Demografická zmena a dôchodkový systémČo prinesie a čo s tým môžeme urobiť

Vladimír BalážPrognostický ústav SAV

Koľko detí sa nám rodí, toľko bude raz prispievať na náš dôchodok

2

Slovensko má čoraz menej detí. A preto starne. Prudký zlom prišiel po roku 1990Jedna žena mala kedysi v priemere 3,5 detí, dnes len 1,4.Dôvody: vyššie vzdelanie žien, viac možnosti pre kariéru, cestovanie a vlastný životný štýl.

Počet narodených detí

30 000

40 000

50 000

60 000

70 000

80 000

90 000

100 000

110 000

1950

1955

1960

1965

1970

1975

1980

1985

1990

1995

2000

2005

2010

Počet narodených detí na jednu ženu v plodnom veku

0

0,5

1

1,5

2

2,5

3

3,5

4

1950

1955

1960

1965

1970

1975

1980

1985

1990

1995

2000

2005

2010

Ako bude starnúť Európa a Slovensko

3

Slovensko v súčasnosti ešte stále čerpá demografickú dividendu a má vysoký podiel obyvateľstva v optimálnom veku. Nedokáže však tento potenciál využiť. Slovensko má vysoké miery nezamestnanosti nízke miery zamestnanosti Po roku 2025 začne potenciál demografickej dividendy rapídne miznúť a konvergovať k priemeru EÚ27.

Obyvateľstvo v optimálnom veku 25-54 rokov (% celku)

30

32

34

36

38

40

42

44

46

48

2010

2015

2020

2025

2030

2035

2040

2045

2050

2055

2060

EÚ27

Slovensko

Miery zamestanosti vo vekovej skupine 20-64 rokov (%)

60

62

64

66

68

70

72

74

76

2010

2015

2020

2025

2030

2035

2040

2045

2050

2055

2060

EÚ27

Slovensko

Kto bude koho platiť

4

V súčasnosti do Sociálnej poisťovne jedného dôchodcu sponzorujú 1,6 pracujúcich. Pomer sa vyrovná v roku 2040. V roku 2060 bude na jedného dôchodcu prispievať už len 0,74 pracujúceho.Eurozóna na tom bude podstatne lepšie vďaka vyššej pôrodnosti, imigrácii a mieram zamestnanosti.

Pracovná sila, pracujúci a dôchodcovia v SR (mil.)

1,20

1,40

1,60

1,80

2,00

2,20

2,40

2,60

2,80

2010

2015

2020

2025

2030

2035

2040

2045

2050

2055

2060

dôchodcoviazásoba prac. silyprispievajúci

Pracujúci ns 1 dôchodcu

0,50

0,75

1,00

1,25

1,50

1,75

2,00

2010

2015

2020

2025

2030

2035

2040

2045

2050

2055

2060

Eurozóna

Slovensko

Výdavky na sociálne služby, % HDP

Okrem rastu výdavkov na dôchodky sa v súvislosti so starnutím obyvateľstva budú významne zvyšovať aj výdavky na zdravotnú starostlivosť. Klesajúci objem pracovných síl zníži nezamestnanosť a tým aj náklady na podpory v nezamestnanosti

Divokou kartou sú náklady na dlhodobú starostlivosť. Tá je v SR len v plienkach, ale nároky na ňu budú prudko rásť.

Slovensko

0

5

10

15

20

25

30

35

40

2010

2015

2020

2025

2030

2035

2040

2045

2050

2055

2060

podpora v nezam.vzdelaniedlhod. starostlivosť zdravotná starostlivosťdôchodky

EÚ27

0

5

10

15

20

25

30

35

40

2010

2015

2020

2025

2030

2035

2040

2045

2050

2055

2060

podpora v nezam.vzdelaniedlhod. starostlivosť zdravotná starostlivosťdôchodky

Verejný dôchodkový systém je prietokový ohrievač

6

Vyspelé štáty majú vyššie mzdy ako Slovensko. Podstatne vyššia časť pridanej hodnoty ide na mzdy a menšia na zisky a renty. Preto je aj podiel vybratých príspevkov na dôchodky v pomere k HDP v EÚ27 dvojnásobný oproti Slovensku.Proti Slovensku budú hrať demografické faktory: rýchle starnutie a nízka imigrácia. Objem príspevkov vybratých do Sociálnej poisťovne klesne zo 4,9% v roku 2010 na 4,4% v roku 2060. V EÚ27 tento podiel stúpne z 8,7% na 9,4%, vďaka imigrácii a vyššej pôrodnosti.Rastúci počet dôchodcov spôsobí, že vybratá suma príspevkov sa prerozdelí na väčší počet ľudí a priemerná miera náhrady mzdy dôchodkom klesne (v SR zo 43,7% na 28,9%). Vo vyspelých štátoch klesne miera náhrady tiež, ale nebude ich to tak trápiť, lebo majú slušné súkromné dôchodky.

Príspevky vybraté na verejné dôchodky (% HDP)

4

5

6

7

8

9

10

2010

2015

2020

2025

2030

2035

2040

2045

2050

2055

2060

EÚ27

Slovensko

Miera náhrady mzdy verejným dôchodkom (%)

25

30

35

40

45

50

2010

2015

2020

2025

2030

2035

2040

2045

2050

2055

2060

EÚ27

Slovensko

Zdroje ekonomického rastu, % HDP: 2010-2060

V priemere za celé obdobie bude celý pozitívny rast HDP Slovenska vo výške 2,3% ročne pochádzať len z produktivity práce, pričom jednu tretinu zabezpečí vybavenosť kapitálom a dve tretiny celková produktivita faktorov. Skutočný nárast HDP však bude nižší (1,6%) vzhľadom na negatívny príspevok demografických faktorov (-0,1%) a faktorov trhu práce (-0,5%). Porovnanie s EÚ27 naznačuje, že EÚ27 zaznamená aj pozitívny príspevok niektorých demografických faktorov a faktorov trhu práce a to najmä v dôsledku vyššej pôrodnosti a migrácie, ktoré sa priaznivo prejavia na celkovom počte obyvateľstva a miere zamestnanosti.

-1,0

-0,5

0,0

0,5

1,0

1,5

2,0

2,5

Slovensko EÚ27

1.1 Totálna produktivitafaktorov

1.2 Vybavenosť kapitálom

2.1 Celkový početobyvateľov

2.2 Priemerná mierazamestnanosti

2.3 Podiel obyvateľstva vproduktívnom veku

2.4 zmena v počteodpracovaných hodín

Čo môžeme urobiť?Možnosť 1: Výrazne zvýšiť dane a odvody (aj multinacionálnym monopolom), aby sme vybrali viac do Sociálnej poisťovne• Realizuje sa. Otázka je, kde je únosná hranica. Multinacionáli vedia o daňovej optimalizácii všetko.Možnosť 2: Podporiť rozvoj odvetví s vysokou pridanou hodnotou a mzdami.• Deje sa veľmi pomaly. Pre slovenské vlády to nebola priorita.Možnosť 3: Zvýšiť pôrodnosť a imigráciu a tým zlepšiť demografickú situáciu• Žiadnemu vyspelému štátu sa nepodarilo zvýšiť pôrodnosť na udržateľnú hranicu 2,1-2,2 dieťaťa na

jednu ženu v plodnom veku. Pôrodnosť klesá dokonca aj v moslimských krajinách ako Irán. Príčina: kultúrne faktory (vzdelanie a kariéra pre ženy).

• Imigrácia je veľmi nepopulárna. Slovensko je navyše pre kvalitných migrantov neatraktívne.Možnosť 4: Premeniť prvý pilier na čisto sociálnu dávku o odstrániť z neho zásluhovosť. Veľká časť staršej populácie rapídne schudobnie.• Deje sa. Nový spôsob valorizácie a prepočítania Pomerného mzdového osobného bodu posilňuje

solidaritu a znevýhodňuje každého, kto zarobí viac ako 1000 eur mesačne.Možnosť 5: Zvýšiť mieru zamestnanosti• Deje sa. Darí sa nám zvyšovať mieru zamestnanosti najmä vo vekovej skupine 55-64. Ako hlavné dôvody

tohto vývoja možno označiť vyšší podiel staršej pracovnej sily vo verejnom sektore a lepšie vzdelanie. Bude potrebné venovať viac prostriedkov na kariérne poradenstvo a ďalšie vzdelávanie starších pracovníkov. Zvlášť sa treba zamerať na programy ďalšieho vzdelávania pre občanov s nízkym stupňom dosiahnutého vzdelania.

Možnosť 6: Predĺžiť vek odchodu do dôchodku• Deje sa a bude pokračovať. Všetci budeme pracovať dlhšie a budeme tomu radi.Možnosť 7: Podporiť rozvoj súkromných dôchodkov (II. a III. pilier, životné poistky, podielové fondy)• V súčasnosti ideme proti tomuto trendu. Cieľ konsolidácie verejných financií je správny, ale ďalšie škrty

v druhom pilieri by Slovensko vrhli do totálnej závislosti na sociálnych dôchodkoch z Sociálnej poisťovne.