1

Ústavný súd Slovenskej republiky Hlavná 110 042 65 Košice

ÚSTAVNÁ SŤAŽNOSŤ v zmysle Čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky

proti rozsudku Krajského súdu v Žiline č. k. 5Co/167/2009-800 zo dňa 17. septembra 2009

o potvrdení rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 13C/292/2007-708 zo dňa 12. marca 2009, ktorým bol zamietnutý návrh na určenie

vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam Sťažovateľ: Mesto Žilina

Námestie obetí komunizmu č. 1 Žilina 010 01 IČO: 00 321 796 Zastúpený: Mgr. Máriou Kolíkovou , advokátkou

Radvanská 21, 811 01 Bratislava Za účasti: Krajský súd v Žiline Orolská 3, 010 01 Žilina

dvojmo

2

1. SKUTKOVÝ STAV Spoločnosť AUPARK II, spol. s r. o. listom zo dňa 11. decembra 2003 adresovanému primátorovi mesta Žilina Ing. Jánovi Slotovi požiadala o kúpu nehnuteľností zapísaných v katastri nehnuteľností na liste vlastníctva č. 7657 vedenom Správou katastra v Žiline pre katastrálne územie Žilina ako pozemok parc. č. KN-C 6684 – zastavané plochy a nádvoria o výmere 17618 m² a pozemok parc. č. KN-C 6665/2 – ostatné plochy o výmere 1433 m² (ďalej ako „predmetné nehnuteľnosti“ alebo „Štúrovo námestie“) za cenu 50.000.000 slovenských korún (1.659.695,94 eur). Počas 10. zasadnutia Mestského zastupiteľstva mesta Žilina dňa 15. decembra 2003 navrhol primátor mesta Žilina Ing. Ján Slota, aby poslanci hlasovali o žiadosti spoločnosti AUPARK II, spol. s r. o. Návrh bol prijatý potrebnou väčšinou poslancov. Sťažovateľ v zastúpení primátorom Ing. Jánom Slotom a spoločnosť AUPARK II, spol. s r. o. uzavreli dňa 19. januára 2004 kúpnu zmluvu na prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam na spoločnosť AUPARK II, spol. s r. o.

Kúpnou zmluvou zo dňa 19. januára 2004 bol dohodnutý prevod vlastníckeho práva z mesta Žilina na spoločnosť AUPARK II, spol. s r. o. k pozemkom známym ako plocha Štúrovho námestia za kúpnu cenu 50.000.000,- Sk s tým, že k zaplateniu kúpnej ceny dôjde až potom, čo bude právoplatné rozhodnutie o umiestnení stavby na polyfunkčný objekt, ktorý má byť postavený na Štúrovom námestí. Sťažovateľ sa žalobou zo dňa 18. apríla 2007 na Okresnom súde Žilina domáhal určenia neplatnosti právneho úkonu – kúpnej zmluvy zo dňa 19. januára 2004. Následne sťažovateľ navrhol zmenu žalobného petitu podaním zo dňa 29. júla 2008. Týmto návrhom sťažovateľ žiadal, aby súd uznesením pripustil zmenu žaloby na určenie vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam. Okresný súd Žilina uznesením č. k. 13C 292/2007 – 393 zo dňa 13. októbra 2008 pripustil zmenu žalobného petitu v zmysle návrhu sťažovateľa zo dňa 29. júla 2009.

Rozsudkom Okresného súdu v Žiline (ďalej aj len „odvolací súd“) č. k. 13C/292/2007-708 zo dňa 12. marca 2009 bol zamietnutý návrh na určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Proti tomuto prvostupňovému rozhodnutiu vo veci podal sťažovateľ odvolanie.

Rozsudkom Krajského súdu v Žiline č. k. 5Co/167/2009-800 zo dňa 17. septembra 2009 bol potvrdený rozsudok Okresného súdu v Žiline č. k. 13C/292/2007-708 zo dňa 12. marca 2009. Proti druhostupňovému rozhodnutiu vo veci podal sťažovateľ dovolanie a túto ústavnú sťažnosť.

3

2. K PRÁVOMOCI ÚSTAVNÉHO SÚDU SR KONAŤ O ÚSTAVNEJ SŤAŽNOSTI Rozsudkom Krajského súdu v Žiline č. k. 5Co/167/2009-800 zo dňa 17. septembra 2009 bolo porušené - právo sťažovateľa na spravodlivé súdne konanie vyplývajúce z čl. 6 ods. 1 Dohovoru a čl. 46 ods. 1 Ústavy SR,

- pre porušenie základného práva sťažovateľa na verejné prerokovanie veci a v jeho prítomnosti v dôsledku porušenia ustanovení OSP o nariadení pojednávania; - pre arbitrárnosť a svojvôľu ohľadom 1. vysporiadania sa s posúdením existencie možnosti tlaku na činnosť

štátnych orgánov, 2. vysporiadania sa s návrhom sťažovateľa na nariadenie pojednávania na

prejednanie odvolania, 3. vysporiadania sa s návrhom sťažovateľa na pripustenie dovolania

v prípade potvrdzujúceho rozhodnutia; - pre porušenie práva na nestranné konanie a rozhodovanie súdu v dôsledku rozhodovania a konania vylúčenými sudcami;

Z tohto dôvodu má Ústavný súd Slovenskej republiky právomoc konať o tejto ústavnej sťažnosti.

3. PODMIENKY PRÍPUSTNOSTI KONANIA ÚSTAVNÉHO SÚDU SR O ÚSTAVNEJ SŤAŽNOSTI Sťažovateľ namieta, že rozsudkom Krajského súdu v Žiline č. k. 5Co/167/2009-800 zo dňa 17. septembra 2009 bolo sťažovateľovi porušené právo na spravodlivé súdne konanie vyplývajúce z čl. 6 ods. 1 Dohovoru a čl. 46 ods. 1 Ústavy SR.

K splneniu podmienok pre podanie ústavnej sťažnosti uvádzame nasledovné:

3.1 K vymedzeniu účastníkov konania Aktívne procesne legitimovanou na podanie ústavnej sťažnosti je teda fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá namieta porušenie základných práv a slobôd. Sťažovateľ namieta a je schopný preukázať, že rozsudkom Krajského súdu v Žiline č. k. 5Co/167/2009-800 zo dňa 17. septembra 2009 bolo porušené jeho právo na spravodlivé súdne konanie.

Pasívne procesne legitimovaným je Krajský súd v Žiline.

3.2 K vyčerpaniu opravných prostriedkov Proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 13C/292/2007-708 zo dňa 12. marca 2009 o zamietnutí žaloby sťažovateľa na určenie vlastníckeho práva

4

k nehnuteľnostiam podal sťažovateľ prostredníctvom svojej právnej zástupkyne odvolanie. O odvolaní rozhodol Krajský súd v Žiline svojim rozsudkom č. k. 5Co/167/2009-800 zo dňa 17. septembra 2009, ktorý sa v tejto ústavnej sťažnosti napadá (krajský súd rozsudok okresného súdu potvrdil). Proti rozsudku Krajského súdu v Žiline č. k. 5Co/167/2009-800 zo dňa 17. septembra 2009 podal sťažovateľ dovolanie zo dňa 11. februára 2010. Do podania tejto ústavnej sťažnosti nemá sťažovateľ vedomosť o tom, že by bolo rozhodnuté o jeho dovolaní, a teda či vôbec dovolací súd pripustí dovolanie voči rozhodnutiu napádaného touto ústavnou sťažnosťou. Predmetnú ústavnú sťažnosť sťažovateľ podáva s týmto vedomím ako aj zároveň s vedomím dvojmesačnej lehoty podľa § 53 ods. 3 zákona č. 38/1993 Z.z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov. V tejto súvislosti sťažovateľ poznamenáva, že ústavnú sťažnosť podáva z dôvodu opatrnosti, aby nedošlo k uplynutiu lehoty na jej podanie pre prípadne neskoršie vyslovenú neprípustnosť podaného dovolania sťažovateľom.

3.3 K podmienke podania ústavnej sťažnosti v zákonnej lehote Napádaný rozsudok Krajského súdu v Žiline č. k. 5Co/167/2009-800 zo dňa 17. septembra 2009 bol v písomnom vyhotovení doručený právnej zástupkyni sťažovateľa dňa 11. januára 2010. Lehota na podanie ústavnej sťažnosti proti tomuto rozhodnutiu preto uplynie najskôr dňa 11. marca 2010.

V dôsledku uvedených skutočností má Ústavný súd SR právomoc rozhodnúť o porušení:

- práva sťažovateľa na spravodlivé súdne konanie vyplývajúce z čl. 6 ods. 1 Dohovoru a čl. 46 ods. 1 Ústavy SR

rozsudkom Krajského súdu v Žiline č. k. 5Co/167/2009-800 zo dňa 17. septembra 2009.

4. PORUŠENIE DOHOVORU A ÚSTAVY SR ROZSUDKOM KRAJSKÉHO SÚDU V ŽILINE Č. K. 5CO/167/2009-800 ZO DŇA 17. SEPTEMBRA 2009 A AKO VYPLÝVA Z NIŽŠIE UVEDENÉHO, AJ ROZSUDKOM PROVOSTUPŇOVÉHO SÚDU - OKRESNÉHO SÚDU ŽILINA Č. K. 13C/292/2007-708 ZO DŇA 12. MARCA 2009.

4.1 Porušenie čl. 6 ods. 1 Dohovoru a čl. 46 ods. 1 Ústavy SR

pre porušenie základného práva sťažovateľa na verejné prerokovanie veci a v jeho prítomnosti v dôsledku porušenia ustanovení OSP o nariadení pojednávania

5

Krajský súd v Žiline nenariadil pojednávanie na prejednanie odvolania. Odvolací súd tak konal v rozpore s ustanovením § 214 ods. 1 písm. c) OSP, podľa ktorého mal obligatórne nariadiť pojednávanie, pretože to vyžadoval dôležitý verejný záujem. Odvolací súd svojim faktickým postupom porušil ústavné právo na spravodlivý proces zahŕňajúce právo na verejné prerokovanie veci. Najvyšší súd Slovenskej republiky s odkazom na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky v tejto súvislosti uviedol (uznesenie NS SR sp. zn. 2 Cdo 141/2009 zo dňa 29. októbra 2009): „Z ustanovenia čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky vyplýva, že každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov, v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. ... (viď nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. 8. 2001 sp. zn. II. ÚS 14/2001, z 13. 11. 2002 sp. zn. II. ÚS 132/2002, z 5. 4. 2007 sp. zn. III. ÚS 171/2006).“ Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojich rozhodnutiach opakovane uviedol, že pokiaľ nebolo nariadené pojednávanie, hoci naň boli splnené zákonom stanovené podmienky, bola takýmto postupom súdu odňatá účastníkovi možnosť konať pred súdom (uznesenie NS SR sp. zn. 4 Cdo 113/2009 zo dňa 29. septembra 2009, uznesenie NS SR sp. zn. 4 Cdo 218/2009 zo dňa 27. augusta 2009, uznesenie NS SR sp. zn. 4 Cdo 142/2009 zo dňa 28. júla 2009). Takýto záver je v zhode aj s právnym názorom autorov komentára k Občianskemu súdnemu poriadku, podľa ktorého: „Dôležitý verejný záujem zákon zatiaľ používa ako pojem bez bližšieho naplnenia jeho obsahu. Bude preto záležať iba na posúdení súdu, či ide v danej veci o dôležitý verejný záujem, alebo nie. Ak ho však neposúdi správne a nenariadi pojednávanie, bude možné podať dovolanie z dôvodu, že účastníkovi bola postupom súdu odňatá možnosť konať pred súdom [§ 237 písm. f)].“1

Nenariadenie pojednávania, hoci naň boli splnené zákonné podmienky, zakladá na zákonnej úrovni dôvod dovolania podľa § 237 písm. f) OSP, kým na ústavnej úrovni spadá pod porušenie práva na spravodlivé súdne konanie v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Hoci sa nariadenie pojednávania v zmysle § 214 OSP neviaže na návrh účastníka, sťažovateľ vo svojom podaní zo dňa 4. júna 2009 adresovanému odvolaciemu súdu osobitne preukázal súdu, že v prejednávanej veci je splnená podmienka dôležitého verejného záujmu, a preto je nutné nariadiť pojednávanie. Sťažovateľ vo svojom podaní poukázal na nasledovné relevantné skutočnosti opodstatňujúce dôležitý verejný záujem vo veci:

dôležitý verejný záujem spočíva tak vo výnimočnom charaktere spornej nehnuteľnosti, ako aj v spôsobe a okolnostiach, ktoré sprevádzali predaj dotknutého mestského majetku;

predmetom predaja bola plocha takmer celého Štúrovho (predtým Leninovho) námestia, ktoré po celé desaťročia patrilo k dominantným a nezameniteľným miestam Mesta Žilina;

1 Števček, M. – Ficová, S. a kol.: Občiansky súdny poriadok. Komentár. Praha : C.H.Beck, 2009, str. 636.

6

jedná sa o pozemok v bezprostrednom centre mesta;

výstavbou nákupného centra, pre ktorý účel žalovaný pozemky odkúpil, dôjde k absolútnej zmene charakteru danej lokality a tým k radikálnemu zásahu do „života a atmosféry“ nielen danej lokality, ale mesta, ako funkčného celku;

dotknutá výstavba je v rozpore s územným plánom;

vzhľadom na predmet sporu je nepochybné, že prejednávaná vec sa dotýka väčšieho počtu osôb, bez akéhokoľvek zveličovania je možné konštatovať, že sa dotýka všetkých občanov Mesta Žilina a tiež jeho návštevníkov;

napriek popísanému charakteru predmetu sporu sa predaj pozemkov uskutočnil bez akejkoľvek verejnej diskusie;

škandalózny (nielen pre vulgarizmy bývalého primátora p. Slotu) bol priebeh zasadnutia mestského zastupiteľstva, ktoré schválilo daný odpredaj majetku mesta; zasadnutie dňa 15. decembra 2003 nebolo riadne zverejnené, poslanci nemali k dispozícii riadny program zasadnutia, vrátane bodu o predaji sporných pozemkov;

súčasťou prevodu bolo i faktické garantovanie mestom (volenými zástupcami) vydania kladného rozhodnutia iného, samostatného orgánu verejnej moci;

predaj pozemkov priamo podnietil, osobitne s ohľadom na tradície a zvyklosti v Slovenskej republike, rozsiahle občianske aktivity, ktoré v konečnom dôsledku vyústili do zmeny na poste primátora (prvej od zmeny spoločenských podmienok) a zásadnej výmeny volených zástupcov občanov.

Mimo skutočností uvedených v podaní sťažovateľa zo dňa 4. júna 2009 adresovanému odvolaciemu súdu poukazujeme ešte na ďalšie dve okolnosti preukazujúce dôležitý verejný záujem:

celoslovenské i lokálne médiá sa pravidelne zaujímajú o predmetný spor o určenie vlastníckeho práva k Štúrovmu námestiu. V tejto súvislosti možno poukázať na vybrané články a televízne príspevky uvedené v prílohe tohto dovolania (príloha č. 4);

o záujme odbornej časti verejnosti o predmetný spor svedčí aj Amicus Curiae Brief mimovládnej organizácie Via Iuris – Centrum pre práva občana označené ako „Stanovisko k určeniu vlastníckeho práva“ zo dňa 25. júna 2009, ktoré bolo zaslané v tomto konaní odvolaciemu súdu a je súčasťou predmetného spisu. V tomto stanovisku sa uvedená organizácia, zaoberajúca sa verejnou kontrolou verejnej moci a transparentným nakladaním s verejným majetkom, vyjadrila k predmetu sporu.

Preto, ak napriek vyššie uvedeným skutočnostiam Krajský súd v Žiline nenariadil pojednávanie na prejednanie odvolania konal v rozpore s § 214 ods. 1 písm. c) OSP, čím porušil základné právo sťažovateľa na verejné prerokovanie veci vyplývajúce z čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. 4.2 Porušenie čl. 6 ods. 1 Dohovoru a čl. 46 ods. 1 Ústavy SR

pre arbitrárnosť a svojvôľu ohľadom

7

1. vysporiadania sa s posúdením existencie možnosti tlaku na činnosť štátnych orgánov

2. vysporiadania sa s návrhom sťažovateľa na nariadenie pojednávania na prejednanie odvolania

3. vysporiadania sa s návrhom sťažovateľa na pripustenie dovolania v prípade potvrdzujúceho rozhodnutia

4.2.1 Arbitrárnosť a svojvôľa ohľadom vysporiadania sa odvolacieho súdu

s posúdením existencie možnosti tlaku na činnosť štátnych orgánov Odvolací súd arbitrárne rozhodol o návrhu sťažovateľa tým, že svoje skutkové zistenia a právne závery riadne neodôvodnil. Odvolací súd sa obmedzil vo svojich záveroch na konštatácie výsledkov jeho hodnotenia bez logického vysvetlenia zistených skutočností s použitím súvisiacich právnych ustanovení. Rozhodnutie odvolacieho súdu je tak nepresvedčivé a popiera základné princípy spravodlivého procesu, ktorého výsledkom je predvídateľné rozhodnutie pre účastníkov konania.

Odvolací súd potvrdil v celom rozsahu rozsudok prvostupňového súdu a stotožnil sa aj s jeho odôvodnením. Citujeme zo strany 9 napádaného rozsudku odvolacieho súdu: „ ..súd prvého stupňa (okresný súd) vykonal rozsiahle a dostatočné dokazovanie, dôkazy v konaní vyhodnotil v súlade s ust. § 132 O.s.p. a dospel aj k správnemu právnemu záveru, s ktorým sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil. Svoj právny názor prvostupňový súd podrobne a zrozumiteľne odôvodnil v písomnom vyhotovení rozsudku a odvolací súd sa úplne stotožnil aj s týmto odôvodnením rozsudku okresného súdu.“

Odvolací súd konal týmto spôsobom vadne a osvojil si nesprávne právne posúdenie veci nezistil riadne skutkový stav uskutočnené okresným súdom pre nasledovné skutočnosti, ktoré boli bližšie zdôvodnené v podanom odvolaní : 1. Odvolací súd nesprávne právne posúdil vec tým, že neposúdil riadne namietaný

rozpor spornej kúpnej zmluvy s ustanovením § 3 ods. 1 a § 39 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“). Odvolací súd v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia vo vzťahu k ustanoveniu § 3 a § 39 OZ nedostatočne zistil skutkový stav veci. Odvolací súd rovnako ako okresný súd nevyhodnotil skutkovo správne účel dojednaných podmienok v čl. II bod 3 kúpnej zmluvy, ktoré v nadväznosti na vydanie právoplatného územného rozhodnutia mali priamy vplyv na kúpnu cenu. Ďalej odkazujeme na bližšie odôvodnenie tohto dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci uvedené v odvolaní sťažovateľa na str. 2-4. Súčasne dodávame, že odvolací súd rovnako ako okresný súd len konštatoval bez žiadnej právnej argumentácie, že „ust. Čl. II ods. 3 písm. a) predmetnej kúpnej zmluvy je výlučne dohodou o spôsobe zaplatenia kúpnej ceny, a teda nepodstatnou náležitosťou kúpnej zmluvy, ktoré v žiadnom prípade nemôže spôsobiť neplatnosť kúpnej zmluvy ako celku, ani jej časti“ (strana 9 rozsudku dole). K uvedenej konštatácii odvolací súd ešte dodal, že „Toto súkromnoprávne dojednanie strán v zmluve nezasahuje do právomoci správneho orgánu. Žiadne ustanovenie akejkoľvek zmluvy, a týka sa to aj ust. Čl. II bod 3 písm. a) predmetnej kúpnej zmluvy, v žiadnom prípade nemôže zasahovať do nezávislosti a nestrannosti navrhovateľa ako príslušného správneho orgánu“ (strana 9 rozsudku na konci). Odvolací súd, rovnako ako

8

ani okresný súd, uvedený závažný právny záver, že súkromnoprávnou zmluvou nemožno nijako zasahovať do nezávislosti a nestrannosti správnych orgánov nijako neodôvodnil. Pritom sťažovateľ, rovnako aj „amicus curiae“ dôvodili, že dojednania o kúpnej cene v Čl. II ods. 3 kúpnej zmluvy znamenajú podstatnú náležitosť kúpnej zmluvy, ktorá má priamy vplyv na absolútnu neplatnosť zmluvy. Tieto ustanovenia znamenajú zásah do nezávislosti a nestrannosti správnych orgánov tým, že zaplatenie kúpnej ceny kupujúci podmieňuje vydaním územného rozhodnutia podľa predstáv kupujúceho, ktoré má vydať predávajúci ako nositeľ príslušného správneho orgánu na vydanie územného rozhodnutia. K uvedenému ešte dopĺňame, že vo všeobecnosti okolnosť, že pozemok v čase predaja nie je možné využiť podľa predstáv kupujúceho, pretože územný plán predpokladá iné využite takéhoto pozemku, nezakladá sama osebe neplatnosť kúpnej zmluvy. Takýto prevod môže znamenať pre kupujúceho napríklad investíciu do nie veľmi hodnotného pozemku, ktorý po zmene územného plánu stúpne na hodnote (pozemok, ktorý nebol stavebný sa ním stane). V takom prípade nie je nutné skúmať, či zámer kupujúceho s pozemkom (ak je známy) je v súlade s územným plánom. V tomto prípade však podľa kúpnej zmluvy bolo zaplatenie kúpnej ceny kupujúcim podmienené existenciou právoplatného územného rozhodnutia pre konkrétnu stavbu na konkrétnom pozemku (prevádzanom pozemku). To znamená, že dôležité pre kupujúceho nebolo len nadobudnutie vlastníckeho práva k Štúrovmu námestiu ale aj umožnenie výstavby na ňom. Výstavby nákupného centra AUPARK. Osobitnou okolnosťou predmetnej zmluvy bolo, že sťažovateľ nebol len zmluvnou stranou, ktorá prevádzala vlastnícke právo, ale bol zároveň orgánom verejnej moci, ktorý sa podieľa na „umožnení“ výstavby a teda má moc ovplyvniť výsledok konania. Predávajúci (sťažovateľ) bol a je zároveň orgánom verejnej moci, ktorý priamo rozhodoval o tomto súhlase (ako stavebný úrad rozhodoval o vydaní či nevydaní územného rozhodnutia).

2. Odvolací súd nesprávne právne posúdil vec tiež tým, že sa úplne vyhol použitiu ustanovení navrhovaného všeobecne záväzného predpisu, ktorým je všeobecne záväzné nariadenie mesta Žilina č. 3/1994 (územný plán), ktorého použitie má právne dôsledky na neplatnosť predmetnej kúpnej zmluvy. V nadväznosti na toto pochybenie odvolací súd rovnako ako okresný súd nedostatočne zistil skutkový stav, pretože sa nezaoberal otázkou územného plánu podľa tohto predpisu v čase realizácie prevodu sporných pozemkov a nevykonal k tomu príslušné dokazovanie. Navrhovanými dôkazmi boli: Analýza územného plánu mesta Žilina zo dňa 20. februára 2008, Stanovisko mesta Žilina k stavbe AUPARK zo dňa 28. februára 2008, výsluch navrhnutého svedka Ing. Pavloviča k technickým otázkam súvisiacim s územným plánom. Ďalej odkazujeme na bližšie odôvodnenie tohto dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci uvedené v odvolaní sťažovateľa na str. 4-5. Súčasne dodávame, že odvolací súd ako aj okresný súd, len konštatoval s využitím krátkeho pedagogického popisu predmetu kúpnej zmluvy, že právnu argumentáciu sťažovateľa v súvislosti s namietaným obchádzaním všeobecne záväzného územného plánu mesta Žiliny cez právny úkon kúpnej zmluvy považuje za

9

neakceptovateľnú. Na strane 10 hore odvolací súd takto dôvodí svoje právne závery: „..nakoľko predmetom kúpnej zmluvy je výlučne záväzok predávajúceho previesť vlastnícke právo k predmetu kúpy na kupujúceho a zároveň aj záväzok kupujúceho zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú kúpnu cenu, a nie ako uvádza navrhovateľ, spôsob použitia pozemku v budúcnosti“ (strana 10 rozsudku hore). Odvolací súd ešte ďalej dodal „ ... územný plán a jeho skúmanie nemá v tomto prípade vôbec žiadny súvis s rozhodnutím súdu ani posúdením zisteného skutkového stavu vo veci samej a v tomto občiansko-právnom konaní súdu ani nenáleží hodnotiť územný plán mesta“ (strana 10 rozsudku v strede). Uvedenú argumentáciu odvolacieho súdu možno prijať, ak by v danom prípade nebol práve namietaný zlý úmysel kupujúceho obchádzať a porušiť záväzný územný plán cez podmienenie zaplatenia kúpnej ceny vydaním územného rozhodnutia spĺňajúceho predstavy kupujúceho. Naviac okresný aj odvolací súd mal vedomosť, či už z vyjadrení sťažovateľa alebo cez široko medializovanú kauzu výstavby dotknutého polyfunkčného centra, že predmetné územné rozhodnutie je v štádiu súdneho prieskumu pre jeho nezákonnosť. V tejto súvislosti poukazujeme na skutočnosť, že územné rozhodnutie bolo pre nezákonnosť zrušené rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8 Sžo 417/2009 zo dňa 17. decembra 2009 a vec územného rozhodnutia sa vrátila na konanie na Krajský stavebný úrad v Žiline. Uvedený rozsudok najvyššieho súdu prikladáme.

3. Ďalej odvolací súd ako aj okresný súd nesprávne právne posúdil, nevyhodnotil skutkovo správne a ani nevykonal navrhované dôkazy v súvislosti so skutkovou a právnou otázkou namietaného neplatného súhlasu poslancov mestského zastupiteľstva v Žiline s prevodom sporných pozemkov, ktorý bol vyjadrený v uznesení Mestského zastupiteľstva v Žiline č. 81/2003 vo svojom bode 28. Ďalej odkazujeme na bližšie odôvodnenie tohto dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci a nezistenia riadneho skutkového stavu veci uvedené v odvolaní sťažovateľa na str. 5-7. V tejto súvislosti poukazujeme na nijako neodôvodnený záver okresného, ako aj odvolacieho súdu, že tvrdenie sťažovateľa o neplatnom súhlase „nemôže obstáť, nakoľko v tomto prípade existoval jednoznačný a nespochybniteľný písomný dôkaz – zápisnica z konania predmetného zasadnutia Mestského zastupiteľstva“ (strana 10 rozsudku dole). Odvolací súd opätovne ako okresný súd len odkazuje na zápisnicu zo zasadnutia, ktorá je dôkazom len formálneho splnenia podmienky súhlasu väčšiny mestského zastupiteľstva bez akéhokoľvek vysporiadania sa s náležitosťami splnenia materiálnych podmienok súhlasu poslancov. Sťažovateľ nikdy nenamietal nedostatok počtu poslancov, ktorí hlasovali za schválenie daného bodu programu o odpredaji sporného pozemku. Práve naopak, sťažovateľ namietal, že poslanci nemohli mať vedomosť o tom, o čom hlasujú, pretože podklady nedostali vopred a na zastupiteľstve dostali v rámci hlasovania mylné informácie, ako napríklad tie, ktoré sa týkali o súlade výstavby polyfunkčného centra na spornom pozemku s územným plánom. V demokratickom právnom štáte je nevyhnutné trvať na splnení materiálnych podmienok pri prejavovaní vôle zástupcov ľudu, ktorými sú tiež poslanci mestského zastupiteľstva. Jednou z takýchto podmienok je, že poslanci majú byť riadne informovaní o tom, o čom hlasujú a nemožno sa uspokojiť s tým, že väčšina niečo odsúhlasila. V opačnom prípade by sme ignorovali v demokratickom usporiadaní spoločnosti menšinu,

10

ktorá je reprezentovaná v jednotlivých zastupiteľstvách a nebolo by potrebné trvať na požiadavke, aby aj táto menšina mala vedomosť o tom, o čom hlasuje.

4. Odvolací súd rovnako ako okresný súd nesprávne vyhodnotil aj skutkový stav v otázke zverejnenia programu predmetného mestského zastupiteľstva. Z predložených listín v konaní (vyjadrenie mesta Žilina k zverejneniu programu, listiny z Knihy Mestského zastupiteľstva v Žiline) nie je žiadnym spôsobom zrejmý záver, že program predmetného zastupiteľstva bol riadne zverejnený. K tomuto bodu odvolací súd nič ďalšie ako okresný súd neuviedol, len sa pridŕžal odôvodnenia rozsudku okresného súdu. Preto v celosti odkazujeme na bližšie odôvodnenie tohto dôvodu nezistenia riadneho skutkového stavu veci uvedené v odvolaní sťažovateľa na str. 7. Súčasne dodávame, že okresný, ako aj odvolací protichodne s ich právnym a skutkovým záverom konštatujú nasledovné: „Je pravdou, že predaj sporných pozemkov bol zaradený štatutárnym zástupcom Mesta Žilina do programu priamo na 10. zasadnutí“ (strana 7 rozsudku v strede). Napriek takémuto konštatovaniu, okresný aj odvolací súd urobili záver, že program zastupiteľstva bol zverejnený. Pritom je zrejmé, že poslanci, ani verejnosť nemali prístupnú žiadnu informáciu pred zasadnutím zastupiteľstva, že sa bude rokovať aj o predaji sporných pozemkov.

Na základe uvedeného namietame, že konaním a rozhodovaním prvostupňového súdu ako aj súdu odvolacieho bolo v dôsledku ich arbitrárneho postoja k návrhom sťažovateľa zasiahnuté do práva sťažovateľa na spravodlivé súdne konanie. Prvostupňový ako aj odvolací súd tým, že bez racionálnych dôvodov (iba ničím nepodložených tvrdení o opaku) odmietli argumentáciu sťažovateľa – o možnosti vytvorenia tlaku na rozhodovanie orgánov verejnej moci ako okolnosti odporujúcej nestrannému správnemu (územnému) konaniu a o absencii materiálnych a formálnych náležitostí na riadny súhlas poslancov mestského zastupiteľstva s predajom nehnuteľností ako nevyhnutnej zákonnej požiadavke pre riadny prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam – porušili jeho právo na presvedčivé súdne rozhodnutie, čím zasiahli do jeho ústavného práva na spravodlivé súdne konanie v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru. 4.2.2 Arbitrárnosť a svojvôľa ohľadom vysporiadania sa odvolacieho súdu

s potrebou a návrhom na nariadenie pojednávania na prejednanie odvolania

Odvolací súd pojednávanie na prejednanie odvolania nenariadil, pričom v odôvodnení svojho rozsudku iba stroho uviedol (str. 9), že rozhodol „bez nariadenia ústneho pojednávania v súlade s ust. § 156 ods. 3 O.s.p. v spojitosti s ust. § 214 ods. 2 O.s.p.“. Uvedené konštatovanie odvolacieho súdu nie je v žiadnom prípade riadnym vysporiadaním sa s možnosťou nariadiť pojednávanie v zmysle § 214 ods. 1 písm. c) OSP, najmä ak sťažovateľ ako účastník požiadal o jeho nariadenie a za tým účelom aj uviedol skutočnosti, ktoré odôvodňujú dôležitý verejný záujem vo veci v zmysle § 214 ods. 1 písm. c) OSP.

11

Odvolací súd žiadnym spôsobom nereagoval k obsahu žiadosti sťažovateľa o nariadenie pojednávania zo dňa 4. júna 2009 (ku konkrétnym okolnostiam dôležitého verejného záujmu) a odkazom na dve zákonné ustanovenia OSP rozhodol svojvoľne bez nariadenia ústneho pojednávania. 4.2.3 Arbitrárnosť a svojvôľa ohľadom vysporiadania sa odvolacieho súdu

s návrhom sťažovateľa na pripustenie dovolania v prípade potvrdzujúceho rozhodnutia

Odvolací súd zaťažil svoje konanie a rozhodovanie nedostatočným odôvodnením tiež tým, že vydal rozsudok ignorujúci vo svojom výroku a odôvodnení podanie sťažovateľa zo dňa 4. júna 2009, ktorým sťažovateľ žiadal odvolací súd, aby sa vyjadril k otázke prípustnosti dovolania pre prípad potvrdzujúceho rozhodnutia. Sťažovateľ vo svojom podaní konkrétne poukázal na tri právne otázky zásadného právneho významu, relevantné pre rozhodovanie o predmetnom spore, ktoré neboli doposiaľ slovenskými súdmi riešené. Tieto otázky sú nasledovné: 1. Je povinnosťou súdu v občianskom súdnom konaní skúmať prejav vôle pri

majetkovoprávnom úkone obce, ktorý vyžaduje schválenie obecným zastupiteľstvom, tak z formálneho hľadiska (prijatie uznesenia spôsobom stanoveným v zákone), ako aj z hľadiska materiálnych náležitostí schvaľovania?

2. Je nezákonným zásahom do nezávislosti a nestrannosti orgánu verejnej správy, rozhodujúceho o vydaní územného rozhodnutia, zmluvné dojednanie podmieňujúce zaplatenie kúpnej ceny vydaním územného rozhodnutia, pokiaľ predávajúci je totožný so subjektom, ktorý plní úlohy príslušného orgánu verejnej správy?

3. Je platný právny úkon, ktorého účinky zasahujú (aj) do nezávislosti a nestrannosti orgánu verejnej správy (v prejednávanej veci rozhodujúceho o vydaní územného rozhodnutia)?

Odvolací súd fakticky opomenul uvedené podanie sťažovateľa, pretože svojim výrokom v rozsudku napádanom týmto dovolaním nezaložil v zmysle § 238 ods. 3 OSP dovolanie z dôvodu právnej otázky zásadného významu, ale zároveň sa ani argumentačne nevysporiadal s uvedeným podaním. V záujme ústavnej požiadavky presvedčivosti súdnych rozhodnutí a odstraňovaní svojvôle v nich je § 157 OSP v spojení s § 211 OSP zákonným podkladom pre náležité odôvodnenie pripustenia dovolania odvolacím súdom rovnako tak, ako pre náležité odôvodnenie nepripustenia dovolania. A to najmä v prípade, že sám účastník navrhuje odvolaciemu súdu pre prípad potvrdzujúceho rozhodnutia pripustiť dovolanie, pričom uvádza k tomu náležitú argumentáciu a navrhuje aj formuláciu otázok zásadného právneho významu tak, ako to urobil v prejednávanom prípade sťažovateľ ako žalobca.

Vzhľadom na to, že odvolací súd sa žiadnym spôsobom nevysporiadal s návrhom sťažovateľa na pripustenie dovolania a jeho argumentmi, odňal sťažovateľovi právo na presvedčivé súdne rozhodnutie ako jedno z procesných práv, ktoré účastníkovi garantuje čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru.

12

4.3 Porušenie čl. 6 ods. 1 Dohovoru a čl. 46 ods. 1 Ústavy SR pre porušenie práva na nezávislé a nestranné konanie a rozhodovanie súdu v dôsledku rozhodovania a konania vylúčenými sudcami

K nezávislosti a nestrannosti prvostupňového súdu Domnievame sa, že vo vzťahu k sudkyni JUDr. Beáte Svediakovej prvostupňového Okresného súdu v Žiline, ako aj sudcom odvolacieho súdu JUDr. Miroslavovi Jamrichovi a JUDr. Gabriele Veselovej je daná opodstatnená obava z nedostatku ich nezaujatosti v prejednávanej veci. Sudkyňa JUDr. Beáta Svediaková sa stala sudkyňou Okresného súdu v Žiline v roku 2003-4. Pred nástupom do výkonu funkcie sudkyne JUDr. Beáta Svediaková poskytovala svoje právne služby tiež na komerčnej báze. Sťažovateľ získal krátko pred uplynutím lehoty na dovolanie informáciu, že JUDr. Beáta Svediaková sa mala podieľať na vyporiadaní právnych a majetkových vzťahov spoločnosti Letisko Žilina a.s., ktorú založilo mesto Žilina vo vedení s primátorom Jánom Slotom. S ohľadom na osobitný význam letiska v Žiline pre Jána Slotu, možno predpokladať osobitný výber osôb z jeho strany, s ktorými spolupracoval na projekte vyporiadania vzájomných majetkovo-právnych vzťahov k letisku. Preto je pravdepodobné, že osoba JUDr. Beáty Svediakovej bola Jánovi Slotovi blízka a táto skutočnosť vyvoláva v súčasnosti pochybnosti o nezaujatosti JUDr. Beáty Svediakovej ako sudkyne pri veciach, o ktorých spolurozhodoval Ján Slota. Obsah práva na nestranný súd popísal Ústavný súd SR nasledovne:

„Vo veci sp. zn. II. ÚS 26/96 uviedol, že účelom čl. 46 ods. 1 ústavy je zaručiť prístup k súdu a rovnaké právne postavenie v konaní pred súdom každému, kto žiada o ochranu tých svojich záujmov chránených právnym poriadkom, ktoré štát zveril do právomoci orgánov súdnej moci. Citovaný článok ústavy zaručuje predovšetkým prístup k súdu, pretože len v takom prípade sa vytvárajú podmienky na domáhanie sa práva na súdnu ochranu oprávnenou osobou. Súd musí mať ústavou výslovne určenú kvalitu, to znamená, musí byť nezávislý a nestranný. Obsahom práva na nestranný súd je, aby rozhodnutie v konkrétnej veci bolo výsledkom konania nestranného súdu, čo znamená, že súd musí každú vec prerokovať a rozhodnúť tak, aby voči účastníkom postupoval nezaujato a neutrálne, žiadnemu z nich nenadŕžal a objektívne posúdil všetky skutočnosti závažné pre rozhodovanie vo veci. Nestranný súd poskytuje všetkým účastníkom konania rovnaké príležitosti pre uplatnenie všetkých práv, ktoré im zaručuje právny poriadok, pokiaľ súd má právomoc o takomto práve rozhodnúť (III. ÚS 71/97).“ (nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 47/05, Zbierka nálezov a uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky 2005)

Zaujatosť JUDr. Beáty Svediakovej predpokladáme tiež s ohľadom na spôsob prejednania veci a správanie voči účastníkom na Okresnom súde Žilina. Pritom nenamietane postup JUDr. Beáty Svediakovej ako sudkyne, ale poukazujeme na tieto prejavy ako dôsledok jej zaujatého správania.

13

Vo vzťahu k poskytnutiu možnosti uplatniť procesné práva účastníkov konania sudkyňou JUDr. Beátou Svediakovou poukazujeme na jej postoje voči podaniam sťažovateľa v rámci prvostupňového konania.

- Sudkyňa JUDr. Beáta Svediaková uložila právnej zástupkyni sťažovateľa poriadkovú pokutu vo výške 5.000 Sk (slovom päťtisíc slovenských korún) uznesením č.k. 13C/292/2007-366 zo dňa 4. augusta 2008 na základe tvrdeného porušenia § 53 ods. 1 OSP. Sudkyňa považovala podanie sťažovateľa doručené súdu 31. júla 2008 označené ako „Návrh na zmenu žalobného petitu a doplnenie právnej a skutkovej argumentácie k žalobe“ za hrubé sťažovanie postupu konania, keďže na deň 4. augusta 2008 bolo vytýčené pojednávanie, pričom išlo o prvé pojednávanie v danej veci.

Takýto právny názor sudkyne je však v príkrom rozpore s dispozičnou zásadou a zásadou ústnosti a priamosti ako imanentnými princípmi občianskeho súdneho konania. „Podstatou dispozičnej zásady v súlade so súkromnou autonómiou subjektov súkromného práva je, že o tom, či sa konanie začne alebo nezačne, zásadne rozhodujú účastníci. Iba účastníci konania rozhodujú o tom, či sa v konaní bude pokračovať, alebo sa konanie skončí...Dispozičná zásada sa prejavuje predovšetkým v dispozitívnych procesných úkonoch účastníkov konania. niektoré z týchto úkonov sú dispozíciami konaním, iné predmetom konania, prípadne ide o dôsledky aj na konanie, aj na predmet tohto konania. K týmto úkonom patria najmä žaloba (návrh na začatie konania), zmena žaloby, uznanie nároku...“2 Z uvedeného je zrejmé, že trestať účastníkov alebo právnych zástupcov za to, že realizujú dispozitívne procesné úkony, znamená popretie ich nároku na ne, a tým aj podstaty sporového občianskeho súdneho konania. Ako vyplýva z ustanovenia § 95 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, zákon predpokladá aj také dispozitívne konanie účastníka konania alebo jeho právneho zástupcu, že k zmene návrhu dôjde priamo na pojednávaní bez prítomnosti druhého účastníka. Je preto zarážajúce trestanie účastníka konania či jeho právneho zástupcu za to, že dopĺňa skutkovú a právnu argumentáciu a navrhne zmeniť žalobný petit pred prvým vytýčeným pojednávaním v danej veci. O to viac je takéto trestanie zarážajúce, ak účastník, či jeho právny zástupca zabezpečí sám z vlastnej vôle nad rámec zákonných povinností doručenie predmetného návrhu pred pojednávaním účastníkovi protistrany a jeho právnemu zástupcovi.

- Sudkyňa JUDr. Beáta Svediaková aj v prvosutpňovom rozsudku vo veci samej kritizovala spôsob podaní sťažovateľa, najmä potvrdzovanie faxových podaní písomnými vyhotoveniami. Pritom v zmysle § 42 ods. 1 OSP: „ ... Podanie urobené telefaxom treba doplniť najneskôr do troch dní predložením jeho originálu. Na podania, ktoré neboli v tejto lehote doplnené, sa neprihliada.“

K nezávislosti a nestrannosti odvolacieho súdu Sudcovia JUDr. Miroslav Jamrich a JUDr. Gabriela Veselová sa stali sudcami Krajského súdu v Žiline v roku 1997, v ktorom roku im zároveň rozhodnutím (vtedajšieho) primátora mesta Jána Slotu boli pridelené mestské byty na námestí Ľ. 2 Mazák, J. a kol.: Základy občianskeho procesného práva, 2007, str. 33.

14

Fullu v Žiline. V danom období o pridelení (uzavretí nájomnej zmluvy) rozhodoval výlučne Ján Slota a neexistovali žiadne pravidlá pre prideľovanie bytov, pričom požiadavky občanov niekoľko stonásobne presahovali možnosti Mesta Žilina. Za takýchto absolútne netransparentných podmienok získali vyššie menovaní sudcovia nemalú majetkovú výhodu. Táto majetková výhoda nadobudla ešte výraznejšie rozmery, keď nájomcovia mestských/štátnych bytov si tieto byty mohli odkúpiť za regulované ceny, ktoré predstavovali len zlomok reálnej ceny. Fakticky je možné hovoriť o modifikácii ekonomickej závislosti. Keďže spornú nájomnú zmluvu podpisoval (fakticky zabezpečoval a realizoval celý sporný predaj námestia) práve Ján Slota, uvedená skutočnosť je jednoznačne (v spojení aj s tajným prejednaním veci verejného významu na odvolacom súde) spôsobilá podmieniť minimálne zdanie o zaujatosti JUDr. Jamricha a JUDr. Veselovej. Len na okraj zdôrazňujeme, že v zmysle konštantnej judikatúry ESĽP, v plnom rozsahu akceptovanej aj súdmi SR, nestačí, že sudca je subjektívne nestranný, ale musí sa ako taký aj javiť v očiach strán (Delcourt proti Belgicku zo 17. januára 1970, sťažnosť č. 2689/65, §31; Olujic proti Chorvátsku z 5. februára 2009, sťažnosť č. 22330/05, §63).

Ústavný súd je oprávnený posúdiť otázku zaujatosti sudcov samostatne v konaní pred Ústavným súdom SR, aj keď námietka zaujatosti bola vznesená až v rámci dovolacieho konania (Rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn: 3 Cdo 153/96). Sťažovateľ skôr o uvedených námietkach nevedel, avšak závažnosť tejto námietky spôsobuje neústavnosť predmetných rozhodnutí, keďže jej uznanie znamená zamedzenie rozhodovania vo veci zaujatými sudcami. V tejto súvislosti opätovne sťažovateľ poznamenáva, že ústavnú sťažnosť podáva z dôvodu opatrnosti, aby nedošlo k uplynutiu lehoty na jej podanie pre neprípustnosť podaného dovolania sťažovateľom. Sťažovateľ v tejto súvislosti prehlasuje, že nemal skoršiu vedomosť, ako po doručení napádaného rozsudku odvolacieho súdu, o dôvodoch zaujatosti sudkyni na prvom stupni na Okresnom súde, ako ani o dôvodoch zaujatosti sudcov na Krajskom súde v Žiline, preto námietku uplatnil až v dovolaní a v tejto ústavnej sťažnosti.

5. PRIMERANÉ FINANČNÉ ZADOSŤUČINENIE Tým, že došlo k závažnému zásahu do práva sťažovateľa na spravodlivý súdny proces, sťažovateľovi bolo znemožnené efektívne chrániť svoje vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam Štúrovho námestia. Tým, že sťažovateľ fakticky toto právo na spravodlivý proces stratil, tak na sporných pozemkoch sa skoro úplne realizovala počas sporového súdneho konania výstavba, ktorá je proti vôli sťažovateľa, ako aj v rozpore s platným a účinným územný plánom mesta Žilina. S ohľadom na uvedené skutočnosti na sporných pozemkoch došlo k ich nezvratnej zmene a ak by aj sťažovateľ v konečnom dôsledku bol neskôr úspešný v predmetnom spore o vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, nezvratná zmena sporných nehnuteľností uskutočnená výstavbou AUPARK-u bude sťažovateľa významne obmedzovať v plnom uplatnení jeho vlastníckych práv k sporným nehnuteľnostiam. S ohľadom na uvedené si sťažovateľ uplatňuje primerané zadosťučinenie za porušenie práva na spravodlivý proces vo výške 33.000,- EUR

15

(slovom tridsaťtritisíc eur), čo považuje síce za symbolickú náhradu jemu spôsobenej ujmy, ale považuje za významné z pohľadu verejného záujmu si ju aspoň v tejto miere uplatniť.

*****************

Sťažovateľ na základe uvedených skutočností navrhuje, aby senát Ústavného súdu Slovenskej republiky p r i j a l sťažnosť na ďalšie konanie a vydal toto

u z n e s e n i e

Sťažnosť mesta Žilina p r i j í m a na ďalšie konanie.

**********************

A po vykonaní dokazovania vyniesol tento

N á l e z:

1. Základné právo sťažovateľa na spravodlivé súdne konanie vyplývajúce z čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 46 ods. 1 Ústavy SR rozsudkom Krajského súdu v Žiline č. k. 5Co/167/2009-800 zo dňa 17. septembra 2009 a rozsudkom Okresného súdu Žilina č. k. 13C/292/2007-708 zo dňa 12. marca 2009 p o r u š e n é b o l o .

2. Rozsudok Krajského súdu v Žiline č. k. 5Co/167/2009-800 zo dňa 17. septembra 2009 a rozsudok Okresného súdu Žilina č. k. 13C/292/2007-708 zo dňa 12. marca 2009 sa z r u š u j e a vec sa Okresnému súdu Žilina vracia na ďalšia konanie..

3. Krajský súd v Žiline je povinný do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky zaplatiť finančné zadosťučinenie sťažovateľovi vo výške 33.000,- eur (slovom tridsaťtritisíc eur)na účet právneho zástupcu sťažovateľa.

4. Krajský súd v Žiline j e p o v i n n ý uhradiť sťažovateľovi trovy konania do 15 dní od doručenia tohto nálezu na účet jeho právnej zástupkyne.

alternatívne

16

N á l e z:

1. Základné právo sťažovateľa na spravodlivé súdne konanie vyplývajúce z čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 46 ods. 1 Ústavy SR rozsudkom Krajského súdu v Žiline č. k. 5Co/167/2009-800 zo dňa 17. septembra 2009 p o r u š e n é b o l o .

2. Rozsudok Krajského súdu v Žiline č. k. 5Co/167/2009-800 zo dňa 17. septembra 2009 sa z r u š u j e a vec sa Krajskému súdu v Žiline vracia na ďalšia konanie.

3. Krajský súd v Žiline je povinný do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky zaplatiť finančné zadosťučinenie sťažovateľovi vo výške 33.000,- eur (slovom tridsaťtritisíc eur)na účet právneho zástupcu sťažovateľa.

4. Krajský súd v Žiline j e p o v i n n ý uhradiť sťažovateľovi trovy konania do 15 dní od doručenia tohto nálezu na účet jeho právnej zástupkyne.

Bratislava, 11. marca 2010

Prílohy:

1. Plnomocenstvo udelené advokátke Mgr. Márii Kolíkovej zo dňa 11. marca 2010

2. Rozsudok Krajského súdu v Žiline č. k. 5Co/167/2009-800 zo dňa 17. septembra 2009

3. Rozsudok Okresného súdu Žilina č. k. 13C/292/2007-708 zo dňa 12. marca 2009

4. Odkazy na vybrané články a televízne príspevky preukazujúce dôležitý verejný záujem vo veci

5. Odvolanie žalobcu zo dňa 14. apríla 2009