zhodnotenie veĽkosti a tvaru pÔdnych celkov … · resoluble to parallelograms prevail. on the...

Veda mladých 2007, ISBN 978-80-552-0370-6

123

ZHODNOTENIE VEĽKOSTI A TVARU PÔDNYCH CELKOV POD ĽA VYBRANÝCH FAKTOROV V ROĽNÍCKOM DRUŽSTVE ŠAĽA

ASSESSMENT OF PLOTS SIZE AND SHAPE ACCORDING TO CHOSEN

FACTORS IN AGRICULTURAL ASSOCIATION ŠA ĽA

Tatiana Čičová ABSTRACT

Contribution analyses influence of natural factors and factors of mechanization to plots size and shape in Agricultural association Šaľa. We considered natural factors, plots size and shape, their homogeneity, plots accessibility and erosion threat of area after acquiering of needed documents and their analyses. Area belongs to plains, so there does not occur any wather erosion. All resolving plots are homogeneous, average size of plots is 49,15 ha and plots which have shape resoluble to parallelograms prevail. On the basis of indicator assessment some plots were adjusted whereby their size and shape conditions were improved. Average size sank to 40,95 ha at proposed state. Number of plots was increased from original amount of 45 to 54 plots. KEY WORDS

Land organization, plots size, plots shape, plots accessibility ÚVOD

Nevyhnutným predpokladom ekologizácie poľnohospodárskej výroby je dôsledná realizácia zásad racionálneho usporiadania a využívania pôdneho fondu na úrovni najmenších výrobných jednotiek (Džatko, 1994).

Jedným z hlavných cieľov projektu pozemkových úprav je vytvoriť také pôdne projekčné celky, ktoré by tvarom a rozmermi vyhovovali modernej poľnohospodárskej technike. Pri hodnotení sa prihliada k možnému využitiu z hľadiska pôdnych vlastností (obsah humusu, hĺbka pôdneho profilu, štruktúra, skeletovitosť, geologické vlastnosti a iné), vodných pomerov (výška hladiny podzemnej vody, lokality trpiace suchom), konfigurácie terénu (sklon, členitosť), poloha k svetovým stranám, vhodnosť pestovania špeciálnych plodín (Látečka, Muchová, 2005). Kľúčovou otázkou pri hodnotení organizácie pôdneho fondu je, či jestvujúce usporiadanie bolo realizované na základe produkčného potenciálu pôdy a eróznej ohrozenosti územia, alebo len s ohľadom na optimálne situovanie územia v teréne, na veľkosť parciel a ich tvar, cestnú sieť a pod.(Demo, Látečka a kol., 2004). CIEĽ PRÁCE Cieľom príspevku je posúdenie vplyvu prírodných a vybraných mechanizačných faktorov na veľkosť a tvar pôdnych celkov. Načrtnúť možný spôsob nového usporiadania pôdnych celkov pri zohľadnení optimálnej veľkosti a tvaru pôdnych celkov za účelom trvalo udržateľného využívania poľnohospodárskej pôdy.


124

MATERIÁL A METÓDA Mesto Šaľa sa nachádza v Nitrianskom kraji. Je administratívno-správnym sídlom okresu Šaľa, ktorý je najmenším okresom Nitrianskeho kraja a nachádza sa v jeho západnej časti.. Katastrálne územie mesta Šaľa má severo-južne pretiahnutý tvar. Celková plocha katastrálneho územia je 45,02 km2. Katastrálne územie mesta Šaľa hraničí spolu s 8 inými katastrálnymi územiami. Na severnej časti hraničí s katastrálnymi územiami Močenok a Dlhá nad Váhom. Na západnej strane hraničí s katastrálnymi územiami Kráľová nad Váhom a Diakovce. Na južnej strane hraničí s katastrálnymi územiami Tešedíkovo, Žihárec a Selice. Na východnej strane hraničí s katastrálnym územím Trnovec nad Váhom.

Mesto Šaľa je výrazným priemyselným centrom nadregionálneho charakteru s dominujúcou základňou chemickej výroby s nadväznou širokou škálou občianskej vybavenosti. Je v ňom sústredené školstvo, veda, kultúra, výroba, služby a podnikateľské aktivity. Prirodzeným kompozičným prvkom prostredia je rieka Váh, ktorá rozdeľuje územie mesta na dve časti – časť pravobrežná (jadrové mesto) a časť ľavobrežná – Veča. V zmysle nariadenia vlády SR č.617/2004 Z.z., ktorým sa ustanovujú citlivé oblasti a zraniteľné oblasti sú vodné útvary povrchových vôd pretekajúce územím klasifikované ako citlivé oblasti. V zmysle tohto nariadenia vlády sú poľnohospodársky využívané pozemky v katastrálnom území mesta Šaľa zaradené medzi zraniteľné oblasti. Poľnohospodársku činnosť v území vyvíja Roľnícke družstvo so sídlom v Šali. Činnosť družstva je zameraná na rastlinnú a živočíšnu výrobu. Družstvo obhospodaruje v katastrálnom území Šale 2211,531 ha ornej pôdy sústredenú do 45 pôdnych celkov. V území mesta Šaľa sa v posledných rokoch stabilizoval podiel súkromne hospodáriacich subjektov so zameraním na rastlinnú drobnovýrobu.

Z klimatických ukazovateľov riešeného územia uvádzame základné teplotné a zrážkové pomery v tabuľke 1.

Tabuľka 1: Základné klimatické charakteristiky záujmovéh o územia (1951-2000) stanica- Žihárec Zdroj: Špánik, Šiška, 2004

Na riešenom území sa nachádzajú nasledovné pôdne typy fluvizeme typické karbonátové , černozeme čiernicové , čiernice typické prevažne karbonátové, čiernice glejové až čiernice pelické, čiernice v komplexoch so slancami a černozeme typické karbonátové. Nachádzajú sa tu všetky pôdne druhy. Obsah humusu v poľnohospodárskej pôde v hĺbke do 25 cm je vysoký, väčší ako 2,3%. Pôdna reakcia je silno alkalická, pH do 8,4 a stredne alkalická pH 8,4-7,8. Vlhkostný režim pôd je mierne vlhký.

Metodický postup riešenia práce Na dosiahnutie cieľa určeného prácou, bol použitý nasledovný postup:

• získanie podkladových materiálov a terénny prieskum • analýza a vyhodnotenie podkladových materiálov • vypracovanie mapy súčasného stavu so zakreslením súčasnej organizácie

pôdy v programe ArcView v.3.2 (mapa 1)

mesiac I II III IV V VI VII VII IX X XI XII rok IV-IX Teploty

oC -1,7 0,3 4,7 10,3 15,3 18,5 20,0 19,5 15,3 9,9 4,4 0,3 9,7 16,5

Zrážky mm

34,6 34,0 34,5 43,4 53,4 67,7 58,0 57,9 44,2 39,9 53,9 45,0 566,3 324,5


125

• vypracovanie charakteristík a ukazovateľov pre hodnotenie súčasného stavu v záujmovom území z hľadiska faktorov (prírodných a mechanických) ovplyvňujúcich veľkosť a tvar pozemkov

• navrhnutie opatrení pre zlepšenie hospodárenia na pôde a vypracovanie mapových príloh k nim v programe ArcView v.3.2 (mapa 2)

• komplexné vyhodnotenie a diskusia k získaným výsledkom • vypracovanie záverov z riešenia práce

VÝSLEDKY A DISKUSIA Viacerí autori (Látečka, Muchová, 2005, Karlubíková, 1993, Jonáš a kol., 1990) uvádzajú, že podmienky optimalizácie tvaru a veľkosti pôdnych celkov pre účely poľnohospodárskej výroby je možné rozdeliť do štyroch základných skupín : spoločenské faktory, prírodné faktory, technické faktory a výrobné faktory. My sme sa vo svojej práci zamerali na prírodné faktory a z výrobných faktorov na mechanizačné faktory. Prírodné faktory

Pôsobia ako prvky, ktoré zmenšujú súčasnú veľkosť pôdnych celkov. Ide o pomery klimatické, pôdne, vodné pomery v pôde a konfiguráciu terénu. Z ostatných prírodných činiteľov má na tvorbu pôdnych celkov najväčší vplyv súhrn tých faktorov, ktoré ovplyvňujú vodnú a veternú eróziu.

Klimatické pomery

Katastrálne územie mesta Šaľa patrí do teplej klimatickej oblasti Podunajskej nížiny. Charakteristická je teplá nížinná klíma s dlhým až veľmi dlhým, teplým a suchým letom, krátkou, mierne teplou, suchou až veľmi suchou zimou s veľmi krátkym trvaním snehovej pokrývky. Priemerná ročná teplota kolíše v rozpätí 9-10 °C (priemerné teploty júla sú 19-20 °C a januára -1 až -3 °C), priemerné ro čné zrážky sú 500-600 mm. Trvanie snehovej pokrývky je do 30-40 dní v roku (tabuľka 1).

Z hľadiska rozptylu emisií znečisťujúcich látok je dôležitým prvkom smer a rýchlosť vetra. V okolí mesta Šaľa je prevládajúci smer vetra severozápadný. Oblasť je zaradená medzi územie s priemerne inverznými polohami. Parameter S SV V JV J JZ Z SZ bezvetrie Smer vetra v % 9,2 5,8 12,2 12,6 8,1 7,8 13,2 20,1 11,0 Rýchlosť vetra v m/s 3,5 2,6 3,4 3,4 3,1 2,8 3,6 4,2 - Tabuľka 2: Veterné pomery – stanica Žihárec (1961-1980) Zdroj: Cesta I/75 – obchvat, Správa o hodnotení, 2005

Hydrologické pomery

Katastrálne územie mesta Šaľa patrí do povodia dolného Váhu. Váh je v podmienkach Slovenska veľkým vodným tokom - je najdlhšou riekou na území Slovenska. Váh je tokom 2. rádu s celkovou dĺžkou 402,5 km a plochou povodia 19.728 km2

(Komárno). V Šali je plocha povodia 11 217,6 km2 a dĺžka toku 346,9 km. Významnejšími kanalizovanými vodnými tokmi v území sú Zajarčie, Trnovecký kanál, Selický kanál, Šaliansky kanál, Kolárovský kanál. Prirodzený vodný režim toku Váh je stredohorský - zdrojom vodnosti sú najmä topiace sa snehové zrážky v jarných mesiacoch (maximálne vodné stavy v III-V), podružné zvýšenie vodnosti koncom jesene (XI, zač. XII) závisí od výdatnosti zrážok.


126

Súčasný režim toku Váh je v dôsledku prevádzky viacerých vodných diel neprirodzený a závisí od prevádzky VD Kráľová a VD Selice. Typické je kolísanie hladiny s rozkyvom podľa špičkovania vodnej elektrárne na VD Kráľová, ktoré je však čiastočne vyrovnávané prevádzkou VD Selice. Dlhodobý priemerný prietok Váhu v Šali je 147,8 m3.s-1 (1955-80), v období 1996-2000 to bolo 148,9 m3.s-1. Celú oblasť katastra mesta je možno označiť za veľmi suchú, s nízkymi hodnotami špecifického odtoku - len do 3-5 l.s-1.km-2. Z hľadiska odtokových pomerov patria miestne toky (kanály) celej oblasti do dažďovo-snehového typu odtoku s akumuláciou vôd v decembri až januári, vysokou vodnosťou vo februári až marci, s nízkymi stavmi od polovice júla do konca septembra (UPNO mesta Šaľa, 2004). Vodné plochy Medzi obcou Trnovec nad Váhom a riekou Váh sa nachádza mŕtve rameno rieky Váh označované ako „Amerika“, kde je niekoľko umelo vytvorených samostatných vodných plôch a to – vodná plocha „Amerika III“ a odkaliská Amerika I, Amerika II. Podzemné vody Hladina podzemnej vody je v hydraulickej spojitosti s hladinou vo Váhu, pričom k najvýraznejšiemu ovplyvňovaniu dochádza v pririečnej zóne. Úroveň hladiny podzemnej vody sa v priebehu roka výrazne mení, v závislosti od zmeny klimatických a hydrologických pomerov. Maximá sú dosahované v jarných mesiacoch, minimá v auguste-novembri. Kolísanie hladiny podzemnej vody v priebehu roka dosahuje 0,5-1,0 m. V údolí Váhu sa hladina podzemnej vody nachádza v priemernej hĺbke 2-4 m pod terénom. Pramene ani pramenné oblasti sa v záujmovom území nevyskytujú (Cesta I/75 – obchvat, Správa o hodnotení, 2005).

Pôdne pomery

Ďalšou výraznou podmienkou limitujúcu veľkosť a tvar pozemkov je značná heterogenita pôdneho pokryvu po stránke pôdnych typov a litogénnych znakov (zrnitosť, štrkovitosť a skeletovitosť, hĺbka pôd a poloha hladiny podzemnej vody). Rôzne typy pôd vykazujú rôznu potenciálnu úrodnosť, vyžadujú rôzne dávky hnojív, rôzne spôsoby agrotechniky. Túto heterogenitu s následným znižovaním priemerných výnosov plodín vykazuje až 35% pozemkov na plochách väčších ako 50 ha. Všeobecne pôsobí tento faktor proti veľkým výmerám pôdnych celkov osiatych naraz jednou plodinou (Jonáš a kol., 1990).

Je žiaduce, aby na celom pôdnom celku bolo možné uplatňovať jednotné agrotechnické postupy. Homogenita vyjadruje štruktúru plošného zastúpenia ekologickými vlastnosťami podobných pôdno-ekologických jednotiek (BPEJ) na danom území.

Na riešenom území sa nachádzajú nasledovné pôdne typy s percentuálnym zastúpením:

� fluvizeme typické karbonátové - 38,07 % � čiernice typické prevažne karbonátové – 21,77 % � čiernice typické až čiernice pelické – 21,65 % � černozeme čiernicové – 14,51 % � černozeme typické karbonátové – 3,01 % � čiernice glejové až čiernice pelické – 0,60 % � fluvizeme glejové – 026 % � čiernice v komplexoch so slancami – 0,14 %


127

Z pôdnych druhov sa na záujmovom území nachádzajú všetky. Ich percentuálne zastúpenie je:

- ťažké pôdy – 33,85 % - stredne ťažké pôdy – 25,50 % - veľmi ťažké pôdy – 22,25 % - ľahké pôdy – 9,41 % - stredne ťažké pôdy – ľahšie – 8,99 % Vypočítali sme percento homogenity pre všetky pôdne celky na riešenom

území podľa Brányikovej a Džatku (1987), na základe vzájomného porovnania vlastností (stabilných znakov) zastúpených BPEJ na územnom celku k plošne prevládajúcej BPEJ podľa vzorca (Streďanská, Buday, 2006):

R= Ai * Ni / 100 (%) (1) kde: R = homogenita (%), A = zastúpenie plochy BPEJ (%), N = výskyt zhodných

zložiek BPEJ (%) Zistili sme, že všetky pôdne celky spĺňajú zásadu, ktorú uvádza aj Streďanská,

Buday, 2006, že na rovinách (ako je to v našom prípade) by mala byť homogenita výrobného celku minimálne 80%. Bonitované pôdno-ekologické jednotky sa navzájom líšia len v hlavnej pôdnej jednotke alebo v zrnitosti, všetky ostatné stabilné znaky majú rovnaké. Preto je aj priemerné percento homogenity na záujmovom území vysoké a má hodnotu 92,47 %.

Zhutnenie pôd je plošne relatívne rozšírenou degradáciou pôd. Prejavuje sa prakticky vo všetkých poľnohospodársky intenzívne využívaných oblastiach nížin a kotlín a je dôsledkom utlačenia podpovrchovej vrstvy pôdy dlhodobým používaním ťažkých mechanizmov. Oblasť Šale patrí medzi pôdy potenciálne náchylné na zhutnenie, aktuálne prejavy zhutnenia predpokladáme najmä na zrnitostne ťažkých fluvizemiach na nive rieky Váh (UPNO mesta Šaľa, 2004). Ťažké a na zhutnenie náchylné pôdy zaberajú 56,11% ornej pôdy záujmového územia.

Konfigurácia terénu

Reliéf je tvorený zvlnenou rovinou. Nadmorská výška terénu dosahuje 113-120 m n.m. Vodná erózia nie je vzhľadom na prevažne rovinný reliéf územia pre oblasť Šale typická. Sklonitosť územia sa pohybuje od 0 do 3°. Veterná erózia poškodzuje obyčajne plochy bez vegetačného krytu v suchších obdobiach roka, a to najmä v severnej časti územia (okolie Veče) na piesočnatých až hlinito-piesočnatých pôdach využívaných ako veľkobloková orná pôda. Ľahké piesočnaté pôdy zaberajú 9,41% ornej pôdy záujmového územia.

Väčšina poľnohospodárskych mechanizmov je určená na prácu do určitého sklonu svahu, na strmších svahoch sa musia použiť špeciálne mechanizmy. Látečka, Muchová (2005) uvádzajú, že 1. trieda mechanizačnej dostupnosti (M I) je na svahoch so sklonom 0-8º, teda celé naše záujmové územie spadá do tejto triedy. Tým sa nám uľahčuje navrhovanie pôdnych celkov, lebo nemusíme prihliadať na tento faktor. Túto triedu môžeme charakterizovať ako priaznivú a pri obhospodarovaní je možné použiť všetky bežné mechanizmy.

Podľa Látečku, Muchovej (2005) a Karlubíkovej (1993) je nutné ďalej brať do úvahy expozíciu sklonených plôch voči svetovým stranám. Plochy s rozdielnou expozíciou majú rôzne množstvo slnečného tepla, preto vykazujú rozdielne výnosy, inú dobu dozrievania resp. sú vhodné na pestovanie iných plodín. V našom prípade je na celom riešenom území rovnaká expozícia a to rovina, ktorá je samozrejme najvýhodnejšia, pretože pôda prijíma rovnaké množstvo slnečného tepla. Takže pri navrhovaní pozemkov nemusíme brať do úvahy ani tento faktor.


128

S konfiguráciou terénu, ako uvádza Jonáš a kol. (1990), úzko súvisia vodohospodárske faktory, hydrografická sieť líniová i plošná (vnútorné vody, vonkajšie vody a vodné plochy). Tieto faktory boli pre svoju technickú povahu zaradené do faktorov technických. Na ktoré sme sa v tejto práci nezamerali. Okrem uvedených faktorov patrí medzi technické faktory systém technických prekážok (napr. komunikácie, priehrady, melioračné stavby, priemyslové a ťažobné objekty, hranice intravilánu, nadzemné vedenia, rozmiestnenie špeciálnych kultúr a pod.). Tieto technické prekážky sme rešpektovali v plnom rozsahu. Výrobné faktory – mechaniza čné Výrobné faktory majú rôzne smery pôsobnosti pre návrh pôdnych celkov ornej pôdy. Podľa Látečku a Muchovej (2005) sa najvýraznejšie prejavuje faktor technologickej dopravy a faktor mechanizačný. My sme sa vo svojej práci zamerali na faktor mechanizačný. Rozumie sa pod ním spracovanie pôdy, pestovanie a zber plodín, siatie a hnojenie. Pôsobí na vytváranie pôdnych celkov s veľkými výmerami. Keďže všetky ostatné faktory pôsobia opačným smerom, je potrebné požiadavky tohto faktoru zosúladiť s nimi. Je potrebné vyriešiť, od akej výmery pozemku ornej pôdy dochádza s jej ďalším zväčšovaním aj k nepatrnému prírastku efektívnosti obhospodarovania, ktoré sa nemôže vyrovnať s progresívnym rastom negatívnych dôsledkov. Okrem toho je nutné overiť aj závislosť efektívnosti obhospodarovania od tvaru pôdneho celku (pomer dĺžky a šírky). Ide teda o stanovenie minimálnej výmery a dĺžky pôdneho celku, pri ktorých sa mechanizmy už v únosnej miere nevyužívajú.

Tvarové kritériá pôdnych celkov

Z dôvodov efektívneho využitia poľnohospodárskej techniky je potrebné vytvárať pôdne celky v tvare rovnobežníkov a im podobných tvaroch. Určujúcim prvkom plochy pôdnych celkov je dĺžka a šírka. Látečka a Muchová (2005) uvádzajú, že veľmi dôležitým kritériom je jazda po ornej pôde, kde ekonomická jazda je 150 – 300 m, tieto údaje zodpovedajú pre rovinaté územie. Šírka pôdnych celkov v rovinatých územiach závisí od optimálnej dĺžky k šírke. Táto by nemala klesnúť pod 20 m. Optimálna dĺžka pôdneho celku je 1600 m, v krajnom prípade 2000 m. Na rovinách by sa pomer šírky k dĺžke pôdnych celkov, ktoré obhospodarujú poľnohospodárske podniky, mal pohybovať 1:1 – 1:2, výnimočne až 1:6, pričom sa dlhšou stranou umiestňujú kolmo na smer prevládajúcich vetrov, na ochranu pred veternou eróziou. V našom prípade podmienku nespĺňa iba pôdny celok A17 pri ktorom je pomer šírky k dĺžke 1:10,38, ale k úprave sa nepristúpi z dôvodu výskytu technických prekážok. Z dôvodov efektívneho využívania mechanizačných prostriedkov sa vyžaduje, aby dlhšie strany pôdnych celkov boli navzájom rovnobežné, kolmé, zošikmené ku stranám až pod uhlom 60 - 120º. Tvary pozemkov z hľadiska ekonomického využitia poľnohospodárskymi mechanizmami rozdeľuje Látečka a Muchová (2005) do piatich skupín takto:

- pôdne celky s rovnobežnými stranami nad 20 ha – tvar 1 - pôdne celky s rovnobežnými stranami do 20 ha – tvar 2


129

- pôdne celky, ktoré môžeme rozložiť na pravidelné rovnobežníky – tvar 3 - pôdne celky v tvare trojuholníkov a pravidelných mnohouholníkov – tvar 4 - pôdne celky v tvare nepravidelných mnohouholníkov – tvar 5 Zastúpenie jednotlivých tvarov pozemkov na záujmovom území je vyjadrené

v tabuľke 3 a 4. Z tabuliek vidíme, že najzastúpenejším tvarom pozemkov je tvar 3,

Mapa 1: Sú časný stav a zastúpenie BPEJ na pôdnych celkoch orne j pôdy v Roľníckom družstve Ša ľa


130

teda pôdne celky, ktoré môžeme rozložiť na pravidelné rovnobežníky. Tento tvar má 16 pozemkov, čo predstavuje 35,56 % pozemkov. Najmenej výhodný z hľadiska využitia poľnohospodárskej mechanizácie je nepravidelný tvar a na riešenom území vzniklo 8 pôdnych celkov tohto tvaru, najmä kvôli výskytu technických prekážok, ktoré sa musia rešpektovať. Najmenej zastúpeným tvarom pozemku (3 pôdne celky, čo predstavuje 6,67 %) je tvar 4, teda pôdne celky v tvare trojuholníkov a pravidelných mnohouholníkov.

Veľkos ť pôdnych celkov

Prihliada sa na optimálnu (maximálne prípustnú) veľkosť pôdnych celkov z hľadiska protieróznej ochrany a ekologických požiadaviek. Látečka a Muchová (2005) považujú v poľnohospodárskych podnikoch na rovinách za optimálnu veľkosť pôdnych celkov 50 ha. Minimálnu veľkosť pôdnych celkov uvádzajú 20 ha a maximálnu 75 ha. Jonáš a kol.(1990) uvádza, že pozemky menšie ako 5 ha sú z hľadiska obrábania veľmi málo efektívne. Podľa týchto kritérií sme vyhodnotili aj záujmové územie. Podrobné výsledky sú uvedené v tabuľke 3 a zosumarizované v tabuľke 4. Z tabuliek je zrejmé, že 20 pôdnych celkov, čo predstavuje 22,22 % spĺňa uvedené kritériá. Tieto pôdne celky sú najzastúpenejšie na záujmovom území. Menších pôdnych celkov ako 20 ha je 15, z toho 5 má menšiu výmeru ako 5 ha. Pôdny celok A1 má najmenšiu výmeru, iba 2,023 ha. Najväčším je pôdny celok A15 s výmerou 175,096 ha.

Prístupnos ť na pôdne celky

Prístupnosť na pôdne celky závisí predovšetkým od veľkosti pôdneho celku, výrobnej oblasti, špecializácie výroby, intenzity dopravy, terénneho reliéfu, geologických a pôdnych pomerov a spôsobu protieróznej ochrany. Látečka a Muchová (2005) uvádzajú, že v rovinatých oblastiach je optimálna prístupnosť na pôdne celky ornej pôdy s výmerou 0 až 20 ha z 1 strany, na pôdne celky s výmerou 21 až 80 ha z 2 strán a na pôdne celky s výmerou 81 a viac ha z 3 strán. Nedostatočnú dopravnú prístupnosť má 8 pôdnych celkov a 22 pôdnych celkov prekračuje odporúčaný počet prístupných strán pôdnych celkov. 15 pôdnych celkov, čo predstavuje 33,33 % záujmového územia, spĺňa odporúčaný počet prístupných strán (tabuľka 3 a 4).

Označenie pozemku

Výmera pozemku

v ha

Veľkostná skupina

Dĺžka pozemku

d

Šírka pozemku

š d/š Tvar pozemku

Zhodnotenie tvarov

pozemkov

Počet prístupných

strán

Zhodnotenie prístupnosti pozemkov

A1 2,023 0 177,1 121,8 1:1,45 lichobežník 2 2 2

A2 62,097 2 982,9 752,0 1:1,31 neprav. tvar 5 4 2

A3 102,442 3 1119,2 1061,2 1:1,05 rozl. na rovn. 3 3 1

A4 60,577 2 1047,5 588,5 1:1,78 obdĺžnik 1 4 2

A5 46,175 2 716,3 661,5 1:1,08 štvorec 1 3 2

A6 18,414 1 659,7 286,5 1:2,30 obdĺžnik 2 1 1

A7 28,601 2 1045,2 292,6 1:3,57 obdĺžnik 1 3 2

A8 37,289 2 710,3 561,1 1:1,26 lichobežník 1 2 1

A9 29,633 2 704,8 475,3 1:1,48 trojuholník 4 1 0

A10 99,93 3 1120,2 909,8 1:1,23 lichobežník 1 4 2

A11 7,739 1 388,8 236,3 1:1,65 lichobežník 2 1 1

A12 24,843 2 639,2 407,4 1:1,57 lichobežník 1 3 2

A13 35,119 2 1101,9 368,1 1:2,99 neprav. tvar 5 4 2


131

Pokračovanie tabuľky 3 A14 26,312 2 696,1 472,5 1:1,47 rozl. na rovn. 3 3 2

A15 175,096 3 2736,2 843,4 1:3,24 neprav. tvar 5 4 2

A16 16,094 1 713,8 224,8 1:3,17 neprav. tvar 5 1 1

A17 30,73 2 1592,9 153,4 1:10,38 neprav. tvar 5 1 0

B1 46,985 2 1107,5 394,1 1:2,81 lichobežník 1 1 0

B2 72,018 2 996,6 726,1 1:1,37 lichobežník 1 3 2

B3 46,75 2 916,0 534,4 1:1,71 rozl. na rovn. 3 4 2

B4 69,63 2 993,6 708,7 1:1,40 obdĺžnik 1 2 1

B5 12,568 1 485,5 279,8 1:1,73 rozl. na rovn. 3 4 2

B6 132,047 3 1473,6 974,3 1:1,51 rozl. na rovn. 3 2 0

B7 78,378 3 1736,3 484,1 1:3,59 obdĺžnik 1 2 1

B8 141,259 3 1402,0 997,6 1:1,40 obdĺžnik 1 3 1

B9 76,924 3 1122,6 696,9 1:1,61 rozl. na rovn. 3 1 0

B10 173,628 3 1672,3 1004,7 1:1,66 rozl. na rovn. 3 3 1

B11 78,138 3 1510,4 456,6 1:3,30 rozl. na rovn. 3 3 2

B12 62,492 2 1259,8 583,7 1:2,16 neprav. tvar 5 1 0

D17 53,109 2 754,1 631,8 1:1,19 neprav. tvar 5 1 0

D19 43,467 2 756,6 578,3 1:1,31 obdĺžnik 1 3 2

D20 82,541 3 930,1 923,3 1:1,01 rozl. na rovn. 3 1 0

K1 12,511 1 639,6 218,6 1:2,92 rozl. na rovn. 3 1 1

K2 12,768 1 372,5 340,3 1:1,09 rozl. na rovn. 3 2 2

K3 17,912 1 441,2 421,9 1:1,04 lichobežník 2 2 2

K4 4,815 0 276,0 182,3 1:1,51 obdĺžnik 2 3 2

K5 4,699 0 308,9 161,5 1:1,91 rozl. na rovn. 3 2 2

K6 9,114 1 473,5 226,2 1:2,09 trojuholník 4 2 2

K7 46,496 2 775,5 656,3 1:1,18 rozl. na rovn. 3 2 1

K8 64,43 2 855,1 742,7 1:1,15 rozl. na rovn. 3 2 1

K9 32,56 2 679,2 606,8 1:1,12 rozl. na rovn. 3 2 1

M1 13,373 1 377,9 344,1 1:1,10 rozl. na rovn. 3 4 2

M2 14,371 1 495,5 355,1 1:1,39 neprav. tvar 5 3 2

M3 2,299 0 203,8 180,2 1:1,13 trojuholník 4 1 1

M4 3,135 0 418,3 74,9 1:5,58 obdĺžnik 2 1 1

Spolu 2211,531

Tabuľka 3: Ukazovatele sú časného stavu v Ro ľníckom družstve Ša ľa

Veľkosť pozemkov

ks % Tvar

pozemkov ks %

Zhodnotenie prístupnosti pre dopravu

ks %

0 5 11,11 1 12 26,67 0 8 17,78 1 10 22,22 2 6 13,33 1 15 33,33 2 20 44,44 3 16 35,56 2 22 48,89

3 10 22,22 4 3 6,67 Spolu 45 100,00

Spolu 45 100,00 5 8 17,78

Spolu 45 100,00 Tabuľka 4: Súhrn ukazovate ľov v sú časnom stave ovplyv ňujúce tvorbu pôdnych celkov

Vysvetlivky k tabuľke 3 a 4: rozl. na rovn. – rozložiteľné na rovnobežník neprav. tvar – nepravidelný tvar


132

Veľkostná skupina Tvar pôdneho celku Zhodnotenie pr ístupnosti pôdnych celkov 0 – do 5,0 ha 1 – rovnobežník nad 20 ha 0 – nespĺňa odporúčanú prístupnosť 1 – 5,1-20,0 ha 2 – rovnobežník do 20 ha 1 – spĺňa odporúčanú prístupnosť 2 – 20,1-75,0 ha 3 – rozložiteľný na rovnobežníky 2 – prekračuje odporúčanú prístupnosť 3 - nad 75 ha 4 - trojuholník 5 - nepravidelný tvar

Najvhodnejšia kategória v hodnotenom ukazovateli

Návrh usporiadania pôdnych celkov Z analýzy ukazovateľov v súčasnom stave sme navrhli nové usporiadanie pôdnych celkov. Vzhľadom na to, že všetky pôdne celky v riešenom území sú homogénne, tak sme na toto kritérium nemuseli prihliadať. Rovnako sme pri návrhu nemuseli brať do úvahy expozíciu a svahovitosť, pretože územie sa nachádza na rovine a preto sa tu nevyskytuje vodná erózia. Pôdne celky sú ale ohrozené veternou eróziou, preto sme sa novonavrhnuté pôdne celky umiestňovali dlhšou stranou kolmo na smer prevládajúcich vetrov. Rozhodujúcim ukazovateľom z hľadiska efektívnosti obrábania je potom tvar a veľkosť pôdnych celkov. Na tieto dve kritériá sa v našom prípade bolo potrebné najviac zamerať. Z hľadiska veľkosti pôdnych celkov sme pôdne celky K4, K5, M3 a M4 nemohli zlúčiť s iným pozemkom kvôli výskytu technických prekážok. Pri ďalšom pôdnom celku menšom ako 5 ha sme k úprave pristúpili. Pôdny celok A1 sme zlúčili s pôdnym celkom A2. Pôdne celky s nadmernou veľkosťou sme rozdelili na menšie pôdne celky. Na riešenom území prevláda severozápadný vietor, preto sme sa pozemky snažili rozdeliť tak, aby mali dlhšiu stranu kolmo na tento smer. Na dva pôdne celky sme rozdelili pôdne celky A2, A3, A10, B6 a B8. Pôdny celok B10 sme rozdelili na tri pôdne celky. Pôdny celok A15, ktorý je najväčší, sme rozdelili na 4 pôdne celky a zároveň sa tým zlepšili aj jeho tvarové podmienky. Poradie vhodnosti tvarov poukazuje na to, že najmenej vhodnými tvarmi sú trojuholníkové a nepravidelné tvary pôdnych celkov. Tieto tvary má 20,37 % pôdnych celkov. Pôdne celky A9, K6 a M3, ktoré majú trojuholníkový tvar, nie je možné upraviť v dôsledku existujúcich technických prekážok. Nenavrhujeme zmenu z hľadiska súčasného stavu u nepravidelných tvarov pôdnych celkov A13, A16, A17, B12, D17 a M2 v dôsledku výskytu technických prekážok. Nepravidelné pôdne celky A2 a A15 upravujeme z hľadiska veľkosti a tým sa zlepšia aj ich tvarové vlastnosti. Novým usporiadaním pôdnych celkov sme dosiahli lepšie veľkostné a tvarové vlastnosti pôdnych celkov. Počet pôdnych celkov sa zvýšil z pôvodných 45 pôdnych celkov na 54 pôdnych celkov (tabuľka 5 a 6, mapa 2). Podľa tabuľky 4 vidíme, že požadovanú veľkosť, teda 20 – 75 ha, spĺňa z pôvodných 44,44 % pôdnych celkov 72,22 % pôdnych celkov. Znížilo sa zastúpenie pôdnych celkov s nepravidelným tvarom z 17,78 % na 14,81 % pôdnych celkov. A naopak sa zvýšil počet pôdnych celkov, ktoré majú tvar 1, teda pôdne celky s rovnobežnými stranami s výmerou nad 20 ha, z pôvodných 12 (26,67%) na 21 (38,89%). Tento tvar je najefektívnejší z hľadiska využitia poľnohospodárskej mechanizácie.


133

Mapa 2:Návrh usporiadania pôdnych celkov v Ro ľníckom družstve Ša ľa


134

Označenie pozemku

Výmera pozemku v

ha

Veľkostná skupina

Dĺžka pozemk

u d

Šírka pozemku

š d/š Tvar

pozemku

Zhodnotenie tvarov

pozemkov

Počet prístupných

strán

Zhodnotenie prístupnosti pozemkov

A2a 38,730 2 752,0 561,6 1:1,34 rozl. na rovn. 3 2 1

A2b 25,389 2 751,2 421,3 1:1,78 neprav. tvar 5 3 2

A3a 73,326 2 993,6 801,2 1:1,24 lichobežník 1 2 1

A3b 29,115 2 854,3 342,6 1:2,49 obdĺžnik 1 2 1

A4 60,577 2 1047,5 588,5 1:1,78 obdĺžnik 1 4 2

A5 46,175 2 716,3 661,5 1:1,08 štvorec 1 3 2

A6 18,414 1 659,7 286,5 1:2,30 obdĺžnik 2 1 1

A7 28,601 2 1045,2 292,6 1:3,57 obdĺžnik 1 3 2

A8 37,289 2 710,3 561,1 1:1,26 lichobežník 1 2 1

A9 29,633 2 704,8 475,3 1:1,48 trojuholník 4 1 0

A10a 48,166 2 1111,4 429,5 1:2,59 obdĺžnik 1 3 2

A10b 51,763 2 1141,3 478,9 1:2,38 lichobežník 1 3 2

A11 7,739 1 388,8 236,3 1:1,65 lichobežník 2 1 1

A12 24,843 2 639,2 407,4 1:1,57 lichobežník 1 3 2

A13 35,119 2 1101,9 368,1 1:2,99 neprav. tvar 5 4 2

A14 26,312 2 696,1 472,5 1:1,47 rozl. na rovn. 3 3 2

A15a 41,564 2 850,3 490,4 1:1,73 obdĺžnik 1 3 2

A15b 41,064 2 849,2 496,1 1:1,71 obdĺžnik 1 2 1

A15c 72,059 2 901,6 744,1 1:1,21 rozl. na rovn. 3 2 1

A15d 20,409 2 1161,9 207,4 1:5,6 neprav. tvar 5 2 1

A16 16,094 1 713,8 224,8 1:3,17 neprav. tvar 5 1 1

A17 30,730 2 1592,9 153,4 1:10,38 neprav. tvar 5 1 0

B1 46,985 2 1107,5 394,1 1:2,81 lichobežník 1 1 0

B2 72,018 2 996,6 726,1 1:1,37 lichobežník 1 3 2

B3 46,750 2 916,0 534,4 1:1,71 rozl. na rovn. 3 4 2

B4 69,630 2 993,6 708,7 1:1,40 obdĺžnik 1 2 1

B5 12,568 1 485,5 279,8 1:1,73 rozl. na rovn. 3 4 2

B6a 61,173 2 1167,9 568,4 1:2,05 lichobežník 1 1 0

B6b 70,873 2 939,3 453,1 1:2,07 rozl. na rovn. 3 2 1

B7 78,378 2 1736,3 484,1 1:3,59 obdĺžnik 1 2 1

B8a 77,124 2 990,1 776,3 1:1,27 obdĺžnik 1 1 0

B8b 64,135 2 1034,5 625,7 1:1,65 lichobežník 1 2 1

B9 76,924 2 1122,6 696,9 1:1,61 rozl. na rovn. 3 1 0

B10a 55,113 2 1028,3 545,7 1:1,88 obdĺžnik 1 2 1

B10b 67,326 2 1016,9 669,4 1:1,52 obdĺžnik 1 1 0

B10c 51,190 2 1135,3 457,2 1:2,48 rozl. na rovn. 3 2 1

B11 78,138 2 1510,4 456,6 1:3,30 rozl. na rovn. 3 3 2

B12 62,492 2 1259,8 583,7 1:2,16 neprav. tvar 5 1 0

D17 53,109 2 754,1 631,8 1:1,19 neprav. tvar 5 1 0

D19 43,467 2 756,6 578,3 1:1,31 obdĺžnik 1 3 2

D20 82,541 3 930,1 923,3 1:1,01 rozl. na rovn 3 1 0

K1 12,511 1 639,6 218,6 1:2,92 rozl. na rovn. 3 1 1

K2 12,768 1 372,5 340,3 1:1,09 rozl. na rovn. 3 2 2

K3 17,912 1 441,2 421,9 1:1,04 lichobežník 2 2 2

K4 4,815 0 276,0 182,3 1:1,51 obdĺžnik 2 3 2

K5 4,699 0 308,9 161,5 1:1,91 rozl. na rovn. 3 2 2

K6 9,114 1 473,5 226,2 1:2,09 trojuholník 4 2 2

K7 46,496 2 775,5 656,3 1:1,18 rozl. na rovn. 3 2 1


135

Pokračovanie tabuľky 5 K8 64,43 2 855,1 742,7 1:1,15 rozl. na rovn. 3 2 1

K9 32,56 2 679,2 606,8 1:1,12 rozl. na rovn. 3 2 1

M1 13,373 1 377,9 344,1 1:1,10 rozl. na rovn 3 4 2

M2 14,371 1 495,5 355,1 1:1,39 neprav. tvar 5 3 2

M3 2,299 0 203,8 180,2 1:1,13 trojuholník 4 1 1

M4 3,135 0 418,3 74,9 1:5,58 obdĺžnik 2 1 1

Spolu 2211,531

Tabuľka 5: Ukazovatele navrhovaného stavu v Ro ľníckom družstve Ša ľa

Veľkosť pozemkov

ks % Tvar

pozemkov ks %

Zhodnotenie prístupnosti pre dopravu

ks %

0 4 7,41 1 21 38,89 0 10 18,52 1 10 18,52 2 5 9,26 1 22 40,74 2 39 72,22 3 17 31,48 2 22 40,74

3 1 1,85 4 3 5,56 Spolu 54 100,00

Spolu 54 100,00 5 8 14,81

Spolu 54 100,00 Tabuľka 6: Súhrn ukazovate ľov v navrhovanom stave ovplyv ňujúce tvorbu pôdnych celkov

Vysvetlivky k tabuľke 5 a 6: rozl. na rovn. – rozložiteľné na rovnobežník neprav. tvar – nepravidelný tvar

Veľkostná skupina Tvar pôdneho celku Zhodnotenie pr ístupnosti pôdnych celkov 0 – do 5,0 ha 1 – rovnobežník nad 20 ha 0 – nespĺňa odporúčanú prístupnosť 1 – 5,1-20,0 ha 2 – rovnobežník do 20 ha 1 – spĺňa odporúčanú prístupnosť 2 – 20,1-75,0 ha 3 – rozložiteľný na rovnobežníky 2 – prekračuje odporúčanú prístupnosť 3 - nad 75 ha 4 - trojuholník 5 - nepravidelný tvar

Navrhnuté pôdne celky Najvhodnejšia kategória v hodnotenom ukazovateli

ZÁVER Cieľom práce bolo analyzovať vplyvy prírodných a mechanických faktorov na veľkosť a tvar pôdnych celkov a navrhnúť nový spôsob usporiadania pôdnych celkov. Záujmové územie, ktorého orné pôdy boli predmetom nášho záujmu, leží v katastrálnom území Šaľa. Toto územie obhospodaruje Roľnícke družstvo Šaľa a má výmeru 2211,531 ha . Orná pôda je sústredená do 45 pôdnych celkov. Zhromaždili sme dostupné poznatky v oblasti optimalizácie tvorby pôdnych celkov. Táto problematika je veľmi široká. My sme sa zamerali na dva faktory optimalizácie tvaru a veľkosti pôdnych celkov a to na prírodné a mechanické faktory. Klimatické, pôdne, vodné pomery a konfigurácia terénu patria medzi prírodné faktory, ktoré pôsobia ako prvky, ktoré zmenšujú súčasnú veľkosť pôdnych celkov. Priemerný ročný úhrn zrážok je na riešenom území 566,9 mm a priemerná ročná teplota 9,7 ºC. Z pôdnych typov je v riešenom území najzastúpenejšie fluvizeme typické karbonátové a z pôdnych druhov ťažké pôdy. Všetky pôdne celky riešeného územia sú homogénne a priemerná hodnota je 92,47%. Z hľadiska konfigurácie


136

terénu patrí územie medzi roviny, teda sa tu nevyskytuje vodná erózia a nie je potrebné využívať špeciálnu svahovú techniku. Veterná erózia sa nachádza v severnej časti územia v rozsahu 0,7 – 22 t/ha/rok. Pri posudzovaní veľkosti a tvaru pôdnych celkov sme analyzovali aj mechanizačné faktory. Zistili sme, že v Roľníckom družstve Šaľa sú najviac zastúpené pozemky s rozpätím výmer 20,1 – 75,0 ha a z hľadiska tvaru prevládajú pôdne celky, ktoré môžeme rozložiť na pravidelné rovnobežníky. Pôdne celky sú dostatočne prístupné. Na základe zhodnotenia ukazovateľov boli upravené pôdne celky A1, A2, A3, A10, A15, B6, B8 a B10. Pri týchto pôdnych celkoch bola upravená predovšetkým ich veľkosť, ale vo väčšine prípadov sa touto úpravou zlepšili aj tvarové podmienky pôdnych celkov. Priemerná veľkosť novonavrhovaných pôdnych celkov sa znížila z hodnoty 49,15ha na hodnotu 40,95ha. Počet pôdnych celkov sa zvýšil z pôvodných 45 na 54 pôdnych celkov. LITERATÚRA 1. CESTA I/75 ŠAĽA – OBCHVAT. 2006. Žilina: Enviconsult, 2006. Dostupné na

internete: <http://www.sala.sk/oznamy/obchvat.html >. 2. DEMO, M., LÁTEČKA, M. A KOL. 2004. Projektovanie trvalo udržateľných

poľnohospodárskych systémov v krajine. Nitra: SPU v Nitre v spolupráci s VÚPOP Bratislava a Hydromelioráciami, š.p. Bratislava, 2004. 723 s. ISBN 80-8069-391-9.

3. DŽATKO, M. 1994. Úvod do problematiky ekologizácie a reštrukturalizácie. In: Ekologizácia usporiadania, využívania a ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu, mimoriadne číslo časopisu Pôda. Bratislava: Edičné stredisko VÚPÚ Bratislava, 1994. 5-12 s. (84s.) ISBN 80-85361-09-4.

4. JONÁŠ, F. A KOL. 1990. Pozemkové úpravy. Praha: Státní zemědělské nakladatelství Praha, 1990. 512 s.

5. KARLUBÍKOVÁ, E. 1993. Organizácia pôdneho fondu. Nitra: VES VŠP Nitra, 1993. 132 s. ISBN 80-7137-120-3.

6. LÁTEČKA, M., MUCHOVÁ, Z. 2005. Pozemkové úpravy a cesty. Nitra: SPU v Nitre, 2005. 198 s. ISBN 80-8069-561-X.

7. STREĎANSKÁ, A., BUDAY, Š. 2006. Bonitácia a cena pôdy. Nitra: SPU v Nitre, 2006. 160 s. ISBN 80-8069-656-X.

8. ŠPÁNIK, F., ŠIŠKA, B. A KOL. 2004. Biometeorológia. Nitra : SPU v Nitre, 2004. 227 s. ISBN 80-8069-315-3.

9. ÚZEMNÝ PLÁN MESTA ŠAĽA. 2004. Nitra : SAN-HUMA`90 s.r.o. Dostupné na internete: <http://www.sala.sk/cms/index.php?id=217>.

KONTAKTNÁ ADRESA

Ing. Tatiana Čičová Fakulta záhradníctva a krajinného inžinierstva SPU v Nitre Katedra krajinného plánovania a pozemkových úprav 949 76 Nitra, Hospodárska 7 Tel.: 037/ 641 52 29 e-mail: [email protected]

zhodnotenie veĽkosti a tvaru pÔdnych celkov … · resoluble to parallelograms prevail. on the...

Documents