crzp.uniag.skcrzp.uniag.sk/prace/2010/z/d4b0d822c8c543ba9078e3d007e… · web viewpráca vedcov...
TRANSCRIPT
SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA
V NITRE
FAKULTA AGROBIOLÓGIE A POTRAVINOVÝCH ZDROJOV
Rozbor technológie pestovania vybraných druhov liečivých rastlín v podniku Agrokarpaty, s.r.o. Plavnica
Diplomová práca
Študijný program: Udržateľné poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka
Študijný odbor: 6.1.1 Všeobecné poľnohospodárstvo
Školiace pracovisko: Katedra rastlinnej výroby
Školitel: Ing.Ivan Dančák, Csc.
Nitra 2010 Bc. Stanislav Zajaček
ČESTNÉ VYHLÁSENIE
Podpísaný Stanislav Zajaček vyhlasujem, že som záverečnú prácu na tému „Rozbor
technológie pestovania vybraných druhov liečivých rastlín v podniku Agrokarpaty,
s.r.o. Plavnica“ vypracoval samostatne s použitím uvedenej literatúry a nadväzuje na
bakalársku prácu.
Som si vedomý zákonných dôsledkov v prípade, ak uvedené údaje nie sú pravdivé.
Nitra ................................... .................................................
podpis autora DP
2
POĎAKOVANIE
Touto cestou vyslovujem poďakovanie pánovi Ing. Ivanovi Dančákovi, CSc,
pánovi Jozefovi Vančovi a pracovníkom podniku Agrokarpaty s.r.o. za pomoc, odborné
vedenie, cenné rady a pripomienky pri vypracovaní mojej diplomovej práce.
Nitra ............................... ..................................................
podpis autora DP
3
ABSTRAKT
V diplomovej práci sme sa zamerali na získavanie teoretických poznatkov
o súčasnom stave problematiky pestovania vybraných druhov liečivých rastlín. Cieľom
záverečnej práce bolo analyzovať technológiu pestovania vybraných druhov liečivých
rastlín; Skorocel kopijovitý, Rumanček kamilkový, Rebríček kopcový a ich pozberovú
úpravu a finalizáciu. Rozbor technológie pestovania sme vykonali v podniku
Agrokarpaty, s.r.o. Plavnica.
Z našich výsledkov vyplýva, že pestovanie, pozberová úprava a finalizácia bola
vykonaná so zásadami správnej poľnohospodárskej praxe, boli dodržané agrotechnické
postupy a zásady správnej výrobnej praxe.
Kľúčové slová: skorocel kopijovitý, rumanček kamilkový, rebríček obyčajný, rozbor
technológie pestovania, Agrokarpaty, s.r.o. Plavnica
ABSTRACT
We fixated on the inquiries of theoretical knowledges about the actual aspect of
the disputableness cultivation of specific varieties medicinal plants in the graduate
theses. The primary objective of this thesis was cultivation technology analysis of
specific varieties medicinal plants; Plantago lanceolata, Matricaria recutita and Achillea
millefolium - colina and their over-collection standartization and finalization.
We conducted the cultivation technology analysis in firm Agrokarpaty, s.r.o. Plavnica.
Resulting from our consequences , the cultivation, over-collection
standartization and finalization were performed with the principles of regular
agronomical and production practicies.
Keywords: Plantago lanceolata, Matricaria recutita and Achillea millefolium, the
cultivation technology analysis, Agrokarpaty, s.r.o. Plavnica.
4
OBSAH
ÚVOD 9
1 PREHĽAD LITERATÚRY 10
1.1 Tradície a história 10
1. 2 Význam liečivých rastlín 13
1.2.1 Humánna fytoterapia 13
1.2.2 Veterinárna fytoterapia 15
1.2.3 Esteticko – ekologická funkcia liečivých rastlín 15
1.2.4 Liečivé rastliny a potravinárstvo 16
1.3 Rozdelenie liečivých rastlín 18
1.3.1 Rozdelenie podľa trvácnosti v osevnom postupe 18
1.3.2 Rozdelenie podľa druhu účinku rozlišujeme 18
1.3.3 Rozdelenie rastlín podľa sily účinku 19
1.3.4 Rozdelenie podľa spôsobu použitia drogy 19
1.4 Obsahové látky a ich rozdelenie 20
1.4.1 Obsahové látky: 20
1.5 Pestovanie liečivých rastlín 22
1.5.1 Maloplošné pestovanie liečivých a aromatických rastlín 23
1.5.2 Veľkoplošné pestovanie liečivých a aromatických rastlín 24
1.6 Požiadavky na stanovisko 25
1.7 Klimatické faktory 25
1.8 Typy pôd pod liečivé rastliny, edafické faktory 28
1.9 Základné obrábanie pôdy 29
1.10 Výživa a hnojenie 30
1.10.1 Organické hnojivá 30
1.10.2 Priemyselné hnojivá 31
1.11 Sejba 32
1.12 Starostlivosť a ošetrovanie počas vegetácie 34
1.13 Zber, sušenie a uskladnenie 35
5
1.14 Využitie liečivých rastlín 37
1.14.1 Čaje 37
1.14.2 Macerát 37
1.14.3 Tinktúra 37
1.14.4 Šťava 37
1.14.5 Kaša 38
1.14.6 Prášok 38
1.14.7 Obklady 38
1.15 Skorocel kopijovitý 40
1.15.1 Nároky na prostredie 40
1.15.2 Technológia pestovania 40
1.15.3 Výživa a hnojenie 41
1.15.4 Osevný postup a príprava pôdy 41
1.15.5 Ošetrovanie porastu 41
1.15.6 Zber a konzervácia 41
1.15.7 Akostné požiadavky na drogu 42
1.15.8 Obsahové látky 42
1.16 Rumanček kamilkový 43
1.16.1 Nároky na prostredie 44
1.16.2 Technológia pestovania 44
1.16.3 Výživa a hnojenie 45
1.16.4 Osevný postup a príprava pôdy 47
1.16.5 Ošetrovanie porastu 48
1.16.6 Zber a konzervácia 48
1.16.7 Akostné požiadavky na drogu 49
1.16.7 Obsahové látky 49
1.17 Rebríček kopcový 51
1.17.1 Nároky na prostredie 51
1.17.2 Technológia pestovania 51
6
1.17.3 Výživa a hnojenie 51
1.17.4 Osevný postup a príprava pôdy 51
1.17.5 Zber a konzervácia 51
1.17.6 Akostné požiadavky na drogu 52
1.17.7 Obsahové látky 52
2 CIEĽ PRÁCE 53
3 METODIKA PRÁCE 54
3.1 Charakteristika spoločnosti Agrokarpaty, s.r.o. Plavnica 55
3.2 Prírodno-klimatické podmienky a charakteristika lokality 56
3.3 Poveternostné podmienky v rokoch 2008 a 2009 57
3.4 Zhodnotenie poveternostných a klimatických podmienok 58
3.5 Charakteristika pestovaných odrôd 59
4 VÝSLEDKY PRÁCE 60
4.1 Zaradenie v osevnom 60
4.2 Agrotechnika základnej prípravy pôdy 60
4.3 Založenie porastov 60
4.4 Výživa a hnojenie 60
4.5 Ošetrovanie počas vegetácie 61
4.6 Zber a sušenie 61
4.7 Balenie a skladovanie 62
4.8 Technológia pestovania vybraných druhov rastlín za rok 2008 a 2009 63
4.9 Zber z voľnej prírody 66
4.10 Produkty a finalizácia liečivých rastlín 67
4.11 Technologický postup výroby čajov 67
4.12 Sortiment výrobkov 68
4.13 Distribúcia a propágacia výrobkov 69
4.14 Ekonomika spracovania 70
5 DISKUSIA 72
7
6 NÁVRH NA VYUŽITIE VÝSLEDKOV 74
7 ZÁVER 75
8 ZOZNAM POUŽITEJ LITERATÚRY 76
9 PRÍLOHY 80
8
ÚVOD
Liečivé rastliny sú divo rastúce alebo pestované rastliny obsahujúce v koreňoch,
listoch, kvetoch rôzne fyziologicky účinné látky, ako sú alkaloidy, glykozidy, éterické
oleje, horčiny, slizovité látky a pod., často používané na a používané na posilnenie
chorého alebo oslabeného organizmu alebo jeho liečenie – fytoterapiu.
Bylinkári sú presvedčení, že prirodzená vyváženosť jednotlivých zložiek v rastlinách
poskytuje oveľa účinnejšie prostriedky na obnovu zdravia ako syntetické lieky klasickej
medicíny obsahujúce iba jednu účinnú látku. V medicínskej praxi sa lieky z byliniek
používajú čoraz častejšie a to z dôvodu uvedomovania si ich uzdravujúcich a liečivých
účinkov.
Už starí Babylončania poznali veľa receptov s liečivými rastlinami. Aj
Slovensko má veľmi bohatú flóru, v ktorej sa nachádza až 240 druhov liečivých rastlín.
Nikto dnes nevie, kedy si vlastne ľudia uvedomili, že na liečenie svojich chorôb môžu
využiť liečebnú silu rastlín. Fytoterapia, čiže liečba bylinkami, sa pravdepodobne
vyvinula z používania rastlín ako súčasti potravy, najskôr metódou pokus-omyl, a
čiastočne aj z poznatkov, ktoré si ľudia odovzdávali z generácie na generáciu. Vývoj
vedy umožnil postupne izolovať jednotlivé rastlinné zložky a zároveň sa zistilo, ktoré z
týchto látok sú najúčinnejšie. Tieto chemické látky sa obmieňali, čo sa stalo základom
pre dnešné klasické lieky. Práca vedcov pomohla bylinkárom lepšie porozumieť, prečo
majú rastliny na ľudský organizmu také výrazné účinky.
Mnoho ľudí nevidí možnosť ako využívať skryté účinky a liečivú silu bylín,
oveľa radšej sa utiekajú v užívaniu priemyselne vyrobených farmaceutík. Nesmieme
zabudnúť aj na fakt, že liečivé rastliny okrem mnohých pozitív sú v niektorých
prípadoch prudko pôsobiace jedy.
Výskum a použitie liečivých rastlín je u nás stále aktuálnym problémom.
V diplomovej práci analyzujeme tehnológiu pestovania vybraných druhov liečivých
rastlín, pozberovej úpravy a ich finalizácie v spoločnosti Agrokarpaty, s.r.o. Plavnica.
9
1 PREHĽAD LITERATÚRY
1.1 Tradície a história
Žijeme v dobe, v ktorej človek odhaľuje nové a nové poznatky o svete, o živote.
S rozvojom poznatkov v oblasti prírodných vied, lekárskych vied, s prihliadnutím na
poznatky ľudového liečiteľstva sa do popredia dostávajú také vedné odbory ako
fytoterapia, bioenergetika, muzikoterapia, akupunktúra a iné.
V súčasnosti zaraďujeme tieto liečiteľské odbory do tzv. alternatívnej medicíny.
Poznatky z alternatívnej medicíny nie sú však novými poznatkami. Je to akási
renesancia starých, ba až prastarých liečebných metód a to či už egyptských, čínskych,
indických, arabských, ale aj našich praslovanských.
Už v dobe kamennej určite existovali liečitelia. Liečili síce veľmi primitívnym
spôsobom, ale do istej miery predsa len liečili. Celé stáročia trvalo pokiaľ prišiel náš
mysliaci predok – Homo sapiens sapiens. Tento človek sa už naučil pestovať, ale aj
zbierať a využívať rastliny.
Prvý lekár, ktorý sa vynoruje s hlbín dávnoveku je Egypťan IMHOTEP, ktorý
okrem liečiteľstva sa pomerne dosť úspešne zaoberal astronómiou. Štúdiom egyptskej
kultúry sme spoznali viacerých liečiteľov. Bol to najmä MEHUNEFER, snáď prvý
gynekológ. Iste poznáte rozprávanie o Egypťanovi SINUHETOVI. Za vlády Ramzesa
II. žil liečiteľ INA DRDAR INA.
Zakladateľom čínskeho lekárstva bol v 27. Storočí pr. Kr. „žltý cisár“ CHUANG
II. O túto poctu súperil s „červeným cisárom“ ŠEN NUNGOM, ktorý sa preslávil
znalosťami a zbieraním liečivých rastlín. Čína dala svetu nielen liečiteľov, ale aj
akupunktúru, žen-šen, čaje, ale aj ópium.
V 6. – 5. Storočí pr. Kr. pôsobil staroindický chirurg ŠAŠRUTA, ktorý sa už
vtedy zaoberal rekonštrukciou, či plastickou operáciou nosa. Zo starej indickej medicíny
sú zaujímavé rady a prostriedky pre zvýšenie potencie a predlžovanie rozkoše.
Nesmieme zabúdať ani na starých Grékov, a to najmä na AESKLÉPIA, ktorý žil
v 12. Storočí pr. Kr. a ktorý bolo povýšený na boha lekárstva. Dodnes sa volá medicína
veda Asklépiova. Popri ASKLÉPIOVI sa za najslávnejšieho lekára pokladá
HIPPOKRATES (460 – 377 pr. Kr.), ktorého zasa nazývali „otcom lekárstva“. O niečo
neskôr sa preslávil DIOKLES z Karystu, ktorý je údajne autorom prvého zachovaného
10
herbára. V Grécku žil THEOFRASTOS, ktorý hlásal zásadu, že lekár má najprv liečiť
slovom, potom medikamentami a až potom nožom.
V starom Ríme pôsobil GALENOS (129 - 200), ktorý bol druhým najslávnejším
lekárom staroveku. Venoval liečením rastlinami a vyrábaním liekov z nich, ktoré sa
dodnes volajú podľa neho – galeniká.
Postupne sa začali venovať liečiteľskej činnosti obyvatelia kláštorov – mnísi.
Najslávnejší z nich boli KOZMA a DAMIÁN, ktorý sa zaslúžili o poznávanie liečivých
rastlín aj ich využívanie v liečiteľskej praxi. Žili v 3. Storočí. V 6. Storočí sa preslávil
mních BENEDIK z Monte Casina.
Slovania k rozvoju využívania liečivých rastlín v medicíne prispeli taktiež
svojou hrivnou. V Červenom Kláštore na Dunaji žil známy mních CYPRIÁN. Žil v 18.
Storočí. Tento mních predstavuje významnú osobnosť v histórii slovenského ľudového
liečiteľstva a využívaním liečivej sily rastlín. Jeho pravé rodné meno bolo František
Ignác Jäschke alebo Jegele. Pochídzal z okolia Krakova. Zachoval sa po ňom aj herbár
z rokov 1765 – 1771, ktorý je asi najstarším zachovaným herbárom na Slovensku.
Starovek a stredovek preslávil preslávil arabské liečiteľské umenie. Známi
AVICENA, vlastným menom ABU ALI al HUSEIN ibn ABDULAH ibn SINA.
Vyslúžil si v medicínskom svete titul „knieža lekárov“. Ako jeden z prvých sa zaoberal
skúmaním vplyvu životného prostredia na zdravie človeka.
Nemožno pražského univerzitného rektora magistra KŘIŠŤANA z Prachatíc
a ADAMA HUBERTA, ktorý vydal v roku 1596 herbár talianského lekára PIETRA
ANDREASA MATTIOLIHO.
Na území Slovenska sa liečivými rastlinami zaoberal kňaz JURAJ FÁNDLY,
ktorý vydal v roku 1793 knihu Zelinkár. Propagátorom liečivých rastlín bol v 19.
Storočí holičský farár JOZEF ANGELI. V roku 1946 vydal kňaz JÁN FUTÁK
Slovenský herbár.
Z novších prác treba spomenúť Malý atlas liečivých rastlín od L. Thurzovej
s kolektívom, ktorý za výdatnej pomoci dr. Kresánka, dr. Miku, PhMr. Marčeka
a PhMr. Brandžakovej zostavil JUDR. Thurzo.
Veľmi dobrou knihou je Fytoterapia od D. Miku, ktorá vyšla v roku 1988
v nakladateľstve Osveta. V Slovenskom Pedagogickom nakladateľstve vyšla knižka od
Marty Velgošovej a Štefana Velgoša Naše liečivé rastliny. V roku 1977 vyšla kniha
Atlas liečivých rastlín a lesných plodov od dr. Kresánka.
11
Zo slovenských autorov treba ešte spomenúť dr. Gašpierika, ktorého
FYTOTOERAPIA vo forme poučných a náučných kotúčov vychádzala v roku 1989
v časopise SLOVENKA.
Keď už spomíname slovenských ľudových liečiteľov nemôžeme nespomenúť
známych turčianskych olejkárov, ktorí už v 17. – 19. Storočí preslávili Slovensko tým,
že vyrábali z liečivých rastlín liečivé oleje a predávali ich s úspechom po celej Európe
(GAŠPIERIK, 1991).
12
1. 2 Význam liečivých rastlín
Čerstvá liečivá rastlina je biologickou surovinou, ktorú je možné získať
z viacerých zdrojov (z prírody, z pestvaťelských plôch, z dovozu a i.) V terapii sa
liečivé rastliny používajú po správnej konzervácii, ktorej cieľom je stabilizácia
obsahových látok nachádzajúcich sa v čerstvej rastline, tzv. materskej rastline. Najviac
oužívaným spôsobom konzervácie liečivých rastlín je sušenie. Vhodnou úpravou
materskej rastliny, napr. sušením a rezaním sa z nej stáva liečivá droga. Vzhľadom na
rastlinný pôvod je to rastlinná (vegetabilná) droga.
1.2.1 Humánna fytoterapia
Terapia všeobecne značí liečebné postupy alebo metódy, pričom rastlinná terapia
sa označuje ako fytoterapia. Vo všeobecnosti podporuje všetky samoliečebné tendencie
organizmu. Môže byť preto zameraná napr. voči príčinám choroby (kauzálna), proti
jednotlivým príznakom – symptómom ochorenia (symptomatická) – súborný názov je
alopatia. Z fytoterapeutického hľadiska sa hojne používa liečba bylinnými kúpeľmi
(fytobalneoterapia), Osobitný význam má modernejšie uplatňovaná prevencia,
predchádzanie, opatrenia na predchádzanie ochoreniam (MIKA, 1991). Pričom pod
pojmom fytoterapia sa rozumie priame liečenie pomocou rastlín, respektíve liečenie
jednoduchými liekovými formami pripravenými priamo zo sušených častí týchto rastlín
(HLAVA – VALÍČEK, 1997).
Liečivé rastliny pre svoje terapeutické účinné obsahové látky sú teda
významnými pomocníkmi liečby ochorení v našej humánnej medicíne. Súčasná
moderná fytoterapia na Slovensku je bezprostredným pokračovaním bohatých tradícií
ľudového liečiteľstva. Samozrejme, aj u nás rozvoj prírodných vied so svojimi
exaktnými metódami skúmania spresňuje terapeutický účinok obsahových látok
a liečivú hodnotu každej rastliny. Drogy, t.j. sušené rastliny, prípadne ich časti (korene,
listy, kvety, plody, semená, vňať) alebo produkty rastlín (balzamy, živice, glykozidy,
silice) sa stali nepostrádateľnými surovinami farmaceutického priemyslu (MIKA, 1991:
KRESÁNEK – KREJČA, 1982).
Na Slovensku sa z 240 drog vyrába viac než 100 hromadne vyrábaných
liečivých prípravkov s obsahom prírodných látok, 30 druhov oficiálnych čajových
zmesí, 20 druhov balených drog, 32 druhov čajov v záparových vreckách, chuťové
13
korigenciá, liečivé prípravky pre veterinárnu medicínu, liečebnú kozmetiku a ďaľšie
(KARMAZÍN – HUBÍK – DUŠEK, 1984).
Fytofarmaká:
Celosvetová spotreba liečivých rastlín zaznamenáva ročný nárast okolo 8 až 9%,
pričom najvyšší nárast je v Európe. Na celosvetovom raste spotreby sa podieľa
farmaceutický, potravinársky, kozmetický a chemický priemysel, pre ktoré sú liečivé
rastliny vhodným zdrojom suroviny. Predpokladalo by sa ,že najväčšia časť
spotrebovaných liečivých rastlín sa použije na výrobu liekov, konkrétne fytofarmák.
Nie je to celkom tak. Fytofarmaká si spotrebitelia často zamieňajú s doplnkami výživy,
kozmetickými prípravkami a čajmi. Ich spotreba, vzhľadom na to,že ide o obchodný
tovarje podstatne vyššia ako spotreba fytofarmák. Fytofarmaká sa už od spomenutých
prípravkov odlišujú predovšetkým spôsobom uvedenia do obehu a ich registráciou na
Štátnom ústave pre kontrolu liečiv.
Fytofarmaká, alebo správnejšie, podľa novely zákona o lieku, tradičné rastlinné
lieky, sú registrované lieky, obsahujúce účinnú zložku, rastlinnú látku, zmesi látok,
alebo prípravky vyrobené z rastlinných látok. Rastlinné látky sú rastlinným materiálom
používaným na liečebné účely. Rastlinná látka alebo výťažok vyrobený z nej, sú
považované za jednu účinnú látku, ako celok a to i v prípade, že sú známe ich obsahové
látky s terapeutickou účinnosťou. Výťažky z rastlinných drog sú rozdrobené alebo
práškované látky, extrakty, tinktúry, tuky, silice, lisované šťavy a pod. Za fytofarmaká
( v zmysle už uvedeného) sa nepovažujú prípravky obsahujúce izolované chemicky
definované látky (napríklad alkaloidy). Fytofarmaká sa podľa Anatomicko-terapeuticko-
chemickej klasifikácie liečiv zaradili do skupiny V – rôzne prípravky, podskupiny 11-
Fytofarmaká (GRANČAI, 2008).
14
1.2.2 Veterinárna fytoterapia
V súvislosti s odborným použitím liečivých rastlín vo veterinárnej medicíne je
potrebné uviesť skutočnosť, že prvá veterinárna škola na území Rakúsko-Uhorska bola
zriadenávo Viedni Máriou Teréziou v roku 1767 a mala názvom „Ústav pre vojenských
kováčov“, kde sa tiež vyučovalo aj liečenie zvierat. Títo kováči liečili zvieratá
v nedávnej minulosti aj nšich dedinách a ich nemecké „kurschmidt“ respektíve
maďarské pomenovanie „gyogykovács“ („liečivý kováč“) sa zachovalo dodnes.
Následne však vznikla aj prvá veterinárna vysoká škola v Budapešti. Bolo to v roku
1782. Medzník v odbornom liečení zvierat primiesol zákon z roku 1888, ktorým bolo
ustanovené, že oficiálnu zverolekársku prax mohol vykonávať len absolvent tejto
vysokej školy. Na druhej strane je potrebné uznať, že aj spomínaní liečitelia „liečiví
kováči“ mali bohaté skúsenosti s využivaním liečivých rastlín a poznali dobre prírodu
(BAKO – BERTA et al, 1972).
V minulosti sa však používalo viac ako 60 druhov liečivých rastlín pri liečení
domácich zvierat (PALKOVIČ, 1966).
Medzi najvýznamnejšie patrili puškvorec obyčajný, rumanček kamilkový, valeriana
lekárska, vachta trojlistá, repík lekársky, rozmarín lekársky, stavikrv vtáčí, vratič
obyčajný, kostihoj lekársky, lastovičník väčší, nátržník husí, mak siaty a šalvia lekárska.
Naši predkovia mielen liečili omocou liečivých rasrlín, ale využívali niektoré rastliny aj
na zvýšenie úžitkovosti hospodárskych zvierat (napr. na zvýšenie dojivosti sa pridával
do krmiva fenikel obyčajný, rasca lúčna a jastrabina lekárska). V súčastnosti moderný
veterinárny lekár nemá dostatočne vedomosti o možnostiach používania liečivých
rastlín vo veterinárnej medicíne, a preto je využitie liečivých drog v liečení zvierat
druhoradé, prípadne žiadne (ŠALOMON, 2000).
Liečivé rastliny by mohli byť dôležitou surovinou aj na prípravu veterinárnych
liečivých prípravkov. Domácej literatúry zaoberajúcou sa touto problematikou je menej.
Prakticky žiadna literatúra sa nevenuje možnostiam použitia liečivých rastlín vo
veterinárnej medicíne ucelene (ŠALOMON, 2000).
1.2.3 Esteticko – ekologická funkcia liečivých rastlín
Pozitívny účinok uplatnenia liečivých rastlín v tvorbe životného prostredia
dokumentujú viaceré skutočnosti z nášho okolia. Stačí pripomenúť blahodarne
pôsobiace ihličnany svojím voňavým vzduchom hôr Slovenska, alebo pôvab a vôňu
strání porastených materinou dúškou, lúky porastené šalviou, násypy pri cestách
15
s mohutnými divozelmi, alebo domovom dýchajúce kúzlo rozkvitnutých lipových
a pagaštanových alejí.
Esteticko-ekologická funkcia porastov liečivých rastlín (napr. nechtíka, bazalky,
kosatca, šalvie, rumanu, ruží, briez, borievok, lipy, duba) v záhradkách dedinského
osídlenia a pri vysádzaní zelene našich sídlisk a parkov mestských aglomerácií má svoj
dôležitý význam (KŘIKAVA, 1986). Žiaľ o aspektoch komponovania výsadby týchto
druhov rastlín, pre ich vzhľad, farbu, voňu alebo iné vlastnosti, do súčasných
architektonických celkov sa len uvažuje. Otvárajú sa tu teda nové možnosti významu
a využitie liečivých rastlín ( ŠALOMON, 2000).
1.2.4 Liečivé rastliny a potravinárstvo
Mnohé liečivé rastliny mali už od staroveku široké uplatnenie aj v rôznych
odvetviach potravinárskeho priemyslu dnes ako zdroj chuťovovonných látok,
prírodných farbív, antioxidantov a ako korenie (ŠILHÁR – POLÍVKA, 1994).
Najmä v poslednom čase sa veľmi sa veľmi rýchlo rozvíja obohacovanie
potravín o prírodné biologicky cenné látky, pričom rast výroby tejto skupiny látok sa
pohybuje v celosvetovom meradle na úrovni 5 až 10 % ročne. V tabuľke 2 je popísané
využitie vybraných liečivých rastlín v potravinárskom priemysle na Slovensku
( ŠALOMON, 2000).
16
Tabuľka 2: Využitie vybraných rastlín v potravinárskom priemysle
Druh Chuťovo-
vonné látky
Farbivá Antioxidač-
ný účinok
Antimikro-
biálny účinok
Kore-
niny
Archangelika lekárska * *
Arónia čiernoplodá * *
Bazalka pravá * *
Baza čierna * *
Bedrovník anízový * * *
Čakanka obyčajná *
Fenikel obyčajný * * *
Kôpor voňavý * *
Levanduľa úzkolistá * * * *
Ľubovník bodkovaný * *
Majorán záhradný * *
Mäta prieporná * * *
Medovka lekárska * * *
Nechtík lekársky * * *
Pamajorán obyčajný * * *
Palina pravá
Pŕhľava dvojdomá *
Požlt farbiarsky *
Rebríček obyčajný * * *
Repík lekársky * *
Rozmarín lekársky * * * *
Ruman farbiarsky *
Ruta voňavá * * *
Saturejka záhradná * * *
Šalvia lekárska * * * *
(ŠALOMON, 2000)
17
1.3 Rozdelenie liečivých rastlín
1.3.1 Rozdelenie podľa trvácnosti v osevnom postupe
Jednoročné - rumanček kamilkový (Matricaria recutita), bazalka pravá
(Ocinum basilicum), majorán záhradný (Majora hortensis), nechtík lekársky
(Calendula officinalis).
Dvojročné a trojročné – angelika lekárska (Archengelica officinalis, syn.
Angelica archangelica, rasca lúčna (Carum carvi), fenikel obyčajný
(Foeniculum vulgare).
Trváce (viacročné) – skorocel kopijovitý (Plantago laceolata), levanduľa
lekárska (Lavandula officinalis, mäta pieporná (Mentha piperita), medovka
lekárska (Melissa officinalis) dúška materina obyčajná – tymián (Thymus
vulgaris) (HABÁN, 1996).
1.3.2 Rozdelenie podľa druhu účinku rozlišujeme
Amára – ovplyvňujú účinok žalúdka (podbeľ liečivý, konopa),
Adstringenciá – pôsobia na pokožku a sliznicu (šalvia muškátová, repík
lekársky),
Antiflogistiká – sú drogy s hojivým účinkom na rany (nechtík lekársky, listy
jahody obyčajnej),
Karminatíva – sú látky, ktoré priaznivo ovplyvňujú odchod črevných plynov
(mäta prieporná, šalvia lekárska),
Diaforetiká – podporujú potenie (baza čierna, veronika lekárska),
Antidiaforetiká – pôsobia proti nadmernému poteniu (šalvia lekárska, dubová
kôra),
Diuretiká – močopudné látky (kvety bazy čiernej, kapsička pastierska),
Laxativá – urýchľujú vyprázdňovanie čriev (posed biely, betonika),
Kardiotoniká – povzbudzujú srdcovú činnosť ( konvalinka voňavá, náprstník
červený),
Antiastmatiká – látka pôsobiace proti kŕčovitým zlovestným záchvatom
priedušiek a pri astme (blen čierny, durmán obyčajný),
Nervíva a sedatíva – pôsobia upokojujúco (chmeľ obyčajný, vres obyčajný),
18
Antisklerotiká – pôsobia na degeneratívne zmeny cievnej sústavy a a j na
následky nesprávnej životosprávy (cesnak, imelo biele),
Hypotenzíva – pôsobia proti vysokému krvnému tlaku (ovos siaty, hloh
obyčajný),
Aromatiká – na úpravu vône a chuti liečivých prostriedkov a majú aj
dezinfekčný účinok (rozmarín lekársky, šalvia muškátová),
Antihelmintiká – proti črevným parazitom (zemedym lekársky, stračia nôžka),
Antidiabetiká – sú to pomocné látky pri cukrovke (benedikt lekársky, palina
občajná),
Gynekologiká – zmierňujú menštruačné bolesti (kapsička pastierska, ľubovník
bodkovaný),
Jedy – kyanička purpurová, konopa (VOLÁK – STODOLA – SEVERA, 1987).
1.3.3 Rozdelenie rastlín podľa sily účinku
Silno pôsobiace, ktoré sa používajú pri ťažkých zdravotných stavoch a musia sa
vždy použiť pod odborným dohľadom lekára a v štandartných dávkach,
Mierne pôsobiace,
Slabšie pôsobiace, pri ktorých sa neočakáva bezprostredne intenzívny efekt
a nie sú toxické ani pri dlhodobom užívaní (GAŠPIERIK, 1991).
1.3.4 Rozdelenie podľa spôsobu použitia drogy
Drogy liečivé, ktoré sa používajú priamo na liečenie alebo ako surovina na
izoláciu obsahových látok
Drogy technické, ktoré majú priemyselné využitie
Drogy omamné, ktoré majú nepriaznivý vplyv na organizmus ľudí a zvierat. Sú
návykové a ich použitie zvyčajne nebýva tolerované (HABÁN – BOROŠ a kol.,
2007)
1.4 Obsahové látky a ich rozdelenie
19
Pre farmaceutický priemysel je prioritný obsah terapeuticky účinných látok
v jednotlivých častiach drog, ktoré zodpovedajú požiadavkám liekopisu, resp.
Slovenského farmaceutického kódexu SFK (POSPÍŠIL, 2005).
Medzi najvýznamnejšie skupiny obsahových látok patria glykozidy (kumarín,
flaonoidy, saponíny), triesloviny,alkaloidy,éterické oleje,fytoncídy, atď.
Obsahové látky sa podľa farmakologického účinku rozdeľujú na:
Hlavné účinné látky – sú to biologicky aktívne zlúčeniny, ktoré sú nositeľmi
farmakologického účinku a preto sa nazývajú aj účinné látky. Rastlinné drogy
obsahujú zvyčajne malé množstvo účinných látok, spolu s ďalšími obsahovými
látkami,
Vedľajšie účinné látky ( koefektory) – modifikujú účinok a môžu, ale nemusia
tvoriť účinný komplex látok v droge,
Balastné látky – nemajú špecifický farmakologický účinok a z liečebného
hľadiska sú bezvýznamné. Môžu však znižovať účinnosť hlavných obsahových
látok a negatívne ovplyvňovať stabilitu drogy (HABÁN,1996).
1.4.1 Obsahové látky:
Alkaloidy – dusíkaté látky so silným účinkom na organizmus. Ich užívanie je
viazané na lekársky predpis, pretože sú prudkými jedmi. Veľké množstvo
alkaloidov obsahujú zástupcovia čeľade makovitých (mak siaty) atď.
Glykozidy – látky horké a taktiež spravidla jedovaté. Chemická skladba
umožňuje ich triedenie napr. na glykozidy kyanovodíkové, horčičné,
anthrachinonové a iné.
Saponiny – predchádzajúcim látkam veľmi podobné a s vodou pri trepaní silne
peniace.
Je - ich v krvi väčšie množstvo, rozrušujú črevné krvinky. Sú teda tzv. krvným
jedom.Pri použití malého množstva saponínov nastáva podráždenie žalúdočnej
a črevnej sliznice, veľké množstvo môže spôsobiť i ťažké zápaly. Podporujú
vstrebanie iných účinných zložiek lieku. Pôsobia močopudne, rozpúšťajú hlien
a majú mierny preháňací účinok.
Silice – zmesi vonných látok najrozmanitejšieho typu. Nachádzame ich
menovite u zástupcov čeľade hluchavkovitých, ružovitých a mrkvovitých. Majú
mnohostranný účinok. Niektoré účinkujú na centrálny nervový systém, iné
podporujú vylučovanie tráviacich štiav a vzbudzujú tak chuť k jedlu, iné
20
prekrvujú pokožku a pod. Všetky pôsobia dezinfekčne. Mnohé siličné drogy
pôsobia močopudne a proti nadúvaniu. Najbežnejšie siličné rastliny sú: kmín
koreninový, petržlen záhradný alebo mäta prieporná. Siličné rastliny sú hpjne
užívané v ľudovom liečiteľstve.
Slizy – uhľohydrátové látky s vodou silne bobtnajúce a viskózne. Preto sa
užívajú k vyvolaniu stolice. Pokrýva a chráni sliznicu. Znižuje tiež miestnu
dráždivosť niektorých látok, napr. kyselín, a zamedzuje ich prenikanie
k zapáleným miestam. Pod ich ochranou sa chorobné miesta lepšie hoja. Sliz
obsahuje hlavne ľanové semeno a priskirník lekársky. Užíva sa ako preháňadlo
a pri žalúdočných a črevných, hrtanových a ústnych ochoreniach.
Triesloviny – bezdusíkaté látky svieravej chuti, ktoré sa na vzduchu menia,
a preto sa stávajú neúčinnými, rovnako ako pri dlhodobom varení. Užívajú sa
ako prostriedky k zastaveniu krvácania a taktiež látok antibaktériálnych.
Horčiny – nejednotné, bezdusíkaté látky, spravidla horkej chuti. Povzbudzujú
chuť k jedlu.
Minerálne látky – z nich sú zvlášť dôležité soli draslíku a vápniku. Prvé z nich
sú prítomné hlavne v žihlave dvojdomej, druhé v ihlici trnitej.
Organické kyseliny – najdôležitejšie sú kyselina jablčná, citrónová, šťavelová
a vínna. Sú prítomné takmer vo všetkých dužinatých plodoch. Pôsobí
mierne ako preháňadlo.
Glukokininy – látky s účinkom podobným inzulínu, znižujú hladinu krvného
cukru. Sú napr. vo fazuliach.
Vitamíny – špecificky biologicky účinné látky, ktorých nedostatok vyvoláva
v organizme ťažké poruchy. Nachádzajú sa v rastlinnom materiáli v malých
dávkach a v nerovnakom množstve. V drogách vplyvom konzervácie (sušením)
ich obsah veľmi podstatne klesá, hlavne u vitamínu C, D,A a B.
Účinné obsahové látky sú spravidla v rastline už vytvorené. Iba zriedka vznikajú
účinné látky až pri skladovaní (KORBELÁŘ - ENDRIS,1958).
1.5 Pestovanie liečivých rastlín
21
Liečivá rastlina je tá rastlina , ktorej časti (kvety, listy, byľ atď.) sa používajú na
liečenie chorôb ľudí alebo zvierat, alebo sa používajú ako surovina na výrobu liečiv
a liekov (MACKU - KREJČA,1964).
Rastliny sa používajú buď ako čerstvé , alebo sušené. Sušené rastliny alebo ich
časti sa nazývajú drogy. Drogy môžu tvoriť aj rastlinné produkty (napr. terpentín)
(KRESÁNEK - DUGAS,1985).Byliny, liečivé a koreninové rastliny sú špecifickou
skupinou rastlín patriacich do rôznych botanických čeľadí, z ktorých sa získavajú
najrôznejšie časti rastlín a ktorých spoločným pojítkom je spôsob využitia. Toto
využitie je prednostne orientované do dvoch základných smerov:
farmaceutické a kozmetické účely,
potravinárstvo,
pričom sa niektoré druhy využívajú v obidvoch oboroch nebo pri výrobe kozmetických
prípravkov (www.1000 byliny.cz).
Na vývoj vegetačného krytu Slovenska, špeciálne na liečivé rastliny, významne
vplývali dávne tektonické zmeny, ktoré pretvorili územie Slovenska na mierne hornatý
a veľmi členitý kraj, vyplnený masívmi Karpát, ale aj nížinami a pahorkatinami.
Slovensko má veľmi pestrú geologickú skladbu. Značnú časť Slovenska vyplňujú
nížiny, v ktorých prevládajú úrodné čiernozeme a hnedozeme.
Medzi ďalšie faktory podporne vplývajúce na vegetáciu liečivých rastlín na
Slovensku patrí dostatok vodných zdrojov a vhodné podnebné pomery. Slovensko leží
v strednej časti severného mierneho pásma – na prechode medzi prímorským
(západoeurópskym) a vnútrozemským (východoeurópskym) podnebím. Severná hranica
Slovenska prechádza mohutnou reťazou hôr, ktoré chránia naše územie pred
nepriaznivými vetrami prinášajúcimi od severu veľké mrazy, od severovýchodu veľké
suché a od severozápadu oblačnosť s nadmernými zrážkami.
Vegetácia Slovenska je nesmierne pestrá. Nemá obdobu v Európe. Azda iba
Balkánsky polostrov má bohatšie rastlinstvo. Priaznivé vegetačné podmienky výrazne
ovplyvnili a ovplyvňujú aj tvorbu obsahových látok v našich divorastúcich liečivých
rastlinách. Pre vysoký obsah a výbornú kvalitu účinných látok sa liečivé rastliny
pochádzajúce zo Slovenska veľmi cenia i na zahraničných trhoch (KRESÁNEK -
DUGAS, 1985). Na grafe 1 môžeme vidieť percentuálne zastúpenie množstva liečivých
rastlín pestujúcich sa v jednotlivých krajoch Slovenska.
22
Graf 1: Pestovanie liečivých rastlín v SR podľa krajov
(www.agroporadenstvo.sk)
Doterajšie skúsenosti z pestovania liečivých ratstlín nasvedčujú tomu, že nie
všetky možno pestovať rovnako a za rovnakých podmienok. Navzájom sa líšia
pestovateľskými podmienkami a prípravou pôdy. Rozličný je aj čas a spôsob
technológie pestovania a spôsob uskladnenia. Z toho dôvodu si pestovanie liečivých
rastlín vyžaduje veľkú znalosť problemitiky, vypracovanej na základe výsledkov
výskumu pre veľkovýrobné a malovýrobné podmienky pestovania (GROMOVÁ,
1993).
1.5.1 Maloplošné pestovanie liečivých a aromatických rastlín
Narastajúca náročnosť na kvalitu liečivých rastlín a ich drog, nebezpečenstvo
nadmernej explotácie prírody a ničenie porastov i v chránených oblastiach vedie
k preferovaniu pestovania liečivých rastlín záhradnickým spôsobom na malých
plochách (do 0,5 hektára). Vykupované množstvá liečivých rastlín zo zberu sú tiež
v druhovej skladbe nedostatočné. Do maloplošného pestovania sa preto zaraďujú tie
druhy, ktoré sa vo voľnej prírode vyskytujú sporadicky (nechtík lekársky, bazalka
pravá, puškovec obyčajný, ruman rímsky, oman pravý, náprstník vlnatý, palina pravá,
archangelika lekárska, zemežlč menšia...) alebo sú chránené (ibiš lekársky, medvedica
lekárska). V 70-tych rokoch takéto pestovanie bolo rozšírené na 5 – tich percentách
23
všetkých plôch na našom území venovaných pestovaniu liečivých rastlín
(KUČEROVÁ, 1980).
1.5.2 Veľkoplošné pestovanie liečivých a aromatických rastlín
Veľkoplošné pestovanie liečivých a aromatických rastlín spadá do sféry
špeciálnej rastlinnej výroby a je to jediná cesta vedúca k zabezpečeniu potrebného
množstva kvalitnej suroviny pre spracovanie a vývoz do zahraničia (RÝCHLIK, 1991).
Začiatok histórie pestovania liečivých rastlín na väčších plochách sa datuje na
koniec 19. Storočia. V tomto čase mal farár Jozef Angelli na svojom statku rozšírené
pestovanie liečivých rastlín. Vňať z mäty, yzopu a tymiánu predával po celom území
Slovenska (ŠKODÁČEK, 1989).
Vzrast záujmu o pestovanie hlavne rozšíreného druhového spektra týchto rastlín
bol zaznamenaný až v druhej polovici 80-tych rokov. Na druhej strane sa rapídne
redukovali pestovateľské plochy tradičnej liečivej rastliny maku siateho, vzostup bol
zaznamenaný pri rumančeku kamilkovom (KUČEROVÁ, 1986).
V súčasnosti hlavne novovzniknutí spracovatelia majú snahu podporiť rozvoj
veľkoplošného pestovania liečivých a aromatických rastlín na Slovensku. Rastie záujem
aj poľnohospodárskych subjektov o tento druh rastlinnej výroby.
Liečivé rastliny v objeme poľnohospodárstva zaberajú veľmi segment, ale ich
nedostatok na trhu spôsobuje rad hospodárskych ťažkostí. Nikdy nie sú hlavným
zameraním poľnohospodárskej produkcie, ale sú len špecializovaným doplnkom
rastlinnej výroby (KUČEROVÁ, 1999).
Pestovanie liečivých rastlín na ornej pôde je z hľadiska histórie najmladším
odvetvím poľnohospodárskej výroby. I keď sú vypracované agrotechniky pre 30 druhov
liečivých ratlín, v skutočnosti sa veľkovýrobne pestuje asi 15 druhov. Väčšinou sa
produkčné plochy nachádzajú v horských a podhorských oblastiach, iba malá časť
produkčných plôch je v oblasti kukuričného alebo repárskeho výrobného typu. Teda
m§žeme povedať, že sa liečivé rastliny pestujú v ekonomicky náročnejších výrobných
podmienkach (KUČEROVÁ, 1999)
1.6 Požiadavky na stanovisko
24
Na pestovanie liečivých rastlín potrebujeme vyhovujúci pozemok, primeraný
inventár, náležité vedomosti a skúsenosti a kvalitné semená. Hlavné druhy liečivých
rastlín a ich nároky na pestovateľské prostredie sú obsiahnuté v tabuľke č. 3. Pri výbere
pozemku a rastlín na pestovanie sú smerodajné:
poloha (výšková oblasť, svetové strany a lokalita, ktorá môže byť otvorená, chránená
pred vetrom a pod.),
úrodnosť pôdy, teda fyzikálne vlastnosti (pórovitosť, priepustnosť), chemické
vlastnosti (obsah živín a reakcia pôdy), biologické vlastnosti rozklad organickej
hmoty mikroorganizmami čiže mineralizácia), štruktúra pôdy, typ a druh podľa
vzniku a zloženia – zrnitosti pôdy,
prostredie, t.j. živé i mŕtve okolie, najmä vzájomný vzťah medzi rastlinami na
stanovišti )ako sa navzájom ovplyvňujú látkami, vylučovanými do pôdy,
ovzdušia a pod., napr. žihľava osoží viacerým silicovým rastlinám, mäta
prieporná, palina pravá, rozmarín, borovice na niektoré rastliny účinkujú
nepriaznivo a pod.),
podnebie, čiže klimatické podmienky, ako svetlo, teplo, voda (vodné zrážky),
vzduch (ovzdušie) (THURZOVÁ, 1973).
Vzdialenosť stanovišťa od ciest so silnou premávkou (od 200 áut za hodinu) musí byť
najmenej 50 metrov (HABÁN, 1998).
1.7 Klimatické faktory
Svetlo
Svetlo ovplyvňuje rozšírenie a výskyt liečivých rastlín. Dostatočná svetelná
intenzita sa pri niektorých druhoch liečivých podieľa na zvýšení obsahu účinných látok,
hlavne pri rastlinách syntetizujúcich silice a alkaloidy. Požiadavka liečivých rastlín na
intenzitu a dĺžku osvetlenia je rôzna v závislosti od denných a nočných zmien
svetelného režimu. Dostatočná svetelná intenzita sa pri niektorých liečivých rastlinách
podieľa na zvýšení obsahu účinných látok, hlavne pri rastlinách syntetizujúcich silice
a alkaloidy. (HABÁN 2008)
25
Svetlomilné rastliny (heliofyta) – optimálny rast a vývin dosahujú na
netienených, slnečne exponovaných stanovištiach. Veľmi citlivo reagujú na
nerovnomerné a nedostatočné osvetlenie.
Tieňomilné rastliny (sciafyta) – optimálne rastú v podmienkach kratšieho dňa,
s optimálnou intenzitou menšou ako 12 hodín. Nedarí sa im pri celodennom
svetle a znášajú aj tienisté lokality.
Prechodné lokality – optimálne rastú v podmienkach svetla, ale rásť aj
v čiastočne zatienených podmienkach zatienených podmienkach.
Teplota, nadmorská výška
Každý druh liečivej rastliny vyžaduje určité teplotné rozpätie pre optimálny rast.
Územie Slovenska patrí podľa klimatických zón do mierneho pásma s miernymi zimami
okrem severnej a východnej časti, kde bývajú aj mrazivé zimy. Teplotné rozpätie, tzv.
minimum a maximum teplotného režimu je najširšie práve pre rastliny mierneho pásma.
Vplyv tepla je dôležitý pri počiatočných fázach rastu, napr. pri klíčení, ale najviac tepla
vyžadujú liečivé rastliny v rastovej fáze dozrievania.
Oblasti pestovania liečivých rastlín sa vyberajú aj na základe teplotných
pomerov, pretože sa musia zohľadniť ekologické požiadavky rastlín. Rozdielnosť
v teplotných podmienkach súvisí aj so zmenou nadmorskej výšky pestovateľskej
lokality. S pribúdajúcou nadmorskou výškou sa znižujú priemerné denné teploty, mení
sa vlhkosť ovzdušia (HABÁN, 2007).
Voda, vlhkosť
Zdrojom vody pre rastlinu bývajú atmosférické zrážky (vzdušná vlhkosť) a voda
nachádzajúca sa v pôde (pôdna vlhkosť). Liečivé rastliny majú rôzne nároky na vodu.
Najviac vody potrebujú pri klíčení, v prvých rastových fázach pri tvorbe asimilačných
orgánov. Viacročné liečivé rastliny vyžadujú dostatok vlahy na regeneráciu
vegetatívnych orgánov po prezimovaní, resp. po zberoch v priebehu vegetácie.
Z hľadiska vodného režimu rastlín a ich nárokov na vodu sú známe tieto ekotypy:
Hygrofyty, rastú na vlhkých miestach, napr. puškvorec obyčajný
Mezofyty, rastú za podmienok strednej vlhkosti. Patrí sem najviac u nás
pestovaných liečivých rastlín, hlavne v lete zelené mezofytné byliny a dreviny.
26
Xerovity (suchovzdorné) sa v našich podmienkach ako liečivé rastliny zvyčajne
nepestujú (HABÁN, 2007).
Tabuľka 3: Hlavné druhy liečivých rastlín a ich nároky na pestovateľské prostredie
Druh liečivej
rastliny
Oblasť pestovania Charakteristiky
Pôda Klíma
Archengelika
lekárska
Podhorská až horská Piesočnato-hlinitá Nenáročná na teplo
Benedikt lekársky Podhorská až horská Hlinito-ílovitá Teplomilná, slnečná
Lezea šuštivá Podhorská až horská Hlinito-piesočnatá Nenáročná na teplo
Rebríček kopcový Podhorská až horská Nenáročný na
pôdu
Nenáročný na teplo
Skorocel kopijovitý Podhorská až horská Hlinitá, stredná Nenáročný na teplo
Mäta prieporná Nížinná až
podhorská
Piesočnatá, ílovitá Vlhkomilná
Nechtík lekársky Nížinná až
podhorská
Hlinitá, stredná Nenáročný na teplo
Pestrec mariánsky Nížinná až
podhorská
Hlinitá Teplomilný
Repík lekársky Nížinná až
podhorská
Hlinito-piesočnatá Teplomilný
Rumanček
kamilkový
Nížinná až
podhorská
Piesočnatá,
kamene
Nenáročný na teplo
Valeriána lekárska Nížinná až
podhorská
Piesočnato-hlinitá Nenáročná na teplo
Bazalka pravá Nížinná Piesočnatá, kyprá Teplomilná
Ihlica roľná Nížinná Hlinito-piesočnatá Teplomilná
Levanduľa
úzkolistá
Nížinná Hlinito-piesočnatá Teplá a slnečná
Medovka lekárska Južná nížinná Hlinito-piesočnatá Teplomilná
Šalvia lekárska Južná nížinná Hlinito-piesočnatá Teplomilná
Yzop lekársky Južná nížinná Piesočnato-hlinitá Teplomilná
(ŠALOMON, 2000)
27
1.8 Typy pôd pod liečivé rastliny, edafické faktory
Pôda je ďalším významným prvkom v technológii pestovania liečivých rastlín .
Svojimi fyzikálnymi, chemickými a biologickými vlastnosťami sa podieľa na jej
charakteristickej vlastnosti – úrodnosti, ktorá sa správnym a odborným využívaním
môže zvyšovať.
Textúra pôdy (zrnitostné zloženie) je dôležitou fyzikálnou vlastnosťou, na
základe ktorej sú pre pestovanie liečivých rastlín pôdy piesočnato-hlinité, hlinito-
piesočnaté a hlinité.
Podľa priemernej zrnitosti s praktického hľadiska sa tieto pôdy rozdeľujú na:
Ľahké pôdy, na ktorých sa môžu pestovať napr. Dúška tymiánová.
Stredne ťažké pôdy, ktoré vyhovujú hlavne koreňovým liečivým rastlinám,
napr. Oman pravý.
Ťažké pôdy, s prevládajúcim podielom hlinitých (ílovitých) častíc, na ktorých
rastú alebo sa môžu pestovať, napr. Horec žltý (HABÁN – BOROŠ a kol.,
2007)
Základné pôdne typy pod liečivé rastliny:
Ílovitá (pH 6.5) – táto pôda má drobné čiastočky, ktoré sa za mokra zlepujú,
pôda je preto ťažká a korene ňou ťažko prenikajú. Aj napriek tomu, že môže byť
bohatá na živiny, zlepšíme jej štruktúru vyzretou listovkou. Mladým rastlinám to
umožňuje dobre sa zakoreniť. Ílovité čiže ťažké pôdy majú dosť živín aj vody,
ale sú málo vzdušné a ťažko sa obrábajú,
Vápenatá (pH 8.5) – táto pôda je svetlá a obsahuje hrudky kremeňa alebo
vápenca. Je dobre priepustná a často pomerne plytká. Má vysoké pH, pretože je
zásaditá. Obsah živín môžeme zvýšiť pridaním kompostu, ale znížiť zásaditosť
je však náročnejšie,
Hlinitá –(pH 5.5 – 8.5) – často sa považuje za optimálnu na pestovanie byliniek.
Existujú viaceré typy hlinitej pôdy napr. piesočnato-hlinitá, ktorá je vhodná na
pestovanie napr. šalvie lekárskej. Hlinité čiže stredné pôdy sa vlastnosťami
zaraďujú do stredu obidvoch a darí sa v nich rastlinám nevyžadujúcim osobitný
zreteľ,
28
Piesočnatá (pH 4.5) – táto pôda obsahuje piesok. Je veľmi priepustná, takže sa
z nej rýchlo vyplavujú živiny. Jej výhodou je to, že na jar sa rýchlo prehrieva,
takže môžete skôr začať so sejbou. Na zlepšenie zadržiavania vlhkosti ju v zime
pohnojíme listovkou a vyzretým hnojom (MCVICAR,2005: THURZOVÁ,
1973).
1.8.1 Minerálne zloženie pôdy, pôdna reakcia
Obsah a zloženie minerálnych častíc v pôde formuje chemické vlastnosti pôdy,
z ktorých má pre pestovanie význam hodnota reakcie pôdy (pH), na základe ktorej je
možné rozlíšiť:
Kyslé pôdy – sú ochudobnené o vápnik, preto sa na týchto pôdach môžu
vyskytovať a pestovať tie druhy liečivých rastlín, ktoré neznášajú v pôde
prítomnosť výmenného a vodorozpustného vápnika.
Zásadité pôdy – sú charakteristické tým, že majú zvýšený obsah solí.
Neutrálne pôdy – sú tie pôdy, ktoré majú pH (6,6 - 7,3), sú štruktúrne
a dostatočne zásobené prijateľnými živinami a humusovými látkami (HABÁN –
BOROŠ a kol., 2007)
1.9 Základné obrábanie pôdy
Pôdu si starostlivo pripravíme. Podmietka (plytké, asi 5 cm hlboké kyprenie
uľahnutej pôdy) žiada sa zväčša po obilninách. Asi 20 – 30 cm hlbokú jesennú orbu
vyžadujú najmä rastliny pestované ako obilniny (napr. pre semená obsahujúce éterické
oleje), alebo okopaniny (kvôli podzemným častiam). Ak sme podmietali, orba nasleduje
asi o 3-4 týždne, aby burina mala dosť času sa zjaviť, ináč má byť ukončená aspoň 3-4
týždne pred výsevom. Na jar sa zásadne orať nemá, najmä nie v suchých oblastiach,
lebo by sme pôde odobrali zimnú vlahu. Predsejbové obrábanie pôdy (podľa potreby)
riadi sa hĺbkou výsevu, aby semeno ležalo na pevnej, dobre upravenej pôde (ktorej
povrch nemá byť hrudkovitý), pretože tak lepšie prijíma vlahu zo spodných vrstiev. Na
menších plochách zarovnáme ešte povrch pôdy po záhradnícky. Drobní pestovatelia si
pôdu spravidla obrobia domácimi nástrojmi (THURZOVÁ, 1973).
29
1.10 Výživa a hnojenie
Rozhodujúcim faktorom je tu úrodnosť pôdy, pretože pôda musí zásobovať
rastliny počas celej vegetácie potrebnými množstvami živín, vody a taktiež musí
umožňovať príjem týchto látok k rastlinám (KOVÁČ, 2001). V tabuľke 4 sú uvedené
dávky živín k niektorým liečivým rastlinám.
1.10.1 Organické hnojivá
Hnojíme podľa toho, ako je pôda zásobená živinami, teda so zreteľom na to,
v akom stave zostala po predchádzajúcej úrode. Rastlina totiž potrebuje – a to vo
vrstvách prístupných podzemným častiam – určité množstvo zo všetkých biogénnych
prvkov, ktoré sa navzájom dopĺňajú, preto napr. nestačí, keď je niektorých nadbytok, ak
jej iné chýbajú.
Základné sú hospodárske hnojivá: maštaľný hnoj, kompost, močovka, hnojovica,
zelené hnojivo z rastlín (spravidla vikovitých ako medziplodiny) a pod. Na
prihnojovanie alebo do kompostu možno použiť aj rozličné organické hnojivá
z miestnych zdrojov, napr. odpadky, kaly, bahno, starinu z lúk a pasienok, skazené
krmivá a pod. (THURZOVÁ, 1973).
Objemné organické odpadové materiály možno pridávať do pôdy na zlepšenie
jej štruktúry a obohatenie o živiny v zime alebo na jar, v prípade v oboch týchto
obdobiach. Organický materiál sa rozloží na povrch alebo zapracuje do vrchných 15 –
20 cm pôdy. Jarné hnojenie rýchlo dodá pôde veľkú dávku živín na začiatku obdobia
rastu, zatiaľ čo zimné hnojenie poskytuje pomalé, plynulé uvoľňovanie živín pred
jarnou výsadbou. Recyklovaný organický odpad je základnou zložkou všetkých
materiálov na zlepšovanie pôdy (MCVICAR, 2005).
Niektoré neznášajú maštaľný hnoj, prospieva im skôr kompost, niektoré
hnojenie nevyžadujú. Pri hnojení sa riadime zásadou, že k jednoročným rastlinám
dávame hnojivá len na jeden rok. U dvojročných a viacročných zásobujeme pôdu
hnojivami na celé obdobie a potom podľa možnosti prihnojujeme priemyselnými
hnojivami. Tiež je dobré pravidelné vápnenie za 3-4 roky (www.agroporadenstvo.sk).
30
1.10.2 Priemyselné hnojivá
V Ekologickom poľnohospodárstve by sa nemali uplatňovať. Avšak v priebehu
niekoľkých rokov inšpektori ekologického poľnohospodárstva umožnili aplikáciu
hnojív obohatených o určité množstvo vodorozpustných minerálnych živín (PETR,
DLOUHÝ et al, 1992).
Na prilepšenie slúžia priemyselné hnojivá podľa týchto živín:
Dusíkaté hnojivá s liadkovým, amoniakálnym, kyanovým, amidovým,
bielkovinovým dusíkom, jednoduché alebo špeciálne, niektoré aj v tekutej
forme. Dusík rastliny potrebujú na tvorbu asimilačných orgánov, listov
a fytomasy.
Fosforečné hnojivá, zväčša ľahko rozpustný superfosfát, alebo pomalšie sa
zužitkovávajúca Thomasova múčka. Fosfor je potrebný na rast koreňov, kvetov
a semien, má významné postavenie v biochemických reakciách a v prenose
energie v rastlinách.
Draselné hnojivá, a to chloridové (napr. Kainit, účinná, ľahko rozpustná draselná
soľ), alebo síranové (napr. Síran horečnatodraselný). Draslík sa zúčastňuje na
stavbe rastlinných pletív, ovplyvňuje tvorbu koreňov a semien (plodov).
Vápenaté hnojivá, ako pálené vápno (hasené alebo pomleté na prášok), mletý
vápenec, vápenné odpadky, saturačné kaly a iné. Vápnik okrem dôležitých
fyziologických funkcií pôsobí na úpravu reakcie pôdy zvyšovaním hodnoty pH.
Viaczložkové hnojivá: dvojité alebo tzv. plné čože trojité (kombinované alebo
zmesi), obsahujú z praktických dôvodov viac živín, napr. NPK.
Hnojíme podľa okolností a potreby, so zreteľom na pôdne podmienky a nároky
pestovaných rastlín i pestovateľov, najmä tak, aby vplyv hnojív na vzrast rastlín nebol
na úkor účinných látok, ktoré z nich chceme získať. V zásade jednoročné rastliny
hnojíme kompostom, dvojročným rastlinám stačí pôda v starej pôdnej sile, tj. prihnojená
k predchádzajúcej plodine (predplodine), ktorá pôdu nevyčerpala, a len ich
prihnojujeme (ako aj jednoročné) hospodárskymi ale priemyselnými hnojivami. Trváce
rastliny hnojíme raz za čas (za 3-4 roky) uležaným maštaľným hnojom alebo
kompostom podľa toho, čo lepšie znášajú, a prihnojujeme ich po zobratí úrody (teda i
po zbere). Ináč priemyselné hnojivá možno použiť aj pred sejbou alebo sadbou a pri
31
trvácich rastlinách pred začiatkom vegetácie (na jar). Pri domácom pestovaní hnojíme aj
záchodovými kalmi, pomyjami, jemnejším popolom a pod. Čerstvý maštaľný hnoj
liečivé rastliny spravidla neznášajú. Pri dávkach živín sa musia zohľadniť také dôležité
skutočnosti ako je typ a druh pôdy, množstvo zrážok, hodnota pôdnej reakcie, druh
liečivej rastliny a jej ontogenické špecifiká. (THURZOVÁ, 1973: HABÁN – BOROŠ
a kol., 2007)
Tabuľka 4: Dávky živín (normatívy) k niektorým liečivým rastlinám v kg.ha
Druh N P K Maštaľný hnoj (t.ha)
Archangelika lekárska 30 - 40 50 – 70 100 - 120
Benedikt lekársky 40 - 60 10 – 22 40 - 65 25
Ibištek lekársky 60 -70 40 - 60 80 - 110 25
Jastrabina lekárska 20 13 - 20 33 - 50 25
Konopnica žltkastobiela 30 18 50 20
Ľuľkovec zlomocný 60 - 100 30 - 70 80 - 130 20
Palina dračia 80 - 140 30 - 40 30 - 80 20
Petrec mariánsky 20 - 40 40 - 70 70 – 90 20
Repík lekársky 40 - 60 50 60 20
(HABÁN, 2007)
1.11 Sejba
Na pole sejeme jemné semená do starostlivo pripravenej, čistej pôdy. Niektoré
semená vysievame len na povrch bez pritlačenia, iné sa pritlačia, niektoré sa plytko
zapracujú do pôdy. Čím je semeno jemnejšie, tým väčšiu pozornosť musíme venovať
jeho siatiu. Niektoré drobné semená sejeme do plytkých riadkov čerstvo pripravených,
aby neobschli, nakoľko sa tým umožní rýchlejšie vzchádzadnie. Na väčších plochách
sejeme jemné semená špeciálnymi sejacími strojmi, väčšie semená sa dajú siať aj
bežnými sejacími strojmi. Vzdialenosť medzi riadkami volíme podľa veľkosti rastlín.
Jednoročné liečivé rastliny sejeme na jar, dvojročné vysievame obvykle v októbri alebo
novembri podľa vhodnosti podmienok (www.agroporadenstvo.sk).
Termín a hĺbka sejby alebo výsadby úzko súvisia s priebehom počasia a nárokmi
liečivých rastlín. Semená niektorých druhov musia byť vystavené obdobiu znížených
32
teplôt skoro na jar, tzv. jarovizácii (vernalizácii), preto sa realizuje sejba liečivých
rastlín v jesenných termínoch: Archangelika lekárska, durman obyčajný. Niektoré druhy
sú naopak citlivé na jarné zníženie teplôt, preto je výhodnejšie ich vysievať do parenísk,
skleníkov a po vypestovaní dostatočne vyvinutých priesad so 6-10 pravými listami ich
vysádzať na pestovateľskú plochu, napr. bazalka pravá, dúška tymianová.
Sejba liečivých rastlín v jarných termínoch sa zvyčajne realizuje pri jednoroťných
druhoch: pestrec mariánsky, benedikt lekársky.
Celoročná sejba liečivých rastlín, zvyčajne od jari do jesene, sa robí pri indiferentných
druhoch, napr. borák lekársky, rumanček kamilkový.
Rovnomerná hĺbka sejby sa dosiahne použitím vhodných sejacích mechanizmov. Na
malých plochách sa na tento účel používajú záhradné výsevné sejačky. Vo všeobecnosti
platí, že čím je osivo menšie, tým plytšie sa vysieva. Hĺbka sejby liečivch rastlín sa
pohybuje v intervale 5-30 mm.
(HABÁN 2008)
Na pestovanie musia byť použité druhy a odrody osiva a sadiva, ktoré sú
vyhovujúce a vitálne pre dané stanovište (HABÁN, 1998).
Semená so zníženou klíčivosťou sa pred sejbou môžu vhodne upraviť:
Stratifikácia je uloženie semien do stratifikačného substrátu, ktorým býva
najčastejšie jemný piesok a opatrné navlhčenie a uskladnenie v chladnejšom
prostredí.
Peletácia je obaľovanie veľmi malých semien liečivých rastlín do špeciálnej
látky aj základne živiny, aby sa získalo osivo jednotnej veľkosti, tvaru
a hmotnosti vhodné pre sejbu na presnú klíčivosť.
Macerácia je namočenie semien do vlažnej vody po dobu 8-14 hodín
s nasledujúcim opatrným usušením, aby sa urýchlila klíčivosť a skrátila doba
vzchádzania.
Skarifikácia je obrusovanie semien s tvrdým obalom.
Stimulácia je namáčanie osiva a sadiva v roztokoch podporujúcich zvýšenie
fyziologických funkcií (HABÁN – BOROŠ a kol., 2007)
Aby sa povolené odrody mohli pestovať na produkčných plochách, musí byť
zabezpečená dostatočná produkcia kvalitného biologického materiálu. Osivo slúži na
generatívne množenie. Sadivo je určené na vegetatívne množenie tých druhov liečivých
33
rastlín, ktoré v našich podmienkach netvoria semená (mäta prieporná, paruman spanilý)
alebo tie druhy, ktorých rast po klíčení je zdĺhavý.
1.12 Starostlivosť a ošetrovanie počas vegetácie
Udržiavanie kultúry v prvom rade znamená očistiť ju od buriny, ktorá okrem
iného odčerpáva z pôdy živiny a je ohniskom chorôb a škodcov na pestovaných
rastlinách a zabezpečiť stály prívod vzduchu a vlahy, aby sa korene mohli v pôde dobre
rozrásť a čerpať z nej potrebné živiny, t.j. aby sa rastlina čo najlepšie vyvíjala a poskytla
vysokú a kvalitnú úrodu. Vykonávame to najprv okopávaním, a pletím najmä dovtedy,
kým porast sám nezakryje plochu, ďalej zavlažovaním, prihnojovaním, pretŕhaním čiže
jednotením, pri ktorom odstraňujeme slabšie jedince, aby rastliny mali priestor na vývoj
atď.
Pred zimou a mrazmi zakrývame citlivejšie rastliny (najmä vo vyšších polohách)
slamou, lístim alebo zahŕňame hlinou, aby chránila korene pred zamrznutím.
Rastliny chránime pred chorobami a škodcami:
V prvom rade správnou agrotechnikou usilujeme sa vypestovať odolný porast
Škodcov zbierame, lapáme, a ničíme, prípadne odstránime a napadnuté časti
rastlín spálime: ak by sa nákaza rozšírila, neostáva iné, ako celú kultúru zrušiť
(spáliť) (THURZOVÁ, 1973).
1.13 Zber, sušenie a uskladnenie
Zber
Termín a spôsob zberu liečivých rastlín môže výrazne ovplyvniť kvalitu drogy.
Termín zberu je spravidla podmienený obsahom účinných látok v rastline, ktorý sa
34
v priebehu vegetácie mení. Zmena účinných látok počas vývoja rastliny sa nazýva
ontogenetická variabilita obsahových látok a má praktický význam pre určenie
maximálneho obsahu účinných látok, a tým aj najvhodnejšieho termínu zberu. Zmeny
v obsahových látkach prebiehajú aj počas dňa a sú podmienené tiež teplotou a vodným
režimom. Premenlivosť obsahových látok v priebehu dňa sa nazýva diurnálna variabilita
obsahových látok. Dôležitú úlohu rovnako zohráva intrašpecifická variabilita.
Zmeny obsahových látok počas vegetácie a prírastky hmotností zberaných rastlinných
orgánov neprebiehajú rovnako, ale sú druhovo špecifické. Objektívne údaje o množstve
účinných látok v rastline zohľadňujú aj zmeny v hmotnosti jednotlivých orgánov a celej
rastliny. Pri zbere jednotlivých rastlinných orgánov platia preto určité zásady normou.
(VAVREKOVÁ A KOL.,1994 )
Sušenie
Sušenie je dosiaľ najjednoduchší a najrozšírenejší spôsob konzervácie čerstvého
rastlinného materiálu. Pritom je dôležité, aby pôsobenie enzýmov, v dôsledku ktorého
vznikajú pri sušení (pretváraní rastlinných častí drogy) tzv. sekundárne zmeny
v obsahových látkach, malo čo najmenej škodlivého vplyvu.
Sušenie drogy znamená prakticky postupné odoberanie vlhkosti z rastliny.
Čerstvé rastliny sa často musia pred sušením krátko opláchnuť studenou vodou, aby sa
vňať a listy zbavili prachu a iných nečistôt. Sušiť možno aj pomocou umelého tepla
v špeciálnych zariadeniach.
Priestor, v ktorom sušíme, musí byť suchý, chránený pred dažďom i parou
a vôbec vlhkom a čistý, aby doň zvonka nevnikali prach, špina, dym, sadze atď., ani
odporný alebo prenikavý pach. Vzduch musí mať všade prístup, aby sa mohol rýchle
a dôkladne, najlepšie stálym prievanom vymieňať. Sušíme v tieni alebo aspoň na mieste
chránenom pred prudkým slnkom.
Rastliny rozložíme v tenkých vrstvách do liesok alebo debničiek na ovocie.
Tieto majú tú prednosť, že ich dná sú mriežkové alebo dierkované, takže vzduch môže
prúdiť aj zospodu. Rastliny nesmú ležať na sebe, aby nestuchli a neskazili sa.
Rozkladáme ich na čistý, suchý, nezapáchajúci papier.
Prirodzeným teplom sa v lete pri izbovej teplote kvety usušia za 3 – 8 dní, listy
za 4 – 6 dní. Na jeseň a na jar sa sušenie podstatne predlžuje (1 – 2 týždne).
Liečivé rastliny sa najlepšie sušia prirodzeným teplom. V zime ich sušíme vo
vykurovacích priestoroch.
35
Rastlina pri sušení stráca na váhe, podľa toho, koľko vody v čerstvom stave
obsahuje. Napr. hydrofyty čiže vodné rastliny obsahujú 95 – 98 %, hygrofyty či
vlhkomilné rastliny obsahujú 80 – 90 %, mezofyty čiže vlhkosti i suchu prispôsobené
rastliny obsahujú asi 80 % a xerofyty čiže suchomilné rastliny obsahujú asi 60 % vody.
Najskôr uschnú časti menej vlhké, napr. semená, najdlhšie schnú šťavnaté byle, plody,
a pod. Pomer straty na váhe býva vyznačený pri každej droge. Spravidla strácajú: kôra
polovicu, korene dve tretiny, byľ tri štvrtiny, listy štyri pätiny, kvety päť šestín, plody
(dužinaté) šesť sedmín až sedem osmín, semená asi pätinu pôvodnej váhy.
(THURZOVÁ 1973, VOLÁK – STODOLA - SEVERA, 1987).
Uskladnenie
Drogy uschovávame samostatne, teda osobitne podľa jednotlivo zbieraných
rastlinných častí a podľa povahy na dobre vetranom, suchom, krytom, prípadne
chladnom mieste v dobre uzavretých a nepoškodených obaloch (v papierových vreciach
alebo škatuliach), príliš chúlostivé v v nádobách (fľašiach) z farebného skla, alebo vo
vreckách uložených v plechových škatuliach. Drogy ktoré ľahko vlhnú, uschovávame
v debnách s dvojitým dnom, priestor medzi dnami vyplníme nehaseným vápnom, ktoré
pohlcuje vlhkosť. Uskladnený materiál často kontrolujeme, pretože usušené drogy sú
veľmi citlivé. Môžu navlhnúť, alebo ich môže napadnúť pleseň a hmyz, čím stratia
liečivú hodnotu.
Uskladnené drogy chránime pred slnečnými lúčmi a vlhkosťou, pred silným
pachom, či už je to nepríjemný zápach alebo prenikavá vôňa z aromatických látok, pred
plynmi, pred prachom a mikrobiálnou infekciou (huby, plesne atď.), pred hmyzom
a inými článkonožcami a ostatnými škodcami.
Jedovaté rastliny nesmieme sušiť ani uschovávať medzi ostatnými rastlinami
v tej istej miestnosti. Pri manipulácii s jedovatými drogami treba používať ochranný
dýchací filter, prípadne aj priliehajúce okuliare, lebo ich prach z nich je nebezpečný
(THURZOVÁ, 1973; VOLÁK – STODOLA - SEVERA, 1987).
1.14 Využitie liečivých rastlín
1.14.1 Čaje
Je najobľúbenejšia forma používania liečivých rastlín. Pripravujeme ho tak, že
obyčajne 1 – 2 čajové lyžičky rozdrobenej drogy prelejeme šálkou horúcej vody.
36
Niekedy môžeme drogu variť, ale keď začína voda vrieť, tak nádobu, v ktorej sa varí čaj
odtiahneme z plameňa. Takto dostaneme tzv. nálev. Keby sme drogu dlhšie varili,
stratilo by sa mnoho účinných látok, predovšetkým éterické oleje. Po odtiahnutí
z plameňa čaj precedíme cez sitko a teplý pomaly po glgoch pijeme.
1.14.2 Macerát
Pripravujeme ho tak, že v studenej vode necháme 8 – 12 hodín vylúhovať
rastlinnú drogu (väčšinou cez noc), potom len mierne zohrejeme na teplotu pitia. Dobre
je pripraviť si naraz dennú dávku do termosky.
Dobrý spôsob užívania je tzv. kombinovaný. Uvarený alebo zaparený čaj treba zmiešať
s macerátom v pomere 1:1. Takto získame účinné látky rozpustné za tepla i za studena.
1.14.3 Tinktúra
Je tiež výluh, ktorý však získavame v 40 – 50 stupňovom liehu. Do dobre
uzavretej fľaše dáme zľahka rastlinnú drogu až po hrdlo a zalejeme ju liehom. Dobre
uzavretú fľašu dáme na teplé miesto (asi 20c) na 14 dní, prípadne aj dlhšie. Obsah
častejšie potrasieme, potom scedíme a zvyšok vytlačíme. Tinktúra sa užíva vnútorne po
kvapkách zriedených v čaji. Môžeme ju tiež použiť zvonku na natieranie, obklady alebo
masáž.
1.14.4 Šťava
Šťava sa získava kuchynskou odstredivkou z čerstvých liečivých rastlín.
Odstredivka rastliny poseká a potom odstredí. Takto získanú šťavu naplníme do malých
fľaštičiek, dobre uzavrieme a uschováme v chladničke. Takto vydrží aj niekoľko
mesiacov. Šťava sa užíva po kvapkách alebo sa ňou navlhčuje choré miesto tela.
1.14.5 Kaša
Pripravuje sa z čerstvých rastlín rozmliaždením medzi dvoma hladkými
doštičkami. Takto získaná kaša sa nanesie na ľanové plátno a priloží na choré miesto
a na to sa položí vrstva vaty a zavinie sa ručníkom. Kašový obklad môže pôsobiť 4
hodiny.
37
1.14.6 Prášok
Pripravuje sa roztlačením alebo rozomletím suchej rastliny a hrubšie alebo
jemnejšie časti, ktoré potom preosejeme. Užívame ich prevlhčené, t.j. s tekutinou, aby
sa prášok nedostal do dýchacích ciest. Uschováme ho v malých, dobre uzavretých
fľaškách a chránime pred vlhkosťou, svetlom, zápachom a pred extrémnymi teplotami.
Prášky užívame vnútorne alebo ako zásypy.
Mnohé takto pripravené liečivé rastliny môžeme okrem spomínaného spôsobu použiť aj
iným spôsobom, ako napr. na obklady, mazanie, kloktanie, inhalovanie, alebo ako
prísadu do kúpeľa (GAŠPIERIK, 1991)
1.14.7 Obklady
Nad hrniec s vodou zavesíme sito s čerstvými alebo vysušenými bylinami,
všetko zakryjeme a vodu varíme. Po nejakom čase zoberieme parou zmäknuté, teplé
byliny, zabalíme ich do riedkého plátna a priložíme na choré miesto. Celé zakryjeme
vlnenou šatkou a obviažeme uetrákom. Nesmie vzniknúť pocit chladu. Veľmi účinné sú
parné obklady z prasličky. Takéto obklady sa nechajú pôsobiť dve hodiny alebo cez
noc.
Užívanie liečivých rastlín, resp. preparátov z nich vyrobených (čaje, tinktúry,
mazenoty, prášky, šťavy, sirupy atď.) sa musí riadiť určitými zásadami.
Nie je správne piť liečivé čaje „len tak pre zdravie“ a pritom to nie je vždy potrebné.
Bezcieľne popíjanie rôznych liečivých čajov môže byť skôr škodlivé ako užitočné.
Napríklad čaj dúšky materinej má veľmi príjemnú vôňu a dobrú chuť, a preto to veľa
ráz zvádza k jeho častému užívaniu. Ale organizmus si naň veľmi rýchlo zvyká
a potom, keď človek prechladne je už materina dúška málo účinná, hoci je to jedna
z dôležitých rastlín používaných pri chorobách z prechladnutia. Pre tzv. každodenné
pitie čaju dávame prednosť tzv. indiferentným drogám, teda rastlinám alebo ich častiam,
ktoré majú len liečebné pôsobenie, čiže majú čiastočne neutrálne účinky.
Pre liečenie chorôb používanie však liečivé rastliny ako prevenciu – profylaxiu.
Čo rozumieme pod pojmom prevencia, či profylaxia? Podľa definície Svetovej
zdravotníckej organizácie delíme na primárnu prevenciu a sekundárnu. Primárna
prevencia je predchádzanie chorobám vo vlastnom zmysle slova a prevencia sekundárna
je zameraná na predchádzanie vážnych následkov pri už prebiehajúcich zdĺhavých
a obtiažne liečiteľných chorobách. V obidvoch prípadoch majú liečivé rastliny dôležité
miesto, ba možno povedať, že v oblasti sekundárnej prevencie je to pozícia do značnej
38
miery dominantná. Ako príklad uvediem nepríjemnú chorobu – vredy žalúdka alebo
dvanástnika. Tieto choroby sa dajú fytoterapeuticky veľmi dobre ovplyvňovať, čím sa
riziko komplikácií znižuje na minimálnu mieru. Ďalší príklad je echinacea – rudbekia.
Tinktúra z tejto rastliny v dávke dvakrát denne po jednej čajovej lyžičke zapíjaná vodou
je v čase chrípkovej epidémie výborné profylaktikum, lebo zvyšuje odolnosť organizmu
proti vírusovému a bakteriálnemu ochoreniu. Podobných príkladov je viac a uvádzame
ich v ďalších kapitolách.
Pri dlhodobej fytoterapii treba liečivé drogy obmieňať, lebo ináč hrozí
kumulácia niektorých látok. Keďže príroda tvorí jeden celok, a preto je samozrejmé, že
liečivé rastliny pôsobia rovnako na ľudský a živočíšny organizmus, čo len potvrdzuje tú
skutočnosť, že z hľadiska zdravia je používanie liečivých rastlín pri prevencii a liečbe
úplne samozrejmé (GAŠPIERIK, 1991).
1.15 Skorocel kopijovitý
Skorocel je rozšírený po celej Európe, v severnej a strednej Ázii, často sa
vyskytuje v trávnatých oblastiach, v úhoroch. Dobre znáša suché podnebie, veľmi
rýchlo sa množí. Ako liečivá rastlina sa zbiera na jar. Na konzumáciu sa zbierajú
stredné listy súkvetia, ešte skôr ako rozkvitnú úplne. (WALTER PEDROTTI, 2001).
Skorocel kopijovitý je trváca bylina s priamymi neolistenými hranatými
stonkami. Listy sú kopijovité, žliabkovitostopkaté. Čepeľ je úzka, končistá,
celistvookrajová. Listy sú tmavozelenej farby, na rube sú výrazne žilnaté: sú
39
usporiadané v prízemnej ružici. Kvety sú obojpohlavné, pravidelné, štvorpočetné. Majú
trojdielny kalich, rúrkovitú korunu s bledohnedým okrajom, štyri tyčinky so
žltozelenými peľnicami na dlhých nitkách vyčnievajúcich z kvetu. Usporiadané sú do
krátkeho valcovitého klasu. Kvitnú od apríla do septembra. Plod dozrieva na
dvojpuzdrovú, vajcovitú tobolku s dvoma semenami. Semeno si udržuje klíčivosť tri až
päť rokov, hmotnosť tisíc semien je 1,0 až 1,5 g. (VAVERKOVÁ A KOL., 1994)
1.15.1 Nároky na prostredie
Skorocel je nenáročný na podnebie i na polohu. Vo veľmi teplých a suchých
pestovateľských podmienkach však dáva nízke úrody a preto sú vhodné polohy
s priemernými zrážkami nad 500mm.
Keďže skorocel vytvára značné množstvo biomasy, vyžaduje dobré pôdy hlinité, alebo
hlinitopiesočnaté, bohaté na ľahko prístupné živiny, najmä N. Nevhodné sú pôdy
piesočnaté, ílovité alebo zamokrené.(GROMOVÁ, 1993)
1.15.2 Technológia pestovania
V našich podmienkach sa pestujú dve odrody: Svätojánsky (1952) a Libor
(1988). Uprednostňuje sa cv. Libor, ktorý dáva vyššie úrody, je odolnejší voči
chorobám a škodcom. Odroda bola vyšľachtená kolchicínovaním východiskového
materiálu a každoročne sa opakovanými individuálnymi výbermi zameranými na
veľkosť a úrodu listov. Je to skoršia odroda s mohutným vzrastom a rýchlym
začiatočným rastom. Dorastá do výšky 50 až 70 cm.
Organizácia porastu: výsevom skoro na jar. Pri optimálnych rastových
podmienkach semeno klíči za štrnásť dní. V prípade výskytu Sappaphis mali FEER. sa
môžu použiť insekticídy s účinnou látkou mevinphos. Rastliny napadnuté vírusovou
mozaikou sa ihneď z porastu odstránia. (VAVERKOVÁ A KOL., 1994)
1.15.3 Výživa a hnojenie
Hnojíme vysokými dávkami do zásoby i v priebehu vegetácie.
Uvedené dávky sa rozdelia nasledovne: v 1.roku pestovania sa zapracuje
zásobná dávka P, K už na jeseň, pri jesennej príprave pôdy. Pred výsevom sa dodá N
v síranovej forme, po každom zbere sa zapracuje N vo forme liadku vápenatého.
Hnojenie N obmedzuje predčasné tvorenie kvetných stoniek, ktoré nesmú byť v droge
obsiahnuté.
40
1.15.4 Osevný postup a príprava pôdy
Skorocel nie je náročný na predplodinu. Na jeseň robíme jesennú hlbokú orbu so
zaoraním zásobnej dávky P, K. Pozemok cez zimu ponecháme v hrubej brázde. Na jar
urovnáme povrch smykom, bránami a povalcovaním.
Na stanovište vysievame sejacím strojom Saxonia na vzdialenosť 0,30 – 0,45 m
v termíne výsevu jarných obilnín. Hĺbka výsevu je 10 mm. Výsevok je 15 kg.ha-1.
1.15.5 Ošetrovanie porastu
Spočíva v udržovaní v bezburinnom stave. Prvý krát plečkujeme po
vyriadkovaní porastu. Ďalšia kultivácia sa robí podľa potreby. Po každom zbere
plečkovaním zapracujeme dusíkaté hnojivo. (Pozor, aby sa hnojivo nedostalo na listy).
Ochrana spočíva v postreku proti voškám (voška skorocelová Sappaphis mali Ferr.)
s prípravkami s krátkou ochrannou dobou ako je 0,2 % Phosdrin (ochranná doba 7 dní)
alebo Gesfid, prípadne 0,5 % Brevinyl E 50 v dávke 400 – 800 l vody na ha. Ak sa
vyskytnú v kultúre rastliny napadnuté vírusovou mozaikou, čo najskôr ich odstraníme.
(GROMOVÁ, 1993)
1.15.6 Zber a konzervácia
Listy sa zberajú pred tvorbou kvetných stoniek. V prvom roku vegetácie sa zber
vykonáva dvakrát, v ďalších rokoch tri až štyrikrát. Listy sa ihneď po zbere musia sušiť
na vzdušnom, tienistom mieste. Pomer zoschnutia listov je 6:1. Celková úroda drogy je
prvom roku 20 kg.100 m2, ďalších rokoch 40 až 60 kg.100m2. Drogou sú usušené listy
FOLIUM PLANTAGINIS.
1.15.7 Akostné požiadavky na drogu
Sú charakterizované v ČsL 4 podľa ktorého sa iné časti materskej rastliny môžu
vyskytovať maximálne do 5 %, cudzie organické prímesi do 2 % a anorganické do 1 %,
pri vlhkosti 12 %. Správne usušená listová droga má byť ľahko lámavá, olivovozelenej
farby bez hnedých škvŕn, bez zápachu, s mierne horkou až zvieravou chuťou. Žilnatina,
ktorá vyniká zvlášť na rube listu, je takmer súbežná. (VAVERKOVÁ A KOL., 1994)
1.15.8 Obsahové látky
Účinnými látkami sú iridiové glykozidy aukubín (0,3 až 2,5 %) a katalpol (0,3 až
1 %); ktoré niekedy spôsobujú zhnednutie až sčernenie nesprávne sušených listov, sliz,
41
triesloviny, fenolkarboxylové kyseliny, kumarín eskuletín, flavonoidy – apigenín
a luteolín, kyselina kremičitá, saponíny s hemolyzujúcou a antimikrobilánou aktivitou
a vitamínom C. (VAVERKOVÁ A KOL., 1994)
1.16 Rumanček kamilkový
Iné zaužívané názvy: harmanček, kamilka.
Rastie na ornej pôde, poľanách, pri cestách a stenách, rozšírený je na suchých
miestach. Kvôli mnohým liečivým účinkom sa pestuje na veľkých plochách. Kvet sa
zbiera pomocou špeciálneho hrebeňa alebo ručne. Kvety ľahko splesnivejú, preto ich
treba uskladňovať na vzdušných a suchých miestach.
Rumanček obsahuje silice a trpké látky, má upokojujúce účinky, pôsobí proti
kŕčom, nadúvaniu a reguluje menštruačný cyklus. Dá sa z neho pripraviť zápar. Odvar
možno pridať do kúpeľa pôsobí tak proti vysokému krvnému tlaku a zmierňuje návaly
krvi. Rumanček zosvetlí vlasy; umyté vlasy opláchneme rumančekovým odvarom.
42
(WALTER PEDROTTI, 2001)
Jednoročná, prípadne ozimná, výrazne aromatická rastlina. Koreň je tenký,
vretenovitý a rozkonáruje sa vláknitou koreňovou sústavou. Nadzemná časť dorastá do
výšky 0,1 – 0,1 – 0,6 (0,9) m. Najskôr sa vytvára ružica prízemných listov, z ktorej po
prezimovaní vyrastá priama v hornej časti rozkonárená stonka. Listy sú striedavé,
dvojito až trojito perovito strihané, s úzkymi čiarkovitými, hrotito zakončenými
segmentmi. V pazuchách listov hlavnej stonky sa tvoria olistené bočné stonky, ktoré
ďalej rozkonárujú. Kvetné úbory sú umiestnené na kvetných stopkách. Kvetné lôžko je
najskôr guľovito, neskôr až kužeľovito vypuknuté, duté. Po obvode sú biele jazykovito
pretiahnuté piestikovité kvety (12-18). V strednej časti sú zelenkastožlté rúrkovité,
obojpohlavné kvety. Kvetný úbor dosahuje zberovú zrelosť za 4-5 dní od začiatku
kvitnutia. Prekvitnuté úbory sa rozpadávajú, čo je z hľadiska kvality drogy nežiadúce.
Plod je sivohnedá 0,7-1,5 mm dlhá a 0,3 mm hrubá nažka. Hmotnosť tisíc nažiek je 0,03
– 0,08 g. Klíčivá schopnosť nažiek trvá 5 až 7 rokov. Nažky sú fotosenzitívne, čiže
klíčia na svetle. Túto skutočnosť je potrebné zohľadniť pri výseve.
(HABÁN –BOROŠ A KOL., 2007)
1.16.1 Nároky na prostredie
Rumanček kamilkový je rastlinou veľmi prispôsobivou a nenáročnou .
Prirodzene sa vyskytuje na ornej pôde, alkalických pastvinách, v nížinách i v horských
údoliach. Toleruje koncentrovaný obsah soli v pôde a zvlášť v koreňových bunkách
môže nahromadiť veľké množstvo sodíkových solí. Rastie i takých podmienkach,
v ktorých pestovanie iných rastlín je problematické (zasolené pôdy, nedostatok pôdnej
vlhkosti a i.) Darí sa mu na ľahkých i ťažších pôdach. Najvyšší výnos sa však docieľuje
hlinitopiesočnatých pôdach. Pôdna reakcia by mala byť neutrálna alkalická, i keď sa
prirodzene vyskytuje na pôdach s rôznou pôdnou reakciou.
Rumanček kamilkový rastie vo vlhších aj suchších polohách, pokiaľ ma
zabezpečený dostatok vlhkosti ku klíčeniu. Vysoké výnosy poskytuje v oblastiach
s priemernou hodnotou ročných zrážok 450-650 mm. Pri nižších zrážkach sú úbory
drobnejšie a rozpadávajšie. Pri vyšších zrážkach rastie príliš bujne, je silno olistený
43
a ľahko políha. Zrážky v dobe kvetu znemožňujú česanie, kvetné úbory nasávajú
vlhkosť, zhoršuje sa vzhľad, zloženie drogy a zväčšuje sa jej rozpadavosť. Neprospieva
mu dlhotrvajúce sucho v apríli a máji, obzvlášť pri veternom počasí. Na suchých
a teplých stanovištiach sa tvorí v úboroch viac slizu a úbory sú rozpadavejšie.
Na stredných pôdach v priemerne vlhkej oblasti sa môže tiež počítať s vysokou
úrodou a vyťaženosťou silice. Okrajové plochy zemiakarskej výrobnej oblasti umožňujú
najlepší vývin úborov a ich akosť.(GROMOVÁ, 1993)
Teplo – začína klíčiť pri teplote 6 – 7 °C, optimálna teplota na klíčenie je 20 – 25 °C.
Rastliny sú mrazuvzdorné. Optimálna teplota počas kvitnutia je 19 – 21 °C, teploty nad
30 °C skracujú kvitnutie a podporujú vytváranie menších úborov.
(HABÁN - BOROŠ A KOL.,2007)
1.16.2 Technológia pestovania
Rumanček kamilkový nie je náročný na predplodinu. V osevnom postupe sa
s úspechom za zaraďuje po olejninách a to predovšetkým po repke ozimnej, ďalej po
niektorých liečivých rastlinách ako napr. tymiáne, mäte priepornej, anýzu, skoroceli
kopijovitom. Najčastejšie sa zaraďuje po obilninách. Pre svoju nenáročnosť je
zaraďovaný ako doberná plodina. Rumanček môže byť úspešne pestovaný jeden až dva
roky ako podkultúra v novo založených intenzívnych sadoch. Jeho hustý kryt zabraňuje
neproduktívnemu vyparovaniu vody, zapleveniu a po zbere pôsobí rastlinná hmota ako
mulč. U jabloní a predovšetkým u hrušiek boli zistené lepšie prírastky a vyzretosť
dreva. (GROMOVÁ, 1993)
Diploidný cv. BOHEMIA je odroda azulénového typu s vysokým obsahom (-)-
alfa-bisabolo-loxidu A (nad 36% v silici) a malým obsahom (-)-alfa-bisabololu (3,5%).
Priemernú výšku habitu dosahuje 48 cm: je veľmi rozkonárená a riedko olistená. Úroda
suchej kvetovej drogy je 0,5 až 0,8t.ha-1, s 0,47 % obsahom silice.
Diploidná odroda BONA má 0,7 až 1,1% silice, podiel chamazulénu (16,0 –
28,8 %). Má vysoký obsah (-)-alfa-bisabololu (42,9 až 57,3 %) a úplne potlačené
oxidované zložky silice. Bola vyšľachtená krížením divorastúceho rumančeka zo
Španielska s cv. Bohemia, oproti ktorej má nižší vzrast. Rastie do výšky 15 až 30 cm.
44
Tetraploidná odroda GORAL (1990) bola vyšľachtená z cv. Bona
polyploidizáciou kolchicínom a opakovanými individuálnymi výbermi. Dosahuje výšku
45 až 80 cm. V porovnaní s cv. Bona dosahuje o 10 % vyšší obsah silice ( 1,20 až 1,29
%) s vyšším podielom chamazulénu o 31 %, ale nižším obsahom (-)-alfa- bisabololu
(23,8 až 31,7 %). Pretože dochádza k väčšiemu rozpadaniu kvetných úborov, je
vhodnejšia na priemyselné spracovanie.(VAVERKOVÁ A KOL., 1994)
Rumanček sa nezaraďuje po vikovitých plodinách a po hnojených okopaninách,
lebo po nich vytvárajú bohato olistenú a rozvetvenú rastlinu, ktorá menej a neskôr
kvitne a porast ľahko políha.(GROMOVÁ, 1993)
Vo svete sa pestuje 6 základných ekotypov – chemovarov. V súčasnosti sú
najviac žiadané diploidné a tetraploidné odrody s vyšším obsahom silice (až do 3%),
v ktorej má dominantný podiel chamazulén a bisabololy. Odrody slovenskej
provenlencie: Bona (1984), Goral (1990), Novbona (1997), Lutea (1997) patria
k svetovej špičke.(HABÁN – BOROŠ A KOL., 2007)
1.16.3 Výživa a hnojenie
Snahy a pokusy ovplyvniť výživou výnos kvetovej drogy a silice prípadne ich
zložiek trvajú od dôb zavádzania rumančeka kamilkového do kultúry. Rumanček
kamilkový je dobernou plodinou , ktorá vyžaduje hnojenie NPK.
Novšie poznatky z rôznych pôdnych a klimatických podmienok, získaných tiež
pri rozdielnej úrovni pestovania všeobecne ukazujú, že dusík pôsobí na predlžovanie
stonky, jej väčšiu olistenosť a vetvenie, takže porast má väčší sklon k políhaniu.
Začiatok kvitnutia sa môže oneskoriť, vytvára sa viac ľahších kvetných úborov, ktoré sú
rozpadavejšie. Obsah silice, ktorý je relatívne ovplyvnení hnojením, sa vyššími dávkami
dusíku zvyšuje. Podľa chemického typu odrody sa dusíkom podporuje tiež tvorba
bisabololu.
Draslík ma vplyv na urýchlenie kvitnutia. Počet i veľkosť úborov sa zvyšuje,
takže sa draslíkom zvyšuje výnos. Draslík nepriaznivo ovplyvňuje množstvo silice.
Fosfor pri vyšších dávkach oneskoruje začiatok kvitnutia, znižuje počet
a hmotnosť kvetných úborov.
45
Rumanček príjme do fázy tvorby úborov 47 – 97 % dusíku a 22 – 63 % fosforu.
Veľkú rozdielnosť vyvoláva pôdna úrodnosť a výška hnojenia, zbytok živín prijíma vo
fáze tvorby úborov až do konca kvitnutia. Pri výnose 1,0 t.ha-1 kvetných úborov a 3,0
t.ha-1 vňate najvyšší obsah živín bol v úboroch a najvyšší odber pripadal na draslík.
Tabuľka 5: Obsah a čerpanie živín u rumančeka kamilkového
Živiny Obsah v sušine v % Odber v kg.ha-1 Celkom
Vňať Kvety Vňať Kvety
N
P
K
0,88
0,07
1,36
2,68
0,69
3,10
26
2,20
40,67
27
7,04
30,71
53
9,24
71,38
(GROMOVÁ, 1993)
Na prevádzkových plochách s celkovou dobrou úrovňou hospodárenia sa
osvedčuje pre zaistenie dobrého výnosu a lepšej práce zberača hnojenie po prvom
zberom hnojivom NPK v dávke 160 kg.ha a po druhom zbere regeneračného
prihnojenia dusíkom v dávke 50 kg.ha-1 liadku. Na pôdach so strednou zásobou fosforu
a draslíku sú dobré skúsenosti s aplikáciou hnojiva GVH v dávke 100 – 200 kg.ha-1 a po
druhom zbere 100 kg.ha-1 liadku vápenatého.(GROMOVÁ,1993).
1.16.4 Osevný postup a príprava pôdy
Najčastejšie sa pestuje po obilninách, olejninách (repka, mak). V špeciálnych
osevných postupoch sa zaraďuje po vňaťových liečivých rastlinách. Nepestuje sa po
hnojených okopaninách z dôvodu možnej poliehavosti porastu. Nevhodné sú aj
ďatelinotrávne zmesi, strukoviny a iné bôbovité rastliny. Neodporúča sa pestovať ani po
parumane spanilom. Po sebe sa pestuje s odstupom 2 – 3 rokov.
(HABÁN – BOROŠ, 2007)
Kvalitnou prípravou sa musí zabezpečiť dostatoční množstvo vlahy v pôde
a podmienky pre umožnenie klíčenia na svetle. Rumanček má pomalý začiatočný rast,
preto správna príprava pôdy sa v rozhodujúcej miere podieľa na výške a kvalite úrody.
Pôda musí byť urovnaná, nesmie byť zaburinená (pýr, rumanovité buriny). Povrch pôdy
46
musí byť upravený smykovaním a valcovaním, štruktúra pôdy má byť
drobnohrudkovitá.(HABÁN – BOROŠ A KOL., 2007)
Zvolenie šírky riadkov je závislé od vlhkostných podmienok, spôsobu
ošetrovania porastu a spôsobu zberu. Najväčšia tvorba úborov a silice sa docieľuje pri
užších riadkoch (200 mm). V úzkych riadkoch sa porast veľmi poškodzuje pri
ošetrovaní počas vegetácie a pri zbere. Preto sa volí šírka riadkov 450 mm, prípadne
pásový výsev do riadko v 600mm.
Vysieva sa 1,5 – 2,0 kg osiva na hektár za bezvetria sejacím strojom pre výsev
drobných semien alebo upraveným sejacím strojom (Saxonia A 200 na RS 09 a i.)
(GROMOVÁ, 1993)
Rumanček kamilkový sa vysieva v troch základných termínoch:
- skorá jesenná sejba (15. August – 25. September) je z hľadiska tvorby úrody
najvhodejšia. Zabezpečí sa vytvorenie dostatočne pevnej prízemnej ružice listov, hlavne
v podhorských oblastiach, čo je zárukou prezimovania porastu,
- neskorá jesenná sejba (25. Október – 15. November) je riziková a odporúča sa ako
doplnková. Rastliny obyčajne slabo zakorenia, a v horších pôdno-klimatických
podmienkach môže porast na jar vymrznúť,
- skorá jarná sejba (15. Marec – 15. Apríl) sa odporúča výhradne ako náhradná
v prípade, že jesenný priebeh počasia neumožnil realizovať skorú jesennú sejbu.
(HABÁN – BOROŠ A KOL., 2007)
1.16.5 Ošetrovanie porastu
Po sejbe sa povrch pôdy povalcuje ryhovanými valcami. Ryhy na valcoch
zabezpečia lepšiu priľnavosť nažiek k pôde, pričom nedochádza k nežiadúcemu
prekrytiu nažiek pôdou. Po vzídení sa porast udržiava nezaburinený. Porasty vysiate do
riadkov sa preplečkujú. Mladé rastlinky nesmú byť zahrnuté pôdou. Po prezimovaní sa
v prípade potreby skoro na jar aplikuje z odporúčaného normatívu časť dusíkatých
hnojív (liadková forma). (HABÁN - BOROŠ AKOL., 2007)
47
1.16.6 Zber a konzervácia
Zber je najvhodnejšie z hľadiska účinných obsahových látok robiť v šiestej
rastovej fáze, kedy je rozkvitnutá 1/3 rúrkovitých kvetov na lôžku. Vhodný termín zberu
signalizuje celkový vzhľad kultúry. Počas nakvitania rúrkovitých kvetov sa biele
jazykovité kvety skláňajú k stonke. Neskoršie zberané, prekvitnuté úbory sú na zber
nevhodné, pretože dochádza k tvorbe semien a rozpadu úboru.
Kvetné úbory sa sušia bez obsahu priameho slnka. Pomer zoschnutia je 5:1.
Úroda kvetnej drogy je 4 až 20 kg.100 m2, pri mechanizovanom zbere 250 až 300
kg.ha-1 z dvoch zberov. Pri použití bezodpadovej technológie možno získať z 1 t čerstvej
hmoty 0,5 až 1,2 kg silice. Drogou je usušený úbor rumančeka kamilkového FLOS
CHAMOMILLAE.
(VAVERKOVÁ A KOL,. 1994)
Po mechanickom zbere sa surová hmota zbavuje nežiaducich organických
prímesí, vňate na predtriediči rumančeka, prípadne na triedičke ST 1005 alebo TH-1. Po
vytriedení sa kvetné úbory rýchlo usušia v teplovzdušných sušiarňach. Teplota nesmie
presiahnuť 35 – 40 °C. Malé množstvá sa môžu sušiť aj prirodzeným teplom v tenkých
vrstvách, v dobre vetraných a pred slnečným svetlom chránených miestnostiach. Po
vysušení sa môžu spracovať menej akostné triedy rumančekovej drogy na odstonkovači
TR-6-002. Získa tak väčší podiel prvej akostnej triedy.
Pomer zosušenia je 4-6:1. Úroda suchej drogy závisí od spôsobu zberu a počtu
zberov. Z malých, ručne zberaných plôch býva 5 – 20 kg zo 100 m3. Z veľkých,
mechanizovaných zberaných plôch sa dosahuje priemerná úroda 350-800 kg.ha-1
z dvoch zberov. (HABÁN - BOROŠ A KOL., 2007)
1.16.7 Akostné požiadavky na drogu
Rumanček kamilkový sa vykupuje v štyroch akostných triedach. Droga
zodpovedajúca kvalite I. akostnej triedy musí obsahovať najmenej 0,4 % silice a 0,35 %
chamazulénu. Požiadavky na kvalitu drogy sú uvedené v Európskom liekopise
a Slovenskom liekopise 1 v monografickom článku Matricariae flos.
(HABÁN – BOROŠ A KOL., 2007)
48
1.16.7 Obsahové látky
V rastline bolo doteraz identifikovaných vyše stodvadsať chemických látok.
Hlavný terapeutický účinok má éterický olej (0,2 až 1,5 %, polyploidné odrody až 3,0
%), ktorého dôležitou súčasťou je celá rada terpenoidov. Z nich sú najviac významné
seskviterpény: (-)-alfa – bisabolol (10 až 25 %) – je to monocyklický terciálny
seskviterpénový alkohol; (-)-alfa – bisabololoxidy A, B, C, (10 až 25 %) – oxidy
seskviterpénových alkoholov, farnezén (15 %) – seskviterpénový uhľovodík; matricín
(0,10 až 0,16 % v droge) – je to seskviterpénový laktón, z ktorého vzniká počas
destilácie chamazulén (0,035 % v droge; 4 až 18 % v silici), spôsobujúci tmavomodré
zafarbenie silice. Silica získaná extrakciou preto nemá modrú, ale žltozelenú farbu.
Modré zafarbenie vzniká až po zahrievaní vodných extraktov drogy, keď sa v matricíne
otvára laktónový kruh a odštiepuje sa acetylový radikál. Vznikne tak medziprodukt –
nestála modrá kyselina chamazulénkarboxylová, ktorá už pri normálnej teplote
dekarboxyluje na chamazulén.
Ďalšou významnou skupinou obsahových látok majú význam polyacetylénové
spiroétery, kumarínové deriváty – umbeliferón, metylumbeliferón, herniarín; slizy
s najväčším podielom polysacharidov; organické kyseliny (citrónová, nikotínová,
steárová) a vitamíny. Antekotuloid je obsiahnutý najmä v rumane smradľavom
(Anthemis cotula L.) a parumančeku nevoňavom (Tripleurospermum inodorum Schlutz
Bip.), ktoré sú nežiadúcimi druhmi v kultúrach rumančeka kamilkového. Z tohto
dôvodu sa antekotuloid môže vyskytovať v silici a následne spôsobovať kontaktné
dermatídy.
Silice Oleum chamomillae aethereum je oficiálna vo väčšine európskych
liekopisov. Základnou požiadavkou na kvalitu silice je obsah azulénogénnych zložiek.
Ročná svetová produkcia silice je 1,0 – 1,5 t, ktorej až 50 % dodáva na trh Egypt.
(VAVERKOVÁ A KOL., 1994)
49
1.17 Rebríček kopcový
Je to trváca bylina s plazivým podzemkom, morfologicky variabilná. Stonka je
vystúpavá alebo priama, husto olistená, vysoká 0,1 – 0,8m. Listy sú 2 až 3 krát perovito
strihané, s viac ako 15 pármi segmentov. Koncový úkrojok je podlhovasto vajcovitý,
celistvookrajový. Súkvetie je usporiadané do hustého chocholíka. Úbory sú v priemere
4 – 10 mm veľké. Zákrov je vajcovitý, žltozelený, s hnedo obrúbenými listeňmi.
50
Terčové kvety sú žltobiele, jazykovité najčastejšie biele, ale môžu byť aj ružovkasté.
Kvitnú od júna do septembra. Plod je malá, úzko krídlatá nažka.
(HABÁN, OTEPKA, VAVERKOVÁ, 2009)
1.17.1 Nároky na prostredie
Svetlomilná rastlina, nenáročná na klimatické a pôdne podmienky.
Uprednostňuje pôdy piesočnato – hlinité, humózne, s pH 6,5 – 7,2; nezamokrené. Môže
sa pestovať na slnečných stanovištiach od nížin do podhorských oblastí Slovenska.
1.17.2 Technológia pestovania
Povolená je odroda Alba. Vhodnou predplodinou je strukovino – obilná
miešanka hnojená organickým hnojivom. Pôda musí byť pred sejbou prekyprená do
hĺbky 50 mm, kvalitne spracovaná.
1.17.3 Výživa a hnojenie
Odporúča sa hnojenie priemyselným hnojivom NPK – 2A v dávke 500 – 600
kg.ha-1. Vyžaduje intenzívne hnojenie dusíkom.
1.17.4 Osevný postup a príprava pôdy
Porast sa zakladá na jeseň (september), respektíve na jar (marec-apríl), do
riadkov vzdialených 0,45 m; do hĺbky 5 – 10 mm. Výsevok je 2 kg.ha -1. Povrch pôdy sa
po sejbe musí povalcovať. Porast sa udržiava nezaburinený pravidelným mechanicko –
manuálnym ošetrovaním. (HABÁN, 1996)
1.17.5 Zber a konzervácia
Zberá sa kvitnúca vňať dlhá najviac 0,25 m zrezávaním na začiatku kvitnutia
(jún – júl).
Po zbere sa musia skosiť zvyšky stoniek až po prízemnú ružicu listov. Po
prihnojení porastu regeneračnou dávkou dusíka sa môže dosiahnuť v klimaticky
priaznivom roku ešte jedna úroda kvitnúcej vňate v auguste až septembri. Vňať sa suší
podobne ako iné silicové drogy – rozložená v tenkých vrstvách, v tieni, rýchlo. Pri
sušení umelým teplom nesmie teplota presiahnuť 40 °C. Pomer zosušenia je 4:1. Úroda
suchej vňate býva 10 – 30 kg.100 m2. Droga sa skladuje v uzavretých obaloch,
chránených pred svetlom.
(HABÁN, 1996)
51
1.17.6 Akostné požiadavky na drogu
Sú zhrnuté v ČsL 4 – Herba millefolii. Droga musí obsahovať najmenej 0,15 %
(V/m) silice. Obsah stoniek hrubších ako 3 mm je prípustný najviac do 3,0 %; inak
zafarbených častí drogy do 3,0 %. Cudzích organických prímesí môže byť najviac 1,0
% a anorganických najviac 0,5 %. Vlhkosť 10 %. Obsah popola stanoveného
laboratórne vyžíhaním drogy najviac 8,0 % a popola nerozpustného v HCl najviac 1,0
%. Droga sa hodnotí aj podľa STN 86 6712 – Herba millefolii vulgaris a SFK –
Millefolii Flos. (HABÁN, 1996)
1.17.7 Obsahové látky
Drogou je usušená kvitnúca vňať – Herba millefolii, tiež kvet (úbor) – Flos
millefolii.
Účinné látky sú silica (0,2 – 1,1 %) s podielom azulénov, pinénov, proazulénových
guajanolidov (achilcín, milefín); ďalej glykozidické horčiny, frevonoidy, tanínové
triesloviny (3 – 4 %), kumaríny, dusíkaté látky (achileín = betonicín, cholín) a iné.
Droga sa vnútorne používa na podporovanie chuti do jedla a trávenia ako stomachikum.
(HABÁN, 1996)
52
2 CIEĽ PRÁCE
Cieľom záverečnej inžinierskej práce je analýza pestovateľských
agroekologických podmienok pestovania vybraných druhov liečivých rastlín v podniku
Agrokarpaty, s.r.o. Plavnica.
53
3 METODIKA PRÁCE
Za účelom splnenia vytýčeného cieľa práce, ktorým je analýza agroekologických
pestovateľských podmienok aplikovanej technológie pestovania vybraných druhov
liečivých rastlín v podniku Agrokarpaty, s.r.o. Plavnica, budeme pri spracovaní práce
postupovať podľa uvedenej metodiky.
Hodnotenie bude prebiehať v pestovateľských ročníkoch 2008 – 2009
Posúdenie vplyvu poveternostných podmienok lokality
Charakteristika použitého biologického materiálu z hľadiska odrodového
Analýza aplikovanej agrotechniky, výživy a hnojenia, ošetrenia počas vegetácie,
zberu a sušenia, balenia a skladovania
Analýza dosiahnutých úrod v jednotlivých ročníkoch
Zhodnotenie finalizácie a produktov
Na základe analýzy uvoľniť syntézu zhrnutí v stručných záveroch
Materiál a podklady pre spracovanie záverečnej práce poskytol podnik
Agrokarpaty, s.r.o. Plavnica
3.1 Charakteristika spoločnosti Agrokarpaty, s.r.o. Plavnica
Myšlienka zaviesť pestovanie liečivých rastlín v poľnohospodárskej veľkovýrobe
vznikla v Plavnici v roku 1983. Chceli sa tak napojiť na tradíciu ľudového liečiteľstva
54
v podtatranskom regióne, ale hlavne na oblasť Pienin, kde v Červenom Kláštore 17.
storočí bolo centrum liečiteľstva bylinami, príprava liečiv a pestovania liečivých rastlín.
Z tohoto obdobia sa zachoval po známom mníchovi Cypriánovi najstarší herbár
liečivých rastlín na našom území.
Tento región zamaguria je považovaný aj v súčasnej dobe ako najmenej zaťažený na
Slovensku, ale aj v strednej Európe a svojimi prírodnými podmienkami mierneho pásma
je vhodný pre pestovanie liečivých rastlín so špičkovou kvalitou. Uvedené skutočnosti
mali vplyv na to, že v roku 1984 už boli zapojení do riešenia štátneho cieľového
programu „Výskum liečivých na báze liečivých rastlín a prírodných látok“ v piatich
čiastkových úlohách, ktoré sa dotýkajú otázok základného výskumu biologického
materiálu cez genetickú a fyziologickú problematiku k mechanizácii zberových prác
a pozberovej úprave drogy, výskum prírodných látok a liekových foriem.
Spoločnosť Agrokarpaty, s.r.o. v Plavnici vznikla v roku 1993. Jej hlavnou
činnosťou je pestovanie liečivých rastlín. Horský región okresu Stará Ľubovňa patrí
medzi oblasti ekologicky čisté, vhodný pre pestovanie ekologických
poľnohospodárskych produktov. Základom hospodárenia je šetrné a priemyselné
hospodárenie s pôdou, rozvoj jej optimálneho zloženia a úrodnosti. Tento cieľ dosahuje
cestou pravidelného dodávania kompostu vyrobeného z vlastného odpadu pri
pozberovej úprave liečivých rastlín, ďalej vyváženým osevným postupom - to je
striedanie plodín. Tento postup je dôležitý pre rast rastlín. Striedanie plodín výrazne
prispieva k obmedzeniu výskytu škodcov a pôvodcov chorôb prežívajúcich v pôde.
Dbajú taktiež na pestovanie medziplodín určených na zelené hnojenie s hlboko
koreniacimi a nízko koreniacimi rastlinami, aby udržali rovnováhu medzi úrodnosťou a
primeranou intenzitou využívania pôdy. Spracovanie rastlín prebieha maximálne
šetrným spôsobom, podľa podmienok ekologického hospodárenia, ktoré ma na zreteli
ochranu životného prostredia a krajiny v danej oblasti. Všetky výrobky sú z čistých
prírodných produktov vhodné na denné užívanie s podporným liečivým resp.
posilňujúcim účinkom.
3.2 Prírodno-klimatické podmienky a charakteristika lokality
Rozloha
55
Staro Ľubovniansky okres leží v severnej časti Prešovského kraja. Celé územie
sa tiahne v súvislom pásme východokarpatského flyšu od údolia rieky Poprad po štátne
Slovensko-Poľské hranice. Na západe hraničí s Popradom, na juhu s Prešovom a na
východe sa nachádza okres Bardejov. Severozápadná a západná časť územia je
vyplnená rovinatejšou Popradskou kotlinou a členitejšou Spišskou Magurou v severnej
až severo-západnej časti územia. Územie východnej časti vyplňuje Šarišská vrchovina
v mierne členitom teréne a v značne členitom teréne Čergovské pohorie. Južná časť je
zastúpená Levočskými vrchmi, strednú časť vypĺňa Lubovnianska vrchovina.
Napriek tomu, že v okrese sú veľmi obmedzené podmienky pre rozvoj rastlinnej výroby
členistosťou územia a drsnejšou klímou, ma okres prevažne poľnohospodársky
charakter.
Pôdne pomery
V danom území sa tiahne rieka Poprad, kde sa na oluviálnom podklade vyvinuli
nivné pôdy s nánosovými vrstavmi o rôznej zrnitosti.
Celé záujmové územie je prevažne zastúpené horninami vnútorného karpatského
flyšu, ktorý je charekteristický striedaním vrstiev bridlíc a pieskovca, sú tu pomerne
hlboké pôdy. S väčším obsahom skeletu sú ľahšie pôdy na pieskoch. Kde prevládajú íly
a bridlice, sú ilovité sedimenty zrnistostne ťažšie.
Na uvedených substrátoch pôd vplyvom opakovaného zvyšovania vlahy nad
nepriepustnú vrstvu, vznikli glejné a hnedé pôdy.
Na flyšových pasienkoch vápenatých sa vyvinuli prevažne hnedé pôdy, kyslé
hnedé pôdy.
Orničná vrstva je ťažká hlinitá až ílovitohlinitá, na menších plochách je ľahšia,
piesočnato hlinitá až piesočnatá.
Teplota
56
Územie spadá do oblasti mierne chladnej. Najteplejší je júl s priemernou
teplotou 17,7 °C a najchladnejší január s priemernou teplotou 3,35 °C. Za vegetačné
obdobie je priemerná teplota 14,7 °C.
Zrážky
Priemerný úhrn zrážok za vegetačné obdobie v obidvoch je 438 mm, za jeden
rok 662 mm. Najmenej zrážok pripadne na mesiac marec 21 mm, najviac zrážok na
mesiac júl 101 mm. Priemerný ročný úhrn zrážok je od 650 – 800 mm. Nadmorská
výška je od 300 – 900 m. Priemer je spracovaný za obidva roky 2008 a 2009. Kedže
záujmové územie patrí k Levočskej a Ľubovnianskej vrchovine, ktorej terén je silne
členitý je ovplyvňovaný eróziou. Striedanie pieskovcov a bridlíc spôsobuje, že flyšové
pohoria trpia zosúvaním pôdy.
Hydrologické podmienky
Cez územie preteká rieka Poprad, do ktorej sa vlievajú okolité potoky
odvádzajúce pramenisté a zrážkové vody zo záujmového územia. Celkové
vodohospodárske pomery sú neusporiadané, jednou z hlavných príčin lokálneho
zamokrenia a z nedostatočne upravených pomerov. Samotná rieka Poprad a jej hladina
ma kolísavú tendenciu. Maximálny prietok je v apríli až v máji, v lete sa hladina znižuje
a naopak na jeseň zvyšuje.
V katastrálnom území obce Šambrón sa preteká Šambronka, ktorá tvorí zberač
miestnych potôčikov a rýh. Šambronka na severe zaúsťuje do rieky Poprad. Ostatné
potoky tečú v hlbokých ryhách, brehy týchto potokov sú porastené drevným porastom
a dna týchto potokov tvorí nánosový materiál. Po celom katastrálnom území je častý
výskyt pramenných vývev a ich okolie je silne zamokrené. Veľká väčšina prameňov sa
nachádza na okraji lesov. Väčšia časť prameňov bola v rámci odvodnenia pozemkov
zvedená do recipientu.
3.3 Poveternostné podmienky v rokoch 2008 a 2009
Rok 2008
Najteplejším mesiacom bol júl s priemernou teplotou 17,2˚C, najchladnejším
február s priemernou teplotou -7,1 ˚C. Priemerná ročná teplota bola 6,6 ˚C. Najsuchším
bol september s 7,9 mm a najdaždivejším bol júl s 116,2 mm zrážok. Celkové ročný
57
úhrn zrážok predstavoval 600,7 mm. V priebehu roka 2008 sa vyskytlo 27 búrok.
Maximálna snehová pokrývka dosiahla výšku 31 cm. Pôda premrzla do hĺbky 52 cm.
Rok 2009
V roku 2009 bol najteplejším mesiacom opäť júl s priemernou teplotou 18,1˚C.
Najchladnejším mesiacom bol február, kedy priemerná teplota dosiahla – 7,1˚C.
V mesiaci júl spadlo aj najviac zrážok (156,3 mm). Najmenej zrážok spadlo v mesiaci
marec, 19,8 mm. Celkovo sa v tomto roku vyskytlo 31 búrok. Maximum snehovej
pokrývky bolo 44 cm. Pôda premrzla do hĺbky 64 cm.
3.4 Zhodnotenie poveternostných a klimatických podmienok
V priebehu sledovaných rokov 2008 a 2009 patril medzi najteplejšie mesiace júl
s priemernou teplotou 17,7 ˚C. Medzi najchladnejšie patril február s priemernou
teplotou –7,1˚C. Celková priemerná teplota počas sledovaných rokov dosiahla 6,2 ˚C.
Najdaždivejším mesiacom bol júl s priemerným úhrnom zrážok 136,3 mm. Celkovo
najsuchším mesiacom bol september 2008, kedy bolo nameraných iba 7,9 mm zrážok.
58
3.5 Charakteristika pestovaných odrôd
V rokoch 2008 – 2009 sme sledovali pestovanie týchto liečivých rastlín:
- Skorocel kopijovitý (odroda „Libor“)
- Rebríček kopcový (odroda „Alba“)
- Rumanček kamilkový (odroda „Bona“ )
Skorocel kopijovitý (Plantago lanceolata L.) – odroda „Libor“ (1988)
Táto odroda skorocelu je vyšľachtená v šľachtiteľskej stanici Libochovice
kolchicínovaním východiskového materiálu a každoročne opakovanými individuálnymi
výbermi s hodnotením potomstiev na veľkosť listov a ich úrodu. V štátnych odrodových
skúškach je označená L1 – L 15.
Rastlina je vysoká 0,50 – 0,70 m, trváca a má mohutný rast. Veľmi rýchly je
hlavne počiatočný rast. Tvorí ružice kopijovitých, žilnatých listov stredne až
tmavozelenej farby. Stvol ma neolistený priamy, končiac krátkym valcovitým klasom
kvetov. Plod je dvojpúzdrová tobolka s dvoma semenami.
Rebríček obyčajný – kopcový (Achille millefolium – collina) – odroda „Alba“
(1992)
Odroda bola vyšľachtená spoluprácou medzi PD Nová Ľubovňa a Katedrou
špeciálnej biológie PF UPJS Košice výbermi s plano rastúcich typov na území
východného Slovenska.
Je to rastlina trváca s čelade Asteraceae, ktorá pestovaním na bohatých pôdach
dosahuje výšku okolo 1,3 m. Stonka je priama, na vrchole rozvetvená a husto olistená.
Má špinavobiele súkvetie. Rebríček kvitne od júna až do neskorej jesene. Má vysoký
obsah silíc ako kontrolná nemecká odroda Proa (až dvojnásobne vyšší). Je nenáročná na
pôdne a klimatické podmienky.
Rumanček kamilkový ( Matricaria recutita) – odroda „Bona“ (1984)
Je to diploidná odroda, ktorá má potlačené oxidované zložky silice. Má vyskoký
obsah (-)-alfa-bisabololu. Bola vyšľachtená krížením divorastúceho rumančeka zo
Španielska z cv. Bohemia. Oproti Bohemii má nižší vzrast. Rastie do výšky 15 až 30
cm.
59
4 VÝSLEDKY PRÁCE
4.1 Zaradenie v osevnom
Dodržiavaním osevných postupov postupov sme predchádzali únave pôdy po
obidva sledované roky 2008 - 2009. Tá vzniká pri jednostrannom a dlhodobom
využívaní pôdy jedným rastlinným druhom. V podniku sme ako predplodiny používali
najmä rascu lúčnu, pšenicu, viku jarnú, ďatelinu červenú, strukovino - obilné miešanky
a pohánku. Využívali sme aj druhovú rozmanitosť pestovaných druhov liečivých rastlín.
4.2 Agrotechnika základnej prípravy pôdy
Agtotechnika platí pre obidva pestovateľské roky (2008 – 2009). Prvoradou
úlohou obrábania pôdy je zabrániť jej zhuntneniu a zabezpečiť priaznivý vodný
a vzdušný režim, aktivity mikroorganizmov a sprístupňovanie živín pre rastliny. Plnenie
úloh sme zabezpečili nasledovnými agrotechnickými operáciami: stredne hlbkou orbou,
zapravením organického hnojiva, bránením a smykovaním. Po zbere sme orali do hĺbky
0,20 m. Po orbe sme pobránili a posmykovali, čím sme odstránili pozberové zvyšky
a povrch urovnali. Na zvýšenie obsahu organickej hmoty v pôde sme použili kompost,
ktorý sme na pole rozmetali v dávke 25 - 30 t.ha-1 a následne zapracovali rotavátorom.
Pri všetkých sledovaných plodinách sme vykonávali základné obrábanie pôdy rovnako.
4.3 Založenie porastov
Porast sme zakladali kotrolovaným a certifikovaným osivom, ktoré malo
garantovanú klíčivosť a odrodovú čistotu. Snažili sme sa zabezpečiť optimálne životné
podmienky ako je teplo, voda, živiny aby nám osivo zaručilo pravidelné vzchádzanie
a jednotne zapojený porast. Plodiny sme vysievali na jar alebo na jeseň podľa
odporúčanej hĺbky danej pre jednotlivú plodinu. Dodržiavali sme veľkosť výsevku
a medziriadkovú vzdialenosť. Po výseve sme porast povalcovali pri dostatočne vlhkej
pôde a vhodných klimatických podmienkach nám semená vyklíčili.
4.4 Výživa a hnojenie
V potrebách hnojenia nám poskytne dôležitú informáciu agrochemický rozbor
pôdy (tabuľka č. 11), podľa ktorého sa zistí stav zásoby pôdy živinami (P, K, Mg, Ca)
a vypočíta sa potreba čistých živín v prepočte na konkrétny typ hnojiva. Zohľadňuje sa
pH pôdy, druh a typ pôdy. Najlepšie sa uvoľňujú živiny z pôdy pri intervale pH pôdy 6
60
– 7. Podmienkou úspešného hnojenia je úprava pôdy vápnením, aby sme dosiahli
optimálne pH.
V podniku sa vykonal naposledy agrochemický rozbor ešte v roku 2005 a to na
viacerých parcelách. Všetky mali stredný druh pôdy. Rozborom bolo zistené pH pôdy,
potreba vápnenia a zásobenosť P, K, Mg. Na niektorých parcelách bola silne kyslá pôda,
stanovená potreba vápnenia bola na 1 t.ha-1 Ca CO3. Ostatné pôdy mali pôdnu rekciu
netrálnu a nebola potreba vápnenia. V pôde sa množstvo P, K, Mg pohybovalo od
vyhovujúceho cez dobrý, až po veľmi vysoký stupeň zásobenosti. Nebolo potrebné teda
tieto živiny dodávať do pôdy.
Samotným základom hnojenie liečivých rastlín su organické hnojivá. Používali
sme hlavne vlastný kompost vyrobený z pozberových zvyškov liečivých rastlín. Napr.
nechtíkové a rumančekové vňate po zbere kvetov, nadzemná časť archangeliky a pod. N
a vyhnojenie porastov však nestačilo vyrobené množstvo kompostu. Veľkú úlohu preto
zohrávalo aj zelené hnojenie. Najviac použitými rastlinami bola u nás horčica biela,
ďatelina červená, bôb konský a vika jarná.
4.5 Ošetrovanie počas vegetácie
Ošetrovanie počas vegetácie bolo zamerané hlavne na ničenie burín,
rozrušovanie pôdneho prísušku a ochranu proti burinám a škodcom formou plečkovania
a bránenia.
Porasty sme ošetrovali pravidelne mechanicky až do zapojenia porastov. Vtedy boli
liečivé rastliny schopné konkurovať burinám a potláčať ich vývoj a rast. Najväčšie
druhové zastúpenie sme zaznamenali: pýr plazivý, pastierska kapsička a pichliač roľný.
Nebol však prekročený prah škodlivosti.
4.6 Zber a sušenie
Zber sme uskutočnili viac krát do roka v závislosti od pestovaného druhu, čo je
podrobnejšie rozpísané pri samotných vybraných plodinách. Organizácia zberu bola
náročná kde záviselo od mnohých faktorov ako priebeh počasia, optimálna rastová fáza
s najvyšším obsahom účinných látok v rastline a kapacity sušiarne. Zber sme
vykonávali doobeda po obschnutí rosy a len za suchého počasia. Zberali sme ručne
a žacím strojom s vynášacím dopravníkom.
61
Pozberová úprava nasledovala hneď po zbere. Skorocel kopijovitý ma sklony
k zavädnutiu takže sme ho museli dať hneď sušiť. Rastliny ktoré obsahujú éterický olej
sme sušili pri teplote do 35 °C. Napr. skorocel sa sušil pri teplote až 50 °C aj viac.
Teploty boli špecifické pre každú rastlinu zvlášť a boli striktne dodržiavané. Sušili sme
vo veľkokapacitnej sušičke L.R. PCHB.
Z rastlín sme odstraňovali nežiadúce prímesy, najmä buriny a rovnomerne
rozpriesterali vrstvu. Tento spôsob sa nazýva apretácia – je to odstránenie nežiadúcich
prímesí organického alebo anorganického pôvodu z liečivých rastlín určených na ďalšie
spracovanie.
4.7 Balenie a skladovanie
Byliny sme balili až keď sme drogu nechali niekoľko hodín vydýchať. Balili
sme ich do papierových alebo jutových vriec. Každé vrece bolo označené štítkom,
rokom zberu, názvom rastliny, váhou a dátumom balenia. Skladovali sme ich na
suchých a tmavých miestach. Liečivé rastliny ktoré pochádzali z ekologickej produkcie
sme skladovali oddelene od konvečnej produkcie a označili šítkom BIO. Napr. droga
skorocelu je silne hygrokopická preto bola balená bez prístupu vzduchu.
62
4.8 Technológia pestovania vybraných druhov rastlín za rok 2008 a 2009
Skorocel kopijovitý
Pestovateľský rok 2008
Skorocel sme pestovali na výmere 57,12 ha. Predplodinu sme zvolili rascu
lúčnu. Po podmietke sme vykonali strednú orbu na jeseň, spolu s dávkou kompostu 25
t.ha-1. Počas predsejbovej prípravy pôdy sme aplikovali 35 kg dusíka v síranovej forme
na 1 ha. Vysievali sme do hĺbky 0,02 m, medziriadková vzdialenosť bola 0,45 m. Na
1 ha sme použili 15 kg osiva (tabuľka č. 9). Po sejbe sme pôdu následne utužili
valcami, aby sme podporili zlínavosť pôdy. Porast sme pravidelne ošetrovali
plečkovaním, aby sme predchádzali vzchádzaniu burín. Zber sme vykonali trikrát za
vegetačné obdobie, začiatkom júna až koncom augusta. V júli sa vyskytli zrážky, takže
sme museli zrýchliť proces sušenia. Po prvom zbere sme prihnojili dusíkom v liadkovej
forme 25 kg.ha-1. Úroda v tomto roku dosiahla 3,20 t.ha-1.
Pestovateľský rok 2009
V roku 2009 sa výmera skorocelu kopijovitého zmenšila na 22,30 ha. Nový
porast sa nezakladal. Počas vegetácie sa porast pravidelne plečkoval a ošetrovali sme ho
aj ručne, keďže sa nevyskytol žiadny kalamitný škodca. Zber sme opäť vykonávali
trikrát do roka. Prvý zber prebiehal v júni, druhý v auguste a tretí v septembri. Po prvom
zbere sme do pôdy zapracovali regeneračnú dávku dusíka vo výške 30 t.ha-1. Sušili sme
pri teplote 50 °C. Úroda sa mierne zvýšila, dosiahla 3,30 t.ha-1 v suchom stave.
Rumanček kamilkový
Pestovateľský rok 2008
Rumanček sme tento rok pestovali na výmere 35,22 ha. Porast bol zakladaný
ešte na jeseň 2007. Po zbere predplodiny ktorú tvorila pšenica sme spravili podmietku
a strednú orbu do hĺbky 0,20 m. Pôdu sme urovnali do roviny smykom. Následne sme
pôdu aj povalcovali, aby semená pri siatí ostali na povrchu. Zvolili sme vysievanie do
riadkov o šírke 0,45 m a vysievali sme 2 kg.ha-1 osiva (tabuľka č. 9). Siali sme
v polovici septembra za mierne vlhkého počasia. V roku 2008 sme porast na jar dvakrát
ošetrili plečkovaním. Zber sme vykonali trikrát, prvý zber koncom mája a posledný
63
koncom júna. Počasie nám príliš neskomplikovalo zber, bolo jasno a zberali sme po
uschnutí rosy. Úroda bola 3,35 t.ha-1 v suchom stave. Ihneď po zbere sme vykonali
podmietku a zapracovali 30 kg dusíka na 1 ha. Sušenie trvalo 7 hodín a sušili sme pri
teplote 35 °C.
Pestovateľský rok 2009
Tento rok sme rumanček pestovali na výmere 29,82 ha. Porast bol zakladaný na
jeseň. Predplodinou bola pšenica. Po jej zbere sme vykonali podmietku a strednú orbu
do hĺbky 0,20 m. Vysievali sme na jeseň začiatkom septembra. Medziriadková
vzdialenosť bola 0,45 m a osivo 2 kg.ha-1. Na jar sme porast poplečkovali. Zber sme
vykonávali od polovice mája do polovice júna štyrikrát za priaznivých teplotných
a vlhkostných podmienok. Medzi každým zberom sme porast poplečkovali. Po prvom
zbere sme prihnojili dusíkom. Sušili sme pri teplote 35 °C v trvaní 6 hodín. Úrodu sme
zaznamenali 3,40 t.ha-1.
Rebríček kopcový
Rok 2008
Porast rebríčka sme zakladali v roku 2006 na jeseň. Najprv sme vysievali
ozimnú pšenicu, potom sme vysiali rebríček do hĺbky 10 mm a do medziriadkov o šírke
0,45 m. Na 1 ha sme použili 2 kg osiva (tabuľka č. 9). Porast sme po výseve
povalcovali, aby sme lepšie zapracovali semená do pôdy a podporili zlínavosť pôdy.
Semená vyklíčili za 15 dní a do štyroch týždňov sa rastliny zakorenili. Podsev pšenicou
sme hlavne použili preto, lebo v našom pestovateľskom prostredí nie je schopný
v prvom roku konkurovať burinám. Vysoká zaburinenosť porastu nám totiž znemožňuje
mechanizovaný zber a znižuje samotnú životnosť porastu. V roku 2007, sa ale úroda
nezbierala, lebo bol pestovaný na podseve pšenice. V tomto roku sme rebríček skosili
spolu s pšenicou. Zrno sme vymlátili. Rebríčková vňať a slama bola odpredaná ako
krmivo pre hovädzí dobytok.
V roku 2008 bol porast pestovaný už tretí rok. Na jar sme vykonali ošetrenie
porastu plečkovaním, čím sme zamedzili výskyt vzchádzajúcich burín. Vňať sa zbierala
začiatkom kvitnutia 0,25 m dlhá. Samotný zber sa vykonal začiatkom augusta. Po zbere
sme skosili všetky stonky po prízemnú ružicu listov.
64
August bol teplotne normálny až mierne daždivý, počasie nám trochu
ovplyvnilo obsah silíc. Úroda bola 2,42 t.ha-1. Sušili sme pri teplote 35 °C. Zlisovaný
a zabalený rebríček sme odvážali na sklad, alebo na ďalšie spracovanie.
Rebríček bol pestovaný v celkovej výmere 4,0 ha počas doby sledovania roku 2008
a 2009.
Rok 2009
Už štvorročný rebríček sme ošetrili hlavne proti burinám plečkovaním
a bránením. Po prezimovaní sme prihnojili regeneračnou dávkou 30 kg.N -1, 30 kg.P-1
a 50 kg.K-1. Zber sa uskutočnil začiatkom júla na základe predpovede
a pravdepodobnosti zrážok. Prvá dekáda júla bola suchšia, druhá dekáda daždivá čo
mierne skomplikovalo zber. Po zbere sa porast znova poplečkoval. Rok 2009 bol opäť
teplotne normálny s miernymi zrážkami. Počasie nám iba mierne znížilo obsah silíc
nakolko sme stihli porast pozbierať pred dažďom. Úroda bola 2,3 t.ha-1. Sušilo sa pri
teplote 35 °C.
65
4.9 Zber z voľnej prírody
Zber sme vykonávali v zmysle zákona ochrany prírody č. 534/2002 Z.z.
a zákona o ekologickom poľnohospodárstve č. 224/1998 Z.z., ktorý určuje pravidlá
a systém kontrolovaného zberu.
Odporúča sa zberať v lesoch a na opustenejších územiach kde nie je vykonávaná
chemická ochrana. Okraje lesov musia mať dostatočný odstup od ornej pôdy. Na
obríbaných TTP sa smie zebrať iba pokial ide o ekologické poľnohospodásrstvo.
Zakazuje sa zbierať v okolí okrajov ciest, železníc, osád a fabrík.
Systém zberu
Je založený na koordinátoroch, ktorý ovládajú pravidlá kontrolovaného zberu
a sú vyškolení. Kontrolujú lokality zberu a svojich zberačov pravidelne informujú. Na
začiatku zberu poskytne koordinátor cenník vykupovaných drog. Preberá usušené
drogy, dodáva vrecia, kontroluje kvalitu. Každý zo zberačov pri odovzdávaní rastlín
podpíše čestné prehlásenie, že dodržal predpísané pravidlá.
V našich podmienkach sme zberačov oboznámili s chránenými rastlinami
regiónu, s ekológiou, botanikou prostredia a so zbieranými rastlinami. Podľa
stanovených pravidiel sme vyberali aj lokality pre kontrolovaný zber. Lokality boli
vlastníctvom urbárskych spoločností obce Plaveč a Šambron, ktorý dali súhlas pre zber
rastlín a podpísali aj čestné prehlásenie, že vo svojom hospodárení nepoužívali žiadne
chemické prípravky. Systém zberu je založený na zberacích skupinkách, ktoré
organizuje jeden vyškolený pracovník. Nazbierané množstvá sa zvážili pred aj po
vysušení a urobil sa záznam. Zreteľne sme ich označili názvom rastliny, váhou, menom
vedúceho skupiny, dátumom zberu a značkou BIO. Uskladnené boli osobitne v suchých
a tmavých priestoroch.
66
4.10 Produkty a finalizácia liečivých rastlín
Spoločnosť Agrokarpaty s.r.o. Plavnica sa špecializuje hlavne na výrobu
liečivých čajov. Dopestované rastliny sa však používajú aj na rôzne iné účely a na
výrobu rôznych produktov.
Sypané čaje
Porciované čaje
Masážne oleje
Aromatické zmesi
Produkcia, ktorá sa nespotrebovala pri finalizácii sa odpredala ako polotovar
rôznym odberateľom vo forme čerstvej suroviny alebo usušenej suroviny. Nepoužívali
sme žiadne ochucovadlá, konzervanty a ani farbivá. Spracovaním rastlín z ekologickej
produkcie vznikli čaje, ktoré sú označované ako biopotravina. Spoločnosť garantuje, že
počas výroby, spracovania a skladovania neprišli do styku s chemickými ochrannými
látkami, rôznymi hormónmi, priemyselnými hnojivami a konzervačnými látkami.
Výrobné technológie zachovávajú veľmi vysokú nutričnú hodnotu biočajov.
4.11 Technologický postup výroby čajov
Rozlišujeme dve kategórie bylinných čajov. V tej prvej sú čaje, ktoré slúžia na
liečenie chorôb a liečebné kúry, zväčša ich predpisuje terapeut. V druhej kategórii sú
čaje, ktoré majú miernejší účinok a sú vhodné na denné pitie. Podporujú regeneráciu
a látkovú premenu organizmu. V sledovanom období sme vyrábali monočaje
a čajovinové zmesi. Rastlinné drogy boli pred použitím do výroby otestované na
chemickú a mikrobiologickú nezávadnosť. Pre tvorbu sypaných čajov je veľkosť častíc
2 – 6 mm, pre porciované čaje 0,25 – 2 mm. Porezané drogy sme presitovali, podľa
receptu sme drogy navážili a naplnili do homogenizátora. V adjustačnej miestnosti sme
homogénnu zmes naplnili do zásobníka plničky, ktorá plnila zmesou záparové vrecúška.
Tieto záparové vrecúška sme vkladali do skladacích krabičiek. Každá krabička
obsahovala 20 ks vrecúšiek. Boli označované dátumom výroby, spotreby, číslom šarže
a zafóliovali sme ich linkou na celofánovanie. Hotové výrobky boli skladované
v suchom a čistom sklade odkiaľ už boli expedované priamo odberateľom.
67
4.12 Sortiment výrobkov
Liečivé rastliny, ktoré sú vo výrobkoch firmy Agrokarpaty, s.r.o. v Plavnici, sa
pestujú v ekologicky nezaťaženom prostredí oblasti Pienin a Magury pod Vysokými
Tatrami. To isté platí aj o rastlinách z divorastúceho zberu a lesných plodov. Všetky
výrobky sú čisté, t. j. bez umelých chutí, farieb a aróm. Preto ich ľudský organizmus
dobre prijíma a pozitívne na nich reaguje. Pri spracovávaní zloženia čajových zmesí sa
podieľajú poprední odborníci z oblasti fytoterapie z Košíc, Nitry, Bratislavy, Brna,
Prahy a Užhorodu.
Všetky výrobky sú z čistých prírodných produktov vhodné na denné užívanie s
podporným liečivým resp. posilňujúcim účinkom. V roku 2008 za výrobok šiestich
druhov čajov – Zdravie z Pienin a Zamaguria Ministerstvo pôdohospodárstva SR
udelilo firme značku kvality.
Predstavíme si pár produktov vyrábaných spoločnosťou:
Sypané čaje – Archangelika lekárska, koreň; Rozamrín lekársky, list; Lastovičník
väčší, vňať; Šalvia lekárska, vňať.
Bylinné čaje – Diabetecký čaj, Čaj na kĺby, Čaj na prostatu (Vŕbovkový čaj),
Obličkový čaj, Prieduškový čaj.
Ovocné čaje – Čučoriedkový ovocný čaj, Ovocno-bylinný karpatský čaj, Ovocný čaj
Exotic, Rakytníkový čaj karpatský.
Cudzokrajné čaje – Gruzínsky čaj, PU – ERH, Roibos, Zelený čaj.
Výrobky z liečivých rastlín - Acorus - pálenie záhy, Kláštorný vankúš z liečivých
bylín, Pieniny bylinkový kúpeľ, Zábal na boľavé miesta.
Masážne bylinné oleje – Ľevandulový masážny olej, Pieniny masážny olej,
Rebríčekový masážny olej, Rozmarínový masážny olej.
68
4.13 Distribúcia a propágacia výrobkov
Naše výrobky sme distribuovali a propagovali v podnikovej predajni, ktorá bola
otvorená ešte v roku 2003. Okrem čajov si môže nakupujúci vybrať aj so sortimentu
BIO potravín, doplnkov výživy a kozmetickou, ktorá obsahuje rôzne výťažky
z liečivých rastlín. Tieto produkty boli vyrobené partnerskými firmami napr.
EKOTREND Myjava, KZLM Tilia s.r.o. a.i.
Distribúcia bola však hlavne založená na obchodných zástupcoch, ktorý
ponúkali naše výrobky vo vybraných predajniach a lekárňach. V súčasnosti
spolupracujeme so štyrmi obchodnými zástupcami, ktorý pôsobia v rôznych regiónoch
Slovenska. Výrobky sa distribuujú aj do obchodných reťazcov a do mnohých
maloobchodov. Široký sortiment sme ponúkali lekárňach, špecializovaných predajniach
čajov a zdravej výživy.
Najlepšia propagácia sa osvedčila na veľtrhoch, kde sme prezentovali výrobky formou
ochutnávky, prezencií a prezenčného materiálu a poskytovaním rád potencionálnym
zákazníkom. Bolo to veľmi účinné nakoľko tu bola priama väzba medzi spotrebiteľom
a výrobcom. Spotrebiteľ mohol vyjadriť svoj názor na výrobky. Dokonca aj na
viacerých školách v okrese Stará Ľubovňa sme zaviedli pitný režim, ktorý sme aj z časti
sponzorovali.
Ďalšou veľkou výhodou bolo zavedenie internetového obchodu, kde si návštevník môže
okrem získania potrebných informácii o spoločnosti, čajoch, certifikátoch apod., aj
priamo zakúpiť výrobky z našej produkcie.
V minulosti sa produkcia expedovala aj do zahraničia hlavne do Českej
republiky sa aj zachovalo. V čase písania tejto diplomovej práce však aj spoločnosť
Agrokarpaty zasiahla svetová hospodárska kríza, preto sa hlavne orientovala
na posilnenie domáceho trhu.
69
4.14 Ekonomika spracovania
Hlavný ukazovateľ rentability pestovania a spracovania liečivých rastlín je
ekonomické zhodnotenie dopestovanej produkcie. Medzi hlavné podmienky úspešného
pestovania zaraďujeme: agrotechnické operácie, ktoré sú vykonávané v správnych
termínoch, mechanizácia prác a dobre fungujúce dodávateľsko-odberateľské vzťahy.
Základné ekonomické ukazovatele boli náklady, príjmy a hospodársky výsledok.
Boli zvlášť vyčíslované pre pestovanie a zvlášť pre finalizáciu úrod liečivých rastlín.
Finalizovali sme ich do porciovaných monočajov a zmesí formou balíčkovania.
Sledované rastliny sme pestovali 2 roky.
V prvom roku pestovania boli náklady vyššie lebo boli spojené s prípravou
pôdy, kúpou osiva a sejbou. Najvyšším nákladom bolo sušenie, kde sa spotrebovalo
značné množstvo energie. Usušenie biomasy o objeme 3 t stálo v priemere 481 Eur.
Vplyvom rastu cien pohonných hmôt, miezd a energií postupne náklady vzrástli o 0,5 %
oproti predchádzajúcemu roku. Náklady na výrobu jedného balenia čaju vez drogy boli
0,24 Eur a zahŕňali použitý materiál, odpisy za linku na balíčkovanie, réžiu a pracovné
náklady (tabulka). Pri vyčíslovaní nákladov finalizácie sme používali základné údaje,
ktoré vychádzali z procesu spracovania liečivých rastlín. Z 1 kg usušenej drogy sme
vyrobili 24 ks balení čaju. Od úrody sme odpočítali stratu 20 %, ktorá nám vznikla
v procese zberu, sušenia a balenia. Náklady sme navyšovali v každom roku o 5 % oproti
predchádzajúcemu.
Príjmy sme realizovali v troch variantoch:
Variant č. 1 – odpredaj úrody ako polotovaru usušenej drogy. Príjmy s menšou
odchýlkou boli priamoúmerné závislé od ceny za 1 kg drogy a množstva úrody, pri
odpočte straty 20 %.
Variant č. 2 – odpredaj finalizovanej úrody v podobe porciovaných monočajov.
Príjmy boli závislé na cene jedného balenia a množstve dopestovanej a finalizovanej
úrody, po odpočte 20 % straty.
Variant č. 3 – táto varianta platila iba u skorocelu a predstavovala odpredaj
čerstvej biomasy listov ihneď po zbere bez ďalšej úpravy. Cena za 1 kg čerstvých listov
bola 0,09 Eur.
Hospodársky výsledok sme zistili odpočítaním nákladov od dosiahnutých príjmov. Ak
sú vyššie náklady ako príjmy, hospodársky výsledok je strata. Ak sú náklady nižšie ako
70
príjmy, výsledok je zisk. Od hrubého zisku sme odpočítali daň a vyšiel nám tak čistý
zisk.
Rentabilita tržieb za rok 2008 0,07 % zisku na 0,033 Eur. V roku 2009 vládla vo svete
hospodárska kríza, pocítil to aj podnik, ale cez to všetko sme plánované úlohy splnili.
V čase odovzdávania práce však ešte rok 2009 nebol spracovaný.
71
5 DISKUSIA
Na základe získaných a spracovaných údajov z pestovanie liečivých rastlín
v spoločnosti Agrokarpaty s.r.o. Plavnica, v diskusii porovnáme získané hodnoty
s teoretickými poznatkami rôznych autorov a odborníkov.
Skorocel kopijovitý
Skorocel sme pestovali na pôdach hlinito-piesočnatých čo súhlasí s údajmi ktoré
uvádza Vaverková (1994).
Habán (1996) uvádza ako predplodinu zvyčajne okopaniny alebo strukoviny,
v našom prípade sme použili rascu lúčnu.
V sejbe sme použili výsevok 15 kg osiva čo súhlasí s údajmi, ktoré uvádza
Gromová (1993).
Prihnojovanie dusíkom po zbere súhlasí s odporúčaniami, ktoré uvádza
Gromová (1993).
Zber sme vykonali trikrát čo tiež súhlasí s údajmi, ktoré udáva Vaverková
(1994).
Podľa Gromovej (1993) sme sušili skorocel pri teplote 50 °C.
Rumanček kamilkový
Ako predplodinu sme použili pšenicu čo súhlasí s odporúčaniami od Gromovej
(1993).
Podľa odporúčaní Habána a Boroša (2007) sme vykovali kvalitnú predsejbovú
prípravu pôdy a povrch sme aj starostlivo urovnali.
Podľa Gromovej (1994) sme vysievali 2 kg.ha-1 osiva do medziriadkovej
vzdialenosti 0,45 m a použili sme podľa Habána a Boroša (2007) odporúčania na skorší
jesenný výsev.
Porast sme plečkovali a snažili sme sa nezahrnúť mladé rastlinky čo odporúča
Habán a Boroš (2007).
Sušili sme pri teplote 35 °C a v trvaní od 6 -7 hodín čo je zhodné s údajmi od
Gromovej (1993).
72
Rebríček obyčajný
Rebríček je nenáročný na klimatické a pôdne podmienky, môže sa pestovať na
slnečných stanovištiach čo uvádza Habán (1996) a Neugebauerová( 2009) a preto je
vhodné pestovať ho aj našich podmienkach.
Ďalej Habán (1996) uvádza použiť výsevok 2 kg.ha-1 a siať do medzriadkovej
vzdialenosti 0,45 m, čo súhlasí aj s našimi postupmi.
Po zbere sme vykonali regeneračné prihnojenie 30 kg N, 30 kg P a 50 kg K čo
približne súhlasí s údajmi, ktoré uvádza Habán (1996).
Rebríček sme sušili pri teplote 35 °C, aby sme nepoškodili éterické oleje, čo
nesúhlasí s tvrdeniami od Paukova (1981), ktorý uvádza teplotu až 40 °C.
73
6 NÁVRH NA VYUŽITIE VÝSLEDKOV
Diplomová práca a jej výsledky rozšiřuju súčasné poznatky z pestovania
liečivých rastlín v kultúrnych agroekologických podmienkach. V práci sme riešili
problematiku pestovania liečivých rastlín a to konkrétne: skorocel kopijovitý, rumanček
kamilkový a rebríček obyčajný.
Uvedením výsledkov tejto diplomovej práce do pestovateľskej praxe sa očakáva
zlepšenie a stabilizácia v kvalite a produkcii vybraných druhov liečivých rastlín.
Výsledky naznačujú na potrebu a zameranie sa na prehĺbenie ďalšieho výskumu, hlavne
produkčného procesu.
Pre skúmané druhy liečivých rastlín je možné v praxi využiť:
1. Pri skoroceli navrhujeme dbať na lepšie rozloženie listov pri sušení, aby sa nám
nezaparovali a nehnedli ako sa občas pri sušení stalo. Prikladáme to však najmä
znížením počtu pracovných síl a pracovnej vyťaženosti.
2. Pri pestovaní skorocelu navrhujeme použiť ako predplodinu pšenicu, nakoľko
pšenica zanecháva porast v dobrom nezaburinenom stave. Počas sledovania nám
vzišla viac burina a plečkovanie bolo náročnejšie, aby sme porast príliš
nepoškodili.
3. Samotná ochrana proti škodcom je na dobrej úrovni. Odporúčame meniť
prípravky z dôvodu rezistencie patogénov voči ošetrujúcim prípravkom.
Zamerať sa hlavne na prípravky ekologicky akceptovateľné. Počas dvojročného
sledovania sa však nevyskytol žiadny významnejší škodca.
4. Na základe získaných skúseností odporúčame inovovať a zdokonalovať
pestovateľské a spracovateľské zariadenie z dôvodu šetrenia nákladov
a pracovných síl.
5. Navrhujeme rozšíriť distribučnú sieť v rámci Slovenska a do cudzích krajín,
ktorá by nám pomohla k lepšej predajnosti výrobkov. Zvýšený zisk nám tak
môže pomôcť k nákupu nových technológií.
6. Odporúčame inovovať a neustále obnovovať ponúkaný sortiment a držať tak
krok s konkurenciou a zvýšiť tak hodnotu predávaných výrobkov.
74
7 ZÁVER
V diplomovej práci sme sa zamerali na získavanie teoretických a praktických
poznatkov o súčasnom stave problematiky pestovania liečivých rastlín. Našim cieľom
bolo analyzovať technológiu pestovania vybraných druhov liečivých rastlín, úprave po
zbere, produkcie a ich celkovej finalizácie v spoločnosti Agrokarpaty, s.r.o. Plavnica.
Z našich výsledkov vyplýva, že sme počas sledovania pestovania , pozberovej
úpravy a finalizácii dodržali agrotechnické postupy, zásady správnej poľnohospodárskej
praxe, ako aj výrobnej praxe. Niektoré pracovné operácie boli uskutočnené špecifickou
technológiou, ktorú si spoločnosť osvojila a zaužívala.
Porast skorocelu bol založený v roku 2008 o výmere 57,12 ha. V roku 2009 sa
dosiahla najvyššia úroda 3,30 t.ha-1 oproti roku 2008 kde bola 3,20 t.ha-1. V roku 2009
bola, ale celková pestovateľská výmera menšia, tvorila 22,30 ha.
Rumanček sme pestovali v roku 2008 na výmere 35,22 ha a úroda nám dosiahla
3,35 t.ha-1. V roku 2009 bola výmera menšia podobne ako u skorocelu, predstavovala
29,82 ha a jej úroda nám mierne v tomto roku stúpla na 3,40 t.ha-1.
Rebríček obyčajný bol zakladaný ešte v roku 2006, kde sa v roku 2007 zbierala
úroda pšenice, kdeže bola zvolená technológia podsevu pšenicou. Prvá úroda bola
v roku 2008 2,42 t.ha-1 a v roku 2009 bola o niečo málo nižšia 2,30 t.ha-1. Pestoval sa
na celkovej výmere 4,0 ha.
Spoločnosť Agrokarpaty, s.r.o. Plavnica patrí k najväčším a najvýznamnejším
pestovateľom a spracovateľom liečivých rastlín v Slovenskej republike. I keď sa
celková výmera oproti roku 2008 zmenšila o 36 % v dôsledku svetovej hospodárskej
krízy ,jej činnosť dotvára charakter krajiny, spestruje jej biodiverzitu, ako aj
biodiverzitu pestovaných druhov. Zastáva tradície a poukazuje na jedinečnosť využitia
liečivých rastlín v každej sfére života. Na základe našich dosiahnutých výsledkov
diplomovej práce je predpoklad na ich využitia i pre ďalšie smerovanie spoločnosti
Agrokarpaty, s.r.o. Plavnica a verím, že aj naďalej bude rozširovať sortiment svojich
výrobkov.
75
8 ZOZNAM POUŽITEJ LITERATÚRY
1. Bako, J. – Berta, J. – Ferianc, O. – Feriancová, Z. – Futák, J. – Hejný, S. –
Jurko, A. – Korbel, L. – Kurpelová, M. – Lukniš, M. – Mičian, Ľ. – Michalko, J.
– Petrovič, Š. – Schmidt, Z. – Šimo, E. – Vilček, F. – Zaťko, M. : Slovensko –
príroda. 1 vyd. Bratislava: Obzor, 1972, 914 s.
2. Gašpierik, F. : Zázrak menom Fytoterapia. Bratislava: Genezis, 1991, 189 s.
ISBN 80-85220-30-7
3. Grančai, D. : Fytofarmaká – ich súčasnosť a budúcnosť v Slovenskej republike.
In: Naše liečivé rastliny, roč. XLV, 2008, č. 1, 16 -17 s.
4. Gromová, Z. et al. : Pestovanie špeciálnych plodín. Nitra: SPU, 1993, 198 s.
5. Habán, M. – Otepka, P. – Vaverková, Š.: Liečivé rastliny. Nitra: SPU, 2009. 134
s. ISBN 978-80-552-0177-1
6. Habán, M. : Pestovanie a využitie liečivých, aromatických a koreninových
rastlín. In: Naše liečivé rastliny, roč. XLIV, 2007, č. 5, 167 – 168 s.
7. Habán, M. – Boroš, J. : Manažér pestovania liečivých rastlín, Nitra: SPU, 2007,
97 s. ISBN 978-80-8069-864-5
8. Habán, M. : Ekologické a konvenčné systémy pestovania perspektívnych
liečivých a tonizujúcich rastlín. In: Ekologické aspekty v produkcii liečivých
rastlín. Nitra: Agroinštitút,1998, 23 s.
9. Habán, M. : Pestovanie liečivých rastlín. Nitra: NOI, 1996, 135 s. ISBN 80-
85330-29-6
10. Hlava, B. – Starý, F. – Pospíšil, F. :Rastliny v kozmetike. 1. vyd. Bratislava:
Príroda, 1982, 237 s. ISBN 64-021-84
11. Janoušek, V. : Mechanizovaný zber rumančeku. In: Naše liečivé rastliny, roč.
XXI, 1984, č. 2, 181 – 182 s.
12. Jech, J. : Mechanizácia zberu rumančeka. In: Pestovanie, zber a spracovanie
liečivých rastlín: zborník súhrnov z III. Medzinárodnej konferencie, Malé
Karpaty, 1996, 29 – 30 s.
13. Karmazín, N. – Hubík, J. Dušek, J. : Seznam léčiv rostlinnného puvodu. 1. vyd.
Praha: VHJ SPOFA, 1984, 234 s. 735 21/103
14. Kresánek, J. – Krejča, J. : Atlas liečivých rastlín a lesných plodov. 1. vyd.
Martin: Osveta, 1982, 767 s.
76
15. Kresánek, J. – Dugas, D. : Príručný atlas liečivých rastlín. Martin: Osveta, 1985,
320 s.
16. Korbelář, J. – Endris, Z. : Naše rostliny v lékařství. Praha: Státní zdravotnícke
nakladatelství, 1958, 440 s.
17. Kováč, K. : Ekologické pestovanie liečivých rastlín. Nitra: SPU, 2001, 162 s.
ISBN 80-7137-914-X
18. Kříkava, J. : Úloha léčivých rostlin v tvorbě a ochrane životního prostředí. In: I.
celoštátna konferencia o liečivých rastlinách: zborník referátov. Piešťany, 1986,
128 – 131 s.
19. Kučerová, M. : Správa s celoštátnej konferencie o pestovaní maku. In: Naše
liečivé rastliny, roč. XIII, 1976, č. 3, 62 – 63 s.
20. Kučerová, M. : Skúsenosti a perspektívy veľkoplošného pestovania liečivých
rastlín. In: 1. národná konferencia o liečivých rastlinách: zborník referátov.
Piešťany, 1986, 20 – 25 s.
21. Kučerová, M. : Ekonomika pestovania vňaťových liečivých rastlín v súčasných
podmienkach poľnohospodárskej prvovýroby. In: Ekonomické aspekty
v produkcii liečivých rastlín so zameraním na obchod: zborník referátov z IV.
odborného seminára s medzinárodnou účasťou. Nitra: Agroinštitút, 1999, 56 –
61 s.
22. Macku, J. – Krejča, J. : Atlas liečivých rastlín, Bratislava: VSAV, 1964
23. McVicar, J. : Nová kniha o bylinkách. Bratislava: Ikar, 2005, 288 s. ISBN 80-
551-094-35
24. Mika, K. : Fytoterapia pre lekárov. 2. vyd. Martin: Osveta, 1991, 384 s. ISBN
80-217-0349-0
25. Palkovič, K. : Staré spôsoby liečenia hospodárskych zvierat v rukopisnej knižke
z 18. storočia. In: Agrikultúra, roč. 5, 1966, č. 5, 203 – 229
26. Pisczalka, J. – Angelovič, M. : Návrh mechanizácie zberu liečivých rastlín:
Výskumná správa. Nitra: SPU, 1998, 15 s.
27. Petr, J. – Dlouhý, J. et al. Ekologické zemědelství v praxi. Praha: Brázda, 1992,
312 s. ISBN 80-209-0233-3
28. Popovič, I. :Včela medonosná (Apis melilifera L.) ako dôležitý úrodotvorný
faktor vybraných plodín. In. Ekologické aspekty v produkcii liečivých rastlín:
zborník prednášok z odborného seminára. Nitra: Agroinštitút, 1998, 38 – 43 s.
77
29. Rýchlik, A. J. : Pěstovaní léčivých rostlin jako odvětví zemědelství. In: naše
liečivé rastliny, roč. XXVIII, 1991, č. 3, 62 – 63 s.
30. Silný, P. : Abeceda včelára. 2. vyd. Bratislava: Príroda, 1987, 364 s. AVČ 064-
031-87
31. Šalomon, I. : Grécko-slovenská spolupráca v oblasti výskumu liečivých rastlín.
In: Naše liečivé rastliny, roč. XLII, č. 4, 122 -125 s.
32. Šalomon, I. : Veterinárna medicína a použitie liečivých rastlín. In: Aktuálne
problémy chovu hovädzieho dobytka vo východoslovenskom regióne: zborník
referátov z odborného seminára s medzinárodnou účasťou. Michalovce, 2000,
215 – 219 s.
33. Šalomon, I. : Spôsoby pestovania a výsledky produkcie rumančeka na
poľnohospodárskom podniku „ Svornosť“ Bracovce. In: Pestovanie, zber
a spracovanie liečivých rastlín: zborník súhrnov z konferencie, Vysoké Tatry,
1991, 79 – 80 s.
34. Šalomon, I. : Rozvojový program výroby a spracovania liečivých, aromatických
a koreninových rastlín v Slovenskej republike. Michalovce: Oblastný výskumný
ústav agroekológie Michalovce, 2000, 160 s. ISBN 80-968468-7-6
35. Šilhár, S. – Polívka, Ľ. : Biotechnológie a potravinársky priemysel. In: Potravní
aditiva a jejich vztah k prevenci chorob kardiovaskulárního systému: zborník
prednášok z medzinárodného sympónia. Hradec Králové, 1994, 140 – 142 s.
36. Škodáček, P. : Požiadavky závodu Liečivé rastliny Malacky na zber a pestovanie
liečivých, aromatických a koreninových rastlín na Slovensku. In: zborník
referátov zo seminára. Nitra, VŠP, 1989, 3 – 6 s.
37. Trebenová, B. : Zdravie božej lekárne. Bratislava: Ikar, 2002, 95 s. ISBN 80-
551-1479-X
38. Thurzová, Ľ. a kol. : Malý Atlas liečivých rastlín. Martin: Osveta, 1973. 170 s.
39. Vaverková, Štefánia a kol. Liečivé rastliny (Produkované v monokultúre).
Bratislava: Polygrafické stredisko UK, 1994, 88 s. ISBN 80-223-0971-0
40. Velgosová, M. – Velgos, Š. : Naše liečivé rastliny. 1. vyd. Bratislava: SPN,
1982, 384 s. 067-027-88 NLR
41. Volák, J. – Stodola, J. – Severa, F. : Veľká kniha liečivých rastlín. Praha:
Príroda, 1982, 320 s.
42. Walter Pedrotti, Liečivé čaje, Jednoduché recepty pre dobrý pocit. Bratislava
Kalligram, 2001, 128 s. ISBN 978-80-8101-176-4
78
43. http://www.agroporadenstvo.sk/rv/liecivky/sejba/htm.
44. www.1000byliny.cz
45. http://www.agroporadenstvo.sk/rv/liecivky/sejba.htm
79
9 PRÍLOHY
Tabuľka 6: Poveternostné podmienky za rok 2008
Mesiac Priemerná teplota (°C) Úhrn zrážok (mm)
Január - 5,8 24,3
Február -7,1 26,3
Marec 0,1 22,1
Apríl 5,6 34,5
Máj 11,8 78,9
Jún 16,2 100,3
Júl 17,2 116,2
August 15,8 102,1
September 12,5 7,9
Október 9,2 21,5
November 4,0 51,5
December -0,1 15,1
Celkový úhrn zrážok - 600,7
80
Tabuľka 7: Poveternostné podmienky za rok 2009
Mesiac Priemerná teplota (°C) Úhrn zrážok (mm)
Január - 6,9 28,3
Február -7,1 28,4
Marec -0,6 19,8
Apríl 4,2 39,4
Máj 10,1 79,9
Jún 15,8 150,3
Júl 18,1 156,3
August 14,9 108,1
September 11,1 24,3
Október 8,1 28,2
November 3,1 48,5
December -1,0 24,3
Celkový úhrn zrážok - 735,8
Tabuľka 8: Úrody liečivých rastlín a priemer za dva roky
Druh Liečivej rastliny
Úroda vysušenej drogy v t.ha-1 za sledované roky
2008 2009 Priemer
Skorocel 3,20 3,30 3,25
Rumanček 2,42 2,30 2,36
Rebríček 3,35 3,40 3,375
81
Tabuľka 9: Parametre sejby a výsadby vybraných druhov liečivých rastlín
Výsevok kg.ha-1 Medziriadková
vzdialenosť v
Hĺbka sejby Zber
Skorocel 15 0,45 m 0,02 m 3x do roka
Rumanček 2 0,45 m 0,02 m 3 – 4x do roka
Rebríček 2 0,45 m 0,01 m 1x do roka
Tabuľka 10: Výmery vybraných druhov liečivých rastlín
Druh Rok 2008 Rok 2009
Skorocel kopijovitý 57,12 ha 22,30 ha
Rumanček kamilkový 35,22 ha 29,82 ha
Rebríček Obyčajný 4,0 ha 4,0 ha
Tabuška 11: Výsledky agrochemického rozboru
Obsah Fosfor (mg/kg) Draslík (mg/kg) Hročík (mg/kg)
Veľmi nízky Do 30 Do 80 Do 60
Nízky 31 – 50 81 – 130 61 – 100
Vyhovujúci 51 – 75 131 – 200 101 – 160
Dobrý 76 – 100 201 – 300 161 – 310
Vysoký 101 – 130 301 – 400 231 – 310
Veľmi vysoký Nad 130 Nad 400 Nad 310
82
Obrázok 1: Rumanček kamilkový (Matricaria recutita)
Obrázok 2: Rebríček obyčajný (Achillea millefolium)
Obrázok 3: Skorocel kopijovitý (Plantago lanceolata)
83
Obrázok 4: Certifikát Značka kvality Obrázok 5: Certifikát kvality
Obrázok 6: Rebríčkový čaj Obrázok 7: Rumančekový čaj
84