Zdravím Vás.

Posielam Vám obšírnejšie materiály miest, obcí, objektov a zaujímavostí, cez ktoré budete prechádza�, alebo ktoré Vás inšpirujú, aby ste sa do tohto regiónu ešte vrátili. Ur�ite v skratke nájdete ve�a informácií aj v Spravodaji 2, ktorý bude sú�as�ou zrazového balí�ka, ale z vlastných skúseností viem, že niekedy nie je �as si ho ani pre�íta�, nako�ko už samotná ú�as� na zraze prináša ve�a dojmov. Takže teraz je �as si to v k�ude naštudova�, a pokia� Vás nie�o zaujme, je možné si to na mieste obzrie�. Prosím, oboznámte s týmto materiálom prípadne aj svojich priate�ov, s ktorými sa zú�astníte cyklozrazu.

V prípade potreby zvä�šenia trasy je možné na :

Horská http://www.cykloserver.cz/tipy-na-vylety/detail/?d=118053

Kopani�iarska http://www.cykloserver.cz/tipy-na-vylety/detail/?d=118799

Považská http://www.cykloserver.cz/tipy-na-vylety/detail/?d=118026

Rekrea�ná http://www.cykloserver.cz/tipy-na-vylety/detail/?d=119118

1

Trasa Horská

Pie��any � Moravany n. V. - Modrová � N. Lehota � Nový Majer � Kostolný vrch

� Hubina (hudobná skupina, sponzorský gulá�) � Moravany n. V. - Pie��any.

Popis trasy: Z lodenice po vale na Krajinský most. Po moste na druhú stranu valu, popri kúpe¾och do Moravian n. V.V Moravanoch odboèíme na ceste è. 507 do¾ava na Ducové, kde je mo�ná odboèka na Kostelec (ve¾koknie�atské hradisko) a ïalej na Modrovku. Na zaèiatku dediny odboèíme doprava na Modrovú a stálym stúpaním popri Starej Lehote pri odboèke na Bezovec dosiahneme vrchol stúpania. Potom klesáme do Novej Lehoty a pri kostoloch v smere �ípky Kyselka odboèíme doprava na lesnú cestu, èiastoène asfaltovú, ktorá pokraèuje popri Dastínskej kyselke, Dominovú kopanicu na rázcestie Nového Majera. Posledný úsek je pomerne strmé stúpanie. Na rázcestí odboèíme doprava a pokraèujeme po modrej znaèke k horárni pod Kostolným vrchom. Tu sa k modrej pripája èervená znaèka, ktorá nás asi 1 km za sedlom Kostolného vrchu privedie na zostupovú cestu na Výtoky. Pred Striebornicou, za Ba�anovým mlynom odboèíme doprava na cestu, ktorou vedie aj náuèný chodník do Hubiny a cez dedinu klesaním pri kostole odboèíme doprava na odboèku, ktorá nás privedie k farme "Bylinka", kde bude muzika s obèerstvením. Odtia¾ sa vrátime spä� ku kostolu a stálym klesaním spolu s modrou znaèkou pretneme �tátnu cestu. Znaèka nás privedie na val a pokraèuje a� po Krajinský most. Trasa po lodenicu je potom toto�ná s jej nástupom. Celková trasa 48 km prevý�enie 778 m obtia�nos�: �a�ká

KP!:

Ducové Kostelec - Hradisko Ducové-Kostolec tvorí zïaleka vidite¾ný, do vá�skej nivy s prevý�ením 70-80 m vyènievajúci vápencovo-dolomitický ostroh medzi obcami Ducové a Hubina, priamo nad cestou z Pie��an do Beckova. Na vrchole Kostolca je plo�ina s rozlohou cca 0,75 ha, obohnaná zo severnej strany mohutným �ijovým valom pochádzajúcim z mlad�ej doby bronzovej. Pozdå� vonkaj�ej strany valu bola �iroká priekopa. Priaznivú terénnu konfiguráciu so situovaním priamo nad rieènou nivou vyu�ili predstavitelia slovanskej elity v 9. storoèí na vybudovanie sídla - dvorca s lichobe�níkovým pôdorysom s ve¾kos�ou cca 0,5 ha.

Nachádza sa tu ohradený areál dvorca s èiastoène zrekon�truovaným palisádovým opevnením s bránou (smerom od obce Hubina), vnútornými palisádami, murovaným pôdorysom predrománskej rotundy a základmi obytných a nieko¾kých hospodárskych budov. Súèas�ou je aj model strá�nej ve�e a pohrebisko. Areál je chránenou archeologickou lokalitou a je vo vlastníctve rímskokatolíckej cirkvi. Kostolec je národnou kultúrnou pamiatkou. Informácie o lokalite podávajú informaèné tabule. Z plo�iny je krásny kruhový výh¾ad do okolia.

2

Model pôvodného hradiska.

Ran� Nový Zéland - Na roz¾ahlom pozemku v dedinke Modrová nájdete

unikátnu novozélandskú farmu s typickými novozélandskými zvieratami, ktoré sú dovezené z rôznych kútov sveta. Napr. burské kozy z Afriky, �avu dvojhrbú z Ázie, tasmánske klokany a p�trosy emu z Austrálie, �kótsky horský dobytok z Európy, lamu krotkú z Ju�nej Ameriky, ovce Rommey z Nového Zélandu, bizóna amerického a mnoho ïal�ích. Na farme je tie� ve¾a mláïat, pote�i� sa mô�ete napr. poh¾adom na malého klokana, ktorý je albín. V�etky zvieratá sú chované vo vo¾nej prírode. Náv�tevníci ich mô�u pohladi�, foti� sa s nimi a pomôc� ich nakàmi� pripraveným jedlom. Okrem prehliadky farmy a krásnych zvierat mô�ete za�i� aj predstavenie miestnej skupiny prezentujúcej umenie maorských domorodcov, pozrie� si typickú maorskú osadu Marae, èi ochutna� tradièné maorské jedlo.

Bezovec � turistické, rekreaèné a ly�iarske stredisko blízko rovnomenného kopca

743 m v Pova�skom Inovci. V okolí sa nachádzajú zrúcaniny hradov Tematín, Topo¾èany, chránené územia Mokvavý prameò, Dubový và�ok, �vibov a èas� územia NATURA 2000 - Tematínske vrchy.

Nová Lehota - Prvá písomná zmienka pochádza z listiny ¼udovíta I. z roku 1348 v

súvislosti príslu�nosti obce k panstvu Tematín. Rozdiel v èase vzniku Starej a Novej Lehoty nebol ve¾ký preto aj v tomto dokumente vystupujú pod spoloèným menom Lehata. Dejiny osídlenia v�ak siahajú do hlb�ej minulosti. Dokladom sú dve zatia¾ nedokonale preskúmané hradiská ¾udu lu�ickej kultúry, vybudované v star�ej �eleznej dobe, teda asi pred 2500 rokmi na vrchu Úhrad a Hradisko. Kotlinou Novej Lehoty viedla v období Ve¾kej Moravy pravdepodobne dôle�itá komunikácia spájajúca oblas� Nitry s významnými slovanskými strediskami na dolnom povodí Váhu. Obe Lehoty boli vïaka svojej geografickej izolácií obcami, kam modernizácia dedinského �ivota spojená s premenami a zánikom tradièných foriem ¾udovej kultúry zavítala neskôr. · Kaplnka sv. Antona Padánskeho - jednoloïová kaplnka s polkruhovou apsidou z

roku 1903. · Novorománsky evanjelický kostol - so zvonicou z roku 1866. Jeho vybudovanie podnietila vlna pris�ahovalectva obyvate¾ov s evanjelickým vierovyznaním najmä z brezovských a myjavských kopaníc. Migráciu podporovali aj vtedaj�í majitelia

3

Novej Lehoty �ándorovci, ktorí si uvedomovali, aké mo�nosti pre kolonizáciu predstavuje doposia¾ neosídlené územie chotára.

Dastínska kyselka Nová Lehota - Minerálny alkalický prameò pramení

v osade Dastín pod Veselým vrchom v Pova�skom Inovci.

Hubina - Obec na Slovensku asi 5 km severovýchodne od mesta Pie��any. Le�í v

doline Pova�ského Inovca, ktorou teèie Hubinský potok, ¾avostranný prítok Váhu. Prvá písomná zmienka o Hubine pochádza z roku 1353, kde sa spomína pod názvom Hwbyna. V katastrálnom území obce sa nachádzajú prírodné pamiatky Visiace skaly, Ve¾ká a Malá dolnosokolská jaskyòa. V katastri obce le�í rekreaèná oblas� Výtoky.

� ��

Trasa Kopani�iarska

Pieš�any – Vrbové – Prašník – Košariská – Brezová pod Bradlom – Kopanice: Polianka - Priepasné – Jablonka –Ošmek – Pobedim – Horná Streda – Pieš�any

Po „Spanilej jazde“ po Pieš�anoch

Za�iatok trasy: Tesco kruhový objazd, smer Vrbové po hlavnej ceste na námestí Vrbové príhovor primátora, možnos� navštívi� Be�ovského kúriu, na námestí šikmá veža, židovská synagóga . Pred koncom Vrbového odbo�ka v�avo, okolo priehrady �erenec na Prašník. Vjazd na hlavnú cestu v�avo smer Pustá Ves, Košariská. Možnos� navštívi� Bradlo, prvá odbo�ka po ved�ajšej asfaltovej ceste priamo na Bradlo a z Bradla priamo do Brezovej a pokra�ova� smer Myjava, alebo navštívi�zaujímavé múzeum M. R. Štefánika po �avej strane pri kostole a cintoríne. V�avo vjazd na cyklochodník, ktorý ide okolo reštaurácie „Holotéch víška“, možnos�ob�erstvenia. Na odbo�ke v�avo po nádhernom cyklochodníku okolo vodnej nádrže do meste�ka Brezová pod Bradlom na námestie. Tam je možnos� návštevy kostolnej veže evanjelického kostola, nádherný výh�ad do okolia. Pokra�ujeme cez námestie na koniec Brezovej smer Myjava. V Minár�inych odbo�i� na Priepasné, Polianku doprava okolo starej školy smer Hrajnohovci. Tam smer Myjava cez Havlovú. V Dolnej Polianke odbo�ka doprava, smer Jablonka. V Jablonke pri hasi�skej zbrojnici odbo�ka doprava, možnos� ob�erstvenia. Miestna �as� Matejovec kr�ma, odbo�i� na Podrienie, na križovatke Vrbové – Krajné v�avo, potom vpravo na ved�ajšiu cestu cez osadu (sedlo) Ošmek – po žltej cyklozna�ke, dolu kopcom na Podolie - Kopanice, cez hlavnú cestu krajom Podolia smer Pobedim, na križovatke v�avo smer Horná Streda, cez cestu ku kanálu, pri hydrocentrále vpravo, popod dia�nicu popri jazere Dlhé Kusy (možnos� okúpa� sa) stále rovno popri kanáli, po vale okolo Kolonádového mosta a Krajinského mosta, ktoré budete ma� po �avej ruke do kempu Lodenica.

Celková trasa 75 km prevýšenie 789 m obtiažnos�: �ažká

KP�:

Vrbové - Sú�asné mesto Vrbové je ve�mi stará osada. V Zoborskej listine z r. 1113 sa spomína dedina Po�kovec, ktorá býva lokalizovaná do územia dnešného Vrbového. Prvá písomná zmienka o meste pochádza z roku 1332. Prvá zmienka dnešného názvu pochádza z r. 1347, ako Worbow. V tej dobe bolo �as�ou oblasti �achtického hradu.

Vrbové získalo práva mesta v roku 1437. V roku 1599 bolo spustošené tureckými vojakmi. V roku 1696 rozšíril Leopold I. Vrbovému jarmo�né privilégium. Okrem pestovania obilia zohrávalo ve�kú rolu až do 19. storo�ia vinohradníctvo.

� ��

Mesto bolo známe trhom s obilím, podporované najmä Židmi, ktorí tvorili ve�kú �as�obyvate�ov mesta. V 20. storo�í bolo mesto domovom textilného (Trikota), obchodného a drevárskeho priemyslu. V r. 1906 bolo Vrbové spojené s Pieš�anmi železnicou.

Po�as druhej svetovej vojny sa celé mesto Vrbové stalo getom pre židovské obyvate�stvo z okresu Pieš�any. Vä�šina židovských obyvate�ov Vrbového bola deportovaná do tábora smrti Auschwitz (Oswiencim), kde zahynuli v plynových komorách.

Vrbové bolo povýšené na mesto v roku 1967.

Pamiatky

Kostol sv. Martina.

Je tu rímskokatolícky kostol svätého Martina, z roku 1397 a kostol sv. Gorazda z roku 1997, ako aj kaplnka sv. Rocha z roku 1831 a cintorínska z roku 1936.

Asi najznámejšia stavba v meste je veža pri staršom kostole v centre. Postavená v 19. storo�í. Na za�iatku 20. storo�ia sa zistilo, že veža je naklonená. Boli podniknuté kroky na jej záchranu, pri�om pod vežu boli dané betónové injektáže. Náklon veže sa podarilo stabilizova�, no spä� narovna� sa ju už nepodarilo. Náklon veže je cca 98 – 99 cm od zvislej osi.

V meste sa nachádza aj evanjelický kostol, ktorý bol vybudovaný v roku 1929. Ako sú�as� kostola je veža z roku 1896.

V meste sa taktiež nachádza budova synagógy. Bola postavená v rokoch 1882 – 1883 v maurskom slohu.

Osobnosti mesta

• Ján Baltazár Magin (* 1681 – † 1735), básnik a historik • Móric Be�ovský (* 1746 – † 1786), š�achtic narodený vo Vrbovom, vojak,

cestovate� a krá� Madagaskaru • Jozef Emanuel (* 1803 – † 1890), básnik, národovec, publicista a osvetový

pracovník • Pavol Jantausch (* 1870 – † 1947), rímskokatolícky biskup • Karol Ko�í (* 1879 – † 1956), entomológ – koleopterológ a lesník �eského pôvodu • Elo Šándor (* 1896 – † 1952), spisovate� a publicista • Anton Rákay (* 1925), spisovate� a lekár

� ��

• Jozef Adamec (* 1942), bývalý slovenský futbalista, 61-násobný reprezentant �eskoslovenska, štvornásobný krá� �esko-slovenských prvoligových strelcov, prvoligový tréner

• Rabíni: • Vrbové je rodiskom Rabína Yosefa Chaima Sonnenfelda, povestného vrchného

rabína Jeruzalema. • �alší Rabín David Zvi Hoffmann sa narodil vo Vrbovom v roku 1843. • Najslávnejším rabínom bol Rabín Yitschack Weiss, autor mnohých významných

diel: Siach Yitschack, Elef Ksav, Avnei BEIS Hayotser, Hagada Shel Pesach Siach Yitschack, Bina leitim a mnoho �alších. Zahynul po�as holokaustu v roku 1942. Jeho práce boli sponzorované rodinou Wernerovou z Vrbového a uverejnené Shem Olam v Bnei Brak.

• Vrchný rabín z Vrbového, Rabín Samuel Reich, syn slávneho rabína Koppela Reicha, prežil holokaust a emigroval do Jeruzalema, kde neskôr zomrel. Pred druhou svetovou vojnou založil Obchodnú školu, ktorá bola neskôr znárodnená.

�

Stred mesta Be�ovského kúria Synagóga Šikmá veža

Vodná nádrž �erenec - Vodná nádrž �erenec sa rozprestiera približne 2

kilometre nad obcou Vrbové. Priehrada vybudovaná na potoku Holeška má 46 ha a využíva sa na kúpanie i rybolov. Je tu vybudované rekrea�né stredisko, s možnos�ou ubytovania v chatkách alebo v súkromí. V areáli je možné zapoži�a� si športové potreby.

Prašník je kopani�iarska obec na Slovensku s pravekým hradiskom z bronzovej

doby. Vznikla v roku 1958 od�lenením sa od Vrbového.

Prašník Hradisko - Najstaršie osídlenie pochádza z neskorej kamennej doby (asi 3000 pred Kr.), kedy tu stálo menšie palisádové opevnenie s obytnou stavbou.

Takmer zaniknuté opevnenie je znovuobývané koncom starej bronzovej doby (asi 1500 pred Kr.). Obyvatelia zdokona�ujú opevnenie preh�bením priekopy a zvýšením valu, vystuženého drevom.

Rozmach zažíva v neskorej bronzovej dobe. Novo prichádzajúce obyvate�stvo opä�vybudovalo pôvodné opevnenia a rozšírilo hradisko o dva areály. Priekopa zo starej bronzovej doby už nebola obnovená, dokonca tu stálo nieko�ko príbytkov. Tie mali konštrukciu z hrabovej gu�atiny, husto vypletenú prútím. Steny boli do hladka vymazané hlinou. Domy slúžili iba na prespanie, život sa odohrával na vo�nom priestranstve. V hradisku sa našli aj nepriame dôkazy o kovolejárskej dielni. V tomto

� ��

období možno sledova� aj sociálne vrstvenie v hradisku, ke� na akropole boli nájdené dokonalejšie šperky ako v nižšie postavených �astiach hradiska. Úpadok bol privodený po požiari z 8. storo�ia pred Kr.

Na krátky �as ožíva v mladej železnej dobe, ke� ho obývali Kelti v druhom, alebo prvom storo�í pred Kr. Nezanechali tu však výraznejšie stopy.

Pevnostný systém zdokonalili až Slovania, ktorých nálezy sú doložené v 9. až 10. storo�í. Urovnali ruiny opevnenia z neskorej bronzovej doby a postavili kamenný múr, spevnený gu�atinou. V druhom areáli boli obydlia �iasto�ne zah�bené do skalnatého podložia. Na akropole vyrastajú iba nadzemné kolové stavby.

Pravdepodobne najvä�ší význam hradisko zažívalo, ke� sa na týchto miestach stretali územné záujmy Uhorska a �eského štátu. Po upokojení pomerov stratilo svoj význam a osídlenie sa presunulo na rovinu.

V �ase úplného zániku, to je v 11. až 12. storo�í, sa objavili prvé známky slovanského osídlenia vo Vrbovom. V západnej �asti mesta sa našli polozemnice podobné obydliam z druhého areálu s �repovým materiálom z 12. – 13. storo�ia. Je možné, že pri vzniku mesta Vrbové stálo práve toto hradisko.

Košariská sú kopani�iarska obec na Slovensku v okrese Myjava. Dedina leží na

rozhraní Malých Karpát a Myjavskej pahorkatiny pri štátnej ceste z Brezovej pod Bradlom do Pieš�an.

Najstarším dôkazom �udského osídlenia na území obce sú nálezy kamennej škrabky a úlomkov pazúrika z kamennej doby. Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1786.

Najvýznamnejším rodákom z Košarísk je Milan Rastislav Štefánik, astronóm, politik a generál francúzskej armády. V rodnom dome Milana Rastislava Štefánika sa nachádza jeho múzeum.

Brezová pod Bradlom - Prvá písomná zmienka týkajúca sa územia Brezovej pochádza z dota�nej listiny uhorského krá�a Bela IV. z roku 1263. Za�iatky trvalejšieho osíd�ovania sú v 15. a prvej polovice 16. storo�ia. V roku 1568 bola Brezová už riadnou poddanskou dedinou �achtického panstva na �ele s richtárom. Prvá vlastná pe�a� sa zachovala z roku 1678 a �alšia z roku 1709. V tomto roku bola Brezová povýšená na meste�ko s jarmo�ným právom.

ažké životné podmienky spojené s osíd�ovaním územia, nájazdy Turkov, protihabsburské povstania a obrana proti násilnej rekatolízácii formovali charakterové vlastnosti Brezovanov. Stali sa z nich rozh�adení, slobodomyse�ní �udia s hlbokým vz�ahom ku kraju, obci a cirkvi. Takto pripravení dokázali odola� i ma�ariza�ným snahám uhorského štátu a zachova� si svoju vieru a re�. Štúrovskej generácii sa stal tento kraj blízky a v rokoch 1848 – 1849 sa stal východiskom národného pohybu. Boli tu vyhlásené "Žiadosti slovenského národa v stolici Nitrianskej", tu sa rozhoreli i prvé boje slovenských dobrovo�níkov medzi ktorými bolo i ve�a Brezovanov.

Aj rok 1918 a vznik spolo�ného štátu �echov a Slovákov našiel na Brezovej priaznivú odozvu. V novej republike Brezová zaznamenala nielen výrazný

� ��

hospodársky rozvoj, ale zintenzívnil sa i kultúrny a spolo�enský život. Vznikla meštianska škola – prvá na Slovensku, v roku 1925 bol postavený Národný dom Štefánikov a v roku 1928 bola postavená mohyla M. R. Štefánika na Bradle. V tom roku bol schválený názov Brezová pod Bradlom.

�

Mohyla Milana Rastislava Štefánika sa nachádza na vrchu Bradlo v

Myjavskej pahorkatine. Mohyla sa nachádza na vrchu Bradlo dominujúcom krajine svojou nadmorskou výškou 543 metrov, nad cestou medzi mestom Brezová pod Bradlom a Košariskami. Je v katastrálnom území obce Priepasné.

Generál Štefánik tragicky zahynul 4. mája 1919 pri návrate do vlasti ne�aleko Ivanky pri Dunaji. O týžde� neskôr ho pochovali spolu s jeho talianskou posádkou nad jeho rodnými Košariskami na Bradle. O pä� rokov po jeho smrti bol položený základný kame� pamätníka navrhnutého architektom Dušanom Jurkovi�om. Na vybudovanie pamätníka bola vyhlásená národná zbierka, v ktorej sa vyzbieralo dva milióny korún. Mohylu slávnostne odhalili 23. septembra 1928.

Poh�ad na mohylu zdola od priestoru slávností

Charakteristická bielo sa skvúca terasovitá stavba so štyrmi obeliskmi predstavuje typickú �istotu architektonického prejavu Dušana Jurkovi�a v zosúladení s okolitou krajinou. Celá stavba je postavená z travertínových blokov. Po �elných a bo�ných schodiskách sa dá vykrá�a� až k hrobu velikána slovenských dejín. Na tumbe (vlastnom náhrobku) sú umiestnené štyri dosky s nápismi, ktoré v poradí juh-východ-sever-západ znejú:

1. �s. minister a generál dr. Milan R. Štefánik 21. júla 1880 4. mája 19192. Zahynul pádom lietadla d�a 4. mája 1919 pri Bratislave3. S ním krá�. taliansky serg. U. Merlino a sol. G. Aggiunti4. Ve�kému synovi oslobodený národ �eskoslovenský

Celá mohyla bola reštaurovaná v rokoch 1988–96, kedy sa dovtedy chátrajúca národná kultúrna pamiatka dala do stavu aký si jej význam nepochybne zasluhuje. Tumba bola v týchto rokoch už tak napadnutá poveternos�ou, že pôvodné vavrínové vence boli nahradené vernými kópiami vysekanými do talianskeho mramoru, nako�ko travertínový lom bol už na Slovensku uzatvorený. Takisto boli rozobraté dlažby a znovu položené na sanované podložie s drenážami. Celé okolie diela bolo �iasto�ne odhalené do okolitého priestoru výrubom nieko�kých tzv. náletových drevín, ktoré za posledných skoro 30 rokov zakrývali poh�ad na ve�kolepé dielo. Z pomníka je krásny výh�ad do kopani�iarskeho kraja.

� ��

�

Priepasné - Korene obce nesiahajú ve�mi hlboko do histórie. Jej vek sa odhaduje

na 400 – 500 rokov vychádzajúc z povesti, pod�a ktorej prvými obyvate�mi bola rodina, utekajúca pred Turkami. A najvä�šie turecké vpády na naše územie zaznamenávajú dejiny roky 1500 – 1600, teda roky, na ktoré sa naša poves�vz�ahuje a ktoré by mohli potvrdi� jej pravdivos�.

Pod�a tejto povesti utekal istý garbiar menom Potú�ek i so svojou rodinou z Liptovského Mikuláša pre Turkami. Išiel dlho cez hory, doliny, až sa zastavil nad úbo�iami a vrchmi terajšej obce a neobývané vzdialené miesto sa mu zapá�ilo. Usadil sa teda v mieste, ktoré sa dnes volá u Potú�kov, vyu�il svojich štyroch synov garbiarstvu a tak položil základ garbiarskeho cechu v Priepasnom. Synovia si neskôr priviedli nevesty, založili rodiny a svoje remeslo prenášali na �alších potomkov. Garbiarsky cech Potú�kov sa za�al snubne rozvíja� a domácim garbiarom sa tu ve�mi dobre darilo. Tak sa stal niektorý z týchto potomkov menom Potú�ek majstrom cechu garbiarskeho a bol ve�mi bohatý, ba bohatší ako známi a slávni garbiari susednej Brezovej. Jeho vzrastajúce bohatstvo vzbudilo závis� i u domácich garbiarov, ktorí ho za�ali podozrieva� z osobného obohacovania sa. Zo strachu pred nimi rozhodol sa majster Potú�ek ukry� �as� svojich úspor. Poslal preto svoju slúžku Chudarovú z Batíkovej, aby mu išla zakopa� jednu truhli�ku pod istý starý košatý dub. Zvedavá slúžka však truhli�ku otvorila a na svoje ve�ké prekvapenie tam našla ve�a zlatých mincí. Dlho nerozmýš�ala, peniaze vzala a pod dub zakopala už len prázdnu truhli�ku. Neskôr sa táto slúžka vydala do Minár�inych, kde zakúpila okolité pozemky a stali sa tam i so svojou rodinou najbohatšími gazdami na okolí.

To�ko hovorí �udová poves� o prvých obyvate�och a zárove� zakladate�och obce Priepasné. Pravdivos� tejto povesti by mohla potvrdi� i skuto�nos�, že v Liptovskom Mikuláši, odkia� prišiel garbiar Potú�ek, naozaj prekvitalo garbiarstvo v rokoch 1500 – 1600, a to v �ase, kedy Turci plienili toto okolie a dávali tak podnet obyvate�stvu k hromadným útekom zo svojho rodiska.

�alším dôkazom osíd�ovania obce je pamätná tabu�a na pomníku, postavenom v roku 1938, na pamiatku zhromaž�ovania sa evanjelikov v �ase náboženského útlaku po roku 1733, kedy už obec musela ma� viacej obyvate�ov. O tejto pamätnej tabuli ako našej historickej pamiatke je spomenuté v rubrike historické a kultúrne pamiatky obce. Postupné za�iatky rozrastania sa obce sú datované ako sú�as� Brezovej, pretože Priepasné spolu s Košariskami patrili k Brezovej až do roku 1926. Cirkevne sa však Košariská-Priepasné odpojili od Brezovej už v roku 1870, kedy Košariš�ania dali na súdne trovy v Prahe stopä�desia�tisíc, aby dostali povolenie vytvori� si samostatnú cirkevnú obec, nezávislú od Brezovanov.

�

Pobedim - Obec je známou archeologickou lokalitou s nálezmi z doby bronzovej, rímskej a slovanskej. V chotári obce bolo objavené slovanské hradisko z obdobia Pribinovho kniežatstva. Intravilán Pobedima bol osídlený v 12.-13. storo�í.

� ��

Donedávna bol rokom prvej písomnej zmienky rok 1392. Pod�a novších výskumov prvá písomná zmienka pochádza z roku 1355. V tomto období patril do majetku �achtického hradu. V roku 1392 osadu Pobedim daroval uhorský krá�významnému feudálovi Ctiborovi zo Ctiboríc. Od roku 1414 bola obec sú�as�ou majetku Prepozitúry P. Márie v Novom Meste nad Váhom. Obývali ju ro�níci a v západnej �asti obce sa nachádzal pôvodne habánsky mlyn.

• Kostol sv. Michala Archanjela s opevnením je najvýznamnejšou pamiatkou obce. Opevnenie tvoria okrúhle bašty, neskôr využívané ako kaplnky a múr so vstupnou vežou. Pod�a kanonických vizitácií bol kostol postavený v rokoch 1674–1678 novomestským prepoštom Jakubom Haškom a roku 1923 bol rozšírený. Základy kostola sú staršie, pravdepodobne zo 16. storo�ia, kedy bolo vybudované i opevnenie. V presbytériu je umiestnený barokový oltár sv. Michala Archanjela, v bo�ných lodiach oltáre s barokovými plastikami a nadstavcami z 18. storo�ia. V južnej �asti lode sa nachádza pôvodná baroková kazate�nica s plastikou patróna kostola. Bohatá ma�ba kostola pochádza z roku 1935 a je od rož�avského maliara kostolov Júliusa Ádáma. Architektúrou a vybavením patrí k najhodnotnejším a najkrajším sakrálnym stavbám v okrese Nové Mesto nad Váhom. Opravami prešiel v rokoch 1970–1971 a 2000–2004.

• Klasicistická fara z 1. polovice 19. storo�ia sa nachádza západne od kostola. Je na nej pamätná tabu�a venovaná básnikovi a k�azovi Jánovi Hollému, ktorý pôsobil v obci v rokoch 1808–1811. Busta básnika na pamätnej tabuli je od významného slovenského sochára Vojtecha Ihriského.

• V blízkosti kostola je zachovaný ro�nícky dom, postavený v roku 1878. Dom je na požiadanie prístupný verejnosti. Návštevníkom je k dispozícii zachovaný interiér, chlebová pec a expozície národopisu, archeológie a histórie.

• Habánsky mlyn z 18. storo�ia. Nachádza sa pri potoku Dubová a má zachované technické zariadenie z 1. tretiny 20. storo�ia. Verejnosti nie je prístupný.

�

Horná Streda je obec na Slovensku v okrese Nové Mesto nad Váhom doložená

roku 1263. Katolícky kostol Všetkých svätých z roku 1728 na mieste gotického z roku 1353. V rokoch 2007 – 2009 kostol prešiel vnútornou aj vonkajšou generálnou opravou. Momentálne prebieha modernizovanie organu.

� ��

Trasa Považská Pieš�any – Podolie - �achtice – Nové Mesto nad Váhom –

Beckov – Lúka – Hubina – Pieš�any

Štart V kempe Lodenica Pieš�any smer poliklinika na Bratislavskú cestu, potom po Žilinskej ceste, cez mesto po V�šok na odbo�ke do�ava na Orvište, Ostrov, Pobedim, popod železni�nú tra� na križovatke doprava, ponad dia�nicu cez celú dedinu Orvište na Ostrov, cez celú dedinu po hlavnej ceste, na križovatke smer Nové Mesto nad Váhom doprava na O�kov, Podolie - možnos� návštevy múzea miniatúr Matúšovo krá�ovstvo, hne� pri hlavnej ceste. Smer �astkovce do �achtíc (možnos� ob�erstvenie reštaurácie, pizzeria, cukráre�, nápoje Grófkin dvor), možnos� vyjs� ku zrúcanine �achtického hradu, ale POZOR je hrad neprístupný, uzavretý, je v rekonštrukcii. Pokra�ova� na Nové Mesto nad Váhom, cez mesto okolo cintorína, po hlavnej ceste, pri Základnej škole kruhový objazd vpravo – �alší kruhový objazd druhý výjazd – �alší kruhový objazd do�ava – druhý výjazd – rovno okolo bývalého podniku Palma – Henkel – malý kruhový objazd rovno – križovatka doprava smer Beckov – nadjazd nad železnicu, nad cestou, nad kanálom – pred tabu�ou koniec Nového Mesta nad Váhom odbo�ka v�avo z hlavnej cesty na cyklochodník „Vážskej magistrály“ popri hlavnej ceste. Pri modrej autobusovej zastávke zato�i� prudko do�ava na val po �ervenej cyklozna�ke až ku smerovníku. Pri smerovníku doprava popod dia�nicu do dediny Beckov, potom prejs� hlavnú cestu a rovno ku hradu Beckov. V Beckove na námestí možnos� ob�erstvenia u Hladného �erta, v cukrárni Pod hradom, malý obchodík – možnos� návštevy zrekonštruovaného hradu Beckov – zastávka cca na 1 hod. Návrat do Pieš�an Rako�uby po hlavnej ceste cez Ko�ovce, Nová Hôrka, Hrádok, (po �avej strane podnik Coca Cola) Lúku, Modrovku, Ducové. V Ducovom možnos� návštevy Kostolné – Ve�komorovské hradisko cca 2 km tam a 2 km spä�, ktoré sa nachádza v�avo nad dedinou. – 1 km za Ducovým odbo�ka do�ava do dediny Hubina – hore dedinou pri kostole odbo�ka v�avo smer Farma „Bylinka“. Na Farme ob�erstvenie, guláš a možnos� návštevy pešo Ve�komoravského hradiska so sprievodcom. Spä� na hlavnú cestu cez Hubinu, prejs� cez hlavnú cestu rovno smerom ku valu po modrej turistickej zna�ke. Na vale v�avo a rovno popri Váhu do Pieš�an okolo golfového ihriska, kúpalisku Eva, popri kúpe�och, cez Krajinský most a za mostom po vale smer ku Lodenici .

Celková trasa 70 km prevýšenie 287 m obtiažnos�: �ahká

KP�:

Ve�ké Orvište - Najstaršie zistené osídlenie pochádza z mladšej doby

kamennej (3500 pred n. l.).

� ��

Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1113 v Zoborských listinách. Od roku 1993 je Ve�ké Orvište samostatnou obcou. V minulosti bola sú�as�ou zoskupenia troch obcí Ostrov – Ve�ké Orvište – Bašovce. ��������� ���������������������������

�

Pobedim - Obec je známou archeologickou lokalitou s nálezmi z doby bronzovej, rímskej a slovanskej. V chotári obce bolo objavené slovanské hradisko z obdobia Pribinovho kniežatstva. Intravilán Pobedima bol osídlený v 12.-13. storo�í. Donedávna bol rokom prvej písomnej zmienky rok 1392. Pod�a novších výskumov prvá písomná zmienka pochádza z roku 1355. V tomto období patril do majetku �achtického hradu. V roku 1392 osadu Pobedim daroval uhorský krá�významnému feudálovi Ctiborovi zo Ctiboríc. Od roku 1414 bola obec sú�as�ou majetku Prepozitúry P. Márie v Novom Meste nad Váhom. Obývali ju ro�níci a v západnej �asti obce sa nachádzal pôvodne habánsky mlyn.

• Kostol sv. Michala Archanjela s opevnením je najvýznamnejšou pamiatkou obce. Opevnenie tvoria okrúhle bašty, neskôr využívané ako kaplnky a múr so vstupnou vežou. Pod�a kanonických vizitácií bol kostol postavený v rokoch 1674–1678 novomestským prepoštom Jakubom Haškom a roku 1923 bol rozšírený. Základy kostola sú staršie, pravdepodobne zo 16. storo�ia, kedy bolo vybudované i opevnenie. V presbytériu je umiestnený barokový oltár sv. Michala Archanjela, v bo�ných lodiach oltáre s barokovými plastikami a nadstavcami z 18. storo�ia. V južnej �asti lode sa nachádza pôvodná baroková kazate�nica s plastikou patróna kostola. Bohatá ma�ba kostola pochádza z roku 1935 a je od rož�avského maliara kostolov Júliusa Ádáma. Architektúrou a vybavením patrí k najhodnotnejším a najkrajším sakrálnym stavbám v okrese Nové Mesto nad Váhom. Opravami prešiel v rokoch 1970–1971 a 2000–2004.

• Klasicistická fara z 1. polovice 19. storo�ia sa nachádza západne od kostola. Je na nej pamätná tabu�a venovaná básnikovi a k�azovi Jánovi Hollému, ktorý pôsobil v obci v rokoch 1808–1811. Busta básnika na pamätnej tabuli je od významného slovenského sochára Vojtecha Ihriského.

• V blízkosti kostola je zachovaný ro�nícky dom, postavený v roku 1878. Dom je na požiadanie prístupný verejnosti. Návštevníkom je k dispozícii zachovaný interiér, chlebová pec a expozície národopisu, archeológie a histórie.

Habánsky mlyn z 18. storo�ia. Nachádza sa pri potoku Dubová a má zachované technické zariadenie z 1. tretiny 20. storo�ia. Verejnosti nie je prístupný.

Podolie - ����������� ������������������ �����������������������������

Park miniatúr- Na území Slovenska bolo v minulosti okolo 150 hradov. Dnes je ich zopár opravených, viaceré sú zrúcaniny, mnohé z nich zmizli z povrchu zemského. Ako tieto hrady vyzerali pred 300 až 500 rokmi je možné zisti� na miniatúrach v areáli.

������������������� �������������������� !"� �#�

� $�

����%� �&�'�� ��� ���(��

�

�achtice - Osídlenie �achtíc v praveku dokazuje množstvo archeologických nálezov od neolitu až po slovanské sídlisko z 8. až 9. storo�ia. Písomné pramene ju uvádzajú v roku 1263 ako Chekche, 1276 – "Chechte", 1299 – Chechte", 1505 – "Csejthe".

Pôvodne patrila Nitrianskemu hradu, neskôr panstvu �achtického hradu postaveného v prvej polovici 13. storo�ia. V roku 1392dostali výsadu zemepanského meste�ka s erbom svätého Ladislava. Turci ich spustošili v roku 1599. Obyvatelia sa pôvodne zaoberali ro�níctvom, vinohradníctvom a remeslami, ktoré rozvinuli najmä habánski usadlíci zo 17. storo�ia. Roku 1847 sa tu uskuto�nilo výro�né zhromaždenie Tatrína, ktorého �lenovia sa dohodli na spisovnej sloven�ine pod�a Štúrovej koncepcie.

Obec má približne 3 500 obyvate�ov. Hlavnou atrakciou je množstvo pamiatok ako aj dva kilometre vzdialené zrúcaniny. Za obcou smerom na Viš�ové vedie malebná cesta dolinou nad potokom Jablonka. Súbežne s cestou vedie jednoko�ajná železnica. V katastrálnom území obce sa nachádza �as� NPR �achtický hradný vrch.

Pamiatky

Gotická kaplnka

Pozornos� návštevníkov upúta na briežku stojaca kamenná pevnos� s kaplnkou a kostolom. Najstaršia stavba je gotická kaplnkasvätého Antona Paduánskeho z roku 1330. Vidno však na nej viaceré prvky zhodné so stavbami z ve�komoravského obdobia. Má malé presbytérium so šiestimi rebrami, ktoré sa na

� ��

strope zbiehajú do svorníka s trojuholníkovým erbom. Rebrá sú položené na ihlanovitých konzolách. V stene sú dva oblô�iky. Lo� je obd�žna, na východnej stene má dva vä�šie obloky. Povalu tvorí valená klenba so štukovou výzdobou na troch pároch pilierov. Nad vchodom je drevený chór s ma�ovanými obrazmi Panny Márie, sv. Štefana a sv. Ladislava, prevezený sem z hradnej kaplnky. V hrobe pod kaplnkou je 34 rakiev k�azov a �alších osobností meste�ka. Zvonku nad vchodom je gotický štvorlístkový oblô�ik a na štíte kamenný kríž.

�achtický kostol

Ved�a stojaci pôvodne gotický rímskokatolícky kostol dal postavi� vojvoda Ctibor I. v roku 1390. Mal jednu kostolnú lo� s ve�kými oknami a na streche malú sedlovú veži�ku s prilbicou. V roku 1680 ho prestavali, rozšírili a zbarokizovali. V sú�asnosti má 10 ve�kých okien. Vybavenie tvorilo sedem oltárov a kazate��a. Na arkádovom chóre je neskorobarokový organ. Hodnotné sú barokové dvere na bo�nom vchode z roku 1661. Pod kostolom sú tri hrobky. Na vonkajšej severnej stene odkryli v roku 1940pôvodné gotické okno. Kostol je zasvätený sv. Ladislavovi. V roku 1681 postavili vežu kostola, ale pre chybné základy ju v roku1740 zbúrali a postavili novú. Baroková stavba má štyri podlažia. V roku 1756 v nej bolo šes� zvonov. Na vojnové ciele armáda v roku 1916 zobrala štyri, a v sú�asnosti je vo veži pä� zvonov. Pod vežou je hrobka s viac ako 50 rakvami významnejších meš�anov. Oba cirkevné objekty stoja v kamennej pevnosti so strie��ami, ktorá dobre poslúžila na obranu proti menším skupinám úto�níkov. Do pevnosti vedú tri vchody: Hrubé schody sú na kamenných verajách datované – Rax Mathes – 1496, Medzihorská brána bola renovovaná 1594. Pozoruhodný je kamenný oblúkový most s farskými schodmi a portálom z roku 1697.

Hrad

Stavite�om hradu bol Kazimír z rodu Huntpoznanovcov, Bí�skej vetvy. Výstavba najstaršieho jadra sa uskuto�nila medzi rokmi 1263 – 1276. Hrad je prvýkrát spomínaný v roku 1276, ke� ho Kazimírovi synovia Peter a Pongrác ubránili pred nájazdom �eského krá�aPemysla Otakara II. V období vlastníctva Michalom Orságom de Guth bola na hrade dobudovaná trojpodlažná kaplnka, z ktorej drevený chór je umiestnený v gotickej kaplnke svätého Antona. Posledné prístavby uskuto�nili Orgszágovci. Po roku 1604 zdedila, po smrti manžela, hradné panstvo Alžbeta Báthoryová, ktorá tu bola za zlo�iny proti �udskosti na príkaz palatína Turza v roku 1610 uväznená. V izolácii žila na hrade do 21. augusta 1614. V roku 1708 hrad pri dobývaní vyhorel a odvtedy ho nik neopravoval. Hrad vyhorel ešte raz v roku 1799, ale v tom �ase ho už nik neobýval. Sú�as�ou hradu bolo aj väzenie, z ktorého nebolo úniku. V sú�asnosti nie je prístupný verejnosti.

� !�

Renesan�ný kaštie�

Západne od kostolnej pevnosti dal postavi� v roku 1668 chorvátsky bán Mikuláš Draškovi� renesan�ný kaštie�. Je to jednoposchodová bloková budova s výrazným stredným rizalitom. Na za�iatku 18. storo�ia budovu získali Forgá�ovci (Forgách). Pristavili k nej dve krídla, jedno na juhozápade a druhé na severovýchode. V západnej �asti pôvodnej budovy zriadil v roku 1708 biskup Pavol Forgá� kaplnku, ktorú vysvätil 22. októbra 1708 Mikuláš Lipai (Lippay), novomestský prepošt „sub titulo Patronae Hungariae“. Poslednými majite�mi bola rodina �enkayová, ktorá kaštie� kúpila v roku 1851 od Mikuláša Forgá�a (Forgách). Budovu prenajímali nemajetným ob�anom a postupne sa dostala do dezolátneho stavu. V roku 1945 – 1958 bola budova z prostriedkov štátu opravená. Dve krídla postavené Forgá�ovcami boli odstránené, oltárny kame�, ktorý bol pohodený v bývalej kaplnke, je osadený v stene pod bránou v�avo. Po roku 1989sa budova dostala do vlastníctva Tren�ianskeho múzea. Od roku 1960 je v �asti budovy na poschodí umiestnené múzeum histórie �achtíc a Tatrína.

Kaštie� Orságovcov

Kaštie� stál zhruba na mieste, kde je dnes kúria Drugetovcov. Z kaštie�a zostal len kus múra, ktorý sved�í o tom, že budova bola poschodová, pretože na vrchu múra sa zachovali kamenné konzoly. Jeden z majite�ov – Ladislav Ország – bol ve�ký milovník vinohradníctva. O jeho vz�ahu k vínu sved�il i pnúci vini� vytesaný do kamenných rámov okien a dvier kaštie�a. Jeden takýto kame� je zamurovaný na moste vedúcom do kostolnej pevnosti (vpravo nad schodmi). O kaštieli s tiež hovorilo ako o súdnom paláci. Tu sa rozhodovalo nad životom a smr�ou obžalovaných. Opis budovy sa nezachoval.

Kaštie� Nádašdyovcov

Kaštie� nazývaný cisársky, mal po uskuto�nenej prístavbe jedného krídla pôdorys v tvare U. Jeho obraz sa nezachoval. Zachoval sa však opis hradného kapitána Pavla Kardoša z roku 1645. Kaštie� mal 46 miestností – dve ve�ké sály, z ktorých tá v novom objekte mala až 13 okien. Boli tu panské obývacie izby, spálne, klenotnica, dve jedálne, kuchy�a, pekáre�, miestnosti pre �e�a� a sklady. V kaštieli bolo pä�pivníc a pod záhradou ešte rozsiahle labyrinty. Okolo kaštie�a bola ovocná a kvetinová záhrada a za �ou vinohrad. V tomto kaštieli bývala Alžbeta Báthoryová (Bathory) so svojím manželom Františkom Nádašdym, ke� sa práve zdržiavala v �achticiach. Tu spáchala �as� svojich zlo�inov. V roku1662 kaštie� vyhorel, ale ešte ho opravili. Po smrti Františka Nádašdyho II. (1671), odsúdeného na smr� pre ú�as�na protihabsburskom sprisahaní, jeho majetok zhabal štát. �as� prenajal Révaiovcom (Révay) a Draškovi�ovcom. Neskôr (1695) krá�ovská komora predala majetok Krištofovi Erddymu (Erddy). Posledným majite�om neobývaného kaštie�a bol statkár Springer. Zachovala sa kamenná pivnica, ktorá slúži Po�nohospodárskemu družstvu �achtice na uskladnenie vína. Zo severnej strany nad cestou na Viš�ové sú pozostatky múra a bašty, ktorý tvoril ohradu.

Kúria Drugetovcov

Kúria je renesan�ná prízemná budova postavená za�iatkom 17. storo�ia ako menšie vidiecke sídlo š�achty. Postavil ju gróf Juraj Druget z Humenného, manžel Kataríny Nádašdyovej (Nadasdy). Neskôr sa dostala do vlastníctva Andrášiovcov (Andrásy) a

� )�

Jesenskovcov. Má tvar písmena U, nad vchodom je oblúkovitý portál s erbom Drugetovcov uprostred.

Rímskokatolícka fara

Fara stojí v blízkosti kostola na starobylých základoch. Pôvodne bola prízemná. Za ú�inkovania Jozefa Urbanovského II. pred rokom 1847 ju zvýšili o jedno poschodie. V týchto rokoch dal vo dvore postavi� kaplnku a hospodárske budovy. Fara je národnou kultúrnou pamiatkou. Uskuto�nilo sa tu d�a 10. augusta 1847 pamätné štvrté zasadnutie Tatrína. Na podnet Miestnej organizácie Matice slovenskej v Novom Meste nad Váhom v spolupráci s okresnými orgánmi s obcou �achtice odhalili 6. augusta 1933 na budove pamätnú tabu�u pripomínajúcu túto významnú udalos�. Jej autorom je M. Kraus z Nového Mesta nad Váhom. Z príležitosti 150. osláv Tatrína bola pod farou na námestí umiestnená nová pamätná tabu�a.

Barokový Mariánsky st�p

St�p na námestí z roku 1742. V prvej polovici 18. storo�ia obyvatelia �achtíc ve�mi trpeli nájazdmi rôznych vojsk a tlúp bývalých vojakov, epidémiami a živelnými pohromami, ktoré predstavovali v �ase drevených a hlinených dom�ekov so slamenými a šind�ovými strechami dva hrozné živly – voda a ohe�. V súvislosti s mariánskym st�pom to boli požiare. V priebehu deviatich rokov bolo 30 ni�ivých požiarov. Tak 15. apríla 1723 pri ve�kom požiari horela aj strecha kostola. Bolo zrejmé, že požiare okolo roku 1738 niekto zakladal úmyselne. �ud bol prestrašený, modlil sa za ukon�enie pohrôm a v roku 1741 za farára Jozefa Mackovi�a zložil slávnostný s�ub – putova� každoro�ne do Šaštína a prosi� tam Bohorodi�ku za odvrátenie �astých požiarov. Aby zvýraznili svoje rozhodnutie, v roku 1742 dali ob�ania postavi� mariánsky st�p. Na �elnej strane je text (chronostikon). V preklade: „Ku cit hviezdami zdobenej Panny a Matky venujú veriaci za devä� rokov tridsa� raz požiarom postihnutí“. Mariánsky st�p je vzácna baroková pamiatka.

Baroková golgota

Golgota z roku 1620 je umelecké dielo talianskych majstrov. Dala ju postavi� Judita Révaiová, nevesta Alžbety Báthoryovej, ako prosbu o odpustenie hriechov, ktorých sa jej svokra dopustila trýznením nevinných diev�at.

Baroková socha Sv. Floriána

Sochu dal postavi� zemepán Pavel Forgá�. Na podstavci má dva rodinné erby. Socha bola nedávno zreštaurovaná a vrátená na pôvodné miesto. Sv. Florián patrón hasi�ov mal obec ochra�ova� od požiarov.

Pamiatky na Urbanovského ulici

Na Urbanovského ulici sú pri moste ved�a seba tri pamiatky

- kaplnka so sochou svätého Jána Nepomuckého, postavená v roku 1801

- pomník vojakov padlých v prvej a druhej svetovej vojne, ktorého autorom je akademický sochár Pavel Bán a vyhotovila ho firma Komenský z Bratislavy.

- socha panny Márie Lurdskej v jaskyni. Dal ju postavi� barón František Horecký, �achtický k�az, na pamiatku záchrany svojho života, ke� sa pri ceste ko�om na rie�kou Dudváh prelomil pod ním drevený most a k�az s povozom padol do vody. Rýchla pomoc ob�anov ho zachránila. Z v�aky dal v Paríži vyhotovi� túto sochu a

� #�

ešte sa s �ou dotknú� sochy Panny Márie v Lurdách. Po vsadení na dnešné miesto barón Horecký, vtedy už bratislavský prepošt, sochu d�a 9. septembra 1894 posvätil.

Katakomby - pivnice

V náu�ných slovníkoch a bibliografiách vydaných v uplynulých storo�iach v rôznych jazykoch sa �achtice uvádzajú ako meste�ko, �i ve�ká obec po�nohospodárskeho charakteru, s právom poriada� výkladné a dobyt�ie jarmoky. Zhodne sa zmie�ujú o vynikajúcich vinohradníckych pivniciach, akých široko �aleko nevidie�. Je zaujímavé, že za niektorými kamennými lisov�ami a pivnicami nachádzali sa chodby – katakomby (zaužívaný výraz v �achticiach), ktoré mali vlastnos� tajných priestorov a slúžili ako úkryty pre �udí a iste aj ich majetky, �i náboženské ciele. Najrozsiahlejšie boli priestory Na doline pod záhradou Nádašdyovcov. Vykopané do žltej hliny – spraše, s hladkými stenami, románskymi a gotickými klenbami. Podobné sú známe na Zádvorí grófa Revaja (Revay) rodín Jesenskej a Slíšovej (neskôr Konopovej – Urbanovej). Tieto priestory neboli nikdy štátom chránené, boli aj sú v rukách súkromných vlastníkov, ktorí sa v niektorých prípadoch „postarali“ o ich znehodnotenie. Dnes o nich hovoríme ako o bývalých pamiatkach, pretože sú na mnohých miestach vrátane vchodov zasypané a nebezpe�né pre návštevníka. Len vínne pivnice boli najmä na hlavnej ulici od Ulice oslobodite�ov po kostol, v Kúrii, Revolu�nej ulici, na Zádvorí, v Medzihorskej a na dnešnej Ulici Jozefa Urbanovského. Boli vynikajúce na uskladnenie vína, niekedy aj po�nohospodárskych produktov (zemiakov, repy) – kamenné s primeranou vlhkos�ou a vynikajúcim vetraním. Na základe poznania a literatúry o nich bližšie pojednáva Vladimír Ammer v bibliografii �achtice.

Nové Mesto nad Váhom - V miestnej �asti Mnešice bolo objavené praveké

sídlisko a nálezisko z paleolitu, eneolitu, popolnicové sídlisko z mladšej doby bronzovej a ve�komoravské hroby. Zo slovanskej osady sa neskôr vyvinula trhová osada v�aka dobrej polohe na križovatke ciest Považím a na Moravu s brodom cez Váh. Prvá písomná zmienka pochádza z roku 1253, ke� Belo IV. udelil slobody meš�anom za vernos� pri tatárskom vpáde. Od roku 1388 patrila k panstvu obec Beckov až do roku 1550, ke� dostala mestské výsady. Roku 1440 napadli mesto husiti, 1530 a 1559 Turci a v období stavovských povstaní 1705 cisárske vojská. V 16. a 17. storo�í postavené hradby. V 19. storo�í rozvoj remesiel, stredisko obchodu s po�nohospodárskymi výrobkami, najmä obilím. Prvé slovenské divadelné predstavenie v roku 1870. Roku 1875 založená tla�iare�.

Múzeá

Podjavorinské múzeum na Námestí slobody

Podjavorinské múzeum v Novom Meste nad Váhom sídli v pôvodne renesan�nej budove prefasádovanej v barokovom duchu v 17. storo�í, zvanej Gilániho dom alebo “Gilániovec” pod�a jedného z majite�ov. Vzniklo v roku 1950. Od za�iatku 70 –tich rokov je špecializovanou pobo�kou Tren�ianskeho múzea zameranou na historicko -vlastivedného bádania, predovšetkým na výskum literárnej histórie. V priestoroch múzea je umiestnená vlastivedne ladená expozícia venovaná histórii Nového Mesta a okolia, jeho kultúre a tradíciam. Je �lenená na jednotlivé �asti venované archeológii, histórii, etnografii a dejinám remeselníckych cechov v Novom Meste a

� *�

okolia. Samostatná �as� zoznamuje návštevníka s bohatou cirkevnou históriou tohto regiónu.

Bohatú �udovú kultúru novomestského regiónu pripomína “sedliacka izba.” Dekór a tvaroslovie keramiky vychádza z habánskych tradícií a tvorí samostatný výtvarný regionálny fenomén. Ob�úbenú výzdobu �udového interiéru tvorili až do polovice tohto storo�ia skloma�by so sakrálnou tématikou.

K najvzácnejším príkladom typu gotických tzv. “krásnych madon” patrí “Kory�anská”, alebo tiež “Beckovská” madona. V 14. storo�í bola umiestnená v kaplnke Beckovského hradu, až Ctibor II. zo Ctiboríc ju dal umiestni� do obnoveného kostola v Novom Meste nad Váhom. Za husitských vpádov sa však vrátila spä� do Beckova. V období reformácie Madonu preniesli do moravských Kori�an, kde sa nachádza dodnes. V novomestskom múzeu si môže návštevník prezrie� jej vernú kópiu.

Pamiatky

Kostol Narodenia Panny Márie

• Medzi najkrajšie sakrálne pamiatky Považia sa ur�ite radí opevnený Kostol Narodenia Panny Márie. Pôvodne neskororománska trojlo�ová bazilika z polovice 13. storo�ia. V rokoch 1414-23 prestavaný v gotickom štýle ako centrálny oktogonálny objekt. V rokoch1667-75 prestavali gotickú lo� na barokové trojlodie vsunutím deliacich arkád. V kostole krížová cesta od J.B. Klemensa.

• Pri kostole sa nachádza budova prepošstva, budovaná v rokoch 1643-94. V jej kaplnke sú nástenné ma�by z roku 1692.

• Na námestí barokové a renesan�né meštianske domy zo 16. až 18. storo�ia a tiež morový st�p z roku 1696.

• Evanjelický kostol z roku 1787 s vežou pristavanou v roku 1928. • Kaplnka sv. Ondreja zo za�iatku 18. storo�ia. (1719) • Kaplnka Sedembolestnej Panny Márie z roku 1737. • Kaplnka sv. Rocha z roku 1750.

� ��

• Palác Ghillanyiovcov zo 17. stor. (budova múzea) • Most cez Klane�nicu • Židovský cintorín s náhrobníkmi zo 16. - 19. storo�ia.

Beckov - Bolo jedným z prvých stredovekých miest na Považí. Najstaršia písomná

zmienka pochádza z roku 940. Dominantou je ruina Beckovského hradu. Beckov patril k obrannému systému hradov už v �asoch Ve�kej Moravy. V 14. – 15. storo�í sa stal majetkom Stibora, po krá�ovi prvého muža v krajine. V týchto �asoch tu vzniklo jedno z mála dôležitých umeleckých centier. V roku 1439 – 1535 patril hrad rodu Bánffyovcov. V roku 1729 vznikol v podhradí požiar, ktorý zachvátil aj hrad. Bez striech sa stal ruinou. V renesan�nej kúrii zemianskej rodiny Ambrovcov sa nachádza stála expozícia dejín Beckova. Patrí do historického jadra bývalého poddanského meste�ka Beckov. V interiéri je renesan�ný kozub s erbom Med�anských, datovaný rokom 1648, nábytok pochádzajúci z orientálnych krajín, obsahuje i etnografickú �as�. Medzi významnejšie pamiatky patrí kostol sv. Jozefa Pestúna spolu so susedným kláštorom františkánov tvorí jeden sakrálny celok. Jednolo�ová stavba kostola je zaklenutá valenou klenbou s lunetami. Hlavný oltár s bohatou st�povou výzdobou pochádza z konca 17. storo�ia, obnovený Župný sirotinec, rímskokatolícky farský kostol sv. Štefana krá�a - najstaršia sakrálna stavba v obci sa spomína už v roku 1424 s vežou pristavanou v roku 1770, evanjelický kostol postavený v rokoch 1791 – 1845 v klasicistickom slohu, židovský cintorín s pozostatkami náhrobkov z rokov 1739 – 1845 na úpätí hradného svahu, pomník padlým v I. a II. svetovej vojne �i kúria Dubnických s kamenným renesan�ným kozubom. Obyvate�stvo sa zaoberalo po�nohospodárstvom, chovom dobytka, ovocinárstvom a vinohradníctvom. Prekvitali remeslá, najmä súkenníctvo. V obci bola tehe��a a v 19. storo�í pä� páleníc.

Rodáci

• Jozef Miloslav Hurban (* 1817), prvý predseda Slovenskej národnej rady, spisovate� a novinár

• Dionýz Štúr (* 1827), geológ a paleontológ • Ján Ambro (* 1827), lekár • Ladislav Med�anský (* 1852), maliar

Ducové Kostelec - Hradisko Ducové-Kostolec tvorí z�aleka vidite�ný, do vážskej nivy s prevýšením 70-80 m vy�nievajúci vápencovo-dolomitický ostroh medzi obcami Ducové a Hubina, priamo nad cestou z Pieš�an do Beckova. Na vrchole Kostolca je plošina s rozlohou cca 0,75 ha, obohnaná zo severnej strany mohutným šijovým valom pochádzajúcim z mladšej doby bronzovej. Pozd�ž vonkajšej strany valu bola široká priekopa. Priaznivú terénnu konfiguráciu so situovaním priamo nad rie�nou nivou využili predstavitelia slovanskej elity v 9. storo�í na vybudovanie sídla - dvorca s lichobežníkovým pôdorysom s ve�kos�ou cca 0,5 ha.

� �+

Nachádza sa tu ohradený areál dvorca s �iasto�ne zrekonštruovaným palisádovým opevnením s bránou (smerom od obce Hubina), vnútornými palisádami, murovaným pôdorysom predrománskej rotundy a základmi obytných a nieko�kých hospodárskych budov. Sú�as�ou je aj model strážnej veže a pohrebisko. Areál je chránenou archeologickou lokalitou a je vo vlastníctve rímskokatolíckej cirkvi. Kostolec je národnou kultúrnou pamiatkou. Informácie o lokalite podávajú informa�né tabule. Z plošiny je krásny kruhový výh�ad do okolia.

�Model pôvodného hradiska

Hubina - Obec na Slovensku asi 5 km severovýchodne od mesta Pieš�any. Leží v

doline Považského Inovca, ktorou te�ie Hubinský potok, �avostranný prítok Váhu. Prvá písomná zmienka o Hubine pochádza z roku 1353, kde sa spomína pod názvom Hwbyna. V katastrálnom území obce sa nachádzajú prírodné pamiatky Visiace skaly, Ve�ká a Malá dolnosokolská jasky�a. V katastri obce leží rekrea�ná oblas� Výtoky.

Trasa Rekrea�ná

Pieš�any Lodenica – po vale – Brunovce –Lúka – Ducové –Hubiná- spä� na val – Pieš�any Lodenica.

Popis trasy: Z Lodenice po vale cez Hornú Stredu do Brunoviec. Tam cez most prechod na druhý stranu prívodného kanálu. Za mostom doprava a po cesti�ke k mostu cez starý Váh. Pri výjazde z dia�nice odbo�íme doprava a súbežne s dia�nicou sa dostaneme k podjazdu. Tu odbo�íme do�ava na Lúku. Odtia�to málofrekventovanou cestou Cez Modrovku a Ducové sa dostaneme k odbo�ke do Hubiny. V Hubine pri kostole odbo�íme do�ava k farme a opä� do�ava k ihrisku, kde bude v sobotu guláš a hudba. Po ob�erstvení sa vrátime na cestu, ktorú prekro�íme a po�nou cestou sa dostaneme na val. Na hrádzi odbo�íme do �ava a cesta nás privedie popri kúpe�och do Pieš�an a pokra�uje až na zrazový priestor do kempu Lodenica.

Celková trasa 33,5 km prevýšenie 204 m obtiažnos�: ve�mi �ahká

KP�:

Pieš�any - (ma�. Pöstyén, nem. Pistyan, po�. Pieszczany, �es. Píš�any) sú

kúpe�né mesto na Slovensku, sídlo okresu a mnohých vedeckých inštitúcií. Je medzinárodným strediskom lie�by reumatických chorôb a významným regionálnym centrom kultúry, školstva, športu a rekreácie. Hospodárstvo mesta je závislé na lie�ebnej starostlivosti, turistickom ruchu, elektrotechnickom, strojárskom a potravinárskom priemysle. Preteká ním rieka Váh. Má nížinné, teplé a suché podnebie.

V okolí sa nachádzajú významné archeologické lokality. Prvá písomná zmienka pochádza z roku 1113. Výrazný rozvoj v 19. storo�í súvisí s rozvojom kúpe�nej starostlivosti.

Stopy osídlenia okolia Pieš�an pochádzajú už zo štvrtohorného pleistocénu. Kamenné nástroje �loveka neandertálskeho typu boli objavené v ne�alekej obci Banka a v jaskyni �ertova pec. V ostatnej �adovej dobe sa ku nezam�zajúcim prame�om s�ahoval lovec mamutov. Sved�ia o tom nálezy z Banky a Moravian nad Váhom. Pramene vyh�adávali obyvatelia z neskorej i mladšej kamennej doby, no najmä z bronzovej doby. V okolí sú stopy po �ude ma�arovskej kultúry, vystriedanej �udom karpatskej mohylovej a �akanskej kultúry. V mladej železnej (laténskej) dobe, asi v štvrtom storo�í pred Kr., prichádzali Kelti. V 1. až 4. storo�í osídlenie germánskymi Kvádmi. V 5. – 6. storo�í prichádzali do oblasti prvé slovanské kmene.

�asy Ve�kej Moravy z 9. storo�ia pripomína ve�možský dvorec v blízkom Ducovom. Prvá písomná zmienka je z roku 1113. Nachádza sa v Zoborskej listine vydanej uhorským krá�om Kolomanom I. Pieš�any (Pescan) sa tu spomínajú ako obec susediaca s Trebaticami. V rokoch 1299, 1301 – 1321 sú�as� panstva Matúša �áka Tren�ianskeho. Po jeho smrti sa �asti jeho majetkov zmocnil krá� Karol Róbert z Anjou.

Pieš�any boli aj krá�ovským majetkom a sú�as�ou hradného panstva Tematín. V roku1348 daroval krá� �udovít I. hrad a panstvo Tematín magistrovi Mikulášovi Kontovi. Po vymretí tohto rodu ich od krá�a �udovíta II. získal Alexej Thurzo.

Dejiny mesta sú úzko späté s rozvojom kúpe�níctva v 16. storo�í. Prvý podrobný opis prame�ov pochádza od prefekta Šarišského hradu a krá�ovského radcu Juraja Werhnera z roku 1545. Neskoršie opisy sú od lekára rakúskych cisárov Johanna Crata de Crafheima (1571), osobného lekára pápeža Sixta V. Andrea Bacciusa Elpidianusa (1588), nemeckého cestovate�a Martina Zeillera (1632). Najslávnejší opis kúpe�ov pochádza od Adama Trajana v básni Saluberrimae Pistinienses Thermae z 1642. V tom istom roku Pieš�any dostali mestské výsady a jarmo�né právo a vyvíjali sa ako zemepanské meste�ko. Prvý lekársky opis Schediasma de Thermis Postheinsibus je od hlavného fyzikusa slobodného krá�ovského mesta Prešporka Jána Justusa Torkoša(1745).

V 18. storo�í vznikla okolo prame�ov kúpe�ná osada Teplice. V jej centre stál ubytovací hostinec a panský dom pre š�achtu. Osada sa postupom �asu spojila s obcou Pieš�any a dnes tvorí historické centrum. Roku 1720 daroval panovník Karol VI. panstvo Hlohovec (a s ním i Pieš�any) Jánovi Leopoldovi Erddymu. Erddyovcom patrilo meste�ko Pieš�any až do roku 1848 (zrušenie nevo�níctva), a kúpele až do roku 1940 (zoštátnenie).

V roku 1772 sa v Pieš�anoch objavil významný balneológ, profesor Henirich J. von Cranz. Až po jeho návšteve postavili prvú stálu budovu kúpe�ov, dosia� sa používali iba jamy vykopané v zemi.

Secesný hotel Thermia Palace z roku 1912. Miesto stretnutia troch cisárov

Za�iatkom 19. storo�ia (okolo roku 1820 – 1822) dal Jozef Erddy vybudova�v klasicistickom štýle prvé murované kúpe�né budovy, ktoré boli dobudovávané a prestavované v priebehu celého 19. storo�ia. V roku 1802 navštívil Pieš�any Beethoven. Za�iatkom 19. storo�ia sa lie�ba uberala pokrokovou, lekársky podloženou metódou pod vedením doktora F. E. Scherera, nájomcu kúpe�ov, zakladate�a Vojenského kúpe�ného ústavu (1863), a autora monografie o kúpe�och. V roku 1889 dostala kúpele do prenájmu od rodiny Erddyovcov firma Alexander Winter a synovia. K tomuto obdobiu sa viaže najvä�ší rozkvet kúpe�ov a mesta, dochádza k ve�korysej výstavbe kúpe�ných objektov a v�aka propagácii sa stali známe v celom svete. Zaslúžil sa o to najmä syn Alexandera Wintera �udovít Winter, slovenský podnikate� židovsko-ma�arského pôvodu, nájomca, budovate�pieš�anských kúpe�ov a tvorca ich svetového mena. Výrazne sa zaslúžil o premenu obce Pieš�any na mesto.

Rozvoj prerušila prvá svetová vojna, v kúpe�och sa za�ali lie�i� ranení vojaci. Vo februári 1917 sa v hoteli Thermia Palace stretli traja cisári, Wilhelm II Hohenzollern,

rakúsky cisár Karol I. Habsburg a bulharský cár Ferdinand I Koburg. Rokovali tu o �alšom vedení vojny a tu aj spe�atili svoj osud.

V medzivojnovom období prúdili do kúpe�ov desa�tisíce hostí, medzi nimi mnohé významné osobnosti. Po vypuknutí druhej svetovej vojny nastala úplná ekonomická stagnácia. V roku 1940 došlo ku zoštátneniu kúpe�ov, 1948 ku ich znárodneniu. Rozvoj zabezpe�il až zákon o preventívnej starostlivosti z roku 1951. Od roku 1945 užívajú Pieš�any štatút mesta, od roku 1956 štatút kúpe�ného mesta medzinárodného významu, od 1996 okresného mesta.

Ducové Kostelec - Hradisko Ducové-Kostolec tvorí z�aleka vidite�ný, do vážskej nivy s prevýšením 70-80 m vy�nievajúci vápencovo-dolomitický ostroh medzi obcami Ducové a Hubina, priamo nad cestou z Pieš�an do Beckova. Na vrchole Kostolca je plošina s rozlohou cca 0,75 ha, obohnaná zo severnej strany mohutným šijovým valom pochádzajúcim z mladšej doby bronzovej. Pozdž vonkajšej strany valu bola široká priekopa. Priaznivú terénnu konfiguráciu so situovaním priamo nad rie�nou nivou využili predstavitelia slovanskej elity v 9. storo�í na vybudovanie sídla - dvorca s lichobežníkovým pôdorysom s ve�kos�ou cca 0,5 ha.

Nachádza sa tu ohradený areál dvorca s �iasto�ne zrekonštruovaným palisádovým opevnením s bránou (smerom od obce Hubina), vnútornými palisádami, murovaným pôdorysom predrománskej rotundy a základmi obytných a nieko�kých hospodárskych budov. Sú�as�ou je aj model strážnej veže a pohrebisko. Areál je chránenou archeologickou lokalitou a je vo vlastníctve rímskokatolíckej cirkvi. Kostolec je národnou kultúrnou pamiatkou. Informácie o lokalite podávajú informa�né tabule. Z plošiny je krásny kruhový výh�ad do okolia.

Model pôvodného hradiska.

Hubina - Obec na Slovensku asi 5 km severovýchodne od mesta Pieš�any. Leží v

doline Považského Inovca, ktorou te�ie Hubinský potok, �avostranný prítok Váhu. Prvá písomná zmienka o Hubine pochádza z roku 1353, kde sa spomína pod názvom Hwbyna. V katastrálnom území obce sa nachádzajú prírodné pamiatky Visiace skaly, Ve�ká a Malá dolnosokolská jasky�a. V katastri obce leží rekrea�ná oblas� Výtoky.

�������

�

������������

�

���������

�

����������

�

������

�

����������

Skompletovanie zrazovej ponuky.

Príjemná trasa na spoznanie okolia S��avy s možnos�ou rozšírenia aj na spoznávanie pamätihodností a zaujímavostí mesta.�