aspekty kredibility sociálnych médií
TRANSCRIPT
Katarína Buzová, PhD.
KKIV, FIFUK, BA
MÉDIÁ A ICH PERSPEKTÍVY V 21. STOROČÍ Konferencia - 13. november 2013, Bratislava
Aspekty kredibility
sociálnych médií
Príspevok bol spracovaný v rámci riešenia výskumnej úlohy KEGA č. 133UK-4/2013
s názvom: MIKS - Mediálne a informačné kompetencie pre znalostnú spoločnosť.
na úvod
„informácie, ktoré čítame na internete“
„…zdroje sú kredibilné, pretože ich
správnosť je pochopená publikom.“ - Sokrates, Aristoteles
Kredibilita sociálnych médií:
Aspekt informačnej kredibility, ktorý môže byť
hodnotený len vrámci informácií prístupných
prostredníctvom platformy sociálnych médií.
kredibilita
správy
kredibilita
zdroja
kredibilita
média
Dôveryhodnosť hrá v rámci sociálnych sietí významnú úlohu, kedže je jedným
zo základov hľadania nových a rozvíjania súčasných medziľudských vzťahov a
sociálnych interakcií, čo predstavuje primárnu funkciu väčšiny sociálnych sietí.
On-line dôveryhodnosť je komunikovaná v sociálnych sieťach
prostredníctvom vlastností, reputácie, sociálnych väzieb,
správania a kvalít jednotlivcov.
Vnímanie dôveryhodnosti a kredibility jednotlivcov v sociálnych sieťach
ovplyvňuje veľké množstvo faktorov:
• minulá skúsenosť s jednotlivcom a jej asociovanými sociálnymi
kontaktmi (on-line alebo v skutočnom živote),
• psychologické faktory,
• kultúrne, politické a iné faktory,
• vlastné názory a názory ovplyvnené tretími osobami,
• rôzne motívy, atď.
špeficiká kredibility v prostredí on-line sociálnych sietí
sociálne médium
Rôzne kanály, ktoré sú založené na myšlienke
kolaboratívnej tvorby a diseminácie informácií a obsahu.
Sú postavené na základnom princípe webu 2.0 –
využívajú kolektívnu inteligenciu.
rozhodnutia (Kedy sa obraciame s dôverou na informácie zo sociálnych médií?)
kognitívna autorita (informácie z prvej alebo druhej ruky)
Kognitívna autorita je
dôveryhodnosť, ktorú dávame
vedome alebo nevedome určitej
osobe, organizácii a pod. (Wathen, Burkell 2002)
modely
kredibility
sociálnych
médií
Faktory, ktoré ovplyvňujú kredibilitu
(Wathen, Burkell 2002)
Navrhovaný model ako používatelia hodnotia kredibilitu on-line informácií
(Wathen, Burkell, 2002).
Dôveryhodnosť v sociálnych sieťach - zložky online dôvery
(Kate 2009)
Príklady typov podnetov v sociálnych sieťach, ktoré vplývajú na vnímanie kredibility
(Kate 2009)
Zložky dôveryhodnosti a kategórie znakov kredibility na sociálnych sieťach
(Moturu, Huan 2010)
Model autenticity sociálnych médií – kredibilita, kvalita a realita
(Ismail, Latif 2013)
kvalita
zdieľaných
poznatkov
kredibilita
autora
diskontinuita
mediálneho
obsahu
autenticita
sociálnych
médií
Model výzvy na autenticity sociálnych médií
(Ismail, Latif 2013)
podpora
dôvery cez
zdieľaný
obsah
plán úniku
výzvy na
autenticitu
byť videný
udržiavať sa
zmeny a
výzvy
od výberu zdroja informácií
k výberu konkrétnej udalosti
posun
push pull radi sa
zapoja
budú
sledovať
radi sa
spoja hodnotné
dôveryhodné
majúce zmysel
3 základné
aspekty
alebo
čo ďalej?
komunikačné vedy
kredibilita z pohľadu psychológie
medziľudských vzťahov / stretnutí
/ interakcie
kognitívne aspekty
- zámer online informačnej aktivity (informačná potreba, cieľ, zámer) hrá rolu v
hodnotení kredibility informácií
- rovnaký typ zdroja (napr. blogy, príspevky v diskusiách, na soc. sieťach) je
vnímaný inak. Percepcia kredibility je pozitívnejšia (vyššia), keď ide o
používateľa, ktorý niečo hľadá, má cieľ alebo zámer, ako keď ide o používateľa,
ktorým je bežný, náhodný, príležitostný čitateľ.
- zvýšené vystavovanie zdroju môže podporiť zvýšenie dôvery čitateľa v zdroj
- opakované vystavovanie sa rovnakej informácii z rôznych zdrojov môže
podporiť pozitívne hodnotenie dôveryhodnosti informácie
informačné vedy
kredibilita ako vlastnosť samotného
zdroja, cez jeho organizačný / sociálny
pôvod / akademickú hodnosť autora
zdrojovo-orientované aspekty
- znaky autority, autenticity, kvality, spoľahlivosti, odbornosti, overiteľnosti
zdroja a pod.
- ak je text prehyperlinkovaný, prekonvertovaný do inej podoby alebo formátu,
zkonsolidovaný, agregovaný viacerými spôsobmi, koncept „zdroja“ sa v
podstate stáva bezvýznamným - Napríklad: link umiestnený anonymne do nemoderovaného diskusného fóra s
krátkou novinovou verziou príbehu primárne publikovaného spravodajskou
agentúrou... Kde má čitateľ začať analyzovať a hodnotiť tie rôzne zdroje identít?
- vizuálne vlastnosti zdroja digitálnych informácií ovplyvňujú hodnotenie
kvality zdroja
- najmä medzi mladými, interaktívne elementy na stránke môžu vyvolať
pozitívnejšie vnímanie kredibility
komunikačné vedy
kredibilita z pohľadu psychológie
medziľudských vzťahov / stretnutí
/ interakcie
informačné vedy
kredibilita ako vlastnosť samotného
zdroja, cez jeho organizačný / sociálny
pôvod / akademickú hodnosť autora
Vieme, čo sa deje, ak online informačné zdroje nepredstavujú len text na
displeji, ale prostredie, ktoré podporuje bohatú interakciu medzi ľuďmi?
Chápeme „dôveru“ v informácie rôzne, ak ide o text, ku ktorému sme
prispeli my alebo ak k nemu prispeli naši „priatelia“?
komunikačné vedy
kredibilita z pohľadu psychológie
medziľudských vzťahov / stretnutí
/ interakcie
informačné vedy
kredibilita ako vlastnosť samotného
zdroja, cez jeho organizačný / sociálny
pôvod / akademickú hodnosť autora
sieťový aspekt online kredibility
sociálnych médií
• Wikipedia ako kolaboratívny sociálny nástroj – jej referenčný
systém a viditeľné odkazy na iné zdroje sú vnímané ako silná
stránka, pričom nedostatok informácií o prispievateľoch a
editoroch je vecou iba malého záujmu.
• Sociálne siete – otvorenosť a interoperabilita je predpokladom na
novú paradigmu autenticity
(„aké množstvo ľudí zdieľalo, „ozančilo ak páčivú“
informáciu ?“
namiesto „je informácia naozaj pravdivá?“)
sieťovo-orientované aspekty
Prechod v rámci informačného správania od „čo“ k „ako“ – sociálny
konštrukt, ktorý obklopuje výmenu informácií, a to ako sa menia v čase –
sociálny kapitál.
na záver ...
vlastný
prieskum
Sieťovo-orientované aspekty kredibility
v sociálnych médiách
: vzťah motivácie a kredibility
Ďakujem za
pozornosť!
Príspevok bol spracovaný v rámci riešenia výskumnej
úlohy KEGA č. 133UK-4/2013 s názvom:
MIKS - Mediálne a informačné kompetencie pre znalostnú
spoločnosť.
Katarína Buzová, PhD.
MÉDIÁ A ICH PERSPEKTÍVY V 21. STOROČÍ Konferencia - 13. november 2013, Bratislava