ธมฺมปทปาฬิ

ฯ นโม ตส ฺส ภควโต อรหโต สม ฺมาสม ฺพ ุท ฺธส ฺส ฯ

ฯ นโม ตสฺส ภควโต อรหโต สมฺมาสมฺพุทฺธสฺสฯ

ขุทฺทกนิกาเยธมฺมปทปาฬิ

Obsah:

1. Jamakavagga / Dvojice2. Appamádavagga / Dbalost3. Čittavagga / Mysl4. Pupphavagga / Květiny5. Bálavagga / Pošetilý6. Panditavagga / Moudrý7. Arahantavagga / Zasloužilý8. Sahassavagga / Tisíc9. Pápavagga / Zlo10. Dandavagga / Hůl [Trest]11. Džarávagga / Stáří12. Attavagga / O sobě13. Lókavagga / Svět14. Buddhavagga / Probuzený15. Sukhavagga / Štěstí16. Pijavagga / O tom, co je milé17. Kodhavagga / Hněv18. Malavagga / Poskvrna19. Dhammatthavagga / Spravedlnost20. Maggavagga / Stezka21. Pakinnakavagga / Různé22. Nirajavagga / Peklo23. Nágavagga / Nága [Slon]24. Tanhávagga / Toužení25. Bhikkhuvagga / Mnich26. Bráhmanavagga / Bráhman

4

Pozdrav Vznešenému, Zasloužilému, Dokonale Probuzenému

Khuddakanikája / Krátká sbírka

Dhammapada

1. Dvojice

1.

Mysl je předchůdcem stavů, mysl je základem, mysl je tvůrcem,

s myslí znečištěnou kdo hovoří, kdo jedná,

toho strast následuje jako kolo nohu tažného zvířete

2.

Mysl je předchůdcem stavů, mysl je základem, mysl je tvůrcem,

manasá če pasannéna s myslí čistou kdo hovoří, kdo jedná,

toho štěstí následuje jako věrný stín

3.

„Zhanil mě, zbil mě, přepadl mě a oloupil mě“ -

u těch, kdo na tom prodlévají, jejich zášť se neutiší

4.

„Zhanil mě, zbil mě, přepadl mě a oloupil mě“ -

u těch, kdo na tom neprodlévají, jejich zášť se utiší

5.

Nikoli nenávistí se nenávist kdy zde utiší,

jen beznenávistností se utiší, takový je věčný stav věcí

6.

Mnozí nevědí, že jednou musíme zemřít,

avšak ti, kdo to vědí, utiší své spory

7.

Tělesnou krásu nazíraje, kdo prodlévá, své smysly nekontroluje,

v jídle je nemírný, líný a ochablý,

toho zkosí Mára, jako vítr slabý strom

8.

Tělesnou odpornost nazíraje, kdo prodlévá, své smysly dobře kontroluje,

v jídle je umírněný, obdařen důvěrou a energický,

toho nezkosí Mára, jako vítr kamennou skálu

9.

Kdo není zbaven mentálních nečistot a z oranžového roucha oděv si oblékne,

postrádaje sebekontrolu a opravdovost, ten si nezasluhuje oranžové roucho

10.

Kdo však, byť není v oranžovém rouchu, je ctnostný a dobře soustředěný,

obdařený sebekontrolou a opravdovostí, ten si zasluhuje oranžové roucho

ฯ นโม ตสฺส ภควโต อรหโต สมฺมาสมฺพุทฺธสฺสฯ

ขุทฺทกนิกาเย

ธมฺมปทปาฬิ

๑. ยมกวคฺโค

๑.มโนปุพฺพงฺคมา ธมฺมา, มโนเสฏฺฐา มโนมยา;มนสา เจ ปทุฏฺเฐน, ภาสติ วา กโรติ วา;ตโต นํ ทุกฺขมนฺเวติ, จกฺกํว วหโต ปทํฯ

๒.มโนปุพฺพงฺคมา ธมฺมา, มโนเสฏฺฐา มโนมยา;มนสา เจ ปสนฺเนน, ภาสติ วา กโรติ วา;ตโต นํ สุขมนฺเวติ, ฉายาว อนปายินี ฯ

๓.อกฺโกจฺฉิ มํ อวธิ มํ, อชินิ มํ อหาสิ เม;

เย จ ตํ อุปนยฺหนฺติ, เวรํ เตสํ น สมฺมติฯ

๔.อกฺโกจฺฉิ มํ อวธิ มํ, อชินิ มํ อหาสิ เม;

เย จ ตํ นุปนยฺหนฺติ, เวรํ เตสูปสมฺมติฯ

๕.น หิ เวเรน เวรานิ, สมฺมนฺตีธ กุทาจนํ;

อเวเรน จ สมฺมนฺติ, เอส ธมฺโม สนนฺตโนฯ

๖.ปเร จ น วิชานนฺติ, มยเมตฺถ ยมามเส;

เย จ ตตฺถ วิชานนฺติ, ตโต สมฺมนฺติ เมธคาฯ

๗.สุภานุปสฺสิํ วิหรนฺตํ, อินฺทฺริเยสุ อสํวุตํ;โภชนมฺหิ จามตฺตญฺญุํ, กุสีตํ หีนวีริยํ;

ตํ เว ปสหติ มาโร, วาโต รุกฺขํว ทุพฺพลํฯ

๘.อสุภานุปสฺสิํ วิหรนฺตํ, อินฺทฺริเยสุ สุสํวุตํ;โภชนมฺหิ จ มตฺตญฺญุํ, สทฺธํ อารทฺธวีริยํ;

ตํ เว นปฺปสหติ มาโร, วาโต เสลํว ปพฺพตํฯ

๙.อนิกฺกสาโว กาสาวํ, โย วตฺถํ ปริทหิสฺสติ;อเปโต ทมสจฺเจน, น โส กาสาวมรหติฯ

๑๐.โย จ วนฺตกสาวสฺส, สีเลสุ สุสมาหิโต;อุเปโต ทมสจฺเจน, ส เว กาสาวมรหติฯ

Namo tassa bhagavato arahato sammāsambuddhassa

Khuddakanikāye

Dhammapadapāḷi

1. Yamakavaggo

1.

Manopubbaṅgamā dhammā, manoseṭṭhā manomayā;

Manasā ce paduṭṭhena, bhāsati vā karoti vā;

Tato naṃ dukkhamanveti, cakkaṃva vahato padaṃ.

2.

Manopubbaṅgamā dhammā, manoseṭṭhā manomayā;

Manasā ce pasannena, bhāsati vā karoti vā;

Tato naṃ sukhamanveti, chāyāva anapāyinī.

3.

Akkocchi maṃ avadhi maṃ, ajini maṃ ahāsi me;

Ye ca taṃ upanayhanti, veraṃ tesaṃ na sammati.

4.

Akkocchi maṃ avadhi maṃ, ajini maṃ ahāsi me;

Ye ca taṃ nupanayhanti, veraṃ tesūpasammati.

5.

Na hi verena verāni, sammantīdha kudācanaṃ;

Averena ca sammanti, esa dhammo sanantano.

6.

Pare ca na vijānanti, mayamettha yamāmase;

Ye ca tattha vijānanti, tato sammanti medhagā.

7.

Subhānupassiṃ viharantaṃ, indriyesu asaṃvutaṃ;

Bhojanamhi cāmattaññuṃ, kusītaṃ hīnavīriyaṃ;

Taṃ ve pasahati māro, vāto rukkhaṃva dubbalaṃ.

8.

Asubhānupassiṃ viharantaṃ, indriyesu susaṃvutaṃ;

Bhojanamhi ca mattaññuṃ, saddhaṃ āraddhavīriyaṃ;

Taṃ ve nappasahati māro, vāto selaṃva pabbataṃ.

9.

Anikkasāvo kāsāvaṃ, yo vatthaṃ paridahissati;

Apeto damasaccena, na so kāsāvamarahati.

10.

Yo ca vantakasāvassa, sīlesu susamāhito;

Upeto damasaccena, sa ve kāsāvamarahati.

5

11.

Ti, kdo nepodstatné považují za podstatné a podstatné vidí jako nepodstatné,

ti k podstatě nedojdou, zastávajíce oblast špatného myšlení

12.

Ale ti, kdo podstatné jakožto podstatné rozpoznají a nepodstatné jakožto nepodstatné,

ti k podstatě dojdou, zastávajíce oblast správného myšlení

13.

Jako do domu špatně pokrytého déšť pronikne,

tak do nerozvinuté mysli vášeň pronikne

14.

Jako do domu dobře pokrytého déšť nepronikne,

tak do dobře rozvinuté mysli vášeň nepronikne

15.

V tomto světě se trápí, na onom světě se trápí, kdo koná zlo, v obou světech se trápí,

trápí se a trpí, když obzírá své nečisté konání

16.

V tomto světě se raduje, na onom světě se raduje, kdo koná dobro, v obou světech se raduje,

raduje se a těší se, když obzírá své očištěné konání

17.

V tomto světě je trýzněn, na onom světě je trýzněn, kdo koná zlo, v obou světech je trýzněn,

při pomyšlení: ´konal jsem zlo´ je trýzněn a ještě více, když dojde do strastného stavu bytí

18.

V tomto světě je potěšen, na onom světě je potěšen, kdo koná dobro, v obou světech je potěšen,

při pomyšlení: ´konal jsem dobro´ je potěšena ještě více , když dojde do šťastného stavu bytí

19.

I když mnoho posvátné texty cituje,ale nekoná podle toho - nedbalý člověk,

jako pastýř sčítající krávy, jež patří jiným, ten nemá podíl na asketickém životě

20.

I když málo posvátné texty cituje, ale následuje Dhammu a jedná v souladu s Dhammou,

vášeň a nenávist odvrhl, i zaslepenost, jasně chápající, se správně osvobozenou myslí,

nelpí na tomto ani na onom světě, ten má podíl na asketickém životě

๑๑.อสาเร สารมติโน, สาเร จาสารทสฺสิโน;

เต สารํ นาธิคจฺฉนฺติ, มิจฺฉาสงฺกปฺปโคจราฯ

๑๒.สารญฺจ สารโต ญตฺวา, อสารญฺจ อสารโต;เต สารํ อธิคจฺฉนฺติ, สมฺมาสงฺกปฺปโคจราฯ

๑๓.ยถา อคารํ ทุจฺฉนฺนํ, วุฏฺฐี สมติวิชฺฌติ;เอวํ อภาวิตํ จิตฺตํ, ราโค สมติวิชฺฌติฯ

๑๔.ยถา อคารํ สุฉนฺนํ, วุฏฺฐี น สมติวิชฺฌติ;

เอวํ สุภาวิตํ จิตฺตํ, ราโค น สมติวิชฺฌติฯ

๑๕.อิธ โสจติ เปจฺจ โสจติ, ปาปการี อุภยตฺถ โสจติ;

โส โสจติ โส วิหญฺญติ, ทิสฺวา กมฺมกิลิฏฺฐมตฺตโนฯ

๑๖.อิธ โมทติ เปจฺจ โมทติ, กตปุญฺโญ อุภยตฺถ โมทติ;โส โมทติ โส ปโมทติ, ทิสฺวา กมฺมวิสุทฺธิมตฺตโนฯ

๑๗.อิธ ตปฺปติ เปจฺจ ตปฺปติ, ปาปการี อุภยตฺถ ตปฺปติ;

‘‘ปาปํ เม กต’’นฺติ ตปฺปติ, ภิยฺโย ตปฺปติ ทุคฺคติํ คโตฯ

๑๘.อิธ นนฺทติ เปจฺจ นนฺทติ, กตปุญฺโญ อุภยตฺถ นนฺทติ;

‘‘ปุญฺญํ เม กต’’นฺติ นนฺทติ, ภิยฺโย นนฺทติ สุคฺคติํ คโตฯ

๑๙.พหุมฺปิ เจ สํหิต ภาสมาโน, น ตกฺกโร โหติ นโร ปมตฺโต;โคโปว คาโว คณยํ ปเรสํ, น ภาควา สามญฺญสฺส โหติฯ

๒๐.อปฺปมฺปิ เจ สํหิต ภาสมาโน, ธมฺมสฺส โหติ อนุธมฺมจารี;

ราคญฺจ โทสญฺจ ปหาย โมหํ, สมฺมปฺปชาโน สุวิมุตฺตจิตฺโต;อนุปาทิยาโน อิธ วา หุรํ วา, ส ภาควา สามญฺญสฺส โหติฯ

ยมกวคฺโค ปฐโม นิฏฺฐิโตฯ

11.

Asāre sāramatino, sāre cāsāradassino;

Te sāraṃ nādhigacchanti, micchāsaṅkappagocarā.

12.

Sārañca sārato ñatvā, asārañca asārato;

Te sāraṃ adhigacchanti, sammāsaṅkappagocarā.

13.

Yathā agāraṃ ducchannaṃ, vuṭṭhī samativijjhati;

Evaṃ abhāvitaṃ cittaṃ, rāgo samativijjhati.

14.

Yathā agāraṃ suchannaṃ, vuṭṭhī na samativijjhati;

Evaṃ subhāvitaṃ cittaṃ, rāgo na samativijjhati.

15.

Idha socati pecca socati, pāpakārī ubhayattha socati;

So socati so vihaññati, disvā kammakiliṭṭhamattano.

16.

Idha modati pecca modati, katapuñño ubhayattha modati;

So modati so pamodati, disvā kammavisuddhimattano.

17.

Idha tappati pecca tappati, pāpakārī ubhayattha tappati;

‘‘Pāpaṃ me kata’’nti tappati, bhiyyo tappati duggatiṃ gato.

18.

Idha nandati pecca nandati, katapuñño ubhayattha nandati;

‘‘Puññaṃ me kata’’nti nandati, bhiyyo nandati suggatiṃ gato.

19.

Bahumpi ce saṃhita bhāsamāno, na takkaro hoti naro pamatto;

Gopova gāvo gaṇayaṃ paresaṃ, na bhāgavā sāmaññassa hoti.

20.

Appampi ce saṃhita bhāsamāno, dhammassa hoti anudhammacārī;

Rāgañca dosañca pahāya mohaṃ, sammappajāno suvimuttacitto;

Anupādiyāno idha vā huraṃ vā, sa bhāgavā sāmaññassa hoti.

Yamakavaggo paṭhamo niṭṭhito.

6

2. Dbalost

21.

Dbalost je cesta k bezsmrtnosti, nedbalost je cesta ke smrti,

dbalí neumírají, ale nedbalci jsou již jakoby mrtví

22.

Tento rozdíl když pochopili, dbalí mudrcové,

dbalostí se těší, v oblasti ušlechtilých se radují

23.

Ti v meditačním pohroužení setrvávající, stále s vytrvalým úsilím,

tito mudrci dosáhnou odpoutání, nepřekonatelného vyproštění z jha

24.

Kdo je snaživý a má uvědomění, čistých činů uvážlivý vykonavatel,

v kázni a v Dhammě žijící, tomuto dbalému sláva narůstá

25.

Snaživostí a dbalostí, sebekázní a sebeovládáním

ostrov si vytvoří moudrý člověk jenž žádná záplava nezatopí

26.

Nedbalosti jsou oddaní pošetilí a hloupí lidé,

svoji dbalost však moudrý člověk jako své nejlepší bohatství ochraňuje

27.

Neoddávejte se nedbalosti ani smyslnému potěšení intimností,

ten, kdo je dbalý a dlí v meditačním pohroužení dosáhne rozsáhlejší blaženosti

28.

Nedbalost dbalostí když moudrý člověk vypudí,

na věž moudrosti vystoupí, bez trápení pak na trápící se lidstvo,

jako z vrcholku hory na zem, moudrý na pošetilé shlíží

29.

Dbalý mezi nedbalci, mezi ospalci zcela bdělý,

jako před slabého koně rychlý kůň, stejně tak postupuje vpřed moudrý

30.

Dbalostí Maghavá mezi bohy prvenství došel,

dbalost je chválena, nedbalost kritizována, vždy

31.

Dbalostí se těšící mnich, na nedbalost ve strachu hledící,

pouta malá i velká v sobě spálí, jako požár když postupuje

32.

Dbalostí se těšící mnich, na nedbalost ve strachu hledící,

je neschopen odpadnutí a je již v blízkosti odpoutání

๒. อปฺปมาทวคฺโค

๒๑.อปฺปมาโท อมตปทํ, ปมาโท มจฺจุโน ปทํ;

อปฺปมตฺตา น มียนฺติ, เย ปมตฺตา ยถา มตาฯ

๒๒.เอวํ วิเสสโต ญตฺวา, อปฺปมาทมฺหิ ปณฺฑิตา;อปฺปมาเท ปโมทนฺติ, อริยานํ โคจเร รตาฯ

๒๓.เต ฌายิโน สาตติกา, นิจฺจํ ทฬฺหปรกฺกมา;ผุสนฺติ ธีรา นิพฺพานํ, โยคกฺเขมํ อนุตฺตรํฯ

๒๔.อุฏฺฐานวโต สตีมโต, สุจิกมฺมสฺส นิสมฺมการิโน;

สญฺญตสฺส ธมฺมชีวิโน, อปฺปมตฺตสฺส ยโสภิวฑฺฒติฯ

๒๕.อุฏฺฐาเนนปฺปมาเทน, สํยเมน ทเมน จ;

ทีปํ กยิราถ เมธาวี, ยํ โอโฆ นาภิกีรติฯ

๒๖.ปมาทมนุยุญฺชนฺติ, พาลา ทุมฺเมธิโน ชนา;อปฺปมาทญฺจ เมธาวี, ธนํ เสฏฺฐํว รกฺขติฯ

๒๗.มา ปมาทมนุยุญฺเชถ, มา กามรติสนฺถวํ;

อปฺปมตฺโต หิ ฌายนฺโต, ปปฺโปติ วิปุลํ สุขํฯ

๒๘.ปมาทํ อปฺปมาเทน, ยทา นุทติ ปณฺฑิโต;

ปญฺญาปาสาทมารุยฺห, อโสโก โสกินิํ ปชํ;ปพฺพตฏฺโฐว ภูมฏฺเฐ, ธีโร พาเล อเวกฺขติฯ

๒๙.อปฺปมตฺโต ปมตฺเตสุ, สุตฺเตสุ พหุชาคโร;

อพลสฺสํว สีฆสฺโส, หิตฺวา ยาติ สุเมธโสฯ

๓๐.อปฺปมาเทน มฆวา, เทวานํ เสฏฺฐตํ คโต;อปฺปมาทํ ปสํสนฺติ, ปมาโท ครหิโต สทาฯ

๓๑.อปฺปมาทรโต ภิกฺขุ, ปมาเท ภยทสฺสิ วา;สํโยชนํ อณุํ ถูลํ, ฑหํ อคฺคีว คจฺฉติฯ

๓๒.อปฺปมาทรโต ภิกฺขุ, ปมาเท ภยทสฺสิ วา;

อภพฺโพ ปริหานาย, นิพฺพานสฺเสว สนฺติเกฯ

อปฺปมาทวคฺโค ทุติโย นิฏฺฐิโตฯ

2. Appamādavaggo

21.

Appamādo amatapadaṃ, pamādo maccuno padaṃ;

Appamattā na mīyanti, ye pamattā yathā matā.

22.

Evaṃ visesato ñatvā, appamādamhi paṇḍitā;

Appamāde pamodanti, ariyānaṃ gocare ratā.

23.

Te jhāyino sātatikā, niccaṃ daḷhaparakkamā;

Phusanti dhīrā nibbānaṃ, yogakkhemaṃ anuttaraṃ.

24.

Uṭṭhānavato satīmato, sucikammassa nisammakārino;

Saññatassa dhammajīvino, appamattassa yasobhivaḍḍhati.

25.

Uṭṭhānenappamādena, saṃyamena damena ca;

Dīpaṃ kayirātha medhāvī, yaṃ ogho nābhikīrati.

26.

Pamādamanuyuñjanti, bālā dummedhino janā;

Appamādañca medhāvī, dhanaṃ seṭṭhaṃva rakkhati.

27.

Mā pamādamanuyuñjetha, mā kāmaratisanthavaṃ;

Appamatto hi jhāyanto, pappoti vipulaṃ sukhaṃ.

28.

Pamādaṃ appamādena, yadā nudati paṇḍito;

Paññāpāsādamāruyha, asoko sokiniṃ pajaṃ;

Pabbataṭṭhova bhūmaṭṭhe, dhīro bāle avekkhati.

29.

Appamatto pamattesu, suttesu bahujāgaro;

Abalassaṃva sīghasso, hitvā yāti sumedhaso.

30.

Appamādena maghavā, devānaṃ seṭṭhataṃ gato;

Appamādaṃ pasaṃsanti, pamādo garahito sadā.

31.

Appamādarato bhikkhu, pamāde bhayadassi vā;

Saṃyojanaṃ aṇuṃ thūlaṃ, ḍahaṃ aggīva gacchati.

32.

Appamādarato bhikkhu, pamāde bhayadassi vā;

Abhabbo parihānāya, nibbānasseva santike.

Appamādavaggo dutiyo niṭṭhito.

7

3. Mysl

33.

Těkavou a rozechvělou mysl je těžké uhlídat, těžké zvládnout,

srovná ji však ten, kdo je moudrý, tak jako šípař [zbrojíř] hrot

34.

Jako ryba na zem vyvržená, ze svého vodního útulku vytažená,

tak se zmítá tato mysl, Márovo panství má-li opustit

35.

Těžko udržitelnou a hbitou která podle libosti poletuje:

tuto mysl zkrotit je dobré, zkrocená mysl přináší blaženost

36.

Velmi těžko viditelnou a velmi jemnou která podle libosti poletuje:

tuto mysl hlídat by měl moudrý, střežená mysl přináší blaženost

37.

V dálkách se osaměle toulající nehmotnou a v skrytu sídlící:

tuto mysl kdo ukázní, osvobodí se z Márových pout

38.

Kdo nemá ustálenou mysl, pravou Dhammu nezná

a má chatrnou důvěru, moudrosti naplnění nedojde

39.

Kdo nemá chtíčem naplněnou mysl a nemá útočnou vůli

kdo dobro i zlo opustil: pro toho, bdělého, již není strachu

40.

Jako hliněný džbán že je toto tělo, nahlédnouce, jako pevnost tuto mysl opevněte,

zaútočte na Máru se zbraní moudrosti a ochraňujte bez odpočinutí, co kdo dobude

41.

Zakrátko bude toto tělo na zemi ležet,

opuštěné a bez vědomí jako neužitečný kus dřeva

42.

Cokoli si nepřátelé mohou navzájem způsobit, nebo ti, co se vzájemně nenávidí,

špatně vedená mysl ještě horší věci ti způsobí

43.

Co ti matka ani otec nemohou způsobit, ani žádný jiný příbuzný -

správně vedená mysl ještě lepší věci ti způsobí

๓. จิตฺตวคฺโค

๓๓.ผนฺทนํ จปลํ จิตฺตํ, ทูรกฺขํ ทุนฺนิวารยํ;อุชุํ กโรติ เมธาวี, อุสุกาโรว เตชนํฯ

๓๔.วาริโชว ถเล ขิตฺโต, โอกโมกตอุพฺภโต;ปริผนฺทติทํ จิตฺตํ, มารเธยฺยํ ปหาตเวฯ

๓๕.ทุนฺนิคฺคหสฺส ลหุโน, ยตฺถกามนิปาติโน;

จิตฺตสฺส ทมโถ สาธุ, จิตฺตํ ทนฺตํ สุขาวหํฯ

๓๖.สุทุทฺทสํ สุนิปุณํ, ยตฺถกามนิปาตินํ;

จิตฺตํ รกฺเขถ เมธาวี, จิตฺตํ คุตฺตํ สุขาวหํฯ

๓๗.ทูรงฺคมํ เอกจรํ, อสรีรํ คุหาสยํ;

เย จิตฺตํ สํยเมสฺสนฺติ, โมกฺขนฺติ มารพนฺธนาฯ

๓๘.อนวฏฺฐิตจิตฺตสฺส, สทฺธมฺมํ อวิชานโต;ปริปฺลวปสาทสฺส, ปญฺญา น ปริปูรติฯ

๓๙.อนวสฺสุตจิตฺตสฺส, อนนฺวาหตเจตโส;

ปุญฺญปาปปหีนสฺส, นตฺถิ ชาครโต ภยํฯ

๔๐.กุมฺภูปมํ กายมิมํ วิทิตฺวา, นครูปมํ จิตฺตมิทํ ฐเปตฺวา;

โยเธถ มารํ ปญฺญาวุเธน, ชิตญฺจ รกฺเข อนิเวสโน สิยาฯ

๔๑.อจิรํ วตยํ กาโย, ปถวิํ อธิเสสฺสติ;

ฉุทฺโธ อเปตวิญฺญาโณ, นิรตฺถํว กลิงฺครํฯ

๔๒.ทิโส ทิสํ ยํ ตํ กยิรา, เวรี วา ปน เวรินํ;มิจฺฉาปณิหิตํ จิตฺตํ, ปาปิโย นํ ตโต กเรฯ

๔๓.น ตํ มาตา ปิตา กยิรา, อญฺเญ วาปิ จ ญาตกา;

สมฺมาปณิหิตํ จิตฺตํ, เสยฺยโส นํ ตโต กเรฯ

จิตฺตวคฺโค ตติโย นิฏฺฐิโตฯ

3. Cittavaggo

33.

Phandanaṃ capalaṃ cittaṃ, dūrakkhaṃ dunnivārayaṃ;

Ujuṃ karoti medhāvī, usukārova tejanaṃ.

34.

Vārijova thale khitto, okamokataubbhato;

Pariphandatidaṃ cittaṃ, māradheyyaṃ pahātave.

35.

Dunniggahassa lahuno, yatthakāmanipātino;

Cittassa damatho sādhu, cittaṃ dantaṃ sukhāvahaṃ.

36.

Sududdasaṃ sunipuṇaṃ, yatthakāmanipātinaṃ;

Cittaṃ rakkhetha medhāvī, cittaṃ guttaṃ sukhāvahaṃ.

37.

Dūraṅgamaṃ ekacaraṃ, asarīraṃ guhāsayaṃ;

Ye cittaṃ saṃyamessanti, mokkhanti mārabandhanā.

38.

Anavaṭṭhitacittassa, saddhammaṃ avijānato;

Pariplavapasādassa, paññā na paripūrati.

39.

Anavassutacittassa, ananvāhatacetaso;

Puññapāpapahīnassa, natthi jāgarato bhayaṃ.

40.

Kumbhūpamaṃ kāyamimaṃ viditvā, nagarūpamaṃ cittamidaṃ ṭhapetvā;

Yodhetha māraṃ paññāvudhena, jitañca rakkhe anivesano siyā.

41.

Aciraṃ vatayaṃ kāyo, pathaviṃ adhisessati;

Chuddho apetaviññāṇo, niratthaṃva kaliṅgaraṃ.

42.

Diso disaṃ yaṃ taṃ kayirā, verī vā pana verinaṃ;

Micchāpaṇihitaṃ cittaṃ, pāpiyo naṃ tato kare.

43.

Na taṃ mātā pitā kayirā, aññe vāpi ca ñātakā;

Sammāpaṇihitaṃ cittaṃ, seyyaso naṃ tato kare.

Cittavaggo tatiyo niṭṭhito.

8

4. Květiny

44.

Kdo tuto zemi pronikne a tento svět smrti s jeho bohy?

kdo tato slova Dhammy dobře vyložená jako odborník květinu vycítí?

45.

Ten, kdo se cvičí, tuto zemi pronikne a tento svět smrti s jeho bohy,

ten, kdo se cvičí, tato slova Dhammy dobře vyložená jako odborník květinu vycítí

46.

Jako pěna je toto tělo - nahlédnuv, jeho povahu přeludu dokonale pochopiv,

odetni Márovy květiny rozkoší a tam, kde tě nespatří král smrti, odejdi

47.

Kdo jen květiny rozkoší sbírá, člověk s ulpívající myslí,

jako na spící vesnici velká povodeň, tak na něj přijde a uchvátí ho smrt

48.

Kdo jen květiny rozkoší sbírá, člověk s ulpívající myslí,

nenasytný ve smyslných požitcích,toho se zmocní ukončitel životů

49.

Jako včela z květiny, aniž by její barvě a vůni uškodila,

sesbírá nektar a odletí, tak nechť mudrc prochází vesnicí

50.

Ne na ostatních přestupky, ne na to, co ostatní vykonali nebo nevykonali,

ale sám na sebe se ohlížej, co jsi vykonal nebo nevykonal

51.

Jako nádherná květina, krásně zbarvená, ale bez vůně,

taková je dobře vyslovená řeč, neplodná je pro toho, kdo podle ní nejedná

52.

Jako nádherná květina, krásně zbarvená a vonící,

taková je dobře vyslovená řeč, plodná je pro toho, kdo podle ní jedná

53.

Jako z hromady květin lze vytvořit věnců mnoho,

tak ze zrození smrtelníka vykonáno by mělo být prospěšného mnoho

54.

Vůně květin nejde proti větru, ani vůně santalu, tagary či jasmínu,

ale vůně dobrých jedinců pronikne i proti větru, jejich vůně vane všemi směry

55.

Ať santal, tagara, lotos či jasmín,

mezi těmito vůněmi vůně ctnosti je nepřekonatelná

๔. ปุปฺผวคฺโค

๔๔.โก อิมํ ปถวิํ วิเจสฺสติ, ยมโลกญฺจ อิมํ สเทวกํ;โก ธมฺมปทํ สุเทสิตํ, กุสโล ปุปฺผมิว ปเจสฺสติ ฯ

๔๕.เสโข ปถวิํ วิเจสฺสติ, ยมโลกญฺจ อิมํ สเทวกํ;

เสโข ธมฺมปทํ สุเทสิตํ, กุสโล ปุปฺผมิว ปเจสฺสติฯ

๔๖.เผณูปมํ กายมิมํ วิทิตฺวา, มรีจิธมฺมํ อภิสมฺพุธาโน;

เฉตฺวาน มารสฺส ปปุปฺผกานิ, อทสฺสนํ มจฺจุราชสฺส คจฺเฉฯ

๔๗.ปุปฺผานิ เหว ปจินนฺตํ, พฺยาสตฺตมนสํ นรํ;สุตฺตํ คามํ มโหโฆว, มจฺจุ อาทาย คจฺฉติฯ

๔๘.ปุปฺผานิ เหว ปจินนฺตํ, พฺยาสตฺตมนสํ นรํ;

อติตฺตญฺเญว กาเมสุ, อนฺตโก กุรุเต วสํฯ

๔๙.ยถาปิ ภมโร ปุปฺผํ, วณฺณคนฺธมเหฐยํ;

ปเลติ รสมาทาย, เอวํ คาเม มุนี จเรฯ

๕๐.น ปเรสํ วิโลมานิ, น ปเรสํ กตากตํ;

อตฺตโนว อเวกฺเขยฺย, กตานิ อกตานิ จฯ

๕๑.ยถาปิ รุจิรํ ปุปฺผํ, วณฺณวนฺตํ อคนฺธกํ;

เอวํ สุภาสิตา วาจา, อผลา โหติ อกุพฺพโตฯ

๕๒.ยถาปิ รุจิรํ ปุปฺผํ, วณฺณวนฺตํ สุคนฺธกํ;

เอวํ สุภาสิตา วาจา, สผลา โหติ กุพฺพโต ฯ

๕๓.ยถาปิ ปุปฺผราสิมฺหา, กยิรา มาลาคุเณ พหู;เอวํ ชาเตน มจฺเจน, กตฺตพฺพํ กุสลํ พหุํฯ

๕๔.น ปุปฺผคนฺโธ ปฏิวาตเมติ, น จนฺทนํ ตครมลฺลิกา;

สตญฺจ คนฺโธ ปฏิวาตเมติ, สพฺพา ทิสา สปฺปุริโส ปวายติฯ

๕๕.จนฺทนํ ตครํ วาปิ, อุปฺปลํ อถ วสฺสิกี;

เอเตสํ คนฺธชาตานํ, สีลคนฺโธ อนุตฺตโรฯ

4. Pupphavaggo

44.

Ko imaṃ pathaviṃ vicessati, yamalokañca imaṃ sadevakaṃ;

Ko dhammapadaṃ sudesitaṃ, kusalo pupphamiva pacessati.

45.

Sekho pathaviṃ vicessati, yamalokañca imaṃ sadevakaṃ;

Sekho dhammapadaṃ sudesitaṃ, kusalo pupphamiva pacessati.

46.

Pheṇūpamaṃ kāyamimaṃ viditvā, marīcidhammaṃ abhisambudhāno;

Chetvāna mārassa papupphakāni, adassanaṃ maccurājassa gacche.

47.

Pupphāni heva pacinantaṃ, byāsattamanasaṃ naraṃ;

Suttaṃ gāmaṃ mahoghova, maccu ādāya gacchati.

48.

Pupphāni heva pacinantaṃ, byāsattamanasaṃ naraṃ;

Atittaññeva kāmesu, antako kurute vasaṃ.

49.

Yathāpi bhamaro pupphaṃ, vaṇṇagandhamaheṭhayaṃ;

Paleti rasamādāya, evaṃ gāme munī care.

50.

Na paresaṃ vilomāni, na paresaṃ katākataṃ;

Attanova avekkheyya, katāni akatāni ca.

51.

Yathāpi ruciraṃ pupphaṃ, vaṇṇavantaṃ agandhakaṃ;

Evaṃ subhāsitā vācā, aphalā hoti akubbato.

52.

Yathāpi ruciraṃ pupphaṃ, vaṇṇavantaṃ sugandhakaṃ;

Evaṃ subhāsitā vācā, saphalā hoti kubbato.

53.

Yathāpi puppharāsimhā, kayirā mālāguṇe bahū;

Evaṃ jātena maccena, kattabbaṃ kusalaṃ bahuṃ.

54.

Na pupphagandho paṭivātameti, na candanaṃ tagaramallikā;

Satañca gandho paṭivātameti, sabbā disā sappuriso pavāyati.

55.

Candanaṃ tagaraṃ vāpi, uppalaṃ atha vassikī;

Etesaṃ gandhajātānaṃ, sīlagandho anuttaro.

9

56.

Chabá je tato vůně tagary či santalu,

avšak vůně ctnostných, která vane až k bohům, je nejvyšší

57.

K těm, kdo jsou obdařeni ctností, prodlévají v dbalosti

a jsou osvobozeni správným poznáním, Mára nenajde stezku

58.

Jako z hromady smetí vyhozené u silnice

může vyrůst lotos, krásně vonící a mysl potěšující,

59.

Tak v davu bytostí, zaslepených obyčejných světských lidí,

vyzařuje moudrost žák dokonale Probuzeného

5. Pošetilý

60.

Dlouhá je bdícímu noc, dlouhá je míle znavenému,

dlouhý je koloběh životů pošetilcům, neznalým dobrého učení

61.

Jestliže v životě nenajdeš někoho lepšího nebo sobě rovného,

pak vytrvale žij sám, není pro tebe sdružování s pošetilými

62.

„Ach moji synové, ach můj majetek“ tak se trápí pošetilý,

jenž ani sám sobě nepatří, natož synové, natož majetek

63.

Pošetilý, jenž se považuje za pošetilého, moudrým se stane,

ale pošetilý, který se má za moudrého, vpravdě pošetilým je nazýván

64.

I když po celý život pošetilý s moudrým pobývá,

nepozná Dhammu, tak jako lžíce neokusí chuť polévky

65.

I když pouhý okamžik vnímavý člověk s moudrým pobývá,

rychle pozná Dhammu, tak jako jazyk okouší chuť polévky

66.

Pošetilí a hloupí se chovají sami k sobě jako nepřátelé,

tím, že konají zlé činy, které nesou trpké plody

๕๖.อปฺปมตฺโต อยํ คนฺโธ, ยฺวายํ ตครจนฺทนํ;

โย จ สีลวตํ คนฺโธ, วาติ เทเวสุ อุตฺตโมฯ

๕๗.เตสํ สมฺปนฺนสีลานํ, อปฺปมาทวิหารินํ;

สมฺมทญฺญา วิมุตฺตานํ, มาโร มคฺคํ น วินฺทติฯ

๕๘.ยถา สงฺการฐานสฺมิํ, อุชฺฌิตสฺมิํ มหาปเถ;

ปทุมํ ตตฺถ ชาเยถ, สุจิคนฺธํ มโนรมํฯ

๕๙.เอวํ สงฺการภูเตสุ, อนฺธภูเต ปุถุชฺชเน;

อติโรจติ ปญฺญาย, สมฺมาสมฺพุทฺธสาวโกฯ

ปุปฺผวคฺโค จตุตฺโถ นิฏฺฐิโตฯ

๕. พาลวคฺโค

๖๐.ทีฆา ชาครโต รตฺติ, ทีฆํ สนฺตสฺส โยชนํ;ทีโฆ พาลานํ สํสาโร, สทฺธมฺมํ อวิชานตํฯ

๖๑.จรญฺเจ นาธิคจฺเฉยฺย, เสยฺยํ สทิสมตฺตโน;

เอกจริยํ ทฬฺหํ กยิรา, นตฺถิ พาเล สหายตาฯ

๖๒.ปุตฺตา มตฺถิ ธนมฺมตฺถิ, อิติ พาโล วิหญฺญติ;

อตฺตา หิ อตฺตโน นตฺถิ, กุโต ปุตฺตา กุโต ธนํฯ

๖๓.โย พาโล มญฺญติ พาลฺยํ, ปณฺฑิโต วาปิ เตน โส;พาโล จ ปณฺฑิตมานี, ส เว ‘‘พาโล’’ติ วุจฺจติฯ

๖๔.ยาวชีวมฺปิ เจ พาโล, ปณฺฑิตํ ปยิรุปาสติ;น โส ธมฺมํ วิชานาติ, ทพฺพี สูปรสํ ยถาฯ

๖๕.มุหุตฺตมปิ เจ วิญฺญู, ปณฺฑิตํ ปยิรุปาสติ;ขิปฺปํ ธมฺมํ วิชานาติ, ชิวฺหา สูปรสํ ยถาฯ

๖๖.จรนฺติ พาลา ทุมฺเมธา, อมิตฺเตเนว อตฺตนา;กโรนฺตา ปาปกํ กมฺมํ, ยํ โหติ กฏุกปฺผลํฯ

56.

Appamatto ayaṃ gandho, yvāyaṃ tagaracandanaṃ;

Yo ca sīlavataṃ gandho, vāti devesu uttamo.

57.

Tesaṃ sampannasīlānaṃ, appamādavihārinaṃ;

Sammadaññā vimuttānaṃ, māro maggaṃ na vindati.

58.

Yathā saṅkāraṭhānasmiṃ, ujjhitasmiṃ mahāpathe;

Padumaṃ tattha jāyetha, sucigandhaṃ manoramaṃ.

59.

Evaṃ saṅkārabhūtesu, andhabhūte puthujjane;

Atirocati paññāya, sammāsambuddhasāvako.

Pupphavaggo catuttho niṭṭhito.

5. Bālavaggo

60.

Dīghā jāgarato ratti, dīghaṃ santassa yojanaṃ;

Dīgho bālānaṃ saṃsāro, saddhammaṃ avijānataṃ.

61.

Carañce nādhigaccheyya, seyyaṃ sadisamattano;

Ekacariyaṃ daḷhaṃ kayirā, natthi bāle sahāyatā.

62.

Puttā matthi dhanammatthi, iti bālo vihaññati;

Attā hi attano natthi, kuto puttā kuto dhanaṃ.

63.

Yo bālo maññati bālyaṃ, paṇḍito vāpi tena so;

Bālo ca paṇḍitamānī, sa ve ‘‘bālo’’ti vuccati.

64.

Yāvajīvampi ce bālo, paṇḍitaṃ payirupāsati;

Na so dhammaṃ vijānāti, dabbī sūparasaṃ yathā.

65.

Muhuttamapi ce viññū, paṇḍitaṃ payirupāsati;

Khippaṃ dhammaṃ vijānāti, jivhā sūparasaṃ yathā.

66.

Caranti bālā dummedhā, amitteneva attanā;

Karontā pāpakaṃ kammaṃ, yaṃ hoti kaṭukapphalaṃ.

10

67.

Takový čin nebyl vykonán dobře, kterého po vykonání lituješ,

jehož se slzami v tváři a s nářkem následek pak sklízíš

68.

Takový čin byl vykonán dobře, kterého po vykonání nelituješ,

jehož s potěšením a radostí následek pak sklízíš

69.

Za med ho může považovat pošetilec, zlo, dokud nedozraje,

když však zlo dozraje, pak stihne pošetilce strast

70.

Stéblem trávy měsíc za měsícem může pošetilec pojídat své jídlo,

těch, kdo pochopili Dhammu, tím však nedosáhne ani šestnáctinu jejich ceny

71.

Ani vykonaný zlý čin se ihned, tak jako mléko, nesrazí,

ale doutnaje, následuje pošetilce jako oheň skrytý v žhavých uhlících

72.

Pouze k vlastnímu neprospěchu bude pošetilci věhlas,

zničí pošetilci pravé štěstí a rozláme mu hlavu

73.

Přeje si nezasloužené postavení, přednost mezi mnichy,

představenství v klášteře a pocty od laických rodin

74.

„Nechť si o mě myslí hospodáři i ti, co odešli do bezdomoví,

že toto jsem udělal já sám, nechť sám rozhoduji co má být konáno a co ne“ -

takové jsou pošetilcovy myšlenky a jeho žádosti a domýšlivost jen vzrůstají

75.

Jiné je získávání materiální opory, jiné je to, co vede k odpoutání [vyhasnutí],

toto pochopiv, mnich, který je žákem probuzeného

by si neměl libovat v poctách a zachovávat si od nich odstup

6. Moudrý

76.

Jako toho, kdo ukazuje poklady nahlížej toho, kdo vidouc tvé chyby

ti je vytkne - moudrý, s tímto mudrcem pobývej,

neboť pro takto pobývajícího je to lepší, nikoli horší

77.

Tím, že poučuje, radí a od nízkých způsobů odvrací,

uvědomělým je milý, neuvědomělým je nemilý

๖๗.น ตํ กมฺมํ กตํ สาธุ, ยํ กตฺวา อนุตปฺปติ;ยสฺส อสฺสุมุโข โรทํ, วิปากํ ปฏิเสวติฯ

๖๘.ตญฺจ กมฺมํ กตํ สาธุ, ยํ กตฺวา นานุตปฺปติ;

ยสฺส ปตีโต สุมโน, วิปากํ ปฏิเสวติฯ

๖๙.มธุวา มญฺญติ พาโล, ยาว ปาปํ น ปจฺจติ;ยทา จ ปจฺจติ ปาปํ, พาโล ทุกฺขํ นิคจฺฉติฯ

๗๐.มาเส มาเส กุสคฺเคน, พาโล ภุญฺเชยฺย โภชนํ;

น โส สงฺขาตธมฺมานํ, กลํ อคฺฆติ โสฬสิํฯ

๗๑.น หิ ปาปํ กตํ กมฺมํ, สชฺชุ ขีรํว มุจฺจติ;

ฑหนฺตํ พาลมนฺเวติ, ภสฺมจฺฉนฺโนว ปาวโกฯ

๗๒.ยาวเทว อนตฺถาย, ญตฺตํ พาลสฺส ชายติ;หนฺติ พาลสฺส สุกฺกํสํ, มุทฺธมสฺส วิปาตยํฯ

๗๓.อสนฺตํ ภาวนมิจฺเฉยฺย, ปุเรกฺขารญฺจ ภิกฺขุสุ;อาวาเสสุ จ อิสฺสริยํ, ปูชา ปรกุเลสุ จฯ

๗๔.มเมว กต มญฺญนฺตุ, คิหีปพฺพชิตา อุโภ;

มเมวาติวสา อสฺสุ, กิจฺจากิจฺเจสุ กิสฺมิจิ;อิติ พาลสฺส สงฺกปฺโป, อิจฺฉา มาโน จ วฑฺฒติฯ

๗๕.อญฺญา หิ ลาภูปนิสา, อญฺญา นิพฺพานคามินี;เอวเมตํ อภิญฺญาย, ภิกฺขุ พุทฺธสฺส สาวโก;สกฺการํ นาภินนฺเทยฺย, วิเวกมนุพฺรูหเยฯ

พาลวคฺโค ปญฺจโม นิฏฺฐิโตฯ

๖. ปณฺฑิตวคฺโค

๗๖.นิธีนํว ปวตฺตารํ, ยํ ปสฺเส วชฺชทสฺสินํ;

นิคฺคยฺหวาทิํ เมธาวิํ, ตาทิสํ ปณฺฑิตํ ภเช;ตาทิสํ ภชมานสฺส, เสยฺโย โหติ น ปาปิโยฯ

๗๗.โอวเทยฺยานุสาเสยฺย, อสพฺภา จ นิวารเย;สตญฺหิ โส ปิโย โหติ, อสตํ โหติ อปฺปิโยฯ

67.

Na taṃ kammaṃ kataṃ sādhu, yaṃ katvā anutappati;

Yassa assumukho rodaṃ, vipākaṃ paṭisevati.

68.

Tañca kammaṃ kataṃ sādhu, yaṃ katvā nānutappati;

Yassa patīto sumano, vipākaṃ paṭisevati.

69.

Madhuvā maññati bālo, yāva pāpaṃ na paccati;

Yadā ca paccati pāpaṃ, bālo dukkhaṃ nigacchati.

70.

Māse māse kusaggena, bālo bhuñjeyya bhojanaṃ;

Na so saṅkhātadhammānaṃ, kalaṃ agghati soḷasiṃ.

71.

Na hi pāpaṃ kataṃ kammaṃ, sajju khīraṃva muccati;

Ḍahantaṃ bālamanveti, bhasmacchannova pāvako.

72.

Yāvadeva anatthāya, ñattaṃ bālassa jāyati;

Hanti bālassa sukkaṃsaṃ, muddhamassa vipātayaṃ.

73.

Asantaṃ bhāvanamiccheyya, purekkhārañca bhikkhusu;

Āvāsesu ca issariyaṃ, pūjā parakulesu ca.

74.

Mameva kata maññantu, gihīpabbajitā ubho;

Mamevātivasā assu, kiccākiccesu kismici;

Iti bālassa saṅkappo, icchā māno ca vaḍḍhati.

75.

Aññā hi lābhūpanisā, aññā nibbānagāminī;

Evametaṃ abhiññāya, bhikkhu buddhassa sāvako;

Sakkāraṃ nābhinandeyya, vivekamanubrūhaye.

Bālavaggo pañcamo niṭṭhito.

6. Paṇḍitavaggo

76.

Nidhīnaṃva pavattāraṃ, yaṃ passe vajjadassinaṃ;

Niggayhavādiṃ medhāviṃ, tādisaṃ paṇḍitaṃ bhaje;

Tādisaṃ bhajamānassa, seyyo hoti na pāpiyo.

77.

Ovadeyyānusāseyya, asabbhā ca nivāraye;

Satañhi so piyo hoti, asataṃ hoti appiyo.

11

78.

Nepobývej se špatnými přáteli, nepobývej s nízkými lidmi,

pobývej s dobrými přáteli, pobývej se vznešenými lidmi

79.

Kdo je nadšený Dhammou dlí blaženě, s povznešenou myslí,

ušlechtilými hlásanou Dhammou vždy je potěšen moudrý

80.

Vodu rozvádějí zavlažovači, šípaři obrábějí hroty,

dřevo obrábějí tesaři, sebe ovládají moudří

81.

Jako skála z jednoho kusu není otřesena větrem,

tak hanou či chválou nepohnuti jsou moudří

82.

Jako jezero, hluboké, zářivě čisté a nezčeřené,

tak, vyslechnouce Dhammu, zářivě čistými se stanou moudří

83.

Kdekoli se nacházejí dobří jedinci, jsou zdrženliví, mírní netlachají pro potěšení,

ať dotčeni štěstím či strastí, moudří nedají najevo povznesení či skleslost

84.

Ani kvůli sobě ani kvůli oststním neměl by si člověk přát syna, bohatství či království,

neměl by si přát získat nepravý prospěch, tak se stane ctnostným, moudrým a pravdivým

85.

Málo je mezi lidmi těch jedinců, kteří překročí na druhý břeh,

ostatní lidé jen sem a tam po tomto [břehu] pobíhají

86.

Ti, kdo správně ukazují Dhammu a následují Dhammu,

tito jedinci překročí tuto říši smrti, kterou je těžké překonat

87.

Temné učení když zavrhl a rozvíjí jasné - ten, kdo je moudrý

odešel z domova do bezdomoví a dlí v odloučení, z něhož je těžké se radovat

88.

Vyšší radost by si měl přát - odvrhnuv smyslné požitky - ten, kdo nic nemá,

měl by se očistit od toho, co znečisťuje mysl - ten, kdo je moudrý

89.

Ti, kdo členy probuzení správně ve své mysli rozvinuli,

těší se ze zanechání, z neulpívání se radují,

oproštěni od zákalů a plni jasu, již v tomto světě jsou zcela odpoutáni

๗๘.น ภเช ปาปเก มิตฺเต, น ภเช ปุริสาธเม;

ภเชถ มิตฺเต กลฺยาเณ, ภเชถ ปุริสุตฺตเมฯ

๗๙.ธมฺมปีติ สุขํ เสติ, วิปฺปสนฺเนน เจตสา;

อริยปฺปเวทิเต ธมฺเม, สทา รมติ ปณฺฑิโตฯ

๘๐.อุทกญฺหิ นยนฺติ เนตฺติกา, อุสุการา นมยนฺติ เตชนํ;ทารุํ นมยนฺติ ตจฺฉกา, อตฺตานํ ทมยนฺติ ปณฺฑิตาฯ

๘๑.เสโล ยถา เอกฆโน, วาเตน น สมีรติ;

เอวํ นินฺทาปสํสาสุ, น สมิญฺชนฺติ ปณฺฑิตาฯ

๘๒.ยถาปิ รหโท คมฺภีโร, วิปฺปสนฺโน อนาวิโล;

เอวํ ธมฺมานิ สุตฺวาน, วิปฺปสีทนฺติ ปณฺฑิตาฯ

๘๓.สพฺพตฺถ เว สปฺปุริสา จชนฺติ, น กามกามา ลปยนฺติ สนฺโต;สุเขน ผุฏฺฐา อถ วา ทุเขน, น อุจฺจาวจํ ปณฺฑิตา ทสฺสยนฺติฯ

๘๔.น อตฺตเหตุ น ปรสฺส เหตุ, น ปุตฺตมิจฺเฉ น ธนํ น รฏฺฐํ;

น อิจฺเฉยฺย อธมฺเมน สมิทฺธิมตฺตโน, ส สีลวา ปญฺญวา ธมฺมิโก สิยาฯ

๘๕.อปฺปกา เต มนุสฺเสสุ, เย ชนา ปารคามิโน;

อถายํ อิตรา ปชา, ตีรเมวานุธาวติฯ

๘๖.เย จ โข สมฺมทกฺขาเต, ธมฺเม ธมฺมานุวตฺติโน;เต ชนา ปารเมสฺสนฺติ, มจฺจุเธยฺยํ สุทุตฺตรํฯ

๘๗.กณฺหํ ธมฺมํ วิปฺปหาย, สุกฺกํ ภาเวถ ปณฺฑิโต;

โอกา อโนกมาคมฺม, วิเวเก ยตฺถ ทูรมํฯ

๘๘.ตตฺราภิรติมิจฺเฉยฺย, หิตฺวา กาเม อกิญฺจโน;

ปริโยทเปยฺย อตฺตานํ, จิตฺตกฺเลเสหิ ปณฺฑิโตฯ

๘๙.เยสํ สมฺโพธิยงฺเคสุ, สมฺมา จิตฺตํ สุภาวิตํ;อาทานปฏินิสฺสคฺเค, อนุปาทาย เย รตา;

ขีณาสวา ชุติมนฺโต, เต โลเก ปรินิพฺพุตาฯ

ปณฺฑิตวคฺโค ฉฏฺโฐ นิฏฺฐิโตฯ

78.

Na bhaje pāpake mitte, na bhaje purisādhame;

Bhajetha mitte kalyāṇe, bhajetha purisuttame.

79.

Dhammapīti sukhaṃ seti, vippasannena cetasā;

Ariyappavedite dhamme, sadā ramati paṇḍito.

80.

Udakañhi nayanti nettikā, usukārā namayanti tejanaṃ;

Dāruṃ namayanti tacchakā, attānaṃ damayanti paṇḍitā.

81.

Selo yathā ekaghano, vātena na samīrati;

Evaṃ nindāpasaṃsāsu, na samiñjanti paṇḍitā.

82.

Yathāpi rahado gambhīro, vippasanno anāvilo;

Evaṃ dhammāni sutvāna, vippasīdanti paṇḍitā.

83.

Sabbattha ve sappurisā cajanti, na kāmakāmā lapayanti santo;

Sukhena phuṭṭhā atha vā dukhena, na uccāvacaṃ paṇḍitā dassayanti.

84.

Na attahetu na parassa hetu, na puttamicche na dhanaṃ na raṭṭhaṃ;

Na iccheyya adhammena samiddhimattano, sa sīlavā paññavā dhammiko siyā.

85.

Appakā te manussesu, ye janā pāragāmino;

Athāyaṃ itarā pajā, tīramevānudhāvati.

86.

Ye ca kho sammadakkhāte, dhamme dhammānuvattino;

Te janā pāramessanti, maccudheyyaṃ suduttaraṃ.

87.

Kaṇhaṃ dhammaṃ vippahāya, sukkaṃ bhāvetha paṇḍito;

Okā anokamāgamma, viveke yattha dūramaṃ.

88.

Tatrābhiratimiccheyya, hitvā kāme akiñcano;

Pariyodapeyya attānaṃ, cittaklesehi paṇḍito.

89.

Yesaṃ sambodhiyaṅgesu, sammā cittaṃ subhāvitaṃ;

Ādānapaṭinissagge, anupādāya ye ratā;

Khīṇāsavā jutimanto, te loke parinibbutā.

Paṇḍitavaggo chaṭṭho niṭṭhito.

12

7.Zasloužilý

90.

U toho, kdo dokončil cestu a je prost trápení, osvobozeného ve všech směrech,

jenž opustil všechna pouta, již nelze nalézt horečnatost

91.

Ti, kdo jsou obdařeni energií a uvědoměním se neradují ve svých obydlích,

jako labutě odlétají z jezer, tak opouštějí své domovy

92.

Těch, kdo nic nehromadí, kdo porozuměli jídlu:

prázdnota prostá znaků a osvobození je jejich pastvou,

jako ptáků v prostoru je jejich cesta nepostižitelná

93.

Těch, jejichž zákaly jsou zcela odstraněny a jsou nezávislí na výživě:

prázdnota prostá znaků a osvobození je jejich pastvou,

jako ptáků v prostoru je jejich stopa nepostižitelná

94.

Koho smysly došly uklidnění jako když vozataj dobře zvládne koně,

kdo opustil domýšlivost a je bez zákalů, takového mají v lásce i bohové

95.

Kdo není vzdorovitý, podobně jako země, kdo je kultivovaný a je jako Indův sloup,

kdo je jako nezkalené jezero, pro takového již neexistuje koloběh putování

96.

Mírná je jeho mysl, mírná je řeč i činy

toho, kdo je osvobozen správným poznáním, kdo dospěl k míru a je takový

97.

Mimo pouhou důvěru, kdo sám poznal nestvořené, člověk, který odetnul svá pouta [spojení],

ukončil své naděje a odvrhl své očekávání, ten je nejvyšším jedincem

98.

Ať ve vsi či v lese, v údolí či na pláni,

kdekoliv prodlévají Zasloužilí, to jsou místa radosti

99.

Radostné jsou lesy, v nichž se bežní lidé neradují,

ti, kdo jsou prosti vášně se v nich však radují, neboť nehledají smyslové požitky

๗. อรหนฺตวคฺโค

๙๐.คตทฺธิโน วิโสกสฺส, วิปฺปมุตฺตสฺส สพฺพธิ;สพฺพคนฺถปฺปหีนสฺส, ปริฬาโห น วิชฺชติฯ

๙๑.อุยฺยุญฺชนฺติ สตีมนฺโต, น นิเกเต รมนฺติ เต;หํสาว ปลฺลลํ หิตฺวา, โอกโมกํ ชหนฺติ เตฯ

๙๒.เยสํ สนฺนิจโย นตฺถิ, เย ปริญฺญาตโภชนา;สุญฺญโต อนิมิตฺโต จ, วิโมกฺโข เยสํ โคจโร;อากาเส ว สกุนฺตานํ, คติ เตสํ ทุรนฺนยาฯ

๙๓.ยสฺสาสวา ปริกฺขีณา, อาหาเร จ อนิสฺสิโต;สุญฺญโต อนิมิตฺโต จ, วิโมกฺโข ยสฺส โคจโร;อากาเส ว สกุนฺตานํ, ปทํ ตสฺส ทุรนฺนยํฯ

๙๔.ยสฺสินฺทฺริยานิ สมถงฺคตานิ, อสฺสา ยถา สารถินา สุทนฺตา;ปหีนมานสฺส อนาสวสฺส, เทวาปิ ตสฺส ปิหยนฺติ ตาทิโนฯ

๙๕.ปถวิสโม โน วิรุชฺฌติ, อินฺทขิลุปโม ตาทิ สุพฺพโต;รหโทว อเปตกทฺทโม, สํสารา น ภวนฺติ ตาทิโนฯ

๙๖.สนฺตํ ตสฺส มนํ โหติ, สนฺตา วาจา จ กมฺม จ;สมฺมทญฺญา วิมุตฺตสฺส, อุปสนฺตสฺส ตาทิโนฯ

๙๗.อสฺสทฺโธ อกตญฺญู จ, สนฺธิจฺเฉโท จ โย นโร;หตาวกาโส วนฺตาโส, ส เว อุตฺตมโปริโสฯ

๙๘.คาเม วา ยทิ วารญฺเญ, นินฺเน วา ยทิ วา ถเล;ยตฺถ อรหนฺโต วิหรนฺติ, ตํ ภูมิรามเณยฺยกํฯ

๙๙.รมณียานิ อรญฺญานิ, ยตฺถ น รมตี ชโน;

วีตราคา รมิสฺสนฺติ, น เต กามคเวสิโนฯ

อรหนฺตวคฺโค สตฺตโม นิฏฺฐิโตฯ

7. Arahantavaggo

90.

Gataddhino visokassa, vippamuttassa sabbadhi;

Sabbaganthappahīnassa, pariḷāho na vijjati.

91.

Uyyuñjanti satīmanto, na nikete ramanti te;

Haṃsāva pallalaṃ hitvā, okamokaṃ jahanti te.

92.

Yesaṃ sannicayo natthi, ye pariññātabhojanā;

Suññato animitto ca, vimokkho yesaṃ gocaro;

Ākāse va sakuntānaṃ, gati tesaṃ durannayā.

93.

Yassāsavā parikkhīṇā, āhāre ca anissito;

Suññato animitto ca, vimokkho yassa gocaro;

Ākāse va sakuntānaṃ, padaṃ tassa durannayaṃ.

94.

Yassindriyāni samathaṅgatāni, assā yathā sārathinā sudantā;

Pahīnamānassa anāsavassa, devāpi tassa pihayanti tādino.

95.

Pathavisamo no virujjhati, indakhilupamo tādi subbato;

Rahadova apetakaddamo, saṃsārā na bhavanti tādino.

96.

Santaṃ tassa manaṃ hoti, santā vācā ca kamma ca;

Sammadaññā vimuttassa, upasantassa tādino.

97.

Assaddho akataññū ca, sandhicchedo ca yo naro;

Hatāvakāso vantāso, sa ve uttamaporiso.

98.

Gāme vā yadi vāraññe, ninne vā yadi vā thale;

Yattha arahanto viharanti, taṃ bhūmirāmaṇeyyakaṃ.

99.

Ramaṇīyāni araññāni, yattha na ramatī jano;

Vītarāgā ramissanti, na te kāmagavesino.

Arahantavaggo sattamo niṭṭhito.

13

8. Tisíc

100.

Než tisíc výroků z nesmyslných slov sestávajících,

je jediné smysluplné slovo lepší, jehož vyslechnutí je utišující

101.

Než tisíc veršů z nesmyslných slov sestávajících,

je jediné slovo verše lepší, jehož vyslechnutí je utišující

102.

Než recitovat sto veršů z nesmyslných slov sestávajících,

je jediné slovo o Dhammě lepší, jehož vyslechnutí je utišující

103.

I kdyby někdo tisíckrát nad tisíci muži v bitvě zvítězil,

jedině ten, kdo zvítězil sám nad sebou je v bitvě vítězem nejvyšším

104.

Nad sebou zvítězit je lepší než nad jinými bytostmi,

člověk, jenž zkrotil sám sebe se stále chová ukázněně

105.

Žádný bůh ani nebeská bytost ani Mára spolu s Brahmou

ne-přemění v porážku vítězství takového člověka

106.

Měsíc po měsíci kdybys tisíc obětí přinášel po sto let

a nebo jednou toho, kdo sám sebe rozvinul jen na okamžik uctil,

toto uctění by bylo lepší než oněch sto let obětování

107.

Kdybys sto let života obětní oheň obcházel v lese

a nebo jednou toho, kdo sám sebe rozvinul jen na okamžik uctil,

toto uctění by bylo lepší než oněch sto let obětování

108.

Cokoliv nabídne či obětuje ve světě třeba po celý rok ten, kdo hledá zásluhy přinášením obětí,

nedojde tím vším ani čtvrtiny zásluh, lepší je prokázat úctu tomu, kdo je na přímé stezce

109.

Kdo pozdrav má ve zvyku a stále starší ctí

čtyři věci u něj vzrůstají: dlouhý život, krása, štěstí a síla

110.

Než sto let života bez ctnosti a bez soustředění

je lepší jeden den prožitý ctnostně a v meditačním pohroužení

111.

Než sto let života bez moudrosti a bez soustředění

je lepší jeden den prožitý moudře a v meditačním pohroužení

๘. สหสฺสวคฺโค

๑๐๐.สหสฺสมปิ เจ วาจา, อนตฺถปทสํหิตา;

เอกํ อตฺถปทํ เสยฺโย, ยํ สุตฺวา อุปสมฺมติฯ

๑๐๑.สหสฺสมปิ เจ คาถา, อนตฺถปทสํหิตา;

เอกํ คาถาปทํ เสยฺโย, ยํ สุตฺวา อุปสมฺมติฯ

๑๐๒.โย จ คาถา สตํ ภาเส, อนตฺถปทสํหิตา;

เอกํ ธมฺมปทํ เสยฺโย, ยํ สุตฺวา อุปสมฺมติฯ

๑๐๓.โย สหสฺสํ สหสฺเสน, สงฺคาเม มานุเส ชิเน;

เอกญฺจ เชยฺยมตฺตานํ, ส เว สงฺคามชุตฺตโมฯ

๑๐๔.อตฺตา หเว ชิตํ เสยฺโย, ยา จายํ อิตรา ปชา;อตฺตทนฺตสฺส โปสสฺส, นิจฺจํ สญฺญตจาริโนฯ

๑๐๕.เนว เทโว น คนฺธพฺโพ, น มาโร สห พฺรหฺมุนา;

ชิตํ อปชิตํ กยิรา, ตถารูปสฺส ชนฺตุโนฯ

๑๐๖.มาเส มาเส สหสฺเสน, โย ยเชถ สตํ สมํ;เอกญฺจ ภาวิตตฺตานํ, มุหุตฺตมปิ ปูชเย;

สาเยว ปูชนา เสยฺโย, ยญฺเจ วสฺสสตํ หุตํฯ

๑๐๗.โย จ วสฺสสตํ ชนฺตุ, อคฺคิํ ปริจเร วเน;เอกญฺจ ภาวิตตฺตานํ, มุหุตฺตมปิ ปูชเย;

สาเยว ปูชนา เสยฺโย, ยญฺเจ วสฺสสตํ หุตํฯ

๑๐๘.ยํ กิญฺจิ ยิฏฺฐํ ว หุตํ ว โลเก, สํวจฺฉรํ ยเชถ ปุญฺญเปกฺโข;สพฺพมฺปิ ตํ น จตุภาคเมติ, อภิวาทนา อุชฺชุคเตสุ เสยฺโยฯ

๑๐๙.อภิวาทนสีลิสฺส, นิจฺจํ วุฑฺฒาปจายิโน;

จตฺตาโร ธมฺมา วฑฺฒนฺติ, อายุ วณฺโณ สุขํ พลํฯ

๑๑๐.โย จ วสฺสสตํ ชีเว, ทุสฺสีโล อสมาหิโต;

เอกาหํ ชีวิตํ เสยฺโย, สีลวนฺตสฺส ฌายิโนฯ

๑๑๑.โย จ วสฺสสตํ ชีเว, ทุปฺปญฺโญ อสมาหิโต;

เอกาหํ ชีวิตํ เสยฺโย, ปญฺญวนฺตสฺส ฌายิโนฯ

8. Sahassavaggo

100.

Sahassamapi ce vācā, anatthapadasaṃhitā;

Ekaṃ atthapadaṃ seyyo, yaṃ sutvā upasammati.

101.

Sahassamapi ce gāthā, anatthapadasaṃhitā;

Ekaṃ gāthāpadaṃ seyyo, yaṃ sutvā upasammati.

102.

Yo ca gāthā sataṃ bhāse, anatthapadasaṃhitā;

Ekaṃ dhammapadaṃ seyyo, yaṃ sutvā upasammati.

103.

Yo sahassaṃ sahassena, saṅgāme mānuse jine;

Ekañca jeyyamattānaṃ, sa ve saṅgāmajuttamo.

104.

Attā have jitaṃ seyyo, yā cāyaṃ itarā pajā;

Attadantassa posassa, niccaṃ saññatacārino.

105.

Neva devo na gandhabbo, na māro saha brahmunā;

Jitaṃ apajitaṃ kayirā, tathārūpassa jantuno.

106.

Māse māse sahassena, yo yajetha sataṃ samaṃ;

Ekañca bhāvitattānaṃ, muhuttamapi pūjaye;

Sāyeva pūjanā seyyo, yañce vassasataṃ hutaṃ.

107.

Yo ca vassasataṃ jantu, aggiṃ paricare vane;

Ekañca bhāvitattānaṃ, muhuttamapi pūjaye;

Sāyeva pūjanā seyyo, yañce vassasataṃ hutaṃ.

108.

Yaṃ kiñci yiṭṭhaṃ va hutaṃ va loke, saṃvaccharaṃ yajetha puññapekkho;

Sabbampi taṃ na catubhāgameti, abhivādanā ujjugatesu seyyo.

109.

Abhivādanasīlissa, niccaṃ vuḍḍhāpacāyino;

Cattāro dhammā vaḍḍhanti, āyu vaṇṇo sukhaṃ balaṃ.

110.

Yo ca vassasataṃ jīve, dussīlo asamāhito;

Ekāhaṃ jīvitaṃ seyyo, sīlavantassa jhāyino.

111.

Yo ca vassasataṃ jīve, duppañño asamāhito;

Ekāhaṃ jīvitaṃ seyyo, paññavantassa jhāyino.

14

112.

Než sto let života v lenosti a ochablosti

je lepší jeden den prožitý energicky a upevněně

113.

Než sto let života bez vidění vzniku a zániku

je lepší jeden den prožitý s viděním vzniku a zániku

114.

Než sto let života bez vidění bezsmrtného stavu

je lepší jeden den prožitý s viděním bezsmrtného stavu

115.

Než sto let života bez vidění nejvyšší Dhammy

je lepší jeden den prožitý s viděním nejvyšší Dhammy

9. Zlo

116.

Neváhej v konání dobra a odvracej mysl od zla,

kdo váhá v konání dobra, jeho mysl najde zalíbení ve zlu

117.

Vykonal-li člověk zlo, nechť ho již nevykonává znovu a znovu,

nechť nemá vůli ho dále vykonávat, neboť nahromadění zla je utrpení

118.

Vykonal-li člověk dobro, nechť ho vykonává znovu a znovu,

nechť má vůli ho dále vykonávat, neboť nahromadění dobra je štěstí

119.

I zlý člověk zakouší dobro dokud jeho zlo neuzraje,

když však jeho zlo uzraje, pak zlý člověk zakouší zlo

120.

I dobrý člověk zakouší zlo dokud jeho dobro neuzraje,

když však jeho dobro uzraje, pak dobrý člověk zakouší dobro

121.

Nepodceňujte zlé skutky: „nic z toho se mi nevrátí“,

i kapky vody padající vodou džbán naplní,

tak naplní se pošetilec zlem, když trošku po trošce ho nahromadí

122.

Nepodceňujte dobré skutky:„nic z toho se mi nevrátí“,

i kapky vody padající vodou džbán naplní,

tak naplní se moudrý dobrem, když trošku po trošce ho nahromadí

๑๑๒.โย จ วสฺสสตํ ชีเว, กุสีโต หีนวีริโย;

เอกาหํ ชีวิตํ เสยฺโย, วีริยมารภโต ทฬฺหํฯ

๑๑๓.โย จ วสฺสสตํ ชีเว, อปสฺสํ อุทยพฺพยํ;

เอกาหํ ชีวิตํ เสยฺโย, ปสฺสโต อุทยพฺพยํฯ

๑๑๔.โย จ วสฺสสตํ ชีเว, อปสฺสํ อมตํ ปทํ;

เอกาหํ ชีวิตํ เสยฺโย, ปสฺสโต อมตํ ปทํฯ

๑๑๕.โย จ วสฺสสตํ ชีเว, อปสฺสํ ธมฺมมุตฺตมํ;

เอกาหํ ชีวิตํ เสยฺโย, ปสฺสโต ธมฺมมุตฺตมํฯ

สหสฺสวคฺโค อฏฺฐโม นิฏฺฐิโตฯ

๙. ปาปวคฺโค

๑๑๖.อภิตฺถเรถ กลฺยาเณ, ปาปา จิตฺตํ นิวารเย;ทนฺธญฺหิ กโรโต ปุญฺญํ, ปาปสฺมิํ รมตี มโนฯ

๑๑๗.ปาปญฺเจ ปุริโส กยิรา, น นํ กยิรา ปุนปฺปุนํ;

น ตมฺหิ ฉนฺทํ กยิราถ, ทุกฺโข ปาปสฺส อุจฺจโยฯ

๑๑๘.ปุญฺญญฺเจ ปุริโส กยิรา, กยิรา นํ ปุนปฺปุนํ;

ตมฺหิ ฉนฺทํ กยิราถ, สุโข ปุญฺญสฺส อุจฺจโยฯ

๑๑๙.ปาโปปิ ปสฺสติ ภทฺรํ, ยาว ปาปํ น ปจฺจติ;

ยทา จ ปจฺจติ ปาปํ, อถ ปาโป ปาปานิ ปสฺสติฯ

๑๒๐.ภทฺโรปิ ปสฺสติ ปาปํ, ยาว ภทฺรํ น ปจฺจติ;

ยทา จ ปจฺจติ ภทฺรํ, อถ ภทฺโร ภทฺรานิ ปสฺสติฯ

๑๒๑.มาวมญฺเญถ ปาปสฺส, น มนฺตํ อาคมิสฺสติ;

อุทพินฺทุนิปาเตน, อุทกุมฺโภปิ ปูรติ;พาโล ปูรติ ปาปสฺส, โถกํ โถกมฺปิ อาจินํฯ

๑๒๒.มาวมญฺเญถ ปุญฺญสฺส, น มนฺตํ อาคมิสฺสติ;

อุทพินฺทุนิปาเตน, อุทกุมฺโภปิ ปูรติ;ธีโร ปูรติ ปุญฺญสฺส, โถกํ โถกมฺปิ อาจินํฯ

112.

Yo ca vassasataṃ jīve, kusīto hīnavīriyo;

Ekāhaṃ jīvitaṃ seyyo, vīriyamārabhato daḷhaṃ.

113.

Yo ca vassasataṃ jīve, apassaṃ udayabbayaṃ;

Ekāhaṃ jīvitaṃ seyyo, passato udayabbayaṃ.

114.

Yo ca vassasataṃ jīve, apassaṃ amataṃ padaṃ;

Ekāhaṃ jīvitaṃ seyyo, passato amataṃ padaṃ.

115.

Yo ca vassasataṃ jīve, apassaṃ dhammamuttamaṃ;

Ekāhaṃ jīvitaṃ seyyo, passato dhammamuttamaṃ.

Sahassavaggo aṭṭhamo niṭṭhito.

9. Pāpavaggo

116.

Abhittharetha kalyāṇe, pāpā cittaṃ nivāraye;

Dandhañhi karoto puññaṃ, pāpasmiṃ ramatī mano.

117.

Pāpañce puriso kayirā, na naṃ kayirā punappunaṃ;

Na tamhi chandaṃ kayirātha, dukkho pāpassa uccayo.

118.

Puññañce puriso kayirā, kayirā naṃ punappunaṃ;

Tamhi chandaṃ kayirātha, sukho puññassa uccayo.

119.

Pāpopi passati bhadraṃ, yāva pāpaṃ na paccati;

Yadā ca paccati pāpaṃ, atha pāpo pāpāni passati.

120.

Bhadropi passati pāpaṃ, yāva bhadraṃ na paccati;

Yadā ca paccati bhadraṃ, atha bhadro bhadrāni passati.

121.

Māvamaññetha pāpassa, na mantaṃ āgamissati;

Udabindunipātena, udakumbhopi pūrati;

Bālo pūrati pāpassa, thokaṃ thokampi ācinaṃ.

122.

Māvamaññetha puññassa, na mantaṃ āgamissati;

Udabindunipātena, udakumbhopi pūrati;

Dhīro pūrati puññassa, thokaṃ thokampi ācinaṃ.

15

123.

Jako se vyhne obchodník nebezpečné cestě, má-li malou karavanu a velký majetek,

nebo člověk milující život se vyhne jedu, tak je třeba vyhýbat se zlu

124.

Když ruka není poraněná, může tato ruka nést jed a jed do ní nemůže nasáknout,

tak zlo nemůže postihnout toho, kdo ho sám neprovádí

125.

Ublíží-li někdo nezkaženému člověku nebo čisté osobě bez poskvrny,

vrátí se toto zlo pošetilci zpět jako jemný prach vržený proti větru

126.

Někteří se znovuzrodí v lůně, vykonavatelé zla v pekelných stavech,

kdo správně postupují půjdou do vyšších stavů, kdo jsou prosti zákalů do úplného odpoutání

127.

Ani v nebeském prostoru, ani uprostřed oceánu, ani když člověk odejde do horské jeskyně,

v oblasti tohoto světa nenajde místo, kde by mohl spočinout a uniknout svým zlým činům

128

Ani v nebeském prostoru, ani uprostřed oceánu, ani když člověk odejde do horské jeskyně,

v oblasti tohoto světa nenajde místo, kde by mohl spočinout aniž by ho zkosila smrt

10. Hůl [Trest]

129.

Všichni se třesou před trestem, všichni se bojí smrti,

přirovnávaje ostatní k sobě, nechť nikdo nezabíjí ani k tomu nenavádí

130.

Všichni se třesou před trestem, všem je život milý

přirovnávaje ostatní k sobě, nechť nikdo nezabíjí ani k tomu nenavádí

131.

Bytostem toužícím po štěstí kdo zbraní ubližuje,

sám hledaje štěstí, po smrti nezíská štěstí

132.

Bytostem toužícím po štěstí kdo zbraní neubližuje,

sám hledaje štěstí, po smrti získá štěstí

133.

Nehovoř hrubě k nikomu nebo ti stejnými slovy odpoví,

vskutku strastná je vznětlivá řeč, tato hůl tě zpětně udeří

134.

Budeš-li sám ztichlý jako puklý gong,

dosáhl jsi odpoutánívyhasnutí a vznětlivost již u tebe není k nalezení

๑๒๓.วาณิโชว ภยํ มคฺคํ, อปฺปสตฺโถ มหทฺธโน;วิสํ ชีวิตุกาโมว, ปาปานิ ปริวชฺชเยฯ

๑๒๔.ปาณิมฺหิ เจ วโณ นาสฺส, หเรยฺย ปาณินา วิสํ;นาพฺพณํ วิสมนฺเวติ, นตฺถิ ปาปํ อกุพฺพโตฯ

๑๒๕.โย อปฺปทุฏฺฐสฺส นรสฺส ทุสฺสติ, สุทฺธสฺส โปสสฺส อนงฺคณสฺส;

ตเมว พาลํ ปจฺเจติ ปาปํ, สุขุโม รโช ปฏิวาตํว ขิตฺโตฯ

๑๒๖.คพฺภเมเก อุปฺปชฺชนฺติ, นิรยํ ปาปกมฺมิโน;

สคฺคํ สุคติโน ยนฺติ, ปรินิพฺพนฺติ อนาสวาฯ

๑๒๗.น อนฺตลิกฺเข น สมุทฺทมชฺเฌ, น ปพฺพตานํ วิวรํ ปวิสฺส;

น วิชฺชตี โส ชคติปฺปเทโส, ยตฺถฏฺฐิโต มุจฺเจยฺย ปาปกมฺมาฯ

๑๒๘.น อนฺตลิกฺเข น สมุทฺทมชฺเฌ, น ปพฺพตานํ วิวรํ ปวิสฺส;

น วิชฺชตี โส ชคติปฺปเทโส, ยตฺถฏฺฐิตํ นปฺปสเหยฺย มจฺจุฯ

ปาปวคฺโค นวโม นิฏฺฐิโตฯ

๑๐. ทณฺฑวคฺโค

๑๒๙.สพฺเพ ตสนฺติ ทณฺฑสฺส, สพฺเพ ภายนฺติ มจฺจุโน;อตฺตานํ อุปมํ กตฺวา, น หเนยฺย น ฆาตเยฯ

๑๓๐.สพฺเพ ตสนฺติ ทณฺฑสฺส, สพฺเพสํ ชีวิตํ ปิยํ;อตฺตานํ อุปมํ กตฺวา, น หเนยฺย น ฆาตเยฯ

๑๓๑.สุขกามานิ ภูตานิ, โย ทณฺเฑน วิหิํสติ;

อตฺตโน สุขเมสาโน, เปจฺจ โส น ลภเต สุขํฯ

๑๓๒.สุขกามานิ ภูตานิ, โย ทณฺเฑน น หิํสติ;

อตฺตโน สุขเมสาโน, เปจฺจ โส ลภเต สุขํฯ

๑๓๓.มาโวจ ผรุสํ กญฺจิ, วุตฺตา ปฏิวเทยฺยุ ตํ;

ทุกฺขา หิ สารมฺภกถา, ปฏิทณฺฑา ผุเสยฺยุ ตํ ฯ

๑๓๔.สเจ เนเรสิ อตฺตานํ, กํโส อุปหโต ยถา;

เอส ปตฺโตสิ นิพฺพานํ, สารมฺโภ เต น วิชฺชติฯ

123.

Vāṇijova bhayaṃ maggaṃ, appasattho mahaddhano;

Visaṃ jīvitukāmova, pāpāni parivajjaye.

124.

Pāṇimhi ce vaṇo nāssa, hareyya pāṇinā visaṃ;

Nābbaṇaṃ visamanveti, natthi pāpaṃ akubbato.

125.

Yo appaduṭṭhassa narassa dussati, suddhassa posassa anaṅgaṇassa;

Tameva bālaṃ pacceti pāpaṃ, sukhumo rajo paṭivātaṃva khitto.

126.

Gabbhameke uppajjanti, nirayaṃ pāpakammino;

Saggaṃ sugatino yanti, parinibbanti anāsavā.

127.

Na antalikkhe na samuddamajjhe, na pabbatānaṃ vivaraṃ pavissa;

Na vijjatī so jagatippadeso, yatthaṭṭhito mucceyya pāpakammā.

128.

Na antalikkhe na samuddamajjhe, na pabbatānaṃ vivaraṃ pavissa;

Na vijjatī so jagatippadeso, yatthaṭṭhitaṃ nappasaheyya maccu.

Pāpavaggo navamo niṭṭhito.

10. Daṇḍavaggo

129.

Sabbe tasanti daṇḍassa, sabbe bhāyanti maccuno;

Attānaṃ upamaṃ katvā, na haneyya na ghātaye.

130.

Sabbe tasanti daṇḍassa, sabbesaṃ jīvitaṃ piyaṃ;

Attānaṃ upamaṃ katvā, na haneyya na ghātaye.

131.

Sukhakāmāni bhūtāni, yo daṇḍena vihiṃsati;

Attano sukhamesāno, pecca so na labhate sukhaṃ.

132.

Sukhakāmāni bhūtāni, yo daṇḍena na hiṃsati;

Attano sukhamesāno, pecca so labhate sukhaṃ.

133.

Māvoca pharusaṃ kañci, vuttā paṭivadeyyu taṃ;

Dukkhā hi sārambhakathā, paṭidaṇḍā phuseyyu taṃ.

134.

Sace neresi attānaṃ, kaṃso upahato yathā;

Esa pattosi nibbānaṃ, sārambho te na vijjati.

16

135.

Jako pastýř holí dobytek vyhání na pastvu,

tak stáří a smrt život vyhánějí z živých bytostí

136.

Když vykonává zlé činy, pošetilec nechápe co dělá,

vlastními činy bude hlupák trýzněn, jakoby jej pálil oheň

137.

Kdo ozbrojený neozbrojeným nezkaženým bytostem ubližuje,

do některé z těchto deseti situací rychle se dostane:

138.

Kruté a zničující pocity, tělesné zranění [rozpad],

těžké onemocnění či pomatenost mysli ho stihnou,

139.

potíže u krále, strašné pomluvy,

oddělení od příbuzných či pozbytí majetku

140.

nebo jeho domy spálí plameny ohně

či se po rozpadu těla takový nemoudrý člověk zrodí v pekelném stavu

141.

Ani nahota, ani spletené vlasy, ani bláto, ani odmítání jídla, ani spaní na holé zemi,

ani prach a špína, ani dřepění na patách neočistí smrtelníka, co nepřekonal své pochybnosti

142.

Kdo se sic obléká zdobně, je však klidný, je mírný, zkrocený, má jistotu, vede čistý život

a vůči všem živým bytostem odložil zbraň, ten je vskutku bráhmanem, asketou, mnichem

143.

Člověk ovládaný studem špatně jednat - kdo takový je k nalezení ve světě,

kdo chápe, co je to hanba, kdo je jako ušlechtilý kůň ovládaný bičem?

144.

Jako ušlechtilý kůň popohnaný bičem buďte horliví a obdaření pocitem naléhavosti,

důvěrou, ctností a energií, soustředěním a zkoumáním Dhammy,

obdařeni věděním, správným jednáním a uvědoměním opusťte toto nemalé utrpení

145.

Vodu rozvádějí zavlažovači, šípaři obrábějí ostří,

dřevo obrábějí tesaři, sami sebe ovládají [krotí] ti, kdo jednají správně

๑๓๕.ยถา ทณฺเฑน โคปาโล, คาโว ปาเชติ โคจรํ;เอวํ ชรา จ มจฺจุ จ, อายุํ ปาเชนฺติ ปาณินํฯ

๑๓๖.อถ ปาปานิ กมฺมานิ, กรํ พาโล น พุชฺฌติ;

เสหิ กมฺเมหิ ทุมฺเมโธ, อคฺคิทฑฺโฒว ตปฺปติฯ

๑๓๗.โย ทณฺเฑน อทณฺเฑสุ, อปฺปทุฏฺเฐสุ ทุสฺสติ;ทสนฺนมญฺญตรํ ฐานํ, ขิปฺปเมว นิคจฺฉติฯ

๑๓๘.เวทนํ ผรุสํ ชานิํ, สรีรสฺส จ เภทนํ;

ครุกํ วาปิ อาพาธํ, จิตฺตกฺเขปญฺจ ปาปุเณฯ

๑๓๙.ราชโต วา อุปสคฺคํ, อพฺภกฺขานญฺจ ทารุณํ;ปริกฺขยญฺจ ญาตีนํ, โภคานญฺจ ปภงฺคุรํ ฯ

๑๔๐.อถ วาสฺส อคารานิ, อคฺคิ ฑหติ ปาวโก;

กายสฺส เภทา ทุปฺปญฺโญ, นิรยํ โสปปชฺชติ ฯ

๑๔๑.น นคฺคจริยา น ชฏา น ปงฺกา, นานาสกา ถณฺฑิลสายิกา วา;

รโชชลฺลํ อุกฺกุฏิกปฺปธานํ, โสเธนฺติ มจฺจํ อวิติณฺณกงฺขํฯ

๑๔๒.อลงฺกโต เจปิ สมํ จเรยฺย, สนฺโต ทนฺโต นิยโต พฺรหฺมจารี;

สพฺเพสุ ภูเตสุ นิธาย ทณฺฑํ, โส พฺราหฺมโณ โส สมโณ ส ภิกฺขุฯ

๑๔๓.หิรีนิเสโธ ปุริโส, โกจิ โลกสฺมิ วิชฺชติ;

โย นิทฺทํ อปโพเธติ, อสฺโส ภทฺโร กสามิวฯ

๑๔๔.อสฺโส ยถา ภทฺโร กสานิวิฏฺโฐ, อาตาปิโน สํเวคิโน ภวาถ;สทฺธาย สีเลน จ วีริเยน จ, สมาธินา ธมฺมวินิจฺฉเยน จ;

สมฺปนฺนวิชฺชาจรณา ปติสฺสตา, ชหิสฺสถ ทุกฺขมิทํ อนปฺปกํฯ

๑๔๕.อุทกญฺหิ นยนฺติ เนตฺติกา, อุสุการา นมยนฺติ เตชนํ;ทารุํ นมยนฺติ ตจฺฉกา, อตฺตานํ ทมยนฺติ สุพฺพตาฯ

ทณฺฑวคฺโค ทสโม นิฏฺฐิโตฯ

135.

Yathā daṇḍena gopālo, gāvo pājeti gocaraṃ;

Evaṃ jarā ca maccu ca, āyuṃ pājenti pāṇinaṃ.

136.

Atha pāpāni kammāni, karaṃ bālo na bujjhati;

Sehi kammehi dummedho, aggidaḍḍhova tappati.

137.

Yo daṇḍena adaṇḍesu, appaduṭṭhesu dussati;

Dasannamaññataraṃ ṭhānaṃ, khippameva nigacchati.

138.

Vedanaṃ pharusaṃ jāniṃ, sarīrassa ca bhedanaṃ;

Garukaṃ vāpi ābādhaṃ, cittakkhepañca pāpuṇe.

139.

Rājato vā upasaggaṃ, abbhakkhānañca dāruṇaṃ;

Parikkhayañca ñātīnaṃ, bhogānañca pabhaṅguraṃ.

140.

Atha vāssa agārāni, aggi ḍahati pāvako;

Kāyassa bhedā duppañño, nirayaṃ sopapajjati.

141.

Na naggacariyā na jaṭā na paṅkā, nānāsakā thaṇḍilasāyikā vā;

Rajojallaṃ ukkuṭikappadhānaṃ, sodhenti maccaṃ avitiṇṇakaṅkhaṃ.

142.

Alaṅkato cepi samaṃ careyya, santo danto niyato brahmacārī;

Sabbesu bhūtesu nidhāya daṇḍaṃ, so brāhmaṇo so samaṇo sa bhikkhu.

143.

Hirīnisedho puriso, koci lokasmi vijjati;

Yo niddaṃ apabodheti, asso bhadro kasāmiva.

144.

Asso yathā bhadro kasāniviṭṭho, ātāpino saṃvegino bhavātha;

Saddhāya sīlena ca vīriyena ca, samādhinā dhammavinicchayena ca;

Sampannavijjācaraṇā patissatā, jahissatha dukkhamidaṃ anappakaṃ.

145.

Udakañhi nayanti nettikā, usukārā namayanti tejanaṃ;

Dāruṃ namayanti tacchakā, attānaṃ damayanti subbatā.

Daṇḍavaggo dasamo niṭṭhito.

17

11. Stáří

146.

Jak se lze smát, jak se lze radovat, když toto vše je stále v plamenech,

temnotou obklopeni nebudete hledat světlo?

147.

Pohleď na tuto myslí vytvořenou loutku, navršenou hromadu neduhů

a nemocí, naplněnou myšlenkami, v níž není nic trvalého a stálého

148.

Zkáze podléhá toto tělo, křehké hnízdo nemocí,

rozpadá se v hnijící změť, když smrt ukončí jeho život

149.

Zbudou-li jen tyto rozházené, jako seschlé tykve

vybělené kosti, lze se při takovém pohledu radovat?

150.

Z kostí je toto město postavené, masem a krví omítnuté,

v něm stáří a smrt, domýšlivost a pohrdavost jsou ukryté

151.

Zestárnou i královy pestře zbarvené vozy, rovněž toto tělo dochází stárnutí,

jen dobrá Dhamma stárnutí nedochází a ctnostní ji dávají poznat dobrým lidem

152.

V Učení nepoučený člověk stárne jako vůl,

přibývá mu masa, ale moudrosti mu nepřibývá

153.

Nejedním zrozením v tomto koloběhu životů prošel jsem, nenalézaje,

stavitele tohoto domu hledaje, strastné je zrozování opětovné

154.

Staviteli domu, nyní však jsi spatřen, znovu dům již nepostavíš,

všechny krokve jsou zlámané, hřeben domu je roztříštěn,

do nezformovaného stavu vstoupila mysl, toužení dospělo k ukončení

155.

Ti, kdo nežili čistým životem a nezískali v mládí duchovní bohatství,

chřadnou jako stará volavka u jezera bez ryb

156.

Ti, kdo nežili čistým životem a nezískali v mládí duchovní bohatství,

leží jako zlomené luky a oplakávají staré časy

๑๑. ชราวคฺโค

๑๔๖.โก นุ หาโส กิมานนฺโท, นิจฺจํ ปชฺชลิเต สติ;

อนฺธกาเรน โอนทฺธา, ปทีปํ น คเวสถฯ

๑๔๗.ปสฺส จิตฺตกตํ พิมฺพํ, อรุกายํ สมุสฺสิตํ;อาตุรํ พหุสงฺกปฺปํ, ยสฺส นตฺถิ ธุวํ ฐิติฯ

๑๔๘.ปริชิณฺณมิทํ รูปํ, โรคนีฬํ ปภงฺคุรํ;

ภิชฺชติ ปูติสนฺเทโห, มรณนฺตญฺหิ ชีวิตํฯ

๑๔๙.ยานิมานิ อปตฺถานิ, อลาพูเนว สารเท;

กาโปตกานิ อฏฺฐีนิ, ตานิ ทิสฺวาน กา รติฯ

๑๕๐.อฏฺฐีนํ นครํ กตํ, มํสโลหิตเลปนํ;

ยตฺถ ชรา จ มจฺจุ จ, มาโน มกฺโข จ โอหิโตฯ

๑๕๑.ชีรนฺติ เว ราชรถา สุจิตฺตา, อโถ สรีรมฺปิ ชรํ อุเปติ;

สตญฺจ ธมฺโม น ชรํ อุเปติ, สนฺโต หเว สพฺภิ ปเวทยนฺติฯ

๑๕๒.อปฺปสฺสุตายํ ปุริโส, พลิพทฺโธว ชีรติ;

มํสานิ ตสฺส วฑฺฒนฺติ, ปญฺญา ตสฺส น วฑฺฒติฯ

๑๕๓.อเนกชาติสํสารํ, สนฺธาวิสฺสํ อนิพฺพิสํ;

คหการํ คเวสนฺโต, ทุกฺขา ชาติ ปุนปฺปุนํฯ

๑๕๔.คหการก ทิฏฺโฐสิ, ปุน เคหํ น กาหสิ;

สพฺพา เต ผาสุกา ภคฺคา, คหกูฏํ วิสงฺขตํ;วิสงฺขารคตํ จิตฺตํ, ตณฺหานํ ขยมชฺฌคาฯ

๑๕๕.อจริตฺวา พฺรหฺมจริยํ, อลทฺธา โยพฺพเน ธนํ;

ชิณฺณโกญฺจาว ฌายนฺติ, ขีณมจฺเฉว ปลฺลเลฯ

๑๕๖.อจริตฺวา พฺรหฺมจริยํ, อลทฺธา โยพฺพเน ธนํ;เสนฺติ จาปาติขีณาว, ปุราณานิ อนุตฺถุนํฯ

ชราวคฺโค เอกาทสโม นิฏฺฐิโตฯ

11. Jarāvaggo

146.

Ko nu hāso kimānando, niccaṃ pajjalite sati;

Andhakārena onaddhā, padīpaṃ na gavesatha.

147.

Passa cittakataṃ bimbaṃ, arukāyaṃ samussitaṃ;

Āturaṃ bahusaṅkappaṃ, yassa natthi dhuvaṃ ṭhiti.

148.

Parijiṇṇamidaṃ rūpaṃ, roganīḷaṃ pabhaṅguraṃ;

Bhijjati pūtisandeho, maraṇantañhi jīvitaṃ.

149.

Yānimāni apatthāni, alābūneva sārade;

Kāpotakāni aṭṭhīni, tāni disvāna kā rati.

150.

Aṭṭhīnaṃ nagaraṃ kataṃ, maṃsalohitalepanaṃ;

Yattha jarā ca maccu ca, māno makkho ca ohito.

151.

Jīranti ve rājarathā sucittā, atho sarīrampi jaraṃ upeti;

Satañca dhammo na jaraṃ upeti, santo have sabbhi pavedayanti.

152.

Appassutāyaṃ puriso, balibaddhova jīrati;

Maṃsāni tassa vaḍḍhanti, paññā tassa na vaḍḍhati.

153.

Anekajātisaṃsāraṃ, sandhāvissaṃ anibbisaṃ;

Gahakāraṃ gavesanto, dukkhā jāti punappunaṃ.

154.

Gahakāraka diṭṭhosi, puna gehaṃ na kāhasi;

Sabbā te phāsukā bhaggā, gahakūṭaṃ visaṅkhataṃ;

Visaṅkhāragataṃ cittaṃ, taṇhānaṃ khayamajjhagā.

155.

Acaritvā brahmacariyaṃ, aladdhā yobbane dhanaṃ;

Jiṇṇakoñcāva jhāyanti, khīṇamaccheva pallale.

156.

Acaritvā brahmacariyaṃ, aladdhā yobbane dhanaṃ;

Senti cāpātikhīṇāva, purāṇāni anutthunaṃ.

Jarāvaggo ekādasamo niṭṭhito.

18

12. O sobě

157.

Kdo je sám sobě milý, nechť se opatruje, dobře opatruje,

ve všech třech obdobích života nechť nad sebou bdí ten, kdo je moudrý

158.

Nejprve sám sebe ať ustaví v tom, co je správné,

pak teprve nechť poučuje druhé, nechť se nepošpiňuje ten, kdo je moudrý

159.

Kdo sám v sobě vyvinul to, v čem poučuje druhé,

ten je vskutku dobře zkrocený a zvládnutý, neboť sám sebe je vpravdě obtížné zvládnout

160.

Každý je vskutku sám sobě ochráncem, kdo jiný by mu mohl být ochráncem?

kdo sám sebe dobře zkrotí, získává onu ochranu, jež je těžko získatelná

161.

Zlo vykonané jím samým, zrozené z něj samého, vzešlé z něj samého,

rozdrtí hloupého člověka, tak jako diamant drahokam

162.

Ten, kdo je nadmíru nectnostný,jako když popínavá rostlina dusí sálový strom,

tak se chová sám k sobě, jak by mu to přál jen jeho nepřítel

163.

Je snadné konat věci nedobré a sobě samému neprospěšné,

ale co je vpravdě prospěšné a dobré, to je vpravdě nanejvýš obtížné konat

164.

Když učením zasloužilých, ušlechtilých jedinců, kteří žijí podle Dhammy,

hloupý člověk pohrdá, opíraje se o zlé názory,

tak jako plody bambusu, přinese mu to plody sebezničení

165.

Kdo sám koná zlo, sám sebe znečišťuje,

kdo sám nekoná zlo, sám sebe očišťuje,

čistým nebo nečistým se každý sám učiní, nikdo někoho jiného očistit ne-může

166.

Svůj vlastní cíl kvůli cílům druhých, jakkoli velkým, neztrácej,

kdo přímo poznal svůj vlastní cíl, nechť se zaměří právě na něj

๑๒. อตฺตวคฺโค

๑๕๗.อตฺตานญฺเจ ปิยํ ชญฺญา, รกฺเขยฺย นํ สุรกฺขิตํ;ติณฺณํ อญฺญตรํ ยามํ, ปฏิชคฺเคยฺย ปณฺฑิโตฯ

๑๕๘.อตฺตานเมว ปฐมํ, ปติรูเป นิเวสเย;

อถญฺญมนุสาเสยฺย, น กิลิสฺเสยฺย ปณฺฑิโตฯ

๑๕๙.อตฺตานํ เจ ตถา กยิรา, ยถาญฺญมนุสาสติ;สุทนฺโต วต ทเมถ, อตฺตา หิ กิร ทุทฺทโมฯ

๑๖๐.อตฺตา หิ อตฺตโน นาโถ, โก หิ นาโถ ปโร สิยา;

อตฺตนา หิ สุทนฺเตน, นาถํ ลภติ ทุลฺลภํฯ

๑๖๑.อตฺตนา หิ กตํ ปาปํ, อตฺตชํ อตฺตสมฺภวํ;อภิมตฺถติ ทุมฺเมธํ, วชิรํ วสฺมมยํ มณิํฯ

๑๖๒.ยสฺส อจฺจนฺตทุสฺสีลฺยํ, มาลุวา สาลมิโวตฺถตํ;

กโรติ โส ตถตฺตานํ, ยถา นํ อิจฺฉตี ทิโสฯ

๑๖๓.สุกรานิ อสาธูนิ, อตฺตโน อหิตานิ จ;

ยํ เว หิตญฺจ สาธุญฺจ, ตํ เว ปรมทุกฺกรํฯ

๑๖๔.โย สาสนํ อรหตํ, อริยานํ ธมฺมชีวินํ;

ปฏิกฺโกสติ ทุมฺเมโธ, ทิฏฺฐิํ นิสฺสาย ปาปิกํ;ผลานิ กฏฺฐกสฺเสว, อตฺตฆาตาย ผลฺลติฯ

๑๖๕.อตฺตนา หิ กตํ ปาปํ, อตฺตนา สํกิลิสฺสติ;อตฺตนา อกตํ ปาปํ, อตฺตนาว วิสุชฺฌติ;

สุทฺธี อสุทฺธิ ปจฺจตฺตํ, นาญฺโญ อญฺญํ วิโสธเยฯ

๑๖๖.อตฺตทตฺถํ ปรตฺเถน, พหุนาปิ น หาปเย;อตฺตทตฺถมภิญฺญาย, สทตฺถปสุโต สิยาฯ

อตฺตวคฺโค ทฺวาทสโม นิฏฺฐิโตฯ

12. Attavaggo

157.

Attānañce piyaṃ jaññā, rakkheyya naṃ surakkhitaṃ;

Tiṇṇaṃ aññataraṃ yāmaṃ, paṭijaggeyya paṇḍito.

158.

Attānameva paṭhamaṃ, patirūpe nivesaye;

Athaññamanusāseyya, na kilisseyya paṇḍito.

159.

Attānaṃ ce tathā kayirā, yathāññamanusāsati;

Sudanto vata dametha, attā hi kira duddamo.

160.

Attā hi attano nātho, ko hi nātho paro siyā;

Attanā hi sudantena, nāthaṃ labhati dullabhaṃ.

161.

Attanā hi kataṃ pāpaṃ, attajaṃ attasambhavaṃ;

Abhimatthati dummedhaṃ, vajiraṃ vasmamayaṃ maṇiṃ.

162.

Yassa accantadussīlyaṃ, māluvā sālamivotthataṃ;

Karoti so tathattānaṃ, yathā naṃ icchatī diso.

163.

Sukarāni asādhūni, attano ahitāni ca;

Yaṃ ve hitañca sādhuñca, taṃ ve paramadukkaraṃ.

164.

Yo sāsanaṃ arahataṃ, ariyānaṃ dhammajīvinaṃ;

Paṭikkosati dummedho, diṭṭhiṃ nissāya pāpikaṃ;

Phalāni kaṭṭhakasseva, attaghātāya phallati.

165.

Attanā hi kataṃ pāpaṃ, attanā saṃkilissati;

Attanā akataṃ pāpaṃ, attanāva visujjhati;

Suddhī asuddhi paccattaṃ, nāñño aññaṃ visodhaye.

166.

Attadatthaṃ paratthena, bahunāpi na hāpaye;

Attadatthamabhiññāya, sadatthapasuto siyā.

Attavaggo dvādasamo niṭṭhito.

19

13. Svět

167.

Nepraktikuj nízké věci, nežij nedbale,

nepraktikuj špatné názory a nerozvíjej světskost

168.

Vzchop se a buď dbalý, žij správně podle Dhammy,

kdo žije podle Dhammy spočívá šťastně, na tomto i na onom světě

169.

Žij správně podle Dhammy, nežij nesprávně,

kdo žije podle Dhammy spočívá šťastně, na tomto i na onom světě

170.

Nazírej ho jako bublinu, nazírej ho jako přelud,

kdo takto nahlíží tento svět, toho král smrti nespatří

171.

Pojď a pohleď na tento svět, ozdobený jako královský kočár,

kde pošetilí jsou ponořeni, nejsou upoutáni vědoucí

172.

Kdo byl dříve nedbalý, ale později se stal dbalým,

ozáří tento svět jako z mraků vynořivší se měsíc

173.

Kdo konal zlé činy, ale pak prospěšnými je odčinil,

ozáří tento svět jako z mraků vynořivší se měsíc

174.

Oslepený je tento svět, jen málokdo je tu jasně vidoucí,

jako pták, jenž se vyprostil ze sítě, málokdo do nebeských světů odejde

175.

Labutě létají cestou za sluncem, ti, kdo mají magické síly létají prostorem,

moudří však odlétají z tohoto světa, když přemohli Máru s jeho armádou

176.

Této jedné věci nechávaje průchod, člověk, který vědomě lže,

nedbaje onoho světa po smrti, není pro něj zla, které by nevykonal

177.

Lakomci se do světa bohů ne-dostanou, jelikož tito pošetilci neoceňují štědrost,

moudří se však ze štědrosti radují, a tak budou štastní na onom světě po smrti

178.

Než svrchovaně vládnout celé Zemi, než vstoupit do nebeského světa,

než panovat celému světu [vesmíru], plody vstupu do proudu Dhammy jsou lepší

๑๓. โลกวคฺโค

๑๖๗.หีนํ ธมฺมํ น เสเวยฺย, ปมาเทน น สํวเส;

มิจฺฉาทิฏฺฐิํ น เสเวยฺย, น สิยา โลกวฑฺฒโนฯ

๑๖๘.อุตฺติฏฺเฐ นปฺปมชฺเชยฺย, ธมฺมํ สุจริตํ จเร;ธมฺมจารี สุขํ เสติ, อสฺมิํ โลเก ปรมฺหิ จฯ

๑๖๙.ธมฺมํ จเร สุจริตํ, น นํ ทุจฺจริตํ จเร;

ธมฺมจารี สุขํ เสติ, อสฺมิํ โลเก ปรมฺหิ จฯ

๑๗๐.ยถา ปุพฺพุฬกํ ปสฺเส, ยถา ปสฺเส มรีจิกํ;

เอวํ โลกํ อเวกฺขนฺตํ, มจฺจุราชา น ปสฺสติฯ

๑๗๑.เอถ ปสฺสถิมํ โลกํ, จิตฺตํ ราชรถูปมํ;

ยตฺถ พาลา วิสีทนฺติ, นตฺถิ สงฺโค วิชานตํฯ

๑๗๒.โย จ ปุพฺเพ ปมชฺชิตฺวา, ปจฺฉา โส นปฺปมชฺชติ;โสมํ โลกํ ปภาเสติ, อพฺภา มุตฺโตว จนฺทิมาฯ

๑๗๓.ยสฺส ปาปํ กตํ กมฺมํ, กุสเลน ปิธียติ;

โสมํ โลกํ ปภาเสติ, อพฺภา มุตฺโตว จนฺทิมาฯ

๑๗๔.อนฺธภูโต อยํ โลโก, ตนุเกตฺถ วิปสฺสติ;

สกุโณ ชาลมุตฺโตว, อปฺโป สคฺคาย คจฺฉติฯ

๑๗๕.หํสาทิจฺจปเถ ยนฺติ, อากาเส ยนฺติ อิทฺธิยา;

นียนฺติ ธีรา โลกมฺหา, เชตฺวา มารํ สวาหินิํ ฯ

๑๗๖.เอกํ ธมฺมํ อตีตสฺส, มุสาวาทิสฺส ชนฺตุโน;วิติณฺณปรโลกสฺส, นตฺถิ ปาปํ อการิยํฯ

๑๗๗.น เว กทริยา เทวโลกํ วชนฺติ, พาลา หเว นปฺปสํสนฺติ ทานํ;

ธีโร จ ทานํ อนุโมทมาโน, เตเนว โส โหติ สุขี ปรตฺถฯ

๑๗๘.ปถพฺยา เอกรชฺเชน, สคฺคสฺส คมเนน วา;สพฺพโลกาธิปจฺเจน, โสตาปตฺติผลํ วรํฯ

โลกวคฺโค เตรสโม นิฏฺฐิโตฯ

13. Lokavaggo

167.

Hīnaṃ dhammaṃ na seveyya, pamādena na saṃvase;

Micchādiṭṭhiṃ na seveyya, na siyā lokavaḍḍhano.

168.

Uttiṭṭhe nappamajjeyya, dhammaṃ sucaritaṃ care;

Dhammacārī sukhaṃ seti, asmiṃ loke paramhi ca.

169.

Dhammaṃ care sucaritaṃ, na naṃ duccaritaṃ care;

Dhammacārī sukhaṃ seti, asmiṃ loke paramhi ca.

170.

Yathā pubbuḷakaṃ passe, yathā passe marīcikaṃ;

Evaṃ lokaṃ avekkhantaṃ, maccurājā na passati.

171.

Etha passathimaṃ lokaṃ, cittaṃ rājarathūpamaṃ;

Yattha bālā visīdanti, natthi saṅgo vijānataṃ.

172.

Yo ca pubbe pamajjitvā, pacchā so nappamajjati;

Somaṃ lokaṃ pabhāseti, abbhā muttova candimā.

173.

Yassa pāpaṃ kataṃ kammaṃ, kusalena pidhīyati;

Somaṃ lokaṃ pabhāseti, abbhā muttova candimā.

174.

Andhabhūto ayaṃ loko, tanukettha vipassati;

Sakuṇo jālamuttova, appo saggāya gacchati.

175.

Haṃsādiccapathe yanti, ākāse yanti iddhiyā;

Nīyanti dhīrā lokamhā, jetvā māraṃ savāhiniṃ.

176.

Ekaṃ dhammaṃ atītassa, musāvādissa jantuno;

Vitiṇṇaparalokassa, natthi pāpaṃ akāriyaṃ.

177.

Na ve kadariyā devalokaṃ vajanti, bālā have nappasaṃsanti dānaṃ;

Dhīro ca dānaṃ anumodamāno, teneva so hoti sukhī parattha.

178.

Pathabyā ekarajjena, saggassa gamanena vā;

Sabbalokādhipaccena, sotāpattiphalaṃ varaṃ.

Lokavaggo terasamo niṭṭhito.

20

14. Probuzený

179.

Jeho vítězství nemůže být překonáno, jeho vítězství nemůže obsáhnout nikdo ve světě,

Probuzeného pastvou je nekonečnost, jakým způsobem bys ho mohl svést z cesty?

180.

Jeho lepivá spleť toužení již nikdy nemůže svést,

Probuzeného pastvou je nekonečnost, jakým způsobem bys ho mohl svést z cesty?

181.

Moudří, kteří se věnují meditačnímu pohroužení a těší se z klidu odříkání,

i bohům jsou drazí, zcela probuzení a uvědomělí

182.

Těžko lze získat lidské zrození, těžký je život smrtelníků,

těžké je vyslechnout pravou Dhammu, těžko je možné zažít vyvstání Probuzených

183.

Nekonání žádného zla, provádění toho, co je prospěšné,

očišťování své mysli, to je učení Probuzených

184.

Vytrvalá trpělivost je nejvyšší askezí, odpoutání je to nejvyšší, říkají Probuzení,

není poutníkem ten, kdo škodí druhým, není asketou ten, kdo ubližije druhým

185.

Nemluvit urážlivě a neškodit, ovládat se podle pravidel cvičení,

být střídmý v jídle, prodlévat v samotě

a oddávat se vyšší mysli, to je učení Probuzených

186.

Ani deštěm zlaťáků ne-lze dosáhnout ukojení smyslových požitků,

neradostné a strastné jsou smyslové požitky, to poznal moudrý

187.

Ani v nebeských smyslových požitcích potěšení nenalézá

ten, jehož potěšením je odstranění toužení: žák dokonale Probuzeného

188.

Mnozí útočiště hledají v horách či v lesích,

v zahradách či stromových svatyních: lidé strachem vyděšení

189.

To však nejsou útočiště bezpečná, to nejsou útočiště nejvyšší,

ne ten, kdo k těmto útočištím jde, od veškeré strasti se osvobodí

190.

Kdo však k Buddhovi, k Dhammě a k Sangze jako ke svému útočišti jde:

čtyři ušlechtilé pravdy se správným porozuměním vidí:

๑๔. พุทฺธวคฺโค

๑๗๙.ยสฺส ชิตํ นาวชียติ, ชิตํ ยสฺส โน ยาติ โกจิ โลเก;

ตํ พุทฺธมนนฺตโคจรํ, อปทํ เกน ปเทน เนสฺสถฯ

๑๘๐.ยสฺส ชาลินี วิสตฺติกา, ตณฺหา นตฺถิ กุหิญฺจิ เนตเว;

ตํ พุทฺธมนนฺตโคจรํ, อปทํ เกน ปเทน เนสฺสถฯ

๑๘๑.เย ฌานปสุตา ธีรา, เนกฺขมฺมูปสเม รตา;เทวาปิ เตสํ ปิหยนฺติ, สมฺพุทฺธานํ สตีมตํฯ

๑๘๒.กิจฺโฉ มนุสฺสปฏิลาโภ, กิจฺฉํ มจฺจาน ชีวิตํ;

กิจฺฉํ สทฺธมฺมสฺสวนํ, กิจฺโฉ พุทฺธานมุปฺปาโทฯ

๑๘๓.สพฺพปาปสฺส อกรณํ, กุสลสฺส อุปสมฺปทา;สจิตฺตปริโยทปนํ, เอตํ พุทฺธาน สาสนํฯ

๑๘๔.ขนฺตี ปรมํ ตโป ติติกฺขา, นิพฺพานํ ปรมํ วทนฺติ พุทฺธา;

น หิ ปพฺพชิโต ปรูปฆาตี, น สมโณ โหติ ปรํ วิเหฐยนฺโตฯ

๑๘๕.อนูปวาโท อนูปฆาโต, ปาติโมกฺเข จ สํวโร;มตฺตญฺญุตา จ ภตฺตสฺมิํ, ปนฺตญฺจ สยนาสนํ;อธิจิตฺเต จ อาโยโค, เอตํ พุทฺธาน สาสนํฯ

๑๘๖.น กหาปณวสฺเสน, ติตฺติ กาเมสุ วิชฺชติ;

อปฺปสฺสาทา ทุขา กามา, อิติ วิญฺญาย ปณฺฑิโตฯ

๑๘๗.อปิ ทิพฺเพสุ กาเมสุ, รติํ โส นาธิคจฺฉติ;

ตณฺหกฺขยรโต โหติ, สมฺมาสมฺพุทฺธสาวโกฯ

๑๘๘.พหุํ เว สรณํ ยนฺติ, ปพฺพตานิ วนานิ จ;

อารามรุกฺขเจตฺยานิ, มนุสฺสา ภยตชฺชิตาฯ

๑๘๙.เนตํ โข สรณํ เขมํ, เนตํ สรณมุตฺตมํ;

เนตํ สรณมาคมฺม, สพฺพทุกฺขา ปมุจฺจติฯ

๑๙๐.โย จ พุทฺธญฺจ ธมฺมญฺจ, สงฺฆญฺจ สรณํ คโต;

จตฺตาริ อริยสจฺจานิ, สมฺมปฺปญฺญาย ปสฺสติฯ

14. Buddhavaggo

179.

Yassa jitaṃ nāvajīyati, jitaṃ yassa no yāti koci loke;

Taṃ buddhamanantagocaraṃ, apadaṃ kena padena nessatha.

180.

Yassa jālinī visattikā, taṇhā natthi kuhiñci netave;

Taṃ buddhamanantagocaraṃ, apadaṃ kena padena nessatha.

181.

Ye jhānapasutā dhīrā, nekkhammūpasame ratā;

Devāpi tesaṃ pihayanti, sambuddhānaṃ satīmataṃ.

182.

Kiccho manussapaṭilābho, kicchaṃ maccāna jīvitaṃ;

Kicchaṃ saddhammassavanaṃ, kiccho buddhānamuppādo.

183.

Sabbapāpassa akaraṇaṃ, kusalassa upasampadā;

Sacittapariyodapanaṃ, etaṃ buddhāna sāsanaṃ.

184.

Khantī paramaṃ tapo titikkhā, nibbānaṃ paramaṃ vadanti buddhā;

Na hi pabbajito parūpaghātī, na samaṇo hoti paraṃ viheṭhayanto.

185.

Anūpavādo anūpaghāto, pātimokkhe ca saṃvaro;

Mattaññutā ca bhattasmiṃ, pantañca sayanāsanaṃ;

Adhicitte ca āyogo, etaṃ buddhāna sāsanaṃ.

186.

Na kahāpaṇavassena, titti kāmesu vijjati;

Appassādā dukhā kāmā, iti viññāya paṇḍito.

187.

Api dibbesu kāmesu, ratiṃ so nādhigacchati;

Taṇhakkhayarato hoti, sammāsambuddhasāvako.

188.

Bahuṃ ve saraṇaṃ yanti, pabbatāni vanāni ca;

Ārāmarukkhacetyāni, manussā bhayatajjitā.

189.

Netaṃ kho saraṇaṃ khemaṃ, netaṃ saraṇamuttamaṃ;

Netaṃ saraṇamāgamma, sabbadukkhā pamuccati.

190.

Yo ca buddhañca dhammañca, saṅghañca saraṇaṃ gato;

Cattāri ariyasaccāni, sammappaññāya passati.

21

191.

Strast, vznikání strasti, strasti překonání

a ušlechtilou osmičlennou stezku k utišení strasti vedoucí

192.

to jsou útočiště bezpečná, to jsou útočiště nejvyšší,

kdo k těmto útočištím jde, od veškeré strasti se osvobodí

193.

Je obtížné nalézt jedince obdařeného poznáním, neboť se všude nerodí,

kde se takový mudrc zrodí, té rodině se šťastně daří

194.

Šťastné je vyvstání Probuzených, šťastné je vykládání pravé Dhammy,

šťastný je soulad Sanghy, šťastná je askeze těch, kdo jsou v souladu

195.

Uctí-li někdo ty, kdo jsou úcty hodní, Probuzené nebo jejich žáky,

kteří překonali mentální rozbujelost a překročili trápení a naříkání,

196.

uctí-li ty, kdo jsou takoví, odpoutaní a oproštění od strachu,

je nemožné spočítat jeho zásluhy, které jsou nezměrné

15. Štěstí

197.

Velmi šťastně žijeme mezi nenávistnými bez nenávisti,

mezi nenávistnými lidmi prodléváme bez nenávisti

198.

Velmi šťastně žijeme mezi nemocnými bez nemocí,

mezi nemocnými lidmi prodléváme bez nemocí

199.

Velmi šťastně žijeme mezi vzrušenými nevzrušeně,

mezi vzrušenými lidmi prodléváme nevzrušeně

200.

Velmi šťastně žijeme my, kdo nic nemáme,

budeme se živit radostným nadšením jako Zářící bohové

201.

Vítězství plodí nenávist, poražený žije strastně,

ten, kdo dosáhl míru, žije šťastně, neboť odložil stranou vítězství i porážku

๑๙๑.ทุกฺขํ ทุกฺขสมุปฺปาทํ, ทุกฺขสฺส จ อติกฺกมํ;อริยํ จฏฺฐงฺคิกํ มคฺคํ, ทุกฺขูปสมคามินํฯ

๑๙๒.เอตํ โข สรณํ เขมํ, เอตํ สรณมุตฺตมํ;

เอตํ สรณมาคมฺม, สพฺพทุกฺขา ปมุจฺจติฯ

๑๙๓.ทุลฺลโภ ปุริสาชญฺโญ, น โส สพฺพตฺถ ชายติ;

ยตฺถ โส ชายติ ธีโร, ตํ กุลํ สุขเมธติฯ

๑๙๔.สุโข พุทฺธานมุปฺปาโท, สุขา สทฺธมฺมเทสนา;

สุขา สงฺฆสฺส สามคฺคี, สมคฺคานํ ตโป สุโขฯ

๑๙๕.ปูชารเห ปูชยโต, พุทฺเธ ยทิ ว สาวเก;ปปญฺจสมติกฺกนฺเต, ติณฺณโสกปริทฺทเวฯ

๑๙๖.เต ตาทิเส ปูชยโต, นิพฺพุเต อกุโตภเย;

น สกฺกา ปุญฺญํ สงฺขาตุํ, อิเมตฺตมปิ เกนจิฯ

พุทฺธวคฺโค จุทฺทสโม นิฏฺฐิโตฯ

๑๕. สุขวคฺโค

๑๙๗.สุสุขํ วต ชีวาม, เวริเนสุ อเวริโน;

เวริเนสุ มนุสฺเสสุ, วิหราม อเวริโนฯ

๑๙๘.สุสุขํ วต ชีวาม, อาตุเรสุ อนาตุรา;

อาตุเรสุ มนุสฺเสสุ, วิหราม อนาตุราฯ

๑๙๙.สุสุขํ วต ชีวาม, อุสฺสุเกสุ อนุสฺสุกา;

อุสฺสุเกสุ มนสฺเสสุ, วิหราม อนุสฺสุกาฯ

๒๐๐.สุสุขํ วต ชีวาม, เยสํ โน นตฺถิ กิญฺจนํ;

ปีติภกฺขา ภวิสฺสาม, เทวา อาภสฺสรา ยถาฯ

๒๐๑.ชยํ เวรํ ปสวติ, ทุกฺขํ เสติ ปราชิโต;

อุปสนฺโต สุขํ เสติ, หิตฺวา ชยปราชยํฯ

191.

Dukkhaṃ dukkhasamuppādaṃ, dukkhassa ca atikkamaṃ;

Ariyaṃ caṭṭhaṅgikaṃ maggaṃ, dukkhūpasamagāminaṃ.

192.

Etaṃ kho saraṇaṃ khemaṃ, etaṃ saraṇamuttamaṃ;

Etaṃ saraṇamāgamma, sabbadukkhā pamuccati.

193.

Dullabho purisājañño, na so sabbattha jāyati;

Yattha so jāyati dhīro, taṃ kulaṃ sukhamedhati.

194.

Sukho buddhānamuppādo, sukhā saddhammadesanā;

Sukhā saṅghassa sāmaggī, samaggānaṃ tapo sukho.

195.

Pūjārahe pūjayato, buddhe yadi va sāvake;

Papañcasamatikkante, tiṇṇasokapariddave.

196.

Te tādise pūjayato, nibbute akutobhaye;

Na sakkā puññaṃ saṅkhātuṃ, imettamapi kenaci.

Buddhavaggo cuddasamo niṭṭhito.

15. Sukhavaggo

197.

Susukhaṃ vata jīvāma, verinesu averino;

Verinesu manussesu, viharāma averino.

198.

Susukhaṃ vata jīvāma, āturesu anāturā;

Āturesu manussesu, viharāma anāturā.

199.

Susukhaṃ vata jīvāma, ussukesu anussukā;

Ussukesu manassesu, viharāma anussukā.

200.

Susukhaṃ vata jīvāma, yesaṃ no natthi kiñcanaṃ;

Pītibhakkhā bhavissāma, devā ābhassarā yathā.

201.

Jayaṃ veraṃ pasavati, dukkhaṃ seti parājito;

Upasanto sukhaṃ seti, hitvā jayaparājayaṃ.

22

202.

Není ohně, jež by se vyrovnal vášni, není hříchu, jež by se vyrovnal nenávisti,

není utrpení, jež by se vyrovnalo osobnostním skupinám, není většího štěstí než je stav míru

203.

Nenasytnost je největší nemocí, formace jsou největším utrpením,

pro toho, kdo toto poznal v souladu se skutečností, je odpoutání největším štěstím

204.

Mentální zdraví je největším ziskem, spokojenost je největším bohatstvím,

důvěra v Učení je největším přítelem, odpoutání je největším štěstím

205.

Kdo okusil chuť samoty a chuť klidu,

oproštěn od bídy a zla, zakouší chuť nadšení z Dhammy

206.

Je dobré vídat ušlechtilé, pobývání s nimi je vždy šťastné,

kdo nemusí vídat pošetilé, může být stále šťastný

207.

Kdo s pošetilci se stýká, dlouhou dobu se trápí,

strastná je pošetilců společnost jako nepřátelů - vždy,

moudrých však šťastná je společnost jako s příbuznými setkání

208.

Proto následujte moudrého, rozumného a dobře poučeného,

vytrvalého v ctnosti a ušlechtilého, dbalého sých povinností,

takového moudrého člověka následujte, jako měsíc svou dráhu skrze souhvězdí

16. O tom, co je milé

209.

Kdo se oddává věcem, kterým by se neměl oddávat a neoddává se věcem, kterým by měl,

kdo opustí pravý cíl kvůli tomu, co je mu milé, bude závidět těm, kdo se oddávají svému cíli

210.

Nespojuj se s tím, co je milé ani s tím, co je nemilé,

je utrpení nevidět to, co je milé a vidět to, co je nemilé

211.

Proto nechovej nic jako milé, neboť je zlé ztratit něco milého,

u toho již pouta nejsou k nalezení, komu není nic milé ani nemilé

212.

Z toho, co je milé se rodí trápení, z toho, co je milé se rodí strach,

kdo se oprostil od toho, co je milé, pro toho není trápení, natož strachu

๒๐๒.นตฺถิ ราคสโม อคฺคิ, นตฺถิ โทสสโม กลิ;

นตฺถิ ขนฺธสมา ทุกฺขา, นตฺถิ สนฺติปรํ สุขํฯ

๒๐๓.ชิฆจฺฉาปรมา โรคา, สงฺขารปรมา ทุขา;เอตํ ญตฺวา ยถาภูตํ, นิพฺพานํ ปรมํ สุขํฯ

๒๐๔.อาโรคฺยปรมา ลาภา, สนฺตุฏฺฐิปรมํ ธนํ;วิสฺสาสปรมา ญาติ, นิพฺพานํ ปรมํ สุขํฯ

๒๐๕.ปวิเวกรสํ ปิตฺวา, รสํ อุปสมสฺส จ;

นิทฺทโร โหติ นิปฺปาโป, ธมฺมปีติรสํ ปิวํฯ

๒๐๖.สาหุ ทสฺสนมริยานํ, สนฺนิวาโส สทา สุโข;อทสฺสเนน พาลานํ, นิจฺจเมว สุขี สิยาฯ

๒๐๗.พาลสงฺคตจารี หิ, ทีฆมทฺธาน โสจติ;

ทุกฺโข พาเลหิ สํวาโส, อมิตฺเตเนว สพฺพทา;ธีโร จ สุขสํวาโส, ญาตีนํว สมาคโมฯ

๒๐๘.ตสฺมา หิ – ธีรญฺจ ปญฺญญฺจ พหุสฺสุตญฺจ,

โธรยฺหสีลํ วตวนฺตมริยํ;ตํ ตาทิสํ สปฺปุริสํ สุเมธํ, ภเชถ นกฺขตฺตปถํว จนฺทิมา ฯ

สุขวคฺโค ปนฺนรสโม นิฏฺฐิโตฯ

๑๖. ปิยวคฺโค

๒๐๙.อโยเค ยุญฺชมตฺตานํ, โยคสฺมิญฺจ อโยชยํ;

อตฺถํ หิตฺวา ปิยคฺคาหี, ปิเหตตฺตานุโยคินํฯ

๒๑๐.มา ปิเยหิ สมาคญฺฉิ, อปฺปิเยหิ กุทาจนํ;

ปิยานํ อทสฺสนํ ทุกฺขํ, อปฺปิยานญฺจ ทสฺสนํฯ

๒๑๑.ตสฺมา ปิยํ น กยิราถ, ปิยาปาโย หิ ปาปโก;

คนฺถา เตสํ น วิชฺชนฺติ, เยสํ นตฺถิ ปิยาปฺปิยํฯ

๒๑๒.ปิยโต ชายตี โสโก, ปิยโต ชายตี ภยํ;

ปิยโต วิปฺปมุตฺตสฺส, นตฺถิ โสโก กุโต ภยํฯ

202.

Natthi rāgasamo aggi, natthi dosasamo kali;

Natthi khandhasamā dukkhā, natthi santiparaṃ sukhaṃ.

203.

Jighacchāparamā rogā, saṅkhāraparamā dukhā;

Etaṃ ñatvā yathābhūtaṃ, nibbānaṃ paramaṃ sukhaṃ.

204.

Ārogyaparamā lābhā, santuṭṭhiparamaṃ dhanaṃ;

Vissāsaparamā ñāti, nibbānaṃ paramaṃ sukhaṃ.

205.

Pavivekarasaṃ pitvā, rasaṃ upasamassa ca;

Niddaro hoti nippāpo, dhammapītirasaṃ pivaṃ.

206.

Sāhu dassanamariyānaṃ, sannivāso sadā sukho;

Adassanena bālānaṃ, niccameva sukhī siyā.

207.

Bālasaṅgatacārī hi, dīghamaddhāna socati;

Dukkho bālehi saṃvāso, amitteneva sabbadā;

Dhīro ca sukhasaṃvāso, ñātīnaṃva samāgamo.

208.

Tasmā hi – Dhīrañca paññañca bahussutañca,

dhorayhasīlaṃ vatavantamariyaṃ;

Taṃ tādisaṃ sappurisaṃ sumedhaṃ, bhajetha nakkhattapathaṃva candimā.

Sukhavaggo pannarasamo niṭṭhito.

16. Piyavaggo

209.

Ayoge yuñjamattānaṃ, yogasmiñca ayojayaṃ;

Atthaṃ hitvā piyaggāhī, pihetattānuyoginaṃ.

210.

Mā piyehi samāgañchi, appiyehi kudācanaṃ;

Piyānaṃ adassanaṃ dukkhaṃ, appiyānañca dassanaṃ.

211.

Tasmā piyaṃ na kayirātha, piyāpāyo hi pāpako;

Ganthā tesaṃ na vijjanti, yesaṃ natthi piyāppiyaṃ.

212.

Piyato jāyatī soko, piyato jāyatī bhayaṃ;

Piyato vippamuttassa, natthi soko kuto bhayaṃ.

23

213.

Z toho, co je drahé se rodí trápení, z toho, co je drahé se rodí strach,

kdo se oprostil od toho, co je drahé, pro toho není trápení, natož strachu

214.

Z potěšení se rodí trápení, z potěšení se rodí strach,

kdo se oprostil od potěšení, pro toho není trápení, natož strachu

215.

Ze smyslových požitků se rodí trápení, ze smyslových požitků se rodí strach,

kdo se oprostil od smyslových požitků, pro toho není trápení, natož strachu

216.

Z toužení se rodí trápení, z toužení se rodí strach,

kdo se oprostil od toužení, pro toho není trápení, natož strachu

217.

Kdo je obdařen ctností a viděním, je spravedlivý a zná pravdu,

kdo splnil svůj úkol, ten je lidem milý

218.

V kom se zrodila touha po tom, co nelze popsat a dotkl se toho svou myslí,

koho mysl není spoutána smyslovými požitky, o tom se říká, že pluje proti proudu

219.

Když se člověk po dlouhé nepřítomnosti šťastně vrátí z daleka domů,

jeho příbuzní, přátelé a druhové se radují z jeho návratu

220.

Podobně toho, kdo konal záslužné skutky, když odejde z tohoto světa na onen svět,

záslužné skutky ho uvítají, jako milého příbuzného, jenž se vrátil domů

17. Hněv

221.

Zanech hněvu, úplně opusť domýšlivost, a překonej všechna pouta,

kdo nelpí na jménu-a-hmotě, toho nepostihne žádná strast

222.

Kdo vzmáhající se hněv jako odbržděný povoz zastaví,

toho nazývám vozatajem, ostatní jen drží otěže

223.

Bezhněvností překonej hněv, nedobré dobrotou překonej,

překonej lakomce štědrostí a pravdou lháře

224.

Mluv pravdu a nepodlehni zlobě, požádán daruj i z mála,

skrze tyto tři věci dojdeš do společnosti bohů

๒๑๓.เปมโต ชายตี โสโก, เปมโต ชายตี ภยํ;

เปมโต วิปฺปมุตฺตสฺส, นตฺถิ โสโก กุโต ภยํฯ

๒๑๔.รติยา ชายตี โสโก, รติยา ชายตี ภยํ;

รติยา วิปฺปมุตฺตสฺส, นตฺถิ โสโก กุโต ภยํฯ

๒๑๕.กามโต ชายตี โสโก, กามโต ชายตี ภยํ;

กามโต วิปฺปมุตฺตสฺส, นตฺถิ โสโก กุโต ภยํฯ

๒๑๖.ตณฺหาย ชายตี โสโก, ตณฺหาย ชายตี ภยํ;

ตณฺหาย วิปฺปมุตฺตสฺส, นตฺถิ โสโก กุโต ภยํฯ

๒๑๗.สีลทสฺสนสมฺปนฺนํ, ธมฺมฏฺฐํ สจฺจเวทินํ;

อตฺตโน กมฺม กุพฺพานํ, ตํ ชโน กุรุเต ปิยํฯ

๒๑๘.ฉนฺทชาโต อนกฺขาเต, มนสา จ ผุโฏ สิยา;

กาเมสุ จ อปฺปฏิพทฺธจิตฺโต, อุทฺธํโสโตติ วุจฺจติฯ

๒๑๙.จิรปฺปวาสิํ ปุริสํ, ทูรโต โสตฺถิมาคตํ;

ญาติมิตฺตา สุหชฺชา จ, อภินนฺทนฺติ อาคตํฯ

๒๒๐.ตเถว กตปุญฺญมฺปิ, อสฺมา โลกา ปรํ คตํ;ปุญฺญานิ ปฏิคณฺหนฺติ, ปิยํ ญาตีว อาคตํฯ

ปิยวคฺโค โสฬสโม นิฏฺฐิโตฯ

๑๗. โกธวคฺโค

๒๒๑.โกธํ ชเห วิปฺปชเหยฺย มานํ, สํโยชนํ สพฺพมติกฺกเมยฺย;ตํ นามรูปสฺมิมสชฺชมานํ, อกิญฺจนํ นานุปตนฺติ ทุกฺขาฯ

๒๒๒.โย เว อุปฺปติตํ โกธํ, รถํ ภนฺตํว วารเย;

ตมหํ สารถิํ พฺรูมิ, รสฺมิคฺคาโห อิตโร ชโนฯ

๒๒๓.อกฺโกเธน ชิเน โกธํ, อสาธุํ สาธุนา ชิเน;ชิเน กทริยํ ทาเนน, สจฺเจนาลิกวาทินํฯ

๒๒๔.สจฺจํ ภเณ น กุชฺเฌยฺย, ทชฺชา อปฺปมฺปิ ยาจิโต;เอเตหิ ตีหิ ฐาเนหิ, คจฺเฉ เทวาน สนฺติเกฯ

213.

Pemato jāyatī soko, pemato jāyatī bhayaṃ;

Pemato vippamuttassa, natthi soko kuto bhayaṃ.

214.

Ratiyā jāyatī soko, ratiyā jāyatī bhayaṃ;

Ratiyā vippamuttassa, natthi soko kuto bhayaṃ.

215.

Kāmato jāyatī soko, kāmato jāyatī bhayaṃ;

Kāmato vippamuttassa, natthi soko kuto bhayaṃ.

216.

Taṇhāya jāyatī soko, taṇhāya jāyatī bhayaṃ;

Taṇhāya vippamuttassa, natthi soko kuto bhayaṃ.

217.

Sīladassanasampannaṃ, dhammaṭṭhaṃ saccavedinaṃ;

Attano kamma kubbānaṃ, taṃ jano kurute piyaṃ.

218.

Chandajāto anakkhāte, manasā ca phuṭo siyā;

Kāmesu ca appaṭibaddhacitto, uddhaṃsototi vuccati.

219.

Cirappavāsiṃ purisaṃ, dūrato sotthimāgataṃ;

Ñātimittā suhajjā ca, abhinandanti āgataṃ.

220.

Tatheva katapuññampi, asmā lokā paraṃ gataṃ;

Puññāni paṭigaṇhanti, piyaṃ ñātīva āgataṃ.

Piyavaggo soḷasamo niṭṭhito.

17. Kodhavaggo

221.

Kodhaṃ jahe vippajaheyya mānaṃ, saṃyojanaṃ sabbamatikkameyya;

Taṃ nāmarūpasmimasajjamānaṃ, akiñcanaṃ nānupatanti dukkhā.

222.

Yo ve uppatitaṃ kodhaṃ, rathaṃ bhantaṃva vāraye;

Tamahaṃ sārathiṃ brūmi, rasmiggāho itaro jano.

223.

Akkodhena jine kodhaṃ, asādhuṃ sādhunā jine;

Jine kadariyaṃ dānena, saccenālikavādinaṃ.

224.

Saccaṃ bhaṇe na kujjheyya, dajjā appampi yācito;

Etehi tīhi ṭhānehi, gacche devāna santike.

24

225.

Mudrci, kteří zanechali ubližování a stále ovládají své tělo,

dosáhnou neochvějného stavu, kde dojdou oproštění od trápení

226.

Ti, kdo jsou vždy bdělí a cvičí se dnem i nocí,

zaměřeni k odpoutání, dojdou k ukončení zákalů

227.

I v dávných dobách, Atulo, nejen dnes,

byli haněni ti, kdo nemluví, byli haněni ti, kdo mluví mnoho

i ti, kdo mluví přiměřeně byli haněni, není ve světě ten, kdo není haněn

228.

Nebyl a nebude ani nyní není k nalezení

ten, kdo by byl pouze haněn nebo pouze chválen

229.

Ale ti, kdo jsou inteligentní pochválí toho, u koho den za dnem pozorují,

že jeho jednání je bez poskvrny a je moudrý, obdařený porozuměním, ctností a soustředěním

230.

Kdo je jako zlatý šperk, jak by si mohl zasloužit hanu,

i bohové ho chválí, ba i Brahmou je chválen

231.

Chraň se tělesného jednání v hněvu, buď vládcem svého těla,

zanech špatného jednání tělem a praktikuj spránvé jednání tělem

232.

Chraň se mluvení v hněvu, buď vládcem své řeči,

zanech špatného jednání řečí a praktikuj spránvé jednání řečí

233.

Chraň se myšlení v hněvu, buď vládcem svého myšlení,

zanech špatného jednání myslí a praktikuj spránvé jednání myslí

234.

Mudrci, kteří ovládají své tělo, kteří ovládají svou řeč,

mudrci, kteří ovládají svou mysl, ti se zcela a dokonale ovládají

18. Poskvrna

235.

Jsi nyní jako zežloutlý list, poslové smrti tě již očekávají,

stojíš u výchozí brány a nemáš nic co by sis vzal na cestu

236.

Proto si v sobě vytvoř ostrov a rychle usiluj aby ses stal moudrým,

zbavíš-li se poskvrn a nečistot, přijdeš do nebeské říše ušlechtilých

๒๒๕.อหิํสกา เย มุนโย, นิจฺจํ กาเยน สํวุตา;

เต ยนฺติ อจฺจุตํ ฐานํ, ยตฺถ คนฺตฺวา น โสจเรฯ

๒๒๖.สทา ชาครมานานํ, อโหรตฺตานุสิกฺขินํ;

นิพฺพานํ อธิมุตฺตานํ, อตฺถํ คจฺฉนฺติ อาสวาฯ

๒๒๗.โปราณเมตํ อตุล, เนตํ อชฺชตนามิว;

นินฺทนฺติ ตุณฺหิมาสีนํ, นินฺทนฺติ พหุภาณินํ;มิตภาณิมฺปิ นินฺทนฺติ, นตฺถิ โลเก อนินฺทิโตฯ

๒๒๘.น จาหุ น จ ภวิสฺสติ, น เจตรหิ วิชฺชติ;

เอกนฺตํ นินฺทิโต โปโส, เอกนฺตํ วา ปสํสิโตฯ

๒๒๙.ยํ เจ วิญฺญู ปสํสนฺติ, อนุวิจฺจ สุเว สุเว;อจฺฉิทฺทวุตฺติํ เมธาวิํ, ปญฺญาสีลสมาหิตํฯ

๒๓๐.นิกฺขํ ชมฺโพนทสฺเสว, โก ตํ นินฺทิตุมรหติ;เทวาปิ นํ ปสํสนฺติ, พฺรหฺมุนาปิ ปสํสิโตฯ

๒๓๑.กายปฺปโกปํ รกฺเขยฺย, กาเยน สํวุโต สิยา;กายทุจฺจริตํ หิตฺวา, กาเยน สุจริตํ จเรฯ

๒๓๒.วจีปโกปํ รกฺเขยฺย, วาจาย สํวุโต สิยา;วจีทุจฺจริตํ หิตฺวา, วาจาย สุจริตํ จเรฯ

๒๓๓.มโนปโกปํ รกฺเขยฺย, มนสา สํวุโต สิยา;มโนทุจฺจริตํ หิตฺวา, มนสา สุจริตํ จเรฯ

๒๓๔.กาเยน สํวุตา ธีรา, อโถ วาจาย สํวุตา;มนสา สํวุตา ธีรา, เต เว สุปริสํวุตาฯ

โกธวคฺโค สตฺตรสโม นิฏฺฐิโตฯ

๑๘. มลวคฺโค

๒๓๕.ปณฺฑุปลาโสว ทานิสิ, ยมปุริสาปิ จ เต อุปฏฺฐิตา;

อุยฺโยคมุเข จ ติฏฺฐสิ, ปาเถยฺยมฺปิ จ เต น วิชฺชติฯ

๒๓๖.โส กโรหิ ทีปมตฺตโน, ขิปฺปํ วายม ปณฺฑิโต ภว;นิทฺธนฺตมโล อนงฺคโณ, ทิพฺพํ อริยภูมิํ อุเปหิสิ ฯ

225.

Ahiṃsakā ye munayo, niccaṃ kāyena saṃvutā;

Te yanti accutaṃ ṭhānaṃ, yattha gantvā na socare.

226.

Sadā jāgaramānānaṃ, ahorattānusikkhinaṃ;

Nibbānaṃ adhimuttānaṃ, atthaṃ gacchanti āsavā.

227.

Porāṇametaṃ atula, netaṃ ajjatanāmiva;

Nindanti tuṇhimāsīnaṃ, nindanti bahubhāṇinaṃ;

Mitabhāṇimpi nindanti, natthi loke anindito.

228.

Na cāhu na ca bhavissati, na cetarahi vijjati;

Ekantaṃ nindito poso, ekantaṃ vā pasaṃsito.

229.

Yaṃ ce viññū pasaṃsanti, anuvicca suve suve;

Acchiddavuttiṃ medhāviṃ, paññāsīlasamāhitaṃ.

230.

Nikkhaṃ jambonadasseva, ko taṃ ninditumarahati;

Devāpi naṃ pasaṃsanti, brahmunāpi pasaṃsito.

231.

Kāyappakopaṃ rakkheyya, kāyena saṃvuto siyā;

Kāyaduccaritaṃ hitvā, kāyena sucaritaṃ care.

232.

Vacīpakopaṃ rakkheyya, vācāya saṃvuto siyā;

Vacīduccaritaṃ hitvā, vācāya sucaritaṃ care.

233.

Manopakopaṃ rakkheyya, manasā saṃvuto siyā;

Manoduccaritaṃ hitvā, manasā sucaritaṃ care.

234.

Kāyena saṃvutā dhīrā, atho vācāya saṃvutā;

Manasā saṃvutā dhīrā, te ve suparisaṃvutā.

Kodhavaggo sattarasamo niṭṭhito.

18. Malavaggo

235.

Paṇḍupalāsova dānisi, yamapurisāpi ca te upaṭṭhitā;

Uyyogamukhe ca tiṭṭhasi, pātheyyampi ca te na vijjati.

236.

So karohi dīpamattano, khippaṃ vāyama paṇḍito bhava;

Niddhantamalo anaṅgaṇo, dibbaṃ ariyabhūmiṃ upehisi.

25

237.

Jsi nyní u konce života, dospěl jsi do blízkosti smrti,

není už pro tebe spočinutí a nemáš nic co by sis vzal na cestu

238.

Proto si v sobě vytvoř ostrov a rychle usiluj aby ses stal moudrým,

zbavíš-li se poskvrn a nečistot, nepůjdeš znovu vstříc zrození a stárnutí

239.

Nechť se moudrý postupně, trošku po trošce, kousek po kousku

tak jako zlatník stříbro, zbavuje poskvrn

240.

Jako rezavá skvrna vzniklá ze železa, sama toto železo stravuje,

tak toho, kdo žije zhýrale jeho vlastní činy přivedou do bědných stavů

241.

Nerecitování je poskvrnou ústní tradice, netečnost je poskvrnou domácnosti,

poskvrnou krásy je lenost, nedbalost je poskvrnou ochránce

242.

Ženu poskvrňuje špatné chování, chamtivost je poskvrnou dárce,

zlé věci jsou poskvrnou na tomto i na onom světě

243.

Avšak je ještě větší poskvrna než tyto poskvry, nevědomost je největší poskvrnou,

této poskvrny se zbavte a budete bez poskvrny, mniši

244.

Snadný život má nestoudník, který je chytrý jako vrána, pomlouvá druhé,

je úskočný a nadutý a jeho živobytí je pošpiněné

245.

Ten, kdo zná stud má však těžký život, kdo stále hledá jen čistotu,

není líný ani nadutý, jeho živobytí je čisté a je prozíravý

246.

Když zabíjí živé bytosti, mluví lži,

bere ve světě to, co mu nebylo darováno, chodí za ženou druhého

247.

a požívání opojných nápojů když se člověk oddává,

již zde, v tomto světě, si vykopává svůj vlastní kořen

248.

Toto milý člověče poznej: zlé stavy postihnou neukázněného,

proto nedopusť aby tě chtivost a špatnost na dlouhou dobu stáhly do utrpení

249.

Podle své víry dávají lidé, podle své důvěry,

kdo by se zde rmoutil kvůli jídlu a pití, jež dostali ostatní,

ani ve dne, ani v noci, soustředění ne-dosáhne

๒๓๗.อุปนีตวโย จ ทานิสิ, สมฺปยาโตสิ ยมสฺส สนฺติเก;

วาโส เต นตฺถิ อนฺตรา, ปาเถยฺยมฺปิ จ เต น วิชฺชติฯ

๒๓๘.โส กโรหิ ทีปมตฺตโน, ขิปฺปํ วายม ปณฺฑิโต ภว;นิทฺธนฺตมโล อนงฺคโณ, น ปุนํ ชาติชรํ อุเปหิสิฯ

๒๓๙.อนุปุพฺเพน เมธาวี, โถกํ โถกํ ขเณ ขเณ;

กมฺมาโร รชตสฺเสว, นิทฺธเม มลมตฺตโนฯ

๒๔๐.อยสาว มลํ สมุฏฺฐิตํ, ตตุฏฺฐาย ตเมว ขาทติ;

เอวํ อติโธนจารินํ, สานิ กมฺมานิ นยนฺติ ทุคฺคติํฯ

๒๔๑.อสชฺฌายมลา มนฺตา, อนุฏฺฐานมลา ฆรา;

มลํ วณฺณสฺส โกสชฺชํ, ปมาโท รกฺขโต มลํฯ

๒๔๒.มลิตฺถิยา ทุจฺจริตํ, มจฺเฉรํ ททโต มลํ;

มลา เว ปาปกา ธมฺมา, อสฺมิํ โลเก ปรมฺหิ จฯ

๒๔๓.ตโต มลา มลตรํ, อวิชฺชา ปรมํ มลํ;

เอตํ มลํ ปหนฺตฺวาน, นิมฺมลา โหถ ภิกฺขโวฯ

๒๔๔.สุชีวํ อหิริเกน, กากสูเรน ธํสินา;

ปกฺขนฺทินา ปคพฺเภน, สํกิลิฏฺเฐน ชีวิตํฯ

๒๔๕.หิรีมตา จ ทุชฺชีวํ, นิจฺจํ สุจิคเวสินา;

อลีเนนาปฺปคพฺเภน, สุทฺธาชีเวน ปสฺสตาฯ

๒๔๖.โย ปาณมติปาเตติ, มุสาวาทญฺจ ภาสติ;โลเก อทินฺนมาทิยติ, ปรทารญฺจ คจฺฉติฯ

๒๔๗.สุราเมรยปานญฺจ, โย นโร อนุยุญฺชติ;

อิเธวเมโส โลกสฺมิํ, มูลํ ขณติ อตฺตโนฯ

๒๔๘.เอวํ โภ ปุริส ชานาหิ, ปาปธมฺมา อสญฺญตา;มา ตํ โลโภ อธมฺโม จ, จิรํ ทุกฺขาย รนฺธยุํฯ

๒๔๙.ททาติ เว ยถาสทฺธํ, ยถาปสาทนํ ชโน;

ตตฺถ โย มงฺกุ ภวติ, ปเรสํ ปานโภชเน;น โส ทิวา วา รตฺติํ วา, สมาธิมธิคจฺฉติฯ

237.

Upanītavayo ca dānisi, sampayātosi yamassa santike;

Vāso te natthi antarā, pātheyyampi ca te na vijjati.

238.

So karohi dīpamattano, khippaṃ vāyama paṇḍito bhava;

Niddhantamalo anaṅgaṇo, na punaṃ jātijaraṃ upehisi.

239.

Anupubbena medhāvī, thokaṃ thokaṃ khaṇe khaṇe;

Kammāro rajatasseva, niddhame malamattano.

240.

Ayasāva malaṃ samuṭṭhitaṃ, tatuṭṭhāya tameva khādati;

Evaṃ atidhonacārinaṃ, sāni kammāni nayanti duggatiṃ.

241.

Asajjhāyamalā mantā, anuṭṭhānamalā gharā;

Malaṃ vaṇṇassa kosajjaṃ, pamādo rakkhato malaṃ.

242.

Malitthiyā duccaritaṃ, maccheraṃ dadato malaṃ;

Malā ve pāpakā dhammā, asmiṃ loke paramhi ca.

243.

Tato malā malataraṃ, avijjā paramaṃ malaṃ;

Etaṃ malaṃ pahantvāna, nimmalā hotha bhikkhavo.

244.

Sujīvaṃ ahirikena, kākasūrena dhaṃsinā;

Pakkhandinā pagabbhena, saṃkiliṭṭhena jīvitaṃ.

245.

Hirīmatā ca dujjīvaṃ, niccaṃ sucigavesinā;

Alīnenāppagabbhena, suddhājīvena passatā.

246.

Yo pāṇamatipāteti, musāvādañca bhāsati;

Loke adinnamādiyati, paradārañca gacchati.

247.

Surāmerayapānañca, yo naro anuyuñjati;

Idhevameso lokasmiṃ, mūlaṃ khaṇati attano.

248.

Evaṃ bho purisa jānāhi, pāpadhammā asaññatā;

Mā taṃ lobho adhammo ca, ciraṃ dukkhāya randhayuṃ.

249.

Dadāti ve yathāsaddhaṃ, yathāpasādanaṃ jano;

Tattha yo maṅku bhavati, paresaṃ pānabhojane;

Na so divā vā rattiṃ vā, samādhimadhigacchati.

26

250.

Kdo však takové myšlenky vymýtil, vykořenil a zcela zavrhl,

ať ve dne či v noci, soustředění dosáhne

251.

Není ohně, jež by se vyrovnal vášni, není posedlosti, jež by se vyrovnala nenávisti,

není sítě, jež by se vyrovnala zaslepenosti, není proudu, jež by se vyrovnal toužení

252.

Snadné je vidět chyby druhých, vlastní však těžké je vidět,

druhých chyby jsou probírány jako plevy,

vlastní však skrývány, jako svůj hřích zapírá podvodník

253.

Kdo vidí jen chyby druhých a neustále vnímá jejich provinění,

u toho zákaly jen narůstají, je vzdálen odstranění zákalů

254.

Pravá cesta není v prostoru, pravý asketa nejeví se navenek,

lidé si libují v mentální rozbujelosti, Tathágatové jsou však prosti mentální rozbujelosti

255.

Pravá cesta není v prostoru, pravý asketa nejeví se navenek,

mentální formace nejsou věčné, v Probuzených není rozrušenost

19. Spravedlnost

256.

Není spravedlivý ten, kdo správnost neuváženě posuzuje,

co je správné a co je nesprávné - obojí by měl moudrý rozvážit

257.

Kdo uváženě, podle Dhammy a nestranně vede druhé,

ten je ochráncem Dhammy a pravým mudrcem, ten je nazýván „spravedlivý“

258.

Není moudrým ten, kdo toho mnoho namluví,

kdo zajišťuje bezpečí, kdo je prost zášti a prost strachu, ten je nazýván „moudrý“

259.

Není držitelem Dhammy ten, kdo toho mnoho namluví,

kdo však třeba jen málo vyslechl, Dhammu však svým tělem uzřel,

ten je držitelem Dhammy, ten není nedbalý Dhammy

260.

Není Thérou ten, kdo má jen zšedlé vlasy na hlavě,

někdo může být pokročilého věku, a přesto je nazýván „starý hlupák“

๒๕๐.ยสฺส เจตํ สมุจฺฉินฺนํ, มูลฆจฺจํ สมูหตํ;

ส เว ทิวา วา รตฺติํ วา, สมาธิมธิคจฺฉติฯ

๒๕๑.นตฺถิ ราคสโม อคฺคิ, นตฺถิ โทสสโม คโห;

นตฺถิ โมหสมํ ชาลํ, นตฺถิ ตณฺหาสมา นทีฯ

๒๕๒.สุทสฺสํ วชฺชมญฺเญสํ, อตฺตโน ปน ทุทฺทสํ;ปเรสํ หิ โส วชฺชานิ, โอปุนาติ ยถา ภุสํ;อตฺตโน ปน ฉาเทติ, กลิํว กิตวา สโฐฯ

๒๕๓.ปรวชฺชานุปสฺสิสฺส, นิจฺจํ อุชฺฌานสญฺญิโน;

อาสวา ตสฺส วฑฺฒนฺติ, อารา โส อาสวกฺขยาฯ

๒๕๔.อากาเสว ปทํ นตฺถิ, สมโณ นตฺถิ พาหิเร;ปปญฺจาภิรตา ปชา, นิปฺปปญฺจา ตถาคตาฯ

๒๕๕.อากาเสว ปทํ นตฺถิ, สมโณ นตฺถิ พาหิเร;

สงฺขารา สสฺสตา นตฺถิ, นตฺถิ พุทฺธานมิญฺชิตํฯ

มลวคฺโค อฏฺฐารสโม นิฏฺฐิโตฯ

๑๙. ธมฺมฏฺฐวคฺโค

๒๕๖.น เตน โหติ ธมฺมฏฺโฐ, เยนตฺถํ สาหสา นเย;

โย จ อตฺถํ อนตฺถญฺจ, อุโภ นิจฺเฉยฺย ปณฺฑิโตฯ

๒๕๗.อสาหเสน ธมฺเมน, สเมน นยตี ปเร;

ธมฺมสฺส คุตฺโต เมธาวี, ‘‘ธมฺมฏฺโฐ’’ติ ปวุจฺจติฯ

๒๕๘.น เตน ปณฺฑิโต โหติ, ยาวตา พหุ ภาสติ;เขมี อเวรี อภโย, ‘‘ปณฺฑิโต’’ติ ปวุจฺจติฯ

๒๕๙.น ตาวตา ธมฺมธโร, ยาวตา พหุ ภาสติ;

โย จ อปฺปมฺปิ สุตฺวาน, ธมฺมํ กาเยน ปสฺสติ;ส เว ธมฺมธโร โหติ, โย ธมฺมํ นปฺปมชฺชติฯ

๒๖๐.น เตน เถโร โส โหติ, เยนสฺส ปลิตํ สิโร;

ปริปกฺโก วโย ตสฺส, ‘‘โมฆชิณฺโณ’’ติ วุจฺจติฯ

250.

Yassa cetaṃ samucchinnaṃ, mūlaghaccaṃ samūhataṃ;

Sa ve divā vā rattiṃ vā, samādhimadhigacchati.

251.

Natthi rāgasamo aggi, natthi dosasamo gaho;

Natthi mohasamaṃ jālaṃ, natthi taṇhāsamā nadī.

252.

Sudassaṃ vajjamaññesaṃ, attano pana duddasaṃ;

Paresaṃ hi so vajjāni, opunāti yathā bhusaṃ;

Attano pana chādeti, kaliṃva kitavā saṭho.

253.

Paravajjānupassissa, niccaṃ ujjhānasaññino;

Āsavā tassa vaḍḍhanti, ārā so āsavakkhayā.

254.

Ākāseva padaṃ natthi, samaṇo natthi bāhire;

Papañcābhiratā pajā, nippapañcā tathāgatā.

255.

Ākāseva padaṃ natthi, samaṇo natthi bāhire;

Saṅkhārā sassatā natthi, natthi buddhānamiñjitaṃ.

Malavaggo aṭṭhārasamo niṭṭhito.

19. Dhammaṭṭhavaggo

256.

Na tena hoti dhammaṭṭho, yenatthaṃ sāhasā naye;

Yo ca atthaṃ anatthañca, ubho niccheyya paṇḍito.

257.

Asāhasena dhammena, samena nayatī pare;

Dhammassa gutto medhāvī, ‘‘dhammaṭṭho’’ti pavuccati.

258.

Na tena paṇḍito hoti, yāvatā bahu bhāsati;

Khemī averī abhayo, ‘‘paṇḍito’’ti pavuccati.

259.

Na tāvatā dhammadharo, yāvatā bahu bhāsati;

Yo ca appampi sutvāna, dhammaṃ kāyena passati;

Sa ve dhammadharo hoti, yo dhammaṃ nappamajjati.

260.

Na tena thero so hoti, yenassa palitaṃ siro;

Paripakko vayo tassa, ‘‘moghajiṇṇo’’ti vuccati.

27

261.

Kdo je však naplněn pravdou a Dhammou, je nenásilný, ukázněný a zkrocený,

ten je mudrcem bez poskvrny, ten je nazýván „Théra“

262.

Ani ozdobná mluva, ani půvabný vzhled

nedělají dobrého člověka, je-li závistivý, chamtivý a falešný

263.

Kdo však takové vlastnosti vymýtil, vykořenil a zcela zavrhl,

ten je mudrcem, jenž zanechal nenávisti, ten je nazýván „dobrý člověk“

264.

Kdo má jen oholenou hlavu není asketou, nedbá-li etických zásad a mluví falešně,

kdo je obdařen žádostmi a chtivostí, jak by mohl být asketou?

265.

Kdo však v sobě utišil zlé vlastnosti, ať malé či velké, všechny

zlé vlastnosti kdo utišil, ten je nazýván „asketa“

266.

Není mnichem ten, kdo jen žije z almužních darů ostatních,

kdo praktikuje odporné věci, ten vůbec není mnichem

267.

Kdo se však nad dobro i zlo povznesl čistým životem

a kráčí světem s rozvahou, ten je nazýván „mnich“

268.

Ten, kdo jen mlčí není mudrcem je-li pošetilý a nevědoucí,

kdo však jako na vahách považuje a vybírá to nejlepší, ten je moudrý

269.

Kdo se vyvaruje zlých činů, ten je mudrcem, proto je mudrcem,

kdo zná oba světy, ten je nazýván „mudrc“

270.

Není ušlechtilým ten, kdo živým bytostem ubližuje,

kdo neubližuje žádným živým bytostem, ten je nazýván „ušlechtilý“

271.

Nemysli si, že když jsi dbal etických zásad a mnoho studoval

či získal soustředění nebo pobýval v odloučení:

272.

„dospěl jsem k blaženosti odříkání, kterou neprožívají obyčejní světští lidé“ -

tuto důvěru v sobě ne-chovej, mnichu, dokud jsi nedosáhl odstranění zákalů

๒๖๑.ยมฺหิ สจฺจญฺจ ธมฺโม จ, อหิํสา สํยโม ทโม;ส เว วนฺตมโล ธีโร, ‘‘เถโร’’ อิติ ปวุจฺจติฯ

๒๖๒.น วากฺกรณมตฺเตน, วณฺณโปกฺขรตาย วา;สาธุรูโป นโร โหติ, อิสฺสุกี มจฺฉรี สโฐฯ

๒๖๓.ยสฺส เจตํ สมุจฺฉินฺนํ, มูลฆจฺจํ สมูหตํ;

ส วนฺตโทโส เมธาวี, ‘‘สาธุรูโป’’ติ วุจฺจติฯ

๒๖๔.น มุณฺฑเกน สมโณ, อพฺพโต อลิกํ ภณํ;

อิจฺฉาโลภสมาปนฺโน, สมโณ กิํ ภวิสฺสติฯ

๒๖๕.โย จ สเมติ ปาปานิ, อณุํ ถูลานิ สพฺพโส;สมิตตฺตา หิ ปาปานํ, ‘‘สมโณ’’ติ ปวุจฺจติฯ

๒๖๖.น เตน ภิกฺขุ โส โหติ, ยาวตา ภิกฺขเต ปเร;วิสฺสํ ธมฺมํ สมาทาย, ภิกฺขุ โหติ น ตาวตาฯ

๒๖๗.โยธ ปุญฺญญฺจ ปาปญฺจ, พาเหตฺวา พฺรหฺมจริยวา;

สงฺขาย โลเก จรติ, ส เว ‘‘ภิกฺขู’’ติ วุจฺจติฯ

๒๖๘.น โมเนน มุนี โหติ, มูฬฺหรูโป อวิทฺทสุ;

โย จ ตุลํว ปคฺคยฺห, วรมาทาย ปณฺฑิโตฯ

๒๖๙.ปาปานิ ปริวชฺเชติ, ส มุนี เตน โส มุนิ;

โย มุนาติ อุโภ โลเก, ‘‘มุนิ’’ เตน ปวุจฺจติฯ

๒๗๐.น เตน อริโย โหติ, เยน ปาณานิ หิํสติ;อหิํสา สพฺพปาณานํ, ‘‘อริโย’’ติ ปวุจฺจติฯ

๒๗๑.น สีลพฺพตมตฺเตน, พาหุสจฺเจน วา ปน;อถ วา สมาธิลาเภน, วิวิตฺตสยเนน วาฯ

๒๗๒.ผุสามิ เนกฺขมฺมสุขํ, อปุถุชฺชนเสวิตํ;

ภิกฺขุ วิสฺสาสมาปาทิ, อปฺปตฺโต อาสวกฺขยํฯ

ธมฺมฏฺฐวคฺโค เอกูนวีสติโม นิฏฺฐิโตฯ

261.

Yamhi saccañca dhammo ca, ahiṃsā saṃyamo damo;

Sa ve vantamalo dhīro, ‘‘thero’’ iti pavuccati.

262.

Na vākkaraṇamattena, vaṇṇapokkharatāya vā;

Sādhurūpo naro hoti, issukī maccharī saṭho.

263.

Yassa cetaṃ samucchinnaṃ, mūlaghaccaṃ samūhataṃ;

Sa vantadoso medhāvī, ‘‘sādhurūpo’’ti vuccati.

264.

Na muṇḍakena samaṇo, abbato alikaṃ bhaṇaṃ;

Icchālobhasamāpanno, samaṇo kiṃ bhavissati.

265.

Yo ca sameti pāpāni, aṇuṃ thūlāni sabbaso;

Samitattā hi pāpānaṃ, ‘‘samaṇo’’ti pavuccati.

266.

Na tena bhikkhu so hoti, yāvatā bhikkhate pare;

Vissaṃ dhammaṃ samādāya, bhikkhu hoti na tāvatā.

267.

Yodha puññañca pāpañca, bāhetvā brahmacariyavā;

Saṅkhāya loke carati, sa ve ‘‘bhikkhū’’ti vuccati.

268.

Na monena munī hoti, mūḷharūpo aviddasu;

Yo ca tulaṃva paggayha, varamādāya paṇḍito.

269.

Pāpāni parivajjeti, sa munī tena so muni;

Yo munāti ubho loke, ‘‘muni’’ tena pavuccati.

270.

Na tena ariyo hoti, yena pāṇāni hiṃsati;

Ahiṃsā sabbapāṇānaṃ, ‘‘ariyo’’ti pavuccati.

271.

Na sīlabbatamattena, bāhusaccena vā pana;

Atha vā samādhilābhena, vivittasayanena vā.

272.

Phusāmi nekkhammasukhaṃ, aputhujjanasevitaṃ;

Bhikkhu vissāsamāpādi, appatto āsavakkhayaṃ.

Dhammaṭṭhavaggo ekūnavīsatimo niṭṭhito.

28

20. Stezka

273.

Ze stezek osmičlenná je nejlepší, z pravd čtyři pravdy,

bezvášnivost je nejlepší z věcí a ze stavů, z dvounohých bytostí ten, kdo je vidoucí

274.

Jen toto je stezka a není jiné k očištění vidění,

po ní postupujte a Máru oslepíte

275.

Budete-li po ní postupovat, učiníte konec strasti,

ukazuji tuto stezku, když jsem konečně poznal, jak vytrhnout šíp strasti

276.

Vy sami musíte vyvinout horlivost, pouze ukazatelé cesty jsou Tathágatové,

ti, kdo postupují po stezce se osvobodí - dlící v meditačním pohroužení - z Márových pout

277.

Všechny formace jsou nestálé, když to někdo moudře nahlédne,

tak se odvrátí od utrpení, to je stezka k očištění

278.

Všechny formace jsou strastné, když to někdo moudře nahlédne,

tak se odvrátí od utrpení, to je stezka k očištění

279.

Všechny věci a stavy jsou ne-já, když to někdo moudře nahlédne,

tak se odvrátí od utrpení, to je stezka k očištění

280.

Kdo neusiluje, když je čas k úsilí, jsa mladý a silný se oddává letargii,

místo aby byl rozhodné mysli, jsa líný a letargický, stezku moudrosti nenalezne

281.

Kdo hlídá svou řeč a dobře ovládá svou mysl, nechť ani tělesně neprospěšný čin nevykoná,

nechť tyto tři cesty činu očistí a vzbudí v sobě stezku, hlásanou zřeci

282.

Z oddanosti se rodí vědění, bez oddanosti vědění zaniká,

tyto dvě cesty pochopiv - rozvoj a úpadek,

měl by se člověk zařídit tak, aby jeho vědění vzrůstalo

283.

Celý les žádostí pokácejte, nejen nějaký strom, z tohoto lesa se rodí strach,

když vymýtíte celý les i s podrostem, budete, mniši, odpoutaní a vyhaslí

284.

Dokud není vymýcen i podrost žádostí - byť nepatrný - muže po ženě,

jeho mysl je k ní připoutaná jako mléko sající tele ke své matce

๒๐. มคฺควคฺโค

๒๗๓.มคฺคานฏฺฐงฺคิโก เสฏฺโฐ, สจฺจานํ จตุโร ปทา;วิราโค เสฏฺโฐ ธมฺมานํ, ทฺวิปทานญฺจ จกฺขุมาฯ

๒๗๔.เอเสว มคฺโค นตฺถญฺโญ, ทสฺสนสฺส วิสุทฺธิยา;

เอตญฺหิ ตุมฺเห ปฏิปชฺชถ, มารสฺเสตํ ปโมหนํฯ

๒๗๕.เอตญฺหิ ตุมฺเห ปฏิปนฺนา, ทุกฺขสฺสนฺตํ กริสฺสถ;

อกฺขาโต โว มยา มคฺโค, อญฺญาย สลฺลกนฺตนํ ฯ

๒๗๖.ตุมฺเหหิ กิจฺจมาตปฺปํ, อกฺขาตาโร ตถาคตา;ปฏิปนฺนา ปโมกฺขนฺติ, ฌายิโน มารพนฺธนาฯ

๒๗๗.‘‘สพฺเพ สงฺขารา อนิจฺจา’’ติ, ยทา ปญฺญาย ปสฺสติ;

อถ นิพฺพินฺทติ ทุกฺเข, เอส มคฺโค วิสุทฺธิยาฯ

๒๗๘.‘‘สพฺเพ สงฺขารา ทุกฺขา’’ติ, ยทา ปญฺญาย ปสฺสติ;

อถ นิพฺพินฺทติ ทุกฺเข, เอส มคฺโค วิสุทฺธิยาฯ

๒๗๙.‘‘สพฺเพ ธมฺมา อนตฺตา’’ติ, ยทา ปญฺญาย ปสฺสติ;

อถ นิพฺพินฺทติ ทุกฺเข, เอส มคฺโค วิสุทฺธิยาฯ

๒๘๐.อุฏฺฐานกาลมฺหิ อนุฏฺฐหาโน, ยุวา พลี อาลสิยํ อุเปโต;

สํสนฺนสงฺกปฺปมโน กุสีโต, ปญฺญาย มคฺคํ อลโส น วินฺทติฯ

๒๘๑.วาจานุรกฺขี มนสา สุสํวุโต, กาเยน จ นากุสลํ กยิรา;

เอเต ตโย กมฺมปเถ วิโสธเย, อาราธเย มคฺคมิสิปฺปเวทิตํฯ

๒๘๒.โยคา เว ชายตี ภูริ, อโยคา ภูริสงฺขโย;เอตํ ทฺเวธาปถํ ญตฺวา, ภวาย วิภวาย จ;

ตถาตฺตานํ นิเวเสยฺย, ยถา ภูริ ปวฑฺฒติฯ

๒๘๓.วนํ ฉินฺทถ มา รุกฺขํ, วนโต ชายเต ภยํ;

เฉตฺวา วนญฺจ วนถญฺจ, นิพฺพนา โหถ ภิกฺขโวฯ

๒๘๔.ยาว หิ วนโถ น ฉิชฺชติ, อณุมตฺโตปิ นรสฺส นาริสุ;

ปฏิพทฺธมโนว ตาว โส, วจฺโฉ ขีรปโกว มาตริฯ

20. Maggavaggo

273.

Maggānaṭṭhaṅgiko seṭṭho, saccānaṃ caturo padā;

Virāgo seṭṭho dhammānaṃ, dvipadānañca cakkhumā.

274.

Eseva maggo natthañño, dassanassa visuddhiyā;

Etañhi tumhe paṭipajjatha, mārassetaṃ pamohanaṃ.

275.

Etañhi tumhe paṭipannā, dukkhassantaṃ karissatha;

Akkhāto vo mayā maggo, aññāya sallakantanaṃ.

276.

Tumhehi kiccamātappaṃ, akkhātāro tathāgatā;

Paṭipannā pamokkhanti, jhāyino mārabandhanā.

277.

‘‘Sabbe saṅkhārā aniccā’’ti, yadā paññāya passati;

Atha nibbindati dukkhe, esa maggo visuddhiyā.

278.

‘‘Sabbe saṅkhārā dukkhā’’ti, yadā paññāya passati;

Atha nibbindati dukkhe, esa maggo visuddhiyā.

279.

‘‘Sabbe dhammā anattā’’ti, yadā paññāya passati;

Atha nibbindati dukkhe, esa maggo visuddhiyā.

280.

Uṭṭhānakālamhi anuṭṭhahāno, yuvā balī ālasiyaṃ upeto;

Saṃsannasaṅkappamano kusīto, paññāya maggaṃ alaso na vindati.

281.

Vācānurakkhī manasā susaṃvuto, kāyena ca nākusalaṃ kayirā;

Ete tayo kammapathe visodhaye, ārādhaye maggamisippaveditaṃ.

282.

Yogā ve jāyatī bhūri, ayogā bhūrisaṅkhayo;

Etaṃ dvedhāpathaṃ ñatvā, bhavāya vibhavāya ca;

Tathāttānaṃ niveseyya, yathā bhūri pavaḍḍhati.

283.

Vanaṃ chindatha mā rukkhaṃ, vanato jāyate bhayaṃ;

Chetvā vanañca vanathañca, nibbanā hotha bhikkhavo.

284.

Yāva hi vanatho na chijjati, aṇumattopi narassa nārisu;

Paṭibaddhamanova tāva so, vaccho khīrapakova mātari.

29

285.

Vymyť sebelásku, jako bys na podzim vytrhl lilii,

rozviň tuto stezku k míru a k odpoutání, kterou vykládá Blažený

286.

„Zde strávím dobu dešťů, zde zimu, zde léto“ -

tak uvažuje pošetilec, který nechápe nebezpečí

287.

Kdo je opojen svými potomky a majetkem, člověk s ulpívající myslí,

jako na spící vesnici velká povodeň, tak na něj přijde a uchvátí ho smrt

288.

Ani synové nejsou ochranou, ani otec či jiní blízcí,

koho uchopí ukončitel životů, nemá již ochrany u příbuzných

289.

Pochopiv tento určující smysl, moudrý a ctností střežený člověk,

stezku vedoucí k odpoutání a vyhasnutí nechť rychle očistí

21. Různé

290.

Je-li možné opuštěním omezeného štěstí spatřit rozsáhlé štěstí,

pak moudrý opustí omezené štěstí aby spatřil rozsáhlé štěstí

291.

Kdo způsobuje ostatním utrpení, v touze po vlastním štěstí,

zaplete se do spleti nenávisti a z této nenávisti se nevyprostí

292.

Ti, kdo odmítají to, co by měli dělat a dělají to, co by neměli dělat -

drzí a nedbalí - u těch zákaly jen narůstají

293.

Ale ti, kdo jsou správně upevnění, stále si uvědomují tělo,

neprovádějí to, co by neměli a vytrvale konají to, co by měli,

uvědomělí a jasně chápající - ti dojdou k ukončení zákalů

294.

Když zabil matku - žádostivost a otce - klam „já“,

dva bojovné krále - víru ve věčnou existenci a víru v úplný zánik,

a zničil království a jeho poddané - šest smyslových základen a vášeň,

putuje bráhman prost strázně

๒๘๕.อุจฺฉินฺท สิเนหมตฺตโน กุมุทํ สารทิกํว;

สนฺติมคฺคเมว พฺรูหย, นิพฺพานํ สุคเตน เทสิตํฯ

๒๘๖.อิธ วสฺสํ วสิสฺสามิ, อิธ เหมนฺตคิมฺหิสุ;

อิติ พาโล วิจินฺเตติ, อนฺตรายํ น พุชฺฌติฯ

๒๘๗.ตํ ปุตฺตปสุสมฺมตฺตํ, พฺยาสตฺตมนสํ นรํ;

สุตฺตํ คามํ มโหโฆว, มจฺจุ อาทาย คจฺฉติฯ

๒๘๘.น สนฺติ ปุตฺตา ตาณาย, น ปิตา นาปิ พนฺธวา;อนฺตเกนาธิปนฺนสฺส, นตฺถิ ญาตีสุ ตาณตาฯ

๒๘๙.เอตมตฺถวสํ ญตฺวา, ปณฺฑิโต สีลสํวุโต;นิพฺพานคมนํ มคฺคํ, ขิปฺปเมว วิโสธเยฯ

มคฺควคฺโค วีสติโม นิฏฺฐิโตฯ

๒๑. ปกิณฺณกวคฺโค

๒๙๐.มตฺตาสุขปริจฺจาคา, ปสฺเส เจ วิปุลํ สุขํ;จเช มตฺตาสุขํ ธีโร, สมฺปสฺสํ วิปุลํ สุขํฯ

๒๙๑.ปรทุกฺขูปธาเนน, อตฺตโน สุขมิจฺฉติ;

เวรสํสคฺคสํสฏฺโฐ, เวรา โส น ปริมุจฺจติฯ

๒๙๒.ยญฺหิ กิจฺจํ อปวิทฺธํ, อกิจฺจํ ปน กยิรติ;

อุนฺนฬานํ ปมตฺตานํ, เตสํ วฑฺฒนฺติ อาสวาฯ

๒๙๓.เยสญฺจ สุสมารทฺธา, นิจฺจํ กายคตา สติ;

อกิจฺจํ เต น เสวนฺติ, กิจฺเจ สาตจฺจการิโน;สตานํ สมฺปชานานํ, อตฺถํ คจฺฉนฺติ อาสวาฯ

๒๙๔.มาตรํ ปิตรํ หนฺตฺวา,

ราชาโน ทฺเว จ ขตฺติเย;รฏฺฐํ สานุจรํ หนฺตฺวา,

อนีโฆ ยาติ พฺราหฺมโณฯ

285.

Ucchinda sinehamattano kumudaṃ sāradikaṃva [pāṇinā];

Santimaggameva brūhaya, nibbānaṃ sugatena desitaṃ.

286.

Idha vassaṃ vasissāmi, idha hemantagimhisu;

Iti bālo vicinteti, antarāyaṃ na bujjhati.

287.

Taṃ puttapasusammattaṃ, byāsattamanasaṃ naraṃ;

Suttaṃ gāmaṃ mahoghova, maccu ādāya gacchati.

288.

Na santi puttā tāṇāya, na pitā nāpi bandhavā;

Antakenādhipannassa, natthi ñātīsu tāṇatā.

289.

Etamatthavasaṃ ñatvā, paṇḍito sīlasaṃvuto;

Nibbānagamanaṃ maggaṃ, khippameva visodhaye.

Maggavaggo vīsatimo niṭṭhito.

21. Pakiṇṇakavaggo

290.

Mattāsukhapariccāgā, passe ce vipulaṃ sukhaṃ;

Caje mattāsukhaṃ dhīro, sampassaṃ vipulaṃ sukhaṃ.

291.

Paradukkhūpadhānena, attano sukhamicchati;

Verasaṃsaggasaṃsaṭṭho, verā so na parimuccati.

292.

Yañhi kiccaṃ apaviddhaṃ, akiccaṃ pana kayirati;

Unnaḷānaṃ pamattānaṃ, tesaṃ vaḍḍhanti āsavā.

293.

Yesañca susamāraddhā, niccaṃ kāyagatā sati;

Akiccaṃ te na sevanti, kicce sātaccakārino;

Satānaṃ sampajānānaṃ, atthaṃ gacchanti āsavā.

294.

Mātaraṃ pitaraṃ hantvā,

rājāno dve ca khattiye;

Raṭṭhaṃ sānucaraṃ hantvā,

anīgho yāti brāhmaṇo.

30

295.

Když zabil matku - žádostivost a otce - klam „já“,

dva učené krále - víru ve věčnou existenci a víru v úplný zánik,

když zabil pětici tygrů - pět mentálních překážek,

putuje bráhman prost strázně

296.

Jsou probuzení, zcela probuzení - vždy - Gótamovi žáci,

kteří si dnem i nocí stále uvědomují Buddhu

297.

Jsou probuzení, zcela probuzení - vždy - Gótamovi žáci,

kteří si dnem i nocí stále uvědomují Dhammu

298.

Jsou probuzení, zcela probuzení - vždy - Gótamovi žáci,

kteří si dnem i nocí stále uvědomují Sanghu

299.

Jsou probuzení, zcela probuzení - vždy - Gótamovi žáci,

kteří si dnem i nocí stále uvědomují tělo

300.

Jsou probuzení, zcela probuzení - vždy - Gótamovi žáci,

kteří dnem i nocí těší svou mysl neubližováním

301.

Jsou probuzení, zcela probuzení - vždy - Gótamovi žáci,

kteří dnem i nocí těší svou mysl meditačním rozvíjením

302.

Je těžké odejít do bezdomoví a nalézt v tom uspokojení, těžký a strastný je život hospodáře,

strastné je pobývání mezi cizími lidmi, poutník životy je stále stíhán strastmi,

proto nebuďte jen poutníky životy, nedejte se stále stíhat strastmi

303.

Kdo je obdařen důvěrou a ctností, dosáhne slávy a bohatství,

kamkoli přijde, tam bude poctěn

304.

Kdo je naplněný mírem, šíří jas již z dálky, jako zasněžený vrcholek,

nectnostný však není zřetelný ani z blízka, jako šíp vystřelený v noci

305.

Kdo sám usedá a sám uléhá, sám se prochází a není pohodlný,

kdo sám sebe krotí, bude spokojený v lesích

๒๙๕.มาตรํ ปิตรํ หนฺตฺวา,

ราชาโน ทฺเว จ โสตฺถิเย;เวยคฺฆปญฺจมํ หนฺตฺวา, อนีโฆ ยาติ พฺราหฺมโณฯ

๒๙๖.สุปฺปพุทฺธํ ปพุชฺฌนฺติ, สทา โคตมสาวกา;

เยสํ ทิวา จ รตฺโต จ, นิจฺจํ พุทฺธคตา สติฯ

๒๙๗.สุปฺปพุทฺธํ ปพุชฺฌนฺติ, สทา โคตมสาวกา;

เยสํ ทิวา จ รตฺโต จ, นิจฺจํ ธมฺมคตา สติฯ

๒๙๘.สุปฺปพุทฺธํ ปพุชฺฌนฺติ, สทา โคตมสาวกา;

เยสํ ทิวา จ รตฺโต จ, นิจฺจํ สงฺฆคตา สติฯ

๒๙๙.สุปฺปพุทฺธํ ปพุชฺฌนฺติ, สทา โคตมสาวกา;

เยสํ ทิวา จ รตฺโต จ, นิจฺจํ กายคตา สติฯ

๓๐๐.สุปฺปพุทฺธํ ปพุชฺฌนฺติ, สทา โคตมสาวกา;

เยสํ ทิวา จ รตฺโต จ, อหิํสาย รโต มโนฯ

๓๐๑.สุปฺปพุทฺธํ ปพุชฺฌนฺติ, สทา โคตมสาวกา;

เยสํ ทิวา จ รตฺโต จ, ภาวนาย รโต มโนฯ

๓๐๒.ทุปฺปพฺพชฺชํ ทุรภิรมํ, ทุราวาสา ฆรา ทุขา;

ทุกฺโขสมานสํวาโส, ทุกฺขานุปติตทฺธคู;ตสฺมา น จทฺธคู สิยา, น จ ทุกฺขานุปติโต สิยา ฯ

๓๐๓.สทฺโธ สีเลน สมฺปนฺโน, ยโสโภคสมปฺปิโต;ยํ ยํ ปเทสํ ภชติ, ตตฺถ ตตฺเถว ปูชิโตฯ

๓๐๔.ทูเร สนฺโต ปกาเสนฺติ, หิมวนฺโตว ปพฺพโต;

อสนฺเตตฺถ น ทิสฺสนฺติ, รตฺติํ ขิตฺตา ยถา สราฯ

๓๐๕.เอกาสนํ เอกเสยฺยํ, เอโก จรมตนฺทิโต;เอโก ทมยมตฺตานํ, วนนฺเต รมิโต สิยาฯ

ปกิณฺณกวคฺโค เอกวีสติโม นิฏฺฐิโตฯ

295.

Mātaraṃ pitaraṃ hantvā,

rājāno dve ca sotthiye;

Veyagghapañcamaṃ hantvā,

anīgho yāti brāhmaṇo.

296.

Suppabuddhaṃ pabujjhanti, sadā gotamasāvakā;

Yesaṃ divā ca ratto ca, niccaṃ buddhagatā sati.

297.

Suppabuddhaṃ pabujjhanti, sadā gotamasāvakā;

Yesaṃ divā ca ratto ca, niccaṃ dhammagatā sati.

298.

Suppabuddhaṃ pabujjhanti, sadā gotamasāvakā;

Yesaṃ divā ca ratto ca, niccaṃ saṅghagatā sati.

299.

Suppabuddhaṃ pabujjhanti, sadā gotamasāvakā;

Yesaṃ divā ca ratto ca, niccaṃ kāyagatā sati.

300.

Suppabuddhaṃ pabujjhanti, sadā gotamasāvakā;

Yesaṃ divā ca ratto ca, ahiṃsāya rato mano.

301.

Suppabuddhaṃ pabujjhanti, sadā gotamasāvakā;

Yesaṃ divā ca ratto ca, bhāvanāya rato mano.

302.

Duppabbajjaṃ durabhiramaṃ, durāvāsā gharā dukhā;

Dukkhosamānasaṃvāso, dukkhānupatitaddhagū;

Tasmā na caddhagū siyā, na ca dukkhānupatito siyā.

303.

Saddho sīlena sampanno, yasobhogasamappito;

Yaṃ yaṃ padesaṃ bhajati, tattha tattheva pūjito.

304.

Dūre santo pakāsenti, himavantova pabbato;

Asantettha na dissanti, rattiṃ khittā yathā sarā.

305.

Ekāsanaṃ ekaseyyaṃ, eko caramatandito;

Eko damayamattānaṃ, vanante ramito siyā.

Pakiṇṇakavaggo ekavīsatimo niṭṭhito.

31

22. Peklo

306.

Ti, kdo říkají nepravdu odcházejí do pekelných stavů, stejně jako ti, kdo zapírají,

oba si po smrti budou rovni - na onom světě - tito lidé nízkého konání

307.

Mnozí z těch, kdo se oděli oranžovým rouchem mají zlou povahu a jsou neukáznění,

tito zlí se díky svým zlým činům znovuzrodí do pekelných stavů

308.

Lepší je spolknout železnou kouli, rozžhavenou jako planoucí oheň,

než takto pojídat nectnostně a neukázněně almužní jídlo kraje

309.

Do čtyř stavů nedbalý muž, který svádí ženu druhého upadne:

nahromadění viny , neklidný spánek, zatřetí hanlivá pověst a začtvrté pekelné stavy

310.

Kromě nahromadění viny a zlého budoucího stavu jsou oba vystrašení i během doby potěšení,

neboť i král za to uvaluje těžký trest, proto by muž neměl svádět ženu druhého

311.

Jako ostrá tráva, je-li špatně uchopena, tu ruku pořeže,

tak i špatně pojímaný asketický život tě svrhne do pekelných stavů

312.

Nějaký ledabyle vykonaný čin, nějaký nečistý zvyk

nebo pochybně vedený svatý život nepřinese velké plody

313.

Co je třeba vykonat, to konejte upevněně a usilovně,

neboť ledabylý odchod do bezdomoví zvedá nejvíce prachu

314.

Je lepší nevykonat špatný čin, neboť špatný čin poté spálí,

lepší je vykonat dobrý čin, neboť ten nespálí

315.

Jako město na hranici země je střeženo uvnitř i zvenku,

tak i vy střežte sami sebe, ani okamžik nepropásněte,

ti, kdo na okamžik poleví, se pak trápí, když se do pekelných stavů dostanou

316.

Ti, kdo se hanbí za to, co hanebné není a nehanbí se za to, co hanebné je,

přijímají špatné názory, tyto bytosti kráčí do bědných stavů

317.

Ti, kdo vidí nebezpečí v tom, co nebezpečné není a nevidí nebezpečí v tom, co nebezpečné je,

přijímají špatné názory, tyto bytosti kráčí do bědných stavů

๒๒. นิรยวคฺโค

๓๐๖.อภูตวาที นิรยํ อุเปติ, โย วาปิ กตฺวา น กโรมิ จาห;

อุโภปิ เต เปจฺจ สมา ภวนฺติ, นิหีนกมฺมา มนุชา ปรตฺถฯ

๓๐๗.กาสาวกณฺฐา พหโว, ปาปธมฺมา อสญฺญตา;

ปาปา ปาเปหิ กมฺเมหิ, นิรยํ เต อุปปชฺชเรฯ

๓๐๘.เสยฺโย อโยคุโฬ ภุตฺโต, ตตฺโต อคฺคิสิขูปโม;

ยญฺเจ ภุญฺเชยฺย ทุสฺสีโล, รฏฺฐปิณฺฑมสญฺญโตฯ

๓๐๙.จตฺตาริ ฐานานิ นโร ปมตฺโต, อาปชฺชติ ปรทารูปเสวี;อปุญฺญลาภํ น นิกามเสยฺยํ, นินฺทํ ตตียํ นิรยํ จตุตฺถํฯ

๓๑๐.อปุญฺญลาโภ จ คตี จ ปาปิกา, ภีตสฺส ภีตาย รตี จ โถกิกา;ราชา จ ทณฺฑํ ครุกํ ปเณติ, ตสฺมา นโร ปรทารํ น เสเวฯ

๓๑๑.กุโส ยถา ทุคฺคหิโต, หตฺถเมวานุกนฺตติ;สามญฺญํ ทุปฺปรามฏฺฐํ, นิรยายุปกฑฺฒติฯ

๓๑๒.ยํ กิญฺจิ สิถิลํ กมฺมํ, สํกิลิฏฺฐญฺจ ยํ วตํ;

สงฺกสฺสรํ พฺรหฺมจริยํ, น ตํ โหติ มหปฺผลํฯ

๓๑๓.กยิรา เจ กยิราเถนํ, ทฬฺหเมนํ ปรกฺกเม;สิถิโล หิ ปริพฺพาโช, ภิยฺโย อากิรเต รชํฯ

๓๑๔.อกตํ ทุกฺกฏํ เสยฺโย, ปจฺฉา ตปฺปติ ทุกฺกฏํ;

กตญฺจ สุกตํ เสยฺโย, ยํ กตฺวา นานุตปฺปติฯ

๓๑๕.นครํ ยถา ปจฺจนฺตํ, คุตฺตํ สนฺตรพาหิรํ;

เอวํ โคเปถ อตฺตานํ, ขโณ โว มา อุปจฺจคา;ขณาตีตา หิ โสจนฺติ, นิรยมฺหิ สมปฺปิตาฯ

๓๑๖.อลชฺชิตาเย ลชฺชนฺติ, ลชฺชิตาเย น ลชฺชเร;มิจฺฉาทิฏฺฐิสมาทานา, สตฺตา คจฺฉนฺติ ทุคฺคติํฯ

๓๑๗.อภเย ภยทสฺสิโน, ภเย จาภยทสฺสิโน;

มิจฺฉาทิฏฺฐิสมาทานา, สตฺตา คจฺฉนฺติ ทุคฺคติํฯ

22. Nirayavaggo

306.

Abhūtavādī nirayaṃ upeti, yo vāpi katvā na karomi cāha;

Ubhopi te pecca samā bhavanti, nihīnakammā manujā parattha.

307.

Kāsāvakaṇṭhā bahavo, pāpadhammā asaññatā;

Pāpā pāpehi kammehi, nirayaṃ te upapajjare.

308.

Seyyo ayoguḷo bhutto, tatto aggisikhūpamo;

Yañce bhuñjeyya dussīlo, raṭṭhapiṇḍamasaññato.

309.

Cattāri ṭhānāni naro pamatto, āpajjati paradārūpasevī;

Apuññalābhaṃ na nikāmaseyyaṃ, nindaṃ tatīyaṃ nirayaṃ catutthaṃ.

310.

Apuññalābho ca gatī ca pāpikā, bhītassa bhītāya ratī ca thokikā;

Rājā ca daṇḍaṃ garukaṃ paṇeti, tasmā naro paradāraṃ na seve.

311.

Kuso yathā duggahito, hatthamevānukantati;

Sāmaññaṃ dupparāmaṭṭhaṃ, nirayāyupakaḍḍhati.

312.

Yaṃ kiñci sithilaṃ kammaṃ, saṃkiliṭṭhañca yaṃ vataṃ;

Saṅkassaraṃ brahmacariyaṃ, na taṃ hoti mahapphalaṃ.

313.

Kayirā ce kayirāthenaṃ, daḷhamenaṃ parakkame;

Sithilo hi paribbājo, bhiyyo ākirate rajaṃ.

314.

Akataṃ dukkaṭaṃ seyyo, pacchā tappati dukkaṭaṃ;

Katañca sukataṃ seyyo, yaṃ katvā nānutappati.

315.

Nagaraṃ yathā paccantaṃ, guttaṃ santarabāhiraṃ;

Evaṃ gopetha attānaṃ, khaṇo vo mā upaccagā;

Khaṇātītā hi socanti, nirayamhi samappitā.

316.

Alajjitāye lajjanti, lajjitāye na lajjare;

Micchādiṭṭhisamādānā, sattā gacchanti duggatiṃ.

317.

Abhaye bhayadassino, bhaye cābhayadassino;

Micchādiṭṭhisamādānā, sattā gacchanti duggatiṃ.

32

318.

Ti, kdo vidí chybu v tom, co chybou není a nevidí chybu v tom, co chybou je,

přijímají špatné názory, tyto bytosti kráčí do bědných stavů

319.

avšak ti, kdo rozpoznají chybu jakožto chybu a bezchybnost jakožto bezchybnost,

přijímají správné názory, tyto bytosti kráčí do šťastných stavů

23. Nága [Slon]

320.

Tak jako slon v bitvě z luku vystřelený šíp -

je třeba snášet urážky, neboť mnoho lidí je nectnostných

321.

Zkrocený slon je voděn i ve shromáždění, na zkroceného usedne i král,

i mezi lidmi je nejlepší ten, kdo je zkrocený, kdo umí snášet urážky

322.

Je skvělé zkrotit muly, ušlechtilé sindhské koně

či statné velké slony, skvělejší je však zkrotit sám sebe

323.

neboť nelze na žádném z těchto prostředků dojít do onoho kraje, kam noha nevkročí,

kam jen ten, kdo sám sebe dobře zkrotil, skrze své zkrocení dojde

324.

Dhanapálako, slona, který je v době říje, je těžké udržet,

je-li upoután, nepožije ani sousta, vzpomíná na sloní les a na slony

325.

Kdo je malátný, přejídá se a ospale se povaluje

jako velký vepř na krmníku - takový tupec vstupuje do lůna znovu a znovu

326.

Dříve se tato toulavá mysl zatoulala kamkoli se jí zachtělo, kdekoli jí bylo libo a příjemno,

ode dneška ji však budu důkladně držet na uzdě, tak jako chomout drží slona v říji

327.

Radujte se z dbalosti a dobře chraňte svou mysl,

pozvedněte se z blátivé cesty jako slon z bahna do něhož zapadl

328.

Jestliže získáš bystrého přítele, souputníka, který má dobré chování a je prozíravý,

pak, překonávaje všechna nebezpečí, putuj s ním, s potěšenou a uvědomělou myslí

329.

Jestliže nezískáš bystrého přítele, souputníka, který má dobré chování a je prozíravý,

pak, jako král, co opouští své poražené království, putuj sám, jako osamělý slon lesem Mátanga

๓๑๘.อวชฺเช วชฺชมติโน, วชฺเช จาวชฺชทสฺสิโน;

มิจฺฉาทิฏฺฐิสมาทานา, สตฺตา คจฺฉนฺติ ทุคฺคติํฯ

๓๑๙.วชฺชญฺจ วชฺชโต ญตฺวา, อวชฺชญฺจ อวชฺชโต;สมฺมาทิฏฺฐิสมาทานา, สตฺตา คจฺฉนฺติ สุคฺคติํฯ

นิรยวคฺโค ทฺวาวีสติโม นิฏฺฐิโตฯ

๒๓. นาควคฺโค

๓๒๐.อหํ นาโคว สงฺคาเม, จาปโต ปติตํ สรํ;

อติวากฺยํ ติติกฺขิสฺสํ, ทุสฺสีโล หิ พหุชฺชโนฯ

๓๒๑.ทนฺตํ นยนฺติ สมิติํ, ทนฺตํ ราชาภิรูหติ;

ทนฺโต เสฏฺโฐ มนุสฺเสสุ, โยติวากฺยํ ติติกฺขติฯ

๓๒๒.วรมสฺสตรา ทนฺตา, อาชานียา จ สินฺธวา;

กุญฺชรา จ มหานาคา, อตฺตทนฺโต ตโต วรํฯ

๓๒๓.น หิ เอเตหิ ยาเนหิ, คจฺเฉยฺย อคตํ ทิสํ;

ยถาตฺตนา สุทนฺเตน, ทนฺโต ทนฺเตน คจฺฉติฯ

๓๒๔.ธนปาโล นาม กุญฺชโร, กฏุกเภทโน ทุนฺนิวารโย;

พทฺโธ กพฬํ น ภุญฺชติ, สุมรติ นาควนสฺส กุญฺชโรฯ

๓๒๕.มิทฺธี ยทา โหติ มหคฺฆโส จ, นิทฺทายิตา สมฺปริวตฺตสายี;มหาวราโหว นิวาปปุฏฺโฐ, ปุนปฺปุนํ คพฺภมุเปติ มนฺโทฯ

๓๒๖.อิทํ ปุเร จิตฺตมจาริ จาริกํ, เยนิจฺฉกํ ยตฺถกามํ ยถาสุขํ;

ตทชฺชหํ นิคฺคเหสฺสามิ โยนิโส, หตฺถิปฺปภินฺนํ วิย องฺกุสคฺคโหฯ

๓๒๗.อปฺปมาทรตา โหถ, สจิตฺตมนุรกฺขถ;

ทุคฺคา อุทฺธรถตฺตานํ, ปงฺเก สนฺโนว กุญฺชโรฯ

๓๒๘.สเจ ลเภถ นิปกํ สหายํ, สทฺธิํ จรํ สาธุวิหาริธีรํ;

อภิภุยฺย สพฺพานิ ปริสฺสยานิ, จเรยฺย เตนตฺตมโน สตีมาฯ

๓๒๙.โน เจ ลเภถ นิปกํ สหายํ, สทฺธิํ จรํ สาธุวิหาริธีรํ;

ราชาว รฏฺฐํ วิชิตํ ปหาย, เอโก จเร มาตงฺครญฺเญว นาโคฯ

318.

Avajje vajjamatino, vajje cāvajjadassino;

Micchādiṭṭhisamādānā, sattā gacchanti duggatiṃ.

319.

Vajjañca vajjato ñatvā, avajjañca avajjato;

Sammādiṭṭhisamādānā, sattā gacchanti suggatiṃ.

Nirayavaggo dvāvīsatimo niṭṭhito.

23. Nāgavaggo

320.

Ahaṃ nāgova saṅgāme, cāpato patitaṃ saraṃ;

Ativākyaṃ titikkhissaṃ, dussīlo hi bahujjano.

321.

Dantaṃ nayanti samitiṃ, dantaṃ rājābhirūhati;

Danto seṭṭho manussesu, yotivākyaṃ titikkhati.

322.

Varamassatarā dantā, ājānīyā ca sindhavā;

Kuñjarā ca mahānāgā, attadanto tato varaṃ.

323.

Na hi etehi yānehi, gaccheyya agataṃ disaṃ;

Yathāttanā sudantena, danto dantena gacchati.

324.

Dhanapālo nāma kuñjaro, kaṭukabhedano dunnivārayo;

Baddho kabaḷaṃ na bhuñjati, sumarati nāgavanassa kuñjaro.

325.

Middhī yadā hoti mahagghaso ca, niddāyitā samparivattasāyī;

Mahāvarāhova nivāpapuṭṭho, punappunaṃ gabbhamupeti mando.

326.

Idaṃ pure cittamacāri cārikaṃ, yenicchakaṃ yatthakāmaṃ yathāsukhaṃ;

Tadajjahaṃ niggahessāmi yoniso, hatthippabhinnaṃ viya aṅkusaggaho.

327.

Appamādaratā hotha, sacittamanurakkhatha;

Duggā uddharathattānaṃ, paṅke sannova kuñjaro.

328.

Sace labhetha nipakaṃ sahāyaṃ, saddhiṃ caraṃ sādhuvihāridhīraṃ;

Abhibhuyya sabbāni parissayāni, careyya tenattamano satīmā.

329.

No ce labhetha nipakaṃ sahāyaṃ, saddhiṃ caraṃ sādhuvihāridhīraṃ;

Rājāva raṭṭhaṃ vijitaṃ pahāya, eko care mātaṅgaraññeva nāgo.

33

330.

Putovat sám je lepší, není radno spolčovat se s pošetilci,

proto putuj sám, nekonaje zlo, bezstarostný, jako osamělý slon lesem Mátanga

331.

Ve vzniklé nouzi mít přátele je štěstím, spokojenost s jakýmikoliv potřebami je štěstím,

zásluhy na konci života jsou štěstím, opuštění veškeré strasti je štěstím

332.

Štěstím ve světě je úcta k matce, stejně tak úcta k otci je štěstím,

štěstím ve světě je úcta k asketům, stejně tak úcta k bráhmanům je štěstím

333.

Štěstím je ctnostný život až do stáří, štěstím je upevněná důvěra,

štěstím je nabytí moudrosti, nekonání zla je štěstím

24. Toužení

334.

U člověka, který žije nedbale, toužení vzrůstá jako popínavá rostlina,

plave jen sem a tam z života do života, toužebně vyhledávaje plody, jako opice v lese

335.

Koho přemůže toto hrubé a lepivé toužení ve světě,

u toho trápení narůstá jako tráva po dešti

336.

Kdo však přemůže toto hrubé toužení ve světě, z něhož je těžké se vymanit,

od toho trápení odpadne jako kapky vody z lotosového květu

337.

Toto vám říkám: blaze vám, zde shromážděným,

kteří vytrhnete kořen svého toužení, tak jako sběrač vonných kořínků trávu,

nedopusťte aby vás - tak jako říční proud rákos - Mára lámal znovu a znovu

338.

Jako nepoškozený silný kořen uťatého stromu znovu vyroste,

tak ze sklonu k toužení, není-li vykořeněn, vyvstává toto utrpení, znovu a znovu

339.

U koho je šestatřicet proudů smyslnosti vyvěrajících z toho, co je příjemné, mohutných,

toho tento tok odplaví do strastného stavu, tyto zhoubné názory a myšlenky spočívající na vášni

๓๓๐.เอกสฺส จริตํ เสยฺโย, นตฺถิ พาเล สหายตา;

เอโก จเร น จ ปาปานิ กยิรา, อปฺโปสฺสุกฺโก มาตงฺครญฺเญว นาโคฯ

๓๓๑.อตฺถมฺหิ ชาตมฺหิ สุขา สหายา, ตุฏฺฐี สุขา ยา อิตรีตเรน;ปุญฺญํ สุขํ ชีวิตสงฺขยมฺหิ, สพฺพสฺส ทุกฺขสฺส สุขํ ปหานํฯ

๓๓๒.สุขา มตฺเตยฺยตา โลเก, อโถ เปตฺเตยฺยตา สุขา;สุขา สามญฺญตา โลเก, อโถ พฺรหฺมญฺญตา สุขาฯ

๓๓๓.สุขํ ยาว ชรา สีลํ, สุขา สทฺธา ปติฏฺฐิตา;

สุโข ปญฺญาย ปฏิลาโภ, ปาปานํ อกรณํ สุขํฯ

นาควคฺโค เตวีสติโม นิฏฺฐิโตฯ

๒๔. ตณฺหาวคฺโค

๓๓๔.มนุชสฺส ปมตฺตจาริโน, ตณฺหา วฑฺฒติ มาลุวา วิย;โส ปฺลวตี หุรา หุรํ, ผลมิจฺฉํว วนสฺมิ วานโรฯ

๓๓๕.ยํ เอสา สหเต ชมฺมี, ตณฺหา โลเก วิสตฺติกา;

โสกา ตสฺส ปวฑฺฒนฺติ, อภิวฏฺฐํว พีรณํฯ

๓๓๖.โย เจตํ สหเต ชมฺมิํ, ตณฺหํ โลเก ทุรจฺจยํ;โสกา ตมฺหา ปปตนฺติ, อุทพินฺทุว โปกฺขราฯ

๓๓๗.ตํ โว วทามิ ภทฺทํ โว, ยาวนฺเตตฺถ สมาคตา;

ตณฺหาย มูลํ ขณถ, อุสีรตฺโถว พีรณํ;มา โว นฬํว โสโตว, มาโร ภญฺชิ ปุนปฺปุนํฯ

๓๓๘.ยถาปิ มูเล อนุปทฺทเว ทฬฺเห, ฉินฺโนปิ รุกฺโข ปุนเรว รูหติ;เอวมฺปิ ตณฺหานุสเย อนูหเต, นิพฺพตฺตตี ทุกฺขมิทํ ปุนปฺปุนํฯ

๓๓๙.ยสฺส ฉตฺติํสติ โสตา, มนาปสวนา ภุสา;

มาหา วหนฺติ ทุทฺทิฏฺฐิํ, สงฺกปฺปา ราคนิสฺสิตาฯ

330.

Ekassa caritaṃ seyyo, natthi bāle sahāyatā;

Eko care na ca pāpāni kayirā, appossukko mātaṅgaraññeva nāgo.

331.

Atthamhi jātamhi sukhā sahāyā, tuṭṭhī sukhā yā itarītarena;

Puññaṃ sukhaṃ jīvitasaṅkhayamhi, sabbassa dukkhassa sukhaṃ pahānaṃ.

332.

Sukhā matteyyatā loke, atho petteyyatā sukhā;

Sukhā sāmaññatā loke, atho brahmaññatā sukhā.

333.

Sukhaṃ yāva jarā sīlaṃ, sukhā saddhā patiṭṭhitā;

Sukho paññāya paṭilābho, pāpānaṃ akaraṇaṃ sukhaṃ.

Nāgavaggo tevīsatimo niṭṭhito.

24. Taṇhāvaggo

334.

Manujassa pamattacārino, taṇhā vaḍḍhati māluvā viya;

So plavatī hurā huraṃ, phalamicchaṃva vanasmi vānaro.

335.

Yaṃ esā sahate jammī, taṇhā loke visattikā;

Sokā tassa pavaḍḍhanti, abhivaṭṭhaṃva bīraṇaṃ.

336.

Yo cetaṃ sahate jammiṃ, taṇhaṃ loke duraccayaṃ;

Sokā tamhā papatanti, udabinduva pokkharā.

337.

Taṃ vo vadāmi bhaddaṃ vo, yāvantettha samāgatā;

Taṇhāya mūlaṃ khaṇatha, usīratthova bīraṇaṃ;

Mā vo naḷaṃva sotova, māro bhañji punappunaṃ.

338.

Yathāpi mūle anupaddave daḷhe, chinnopi rukkho punareva rūhati;

Evampi taṇhānusaye anūhate, nibbattatī dukkhamidaṃ punappunaṃ.

339.

Yassa chattiṃsati sotā, manāpasavanā bhusā;

Māhā vahanti duddiṭṭhiṃ, saṅkappā rāganissitā.

34

340.

Tyto proudy tečou všude, popínavé rostliny vášně vypučí, když se uchytí,

vidíš-li jak se taková popínavá rostlina rodí, její kořen moudře vytrhni

341.

Uvolněné a bez zábran jsou lidské radosti,

ti, kdo hledají štěstí v příjemnostech, vskutku tito lidé podléhají zrození a stárnutí

342.

Touhu upřednostňující lidé se chvějí jako polapený zajíc,

spoutáni a svázáni pouty, přicházejí k utrpení, znovu a znovu, po dlouhou dobu

343.

Touhu upřednostňující lidé se chvějí jako polapený zajíc,

proto by měl tuto touhu odstranit mnich, který si přeje být oproštěn od vášně

344.

Když vymítil podrost, ale obklopen lesem žádostí, ač mohl být vysvobozen, znovu se do vrací,

pohleď na tohoto člověka, ač mohl být vysvobozen, znovu se ke svým poutům vrací

345.

Není pevné pouto, říkají mudrcové, které je ze železa, ze dřeva či z travních vláken,

je to zalíbení v klenotech a špercích a toužení po ženách a potomcích

346.

Pevné je to pouto, říkají mudrcové, které stahuje dolů, je poddajné a je těžké se z něj vyprostit,

proto jej odetli a odešli do bezdomoví, prosti toužení opustili příjemné smyslné požitky

347.

Ti, kdo se radují z vášně, padají do jejího proudu, jako pavouk do sítě, kterou sám vyrobil,

proto ji mudrci odetli a odešli, prosti toužení opustili veškerou strast

348.

Oprosti se od toho, co je před tebou i za tebou, oprosti se i od toho, co je mezi tím a překroč bytí,

s myslí od všeho osvobozenou již nepůjdeš znovu vstříc zrození a stárnutí

349.

U člověka s rozrušenými myšlenkami a silnou vášní, který nazírá jen tělesnou krásu,

velmi vzrůstá toužení, jen si tím upevňuje pouta

350.

Kdo se však těší utišováním myšlenek, a medituje nad tělesnou odporností, vždy uvědomělý,

ten učiní konec, ten odetne Márova pouta

351.

Kdo došel cíle a je beze strachu, prost toužení a bez poskvrny,

ten vytrhl šípy bytí a je vtělen naposledy

352.

Kdo je prost toužení a bez lpění, je obeznámen s texty -

se skladbu slov - zná které předcházejí a které je následují,

ten je vtělen naposledy, o tom se říká, že je velký člověk s velkou moudrostí

๓๔๐.สวนฺติ สพฺพธิ โสตา, ลตา อุปฺปชฺช ติฏฺฐติ;

ตญฺจ ทิสฺวา ลตํ ชาตํ, มูลํ ปญฺญาย ฉินฺทถฯ

๓๔๑.สริตานิ สิเนหิตานิ จ, โสมนสฺสานิ ภวนฺติ ชนฺตุโน;เต สาตสิตา สุเขสิโน, เต เว ชาติชรูปคา นราฯ

๓๔๒.ตสิณาย ปุรกฺขตา ปชา, ปริสปฺปนฺติ สโสว พนฺธิโต;สํโยชนสงฺคสตฺตกา, ทุกฺขมุเปนฺติ ปุนปฺปุนํ จิรายฯ

๓๔๓.ตสิณาย ปุรกฺขตา ปชา, ปริสปฺปนฺติ สโสว พนฺธิโต;ตสฺมา ตสิณํ วิโนทเย, อากงฺขนฺต วิราคมตฺตโนฯ

๓๔๔.โย นิพฺพนโถ วนาธิมุตฺโต, วนมุตฺโต วนเมว ธาวติ;ตํ ปุคฺคลเมถ ปสฺสถ, มุตฺโต พนฺธนเมว ธาวติฯ

๓๔๕.น ตํ ทฬฺหํ พนฺธนมาหุ ธีรา, ยทายสํ ทารุชปพฺพชญฺจ;

สารตฺตรตฺตา มณิกุณฺฑเลสุ, ปุตฺเตสุ ทาเรสุ จ ยา อเปกฺขาฯ

๓๔๖.เอตํ ทฬฺหํ พนฺธนมาหุ ธีรา, โอหารินํ สิถิลํ ทุปฺปมุญฺจํ;

เอตมฺปิ เฉตฺวาน ปริพฺพชนฺติ, อนเปกฺขิโน กามสุขํ ปหายฯ

๓๔๗.เย ราครตฺตานุปตนฺติ โสตํ, สยํกตํ มกฺกฏโกว ชาลํ;

เอตมฺปิ เฉตฺวาน วชนฺติ ธีรา, อนเปกฺขิโน สพฺพทุกฺขํ ปหายฯ

๓๔๘.มุญฺจ ปุเร มุญฺจ ปจฺฉโต, มชฺเฌ มุญฺจ ภวสฺส ปารคู;สพฺพตฺถ วิมุตฺตมานโส, น ปุนํ ชาติชรํ อุเปหิสิฯ

๓๔๙.วิตกฺกมถิตสฺส ชนฺตุโน, ติพฺพราคสฺส สุภานุปสฺสิโน;ภิยฺโย ตณฺหา ปวฑฺฒติ, เอส โข ทฬฺหํ กโรติ พนฺธนํฯ

๓๕๐.วิตกฺกูปสเม จ โย รโต, อสุภํ ภาวยเต สทา สโต;เอส โข พฺยนฺติ กาหิติ, เอส เฉจฺฉติ มารพนฺธนํฯ

๓๕๑.นิฏฺฐงฺคโต อสนฺตาสี, วีตตณฺโห อนงฺคโณ;อจฺฉินฺทิ ภวสลฺลานิ, อนฺติโมยํ สมุสฺสโยฯ

๓๕๒.วีตตณฺโห อนาทาโน, นิรุตฺติปทโกวิโท;

อกฺขรานํ สนฺนิปาตํ, ชญฺญา ปุพฺพาปรานิ จ;ส เว ‘‘อนฺติมสารีโร, มหาปญฺโญ มหาปุริโส’’ติ วุจฺจติฯ

340.

Savanti sabbadhi sotā, latā uppajja tiṭṭhati;

Tañca disvā lataṃ jātaṃ, mūlaṃ paññāya chindatha.

341.

Saritāni sinehitāni ca, somanassāni bhavanti jantuno;

Te sātasitā sukhesino, te ve jātijarūpagā narā.

342.

Tasiṇāya purakkhatā pajā, parisappanti sasova bandhito;

Saṃyojanasaṅgasattakā, dukkhamupenti punappunaṃ cirāya.

343.

Tasiṇāya purakkhatā pajā, parisappanti sasova bandhito;

Tasmā tasiṇaṃ vinodaye, ākaṅkhanta virāgamattano.

344.

Yo nibbanatho vanādhimutto, vanamutto vanameva dhāvati;

Taṃ puggalametha passatha, mutto bandhanameva dhāvati.

345.

Na taṃ daḷhaṃ bandhanamāhu dhīrā, yadāyasaṃ dārujapabbajañca;

Sārattarattā maṇikuṇḍalesu, puttesu dāresu ca yā apekkhā.

346.

Etaṃ daḷhaṃ bandhanamāhu dhīrā, ohārinaṃ sithilaṃ duppamuñcaṃ;

Etampi chetvāna paribbajanti, anapekkhino kāmasukhaṃ pahāya.

347.

Ye rāgarattānupatanti sotaṃ, sayaṃkataṃ makkaṭakova jālaṃ;

Etampi chetvāna vajanti dhīrā, anapekkhino sabbadukkhaṃ pahāya.

348.

Muñca pure muñca pacchato, majjhe muñca bhavassa pāragū;

Sabbattha vimuttamānaso, na punaṃ jātijaraṃ upehisi.

349.

Vitakkamathitassa jantuno, tibbarāgassa subhānupassino;

Bhiyyo taṇhā pavaḍḍhati, esa kho daḷhaṃ karoti bandhanaṃ.

350.

Vitakkūpasame ca yo rato, asubhaṃ bhāvayate sadā sato;

Esa kho byanti kāhiti, esa checchati mārabandhanaṃ.

351.

Niṭṭhaṅgato asantāsī, vītataṇho anaṅgaṇo;

Acchindi bhavasallāni, antimoyaṃ samussayo.

352.

Vītataṇho anādāno, niruttipadakovido;

Akkharānaṃ sannipātaṃ, jaññā pubbāparāni ca;

Sa ve ‘‘antimasārīro, mahāpañño mahāpuriso’’ti vuccati.

35

353.

Všechno jsem přemohl, všechno poznal, na žádných věcech nelpím,

všeho jsem zanechal a osvobozen odstraněním toužení: sám jsem poznal, koho nazvat učitelem?

354.

Všechny dary předčí dar Dhammy, všechny chutě předčí chuť Dhammy,

všechny radosti předčí radost z Dhammy, odstranění toužení předčí všechno utrpení

355.

Požitky bohatství ničí nemoudrého člověka, ne toho, kdo hledá druhý břeh,

z touhy po požitcích bohatství nemoudrý člověk ničí ostatní i sebe

356.

Plevel ničí pole, vášeň ničí tyto lidi,

proto - těm, kdo jsou prosti vášně - dávání přináší velké plody

357.

Plevel ničí pole, nenávist ničí tyto lidi,

proto - těm, kdo jsou prosti nenávisti - dávání přináší velké plody

358.

Plevel ničí pole, zaslepenost ničí tyto lidi,

proto - těm, kdo jsou prosti zaslepenosti - dávání přináší velké plody

359.

Plevel ničí pole, žádostivost ničí tyto lidi,

proto - těm, kdo jsou prosti žádostivosti - dávání přináší velké plody

25. Mnich

360.

Ovládat své oko je dobré, je dobré ovládat své ucho,

ovládat svůj nos je dobré, je dobré ovládat svůj jazyk

361.

Ovládat své tělo je dobré, je dobré ovládat svou řeč,

ovládat svou mysl je dobré, je dobré zcela se ovládat,

zcela se kontrolující mnich od veškeré strasti se osvobodí

362.

Kdo ukázní své ruce, ukázní své nohy, ukázní svou řeč, nanejvýš se ukázní -

v niterné radosti, soustředěný a spokojený v samotě - ten je nazýván mnichem

363.

Mnich, který ukázní svá ústa, recituje bez rozrušení

a objasňuje smysl Dhammy - sladká je jeho řeč

๓๕๓.สพฺพาภิภู สพฺพวิทูหมสฺมิ, สพฺเพสุ ธมฺเมสุ อนูปลิตฺโต;

สพฺพญฺชโห ตณฺหกฺขเย วิมุตฺโต, สยํ อภิญฺญาย กมุทฺทิเสยฺยํฯ

๓๕๔.สพฺพทานํ ธมฺมทานํ ชินาติ, สพฺพรสํ ธมฺมรโส ชินาติ;

สพฺพรติํ ธมฺมรติ ชินาติ, ตณฺหกฺขโย สพฺพทุกฺขํ ชินาติฯ

๓๕๕.หนนฺติ โภคา ทุมฺเมธํ, โน จ ปารคเวสิโน;

โภคตณฺหาย ทุมฺเมโธ, หนฺติ อญฺเญว อตฺตนํฯ

๓๕๖.ติณโทสานิ เขตฺตานิ, ราคโทสา อยํ ปชา;ตสฺมา หิ วีตราเคสุ, ทินฺนํ โหติ มหปฺผลํฯ

๓๕๗.ติณโทสานิ เขตฺตานิ, โทสโทสา อยํ ปชา;ตสฺมา หิ วีตโทเสสุ, ทินฺนํ โหติ มหปฺผลํฯ

๓๕๘.ติณโทสานิ เขตฺตานิ, โมหโทสา อยํ ปชา;ตสฺมา หิ วีตโมเหสุ, ทินฺนํ โหติ มหปฺผลํฯ

๓๕๙.ติณโทสานิ เขตฺตานิ, ตณฺหาโทสา อยํ ปชา;ตสฺมา หิ วีตตณฺเหสุ, ทินฺนํ โหติ มหปฺผลํฯ

ตณฺหาวคฺโค จตุวีสติโม นิฏฺฐิโตฯ

๒๕. ภิกฺขุวคฺโค

๓๖๐.จกฺขุนา สํวโร สาธุ, สาธุ โสเตน สํวโร;

ฆาเนน สํวโร สาธุ, สาธุ ชิวฺหาย สํวโรฯ

๓๖๑.กาเยน สํวโร สาธุ, สาธุ วาจาย สํวโร;มนสา สํวโร สาธุ, สาธุ สพฺพตฺถ สํวโร;

สพฺพตฺถ สํวุโต ภิกฺขุ, สพฺพทุกฺขา ปมุจฺจติฯ

๓๖๒.หตฺถสํยโต ปาทสํยโต, วาจาสํยโต สํยตุตฺตโม;

อชฺฌตฺตรโต สมาหิโต, เอโก สนฺตุสิโต ตมาหุ ภิกฺขุํฯ

๓๖๓.โย มุขสํยโต ภิกฺขุ, มนฺตภาณี อนุทฺธโต;

อตฺถํ ธมฺมญฺจ ทีเปติ, มธุรํ ตสฺส ภาสิตํฯ

353.

Sabbābhibhū sabbavidūhamasmi, sabbesu dhammesu anūpalitto;

Sabbañjaho taṇhakkhaye vimutto, sayaṃ abhiññāya kamuddiseyyaṃ.

354.

Sabbadānaṃ dhammadānaṃ jināti, sabbarasaṃ dhammaraso jināti;

Sabbaratiṃ dhammarati jināti, taṇhakkhayo sabbadukkhaṃ jināti.

355.

Hananti bhogā dummedhaṃ, no ca pāragavesino;

Bhogataṇhāya dummedho, hanti aññeva attanaṃ.

356.

Tiṇadosāni khettāni, rāgadosā ayaṃ pajā;

Tasmā hi vītarāgesu, dinnaṃ hoti mahapphalaṃ.

357.

Tiṇadosāni khettāni, dosadosā ayaṃ pajā;

Tasmā hi vītadosesu, dinnaṃ hoti mahapphalaṃ.

358.

Tiṇadosāni khettāni, mohadosā ayaṃ pajā;

Tasmā hi vītamohesu, dinnaṃ hoti mahapphalaṃ.

359.

Tiṇadosāni khettāni, taṇhādosā ayaṃ pajā;

Tasmā hi vītataṇhesu, dinnaṃ hoti mahapphalaṃ.

Taṇhāvaggo catuvīsatimo niṭṭhito.

25. Bhikkhuvaggo

360.

Cakkhunā saṃvaro sādhu, sādhu sotena saṃvaro;

Ghānena saṃvaro sādhu, sādhu jivhāya saṃvaro.

361.

Kāyena saṃvaro sādhu, sādhu vācāya saṃvaro;

Manasā saṃvaro sādhu, sādhu sabbattha saṃvaro;

Sabbattha saṃvuto bhikkhu, sabbadukkhā pamuccati.

362.

Hatthasaṃyato pādasaṃyato, vācāsaṃyato saṃyatuttamo;

Ajjhattarato samāhito, eko santusito tamāhu bhikkhuṃ.

363.

Yo mukhasaṃyato bhikkhu, mantabhāṇī anuddhato;

Atthaṃ dhammañca dīpeti, madhuraṃ tassa bhāsitaṃ.

36

364.

Dhammou se těšící, z Dhammy se radující, Dhammu zkoumající,

Dhammu si připomínající mnich od dobré Dhammy neodpadne

365.

Nemysli na vlastní zisk, nežij v závisti vůči ostatním,

mnich, který závidí ostatním, soustředění nedosáhne

366.

I když mnich nenabyl zisku, na vlastní zisk nemyslí,

toho i bohové chválí, kdo žije čistě a nepolevuje v úsilí

367.

Jakékoli jméno-a-hmotu, kdo nepovažuje za své vlastní,

a kvůli tomu, co není se netrápí, ten je nazýván mnichem

368.

V laskavosti prodlévající mnich, povznešený Buddhovým učením,

dosáhne stavu míru: štěstí utišení formací

369.

Vyprázdni, mnichu, tento člun, prázdný pro tebe bude lehčí,

odetneš-li vášeň a nenávist, dojdeš tím k odpoutání

370.

Odetni pět nižších pout, zanech pět vyšších pout a rozviň přednostně pět řídících schopností,

mnich, který překonal pět připoutaností je nazýván „ten, kdo překročil záplavu“

371.

Cvič meditaci, mnichu, nebuď nedbalý, nenech svou mysl potulovat u pramenů smyslnosti,

nespolkni z nedbalosti tuto žhavou železnou kouli, aby ses nespálil a nenaříkal: „to je utrpení“

372.

Není meditae u toho, kdo nemá moudrost, není moudrost u toho, kdo nemá meditační pohroužení,

kdo je však obdařen meditačním pohroužením i moudrostí, ten je již v blízkosti odpoutání

373.

Do prázdného příbytku vstupuje mnich, který má mysl naplněnou mírem,

zakouší radost, kterou nezakouší obyčejní lidé, ten, kdo správně a jasně vidí Dhammu

374.

Kdo správně pozná jakým způsobem osobnostní skupiny vznikají a zanikají,

ten získá nadšení a radost, neboť tím pozná bezsmrtný stav

375.

Toto jsou první kroky moudrého mnicha, zde v tomto učení:

střežení svých smyslů a spokojenost, sebekontrola podle pravidel cvičení,

376.

Sdružování se s dobrými přáteli, čistý život a nepolevování v úsilí,

měl by mít přátelské zůsoby a být zkušený v jednání,

tím bude naplněn radostí a učiní konec utrpení

๓๖๔.ธมฺมาราโม ธมฺมรโต, ธมฺมํ อนุวิจินฺตยํ;

ธมฺมํ อนุสฺสรํ ภิกฺขุ, สทฺธมฺมา น ปริหายติฯ

๓๖๕.สลาภํ นาติมญฺเญยฺย, นาญฺเญสํ ปิหยํ จเร;

อญฺเญสํ ปิหยํ ภิกฺขุ, สมาธิํ นาธิคจฺฉติฯ

๓๖๖.อปฺปลาโภปิ เจ ภิกฺขุ, สลาภํ นาติมญฺญติ;ตํ เว เทวา ปสํสนฺติ, สุทฺธาชีวิํ อตนฺทิตํฯ

๓๖๗.สพฺพโส นามรูปสฺมิํ, ยสฺส นตฺถิ มมายิตํ;

อสตา จ น โสจติ, ส เว ‘‘ภิกฺขู’’ติ วุจฺจติฯ

๓๖๘.เมตฺตาวิหารี โย ภิกฺขุ, ปสนฺโน พุทฺธสาสเน;

อธิคจฺเฉ ปทํ สนฺตํ, สงฺขารูปสมํ สุขํฯ

๓๖๙.สิญฺจ ภิกฺขุ อิมํ นาวํ, สิตฺตา เต ลหุเมสฺสติ;

เฉตฺวา ราคญฺจ โทสญฺจ, ตโต นิพฺพานเมหิสิฯ

๓๗๐.ปญฺจ ฉินฺเท ปญฺจ ชเห, ปญฺจ จุตฺตริ ภาวเย;ปญฺจ สงฺคาติโค ภิกฺขุ, ‘‘โอฆติณฺโณ’’ติ วุจฺจติฯ

๓๗๑.ฌาย ภิกฺขุ มา ปมาโท, มา เต กามคุเณ รเมสฺสุ จิตฺตํ;

มา โลหคุฬํ คิลี ปมตฺโต, มา กนฺทิ ‘‘ทุกฺขมิท’’นฺติ ฑยฺหมาโนฯ

๓๗๒.นตฺถิ ฌานํ อปญฺญสฺส, ปญฺญา นตฺถิ อฌายโต;

ยมฺหิ ฌานญฺจ ปญฺญา จ, ส เว นิพฺพานสนฺติเกฯ

๓๗๓.สุญฺญาคารํ ปวิฏฺฐสฺส, สนฺตจิตฺตสฺส ภิกฺขุโน;อมานุสี รติ โหติ, สมฺมา ธมฺมํ วิปสฺสโตฯ

๓๗๔.ยโต ยโต สมฺมสติ, ขนฺธานํ อุทยพฺพยํ;ลภตี ปีติปาโมชฺชํ, อมตํ ตํ วิชานตํฯ

๓๗๕.ตตฺรายมาทิ ภวติ, อิธ ปญฺญสฺส ภิกฺขุโน;

อินฺทฺริยคุตฺติ สนฺตุฏฺฐิ, ปาติโมกฺเข จ สํวโรฯ

๓๗๖.มิตฺเต ภชสฺสุ กลฺยาเณ, สุทฺธาชีเว อตนฺทิเต;

ปฏิสนฺถารวุตฺยสฺส, อาจารกุสโล สิยา;ตโต ปาโมชฺชพหุโล, ทุกฺขสฺสนฺตํ กริสฺสติฯ

364.

Dhammārāmo dhammarato, dhammaṃ anuvicintayaṃ;

Dhammaṃ anussaraṃ bhikkhu, saddhammā na parihāyati.

365.

Salābhaṃ nātimaññeyya, nāññesaṃ pihayaṃ care;

Aññesaṃ pihayaṃ bhikkhu, samādhiṃ nādhigacchati.

366.

Appalābhopi ce bhikkhu, salābhaṃ nātimaññati;

Taṃ ve devā pasaṃsanti, suddhājīviṃ atanditaṃ.

367.

Sabbaso nāmarūpasmiṃ, yassa natthi mamāyitaṃ;

Asatā ca na socati, sa ve ‘‘bhikkhū’’ti vuccati.

368.

Mettāvihārī yo bhikkhu, pasanno buddhasāsane;

Adhigacche padaṃ santaṃ, saṅkhārūpasamaṃ sukhaṃ.

369.

Siñca bhikkhu imaṃ nāvaṃ, sittā te lahumessati;

Chetvā rāgañca dosañca, tato nibbānamehisi.

370.

Pañca chinde pañca jahe, pañca cuttari bhāvaye;

Pañca saṅgātigo bhikkhu, ‘‘oghatiṇṇo’’ti vuccati.

371.

Jhāya bhikkhu mā pamādo, mā te kāmaguṇe ramessu cittaṃ;

Mā lohaguḷaṃ gilī pamatto, mā kandi ‘‘dukkhamida’’nti ḍayhamāno.

372.

Natthi jhānaṃ apaññassa, paññā natthi ajhāyato;

Yamhi jhānañca paññā ca, sa ve nibbānasantike.

373.

Suññāgāraṃ paviṭṭhassa, santacittassa bhikkhuno;

Amānusī rati hoti, sammā dhammaṃ vipassato.

374.

Yato yato sammasati, khandhānaṃ udayabbayaṃ;

Labhatī pītipāmojjaṃ, amataṃ taṃ vijānataṃ.

375.

Tatrāyamādi bhavati, idha paññassa bhikkhuno;

Indriyagutti santuṭṭhi, pātimokkhe ca saṃvaro.

376.

Mitte bhajassu kalyāṇe, suddhājīve atandite;

Paṭisanthāravutyassa, ācārakusalo siyā;

Tato pāmojjabahulo, dukkhassantaṃ karissati.

37

377.

Jako jasmín květů uvadlých se zbavuje,

tak vášně a nenávisti zcela se zbavte, mniši

378.

Kdo má klidné tělo a mírnou řeč, je mírný a dobře soustředěný,

mnich, který opustil světské návnady, ten je nazýván „umírněný“

379.

Sám sebe napravuj, sám sebe zkoumej,

když střeží sám sebe a je uvědomělý, bude mnich prodlévat blaženě

380.

Každý je sám sobě ochráncem, každý je sám sobě vůdcem,

proto bys měl ukáznit sám sebe, jako chovatel svého skvělého koně

381.

Radostí naplněný mnich, povznešený Buddhovým učením,

dosáhne stavu míru: štěstí utišení formací

382.

Když mladý mnich usiluje v Buddhově učení,

ozáří tento svět, jako z mraků vynořivší se měsíc

26. Bráhman

383.

S odvahou odetni proud vznikání a zavrhni smyslové požitky, bráhmane,

s poznáním ukončení formací poznáš to, co je nestvořené, bráhmane

384.

Když tyto dvě věci bráhman překročí,

pak všechna jeho pouta dojdou k ukončení - u toho, kdo je vědoucí

385.

Pro koho již onen svět ani tento svět, ani onen-i-tento svět neexistuje,

je prostý úzkosti a zbavený pout, toho nazývám bráhmanem

386.

Kdo dlí bez poskvrn v meditačním pohroužení, kdo splnil svůj úkol a je prostý zákalů,

kdo dosáhl nejvyššího cíle, toho nazývám bráhmanem

387.

Slunce září ve dne, měsíc svítí v noci,

bojovník září ve své zbroji, bráhman září v meditačním pohroužení,

avšak po celý den i noc září svým jasem Probuzený

๓๗๗.วสฺสิกา วิย ปุปฺผานิ, มทฺทวานิ ปมุญฺจติ;

เอวํ ราคญฺจ โทสญฺจ, วิปฺปมุญฺเจถ ภิกฺขโวฯ

๓๗๘.สนฺตกาโย สนฺตวาโจ, สนฺตวา สุสมาหิโต;วนฺตโลกามิโส ภิกฺขุ, ‘‘อุปสนฺโต’’ติ วุจฺจติฯ

๓๗๙.อตฺตนา โจทยตฺตานํ, ปฏิมํเสถ อตฺตนา;

โส อตฺตคุตฺโต สติมา, สุขํ ภิกฺขุ วิหาหิสิฯ

๓๘๐.อตฺตา หิ อตฺตโน นาโถ, อตฺตา หิ อตฺตโน คติ;ตสฺมา สํยมมตฺตานํ, อสฺสํ ภทฺรํว วาณิโชฯ

๓๘๑.ปาโมชฺชพหุโล ภิกฺขุ, ปสนฺโน พุทฺธสาสเน;

อธิคจฺเฉ ปทํ สนฺตํ, สงฺขารูปสมํ สุขํฯ

๓๘๒.โย หเว ทหโร ภิกฺขุ, ยุญฺชติ พุทฺธสาสเน;

โสมํ โลกํ ปภาเสติ, อพฺภา มุตฺโตว จนฺทิมาฯ

ภิกฺขุวคฺโค ปญฺจวีสติโม นิฏฺฐิโตฯ

๒๖. พฺราหฺมณวคฺโค

๓๘๓.ฉินฺท โสตํ ปรกฺกมฺม, กาเม ปนุท พฺราหฺมณ;

สงฺขารานํ ขยํ ญตฺวา, อกตญฺญูสิ พฺราหฺมณฯ

๓๘๔.ยทา ทฺวเยสุ ธมฺเมสุ, ปารคู โหติ พฺราหฺมโณ;อถสฺส สพฺเพ สํโยคา, อตฺถํ คจฺฉนฺติ ชานโตฯ

๓๘๕.ยสฺส ปารํ อปารํ วา, ปาราปารํ น วิชฺชติ;วีตทฺทรํ วิสํยุตฺตํ, ตมหํ พฺรูมิ พฺราหฺมณํฯ

๓๘๖.ฌายิํ วิรชมาสีนํ, กตกิจฺจมนาสวํ;

อุตฺตมตฺถมนุปฺปตฺตํ, ตมหํ พฺรูมิ พฺราหฺมณํฯ

๓๘๗.ทิวา ตปติ อาทิจฺโจ, รตฺติมาภาติ จนฺทิมา;

สนฺนทฺโธ ขตฺติโย ตปติ, ฌายี ตปติ พฺราหฺมโณ;อถ สพฺพมโหรตฺติํ, พุทฺโธ ตปติ เตชสาฯ

377.

Vassikā viya pupphāni, maddavāni pamuñcati;

Evaṃ rāgañca dosañca, vippamuñcetha bhikkhavo.

378.

Santakāyo santavāco, santavā susamāhito;

Vantalokāmiso bhikkhu, ‘‘upasanto’’ti vuccati.

379.

Attanā codayattānaṃ, paṭimaṃsetha attanā;

So attagutto satimā, sukhaṃ bhikkhu vihāhisi.

380.

Attā hi attano nātho, Attā hi attano gati;

Tasmā saṃyamamattānaṃ, assaṃ bhadraṃva vāṇijo.

381.

Pāmojjabahulo bhikkhu, pasanno buddhasāsane;

Adhigacche padaṃ santaṃ, saṅkhārūpasamaṃ sukhaṃ.

382.

Yo have daharo bhikkhu, yuñjati buddhasāsane;

Somaṃ lokaṃ pabhāseti, abbhā muttova candimā.

Bhikkhuvaggo pañcavīsatimo niṭṭhito.

26. Brāhmaṇavaggo

383.

Chinda sotaṃ parakkamma, kāme panuda brāhmaṇa;

Saṅkhārānaṃ khayaṃ ñatvā, akataññūsi brāhmaṇa.

384.

Yadā dvayesu dhammesu, pāragū hoti brāhmaṇo;

Athassa sabbe saṃyogā, atthaṃ gacchanti jānato.

385.

Yassa pāraṃ apāraṃ vā, pārāpāraṃ na vijjati;

Vītaddaraṃ visaṃyuttaṃ, tamahaṃ brūmi brāhmaṇaṃ.

386.

Jhāyiṃ virajamāsīnaṃ, katakiccamanāsavaṃ;

Uttamatthamanuppattaṃ, tamahaṃ brūmi brāhmaṇaṃ.

387.

Divā tapati ādicco, rattimābhāti candimā;

Sannaddho khattiyo tapati, jhāyī tapati brāhmaṇo;

Atha sabbamahorattiṃ, buddho tapati tejasā.

38

388.

„Bráhman“ proto, že se zbavil zla, „asketa“ proto je někdo nazýván, že žije správně,

že opustil vlastní poskvrnění, proto je někdo nazýván „ten, kdo odešel“

389.

Nechť nikdo neudeří Bráhmana a Bráhman nechť nepovolí svému hněvu,

hanba tomu, kdo napadne Bráhmana, větší hanba, když ten povolí svému hněvu

390.

Nic není pro Bráhmana lepší než pevně ovládaná mysl vůči tomu, co je milé,

a do jaké míry se odvrátí od ubližování, do té míry se utiší jeho utrpení

391.

Kdo tělesně, slovně a mentálně nekoná špatné skutky,

ovládá se v těchto třech způsobech, toho nazývám Bráhmanem

392.

Od koho jsi byl poučen v Dhammě, vyložené dokonale Probuzeným,

toho chovej v náležité úctě, jako Bráhman obětní oheň

393.

Ani splétáním vlasů, ani rodem ani zrozením se nikdo nestane Bráhmanem,

v kom je však pravda a Dhamma, ten je čistým, ten je Bráhmanem

394.

K čemu je ti splétání vlasů, nemoudrý člověče, k čemu je ti plášť z antilopí kůže?,

uvnitř jsi zamotaný, navenek uhlazený

395.

Kdo se obléká do odhozených hadrů, je vyhublý až mu vystupují žíly

a osamotě dlí v lesích v meditačním pohroužení, toho nazývám Bráhmanem

396.

Nenazývám někoho Bráhmanem podle toho z jakého lůna, z jaké matky se zrodil,

nazýván ctěným učitelem je ten, kdo nic nemá -

kdo na ničem nelpí, toho nazývám Bráhmanem

397.

Kdo odetnul všechna pouta, není rozrušený

a je oproštěn od připoutanosti, toho nazývám Bráhmanem

398.

Kdo odetnul popruh a řemen, otěž a uzdu,

odstranil závoru a je probuzený, toho nazývám Bráhmanem

399.

Kdo napadení, rány i pouta snáší prost zloby

a jeho silou je síla trpělivosti, toho nazývám Bráhmanem

400.

Kdo je prost hněvu a dbalý svých povinností, dbalý ctnosti a prost pýchy,

kdo je zkrocený a je vtělen naposledy, toho nazývám Bráhmanem

๓๘๘.พาหิตปาโปติ พฺราหฺมโณ, สมจริยา สมโณติ วุจฺจติ;ปพฺพาชยมตฺตโน มลํ, ตสฺมา ‘‘ปพฺพชิโต’’ติ วุจฺจติฯ

๓๘๙.น พฺราหฺมณสฺส ปหเรยฺย, นาสฺส มุญฺเจถ พฺราหฺมโณ;

ธี พฺราหฺมณสฺส หนฺตารํ, ตโต ธี ยสฺส มุญฺจติฯ

๓๙๐.น พฺราหฺมณสฺเสตทกิญฺจิ เสยฺโย, ยทา นิเสโธ มนโส ปิเยหิ;

ยโต ยโต หิํสมโน นิวตฺตติ, ตโต ตโต สมฺมติเมว ทุกฺขํฯ

๓๙๑.ยสฺส กาเยน วาจาย, มนสา นตฺถิ ทุกฺกฏํ;สํวุตํ ตีหิ ฐาเนหิ, ตมหํ พฺรูมิ พฺราหฺมณํฯ

๓๙๒.ยมฺหา ธมฺมํ วิชาเนยฺย, สมฺมาสมฺพุทฺธเทสิตํ;

สกฺกจฺจํ ตํ นมสฺเสยฺย, อคฺคิหุตฺตํว พฺราหฺมโณฯ

๓๙๓.น ชฏาหิ น โคตฺเตน, น ชจฺจา โหติ พฺราหฺมโณ;

ยมฺหิ สจฺจญฺจ ธมฺโม จ, โส สุจี โส จ พฺราหฺมโณฯ

๓๙๔.กิํ เต ชฏาหิ ทุมฺเมธ, กิํ เต อชินสาฏิยา;อพฺภนฺตรํ เต คหนํ, พาหิรํ ปริมชฺชสิฯ

๓๙๕.ปํสุกูลธรํ ชนฺตุํ, กิสํ ธมนิสนฺถตํ;

เอกํ วนสฺมิํ ฌายนฺตํ, ตมหํ พฺรูมิ พฺราหฺมณํฯ

๓๙๖.น จาหํ พฺราหฺมณํ พฺรูมิ, โยนิชํ มตฺติสมฺภวํ;โภวาทิ นาม โส โหติ, สเจ โหติ สกิญฺจโน;อกิญฺจนํ อนาทานํ, ตมหํ พฺรูมิ พฺราหฺมณํฯ

๓๙๗.สพฺพสํโยชนํ เฉตฺวา, โย เว น ปริตสฺสติ;สงฺคาติคํ วิสํยุตฺตํ, ตมหํ พฺรูมิ พฺราหฺมณํฯ

๓๙๘.เฉตฺวา นทฺธิํ วรตฺตญฺจ, สนฺทานํ สหนุกฺกมํ;อุกฺขิตฺตปลิฆํ พุทฺธํ, ตมหํ พฺรูมิ พฺราหฺมณํฯ

๓๙๙.อกฺโกสํ วธพนฺธญฺจ, อทุฏฺโฐ โย ติติกฺขติ;ขนฺตีพลํ พลานีกํ, ตมหํ พฺรูมิ พฺราหฺมณํฯ

๔๐๐.อกฺโกธนํ วตวนฺตํ, สีลวนฺตํ อนุสฺสทํ;

ทนฺตํ อนฺติมสารีรํ, ตมหํ พฺรูมิ พฺราหฺมณํฯ

388.

Bāhitapāpoti brāhmaṇo, samacariyā samaṇoti vuccati;

Pabbājayamattano malaṃ, tasmā ‘‘pabbajito’’ti vuccati.

389.

Na brāhmaṇassa pahareyya, nāssa muñcetha brāhmaṇo;

Dhī brāhmaṇassa hantāraṃ, tato dhī yassa muñcati.

390.

Na brāhmaṇassetadakiñci seyyo, yadā nisedho manaso piyehi;

Yato yato hiṃsamano nivattati, tato tato sammatimeva dukkhaṃ.

391.

Yassa kāyena vācāya, manasā natthi dukkaṭaṃ;

Saṃvutaṃ tīhi ṭhānehi, tamahaṃ brūmi brāhmaṇaṃ.

392.

Yamhā dhammaṃ vijāneyya, sammāsambuddhadesitaṃ;

Sakkaccaṃ taṃ namasseyya, aggihuttaṃva brāhmaṇo.

393.

Na jaṭāhi na gottena, na jaccā hoti brāhmaṇo;

Yamhi saccañca dhammo ca, so sucī so ca brāhmaṇo.

394.

Kiṃ te jaṭāhi dummedha, kiṃ te ajinasāṭiyā;

Abbhantaraṃ te gahanaṃ, bāhiraṃ parimajjasi.

395.

Paṃsukūladharaṃ jantuṃ, kisaṃ dhamanisanthataṃ;

Ekaṃ vanasmiṃ jhāyantaṃ, tamahaṃ brūmi brāhmaṇaṃ.

396.

Na cāhaṃ brāhmaṇaṃ brūmi, yonijaṃ mattisambhavaṃ;

Bhovādi nāma so hoti, sace hoti sakiñcano;

Akiñcanaṃ anādānaṃ, tamahaṃ brūmi brāhmaṇaṃ.

397.

Sabbasaṃyojanaṃ chetvā, yo ve na paritassati;

Saṅgātigaṃ visaṃyuttaṃ, tamahaṃ brūmi brāhmaṇaṃ.

398.

Chetvā naddhiṃ varattañca, sandānaṃ sahanukkamaṃ;

Ukkhittapalighaṃ buddhaṃ, tamahaṃ brūmi brāhmaṇaṃ.

399.

Akkosaṃ vadhabandhañca, aduṭṭho yo titikkhati;

Khantībalaṃ balānīkaṃ, tamahaṃ brūmi brāhmaṇaṃ.

400.

Akkodhanaṃ vatavantaṃ, sīlavantaṃ anussadaṃ;

Dantaṃ antimasārīraṃ, tamahaṃ brūmi brāhmaṇaṃ.

39

401.

Jako voda na lotosovém listě či hořčičné semínko na hrotu jehly,

kdo na smyslových požitcích neulpí, toho nazývám Bráhmanem

402.

Kdo vzhledem k utrpení poznává, že ho právě zde, sám pro sebe ukončil,

kdo odložil břemeno a je odpoután, toho nazývám Bráhmanem

403.

Mudrce s hlubokou moudrostí, který rozezná co je stezka a co není stezka,

který dosáhl nejvyššího cíle, toho nazývám Bráhmanem

404.

Kdo se nesdružuje s hospodáři ani s poutníky bez domova,

kdo žije v bezdomoví a má málo přání, toho nazývám Bráhmanem

405.

Kdo zanechal násilí vůči živým bytostem, ať bázlivým či statečným,

kdo nezabíjí ani nenavádí ostatní k zabíjení, toho nazývám Bráhmanem

406.

Kdo je prost nepřátelství mezi nepřáteli, mezi násilníky je umírněný

a mezi ulpívajícími je prost lpění, toho nazývám Bráhmanem

407.

Od koho vášeň i nenávist, domýšlivost i pohrdavost odpadla

jako hořčičné semínko z hrotu jehly, toho nazývám Bráhmanem

408.

Kdo ne-hrubá, poučná a pravdivá slova pronáší,

kdo nikoho neuráží, toho nazývám Bráhmanem

409.

Kdo zde - ať dlouhé či krátké, malé či velké, krásné či ošklivé -

ve světě nebere nic nedarovaného, toho nazývám Bráhmanem

410.

U koho není k nalezení touha po tomto světě či po po smrti,

kdo je zbaven touhy a je odpoutaný, toho nazývám bráhmnem

411.

U koho není k nalezení místo jeho lpění a je prost pochybností díky konečnému poznání,

kdo dosáhl hlubiny bezsmrtnosti, toho nazývám Bráhmanem

412.

Kdo v tomto světě dobro i zlo, obě tato lpění překonal

a je prost trápení, bez poskvrny, čistý, toho nazývám Bráhmanem

413.

Kdo je jako měsíc, neposkvrněný a čistý, čirý a klidný,

kdo zcela odstranil zalíbení v bytí, toho nazývám Bráhmanem

๔๐๑.วาริ โปกฺขรปตฺเตว, อารคฺเคริว สาสโป;

โย น ลิมฺปติ กาเมสุ, ตมหํ พฺรูมิ พฺราหฺมณํฯ

๔๐๒.โย ทุกฺขสฺส ปชานาติ, อิเธว ขยมตฺตโน;

ปนฺนภารํ วิสํยุตฺตํ, ตมหํ พฺรูมิ พฺราหฺมณํฯ

๔๐๓.คมฺภีรปญฺญํ เมธาวิํ, มคฺคามคฺคสฺส โกวิทํ;

อุตฺตมตฺถมนุปฺปตฺตํ, ตมหํ พฺรูมิ พฺราหฺมณํฯ

๔๐๔.อสํสฏฺฐํ คหฏฺเฐหิ, อนาคาเรหิ จูภยํ;

อโนกสาริมปฺปิจฺฉํ, ตมหํ พฺรูมิ พฺราหฺมณํฯ

๔๐๕.นิธาย ทณฺฑํ ภูเตสุ, ตเสสุ ถาวเรสุ จ;

โย น หนฺติ น ฆาเตติ, ตมหํ พฺรูมิ พฺราหฺมณํฯ

๔๐๖.อวิรุทฺธํ วิรุทฺเธสุ, อตฺตทณฺเฑสุ นิพฺพุตํ;

สาทาเนสุ อนาทานํ, ตมหํ พฺรูมิ พฺราหฺมณํฯ

๔๐๗.ยสฺส ราโค จ โทโส จ, มาโน มกฺโข จ ปาติโต;สาสโปริว อารคฺคา, ตมหํ พฺรูมิ พฺราหฺมณํฯ

๔๐๘.อกกฺกสํ วิญฺญาปนิํ, คิรํ สจฺจมุทีรเย;

ยาย นาภิสเช กญฺจิ, ตมหํ พฺรูมิ พฺราหฺมณํฯ

๔๐๙.โยธ ทีฆํ ว รสฺสํ วา, อณุํ ถูลํ สุภาสุภํ;

โลเก อทินฺนํ นาทิยติ, ตมหํ พฺรูมิ พฺราหฺมณํฯ

๔๑๐.อาสา ยสฺส น วิชฺชนฺติ, อสฺมิํ โลเก ปรมฺหิ จ;นิราสาสํ วิสํยุตฺตํ, ตมหํ พฺรูมิ พฺราหฺมณํฯ

๔๑๑.ยสฺสาลยา น วิชฺชนฺติ, อญฺญาย อกถํกถี;อมโตคธมนุปฺปตฺตํ, ตมหํ พฺรูมิ พฺราหฺมณํฯ

๔๑๒.โยธ ปุญฺญญฺจ ปาปญฺจ, อุโภ สงฺคมุปจฺจคา;อโสกํ วิรชํ สุทฺธํ, ตมหํ พฺรูมิ พฺราหฺมณํฯ

๔๑๓.จนฺทํว วิมลํ สุทฺธํ, วิปฺปสนฺนมนาวิลํ;

นนฺทีภวปริกฺขีณํ, ตมหํ พฺรูมิ พฺราหฺมณํฯ

401.

Vāri pokkharapatteva, āraggeriva sāsapo;

Yo na limpati kāmesu, tamahaṃ brūmi brāhmaṇaṃ.

402.

Yo dukkhassa pajānāti, idheva khayamattano;

Pannabhāraṃ visaṃyuttaṃ, tamahaṃ brūmi brāhmaṇaṃ.

403.

Gambhīrapaññaṃ medhāviṃ, maggāmaggassa kovidaṃ;

Uttamatthamanuppattaṃ, tamahaṃ brūmi brāhmaṇaṃ.

404.

Asaṃsaṭṭhaṃ gahaṭṭhehi, anāgārehi cūbhayaṃ;

Anokasārimappicchaṃ, tamahaṃ brūmi brāhmaṇaṃ.

405.

Nidhāya daṇḍaṃ bhūtesu, tasesu thāvaresu ca;

Yo na hanti na ghāteti, tamahaṃ brūmi brāhmaṇaṃ.

406.

Aviruddhaṃ viruddhesu, attadaṇḍesu nibbutaṃ;

Sādānesu anādānaṃ, tamahaṃ brūmi brāhmaṇaṃ.

407.

Yassa rāgo ca doso ca, māno makkho ca pātito;

Sāsaporiva āraggā, tamahaṃ brūmi brāhmaṇaṃ.

408.

Akakkasaṃ viññāpaniṃ, giraṃ saccamudīraye;

Yāya nābhisaje kañci, tamahaṃ brūmi brāhmaṇaṃ.

409.

Yodha dīghaṃ va rassaṃ vā, aṇuṃ thūlaṃ subhāsubhaṃ;

Loke adinnaṃ nādiyati, tamahaṃ brūmi brāhmaṇaṃ.

410.

Āsā yassa na vijjanti, asmiṃ loke paramhi ca;

Nirāsāsaṃ visaṃyuttaṃ, tamahaṃ brūmi brāhmaṇaṃ.

411.

Yassālayā na vijjanti, aññāya akathaṃkathī;

Amatogadhamanuppattaṃ, tamahaṃ brūmi brāhmaṇaṃ.

412.

Yodha puññañca pāpañca, ubho saṅgamupaccagā;

Asokaṃ virajaṃ suddhaṃ, tamahaṃ brūmi brāhmaṇaṃ.

413.

Candaṃva vimalaṃ suddhaṃ, vippasannamanāvilaṃ;

Nandībhavaparikkhīṇaṃ, tamahaṃ brūmi brāhmaṇaṃ.

40

414.

Kdo tuto nebezpečnou a obtížnou cestu, koloběh životů a zaslepenost překonal,

kdo překročil na druhý břeh a dlí v meditaci, kdo je prost žádostí, prost pochybností,

odpoutaný skrze neulpívání, toho nazývám Bráhmanem

415.

Kdo zde, opustiv smyslné požitky, odejde z domova do bezdomoví,

kdo zcela ukončil smyslné bytí, toho nazývám Bráhmanem

416.

Kdo zde, opustiv toužení, odejde z domova do bezdomoví,

kdo zcela ukončil toužení po bytí, toho nazývám Bráhmanem

417.

Kdo opustil lidská pouta a překonal i pouta nebeská,

kdo je zbaven všech pout, toho nazývám Bráhmanem

418.

Kdo opustil libost i nelibost, kdo je vychladlý a prostý přivlastňování,

kdo je hrdinou, jenž přemohl celý svět, toho nazývám Bráhmanem

419.

Kdo zná zanikání bytostí a jejich znovuvyvstávání, v celistvosti,

kdo je bez lpění, blažený a probuzený, toho nazývám Bráhmanem

420.

Ten, jehož směr neznají bohové, nebešťané ani lidé,

kdo je oproštěný od zákalů, zasloužilý, toho nazývám Bráhmanem

421.

Pro koho je minulost, budoucnost i to, co je mezi tím nicotou,

kdo na ničem nelpí, toho nazývám Bráhmanem

422.

Kdo je vůdce a ušlechtilý hrdina, kdo je velkým zřecem, jenž nad vším zvítězil,

kdo je prost žádostí, očištěný od zla a probuzený, toho nazývám Bráhmanem

423.

Kdo své dřívější životy poznal a nebeské světy i místa utrpení uzřel,

kdo ukončení zrozování dosáhl a je mudrcem s dokonalým přímým poznáním,

kdo dovršil vše, co lze dovršit, toho nazývám Bráhmanem

Konec sbírky Dhammapada

๔๑๔.โยมํ ปลิปถํ ทุคฺคํ, สํสารํ โมหมจฺจคา;ติณฺโณ ปารคโต ฌายี, อเนโช อกถํกถี;

อนุปาทาย นิพฺพุโต, ตมหํ พฺรูมิ พฺราหฺมณํฯ

๔๑๕.โยธ กาเม ปหนฺตฺวาน, อนาคาโร ปริพฺพเช;กามภวปริกฺขีณํ, ตมหํ พฺรูมิ พฺราหฺมณํ ฯ

๔๑๖.โยธ ตณฺหํ ปหนฺตฺวาน, อนาคาโร ปริพฺพเช;ตณฺหาภวปริกฺขีณํ, ตมหํ พฺรูมิ พฺราหฺมณํฯ

๔๑๗.หิตฺวา มานุสกํ โยคํ, ทิพฺพํ โยคํ อุปจฺจคา;สพฺพโยควิสํยุตฺตํ, ตมหํ พฺรูมิ พฺราหฺมณํฯ

๔๑๘.หิตฺวา รติญฺจ อรติญฺจ, สีติภูตํ นิรูปธิํ;

สพฺพโลกาภิภุํ วีรํ, ตมหํ พฺรูมิ พฺราหฺมณํฯ

๔๑๙.จุติํ โย เวทิ สตฺตานํ, อุปปตฺติญฺจ สพฺพโส;อสตฺตํ สุคตํ พุทฺธํ, ตมหํ พฺรูมิ พฺราหฺมณํฯ

๔๒๐.ยสฺส คติํ น ชานนฺติ, เทวา คนฺธพฺพมานุสา;ขีณาสวํ อรหนฺตํ, ตมหํ พฺรูมิ พฺราหฺมณํฯ

๔๒๑.ยสฺส ปุเร จ ปจฺฉา จ, มชฺเฌ จ นตฺถิ กิญฺจนํ;อกิญฺจนํ อนาทานํ, ตมหํ พฺรูมิ พฺราหฺมณํฯ

๔๒๒.อุสภํ ปวรํ วีรํ, มเหสิํ วิชิตาวินํ;

อเนชํ นฺหาตกํ พุทฺธํ, ตมหํ พฺรูมิ พฺราหฺมณํฯ

๔๒๓.ปุพฺเพนิวาสํ โย เวทิ, สคฺคาปายญฺจ ปสฺสติ,อโถ ชาติกฺขยํ ปตฺโต, อภิญฺญาโวสิโต มุนิ;สพฺพโวสิตโวสานํ, ตมหํ พฺรูมิ พฺราหฺมณํฯ

พฺราหฺมณวคฺโค ฉพฺพีสติโม นิฏฺฐิโตฯ

ธมฺมปทปาฬิ นิฏฺฐิตาฯ

414.

Yomaṃ palipathaṃ duggaṃ, saṃsāraṃ mohamaccagā;

Tiṇṇo pāragato jhāyī, anejo akathaṃkathī;

Anupādāya nibbuto, tamahaṃ brūmi brāhmaṇaṃ.

415.

Yodha kāme pahantvāna, anāgāro paribbaje;

Kāmabhavaparikkhīṇaṃ, tamahaṃ brūmi brāhmaṇaṃ.

416.

Yodha taṇhaṃ pahantvāna, anāgāro paribbaje;

Taṇhābhavaparikkhīṇaṃ, tamahaṃ brūmi brāhmaṇaṃ.

417.

Hitvā mānusakaṃ yogaṃ, dibbaṃ yogaṃ upaccagā;

Sabbayogavisaṃyuttaṃ, tamahaṃ brūmi brāhmaṇaṃ.

418.

Hitvā ratiñca aratiñca, sītibhūtaṃ nirūpadhiṃ;

Sabbalokābhibhuṃ vīraṃ, tamahaṃ brūmi brāhmaṇaṃ.

419.

Cutiṃ yo vedi sattānaṃ, upapattiñca sabbaso;

Asattaṃ sugataṃ buddhaṃ, tamahaṃ brūmi brāhmaṇaṃ.

420.

Yassa gatiṃ na jānanti, devā gandhabbamānusā;

Khīṇāsavaṃ arahantaṃ, tamahaṃ brūmi brāhmaṇaṃ.

421.

Yassa pure ca pacchā ca, majjhe ca natthi kiñcanaṃ;

Akiñcanaṃ anādānaṃ, tamahaṃ brūmi brāhmaṇaṃ.

422.

Usabhaṃ pavaraṃ vīraṃ, mahesiṃ vijitāvinaṃ;

Anejaṃ nhātakaṃ buddhaṃ, tamahaṃ brūmi brāhmaṇaṃ.

423.

Pubbenivāsaṃ yo vedi, saggāpāyañca passati,

Atho jātikkhayaṃ patto, abhiññāvosito muni;

Sabbavositavosānaṃ, tamahaṃ brūmi brāhmaṇaṃ.

Brāhmaṇavaggo chabbīsatimo niṭṭhito.

Dhammapadapāḷi niṭṭhitā.

This book is for free distribution only, strictly prohibited for sale.

As this Dhamma text,we request that it be treated with respect.

If zou are finished with it,please pass it on to others or

offer it to a monastery, school or public library.Thanks for your co-operation.

Namo tassa bhagavato arahato sammāsambuddhassa

Assavakkhaya - Czech Theravada Buddhist SocietyHájkova 10, 130 00 Praha 3 - Žižkov漏盡 - 捷克南傳佛教協會出版社

哈耶克路十號,13000,布拉格三區-薛斯高夫區