dekáda osn 2005 – 2014 a priestore vzdelávanie pre trvalo ... · enviromagazín – časopis o...

Enviromagazín – časopis o tvorbe a ochrane životného prostredia, IX. ročník, druhé mimoriad-ne číslo, december 2004, vydáva Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky a Sloven-ská agentúra životného pr ostredia, www.envir omagazin.sk. Adr esa redakcie: SAŽP, Tajovského 28,P.O.B. 252, 9 75 90 Banská Bystrica, tel./fax: 0 48/4230694, 4713718, e-mail: [email protected]ý redaktor: Ing. Mirosla v Tončík, redaktor ka: Mgr. Alena Kostúriková, predseda redakčnejrady: RNDr. Jozef Klinda, členovia: Ing. Vladimír Benko, prof. Ing. Imrich Beseda, DrSc., RNDr. Pe terBohuš, Ing. arch. Vier a Dvořáková, doc. RNDr. Zdenko Hochmuth, CSc., RNDr, Zita Izakovičová, Ing.Pavel Jech, RNDr. Martin Kassa, doc. RNDr. Mária Kozová CSc., Ing. arch. Anna Kršáková, Ing.Miroslav Lacuška, CSc., Ing. Zuzana Lieskovská, prof. Ing. Rudolf Midriak, DrSc., Ing. DagmarRajčanová, prof. RNDr. Milan Ružička, DrSc., doc. Ing. Št efan Sklenár, CSc., RNDr. Jozef Šteff ek,CSc., prof. Ing. Juraj Tőlgyessy, PhD., DrSc., Ing. Tomáš Vančura. Nakladateľ: EM DESIGN, Zvolen,Písomné objednávky prijíma redakcia, cena 20 Sk. Celoročné predplatné (6 čísel) 120 Sk. Reg. MKSR č.1459/96, ISSN 1335-1877. Nevyžiadané materiály redakcia nevr acia.

Vytlačené na fínskom recyklovanom papieri Magnostar. Výr obca má certifiko-vaný EMS podľa medzinárodnej normy ISO 14 001. Papier spĺňa environmentál-ne kritériá nordického ekolabelingového systému podľa verzie 1.4. Je ocenenýnordickou environmentálnou značkou Biela labuť.

Z obsahu

ENVIROMAGAZÍN MČ2/20042

4 Milan Ružička: Hľadanie miesta v časea priestore

6 Environmentálna výchova jedenz pilierov činnosti SAŽP

7 Letná škola ochrany životného prostredia

8 Strediská environmentálnej výchovySAŽP - centrá objavovania a nachádzaniavzťahu k prírode

11 Hypericum 2004... vzrušujúce, napínavé,kamarátske a veselé poznávanie prírody

12 Produkt z odpadu so sedemnásobnýmvyužitím

14 Environmentálna výchovana školách v SR

16 Environmentálna politika škôla výchovných zariadenív Slovenskej republike

18 Cesta rysa Mikiho z bojnickej ZOOdo voľnej prírody

20 Program GLOBE oslovil 107 krajín svetaOsloví aj Slovensko?

22 Prvá držiteľka Ceny Ch. B. ParksovejJana Rajnohová sa potápala v Atlantikua plávala s delfínmi

24 Zelený balíček na Slovensku

26 Starostlivosť o návštevníkov TANAP-uje otázkou osobitného významu

27 Slovenský skauting v roku 200428 Ako prežiť šťastné a zdravé detstvo

v škole

30 Environmentálna výchova v jaskyniach31 Stane sa program BISEL

pokračovaním projektu Živá príroda?32 Cieľ Inšpiračnej školy vidieka

- zvýšiť povedomie o hodnote krajiny,jej úlohe a zmenách

34 Štvrťstoročie zooškoly v Bojniciach

Plus Príloha

VyhlásenieMnohé členské štáty OSN prejavili záujem vyhlásiť DESD na globálnej, regionálnej aj

národnej úrovni. Štáty požiadali UNESCO o poskytnutie návodov a inštrukcií k DESD,k čomu UNESCO zvolalo v júni rokovanie do Paríža, z ktorého vzišiel predbežný progra-mový dokument. Ten je možné komentovať, dopĺňať a spresňovať.

Ciele programu DESDTreba vytvoriť akčné výbory a informačné agentúry pre DESD na svetovej, regionál-

nej a národnej úrovni a zaistiť ich vzájomnú koordináciu. Národné komitéty majú naDESD zainteresovať kľúčové zložky spoločnosti: inštitúcie, samosprávy, privátny sek-tor, mimovládne organizácie a združenia, ako aj detašované agentúry OSN a ďalšienadnárodné ustanovizne. Je potrebné nadviazať na existujúce programy OSN, napr. naVzdelanie pre všetkých a Dekádu gramotnosti, vstúpiť do vzájomnej kooperácie a upevniťvzájomné partnerstvá sledujúce „ciele tisícročia” (= Millenium Goals).

Princípy a smerovanie TURTrvalo udržateľný rozvoj (TUR) spočíva na troch pilieroch: environmentálnom, sociál-

nom a ekonomickom. (Poznámka: Ak koncept TUR má byť skutočne úspešný a máiniciovať proces pozitívnych zmien k lepšej kvalite života, potrebuje aj štvrtý pilier, a topolitický). TUR definuje rozvojové priority, problémy a možnosti výchovy, vzdelávania,propagácie, medializácie so zreteľom na špecifiká histórie, kultúry, vyspelosti a súčasnejsituácie v jednotlivých štátoch. TUR kladie a vyžaduje dôraz na globálne dimenzieprístupov a pokroku vo výchove a vzdelávaní prostredníctvom DESD.

Partnerstvá pre DESDTreba podnecovať účasť vlád, ministerstiev, parlamentov, MVO, privátneho sektoru,

masmédií, škôl, UNESCO klubov, cirkví a ďalších, hlavne mienkotvorných, na verejnosťpôsobiacich zložiek spoločnosti. Všetky zložky si majú osvojiť a spoločne uplatňovaťkoncept tejto výchovy, vzdelávania a propagácie ako celoživotného multidisciplinárne-ho procesu.

Vyhlásenie kampane DESDTermín: január, prípadne február 2005, na národnej úrovni: apríl, prípadne máj 2005.

K tomu angažovať nadviazané partnerstvá na všetkých úrovniach pre zvýraznenieglobálnej dimenzie tejto iniciatívy. Pritom zohľadňovať národné a miestne špecifiká.

Odporučené podujatiaVyužitie všetkých možných spôsobov a prostriedkov pre prezentáciu kampane DESD

na kultúrnych, športových a iných spoločenských podujatiach. Propagovaniea vysvetľovanie poslania kampane DESD na miestnej a regionálnej úrovni f ormou se-minárov, okrúhlych stolov, happeningov, diskusných klubov (brainstorming) a inýchspoločenských akcií. Zaangažovanie masmédií a vydavateľov na DESD. Stanovenievýročných termínov pre posúdenie priebehu, úspechov, problémov, hodnotiť sa budedosiahnutý pokrok a pozitívne zmeny, aktualizovať a inovovať sa budú programy a akcie.

Webové stránkySprístupnia sa všeobecné informácie, prehľady relevantných subjektov s kontaktnými

údajmi, ďalej plány, udalosti, dianie a pokrok na národných úr ovniach a vzájomnéprepojenie týchto stránok aj s webovou stránkou UNESCO DESD (www.portal.unesco.org/education).

Zdroj: Rokovanie UNESCO, Paríž, 29. – 30. júna 2004Spracoval: RNDr. Ján Kleinert, CSc.

Dekáda OSN 2005 – 2014Vzdelávanie pre trvalo udržateľný rozvoj

(DESD)

Žiaci 1. ZŠ na Ulici M. R. Štefánika v Leviciach zberom pagaštana konského pomáhajú zabezpečiťkvalitné krmivo pre lesnú zver. Najúspešnejším zberačom už po druh ýkrát bol Michal Belančík, žiak7. A., s výkonom 413 kg. Jeho vynikajúci výkon ocenilo vedenie ZŠ aj Okresná or ganizácia SPZ Levice(na snímke so sv ojím učiteľom Ing. Št efanom P alaťkom), viac sa dočítate v prílohe.

Na obálke: Rys ostrovid (Felis lynx) – jeden z našich najvýznamnejších predátorov v Národnomparku Malá Fatra na fotografii Miloša Majdu (viac sa dočítate na s. 18 – 19)

Slovo na úvod

MČ2/2004 ENVIROMAGAZÍN 3

Ústava SR zaručuje každému občanovi právo nielenna včasné a úplne informácie o stave životného prostre-dia, ale aj právo na zdravé životné prostredie. V tejtosúvislosti vystupuje do popredia nezastupiteľná úlohaenvironmentálnej výchovy a vzdelávania, pretože práveono pomáha pochopiť vzťahy medzi človekom, jeho vý-tvormi a prírodou. A nejde len o pochopenie týchto vzťa-hov. Dôležité je získané poznatky a skúsenosti uplatňo-vať v praktickom živote: politickom, pracovnom, súk-romnom, spoločenskom.

Na realizáciu tohto cieľa vypracovalo Ministerstvoživotného prostredia SR v spolupráci so Slovenskouagentúrou životného prostredia Koncepciu environmen-tálnej výchovy a vzdelávania, ktorá by mala byť základ-ným prvkom systému a zároveň stanovila zámery envi-ronmentálnej výchovy, vzdelávania a osvety, akoaj opatrenia na zvýšenie jej účinnosti. Vytvorenie také-hoto uceleného systému environmentálnej výchovya vzdelávania je významným predpokladom rozvoja spo-ločnosti v intenciách trvalej udržateľnosti.

Formovanie environmentálneho povedomia všetkýchvrstiev spoločnosti predpokladá množstvo diferencova-ných vzdelávacích a výchovných aktivít s rôznym ča-sovým horizontom. Vzdelávanie musí obsiahnuť všetkýchľudí bez výnimky, každú sociálnu a vekovú skupinua v neposlednom rade celú škálu odborníkov zo všetkýchhospodárskych aktivít.

V systéme vzdelávania sa poznatky o životnomprostredí a jeho ekologických základoch musia sprístup-ňovať postupne, systémovo podľa jednotlivých stupňovvzdelávania od predškolských, cez základné a strednéaž po vysokoškolské, nevynímajúc nadstavbové dokto-randské, a tiež univerzity tretieho veku. Nezastupiteľnémiesto v procese environmentálnej výchovy a vzde-

lávania patrí Ministerstvu životného prostredia SR a jehoodborným inštitúciám akými sú Slovenská agentúra ži-votného prostredia, Štátna ochrana prírody, Správa ná-rodných parkov SR, Správa slovenských jaskýň, Slo-venské múzeum prírody a jaskyniarstva v LiptovskomMikuláši, Geologická služba SR, Slovenský hydrometeo-rologický ústav, Slovenské banské múzeum v BanskejŠtiavnici či Zoologická záhr ada v Bojniciach. Cieľomministerstva je zabezpečiť dostatočnú diverzitu činnostía aktívne plniť úlohy environmentálnej výchovy, vyplý-vajúce z uznesení vlády SR a týkajúce sa celoživotnéhovzdelávania, deťmi a mládežou počnúc až po komuniká-ciu s verejnosťou. Ministerstvo životného prostredia plnízároveň za Slovensko sprostredkovateľa na konštituujú-cej sa európskej scéne environmentálneho vzdelávaniaa výchovy, ktorá sa hlási už k novej teoreticko-metodo-logickej oblasti výchovy a vzdelávania k trvalo udržateľ-nému rozvoju.

Aktivity environmentálnej výchovy a vzdelávania majúuž v spomínaných odborných organizáciách rezortu pô-sobnosť celoslovenskú, regionálnu i lokálnu v zmysleplatnej Koncepcie environmentálnej výchovya vzdelávania. Obsahovo pokrývajú problematiku celoži-votného vzdelávania v životnom prostredí. Prostredníc-tvom informačných stredísk, knižníc či počítačovýchsieťových databáz poskytujú odborníkom, školám a širo-kej verejnosti potrebné informácie týkajúce sa ochra-ny prírody, jednotlivých zložiek životného prostredia atď.Hlavným nástrojom ich činnosti sú v prvom rade úlohyprogramového a projektového charakteru, vrátane kon-cepčnej činnosti, vychádzajúce z cieľov formovania en-vironmentálneho vedomia obyvateľov Slovenskej repub-liky. V tomto smere je najagilnejšia Slovenská agentúraživotného prostredia, ktorá už od svojho vzniku v roku1993 aktí vne pripravuje a programovo zabezpečuje ak-tivity, ktoré sledujú práve tento cieľ. Environmentálnuvýchovu zabezpečuje na dvoch úrovniach. Predovšetkýmorganizovaním medzinárodných a celoslovenských se-minárov, sympózií, konferencií, kolokvií, špeciálnychvzdelávacích kurzov, výstav a festivalov. Verejnosti za-iste netreba zvlášť predstavovať Medzinárodný festivalfilmov o životnom prostredí ENVIROFILM, ktorý každo-ročne sprevádza široké spektrum odborných sprievod-ných podujatí, prebiehajúcich počas festivalu v BanskejBystrici, Zvolene a v Banskej Štiavnici. Priame vzdelá-vanie učiteľov, žiakov a študentov na všetkých úr ov-niach realizuje Slovenská agentúra životného prostrediazase prostredníctvom svojich odborných pracovísk a de-viatich stredísk environmentálnej výchovy a vzdelávania,rozmiestnených po regiónoch. Využíva k tomu didaktic-ké učebne, špecializované knižnice, environmentálnuvideotéku a zázemie kvalitných odborných pracovníkov.

Úsilím nášho rezortu životného prostredia je prostred-níctvom environmentálnej výchovy a vzdelávania vlast-ných zamestnancov a zamestnancov miestnej štátnejsprávy, ako aj praktickým uplatňovaním zásad environ-mentálnej politiky v štátnej správe a samospráve do-

siahnuť zvýšenie dôvery občanov k verejným inštitúci-ám. Sme presvedčení, že pravidelná a objektívna infor-movanosť obyvateľstva o stave životného prostredia jezákladný predpoklad nielen pre získavanie tejto dôvery,ale aj pre zvyšovanie jeho environmentálneho vedomiaa najmä jeho uvedomelé a cielené aktivity v prospechživotného prostredia obcí, miest a krajov. To je všakstále nedostačujúce. Stav životného prostredia nie jevecou len rezortu životného prostredia, musí sa staťcelospoločenským, prierezovým, nadodvetvovým záuj-mom. Environmentálna politika štátu vychádza z prag-matického chápania životného prostredia ako stavu kra-jiny, v ktorej sa realizuje činnosť všetkých odvetví sú-časne, a ktoré v danom priestore a čase navzájom vplý-vajú na stav krajiny, zdr avie obyvateľstva a aj na ostat-né ukazovatele trvalo udržateľného rozvoja. Environmen-tálne princípy je preto potrebné zakomponovať do každé-ho odvetvia. Ak vychádzame z faktu, že predovšetkýmekonomika, najmä priemysel, životné prostredie devas-tuje, logicky z toho vyplýva, že environmentálne vedo-mie si musia osvojiť predovšetkým odborní pracovnícijednotlivých odvetví. Preto je dôležité, aby zásadya princípy ekologického myslenia a konania aplikovaliv praxi aj oni.

Okrem už spomínaných školských či odborných fo-riem poskytovania environmentálnych informácií zohrá-vajú osobitnú úlohu masovokomunikačné prostriedky.Žiaľ, programy a články s environmentálnym zamera-ním nepatria medzi prioritné a málo sa zaoberajú skutoč-nou podstatou jestvujúcich problémov, i keď neraz imnemožno uprieť ich aktuálnosť. Pritom všetci dobre vie-me, aký silný a nezastupiteľný nástroj formovania vedo-mia obyvateľstva „držia” v rukách práve médiá. Syste-matickým, fundovaným a objektívnym informovaním bymohli podstatne výraznejšie napomôcť k vytváraniu po-zitívneho vzťahu občanov k životnému prostrediu.

Faktom zostáva, že jedine sústredené, spoločné úsi-lie odborníkov zo všetkých sfér nášho hospodárstva,ako aj verejnosti, v spolupráci s environmentalistami jeschopné zabrániť nežiadúcej degradácii prostredia,v ktorom žijeme, vplývať na kvalitu nášho života a zdraviaa zabezpečiť tak dôstojné a životodarné podmienky ajpre budúce generácie. Záverom by som len zopakoval,že v procese smerovania k trvalej udržateľnosti má en-vironmentálne vzdelávanie absolútne prioritné postave-nie. Zvýšenie ekologickej uvedomelosti je jednouz nevyhnutných potrieb štátu a súčasne podmienkou,ktorá zabezpečuje, tak ako iným krajinám, aj Slovensku,opodstatnené miesto v zjednotenej Európe.

László Miklósminister životného prostredia SR

Alfou a omegou je výchova a vzdelávanie

Osobnosti


Naša realita, čas a priestorNašou realitou je súčasnosť, ktorá sa odvíja z minulosti

a smeruje do budúcnosti. Našu súčasnosť poznáme,prežívame ju. O minulosti niečo vieme, pokiaľ stíhameobjavovať históriu, prehistóriu a počiatky Zeme. Veľaje toho pred nami ešte skryté. Budúcnosť môžeme ibatušiť. Plánovať a prognózovať môžeme najbližšie rokyalebo desaťročia. Storočia len v predpovediach veš-tcov a víziách vedcov.

Globálny pohľad na realituDôsledkom snahy ľudskej spoločnosti ovplyvňovať

a meniť prírodné autoregulačné procesy v krajine sanarušujú prírodné zákonitosti a procesy. To má dopadnielen na kr ajinu, ale aj na ľudskú populáciu a celúgeobiosféru.

Ekologické problémy ľudskej spoločnosti, ktoréovplyvňujú životné prostredie, v ktorom táto spoloč-nosť žije, už nadobudli globálny charakter. Do poprediasa dostávajú úvahy o existencii človeka vo svete roz-porov medzi prírodnými zákonmi a zákonmi vytvorený-mi ľudskou spoločnosťou. Sú to rozpory medzi člove-kom a jeho podmienkami pre život. Rozvoj civilizácie,blahobyt časti spoločnosti a bieda jej väčšiny súv nesúlade s prírodnou autoreguláciou Zeme a Vesmíru.Musí nastúpiť antroporegulácia. Ale aká? To je o tázka,

Milan Ružička: Hľadanie miesta v čase a priestore

Prof. M. Ružička s ministrom životného prostredia SR L. Miklósom

na ktorú treba hľadať odpoveď. V súlade s trvalo udrža-teľným rozvojom života na Zemi sa predpokladá, že tobude antroporegulácia, ktorá rešpektuje princípy auto-regulácie Zeme a Vesmíru, využíva ich a nie je s nimiv rozpore. Konkretizácia tejto zásady na trvalo udrža-teľný rozvoj ľudskej spoločnosti je problémom, ktorýodďaľuje riešenie globálne ekologických otázok.

Maximálny vplyv človeka na prostredie spočívav pozitívnom a negatívnom pretváraní prostredia,v prispôsobovaní prírody pre svoje potreby a využívaníjej zdrojov. Vzťah medzi človekom a jeho prostredím jeurčovaný a usmerňovaný troma základnými faktormi:prírodnými podmienkami, stavom sociálneho rozvoja spo-ločnosti a úrovňou vedeckého poznania a technickéhorozvoja. Pretváranie prírody a zmeny v životnom prostredínadobúdali postupne stále väčšie rozmery a rástla aj ichintenzita. Zanedbalo sa pritom poznávanie prírodnýchzákonov, ktorými sa riadia procesy a javy v prírode. Správ-ny pomer medzi ekologickými predpokladmi, súčasnýmhospodárskym využívaním a nárokmi na prírodu dávapredpoklady na jej racionálne využívanie a zabezpečenieživotného prostredia, optimálneho pre rozvoj človekaa spoločnosti.

Človek a jeho odprírodnenieTrojjedinosť človeka spočíva v jeho biologickej pod-

state živého tvora, v jeho sociálnom správaní ako čle-na spoločnosti, a v jeho duchovne ako tvora myslia-ceho a rozumného. Človek sa postupne odprírodnil. Všet-ko podriadil svojim momentálnym, krátkodobým záuj-mom, ktoré meria dĺžkou ľudského života, prípadne nie-koľkých generácií alebo historickou dobou. Dimenzievečnosti a Vesmíru stratili pre neho zmysel napriektomu, že sa stále viacej zoznamuje s jeho zákonitosťa-mi. V tom je tiež základ rozporu medzi človekom a jehoprostredím. Súvisí s tým filozofický základ humanizmu,ktorý predstavuje súhrn duchovných noriema praktických pravidiel správania sa, ktoré by mali ro-biť človeka človekom. Vzdialil sa prírodným zákonom

a posilňuje odprírodnenie človeka (RUŽIČKA,1994). Humanizmus sa často zužuje na súčas-nosť, okamžik , bez zreteľa na dlhodobú perspek-tívu ľudskej spoločnosti, pritom berie do ochr anyjedinca za cenu obetovania ľudskej populácieako súčasti Zeme. Takýto zúžený prístup pri-spieva k procesu degradácie ľudskej spoločnos-ti a jej prostredia.

Sú snahy prezentovať humanizmus, ktorý vy-vieral z antropocentrických predstáv, ako biocen-trum (KRCHNÁK, 1993). Vychádza to z Descart a,ktorý hovorí, že človek je pán a vlastník prírodynajmä preto, že, na rozdiel od nej, je mysliacoubytosťou. Upozorňuje na to, že zdrojom týchtomyšlienok mohla byť aj Biblia, v ktorej sa píše:„Ploďte sa, množte sa a naplňte Zem. Podmaňujtesi ju a panujte nad rybami mora, nad vtáctvomneba a nad všetkou zverou, čo sa na Zemi hýbe”.P. TRPÁK (1992) však konštatuje, že tento text jetreba vykladať so zreteľom na kontext, z ktoréhovyplýva, že toto zaväzovalo človeka sprítomňovaťBožiu lásku, ktorá si od človeka vyžaduje rešpektBožiemu stvoreniu a odpovedajúcu úctu k životu.

Základný rozpor vo vývoji ľudstva, zachova-nie a blaho jedinca na úkor zachovania ľudskejpopulácie, vedie k neperspektívnemu vývoju ľud-

stva, ktoré môže smerovať k jeho zániku. P. KRCHNÁK(1993) vidí riešenie v poľudštení konania človekav prírode, pre tože podľa niekt orých klasikov filozofiemôžeme za súčasný stav ľudstva a jeho životnéhoprostredia obviňovať neľudské konanie človeka. Ľud-skosť sa tu chápe ako úcta k životu v širšom zmysle,čiže nielen k človeku, ale aj rastlinnej a živočíšnej ríši.Bude to stačiť? Z hľadiska environmentálnej ekológietreba vidieť, že okrem živých organizmov, vrátane člo-veka, sú tu aj neživé vlastnosti prostredia, ktoré súv interakcii s človekom.

Ľudská spoločnosť je najmladším, a tým aj najzloži-tejším systémom na našej planéte. Príroda je o niečostaršia a aj pri svojej zložitosti je jednoduchším systé-mom než ľudská spoločnosť. Vyplýva to aj z toho, žepríroda sa riadi zákonitosťami, ktoré sa tvorili stovky,tisícky alebo milióny rokov. Tieto zákonitosti sa meniazväčša len pomaly, na evolučných princípoch, a lenzriedkavo skokom, ktorý má často katastrofické dô-sledky. Ľudská spoločnosť si tvorila sociálne zákonystovky alebo desiatky rokov, a často iba nedávno. Môžeich meniť rýchlo a často, ale nemusí ich prípadne reš-pektovať. Je to vážna hrozba pre vzťah medzi člove-kom a jeho prostredím na našej planéte. Každé neúmy-selné alebo úmyselné nerešpektovanie prírodných zá-konov sa premietne do dlhodobého globálneho, ale ajkrátkodobého (lokálneho) ovplyvňovania procesov ko-lobehu látok a toku energie, ktoré podmieňujú kvalituživotných podmienok organizmov a tiež človeka (RU-ŽIČKA, 1993).

Procesy v prírode, v krajine, na našej planéte prebie-hajú podľa prír odných zákonitostí, bez zreteľa na to, čisi človek myslí, že je stredobodom života na Zemi.Človek je schopný zasahovať do prírodných procesova zákonitostí a narúšať ich. Menej je schopný ich zlep-šovať alebo naprávať. Môže tieto zákonitosti iba lepšiepoznať a využívať vo svoj prospech. Je to však častona úkor všeobecnej prospešnosti pre život na našejzemi.

Pohyb v čase a priestorePredpokladá sa, že tok energie a hmoty na našej

planéte prebieha v špirále, ktorá imituje akýsi kolobehs vývojom a určitým smerovaním. Treba definovať tie-to smerovania. Vesmírny, planetárny a globálny kolo-beh hmoty a energie sa rozpadá na čiastkové dyna-mické špirály podľa časopriestorovej polohy v tomtovesmírnom systéme. Odkiaľ a kam smeruje tento kolo-beh ešte nevieme. Úlohou je nájsť miesto našej planétyv tomto gigasystéme a miest o človeka a ľudskej spo-ločnosti v tomto globálnom a planetárnom systéme.

Človek ako živý tvor je tak ako všetky organizmysúčasťou procesu premeny neživej hmoty na živú a živejna neživú. Živá hmota vznikla evolúciou a skokmiz neživej hmoty pôsobením slnečnej energie. Postupnedosahovala vyššie formy organizácie živých systémov.

Prostredím pre premenu neživej hmoty na živú jepôda a voda. Z pôdy, pôsobením slnečnej energie, zís-kavajú rastliny transpiráciou a nasávaním vodného roz-toku koreňmi živiny pre fotosyntézu na stavbu svojhotela. Po odumretí tela sa živá hmota humifikácioua mineralizáciou vracia do pôdy ako jej neživá súčasť.Je to malý kolobeh hmoty a energie, ktorý sa denneopakuje v rôznych podobách. Jeho obdobou je veľkýkolobeh vody na našej planéte. Ak konanie človekavyvoláva zmeny v tomto kolobehu, ovplyvní a postupnezmení celý ekosystém našej planéty.

Vývoj našej planéty prebieha v cykloch, rytmoch klad-ných (rozvíjaných) a záporných (disturbančných) hod-nôt. Tieto rytmy sú z času na čas narušené alebo pre-rušené náhlymi (katastrofickými) zmenami. Pri preva-he autoregulačných procesov sa v histórii Zeme uká-zali periodicky sa opakujúce radikálne zásahy do jejvývoja. Vyhynuli celé populácie živočíchov a rastlín,zanikli mnohé staré kultúry, ktoré boli na vysokej soci-álnej, vedeckej i umeleckej úrovni. Prejavuje sa to, z hľadiska dlhodobého vývoja našej planéty, ako r ytmic-ky sa opakujúci rozvoj a zánik. Tento dynamický trendmá charakter trvalo udržateľného rozvoja života na našej

Jubileá


planéte. Podmieňuje síce likvidáciu určitých druhov or-ganizmov, ktoré stratili životaschopnosť a prispôsobi-vosť na nové podmienky prostredia, ale nové podmien-ky umožnili vznik a vývoj nových, lepšie sa adaptujú-cich a per spektívnych organizmov, prípadne ľudskýchpopulácií.

Súčasnosť ľudstva treba chápať ako nepatrnú časťkolobehu hmoty a energie, premeny neživej hmoty naživú na našej planéte, ktorá je jednou zo súčastí vesmír-neho systému a jeho dynamického vývoja. Vo vesmír-nom nekonečne predstavuje naša realita len nepatrnýbod, ktorý sa pohybuje po večnej špirále času.

Rozvoj ľudskej populácieČlovek rozvojom poznania ovládol také nástroje, ktoré

sa vyrovnávajú svojím možným účinkom vesmírnymkatastrofám. Môže svojím neracionálnym správaním tennepatrný bod na večnej špirále času zlikvidovať, ale môžesvojimi poznatkami prispieť k jeho rozvoju a zveľadeniutak, aby vytvoril pre ľudstvo a všetko živé na našej pla-néte trvalo udržateľné podmienky a prostredie.

Človek je súčasťou bioty na Zemi. Ako živý organiz-mus sa musí riadiť prírodnými zákonmi. Tieto všaknepôsobia tak bezprostredne ako u iných organizmov,pretože človek na Zemi má osobitné postavenie, ktoréje dané jeho rozumovými a sociálnymi danosťami. Tie-to danosti vzďaľujú človeka od prírody a jej zákonitostí,najmä v základných existenčných otázkach.

Brzdiace procesy na udržanie rovnováhy medzi ras-tom obyvateľstva a podmienkami pre zabezpečovaniejeho existencie môžu mať autoregulačný a antropo-regulačný charakter. Autoregulačné procesy v ľudskej

spoločnosti vychádzajú z prírodných zákonitostí. Môže-me sem zaradiť napríklad sociálne napätia medzi ľudský-mi populáciami, prírodné katastrofy, civilizačné choroby.Medzi antroporegulačné procesy môžeme, okrem inýchfaktorov, zaradiť aj jednostranné vzdelanie smerujúcek odprírodneniu človeka, k disharmónii v ľudskej spoloč-nosti, tiež k rozporom s prostredím a podmienkami exis-tencie človeka a života na Zemi.

Racionálne využívanie prírodných zdrojov vychádzaz princípu trvalo udržateľného rozvoja Zeme. Jednýmz jeho základných predpokladov je zachovanie genetic-kého bohatstva živých organizmov a ich druhovej diver-zity v prirodzených a umelých ekosystémoch. Človeksvojou činnosťou ochudobňuje genetický fond organiz-mov, vytvára zjednodušené ekosystémy, ktoré strácajúprirodzenú schopnosť samoregulácie. Prežitie a zachovaniegenofondu závisí od zachovania prirodzených podmie-nok ich prostredia. Poznanie nárokov, ekologickýcha biologických vlastností voľne žijúcich zvierat a rastlín,umožní stanoviť optimálne predpoklady vlastností bioto-pov ako prostredia organizmov pre ich plný rozvoj.

Vzdelanie, výchova a výučbaČlovek začal pôsobiť sám proti sebe najmä preto, že

bol nevedomý. Rozvíjal svoje duchovné a kultúrne hod-noty, spoznával a využíval iba časť prírodných záko-nov. Najmä tie, ktoré napomáhali k rozvoju hospodár-skej činnosti, remesiel a neskôr priemyslu. Prírodnézákony, ktorými sa riadi celý živý svet, boli na okrajitohto záujmu. Táto nevedomosť a neznalosť prírodnýchzákonov viedla k tomu, že človek nechápal vzájomnésúvislosti medzi ním, jeho činnosťou a prírodou, ktorá

Zablahoželať k jubileu prof. Ružičkovi prišlo veľa súčasných aj bývalých k olegov

ho obklopovala. Názory a filozofické smery ho častoodpútavali od vedomia, že je súčasťou prírody a začalsa stavať nad ňu. Snažil sa ju ovládnuť napriek tomu, ženepoznal spôsoby ako ju ovládať. Začal konať protiprírodným zákonom a nie v súlade s nimi. Neuvedomilsi, že poznanie zákonov prírody mu umožní ich lepšievyužívať vo svoj prospech, bez škodlivých následkov.

Rozvoj poznania sa opiera o vedu, ktorá je v systémeľudských činností na okraji záujmu politikov a ekonómov.Podporuje sa iba vtedy, ak prináša bezprostredný osoh.To, že vedecké poznatky v minulosti dali základ súčas-nému poznaniu, a že získavanie poznatkov v súčasnostije zdrojom aj pre budúcnosť, sa neberie do úvahy.

Environmentalistika si môže klásť za úlohu spájať po-znatky o ekologických princípoch a zákonitostiach na-šej planéty, ktoré podmieňujú život a jeho rozvojs poznatkami zo sféry ľudskej spoločnosti, sociálnymia ekonomickými zákonitosťami, ktoré podmieňujú čin-nosti človeka a ich dopady na prostredie. Snahao vyvážený pomer medzi podmienkami, hospodárskymvyužívaním a nárokmi na prírodu a jej zdroje, dáva pred-poklady na jej racionálne využívanie a zabezpečenie ži-votného prostredia, optimálneho pre rozvoj človekaa spoločnosti. Jednou z ciest hľadania východiska zosúčasnej kritickej situácie je rozvoj poznania sveta, po-znanie procesov vzájomných súvislostí a zákonov, ktorévychádzajú z ekologických princípov. Tieto poznatky jepotrebné v procese výchovy a výučby novej, ale aj star-šej generácie dost ať do povedomia ľudí tak, aby ichčinnosť a chovanie bolo ekologicky racionálne a viedlok trvalo udržateľnému rozvoju ľudskej spoločnosti.

Nitra 2004 (krátené)

V tomto roku oslávil profesor Milan Ružička významnéživotné jubileum. Narodil sa 29. mája 1929 v Bratislave. Pomaturite na reálnom gymnáziu v Bratislave sa v roku 1948zapísal na Slovenskú univerzitu v Bratislave. Po absolvova-ní vysokoškolského štúdia začal svoju prírodovedeckú drá-hu na Slovenskej akadémii vied, kde vytvoril podmienky prevznik Laboratória geobotaniky a systematiky rastlín.V súvislosti s potrebou riešiť na širšej základni otázky kra-jinného prostredia ako súčasti životného prostredia, vypra-coval návrh a v roku 1965 sa stal riaditeľom Ústavu bioló-gie krajiny SAV, ktorý bol jedným z prvých interdisciplinár-nych a problémovo zameraných vedeckých ústavov v ČSSR.V roku 1990 sa stal riaditeľom Ústavu krajinnej ekológieSAV, a tým položil základ pre rozvoj medzinárodnej spolu-práce. Každé tri roky organizoval medzinárodné sympózia,venované problematike ekologického výskumu krajiny. Toviedlo k založeniu Medzinárodnej asociácie krajinnej ekoló-gie (IALE). V súčasnosti svoje skúsenosti, vedomostia progresívne myšlienky odovzdáva mladej generácii, štu-dentom Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre. Profesor RNDr.Milan Ružička, DrSc., veľkú pozornosť venoval najmä edič-ným otázkam biologických, lekárskych a poľnohos -podárskych vied. Bol spoluzakladateľom a neskoršie aj hlav-ným redaktorom časopisu Životné prostredie. Pracovalv rôznych domácich a medzinárodných odbornýcha vedeckých inštitúciách, napr. Ústredná komisia pre život-né prostredie, Subkomisia pre ekologickú optimalizáciu kra-jiny, Rada Európy (Štrasburg) ako člen pracovnej skupinyCountryside, Wildlife and Landscape, Komisia Európskehospoločenstva (Brusel), vedúci projektu ČSFR – Corine Bio-topes, viceprezident International Association for Landsca-pe Ecology (IALE).

Profesor Ružička osobitnú pozornosť venuje výchovemladých vedeckých pracovníkov. Je toho veľa, čo si môžu

K jubileu profesora Milana Ružičkumladí od neho zobrať a ďalej rozvíjať. Vyškolil niekoľko inter-ných a externých ašpirantov v oblasti krajinnej ekológie.Bol predsedom Stálej komisie pre ekologickú a envi-ronmentálnu výchovu a vzdelávanie na vysokých školáchv Slovenskej republike. Prednášal na početných postgradu-áloch z oblasti životného prostredia a ochrany prírodnéhoprostredia, ktoré organizovala Vysoká škola lesníckaa drevárska vo Zvolene, Vysoká škola zemědělská v Brne,Slovenská vysoká škola technická v Bratislave, Prírodove-decká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave.

Profesor Milan Ružička je autorom alebo spoluautorom20 knižných publikácií a 9 učebných textov, vyše 279pôvodných vedeckých článkov, 162 odborných článkov,viac ako 224 rôznych odborných správ a informácií, 190recenzií a rozhovorov v časopisoch, relácií v rozhlasea televízii. Na domácich a zahraničných podujatiach pred-niesol 376 referátov. Ohlas majú jeho práce v domácejliteratúre cca 413 citácií, ale aj v SCI 265citácií. Je hlavným redaktorom časopisuSAV Životné prostredie a je okrem inýchčasopisov aj členom redakčnej rady Envi-romagazínu.

Je zakladateľom krajinnoekologickej ško-ly, zameranej na ekologické plánovanie.Systematickou a cieľavedomou výchovoumladých poslucháčov vysokých škôl vy-tvoril za obdobie 40 rokov krajinnoekolo-gickú školu a kolektív špecialistov z rôznychdisciplín, ktorý je schopný riešiť vysokonáročné úlohy technické aj praktickév oblasti krajinnoekologického plánovaniaa environmentálnej ekológie. Za svoje ve-decké práce a uplatňovanie výsledkov dopraxe získal 53 ocenení a uznaní ako napr.

Cenu ministra životného prostredia SR za prínos v sta-rostlivosti o životné prostredie, Distiquished Service Awarda čestný člen IALE za výnimočný prínos k rozvoju IALEako organizácie a rozvoju ekológie ako vedy, Pamätnúplaketu SAV za príspevok k rozvoju vedy a osobitne Slo-venskej akadémie vied, medzi posledné ocenenie patríVeľká medaila Svätého Gorazda Ministerstva školstvaSR za celoživotné dielo v oblasti ekológie a environ-mentalistiky pri príležitosti 75. narodenín.

Profesor Milan Ružička je hodnotený ako špičkový pra-covník v ekológii a environmentalistike. Poznáme ho akočloveka činorodého, ktorý miluje svoju profesiu a vždy jeochotný pomôcť svojimi skúsenosťami a vedomosťami.Želáme mu do ďalších rokov pevné zdravie, elán do ďalšejneľahkej a zodpovednej práce a ešte mnoho úspechov v jehoplodnom živote.

SAŽP


Environmentálna výchova – slovné spojenie, ktoré sačím ďalej tým častejšie používa a skloňuje nielenv školstve, ale aj v organizáciách, ktoré sa zaoberajúochranou a tvorbou životného prostredia. K takýmto or-ganizáciám patrí aj Slovenská agentúra životného prostre-dia (SAŽP). Už od vzniku SAŽP v roku 1993 patrí envi-ronmentálna výchova k najvýznamnejším oblastiam jejčinnosti. Centrum environmentálnej výchovy a vzdelá-vania SAŽP (CEVAV) patrí medzi sedem základných cen-tier, ktoré reprezentujú jednotlivé odborné centrá tejtoorganizácie. CEVAV pôvodne začínalo s tromi vzdeláva-cími strediskami zameranými na ochranu životnéhoprostredia, a to v Považskej Bystrici, v Košiciach av chr ánenom areáli Dropie. Cieľom stredísk bolo a jerealizovať environmentálnu výchovu netradičnou zážit-kovou formou a t o priamo v teréne. Pre ďalšie skvalitne-nie a zefektívnenie procesu environmentálnej výchovyv SR vznikla v roku 2000 stratégia SAŽP na podporubudovania, resp. rozširovania siete stredísk environmen-tálnej výchovy (SEV). Táto myšlienka sa v praxi začalarealizovať od 1. 4. 2001 aj pr ostredníctvom projektuBudovanie siete stredísk environmentálnejvýchovy SAŽP, s finančnou podporou BritishCouncil na Slovensku a v metodickej spolu-práci s anglickou charitatívnou organizáciouField Studies Council (FSC), ktorá už vyše 60rokov pôsobí v oblasti environmentálnej vý-chovy a vzdelávania. Hlavným cieľom t ohtoprojektu bolo funkčne zabezpečiť SEV SAŽPtak, aby mohli vykonávať odbornú environ-mentálnu vzdelávaciu činnosť, nielen pre detia mládež, ale aj pre odbornú, ako aj laickúverejnosť, novými atraktívnymi formami a prak-tickými aplikáciami získaných skúseností,zručností a vedomostí. Dnes je už väčšinaSEV SAŽP vybavená v interiéri: napr. labora-tóriami, počítačovými a audovizuálnymi učeb-ňami, v exteriéri: náučnými chodníkmi, edu-kačnými plochami, umelými vodnými plocha-mi a ich činnosť zabezpečuje odborný perso-nál. Tento, pre SAŽP úspešný projekt, bol oficiálne ukon-čený v marci 2004 slávnostným vyhlásením SEV SAŽPDrieňok - Teplý Vrch za pr vé ekocentrum kontinentálnejEurópy . A aj vďaka tomuto pr ojektu a spolupráci samôže dnes SAŽP pochváliť funkčnou sieťou ôsmich SEV.

SEV SAŽP vzhľadom na ichcharakter rozdeľujeme narez idenčné (pobytové),medzi ktoré patria SEVDrieňok – Teplý vrch, SEVDropie – Zemianska Olča,SEV Regetovka, SEV Har-mónia – Modra, SEV Orlík– Spišská Sobota a mest-ské, kde radíme SEV Koši-ce, SEV Geopark – Ban-ská Štiavnica a SEV Žili-na. Všetkých osem SEVSAŽP ponúka základnéprogramy, ktoré sú zame-rané na jednotlivé zložky prírodného prostredia, ale ajšpeciálne programy, ktoré umožňuje realizovať potenciálprírodného prostredia v okolí SEV SAŽP.

Environmentálnu výchovu v praxi na základe spoločen-skej objednávky a vlastnou programovou ponukou zabez-pečuje oddelenie environmentálnej výchovy (OEV) CEVAV

v Banskej Bystrici, ktoré zároveň odborno-metodicky koor-dinuje aj prácu všetkých SEV SAŽP. SAŽP je organizácious celoslovenskou pôsobnosťou, preto sú aj projekty, ktorérealizovalo a realizuje OEV CEVAV, vždy postavené na celo-štátnej úrovni. Jedným z prvých celoslovenských projek-

tov bol napr. Enviroprojekt. Išloo výchovno-vzdelávací projekt,ktorý žiakov a študentov motivo-val k praktickým riešeniam prob-lémov ochrany životného prostre-dia v ich okolí. O tom, že išlo sku-točne o úspešný projekt svedčíaj fakt, že v roku 2001 sa doňprihlásilo až 202 projektov. Po-čas trvania tohto projektu boli naj-lepšie nápady oceňované aj fi-nančne tak, aby sa mohli realizo-vať aj v praxi. Veľký ohlas, ktorývzbudil tento projekt medzi žiak-mi a školami, prinútil pracovní-kov OEV CEVAV hľadať možnostiako v ňom ďalej pokračovať. Apreto, že SAŽP mala už rozbeh-

nutú spoluprácu s vyššie spomínaným FSC z Anglicka,spojili sme sily a začali s projektom Živá príroda. Cieľomprojektu bolo zvýšiť uvedomelosť a zodpovednosť mladejgenerácie za činy vykonané voči životnému prostrediu, ove-riť si školské poznatky prácou v teréne, a to monitorovanímbiodiverzity blízkeho okolia a následne konštruktívnym rie-

šením environmentálnych problémov. Záujemo tento projekt zaskočil organizátorov. Veď doprvej etapy projektu sa zapojilo viac ako 7 tisícžiakov a do druhej viac ako 5 tisíc, čo predsta-vovalo presne 799 koletívov zo škôl celéhoSlovenska. A hoci cieľovou skupinou mali byťžiaci ZŠ vo veku 10 až 15 rokov, do projektu sazapojili aj kolektívy zo stredných škôl. Projektbol ukončený v rámci Envirofilmu 2003, kdezástupcovia SAŽP a FSC odovzdali víťaznýmkolektívom finančné ocenenia. Úspech projektupodčiarklo aj udelenie prestížnej medzinárodnejceny Green Apple, ktorú zástupcovia SAŽP vnovembri roku 2003 prevzali v anglickom par-lamente v Dolnej snemovni lordov. Všetky tietoodozvy nenechali kolektív OEV ľahostajným, atak jeho pracovníci pripravujú pokračovanie pro-jektu Živá príroda prostredníctvom programuBISEL (Bio Indicator Secondary Education Le-

vel), ktorý je určený pre členské krajiny EÚ a je zameraný nazisťovanie kvality tečúcich vôd pomocou vodných bioindi-kátorov. Aké sú však ďalšie programy a projekty, ktoréoragnizuje a zabezpečuje OEV CEVAV SAŽP?

Medzi pedagogickou verejnosťou si z roka na rok zís-kava čoraz väčšiu obľubu jeden z ďalších celosloven-ských programov, Veľtrh environmentálnych programov– Šiška. Na tohtoročnom už siedmom ročníku v SEVHarmónii - Modre sa tohto programu zúčastnilo vyše 80učiteľov z celého Slovenska. Záujem bol však oveľa väčší.Aj preto na budúci rok pracovníci OEV plánujú zorganizo-vať Šišku na SEV SAŽP Drieňok – Teplý Vrch, kde kapa-cita zariadenia umožní uspokojiť väčší počet záujemcov.

Na poznávanie prírodných hodnôt a krás svojho oko-lia je zameraný projekt Hypericum. Ide o vedomostno–pohybovú súťaž, ktorá má už aj svoje veľké finále prostred-níctvom celoslovenskej súťaže De ti prírode.Toto poduja-tie organizuje SAŽP v spolupráci so Slovenským poľov-níckym zväzom, Združením lesníčiek Slovenska a re-dakciou známej televíznej relácie Halali.

Aktuálny problém s odpadmi sme sa podujali riešiťprostredníctvom celoslovenského projektu Ekopaky, kto-rý je zameraný na zber použitých viacvrstvových

Environmentálna výchova jeden z pilierov činnosti SAŽP

Strediská environmentálnej výchovy SAŽP

Environmentálna výchova


nápojových obalov. Do prvej, skúšobnej eta-py projektu, ktorú sme začali v januári tohtoroku v spolupráci s firmou Kuruc company aza podpory Recyklačného fondu SR, sa zapo-jilo 120 škôl z celého Slovenska, ktoré zanecelý polrok vyzbierali neuv eriteľných 103961 kg použitých obalov. Aj vzhľadom natieto čísla a záujem zo strany škôl sme roz-hodnutí pokračovať v tomto projekte ajv ďalších r okoch. V tieto dni sa už dostávajúdo škôl propozície druhého ročníka, ktorý budevyhodnotený v máji budúceho roku v rámcimedzinárodného festivalu Envirofilm 2005.Veľkej obľube sa medzi umeleckými školami,no nielen medzi nimi, teší aj medzinárodnásúťaž výtvarnej tvorivosti detí a mládeže Ze-lený svet. O tom, že skutočne ide o úspešnúmedzinárodnú súťaž, svedčí aj počet súťaž-ných výtvarných prác. V tomto roku posudzovala porota3 147 výtvarných diel z Indie, Lotyšska, Poľska, Ukr aji-ny a iných krajín, vrátane Slovenska. Prvýkrát bola súťažrozšírená aj o fotografické práce a animované filmy.Zelený svet je tradičnou sprievodnou akciou medziná-rodného festivalu filmov o životnom prostredí Envirofilm.V tohtoročnom jubilejnom desiatom ročníku festivalu sauskutočnil deviaty ročník súťaže Zelený svet. Envirofilm,ktorý býva vyvrcholením činnosti v environmentálnejvýchove a vzdelávaní, má už trvalé miesto v kalendárieurópskych festivalov s podobnou tematikou. Vo svo-jom VI. ročníku v roku 2000 získal ocenenie od Európ-skej environmentálnej agentúry (EEA) v Kodani za zvy-šovanie environmentálneho povedomia verejnostiprostredníctvom filmu a médií a v roku 2002 sa stalčlenom siete environmentálnych festivalov EcomoveInternational. Envirofilm sa svojou profesionálnou úrov-ňou zaradil medzi svetové špičky podujatí, ktoré propa-gujú ochranu a tvorbu životného prostredia. Festivalovéfilmy každoročne obohacujú videotéku SAŽP o novékvalitné filmy z produkcie renomovaných zahraničných

Projekt Letná škola ochrany životného prostredia vzni-kol na základe niekoľkoročnej a efektívnej spolupráceSAŽP a Fakulty prírodných vied, Katedry ekológiea environmentálnej výchovy UMB v Banskej Bystrici.Tento rok prebehol pilo tný ročník projektu v septembri2004 v SEV Dropie a pokračoval Jesennou školou ochra-ny životného prostredia v ekocentre Drieňok na TeplomVrchu.

Letná škola ochrany životného prostrediaProjekt sa realizoval v dvoch moduloch; Letná

a Jesenná škola ochrany životného prostredia, pre štu-dentov denného štúdia a študentov dištančného štúdia,v rámci povinného absolvovania blokovej výučby pred-metov psychologicko-sociálny výcvik, estetické aspek-ty životného prostredia a regionalistika (lektori: PhDr. V.Jozafová, PhDr. M. Halašová, PhDr. I. Murín). PracovníciSAŽP sa do programovej náplne zapojili prezentáciou

činnosti a fungovania jednotli-vých typologicky odlišných stre-dísk environmentálnej výchovya priblížili účastníkom činnosťkoordinátora environmentálnejvýchovy, jeho odbornú a kon-krétnu praktickú činnosťv podmienkach stredísk. (Envi-ronmentálni koordinátori: Ing. K.Bérešová, Ing. Zuzana Tóthová,Mgr. M. Michalovičová, Mgr. K.Kosková a Mgr. M. Vincík). Pod-statným momentom obsahuprojektu bolo vymedzeniea definovanie pojmu environ-mentálna výchova. Environmen-tálna výchova je o životnomprostredí, o človeku v ňom,

autorov a spoločností. Filmy sa využívajú na účely envi-ronmentálnej výchovy v SEV SAŽP, sú v ponuke aj preširokú verejnosť a záujemcom sú poskytované bezplat-ne.

V období spájajúcej sa Európy je dôležitá aj medziná-rodná spolupráca. Prostredníctvom OEV je SAŽP zapoje-ná do niekoľkých medzinárodných environmentálnychprojektov. Jedným z nich je projekt Environmentálnavýchova pre telesne postihnutých, kde spolupracujemes anglickými, talianskymi, poľskými, lotyšskými a bul-harskými partnermi. Cieľom projektu je príbližiť a umožniťaj tejto skupine našich spoluobčanov aktívne sa zapojiťdo procesu environmentálnej výchovy. Pre školské za-riadenia rôznych stupňov sa aj v spoluprácis mimovládnymi organizáciami v SR rozbieha v tomtoroku medzinárodný projekt Zelená škola. Projekt zastre-šuje Fundation for environmental education (FEE) sosídlom v Dánsku. Úlohou projektu je aktívne zapojiť žia-kov, učiteľov, ale aj rodičov a miestnu komunitu do pro-cesov zmien, ktoré vedú k zdravšej a aktívnejšej škole,korá svojou prevádzkou, čo možno najmenej zaťažuje

životné prostredie svojho okolia. Projekt PAWSkoordinuje Deutsche Angestellte Akademie.Je zameraný na poznávanie lesa a lesnéhoekosystému a sú doň zapojené krajiny akoRakúsko, Nemecko, ČR a Slovensko.V spolupráci s FSC z Veľkej Británie pripra-vujeme nový medzinárodný projekt pod ná-zvom Trvalo udržateľná turistika v národnýchparkoch. Cieľom projektu je spolu so zúčast-nenými krajinami: Bulharskom, Anglickom aHolandskom hľadať cestu rozumného rozvojaturistiky v tak významných územiach, akosú národné parky, a to aj v spolupráci s pod-nikateľmi a miestnou komunitou.

Všetky skúsenosti získané zo spomína-ných projektov sa OEV CEVAV snaží odovzdaťodbornej, aj laickej verejnosti. Preto ďalšouprioritnou úlohou je organizovanie celosloven-

ských seminárov, workshopov, besied a environmentál-nych programov, či už v SEV SAŽP alebo priamo naškolách a vo výchovných zariadeniach. Jednou z ďalšíchnezanedbateľných činností pracovníkov OEV CEVAV jeaj publikačná činnosť, v rámci ktorej sa snažíme vydá-vať také edukačné materiály, ktoré by dokázali spestriťa zefektívniť proces environmentálnej výchovyv školských zariadeniach a t aktiež v SEV SAŽP. Dodnešných dní vydala SAŽP pracovné listy venovanétémam stromu, odpadu a vode, pripravujú sa pracovnélisty na tému doprava a pôda. Pre odborné environmen-tálne programy sme vydali kľúče na určovanie mäk-kýšov, hornín, atmosférických javov a geomorfologic-kých tvarov reliéfu a pripr avujú sa aj ďalšie.

Veríme, že snaha pracovníkov OEV CEVAV SAŽP po-môže pedagógom, žiakom, študentom, ale aj inej odbor-nej, aj laickej verejnosti stotožniť sa s problematikouochrany a tvorby životného prostredia tak, aby nám jehotvorba a ochr ana nebola ľahostajná.

RNDr. Ľuboš ČillagSAŽP – CEVAV Banská Bystrica

o jeho prístupe, konaní a o emóciách. Je to výchovao hodnotách a o rôznych spôsoboch komunikácie, ktorúje nevyhnuté cítiť, mať v sebe a sústavne trénovať jejzdokonaľovanie a napĺňanie. Program obidvoch modulovbol stavaný tak, aby zostali v rovnováhe teoreticky orien-tované aktivity náročné na myšlienkové pochodya aktivity prebiehajúce v teréne. Pri aktivitách v terénemali študenti možnosť spoznať prírodné výnimočnostia krásu okolitého prostredia SEV a absolvovali trasyNáučného chodníka Drienčanský kras a Náučného chod-níka Dropie s odborným výkladom. Cieľom projektu jeoboznámiť študentov s predmetom štúdia environmen-tálnej výchovy a poskytnúť im možnosti ich profesijné-ho uplatnenia po skončení štúdia.

SAŽP plánuje v roku 2005 pokračovať v tomto pro-jekte a zároveň rozšíriť ponuku podobných pobytov ajpre viaceré univerzity na Slovensku, ktoré sú zameranéna štúdium prírodných vied. Pre študentov strednýchškôl, ktorí hľadajú svoj študijný smer, plánujeme nápo-mocné orientačné progr amy, so zámerom uľahčiť impostup pri výbere vysokej školy. Bližšie informácie sfotodokumentáciou o priebehu jednotlivých modulovnájdete na www.sazp.sk.

Mgr. Katarína KoskováSAŽP – CEVaV Banská Bystrica


Strediská

Popri pozitívach, ktoré súžitie človeka s prírodou na-šej planéte prinieslo, sú tu aj negatíva, ktoré ľudstvo zasebou zanecháva. Preto jednou z najaktuálnejších témsúčasnosti je environmentálna výchova a vzdelávanie.Slovenská agentúra životného prostredia (SAŽP) je od-borná organizácia s celoslovenskou pôsobnosťou, sozameraním na ochranu a tvorbu životného prostredia.Environmentálna výchova a vzdelávanie mladej gene-rácie, ale aj dospelých, je jednou z najdôležitejších úlohv činnosti SAŽP. Návod na to, ako spoznávať a objavo-vať prírodu bez zásahov, ktoré by ju narušili, ako obdi-vovať prírodné a kultúrne dedičstvo a zachovať pritompôvodnú identitu krajiny, ako prírodu chrániť a uchová-vať pre budúce pokolenia, ponúka SAŽP aj prostredníc-tvom vzdelávacích programov vo svojich strediskáchenvironmentálnej výchovy (SEV). Niektoré z nich terazpredstavíme. (Pozn. r ed.: Prehľad podujatí a progr amov,ako aj kontakty jednotlivých SEV SAŽP, nájdete v prílohena s. 1 - 2.)

SEV SAŽP Geopark Banská ŠtiavnicaV environmentálnej výchove a vzdelávaní v rámci

ochrany a tvorby životného prostredia sa SEV Geoparkorientuje na využívanie potenciálu kultúrneho a prírodné-ho dedičstva, ktorý ponúka krajina a okolitý región Ban-skej Štiavnice. Činnosť SEV má široký rozsah a záber,pretože aj záujem (materské, základné, stredné a vyso-ké školy, centrá voľného času, študenti, pedagógovia) jerôznorodý. SEV Geopark patrí medzi tzv. mestské stre-diská (bez ubytovacej kapacity) a má v zmysle svojhoštatútu dve oddelenia. Jedným z nich je oddelenie envi-ronmentálnej výchovy. Cieľom všetkých ponúkanýchprogramov je doplniť a obohatiť štandardnú školskú vý-učbu o netr adičné pohľady na problémy ekológie a envi-ronmentalistiky, ako aj pomoc pedagógom včleňovaťekológiu a environmentalistiku do učebných osnov. Progra-my obsahujú tvorivé, diskusné a herné aktivitys netradičnou formou výučby. SEV Geopark začalo svo-ju činnosť v roku 2002. V ten istý rok zostavilo a vydalo

Regionálnu učebnicu preprvákov základných škôl,ktorú v banskoštiavnickomregióne dostali všetci prvá-čikovia. Pri jej prezentáciivznikla pekná akcia Jar podSitnom, kde si práve tí naj-menší žiačikovia môžu ove-riť svoje poznatky. Zaují-mavou formou sa učia chrá-niť a zveľaďovať prír odu,získavajú poznatky o vý-zname a tvorbe recyklova-ného papiera a pod. Pri tej-to akcii SEV Geopark po-máhajú Škola v prírode podSitnom a Stredná lesníckaškola, neoddeliteľnou sú-časťou podujatia sú aj vy-sokoškoláci z FEE TU voZvolene pôsobiacej v Banskej Štiavnici.

V roku 2003 sa zrodila myšlienka zostavenia CDROM-u Prírodné dedičstvo Slovenska, ktorá sa zreali-zovala v tomto roku. CD približuje ochranu a tvorbuživotného prostredia, ponúka nevšedné fotografie rôz-nych prírodných krás. Tento pr ojekt, spoločne s pro-jektom Živá príroda, bol ocenený Čestným vyzname-naním na celoštátnej súťaži ITAPA 2004 (viac sadočítate v prílohe na s. 11).

SEV Geopark tohto roku pripravilo aj ďalšie progra-my, napríklad trojdňový vzdelávací program pre vyso-koškolákov z UMB v Banskej Bystrici, zúčastnilo safestivalu Envirofilm a pripravovalo tiež súťaž Hyperi-cum a oboznamovalo s projektom Ekopaky. PracovníciSEV Geopark sa zúčastňujú rôznych vzdelávacíchprogramov a kurzov, či už v rámci SAŽP (napr. Veľtrhenvironmentálnych výučbových programov), kde sivymieňajú skúsenosti a postrehy z praxe, ako aj konfe-

rencií (napr. Environmentálny manažment výchov-ných zariadení a inštitúcií zabezpečujúcich envi-ronmentálnu osvetu). V rámci rozvoja a získava-nia skúseností sa pracovníci SEV v roku 2003zúčastnili niekoľkých pracovných pobytovv Anglicku (projekt CEVaV s FSC), kde sa zozná-mili s prácou a manažmentom tamojších stre-dísk environmentálnej výchovy a ekocentier. Ten-to rok navštívili Francúzsko, kde sa oboznámili saplikáciou environmentálnej výchovy do praxe,v súvislosti s rozvojom a prezentáciou kultúrne-ho a prírodného dedičstva a rozvojom ekoturiz-mu. Pokračuje projekt pre nepočujúcich Sysliarodina, ktorý SEV pripravilo v minulom roku. Pri-budol projekt Zelená škola, kde SEV koordinujedve základné školy - ZŠ A. Ostrolúckej v Budči aZŠ J. Horáka v Banskej Štiavnici. Stredisko ďa-lej pripravuje a v budúcnosti bude distribuovaťmetodickú pomôcku pre materské školy Špin-ďúra v Kráľovstve čistoty. Celý súbor sa skladáz ilustrovanej a veršovanej knižky, z pracov-ných list ov a metodiky pre učiteľov, aby už de tiv predškolskom veku mali základné poznatky oprírode a jej ochrane, ako aj o tom, čo sa stane,ak si ju nebudeme vážiť.

SEV SAŽP KošiceStredisko v Košiciach vzniklo v roku 1998 a patrí

medzi strediská mestského typu. Nachádza sav historickom centre mesta a svojou činnosťou pomá-ha základným a stredným školám, ako aj širokej verej-nosti realizovať environmentálnu výchovu a šíriť myš-lienky trvalo udržateľného rozvoja.

Medzi najpopulárnejšie akcie SEV patrí Enviroolym-piáda – vedomostná súťaž z oblasti ekológie, ktorá jezameraná na preverenie účinnosti environmentálnej vý-chovy v školách a zároveň je odozvou na prácu stredis-ka. V tomto roku sa konal jej druhý ročník. Súťaž sarealizuje v troch kolách, triednom, školskom a mest-skom. V triednom kole žiaci napíšu esej na vopredvyhlásenú tému. V tomto roku boli témy Aj ja produku-jem odpad! a Globálne problémy 21. storočia očamidetí. Súťaží sa v troch vekových kategóriách, žiaci od-povedajú na rôzne otázky z oblasti životného prostre-dia, prírodopisu a zemepisu. Praktická časť je zamera-ná na určovanie rastlín, drevín, hornín a minerálov, sú-ťažiaci sa však musia popasovať aj s odpadkami, ktorédennodenne produkujú a správne ich vyseparovať.

Ďalšou atraktívnou súťažou je celoslovenská súťažHypericum, ktorej cieľom je prehĺbiť lásku k rodnémukraju. Veľký záujem bol v tomto roku o pofestivalovúprehliadku filmov z festivalu Envirofilm, ktorej sa zú-častnilo viac ako 2 000 ľudí, o tvorivé dielne a najmä oprogramy o putovaní vodnej kvapky, určené pre naj-menších. Tvorivé dielne žiakom, ale aj učiteľom, názor-ne ukazujú, ako sa dá využiť prírodný materiál pri výro-be zaujímavých dekorácií, či už obrazov, črepníkov,ozdobných fliaš alebo vianočných dekorácií. Záujemcisa môžu naučiť pracovať rôznymi technikami, vyrobiť siz recyklovaného papier a vázu, pohľadnice, šperkovni-ce a pomocou servítkovej metódy premeniť staré vecina nové alebo zmeniť ich účel.

Pri príležitosti významných dní životného prostredia,ako je Svetový deň vody, Deň mokradí a Deň ZemeSEV SAŽP organizuje rôzne podujatia – hry, súťaže,kvízy, prednášky a besedy. V minulom roku sa týchtopodujatí zúčastnilo viac ako 2 600 ľudí. Špeciálnouponukou SEV sú prednášky realizované formou zážit-kových metód učenia, určené žiakom prvého stupňa

Strediská environmentálnej výchovy SAŽPcentrá objavovania a nachádzania vzťahu k prírode

Banskoštiavnickí školáci si obľúbili terénne exkurzie a prechádzky prírodou


Environmentálna výchova

ZŠ. Stredisko vypracovalo herné plány, pomocou kto-rých hravou formou priblíži deťom kolobeh vody v prírode,problematiku odpadov a všetko, čo sa skrýva podpojmom biodiverzita. V najbližšom čase stredisko plá-nuje rozšíriť ponuku o celodenné aktivity, ktorých účast-níci priamo v teréne urobia rozbor vody a pomocoubiologického indexu stanovia jej kvalitu, budú poznávaťliečivé byliny, aj to, ako ich využiť v domácnosti a vní-mať krajinu celým telom. SEV SAŽP Košice poskytujetiež konzultácie k stredoškolským a vysokoškolskýmodborným prácam, vypožičiava odbornú literatúru a vi-deokazety s filmami z Envirofilmu.

SEV SAŽP Modra – HarmóniaStredisko sa nachádza v bezprostrednej blízkosti

vinohradníckeho mestečka Modra (okres Pezinok), vrekreačnej oblasti Harmónia, ktorá je situovaná v nád-hernom prostredí Malých Karpát. Stredisko leží 30 kmseverovýchodne od hlavného mesta SR Bratislavy a20 km juhozápadne od Trnavy. Ponúka ubytovanie ho-telového typu (kapacita 44 lôžok), stravovanie v jedál-ni (kapacita 64 miest), prenájom priestorov vybave-ných didaktickou technikou, vhodných pre organizova-nie rôznych kurzov, seminárov, školení a prezentácií.Dlhoveká tradícia vinohradníctva a vinárstva, zachova-lý folklór a rázovitosť vinohradníckych domov, kulinár-ske špeciality, množstvo kultúrnych pa-miatok, pestrá ponuka spoločenských pod-ujatí, bohatstvo fauny a flóry, jedinečnáprírodná mozaika vinohradníckej krajiny,to všetko vytvára výnimočný potenciálmalokarpatského regiónu pre aktívne trá-venie voľného času. Na svoje si tu prídumilovníci turistiky, cykloturistiky aj zim-ných športov, vyznávači jazdy na koni ajrybolovu. Existencia Malokarpatskej vín-nej cesty vytvára výborné podmienky pregastronomický cestovný ruch a vínny tu-rizmus.V oblasti environmentálnej výcho-vy SEV orientuje svoju činnosť na detimaterských škôl, žiakov základných škôl,študentov stredných a vysokých škôl,učit eľov, odbornú aj laickú verejnosť a ro-diny s deťmi. Hlavnými cieľmi SEV sú zvy-šovanie environmentálneho povedomia ainformovanosti obyvateľstva, realizovaniepraktickej environmentálnej výchovy, pod-porovanie kreativity a zážitkovej formy po-znávania, zvýšenie atraktívnosti a propagácie regiónu apodporovanie trvalo udržateľného rozvoja v súlade s prí-rodnými, kultúrnymi a historickými hodnotami územia.

Špeciálny environmentálny program strediska sa za-

meriava na praktické spo-znávanie rôznych typovekosystémov, vysvetľujepotrebu ochrany prírody aracionálneho využívaniaprírodných zdrojov, odha-ľuje špecifické problémy ur-banizovanej krajiny, zdô-razňuje nutnosť zachova-nia biodiverzity, predstavu-je problematiku odpadov aoboznamuje s globálnymienvironmentálnymi problé-mami Zeme. Jednotlivétémy sú obohatené tvori-vými dielňami a realizáciouekohier zameraných nazmyslové vnímanie, pozo-rovanie a rozvoj kritickéhomyslenia. V ponuke sú tiežekologické túry do Malých Karpát, výlet na 20 m vyso-kú turistickú rozhľadňu na Veľkej Homoli (709 m n. m.)s jedinečným panoramatickým výhľadom, návšteva jas-kyne Driny pri Smoleniciach, exkurzia na hrad ČervenýKameň, návšteva Múzea a pamätnej izby Ľudovíta Štú-

ra v Modre. Večerný program pobytu v SEV je možnéspestriť posedením pri táboráku, maškarným plesom svlastnoručne zhotovenými maskami a pod.

Zámerom SEV je realizovať krátkodobé a dlhodobépobytové programy a ex-kurzie pre školy, školy vprírode s odborným pro-gramom, vedomostné sú-ťaže Hypericum a pofesti-valové prehliadky Enviro-filmu, ďalej poskytovať in-formačné služby a odbor-né poradenstvo v oblastiživotného prostredia.

SEV SAŽP RegetovkaStredisko environmen-

tálnej výchovy Regetovkasa nachádza 18 km se-verne od Bardejova v pre-krásnom prostredí poho-ria Nízke Beskydy v On-davskej vrchovine. Je ľah-

ko dostupné autom alebo autobusom. V bezprostrednejblízkosti strediska je lyžiarske stredisko s možnosťoudenného a nočného lyžovania. Lyžiarske svahy s dĺžkou400 - 600 m (nadmorská výška 520 - 760 m)s umelým zasnežovaním a osvetlením sú vhodné pre

zjazdové lyžovanie pre začiatočníkov, aleaj náročných lyžiarov. Pre milovníkov behuna lyžiach je k dispozícii 5 km turistic-kých bežeckých tratí. SEV ponúka aj ďal-šie možnosti využitia voľného času, akoje vidiecka turistika, jazda na koni (Dlhálúka), alebo návšteva kultúrnych a prírod-ných zaujímavostí v okolí (Zborovský hrad,Pieninský národný park, Bardejov, Barde-jovské kúpele, drevené kostolíky východ-ného Slovenska a ďalšie).

Novovybudované moderné strediskoSEV SAŽP Regetovka s celoročnou pre-vádzkou ponúka ubytovanie v 2 - 6 lôžko-vých izbách s vlastným sociálnym zaria-dením (WC, sprchovací kút), telefón, rá-dio, TV, s celkovou kapacitou 90 lôžok,stravovanie formou polpenzie, resp. plnejpenzie vrátane výberu menu s krajovýmišpecialitami. K dispozícii je denný bar,salónik pre cca 20 osôb a konferenčnámiestnosť s didaktickou technikou pre 25

až 70 osôb.SEV SAŽP PrievidzaCentrum pre revitalizáciu zaťažených oblastí v Prievi-

dzi realizovalo v spolupráci so Strednou priemyselnouškolou chemickou v Novákoch projekty envirovýchov-ného charakteru, s cieľom rozvíjať praktickú envir on-mentálnu výchovu. Projekty mali výskumno-edukačnýcharakter a oboznamovali s metódami monitoringu vôd,ako aj s otázkami druhotného využitia odpadových plas-tov. Projekt Aqua GIS bol zameraný na monitoring kva-lity podzemných vôd v studniach na území okresu Prie-vidza. Súčasťou projektu bola fyzikálno-chemická ana-lýza kvality podzemných vôd, ktorá slúžila ako podkladpre stanovenie základných ekologických charakteris-tík týchto vôd. Projekt Aqua monitor bol zameraný namonitoring povrchových vôd vybraných vodných nádr-ží na území okresu Prievidza. Projekt Polystyrénovýodpad ako druhotná surovina analyzoval možnosti vyu-žitia plastov ako druhotných surovín.

Od 1. novembra t ohto roku v Prie vidzi pracuje ajStredisko environmentálnej výchovy SAŽP s pô-sobnosťou v regióne Hornej Nitry, ktorý je známy naj-

Sieťkovaný pohľad na život v prírode

Triedenie odpadu počas environmentálneho víkendového pobytu pre rodiny s deťmi (Envík) v SEV Dropie

Výchova hrou


SEV SAŽP

mä svojou baníckou históriou, kúpeľnou tradícioua turisticky vyhľadávanými miestami kultúrno-historic-kého aj prírodného charakteru. Ciele SEV spočívajúnajmä v aktivizácii záujmu detí a mládeže o svoj rodnýkraj, prehlbovaní vedomostí o rodnom regióne prostred-níctvom environmentálnych výučbových programov vexteriéri aj učebniach. Pre tento účel SEV pripravujecyklus environmentálnych výučbových programov podnázvom Premeny Hornej Nitry. Pripravovaný programumožní nahliadnuť na región z viacerých uhlov pohľadu.Súčasťou programu je vytvorenie návrhov trás a náučnejnáplne exkurzií, ako aj tipy na výchovno-vzdelávacievýlety pre školy v regióne. SEV Prievidza je koordináto-rom školských projektov Zelená škola a Ekopaky preokres Prievidza. V budúcom roku SEV pripravuje tiežrozšírenie súťaže Hypericum pre žiakov ZŠ okresu Prie-vidza. Cieľovou skupinou spomínaných aktivít sú žiacizákladných a stredných škôl. Pre materské školy súurčené tematické výučbové bloky z aktuálnej ponukyprogramov, ktoré budú rozšírené o praktické tvorivédielne.

SEV SAŽP ŽilinaPôsobnosť SEV sa člení na tieto úseky činosti: Envi-

ronmentálna výchova, vzdelávanie a propagácia, Prezen-tácia kultúrnej krajiny, prírodného a svetového dedič-stva, Rozvoj trvalo udržateľného ekoturizmu v regiónoch.Z tohtoročných podujatí okrem iných bola úspešná ajoktóbrová pofestivalová prehliadka filmov z Envirofilmu2004, ktorá sa konala v Martine, Vrútkach, Ružomberkua Žiline. Sprievodnými akciami podujatia boli výtvarnásúťaž Krajina, v ktorej prežívam svoje detstvo a literárnasúťaž formou pracovných listov. Najkrajšie práce boliodmenené knižnými cenami, ktoré venovala Matica Slo-venská Martin. Podujatia sa zúčastnilo celkom takmer3 000 žiakov a viac ako sto učiteľov. Ďalej t o bolaprírodovedecká súťaž Hypericum 2004. Cieľom t ejtosúťaže určenej žiakom 5. - 9. ročníkov ZŠ bolo vzbudiťzáujem o zvyšovanie vedomostí o kraji, v ktorom žijú.Regionálne kolo sa konalo v Múzeu slovenskej dedinyJahodnícke háje v Martine za účasti 14 škôl. V íťazi regi-onálneho kola zo ZŠ Čachovský rad Vrútky postúpili doceloslovenského kola a do súťaže Deti prírode.V blízkejbudúcnosti SEV pripravuje školenia, semináre, worksho-py pre učiteľov, zameria sa tiež na publik ačnú činnosť,najmä v regionálnych novinách. Cieľom výučbovýchprogramov SEV SAŽP Žilina je zvyšovanie environmen-tálneho povedomia verejnosti, predovšetkým žiakov aštudentov. Vo výučbe sa SEV orientuje na problematiku,ktorá súvisí s ekológiou krajiny, ochranou prírody, analy-

zuje ohrozenie jednotlivých ekosystémov, s dô-razom na racionálne využívanie a obhospodarova-nie. V prípade záujmu SEV premieta tematické vi-deofilmy, diapozitívy a bezplatne zapozičiava vide-okazety.

SEV SAŽP DropieSEV SAŽP Dropie pracuje od roku 2003. Jeho

územná pôsobnosť sa vzťahuje na celý nitrianskyregión. Nachádza sa na najväčšom riečnom ostro-ve Európy, na Žitnom ostrove, na juhozápadnomokraji Chráneného areálu Dropie, 10 km od Kolár o-va aj od Zemianskej Olče. Areál SEV je vybudova-ný na ploche 4 ha, v zachovalom prírodnom prostre-dí. Svojou zeleňou tvorí príjemnú zelenú oázu vpoľnohospodárskej krajine Žitného ostrova. Stre-disko Dropie ponúka ubytovanie pre nenáročnýchv 4 a 5-posteľových izbách s celkovou kapacitou40 miest, prednáškovú miestnosť vybavenú audi-ovizuálnou technikou, dielne, vonkajšiu prírodnúučebňu a ohnisko na priateľské posedenia pri ohni.Špecifikom tohto strediska je drop fúzatý, ako jedi-ný, v zajatí chovaný drop na Slovensku, ďalej zoo-kútik so somárikom, kozičkami a inými zvieratami.Hlavným zameraním SEV je realizácia praktickejenvironmentálnej výchovy prístupnej pre všetkydeti, v bezprostrednom kontakte s prírodou. Aj pre-to ťažiskovou úlohou SEV je lektorsko-sprievodcovskáčinnosť po náučnom chodníku venovanom ekológii, svyužitím zážitkových foriem učenia (sa) priamo v prírode.SEV SAŽP Dropie venuje veľkú pozornosť rozvoju envi-ronmentálneho povedomia najmenších detí, výsledkomčoho sú aj špecializované tematické pracovné listy predeti MŠ: Čo rozprávali stromy (zamerané na jar), Dropiekráľovstvo (leto), Čo ponúka jeseň, Čo r ozprávalo kŕmidlo(zima) a Ekovláčik (zamerané na triedenie odpadov). Veľ-kej obľube sa tešia aj výlety a školy v prírode s environ-mentálnym programom pre najmenších.

V tomto roku, v spolupráci s pracovníkmi Centra prerevitalizáciu zaťažených oblastí Prievidza, sa v strediskuDropie uskutočnil pilotný ročník zaujímavého projektuEnvironmentálne víkendy pre rodiny s malými deťmi.Nosnou myšlienkou projektu bolo vytvoriť priestor prezmysluplné trávenie voľného času rodín, so zameranímna rozvoj environmentálneho povedomia prostredníctvomvýchovy prežívaním, zmyslového vnímania a praktickýchaktivít. Počas troch víkendov sa projektu zúčastnilo 50rodičov s deťmi a učiteľmi z troch materských škôl. Pro-jekt bol s veľkým úspechom prezentovaný aj na Veľtrhuenvironmentálnych výučbových programov Šiška 2004

v Modre - Harmónii a vroku 2005 už rozšíri ponu-ku environmentálnych po-bytových programov v SEVSAŽP Dropie.

Častými návštevníkmistrediska sú aj starší žia-ci, deti všetkých veko-vých kategórií. Pobytovéenvironmentálne progra-my sa, okrem samotnéhokontaktu s prírodnýmprostredím, zameriavajúpredovšetkým na rozvojzmyslového vnímania, roz-voj poznatkov o prírod-ných zákonitostiach a do-mácej ekológii. Strediskokaždoročne navštívi oko-lo 900 školopovinných

žiakov, z toho možnosť environmentálnej školy v príro-de pr avidelne využí va okolo 100 žiakov. SEV SAŽPDropie aktívne participuje aj na realizácii environmen-tálnych projektov Centra environmentálnej výchovy avzdelávania SAŽP Banská Bystrica. Začiatkom sep-tembra 2004 sa tu uskutočnil už druhý ročník Letnejškoly ochrany životného prostredia, tento rok pre štu-dentov 1. ročníka UMB v Banskej Bystrici.

V spolupráci s pracovníkmi Centra pre revitalizáciuzaťažených oblastí Prievidza stredisko Dropie pripravu-je do budúcnosti zaujímavý projekt zameraný na envi-ronmentálne vzdelávanie, výchovu a osvetu v oblastiobnoviteľných zdrojov energie, alternatívnych techno-lógií a ich praktického využitia v domácnostiach.

SEV SAŽP Drieňok Teplý VrchV juhovýchodnej časti Slovenského Rudohoria,

v doline rieky Blh, leží obec Teplý Vr ch. Obec je vďakavodnej nádrži centrom letnej turistiky. Priemerné letnéteploty vody sú tu najvyššie na Slovensku. Okolitápríroda sa vyznačuje veľkou rozmanitosťou a výsky-tom vzácnych druhov fauny a flóry. Od roku 1965 je tuchránená študijná plocha s lesnými porastami aklima-tizovaných cudzokrajných drevín. Stredisko environ-mentálnej výchovy Drieňok, ktoré je držiteľom medzi-národného certifikátu Ekocentrum, je situovanév blízkosti vodnej nádrže Teplý Vrch. Zo SEV vychádzanáučný chodník Drienčanský kras, ktorý možno pova-žovať za prírodovedecky a krajinársky najhodnotnejšíkrasový ostrov medzi Slovenským krasom a Murán-skou planinou.SEV ponúka ubytovanie v 2, 3, 4 lôžko-vých izbách a apartmánoch s kapacitou 110 lôžok ,str avovanie v reštaurácii s kapacitou 120 osôb – ku-chyňa je zásobovaná väčšinou z miestnych zdrojov,ďalej envirolabor atórium, požičovňu bicyklov, športo-vých potrieb, člnov, učebne s didaktickou a výpočto-vou technikou a tlmočníckym zariadením, špeciálneprogramy zamerané na zvyšovanie environmentálne-ho povedomia širokej verejnosti (praktické aj teoretic-ké) – školy v prírode, pobytové programy, víkendovépobyty, školenia, semináre, letné tábory. V areáli stre-diska sú náučné chodníky a prírodný ateliér.

Zdroj: Slovenská agentúra životného prostrediaVýučba tradičných remesiel v SEV v Banskej Štiavnici

Envík v SEV Dropie – prechádzka po korunách stromov


Súťaže

Vedomostná súťaž Hypericum nie je žiadnym nováči-kom. Napriek množstvu iných zaujímavých súťaží sapevne zapísala do povedomia detí a ich učiteľov. Viacerísa možno pýtajú – prečo práve Hypericum? Nuž preto,že Hypericum, ako isto viete, je latinským názvom lieči-vej rastliny ľubovník. Ak svoj kraj chceme poznávať iľúbiť, preto tát o súťaž, ktorá sa zameriava na poznávanieprírody, ale aj kultúrnohistorických zaujímavostí jednotli-vých regiónov, dostala názov Hypericum.

V jarných mesiacoch tohto roku šesť stredísk envi-ronmentálnej výchovy Slovenskej agentúry životnéhoprostredia (SEV Dropie, SEV Drieňok, SEV Banská Štiav-nica, SEV Žilina, SEV Košice, SEV Regetovka) zorganizo-valo regionálne kolá súťaže Hypericum. Pozvali na nede ti vo veku 10 – 15 rokov zo základných škôl a 8-ročných gymnázií vo svojich regiónoch. Svoje Hyperi-cum organizovala aj Správa Národného parku Nízke Tat-ry. Víťazné družstvá siedmich regionálnych súťaží smepozvali na júnové finále – celoslovenské kolo Hypericum2004.

Pre toto podujatie sme si vybrali krásny slnečný deň23. júna 2004 v SEV Ekocentrum Drieňok na Teplomvrchu. Témou tohtoročného celoslovenského kola bollesný ekosystém, na ktorý boli zamerané aj súťažnéotázky. Úlohou súťažiacich bolo prejsť vytýčenú trasu,na ktorej bolo 5 stanovíšť. Na každom stanovišti muselizodpovedať súťažné otázky. Na prvom stanovišti pozná-vali živočíchy podľa ich hlasov. Druhé stanovište sasústredilo na lesný ekosystém, tretie na poznávanielesných bylín a drevín, na štvrtom stanovišti deti určova-li živočíchy podľa obrázkov. Piate st anovište sme ten-tokrát nevenovali konkrétnemu regiónu Slovenska, alev súvislosti s tohtoročným vstupom našej krajiny doEurópskej únie práve poznávaniu krajín EÚ.

Deti prišli na Teplý vrchdobre pripravené. Súťažili vdružstvách, učili sa praco-vať v tíme, navzájom si po-máhať. Všetci sa snažili zovšetkých síl. Dávali hlavydokopy a radili sa o správ-nej odpovedi, dokonca nie-kedy prišlo aj na výmenunázorov, kto má pravdu. Alečísla nepustia, vždy jeniekto prvý a ostatní až zaním. Takže keď porota za-sadla, spočítala body, do-spela k nasledovným poč-tom bodov a záverečnémuporadiu:

1. miesto – ZŠ Jenisejská,Košice (SEV Košice) - 38,5bodov

2. miesto – 8-ročné gymná-zium, Rimavská Sobota (SEV Drieňok) - 37,5 bodov

3. miesto – ZŠ Čachovský rad, Vrútky (SEV Žilina) - 36,5bodov

4. miesto – ZŠ Nitrainske Hrnčiarovce (SEV Dropie) - 34,5bodov

5. miesto – ZŠ Chmeľová, okr. Bardejov (SEV Regetovka) -31,5 bodov

6. miesto – ZŠ Nemecká (NAPANT) - 28,5 bodovDobojované, rozhodnuté. Súťaž sme slávnostne uko-

čili vyhlásením výsledkov. Deti ale už vedeli, že cenaza ich vedomosti a snahu ich ešte len čaká, a že sanevidia poslednýkrát. Všetci finalisti totiž dostali akocenu týždenný pobyt v letnom environmentálne orien-

Hypericum 2004... vzrušujúce, napínavé,kamarátske a veselé poznávanie prírody

Deti prírode 2004Slovenská agentúra životného prostredia, Slovenský

poľovnícky zväz a Združenie lesníčiek dokázali, že ochra-na prír ody ešte stále spája a nerozdeľuje. Ich spoločnásúťaž pre žiakov základných škôl vo veku 10 až 15rokov pod názvom Deti prírode sa konala 11. septembra

tovanom tábore v SEV Regetovka. Okrem toho, prvé tridružstvá dostali možnosť reprezentovať SAŽP na súťa-ži Deti prírode 2004, kde si zmerali sily s najlepšími, ktorívzišli z podobných súťaží organizovaných Slovenskýmpoľovníckym zväzom a Združením lesníčiek Sloven-ska. Všetci sme im držali palce. A ako to dopadlo?Dozviete sa, čít ajte ďalej. My sa však už dnes t ešímena stretnutia v roku 2005, opať budeme súťažiť naHypericu, bude to opäť niečo iné, nové. Ale určite tobude rovnako vzrušujúce, napínavé, poučné, ale aj ka-marátske a veselé.

RNDr. Soňa Bognárová

v priestoroch SEV Teplý vrch a na trase náučného chod-níka Drieňok.

SAŽP reprezentovali tri víťazné družstvá z celo-slovenského kola súťaže Hypericum 2004. Tento ročníkbol výnimočný aj natáčaním stej relácie poľovníckeho

magazínu Slovenskej tele-vízie Halali. Pri tejto príleži-tosti bola súťaž ukončenámalou recepciou.

Deň pred začatím súťa-že sa organizátori i samot-ní účastníci stretli v SEVDrieňok na Teplom vrchu.Po úvodných organizač-ných pokynoch si všetci„hodili klbkom”, t. j. každý,kto držal klbko sa predsta-vil a hodil ho ďalej, pričomsa neprestal držať kúskaodmotaného špagátu. Nazáver vznikla sieť, ktoráv tomto prípade symboli-zovala hlavnú myšlienkusúťaže: spoločnú a prepo-jenú ochranu prírody.

Presun súťažiacich na trasu náučného chodníka Drienčanský kras, na ktorom sa nachádzalo 6 stanovíšť

Slávnostné odovzdávanie cien Deti prírode 2004

Súťažný deň sa začal písomným testom, ktorý preve-ril vedomosti mladých účastníkov v oblasti poľovníctva,živej a neživej prírody. V rámci tejto časti súťaže detipoznávali aj hlasy vybraných živočíchov. Druhá časťsúťaže sa odohrávala na 6 stanovištiach priamo v teréne,na trase náučného chodníka Drienčanský kras. Praktic-ké poznávanie cicavcov, pernatých dravcov, určovanierastlín a drevín, otázky s témou biotopy, voda a anorga-nická príroda čakali na správne odpovede žiakov. Poabsolvovaní celej trasy netrpezliví súťažiaci už čakali navýsledky súťaže.

Účastníci sa hodnotili jednotlivo, ale aj v 3-člennýchdružstvách. Víťazkou sa stala Andrea Sláviková z Dolnej Maríko-vej. Na druhom mieste sa umiestnil Roman Riljak z Dolnej Maríko-vej a na treťom mieste minuloročná víťazka Lucia Braciníkováz Pezinka. V súťaži družstiev vyhralo družstvo Združenia lesníčiekSTRAKA. Nasledovalo družstvo Združenia lesníčiek JAZVEC a druž-stvo OKO SPZ Pezinok. Organizátori súťaže odovzdali súťa-žiacim ceny, dohodli sa na spolupráci pri prípr ave ďalšie-ho ročníka súťaže a pri krásnom slnečnom počasí,v malebnej prírodnej scenérii Teplého vrchu sa rozlúčilis účastníkmi spoločným pokrikom: „Prírode zdar!”

Mgr. Jana ŠimonovičováFoto: autorka


Recyklácia odpadov

Kontajnery s komunálnym odpadom stále obsahujúmnožstvo cenných surovín, ktorých zúžitkovanie by pri-nieslo ďaleko viac výhod ako ich spaľovanie v peciach,či dokonca bezcenné ukladanie na početných sklád-kach. Za jednu z nich možno v poslednom čase považo-vať i tetrapakové (viacvrstvové) obaly . Denne sa ichspolu s výrobkami predajú u nás st ovky ton a ďalšieodpady tohto druhu vznikajú i priamo vo výrobných zá-vodoch. Podľa odborníkov 30 prázdnych a nezdeformo-vaných tetrapakových obalov s obsahom jedného litra,aké napríklad berieme do rúk v regáloch s mliekom, naplníasi 100-litrový kontajner. Toto množstvo pritom vyhodíjedna priemerná rodina niekedy za kratšie obdobie akojeden mesiac.

Kombinované materiály z kartónu a plastu súv potravinárskom priemysle nesporne jednou z najväčšíchskupín obalov a postupne sa čoraz viac presadzujú aj v iných odvetvia hospodárstva. Ekológov v tejto súvislostiznepokojuje najmä ťažko rozložiteľný polyetylén, pričomobal tohto druhu obsahuje aj tenkú hliníkovú fóliu. Najhrub-šou vrstvou (tri štvrtiny hrúbky obalu a celkovo 73,5percenta), tvorí kartón alebo papier, čo tak trochu lákavyužiť ho na spaľovanie. Podiel polyetylénu je v obale 21percent, hliníkovej fólie maximálne 5 percent azvyšok tvoria tlačové farby. Spaľovanie tetra-pakových obalov nie je však riešením, ktoréby ekológov osobitne nadchlo. S podstatnelepším a možno povedať aj ojedinelým nápa-dom, ktorý dáva využitiu tejto suroviny per-spektívu, prišli bratia Kuruczovci z okresu NovéZámky.

Inšpirácia prišla z inzerátuMalá rodinná firma, Kuruc, s. r. o., z Veľ-

kých Loviec sa pôvodne zaoberala lisovanímpalivových brikiet z drevených pilín a dopra-vou. Na myšlienku spracovania tetrapakovýchobalov priviedla troch bratov v podstate lennáhoda. Novinový inzerát, ktorým spoločnosťTetra Pak v Skalici hľadala vhodný subjekt,ktorý by dokázal primerane šetrnek životnému prostrediu spracúvať kartónovéodpady. Stručný pohľad do minulosti hovorí,že prvé kontakty nadviazala rodinná firmaKuruc company s týmto výrobcom už v roku1995. Pomerne rýchlo sa však ukázalo, žetaký ušľachtilý odpad možno využiť oveľaúčelnejšie, ako zapracovaním do palivovýchbrikiet. Táto myšlienka nedala bratom pokojadovtedy, kým sa definitívne nerozhodli pre výrobu do-siek použiteľných napríklad v stavebníctve. Na prospechtejto myšlienky bol dokonca aj obsah polyetylénuv odpade, ktorého vlastnosti sa dajú využiť ako prirodze-

ného pojiva. Navrhovaný pro-dukt mal všetky predpoklady,aby sa vyrovnal a konkurovaldokonca i tradičným materiá-lom z dreva, najmä však sadro-kartónovým výrobkom a izolač-ným materiálom. Prvú linku navýrobu dosiek, ktorým bratiadali obchodný názov Tetra K1,spustili už v roku 1997. Fr anti-šek Kurucz na tieto zložité za-čiatky spomína už s úsmevom.Tvrdším orieškom sa stala na-príklad povinná certifikácia vý-robku. Trvala veľmi dlho, preto-že výrobok nebolo s čím porov-nať. Jednoducho, v Európe sadovtedy nič podobné nevyrába-lo. Veci sa pohli dopredu až po novele zákona a prerade-ní stavebnej dosky do kategórie nepovinne certifikova-ných výrobkov. Ľahké neboli ani začiatky predaja do-siek, čo pri každom novom výrobku nebýva nič výni-močné. Trh však postupne dokázali osloviť úžikovými

vlastnosťami stavebnej dosky a rovnako aj dobrou ce-nou. Netrvalo dlho a v snahe spracovať čo najviac zvyško-vej suroviny z výroby a v záujme lepšieho využitia linky,ponúkli odberateľom ďalšiu novú dosku. Označili ju ako

Tetra K2. V st avebníctve sa dobre uchytila najmä akoobkladový materiál, použiteľný v interiéroch a exterié-roch. Za ňou napokon nasledovala Tetra K3, pričom jejvýrobou bratia zvládli ďalšiu náročnú požiadavku, spra-covať i menej kvalitnú surovinu, akou sú obaly zo sepa-

rovaného zberu.Stavebné dosky z tetrapakuFirma po premiestnení z Nových Zámkov

do Šurian zamestnáva približne 30 ľudí. Jejvýrobné možnosti sú od januára tohto rokana úrovni 20 až 30 tisíc metrov štvorcovýchmesačne a spracovateľská kapacita sa zvý-šila na 2 500 až 3 000 ton materiálov ročne.Z výrobnej linky vychádzajú štandardné veľ-kosti dosiek o rozmeroch 2 700 krát 1 200milimetrov o hrúbke do 20 mm. Bez povrcho-vej úpravy tvorí štruktúru dosky drvený ma-teriál z polyetylénu (PE ) a krycia vrstva pa-piera. Technológia výroby spočíva v rozdrvenízákladnej suroviny, ktorú ďalej pod vysokýmtlakom a za pôsobenia tepla lisujú do tvarudosiek. Dôležité je, že do základnej zmesi užnie sú pridávané žiadne tmeliace a ani plnia-ce chemické komponenty. Ide vlastne o ma-teriál, ktorý nachádza všestranné využitie.V stavebníctve na obklady stien a stropov,nenosných priečok, izoláciu podláh, na výro-bu poličiek, plotov a podobne. Dosky majúdobré tepelnoizolačné vlastnosti, čiastočneodolávajú vode, sú stredne až ť ažko horľavé,

dokážu pohlcovať elektromagnetické žiarenie a hygie-nicky ich možno považovať za neutrálne. S bratmi Ku-ruczovcami sa možno zhodnúť v tom, že z dosiek možnovybudovať stavbu s nízkymi nákladmi. V porovnanís tradičnými sú lacnejšie o tretinu. Dosky možno ohýbaťna obloženie klenieb a priam predurčené sú na podkrov-né miestnosti. Súčasný sortiment tvoria dosky Tetra K,panely Tatra K a rovnaké označenie majú aj obkladovékazety. Firma sa však pokúša vyrábané materiály ajfinalizovať do výrobkov určených najmä pre voľný čas.Sú to záhradné chatky, rôzne prístrešky pre zvieratá ajednoduché stavby.

Kuruc company realizuje ojedinelý projekt recyklácie

nápojových obalov

Produkt z odpadu so sedemnásobným využitím

rok 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004počet zapojených škôl do projektu 1 3 4 20 60 95 450počet oslovených žiakov v tis. 0,26 0,65 0,72 4,3 13,8 21,85 100nazbierané množstvo školy v tonách 1,5 4,5 6 30 94,1 190 360počet zapojených organizácií do projektu 0 0 0 1 10 15 30počet oslovených občanov v tis. 0 0 0 3,5 40 52 200nazbierané množstvo organizáciami v t. 0 0 0 1,5 43,7 60 140nazbierané množstvo spolu v tonách 1,5 4,5 6 31,5 137,8 250 480

Prehľad zberu obalov v školách a mestských organizáciách v SR

Záhradný domček obložený stavebnymi doskami z tetrapakov


Projekty

Stavebné dosky z tetrapakov

Ekovýchovný projekt pre školyVýhodnosť spracovania tetrapakových oba-

lov týmto spôsobom podčiarkuje aj konštato-vanie, že tento produkt možno recyklovať se-demnásobne. Skúsenosti však ukázali, že naj-slabším článkom projektu je získavanie odpa-du a jeho pravidelný prísun. Keď sa hovorilo osľubnej perspektíve firmy, materská spoloč-nosť Tetra Pak zatvorila výrobný závod v Skalicis odôvodnením potreby optimalizácie výroby.Stalo sa tak na prelome tisícročia. Záchranuspojenú s dodávkami odpadu preto hľadala fir-ma aj u výrobcu tetrapakových obalovv Budapešti, napokon ju však našla u domá-cich producentov, ktorí potrebovali vyriešiť svojeodpadové hospodárstvo. Dnes má už viac akostovku rôznych dodávateľov tejto suroviny.Prispeli k tomu aj podniky technických služiebseparujúce odpad, napríklad v Košiciach a StarejĽubovni. Rozhodujúcim podielom sa však na separovanítetrapakových obalov pričiňujú najmä školy. Pomocnú rukupodala v tomto smere aj Slovenská agentúra životnéhoprostredia v Banskej Bystrici, ktorá v spolupráci s firmouKuruc company v Šuranoch a pod záštitou Ministerstvaživotného prostredia SR vyhlásila ekovýchovný projektpre školy rôznych stupňov - Ekopaky. Cieľom je podporiťtriedený zber viacvrstvových nápojových obalov a predo-všetkým znížiť množstvo netriedeného odpadu, ktorý kon-čí nevyužitý na skládkach. Deti oslovuje v tom, aby viac-vrstvový obal nezahodili do smetného koša, ale zanieslina zberné miesta v školách. V tomto roku sa podarilo

takto získať a zachrániť pre ďalšie spracovanie približne480 ton suroviny. Organizátori projektu v školách oslovilipribližne 100 tisíc žiakov a ďalších 200 tisíc občanov sas projektom zoznámilo v organizáciách. Škôl sa doň zapo-jilo 450 a organizácií 30. Deti v tomto roku nazbierali 360ton tetrapakových obalov. Podľa údajov spoločnosti v roku2007 plánujú vyzbierať 1 200 ton kartónových nápojo-vých obalov. Prínos vyčíslili okrem iného v podobe ušetre-ných prostriedkov na odvoz komunálneho odpadu (pricene 50 Sk za jednu nádobu) na 60 mil. Sk.

Záujem o skúsenosti bratov KuruczovcovBratia Kuruczovci sú presvedčení, že ak by niekto

zber systematicky zastrešil, počet záujem-cov by bol ešte väčší. Treba im však tiež daťza pravdu, že firme sa neoplatí zvážať obalyzo vzdialených kútov krajiny a v nepatrnýchmnožstvách. Za ľahostajný označujú prístuptých, ktorých by zúžitkovanie odpadov malozaujímať predovšetkým. Sú to výrobcoviamlieka a mliečnych nápojov. Tetrapakovéobaly síce využívajú, ale odpad radšej posie-lajú na spaľovanie. Svetlejším príkladom súpracovníci Mliekospolu v Nových Zámkoch,SOLE Veľký Krtíš, Linea Slovensko a možnoešte bratislavské Rajo.

Spoločnosť Kuruc company, ktorá je dote-raz jediným spr acovateľom viacvrstvovýchobalov na Slovensku, navštívilo počas jejexistencie už veľa záujemcov. Mnohí z nichsa zaujímali o použitú technológiu a know –how podnikateľského nápadu. Prišli napríklad

odborníci z Číny, Švajčiarska i zástupcovia materskejspoločnosti Tetra Pak vo Švédsku. Bratia Kuruczovcizatiaľ nemajú vo svete veľa nasledovníkov, prvé „lasto-vičky” však už zvestovali zmenu. Stalo sa tak u našichzápadných susedov v Českej republike, kde priekopnícispracovania tetrapakových obalov zo Šurian dodali ajtechnológiu odskúšanú v praktických podmienkach.V dnešnej dobe, silne poznačenej nedostatkom práce, jemalé podnikanie vhodným priestorom sebarealizácie av tomto prípade navyše slúži aj na prospech čistejšiehoživotného prostredia.

Peter Farárik

Centrum environmentálnej výchovy a vzdelávaniaSAŽP spolu s firmou Kuruc company Šurany pod zášti-tou Ministerstva životného prostredia SR v školskomroku 2003/2004 odštartovali projekt zameraný na zberviacvrstvových nápojových obalov. Do projektu sa zapo-jilo 450 škôl z celého Slovenska a pokračuje aj v tomtoškolskom r oku druhým ročníkom. Cieľom projektu jeznížiť množstvo odpadu, ktorý končí nevyužitý na sklád-kach. Najefektívnejším riešením ako znížiť množstvoodpadov je rozumné nakupovanie a predchádzanie vzni-ku odpadov. Ak ste však už produkt vo viacvrstvovomobale kúpili, ten po použití nezahoďte do smetného koša,kde sa z neho stane bezcenný kus odpadu, ale ho od-neste na zberné miesta, ktoré sa nachádzajú na základ-ných školách prihlásených do projektu. Do projektu samôžu zapojiť triedne kolektívy alebo celéškoly. Každá škola, ktorá sa zapojí do pro-jektu, dostane metodické a propagačné ma-teriály.

Podmienky zapojenia sa do projektu • vyplniť prihlášku (je k dispozícii na

www.sazp.sk) a poslať ju na adresu: Sloven-ská agentúra životného prostredia, CEVAV, P.O.B. 252,Tajovského 28, 975 90 Banská Bystrica, alebo e-mailom: [email protected]

• nápojový obal musí byť čistý, rozrezanýa rozložený do roviny ( nedostatočne vyčiste-né obaly môžu byť počas skladovania pôvod-com zápachu alebo plesní. Obaly sú najlep-šie skladovateľné a pripravené k preprave,keď sú rozrezané, čisté, poukladané na sebaa zviazané špagátom do balíčkov),

• vyzbierané nápojové obaly sa skladujú v špeciálnych vreciach poskytnutých firmouKuruc company,

Chcete sa zapojiť do projektu EKOPAKY?• pre vyzbierané obaly firma Kuruc company koordinu-

je pravidelný odvoz do recyklačnej linky (termín odvozu sidohodnite telefonicky na číslach: 035/650 80 30, 0903719 968),

• zbierajú sa všetky nápojové viacvrstvové obaly (odmlieka, džúsov a pod.) - niekedy sa stáva, že si ľudiaviacvrstvové obaly mýlia s kartónmi a odovzdávajú ich dozberu spolu s papierom,

• cena za 1 kg je 0,50 Sk a príspevok z Recy-klačného fondu až 1,80 Sk za 1 kg (0,50 Sk za 1 kgvypláca firma Kuruc company priamo po odvážení aprevzatí obalov. Šofér vydá potvrdenku o prevzatí, kto-rú je potrebné doručiť na obecný/ mestský úrad –odbor životného prostredia. Ten sústreďuje potvr denkyzo všetkých škôl, ktorých je zriaďovateľom a zašle ich

Odporúčaný spôsob úpravy obalov v domácnosti po vyprázdnení

na adresu: Recyklačný fond, sektor viacvrstvových kombinova-ných materiálov, Nobelova 18, 831 02 Bratislava, www.recfond.sk.Recyklačný fond potvrdenky overuje u recyklátora (fir-ma Kuruc) a 1,80 Sk za kilogram posiela na účetobecného/mestského úradu, ktorý získané finančnéprostriedky uhradí škole).

Výstupmi projektu sú metodické a propagačné materi-ály k problematike odpadov, videokazeta s témou ekoló-gie odpadov a exkurzie s odborným výkladom vo firmena recyklovanie odpadu. Informácie o projekte poskytne: SAŽP– CEVaV Banská Bystrica, tel.: 048 471 37 43, e-mail: [email protected],[email protected]

Výsledky súťaže Ekopaky 2005 budú vyhlásenév rámci medzinárodného festivalu ENVIROFILM začiatkommája 2005 v Banskej Bystrici.


Školstvo

Environmentálna výchova a vzdelávanie je jednýmz najdôležitejších nástrojov na riešenie problémov život-ného prostredia a je súčasťou výchovy v predškolskýchzariadeniach a súčasťou výuky na školách všetkýchstupňov. Jej úroveň do značnej miery ovplyvňuje kvalitapodmienok, ktoré pre túto prácu školy majú, vrátanefinančného a materiálno-technického zabezpečenia ichpotrieb.

Základným pedagogickým materiálom pre environ-mentálnu výchovu a vzdelávanie v školách je tzv. Envi-ronmentálne minimum – učebné osnovy environmentál-nej výchovy pre základné a stredné školy, ktoré sa pre-mietajú do väčšiny učebných predmetov ZŠ a SŠ. Či užsú to prevažne prírodovedné predmety ako prírodoveda,vlastiveda, prírodopis, zemepis, fyzika, chémia, biológiaa geografia alebo prvouka, pracovné vyučovanie, ob-čianska výchova a etická výchova, v ktorých sa plnenieučebných osnov uplatňuje systematicky a primerane vovšetkých ročníkoch škôl. Okrem klasických foriem vzde-lávania sa na ZŠ a SŠ zabezpečuje environmentálnavýchova formou súťaží, napr. geografická olympiáda,biologická olympiáda alebo stredoškolská odborná čin-nosť.

Doplňujúco, so zreteľom na širokú verejnosť, pôsobímimoškolská environmentálna výchova zabezpečova-ná kultúrno-osvetovými zariadeniami, masovokomunikač-nými prostriedkami, knižnicami, odbornými inštitúciamirôznych rezortov, združeniami občanov i podnikateľskousférou. Ministerstvo školstva SR v záujme zvýšeniaaktivít na zlepšenie životného prostredia a zabezpečeniatrvalo udržateľného rozvoja v tomto roku prvýkrát vyčle-nilo zo svojho rozpočtu finančné prostriedky pre grantovýprogram Enviroprojekt 2004 na podporu a financovanieprojektov environmentálnej výchovy a vzdelávania detía žiakov ZŠ, SŠ a školských zariadení.

Praktickými výstupmi Enviroprojektu 2004 bude celýrad seminárov, výstav, súťaží, konferencií ale-bo metodických materiálov, pracovných zošitov a listov,množstvo CD, bulletinov a iných záznamov. V rôznych

regiónoch Slovenska sižiaci vybudujú náučnéchodníky, vyčistia častivodných tokov alebo budúriešiť problémy s využitímenergie i problematiku od-padu, ako napr. v projektochModel mestskej čistiarne od-padových vôd, Stav vod-ných tokov v Komárne,Voda – zdroj života, Riekaako živý organizmus aleboZelený balíček v praxi .Z celého Slovenska bolopodaných 137 projektov odškôl, školských zariadenía občianskych združení,z ktorých medzirezortná ko-misia pre výber, hodnoteniea finančnú podporu environ-mentálnych projektov Minis-terstva školstva SR vybra-la 27 projektov na pridelenie finančnej dotácie v celkovejvýške 1,535 mil. Sk.

Na Slovensku dnes existuje pomerne rozsiahle spek-trum združení občanov (mimovládnych organizácií), zao-berajúcich sa aj environmentálnou výchovou. Väčšinouide o združenia s lokálnou alebo regionálnou pôsobnos-ťou, ktoré veľmi dobre spolupracujú so školami a škol-skými zariadeniami, čo má v celkovom meradle značnývplyv na rozvoj environmentálnej výchovy a vzdelávaniana Slovensku.

Na rozvoj environmentálnej výchovy majú vplyv ajrôzne medzinárodné projekty, ktorých cieľom je svojimiaktivitami prispieť k formovaniu environmentálneho ve-domia školopovinnej mládeže a širokej verejnosti. Napr.v rámci holandsko-slovenského projektu Matra Zdoko-nalenie systému environmentálnej výchovy a vzdelávaniav Slovenskej republike občianske združenie Centrum

V plnom prúde beží slovensko-holandský projekt Zdokonaleniesystému environmentálnej výchovy a vzdelávania na základných astredných školách na Slovensku. Financovaný jez holandského grantového programu MATRA a Mi-nisterstvom školstva SR. Partnerom projektu jeCentrum environmentálnych aktivít v Trenčíne, ho-landská nadácia Stichting Velwerk Nederlandsa VVMZ, s. r. o. Projekt monitoruje VeľvyslanectvoHolandského kráľovstva na Slovensku.

Trvá rovné tri roky – do konca marca2005. Jeho výnimočnosť spočívav partnerskej spolupráci troch sektorov – štát-neho, súkromného a mimovládneho, ktorá vy-plynula z jeho samotnej realizácie. Pomáhariešiť problémy nekoordinovanosti a formál-nosti environmentálnej výchovy na školácha umožňuje, aby pedagogická obec získalaskúsenosti zo spolupráce so širokou komu-nitou. Prispieva tiež k tomu, aby bolo viacvýučbových a metodických materiálova pomôcok, aby sa zvyšovala kvalifikáciaučiteľov pre moderné poňatie environmentál-nej výchovy. Kladie dôraz na rozvoj mladých

Environmentálna výchova na školách v SR

Ako zdokonaliť systém environmentálnej výchovy?

environmentálnych aktivít v Trenčíne s finančnou účas-ťou MŠ SR vydá metodické materiály a doplnkové učeb-né pomôcky pre ZŠ a SŠ v témach Voda, Ovzdušie,Urbanizmus a Energia a tiež zrealizuje školenia, odbornéa metodické vzdelávania učit eľov v oblasti environmen-tálnej výchovy a vzdelávania.

Súčasný stav environmentálnej výchovy a vzdeláva-nia na ZŠ a SŠ možno považovať za dobré východiskopre jej ďalšie skvalitňovanie v súlade s pokrokom vedy,techniky a poznatkov z pr axe našich škôl. Cieľom tohtoúsilia a práce je dosiahnuť taký stav, aby sa environ-mentálna výchova stala organickou, cieľavedomou asystematickou súčasťou práce všetkých škôl, učit eľova každodenného života v školách.

Mgr. Beata K ukumbergováMinisterstvo školstva SR

osobností v ich trojjedinosti - v znalostiach, zručnostiacha postojoch. Projekt sa zameriava na tri základné aktivity:

Ako obohatiť osnovy minimaVývoj a distribúciu metodických materiálov a učebných pomô-

cok pre environmentálnu výchovu a to k témamaktualizovaných osnov Environmentálne minimum.Vznikli manuály pre trénerov, učiteľova žiakov. Doteraz boli vďaka spolupráci soSlovenskou agentúrou životného prostre-dia vydané príručky na tému odpad, vodaa trvalo udržateľný rozvoj. Už sa distribuo-vali do všetkých vyše 2 000 základnýchškôl v SR. Spracované sú ďalšie témy – jeich osem. Tvorcovia ich zostavili tak , abyich učiteľ ktoréhokoľvek predmetu dokázalvyužiť. Materiály pre žiakov obsahujú ľah-ko kopírovateľné pracovné listy.K dispozícii bude tiež osem krabíc s ná-strojmi a vybavením pre praktické cviče-nia a aktivity, a to pre každý región. Každáškola alebo organizácia bude mať možnosťsi ich požičať.

Tréningy pre koordinátorovSúčasťou pr ojektu je organizácia tréningovBudovanie tímu a spolupráce

Environmentálna výchova nie je len o vedomostiach z odboru ekológia - dokazujú to aj vnímaví účastnícikurzov o koordinácii EV na školách (foto: Richard Medal)


Projekty

o environmentálnej výchove a vzdelávaní pre vedenie škôla koordinátorov environmentálnej výchovy na školách, ktorí užpracujú v každom regióne SR, a majú svoj trénerský tímvyškolený v Holandsku. Dvadsiati tréneri v spoluprácis Metodicko-pedagogickými centrami v Bratislave, Tren-číne, Banskej Bystrici a v Prešove postupne školia pe-dagógov z celého Slovenska.

„Prvé tréningy sa uskutočnili začiatkom novembra vBratislave, Lazoch pod Makytou a v Kysaku. Do koncaroka ich bude dovedna dvanásť a každého sa zúčastní20 až 25 koordinátorov environmentálnej výchovy, čoje dovedna 240 až 250 pedagógov, z plánovaných šty-risto, s bohatými skúsenosťami aj úplní nováčikovia. Majúveľký záujem o tematiku, a to ma teší,” hovorí koordiná-torka pre Prešovský a Košický kraj RNDr. Silvia Szabóo-vá z občianskeho združenia Sosna z Košíc. Vyškoliť viacľudí v tomto roku fyzicky nie je možné. Škoda, že finan-cie prišli neskoro, organizačný a realizačný tím projektubol pripravený začať už na jar.

Veľtrh a ĎalEKOhľadVýsledky projektu majú tiež podporiť vážnosť environmentálneho

vzdelávania. Vyšli už napríklad tri čísla časopisu ĎalE-KOhľad pre environmentálnu výchovu a filozofiu. Pracujesa na www stránkach, vytvárajú sa klubové siete škôl apedagógov. Program počíta aj s grantovým mechaniz-mom na podporu projektov spomínaného druhu výcho-vy. Na Veľtrhu environmentálnych výukových progra-mov v Modre, ktorý sa od 23. do 25. septembra 2004tešil veľkému záujmu účastníkov, odštartovala celoštát-na súťaž Zelené školy, a to aj za prítomnosti organizáto-

rov európskeho programu EcoSchools. Do pilotné-ho ročníka tejto súťaže sa zapojilo 45 škôl.

Partnerstvo sektorovDôležitou súčasťou spomínaného projektu sa

stal aj pracovno-prezentačný deň na tému Praktickáenvironmentálna výchova v partnerstve s troma sektormi –firmami, neziskovým a verejným sektorom. Uskutočnil sa23. septembra v Bratislave a zúčastnilo sa ho 70predstaviteľov škôl z celého Slovenska. Nechýbalizástupcovia verejného sektora. Taktiež firiem, avšaklen pár lastovičiek, hoci oslovených bolo oveľaviac, vrátane podnikov majúcich materskú základ-ňu v Holandsku. Zrejme všetko chce svoj čas - ajrozvoj spoločenskej zodpovednosti firiem tým, žesa rozhodnú participovať na neziskových vzdelá-vacích projektoch. Tie, ktoré v krátkosti prezento-vali spomínanú spoluprácu, naozaj stáli za to. Na-príklad Daphne predstavilo spoluprácu s firmou Sie-mens na rozvoji osobnosti mladých ľudí. Účastnícidňa tiež zostavili náčrt odporúčaní pre spoluprácuna zefektívnení slovenského systému environmen-

tálnej výchovy a vzdelávania. Spoluorganizátoromtohto dňa, ktorý v roku 2004 bol jediným svojhodruhu na Slovensku, bol Communication House.Udalosť mediálne podporili Učit eľské no viny, den-ník SME a Enviromagazín.

Tŕnistá cesta financiíDosť dlho hrozilo, že projekt skončí bez najdôle-

žitejšej – záverečnej aplikačnej fázy, ktorú máspolufinancovať slovenská strana – Ministerstvoškolstva SR. Ešte v septembri 2004 nebolo jas-né financovanie v tomto roku! Až po mnohýchintervenciách a mediálnom tlaku MŠ SR podpísa-lo 27. septembra dohodu o spolupráci s Centromenvironmentálnych aktivít (CEA). Podľa nej CEAmá za úlohu organizačne aj finančne zabezpečiťprípravu a realizáciu spomínaných školení najmäpre učiteľov základných a stredných škôl. Na ten-to rok ministerstvo prispie va čiastkou 1, 1 milió-na korún.

CEA tiež zabezpečí vydanie a distribúciu učeb-ných materiálov a metodických pomôcok v oblastienvironmentálnej výchovy a vzdelávania. MŠ SRTvorivosť

Dobrá správa pre všetkyškoly

O environmentálne tréningy aj výukové materiálymajú učitelia mimoriadny záujem. Dopyt výrazne pre-vyšuje kapacitné možnosti organizátorov a trénerov.Preto určite poteší nasledujúca informácia: Pedagógo-via sa môžu stať členmi nadstavbového Klubu škôl,resp. Klubu učiteľov environmentálneho minima. Majúšancu získať napríklad zľavy na semináre a tréningy iďalšie pomôcky. Podrobnosti o členských právach apovinnostiach získajú v Centre environmentálnychaktivít, Mierové námestie 29, 911 01 Trenčín a najeho mailovej adrese: [email protected].

Úspech Špirály a Zelenej školy

Spoločnosť environmentálne výchovných organi-zácií Špirála sa oficiálne stala členom európskej orga-nizácie Foundation for Environmental Education a pro-jekt Zelená škola zasa súčasťou európskeho projek-tu Ecoschool. Školy zapojené do slovenského projek-tu Zelená škola sa tak zaradia do európskej rodinyenvironmentálne zmýšľajúcich a konajúcich škôl.

vyčlenilo na to sumu 700 tisíc Sk. Na celoslovenskúsúťaž Zelené školy, na ktorej sa organizátorsky a finanč-ne podieľa aj Slovenská agentúra životného pr ostredia,ministerstvo dáva 100 tisíc Sk .

„Podľa dohody s generálnym riaditeľom sekcie regio-nálneho školstva na MŠ SR Ing. Jánom Morongom,v roku 2005 by malo pokračovať financovanie vydaní adistribúcie ďalších do tlače pripr avených učebných ma-teriálov a metodických pomôcok, ako aj projektu Zelenáškola. Pokúsime sa dohodnúť aj na pokračovaní financo-vania tréningov pre koordinátorov environmentálnej vý-chovy na školách,” osvetľuje Mgr. Richard Medal, vedúciCEA.

Čo po skončení?Čo čaká tvorcov a realizátorov projektu pred jeho

definitívnym záverom v marci 2005?„Okrem povinnej obsahovej aj finančnej záverečnej

správy, najmä práca na rozvoji jeho výsledkov: tréner-ského kádra, ktorý by mal pokračovať v školeniach ďal-ších záujemcov z radov pedagógov, projektu Zelená škola,vydávaní ĎalEKOhľadu, metodických materiálov a po-môcok, zdokonaľovanie servisu pre členov Klubov envi-ronmentálneho minima či náročné práce na grantovejschéme Enviroprojekt na ministerstve školstva,” sumari-zuje Mgr. Richard Medal.

Dr. Katarína Eva ČániováFoto: Mgr. Richard Medal

Grafika: Communication House

Prieskumy


S riešením environmentálnych problémov ľudstva jeto ako s procesom prípravy polievky. Každá ingredien-cia, každý komponent, fáza či štádium je rovnako vý-znamné. Každý článok spoločnosti, každý človek hrádôležitú úlohu. Ak vynecháme napríklad soľ, síce po-lievku dokončíme, no očakávaný výsledok, jej vynika-júca chuť, sa nedostaví. Ak do procesu starostlivostio životné prostredie nepridáme oblasť výchovya vzdelávania, uvaríme spoločnosť bez environmentál-ne uvedomelých ľudí a Zem vo svojej vlastnej šťave.Zostane nám konštatovať: Nuž, čo sme si navarili, to siaj zjedzme!

Význam environmentálnej politiky v súčasnej spo-ločnosti čeliacej environmentálnym problémom je ne-sporný. Rovnako, ako je dôležité postavenie škôl avýchovno-vzdelávacích inštitúcií, ktoré majú potenci-ál ľudí meniť, formovať a získavať ich pre spoločnéciele v starostlivosti o životné prostredie, a teda do-kážu pretvárať našu spoločnú budúcnosť. Napĺňanietýchto nie malých a nie ľahkých cieľov je možné lenkomplexným environmentálnym vplyvom školskéhoprostredia na žiaka. Toto úsilie si vyžaduje zapojenievšetkých oblastí a subjektov školy do procesu kvali-tatívnych zmien vo výchovno-vzdelávacom procese,v riadení, filozofii, hospodárení a činnosti školy. Pred-pokladá uplatňovanie základných princípov, zásad acieľov environmentálnej politiky.

Hoci medzinárodné aj vnútroštátne prostredie na-značuje nové požiadavky na výchovno-vzdelávací sys-tém vo vzťahu k environmentu, chýba záväzný mate-riál, koncepcia, ktorá by ich systematicky zjednoco-vala a súhrnne prezentovala. Možné riešenie v tomtosmere predstavuje implementácia environmentálnejpolitiky do školskej praxe.

Environmentálna politika je definovaná ako „kon-cepčné riešenie environmentálnych problémov vo vy-medzenom priestore (v podniku, obci, kraji, štáte)v určitom čase, pričom sa člení na sektory” (Klinda ).Jej princípy a ciele boli jasne formulované a rozpraco-vané v strategických dokumentoch medzinárodnej en-vironmentálnej politiky. Slovensko sa k nim prihlásilo

a aplikovalo ich do štátnej en-vironmentálnej politiky. Jejorientácia, zásady a prioritymajú byť pilierom pre tvorbujednotlivých odvetvových po-litík, stratégií a koncepcií.

Premietnutie definícií envi-ronmentálnej politiky do podmie-nok výchovy a vzdelávania vie-dlo k vymedzeniu pojmu školskáenvironmentálna politika. Predstavu-je koncepčné riešenie environ-mentálnych problémovv prostredí školy alebo výchov-ného zariadenia v určitom čase,pričom sa môže členiť na sek-tory, oblasti. Je zameraná na ochranu a tvorbu životné-ho prostredia a na trvalo udržateľný rozvoj (TUR). Pred-stavuje činnosť jednotlivcov alebo skupín, žiakova zamestnancov školy, zameranú na presadzovanie en-vironmentálnych cieľov v škole alebo výchovnom za-riadení a v ich širšom prostredí. Uplatňuje celostné chá-panie a vnímanie riešenia environmentálnych problé-mov. Do procesu TUR zapája a integruje všetky oblastičinnosti školy, nielen obsahy vzdelávania a samotnývýchovno-vzdelávací proces. Vyznačuje sa atribútmi,ako sú komplexnosť, dynamika, koncepčnosť, koordi-nácia, harmonizácia, kooperácia, nezávadnosťa vhodnosť, uvedomelosť, zodpovednosť a hlavne trva-lá udržateľnosť.

Skúmanie problematiky školskej environmentálnejpolitiky sa uskutočnilo v dvoch rovinách: empirickej ateoretickej. Realizovaný prieskum sledoval pripravenosťškôl a výchovných zariadení na plnenie a uplatňovanieenvir onmentálnej politiky. Teoretická analýza dokumen-tov štátnej environmentálnej polit iky viedlak formulovaniu stratégie; orientácie, zásad, priorít a cie-ľov, na ktoré by sa školy a výchovné zariadenia malizamerať.

Prieskum pripravenosti škôl a vybraných zariadení na uplatňo-vanie environmentálnej politiky v praxi

Problematika školskej environmentálnej politiky ne-bola zatiaľ rozpracovaná, a teda nemohla byť komplex-ne uplatňovaná jednotlivými výchovno-vzdelávacími in-štitúciami. Tieto však mohli a môžu uplatňovať jej čiast-kové ciele a úlohy, a teda vytvárať podmienky pre jej

celkovú implementáciu. Cieľomprieskumu bolo zistiť úroveňpripravenosti , možnostia prekážky uplatňovania škol-skej environmentálnej politikyv praxi. Prieskum sa uskutoč-nil v školách a vo vybranýchzariadeniach mesta BanskáBystrica v novembri 2003. Doprieskumu sa zapojilo 12 zá-kladných škôl, 19 strednýchškôl, metodické centrum a 2centrá voľného času, spolu 33zariadení.

Výsledky prieskumu a odporúčaniapre prax

Školy a vybrané zariadenia

v meste Banská Bystrica sú pripravené na uplatňo-vanie a realizáciu školskej environmentálnej politiky.Svedčí o tom vysoký záujem, názory a postoje riadi-teľov k problematike všeobecne. Rovnako aj množ-stvo činností a aktivít škôl, ktoré v sebe integrujúniektoré princípy a prvky environmentálnej politiky.Nezáujem, slabá vôľa a kvalifik ovanosť personálu ne-predstavujú výraznú prekážku.

Závažné nedostatky sa ukazujú v slabej informova-nosti. Riaditelia škôl a vybraných zariadení nie sú do-statočne informovaní o tom, čo obsahuje a zahŕňa po-jem environmentálna politika. Prieskum poukázal nazamieňanie si environmentálnej politiky s environ-mentálnou výchovou. Za jeden z hlavných brzdiacichmomentov riaditelia označili nízku motivovanosť nad-riadenými orgánmi, najmä finančnú, slabé možnosti oce-nenia aktívnych pedagógov a absenciu informačných

a metodických materiálov. Z tohto vyplýva nutnosťzamerať sa na odstraňovanie zistených nedostatkov vpríprave škôl a vybraných zariadení na uplatňovanieškolskej environmentálnej politiky.

Návrh stratégie environmentálnej politiky škôl a výchovnýchzariadení

Predkladaný model odráža súčasné požiadavky en-vironmentu na školské prostredie, navrhuje koncepčnýprístup pri riešení jeho problémov. Navrhuje základnúorientáciu (smerovanie), zásady, priority a ciele envi-ronmentálnej politiky vo výchovno-vzdelávacom prostre-dí. Vychádza z celosvetovej snahy o implementáciuenvironmentálnej politiky do všetkých oblastí spoloč-nosti a do jednotlivých rezortných politík, rezort škol-stva nevynímajúc. Je výsledkom analýzy strategickýchdokumentov medzinárodnej a štátnej environmentálnejpolitiky (Agendy 21, Stratégie, zásad a priorít štátnejenvironmentálnej politiky, Národnej stratégie trvalo udr-žateľného rozvoja Slovenskej republiky), ich kompará-cie a syntézy prvkov výchovy a vzdelávania v nichobsiahnutých.

Environmentálna politika škôl a výchovnýchzariadení v Slovenskej republike

66 % z oslovených riaditeľov si myslí, že ich škola, zariadenie by malo maťspracovanú vlastnú environmentálnu politiku, pričom 34 % ju nepovažuje zapotrebnú. Jeden respondent neuviedol žiadnu odpoveď.

Myslím si, že škola by mala/nemala mať vlastnú environmentálnu politiku

Ako východisko pre činnosť treba mať na pamäti, že mládežtvorí takmer 30 % svetovej populácie a deti zdedia zodpoved-nosť za starostlivosť o našu Zem (Agenda 21).

Respondenti sa najčastejšie vyjadrili k položke „financie” a naopak najmenejk odpovedi „iné”. Za najväčšiu prekážku implementácie environmentálnej politikydo praxe škôl a vybraných zariadení označili financie a nízku motivovanosť nadria-denými orgánmi. Nezáujem a slabú vôľu personálu vidia ako najmenšiu prekážku.

K nasledujúcim prekážkam implementácie environmentálnej politiky vo vašej škole pripíšte číslo1 až 5 (pričom 1= považujte ju za najväčšiu prekážku a 5 = za najmenšiu prekážku)

„Vlády jednotlivých krajín by sa mali snažiť aktualizovaťalebo pripraviť nové stratégie, zamerané na integrovanie problé-mov životného prostredia a rozvoja do vzdelávania na všetkýchúrovniach, čo si vyžaduje spoluprácu so všetkými sektormispoločnosti.”

(Agenda 21, k apitola 36 - Podpora vzdelávania,osvety a odbornej prípravy pre jednotlivé krajiny)

Environmentálna politika


Orientácia školskej environmentálnej politikyZákladnou orientáciu školskej environmentálnej po-

litiky by malo byť dlhodobé, cieľavedomé a komplexnésmerovanie k formovaniu škôl a výchovných zariadenízaložených na princípoch TUR a na ich praktickom uplat-ňovaní. K dosiahnutiu tejto orientácie je potrebné vovšetkých oblastiach činnosti školy alebo výchovnéhozariadenia vychádzať zo zásad školskej environmentál-nej politiky a orientovať sa na jej priority.

10 zásad školskej environmentálnejpolitiky

1) Podmienka trvalo udržateľnej spoločnostia života

Škola je ako trvalka – každý školský rok, vždyznovu, formuje, modeluje, ovplyvňuje, rozvíja, vycho-váva, vzdeláva. Polievajte ju tak, aby nebola iba trvaláa neobľúbená ako burina, ale aj TRVALO UDRŽATEĽ-NÁ a dôležitá ako príroda.

2) Komplexnosť a prierezový charakterAby školská environmentálna politika bola efektív-

na pri dosahovaní TUR, zlepšovaní životného prostre-dia a vychovávaní environmentálne uvedomelých čle-nov spoločnosti musí byť KOMPLEXNÁ.

3) Preventívna funkciaVýchova a vzdelávanie je PREVENCIOU pred choro-

bou poškodzovania životného prostredia, LIEKOM naodstraňovanie „environmentálneho nevedomia”a NÁSTROJOM na dosiahnutie odolnosti a zdravia.

4) Nositelia zodpovednostiŠkola nesie vlastnú zodpovednosť za stav životné-

ho prostredia i spoločnosti. Výchovou každého jed-notlivca môže tento stav smerom k budúcnosti upra-viť a zmeniť. V postoji súčasnej spoločnosti k otázkama k stavu životného prostredia sa odráža to, akú zod-povednosť za životné prostredie si škola uvedomova-la a či ju aj uplatňovala vo výchovno-vzdelávacomprocese. Budúci postoj spoločnosti k tejto problema-tike bude potom ODRAZOM MIERY VLASTNEJ ZOD-POVEDNOSTI, ktorú na seba v súčasnosti škola pre-berá a uskutočňuje pri výchove.

5) Rozvoj ľudských zdrojovZDRAVÍ jedinci (zdravé t elo, zdravá myseľ, zdravé

správanie) môžu vyrastať jedine v zdravom prostredí.6) Centrum regionálnej, kultúrnej a národnej identityV podmienkach integrácie a globalizácie nesmie-

me zabúdať na rodné hniezdo, jeho kvality, hodnoty,tradície a potenciál. A tiež na zdravé sebavedomiea hrdosť.

7) Rovnosť práv a úcta k životuLen v prostredí tolerancie a porozumenia rastie úcta

k životu, uplatňujú sa ľ udské pr áva a pr ávaVŠETKÝCH ŽIVÝCH BYTOSTÍ.

8) Kooperácia nie izoláciaNEZATVÁRAJTE školu pred

potrebami spoločnosti, regió-nu alebo národa, pred rieše-ním kľúčových problémov ži-votného prostredia, pred spo-luprácou a participáciou.

9) Ekonomické problémy =environmentálne problémy

Dve slová, minimalizáciaa efektivita, plus niekoľkoúsporných opatrení môže na-plniť kasu UŠETRENÝMI finanč-nými prostriedkami.

10) Sociálne, eticky a en-vironmentálne priaznivé riadenie

Čo by bola environmentál-na politika bez riadenia, čo ria-denie BEZ RIADITEĽOVEJPODPORY?

10 priorít školskej environmentálnejpolitiky

1) Rozvinutá demokratická škola2) Moderná škola a systém riadenia3) Kvalitná škola4) Uvedomelá škola5) Sociálna škola6) Zdravá škola7) Škola – činný element8) Regionálna škola9) Trvalo udržateľná škola10) EKO škola

Ciele školskej environmentálnejpolitiky

• Účasť na posilnení medzinárodného postavenia akreditu SR,

• Využívanie pozitívnych trendov vo výchovea vzdelávaní,

• Rozvoj demokracie a eliminácia rizík globalizácie,• Zlepšenie fungovania škôl a výchovných zariadení,• Vybudovanie modernej, kvalitnej školy a systému

riadenia,• Vytvorenie uceleného školského i mimoškolského

systému environmentálnej výchovy a vzdelávaniaa environmentálnej propagandy,

• Splynutie ekonomických,environmentálnych a sociálnychzáujmov školy,

• Vytvorenie riadiacich ba-riér a systémov školy, ktorébudú pôsobiť preventívnea nepripustia činnosti ohrozu-júce životné prostredie,

• Široké uplatnenie filozo-fie TUR a zásad školskej envi-ronmentálnej polit iky vovšetkých oblastiach činnostiškoly,

• Rozvoj, posilňovanie a pod-pora kultúry, kultúrno-historické-ho, právneho, regionálneho a ná-rodného povedomia v škole,

• Zmena hodnotových orientácií subjektov školy(žiakov, pedagógov a ďalších zamestnancov školy) pô-sobením výchovy a osvety,

• Zabezpečenie sústavnej informovanosti subjek-tov školy o stave regionálneho životného prostrediaa jeho dopade na zdravie,

• Zlepšenie kvality školského prostredia, zdravot-ného stavu subjektov školy a zdravotnej starostlivosti,účasť na skvalitňovaní životného štýlu v súlades filozofiou TUR,

• Eliminácia výskytu sociálno-patologických javovv škole a podpora sociálne ohrozených skupín,

• Zmiernenie sociálnych rozdielov v škole a zlepšeniepostavenia rómskej mládeže,

• Prepájanie s trhom práce a účasť škôl na znižova-ní nezamestnanosti,

• Vyššia účasť škôl na rozvoji spoločnosti a regiónu,• Spolupráca škôl, výchovných a kultúrnych zaria-

dení, masmédií, združení občanov pri zvyšovaní envi-ronmentálnej uvedomelosti a informovanosti obyvateľ-stva v otázkach životného prostredia a TUR,

• Zníženie podielu využívania neobnoviteľných prí-rodných zdrojov školou a environmentálneho zaťaženiaprostredia školy,

• Účasť na zlepšení kvality životného prostrediav regióne; starostlivosť o prírodu a krajinu v prostredíškoly.

Výhody uplatňovaniaVýhody uplatňovaniaVýhody uplatňovaniaVýhody uplatňovaniaVýhody uplatňovaniaenvironmentálnej politikyenvironmentálnej politikyenvironmentálnej politikyenvironmentálnej politikyenvironmentálnej politiky

• zlepšenie postavenia a imidžu školy, zvýše-nie záujmu o školu,

• zvýšenie environmentálneho, regionálneho, národ-ného, kultúrneho povedomia,

• zlepšenie životného prostredia školy a regiónu,• úsporné opatrenia usporia finančné prostriedky,• skvalitnenie výchovno-vzdelávacieho procesu,• efektivita výchovy a vzdelávania,• ozdravenie prostredia a zlepšenie zdravotného stavu,• zníženie kriminality,• rozvoj medzinárodných vzťahov,• skvalitnenie výkonu pedagogických pracovníkov,• riešenie problémov spoločnosti, regiónu a ďalšie

výhody.

(Poznámka: Článok prezentuje niektoré výsledky diplomovejpráce Environmentálna politika škôl a výchovných zariadení obhá-jenej na Univerzite Mateja Belu, Fakulte prírodných vied v BanskejBystrici v školskom roku 2003/2004.)

Mgr. Jana Šimonovičová

Vláda Slovenskej republiky uznesením č. 978/2001 schvá-lila návrh Národnej stratégie trvalo udržateľného rozvoja a uložilajednotlivým ministrom rozpracovať zámery, priority a ciele tohtoprogramu do konkrétnych stratégií, rozvojových dokumentov aprogramov nimi riadených rezortov.

Implementáciu školskej environmentálnej politiky si viem predstaviť v nasledujúcich úrovniachčinnosti školy:

Spoluprácu s rôznymi inštitúciami, rodičmi, širšou verejnosťou a filozofiu školypovažujú oslovení riaditelia za oblasti činnosti, do ktorých by environmentálnapolitika mala byť prednostne zavedená. Na danú otázku mohli respondenti reago-vať zaškrtnutím viacerých odpovedí. Z celkového počtu 104 reakcií, najviac (24),patrilo spolupráci s rôznymi inštitúciami.

Na číselnej stupnici vyjadrite svoju ochotu a záujem na uplatnení environmentálnej politiky vovašej škole:

Ani jeden riaditeľ nezastáva krajne záporný post oj. Naopak, 97 % riaditeľovzakrúžkovalo hodnotu 3 a vyššie, pričom 43 % z nich najvyššiu hodnotu 5 a vyjadrilitak svoju bezvýhradnú ochotu.

Chránené druhy


Rys ostrovid (Felis lynx) ako jeden z vrcholových pre-dátorov má nesmierny význam pre zachovanie biocenózyhorského ekosystému. Na jeho stabilnej (geneticky roz-manitej a dostatočne početnej) populácii existenčne závi-sia ďalšie desiatky druhov organizmov. Každý druh jesystémom evolučne integrovaných populácií a nemôžedlho prežívať v podobe jednej izolovanej populácie. Akchceme druh zachovať dlhodobo, je potrebné zabezpečiťprepojenie populácií, aby nedochádzalo k inbridingu, a týmaj k zmenám v početnosti genotypu. V októbri 1998 sana Slovensku konala medzinárodná konferencia o akčnýchplánoch pre zabezpečenie prežitia veľkých šeliem v Európe.Akčné plány pre prežitie týchto druhov boli rozpracovanéna úroveň jednotlivých štátov. Publikovali ich: Swenson,Gertl, Dahle, Zedrosser 1999. V súčasnej dobe sme sved-kami čoraz väčšieho štiepenia rozsiahlych prirodzenýchbiotopov s výskytom rysov a to nielen cestnou sieťou, aleaj rozrastaním a spájaním miest a obcí, pričom dochádzak likvidácii prirodzených migračných koridorov zveri me-dzi jednotlivými pohoriami. V krátkej dobe jednotlivé men-šie lokálne populácie veľkých šeliem môžu po-trebovať pomoc vypustením ďalších jedincov,aby nedošlo ku genetickej izolácii a následnejdegradácii. K realizácii podobných zásahov dopopulácií šeliem a manipulácii s nimi však potre-bujeme čo najväčšie množstvo informácií. Na-priek významu a postaveniu v ekosystéme súsúčasné poznatky o populácii rysa ostrovida naSlovensku nedostatočné. Doteraz sa na Sloven-sku nerealizoval seriózny výskumný projekt, naktorom by sa cieľavedome podieľal väčší početodborníkov za pomoci modernej techniky. Cie-ľom tohto snaženia by boli výsledky, na základektorých by sme určili priemernú veľkosť domov-ského okrsku (pohyb) samice a samca rysav jednotlivých ročných obdobiach. Na základe týchto úda-jov môžeme v areáli výskytu s dostatočnou presnosťouodhadovať počty rysov a pohlavnú štruktúru na Sloven-sku v jednotlivých biotopoch podľa kvality ich úživnosti.

Telemetrické výskumy vo Švajčiar-sku (Breitenmoser) robené systé-mom pozemnej telemetrie ukazujúveľkosť teritórií u samíc 98 – 795km2. U samcov 180 – 2 780 km2.Disproporcia veľkosti domovskýchokrskov u samíc nám podľa týchtoúdajov vychádza na 1 : 8,1. U jednéhosamca by disproporcia veľkosti do-movského okrsku bola 1 : 15,4. Iný-mi slovami, jeden samec sa pohybo-val na pätnásťkrát väčšom území akoiný samec. Táto disproporcia mohlabyť spôsobená aj tým, že bol vyhod-nocovaný areál pohybu jedincov in-trodukovaných z iných krajín už ako dospelých a vypuste-ných vo Švajčiarsku. Dospelé zvieratá zvyknuté na svojdomovský okrsok si v neskoršom veku ťažko privykajúna zmenu prostredia a ťažko hľadajú nový vhodný životnýpriestor.

Na základe potrieb rozšírenia poznatkov o etológiia ekologických nárokov rysa sa Správa Národného par-ku Malá Fatra (NPMF) v spolupráci so ZOO Bojnice zapo-jila do projektu, ktorého zmyslom bolo zistiť, či je možné

úspešne prinavrátiť rysa do voľnej prírodyz podmienok zoologickej záhrady. Ako ďaleko odmiesta odchovu si rys nakoniec vyhraní svoj ži-votný priestor a aký bude rozsiahly.

Rys sa narodil 24. mája 1999. Dňa 18. júnabolo zviera zapožičané pre Správu NPMF. Predtýmsom o chove rysov v zajatí prečítal všetku možnúdostupnú literatúru a spôsob chovu som konzul-toval aj s Ludvíkom Kuncom z Ostravy. L. Kuncchoval rysa pätnásť rokov v klietke s iným ry-som. Občas si ho brával do terénu na viacdňovévychádzky. Rys však reagoval na jeho povely lendo určitej miery. Viackrát sa mu stalo, že mu ušiela ťažko ho privolával späť. Rozhodol som sa vy-skúšať spôsob náročnejší a možno aj nebezpeč-nejší. Začali sme mladého rysa vychovávať domav rodine s dvoma deťmi vo veku 9 a 12 rokov.Mláďa bolo spočiatku kŕmené mliekom. Žiadnez ponúknutého mlieka mu však nevyhovovalo. Vy-skúšali sme všetky druhy sunarov, kozie, krav-ské mlieko riedené čajom, vodou a skončili smepri felis feminare, ktorý mačky bežne prijímajú.Rysovi však nič z ponúknutého nebolo po chutia 30. júna dostal katar. Zachránila ho doktorka

v Martine pomocou infúzií a Dr. Pánis, ktorý mu večerpodal diazepan na zmiernenie triašky a upokojenie. Mlá-ďa bolo na tom veľmi zle. Po infúzii a diazepane si rys asi3 hodiny pospal, potom sa posadil a vyslabnutý pozeralna nás. Vedeli sme, že mlieko mu už nemôžeme ponúk-

nuť. Vtedy moja manželka dostala nápad. Na-škrabala kuracie mäso nožom a trochu mu naprste ponúkla. Malý rys najprv ovoniaval, pochvíli začal olizovať, až kým všetko z prsta ne-zlízal. Takto dost al ešte asi dvakrát a nechalisme ho odpočívať. Po niekoľkých hodinách sajeho stav viditeľne zlepšil. Znovu dostal tri -štyri kúsky kuraciny. Očividne mu pribúdalo síl.O týždeň po postupnom zvyšovaní dávoka pridávaní vitamínov bol úplne v poriadkua mohol ísť po prvýkrát von do blízkeho lesa. Priprechádzkach prírodou zistil kam patrí a odvtedysa pýtal von každý deň na niekoľko hodína niekedy aj dvakrát. Pustený navoľno chodilposlušne v blízkosti manželky a mňa. Bol veľmi

náročný na niekoľkohodinový pobyt v teréne, kde všet-ko spoznával a často značkoval. Asi ako desaťkilový sazačal intenzívne zaujímať o zver, ktorú v lese vystopo-val. Spočiatku zver stopoval ako vlk, vyhľadával ju po-mocou čuchu. Až neskôr zistil, že to nie je spôsob hodnýrysa a zver začal celé hodiny vyčkávať na miestach,kade často prechádzala, a s veľkým záujmom ju sledo-val. Srnčia zver pred polročným rysom utekala, no vyso-ká dokázala odhadnúť jeho vtedajšiu nebezpečnosť,a pásla sa či odpočívala ďalej. Vedeli sme, že najťažšiebude naučiť ho loviť. Túto funkciu zabezpečuje v príroderysica, ktorá učí svoje mláďatá techniku lovu jedno tli-vých druhov živočíchov. Mláďatá sa v jej blízkosti čiteritóriu zdržujú do ich osamostatnenia. Matka im pomá-ha prežiť hlavne kritické obdobie zimy s vysokou sneho-vou prikrývkou, kedy vyhľadávajú ňou strhnutú zvera priživujú sa popri nej. Prvou korisťou nášho rysa Miki-ho bol synov škrečok, ku ktorému sa dostal po prevráte-ní klietky. Chudák rys sa o jeho ulovenie pokúšal uždlhšie, no cez mriežky klietky sa mu to nedarilo. Jedné-ho rána som pozrel na rysa a s hrôzou som zistil, ženemá ani jeden fúz. Vyzeralo to, akoby mu fúzy niektoostrihal. Pokukávali sme s manželkou po synovi, no na-koniec sme zistili, že o ne prišiel pri nočných súbojochso škrečkom cez mrežu klietky. Fúzy mu však pomernerýchlo dorástli do pôvodnej dĺžky. Vo veku piatich mesia-cov sme Mikiho presťahovali na horskú chatu v jednejz malofatranských dolín, do lona nádhernej prírody

Cesta rysa Mikihoz bojnickej ZOO do voľnej prírody

Návraty


a typického biotopu rysa. Tu sa Miki rýchlo zoznamovals okolím. Bol pustený navoľno, s vysielačkou na krku.Potravu sme mu vykladali na dve miesta v poraste nadchatou. V tomto sme plánovali pokračovať, aby mal zá-sobu aj po tom, čo sa začne osamostatňovať a prestanechodiť pravidelne ku chate. Starostlivosť a dozor nadzvieraťom okrem mňa a mojej manželky zabezpečovaliaj Michal Babnič, Michal Kalaš a Jaro Mäsiar. Všetcisme sa striedali prvé tri mesiace na chate. Denne smeho do nej zatvárali a ráno zase vypúšťali. Rys bol rád,keď ho na jeho potulkách dolinou niekto sprevádzal.Dokázal chodiť s človekom aj celý deň. Pri takýchtovychádzkach sme pozorovali jeho útoky na veverice,drozdy, jariabky a iné živočíchy. Úspešnosť však bolanulová a to mal už pol roka. Uvedomovali sme si, že homusíme začať kŕmiť živou potravou, ako sú dospelé labo-ratórne potkany, zajace a brojlery. Vtedy sme mali mož-nosť pozorovať, ako sa dospelý potkan dokáže ubrániťrysovi, ktorý nemá techniku lovu. Mikimu tr valo ďalšímesiac, kým sa natoľko zdokonalil, že ponúknutú živúkorisť usmrtil za pár sekúnd. Vo februári sme ku chate zarysom chodili už iba na snežniciach. Mikiho vracanie sak chate nebolo pravidelné. Niekedy ho nebolo aj tri dni.Ten, kto mal službu, sa snažil rysa dohľadať pomocouvysielačky. Väčšinou sa zdržiaval v ťažko dostupnýchčastiach doliny, kilometer alebo dva od chaty. Sledova-ním jeho stopy sme s potešením zistili, že vyhľadávakorisť divej rysice, ktorá mala vtedy dve mladé, a priživujesa popri nej. Bol to veľmi dobrý signál, pretože od divýchrysov odkuká to, čo potrebuje na prežitie on sám. Neboloto však zadarmo. Dvakrát prišiel s hlbokými ranami nastehnách a dotrhaným kožuchom. Po tejto skúsenostisa zdržoval pár dní v blízkosti chaty a dlho si vylizovalrany. Mačacie sliny majú silné antibakteriálne účinky,a tak sa rany do troch - štyroch dní zacelili. A znovu rysanebolo. Divá rysica s mladými sa tiež správala menejplacho, keď videla, že nášmu rysovi ľudia neubližujú.Ich ležoviská sme nachádzali v snehu bežne dvestometrov okolo chaty. V máji nasledujúceho roku (2000)si našla brloh vzdialený stopäťdesiat metrov od chatya vychovala v ňom mláďatá. Tento brloh mi ukázalMiki, ale až potom, čo ho rysica opustila. Začiatkomjúla sa Miki vracal k chate už niekoľko dní iba z jednejstrany. Myslel som si, že tam má nejakú korisť. Išielsom za ním. Nezastával, viedol ma ťažkým terénom ažku skalnej sloji. Túto pretínala puklina, po ktorej savybral a vošiel do skalnej jaskyne dlhej štyri metre.Jaskyňa bola suchá a na jej konci bola stará tráva pobrložení medveďa. Mikiho toto miesto plné pachov neu-veriteľne lákalo a často tam chodil. Trošku som sa han-bil, že mi brloh musel ukázať rys, pretože týmito miesta-mi som prechádzal za posledných pätnásť rokov desiat-kykrát a dobre zamaskovanú jaskyňu som neobjavil.

Začali prázdniny, Miki čoraz častejšie zostával v doline

a nebolo ho aj pár dní. Do atraktív-neho prostredia chaty sa začali tla-čiť ľudia z mest a. Boli to brigádnici,ktorí pomáhali počas letného voľnaspráve NPMF s rôznymi úlohami.Miki bol čoraz citlivejší na cudzíchľudí. Dokázal ich čiastočne tolero-vať a dôverovať im iba za prítom-nosti ľudí, ktorých dobre poznal. Cha-ta a jej okolie boli od malička jehoútočiskom, nikdy tam nechodili cu-dzí ľudia, a teraz dva týždne v júlia dva týždne v auguste tu bola veľ-ká skupina cudzích ľudí. Tušil som,že ho to poznačí. Keď zbadal turis-tov, bleskovo zmizol v poraste a prišiel až keď boli preč.To, že nesmie dôverovať ľuďom, bolo dobrým znamenímpre jeho prežitie v prírode. Pre veľký ruch Miki k chatechodil minimálne. I naďalej som mu však každý druhý -tretí deň vykladal potravu na jemu známe miesta. Dokr-movať sa chodil menej, čo bolo tiež signálom, že sa

dokáže živiť sám. Poslednýkrát som rysa videl v blízkostichaty 29. augusta 2000, kedy som ho ešte odfotogra-foval. Vysielačka dávala signál iba na pár metrov, taksom mu obojok zložil. Gabriela Zvarová na druhý deňráno naposledy videla rysa pri chate. Na rysa ju upozor-nil jej pes. Rys sedel v poraste a pozeral, či neuvidí

niekoho známeho. Po chvíli sa po-br al do lesa. Dlhé obdobie viedli ľu-dia polemiky či rys prežil bez ľud-skej pomoci.

3. 8. 2001 Poobede vychádzams manželkou do Stohu na hornúhranicu lesa nad poľovníckym ba-rákom. Chceme zostať až do zo-tmenia či neuvidíme medvede. Asi20 minút pred zotmením sa začalzo samého okraja lesa, asi 25 met-rov od nás, ozývať rys. Ozval sa asidesaťkrát. Okraj lesa bol hustý, rysasme nevideli. On však o nás jedno-značne celú dobu vedel, veď sme

predtým prišli z jeho smeru. Podľa mňa to musel byťjedine Miki. Nie je možné, aby divý rys chodil za člove-kom a ozýval sa. Ak by sme zostali cez noc, je možné,že by prišiel až k nám.

26. 2. 2002 Manželka predošlý deň kontrolovala nasnehu stopy v doline. Pri návrate dole dolinou zistila

úplne čerstvé stopy rysa prechádzajúceho zo Žiarucez asfaltovú cestu do protisvahu doliny. Snežilo,stopy boli úplne čerstvé, šírka prednej stopy na sne-hu bola 10 cm. Je to zatiaľ druhý najväčší rys, akéhosme kedy stopovali, aj keď vieme, že stopa na snehubýva o 2 cm väčšia ako pri chôdzi na pevnom pod-klade. Vybral som sa po jeho stopách. Rys išiel veľmiexponovaným terénom stále šikmo hore do svahu.Bolo 12. hodín, oddychujem, nado mnou sa zodvihli trijelene a odbiehajú po vrstevnici preč. Počujem rysaozývať sa v protisvahu doliny. Ozval sa asi osemkráta zase je ticho. Je po kolená snehu, na ktorý zasavytrvalo prší studený dážď. Rozhodol som sa, žepôjdem za hlasom rysa. O chvíľu som dole v dolinea stúpam hore po ceste. Skúšam sa k rysovi dostaťodzadu. Prichádzam k terénnej stanici, keď znovupočujem hlas rysa. Tentokrát vyššie v doline. Odbo-čujem z cesty hore do príkreho svahu s množstvomskalných terasiek a popadaných stromov. Rys saznovu ozýva niekde nado mnou. Stále vytrvalo prší.V kašovitom snehu sa dá pohybovať veľmi potichu,čo mi vyhovuje. Každých pár metrov stoj íma počúvam. Prichádzam pod skalnú stienku, na ktorúsme často chodievali s Mikim. Obchádzam ju spravakrok po kroku. Zastávam na mieste odkiaľ čiastočnevidím na hrebienok za vrcholom skaly. Pohľad miskoro vyrazil dych. Na hrebienku sedí rys a uprene

pozerá rovno na mňa. Vtedy mi bleslo mysľou, že by tomohol byť náš Miki, keď doteraz neodbehol. Pomalyskladám ruksak a z vrecka bundy vyberám ďalekohľad.Rys stále hľadí na mňa. Čoraz viac začínam veriť , že jeto Miki. S ďalekohľadom na očiach sa mu začínamprihovárať. Miki, Miki poď sem, neboj sa. Po mojichslovách sediaci rys otriasol pravú labu potom ľavúa líha si. Je pokojný už nepozerá stále na mňa. Beriemmobil a volám Ing. Janovi Korňanovi. Vravím mu, mámtu pred sebou na tridsaťpäť metrov Mikiho. Samozrej-me, že mi neverí, veď už prešlo jeden a pol roka, čosme ho videli naposledy. Smeje sa a vraví, dones miz neho mikročip. Hovorím mu, myslím to vážne, a znovuvolám na rysa. Po chvíľke sa Miki postavil a vztýčilchvost, ako keď sme sa zdravili, a ide ku mne. Pritomsa hlasno ozýva. Riaditeľovi skoro vypadol z rúk tele-fón, keď v ňom počul rysa. Rys zastal za padnutýmstromom odo mňa tak na 15 – 20 metrov a obzerá sima pol alebo jednu minútu. Potom sa otočí a vracia sana svoje miesto. Znovu si líha. Už nemám najmenších

Pokračovanie na s. 21


Medzinárodné programy

Program GLOBE (Global Learning and Observations toBenefit the Environment) je dlhodobý celosvetový programzameraný na praktické sledovanie kvality životnéhoprostredia na miestnej i globálnej úrovni. S myšlienkouzvýšiť environmentálne povedomie obyvateľov celéhosveta a podporiť žiakov v prehlbovaní si svojich poznat-kov a schopností z oblasti prírodných vied, technikya moderných počítačových technológií prišiel v roku1994 Al Gore, ktorý vo funkcii viceprezidenta našielspôsob, ako získať, pre túto dovtedy sci-fi myšlienku,najvplyvnejšie a najrenomovanejšie vedecké a spolo-čenské organizácie USA. Program slávnostne otvorilio rok neskôr pri príležitosti 25. výročia Dňa Zeme. Hneďv prvom roku sa do programu zapojila Česká republika,Rusko a ďalších cca 40 krajín. Bilat erálnu dohodus vládou USA doteraz podpísali vlády 107 krajín sveta.Prestížne vedecké organizácie NASA (National Aeronau-tics and Space Administration) a NOAA (National Ocea-nic and Atmospheric Administration) prevzali garanciunad vývojom počítačových programov a spracovanímdát z uskutočnených meraní. Medzinárodné koordinač-né centrum programu GLOBE sídli priamo v komplexeBieleho Domu vo Washingtone.

Študenti z 15 000 škôl (dokonca aj zo základnev Antarktíde) prevádzajú merania a pozorovania kvalityživotného prostredia vo svojom okolí v oblastiach mete-orológie, hydrológie, biometrie, fenológie, pedológiea diaľkového prieskumu Zeme. Metodické a výukovémateriály pripravujú vedci a pedagógovia z celého sve-ta formou študentom prístupných jednoduchých meraní,umožňujúcich sledovať vývoj miestnych či lokálnych,ale aj globálnych ekologických problémov. Výsledkysvojich meraní odosielajú prostredníctvom internetu doústredia NASA v Colorade. Tou istou cestou obratomzískavajú naspäť spracované výsledky svojich meraní,ktoré si môžu porovnať so satelitnými snímkami. Dátazískané študentmi sú zároveň využívané svetovou sie-ťou vedcov pri globálnom výskume planéty Zem. Má tosvoje opodstatnenie. Proste aj pri najväčšej snahe vedcinemôžu byť všade. Na začiatku bolo veľmi málo odborní-kov presvedčených, že deti sú schopné zbierať hodno-

Program GLOBE oslovil 107 krajín svetaOsloví aj Slovensko?

verné dáta v teréne. Aleprax veľmi skoro ukázala,že tieto schopnosti majú.Takto získali tisíce ochot-ných a zapálených asisten-tov, ktorí zbierajú dátaz lokálnych mikroklím, čímzapĺňajú medzery na celomsvete v miestach, kde do-teraz neboli robené žiadnepozorovania. Aj keď sa tomôže zdať neuveriteľné, nadruhej strane tým pomáha-jú spätne vzdelávať odbor-níkov celého sveta. Štu-dentské dáta slúžia ved-com rôznych odborov (aodborným inštitúciám) naoverovanie si rôznych hy-potéz. Tí naopak ponúkajúštudentom najnovšie poznatky svojho bádania. Všetkydáta, ktorých je v súčasnosti okolo 8 miliónov, súprostredníctvom internetu na www.globe.gov vo formegrafov, máp aj reálnych dát prístupné študentoma pedagógom z ktoréhokoľvek kúta sveta. (Pozn: Nauvedenej webovej stránke nájdete množstvo ďalšíchinšpiratívnych metodických vzorových príkladova materiálov, videofilmov, fotografií, s ktorými je možnév školách i mimo nich ihneď pracovať.) Študenti tietodáta využívajú na spracovanie svojich vlastných odbor-ných projektov (SVOČ a i.). Hodnota výsledkov meranívzrastá s dĺžkou ich pravidelného zaznamenávania.

Študenti môžu s vedcami komunikovať osobne po-mocou e-mailu, dokonca môžu nadviazať veľmi úzkuspoluprácu ako napr. v Českej republike. Do GLOBE jev ČR zapojených 3 500 študentov z vyše 90-tich ZŠa SŠ. Dlhodobé výborné výsledky českých študentovneunikli pozornosti centrály NASA, čo ocenilo ústredieprogramu GLOBE doteraz 9 oceneniami GLOBE Stars.Okrem iného aj za spoluprácu s NASA pri sledovaní prí-zemného ozónu, jedného z ukazovateľov, ktoré sa v r ámci

tohto programu sledujú.Ocenenie šiestim najlep-ším školám do Čiech osob-ne priniesli vedeckí pracov-níci NASA. Tieto školy do-stali šancu zúčastniť sa uni-kátneho výskumu NASAv testovaní nového prístro-ja na meranie prízemnéhoozónu. Bolo to ocenenímich viacročnej práce, preto-že české školy majú naj-dlhšiu a najúplnejšiu sadunameraných dát zo všet-kých škôl sveta. Študentik meraniu ozónu používajúdigitálny príručný prístroj,ktorý určuje koncentráciuozónu na základe farebnejzmeny chemikáliou napus-teného prúžku papiera. Zá-roveň zisťujú oblačnosť

a typy mrakov, smer vetra, teplotu a vlhkosť v školskýchmonitorovacích staniciach. Tieto dáta vedci využívajú napr.pri zisťovaní ako stav počasia ovplyvňuje kvalitu vzduchu.

GLOBE unikátnym spôsobom povzbudzuje deti k tomu,aby sa v praxi zapojili do vedeckých pozorovaní. Nakonkrétnych príkladoch v praktických aktivitách vidiaako ich dáta využívajú vedecké a odborné inštitúciea môžu premýšľať o tom, ako tieto dáta sami využijú vosvojich vlastných projektoch či odborných štúdiách.

Program GLOBE je jedinečný svojou komplexnosťou,podnecuje študentov k záujmu o svoje okolie a zároveňich motivuje k hľadaniu súvislostí, konkrétnych odpove-dí na rôzne hypotézy, vyhľadávaniu a prepájaniu infor-mácií. To vedie k pochopeniu medzipredmetových vzťa-hov, k samostatnému uvažovaniu a triedeniu informácií,k praktickému využívaniu internetu a iných najmoder-nejších technológií (napr. pracovať s osobným navigač-ným prístrojom GPS), ktoré zatiaľ nie sú v učebnýchosnovách, jazykov (hlavne angličtiny), rozvíja komuniká-ciu, konštruktívnu spoluprácu študentov s pedagógmi,školami doma aj v zahraničí, ako aj s rodičmi, miestny-mi zastupiteľmi, médiami a pod. Praktické využitie dátv mieste pôsobenia školy spolu s ďalšími aktivitamiGLOBE napĺňa miestnu Agendu 21. Program GLOBE môžuveľmi ľahko využiť koordinátori environmentálnej výcho-vy na školách pri zostavovaní svojich celoročných plá-nov.

Namerané dáta - sledovanie vývoja počasia, zrážok,škodlivín v ovzduší, zmien v krajine či hydrologické po-zorovania sú prospešné aj pre obyvateľov okolia školy.Školy veľmi často spolupracujú so zástupcami miestnejkomunity pri riešení rôznych lokálnych problémov. Nie-koľko príkladov z ČR hovorí za všetko. ZŠ Opavská voVítkove každoročne dodáva teplotné údaje Lesom ČRa spoločne robia výpočet pravdepodobného jarného ná-letu kôrovcov. Okrem toho táto škola v období povodnídenne odovzdávala mestskému úradu hláseniao množstve zrážok, ktoré padli v tejto oblasti. Na zákla-de týchto údajov vyhodnotili výšku hladiny spodnýchvôd a povrchových tokov. Taktiež svoje meteorologickéúdaje poskytujú pravidelne Technickým službám vo Vit-kove. Tie potom slúžia napr. pri hodnotení využitia arentability rekreačných zariadení (kúpaliska, prírodných

Gary Randolph, medzinárodný expert programu GLOBE navštívil Slovensko v októbri 2004. Stretol sas predstaviteľmi našich ministerstiev životného prostredia a školstva (na snímke s kultúrnou a tlačovouatašé na americkom veľvyslanectve v Bratislave)


Chránené druhy

areálov) v závislosti na počasí v letných mesia-coch, v zimných zas pre vyhodnotenie zimnej údrž-by komunikácií v období extrémnych zimnýchpodmienok (snehová kalamita, silné mrazy). Kaž-dý rok spracovávajú všetky zistené údaje, robiaporovnávacie analýzy za viaceré roky, za ktoréuskutočňujú merania, a uverejňujú ich vo Vítkov-skom spravodajcovi, čo sa stretáva s veľkýmohlasom miestnych obyvateľov.

O merania 4. ZŠ v Jičíne prejavila záujem pra-covníčka ochrany pamiatok pri spracovaní štúdieo celkovom stave jičínskej dominanty Valdickejbr ány. Už pri zbežnom pohľade na ic h výsledky sautvrdila vo svojej hypotéze o poškodení jednej stra-ny brány v dôsledku prevládajúceho náporu vetra.Gymnáziá v Kadani a Humpolci sa venovali mapo-vaniu prameňov a kontrole kvality vôd. Iné sledo-vali vplyv prudkých zrážok na pH vodného toku.

Gymnázium Dačice sledovalo prostredníctvomsatelitných snímok zmeny v krajine, ku ktorýmdošlo v priebehu posledných desiatich rokovv okolí Dačíc. Zistili vplyv veľkej skládky odpadova sídliska, aj zmeny veľkosti zalesnenej plochy,a to pomocou softwéru MultiSpec, s ktorým pra-cujú všetky školy GLOBE. Pravidelné meteorolo-gické pozorovania študentov tohto gymnázia súveľmi užitočné pre miestnych obyvateľov. Dobre poslúži-li farmárovi, ktorému v lete v dôsledku náhleho ochlade-nia uhynuli kurence. Na základe študentských dát mupoisťovňa uhradila vzniknutú škodu. Časť peňazí farmárvenoval škole ako výraz svojho poďakovania. Škola tie-to peniaze využila pri organizovaní GLOBE hier. Aj hry,zábava, šport, odborné medzinárodné expedície, konfe-rencie patria do tohto programu.

V rámci celosvetovej siete GLOBE školy vytvárajúmedzinárodné partnerstvá, pracujú na spoločných pro-jektoch, organizujú výmenné pobyty. Doteraz boli dvemedzinárodné študentské konferencie: vo Fínsku (1998)a Chorvátsku (2003). Každej sa zúčastnilo okolo 400študentov, učiteľov, koordinátorov z 25 krajín sveta. Tánajbližšia bude, kde inde – v Prahe od 31. 7. do 5. 8.2005.

Program GLOBE v ČR garantujú a podporujú minister-

stvá životného prostredia a školstva, koordinátoromprogramu je environmentálna mimovládna organizáciaTEREZA. Na projekte ďalej spolupracujú: Univerzita Kar-lova, Český hydrometeorologický ústav. Agentúra ochra-ny prírody a krajiny ČR a ďalšie odborné inštitúciea vedecká rada GLOBE, ktorej členmi sú najvýznamnej-šie osobnosti českej vedy a kultúry, za všetkých menuj-me prof. Ing. Miroslava Kutílka, DrSc. a prof. RNDr. Bedři-cha Moldana, CSc., známych ďaleko za hranicami ČR.

Samozrejme, po ďalšie príklady by sme mohli zájsťk susedom do Maďarska, kde tento program bol uvede-ný na pôde parlamentu, alebo do Poľska či dokoncaUkrajiny, kde robia veľké pokroky.

Unikátnosť tohto programu je v neposlednej mierev tom, že využíva vysoko efektívne, progresívne a zároveňatraktívne metódy nielen vo vede a technike, ale ajv ekologizácii spoločenského vedomia, čo je základ bu-

dúcej kvalitatívnej zmeny našej spoločnostiv duchu filozofie trvalo udržateľného rozvoja. Ve-die k zvýšeniu všeobecného povedomiao únosnosti životného prostredia človeka a komunítvo svetovom meradle, k získaniu skutočných prak-tických zručností, ktoré ho kvalitne pripravia nareálny život a uľahčia mu začleniť sa plnohodnot-ne do spoločnosti 21. storočia.

Program GLOBE nie je na Slovensku neznámy.Vďaka americkým miero vým zboroma americkému veľvyslanectvu sa u nás vyškolilov roku 2000 niekoľko desiatok pedagógov, čle-nov MVO, experimentálne sa overoval v školáchv Turci vďaka iniciatíve ZO SZOPK v Martine. Od-vtedy americká aj slovenská strana na najvyššejúrovni absolvovala niekoľko pracovných stretnutí,ktoré by mali byť v roku 2005 zavŕšené podpísa-ním bilaterálnej zmluvy. Jedna zo základných pod-mienok – interne t na každej škole vďaka Infovekuje splnená. Naše deti si zaslúžia čo najskôr novéefektívne výchovno-vzdelávacie podnety, aby čonajskôr mohli obstáť v medzinárodnej konfrontá-cii. Len im treba dať tú správnu šancu a výsledkysa dostavia.

Alena Kostúriková

Meranie výšky stromu (biometria), foto: TEREZA

Skúmanie satelitných snímok (foto: TEREZA)

pochýb, že je to náš rys. Spoznávam ho aj podľa škvrne-nia. Je však o hodne väčší, má okolo tridsať kilogramov.Zdá sa aj tmavší, ale to možno robí zmoknutá srsť.Znovu beriem do rúk ďalekohľad a kochám sa pohľa-dom na rysa v nádhernej srsti. Tentor az však skoro vy-padol ďalekohľad mne. Za šikmo ležiacim Mikim vidímčasť hlavy ďalšieho rysa. Hneď mi napadlo, že je torysica. Potom, čo si znovu ľahol na pôvodné miesto,prišla k nemu a ľahla si tesne vedľa neho. Doteraz mavšak nezbadala. Vravím si, ak sa ešte raz ozvem, uvidímjej reakcie. Ešte raz volám na rysa. Rysica si okamžitesadá a pozerá odkiaľ hlas prichádza. Takmer okamžitema zbadala a dala sa na útek po vrstevnici hore dolinou.Celkovo mi pripadala tmavšia a asi o štvrtinu menšiaako náš rys. Chvíľu po t om, čo rysica odbehla, sa posta-vil aj Miki a pomalým krokom sa pobral hore svahom.Podišiel som za ním na miesto, kde rysy predtým ležali,a volám ho. Rys sa ešte raz za mnou otáča, ale nezasta-vuje sa. Stráca sa medzi stromami. Nasledujúce dva dnisom spolu s Mišom Kalašom strávil stopovaním obi-dvoch rysov. Hoci neustále vytrvalo pršalo, máme dobrévýsledky.

10. 1. 2003 Ráno prichádzam do Bystričky. Po cestehore dolinou vedie stopa dvoch rysov v jednej línii. Touistou trasou, ale podľa zasneženia stopy o deň neskôr,išiel ďalší väčší rys. Rys prešiel tesne okolo chaty pochodníku a nasmeroval si to rovno do svahu oproti vcho-dovým dverám do chaty. Zviera išlo presne tak, ako cho-dil náš rys Miki. Dovtedy, kým sme nechovali Mikiho,nikdy som nezistil, že by divý rys prešiel mostíkom k chate,hoci som do doliny chodil predtým pätnásť rokov.

5. 3. 2004 Okolo 14.00 hod. schádzam dole dolinou.Vo svahu doliny oproti kameňolomu sa ozýva rys. Nazasneženej ceste nachádzam úplne čerstvú stopudruhého rysa. Začal som odpovedať ozývajúcemu sarysovi. Po chvíli odpovedal a ozývali sme sa jedendruhému znovu a znovu. Medzitým prišiel ku mne ajMichal Babnič s fotoaparátom. To už bol rys podľa hla-su niekde nad nami a stále sa približoval idúc po stoperysice. Zišiel až na cestu a pobral sa po nej asi tristometrov, kým nezahol do svahu za rysicou. Michal uro-bil tri zábery.

9. 3. 2004 Poobede s Michalom Babničom znovu na-vštevujeme tie isté miesta. Ozývajúceho sa samca rysasom našiel ďalekohľadom v protisvahu doliny vzdiale-nom štyristo metrov. Ležal na snehu pri pni odlomenejstarej jedle. Občas sa olizoval. Asi v dvadsaťminútovýchprestávkach sa hlasno ozýval. Niekoľkokrát som muodpovedal. Asi po hodine nevydržal. Vstal a začal schá-dzať neschodným terénom rovno do doliny. Išiel sommu s kamerou naproti, no našiel som už len jeho stopyvo svahu, smerujúce k Michalovi. Rys sa znovu ozvaltentoraz blízko Michala, vedel som, že ho nafotí, hocibolo menej svetla. Zviera prešlo popri človeku na dvad-sať metrov, pozerajúc jeden druhému do očí.

Výsledkom tohto projektu bolo potvrdenie ďalšiehomožného, podľa mňa najefektívnejšieho spôsobu prina-vracania rysov do oblastí, ktoré to potrebujú. Zvieratá odmalička vyrastajúce s rušivými elementami v nike, saim oveľa ľahšie prispôsobia. Naproti tomu dospelé zvieravo svojom teritóriu zvyknuté na určité prostredie, sa poprevezení na novú lokalitu cíti ako proskribent. Neustálehľadá biotop podobný tomu, na ktoré bolo zvyknuté. Pritomto hľadaní najčast ejšie podľahne civilizačným vply-vom skôr, ako si obháji nové teritórium.

Miloš MajdaSpráva Národného parku Malá Fatra

Foto: autor

Dokončenie zo s.19


Rozhovor

Jedným z najúžasnejších zážitkov minuloročného Me-dzinárodného festivalu potápačských filmov vo VysokýchTatrách nesporne bolo odovzdávanie Ceny Ch. B. Parkso-vej vo výtvarnej detskej súťaži Zachráňme život pod vo-dou. Získala ju, v tom čase čerstvo štrnásťročná JanaRajnohová, žiačka Osemročného gymnázia z BanskejBystrice. Cena, ktorú prevzala od riaditeľa Nadácie Ch. B.Parksovej Billa Parksa, bola tým najkrajším darčekomk narodeninám, aký si len mohla želať. Priznala vtedy, žepotápanie je asi jej osud, lebo sníva o ňom už dávno. Jejtúžba, jej sen o potápaní, sa v júli tohto roku splnil. CenouCh. B. Parksovej je totiž desaťdňový pobyt na čarovnýchostrovoch Bimini v Atlantickom oceáne, spojený so skú-maním subtropického podmorského sveta. Cestovnéa pobytové náklady expedície financuje Environmentálnanadácia Christine Baltzer-Parksovej (CBPEF).

Ostrovy Bimini sú súčasťou Bahamskej republiky, sú-ostrovia zloženého zo sedemsto ostrovov. Sú to dva maléostrovčeky, uložené v oceáne v podobe úzkeho pásu.Severné Bimini majú na niektorých miestach šírku 20metrov, niekde sto a dlhé sú štyri, päť kilometrov. JužnéBimini sú trochu väčšie, je tam aj letisko pre malé lietadlá.

Prvá držiteľka Ceny Ch. B. ParksovejJana Rajnohová sa potápala v Atlantiku

a plávala s delfínmiCenu Ch. B. Parksovej pre výtvarne na-dané a environmentálne cítiace sloven-ské deti udeľuje Environmentálna nadá-cia Christine Baltzer Parksovej (CBPEF),

ktorá je registrovaná v štáte Florida. Na Slovensku jeriaditeľkou nadácie Dagmar Rajčanová (Slovenská agen-túra životného prostredia Banská Bystrica), V Českej re-publike Steve Lichtag (Praha) a na Floride Bill Parks(Boynton Beach). Pilotný projekt zameraný na zvýšeniezáujmu slovenských detí o globálne životné prostredieprebiehal v časovom období 2003/2004 s propagačnou,organizačnou a logistickou podporou Slovenskej agentúryživotného prostredia. Cena Ch. B. Parksovej bola po prvýraz udelená vlani na Medzinárodnom festivale potápač-ských filmov vo Vysokých Tatrách.

Celá táto oblasť je známa veľkým bohatstvom rýb, Biminivraj majú najlepší rybársky základ na svete. Inšpirovali ajHemingwaya, ktorý tu v tridsiatych rokoch minulého sto-ročia žil a tu napísal aj novelu Starec a more. V penzióneCompleat Angler v meste Alice Town, kde žil a tvoril, jejeho múzeum.

Kto bola Chris Parksová? Skvelá, úžasná žena, potápač-ka, filmárka, ochranárka... Manželia Chris a Bill Parksovciroky svojho života zasvätili práci na mori. V roku 2000navští vili Slovensko, Vysoké Tatry a potápačský festival.Naše deti, ich vzťah k prírodnému prostrediu a ich talentvýtvarne tento vzťah vyjadriť, a pravdaže aj krásy nášhoSlovenska, to všetko ich absolútne nadchlo. Uvedomili si,aký nesmierny potenciál na rozvoj environmentálnej výcho-vy sa v týchto deťoch ukrýva. Krátko pred smrťou, vo febru-ári roku 2002, Chris vyjadrila želanie založiť nadáciu napodporu našich detí a peniaze zo životnej poistky venovala

rodina na odštartovanieenvironmentálnehoprogramu. Jeho súčas-ťou je cena pre výtvar-ne nadané a environ-mentálne cítiace slo-venské deti.

Prvá držiteľka tejtoceny, Janka Rajnoho-vá, prežila na Bimininiekoľko nádhernýchprázdninových dní.Pred odchodom na Bi-mini musela absolvo-vať potápačský vý-cvik. (Potápačský cer-tifikát jej venovala bra-tislavská potápačskáškola Academia Aqu-atica.) Tým sa vlast-

ne začalo jej objavovanie sveta pod hladinou.Ako a za aký dlhý čas si zvládla teóriu a prax potápania?Potápačský kurz v Bratislave trval štyri dni. Potápali

sme sa v bazénoch aj na Seneckých jazerách. Videlasom filmy o potápaní v telke a myslela som si, že tobude ľahké. Stačilo však raz si to vyskúšať a pochopilasom, že až také jednoduché to teda nie je. Prekvapilo mato. Dostali sme asi dvestostranovú knihu a museli smesa to všetko za tri dni naučiť.

Teória je však pri potápaní dôležitá. Využila si následne to, čo sisa naučila?

Všetko z teórie je pri potápaní potrebné. Naozaj trebavedieť čo robiť pri klesaní pod vodu aj pri vystupovaní.

Letela si z Viedne priamo na Bimini?Nie, medzipristátie a prestávku sme mali v Madride.

Janka s Billom Parksom na šírom mori

Pod vodou Janka uvidela a zažila viac ako si vysnívala

Romantika nad vodou i pod vodou - to je zátoka s romantickým názvom Honeymoon Harbour plná rají


Environmentálne ceny

Z letiska nás autobusom odviezli do hotela v centreMadridu. Na druhý deň sme mali letieť na Miami naFloridu, let sa však o jeden deň odložil, tak sme mali dosťčasu na prehliadku mesta. Na Miami sme pristáli v piatoka dozvedeli sme sa, že sa nám už nepodarí vybaviťbahamské víza na Bimini. Zostali sme celý víkend naFloride. Bolo tam super! Bill Parks, riaditeľ nadácie, sanám venoval od chvíle, čo sme vystúpili z lietadla.

Ako na teba zapôsobili Bimini?Ako raj... Ako krásny obrázok vystrihnutý z katalógu.

Nádherné!Čo si robila hneď potom, keď si sa „spamätala” z tej krásy?Neviem, či som sa z nej už spamätala! Ale... nenudila

som sa, to vôbec nie! Hneď ako sme prišli, nás Bill vzalna loď, aby sme sa oboznámili s prostredím. A na druhýdeň sme už v mori kŕmili raje.

Nebála si sa ich?Ale áno, bála som sa, aby ma neuhryzli, alebo nešvac-

li chvostom. Vysvetlili nám však, čo máme robiť, aby sato nestalo. Dôležité je neskočiť na ne, nedotýkať sa ichzvrchu, lebo hneď zaútočia chvostom, ktorý, okrem toho,že vás zelektrizuje, obsahuje aj nebezpečný jed.

Aký bol tvoj prvý ponor?Pri útesoch Three Sisters som sa potápala do hĺbky

tri až päť metrov. Hovorí sa, že more je do tých desiatichmetrov najkrajšie a tam to bolo naozaj krásne, pestrofa-rebné, živé.

Potápala si sa aj hlbšie?Najhlbšie do tridsaťdva metrov.Tam si čo videla?Tak tam bola predovšetkým tma! Museli sme si svie-

tiť baterkami, ale aj tam je krásny podmor-ský život, aj keď nie už taký pestrofarebnýako vyššie. Červenú farbu v tej hĺbke užvôbec nie je vidieť, tá sa vytratila ako prvá.Ale bolo tam čo obdivovať, koraly, útesy,rífy...

Aký bol tvoj potápačský výstroj?Potápala som sa v rifliach a v tričku. Alebo

len v plavkách. Nič iné ani nebolo treba. Mys-lela som si, že pod vodou bude zima, alevďaka Golf skému prúdu nebola. Inak, tie rifleboli poriadne špinavé, zafarbené od korálov.

Nemala si v tej hĺbke strach?Trochu som sa bála, že nevyrovnám tlak.

Ešte na potápačskom kurze sa mi toto raz

„podarilo”. A tam na Biminách, v tridsaťmetrovejhĺbke, navyše s nádchou z lietadla, kde do mňaosem hodín fučala klíma... bolo ťažké vyrovnaťto, ale zvládla som to. Mala som predsa jedineč-nú možnosť vidieť ozajstný svet, život pod vo-dou, v mori, musela som to skúsiť. A nebolasom pod vodou sama, Bill bol stále so mnou.

Čo cítiš, keď nevyrovnáš tlak?Bolesť v ušiach!Žraloky ťa nevyľakali?Keď som pod vodou prvý raz uvidela žraloka,

aj som sa zľakla. Ani potom, keď sme ich išli podvodu kŕmiť, som nejako neoplývala odvahou, stá-le som bola v tesnej blízkosti Billa. Boli to žralokykaribské rífové a citrónové. Žraloky sme chodilikŕmiť do biologickej výskumnej stanice SharkLab. Lovili sme pre ne barakudy. Náš najväčšíúlovok bola 160 centimetrov dlhá barakuda. Chy-tili sme ju na normálnu udicu... no, mali smešťastie. Potom sme ju rozporciovali na malé kúskya hodili žralokom. Je to ich potrava.

Bola si stále len pod vodou, alebo si chodila aj popevnej zemi?

Pravdaže, obišli sme vlastne celý ostrov.V mestečku Alice Town sa mi veľmi sa mi páčilo

v Hemingwayovom múzeu.Aký bol tvoj najsilnejší zážitok?Plávanie s delfínmi. Bolo ich jedenásť a my sme s nimi

plávali. Neskutočne krásne! Silný zážitok. Ale... musímpovedať, že mne sa strašne páčia žraloky. Vyžarujú silu arešpekt. Aj mangrovníky sa mi veľmi páčili. Jeden celýdeň sme boli v oblasti, kde rastú, všetky tie kanály smeprešli motorovým člnom, šnorchovali sme v nich. Bolo toúžasné. Bill rozprával o projekte na vybudovanie sietehotelov a kasín, ktorý by všetku túto krásu zničil. Je tosmutné. On a ďalší ochranári robia všetko pre záchranutejto oblasti mangrovníkov, ktorá je miestom, kde sa rodiaryby. Stále s Billom komunikujeme, dáva mi správy ostave mangrovníkov a verím, že sa nám podarí aj u náspodporiť iniciatívu na ich záchranu.

Snívala si o hĺbkach, potápaní... Splnilo to, čo si videla podhladinou Atlantiku, tvoje sny a predstavy?

Všetko, čo som si vysnívala a chcela vidieť, somvidela. Videla a zažila som oveľa viac! Skutočnosť preko-nala moje predstavy.

Anna GudzováFoto: archív SAŽP

Najsilnejším zážitkom bolo plávanie s delfínmi

Potápanie pri vraku lode Hesperis

Florida

Kuba

Bimini

ostrovy

Bahamskej

republiky

Letecký pohľad na Bimini


Projekty

Regionálne environmentálne centrum pre krajinystrednej a východnej Európy (REC) je medzinárodnánezisková organizácia, ktorej činnosť sa zameriava napodporu aktivít, ktoré smerujú k zlepšeniu stavu život-ného prostredia v krajinách strednej a východnej Eu-rópy . REC má svoje pracoviská v 15 krajinách stredneja východnej Európy a od minulého roku aj v Turecku.REC Slovensko so sídlom v Bratislave je súčasťou tej-to sie te pracovísk a od svojho založenia v roku 1992úspešne spolupracuje so všetkými významnými skupi-nami spoločnosti, najmä však s environmentálnymimimovládnymi organizáciami, Ministerstvom životnéhoprostredia SR, samosprávami a akademickými inštitú-ciami. REC Slovensko si postupne vybudovalo vlastnúexpertízu a spolupracuje s mnohými expertmi na reali-zácii projektov v oblasti trvalo udržateľného rozvoja nanárodnej, regionálnej a miestnej úrovni, ako aj v oblastiochrany prírody. V poslednom období sa medzi význam-né aktivity REC zaraďuje aj environmentálna výchova.Dôležitým výstupom v tejto oblasti je tzv. Zelený balí-ček. Prvý grant na vypracovanie poľského Zelenéhobalíčku v roku 2000 bol súčasťou deviatich odmene-ných projektov počas prvého roku Grantového progra-mu environmentálnych aktivít Toyota, ktorý spravujeToyota Motor Corporation (TMC). Tent o grantový programbol vytvorený pri príležitosti výročia udelenia GlobalAward Environmentálneho programu Spojených náro-dov (UNEP) spoločnosti TMC, ktorý je udeľovaný každo-ročne ako súčasť spoločenských aktivít v oblasti život-ného prostredia. Aj v tomto roku REC získal grant naZelený balíček, v rámci ktorého sa v súčasnosti pripra-vuje aj v Rusku. Na vydanie slovenskej verzie Zelené-ho balíčka REC získalo grant v roku 2002.

Environmentálna výchova v súčasnosti nadobúdaprioritu vo výchovno-vzdelávacom procese aj na slo-venských školách a o to cennejšia je skutočnosť, že

REC mohlo dňa 14. októb-ra v bratislavskom PKOv rámci Fóra pedagogiky2004 oficiálne predstaviťslovenskú verziu Zelené-ho balíčka ako úplne novúkomplexnú metodologickúpomôcku pre učiteľov. Ideo komplexný multimediál-ny materiál, ktorý spĺňavšetky predpoklady mo-dernej a atraktívnej učeb-nej pomôcky, prostredníc-tvom ktorej sa dosiahnezvýšenie environmentál-neho povedomia žiakov 2.stupňa základných škôl astredných škôl. Zelený ba-líček bude distribuovaný naviac ako 500 základnýcha stredných škôl v rámci pripravovaných školení za-meraných na zvýšenie environmentálneho vedomiaučit eľov a ic h prostredníctvom aj žiakov a študentov.Zelený balíček sa už s veľkým úspechom používa vPoľsku, Maďarsku a Bulharsku a nedávno sa predsta-vil aj v Česku.

Vypracovanie slovenského Zeleného balíčka boloumožnené vďaka spolupráci a pomoci slovenských uči-teľov a environmentálnych expertov z Poľska, Bulharskaa Maďarska. Neoceniteľná bola pomoc a r ada spoloč-nosti environmentálno-výchovných organizácií ŠPIRÁLAa slovenského ministerstva životného prostredia.

Zelený balíček obsahuje: metodickú príručku pre učite-ľov s plánom výučby a aktivít, multimediálne interaktí v-ne CD s podrobnými informáciami o rôznych environ-mentálnych témach, videokazetu s animovanými klip-

mi a výchovnými filmami, environmen-tálne dilemy (problémy) a testy.

Je rozdelený do nasledovných piatich kapi-tol: Zložky životného prostredia: ovzdu-šie, voda, pôda, biodiverzita; Environmen-tálne ohrozenia: urbanizácia, hluk, od-pad a chemikálie; Ľudské aktivity adopady: energia, doprava, priemysel,poľnohospodárstvo, lesníctvo, turizmus;Globálne výzvy: klimatické zmeny, vy-čerpanie ozónu, okyslenie a problémyovplyvňujúce jazerá a oceány; Hodno-ty: etika a hodnoty vzťahujúce sa k spot-rebe, ľudské zdravie a životné prostre-die, práva občanov a zodpovednosť zabudúcnosť Zeme.

Podrobne popisuje 22 tém súvisia-cich s ochranou životného prostredia atrvalo udržateľným rozvojom. Každá zospomínaných 22 častí je venovaná jed-nej environmentálnej téme, ktorá je or-ganizovaná ako hra vo forme dilem.Každá dilema predstavuje určitú situá-ciu a poskytuje niekoľko možností jejriešenia. Súčasťou sú komentáre k po-zitívnym aj negatívnym stránkam kaž-dej alternatívy. Takýmto spôsobom saučiteľ a žiaci zapoja do hlbokej diskusieo jednotlivých aspektoch ochrany život-ného prostredia a ekonomického rozvo-

ja. Metodický dôraz je kladený na formovanie novýchhodnôt a správania sa žiakov nielen z krátkodobéhohľadiska v škole a doma, ale v celom jeho budúcomživote.

Každý z hlavných komponentov Zeleného balíčka(CD ROM, príručka, videokazeta, dilemy) má rovnakúštruktúru. Príručka pre učiteľa je určená predovšetkýmučiteľom a ich žiakom (cca 12 – 16 rokov), ale môže byťľahko prispôsobená aj ostatným vekovým kategóriám.Jadro tvoria scenáre lekcií, ale odporúča sa použiť ich vkombinácii aj s ostatnými komponentmi Zeleného ba-líčka: videokazety, CD-ROM a hra s dilemami. Každá zenvironmentálnych tém je pokrytá jedným alebo via-cerými plánmi lekcií. Tieto plány lekcií sú štruktúrovanétak, aby účastníkom poskytli informácie o hlavnomkoncepte, podstatných subjektoch, potrebných materi-áloch, o čase a mieste, cieľoch a metodológii. Úvodposkytuje základné informácie o téme a účastníci súvyzvaní na vyhľadanie dodatočných informácii v prí-slušných častiach CD-ROM. Predtým, ako sa začne saktivitou, učitelia si môžu nájsť rôzne fakty a schémy,ktoré môžu na konci lekcie skopírovať a rozdať. Nakonci príručky je vložená tabuľka predstavujúca sche-matickú informáciu o environmentálnych témach, sce-nároch, lekciách a ich vhodnosti na rôzne vyučovaciepredmety, ako aj o odporúčaných videofilmoch. Aktivitypopísané v príručke majú skôr usmerňujúci ako povin-ný charakter. Majú za úlohu podporiť učiteľovu predsta-vivosť a viesť k organizácii aktivít podobných tým, ktorésú odporúčané s prihliadnutím na konkrétne potreby aschopnosti študentov. CD-ROM je špeciálne vyvinutýpre učiteľov a vychovávat eľov pr acujúcich v oblastiochrany životného prostredia a trvalo udržateľného roz-voja. Poskytuje informácie o hlavných environmentál-nych témach štruktúrovaných nasledovne: všeobecnéinformácie o téme v európskom a slovenskom kontex-te, popis problému, resp. výzvy a ako ju prekonať a čomôžu urobiť jednotlivci. Informácie sú predkladané voforme textov, obrázkov, fotografií, máp, interaktívnychtabuliek a ilustrácií a videoklipov. Na CD sú poskytnutéaj mnohé linky na národné a medzinárodné webovéstránky. Plány lekcií, ktoré sú zhodné s plánmi v príruč-ke, môžu byť stiahnuté ako pdf súbor a použité v tried-nych aktivitách.

Trojhodinová videokazeta obsahuje veľký počet vi-deoklipov a výchovných a dokumentárnych filmov.

Zelený balíček na Slovensku


Ekologická výchova

Environmentálna výchova pre školy zameraná na NATURU 2000NATURA 2000 predstavuje sústavu chránených úze-

mí európskeho významu vyhlásených na ochranu bio-topov, živočíchov a rastlín, ktoré sú na území člen-ských štátov Európskej únie vzácne alebo ohrozené. Vsúčasnosti je zverejnený zoznam navrhovaných bioto-pových území, kt orý zahŕňa 11,72 % územia SR. Jed-ným z kritérií pre výber chráneného územia pre sústa-vu NATURA 2000 je význam druhu alebo prírodnéhostanovišťa z celoeurópskeho po-hľadu. Tak sa môže stať, že Slo-venská republika bude chrániť ajdruhy, ktoré u nás nie sú prílišvzácne alebo ohrozené a naopak,niektoré druhy, ktoré sú u násvzácne, nakoľko sú na hranicisvojho prirodzeného areálu výsky-tu, sa do sústavy NATURA nedo-stanú, lebo sú inde v Európe bež-ne rozšírené. NATURA 2000 jeteda názov sústavy chránenýchúzemí členských štát ov Európskej únie, ktorej cieľomje zachovať prírodné dedičstvo významné pre Európ-sku úniu ako celok, teda nielen pre príslušný členskýštát.

S finančnou podporou Európskej komisie sa bude vrokoch 2004/2005 v Českej republike (koordinátor pro-jektu), Poľsku a na Slovensku realizovať projekt SústavaNatura 2000 - ľudia prírode, príroda ľuďom, ktorý jezameraný na zvyšovanie povedomia obyvat eľstvao sústave Natura 2000. V rámci ekologickej výchovybude projekt zameraný na pedagógov a žiakov základ-ných a stredných škôl, čím sa prispeje k pozitívnemuvnímaniu ochrany prírody.

Konkrétne výstupy projektu• Ekovýchovný materiál - vzdelávací balíček (hlavný meto-

Hra s dilemami predstavuje prípadové štúdie ku kaž-dej environmentálnej téme. Každá prípadová štúdia pred-stavuje situáciu a viac možností na riešenie problému,ako aj komentár k pozitívnym a negatívnym aspektomkaždej odpovede. Popri práci s dilemami v tejto hre samôžu učitelia a študenti zapojiť do hlbokých diskusiítýkajúcich sa čiastkových aspektov konfliktu medziochranou životného prostredia a ekonomickým rozvo-jom, ako aj do výcviku seba samých v rámci porozu-menia a rešpektovania rôznych názorov a vytváraniakonsenzu.

Aká je budúcnosť Zeleného balíčka na Slovensku?V roku 1996 schválilo ministerstvo školstva učeb-

né osnovy environmentálnej výchovy na školách. Envi-ronmentálna výchova nie je samostatným predmetom,ale je súčasťou obsahu jednotlivých učebných predme-tov. Bohužiaľ, ukázalo sa, že nie je k dispozícii dost atokučebných pomôcok a materiálov potrebných k environ-mentálnej výchove a rovnako sa zanedbala aj prípravaučit eľov. Navyše existuje určitá nevýhoda v nedosta-točných zručnostiach učiteľov v oblasti informačnýchtechnológií a prostriedkov.

Zo zistení o stave a úrovni výchovy a vzdelávania vškolách a školských zariadeniach vykonaných Štát-nou školskou inšpekciou vyplývajú podnety a odporú-čania perspektívneho charakteru ministerstvu školstva,kde okrem iného sa konštatuje potreba inovovať učeb-né osnovy environmentálnej výchovy pre základné astredné školy, rozšíriť ich o stanovenie výchovnýchcieľov v oblasti environmentálneho konania a vzdeláva-cích cieľov, spracovať vzdelávací št andard a me todic-ké pokyny k práci s učebnými osnovami. Medzi podne-ty a odporúčania aktuálneho charakteru patrí potrebazabezpečiť organizovanie odborných vzdelávacích po-dujatí pre učiteľov základných škôl, zaradiť inovačnémetódy a formy práce vo výchovno-vzdelávacom pro-cese. Preto v súčasnosti Zelený balíček možno pova-žovať za progresívnu pomôcku, ktorá spomínané nedo-statky môže do značnej miery redukovať.

Priamou cieľovou skupinou, pre ktorú sa Zelený ba-líček navrhol, sú učitelia druhého stupňa základnýchškôl a učitelia všetkých typov stredných škôl, ktorírealizujú environmentálnu výchovu v danom regióne.Prostredníctvom školiacich kurzov sa učit eľom nielenpredstaví tento nový učebný materiál, ale učitelia sasami naučia multimediálnu pomôcku používať, čo pri-nesie jednak skvalitnenie výučby žiakov v environmen-tálnej výchove, ale aj rozvoj a zvyšovanie zručnostíučit eľov. Na záver kurzu obdrží každý z účastníkov Ze-lený balíček na využitie v učebnom procese školy.

Školy získajú informácie o pripravovaných kurzochjednak prostredníctvom pozvánok, ktoré budú distribu-ované na vopred vybrané základné a stredné školy, aleaj prostredníctvom ionformácií na internetovej stránkeREC (www.rec.sk).

Pretože v súčasnosti nie je možné vybaviť učebnoupomôckou Zelený balíček všetky školy, požiadal RECSlovensko o podporu Ministerstvo životného prostre-dia SR prostredníctvom Slovenskej agentúry životnéhoprostredia, ktorá pripravila projekt Zvyšovanie environ-mentálneho povedomia detí a mládeže. Jeho prostred-níctvom SAŽP ešte do konca roku 2004 plánuje vydaťďalších 500 ks Zeleného balíčka. Tým aj SAŽP chceprispieť k tomu, aby sa táto pomôcka pre environmen-tálnu výchovu dostala v čo najkratšom čase do čonajväčšieho počtu škôl.

Viac informácií získ ate: REC Slovensko, Vysoká 18, 811 06Bratislava 1, tel.: 02/5263 29 42, fax: 02/5296 42 08, e-mail:[email protected], www.rec.sk, http://greenpack.rec.org/

Vieme, čo je to NATURA 2000a poznáme jej hodnoty?

CHKO Dunajské Luhy

dický materiál pre praktickú výučbu ekológie a ochra-ny prírody na územiach sústavy Natura 2000) je výuč-bový materiál, s ktorým budú pracovať hlavne učite-lia, vedúci záujmových prírodovedných krúžkov a MVO.Mal by slúžiť ako vodítko pri výučbe ekológie a ochranyprírody v SR a zároveň ako podklad pre praktické ex-kurzie do modelových území sústavy Natura 2000.Jeho vydanie sa plánuje do konca roku 2004. Pedagó-govia zo škôl, ktorí prejavia záujem o ekovýchovný

materiál, budú mať možnosť zú-častniť sa inštruktážneho škole-nia.

• Realizácia odborných exkurzií prežiakov 2. stupňa ZŠ a SŠ do dvoch mo-delových území sústavy Natura 2000:CHKO Dunajské luhy a NPR Dob-ročský prales. V prípade záujmuškoly sa zorganizuje exkurzia (aprílaž jún 2005) po dopredu vyme-dzenej trase v modelovom území.Mali by prebiehať interaktívne, žia-

ci by mali aktívne spolupracovať s lektorom pri riešeníjednotlivých úloh vyplývajúcich z pracovných listov.

Školy, ktoré dosiahnu najlepšie výsledky v súťažiachspojených so vzdelávacím programom, budú mať mož-nosť navštíviť lokalitu sústavy Natura 2000 v zahraničí(Česká republika, Poľsko). Na budúce leto bude priprave-ný medzinárodný tábor v ČR. V priebehu tábora bude prežiakov pripravený program, ktorý zábavnou formou priblí-ži problematiku ekológie, a ochrany prírody. Konkrétnesúťažné aktivity budú stanovené a zverejnené do koncaroku 2004.

Kontakt: REC Slovensko, Vysoká 18, 811 06 Bratisla-va, tel: +421 2 5263 2942, fax: +421 2 5296 4208,e-mail:[email protected], www.rec.sk


Národné parky

Predmetom činnosti Správy Tatr anského národnéhoparku (TANAP) je nielen ochr ana prírody a kr ajinyv územnej pôsobnosti, starostlivosť o ekosystémy, re-alizácia opatrení programov záchrany ohrozených orga-nizmov a maloplošných chránených území, príprava od-borných stanovísk pre orgány štátnej správy, dozornáčinnosť, výskum a monitoring ekosystémov a doku-mentačná činnosť, ale aj edičná, propagačná, osvetováa informačná činnosť a ekologická výchova, akoaj environmentálne vzdelávanie obyvateľov a návštev-níkov národného parku. Treba poznamenať, že na ško-du veci v súčasnosti nemajú správy národných parkovdobre sformulovanú a verejne prístupnú stratégiu sta-rostlivosti o návštevníkov.

Správa TANAP-u mala možnosť v rámci prípr avy ná-vrhu Progr amu starostlivosti o TANAP bližšie rozpraco-vať aj sektor pre informovanosť a vzdelávanie na úze-mí národného parku (NP). V procese prípravy tohto do-kumentu sa ukázalo, že starostlivosť o návštevníkovtreba pokladať za otázku osobitného významu. Posla-ním NP je okrem ochrany jedinečných ekosystémov,rastlín a živočíchov aj priblíženie ich hodnoty verejnos-ti, obyvat eľom okolitého regiónu, návšt evníkoma majiteľom pozemkov. Práve vďaka princípom, na kto-rých bude založená starostlivosť o návštevníkov, môžebyť podporená ochrana prírody a ciele národného par-ku. Návrh stratégie starostlivosti o návštevníka zahŕ-ňal ciele a princípy starostlivosti, ako aj konkrétne ak-tivity pre niekoľko kľúčových tém (propagácia národné-ho parku, interpretácia a environmentálne vzdelávanie,služby pre návštevníkov, vplyv návštevníkov, návštev-né zariadenia, vstup návštevníkov a aktivity návštevní-kov).

V oblasti informovania a vzdelávania je na územínášho najstaršieho národného parku v súčasnosti na-sledovná situácia. Spr áva TANAP-u nemá vo svojej sprá-ve žiadne informačné strediská ani múzeá. Sídlo máv Tatranskej Štrbe, pobočky v Liptovskom Mikulášia Tatr anskej Lomnici. V súčasnosti zamestnáva 35 pra-covníkov, z toho jeden je pre informácie, propagačnúa edičnú činnosť, jeden pre environmentálnu výchovua 15 strážcov, kt orí majú čiastočne v pracovnej náplniaj environmentálnu výchovu. V rámci týchto ľudských

kapacít poskytuje SprávaTANAP-u environmentálnuvýchovu vo forme pred-nášok, exkurzií, environ-mentálnych hier vo voľnejprírode, environmentál-nych súťaží pre rôzne cie-ľové skupiny – materskéškoly, základné školy, ško-ly v prírode. V informačneja prezentačnej oblasti pri-pravuje v spolupráci s roz-hlasom a televíziou infor-mačné šoty, rozhovory, tla-čové konferencie, uverej-ňuje články o aktuál-nych problémoch. Niekto-ré základné informácieo TANAP-e sú uvedené nawebovej stránke www.tanap.org a www.kamzik.sk, kde popri informáciácho Projekte na záchranu kamzíka vrchovského tatran-ského sú uvedené aj základné informácie o návštevnomporiadku. Správa TANAP-u v r ámci už spomínaného pro-jektu na záchranu kamzíka rozmiestnila v území infor-mačné panely s touto tematikou. Vydávanie informač-ných a propagačných materiálov je limitované rozpoč-tom, napriek tomu doteraz boli vydané viaceré infor-mačné materiály (pohľadnica TANAP, letáky vo formeskladačiek o TANAP-e, Biosf érickej rezervácii TATRY,kamzíkovi vrchovskom tatranskom, rybách národnéhoparku, chránených stromoch, flóre a krajine Tatier, akoaj hr y – pexeso s obrázkami TANAP-u a puzzleo tatranskom kamzíkovi).

Z ostatných subjektov v oblast i informáci ía vzdelávania na území TANAP-u treba spomenúť Štát-ne lesy TANAP-u (náučné chodníky, informačné tabu-le a panely, múzeum a expozícia tatranskej prírody,výstavy a informačné centrá) a mimovládne organi-zácie pôsobiace na území TANAP-u s viacerými úspeš-ne realizovanými projektmi (A -projekt n. o., OZ Tatry,LZ Vlk, OZ Zachráňme tatranského kamzíka). Popritradičných partneroch ako sú školy plnia práve mimo-

vládne organizácie veľmidôležitú úlohu pri zabez-pečovaní vzdelávaciehoposlania národného par-ku.

Na základe informácií,skúsenost í a novýchmožností aktívne zapájaťdo procesu environmen-tálnej výchovy aj stráž-cov národného parku pra-covná skupina pre výcho-vu a vzdelávanie pripra-vila koncepciu environ-mentálnej výchovy TA-NAP-u, v ktorej je spraco-vaných celkovo 7 tém dopodoby tzv. Školskéhoprogramu (Ochrana príro-dy na Slovensku – chrá-

Starostlivosť o návštevníkov TANAP-u je otázkou osobitného významu

Z medzinárodného stretnutia skautov Tatracor 2004 vo Vysokých Tatrách

nené územia, Les, Flóra, Fauna, Voda, Vplyv človeka,Dobrodružstvo – zážitky). Témy sú v kontext es obsahom učebných osnov a kladú dôraz na propa-gáciu Tatranského národného parku a systému ochra-ny prírody a sú k nim rozpracované praktické aktivityv závislosti od cieľovej skupiny a podmienok t ak, abyžiaci a študenti s danou témou pracovali čo najaktív-nejšie.

Systém environmentálnej výchovy treba aplikovaťnielen v školách, ale aj v mimoškolských zariadeniacha priamo v teréne v rámci tradičných verejných podu-jatí zameraných na propagáciu ochrany prírody (DeňZeme, Svetový deň životného prostredia, Európsky deňnárodných parkov). V budúcnosti treba zefektívniť or-ganizáciu brigád na čistenie a zbieranie odpadkovv národnom parku (akcia Čisté hory), organizovanieenvironmentálnych súťaží v miestnych médiách sozameraním na vedomosti o národnom parku, využíva-nie informačného strediska pre environmentálnu vý-chovu počas hlavnej turistickej sezóny a vybudovanienáučných chodníkov vrátane poskytnutia možností prehendikepovaných ľudí.

Územie národného parku navštevujú rôzne skupinynávštevníkov. Pre všetky významné cieľové skupinyby preto mala byť vypracovaná dlhodobá stratégia vzde-lávacích programov s jasnými nástrojmi a strategický-mi cieľmi (napr. Mladý strážca prírody, Grantový programpre dospelých). Výhodou spomenutých aktivít je vytvá-ranie partnerských vzťahov nielen s miestnymi škola-mi, ale aj inými organizáciami pôsobiacimi na územínárodného parku, čo môže v konečnom dôsledku tvor-bou spoločných projektov znásobiť výkonnosť a kapa-citu správy národného parku. Vzdelávacie aktivity naúzemí národných parkov nemusia byť len dotovanoučinnosťou, ale v určitých prípadoch môžu poskytnúť ajpracovné príležitosti pre miestnych obyvateľov. Správanárodného parku však musí zabezpečiť korektnosť hlav-ných vzdelávacích téz tak, aby boli v súlade s poslaníma legislatívou národného parku.

Juraj Švajdaodbor strážnej služby, envirovýchovy a propagácie

Správa TANAP-u, Tatranská Štrba

Profesionálni strážcovia parku sa venujú aj mládeži


Mládežnícke organizácie

Slovenský skauting (SLSK), ktorý patrí do veľkejskautskej rodiny, združujúcej takmer 40 miliónov skau-tiek a skautov až na 7 výnimiek vo všetkých krajináchsveta, je s vyše 8 300 členmi najväčšou organizácioudetí a mládeže na Slovensku. V roku 2003 sa jehočlenovia na celom území Slovenska zapojili do osláv90. výročia založenia prvého skautského oddieluv Komárne v máji 1913. Každoročný 5 – 7 % pozitívnyrast svojej členskej základne zaznamenáva skautskéhnutie na Slovensku v posledných r okoch vďaka vzde-lávacím aktivitám, rozvojovým projektom a úspešnémuprijatiu skautských princípov aj medzi rómskou komu-nitou na východnom Slovensku. SLSK je tak v sú-časnosti najväčšou organizáciou, pracujúcou s deťmia mládežou vo voľnom čase v SR.

Vyvrcholením tohtoročnej činnosti skautov bolo 7.medzinárodné stretnutie skautiek a skautov Tatr acor2004. Podujatie sa konalo v dňoch 16. – 25. júla 2004v Športcampe pri Tatranskej Lomnici vo Vysokých Tat-rách. Organizátor SLSK ho pripravil pre 1 000 domá-cich a ďalších 1 200 zahraničných mladých ľudí voveku 13 až 20 rokov z 9 európskych krajín. OkremSlovenska mali najpočetnejšie zastúpenie skautskéorganizácie z krajín V4, okrem nich sa zúčastnili ajvýpravy skautov zo Švédska, Holandska, Chorvátska,Slovinska a Grécka. Podľa slo v hlavného koordinátor apodujatia Fabiána Novotného svojím počtom účastní-kov, dĺžkou tr vania a charakterom bol Tat-racor najväčšou medzinárodnou mládež-níckou akciou v dejinách Slovenskaa Slovenského skautingu vôbec. Prekonalaj Guinnesov rekord, ktorý SLSK dosiaholv roku 2002 vytvorením živej reťaze z 1907 detí aj dospelých, ktorí pospájaní ru-kami oblapili Spišský hrad.

Skauti v službách ekológieČisté TatryAk Tatr y nebudeme znečisťovať, ne-

bude ich potrebné čistiť. S touto myš-lienkou sa počas 17. až 20. júla zapojilovyše 2 000 účastníkov Tatracoru 2004do cezhr aničného ekoprojektu Čisté Tat-ry. SLSK bol jedným z hlavných spolu-organizátorov tohto projektu, ktorý ukon-čila posledná septembrová ekoaktivitaČisté hory. Projekt pozostával z via -cerých aktivít – monit orovanie návštevnosti Tatier ,

Slovenský skauting v roku 2004zaťaženia životného prostredia, vyhodnocova-nie týchto údajov, čistenie turistických chod-níkov či zakresľovanie divokých skládok domáp.Tieto informácie sa odovzdali zodpoved-ným orgánom TANAP-u. Veľká pozornosť savenovala aj návštevníkom našich veľhôr a ichzapájaniu do ich ochrany na slovenskejaj poľskej strane.

Celoslovenská súťaž v zbere obalovV apríli 2003 vyhlásil SLSK štartovací ročník

súťaže ZBERAČ o najviac nazbieraných viac-vrstvových obalov zn. Tetra Pak z mlieka a džúsov,do ktorej sa okrem skautov mohli v jednotlivýchmestách zapojiť aj jednotlivci, základné a stred-né školy, CVČ, školské a mimoškolské zariade-nia, najmä zo západného Slovenska. Zmyslomtohto ekologického projektu bolo a je ukázať, akoriešiť problémy s nadmerným zaťažovaním nášhoprostredia a prírody okolo nás. Do prvého, skôrskúšobného ročníka, sa na príjemné prekvape-nie organizátorov zapojilo 20 skautských skupína Základná škola na Ul. Nejedlého v Bratislave.Takmer 200 priamo zapojených „zberačov” v 12mestách vyzbieralo do konca prvého súťažnéhoročníka v apríli 2004 vyše 62 tisíc prázdnychobalov. Najviac na jedného člena súťažného tímuvyzbierali skauti v Lipanoch, Novej Dubnici a Prievidzi.

Do zberu zapojili „zberači” aj svojich príbuzných a zná-mych, čím medzi ľuďmi ší-rili myšlienku šetrnejšiehoa uváženejšieho prístupuk prírode. Táto stratégiabola jedným z najlepšícha najrýchlejších riešení,ako súťaž vyhraťa zároveň rozšíriť tútomyšlienku medzi čo naj-väčší počet ľudí.

Druhý ročník tejtoúspešnej ekologickej kam-pane vyhlásil SLSK v polo-vici septembra na Brati-slavských skautskýchdňoch a potrvá do koncaapríla 2005. Do súťažeo zaujímavé ceny sa môžuzapojiť okrem skautov

Radosť z pohybu a dobrá nálada na Tatracore 2004

Do boja proti rakovine sa počas Dňa narcisov aktívne zúčastňujú stovky skautov

Skauting ponúka aj športové vyžitie v netradičných športoch

a škôl aj iné organizácie z celého Slovenska.Ďalšie skautské aktivitySpomenieme tri najdôležitejšie. Do kaž-

doročnej osvetovej kampane a finanč-nej zbierky Ligy proti rakovine počasDňa narcisov sa pravidelne zapája 50skautských zborov z celého Slovenska.Do kampane sa tento rok zapojilo vyše750 skautiek a skautov v 36 mestácha obciach SR, pričom vyzbierali 1 483658 Sk. Ďalšou tradičnou akciou po let-ných prázdninách na Kačíne pri Bratisla-ve boli v septembri tradičné Bratislav-ské skautské dni s bohatým programompre všetky vekové skupiny - športovévybláznenie sa vo futbale, volejbale,frisbee ultimate a ringu, aktivity vo vý-tvarnej a dramatickej dielni, bodypainting,premietanie diapozitívov z ciest po sve-te, večerné koncerty, countrybál

a v spolupráci so Slovenským červeným krížom ajmožnosť darovať krv. Slovenskí skauti aj tento rokv predvianočnom čase od 19. do 23. 12. 2004 šíriliBetlehemské svetlo po celom Slovensku. Plamienokzapálený v Bazilike Narodenia Pána sa vďaka skau-tom tradične už po 15-kr át dostal do vše tkých kútovSlovenska. Záštitu nad tohtoročným Betlehemskýmsvetlom prebral predseda Národnej rady SR PavolHrušovský. Skauti zabezpečili jeho distribúciu do blíz-kych aj vzdialených regiónov Slovenska, aby ľuďomprinieslo radosť a nádej. Slovenskí skauti ho rozviezlido rodín, kostolov a farností, detských domovov,penziónov, domovov dôchodcov, azylových domov,nemocníc i zariadení opatrovateľskej služby. Zaují-mavosťou je, že Betlehemské svetlo zažiarilo na naj-vyššie položenom pracovisku v SR. Popradskí skautiho počas tejto tradície už jedenásty raz vyniesli pra-covníkom Observatória SAV na Lomnickom štíte.

Michal Milla


Názory

Iste je veľa spôsobov, ako vychovať environmentálnemysliaceho a konajúceho človeka. Treba sa však riadiťtým, ktorý vás najviac mo tivuje. Ten môj mi prinášalúžasné zážitky a deti ho zbožňovali. Stačí, keď facilitátorzabezpečí, aby deti po splnení si svojich povinností malisa s kým podeliť o svoje pocity. Reflexie môžu vyjadro-vať písomne, slovne, výtvarne, ale aj hudobne a možnoaj inak. Treba to ponechať na ne. Problém je v tom, že jeto časovo dosť náročné a pri vyťaženosti a rebríčkuhodnôt súčasných rodičov takmer neuskutočniteľné.Desať rokov som pôsobil ako dedinský učiteľ v rodnejPohorelej. Preto som celé curriculum môjho pôsobeniazostavil tak , že som na tieto účely vydelil veľa času zvýuky a najmä... obsah výchov tvorilo čerstvo prežité. Ajsúčasný život na Horehroní je vďačný zdroj pre environ-mentálnu výchovu.

Východiská úspešnej environmentálnejvýchovy

Osobnosť učiteľaSúčasný konzumný životný štýl je nevďačný na do-

držiavanie kritérií environmentalistiky v bežnom živote.O to ťažšie je všadesledovanému dedinskému učit eľo-vi. Aj v environmentálnej výchove je dôležité ísť svojímžiakom osobným príkladom. Myslím, že je to najefek-tívnejšia metóda výchovy. Asimilácia s prostredímdediny, v ktorej chceme pôsobiť, je ďalšou podmien-kou. Nevypovedané vhodne doplní hospodárenie napôde, aj keď v malom. Kozička a nejaké ovečky boha-to stačia! Ciele environmentálnej výchovy sa nerazstávajú v dospelosti zmyslom života jedincov, ktorí vosvojom odbore idú k podstate problému. Škoda, žesúčasne civilizačné tempo nemá čas na pochopenietakých ľudí. Je potrebné dodať budúcim environmenta-listom viac duchovnej energie. Ako katolík čerpám ži-votnú silu z porovnávania mojich životných skúsenostis informáciami z biblie. Preto si myslím, že aj moji žiacimôžu dôjsť k solídnemu duchovnému potenciálu, na-koľko je Pohorelá katolícka dedina a na liturgickýchstretnutiach sa vídame takmer všetci. A o to je mojekonanie sugestívnejšie a spirituálne zrozumiteľnejšie,čo mi dáva maličku nádej, že aj to môže byť zárukoutrvalo udržateľného rozvoja Pohorelej.

Politologická výchova alebo hra na demokraciuNa začiatok je treba povedať, že človek si udrží v

poriadku svoje okolie vtedy, keď si dokáže udržať vporiadku svoje vnútro! Tomu som podriadil metodoló-giu spolunažívania v komunite, kde som bol triedny

učit eľ. Triedna samosprá-va, ktorú si žiaci volili sovšetkou serióznosťouhneď v prvý deň školské-ho roka, zasadala každýtýždeň. Tam si jedno tlivífunkcionári – ministri skú-šali ako chutí moc, hlavnepremiér, ktorý to modero-val. Pôvodne to malo byťo tom, čo zažili a čo osož-né urobili od poslednéhostretnutia. Dúfal som, žezlepším komunikačnéschopnosti a prosociál-nosť. Čo sa nestalo. Nako-niec bol z toho úplne nor-málny, inak odborníkmi neodporúčaný, triedny tribunál.S odstupom času však môžem zodpovedne prehlásiť,že keď toto „vyrovnávanie si účtov” prebieha pod do-hľadom odborníka mojej citlivosti, dajú sa očakávaťpozitívne výsledky, tak v intropersonálnej, ako aj inter-personálnej rovine.

Na okraj treba povedať, že možno aj vďaka atmosfé-re, ktorá vznikla v takto ošetrovanej komunite, sa jednažiačka trpiaca tri roky častými žalúdočnými problémami,tejto častej fóbie zo školy, zbavila za štvrťrok. No amladý človek s takým posunom vo vývoji je schopnýniečo položiť na oltár v boji za svieži vzduch, krištáľovúvodu, čistú pôdu a vôbec krásnu prírodu.

Separovaný zber odpadu sme v pohorelskej základ-nej škole realizovali od roku 1993. V triede bola nádobana spáliteľný odpad (papier, drevo), ktorý týždenníci zhro-mažďovali do vreca a raz týždenne odniesli do kotolnena pevné palivo. Do druhej nádoby sa zbieral nehorľavýodpad a plasty, ktoré vynášala naša upratovačka. V tretejnádobe s igelitovým vrecom bol biologický odpad. Po-núkli sme ho členom samosprávy. Kedže však nebolzáujem, pochutnávala si na ňom naša koza Zuzka.

Pobyt v lesnej chateJe paradoxné, ale táto forma výchovno-vzdelávacie-

ho procesu sa takmer nepoužíva, napriek tomu, že vhor ách Slovenska je množstvo vhodných ubytovní. Toje už ale o „tvrdohlavom” školstve, a to nie je dnešnátéma. Takýchto pobytov sme absolvovali viacej a vše t-ky zanechali nezmazateľnú stopu vo vedomí maloleté-ho človiečika. Podobne fragmenty postojov mojich žia-kov sa zapísali do mojej pamäti. Všetky pobyty mali

spoločné cyklotúry a ob-rovský emotívny nábojspoločne prežitej noci vdivokej prírode. Fascino-vali ich aj spoločné obja-vovanie neznámych dutín,sledovanie koniarov pripribližovaní dreva, spoloč-ná príprava jedla, stava-nie hate na potoku, či po-sedenie pri vatre nekorodo noci, spestrené kreá-ciami „laserovej show” sožeravými konármi v tme.Prekvapujúca bola snahajeden druhému pomáhaťv prípade nejakého nedo-statku.

Environmentálna výchova vo výukeVýtvarná výcho va alebo hľadanie krásna v chotáriVýborné podmienky na zhmotňovanie predstáv este-

tizovania dediny sú na hodinách výtvarnej výchovy. Prá-cu v exteriéri pohodlne umožňujú dvojhodinovky.

Jeseň so svojou farebnosťou som kombinoval so zau-jímavými architektonickými unikátmi dediny (drevenice,kaplnka v poli, chátrajúca historická fara atď). Samotnéposedenie v niektorom kúte obce pred očami ľudí bolo predeti veľkou výzvou. Ostatné chladné dni pred snehomsme venovali prechádzke po chotári, kde sme zbieralizamrznuté kryhy ľadu z kaluží a hľadali sme v nich estetič-no. Pohľad na krásne sfarbené lístie, kamienky či šiškuakoby zaliatu v skle, vyvážil nepríjemný pocit zimou skreh-nutých prstov. V čase okolo Všetkých svätých sme vede-li využiť aj rôznofarebný vosk zo sviečok na výrobu pes-trých originálnych medailónov. Výsledné tvary mystické-ho liatia olova na Ondreja boli tiež predmetom skicovania.Multivýznamový adventný veniec, ktorého príprava začí-nala celotriednou túrou pod úpätie Nízkých Tatier, kde smezbierali čerstvú jedlinu. Cestou sa spievalo, neskôr liezlona stromy, viazala sa nalámaná jedlina a ťahali sa sane.Všetko už na snehu a za poriadneho chladu. Energizérombol pocit, že to prebieha cez výuku a mimo školy. Na druhýdeň bol vzduch v triede, kde bola uložená čečina, ako vjedľovom lese. Dvojhodinovka výtvarnej výchovy st ačilana to, aby dvaja lámali menšie halúzky, z ktorých ďalšíšiesti strihali potrebné kúsky. Traja ich zoraďovali podľasmeru ihličia a kôpkovali ich. Ďalší traja ich podávali pria-mo viazačom vencov. Tí sa to naučili iba z toho, ako mapozorovali pri práci rok predtým! Vedeli sme urobiť aj tri,štyri adventné vence. V nedeľu sme ich, samozrejme,niesli do kostola na posvätenie.

Exteriér sme využívali aj v zimnom období. V čase,kedy udreli veľké mrazy, sme sa dokázali prechádzať soskicárom a ceruzkou v ruke okolo potoka, ktorý sa pre-menil na umeleckého sklára. Ním vytvorené plastikysme vyhľadávali a tie najčitateľnejšie sme si zachytávalido náčrtníka. Pri väčšej snehovej nádielke sme zasevedeli vyzdobiť školský dvor snehovými monumentami.Nedotknutá snehová plocha bola vďačná na vytvorenieornamentu kolektívnym prešliapavaním predom dohod-nutého obrazca. Na jar boli energizérom aj malé zvierat-ká. Stávalo sa, že sme sa vybrali k nám do dvora. Každýdostal z drevárne klátik na sedenie. Pri stajni som nasy-pal do korýtka šrotu a vypustil jahniatka. A začalo sakresliť.

Leto na Horehroní inšpiruje výtvarníkov mohutnouvegetáciou. Dominujúca riava púpav je vďačným zdro-

Ako prežiť šťastné a zdravé detstvo v škole


Projekty

Na projekte Environmentálna výchova pre postihnutúmládež začala v tomto roku Slovenská agentúra život-ného prostredia – Centrum environmentálnej výchovy avzdelávania v Banskej Bystrici spolupracovaťs pracovnými skupinami zo štátnych i mimovládnychorganizácií z ďalších piatich krajín (Poľsko, Bulharsko,Lotyšsko, Taliansko a Veľká Británia). Snahou projektuje sprostredkovať efektívne environmentálne vzdelaniev teréne pre postihnutých študentov s rôznym typompostihnutia, ich integráciu medzi zdravých študentov apochopenie ich potenciálu v spoločnosti zo strany ostat-ných spoluobčanov. Cieľová skupina zahrňuje zdravých

i postihnutých mladých ľudí, učiteľov a pracovníkov cen-tier environmentálnej výchovy. Jednotlivé aktivity pro-jektu sú rozvrhnuté na obdobie dvoch rokov a budúprebiehať v rôznych smeroch. Hlavnými cieľmi projektuje zlepšiť prístup mladých postihnutých ľudí k efektívnemuvzdelávaniu k trvalej udržateľnosti, zároveň, zvýšiť pove-domie zdravých mladých ľudí o potenciáli postihnutýchľudí ako aktí vnych občanov, zlepšiť integráciu postihnu-tej mládeže do bežných vyučovacích procesov a zlepšiťodborné školiace/tréningové možnosti alebo riadení zdro-jov pre postihnutú mládež.

Základná pracovná skupina na Slovensku je zloženáz pracovníkov SAŽP a špeciálnych pedagógovz našej partnerskej školy pre postihnuté deti naMokrohájskej ulici v Bratislave. Jedným z pravidielprojektu je aktívna účasť postihnutých študentovv projekte, preto je jedným z členov základnej pra-covnej skupiny aj študentka Gymnázia na Mokro-hájskej ulici v Bratislave.

V marci a v júni roku 2004 sa medzinárodnápracovná skupina na svojich pracovných stretnu-tiach dohodla na základných pravidlách spoluprá-ce. Podľa dohody sa každá krajina zameria navytvorenie programov environmentálnej výchovyv teréne špecializovaných pre určitý druh postih-nutia. Slovenský tím sa zameria na programy predeti postihnuté detskou mozgovou obrnou. Jed-nou z prvých úloh bolo vytvorenie tréningovéhomateriálu o výchove k trvalej udržateľnosti a tré-ningového materiálu o práci s postihnutými deť-mi. Tieto materiály slúžia zatiaľ pre vyškoleniesamotných členov pracovnej skupiny a stanú sazákladom pre tréningové materiály určené učite-ľom a pracovníkom centier a stredísk environ-mentálnej výchovy.

Z dotazníkového prieskumu, ktorý sme na jartohto roku robili medzi bežnými i špeciálnymi pe-dagógmi a pracovníkmi rôznych SEV vyplynulo,že majú len málo skúseností – jedni s praktickouenvironmentálnou výchovou, druhí s prácou

s postihnutými deťmi, prípadne je pre nich zatiaľ cudzieoboje. Pre niektorých je environmentálna výchova zatiaľlen akýmsi povinným teoretickým prídavkom v rámciprírodopisu, zemepisu, chémie, a iných predmetov. V SEVväčšinou chýba bezbariérový prístup a to spolu s obavouz neskúsenosti bráni tomu, aby strediská boli využívanéi postihnutými deťmi. Deti s postihnutím sú väčšinouv rozličnej miere limitované pri práci a hrách v teréne.Tieto obmedzenia by ich však nemali z takýchto činnos-tí a pobytu v prírode vylúčiť. Je potrebné, aby sme sanaučili, ako treba takéto aktivity pripraviť a ako s nimipracovať. Zo stretnutí s pedagógmi vieme, aké sú hlav-né prekážky. Naopak, zo skúseností z pobytov študen-tov postihnutých napríklad detskou mozgovou obrnouv našich strediskách vieme, akí sú títo mladí ľudia hú-ževnatí a aká veľká je ich snaha prekonávať prekážky,ktoré im ich postihnutie prináša. Veríme, že programy,ktoré v tomto projekte spoločne vytvoríme, im všetkýmpomôžu tieto problémy prekonať.

Začali sme už pracovať na vytvorení prvého návrhusamotných programov pre deti. Vo všetkých štádiáchprojektu je dôležitá aktívna účasť postihnutých žiakovalebo študentov, ich učiteľov a prípadne aj ich rodičov.Očakávame od nich veľa podnetov hlavne pri mikropro-jektoch, ktoré sú súčasťou nášho projektu. Mikroprojek-ty budú dva a oba budú zamerané na vytvorenie, resp.zlepšenie prístupu k efektívnej environmentálnej výcho-ve. Po dohode s pedagógmi a študentmi sme sa rozhodliprvý mikroprojekt zamerať na SEV Drieňok na Teplomvrchu. Spolu s deťmi, ich rodičmi a pedagógmiz Mokrohájskej spoločne navrhneme, aké zmeny, prí-padne vylepšenia a vybavenia by im pomohli, aby sav tomto stredisku mohli zúčastňovať rôznych progra-mov v teréne, aby pre nich environmentálna výchovanebola len suchou teóriou, ale aj príjemným zážitkom apoučnou zábavou. Tešíme sa na množstvo nových pod-netov a nápadov žiakov a študentov.

RNDr. Soňa BognárováSAŽP – CEVaV Banská Bystrica

Environmentálna výchova pre postihnutú mládež

Rado a agama

jom. S environmentálnou výchovou komu-nikujú detské ľudové hry (Kráľu, kráľu, Ryby,ryby, Ide, ide, Húsky, húsky), ktoré sa odo-hrávajú v prírode.

Telesná výchova alebo prehliadk a „chlapcov dodažďa”

Kolektívne športy umožňujú morálne od-meniť ťahúňa družstva a individualistovi do-hovoriť, že mužstvo je úspešnejšie, keďspolupracuje. Z mnohých nezabudnuteľ-ných zážitkov spomeniem jedny majstrov-stvá ročníka v terénnom behu. Trať viedlapo ceste, ktorá pretínala zemiačnisko, kdesa práve vyorávali zemiaky a zapriahnutákobyla mala pri boku žriebätko. Po mojompovele št art sa chlapci rozbehli k cieľu, akeď to videl ten malý koník, pridal sa ku nim, a zaobrovského nadšenia detí dobehol až do cieľa. V našichpodmienkach sa dá aj na jednohodinovke prejsť aj 2 kmna bežkách. Obľubujú ich najmä Rómovia.

Ostatné predmety I. stupňa ZŠTu je treba povedať, že z hľadiska environmentálnej

výchovy neznižujem možnosti obsahov ostatných pred-metov, ktoré som ešte nespomenul. Jazyk slovenskýso svojimi možnosťami písania úvah a iných literárnych

druhov na súvisiace témy, dramatické spracovanie epi-zódy má svoj veľký význam pri tvorení si vlastnéhonázoru atď.

Pracovné vyučo vanie je ďalším príkladom nevhodnéhovyučovacieho obsahu. Ten sme si nahradili osožnou čin-nosťou. Napr. keď nás moje kolegyne chceli pripraviť ohodinu spoločnej cyklistiky. Dôvod? Nebolo miesto naodloženie bicyklov, preto ich deti nesmeli nosiť do školy.Vymysleli sme však projekt terénnej úpravy časti škol-

ského dvora pri nevyužitom zábradlí a vpriebehu 3 týždňov sme mali stojan na 15bicyklov.

Hudobná výchova robí zázraky so psychi-kou, keď má ten správny náboj. Spevy vexteriéroch boli bežné. Ale mali sme vprograme aj plieskanie bičom na mieste, zktorého bolo počuť 5 - 6 ozvien.

Vlastivedu sme si doplnili o názvy hlav-ných časti chotára, ktoré sa pomaly, aleisto zabúdajú. Prechádzky po obci a rozho-vory o možnostiach riešenia napr. zo staj-ne do potoka odtekajúceho odpadu, malitiež svoju dynamiku. Dlho si budeme pa-mätať na prerušenú vychádzku a náhly pre-sun pod Brezinu, odkiaľ sa valil hustý dym

z horiacich pneumatík, ktorý niekoľko deti dokázalo uha-siť holými rukami.

ZáverJe ešt e veľa nevypovedaného, čo všetko sme za

desať rokov v pohorelskom chotári s deťmi zažili. Boli tosilné, ale pozitívne vnemy do nepopísanej detskej dušič-ky, ktoré vo vhodnom prostredí môžu dosiahnuť solíd-nych mét. Doprajme im to!

PaedDr. L ukáš Janoška


Správa slovenských jaskýň

Sprístupnené jaskyne Slovenska navštevuje ročnevyše pol milióna návštevníkov. Je to potenciál, ktorý jevhodne využiteľný pre zvyšovanie environmentálnehopovedomia verejnosti. Tým, že sa jaskyne, ako vlast-níctvo štátu podľa Ústavy SR, dost ali do správy jednot-nej odbornej organizácie ochrany prírody rezortu Minis-terstva životného prostredia SR – Správy slovenskýchjaskýň (SSJ) – vytvorili sa optimálne podmienky aj preich využitie v prospech celospoločenských záujmov,predovšetkým kultúry, rekreácie, liečenia, vedeckéhovýskumu a výchovy k ochrane prírody a životnéhoprostredia (o opačnom príklade sa môžeme presvedčiťv prípade niektorých zahraničných jaskýň, kde ich vý-lučne komerčné využitie viedlo k nenávratnej degradá-cii citlivých podzemných ekosystémov).

SSJ sa snaží čo najlepšie využiť vysoký potenciálnávštevníkov sprístupnených jaskýň predovšetkým for-mou sprievodného slova, ale aj prostredníctvom náuč-ných chodníkov, resp. informačných panelov pred jas-kyňami, vydávania letákov a publikácií, zhotovovaniaenvironmentálno-výchovných filmov a usporiadaniavýstav a prednášok.

V záujme dosiahnutia kladných výsledkov v environ-mentálnej výchove k ochrane prírody je dôležité, aby bolatáto aktivita uskutočnená v zdravom a relatívne nenaru-šenom prírodnom prostredí. SSJ sa preto usiluje sprístup-nené jaskyne zachovať v stave, ktorý zodpovedá pôvod-ným prírodným podmienkam a umiestňovať v nich umeléprvky len v minimálnej miere nevyhnutnej pre bezpečnýpohyb návštevníkov. Sprievodné slovo, ktoré odznejev takomto prostredí, je jednotne upravené tak, aby náv-števníci boli oboznámení s príčinami a spôsobmi vznikupodzemných prírodných hodnôt, naučili si ich vážiťa uvedomovali si potrebu ich nevyhnutnej ochrany. Sprie-vodné slovo je aplikované vo všetkých 12 sprístupne-ných jaskyniach, ale SSJ si prostredníctvom nájomnýchzmlúv uplatňuje požiadavku usmernenia sprievodného slovaaj v prípade ďalších troch jaskýň, ktoré boli sprístupnenéinými organizáciami (Jaskyňa mŕtvych netopierov, Bojnic-ká hradná jaskyňa, Krásnohorská jaskyňa).

Ďalšou vhodnou formou uplatnenia environmentálnejvýchovy sú náučné chodníky. SSJ ich zriaďuje spravidlav spolupráci s územne príslušnou správou odbornej organi-zácie ochrany prírody, pozdĺž peších chodníkovk sprístupneným jaskyniam. Panely obsahujú údaje o jaskyni,jej ochrane, histórii, ako aj informácie o hodnotách okolitejprírody. Najstarší náučný chodník takéhoto typu bol zriade-ný v roku 1992 k Harmaneckej jaskyni v dĺžke 1 300 ms prevýšením 260 m. V roku 2002 bol rekonštruovaný a

rozšírený o 9 panelov. Ďalšie náučné chodníky boli zriadenék Belianskej jaskyni v roku 1997 (dĺžka 890 m, prevýšenie122 m, 6 panelov), k Demänovskej ľadovej jaskyni (1998,dĺžka 450 m, prevýšenie 90 m, 6 panelov), k Dobšinskejľadovej jaskyni (1998, dĺžka 470 m, prevýšenie 66 m, 5panelov) a k Demänovskej jaskyni Slobody (1999, prevý-šenie 52 m, 6 panelov).

Doba čakania pred jaskyňou sa užitočne môže skrátiťoboznámením sa s prírodnými hodnotami alebo histó-riou jaskýň prostredníctvom náučných panelo v. Takéto pa-nely boli inštalované vo vstupných areáloch všetkýchostatných sprístupnených jaskýň. Obsahujú základnéinformácie o jaskyni s dôrazom na jej charakteristickéčrty. Pri Ochtinskej aragonitovej a Gombaseckej jaskynisa napríklad vyzdvihuje svetové dedičstvo, pri Bystrian-skej a Jasovskej ochrana netopierov, pri Važeckej spô-sob života jaskynného medveďa, pri jaskyni Driny geoló-gia a história jaskyne. V roku 2002 vybudoval Spele-oklub Slovakia Brezno náučné panely s tematikou hyd-rológie úzkej zavrásnenej synklinály pri turisticky sprí-stupnenej Jaskyni mŕtvych netopierov v Nízkych Tat-rách.

Ďalšou formou využitia doby čakania pri vstupe dosprístupnených jaskýň je inštalácia environmentálno-výchov-ných výstav . Prvá výstava takéhoto typu bola zriadená vovestibule Ochtinskej aragonitovej jaskyne v roku 1996.Pri príležitosti 50. výročia objavenia jaskyne bola tátov roku 2004 zaktualizovaná v spolupráci so Slovenskýmmúzeom ochrany prírody a jaskyniarstva v LiptovskomMikuláši. Taktiež v spolupráci s týmto múzeom bola v roku1997 inštalovaná expozícia vo vstupnej budove Jasov-skej jaskyne a v roku 1998 Dobšinskej ľadovej jaskyne.S putovnými výstavami o krásach sprístupnených jas-kýň Slovenska sa správa pravidelne zúčastňuje na do-mácich a zahraničných podujatiach a veľtrhoch, napr.v Slovenskom inštitúte vo Varšave (2002), v rámci slo-vensko-poľských dní v Radome (2002), na výstaváchToursalon v Poznani (2003), Holiday World v Prahe(2003, 2004), Slovakiatour v Bratislave (2003, 2004).

Ku každej sprístupnenej jaskyni vydala SSJ plnofa-rebnú sprievodcovskú brožúru , ktorá oboznamuje čitateľa sozákladnými charakteristickými údajmi, najvýznamnejší-mi prírodnými hodnotami, nálezmi a históriou jaskýň.Pravidelne sú vydávané letáky o jaskyniach a v roku2003 vyšla nová knižná publikácia s názvom Slovensko –sprístupnené jaskyne . Na ochranu nesprístupnených jas-kýň vydala SSJ v roku 2001 leták Chráňme naše jasky-ne s krátkymi informáciami o rozšírení jaskýň, ich vzni-ku a hodnotách, o možnostiach ich poškodenia

a spôsobe ochrany jas-kynných ekosystémov.Pri príležitosti 10. výročia za-písania jaskýň Slovenské-ho a Aggtelekského krasudo Zoznamu svetového kul-túrneho a prírodného dedič-stva sa v roku 2005 plánu-je vydať reprezentatívna kniž-ná publikácia.

Značnú výchovnú silumajú environmentálne filmy .V spolupráci s Národnýmparkom Bükk (Maďarsko)vyrobila SSJ v roku 200215-minútový environmen-

tálno-výchovný film Chráňme naše podzemné poklady.Film oboznamuje divákov s hodnotami jaskýň, metódamiich ochrany a optimálneho využívania. Ďalší, 26-minúto-vý film Netopiere – tajomní obyvatelia jaskýň bol nakrú-tený v spolupráci s Východoslovenským múzeoma Slovenskou televíziou v Košiciach v roku 2003.

Z početných prednášok, uskutočnených pracovníkmi SSJ,spomenieme len účasť na sprievodnom environmentálno-výchovnom podujatí, ktoré bolo na jar 2004 usporiadanék výstave Slovensko – prírodný klenot v srdci Európy voVýchodoslovenskom múzeu v Košiciach.

Popri značnej aktivite v oblasti environmentálnej vý-chovy k ochrane jaskýň nám však doposiaľ chýba mo-derne vybudované environmentálne centrum. Túto me-dzeru sa snaží vyplniť Správa slovenských jaskýň vybu-dovaním stálej environmentálnej výstavy s audiovizuálnymzariadením, s veľkoplošnou projekciou a informačnýmcentrom vo vstupnej budove jaskyne Domica. Súčasťouenvironmentálneho centra bude aj parkovo upravený ex-teriér s novým náučným chodníkom Domica, ktorý saplánuje vybudovať v spolupráci so Správou NP Slovenskýkras. Environmentálne centrum bude podľa plánu verej-nosti slúžiť už v roku 2005. Viac informácií získate nawebovej stránke.www.ssj.sk

RNDr. Ľudovít GaálSpráva slovenských jaskýň Liptovský Mikuláš

Environmentálna výchova v jaskyniach


Projekty

V Belgicku v roku 1978 vypracovalo ministerstvo zdra-votníctva tzv. Belgický biotický index (Biotic Index at Se-condary Education Level - BISEL) na určovanie znečiste-nia vôd pomocou zastúpenia určitých druhov bezstavov-cov v odobratých vzorkách, ktorý umožňuje monitorovaťdlhodobý stav čistoty vody, zatiaľ čo chemickým rozbo-rom je možné zisťovať len aktuálny stav. Program sa stalvýchodiskovým pre všetky krajiny Európskej únie, aby savýsledky bioindikácie tečúcich vôd dali porovnávať. Vzni-kol spojením anglického Trentovho indexu (1964) a fr an-cúzskeho biotického indexu diverzity (1968). Pr vý indexvyžaduje široké poznatky na úrovni vyšších taxonomic-kých skupín - čeľadí a jeho náročnosť nie je vhodná prebežnú aplikáciu na školách. Druhý bol veľmi jednoduchý avyžadoval len orientáciu v širších taxonomických skupi-nách vodných bezstavovcov. Prepojením výhod obochindexov vznikol práve belgický biotický index, ktorý jepodporovaný aj mimovládnou organizáciou Green Belgium.V poradí už štvrtá konferencia pre vybraných účastníkovkrajín Európskej únie by sa mala na budúci rok konaťv Levoči. Účastníci si na nej vymenia skúsenosti a záro-veň budú ocenené najúspešnejšie skupiny.

Cieľ programu BISELProjekt sa zakladá na spojení dvoch momentov, vý-

chovno-vzdelávacieho a vedecko-výskumného, pri prak-tickom získavaní vedomostí a výchove detí a mládežek uvedomelému prístupu k prírodným zdrojom, k životua k jeho hodnotám. Vodu potrebuje pre život každý;vodné toky nepoznajú hranice štátov; účasť na rozho-dovaní o vode; trvalo udržateľné využívanie vody - to súzákladné princípy, na ktorých projekt stavia a ktoré súobsahom Európskej charty o vode. Činnosti ako šetre-nie a recyklácia vody sú podmienkou trvalo udržateľné-ho života našej spoločnosti. Učíme a vychovávame ktýmto princípom aj deti?

Cieľom projektu je bioindiká-cia tečúcich vôd a ich dlhodo-bý monitoring zabezpečenýprostredníctvom škôl. Do inde-xu boli vybrané druhy bezsta-vovcov – viditeľných voľnýmokom, ktoré sa vyskytujú v celejEurópe a ktorým je možné pri-súdiť citlivosť na znečistenie vovodnom prostredí. Určovanieprebieha na úrovni rodov a ľah-kú orientáciu v indexe zabezpe-čuje zoradenie druhov bezsta-vovcov v tabuľke od najviac ponajmenej citlivé.

Cieľom Centra environmen-tálnej výchovy a vzdelávaniaSAŽP, ktoré uskutočňuje bio-indikáciu vôd v rámci ponúka-ných programov v SEV SAŽPDrieňok Teplý Vrch od roku 2001 je, aby sa v roku2005 tento program dostal na väčšinu základných aniektoré vybrané stredné školy na Slovensku. Bioindi-kácia je aj náplňou úlohy AQUA MONITOR, ktorej spra-covateľmi sú: kolektív pracovníkov SAŽP, Centr a prerevitalizáciu zaťažených oblastí Prievidza a študenti 3.ročníka Strednej priemyselnej školy chemickejv Novákoch. Táto škola sa už niekoľko rokov zapája doaktivít na zlepšenie stavu životného prostredia, čo oce-nil aj minister životného prostredia SR László Miklós,ktorý v roku 2001 celému kolektívu študentov a peda-gógov udelil Cenu ministra za dlhodobý prínos v sta-rostlivosti o životné prostredie. V dňoch 21. a 22. ok-tóbra 2004 sa v priestoroch uvedeného strediska ko-nalo školenie pracovníkov environmentálnej výchovy

SAŽP k medzinárodnému programu BISEL.Odborne ho viedli pracovníci MVO Green Pan-nónia Alapítvány Borián György a BorsosSándor. Školitelia oboznámili účastníkovs históriou a s teoretickými základmi projek-tu. Po vysvetlení a zvládnutí metodiky sivšetci vyskúšali odber vzoriek, určovanieodchytených druhov bezstavovcov, ako ajtried čistoty vody priamo v teréne, v čisteja v znečistenej časti rieky Blh.

Prínos programuVýskumní pracovníci sa nemôžu dostať

všade. Deti však áno. Ak sa popri získavanínových vedomostí, počas určovania vodnýchbezstavovcov, menia aj postoje detí a ichhodnoty, uvedomujú si vzájomné vzťahy asúvislosti v životnom prostredí a súčasneprispievajú ku konkrétnemu vedeckému vý-skumu, potom prínosy programu BISEL pred-stavujú širokú škálu využitia. Žiaci nadobú-dajú manuálne zručnosti a praktické skúse-nosti priamo v teréne, osvojujú si vedeckétechniky. Učia sa poznávať dôsledky svo-jich činností na svoje pr ostredie a hľadaťmožnosti riešenia problémov, ktoré sa pria-mo dotýkajú ich životných podmienok,prostredia, v ktorom žijú. Okrem získavaniažiakov pre ochranu životného prostredia, zvy-

Stane sa program BISELpokračovaním projektu Živá príroda?

Pracovníci SAŽP si zapisujú výsledky určovania bezstavovcov a podľa zvolenej metodiky určujútriedu čistoty vody

šovania iniciatívy a aktivizácie mladých študentov,program prispieva ku konkrétnemu hodnoteniu ekosys-tému, ukazuje dlhodobé zmeny a stav životného prostre-dia.

Metodika programuSamotná realizácia je rozdelená do 5 fáz. Predpríprava

zahŕňa výber toku a monitorovacieho miesta v blízkostiškoly, teoretickú prípravu a zvládnutie metodiky BISEL.V ďalšom kroku žiaci priamo na zvolenom stanovišti vy-píšu formulár, v ktorom vyplnia základné údaje o miestemerania na toku. Samotný odber vzoriek sa uskutočňujepomocou predpísanej sieťky a ručným zberom. Pri dlho-dobom monitoringu je možné využiť aj ponorené pasce.Aby merania boli porovnateľné, odber sieťkou sa usku-točňuje 5 minút, pričom ústie sieťky má smerovať protismeru toku. Počet meraní nie je dôležitý. Predposlednýmkrokom je analýza terénnej vzorky podľa biotického inde-xu. Analýza prebieha umiestnením získaných vzoriekz vodného toku do bielych misiek s vodou, aby sa odchy-tené živočíchy pohybovali vo svojom prirodzenom prostredía dali sa lepšie pozorovať. Nájdené taxóny bezstavovcovžiaci určujú, zapisujú si ich počty, a potom ich vypustianaspäť do vodného toku. Na základe zistených taxónovsi podľa zvolenej me todiky BISEL žiaci určia triedu čisto-ty vody vo vodnom toku v blízkosti svojej školy. Pravidel-né monitorovanie stavu vodného toku a zbieranie údajovv elektronickej podobe je poslednou fázou, ktorá zvyšujea prispieva k vedecko-výskumnému významu programu.

Budúcnosť programu na SlovenskuVeľkou výhodou programu je zavedenie jednotnej

metodiky, ktorá oproti doteraz používaným umožní po-rovnávanie výsledkov vo všetkých zapojených európ-skych krajinách. Rozšírením projektu na väčšinu škôlsleduje komplexné zhodnotenie stavu vodných tokovnielen u nás a upozorní na reálne i potencionálne prob-lémy životného prostredia. Cieľom CEVaV SAŽP je, abybioindikácia vôd bola jednou z možných tém na vypra-covanie malých ekologických projektov v projekte Živápríroda. Snahou SAŽP je osloviť, odborne a materiálnepodporiť všetky doteraz zúčastnené školy.

Mgr. Jana ŠimonovičováSAŽP - CEVaV Banská BystricaOdber vzorky z rieky Blh pomocou predpísanej sieťky


Občianske združenia

Koncom septembra sa v Hokovciach, Hrušove a Pren-čove (Mikroregión Južné Sitno) uskutočnil pilotný pro-jekt Inšpiračnej školy vidieka. Projekt realizovaný v rámciProgramu obnovy dediny v spolupráci so Slovenskouagentúrou životného prostredia – Centrom tvorby krajinyv Banskej Bystrici (SAŽP – CTK) a Spolkom pre obnovudediny (SPOD), bol finančne krytý z prostriedkov grantuProgramu starostlivosti o životné prostredie Minister-stva životného prostredia SR.

Účastníkmi pilotného projektu boli pracovníci SAŽP –CTK, členovia predsedníctva SPOD a členovia samo-správy a zástupcovia obcí ocenených v súťažiach Dedi-na roka 2001 a Dedina roka 2003. Nosnými témamiprojektu boli práca v komunite a mikroregionálna spolu-práca.

Dvojdňové stretnutie účastníkov Inšpiračnej školyvidieka sa začalo v hoteli Park v Hokovciach. RiaditeľkaSAŽP – CTK, projektmanažérka a tiež riaditeľka Inšpirač-nej školy vidieka, Ing. arch. Anna Kršáková v úvodepredstavila základné ciele, náplň a poslanie školy: využi-tie a propagácia dobrých príkladov a príkladných realizá-cií v rôznych oblastiach života na vidieku, možnosť zís-kať inšpiráciu doma v podobných ekonomických a legis-latívnych podmienkach a nájsť námety na doriešenievlastných problémov, nadviazať kontakty a spoluprácus obcami a regiónmi s podobnými problémami, získaťodborný názor a návrh na riešenie problémov. Študijný-mi predmetmi úvodnej časti školy boli: Dedina ako hos-podár, Dedina ako maľovaná, Dedina ako klenotnica,Dedina ako pospolitosť, Dedina ako partner.

Predseda SPOD Miroslav Ďuráči zoznámil účastníkovs poslaním spolku, ktorým je skvalitnenie života na vi-dieku a zušľachtenie dediny, ako aj presadzovanie záuj-mov dediny v spoločnosti, zamedzovanie úpadku a vy-mieraniu slovenského vidieka, podporovanie rozvojaobecnej komunity a sociálnej súdržnosti, podnecovanieduchovnej obnovy a návrat k tradíciám, zlepšovanie ži-votných podmienok na vidieku, skvalitňovanie vzhľaduobcí uplatňovaním vhodnej architektúry, zachovanie a

Cieľ Inšpiračnej školy vidiekazvýšiť povedomie o hodnote krajiny, jej úlohe a zmenách

oživenie kultúrnej krajiny a jej prírodných hodnôt, spolu-práca pri vytváraní podmienok pre plnohodnotnú realizá-ciu Programu obnovy dediny (POD), pomoc pri vzniku ačinnosti miestnych spolkov zameraných na POD, šírenieosvety a rozvoja vzdelávania na dedine, propagovanieslovenskej dediny a POD doma aj v zahraničí.

Popoludní sa vyučovanie presunulo do Hrušova (ví-ťazná obec súťaže Dedina roka 2003). Starosta obcePavel Bendík zoznámil účastníkov so súčasnosťou aj bu-dúcnosťou obce. Vystúpili na vyhliadkovú vežu, ktorá jesúčasťou náučného chodníka spájajúceho obec s okolitoukrajinou. V chotári sa plánuje obnova výsadby tradičnejodrody čerešne tzv. čelovskej chrupky, ktorú ako jedinú jemožné aj sušiť. Poľnohospodárska produkcia v oblasti rast-linnej výroby plánuje zaviesť pestovanie ďalších domá-cich pôvodných odrôd. Prehliadka obce pokračovala

v priestoroch zaujímavých nielen architektonickým a tech-nickým riešením objektov, ale aj participáciou občanov priich realizácii, možnosťami a spôsobmi financovania a pod.Prvému priestoru dominuje nové námestie s kultúrnymdomom, obecným úradom a amfiteátrom, kde sa konáfolklórny festival Hontianska paráda. Ďalším priestorom ješkola a kostol. Škola je prevádzkovaná spolu so škôlkoua je internátneho typu, z čoho vyplývajú určité problémy,ale aj pozitíva. Okrem predmetov určených osnovami arozšírenej výučby výpočtovej techniky, učivo dopĺňajú re-gionálne danosti a tradičná ľudová kultúra. Kostol je mies-tom, kde sa spája cirkevná a svetská duchovná, aj mate-riálna kultúra a miestom, kde sa prezentuje tradičný hru-šovský ľudový odev. Neďaleko kostola, pri cintoríne, jemiesto, kde sa sústreďuje separovaný zber odpadu. Nie-koľko zberných miest sa nachádza v jednotlivých čas-tiach obce. Po informáciách o skúsenostiach so zberomsa v diskusii prešlo aj na tému využívania biomasy, kon-krétne drevnej štiepky, na vykurovanie obecného úradu,kultúrneho domu a školy.

V starších obecných budovách pôvodného hrušov-ského námestia sú kluby mládeže a dôchodcov, ktoréslúžia ako miesta stretnutí, ale aj udržiavania tradícií. Vklube dôchodcov sa v tom čase práve páralo perie a sosprievodom heligónky spievali hrušovské piesne. Obectiež poskytla priestory pre zriadenie ojedinelého múzeastarých agregátov „stabilákov”, na pohon poľnohospo-dárskych strojov, gátrov, okružných píl, šrotovníkov apod., zozbieraných miestnymi obyvateľmi a udržiava-ných podľa možností v prevádzkyschopnom stave. Jed-ným z cieľov je opätovné obnovenie funkcie obecnejpálenice vybavenej ešte pôvodným zariadením. Mož-nosťou šetrenia tak obecných peňazí, ako aj peňazí ob-čanov, je sústredenie hospodárskej činnosti a služiebpod riadenie obecného úradu, s využitím pracovníkov naverejnoprospešné práce. Obec venuje pozornosť aj drob-nej architektúre a sídelnej zeleni a jej harmonizáciis prostredím obce.

Ďalším priestorom, ktorému „učiteľ”, hrušovský sta-rosta, venoval zvýšenú pozornosť, bol priestor ľudového

Účastníci Inšpiračnej školy vidieka (september 2004)

Na návšteve v klube dôchodcov v Hrušove (páranie peria)


Projekty

domu zapísaného do zoznamu kultúrnych pamiatok. Ukáž-ku pôvodného ľudového staviteľstva pri vonkajšej muro-vanej chlebovej peci spríjemnila tradičná miestna pohos-tinnosť spojená s ochutnávkou dobrého domáceho chle-ba, koláčov, „lepníkov” a ďalších miestnych špecialít. Potakejto ochutnávke dobre padla aj „koštovka” vínav tradičných hrušovských tufových pivniciach. Prezentá-cia pokračovala na obecnom úrade prehliadkou I-domu,miestnej knižnice a spracovaných environmentálnych pro-jektov, rozvojových dokumentácií a propagačných materi-álov a napokon premietnutím videofilmu o obci, v ktoromveľká časť je venovaná prezentácii tradičnej kultúry netra-dičným spôsobom počas Hontianskej parády. Návštevní-ci tohto podujatia majú každoročne možnosť vidieť nielenvystúpenia folklórnych súborov, ale aj tradičnú žatvu, odkosenia obilia, viazania do snopov, skladania, zvážania,cez ručné mlátenie i mlátenie na starej mláťačke, až popečenie chleba v kamenných peciach, ktoré v minulostiboli takmer v každej domácnosti. Obyvatelia obce na Hon-tianskej paráde predvádzajú tiež tradičné pálenie drevené-ho uhlia, spúšťanie stromov, štiepanie, kresanie, pílenie arúbanie dreva. Súčasťou parády sú dvory, ktoré vytvárajúpohodu a priateľskú atmosféru.

Program druhého dňa Inšpiračnej školy vidieka bol ve-novaný otázkam mikroregionálnej spolupráce. V sídle Mik-roregiónu Južné Sitno, v Prenčove, poznatky a skúsenostižiakom školy odovzdávala starostka obce a predsedkyňamikroregiónu Alena Ciglanová spolu s ďalšími starostami.Predstavila Prenčov a Mikroregión Južné Sitno, hlavnoutémou však bola spolupráca obcí v mikroregióne, vzájom-ná koordinácia a prepájanie projektov, možnosti získava-nia finančných prostriedkov prostredníctvom grantov aprogramov pre projekty obcí a mikroregiónu. Zamerala sana dôležité skutočnosti pri písaní a podávaní projektov av prípade ich úspešnosti aj na odpočtovanie finančnýchprostriedkov a úskalia s tým spojené. Prezentovala skú-senosti s programami SAPARD, komunitným minigranto-vým programom, EKOPOLIS, POD, MA 21, REC Slovenskoa ďalšími. Pri prehliadke obce si účastníci školy pozrelidva projekty realizované prostredníctvom programu SA-PARD (prestavba kultúrneho domu a miestne chodníky),drobnú architektúru (autobusové zastávky, studne), miestnemúzeum Andreja Kmeťa a kostol.

Prínosom pre ďalšiu činnosť Inšpiratívnej školy vidie-ka bola záverečná diskusia vedená riaditeľkou Centra

programovania environmentálnych projektov SAŽP Ing.arch. Ivetou Kavčákovou, počas ktorej „žiaci aj učitelia”školy na základe získaných informácií a dojmov hodno-tili čo im škola dala, čo by zmenili, doplnili, vylúčili, prí-padne realizovali inak. Ich postrehy po vyhodnotení, spo-lu so závermi diskusie, budú slúžiť ako zdroj námetov ainšpirácie pre ďalšie skvalitnenie činnosti školy. A takako býva dobrým zvykom v škole, aj žiaci tejto školydostali na záver vysvedčenia o úspešnom absolvovaní1. a 2. stupňa Inšpiračnej školy vidieka.

Projekt bol hodnotený jednoznačne kladne. Účastnícivzniesli požiadavku na jeho opakovanie a pokračovanie ajpre ďalších záujemcov. Inšpiratí vna forma sa javí najprí-stupnejším spôsobom ako v krátkom čase získať množ-stvo podnetov, námetov a informácií, navyše v rovnakomekonomickom prostredí s identickým legislatívnym poza-dím. Projekt Inšpiratívnej školy vidieka zapadá do činnostiŠkoly obnovy dediny na SAŽP ako súčasti osvety, propa-gácie a vzdelávania, ktorým bola poverená v POD. Je sú-časťou environmentálnej osvety a prispieva k zvýšeniuabsorbčnej schopnosti vidieka pre štrukturálne fondy EÚ.Po prijatí Európskeho dohovoru o krajine, ku ktorému Slo-vensko v týchto dňoch pristupuje, plánujeme rozšíriť ob-

Predstavenie obce Prenčov (Mikroregión Južné Sitno)

Hrušov je známy miestnymi špecialitami (napr. pečenie lepníkov)

sah školy o novú dimenziu - zvyšovanie povedomia verej-nosti o hodnote krajiny, jej úlohe a zmenách. Je to jednaz požiadaviek dohovoru. So samosprávami pracujeme cezPOD už siedmy rok. Postupne orientujeme pozornosť naenvironmentálne aspekty obnovy dediny a krajiny a trvaloudržateľný rozvoj vidieka. V území máme vybudovanú sieťvlastných poradcov, spolupracovníkov zo strany inýchorganizácií pôsobiacich na vidieku a početnú cieľovú sku-pinu vidieckych samospráv ochotnú a schopnú smerovaťk cieľovej kvalite krajiny.

Následne v prvej polovici októbra sa v obci Čeladnáv Moravskoslezském kraji v Českej republike konala me-dzinárodná konferencia na tému Školy obnovy vidieka(ŠOV) po rozšírení EÚ. Účelom konferencie, ktorú podzáštitou Ministerstva pro místní rozvoj ČR organizovalaŠkola obnovy vidieka v Třanoviciach, bolo prispieťk celkovému harmonickému rozvoju vidiekav podmienkach integrujúcej sa Európy prostredníctvomďalšieho skvalitnenia práce škôl obnovy vidieka. Konfe-rencie sa zúčastnili zástupcovia škôl obnovy vidiekaa predstavitelia ďalších podobne zameraných organizá-cií, inštitúcií a spolkov z Rakúska, Čiech, Nemecka, Poľ-ska, Írska a Slovenska. Na tejto konferencii, ktorá nadvia-zala na úspešnú tradíciu konania medzinárodných stret-nutí škôl obnovy vidieka v predchádzajúcich rokoch, saako reprezentanti pilotného projektu Inšpiračná školavidieka po prvýkrát za Slovenskú republiku zúčastnili ajzástupcovia SAŽP - CTK a Spolku pre obnovu dediny naSlovensku.

Projekt Inšpiračná škola vidieka na Slovensku, Programobnovy dediny, ako aj súťaž Dedina roka na konferenciiprezentovala Ing. arch. Anna Kršáková. Účastníkov kon-ferencie informovala o činnosti SAŽP v oblasti rozvojavidieka ako gestora POD. Podrobne rozobrala prierezaktivít, štruktúru a ciele Inšpiračnej školy vidieka naSlovensku. Prezentovala záujem a možnosti tejto školyv spolupráci so školami v medzinárodnej sieti ŠOV.Vyzdvihla tiež spoluprácu so Školou obnovy vidiekav Modrej v ČR, ktorá je dlhoročným partnerom SAŽP -CTK. Inšpiračná škola vidieka na Slovensku bola zarade-ná do medzinárodnej siete ŠOV a prizvaná k spoluprácina spoločných projektoch, s ponukou možnosti organi-zovania medzinárodného stretnutia Školy obnovy vidie-ka aj na Slovensku.

Ing. arch. Anna Kršáková,Ing. Alexander Králik, Ing. Andrea Ľuptáková

SAŽP – CTK Banská Bystrica

Zoologické záhrady


Keď sa v roku 1979 pri príležitosti Medzinárodnéhoroku dieťaťa rozhodol vtedajší riaditeľ ZOO Bojnice Ing.Pavel Mihalík CSc. premeniť opravárenské dielne na školuslúžiacu výučbe jediného predmetu - zooloógie, netušil, žetento počin bude mať takú odozvu a také výsledky. Boloto v 24. roku existencie tejto prvej zoologickej záhrady naSlovensku, ktorá už mala svoje skúsenosti aj v oblastivzdelávania. Vzdelávacie podujatia organizovala Zoologic-ká záhrada v samotných Bojniciach, v okolitých obciach,pri výbehoch, klietkach jednotlivých zvierat, ale zriadenímzooškoly vznikol priestor, ktorý slúžil iba vzdelávaniu sovšetkým, čo k tomu patrí, t. j. ponúkané tematické okruhy,zohľadnenie požiadaviek účastníkov, hľadanie osvedče-ných foriem a metód, snaha ponúknuť najmä školskýmkolektívom predovšetkým to, čo im nemôže poskytnúťškola, a to nielen v podobe našich i exotických živýchzvierat, ale aj informácie o nich, ktoré neobsahuje žiadnaučebnica a nie sú zahrnuté v žiadnych osnovách. Pretožeiba táto škola si to môže dovoliť - vystavať medzi poslu-cháčmi (vo väčšine prípadov žiakmi rôznych druhov škôl)a prednášajúcim most zo samých záujmov žiaka aprostredníctvom neho ponúknuť informácie, ktoré nielendoplnia doteraz poznané, ale rozšíria ich aj o zaujímavostizo živočíšnej ríše, ktorých je neúrekom.

Najprv bolo potrebné túto novú súčasť záhrady pred-staviť návštevníkom ako niečo nevšedné. A tak prvýmpodujatím bol krst leoparda čierneho, ďalším zas výstavaplagátov zoologických záhrad celého sveta a medzi týmzoznamovanie sa s rôznymi druhmi chovaných zvierat.

Až o rok neskôr, 5. novembra 1980, sa učiteľka prírodo-pisu zo ZŠ v Bojniciach obrátila na ZOO, aby pripravili pod-ujatie vychádzajúce z konkrétnej školskej látky prežiakov troch šiestych ročníkov. Úlohu učiteľa zvládolterajší riaditeľ ZOO Bojnice Ing. Vladimír Šrank, ktorýokrem informácií o živote zvierat vo voľnej prírode,zaujal deti aj s dvoma mláďatmi leva a kr átkymfilmom o ňom. A nový prístup v šírení informáciíznámy v mnohých zoologických záhradách Európybol realizovaný už aj na Slovensku.

Dodnes sa 1 168 takýchto vzdelávacích poduja-tí zúčastnilo takmer 50 000 účastníkov. Len vprvom polroku 2004 to bolo 159 podujatí pre 5887 účastníkov, t. j. 4 % návštevníkov ZOO vprvom polroku tohto roku namierilo svoje kroky ajdo zooškoly. Spätnou väzbou činnosti našej školyje pamätná kniha, do ktorej všetci návštevníci ško-ly od jej začiatku vyjadrujú svoje názory.

Podoba dnešných ponúkaných vzdelávacíchaktivít je úplne iná. Nielen vďaka novej technike, ktorá je kdispozícii, ale aj v dôsledku úplne iných účastníkov tohtopodujatia. Zásluhou televíznych kanálov, množstva popu-

lárnych publikácií, časopisov, majú dnes deti mi-moriadne množstvo informácií o ríši zvierat. A pretoúlohou zooškoly dnes nie je iba dopĺňať tieto infor-mácie, ale dávať ich do určitých súvislostí, a najmäsmerovať ich ku konkrétnemu využitiu v užitoč-ných aktivitách, najmä pri ochrane ohrozených dru-hov zvierat.

Ale nezabúda sa ani na prepojenie so školskoupraxou. I naďalej sa školám ponúkajú projekty,ktoré dopĺňajú vyučovanie, či pomáhajú v dobro-voľných aktivitách žiakov napríklad vo forme biolo-gických olympiád. Sme radi, že medzi úspešnýmiúčastníkmi olympiád boli aj žiaci, ktorí si zvolili takétémy ako boli slony, orangutany a medvede.

Zooškola však nie je iba prepojenie so základný-mi školami. Rovnakými partnermi sú aj študentistredných a vysokých škôl. Dokonca, práve tútoproblematiku si zvolila aj študentka pedagogickýchvied na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre. Té-mou jej doktorandskej pr áce je „Využitie živ éhozoologického materiálu v ZOO Bojnice pri výučbeprírodovedy v 3. a 4. ročníku základnej školy”.

Stredoškoláci, smerujúci na štúdium prírodnýchvied, už počas štúdia na strednej škole orientovalisvoju pozornosť na také aktivity, akými sú napr.etologické pozorovanie orangutanov, problematikaCITES, ale svoju oblasť si našli aj študenti úplne odlišnýchvied. Napríklad študent Ekonomickej univerzity si pre svo-ju diplomovú prácu s témou marketingu zvolil nakrúteniepropagačného filmu o ZOO, ktorý dokonca odvysielala ajregionálna televízia.

Úplne novou cestou sa vydala záhrada, keď pred piati-mi rokmi začala výraznejšie oslovovať skupiny návštevní-kov, na ktorých sa trochu pozabudlo. Začalo sa to Malou

univerzitou tretieho veku pre seniorov -členov Klubu dôchodcov v Bojniciach.Pokračovali sme osobitnými projektmi predeti zo špeciálnych základných škôl, prenevidiacich a slabozrakých s projektomVidíme ich srdcom, pre nepočujúcich sprojektom Hlas srdca a pre imobilnýchnávštevníkov s projektom Sme tu pre vás.

Najväčší záujem majú kolektívy o po-dujatia tematicky orientované na etológiuzvierat v ZOO, rodinný život zvierat, posla-nie moderných zoologických záhrad, kri-minalita na zvieratách, CITES, programy ojednotlivých skupinách zvierat a podob-ne. Súbežne s týmito aktivitami začala

Štvrťstoročie zooškoly v Bojniciach

ZOO vydávať aj vlastný informačný ZOOčasopis, v kto-rom sa školám predstavujú rôzne ponuky vzájomnej spo-lupráce záhrady a škôl, ktorý je vo veľkej miere tvorenýpráve z príspevkov žiakov škôl.

Nemožno pri tejto príležitosti nespomenúť aj činnosťzookrúžku, kt orý pri ZOO pracuje už veľa rokov.Krúžok je príležitosťou pre žiakov, ktorí majú dlhodo-bý a hlbší záujem o ríšu zvierat. Vyžaduje si stálosťzáujmu, vytrvalosť, zmysel pre systematickú prá-cu. Práve v uplynulom školskom roku sme sa roz-lúčili so skupinou piatich členov, ktorí v krúžkupracovali 5 rokov - od piateho po deviaty ročník.

Aj keď ťažiskom podujatí sú programy priamo vpriestoroch zooškoly, nevylučuje sa ani prípravaprogramov na školách. Deje sa to v prípadoch, keďje podujatie doplňujúcim programom napríklad vý-stavy, ktorú ZOO inštalovala v škole, ďalej keď jepodujatie súčasťou činnosti školského klubu (sdobrým ohlasom sa tu stretol festival videofilmovo ZOO) a pod.

Jubileum si pracovníci ZOO pripomenuli na pra-covnom stretnutí vybraných učiteľov prír odopisu,

biológie, prírodovedy. Súčasťou tohto podujatia bol 2. roč-ník výstavy výtvarných prác žiakov Základnej umeleckejškoly v Prievidzi s tematikou chránených zvierat s názvomKorálky nádeje už v predstihu - začiatkom októbra. Totostretnutie bolo zároveň príležitosťou načrtnúť možnostiďalšieho pôsobenia zooškoly. Naďalej bude školám ponú-kať hodiny zoológie pripravené na základe učebných osnov,školské laboratórne cvičenia, semináre pre záujemcovzaoberajúcich sa profesionálne i dobrovoľne výchovou akomunikáciou, konzultácie a poradenstvo k rôznym for-mám environmentálnej výchovy so špeciálnym zamera-ním na problematiku ohrozených druhov zvierat, výtvarnútvorivosť, vizuálne umenie individuálne i v skupinách, lite-rárnu činnosť, rozvíjanie zmyslového vnímania prírody apodobne.

Mgr. Iv an KmeťZOO Bojnice

Foto: autor a Marian Krchniak

Jedna z výtvarných prác žiakov ZUŠ Prievidza na výstave Korálky nádeje

Do zooškoly zavítali aj deti zo školy v prírode

Pravidelnými účastníkmi podujatí v zooškole sú členovia Klubu dôchodcov v Bojnicach

....................................................................................

......

......

......

......

......

......

......

......

......

......

......

......

......

......

......

......

......

......

......

......

......

......

......

......

..

Vlastnosti: hmotnosť 220 - 230 g, dĺžka tela 32 cm, krídla 17 - 22 cm, vajcia2 - 6, inkubácia 26 - 28 dní, výskyt: Kuba, Bahamy, Pinos a niekt oré ďalšiemenšie ostrovy v Karibskom mori.

Z 27 druhov rodu Amazona je 13 druhov zaradených medzi priamo ohrozenévyhynutím.

Amazoňan kubánsky patrí k najdlhšie známym americkým papagájom. Vzhľa-dom na svoju schopnosť rozprávať, pekné zafarbenie a inteligenciu bol veľmižiadaným a obľúbeným papagájom už v 19. storočí. Bolo to tak až do začiatku20. storočia, k edy začali byť obľúbenejšie iné papagáje.

V minulosti boli na Kube prenasledované nielen pre chutné mäso, ale aj kvôliškodám, ktoré spôsobili v ovocných sadoch.

Od roku 1967 je zaradený medzi kriticky ohrozené druhy a jeho odchyt avývoz bol zakázaný.

V roku 1988 ich na Kube napočítali 5 000 kusov. Jeho domovom sú lesy asavany so skupinami borovíc a paliem, mangrovy, plantáže a záhr ady ďaleko odľudských obydlí.

V súčasnosti sú zatlačované do vnútra pralesa. Do ovocných sadov a naobilné plantáže sa dnes zatúlajú len ojedinele.

Dá sa veľmi ľahko skrotiť, a možno práve pre to ich žije vo voľnej prírode t akmálo.

Hniezdi v dutinách stromov, niekedy aj v podzemných dierach. Najčastejšiežije v pároch, prípadne v menších skupinkách.

Počas letu sú nápadné svojím ďaleko počuteľným krikom. Ich potravou jeovocie a ďalšie dužinaté plody, semená, orechy, kvety. Na Kube uprednostňujúplody paliem a semená borovíc.

Vzhľadom sa samec i samica na seba veľmi podobajú. Pr áve táto podobačasto spôsobuje omyly pri určovaní pohlavia. Najlepšie sa pohlavie určuje podľasprávania, veľkosti tela, hlavy a zobáka.

Amazoňany kubánske majú zelenú farbu, s modrým nádychom lemovania,bielou farbou čela, prednej časti temena a okolia oka. Ružovo-červená farba lícaa hrdla sa niekedy pretiahne až na brucho. Chvostové perá sú zelené.

Amazoňan kubánsky (Amazona leucocephala)Vlastnosti: hmo tnosť 2,7 - 6, 3 tony, dĺžka tela 6 - 7,5 m, dĺžka chvost a 1 - 1,5

m, výška v kohútiku 1,6 - 4 m, pohlavná zrelosť medzi 11. a 12. rokom života,dĺžka ť archavosti 22 mesiacov, hmotnosť pri narodení 115 - 120 kg, dĺžkachobota 1 - 1,3 m, dĺžka klov až 75 cm, hmotnosť klov 30 kg, dožíva sa 55 - 60rokov, výskyt: Afrika na juh od Sahary po severný okraj púšte Kalahari.

Slon africký je v súčasnosti najväčší žijúci suchozemský živočích. Je byli-nožravý neprežúvavec, živí sa výlučne trávou (vyberá si asi zo 100 druhovrastlín), lístím, výhonkami a v rovníkovom pralese aj plodmi. Dospelý slon zje zadeň okolo 200 kg potravy.

Rozširovaním trusu, v ktorom sa nachádza veľké množstvo semien rôznychstromov a kríkov do veľkých vzdialeností, prispievajú slony k ich šíreniu. Mnohéz nich vyklíčia iba v prípade, že prejdú sloním zažívacím traktom.

Zaujímavou časťou tela slona je jeho chobot, zložený zo samých svalov, bezjedinej kostičky a chrupavky. Umožňuje mu robiť takmer všetko to, čo robiaľudia rukami, nosom, perami a svalmi na tvári. A okrem toho dokáže nasať vodu,vstreknúť si ju do úst, ošpliechať sa ňou. A naviac je schopný vybrať si nímsmietku z oka a pohnúť ťažkým nákladom. Oproti slonovi indickému má slonafrický na konci chobota dva prsty.

Hrubá koža má pre slony rovnaký význam ako pre iné cicavce, ale predbodavým hmyzom a kliešťami ich neochráni.

Vzhľadom na skutočnosť, že neobsahuje žiadne mazové ani potné žľazy,musia sa osobitým spôsobom starať slony o kožu a zabezpečovať si aj znižova-nie telesnej teploty.

Slony sú spoločenské zvieratá. Základom pre ne je skupina pozostávajúca zvedúcej samice, jej sestier, dcér a mláďat. Rodinné skupiny mávajú obvykle do20 členov. Mláďatá sú kojené matkou najmenej dva roky, často aj vyše trochrokov. Aktívne sú vo dne i v noci .

Potravu hľadajú 20 hodín denne a prejdú pri tom aj 30 km. Aj slony patriamedzi ohrozené druhy. V poslednom storočí sa ich počet znížil najmenej opolovicu. Pretože vo svete pretrváva záujem o slonovinu, bývajú slony stálezabíjané pytliakmi.

Slon africký (Loxodonta africana)

Vlastnosti: hmotnosť 200 - 350 kg, dĺžka tela 2,2 - 2,8 m, dĺžka chvosta 0,9 -1,1 m, výška v kohútiku 1,2 - 1,4 m, dĺžka ťarchavosti 328 - 343 dní, r ozšírenie:juhozápadné Mongolsko a priľahlé územie Číny (voľakedy veľká časť strednejÁzie).

Kôň Przewalského je posledný divý kôň, ktorý donedávna ešte žil vo voľnejprír ode. Spolu s tarpanom, ktorý vyhynul koncom 19. storočia, prežili aj ľadovúdobu.

Má štíhle a silné končatiny, relatívne dlhý a štíhly krk, mohutnú hlavu, špicatédopredu nastavené uši. Vysoká stojatá hriva začína medzi ušami a končí prilopatkách. Stredom chrbta až po koreň chvosta sa tiahne úzky, tmavý pás.Tieto kone majú veľmi dobrý sluch a ich uši sú neustále v strehu.

Divé kone vytvárajú menšie rodinné stáda s jedným žrebcom, niekoľkýmikobylami a väčším množstvom žriebät. Kone sú nielen výborní bežci, ale aj vážniprotivníci v prípade napadnutia, napríklad vlkmi.

Ich migrácie mali často sezónny charakter. Dokázali dlho vydržať bez vody,ako potrava im stačila stepná tráva.

Žrebce si veľmi starostlivo strážia svoje kobyly, najmä v období ruje. Žriebä-tá sa rodia väčšinou na jar a ako iné koňovité druhy sú už pri narodení veľmivyspelé.

Kôň Przewalského je najčastejšie považovaný za priameho predka všetkýchdnešných plemien domácich koní. Vo voľnej prírode sa už zrejme nevyskytuje.Posledný bol pozorovaný v roku 1968.

Okrem lovu bol hlavnou príčinou jeho vyhynutia aj rozvoj pastierstva, ktorýdivoké kone zatlačil do nehostinných končín. Určitú úlohu tu však zohrali ajchoroby voľne roznášané domácimi koňmi. V roku 1990 bola prevezená skupi-na týchto koní späť do Mongolska, aby mohla byť vypustená do voľnej prírody.

Chovu týchto koní sa v zajatí dnes veľmi dobre darí. V zoologických záhra-dách ich žije dnes približne 700. ZOO Praha sa veľmi dobre ujala tohto chovu,dodnes vedie aj plemennú knihu všetkých v zajatí chovaných koní. Táto obsahu-je rodné karty jednotlivých divých koní.

Kôň Przewalského (Equus przewalskii)Vlastnosti: hmotnosť 28 - 90 kg, dĺžka tela 0,9 - 1,9 m, dĺžka chvost a 0,6 - 1,1

m, dĺžka ťarchavosti 90 - 105 dní, rozšírenie: od severovýchodného Iránu až poPakistan, dĺžka života 15 - 23 rokov.

Leopard má povesť najkrajšej, ale zároveň najdravšej mačkovitej šelmy.Rovnako ako pri ostatných veľkých mačkách, aj samce leoparda sú vždy ťažšiea väčšie ako samice a mávajú masívnejšiu a akoby ťažšiu hlavu. Z celkovejdĺžky pripadajú asi 2/5 na chvost.

Leopard dokonale ovláda všetky druhy pohybu, dokáže vyskočiť do výšky 3metrov, do vzdialenosti 6 metrov, jeho rýchlosť pri behu môže dosiahnuť 60 km/hod., dobre pláva a zvláda aj šplhanie na stromy. Tie mu počas dňa slúžia aj akomiesto odpočinku. V noci prejde za potravou 25 km, ak ho niečo vyruší alebo akhľadá partner ku, tak je to aj 75 km.

Najčastejšou korisťou leoparda perzského sú rôzne druhy jeleňovitej zveri,divé svine a pod. Zostatky koristi si vyťahuje na stromy. Chráni ju tým predinými šelmami. Aby ju dokázal vytiahnuť na strom, musí preukázať veľkú silu.Niekedy je korisť ťažšia ako on. Dokonca je taký obratný, že zo stromu schádzadolu hlavou. Na svoju obeť číha, alebo sa k nej zakráda, a potom ju na krátkuvzdialenosť prudko napadne.

Leopard žije samotársky, iba počas rozmnožovania sa združuje na pomernekrátku dobu do párov. Samce bránia rozsiahle územia. Úkryt si hľadá v jasky-niach, v dutinách stromov, v hustej spleti krovín alebo vysokej trávy a naďalších podobných miestach. Mláďatá sa rodia v ktorejkoľvek ročnej dobe.S rodičmi zostávajú do svojich dvoch rokov. Všeobecne je leopard považovanýza tiché zviera, ktorého hlas nepočujeme často. Ale jeho škála hlasovýchprejavov je široká. Jav, ktorý sa často vyskytuje pri mnohých druhoch mačko-vitých šeliem - melanizmus - veľké množstvo tmavého pigmentu - je prítomný ajpri leopardovi.

Pod znižujúci sa počet leopardov perzských vo voľnej prírode sa podpísalčlovek. Spôsobov je viac. Od vedenia bojov v krajinách výskytu až po módnešialenstvo po kožuchoch z týchto šeliem.

Leopard škvrnitý perzský (Panthera pardus saxicolor)

dekáda osn 2005 – 2014 a priestore vzdelávanie pre trvalo ... · enviromagazín – časopis o...

Documents