O priestore, kde peniaze nehrajú rolu...

alebo Historické pozadie podujatia Zóna bez peňazí

Sedel som na šírej rozkvitnutej lúke pod Mohylou M. R. Štefánika v Brezovej pod Bradlom,

keď sa mi prvýkrát do uší dostala myšlienka vytvoriť priestor, kde si ľudia budú môcť vymieňať

svoje tovary, vedomosti a sluţby bez peňazí tak, ako tomu bývalo kedysi. Bolo to teplé júnové

poobedie v roku 2012, keď Lucia Gállová, organizátorka protestov Gorila, pochopila po sérii

protestov a vymyslených (proti nej namierených) diskreditačných káuz, ţe bojovať demonštráciami

proti zle nastavenému spoločenskému systému, korupcii a politickým pochybeniam nemá zo

širšieho hľadiska význam. Na sociálnej sieti mi od nej prišla pozvánka do Brezovej pod Bradlom na

tzv. Tvorivé československé stretnutie pre život, v rámci ktorého sa mali stretnúť ľudia ochotní

nie(len) bojovať proti systému, ale hlavne vytvárať zdravé alternatívy pre tých, ktorí sa rozhodli

nepodieľať sa uţ na chode do priepasti kráčajúceho systému.

Tvorivé československé stretnutie pre život v Brezovej pod Bradlom (autor: Marek Ochaba)

Stretnutie prebiehalo na námet francúzskej komédie Nádherná zelená, ako uţ bolo napísané,

na lúke priamo pod Mohylou Milana Rastislava Štefánika, symbolu 1. Československej republiky.

Stretlo sa tam veľa kreatívnych ľudí, ktorí uţ v tom čase robili mnoţstvo činností, obohacujúc tak

nielen ţivot samých seba, ale i ţivoty svojich blízkych a okolia. Išlo o miesto voľného zdieľania

skúseností, poznatkov, ale i tovarov a sluţieb. Dá sa povedať, ţe uţ toto miesto bolo akousi zónou

bez peňazí, kde kaţdý mohol priniesť a vziať si, čo chcel či potreboval. Niet divu, ţe práve na

tomto pokojnom a veľmi príjemnom stretnutí zaznel nápad vytvoriť priestor, v ktorom by si ľudia

mohli vymieňať tovary a sluţby bez pouţitia peňazí. Myšlienka to bola vskutku ušľachtilá najmä

vzhľadom na to, čo mnohí dnes nazývajú otroctvo peňazí. Peniaze nám totiţ zabezpečujú nielen

preţitie a napĺňanie našich potrieb, ale pre deti sa napríklad stali synonymom a kľúčovým prvkom

osláv narodenín, Vianoc, šibačky, záveru školského roka... No a pre dospelých sú často hlavnou

motiváciou hrnúť sa na významné pozície, v ktorých by však mala byť pre nich hnacím motorom

najmä túţba pracovať pre ľudí, ktorí ich volia. Moc peňazí je však zvodná a asi len silné a zrelé

osobnosti jej nepodľahnú.

Prvá Zóna bez peňazí toť za rohom

Netrvalo dlho a uţ v auguste sa v pezinskej Drevone v rámci kultúrneho podujatia

Alternatíva v Drevone uskutočnila historicky prvá Zóna bez peňazí. Základnou myšlienkou

podujatia bolo povzbudiť medzi ľuďmi kolovanie poznatkov, sluţieb a tovarov, ktoré uţ

nepotrebujú alebo sú ich jednoducho uţ nasýtení, ale nechcú ich zničiť pretoţe by mohli poslúţiť

niekomu inému. Ďalšou, nemenej cnostnou myšlienkou bolo rozvíjanie kedysi normálnej a

prirodzenej spolupatričnosti medzi ľuďmi a utvorenie priestoru pre budovanie nových priateľstiev.

Ľudia sa okrem koncertov, výstav a iných atrakcií prišli – mnohí ostýchavo – pozrieť, čo to vlastne

tá Zóna bez peňazí je. Ako píše na svojom blogu o tomto podujatí Ľubica Macková, organizátorka

pezinskej Zóny bez peňazí v Drevone, „kdekto mal kadejaké obavy: ţe príde málo ľudí, ţe ľudia

nebudú ochotní nič nikomu darovať ,len tak’, a pod. V časoch ekonomickej frustrácie, ktorá narastá,

v časoch pribúdajúceho ,nedostatku‘ sa šíri skepticizmus ako tsunami. Práve preto vznikla Zóna bez

peňazí, priestor na darovanie a výmenu čohokoľvek. Zistili sme, ţe darovať nezištne prináša veľkú

radosť a tvorí dobrú energiu. Najprv sme zaţili ostych, mnoho ľudí nevedelo uveriť, ţe si môţu

niečo vziať v priestore bez peňazí len tak. Okúňali sa, hanbili sa, najprv sme veru všetkých

pozývali. Ten ostych bol však kúzelný, hovoril o tom, ţe ľudia chápu princíp výmeny, ţe nechcú len

tak niečo zadarmo.“ Pani Macková tieţ poznamenáva, ţe viacerí z návštevníkov, ktorí si na Zóne

bez peňazí čosi vzali, zbehli na otočku domov a priniesli neskôr na výmenu niečo, čo zas oni chceli

ponúknuť ďalej. Iní spontánne sľúbili, ţe na ďalšiu Zónu bez peňazí radi prídu a prinesú svoje dary.

Uţ na prvej Zóne bez peňazí sa vymieňalo všetko moţné od výmyslu sveta: ovocie a zelenina z

vlastnej záhrady, oblečenie, knihy, CD, záclony, lampy, časopisy, rôzne prístroje (na varenie vajec,

šitíčko), hračky a hry, obuv, tašky, biţutéria. Akcia naplnila svoj cieľ a našla (ne)prekvapivé

mnoţstvo záujemcov. Necelý mesiac po pezinskej Zóne bez peňazí sa takáto akcia uskutočnila aj v

Prahe.

Prvá Zóna bez peňazí v Pezinku 29. augusta 2012 (autor: Layla Dulíková)

Zóna bez peňazí musí byť!

Uvedomujúc si dôsledky vyhadzovania ešte stále uţitočných predmetov v podobe nárastu

skládok veľkosťou i počtom (my Vištučania ani nemusíme ísť ďaleko, stačí sa prejsť cez Lindavský

hájik k Dubovej...) a očarený Zónou bez peňazí v Pezinku som si predsavzal, ţe takéto podujatie

zorganizujem aj ja. Nikdy som sa na nič podobné nepodujal a vo všeobecnosti som s organizovaním

podujatí nemal ešte ţiadne skúsenosti. Okrem ventilácie negatívnych emócií ma protigorilácke

protesty (a atmosféra toho obdobia) naučili ešte jednu vec: ak človek nie je s niečím nespokojný,

tak si veľmi nepomôţe pokiaľ nezačne robiť sám niečo pre to, aby daný stav zmenil. Heslo

„TREBA ZAČAŤ SÁM OD SEBA“ mi zrazu bolo odpoveďou na väčšinu otázok, ktoré som si v tej

dobe kládol (nielen v politickom, ale aj spoločenskom, psychologickom a inom kontexte). Preto sa

niet čomu čudovať, ţe som sa myšlienku spraviť Zónu bez peňazí rozhodol uskutočniť vo Vištuku,

mieste, kde som sa narodil a kde mám aký-taký dosah na dianie okolo seba (hoci pôvodne mi vírili

hlavou iné miesta, kde Zónu bez peňazí realizovať).

V decembri som sa vďaka tomuto dianiu vo mne i okolo mňa zoznámil s pani Škarčákovou

(predsedníčkou Jednoty dôchodcov vo Vištuku, v súčasnosti i poslankyňou Obecného zastupiteľstva

a predsedníčkou Komisie kultúry pri Obecnom zastupiteľstve vo Vištuku), ktorá s vištuckými

dôchodcami vtedy (ako aj kaţdoročne) organizovala vianočné trhy. Chcel som skúsiť usporiadať

Zónu bez peňazí popri inej akcii vo Vištuku, podobne ako tomu bolo aj na prvej Zóne v Pezinku.

Vzhľadom na peňaţný rozmer vianočných trhov a nepeňaţný rozmer Zóny bez peňazí sme sa však

s pani Škarčákovou dohodli odloţiť Zónu na jar s tým, ţe ju môţem potom urobiť v spolupráci s

Jednotou dôchodcov.

Pristúpte, vstup je však povolený výhradne bez peňazí! (autor: Marek Ochaba)

O prvom podujatí u nás...

Prišla jar a s ňou aj prvá Zóna bez peňazí koordinovaná naraz vo viacerých mestách

Slovenska (pod hlavičkou veľmi tvorivého zdruţenia Projekt Ţivot) v apríli roku 2013. A

prichádzalo i leto, no vďaka škole a pracovným povinnostiam dozrel čas na vištuckú Zónu bez

peňazí aţ v sobotu 13. júla toho roku. V tom čase som mal ja i moji priatelia konečne po skúškach,

a tak som ich zlanáril na pomoc pri organizácii dlho plánovanej Zóny bez peňazí u nás. Príprava

plagátov Maťom Bublavým, ich tlač s ochotnou pomocou pani Hábelovej z obecnej kniţnice,

propagácia na stránke obce i v rozhlase vďaka aktívnemu prístupu Zuzky Polanskej, ústretovosť

obecného úradu zapoţičaním kultúrneho domu počas akcie, ďalej podpora a prítomnosť Magdy

Magyaricsovej a Petry Petušíkovej pred aj počas Zóny – to všetko nás priblíţilo ku dňu, kedy sa

mala Zóna uskutočniť. Ešte v piatok večer pred dňom „D“ sme sa stretli „na pive pod orechom“,

aby sme dotiahli posledné detaily a aby akcia vyšla čo najlepšie.

Doťahovanie posledných príprav deň pred prvou vištuckou Zónou bez peňazí (autor: Marek Ochaba)

V deň Zóny bez peňazí som doobeda ešte rýchlo poveril mamu, aby napiekla nejaké

dobroty, brat mi pomohol s odvozom vecí, vyzdvihli sme narýchlo Maťa Bublavého so svojím

„hudobným pultom“, poţičali od pána starostu kľúče od kultúrneho domu a pustili sa do príprav,

kým začali prichádzať prví ľudia. Magda, Peťa a pani Majka Hábelová z kniţnice rozkladali na

trávnik v parku pri kultúrnom dome (počasie nám prialo) deky a plachty pre tovar, s bratom

Martinom a Maťom Bublavým sme pripravili pre návštevníkov aké-také posedenie. Medzitým sme

si pochutnávali na čerstvo obratých morušiach Magdušky, ktorá ich ešte doobeda stihla natrhať.

Maťo potom naštartoval muziku, zatiaľ čo ja som sa snaţil nejako múdro pripevniť pútač o stoličku,

aby okoloidúci vedeli o Zóne bez peňazí uţ od hlavnej cesty a od 13:00 začali prichádzať prví

návštevníci. Tým, ktorých zaujímajú počty, sa musím ospravedlniť, ţe si účasť nespomínam.

Nemám dobrý odhad a nebolo si ani riadne kedy všímať, koľko ľudí sa tam prestriedalo. Ja osobne

som bol však s návštevnosťou veľmi spokojný, a to najmä vzhľadom na nevšednosť podujatí tohto

typu. Ľudia pochopili, čo bolo zmyslom akcie a okrem výmeny či darovania tovarov si v parku s

nami chvíľu posedeli. Stretol a spoznal som ľudí nielen z vlastnej obce, ale aj z okolia. Jedna veľmi

príjemná rodinka zo Senca napríklad priniesla na Zónu vianočný stromček, ktorý som si neskôr

osvojil (uţ dvojo Vianoc mi stihol skrášľovať izbu). Iní prišli napríklad z Častej, o akcii sa

dozvedeli z plagátikov, ktoré sme rozvešali po okolitých obciach.

Akcia bola úspešná, pokračujeme na jeseň

Človek ani nevedel kedy, ale darované predmety plynulo kolovali. Niektoré si vzal ktosi

okamţite, iné zotrvali v Zóne bez peňazí dlhšie. Pravidlá zóny bez peňazí znejú tak, ţe majitelia

vecí, ktoré si nenájdu nového majiteľa, si ich majú vziať späť domov (pokiaľ nie je stanovené inak).

Napriek tomu niektoré veci v Zóne bez peňazí zostali i po skončení, nik si po ne neprišiel, a tak sme

ich dočasne museli skladovať. Veľká vďaka opäť patrí pani Hábelovej, ktorá v priestore vtedy ešte

nie úplne vyuţitej zadnej miestnosti obecnej kniţnice uschovala zopár vecí; neposledná vďaka patrí

tieţ mojej rodine, ţe pretrpeli mierne „kôpky“ tovarov zo Zóny bez peňazí, kým som ich

nepovynášal na Zóny bez peňazí v okolí a na ďalšiu vištuckú Zónu bez peňazí v novembri. Do

budúcna sme však zostali poučení, ţe budeme dbať na to, aby si majitelia po svoje veci prišli.

Kaţdý si prišiel na svoje... (autor: Marek Ochaba)

Ďalšia vec, ktorú som nevedomky v eufórii zo zvládnutého skúškového obdobia a z

nedočkavosti dlho plánovanej Zóny bez peňazí nechtiac pozabudol, a za ktorú sa touto cestou aj

verejne ospravedlňujem, bolo nezapojenie Jednoty dôchodcov pri organizovaní podujatia. Túto

chybu som však v budúcnosti napravil a od druhej Zóny bez peňazí v novembri toho istého roku ju

organizujeme s veľmi chvályhodnou podporou vištuckých dôchodcov, za čo im skutočne ďakujem

a váţim si to. Novembrová Zóna a ďalšie, ktoré sme spolu pre Vás pripravovali, sú však uţ inou

témou. Pravdou zostáva, ţe úspech prvej Zóny bez peňazí vo Vištuku sme slávili s kamarátmi na

rybníku pri ohni aţ do rána bíleho a ţe kým si Zóna bez peňazí našla svoje ustálené miesto medzi

kultúrnymi podujatiami vo Vištuku dvakrát do roka, ušla – aspoň z toho, ako som to mal moţnosť

vnímať ja – takúto cestu...

Marek Ochaba

Na najbliţšiu Zónu bez peňazí vo Vištuku sa môţete tešiť uţ 14. novembra!

Pre priebeţné informácie sledujte sociálnu sieť: www.facebook.com/obecvistuk