Ľudstvo spoznáva vesmír

Ľudstvo začalo skúmať vesmír.V roku 1957 sa všetko začalo vypustením Sputnika 1..Vesmír skúmame pomocou modernej techniky

aby sme dokázali prežiť a zlepšiť životné podmienky.Preto sme postavili medzinárodnú vesmírnu stanicu.

•

1961Prvý človekvo vesmíre

1962Prvý Američan voVesmíre

1963Prvá ženavo vesmíre

1965Prvá Vesmírnaprechádzka

1969Prvýľudia na mesiaci

1971Prvá Vesmírna stanica

1972PoslednáMisia Apollo

1981Prvý letAmeric-kéhoraketop-lánu

1986VesmírnaSta-nicaMir

1983PrváAmeri-čankavo vesmíre

1998Stavba ISS

2001MIRzhodená dooceánu

2004 Číňanvo vesmíre

Sputnik 1 bola vypustená v roku 1957 a bola ako prvá umelá družica Zeme.Konštruktéri s ňou mali problém lebo bola priveľmi ťažká.Mala strašne veľa prístrojov.Museli ju odľahčiť.Rusi so Sputnikom prebehli Američanov o jeden rok.

• Explorer 1 bola prvá Americká družica vyslaná na obežnú dráhu Zeme. Nosnou raketou bola Juno I, ktorá bola vyvinutá zo suborbitálnej rakety Jupiter-C.

• -bol prvým ruským kozmonautom ktorá sa dostal do vesmíru. *9. marec 1934, Klušino, Smolenská oblasť – † 27. marec 1968 18 km od mesta Kiržač.

• 20.JÚLA 1969 20:17:40 UTC pristáli

ľudia prvykrát na mesiaci.Neil Armstrong a Bus Aldrin. Na lodi Apollo 11.Michael Collins ich istil pri mesiaci.Neil Armstrong povedal:Je to malý krok pre človeka,ale veľký skok pre ľudstvo.

• Mariner 2 je americká sonda programu Mariner. Prvou sondou, ktorá preletela okolo Venuše bola ruská Venera 1. Už prvý týždeň po štarte s ňou bol však stratený kontakt.

• Sonda nesie nasledujúce vedecké prístroje:• magnetometer uchytený na vrchu stožiaru pod

všesmerovou anténou • detektor častíc a detektor kozmického žiarenia

namontovaný polovičke výšky stožiaru • detektor kozmického prachu a spektrometer

slnečnej plazmy upevnený na hranách základného telesa

• mikrovlný rádiometer a infračernevý rádiometer, ktoré sú spojené s parabolickou anténou rádiometru priemeru 0,48m v dolnej časti stožiaru.

•

• Mariner 4 bola štvrtá americká sonda k Marsu zo série Mariner, ktorá 15. júla 1965 úspešne preletela okolo Marsu a odoslala 22 kvalitných snímok marťanského povrchu. Jej takmer identické dvojča Mariner 3, ktoré malo rovnakú úlohu, zlyhalo hneď po štarte, keď sa nepodarilo odhodiť aerodynamický kryt chrániaci sondu pri prelete atmosférou.

• Luna 9 je sovietská sonda a zároveň bola prvá kozmická sonda, ktorá mäkko pristála na Mesiaci. Na povrch dosadla 3. februára 1966 o 19:45:45 stredoeurópskeho času v Oceáne búrok (Oceanus Procellarum). Luna 9 poskytla kvalitné detailné snímky povrchu.

• Venera-7 bola sovietska sonda programu Venera, ktorý sa zaoberá výskumom Venuše. Keď pristála na povrchu Venuše, stala sa prvou sondou vyrobenou človekom, ktorá úspešne a zaslala informácie naspäť na Zem.

• Pioneer 10 bola prvá kozmická sonda, ktorá preletela cez pásmo asteroidov a vykonala priame pozorovania Jupitera, popri ktorom preletela 3. decembra 1973.

• Viking 1 bola americká planetárna sonda z programu Viking určená na prieskum Marsu, ktorá so svojim dvojčaťom Vikingom 2 úspešne pristála (ako prvá) na povrchu Marsu.

• Pioneer 11 je americká planetárna sonda, určená na prieskum Jupitera, Saturnu a vonkajších oblastí Slnečnej sústavy. Rotáciou stabilizovaná sonda nesie prístroje na meranie magnetických polí, slnečného vetra, kozmického žiarenia a mikrometeoroidov.

• Giotto je kozmická sonda organizácie ESA určená na výskum Halleyho kométy.Štartovala 10. júla 1985, okolo jadra kométy preletela 14. marca 1986 o 00 h 03 min 02 s UTC vo vzdialenosti 605 km pri stretávacej rýchlosti 68,373 km/s.

• Vega 1 je jedna z dvoch sovietskych kozmických sond, ktoré boli určené na výskum planéty Venuša a Halleyovej kométy. Bola vypustená 15. decembra 1984 z kozmodrómu Bajkonur v Kazachstane.

• Voyager 2 je medziplanetárna sonda vypustená v roku 1977 určená na prieskum vonkajších planét slnečnej sústavy, ktorá ako prvá a zatiaľ jediná sonda preletela okolo planét Urán a Neptún. Pôvodne mala byť súčasťou programu Mariner.

• Magellan bola družica vyslaná za účelom prieskumu k Venuši. Bola to prvá z troch planetárnych sond, ktoré boli vynesené raketoplánom.

NEAR Shoemaker bola kozmická sonda NASA, ktorá skúmala planétku Eros a stala sa jeho umelou družicou.

• Deep Impact je americká kometárna sonda určená na prieskum kométy 9P/Tempel 1.Pri zražke impaktoru skométou vyvrhol gejzír vyparenej vody a prachových molekúl,ktoré boli vo vnútri kométy celé miliardy rokov.Sonda zatiaľ študovala látku vyvrhnutú zrážkou.

• GPS(globálno polohový systém).Okolo Zeme obieha 24 družíc ktoré vysielajú signál v tvare kružnice s polomerom x km.Na nájdenie jedného prijímača sa musia stretnúť 3 kružnice a kde je priesečník tých kružníc tam sme my.Tento systém sa začal odvíjať od konca70.rokov 20.storočia.

• Hlavným cieľom tohto vesmírneho programu bolo miesto, diaľkovo ovládané vozidielko na povrchu Marsu. Tento cieľ sa nakoniec stal realitou, kedy kozmická sonda Mars Pathfinder pristála na Marse 4. júla 1997 a nasadené prvý úspešný Mars rover - s názvom "Sojourner" - na povrch.

• Spirit je jedným z dvoch vozidiel misie Mars Exploration Rover americkej NASA. Spirit pristál na Marse 4 januára 2004 o 04:35 UTC. Jeho dvojča Opportunity úspešne pristálo na druhej strane Marsu 25. januára 2004.

• Opportunity je kozmická sonda, ktorej hlavná časť je druhým z dvoch vozidiel misie Mars Exploration Rover americkej NASA. Opportunity pristála na Marse 25. januára 2004 v pristávacom aparáte (landeri).

• Je medzinárodná vesmírna stanica.Lieta 390 km nad našimi hlavami.Stavala sa postupne po jednotlivých dieloch.Výstavba sa začala v roku 1998 a pravdepodobe sa výstavba skonči v roku 2010.

Solárne kolektory

Záchrannýčln

Laboratorium

Tepelné žiariče

+