadaB od veriteGa náhradu iných škôd spôsobenýchmu omeškaním, ak možno veriteGovi pripočítaB zavine-nie.

§ 523

Za čas veriteGovho omeškania nie je dlžník povinnýplatiB úroky.

Štvrtý oddielZmena v osobe veriteDa alebo dlžníka

Postúpenie pohGadávky

§ 524

(1) VeriteG môže svoju pohGadávku aj bez súhlasudlžníka postúpiB písomnou zmluvou inému.

(2) S postúpenou pohGadávkou prechádza aj jej prí-slušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

§ 525

(1) PostúpiB nemožno pohGadávku, ktorá zaniká naj-neskôr smrBou veriteGa alebo ktorej obsah by sa zme-nou veriteGa zmenil. PostúpiB nemožno ani pohGadáv-ku, pokiaG nemôže byB postihnutá výkonomrozhodnutia.

(2) Nemožno postúpiB pohGadávku, ak by postúpenieodporovalo dohode s dlžníkom.

§ 526

(1) Postúpenie pohGadávky je povinný postupca bezzbytočného odkladu oznámiB dlžníkovi. DokiaG postú-


penie pohGadávky nie je oznámené dlžníkovi alebodokiaG postupník postúpenie pohGadávky dlžníkovi ne-preukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupco-vi.

(2) Ak postúpenie pohGadávky oznámi dlžníkovi po-stupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovaB preuká-zania zmluvy o postúpení.

§ 527

(1) Ak sa dojednalo postúpenie pohGadávky za odpla-tu, zodpovedá postupca postupníkovi, aka) postupník sa nestal namiesto postupcu veriteGom

pohGadávky s dohodnutým obsahom;b) dlžník splnil postupcovi záväzok skôr, než bol po-

vinný ho splniB postupníkovi,c) postúpená pohGadávka alebo jej časB zanikla zapo-

čítaním nároku, ktorý mal dlžník voči postupcovi.

(2) Za vymožiteGnosB postúpenej pohGadávky postup-ca ručí do výšky prijatej odplaty spolu s úrokmi, lenkeU sa na to postupníkovi písomne zaviazal; toto ru-čenie však zaniká, ak postupník nevymáha postúpenúpohGadávku od dlžníka bez zbytočného odkladu nasúde.

§ 528

(1) Ak splnenie postúpenej pohGadávky je zabezpe-čené záložným právom, ručením alebo iným spôso-bom, je postupca povinný o postúpení pohGadávkypodaB správu osobe, ktorá zabezpečenie záväzku pos-kytla.

(2) Postupca je povinný odovzdaB postupníkovi všet-ky doklady a poskytnúB všetky potrebné informácie,ktoré sa týkajú postúpenej pohGadávky.

§ 529

(1) Námietky proti pohGadávke, ktoré mohol dlžníkuplatniB v čase postúpenia, mu zostávajú zachovanéi po postúpení pohGadávky.

(2) Dlžník môže použiB na započítanie voči postup-níkovi aj svoje na započítanie spôsobilé pohGadávky,ktoré mal voči postupcovi v čase, keU mu bolo ozná-mené alebo preukázané postúpenie pohGadávky(§ 526), ak ich oznámil bez zbytočného odkladu po-stupníkovi. Toto právo má dlžník aj v prípade, že jehopohGadávky v čase oznámenia alebo preukázania po-stúpenia neboli ešte splatné.

§ 530

(1) Na žiadosB postupníka môže postupca vymáhaBpostúpený nárok sám vo svojom mene na účet postup-níka. Ak postúpenie pohGadávky sa oznámilo alebopreukázalo dlžníkovi (§ 526), môže postupca pohGa-dávku vymáhaB iba v prípade, že ju nevymáha postup-ník a postupca preukáže dlžníkovi súhlas postupníkas týmto vymáhaním.

(2) Ak postupca vymáha pohGadávku, môže dlžníkpoužiB svoje na započítanie spôsobilé pohGadávky, kto-

ré má dlžník voči postupcovi v čase jej vymáhania, nievšak pohGadávky, ktoré má voči postupníkovi.

Prevzatie dlhu

§ 531

(1) Kto sa dohodne s dlžníkom, že preberá jeho dlh,nastúpi ako dlžník na jeho miesto, ak na to dá veriteGsúhlas. Súhlas veriteGa možno daB buU pôvodnémudlžníkovi, alebo tomu, kto dlh prevzal.

(2) Kto bez dohody s dlžníkom prevezme dlh zmluvous veriteGom, stane sa dlžníkom popri pôvodnom dlžní-kovi.

(3) Zmluva o prevzatí dlhu vyžaduje, aby sa uzavrelapísomnou formou.

(4) Námietky, ktoré má voči veriteGovi pôvodný dlž-ník, môže uplatniB aj osoba, ktorá dlh prevzala.

§ 532

Obsah záväzku sa prevzatím dlhu nemení, ale zabez-pečenie dlhu poskytnuté tretími osobami trvá len vte-dy, ak tieto osoby súhlasia so zmenou v osobe dlžníka.

Pristúpenie k záväzku

§ 533

Kto bez súhlasu dlžníka dohodne písomne s verite-Gom, že splní za dlžníka jeho peňažný záväzok, stávasa dlžníkom popri pôvodnom dlžníkovi a obaja dlžnícisú zaviazaní spoločne a nerozdielne. Ustanovenie§ 531 ods. 4 tu platí obdobne.

§ 534

Kto sa s dlžníkom dohodne, že splní jeho záväzokvoči jeho veriteGovi, má voči dlžníkovi povinnosB pos-kytovaB plnenie jeho veriteGovi. VeriteGovi z toho všakpriame právo nevznikne.

Poukážka

§ 535

Poukážkou sa oprávňuje poukazník vybraB plnenieu poukázanca a poukázanec sa splnomocňuje, abysplnil poukazníkovi na účet poukazcu. Priamy nároknadobudne poukazník proti poukázancovi len vtedy,ak dostane prejav poukázanca, že poukážku prijíma.

§ 536

(1) PokiaG je poukázanec to, čo má plniB, už poukaz-covi dlžný, je voči nemu povinný poukážke vyhovieB.Jeho záväzok zanikne, ak nie je inak dohodnuté, ibatým, že splní podGa poukážky poukazníkovi. Ak sa mápoukážkou splniB dlh poukazcu u poukazníka, ktorýs tým súhlasil, je poukazník povinný poukázanca vy-zvaB, aby plnil.

(2) Ak poukazník nechce použiB poukážku alebo ak


poukázanec odopiera poukážku prijaB alebo podGa nejplniB, je poukazník povinný oznámiB to bez zbytočnéhoodkladu poukazcovi.

§ 537

Ak prijme poukázanec poukážku voči poukazníkovi,môže uplatniB len také námietky, ktoré sa týkajú plat-nosti prijatia alebo ktoré vyplývajú z obsahu poukážkyalebo z jeho vlastných vzBahov k poukazníkovi.

§ 538

(1) DokiaG poukázanec ešte neprijal poukážku vočipoukazníkovi, môže ju poukazca odvolaB.

(2) Ak medzi poukazcom a poukázancom nie je inýprávny dôvod, platia o právnom vzBahu medzi obomaustanovenia o príkaznej zmluve; ale poukážka neza-nikne smrBou poukazcu alebo poukázanca. Či a pokiaGzrušenie poukážky pôsobí aj proti poukazníkovi, spra-vuje sa právnym vzBahom medzi ním a poukazcom.

§ 539

Ak vo vzBahu medzi poukazcom a poukazníkom za-čala plynúB premlčacia doba ohGadne záväzku, ktoréhoplnenie je predmetom poukážky, a to pred dobou, keUpoukazníkovi došlo oznámenie poukázanca o prijatípoukážky, plynie od tejto doby premlčacia doba vovzBahu medzi poukázancom a poukazníkom.

Poukážka na cenné papiere

§ 540

Peňažný ústav môže vystaviB za tretiu osobu alebona seba písomnú poukážku znejúcu na plnenie cen-ných papierov bez toho, že by v nej uviedol dôvodzáväzku.

§ 541

(1) Ak taká poukážka znie na rad, môže sa previesBrubopisom.

(2) Rubopisom prechádzajú všetky práva z poukážkyna osobu oprávnenú z rubopisu.

§ 542

(1) Kto prijme poukážku vystavenú peňažným ústa-vom, je povinný plniB tomu, v koho prospech bolavystavená alebo na koho bola prevedená.

(2) Osoba zaviazaná poukážkou je povinná plniB, lenak sa jej vydá kvitovaná poukážka. Proti osobe opráv-nenej rubopisom z poukážky môže robiB iba také ná-mietky, ktoré vyplývajú z obsahu poukážky aleboz vlastných vzBahov k oprávnenému.

§ 543

O náležitostiach prijatia rubopisu, ako aj o tom, ktoje z rubopisu oprávnený a ako toto oprávnenie preu-kazuje, platia predpisy o zmenkách. PodGa týchto

ustanovení sa takisto posúdi, od koho môže požadovaBpoukážku ten, kto o ňu prišiel.

Piaty oddielZabezpečenie záväzkov

Zmluvná pokuta

§ 544

(1) Ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluv-nej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý tútopovinnosB poruší, zaviazaný pokutu zaplatiB, aj keUoprávnenému účastníkovi porušením povinnosti ne-vznikne škoda.

(2) Zmluvnú pokutu možno dojednaB len písomne av dojednaní musí byB určená výška pokuty alebo urče-ný spôsob jej určenia.

(3) Ustanovenia o zmluvnej pokute sa použijú aj napokutu určenú pre porušenie zmluvnej povinnostiprávnym predpisom (penále).

§ 545

(1) Ak z dojednania o zmluvnej pokute nevyplývaniečo iné, je dlžník zaviazaný plniB povinnosB, ktorejsplnenie bolo zabezpečené zmluvnou pokutou, aj pojej zaplatení.

(2) VeriteG nie je oprávnený požadovaB náhradu ško-dy spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa vzBa-huje zmluvná pokuta, ak z dojednania účastníkovo zmluvnej pokute nevyplýva niečo iné. VeriteG jeoprávnený domáhaB sa náhrady škody presahujúcejzmluvnú pokutu, len keU je to medzi účastníkmi do-hodnuté.

(3) Ak z dohody nevyplýva niečo iné, nie je dlžníkpovinný zmluvnú pokutu zaplatiB, ak porušenie povin-nosti nezavinil.

Ručenie

§ 546

Dohodou účastníkov možno zabezpečiB pohGadávkuručením. Ručenie vzniká písomným vyhlásením, kto-rým ručiteG berie na seba voči veriteGovi povinnosB, žepohGadávku uspokojí, ak ju neuspokojí dlžník.

§ 547

VeriteG je povinný kedykoGvek a bez zbytočného od-kladu oznámiB ručiteGovi na požiadanie výšku svojejpohGadávky.

§ 548

(1) RučiteG je povinný dlh splniB, ak ho nesplnildlžník, hoci ho na to veriteG písomne vyzval.

(2) RučiteG môže proti veriteGovi uplatniB všetky ná-mietky, ktoré by mal proti veriteGovi dlžník.


(3) Uznanie dlhu dlžníkom je účinné voči ručiteGovi,len keU s ním vysloví súhlas.

§ 549

RučiteG môže plnenie odoprieB, pokiaG veriteG zavinil,že pohGadávku nemôže uspokojiB dlžník.

§ 550

RučiteG, ktorý dlh splnil, je oprávnený požadovaB oddlžníka náhradu za plnenie poskytnuté veriteGovi.

§ 551

Dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov

(1) Uspokojenie pohGadávky možno zabezpečiB pí-somnou dohodou medzi veriteGom a dlžníkom o zráž-kach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byB väčšie, nežby boli zrážky pri výkone rozhodnutia.

(2) Proti platiteGovi mzdy nadobúda veriteG právo navýplatu zrážok okamihom, keU sa platiteGovi dohodapredložila.

(3) Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia aj pre inépríjmy, s ktorými sa pri výkone rozhodnutia nakladáako so mzdou.

§ 552

Záložná zmluva

PohGadávku možno zabezpečiB aj záložnou zmluvou.Ako sa zabezpečuje pohGadávka zálohom veci alebopráva, je upravené v časti o vecných právach.

§ 553

Zabezpečenie záväzkov prevodom práva

(1) Splnenie záväzku sa môže zabezpečiB prevodompráva dlžníka v prospech veriteGa (zabezpečovací pre-vod práva).

(2) Zmluva o zabezpečovacom prevode práva sa musíuzavrieB písomne.

§ 554

Zabezpečenie postúpením pohGadávky

PohGadávku možno zabezpečiB aj postúpením pohGa-dávky dlžníka alebo pohGadávky tretej osoby.

Zábezpeka

§ 555

Záväzok daB zábezpeku možno splniB najmä zriade-ním záložného práva alebo spôsobilými ručiteGmi.

§ 556

Nikto nie je povinný prijaB vec alebo právo akozábezpeku do sumy vyššej, než koGko sú dve tretinyich odhadnej ceny.

§ 557

Vklady v bankách a sporiteGniach (Ualej len „peňaž-ný ústav“) a štátne cenné papiere sú spôsobilou zábez-pekou do celej svojej výšky.

§ 558

Uznanie dlhu

Ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určenýčo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v časeuznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanietento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedelo jeho premlčaní.

Šiesty oddielZánik záväzkov

Splnenie dlhu

§ 559

(1) Splnením dlh zanikne.

(2) Dlh musí byB splnený riadne a včas.

§ 560

Ak si zo zmluvy majú účastníci plniB navzájom, môžesa domáhaB splnenia záväzku len ten, kto sám splnilsvoj záväzok skôr alebo je pripravený ho splniB. I ten,kto je povinný plniB vopred, môže svoje plnenie odo-prieB až do tej doby, keU bude poskytnuté alebo zabez-pečené vzájomné plnenie, ak je plnenie druhého účast-níka ohrozené skutočnosBami, ktoré nastali u druhéhoúčastníka a ktoré mu neboli známe, keU zmluvu uzav-rel.

§ 561

(1) Ak možno záväzok splniB viacerými spôsobmi, máprávo voGby dlžník, ak nebolo dohodnuté inak. Odvykonanej voGby však nemožno odstúpiB.

(2) Ak sa náhodným zánikom niektorej veci voGbazmarila, môže účastník, ktorý mal právo voGby, odzmluvy odstúpiB.

§ 562

Dlžník splní dlh aj vtedy, ak plní tomu, kto predložíveriteGovi potvrdenie o tom, že je oprávnený prijaB pl-nenie; to však neplatí, ak dlžník vedel, že ten, ktopotvrdenie predložil, nie je oprávnený plnenie prijaB.

§ 563

Ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený práv-nym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžníkpovinný splniB dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenieveriteG požiadal.

§ 564

Ak je čas plnenia ponechaný na vôli dlžníka, určí ho


na návrh veriteGa súd podGa okolností prípadu tak, abyto bolo v súlade s dobrými mravmi.

§ 565

Ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteG žiadaBo zaplatenie celej pohGadávky pre nesplnenie niektorejsplátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutíurčené. Toto právo však môže veriteG použiB najneskôrdo splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

§ 566

VeriteG je povinný prijaB aj čiastočné plnenie, ak toneodporuje dohode alebo povahe pohGadávky.

§ 567

(1) Dlh sa plní na mieste určenom dohodou účastní-kov. Ak nie je miesto plnenia takto určené, je nímbydlisko alebo sídlo dlžníka.

(2) Ak dlžník plní peňažný dlh prostredníctvom poštyalebo peňažného ústavu, je dlh splnený okamihom,keU bola suma poukázaná, ak nie je dohodnuté inak.

§ 568

Ak dlžník nemôže svoj záväzok splniB veriteGovi, pre-tože veriteG je neprítomný alebo je v omeškaní alebo akdlžník má odôvodnené pochybnosti, kto je veriteGom,alebo veriteGa nepozná, nastávajú účinky splnenia zá-väzku, ak jeho predmet dlžník uloží do úradnej úscho-vy. Vynaložené potrebné náklady s tým spojené znášaveriteG.

§ 569

(1) VeriteG je povinný vydaB dlžníkovi na jeho požia-danie písomné potvrdenie o tom, že dlh bol úplne alebočiastočne splnený.

(2) Dlžník je oprávnený plnenie odoprieB, ak muveriteG nevydá zároveň potvrdenie.

Dohoda

§ 570

(1) Ak sa veriteG dohodne s dlžníkom, že doterajšízáväzok sa nahrádza novým záväzkom, doterajší závä-zok zaniká a dlžník je povinný plniB nový záväzok.

(2) Ak sa nahrádza záväzok zriadený písomnou for-mou, musí sa dohoda o zriadení nového záväzku uzav-rieB písomne. To isté platí, ak sa nahrádza premlčanýzáväzok.

§ 571

Doterajší záväzok sa pokladá za nahradený ibav rozsahu, ktorý nepochybne vyplýva z dohody o no-vom záväzku.

§ 572

(1) Ručenie a záložné právo zabezpečujúce zaniknu-tý záväzok zabezpečujú aj záväzok, ktorý nahrádzapôvodný záväzok. Ak však ručiteG alebo osoby, vočiktorým sa môžu uvedené práva uplatniB, neprejaviasúhlas s tým, aby sa zabezpečil nový záväzok, trvázabezpečenie len v rozsahu pôvodného záväzku a všet-ky námietky proti doterajšiemu záväzku zostávajú za-chované.

(2) Strany sa môžu dohodnúB, že nesplnený záväzokalebo jeho časB sa zrušuje bez toho, aby vznikol novýzáväzok. Ak z dohody nevyplýva niečo iné, zrušovanýzáväzok zaniká, keU návrh na jeho zrušenie prijaladruhá strana.

(3) Dohoda o zrušení záväzku sa musí uzavrieB pí-somne, ak sa zrušuje záväzok dojednaný písomne.

§ 573

Ak výslovne z písomnej dohody o zrušení záväzkunevyplýva niečo iné, zaniká súčasne aj záväzok druhejstrany, a ak už bol splnený, má druhá strana nárokna jeho vrátenie, a to pri peňažnom záväzku spolus úrokmi. Ak sa strany dohodnú na zrušení častizáväzku, zaniká záväzok druhej strany v rozsahu zod-povedajúcom zrušovanej časti záväzku.

§ 574

(1) VeriteG sa môže s dlžníkom dohodnúB, že sa vzdá-va svojho práva alebo že dlh odpúšBa; táto dohoda samusí uzavrieB písomne.

(2) Dohoda, ktorou sa niekto vzdáva práv, ktorémôžu vzniknúB až v budúcnosti, je neplatná.

NemožnosB plnenia

§ 575

(1) Ak sa plnenie stane nemožným, povinnosB dlžní-ka plniB zanikne.

(2) Plnenie nie je nemožné, najmä ak ho možnouskutočniB aj za sBažených podmienok, s väčšími ná-kladmi alebo až po dojednanom čase.

(3) Ak sa nemožnosB týka len časti plnenia, zaniknepovinnosB, len pokiaG ide o túto časB; veriteG má všakprávo ohGadne zvyšujúceho plnenia od zmluvy odstú-piB. Ak však z povahy zmluvy alebo z účelu plnenia,ktorý bol dlžníkovi známy v čase uzavretia zmluvy,vyplýva, že plnenie zvyšku záväzku nemá pre veriteGažiaden hospodársky význam, zaniká záväzok v celomrozsahu, ibaže veriteG bez zbytočného odkladu po tom,čo sa o nemožnosti časti plnenia dozvedel, oznámidlžníkovi, že na zvyšku plnenia trvá.

§ 576

Ak sa uskutočnenie jedného z viacerých voliteGnýchplnení stane nemožným, obmedzuje sa záväzok nazvyšujúce plnenie. Ak však nemožnosB tohto plnenia


je spôsobená osobou, ktorá nemá právo voGby plnenia,môže druhá strana od zmluvy odstúpiB.

§ 577

(1) Dlžník je povinný bez zbytočného odkladu potom, čo sa dozvie o skutočnosti, ktorá robí plnenienemožným, oznámiB to veriteGovi, inak zodpovedá zaškodu, ktorá vznikne veriteGovi tým, že nebol včaso nemožnosti upovedomený.

(2) Právo na vydanie bezdôvodného obohatenia nieje dotknuté.

§ 578

Uplynutie času

Práva aj povinnosti zaniknú uplynutím času, naktorý boli obmedzené.

§ 579

SmrB dlžníka alebo veriteGa

(1) SmrBou dlžníka povinnosB nezanikne, ibaže jejobsahom bolo plnenie, ktoré mal osobne vykonaB dlž-ník.

(2) SmrBou veriteGa právo zanikne, ak bolo plnenieobmedzené len na jeho osobu; zanikne aj právo nabolestné a na náhradu za sBaženie spoločenskéhouplatnenia.

Započítanie

§ 580

Ak veriteG a dlžník majú vzájomné pohGadávky,ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započí-taním, pokiaG sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účast-níkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započí-taniu. Zánik nastane okamihom, keU sa stretlipohGadávky spôsobilé na započítanie.

§ 581

(1) Započítanie nie je prípustné proti pohGadávke nanáhradu škody spôsobenej na zdraví, ibaže by išloo vzájomnú pohGadávku na náhradu škody toho istéhodruhu. Započítanie nie je prípustné ani proti pohGa-dávkam, ktoré nemožno postihnúB výkonom rozhod-nutia.

(2) ZapočítaB nemožno premlčané pohGadávky, po-hGadávky, ktorých sa nemožno domáhaB na súde, akoaj pohGadávky z vkladov. Proti splatnej pohGadávkenemožno započítaB pohGadávku, ktorá ešte nie je splat-ná.

(3) Dohodou účastníkov možno započítaním vyrov-naB aj pohGadávky uvedené v odsekoch 1 a 2.

(4) Započítanie proti pohGadávkam na výživné upra-vuje Zákon o rodine.

§ 582

VýpoveU

(1) Ak je dojednaná zmluva na dobu neurčitú, ktorejpredmetom je záväzok na nepretržitú alebo opakovanúčinnosB, alebo záväzok zdržaB sa určitej činnosti alebostrpieB určitú činnosB a ak zo zákona alebo zo zmluvynevyplýva spôsob jej výpovede, možno zmluvu vypove-daB v lehote troch mesiacov ku koncu kalendárnehoštvrBroka.

(2) VýpoveU je však neúčinná ohGadne záväzku zdr-žaB sa určitej činnosti, ak z jeho povahy alebo zozmluvy vyplýva, že záväzok je časovo neobmedzený.

§ 583

Neuplatnenie práva

K zániku práva preto, že nebolo uplatnené v urče-nom čase, dochádza len v prípadoch uvedených v zá-kone. Na zánik súd prihliadne, aj keU to dlžník nena-mietne.

§ 584

Splynutie

Ak akýmkoGvek spôsobom splynie právo s povinnos-Bou (záväzkom) v jednej osobe, zanikne právo i povin-nosB (záväzok), ak zákon neustanovuje inak.

Urovnanie

§ 585

(1) Dohodou o urovnaní môžu účastníci upraviB prá-va medzi nimi sporné alebo pochybné. Dohoda, ktoroumajú byB medzi účastníkmi upravené všetky práva, sanetýka práv, na ktoré účastník nemohol pomýšGaB.

(2) Ak bol doterajší záväzok zriadený písomnou for-mou, musí sa dohoda o urovnaní uzavrieB písomne; toisté platí, ak sa dohoda týka premlčaného záväzku.

(3) Doterajší záväzok je nahradený záväzkom, ktorývyplýva z urovnania.

§ 586

(1) Omyl o tom, čo je medzi stranami sporné alebopochybné, nespôsobuje neplatnosB dohody o urovna-ní. Ak však omyl bol vyvolaný GsBou jednej strany, môžesa druhá strana neplatnosti dovolaB.

(2) Urovnanie dojednané dobromyseGne nestrácaplatnosB ani v prípade, že dodatočne vyjde najavo, ženiektorá zo strán dohodnuté právo v čase dojednaniaurovnania nemala.

§ 587

I keU strany vyhlásia, že urovnaním sú medzi nimiupravené všetky vzájomné práva, týkajú sa tieto účin-ky iba právneho vzBahu, v ktorom vznikla medzi nimispornosB alebo pochybnosB, ibaže z obsahu urovnania


nepochybne vyplýva, že sa urovnanie týka aj inýchvzBahov.

DR UHÁ HLAVA

KÚPNA A ZÁMENNÁ ZMLUVA

Prvý oddielVšeobecné ustanovenia o kúpnej zmluve

§ 588

Z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosBpredmet kúpy kupujúcemu odovzdaB a kupujúcemupovinnosB predmet kúpy prevziaB a zaplatiB zaň predá-vajúcemu dohodnutú cenu.

§ 589

Cenu treba dojednaB v súlade so všeobecne záväzný-mi právnymi predpismi, inak je zmluva neplatná podGa§ 40a.

§ 590

Ak nie je dohodnuté inak, prechádza na kupujúcehonebezpečenstvo náhodnej skazy a náhodného zhorše-nia predmetu kúpy, včítane úžitkov, súčasne s nado-budnutím vlastníctva. Ak kupujúci nadobudne vlast-níctvo skôr, než dôjde k odovzdaniu predmetu kúpy,má predávajúci až do odovzdania práva a povinnostiuschovávateGa.

§ 591

Ak nie je dohodnuté inak ani ak to nie je obvyklé, súúčastníci povinní plniB bez zbytočného odkladu. Pre-dávajúci je oprávnený odovzdanie predmetu kúpy odo-prieB, ak kupujúci nezaplatí cenu včas. Ak sa odosielapredmet kúpy na miesto plnenia alebo určenia, nie jekupujúci povinný zaplatiB cenu, dokiaG nemá možnosBsi predmet kúpy prezrieB.

§ 592

Ak je kupujúci v omeškaní s prevzatím, môže predá-vajúci predmet kúpy uložiB na náklady kupujúceho voverejnom skladišti alebo u iného uschovávateGa aleboho môže po upozornení predaB na účet kupujúceho.Ak ide o vec podliehajúcu rýchlej skaze a ak nie je naupozornenie čas, upozornenie nie je potrebné.

§ 593

Ak nie je dohodnuté inak, znáša náklady spojenés odovzdaním predmetu kúpy, najmä náklady mera-nia, váženia a balenia, predávajúci a náklady spojenés prevzatím kupujúci; ak sa vec odosiela na miesto,ktoré nie je miestom splnenia, znáša náklady odosla-nia kupujúci.

§ 594

Ak má predávajúci predmet kúpy odoslaB na miesto

splnenia alebo určenia, platí, že vec bola odovzdanáv čase, keU bola odovzdaná na prepravu, pokiaG nebolodohodnuté inak.

§ 595

Tomu, kto kúpi budúce úžitky nejakej veci vcelkualebo s nádejou na neisté budúce úžitky, patria všetkyúžitky riadne vyBažené. Znáša však stratu, ak bolo jehoočakávanie zmarené.

§ 596

Ak vec má vady, o ktorých predávajúci vie, je povin-ný kupujúceho pri dojednávaní kúpnej zmluvy na neupozorniB.

§ 597

(1) Ak dodatočne vyjde najavo vada, na ktorú predá-vajúci kupujúceho neupozornil, má kupujúci právo naprimeranú zGavu z dojednanej ceny zodpovedajúcu po-vahe a rozsahu vady; ak ide o vadu, ktorá robí vecneupotrebiteGnou, má tiež právo od zmluvy odstúpiB.

(2) Právo odstúpiB od zmluvy má kupujúci aj vtedy,ak ho predávajúci ubezpečil, že vec má určité vlastnos-ti, najmä vlastnosti vymienené kupujúcim, alebo ženemá žiadne vady, a toto ubezpečenie sa ukáže ne-pravdivým.

§ 598

Kupujúci má právo na úhradu nevyhnutných nákla-dov, ktoré mu vznikli v súvislosti s uplatnením práv zozodpovednosti za vady.

§ 599

(1) Vady musí kupujúci uplatniB u predávajúcehobez zbytočného odkladu. Práva zo zodpovednosti zavady sa môže kupujúci domáhaB na súde, len ak vadyvytkol najneskôr do šiestich mesiacov, ak ide o vadykrmív, do troch týždňov, a ak ide o vady zvierat, došiestich týždňov od prevzatia veci.

(2) Právo na náhradu nevyhnutných nákladov môžekupujúci uplatniB na súde, len ak náklady predávajú-cemu oznámi v lehote uvedenej v odseku 1.

§ 600

Uplatnením práv zo zodpovednosti za vady nie jedotknuté právo na náhradu škody.

Druhý oddielVedDajšie dojednanie pri kúpnej zmluve

§ 601

Výhrada vlastníctva

Ak má vlastníctvo k predanej hnuteGnej veci prejsBna kupujúceho až po zaplatení ceny, musí sa tátovýhrada dohodnúB písomne. Ak zo zmluvy nevyplývaniečo iné, prechádza nebezpečenstvo náhodnej skazy


a náhodného zhoršenia na kupujúceho odovzdanímveci.

Predkupné právo

§ 602

(1) Kto predá vec s výhradou, že mu ju kupujúciponúkne na predaj, keby ju chcel predaB, má predkup-né právo.

(2) Také právo možno dohodnúB aj pre prípad inéhoscudzenia veci než predajom.

§ 603

(1) Predkupné právo ukladá povinnosB iba tomu, ktosGúbil vec ponúknuB na predaj.

(2) Predkupné právo možno dohodnúB aj ako vecnéprávo, ktoré pôsobí aj voči nástupcom kupujúceho.Zmluva sa musí uzavrieB písomne a predkupné právosa nadobúda vkladom do katastra nehnuteGností. Akpredávajúci nekúpil vec ponúknutú kupujúcim, zos-táva mu zachované predkupné právo aj voči jeho práv-nemu nástupcovi.

(3) Ak sa predkupné právo porušilo, môže sa opráv-nený buU od nadobúdateGa domáhaB, aby mu vecponúkol na predaj, alebo mu zostane predkupné právozachované.

§ 604

Predkupné právo neprechádza na dediča oprávnenejosoby a nemožno ho previesB na inú osobu.

§ 605

Ak nie je dohodnutá doba, dokedy sa má predajuskutočniB, musí oprávnená osoba vyplatiB hnuteGnosBdo ôsmich dní, nehnuteGnosB do dvoch mesiacov poponuke. Ak táto doba uplynie márne, predkupné právozanikne. Ponuka sa vykoná ohlásením všetkých pod-mienok; ak ide o nehnuteGnosB, musí byB ponuka pí-somná.

§ 606

Kto je oprávnený kúpiB vec, musí zaplatiB cenu po-núknutú niekým iným, ak nie je dohodnuté inak. Aknemôže vec kúpiB alebo ak nemôže splniB podmienkyponúknuté popri cene a ak ich nemožno vyrovnaB aniodhadnou cenou, predkupné právo zanikne.

Právo spätnej kúpy

§ 607

(1) Kto predá hnuteGnú vec s výhradou, že má právožiadaB vrátenie veci do určitej doby po kúpe, ak vrátikupujúcemu zaplatenú cenu, má právo spätnej kúpy.

(2) Zmluva o práve spätnej kúpy sa musí uzavrieBpísomne.

§ 608

(1) Právo spätnej kúpy musí predávajúci uplatniBpísomnou formou, a ak nie je dohodnuté inak, najne-skôr do jedného roka od odovzdania veci kupujúcemu,inak právo spätnej kúpy zanikne.

(2) Ak predávajúci využije právo spätnej kúpy, musíkupujúci vrátiB vec bez zbytočného odkladu a každástrana má práva a povinnosti, ktoré mala druhá stranaz pôvodnej kúpnej zmluvy.

§ 609

(1) Ak sa právo spätnej kúpy týka veci určenej podGadruhu, vzniká uplatnením tohto práva kupujúcemuzáväzok vrátiB vec toho istého druhu.

(2) Ak sa právo spätnej kúpy týka veci jednotlivourčenej, je kupujúci povinný vrátiB tú istú vec, ktorúkúpil. Zmluva o scudzení veci, ktorou sa porušilo prá-vo spätnej kúpy, je neplatná.

§ 610

Iné vedGajšie dojednania

(1) Účastníci môžu písomnou zmluvou dohodnúB ajiné vedGajšie dojednania majúce povahu výhrad a pod-mienok pripúšBajúcich zánik právneho vzBahu založe-ného kúpnou zmluvou.

(2) PokiaG sa účastníci nedohodli inak, zanikajú tietovýhrady a podmienky najneskôr uplynutím jednéhoroka od uzavretia kúpnej zmluvy, ak ich predávajúciv tejto lehote neuplatnil.

Tretí oddielZámenná zmluva

§ 611

Ustanovenia o kúpnej zmluve sa primerane použijúaj na zmluvu, podGa ktorej si zmluvné strany vymieňa-jú vec za vec, a to tak, že každá zo strán sa považujeohGadne veci, ktorú výmenou dáva, za predávajúcustranu, a ohGadne veci, ktorú výmenou prijíma, zakupujúcu stranu.

Štvrtý oddielOsobitné ustanovenia

o predaji tovaru v obchode

§ 612

Ak fyzická alebo právnická osoba predáva tovar akopodnikateG (Ualej len „predávajúci“) v rámci svojej pod-nikateGskej činnosti, platia okrem všeobecných usta-novení o kúpnej zmluve aj nasledujúce ustanovenia§ 613 až 627.

§ 613

Veci možno predávaB aj na objednávku. Predávajúcije povinný obstaraB objednaný tovar v dohodnutej le-hote, a ak lehota nie je dohodnutá, v lehote primeranej


okolnostiam. Ak sa tak nestane, objednávateG je opráv-nený od zmluvy odstúpiB. Odstúpením objednávateGaod zmluvy nie je dotknuté jeho právo na náhraduškody.

§ 614

(1) Ak je predávajúci podGa dohody s kupujúcimalebo podGa povahy veci povinný dodaB vec na miestourčené kupujúcim, kupujúci je povinný prevziaB vecpri dodaní. V ostatných prípadoch je kupujúci povinnýprevziaB vec pri predaji, ak sa s predávajúcim nedo-hodne inak.

(2) Ak kupujúci neprevezme vec v čase uvedenomv odseku 1, predávajúci je oprávnený požadovaB popla-tok za uskladnenie; výšku poplatku ustanovuje oso-bitný predpis, prípadne určuje dohoda medzi účast-níkmi.

(3) Prevzatím veci prechádza na kupujúceho vlast-níctvo kúpenej veci. Pri zásielkovom predaji prechádzavlastníctvo na kupujúceho prevzatím veci kupujúcimna mieste dodania ním určenom. Pri samoobslužnompredaji dochádza k prevodu vlastníctva ku kúpenejveci okamihom zaplatenia ceny za vybraný tovar. Dotohto okamihu môže kupujúci vybraný tovar vrátiB napôvodné miesto. Ak kupujúci svojím zavinením poško-dí alebo zničí vybraný tovar pred prevodom vlastníc-keho práva, zodpovedá za škodu podGa všeobecnýchustanovení o zodpovednosti za škodu.

§ 615

Plnenia, ktoré sa s predajom veci obvykle neposky-tujú, je treba osobitne dohodnúB.

AkosB a množstvo

§ 616

Predávaná vec musí maB požadovanú, prípadneprávnymi predpismi ustanovenú akosB, množstvo,mieru alebo hmotnosB a musí byB bez vád, najmä musízodpovedaB záväzným technickým normám. Pri potra-vinách podliehajúcich skaze musí byB vyznačený dá-tum výroby a dátum najneskoršej spotreby. Ak topovaha veci pripúšBa, má kupujúci právo, aby sa vecpred ním prekontrolovala alebo aby sa mu jej činnosBpredviedla.

§ 617

Ak treba, aby sa pri užívaní veci zachovali osobitnépravidlá, najmä ak sa užívanie riadi návodom alebo jeupravené technickou normou, je predávajúci povinnýkupujúceho s nimi oboznámiB, ibaže ide o pravidlávšeobecne známe. Ak predávajúci nesplní túto povin-nosB, je povinný nahradiB kupujúcemu škodu, ktoráz toho vznikla.

§ 618

Veci, ktoré majú vady, ktoré nebránia, aby sa mohlavec užívaB na určený účel, musia sa predávaB len za

nižšie ceny, než je obvyklá cena bezvadnej veci; kupu-júceho treba upozorniB, že vec má vadu a o akú vaduide, ak to nie je zrejmé už z povahy predaja.

ZodpovednosB za vady predanej veci

§ 619

(1) Predávajúci zodpovedá za vady, ktoré má predanávec pri prevzatí kupujúcim. Pri použitých veciach ne-zodpovedá za vady vzniknuté ich použitím alebo opot-rebením. Pri veciach predávaných za nižšiu cenu ne-zodpovedá za vadu, pre ktorú bola dojednaná nižšiacena.

(2) Ak nejde o veci, ktoré sa rýchlo kazia, aleboo použité veci, zodpovedá predávajúci za vady, ktorésa vyskytnú po prevzatí veci v záručnej dobe (záruka).

§ 620

(1) Záručná doba je šesB mesiacov; ak ide o predajpotravinárskeho tovaru, je záručná doba osem dní, pripredaji krmív tri týždne a pri predaji zvierat šesBtýždňov. Ak je na predávanej veci, jej obale alebonávode k nej pripojenom vyznačená lehota na použitieveci, neskončí záručná doba pred uplynutím tejtolehoty.

(2) Pri veciach, ktoré sú určené na to, aby sa užívalipo dlhšiu dobu, ustanovujú osobitné predpisy záruč-nú dobu dlhšiu ako šesB mesiacov. Záručná dobapresahujúca šesB mesiacov sa môže týkaB i len nie-ktorej súčiastky veci. Predávajúci je povinný vydaBkupujúcemu pri predaji záručný list s vyznačenímzáručnej doby.

(3) Vyhlásením v záručnom liste vydanom kupujú-cemu môže predávajúci poskytnúB záruku presahujú-cu rozsah záruky ustanovenej v tomto zákone. V zá-ručnom liste určí predávajúci podmienky a rozsahtejto záruky.

§ 621

Záručné doby začínajú plynúB od prevzatia veci ku-pujúcim. Ak má kúpenú vec uviesB do prevádzky inýpodnikateG než predávajúci, začne záručná doba ply-núB až odo dňa uvedenia veci do prevádzky, pokiaGkupujúci objednal uvedenie do prevádzky najneskôrdo troch týždňov od prevzatia veci a riadne a včasposkytol na vykonanie služby potrebnú súčinnosB.

§ 622

Ak ide o vadu, ktorú možno odstrániB, má kupujúciprávo, aby bola bezplatne, včas a riadne odstránená.Predávajúci je povinný vadu bez zbytočného odkladuodstrániB. Ak vec nebola ešte použitá, môže kupujúcinamiesto odstránenia vady požadovaB výmenu veci,alebo ak sa vada týka len súčasti veci, výmenu súčasti.Predávajúci môže vždy namiesto odstránenia vady vy-meniB vadnú vec za bezvadnú.


§ 623

(1) Ak ide o vadu, ktorú nemožno odstrániB a ktorábráni tomu, aby sa vec mohla riadne užívaB ako vecbez vady, má kupujúci právo na výmenu veci alebo máprávo od zmluvy odstúpiB. Tie isté práva prislúchajúkupujúcemu, ak ide síce o odstrániteGné vady, ak všakkupujúci nemôže pre opätovné vyskytnutie sa vady pooprave alebo pre väčší počet vád vec riadne užívaB.

(2) Ak ide o iné neodstrániteGné vady, má kupujúciprávo na primeranú zGavu z ceny veci.

§ 624

Ak vec predávaná za nižšiu cenu alebo použitá vecmá vadu, za ktorú predávajúci zodpovedá, má kupu-júci namiesto práva na výmenu veci právo na prime-ranú zGavu.

§ 625

Práva zo zodpovednosti za vady sa uplatňujú upredávajúceho, u ktorého bola vec kúpená. Ak je všakv záručnom liste uvedený iný podnikateG určený naopravu, ktorý je v mieste predávajúceho alebo v miestepre kupujúceho bližšom, uplatní kupujúci právo naopravu u podnikateGa určeného na vykonanie záručnejopravy. PodnikateG určený na opravu je povinný opra-vu vykonaB v lehote dohodnutej pri predaji veci medzipredávajúcim a kupujúcim.

§ 626

(1) Práva zo zodpovednosti za vady veci, pre ktoréplatí záručná doba, zaniknú, ak sa neuplatnili v záruč-nej dobe.

(2) Práva zo zodpovednosti za vady pri veciach, ktorésa rýchle kazia, musia sa uplatniB najdlhšie v deňnasledujúci po kúpe a pri použitých veciach najdlhšiedo šiestich mesiacov po ich kúpe; inak práva zaniknú.

§ 627

(1) Doba od uplatnenia práva zo zodpovednosti zavady až do doby, keU kupujúci po skončení opravy bolpovinný vec prevziaB, sa do záručnej doby nepočíta.Predávajúci je povinný vydaB kupujúcemu potvrdenieo tom, kedy právo uplatnil, ako aj o vykonaní opravya o dobe jej trvania.

(2) Ak dôjde k výmene, začne plynúB záručná dobaznova od prevzatia novej veci. To isté platí, ak dôjdek výmene súčiastky, na ktorú bola poskytnutá záruka.

TRET IA HLAVA

DAROVACIA ZMLUVA

§ 628

(1) Darovacou zmluvou darca niečo bezplatne prene-cháva alebo sGubuje obdarovanému a ten dar alebosGub prijíma.

(2) Darovacia zmluva musí byB písomná, ak je pred-

metom daru nehnuteGnosB, a pri hnuteGnej veci, aknedôjde k odovzdaniu a prevzatiu veci pri darovaní.

(3) Neplatná je darovacia zmluva, podGa ktorej sa máplniB až po darcovej smrti.

§ 629

Darca je povinný pri ponuke daru upozorniB na vady,o ktorých vie. Ak má vec vady, na ktoré darca neupo-zornil, je obdarovaný oprávnený vec vrátiB.

§ 630

Darca sa môže domáhaB vrátenia daru, ak sa obda-rovaný správa k nemu alebo členom jeho rodiny tak,že tým hrubo porušuje dobré mravy.

ŠTVR TÁ HLAVA

ZMLUVA O DIELO

Prvý oddielVšeobecné ustanovenia

§ 631

Zmluvou o dielo zaväzuje sa objednávateGovi ten,komu bolo dielo zadané (zhotoviteG diela), že ho zadojednanú cenu vykoná na svoje nebezpečenstvo.

§ 632

Ak nedôjde k zhotoveniu diela na počkanie, zhotovi-teG je povinný vydaB objednávateGovi písomné potvrde-nie o prevzatí objednávky. Potvrdenie musí obsahovaBoznačenie predmetu diela a Ualej jeho rozsah, akosB,cenu za vykonanie diela a čas jeho zhotovenia.

§ 633

(1) ZhotoviteG je povinný dielo vykonaB podGa zmluvy,riadne a v dohodnutom čase. Ak je na vykonanie dielaustanovená záväzná technická norma, musí vykona-nie zodpovedaB tejto norme.

(2) Od obsahu zmluvy a povahy diela závisí, či jezhotoviteG povinný vykonaB ho osobne alebo či je opráv-nený daB dielo vykonaB na svoju zodpovednosB.

§ 634

(1) Ak nie je výška ceny dojednaná zmluvou aleboustanovená osobitnými predpismi, treba poskytnúBprimeranú cenu.

(2) Ak nie je dohodnuté inak, platí sa cena až poskončení diela. Ak sa však dielo vykonáva po častiachalebo ak vyžaduje vykonanie diela značné náklady, jeten, komu bolo zadané, oprávnený požadovaB už počasvykonávania diela od objednávateGa primerané pred-davky.

§ 635

(1) Ak sa cena dohodla podGa rozpočtu, nesmie sa


bez súhlasu objednávateGa zvýšiB. Práce a náklady dorozpočtu nezahrnuté možno účtovaB iba vtedy, ak ichschválil objednávateG písomne alebo ak práce dodatoč-ne písomne objednal.

(2) Ak v čase od uzavretia zmluvy do jej splneniadošlo k zmene cenového predpisu, podGa ktorého sacena dohodla, je zhotoviteG na to povinný objednáva-teGa bez meškania písomne upozorniB a oznámiB munovú cenu.

(3) ObjednávateG je oprávnený po oznámení novejceny od zmluvy odstúpiB; ak bez zbytočného odkladuod zmluvy neodstúpi, je povinný zaplatiB zhotoviteGovinovú cenu, ibaže k zvýšeniu ceny došlo po prekročenídohodnutej doby vykonania diela.

(4) Ak objednávateG odstúpi od zmluvy, je povinnýzaplatiB zhotoviteGovi sumu pripadajúcu na vykonanúprácu a vzniknuté náklady podGa pôvodne dohodnutejceny, iba ak mal z čiastočného plnenia zmluvy majet-kový prospech.

§ 636

(1) Ak cenu pri uzavretí zmluvy nemožno dojednaBpevnou sumou, musí sa určiB aspoň odhadom. AkzhotoviteG dodatočne zistí, že bude treba cenu určenúodhadom podstatne prekročiB, je povinný na to objed-návateGa bez meškania písomne upozorniB a oznámiBmu novourčenú cenu; inak nemá právo na zaplatenierozdielu v cene.

(2) ObjednávateG je oprávnený po oznámení novour-čenej ceny od zmluvy odstúpiB; ak od zmluvy odstúpi,je povinný zaplatiB zhotoviteGovi sumu pripadajúcu navykonanú prácu a vzniknuté náklady podGa pôvodneurčenej ceny, len pokiaG mal z čiastočného plneniazmluvy majetkový prospech. Odstúpením od zmluvynie je dotknuté právo objednávateGa na náhradu ško-dy.

(3) Ak objednávateG neodstúpi od zmluvy bez zbytoč-ného odkladu, je povinný zaplatiB za poskytnutú služ-bu novourčenú vyššiu cenu.

§ 637

(1) Ak má objednávateGom dodaný materiál nedos-tatky, ktoré bránia riadnemu vyhotoveniu diela, zho-toviteG je povinný na to objednávateGa bez zbytočnéhoodkladu upozorniB. Rovnakú povinnosB má zhotoviteGaj vtedy, ak objednávateG žiada, aby bolo dielo vykona-né podGa pokynov, ktoré sú nevhodné.

(2) Ak objednávateG napriek upozorneniu zhotoviteGatrvá na objednávke, zhotoviteG môže od zmluvy odstú-piB.

§ 638

(1) Ak je na vykonanie diela potrebná súčinnosBobjednávateGa, je zhotoviteG oprávnený určiB na to pri-meranú lehotu a po jej márnom uplynutí môže odzmluvy odstúpiB, ak na taký následok upozorní.

(2) To isté platí, ak sa dielo vykonáva u objednáva-

teGa a ten nevykoná potrebné zdravotné a bezpečnost-né opatrenia pre osoby vykonávajúce dielo.

§ 639

Ak objednávateG poskytne riadne a včas potrebnúsúčinnosB, zhotoviteG však v určený čas nepristúpik vykonaniu diela, patrí mu právo na náhradu potreb-ných nákladov, ktoré mu tým vznikli. Toto právo musíuplatniB u zhotoviteGa najneskôr do jedného mesiacaod prevzatia veci; ak z tohto dôvodu odstúpi od zmlu-vy, musí ho uplatniB najneskôr do jedného mesiaca ododstúpenia; inak právo zanikne.

§ 640

Ak dielo bolo zmarené náhodou pred časom splne-nia, stráca zhotoviteG nárok na odmenu.

§ 641

(1) Aj keU sa dielo nevykonalo, patrí zhotoviteGovidojednaná cena, ak bol ochotný dielo vykonaB a ak muv tom zabránili okolnosti na strane objednávateGa. Jevšak povinný daB si započítaB to, čo ušetril nevykona-ním diela, čo zarobil inak alebo čo úmyselne zameškalzarobiB.

(2) Ak zhotoviteGa zdržali vo vykonávaní diela okol-nosti na strane objednávateGa, patrí mu za to primera-ná náhrada.

§ 642

(1) Až do zhotovenia diela môže objednávateG odzmluvy odstúpiB; je však povinný zaplatiB zhotoviteGovisumu, ktorá pripadá na práce už vykonané, pokiaGzhotoviteG nemôže ich výsledok použiB inak, a nahradiBmu účelne vynaložené náklady.

(2) ObjednávateG je oprávnený odstúpiB od zmluvy ajvtedy, ak je zrejmé, že dielo nebude včas hotové alebonebude vykonané riadne, a ak zhotoviteG neurobí ná-pravu ani v poskytnutej primeranej lehote.

§ 643

(1) Ak vykonanie diela závisí od osobitných osobnýchvlastností zhotoviteGa, zrušuje sa zmluva jeho smrBou.Dedičia zhotoviteGa sa môžu domáhaB iba zaplateniaupotrebiteGnej hmoty pripravenej na dielo a časti od-meny primeranej upotrebiteGným výsledkom vykona-nej práce.

(2) SmrB objednávateGa sama o sebe zmluvu nezru-šuje.

Druhý oddielOsobitné ustanovenia

o zhotovení veci na zákazku

§ 644

Ak ide o zhotovenie veci na zákazku, vznikne objed-návateGovi právo, aby mu zhotoviteG podGa jeho objed-


návky vec zhotovil, a povinnosB zaplatiB zhotoviteGovicenu za zhotovenie veci.

§ 645

(1) ZhotoviteG zodpovedá za vady, ktoré má vec zho-tovená na zákazku pri prevzatí objednávateGom, ako ajza vady, ktoré sa vyskytnú po prevzatí veci v záručnejdobe. Rovnako zodpovedá za to, že vec má vlastnosti,ktoré si objednávateG pri zákazke vymienil.

(2) ZhotoviteG zodpovedá za vady vykonanej zákazky,ktorých príčinou je vadnosB materíálu dodaného ob-jednávateGom alebo nevhodnosB jeho pokynov, ak ob-jednávateGa na vadnosB materiálu alebo nevhodnosBjeho pokynov neupozornil.

§ 646

(1) Záručná doba je šesB mesiacov.

(2) Pri veciach, ktoré sú určené na to, aby sa užívalipo dlhšiu dobu, ustanovujú osobitné predpisy záruč-nú dobu dlhšiu ako šesB mesiacov; záručná dobapresahujúca šesB mesiacov sa môže týkaB i len nie-ktorej súčiastky. ZhotoviteG je povinný vydaB objedná-vateGovi záručný list s vyznačením záručnej doby.

(3) Pri zhotovení stavby je záručná doba tri roky.Vykonávací predpis môže ustanoviB, že pri niektorýchčastiach stavieb môže byB záručná doba kratšia, naj-menej však osemnásB mesiacov.

§ 647

Záručná doba začína plynúB odo dňa prevzatia veci.Ak objednávateG prevzal vec až po dni, do ktorého malpovinnosB ju prevziaB, plynie záručná doba už odo dňa,keU mal túto povinnosB.

§ 648

(1) Ak ide o vadu, ktorú možno odstrániB, je objed-návateG oprávnený požadovaB bezplatné odstránenievady. ZhotoviteG je povinný odstrániB vadu bez zbytoč-ného odkladu.

(2) Ak ide o vadu, ktorú nemožno odstrániB a ktorábráni tomu, aby sa vec mohla podGa objednávky riadneužívaB ako vec bez vady, má objednávateG právo nazrušenie zmluvy. To isté právo mu prislúcha pri od-strániteGných vadách, ak pre opätovné vyskytnutie savady po oprave alebo pre väčší počet vád nemôže vecriadne užívaB. Ak ide o neodstrániteGnú vadu, ktorávšak nebráni riadnemu užívaniu veci podGa objednáv-ky, má objednávateG právo na primeranú zGavu.

§ 649

Práva zo zodpovednosti za vady sa musia uplatniB uzhotoviteGa v záručnej dobe; inak práva zaniknú. Časod uplatnenia práva zo záruky až do vykonania opravysa do záručnej doby nepočíta. ZhotoviteG je povinnývydaB objednávateGovi potvrdenie o tom, kedy právouplatnil, ako aj o vykonaní opravy a čase jej trvania.

§ 650

(1) ObjednávateG je povinný prevziaB vec najneskôrdo jedného mesiaca od uplynutia času, keU mala byBvec zhotovená, a ak bola vec zhotovená neskôr, dojedného mesiaca od jej zhotovenia. Ak tak neurobí, jepovinný zaplatiB dohodnutý poplatok za uskladnenie.

(2) Po uplynutí šiestich mesiacov odo dňa, keU bolavec zhotovená, môže zhotoviteG s vecou voGne nakla-daB. PokiaG sa mu nepodarí vec speňažiB alebo inýmspôsobom s ňou účelne naložiB, má zhotoviteG právo,aby mu objednávateG zaplatil cenu zhotovenia diela.ObjednávateG má právo na vrátenie ceny za použitýmateriál, ktorý dodal na zhotovenie veci. V prípadezhotovenia stavby má zhotoviteG vždy právo na zapla-tenie ceny za zhotovenú stavbu.

§ 651

Ak sa objednávateGovi zhotovuje stavba na objednáv-ku, zodpovedá zhotoviteG za poškodenie alebo zničeniestavby až do prevzatia zhotovenej stavby, ibaže by kuškode došlo aj inak.

Tretí oddielOsobitné ustanovenia

o zmluve o oprave a úprave veci

§ 652

(1) Ak ide o opravu alebo úpravu veci, vznikne ob-jednávateGovi právo, aby mu zhotoviteG podGa jeho ob-jednávky vykonal opravu alebo úpravu veci; zhotovite-Govi vznikne právo, aby mu objednávateG zaplatil cenuza opravu alebo úpravu veci.

(2) Opravou veci je činnosB, ktorou sa najmä odstra-ňujú vady veci, následky jej poškodenia alebo účinkyjej opotrebenia. Úpravou veci je činnosB, ktorou sanajmä mení povrch veci alebo jej vlastnosti.

§ 653

(1) ZhotoviteG zodpovedá za vady, ktoré má vykonanáoprava alebo úprava pri prevzatí veci objednávateGom,ako aj za vady, ktoré sa vyskytnú po prevzatí veciv záručnej dobe.

(2) ZhotoviteG zodpovedá tiež za vady, ktorých príči-nou je vadnosB veci, ktorá sa má opraviB alebo upraviB,alebo nevhodnosB pokynov objednávateGa, ak ho navadnosB veci alebo nevhodnosB pokynov neupozornil.

§ 654

(1) Záručná doba je tri mesiace, ak nie je dojednanáalebo osobitnými predpismi ustanovená inak; pri sta-vebných prácach je záručná doba najmenej osemnásBmesiacov.

(2) Ak účelom opravy alebo úpravy je, aby sa vecmohla aj naUalej po dlhší čas užívaB, ustanovia osobit-né predpisy pre opravu alebo úpravu veci záručnúdobu dlhšiu ako tri mesiace, ak sa nedojednalo inak.Záručná doba presahujúca tri mesiace sa môže týkaB


i len niektorej súčiastky. ZhotoviteG je povinný vydaBobjednávateGovi záručný list s vyznačením záručnejdoby.

(3) Vyhlásením v záručnom liste vydanom objedná-vateGovi môže zhotoviteG poskytnúB záruku presahujú-cu rozsah záruky ustanovenej v tomto zákone. V zá-ručnom liste určí zhotoviteG podmienky a rozsah tejtozáruky.

§ 655

(1) Ak je vec opravená alebo upravená vadne, máobjednávateG právo na bezplatné odstránenie vady.ZhotoviteG je povinný vadu odstrániB najdlhšie v do-hodnutej lehote. Ak vadu nemožno odstrániB alebo akju zhotoviteG neodstráni v dohodnutej lehote alebo aksa vada vyskytne znovu, má objednávateG právo nazrušenie zmluvy alebo na primerané zníženie cenyopravy alebo úpravy.

(2) Práva zo zodpovednosti za vady sa musia uplatniBu zhotoviteGa v záručnej dobe; inak zaniknú. Čas oduplatnenia práva až po vykonanie opravy alebo úpravysa do záručnej doby nepočíta. ZhotoviteG je povinnývydaB objednávateGovi potvrdenie o tom, kedy právouplatnil, ako aj o vykonaní opravy alebo úpravy ao čase jej trvania.

§ 656

(1) ObjednávateG je povinný vyzdvihnúB si vec najne-skôr do jedného mesiaca od uplynutia času, keU saoprava alebo úprava mala vykonaB, a ak bola vykonanáneskôr, do jedného mesiaca od upovedomenia o jejvykonaní. Ak tak neurobí, je povinný zaplatiB poplatokza uskladnenie.

(2) Ak si objednávateG nevyzdvihne vec v lehote šies-tich mesiacov odo dňa, keU bol povinný ju vyzdvihnúB,má zhotoviteG právo vec predaB. Ak zhotoviteG poznáadresu objednávateGa a ak ide o vec väčšej hodnoty, jezhotoviteG povinný o zamýšGanom predaji objednávate-Ga vopred upovedomiB a poskytnúB mu primeranú do-datočnú lehotu na vyzdvihnutie veci.

(3) Ak dôjde k predaju nevyzdvihnutej veci, vyplatízhotoviteG objednávateGovi výBažok predaja po odpočí-taní ceny opravy alebo úpravy, poplatku za uskladne-nie a nákladov predaja. Právo na výBažok predaja musíobjednávateG uplatniB u zhotoviteGa.

P IATA HLAVA

ZMLUVA O PÔŽIČKE

§ 657

Zmluvou o pôžičke prenecháva veriteG dlžníkovi veciurčené podGa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zavä-zuje vrátiB po uplynutí dohodnutej doby veci rovnaké-ho druhu.

§ 658

(1) Pri peňažnej pôžičke možno dohodnúB úroky.

(2) Pri nepeňažnej pôžičke možno dojednaB namiestoúrokov plnenie primeraného väčšieho množstva alebovecí lepšej akosti, spravidla toho istého druhu.

Š IESTA HLAVA

ZMLUVA O VÝPOŽIČKE

§ 659

Zmluvou o výpožičke vznikne vypožičiavateGovi prá-vo vec po dohodnutú dobu bezplatne užívaB.

§ 660

PožičiavateG je povinný odovzdaB vypožičiavateGovivec v stave spôsobilom na riadne užívanie. Ustanove-nie § 617 platí primerane aj pre užívanie veci.

§ 661

(1) VypožičiavateG je oprávnený užívaB vec riadne av súlade s účelom, ktorý sa v zmluve dohodol aleboktorému obvykle slúži; je povinný chrániB ju predpoškodením, stratou alebo zničením.

(2) Ak nie je dohodnuté inak, nesmie vypožičiavateGprenechaB vec na užívanie inému.

§ 662

(1) VypožičiavateG je povinný vec vrátiB, len čo junepotrebuje, najneskôr však do konca určenej dobyzapožičania.

(2) PožičiavateG môže požadovaB vrátenie veci aj predskončením určenej doby zapožičania, ak vypožičiava-teG neužíva vec riadne alebo ak ju užíva v rozpores účelom, ktorému slúži.

S IE DMA HLAVA

NAJOMNÁ ZMLUVA


§ 663

Nájomnou zmluvou prenajímateG prenecháva za od-platu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanejdobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.

§ 664

PrenajímateG je povinný prenechaB prenajatú vecnájomcovi v stave spôsobilom na dohodnuté užívanie,alebo ak sa spôsob užívania nedohodol, obvyklé užíva-nie, a v tomto stave ju na svoje náklady udržiavaB.

§ 665

(1) Nájomca je oprávnený užívaB vec spôsobom urče-ným v zmluve; ak sa nedohodlo inak, primerane pova-he a určeniu veci. PrenajímateG je oprávnený požado-


vaB prístup k veci za účelom kontroly, či nájomca užívavec riadnym spôsobom.

(2) Nájomca je povinný vec užívaB iba v prípade, žesa tak dohodlo alebo že neužívaním by sa vec znehod-notila viac než jej užívaním.

§ 666

(1) Nájomca je oprávnený daB prenajatú vec do pod-nájmu, ak zmluva neurčuje inak.

(2) Ak nájomca dá vec do podnájmu v rozpore sozmluvou, prenajímateG má právo odstúpiB od zmluvy.

§ 667

(1) Zmeny na veci je nájomca oprávnený vykonávaBlen so súhlasom prenajímateGa. Úhradu nákladovs tým spojených môže nájomca požadovaB len v prípa-de, že sa na to prenajímateG zaviazal. Ak zmluva neur-čuje inak, je oprávnený požadovaB úhradu nákladov ažpo ukončení nájmu po odpočítaní znehodnoteniazmien, ku ktorému v medziobdobí došlo v dôsledkuužívania veci. Ak prenajímateG dal súhlas so zmenou,ale nezaviazal sa na úhradu nákladov, môže nájomcapožadovaB po skončení nájmu protihodnotu toho, o čosa zvýšila hodnota veci.

(2) Ak nájomca vykoná zmeny na veci bez súhlasuprenajímateGa, je povinný po skončení nájmu uviesBvec na svoje náklady do pôvodného stavu. Ak v dôsled-ku vykonávaných zmien hrozí na veci prenajímateGoviznačná škoda, je prenajímateG oprávnený odstúpiB odzmluvy.

§ 668

(1) Nájomca je povinný oznámiB prenajímateGovi bezzbytočného odkladu potreby opráv, ktoré má vykonaBprenajímateG. Pri porušení tejto povinnosti zodpovedánájomca za škodu tým spôsobenú a nemá nároky,ktoré by mu inak prislúchali pre nemožnosB aleboobmedzenú možnosB užívaB vec pre vady veci, ktoré savčas prenajímateGovi neoznámili.

(2) Nájomca je povinný znášaB obmedzenie v užívaníprenajatej veci v rozsahu potrebnom na vykonanieopráv a udržiavanie veci.

§ 669

Ak nájomca vynaložil na vec náklady pri oprave, naktorú je povinný prenajímateG, má nárok na náhradutýchto nákladov, ak sa oprava vykonala so súhlasomprenajímateGa alebo ak prenajímateG bez zbytočnéhoodkladu opravu neobstaral, hoci sa mu oznámila jejpotreba. Inak môže nájomca požadovaB len to, o čo saprenajímateG obohatil.

§ 670

Nájomca je povinný staraB sa o to, aby na veci ne-vznikla škoda. Je povinný daB vec poistiB, len ak tourčuje zmluva.

Druhý oddielNájomné

§ 671

(1) Nájomca je povinný platiB nájomné podGa zmluvy,inak nájomné obvyklé v čase uzavretia zmluvy s pri-hliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jejužívania.

(2) Ak nie je dohodnuté alebo osobitné predpisyneustanovujú inak, platí sa nájomné z poGnohospo-dárskych alebo lesných pozemkov polročne pozadu 1.apríla a 1. októbra, pri ostatných nájmoch mesačnepozadu.

§ 672

(1) Na zabezpečenie nájomného má prenajímateGnehnuteGnosti záložné právo k hnuteGným veciam, kto-ré sú na prenajatej veci a patria nájomcovi aleboosobám, ktoré s ním žijú v spoločnej domácnosti, s vý-nimkou vecí vylúčených z výkonu rozhodnutia.

(2) Záložné právo zanikne, ak sú veci odstránenéskôr, než boli spísané súdnym vykonávateGom, ibažeby boli odstránené na úradný príkaz a prenajímateGohlási svoje práva na súde do ôsmich dní po výkone.Ak sa nájomca sBahuje alebo ak sa odstraňujú veci,napriek tomu, že nájomné nie je zaplatené alebo za-bezpečené, môže prenajímateG zadržaB veci na vlastnénebezpečenstvo, do ôsmich dní však musí žiadaB o sú-pis súdnym vykonávateGom, alebo musí veci vydaB.

§ 673

Nájomca nie je povinný platiB nájomné, pokiaG prevady veci, ktoré nespôsobil, nemohol prenajatú vecužívaB dohodnutým spôsobom alebo ak sa spôsobužívania nedohodol primerane povahe a určeniu veci,alebo ak nemohol z uvedených príčin pri nájme poGno-hospodárskych alebo lesných pozemkov docieliB žiad-ny výnos.

§ 674

Ak nájomca môže užívaB prenajatú vec z dôvodovuvedených v § 673 iba obmedzene alebo ak pri nájmepoGnohospodárskych alebo lesných pozemkov úžitkyz veci klesli z uvedených dôvodov pod polovicu bežné-ho výnosu, má nájomca nárok na primeranú zGavuz nájomného. PrenajímateG si však musí započítaB ná-klady, ktoré ušetril, a cenu výhod, ktoré mal z toho, ženájomca užíval vec len obmedzene.

§ 675

Právo na odpustenie alebo na poskytnutie zGavyz nájomného sa musí uplatniB u prenajímateGa bezzbytočného odkladu. Právo zanikne, ak sa neuplatnído šiestich mesiacov odo dňa, keU došlo ku skutočnos-tiam toto právo zakladajúcim.


Tretí oddielSkončenie nájmu

§ 676

(1) Nájom sa skončí uplynutím doby, na ktorú sadojednal, ak sa prenajímateG nedohodne s nájomcominak.

(2) Ak nájomca užíva veci aj po skončení nájmu aprenajímateG proti tomu nepodá návrh na vydanie vecialebo na vypratanie nehnuteGnosti na súde do 30 dní,obnovuje sa nájomná zmluva za tých istých podmie-nok, za akých bola dojednaná pôvodne. Nájom dojed-naný na dobu dlhšiu ako rok sa obnovuje vždy na rok,nájom dojednaný na kratšiu dobu sa obnovuje na tútodobu.

§ 677

(1) ZrušiB nájomnú zmluvu dojednanú na neurčitúdobu možno, ak nedôjde k dohode prenajímateGa s ná-jomcom, iba výpoveUou.

(2) Nájomnú zmluvu možno vypovedaB pri nájmochpozemkov patriacich do poGnohospodárskeho pôdnehofondu alebo lesného pôdneho fondu5) v jednoročnejlehote, a to k 1. októbru bežného roka; pri nájmochiných nehnuteGností v trojmesačnej lehote, pri nájmehnuteGných vecí v jednomesačnej lehote.

§ 678

Ustanovenia o výpovednej dobe, vyprataní a odo-vzdaní platia iba vtedy, ak zmluva alebo osobitnépredpisy neustanovujú inak.

§ 679

(1) Nájomca je oprávnený odstúpiB od zmluvy kedy-koGvek, ak bola prenajatá vec odovzdaná v stave ne-spôsobilom na dohodnuté alebo obvyklé užívanie aleboak sa stane neskôr - bez toho, aby nájomca porušilsvoju povinnosB - nespôsobilou na dohodnuté aleboobvyklé užívanie, ak sa stane neupotrebiteGnou aleboak sa mu odníme taká časB veci, že by sa tým zmarilúčel zmluvy.

(2) Ak sú miestnosti, ktoré boli prenajaté na obýva-nie alebo na to, aby sa v nich zdržiavali Gudia, zdraviuzávadné, má nájomca toto právo aj vtedy, ak o tomvedel pri uzavretí zmluvy. Práva odstúpiB od zmluvy sanemožno vopred vzdaB.

(3) PrenajímateG môže kedykoGvek odstúpiB od zmlu-vy, ak nájomca napriek písomnej výstrahe užíva pre-najatú vec alebo ak trpí užívanie veci takým spôsobom,že prenajímateGovi vzniká škoda alebo že mu hrozíznačná škoda. Ak nejde o byt alebo nebytový priestor,môže prenajímateG tiež odstúpiB od zmluvy, ak nájom-ca, hoci upomenutý, nezaplatil splatné nájomné ani dosplatnosti Ualšieho nájomného, a ak je táto doba krat-

šia ako tri mesiace; do troch mesiacov, alebo ak s ohGa-dom na právoplatné rozhodnutie príslušného orgánutreba prenajatú vec vyprataB.

§ 680

(1) Zničením prenajatej veci nájomná zmluva zaniká.

(2) Ak dôjde k zmene vlastníctva k prenajatej veci,vstupuje nadobúdateG do právneho postavenia prena-jímateGa a nájomca je oprávnený zbaviB sa svojichzáväzkov voči prvšiemu vlastníkovi, len čo mu bolazmena oznámená alebo nadobúdateGom preukázaná.

(3) Ak dôjde ku zmene vlastníctva k nehnuteGnejveci, môže z tohto dôvodu vypovedaB nájomnú zmluvuiba nájomca, a to aj vtedy, ak bola zmluva uzavretá nadobu určitú; výpoveU však musí podaB v najbližšomvýpovednom období, pokiaG je zákonom alebo dohodouustanovené. Pri zmene vlastníctva k hnuteGnej vecimôže zmluvu vypovedaB aj nadobúdateG.

§ 681

Po podanej výpovedi alebo tri mesiace pred skonče-ním nájmu a odovzdaním veci je nájomca nehnuteGnejveci povinný, ak sa nedohodlo inak, umožniB záujem-covi o prenajatie jej prehliadku v prítomnosti prenají-mateGa alebo jeho zástupcu. Nájomca nesmie byB pre-hliadkou zbytočne obBažovaný.

§ 682

Ak sa nájom skončí, je nájomca povinný vrátiB pre-najatú vec v stave zodpovedajúcom dojednanému spô-sobu užívania veci; ak sa spôsob užívania výslovnenedohodol, v stave, v akom ju prevzal, s prihliadnutímna obvyklé opotrebenie.

§ 683

(1) Ak došlo k poškodeniu alebo nadmernému opot-rebeniu prenajatej veci v dôsledku jej zneužitia, zod-povedá nájomca aj za škody spôsobené osobami, kto-rým umožnil k prenajatej veci prístup, za náhodu všaknezodpovedá.

(2) DomáhaB sa náhrady možno len do šiestich me-siacov od vrátenia prenajatej veci; inak nárok zanikne.

§ 684

Ak tretia osoba uplatňuje k veci práva, ktoré súnezlučiteGné s právami nájomcu, je prenajímateG po-vinný urobiB potrebné právne opatrenia na jeho ochra-nu. Ak tak prenajímateG v primeranej lehote neurobíalebo ak nie sú jeho opatrenia úspešné, môže nájomcaodstúpiB od zmluvy.

5) § 1 zákona č. 53/1966 Zb. o ochrane poGnohospodárskeho pôdneho fondu v znení zákona č. 75/1976 Zb.§ 2 zákona č. 61/1977 Zb. o lesoch.


Štvrtý oddielOsobitné ustanovenia o nájme bytu

§ 685

(1) Nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorouprenajímateG prenecháva nájomcovi za nájomné byt doužívania, a to buU na dobu určitú, alebo bez určeniadoby užívania; nájomná zmluva spravidla obsahuje ajopis príslušenstva a opis stavu bytu. Nájom bytu jechránený; ak nedôjde k dohode, možno ho vypovedaBlen z dôvodov ustanovených v zákone.

(2) Nájomnú zmluvu o nájme družstevného bytumožno uzavrieB za podmienok upravených v stano-vách bytového družstva.

(3) Zákony národných rád ustanovia, čo sa rozumieslužobným bytom, bytom osobitného určenia a bytomv domoch osobitného určenia a za akých podmienokmožno uzavrieB nájomnú zmluvu o nájme služobnéhobytu, o nájme bytu osobitného určenia a o nájme bytuv domoch osobitného určenia.

§ 686

(1) Nájomná zmluva musí obsahovaB označenie pred-metu a rozsahu užívania, výšku nájomného a výškuúhrady za plnenia spojené s užívaním bytu alebo spô-sob ich výpočtu. Mala by tiež obsahovaB aj opis príslu-šenstva a opis stavu bytu. Ak sa nájomná zmluvaneuzavrela písomne, vyhotoví sa o jej obsahu zápisni-ca.

(2) Ak doba nájmu nie je dohodnutá, predpokladása, že zmluva o nájme sa uzavrela na dobu neurčitú.

Práva a povinnost i z nájmu bytu

§ 687

(1) PrenajímateG je povinný odovzdaB nájomcovi bytv stave spôsobilom na riadne užívanie a zabezpečiBnájomcovi plný a nerušený výkon práv spojenýchs užívaním bytu.

(2) Ak nájomná zmluva neurčuje inak, drobné opra-vy v byte súvisiace s jeho užívaním a náklady spojenés bežnou údržbou uhrádza nájomca. Pojem drobnýchopráv a nákladov spojených s bežnou údržbou bytuupravuje osobitný predpis.

(3) Práva a povinnosti nájomca - člena družstva -pokiaG ide o vykonávanie drobných opráv v byte a po-kiaG ide o úhradu nákladov spojených s bežnou údrž-bou bytu, upravujú stanovy družstva.

§ 688

Nájomca bytu a osoby, ktoré žijú s nájomcom v spo-ločnej domácnosti, majú popri práve užívaB byt ajprávo užívaB spoločné priestory a zariadenie domu,ako aj požívaB plnenia, ktorých poskytovanie je spoje-né s užívaním bytu.

§ 689

Nájomca je povinný užívaB byt, spoločné priestory azariadenie domu riadne a riadne požívaB plnenia, kto-rých poskytovanie je spojené s užívaním bytu.

§ 690

Nájomcovia sú povinní pri výkone svojich práv dbaB,aby sa v dome vytvorilo prostredie zabezpečujúceostatným nájomcom výkon ich práv.

§ 691

Ak prenajímateG nesplní svoju povinnosB odstrániBzávady brániace riadnemu užívaniu bytu, alebo ktorý-mi je výkon nájomcovho práva ohrozený, má nájomcapráva po predchádzajúcom upozornení prenajímateGazávady odstrániB v nevyhnutnej miere a požadovaB odneho náhradu účelne vynaložených nákladov. Právona náhradu musí uplatniB u prenajímateGa bez zbytoč-ného odkladu. Právo zanikne, ak sa neuplatnilo došiestich mesiacov od odstránenia závad.

§ 692

(1) Nájomca je povinný oznámiB bez zbytočného od-kladu prenajímateGovi potrebu tých opráv v byte, ktorémá znášaB prenajímateG, a umožniB ich vykonanie;inak zodpovedá za škodu, ktorá nesplnením tejto po-vinnosti vznikla.

(2) Ak sa nájomca nepostará o včasné vykonaniedrobných opráv a bežnú údržbu bytu, má prenajímateGprávo tak urobiB po predchádzajúcom upozornení ná-jomcu na svoje náklady sám a požadovaB od nehonáhradu.

§ 693

Nájomca je povinný odstrániB závady a poškodenia,ktoré spôsobil v dome sám alebo tí, ktorí s ním bývajú.Ak sa tak nestane, má prenajímateG právo po predchá-dzajúcom upozornení nájomcu závady a poškodeniaodstrániB a požadovaB od nájomcu náhradu.

§ 694

Nájomca nesmie vykonávaB stavebné úpravy ani inúpodstatnú zmenu v byte bez súhlasu prenajímateGa, ato ani na svoje náklady.

§ 695

PrenajímateG je oprávnený vykonávaB stavebnéúpravy bytu a iné podstatné zmeny v byte iba sosúhlasom nájomcu. Tento súhlas možno odoprieB lenz vážnych dôvodov. Ak prenajímateG vykonáva takéúpravy na príkaz príslušného orgánu štátnej správy,je nájomca povinný ich vykonanie umožniB; inak zod-povedá za škodu, ktorá nesplnením tejto povinnostivznikla.


Nájomné a úhrada za plnenia poskytovanés užívaním bytu

§ 696

(1) Spôsob výpočtu nájomného, úhrady za plneniaposkytované s užívaním bytu, spôsob ich platenia, akoaj prípady, v ktorých je prenajímateG oprávnený jedno-stranne zvýšiB nájomné, úhradu za plnenia poskytova-né s užívaním bytu, a zmeniB Ualšie podmienky nájom-nej zmluvy, ustanoví osobitný právny predpis.

(2) Úhrada za plnenia poskytované s užívaním bytualebo preddavok na ne sa platí spolu s nájomným, aksa účastníci nedohodnú alebo právny predpis neusta-noví inak.

§ 697

Ak nájomca nezaplatí nájomné alebo úhradu zaplnenia poskytované s užívaním bytu do piatich dní pojej splatnosti, je povinný zaplatiB prenajímateGovi po-platok z omeškania.

§ 698

(1) Nájomca má právo na primeranú zGavu z nájom-ného, dokiaG prenajímateG napriek jeho upozorneniuneodstráni v byte alebo v dome závadu, ktorá podstat-ne alebo po dlhší čas zhoršuje ich užívanie. Právo naprimeranú zGavu z nájomného má nájomca aj vtedy, aksa neposkytovali plnenia spojené s užívaním bytu ale-bo sa poskytovali vadne, a ak sa v dôsledku tohoužívanie bytu zhoršilo.

(2) Rovnaké právo má nájomca, ak stavebnými úpra-vami v dome sa podstatne alebo po dlhší čas zhoršiapodmienky užívania bytu alebo domu.

(3) Nájomca má právo na primeranú zGavu z úhradyza plnenia poskytované s užívaním bytu, pokiaG ichprenajímateG riadne a včas neposkytuje.

§ 699

Právo na zGavu z nájomného alebo z úhrady za plne-nia poskytované s užívaním bytu treba uplatniB u pre-najímateGa bez zbytočného odkladu. Právo zanikne, aksa neuplatnilo do šiestich mesiacov od odstráneniazávad.

Spoločný nájom bytu

§ 700

(1) Byt môže byB v spoločnom nájme viacerých osôb.Spoloční nájomcovia majú rovnaké práva a povinnosti.

(2) Spoločný nájom vzniká tiež dohodou medzi dote-rajším nájomcom, Ualšou osobou a prenajímateGom.

(3) Pri družstevnom byte môže spoločný nájomvzniknúB len medzi manželmi.

§ 701

(1) Bežné veci týkajúce sa spoločného nájmu bytu

môže vybavovaB každý zo spoločných nájomcov.V ostatných veciach je potrebný súhlas všetkých; inakje právny úkon neplatný.

(2) Z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnéhonájmu bytu sú oprávnení a povinní všetci spoločnínájomcovia spoločne a nerozdielne.

§ 702

(1) Ak medzi spoločnými nájomcami dôjde k nezhodeo právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoločné-ho nájmu bytu, rozhodne na návrh niektorého z nichsúd.

(2) Súd môže v prípadoch hodných osobitného zre-teGa na návrh spoločného nájomcu zrušiB právo spo-ločného nájmu bytu, ak vznikne ním nezavinený stav,ktorý bráni spoločnému užívaniu bytu spoločnými ná-jomcami. Zároveň určí, ktorý zo spoločných nájomcovalebo ktorí z nich budú byt Ualej užívaB.

Spoločný nájom bytu manželmi

§ 703

(1) Ak sa za trvania manželstva manželia alebo jedenz nich stanú nájomcami bytu, vznikne spoločný nájombytu manželmi.

(2) Ak vznikne len jednému z manželov za trvaniamanželstva právo na uzavretie zmluvy o nájme druž-stevného bytu, vznikne so spoločným nájmom bytumanželmi aj spoločné členstvo manželov v družstve;z tohto členstva sú obaja manželia oprávnení a povinníspoločne a nerozdielne.

(3) Ustanovenia odsekov 1 a 2 neplatia, ak manželiaspolu trvale nežijú.

§ 704

(1) Ak sa niektorý z manželov stal nájomcom bytupred uzavretím manželstva, vznikne obom manželomspoločný nájom bytu uzavretím manželstva.

(2) To isté platí, ak vzniklo pred uzavretím manžel-stva niektorému z manželov právo na uzavretie zmluvyo nájme družstevného bytu.

§ 705

(1) Ak sa rozvedení manželia nedohodnú o nájmebytu, súd na návrh jedného z nich rozhodne, že sazrušuje právo spoločného nájmu bytu. Súčasne určí,ktorý z manželov bude byt Ualej užívaB ako nájomca.

(2) Ak nadobudol právo na uzavretie zmluvy o nájmedružstevného bytu jeden z rozvedených manželov preduzavretím manželstva, zanikne právo spoločného ná-jmu bytu rozvodom; právo užívaB byt zostane tomuz manželov, ktorý nadobudol právo na nájom bytupred uzavretím manželstva. V ostatných prípadochspoločného nájmu družstevného bytu rozhodne súd,ak sa rozvedení manželia nedohodnú, na návrh jedné-ho z nich o zrušení tohto práva, ako aj o tom, ktoz nich bude ako člen družstva Ualej nájomcom bytu;


tým zanikne aj spoločné členstvo rozvedených manže-lov v družstve.

(3) Pri rozhodovaní o Ualšom nájme bytu vezme súdzreteG najmä na záujmy maloletých detí a stanoviskoprenajímateGa.

Prechod nájmu bytu

§ 706

(1) Ak nájomca zomrie a ak nejde o byt v spoločnomnájme manželov, stávajú sa nájomcami (spoločnýminájomcami) jeho deti, vnuci, rodičia, súrodenci, zaB anevesta, ktorí s ním žili v deň jeho smrti v spoločnejdomácnosti a nemajú vlastný byt. Nájomcami (spoloč-nými nájomcami) sa stávajú aj tí, ktorí sa staralio spoločnú domácnosB zomretého nájomcu alebo naneho boli odkázaní výživou, ak s ním žili v spoločnejdomácnosti aspoň tri roky pred jeho smrBou a nemajúvlastný byt.

(2) Ak sa prenajímateG domnieva, že neboli splnenépodmienky prechodu nájmu bytu podGa odseku 1,môže sa v lehote troch mesiacov odo dňa, keU sa o nichdozvedel, najneskôr však v lehote troch rokov odo dňasmrti nájomcu, domáhaB na súde, aby určil, že k pre-chodu nájmu bytu nedošlo.

(3) Ak zomrie nájomca družstevného bytu a ak nejdeo byt v spoločnom nájme manželov, prechádza smrBounájomcu jeho členstvo v družstve a nájom bytu na tohodediča, ktorému pripadol členský podiel.

§ 707

(1) Ak zomrie jeden z manželov, ktorí boli spoločnýminájomcami bytu, stane sa jediným nájomcom pozosta-lý manžel.

(2) Ak ide o družstevný byt, zanikne smrBou jednéhoz manželov spoločný nájom bytu manželmi. Ak sa prá-vo na družstevný byt nadobudlo za trvania manžel-stva, zostáva členom družstva pozostalý manžel a jemupatrí členský podiel; na to prihliadne súd v konanío dedičstve. Ak zomrel manžel, ktorý nadobudol právona družstevný byt pred uzavretím manželstva, prechá-dza jeho smrBou členstvo v družstve a nájom družstev-ného bytu na toho dediča, ktorému pripadol členskýpodiel. Ak ide o viac predmetov nájmu, môže členstvoporučiteGa prejsB na viacerých dedičov.

(3) Ak zomrie jeden zo spoločných nájomcov, prechá-dza jeho právo na ostatných spoločných nájomcov.

§ 708

Ustanovenia § 706 ods. 1 a 2 a § 707 ods. 1 platiaaj v prípade, ak nájomca opustí trvale spoločnú do-mácnosB.

§ 709

Ustanovenia § 703 až 708 neplatia pre byty trvaleurčené ako služobné byty, pre byty osobitného určeniaa pre byty v domoch osobitného určenia.

Zánik nájmu bytu

§ 710

(1) Nájom bytu zanikne písomnou dohodou medziprenajímateGom a nájomcom alebo písomnou výpove-Uou.

(2) Ak bol nájom bytu dohodnutý na určitý čas,zanikne tiež uplynutím tohto času. Ustanovenie § 676ods. 2 neplatí pre zánik nájmu bytu.

(3) Ak bola daná písomná výpoveU, skončí sa nájombytu uplynutím výpovednej lehoty. Výpovedná lehotaje tri mesiace a začína plynúB prvým dňom mesiacanasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola nájomcovidoručená výpoveU. PrenajímateG môže nájomcovi pí-somne určiB dlhšiu výpovednú lehotu. Na doručovaniepísomnej výpovede nájmu bytu sa primerane použijúustanovenia osobitného predpisu.5a)

(4) Ak bola daná výpoveU z dôvodu podGa § 711ods. 1 písm. d), že nájomca nezaplatil nájomné aleboúhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu,a preukáže, že ku dňu doručenia výpovede bol v hmot-nej núdzi z objektívnych dôvodov,5b) výpovedná lehotasa predlžuje o ochrannú lehotu, ktorá trvá šesB mesia-cov.

§ 711

(1) PrenajímateG môže vypovedaB nájom bytu, aka) prenajímateG potrebuje byt pre seba, manžela, pre

svoje deti, vnukov, zaBa alebo nevestu, svojichrodičov alebo súrodencov,

b) nájomca prestal vykonávaB prácu, na ktorú je ná-jom služobného bytu viazaný,

c) nájomca alebo ten, kto je členom jeho domácnosti,hrubo poškodzuje prenajatý byt, jeho príslušen-stvo, spoločné priestory alebo spoločné zariadeniav dome alebo sústavne narušuje pokojné bývanieostatných nájomcov alebo vlastníkov bytov, ohro-zuje bezpečnosB alebo porušuje dobré mravy v do-me,

d) nájomca hrubo porušuje svoje povinnosti vyplýva-júce z nájmu bytu najmä tým, že nezaplatil nájom-né alebo úhradu za plnenia poskytované s užíva-ním bytu za dlhší čas ako tri mesiace, alebo tým,že prenechal byt alebo jeho časB inému do podná-jmu bez písomného súhlasu prenajímateGa,

e) je potrebné z dôvodu verejného záujmu s bytomalebo s domom naložiB tak, že byt nemožno užívaB,alebo ak byt alebo dom vyžaduje opravy, pri kto-rých vykonávaní nemožno byt alebo dom najmenejpočas šiestich mesiacov užívaB,

5a) § 46 Občianskeho súdneho poriadku.5b) § 7 až 9 zákona č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci v znení neskorších predpisov.


f) nájomca prestal spĺňaB predpoklady užívania bytuosobitného určenia5c) alebo predpoklady užívaniabytu vyplývajúce z osobitného určenia domu,5d)

g) nájomca využíva byt bez súhlasu prenajímateGa nainé účely ako na bývanie.

(2) Dôvod výpovede sa musí vo výpovedi skutkovovymedziB tak, aby ho nebolo možné zameniB s inýmdôvodom, inak je výpoveU neplatná. Dôvod výpovedenemožno dodatočne meniB.

(3) VýpoveU z dôvodov uvedených v odseku 1písm. b), e) a f) je neplatná, ak prenajímateG nepriložilk výpovedi listinu, ktorá preukazuje dôvod výpovede.

(4) Ak ide o byt osobitného určenia alebo o byt v do-me osobitného určenia, možno vypovedaB nájom podGaodseku 1 len po predchádzajúcom súhlase toho, ktosvojím nákladom takýto byt zriadil, alebo jeho právne-ho nástupcu, alebo príslušného orgánu, ktorý uzavre-tie zmluvy o jeho nájme odporučil.

(5) Ak nájomca, ktorý je v hmotnej núdzi z objektív-nych dôvodov, pred uplynutím ochrannej lehoty (§ 710ods. 4) zaplatí prenajímateGovi dlžné nájomné alebo sapísomne dohodne s prenajímateGom o spôsobe je-ho úhrady, rozumie sa tým, že dôvod výpovede nájmubytu zanikol.

(6) NeplatnosB výpovede môže nájomca uplatniB nasúde do troch mesiacov odo dňa doručenia výpovede.Účinky výpovede nastanú až po nadobudnutí právo-platnosti rozhodnutia súdu, ktorým sa zamietne návrhna určenie neplatnosti výpovede nájmu bytu.

Bytové náhrady

§ 712

(1) Bytovými náhradami sú náhradný byt, náhradnéubytovanie a prístrešie.

(2) Náhradným bytom je byt, ktorý svojou veGkosBoua vybavením zabezpečuje Gudsky dôstojné bývanie ná-jomcu a členov jeho domácnosti.

(3) Náhradným ubytovaním je byt s jednou obytnoumiestnosBou alebo obytná miestnosB v slobodárni,ubytovni alebo v iných zariadeniach určených na trva-lé bývanie alebo podnájom v zariadenej alebo nezaria-denej časti bytu u iného nájomcu. Byt alebo obytnúmiestnosB môžu užívaB viacerí nájomcovia.

(4) Prístreším je prechodné ubytovanie, najmä v spo-ločnej nocGahárni alebo v iných zariadeniach na to

určených,5e) a priestor na uskladnenie bytového zaria-denia a ostatných vecí domácej a osobnej potreby.

§ 712a

(1) Ak sa nájomný pomer skončil z dôvodov podGa§ 711 ods. 1 písm. a), e) alebo písm. f) alebo z dôvodupodGa § 711 ods. 1 písm. b) nájomcovi, ktorý prestalvykonávaB prácu, na ktorú je nájom služobného bytuviazaný, z dôvodu na strane zamestnávateGa5f) aleboz dôvodu, za ktorý zamestnávateG zodpovedá podGaosobitných predpisov,5g) nájomca má právo na náhrad-ný byt, ktorý je veGkosBou obytnej plochy, vybave-ním, umiestnením a výškou nájomného primeraný by-tu, ktorý má vyprataB, a to s prihliadnutím na jehoživotné a pracovné potreby. Nájomca má tiež právo naúhradu nevyhnutných výdavkov spojených so sBaho-vaním. V iných prípadoch skončenia vykonávania prá-ce, na ktorú je nájom služobného bytu viazaný, nemánájomca, ktorému bola daná výpoveU z dôvodu podGa§ 711 ods. 1 písm. b), právo na bytovú náhradu.

(2) Ak sa nájomný pomer skončil z dôvodu podGa§ 711 ods. 1 písm. c), nájomca nemá právo na bytovúnáhradu. Ak sa nájomný pomer skončil z dôvodu po-dGa § 711 ods. 1 písm. c) a ide o dôvod hodný osobit-ného zreteGa, má nájomca právo na prístrešie.

(3) Ak sa nájomný pomer skončil z dôvodu podGa§ 711 ods. 1 písm. d) nájomcovi, ktorý preukáže, že jev hmotnej núdzi z objektívnych dôvodov, nájomca máprávo len na náhradné ubytovanie. V iných prípadochskončenia nájomného pomeru z dôvodu podGa § 711ods. 1 písm. d) nájomca nemá právo na bytovú náhra-du; ak ide o dôvod hodný osobitného zreteGa, má ná-jomca právo na prístrešie.

(4) Ak sa nájomný pomer skončil z dôvodov uvede-ných v odseku 3 nájomcovi, ktorý sa stará o maloletédieBa alebo o bezvládnu osobu, ktorí sú členmi jehodomácnosti, a ak to pomery prenajímateGa umožňujú,poskytne sa mu namiesto náhradného ubytovania ná-hradný byt. Náhradný byt môže maB horšiu kvalitua menšiu obytnú plochu, ako má byt, ktorý má nájom-ca vyprataB. Náhradný byt mu možno poskytnúB ajmimo obce, v ktorej sa nachádza ním vypratávaný byt.VzdialenosB náhradného bytu musí však umožniB den-nú dochádzku do práce.

(5) Ak sa nájomný pomer skončil opätovne z dôvodupodGa § 711 ods. 1 písm. d) nájomcovi, ktorý preuká-že, že je v hmotnej núdzi z objektívnych dôvodov, po-skytne sa nájomcovi namiesto náhradného bytu alebonáhradného ubytovania iba prístrešie.

5c) § 2 ods. 3 zákona Slovenskej národnej rady č. 189/1992 Zb. o úprave niektorých pomerov súvisiacich s nájmom bytov a s bytovýmináhradami.

5d) § 3 ods. 3 zákona Slovenskej národnej rady č. 189/1992 Zb.5e) § 754 Občianskeho zákonníka.5f) § 46 ods. 1 písm. a) až c) Zákonníka práce v znení neskorších predpisov.

§ 32 ods. 1 písm. c) zákona č. 370/1997 Z. z. o vojenskej službe v znení neskorších predpisov.§ 192 ods. 1 písm. a) zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboruväzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov.§ 183 ods. 1 písm. a) zákona č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých Ualších zákonov v zneníneskorších predpisov.

5g) Napríklad § 190 až 192 Zákonníka práce.


(6) Ak sa nájomný pomer skončil z dôvodu podGa§ 711 ods. 1 písm. g), nájomca nemá právo na bytovúnáhradu.

(7) Ak ide o prípady podGa § 705 ods. 2 prvej vety,stačí rozvedenému manželovi, ktorý je povinný bytvyprataB, poskytnúB náhradné ubytovanie; súd všakz dôvodov hodných osobitného zreteGa môže rozhod-núB, že rozvedený manžel má právo na náhradný byt.

(8) Ak ide o prípady podGa § 705 ods. 1 a 2 druhejvety môže súd, ak sú na to dôvody hodné osobitnéhozreteGa, rozhodnúB, že rozvedený manžel má právo lenna náhradné ubytovanie alebo na prístrešie.

(9) Pri zániku nájmu dohodnutého na určitý časnemá nájomca právo na bytovú náhradu. Osobitnýzákon môže ustanoviB, kedy aj v týchto prípadoch mánájomca právo na bytovú náhradu.5h)

§ 712b

zrušený

§ 712c

(1) Ak tento zákon neustanovuje inak, nájomca nieje povinný vysBahovaB sa z bytu a byt vyprataB, kýmnie je pre neho zabezpečená zodpovedajúca bytovánáhrada. Spoloční nájomcovia majú právo len na jed-nu bytovú náhradu.

(2) Ustanovenia osobitného zákona5i) o zabezpečeníbytovej náhrady a prístrešia platia primerane.

(3) Nájomca, ktorý má byt vyprataB, je povinný uzav-rieB zmluvu o bytovej náhrade do 30 dní od doručeniapísomného vyhlásenia o zabezpečení bytovej náhrady;ak nájomnú zmluvu bezdôvodne neuzavrie, jeho nárokna bytovú náhradu zanikne.

§ 713

(1) Ak služobný byt po smrti nájomcu alebo porozvode jeho manželstva užívajú Ualej manžel, prípad-ne osoby uvedené v § 706 ods. 1. nie sú povinné saz bytu vysBahovaB, dokiaG im nie je zabezpečený prime-raný náhradný byt, ak nestačí podGa osobitného záko-na poskytnutie náhradného ubytovania. To platí ajv prípade, ak nájomca služobného bytu opustí trvalespoločnú domácnosB.

(2) Ustanovenie odseku 1 sa primerane použije aj nabyty osobitného určenia a na byty v domoch osobitné-ho určenia.

§ 714

Zánikom členstva osoby v bytovom družstve zaniknejej nájom bytu. Nájomca družstevného bytu nie jepovinný sa z bytu vysBahovaB, dokiaG mu nie je zabez-pečený primeraný náhradný byt. Vrátenia členského

podielu sa môže člen domáhaB až po vysBahovaní z by-tu, a to v lehote danej stanovami družstva.

Úprava práv nájomcovpri vzájomnej výmene bytu

§ 715

So súhlasom prenajímateGov sa môžu nájomcoviadohodnúB o výmene bytu. Súhlas aj dohoda musia maBpísomnú formu. Ak prenajímateG odoprie bez závaž-ných dôvodov súhlas s výmenou bytu, môže súd nanávrh nájomcu rozhodnutím nahradiB prejav vôle pre-najímateGa.

§ 716

(1) Právo na splnenie dohody o výmene bytu sa musíuplatniB na súde do troch mesiacov odo dňa, keU bols dohodou vyslovený súhlas; inak právo zanikne.

(2) Ak nastanú dodatočne u niektorého z účastníkovtaké závažné okolnosti, že nemožno od neho splneniedohody spravodlivo požadovaB, môže od dohody odstú-piB; musí tak však urobiB bez zbytočného odkladu.PovinnosB na náhradu škody tým nie je dotknutá.

Piaty oddielNájom obytných miestností v zariadeniach

určených na trvalé bývanie

§ 717

(1) V zariadeniach určených na trvalé bývanie vzni-ká nájom obytnej miestnosti nájomnou zmluvou uzav-retou medzi prenajímateGom a nájomcom.

(2) Ak sú na užívanie tej istej miestnosti uzavreténájomné zmluvy s viacerými nájomcami, je každýz nich samostatným nájomcom, a to v rozsahu, ktorýmu bol v dohode vymedzený.

§ 718

Ak je nájomca povinný sa z obytnej miestnosti vy-sBahovaB, stačí mu poskytnúB náhradné ubytovanie,pokiaG nájomnou zmluvou nedohodli účastníci niečoiné.

Šiesty oddielPodnájom bytu (časti bytu)

§ 719

(1) Prenajatý byt alebo jeho časB možno inému pre-nechaB do podnájmu na dobu určenú v zmluve o pod-nájme alebo bez časového určenia len s písomnýmsúhlasom prenajímateGa. Zmluva o podnájme upravu-je podmienky skončenia podnájmu, najmä možnosBdaB výpoveU zo strany prenajímateGa; ak sa nedohodlo

5h) § 4 zákona Slovenskej národnej rady č. 189/1992 Zb.5i) § 5 zákona Slovenskej národnej rady č. 189/1992 Zb.


inak, platí, že podnájom možno vypovedaB bez uvede-nia dôvodov v lehote podGa § 710 ods. 3.

(2) Ak nájomca nemôže zo závažných dôvodov podlhšiu dobu byt užívaB a ak prenajímateG nesúhlasí bezzávažných dôvodov s tým, aby prenajatý byt alebo jehočasB nájomca prenechal inému do podnájmu, môžesúd na návrh nájomcu rozhodnutím nahradiB prejavvôle prenajímateGa.

(3) Ak bol podnájom dojednaný na určitú dobu,skončí sa tiež uplynutím tejto doby.

(4) Po skončení podnájmu podnájomník nemá právona náhradný podnájom.

Siedmy oddielNájom a podnájom nebytových priestorov

§ 720

Nájom a podnájom nebytových priestorov upravujeosobitný zákon.6)

Ôsmy oddielOsobitné ustanovenia o podnikateDskom nájme

hnuteDných vecí

§ 721

(1) Ak má vec, ktorá bola prenajatá, vady, pre ktoréju nemožno riadne užívaB alebo ktoré také užívaniesBažujú, má nájomca právo, aby sa mu poskytla inávec slúžiaca tomu istému účelu. Okrem toho má právona odpustenie nájomného alebo na zGavu z nájomnéhoza dobu, po ktorú nemohol vec pre jej vadu riadneužívaB buU vôbec, alebo len za sBažených podmienok.

(2) Právo na odpustenie alebo na zGavu z nájomnéhosa musí uplatniB u prenajímateGa najneskôr do koncadoby, na ktorú bol nájom dojednaný.

§ 722

(1) Za opotrebenie veci spôsobené riadnym užívanímnájomca nezodpovedá.

(2) Vzniknuté poškodenie, stratu alebo zničenie vecije nájomca povinný ohlásiB prenajímateGovi bez zbytoč-ného odkladu. PovinnosB nájomcu nahradiB škodu saspravuje ustanoveniami tohto zákona o zodpovednostiza škodu; nájomca však nezodpovedá za škodu, ktorávznikla tým, že ten, kto vec prenajal, nesplnil povin-nosB uloženú ustanovením § 617.

§ 723

(1) Ak nájomca vráti vec po dobe dohodnutej v zmlu-ve, je povinný platiB nájomné až do vrátenia veci. Ak jenájomca s vrátením veci v omeškaní, je povinný zapla-tiB aj poplatok z omeškania.

(2) Ak sa vec stratila alebo bola zničená, je nájomcapovinný platiB nájomné a poplatok z omeškania, ak sa

jeho platenie dohodlo, dokiaG stratu alebo zničenie veciprenajímateGovi neohlásil alebo dokiaG sa o tom prena-jímateG inak nedozvedel.

ÔSMA HLAVA

PRĺKAZNÁ ZMLUVA


§ 724

Príkaznou zmluvou sa zaväzuje príkazník, že prepríkazcu obstará nejakú vec alebo vykoná inú činnosB.

Povinnost i pr íkazníka

§ 725

Príkazník je povinný konaB pri plnení príkazu podGasvojich schopností a znalostí. Od príkazcových poky-nov sa príkazník môže odchýliB len vtedy, ak je tonevyhnutné v záujme príkazcu a ak nemôže včas do-staB jeho súhlas; inak zodpovedá za škodu.

§ 726

Príkazník je povinný vykonaB príkaz osobne. Ak zverívykonanie príkazu inému, zodpovedá, akoby príkazvykonával sám; ak však príkazca dovolil, aby si usta-novil zástupcu, alebo ak bol tento nevyhnutne potreb-ný, zodpovedá príkazník iba za zavinenie pri voGbezástupcu.

§ 727

Príkazník je povinný podaB príkazcovi na jeho žia-dosB všetky správy o postupe plnenia príkazu a pre-viesB na príkazcu všetok úžitok z vykonaného príkazu;po vykonaní príkazu predloží príkazcovi vyúčtovanie.

Povinnosti príkazcu

§ 728

Príkazca je povinný, ak sa inak nedohodlo, poskyt-núB príkazníkovi vopred na jeho žiadosB primeranéprostriedky nevyhnutné na splnenie príkazu a nahra-diB príkazníkovi potrebné a užitočné náklady vynalo-žené pri vykonávaní príkazu, a to aj keU sa výsledoknedostavil.

§ 729

(1) Príkazca je Ualej povinný nahradiB príkazníkoviokrem zavinenej škody aj tú škodu, ktorá vzniklav súvislosti s výkonom príkazu.

(2) Ak príkazník utrpí pri výkone príkazu škodu lennáhodou, môže sa domáhaB náhrady iba vtedy, ak sazaviazal vykonaB príkaz bezplatne; nedostane však

6) Zákon č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov.


viac, než by mu patrilo ako obvyklá odmena, keby boladojednaná.

§ 730

(1) Príkazca je povinný poskytnúB príkazníkovi od-menu iba vtedy, ak bola dohodnutá alebo je obvyklá,najmä vzhGadom na povolanie príkazníka.

(2) Príkazca je povinný poskytovaB odmenu, aj keUvýsledok nenastal, ibaže nezdar konania bol spôsobe-ný porušením povinnosti príkazníka.

Zánik pr íkaznej zmluvy

§ 731

Pre zánik príkaznej zmluvy sa použijú primeraneustanovenia o zániku plnomocenstva (§ 33b).

§ 732

Ak príkazná zmluva zanikla odvolaním, je príkazcapovinný nahradiB príkazníkovi náklady vzniknuté doodvolania, utrpenú škodu, a ak prislúcha príkazníkoviodmena, aj jej časB zodpovedajúcu vykonanej práci. Toplatí aj vtedy, ak sa dokončenie príkazného konaniazmarilo náhodou, na ktorú nedal príkazník podnet.

Druhý oddielZmluva o obstaraní veci

§ 733

Zmluvou o obstaraní veci sa obstarávateG zaväzujeobjednávateGovi obstaraB určitú vec. ObstarávateG máprávo vec obstaraB aj prostredníctvom inej osoby. Ob-jednávateG je povinný obstarávateGovi za obstaranieveci poskytnúB odmenu.

§ 734

O uzavretí zmluvy musí obstarávateG vydaB objedná-vateGovi písomné potvrdenie, v ktorom musí byB uve-dený predmet obstarania, jeho cena a doba obstara-nia.

§ 735

ObjednávateG môže až do obstarania veci od zmluvyodstúpiB; musí však obstarávateGovi nahradiB účelnevynaložené náklady a inú ujmu vzniknutú obstaráva-teGovi, pokiaG jej obstarávateG nemohol zabrániB. Týmnie je dotknutý nárok na uplatnenie práv vyplývajú-cich z omeškania alebo z vadného plnenia obstaráva-teGa.

§ 736

ObstarávateG je povinný pri obstarávaní dbaB napokyny objednávateGa; odchýliB sa od nich môže ibavtedy, ak je to v záujme objednávateGa nevyhnutné aak nemôže včas dosiahnuB jeho súhlas.

Tretí oddielZmluva o obstaraní predaja veci

§ 737

Zmluvou o obstaraní predaja veci vznikne objedná-vateGovi právo, aby obstarávateG prevzal od neho dopredaja zverenú vec a urobil potrebné opatrenia napredaj.

§ 738

Zmluva musí byB uzavretá písomne. Musí obsahovaBnajmä predmet predaja, cenu, za ktorú sa má predmetpredaB, odmenu obstarávateGa za obstaranie predaja apoplatok pre prípad odstúpenia od zmluvy pred dohod-nutou dobou určenou na predaj veci.

§ 739

(1) ObstarávateG má právo na odmenu iba vtedy, aksa zverená vec predala.

(2) ObjednávateG má právo, aby mu obstarávateGvyplatil po zrážke odmeny sumu, za ktorú vec predal.

§ 740

Ak obstarávateG nepredá vec do troch mesiacov ododňa, keU mu bola vec zverená do predaja, zmluva sazrušuje, ak sa medzi objednávateGom a obstarávateGomnedohodlo inak. Účastníci sa môžu dohodnúB, že sa pouplynutí určenej doby predá vec za nižšiu cenu.

§ 741

(1) Pri predaji veci zverenej do predaja zodpovedáobstarávateG predaja kupujúcemu za vady predanejveci; obstarávateG predaja zodpovedá aj za to, že pred-aná vec má vlastnosti, ktoré obstarávateG pri predajiuviedol.

(2) Inak pre túto zodpovednosB platia obdobne usta-novenia týkajúce sa predaja použitých vecí.

Štvrtý oddielZMLUVA O OBSTARANÍ ZÁJAZDU

§ 741a

Zmluvou o obstaraní zájazdu sa obstarávateG (ces-tovná kancelária) zaväzuje, že objednávateGovi obstarávopred ponúkanú kombináciu služieb cestovného ru-chu (zájazd), a objednávateG sa zaväzuje, že zaplatídohodnutú cenu.

§ 741b

(1) Zmluva musí maB písomnú formu alebo inúvhodnú formu a musí obsahovaBa) označenie zmluvných strán,b) charakteristiku zájazdu, najmä termín jeho začatia

a skončenia, uvedenie všetkých poskytovanýchslužieb, ktoré sú zahrnuté do ceny zájazdu, miestoa čas ich trvania; vymedzenie zájazdu možno na-


hradiB odkazom na číslo zájazdu alebo iné označe-nie v katalógu iba v tom prípade, ak katalóg obsa-huje všetky tieto informácie a bol odovzdaný objed-návateGovi,

c) cenu zájazdu vrátane časového rozvrhu platieba výšky preddavku,

d) lehotu a spôsob, akým má objednávateG uplatniBnároky plynúce z porušenia právnej povinnosticestovnej kancelárie,

e) výšku zmluvných pokút, ktoré je povinný objedná-vateG cestovnej kancelárii uhradiB pri odstúpení odzmluvy v prípadoch určených týmto zákonom.

(2) Zmluva má Ualej obsahovaBa) Ualšie platby za služby, ktorých cena nie je zahr-

nutá v cene zájazdu, údaje o počte a výške týchtoUalších platieb, ak sú súčasBou zájazdu,

b) ubytovanie, jeho názov, polohu, kategóriu a triedu,stupeň vybavenosti a hlavné charakteristické zna-ky, ak je súčasBou zájazdu,

c) druh, charakteristiku a kategóriu dopravnéhoprostriedku, údaje o trase cesty, ak je súčasBouzájazdu doprava,

d) spôsob a rozsah stravovania, ak je súčasBou zájaz-du,

e) ak je realizácia zájazdu podmienená dosiahnutímminimálneho počtu účastníkov zájazdu, výslovnéuvedenie tejto skutočnosti a lehotu, v ktorej najne-skôr musí cestovná kancelária objednávateGa pí-somne informovaB o zrušení zájazdu a o odstúpeníod zmluvy z dôvodu nedosiahnutia minimálnehopočtu účastníkov zájazdu,

f) ak sú dôvody na určenie podmienok, ktoré musíobjednávateG spĺňaB, uvedenie týchto podmienoka lehotu, v ktorej môže objednávateG oznámiB, že sazájazdu namiesto neho zúčastní iná osoba,

g) Ualšie skutočnosti, na ktorých sa zmluvné stranydohodnú.

(3) Cestovná kancelária je povinná objednávateGoviodovzdaB spolu so zmluvou doklad o poistení zájazdupre prípad úpadku vystavený poistiteGom.

§ 741c

(1) V zmluve možno dohodnúB, že cestovná kancelá-ria je oprávnená jednostranným úkonom zvýšiB cenuzájazdu, ak je súčasne presne určený spôsob výpočtuzvýšenia ceny. Cena zájazdu uvedená v zmluve sanesmie jednostranne zvýšiB v priebehu 20 dní predzačiatkom zájazdu.

(2) Cenu zájazdu podGa odseku 1 možno zvýšiB lenv prípade, že dôjde ka) zvýšeniu dopravných nákladov vrátane cien po-

honných látok,b) zvýšeniu platieb spojených s dopravou, napríklad

letiskových a prístavných poplatkov, ktoré sú za-hrnuté v cene zájazdu,

c) zmene kurzu slovenskej koruny použitého na ur-čenie ceny zájazdu v priemere o viac ako 5 %, akk tomuto zvýšeniu dôjde do 21. dňa pred začatímzájazdu.(3) Písomné oznámenie o zvýšení ceny sa musíobjednávateGovi odoslaB najneskôr 21 dní pred za-

čatím zájazdu, inak cestovnej kancelárii nevznikneprávo na zaplatenie rozdielu v cene zájazdu.

§ 741d

(1) Cestovná kancelária je povinná najneskôr sedemdní pred začatím zájazdu poskytnúB objednávateGovipísomne Ualšie podrobné informácie o všetkých sku-točnostiach, ktoré sú pre objednávateGa dôležité a ktoré sú jej známe, ak nie sú obsiahnuté už v zmluvealebo v katalógu, ktorý bol objednávateGovi odovzdaný,a to najmäa) spresnenie údajov uvedených v § 741b ods. 2

písm. a) až d),b) podrobnosti o možnosti kontaktu na neplnoletú

osobu alebo zástupcu cestovnej kancelárie v mies-te pobytu neplnoletej osoby, ak ide o zájazd, ktoré-ho účastníkom je neplnoletá osoba,

c) meno, miesto pobytu alebo kontaktnú adresu a te-lefónne číslo zástupcu cestovnej kancelárie, naktorého sa objednávateG v Bažkostiach v priebehuzájazdu môže obrátiB so žiadosBou o pomoc a ktorýje oprávnený prijímaB a vybavovaB reklamácie ob-jednávateGa počas zájazdu,

d) všetky potrebné doklady, ktoré potrebuje objedná-vateG na poskytovanie obstaraných služieb (naprí-klad letenku, poukaz pre hotel na poskytnutiedohodnutého ubytovania a stravovania, dokladpre zástupcu cestovnej kancelárie v mieste pobytuna poskytnutie fakultatívnych výletov).

(2) Ak je zmluva uzatvorená v čase kratšom akosedem dní pred začatím zájazdu, musí cestovná kan-celária svoju povinnosB podGa odseku 1 splniB priuzatváraní zmluvy.

§ 741e

(1) Ak je cestovná kancelária nútená pred začatímzájazdu zmeniB podstatnú podmienku zmluvy, navrh-ne objednávateGovi zmenu zmluvy. Ak navrhovanázmena zmluvy vedie aj k zmene ceny zájazdu, musí sav návrhu nová cena uviesB.

(2) Ak cestovná kancelária navrhne zmenu zmluvypodGa odseku 1, má objednávateG právo rozhodnúB, čiso zmenou zmluvy súhlasí alebo či od zmluvy odstúpibez zaplatenia zmluvných pokút. Rozhodnutie objed-návateGa musí písomne oznámiB cestovnej kanceláriiv lehote určenej cestovnou kanceláriou.

§ 741f

(1) Pred začatím zájazdu môže objednávateG písomneoznámiB cestovnej kancelárii, že zájazdu sa namiestoneho zúčastní iná osoba uvedená v oznámení. Objed-návateG tak môže urobiB len v určenej lehote a ozná-menie musí obsahovaB aj vyhlásenie nového objedná-vateGa, že súhlasí s uzatvorenou zmluvou a spĺňavšetky dohodnuté podmienky účasti na zájazde. Dňomdoručenia oznámenia sa v ňom uvedená osoba stávaobjednávateGom.

(2) Pôvodný objednávateG a nový objednávateG spo-ločne a nerozdielne zodpovedajú za zaplatenie ceny


zájazdu a úhradu nákladov, ktoré cestovnej kanceláriiv súvislosti so zmenou objednávateGa vzniknú.

§ 741g

(1) Cestovná kancelária môže pred začatím zájazduod zmluvy odstúpiB len z dôvodu zrušenia zájazdualebo z dôvodu porušenia povinností objednávateGom,ktoré boli zmluvne dohodnuté.

(2) Ak odstúpi objednávateG od zmluvy podGa § 741eods. 2 alebo ak odstúpi cestovná kancelária od zmluvyz dôvodu zrušenia zájazdu pred jeho začatím, má ob-jednávateG právo žiadaB, aby mu cestovná kanceláriana základe novej zmluvy poskytla iný zájazd najmenejv kvalite, ktorá zodpovedá službám dohodnutým v pô-vodnej zmluve, ak cestovná kancelária môže takýtozájazd ponúknuB.

(3) Pri uzatvorení zmluvy podGa odseku 2 sa platbyuskutočnené na základe pôvodnej zmluvy považujú zaplatby podGa novej zmluvy. Ak je cena nového zájazdunižšia ako už uskutočnené platby, je cestovná kance-lária povinná tento rozdiel bezodkladne objednávate-Govi vrátiB.

(4) Ak cestovná kancelária zruší zájazd v lehotekratšej ako 20 dní pred termínom jeho začatia, objed-návateG má právo na primeranú náhradu škody.

§ 741h

(1) Ak nie je dôvodom odstúpenia od zmluvy objed-návateGa porušenie povinností cestovnej kancelárie,ktoré sú určené zmluvou alebo týmto zákonom, aleboak cestovná kancelária odstúpi od zmluvy pred zača-tím zájazdu z dôvodu porušenia povinností objednáva-teGom, je objednávateG povinný zaplatiB cestovnej kan-celárii zmluvné pokuty vo výške určenej podGa § 741bods. 1 písm. e) a cestovná kancelária je povinná vrátiBobjednávateGovi bezodkladne zostatok z uhradenej ce-ny zájazdu podGa zrušenej zmluvy.

(2) Ak je dôvodom odstúpenia objednávateGa odzmluvy porušenie povinností cestovnej kancelárie ur-čené zmluvou alebo týmto zákonom alebo ak nedôjdek uzatvoreniu novej zmluvy podGa § 741g ods. 2, jecestovná kancelária povinná bezodkladne vrátiB objed-návateGovi celú sumu, ktorú od neho dostala na úhra-du ceny zájazdu podGa zrušenej zmluvy, pričom objed-návateG nie je povinný zaplatiB cestovnej kanceláriizmluvné pokuty. Právo objednávateGa na náhradu ško-dy týmto nie je dotknuté.

§ 741i

(1) Cestovná kancelária zodpovedá objednávateGoviza porušenie záväzkov vyplývajúcich z uzatvorenejzmluvy bez ohGadu na to, či tieto záväzky má splniBcestovná kancelária, alebo iní dodávatelia služieb, kto-ré sa poskytujú v rámci zájazdu. ObjednávateG uplatníprávo na odstránenie chybne poskytnutej služby bez-odkladne, a to u dodávateGa služby alebo u poverené-ho zástupcu cestovnej kancelárie. O uplatnení tohtopráva je potrebné urobiB písomný záznam v spolupráciso zástupcom cestovnej kancelárie.

(2) Ak nesplní cestovná kancelária povinnosti vyplý-vajúce zo zmluvy alebo z tohto zákona riadne a včas,musí objednávateG uplatniB svoje právo písomne v ces-tovnej kancelárii bezodkladne, najneskôr však dotroch mesiacov od skončenia zájazdu, alebo v prípade,že sa zájazd neuskutočnil, odo dňa, keU sa mal zájazdskončiB podGa zmluvy, inak právo zaniká. Na uznanienárokov pri chybne poskytnutej službe objednávateGpredloží písomný záznam urobený podGa odseku 1.

(3) Ak je uzatvorenie zmluvy sprostredkované inoucestovnou kanceláriou alebo cestovnou agentúrou,platia lehoty podGa odseku 2, ak si objednávateG uplat-nil svoje práva v sprostredkujúcej cestovnej kanceláriialebo v cestovnej agentúre.

§ 741j

(1) Cestovná kancelária sa môže zbaviB zodpoved-nosti za škodu spôsobenú odstúpením od zmluvy ale-bo porušením povinností len vtedy, ak preukáže, žetúto škodu nezavinila ani ona, ani jej dodávateliaslužieb a škoda bola spôsobenáa) objednávateGom,b) treBou osobou, ktorá nie je spojená s poskytovaním

zájazdu,c) udalosBou, ktorej nebolo možné zabrániB ani pri

vynaložení všetkého úsilia, alebo v dôsledku neob-vyklých a nepredvídateGných okolností.

(2) V prípadoch podGa odseku 1 písm. b) a c) je ces-tovná kancelária povinná poskytnúB objednávateGovibezodkladne pomoc.

§ 741k

(1) Ak po začatí zájazdu cestovná kancelária nepo-skytne objednávateGovi služby alebo ich podstatnúčasB riadne a včas alebo zistí, že mu ich nebude môcBposkytnúB, aj keU ju k tomu zmluva zaviazala, jepovinná bezodkladne urobiB také opatrenia, aby mo-hol zájazd pokračovaB.

(2) Ak pokračovanie zájazdu nemožno zabezpečiBinak ako prostredníctvom služieb nižšej kvality, než súuvedené v zmluve, je cestovná kancelária povinná vrá-tiB objednávateGovi rozdiel ceny medzi ponúkanýmia poskytnutými službami.

(3) Ak služby podGa odseku 2 nemožno zabezpečiBalebo ich objednávateG neprijme, je cestovná kancelá-ria povinná bezodkladne vrátiB objednávateGovi rozdielceny zájazdu. V prípade, že súčasBou zájazdu je ajdoprava, je cestovná kancelária povinná poskytnúBobjednávateGovi dopravu späB na miesto odchodu ale-bo na iné miesto návratu, s ktorým objednávateG sú-hlasí, vrátane nevyhnutného náhradného ubytovaniaa stravovania. Ak je doprava uskutočnená iným do-pravným prostriedkom, než ktorý bol dohodnutýv zmluve, je cestovná kancelária povinnáa) vrátiB rozdiel ceny, ak je doprava uskutočnená za

nižšie náklady,b) rozdiel ceny uhradiB z vlastných prostriedkov, ak

je doprava uskutočnená za vyššie náklady.


DEVIATA HLAVA

KONANIE BEZ PRĺKAZU

§ 742

Ak niekto bez toho, aby bol na to oprávnený, obstarácudziu záležitosB, aby odvrátil hroziacu škodu, je ten,ktorého záležitosB bola obstaraná, povinný nahradiBkonateGovi bez príkazu nevyhnutné náklady, aj keU savýsledok bez zavinenia konajúceho nedostavil.

§ 743

(1) Ak nejde o odvrátenie hroziacej škody, musí ten,kto chce obstaraB záležitosB iného, upovedomiB hoo tom a vyčkaB na jeho súhlas.

(2) Ak tak neurobí a ak ide o záležitosB v prospechiného, má konateG bez príkazu nárok na náhradunákladov, ktorými sa ten, v ktorého záujme konal,v čase skončenia konania obohatil.

§ 744

(1) Kto zasiahne do záležitostí iného bez toho, abyšlo o odvrátenie hroziacej škody, zodpovedá za vznik-nutú škodu; v rámci tejto zodpovednosti zodpovedá ajza náhodu, ibaže by vznikla aj bez jeho zásahu.

(2) To isté platí, ak zasiahne niekto do záležitostíiného proti jeho prejavenej vôli.

§ 745

Ak konateG bez príkazu nemá nárok na náhradunákladov, je oprávnený vziaB si, pokiaG je to možné, čoobstaral na svoje náklady.

§ 746

KonateG bez príkazu je povinný dokončiB konanie,podaB o ňom vyúčtovanie a previesB všetko, čo pri tomzískal, na toho, koho záležitosB obstaral.

DE SIATA HLAVA

ZMLUVA O ÚSCHOVE

§ 747

(1) Zmluvou o úschove vznikne zložiteGovi právo, abyuschovávateG hnuteGnú vec prevzatú od neho doúschovy riadne opatroval. Zmluvu o úschove možnouzavrieB aj tak, že sa odovzdanie aj prevzatie vecizabezpečí mechanickými prostriedkami.

(2) V zmluve možno dohodnúB, že uschovávateG môževec odovzdaB do úschovy Ualšiemu uschovávateGovi.

§ 748

ZložiteG je povinný nahradiB uschovávateGovi nevy-hnutné náklady, ktoré na vec pri jej opatrovaní vyna-ložil; odmenu za úschovu je povinný zaplatiB len vtedy,ak sa tak dohodol alebo ak to zodpovedá predmetupodnikania uschovávateGa alebo zvyklostiam.

§ 749

(1) UschovávateG je povinný prevzatú vec opatrovaBdohodnutým spôsobom, a ak sa dohoda o spôsobeúschovy neuzavrela, je povinný ju opatrovaB starostli-vo, najmä je povinný daB ju poistiB, ak je to obvyklé, apo uplynutí doby úschovy prevzatú vec vrátiB spolus tým, čo k nej pribudlo.

(2) UschovávateG je povinný vrátiB vec zložiteGovi napožiadanie aj pred uplynutím dojednanej doby úscho-vy, ale sám nie je oprávnený vrátiB ju skôr, ibaže vecnemôže pre nepredvídateGnú okolnosB bezpečne alebobez vlastnej škody opatrovaB.

§ 750

Ak nie je dojednané a ani z okolností zrejmé, akodlho má byB vec v úschove, môže zložiteG kedykoGvekžiadaB vrátenie veci a uschovávateG môže vec kedykoG-vek vrátiB.

§ 751

Ak uschovávateG použije prevzatú vec, ak umožní jejpoužitie inému, ak ju dá bez dovolenia zložiteGa alebobez nevyhnutnej potreby niekomu inému do úschovyalebo ak je v omeškaní s jej vrátením, zodpovedá aj zanáhodnú škodu, ibaže by táto škoda postihla uscho-vanú vec aj inak.

§ 752

ZložiteG je povinný, ak sa účastníci nedohodli inak,nahradiB uschovávateGovi škodu vzniknutú mu úscho-vou, ako aj náklady, ktoré uschovávateG na vec vyna-ložil na splnenie svojej povinnosti.

§ 753

Vzájomných práv z úschovy sa možno domáhaB ibado šiestich mesiacov po vrátení veci; inak zaniknú.

JE DENÁSTA HL AVA

ZMLUVA O UBYTOVANĺ

§ 754

(1) Zo zmluvy o ubytovaní vznikne objednávateGoviprávo, aby mu ubytovateG poskytol prechodné ubyto-vanie na dohodnutú dobu alebo na dobu vyplývajúcuz účelu ubytovania v zariadení na to určenom (hotely,nocGahárne, ubytovne a iné zariadenia).

(2) Za ubytovanie a služby s ním spojené je objedná-vateG povinný zaplatiB ubytovateGovi cenu v lehotáchurčených ubytovacími poriadkami.

§ 755

Ubytovaný má právo užívaB priestory, ktoré mu bolina ubytovanie vyhradené, ako aj užívaB spoločné prie-story ubytovacieho zariadenia a používaB služby, kto-rých poskytovanie je s ubytovaním spojené.


§ 756

UbytovateG je povinný odovzdaB ubytovanému prie-story vyhradené mu na ubytovanie v stave spôsobilomna riadne užívanie a zabezpečiB mu nerušený výkonjeho práv spojených s ubytovaním.

§ 757

Ubytovaný je povinný užívaB priestory vyhradené muna ubytovanie a plnenia spojené s ubytovaním riadne;v týchto priestoroch nesmie ubytovaný bez súhlasuubytovateGa vykonávaB žiadne podstatné zmeny.

§ 758

O zodpovednosti ubytovateGa za veci vnesené doubytovacích priestorov ubytovaným alebo pre nehoplatia ustanovenia § 433 a 436.

§ 759

(1) Ubytovaný môže odstúpiB od zmluvy pred uply-nutím dohodnutej doby; ujmu vzniknutú ubytovateGo-vi predčasným zrušením ubytovania je ubytovaný po-vinný nahradiB, iba ak nemohol ubytovateG ujmezabrániB.

(2) UbytovateG môže od zmluvy pred uplynutím do-hodnutej doby odstúpiB, ak ubytovaný v ubytovacomzariadení aj napriek výstrahe hrubo porušuje dobrémravy alebo inak hrubo porušuje svoje povinnosti zozmluvy.

DVANÁSTA HLAVA

ZMLUVY O PREPRAVE

Prvý oddielZmluva o preprave osôb

§ 760

Zmluvou o preprave osôb vzniká cestujúcemu, ktorýza určené cestovné použije dopravný prostriedok, prá-vo, aby ho dopravca prepravil do miesta určenia riadnea včas.

§ 761

Dopravca je povinný staraB sa pri preprave najmäo bezpečnosB a pohodlie cestujúcich a pri hromadnejpreprave im umožniB používanie, spoločenských a kul-túrnych zariadení. Podrobnosti upravia prepravné po-riadky.

§ 762

(1) Ak má cestujúci batožinu, prepravuje ju doprav-ca bud spoločne s ním a pod jeho dohGadom, alebooddelene.

(2) Ak sa batožina prepravuje oddelene, je dopravcapovinný dbaB, aby sa prepravila do miesta určenianajneskôr v rovnaký čas s cestujúcim.

ZodpovednosB

§ 763

(1) Pri pravidelnej preprave osôb určujú prepravnéporiadky, aké práva má cestujúci voči dopravcovi, aksa preprava nevykonala včas.

(2) Pri nepravidelnej preprave osôb je dopravca po-vinný nahradiB škodu vzniknutú cestujúcemu tým, žepreprava nebola vykonaná včas; podmienky a rozsahnáhrady určujú prepravné poriadky.

(3) Práva podGa odsekov 1 a 2 musí cestujúci uplatniBu dopravcu bez zbytočného odkladu; ak sa práva ne-uplatnili najneskôr do šiestich mesiacov, zaniknú.

§ 764

(1) Ak cestujúcemu vznikne počas prepravy škodana zdraví alebo škoda na batožinách prepravovanýchspoločne s ním alebo na veciach, ktoré mal pri sebe,zodpovedá na ňu dopravca podGa ustanovení o zodpo-vednosti za škodu spôsobenú prevádzkou dopravnýchprostriedkov (§ 427 až 431).

(2) Za škodu spôsobenú na batožinách prepravova-ných oddelene od cestujúcich zodpovedá dopravcapodGa ustanovení o zodpovednosti pri nákladnej pre-prave.

Druhý oddielZmluva o preprave nákladu

§ 765

(1) Zmluvou o preprave nákladu vzniká odosielate-Govi právo, aby mu dopravca za prepravné zásielkuprepravil do určeného miesta a vydal ju určenémupríjemcovi.

(2) OdosielateG je povinný dopravcovi na požiadanieobjednávku prepravy písomne potvrdiB.

(3) Dopravca je povinný na požiadanie odosielateGaprevzatie zásielky písomne potvrdiB.

§ 766

(1) Až do vydania zásielky má odosielateG právo dávaBza podmienok ustanovených prepravnými poriadkamidopravcovi nové príkazy.

(2) Kedy a za akých podmienok právo dávaB doprav-covi nové príkazy patrí príjemcovi, určujú prepravnéporiadky.

§ 767

Dopravca je povinný vykonaB prepravu s odbornoustarostlivosBou a v určenej lehote.

§ 768

(1) Dopravca môže použiB na vykonanie prepravy ajiné fyzické alebo právnické osoby; pritom zodpovedá,akoby prepravu vykonal sám.


(2) Ak vykonáva prepravu spoločne niekoGko doprav-cov podGa prepravného poriadku ako združenú prepra-vu, určujú prepravné poriadky, ktorý z dopravcov a zaakých podmienok za túto prepravu zodpovedá.

ZodpovednosB

§ 769

(1) Dopravca zodpovedá za škodu, ktorá vznikla naprepravovanej zásielke v čase od prevzatia na prepra-vu až do vydania, ibaže škoda bola spôsobená odosie-lateGom alebo príjemcom, vadnosBou zásielky, jej obalualebo balenia, osobitnou povahou zásielky alebo okol-nosBou, ktorú dopravca nemohol odvrátiB.

(2) Prepravné poriadky môžu určiB, za akých podmie-nok sa predpokladá, že škoda vznikla niektorou z prí-čin uvedených v odseku 1.

(3) Na škody vzniknuté na prepravovaných zásiel-kach sa nevzBahujú ustanovenia § 427 až 431.

§ 770

(1) Pri strate alebo zničení zásielky je dopravca po-vinný nahradiB cenu, ktorú mala stratená alebo zniče-ná zásielka v čase, keU bola prevzatá na prepravu.Okrem toho je povinný znášaB účelne vynaložené ná-klady vzniknuté v súvislosti s prepravou stratenej ale-bo zničenej zásielky. Pri poškodení alebo čiastočnejstrate zásielky uhrádza dopravca sumu, o ktorú bolazásielka znehodnotená; ak je účelné vykonaB opravu,uhrádza dopravca náklady opravy.

(2) Za iné škody z nákladnej prepravy, ako sú škodyna prepravovanej zásielke, zodpovedá dopravca, len akboli spôsobené prekročením dodacej lehoty; podmien-ky a rozsah náhrady určujú prepravné poriadky.

§ 771

Právo na náhradu škody musí odosielateG uplatniB udopravcu do šiestich mesiacov od vydania zásielkypríjemcovi, alebo ak k vydaniu zásielky nedošlo, došiestich mesiacov od prevzatia zásielky na prepravu;inak právo zanikne.

Tretí oddielSpoločné ustanovenia k zmluvám o preprave

§ 772

Podrobnejšiu úpravu osobnej a nákladnej prepravyurčujú osobitné predpisy, najmä prepravné poriadkya tarify. V rámci tejto úpravy môžu prepravné poriadkytiež prevziaB ustanovenia platné v medzinárodnej pre-prave pre vnútroštátnu prepravu; zodpovednosB zaškodu na zdraví ustanovená týmto zákonom nesmiebyB obmedzená.

§ 773

(1) O nevyzdvihnutých (neodobratých) zásielkachplatia ustanovenia § 656 ods. 2 a 3.

(2) Prepravné poriadky môžu určiB pre vyzdvihnutie(odobratie) niektorých zásielok, najmä vecí nebezpeč-nej povahy alebo vecí, ktoré sa rýchlo kazia, lehotykratšie ako 6 mesiacov.

TR INÁSTA HLAVA

SPROSTREDKOVATEaSKÁ ZMLUVA

§ 774

SprostredkovateGskou zmluvou sa sprostredkovateGzaväzuje obstaraB záujemcovi za odmenu uzavretiezmluvy a záujemca sa zaväzuje sprostredkovateGoviposkytnúB odmenu vtedy, ak bol výsledok dosiahnutýpričinením sprostredkovateGa.

§ 775

SprostredkovateGovi patrí odmena v dohodnutej výš-ke; odmenu treba dojednaB v súlade so všeobecnezáväznými právnymi predpismi, inak je zmluva neplat-ná podGa § 40a.

§ 776

SprostredkovateGovi patrí okrem odmeny náhradanákladov iba vtedy, ak je to výslovne dohodnuté; pripochybnostiach, len ak mu vznikol nárok na odmenu.

§ 777

Záujemca a sprostredkovateG sú povinní oznamovaBsi navzájom všetky dôležité okolnosti súvisiace sosprostredkovaním, najmä okolnosti, ktoré môžuovplyvniB rozhodnutie záujemcu uzavrieB sprostredkú-vanú zmluvu. SprostredkovateG je oprávnený za záu-jemcu konaB alebo prijímaB čokoGvek, len ak bol na tosplnomocnený písomným plnomocenstvom.

Š TRNÁST A HL AVA

VKLADY

Všeobecné ustanovenia

§ 778

Zmluva o vklade vzniká medzi fyzickou alebo práv-nickou osobou (Ualej len „vkladateG“) a peňažným ús-tavom zložením vkladu v peňažnom ústave a jeho pri-jatím peňažným ústavom.

§ 779

VkladateG má právo na úroky alebo iné majetkové

7) § 11 ods. 3 zákona č. 158/1989 Zb. o bankách a sporiteGniach (teraz pozri zákon č. 21/1992 Zb. o bankách v znení neskorších predpisov- pozn. autora).


výhody určené peňažným ústavom v súlade s opatre-ním podGa osobitných predpisov.7)

§ 780

(1) VkladateG a v zákonom ustanovených prípadochaj iná oprávnená osoba má právo s vkladom nakladaBpo preukázaní svojej totožnosti v zákonom ustanove-ných prípadoch.

(2) VkladateG môže po dohode s peňažným ústavomviazaB (vinkulovaB) výplatu vkladu na oznámenie heslaalebo na splnenie inej podmienky.

(3) Ak vkladateG nepozná heslo, musí preukázaB, žemu vklad patrí.

Vklady na vkladných knižkách

§ 781

(1) Prijatie vkladu potvrdí peňažný ústav vkladnouknižkou upravenou tak, aby z nej bola zrejmá výškavkladu, jeho zmeny a konečný stav.

(2) Ak nie je preukázaná iná výška vkladu, je rozho-dujúci zápis vo vkladnej knižke.

§ 782

Vkladná knižka môže byB vystavená len na meno.

§ 783

(1) Bez predloženia vkladnej knižky nemožno s vkla-dom nakladaB.

(2) S vkladom na vkladnej knižke na meno je opráv-nený nakladaB ten, na koho meno, priezvisko, adresutrvalého pobytu, rodné číslo alebo dátum narodeniafyzickej osoby alebo názov, adresu sídla a pridelenéidentifikačné číslo právnickej osoby je vkladná knižkavystavená. S vkladom na cestovnej vkladnej knižke jevšak v určených prípadoch oprávnený nakladaB kaž-dý, kto predloží vkladnú knižku a preukazný lístok.

§ 784

(1) Pri strate alebo zničení vkladnej knižky môževkladateG s vkladom nakladaB, len ak vyhlási peňažnýústav na jeho návrh alebo na návrh toho, kto má natom právny záujem, vkladnú knižku za umorenú.

(2) Po umorení vydá peňažný ústav vkladateGovinovú vkladnú knižku alebo na požiadanie vyplatí celývklad.

(3) Vykonávací predpis ustanovuje postup pri umo-rovaní vkladných knižiek a prípady, kedy môže peňaž-ný ústav vykonaB výplatu vkladu alebo vydaB novúvkladnú knižku aj bez umorenia pôvodnej vkladnejknižky, ak je oprávnený známy.

§ 785

Ak vkladateG po dvadsaB rokov s vkladom nenakladalani nepredložil vkladnú knižku na doplnenie zázna-mov, zrušuje sa vkladový vzBah uplynutím tejto doby;

vkladateG má právo na výplatu zostatku zrušenéhovkladu.

§ 786

Vkladové listy

(1) Vkladový list je potvrdením peňažného ústavuo pevnom jednorazovom vklade. Výška vkladu je uve-dená na vkladovom liste. Inak sa na vkladový listvzBahujú primerane ustanovenia tohto zákonao vkladných knižkách.

(2) Vkladový list je cenný papier.

§ 787

Ďalšie formy vkladov

(1) Peňažný ústav môže dojednaB s vkladateGom ajiné formy vkladov.

(2) PokiaG nie je dojednané niečo iné, vzBahujú sa natieto iné formy vkladov primerane ustanoveniao vkladných knižkách a vkladových listoch.

PÄTNÁSTA HLAVA

POISTNÉ ZMLUVY

Prvý oddielPoistná zmluva

§ 788

(1) Poistnou zmluvou sa poistiteG zaväzuje poskytnúBv dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodnáudalosB v zmluve bližšie označená a fyzická alebo práv-nická osoba, ktorá s poistiteGom poistnú zmluvu uzav-rela, je povinná platiB poistné.

(2) SúčasBou poistnej zmluvy sú všeobecné poistnépodmienky poistiteGa schválené orgánom štátneho do-zoru v poisBovníctve (poistné podmienky), na ktoré sapoistná zmluva odvoláva a ktoré sú k nej pripojenéalebo boli pred uzavretím zmluvy tomu, kto s poistite-Gom zmluvu uzavrel, oznámené.

(3) V poistnej zmluve sa možno od poistných pod-mienok odchýliB len v prípadoch v nich určených.V iných prípadoch sa možno odchýliB, len pokiaG je tona prospech poisteného.

§ 789

Osobitný právny predpis môže uložiB fyzickej a práv-nickej osobe povinnosB uzavrieB poistnú zmluvu. Môžetiež ustanoviB, že poistenie bez uzavretia poistnejzmluvy vznikne na základe inej skutočnosti za podmie-nok v ňom uvedených (zákonné poistenie).

§ 790

PoistiB možno najmäa) majetok pre prípad jeho poškodenia, zničenia,

straty, odcudzenia alebo iných škôd, ktoré na ňomvzniknú (poistenie majetku);

b) fyzickú osobu pre prípad jej telesného poškodenia,


smrti, dožitia sa určitého veku alebo pre prípadinej poistnej udalosti (poistenie osôb);

c) zodpovednosB za škodu vzniknutú na živote a zdra-ví alebo na veci, prípadne zodpovednosB za inúmajetkovú škodu (poistenie zodpovednosti za ško-du).

§ 791

(1) Pre právne úkony týkajúce sa poistenia je potreb-ná písomná forma, ak nie je v tomto zákone alebov poistných podmienkach ustanovené inak.

(2) PoistiteG vydá tomu, kto s ním poistnú zmluvuuzavrel, poistku ako písomné potvrdenie o uzavretípoistnej zmluvy. Ak dôjde ku strate alebo k zničeniupoistky, vydá poistiteG tomu, kto s ním poistnú zmluvuuzavrel, na jeho žiadosB a náklady druhopis poistky.PokiaG treba podGa poistných podmienok poistku pred-ložiB na uplatnenie práva na poistné plnenie môžepoistiteG požadovaB, aby sa poistka pred vydaním dru-hopisu umorila.

(3) Ak poistka týkajúca sa medzinárodnej dopravytovaru obsahuje oprávnenie toho, kto s poistiteGomzmluvu uzavrel, previesB právo z poistnej zmluvy ru-bopisom, a to aj nevyplneným, na Ualšie osoby, ktorésú oprávnené na Ualší prevod, sú tieto osoby oprávne-né na Ualší prevod (poistka na rad). Tento prevoddopravnej poistky rubopisom (indosamentom) máúčinky postúpenia pohGadávky, aj keU poistiteG nebolo postupe upovedomený. PoistiteG nie je povinný skú-maB platnosB rubopisu.

Druhý oddiel

Uzavretie poistnej zmluvy

§ 792

(1) Na uzavretie poistnej zmluvy je potrebné, aby bolnávrh prijatý v lehote, ktorú určil navrhovateG, a ak juneurčil, do jedného mesiaca odo dňa, keU druhý účast-ník návrh dostal. Poistná zmluva je uzavretá okami-hom, keU navrhovateG dostane oznámenie o prijatísvojho návrhu.

(2) Návrh poistiteGa možno prijaB tiež zaplatenímpoistného vo výške uvedenej v návrhu, ak sa tak stanev lehote podGa odseku 1; poistná zmluva je v takomprípade uzavretá, len čo bolo poistné zaplatené.

§ 793

(1) Kto s poistiteGom uzaviera poistnú zmluvu, jepovinný odpovedaB pravdivo a úplne na všetky písom-né otázky poistiteGa týkajúce sa dojednávaného pois-tenia. To platí tiež, ak ide o zmenu poistenia.

(2) Túto povinnosB má aj ten, na ktorého majetok,život alebo zdravie alebo zodpovednosB za škody sa mápoistenie vzBahovaB, aj keU poistnú zmluvu sám neu-zaviera.

§ 794

(1) Poistnú zmluvu možno uzavrieB aj v prospech inejosoby.

(2) Na poistné zmluvy uzavreté v prospech inej osobysa primerane použijú ustanovenia o zmluve v pro-spech tretej osoby (§ 50) s tým, že súhlas inej osobymôže byB daný aj dodatočne pri uplatnení práv vyplý-vajúcich z poistnej udalosti.

Tretí oddielPráva a povinnosti z poistenia

§ 795

(1) PovinnosB poistiteGa plniB a jeho právo na poistnévznikne prvým dňom po uzavretí poistnej zmluvy, aknebolo účastníkmi dohodnuté, že vznikne už uzavre-tím poistnej zmluvy alebo neskôr.

(2) V poistení týkajúcom sa medzinárodnej dopravytovaru možno dohodnúB, že sa poistenie vzBahuje aj nadobu pred uzavretím poistnej zmluvy. PoistiteG všaknie je povinný poskytnúB poistné plnenie, pokiaG ten,kto s poistiteGom uzavrel poistnú zmluvu, v čase uzav-retia poistnej zmluvy vedel alebo musel vedieB, žepoistná udalosB už nastala.

§ 796

(1) Ten, kto s poistiteGom uzavrel poistnú zmluvu, jepovinný platiB poistné, a to za dohodnuté poistnéobdobia (bežné poistné); možno tiež dohodnúB, že po-istné bude zaplatené naraz za celú dobu, na ktorú bolopoistenie dojednané (jednorazové poistné).

(2) Ak nebolo dohodnuté inak, je, bežné poistnésplatné prvého dňa poistného obdobia a jednorazovépoistné dňom začiatku poistenia.

(3) Ak nie je v poistení týkajúcom sa medzinárodnejdopravy tovaru zaplatené poistné a ak nejde o prípaduvedený v § 795 ods. 2, nie je poistiteG povinný pos-kytnúB poistné plnenie z poistných udalostí, ku kto-rým došlo pred zaplatením poistného. PoistiteG nemáprávo na poistné, ak v čase uzavretia poistnej zmluvyvedel, že poistná udalosB nemôže nastaB.

(4) Ak tak určujú poistné podmienky, je ten, ktos poistiteGom uzavrel poistnú zmluvu, zbavený povin-nosti platiB poistné bez toho, aby tým bola dotknutávýška poistného plnenia.

§ 797

(1) Právo na plnenie má, pokiaG nie je v tomto zákonealebo v poistných podmienkach ustanovené inak, ten,na ktorého majetok, život alebo zdravie, alebo na kto-rého zodpovednosB za škody sa poistenie vzBahuje(poistený).

(2) Právo na plnenie vznikne, ak nastane skutoč-nosB, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteGaplniB (poistná udalosB).

(3) Plnenie je splatné do pätnástich dní, len čopoistiteG skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsa-


hu povinnosti poistiteGa plniB. Vyšetrenie sa musí vy-konaB bez zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiBdo jedného mesiaca po tom, keU sa poistiteG o poistnejudalosti dozvedel, je poistiteG povinný poskytnúB pois-tenému na požiadanie primeraný preddavok.

§ 798

PoistiteG je oprávnený plnenie z poistnej zmluvy pri-merane znížiB, ak na základe vedome nepravdivej aleboneúplnej odpovede (§ 793) bolo určené nižšie poistné.

§ 799

(1) Poistený je povinný zachovávaB povinnosti, ktoréboli dohodnuté alebo ktoré sú v tomto zákone alebov poistných podmienkach ustanovené.

(2) Kto má právo na plnenie, je povinný bez zbytoč-ného odkladu poistiteGovi písomne oznámiB, že nastalapoistná udalosB, daB pravdivé vysvetlenie o jej vznikua rozsahu jej následkov a predložiB potrebné doklady,ktoré si poistiteG vyžiada. Poistné podmienky mu môžuuložiB aj Ualšie povinnosti.

(3) Ak malo vedomé porušenie povinností uvedenýchv odsekoch 1 a 2 podstatný vplyv na vznik poistnejudalosti alebo na zväčšenie rozsahu následkov poist-nej udalosti, je poistiteG oprávnený plnenie z poistnejzmluvy znížiB podGa toho, aký vplyv malo toto poruše-nie na rozsah jeho povinnosti plniB.

Štvrtý oddielZánik poistenia

§ 800

(1) Poistenie, pri ktorom je dojednané bežné poistné,zanikne výpoveUou ku koncu poistného obdobia; vý-poveU sa musí daB aspoň šesB týždňov pred jeho uply-nutím.

(2) Možno tiež dohodnúB, že poistenie môže vypove-daB každý z účastníkov do dvoch mesiacov po uzavretípoistnej zmluvy. Výpovedná lehota je osemdenná; jejuplynutím poistenie zanikne.

(3) PoistiteG nemôže podGa odseku 1 vypovedaB pois-tenie osôb s výnimkou poistenia pre prípad úrazu.

§ 801

Poistenie zanikne takisto tým, že poistné za prvépoistné obdobie alebo jednorazové poistné nebolo za-platené do troch mesiacov alebo poistné za Ualšiepoistné obdobie nebolo zaplatené do šiestich mesiacovod jeho splatnosti; tieto lehoty možno dohodou predĺ-žiB. Poistenie zanikne uplynutím príslušnej lehoty. Toisté platí, ak bola zaplatená len časB poistného.

§ 802

(1) Pri vedomom porušení povinností uvedenýchv ustanoveniach § 793 môže poistiteG od poistnejzmluvy odstúpiB, ak pri pravdivom a úplnom zodpove-daní otázok by poistnú zmluvu neuzavrel. Toto právo

môže poistiteG uplatniB do troch mesiacov odo dňa, keUtakú skutočnosB zistil; inak právo zanikne.

(2) Ak sa poistiteG dozvie až po poistnej udalosti, žejej príčinou je skutočnosB, ktorú pre vedome neprav-divé alebo neúplné odpovede nemohol zistiB pri dojed-návaní poistenia a ktorá pre uzavretie poistnej zmluvybola podstatná, je oprávnený plnenie z poistnej zmlu-vy odmietnuB; odmietnutím plnenia poistenie zanikne.

§ 803

(1) PoistiteG má právo na poistné za dobu do zánikupoistenia.

(2) Ak zanikne poistenie pred uplynutím doby, zaktorú bolo bežné poistné zaplatené, je poistiteG povinnýzvyšujúcu časB poistného vrátiB.

(3) Ak nastala poistná udalosB a dôvod Ualšiehopoistenia tým odpadol, patrí poistiteGovi poistné dokonca poistného obdobia, v ktorom poistná udalosBnastala; jednorazové poistné patrí poistiteGovi ajv týchto prípadoch vždy celé.

§ 804

Poistné podmienky pre poistenie osôb určujú, v kto-rých prípadoch je poistiteG povinný vyplatiB pri zánikupoistenia odbytné, kedy poistenie nezanikne pre ne-platenie poistného a na ktoré prípady sa nevzBahujeustanovenie § 803 ods. 2 o vrátení poistného.

Piaty oddielZmena poistenia

§ 805

Poistné podmienky pre poistenie majetku a pre po-istenie zodpovednosti za škodu týkajúce sa poisteniamajetku v bezpodielovom spoluvlastníctve manželovurčujú, za akých predpokladov zaniká poistenie ma-jetku alebo poistenie zodpovednosti za škodu, na kohoprechádzajú a na ktoré veci sa vzBahuje, ak zaniklobezpodielové spoluvlastníctvo.

Šiesty oddielPoistenie majetku

§ 806

Z poistenia majetku má poistený právo, aby mu boloposkytnuté plnenie vo výške určenej podGa poistnýchpodmienok, ak sa poistná udalosB týka veci, na ktorúsa poistenie vzBahuje.

§ 807

Ak je tá istá vec poistená pre rovnaký prípad uviacerých poistiteGov a ak prevyšuje úhrn poistnýchsúm poistnú hodnotu veci alebo ak prevyšuje úhrnsúm, ktoré by z uzavretých poistných zmlúv z tej istejudalosti poistitelia boli povinní plniB (viacnásobné po-istenie), je každý z poistiteGov povinný poskytnúB plne-nie do výšky hodnoty veci alebo dohodnutej poistnej


sumy len v pomere sumy, ktorú by bol povinný plniBpodGa svojej zmluvy, k sumám, ktoré by boli úhrnompovinní plniB všetci poistitelia.

§ 808

PokiaG je vec poistená pre tú istú dobu zároveň inýmpoistením proti jednotlivým osobitným nebezpečen-stvám, poskytne poistiteG plnenie z poistnej udalostispôsobenej takým osobitným nebezpečenstvom - akmá vôbec povinnosB nahradiB škodu - pokiaG poistenýnemohol dosiahnuB plnenie z poistenia pre prípad ta-kého osobitného nebezpečenstva.

§ 809

(1) Poistený je povinný dbaB, aby poistná udalosBnenastala; najmä nesmie porušovaB povinnosti smeru-júce k odvráteniu alebo zmenšeniu nebezpečenstva,ktoré sú mu právnymi predpismi uložené alebo ktorévzal na seba poistnou zmluvou.

(2) Ak poistený vedome alebo následkom požitiaalkoholu alebo návykových látok porušil povinnostiuvedené v odseku 1 a toto porušenie podstatne prispe-lo ku vzniku poistnej udalosti alebo k väčšiemu rozsa-hu jej následkov, je poistiteG oprávnený plnenie z po-istnej zmluvy primerane znížiB. To isté platí, ak porušiltieto povinnosti vedome alebo následkom požitia alko-holu alebo návykových látok ten, kto s poisteným žijev spoločnej domácnosti.

§ 810

Poistený má právo na náhradu nákladov účelnevynaložených na odvrátenie poistnej udalosti, ktorápoistenému majetku bezprostredne hrozila. Takistomá právo na náhradu nákladov, ktoré účelne vynalo-žil, aby zmiernil následky poistnej udalosti.

§ 811

(1) Ak sa týka poistná udalosB založenej nehnuteG-nosti (§ 151a a nasl.), plní poistiteG len so súhlasomzáložného veriteGa, ale len vtedy, ak záložný veriteGohlási najneskôr do výplaty plnenia, že záložné právovzniklo vkladom do katastra nehnuteGností.

(2) Ak záložný veriteG odoprie súhlas na plnenie, zložího poistiteG do súdnej úschovy.

§ 812

Zmenou v osobe vlastníka poistenej veci poisteniezanikne, ak poistné podmienky neurčujú inak.

§ 813

(1) Ak poistený má proti inému právo na náhraduškody spôsobenej poistnou udalosBou, prechádza jehoprávo na poistiteGa, a to do výšky plnenia, ktoré mupoistiteG poskytol.

(2) Ak prešlo na poistiteGa právo podGa odseku 1 protifyzickej osobe, platí pri jeho uplatňovaní primeraneustanovenie § 450.

(3) Na poistiteGa neprechádzajú nároky poistenéhoproti osobám, ktoré s ním žijú v spoločnej domácnostialebo ktoré sú na neho odkázané svojou výživou. Tovšak neplatí, ak tieto osoby spôsobili škodu úmyselne.

§ 814

Ak poistiteG nahradil poistenému len časB škody, jeosoba, proti ktorej má poistený právo na úhradu zvy-šujúcej časti škody, povinná uspokojiB poistiteGa až pouspokojení poisteného.

§ 815

(1) Poistenie sa môže vzBahovaB na majetok iného nežtoho, kto poistnú zmluvu s poistiteGom uzavrel. Poist-né podmienky určujú, kedy v tomto prípade nevznikáprávo na plnenie z poistnej udalosti poistenému, aleinej osobe.

(2) Ak fyzická osoba zomrie alebo ak zanikne práv-nická osoba, ktorá dojednala poistenie vzBahujúce sana majetok inej osoby, vstupuje táto osoba do poiste-nia na miesto toho, kto s poistiteGom poistnú zmluvuuzavrel.

Siedmy oddielPoistenie osôb

§ 816

Z poistenia osôb má poistený právo, aby mu bolavyplatená dohodnutá suma alebo aby mu bol platenýdohodnutý dôchodok, alebo aby mu bolo poskytnutéplnenie vo výške určenej podGa poistných podmienok,ak u neho nastane poistná udalosB.

§ 817

(1) Ak je dohodnuté, že poistnou udalosBou je smrBpoisteného, môže ten, kto poistnú zmluvu s poistite-Gom uzavrel, určiB osobu, ktorej má poistnou udalos-Bou vzniknúB právo na plnenie, a to menom alebovzBahom k poistenému. Až do vzniku poistnej udalostimôže určenie osoby zmeniB; ak nie je ten, kto zmluvuuzavrel, sám poisteným, môže tak urobiB len so súhla-som poisteného. Zmena určenia osoby je účinná doru-čením oznámenia poistiteGovi.

(2) Ak nie je oprávnená osoba v čase poistnej uda-losti určená alebo ak nenadobudne právo na plnenie,nadobúdajú toto právo manžel poisteného, a ak honiet, deti poisteného.

(3) Ak niet osôb uvedených v odseku 2, nadobúdajútoto právo rodičia poisteného, a ak ich niet, osoby,ktoré žili s poisteným po dobu najmenej jedného rokapred jeho smrBou v spoločnej domácnosti a ktoré saz toho dôvodu starali o spoločnú domácnosB alebo boliodkázané výživou na poisteného; ak niet ani týchtoosôb, nadobúdajú toto právo dedičia poisteného.

§ 818

Ak vznikne právo na plnenie niekoGkým osobám a ak


nie sú podiely určené, má každý z nich právo narovnaký diel.

§ 819

Ak zomrie ten, kto uzavrel s poistiteGom poistnúzmluvu, podGa ktorej je poistený niekto iný, vstupujedo poistenia na jeho miesto poistený. To isté platí, akzanikne právnická osoba, ktorá poistnú zmluvu s po-istiteGom uzavrela.

§ 820

Ak je poistnou udalosBou úraz poisteného, je poisti-teG oprávnený znížiB sumu, ktorú má vyplatiB, ak došlok úrazu následkom požitia alkoholu alebo návykovýchlátok poisteným.

§ 821

Právom voči poistiteGovi nie je dotknuté právo nanáhradu škody proti tomu, kto za škodu zodpovedá.

Ôsmy oddielPoistenie zodpovednosti za škody

§ 822

Z poistenia zodpovednosti za škody má poistenýprávo, aby v prípade poistnej udalosti poistiteG za nehonahradil podGa poistných podmienok škodu, za ktorúpoistený zodpovedá.

§ 823

Náhradu platí poistiteG poškodenému; poškodenývšak právo na plnenie proti poistiteGovi nemá, ak oso-bitné predpisy neustanovujú inak.

§ 824

Poistné podmienky môžu určiB, v ktorých prípadochzmenou v osobe vlastníka veci nezaniká poistenie zod-povednosti za škody.

§ 825

PoistiteG nemá právo znížiB podGa ustanovenia § 799ods. 3 náhradu, ktorú za poisteného vypláca poškode-nému; sumu, o ktorú poistiteG takto nemohol svojeplnenie znížiB, je povinný mu uhradiB poistený.

§ 826

Ak poistený spôsobí škodu následkom požitia alko-holu alebo návykových látok, má poistiteG proti nemuprávo na primeranú náhradu toho, čo za neho plnil.

§ 827

PokiaG poistiteG nahradil za poisteného škodu, pre-chádza na neho právo poisteného na náhradu škodyalebo iné obdobné právo, ktoré mu v súvislosti s jehozodpovednosBou za škodu vzniklo proti inému. Ak

prešlo na poistiteGa právo na náhradu škody protifyzickej osobe, platí pri jeho uplatňovaní primeraneustanovenie § 450.

§ 828

(1) Poistenie sa môže vzBahovaB aj na zodpovednosBiného než toho, kto poistnú zmluvu s poistiteGom uzav-rel.

(2) Ak zomrie fyzická osoba alebo ak zanikne práv-nická osoba, ktorá dojednala poistenie vzBahujúce sana zodpovednosB inej osoby, vstupuje táto osoba dopoistenia na miesto toho, kto s poistiteGom poistnúzmluvu uzavrel.

ŠESTNÁSTA HLAVA

ZMLUVA O ZDRUŽENÍ

§ 829

(1) NiekoGko osôb sa môže združiB, aby sa spoločnepričinili o dosiahnutie dojednaného účelu.

(2) Združenia nemajú spôsobilosB na práva a povin-nosti.

§ 830

Každý z účastníkov je povinný vyvíjaB činnosB nadosiahnutie dojednaného účelu spôsobom určenýmv zmluve a zdržaB sa akejkoGvek činnosti, ktorá bymohla znemožniB alebo sBažiB dosiahnutie tohto účelu.

§ 831

Popri pracovnej činnosti môžu byB účastníci združe-nia podGa zmluvy povinní poskytnúB na účely združe-nia peniaze alebo iné veci. Ak v zmluve nie je určenávýška, predpokladá sa, že účastníci sú povinní poskyt-núB rovnaké hodnoty.

§ 832

(1) Majetkové hodnoty je účastník povinný poskyt-núB na účely zmluvy v dobe určenej v zmluve, inak bezzbytočného odkladu po uzavretí zmluvy.

(2) PokiaG nie je poverený niektorý účastník správouvecí uvedených v odseku 1, nakladá s nimi za účelomdosiahnutia účelu zmluvy účastník, ktorý ich posky-tol; je však povinný oddeliB ich od ostatného svojhomajetku dohodnutým spôsobom alebo spôsobom, kto-rý oznámi ostatným účastníkom zmluvy o združení.

§ 833

Poskytnuté peniaze alebo iné veci určené podGa dru-hu sú v spoluvlastníctve všetkých účastníkov v pome-re k ich výške, a to oznámením o ich oddelení odostatného majetku účastníka alebo odovzdaním pove-renému účastníkovi. Veci jednotlivo určené sú v bez-platnom užívaní všetkých účastníkov.


§ 834

Majetok získaný pri výkone spoločnej činnosti sastáva spoluvlastníctvom všetkých účastníkov.

§ 835

(1) Podiely na majetku získanom spoločnou činnos-Bou sú rovnaké, ak zmluva neurčuje inak.

(2) Zo záväzkov voči tretím osobám sú účastnícizaviazaní spoločne a nerozdielne.

§ 836

(1) Ak nie je v zmluve určené inak, rozhodujú účast-níci o zaobstarávaní spoločných vecí jednomyseGne.

(2) Ak má podGa zmluvy rozhodovaB väčšina hlasov,patrí každému účastníkovi jeden hlas; veGkosB podielunerozhoduje.

§ 837

Každý účastník, aj keU nevykonáva správu, má prá-vo sa presvedčiB o hospodárskom stave združenia.Ustanovenia zmluvy, ktoré tomu odporujú, sú neplat-né.

§ 838

(1) Každý účastník môže zo združenia vystúpiB, nievšak v nevhodnej dobe a na ujmu ostatných účastní-kov združenia. Z vážnych dôvodov však môže zo zdru-ženia vystúpiB kedykoGvek, a to aj keU bola dohodnutávýpovedná lehota.

(2) Z vážnych dôvodov možno účastníka zo združe-nia vylúčiB, a to iba jednomyseGným uznesením ostat-ných účastníkov združenia, ak zmluva neurčuje inak.

§ 839

Účastníkovi, ktorý vystúpil alebo bol vylúčený, saveci vnesené do združenia vrátia. Podiel majetku podGastavu v deň vystúpenia alebo vylúčenia sa mu vyplatív peniazoch.

§ 840

Účastník, ktorý vystúpil alebo ktorý bol vylúčený, sanezbavuje zódpovednosti za záväzky z činnosti združe-nia, ktoré vznikli do dňa vystúpenia alebo vylúčenia.

§ 841

Pri rozpustení združenia majú účastníci nárok navrátenie hodnôt poskytnutých na účel združenia avyporiadajú sa medzi sebou o majetok získaný výko-nom spoločnej činnosti združenia spôsobom určenýmv zmluve, inak rovným dielom.

SEDEMNÁSTA HL AVA

ZMLUVA O DÔCHODKU

§ 842

Zmluvou o dôchodku sa zakladá niekomu na doži-votne alebo na inak určenú dobu neurčitého trvaniaprávo na vyplácanie určitéhb dôchodku.

§ 843

Zmluva o dôchodku sa musí uzavrieB písomne.

§ 844

Právo na dôchodok nemožno previesB na iného.Splatné dávky možno však postúpiB.

OSEMNÁSTA HLAVA

STÁVKA A HRA

§ 845

(1) Výhry zo stávok a hier nemožno vymáhaB; vymá-haB nemožno ani pohGadávky z pôžičiek poskytnutýchvedome do stávky alebo hry. Také výhry a pohGadávkynemožno ani platne zabezpečiB.

(2) Žreb sa posudzuje ako stávka alebo hra.

§ 846

Ustanovenie § 845 neplatí, ak ide o výherný podnik,ktorý prevádzkuje štát alebo ktorý bol úradne povole-ný.

DE VÄTNÁSTA HLAVA

VEREJNÁ SÚŤAŽ

§ 847

Ak fyzická alebo právnická osoba (Ualej len „vyhla-sovateG súBaže“) vyhlási verejnú súBaž na určité dieloalebo výkon, musí vo vyhlásení uviesB presné vyme-dzenie predmetu a lehoty súBaže, výšku cien a ostatnésúBažné podmienky; taktiež musí vyhlásiB, kto, v akejlehote a podGa akých kritérií posúdi splnenie podmie-nok súBaže a vykoná ocenenie.

§ 848

(1) VyhlasovateG súBaže je povinný poskytnúB cenyvyhlásené verejnou súBažou tým, ktorí podGa vykona-ného ocenenia splnili podmienky súBaže určené preudieGanie cien.

(2) Ak sa výsledok dosiahol činnosBou niekoGkýchsúBažiacich, rozdelí sa cena, ak sa nevyhlásil iný po-stup a ak nedôjde k dohode, podGa toho, v akom po-mere sa každý na dosiahnutom výsledku podieGal.

§ 849

(1) Verejnú súBaž možno odvolaB len zo zzodpoved-


nostidov. Odvolanie sa musí vykonaB rovnakým spô-sobom, akým došlo k vyhláseniu súBaže, alebo inýmrovnako účinným spôsobom.

(2) Ak dôjde k odvolaniu verejnej súBaže, vyhlasova-teG súBaže je povinný poskytnúB primerané odškodne-nie súBažiacim, ktorí pred odvolaním súBaže jej pod-mienky prevažne alebo sčasti už splnili. Na toto právomusí vyhlasovateG súBaže súBažiacich pri odvolaní sú-Baže upozorniB.

DVADSIATA HL AVA

VEREJNÝ PRÍSaUB

§ 850

Verejným prísGubom sa zaväzuje ten, kto verejnevyhlási, že zaplatí odmenu alebo poskytne iné plneniejednému alebo niekoGkým z bližšie neobmedzenéhopočtu osôb, ktoré splnia podmienky určené vo verej-nom prísGube.

§ 851

Ak podmienky verejného prísGubu neurčujú inak,dostane odmenu ten, kto ich najskôr splní.

§ 852

Ak podmienky verejného prísGubu splní súčasneniekoGko osôb a z ich obsahu vyplýva, že odmenu mádostaB len jedna osoba, rozdelí sa odmena medzi nerovnakým dielom.

DEVIATA ČASŤ

ZAVEREČNÉ, PRECHODNÉ A ZRUŠOVACIEUSTANOVENIA

PR VÁ HL AVA


§ 853

(1) Občianskoprávne vzBahy, pokiaG nie sú osobitneupravené ani týmto ani iným zákonom, sa spravujúustanoveniami tohto zákona, ktoré upravujú vzBahyobsahom aj účelom im najbližšie.

(2) PodGa odseku 1 nemožno použiB ustanovenia oochrane nájmu bytov podGa § 711 až 712c ani ustano-venie § 3 na právne vzBahy medzi záložnými veriteGmia vlastníkom bytu alebo rodinného domu pri zánikujeho vlastníctva na základe uplatnenia záložného prá-va.

DR UHÁ HLAVA

PRECHODNÉ A ZRUŠOVACIE USTANOVENIAK ÚPRAVÁM ÚČINNÝM OD 1. APRÍLA 1964

(zákon č. 40/1964 Zb.)

§ 854

PokiaG Ualej nie je uvedené inak, spravujú sa usta-

noveniami tohto zákona aj právne vzBahy vzniknutépred 1. aprílom 1964; vznik týchto právnych vzBahov,ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. aprílom 1964sa však posudzujú podGa doterajších predpisov.

§ 855

(1) Občania, ktorí boli podGa doterajších predpisovcelkom pozbavení svojprávnosti, sa po 31. marci 1964považujú za osoby pozbavené podGa tohto zákona spô-sobilosti na právne úkony.

(2) Občania, ktorí boli podGa doterajších predpisovčiastočne pozbavení svojprávnosti, sú aj naUalej spô-sobilí na právne úkony v rozsahu ustanovenom dote-rajšími predpismi, pokiaG súd nerozhodne o rozsahuich spôsobilosti podGa ustanovenia § 10 ods. 2.

§ 856

(1) Majetkové spoločenstvá medzi manželmi vznik-nuté podGa prvších predpisov zanikajú 1. aprílom1964. Týmto dňom vznikne bezpodielové spoluvlas-tníctvo manželov ku všetkému, čo podGa tohto zákonado ich bezpodielového spoluvlastníctva patrí.

(2) Ak boli v zaniknutom majetkovom spoločenstveveci, ktoré nie sú predmetom osobného vlastníctva,vzBahujú sa na ne primerane ustanovenia o bezpodie-lovom spoluvlastníctve manželov.

(3) PokiaG zákon č. 140/1961 Zb. (Trestný zákon)ustanovuje, že výrokom o prepadnutí majetku zanikázákonné majetkové spoločenstvo, rozumie sa tým od1. apríla 1964 zánik bezpodielového spoluvlastníctvamanželov.

§ 857

Ak pred 1. aprílom 1964 nadobudol právo užívaB bytjeden z manželov, vznikne týmto dňom právo spoloč-ného užívania bytu obom manželom. Toto právo všaknevznikne, ak manželia spolu trvale nežijú.

§ 858

(1) Ak zmluvy o poistení osôb boli uzavreté predúčinnosBou tohto zákona v prospech majiteGa alebodoručiteGa poistky, má od 1. apríla 1964 právo naplnenie poistený (§ 355 ods. 1 v znení zákonač. 40/1964 Zb.); ak je poistnou udalosBou smrB pois-teného, vznikne právo na plnenie osobám uvedenýmv § 372 v znení zákona č. 40/1964 Zb.

(2) PokiaG sa ustanovenie § 61 zákonač. 47/1956 Zb. o civilnom letectve dovoláva pre pois-tenie proti následkom zodpovednosti ustanovení 58 až60 toho istého zákona, rozumejú sa tým od 1. apríla1964 ustanovenia § 427 až 431 v znení zákonač. 40/1964 Zb.

§ 859

(1) Pri dedení sa použije právo platné v deň smrtiporučiteGa; ak však bol závet zriadený pred 1. aprílom


1964, posudzuje sa jeho platnosB podGa doterajšíchpredpisov.

(2) Dňom 1. apríla 1964 zanikajú všetky obmedzeniavyplývajúce zo zvereneckého náhradníctva.

(3) PokiaG zákon neustanovuje inak, dedí pozostalýmanžel, ktorý žil s poručiteGom v čase jeho smrti v spo-ločnej domácnosti, popri svojom podiele nedoplatkyporučiteGovej odmeny za prácu a opakujúcich sa dô-chodkov až do výšky jednomesačného príjmu.

§ 860

PodGa doterajších predpisov sa až do svojho zakon-čenia posudzujú lehoty a premlčacie doby, ktoré začaliplynúB pred 1. aprílom 1964.

§ 861

Ak ide o právo na náhradu škody spôsobenej úmy-selne alebo o právo na vrátenie neoprávneného majet-kového prospechu získaného úmyselne, platí desaB-ročná premlčacia doba počítaná odo dňa, keU začalaplynúB pôvodná lehota; toto ustanovenie nemožno po-užiB, ak ide o právo, ktoré sa už pred 1. aprílom 19ó4premlčalo podGa doterajších predpisov.

§ 862

Práva a povinnosti zo záložných práv vzniknutýchpred 1. aprílom 1964 sa spravujú ustanovením § 495v znení zákona č. 40/1964 Zb., pokiaG nie sú upravenéosobitnými predpismi. To platí aj o záložných právachvzniknutých zo zmluvy.

§ 863

Majetkové vyporiadanie spoločností zrušených usta-novením § 563 ods. 2 zákona č. 141/1950 Zb. (Ob-čianskeho zákonníka) sa spravuje naUalej tými pred-pismi, ktorými sa spravovalo dosiaG.

§ 864

Zrušujú sa:1. Občiansky zákonník č. 141/1950 Zb. s výnimkou

ustanovenia § 12 ods. 2, pokiaG upravuje uzaviera-nie pracovných zmlúv, a § 22 a 352;

2. zákon č. 126/1946 Zb. o úprave poGnohospodár-skych nájomných pomerov;

3. zákon č. 139/1947 Zb. o rozdelení pozostalostís poGnohospodárskymi podnikmi a o zamedzenídrobenia poGnohospodárskej pôdy;

4. zákon č. 45/1948 Zb., ktorým sa mení a doplňujezákon č. 139/1947 Zb. o rozdelení pozostalostís poGnohospodárskymi podnikmi a o zamedzenídrobenia poGnohospodárskej pôdy;

5. zákon č. 207/1948 Zb. o ochrane nájomníkov po-Gnohospodárskych podnikov a nájomníkov poGno-hospodárskych pozemkov;

6. zákon č. 189/1950 Zb. o poistnej zmluve;7. zákon č. 63/1951 Zb. o zodpovednosti za škody

spôsobené dopravnými prostriedkami;

8. zákon č. 65/1951 Zb. o prevodoch nehnuteGnostía prenájmoch poGnohospodárskej a lesnej pôdy;

9. ustanovenia § 18 ods. 2 a § 20 zákona č. 84/1952Zb. o organizácii peňažníctva;

10. ustanovenia § 95 a 96 zákona č. 115/1953 Zb.o autorskom práve;

11. ustanovenia § 55 ods. 2 písm. a), § 58, § 59 ods. 1a § 60 zákona č. 47/1956 Zb. o civilnom letectve;

12. ustanovenie § 50 ods. 6 zákona č. 41/1957 Zb.o využití nerastného bohatstva (banského zákona);

13. ustanovenie § 32 zákona č. 150/1961 Zb. o ná-hradách pri úrazoch a chorobách z povolania;

14. vládne nariadenie č. 366/1940 Zb. o plavárňach akúpaliskách;

15. vládne nariadenie č. 183/1947 Zb., ktorým sa ur-čujú poGnohospodárske výrobné oblasti;

16. vládne nariadenie č. 53/1955 Zb., ktorým sa dopl-ňuje a mení vládne nariadenie č. 183/1947 Zb.,ktorým sa určujú poGnohospodárske výrobné ob-lasti;

17. nariadenie ministra spravodlivosti č. 157/1950Zb., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanoveniaObčianskeho zákonníka, v znení nariadenia minis-tra spravodlivosti č. 37/1955 Zb.;

18. nariadenie ministra spravodlivosti č. 179/1950Zb. o dôležitých dôvodoch na výpoveU chránenýchnájmov alebo na ich zrušenie bez výpovede;

19. vládna vyhláška č. 113/1956 Ú. l. (Ú. v.) o vybera-ní nedoplatkov nájomného s výnimkou ustanovení§ 5 až 7;

20. vládna vyhláška č. 211/1957 Ú. l. (Ú. v.) o vykoná-vaní drobných opráv v bytoch;

21. príloha vyhlášky Ministerstva financií č. 157/1954Ú. l. (č. 183/1954 Ú. v.), ktorou sa vydávajú poist-né podmienky pre rodinné dôchodkové poistenie;

22. prílohy 1 až 11 vyhlášky Ministerstva financiíč. 237/1955 Ú. l. (Ú. v.) o poistných podmienkachpre poistenie majetku a osôb dojednávané so Štát-nou poisBovňou;

23. vyhláška ministra financií č. 206/1957 Ú. l. (Ú. v.)O vkladných knižkách;

24. vyhláška Ministerstva financií č. 33/1958 Ú. l. (Ú.v.) o poistných podmienkach pre poistenie majetkua osôb dojednávané so Štátnou poisBovňou;

25. ustanovenia čl. 22 až 25 vyhlášky Ministerstvavnútorného obchodu č. 125/1959 Ú. l. (Ú. v.) o zá-kladných predpisoch pre prácu predajní.

TR ETIA HLAVA

PRECHODNÉ USTANOVENIAK ÚPRAVÁM ÚČINNÝM OD 1. APRÍLA 1983

(zákon č. 131/1982 Zb.)

§ 865

(1) PokiaG nie je uvedené inak, spravujú sa ustano-veniami tohto zákona aj právne vzBahy vzniknuté v ča-se od 1. apríla 1964 do 1. apríla 1983.

(2) Na právne vzBahy z bezpodielového spoluvlas-tníctva manželov, ktoré zaniklo v čase od 1. apríla1964 do 1. apríla 1983, použije sa ustanovenie § 149ods. 4, pokiaG k vyporiadaniu bezpodielového spolu-


vlastníctva nedošlo dohodou uzavretou do troch rokovod 1. apríla 1983 alebo rozhodnutím súdu na návrhpodaný do troch rokov od 1. apríla 1983.

(3) Do času uvedeného v ustanovení § 135a v znenízákona č. 131/1982 Zb. sa započíta aj čas, po ktorýobčan alebo jeho právny predchodca mal vec nepretr-žite v držbe (§ 135a ods. 1) alebo nepretržite vykonávalprávo zodpovedajúce vecnému bremenu (§ 135aods. 2) pred 1. aprílom 1983; tento čas sa však ne-skončí skôr než uplynutím jedného roka od tohto dňa.

(4) Ak ide o právo dovolaB sa neplatnosti právnehoúkonu z dôvodu uvedeného v ustanovení § 40a v zne-ní zákona č. 131/1982 Zb., ku ktorému došlo pred 1.aprílom 1983, neskončí sa premlčacia doba skôr nežuplynutím troch rokov od tohto dňa.

(5) Ak ide o právo na náhradu škody alebo o právona vydanie neoprávnene získaného majetkového pro-spechu, platí dvojročná premlčacia doba počítaná ododňa, keU začala plynúB pôvodná lehota; toto ustanove-nie nemožno použiB, ak ide o právo, ku ktorému pre-mlčacia doba uplynula podGa doterajších predpisov.

(6) Na práva a povinnosti z vecných bremien vznik-nutých pred 1. aprílom 1964 sa vzBahujú obdobneustanovenia § 135b a § 135c ods. 3 až 7 v znení záko-na č. 131/1982 Zb.

§ 866

Zvýšenie základnej sumy, ktorá sa nesmie povinné-mu zraziB z mesačnej mzdy pri výkone rozhodnutia, aurčenie hranice, nad ktorú je mzda postihnuteGnázrážkami bez obmedzenia, ku ktorým dôjde začínajúc1. aprílom 1983, nedotýka sa dohôd o zrážkach zomzdy a z iných príjmov (§ 57 v znení zákonač. 40/1964 Zb.) uzavretých pred týmto dňom.

ŠTVR TÁ HLAVA

PRECHODNÉ USTANOVENIAK ÚPRAVÁM ÚČINNÝM OD 1. JANUÁRA 1989

(zákon č. 188/1988 Zb.)

§ 867

Nárok na náhradu za stratu na dôchodku, ktorývznikol pred 1. januárom 1989, sa posudzuje podGadoterajších predpisov.

P IATA HLAVA

PRECHODNÉ USTANOVENIAK ÚPRAVÁM ÚČINNÝM OD 1. JANUÁRA I992

(zákon č. 509/1991 Zb.)

§ 868

PokiaG Ualej nie je uvedené inak, spravujú sa usta-noveniami tohto zákona aj právne vzBahy vzniknutépred 1. januárom 1992 ; vznik týchto právnych vzBa-hov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. januárom1992 sa však posudzujú podGa doterajších predpisov.

§ 869

OdporovaB možno právnym úkonom urobeným v ča-se troch rokov pred účinnosBou tohto zákona, pokiaGdôvod odporovateGnosti trval aj po účinnosti tohtozákona; toto právo však treba uplatniB do jedného rokapo účinnosti tohto zákona, inak zanikne.

§ 870

PodGa doterajších predpisov sa až do svojho zakon-čenia posudzujú lehoty a premlčacie doby, ktoré začaliplynúB pred účinnosBou tohto zákona.

§ 871

(1) Právo osobného užívania bytu a právo užívaniainých obytných miestností a miestností neslúžiacichna bývanie vzniknuté podGa doterajších predpisov,ktoré trvá ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto záko-na, sa mení dňom účinnosti tohto zákona na nájom.Spoločné užívanie bytu a spoločné užívanie bytu man-želmi sa mení na spoločný nájom.

(2) Právo užívania časti bytu sa mení na podnájoms tým, že ho nemožno vypovedaB po dobu jedného rokaod účinnosti tohto zákona.

(3) Obdobne to platí pri osobnom užívaní inýchobytných miestností a miestností neslúžiacich na bý-vanie.

(4) Osobné užívanie bytov slúžiacich na trvalé uby-tovanie pracovníkov organizácie sa mení na nájomslužobného bytu, pokiaG tieto byty spĺňajú kritériáustanovené zákonom pre služobné byty; pokiaG tietopodmienky nie sú splnené, mení sa také osobné uží-vanie na nájom.

§ 872

(1) Právo osobného užívania pozemku vzniknutépodGa doterajších predpisov, ktoré trvá ku dňu nado-budnutia účinnosti tohto zákona, mení sa dňom účin-nosti tohto zákona na vlastníctvo fyzickej osoby. Usta-novenie § 8 ods. 1 zákona č. 229/1991 Zb. o úpravevlastníckych vzBahov k pôde a inému poGnohospodár-skemu majetku tým nie je dotknuté.

(2) Ak právo osobného užívania rovnakého nezasta-vaného pozemku vzniklo viacerým občanom spoločne(spoločným užívateGom), stávajú sa s účinnosBou tohtozákona podielovými spoluvlastníkmi s rovnakými po-dielmi.

(3) Ak právo osobného užívania rovnakého zastava-ného pozemku vzniklo viacerým občanom spoločne(spoločným užívateGom zastavaného pozemku), stáva-jú sa s účinnosBou tohto zákona podielovými spolu-vlastníkmi s podielmi, ktorých veGkosB je rovnaká akoveGkosB ich spoluvlastníckych podielov na stavbe po-stavenej na pozemku v spoločnom osobnom užívaní.V prípade pochybností určí veGkosB spoluvlastníckychpodielov dohoda spoluvlastníkov, a ak k nej nedôjde,súd na návrh niektorého z nich.

(4) Ak právo osobného užívania k zastavanému ale-


bo nezastavanému pozemku vzniklo manželom, stáva-jú sa dňom účinnosti tohto zákona bezpodielovýmispoluvlastníkmi pozemku, pokiaG ich bezpodielovéspoluvlastníctvo trvá; ak zaniklo, stávajú sa podielo-vými spoluvlastníkmi rovným dielom.

(5) Ak predo dňom účinnosti tohto zákona vznikloobčanovi právo, aby s ním bola uzavretá dohodao osobnom užívaní pozemku, ale do účinnosti tohtozákona už nedošlo k dohode, prípadne k jej registráciiprávoplatným rozhodnutím štátneho notárstva, vzni-ká oprávnenému právo na uzavretie kúpnej zmluvyk pozemku, ktorého sa týkalo rozhodnutie o pridelenípozemku do osobného užívania. Ak oprávnený neup-latní svoje právo do jedného roka od účinnosti tohtozákona, právo zanikne. Ak k u zavretiu kúpnej zmluvynedôjde, nie je dotknuté právo na vydanie bezdôvod-ného obohatenia (§ 451 a nasl.).

(6) Ak ide o vydržanie vlastníckeho práva k pozemkupodGa tohto zákona, kde na základe doterajších pred-pisov bolo možné nadobudnúB len právo na uzavretiedohody o osobnom užívaní pozemkov, môže si opráv-nená osoba započítaB čas, po ktorý jej právny pred-chodca mal pozemok nepretržite v držbe aj pred účin-nosBou tohto zákona.

(7) Ak občanovi (občanom) vzniklo za podmienokuvedených v zákone č. 52/1966 Zb. o osobnom vlast-níctve bytov v znení zákona č. 30/1978 Zb. osobnévlastníctvo k bytu, mení sa dňom účinnosti tohto zá-kona osobné vlastníctvo na vlastníctvo fyzickej osoby(fyzických osôb); takisto právo spoločného osobnéhoužívania pozemku, na ktorom stojí obytný dom s by-tom (bytmi) vo vlastníctve občana (občanov), mení sadňom účinnosti tohto zákona na podielové spoluvlas-tníctvo fyzických osôb.

(8) Za podmienok ustanovených v zákone č. 52//1966 Zb. o osobnom vlastníctve bytov v znení zákonač. 30/1978 Zb. môžu od účinnosti tohto zákona nado-búdaB byty a nebytové priestory do vlastníctva aj práv-nické osoby.

§ 873

Pri dedení sa použije právo platné v deň smrti poru-čiteGa. Ak sa však závet vyhotovil pred účinnosBoutohto zákona, posudzuje sa jeho platnosB podGa dote-rajších predpisov. To platí aj o platnosti vydedenia.

§ 874

Práva a povinnosti z obmedzenia prevodu nehnuteG-nosti, ktoré vzniklo pred účinnosBou tohto zákona, saspravujú doterajšími predpismi.

§ 875

(1) Záujmové združenia, ktoré vznikli podGa § 360bHospodárskeho zákonníka, záujmové organizácie, kto-ré vznikli podGa § 42 zákona č. 162/1990 Zb. o poGno-hospodárskom družstevníctve, a záujmové organizácie

a spoločné záujmové organizácie, ktoré vznikli podGa§ 35 a 36 zákona č. 176/1990 Zb. o bytovom, spotreb-nom, výrobnom a inom družstevníctve, sa považujú zazdruženia podGa § 20f tohto zákona. Tieto združenia súpovinné sa registrovaB podGa § 20i do šiestich mesiacovodo dňa účinnosti tohto zákona.

(2) Doterajšie nadácie sa považujú za nadácie podGa§ 20b až 20e tohto zákona.

§ 876

(1) VzBahy trvalého užívania podGa § 70 zákonač. 109/1964 Zb. Hospodársky zákonník sa posudzujúpodGa doterajších predpisov až do doby vydania oso-bitného zákona.*)

(2) Hospodárske zmluvy o dočasnom užívaní majet-ku za odplatu podGa § 348 Hospodárskeho zákonníkasa menia od účinnosti tohto zákona na nájomné zmlu-vy. Ak je užívanie majetku podGa § 348 Hospodárskehozákonníka dojednané bezodplatne, mení sa odo dňaúčinnosti tohto zákona na zmluvu o výpožičke.

§ 877

(1) Ceny, odplaty a iné peňažné plnenia, ktoré súpredmetom úpravy podGa tohto zákona a na ktoré savzBahuje všeobecne záväzný právny predpis o cenách,sa považujú za ceny podGa tohto predpisu.

(2) PokiaG sa v tomto zákone používa pojem „všeobec-ne záväzný právny predpis o cenách“, rozumie sa týmzákon č. 526/1990 Zb. o cenách.

§ 878

Zrušujú sa:1. ustanovenia § 22 zákona č. 141/1950 Zb. (Ob-

čiansky zákonník);2. zákon č. 41/1964 Zb. o hospodárení s bytmi;3. ustanovenia § 4, 6, § 9 ods. 2 a § 10 ods. 2 zákona

č. 52/1966 Zb. o osobnom vlastníctve bytov v zne-ní zákona č. 30/1978 Zb.

Š IESTA HLAVA

§ 879

(1) Vlastnícke vzBahy k nehnuteGnostiam vyskytujú-cim sa len na území Českej republiky alebo Slovenskejrepubliky (najmä napr. tzv. osadnícke vzBahy, urbariá-ty a komposesoráty) upraví zákon národnej rady prí-slušnej republiky.

(2) Zákony národných rád ustanovia, kto a akýmspôsobom zabezpečuje bytové náhrady (náhradné bytya náhradné ubytovanie).

§ 879a

Podrobnejšie predpisy na vykonanie Občianskehozákonníka vydajú príslušné ministerstvá a ostatné

*) Od 1. januára 1994 ustanovenie § 876 ods. 1 stratilo účinnosB (pozri § 21 ods. 3 zákona č. 278/1993 Z. z.


ústredné orgány štátnej správy. Vláda Českej republi-ky a vláda Slovenskej republiky môžu vydaB podro-bnejšie predpisy na vykonanie Občianskeho zákonní-ka, ak ide o veci, ktoré patria do pôsobnosti Českejrepubliky a do pôsobnosti Slovenskej republiky.

S IEDMA HLAVA

PRECHODNÉ USTANOVENIAK ÚPRAVÁM ÚČINNÝM OD 20. JÚNA 1997

§ 879b

Začaté konanie o privolenie súdu k výpovedi z ná-jmu bytu do nadobudnutia účinnosti tohto zákonadokončí súd podGa doterajších predpisov. Na zabezpe-čenie bytovej náhrady sa vzBahujú ustanovenia tohtozákona.

ÔSMA HL AVA

PRECHODNÉ USTANOVENIAK ÚPRAVÁM ÚČINNÝM OD 1. SEPTEMBRA 2001

§ 879c

(1) Začaté konanie o privolenie súdu k výpovediz nájmu bytu do nadobudnutia účinnosti tohto zákonadokončí súd podGa doterajších predpisov. Na zabezpe-čenie bytovej náhrady sa vzBahujú ustanovenia tohtozákona.

(2) Ak sa nájomný pomer skončil z dôvodu podGa§ 711 ods. 1 písm. b), nájomca má do piatich rokov odnadobudnutia účinnosti tohto zákona právo na bytovúnáhradu podGa doterajších predpisov; to neplatí, aknájomca je vlastníkom bytu alebo mu vznikol nájomnývzBah k bytu u iného prenajímateGa.

§ 879d

(1) Od nadobudnutia účinnosti tohto zákona nemô-žu banky a pobočky zahraničných bánk prijímaB vkla-dy na doručiteGa. Vklad na doručiteGa uložený v bankealebo pobočke zahraničnej banky pred nadobudnutímúčinnosti tohto zákona možno iba premeniB na vkladna meno alebo vykonávaB z neho výbery. Tým nie jedotknuté pripisovanie úrokov alebo iných peňažnýchvýhod spojených s vkladom na doručiteGa, ktoré vyko-náva banka alebo pobočka zahraničnej banky; do šies-tich mesiacov od nadobudnutia účinnosti tohto záko-na nie je dotknuté ani pripisovanie bezhotovostnýchplatieb zo zahraničia poukázaných na vkladnú knižkuna doručiteGa za predpokladu, že pripisujúcej bankealebo pobočke zahraničnej banky je známa totožnosB

odosielateGa, ktorého upovedomí o možnostiach pripi-sovania platieb len v tejto lehote. Právo na výplatuvkladu na doručiteGa má doručiteG, ktorý predložívkladnú knižku na doručiteGa alebo iný cenný papierna doručiteGa potvrdzujúci uloženie tohto vkladu, akpreukáže svoju totožnosB dokladom totožnosti a splnípodmienky podGa § 780 ods. 2 a 3. Vkladový vzBah privklade na doručiteGa, ktorý bol uložený pred nadobud-nutím účinnosti tohto zákona, sa zrušuje za podmie-nok ustanovených v § 785; právo na výplatu zostatkuzrušeného vkladu možno uplatniB počas premlčacejlehoty podGa § 101.

(2) Na žiadosB doručiteGa predloženú banke alebopobočke zahraničnej banky do jedného roka od nado-budnutia účinnosti tohto zákona je banka a pobočkazahraničnej banky povinná bezplatne premeniB vkladna doručiteGa na vklad na meno uložený v tejto bankealebo pobočke zahraničnej banky.

ÚčinnosB zákona

§ 880

Tento zákonník nadobúda účinnosB 1. aprílom1964.

Zákon č. 58/1969 Zb. z 5. júna 1969 o zodpoved-nosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátualebo jeho nesprávnym úradným postupom nadobudolúčinnosB 1. júlom 1969; zákon č. 131/1982 Zb.z 9. novembra 1982, ktorým sa mení a dopĺňa Občian-sky zákonník a upravujú niektoré Ualšie majetkovévzBahy, nadobudol účinnosB 1. aprílom 1983, s výnim-kou ustanovenia § 489a, ktoré nadobudlo účinnosB už1. januárom 1983; zákon č. 94/1988 Zb. z 15. júna1988 o bytovom, spotrebnom a výrobnom družstevníc-tve nadobudol účinnosB 1. júlom 1988; zákonč. 188/1988 Zb. zo 14. decembra 1988, ktorým samení a dopĺňa Zákonník práce, nadobudol účinnosB1. januárom 1989; zákon č. 87/1990 Zb. z 28. marca1990, ktorým sa mení a dopĺňa Občiansky zákonník,nadobudol účinnosB 29. marcom 1990; zákonč. 105/1990 Zb. z 18. apríla 1990 o súkromnom pod-nikaní občanov nadobudol účinnosB 1. májom 1990;zákon č. 116/1990 Zb. z 23. apríla 1990 o nájme apodnájme nebytových priestorov nadobudol účinnosB1. májom 1990; zákon č. 87/1991 Zb. z 21. februára1991 o mimosúdnych rehabilitáciách nadobudol účin-nosB 1. aprílom 1991; zákon č. 509/1991 Zb. z 5. no-vembra 1991, ktorým sa mení, dopĺňa a upravujeObčiansky zákonník, nadobudol účinnosB 1. ja-nuárom 1992.*)

*) Zákon č. 264/1992 Zb. nadobudol účinnosB 1. januára 1993.Zákon č. 278/1993 Z.z. nadobudol účinnosB 1. januára 1994.Zákon č. 249/1994 Z.z. nadobudol účinnosB 1. októbra 1994.Zákon č. 153/1997 Z.z. nadobudol účinnosB 20. júna 1997.Zákon č. 211/1997 Z.z. nadobudol účinnosB 30. júla 1997.Zákon č. 252/1999 Z.z. nadobudol účinnosB 11. októbra 1999.Zákon č. 218/2000 Z.z. nadobudol účinnosB 1. augusta 2000.Zákon č. 261/2001 Z.z. nadobudol účinnosB 1. septembra 2001.Zákon č. 281/2001 Z.z. nadobudol účinnosB 1. októbra 2001.


O B Č I A N S K Y Z Á K O N N Í KP R E H L A D

PRVÁ ČASŤ VŠEOBECNÉ USTANOVENIA . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . § 1 – § 122

PRVÁ HLAVA OBČIANSKOPRÁVNE VZŤAHY A ICH OCHRANA . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . § 1 – § 6

DRUHÁ HLAVA ÚČASTNÍCI OBČIANSKOPRÁVNYCH VZŤAHOV . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . § 7 – § 21

Prvý oddiel Fyzické osoby . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . § 7 – § 17

Druhý oddiel Právnické osoby . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . § 18 – § 21Nadácie . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . § 20b – § 20eZáujmové združenia právnických osôb . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . § 20f – § 21

TRETIA HLAVA ZASTÚPENIE . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . § 22 – § 33bZákonné zastúpenie . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . § 26 – § 30Zastúpenie na základe plnomocenstva . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . § 31 – 33b

ŠTVRTÁ HLAVA PRAVNE ÚKONY . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . § 34 – § 51Zmluvy . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . § 43 – § 51Návrh na uzavretie zmluvy . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . § 43a – 43bPrijatie návrhu . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . § 43c – 51§ 52 – 99 zrušené

ÔSMA HLAVA PREMLČANIE . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . § 100 – § 114Premlčacia doba . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . § 101 – 110Plynutie premlčacej doby . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . § 111 – 114

DEVIATA HLAVA VYMEDZENIE NIEKTORÝCH POJMOV. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . § 115 – § 122DomácnosB . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . § 115Blízke osoby . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . § 116 – 117Veci a práva. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . § 118 – 121Počítanie času . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . § 122

DRUHÁ ČASŤ VECNÉ PRÁVA . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . § 123 – § 151v

PRVÁ HLAVA VLASTNÍCKE PRÁVO. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . § 123 – § 135cDržba. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . § 129 – § 131Nadobúdanie vlastníctva. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . § 132 – 135c

DRUHÁ HLAVA SPOLUVLASTNÍCTVO . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . § 136 – § 151Podielové spoluvlastníctvo . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . § 137 – § 142Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . § 143 – 151

TRETIA HLAVA PRÁVA K CUDZÍM VECIAM . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . § 151a – § 151vZáložné právo . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . § 151a – § 151gZaloženie pohGadávky . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . § 151h – 151jPodzáložné právo. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . § 151k – 151mVecné bremená . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . § 151n – 151pZádržné právo . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . § 151s – 151v

TRETIA, ŠTVRTÁ A PIATA ČASŤ § 152 – § 414 zrušené

ŠIESTA ČASŤ ZODPOVEDNOSŤ ZA ŠKODU A ZA BEZDÔVODNÉ OBOHATENIE . . . . . . . . § 415 – § 459

PRVÁ HLAVA PREDCHÁDZANIE HROZIACIM ŠKODÁM. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . § 415 – § 419

DRUHÁ HLAVA ZODPOVEDNOSŤ ZA ŠKODU . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . § 420 – § 450

Prvý oddiel Všeobecná zodpovednos= . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . § 420 – § 420a

Druhý oddiel Prípady osobitnej zodpovednosti . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . § 421 – § 437

Tretí oddiel Spoločné ustanovenia o náhrade škody . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . § 438 – § 450


TRETIA HLAVA BEZDÔVODNÉ OBOHATENIE . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . § 451 – § 459

SIEDMA ČASŤ DEDENIE . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . § 460 – § 487

PRVÁ HLAVA NADOBÚDANIE DEDIČSTVA . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . § 460 – § 472

DRUHÁ HLAVA DEDENIE ZO ZÁKONA . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . § 473 – § 475a

TRETIA HLAVA DEDENIE ZO ZÁVETU . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . § 476 – § 480

ŠTVRTÁ HLAVA POTVRDENIE DEDIČSTVA A VYPORIADANIE DEDIČOV. . . . . . . . . . . . . . . . § 481 – § 484

PIATA HLAVA OCHRANA OPRÁVNENÉHO DEDIČA . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . § 485 – § 487

ÔSMA ČASŤ ZÁVÄZKOVÉ PRÁVO . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . § 488 – § 852

PRVÁ HLAVA VŠEOBECNÉ USTANOVENIA . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . § 488 – § 587

Prvý oddiel . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . § 488 – § 510

Druhý oddiel Spoločné záväzky a spoločné práva . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . § 511 – § 515

Tretí oddiel Zmeny v obsahu záväzkov . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . § 516 – § 523

Štvrtý oddiel Zmena v osobe veriteDa alebo dlžníka . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . § 524 – § 543

Piaty oddiel Zabezpečenie záväzkov . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . § 544 – § 558

Šiesty oddiel Zánik záväzkov . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . § 559 – § 587

DRUHÁ HLAVA KÚPNA A ZÁMENNÁ ZMLUVA . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . § 588 – § 627

Prvý oddiel Všeobecné ustanovenia o kúpnej zmluve . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . § 588 – § 600

Druhý oddiel VedDajšie dojednanie pri kúpnej zmluve . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . § 601 – § 610

Tretí oddiel Zámenná zmluva . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . § 611

Štvrtý oddiel Osobitné ustanovenia o predaji tovaru v obchode . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . § 612 – § 627

TRETIA HLAVA DAROVACIA ZMLUVA . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . § 628 – § 630

ŠTVRTÁ HLAVA ZMLUVA O DIELO. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . § 631 – § 656

Prvý oddiel Všeobecné ustanovenia . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . § 631 – § 643

Druhý oddiel Osobitné ustanovenia o zhotovení veci na zákazku . . . . . . . . . . . . . . . . . . . § 644 – § 651

Tretí oddiel Osobitné ustanovenia o zmluve o oprave a úprave vecí. . . . . . . . . . . . . . . . . § 652 – § 656

PIATA HLAVA ZMLUVA O PÔŽIČKE . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . § 657 – § 658

ŠIESTA HLAVA ZMLUVA O VÝPOŽIČKE . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . § 659 – § 662

SIEDMA HLAVA NAJOMNÁ ZMLUVA . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . § 663 – § 723


Druhý oddiel Nájomné . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . § 671 – § 675

Tretí oddiel Skončenie nájmu . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . § 676 – § 684

Štvrtý oddiel Osobitné ustanovenia o nájme bytu. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . § 685 – § 716

Piaty oddiel Nájom obytných miestností v zariadeniach určených na trvalé bývanie. . . § 717 – § 718

Šiesty oddiel Podnájom bytu (časti bytu) . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . § 719

Siedmy oddiel Nájom a podnájom nebytových priestorov . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . § 720

Ôsmy oddiel Osobitné ustanovenia o podnikateDskom nájme hnuteDných vecí . . . . . . . . § 721 – § 723

ÔSMA HLAVA PRĺKAZNÁ ZMLUVA . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . § 724 – § 741


Druhý oddiel Zmluva o obstaraní veci . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . § 733 – § 736


Tretí oddiel Zmluva o obstaraní predaja veci . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . § 737 – § 741

Štvrtý oddiel Zmluva o obstaraní zájazdu . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . § 741a – § 741k

DEVIATA HLAVA KONANIE BEZ PRĺKAZU . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . § 742 – § 746

DESIATA HLAVA ZMLUVA O ÚSCHOVE . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . § 747 – § 753

JEDENÁSTA HLAVA ZMLUVA O UBYTOVANĺ . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . § 754 – § 759

DVANÁSTA HLAVA ZMLUVY O PREPRAVE. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . § 760 – § 773

Prvý oddiel Zmluva o preprave osôb . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . § 760 – § 764

Druhý oddiel Zmluva o preprave nákladu . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . § 765 – § 771

Tretí oddiel Spoločné ustanovenia k zmluvám o preprave . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . § 772 – § 773

TRINÁSTA HLAVA SPROSTREDKOVATEaSKÁ ZMLUVA. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . § 774 – § 777

ŠTRNÁSTA HLAVA VKLADY . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . § 778 – § 787

PÄTNÁSTA HLAVA POISTNÉ ZMLUVY . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . § 788 – § 828

Prvý oddiel Poistná zmluva . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . § 788 – § 791

Druhý oddiel Uzavretie poistnej zmluvy. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . § 792 – § 794

Tretí oddiel Práva a povinnosti z poistenia . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . § 795 – § 799

Štvrtý oddiel Zánik poistenia . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . § 800 – § 804

Piaty oddiel Zmena poistenia. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . § 805

Šiesty oddiel Poistenie majetku . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . § 806 – § 815

Siedmy oddiel Poistenie osôb . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . § 816 – § 821

Ôsmy oddiel Poistenie zodpovednosti za škody . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . § 822 – § 828

ŠESTNÁSTA HLAVA ZMLUVA O ZDRUŽENÍ . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . § 829 – § 841

SEDEMNÁSTA HLAVA ZMLUVA O DÔCHODKU. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . § 842 – § 844

OSEMNÁSTA HLAVA STÁVKA A HRA . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . § 845 – § 846

DEVÄTNÁSTA HLAVA VEREJNÁ SÚŤAŽ. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . § 847 – § 849

DVADSIATA HLAVA VEREJNÝ PRÍSaUB. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . § 850 – § 852

DEVIATA ČASŤ ZÁVEREČNÉ, PRECHODNÉ A ZRUŠOVACIE USTANOVENIA . . . . . . . . . . . § 853 – § 880

PRVÁ HLAVA VŠEOBECNÉ USTANOVENIA . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . § 853

DRUHÁ HLAVA PRECHODNÉ A ZRUŠOVACIE USTANOVENIA K ÚPRAVÁM ÚČINNÝM OD 1. APRÍLA 1964 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . § 854 – § 864

TRETIA HLAVA PRECHODNÉ USTANOVENIA K ÚPRAVÁM ÚČINNÝM OD 1. APRÍLA 1983 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . § 865 – § 866

ŠTVRTÁ HLAVA PRECHODNÉ USTANOVENIA K ÚPRAVÁM ÚČINNÝM OD 1. JANUÁRA 1989 . § 867

PIATA HLAVA PRECHODNÉ USTANOVENIA K ÚPRAVÁM ÚČINNÝM OD 1. JANUÁRA 1992 . § 868 – § 878

ŠIESTA HLAVA . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . § 879 – § 879a

SIEDMA HLAVA PRECHODNÉ USTANOVENIA K ÚPRAVÁM ÚČINNÝM OD 20. JÚNA 1997 . . § 879b

ÔSMA HLAVA PRECHODNÉ USTANOVENIA K ÚPRAVÁM ÚČINNÝM OD 1. SEPTEMBRA 2001. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . § 879c – § 879d

ÚčinnosB zákona . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . § 880


zákon č. 40/1964 zb. obČiansky zÁkonnÍk - hainbury.sk · § 19b (1) právnické osoby majú...

Documents