3 1. identifikaČnÉ Údaje7 1.1 nÁzov stavby7 1.2 … · pkp poľské železnice pok pomocná...

MODERNIZÁCIA ŽELEZNIČNEJ TRATE ŽILINA – KOŠICE, ÚSEK TRATE LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ – POPRAD-TATRY (MIMO), 1. ETAPA

1.1

Zväzok 1 Časť 1.1 Technické špecifikácie štandardné 1/137

Obsah:

Použité skratky.......................................................................................................................3

1. IDENTIFIKAČNÉ ÚDAJE..............................................................................................7 1.1 NÁZOV STAVBY .................................................................................................................. 7 1.2 CHARAKTER STAVBY ...................................................................................................... 7

1.3 MIESTO STAVBY ............................................................................................................... 7 1.4 OBJEDNÁVATEĽ STAVBY ................................................................................................ 8 1.5 GENERÁLNY PROJEKTANT............................................................................................. 8

2. ZÁKLADNÉ ÚDAJE CHARAKTERIZUJÚCE STAVBU ..........................................8 2.1 NADVÄZNOSŤ NA PROJEKTY KORIDORU č.V ............................................................ 8

2.2 I. ETAPA ............................................................................................................................... 9 2.3 VŠEOBECNÝ TECHNICKÝ POPIS RIEŠENIA ............................................................... 9

2.3.1 Popis existujúceho stavu .................................................................................................... 9

2.3.2 Navrhovaný stav .............................................................................................................. 12

2.4 SÚHRNNÝ PREHĽAD ROZHODUJÚCICH KAPACÍT A OBJEMOVÉ

UKAZOVATELE STAVBY ............................................................................................................ 19

2.5 DÔLEŽITÉ INFORMÁCIE ............................................................................................... 21 2.6 OSTATNÉ INFORMÁCIE ................................................................................................ 21

3. POPIS DOKUMENTÁCIE PRE VÝBER ZHOTOVITEĽA .....................................22 3.1 ČLENENIE A ŠTRUKTÚRA PROJEKTU A STAVBY ................................................... 22 3.2 SPÔSOB OZNAČOVANIA PS A SO ................................................................................. 23

3.3 ROZSAH STAVBY POŽADOVANÝ PRE ZARADENIE DO PROJEKTU

SPOLUFINANCOVANIA Z FONDOV EÚ .................................................................................. 25

3.4 TECHNICKÝ POPIS STAVBY I.ETAPY PODĽA PROFESNÝCH ODBOROV ........... 36 3.4.1 Zabezpečovacie zariadenia – odbor 21 ............................................................................ 36 3.4.2 Oznamovacie zariadenia – odbor 22 ................................................................................ 46

3.4.3 Dielenská technológia – odbor 23 .................................................................................... 57 3.4.4 Silnoprúd a technológia – odbor 24 ................................................................................. 58

3.4.5 Rádiofikácia – odbor 25 ................................................................................................... 58

3.4.6 EPS – Elektrická požiarna signalizácia – odbor 26 ......................................................... 60 3.4.7 Poplachový systém narušenia a priemyselná televízia – odbor 27 .................................. 61

3.4.8 Kontrola a riadenie TPNET – odbor 29 ........................................................................... 63 3.4.9 Príprava územia – odbor 31 ............................................................................................. 64 3.4.10 Železničný zvršok, spodok, nástupištia a priepusty – odbor 32 .................................. 64

3.4.11 Mosty a umelé stavby – odbor 33 ................................................................................ 75 3.4.12 Pozemné stavby – odbor 34 ......................................................................................... 77 3.4.13 Trakčné zariadenia a energetika – odbor 35 ................................................................ 78 3.4.14 Slaboprúdové rozvody – odbor 36 ............................................................................... 84 3.4.15 Inžinierske siete – odbor 37 ......................................................................................... 86

3.4.16 Cesty a prístupové komunikácie – odbor 38 ................................................................ 86

3.4.17 Ostatné – odbor 39 ....................................................................................................... 91

3.4.18 Zemné práce ................................................................................................................. 91 3.4.19 Charakteristiky zemnej pláne železničního alebo cestného zemného telesa ............... 91

3.4.20 Skúšky pri zemných prácach ....................................................................................... 91 3.4.21 Prípustné odchylky....................................................................................................... 92 3.4.22 Odsúhlasenie a prevzatie prác ...................................................................................... 92

4. ÚDAJE O ZARIADENÍ STAVENISKA, ÚZEMÍ STAVBY A PRIESKUMOCH ..92 4.1 VYMEDZENIE PRIESTORU STAVENISKA .................................................................. 92


1.1


4.2 ZARIADENIE STAVENISKA ........................................................................................... 93 4.2.1 Plochy zariadenia staveniska a prístupové trasy .............................................................. 93 4.2.2 Možnosti napojenia na inžinierske siete ........................................................................ 101

4.3 VZŤAHY K VEREJNÉMU A OBČIANSKEMU VYBAVENIU ÚZEMIA ................... 101 4.4 ÚDAJE O OCHRANNÝCH PÁSMACH ......................................................................... 103 4.5 ÚDAJE O PODKLADOCH A VYKONANÝCH PRIESKUMOCH ................................ 104

5. NAVRHOVANÉ POSTUPY VÝSTAVBY ...............................................................105

5.1 POSTUP REALIZÁCIE STAVBY ................................................................................... 106 5.2 PREDPOKLAD ČASOVEJ NÁROČNOSTI ................................................................... 108 5.3 STRUČNÝ NÁČRT TECHNOLÓGIE PREVÁDZKY V CIEĽOVOM STAVE ............. 109

6. VPLYV STAVBY NA ŽIVOTNÉ PROSTREDIE ....................................................110 6.1 VPLYV STAVBY NA KVALITU VÔD, OVZDUŠIA A PRÍRODY ................................ 111

6.2 OCHRANA ZELENE A VÝRUB STROMOV ................................................................. 112 6.3 PREDPOKLADANÝ TLAK HLUKOVÝCH EMISIÍ NOVEJ TRATE .......................... 112 6.4 NAKLADANIE S ODPADOM ......................................................................................... 112

7. TECHNICKÉ POŽIADAVKY A PODMIENKY......................................................113 7.1 UNIFIKÁCIA STAVEBNÝCH PRVKOV A SÚSTAV U ŽSR ....................................... 113 7.2 MATERIÁLY A VÝROBKY PRE ŽELEZNIČNÚ DOPRAVNÚ CESTU ..................... 114

7.3 TECHNOLÓGIE A TECHNOLOGICKÉ PROSTRIEDKY ........................................... 115 7.4 OPRÁVNENIA.................................................................................................................. 115

7.5 PODZEMNÉ VEDENIA V BLÍZKOSTI ŽELEZNIČNÝCH TRATÍ ............................ 116 7.6 NADZEMNÉ STAVBY A ZARIADENIA V BLÍZKOSTI ŽELEZNIČNÝCH KOĽAJÍ

116

7.7 DOZOR NAD ZHOTOVITEĽOM ................................................................................... 116 7.8 KONTAKT S PODZEMNÝMI INŽINIERSKYMI SIEŤAMI ........................................ 116

7.9 BEZPEČNOSŤ A OCHRANA ZDRAVIA PRI PRÁCI .................................................. 116 7.10 TESTOVANIE A LABORATÓRNE ZARIADENIA ...................................................... 118 7.11 RIADENIE KVALITY ...................................................................................................... 118

7.11.1 Všeobecne .................................................................................................................. 118

7.11.2 Systém záruky kvality a organizácia.......................................................................... 118

7.11.3 Plánovanie kvality ...................................................................................................... 118 7.11.4 Plán inšpekcií ............................................................................................................. 118 7.11.5 Rokovania v prípade nezhody .................................................................................... 119

7.12 DOKUMENTÁCIA SKUTOČNÉHO VYHOTOVENIA, TECHNICKÁ

DOKUMENTÁCIA A NÁVOD NA ÚDRŽBU ............................................................................ 119 7.13 MATERIÁL A STAVEBNÉ VÝROBKY .......................................................................... 119

7.13.1 Zásady používania materiálov ................................................................................... 120 7.13.2 Zameniteľnosť materiálov a zariadení ....................................................................... 120 7.13.3 Charakteristiky materiálov a zariadení ...................................................................... 120

7.14 ZOZNAM LEGISLATÍVNYCH A TECHNICKÝCH NORIEM .................................... 126 7.14.1 Technické normy sústavy STN – Slovenské technické normy .................................. 126

7.14.2 Rozhodujúce zákony a vyhlášky ................................................................................ 134

7.14.3 Zoznam pre stavbu dôležitých železničných predpisov............................................. 135

7.14.4 Prevodník riadenia jednotlivých druhov prác v technických prílohách tendrovej

dokumentácie ............................................................................................................................. 136

8. Zoznam príloh: ..............................................................................................................137


1.1


Použité skratky :

SKRATKA PLNÝ TVAR

AGC Európska dohoda o medzinárodných železničných magistrálach

AGTC Európska dohoda o najdôležitejších trasách medzinárodnej kombinovanej

dopravy

ASE anulačný súbor elektronický

ATM asynchronný prenosový modul

ATÚ automatická telefónna ústredňa

AUT automatický telefón

AŽD Automatizácia železničnej dopravy

BK bezstyková koľaj

BPEJ bonitované pôdnoekologické jednotky

BPV Balt - po vyrovnaní

BZB bezkontaktný menič

CSS Cestná svetelná signalizácia

ČD České dráhy

DCF dekóder časových značiek

DK diaľkový kábel

DKS dvojitá koľajová spojka

dl = d dĺžka

DLR diaľkové riadenie

DM rozvádzač manipulácie

dm rozvádzač ochrán

DN svetlý priemer potrubia

neobsadené

DOO diaľkové ovládanie úsekových odpojovačov

DRS dokumentácia pre realizáciu stavby

DSN dokumentácia pre súťažný návrh

DSP dokumentácia pre stavebné povolenie

DT dopravná technológia

DUR dokumentácia pre územné rozhodnutie

EC expresný vlak medzištátnej siete "EUROCITY" - medzištátny vlak

najvyššej kvality

EE Elektrotechnika a energetika

EIRENE jednotná rozšírená európska železničná rádiová sieť

EMZZ elektromechanické zabezpečovacie zariadenie

EOV elektrický ohrev výhybiek

EPS elektrická požiarna signalizácia

EPZ elektrické predkurovacie zariadenie

ES elektronické stavadlo

ETCS Európsky systém kontroly jazdy vlaku

EÚ Európska únia

ev. km evidenčný km

Ex expresný vlak

EZS elektrické zabezpečovacia signalizácia

EZZ elektronické zabezpečovacie zariadenie


1.1


SKRATKA PLNÝ TVAR

FKZ filtračno - kompenzačné zariadenie

GPK geometrická poloha koľaje

GR ŽSR Generálne riaditeľstvo ŽSR

GSM-R mobilný telefónny systém pre železnice

GZS globálne zariadenie staveniska

HDO hromadné diaľkové ovládanie

HDPE vysokotuhý polyetylén

HKT hlavná káblová trasa

HOK hlavná oceľová konštrukcia

HPB hradlový poloautoblok

Hr. železničné hradlo

IC expresný vlak vnútroštátnej i medzištátnej siete "INTERCITY"

IDS integrovaný diagnostický systém

IHL indikátor horúcobežnosti ložísk

J jednoduchá výhybka (napr. tvaru UIC 60)

JKS jednoduchá koľajová spojka

JKSO jednotná klasifikácia stavebných objektov

JSPD jednotný systém prenosu dát

JŽM jednotná železničná mapa

KK koaxiálny kábel

KO koniec oblúka

KP koniec prechodnice

KR komplexná rekonštrukcia

KÚ koniec úseku

KUS koordinačná ukoľajňovacia schéma

LAN miestna sieť

LED svietivá dióda

LVZ líniový vlakový zabezpečovač

MÁV Maďarské železnice

MB miestna batéria (telefónna)

MERS miestny energetický riadiaci systém

MGZS mimoglobálne zariadenie staveniska

MP manažér projektu

m.n.m. metrov nad morom

MTS miestna telefónna sieť

MK miestny kábel

MZ mechanické závory

MŽP SR Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky

NDN nebezpečné dotykové napätie

NK niveleta koľajnice

NN vedenie - nízke napätie

NPZ náhradný prúdový zdroj elektrického napájania

NS TV napájacia stanica trakčného vedenia

NTL nízkotlak

NZE náhradný zdroj energie

nžkm nový železničný km (po modernizácii)


1.1


SKRATKA PLNÝ TVAR

ÖBB Rakúske železnice

ochrana PNDNNČ ochrana pred nebezpečným dotykovým napätím neživých častí

OK odovzdávkové koľajisko vlečiek

OpK optický kábel

Os osobný vlak

OTV opravovňa trakčného vedenia

OV osvetľovacie veže

oznam. zar. železničné oznamovacie zariadenia

PD Projektová dokumentácia

PB prijímacia budova

PBS požiarna bezpečnosť stavieb

PDH plesiochrónna digitálna hierarchia

PHS protihluková stena

PHB protihluková bariéra

PKP Poľské železnice

POK pomocná oceľová konštrukcia

POTV priestor ohrozený trakčným vedením

POV projekt organizácie výstavby

PSN poplachový systém narušenia

PR Poľská republika

PR prenosná rádiostanica

PS prevádzkový súbor

PT pôvodný terén

PZ prenosové zariadenie

PZS priecestné zabezpečenie svetelné

PZZ prechodné zabezpečovacie zariadenie

QoS zabezpečenie užívateľom definovaných služieb

R rýchlik vnútroštátnej siete ŽSR

RD reléový dom

rm rozvádzač vlastnej spotreby

RPB releový poloautoblok

RS riadiaca stanica (dispečerské centrum)

RSE Riadiace stredisko energetiky

RSEÚ Riadiace stredisko elektroúseku

RSY-VD riadiaci systém typu RSY

ru rozvádzač

RUPS rozvádzač UPS

RZZ releové zabezpečovacie zariadenie

SDH synchrónna digitálna hierarchia

SHÚ Slovenský hydrologický ústav

SNCF Francúzske železnice

SO stavebný objekt

SpS Spínacia stanica

SSC Slovenská správa ciest

ST Slovak Telecom (od roku 2006 T-Com)

St. stavadlo


1.1


SKRATKA PLNÝ TVAR

STL strednotlak

STN Slovenské technické normy

SZZ staničné zabezpečovacie zariadenie

sžkm starý (súčasný) železničný km

š šírka

ŠK štruktúrovaná kabeláž

TEJ traťová elektronická jednotka

TK traťový kábel

TK temeno koľajnice

TKP temeno koľajnicového pásu

TMN Riadenie telekomunikačnej siete

TNS trakčná napájacia stanica

TNŽ technická norma železníc

TO traťový obvod

TO transformátor oddeľovací

TPNET technologický proces napájania elektrifik. tratí

TS transformovňa trafostanica

TÚ traťový úsek

TV trakčné vedenie

TZZ traťové zabezpečovacie zariadenie

UAB univerzálny autoblok

UČS ucelená časť stavby

UIC Medzinárodná železničná únia

UIC-GC medzný prechodový prierez

UPS náhradný zdroj napájania

ÚSES územný systém ekologickej stability

v výška

VB výpravná budova

VET Vodné elektrárne Trenčín

VN vedenie - vysoké napätie

VR vozidlová rádiostanica

VTL vysokotlak

VVN veľmi vysoké napätie

Výh. výhybňa

VZ vlakový zabezpečovač

VZT vzduchotechnické zariadenie

WAN rozsiahla sieť

xDSL modem

zab. zar. železničné zabezpečovacie zariadenie

ZEZ Západoslovenské energetické závody

ZKT zariadenie komunikačného terminálu

ZO začiatok oblúka

ZP začiatok prechodnice

Zr. zrýchlený vlak - je obdobou R s častejším zastavovaním

ZR základná rádiostanica

ZS zariadenia staveniska


1.1


SKRATKA PLNÝ TVAR

ZSE Západoslovenská energetika

ZTV zariadenie na ovládanie trakčného vedenia

ZÚ začiatok úseku

Ž 14 osvetľovací železničný stožiar výšky 14,0 m

Ž ATÚ železničná automatická telefónna ústredňa

ŽDK železničný diaľkový kábel

žkm železničný km

ŽP železničná prechodnica

ŽSR Železnice SR

ŽSR - TZT ŽSR-Telekomunikačné a zabezpečovacie techniky

žst. železničná stanica

ŽST železničná stanica

1. IDENTIFIKAČNÉ ÚDAJE

1.1 NÁZOV STAVBY

„Modernizácia železničnej trate Žilina – Košice,

úsek trate Liptovský Mikuláš – Poprad-Tatry (mimo), 1. etapa“

Modernizácia existujúcej dvojkoľajnej trate. Účelom stavby je modernizovať technickú

infraštruktúru trate na danom úseku, ktorý je súčasťou siete TEN-T a európskeho železničného

koridoru č.V pre dosiahnutie parametrov v zmysle legislatívy Európskeho spoločenstva (napr. TSI),

európskych noriem, legislatívy a noriem Slovenskej republiky a dohôd AGC a AGTC. Hlavnou

úlohou je umožniť lepšiu prístupnosť k Transeurópskej dopravnej sieti a k dopravnej sieti

susediacich štátov. Navrhovaná stavba musí po realizácii spĺňať požiadavky na zaistenie

interoperability Európskeho železničnégho systému v zmysle zákona č. 513/2009 Z.z. o dráhach

a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Administratívne je celý úsek 1. etapy začlenený do Prešovského kraja.

Územné a správne členenie

nžkm UČS nžkm

katastrálne

územie obec okres kraj

200,300

401

200,300 Poprad Poprad

Poprad Prešovský

200,971 Veľká

204,949 Batizovce Batizovce 205,300

402 205,442 Svit Svit

208,553 Lučivná Lučivná 209,800 403

213,000

1.2 CHARAKTER STAVBY

1.3 MIESTO STAVBY


1.1


Železnice Slovenskej republiky, Bratislava

Klemensova 8

813 61 Bratislava

IČO: 31 364 501

REMING Consult a.s.

Trnavská cesta 27

831 04 Bratislava 3

IČO: 35 729 023

Na základe zmluvných vzťahov s investorom je generálny projektant povinný:

Pripraviť všetky stupne projektovej dokumentácie. Táto dokumentácia neobsahuje dielenskú

dokumentáciu a výrobné výkresy.

Vykonávanie inžinierskych činností pre získanie stavebného povolenia okrem stavebného

povolenia na zariadenie staveniska.

Autorský dozor počas stavby.

Predkladaná dokumentácia pre výber zhotoviteľa bola vypracovaná na základe DRS z 06/2011

v súlade s platnou legislatívou, normami a predpismi.

2. ZÁKLADNÉ ÚDAJE CHARAKTERIZUJÚCE STAVBU

2.1 NADVÄZNOSŤ NA PROJEKTY KORIDORU č.V

Jedným zo strategických cieľov Slovenskej republiky v procese európskej integrácie je napojenie

dopravných väzieb Slovenska na európsku dopravnú sieť.

Požiadavka modernizácie vybraných železničných tratí ŽSR vychádza z koncepcie európskych

dopravných koridorov definovaných na II. Paneurópskej konferencii ministrov dopravy, konanej na

Kréte v roku 1994. Nadväzovala na snahy Európskej únie o rozvoj novej železničnej politiky, ktorá

by vyjadrovala aj integračné snahy o zjednotenie celého železničného systému, harmonizáciu

kvalitatívnych ukazovateľov, zákonodárnych opatrení a zvyšovanie výkonnosti železníc vo všetkých

európskych štátoch aj mimo EÚ. Menovanou konferenciou boli definované dopravné koridory aj

v strednej a východnej Európe, z ktorých siete ŽSR sa týka koridor:

č.IV.: v úseku št. hranica s ČR – Kúty – Bratislava – Štúrovo - št. hranica s MR

č.V.: v úseku vetvy A Bratislava – Žilina – Čierna nad Tisou

č.VI.: v úseku Žilina – Čadca – Skalité – št. hranica s PR

Na tieto základné koncepčné súvislosti nadväzuje rozhodujúci rozvojový dokument pre Slovenskú

republiku: „Dlhodobý program rozvoja železničných ciest“, schválený uznesením vlády SR č.

166/93 a aktualizovaný uznesením vlády č. 686/97, v ktorom boli definované základné smery

1.4 OBJEDNÁVATEĽ STAVBY

1.5 GENERÁLNY PROJEKTANT


1.1


rozvoja železničnej dopravy na Slovensku do roku 2010 a načrtnutý nasledovný vývoj. Ako jedna

z priorít je stanovená modernizácia železničného koridoru Bratislava – Žilina – Čierna nad Tisou.

Stavba „Modernizácia železničnej trate Žilina – Košice, úsek trate Liptovský Mikuláš – Poprad-

Tatry (mimo)“ je rozdelená na 5 etáp, ktoré tvoria samostatné stavby:

1. etapa: Poprad – Štrba

2. etapa: ŽST Štrba

3. etapa: Štrba – ŽST Východná

4. etapa: Východná – Liptovský hrádok

5. etapa: ŽST Liptovský hrádok – Liptovský Mikuláš (výhybňa Palúdza)

Táto projektová dokumentácia pre stavebné povolenie rieši 1. etapu a to úsek Poprad – Štrba,

ktorý je rozdelený na tri ucelené časti stavby (UČS):

UČS 401 Traťový úsek Poprad – Svit

UČS 402 ŽST Svit

UČS 403 Traťový úsek Svit - Štrba

I.Etapa stavby „Modernizácia železničnej trate Žilina – Košice, úsek trate Liptovský Mikuláš –

Poprad-Tatry (mimo)“ zahŕňa riešenie medzistaničných úsekov:

- Poprad – Svit

- Svit – zastávka Lučivná - napojenie na existujúcu trať pred Štrbou

a železničnú stanicu Svit.

I.etapa je vypracovaná ako samostatná stavba. Projekt rieši zariadenia, práce a ostatné

záležitosti stavby od sžkm 200,300 po sžkm 213,168. Začiatok stavby nadväzuje na realizovanú

stavbu ŽST Poprad, výstavba podchodu a nástupísk.

2.3.1 Popis existujúceho stavu

UČS 401 – Traťový úsek Poprad-Tatry (mimo) – Svit

Železničná trať medzi ŽST Poprad-Tatry a ŽST Svit je dvojkoľajná. Železničný zvršok je

v súčasnosti tvorený koľajovým roštom sústavy R65 s tuhým podkladnicovým upevnením koľajníc.

Podvaly sú prevažne betónové. Koľajový rošt je uložený v koľajovom lôžku. Maximálny sklon trate

hneď na začiatku úseku má hodnotu cca 13 ‰ a ďalej až po Svit má hodnotu cca 8 ‰. Trať je

v miernom násype.

2.2 I. ETAPA

2.3 VŠEOBECNÝ TECHNICKÝ POPIS RIEŠENIA


1.1


Úsek nadväzuje priamo na nedávno zmodernizovanú ŽST Poprad. V tomto traťovom úseku sa

nachádzajú 3 úrovňové priecestia - sžkm 200,999; 202,431 a 204,954; 1 železničný most a 1 cestný

nadjazd.

Medzistaničný úsek Poprad - Svit je tvorený dvojkoľajnou traťou s jednosmernou elektrickou

trakciou 3kV. Traťová rýchlosť je 120km/h, zábrzdná vzdialenosť je 1 000 m. Traťový úsek je

v súčasnosti zabezpečený pre chody vlakov v správnom smere jednosmerným trojznakovým

automatickým blokom. Jeho funkcia je v závislosti na chode vlaku prostredníctvom dvojpásových

koľajových obvodov 50Hz s výsledným relé DSR 12. Oddielové návestidlá delia traťový úsek na

koľaji č.2 na 5 a na koľaji č.1 na 4 traťové oddiely. Výstroj autobloku je umiestnený v skriniach

priamo v návestných bodoch a pri vchodových návestidlách. Autoblok je napájaný z magistrálneho

rozvodu 6kV cez transformátory 6kV/220V, 0,6kW resp. 1,2kW. Transformátory sú umiestené

v skriniach TS v mieste návestného bodu.

Pre chod vlakov v nesprávnom smere je zriadená hlásnica – Hl. Veľká v sžkm 203,270. Hlásnica delí

traťový úsek na dva v každej koľaji. Hlásnica je obsadená dopravným zamestnancom len pri

mimoriadnostiach.

V traťovom úseku Poprad-Tatry - Svit sa nachádzajú tri priecestia. Priecestie v sžkm 201,001 je

zabezpečené PZS 2Z typu AŽD 71. PZS je napájané striedavým napätím z magistrálneho rozvodu

6kV cez transformátor 6kV/220V, 1,2kW. Transformátor je umiestený v skrini TS pri priecestí.

Reléový výstroj priecestia je umiestnený v murovanom domčeku pri priecestí. Kontrolné prvky

priecestia sú umiestnené v dopravnej kancelárii ŽST Poprad-Tatry.

Priecestia v sžkm 202,429 a 204,954 sú zabezpečené PZS 2Z typu ZSSR. PZS sú napájané

striedavým napätím z magistrálneho rozvodu 6kV cez transformátory 6kV/220V, 1,2kW.

Transformátory sú umiestené v skriniach TS pri obidvoch priecestiach. Zdrojom jednosmerného

napájania 2x14V pre priecestia sú akumulátorové batérie umiestené v batériovej studni. Reléový

výstroj je umiestnený v skriniach ŠM pri priecestiach. PZS v km 202,429 nemá vyvedenú kontrolu

funkcie, PZS v km 204,954 má kontrolné prvky umiestnené v ŽST Svit, v koľajovej doske St.1.

ŽST Poprad-Tatry a ŽST Svit sú medziľahlé stanice na dvojkoľajnej trati s jednosmernou elektrickou

trakciou 3kV. ŽST Poprad-Tatry je v súčasnosti zabezpečená staničným zabezpečovacím zariadením

3.kategórie podľa TNŽ 34 2620 typu elektronické staničné zabezpečovacie zariadenie ESA 11.

Hlavné návestidlá sú svetelné, výmeny sú ovládané elektromotorickými prestavníkmi, voľnosť

staničných koľají je zisťovaná počítačmi osí. ŽST Svit je v súčasnosti zabezpečená staničným

zabezpečovacím zariadením 2. kategórie podľa TNŽ 34 2620 typu elektromechanické zab.

zariadenie s koľajovými obvodmi na dopravných koľajách, v obvode St.1 je 8 výhybiek

s mechanickým prestavníkom, z toho 3 sú vybavené mechanickým závorníkom. Zariadenie v ŽST

Svit umožňuje postaviť zabezpečené vchodové vlakové cesty zo správnych traťových koľají, resp.

odchodové vlakové cesty na správne traťové koľaje.

UČS 402 – ŽST Svit

Železničná stanica Svit má 4 dopravné koľaje, 3 kusé manipulačné koľaje a do stanice je zaústená aj

vlečka Chemosvit. Materiál železničného zvršku je rôznorodý a jeho podrobná špecifikácia bola

vykonaná v projekte pre stavebné povolenie.

Koľajové rozvetvenie súčasného koľajiska zabezpečuje 21 výhybiek na drevených podvaloch.

Koľajnice sú upevnené podkladnicovým upevnením na betónových aj drevených podvaloch. Podvaly

sú prevažne betónové. Koľajový rošt je uložený v koľajovom lôžku.

Trasa je v týchto miestach smerovo nenáročná. Stanica je v podstate priama, tesne pred a za zhlavím

stanice sa nachádza niekoľko krátkych oblúkov na rozšírenie osovej vzdialenosti na hodnotu 4,75 m

a na vyrovnanie smeru s veľkými polomermi 5000 m až 42000 m. Sklon jestvujúcej trate kopíruje

povrch terénu a v rámci užitočných dĺžok staničných koľají má pôvodnú normovú hodnotu do 2,50


1.1


‰. Maximálny sklon trate pred popradským zhlavím stanice má hodnotu cca 8 ‰, sklon na

žilinskom zhlaví má hodnotu cez 13 ‰ a maximálny sklon má hodnotu cez 15 ‰.

Celkovo je možné sklonové pomery v stanici označiť ako náročné a komplikované. Trať a stanica je

v násype. V tomto traťovom úseku sa nachádza 1 úrovňové priecestie, ktoré bude po modernizácii

trate zrušené.

Stanica má dve nástupiská – okrajové pri koľaji č. 4 pred výpravnou budovou a ostrovné s jednou

aktívnou hranou medzi dopravnou koľajou č. 3 a manipulačnou č. 5. Ostrovné nástupisko je z časti

zastrešené prístreškom v zlom technickom stave. Dĺžky jestvujúcich nástupísk sú cca 270 m. Prístup

na nástupiská je mimoúrovňový podchodom a schodiskami. Nástupné hrany sú tvorené prefabrikátmi

(Tischer). Povrch nástupiska pred výpravnou budovou je nespevnený, tvorený drveným zhutneným

štrkom, u ostrovného nástupiska je spevnený, betónový.

V ŽST Svit je situovaný 1 podchod pre cestujúcich, dvojitá koľajová spojka na žilinskom zhlaví

končí na železničnom moste nad poľnou cestou a v sžkm 207,369 je železničný most cez rieku

Poprad. V sžkm 207,259 sa nachádza úrovňové priecestie.

ŽST Svit je medziľahlou stanicou na dvojkoľajnej trati s jednosmernou elektrickou trakciou 3kV. V

súčasnosti je zabezpečená staničným zabezpečovacím zariadením 2. kategórie podľa TNŽ 34 2620

typu elektromechanické staničné zabezpečovacie zariadenie. Zariadenie je obsluhované z riadiaceho

prístroja typu RANK v dopravnej kancelárii a zo stavadlových prístrojov typ 5007 umiestených na

stavadlách 1 a 2. Zariadenie bolo vybudované v roku 1939 a rekonštruované v roku 1964 a 2006.

V súčasnosti sú hlavné návestidlá svetelné, výmeny sú ovládané mechanickými prestavníkmi a

závorníkmi na nepárnom zhlaví, elektromotorickými prestavníkmi na párnom zhlaví. Vchodové

návestidlá na oboch zhlaviach sú zriadené len pre vchod vlakov v správnom smere. V stanici sú

vybudované koľajové obvody 50 Hz dvojpásové a jednopásové s výslednými relé DSR 12 a NVR1-

1000.

Počet dopravných koľají je štyri. Zariadenie umožňuje postaviť plne zabezpečené vchodové vlakové

cesty zo správnych traťových koľají, resp. plne zabezpečené odchodové vlakové cesty na správne

traťové koľaje. Jestvujúca dĺžka stanice je 1697m.

V km 207,159 na párnom zhlaví sa v súčasnosti nachádza priecestie zabezpečené svetelným

priecestným zabezpečovacím zariadením s celými závorami PZS-3Z typu ZSSR z roku 1964.

Reléový výstroj PZZ je umiestnený v reléovej skrini pri St.2, PZZ je naviazané na staničné

zabezpečovacie zariadenie, ovládacie a indikačné prvky sú na koľajovej doske St. 2. Ovládanie PZZ

v smere od ŽST Štrba je automatické, v smere zo ŽST Svit je na tlačidlo.

Na nepárnom zhlaví je do koľaje č. 5 zaústená vlečka Chemosvit. Na vlečke Chemosvit sa v km

0,297 nachádza zabezpečené priecestie. Kontrolná skrinka priecestia je v dopravnej kancelárii.

Priľahlé medzistaničné úseky sú dvojkoľajné, zabezpečené v správnom smere traťovým

zabezpečovacím zariadením 3. kategórie podľa TNŽ 34 2630 typu jednosmerný decentralizovaný

trojznakový automatický blok. Pre chod vlakov v nesprávnom smere sú zriadené hlásnice. Hlásnice

sú obsadené dopravnými zamestnancami iba pri mimoriadnostiach.

UČS 403 – Traťový úsek Svit – Štrba

Železničný zvršok je v súčasnosti tvorený koľajovým roštom sústavy R65 s tuhým podkladnicovým

upevnením koľajníc. Podvaly sú prevažne betónové. Koľajový rošt je uložený v koľajovom lôžku.

Sklon jestvujúcej trate kopíruje povrch terénu a má hodnotu cca 14 ‰ až 15 ‰.

V tomto traťovom úseku sa nachádzajú 2 úrovňové priecestia, ktoré budú po modernizácii trate

zrušené. V sžkm 210,700 sa nachádza jestvujúca zastávka Lučivná. Má dve sypané cca 240 m dlhé

nástupiská, s betónovou nástupnou hranou (Tischer). Nástupiská sú križované železničným

priecestím v sžkm 210,733.

V medzistaničnom úseku sú 2 úrovňové priecestia - sžkm 210,733 a 212,434, celkom 10 priepustov,

3 železničné mosty a 1 cestný nadjazd.


1.1


Medzistaničný úsek Svit - Štrba je tvorený dvojkoľajnou traťou s jednosmernou elektrickou trakciou

3kV. Traťový úsek je v súčasnosti zabezpečený pre chody vlakov v správnom smere jednosmerným

trojpojmovým automatickým blokom. Jeho funkcia je v závislosti na chode vlaku prostredníctvom

dvojpásových koľajových obvodov 50Hz s výsledným relé DSR 12. Oddielové návestidlá delia

traťový úsek na koľaji č.2 na 9 a na koľaji č.1 na 8 traťových oddielov. Výstroj oddielov autobloku

je napájaná z magistrálneho zdroja 6kV cez transformátory 6kV/220V, 0,6kW resp. 1,2kW.

Transformátory sú umiestnené v skriniach TS v mieste návestného bodu.

Pre chod vlakov v nesprávnom smere sú zriadené po dve hlásnice na každej traťovej koľaji. Na prvej

traťovej koľaji (pre smer Svit - Štrba) je to hlásnica Šuňava v sžkm 210,420 a hlásnica Mlynica

v sžkm 214,715. Na druhej traťovej koľaji (pre smer Štrba - Svit) je to hlásnica Štrba v sžkm

215,342 a hlásnica Tatry v sžkm 210,850. Hlásnice delia traťový úsek na tri oddiely v každej koľaji.

Hlásnice sú obsadené dopravnými zamestnancami len pri mimoriadnostiach.

V traťovom úseku Svit - Štrba sa v sžkm 210,725 nachádza zastávka Lučivná a v sžkm 215,367

zastávka Štrba.

V traťovom úseku Svit - Štrba sa nachádzajú dve priecestia. Priecestie v sžkm 210,733 je

zabezpečené PZS 2Z typu ZSSR. Priecestie je napájané z magistrálneho zdroja 6kV cez

transformátor 6kV/220V, 1,2kW. Transformátor je umiestnený v skrini TS na priecestí. Zdrojom

jednosmerného napájania je akumulátorová batéria umiestnená v batériovej studni BS. Reléový

výstroj priecestia je umiestnený v reléovej skrini RS pri priecestí. PZS nemá vyvedenú kontrolu

funkcie.

Priecestie v sžkm 212,434 je zabezpečené PZS 2 typu ZSSR. PZS je napájané z magistrálneho zdroja

6kV cez transformátor 6kV/220V, 1,2kW. Transformátor je umiestnený v skrini TS na priecestí.

Zdrojom jednosmerného napájania je akumulátorová batéria umiestnená v batériovej studni BS.

Reléový výstroj priecestia je umiestnený v reléovej skrini RS pri priecestí. PZS nemá vyvedenú

kontrolu funkcie.

Obidve priecestia sú pri mimoriadnostiach obsadené dopravnými zamestnancami.

ŽST Svit a ŽST Štrba sú medziľahlé stanice na dvojkoľajnej trati s jednosmernou elektrickou

trakciou 3kV. ŽST Svit je v súčasnosti zabezpečená staničným zabezpečovacím zariadením 2.

kategórie podľa TNŽ 34 2620 typu elektromechanické zab. zariadenie s koľajovými obvodmi na

dopravných koľajách. Zariadenie v ŽST Svit umožňuje postaviť zabezpečené vchodové vlakové

cesty zo správnych traťových koľají, resp. odchodové vlakové cesty na správne traťové koľaje. ŽST

Štrba je v súčasnosti zabezpečená staničným zabezpečovacím zariadením 3. kategórie podľa

TNŽ 34 2620 typu reléové staničné zabezpečovacie zariadenie AŽD-71. Hlavné návestidlá sú

svetelné, výmeny sú ovládané elektromotorickými prestavníkmi, voľnosť staničných koľají je

zisťovaná koľajovými obvodmi. Zariadenie umožňuje postaviť plne zabezpečené vchodové vlakové

cesty zo správnych i nesprávnych traťových koľají, resp. plne zabezpečené odchodové vlakové cesty

na správne i nesprávne traťové koľaje.

2.3.2 Navrhovaný stav

UČS 401 – Traťový úsek Poprad-Tatry (mimo) – Svit

Nová trasa začína v nžkm 200,300 (sžkm 200,300) a končí v nžkm 205,300 (sžkm

205,311). Smerové vedenie modernizovanej trate sa v UČS 401 maximálne prispôsobuje

jestvujúcemu smerovému vedeniu trate. Na celom úseku je v koľaji č.1 jediný oblúk s polomerom

r=2680m s posunom osi koľaje o cca 0,2m. Osová vzdialenosť koľají je navrhnutá na 4,10 m. Celý

nový návrh trate je v telese jestvujúcej trate. Návrh trasy modernizovanej trate UČS 401 je

vyhotovený podľa zásad predpisov ŽSR a vyhovuje rýchlosti do 160 km/h, pre vozne s výkyvnými

skriňami do 200 km/h.


1.1


Výškový návrh je riešený tak, aby obidve koľaje boli v rovnakej úrovni a maximálne sa prispôsobuje

jestvujúcemu výškovému stavu trate. Odvodnenie koľají je riešené prednostne do otvorených

priekop. Trativod je navrhnutý na začiatku úseku, kde sa nachádza vľavo od koľaje č. 2 plot

s betónovým múrikom. Ďalší trativod je navrhnutý v mieste podchodu pre peších.

Na UČS 401 a UČS 402 je v súbehu so železničnou traťou diaľnica Liptovský Mikuláš – Jánovce.

Modernizácia železničnej trate svojimi úpravami nezasahuje do diaľničných stavieb.

V zmysle prijatých zásad bude pre súbežné káblové vedenia vybudovaná chráničková trasa. Trasa je

štandardne umiestnená do drážneho chodníka vľavo od osi koľaje č.1 v smere staničenia.

Miesto stavby bude potrebné v nutnom rozsahu vyčistiť od stromov a menších drevín. Rozsah

výrubu je riešený v SO 401-31-01. Na trati sa zdemontuje traťové zabezpečovacie zariadenie (PS

401-21-03) a vybuduje sa nové traťové zabezpečovacie zariadenie (PS 401-21-01). V traťovom

úseku Poprad - Svit bude vybudované obojsmerné traťové zabezpečovacie zariadenie 3. kategórie

podľa TNŽ 34 2630 automatické hradlo s oddielovými návestidlami Veľká, s kontrolou voľnosti

traťových úsekov počítačmi osí. Automatické hradlo s oddielovými návestidlami Veľká bude

integrované do elektronického zabezpečovacieho zariadenia (EZZ) ŽST Svit. Celý úsek trate riešený

v tejto stavbe bude v budúcnosti dispečersky riadený z centra riadenia dopravy v ŽST Spišská Nová

Ves. Dĺžka medzistaničného úseku Poprad - Svit bude po ukončení modernizácie 5 062 m. Obe

traťové koľaje budú prevádzkované obojsmerne. Nová traťová rýchlosť bude 160 km/h (pre vozne

s výkyvnými skriňami 200km/h), zábrzdná vzdialenosť pre vlaky do 120 km/h bude 1 000 m. Vlaky

idúce rýchlosťou vyššou ako 120 km/h budú riadené systémom ETCS L2. Toto bude však možné až

po vybudovaní systému ETCS, ktorý bude postupne aplikovaný na železničných koridoroch ŽSR.

Vlaky bez mobilného výstroja ETCS budú môcť jazdiť po trati max. rýchlosťou 120 km/h, pre ktorú

vyhovuje zábrzdná vzdialenosť 1 000 m.

Vybuduje sa nové trakčné vedenie (SO 401-35-01), nové trakčné stĺpy na betónových základoch.

Nosné stožiare sú navrhnuté betónové typu PS, pre ukotvenie zostáv sú navrhnuté priehradové

stožiare typu BP alebo oceľové typu TS, bránové stožiare sú navrhnuté typu TBS. Nad koľajami je

navrhnutý nový trolejovú drôt 150mm2 Cu, nosné lano 120mm

2 Cu. Zosiľovacie vedenie je pripojené

do elektrických delení železničních staníc Poprad a Svit a je navrhnuté pre koľaj č.1 lanom

2x120mm2 Cu, pre koľaj č.2 lanom 2x120mm

2 Cu.

V sžkm 200,999 sa zruší existujúce priecestie. Vybuduje sa podchod pre peších (SO 401-33-01)

s prístupovými rampami pre bezbariérový prístup (SO 401-38-02). Nosná konštrukcia podchodu je

tvorená železobetónovými rámovými prefabrikátmi dĺžky 1,48m (6ks) na ktorých spočíva priebežné

koľajové lôžko. Kolmá svetlosť podchodu je 3,05m, voľná výška podchodu je min. 2,60m. Podchod

bude osvetlený (SO 401-35-06, SO 401-35-07). Popod prístupové chodníky sa vybudujú v rámci

železničného spodku priepusty. Upravuje sa plynovod (SO 401-37-01) a vodovod (SO 401-37-03).

Jedná sa o zastavanú časť, preto je v tomto úseku navrhnutá protihluková stena s únikmi (SO 401-

34-01.1). PHS je napojená na konštrukciu podchodu.

Rovnako sa vybuduje preložka káblov „T-com“ (SO 401-36-01, SO 401-36-02, SO 401-36-03, SO

401-36-04) popod železničnú trať.

Po zrušení priecestia bude cestná doprava presmerovaná novonavrhnutou cestnou komunikáciou SO

401-38-01 z Teplickej ulice na cestu III/3082 (staré označenie cesty III/534005) cez kruhovú

križovatku riešenú v SO 401-38-03. Komunikácia a kruhový objazd budú osvetlené vonkajšími

výbojkovými svietidlami (SO 401-38-01.2), ktoré budú umiestnené pozdĺž komunikácie na

obojstranne žiarovo-zinkovaných rúrových stožiaroch výšky 8 m typu ST 280/76 (ELV).

Pozdĺž železničnej trate sa preloží diaľkový a traťový kábel "DK, TK - ŽSR" (PS 401-22-05)

v úsekoch, kde je to potrebné. Rovnako sa preložia časti existujúcich rozvodov 6kV ŽSR (SO 401-

35-03).

V km 201,300 sa nachádza cestný nadjazd SO 401-33-02. V rámci tohto objektu je riešená

protidotyková ochrana a zárubný múr, ktorý bude budovaný ako horninový svah opatrený zemnými

klincami dĺžky 3,0, resp. 4,0 m. Sklolaminátové klince budú po osadení do otvorov zainjektované


1.1


injektážnou cementovou zmesou. Pre injektovanie je navrhnutý cement CEM II/A – S32,5R.

Zárubný múr sa rieši z toho dôvodu, že popod most je navrhnutá cesta SO 401-38-01.

V úseku nžkm 204,000 – 205,300 je železničná trať v tesnom súbehu s diaľnicou D1. Na základe

požiadavky NDS a MDVRR SR sa v úseku diaľnice km 320,226 do km 322,160 vybudujú clony

proti oslneniu. Clony sú riešené v SO 401-34-01.2.

V sžkm 202,433 a v sžkm 204,954 sa zrušia existujúce priecestia. Priecestné konštrukcie sa rušia

v rámci demontáže železničného zvršku (SO 401-32-03). Zabezpečovacie zariadenie sa ruší v PS

401-21-03.


UČS 402 tvorí úsek trate od nžkm 205,300 po nžkm 209,800. Celková dĺžka riešeného úseku je 4

500 m. Dĺžka úseku stanice ŽST Svit je 2 138 m. Ostávajúcich 2 362m rieši úseky trate priľahlé

k ŽST Svit. Hranice UČS sú zvolené tak, aby bola z hľadiska smerových a sklonových pomerov

železničnej trate zabezpečená možnosť realizovať každú UČS samostatne. Nové koľajové

usporiadanie obvodu stanice vychádza zo schválenej dopravnej technológie. V stanici je navrhnutá

úplná rekonštrukcia zhlaví a výmena zvršku v hlavných koľajach, koľajach na obchádzanie a zmena

zapojenia vlečky Chemosvit . Ostatné koľaje budú rekonštruované v rozsahu potrebnom na

napojenie týchto koľají do zhlavia.

Na začiatku UČS 402 je navrhovaný smerový oblúk veľkého polomeru s hodnotou r= 200 000m

ktorý slúži na vyrovnanie smeru trate. Na oboch zhlaviach sú v koľaji č.2 navrhované krátke

protismerné oblúky o polomeroch 20 000 m bez prechodníc a prevýšenia pre zmenu osovej

vzdialenosti koľají z hodnoty 4,10m na 5,00m. Na konci UČS je umiestnený smerový oblúk

o polomere r=1 900m.

Do koľajiska stanice bude vložených 18 nových výhybiek, z toho 14 tvaru 60 E2 a 4 tvaru 49 E1.

Vlečka Chemosvit bude napojená z novonavrhovanej koľaje č.5b vrátane smerovej a výškovej

úpravy vlečkovej koľaje.

Výškové riešenie hlavných a predjazdných koľají v stanici je navrhnuté v časti užitočnej dĺžky koľají

v sklone 2,5‰.

Existujúce priecestie na ceste III.triedy v nžkm 207,146 (sžkm 207,159) šírky 10 m bude v rámci

modernizácie zrušené. Priecestie bude demontované v rámci objektu SO 402-32-03. V rámci objektu

nástupíšť SO 402-32-04 Žst.Svit, nástupištia je v nžkm 206,678420 navrhovaný prechod pre

služobné účely z celogumovej konštrukcie šírky 2,70m.

Podvalové podložie je navrhnuté podľa zásad platných pre ŽSR. Sú navrhnuté 4 typy podvalového

podložia podľa požadovanej úrovne ochrany pred účinkami mrazu a ostatné požiadavky vzhľadom

na jednotlivé staničné koľaje.

V mieste potrebného rozšírenia železničného telesa na začiatku UČS 402 sa vybudujú svahové

stupne, na previazanie násypu s pôvodným telesom, vystužené tuhou výstužnou geomrežou

jednoosou. Samotný násyp bude budovaný z vhodného materiálu G1/GW.

Odvodnenie je riešené otvorenými priekopami, priekopovými žľabmi a v staničných koľajách

trativodnou sústavou. Trativodná sústava je navrhnutá z plastových trativodných rúr DN 200

tunelového prierezu, pozdĺžne drážkované a priečne ryhované. Minimálny sklon trativodov je

navrhnutý 0,5%. Priečne zvodné potrubia medzi šachtami naprieč koľajami (DN 200) popod koľaje

budú chránené obetónovaním.

Na začiatku UČS 402 sa nachádza v nžkm 205,363 železničný most ponad Hágansky potok. Most je

navrhovaný na rekonštrukciu, lebo v súčasnosti nevyhovuje šírkovému usporiadaniu modernizovanej

trate. Spodnú stavbu mosta tvoria gravitačné opory ktoré sa ponechajú. Na oporách sa odstráni len

úložný prah, ktorý nevyhovuje novému šírkovému usporiadaniu konštrukcie. Úložný prah sa rozšíri

na obidve strany o 0,5 m. Súčasťou úložného prahu sú aj zavesené krídla, ktoré budú spĺňať nové


1.1


požadované šírkové usporiadanie trate. Hlavná nosná konštrukcia je navrhnutá ako 2 x žb doska

s 9ks zabetónovanými oceľovými zváranými nosníkmi v.300mm. Dĺžka nosníkov je 6,5m.

Protihlukové steny (SO 402-34-05.1) začínajú na začiatku úseku vľavo od koľaje č.1 a pokračujú až

do ŽST Svit po km 206,200, kde ich funkciu preberajú zemné protihlukové valy (SO 402-34-05.2).

Od km 206,600 protihlukové steny prerušovane pokračujú až na koniec zastavaného úseku, t.j. po

km 208,800. Protihlukové valy sú tvorené gabiónovými múrmi, za ktorými je násyp vybudovaný

z prebytočnej výkopovej zeminy získanej na stavbe. Valy budú osadené drevinami (SO 402-32-06).

V ŽST Svit sa vybudujú nové ostrovné nástupištia SO 402-32-04. V rámci modernizácie budú

vybudované nové nástupištia dĺžky 250 m. Nástupištia sú na dĺžke mimo rámp podchodu navrhnuté s

minimálnou užitočnou šírkou 3,5 m. Užitočná šírka v daných miestach je ohraničená zábradlím, resp.

protihlukovými stenami. V úseku rámp podchodu na nástupišti č.2 pri koľaji č.3 je užitočná šírka

nástupišťa 4,67 m a na nástupišti č. 1 pri koľaji č.4 je šírka nástupišťa 4,00 m. Tieto šírky vychádzajú

z priestorového usporiadania a z nutnosti umiestnenia stĺpov zastrešenia a trakčných stĺpov

v priestore medzi nástupnou hranou a múrmi rámp. Nástupištia sú na oboch koncoch ukončené

rampami, ktoré sú vyskladané z nástupištných hrán pre rampu k typu PRE 200 z dielcov R1 – R7.

Povrch nástupíšť bude tvorený konzolovou doskou a zámkovou dlažbou hrúbky 60 mm. Požiadavky

označenia pre osoby so zrakovým postihnutím sú v prípade oboch nástupíšť v plnej miere

zohľadnené.

Prístupy pre cestujúcich na nástupištia sú riešené v rámci SO 402.33.03 (schodisko a rampy) a v SO

402.38.02 (spevnené plochy a chodníky). Navrhované riešenie umožňuje prístup cestujúcim

s obmedzenou možnosťou pohybu na obidve nástupištia. Nástupištia budú vybavené zastrešením,

ktoré je riešené v objekte SO 402-34-02.

V nžkm 206,015-206,113 sa vybuduje oporný múr (SO 402-33-31), ktorý bude slúžiť ako

zabezpečenie stability svahu pre potreby vybudovania rozšírenia tratí železničnej stanice Svit (koľaj

č. 5a) a osadenia protihlukových stien objektu SO 402-34-05.1.

V stanici bude vybudované rozhlasové zariadenie (PS 402-22-06), informačné zariadenie (PS 402-

22-07) a všetky potrebné rozvody.

V PS 402-22-08 je riešený dispozičný zapojovač. V rámci modernizácie je riešené riadenie dopravy

z riadiacich centier výkonným dispečerom. V budúcom dopravnom uzle v ŽST Spišská Nová Ves

bude výkonný dispečer vybavený centrálnym dispozičným zapojovačom s doskami pre diaľkovú

komunikáciu. Zapojovač bude umožňovať diaľkové telekomunikačné spojenia a ovládanie

v ľubovoľnej neobsluhovanej železničnej stanice. Pripojenie dispozičného zapojovača na prenosový

systém sa zabezpečí multiplexermi z dôvodu možnosti diaľkovej obsluhy, zálohy, ale aj dohľadu

(manažmentu) systémov.

Pre vzájomnú komunikáciu dopravnej obsluhy staničného zabezpečovacieho zariadenia a traťového

zabezpečovacieho zariadenia je pre ŽST Svit navrhnutý nový dispozičný zapojovač (ako napríklad

ALFA), ktorý bude aj s diaľkovou obsluhou. Navrhnutý je aj nový náhradný zapojovač pre 16

telekomunikačných liniek (ako napríklad MIKRO-16).

PS 402-22-11 sa zaoberá prenosovýcmi zariadeniami. Trať bude vybavená novými zariadeniami

oznamovacej a zabezpečovacej techniky s diaľkovým riadením, kontrolou a monitorovaním.

Prenosovým médiom bude optický kábel. Optický kábel bude použitý len na prenos povelov

a hlásení, pre prenosy energie budú zriadené metalické káble. Napájanie prenosového zariadenia je

zo samostatného zálohovaného zdroja AC 400/230V/ DC 48V. Napájanie zálohovaného zdroja

prenosového zariadenia Trakt 1 a 2, je prevedené samostatne isteným 5 vodičovým energetickým

prívodom 400/230V, 50 Hz z navrhovaných energetických rozvádzačov, ktoré sú riešené v

samostatnej projektovej dokumentácii zabezpečovacieho zariadenia ŽST. Pre potreby

zabezpečovacej techniky bude v rámci stavby budovaný samostatný uzavretý prenosový systém.

Uzly tohto traktu sú umiestňované v železničných staniciach a výhybniach. Prenosové zariadenie

bude umiestnené v miestnosti pre zabezpečovacie zariadenie.


1.1


Rovnako sa zmodernizuje oznamovacie zariadenie (PS 402-22-09, PS 402-22-12) a vybuduje sa

štrukturovaná kabeláž (PS 402-22-10).

V ďalších PS je riešené VOS, MOS, elektrická požiarna signalizácia (PS 402-25-02), náhradný zdroj

elektriny, poplachový systém narušenia, priemyslená televízia, diaľkové riadenie aj nová

transformovňa.

Stavba zasiahne mnohé inžinierske siete. Prekladať alebo budovať nové sa budú vodovody,

kanalizácia, zriaďovať chráničky na plynovode a kábloch popod železničnú trať, prípadne cestné

komunikácie. Zriadi sa káblovod pre káblové trasy v priestoroch stanice (SO 402-34-04).

Existujúca staničná budova sa zmodernizuje. Stavebné úpravy sú riešené v SO 402-34-01.

Pri staničnej budove sa upraví priestor a vybudujú sa prístupové komunikácie a parkovisko pre

osobné automobily (SO 402-38-01). Ďalšie prístupy k nástupištiam a výpravnej budove sú riešené

v SO 402-38-02. Na opačnej strane koľajiska sa nachádza spevnená plocha napojená na cestu I/18 –

rovnako riešená v SO 402-38-02.

Do predmetnej stavby bola dodatočne pričlenená časť „Podjazd Svit“, v ktorej sa rieši vybudovanie

nového železničného mosta v nžkm 206,358 (SO 402-33-02), preložka cesty III/3064 (SO 402-38-

03). Tieto objekty sú nutné vybudovať ako náhrada železničného priecestia v km 207,146, ktoré sa

stavbou ruší. S vybudovaním nového železničného mosta v mieste existujúceho násypu a preložky

cesty III/3064 sú úzko späté ďalšie SO a PS, ktoré budú zasiahnuté. Jedná sa hlavne o úpravy cesty

I/18 riešené v SO 402-38-04, úpravy chodníkov, budovanie nových chodníkov (SO 402-38-06) popri

ceste III/3064 k staničnej budove a pod. Rovnako sú riešené prekládky oznamovacích káblov,

priecestie vlečky Chemosvit cez cestu I/18, úprava zabezpečovacieho zariadenia na priecestí,

budovanie cestnej svetelnej signalizácie na križovatkách na ceste I/18, osvetlenie vlečky, ochrana

podzemných vedení v tejto lokalite.

S výstavbou preložky cesty III/3064 je spojené riešenie odvodnenia cesty, osvetlenia cesty,

elektrickej prípojky k čerpaniu dažďových vôd, ochrana plynovodov, preložky podzemných vedení,

napojenie vjazdov na pozemky, úprava oplotenia záhradkárskej osady Breziny atď.

Ďalej za ŽST Svit v UČS 402 sú riešené ďalšie mostné obejkty. Železničný most v km 207,207 sa

zruší (SO 402-33-04). Železničný most ponad rieku Poprad sa prestavia (SO 402-33-05).

V súčasnosti je oceľový plnostenný s dolnou mostovkou samostatne pre každú koľaj. Navrhuje sa

pod každú koľaj samostatná nosná oceľová plnostenná trámová konštrukcia s hornou ortotropnou

mostovkou s priebežným koľajovým lôžkom.

Ďalší železničný most v nžkm 207,716 je navrhnutý na prestavbu z dôvodu nevyhovujúcich

rozmerov (SO 402-33-06). Most v nžkm 208,246 sa zrekonštruuje (SO 402-33-07).

Na konci UČS 402 sa nachádza cestný nadjazd cesty I/18. Na tomto moste sa rieši protidotyková

ochrana (SO 402-33-08).

V zmysle prijatých zásad bude v šírej trati pre súbežné káblové vedenia vybudovaná chráničková

trasa. Chráničková trasa je štandardne umiestnená do drážneho chodníka vľavo od osi koľaje č.1

v smere staničenia.

V UČS 402 sa v rámci SO 402-35-01 vybuduje nové trakčné vedenie. Nové trakčné stĺpy na

betónových základoch. Nosné stožiare sú navrhnuté v stanici oceľové typu TS, na šírej strati

betónové typu PS, pre ukotvenie zostáv sú navrhnuté priehradové stožiare typu BP, bránové stožiare

sú navrhnuté typu TBS, 2TBS. Nad koľajami č.1,2,3,4 je navrhnutý nový trolejový drôt 150mm2 Cu,

nosné lano 120mm2 Cu. Nad koľajou č.5 je navrhnutý trolejový drôt 100 mm2 Cu, nosné lano

50mm2 Bz. Zosiľovacie vedenie je pripojené na oboch zhlaviach na predjazdné koľaje a je navrhnuté

pre koľaj č.1 lanom 2x120mm2 Cu, pre koľaj č.2 lanom 2x120mm

2 Cu.

V rámci PS 402-21-01 (elektronické stavadlo) bude v ŽST Svit vybudované nové staničné

zabezpečovacie zariadenie 3. kategórie podľa TNŽ 34 2620 typu elektronické stavadlo s možnosťou

miestneho ovládania a ovládania z CRD (ďalej len „Centrum riadenia dopravy“) Spišská Nová Ves

jednotným spôsobom obsluhy dopravným zamestnancom. Musí byť spôsobilé riadenie z vyššieho

stupňa diaľkovo obsluhovaného zabezpečovacieho zariadenia (CRD), spolupracovať s informačným


1.1


systémom pre cestujúcich a ostatnými podpornými systémami pre riadenie dopravy. Toto

elektronické stavadlo musí byť schopné poskytovať informácie potrebné pre systém ETCS úrovne 1

a 2 tak, aby sa v momente spustenia aplikácie ETCS nemuseli riešiť ďalšie technicky i finančne

náročné úpravy a dopĺňanie elektronického stavadla. Ďalej musí elektronické stavadlo poskytovať

informácie aj pre PIS a informačné zariadenia pre cestujúcich v stanovených formátoch a musí

umožňovať ovládanie z CRD Spišská Nová Ves bez náročných úprav. Nová dĺžka stanice bude

2138m. Rýchlosť na priebežných koľajach č.1,2 bude 160km/h. Na obchádzacích koľajách č.3,4

bude rýchlosť 80km/h. Zábrzdná vzdialenosť bude pre vlaky do 120km/h 1000m. Pre vlaky do

160km/h bude zábrzdná vzdialenosť 1500m, toto bude však možné až po vybudovaní systému

ETCS, ktorý bude postupne aplikovaný na železničných koridoroch ŽSR. Obe zaústené traťové

koľaje na obidvoch zhlaviach budú vybavené obojsmerným traťovým zabezpečovacím zariadením 3.

Kategórie podľa TNŽ 34 2630. Počet dopravných koľají bude 4. Typ elektrickej trakcie má byť

zmenený, v konečnom stave bude trakcia v úseku Žilina – Košice striedavá 25kV/50Hz. Prechod

z jednosmernej trakcie na striedavú sa predpokladá až po modernizácii ucelených úsekov medzi

dvomi TNS (napr. úsek Spišská Nová Ves – Liptovský Mikuláš). V koľajisku budú umiestnené nové

vonkajšie prvky – svetelné návestidlá hlavné (predzvesti, vchodové, odchodové) a zriaďovacie

(stožiarové, trpasličie), elektromotorické prestavníky, výkoľajky, snímače osí, snímače polôh

jazykov výmen, pomocné stavadlá, elektromagnetická zámka. Voľnosť staničných koľají a

výhybkových úsekov bude zisťovaná počítačmi osí. Nové výhybky v dopravných koľajách sa

zabezpečia pre V. stupeň zabezpečenia podľa TNŽ 34 2620 novými nerozreznými

elektromotorickými prestavníkmi s použitím snímačov polohy jazykov. Navrhované vchodové

návestidlá 1L,2L,1S,2S sú umiestnené štandardne 250m pred prvou výhybkou.

UČS 403 – Traťový úsek Svit – Štrba

UČS 403 tvorí traťový úsek od nžkm 209,800 (súčasný žkm 209,814 trate Žilina - Košice) do

nžkm 213,000 (súčasný žkm 213,168). Novo navrhnuté polomery oblúkov v koľaji č.1 majú hodnotu

3495,9 m a 3504,1 m. Osová vzdialenosť koľají je navrhnutá na 4,10 m. Výškový návrh trasy sa

snaží kopírovať pôvodnú niveletu a je závislé od bodu napojenia v ŽST Štrba. Niveleta je navrhnutá

tak, aby obidve koľaje boli v rovnakej úrovni.

V koľajach sa použije nový železničný zvršok sústavy 60 E2, s bezpodkladnicovým pružným

upevnením skrutkovitého typu, na železobetónových podvaloch typu BP3 so sklonom úložnej

plochy 1:40 s rozdelením podvalov UIC (600 mm). V celom úseku bude nová koľaj zriadená ako

bezstyková. Z dôvodov požiadaviek dopravnej technológie vznikne v medzistaničnom úseku Svit –

Štrba dočasná výhybňa Lučivná, ktorá je potrebná na zabezpečenie stavebných postupov v úseku

Svit – Štrba pre 1.etapu a 2.etapu (v 2.etape sa uvažuje s vybudovaním novej ŽST Štrba v novej

kilometrickej polohe a skrátením úseku Svit – Štrba na 6800m), v ŽST Svit. Navrhnuté výhybky

vložené v dočasnej výhybni Lučivná budú sústavy 60 E2, uložené na železobetónových

výhybkových podvaloch, s podkladnicovým pružným upevnením.

Vzhľadom na dĺžku novoprojektovaného mostného objektu SO 403-33-02 je na dilatáciu koľaje

navrhované zabudovať na strane pevného ložiska malé dilatačné zariadenie a na strane pohyblivého

ložiska veľké dilatačné zariadenie. Zariadenia budú osadené 2,5 – 12 m od líca záverného múrika.

Na kolenovú časť dilatačného zariadenia bude nadväzovať koľaj dĺ. 20m a ďalšie malé dilatačné

zariadenie na oddilatovanie bezstykovej koľaje. Celkom bude zabudovaných 8 dilatačných zariadení.

Dve existujúce priecestia v sžkm 210,733 a v sžkm 212,434 sa v rámci modernizácie trate zrušia.

Podvalové podložie je navrhnuté samostatne pre koľaje na súčasnom existujúcom telese a pre úsek

koľají na novovybudovanom vysokom násype v preložke trate. V mieste odklonu novonavrhovaného

telesa železničnej trate od pôvodnej trasy sa vybudujú svahové stupne, na previazanie násypu

s pôvodným telesom, vystužené tuhou výstužnou geomrežou jednoosou. Násypy budú vybudované

na konsolidačnej vrstve. Samotný násyp v nžkm 210,280 až 211,150 bude budovaný ako vrstevnatý


1.1


násyp sendvičového typu. Striedať sa budú vrstvy z vhodného materiálu G1/GW (skupina Z4),

max. hr. 0,500m a málo vhodného materiálu F2/CG (skupina Z2), max. hr. 0,500m ktoré budú

vystužené výstužno drenážnym geokompozitom. Odvodnenie koľají na UČS 403 je riešené

povrchovo pomocou priekop a priepustov.

V zmysle prijatých zásad bude pre súbežné káblové vedenia vybudovaná chráničková trasa. Trasa je

štandardne umiestnená do drážneho chodníka vľavo od osi koľaje č.1 v smere staničenia.

V traťovom úseku Svit – Štrba v rámci 1.etapy stavby vznikne Výhybňa Lučivná a obojsmerné

automatické hradlo Svit – Lučivná (traťové zabezpečovacie zariadenie 3. Kategórie podľa TNŽ 34

2630) s kontrolou voľnosti traťových úsekov počítačmi osí a obojsmerné automatické hradlo

Lučivná – Štrba (traťové zabezpečovacie zariadenie 3. Kategórie podľa TNŽ 34 2630) s kontrolou

voľnosti traťových úsekov počítačmi osí. Tentostav bude trvať do skončenia 2.etapy, kedy dôjde

k vybudovaniu novej ŽST Štrba v novej trase a skráteniu medzistaničného úseku Svit – Štrba na

6800 m.

PS 403-21-01 Po skrátení dĺžky medzistaničného úseku Svit – Štrba na 6800 m v rámci 2.etapy sa v

traťovom úseku Svit - Štrba vybuduje elektronické obojsmerné automatické hradlo Lučivná

s oddielovými návestidlami (traťové zabezpečovacie zariadenie 3. kategórie podľa TNŽ 34 2630)

s kontrolou voľnosti traťových úsekov počítačmi osí. Automatické hradlo Lučivná bude integrované

do elektronického zabezpečovacieho zariadenia (EZZ) ŽST Štrba. Automatické hradlo bude

aktivované až po vybudovaní staničného zabezpečovacieho zariadenia 3.kategórie podľa TNŽ 34

2620 typu elektronické stavadlo v ŽST Štrba (v 2.etape výstavby). Celý úsek Liptovský Mikuláš -

Poprad-Tatry (mimo) bude v budúcnosti dispečersky riadený z CRD v ŽST Spišská Nová Ves. Nová

traťová rýchlosť bude 160km/h. Zábrzdná vzdialenosť pre vlaky do 120km/h bude 1 000m.

Oddielové návestidlá a ich predzvesti sa budú situovať na vzdialenosť 1 000m od seba do nových

kilometrických polôh 1So,2So - nžkm 211,250 a 1Lo,2Lo - nžkm 211,195 (Pr1So,Pr2So - nžkm

212,250 a Pr1Lo,Pr2Lo - nžkm 210,055). Dĺžka medzistaničného úseku Svit - Štrba bude 5 580m.

Obe traťové koľaje budú prevádzkované obojsmerne. Kontrola voľnosti traťových koľají bude

počítačmi osí. V traťovom úseku Svit - Štrba vznikne jedna zastávka a to zastávka Lučivná.

V rámci SO 403-35-01 je riešená úprava trakčného vedenia od nového mechanického delenia trate

Svit – Štrba v nžkm 209,800 po existujúci žkm 213,210 (nžkm 213,040). Nové trakčné stĺpy na

betónových základoch. Nosné stožiare sú navrhnuté betónové typu PS, pre ukotvenie zostáv sú

navrhnuté priehradové stožiare typu BP alebo oceľové typu TS, bránové stožiare sú navrhnuté typu

TBS. Nad koľajami č. 1a2 je navrhnutý nový trolejový drôt 150mm2 Cu, nosné lano 120mm

2 Cu. Pre

provizórne spojky je navrhnutý trolejový drôt 100mm2 Cu, nosné lano 50mm

2 Bz. Zosiľovacie

vedenie je pripojené do elektrického delenia železničnej stanice Svit a k existujúcemu vedeniu v km

cca 213,0 a je navrhnuté pre koľaj č.1 lanom 2x120mm2 Cu, pre koľaj č.2 lanom 2x120mm

2 Cu.

V nžkm 210,500 na novovybudovanom vysokom násype pred železničným mostom (SO 403-33-02)

bude umiestnená nová zastávka Lučivná s dĺžkou nástupíšť 250m (SO 403-32-04). Výška nástupnej

hrany nad STKP bude 550 mm. Povrch nástupíšť bude tvorený konzolovou doskou a zámkovou

dlažbou hrúbky 80 mm. Nástupištia sú na oboch koncoch ukončené rampami, ktoré sú vyskladané

z nástupištných hrán pre rampu k typu PRE 200 z dielcov R1 – R7. Požiadavky označenia pre osoby

so zrakovým postihnutím sú v prípade oboch nástupíšť v plnej miere zohľadnené. Na nástupištiach

budú osadené prístrešky pre cestujúcich (SO 403-34-01).

Prístupy pre cestujúcich sú riešené schodiskami a chodníkmi, ktoré rieši SO 403-33-01. Navrhované

riešenie umožňuje prístup cestujúcim s obmedzenou možnosťou pohybu na obidve nástupištia. Časť

prístupov bude zastrešená (SO 403-34-02). Nástupište s prístupovými chodníkmi bude osvetlené SO

403-35-04 a SO 403-35-05.

Na zastávke Lučivná sú riešené v prevádzkových súboroch: rozhlasové, informačné, oznamovacie,

prenosové zariadenie, poplachový systém narušenia.

V nžkm 210,700 je navrhnutý nový železničný most SO 403-33-02. Most bude 6-poľový s hornou

mostovkou s priebežným koľajovým lôžkom. Pod každou koľajou bude samostatná nosná oceľovo-


1.1


betónová konštrukcia. Rozpätie nosnej konštrukcie 6x32m, celková dĺžka mosta 205,85m. Most

križuje cestu III/3063 a potok. Cesta bude upravená v rámci SO 403-38-03.

V tejto časti stavby sú potrebné preložky diaľkového a traťového kábla ŽSR (PS 403-22-05),

preložky plynu (SO 403-37-01), preložky MK „T-com“ (SO 403-36-01).

Na násype za mostom v nžkm 210,850 začína protihluková stena SO 403-34-03, ktorá je zriadená na

ochranu liečebne Lučivná pred hlukom zo železničnej prevádzky.

SO 403-34-05 rieši navádzacie oplotenie. Železničná trať, ktorá je predmetom modernizácie, sa

nachádza na rozhraní dvoch národných parkov – Národného parku Nízke Tatry a Tatranského

národného parku. Modernizovaná železničná trať križuje biokoridor, ktorým sú tieto národné parky

spojené a ktorým zver intenzívne migruje. Navádzacie oplotenie bude tvoriť bariéru migrujúcej zveri

a bude ju navádzať k umelo vytvoreným priechodom cez trať.

V km 211,800 je riešená preložka poľnej cesty (SO 403-38-01) a Podhájskeho potoka (SO 403-39-

01).

Železničná trať v novej polohe križuje poľnú cestu v katastri obce Lučivná. Stavebný objekt SO 403-

38-01.1 rieši komunikáciu cestného podjazdu na tejto poľnej ceste popod železničný most (SO 403-

33-03) a napojenie poľnej cesty k výhybni Lučivná (SO 403-38-01.2). Základná kategória

navrhovanej úpravy je P 4/30.

V nžkm 212,300 je navrhnutá nová kontajnerová trakčná meniareň (z betónových prefabrikátov)

z dôvodu, že existujúca je značne opotrebovaná. Je riešená v PS 403-24-02, v ďalších PS k nej

miestna kabelizácia, prenosové zariadenie, poplachový systém narušenia, diaľkové riadenie,

dispečerský telefónny systém, elektrická požiarna signalizácia. V ďalších SO sú ku kontajnerovej

trakčnej meniarni riešené pripojenie na trakčné vedenie, pripojenie spätného vedenia, diaľkové

ovládanie úsekových odpojovačov, uzemňovacia sieť, prípojky NN, VN a TS, základy pod

kontajnery, oplotenie a úprava vjazdu.

Na konci kilometrickej polohy UČS 403 je navrhnutá výhybňa Lučivná s dočasnými nástupišťami dl.

25m, prístupom na nástupište. Výhybňa Lučivná s dvomi nástupišťami s jednou hranou pri každej

traťovej koľaji dĺžky 25m sa vybuduje na začiatku stavebných prác.

Celková dĺžka modernizovaného úseku trate vrátane zastávok, a železničných staníc:

- pred modernizáciou: - po modernizácii: Začiatok stavby: - jestvujúce staničenie trate (v textoch sžkm): - nové staničenie Koniec stavby: - jestvujúce staničenie trate: - nové staničenie

12,879 km

12,700 km

200,289 km

200,300 km

213,168 km

213,000 km

Rozchod koľají: 1 435 mm

Elektrická trakcia (dočasne jednosmerná sústava 3kV s napäťovou hladinou

25kV pre jednoduché prepnutie na konečný stav striedavej trakčnej sústavy

25kV/50Hz):

12,700 km

Traťová rýchlosť v traťových úsekoch a hlavných staničných koľajach: pre vozne s výkyvnými skriňami:

do 160 km/h

do 200 km/h

Zabezpečovacie zariadenia: traťové zabezpečovacie zariadenie:

2.4 SÚHRNNÝ PREHĽAD ROZHODUJÚCICH KAPACÍT A OBJEMOVÉ

UKAZOVATELE STAVBY


1.1


- 3. kategórie podľa TNŽ 34 2630 typu elektronické obojsmerné

automatické hradlo staničné zabezpečovacie zariadenie: - 3. kategórie podľa TNŽ 34 2620 typ elektronické stavadlo

2 ks

1 ks

ŽST Svit - počet zabudovaných výhybiek

J60 1:18,5-1200 II.bet.podvaly

J60 1:14-760 I.bet.podvaly

Obl 1:9-300 (496,250/760,000) bet.podvaly

J49 1:7,5-190 bet.podvaly

- počet zabezpečených výhybkových jednotiek

- počet výhybiek s EOV

dočasná výhybňa Lučivná

- počet zabudovaných výhybiek - počet zabezpečených výhybkových jednotiek

- počet výhybiek s EOV

18 ks

4 ks

8 ks

2 ks

4 ks

18 ks

13 ks

4 ks

4 ks

4 ks

Sanácia železničného spodku: - celková dĺžka sanácie

12 700 m Železničný zvršok: - zvršok 60E2 s pružným bezpokladnicovým upevnením, koľaje hlavné a

predjazdné, celk. dĺžka koľajových polí - zvršok 49E1 s pružným upevnením koľaje celk.dĺžka koľajových polí

- zriadenie bezstykovej koľaje tvaru 60E2

- zriadenie bezstykovej koľaje tvaru 49E1

26 562 m

1240 m

22 101 m

1240 m

Práce s koľajovým lôžkom: - koľajové lôžko so zhutnením z kameniva hrubého drveného - odstránenie koľaj. lôžka po rozobratí koľaje, alebo výhybiek

67 014 m

3

55 009 m3

Železničný spodok a zemné práce: Zemné práce – výkop: - výkop pre železnicu - výkop pre cesty

88 070 m

3 15 925 m

3

Výstavba nástupíšť: ŽST Svit Výška hrany nástupišťa nad STKP - nové jednostranné krajné - nové ostrovné jednostranné Zastávka Lučivná Výška hrany nástupišťa nad STKP - nové jednostranné krajné Dočasná výhybňa Lučivná Výška hrany nástupišťa nad STKP - nové jednostranné krajné

550 mm 1x250m

1x250m

550 mm 2x250m

550 mm

2x25m Rekonštrukcia a vybudovanie nového osvetlenia v železničných staniciach

a železničných zastávkach: - ŽST Svit: - osvetľovacie stožiare - osvetľovacie veže s plošinou

- zástavka Lučivná – sadové stožiare

16 ks 13 ks

26 ks +12 ks Mostné stavby:

- nové železničné mosty (vrátane rekonštruovaných) - nové cestné mosty a nadjazdy

7 ks 0 ks


1.1


- zrušené železničné mosty - podchody (pre cestujúcich, verejné)

1 ks 2 ks

Protihlukové steny 17 472 m2

Protihlukové valy – spotreba prebytočného výkopu 29 224m3

Pozemné objekty – budovy Adaptácia v jestvujúcich budovách: - obostavaný priestor - zastavaná plocha

Výstavba prístreškov zastávka Lučivná:

- obostavaný priestor - zastavaná plocha

Výstavba zastrešení:

ŽST Svit:


zastávka Lučivná:


2282 m

3

300,1 m2

2 ks

146 m3

53 m2

4035 m

3

1638 m2

341 m3

177 m2

*Všetky vyššie uvedené údaje sú orientačné. V prípade nesúladu sú platné údaje uvedené vo výkaze

výmer.

Počas celej stavby je železničná trať v prevádzke pre nákladnú aj osobnú dopravu.

Obmedzenia sa prejavia iba v rozsahu a intenzite dopravy. Pod obmedzením dopravy sa

rozumie jednokoľajová doprava v medzistaničných úsekoch a redukcia počtu dopravných

a manipulačných koľají v železničnej stanici.

Doporučujeme dodržať základné stavebné postupy navrhnuté v projekte, pretože je s nimi

zosúladený návrh jednotlivých PS a So celej stavby a dočasné konštrukcie vrátane ich

výmer. V prípade, že zhotoviteľ zmení stavebné postupy navrhnuté projektantom, plne

preberá zodpovednosť za akékoľvek nadväzujúce práce a postupy vyvolané touto zmenou.

Tieto práce a postupy nebudú považované za práce a postupy zapríčinené nedostatkom

projektu.

V rámci stavby sa nachádza niekoľko provizórnych medzistavov, ktoré sa dotýkajú hlavne

objektov železničného spodku, zvršku, trakčného vedenia a zabezpečovacieho zariadenia.

Pred začatím realizácie je potrebné sa dôkladne oboznámiť s ich technickým riešením

a previazanosťou na iné PS/SO.

V rámci realizácie stavby musí zhotoviteľ počítať s tým, že niektoré PS/SO, resp. ich časti,

budú kvôli zachovaniu prevádzky na trati musieť byť odovzdávané dopredčasného užívania.

Počas realizácie stavby môže zhotoviteľ realizovať súbežne s jedným SO aj časť SO z druhej

UČS, ak to podmienky na stavbe umožňujú, resp. ak je takýto postup účelný a vedie

k urýchleniu realizácie stavby.

Systém ETCS je súčasťou II. etapy tejto stavby.

Pamiatkový úrad SR eviduje v blízkosti plánovanej stavby v katastri obce Lučivná archeologické

nálezy z obdobia neskorého paleolitu a stredoveku. V katastri mesta Svit v polohe Pod Skalkou sa

našli nálezy z obdobia paleolitu a mladšej doby bronzovej.

Rozhodnutím Pamiatkového úradu SR podľa § 37 pamiatkového zákona zo dňa 14. 8. 2008 je

nevyhnutné vykonať záchranný archeologický výskum ako predstihové opatrenie za účelom

2.5 DÔLEŽITÉ INFORMÁCIE

2.6 OSTATNÉ INFORMÁCIE


1.1


záchrany archeologických nálezov a nálezísk predpokladaných v zemi na území stavby na

pozemkoch v katastrálnom území Lučivná, Poprad, Batizovce a Svit.

Podmienky vykonávania predstihového záchranného archeologického výskumu určí podľa § 39

ods. 3 pamiatkového zákona v osobitnom rozhodnutí Krajský pamiatkový úrad Prešov.

3. POPIS DOKUMENTÁCIE PRE VÝBER ZHOTOVITEĽA

Projektová dokumentácia sa spravidla spracúváva v jednotlivých stupňoch, ktoré sa navzájom líšia

účelom a podrobnosťami riešenia:

DÚR – dokumentácia pre územné rozhodnutie

DSP – dokumentácia pre stavebné povolenie

DRS – dokumentácia pre realizáciu stavby

DVZ – dokumentácia skutočnej realizácie stavby

Ako podklad tejto projektovej dokumentácie pre výber shotoviteľa slúžila v zmysle stavebného

zákona spracovaná dokumentácia pre realizáciustavby, ktorá je konečnou dokumentáciou na

zhotovenie stavby. Do pôvodnej stavby 1. etapy modernizácie bola dodatočne včlenená časť

„Podjazd SVIT“, ktorá bola v čase spracovávania DVZ projekčne ukončená na stupni DSP. Z tohto

dôvodu sú PS/SO spadajúce pod časť „Podjazd Svit“ spracované z posledne odovzdanej a schválenej

dokumentácie pre stavebné povolenie.

DVZ je spracovaná v rozsahu tak, aby uchádzači mohli spracovať a predložiť svoju ponuku. DVZ

neobsahuje všetky podrobnosti riešenia, ktoré sú v DRS.

Dokumentácia pre realizáciu stavby svojim obsahom a usporiadaním poskytne spoľahlivé

a podrobné informácie k príprave a realizácii každého prevádzkového súboru a stavebného objektu

vrátane vytyčovacích výkresov a podrobných technickýsh správ.

Výrobná dokumentácia, dielenské výkresy a montážne schémy nie sú predmetom dokumentácie pre

výber zhotoviteľa ani dokumentácie pre realizáciu stavby (potrebná dokumentácia bude vypracovaná

zhotoviteľom na jeho vlastné náklady). Predmetom DRS nie sú ani plochy a objekty zariadení

staveniska a ani prístupové komunikácie. Zriadenie zariadení stavenísk je záležitosťou zhotoviteľa.

V zmysle Stavebného zákona a súvisiacich predpisov musí zhotoviteľ pred ich vybudovaním

požiadať príslušný stavebný úrad o vydanie stavebného povolenia.

Popis projektu v tejto časti máposkytnúť základný technický obraz o stavbe. Neslúži k stanovovaniu

výkazu výmer.

Do zväzku 3 – Výkresy projektovej dokumentácie boli vybrané výkresy, ktoré sú podstatné pre

výkaz výmer a stanovenie ponukovej ceny.

Základnými prvkami celej stavby sú PS a SO označené názvom a sedem-miestnym číslom.

Prevádzkový súbor PS – je to samostatný súbor strojov a zariadení zabezpečujúci technologickú

prevádzku, schopný samostatne plniť technologickú funkciu v danom obore činnosti.

Stavebný objekt SO – je samostatné vymedzené stavebné dielo, ktoré umožňuje umiestnenie

prevádzkového súboru alebo vykonávanie nejakej technologickej činnosti. Má umožniť samostatné

uvedenie do prevádzky.

Toto delenie sa robí nielen z hľadiska stavebnotechnického, ale tieto jednotky PS a SO sú zároveň aj

základom pre ekonomickú evidenciu základných prostriedkov, ich nadobúdajúcej hodnoty vedenia

odpisov a delenia ich správy, opráv a údržby. Spôsob odovszávania dielam investorovi bude

organizované podľa PS a SO.

3.1 ČLENENIE A ŠTRUKTÚRA PROJEKTU A STAVBY


1.1


Vzhľadom na veľký rozsah stavby a jej postupnú realizáciu sú množiny PS a SO podľa lokalizácie

združené do ucelených častí stavby UČS. Stavba I.etapy je delená na tieto ucelené časti, ktoré

označuje prvé trojčíslie:

UČS 401 – traťový úsek Poprad - Svit


UČS 403 – traťový úsek Svit - Lučivná

V stavbe sú zahrnuté:

UČS 401: 7 PS 26 SO

UČS 402: 26 PS 68 SO

UČS 403: 21 PS 39 SO

Spolu 54 PS a 133 SO, dohromady 187 základných prvkov. Každý PS a SO je samostatne

zdokumentovaný v projektovej dokumentácii.

Všetky PS a SO sú zahrnuté do súťaže na vypracovanie ponúk.

Spracovateľsky v štádiu projektovom i realizačnom sa obsah stavby člení na jednotlivé profesné

odbory, podľa ktorých sa uskutočňuje i posudzovanie dokumentácie.

Jednotlivé UČS sú delené do nasledujúcich prevádzkových súborov a stavebných objektov:

Prevádzkové súbory (PS) (začínajú druhým dvojčíslom číslom 2) :

21 Železničné zabezpečovacie zariadenia

22 Oznamovacie zariadenia

23 Dielenská technológia (výťahy, náhradné prúdové zdroje)

24 Silnoprúdová technológia (trafostanice, motorické a ovládacie rozvody),

energetické zariadenia

25 Radiofikácia

26 Elektrická požiarna signalizácia (EPS)

27 Poplachový systém narušenia (PSN) a priemyselná televízia (PTV)

28 Integrovaný diagnostický systém (IDS)

29 Kontrola a riadenie TP NET – technologický proces napájania elektrifikovaných tratí

Stavebné objekty (SO) (začínajú druhým dvojčíslom číslom 3) :

31 Príprava územia (búracie práce, terénne úpravy, výrub stromov)

32 Železničný spodok, železničný zvršok, železničné nástupištia, priepusty

33 Mosty a umelé stavby (železničné aj cestné)

34 Pozemné stavby

(budovy, nástupištné prístrešky, naklad. a vykladacie rampy, spevnené plochy,

oplotenia, kabelovody, sadové a parkové úpravy)

35 Trakčné vedenie a energetika

(TV trakčné vedenia, NS napájacie stanice, SpS spínacie stanice, rozvody nízkeho

napätia (nn) a vysokého napätia (vn), t.j. trafostanice, VO vonkajšie osvetlenie)

36 Slaboprúdové rozvody

37 Inžinierske siete (voda, kanalizácia, plyn, ....)

38 Cesty a prístupové komunikácie

39 Ostatné

Sedemmiestné číslo znamená:

Vzhľadom na veľký rozsah stavby a jej postupnú realizáciu sú skupiny PS a SO podľa

lokalizácie združené do ucelených častí stavby (UČS), ktoré sú vyznačené prvým trojmiestnym

3.2 SPÔSOB OZNAČOVANIA PS A SO


1.1


symbolom. Symbol začína „X“ nakoľko nie je zrejmé číslovanie UČS od začiatku trate v Košiciach

po žst. Poprad-Tatry.

Napr.:

PS 401-22-01 Poprad – Svit, výstavba optorúr

SO 401-35-01 Poprad – Svit, trakčné vedenie

Kde prvé trojčíslo znamená, že ide o SO, alebo PS, nachádzajúci sa v UČS 401: Poprad - Svit.

Ďalším delením sú PS a SO zaradené podľa profesijných odborov. Rozlíšenie PS a SO

a profesijného odboru je dané druhým dvojčíslom.

Napr. :



Kde druhé dvojčíslo znamená, že SO, alebo PS, je zaradený do profesijného odboru č. 27

Poplachový systém narušenia, resp. č. 35 Trakčné vedenie a energetika.

Posledné, t.j. tretie dvojčíslo je poradové číslo objektu daného odboru v ucelenej časti stavby.

Napr.:



Kde tretie dvojčíslo znamená, že SO, alebo PS, je v poradí na 1. mieste v danom profesijnom odbore.

Príklad označenia:

P S X X X - Y Y - Z Z , resp. S O X X X - Y Y - Z Z

UČS profesný odbor poradové číslo PS, resp. SO

Názov a číslo PS alebo SO je trvalé a objavuje sa vždy rovnako vo všetkých stupňoch

projektovej dokumentácie a v ostatnej komunikácii medzi spracovateľmi (písomná, ústna, ...).

UČS 402: ak bol PS alebo SO riešený v stavbe NDS, je číslo z ich projektovej dokumentácie

uvedené na konci názvu objektu v zátvorke.

PS alebo SO, ktoré boli riešené v hlavnej stavbe Modernizácia železničnej trate Žilina – Košice, úsek

trate Liptovský Mikuláš – Poprad-Tatry (mimo), 1. etapa, a následne bolo potrebné riešenie rozšíriť,

sa objekt rozdelil nasledovne:

Napr. V hlavnej stavbe bol SO 402-36-02 Žst. Svit, preložky MK "T-com".

Náplň SO ostala nezmenená, v názve sa pridala bodka s 1, na koniec názvu objektu sa do zátvorky

vložilo ŽSR.

Pridané riešenie, ktoré vyplynulo z riešenia „časti Podjazd Svit“, ktorá súvisí s NDS, sa za bodku

pridala číslica 2 a do zátvorky NDS.

Zrušenie alebo zaradenie nového PS alebo SO je výhradnou kompetenciou manažéra projektu (MP)

a musí byť následne odsúhlasené investorom.

Ucelené časti stavieb tvoria množiny prevádzkových súborov a stavebných objektov vo

vymedzenom úseku trate. Hranice sa nestotožňujú s delením „železničná stanica „ – „šíra trať“

v zmysle dopravných predpisov, ale boli stanovené do miest, kde sa stotožňuje existujúci stav polohy

koľají s novonavrhovaným a prípadné prechodové stavy budú nenáročné.


1.1


Zoznam PS / SO zaradených do verejnej súťaže

UČS 401 – Traťový úsek Poprad - Svit

č. PS/SO Názov PS, SO

Správca

Odbor 21 Zabezpečovacie zariadenia

PS 401-21-01 Poprad - Svit, traťové zabezpečovacie zariadenie ŽSR, OR

Košice

PS 401-21-02 Poprad - Svit, zabezpečenie stavebných postupov ŽSR, OR

Košice

PS 401-21-03 Poprad - Svit, demontáž traťového zabezpečovacieho zariadenia ŽSR, OR

Košice

Odbor 22 Oznamovacie zariadenia

PS 401-22-01 Poprad - Svit, výstavba optorúr ŽSR, OR

Košice

PS 401-22-02 Poprad - Svit, optický kábel ŽSR, OR

Košice

PS 401-22-03 Poprad - Svit, miestna kabelizácia ŽSR, OR

Košice

PS 401-22-05 Poprad - Svit, preložky diaľkového a traťového kábla "DK, TK -

ŽSR" ŽSR, OR

Košice

Odbor 23 Dielenská technológia

Odbor 24 Silnoprúdová technológia

Odbor 25 Rádiofikácia

Odbor 26 Elektrická požiarna signalizácia (EPS)

Odbor 27 Poplachový systém narušenia (PSN) a priemyselná televízia

(PTV)

Odbor 28 Integrovaný diagnostický systém

Odbor 29 Kontrola a riadenie TPNET

Odbor 31 Príprava územia

SO 401-31-01 Poprad - Svit, výrub stromov ŽSR, OR

Košice

Odbor 32 Železničný zvršok, železničný spodok, nástupištia, priepusty

SO 401-32-01 Poprad - Svit, železničný zvršok ŽSR, OR

Košice

SO 401-32-02 Poprad - Svit, železničný spodok ŽSR, OR

Košice

Časť: Priepust č.1

Časť: Priepust č.2

SO 401-32-03 Poprad - Svit, železničný zvršok-demontáž ŽSR, OR

Košice

SO 401-32-04 Poprad - Svit, káblová chráničková trasa ŽSR, OR

3.3 ROZSAH STAVBY POŽADOVANÝ PRE ZARADENIE DO PROJEKTU

SPOLUFINANCOVANIA Z FONDOV EÚ


1.1


Košice

SO 401-32-05 Poprad - Svit, vegetačné úpravy ŽSR, OR

Košice

Odbor 33 Mosty a umelé stavby

SO 401-33-01 Poprad - Svit, podchod pre verejnosť v nžkm 200,988 (sžkm

200,999) ŽSR, OR

Košice

SO 401-33-02 Poprad - Svit, úprava cestného nadjazdu v nžkm 201,310 (sžkm

201,321) SaUC PSK

Časť: zárubný múr

Odbor 34 Pozemné stavby

SO 401-34-01 Poprad - Svit, protihlukové steny a clony proti oslneniu ŽSR, OR

Košice

SO 401-34-01.1 Poprad - Svit, protihlukové steny ŽSR, OR

Košice

SO 401-34-01.2 Poprad - Svit, clony proti oslneniu NDS a.s.

SO 401-34-02 Poprad - Svit, protihlukové opatrenia na obytných objektoch

SO 401-34-05 Poprad - Svit, úprava oplotenia v nžkm 200,300 - 200,600 vpravo ŽSR, OR

Košice

Odbor 35 Trakčné vedenie a energetika

SO 401-35-01 Poprad - Svit, trakčné vedenie ŽSR, OR

Košice

SO 401-35-01.1 Poprad - Svit, trakčné vedenie, protidotyková

ochrana PSK

SO 401-35-02 Poprad - Svit, ukoľajnenie oceľových konštrukcií ŽSR, OR

Košice

SO 401-35-03 Poprad - Svit, preložky rozvodov 6 kV ŽSR ŽSR, OR

Košice

SO 401-35-06 Poprad - Svit, prípojka NN pre podchod v nžkm 200,988 (sžkm

200,999)

SO 401-35-06.1 Prípojka NN pre podchod v sprave ŽSR ŽSR, OR

Košice

SO 401-35-06.2 Prípojka NN pre osvetlenie komunikácie podchodu -

v sprave mesta Poprad mesto

Poprad

SO 401-35-07 Poprad - Svit, osvetlenie podchodu v nžkm 200,988 (sžkm 200,999) ŽSR, OR

Košice

Odbor 36 Slaboprúdové rozvody

SO 401-36-01 Poprad - Svit, preložky OK "T-com" Slovak

Telekom

SO 401-36-02 Poprad - Svit, preložky DK "T-com" Slovak

Telekom

SO 401-36-03 Poprad - Svit, preložky MK "T-com" Slovak

Telekom

SO 401-36-04 Poprad - Svit, preložky KK "T-com" Slovak

Telekom

Odbor 37 Inžinierske siete

SO 401-37-01 Poprad - Svit, úprava plynovodu STL "SPP" a "HIRO invest"

SO 401-37-01.1 Poprad - Svit, úprava plynovodu STL "SPP" SPP


1.1


SO 401-37-01.2 Poprad - Svit, úprava plynovodu STL "HIRO

invest" HIRO Invest

SO 401-37-03 Poprad - Svit, úpravy vodovodov "PVPS a.s. PP" a "HIRO invest"

SO 401-37-03.1 Poprad - Svit, úpravy vodovodov "PVPS a.s. PP" VEOLIA,

PP

SO 401-37-03.2 Poprad - Svit, úpravy vodovodov "HIRO invest" HIRO Invest

Odbor 38 Cesty a prístupové komunikácie

SO 401-38-01 Poprad - Svit, napojenie Teplickej ulice na cestu III/534005 mesto

Poprad

SO 401-38-01.1 Poprad - Svit, napojenie Teplickej ulice na cestu

III/534005, odvodnenie mesto

Poprad

SO 401-38-01.2 Poprad - Svit, napojenie Teplickej ulice na cestu

III/534005, verejné osvetlenie mesto

Poprad

SO 401-38-02 Poprad - Svit, komunikácia podchodu pre verejnosť, nžkm 200,988

(sžkm 200,999) mesto

Poprad

SO 401-38-02.1 Poprad - Svit, komunikácia podchodu pre verejnosť,

zastrešenie mesto

Poprad

SO 401-38-02.2 Poprad - Svit, komunikácia podchodu pre verejnosť,

osvetlenie mesto

Poprad

SO 401-38-03 Poprad - Svit, okružná križovatka na ceste III/534005 SaUC PSK

Časť: odvodnenie

Odbor 39 Ostatné


č. PS/SO Názov PS, SO

Správca


PS 402-21-01 Žst. Svit, elektronické stavadlo ŽSR, OR

Košice

PS 402-21-02 Žst. Svit, zabezpečenie stav. postupov ŽSR, OR

Košice

PS 402-21-03 Žst. Svit, demontáž zab. zariadenia ŽSR, OR

Košice

PS 402-21-04 Žst. Svit, preložky káblov zab-zar ŽSR, OR

Košice

PS 402-21-05 Žst. Svit, priecestie CHEMOSVIT - úprava zabezpečovacieho

zariadenia (NDS 112-61.11) Chemosvit


PS 402-22-01 Žst. Svit, výstavba optorúr ŽSR, OR

Košice

PS 402-22-02 Žst. Svit, optický kábel ŽSR, OR

Košice

PS 402-22-03 Žst. Svit, miestna kabelizácia ŽSR, OR

Košice

PS 402-22-04 Žst. Svit, preložky oznamovacích káblov "MK - ŽSR" ŽSR, OR


1.1


Košice

PS 402-22-04.1 Žst. Svit, preložky oznamovacích káblov "MK - ŽSR"

(ŽSR) ŽSR, OR

Košice

PS 402-22-04.2 Žst. Svit, preložky oznamovacích káblov "MK - ŽSR"

(NDS 205-62.11) ŽSR, OR

Košice

PS 402-22-05 Žst. Svit, preložky diaľkového a traťového kábla "DK,TK - ŽSR" ŽSR, OR

Košice

PS 402-22-05.1 Žst. Svit, preložky diaľkového a traťového kábla

"DK,TK - ŽSR" (ŽSR) ŽSR, OR

Košice

PS 402-22-05.2 Žst. Svit, preložky diaľkového a traťového kábla

"DK,TK - ŽSR" (NDS 205-63.11) ŽSR, OR

Košice

PS 402-22-06 Žst. Svit, rozhlasové zariadenie ŽSR, OR

Košice

PS 402-22-07 Žst. Svit, informačné zariadenie ŽSR, OR

Košice

PS 402-22-08 Žst. Svit, dispozičný zapojovač ŽSR, OR

Košice

PS 402-22-09 Žst. Svit, oznamovacie zariadenie ŽSR, OR

Košice

PS 402-22-10 Žst. Svit, štrukturovaná kabeláž ŽSR, ŽK

Bratislava

PS 402-22-11 Žst. Svit, prenosové zariadenie ŽSR, OR

Košice

PS 402-22-12 Žst. Svit, úpravy na oznamovacích zariadeniach ŽSR, OR

Košice

PS 402-22-13 Žst. Svit, CSS križovatky c.I/18 vo Svite (NDS 112-69) Mesto Svit


PS 402-23-01 Žst. Svit, náhradný zdroj elektriny ŽSR, OR

Košice


PS 402-24-01 Žst. Svit, transformovňa 22/0,4 kV ŽSR, OR

Košice


PS 402-25-02 Žst. Svit, rádiová sieť VOS, MOS ŽSR, OR

Košice


PS 402-26-01 Žst. Svit, elektrická požiarna signalizácia (EPS) ŽSR, OR

Košice

Odbor 27 Poplachový systém narušenia (PSN) a priemyselná televízia (PTV)

PS 402-27-01 Žst. Svit, poplachový systém narušenia (PSN) ŽSR, OR

Košice

PS 402-27-02 Žst. Svit, priemyselná televízia (PTV) ŽSR, OR

Košice



PS 402-29-03 Žst. Svit, diaľkové riadenie (DLR) ŽSR, OR

Košice


1.1



SO 402-31-01 Žst. Svit, odstránenie stavieb ŽSR, OR

Košice

SO 402-31-02 Žst. Svit, výrub stromov ŽSR, OR

Košice

SO 402-31-02.1 Žst. Svit, výrub stromov (ŽSR)

SO 402-31-02.2 Žst. Svit, výrub stromov (NDS)


SO 402-32-01 Žst. Svit, železničný zvršok ŽSR, OR

Košice

SO 402-32-02 Žst. Svit, železničný spodok ŽSR, OR

Košice

SO 402-32-03 Žst. Svit, železničný zvršok-demontáž ŽSR, OR

Košice

SO 402-32-04 Žst. Svit, nástupištia ŽSR, OR

Košice

SO 402-32-05 Žst. Svit, káblová chráničková trasa ŽSR, OR

Košice

SO 402-32-06 Žst. Svit, vegetačné úpravy ŽSR, OR

Košice

SO 402-32-11 Žst. Svit, rekonštrukcia priepustu v nžkm 209,170 (sžkm 209,184) ŽSR, OR

Košice

SO 402-32-12 Žst. Svit, priecestie CHEMOSVIT - železničný zvršok (NDS 112-12) Chemosvit

SO 402-32-13 Žst. Svit, priecestie CHEMOSVIT - železničný spodok (NDS 112-11) Chemosvit


SO 402-33-01 Žst. Svit, rekonštrukcia železničného mosta v nžkm 205,363 (sžkm

205,377) ŽSR, OR

Košice

SO 402-33-02 Žst. Svit, nový železničný most v nžkm 206,358 (sžkm 206,372)

(NDS 205-21) ŽSR, OR

Košice

SO 402-33-03 Žst. Svit, rekonštrukcia podchodu v nžkm 206,529 (sžkm 206,541) ŽSR, OR

Košice

SO 402-33-04 Žst. Svit, zrušenie železničného mosta v nžkm 207,195 (sžkm

207,207) ŽSR, OR

Košice


207,369) ŽSR, OR

Košice

SO 402-33-06 Žst. Svit, prestavba železničného mosta v nžkm 207,716 (sžkm

207,729) ŽSR, OR

Košice


208,259) ŽSR, OR

Košice

SO 402-33-07.1 Žst. Svit, preložka MR "Svit" mesto Svit

SO 402-33-08 Žst. Svit, úprava cestného nadjazdu v nžkm 209,636 (sžkm 209,649) ŽSR, OR

Košice

SO 402-33-31 Žst. Svit, oporný múr v nžkm 206,026 - 206,131 vľavo ŽSR, OR

Košice

SO 402-33-32 Žst. Svit, priepust pri priecestí CHEMOSVIT SSC


1.1



SO 402-34-01 Žst. Svit, adaptácia priestorov výpravnej budovy ŽSR, OR

Košice

SO 402-34-01.1 ASR ŽSR, OR

Košice

SO 402-34-01.2 Elektoinštalácia ŽSR, OR

Košice

SO 402-34-01.3 Vzduchotechnika ŽSR, OR

Košice

SO 402-34-01.4 Zdravotechnika ŽSR, OR

Košice

SO 402-34-01.5 Ústredné kúrenie ŽSR, OR

Košice

SO 402-34-02 Žst. Svit, zastrešenie nástupíšť a výstupov z podchodu pre cestujúcich ŽSR, OR

Košice

SO 402-34-04 Žst. Svit, zariadenia pre káblové trasy ŽSR, OR

Košice

SO 402-34-05 Žst. Svit, protihlukové steny ŽSR, OR

Košice

SO 402-34-05.1 Žst. Svit, protihlukové steny ŽSR, OR

Košice

SO 402-34-05.2 Žst. Svit, protihlukové zemné valy ŽSR, OR

Košice

SO 402-34-06 Žst. Svit, protihlukové opatrenia na obytných objektoch

SO 402-34-07 Žst. Svit, anténny stožiar ŽSR, OR

Košice

SO 402-34-08 Žst. Svit, Oplotenie záhradkárskej osady Svit - Breziny (NDS 303-02) Mesto Svit


SO 402-35-01 Žst. Svit, trakčné vedenie ŽSR, OR

Košice

SO 402-35-02 Žst. Svit, ukoľajnenie oceľových konštrukcií ŽSR, OR

Košice

SO 402-35-03 Žst. Svit, úprava rozvodov NN ŽSR, OR

Košice

SO 402-35-04 Žst. Svit, vonkajšie osvetlenie ŽSR, OR

Košice

SO 402-35-05 Žst. Svit, EOV ŽSR, OR

Košice

SO 402-35-06 Žst. Svit, DOO ŽSR, OR

Košice

SO 402-35-07 Žst. Svit, rekonštrukcia elektroinštalácie a osvetlenia podchodu pre

cestujúcich ŽSR, OR

Košice

SO 402-35-08 Žst. Svit, preložky rozvodov 6 kV ŽSR ŽSR, OR

Košice

SO 402-35-09 Žst. Svit, preložky rozvodov NN "VSE" ŽSR, OR

Košice


1.1


SO 402-35-09.1 Žst. Svit, preložky rozvodov NN "VSE" (ŽSR) ŽSR, OR

Košice

SO 402-35-09.2 Žst. Svit, preložky rozvodov NN "VSE" (v správe

ŽSR) ŽSR, OR

Košice

SO 402-35-12 Žst. Svit, prípojka VN

402-35-12.1 VSD a.s.

402-35-12.2 ŽSR, OR

Košice

SO 402-35-13 Žst. Svit, prípojka NN ŽSR, OR

Košice

SO 402-35-14 Žst. Svit, priecestie CHEMOSVIT– osvetlenie vlečky (NDS 112-65) Chemosvit

SO 402-35-15 Žst. Svit, preložka prípojky VN 22kV - Svit (NDS 601-02) VSD a.s.

SO 402-35-16 Žst. Svit, prípojka NN pre CSS SSC

SO 402-35-17 Žst. Svit, osvetlenie preložky cesty III/3064 (NDS 654-00) Mesto Svit

SO 402-35-18 Žst. Svit, prípojka NN pre ČS "Podjazd Svit" (NDS 654-00) PSK

SO 402-35-18.1 Žst. Svit, prípojka NN z VSD pre SO 402-35-

16,17,18 VSD a.s.

SO 402-35-19 Žst. Svit, preložka prípojky NN pre kompostáreň VSD a.s.

SO 402-35-20 Žst. Svit, preložka prípojka NN "VSD" (NDS 622-00) VSD a.s

SO 402-35-21 Žst. Svit, preložka prípojka NN - pre RS plynu "TATRASVIT" (NDS

628-00)

Tatrasvit


SO 402-36-01 Žst. Svit, preložky OK "T-com" Slovak

Telekom

SO 402-36-02 Žst. Svit, preložky MK "T-com" Slovak

Telekom

SO 402-36-02.1 Žst. Svit, preložky MK "T-com" (ŽSR) Slovak

Telekom

SO 402-36-02.2 Žst. Svit, preložky MK "T-com" (NDS 673-02) Slovak

Telekom

SO 402-36-03 Žst. Svit, preložka diaľkového kábla pri úprave cesty I/18 vo Svite

(NDS 112-62) Slovak

Telekom

SO 402-36-05 Žst. Svit, ochrana káblov ORANGE pri priecestí CHEMOSVIT Orange


SO 402-37-01 Žst. Svit, úprava plynovodu STL "ŽSR" SPP

SO 402-37-02 Žst. Svit, úpravy plynovodov STL "SPP" SPP

SO 402-37-02.1 Žst. Svit, úpravy plynovodov STL "SPP" (ŽSR) SPP

SO 402-37-02.2 Žst. Svit, úpravy plynovodov STL "SPP" pri ceste

I/18 (NDS) SPP

SO 402-37-03 Žst. Svit, úprava plynovodu STL "Tatrasvit" a "Chemosvit"

SO 402-37-03.1 Žst. Svit, úprava plynovodu STL "Tatrasvit" (ŽSR) Tatrasvit

Časť: Úprava el. vedenia NN Tatrasvit

SO 402-37-03.2 Žst. Svit, úprava plynovodu STL "Chemosvit" (ŽSR) Chemosvit

SO 402-37-03.3 Žst. Svit, úprava plynovodu STL "Tatrasvit" (NDS

704-00) Tatrasvit

SO 402-37-03.4 Žst. Svit, úprava plynovodu STL "Chemosvit" (NDS Chemosvit


1.1


703-00)

SO 402-37-04 Žst. Svit, úprava vodovodu "ŽSR" ŽSR, OR

Košice

SO 402-37-05 Žst. Svit, úpravy vodovodov "PVPS a.s. PP" VEOLIA

1 VEOLIA

2 VEOLIA

SO 402-37-06 Žst. Svit, úprava kanalizácie "PVPS a.s. PP" VEOLIA

SO 402-37-10 Žst. Svit, prípojka kanalizácie výpravnej budovy žst. Svit ŽSR, OR

Košice

SO 402-37-11 Žst. Svit, odvedenie zrážkových vôd z koľajiska a odlučovač ropných

látok ŽSR, OR

Košice

SO 402-37-13 Žst. Svit, chránička na VTL plynovode DN 100/4,0 Mpa v km 0,664

prel. c.III/3064 (NDS 702-00) SPP


SO 402-38-01 Žst. Svit, prístupové komunikácie ku výpravnej budove ŽSR, OR

Košice

SO 402-38-02 Žst. Svit, spevnené plochy ŽSR, OR

Košice

Časť: odvodnenie ŽSR, OR

Košice

Časť: prístupová rampa ŽSR, OR

Košice

Časť: oporné múry a schodisko ŽSR, OR

Košice

SO 402-38-03 Žst. Svit, preložka cesty III/3064 Batizovce - Svit v km 3,500 D1

(NDS 111-02) SaUC PSK

SO 402-38-03.1 Žst. Svit, preložka cesty III/3064, cestná komunikácia SaUC PSK

SO 402-38-03.2 Žst. Svit, preložka cesty III/3064, odvodnenie (NDS

507-00) SaUC PSK

SO 402-38-03.3 Žst. Svit, preložka cesty III/3064, betónová vaňa SaUC PSK

SO 402-38-04 Žst. Svit, úprava cesty I/18 vo Svite (NDS 112-00) SSC

SO 402-38-05 Žst. Svit, úprava MK a chodníkov pri úprave cesty I/18 Mesto Svit

SO 402-38-06 Žst. Svit, prípojné komunikácie a chodníky k preložke cesty III/3064 Mesto Svit

SO 402-38-07 Žst. Svit, prípojné komunikácie k nástupištiam a vykládke ŽSR, OR

Košice

SO 402-38-08 Žst. Svit, dočasná obchádzková cesta ŽSR, OR

Košice

Odbor 39 Ostatné


1.1


UČS 403 – traťový úsek Svit - Lučivná

č. PS/SO Názov PS, SO Správca


PS 403-21-01 Svit - Štrba, traťové zabezpečovacie zariadenie ŽSR, OR

Košice

PS 403-21-02 Svit - Štrba, zabezpečenie stavebných postupov ŽSR, OR

Košice

PS 403-21-03 Svit - Štrba, demontáž traťového zabezpečovacieho zariadenia ŽSR, OR

Košice


PS 403-22-01 Svit - Štrba, výstavba optorúr ŽSR, OR

Košice

PS 403-22-02 Svit - Štrba, optický kábel ŽSR, OR

Košice

PS 403-22-03 Svit - Štrba, miestna kabelizácia ŽSR, OR

Košice

PS 403-22-05 Svit - Štrba, preložky diaľkového a traťového kábla "DK, TK - ŽSR" ŽSR, OR

Košice

PS 403-22-06 Svit - Štrba, zast. Lučivná, rozhlasové zariadenie ŽSR, OR

Košice

PS 403-22-07 Svit - Štrba, zast. Lučivná, informačné zariadenie ŽSR, OR

Košice

PS 403-22-08 Svit - Štrba, zast. Lučivná, oznamovacie zariadenie (štruktúrovaná

kabeláž) ŽSR, ŽK

Bratislava

PS 403-22-09 Svit - Štrba, zast. Lučivná, prenosové zariadenie ŽSR, OR

Košice

PS 403-22-10 Svit - Štrba, úpravy na oznamovacích zariadeniach ŽSR, OR

Košice

PS 403-22-11 Svit - Štrba, prevozná TM Lučivná, miestna kabelizácia ŽSR, OR

Košice

PS 403-22-12 Svit - Štrba, prevozná TM Lučivná, prenosové zariadenie ŽSR, OR

Košice



PS 403-24-01 Svit - Štrba, podporná meniareň Lučivná, demontáže technológie ŽSR, OR

Košice

PS 403-24-01.1 Svit - Štrba, podporná meniareň Lučivná, demolácia

budovy ŽSR, OR

Košice

PS 403-24-02 Svit - Štrba, prevozná TM Lučivná, technologické zariadenie ŽSR, OR

Košice



PS 403-26-02 Svit - Štrba, prevozná TM Lučivná, elektrická požiarna signalizácia

(EPS) ŽSR, OR

Košice

Odbor 27 Poplachový systém narušenia (PSN) a priemyselná televízia


1.1


(PTV)

PS 403-27-01 Svit - Štrba, zast. Lučivná, poplachový systém narušenia (PSN) ŽSR, OR

Košice

PS 403-27-02 Svit - Štrba, prevozná TM Lučivná, poplachový systém narušenia

(PSN) ŽSR, OR

Košice



PS 403-29-01 Svit - Štrba, prevozná TM Lučivná, diaľkové riadenie (DLR) ŽSR, OR

Košice

PS 403-29-02 Svit - Štrba, prevozná TM Lučivná, dispečerský telefónny systém ŽSR, OR

Košice


SO 403-31-01 Svit - Štrba, výrub stromov ŽSR, OR

Košice


SO 403-32-01 Svit - Štrba, železničný zvršok ŽSR, OR

Košice

SO 403-32-02 Svit - Štrba, železničný spodok ŽSR, OR

Košice

SO 403-32-03 Svit - Štrba, železničný zvršok-demontáž ŽSR, OR

Košice

SO 403-32-04 Svit - Štrba, zast. Lučivná, nástupištia ŽSR, OR

Košice

SO 403-32-05 Svit - Štrba, káblová chráničková trasa ŽSR, OR

Košice

SO 403-32-06 Svit - Štrba, vegetačné úpravy ŽSR, OR

Košice

SO 403-32-11 Svit - Štrba, priepust v nžkm 210,348 ŽSR, OR

Košice

SO 403-32-12 Svit - Štrba, priepust v nžkm 211,764 ŽSR, OR

Košice


SO 403-33-01 Svit - Štrba, zast. Lučivná, prístupy na nástupištia obec

Lučivná

Časť: Schodiská obec

Lučivná

Časť: Priepusty obec

Lučivná

SO 403-33-02 Svit - Štrba, železničný most nad cestou III/018149 a potokom

Rakovec v nžkm 210,750 ŽSR, OR

Košice

SO 403-33-03 Svit - Štrba, železničný most nad poľnou cestou v nžkm 211,780 ŽSR, OR

Košice


SO 403-34-01 Svit - Štrba, zast. Lučivná, prístrešky pre cestujúcich ŽSR, OR

Košice

SO 403-34-02 Svit - Štrba, zast. Lučivná, zastrešenie výstupov pre cestujúcich ŽSR, OR

Košice


1.1


SO 403-34-03 Svit - Štrba, protihlukové steny ŽSR, OR

Košice

SO 403-34-04 Svit - Štrba, protihlukové opatrenia na obytných objektoch

SO 403-34-05 Svit - Štrba, navádzacie oplotenie ŽSR, OR

Košice

SO 403-34-06 Svit - Štrba, prevozná TM Lučivná, základy pod kontajnery ŽSR, OR

Košice


SO 403-35-01 Svit - Štrba, trakčné vedenie ŽSR, OR

Košice

SO 403-35-02 Svit - Štrba, ukoľajnenie oceľových konštrukcií ŽSR, OR

Košice

SO 403-35-04 Svit - Štrba, zast. Lučivná, osvetlenie nástupíšť ŽSR, OR

Košice

SO 403-35-05 Svit - Štrba, zast. Lučivná, osvetlenie prístupov na nástupištia obec

Lučivná

SO 403-35-06 Svit - Štrba, zast. Lučivná, prípojka NN ŽSR, OR

Košice

SO 403-35-07 Svit - Štrba, preložky rozvodov 6 kV ŽSR ŽSR, OR

Košice

SO 403-35-08 Svit - Štrba, preložky rozvodov VN "VSE" VSD a.s.

SO 403-35-09 Svit - Štrba, demontáž vedenia 22 kV (TNS) Štrba - podporná

meniareň (PDM) Lučivná ŽSR, OR

Košice

SO 403-35-10 Svit - Štrba, prevozná TM Lučivná, prípojka 22 kV ŽSR, OR

Košice

SO 403-35-11 Svit - Štrba, prevozná TM Lučivná, pripojenie na trakčné vedenie ŽSR, OR

Košice

SO 403-35-12 Svit - Štrba, prevozná TM Lučivná, pripojenie spätného vedenia ŽSR, OR

Košice

SO 403-35-13 Svit - Štrba, prevozná TM Lučivná, DOO ŽSR, OR

Košice

SO 403-35-14 Svit - Štrba, prevozná TM Lučivná, uzemňovacia sieť ŽSR, OR

Košice

SO 403-35-15 Svit - Štrba, prevozná TM Lučivná, prípojka NN, VN a TS

VSD a.s.

ŽSR, OR

Košice


SO 403-36-01 Svit - Štrba, preložky MK "T-com" Slovak

Telekom

SO 403-36-02 Svit - Štrba, preložky OK "Orange" ŽSR, OR

Košice


SO 403-37-01 Svit - Štrba, úprava plynovodu STL "SPP" ŽSR, OR

Košice


SO 403-38-01 Svit - Štrba, komunikácia cestného podjazdu, nžkm 211,780


1.1


SO 403-38-01.1 Svit - Štrba, komunikácia cestného podjazdu, nžkm

211,780 obec

Lučivná

SO 403-38-01.2 Svit - Štrba, účelová komunikácia, nžkm 211,780 obec

Lučivná

SO 403-38-01.3 Svit - Štrba, účelová komunikácia obec

Lučivná

SO 403-38-02 Svit - Štrba, prevozná TM Lučivná, prístupová komunikácia obec

Lučivná

SO 403-38-03 Svit - Štrba, úprava cesty III/018149 v mieste zastávky Lučivná SaUC PSK

Odbor 39 Ostatné

SO 403-39-01 Svit - Štrba, preložka Podhájskeho potoka v nžkm 211,820

Slovenský

vodohospod

ársky

podnik

Zo zákona č. č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v

znení neskorších predpisov, § 42 vyplýva, že v prípadoch, keď z dôvodu potreby dostatočne presnej

a zrozumiteľnej špecifikácie technických vlastností výrobku projektant uviedol konkrétny výrobok,

môže zhotoviteľ použiť tento výrobok alebo ekvivalentný.

Tento princíp sa týka hlavne obzvlášť náročných technologických a stavebných celkov, ako je

napríklad železničné zabezpečovacie zariadenie.

3.4.1 Zabezpečovacie zariadenia – odbor 21

V I. etape stavby dochádza k modernizácii ŽST Svit, medzistaničného úseku Poprad - Svit a Svit -

Lučivná. V definitívnom stave bude ŽST Svit diaľkovo ovládaná zo ŽST Spišská Nová Ves.

Pre účely kontroly voľnosti koľajových úsekov nie sú použité koľajové obvody, ale počítače osí.

Použitie elektronických stavadiel pre zabezpečenie staníc umožňuje výhodne riešiť aj traťové

zabezpečovacie zariadenie integrovaním logiky potrebnej pre funkciu automatických hradiel do

elektronického stavadla - ESt. Na tratiach s rýchlosťou nad 120 km/hod, musí novovybudované

traťové zabezpečovacie zariadenie umožňovať činnosť systému, ktorý automaticky kontroluje

rýchlosť vlaku.

Európske železnice a ich dodávateľský priemysel podporovaný EÚ intenzívne pracujú na jednotnom

európskom systéme zabezpečenia a riadenia chodu vlakov. – ETCS (European Train Control

System). V tomto úseku bude vybudovaný systém ETCS, úroveň 2. Ide v podstate o systém

vlakového zabezpečovača s líniovým prenosom informácií.

Vybavenie hnacích vozidiel mobilnou časťou ETCS nie je predmetom I.etapy tejto stavby.

Požiadavky na prvky zabezpečovacích zariadení sú v niektorých prípadoch odlišné od doterajších

technických noriem železníc (TNŽ). V týchto prípadoch platia ako odchýlka.

Splnenie týchto požiadaviek je základnou podmienkou, aby bola zaistená spoľahlivá činnosť

elektronických systémov zab. zar., požiadavky EN a STN, ako aj špecifické požiadavky ŽSR,

vyplývajúce z požiadavky súčinnosti zabezpečovacích zariadení s prvkami, ktoré sú schválené

a používané v prevádzke ŽSR, nakoľko pri modernizácii sa predpokladá v niektorých prípadoch aj

použitie pôvodných prvkov.

3.4 TECHNICKÝ POPIS STAVBY I.ETAPY PODĽA PROFESNÝCH ODBOROV


1.1


Zhotoviteľ musí zabezpečiť, aby ním navrhnuté prvky vonkajších zabezpečovacích zariadení spĺňali

požiadavky v rozsahu uvedenom v projektovej dokumentácii. To znamená, že výber použitých

prvkov (návestidlá, prestavníky atď.) musí obsahovať celý sortiment týchto prvkov, ako je

požadovaný v projektovej dokumentácii.

Napríklad zariadenia pre prestavovanie výhybiek, ich zapevnenie v koncovej polohe a kontrola ich

polohy musia vyhovovať na všetky typy výhybiek, uvažované v projektovej dokumentácii.

Ak nie je v špecifikáciách uvedené inak, pre zariadenia ako sú

- Návestidlá

- Prestavníky

- Počítače osí

- Elektromagnetické zámky

- Pomocné stavadlá

vyžaduje sa:

- technická životnosť minimálne 15 rokov,

- elektrická pevnosť medzi kovovými časťami a živými časťami s bezpečným napätím podľa STN

EN 50122-1,

- oddelenie obvodov bezpečného napätia od obvodov s vyšším napätím,

- kovové konštrukcie v koľajisku, ktoré nie sú priamo svojou konštrukciou pripojené ku koľajnici,

musia umožňovať ochranné pripojenie ku koľajnici priamo alebo cez prepäťovú ochranu,

- prostredie podľa európskych noriem, minimálne podľa STN 34 2600,

- splnenie požiadaviek EMC.

Návestidlá

Elektrické parametre:

Návestidlá musia používať návestné žiarovky 12 V/20 W, tvar žiarovky musí zodpovedať prílohe 1

TNŽ 36 5520. Ide o návestné žiarovky typu F podľa TGL 11 416, s päticou typu BA 20 d. Z dôvodu

zvýšenia spoľahlivosti nemusia byť použité ploché vlákna.

Prívod k návestným žiarovkám musí byť vyhotovený káblom s tienením medenou páskou

a vonkajšou izoláciou. Dĺžka netienených vodičov môže byť najviac 1 m. V päte návestidla musí byť

rozvodná skrinka so svorkovnicou pre prepojenie vnútorného kábla na prívodný kábel.

(Uprednostňujú sa bezskrutkové (zárezové) svorkovnice. Musí byť umožnené prepojenie tienenia

oboch káblov, izolovane od konštrukcie návestidla.

Pre dočasné použitie musí byť možné v rozvodnej skrinke návestidla umiestniť svetelné

transformátory typu ST 3/R.

Napájacie napätie a príkon zelených a žltých pruhov, prípadne indikátorov, musia byť ekvivalentné

návestným žiarovkám. Je prípustné použitie diód LED.

U nových návestidiel sa vyžaduje elektrická pevnosť medzi živými a neživými časťami najmenej 4

kV/50 Hz.

Optické vlastnosti:

Dohľadnosť svetelných návestidiel definuje Vyhl.351/2010 Z.z. Dohľadnosť návestných svetiel

ukazovateľov rýchlosti s vodorovným pruhom, návestného svietidla s bielym svetlom pre

privolávaciu návesť alebo pre návestenie nedostatočnej zábrzdnej vzdialenosti a návestných svetiel

indikátorov musí byť minimálne polovica dohľadnosti návestných svetiel návestných znakov

návestidla, na ktorom sa použijú. Dohľadnosť návestí pre posun musí byť minimálne 100 m.

Priemer svietiacej časti návestného svietidla musí byť väčší ako je 0,0003 násobok dohľadnosti

návestných svetiel návestidla. Smerodatná je optická svietivosť, nie technický rozmer svietiaceho

bodu.


1.1


Vzdialenosť medzi optickými osami dvoch súčasne svietiacich návestných svietidiel musí byť

najmenej 0,0012 násobok dohľadnosti návestných svetiel návestidla. Dosiahnutie tejto vzdialenosti

je možné technickou úpravou zostavy svietidiel, napríklad vložením prázdnej svietilny.

Vzdialenosť medzi svietiacimi časťami dvoch susedných návestných svetiel rovnakej farby, ktoré

môžu svietiť súčasne, musí byť najmenej 0,0012 násobok dohľadnosti návestných svetiel návestidla.

Konštrukčné požiadavky

Konštrukcia návestidla musí umožňovať pripojenie ukoľajňovacieho vodiča na priame ukoľajnenie a

pripevnenie prierazky na ukoľajnenie cez prierazku.

Tvary číslic (písmen) by mali zodpovedať medzinárodnej norme INTERNATIONAL STANDARDS

AND RECOMENDED PRACTICES – AERODROMES. Pre spádoviskové návesti je prípustné aj

použitie návestných svietidiel s výrezom v tvare podľa obrázku.

Tvary a hlavné rozmery ukazovateľov

(Pozn: Ukazovateľ číslice 3 medzi dvomi pruhmi sa môže realizovať takisto ako výrez. V stavadlách

sa však obmedzenie rýchlosti na 30 km/h neuvažuje.)

40 66 40

21

3

146

18

8

40

220

22

6

11

0

30 45 15

Rozmery sú uvedené v mm Konštrukcia návestidiel musí uvažovať:

- s vetrom s rýchlosťou 150 km.h-1,

- s námrazou na návestidle,

- s dovolenou únosnosťou základovej pôdy 100 kN.m-2,

- s prítomnosťou človeka na návestidle.

Hĺbka základu návestidla musí byť pod zamŕzajúcou hĺbkou zeme.

Svetelné návestidlá sa musia navrhnúť tak, aby pri namáhaní vetrom s rýchlosťou 100 km.h-1 nebola

odchýlka osi svetelného kužeľa väčšia ako:

- vo vodorovnej rovine (krut stožiaru) 1

- vo zvislej rovine (ohyb stožiaru) 1

Dĺžka stožiaru musí umožniť umiestnenie zostavy svietidiel návestidla do priestoru nad horným

zúžením priechodného prierezu proti najširšiemu miestu tohto zúženia.

Konštrukcia návestidla musí umožniť umiestnenie označovacieho pásu a označovacieho štítku.

Označovací pás musí byť vymeniteľný. Pre označovacie pásy hlavných návestidiel sa použijú

reflexné fólie s odrazovými vlastnosťami, ekvivalentnými fóliám 3M (schválenými pre používanie

na ŽSR), a to:

- fólie druhej generácie pre farebné pruhy a biele pruhy, ak ich dĺžka je polovičná oproti farebným,

- fólie I. generácie pre biele pruhy s rovnakou šírkou ako farebné.

Statický výpočet návestidla, ktoré nebolo na ŽSR používané, musí byť súčasťou dokumentácie na

zavedenie každého nového typu návestidla a musí sa archivovať najmenej 10 rokov po ukončení

výroby návestidla.

Návestidlo sa musí chrániť voči korózii. Ochrana voči korózii musí zaručovať životnosť 20 rokov.

Ukazovateľ rýchlosti musí vytvárať vodorovný rovnomerne svietiaci pruh žltej alebo zelenej farby.

Pruh môže byť vytvorený aj viacerými optickými systémami umiestnenými vedľa seba. Vodorovný


1.1


rozmer ukazovateľa rýchlosti sa musí rovnať 2,5 až 3 násobku rozmeru výstupnej účinnej plochy

optického systému návestného svietidla. Jeho zvislý rozmer je najviac 1/4 vodorovného rozmeru.

Konštrukcia návestného svietidla musí:

- zabrániť vzniku fantómového svetla,

- umožniť jednoduchú výmenu žiaroviek bez potreby nového nastavenia vlákna žiarovky do ohniska

optického systému,

- umožniť ľahký prístup k vnútorným a vonkajším častiam optiky aj s pripevneným štítom a

tienidlom,

- umožniť jeho ľahké čistenie,

- zaistiť rovnobežnosť optických osí všetkých svietidiel v zostave a umožniť smerovanie celej

zostavy. Ak sa nedá zaručiť rovnobežnosť optických osí všetkých svietidiel usporiadaním

do zostavy, treba zaistiť nastavenie ich rovnobežnosti individuálne,

- umožniť meranie napätia, prípadne prúdu na návestnej žiarovke (žiarovkách),

- umožniť doplnenie rozptylových prvkov do optickej sústavy, pre návestidlá umiestnené v oblúku,

- zaistiť stálosť svetelných parametrov aj pri pôsobení vonkajších vplyvov (prach, vlhkosť,

predpokladaná údržba, otrasy a pod.) tak, aby návestné svietidlo nastavené vo výrobnom závode

nebolo treba v prevádzke opäť nastavovať.

Požiadavka podľa a) a g) sa nevzťahuje na ukazovateľ písmena, symbolu (biele písmeno Z, biely

symbol zvážneho pahorku).

Zostava svietidiel návestidla musí dovoľovať natáčanie vo vodorovnej rovine o uhol najmenej 20.

Konštrukcia stožiarového návestidla musí umožňovať vysunutie celej zostavy svietidiel návestidla na

oba smery od osi stožiara.

Optická os zostavy návestných svietidiel návestidla, prípadne jednotlivých návestných svietidiel,

musí umožniť nastavenie vo zvislej i vodorovnej rovine najmenej o 5.

Konštrukcia návestných svietidiel musí umožniť doplnenie celej zostavy návestným štítom.

Zostava návestných svietidiel musí mať pri pohľade spredu orámovanie, ktoré vytvára súvislé a

rovnako široké tmavé pozadie návestných svetiel a ukazovateľov o šírke najmenej 200 mm. Šírka

orámovania sa nemusí dodržať pri návestnom svietidle ukazovateľa rýchlosti (svetelného pruhu),

trpasličích návestidlách a pri niektorých špeciálnych návestidlách, kde pozadie vytvára ich

prostredie.

Každé návestné svietidlo musí mať vpredu tienidlo. Jeho hĺbka sa má rovnať najmenej dvojnásobku

priemeru vonkajšej časti optického systému návestného svietidla pri súčasnom splnení podmienok

článku. Pre ukazovatele rýchlosti so zeleným a žltým pruhom sa použije tienidlo rovnakej hĺbky.

Tvar tienidla musí byť taký, aby:

- nezakrývalo výstupnú účinnú plochu optiky v smere od optickej osi:

- 20 zvisle nahor,

- 50 vo vodorovnom smere,

- 50 zvisle nadol.

- pohlcovalo odrazené svetlo,

- obmedzovalo zadržovanie snehu na jeho povrchu,

- najvyšší bod tienidla najvyššieho návestného svietidla trpasličieho návestidla (aj pri prípadnom

naklonení) bol na dvojsvetlovom návestidle menej ako 760 mm a na trojsvetlovom návestidle

menej ako 1000 mm od temena koľajnice.

V návestnom svietidle sa môžu použiť len také farebné filtre, ktorých farebné súradnice vyhovujú

požiadavkám podľa STN 01 2728 pri svetelnom zdroji schválenom pre dané svietidlo a

predpokladanom znížení menovitého napätia na žiarovke, pri použití diód LED STN 01 2728.

Optický systém návestného svietidla sa musí konštruovať tak, aby pri ovzduší s činiteľom prestupu

= 0,035 (meteorologická dohľadnosť Dm = 1,17 km) zaručil cez deň aj v noci spoľahlivý a

neprerušovaný vnem návestného znaku v celej dĺžke dohľadnosti návestných svetiel návestných

znakov:


1.1


v priamom smere pre rýchlosť 160 km.h-1,

v oblúku pre rýchlosť odpovedajúcu maximálnemu prevýšeniu a nevyrovnanému bočnému

zrýchleniu 0,85 m.s-2.

Osvetlenie oka musí byť v celej dĺžke dohľadnosti väčšie ako prahové osvetlenie oka.

Konštrukcia optického systému návestného svietidla návestného svetla musí zaistiť jeho dohľadnosť

pre priamu trať a oblúky s polomerom väčším ako 2000 m. Pre oblúk s polomerom menším alebo

rovným 2000 m sa musí dať doplniť optický systém svietidla návestného svetla o rozptylové prvky.

V noci nesmie svietivosť návestného svietidla prekročiť v smere optickej osi hodnotu 800 cd, aby

nedošlo k oslneniu vodiča železničného dráhového vozidla.

Hodnoty svietivosti pri odklone od optickej osi vztiahnuté k osovej svietivosti návestného svietidla

Uhol od optickej osi Svietivosť

0° Io

1,5° 0,5 . Io

3° 0,1 . Io

Io – osová svietivosť

Dohľadnosti svietidiel návestných svetiel pre konštrukciu ich kriviek dohľadnosti

Dohľadnosti červeného, žltého a zeleného návestného svetla

Dohľadnosť

návestného svetla

[m]

v závislosti na uhle [°], ktorý zviera optická os svietidla so smerom

jeho pozorovania

hore dole svietidlo na

vnútornej strane

oblúka

vonkajšej

strane oblúka

400 do 1,2 do 1,2 do 1,2 do 1,2

300 1,5 1,5 3 5

200 2 2 5 10

100 3 3 8 20

50 10 15 15 30

25 15 20 20 40

10 20 50 50 50

Dohľadnosti svietidla bieleho návestného svetla a ukazovateľa rýchlosti

Dohľadnosť

návestného svetla

a ukazovateľa

[m]

v závislosti na uhle [°], ktorý zviera optická os svietidla so

smerom jeho pozorovania

hore dole svietidlo na

vnútornej strane

oblúka

vonkajšej

strane oblúka

200 do 1 do 1 do 1 do 1

100 3 3 8 20


1.1


50 10 15 15 30

25 15 20 20 40

10 20 50 50 50

Dohľadnosti modrého návestného svetla, číselného ukazovateľa rýchlosti a spádoviskového

ukazovateľa

Dohľadnosť

návestného

svetla a

ukazovateľa

[m]

v závislosti na uhle [°], ktorý zviera optická os svietidla so

smerom jeho pozorovania

Hore dole svietidlo na

vnútornej strane

oblúka

vonkajšej

strane oblúka

100 do 1 do 1 do 1 do 1

50 10 15 15 30

25 15 20 20 40

10 20 50 50 50

Prahové osvetlenie oka pre správne vnímanie návestného svetla

Farba návestného svetla Prahové osvetlenie oka

Eo . 10-6

[lx]

Deň Noc

červená 600 0,8

žltá 1200 2,0

zelená 900 1,2

biela 2000 3,0

modrá 800 1,0


1.1


Odporúčané svietivosti svietidiel návestných svetiel

Požadovaná

dohľadnosť

[m]

Svietivosť svietidla [cd]

Najmenšia svietivosť pre návestnú farbu Odporučen

á

svietivosť *)

červenú žltú zelenú bielu modrú

400 365,68 731,38 548,53 1218,96 487,58 1250

300 147,24 294,48 220,86 490,80 196,32 500

200 46,84 93,68 70,26 156,14 62,45 160

100 8,38 16,76 12,57 27,94 11,76 30

50 1,77 3,54 2,66 5,91 2,36 10

25 0,41 0,82 0,61 1,36 0,54 2

10 0,06 0,12 0,09 0,21 0,08 1 *)

hodnota odvodená z prahového osvetlenia oka – 0,002 lx

Elektromotorický prestavník

Konštrukčné požiadavky

Elektromotorický prestavník musí umožňovať nastavenie prestavnej sily do 6 kN. Prídržná sila musí

byť najmenej o 10 % vyššia ako maximálna prestavná sila, maximálne 8 kN. Pre nerozrezateľné

výhybky môže byť prídržná sila vyššia, prípadne sa rozrezateľný prestavník upraví na

nerozrezateľný.

Za rozrezateľné výhybky sa považujú jednozáverové výhybky UIC 60 s pevnou srdcovkou

a konštrukčnou rýchlosťou pre vedľajší smer 40 km/h, výhybky tvaru S 49 a R 65. Viaczáverové

výhybky UIC 60 sa považujú za nerozrezateľné.

Prestavná dráha elektromotorických prestavníkov je 235 +2 mm. Pri viaczáverových výhybkách sa

používa na prestavenie v mieste ďalších záverov mechanický prevod.

Pracovné prostredie stanovuje STN 34 2600.

Pre kontrolu polohy hrotníc musí byť prestavník doplnený kontrolnými tyčami, pripojenými k

jazykom. Musí byť umožnené, aby prestavná tyč a kontrolné tyče boli umiestnené v žľabe s krytom

pre ochranu proti poveternostným vplyvom.

Pri rýchlosti nad 50 km/h musí byť prestavník pevne spojený s konštrukciou výhybky, aby

nevznikali vôle v pripevňovacom ústrojenstve prestavníka.

Prednostne sa vyžaduje, aby prestavník, pripevňovacia súprava a žľab s krytom tvorili integrovanú

mechanickú konštrukciu.

Prestavníky musia umožňovať ručné prestavenie (kľukou). Konštrukcia musí zaistiť pri nasadení

kľuky odpojenie všetkých prívodov k elektromotoru bez osobitnej obsluhy.

Prestavník musí umožňovať pripojenie jestvujúcich výhybiek s hákovým záverom.

Na výhybkách bez závažia musí byť umožnené doplnenie výhybky návestným telesom podľa

predpisu ŽSR – Ž1 na výhybkách, ovládaných z pomocného stavadla.


1.1


Elektrické vlastnosti

Konštrukcia musí umožniť vkladanie izolačných vložiek do konštrukcie tak, aby bol znemožnený

skrat koľajnicových pásov pri použití v koľajových obvodov. Požaduje sa izolačný odpor 20 MΩ

a elektrická pevnosť 2000 V.

Vonkajšie vodivé časti konštrukcie (kryty), ktoré nie sú vodivo spojené s koľajnicami, musí byť

možné pripojiť ku koľajnici priamo alebo cez prierazku.

Elektromotorický prestavník musí byť vybavený tak, aby vnútorné zapojenie vyhovovalo pre

zapojenie na stavadlá (štvordrôtové) ako aj zapojenie s 5 vodičmi, štandardne používané na ŽSR.

V zapojení pre stavadlá sa musí umožniť odpojenie všetkých prívodných vodičov spínačom, ktorý je

prístupný s použitím kľúča alebo ovládaný kľúčom.

Pre projektovanie stavadiel sú stanovené nasledovné elektrické vlastnosti:

- Najvyššie trvalé rušivé napätie UB = 250 Veff, 16 2/3 ... 50Hz

- Najvyššie krátkodobé rušivé napätie (menej ako 1 s) UB = 1500 Veff, 16 2/3 ... 50Hz

- Pri prevádzkovej kapacite prívodného káblu 120 nF/km je maximálna dĺžka káblu 6,5 km.

- Minimálny priemer prívodných káblov je 1 mm. Maximálny odpor prívodných vodičov je 34Ω.

- Nominálne napájacie napätie prestavníka je 400 Veff, frekvencia napájacieho napätia v rozmedzí

47 – 63 Hz. Napätie na prestavníku sa môže pohybovať v rozpätí 100 – 440 Veff. Minimálny

napájací prúd je 1A, maximálny 5A. Krátkodobé prúdové preťaženie (menej ako 1 s) pri rozbehu

alebo pri prepnutí na reverzný chod počas prestavovania môže byť maximálne 14 A.

Požiadavky na zapevnenie výhybiek v koncovej polohe

K zapevneniu výhybiek v koncovej polohe sa používajú závery s vertikálnym chodom háku.

Požaduje sa:

- spoľahlivá činnosť bez použitia mazív,

- preukázaná životnosť min. 109 pracovných cyklov.

Záverné ústrojenstvo musí umožňovať zapnutie na miestne stavanie. V tomto prípade je prestavná

dráha 235 - 245 mm.

Záverné ústrojenstvo musí zaisťovať spoľahlivé zapevnenie záverného háku pri pozdĺžnom pohybe

jazyka.

V uzavretej polohe musí byť záver zaistený podsunutím prestavnej tyče minimálne 15 mm,

u druhého alebo tretieho záveru minimálne 10 mm.

Medzeru medzi stoličkou a hákom musí byť možné v údržbe regulovať v rozmedzí ± 2 mm. Ak nie

je týmto umožnené nastaviť vôľu 0,5 až 1,5 mm, musí byť možná regulácia regulačnými prvkami

prestavného ústrojenstva.

Mechanický prevod medzi prvým záverom a ďalšími závermi musí byť konštruovaný tak, aby

nedochádzalo k zmene nastavenia záverov v dôsledku namáhania pri prestavovaní výhybky.

Snímače polohy jazyka

Nerozrezateľné výhybky sa dopĺňajú snímačmi polohy jazyka. Tieto musia kontrolovať, či sa neblíži

železničné vozidlo zo smeru, do ktorého výhybka nie je prestavená. Snímače polohy sa používajú aj

u miestne (elektricky alebo ručne) stavaných výhybiek v dopravných koľajach, pre kontrolu

základnej polohy výhybky (v smere jazdy po dopravnej koľaji).

Kontrolovaná poloha odľahlého jazyka musí byť nastaviteľná v rozmedzí 0 – 150 mm. Snímač by

mal umožniť kontrolu polohy priľahlého jazyka v nastaviteľnom rozmedzí 0 – 20 mm.


1.1


Počítače osí

Rozhranie

Z hľadiska funkčných vlastností stavadla sa požaduje, aby počítač osí obsahoval nasledovné vstupy

a výstupy:

- vstup pre nulovanie počítača osí,

- výstup hlásenia voľnosti/obsadenia úseku

- výstup hlásenia poruchy počítača osí (bezporuchový stav počítača osí sa kontroluje v niektorých

funkciách, napríklad pri vybavovaní jazdnej cesty).

Pokiaľ výstupy nevyhovujú na priame hlásenie podľa všeobecných podmienok v úvodnej časti

Špecifikácií, musí byť možné na výstupy pripojiť relé I. bezpečnostnej triedy s odporom vinutia

1500 – 2000 Ω a nominálnym napájacím napätím 24 V.

Funkčné požiadavky

Každý detektor kolies musí byť vybavený najmenej dvomi snímačmi pre zisťovanie smeru pohybu

vozidla. Pri obsadení zóny ovplyvnenia obidvoch snímačov musí byť hlásené obsadenie úseku.

Zastavenie a spätný pohyb kolesa v oblasti ovplyvnenia nesmie viesť k narušeniu činnosti snímača.

Počítač osí musí umožniť kontrolu výhybkových obvodov s najmenej 10 detektormi kolies.

Čítacia jednotka musí registrovať prítomnosť najmenej 1500 osí v úseku. Pre špecifické použitia je

možné navrhnúť nižší počet, napríklad pre výhybkové obvody spádovísk.

Detektor kolies musí umožniť spoločné využitie pre susediace úseky. Pritom nesmie dôjsť

k vzájomnému ovplyvňovaniu zariadení pre susediace úseky.

Počítač osí musí pracovať spoľahlivo za nasledovných podmienok:

- minimálny priemer kolies 330 mm pre rýchlosť do 137 km/h. Pre vyššie rýchlosti musí vyhovovať

podmienke: d = v x 2,4 (mm), kde v je maximálna rýchlosť v km/h

- maximálna predpokladaná rýchlosť je 200 km/h + 15%,

- dĺžka najkratšieho úseku zisťovania voľnosti 25 m,

- minimálna vzdialenosť osí podvozku je d = v x 7,2 (mm), kde v je maximálna rýchlosť v km/h

Detektor kolies musí umožňovať montáž na všetky požadované tvary koľajníc, a to aj s prípustným

opotrebením,

Detektor kolies musí zaisťovať odolnosť proti trakčnému a vykurovaciemu prúdu, signálnemu prúdu

koľajových obvodov (25, 50, 75 a 275 Hz) a vplyvu elektromagnetických bŕzd,

Detektor kolies musí byť schopný pracovať v prostredí stanovenom európskymi normami

(minimálne musia byť splnené podmienky STN 34 2600),

Všetky prívody k detektorom kolies musia byť vedené v jednom kábli.

Najmenšia požadovaná vzdialenosť medzi čítacou jednotkou a detektorom kolies je 6,5 km pri

použití káblov so špecifikovanými vlastnosťami. Pri kratších vzdialenostiach by však malo byť

umožnené použiť aj káble iných vlastností, napríklad párované káble.

Počítač osí musí zabezpečovať trvalú alebo periodickú kontrolu všetkých komponentov počítača osí,

včítane prívodných vedení a napájania. Pri poruche musí byť hlásený obsadený úsek a poruchový

stav,

Porucha a obsadenie úseku musí byť takisto hlásené:

- pri zistení počtu osí ktorý prekračuje kapacitu počítača osí alebo je menší ako 0,

- pri detekcii neregulárneho prechodu (napríklad kmitanie osi v oblasti pôsobenia detektoru)

- pri demontáži detektora osí z koľajnice,

Výrobca môže stanoviť minimálnu vzdialenosť detektoru kolies od rôznych prívodov na koľajnice

(prívody koľajových obvodov, prepojenie koľajníc, ochranné pripojenie kovových konštrukcií na

koľajnicu atď). Táto vzdialenosť by nemala byť väčšia ako 1m.


1.1


Nastavenie počtu osí na 0 musí byť umožnené dopravnému zamestnancovi (príkazom zo stavadla),

ak nie je hlásená porucha. Je výhodné obmedziť toto nastavenie na prípad, keď bol detektovaný smer

pohybu poslednej osi von z úseku.

V ostatných prípadoch musí byť nastavenie počtu osí na 0 prístupné len zamestnancom údržby.

Pri uvedení počítača osí do prevádzky alebo po poruche (napríklad po obnovení napájania) nesmie

nastať automatické hlásenie voľnosti úseku bez zásahu udržujúceho zamestnanca.

Musí byť zabezpečený záznam týchto úkonov. Ak po nastavení počtu osí na 0 nie je hlásená žiadna

porucha, musí počítač osí hlásiť voľnosť úseku.

Aktuálny stav počtu osí by mal byť indikovaný.

Nulovanie počtu osí v úseku nesmie mať vplyv na iné úseky.

Požiadavky na RAMS (spoľahlivosť, dostupnosť, udržiavateľnosť a bezpečnosť).

Priemerný počet správne načítaných osí musí byť najmenej 1 x 107 .

Zariadenie musí byť konštruované ako modulárne, v zásuvkovom prevedení.

Pre pripojenie meracej techniky a skúšobných prípravkov musí byť počítač osí vybavený zásuvkami

alebo svorkovnicami.

Aktuálny stav počtu osí, hlásenia o stave počítača potrebné pre diagnostiku musia byť indikované.

Požadovaná úroveň integrity bezpečnosti je SIL 4.

Elektromagnetické zámky

Požiadavky na konštrukciu

Elektromagnetická zámka musí obsahovať:

- elektromagnet, ktorý uvoľňuje zámkové ústrojenstvo,

- tlačidlo pre pripojenie napájacieho napätia,

- zámkové ústrojenstvo.

- indikačnú žiarovku, signalizujúcu pripojenie napájacieho napätia,

- v prípade požiadavky núdzové tlačidlo na uvoľnenie zámky pri poruche v obvode elektromagnetu.

Ak nie je elektromagnet napájaný, musí byť vložený kľúč mechanicky zapevnený.

Pri vybratom kľúči musí byť elektromagnet mechanicky podopretý, a to aj keď nie je prítomné

napájacie napätie.

V obvode elektromagnetu musí byť zapojené tlačidlo pre vybudenie elektromagnetu (elektromagnet

nesmie byť vybudený bez zatlačenia tohto tlačidla). Vinutie elektromagnetu a dotyk tlačidlo musia

byť premostené indikačnou žiarovkou, ktorá signalizuje prítomnosť napájania (udelenie súhlasu na

vybratie kľúča).

V kontrolnom obvode musia byť zapojené dotyky elektromagnetu a dotyky zámky. Kontrola

prítomnosti kľúča musí byť prerušená už pri vybudení elektromagnetu. Obvod kontroly musí mať

dvojpólové odpínanie obidvomi kontaktmi.

Zámok musí umožňovať použitie typizovaných kľúčov podľa predpisu T 121.

Podľa účelu použitia by mali byť dostupné tieto prevedenia:

- Vonkajšie prevedenie - zámka musí byť v uzavretej skrinke na stĺpiku a musí mať kryt umožňujúci

uzavretie otvoru pre kľúč aj pri vložení kľúča.

- Panelové prevedenie - musí umožňovať montáž na koľajovú dosku alebo koľajovú skrinku tak, aby

na povrchu dosky alebo skrinky bol iba čelný panel zámky s ovládacími a indikačnými prvkami.

- Skriňové prevedenie pre vnútorné použitie musí umožňovať montáž na ľubovolnú plochu,

napríklad na stenu.

Na osobitnú požiadavku musí byť možné elektromagnetickú zámku panelového a skriňového

prevedenia prevedenia doplniť tlačidlom pre mechanické uvolnenie kľúča. Toto tlačidlo musí byť

zaistené závorou, ktorá bude opatrená plombou podľa predpisu ZS1.

Prístup k vnútorným častiam nesmie byť možný bez porušenia bezpečnostného uzáveru. Používajú

sa plomby podľa predpisu ZS1.


1.1


Na čelný panel musí byť možné umiestniť štítok s označením prvkov, ktorých závislosť

elektromagnetická zámka zabezpečuje.

Elektrické vlastnosti

Nominálne napájacie napätie je 24 V js, príkon nesmie byť vyšší ako 10 VA.

Elektrická pevnosť medzi vonkajšou kovovou konštrukciou a živými časťami je najmenej 2 kV, 50

Hz.

UČS 401

Modernizovaný traťový úsek Poprad - Svit sa vybaví elektronickým obojsmerným automatickým

hradlom Veľká s kontrolou voľnosti traťových úsekov počítačmi osí. Elektronické automatické

hradlo bude integrované do elektronického zabezpečovacieho zariadenia ŽST Svit.

UČS 402

V ŽST Svit bude vybudované nové staničné zabezpečovacie zariadenie 3. kategórie podľa TNŽ 34

2620 typu elektronické stavadlo. Toto elektronické stavadlo bude schopné poskytovať informácie

potrebné pre systém ETCS úrovne 2 tak, aby sa v momente spustenia aplikácie ETCS nemuseli riešiť

ďalšie technicky i finančne náročné úpravy a dopĺňanie elektronického stavadla. Ďalej elektronické

stavadlo bude poskytovať informácie aj pre PIS a informačné zariadenia pre cestujúcich

v stanovených formátoch a bude umožňovať ovládanie z centra riadenia Spišská Nová Ves bez

náročných úprav.

UČS 403

V traťovom úseku Svit - Štrba vznikne elektronické obojsmerné automatické hradlo Lučivná

s oddielovými návestidlami (traťové zabezpečovacie zariadenie 3. kategórie podľa TNŽ 34 2630)

s kontrolou voľnosti traťových úsekov počítačmi osí. Automatické hradlo Lučivná bude integrované

do elektronického zabezpečovacieho zariadenia (EZZ) ŽST Štrba. Automatické hradlo bude

aktivované až po vybudovaní EZZ v ŽST Štrba.

3.4.2 Oznamovacie zariadenia – odbor 22

Modernizácia železničnej trate Liptovský Mikuláš – Poprad (mimo) pre traťovú rýchlosť do 160

km/h si vyžaduje vybudovanie nového oznamovacieho zariadenia, spĺňajúceho vysoké nároky na

špecifické požiadavky kladené na dispečersky riadené trate. Pri návrhu oznamovacieho zariadenia sa

využili najnovšie poznatky z telekomunikačnej techniky. Oznamovacie zariadenia sú riešené v

železničných staniciach a zastávkach. Podľa ich veľkostí boli navrhnuté jednotlivé zariadenia

oznamovacej techniky. V procese riadenia dopravy sa jedná o komunikačné zariadenia a zariadenia

prenosu dát ako digitálne prenosové zariadenia a dátové rozvody. Ďalej sa jedná o vybavenie

technologických objektov hodinovým, telefónnym zariadením. Pre cestujúcu verejnosť sa jedná

o hlasovo-vizuálny systém informovania osobnej prepravy. S oznamovacím zariadením súvisia aj

ďalšie zariadenia. V objektoch a priestoroch s budovanou technológiou značnej hodnoty sa jedná

o ich zabezpečenie systémom elektrickej požiarnej signalizácie, poplachovým systémom narušenia,

kamerovým systémom. Uvedené zabudované systémy sú zapojené do diaľkového riadenia na

pracovisko diaľkového dohľadu. Ďalej sú riešené bezdrôtové spojenia - rádiová sieť ŽSR pre

dopravné a prevádzkové účely, rádiová sieť energetiky ŽSR.

Pre budované zariadenia sú riešené nové digitálne prenosové a spojovacie systémy, ktoré zabezpečia

kvalitatívne vyššie prenosové parametre ako je objem, rýchlosť, spoľahlivosť a zabezpečenie

prenášaných dát. Sú riešené optickými káblovými vedeniami, ktoré sa budujú zafukovaním do

optorúrových trás. Ďalej sú potrebné prepojenia miestnymi metalickými oznamovacími káblami.


1.1


Pre zachovanie požadovaných spojení, hlavne počas výstavby, sa vykonajú preložky jestvujúcich

oznamovacích káblov a to v miestach zasiahnutých stavebnou činnosťou.

Časť: Spojovacie cesty (vonkajšie káblové prepojenia)

V traťovom úseku Poprad - Lučivná sú v súčasnosti v prevádzke miestne káble MK, diaľkové káble

DK a traťové káble TK (podrobnejšie v časti oznamovacích zariadení a v slaboprúdových

rozvodov). Okrem týchto priebežných káblov sú v stanici Svit a na trati káblové vedenia miestne

oznamovacie a káblové vedenia zabezpečovacích zariadení. Káble DK a TK sa budú ďalej využívať

po dobu svojej životnosti.

Vzhľadom na nový spôsob riadenia dopravy v staniciach a zastávkach je potrebné riešiť nové

káblové spojovacie cesty: novú miestnu - metalickú kabelizáciu a optickú kabelizáciu. Trasa

miestnej a optickej kabelizácie je navrhovaná s využitím zariadení pre káblové trasy a káblovej

chráničkovej trasy riešených v rámci stavebných prác ako aj v trase káblov pre zabezpečovacie

zariadenie.

Výstavba optorúr

Pre realizovanie digitalizácie siete ŽSR sa vybudujú optické káblové vedenia, ktoré musia

vyhovovať odporúčaniu "ITU G.652 D“. Vybudujú sa zafúknutím do optorúr (optorúrová –

chráničkováj trasa).

Do hlavnej káblovej trasy, riešenej v rámci železničného spodku, sa uložia 2x ochranné rúrky PE1

a PE2, Silicore HDPE 40/33 mm. Samostatná ochranná rúrka PE3 Silicore HDPE 40/33 mm bude

uložená medzi novou zast Lučivná a novou prevoznou trakčnou meniarňou (PTM) Lučivná.

Budú pre zafukovanie 48- vláknového optického kábla (DOK) riešeného v modernizovanom úseku

pre prenos hlasu a dát. V priebehu trasy sa obojstranne vyvedú do objektov s budovanou

technológiou.

Obe ochranné rúrky PE1 a PE2 budú obojstranne vyvedené v prijímacej budove ŽST Svit a novej

zast Lučivná. Ochranná rúrka PE3 bude jedným koncom vyvedená v novej zast Lučivná a druhý

koniec bude vyvedený v novej prevoznej trakčnej meniarni Lučivná.

Ukončenie rúrok v ŽST Svit bude v miestnosti káblových záverov pre oznamovacie zariadenie. Na

zast Lučivná budú rúrky ukončené v spoločnom technologickom prístrešku zastávky. V PTM

Lučivná ochranná rúrka PE3 bude ukončená v miestností nn.

Po pokládke a montáži sa vykoná skúška priechodnosti rúr.

Rúry – chráničková trasa pre zafukovanie optických káblov súvisí - prepája sa na rúry riešené

v susedných úsekoch tejto stavby.

Chráničková – optorúrová trasa pre zafukovanie optických káblov (HDPE) bude geodeticky

zameraná v súradniciach a spracovaná bude kniha plánov v digitálnej a tlačenej forme podľa

metodiky ŽSR.

PS 401-22-01 Nové optické káblové vedenia sa budujú zafukovaním a zaťahovaním do ochranných

optorúr (ako Silicore HDPE 40/33). Ochranné rúrky budú uložené do spoločnej káblovej

chráničkovej trasy, ktorá je navrhovaná v samostatnom SO 401-32-04.

PS 402-22-01 Nové optické káblové vedenia sa budujú zafukovaním a zaťahovaním do ochranných

optorúr (ako Silicore HDPE 40/33). Ochranné rúrky budú uložené do spoločnej káblovej

chráničkovej trasy, ktorá je navrhovaná v samostatnom SO 402-32-05 a v SO 402-34-04 Žst. Svit,

zariadenia pre káblové trasy“ , ktorý je vyvedený do prijímacej budovy (PB) ŽST Svit. Ochranné

rúrky v PB Svit budú voľné ukončené s príslušnou rezervou v jestvujúcej miestností „Káblové

závery“. Vyvedené budú obojstranne obe ochranné rúrky PE1 a PE2.

PS 403-22-01 Ochranné rúrky budú uložené do spoločnej káblovej chráničkovej trasy, ktorá je

navrhovaná v samostatnom SO 403-32-05. Ochranné rúrky v novej železničnej zastávke Lučivná

budú voľné ukončené s príslušnou rezervou v spoločnom „Technologickom prístrešku“. Vyvedené

budú obojstranne obe ochranné rúrky PE1 a PE2.


1.1


PS 401-22-02 V hlavnej káblovej trase modernizovaného úseku železničnej trate bude vedený

„DOK-48SM“, v priamom úseku, bez vyvedenia do objektu. Nové optické káble DOK sa budujú

zafukovaním a zaťahovaním do pripravených ochranných optorúr (ako Silicore HDPE 40/33). Jedná

sa o rúrkové chráničkové trasy pre optické káble, ktoré sú riešené v samostatných prevádzkových

súboroch tejto stavby. Kábel DOK-48SM bude zafúknutý do pripravenej ochrannej rúrky číslo PE1.

Pri zafukovaní optického kábla je uvažované s dĺžkami cca 3 000 m.

V priebehu trasy DOK sa ponechá káblová rezerva pri cestnom nadjazde minimálne na jeho jednej

strane v dĺžke cca 50 m. Príslušná káblová rezerva bude uložená v ochrannom mechanicky odolnom

a vodotesnom kryte pre optické spojky – plastovej komore.

Daná trasa DOK je vedená vľavo od traťovej koľaje č.1 v smere jej staničenia t.j. v úseku sžkm

200,313/nžkm 200,300 až sžkm 205,279/nžkm 205,262.

Optický kábel

Do pripravenej optorúrovej trasy sa zafúknu optické káblové vedenia.

Jedná sa o optické singlmódové káble do vonkajšieho prostredia, vhodné pre zafukovanie do HDPE

rúr, s PE plášťom, bez metalických prvkov, s dielektrickým ťahovým prvkom (ako A-DQ(ZN)2Y ).

Optické singlmódové vlákna (E9/125) musia vyhovovať odporúčaniu "ITU G.652 D“. Pre uloženie

optických vlákien je okolo dielektrického stredového prvku šesť polymérových rúrok (buffer: 0 – 8

vlákien). Do technologických objektov pri modernizovanej železničnej trati je riešený optický 48 -

vláknový kábel „DOK – 48SM“ (ako A-DQ(ZN)2Y 6x8 E9/125), ktorý sa zafúkne do prvej z dvoch

riešených optorúr pre „DOK“. V trase sa bude DOK spájať univerzálnymi rovnými optickými

spojkami uloženými v ochranných krytoch, plastových komorách typu Romold, spolu s príslušnými

obojstrannými rezervami.

Pre diaľkový a miestny optický kábel (DOK, MOK) budú požité optické káble na

vonkajšie použitie s voľnou sekundárnou ochranou a dielektrickým ťahovým prvkom (arami) pod

plášťom z polyetylénu. Konštrukcia pozostáva zo stredového dielektrického člena, okolo ktorého je

kruhovito usporiadaných 6 zväzkov (bufferov) pre optické vlákna. Vlákna musia vyhovovať

odporúčaniu "ITU-T G.652.D Charakteristiky jednovidového optického kábla."

V ochrannej rúrke PE1 HDPE 40/33 mm bude v celom úseku modernizovanej trate zafúknutý

diaľkový optický kábel DOK 48 vláknový SM. Navrhnutý je DOK typu A-DQ/ZN/2Y 6x8 E9/125

s parametrami vlákien podľa ITU-T G.652.D, v ďalšom označený ako DOK-48SM.

V úseku nová zastávka Lučivná až nová prevozná trakčná meniareň (PTM) Lučivná bude

v samostatnej ochrannej rúrke PE3 HDPE 40/33 mm zafúknutý miestny optický kábel MOK 12

vláknový SM. Navrhnutý je MOK typu A-DQ/ZN/2Y 2x6 E9/125 s parametrami vlákien podľa ITU-

T G.652.D, v ďalšom označený ako MOK-12SM.

Pri väčších terénnych prekážkach (podchod, nadjazd, most) budú na kábloch DOK, MOK ponechané

káblové rezervy s minimálnou dĺžkou cca 50 m. Uložené budú do zemných plastových ochranných

komôr, umiestnených vedľa železničnej trate. Do plastových komôr budú taktiež umiestňované

rovné optické spojky kábla DOK-48SM. Vo vonkajších spojkách budú ponechané obojstranné

káblové rezervy v dĺžkach minimálne po 30 m.

V ŽST Svit bude kábel DOK-48SM obojstranne vyvedený s 24 vláknami. Na zástavke Lučivná bude

kábel DOK-48SM obojstranne vyvedený so 16 vláknami. Ostatné optické vlákna káblov DOK budú

vo vnútorných spojkách prepojené do priama. Kábel MOK-12SM bude na oboch koncoch ukončený

celým svojím profilom.

Ukončenie optických kábloch bude na optických rozvádzačoch (OR). Optické rozvádzače budú

vybavené konektorovými adaptérmi E2000/APC na plnú kapacitu optických vlákien, kazetami na

uloženie zvarov, ochranou zvarov vrátane montážneho materiálu a menežmentom patchordov.

Konektory E2000/APC vlákien určené pre zabezpečovaciu techniku sa osadia zámkami.

V miestnostiach ukončenia optických káblov budú na konštrukciách ponechané príslušné obojstranné

káblové rezervy v dĺžkach 30 až 50 m. Optický rozvádzač v ŽST Svit bude umiestnený v miestnosti

oznamovacieho zariadenia. Na zast Lučivná OR bude umiestnený v spoločnom technologickom


1.1


prístrešku zastávky. V PTM Lučivná bude OR umiestnený v spoločnom kontajneri s ostatným

zariadením.

Merania optických káblov sa budú realizovať v priebehu montáže. Záverečné merania sa vykonajú

na celej montážnej dĺžke, ktorú predstavuje úsek medzi optickými rozvádzačmi.

V jednotlivých „PS xxx-22-02 .... , optický kábel“ sú riešené dĺžky optického kábla „DOK – 48SM“

v závislosti na UČS (ucelená časť stavby). Preto pri realizácii sa vykoná zosúladenie výstavby DOK

súvisiacich UČS.

Trasa optických káblov bude geodeticky zameraná v súradniciach a spracovaná bude kniha plánov

v digitálnej a tlačenej forme podľa metodiky ŽSR.

PS 402-22-02 V hlavnej káblovej trase modernizovaného úseku železničnej trate a cez kabelovod

v ŽST Svit bude vedený „DOK-48SM“, s vyvedením do prijímacej budovy (PB) ŽST Svit. Pre káble

DOK-48SM je navrhnutý optický kábel na vonkajšie použitie s voľnou sekundárnou ochranou a

dielektrickým ťahovým prvkom (aramid) pod plášťom z polyetylénu. Konštrukcia pozostáva zo

stredového silového dielektrického člena, okolo ktorého je kruhovito usporiadaných 6 zväzkov

(bufferov), každý pre 8 optické vlákna. Kábel DOK-48SM bude zafúknutý do pripravenej ochrannej

rúrky číslo PE1. Pri zafukovaní optického kábla je uvažované s dĺžkami cca 2 000 m.

V priebehu trasy DOK sa ponechá káblová rezerva pri cestných podjazdoch minimálne na jeho

jednej strane v dĺžke cca 50 m.

PS 403-22-02 DOK-48SM“, bude pozdĺž koľaje s vyvedením do novej zast Lučivná. Nové optické

káble DOK sa budujú zafukovaním a zaťahovaním do pripravených ochranných optorúr (ako

Silicore HDPE 40/33). Jedná sa o rúrkové chráničkové trasy pre optické káble, ktoré sú riešené

v samostatných prevádzkových súboroch tejto stavby. Pre káble DOK-48SM je navrhnutý optický

kábel na vonkajšie použitie s voľnou sekundárnou ochranou a dielektrickým ťahovým prvkom

(aramid) pod plášťom z polyetylénu. Konštrukcia pozostáva zo stredového silového dielektrického

člena, okolo ktorého je kruhovito usporiadaných 6 zväzkov (bufferov), každý pre 8 optické vlákna.

Vlákna musia vyhovovať odporúčaniu odporúčaniu "ITU G.652.D Charakteristiky jednovidového

optického kábla ", pričom priemerný útlm optických vlákien je maximálne 0,35 dB/km pri vlnovej

dĺžke 1310nm a 0,25 dB/km pri vlnovej dĺžke 1550nm (ako A-DQ(ZN)2Y n x n E9/125).

Uvažované je s výrobnou dĺžkou 4 km, poprípade 6 km kábla DOK.

PS 403-22-11 rieši výstavbu ochrannej optickej rúrky (OR) a miestneho optického kábla (MOK)

medzi novou železničnou zastávkou Lučivná a PTM1 Lučivná. Nová miestna kabelizácia (MK) je

navrhovaná medzi technologickými kontajnermi prevoznej trakčnej meniarne (PTM) PTM-1 a PTM-

2. V danom úseku modernizovanej železničnej trate je kábel MOK je vyvedený v technologickom

prístrešku novej zast Lučivná a novej PTM-1 Lučivná. V objekte zast Lučivná sa MOK vyvedie

celým profilom v spoločnej technologickej miestnosti a ukončí sa na optickom rozvádzači,

umiestnenom v spoločnej skrini rack pre prenosové zariadenie. Obdobne v objekte PTM-1 sa MOK

vyvedie celým profilom v spoločnej riadiacej miestnosti a ukončí sa na optickom rozvádzači,

umiestnenom v spoločnej skrini rack pre PSN a PTV.

Optické rozvádzače budú vybavené konektorovými adaptérmi E2000/APC na plnú kapacitu

optických vlákien, kazetami na uloženie zvarov, ochranou zvarov vrátane montážneho materiálu

a menežmentom patchordov.

Miestna kabelizácia

V traťovom úseku Poprad-Tatry až Svit bude vedený miestny káble TCEPKPFLEZE 10XN0,8.

Slúžiť bude pre pripojenie nových vonkajších telefónnych objektov od oddielových návestidiel

automatického hradla Veľká do ŽST Svit.

V ŽST Svit bude vybudovaná nová miestna kabelizácia. Slúžiť bude pre zapojenie vonkajších

telefónnych okruhov od vchodových návestidiel, pomocného stavadlá nového staničného

zabezpečovacieho zariadenia a telefónneho objektu z priecestia Chemosvit. Novým miestnym

káblom bude napojený spoločný objekt NZE a Transformovne v ŽST Svit.


1.1


V obvode ŽST budú nové miestne káble vedené cez budovanú tvárnicovú trasu, uložený betónový

káblový žľab ako aj vo voľnom teréne s prekrížením železničnej trate a cesty.

Navrhnuté sú nové miestne celoplastové káble typu TCEPKPFLEZE s profilom 3, 5 a 10 XN0,8.

Dané káble budú ukončené rozpojovacimi nárezovými pásikmi. V staničnej budove ŽST Svit budú

ukončené v miestností káblových záverov oznamovacích káblov. V Transformatorovní v samostatnej

plastovej káblovej skrinke.

V modernizovanom úseku železničnej trate ŽST Svit až výh Lučivná budú nové miestne káble

TCEPKPLEZE 3 a 5 XN0,8 vedené medzi technologickým prístreškom zastávky Lučivná

a privolávacími telefónnymi objektmi umiestnenými pred oddielovými návestidlami automatického

hradla Lučivná. Miestne telefónne okruhy zo zast Lučivná do ŽST Svit budú prenášané cez

budované prenosové zariadenia spoločné multiplexory rozhlasového zariadenia, ktoré budú

vybavené príslušnými rozhraniami.

Vo výhybni Lučivná bude vybudovaná nová miestna kabelizácia medzi objektom výhybne

a privolávacími telefónnymi objektmi vchodových návestidiel. Uložené budú kabely

TCEPKPFLEZE 3XN0,8.

Súčasťou miestnych kabelizácií budú aj kompletné vonkajšie telefónne objekty s centrálnym

napájaním zo ŽST Svit, zast Lučivná a výh Lučivná.

Miestne prepojenie oboch kontajnerov v PTM Lučivná bude samostatným káblom MK typu

TCEPKPFLEZE 5XN0,8. Poznamenávame, že pre PTM Lučivná je navrhované samostatné

kompletné prenosové zariadenie, ktoré bude pripojené na zast Lučivná samostatným káblom MOK-

12SM, ktorý je popísaný v častí Optické káble.

V ŽST Poprad-Tatry bude upravená jestvujúca miestna kabelizácia od vchodových návestidiel 1S

a 2S, nakoľko sa presuvajú smerom do ŽST. Pred novou polohou vchodových návestidiel budú

umiestnené nové vonkajšie stpikové telefónne objekty so zapojením na jestvujúcu kabelizáciu.

Ďalej sú riešené technologické objekty, vonkajšie telefónne objekty pri vchodových a oddielových

návestidlách, pre ktoré sa vykoná zakabelizovanie káblami uvedeného typu.

Pre uloženie káblov sa využije káblová chráničková trasa (HKT) ako aj zariadenia pre káblové trasy

riešené v rámci stavby. V miestach odbočenia k objektom sú riešené zemné výkopové práce.

Pri montáži budú na kábloch použité termofitové spojky a ukončenie v objektoch sa vykoná na

zárezových svorkovniciach. Po montáži sa na kábloch vykonajú jednosmerné merania. Káblová

trasa bude geodeticky zameraná v súradniciach a spracovaná bude kniha plánov v digitálnej

a tlačenej forme podľa metodiky ŽSR.

PS 401-22-03 Nové MK typu TCEPKPFLEZE ..XN0,8 budú uložené do spoločných káblových trás

budovaných v rámci tejto stavby. Slúžia pre privolávacie telefónne okruhy od vchodových

a oddielových návestidiel. Pred príslušnými návestidlami „L a S“ budú postavené nové VTO.

Odbočné káblové trasy k VTO pri návestidlách budú vedené jednak voľným výkopom ako aj

pretláčaním popod novú koľaj.

PS 402-22-03 Nové káble MK pozdĺž železničnej trate budú uložené do spoločnej káblovej

chráničkovej trasy a káblovéj trasy v ŽST Svit. Odbočné káblové trasy k VTO pri vchodových

návestidlách a Pst budú vedené jednak voľným výkopom ako aj pretláčaním popod novú koľaj.

Pripojenie VTO z priecestia VL Chemos bude samostatným káblom vedeným cez kábelovod

a voľným výkopom pozdĺž vlečkovej koľaje. Prekríženie cesty 1. triedy v meste Svit bude

pretláčaním. Pripojenie objektu Trafo a NZE bude samostatným káblom KM vedeným cez

kabelovod. Pred novými vchodovými návestidlami do ŽST Svit „1L, 2L, 1S a 2S“, pri Pst1 a Pst2

a na priecestí VL Chemos, budú cca 10 m pred návestidlami, a vedľa Pst a priecestia postavené nové

plastové stĺpové VTO.

PS 403-22-03 Nové MK typu TCEPKPFLEZE ..XN0,8 budú uložené do spoločných káblových trás,

budovaných v rámci danej stavby. Slúžia pre privolávacie telefónne okruhy od oddielových a


1.1


vchodových návestidiel, ako aj prepojenie objektov zast Lučivná a výh Lučivná a navzájom objektov

DK a RD výh. Lučivne.

Pred príslušnými oddielovými a vchodovými návestidlami „L a S“ budú postavené nové stĺpové

VTO. Na domčeku výhybne Lučivná bude umiestnený jeden skrinkový VTO. Nové káble MK

pozdĺž železničnej trate budú uložené do spoločnej káblovej chráničkovej trasy. Odbočné káblové

trasy k VTO pri oddielových a vchodových návestidlách a medzi objektmi DK a RD výh Lučivná,

budú vedené jednak voľným výkopom ako aj pretláčaním popod novú koľaj. Prepojenie objektov

DK a RD výh Lučivná bude samostatným káblom. Nové káble MK v zast Lučivná budú ukončené

s príslušnou rezervou v spoločnej technologickej miestností prístrešku. Vyvedené budú do spoločnej

skrine 19“/47U pre PSN a PTV, postavenej vedľa ďalších skríň. V nových objektoch DK a RD výh

Lučivná bude kábel MK ukončený v nových káblových plastových skriniach, umiestnených na

stenách.

Preložky káblov v správe ŽSR

Modernizáciou železničnej trate dôjde k stavebným prácam, ktorými budú zasiahnuté jestvujúce

káble ŽSR. Pred realizáciou stavebných prác na výstavbe koľajového spodku, nástupíšť, podchodov,

nadjazdov je potrebné vykonať preložku káblov ŽSR.

Jestvujúce metalické káble DK, TK, MK a ochranné rúrky PE HDPE 40/33, ktoré sú vedené pozdĺž

železničnej trate a prekážajú výstavbe budú v rámci stavby prekladané do nových trás.

Uvedené káble sú potrebné na prepojenie so zariadeniami počas výstavby a po výstavbe budú spĺňať

svoju funkciu do doby nasadenia prenosového systému po optickom spojovacom vedení.

Preto v dotknutých úsekoch je navrhnuté pred poškodením stavebnou činnosťou vykonať preložky

uvedených káblov len v nevyhnutnom rozsahu. Sú navrhnuté vykonaním najmä ich mechanického

ochránenia v jestvujúcej trase a v odôvodnených prípadoch preložením nových dĺžok v novej trase

Po zmodernizovaní železničnej trate, zrušení jestvujúcich priecestí a návestných bodov jestvujúceho

autobloku budú zrušené aj jestvujúce vypichy z káblov ŽSR. Jestvujúce deliace spojky budú

rozobrané a po zrušení vypichov nahradené rovnými káblovými spojkami.

V mieste odklonu železničnej trate, pri jestvujúcej železničnej zastávke Lučivná, budú preložené do

novej trasy všetky jestvujúce káble ŽSR, nakoľko pôvodné železničné teleso bude rekultivované

a prevádzka po existujúcej železničnej trati do pôvodnej stanice Štrba bude zachovaná až do času

výstavby odklonenej trate cez novú polohu ŽST Štrba.

Pre dočasnú výhybňu Lučivná bude zriadený vypich z jestvujúcej diaľkovej káblovej trasy.

Preložky oznamovacích káblov v správe ŽSR sú riešené v:

Preložka diaľkového a traťového kábla „DK, TK-ŽSR“ (PS 401-22-05, PS 402-22-05, PS 403-22-

05)

Preložka oznamovacích káblov „MK-ŽSR“ (PS 402-22-04)

Úpravy na oznamovacích zariadeniach

V rámci úprav budú vykonané úpravy na oznamovacích rozvodoch, demontáže , budú nainštalované

a prepojené oddeľovacie transformátory tzv. translátory.

Prevedú sa demontáže jestvujúcich telefónnych objektov na trati, hláskach a vykonajú demontáže

ukončení, záevrov nefunkčných OZT káblov. Urobia sa prepojenia na uzemnenie pri jednosmernej

trakcii s izolačnými spojkami a pri striedavej trakcii sa izolačné spojky demontujú a uzemnia sa

plášte káblov. Vyhotovia sa prepojenia na káblových záveroch medzi jednotlivými smermi

funkčných OZT káblov.

Oddeľovacie transformátory budú umiestnené v 19“ skriniach oznamovacej techniky.

Z oddeľovacích transformátorov sa prevedú prepoje na dispozičný zapojovač, prenosovú techniku

v rámci týchto prevádzkových súborov.


1.1


V rámci úprav navrhujeme dispozičný zapojovač pre 9MB+1AUT v objekte dočasnej výhybne

Lučivná, ktorý rieši PS 403-21-02 Svit - Štrba, zabezpečenie stavebných postupov. Pre automatickú

telefónnu linku bude nainštalovaná diaľková účastnícka sada s ústredňovou časťou s pripojením na

telefónnu ústredňu vo Svite.

Demontáže a prípadné úpravy sa vykonajú v objektoch výpravnej budovy ŽST Svit, v objekte

trakčnej meniarne Lučivná, v jestvujúcej budove zastávky Lučivná – oznam zariadenie nejestvuje.

Demontáže jednotlivých zastaralých oznamovacích zariadení ako sú rozhlas, zapojovače, hodiny

budú riešené v jednotlivých prevádzkových súboroch, ktorú danú problematiku riešia.

Demontované zariadenia budú ponúknuté správcovi zariadenia pre ďalšie použitie, ktorý si podľa

potreby zariadenia preberie. Všetky ostatné demontované zariadenia budú spracované ako odpad.

PS 402-22-12 V rámci modernizácie žel. trate sa vybuduje aj nový dispečerský systém riadenia

prevádzky. V dotknutom modernizovanom úseku železničnej trate sú objekty ŽSR vybavené

zariadením, ktoré musí byť pre železničnú prevádzku funkčné aj počas výstavby. Pre zabezpečenie

prevádzky dopravy v priebehu výstavby je potrebné ponechať funkčné časti jestvujúcich zariadení,

ako aj prepojenia vyhovujúce prevádzke po trolejovom vedení napájanom jednosmerným prúdom.

V tomto staničnom úseku sa jedná o práce a úpravy v budove ŽST Svit - počas výstavby na:

- konštrukcií pre umiestnenie zariadení (demontáž SH1 skrine so závermi)

- káblové prepojenia na rozhlasových kábloch, oznamovacích, diaľkových

- demontáž VTO na úseku Poprad –Svit UČS 401, Žst. Svit UČS 402

PS 403-22-10 V rámci modernizácie železničnej trate bude vybudovaná zastávka Lučivná v novej

polohe. Pre dočasne riadenie železničnej dopravy sa zriadi v nžkm 212,870 (na konci traťového

úseku Svit – Štrba) výhybňa Lučivná. V týchto objektoch bude v rámci tohto prevádzkového súboru

vykonané prepojenie miestnych kabelizácii s doplnením translátorov, pri prechode na striedavú

trakciu budú nahradené izolačné spojky plášťov káblov – uzemnením káblov. V tomto PS sa rieši

napojenie telefónnych objektov, dispozičného zapojovača v zastávke Lučivná, v dočasnej výhybni

Lučivná, úprava dispozičního zapojovača v ŽST Štrba.

PS 402-22-10 sa zaoberá riešením vybudovania štruktúrovanej kabeláže – LAN v nových priestoroch

riadiacej budovy a prepojenie jestvujúcich prípojných bodov v stanici. Miestna sieť bude slúžiť pre

poskytovanie služieb pre zložky ŽSR - prenos dát a telefónnych spojení do siete ŽSR. Centrum

štruktúrovanej kabeláže bude 19“ skriňa umiestnená v miestnosti telefónnej ústredne na poschodí

vedľa dopravnej kancelárie v ŽST Svit. Tu bude umiestnená aktívna a pasívna časť štruktúrovanej

kabeláže. 19“ skriňu navrhujeme umiestniť do pôvodného stojanu pre oznamovacie zariadenia.

Časť: Vizuálne a hlasové informovanie (rozhlasové, informačné zariadenie) Informovanie cestujúcej verejnosti o osobnej preprave bude zabezpečené zvukovým a vizuálnym

systémom automatického vyhlasovania a zobrazovania (HaVIS). Bude umiestnený v železničných

staniciach ako aj na zastávkach. Systémom (HaVIS) na základe polohy (jazdy) vlaku sa

v priestoroch pre cestujúcu verejnosť uskutoční automatické vyhlasovanie (nahraté správy) a

zobrazovanie (LED technológia) o odchodoch vlakov prostredníctvom reproduktorov a

informačných panelov.

Uvedené je zabezpečené vyvedením výstupu z riadiacej jednotky rozhlasového zariadenia (ústredne)

do riadiacej jednotky informačného zariadenia (PC).

Rozhlasové zariadenie

Zvukový systém umožňuje automatické i diaľkové vyhlasovanie prostredníctvom centrálnej riadiacej

jednotky v riadiacom centre v Púchove.

Automatické vyhlasovanie prostredníctvom rozhlasu je realizované z riadiacej jednotky

informačného zariadenia. V nevyhnutných prípadoch bude môcť obsluha prerušiť automatické

vyhlasovanie a vykonať vyhlasovanie prostredníctvom rozhlasu cez ovládací pult dispozičného

zapojovača (ŽST Spišská Nová Ves).


1.1


Ústredne budú umiestnené v 19´´ skrini v miestnosti oznamovacieho zariadenia. Ústredňa

pozostáva

z bloku riadenia a koncového zosilňovača (počet - výkonový diel: výkon reproduktorov vo vetve).

Blok riadenia umožňuje: ovládanie zo štyroch miestnych a dvoch diaľkových pracovísk, prepínanie

6. nezávislých vetiev reproduktorov, optickú indikáciu stavov, manuálne nastavovanie úrovní

signálov a pripojenie ľubovoľného zosilňovača.

Reproduktory budú umiestnené vo vonkajších priestoroch na nástupištiach, v podchodoch alebo vo

vnútorných priestoroch odbavovacích hál a čakární. Pre umiestnenie reproduktorov na nástupištiach

sa využije konštrukcia zastrešenia a mimo zastrešenia sa umiestnia na rozhlasové stĺpy. V podchode

po jednej strane podhľadu. Vo vnútorných priestoroch sa reproduktory umiestnenia v podhľadoch

alebo sa uchytia na kĺbových konzolách na stene pre horizontálne a vertikálne nastavovanie.

PS 402-22-06 Provizórny rozhlas bude trvať počas modernizácie stanice Svit, počas jednotlivých

etáp budú postupne budované koľaje a nástupištia. Priestory výpravnej budovy Svit - čakáreň, halu,

nástupištia, podchod a rampy budú vybavené novým systémom pre hlasové a vizuálne informovanie

cestujúcich. Rozhlasové zariadenie bude tvorené Ovládacou, riadiacou časťou - obsluhovací pult so

spojovacími káblami, Rozhlasovou ústredňou, Rozhlasovými vetvami tvorené metalickým vedením

a reproduktormi. Nová rozhlasová ústredňa, bude umiestnená v novej miestnosti oznamovacieho

zariadenia v 19“ skrini. Miestne ovládanie rozhlasu bude z dopravnej kancelárie.

PS 403-22-06 Nástupištia v novej zastávke Lučivná budú vybavené novým systémom pre hlasové a

vizuálne informovanie cestujúcich. Pokiaľ v dobe výstavby nebude funkčné dispečerské pracovisko

v Spišskej Novej Vsi, rozhlas a informačné zariadenie bude diaľkovo riadené s najbližšej dopravne

ŽST Svit prostredníctvom telefónneho zapojovača.

Pre miestne nastavovanie bude na zastávke miestny pult na vyhlasovanie ako napr. RRU-0-OPGDA

pre údržbu a nastavenie. Je navrhovaná ústredňa, ktorú je možné ovládať zo štyroch lokálnych

a dvoch vzdialených pracovísk, pre 6 rozhlasových vetiev, s optickou indikáciou stavov, manuálnou

reguláciou nastavení úrovní hlasitosti. Výkonovú časť sa navrhujeme - 2 x zosilňovač s výkonom

100W s výstupným U=100V, zapojených cez blok zdieľania zosilňovačov. Blok zdieľania RRU-

S2Z-800 zabezpečí vzájomne zálohovanie zosilňovačov, v prípade ak dôjde k poruche jedného,

rozhlas bude fungovať s polovičným výkonom.

Novo navrhovaná ústredňa má byť zaťažená na 70% menovitého výkonu pre prípadné budúce

rozšírenia počtu reproduktorov čo bolo pri návrhu dodržané.

Informačné zariadenie

Informačného zariadenie, slúži pre poskytovanie informácii cestujúcim vo vizuálnej podobe, správy

o odchodoch vlakových súprav. Taktiež je na nich zobrazovaný aj aktuálny čas.

Pozostáva z riadiacej jednotky, komunikačnej jednotky, informačných tabúl a káblových rozvodov.

Riadiaca jednotka je personálny počítač so zabudovanou zvukovou kartou, kontrolným

reproduktorom, monitorom a nainštalovaným programovým vybavením pre riadenie informačného

systému. Riadiaca jednotka umožňuje súčasne riadiť spracovanie dát a prevádza automatické

vyhlasovanie pomocou rozhlasového zariadenia riešeného.

V riadiacej jednotke bude na základe grafikonu vlakov osobnej dopravy spracovaný program

automatického vizuálneho informovania a vyhlasovania v závislosti od reálneho času. Systém

umožní operátorovi v prípade neštandartných situácií vykonať modifikáciu údajov a vstúpiť do

procesu automatickej prevádzky z riadiacej a ovládacej jednotky.

Pre zaistenie synchronizácie času z pozemskej stanice presného času sa k riadiacej jednotke pripojí

GPS prijímač a v definitívnom modernizovanom stave časový údaj z prenosového zariadenia.

Komunikačná jednotka je prepojovacie pole informačného systému, ktoré slúži k prepojeniu

riadiacej jednotky s informačnými tabuľami a zdrojom napájania.

Umožňuje prenos sériovo prenášaných príkazov do informačných tabúl. Má vstup pre príjem dát

z miestnej riadiacej jednotky a vstup pre diaľkové riadenie prostredníctvom siete Ethernet z riadiacej

jednotky umiestnenej na dispečerskom pracovisku v Púchove.


1.1


Informačné tabule sú: odchodová, odchodová, príchodová, nástupištná a podchodová.

Čitateľnosť tabule je približne do 30m a zobrazujú informácie o čase odchodu, meškaní, čísla

nástupišťa, druhu vlaku, cieľovej stanice a smere cesty. Jedná sa informačné panely LED

technológie, s počtom riadkov podľa hustoty dopravy v danom dopravnom uzle.

Informačné zariadenie je riešené v PS 402-22-07 , PS 403-22-07 .

Časť: Komunikácia, informovanie v dopravnom procese (zapojovač, prenosové zariadenie,

štruktúrovaná kabeláž, oznamovacie-hodinové/telefónne zariadenie)

V procese riadenia dopravy sa jedná o komunikačné a vizuálne zariadenia a zariadenia prenosu dát.

Dispozičný zapojovač

Pre potreby telekomunikačného spojenia v železničnej prevádzke sa vybaví ŽST dispozičným

zapojovačom. Jedná sa o mikroprocesorom riadený systém s možnosťou pripojenia rôznych druhov

liniek a zariadení, ktorý je možné modulárne rozširovať. Pozostáva z riadiacej časti – spojovacej

jednotky a ovládacej časti – obsluhovacích pultov. Pre zabezpečenie spojenia v prípade potreby,

alebo nefunkčnosti zapojovača bude slúžiť náhradný zapojovač.

V uzlových staniciach bude ovládanie zabezpečené prostredníctvom pultu na báze PC a

mechanického pultu umiestnených v miestnosti obsluhy. Z miestnosti obsluhy z ovládacieho pultu sa

vykoná spojenie s výkonným dispečerom, ktoré sa zrealizuje po budovanom prenosovom systéme

(rozhranie 2x E1).

Riadiaca časť zapojovača – spojovacia jednotka vrátane zálohovaných zdrojov DC 24V, blok

diaľkového riadenia (multiplexer – rozhranie 2x E1), záznamové zariadenie pre uskutočnené

hovorové spojenia sa umiestni do 19“ skrine v oznamovacej miestnosti.

Riadiaca časť – spojovacia jednotka sa vybaví podľa požiadaviek modulmi (doskami) na pripojenie

rôznych druhov liniek a zariadení.

- modul riadenia riadi celú činnosť spojovacej jednotky a zabezpečuje komunikáciu

s obsluhovacími pultami, obsahuje mikroprocesorové riadenie, prúdové slučky pre prenos dát

k obsluhovacím pultom a vyzváňacie generátory pre vyzváňanie liniek prístrojov s miestnou

batériou,

- modul pre pripojenie 3 telefónnych liniek z verejnej telefónnej siete: umožňuje detekovať a opticky

indikovať vyzváňanie linky, obsadiť a opticky indikovať obsadenie linky, vykonať impulznú voľbu

do linky, pripojiť požadovanú linku na obsluhovací pult, alebo na viac obsluhovacích pultov,

využíva impulznú voľbu, pracuje v pásme 300-3400Hz,

- modul pre pripojenie 5 (20) telefónnych prístrojov s miestnou batériou: umožňuje odchodzie

vyzváňanie požadovanej linky, detekovať a opticky indikovať vyzváňanie linky, pripojiť

požadovanú linku na obsluhovací pult, alebo na viac obsluhovacích pultov, pracuje v pásme 300-

3400Hz,

- modul pre pripojenie 2 dispečerských liniek : umožňuje detekovať a opticky indikovať príchodzie

volanie linky, nadviazať spojenie s dispečerskou jednotkou, pripojiť požadovanú linku na

obsluhovací pult, alebo na viac obsluhovacích pultov, využíva impulznú voľbu, pracuje v pásme

300-3400Hz,

- modul pre ovládanie rozhlasovej ústredne: umožňuje pripájať a odpájať vetvy rozhlasovej

ústredne, optickú indikáciu pripojenia vetiev, hlásiť do rozhlasovej ústredne z ľubovoľného

obsluhovacieho pultu, opticky indikovať signalizáciu z rozhlasovej ústredne, prepínať úroveň

signálu do rozhlasovej ústredne, vstupné striedavé napätie je 1,55V, pracuje v pásme 150-6800Hz,

- modul pre ovládanie rádiostanice: umožňuje príjem a vysielanie hovoru z rádiostanice na jednom

nastavenom kanále, kľúčovanie rádiostanice, pracuje v pásme 300-3400Hz,

- modul prepäťových ochrán pre 20 liniek,

- modul pre prepnutie liniek na náhradný zapojovač: v prípade poruchy zapojovača prepne vybrané

linky na náhradný zapojovač.


1.1


Ovládacia časť – obsluhovacie pulty

Dotyková obrazovka – jedná sa o priemyselný počítač PC s LCD dotykovou obrazovkou, hlasitou

a tichou hovorovou súpravou a interfacom obsluhovacieho pultu.

Tlačidlový (mechanický) pult - má tvar telefónneho prístroja, obsahuje tlačidlá, tlačidlovú číselnicu

a indikačné diódy. Umožňuje modulárne rozšírenie počtu tlačidiel.

Náhradný zapojovač

Slúži pre zabezpečenie spojenia v prípade nefunkčnosti hlavného zapojovača (blok prepínania liniek

v spojovacej jednotke). Jedná sa o spojovací systém (ako Mikro) , ktorý má tvar telefónneho

prístroja a je určený všade tam, kde je potrebné spájať do jedného centra niekoľko telefónnych liniek

rôzneho typu bez možnosti ich prepojenia navzájom. Umožňuje ovládať a hlásiť do rozhlasovej

ústredne. Celý systém (moduly v zapojovači) je riadený mikrokontrolerom, ktorý zabezpečuje jasnú

a jednoduchú obsluhu.

Zostava náhradného zapojovača pozostáva z : zapojovač , hlavný rozvod liniek, MB moduly liniek,

prepäťové ochrany, zálohovaný zdroj, káblové rozvody.

Záznam hovorov

Predstavuje viackanálový systém záznamu hovorov na počítači, sníma hovorový signál, prevádza ho

na digitálny signál a záznam ukladá na pevný disk počítača. Ku každému záznamu sa pripájajú

informácie potrebné pre vyhľadávanie, identifikáciu hovoru i informácie o neporušenosti záznamu.

Systém dokáže rýchlo vyhľadávať záznamy podľa určených kritérií. Záznamy sú uložené priamo na

záznamovom počítači systému a môžu byť cez počítačovú sieť replikované (kopírované) i do

záznamového servera, ak je vybudovaný. Doba archivácie záznamov je nastaviteľná, definovaná

podľa konkrétnych požiadaviek užívateľa. Stav záznamového systému je možné dohľadovať z

pracoviska diaľkového dohľadu.

Diaľkové ovládanie zapojovača - multiplexer

Dôležitou vlastnosťou spojovacích systémov (ako ALFA) je možnosť ovládania spojovacieho

systému z miestneho aj diaľkového pracoviska. Ak je spojovací systém bez miestnej obsluhy, všetky

hovory tohto systému diaľkovo preberá centrálne pracovisko obsluhy. Z centrálneho pracoviska

obsluhy je možné obsluhovať maximálne 31 spojovacích systémov (zapojovačov) prepojených cez

digitálny prenosový trakt 2x E1 (hlavný a záložný).

E1 2048kbit/s (G.703) - poskytuje užívateľovi 30 kanálov s prenosovou rýchlosťou 64kbit/s, jeden

synchronizačný a jeden signalizačný kanál. Kanál 1 až 6 digitálneho prenosového traktu na

komunikáciu centrálneho pracoviska diaľkovej obsluhy s diaľkovo ovládanými spojovacími

systémami. Ostatné kanály na prepojenie požadovaných koncových zariadení / liniek.

Pripojenie dispozičného zapojovača na prenosový systém sa zabezpečí prostredníctvom 2xE1

z dôvodu možnosti diaľkovej obsluhy, zálohy, ale aj dohľadu (menežmentu) systémov.

Káblové rozvody

Ovládacie pulty, riadiaca - spojovacia jednotka, budú navzájom prepojené nízkofrekvenčným

oznamovacím tieneným káblom s izoláciou z polyvinylchloridu, plášťom z polyvinylchloridu, (ako

SYKFY 10x2x0,5). Prepojenie od káblového ukončenia vonkajších káblov – liniek sa zrealizuje tiež

káblami SYKFY cez rozpojovacie zárezové svorkovnice, ktoré umožňujú pripojenie vodičov bez

použitia skrutiek a odizolovania vodiča. Z hľadiska bezporuchovej prevádzky je nutné nainštalovať

oddeľovacie transformátory na určené linky.

Zálohovaný zdroj DC24

Napája celý spojovací systém, pri výpadku sieťového napájania zabezpečuje prevádzku systému na

cca 10h. Je riešený pre zabudovanie do 19"rackovej skrine alebo na stenu podľa požiadavky

užívateľa. Z hľadiska bezpečnosti (pri poruche) sa jedná o samostatné DC 24V zdroje (spojovacia

jednotka, multiplexer, náhradný zapojovač)

Riešené v PS 402-22-08, PS 403-22-08.


1.1


Prenosové zariadenie

V rámci modernizácie železničnej trate sa vybudujú dva nezávislé digitálne prenosové systémy pre

potreby oznamovacej techniky, zabezpečovacej techniky. Oba nezávislé digitálne prenosové

systémy, jeden pre oznamovaciu techniku a druhý pre zabezpečovaciu techniku, sú tvorené sieťami

založenými na báze SDH (synchrónnej digitálnej hierarchie). V mieste uzlov tejto siete (železničné

dopravne, výhybne, zastávky, napájacie a spínacie stanice, technologické objekty), sú umiestnené

Add-Drop multiplexory ako uzly prístupovej siete. Vybudovanie časti prenosových systémov pre

prístupové siete je predmetom riešenia tohto prevádzkového súboru. Prenosové systémy prístupovej

siete sú tvorené univerzálnymi multiplexormi (ako UMUX 1500).

Prístupový prenosový systém pre Trakt-1 má samostatný multiplexor, prostredníctvom ktorého sú

pripojené zariadenia oznamovacej techniky, zariadenia sekcie elektrickej trakcie a energetiky. Trakt

1 je otvorený a je možné ho využiť aj pre prenos dát štruktúrovaných kabeláží LAN sietí a iné.

Prístupový systém pre zabezpečovacie zariadenie Trakt-2 má samostatný prenosový trakt a je

uzavretý. Bude slúžiť iba pre prenos dát železničného zabezpečovacieho zariadenia. Prenos medzi

jednotlivými multiplexormi je realizovaný na báze SDH.

Celá prístupová sieť je manažovaná programom UCST/UNEM čo je softvérový nástroj pre

administráciu, simultánny dohľad a riadenie jednotlivých uzlov prístupovej siete. Počítač s

programom UCST/UNEM je umiestnený na jestvujúcom dohľadovom pracovisku ŽSR v ŽST

Bratislava Nové Mesto. Z daného pracoviska v definitívnom stave budú diaľkovo manažované aj

navrhované úseky oboch prenosových traktov, spolu so switchami, routrami a napájačmi.

Každý trakt je prevádzkovaný po samostatných dvoch pároch optických vlákien. Prenosový Trakt-1

zabezpečuje prenos informačných tokov pre oznamovacie zariadenia, dispečerské (komunikačné)

zariadenia, rozhlasové a informačné zariadenie, EPS, PSN, prenos dátových okruhov DLR, diaľkové

ovládanie osvetlenia a elektrického ohrevu výmen, dispečerské telefónne a rádiové okruhy.

Prenosový trakt 2 je určený iba pre potreby zabezpečovacieho zariadenia, pripadne dobudovanie

zabezpečovacieho systému ETCS (na tejto trati ETCS 2). Železničná zabezpečovacia technika má

svoj vlastný nezávislý uzavretý prenosový systém, budovaný v prevádzkových súboroch tejto stavby.

Vzájomné prepojenie jednotlivých uzlov prenosových sietí bude cez optické prenosové trasy

budované pozdĺž modernizovanej železničnej trate, ktoré sú navrhované v samostatných

prevádzkových súboroch stavby.

V rámci tohto prevádzkového súboru neurčujeme IP adresy jednotlivých switchov, ani v ŽST Svit

Tieto budú určené správcom – dohľadom nad systémom v rámci koordinačného projektu celej

líniovej stavby, v nadväzností na susedné uzly prenosového zariadenia.

Napájanie prenosového systému je riešené zo samostatne isteného vývodu 400/230V, 50Hz

energetického rozvádzača R-OZT.

Prenosový systém s napájaním a príslušenstvom bude v samostatnej skrini 19“/47U, umiestnenej

v technologickom domčeku železničnej zastávky

Riešené v PS 402-22-11, PS 403-22-08, PS 403-22-09, PS 403-22-12.

PS 402-22-09 Hodinový signál bude synchronizovaný samostatnými novými hlavnými hodinami so

synchronizáciou GPS signálom, signál bude novým hodinovým rozvodom prenášaný na podružné

hodiny a sieťovou synchronizáciu prostredníctvom protokolu NTP – network time server.

V adaptovaných miestnostiach sú navrhované podružné hodiny s novými rozvodmi. V ostatných

miestnostiach, navrhujeme vymeniť podružné hodiny s pripojením na jestvujúci káblový rozvod.

V tomto prevádzkovom súbore navrhujeme MB telefónne prístroje v priestoroch trafostanice

22kV/NZE, v miestnosti oznamovacieho zariadenia, zabezpečovacieho zariadenia. Budú slúžiť pre

servisné účely.


1.1


3.4.3 Dielenská technológia – odbor 23

V rámci dielenskej technológie sa rieši náhradný zdroj energie v PS 402-23-01.

Stavba jednopodlažnej budovy pre náhradný zdroj elektriny je konštrukčný jednotrakt zo

železobetónových uzavretých vodotesných buniek so stenami hr. 100 mm, podlahy hr. 120 mm

a železobetónových vodotesných stropných dosiek hr. 100 mm. Jedná sa o krytový NZE

s prevádzkovou nádržou nafty 300 l v ráme NZE a riadiacim rozvádzačom v ráme NZE.

Prevádzková nádrž je odvetraná cez výfukové potrubie, odsávací ventilátor v obvodovej stene

a gravitačnú žaluziu vo vstupných dverách. Súčasťou miestnosti NZE je ekologická vaňa

s kanistrami, plechová skriňa na náhradné diely a nástenný silový rozvádzač R – NZE. Maximálne

množstvo zásoby nafty 40,0 l. Nosné konštrukčné prvky novonavrhovanej budovy pre náhradný

zdroj elektriny je z nehorľavých materiálov (železobetónové steny s podlahou, stropom) druhu D1,

čiže konštrukčný celok stavby je nehorĺavý.

Projekt rieši umiestnenie náhradného zdroja elektriny pre zabezpečenie napájania

zabezpečovacieho zariadenia. Bude umiestnený vo vnútornom prostredí - v betónovej bunke.

Vzhľadom na požiadavku min. zabezpečenia pohotovostnej zásoby pohonných hmôt na 12 hodín

prevádzky pri menovitom zaťažení bude vybudované naftové hospodárstvo v samostatnom

požiarnom úseku, pozostávajúce z plastových kanistrov umiestnených v záchytnej vani alebo na

prepravnom vozíku. Na prečerpávanie nafty bude použité ručné elektrické čerpadlo.

Súčasťou dodávky NZE je silová časť. Je určená k výkonovému napájaniu zálohovaných spotrebičov zo siete, resp. z generátora NZE. Štandardne ju tvorí dvojica trojpólových výkonových stýkačov. Táto dvojica je vzájomne mechanicky i elektricky blokovaná, zabránené je tak styku napätia z generátora s napätím energetickej siete. Silová časť je štandardne dimenzovaná pre spínanie záťaže typu „AC1“. V rozvádzači ATS je zabudovaný i výstup (istený poistkami) pre privedenie vlastnej spotreby do riadiaceho rozvádzača (nabíjačka štartovacích batérií, ohrev motora, ...).

Spínanie stýkačov je riadené z riadiaceho rozvádzača. Silová časť je štandardne umiestnená v samostatnom rozvádzači. Celkový požadovaný el. výkon NZE cca - 100 kW. NZE bude situovaný v kompaktnej kioskovej strojovni upravenej pre tento účel. Rozvádzač ATS bude umiestnený na stene strojovne. Rozvádzač automatiky je na ráme NZE. Riadiaci kontrolór zabezpečuje požadovaný spôsob prevádzky, monitoring a ochrany zdrojového agregátu. V čelných dverách rozvádzača je riadiaci kontrolór s obslužnými tlačidlami, zobrazujúcim display-om a LED indikátormi, umožňujúci jednoduchú obsluhu NZE, monitorovanie a zobrazovanie elektrických i neelektrických veličín; tlačidlo havarijného stopu. Po dosiahnutí výstupného nominálneho napätia generátora, je najskôr odpojený výkonový stýkač siete, potom zopnutý výkonový stýkač generátora, čím je umožnené napájanie záťaže (záťaž je napájaná do 7 sekúnd od naštartovania motora).

Charakteristika spojenia motora a generátora - motor a generátor sú spolu spojené prírubou a spojkou, agregát je odpružený na tuhom oceľovom ráme, v ráme (pod motorom a generátorom) je umiestnená palivová nádrž kombinovaná s ekologickou vaňou (ktorej objem je dimenzovaný pre náplne motora).

Charakteristika činnosti NZE – max. zaťaženie zodpovedá záložnému výkonu NZE, istič

generátora je trvalo zopnutý (aj mimo prevádzky), možnosť predohrevu motora počas nečinnosti, pri

nedodržaní kvality energetickej siete je aktivovaný automatický štart, štandardne sú nastavené tri

štartovacie pokusy, po obnovení napätia je sledovaná stabilita siete, po uplynutí stanovenej doby je

automaticky odpojený výkonový stýkač generátora a zopnutý výkonový stýkač siete. Pre správny

chod NZE a pre chladenie motora a generátora je odvádzaný vzduch vzduchotechnickým potrubím.

Nasávacia VZT je tvorená protidažďovou žalúziou a gravitačnou žalúziou osadenou vo vstupných

dverách strojovne. VZT potrubie na výduchu je tvorené pružným medzikusom na elimináciu vibrácií

prenášaných z NZE na VZT potrubie, VZT potrubím, gravitačnou žalúziou. Strojovňa NZE je

vetraná zariadením VZT (ventilátorom), ktorý nie je súčasťou tohto prevádzkového súboru. Vo


1.1


vonkajšej stene strojovne je ventilátor na odvod zvyškového tepla zo strojovne ovládaný

termostatom a napájaný z II. stupňa. Náhradný zdroj elektrickej energie je vybavený prevádzkovou

nádržou nafty na 12 hodín nepretržitej prevádzky. Pod ňou je umiestnená ekologická vaňa. Táto

prevádzková nádrž je podľa potreby doplňovaná ručne z kanistrov umiestnených v ekologickej vani

v strojovni. Plniace hrdlo prevádzkovej nádrže je umiestnené tak, že pri plnení nádrže pri nepozornej

manipulácii sa preliate palivo zachytí v ekologickej vani NZE. V strojovni sú umiestnené prázdne

kanistre s objemom 2x 20litrov. Druh pohonnej hmoty - motorová nafta s bodom vzplanutia min

56°C je horľavou kvapalinou III. triedy. Nádrž je odvetraná potrubím ukončeným nepriebojnou

poistkou. Potrubie je ukončené nad strechou a spojené s bleskozvodovou sústavou. Vetracie potrubie

musí byť vyvedené do voľného prostredia vo výške aspoň 3 m nad okolitým terénom alebo 0,5m nad

okrajom strechy a najmenej 1m od vyústenia spalín, ktoré môžu obsahovať iskry či plameň za

predpokladu, že vystupujúce pary budú dostatočne rýchle rozptyľované pohybom vzduchu.

3.4.4 Silnoprúd a technológia – odbor 24

PS 402-24-01 Realizácia stavby bude prebiehať v prechodnom a definitívnom stave. V prechodnom

stave budú el. zariadenia napájané naďalej z existujúcej NN el. káblovej distribučnej siete VSD a.s..

Nové NN el. vedenia pre napojenie el. zariadení v ŽST Svit sa budú postupne zausťovať do

navrhovanej kioskovej TS-ŽSR 22/0,4kV-1x400kVA. VN: 3, AC, 50Hz, 22000V; kompenzovaná

sieť - neutrálny bod transformátora uzemnený cez tlmivku NN: 3/PEN, AC, 50Hz, 400V/230V; TN-

C; 3/N/PE, AC, 50Hz, 400V/230V; TN-S; 1/N/PE, AC, 50Hz, 230V; TN-S.

Bude realizovaná VN káblová prípojka z existujúceho VN vedenia VSD a.s. č.405 - VN káblami

WH-20-NA2XS(F)2Y 3x 1x150mm2, ktoré sa zaústia v projektovanej kioskovej TS-ŽSR 22/0,4kV

do projektovaného zapuzdreného VN rozvádzača 22kV-SM6. Nová TS-ŽSR 22/0,4kV bude osadená

v k.ú. Svit, vedľa prístupovej komunikácie. Vedľa TS bude osadený NZE. VN káblová prípojka sa

zaústi do projektovaného VN rozvádzača SM6. VN káble budú ukončené vnútornými káblovými

koncovkami do vstupného poľa v kombinácii so zvodičmi prepätia. VN prípojku pre TS-ŽSR rieši

samostatný objekt. Umiestnenie kioskovej TS-ŽSR 22/0,4kV a trasa VN káblov prípojky je v

prílohe. Uloženie káblov v zemi je popísané v zemných prácach.

Navrhovaná TS-ŽSR 22/0,4kV je betónová kiosková (bloková) transformačná stanica 22/0,42kV-

400kVA. Transformačná stanica má samostatný priestor pre transformátor a spoločný priestor pre

VN a NN rozvodňu vrátane kompenzačného rozvádzača RK. Transformačná stanica svojím

vyhotovením tvorí jeden konštrukčný celok, ktorý vyhovuje STN. Riešený je transformátor,

rozvádzač, uzemnenie, osvetlenie, ochrana pred bleskom..

PS 403-24-01 Vzhľadom na nové situovanie železničnej trate sa jestvujúca podporná meniareň

Lučivná nebude využívať. Jej technologické a stavebné vybavenie sa bude demontovať. Kábelové

vedenia a uzemňovacia sieť, ktoré sú uložené v zemi sa ponechajú a nebudú likvidované.

PS 403-24-02 Prevozná meniareň bude zostavená z rozvodne 22 kV obsahujúcej skriňový rozvádzač

22 kV, hlavný sekundárny rozvádzač a transformátora vlastnej spotreby, trakčního transformátora,

priestoru usmerňovača a rozvodu 3 kV, obsahujúci diódový usmerňovač s prirodzeným chladením,

skriňový rozvádzač 3 kV, rozvádzač vlastnej spotreby , riadiaci systém a pomocné rozvádzače

diaľkového riadenia.

Výkony vyplývajúce z energetického výpočtu rozhodujú o počte vyššie uvedených modulov.

V prípade prevoznej meniarne Lučivná bude nutné použiť dve zostavy modulov.

3.4.5 Rádiofikácia – odbor 25

PS 402-25-02 rieši rádiovú sieť VOS, MOS v ŽST Svit. Vybudujú sa miestne rádiové siete (MRS)

v pásme 160 MHz, pre viacúčelové dorozumenie, spojenie prevádzkových pracovníkov, dopravnej

obsluhy a zamestnancov v ŽST Svit a priľahlých traťových úsekoch.


1.1


Taktiež sa vybuduje vlaková rádiodispečerská sieť (SRD) v pásme 160 MHz, pre spojenia dispečéra

- výpravcu centra riadenia dopravy (CRD) v ŽST Spišská Nová Ves, s rušňovodičmi vlakových

súprav a ostatnými pohyblivými pracovníkmi a pre náhradu spojenia pomocou vonkajších

telefónnych objektov na dispečersky riadenom úseku železničnej trate. Táto rádiová sieť pokryje

oblasť ŽST Svit a priľahlé traťové úseky v smere na ŽST Poprad-Tatry a ŽST Štrba. Vlaková

rádiodispečerská sieť SRD v pásme 160 MHz bude fungovať ako tzv. „votingová“ (spojenie na

základňovú rádiostanicu s najsilnejším signálom), s ovládaním z dispečerského pracoviska CRD.

Rádiová sieť SRD bude dočasná a to do začiatku sprevádzkovania rádiovej siete GSM-R.

Dočasné miestne ovládanie rádiových sieti bude z ovládacieho pultu umiestneného v dopravnej

kancelárií ŽST Svit. Miestne zaznamenávanie prevádzky rádiostaníc sieti MRS a SRD bude na

digitálnom záznamovom zariadení PC, umiestnenom v ŽST Svit.

V rámci modernizácie ŽST Svit budú rekonštruované jestvujúce priestory prijímacej budovy (PB)

v ktorých budú umiestnené nové technologické zariadenia. Antény rádiových sieti MRS a SRD budú

umiestnené na novom spoločnom anténnom stožiari, navrhnutom v SO 402-34-07 tejto stavby.

V ŽST Svit sa umiestni jedna nová základňová rádiostanica (ako napr. GM 380) pre spojenia

miestnej obsluhy s pohyblivými pracovníkmi v rámci stanice a priľahlých traťových úsekov. Miestne

ovládanie rádiostanice MRS bude realizované prostredníctvom jedného spoločného externého

ovládacieho tlačidlový pult (ako Unikom 22M1) z dopravnej kancelárii ŽST Svit. Pre napájanie

rádiostanice sa použije spoločný samostatný zálohovaný zdroj napätia AC 230V/ DC 12V (NAPR.

1PS13V8/10A.6) s príslušnými akumulátormi. Rádiostanica, napájací zdroj s príslušenstvom budú

umiestnené v spoločnej skrini 19“/47U pre rádiostanice v miestnosti oznamovacej techniky. Po

dohode s pracovníkmi ŽSR pre ŽST Svit navrhujeme 10 prenosných rádiostaníc (ako napr. GP 380)

pre pásmo 160 MHz s príslušenstvom.

Pre novo budovanú základňovú rádiostanicu sa použije všesmerová anténa, (ako napríklad ZA 32

160 - 174 MHz). Namontovaná bude na spoločnom novom anténnom stožiari vo výške 10 až 12 m

nad terénom. Minimálna vzdialenosť medzi anténami umiestnenými na spoločných stožiaroch je 1,5

m v každom smere.

V ŽST Svit sa umiestni jedna nová základňová rádiostanica vlakovej rádiodispečerskej siete SRD

(ako napr. GM 380). Slúžiť bude pre spojenia riadiaceho dispečera CRD, dočasne výpravcu ŽST

Svit, s rušňovodičmi hnacích dráhových vozidiel (HDV) na priľahlých traťových úsekoch a v obvode

ŽST Svit.

Vlaková rádiodispečerská sieť SRD v pásme 160 MHz bude fungovať ako tzv. „votingová“, s

diaľkovým ovládaním z dispečerského pracoviska CRD v ŽST Spišská Nová Ves (SNV). Signálom

budú kontinuálne pokrývať celú železničnú trať Poprad-Tatry až Liptovský Mikuláš. Na

dispečerskom pracovisku CRD SNV bude nainštalované zariadenie Multikom 2, ktorý bude

pracovať na základe tzv. votingového programu. Tento program inteligentne pridelí pohybujúcej sa

prenosnej alebo mobilnej rádiostici spojenie na najsilnejšie spojenie – základňovú rádiostanicu.

Program vyhodnocuje silu signálu a podľa toho sa inteligentne vytvorí spojenie.

Pre napájanie rádiostanice sa použije spoločný samostatný zálohovaný zdroj napätia AC 230V/ DC

12V (NAPR. 1PS13V8/10A.6) s príslušnými akumulátormi.

Rádiostanica, napájací zdroj s príslušenstvom budú umiestnené v spoločnej skrini 19“/47U pre

rádiostanice v miestnosti oznamovacej techniky.

V definitívnom stave bude rádiostanica pre sieť SRD v pásme 160MHz spájať dipečerské centrum

CRD SNV s rádiovými stanicami na trati. Rádiostanice budú prepojené cez rádiokontroléry RBS

remote minikom 2 a prenosové zariadenie UMUX 1500, cez rohrania Nemca (ktoré riešia samostatné

prevádzkové súbory tejto stavby). Z dispečerského pracoviska bude ovládanie cez pult s dotykovou

obrazovkou, ktoré sú navrhované mimo túto stavbu.

V dočasnom stave počas prítomnosti dopravnej obsluhy – výpravcu v ŽST Svit navrhujeme, aby

bola rádiostanica siete SRD ovládaná zo spoločného miestneho riadiaceho tlačidlového pultu


1.1


umietneného v dopravnej kancelárií (ako Unikom 22/M1) so štyrmi olvádacími tlačidlami. Ovládané

z neho budú základňové rádiostanice sieti MRS a SRD v ŽST Svit.

Pre novo budovanú rádiovú stanicu v siete SRD, pre pásmo 160 MHz sa použije 2x smerová anténa

ako napríklad ZA 38 (157 - 166MHz). Namontovaná bude na spoločnom novom anténnom stožiari

vo výške cca 20 m nad terénom. Minimálna vzdialenosť medzi anténami umiestnenými na

spoločných stožiaroch je 1,5 m v každom smere.

Pre uchytenie antén sú potrebné konzoly s objímkami. Dodávané objímky s anténami, tzv. raky majú

rozpätie – úchop do 108 mm. Prispôsobenie objímok bude prevedené priamo na mieste podľa

miestnych podmienok.

Presné frekvenčné kmitočty pre miestnu rádiovú sieť budú pridelené Generálnym riaditeľstvom ŽSR,

Odborom 460 – OaZTaE.

3.4.6 EPS – Elektrická požiarna signalizácia – odbor 26

Zariadenie elektrickej požiarnej signalizácie (EPS) slúži pre včasné zaregistrovanie

vznikajúceho požiaru. Systém elektrickej požiarnej signalizácie EPS bude tvoriť súbor

automatických a tlačidlových hlásičov požiaru, ústredne a káblového prepojenia.

Ústredňa EPS bude mikroprocesorová s kruhovými hlásiacimi linkami, vybavená LCD displejom

zobrazujúcim všetky potrebné prevádzkové a technické informácie. V dopravnej kancelárií ŽST Svit

je navrhnutý nový analógový adresovateľný systém EPS – FIREXA MHU 110, výrobcu Lites

z Českej republiky, ktorý má k dispozícii dve adresovateľné kruhové linky.

Hlásiče požiaru budú analógové adresovateľné s možnosťou nastavenia citlivosti a rýchlosti

reakcie hlásiča a optickou signalizáciou požiaru. Automatické hlásiče požiaru sú adresovateľné :

opticko-dymové typu MHG 261. Tlačidlové hlásiče sú taktiež adresovateľné - MHA 141.

Káblové rozvody k prvkom EPS sa vykonajú v zmysle vyhlášky č. 94/2004 Z.z. Využívaný bude

nový vnútorný inštalačný káblový rozvod vedený v vkladacích lištách bielej farby, príslušnej

veľkostí s uložením na povrchu a vo zdvojených podlahách. Pre vnútorný inštalačný rozvod EPS sú

navrhnuté nové prepojovacie káble D=0,8 mm, odolné proti šíreniu plameňa a počas horenia funkčné

v požadovanom čase (minimálne 15 minút), typu JE-H(St)H-V 1x2x0,8 mm. Energetické napájanie

bude káblom 1-CHKE-V 3Jx2,5 mm, odolným proti šíreniu plameňa a počas horenia funkčným

minimálne 15 minút.

Ústredňa EPS v PB ŽST Svit bude umiestnená v miestnosti Dopravná kancelária na stene.

Napájanie systému elektrickej požiarnej signalizácie, ústredne so zálohovým napájaním, bude

riešené zo samostatne isteného vývodu 230V/50Hz rozvádzača RP2.2, umiestneného v miestností

telefónna ústredňa.

Nakoľko v definitívnom stave dopravná kancelária ŽST Svit bude neobsadeným pracoviskom, je

potrebné zabezpečiť vyvedenie stavov ústredne EPS do miesta stálej 24 hodinovej obsluhy.

Diaľkový prenos stavov požiarnej ústredne EPS, v celom úseku modernizovanej trate bude na

server C4 umiestnený v dohľade OZT Košice. Server dohľadu C4 je navrhovaný mimo túto stavbu.

Dátový prenos stavov ústredne bude po budovanej (poprípade prenajatej) sieti ethernet. Ústredňa

EPS bude doplnená príslušným rozhraním ethernet.

Klienti servera C4, ktorým bude umožnené sledovanie stavov ústredne EPS budú umiestnení v

Centre riadenia dopravy (CRD) v ŽST Spišská Nová Ves, kde sa vybuduje digitálny nadstavbový

systém, navrhnutý mimo túto stavbu, bude to spoločné dohľadové centrum (CCTV, EPS a PSN)

klient servera C4. Rovnaký klienti nadstavbového systému budú umiestnené v pracovisku dohľadu

OZT Košice a dohľadu RSE Poprad, ktoré sú taktiež navrhnuté mimo túto stavbu.

V ústredni EPS pre externú diaľkovú komunikáciu je možne využiť kanály rozhrania RS 485,

poprípade izolovaný kanál RS 232 pre tlačiareň, neizolovaný kanál RS 232 pre pripojenie modemu a

konfiguračného počítača.


1.1


Pre potreby dokladovania kontrol ústredne sa na izolovaný kanál RS 232 pripojí tlačiareň so

sériovým portom. Tlačiareň sa umiestni na stôl pri ústredni EPS.

Ústredňa MHU 110 je zariadenie elektrickej požiarnej signalizácie, určené k vyhodnocovaniu

požiarnych situácií v strážených priestoroch. Ústredňa k riadeniu vnútorných a vonkajších funkcií

využíva mikroprocesor. Skrinku ústredne je možne pripevniť na stenu. Na požiarnu adresovateľnú

ústredňu sa pripájajú požiarne hlásiče, signálne svietidla a poprípade ďalšie ovládané zariadenia.

Hlásič je určený pre vnútorné prostredie objektov s prostredím obyčajným, bez výskytu agresívnych

látok, možnosť nastavenia citlivosti pri montáži podľa miestnych podmienok. Montuje sa do miest

predpokladaného výskytu a sústreďovania dymu. Reaguje na viditeľné a neviditeľné častice dymu.

Nová požiarna ústredňa MHU 110 s maximálne 2 kruhovými hlásiacimi linkami bude umiestnená v

miestností Dopravná kancelária Svit, na stene vo výške 1,6 m nad podlahou.

Chránené sú nové rekonštruované a upravené vnútorné priestory s novou technológiou pre

riadenie dopravy, Dopravná kancelária, chodby, káblové závery, elektronické stavadlo, telefónna

ústredňa, zabezpečovacie zariadenie, oznamovacie zariadenie a priestor energetiky HR+DR ako aj

čakárne pre cestujúcich a matky s detmi. Poblíž únikových ciest v hale a na galérií budú umiestnené

tlačidlové hlásiče požiaru.

Automatické hlásiče požiaru budú vo všetkých priestoroch umiestnené na strope jednotlivých

chránených priestorov a vo vybraných priestoroch aj v zdvojených podlahách. Pripojenie

samočinných hlásičov požiaru na hlásiacu linku je cez príslušné zásuvky. Automatické hlásiče budú

umiestnené, tak aby bol zachovaný dobrý prístup k ním počas celej prevádzky systému EPS.

Rozmiestnenie jednotlivých hlásičov zohľadňuje konštrukčný systém budov ako aj prevádzku v nich.

Zásuvky hlásičov budú pripevnené na strop pomocou skrutiek a hmoždiniek.

Samočinné hlásiče zaisťujú signalizáciu požiaru len z tých priestorov v ktorých sú nainštalované.

Požiar vznikajúci alebo vznikli vo vedľajších priestoroch, kde EPS nie je nainštalovaná bude

signalizovaný až po v niku splodín horenia v dostatočnej koncentrácií do priestorov chránených

samočinnými optickými hlásičmi dymu. Nastavenie citlivostí a doby reakcie hlásiča bude základné.

Samočinné hlásiče sú adresovateľné interaktívne opticko-dymové typu MHG 261 pre bežné

priestory.

Tlačidlové hlásiče budú umiestnené na stene vo výške 1,4 m nad podlahou, na únikových cestách, pri

východoch z objektov. Sú to adresovateľné hlásiče typu MHA 141.

3.4.7 Poplachový systém narušenia a priemyselná televízia – odbor 27

Poplachový systém narušenia

Adaptované priestory súvisiace s modernizáciou železničnej trate a pokladne navrhujeme vybaviť

poplachovým systémom narušenia (PSN) a priemyselnou televíziou (PTV)

technologickou.V adaptovaných priestoroch budú vyčlenené priestory pre zabezpečovacie

zariadenie, oznamovacie zariadenie, telekomunikačné zariadenie, nn rozvodňu/energetické

zariadenia, pre káblové závery/vstup káblov do budovy a pre dopravu - dopravná kancelária,

kancelária pre prednostu. Ďalej navrhujeme zabezpečiť aj nové priestory trafostanice 22kV

a náhradného zdroja elektriny. Budova Trafostanice 22kV / NZE bude neďaleko pri výpravnej

budove, pri prístupovej ceste podľa výkresovej prílohy.

Miestnosti budú zabezpečené snímačmi PSN zapojenými na digitálnu ústredňu PSN zapojenú na

diaľkové riadenie (cez nadstavbový systém C4, klienta nadstavbového systému na dispečerskom

pracovisku). V budove Trafostanica 22kV/Náhradný prudový zdroj, NZE bude expander –

rozširovací modul, ktorý bude napojený na ústredňu vo výpravnej budove cez MK, ktorú rieši PS

402-22-03 Žst. Svit, miestna kabelizácia.

Vybrané miestnosti umiestnené digitálne priemyselné kamery z infračerveným prisvietením pre

snímanie aj po tme. Kamery budú pre vylúčenie falošných poplachov poplachového systému

narušenia, elektrickej požiarnej signalizácie. Obraz bude možné sledovať aj v dispečerskom centre

na klientskom počítači nadstavbového systému správy budov.


1.1


Systém je doplnený dvoma otočnými kamerami do vonkajšieho prostredia na zhlaviach železničnej

stanice pre potreby dopravnej obsluhy.

Poplachová ústredňa so zálohovaným napájaním bude nainštalovaná na stene v miestnosti

s napojením na oznamovací a energetický rozvod. Navrhujeme ústredňu ako ATS 3000, ktorá je

digitálna, mikroprocesorová, programovateľná a do ktorej je možné pripojiť nakonfigurované slučky

a diaľkové riadenie. (cez rozhranie pre tlačiareň a počítač ATS 1801 a s rozhraním pre ethernet

pripojenie –ATS 1806). Diaľkové riadenie bude prepojené cez prenosový systém ako UMUX 1500.

Rozvod PSN bude doplnený expandermi - rozširujúcimi modulmi. V priestoroch objektu trafostanice

22kV a náhradného prúdového zdroja, ktorý sa nachádza mimo výpravnej budovy pri ceste,

navrhujeme tiež nainštalovať rozširovací modul – Expander, ktorý bude napojený na zbernicu RS

485 ústredne v priestoroch riadenia cez miestnu metalickú kabelizáciu, riešenú v rámci tejto stavby.

Na expander budú napojené snímače v miestnostiach a čítačky kariet s klávesnicami, ktoré budú

slúžiť na autorizovanie vstupu do oblastí. Snímače PSN ako sú magnetické kontakty na dverách,

oknách, infrapasívne snímače pohybu, detektory rozbitia skla budú situované podľa výkresových

príloh. V budove trafostanica 22kV / NZE budú nainštalované detektory požiaru, ktoré budú

napojené poplachovými slučkami na ústredňu. V prípade požiaru ústredňa bude signalizovať poplach

„požiar v budove trafostanice“. Toto nebude klasifikované ako Elektrická požiarna signalizácia,

takže nebude potrebné robiť revízne skúšky a kontroly ako na EPS systémech.

Priemyslená televízia

V rámci PSN navrhujeme technologické priestory zabezpečiť priemyselnými technologickými

kamerami – ktoré budú slúžiť na kontrolu falošných poplachov zabezpečených priestorov

rekonštruovanej budovy, prípadne pre udržujúcich pracovníkov ako video-komunikačný prostriedok

s centrom. Rozmiestnenie je navrhnuté vo výkresových prílohach. Technologické miestnosti

a dopravnú kanceláriu navrhujeme vybaviť IP digitálnymi kamerami s IR prisvietením. Kamery

budú s digitálnym výstupom RJ45-10/100Mbps, vlastnou IP adresou a budú pripojené dátovým

rozvodom káblami STP 4x2x0,5 cat.6a. Ku vybraným kamerám v budove budú nainštalované

reproduktory s mikrofónmi, pre duplexné dohovorenie medzi pracovníkmi priamo v miestnosti

a diaľkovou obsluhou.

Jednu priemyselnú vonkajšiu otočnú kameru navrhujeme umiestniť na objekt trafostanice 22kV/NZE

a jednu vo vnútri v miestnosti zdroja NZE. Obraz z nich bude slúžiť pre sledovanie narušenia budov

a vylúčenie falošných poplachov.

Dve priemyselné vonkajšie otočné kamery navrhujeme umiestniť na zhlavia železničnej stanice.

Tieto kamery sú navrhované pre potreby dopravnej obsluhy. Kamery navrhujeme umiestniť na

osvetľovacích vežiach, ktoré rieši objekt SO 402-35-04 žst. Svit, vonkajšie osvetlenie. Výška

umiestnenia je navrhovaná vo výške 10 m. Upevnenie kamier bude sťahovacími objímkami na

stožiari. Ku kamerám bude možnosť vystúpiť po rebríku, ktorý bude súčasťou stožiara.

Dáta z vonkajších kamier budú prevedené optickými prevodníkmi z výstupov kamier a prenesené

optickými káblami do centra PTV – technologickej v oznamovacej miestnosti. Tam budú prevedené

na elektrické signály a pripojené k záznamovému zariadeniu.

Centrum PTV bude v novej miestnosti oznamovacieho zariadenia, v samostatnej 19“ skrini. Rozvod

bude ukončený na ethernetovom prepínači, 24 portov 10/100Mbps. Pre archiváciu obrazu

navrhujeme záznamové hybridné zariadenie s možnosťou pripojenia kamier analógových a IP

kamier. Zariadenie bude mať možnosť pripojenia sieťovým rozhraním 10/100 Base-Tx, RJ-45,

s TCP-IP protokolom, ktoré sa prepojí na prenosový systém, ktoré rieši PS 402-22-11 Žst. Svit,

prenosové zariadenie. Záznamové zariadenie bude mať svoju IP adresu, ktoré budú pre jednotlivé

zariadenia pridelené a nastavené pri realizácii podľa pokynov správcu zariadenia Oblastné

riaditeľstvo Košice SOZT. Záznamové zariadenie bude nahrávať obraz v prípade vstupu do

miestnosti a v prípade poplachu PSN, EPS.Pre miestne nastavovanie PTV navrhujeme k zariadeniu

monitor na polici v racku. Zo strany ŽSR je zároveň požadované, aby sa nahrávanie spúšťalo

v prípade spustenia alarmu z EPS, PSN, čiže je nutné záznamové zaradenie programovo naviazať na


1.1


EPS, PSN v nadstavbovom programe. Nahrávanie bude spúšťané aj pri zaregistrovaní pohybu, to je

v prípadoch vstupov autorizovaných osôb. Záznam z vonkajších otočných kamier by mal byť

rovnako nastavený v prípade zaregistrovania pohybu s väčšou kvalitou a v stave pokoja s nízkou

kvalitou obrazu. Záznam bude v plnej kvalite 4CIF. Záznamové zariadenie je navrhované s úložným

diskom minimálne 4TB. V stavoch pokoja bude záznam nastavený na minimálnu kvalitu, prípadne

úplne vylúčený, tak aby bola dodržaná lehota záznamu na 7 dní. Prístup k záznamu bude podľa

predpisu Z17 Nehody a mimoriadne udalosti.

Riešené v PS 402-27-01, PS 402-27-02, PS 403-27-01, PS 403-27-02.

3.4.8 Kontrola a riadenie TPNET – odbor 29

V súčasnosti „v úseku železničnej trate Žilina – Košice“ prevádzka železničnej dopravy je po

trolejovom vedení napájanom jednosmerným prúdom. V modernizovanom úseku bude prevádzka po

trolejovom vedení napájanom striedavým napätím. Preto dôjde k zmene technologických zariadení

v objektoch energetiky ( TPNET- diaľkové riadenie DLR) a s tým súvisiacimi stavebnými úpravami

a výstavbou nových objektov (trakčné a napájacie stanice – TNS, spínacie stanice – SpS).

V prechodovom stave do zavedenia prevádzky po trolejovom vedení napájanom striedavým napätím

na celej modernizovanej trati, sú v tomto úseku navrhnuté prevozné trakčné meniarne (TM-P).

Vzhľadom na uvedené skutočnosti je potrebné riešiť vybavenie rekonštruovaných a nových objektov

energetiky elektrodispečerským telefónnym systémom.

PS 402-29-03 rieši:

ŽST Svit je jednou zo staníc sústavy riadenej z RSE Poprad. V nej inštalované technologické prvky

sú riadené prostredníctvom súboru technických prostriedkov DLR, ktorý umožňuje predovšetkým:

- pozdĺžne a priečne spínanie trakčného vedenia a tým rýchle riešenie mimoriadnych

prevádzkových stavov v napájaní trakčnej siete.

- zber logických signálov, zobrazujúcich stavy technologických prvkov trakčnej siete a ďalších

dôležitých signálov, týkajúcich sa prevádzky elektrotechnických zariadení v ŽST Svit.

Tento projekt rieši:

- výmenu jestvujúceho zariadenia pre ovládanie úsekových odpájačov trakčného vedenia za nové

zariadenia, všeobecne označené ako TDR.

- obnovu prípojky nn pre zariadenie TDR zo zálohovaného rozvádzača RNN

- pripojenie vedenia od rozvádzača prenosového zariadenia do modulačného a prenosového

zariadenia

- zmenu ochrany pred zásahom elektrickým prúdom v zmysle vyššie uvedených noriem

- úpravu programového vybavenia systému RSY-D na RSE Poprad, súvisiacu so zmenou štruktúry

diaľkovo riadených prvkov v ŽST Svit

úpravu zobrazenia riadenej sústavy v poli ŽST Svit na dispečerskom paneli EDL v RSE Poprad.

PS 403-29-01 V súvislosti s realizáciou prevoznej trakčnej meniarne treba zodpovedajúcim

spôsobom zabezpečiť jej diaľkové riadenie z RSE Poprad.

Nové diaľkové riadenie bude pozostávať z komponentov:

riadiaci systém stanice vybavený technologickým počítačom

digitálne ochrany usmerňovacej skupiny a napájačov prepojené s riadiacim systémom optickými

vláknami

terminál diaľkového riadenia úsekových odpájačov trakčného vedenia

rozhranie riadiaceho systému a prenosového zariadenia

úprava riadiaceho systému dispečerského riadenia v objekte RSE Poprad

PS 403-29-02 Navrhovaný dispečersky telefónny systém bude umiestnený v P- TM Lučivná nžkm

212,300. jedná sa o vybavenie telefónnym prístrojom typu RDZ-UP-C a AUT. RDZ-UP-C bude

prepojený s 19“ skriňou PSN cez interface káblom SYKFY 4x2x0,5.


1.1


Prepojenie sa uskutoční pomocou prenosového zariadenia po optickom kábli. Uvedené zariadenie

bude funkčné v prechodovom stave, do zavedenia prevádzky po trolejovom vedení napájanom

striedavým napätím na celej modernizovanej trati. Potom dôjde k zrušeniu objektov prevozných

trakčných meniarní. Prepojenie účastníckeho prístroja na príslušnú kartu prenosového zariadenia po

optickom vedení sa vykoná oznamovacím káblom (ako: SYKFY4x2x0,5). Rozvod bude vedený

v elektroinštalačných rúrkach v zdvojenej podlahe.

Do doby spustenia prevádzky prenosového zariadenia po optickom vedení je uvažované s

prepojením do jestvujúceho prenosového traktu. Jedná sa o prepojenie na vyvedený kábel DK 47.

3.4.9 Príprava územia – odbor 31

Obsahuje objekty súvisiace s prípravou územia. Predovšetkým ide o odstránenie stavieb – búranie

jestvujúcich objektov, ktoré kolidujú s novonavrhovaným riešením. Tie sú v projekte

dokumentované a sú obsahom stavby. Objekty, ktoré vplyvom modernizácie strácajú svoje

uplatnenie, ale fyzicky nekolidujú so záujmami stavby, sú charakterizované ako objekty uvoľnené od

prevádzky, ale zostávajú zachované a sú k dispozícii pre iné účely. V tomto odbore sú zahrnuté aj

náklady na výrub stromov, ktoré sú zhrnutím za práce a za odvody do štátnych fondov. Výrub

stromov je riešený výkazom výmer. Jedná sa o náletové dreviny s obvodom kmeňa pod 40 cm i

vzrastlé dreviny s obvodom kmeňa nad uvedenú hranicu, nad ktorou sa na výrub vyžaduje súhlas

príslušného orgánu.

Výruby sú riešené v stavebných objektoch: SO 401-31-01, SO 402-31-02, SO 403-31-01

SO 402-31-01 V železničnej stanici Svit je potrebné zbúrať objekty, ktoré zasahujú do tohto

priestoru a to: objekty stavadiel (č. 1 a 2) a sklad náradia pre UŽI.

3.4.10 Železničný zvršok, spodok, nástupištia a priepusty – odbor 32

Projektová dokumentácia modernizácie v rámci železničného zvršku rieši:

- demontáže jestvujúceho koľajového roštu a jestvujúceho koľajového štrkového lôžka vo

všetkých traťových úsekoch u obidvoch hlavných priebežných koľají, ako aj demontáže

koľajových roštov a štrkového lôžka v stanici Svit

- opätovné zriadenie nového štrkového lôžka na nové nosné vrstvy podvalového podložia.

Z podvalového podložia sa za súčasť železničného zvršku považuje iba koľajové lôžko.

- nové konštrukcie koľajového roštu s novou zmenenou GPK – geometrickou polohou koľaje,

respektíve v železničnej stanici v novej konfigurácii koľajiska.

Do konštrukcii železničného zvršku v tejto projektovej dokumentácii zaraďujeme:

- koľajový rošt; koľají traťových i staničných

- koľajové rozvetvenia; výhybky všetkých druhov

- koľajové lôžko - otvorené v medzistaničných úsekoch

- zapustené v staniciach prípadne aj na zastávkach.

Tvar koľajového lôžka na umelých stavbách mostov, priepustov a v súbehu s betónovými

priekopami v zárezoch určuje stavebný projekt.

V celom rozsahu stavby nebudú zriadené elektrické koľajové obvody slúžiace železničným

zabezpečovacím zariadeniam, a preto nie sú potrebné niektoré osobitné súčasti (napr. izolované

styky).

Z hľadiska elektrickej trakčnej sústavy, ktorej spätné prúdy sú vedené koľajnicami, taktiež nie sú

potrebné súčasti na železničnom zvršku:

- vodivé prepojenie koľajníc bude zabezpečené systémom BK – bezstykovej koľaje

celozvarovanými koľajnicovými pásmi aj zvarením výhybkových stykov,


1.1


- ukoľajnenie všetkých zariadení vyplývajúcich z bezpečnostných predpisov elektrickej trakcie

sa rieši čeľusťovými prípojkami k pätám koľajníc, ktoré sú opäť nezávislé na konštrukciách

koľajového roštu.

V zakriveniach koľaje sa podľa STN 73 6360 používajú kružnicové oblúky a prechodnice tvaru

kubickej paraboly. Strmosť vzostupníc je určená koeficientom n. Prevýšenie v závislosti na rôznych

rýchlostiach vlakov pri zmiešanej prevádzke bolo stanovené v zmysle STN, v spolupráci s príslušnou

odbornou sekciou ŽSR tak, aby sa neprekročili limity nedostatku, alebo prebytku prevýšenia.

V prípadoch, kde z ekonomických a technických dôvodov boli prekročené STN doporučené limity

nedostatku prevýšenia I (označenie podľa STN 73 6360) 130 mm ˃ I ˃ 100 mm, boli tieto prípady

osobitne posúdené dráhovým správnym orgánom, ktorý vydal súhlas na použitie nedostatku

prevýšenia koľaje 130 mm ˃ I ˃ 100 mm.

Homogenizované konštrukcie zvršku predpokladajú v hlavných koľajach:

- koľajnice tvaru 60E2 na betónových podvaloch s bezpodkladnicovým pružným upevnením

s rozdelením podvalov UIC - 600 mm,

- hrúbky a profil štrkového lôžka podľa predpisu TS3 sú zobrazené v príslušných vzorových

priečnych rezoch a vychádzajú zo zásady, že najmenšia hrúbka pod spodnou úložnou plochou

podvalu pri betónových podvaloch je 350 mm,

v staničných koľajach:

- v hlavných a v koľajach na obchádzanie je navrhnutá konštrukcia železničného zvršku rovnaká

ako v koľajach traťových t.j. zvršok sústavy UIC 60 na betónových podvaloch s pružným

upevnením s rozdelením podvalov UIC - 600 mm,

- v ostatných koľajach zvršok sústavy S49 s hrúbkou štrkového lôžka pod úložnou plochou

podvalov 300 mm, prednostne s pružným bezpodkladnicovým upevnením koľajníc.

Demontáže jestvujúceho železničného zvršku

Typ sústavy železničného zvršku je popísaný vo zväzku 1.3 technických podmienok podľa

jednotlivých objektov.

Výkaz výmer vychádza z týchto podmienok a predpokladov:

- rozpojenie koľajového roštu sa vykonáva rezaním alebo rozpaľovaním na polia alebo časti

výhybiek,

- odstránenie roštu z koľajového lôžka sa vykoná vytrhávaním alebo špecializovanými

mechanizmami,

- vlastná demontáž na jednotlivé prvky – koľajnice, upevňovadlá, podvaly, sa predpokladá na

demontážnych základniach, kde budú demontované polia alebo časti dopravené,

- súčasťou demontáže je aj roztriedenie a uloženie prvkov podľa pokynov stavebného dozoru,

resp. správcu a odovzdanie ŽSR,

- pod demontážou koľajového lôžka sa rozumie úplné vybratie, naloženie a doprava na

recyklačnú základňu a vlastná recyklácia s triedením.

Za koľajové lôžko sa z hľadiska demontáže považuje iba hrúbka 0,55 m. Táto vrstva sa zhrnie

a prepraví sa na skládku, resp. sa pripraví na ďalšie využitie po triedení materiálu. Zostávajúce

vrstvy značne zahlinené sa odťažia ako výkopok na úroveň budúcej zemnej pláne, ktorú určuje

projekt v objektoch železničného spodku. Triedením materiálu z demontovaného železničného

zvršku – hlavne štrkového lôžka - sa vytvorí materiálová báza pre jeho ďalšie použitie do nových

konštrukcií. Pre jeho ďalšie použitie sa vždy posudzuje jeho vhodnosť na základe požadovaných

vlastností podľa účelu použitia.

Demontáže zohľadňujú jednotlivé fázy stavebných postupov navrhované v projektovej dokumentácii

a rozpracované zhotoviteľom podľa všeobecných požiadaviek. Pre demontáž jestvujúceho

železničného zvršku je v ponuke treba zohľadniť, že rozsah rozobratia (demontáže) bude určený až

v rámci realizácie v spolupráci a na základe pokynov správcu (OR Košice).


1.1


Nové koľajové lôžko

Tvar a hrúbka koľajového lôžka vyplýva z konkrétnych vzorových a pravidelných priečnych profilov

projektovej dokumentácie jednotlivých stavebných objektov. Určenie tvaru vychádza zo základných

zásad, ktoré budú aj predmetom priebežných a konečných kontrol.

- hrúbka koľajového lôžka pod spodnou plochou podvalov (v koľaji s prevýšením v mieste pod

vnútorným, neprevýšeným koľajnicovým pásom) musí byť minimálne:

- 350 mm v hlavných koľajach v medzistaničných úsekoch, v železničných staniciach

v hlavných koľajach a v koľajach predjazdných aj ich s ich rozvetvením (výhybky),

- 300 mm v ostatných staničných koľajach.

- celková hrúbka potrebného koľajového lôžka meraná v priečnom reze zvislo dolu od spojnice

stredov horných úložných plôch podvalov koľaje bez prevýšenia bez ohľadu na ich druh, má

byť aspoň 550 mm v hlavných a obchádzacích koľajach na trati a v železničných staniciach

aspoň 500 mm u ostatných koľají.

Požadované vlastnosti materiálov pre koľajové lôžko sú podrobne dokumentované v STN EN

13450:2002/AC:2004. Najpodstatnejšie kritériá pre navrhovaný materiál koľajového lôžka tejto

projektovej dokumentácie sa dajú zhrnúť nasledovne:

Nové prírodné drvené kamenivo z lomov vyvretých hornín pod pracovným názvom nové prírodné

kamenivo frakcie 32/63.

Koľajové lôžko sa zriaďuje na pláni telesa železničného spodku, to znamená na podkladových

vrstvách podvalového podložia – PVPP, ktoré ale sú už súčasťou konštrukcií železničného spodku.

Uzavretie a ukončenie pláne železničného spodku je predmetom osobitného prevzatia spojeného

s kontrolou, resp. skúškami únosnosti. Zriadenie koľajového lôžka sa povolí stavebným dozorom iba

po prevzatí pláne železničného spodku. Koľajové lôžko sa zriadi v takej hrúbke, aby koľajový rošt

bol kladený na zhutnenú vrstvu koľajového lôžka v úrovni 0,03 až 0,06 m pod ložnou plochou

podvalov.

Koľajový rošt

Vo všetkých hlavných koľajach stavby a staniciach, tiež v koľajach na predchádzanie, je navrhnutý

železničný zvršok typu UIC 60. Všetky ostatné koľaje v železničných staniciach sú navrhované

v sústave S49.

Sústava UIC 60 je zložená:

Koľajnice 60E2 - pri montážnych štádiách v koľajových poliach z inventárnych koľajníc dĺžky 25

m.

- v cieľovom stave z dlhých koľajnicových pásov dĺžky min. 75 m.

Koľajnice v kvalitatívnych parametroch musia preukázať akosť UIC 900A (v zmysle TS 3) podľa

normy STN EN 13674-1 – akosť ocele 60 E2 R260. Pre úseky traťových koľají, v ktorých je

povolený nedostatok prevýšenia I väčší ako 100 mm koľajnice s tepelne spracovanou hlavou akosti

HSH (Head Special Hardening) so zvýšenou odolnosťou voči výškovému a bočnému opotrebeniu so

špecifikáciou akosti ocele 60 E2 350 HT. Všetky koľaje v trati aj v staniciach musia byť zvarené do

BK – bezstykovej koľaje. Pre dosiahnutie kľudnosti jazdy a správnej mikrogeometrie koľajníc musia

byť hlavy koľajníc všetkých hlavných koľají po zvarení do BK a podbití prebrúsené brúsiacim

vlakom.

Podvaly

Ku koľajovému roštu sústavy UIC60 je navrhnutý železobetónový podval so sklonom úložnej plochy

1:40 (BP-3) ktorý má pre ŽSR vydaný povoľovací list. Jeho vlastnosti zodpovedajú aj CEN/TC 256

EN 13 230 – 1:2002. Je konštruovaný na bezpodkladnicové uloženie koľajníc s pružným upevnením

(ako napr. typu VOSSLOH Skl 14). Sklon úložných plôch je 1:40. Rozdelenie podvalov bude UIC

(600 mm).

Ku koľajovému roštu tvaru S 49 je navrhnutý železobetónový podval so sklonom úložnej plochy

1:40 (B91-S/2) ktorý má pre ŽSR vydaný povoľovací list. Jeho vlastnosti zodpovedajú aj CEN/TC


1.1


256 EN 13 230 – 1:2002. Je konštruovaný na bezpodkladnicové uloženie koľajníc s pružným

upevnením (ako napr. typu VOSSLOH Skl 14). Sklon úložných plôch je 1:40. Rozdelenie podvalov

bude UIC (600 mm). Presnú špecifikáciu jednotlivých druhov koľajových roštov udá popis

jednotlivých objektov vo zväzku 1.3 súťažných podmienok. Pri použití výhybiek na betónových

podvaloch sa v krátkych úsekoch medzi výhybkami použijú výhybkové podvaly.

Výhybky

Výhybky sú navrhované v prísnom súlade s geometrickým riešením koľajiska a príslušnou národnou

technickou normou STN 73 6360. Konštrukčné časti výhybiek vkladaných do hlavných dopravných

koľají, pre hlavný dopravný smer, musia vyhovovať rýchlosti jazdy vlaku do 200 km/h vrátane.

U ŽSR je zavedená a schválená povoľovacími listami zjednotená sústava pomerových výhybiek

v sústave železničného zvršku sústavy UIC 60 a S 49. V projekte boli použité takéto výhybky a sú

znázornené v geometrickom riešení aj vytyčovacích plánoch. Ich výkaz je na príslušnom situačnom

výkrese v tabuľke, spolu so staničením a poradovým číslom (v zväzku 3 súťažných podmienok).

V zväzku 2. sú zaradené v príslušnej položke k železničnému zvršku.

označenie výhybky napr. J 60 1:9 – 300 P pd I

J - druh konštrukcie (J – jednoduchá výhybka)

60 - sústava železničného zvršku

1:9 - uhol odbočenia udaný pomerom

300 - polomer oblúka v odbočnej vetve

P - smer odbočenia (P – pravá)

P - poloha stavacieho zariadenia (prestavník)

d - druh podvalov (d – drevo)

I - typ – iba ak vyrábajú rôzne typy

Vysvetlenie symbolov vyskytujúcich sa v tejto stavbe

druh konštrukcie: J - jednoduchá

O - oblúkové alebo transformované

sústava žel. zvršku: 60 - UIC 60

49 - S 49

uhol odbočenia: udaný pomerom: 1 : x ; kde x = 7,5; 9; 11; 14; 18,5 a pod.

polomer oblúku: u jednoduchých J-190, -300, -500, -760, -1200

u oblúkových O sa udáva základný typ s polomermi transformácie oboch vetiev

j – jednostranná oblúková

o – obojstranná oblúková

smer odbočenia: P - odbočenie vpravo

L - odbočenie vľavo

poloha stav. zariadenia: p - poloha vpravo

l - poloha vľavo

druh podvalov: b - betónové

d - drevené

typ výhybiek: uvádza sa vtedy, ak pre daný základný tvar existuje viacero typov

(označuje sa rímskou číslicou)

U všetkých výhybiek v hlavných a obchádzacích koľajach, t.zn. u zvršku UIC 60 sa použije pružné

upevnenie (napr. so zvierkami Skl 12 s použitím rebrovej pokladnice).

Navrhnuté výhybky vložené do hlavných koľají a koľají na obchádzanie budú sústavy 60 E2,

uložené na železobetónových výhybkových podvaloch, s podkladnicovým pružným upevnením.

V ostatných staničných koľajach sú navrhnuté nové výhybky sústavy 49 E1 uložené na

železobetónových podvaloch. Všetky novozriadené výhybky budú vybavené valčekovými

zariadeniami na prestavovanie jazykov po celej dĺžke jazyka, pre úplné vylúčenie mazania klzných

stoličiek vo výhybkách.


1.1


Výhybky budú vybavené vertikálnym záverom výmen. Výhybky č.1-7 a 12-18 budú vybavené

elektrickým ohrevom (EOV) riešeným v SO 402.35.05.

Vybavenosť nových výhybiek sústavy 60 E2 musí spĺňať požiadavky, ktoré sú stanovené

v liste č.177/2005/O430 zo dňa 10.3.2005, ktorý sa odvoláva na „Technické špecifikácie nových

výhybiek sústavy UIC 60 a S 49 2.generácie“ schválené vrchným riaditeľom Divízie dopravnej cesty

ČD pod číslom 58646/2002-O13 zo dňa 03.10.2002. Ďalej musia byť dodržané všeobecné zásady

a technické požiadavky na dodávku výhybiek a výhybkových konštrukcií na modernizované trate

ŽSR normálneho rozchodu 1435 mm stanovené v predpise Z10, vo Všeobecných technických

požiadavkách na kvalitu stavieb ŽSR a v povoľovacích listoch vydaných v súlade s ustanoveniami

Nariadenia GR ŽSR č. 61/1999. Číslovanie výhybiek bude umiestnené podľa doporučení O 430 GR

ŽSR, v súlade s platným povoľovacím listom.

Výhybky zabudované v ŽST Svit musia spĺňať nasledovné požiadavky:

a.) umiestnené v hlavných koľajách

- koľajnice tvaru 60E2, pri výhybkách 1 : 26,5 – 2 500 profil K (1:40)

- rýchlosť jazdy vlaku v priamom smere V=200 km/h

- betónové podvaly

- umiestnenie záveru v žľabovom podvale

- základná akosť materiálu jazykov, oporníc a ostatných koľajníc min 900 A

- nerozrezný elektromotorický prestavník

- snímače polohy jazyka

- zvarenie do bezstykovej koľaje

- typové krátke podvaly do JKS

- pružné upevnenie v celej dĺžke výhybky

- žlabové podvaly podľa použitého typu záveru

- valčekové zariadenia na nadvihovanie jazykov po celej dĺžke jazyka (jedná sa o sady

dvojitých a jednoduchých valčekových zariadení, na ktoré je vydaný PL ŽSR „PLK 02/09-

ŽZ“ pre úplné vylúčenie mazania klzných stoličiek vo výhybkách)

- vertikálny uzáver výmen, na ktorý je vydaný PL ŽSR

- srdcovky upravené pre zvýšenie odolnosti proti opotrebeniu

- pevná srdcovka, pri výhybkách 1 : 26,5 – 2 500 PHS


- elektrický ohrev

b.) umiestnené v koľajách na predchádzanie

- koľajnice tvaru 60E2


- umiestnenie záveru v žľabovom podvale


- nerozrezný elektromotorický prestavník

- snímače polohy jazyka


- alternatívne typové krátke podvaly do JKS

- alternatívne atypické riešenie dlhých betónových podvalov za výhybkou v prípade

transformovaných oblúkových výhybiek a v prípade atypického ukončenia oblúka pri

jednoduchých výhybkách




1.1






- pevná srdcovka


- elektrický ohrev

c.) umiestnené v ostatných koľajách

- koľajnice tvaru 60E2 alebo 49E1

- výhybky tvaru S49 budú II. generácie



- nerozrezný elektromotorický prestavník pre zvršok typu UIC60 a rozrezný elektromotorický

prestavník pre zvršok typu S49

- snímače polohy jazyka (len pri zvršku typu UIC60)


- alternatívne typové krátke podvaly pre JKS

- alternatívne atypické riešenie dlhých betónových podvalov za výhybkou v prípade

transformovaných oblúkových výhybiek a v prípade atypického ukončenia oblúka pri

jednoduchých výhybkách

- výhybky a samostatné výhybkové podvaly musia byť dodané predmontované







- pevná srdcovka

- EOV podľa požiadavky O 410

Výhybky a samostatné výhybkové podvaly musia byť dodané predmontované. Číslovanie výhybiek

bude umiestnené podľa doporučení O 430 GR ŽSR, v súlade s platným povoľovacím listom. Ďalej

musia byť dodržané všeobecné zásady a technické požiadavky na dodávku výhybiek a výhybkových

konštrukcií na modernizované trate ŽSR normálneho rozchodu 1435 mm stanovené vo Všeobecných

technických požiadavkách na kvalitu stavieb ŽSR a v povoľovacích listoch vydaných v súlade

s ustanoveniami Nariadenia GR ŽSR č. 61/1999.

Priečne vyrovnávacie prepojky

Koľaje budú opatrené priečnymi vyrovnávacími prepojkami medzi koľajnicami a taktiež budú koľaje

prepojené vzájomne a musia spĺňať podmienky TNŽ 34 1540 kap. 17.3. Prepojky medzi

koľajnicovými pásmi v koľaji bude od východzieho bodu po 150 m na vzdialenosť 3 km na obe

strany. Ďalej už len po 300 m. Prepojenie koľají 1 a 2 medzi sebou bude od východzieho bodu po

1000 m na vzdialenosť 3 km na obe strany a budú zdvojené. Ďalej už len po 3 km.

Dilatačné zariadenia

Na styku zemného telesa a dlhých mostných konštrukcií sú navrhnuté dilatačné zariadenia (DZ).

Výber DZ sa uskutoční podľa veľkosti jednotlivých dilatácií. Pri výstavbe sa do konštrukcie zvršku

musia zabudovať DZ, ktoré budú mať platné PL ŽSR. Pre zriadenie BK na mostnom objekte

s konštrukciami s ložiskami sú rozhodujúce dilatačné dĺžky nosných konštrukcií. Pozícia dilatácie je

na mostnej špáre.


1.1


Zariadenie trate a traťové značky

Geometrická poloha koľaje sa zaistí značkami konzolového typu podľa predpisu TS-3 Železničný

zvršok. Umiestnenie značiek je dané polohou trakčných stožiarov. Značku predstavuje kovový prvok

tvaru valca. Osadenie značky sa vykoná tak, aby čiastočne vyčnievali z objektu smerom ku koľaji.

Horná časť zaisťovacej značky udáva výškovú polohu koľaje. Je to zvislá vzdialenosť temena

koľajnice od hornej hrany značky. Zárez na zaisťovacej značke udáva smer koľaje. Je to vodorovná

vzdialenosť osi koľaje od zárezu.

Zaisťovacie značky označujúce začiatky a konce dlhých tetív sa osadia tabuľkami. Tabuľka s

rozmermi 40 x 50 mm je vyhotovená z nehrdzavejúceho materiálu a k značke pripevnená skrutkou,

ktorá súčasne chráni vnútrajšok značky pred poškodením a znečistením. Na tabuľkách sa vyrazia

údaje: číslo značky, vzdialenosť osi koľaje od značky v mm, výška značky v mm, smer a pozdĺžna

vzdialenosť k vrcholu (VZO), začiatku (ZZO) a koncu (KZO) zakružovacieho oblúka, pokiaľ leží

medzi susednými značkami, začiatok prechodnice (ZP), začiatok kruhového oblúka (ZO) a koniec

(KO) kruhového oblúka, koniec prechodnice (KP). Na tabuľke sa vyznačí aj symbol uvedený

v zátvorkách. Po osadení značiek na stožiare trakčného vedenia je potrebné ich geodetické

zameranie. Následne je nutné určiť vzdialenosť projektovanej osi koľaje od značky a výšku značky

od projektovanej osi koľaje. Tabuľky s vyznačením potrebných údajov sa vyhotovia až po

definitívnej smerovej a výškovej úprave koľaje.

Návestidlá a návesti pre jazdu dráhového vozidla podľa výkresovej prílohy v časti 3 budú podľa

potreby osadené po dohode so správcom pred dokončením stavebných prác.

Návestné tabule a zariadenia trate (pískače, priecestia, pomalé miesta,...), ktoré budú súvisieť so

stavebnými postupmi navrhovanými zhotoviteľom, si zhotoviteľ musí zahrnúť do ponuky (ceny).

Tieto nie sú súčasťou výkazu výmer PD.

Geometrická poloha koľaje

Tieto značky vyznačujú polohu začiatkov a koncov dlhých tetív (dotyčníc), ktoré sa zároveň

stanovujú ako vytyčovacia a kontrolná metóda pre geometrickú polohu koľaje. Na elektrifikovanej

dvojkoľajnej trati sa značky osadzujú po oboch stranách pre každú koľaj.

Vytýčenie, zriadenie a protokol o odovzdaní zaisťovacích značiek zabezpečí zhotoviteľ.

Vytyčovacie výkresy sú súčasťou projektu pre realizáciu stavby. Body sú určené súradnicami JTSK

Jednotnej trigonometrickej siete katastrálnej a výškové v systéme Bpv Balt po vyrovnaní.

Pre vytýčenie stavby sú rozhodujúce stabilizované geodetické body základnej vytyčovacej siete,

ktorá bola pripravená tak, aby jej body boli mimo hraníc staveniska. Z tejto základnej vytyčovacej

siete si odvodí a zriadi zhotoviteľ ďalšie pomocné body podľa svojej potreby do obvodu stavby.

Staničenie – staničníky

Po ukončení prác bude predmetom kompletáže staničenie trate. Staničenie traťových úsekov aj

zástavkách sa prevedie podľa TNŽ 73 6395 tabuľkami umiestnených na trakčných stožiaroch v

„relatívnom staničení“ podľa stavebného projektu. Staničenie v železničných staniciach sa prevedie

staničníkmi betónovými prefabrikovanými výrobkami. Relatívne staničenie na tabuľkách bude

zosúladené s celou škálou železničných predpisov a evidenčných dokladov a prepisované novým

staničením definitívnym. Podrobnejšie pokyny vydá ŽSR prostredníctvom stavebného dozoru pri

dokončovacích prácach.

Železničný spodok

Podľa platnej terminológie do objektov železničného spodku patria:

- všetky konštrukcie zemného telesa, priekopy a odvodňovacie zariadenia

- konštrukčné vrstvy podvalového podložia medzi zemnou pláňou a pláňou telesa železničného

spodku


1.1


Predmetom rozhodujúcich úprav železničného spodku tejto stavby je:

a) úprava šírky pláne železničného spodku tak, aby zodpovedala normovým hodnotám a umožnila

vytvorenie banketu pre umiestnenie priebežného káblového žľabu, základov trakčných stožiarov,

protihlukových stien,

b) z toho vyplývajúce nové svahy násypov a výkopov,

c) zriadenie priekop a odvodňovacích zariadení (trativodov), v staniciach aj priečne zvody až po

zaústenie do

kanalizačných zberačov,

d) vytvorenie konštrukčných vrstiev podvalového podložia pod koľajovým lôžkom,

e) do žel. spodku sú zaradené aj práce a zariadenia súbežného káblového žľabu v traťových

a predstaničných úsekoch.

Práce uvedené pod a), b) a c) sú už čiastočne charakterizované v zemných prácach.

Do konštrukcie železničného spodku je zahrnuté:

- Rekonštrukcia podvalového podložia pod pláňou telesa železničného spodku.

- Úprava drážnych chodníkov a rozšírenie pláne železničného spodku.

- Dosypanie a rozšírenie zemného telesa a v úsekoch, kde sa trať prekladá, vytvorenie nového

zemnéhotelesa.

- Odvodnenie podvalového podložia vytvorením novej zemnej pláne.

- Odvedenie povrchových vôd zriadením trativodných systémov alebo priekop.

- Rekonštrukcia podvalového podložia.

Nové konštrukčné vrstvy sa vytvoria po odstránení potrebnej hrúbky starého telesa pod jestvujúcou

pláňou železničného telesa. Výkopok zemného telesa sa vyťaží a premiestni do nových násypov

železničného telesa alebo navrhovaných cestných telies nadjazdov, zbytok na určené depónie

dočasné alebo trvalé. Na uvoľnenom priestore sa umiestnia konštrukčné vrstvy telesa železničného

spodku a vytvorí sa nová zemná pláň a nová pláň železničného spodku. V trati bol po celej línii

prevedený geotechnický prieskum v oboch hlavných koľajach, v ktorých boli podľa zaťažovacích

skúšok a penetračných sond stanovené jestvujúce hodnoty modulu pretvorenia.

V tomto projekte sa navrhuje rekonštrukcia podkladových vrstiev podvalového podložia do takej

hĺbky, aby sa dosiahli všetky kritériá požadované pre konštrukciu železničného spodku. Na základe

vykonaného prieskumu sa jednotlivé úseky podložia rovnakého charakteru a únosnosti rozdelili na

takzvané kvázihomogénne celky. Na základe takéhoto rozdelenia bol návrh konštrukcie podvalového

podložia v celej dĺžke príslušného kvázihomogénneho celku navrhnutý v rovnakej skladbe. V záujme

určitej systematizácie sú konštrukcie, ktoré sa opakujú v celej stavbe označené rovnakou symbolikou

v textoch aj vo výkresoch:

- údaje o charakteristikách zemnej pláne (jestv. zemné teleso) - súčiniteľ tepelnej vodivosti [vo

W.m-1

.K-1

],

- vodný režim: P priaznivý, NP nepriaznivý, VNP veľmi nepriaznivý,

- namŕzavosť: NN nebezpečne namŕzavé, MN málo namŕzavé.

Konštrukcia podvalového podložia je navrhnutá podľa Technickej normy železníc TNŽ 73 6312 -

Navrhovanie konštrukčných vrstiev podvalového podložia a rešpektuje okrajové hodnoty modulu

pretvorenia uvedené v predpise Z10.

Tvar telesa železničného spodku, spôsob odvodnenia, ako aj zloženie jednotlivých vrstiev

podvalového podložia je riešené individuálne a je podrobne rozpracované v dokumentácii ku

konkrétnym stavebným objektom.

Navrhované parametre pre konštrukciu podvalového podložia:

štrkové lôžko 100 MPa 2.00 W/m/K

štrkodrvina 90 MPa 2.00 W/m/K

vápenná stabilizácia 90 MPa 1.75 W/m/K

mrazový index Imn 350°C.deň


1.1


Na oddelenie zemného telesa od podkladovej sanačnej vrstvy sa použije netkaná PP geotextília

z primárnej suroviny.

Do podkladových vrstiev je navrhnutá štrkodrvina frakcie 0-63 mm. Pre vybudovanie pláne telesa

železničného spodku sa použijú zásadne zeminy nesúdržné, priepustné a nenamŕzavé (TNŽ 73

6312). Materiál pre budovanie podkladových vrstiev musí spĺňať všetky technické a ekologické

podmienky na dodávku materiálu podľa TNŽ 72 1514.

Podkladová vrstva sa aplikuje na suchú, upravenú a zhutnenú zemnú pláň s priečnym sklonom 5 %

s dokonalým odvodnením do priekop alebo na svah telesa železničného násypu. Podkladová vrstva

musí byť hutnená rovnomerne, pričom rozprestieraná a hutnená podkladová vrstva nesmie mať

hrúbku väčšiu ako 0,20 m. Relatívna hutnosť ID musí dosahovať hodnotu min. 0,90. Pre dosiahnutie

čo najlepšieho zhutnenia podkladovej vrstvy odporúčame, aby sa jej vlhkosť pohybovala v rozpätí 5

až 8 %. Pri realizácii podkladových konštrukčných vrstiev nesmie dôjsť k porušeniu zemnej pláne (aj

stabilizovanej), ani geosyntetických materiálov na nej rozprestretých (min. ochranná vrstva na

geosyntetike je 0,15 m). Podkladové vrstvy sa nesmú rozprestierať na nezhutnenú, neupravenú alebo

premrznutú zemnú pláň.

Na zemnej pláni telesa železničného spodku sa na celom úseku uloží netkaná PP geotextília

z primárnej suroviny. Použijú sa dva typy, a to podľa toho či sa geotextília použije v kombinácii so

stabilizačnou geomrežou alebo bez geomreže. Na dosiahnutie požadovanej deformačnej odolnosti

podkladovej vrstvy na rôzne únosnom podloží sa použijú tuhé monolitické šesťuholníkové PP

geomreže so stabilizačnou funkciou. Použijú sa dva typy tejto geomreže v podkladovej vrstve s

jednou alebo dvomi vrstvami geomreže. Informácia o umiestnení geomreží je vo vzorových

priečnych rezoch a opis navrhnutých typov konštrukcie podvalového podložia (vrátanie

geosyntetiky) je v technických správach. Vlastnosti a požiadavky na geosyntetiku použitú v telese

železničného spodku sú v tab.2. Kontrola deformačnej odolnosti /únosnosti/ na pláni telesa

železničného spodku sa uskutoční statickou zaťažovacou skúškou doskou.

Podrobnosti o zakladaní násypov, rozširovanie existujúcich násypov, prechodových oblastí pred

mostnými objektami sú popísané v jednotlivých technických správach v časti 1.3 Technické

špecifikácie osobité.

Odvodnenie podvalového podložia.

Nové podvalové podložie tvoria priepustné podkladné vrstvy, ktoré splňujú aj ostatné kritériá podľa

predpisu S 4. Od zemnej pláne sú oddelené netkanou PP geotextíliou z primárnej suroviny

s oddeľovacou funkciou. Nová zemná pláň je usporiadaná strechovite v priečnom sklone 5 %. Spád

zemnej pláne vyúsťuje na svahy zemného telesa, priamo do otvorených priekop v stiesnených

pomeroch zakrytých, betónových alebo do trativodov.

Zásady budovaní sendvičového násypu

Vrstevnatý násyp – násyp (sendvičového) typu vybudovaný pravidelným striedaním vrstiev sypanín

výrazne odlišných vlastností, napr. hornín málo pevných a pevných, hornín s veľkou stlačiteľnosťou

a malou stlačiteľnosťou.

Poddajná vrstva (S) - vrstva vytvorená zo stlačiteľnejšej, poddajnejšej, väčšinou veľmi vlhkej

zeminy, v ktorej môže prebiehať konsolidácia (primárna).

- Prirodzená vlhkosť wn ≤ wp + 2%

- Stupeň konzistencie Ic 0,5

- Súčiniteľ priepustnosti ks ≥ 1. 10-12

m.s-1

- Totálna súdržnosť cu ≥ 25 kPa

Vystužná vrstva (N) – vrstva vytvorená z menej stlačiteľnej a tuhšej zeminy, ktorá svojimi

vlastnosťami pôsobí ako drenážna vrstva – konsolidačná

- Súčiniteľ priepustnosti: kn ≥ (20 * ks * hn * hs ) / ( bm/2)2

kn – koeficient priepustnosti výstužnej vrstvy

ks – koeficient priepustnosti poddajnej vrstvy

hn – hrúbka výstužnej vrstvy


1.1


hs – hrúbka poddajnej vrstvy

bm – priemerná šírka násypu v strede jeho výšky [m]

- pri splnení tejto podmienky funguje ako dokonalý drén – terzagiho teória jednoosej konsolidácie

- Efektívna súdržnosť cef 5 kPa

Pozn.: Nie je žiaduce do výstužnej vrstvy či ochranného presypu používať úplne nesúdržnú

sypaninu.

- Skupina zhutniteľnosti min. 2

Prvá konštrukčná vrstva musí byť z materiálu typu N. Vrstvy násypu v jednostrannom alebo

strechovitom sklone min. 3%.

Za účelom ochrany málo vhodnej zeminy (STN721002) pred atmosférickými vplyvmi sa

svah násypu zabezpečí presypom, hrúbky 0,5-0,8m.

ZHUTŇOVANIE

Zhutňovacou skúškou (STN721006) sa určí účinnosť zhutnenie, vhodný zhutňovací prostriedok

a počet prejazdov.

Stavby 3. kategórie (diaľnice, rýchlostné komun.)

- každá konštrukčná vrstva sa zhutňuje zvlášť

- hrúbka technologickej vrstvy podľa účinnosti valca

- poddajná vrstva najviac 0,4m ak wn ≤ wopt

0,3m ak wn wopt

- výstužná vrstva najviac 0,6m ak wn ≤ wopt

0,4m ak wn wopt

KONTROLA: zhutňovacia skúška

- poddajná vrstva D = 92%PS

- výstužná vrstva

o súdržná zemina

- v telese násypu (mimo aktívnu zónu) D = 95%PS

- v podloží násypu (mimo aktívnu zónu) D = 92%PS

o hrubozrná zemina

- v telese násypu (mimo aktívnu zónu) D = 97%PS

- v podloží násypu (mimo aktívnu zónu) D = 92%PS

o nesúdržná zemina v násype a v podloží násypu

- štrková zemina ID = 0,75

- piesčitá zemina ID = 0,80

Stavba vrstevnatého násypu sa v prechodovej oblasti mosta nepripúšťa (STN 736244)

MONITORING:

- Ak sú v podloží násypu zvislé drény k urýchleniu konsolidácie osadzujú sa merače pórového

tlaku

- Pri budovaní násypu na podloží, kde sú merače na sledovanie priebehu konsolidácie, vybuduje sa

každá ďalšia vrstva až vtedy, keď nárast pórových tlakov (prip. merané sadanie násypu) poklesne

pod hodnotu udanú v dokumentácii.

- U násypov 3. kategórie musia byť zmeny pórových tlakov merané najmenej v troch výškových

úrovniach v osi kritického profilu násypu a tiež v podloží, ak je zemina súdržná, nasýtená.

- Požiadavka na meranie (monitoring) musí byť obsiahnutá v dokumentácii stavby, vrátane návrhu

metódy sledovania a potrebných technických opatrení.

- Návrh rozsahu kontrolného sledovania musí byť obsiahnutý v dokumentácii vrátane metodiky,

programu a početnosti meraní.

Súbežný kábelový žľab (chráničková trasa)


1.1


Je súčasťou stavby žel. spodku. Slúži pre uloženie kábelových trás (zabezpečovacia technika,

železničná oznamovacia technika), ktoré sú súčasťou tejto stavby. Trasa je štandardne umiestnená do

drážneho chodníka vpravo od osi koľaje č. 1. Trasa je pokračovaním káblovej trasy, umiestnenej

súbežne s koľajou č. 1 v povrchovo uložených žľabových tvárniciach už od začiatku traťového

úseku. V staničnom úseku nadväzuje na káblové kolektory, ktoré sú už definované ako samostatné

stavebné objekty a sú aj takto dokumentované.

Pre vytvorenie priebežného kábelového žľabu boli navrhnuté prefabrikované tvárnice, na ktoré sa

kladú nasledovné požiadavky:

- sú zapustené do banketu železničnej pláne a prisypané 5cm, aby neboli viditeľné

- ich konštrukcia musí umožniť celistvosť trasy; spôsob spojenia pero – drážka,

- kryty žľabov sú betónu C 25/30, vystužené oceľou B 500/A,

- musí byť zabezpečené vnútorné mechanické predelenie priestoru pre optotrubky a ostatné

silové a slaboprúde káble,

- celková hmotnosť žľabu a krytov musí zabrániť snahám o manipulácie nepovolanými osobami.

V projekte je navrhnutý prefabrikovaný žľab:

- káblový žľab 510/290/1000,

- kryt žľabu,

- deliaca priečka.

Osadenie:

- štandartne po vonkajšej strane hlavnej koľaje č.1,

- pri otvorenom koľajovom lôžku v drážnom chodníku, tak ako určujú výkresy priečnych

profilov,

- pri zapustenom koľajovom lôžku sa povrch kryje s úrovňou drážneho chodníka vo vzdialenosti

umožňujúcej prechod koľajovej mechanizácie.

Nástupištia

Predmetom stavebného objektu je prestavba nástupíšť v ŽST Svit tak, aby parametre navrhovaného

nástupišťa vyhovovali „Všeobecným zásadám a technickým požiadavkám na modernizované trate

ŽSR, rozchodu 1435 mm - predpis Ž11“. V rámci modernizácie budú vybudované nové nástupištia.

Pri koľaji č. 3 ostrovné nástupište s dĺžkou 250 m a pri koľaji č. 4 krajné nástupište dĺžky 250 m.

Nástupišťa sú v celej dĺžke navrhnuté s minimálnou užitočnou šírkou 3,5 m, v zmysle predpisu Z10.

Maximálna šírka nástupísk bude 4,00m (krajné) a 4,70m (ostrovné) v úsekoch múrov rámp

z podchodu. Užitočná šírka je ohraničená zábradlím, resp. protihlukovými stenami a múrmi rámp.

Ostrovné nástupište je od strany manipulačnej koľaje č.5 umiestnené na opornom múre riešenom

v SO 402-33-03 ako súčasť vybudovania rámp pre bezbariérový prístup na nástupisko.

Navrhnutá nástupná hrana kopíruje os priľahlej koľaje pri dodržaní stanovenej vzdialenosti od jej osi

a výšky nad jej STKP. Výška nástupnej hrany nad STKP bude 550 mm. Vzdialenosť nástupnej hrany

od osi priľahlej koľaje bude 1725 + s´. Nástupná hrana bude plynulá - bez odskokov. Vzdialenosť

koľajového roštu od základu nástupnej hrany budú vymedzovať oceľové rozpierky, ktoré sa uchytia

na koľajnicu UIC 60 každých 25 m v celej dĺžke nástupišťa.

Horná pochôdzna plocha konzolovej dosky sa označí bezpečnostným farebným náterom šírky 150

mm, striedaním pásov žltej a čiernej farby so šírkou 250 mm pod uhlom cca. 45°. Realizovaný náter

nesmie znížiť požadovaný súčiniteľ šmykového trenia. Povrch nástupíšť bude tvorený konzolovou

doskou a zámkovou dlažbou hrúbky 80 mm. Konce nástupíšť budú ukončené rampami o dĺžke 7 m.

Rampy sú lemované z vnútornej strany pri koľaji nástupnými prefabrikátmi rampovými (rampové

dielce 7 ks), z vonkajšej strany parkovým obrubníkom 100x25x 5 osadeným do betónového základu

C 12/15. Prístup pre cestujúcich na nástupiská pri koľaji č. 3 a koľaji č.4 je riešený schodiskami

a rampami, ktoré rieši SO 402-33-03. Navrhované riešenie umožňuje prístup cestujúcim

s obmedzenou možnosťou pohybu na obidve nástupištia.


1.1


Na novom železničnom telese na násype v nžkm 210,383 – 210,633 sa vybuduje nová zastávka

Lučivná. V rámci modernizácie budú vybudované nové nástupištia s dĺžkou 250m, v celej dĺžke s

minimálnou užitočnou šírkou 3,5 m, v zmysle článku 72. a 77. predpisu Ž11. Užitočná šírka je

ohraničená zábradlím. Začiatky a konce nástupíšť budú ukončené opornými múrmi. Múry sú

navrhnuté z prostého betónu C 16/20 vystužené KARI sieťou. Každý múr bude mať dĺžku 1,8 m.

Podrobný popis konštrukcie nástupíšť je v technických správach SO 402-32-04 a SO 403-32-04.

Vegetačné úpravy

V stavebných objektoch vegetačných úprav je uvažované s doplnkovou náhradnou výsadbou. Miesta

výsadby sú určené postupne i podľa požiadaviek samotných obcí i mimo priestoru železníc.

Druhovosť drevín je zvolená miestneho charakteru so zreteľom i na pôvodné - trochu vytlačené

druhy z daného priestoru druhmi inváznymi. Vegetačné úpravy podľa požiadavky budú uvažovať i

s drevinami okrasnými, k čomu sa bude vyjadrovať OÚ ŽP z dôvodu druhovosti. Výsadba bude

vykonaná v agrotechnických termínoch. Objekty riešia aj úpravu plôch vzniknutých po demontážach

opustenej železničnej trate ako aj náhradu za stavbou novo navrhovanej trate zničené a poškodené

biotopy.

Riešené sú v SO 401-32-05, SO 402-32-06, SO 403-32-06.

Priepusty

Priepusty sú navrhnuté buď ako rúrové alebo rámové zo železobetónových prefabrikátov s rozmermi

overenými hydrotechnickým výpočtom. Železobetónové prefabrikáty sú uložené na betónové lôžko

(dosku) v požadovanom spáde. Ukončenie preipustov na vtoku a výtoku je pomocou betónových

čiel. So železobetónovou rímsou, do ktorej je ukotvené zábradlie z oceľových valcovaných profilov.

Konštrukcie priepustov sú chránené buď plášťovou izoláciou na báze fólii, chránenou betónovou

vrstvou alebo len ochranným náterom na báze asfaltu. Na vtokovej strane je navrhnutá kalová jama.

Terén na vtoku aj výtoku ako aj časti obsypových kuželov sú opatrené betónovým tvárnicami

osadenými do lôžka. Rub priepustov je odvodnený perforovanými rúrkami vyvedenými pred čelá.

Čelá sú na styku so zeminou opatrené náterom proti zemnej vlhkosti. Prechodová oblasť na

priepustoch je navrhnutá odstupňovanými zosilnenými zhutnenými vrstvami.

Podrobné riešenie jednotlivých priepustov je uvedené v časti Technické špecifikácie osobitné.

3.4.11 Mosty a umelé stavby – odbor 33

Predmetom tohto odboru sú:

- úpravy, prípadne prestavby jestvujúcich železničných mostov,

- výstavba nového železničního mosta v ŽST Svit

- výstavba nových železničných mostov,

- úpravy jestvujúcich cestných mostov nad železničnou traťou,

- výstavba nových cestných mostov nad železničnou traťou,

- dočasné železničné mosty (provizória),

- výstavba nových podchodov,

- výstavba nových cestných mostov (v rámci preložiek ciest, prístupových a obslužných

komunikácii),

- oporné a zárubné múry.

Z návrhu novej trasy vyplýva umiestnenie nových mostných objektov, múrov a umelých stavieb.

Priestorová úprava na všetkých uvedených objektoch je navrhnutá v súlade s platnou STN 73 6201

Projektovanie mostných objektov.

Nové aj rekonštruované železničné mosty vyhovujú požiadavkám zaťaženia podľa STN EN 1991-2

na zaťaženie zaťažovacím modelom 71. Všetky železničné mosty sú šírkovo navrhnuté pre osovú


1.1


vzdialenosť koľají min. 4,10m. Na všetkých železničných mostoch je dodržaný MPP 3,0 + Δ (R) +

rezerva 125 mm.

Priestor pre káblové žľaby je vytvorený po oboch stranách koľajového lôžka.

V projekte je uvažovaný jeden káblový žľab na každom moste.

Prehľad mostných objektov a múrov

Odbor 33

Železničné

mosty Zrušenie

mosta

Podchody Oporné

konštrukcie Ostatné

rekonštr. nové rekonštr. nové

UČS 401 1 1

UČS 402 3 2 1 1 1

UČS 403 2 1

Sumár 4 3 1 1 1 3

Nový železničný most 402-33-02 bude vybudovaný v ŽST Svit ako náhrada za zrušené priecestie.

Navrhovaný mostný objekt je navrhovaný ako jednopoľový nosník s teoretickým rozpätím 18,0m

a svetlosťou 17,0m. Nosná konštrukcia pozostáva z 5 samostatne pôsobiacich železobetónových

dosiek. Dosková konštrukcia je tvorená tuhou výstužou v podobe zabetónovaných zváraných

oceľových nosníkov konštantnej výšky 800mm. Na moste bude priebežné koľajové lôžko. Pod

mostom bude preložka cesty III/3064, chodník pre peších vedúci k budove železničnej stanice

a cyklistický chodník.

Existujúci železničný most 402-33-05 ponad rieku Poprad sa navrhuje na rekonštrukciu. Vybuduje sa

nový most tvorený dvomi oceľovými nosnými konštrukciami so

štrkovým lôžkom s hornou mostovkou. Traťová rýchlosť na moste je 160 km/h. Šírkovo je most

navrhnutý na mostný prechodový prierez MPP 3,0 + D + rezerva 125 mm. Na moste sú dve hlavné

koľaje vo vzájomnej vzdialenosti 5,0 m. V mieste mosta je trať vedená v násype vysokom cca 2,0 m.

Pod každou koľajou je samostatná nosná oceľová plnostenná trámová konštrukcia s hornou

ortotropnou mostovkou. Pozdĺžna škára medzi nimi, ako aj koncová priečna škára pri prechode na

opory je krytá prechodovým plechom. Plechovú mostovku každého z mostov podporujú 4 hlavné

plnostenné nosníky vo vzájomnej osovej vzdialenosti 1,20 m. Nové opory, úložné prahy a

rovnobežné krídla sa vybetónujú na jestvjúcich (čiastočne na nových) základoch a spriahnu sa s nimi

zaisťovacími tŕňmi.

Nový železničný most 403-33-02 bude vybudovaný ako oceľobetónová spriahnutá trámová

konštrukcia s hornou mostovkou, počet mostných otvorov 6, dĺžka premostenia 190,58m. Nosné

konštrukcie je osadené cez hrncové ložiská na opory a podpery. Vnútorné ložiská na

oporách a podperách sú pozdĺžne posuvné a vonkajšie sú všesmerne posuvné. V pozdĺžnom smere

sú nosné konštrukcie kotvené do „košickej“ opory (opora č. 1) pomocou čapov a príložiek.

Opory a podpery sú železobetónové monolitické a sú založené na hlbinných základoch

(veľkopriemerové vŕtané pilóty).

Železničné zemné teleso za „košickou“ oporou je zaistené geomúrom vystuženým

horizontálnymi geomrežami, v mieste kolmých svahových krídel je geomúr ukončený obkladom z

betónových tvaroviek kotvených geomrežami do geomúru. Železničné zemné teleso za „žilinskou“

oporou (opora č. 7) je zaistené rovnobežnými krídlami (konzoly opory), geomúrom vystuženým

horizontálnymi geomrežami a svahovými kužeľmi.

Traťová rýchlosť na moste je 160 km/h. Na moste sú dve hlavné koľaje vo vzájomnej osovej

vzd

rezerva 125 mm. V mieste mosta je trať vedená v násype vysokom cca 12,0 m. Trať je v priamej.


1.1


Nový podchod je navrhnutý ako náhrada za železničné priecestie v UČS 401. V stanici Svit je

podchod navrhnutý na rekonštrukciu, vybavený schodišťami a prístupovými rampami. Prístup na

nástupište v zastávke Lučivná je zabezpečený schodišťami a rampami s čiastočným zastrešením.

3.4.12 Pozemné stavby – odbor 34

Pozemné stavby tvoria infraštruktúru k dopravnej ceste.

Projekt zahŕňa:

- adaptáciu priestorov prijímacích budov železničných stníc pre potreby umiestnenia novej

technológie zabezpečovacieho a oznamovacieho zariadenia, prípadné prístavby k týmto

budovám z rovnakého dôvodu,

- budovanie zastrešenia a prístreškov pre cestujúcich na nástupištiach staníc a zastávok,

- zastrešenie výstupov z podchodov (rampy a schodiská),

- budovanie protihlukových stien,

- zariadenia,

- objekty pre technológiu oznamovacieho a zabezpečovacieho zariadenia, silnoprúdu a pod.

- úpravy oplotení.

Zariadenia pre káblové trasy

Sú situované v mieste veľkej koncentrácie kábelových vedení a slúži pre zabezpečenie prevádzky

železničnej dopravy. Po zhodnotení objemu kabelizácie a podkladov od projektantov dotknutých SO

a PS bolo potrebné navrhnúť progresívnejšiu technológiu prevedenia kábelových trás systémom

viaccestných chráničiek (multikanálov).

Navrhovaný spôsob použitia progresívnej technológie systému multikanálov pre kábelové trasy

zaručuje rýchlejšie i ekonomické rozširovanie kábelovej siete, väčšiu bezpečnosť

prevádzky, dostatočnú ochranu káblov pred poškodením, narušením a prevádzku s minimálnymi

nárokmi na údržbu.

Hlavné časti káblovodu tvoria železobetónové káblové komory, plastové prístupové komory a teleso

káblovodu vyskladané z jednotlivých sekcií multikanálového systému.

Káblové komory (KK) sú podzemné objekty slúžiace k zaťahovaniu a montáži káblov do otvorov

multikanálov, k odbočovaniu z trasy pre napájanie jednotlivých PS a SO, k zmene smeru trasy,

k vyrovnaniu výškových rozdielov trasy telesa káblovodu a k zmene veľkosti telesa káblovodu.

Teleso káblovodu je objekt, ktorý slúži k dlhodobému uloženiu zaťahovaných káblov (zatiahnutých

v multikanáloch) a ústi do jednotlivých káblových komôr alebo je zaústené do šácht pred objektmi.

(šachty pred objektom zástavky nie sú súčasťou tohto objektu).

Protihlukové steny Protihlukové steny sú navrhnuté ako absorbčné (pohltivé) s činiteľom pohltivosti α ≥ 0,7. Steny sú

umiestnené v bankete železničného telesa vo vzdialenosti líca steny od priľahlej koľaje min. 3,15 m

– kraj stĺpika od osi priľahlej koľaje. V prípade potreby vzdialenosť je zväčšená o deltu z oblúka

a prevýšenia železničnej trate.

Navrhované protihlukové steny sa skladajú zo stĺpov a segmentov (polí). Použité sú sendvičové

dielce zhotovené zo železobetónovej dosky ktoré sú opatrené špeciálnym absorbčným matriálom tzv.

absorbérom zabezpečujúcim podmienku zvukovej pohltivosti. Stĺpy, ktoré budú zakotvené do

železobetónových pilot s armokošmi, stĺpy sú železobetónové, H- profilu v odôvodnených prípadoch

môžu byť nahradené oceľovými HEB. Ich výška je súčtom požadovanej konštrukčnej výšky bariéry

a požadovaného zakotvenia (1m). Ostatná časť stĺpu tvorí konštrukčnú výšku protihlukovej bariéry.

Použitá skladba panelov na výšku je po 0,5m PHS panelov a počtu potrebných soklových panelov

0,5 m vysokých. V prípade výšky 1m soklového panelu je potrebné panely opatriť perforáciou

v priestore zasypania. Z súradnica predstavuje vrch - hlavy pilóty.


1.1


Dielce sú spájané na pero a drážku. Do stĺpikov sa vkladajú najprv základové nosníky (soklový

dielec) a potom postupne (podľa výšky PHB) protihlukové panely. Priami stĺpik pri PHS umožnuje

výkyv o 9°. Zasypanie spodnej časti soklového panelu musí byť vykonané tak aby zo strany ku

koľajám bol zásyp min. 0,1 - 0,25 m, z vonkajšej strany min. 0,1 m. Zároveň je však potrebné brať

do úvahy to, aby pilota vo veľkej miere nevyčnievala zo svahu zemného telesa.

Výška hornej hrany min 2,0 m nad rovinou koľaje, vzdialenosť od osi koľaje min 3,15 až 3,20 m, -

závisí od parametrov žel. trate, v prípade prekážok je nutné vytvoriť výklenok, v našom prípade

v priestore stĺpov trakčného vedenia a zariadení zabezpečovacieho systému.

V mieste vyskytujúceho nástupišťa min 3,5 m + 25-50 mm od okraja nástupnej plochy, V priestore

nástupišť je hluk z odvalovania kolies zachytávaný z časti samotným nástupištom.

V priestoroch stĺpov trakčného vedenia dĺžka PHB je zminimalizovaná na minimum., táto dĺžka je

vyvolaná samotnou odstupovou vzdialenosťou pozdĺž koľaje od trakčného stožiara a výskytom

kotvy samotného tr. stožiara.

Zvuková izolácia materiálu D > 24 dB (tr. nepriezvučnosti B3),

Typ – pohltivé až vysoko pohltivé (tr. pohltivosti A3 až A4).

Protihluková bariéra nemá horľavé zložky. V prípade dvoch koľají a jednostrannej bariéry musí

disponovať PHS únikmi každých 300 m.

V prípade viacerých koľají alebo obojstranných barier musí disponovať únikmi každých 150 m.

Únikové priestory musia byť označené jasnými značkami smeru úniku – výraznými smerovými

šípkami, vzdialenými maximálne od seba 20 m, šípky sú na stene umiestnené vo výške 1,5 m nad

terénom, dĺžka šípy je 500mm a šírka 50 mm. Nad každou šípkou musí byť nápis ,,ÚNIK,, výšky

150 mm.

3.4.13 Trakčné zariadenia a energetika – odbor 35

V rámci tohto oboru je predmetom stavby:

- budovanie nového trakčného vedenia v železničnej stanici, medzistaničných úsekoch,

vrátane deliacich zariadení a ukoľajnenie oceľových konštrukcií

- zariadenia EOV,

- DOO – diaľkové ovládanie odpojovačov,

- rozvody a preložky nn vedení,

- osvetlenie

Rozsah úprav trakčného vedenia vychádza z úprav železničného spodku, zvršku, stavebných úprav

mostov a nevyhovujúceho súčasného stavu TV, ktoré nespĺňa požiadavky stanovené pre

modernizáciu trate.

Trakčné vedenie v celom úseku musí po modernizácii spĺňať požiadavky smernice pre modernizáciu

a optimalizáciu vybranej železničnej siete ŽSR (všeobecné zásady), STN 34 1500, STN EN 50119.

TNŽ 34 1540, prierezmi vodičov pre jednosmernú trakčnú prúdovú sústavu DC 3kV a izolačné i pre

striedavú trakčnú prúdovú sústavu AC 25kV 50Hz napríklad:

a) Vzdialenosť líc podpier TV od osi koľaje na vonkajšej strane krajných koľají 3,0m + delta

(prídavok na rozšírenie priechodového prierezu v oblúku).

b) Vzdialenosť elektrického delenia od jazyka prvej a poslednej výhybky železničnej stanice min.

50m a od vchodového návestidla 100m.

c) Výška trolejového drôtu nad novou polohou koľaje podľa TNŽ 34 1540.

d) Vzdialenosti živých častí trakčných vedení od ostatných objektov v celom úseku bez výnimiek z

uvedených STN, TNŽ.

e) Maximálne rozpätie na šírej trati 65m.

f) Technické parametre uvedené vo „Vzorovej dokumentácii zostava J/S”.


1.1


Parametre trakčného vedenia

Napäťová sústava počas výstavby: DC jednosmerná 3kV Napäťová sústava definitívna: AC jednofázová striedavá 25kV/50Hz zvislé reťazovkové vedenie prevádzková rýchlosť hlavných koľaji podľa koľajového riešenia maximálne rozpätie 65m pri rýchlosti vetra 35m/s výška systému na otočných konzolách je 1500mm výška systému na závesoch typu SIK je 1500mm trolejový drôt 150mm

2 Cu so stálou ťahovou silou 15kN

nosné lano 120mm2 Cu so stálou ťahovou silou 15kN

prídavné lano 50mm2 Bz o dĺžke 12m s ťahovou silou 2,5kN

vešiak trolejového vedenia - ohybné lanko 10mm2 Bz (s prúdovým preklenutím voľných

svoriek Tr a NL) oddelené pohyblivé napínanie trolejového drôtu a nosného lana s lanovou trecou brzdou počet rozpätí vo výmenných poliach: 3 menovitá výška trolejového drôtu 5,50m projektovaná výška trolejového drôtu v mieste závesov 5,60m nad STKP (spojnica temena

koľajnicových pásov) novej koľaje maximálny sklon trolejového drôtu voči koľaji podľa TNŽ 34 1540 kľukatosť trolejového drôtu na priamej trati 25cm kľukatosť trolejového drôtu v oblúku 35cm rozsah okolitej teploty +40°C až -30°C maximálna rýchlosť vetra pre rozmiestnenie podpier TV je podľa vzorovej dokumentácie

zostavy "S" pre 35m/s

namáhanie námrazou - podľa TNŽ 34 1540 a vzorovej dokumentácie zostavy typ "J/S"

Systémy trolejových vedení hlavných koľají budú napínané stálym ťahom (pomocou závaží),

oddelene trolejový drôt a nosné lano s pomerom 1:3 s lanovou trecou brzdou.

Nad koľajami č.1, 2, 3, 4 v ŽST Svit je navrhnutý nový trolejový drôt 150mm2 Cu, nosné lano

120mm2 Cu. Nad koľajami č.5 je navrhnutý nový trolejový drôt 100mm

2 Cu, nosné lano 50mm

2 Bz.

Výmena trolejového drôtu musí byť zrealizovaná na záver úprav TV.

Nové základy TV sú navrhnuté podľa typovej dokumentácie schválenej ŽSR a to hĺbené hranolové

pre stožiare nosné, výstužné a bránové a stupňové pre stožiare kotevné.

Základy TV je nutné vyhotoviť mrazuvzdorným betónom C25/30 v súlade s STN EN 206. Výstuž

nosných základov je tvorená z KARI sietí Ø8mm s veľkosťou ôk 75x150mm. Prídavná výstuž

stupňových monolitických základov je tvorená oceľovými prútmi 10 216 (E) Ø20mm.

Základy budú vyhotovené bez hlavičiek, stožiare budú uchytené na svorníky pomocou

rektifikačných matíc. Svorníky budú po vytvrdnutí základu ošetrené protikoróznym náterom na báze

zinku. Vrchná hrana bude 20cm nad definitívnym terénom.

Ukoľajnenie

Trakčná sústava počas výstavby bude 3kV jednosmerná (DC) a definitívna trakčná sústava bude

jednofázová striedavá (AC) 25kV, 50Hz. V tomto objekte sa navrhnú nové ukoľajnenia vodivých

konštrukcií a trakčných stožiarov podľa TNŽ 34 1540 a zásad pre sústavu jednosmernú (DC) 3kV s

ohľadom na STN EN 50122-1:09/2011 a STN EN 50122-2. Opatrenie súvisiace s prechodom na

jednofázovú striedavú sústavu (AC) 25kV, 50Hz budú vykonané v rámci iného SO.

Vodivé konštrukcie v zóne trolejového vedenia a pantografového zberača a trakčnej podpery (TP),

budú ukoľajnené. Prepäťové ochrany budú ukoľajnené priamo izolovaným zvodom, trakčné podpery

s odpojovačmi, konštrukcie umiestnené vo verejnom priestranstve, trakčné podpery a vodivé


1.1


konštrukcie v zóne trolejového vedenia a pantografového zberača prístupné verejnosti budú

ukoľajnené rovnako priamo. Všetky ostatné zariadenia budú ukoľajnené cez prierazku UPO 500V.

Ukoľajnenie vodivých konštrukcií bude inštalované podľa vzorovej zostavy „J” z roku 2002.

Ukoľajnenie je realizované oceľovým pozinkovaným drôtom priemeru 10 mm, uloženým v

polyetylénovej trubke. Od ukoľajňovanej konštrukcie ku koľaji je ukoľajňovací vodič vedený po

povrchu. V miestach verejne prístupných a posunovacom priestore je vodič uložený 5 cm pod

povrchom terénu. Miesta vodivého spojenia (koľajnice, svorka, vodič) musia byť pred montážou

očistené na kov, aby sa dosiahlo zaručené spojenie. Oceľové konštrukcie, ploty, prístrešky a pod. sa

ukoľajnia pomocou samostatnej svorky, ktorá je ku konštrukcii buď privarená alebo priskrutkovaná.

Bránové a kotevné dvojice stožiarov T (BP) sa ukoľajnia rovnako ako jednotlivý stožiar T (BP),

pretože sa počíta s ich vodivým prepojením. Pri stožiaroch typu P je ochranné spojenie vo vnútri

stožiaru.

Stožiare osvetlenia, stožiare návestidiel, rozhlasové stožiare, stožiare osvetlenia a ostatné oceľové

konštrukcie nachádzajúce sa v priestore ohrozenia trakčného vedenia (zóna trolejového vedenia a

pantografového zberača) sa ukoľajnia lx cez prierazku.

Na vodivých konštrukciách malých rozmerov, ktoré nenesú ani neobsahujú el. výzbroj (veká

odpadových kanálov, návestné stožiare, návestné stožiare na priecestiach, individuálne stĺpy,

bezpečnostné tabuľky, oplotenie a sieťované konštrukcie v dĺžke do 15 metrov vedené paralelne s

trolejovým vedením a umiestnené nie viac ako 2 metre od kolmého priemetu zóny trolejového

vedenia na zem) sa nemusia vykonávať žiadne ochranné opatrenia.

Oceľové zábradlie priepustov a mostov, ktorých výška neprekročí 1200 mm a dĺžka 20 m, nebudú v

súlade s STN EN 50 122-1:09/2011 a STN EN 50 122-2 ukoľajnené. Ostatné zábradlie dlhšie viac

ako 20 m budú ukoľajnené.

Protihlukové steny sú v prevažnej miere navrhnuté tak, aby sa nenachádzali v zóne TV a PZ.

Protihlukové steny, pokiaľ sú v zóne TV a PZ, sa spoja pri vrchole vodičom FeZn D10 mm a

ukoľajnia sa cez prierazky. Spôsob prepojenia vodivých častí PHS je súčasťou SO PHS.

Správnosť rozhodnutia o ukoľajnení sa overí po montáži konštrukcie odmeraním na mieste.

Po ukončení výstavby, počas prechodu na AC napájaciu sústavu, bude ukoľajnenie demontované a

nahradené novým pre STTS 25kV, 50Hz.

Elektrický ohrev výhybiek

V dôsledku modernizácie železničnej trate sa pri prestavbe koľajiska vybuduje nový elektrický ohrev

výhybiek s rozvodmi. Ohrev výhybiek slúži na odstránenie námrazy alebo snehovej vrstvy, ktorá

bráni chodu výhybiek. Na ohrev sú použité elektrické vyhrievacie tyče, uchytené na koľajnici, ktoré

sú napájané z rozvádzačov REOV. Zariadenie je navrhnuté tak, aby sa minimalizovali nároky na

obsluhu a údržbu. Je to modulový systém s možnosťou ľubovolného rozširovania. Vyhrievanie riadi

počítač. Ten monitoruje klimatické podmienky cez snímače poveternostných podmienok

a automaticky riadi priebeh ohrevu a zaznamenáva všetky prevádzkové stavy počas celého roka.

Zariadenie sa skladá s nasledujúcich celkov:

- riadiace rozvádzače REOV

- vyhrievacie tyče

- snímače poveternostných podmienok

- moduly zariadenia diaľkového ovládania

- rozvádzač diaľkového ovládania v dopravnej kancelárii a v dispečerskej stanici

- napájacie káble

- ovládacie káble na prenos riadiacich signálov a ostatných informácií

V rozvádzačoch reov sú umiestnené istiace a monitorovacie prvky, výkonové spínacie prvky,

ochrana pred prepätím a zariadenie pre diaľkové ovládanie. Vyrobené sú z polyesteru v II. triede

izolácie s vysokou odolnosťou proti poveternostným podmienkam. Súčasťou skrine je kostra so


1.1


základom a doskami, ktoré upevňujú konštrukciu k zemi. Umiestnenie skríň REOV je

optimalizované tak, aby dĺžky káblov vedúcich k výhybkám boli čo najkratšie. Rozvádzače sú

kontrolované zariadením diaľkového ovládania prostredníctvom linky RS-485.

Rozmery skrine sú (š x v x h): 1630 x 1445 x 320 mm

Skratová odolnosť: 10 kA

Krytie: IP43/20

Skrine sú postavené z dielcov, pričom nadzemná časť je upevnená na zemnom dielci, ktorý je

osadený v zemi a vyplnený štrkom. Nadzemné diely majú odoberateľné kryty pre prístup

k vnútornému vybaveniu. Každý rozvádzač bude mať zbernicu PEN pripojenú na uzemnenie pásom

FeZn 30/4 mm s hodnotou zemného odporu max. 5 . Vzhľadom k dostatočnej vzdialenosti

rozvádzačov od osi elektrifikovanej koľaje – sú umiestnené mimo zónu trolejového vedenia - nie je

potrebné uvažovať s ukoľajnením.

Diaľkové riadenie EOV a VO je riešené z centra riadenia dopravy (CRD) v Spišskej Novej Vsi. Na

elektrodispečingu v Poprade a na pracovisku správcu OR Košice(pracovisko v Poprade) sa uvažuje s

obmedzením iba na monitorovanie stavu.

CRD v Spišskej Novej Vsi a pracoviská elektrodisp. a OR KE sa vybavia potrebným hardvérom

a softvérom v rámci riešenia dopravného dispečingu. CRD v Spišskej Novej Vsi je riešený v etape

modernizácie trate – úsek trate Poprad – Krompachy, úsek trate Krompachy (mimo)-Kysak.

Prípojky, rozvody, úpravy, preložky rozvodov NN, VN

Projekt rieši nové káblové rozvody NN pre výpravnú budovu po modernizácii, podchody, zásuvkové

stojany na zhlaviach, prístrešky na nástupištiach, oznamovacie zariadenia, stavadlá, káblové skrine.

Rozvody končia v káblových skriniach alebo rozvodniciach. Úpravy, preložky a ochrana káblových

rozvodov sa riešia na miestach, ktoré sú v kolízií s riešenou stavbou. Novoprojektované káble sa

navrhujú s ohľadom na výkonovú potrebu riešených zariadení. Napojenia istiacich prípojkových

skríň na stavadlách križujú rekonštruované koľajisko. Preto sa rieši preložka v úsekoch pod koľajami

s uložením v požadovanej hĺbke pred začatím stavebných prác na zvršku a spodku ( pretláčanie ).

Stavbou nedotknuté rozvody a zariadenia nn sa ponechávajú v pôvodnom stave.

Rozvody 6kV:

Nový stav-Rozvodná sieť:

VN: 3 - AC, 50Hz, 6000V, IT - sieť s izolovaným neutrálnym bodom

NN: 1 - AC, 50Hz, 230V, IT

VN: Ochrana pred úrazom elektrickým prúdom podľa STN EN 61936-1

v inštaláciách s menovitým striedavým napätím nad 1000V:

1. pred dotykom živých častí - ochrana krytom

- ochrana zábranou

- ochrana prekážkou

- ochrana umiestnením mimo dosahu

2. pred dotykom neživých častí - uzemnením

NN: Ochrana pred zásahom elektrickým prúdom podľa STN 33 2000-4-41:

Ochranné opatrenie: samočinné odpojenie napájania (čl. 411)

3. základná ochrana (ochrana pred priamym dotykom) - podľa čl. 411.2

- základná izolácia živých častí (podľa prílohy A1)

- zábrany alebo kryty (podľa prílohy A2)

4. ochrana pri poruche (ochrana pred nepriamym dotykom) - podľa čl. 411.3

- ochranným uzemnením a ochranným pospájaním (podľa čl. 411.3.1)

- samočinné odpojenie pri poruche (podľa čl. 411.3.2)

5. systém IT (ochrana pred priamym a nepriamym dotykom) - podľa čl. 411.6

Ochranné opatrenie: dvojitá alebo zosilnená izolácia (čl. 412)


1.1


6. základná ochrana a ochrana pri poruche - podľa čl. 412.2

Ochrana proti skratom a preťaženiu:

- VN poistky

- nastavenie ochrán - napájanie rozvodu 6kV v TNS

- NN istiace prvky

Zemný odpor: Na základe geologického prieskumu – zemina, hladina spodnej vody.

Predpokladá sa merný odpor pôdy =100m.

Skratové pomery: Najväčšia vzdialenosť do TS304 od miesta napájania (TNS Štrba) l = 17 km

Súmerný skratový prúd Iks17 = 0,25 kA

Najmenšia vzdialenosť do TS304 od miesta napájania (TNS Poprad ) l = 3 km

Súmerný skratový prúd Iks3 = 0,50 kA

Vzdialenosť TNS Štrba - TNS Poprad, l ~ 20 km

Prúd zemného spojenia Iz20 = 16,7 A

Skratový prúd bude ochranami vypnutý do 2s.

Vonkajšie osvetlenie železničných staníc a zastávok

V úvode kapitoly je nutné spomenúť, že nižšie spomínané údaje sú všeobecnými špecifikáciami,

ktoré sú obecne platné pre stavbu modernizovanej trate, čo znamená , že popisované typy konštrukcií

a technických riešení sa nemusia vyskytovať v riešenom úseku trate, resp. sa v osobitných prípadoch

môžu odlišovať.

Objekty tohto charakteru sa zaoberajú celkovým osvetlením železničných priestranstiev, t.j. aj

koľajiska a účelových plôch. Osvetlenie špeciálnych priestorov ako sú nástupištia, podchody a iné

kryté priestory na zastávkach a v železničných staniciach rieši miestne vonkajšie osvetlenie.

Technické riešenie, zodpovedá ustanoveniam STN 36 0061. Svetelné technické požiadavky podľa

ustanovení tejto normy týkajúce sa rovnomernosti a intenzity osvetlenia, ako aj prípadného clonenia,

resp. splnenia kritérií oslnenia platia hlavne pri montáži svietidiel a svetlometov.

V projektovej dokumentácii sú navrhované tri druhy konštrukcií pre umiestnenie svietidiel:

a) Osvetľovací stožiar železničný 20 m vysoký, s plošinou, zapustený do železobetónového

základu 2,7 x 2,7 m, s označením OSŽ – 20 P.

Plošina je prístupná rebríkom od výšky 3,0 m. Na zábradlí plošiny sú primontované rotačné

symetrické svetlomety a výložníkové svietidlá. Ich počet určuje špecifikácia osobitná alebo

konkrétne výkresy objektu.

Na celozvarovanú konštrukciu ochozu sú privarené diagonálne umiestnené zvislé

bleskozvody.

Výkop pre konštrukciu základu sa prevedie do hĺbky 2,7 m pod rovinu terénu, t.j. úroveň

hornej plochy drieku, ktorá je daná vytyčovacím výkresom. Podľa konkrétnej lokalizácie sa

prevedie výkop so zvislými stenami a pažením alebo výkop so svahovaním. (v zeminách 3.

triedy ťažiteľnosti) Dno výkopu sa sanuje 0,1 m štrkopieskovou zhutnenou vrstvou a 0,1 m

hrubou vrstvou podkladného betónu C 12/15. Plošný základ bol navrhnutý s posúdením na

základové a spolu s driekom je monolitický zo železobetónu C 16/20.

Vlastný stožiar OSŽ – 20 P je typovým prvkom, ktorý vyrábajú ako celok príslušní

zhotovitelia v SR. Je zhotovený aj s povrchovou úpravou metalízou – žiarovo zinkovaný.

Podrobnejšiu informáciu poskytuje obrázková príloha č. 7 tohto zväzku.

b) Jednotný železničný stožiar, 14 m vysoký s výložníkom a spúšťacím zariadením, označenie

JŽ 14.

Tento stožiar je spolu s výložníkom 1 – 900 taktiež typovým výrobkom, na ktorý ŽSR vydali

povoľovací list. Stožiar sa votkne do betónového základu z prostého betónu C 12/15,

v ktorom je vynechaný kalich a zabetónované oceľové trubky pre prívodné vodiče. Kalich sa


1.1


zasype pieskom a stožiar zapevní uzatváracím betónovým prstencom z prostého betónu C

16/20.

Podrobnejšiu informáciu o pomeroch, vybavení a základoch poskytuje obrázková príloha č. 8

tohto zväzku.

c) Sadové stožiare sa použijú pre osvetlenie nezastrešených nástupíšť na železničných

zastávkach a staniciach, prípadne sadových plôch na železničných staniciach.

Jeho dimenzie sú v závislosti na výške. Pre stožiare na železničných zastávkach je

navrhovaná výška 5,5 m nad úroveň nástupištnej plochy. Niektoré stožiare majú aj

„povoľovací list“ ŽSR. Povrchová úprava stožiarov je opäť metalízou – žiarovo zinkovaný.

Stožiar má konštrukčné prispôsobenie pre elektrickú výstroj, ktorá sa uvažuje ako samostatná

dodávka. Tá je popísaná v osobitných špecifikáciách.

Sadový stožiar sa opäť votkne do vynechaného kalicha v betónovom základe z prostého

betónu C 12/15, ktorého rozmery v závislosti na výške by mali byť 0,6 x 0,6 m, hĺbky min.

0,9 m s hornou plochou základu 100 mm pod budúcou rovinou dlažby nástupištnej plochy.

Kábelový prívod vodičov do základov je cez zabetónovanú trubku.

Rozvody

Ovládanie osvetlenia je vždy cez ústredný rozvádzač v prijímacej budove železničných staníc.

Spôsob ovládania a rozdelenie do jednotlivých okruhov a skupín je predmetom popisov v osobitných

špecifikáciách, zväzok 3.3. Vlastné kábelové trasy sú vedené v železničných staniciach

v kábelovodoch (kolektoroch). Odbočky z kábelovodov sú riešené v odbočných šachtách. Podľa

miestnej situácie sa riešia prívodné trasy aj samostatnými výkopmi. Pokládka káblov, ich prípadná

mechanická ochrana a výstražné fólie sú popísané vo výkresoch alebo osobitných špecifikáciách.

Použité stožiare

Názov Označenie Povrch. úprava Zákl. výstroj Umiestnenie

Jednotný

železničný

JŽ 14

RŽS

Žiarovo

zinkovaný

Rozvodnica s prúd.

chráničom, výložník 1-

900, spúšťacie

zariadenie

Osvetlenie

železničných

staníc

450/05-0430

Osvetl. veža 20

m

OSŽ – 20 P

OSO-V20-

PP-RO

Žiarovo

zinkovaný

plošina, výstupný rebrík

s ochranným košom,

rozvodnica

Pov.list PL14/01E

Sadový stožiar

3,5 m

STK

60/35/3

ST-P

STK

Žiarovo

zinkovaný

Rozvodnica Parkový areál

Pov.list PL04/06E

Sadový stožiar

5,5 m

STK

60/50/3

ST-P

STK

Žiarovo

zinkovaný

Rozvodnica Osvetlenie

železničných

zastávok

a nástupíšť

Pov.list PL04/06E

Použité svietidlá:


1.1


Typ Zdroj Použitie Charakteristika

446 32 03 SHC 70 W Sadové stož. Parkové svietidlo

444 28 03 SHC 400 W Veže Uličné svietidlo

743 01 06 SHC 400 W Veže Reflektor rotačne symetrický

449 06 05 SHC 150 W JŽ Asymetrické svietidlo s dotykovou

spojkou

SAPPHIRE 2 SHC 100 W Sadový stož. Uličné svietidlo

Uzemnenie a ochrana pred bleskom

Stožiare JŽ 14

Uzemnia sa uzemňovacím vodičom FeZn 30x4, uloženým v spoločnej ryhe s káblami. Zemný odpor

Rz < 15 Ω spĺňa podmienky z hľadiska ochrany pred bleskom a aj z hľadiska ochrany pred dotykom

v sústave TT.

Osvetľovacie veže – OV

Pri každej veži sa vybuduje uzemňovač pozostávajúci z armovania základu veže a 2, resp. 3

uzemňovacích tyčí ZT 2 m, vzájomne prepojenými vodičom FeZn 30x4. Hodnota odporu uzemnenia

je predpísaná v situačných schémach tak, aby boli súčasne splnené hodnoty pre ochranu pred

bleskom a ochrany pred dotykom v sústave TN, to znamená u koncových OV Rz < 15 Ω. Na

uzemňovač sa pripojí vodič PEN v rozvádzačoch RSV a driek stožiara OV.

Osvetlenie zastávok – sadové stožiare

Každý stožiar sa uzemní vodičom FeZn 30x4 uložený v spoločnej ryhe s prívodnými káblami.

Hodnota odporu zemnenia je predpísaná tak, aby boli súčasne splnené hodnoty pre ochranu pred

bleskom a ochrany pred dotykom v sústave TN, čo znamená u koncových stožiarov Rz < 5 Ω

a u priebežne napájaných Rz < 15 Ω. Na uzemňovač sa pripojí vodič PEN z rozvodnice a driek

stožiara.

Osvetlenie preložky cesty III/3064

Osvetlenie novo projektovanej komunikácie III/3064 a križovatky v meste Svit je navrhnuté

pomocou ulično-dialničných stožiarov výšky 8,0m (bez príruby) a stožiarmi s prírubou s výložníkom

0,5m. Osvetlenie je riešenie LED svietidlami 70W. Napájanie je navrhnuté káblom CYKY-J

4x25mm2 z pilierového rozvádzača RVO1, ktorý je umiestnený vedľa novej istiacej skrine SR4

(linka R0549-*****) v upravenej križovatke komunikácií I/18 a III/3064. Napojenie rozvádzača

RVO1 na elektrickú energiu je z tejto novej istiacej skrine, ktorá bude umiestená blízkosti vyústenia

ulice Hviezdoslavova, káblom CYKY-J 4x25mm2, istenie 3x25A/B. Spínanie osvetlenia bude

ovládané impulzom cez súmrakový snímač a relé osadené v RVO1. Osvetľovacie stožiare budú pred

atmosférickým prepätím chránené uzemnením zemniacou pásovinou FeZn 30x4 vedeným v zemi

ako pripokládka k rozvodom verejného osvetlenia. Každý štvrtý až piaty a koncový stožiar sa

uzemní vedením FeZn Ø10mm a 2x zemniacimi tyčami. Výsledný odpor tohto uzemnenia nemá byť

väčší ako 10 Ohmov.

Osvetlenie prechodov pre peších je navrhnuté svietidlami LED 50W alebo 75W umiestenými na

stožiaroch s výložníkom 3m, 3,5m alebo 4m.

Osvetlenie pod mostom je navrhnuté žiarivkovými svietidlami 1x36W pod chodníkom z obidvoch

strán a 2x58W popod komunikáciou v strednej časti.

3.4.14 Slaboprúdové rozvody – odbor 36


káble v správe viacerých správcov. Podľa rozsahu stavebných prác pri výstavbe železničného

spodku, železničného zvršku a príjazdových ciest sa v mieste jestvujúcich káblov vykoná ich


1.1


mechanické ochránenie, alebo ich preloženie novými dĺžkami kábla rovnocenného typu. Pri prácach

treba postupovať v zmysle vyjadrení správcu.

Preložky káblov v správe ST

Jedná sa o miestne káble, optické káble, diaľkové káble a koaxiálne káble v správe T-com.

Existujúci diaľkový kábel Poprad – Veľký Slavkov typu DCKQYPY 5RP1,3+18DM0,9, a koaxiálny

kábel Poprad – Starý Smokovec typu MCBK 4x1,2/4,4+5XN0,7+2P0,9 sú vedené v spoločnej trase.

Prekladaný koaxiálny kábel je navrhovaný preložiť a použiť kábel s plášťom s redukčným činiteľom

voči vplyvu zo striedavej elektrickej trakcie - MCKKAYPY 4x1,2/4,4+5XN0,6+2P0,9.

V súčasnosti v mieste na ulici Teplická v Poprade je vedená jestvuje trasa miestneho optického kábla

Poprad ,Komenského ulica – Poprad (Veľká), Tekovská ulica. Je to 96 vláknový kábel typu A-DF

(ZN)2Y 8x12 E9/125, v rezervnej trase su zafúknuté 5 kusov mikrotrubičiek. Trasa je spoločná s

metalickými káblami MTS ST (miestna telefónna sieť). Novú prekladanú káblovú trasu OK

navrhujeme pri pohľade smerom k železnici – Popradu, po ľavej strane ulice popri novej ceste, na

kraji budúceho chodníka. Trasa je navrhovaná s dvoma rúrkami HDPE 40/33 mm.

Miestna telefónna sieť (MTS) je vedená káblom TCEKE 100XN0,4 mm vedeným z ATÚ a je

distribuovaná k jednotlivým účastníkom cez účastnícke rozvádzače a deliace káblové spojky.

Jestvujúca káblová trasa na Teplickej ulici bude narušená modernizáciou železničnej trate, resp.

stavbou podchodu a výstavbou novej miestnej cesty. Novú prekladanú káblovú trasu OK navrhujeme

pri pohľade smerom k železnici – Popradu, po ľavej strane ulice popri novej ceste, na kraji budúceho

chodníka. Prekladaná káblová trasa MK-MTS bude vedená spoločne s optickou kabelizáciou T-com.

Je navrhovaná káblami typu TCEPKPFLEZE 100XN0,4mm, s redukčným účinkom voči vplyvu

striedavej elektrickej trakcie. Nová trasa je navrhovaná od spojky 4DS-3 po novú rovnú spojku 3R-

3/1.

V ŽST Svit sa nachádzajú káblové rozvody pozdĺž cesty I/18, križujú železničnú trať. Miestne káble

typu TCEKEY budú nahradené novým káblom TCEPKPFLEY. Existujúce a prekladané káble sú

v celo plastovom prevedení s pasívnou protikoróznou ochranou typu OK3.

V súčasnosti pozdĺž cesty I/18 v meste Svit v dotknutom území sú v troch súbežných káblových

trasách Slovak Telekom, a.s. vedené miestne káble (MK), diaľkový kábel (DK) a optické káble

(OK). V spoločnej miestnej káblovej trase (MK) sú vedené tri káble: MK1 - TCKQYPY 200x0,8,

MK3 – TCEKEY 400x0,8Cu a MK3 – TCEKEY 600x0,6Cu. Smerom do ulice Sládkovičova,

k vonkajšiemu objektu SIS, je z kábla MK TCEKEY 400x0,8Cu prevedený výpich. V káblovej trase

DK je vedený diaľkový kábel DCKQP 3RP1,3+6SP1,3+16DM1,4+26DM0,9+20DM1,1.

V spoločnej optickej káblovej trase (OK) sú priebežne dve ochranné rúrky s optickými káblami.

Medzi mestami Ružomberkom a Popradom je v rúrke PE1 vedený DOK Siemens A-DF(ZN)2Y

5x4E9/125 0,36F3,5+0,25H18LD. V rúrke PE2 sú uložené 5x10 mikrotrubičky a v jednej je vedený

optický kábel OK_72vláknový_SMF_D_vonkajší. Obe ochranné rúrky pre OK sú typu HDPE 40/33

mm, oranžovej farby s bielymi pásikmi.

navrhovaná mechanická ochrana existujúcich telekomunikačných rozvodov Slovak Telekom.

Ochrana kabelizácií na ulici SNP: pri stavebných prácach na cestách budú existujúce káblové trasy

MK, DK a OK opatrne odkopané. Následne budú v prípade potreby uložené nové káblové žľaby na

predĺženie mechanickej ochrany existujúcich káblov. Vedľa takto chránených káblov a rúrok budú,

mierne šikmo cez ulicu SNP, v celej dĺžke položené 3x 26 metrov nové ochranné korugované rúry

o priemere D=110 mm. V prípade, že by existujúce kabelizácie MK, DK a OK nemali minimálne

krytie viac ako 1 meter, je možne takto uložené káblové chráničky obetónovať, čím sa zvýši ich

mechanická pevnosť.

Preložky káblov v správe Orange


káble v správe Orange Slovensko a.s. Podľa rozsahu stavebných prác pri výstavbe železničného


1.1


spodku, železničného zvršku a príjazdových ciest sa v mieste jestvujúcich káblov vykoná ich

mechanické ochránenie, alebo ich preloženie novými dĺžkami kábla rovnocenného typu. Pri prácach

treba postupovať v zmysle vyjadrení správcu.

Pri stavebných prácach na ceste bude existujúca optická káblová trasa opatrne odkopaná. Následne

budú v prípade potreby uložené nové káblové žľaby na predĺženie mechanickej ochrany existujúcich

káblov. Vedľa takto chránených rúrok a káblov bude v celej dĺžke položena nová ochranná

korugovaná rúra o priemere D=160 mm. V prípade, že by existujúce rúrky nemali minimálne krytie

viac ako 1 meter, je možne takto uložené káblové chráničky obetónovať, čím sa zvýši ich

mechanická pevnosť. Nad kabelizáciami bude uložená oranžová výstražná fólia.

V traťovom úseku Svit - Štrba (nžkm 209,800 – nžkm 213,000) bude zasiahnutý optického

prepojenia Poprad - L. Mikuláš. o dĺžke cca 3x 95m a z preložky dvoch optických káblov 24-

vláknového národného optického kábla v úsek medzi optickými spojkami 36N-SP3/13 a 48-

vláknového regionálneho optického kábla 36N-SP4/13 v úsek medzi optickými spojkami 36R-

SP3/14 a 36R-SP4/14.

.

3.4.15 Inžinierske siete – odbor 37

U všetkých inžinierskych sietí bola vykonaná ich identifikácia, zameranie a u exponovaných, ako sú

plynovody, boli ich správcami udané aj hĺbky uloženia. Všetky vedenia sú dokumentované

v koordinačných situáciách. U nadzemných vedení boli zamerané najnižšie body previsov

geodetickým zameraním a ich výška konfrontovaná s návrhom trakčného vedenia a súvisiacimi

predpismi. Vedenie novej nivelety TK (temena koľajníc) a s tým súvisiaca kóta pláne železničného

spodku, sa veľmi málo odchyľuje od jestvujúcich hodnôt a tým i križovania väčšiny sietí (cca 1,5 m

pod úrovňou pláne železničného spodku) vyhovuje pre vykonávanie zemných prác, ktorých hĺbka

spravidla nepresahuje hĺbku 800 – 900 mm vrátane hĺbky stabilizačných vrstiev.

V miestach kríženia inžinierskych sietí so železničnou traťou alebo s novými objektmi (cestné

nadjazdy, komunikácie atď.) je potrebné jestvujúce siete ochrániť. Štandartne navrhujeme ochranu

oceľovou chráničkou pre plynovody aj vodovody. Chránička bude presahovať za päty svahov 1m.

Profil chráničky je závislý na profile siete.

Pred vlastnou realizáciou, t.j. pred začatím prác na príslušnom území, je povinnosťou zhotoviteľa si

overiť polohu križujúcich sietí.

Pokiaľ zhotoviteľ nájde nejaké podzemné vedenia, ktoré nie sú uvedené v projektovej dokumentácii,

zastaví práce, kontaktuje stavebný dozor investora a riadi sa potom jeho pokynmi.

Zhotoviteľ sa pred začatím prác spojí so správcom siete a dohodne s ním podmienky práce

v ochrannom pásme siete.

V zmysle STN 73 6005 musí byť medzi povrchom plynovodu a podzemnými vedeniami, pri

križovaní a súbehu, dodržaná minimálna vzdialenosť:

Križovanie(m) súbeh(m)

Oznamovacie káble 0,1 0,4

Silové káble 0,1, 0,2 0,6

Vodovod 0,15 0,5

Kanalizácia 0,5 1,0

3.4.16 Cesty a prístupové komunikácie – odbor 38

Tento odbor v sebe zahŕňa riešenie komunikačných trás (aj dočasných pre realizáciu). Jedným

z rozhodujúcich modernizačných prvkov je zrušenie všetkých úrovňových krížení pozemných

komunikácií (peších aj cestných) so železničnou traťou.


1.1


Obsahom projektovej dokumentácie sú:

- Cesty súvisiace so zrušením úrovňových priecestí a vybudovaním podjazdu

- Prístupové komunikácie k podchodom vo forme chodníkov, ak nie sú súčasťou SO

podchodov

- Spevnené plochy v železničných staniciach

Cesty podjazdov majú priestorové usporiadanie a nosné konštrukcie podľa príslušných STN.

K objektom cestných komunikácií prislúchajú aj objekty dopravných opatrení v priebehu výstavby a

dopravné značenie definitívne.

V máji 2015 došlo k prečíslovaniu ciest III. triedy. V projektovej dokumentácii sú uvedené pôvodné

označenia ciest III. triedy, rovnako sú použité aj v názvoch PS a SO.

Jedná sa hlavne o tieto cesty:

Staré označenie cesty III. triedy Nové označenie III. triedy

534 005 3082

018 150 3064

018 149 3063

018 142 2343

UČS 401

Ruší sa železničné priecestie v žkm 200,999. Na prepojenie Teplickej ulice s cestou III/3082 (staré

označenie III/534005) je navrhnutá dvojpruhová cesta. Základná šírka jazdného pruhu je 3,25 m,

v oblúkoch budú jazdné pruhy rozšírené podľa STN. Vodiaci prúžok so spevnenou časťou krajnice je

šírky 0,5m a nespevnená časť krajnice je 0,5+0,25 m. resp. 0,5 + 1 m v úsekoch so zvodidlom. Šírka

navrhovanej komunikácie je navrhnutá 7,5m (2 x jazdný pruh 3,25m a 2 x 0,5m spevnená krajnica).

V smerových oblúkoch je navrhnuté rozšírenie komunikácie v zmysle STN. Cestná komunikácia má

navrhnuté osvetlenie a odvodnenie.

Napojenie cesty na III/3082 je cez okružnú křižovatku. Vonkajší priemer križovatky je 47 m,

šírka jazdného pása 7 m vrátane vodiacich prúžkov, priemer stredového ostrovčeka je 30m.

Z dôvodu predpokladanej zvýšenej intenzity nákladných vozidiel sa na vonkajšom okraji stredového

ostrovčeka zriadi spevnený prstenec a vonkajšieho priemeru 33m šírky 1,5 m. Jednopruhové vjazdy

do okružnej križovatky sú navrhnuté šírky 4,5m, výjazdy z okružnej križovatky sú navrhnuté šírky

5,5m. Jednopruhové vjazdy a jednopruhové výjazdy sú oddelené od seba zvýšenými deliacimi

ostrovčekmi. Polomery napojenia vjazdov do okružnej križovatky sú navrhnuté R = 11,5 m a na

výjazdoch z okružnej križovatky R = 14,5m.

UČS 402

V ŽST Svit sa ruší priecestie na ceste III/3064 v žkm 207,155. Je nutná preložka cesty

s vybudovaním železničného mosta v žkm 206,358. Preložená cesta je navrhnutá v kategórii MZ

8,5/50 v dĺžke 841,44m. Začiatok preloženej cesty III. triedy je v existujúcej stykovej križovatke

cesty č. I/18 a ulice Hviezdoslavovej. Uhol napojenia preloženej cesty III. triedy na cestu č.I/18 je

100g. Cesta III. triedy je na cestu č. I/18 napojená oblúkmi o polomere 15m od Popradu a 20m od

Žiliny. V križovatke je na preloženej ceste navrhnutý smerový ostrovček s priechodmi pre chodcov.

Všetky priechody pre chodcov sú osvetlené v zmysle platných noriem a osvetlenie je riešené

v SO 402-35-17 Žst. Svit, osvetlenie preložky cesty III/3064 (NDS 654-00).

Koniec preloženej cesty je na existujúcu cestu č. III/3064 pred mostom ponad diaľnicu D1. V

úseku km 0,033 82 – 0,186 00 dl. 152,18m pod navrhovaným mostom cez železničnú trať je

preložená cesta III. triedy vedená v železobetónovej vani z dôvodu vysokej hladiny podzemnej vody

(podľa hydrologického prieskumu je ustálená HPV 1,25m pod rastlým terénom).

Popri preloženej ceste sú navrhnuté chodníky – vľavo chodník pre peších, ktorý spája obydlenú

zónu s predstaničnými priestormi. Vpravo popri ceste je navrhnutý cyklistický chodník.


1.1


V rámci UČS 402 sú riešené prístupy na nástupištia, spevnené plochy v areály železničnej

stanice, prístupové komunikácie k výpravnej budove.

UČS 403

Na preložke železničnej trate pri obci Lučivná pod železničným mostom je potrebná úprava cesty

III/3063 (staré označenie III/018149).

V km 211,800 prleožka železničnej trate križuje poľnú cestu. V tomto mieste je navrhnutý cestný

podjazd (SO 403-33-01) s úpravou cesty. Základná kategória navrhovanej úpravy je P 4/30.

Na prístup k dočasnej výhybni Lučivná je navrhnutá jednopruhová komunikácia s výhybňami,

kategórie P 4/30. Komunikácia sa na začiatku odpája z komunikácie cestného podjazdu v žkm

211,800, je vedená pozdĺž železničnej trate a napojí sa na jestvujúcu poľnú cestu. Navrhovaná poľná

cesta je dĺžky 990,72m.

V sžkm je riešené napojenie existujúcej lesnej cesty na existujúcu poľnú cestu cez existujúcu

železničnú trať v sžkm 211,5, ktorá modernizáciou bude preložená do novej polohy. Základná

kategória navrhovanej úpravy je 1L 4/30. Navrhovaná lesná cesta dĺžky 214,88 m je navrhnutá ako

jednopruhová obojsmerná komunikácia.

Skladba vozoviek komunikácií:

Nakoľko je skladba vozoviek komunikácií v jednotlivých stavebných objektoch rôzna, je podrobne

popísaná v technických špecifikáciách osobitných (časť 1.3) konkrétne pre každý SO.

Vyhotovenie dopravného značenia

Dopravné značenie sa použije v zmysle STN 01 8020, Vyhlášky MV SR č. 8/2009 Z.z., zákona č.

133/2013 Z.z. a technického predpisu TP 6/2013.

Zvislé prenosné dopravné značky budú v základnej veľkosti, retroreflexné, certifikované, musia

spĺňať požiadavky príslušných technických noriem a predpisov.

Dočasné vodorovné dopravné značenie bude oranžovej farby a musí spĺňať požiadavky príslušných

technických noriem a predpisov.

Prenosné dopravné značky musia byť počas celej doby kompletné, nesmú byť znečistené a ani inak

poškodené. V prípade poškodenia treba urýchlene značky obnoviť.

Organizácia vykonávajúca práce na vozovke je povinná dočasné dopravné značenie osadiť v zmysle

schváleného projektu organizácie dopravy, počas trvania prác ich udržiavať v riadnom stave

a zábrany za zníženej viditeľnosti označiť červeným svetlom. Taktiež je povinná v zmysle zákona č

135/61 Z.z. v znení neskorších predpisov, v úplnom znení vyhlásenom pod č. 55/1984 Zb., počas

prác komunikáciu udržiavať v riadnom stave a v prípade, že dôjde k jej znečisteniu z dôvodu

vykonávaných prác, túto očistiť bez meškania.

Do voľnej vozovky nesmie byť ukladaný výkopok ani materiál pre stavbu.

O priebehu prác a obmedzeniach dopravy počas realizácie stavby je potrebné informovať verejnosť

prostredníctvom médií.

Na zvislé dopravné značky bude použitý hliník, značky budú s reflexnou úpravou povrchu. Na ceste

I/61 sa použijú značky zväčšené, na cestách III triedy značky v základnom rozmere. Osadia sa

v zmysle STN 01 8020 a Vyhlášky 8/2009 Z.z.

Nátery i ostatné nanesené hmoty na vodorovné dopravné značky musia byť odolné proti

poveternostným vplyvom a proti pôsobeniu chemických rozmrazovacích prostriedkov, ktoré nesmú

spôsobiť zhoršenie kvality a trvanlivosti značenia. Použité hmoty nesmú rozrušovať kryt vozovky.

Farba musí spĺňať podmienky STN 01 8020 Dopravné značky na pozemných komunikáciách a musí

vyhovovať Metodickému pokynu na meranie retroreflexie vodorovného dopravného značenia z roku

1997 – vydala SSC Bratislava.

K vodorovnému dopravnému značeniu je možné použiť tieto druhy značkovacích hmôt:


1.1


- farby s obsahom rozpúšťadla,

- farby striekané za tepla,

- viaczložkové farby,

- teplé alebo studené plasty,

- plasty striekané za tepla,

- značkovacie fólie.

Základné požadované vlastnosti farby:

- doba zasychania do 15 minút,

- tetroreflexia – Ri hodnota min. 200 milicd, po 12 mesiacoch min. 100 milicd,

- životnosť náteru 12 mesiacov,

- tvrdosť a hrúbka náteru, zastúpenie balotíny vo farbe a ďalšie požiadavky sú uvedené v Metodických

pokynoch.

Pri kontrole rozmerov vodorovného dopravného značenia sú prípustné tieto maximálne odchýlky:

- pri pozdĺžnych čiarach ± 200 mm v pozdĺžnom smere a ± 10 mm v šírke čiary,

- pri ostatnom značení + 50 vo všetkých smeroch,

- os pozdĺžnych čiar môže byť odchýlená max. 50 mm od stanovenej osi, najviac raz na

100 m dĺžky

Zvodidlá cestných komunikácií a nadjazdov

Zvodidlá na pozemných komunikáciách, ich zaťaženie, stanovenie úrovne zachytenia na pozemných

komunikáciách a navrhovanie iných zvodidiel určuje predpis Ministerstva dopravy, pôšt

a telekomunikácií SR - Technický rezortný predpis TP 1/2005

Citovaný predpis je pre územie SR záväzný. Úroveň zachytenia je pre projektované zariadenia

určená v technickej správe k objektu vo zväzku 1.3. Príslušné požadované testy sú v nasledujúcej

tabuľke a podrobnejšie ich pojednáva spomínaný predpis TP 1/2005.

Zaťaženie

Označenie

nárazu

nárazová

rýchlosť (km/h)

uhol nárazu

(stupne)

celková hmot.

vozidla (kg)

kinet. energia

Ek (kNm)

TB 11 100 20 900 40,6

TB 21 80 8 1300 6,2

TB 22 80 15 1300 21,5

TB 31 80 20 1500 43,3

TB 32 110 20 1500 81,9

TB 41 70 8 10000 36,6

TB 42 70 15 10000 126,6

TB 51 70 20 13000 287,5

TB 61 80 20 16000 462,1

TB 71 65 20 30000 572,0

TB 81 65 20 38000 724,6

Úroveň zachytenia


1.1


Úroveň zachytenia Požadované testy

nízke, uhlové zachytenie T1

T2

T3

TB 21

TB 22

TB 41 a TB 21

bežné zachytenie N1

N2

TB 31

TB 32 a TB 11

vyššie zachytenie H1

H2

H3

TB 42 a TB 11

TB 51 a TB 11

TB 61 a TB 11

veľmi vysoké zachytenie H4a

H4b

TB 71 a TB 11

TB 81 a TB 11

Skladba vozoviek, ciest a cestných nadjazdov

Liaty asfalt (LA) podľa kvalitatívnych tried a ich použitia Druhy LA podľa zrnitosti

LA I – diaľnice, rýchlostné cesty LAP - pieskový

LA II – ostatné cesty a komunikácie LAJ - jemnozrnný

LA III – križovatky LAS - strednozrnný

LA IV – ochranné izolácie na mostoch LAH – hrubozrnný

LA V – nemotoristické komunikácie LAD – diaľničný

Asfaltové zmesi Druh vrstvy:

AB – asfaltový betón VJ – veľmi jemnozrnný

AK – asfaltový koberec J – jemnozrnný

AKM – asfaltový koberec mastixový S – strednozrnný

AKD – asfaltový koberec drenážny H – hrubozrnný

AKT – asfaltový koberec tenký VH – veľmi hrubozrnný

AKO – asfaltový koberec otvorenej zrnitosti

Označenie podľa zrnitosti kameniva

Druh vrstvy VJ J S H VH

Asfaltový betón ABJ ABS ABH ABVH

Asfaltový koberec - mastix AKMVJ AKMJ AKMS AKMH

Asfaltový koberec – drenáž AKDJ AKDS AKDH

Asfaltový koberec – tenký AKTJ AKTS

Asfaltový koberec - otvorený AKOJ AKOS AKOH AKOVH

Špecifikácie parametrov jednotlivých druhov vrstiev (hrúbky, frakcie) sú stanovené v zmysle:

STN 73 6121 – Stavba vozoviek. Hutnené asfaltové vrstvy.

STN 73 6122 – Stavba vozoviek. Liate asfalty.

Ukazovatele kvality


1.1


Ukazovateľ kvality Na ložnú a hornú

podkladnú vrstvu

Na obrusnú

vrstvu

Penetrácia pri 25ºC (10-1

) 45-90 45-80

Bod mäknutia KG min. 50 min. 50

Bod lámavosti (ºC) -18 -18

Elastická návratnosť (%) 30 65

Homogenita 2 2

Zmena bodu mäknutia KG (zvýšenie v ºC) 8 8

3.4.17 Ostatné – odbor 39

V tomto odbore projektovej dokumentácie je riešená preložka Podhájskeho potoka v nžkm 211,820,

ktorý sa nachádza v priestore navrhovanej trasy železnice a cestného podjazdu. Celková dĺžka

úpravy toku je 268 m. Táto úprava spočíva v preložke koryta, spevnení svahov toku a jeho

prispôsobenie sa jestvujúcemu tvaru toku nábehmi svahov. Jednotlivé úpravy sú konzultované

a schválené správcom toku.

3.4.18 Zemné práce

Zemné práce sa pri uskutočňovaní tohto projektu vyskytujú prakticky vo všetkých oboroch

a u všetkých objektoch stavby. V zemných prácach, ktoré sú predmetom oceňovania, sú zahrnuté

činnosti, zariadenia a materiál súvisiaci s ťažbou, presunom a skladovaním zemín, kameniva,

lomového kameňa a ostatných hmôt potrebných k stavbe.

Do zemných prác sa zahrňujú:

- odstránenie porastov a ornice

- výkopy, násypy, odvodnenia, úpravy zemnej pláne, pri stavbe zemného telesa u železničného

spodku a zemného telesa ciest

- výkopy a zásypy pre základové konštrukcie

- výkopy rýh

- výkopy šachiet

- výkopy jám

3.4.19 Charakteristiky zemnej pláne železničného alebo cestného zemného telesa

Zemnou pláňou podľa terminológie inžinierskeho staviteľstva je povrch zemného telesa, na ktorý sa

ukladajú ochranné a konštrukčné vrstvy podvalového podložia u železničnej trate alebo konštrukcie

vozovky u ciest.

Pozdĺžny a priečny sklon zemnej pláne udáva stavebný projekt v priečnych a pozdĺžnych profiloch.

Stavebný projekt reprezentovaný technickým popisom a technickými špecifikáciami k jednotlivým

objektom udáva požadované hodnoty modulu pretvorenia Epl.

Ak sa prieskumom zistené hodnoty E0 líšili od požadovaných hodnôt, ktoré sú uvádzané a projektom

predpísané, zlepšovali sa metódami vystužovania zemín geosyntetickými prvkami Tieto spevnenia

však už radíme do konštrukcií podvalového podložia a nesledujeme ich v druhovosti zemných prác.

3.4.20 Skúšky pri zemných prácach

Pri ťažbe zemín a ich použití v zemnom telese je nevyhnutné priebežne kontrolovať ich vlastnosti

a porovnávať s požadovanými parametrami. Vykonajú sa nasledovné skúšky zemín:


1.1


- určenie prirodzenej vlhkosti

- určenie objemovej hmotnosti v prirodzenom uložení

- skúška zhutniteľnosti PS (Proctor Standard)

- určenie zrnitosti a obsahu organických látok

Všetky skúšky sa vykonajú pri rekonštrukcii jestvujúceho telesa po odkopaní každých 5000 m3

alebo pri každej zmene zeminy.

Požadované parametre udáva železničný predpis S 4 alebo STN 72 1006 Kontrola zhutnenia zemín

a sypanín.

3.4.21 Prípustné odchylky

a) Odchýlka výšky od projektovanej nivelety +20, -30 mm

Rozsah sadania je potrebné preukázať meraním v časovom priebehu.

b) Dovolená odchýlka v šírke zemnej pláne je +100 mm.

c) Nerovnosť povrchu hotovej zemnej pláne nesmie v dĺžke 3,0 m presiahnuť hĺbku 20 mm.

d) Odchýlka od projektovaného sklonu môže byť max. 0,5%.

e) Nerovnosť povrchu svahu nesmie na dĺžke 3,0 m presiahnuť hĺbku 50 mm ak budú ďalej

zatrávnené.

3.4.22 Odsúhlasenie a prevzatie prác

Pri odsúhlasení a prevzatí dodávky prác na zemnom telese sa kontrolujú nasledovné parametre:

a) dosiahnuté zhutnenie zemnej pláne,

b) počet a druh vykonaných skúšok,

c) modul pretvárnosti zemnej pláne,

d) nerovnosť povrchu,

e) presnosť svahovania,

f) dodržanie dokumentáciou predpísaných rozmerov zemného telesa a zemnej pláne

Odsúhlasenie a prevzatie zemnej pláne pred zimným obdobím je možné uskutočniť len v prípade, ak

je možné zakryť ju ochrannou, alebo ďalšou konštrukčnou vrstvou do zimného obdobia.

V prípade, že prevzatá zemná pláň nebola takto prekrytá, musí sa po zimnom období vykonať

dohutnenie, odber príslušných vzoriek, vykonanie skúšok na zistenie modulu pretvárnosti zemnej

pláne a nové odsúhlasenie.

4. ÚDAJE O ZARIADENÍ STAVENISKA, ÚZEMÍ STAVBY A PRIESKUMOCH

Hranice pozemkov ŽSR, hranice trvalých a dočasných záberov tvoria hranicu staveniska, ktorá

prebieha pozdĺž telesa železničnej trate. Rozhodujúcimi činiteľmi, ktoré ovplyvnili zábery mimo

terajších hraníc pozemkov ŽSR, boli:

- nové trasovanie železničnej trate

- úpravy železničného telesa do normového stavu (smerové úpravy, rozšírenie pláne, úpravy

sklonov svahov, zriadenie súbežných priekop),

- zriadenie súbežných a prístupových komunikácií pre potreby výstavby a plochy pre

umiestnenie zariadení stavenísk (najmä mostov)

- budovanie vyvolaných investícií, napr. mimoúrovňových krížení a prislúchajúcich

komunikácií

4.1 VYMEDZENIE PRIESTORU STAVENISKA


1.1


Stavebné práce týkajúce sa vlastnej modernizácie železničnej trate sa budú realizovať v značnej časti

na pozemku ŽSR. K výraznejším záberom pozemkov, ktoré nie sú vo vlastníctve objednávateľa,

dôjde v miestach preložiek trate a v miestach budovania nových mimoúrovňových krížení cestných

komunikácií (nadjazdy, podjazdy, podchody) čím dôjde k trvalým aj dočasným záberom

nehnuteľností. Zabezpečenie povolenia vstupov na pozemky, ktoré nie sú vo vlastníctve ŽSR, je

predmetom prípravy zhotoviteľa.

Mimo železničný pozemok sú navrhnuté aj preložky niektorých inžinierskych sietí. Pokiaľ bude

zhotoviteľ stavby používať ďalšie časti územia na zariadenie staveniska a prístupové trasy

a manipulačné pruhy nad rámec predpokladaného obvodu stavby, bude rozsah tohoto územia

predmetom dodávateľskej prípravy.

V grafických prílohách dokumentácie situačných a koordinačných sú vyznačené možné plochy

zariadenia staveniska. Predpokladá sa zriadenie plôch zariadenia staveniska pre všetky mosty, cestné

nadjazdy, preložky komunikácií. Ich životnosť sa predpokladá do roka, viac ako 1 rok.

Zhotoviteľ po dohode so stavebným dozorom môže dohodnúť odvoz prebytočného výkopku – ako

odpadu (ostatného) na organizované skládky v okolí stavby. Pod pojmom organizovaná skládka sa

rozumie legálne povolená skládka pod správou oprávnenej organizácie.

Zariadenie staveniska (ďalej ZS), jeho vybavenie, prevádzka, údržba a likvidácie je záležitosťou

zhotoviteľa, ktorý však musí rešpektovať podmienky stavebného povolenia, zmluvy o dielo

a projektovú dokumentáciu. V objektoch zariadenia staveniska je zhotoviteľ povinný zriadiť a zaistiť

prevádzku priestorov pre výkon stavebného dozoru, vrátane vybavenia špecifikovaného vo výkaze

výmer.

Presnejšie využitie ZS, vrátane kapacitných požiadaviek na prípojky energie a vody, si musí

zhotoviteľ stavby prerokovať s príslušným stavebným úradom a ostatnými orgánmi štátnej správy,

samosprávy a organizáciami. Hlavný stavebný dvor je možné umiestniť v priestoroch ŽST Svit.

4.2.1 Plochy zariadenia staveniska a prístupové trasy

Plochy ZS sú navrhnuté podľa predpokladaných potrieb zhotoviteľa a spôsobu využitia týchto plôch.

Sú navrhnuté najmä v lokalitách s predpokladanou sústredenou stavebnou činnosťou, ako sú mostné

objekty, preložky ciest. Zariadenia stavenísk sú navrhnuté tak, aby boli podľa možnosti čo najviac

prístupné z okolitých komunikácií. Povrch terénu v priestore ZS si podľa požiadavky zhotoviteľ

upraví. Po skončení výstavby uvedie zhotoviteľ terén do pôvodného stavu. V prípade, že zhotoviteľ

vlastnou činnosťou zapríčiní škodu na objektoch (napr. komunikácie, budovy, porasty atd.) musí ich

uviesť do pôvodného stavu na vlastné náklady, resp. nahradiť spôsobenú škodu.

Umiestnenie a rozloha plôch pre ZS nie sú záväzné. Je nutné brať ich ako návrh, ktorý si môže

zhotoviteľ stavby prispôsobiť svojim potrebám.

Vzhľadom ku charakteru stavby, je možné využiť pre dovoz a presun materiálu železničnú trať.

Tento druh dopravy je vhodné využiť hlavne vtedy, pokiaľ sú v prevádzke obe traťové koľaje.

V čase jednokoľajovej prevádzky je využívanie trate pre potreby stavby možné len vo vlakových

prestávkach. Preto je nevyhnutné uvažovať aj s automobilovou dopravou ako s hlavnou dopravou pre

dovoz a presun materiálu.

Rozhodujúce množstvá pre prepravu materiálu tvoria zemné práce a materiály železničného zvršku

a spodku. Tu bude hlavnou dopravou automobilová doprava, ktorá zabezpečí odvoz materiálu na

skládky a depónie, kde sa uvažuje s jeho uskladnením, spracovaním a následným využitím do stavby

násypov tak železničnej trate ako aj pre nové cestné nadjazdy.

4.2 ZARIADENIE STAVENISKA


1.1


Znesený koľajový zvršok a materiál nového zvršku bude prevážaný po železničnej trati.

Vyťažená zemina zo železničného spodku bude prepravovaná autami tak, ako bude postupovať

sanácia železničného spodku. Prebytok výkopov, sa uskladní v depónii, použiteľné a vhodné zeminy

je možné uložiť priamo do nových násypov cestných nadjazdov. Vyťažený materiál koľajového

lôžka bude prevážaný na dočasné skládky, kde ho bude potrebné triediť od znečistených jemných

frakcií.

Označenie plôch ZS sa skladá z textu “ZS“ (zariadenie staveniska) a dvoch čísel oddelených bodkou

napr. ZS 1.1. Prvé číslo je číslo UČS (pre UČS 401 je to 1) a druhé číslo je poradové číslo plochy

v smere staničenia železničnej trate v rámci UČS.

Navrhované lokality ZS rozmietnené na jednotlivých učs:

UČS 401 Traťový úsek Poprad - Svit

ZS 1.1. v nžkm 201,400

Umiestnenie: vpravo v smere staničenia

Účel: výrobná a skládková

Využitie:

SO 401-32-01 Poprad - Svit, železničný zvršok

SO 401-32-02 Poprad - Svit, železničný spodok

SO 401-38-01 Poprad - Svit, napojenie Teplickej ulice na cestu III/534005

SO 401-38-03 Poprad - Svit, okružná križovatka na ceste III/534005

Veľkosť: 3250 m2

Prístup: z poľnej cesty ako odbočky z cesty č.III/3082 (III/534 005), po novovybudovanej

komunikácii.

Úprava povrchu: urovnanie terénu, vyrovnanie štrkom, prípadne zapanelovanie

Požiadavky na prípojky: bez požiadaviek

Vzťah k pozemku: prenájom do 1 roka

ZS 1.2. v nžkm 201,400



Využitie:



SO 401-38-01 Poprad - Svit, napojenie Teplickej ulice na cestu III/534005

SO 401-38-03 Poprad - Svit, okružná križovatka na ceste III/534005

Veľkosť: 1850 m2

Prístup: z poľnej cesty ako odbočky z cesty č. III/3082 (III/534 005), po novovybudovanej

komunikácii




ZS 1.3. v nžkm 202,350

Umiestnenie: vľavo v smere staničenia


1.1



Využitie:



SO 401-32-03 Poprad - Svit, železničný zvršok-demontáž

SO 401-32-04 Poprad - Svit, káblová chráničková trasa

SO 401-35-01 Poprad - Svit, trakčné vedenie

SO 401-35-03 Poprad - Svit, preložky rozvodov 6 kV ŽSR

Veľkosť: 1850 m2

Prístup: z poľnej cesty ako odbočky z cesty č.I/18



Vzťah k pozemku: pozemok ŽSR

ZS 1.4. v nžkm 202,500



Využitie:



SO 401-32-03 Poprad - Svit, železničný zvršok-demontáž




Veľkosť: 1310 m2





ZS 1.5. v nžkm 204,950



Využitie:




SO 401-34-01 Poprad - Svit, protihlukové steny



Veľkosť: 220 m2





UČS 402 ŽST Svit


1.1


ZS 2.1. v nžkm 205,300



Využitie:

SO 402-32-01 Žst. Svit, železničný zvršok

SO 402-32-02 Žst. Svit, železničný spodok

SO 402-32-05 Žst. Svit, káblová chráničková trasa

SO 402-34-05 Žst. Svit, protihlukové steny

SO 402-33-01 Žst. Svit, rekonštrukcia železničného mosta v nžkm 205,363 (sžkm 205,377)

Veľkosť: 890 m2

Prístup: z dočasnej a poľnej komunikácie ako odbočky z cesty č.I/18


Požiadavky na prípojky: mobilná elektrocentrála


ZS 2.2. v nžkm 205,450



Využitie:

SO 402-34-01 Žst. Svit, adaptácia priestorov výpravnej budovy

SO 402-38-01 Žst. Svit, prístupové komunikácie ku výpravnej budove

SO 402-38-02 Žst. Svit, spevnené plochy

Veľkosť: 1210 m2

Prístup: z miestnej komunikácie




ZS 2.3. v nžkm 206,700



Využitie: umiestnenie recyklačnej linky, pre SO a PS v ŽST SVIT

Veľkosť: 5210 m2



Požiadavky na prípojky: napojenie el. energie a vody zo siete ŽSR


ZS 2.4. v nžkm 206,950



Využitie: pre SO a PS v ŽST SVIT

Veľkosť: 1210 m2





ZS 2.5. v nžkm 207,050



1.1



Využitie: pre SO a PS v ŽST SVIT

Veľkosť: 1560 m2



Požiadavky na prípojky: napojenie el. energie a vody zo siete ŽSR


ZS 2.6. v nžkm 207,700



Využitie:



SO 402-33-06 Žst. Svit, prestavba železničného mosta v nžkm 207,716 (sžkm 207,729)

SO 402-37-05 Žst. Svit, úpravy vodovodov "PVPS a.s. PP"

Veľkosť: 320 m2





ZS 2.7. v nžkm 207,700



Využitie:



SO 402-33-05 Žst. Svit, rekonštrukcia železničného mosta v nžkm 207,356 (sžkm 207,369)

SO 402-33-06 Žst. Svit, prestavba železničného mosta v nžkm 207,716 (sžkm 207,729)

SO 402-34-05 Žst. Svit, protihlukové steny

Veľkosť: 260 m2





ZS 2.8. v nžkm 208,100



Využitie: - pre SO a PS v UČS 402

Veľkosť: 7050 m2



Požiadavky na prípojky: napojenie z verejnej siete

Vzťah k pozemku: prenájom nad 1 rok

ZS 2.9. v nžkm 209,150


1.1




Využitie:



SO 402-32-11 Žst. Svit, rekonštrukcia priepustu v nžkm 209,170 (sžkm 209,184)

Veľkosť: 325 m2

Prístup: z dočasnej a poľnej komunikácie ako odbočky z cesty č. I/18




ZS 2.10. v nžkm 209,200



Využitie: SO 402-32-01 Žst. Svit, železničný zvršok


SO 402-32-11 Žst. Svit, rekonštrukcia priepustu v nžkm 209,170 (sžkm 209,184)

Veľkosť: 225 m2

Prístup: z poľnej komunikácie ako odbočky z cesty č. I/18




UČS 403 Traťový úsek Svit - Štrba

ZS 3.1. v sžkm 210,700




Veľkosť: 780 m2

Prístup: z poľnej komunikácie ako odbočky z cesty č. III/3063 (III/018 149)


Požiadavky na prípojky: napojenie el. energie zo siete ŽSR, dovoz vody


ZS 3.2. v sžkm 210,750




Veľkosť: 2350 m2

Prístup: z cesty č. III/3063 (III/018 149)




ZS 3.3. v nžkm 210,750



1.1




Veľkosť: 9290 m2

Prístup: z cesty č. III/3063 (III/018 149)


Požiadavky na prípojky: mobilná elektrocentrála, dovoz vody


ZS 3.4. v nžkm 211,800



Využitie:

SO 403-32-01; Svit - Štrba, železničný zvršok

SO 403-32-02; Svit - Štrba, železničný spodok

SO 403-32-12; Svit - Štrba, priepust v nžkm 211,764

SO 403-33-03; Svit - Štrba, železničný most nad poľnou cestou v nžkm 211,780

SO 403-38-01; Svit - Štrba, komunikácia cestného podjazdu, nžkm 211,780

SO 403-38-02; Svit - Štrba, prevozná TM Lučivná, prístupová komunikácia

SO 403-39-01; Svit - Štrba, preložka Podhájskeho potoka v nžkm 211,820

Veľkosť: 2360 m2



Požiadavky na prípojky: mobilná elektrocentrála, dovoz vody


ZS 3.5. v nžkm 212,000



Využitie:

- pre SO a PS v UČS 403

Veľkosť: 11 770 m2





ZS 3.6. v sžkm 212,400



Využitie:


Veľkosť: 520 m2





ZS 3.7. v nžkm 212,750



1.1



Využitie:


Veľkosť: 2180 m2





ZS 3.8. v nžkm 212,900


Účel: trvalé uloženie zeminy

Využitie:

SO 403-31-01 Svit - Štrba, výrub stromov

SO 403-32-02 Svit - Štrba, železničný spodok

SO 403-32-06 Svit - Štrba, vegetačné úpravy

Veľkosť: 3080 m2


Úprava povrchu: uloženie zeminy, zahumusovanie, výsadba drevín



Zdemontovaný zvrškový materiál z existujúcich medzistaničných úsekov a železničnej stanice

Svit sa navrhuje postupne deponovať v jestvujúcich ŽST (Svit, Poprad) aj na plochách súčasných

staničných koľají, ktoré budú zrušené, príp. predčasne vylúčené a neskôr zrušené.

Vyzískaný koľajový rošt sa uloží a použije podľa pokynov správcu (ŽSR, Oblastné riaditeľstvo

Košice). Plochy pre demontáž sa určí správca po dohode so zhotoviteľom stavby.

V lokalite ŽST Svit sa navrhuje umiestnenie recyklačnej linky.

Upozornenie: Dodávateľ recyklačného zariadenia predloží súhlas na prevádzkovanie zariadenia na

zhodnocovanie odpadov a súhlas na nakladanie s nebezpečným odpadom, v prípade prepravy

nebezpečných odpadov presahujúcej územie okresu predloží súhlas príslušného KÚ odboru ŽP

podľa § 70 odst. 1 písm. g zákona o odpadoch.

Nový materiál do koľajového lôžka a podkladných vrstiev železničného spodku, cestných

komunikácií a ďalších inžinierskych stavieb je možné dovážať z lomov Dubiná a Malužiná.

Prístupy na stavenisko a údaje o dopravných trasách

Prístupy na stavenisko a k plochám zariadenia staveniska sú vyznačené v Projekte organizácie

výstavby. Hlavný prístup je zo štátnej cesty I/18 odkiaľ sú prístupové komunikácie (väčšinou ako

miestne a účelové komunikácie) k železničnej trati.

Okrem toho bude nutné zriadiť ďalšie zjazdy a nájazdy na zemnú pláň pre práce spojené so sanáciou

železničného spodku. Tieto si zvolí zhotoviteľ podľa zvolenej technológie výstavby. Doporučujeme

zhotoviteľovi skutočné dopravné trasy vopred odsúhlasiť s príslušnou obcou. Všetky práce

a materiály, spojené s úpravami plôch ZS a zriadenia prístupov na stavenisko a k plochám ZS budú

súčasťou ceny príslušného stavebného objektu. To platí aj o konečnej úprave plôch ZS a ich

rekultivácii po skončení stavby podľa požiadaviek stavebného dozoru.


1.1


4.2.2 Možnosti napojenia na inžinierske siete

V rámci stavby je potrebné vybudovanie nových vedení NN, úprav vedení VN a NN rozvodov

v rámci železničných staníc, zastávok, ako aj ostatných rozvodov pre stavbu.

Napojenie zariadenia stavenísk na kanalizáciu, telefón, zdroje vody a energie pre potreby stavby a

v rámci prípravy stavby si zabezpečí zhotoviteľ podľa vlastnej potreby. Miesta napojenia určí

v dokumentácii zariadenia staveniska, spolu s kapacitnými údajmi a prejedná ich so správcami

dotknutých inžinierskych sietí. Pre orientáciu bude použitá koordinačná situácia s priebehom sietí

v obvode stavby a jeho blízkeho okolia. Vzťah modernizovanej železničnej trate sa k ostatným

prvkom infraštruktúry územia podstatne nemení.

V prípade zvláštnych nárokov môžu byť k zariadeniam stavenísk vybudované osobitné staveniskové

prípojky z vhodných verejných rozvodov.

Modernizácia železničnej trate nezasahuje do obytného priestoru a nie je potrebné asanovať žiadne

bytové priestory, rodinné domy, priemyslené objekty.

Búrať sa budú jedine existujúce železničné objekty v ŽST Svit:

b) Stavadlo č.1 v km 206,40

c) Stavadlo č. 2 v km 207,00

d) Sklad náradia pre traťovú dištanciu v km 207,10

Pozemné komunikácie

Počas výstavby modernizovanej trate dôjde k obmedzeniam dopravy na miestach výjazdov

mechanizmov zo staveniska a krátkodobo k úplnej uzávere cesty č. III/3063 v úseku obec Lučivná –

križovatka Lučivná - kúpele, pri prácach na mostnom objekte (SO 403-33-02 Svit - Štrba, železničný

most …).

K obmedzeniu pohybu chodcov dôjde v ŽST Svit pri prestavbe jestvujúceho železničného podchodu.

Počas realizácie časti podchodu pri výpravnej budove bude pre cestujúcich slúžiť časť podchodu pod

nepárnou skupinou koľají. Prechod cez koľaje ku výpravnej budove bude umožnený na vyhradených

miestach. Pri realizácii pod nepárnou skupinou koľají bude prístup k výpravnej budove umožnený na

vyhradených miestach cez stavenisko resp. po miestnej komunikácii podjazdom.

.

Zrušenie železničných priecestí

Modernizáciou železničnej trate v úseku Poprad – Štrba (výhybňa Lučivná) dôjde k zrušeniu

všetkých železničných priecestí nachádzajúcich sa v tomto úseku. Priecestia budú zrušené buď bez

náhrady resp. nahradené novou komunikáciou, podchodom alebo cestnou komunikáciou

s podjazdom (žel. mostom). V modernizovanom úseku sa nachádza 6 železničných priecestí, a to:

v traťovom úseku Poprad – Svit ( UČS 401)

priecestie v sžkm 201,001

- druh komunikácie : mestská komunikácia

- odkiaľ – kde komunikácia vedie: ul. Teplická, Poprad

Priecestie bude zrušené a nahradené podchodom pre peších (SO 401-33-01 Poprad - Svit,

podchod pre verejnosť v nžkm 200,988 (sžkm 200,999) ) a novou cestnou komunikáciou (SO 401-

4.3 VZŤAHY K VEREJNÉMU A OBČIANSKEMU VYBAVENIU ÚZEMIA


1.1


38-01 Poprad - Svit, napojenie Teplickej ulice na cestu III/534005) napojenou okružnou križovatkou

(SO 401-38-03 Poprad - Svit, okružná križovatka na ceste III/534005) na cestu č. III/3082

(III/534005).

Počas výstavby bude priecestie funkčné. K zrušeniu dôjde až pri dobudovaní podchodu a

cestných komunikácií slúžiacich ako náhrada za zrušené priecestie.


- druh komunikácie : poľná cesta účelová

Priecestie bude zrušené bez náhrady. Prístup na pozemky vľavo železničnej trate je zabezpečený

poľnými vjazdmi z cesty č. I/18. Prístup vpravo je možný po jestvujúcej poľnej ceste napojenej na

novú cestnú komunikáciu (SO 401-38-01 Poprad - Svit, napojenie Teplickej ulice na cestu

III/534005).

K zrušeniu priecestia dôjde pri začatí výstavby.



Priecestie bude zrušené bez náhrady. Prístup na pozemky vľavo železničnej trate je zabezpečený

vjazdom z cesty č. I/18. Prístup na pozemky vpravo, v smere od Popradu, je možný po jestvujúcej

poľnej ceste napojenej na novú cestnú komunikáciu (SO 401-38-01 Poprad - Svit, napojenie

Teplickej ulice na cestu III/534005) a v smere od Svitu po cestnej komunikácii.

K zrušeniu priecestia dôjde pri začatí výstavby.

v ŽST Svit ( UČS 402)


- druh komunikácie : št. cesta III/3064

- odkiaľ – kde komunikácia vedie: Svit - Batizovce

Pri modernizácii ŽST Svit dôjde k zrušeniu priecestia. Ako náhrada za zrušené priecestie bude

slúžiť nová cestná komunikácia a cestný podjazd v nžkm 206,358.

v traťovom úseku Svit - Štrba( UČS 403)


- druh komunikácie : št. cesta III/3063

- odkiaľ – kde komunikácia vedie: Lučivná - Štrba

Priecestie bude zrušené bez náhrady, nakoľko v uvedenom úseku je navrhovaná preložka

železničnej trate. Nové križovanie cestnej komunikácie III/3063 so žel. traťou je navrhované

mimoúrovňovo, železničným mostom ponad cestnú komunikáciu.

V mieste zrušeného priecestia je navrhovaná úprava cestnej komunikácie č. III/3063 (III/018149)

(SO 403-38-03 Svit - Štrba, úprava cesty III/018149 v mieste zastávky Lučivná).

K zrušeniu priecestia dôjde až po dobudovaní novej preložky žel. trate a s ňou súvisiacich

objektov. Počas stavebných prác a pri výlukách traťových koľají je potrebné zabezpečiť obsluhu

železničného priecestia pracovníkom ŽSR spolu s potrebným vybavením (unimo bunka, chemické

WC)


1.1




Priecestie bude zrušené bez náhrady. V uvedenom úseku dochádza k preloženiu železničnej trate

do novej polohy. Nové križovanie poľnej cesty so železnicou je riešené mimoúrovňovo cestným

podjazdom (SO 403-33-03 Svit - Štrba, železničný most nad poľnou cestou v nžkm 211,780)

s úpravou poľnej cesty (SO 403-38-01 Svit - Štrba, komunikácia cestného podjazdu, nžkm 211,780).

V mieste zrušeného priecestia sa poľná cesta upraví(SO 403-38-01 Svit - Štrba, komunikácia

cestného podjazdu, nžkm 211,780).

K zrušeniu priecestia dôjde až po dobudovaní novej preložky žel. trate a s ňou súvisiacich

objektov. Počas stavebných prác a pri výlukách traťových koľají je potrebné zabezpečiť obsluhu

železničného priecestia pracovníkom ŽSR spolu s potrebným vybavením (unimo bunka, chemické

WC)

Ochranné pásmo dráhy

Je definované zákonom č. 513/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov a ustanovenia stanovujú aj

spôsob činností v tomto ochrannom pásme. Pri návrhu stavby predpokladáme, že všetky zariadenia,

ktoré križujú železničnú trať alebo ležia v jej ochrannom pásme, boli budované s povolením

dráhových správnych orgánov a tak musia rešpektovať záujmy dráhy. U zariadení, ktoré nesplnili

alebo nespĺňajú podmienky dané normami, predpismi železníc, budú v rámci stavby uvedené do

normového stavu. Pri jestvujúcich zariadeniach, ktoré križujú dráhu a nie sú stavbou bezprostredne

dotknuté (za predpokladu, že boli splnené príslušné ustanovenia o krížení a úpravách pri prechode

pod dráhou) projektant považoval tento stav za bezkolízny.

Generálny projektant vykonal podrobný prieskum križujúcich a súbežných sietí stanovením ich

polohy vytýčením. Pokiaľ sa jedná o zistenie hĺbky ich uloženia, predpokladá sa dodržanie

zodpovedajúceho predpisu. V kolíznych miestach a v odôvodnených prípadoch bola hĺbka overovaná

aj kopanými sondami.

Ochranné pásmo komunikácií

Ochranné pásmo komunikácií je definované zákonom č. 135/1961 Zb. v znení neskorších predpisov.

Ochranné pásmo sa zriaďuje hlavne mimo zastavaného územia, alebo mimo územia, ktoré je určené

pre zástavbu. V ochranných pásmach platia osobitné predpisy na vykonávanie stavebných prác.

Predmetná stavba I. etapy prichádza do kontaktu s ochranným pásmom pozemných komunikácií

s cestou I. triedy – I/18 a s diaľnicou D1 v úseku Svit – Poprad.

V zastavanom území, resp. v území určenom na súvislé zastavanie, je potrebné akékoľvek práce

realizované v cestných pozemkoch, cestných pomocných pozemkov realizovať len na základe

povolenia príslušného cestného správneho orgánu.

V daných prípadoch sa jedná o nasledovné komunikácie:

- diaľnica D1

- cesta I. triedy – I/18

- cesta II. triedy – II/534

- cesty III. triedy patriace pod Prešovský samosprávny kraj.

- miestne komunikácie

4.4 ÚDAJE O OCHRANNÝCH PÁSMACH


1.1


Silnoprúdové vedenia a zariadenia

Ochranné pásmo silnoprúdových vedení a zariadení je definované v zákone 656/2004 Z.z. v znení

neskorších predpisov.

V rámci stavby I. etapy dochádza k styku a úpravám trás VN a NN vedení (hlavne pri riešení nových

mimoúrovňových krížení), ktoré sú zdokumentované v koordinačnej situácii.

Slaboprúde vedenia – telekomunikácie

Ochranné pásmo telekomunikačných vedení a zariadení je definované v zákone č. 351/2011 Z.z.

v znení neskorších predpisov.

V tejto stavbe dochádza k styku a k zásahom do diaľkových, miestnych a optických káblov Slovak

Telecom (ST), Orange a s diaľkovými, traťovými a miestnymi káblami ŽSR. Kábelové vedenia a ich

úpravy sú zdokumentované v jednotlivých objektoch a koordinačných situáciách.

Plynovody – ochranné pásma

Ochranné pásmo plynových zariadení je definované zákonom č. 656/2004 Z.z. v znení neskorších

predpisov. V I. etape prichádza ku kolízii navrhovaných mimoúrovňových krížení s rozvodmi plynu.

V rámci stavby je potrebné zabezpečiť mechanickú ochranu kríženia chráničkami. Tieto sú

navrhnuté v rámci projektovej dokumentácie pre plynovody a dokumentované sú v koordinačných

situáciách.

Ochranné pásma vodných zdrojov

Navrhovaná stavba pri dodržaní podmienok zabezpečenia ochrany vodných zdrojov vychádza zo

zák. č. 364/2004 Z.z. o vodách. Ochranné pásma vodárenských zdrojov sa zriaďujú na ochranu

výdatnosti, kvality a zdravotnej bezchybnosti vody vodárenských zdrojov. Ochranné pásma sú

zároveň pásmami hygienickej ochrany.

Chránené územia a kultúrne pamiatky

Stavba I. etapy nezasahuje do pamiatkových zón ani kultúrnych pamiatok. Pamiatkový úrad SR

eviduje v blízkosti plánovanej stavby v katastri obce Lučivná archeologické nálezy z obdobia

neskorého paleolitu a stredoveku. V katastri mesta Svit v polohe Pod Skalkou sa našli nálezy

z obdobia paleolitu a mladšej doby bronzovej.

Rozhodnutím Pamiatkového úradu SR podľa § 37 pamiatkového zákona zo dňa 14. 8. 2008 je

nevyhnutné vykonať záchranný archeologický výskum ako predstihové opatrenie za účelom

záchrany archeologických nálezov a nálezísk predpokladaných v zemi na území stavby na

pozemkoch v katastrálnom území Lučivná, Poprad, Batizovce a Svit.

Modernizovaná železničná trať prichádza priamo do kontaktu s SKUEV 0309 – Rieka Poprad,

zaradené do sústavy chránených území členských štátov EÚ – Natura 2000 a to konkrétne

rekonštrukciou existujúceho žel. mosta v nžkm 207,356 (sžkm 207,369) v k. ú. Svit.

Geodetické a mapové podklady

Pre geodetickú dokumentáciu ako aj pre priame merania bol využitý železničný polygón, ku ktorému

príslušné podklady poskytlo Stredisko železničnej geodézie v Bratislave.

Body PBPP železničného polygónu sú stabilizované a identifikované, určené v prvej a druhej triede

presnosti a udané v súradnicovom systéme JTSK. Výšky majú určené v systéme Balt po vyrovnaní

(Bpv). Body PBPP sú použiteľné aj pre ďalšie meračské práce, ale pri vytýčenie stavby príde k ich

4.5 ÚDAJE O PODKLADOCH A VYKONANÝCH PRIESKUMOCH


1.1


nutnému zrušeniu. Pre vytýčenie stavby je vytvorená nová vytyčovacia sieť s polygónom, ktorej

body sú pevne stabilizované a zamerané.

Celý záujmový pás železničnej trate, ako aj ďalšie zábery pre stavby nadjazdov, komunikácií,

prekládok sietí a pod. bol pre potrebu zhotovenia projektu podrobne zameraný. Podrobné meranie

bolo vykonané z bodov PBPP totálnou stanicou. Zameraná bola trať s jednotlivými prvkami, objekty

budov, povrchové znaky inžinierskych sietí, komunikácie a charakteristické miesta terénu. Zo

zamerania je vytvorená mapa ako základný podklad spolu s jednotnou železničnou mapou (JŽM)

a katastrálnymi mapami.

Finálny digitálny výstup je vo formáte dgn, dxf alebo dwg v 3D.

Prieskumy

V prípravných fázach pre vypracovanie dokumentácie pre stavebné povolenie (DSP) boli

generálnym projektantom zabezpečené tieto prieskumy:

- Hluková štúdia, spracovaná 2007

- Diagnostika a hodnotenie ekologickej kvality materialu koľajového lôžka, spracovaný 2007

- Inžiniersko-geologický prieskum, spracovaný 2009,

- Hydrologické údaje vodných tokov (v profiloch kríženia so žel. traťou): Slovenský

hydrometeorologický ústav

- Dokumentácia pre územné rozhodnutie, spracovaná 07. 2008,

- Územné rozhodnutie č. ÚRaSP 2008/05770-TA 1, vydané dňa 31. 12. 2008 v Liptovskom

Mikuláši

- Schvaľovacie rozhodnutie projektu pre územné rozhodnutie" č. 100875/SRP-2008/59401,

vydaného MDPaT SR 31. 12. 2008

- Geotechnický prieskum podvalového podložia, spracovaný 2007

- Geodetické zameranie – účelová mapa M 1:1000 v súradnicovom systéme S-JTSK3,

výškovom systéme Balt p.v., v triede presnosti 2, domeranie územia na základe požiadaviek

- Inžinierske siete, vytýčené ich správcami.

- Prieskum na mieste stavby, fotodokumentácia

Všetky realizované prieskumy sú uložené u investora stavby a ich výsledky sú premietnuté do

návrhov technického riešenia jednotlivých prevádzkových súborov a stavebných objektov.

5. NAVRHOVANÉ POSTUPY VÝSTAVBY

Celá prestavba trate vychádza z niekoľkých základných zásad, ktoré ovplyvňujú spôsob a postupnosť

prestavby:

- Počas celej prestavby je železničná trať v prevádzke pre nákladnú aj osobnú dopravu.

Obmedzenia sa prejavia iba v rozsahu a intenzite dopravy. Pod obmedzením dopravy sa

rozumie jednokoľajná doprava v medzistaničných úsekoch. Bude zabezpečená minimálna

priechodnosť železničných staníc aspoň po dvoch koľajach.

- V nevyhnutných prípadoch sa dá uplatniť aj úplná výluka, ktorá však je časovo obmedzená.

- Dopravné obmedzenia a dopad na priepustnosť jednotlivých častí úseku je predmetom

osobitnej dokumentácie v projekte pre stavebné povolenie nazvanej Dopravná technológia

železničnej dopravy vo fázach výstavby, ktorá dokazuje zvládnutie dopravných nárokov.

V rámci posudzovania a schvaľovacích procesov bola prejednaná s kompetentnými orgánmi

ŽSR vychádza z tu načrtnutých stavebných postupov. Zhotoviteľovi bude prístupná. Iné

postupy musia byť opäť podrobené podobným procedúram.

- Hranice UČS sú stanovené v bodoch, kde sa staničný a medzistaničný úsek stotožňuje v

geometrickej polohe koľají s jestvujúcim stavom, alebo sa spojenie úsekov dá realizovať s

minimálnymi úpravami. Tieto sa zdokumentujú v projekte pre realizáciu stavby.


1.1


Projekt Organizácie výstavby je spracovaný na základe technického riešenia a umiestnenia

jednotlivých stavebných objektov a prevádzkových súborov a na základe miestnych podmienok

v obvode stavby a v jej okolí.

Účelom stavby je modernizácia železničnej trate. Je to líniová stavba. Začiatok a koniec stavby je

definovaný začiatkom a koncom stavebných úprav v hlavných koľajach.

Stavba I. etapy je umiestnená z hľadiska smerových a výškových pomerov tak, že kopíruje

existujúcu trať s minimálnymi odchýlkami. Výnimka je preložka trate v nžkm 210,2 – 212,6.

Realizácia stavby je na základe špecifických podmienok, technologických postupov, časových

termínov a ostatných predpokladov rozdelená do 9-tich stavebných postupov (SP). Stavebné postupy

sú rozkreslené v Schémach stavebných postupov vo výkresovej časti. Časové náväznosti

jednotlivých postupov ako aj postupnosť výstavby prevádzkových súborov a stavebných objektov je

uvedená v Časovom pláne.

SP 0:

- realizácia preložky železničnej trate v UČS 403 od km 210,080 do km 212,885 vrátane všetkých

stavebných objektov a prevádzkových súborov nachádzajúcich sa v úseku preložky.

Stavebný postup 0 bude realizovaný súčasne s postupom 1, pričom výkopový materiál z UČS 401

bude použitý k stavbe násypov v UČS 403 pri realizácii preložky trate.

SP 1:

- modernizácia koľaje č. 1 v UČS 401 a 402 od km 200,300 do 205,965 vrátane výhybiek č. 1 a č. 4

v ŽST Svit. Počas tohto stavebného postupu dôjde k zrušeniu priecestí v km 202,418 a 204,942

vybudujú sa mostné objekty pod koľajou č. 1 a protihluková stena pri koľaji č.1. V meste Poprad sa

zrealizuje okružná križovatka na ceste č. II/534 005 a jej napojenie na Teplickú ulicu.

V UČS 402 sa začne s výstavbou preložky cesty III/3064 z oboch strán železničnej stanice Svit.

- vylúčená koľaj č. 1 v traťovom úseku Poprad - Svit

SP 2:

- modernizácia koľaje č. 2 v UČS 401 a 402 od km 200,300 do 205,900 vrátane výhybiek č. 2 a č. 3

v ŽST Svit. Počas tohto stavebného postupu dôjde k zrušeniu priecestia v km 200,988, ktoré bude

nahradené podchodom pre verejnosť. Vybudujú sa mostné objekty pod koľajou č. 2 a priľahlé

protihlukové steny.

- vylúčená koľaj č. 2 v traťovom úseku Poprad - Svit

SP 3:

- vybudovanie dočasnej výhybne Lučivná, zrušenie priecestia v km 212,400:

postup 3a) - úprava žel. spodku a uloženie výhybiek č. 1D a 4D v koľaj č. 1

- vylúčená koľaj č. 1 v traťovom úseku Svit – Štrba – krátkodobá výluka

postup 3b) - úprava žel. spodku a uloženie výhybiek č. 2D a 3D v koľaj č. 2

- vylúčená koľaj č. 2 v traťovom úseku Svit - Štrba – krátkodobá výluka

Budovanie dočasnej výhybne bude realizované v krátkodobých výlukách v čase, keď nebude výluka

na susednom traťovom úseku Poprad – Svit.

SP 4:

- úprava smerového oblúka v UČS 402 v km 209,144 – 209,774 v koľaji č. 2, úprava protidotykovej

ochrany na cestnom nadjazde v nžkm 209,636 nad koľajou č. 2

- pokračuje sa s budovaním preložky cesty III/3064, úpravy na ceste I/18 v meste Svit, priecestie

Chemosvit na ceste I/18.

- vylúčená koľaj č. 2 v traťovom úseku Svit - výhybňa Lučivná

SP 5:

5.1 POSTUP REALIZÁCIE STAVBY


1.1


- realizácia koľaje č. 1 v UČS 402 od km 207,330 do210,100 v UČS 403 s prepojením na začiatok

novej preložky trate a s prepojením na jestvujúcu trať na konci preložky. Počas tohto stavebného

postupu sa vybudujú časti mostných objektov pod koľajou č. 1 a priľahlé protihlukové steny.

Demontuje sa jestvujúca koľaj č. 1 a priľahlé nástupište v zast. Lučivná na starej trati.

- pokračuje sa s budovaním preložky cesty III/3064, úpravy na ceste I/18 v meste Svit, priecestie

Chemosvit na ceste I/18.


SP 6:

- realizácia koľaje č. 2 v UČS 402 od km 207,330 do km 209,144 a mostných objektov pod touto

koľajou. V UČS 403 sa vybuduje prepojenie jestvujúcej trate s novou preložkou na začiatku a na

konci preložky. Demontuje sa jestvujúca koľaj č. 1 a priľahlé nástupište v zast. Lučivná na starej trati

a zruší sa priecestie v km 210,733.


SP 7:

- výstavba párnej skupiny staničných koľají v smere od km 205,900 do km 207,020 ( v koľaji č.2 sa

výhybka č. 14 vybuduje, výhybka č.15 už nie), rekonštrukcia časti podchodu pre cestujúcich

a vybudovanie krajného nástupištia. Počas tohto stavebného postupu sa vybudujú objekty

nachádzajúce sa v časti párnej skupiny a objekty na nepárnej skupine koľají, ako oporný múr,

protihluková stena a objekty nezasahujúce do jestvujúcich koľají.

Buduje sa nový železničný most SO 402-33-02 pod párnou skupinou koľají.

- vylúčená párna skupina koľají

SP 8:

postup 8a) - výstavba nepárnej skupiny staničných koľají v smere od km 205,900 do km 207,020,

rekonštrukcia podchodu, nástupištia a ostatných objektov nachádzajúcich sa v tejto časti stanice.

Buduje sa nový železničný most SO 402-33-02 pod nepárnou skupinou koľají.

- vylúčená nepárna skupina koľají

postup 8b1) Nový železničný most SO 402-33-02 je v tejto etape hotový, cestná doprava sa

presmeruje po vybudovanej preložke cesty III/3064, zruší sa priecestie sžkm 207,159

- úprava žel. spodku a vloženie výhybiek č. 16 a 17 v koľaj č. 1

- vylúčená koľaj č. 1 v traťovom úseku Svit – výhybňa Lučivná

postup 8b2) - úprava žel. spodku a vloženie výhybiek č. 15 a 18 v koľaj č.2

- vylúčená koľaj č. 2 v traťovom úseku Svit – výhybňa Lučivná

SP 9:

- zrušenie dočasnej výhybne Lučivná:

postup 9a) - odstránenie výhybiek č. 1D a 4D v koľaj č. 1 a úprava žel. zvršku

- vylúčená koľaj č. 1 v traťovom úseku Svit - Štrba

postup 9b) - odstránenie výhybiek č. 2D a 3D v koľaj č. 2 a úprava žel. zvršku

- vylúčená koľaj č. 2 v traťovom úseku Svit - Štrba

Stavebný postup č. 9 – zrušenie dočasnej výhybne Lučivná je závislý od postupu prác na

nasledujúcej UČS 404 ŽST Štrba v stavbe 2. etapy. Výhybňa bude zrušená počas krátkodobých

výluk.

V rámci realizácie jednotlivých etáp je počas výluky jednej z traťových koľají nutné zabezpečiť na

prevádzkovanej koľaji rýchlosť minimálne 50 km/h v miestach výlukových prác vrátane rýchlostí

cez mostné provizóriá.

Demontáž opusteného koľajového zvršku bude prebiehať až po prenesení dopravy do predmetnej

preložky, teda tak, aby na prevádzkovanej koľaji nebola zavedená pomalá jazda v celej dĺžke

demontáže.


1.1


Počas aktivácie nového traťového zabezpečovacieho zariadenia je nutná dvojkoľajná prevádzka,

keďže doprava bude organizovaná na jedno-oddielový medzistaničný úsek s jazdou na privolávacie

návesti v priľahlých ŽST.

Dvojkoľajnú prevádzku je nutné zabezpečiť taktiež počas zimných prestávok v stavebných prácach.

Funkčnosť zabezpečovacieho zariadenia bude závislá od stavebných postupov prestavby žel. zvršku.

Po prestavbe dotknutej časti železničného zvršku bude uvedené do činnosti zabezpečovacie

zariadenie buď v starom stave alebo v novom stave.

Zásady organizácie výstavby definoval projektant vychádzajúc z požiadaviek realizácie jednotlivých

stavebných objektov a prevádzkových súborov a tiež z požiadaviek Odboru dopravy a Odboru

investorského, zahrnutých v zápisoch z výrobných porád.

V čase spracovania dokumentácie nebol známy dodávateľ stavby z technológie prác, ktorého by

bolo možné vychádzať, preto predkladané postupy výstavby predstavujú rámcové postupy

s koordináciou jednotlivých SO a PS.

Akékoľvek zmeny z uvedených zásad a prístupov k riešeniu vplyvu výstavby na železničnú

dopravu – napríklad pri výrazne zníženom objeme železničnej dopravy počas výstavby v

porovnaní s riešeným rokom, výraznej zmene stavebných postupov voči navrhovaným a pod.

je nutné odsúhlasiť Odborom dopravy GR ŽSR.

Pri výškovom rozdiele výkopu koľaje a nivelety vedľajšej koľaje od 0,8 do 1,3 m sa zriadi paženie

z I-profilov a drevených fošien.

Pred zahájením prác a na záver každej etapy je potrebné vyhradiť samostatné výluky pre

prevesovanie a úpravu trakčného vedenia.

Na úplný záver všetkých prác je nutné zahrnúť definitívnu reguláciu, meranie a skúšky trakčného

vedenia.

Výstavba nových traťových a staničných koľají v súčasnej osi si vyžiada nepretržité výluky

železničnej prevádzky dotknutých koľají. Organizácia výstavby v súčasnej osi koľají je založená na

zachovaní jednokoľajnej železničnej prevádzky v jednom traťovom úseku s tým, že v susedných

traťových úsekoch sa predpokladá dvojkoľajná prevádzka.

Pre zvýšenie priepustnosti trate v zmysle dopravnej technológie je potrebné v traťovom úseku Svit –

Štrba vybudovať dočasnú výhybňu Lučivná.

Doba trvania výluk je navrhovaná podľa objemu prác a s ohľadom na zachovanie nutnej železničnej

prevádzky. Dĺžky výluk a ich upresnenie bude závisieť na kapacite a technológii budúceho

zhotoviteľa stavby.

Úplné prerušenie žel. prevádzky bude potrebné pri skúškach nových trakčných a zabezpečovacích

zariadení pred začiatkom prevádzky. Práce, ktoré vyžadujú výluky oboch traťových koľají, je nutné

organizovať vo vlakových pauzách v nočných hodinách, kde je možné využiť niekoľkohodinové

prestávky medzi pravidelnou osobnou dopravou.

Predpokladaný harmonogram nepretržitých výluk je uvedený v Časovom pláne.

Harmonogram výstavby (Časový plán) zohľadňuje princípy popísané v predchádzajúcej kapitole.

Tento harmonogram vychádza z odborného odhadu jednotlivých činností na základe referenčného

porovnania s už realizovanými úsekmi u ČD a ŽSR a predstavuje názor projektanta na postup

a trvanie stavebných prác.

Harmonogram prác musí byť spracovaný v súlade so stavebnými postupmi uvedenými v schválenej

projektovej dokumentácii a tak, aby boli splnené nasledovné podmienky verejného obstarávateľa:

- počas celej doby výstavby bude železničná trať v prevádzke pre nákladnú aj osobnú dopravu

- v dokumentácii naznačenej postupnosti zdôvodnenej nutnou dopravnou priepustnosťou

železničnej prevádzky

5.2 PREDPOKLAD ČASOVEJ NÁROČNOSTI


1.1


- komplexnej zostavy všetkých PS/SO

- V medzistaničných úsekoch môže byť vylúčená vždy len jedna traťová koľaj a prevádzkovaná

koľaj musí mať traťové zabeprečovacie zariadenie vždy v riadnej činnosti.

- V ŽST Svit a výlukou dotknutých susedných ŽST musia byť minimálne dve dopravné koľaje

a dve nástupištné hrany k dispozícii pre železničnú prevádzku (okrem krátkodobých výluk do 4

hodín, resp. na krátku dobu potrebnú na prepínanie systémov zabezpečovacieho zariadenia)

- Je potrebné rešpektovať časy výluk dohodnuté s vlečkármi.

- optimálnej časovej náročnosti podľa výrobných a montážnych technológii zhotoviteľov

- postupného začatia aj predčasného užívania formou míľnikov a kritických ciest

- postupného ukončovania a odovzdávania podľa PS, SO a UČS, resp. kolaudačných konaní.

Časový plán bude východiskom pre riadenie kvality podľa súťažných podmienok.

Zhotoviteľ by mal v časovom harmonograme zohľadniť aj zimné prestávky. Tieto prestávky

predstavujú zastavenie zemných prác, betonáže, ukladania káblov atď. V prípade, že uchádzač

v časovom harmonograme nezohľadní zimné prestávky a rozhodne sa v pokračovaní jednotlivých

prác v zimných mesiacoch, príslušné opatrenia pre zimné práce, ako aj opatrenia pre zabezpečenie

plynulej železničnej dopravy v zimnom období (napr. zabezpečenie čistenia výhybiek od snehu

v prípade ich nezapojenia do elektrickéhoohrevu) musia byť zahrnuté v nákladoch zhotoviteľa.

Návrh dopravno-technologického riešenia vychádza z analýzy súčasného stavu, výhľadových

dopravných a prepravných výkonov a základných princípov aplikovaných na modernizovaných

tratiach (úsek Bratislava – Púchov).

Traťová technológia

V žel. stanici Svit budú zachované všetky základné funkcie. Riadenie sledu vlakov, výpravná

oprávnenosť minimálne v súčasnom rozsahu, nakládka a vykládka, zapojenie vlečky Chemosvit.

V osobnej doprave ostane výhľadový stav riešený ako v súčasnom stave – s kombináciou vlakov

vyššej kategórie, rýchliko v a regionálnych vlakov Os.

Zmena trakčnej sústavy

Súčasťou modernizácie trate bude aj zmena trakčnej sústavy. Zo súčasnej jednosmernej sústavy 3 kV

sa zmení na striedavú sústavu 25 kV, 50 Hz. Technické riešenie a časový postup zmeny trakčnej

sústavy sú riešené v predmetných správach a SO, spolu s nutnou koordináciou s priľahlými

stavbami.

Železničná trať

Stručná charakteristika dosiahnutých parametrov modernizovanej trate:

traťové zabezpečovacie zariadenie 3. kategórie typu automatické hradlo, oddielové návestidla

hradiel budú kryť vjazdy do tunelov obojsmerne;

odstránenie úrovňových križovaní železničnej trate s pozemnými komunikáciami;

presunutie zastávky Lučivná z dôvodu pretrasovania železničnej trate

vznik dočasnej výhybne Lučivná

Traťové zabezpečovacie zariadenie

V I. etape stavby dochádza k modernizácii ŽST Svit, medzistaničného úseku Poprad - Svit a Svit -

Lučivná. Traťové zabezpečovacie zariadenie bude 3. kategórie - typ automatické hradlo.

V definitívnom stave bude ŽST Svit diaľkovo ovládaná zo ŽST Spišská Nová Ves.

5.3 STRUČNÝ NÁČRT TECHNOLÓGIE PREVÁDZKY V CIEĽOVOM STAVE


1.1


6. VPLYV STAVBY NA ŽIVOTNÉ PROSTREDIE

Na stavbu modernizácie železničnej trate bol spracovaný zámer vypracovaný v zmysle zákona NR

SR č. 127/1994 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie v znení zákona č. 391/2000 Z.z.,

ktorým sa mení a dopĺňa zákon NR SR č. 127/1994 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné

prostredie (ďalej len „zákon“) v roku 2006. Navrhovaná stavba bola zaradená do kapitoly č. 13

Dopravné a spojové stavby a zariadenia pod položku č. 3 Výstavba železničných dráh.

Zámer svojimi parametrami podľa č.8 zákona, kapitola 13. Doprava a telekomunikácie, položka č.8

Výstavba cestných mostov (na cestách I. a II: triedy) a železničných mostov podlieha limitu

zisťovaciemu konaniu, ktoré OÚ ŽP vykonal podľa § 29 zákona. MŽP SR vydalo rozhodnutie č.

2006/02202-BM, HJ , na základe ktorého sa stavba nebude posudzovať podľa zákona č.24/2006 Z.z.

o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Záverečné stanovisko však odporučilo podmienky pre etapu prípravy a realizácie činnosti.

Zhotoviteľ stavby je povinný pri realizácii stavby rešpektovať odporúčané podmienky uvedeného

záverečného stanoviska.

Projektová dokumentácia pre stavebné povolenie bola prerokovaná s dotknutými orgánmi štátnej

správy v oblasti ochrany zložiek životného prostredia a dotknutými organizáciami, zhotoviteľ pri

realizácii stavby musí rešpektovať podmienky týchto vyjadrení a rozhodnutí.

V dotknutom území platí prvý stupeň ochrany podľa zákona NR SR č. 543/2002 Z. z. o ochrane

prírody a krajiny. V rámci realizovania činnosti bude nevyhnutná rekonštrukcia existujúceho

železničního mosta, který križuje navrhované územie európskeho významu SKUEV0309 Rieku

Poprad. Zásah do existujúcich biotopov európskeho významu maximálne minimalizovaný rovnako,

ako aj negatívny vplyv celej stavby železničnej trate na migráciu živočíchov.

Hodnotená lokalita ani jej širšie okolie nie je v kontakte so žiadnym navrhovaným územím

európskeho významu.

Pri realizácii stavby treba rešpektovať platné predpisy v oblasti ochrany životného prostredia:

- zákon č. 17/1992 Zb. o životnom prostredí v znení neskorších predpisov

- zákon č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov

- zákon č. 364/2004 Z.z. o vodách

- zákon č. 478/2002 Z.z. o ochrane ovzdušia v znení neskorších predpisov

- zákon č. 223/2001 Z.z. o odpadoch

a ostatné súvisiace právne predpisy

S dôrazom na závažnosť problematiky je súčasťou dokumentácie pre stavebné povolenie samostaná

časť, ktorá rieši vplyv stavby na životné prostredie

- vplyv stavby na kvalitu vôd, ovzdušia a na prírodu,

- dokumentácia pre povolenie výrubu stromov,

- projekt nakladania s odpadom,

- znalecký posudok k odňatiu poľnohospodárskej pôdy z pôdneho fondu.

Hluková štúdia s vyjadrením hladín izofónami v kritických miestach trasy a s hladinami po

vybudovaní protihlukových stien bola vypracovaná v dokumentácii pre územné rozhodnutie

a posudzovaná v rámci územného konania. Podľa výsledkov tejto štúdie sú v projekte pre stavebné

povolenie dokumentované objekty protihlukových stien.


1.1


K zásahu do povrchových vodných tokov dôjde pri výstavbe a rekonštrukcii mostných konštrukcií

a priepustov. (Ich poloha je uvedená v popise jednotlivých UČS.) Všetky konštrukcie cez vodné toky

boli posúdené hydrotechnickým výpočtom a navrhnuté tak, aby vyhovovali Q100 s min rezervou 0,5

m.

Zároveň sú v prípade potreby navrhnuté aj úpravy koryta vodného toku. Prehľad objektov kríženia

trate s vodnými tokmi a navrhované úpravy sú uvedené v prílohe.

K znečisteniu povrchových vôd, prípadne k narušeniu stability brehových svahov môže dôjsť pri

rekonštrukcii jestvujúcich mostov a priepustov pri manipulácii s ťažkými mechanizmami. Tieto

zásahy bude nutné minimalizovať a v prípadoch nevyhnutného zásahu do vodného toku uviesť tento

do pôvodného stavu.

Pri realizácii modernizácie trate bude nutné zabezpečiť také opatrenia, aby nedošlo ku kontaminácii

vôd. Pôjde hlavne o opatrenia v lokalitách zariadení stavenísk, odstavných plôch pre mechanizmy a

pri manipulácii s ropnými látkami.

Pred začatím prác je zhotoviteľ stavby povinný na dotknuté toky v zmysle zák. č. 7/2010 Z.z.

o ochrane pred povodňami spracovať povodňový plán zabezpečovacích prác a odsúhlasiť ho

s príslušnými orgánmi a organizáciami.

Navrhovaná stavba pri dodržaní zásad pre nakladanie s ropnými látkami počas realizácie ani

prevádzka na trati nie sú reálnym ohrozením povrchových ani podzemných vôd.

Podiel železničnej dopravy na celkovom znečistení ovzdušia dotknutého územia vzhľadom na iné

zdroje je minimálny vzhľadom na skutočnosť, že celá trať je elektrifikovaná.

Vyšší podiel prachu sa prejavuje len v tesnej blízkosti trate pri prejazde vlakov s elektrickým

pohonom.

K zvýšeniu prašnosti ovzdušia dôjde však pri realizácii stavby najmä počas suchého obdobia.

Zároveň dôjde aj k znečisteniu ovzdušia emisiami z dopravných prostriedkov a stavebných

mechanizmov. Počas realizácie stavby môže stavenisko pôsobiť ako zdroj prašnosti iniciovaný

vetrom alebo stavebnými mechanizmami a nákladnými autami, ktoré budú mobilnými zdrojmi

emisií. Tento vplyv však bude len krátkodobý a prejaví sa len počas realizácie výstavby.

Minimalizáciu negatívnych vplyvov je však možné zabezpečiť koordináciou presunov stavebnej

techniky, optimalizáciou dopravných trás, znižovaním prašnosti kropením a inými opatreniami.

Modernizovaná železničná trať prichádza priamo do kontaktu s SKUEV 0309 – Rieka Poprad,

zaradené do sústavy chránených území členských štátov EÚ – Natura 2000 a to konkrétne

rekonštrukciou existujúceho žel. mosta v nžkm 207,356 (sžkm 207,369) v k. ú. Svit.

Samotná železničná prevádzka má vlastné smernice týkajúce sa oblasti ochrany životného prostredia

pri doprave osôb a preprave tovarov. Ohrozenie životného prostredia železničnou prevádzkou je

pravdepodobné iba v prípade havárie. Toto riziko sa priliehavo znižuje tzv. havarijnými plánmi

prevádzkovateľa dráhy. Tieto platia aj pre prevádzku existujúcu. Terajší stav vylepšujú niektoré nové

prvky podvalového podložia, napr. separačné fólie a geotextílie na úrovni zemnej pláne, zriadenie

spevnených priekop, vegetačného pásu na päte násypu atď.

Záverom možno konštatovať, že modernizáciou trate v predmetnom úseku stavby nedochádza

k podstatným zmenám vzťahu železničnej trate k prírode a krajiny ani k podstatnému ohrozeniu

hodnotných zložiek životného prostredia. Nenarúša sa ekologická stabilita dotknutého územia ani

jeho ekosystémov a krajinných zložiek.

6.1 VPLYV STAVBY NA KVALITU VÔD, OVZDUŠIA A PRÍRODY


1.1


V zmysle zákona o ochrane prírody a krajiny č. 543/2002 Z.z. v znení neskorších predpisov bol pre

potrebu tejto stavby vypracovaný osobitný elaborát o inventarizácii drevín a ich situovaní

v záujmovom území stavby. Podrobnejšie sa uvedenou problematikou zaoberá projektová

dokumentácia pre realizáciu stavby, resp. SO 401-31-01, 402-31-02, 46.31.01, 403-31-01.

Poprad a Poprad Velká náhradnú výsadbu za obdržanú spol. hodnotu drevín bude riešiť vo vlastnej

réžií po obdržaní financií spoločenskej hodnoty vyrúbaných drevín.

Pri náhradnej výsadbe navrhujeme pre jednotlivé obce poskytnúť náhradnú výsadbu v hodnote

spoločenskej hodnoty vyrúbaných drevín, ktoré budú aktualizované v období realizácie stavby

v požadovanom rozsahu v priestore železničnej stanice a na novo navrhovaných valoch na pozemku

ŽSR kde boli navrhnuté a schválená terénne úpravy, výsadba zelene a zatrávnenie už

v predchádzajúcej spracovanej dokumentácii.

Do tzv. manipulačného pásu priliehajúceho k telesu dráhy, slúžiacemu ako prístup cestnými

vozidlami a inými mechanizmami ku dráhe v prípade opráv, prestavieb a zvláštnych udalostí, sa

nemá sadiť žiadna zeleň, zabraňujúca funkcii tohto pásu.

Presná špecifikácia nutného výrubu bude zostavená v spolupráci s vybraným zhotoviteľom stavby

podľa optimálnych hľadísk. Pri nevyhnutnom výrube sa bude postupovať v súlade s platnou

legislatívou a nutné výruby budú zrealizované len na základe povolení príslušných úradov.

Pre posúdenie hlukových emisií bola v úvodnom stupni dokumentácie spracovaná hluková štúdia.

V čase, kedy bola hluková štúdia vypracovaná, boli najvyššie prípustné hodnoty určujúcich veličín

hluku vo vonkajších priestoroch dané nariadením vlády č. 40/2002 Z. z. v znení neskorších

predpisov o ochrane zdravia pred hlukom a vibráciami. V súčasnosti je v platnosti zákon NR SR č.

355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých

zákonov. Jeho naplnenie sa kontroluje porovnaním nameraných a vypočítaných imisných hodnôt vo

vonkajšom prostredí záujmového územia s prípustnými hodnotami podľa Nariadenia vlády

Slovenskej republiky č. 549/2007 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o prípustných hodnotách

hluku, infrazvuku a vibrácií a o požiadavkách na objektivizáciu hluku, infrazvuku a vibrácií v

životnom prostredí. Pre hluk z dopravy boli čiastočne limity upravené, sú však miernejšie ako

v zákone z roku 2002, preto hluková štúdia vypracovaná podľa starého zákona spĺňa aj súčasné

požiadavky o prípustných hodnotách hluku.

Podľa Nariadenia vlády č. 549/2007 Z.z sú v súčasnosti maximálne prípustné hodnoty pre vonkajšie

priestory obytného prostredia nasledovné:

- denná doba 60 dB (A),

- nočná doba 55 dB (A).

Ako protihlukové opatrenia sa v projekte navrhujú protihlukové steny pozdĺž trate v exponovaných

miestach obytnej zástavby tam, kde vypočítané hladiny hluku presahujú limitné hodnoty.

Modernizácia železničnej trate si vyžiada rozsiahle traťové úpravy v medzistaničných úsekoch

a v stanici. Následkom týchto úprav vzniknú veľké množstvvá nekontaminovaného i

kontaminovaného vyťaženého materiálu koľajového lôžka a iných materiálov (koľaje, spojky,

výhybky, drevené a betónové podvaly, betóny, železobetóny a iné).

6.2 OCHRANA ZELENE A VÝRUB STROMOV

6.3 PREDPOKLADANÝ TLAK HLUKOVÝCH EMISIÍ NOVEJ TRATE

6.4 NAKLADANIE S ODPADOM


1.1


Spôsob nakladania so vzniknutými odpadmi je podrobnejšie spracovaný v prílohe „Projekt

nakladania s odpadmi“ ktorá sa zaoberá zatriedením materiálov vzniknutých realizáciou stavby

a kategorizovaných ako odpad v zmysle vyhlášky Z.z. č. 262/2015 Zákon o odpadoch a o zmene

a doplnení niektorých zákonov;

Z.z. č. 365/2015 Vyhláška MŽPSR, ktorou sa ustanovuje Katalóg odpadov;

Z.z. č. 371/2015 Vyhláška MŽPSR, ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o odpadoch.

7. TECHNICKÉ POŽIADAVKY A PODMIENKY

Obecne sú technické podmienky pre zhotovenie diela, ktoré je predmetom súťaže reprezentované

stavebným projektom, ktorý bol spracovaný na základe legislatívnych a technických noriem platných

na území Slovenskej republiky, prejednaný a posúdený všetkými dotknutými osobami a účastníkmi

výstavby a schválený najvyššie príslušným orgánom štátnej správy – Ministerstvom dopravy,

výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky.

Na projektovú dokumentáciu budú vydané príslušné stavebné povolenia. Rozsah a obsah stavby je

záväzný.

Unifikácia sa chápe ako zjednotenie funkcie, tvaru, parametrov a vlastností u určitých prvkov

a sústav tak, aby spĺňali možnosť rovnakej údržby a opráv, ako aj pohotovú výmenu

z pohotovostných zásob v ktoromkoľvek mieste unifikovaného úseku. ŽSR požaduje unifikáciu

v celom rozsahu stavby Liptovský Mikuláš - Poprad (I. etapa stavby Poprad - Lučivná) u týchto

zariadení:

U železničného zvršku:

- koľajový rošt v dvoch sústavách (60E2/UIC60, 49E1/S49),

- výhybky, pomerové

- uzávery výhybiek

- prvky EOV (elektrický ohrev výhybiek),

- dilatačné zariadenia koľajníc,

- vodivé prepojky koľajových stykov,

- ukoľajnenie ku koľajnicovým pásom,

- koľajnicové zarážadlá,

- prechody a priecestia,

- nástupištné hrany,

- zaisťovacie značky.

U železničného spodku:

- kontrolné a koncové šachty trativodov vrátane nástavcov,

- priekopové múriky,

- prekryty betónových priekop,

- kanalizačné šachty, nástavce,

- vodovodné šachty,

- hydranty vodovodov,

- priekopové tvárnice,

- kábelové žľaby,

- protihlukové steny.

7.1 UNIFIKÁCIA STAVEBNÝCH PRVKOV A SÚSTAV U ŽSR


1.1


U konštrukcií zabezpečovacích zariadení:

- všetky vonkajšie prvky (návestidlá, prestavníky, skrinky návestidiel a celá výbava návestnej

sústavy),

- kábelové rozdeľovače,

- snímače pre počítače osí vrátane počítačov,

- kábelové žľaby,

- výstražníky a výstroj PZS (priecestné zabezpečenie svetelné),

- vlakový zabezpečovač.

U trakčnej sústavy a elektrotechnických zariadení:

- celá zostava pevných zariadení trakčnej sústavy (zatiaľ podľa schválenej zostavy S 25 kV

vrátane odpojovačov a ich ovládania),

- prvky napájania EOV (elektrický ohrev výhybiek),

- osvetľovacie stožiare a osvetľovacie veže,

- vonkajšie rozvádzače,

- prvky na elektrický predohrev osobných vlakových súprav.

U oznamovacích zariadení:

- dispozičný zapojovač,

- rozhlasové zariadenie (jeho modulárnosť s integrovaným komunikačným systémom),

- informačný systém a hodiny,

- prenosové zariadenie, prístupové body,

- dispečerská rádiová sieť 160 MHz a 450 MHz.

(Poznámka: nie všetky položky z uvedeného zoznamu musia byť obsiahnuté v riešenom úseku trate)

Každý zhotoviteľ je povinný používať len také materiály a výrobky pre dopravnú cestu, pre ktoré

boli vydané - Železnicou schválené plány, technické predpisy, normy, povoľovacie a vzorové listy

alebo materiály rovnakej kvality, ktoré môžu získať schválenie ŽSR.

Toto ustanovenie vyplýva z kritéria bezpečnosti a plynulosti železničnej dopravy a je dané

vykonávacím predpisom k zákonu o dráhach č. 513/2009 Z.z. Postup pre získanie súhlasu udáva

nariadenie č. 61/1999 GR ŽSR, ktoré platí aj pre predmetnú stavbu. Prehľad zariadení spadajúcich

pod toto kritérium je totožný so zoznamom prvkov a zariadení, pre ktoré sa požaduje unifikácia

podľa predošlej kapitoly 7.1. Prvky a materiály navrhované v projektovej dokumentácii, t.j. vo

zväzku 1.3 a zväzku 3 Výkresy, tomuto ustanoveniu vyhovujú.

Vo výkresoch a technických správach (zväzok 3 a zväzok 1.3) bolo potrebné v záujme zobrazenia

a technických väzieb použiť zariadenia a prvky, ktoré požiadavky a kritéria tohto nariadenia spĺňajú.

Ak ich zhotoviteľ neakceptuje je možná náhrada iba:

- pri rešpektovaní procedúr horeuvedeného nariadenia

- súhlasu generálneho projektanta, ktorý preskúma nové technické väzby na funkcie a zariadenia

ostatnej stavby

7.2 MATERIÁLY A VÝROBKY PRE ŽELEZNIČNÚ DOPRAVNÚ CESTU


1.1


Nie je prípustné používanie technológií, ktoré sú v rozpore s platnými technickými, bezpečnostnými

alebo hygienickými predpismi a normami všeobecnými i rezortnými.

Rozhodujúcim predpisom pre vykonávanie a výsledok prác, jednoznačne záväzný pre každého

zhotoviteľa, bude VTPKS – Všeobecné technické požiadavky kvality stavieb, predpis ŽSR

schválený GR ŽSR 27.09.2001, ktorý zhrňuje aj príslušné legislatívne predpisy, predpisy ŽSR

a technické normy.). Všeobecné technické požiadavky kvality stavieb tvoria zväzok 1.1 a sú

súčasťou technických špecifikácií, ale nie sú súčasťou dodania súťažných podkladov.

Je zakázané používať drobnú i veľkú mechanizáciu pre montáže i stavebné práce, ktorá bola oproti

platnej výrobnej dokumentácii rôzne, väčšinou neodborne upravovaná, nie sú pre ňu vypracované

technické a technologické predpisy a jej prevádzkovaní by mohli byť porušené predpisy

bezpečnostné, hygienické a o ochrane zdravia, resp. by mohlo dôjsť k zhoršeniu životného

prostredia.

Nesmú byť pripustené do prevádzky stroje a mechanizácia s revíziou po dobe jej platnosti, resp.

traťové stroje a mechanizácia, ktoré svojim technickým stavom (najmä pohonu a bŕzd)

nezodpovedajú schváleným podmienkam pre ich prevádzku.

Vybrané činnosti vo výstavbe v zmysle § 45 stavebného zákona môžu vykonávať na území SR iba

oprávnené osoby.

Vybranými činnosťami sú:

- projektová činnosť,

- vedenie uskutočňovania stavieb,

- vybrané geodetické a kartografické činnosti.

Oprávnenie môžu získať osoby podľa zákona (138/1992 Z.z. a 236/2000 Z.z.) autorizáciou. Zákon

umožňuje získať autorizáciu aj cudzím štátnym príslušníkom.

Práce na železničnom zvršku, spodku a elektrotechnických zariadeniach nemôžu vykonávať fyzické

a právnické osoby, ktoré nespĺňajú odbornú spôsobilosť pre ich vykonávanie. Každá fyzická

a právnická osoba musí svoju odbornú spôsobilosť na uvedené práce u ŽSR dokumentovať

priložením osvedčenia o vykonaní odbornej skúšky podľa predpisu OK 2/3 nie staršie ako 3 roky.

Osvedčenie je nutné predložiť minimálne pre pracovníkov, ktorí priamo riadia dopravné

a rekonštrukčné práce na prevádzkovanej koľaji, resp. v jej tesnej blízkosti (stavbyvedúci, ktorý musí

byť uvedený aj v zmluve o dielo) a svojou činnosťou by mohli ohroziť nielen bezpečnosť železničnej

dopravy, ale i zdravie i životy vlastných pracovníkov.

Zhotoviteľ má povinnosť preukázať sa stavebnému dozorovi pred začatím činnosti na vyhradených

alebo určených technických zariadeniach oprávnením orgánu inšpekcie práce pre činnosti na

vyhradených alebo určených technických zariadeniach v zmysle vyhlášky MSVaR SR 508/2009

Z.z., ktorou sa stanovujú podrobnosti na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci

s technickými zariadeniami tlakovými, zdvíhacími, elektrickými a plynovými a ktorou sa ustanovujú

techniké zariadenia, ktoré sa považujú za vyhradené technické zariadenia a v zmysle zákona č.

513/2009 Z.z. o dráhach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Pokiaľ vyššie uvedené oprávnenie nebude predložené, zhotoviteľ nemôže ďalej pokračovať

v príslušných prácach.

7.3 TECHNOLÓGIE A TECHNOLOGICKÉ PROSTRIEDKY

7.4 OPRÁVNENIA


1.1


Zhotoviteľ musí podzemné zariadenia a vedenia uložiť v súlade s platnými normami a predpismi,

najmä s predpisom Z10 (ŽSR), v opačnom prípade takéto zariadenia nebudú príslušným správcom

prevzaté a bude nariadené opätovné uloženie podľa predpisov na náklad zhotoviteľa. Predpis

stanovuje kritériá pre hĺbku uloženia a minimálnu vzdialenosť od osi koľaje, pre možnosť prechodu

traťovej mechanizácie. Tieto kritériá sú v riešeniach projektovej dokumentácie zohľadnené.

Zhotoviteľ je povinný viesť dôsledne mapovú evidenciu podzemných vedení a zariadení v zmysle

príslušných predpisu, najmä s predpisom M 20/5 – Smernica pre zariadenie a vedenie mapovej

dokumentácie podzemných vedení a zariadení u železnice, t.j. najmä ich zameranie pred zakrytím

a zápisničné odovzdanie príslušnému správcovi.

Pre všetky zariadenia zabudované v blízkosti železničných koľají platia ustanovenia predpisu ŽSR –

Z10 o priechodných prierezoch a voľnom schodnom priestore pri prevádzkovaných koľajach. Pre

novobudované koľaje je záväzný priechodný prierez C (Structur Gauge – Clearean) vrátane

nádstavca pre elektrizované trate. Tento nie je totožný s UIC GC. Pre koľaje nerekonštruované platí

priechodný prierez 1 SME / ŽSR.

V každej pracovnej oblasti musí zhotoviteľ umožniť stavebnému dozoru investora dohľad nad

výkonom prác v rozsahu zmluvy.

Zhotoviteľ zabezpečí pre prácu stavebného dozoru pracovný priestor v zariadení staveniska

v potrebnej výmere a vybavení.

Zhotoviteľ je povinný pred začatím prác v danej lokalite si preveriť stav a polohu podzemných

inžinierskych sietí uvádzaných projektovou dokumentáciou.

- upozorniť správcu siete o pracovnom vstupe do jej ochranného pásma a v spolupráci so

stavebným dozorom, ako zástupcom ŽSR ho oboznámiť so zvolenými stavebnými postupmi.

Správcu siete viaže povinnosť k spolupráci pôvodný súhlas ŽSR o povolení vstupu do

ochranného pásma dráhy.

- v prípade objavu neidentifikovanej siete neuvedenej v projektovej dokumentácii, ihneď

informovať stavebný dozor a ihneď urobiť opatrenia na jej ochranu.

Zhotoviteľ je povinný rešpektovať pri realizácii stavby platné predpisy v oblasti bezpečnosti práce a

plniť povinnosti vyplývajúce zo stavebného zákona. Je povinný rešpektovať najmä:

- Zákon NR SR číslo 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení

niektorých zákonov.

- Nariadenie vlády SR č.396/2006 Z. z. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách

na stavenisko,

- nariadenia vlády SR: č.281/2006 Z. z., 391/2006 Z. z., 392/2006 Z. z.,

7.5 PODZEMNÉ VEDENIA V BLÍZKOSTI ŽELEZNIČNÝCH TRATÍ

7.6 NADZEMNÉ STAVBY A ZARIADENIA V BLÍZKOSTI ŽELEZNIČNÝCH KOĽAJÍ

7.7 DOZOR NAD ZHOTOVITEĽOM

7.8 KONTAKT S PODZEMNÝMI INŽINIERSKYMI SIEŤAMI

7.9 BEZPEČNOSŤ A OCHRANA ZDRAVIA PRI PRÁCI


1.1


- a platné ostatné zákony a NV SR:

a) Vyhlášku MPSVaR č. 508/2009 Z.z. ktorou sa ustanovujú podrobnosti na zaistenie bezpečnosti

a ochrany zdravia pri práci s technickými zariadeniami tlakovými,zdvíhacími,elektrickými a

plynovými a ktorou sa ustanovujú tech. zariad.,ktoré sa považujú za vyhradené tech. zariadenia,

b) Zákon č. 264/1999 Z. z. o technických požiadavkách na výrobky a posudzovanie zhody

a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

c) Zákon č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce.

d) Zákon č. 50/1976 Zb., stavebný zákon v znení neskorších predpisov.

K realizácii predmetnej stavby je nutné riešenie BOZP zosúladiť s požiadavkami uvedeného NV SR

č. 396/2006 Z. z. ako aj s požiadavkami príslušných právnych a ostatných predpisov na zaistenie

BOZP – konkrétne rieši Projekt BOZP, ktorý bol vypracovaný v stupni DRS.

Zo strany zamestnávateľa(ov) na stavenisku a dodávateľa(ov) stavebných prác je nutné zabezpečiť

u všetkých pracovníkov podieľajúcich sa na realizácii stavby dodržiavanie zásad bezpečnosti

práce a technických zariadení, okrem vyššie uvedeného zákona a nariadení vlády a iných

bezpečnostných predpisov, ešte najmä dodržiavanie príslušných ustanovení:

- Vyhlášky147/2013 Z.z. ktorou sa ustanovujú podrobnosti na zaistenie bezpečnosti a ochrany

zdravia pri stavebných prácach a prácach s nimi súvisiacich a podrobnosti o odbornej

spôsobilosti na výkon niektorých pracovných činností,

- Vyhlášky SÚBP č. 59/1982 Zb., ktorou sa určujú základné požiadavky na zaistenie bezpečnosti

práce a technických zariadení v znení neskorších predpisov,

- Nariadenie vlády SR č.387/2006 Z. z. o požiadavkách na zaistenie bezpečnostného a zdravotného

označenia pri práci,

- zákona a vyhlášok, ktoré riešia prevádzkovanie a údržbu vozidiel na pozemných komunikáciách

(Zákon NR SR č. 8/2009 Z. z. a Zákon č. 84/2009 Z .z. ktorým sa novelizuje uvedený zákon,

Vyhláška MV SR č. 9/2009 Z. z. ktorou sa vykonáva zákon o cestnej premávke a o zmene

a doplnení niektorých zákonov),

- ostatných platných bezpečnostných predpisov a technických noriem a nariadení vydaných na

zaistenie ochrany zdravia, bezpečnosti práce a technických zariadení, platných v čase realizácie

predmetnej stavby (ďalších vládnych nariadení, vyhlášok -, STN a iných) pri všetkých

vykonávaných činnostiach.

Ďalej je potrebné zabezpečiť:

- aby boli dodržiavané ustanovenia príslušných predpisov platných pre práce na elektrifikovaných

tratiach a v železničných staniciach,

- aby vjazd na stavenisko a do obvodu stavby mali len vozidlá a mechanizmy zamestnávateľa(ov) na

stavbe (dodávateľa stavby), ktoré budú riadne označené, s povolením vstupu a vozidlá ŽSR

slúžiace pre zabezpečenie nevyhnutnej prevádzky počas výstavby; aby obdobné platilo aj pre

vstup osôb do areálu staveniska a pre ich pohyb po stavenisku,

- u všetkých pracovníkov, ktorí budú pracovať a pohybovať sa v koľajisku a v jeho blízkosti,

znalosť a dodržiavanie príslušných ustanovení predpisu ŽSR Z 2 „Bezpečnosť zamestnancov

v podmienkach Železníc Slovenskej republiky“ (podľa rozsahu znalostí),

- z pohľadu pohybu pracovníkov v koľajisku (ich príchodu na pracovisko a odchodu z pracoviska)

určenie bezpečnej príchodovej cesty pre v úvahu prichádzajúcich pracovníkov a elektrotechnickú

kvalifikáciu v rozsahu „Pracovník poučený“ v zmysle príslušných bezpečnostných predpisov

§23 Vyhlášky MDPaT SR č.205/2010 Z.z., podľa STN 34 3100 tab. 1 a i.),

- vybavenie pracovníkov predpísanými OOPP podľa povahy vykonávanej práce.

Stavebník aj zamestnávateľ(ia) na stavbe (zhotoviteľ stavby) zodpovedajú za zabezpečenie plnenia

ustanovení Zákona NR SR čís. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci

a o zmene a doplnení niektorých zákonov zúčastnenými zamestnancami (osobami). V prípade, že

na jednom pracovisku budú plniť úlohy zamestnanci viacerých zamestnávateľov, alebo fyzické


1.1


osoby oprávnené na podnikanie je potrebné zabezpečiť zvlášť zodpovedne plnenie úlohy

ustanovenia § 18 citovaného zákona.

Zvlášť upozorňujeme na povinnosť dodržiavania ustanovení Nariadenia vlády Slovenskej republiky

č. 396/2006 Z. z. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách na stavenisko,

najmä v § 3, § 4, § 5, § 6, § 7 ako aj jeho príloh.

Zhotoviteľ musí vykonať všetky testy a overenia podľa špecifikácií uvedených v zmluve

a aplikovateľných noriem a opatrení.

7.11 RIADENIE KVALITY

7.11.1 Všeobecne

Zhotoviteľ zostaví a bude vykonávať príslušný systém záruky kvality jeho práce. Systém bude

detailne popísaný a predložený stavebnému dozorovi na schválenie do 4 týždňov od prevzatia

staveniska zhotoviteľom.

Počas výkonu prác by mal zhotoviteľ prostredníctvom pravidelných auditov preukázať, že postupuje

podľa takéhoto systému a že je adekvátne zaručená stála kvalita prác na požadovanej úrovni.

7.11.2 Systém záruky kvality a organizácia

Systém záruky kvality (ďalej iba SZK) by mal byť v súlade s EN ISO 9001. Zhotoviteľ má v SZK

definovať a dokumentovať svoju politiku a ciele pre kvalitu.

SZK má obsahovať organizačný diagram a popis prác, ktoré majú jasne definovať zodpovednosť,

oprávnenosť a spoluprácu celého kľúčového personálu.

Zhotoviteľ menuje jedného skúseného pracovníka do pozície Manažéra záruky kvality. Táto osoba

bude oprávnená spolupracovať so stavebným dozorom v akejkoľvek záležitosti týkajúcej sa záruky

kvality. Manažér SZK má mať priamy kontakt s vrcholovým managementom zhotoviteľa a takýto

kontakt nesmie byť narušený zo strany ŽSR.

7.11.3 Plánovanie kvality

Zhotoviteľ pripraví plán kvality a predloží ho stavebnému dozorovi na schválenie nie neskôr ako dva

týždne pred pripomienkovaním pridružených činností. Môže byť rozčlenený do množstva plánov,

pričom každý by pokrýval prácu na jednej alebo na viacerých konštrukciách alebo prácach. Žiadna

práca nebude odsúhlasená, pokiaľ stavebný dozor neschváli plán kvality.

Plán kvality bude obsahovať:

- popis prác, ktoré pokrýva stavba,

- metodické ustanovenia s identifikáciou všetkých pracovných sekvencií, postupov,

pracovných metód s identifikáciou a popisom všetkých zariadení potrebných pri práci vrátane

prestojov,

- popis povinností personálu,

- popis spravodajských postupov vrátane formátu každej dokumentácie,

- plán inšpekcie podľa bodu 7.11.4.

7.11.4 Plán inšpekcií

Ku každému plánu kvality zhotoviteľ pripraví plán inšpekcií jasne definujúci dozor, overovanie

a testovanie, ktoré má byť vykonané. Plán inšpekcií bude špecifikovaný a podrobný a bude

obsahovať nasledovné:

- definícia inšpekcií a oblasť testovania,

- vymenovanie povinností dozoru zhotoviteľa a všetkých plánovaných záznamov o kvalite,

7.10 TESTOVANIE A LABORATÓRNE ZARIADENIA


1.1


- identifikácia oblastí pre inšpekciu dozorom zhotoviteľa,

- popis typu a vymenovanie všetkých testov pri každej inšpekcii a testovacej selekcii,

- popis overenia a testovacích metód,

- popis povinností pre výkon inšpekcie, overenia, testovania,

- popis povinností pre vyhodnocovanie výsledkov testov a prevzatie iniciatívy v prípade potreby

korekčných činností.

Dokumentácia pre inšpekcie a testy má minimálne obsahovať 100 % dokumentácie kontroly

dodávky materiálov a zariadení, 20% dokumentácie kontroly výkonu dôležitých prác a 100 %

dokumentácie kontroly vykonaných prác.

7.11.5 Rokovania v prípade nezhody

Ak kontrola kvality zhotoviteľa pri akejkoľvek inšpekcii a testovacej sekcii preukáže nezhodu so

špecifikovanými požiadavkami, všetky práce v tejto inšpekcii a testovacej sekcii nebudú schválené.

Zhotoviteľ musí okamžite informovať stavebný dozor o výsledkoch nezhody a navrhnúť vhodné

nápravné opatrenia. Činnosť môže byť opätovne preskúšaná, prepracované môžu byť časti alebo celá

práca v neodsúhlasenej časti.

Stavebný dozor rozhodne o potrebe opätovného testovania alebo prepracovania. V inom prípade

zhotoviteľ odstráni neodsúhlasenú časť na vlastné náklady.

Zhotoviteľ predloží a odovzdá dokumentáciu skutočného vyhotovenia, technickú dokumentáciu

(viď. ŽSR predpis VTPKS) a dokumentáciu návodu na údržbu vykonaných prác pred odovzdaním

a prevzatím stavby.

Dokumentácia skutočného vyhotovenia a návod na údržbu bude minimálne obsahovať kompletné

výkresy skutočného vyhotovenia a návod na údržbu položiek s nižšou navrhovanou životnosťou ako

je predpokladaná celková navrhovaná životnosť prác.

Výkresy skutočného vyhotovenia budú vypracované v digitálnej forme použitím vhodného CAD

softvéru spolu s papierovou kópiou.

Dokumentácia návodu na údržbu má obsahovať údajové tabuľky o materiáloch a stanoviť

predpokladané intervaly medzi výkonom údržby, má obsahovať akékoľvek inšpekčné procedúry,

ktoré sú potrebné ako súčasť dobre naplánovanej schémy údržby.

Zhotoviteľ je povinný zabudovať materiál a výrobky I. triedy akosti s predpísanými skúškami

a atestmi. Podmienky, za akých možno trvale a pevne zabudovať výrobok alebo materiál na stavbu,

ako aj postupy a metódy, ktorými sa overuje vhodnosť stavebného výrobku na použitie v stavbe

(preukázanie zhody), určuje na území zákon č. 133/2013 Z.z. o stavebných výrobkoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Tento zákon umožňuje aj použitie

zahraničných výrobkov, ak splnia zákonom určené podmienky. Zahraničné certifikáty a zahraničné

technické osvedčenia vydané v cudzine na stavebné výrobky platia na území Slovenskej republiky,

ak tak ustanovuje medzinárodná zmluva.

Prístupová zmluva, ktorú uzavrela SR a Európska únia, je takouto zmluvou a uznáva platnosť

certifikácie a preukázanie zhody s technickými normami európskeho združenia CEN a CENELEC,

ktorého členom je SR od r. 2002 a 2003.

7.12 DOKUMENTÁCIA SKUTOČNÉHO VYHOTOVENIA, TECHNICKÁ DOKUMENTÁCIA

A NÁVOD NA ÚDRŽBU

7.13 MATERIÁL A STAVEBNÉ VÝROBKY


1.1


Konkretizuje to „Protokol k Európskej dohode o pridružení“ uzatvorený medzi Európskymi

spoločenstvami a ich členskými štátmi a Slovenskou republikou o posudzovaní zhody a uznávaní

priemyselných výrobkoch – PECA.

7.13.1 Zásady používania materiálov

Všetky materiály a práce musia byť v súlade so špecifikovanými normami a opatreniami.

Ak nie sú špecifikované normy alebo kódy pre konkrétne druhy materiálov alebo práce, potom musí

byť vykonaná v súlade s relevantnými medzinárodnými alebo miestnymi normami alebo kódmi.

Ak nie je v zmluvných dokumentoch ináč zakotvené, práce majú byť vykonané podľa pravidiel

a opatrení ŽSR.

7.13.2 Zameniteľnosť materiálov a zariadení

Táto projektová dokumentácia je schválená ŽSR a obsahuje návrh konkrétnych výrobkov

a materiálov, ktoré spĺňajú požadované parametre kladené na projekt, zabezpečujú jeho statickú

i prevádzkovú bezpečnosť, stabilitu a funkčnosť.

Všeobecne platí zásada, že zhotoviteľ môže navrhnuté materiály a výrobky nahradiť materiálmi a

výrobkami od iných výrobcov. Takto nahradené materiály a výrobky musia spĺňať požiadavky

kladené na ich parametre, nesmú znížiť úžitkovú hodnotu diela, jeho životnosť a nesmú sťažiť

budúcemu správcovi následnú údržbu diela. Výrobky musia spĺňať legislatívne kritériá SR. Pod

pojmom legislatívne kritériá SR treba chápať chápať najmä ustanovenia zákona č. 133/2013 Z.z. o stavebných výrobkoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ustanovenia zákona č. 264/1999 Z.z. o technických požiadavkách na výrobky a o posudzovaní zhody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, viď kapitola 7.1.

Nové systémy a systémy použité pre stavbu bezprostrednej dopravnej cesty železničnej dopravy,

ktoré nie sú doteraz zavedené v ŽSR, vyžadujú schválenie podľa popisu v kapitole 7.2. Ak

zhotoviteľ chce uplatniť túto možnosť v prípade tejto stavby, je treba uplatniť schválenie technickej

dokumentácie príslušných prvkov alebo systémov. Technická dokumentácia musí byť schválená

pred zabudovaním prvku alebo zariadenia. Predpokladom schválenia je:

- certifikát o preukázaní zhody (aj mimo SR),

- uznanie skúšok vykonaných výrobcom,

- prevádzkové overenie, môže byť aj cudzími dráhami,

- súhlas generálneho projektanta stavby s ohľadom na technické väzby so zariadeniami ostatnej

stavby.

Celý proces schválenia si zabezpečuje navrhovateľ, ktorým sa stáva zhotoviteľ stavby.

7.13.3 Charakteristiky materiálov a zariadení

V tejto projektovej dokumentácii sú materiály a zariadenia charakterizované dvoma spôsobmi:

a) v tomto zväzku sú popisy materiálov a prvkov obecne používaných v celom rozsahu stavby.

b) vo zväzku 1.3 Osobitné technické špecifikácie sú technické popisy organizované a usporiadané

podľa

- UČS – ucelených častí stavby

- podľa jednotlivých profesných odborov

- podľa PS prevádzkových súborov a SO stavebných objektov vtedy, ak nie sú obecne

použiteľné pre celú stavbu.


1.1


Charakteristiky betónov

Pevnostné triedy betónu podľa platnej normy na Slovensku

STN EN 206-1

C 8/10

C 12/15

C 16/20

C 20/25

C 25/30

C 30/37

C 35/45

C40/50

C 45/55

C 50/60

Stupeň agresivity prostredia:

Podľa STN EN 1992-1-1, tab. 4.1 a STN EN 206-1/NA tab.1 sú objekty predmetného traťového

úseku zaradené do príslušného stupňa agresivity prostredia.

Prevzdušnený betón

Pre výrobu betónu všeobecne platí norma STN EN 206. Na výrobu prevzdušneného betónu musí byť

použitá prevzdušňovacia prísada, ktorá spĺňa podmienky uvedené v EN 934-2. Na zlepšenie

účinnosti (vytvorenie väčšieho množstva vzduchových pórov veľkosti pod 0,1 mm a tým zníženie

súčiniteľa priestorového rozloženia vzduchových pórov) sa obyčajne používa v kombinácii

s plastifikátorom. Ich vzájomný pomer a optimálne dávky musia byť stanovené preukázateľnými

skúškami. Pri použití kombinácie so superplastifikátormi sa podľa jeho zloženia účinnosť

prevzdušňujúcej prísady znižuje a preto sa obecne doporučuje v týchto prípadoch používať

kvalitnejšie prevzdušňovacie prísady, ktoré charakterizujú nízky súčiniteľ priestorového rozloženia

vzduchových pórov (pod 0,15 mm), aby v betóne potom nebol tento súčiniteľ väčší ako 0,20 mm.

S prevzdušneným betónom je vhodné pracovať s takou konzistenciou, pri ktorej sa zmes najlepšie

prevzdušňuje a vzduch sa pri doprave stráca len v minimálnej miere. Pri konzistencii betónu S3

alebo S4 sa použije kvalitnejšia prevzdušňujúca prísada.

Charakteristiky ocele

Charakteristiky ocele výstužných vložiek a sietí

Výrobková forma Prúty a narovnané drôty Siete

Požiadavk

a alebo

hodnota

fraktilu

(%)

Trieda A B C A B C -

Charakteristická medza klzu

fyk alebo f0,2k (MPa) 400 až 600 5,0


1.1


Minimálna hodnota k=(ft/fy)k ≥1,05 ≥1,08 ≥1,15

<1,35 ≥1,05 ≥1,08

≥1,15

<1,35 10,0

Charakteristická hodnota

pomerného pretvorenia pri

maximálnej sile εuk (%)

≥2,5 ≥5,0 ≥7,5 ≥2,5 ≥5,0 ≥7,5 10,0

Ohýbateľnosť Skúška ohybom/späzným

ohybom -

Šmyková pevnosť - 0,3 A fyk (A je plocha

drôtu) Minimum

Maximálna

odchýlka od

nominálnej

hodnoty

(jednotlivý prút

alebo drôt) (%)

Nominálny

rozmer

prúta (mm)

≤8

>8

±6,0

±4,5

5,0

Únavový rozkmit napätí

(MPa) (pre N≥2 x106 cyklov)

s hornou hranicou β fyk

≥150 ≥100 10,0

Súdržnosť:

minimálna

relatívna plocha

rebierka, fR,min

Nomin.

rozmer

prúta (mm)

5-6

6,5-12

>12

0,035

0,040

0,056

5,0

Ocele výstužných vložiek a sietí musia vyhovovať požiadavkám normy STN EN 10 080.

Oceľ zabetónovaných nosníkov bude navrhnutá a musí spĺňať podmienky podľa STN EN 1993-2.

Európska norma na predpínaciu oceľ (EN 10138) sa v súčasnosti pripravuje. Pokiaľ nedôjde k jej

zverejneniu a zavedeniu, použijú sa národné normy a ISO 6943.

Pevnostných triedy ocele podľa platnej normy

Norma

a pevnostná trieda

Nominálna hrúbka prvku t [mm]

T ≤ 40 mm 40 mm < t ≤ 80 mm

fy [N/mm2] fu [N/mm

2] fy [N/mm

2] fu [N/mm

2]

EN 10025-2

S 235

S 275

S 355

S 450

235

275

355

440

360

430

510

550

215

255

335

410

360

410

470

550

EN 10025-3

S 275 N/NL

S 355 N/NL

S 420 N/NL

S 460 N/NL

275

355

420

460

390

490

520

540

255

335

390

430

370

470

520

540

EN 10025-4

S 275 M/ML

S 355 M/ML

S 420 M/ML

S 460 M/ML

275

355

420

460

370

470

520

540

255

335

390

430

360

460

500

530

EN 10025-5


1.1


S 235 W

S 355 W

235

355

360

510

215

335

340

490

S10025-6

S 460 Q/QL/QL1

460

570

440

550

EN 10210-1

S 235 H

S 275 H

S 355 H

S 275 NH/NLH

S 355 NH/NLH

S 420 NH/NLH

S 460 NH/NLH

235

275

355

275

355

420

460

360

430

510

390

490

540

560

215

255

335

255

335

390

430

340

410

490

370

470

520

550

EN 10219-1

S 235 H

S 275 H

S 355 H

S 275 NH/NLH

S 355 NH/NLH

S 460 NH/NLH

S 275 MH/MLH

S 355 MH/MLH

S 420 MH/MLH

S 460 MH/MLH

235

275

355

275

355

460

275

355

420

460

360

430

510

370

470

550

360

470

500

530

Protikorózna ochrana

Požiadavky na protikoróznu ochranu oceľových konštrukcií na mostoch

Pokiaľ sa v technickej špecifikácii inak neuvádza sú pre oceľové časti mostov, ako aj ich súčasti,

požadované nasledovné všeobecné požiadavky spĺňajúce príslušné smernice:

Typ mosta Smernica

Cestný most

Technický predpis: TP 05/2013: Protikorózna

ochrana oceľových konštrukcií mostov.

Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho

rozvoja SR, Sekcia cestnej dopravy a pozemných

stavieb. Účinnosť od 15.12.2013

Železničný most

Predpis: ŽSR TS 14: Protikorózna ochrana

oceľových konštrukcií. Železnice Slovenskej

republiky. Účinnosť od 1.1.2012.

Počas prípravy povrchov a aplikácií náterových systémov je potrebné dodržiavať všetky súvisiace

normy STN EN ISO 9223, STN EN ISO 8501, STN EN ISO 12944, STN EN ISO 8502, STN EN

ISO 8503, STN EN ISO 8504, STN EN ISO11124, STN EN ISO 1126, STN EN ISO 2808, STN EN

ISO 4624, STN EN ISO 2409, STN EN ISO 4628, STN EN ISO 1461, STN EN ISO 2063.

Hydroizolácie

Asfaltové hydroizolačné pásy (AIP)

- hrúbka 5 mm

- plošná hmotnosť pásu min. 3880 g/m2

- celkové množstvo asfaltu min. 2750 g/m2

- druh nosnej vložky sklenená rohož

- plošná hmotnosť nosnej vložky min. 50 g/m2

- tržné zaťaženie v pozdĺžnom smere 5 kN/m


1.1


- tržné zaťaženie v priečnom smere 3,6 kN/m

- nasiakavosť vodou za 24 h max. 1 %

- bod mäknutia krycej vrstvy min. 85 ˚C

- bod lámavosti krycej vrstvy min. -10˚C

Asfaltový náter

- roztoky vhodných druhov asfaltov v prchavom organickom rozpúšťadle

- priemerná spotreba na 1 náter 0,5 kg/m2

Penetračný náter na asfaltovej báze

- roztok vhodných druhov asfaltu (prírodný alebo petrolejový asfalt) s prímesou vysychavých

olejov a živíc v organickom rozpúšťadle

- priemerná spotreba na 1 náter 0,4 kg/m2

Celoplošné izolačné súvrstvie

Celoplošné izolačné súvrstvie na báze fólií PVC hr. 10 mm proti tlakovej vode (0.03 MPa). Súvrstvie

pozostáva z impregnačného náteru v dvoch vrstvách (nie na báze kaučuku alebo asfaltu), PVC fólia

hrúbky 1,5 mm s min. pevnosťou v ťahu 5 MPa, jednej podkladnej a jednej krycej geotextílie (500

g/m2 alebo z niektorého kompaktného firemného systému ako SIKA, VANDEX, FATRAFOL a

pod. Tieto systémy majú podrobne riešené doplnkové konštrukcie riešenia detailov (spoje, kotvenie,

dilatácie, ukončenie, nárožia ...). Izolačná vrstva musí byť chránená proti poškodeniu obmurovkou

na vertikálnych plochách. Na horizontálnych plochách obetónovaním hrúbky 50 mm s drôtenou

vložkou 1x1/20x20mm. Na zriadenie izolačného súvrstvia sa môžu použiť len kompletné izolačné

systémy odskúšané a schválené povereným akreditačným strediskom. Izolácia sa môže vykonať len

na základe schváleného technologického predpisu pre zhotovenie stanoveného izolačného systému.

Pre zaistenie kvality sa požaduje, aby všetky izolačné práce boli realizované špecializovaným

zhotoviteľom s odbornou spôsobilosťou. Technologický postup spracovaný zhotoviteľom izolačných

prác musí obsahovať detailný postup prác pri zhotovovaní jednotlivých vrstiev, podmienky za

ktorých môžu byť izolačné práce vykonávané, kvalitatívne parametre všetkých používaných

materiálov, spôsob ochrany izolácie počas realizácie i po jej dokončení, spôsob kontroly kvality.

Navrhované súvrstvie má mať životnosť rovnajúcu sa životnosti stavby, t.j. podľa Vyhlášky o

odpisoch 40 rokov. Záručnú dobu izolácií určuje ŽSR min. 5 rokov.

Druhy a označovanie káblov

Charakteristika káblov použitých v odbore 21 a 22

TCEKE, TCEKEZE, TCEKFE, TCEKPFLE, TCEKPFLEZE

Káble sú určené pre prenos elektrického signálu pre telekomunikačné, ovládacie, zabezpečovacie

a riadiace obvody. Káble sú párované, počty párov 3, 4, 7, 12, 16, 24, 30, 48 a 61.

Význam označenia:

T – oznamovací kábel miestny

C – medené jadrá

E – polyetylénová izolácia žíl (TCEKPFLEZE)

K – kábel (TCEKPFLEZE) (TCEKPFLEZE)

P – duša vyplnená hmotou (TCEKPFLEZE)

F – tieniaci obal z hliníkovej fólie (TCEKFE)

FL- tienenie ako súčasť vrstveného plášťa (TCEKPFLEZE)

E – polyetylénový plášť (TCEKPFLEZE)

Z – pancier (tieniaca vrstva) z hliníkových drôtov (TCEKPFLEZE)


1.1


E – vonkajší polyetylénový obal (TCEKPFLEZE)

Prenosové parametre, priemer jadier: 1,0 mm:

- ohmický odpor žíl pri 20°C (Ω/km) max. 25,00

- prevádzková kapacita párov (nF/km) max. 60

- kapacitná nerovnováha k9 (pF/m) max. 0,83

- merný útlm pri 800 Hz (dB/km) 0,700

- charakteristická impedancia pri 800 Hz (Ω) 390

- izolačný odpor žíl pri 20°C a 500 V jsm./1 min nesmie byť menší ako 10 GΩ/km

- izolačný odpor plášťa pri 20 °C a 500 V jsm./1 min najmenej 5000 MΩ.km

- izolačný odpor obalu plášťa pri 20°C a 500 V jsm./1 min najmenej 5000 MΩ.km

TCEKPFLEZE ..... XN

Káble sú určené pre vonkajšie rozvody v telekomunikačnej technike ako káble závlačné a úložné.

Káble sú štvorkované, štvorky sú krížové, počty štvoriek pri priemere jadier 0,8 mm 3, 5, 10, 15, 20,

25, 35, 50, 100.

Význam označenia: Ako v bode 1.

XN – označenie krížovej štvorky

Prenosové parametre, priemer jadier: 0,8 mm:

- odpor slučky pri 20°C (Ω/km) max. 73,00

- prevádzková kapacita páru (nF/km) 42

- kapacitná nerovnováha k1 (pF/500m) max. 500

- kapacitná nerovnováha k1 (pF/500m) 95% 300

Charakteristika káblov použitých v silnoprúdovej elektrotechnike v odbore 34 a 35

Káble 1 AYKY

1 – menovité napätie 1 kV

A – materiál jadra – hliník (Al)

Y – materiál izolácie – z PVC typu TI 1

K – charakter označenia – kábel

Y – materiál plášťa – PVC plášť – typu TM 1

Káble 1 CYKY

1 – menovité napätie 1 kV

C – materiál jadra – meď (Cu)

Y – materiál izolácie – z PVC typu TI 1

K – charakter označenia – kábel

Y – materiál plášťa – PVC plášť – typu TM 1

Skúšobné napätie – 4 kV

Teplotná odolnosť - -30°C až +70°C

Maximálna dovolená teplota jadra po dobu, kým istenie vypne skrat: +160°C

Minimálna dovolená teplota pre kladenie káblov: +4°C

Káble sú určené pre pevné uloženie v suchom alebo vlhkom prostredí, v otvorenom priestore do

zeme alebo na vzduchu, pod omietku, bez akéhokoľvek mechanického namáhania.

Je možné klásť ich priamo do horľavých materiálov so stupňom horľavosti B, C1, C2, C3 alebo na

ne za predpokladu, že sú aspoň odolné proti šíreniu plameňa.

Káble sú odolné proti šíreniu plameňa.

Dodávajú sa v prierezoch (mm2}: od 2,5 mm

2 po 240 mm

2.


1.1


Na území SR platia legislatívne normy právneho poriadku Slovenskej republiky (zákony

a vykonávacie vyhlášky). Tieto už v predvstupovom období do EÚ boli novelizované

a aproximované s legislatívou EÚ a ich rozhodné ustanovenia nebránia rozšíreniu európskeho trhu.

Vedomosti a informácie o podrobnostiach nemôžu byť predmetom technických podmienok, ale

spadajú do kvalitatívnych kritérií uchádzačov.

Prehľad o vzťahoch k jednotlivým technickým častiam stavebného diela získa uchádzač v predpise

ŽSR – VTPKS –Všeobecné technické požiadavky kvality stavieb, ktorý sa stáva súčasťou

projektovej dokumentácie.

Odvolávky a požiadavky na ďalšie legislatívne normy, železničné predpisy, technické normy

železníc a sústavu STN Slovenské technické normy je treba aplikovať vždy iba na ich aktuálnu

platnosť (platnú verziu).

ŽSR pokladá predpis VTPKS za východzí, a preto pre ostatnú projektovú dokumentáciu je treba

preukázať spôsob zoraďovania druhov prác na skladbu VTPKS prevodovou tabuľkou radenia druhov

prác.

V tu uvedenom zozname uvádzame iba rozhodujúce predpisy pre realizáciu stavby.

Špecifické predpisy ŽSR budú záväzné v priebehu stavby, pokiaľ sa viažu k problematike

bezpečnosti práce a zvoleným technologickým postupom. Predpokladá sa, že účastníkom súťaže

budú kvalifikované zhotoviteľské organizácie, ktoré majú vedomosti a skúsenosti zo železničného

staviteľstva, ktorého podmienky pre prácu v železničnej dopravnej situácii sú svojim charakterom

rovnaké u všetkých európskych železníc. Výpisy vybraných statí špecifických železničných

predpisov, resp. ich preklady nie je možné zabezpečiť do podmienok súťaže. Zhotoviteľ ich môže

získať konzultačnou činnosťou so znalými a oprávnenými osobami v priebehu súťaže aj v príprave

stavby.

Normy a opatrenia pre SR a normy a opatrenia pre ŽSR sú v slovenskom jazyku. Zhotoviteľ musí

zaručiť, že má relevantnú znalosť noriem a opatrení použitých pri tejto práci.

7.14.1 Technické normy sústavy STN – Slovenské technické normy

Návrh stavby reprezentovaný projektom, rešpektuje záväznou formou technické normy sústavy STN.

Vo zväzku 1.3 „Osobitné technické špecifikácie“ organizovanej podľa jednotlivých PS –

prevádzkových súborov a SO – stavebných objektov, môžu byť uvádzané STN, ktoré slúžili pre

dokumentovaný návrh ako východzí podklad.

Súčasne akceptujeme ako nový člen CEN a CENELEC, technické normy EN a sú postupne zavedené

do národného normalizačného systému.

Normy uvádzané v technických špecifikáciách boli platné v období vzniku projektovej

dokumentácie.

V priloženom rozpise uvádzame aktualizovaný zoznam pre realizáciu stavby rozhodujúcich STN

a zodpovedajúcich medzinárodných dokumentov.

7.14 ZOZNAM LEGISLATÍVNYCH A TECHNICKÝCH NORIEM


1.1


STN označenie Názov Stupeň

zhody

Zodpovedajúci

medzinárodný

dokument

Triediaci

znak Záväznosť

STN EN 60038

(33 0120)

Normalizované napätia

CENELEC mod;idt

EN 60038:2011

IEC 60038:2009 33 0120 áno

STN EN 50160

(33 01 21)

Charakteristiky napätia

elektrickej energie dodávanej

z verejnej elektrickej siete

idt

EN 50160:2010

EN 50160:2010/

Cor.Dec.:2010

33 0121 áno

STN EN 60445

(33 0160)

Základné a bezpečnostné

zásady pre rozhranie človek-

stroj, označovanie a

identifikácia. Identifikácia

svoriek zariadení a prípojov

vodičov a vodičov

idt EN 60445:2010 33 0160 áno

STN EN 60529

(33 0330) Stupne ochrany krytom (krytie-

IP kód) idt

EN 60529:1991

EN 60529:1991/

A1:2000

EN 60529:1991/

A2:2013

33 0330 áno

STN 33 2000-1 Elektrické inštalácie nízkeho

napätia. Časť 1: Základné

princípy, stanovenie

všeobecných charakteristík,

definície

mod;idt IEC 60364-1:2005

HD 60364-1:2008 áno

STN 33 2000-4-41 Elektrické inštalácie nízkeho

napätia. Časť 4-41: Zaistenie

bezpečnosti. Ochrana pred

zásahom elektrickým prúdom

mod;idt

IEC 60364-4-

41:2005;

HD 60364-4-

41:2007/Co.Jul.:2007

áno


napätia. Časť 4-42:Zaistenie

bezpečnosti. Ochrana pred

účinkami tepla

mod;idt

IEC 60364-4-42:

2010

HD 60364-4-42:2011

áno



bezpečnosti. Ochrana proti

nadprúdom

mod;idt

IEC 60364-4-43:

2008/Cor.1 Oct.:2008

HD 60364-4-43:2010

áno



bezpečnosti. Ochrana

elektrických inštalácií nn pred

dočasnými prepätinami

v dôsledku zemných spojení

v sieťach vysokého napätia a v

dôsledku porúch v sieťach

nízkeho napätia

mod;idt

HD 60364-4-

442:2012,

IEC 60364-4-44:2007

áno

STN 33 2000-4-45 Elektrické inštalácie budov.

Časť 4: Zaistenie bezpečnosti.

Kapitola 45:Ochrana pred

podpätím

mod;idt

IEC 60364-4-45:

1984;

HD 384.4.45 S1:

1989

áno


Časť 4: Zaistenie bezpečnosti.

Kapitola 46:Bezpečnostné

odpojenie a spínanie

mod;idt

IEC 60364-4-46:

1981;

HD 384.4.46 S2:

2001

áno


1.1


STN 33 2000-4-473 Elektrotechnické predpisy.4.

časť: Bezpečnosť. Kapitola 47:

Použitie ochranných opatrení

na zaistenie bezpečnosti.

Oddiel 473: Opatrenia na

ochranu proti nadprúdom

mod;idt

IEC 60364-4-473:

1977;

HD 384.4.473 S1:

1980

áno


Časť 5-51: Výber a stavba

elektrických zariadení.

Spoločné pravidlá

mod;idt

IEC 60364-5-

51:2005;

HD 60364-5-

51:2009/A11:2013

áno


napätia. Časť 5-52: Výber a

stavba elektrických zariadení.

Elektrické rozvody

mod;idt

IEC 60364-5-52:

2009/Cor.1Feb.:2011;

HD 60364-5-52:2011

áno


napätia. Časť 5-54: Výber a

stavba elektrických zariadení.

Uzemňovacie sústavy a

ochranné vodiče

mod;idt

IEC 60364-5-54:

2011;

HD 60364-5-54:2011

áno

STN 33 2000-6 Elektrotechnické inštalácie

nízkeho napätia. 6.časť:Revízie. mod;idt

IEC 60364-6:2006

HD 60364-6:2007 áno


napätia. Časť 7-701:Požiadavky

na osobitné inštalácie alebo

priestory. Priestory s vaňou

alebo sprchou.

mod

IEC 60364-7-701:

2006

HD 60364-7-

701:2007/A11:2011

áno


napätia. Časť 7-706:

Požiadavky na osobitné

inštalácie alebo priestory.

Vodivé priestory s obmedzenou

možnosťou pohybu

mod;idt

IEC 60364-7-706:

2005;

HD 60364-7-

706:2007

áno

STN EN 50 110-1 Prevádzka elektrických

inštalácií idt EN 50110-1: 2004 33 2100 áno

STN 33 2160 Elektrotechnické predpisy.

Predpisy na ochranu

oznamovacích vedení a

zariadení pred nebezpečnými

vplyvmi trojfázových vedení

VN,VVN a ZVN

33 2160 áno

STN EN 50 122-1 Dráhové aplikácie. Pevné

inštalácie. Elektrická

bezpečnosť, uzemňovanie

a spätné vedenie.

Časť1:Ochranné opatrenia proti

zásahu elektrickým prúdom

idt

EN 50122-1: 2011

EN 50122-1:

2011/A1:2011

EN 50122-1:

2011/AC Nov.:2012

34 1505 áno

STN 34 2040 Elektrotechnické predpisy STN.

Predpisy na ochranu

telekomunikačných a

zabezpečovacích vedení a

zariadení pred nebezpečnými a

rušivými vplyvmi elektrickej

trakcie 25 kV a 50 Hz

34 2040 áno


1.1


STN 34 2600 Elektrické železničné

zabezpečovacie zariadenia

34 26 00 áno

STN EN 50129 Železnice. Pevné inštalácie.

Elektronické signalizačné

systémy súvisiace

s bezpečnosťou

idt EN 50129: 2003 34 26 02 áno

STN 34 2650 Predpisy pre železničné

priecestné zabezpečovacie

zariadenia

34 2650 áno

STN P 34 2651 Železničné priecestné

zariadenia 34 2651 áno

STN 34 74 02

Pokyny na používanie

harmonizovaných káblov a

vodičov nn

idt

HD 516 S2:1997

HD 516

S2:1997/A1:2003

HD 516

S2:1997/A2:2008

34 74 02 áno

STN 34 74 09 Systém označovania káblov

a vodičov idt

HD 361 S3: 1999

HD 361

S3:1999/A1:2006

34 7409 áno

STN EN 40-3-2 Osvetľovacie stožiare. Časť 3-2

Návrh a overenie. Overenie

skúškami

idt EN 40-3-2: 2013 34 8340 áno

STN 37 5711 Križovanie káblov so

železničnými dráhami 37 5711 áno

STN EN 12407 Skúšky prírodného kameňa.

Petrografický opis idt. EN 12407:2007 72 1146 áno

STN EN 932-1 Skúšky na stanovenie

všeobecných vlastností

kameniva Časť 1: Spôsoby

vzorkovania

idt. EN 932-1:1996 72 1185 áno


geometrických charakteristík

kameniva. Časť 1: Stanovenie

zrnitosti. Sitový rozbor

idt. EN 933-1: 2012 72 1186 áno


mechanických a fyzikálnych

vlastností kameniva Časť 1:

Stanovenia odolnosti proti

obrusovaniu (mikro-Deval)

idt. EN 1097-1:2011 72 1187 áno

STN 72 1191 Skúšanie miery namŕzavosti

zemín 72 1191 áno

TNŽ 72 15 14 Technické a ekologické

podmienky na dodávanie

materiálu do konštrukcie

koľajového lôžka a

podkladných vrstiev

72 15 14 áno

STN EN 196-1 Metódy skúšania cementu Časť

1: stanovenie pevnosti idt. EN 196-1:2005 72 2100 áno

STN EN 1548 Hydroizolačné pásy a fólie.

Plastové a gumové pásy a fólie

na hydroizoláciu striech.

Metóda vystavenia pôsobeniu

asfaltu

idt. EN 1548:2007 72 7650 áno


1.1


STN ISO 3898 Základy navrhovania

stavebných konštrukcií.

Označenia. Všeobecné značky

idt. ISO 3898: 1997 73 0030 áno

STN ISO 4463-1 Metódy merania v stavebníctve.

Vytyčovanie a meranie idt. ISO 4463-1: 1989 73 0423 áno

STN EN 1992-1-2 Eurokód 2. Navrhovanie

betónových konštrukcií. Časť

1-2: Všeobecné pravidlá.

Navrhovanie konštrukcií na

účinky požiaru

idt.

EN 1992-1-2:2004

EN 1992-1-

2:2004/AC:2008

73 1201 áno

STN EN 1504-9 Výrobky a systémy na ochranu

a opravu betónových

konštrukcií. Definície ,

požiadavky, riadenie kvality

a hodnotenie zhody. Časť 9:

Všeobecné zásady používania

výrobkov a systémov

idt. ENV 1504-9: 2008 73 2101 áno

STN EN 13670 Zhotovovanie betónových

konštrukcií idt. ENV 13670:2009 73 2400 áno

STN EN 1090-1+A1 Zhotovovanie oceľových

a hliníkových konštrukcií Časť

1: Požiadavky na posudzovanie

zhody konštrukčných dielcov

idt. ENV 1090-

1:2009+A1:2011 73 2601 áno

STN EN 1090-2+A1 Zhotovovanie oceľových

a hliníkových konštrukcií Časť

2: Technické požiadavky na

oceľové konštrukcie

idt. ENV 1090-

2:2008+A1:2011 73 2601 áno

STN EN 12613 Vizuálne výstražné prostriedky

z plastov na označovanie

káblov a potrubí uložených

v zemi

idt. EN 12613: 2009 73 6007 áno

STN EN 1317-1 Záchytné bezpečnostné

zariadenia na pozemných

komunikáciách Časť 1:

Terminológia a všeobecné

kritériá na skúšobné metódy

idt. EN 1317-1:2010 73 6030 áno


zariadenia na pozemných

komunikáciách Časť 2:

Výkonnostné triedy, preberacie

kritériá na nárazové skúšky

a skúšobné metódy pre

zvodidlá vrátane zábradľových

zvodidiel

idt. EN 1317-2: 2010 73 6030 áno


zariadenia na poz.

komunikáciách. Časť 3:



a skúšobné metódy pre tlmiace

bezpečnostné zariadenia

idt. EN 1317-3: 2010 73 6030 áno

STN P EN 1317-4 Záchytné bezpečnostné

zariadenia na poz. idt. ENV 1317-4: 2001 73 6030 áno


1.1


komunikáciách. Časť 4:



a skúšobné metódy na

koncovky a priechodové prvky

zvodidiel

STN EN 1992-2 Eurokód 2. Navrhovanie

betónových konštrukcií. Časť 2:

Betónové mosty. Navrhovanie

a konštruovanie

idt.

EN 1992-2: 2005

EN 1992-2:

2005/AC:2008

73 6206 áno

STN EN 1337-11 Ložiská v stavebníctve. Časť

11: Preprava, skladovanie

a montáž

idt. EN 1337-11: 1997 73 6270 áno

STN EN 13481-2 Železnice. Koľaj. Požiadavky

na vlastnosti systémov

upevnenia. Časť 2: Systémy

upevnenia pre betónové

podvaly

idt.

EN 13481-2: 2012

EN 13481-2:

2012/AC:2014

73 6370 áno

STN EN 13481-3 Železnice. Koľaj. Požiadavky

na vlastnosti systémov

upevnenia. systémov. Časť 3:

Systémy upevnenia pre drevené

podvaly

idt. EN 13481-3: 2012 73 6370 áno

STN 73 6380 Železničné priecestia

a priechody 73 6380 áno

STN EN 12056-1 Gravitačné kanalizačné

systémy vnútri budov. Časť 1:

Všeobecné funkčné požiadavky

idt. EN 12056-1: 2000 73 6762 áno

STN EN 1253-1 Vpusty v budovách. Časť 1:

požiadavky idt. EN 1253-1: 2003 73 6765 áno

STN EN 1436+A1 Materiály na dopravné značenie

pozemných komunikácií.

Požiadavky na vodorovné

dopravné značky

idt. EN 1436:

2007+A1:2008 73 7010 áno

STN EN 1263-1 Záchytné siete. Časť 1:

Bezpečnostné požiadavky,

skúšobné metódy

idt. EN 1263-1: 2002 73 8113 áno

STN EN 1263-2 Záchytné siete. Časť 2:

Bezpečnostné požiadavky na

umiestnenie záchytných sietí

idt. EN 1263-2: 2002 73 8113 áno

STN EN 12390-2 Skúšanie zatvrdnutého betónu.

Časť 2: Výroba a príprava

skúšobných telies na skúšky

pevnosti

idt. EN 12390-2:2009 73 1302 áno

STN EN 12825 Zdvojené podlahy idt. EN 12825: 2001 74 4510 áno

STN EN 12433-1 Brány a vráta. Terminológia.

Časť 1: Druhy brán a vrát idt. EN 12433-1: 1999 74 6473 áno

STN EN 806-1 Technické podmienky na

zhotovovanie vodovodných

potrubí na pitnú vodu vnútri

budov. Časť 1: Všeobecne

idt.

EN 806-1: 2000

EN 806-1:

2000/A1:2001

73 6670 áno


1.1


STN EN 752 Stokové siete a systémy

kanalizačných potrubí mimo

budov.

idt. EN 752:2008 75 6100 áno

STN EN 12889 Bezryhová výstavba a skúšanie

stôk a kanalizač. prípojok idt. EN 12889: 2000 75 6105 áno

STN EN 12050-2 Čerpacie stanice odpadových

vôd pre budovy a pozemky.

Zásady výstavby a skúšania.

Časť 2: Čerpacie stanice

odpadových vôd bez fekálnych

splaškov

idt. EN 12050-2: 2000 75 6222 áno

STN EN 1610 Stavba a skúšanie

kanalizačných potrubí a stôk idt. EN 1610: 1997 75 6910 áno

STN EN ISO 5667-1 Kvalita vody. Odber vzoriek.

Časť 1: Pokyny na návrhy

programov odberu vzoriek

a techniky odberu vzoriek

idt. EN 5667-1: 2006

ISO 5667-1:2006 75 7051 áno

STN 73 1002 Pilotové základy 73 1002 áno

STN EN 1008 Zámesová voda do betónu.

Špecifikácia odberu vzoriek,

skúšania a preukazovania

vhodnosti vody, vrátane

recyklovanej vody z postupov

betonárskych prác, ako

zámesovej vody do betónu

idt. EN 1008: 2002 73 2028 áno

STN 73 3040 Geosyntetika. Základné

ustanovenia a technické

požiadavky

73 3040 áno

STN 73 3050 Zemné práce. Všeobecné

ustanovenia 73 3050 áno

STN 73 4130 Schodištia a šikmé rampy.

Základné ustanovenia 73 4130 áno

STN 73 5305 Administratívne budovy 73 5305 áno

STN 73 6005 Priestorová úprava vedení

technického vybavenia 73 6005 áno

STN 73 6101 Projektovanie ciest a diaľnic 73 6101 áno

STN 73 6110 Projektovanie miestnych

komunikácií 73 6110 áno

STN 73 6125 Stavby vozoviek. Upravené

zeminy 73 6125 áno

STN 73 6114 Vozovky pozemných

komunikácií. Základné

ustanovenia pre navrhovanie

73 6114 áno

STN 73 6201 Projektovanie mostných

objektov 73 6201 áno

STN EN 1992-2 Eurokód 2. Navrhovanie

betónových konštrukcií. Časť 2:

Betónové mosty. Navrhovanie

a konštruovanie

idt

EN 1992-2:2005

EN 1992-

2:2005/AC:2008

73 6206 áno

STN 73 6209 Zaťažovacie skúšky mostov 73 6209 áno


1.1


STN 73 62 23 Ochrany zábranami proti

nebezpečnému dotyku so

živými časťami trakčného

vedenia a proti účinkom

výfukových plynov na

objektoch nad koľajami

železničných dráh.

73 6223 áno

STN 73 6242 Vozovky na mostoch

pozemných komunikácií.

Navrhovanie a požiadavky na

materiály

73 6242 áno

STN 73 6310 Navrhovanie železničných

staníc. Základné ustanovenia 73 6310 áno

STN 73 6359 Nástupištia na železničných

dráhach 73 6359 áno

STN 73 6360 Geometrická poloha a

usporiadanie koľaje

železničných dráh normálneho

rozchodu

73 6360 áno

STN 73 6632 Uloženie a montáž

vodovodných potrubí z

nemäkčeného PVC-U

73 6632 áno

STN 73 6660 Vnútorné vodovody 73 6660 áno

STN 73 6713 Dažďové vpusty 73 6713 áno

STN 73 6734 Uloženie a montáž

kanalizačných potrubí z

nemäkčeného PVC-U

73 6734 áno

STN 73 8101 Lešenie. Spoločné ustanovenia 73 8101 áno

STN 73 8107 Rúrkové lešenia 73 8107 áno

STN 73 8120 Stavebné plošinový výťahy 73 8120 áno

STN 74 4505 Podlahy. Spoločné ustanovenia.

Navrhovanie a zhotovovanie 74 4505 áno

STN 74 6401 Drevené dvere. Základné

ustanovenia 74 6401 áno

STN 75 3418 Ochrana povrchových a

podzemných vôd pred

znečistením pri doprave ropy a

ropných látok cestnými

vozidlami

75 3418 áno

STN 75 5402 Vodárenstvo. Výstavba

vodovodných potrubí 75 5402 áno

STN 75 5630 Podchody vodovodného

potrubia pod železnicou a

cestnou komunikáciou

75 5630 áno

STN 75 6230 Kanalizačné podchody pod

dráhou a pozem. komunikáciou 75 6230 áno

STN 01 8020 Dopravné značky na

pozemných komunikáciách 01 8020 áno

STN 37 5711 Križovanie káblov so

železničnými dráhami 37 5711 áno

STN 03 8260 Ochrana oceľových konštrukcií

proti atmosférickej korózii. 03 8260 áno


1.1


Predpisovanie, vykonávanie,

kontrola kvality a údržba

STN EN ISO 17636-1 Nedeštruktívne skúšanie

zvarov. Skúšanie prežarovaním.

časť 1: Techniky röntgenového

žiarenia a žiarenia gama na film

idt. EN ISO 17636-

1:2013 05 1150 áno

STN 33 2000-4-473 Elektrotechnické predpisy.

Elektrické zariadenia. 4. časť:

Bezpečnosť. Kapitola 47:

Použitie ochranných opatrení

na zaistenie bezpečnosti.

Oddiel 473: Opatrenia na

ochranu proti nadprúdom

mod;idt

IEC 60364-4-473:

1977;

HD 384.4.473 S1:

1980 33 2000 áno

7.14.2 Rozhodujúce zákony a vyhlášky

Pri realizácii stavby a výkone súvisiacich činností musí zhotoviteľ rešpektovať platné právne

predpisy. Ďalej uvádzame prehľad vybratých platných predpisov súvisiacich so stavebnou

činnosťou:

Zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších

predpisov,

Vyhláška MŽP SR č. 453/2000 Z.z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia

stavebného zákona,

Vyhláška MŽP SR č. 532/2002 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných

technických požiadavkách na výstavbu, a o všeobecných technických požiadavkách na

stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie

Zákon č. 136/1995 Z.z. o odbornej spôsobilosti na vybrané činnosti vo výstavbe v

znení neskorších predpisov,

Zákon č. 18/1996 Z.z.. Zákon o cenách v znení neskorších predpisov

Zákon č. 133/2013 Z.z. o stavebných výrobkoch a o zmene a doplnení niektorých

zákonov

Zákon č. 264/99 Zb. o technických požiadavkách na výrobky a o posudzovaní zhody

v znení neskorších predpisov,

Zákon č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a

doplnení niektorých zákonov

Nariadenie vlády SR č. 391/2006 Z.z. o minimálnych bezpečnostných požiadavkách

na pracovisko

Nariadenie vlády č. 396/2006 Z.z. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných

požiadavkách na stavenisko

Vyhláška MPSVRSR č. 147/2013 Z.z. ktorou sa ustanovujú podrobnosti na zaistenie

bezpečnosti a ochrany zdravia pri stavebných prácach a prácach s nimi súvisiacich a

podrobnosti o odbornej spôsobilosti na výkon niektorých pracovných činností

Vyhláška MPSVRSR č. 508/2009 Z.z. ktorou sa ustanovujú podrobnosti na zaistenie

bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci s technickými zariadeniami tlakovými,

zdvíhacími, elektrickými a plynovými a ktorou sa ustanovujú technické zariadenia, ktoré

sa považujú za vyhradené technické zariadenia


1.1


Vyhláška SÚBP č. 59/1982 Zb. ktoru sa určujú základné požiadavky na zaistenie

bezpečnosti práce a technických zariadení v znení vyhlášky MPSVaR SR 147/2013 Zb.

a vyhlášky SÚBP č. 484/1990 Zb.

Zákon č. 126/2006 Z.z. o verejnom zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých

zákonov

Zákon NR SR č. 17/1992 Zb. o životnom prostredí v znení neskorších predpisov

Zákon NR SR č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie,

Zákon č. 364/2004 Z.z. o vodách v znení neskorších predpisov

Vyhláška MŽP SR č. 100/2005 Z.z. ktorou sa ustanovujú podrobnosti o zaobchádzaní

s nebezpečnými látkami, o náležitostiach havarijného plánu a o postupe pri riešení

mimoriadneho zhoršenia vôd

Zákon č. 223/2001 Z.z.. o odpadoch v znení neskorších predpisov,

Vyhláška MŽP SR č. 365/2015 Z.z., ktorou sa ustanovuje Katalóg odpadov,

Zákon NR SR č. 478/2002 Z.z. o ochrane ovzdušia

Zákon NR SR č. 137/2010 Z.z. o ovzduší

Zákon NR SR č. 215/1995 Z.z. o geodézii a kartografii,

Zákon NR SR č. 513/2009 Z.z. o dráhach a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Zákon NR SR č. 258/1993 Z.z. o Železniciach Slovenskej republiky v znení

neskorších predpisov

Zákon NR SR č. 56/2012 Z.z. o cestnej doprave,

Zákon NR SR č. 8/2009 Z. z. . o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení neskorších predpisov,

Vyhláška MV SR č. 9/2009 Z.z. ktorou sa vykonáva zákon o cestnej premávke a o

zmene a doplnení niektorých zákonov (platí do 31.12.2016)

Zákon NR SR č. 314/2001 Z.z. o ochrane pred požiarmi

Vyhláška MV SR č. 96/2004 Z.z. ktorou sa ustanovujú zásady požiarnej bezpečnosti

pri manipulácii a skladovaní horľavých kvapalín, ťažkých vykurovacích olejov a

rastlinných a živočíšnych tukov a olejov

Zákon NR SR č. 656/2004 Z.z. o energetike v znení neskorších predpisov

Zákon NR SR č. 442/2002 o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách v znení

neskorších predpisov

Zákon NR SR č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách

Zákon NR SR č. 220/2004 Z.z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o

zmene zák. č. 245/2003 o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania ŽP

Zákon NR SR č.326/2005 Z.z. o lesoch

Zákon NR SR č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov

a ostatné súvisiace právne predpisy (platí do 31.10.2016)

7.14.3 Zoznam pre stavbu dôležitých železničných predpisov

ŽSR Z1 Pravidlá železničnej prevádzky

ŽSR Z2 Bezpečnosť zamestnancov v podmienkach Železníc Slovenskej republiky

ŽSR Z 10 Pravidlá technickej prevádzky železničnej infraštruktúry (PTPŽI)

ŽSR VTPKS Všeobecné technické požiadavky kvality stavieb

ŽSR S3 Železničný zvršok

ŽSR S4 Železničný spodok


1.1


ŽSR S5 Správa mostných objektov

ŽSR S6 Správa a udržovanie tunelov

Základné podmienky pre pokládku káblov do telesa dráhy č. j. 770/95-O440

z 01.08.1995

7.14.4 Prevodník riadenia jednotlivých druhov prác v technických prílohách tendrovej

dokumentácie

Špecifikácie VTPKS Štruktúra (SO / PS) Reming

1 Všeobecné podmienky

2 Stavenisko – Príprava staveniska 31, 33, 38

3 Zemné práce, odvodnenie tratí a staníc, ochrana

zemného

telesa

21, 22, 28, 29, 32, 33, 34, 35,

36, 37, 38

4 Podvalové podložie a koľajové lôžko 32

5 Koľaj a koľajové rozvetvenie 32

6 Nástupištia, rampy, zarážadlá, priecestia a priechody 32, 34, 38

7 Účelové komunikácie, dopravné plochy, trvalé

oplotenia,

chráničky a kolektory

33, 34, 38

8 Rozvody plynu a vody, produktovody 37

9 Kanalizácia, septiky, čističe, lapače 37

10 Vegetačné úpravy, protihlukové opatrenia 31, 32, 34, 38

11 Betón pre konštrukcie 33, 34

12 Betónové mosty a konštrukcie 33

13 Oceľové mosty a konštrukcie 33

14 Mostné ložiská a ukončenie mostov 33

15 Tunely 33

16 Izolácie proti vode 33, 34

17 Sanácie inžinierskych stavieb 33, 34

18 Zvláštne zakladanie 33, 34, 37

19 Protikorózna ochrana 32, 33, 34, 35

20 Pozemné stavby 34

21 Zabezpečovacie zariadenie 21

22 Oznamovacie zariadenie 22, 25, 26, 27, 29

23 Diaľkové ovládanie a riadenie, osvetlenie, EOV, nn

rozvody 23, 35

24 Silnoprúdové technické zariadenia 24

25 Rozvody nn 35

26 Trakčné vedenie 35

27 Zariadenia tratí a traťové značky 32


1.1


8. Zoznam príloh:

Odvodňovací prefabrikát TBM

Odvodňovací prefabrikát U

Odvodňovací prefabrikát UCH

Káblový žľab KŽZ

Káblovod v teréne

Osvetľovací stožár

Osvetľovacia veža

Železničný zvršok 60 E1 / UIC 60

Železničný zvršok 49 E2 / S 49

Koľajnicové zarážadlo S 49

Výhybka J49 1:7,5 190I

Výhybka J60 1:9 300

Výhybka J60 1 :14 760I

Výhybka J60 1:18,5 1200II

Požiarna bezpečnosť stavieb

3 1. identifikaČnÉ Údaje7 1.1 nÁzov stavby7 1.2 … · pkp poľské železnice pok pomocná...

Documents