Hebrejské sloveso

Pozadie Michel D’anastasio,

príčastie

Pozadie Michel D’anastasio,

Príčastie je neurčitý slovesný tvar s podobou prídavného mena.

• trpné príčastie (napr. kúpený)

• činné príčastie prítomné (napr. kupujúci)

slovesný rod

činný trpný zvratný

dať je danýdať sa

dať si

Dám Ti 5 eur.Päť eur mi bolo daných.

Dal som sa do toho.

Dám si koláč.

slovesný vid

Slovesný vid alebo aspekt slovesného deja

je označenie pre opozíciu dokonavosti (ohraničenosť deja)/nedokonavosti (neohraničenosť deja), prípadne aj opozíciu príznakovej násobnosti/nenásobnostislovesného deja najmä v slovanských jazykoch.

Wikipedia „slovesný vid“http://sk.wikipedia.org/wiki/Slovesn%C3%BD_vid

22.11.2013

nedokonavý dokonavý

Jesť

Jedávať

Zjesť

Najesť sa

Jedávam ovocie na raňajky.

Nevyrušuj! Jem raňajky.

Raňajky jem len raz do týždňa.

Zjedol som raňajky.

Najedol som sa.

Pozor! Hebrejčina je iná.

V slovenčine V hebrejčine

či je čin dokončený alebo nie

či nás zaujíma čin ako celok (ohraničený) alebo či nás zaujíma jeho čas, modalita,

druh, atď. (neohraničený)

Nedokonavý ≠ Imperfektívum

V slovenčine V hebrejčine

nedokonavý imperfektívum

Nevyrušuj! Hrám na klavíri.

Hrám na klavíri od

detstva.

Nevyrušuj! Hrám na klavíri.

Hrám na klavíri od

detstva.

činnosť slovesa

Stavové Činnostné (fientívne)

Kôň je-biely. Kôň cvála.

Faktitívnezo stavového slovesa

Kauzatívnez činnostného slovesa

Zapríčiňuje stav Zapríčiňuje čin

Moje hriechy sú-vybielené.

?

slovesné kmene

Hebrejské slovesné kmene

rod

Ijednoduché

IIfaktitívne

IIIkauzatívne

činný Qal Piel Hifil

trpný Nifal Pual Hofalzvratnýtrpný Hitpael

Qal

• Základný kmeň

• Dve sémantické kategórie1. Stavové בד כ „byť ťažký“

2. Činnostné (fientívne) ל ךה „chodiť, kráčať“

Nifal1. Pasívny význam kmeňa Qal (50%)

רש נ מ byť strážený

2. Zvratný trpný (a tým sa podobá na Hitpael)

רש נ מ strážiť sa

3. Aktívny (niektoré slovesa sa vyskytujú v kmeni Nifal, ale nie v kmeni Qal).Tieto majú najčastejšie aktívny význam:

ל םח נ , bojovať.

Piel

1. Pre stavové slovesa: faktitívny významבד כ ctiť

2. Pre činnostné: kauzatívny/výsledkový, frekventatívny/opätovací: מד ל “naučiť“, ל ךה

„poprechádzať“.

3. Slovesá odvodené od podstatných mien: ה ןכ

„správať sa ako kňaz“

4. Jednoduchý aktívny בר ד „hovoriť“

Piel by sme mali brať ako nezávislý kmeň (nie je odvodený od Qalu)

Pual

Pual je pasívny tvar kmeňa Piel—je od neho odvodený.

ה ל כ P: ukončiť (ה ל (כ U: byť ukončený ( ל וכ )

Hitpael

1. Zvratný trpný: posvätiť sa ( ד ק ת שה )

2. Činnostný: modliť sa (לל פ ת (ה

Hifil

1. Kauzatívny: Hifil je dosť často kauzatívny význam kmeňa Qal * alebo aj Nifal, ak Nifal je činnostný.

2. Neodvodený (lexikálny): Niekedy Hifil má úplne iný význam ako má v kmeni Qal alebo Nifal.

*Hifil považujeme za nezávislý kmeň—nie je odvodený od kmeňa Qal.

Hofal

Hofal je pasívny tvar kmeňa Hifil—je od neho odvodený a taktiež môže byť pasívny tvar kmeňa Nifal, ak sloveso v kmeni Nifal je činnostné.

ה א ר

Q vidieťN objaviť sa, ukázať sa

P ---

U --- (1 výskyt)

H pozerať sa na seba

F ukázať, zjaviť

O ukázaný

ה ל כ

Q zastaviť sa, skončiť saN ---

P dokončiť, zastaviť

U byť dokončený

H ---

F ---

O ---

ל ךה

Q chodiť, kráčať

N byť odchodený (Ž 109,23 Musím odísť ako tieň... I am gone likea shadow... Zmizol som ako tieň)

P chodiť, kráčať, poprechádzať (Kaz 4,15)

U ---

H ísť sem a tam, poprechádzať sa (Gen 13,17)

F priniesť, sprevádzať

O ---

Qal perfektívum(qatal)

singulár plurál

3ל ש מ

לו ש המ ל ש מ

2ת ל ש מ ם ת ל ש מ ת ל ש מ ן ת ל ש מ

1 י ת ל ש מ נו ל ש מ

Dve koncovky začínajú samohláskou, všetky ostatné začínajúspoluhláskou.

singulár plurál

3

ל ש מל ש ומ

ל ש המ

2ל ש ת מ ל ש םמ תל ש ת מ ל ש ןמ ת

1 ל ש ימ ת ל ש נומ

Štyri koncovky sú prízvučné, čo znamená, že priťahujú prízvuk k sebe. Keď koncovky priťahujú prízvuk k sebe, najbližšia otvorená slabika sa volatilizuje, čo znamená, že jej samohláska sa vyparí—zmení sa na znelé ševa.

singulár plurál

3

ל ש מל ש ומ

ל ש המ

2ל ש ת מ ל ש םמ תל ש ת מ ל ש ןמ ת

1 ל ש ימ ת ל ש נומ

Koncovky, ktoré začínajú samohláskou, otvárajú poslednú slabiku kmeňa.

למ ה+ש הש מ ל

Sú prízvučné a priťahujú prízvuk k sebe. Toto spôsobuje volatilizáciuv predchádzajúcej slabike (vyparovanie samohlásky na znelé ševa).

הש מ ל המ ל ש

Meteg v prvej slabike označuje otvorenú, dlhú, prízvučnú slabiku (s qámécom)!

המ ל ש המ ל ש

singulár plurál

3

ל ש מלו ש המ ל ש מ

2

ת ל ש מ ם ת ל ש מ ת ל ש מ ן ת ל ש מ

1 י ת ל ש מ נו ל ש מ

Všetky ostatné koncovky začínajú spoluhláskou.Dve sú prízvučné a štyri sú neprízvučné.

singulár plurál

3

ל ש מלו ש המ ל ש מ

2ל ש ת מ ל ש םמ תל ש ת מ ל ש ןמ ת

1 ל ש ימ ת ל ש נומ

V každom prípade, keď sa pridáva koncovka začínajúca spoluhláskou, predchádzajúca slabika je stále zatvorená a preto dostáva tiché ševa pod posledným radikálom. Tichéševa označuje koniec slabiky.

ל ת +מ ש ת ל מ ש

Prízvučné koncovky začínajúce spoluhláskou pôsobia volatilizáciu(vyparovanie, prchavosť, „skracovanie“) najbližšej otvorenej slabiky—presne ako prízvučné koncovky začínajúce samohláskou. Síce v tomto prípade je to prvá slabika, ktorá je najbližšia otvorená.

Singulár plurál

3ל ש מ

לומ הש ל ש מ

2ת ל ש מ ל מ םש תת ל ש מ ל מ ןש ת

1 י ת ל ש מ נו ל ש מ

Neprízvučné koncovky začínajúce spoluhláskou nespôsobujú zmenu kmeňa a nepriťahujú prízvuk k sebe.

singulár plurál

3

ל ש מלו ש המ ל ש מ

2ל מ ת ש ם ת ל ש מ ל מ ת ש ן ת ל ש מ

1 ל מ יש ת ל מ נוש

slovesný rozbor

Odteraz, keď budeme prekladať vety v cvičeniach alebo na skúške či na priebežnom teste, budeme robiť slovesný rozbor pre každé sloveso.

Slovesný rozbor, je morfologická a syntaktická analýza slovesa v kontexte. To znamená, že delíme sloveso na lexémy (základné jazykové jednotky) a morfémy, ktoré sa v nej nachádzajú a ktoré následné pomenujeme alebo určíme podľa ich vlastností.

Používame tento formát pri slovesnom rozbore:

Predpony+ Kmeň konjugácia osobarodčíslo + prípony > koreň glosa

Ako napríklad:

ל ךה Q qatal 3ms > ךהל chodiť

Pre všetky možnosti a pre skratky, ktoré budeme používať, pozrite súbor „Hebrejské sloveso“, prvý hárok:

http://u.toddjana.com/sloveso

konjugačný systém

teórie

Či hebrejské sloveso primárne vyjadruje

• čas (Bartelmus, Rainey, Muraoka/Joüon)

alebo

• aspekt (Huehnergard, Waltke/O’Connor)

čas

Táto teória prevládla počas stredoveku a do veľkej miery knihy hebrejskej gramatiky stále učia, že

qatal = minulý čas

qotel = prítomný čas

jiqtol = budúci čas

čas

Najskoršie židovské knihy hebrejskej gramatiky (1000 po Kr.) učili, že predpona waw

„konvertuje“

qatal na budúci čas a jiqtol na minulý čas.

aspekt

Diachronické štúdium jazyku: pozeráme na vývoj jazyku cez čas. (angličtina 16. storočia je veľmi iná ako angličtina 21. storočia)

Komparatívne štúdium jazyku: môžeme porovnať gramatiku hebrejského jazyku a vývoj ku gramatike akkadčiny.

aspekt

Z akkadských textov je zrejme, že akkadčina má tri konjugácie:

paris: (ako qatal, stavové sloveso)

i-parras(dlhý jiqtol, prítomný)

i-prus (krátky jiqtol, préteritum)

aspekt

Keď pozeráme na hebrejčinu vo svetle akkadčiny, zistime, že historicky aj hebrejčina má tri konjugácie:

qatalji-qtolkrátky ji-qtol

aspekt

V biblickej hebrejčine to vyzerá, že dlhý ji-qtola krátky ji-qtol sa časom zlúčili do jednej formy.

Iba niektoré slovesa zachovajú krátky ji-qtol vo wajji-qtol:

Dlhý ji-qtol: ה נ ב י ק םוי

Krátky ji-qtol: ב י ןו ק י םו

Zhrnutie: čas

• Dve konjugácie: qatal a jiqtol

• qatal vyjadruje minulý časjiqtol vyjadruje budúci čas

• waw konvertuje na opačný časqatal minulý weqatal budúci časjiqtol budúci wajjiqtol minulý čas

Zhrnutie: aspekt

• Tri konjugácie:qatal dlhý jiqtol krátky jiqtol

• qatal vyjadruje perfektívum

• dlhý jiqtol vyjadruje nie-perfektívum

• krátky jiqtol vyjadruje préteritum

*My sa prikláňame k tomuto názoru

Význam slova „a“

• Niektoré jazyky (kanaánčina z Byblosu a arabčina) rozlišujú medzi rôznymi významami pre „a“

1.Kopulatívny (jednoduché spojenie)

Viem písať a čítať a skákať a bicyklovať.

Význam slova „a“

2.Vzťažný (podriadený kontextu)

Ráno som vstal a (potom) chystal som sa do školy a (potom) išiel som do školy.

Uveril som a (preto) som spasený.

Význam slova „a“

• Hebrejčina má dve morfológie pre waw + sloveso.

waw + jiqtol:

1. wejiqtol טל ק י ו

2. wajjiqtol קטל י ו

Význam slova „a“

waw + qatal:

1. weqaTALti ט ק ת ו יל

2. weqatalTI י ת ל ט ק ו

Význam slova „a“

I v jednom i v druhom prípade

1. waw jednoduchý (kopulatívny)

2. waw konzekutívny (vzťažný)