UNIVERZITA MATEJA BELA V BANSKEJ BYSTRICI

EKONOMICKÁ FAKULTA

HODNOTENIE VPLYVU ZNA ČKY OBCE

NA EKONOMICKÉ PODMIENKY OBCE HROCHO Ť

Diplomová práca

0df12bbe-e265-4136-aae4-e71bdf138039

Študijný program: Ekonomika a správa území Študijný odbor : 3.3.23 Verejná ekonomika a služby Pracovisko (katedra/ústav): Katedra regionálneho rozvoja a verejnej správy Vedúci diplomovej práce: prof. Ing. Ľubica Švantnerová, PhD. Stupeň kvalifikácie: inžinier ( „Ing.“) Dátum odovzdania práce: 2010-05-03 Dátum obhajoby: jún 2010 Banská Bystrica 2010 Bc. Marta Šágiová

2

ABSTRAKT

ŠÁGIOVÁ, Marta: Hodnotenie vplyvu značky obce na ekonomické

podmienky obce Hrochoť, [Diplomová práca] / Marta Šágiová. – Univerzita Mateja Bela

v Banskej Bystrici. Ekonomická fakulta. Katedra regionálneho rozvoja a verejnej správy.

Vedúci: Prof.Ing.Ľubica Švantnerová PhD. Stupeň odbornej kvalifikácie: Inžinier. Banská

Bystrica: EF UM. 2010. 115 s.

V predkladanej diplomovej práci sa zaoberáme vplyvom značky obce na

ekonomické podmienky v obci Hrochoť. Cieľom diplomovej práce bolo na základe

teoretických východísk vykonanej analýzy, vymedziť úlohu značky obce pri rozvoji

ekonomiky obce a poukázať na jej špecifické postavenie v trhových podmienkach. Na

základe teoretických východísk zhromaždených v prvej kapitole, sme kvalitatívnym

a kvantitatívnym spôsobom zhodnotili celkovú súčasnú situáciu skúmaného územia obce

Hrochoť. Stanovili sme efekty z využívania existujúceho imidžu a značky obce a ich vecné

a hodnotové vyjadrenie a vyhodnotili dosiahnuté zistenia. V záverečnej tretej časti sme

vymedzili značku obce, význam polohy obce na rozvoj cestovného ruchu , značku a jej

vplyv na ekonomický rozvoj obce. Prostredníctvom čiastkových SWOT analýz sme

vymedzili silné a slabé stránky vnútorného prostredia obce a jej možnosti a ohrozenia

v dôsledku externých vplyvov. V závere sme vyšpecifikovali čiastkové ciele a doporučili

opatrenia v oblasti ekonomického rozvoja obce prostredníctvom budovania silnej značky

obce.

Analýzy ukázali, že územie obce má vhodný potenciál na rozvoj cestovného ruchu

a prostredníctvom neho môže budovať pozitívny špecifický imidž územia a silnej značky.

Uvedené faktory budú pozitívne vplývať aj na ekonomický rozvoj obce.

Práca poukazuje na význam vymedzenia hlavných disparít a rozvojových faktorov

obce, na základe ktorých boli doporučené ciele a opatrenia na riešenie zistených

nedostatkov do budúcnosti.

Kľúčové slová: značka obce, ekonomika obce, potenciál územia, vidiecky cestovný

ruch.

3

ABSTRACT

ŠÁGIOVÁ, Marta: The evaluation effect of marks municipalities on

economic conditions of municipalities Hrochoť, (Thesis "/Marta Šágiová. -Matej

Banskej Bystrica. The economic faculty. Department of regional development and Public

Administration. Instructor: Prof. RNDr. Ľubica Švantnerová PhD. Banská Bystrica EF

UMB. 2010 - 115 s.

In presented diploma work we deal with influence a tag of municipality on economic

conditions of municipality Hrochoť. The objective of this diploma work on basis

theoretical background made with analysis was defining the roles of tag of municipalities

in the development of the economy and showing the specific position in market conditions.

On the basis of theoretical resorts makes in the first chapter we are use qualitative and

quantitative method for review total present situation of territory municipality Hrochoť.

We are identified the effects from experience of existing image of municipality and their

value notion and we rated the finding. In the final third part we defining the tag of

municipality and the importance of the position of the municipality on the development of

the travel industry, tag, and it influence to the economic development of the municipality.

With partials SWOT analyses we defined the strongest and weakest sites of internal scene

of municipality and it possibilities and treating in consequence of extern influences. In

conclusion we specified the results and redefining the making of economic development of

municipality with partials making a strong mark municipality. Analyses showed that

territory has suitable potential for the development of travel tourism and partial with it

making positive specific image of territorial and strong tag. These factors will be having

positive influence on economic development of municipality.

The Diploma work showing on science of demarcation the importance of disparity

developing the factors of village, on the basis of which was redefining a results and

measures for making of recommended deficient on the future.

Key words: Mark municipality, the economy of the commune, village travel potential

tourism

4

PREDHOVOR

Témou diplomovej práce je hodnotenie vplyvu značky obce Hrochoť na jej

ekonomické podmienky, ktorá je objektom skúmania.

Poznanie aktuálnej situácie územia obce je dôležitým predpokladom jej správneho

nasmerovania k všestrannému rozvoju a spokojnosti obyvateľov v rámci rozhodovacích

procesov samosprávnych orgánov. Zámerom diplomovej práce bolo na základe vykonanej

analýzy územia obce Hrochoť vymedziť úlohu značky obce pri rozvoji ekonomiky obce

a poukázať na jej špecifické postavenie v trhových podmienkach. Nemenej dôležitá je aj

identifikácia efektov z využívania existujúceho imidžu obce a jeho vecné a hodnotové

vyjadrenie, vyhodnotenie dosiahnutých zistení vplyvu značky obce na ekonomické

podmienky obce a zistenie celkovej úrovne miestnej ekonomiky.

V závere diplomovej práce sa pokúsime navrhnúť možnosti ďalšieho postupu

miestnej samosprávy pri budovaní značky (imidžu) obce s využitím existujúcich možností

rozvoja miestnej ekonomiky.

Za odbornú pomoc, prístup, čas a cenné rady pri spracovávaní tejto diplomovej

práce a za získané vedomosti nielen počas celého môjho vysokoškolského štúdia ale aj

štúdia na Strednej hotelovej škole v Brezne, kde som pred tridsiatimi rokmi bola jednou

z jej prvých žiačok, patrí moje úprimné „ďakujem“, mne vzácnemu človeku, prof. Ing.

Ľubici Švantnerovej PhD.

Zároveň ďakujem starostke obce Hrochoť Anne Čerhýňovej za poskytnuté

odborné podklady a cenné informácie.

Marta Šágiová

5

OBSAH

ABSTRAKT .......................................................................................................................... 2

ABSTRACT ........................................................................................................................... 3

PREDHOVOR ....................................................................................................................... 4

OBSAH .................................................................................................................................. 5

ZOZNAM OBRÁZKOV ....................................................................................................... 6

ZOZNAM GRAFOV ............................................................................................................. 6

ZOZNAM TABULIEK ......................................................................................................... 7

ÚVOD .................................................................................................................................... 9

1.TEORETICKÉ VYMEDZENIE PROBLEMATIKY ...................................................... 11

1.1. Podstata a charakteristika značky, imidžu a identity ............................................... 11 1.2. Municipálna ekonomika a politika ........................................................................... 20 1.3. Podmienky fungovania miestnej ekonomiky ............................................................ 24

1.4. Vymedzenie hodnotenia vplyvu značky na ekonomické podmienky v obci ........... 32

2. CHARAKTERISTIKA OBCE HROCHOŤ ................................................................... 34

2.1. Všeobecná charakteristika územia ............................................................................ 34 2.2 Prírodno-geografický potenciál ................................................................................ 41 2.3. Demografický potenciál ........................................................................................... 48 2.4 Urbanistický potenciál .............................................................................................. 56 2.5 Ekonomický potenciál .............................................................................................. 59 2.6 Technická infraštruktúra ........................................................................................... 61 2.7 Sociálna infraštruktúra .............................................................................................. 65 2.8. Ekonomické podmienky Obce Hrochoť ................................................................... 72

3. HODNOTENIE VPLYVU ZNAČKY OBCE NA EKONOMICKÉ ............................. 79

PODMIENKY V OBCI HROCHOŤ ................................................................................... 79

3.1 SWOT analýza hodnoteného územia ........................................................................ 79 3.2 Kľúčové disparity a rozvojové faktory rozvoja obce Hrochoť ................................ 83

3.2 Vymedzenie značky obce Hrochoť ........................................................................... 85 3.3 Význam polohy obce, jej vplyv na značku a rozvoj obce ........................................ 86 3.4 Význam cestovného ruchu a jeho vplyv na ekonomický rozvoj obce ...................... 87

3.5 Rekreačný priestor územia ........................................................................................ 90 3.6 Atraktívnosť a jedinečnosť územia ........................................................................... 92

3.7 Zhrnutie a doporučenie opatrení ............................................................................... 98

ZÁVER .............................................................................................................................. 101

RESUME ........................................................................................................................... 103

ZOZNAM POUŽITEJ LITERATÚRY ............................................................................. 104

PRÍLOHY .......................................................................................................................... 108

6

ZOZNAM OBRÁZKOV

Obrázok 1 Päť vrstiev produktu ........................................................................................12

Obrázok 2 Formovanie imidžu miesta prostredníctvom identity a značky........................18

Obrázok 3 Mapa okolia obce Hrochoť...............................................................................34

Obrázok 4 Letecký pohľad na obec Hrochoť.....................................................................35

Obrázok 5 Mašinka v Hrochotskej doline..........................................................................36

Obrázok 6 Erb obce Hrochoť a vlajka obce Hrochoť.......................................................40

Obrázok 7 Starobylá pečať obce z roku 1679 a súčasná pečať obce...............................40

Obrázok 8 Katastrálne územie obce Hrochoť....................................................................41

Obrázok 9 Tri fázy života sopky Poľana............................................................................42

Obrázok 10 Medveď z Hrochotskej doliny.........................................................................45

Obrázok 11 Bátovský bludný balvan a Jánošíkova skala..................................................47

Obrázok 12 Obal z MC a publikácie hrochotských ľudových piesní..................................69

Obrázok 13 Pamätihodnosti obce.......................................................................................70

Obrázok 14 Oblasť Severozápadnej časti Poľana – náučné chodníky a cyklotrasy...........93

v okolí obce.... .....................................................................................................................93

Obrázok 15 Tabuľa pre turistov a návštevníkov pri Hrochotskom mlyne ..........................94

Obrázok 16 Atraktívne turistické trasy a túry v Mikroregióne Severné Podpoľanie..........95

Obrázok 17 Netradičné podujatie v obci „Kráľovská poľovačka“....................................96

Obrázok 18 Chov koní v Kyslinách ...................................................................................97

ZOZNAM GRAFOV

Graf 1 Vývoj stavu obyvateľstva 1869-2009................................................................ ...49

Graf 2 Vývoj stavu obyvateľov podľa pohlavia v rokoch 2006 – 2009............................50

Graf 3 Veková štruktúra obyvateľov.................................................................................50

Graf.4 Štruktúra obyvateľov obce podľa vzdelania..........................................................51

Graf 5 Počet obyvateľov podľa národnosti, v rokoch 1991, 2001 a porovnanie...............52

s rokom 2009........................................................................................................................52

Graf 6 Natalita, mortalita a migrácia v rokoch 2006 - 2009 .......................................... ..53

7

Graf 7 Stav počtu nezamestnaných za sledované obdobie.................................................55

Graf 8 Zastúpenie počtu subjektov v obci podľa odvetví k 31.12.2009...........................60

Graf 9 Nakladanie s odpadmi za sledované obdobie.........................................................64

Graf 10 Vývoj majetku obce Hrochoť za roky 2006 -2009.................................................73

Graf 11 Rozpočtové príjmy za sledované obdobie..............................................................76

Graf 12 Rozpočtové výdavky za sledované obdobie...........................................................79

Graf 13 Vývoj rozpočtového hospodárenia Obce Hrochoť za sledované obdobie..............80

ZOZNAM TABULIEK

Tabuľka 1 Stupne územnej ochrany vyhláseného chráneného územia.............................46

Tabuľka 2 Vývoj stavu obyvateľstva 1869-2009..............................................................48

Tabuľka 3 Vývoj stavu obyvateľov podľa pohlavia v rokoch 2006 – 2009.....................49

Tabuľka 4 Veková štruktúra obyvateľov...........................................................................50

Tabuľka 5 Štruktúra obyvateľov obce podľa vzdelania ...................................................51

Tabuľka 6 Počet obyvateľov podľa národnosti, v rokoch 1991, 2001.............................52

a porovnanie s rokom 2009 v %.........................................................................................52

Tabuľka 7 Natalita, mortalita a migrácia v rokoch 2006 - 2009 .......................................53

Tabuľka 8 Stav počtu nezamestnaných za sledované obdobie..................... ...................55

Tabuľka 9 Nakladanie s odpadmi za sledované obdobie.................................................64

Tabuľka 10 Stav majetku obce za sledované obdobie.......................................................72

Tabuľka 11 Stav majetku ZŠsMŠ za sledované obdobie...................................................73

Tabuľka 12 Ukazovatele benchmarkingu za sledované obdobie a počet obyvateľov.......74

Tabuľka 13 Výsledky efektívnosti využívania majetku prostredníctvom navrhnutých.....74

ukazovateľov......................................................................................................................74

Tabuľka 14 Rozpočtové príjmy obce za sledované obdobie.............................................75

Tabuľka 15 Vybrané ukazovatele rozpočtových príjmov...................................................76

Tabuľka 16 Rozpočtové výdavky za sledované obdobie..................................................77

Tabuľka 17 Rozpočtové výdavky podľa oddielov............................................................77

Tabuľka18 Výsledok rozpočtového hospodárenia Obce Hrochoť za sledované..............78

obdobie..............................................................................................................................78

Tabuľka 19 SWOT analýza prírodných podmienok a životného prostredia..... ...............79

8

Tabuľka 20 SWOT analýza sociálnych a ekonomických podmienok............... ...............80

Tabuľka 21 SWOT analýza pre rozvoj cestovného ruchu................................ ................81

Tabuľka 22 Kľúčové problémy rozvoja obce Hrochoť........................................ .............83

Tabuľka 23 Návrh priestorových a funkčných jednotiek rekreácie a cestovného ruchu

regionálneho a vyššieho významu....................................................... .............................88

Tabuľka 24 Vhodné možnosti rozvoja cestovného ruchu v území obce......... .................89

9

ÚVOD

V súčasnej dobe človek čím ďalej tým viac vyhľadáva možnosti úniku z rušného

a uponáhľaného každodenného života. Za posledné obdobie preto značne stúpol význam

a rozsah dopytu po pobyte na pokojnom vidieku a v prírode. Územia s vhodným

potenciálom na rozvoj cestovného ruchu, ich zhodnotenie a spracovanie tejto problematiky

je v súlade so zámermi Európskej únie ktorá využíva tieto hodnotenia ako podklad pri

snahe pomôcť takýmto územiam prostredníctvom európskych fondov.

Čím ďalej tým viac stúpajúci dopyt v tejto oblasti vyvoláva potrebu zvýšenia ponuky

vo forme zaujímavého vidieckeho cestovného ruchu, ktorý sa stáva výhodným

a výnosným artiklom pre územia s vhodným potenciálom na jeho rozvoj a tým aj na ich

ekonomiku a značku.

Cieľom práce v teoretickej časti je na základe zhromaždenej odbornej literatúry,

ktorá zahŕňa teoretické východiská skúmanej problematiky, charakterizovať súčasný stav

skúmanej problematiky v druhej analytickej časti práce.

Pri analýze budeme vychádzať z výskumov a rozborov územia, plánov

hospodárskeho a sociálneho rozvoja, územnoplánovacej dokumentácie obce, z historických

dokumentov a publikácie o obci Hrochoť. Ďalšie údaje, ktoré v práci použijeme, vyplývajú

z výročných správ a záverečných účtov obce.

Dôraz bude kladený aj na metódu empirického výskumu, ktorý bol realizovaný

dlhodobým osobným prieskumom. Opiera sa o štrnásťročnú prax z práce v samospráve

riešenej obce, z odborných podkladov, z osobných rozhovorov s predstaviteľmi obce, jej

odbornými zamestnancami a členmi záujmových združení a organizácií, ktoré v obci

pôsobia a mnohých ďalších informácií a údajov ktoré boli zosumarizované kvantifikáciou

v tabuľkách, grafickým vyjadrením a kvalitatívne.

V tretej časti na základe SWOT analýz vymedzíme silné a slabé stránky riešenej

obce, jej ohrozenia, ale aj možnosti zlepšenia jej ekonomickej situácie v budúcnosti na

základe budovania silnej značky hlavne formou rozvoja cestovného ruchu a vidieckej

turistiky, na ktoré má územie vhodné a atraktívne prírodné podmienky a potenciál.

10

Hlavným prínosom práce je spracovať množstvo údajov z dostupnej odbornej

dokumentácie, rôznych publikácií a článkov o území obce Hrochoť do jedného celku,

analyzovať a zhodnotiť súčasný stav a v návrhovej časti navrhnúť spôsoby riešenia

existujúcich problémov do budúcnosti a poskytnúť tak o nej ucelený obraz .

Táto práca predstavuje jeden z mála dokumentov, ktoré komplexne hodnotia vplyv

značky obce na jej existujúce ekonomické podmienky. Takto spracované údaje môžu

napomôcť orgánom samosprávy pri spracovávaní rôznych projektov za účelom získania

finančných zdrojov z európskych fondov, alebo zo štátneho rozpočtu a pri rozhodovaní

o tom, ktorým smerom sa má obec uberať pri nastúpenej ceste k trvalo udržateľnému

rozvoju a spokojnosti jej obyvateľov.

11

1.TEORETICKÉ VYMEDZENIE PROBLEMATIKY

V úvodnej kapitole diplomovej práce, spracúvame teoretické východiská riešenej

problematiky na základe dostupnej domácej a zahraničnej literatúry. Sústredíme sa na

rôzne prístupy autorov k definovaniu základných pojmov, ktoré budeme používať v

diplomovej práci na vyjadrenie kľúčových problémov.

V prvej časti kapitoly sa zaoberáme vymedzením pojmov značka, imidž, identita

a potenciál územia, ekonomika obce, miestna (municipálna) ekonomika. Vzhľadom

k tomu, že existuje viacero názorov a prístupov na vymedzenie uvedených pojmov,

stanovíme východiská pre spracovanie problematiky.

1.1. Podstata a charakteristika značky, imidžu a identity

Budovanie značky v procese rozvoja moderných marketingových stratégií v 21.

storočí sa stalo základným prvkom tohto procesu. V nám dostupnej literatúre autori chápu

značku nasledovne:

„Značka je meno, názov, znak, výtvarný prejav, alebo kombinácia predchádzajúcich

prvkov . Jej zmyslom je odlíšenie tovaru alebo služieb jedného predajcu od tovaru, alebo

služieb konkurenčných predajcov.“ Kotler ( 1998, s.719)

Kotler a Amstrong (2004, s.396 ) uvádzajú, že značka má najčastejšie podobu mena,

slovného spojenia, znaku, symbolu, môže byť stvárnená do podoby obrazu, hudobnej

kompozície, prípadne môže byť multimediálnou kombináciou všetkých uvedených prvkov.

Slovami Mary Lewisovej „ Značka je aurou názorov a očakávaní , ktorá sa vinie

okolo určitého produktu alebo služby a robí ju tak relevantnou a osobitou. Pôsobí i ďaleko

za oblasťou čisto fyzickej sféry a je z psychologického hľadiska extrémne silným

prvkom.“ (Lewis 1991 In Smith 2000,s.45 )

Ako uvádza Matlovičová, ( 2006 ) proces alebo stratégia tvorby a budovania značky

tzv. branding, je nevyhnutný aj vo vzťahu k miestam, územiam, kde evokuje v klientoch

hmatateľné racionálne prvky – viditeľné prvky značky a nehmatateľné - emocionálne

prvky, ktoré znamenajú štýl, charakter značky a rôzne zážitky a prísľuby.

12

Příbová, Mlynářová, Hindls a kol. ( 2000) uvádzajú, že k základným pojmom, ktoré

súvisia so značkou patrí riadenie značky, značka verzus produkt a hodnota značky.

Riadenie značky je integrovaný a strategický systém, analytických, plánovacích,

rozpočtových a realizačných aktivít, ktoré sú súčasťou procesu riadenia značky.

Úlohou moderného riadenia značky je zvýšiť hodnotu produktu a tým ho zmeniť na

značku, udržať odlišné výhody značky a rozvíjať „značkové myslenie“ a prekonať

„produktové myslenie“. Značka vymedzuje oblasť v ktorej sa produkt môže pohybovať.

Novým prístupom je značkové myslenie, ktoré obsahuje nielen pohľad na značku, ale aj

rozhodovanie a realizáciu značkovej stratégie. ( Trávníček 2006)

Podľa Trávníčka (2006), produkt považujeme za fyzického nositeľa značky. Je

chápaný ako čokoľvek, čo môže uspokojiť potrebu alebo želanie.

Produkt je hierarchicky usporiadanou kategóriou s piatimi vrstvami, ktoré uvádzame

v obrázku 1.

Obrázok 1 Päť vrstiev produktu

Zdroj: Vlastné spracovanie podľa Příbovej a kol. Strategické řízení značky (2000, s.147)

Všeobecná prospešnosť produktu je daná tým, prečo by ho zákazníci mali kupovať.

Na základe toho vzniká základný produkt, čo je vlastne konkrétny tovar, alebo služba.

P o t e n c i á l n y p r o d u k t

R o z š í r e n ý p r o d u k t

O č a k á v a n ý p r o d u k t

Z á k l a d n ý p r o d u k t

V š e o b e c n á p r o s p e š n o s ť p r o d u k t u

13

Pod očakávaným produktom rozumieme predstavy a očakávania od produktu,

rozšírený produkt je nadhodnotou produktu, ktoré predstavujú bežné očakávania

zákazníkov. Potenciálny produkt mieri do budúcna, ide o prísľub ďalšieho rozširovania

produktu, ktoré urobia produkt jedinečným. A práve tu môže zohrať rozhodujúcu úlohu

značka ( Trávníček 2006).

Bernátová, Vaňová (2000, s. 33) uvádzajú, že „produktom v marketingu územia je

územie – jeho potenciál, charakteristiky, aktivity, atmosféra a imidž územia“, ktoré je do

určitej miery hotovým produktom, ktorý predstavuje územie ako jeden celok, ale je to

zároveň produkt variabilný, pozostávajúci z čiastkových produktov, predstavujúcich

produktový mix, postupne sa meniaci v čase a priestore.

Hanuláková (2004) pod pojmom produkt rozumie množstvo aktivít, ktoré môže

územie ponúkať do pozornosti na prenájom, používanie alebo spotrebu obyvateľom,

návštevníkom, podnikateľom a potenciálnym investorom, čo môže slúžiť na uspokojovanie

ich potrieb a požiadaviek.

„Predpokladom úspešnosti produktu na trhu je vytvorenie produktovej stratégie,

ktorá predstavuje rozhodnutia o tom, čo treba na trh ponúknuť, v akej kvalite, s akými

vlastnosťami. Rozhodnutia sa odvíjajú od toho, komu sa produkt bude ponúkať. Kvôli

úspešnosti produktovej stratégie je dobré trhu ponúknuť to čo v žiadnom území nie je, čo

je pre dané územie špecifické, jedinečné, čo zatiaľ nikto neponúka, lebo trh o to neprejavil

záujem – je dôležité predvídať budúce, či potenciálne potreby trhu, o čo by trh záujem mal,

ale je toho nedostatok, čoho ponuka na trhu úplne chýba, čoho ponuka je zriedkavá, po

čom je práve veľký dopyt „(Bernátová, Vaňová, 2000).

Podľa Vaňovej(2006), kvalitatívnym vyhodnotením produktu dostaneme jeho silné

a slabé stránky, ktoré môžu byť východiskom pre spracovanie stratégie. Súčasťou

produktovej stratégie je tvorba produktového mixu, súboru všetkých produktových radov

a zložiek, tvoriacich ponuku územia, pričom produktový rad je skupina produktov, ktoré sú

si príbuzné buď svojou funkciou, alebo sa ponúkajú rovnakým zákazníkom. Nový

produktový rad by nemal narúšať existujúci imidž územia, mal by dopĺňať existujúci

produktový mix, byť v súlade s potrebami a požiadavkami trhu a mal by zvyšovať záujem

o územie.

Hodnotu značky podľa Trávníčka (2006) tvoria aktíva firmy spojené s menom

a symbolom značky, ktoré zvyšujú hodnotu ktorú výrobok alebo služba prináša

zákazníkovi.

14

Trávníček (2006) rozlišuje nasledovné kategórie hodnoty značky:

- znalosť mena značky,

- vnímaná kvalita,

- vernosť značke,

- predstavy spojené so značkou.

Budovanie silnej značky sa v poslednej dobe stalo prvotným cieľom taktického

riadenia všetkých veľkých spoločností. Investície, ktoré smerujú k zvyšovaniu hodnoty

značky sa dlhodobo vyplácajú z mnohých rôznych dôvodov. Silná značka odlišuje

produkty od konkurencie a tým je produkt žiadanejší, môže sa predávať za vyššiu cenu.

Silná značka je menej citlivá na výkyvy ekonomiky a má veľkú finančnú hodnotu.

Silná značka s ohľadom na zákazníkov prináša lepšiu orientáciu na trhu, väčšiu

dôveru, sebavyjadrenie.

Agentúra Young &Rubicam uvádza hodnotenie značky podľa dvoch kritérií :

značkovej validity a značkového kalibru. Značková validita znamená silnú diferenciáciu

značky miesta od konkurenčných značiek , pri zohľadnení súčasnej relevantnej

diferenciácie značky miesta. Potrebný kaliber dosahuje vtedy, ak je dobre známa na

zdrojových trhoch, kde požíva značný rešpekt klientov ( Kotler 2004, s.85).

Podstatu hodnotu značky tvorí pochopenie a poznanie jednotlivých procesov značky

zákazníkmi a klientmi miesta.

Vytváranie značky, či štýlu miesta , rozvíja klasické marketingové modely, postupy

a metódy a aplikuje ich na územné celky rôznej úrovne. Za zakladateľa a propagátora

tohto konceptu je považovaný Simon Anholt, ktorý prvýkrát použil pojem nation branding

v roku 1998 v časopise Journal of Brand Management.

Podľa Frantála (2007) sú dnes nútené súperiť medzi sebou navzájom všetky štáty,

regióny, mestá a obce o“ klientov“ ( návštevníkov, obchodníkov, investorov, talentované

a schopné pracovné sily), o ich záujem, pozornosť a rešpekt. V tomto zmysle sa musia

učiť uvažovať a konať ako obchodné spoločnosti. Aby mohli uspieť v konkurencii, je

potrebné aby sa o nich kvôli niečomu vedelo – pre ich prírodnú krajinu, historické, či

kultúrne hodnoty, významné osobnosti, produkty, úspechy, ambície, plány a podobne.

„Mať stratégiu o svojej značke, znamená presne vedieť čo sú tieto kvality, vlohy či

aktíva, vedieť ako ich využiť, ako dať svetu vedieť čo máme a vedieť ich poskladať do

zmysluplného celku ktorý bude jedinečný, charakteristický a príťažlivý.“ (Anholt 2005)

15

Place branding je teda možné chápať ako koncepciu a stratégiu ako sa odlíšiť na

základe mobilizácie a využitia vlastného fyzického, prírodného, ľudského, kultúrneho,

historického a sociálneho kapitálu a je možné prikloniť sa k tvrdeniam autorov Frantála

a Anholta.

Kotler (1993), používa namiesto pojmu place branding pojem place marketing.

Vymedzuje ho podobne prostredníctvom štyroch kľúčových aktivít, ku ktorým zaradil:

- pochopenie konkurenčných predností a nevýhod miesta,

- identifikovanie jeho cieľových trhových oblastí,

- skvalitnenie produktov a služieb ktoré môže ponúknuť,

- určiť spôsob komunikácie ako dať o sebe vedieť.

Kotler(1993) uvádza, že samotný place branding je nerozlučne spätý s jeho imidžom

a identitou. Stratégia vytvárania identity miesta, politika značky a jej odraz v imidži

predstavujú navzájom prepojené elementy, ktoré tvoria komplex a nie je možné ich vnímať

oddelene. Mať dobre odkomunikovanú značku, znamená pre miesto, že si ho ľudia

uvedomujú a prostredníctvom nej vytvárajú isté asociácie v súvislosti s predmetným

miestom.

Analýza a diferenciácia značiek a ich vplyvu na výsledný imidž tvorí dôležitý

predpoklad pre následnú segmentáciu trhu a prípadnú modifikáciu identity ako súboru

charakteristík miesta marketingového produktu. Značky a ich imidž umožňujú nielen

identifikáciu miest, ale rovnako vypovedajú aj o vnímanej kvalite. Pre miesta je dôležité

definovať, komunikovať a následne analyzovať svoj imidž, pretože ak tomu nebudú

venovať náležitú pozornosť, nie je vylúčené že sa o ich obraz postará niekto iný, pozične

silnejší a tu už nejde o branding, ale o labeling, ( Horvát 2006, s.86 ) čo nemusí znamenať

prínos v podobe zvyšovania atraktivity. (Matlovičová, 2006)

Pri identite vzťahujúcej sa na územie je podľa Frantála (2007) dôležité, že pri

identite vzťahujúcej sa na územie, je potrebné rozlišovať dva aspekty alebo dimenzie.

Prvým aspektom je identita miesta/lokality – charakter, osobnosť, či duch miesta – ktoré ju

odlišuje od iných. Na základe subjektívneho vnímania tejto identity vzniká jej mentálny

obraz – imidž, ktorý sa môže líšiť z pohľadu rôznych jedincov, či skupín, pričom tento

obraz nie je statickým výtvorom individuálneho vedomia, ale je štrukturovaný sociálne

a v priebehu sociálnej komunikácie a interakcie je neustále remodelovaný.

Druhým aspektom je identifikácia ľudí s týmto miestom, ich vzťah k nemu. Na

základe vnímania a hodnotenia miesta, vzniká vzťah k nemu, ktorý môže nadobúdať rôzne

16

podoby. (Shamai 1991) rozlišuje sedem úrovní „zmyslu miesta“ pre človeka:

bezvýznamnosť miesta, vedomie nachádzania sa v mieste, príslušnosť k miestu,

vzťah/náklonnosť k miestu, stotožnenie sa s cieľmi miesta, angažovanie sa v mieste

a obetovanie sa miestu.

Šindlářová (2002, s.263-268) chápe lokálne a regionálne identity ako teritoriálne,

historicky, politicky, administratívne, ekonomicky, kultúrne, psychologicky, či inak

vymedzené identity, ktorých dôležitou charakteristikou je zviazanosť s určitým prostredím.

Podľa Frantála (2007, s.289-295) je identita miesta výsledkom plánovaných aktivít

v rámci place marketingových projektov a na rozdiel od imidžu ju považujeme za

objektívny stav vnímania miesta. Chápeme ju ako sumu charakteristík, ktorými sa dané

miesto odlišuje od iných.

Aaker ( 2003, s.60 ) identitu prirovnáva k miestu a hovorí že „ miestna identita je

ako miesto hľadaná, aby bola vnímaná. Miestna identita je unikátny súbor asociácií

označujúcich miesto, ktoré manažment chce vytvoriť, alebo udržať. Asociácie reprezentujú

to, čo miesto znamená a naznačuje prísľub pre návštevníkov vychádzajúci od miestnych

inštitúcií.“

Prikláňame sa k názoru Šindlářovej (2002, s 263-268)), že identity a významy miest

sú sociálnou konštrukciou a že je otázne, do akej miery existuje zhoda o obsahu

konštrukcie týchto identít v rámci komunity a celej spoločnosti. Zlé ustanovenie regiónu

(napríklad administratívne ustanovený región vymedzený mimo geografických lokalít,

historických, kultúrnych, sociálnych, ekonomických, či iných tradícií a reálnu spádovosť) a

obsah ( značka, vízia, stratégia rozvoja), môžu spôsobovať problémy pri hľadaní identity

a samotnou existenciou ľudí v danom priestore a ich stotožnením s danou lokalitou

( štvrťou, obcou, mestom, regiónom).

Imidž je viacerými autormi (Kotler, Andreasen, 1995, Foret, 2001) definovaný ako

súhrn viery, predstáv, dojmov a hodnotenia, ktoré si vo svojom vedomí tvorí jedinec

o určitom objekte na základe osobných skúseností, ale aj na základe informácií získaných

od iných osôb ,či médií.

Utvárať si imidž je možné prakticky o všetkom , o najrôznejších osobách, ich

správaní , sociálnych útvaroch, inštitúciách, javoch, či priestorových štruktúrach.

Kotler a kol.(1999, s.160,161, Kotler a spol. 2002, s.229), uvádza, že imidž miesta na

rozdiel od identity je „ súborom objektívnych názorov, ideí a pocitov, ktoré majú ľudia

z miesta. Každý imidž reprezentuje simplifikáciu (zjednodušovanie) obrovského množstva

17

asociácií a parciálnych informácií súvisiacich s miestom ... imidž je jednoducho niečo ako

dôvera ... je osobnou percepciou miesta, ktorá sa môže líšiť od človeka, k človeku.

Podľa Vysekalovej (2000,In.:Marketing a komunikácia,č.3,s.6-8), je možné

najdôležitejšie charakteristiky imidžu zhrnúť aj do nasledovných téz:

- imidž je súhrnom predstáv, dojmov, viery a hodnotenia na základe vlastných

skúseností alebo zo skúseností sprostredkovaných

- imidž sa líši od skutočnosti – je skutočnosťou subjektívne vnímanou a pretvorenou

individuálnym vedomím a podvedomím, je remodelovaný na základe komunikácie

a sociálnej interakcie s okolím

- má ako kognitívne, tak aj afektívne a behorionálne , osobné a sociálne komponenty,

je výrazne emocionálne zafarbený a prejavujú sa v ňom špecifické vplyvy sociálneho

pôsobenia

- pôsobí na názory a chovanie ľudí a významných spôsobom ich ovplyvňuje – ako

v pozitívnom, tak aj v negatívnom zmysle

- imidž je overiteľný, možno ho analyzovať vedeckými metódami a napriek určitým

znakom stabilný a ovplyvniteľný v rámci dlhodobejších koncepcií.

Imidž územia má pri úspechu územia veľký význam v nasledujúcich prípadoch:

- „subjekt sa rozhoduje medzi objektívne rovnakými ponukami a ani cena

neposkytuje dostatočnú pomoc pri ich diferencovaní“ (Ferner, 1993, s.85, Kotler, 2001,

s.430),

- „ponuku je možné racionálne len ťažko preskúmať vopred. Vtedy vstupujú do

rozhodovania subjektívne faktory, ktoré môžu byť v rozpore s objektívnou skutočnosťou“

(Vaňová, 2000, s.143),

„ imidž je veľmi pozitívny, pričom predstava môže ovplyvňovať rozhodnutie o kúpe

aj napriek objektívnej skutočnosti, ktorá sa s touto predstavou rozchádza, čo len potvrdzuje

účinok imidžu (Ferner, 1993, s.85)

Podľa Vaňovej (2000, s.144) imidž územia „podlieha rôznym vplyvom, pričom

množstvo vonkajších vplyvov môže vytvárať imidž územia bez možnej kontroly. Na imidž

má často veľký vplyv prvý dojem. Medzi ďalšie prvky, ktoré imidž územia vytvárajú,

možno zaradiť históriu, prírodné krásy a zaujímavosti, možnosti rekreácie a cestovného

ruchu a pod. Stačí zmena v niektorom z uvedených faktorov a dlhodobo budovaný imidž

sa môže zmeniť.“

18

Vaňová ďalej dodáva, že “imidž by mal odrážať realitu, príťažlivosť a jedinečnosť

územia, imidž môže byť veľmi atraktívny, pozitívny, slabý, rozporuplný alebo negatívny.“

Frantál (2007) tvrdí, že podstata konkurenčnej stratégie zameranej na imidž územia

vychádza z podstaty, že imidž územia musí byť presvedčivý a schopný komunikovať

rôznymi spôsobmi. Imidž miesta a územia, môžeme teda podľa neho definovať ako

„komplexný multidimenzionálny systém, ktorý predstavuje syntézu vnímania a hodnotenia

identity daného miesta. Každá skupina subjektov (obyvatelia, návštevníci, podnikatelia,

investori) vníma miesto inak, na základe svojich osobných predispozícií, v závislosti na

rozdielnych skúsenostiach, znalostiach a motiváciách. Vnímanie zahrňuje rôzne postoje,

hodnotenia, preferencie a priamo ovplyvňuje vzťah k miestu a chovania k nemu.“

Cieľom výskumu vnímania miesta, je odhaliť tzv. image gaps, teda trhliny, alebo

rozpory v imidži. Teda porovnať predstavy z pohľadu zvnútra a z vonku, alebo i z pohľadu

rôznych skupín ako v mieste, tak aj mimo neho. Východiskovú základňu pre stratégie

place brandingu (vytvárania značky miesta) tak predstavuje vždy analýza existujúceho

imidžu (Frantál, 2007).

Z uvedeného vyplýva, že imidž územia by mal byť verejnosti prezentovaný reálne,

ale zároveň v takej podobe, aby svojou originalitou upútal záujem širokej verejnosti.

Je možné súhlasiť s tvrdením, že “identita, značka a imidž, sú navzájom závislé

elementy produktu miesto. Rozdiel medzi nimi často vnímame len intuitívne“

(Matlovičová 2006, s.195-224).

Formovanie imidžu miesta prostredníctvom identity a značky uvádzame v obrázku 2.

MIESTO

OKOLIE

IDENTITA IMIDŽ MIESTA

Súbor charakteristík Individuálna Komunikačný

miesta percepcia šum

ZNAČKA identity miesta

Symbolické vyjadrenie

identity

Obrázok 2 Formovanie imidžu miesta prostredníctvom identity a značky

Zdroj: Vlastné spracovanie podľa : Matlovičovej ( 2006, s. 202)

19

Podľa Vaňovej(2006, s.12), hodnotou územia rozumieme jeho potenciál, ktorý má

hmotný a nehmotný charakter a je možné ho vyjadriť kvantitou a kvalitou. Potenciálom

územia rozumieme štruktúru, charakteristiky a hodnoty prvkov materiálneho a

nemateriálneho prostredia - prírodné prostredie, ľudský faktor, hodnoty vytvorené ľuďmi

a abstraktné charakteristiky územia.

„Pojem potenciál znamená celkovú schopnosť, možnosť, spôsobilosť konať.“

(Šaling, 1970, s.877).

Pod potenciálom môžeme rozumieť súhrn predpokladov na konanie. Potencialita sa

definuje ako cieľová skupina činnosti človeka, skupín, spoločnosti. Prívlastok potenciálny

vyjadruje „ daný v možnostiach, vo vlohách, ktoré sa môžu rozvinúť

v schopnosť.(Ivanová - Šalingová , Malíková, 1979 s.702). V tomto prípade ide

o priestorovo ekonomickú interpretáciu.

„Pojem potenciál sa stále viac využíva v prognostike, urbanizme, ekonomike a iných

vedách, ako nástroj modelovania a empirických analýz fungovania systémov a procesov.

Používa sa spravidla vo väzbe na sociálnu a individuálnu aktivitu . Vyjadruje disponibilný,

energetický fond, sociálnu alebo individuálnu silu potrebnú na dosiahnutie určitého

cieľa.“(Tokárová,1997)

Pojmy sociálny potenciál a ľudský potenciál sú v blízkom vzťahu k pojmu vitalita

a potencialita.

Sociálny potenciál a individuálny ľudský potenciál treba považovať za štrukturované

teoretické kategórie, ktoré majú charakter súhrnného ukazovateľa. Možno ich bližšie

definovať prostredníctvom množiny parciálnych potenciálov jednotlivcov, rodiny, národa,

etnických spoločenstiev a ďalších sociálnych inštitúcií a skupín: rodových, vekových,

profesijných, generačných a podobne, napríklad potenciál zdravia, poznatkový

a zručnostný, emotívny, komunikačný, mravný, kultúrny, akčný, tvorivý, ekonomický

potenciál a ďalšie. (Tokárová, 1997 )

Liptáková (2008) tvrdí, že ľudský potenciál, ako ťažiskový faktor rozvoja sídelného

a územného spoločenstva rozhoduje o využívaní ostatných potenciálov. Istá kapacita

ľudských zdrojov vytvára v značnej miere rozvojový rámec sídelného organizmu,

podmienky na život, prácu, voľný čas, vzdelávanie, zdravotnícke a sociálne služby.

Strategické ciele rozvoja ľudského potenciálu v území by mali vychádzať

z podmienok hospodárskeho a sociálneho rozvoja, z demografickej skladby a kvality

demografickej štruktúry obyvateľstva regiónu a jeho zázemia. ( Liptáková , 2008).

20

Charakteristickým znakom ekonomického potenciálu obce je počet a sila

ekonomicky činných subjektov a miera ekonomickej aktivity obyvateľstva na jednej strane

a miera nezamestnanosti na druhej strane.

Podľa Švantnerovej, (2005, s.5) potenciál územia je diverzifikovaná sústava prvkov

rôzneho pôvodu a rôzneho funkčného určenia. Možno ho členiť na podsystémy. Vnútorná

klasifikácia potenciálu je viazaná na použité kritériá. Pre každé územie je charakteristický

špecifický potenciál – prírodno-geografický, sociodemografický, socioekonomický,

urbanistický a ako dodáva Vaňová (2006, s.12) aj inovačný potenciál.

Doterajšie úvahy a použité definície rôznych autorov k riešenej problematike

umožňujú konštatovať, že formovaním miesta ako produktu, budovaním značky a imidžu

územia a prispôsobovaním sa potrebám trhu a obyvateľov, môžeme pozitívne ovplyvniť

rozvoj územia. Len primeranou a systematickou aplikáciou existujúcich marketingových

nástrojov v území, je možné naštartovať, udržať a ďalej rozvíjať prosperitu územia.

1.2. Municipálna ekonomika a politika

Transformačné procesy po roku 1989 priniesli Slovensku mnohé zmeny vo všetkých

oblastiach života a prirodzene zasiahli aj do fungovania obcí. Funkcie samosprávnych

orgánov obcí boli do tej doby zlúčené s funkciami štátnej správy a samosprávu vykonávali

národné výbory.

Legislatíva používa pojmy obec, mesto, a miestna samospráva, ekonomická teória aj

pojem municipalita.

„ Za municipalitu podľa encyklopédií a výkladových slovníkov sa považuje mesto

alebo obec, vymedzené územia, ktoré má právnu subjektivitu a právomoci miestnej

samosprávy, administratívna jednotka s voleným zastupiteľstvom a starostom,

administratívna jednotka územia na účely volieb, inštitúcia, ktorá spravuje samosprávne

územie, inštitúcia oficiálne ustanovená na riadenie záležitostí politickej jednotky, územie

v štáte, ktoré ma presne stanovené hranice, ľudia žijúci v území, ktoré má vlastnú miestnu

samosprávu, základná administratívna jednotka, ktorá má vlastných , demokraticky

zvolených predstaviteľov, prvostupňová miestna samosprávna jednotka, ale aj zoskupenie

sídiel s vlastnými volenými orgánmi“(Švantnerová, Kožiak, 2005,s.96). Uvedené pojmy je

21

možné na základe uvedených prístupov, pre potreby diplomovej práce považovať za

synonymá.

Zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č.369/1990 o obecnom zriadení, ktorý

vstúpil do platnosti 1.januára 1991, bol na Slovensku zavedený systém samosprávnych

orgánov a vznikol základný stupeň územnej samosprávy - obec .

Zákon SNR č. 517/1990 Zb. o územnom a správnom členení Slovenskej republiky,

reagoval na novú situáciu v územnej organizácii verejnej správy na Slovensku.

Obec je právnická osoba, ktorá za podmienok ustanovených zákonom 369/1990 Zb. o

obecnom zriadení v znení neskorších zmien a predpisov, samostatne hospodári s vlastným

majetkom a so svojimi finančnými prostriedkami. Financovanie vykonáva predovšetkým

z vlastných príjmov, ako aj zo štátnych dotácií. Obec má právo združovať sa s inými

obcami na zabezpečenie vecí spoločného záujmu. Vo veciach územnej samosprávy

rozhoduje obec samostatne. Povinnosti a obmedzenia jej možno ukladať len zákonom.

Územie obce tvorí jeho katastrálne územie alebo súbor katastrálnych území, ak sa obec

delí na časti, ktoré majú vlastné katastrálne územia.

Za primárnu podmienku fungovania miestnej, municpálnej, ekonomiky, považujeme

hospodársku a politickú autonómiu miestnej samosprávy.

Za veľmi dôležitú považujeme hospodársku autonómiu samosprávy a to

predovšetkým z hľadiska plnenia funkcií ktoré predpisuje samospráve legislatíva.

Podľa Švantnerovej a Kožiaka (2005), plní samospráva predovšetkým nasledovné

funkcie: - zabezpečovanie podmienok sociálno-ekonomického rozvoja,

- uspokojovanie potrieb,

- zabezpečovanie kvality života obyvateľov municipality,

- racionálne využívanie zdrojov v municipálnom vlastníctve,

- racionálne využívanie priestoru, v ktorom rozhodujú orgány samosprávy

o podmienkach v jednotlivých oblastiach života.

Súhlasíme s tvrdením Švantnerovej a Kožiaka (2005), ktorí uvádzajú, že autonómia

municipality „ sa môže realizovať určením priorít úloh miestnej samosprávy a spôsobu ich

riešenia, slobodným rozhodovaním o spôsobe využitia vlastného majetku a vlastných

finančných zdrojov, ako aj rozhodovaním o združovaní sa s inými samosprávami alebo

ekonomickými subjektmi.“

22

Sekundárne podmienky fungovania hospodárstva municipality, ktoré vymedzujú

Švantnerová a Kožiak (2005, s.33) sú podmienky v rovine legislatívnej, inštitucionálnej

a ekonomickej.

V legislatívnej rovine, oprávnenie samosprávy využívať svoj majetok, hospodáriť

podľa schváleného rozpočtu, používať daňové, finančné a iné nástroje na zabezpečovanie

sociálno-ekonomického rozvoja svojho územia, vychádza z princípov, ktoré obsahuje

Zákon NR SR 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, Zákon 583/2004 Zb. o rozpočtových

pravidlách územnej samosprávy v znení neskorších predpisov a v Zákone č. 138/1991 Zb.

o majetku obcí.

V inštitucionálnej rovine podľa autorov vychádza hospodárstvo municipaltiy

„ z kompetencií orgánov samosprávy, ktoré prijímajú rozhodnutia a zabezpečujú ich

realizáciu.“

Na majetkovú a finančnú stránku fungovania hospodárstva municpality

a ekonomické nástroje sa zameriava tretia ekonomická rovina. Jej podmienkou je vlastná

subjektivita municipality. Oprávnenie municipality samostatne hospodáriť s vlastným

majetkom a s vlastnými príjmami vychádza z vyššie citovaných zákonov o obecnom

zriadení, o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy a o majetku obcí.

Majetok obce podľa § 8 zákona o obecnom zriadení tvoria veci vo vlastníctve obce,

majetkové práva obce a majetkové práva právnických osôb založených obcou.

Papcunová (2004) uvádza, že obce získali samostatnosť a môžu samostatne

rozhodovať a uskutočňovať činnosti ktoré súvisia so správou obce a jej majetkom.

Existencia majetku a tvorba vlastných finančných zdrojov by mali viesť k znižovaniu

závislosti obcí na prostriedkoch zo štátneho rozpočtu.

Existencia miestnej samosprávy je dôkazom toho, že pri uplatňovaní princípu

spolupráce a partnerstva ústrednej a miestnej vlády, dokáže samospráva zabezpečiť pre

svojich obyvateľov niektoré verejné statky efektívnejšie ako štát.

Miestna samospráva dokáže zodpovedne a efektívne plniť v rámci legislatívne

vymedzených kompetencií aj všetky úlohy a rozhodovacie právomoci vo verejnom

záujme.

Benčo, Berčík, Makara, (In. Švantnerová, Kožiak, 2005.s.5) tvrdia, že samosprávu

možno chápať ako oprávnenie určitého spoločenského organizmu obstarávať právnom

vymedzený okruh záležitostí samostatne, relatívne nezávisle od širšieho spoločenského

23

organizmu, ktorého je súčasťou. Treba ju posudzovať ako politicko-samosprávnu

inštitúciu, ktorá je prejavom politickej moci a realizácie vplyvu občana v procese

politického rozhodovania.

Samospráva podľa Belajovej – Balážovej (2004) predstavuje oprávnenie obcí

a regiónov samostatne rozhodovať a uskutočňovať právom vymedzený okruh záležitostí,

ktoré sú priamo späté so záujmami obyvateľstva žijúceho v území mesta, dediny, regiónu

„ Komunálna politika, ako súbor činností zameraných na komplexný ekonomický

a sociálny rozvoj obce sa viaže na výkon samosprávy obce. Potenciál obce/vecné faktory/

definujú obsah jej komunálnej politiky. Systémové faktory /legislatíva, nástroje,

organizačné, informačné a personálne zabezpečenie/, sú predpokladom účinnosti

komunálnej politiky. Na plnenie cieľov komunálnej politiky sa využíva sústava nástrojov

administratívnych, finančných, infraštruktúrnych a informačných. Stanovené ciele sú

súčasťou základných rozvojových dokumentov – programu rozvoja obce, územného plánu,

nariadení a predpisov obce. S rastom postavenia samosprávy obcí v spoločnosti úmerne

rastie aj rozsah vykonávaných činností obcou. Komunálna politika je systém politík pre

jednotlivé segmenty fungovania obce, do ktorých sa ciele premietajú.“ (Žárská, 2008,s.54 )

Podľa Švantnerovej a Kožiaka, (2005) je miestna samospráva prejavom verejnej

moci, formou verejnej vlády a prvkom verejnej správy, ktorá samostatne spravuje veci

verejné na ohraničenom území ( v katastrálnom území) na základe zákonom vymedzených

kompetencií a ekonomických podmienok.

Hamalová charakterizuje miestnu samosprávu ako „ inštitucionalizovanú formu

miestneho rozvoja územia na báze samoregulatívnej aktivity miestnej komunity.“

(Hamalová 1995, s.64).

Prikláňame sa k názoru Bučeka, podľa ktorého významným aspektom ktorý

podporuje postavenie komunálnej politiky, je existencia autonómie, - možnosť realizovať

relatívne samostatnú politiku ktorá sa v mnohých rysoch odlišuje od politiky iných obcí,

regiónov, štátu, či nadnárodných jednotiek. Komunálna politika podľa Bučeka súvisí

nielen s inštitucionálnou a administratívnou autonómiou, ale preniká aj do ďalších foriem

lokálnej autonómie, napr. finančnej, kultúrnej a podobne.

Na vyššie uvedenom legislatívnom a teoretickom základe môžeme konštatovať, že

autonómnu municipálnu politiku aktívne ovplyvňujú a koordinujú hospodárske procesy v

24

území obce. Rozhodnutia prijímané v rámci tejto politiky vplývajú na podmienky rozvoja

municipálnej ekonomiky a tým vplývajú aj na budovanie značky a imidžu svojho územia.

1.3. Podmienky fungovania miestnej ekonomiky

Obec so svojim obyvateľstvom a územím plní okrem iných aj sociálno–ekonomické

funkcie. Lokalizačné a urbanizačné procesy vyprofilovali ekonomiku jednotlivých obcí. Je

súčasťou širšie vymedzenej regionálnej ekonomiky a jej rozvoj je vytváraním podmienok

na uspokojovanie potrieb. Je odvodená od kvantity a kvality disponibilných zdrojov ,

odvetvovou a sektorovou veľkosťou, vlastníckou a organizačnou skladbou jednotlivých

subjektov pôsobiacich na území, systémom riadenia ekonomických procesov a závisí aj od

vnútorných a vonkajších ekonomických vzťahov.( Berčík, Lovecký, 2003)

Podľa tvrdení Berčíka a Loveckého (2003), vzhľadom na to, že na Slovensku

prevažujú malé obce, je ich vybavenosť podnikateľskými subjektmi charakteru

právnických osôb mierne nižšia v porovnaní so všetkými obcami v SR podľa jednotlivých

veľkostných skupín.

Živnostníci sú najlepším prostriedkom na riešenie problémov lokálnej zamestnanosti,

najmä v malých obciach. Zároveň sú predpokladom na zabezpečenie patričného sortimentu

trhovo poskytovaných služieb domácnostiam. Tvoria základ množiny ekonomicky

činných subjektov v obciach. Ďalšia skupina v malých obciach sú samostatne hospodáriaci

roľníci.

Berčík a Lovecký (2003) ďalej uvádzajú, že zvláštne postavenie v štruktúre

ekonomiky obce má samospráva obce prezentovaná svojimi orgánmi a zároveň

ekonomickými parametrami svojho hospodárstva a ďalších ekonomických aktivít.

Samospráva obce je jednak poskytovateľom celého radu verejných služieb, životne

dôležitých pre optimálne zabezpečenie životných potrieb občanov obce. Vo väčších

obciach aj niektorých potrieb pre občanov okolitých obcí. Zároveň však samosprávne

orgány obce majú určité povinnosti, resp. kompetenčný priestor pri koordinácii a podpore

rozvoja ekonomiky celej obce, ktorá funguje ako podsystém regionálnej ekonomiky.

Problematika vývoja územnej organizácie správy obcí má podľa Berčíka

a Loveckého (2003) súbežne s právnym a ekonomickým rozmerom aj rozmer geografický.

Konkrétnejšie je v pozornosti geografie sídiel, ktorá skúma z časopriestorového aspektu

25

štruktúru, vzájomné vzťahy a špecifické zvláštnosti sídiel. Rozhodujúce pre ňu sú

spoločensko-ekonomické zákonitosti. Pri skúmaní sídelných javov musíme mať vždy na

pamäti ich dve navzájom sa ovplyvňujúce, ale nerovnakou dynamikou sa vyznačujúce

zložky a to obyvateľstvo s jeho činnosťou a materiálne formy.

Na formovanie administratívno-právnych štruktúr na najnižšej úrovni riadenia

spoločností majú vplyv nielen spomínané zložky geografie sídiel. Do problematiky tu

vstupujú faktory ekonomické a politické.

Ďalej tvrdia, že ekonomický faktor môžeme v stručnosti vyjadriť dvoma okruhmi.

Je to na jednej strane problematika nákladovej náročnosti činnosti administratívy obce a

činnosti samosprávnych orgánov . Na druhej strane je to problematika celkového

konečného úžitku (efektu) z pôsobenia samosprávnych orgánov obce pri riadení

hospodárstva samosprávy, ale zároveň aj pri koordinovaní a iniciovaní rozvoja celej

ekonomiky na území obce, čo je z hľadiska obyvateľa s prihliadnutím na dnešné naše

vážne sociálne problémy dominantný aspekt. Zároveň však musíme upozorniť, že

transparentná merateľnosť týchto konečných (cieľových) efektov je dosť zložitý metodický

problém.

Uplatnenie takto vymedzeného ekonomického faktora sa môže v praxi uplatniť v

dvoch situáciách. Prvou (statickou) je prirodzená potreba priebežne posudzovať (hodnotiť)

úspešnosť a racionálnosť riadenia verejných vecí samosprávnymi orgánmi obce. Následne

po citlivom hodnotení rozdielov formulovať opatrenia na zlepšenie účinnosti riadenia z

pozície daného samosprávneho orgánu.

Druhá (dynamická) situácia nastáva, keď sa nastolí otázka možnej zásadnej zmeny

územnej organizácie správy obce – zlučovanie, resp. rozdeľovanie obcí. V tomto prípade je

obzvlášť dôležité neskĺznuť iba na porovnanie predpokladaných plusových, resp.

mínusových efektov výdavkov na správu obce. Tu je obzvlášť potrebné posudzovať

problematiku viac zo strategických hľadísk vytvorenia predpokladov na sociálno-

ekonomický rozvoj celého územia.

Politické faktory sú odvodené od konkrétneho vývoja profilácie deľby moci.

Konkrétne za uplynulé roky nemali politické štruktúry štátu snahu zvlášť regulovať, resp.

tlmiť prirodzené tendencie občanov inklinovať k menším a tým pre nich transparentnejším

štruktúram územnej organizácie obcí. Dal sa pomerne široký priestor na uplatňovanie

priamej demokracie pri formovaní organizácie štruktúr verejnej moci na základnej úrovni.

Každému rozdeleniu obce predchádzalo úspešné referendum.

26

„Obec vnímame ako priestor, v ktorom vznikajú rôznorodé potreby, stretávajú sa

rôzne, často protichodné záujmy a ciele obyvateľov, ekonomických subjektov,

samosprávnych orgánov štátu. Rozsah a štruktúra potrieb najmä miestnych, podmieňuje

vznik, štruktúru a charakter ekonomických činností. Na ekonomické procesy, ktoré

prebiehajú na území municipality a sú spojené s rozhodovaním o alternatívnych

možnostiach a podmienkach, využívania miestnych zdrojov (pôdy, práce, kapitálu),

s rozdeľovaním, výmenou a spôsobmi spotreby, má vplyv veľa faktorov. Tie vychádzajú z

vnútorného a vonkajšieho prostredia, z viacstupňového systému rozhodovania, ako aj

z rozsahu a foriem štátnych zásahov do ekonomiky.“ (Švantnerová, 1997, s.30)

K pojmu ekonomika obce, podľa Švantnerovej (2005, s.95) môžeme pristupovať

z viacerých uhlov pohľadu. Tvrdí, že na ekonomiku municipality pozeráme nasledovne:

- ako na priestorovú ekonomiku

- ako subsystém národného hospodárstva pri uplatňovaní makroekonomického

prístupu k skúmanej problematike

- ako ekonomiku, ktorá je formovaná existenciou verejných potrieb a spôsobmi ich

uspokojovania, ktoré sú vlastné určitému územnému spoločenstvu. Ústava, prípadne aj

osobitné zákony tomuto spoločenstvu určujú, že vymedzené úlohy v hospodárskej oblasti

zabezpečuje samostatne. Z tohto aspektu ide o uplatňovanie mikroekonomického prístupu

k uvedenej problematike.

Vnútorné činitele municipálnej ekonomiky môžeme odvodiť od územia municipality,

ktoré sa dá posudzovať z dvoch aspektov (Švantnerová, 1995, s.39) a to kvalitatívneho,

ktorý sa vyjadruje rozlohou, resp. výmerou územia a kvalitatívneho, ktorý sa môže

vyjadriť vnútorným potenciálom municipality a to ako charakteristikami a hodnotami

prírodného potenciálu a tak aj hmotnými hodnotami vytvorenými človekom na tomto

území.

„Pre územie každého sídelného útvaru je charakteristický originálny prírodný

potenciál, špecifický sociodemografický a socioekonomický potenciál. Zhodnotenie

socioekonomického potenciálu determinuje možnosti hospodárskeho a sociálneho rozvoja.

Môže byť východiskom prosperity, ale zároveň môže odhaľovať rôzne disproporcie,

potenciálne problémy napr. v oblasti nezamestnanosti, či kvalite životných podmienok,

môže poukazovať na určité bariéry rozvoja.“ ( Švantnerová, Kožiak 2005, s. 88-89)

Sektorovú štruktúru ekonomického potenciálu môžeme posudzovať na príklade

zvolených kritérií, ktorými sú:

27

- druh vlastníctva - súkromný a verejný

- charakter činnosti – primárny, sekundárny, terciálny a kvartérny

- zdroje financovania činností a ich rozvoja – ziskový a neziskový

- spôsob regulácie – trhový a netrhový

Na území obce pôsobia z hľadiska sektorového triedenia a druhu vlastníctva

ekonomické subjekty:

1. súkromného sektora (firmy s viac alebo menej pestrou odvetvovou a veľkostnou

štruktúrou);

2. verejného sektora

– štátne príspevkové organizácie a rozpočtové organizácie (s odvetvovou štruktúrou

orientovanou viac na verejné služby a prevádzku technickej infraštruktúry),

– obchodné spoločnosti, rozpočtové organizácie a príspevkové organizácie zriadené

samosprávnymi orgánmi (obcou, resp. samosprávnym krajom),

– organizačné zložky iných verejnoprávnych inštitúcií,

– zložky záujmovej samosprávy;

3. tretieho sektora

– neziskové organizácie rôzneho zamerania.

Štruktúru ekonomiky obce dotvárajú domácnosti.

Žárska (2008) vymedzuje pojem komunálna ekonomika, pričom uvádza, že“

komunálnu ekonomiku tvoria subjekty a ich činnosť, ktoré sú založené na obecnom

vlastníctve a pôsobia na území obce, resp. aj mimo neho. Predstavujú ju organizácie

a spoločnosti, fungujúce ako súčasť majetku obce, resp. ich založila obec na základe

svojho majetku a produkujú tovary a služby na uspokojovanie tých potrieb obyvateľov,

ktoré miestnej samospráve vyplývajú z kompetencií. (Žárska, 2008, s.10-12) Komunálnu

ekonomiku považuje za súčasť miestnej ekonomiky.

Ako uvádza Peková, (1995,s.39) zvolení predstavitelia municipality majú hlavne

zveľaďovať vlastný majetok, zabezpečiť verejné statky pre svojich občanov, koordinovať

činnosti ekonomických subjektov s obecnými záujmami a preferenciami, rozvíjať potrebné

vzťahy s inými obcami, subjektmi, štátom.

Hamalová – Žárská (2002) poukazujú na to, že bariérou presunu nových kompetencií

na samosprávu, je rozdrobenosť sídelnej štruktúry a až dve tretiny z celkového počtu 2879

obcí sú malé obce s počtom obyvateľov do 1000 a preto je podľa nich neúčelné na tieto

28

obce presúvať nové kompetencie a je nevyhnutné, aby túto agendu zabezpečovali spoločné

obecné úradovne.

Problematika početnosti malých obcí je riešiteľná aj inými formami ako zmenou

územnej organizácie. Vo viacerých krajinách to systémovo riešia rozvojom viacerých

foriem medziobecnej spolupráce.

Citát z prípadovej štúdie ( Kukliš, 2002, s.144-145) približuje túto problematiku:

„Spolupráca obcí sa javí ako hlavný a zároveň aj perspektívny spôsob riešenia

naznačených problémov. Práve medziobecná spolupráca nenarúša samostatnosť

(autonómnosť) obcí, ich samosprávny charakter a rešpektuje spomenutú identitu obcí.

Zároveň horizontálna kooperácia základných subjektov miestnej samosprávy napomáha

presadzovanie solidarity obcí, utváranie novej kultúry verejnej správy a celkovú zmenu

štýlu činnosti miestnej samosprávy.“

Podľa Pekovej, (2004, s.351) je majetok spravidla vymedzovaný ako bohatstvo,

pretože má hodnotu, trhovú cenu a rôzne druhy majetku možno zameniť za peňažnú formu

majetku.

Švantnerová a Kožiak (2005, s.41) tvrdia, že ak vychádzame z definície pojmu

bohatstvo, je možné konštatovať, že je synonymom pojmu aktíva. Analogicky môžeme

pojem majetok stotožniť s pojmom aktíva aj na úrovni miestnej samosprávy.

Podľa Švantnerovej a Kožiaka (2005, s.67) sa majetok obce využíva na výkon

samosprávy, verejné účely na zabezpečenie miestnych verejných statkov, na podnikateľskú

činnosť.

Žárska(2008, s.27) uvádza, že obec môže využívať majetok nasledovne:

- reálne užívanie majetku obcou

- prenechanie majetku v správe zriadenej organizácie

- vloženie majetku do obchodnej spoločnosti, resp. založenie obchodnej spoločnosti

jeho použitím

- prenájom a predaj majetku

- použitie majetku ako záruky za úver a emisiu komunálnych obligácií

- lízingové financovanie obstarania majetku

- použitie majetku na založenie neziskovej organizácie alebo založenie združenia.

Efektívnosť využívania obecného majetku môžeme vyjadriť aj prostredníctvom

nasledovných ukazovateľov benchmarkingu podľa Papcunovej (2004) :

29

1. Majetková sila obce (MSo), ktorá vyjadruje hodnotu majetku na obyvateľa,

z ktorej sa dá posúdiť súčasný rozvojový potenciál obce.

Vyjadrí sa vzťahom :

celková hodnota majetku obce MSo = –––––––––––––––––––––––– počet obyvateľov obce

2. Čistá majetková sila obce (MSč), vyjadruje celkovú hodnotu majetku po

odpočítaní záväzkov na obyvateľa obce

celková hodnota majetku obce po odpočítaní záväzkov MSč = ––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––– počet obyvateľov obce

3. Čistý príjmový efekt majetku (ČPE), vyjadruje vplyv majetku obce na tvorbu

príjmov obce

celkové príjmy z majetku obce ČPE = –––––––––––––––––––––––– celková hodnota majetku obce 4. Hrubý príjmový efekt majetku (HPE), vyjadruje tvorbu vlastných príjmov

z celkového majetku obce

vlastné príjmy celkom HPE = –––––––––––––––––––––––– celková hodnota majetku obce 5. Reprodukčná schopnosť obce (RSo), vyjadruje schopnosť obce zabezpečiť

prostriedky na jeho reprodukciu

kapitálové príjmy obce celkom RSo = –––––––––––––––––––––––––––-––– celková hodnota majetku obce celkom 6. Reprodukčná sila obce (RSi), vyjadruje úroveň reprodukcie obecného majetku

v určitom období kapitálové výdavky celkom RSi = –––––––––––––––––––––– celková hodnota majetku obce

Widemannová (2003) uvádza, že obce v členských štátoch Európskej únie môžu

nadobúdať majetok originálnym získaním t.j. investičnou činnosťou, formami vedľajšieho

nadobudnutia (kúpa majetku na trhu, dedenie alebo darovanie) a špecifickými formami

nadobudnutia (právny prevod majetku štátu na obce alebo vyvlastnenie). Ďalej tvrdí, že

obce členských štátov Európskej únie môžu hospodáriť s majetkom prostredníctvom

30

obecného úradu, prostredníctvom obecného podniku, prostredníctvom súkromnoprávneho

subjektu alebo prostredníctvom nezávislého subjektu.

Finančný systém municipality je podľa Švantnerovej a Kožiaka (2005,s.69) chápaný

ako „ vyvážená kompaktná sústava finančných zdrojov prostredníctvom ktorých môžu

orgány municipálnej samosprávy dosahovať plnenie cieľov sociálno-ekonomického

rozvoja municipality a realizovať svoje kompetencie. Finančný systém miestnej

samosprávy môžu tvoriť miestne rozpočty, mimorozpočtové fondy a rozpočty organizácií

ktoré zriadila.“

Municipálny finančný systém by mal mať podľa Pekovej (2004,s197-200)

vymedzené rôzne princípy, ktoré vyjadruje nasledovne:

- hospodárenie podľa rozpočtu, ktorý je rozhodujúcim nástrojom finančnej politiky

municipality,

- určitý stupeň finančnej autonómie, t.j. rozsah právomocí samostatne rozhodovať o

tvorbe finančných zdrojov a ich použití a zodpovednosť za dôsledky rozhodnutí v oblasti

rozpočtového hospodárenia. S týmto princípom sa spája určitá miera finančnej

samostatnosti a sebestačnosti,

- konzistentnosť finančného systému miestnej samosprávy s verejnými financiami

ako celku

- transparentnosť municipálneho finančného systému, t.j. prehľadnosť, jednoduchosť

a pochopiteľnosť

- stabilita, účinnosť a a administratívna nenáročnosť.

Základom finančného hospodárenia miestnej samosprávy je rozpočet. Švantnerová,

Kožiak (2005, s.71) tvrdia, že rozpočet obce vyjadruje uplatnenie a úspešnosť zámerov

komunálnej politiky vytýčených spravidla na určité volebné obdobie.

Miestny rozpočet môžeme charakterizovať ako:

- decentralizovaný peňažný fond, ktorý sa tvorí rozdeľuje a používa na princípe

nenávratnosti, nedobrovoľnosti a neekvivalencie,

- bilanciu príjmov a výdavkov z hľadiska účtovníctva,

- finančný plán, podľa ktorého hospodári miestna samospráva počas rozpočtového

obdobia,

- nástroj finančnej politiky, prostredníctvom ktorého môžu orgány miestnej

samosprávy realizovať kompetencie a uskutočňovať ciele sociálno-ekonomického rozvoja.

Miestny rozpočet plní tri základné funkcie:

31

- alokačnú, ktorá má rozhodujúcu úlohu, pretože prostredníctvom neho sa financujú

miestne verejné statky,

- redistribučnú, ktorej využitie na municipálnej úrovni je obmedzené a uplatňuje sa

najmä vo vzťahu k sociálne slabším občanom,

- stabilizačnú, ktorej využitie na municipálnej úrovni má tiež obmedzené

uplatnenie, ale pomocou ktorej je možné ovplyvňovať rast ekonomického potenciálu

spravovaného územia, napr. budovaním technickej infraštruktúry miestneho významu.

(Švantnerová, Kožiak, 2005, s.71).

Žárska (2007) dopĺňa, že rozpočet obce plní okrem troch predchádzajúcich funkcií aj

funkciu kontrolnú a stimulačnú. Tieto sa premietajú do jednotlivých položiek rozpočtu a sú

odrazom finančnej politiky municipality.

Dôležitosť rozpočtu na presadzovanie miestnych záujmov a preferencíi miestneho

obyvateľstva, financovanie potrieb verejnej ekonomiky na municipálne úrovni a realizáciu

kompetencie miestnej samosprávy, uvádza Peková (1995, s.62).

Zákon o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy upravuje postavenie rozpočtu,

jeho tvorbu a obsah a pravidlá rozpočtového hospodárenia. Rozpočet obce obsahuje hlavne

príjmy a výdavky dôležité pre činnosť samosprávy a upravuje finančné vzťahy k štátnemu

rozpočtu. Obec financuje svoje potreby predovšetkým z vlastných príjmov, dotácií zo

štátneho rozpočtu, príjmov z majetku obce , návratných zdrojov financovania a ďalších

zdrojov.

Zákon o obecnom zriadení stanovuje vlastné príjmy obce ako:

- príjmy z majetku obce a majetku prenechaného obci doužívania

- výnosy z miestnych daní a poplatkov

- podiely na daniach v správe štátu

- výnosy z pokút uložených za priestupky

- iné príjmy

V roku 2005 došlo k fiskálnej decentralizácii ktorej hlavnou úlohou je samostatnosť,

transparentnosť, zodpovednosť a stabilita finančného systému samosprávy.

„Cielená aktivita podnikov, miestnych samospráv a ďalších miestnych skupín,

zameraných na maximalizáciu ekonomických zdrojov na danom území na zvýšenie

hospodárskeho blahobytu, na rast počtu pracovných miest a životnej úrovne občanov, je

miestny ekonomický rozvoj“ ( Don Iannone, Bergmangroup 2005).

32

Podmienky a rozvoj miestnej ekonomiky ovplyvňujú vnútorné a vonkajšie činitele.

Pri spracovaní práce sa budeme venovať len vnútorným činiteľom.

Vnútorné činitele možno hodnotiť v súvislosti so štruktúrou a kvalitou miestneho

priestorového potenciálu. Tento budeme hodnotiť na základe Švantnerovej a kolektívu

(1995, s.78) v tejto štruktúre:

- prírodno–geografický, demografický, socio-ekonomický, (ekonomicko-technický) a

urbanistický potenciál.

1.4. Vymedzenie hodnotenia vplyvu značky na ekonomické podmienky v obci

Podľa Staroňovej (2009), jedným z nástrojov ako dosiahnuť väčšiu informovanosť

a strategické rozhodovanie založené na poznaní je hodnotenie vplyvov. Rokovanie

a schvaľovanie sa tak môže riadiť nielen na základe paragrafov, ale aj analytickými

podkladmi, ktoré sprevádzajú jednotlivé návrhy v podobe dôvodovej správy pod

podmienkou, že je vypracovaná na analytickom základe. Európska komisia nazýva

hodnotenie vplyvov moderným spôsobom rozhodovania, ktoré je založené na dôkazoch

a ktoré poskytuje analytický rámec pre rozhodnutia na všetkých úrovniach tvorby verejnej

politiky a rozhodovacích procesov.

„Hodnotenie vplyvov je len jedným z komponentov z celkového procesu tvorby

verejnej politiky či regulačného procesu, ktorý sa snaží zvýšiť kvalitu informácií a diskusiu

o variantoch riešenia a tým zvýšiť aj kvalitu rozhodovacieho procesu. Hodnotenie vplyvov

je teda nástroj, ktorý skúma a meria predpokladané prínosy, náklady a dosahy nových

a novelizovaných právnych predpisov a verejnej politiky. Malo by navzájom zvážiť

prínosy a náklady jednotlivých oblastí a tak doporučiť variant riešenia. To čo je prínosom

napríklad v sociálnej oblasti či životnom prostredí, môže byť nákladom v podnikateľskej

oblasti a určite v oblasti finančných zdrojov a naopak.“ (Staroňová, 2009 In. Public Policy

News 4/2009).

Pojem hodnotenie môžeme vo všeobecnosti definovať ako proces skompletizovania

a interpretovania údajov.

Keďže sa prikláňame k názoru Vaňovej a Bernátovej (2000), že nositeľom značky

územia je produkt a produktom v marketingu územia je samotné územie, jeho potenciál,

charakteristiky, aktivity, atmosféra a imidž územia, územie ako celok a zároveň produkt

územie pozostávajúci z čiastkových produktov, ktoré predstavuje produktový mix,

33

v diplomovej práci zanalyzujeme súčasnú situáciu obce a jej okolí. Analýza sa bude týkať

celkovej charakteristiky obce a jej priestorového potenciálu, ktorého súčasťou je prírodno–

geografický, demografický, socio-ekonomický, (ekonomicko-technický)a urbanistický

potenciál. Vymedzením dotknutých oblastí a na základe uskutočnenej analýzy územia,

zhodnotíme nasledovné ukazovatele a faktory ktoré vplývajú na značku obce a imidž

územia a jej vplyv na ekonomické podmienky obce:

- celkovú biodiverzitu so zameraním na prírodné, geologické, hydrologické pomery

a faunu a flóru územia

- demografickú situáciu v obci vrátane analýzy obyvateľstva podľa veku a rodu,

migrácia obyvateľov a problémy vyplývajúce z odľahlosti obce, dopravnú infraštruktúru,

- sociálnu a ekonomickú infraštruktúru a pracovný trh vrátane štruktúry zamestnanosti,

zmenu miery zamestnanosti v obci, príjmovú situáciu obyvateľov a stabilizáciu v počte

obyvateľov obce, nezamestnanosti a úroveň zručnosti,

- všeobecné poľnohospodárske a lesohospodárske využívanie pôdy a jej vlastnícka

štruktúra

- štruktúru miestnej ekonomiky, infraštruktúru, pracovné príležitosti, rozvoj

mikropodnikov, cestovného ruchu, poskytovanie služieb a činností v obci fyzickými

osobami a úžitky ktoré z toho pre obec vyplývajú vo finančnom systéme v oblasti príjmov,

výdavkov a prípadných úspor, majetok obce, rozpočet obce,

- kultúrne dedičstvo, ľudovú architektúru, ľudové zvyky a tradície, ľudský potenciál

a miestnu kapacitu pre rozvoj, vrátane riadenia obce, komunálnu politiku volených

orgánov obce za uplynulé volebné obdobie a jej vplyv na rozvoj obce,

- zmenu štruktúry municipálnej ekonomiky vyvolanú zmenou počtu ekonomických

subjektov ktorými sú na území obce právnické osoby, fyzické osoby a živnostníci.

Na základe výsledkov analýzy vymedzíme silné a slabé stránky obce, jej možnosti

ohrozenia a potenciál. Na vyššie uvedenom základe vymedzíme značku obce a jej imidž,

obraz, ktorý vypovedá o vnímanej kvalite obce, čo však nemusí znamenať len prínos v

podobe zvyšovania atraktivity obce.

Predpokladané vplyvy značky obce na ekonomické podmienky obce budeme hodnotiť

z viacerých hľadísk. Z hľadiska časového horizontu za obdobie rokov 2006–2009,

z hľadiska priamych a nepriamych vplyvov, pozitívnych i negatívnych vplyvov a to

kvantifikáciou, alebo kvalitatívne . V závere diplomovej práce, na základe našich zistení,

doporučíme prípadné varianty riešenia zistených nedostatkov a ich zdôvodnenie.

34

2. CHARAKTERISTIKA OBCE HROCHO Ť

Obec Hrochoť sa nachádza v strednej časti Slovenska v severnej oblasti Podpoľania,

dvadsať km východne od Banskej Bystrice a 22 km severovýchodne od Zvolena. Patrí do

Mikroregiónu Severné Podpoľanie.

2.1. Všeobecná charakteristika územia

Celková rozloha katastrálneho územia obce Hrochoť je 3475 ha a patrí v porovnaní

so susednými katastrálnymi územiami medzi stredne veľké.

Najvyšším bodom územia je Bukovina ( 1294 m), najnižší bod približne 490 m, sa

nachádza na západnom okraji Hrochotskej doliny.

Obrázok 3 Mapa okolia obce Hrochoť

Zdroj: ŠÚ SR

Stred obce leží v nadmorskej výške 636 m n.m. Hustota obyvateľov je 42 obyvateľov

na km2. Je prirodzenou spádovou obcou pre okolité obce Čerín-Čačín, Sebedín- Bečov

a Dolná Mičiná.

35

Obrázok 4 Letecký pohľad na obec Hrochoť

Zdroj: Paprčka M., www.malovane-mapy.sk

História obce

Podľa Ďurkovej (1993), prvý hodnoverný listinný doklad o Hrochoti je z konca 13.

storočia, obdobia vlády Ondreja III. 15.júna 1296 Kráľ Ondrej III. daroval grófovi Mikovi,

synovi Raduna územie dnešnej Hornej a Dolnej Mičinej a Môlče s výnimkou lúky

patriacej strážcom kráľovských lesov z „druhej osady“ (terra custodum regalium de altera

villa“). Druhá osada sa nachádza na území dnešnej Hrochote. Latinský názov „villa“

naznačuje, že išlo o zrejme väčší vyvinutejší typ sídliska. V tom čase boli obyvatelia

Hrochote kráľovskými poľovníkmi a ich povinnosťou bolo spočiatku lovenie zveri pre

panovníka a stráženie lesov a vôd. Neskôr konali aj kuriérsku službu a pomocné práce na

vígľašskom zámku. Hlavnou charakteristikou ich slobody bolo právo slobodného

sťahovania, v prípade vojenského ohrozenia krajiny, boli povinní zúčastňovať sa vojny.

Bývali vo vlastných domoch a pracovali s vlastnými nástrojmi (dobytkom).

Najstaršie zachované latinské názvy Hrochoť v starých listinách zo 14-16 storočia

sú: v roku1424 Horhagh, 1507 Rochod, 1521 Hrochott a iné.

36

Názov Hrochoť, nie je dostatočne objasnený. Podľa staršieho slovenského slavistu

Bujnáka, je názov Hrochoť slovenského (slovanského) pôvodu a súvisí so slovom

„kruchoť“, to znamená, čo sa mrví, čo je krehké – tenký ľad, drobné skaly, cestu a zem

nimi pokrytú. ( Bujnák,1927, s.65-72).

Zo dňa 3.mája 1464 je v obci zachovaná výsadná listina (privilégium) kráľa Mateja

Korvína pre obyvateľov Hrochote. Listina nadväzuje na staršiu, údajne zničenú počas

vojen. Zaručovala obyvateľom Hrochote ako kráľovským poľovníkom a hájnikom

oslobodenie od všetkých riadnych daní a platenia poplatkov, ako i oslobodenie od všetkých

služieb a povinností. Okrem lovenia zveri pre panovníka a stráženia lesov a vôd. V roku

1479 ho opäť potvrdil kráľ Matej a v roku 1494 kráľ Vladislav II. Vtedy sa v listine

spomína richtár obce Mikuláš Hrochotský (Nicolaus Rohocky). Zo zachovaných

portálnych súpisov zo 16. storočia vyplýva, že na prelome 15.–16.storočia tu bolo okolo

desať obývaných sedliackych usadlostí a niekoľko želiarskych domov, v ktorých žilo

približne 60-80 ľudí. Hrochoť na základe týchto skutočností možno zaradiť medzi malé

sídla Zvolenskej župy ( Ďurková, 1993).

Na základe zápisov z obecnej a cirkevnej kroniky a archívnych zápisov ktoré sú

spracované v publikácii obce „Hrochoť vrchárske srdce Podpoľania“, uvádzame v

diplomovej práci aj ďalšie historické udalosti obce.

Z roku 1663 sa zachoval urbár, podľa ktorého si Hrochoť rozdelili majitelia

Vígľašského panstva Pavol a Ladislav Čákiovci. Cennosťou je, že z tohto obdobia sa

zachovali aj mená hláv hrochotských rodín. Richtárom bol Martin Šávol a na základe

uvedeného urbáru je možné predpokladať, že Hrochoť v roku 1670 mala okolo 300

obyvateľov. Architektúra utrpela najviac 14.apríla 1783, keď obec zachvátil požiar, ktorý

zničil takmer všetky obydlia a stavby, vrátane kostola a školy.

V roku 1787 sa uskutočnilo prvé generálne sčítanie obyvateľstva krajín

svätoštefánskej uhorskej koruny. Hrochoť mala vtedy 572 obyvateľov, z toho 291 mužov

a 281 žien. Obec predstavovalo 95 rodín v 54 domoch.

Na jar roku 1788 bol menovaný rechtor evanjelickej školy hrochotskej ktorá bola

postavená z obecných prostriedkov aj s príbytkom pre rechtora. Bol ním Jozef Komiathy.

Po vydaní tolerančného patentu Jozefom II., bol v obci v rokoch 1830-1832

vybudovaný evanjelický kostol. V rokoch 1847 – 1856 tu pôsobil ako evanjelický farár

významný slovenský básnik Andrej Braxatoris Sládkovič. Revolučné zmeny rokov 1848 –

1848 mali priaznivý vplyv na vývoj vidieckeho prostredia. Odbremenenie roľníkov od

37

urbárskych povinností im umožňovalo lepšiu kultiváciu vlastnej pôdy a tým aj výsledky

hospodárskej činnosti. Hlavným zdrojom obživy obyvateľov Hrochote bola

poľnohospodárska činnosť. Rozvoj priemyselnej výroby v danom období vyžadoval

zvýšenú spotrebu úžitkového dreva a to umožňovalo Hrochoťanom väčšiu možnosť

zamestnania v rámci lesohospodárskej činnosti. Z dôvodu zníženia dopravných nákladov

prepravy dreva z Hrochotskej doliny, dal v roku 1904 Frides Fúherceg za 1 milión korún

vybudovať úzkokoľajnú lesnú železnicu na vodný pohon z rieky Hučava, ktorá spájala

Kyslinky a celú Hrochotskú dolinu s Očovou a Vígľašom.

Obrázok 5 „Mašinka v Hrochotskej doline“

Zdroj: archív obce

V roku 1916 postihol obec opäť požiar, ktorý zničil 156 gazdovských budov.

Po prvej svetovej vojne a po roku 1918, obyvatelia obce nachádzali prácu

vo vzdialenejšom okolí, ale aj v zahraničí - Rakúsku a Nemecku v rámci sezónnych prác.

21.marca 1945 skončila 2.svetová vojna aj v obci Hrochoť a obec, ktorú oslobodila

rumunská armáda, bola na 60 percent zničená. V roku 1946 postihol obec požiar po

tretíkrát. Úplne zhorelo 15 obytných domov a mnoho ďalších bolo poškodených.

Obyvatelia si aj s pomocou príspevku od štátu postavili nové domy a vznikla nová časť

obce Obnova. Niektorí obyvatelia ale z obce odišli natrvalo. V roku 1948 poskytla

zárobkové možnosti mnohým obyvateľom obce nová továreň v Banskej Bystrici –

Smrečina a bolo nutné zaviesť aj prvé autobusové spojenie z Banskej Bystrice na

38

Hrochoť. Významný rozvoj obce začal po roku 1950. Obec bola napojená na elektrickú

sieť, zriadená bola materská škola, vybudovaný hasičský sklad, bol namontovaný obecný

rozhlas a vyvlastnené pozemky pod futbalové ihrisko. Zvýšila sa aj kultúrna úroveň

obyvateľov, keď učitelia miestnej školy založili knižnicu a obec dostala aj nový premietací

prístroj čo znamenalo vznik kina Poľana. 19.júla 1951 založilo 59 malých a stredných

roľníkov JRD 1.typu. V päťdesiatych rokoch bol v obci zriadený aj poštový úrad a

vybudovaný kultúrny dom. V rokoch 1963- 1968 bola prestavaná pôvodná budova MNV

na zdravotné stredisko, začala výstavba detských jasieľ, bol vybudovaný prvý vodovod,

verejné osvetlenie a na jar roku 1968 sa začalo s výstavbou nákupného strediska a

reštaurácie.

Aj sedemdesiate roky sa niesli v znamení ďalšej výstavby občianskej vybavenosti. V

roku 1972 si obyvatelia obce svojpomocne vybudovali vodovod od 13 km vzdialených

prameňov v Hrochotskej doline po obec a vodovodnú nádrž. Čiastočne bola upravená

obecná kanalizácia. V roku 1978 sa začalo s výstavbou novej budovy materskej školy, v

budove bývalej fary bola zriadená školská jedáleň a vybudovali sa asfaltové miestne

komunikácie a chodníky. Základy nového pavilónu základnej školy boli položené v roku

1981. Občania si svojpomocne vybudovali lyžiarsky vlek a začala výstavba domu

smútku. Od roku 1988 do roku 1990 sa vystavali nové objekty pošty a obecného úradu a

telocvične.

Demokratizačné zmeny po roku 1989 vplývali na postoje verejnosti a v obci sa

uskutočnili dve miestne referendá. Obyvatelia obce odmietli výstavbu skládky

komunálneho odpadu ktorá mala slúžiť nielen pre obec Hrochoť, ale aj pre širšie okolie.

V druhom referende sa postavili proti odpredaju obecného majetku Lomu Harmančok.

Účasť občanov v týchto referendách ktorá bola viac ako 80 percentná, svedčila o záujme

obyvateľov o dianie v obci.

Charakteristika orgánov obce v období 2006 -2010

Orgánmi obce Hrochoť sú obecné zastupiteľstvo a starostka obce. Orgánmi

obecného zastupiteľstva sú komisie a obecný úrad ako výkonný orgán starostu a obecného

zastupiteľstva. Ďalšie orgány obecného zastupiteľstva, ktoré môže zriadiť je obecná rada

a obecná polícia, ale tie obec zriadené nemá.

39

Obecné zastupiteľstvo obce Hrochoť je zastupiteľský zbor obce zložený z deviatich

poslancov, ktorí sú zvolení na obdobie štyroch rokov . Aktuálne funkčné obdobie

poslancov a starostky končí komunálnymi voľbami ktoré sa uskutočnia v roku 2010 a to

zložením sľubu novozvoleného obecného zastupiteľstva. V aktuálnom volebnom období

zriadilo obecné zastupiteľstvo komisie a to komisiu na ochranu verejného záujmu,

výstavby a územného plánovania, finančnú komisiu, sociálnu a zdravotnú, komisiu

mládeže a športu a komisiu školstva a kultúry.

Starostka obce je predstaviteľkou obce a je najvyšším výkonným orgánom. Poslanci

obecného zastupiteľstva a členovia komisií sú odmeňovaní jedenkrát ročne podľa účasti na

zasadnutiach a podľa vyvíjanej aktivity v rámci svojich kompetencií.

Hlavný kontrolór obce – je zamestnancom obce a vykonáva kontrolu plnenia úloh

obce a organizácií v zriaďovateľskej pôsobnosti obce. Kontrolór obce je fakultatívna

funkcia. Obec Hrochoť zamestnáva kontrolóra na 0,2 čiastočného úväzku.

Obecný úrad má zriadené tri oddelenia a to ekonomické oddelenie, oddelenie

matriky a evidencie obyvateľov a oddelenie školstva sociálnych vecí a účtovníctva, kde

zamestnáva dve odborné referentky na plný úväzok a jednu na 0,5 úväzku, všetky tri majú

vysokoškolské vzdelanie a neustále si dopĺňajú vedomosti získavaním rôznych certifikátov

a odborných spôsobilostí, ktoré im vyplývajú z legislatívy. Úväzky sú kumulované

a zahŕňajú aj všetky ďalšie oblasti ktoré sa týkajú výkonu samosprávy.

Zamestnanci obce Hrochoť, a jej rozpočtovej organizácie Základnej školy

s materskou školou Hrochoť, sú pripravení bez zbytočných prieťahov plniť všetky

zverené úlohy kvalitne a efektívne a sú schopní adekvátne reagovať na meniace sa

podmienky a prispôsobiť sa im. Okrem odborných referentov obce, obec zamestnáva

jednu upratovačku na čiastočný úväzok, jedno kumulované miesto vodiča, kuriča

a údržbára. Do 31.12.2009 zamestnávala obec aj štyri opatrovateľky v domácnostiach.

Snahou orgánov obce je spravodlivou a motivačnou finančnou a daňovou politikou a

nakladaním s majetkom obce, dospieť k efektívnejšiemu využívaniu všetkých objektov

a pozemkov vo vlastníctve obce. Ďalším dôležitým cieľom orgánov obce je implementácia

princípov trvalo udržateľného rozvoja do všetkých oblastí života obce a tým vytvárať

podmienky na kvalitu jej životného prostredia a efektívneho riadenia hospodárskeho,

sociálneho a územného rozvoja obce .

40

Symboly obce

Heraldické symboly obce boli schválené heraldickou komisiou a zapísané do

Heraldického registra Slovenskej republiky 26. mája 1997. Pri tvorbe erbu bola heraldikom

k dispozícii historická symbolika – zachovaná historická pečať obce, vyhotovená

pečatidlom z roku 1679, ktoré vyzerá veľmi starobylo.

Obrázok 6 Erb obce Hrochoť a vlajka obce Hrochoť

Zdroj: www.hrochot.sk

Podľa Vrteľa (1997) je veľmi pravdepodobné, že výber a stvárnenie motívu súviselo

s funkciou starovekých predkov terajších obyvateľov Hrochote, ktorí boli na základe

privilégií kráľovskými poľovníkmi, strážcami kráľovských lesov a patrili do vrstvy

slobodníkov.

Obrázok 7 Starobylá pečať obce z roku 1679 a súčasná pečať obce

Obrázok 7 Starobylá pečať obce z roku 1679 a súčasná pečať obce

Zdroj: www.hrochot.sk

Historické pečatné znamenie, ktoré je jedinečné, bolo podľa heraldika vhodné

prevziať v primeranej heraldickej štylizácii aj do obecného erbu a rešpektovať tak

kontinuitu starej obecnej symboliky. V modrom štíte pod zlatým stromčekom, sprevádzaný

nebeskými telesami ktorými sú privrátený mesiac s tvárou a hviezdou, kráča zlatý medveď

so striebornou zbrojou.

41

2.2 Prírodno-geografický potenciál

Obec Hrochoť sa nachádza v Banskobystrickom samosprávnom kraji v okrese

Banská Bystrica, vo východnom okraji banskobystricko-zvolenského ťažiska osídlenia.

Zemepisná poloha územia

Katastrálne územie obce je veľmi členité a rozbrázdené najmä vo svojej západnej

časti, kde sa nachádza osídlenie. Je časťou širšieho priestoru Poľany, ktorá je najvyšším

mladým sopečným pohorím a patrí do Slovenského stredohoria. Vulkán vyvíjal svoju

činnosť v dnešnom katastrálnom území obce a jej osada Kyslinky leží priamo v kráteri.

Južná časť územia s charakteristickou Chochuľkou patrí k Bystrickej vrchovine.

Reliéf krajiny

Tvar katastrálneho územia obce je pretiahnutý približne v smere západ – východ

a jeho prirodzenú južnú hranicu s katastrom obce Očová kopíruje rieka Hučava na

najdlhšom 15 km úseku Hrochotskej doliny. V severnej časti susedí s katastrom obcí

Poniky a Povrazník, z východnej časti s obcami Dúbravica, Čerín-Čačín a Sebedín -

Bečov.

Obrázok 8 Katastrálne územie obce Hrochoť

Zdroj: Územný plán obce Hrochoť

42

Klimatické podmienky

Podľa Longauera (1973), má východná časť chotára obce, s najvyššou nadmorskou

výškou 1294 m n.m., klímu chladnú, horskú, stredné polohy chotára nad 700m, patria ku

klíme mierne chladnej horskej a nižšie položené časti sa vyznačujú klímou mierne teplou

vlhkou, vrchovinovou. Najnižšie položené územie obce leží v nadmorskej výške 490m.

Stred obce na nachádza v nadmorskej výške 636m. Pre Hrochoť sa udáva 727 mm

priemerných ročných zrážok, pre časť Kyslinky 936 mm.

Prírodné a geologické pomery

„V chotári obce Hrochoť sa nachádza mnoho zaujímavých prírodných úkazov,

ktorých obdobu je ťažké nájsť nielen na Slovensku, ale možno aj v európskom meradle„

( Križo, 1997).

Okolie Hrochote mapovali už v roku 1866 geológovia C.M.Paul a D.Štúr. Neskôr

v roku 1885 mapoval oblasť Poľany T. Szontagh. Za posledných štyridsať rokov, počas

ktorých došlo k celkovému rozvoju geológie a vulkanizmu, stúpol aj záujem o Poľanu

a v päťdesiatych rokoch minulého storočia vykonali systematické mapovanie Kopecký a

Húsenica. Poľana je vyhasnutá sopka, ktorá vyvíjala vulkanickú činnosť v terajšom

katastrálnom území Hrochoť pred 12-13 miliónmi rokov. Táto vulkanická činnosť sopky

trvala asi 2 milióny rokov. Následkom vulkanických procesov, ktoré prebiehali na veľkej

časti územia hrochotského katastra a v podstatnej miere poznamenali jeho stavbu

a povrchovú tvárnosť, tu vznikol jedinečný prírodný útvar.

Obrázok 9 Tri fázy života sopky Poľana

Zdroj: www.priateliazeme.sk

43

Podľa Húsenicu (1958), popri vlastnej sopečnej činnosti prebiehali aj zaujímavé

procesy pri sopečných výbuchoch. Vznikali rôzne povlaky zo zrazených plynov a pár, ale

aj povlaky síry, kuchynskej soli, amoniaku, mnohých chloridov a fluoridov a tým vznikali

rôzne horúce a minerálne pramene, medokýše, šťavice alebo kyselky. Tieto vody priaznivo

pôsobia na ľudský organizmus. Kaldera Poľany sa otvára smerom na západ pomerne úzkou

Hrochotskou dolinou. Jej vznik nie je jednoznačný. Predpokladá sa, že vznikla spätnou

eróziou toku vody Hučavy do kráterového jazera, ktoré sa nachádzalo v centrálnej časti

terajšej osady Kyslinky, ktorá je súčasťou obce. Zaujímavé sú aj spádové pomery Hučavy,

ktorá od Kysliniek po Hrochotský mlyn klesá o 200m na 7 km toku. Na geologickej stavbe

územia Poľany sa zúčastňuje mnoho rôznych hornín, z ktorých spomenieme neovulkanity,

horniny kryštalníka, pyrit, galenit, magnezit, kremeň, kalcit, andezit, ryolitové tufity

a mnohé ďalšie. Ďalšou geologickou zaujímavosťou sú stopy po zaniknutých gejzíroch

a dolomitný vápenec. V Hrochotskej doline sa nachádzajú rozsiahle podzemné priestory so

zásobami pitnej vody. V blízkosti obce sa nachádza aj podzemná zásobáreň horúcich

prameňov.

V západnej časti chotára sa nachádzajú kremence, dolomity a bridlice.

Severné svahy starovulkánu Poľany sú z pyroklastického materiálu. Od Hrochote na

sever v nadmorskej výške asi 630 m sú odkryté v 20 m hlbokom úvoze ryolitové tufity.

Ide o vrstvy sypkého sopečného materiálu, ktorý sa usadzoval počas erupcií. Materiál

vyvrhovaný sopkou padal asi do jazera, ktoré sa nachádzalo medzi Hrochoťou

a Dúbravicou a možno siahalo aj ďalej.

V období rozvoja baníctva sa pokúšali o ťažbu zlata v časti „Zlatý kút“ aj

banskobystrickí podnikatelia Wolf a Albert. V časti „Poloň“ a „Za baňou“, sa ťažila

železná ruda.

Pôdne podmienky

Z pôdnych typov sú v území rozšírené produkčne vhodné hnedé lesné pôdy nasýtené

a to v nižších polohách okolo 700-800m. Známe sú však aj nenasýtené lesné pôdy.

Križo (2007) tvrdí, že pre územie okolo Poľany a teda aj pre územie Hrochote je

charakteristický unikátny pôdoznalecký jav. Je to výskyt špeciálneho pôdneho typu, tzv.

andozeme. Tieto pôdy prvýkrát popísali v oblasti sopečnej činnosti v Japonsku. Názov

pôdy sa odvíja z japončiny „ an do“ – čierna pôda, alebo popol.

44

V západnej časti územia sa vyskytujú železité a humusovo-železité podzoly

z kremencových svahovín, čiastočne meliorizované pôdy oglejené zo sprašových

a polygenetických hlín. Tieto pôdne pomery spôsobovali, že hlavne počas jarných

a jesenných lejakov sa prašný povrch menil na masy blata. Táto blatistá masa sa doslova

liala hlavnou cestou cez celú obec. Zabránila tomu až regulácia potoka. Keď táto masa

blata zamrzla, menila sa nepríjemné hroble, hroboždinu, „hrochoť“, ako sa táto masa

nazýva podľa slovníka spisovnej slovenčiny.

Hydrologické pomery

Húsenica ( 1974 ), tvrdí, že odrazom geomorfologických a geologických pomerov sú

hydrologické pomery, pramene, vodné toky a ich intenzita. Už vyššie uvádzaná rieka

Hučava nepreteká priamo cez obec Hrochoť, ale Hrochotskou dolinou tečie do obce Očová

a cez rieku Zolná, ktorá sa vo Zvolene vlieva do Slatiny, ústi do Hrona.

V západnej časti chotára pramení Zolnica, do ktorej sa vlievajú vejárovité menšie

vodné toky, ktoré pramenia pod kótou Hrochoť (803 m ). Ich súčasťou je aj Hrochotský

potok, ktorý pramení neďaleko obce.

Za zmienku stojí, že podľa rôznych vodných pomerov sa označujú zvláštnymi

názvami časti obce, ako napr. „Na Teplici“, podľa výdatného prameňa, ktorý nezamŕza ani

v najkrutejších mrazoch a dnes je na ňom vybudovaná fontánka, ktorá spríjemňuje

prostredie obce, „Na močarach“, kde boli močaristé, málo produkčné lúky a dnes je už toto

územie meliorované a zastavané.

Zdrojom pitnej vody pre obec sú už spomínané zásobárne pitnej vody v Hrochotskej

doline. Do obce sa dostáva samospádom najskôr do zásobníka nad obcou a odtiaľ

k spotrebiteľom. Pri hlavnej dopravnej tepne z obce sa nachádza aj prameň kyslej vody

„medokýš“, ktorý má mierne sírovodíkový zápach a pod prameňom vytvára hnedé železité

povlaky. Je veľmi vyhľadávaný a má liečivý účinok.

Živočíšne bohatstvo

Zo živočíchov charakteristických pre Poľanu ako celok spomenieme aspoň niektoré,

ktoré sú pre toto územie charakteristické.

Na Poľane a v Hrochotskej doline sa vyskytuje 9 druhov plazov a to napr. jašterice,

užovky a vretenice. Z obojživelníkov, ktorých sa zistilo jedenásť druhov, uvádzame mloky,

45

raky a salamandru škvrnitú. Ryby sú zastúpené pstruhmi. Z hmyzu sa tu vyskytuje

napríklad kobylka hryzavá, z chrobákov bystrušky, plocháče, či fúzače alpské. Z motýľov

upúta pozornosť jasoň chochláčkový, vidlochvost feniklový a iné. (Križo 1997)

Súčasťou chránenej poľovníckej oblasti Poľana, je aj katastrálne územie Hrochote

Táto bola zriadená na ochranu a výskum veľkých druhov poľovnej zveri. Žije tu jelenia

zver, rys, diviaky, srnce, sporadicky vlky a mačka divá. Vzácne sa vyskytuje aj vydra

riečna. Zaujímavý je výskyt piskora horského, hraboša mokraďného a myšovky horskej.

Z vtákov sa tu zistilo 144 druhov, z toho 121 hniezdiacich. Vzácny je hlucháň, orol

krikľavý a orol skalný. Ešte z početného množstva druhov vtákov spomenieme sokola

sťahovavého a krkavca. Celkom sa v oblasti hrochotského katastrálneho územia a Poľany

vyskytuje 40 druhov cicavcov.

.

Obrázok 10 Medveď z Hrochotskej doliny

Zdroj: M.Šagát, súkromný archív

Symbolom územia obce je medveď, ktorý sa vyskytuje nielen v Hrochotskej doline,

ale je možné vidieť ho aj v bezprostrednej blízkosti obce. Je aj súčasťou erbu obce ktorý

sme popísali v diplomovej práci v časti 2.1.

Rastlinné bohatstvo

Kvetena v katastrálnom území obce je súčasťou flóry Poľany. Križo (1997) uvádza,

že činnosťou človeka, vyklčovaním lesov, vznikli lúky a pasienky so svojráznou

46

vegetáciou. Charakteristickou črtou územia je prelínanie horských prvkov s elementmi

nižších polôh. Pozoruhodným útvarom je vrcholová smrečina. Ďalej sa tu nachádza buk

lesný, jedľa biela, javor mliečny, brest horský, jaseň štíhly a ojedinele vzácny a chránený

tis obyčajný.

Z krovín sa v území nachádza lykovec jedovatý, zemolez čierny, ruža ovisnutá,

ríbezľa alpínska. Z chránených druhov bylinného porastu spomenieme chvostík jedľový,

plavúň obyčajný a častá je aj salmonelka uhorská väčšia, objímavka obyčajná a mnohé

ďalšie. V nižších vegetačných stupňoch sa vyskytuje aj šalvia lepkavá, netýkavka

nedotklivá a z krov je okrem mnohých iných častá ostružina malinová a jahoda obyčajná.

Tok Hučavy lemuje jelša lepkavá, vŕba krehká, bršlen európsky a iné. V tunajších lesoch

sa v hojnom počte vyskytujú aj huby a lesné plody.

Zastúpenie prírodných hodnotových útvarov

S ohľadom na všetky vyššie uvedené vzácne ekosystémy a prírodné zaujímavosti

Poľany, bolo toto územie s rozlohou 20 079 ha v roku 1981 vyhlásené za Chránenú

krajinnú oblasť. V roku 1990 bola Chránená krajinná oblasť Poľana zaradená do

medzinárodnej siete biosferických rezervácií UNESCO. Takto sa oblasť Poľany zaradila

medzi približne 300 území sveta, ktoré majú slúžiť dlhodobému výskumu a monitoringu,

základným vedeckým poznatkom a praktickým skúsenostiam o prepojení ochrany týchto

oblastí s ich ekonomickým vývojom. Chránená krajinná oblasť Biosferická rezervácia

Poľana zaberá v katastrálnom území Hrochoť 1 852,37 ha, čo predstavuje 53,3 % celkovej

výmery územia. Na základe legislatívy je rozdelená do piatich stupňov ochrany.

V rozsahu katastrálneho územia obce Hrochoť sa uplatňuje nasledovná územná

ochrana vyhlásených území v stupňoch ochrany.

Tabuľka 1 Stupne územnej ochrany vyhláseného chráneného územia

Stupne ochrany

Výmera v ha

% zastúpenie z výmery k.ú

1

1621,6

46,7

2 1825 52,5 3 4 0,115 4 0,27 0,007 5 23,18 0,66

Zdroj: Územný plán obce Hrochoť

47

Priamo v katastrálnom území obce Hrochoť sa nachádza aj chránený areál

Hrochotská Bukovina 0,24 ha. Táto lokalita je významná z hľadiska zachovania fauny

horských lúk a rovnokrídlovcov, ktoré sú ohrozené a v Európe sa vyskytujú len ojedinele.

Prírodná rezervácia „Pri Bútľavke“ 21,5 ha, územie bolo vyhlásené na ochranu zachovanej

časti pôvodných lesov s ojedinelým výskytom vzácneho tisu obyčajného. Prírodné

pamiatky„Jánošíkova skala“,1,68 ha a Bátovský bludný balvan,1,71 ha boli vyhlásené za

chránené prírodné výtvory.

V katastri obce sa nachádzajú dva chránené stromy Buk pod Širokou – buk lesný,

ktorý má vedecký a kultúrno – výchovný význam a Hrochotská lipa – lipa malolistá

– význačný starý strom, ktoré sú zapísané v Štátnom zozname chránených stromov. V ich

okolí je vyhlásené ochranné pásmo s 2.stupňom ochrany.

Nachádzajú sa tu aj chránené vtáčie územia ktoré sú súčasťou sústavy Natura 2000.

Je to názov sústavy chránených území členských krajín Európskej únie. Hlavným cieľom

je zachovanie európskeho prírodného bohatstva – najvzácnejších a najohrozenejších

biotopov a druhov na území štátov Európskej únie.

Obrázok č. 11 Bátovský bludný balvan a Jánošíkova skala

Zdroj: www.polana-slovanet.sk

„Vyhlásením tejto oblasti za chránené územie, sa vytvoril právny podklad pre

ochranu a zveľaďovanie tunajšej prírody a pre zabezpečenie jej optimálneho využívania so

zreteľom na jej všestranný kultúrny, vedecký, ekonomický, vodohospodársky a zdravotno-

rekreačný význam“ (Križo, 1997).

Západne od obce je prírodnou dominantou archeologická lokalita Chochuľka.

48

V zmysle opatrení na obnovu potenciálu lesného hospodárstva a „Programu rozvoja

vidieka SR na roky 2007–2013“, je nutnosťou protipožiarna prevencia. Keďže lokalita

Hrochoť-Kyslinky je zaradená do kategórie A – lesy s vysokým stupňom ohrozenia,

rozhodli sa Lesy SR v danej lokalite vybudovať „Protipožiarnu nádrž Kyslinky.

2.3. Demografický potenciál

Obec Hrochoť od roku 1991 zaznamenáva určité prírastky obyvateľov. Kým pri

sčítaní obyvateľov v roku 1991 mala obec 1355 obyvateľov, pri ďalšom sčítaní obyvateľov

v roku 2001 to už bolo 1374.

Počet obyvateľov

Za sledované obdobie rokov 2006 – 2009 pretrvával mierny prírastok obyvateľov

a k 31.12.2009 ich mala obec 1449. Nie je to veľa, ale je to určite pozitívny trend.

Historicky najvyšší počet obyvateľov mala obec v roku 1961 a to 1889 obyvateľov,

najmenej, len 983 obyvateľov žilo v obci v roku 1880.

Tabuľka 2 Vývoj stavu obyvateľstva 1869-2009

rok počet

obyvateľov prírastok/úbytok

absolútne / v % index

r.1869 = 100 1869 1 009 - - 100 1880 983 26 -2,6 97,4 1890 1 051 68 6,9 104,2 1900 1 177 26 12,0 116,7 1910 1 273 96 8,2 126,2 1921 1 275 2 0,2 126,4 1930 1 385 110 8,6 137,3 1940 1 565 180 13,0 155,1 1950 1 366 -199 -12,7 135,4 1961 1 889 523 38,3 187,2 1970 1 577 -312 -16,5 156,3 1980 1 591 14 0,9 157,7 1991 1 355 -36 -2,3 134,3 1998 1 352 -3 -0,2 134,0 2001 1 370 15 1,1 135,8 2003 1 413 43 3,0 140,0 2009 1 449 36 2,5 143,7

Zdroj :ŠÚ SR – vlastné spracovanie

49

0

500

1000

1500

2000

1869

1880

1890

1900

1910

1921

1930

1940

1950

1961

1970

1980

1991

1998

2001

2003

2009

počet obyvateľov

Graf 1 Vývoj stavu obyvateľstva 1869-2009

Zdroj: ŠÚ SR – vlastné spracovanie

Od konca 19. storočia počet obyvateľov obce, okrem roku 1880, zaznamenával

neustály nárast až do roku 1940. V štyridsiatych rokoch počet obyvateľov poklesol ale

v päťdesiatych zaznamenal historicky najvyšší nárast až o 500 obyvateľov, čo je takmer

40%.

Štruktúra obyvateľov

Nasledovné tabuľkové a grafické vyjadrenia uvádzajú porovnanie štruktúry počtu

obyvateľov obce za sledovanie obdobie rokov 2006 – 2009 na základe údajov z evidencie

obyvateľov obce podľa pohlavia a podľa veku.

V obci prevažujú podobne ako v celej Slovenskej republike ženy nad mužmi.

Tabuľka 3 Vývoj stavu obyvateľov podľa pohlavia v rokoch 2006 – 2009

Ukazovateľ R o k

2006 2007 2008 2009 = 100 absolutne báz.index absolutne báz.index absolutne báz.index

Obyvatelia spolu 1436 1441 100,34 1448 100,83 1449 100,9 Muži 710 708 99,71 703 99,01 701 98,73 Ženy 726 733 100,96 745 102,62 748 103,0

Zdroj: Vlastné spracovanie na základe údajov z evidencie obyvateľov obce

50

0

200

400

600

800

1000

1200

1400

1600

2006 2007 2008 2009

obyv.spolu

muži

ženy

Graf 2 Vývoj stavu obyvateľov podľa pohlavia v rokoch 2006 - 2009

Zdroj: Vlastné spracovanie na základe údajov z evidencie obyvateľov obce

Od roku 2006 neustále klesá v obci počet mužov. Kým v roku 2006 bol počet mužov

710, k 31.12.2009 to bolo už len 701, čo je pokles o 9 mužov. Naopak počet žien

zaznamenáva rastúci trend. V roku 2006 žilo v obci 726 žien, k 31.12.2009 to bolo už

748 žien, čo znamená prírastok o 22 žien.

Tabuľka 4 Veková štruktúra obyvateľov

Ukazovateľ

R o k 2006 2007 2008

= 100 absolutne báz.index absolutne báz.index Predproduktívny vek (0-14 250 243 97,2 255 102

Produktívny vek (15-59) muži 471 473 100,4 482 102,3 Produktívny vek (15-54) ženy 423 421 99,5 422 99,8 Poproduktívny vek (55+Ž,,60+M) 292 311 106,5 290 99,3

Zdroj: Vlastné spracovanie na základe údajov z evidencie obyvateľov obce

0

100

200

300

400

500

2006 2008 2009

Predproduktívny vek (0-14)

Produktívny vek (15-59) muži -

Produktívny vek (15-54) ženy -

Poproduktívny vek(55+Ž,,60+M)

Graf 3 Veková štruktúra obyvateľov

Zdroj: Evidencia obyvateľov - vlastné spracovanie

51

Všeobecným problémom malých horských obcí je nepriaznivá veková štruktúra

obyvateľov z hľadiska produktívneho veku. V obci Hrochoť tvorili k 31.12.2009 detí do

14 rokov 17,59%, z celkového počtu obyvateľov, v produktívnom veku žije v obci

62,38% a v poproduktívnom veku 20,01% obyvateľov. Problém vekovej štruktúry sa teda

týka aj obce Hrochoť, keď počet obyvateľov v poproduktívnom veku je o 2,42% vyšší ako

detí v predproduktívnom veku a je možné konštatovať, že obyvateľstvo v obci mierne

starne. Relevantné údaje za rok 2007 sa nám zistiť nepodarilo. Ďalšie údaje sa týkajú

zloženia obyvateľov podľa vzdelania a podľa národnosti. Údaje sú v percentuálnom

vyjadrení

Tabuľka 5 Štruktúra obyvateľov obce podľa vzdelania

Stupeň vzdelania

Počet obyvateľov

% vyjadrenie

Stredné bez maturity 418 35 Stredné s maturitou 299 25 Vysokoškolské 72 6 Deti do 15 rokov 255 - Zdroj: PHSR obce – vlastné spracovanie

34%

35%

25% 6%

základné stredné bez maturity stredoškolské s maturitou vysokoškolské

Graf 4 Štruktúra obyvateľov obce podľa vzdelania

Zdroj: PHSR obce – vlastné spracovanie

Na ekonomický rozvoj obce a rozvoj trhu práce významne vplýva aj vzdelanostná

štruktúra obyvateľov. Z vykonaného auditu zdrojov a územia obce, uskutočneného

52

Slovenskou agentúrou životného prostredia Banská Bystrica, pri príprave Stratégie

hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce na roky 2005–2015 vyplýva, že v obci Hrochoť

žije z celkového počtu obyvateľov nad 15 rokov, približne 34 % obyvateľstva so

základným vzdelaním, 35 % so stredným vzdelaním bez maturity, stredoškolské vzdelanie

s maturitou má približne 25 % a vysokoškolské vzdelanie dosiahlo 6 % obyvateľov.

Tabuľka 6 Počet obyvateľov podľa národnosti v rokoch 1991, 2001, porovnanie s r.2009

Ukazovateľ v percentách R o k

1991 2001 2009 Slovenská % 98,01 98,84 84,93 Maďarská % 0,07 0,10 0,41 Rómska % 1,62 0,66 14,35 Česká % 0,30 0,15 0,13 Moravská % 0,00 0,07 0,00 Rumunská % 0,00 0,18 0,18

Zdroj: vlastné spracovanie na základe evidencie obyvateľov a ŠÚ SR

0

20

40

60

80

100

1991 2001 2009

Slovenská

Maďarská

Rómska

Česká

Moravská

Rumunská

Graf 5 Počet obyvateľov podľa národnosti, v rokoch 1991, 2001

a porovnanie s rokom 2009 v %

Zdroj: vlastné spracovanie na základe evidencie obyvateľov a ŠÚ SR

Podľa národnosti sa hlásilo k slovenskej národnosti v roku 1991 až 98,84%

obyvateľov a k rómskej iba 0,66. Tu však treba poznamenať, že Rómovia v obci sa hlásia

väčšinou k slovenskej národnosti. K 31.12.2009 ich bolo v obci prihlásených na trvalý

pobyt až 208, čo je 14,35% z celkového počtu obyvateľov. Z uvedenej tabuľky

a grafického vyjadrenia vyplýva, Obec Hrochoť je národnostne homogénna.

53

Prirodzený a migračný pohyb obyvateľstva

Na základe údajov o počte živonarodených detí (natalite), počtu úmrtí ( mortalite)

a migrácie obyvateľov môžeme považovať za pozitívny trend pokles počtu úmrtí. Kým v

roku 2006, zomrelo v obci 20 obyvateľov, v roku 2009 to bolo len 13.

Tabuľka 7 Natalita, mortalita a migrácia v rokoch 2006 - 2009

Ukazovateľ R o k

2006 2007 2008 2009 = 100 absolutne báz.index absolutne báz.index absolutne báz.index

natalita 15 13 86,7 13 86,7 14 93,3 mortalita 20 17 85 14 70 13 65 migrácia negatívna 17 18 105,9 13 76,5 16 94,1 migrácia pozitívna 27 26 96,3 20 74,1 16 59,3 počet obyvateľov 1436 1441 100,3 1448 100,8 1449 100,9 Zdroj: matrika obce – vlastné spracovanie

0

5

10

15

20

25

30

2006 2007 2008 2009

natalitamortalitamigrácia negatívnamigrácia pozitívna

Graf 6 Natalita, mortalita a migrácia v rokoch 2006 - 2009

Zdroj: matrika obce – vlastné spracovanie

Mierny rast počtu obyvateľov migráciou po roku 2001 sa prejavil aj na jeho celkovom

raste v prvom desaťročí 21 storočia. Kvalita životného prostredia a vyhovujúca dopravná

dostupnosť do Banskej Bystrice a Zvolena, vytvárajú optimálne podmienky pre bývanie

v obci pre obyvateľov s nárokmi na kvalitné životné prostredie.

54

Dochádzka, odchádzka za prácou a nezamestnanosť

Pracovné príležitosti sú viazané predovšetkým na práce v poľnohospodárstve

lesnom hospodárstve, obchode a službách. Nepriaznivý vplyv na ponuku pracovných

príležitostí má vzdialenosť obce od centier výroby v okresných mestách Banská Bystrica

a Zvolen a jej okrajová poloha, hlavne pre sociálne slabšie vrstvy obyvateľov, pre ktorých

je cestovné vo výške 3,20 EUR denne na prímestskú a mestskú dopravu do zamestnania

a späť privysoké. Až 40 z celkového počtu 50 dlhodobo nezamestnaných teda radšej

uprednostňuje aktivačné práce organizované obcou a nemajú motiváciu hľadať si stále

zamestnanie, hlavne keď im je ponúkaná len minimálna mzda.

Najbližším miestom kde za prácou denne dochádza takmer 50 % zamestnaných

obyvateľov obce je mesto Banská Bystrica vzdialené od obce 20 km. Najviac obyvateľov

obce je zamestnaných v podniku DOKA DREVO, Smrečina Hofatex, Roosveltova

nemocnica, Kaufland, SAD Zvolen, v organizáciách štátnej správy, školstva a v

reštauračných hoteliérskych a ďalších službách v rôznych podnikoch na území Banskej

Bystrice.

Vzhľadom na predpokladaný mierny nárast počtu obyvateľov a rast počtu

obyvateľov v produktívnom veku možno predpokladať nárast požiadaviek na nové

pracovné príležitosti a to hlavne v oblasti cestovného ruchu, sociálnych službách, kultúre,

obchode a ďalších službách. S úbytkom pracovných príležitostí je potrebné rátať v oblasti

poľnohospodárstva a lesníctva.

Po roku 1990 začala v obci prudko stúpať nezamestnanosť. V tom čase patrila obec

k lokalitám s najvyššou mierou nezamestnanosti s hodnotami viac než pätnásť percent.

Napríklad v roku 2002 bolo nezamestnaných až 16,14% obyvateľov v produktívnom veku.

Ako uvádza tabuľka č.7, kým v roku 2006 bola nezamestnanosť v obci na úrovni

10,96%, do roku 2008 klesla na 9,84 %, ale k 31.12.2009 to bolo už 17,25 % z populácie

v produktívnom veku. Na tento nepriaznivý vývoj má určitý vplyv hospodárska kríza, ale

aj vysoké percento rómskej populácie v obci a ľudí so základným vzdelaním, ktorí sa

ťažšie uplatňujú na trhu práce. Takmer všetkých dlhodobo nezamestnaných občanov

zamestnáva obec na aktivačných prácach. Obec je od začiatku zapojená do Národného

projektu č.V, ktorý organizuje Úrad práce, rodiny a sociálnych vecí. Cieľom projektu je

udržanie pracovných návykov dlhodobo nezamestnaných uchádzačov o zamestnanie.

55

Tabuľka 8 Stav počtu nezamestnaných za sledované obdobie

Ukazovateľ R o k

2006 2007 2008 2009 = 100 absolutne báz.index absolutne báz.index absolutne báz.index

nezamestnaní celkom 98 89 90,81 88 89,79 156 159,18

z toho : dlhodobo 69 50 72,46 46 66,66 50 72,46

počet mužov 53 46 86,79 47 88,67 80 150,9

počet žien 45 43 95,6 41 91,11 76 168,9

Zdroj :ÚPSVR - vlastné spracovanie

0 50 100 150 200

2006

2007

2008

2009

ženy

muži

dlhodobo

nezamestnaní celkom

Graf 7 Stav počtu nezamestnaných za sledované obdobie

Zdroj : ÚPSVR – vlastné spracovanie

Podľa údajov z posledného sčítania obyvateľov, domov a bytov, žilo v obci Hrochoť

v roku 2001 740 ekonomicky aktívnych osôb, z toho pracujúcich bolo 549 a evidovaných

nezamestnaných bolo 151. V roku 2009 bolo ekonomicky aktívnych obyvateľov na

základe údajov z evidencie obyvateľov približne 860, z toho nezamestnaných bolo 156

osôb. Územný plán obce predpokladá, že v roku 2020 bude žiť v obci 1 500 obyvateľov

a ekonomicky aktívnych obyvateľov bude až 85%. Potreba pracovných príležitostí bude

preto neustále stúpať a predpoklad potreby pracovných príležitostí priamo v obci je

v uvedenom roku 260 pracovných miest.

56

2.4 Urbanistický potenciál

Medzi kľúčové faktory ktoré vplývajú na rozvoj obce patrí aj ponuka bývania

a domový a bytový fond. Na základe údajov Štatistického úradu Slovenskej republiky ,

bolo v obci k 31.12.2006 celkom domov na bývanie 443, z toho v osade Kyslinky ich je 9.

Do roku 2009 pribudlo 8 novostavieb a rozostavaných je päť rodinných domov.

Neobývaných domov v obci je 11. Neobývané sú buď z dôvodu zmeny vlastníka,

súdnych konaní, alebo sa rekonštruujú a opravujú a je možné predpokladať, že budú

v dohľadnej dobe zaradené medzi trvalo obývaný bytový fond. Domov ktoré nie sú trvale

obývané, ale sú využívané najmä na rekreačné účely je 21. Celkový počet bytov je 562,

z toho trvalo obývaných bytov 482.

Súčasný stav sa okrem novostavieb takmer vôbec nelíši od roku 2001, kedy bolo

uskutočnené posledné sčítanie obyvateľov, domov a bytov.

Centrálne priestory obce

Pôvodné osídlenie vzniklo v priestore súčasného dolného centra pri potoku.

Dúbravka. Charakteristický pre pôvodnú zástavbu obce je typ domu, v ktorom sú obytné

a hospodárske priestory radené za sebou pod jednou strechou. Väčšina najstaršej zástavby

pochádza z 19. až začiatku 20. storočia. V záujme obce a jej obyvateľov je zachovanie

kultúrneho dedičstva predkov, ktoré je zhmotnené v posledných ešte stojacich objektoch

ľudovej architektúry.

V priebehu postupného vývoja osídlenia sa vytvorili dva výškovo oddelené centrálne

priestory, do ktorých sa sústredila obytná zástavba a takmer celá vybavenosť obce. Tieto

priestory sú poprepájané systémom pomerne úzkych uličiek Pre lepšiu orientáciu v obci

bolo nutnosťou pomenovať jednotlivé ulice. Pomenovanie ulíc a orientačné značenie bolo

v obci zrealizované v roku 2009.

Centrálnu časť obce tvoria tri výškové roviny označované ako Lokality A,B a C.

V lokalite A v historickej časti obce sa nachádza Dolné centrum v ktorom má

dominantnú polohu objekt kultúrneho domu a predajňa COOP Jednoty. Nachádza sa tu aj

malá vinárnička, lekáreň a zdravotné stredisko. Od objektu kultúrneho domu vedie ulicová

zástavba strmým svahom k základnej škole a areálu kostola.

Nový centrálny priestor vznikol pri výstavbe občianskej vybavenosti v lokalite B

juhozápadne od dolného centra s ktorým je spojený úzkou prístupovou cestou so značným

57

stúpaním. Dominantou priestoru je združený objekt obecného úradu a pošty, v ktorom sa

nachádza aj predajňa mäsa a zeleniny. Na priestor centra nadväzujú ďalšie objekty

občianskej vybavenosti – dom sociálnych služieb, bývalé nákupné centrum, pohostinské

zariadenie a krátkou prístupovou cestou je napojený krajinársky dotvorený areál materskej

školy.

Architektonickou dominantou obce v lokalite C je evanjelický kostol z roku 1832

ktorý je postavený v barokovo - klasicistickom slohu a nachádza sa na terénnej vyvýšenine

medzi obidvoma centrálnymi priestormi, historická budova bývalej fary s pamätnou

tabuľou Andreja Braxatorisa Sládkoviča. V areáli kostola sa nachádza aj chránená lipa

malolistá a klasicistická katolícka kaplnka sv. Martina – z roku 1857. Celý areál svojou

parkovou úpravou voľne naväzuje na parčík, v ktorom je umiestnený pamätník padlým

v SNP a je voľne prepojený aj s pozemkom základnej školy kde sa nachádza okrem staršej

budovy školy aj jej ďalší nový pavilón, telocvičňa a novovybudované viacúčelové ihrisko.

Celý priestor týchto výrazných areálov je svojou úpravou s prioritným postavením zelene

príkladom snahy jeho užívateľov o zachovanie jeho kultúrno-historickej hodnoty.

Obytná zástavba mimo centier

Najstaršia zástavba obce lokality D sa nachádza vejárovite okolo dolného centra a

na konci stúpajúceho terénu v časti obce Kopec je umiestnený cintorín a dom smútku.

Južná časť zástavby lokality I vedie od nového centrálneho priestoru na hlavnú

zbernú komunikáciu južnej časti obce cez časť Močare, popri terénnych hranách vrcholov

Stožok, Hrádok a Turkov vrch, popri areáli Píly a Poľnohospodárskeho družstva do

Hrochotskej doliny. Hneď na jej začiatku je umiestnené ubytovacie a stravovacie

zariadenie Hrochotský mlyn.

Štátna cesta prechádza cez Ponickú vrchovinu a do intravilánu sa dostáva v polohe

medzi Chochuľkou a Dubovým dielom. Popri tejto komunikácii je zástavba dolných častí

obce Pútkonce a Obnova. V tejto časti je umiestnený aj športový areál a pohostinské

zariadenie Montana Pub. Ďalej pokračujú časti obce Vraní lúžok a Súdenica. Zástavba

pokračuje popri hlavnej komunikácii jednou časťou popri potoku Dúbravka k dolnému

centru a druhou časťou stúpajúcim terénom smerom k novému centru, kde sú ďalšie časti

zástavby Dubiny s malou predajňou potravín, Stará voda a Teplica.

V uvedených lokalitách je možné umiestniť na voľných plochách vo výmere

približne 12 ha, ďalších 100 rodinných domov .

58

V bezprostrednej blízkosti zastavaného územia obce ležia lokality J Vápenica

a lokalita N Poloň, ktoré sú v územnom pláne navrhované ako športovo-rekreačné centrá.

Realizáciou zámeru sa posilní význam obce pre turistický ruch významným rozšírením

ponuky rekreačných aktivít v letnej i zimnej sezóne.

Lokality M Lúpenie a O Kosmín

Ponuku ubytovacích kapacít v prírodnom prostredí Podpoľania v katastrálnom území

obce je možné doplniť kapacitne limitovanou výstavbou rekreačných chát v lokalitách M

Lúpenie a O Kosmín.

V priestore lokalít K a L Pavlovej dolina, sú navrhované a čiastočne už aj

sprístupnené cyklotrasy vedené Podpoľaním. Rekonštrukcia a dostavba účelovej cesty k

Jaseňového vrchu a Kruhom umožní vytvorenie nového lyžiarskeho strediska na severne

a severozápadne orientovaných svahoch so základnou sezónnou vybavenosťou v tomto

priestore.

Hrochotská dolina

Osada Kyslinky je vzdialená od obce 14 km. Svojou vzdialenosťou a predovšetkým

polohou v centre kaldery Poľany sa postupne zmenila z obývanej sídelnej časti obce

Hrochoť, v ktorej bola od roku 1938 umiestnená aj základná škola, na osadu v ktorej sú

okrem funkcie bývania, predovšetkým objekty využívané pre potreby Lesnej správy

a zabezpečovanie lesohospodárskej činnosti v priestore CHKO Poľana. Čulý ruch v osade

skončil zrušením lesnej železnice v roku 1974.

Plochy pre rozvoj podnikateľských aktivít

Navrhovaná plocha pre rozvoj podnikateľských aktivít, ktoré nemôžu byť situované

do obytného prostredia obce je vytipovaná v územnom pláne medzi hospodárskym dvorom

poľnohospodárskeho družstva a križovatkou prístupovej komunikácie s cestou do

Hrochotskej doliny v lokalite P. Nachádza sa tu aj píla, ktorá patrí poľnohospodárskemu

družstvu a to ju prenajíma súkromnému podnikateľovi. Plocha je ponukou bez presnej

špecifikácie druhov činností a prevádzok.

( Zdroj: územný plán obce)

59

2.5 Ekonomický potenciál

Zámerom analýzy ekonomického potenciálu obce Hrochoť, je vyhodnotenie

súčasných ekonomických podmienok tak ako sa historicky vyformovali a zároveň aj

vyhodnotenie ekonomického potenciálu z pohľadu subjektov ktoré ich dnes v obci tvoria

a ovplyvňujú podnikateľov, nepodnikateľov a samosprávu. Ako odraz následného

hodnotenia produkčného a ekonomického potenciálu obce uvádzame súhrnný pohľad na

jeho celkovú úroveň. Ekonomická a produkčná úroveň jednotlivých subjektov, ich celkový

potenciál, je ovplyvňovaný aj ekonomickou úrovňou okolia obce a jej spádového územia.

Vzhľadom na nedostatok štatistických údajov o súhrnnej ekonomickej výkonnosti za

menšie územné celky, ktorými sú nielen okresy, ale hlavne obce, v diplomovej práci sme

sa zamerali na analýzu ukazovateľov produkčného a absorpčného potenciálu obce a jej

spádového územia, ktoré sú zamerané na ekonomickú vybavenosť podľa sektorovej a

odvetvovej štruktúry ekonomiky v obci.

Sektorová štruktúra ekonomických aktivít

Podľa údajov štatistického úradu SR k 31.12.2009 pôsobilo v obci Hrochoť 172

subjektov. Z hľadiska sektorového triedenia pôsobia v obci ekonomické subjekty:

- súkromného sektora,

157 subjektov pôsobí ako fyzická osoba a z nich je zapísaných v obchodnom

registri 16 ako s.r.o. Tento počet zahŕňa aj 2 samostatne hospodáriacich roľníkov, 2

akciové spoločnosti - Stredoslovenská vodárenská spoločnosť a Slovenská pošta,

2 družstvá – Poľnohospodárske družstvo, COOP Jednota Krupina , 1 združenie

Urbárske pozemkové spoločenstvo Hrochoť a 1 š.p. – Lesy slovenskej republiky.

- verejného sektora,

ako rozpočtové organizácie pôsobia v obci Obec Hrochoť, Základná škola

s materskou školou Hrochoť v zriaďovateľskej pôsobnosti Obce Hrochoť, Domov

dôchodcov a dom sociálnych služieb v zriaďovateľskej pôsobnosti Banskobystrického

samosprávneho kraja.

- tretieho sektora - Občianske združenie Hrochoť, Športový klub Hrochoť,

Folklórna skupina Hrochoťan, Miestny odbor Matice slovenskej, Združenie rodičov

a priateľov školy, Poľovnícke združenie Chochuľa Hrochoť.

Štruktúru ekonomiky obce dotvárajú domácnosti.

60

Odvetvová štruktúra

Zo 172 subjektov 6 neziskových a dobrovoľných organizácií, neovplyvňuje

zamestnanosť v obci, lebo pôsobia na dobrovoľnej báze a nezamestnávajú ani jednu osobu

O zvyšných 166 subjektoch ktoré pôsobia v obci a ovplyvňujú zamestnanosť sú podľa

odvetvia údaje uvedené v nasledovnej tabuľke a grafe:

2% 1% 5%5%

32%

30%

20%

2% 3%

zdravotníctvo a soc.pomoc pohostinské služby bankovníctvo a poisťovníctvo

doprava obchod a opr.motor.voz. stavebníctvo a stolár.sl.

poľnohosp. alesníc. servis el.zariad ostatné verejné služby

Graf 8 Zastúpenie počtu subjektov v obci podľa odvetví k 31.12.2009

Zdroj: Živnostenský a obchodný register – vlastné spracovanie

Z údajov v grafe vyplýva, že najväčší počet FO ktoré vyvíjajú podnikateľskú

činnosť, je zamestnaných v oblasti stavebníctva, až 49 subjektov čo je 29,5% z celkového

počtu subjektov, nasleduje obchod a služby 53 subjektov a 31,9% , poľnohospodárstvo

a lesníctvo 33 a 20%, 14 subjektov pôsobí v oblasti bankovníctva a poisťovníctvačo

predstavuje 8%, v službách v oblasti elektrických zariadení pôsobia 3 subjekty. Nasleduje

doprava 8subjektov s 5%-tami. Dvojpercentné zastúpenie majú zdravotníctvo 4 a po

jednom percente má zastúpenie oblasť ostatných verejných služieb a pohostinstva.

V obci sa nenachádza ani jeden veľký alebo stredný podnik, v ktorom by bola

možnosť zamestnať sa. Najväčším zamestnávateľom v obci je tak len Poľnohospodárske

družstvo, ktoré zabezpečuje poľnohospodársku prvovýrobu. Patrí medzi poľnohospodárske

61

podniky strednej veľkosti. Obhospodaruje 1530 ha poľnohospodárskej pôdy aj mimo

katastrálneho územia Hrochote, v roku 2009 zamestnávalo 44 pracovníkov.

Ďalšie možnosti zamestnania poskytuje Základná škola s materskou školou má 30

zamestnancov, COOP Jednota 7 a Obec Hrochoť rovnako 7. Ostatné subjekty priamo

zamestnávajú menej ako 7 zamestnancov. Veľká väčšina obyvateľov tak musí dochádzať

za prácou do blízkeho, či vzdialenejšieho okolia.

2.6 Technická infraštruktúra

Obec Hrochoť je svojou polohou v členitom teréne situovaná mimo sídiel ležiacich

na predhorí masívu Poľany a je od nich pomerne izolovaná.

Dopravná infraštruktúra

Z pohľadu dopravnej dostupnosti, nemá obec veľmi výhodnú polohu. Nachádza sa

mimo hlavných trás ciest I. a II. triedy. S obcou Čerín - Čačín, ju spája cesta III. Triedy /

06639, ktorá vedie 5 km lesným úsekom a v obci končí. Pozitívom však je, že do Banskej

Bystrice a rovnako do Zvolena, trvá cesta autom len približne 20 minút. Výhodou je aj

relatívne časté autobusové spojenie. Do obce prichádza a odchádza 13 spojov denne.

Na základe vykonaných prieskumov a rozborov a územného plánu obce, má byť

intenzita dopravy vo výhľadovom období do roku 2020 v počte 560 vozidiel / deň, z toho

ťažké vozidlá 90 / deň a osobné autá 470 / deň. V špičkových časoch 80 vozidiel / hod.

Miestne komunikácie v dĺžke 10 km sú zo živicového krytu a ten je na

nezrekonštruovaných úsekoch miestami popraskaný a s výtlkmi. Obec v roku 2008 a 2009

opravila miestne komunikácie v dĺžke 0.5 km s celkovými nákladmi 1 485 453.- Sk, ktoré

hradila zo svojho rozpočtu.

Regionálna správa ciest potiahla v rokoch 2007 a 2008 nový asfaltový koberec na

prístupovom úseku do obce a v obci na úseku ktorý patrí pod jej správu v celkovej dĺžke

približne 3 km.

Chodníky v celkovej dĺžke približne 500 m sú vybudované v nedostatočnom rozsahu

a väčšia ich časť si vyžaduje rekonštrukciu. Nevyhnutnosťou sa javí vybudovanie nového

chodníka popri hlavnej komunikácii smerom k dolnej časti obce s minimálnou šírkou 2,0

m. Tento úsek je pre chodcov a hlavne mamičky s kočíkmi veľmi nebezpečný.

62

V súvislosti s autobusovou dopravou je v obci novovybudovaných 5 autobusových

zastávok s čakárenským priestorom a prístreškom.

Parkovacie plochy má obec vybudované pred obecným a poštovým úradom a pred

pohostinstvami a obchodmi. Tieto sú nepostačujúce a je potrebné ich rozšírenie.

Predpoklad individuálnej automobilizácie je pre navrhované obdobie roku 2020 je

280 – 300 osobných áut na 1000 obyvateľov, čo je stupeň- 1 osobný automobil na 3,6-3,3

obyvateľa.

V obci Hrochoť cesta III. triedy končí a ďalej sa už dá dostať len asfaltovou lesnou

cestou do obce Očová, ktorá je vzdialená približne 7 km a do osady Kyslinky ktorá patrí

obci Hrochoť a tá je vzdialená 14 km. Sieť lesných a poľných ciest je vybudovaná veľmi

kvalitne. Vedie po nich sieť náučných chodníkov a cyklotrás. Veľmi známa je cyklotrasa

Okolo Poľany. Dá sa ňou urobiť pekný okruh vnútrom Poľany z Očovej cez Pajtu,

Príslopy, Zálomskú, Kyslinky a Hrochotskú dolinu.

Železničná trať vedie mimo územia obce. Najbližšie železničné stanice sú v

Banskej Bystrici, Sliači a vo Zvolene. Na 15 km vzdialenom Sliači je situované aj

dopravné letisko, poľné letisko sa nachádza neďaleko obce Čačín a v Očovej.

Telekomunikačné siete

Okrem pevnej linky cez T-com, je územie obce je pokryté signálom T- mobile a

Orange na mobilné siete, uvedené firmy majú nad obcou vybudované stožiare

a v súčasnosti realizuje výstavbu ďalšieho stožiara pre príjem signálu aj Telefonica O2.

Internet v obci má približne 150 domácností. Väčšine príjem zabezpečuje firma

Webra systém, ktorá ako prvá v obci zaviedla rýchlejšie pripojenie na internet ako T-com.

Pre takmer 1500 obyvateľov obce ponúka od roku 2009 Orange vysokorýchlostný

internet pod názvom Mobilný internet pre obce. Obec Hrochoť si mobilný operátor

vytipoval ako modelový príklad kvôli jej geografickým podmienkam a nedostupnosti

vysokorýchlostného internetového pripojenia. Na využívanie tejto služby stačí zákazníkom

USB modem P1D. Zariadenie je napájané z batérie, alebo cez adaptér, ktorým sa batéria

tiež dobýja. Dodávateľom technológie na ktorej je služba vo frekvenčnom pásme 870

MHz poskytovaná, je americko-britská spoločnosť IP Wireless. O túto službu je v obci

veľký záujem a počet domácností s pripojením na internet sa neustále zvyšuje

63

Rozvody pitnej vody, kanalizačná sieť, ČOV

Obec má pre niekoľko ulíc vybudovaný kanalizačný systém, ktorý je potrebné

dobudovať a ukončiť čistiarňou odpadových vôd. Naplánovaná je samostatná ČOV, ktorú

obec s finančnou podporou z Envirofondu začala v roku 2008 realizovať. Zároveň prebieha

aj realizácia 1.etapy kanalizácie pre dolnú časť obce. Obec má už vypracované projekty aj

pre ďalšie etapy realizácie kanalizačného systému.

Zdroje pitnej vody a existenciu vodovodu v obci sme opísali pri hydrologických

pomeroch. V obci je 100 % domácností zásobovaných pitnou vodou z verejného

vodovodu. Pramene v Hrochotskej doline Pipošová, Abčiná a Studená, ktoré zásobujú

Hrochoť pitnou vodou sú o výdatnosti Q = 5,7 – 9,5 l/s.

Studne v nive Hučavy HSH-1,5,6 s odporúčanou výdatnosťou Q = 25,0 l/s slúžia ako

doplňujúci vodárenský zdroj Pohronského skupinového vodovodu pre aglomeráciu mesta

Zvolen. Ako výhľadový zdroj pitnej vody je navrhovaná vodárenská nádrž Očová na

Hučave.

Nakladanie s odpadmi

V zmysle platných právnych predpisov je aj obec Hrochoť povinná v plnej miere

zabezpečiť odvoz a likvidáciu komunálneho a triedeného odpadu zo svojho územia.

Zber, vývoz a uloženie odpadu realizuje obec na základe zmluvy s firmou MARIUS

PEDERSEN Trenčín, pobočka Zvolen, prostredníctvom 15 veľkoobjemových kontajnerov

ktoré sú občanom k dispozícii minimálne 2x ročne, ďalej formou približne 480 ks 120

litrových zberných nádob, a dvoch 240 litrových, ktoré firma vyváža 2x mesačne.

Separovaný zber je v obci zabezpečovaný 1x za dva mesiace prostredníctvom vriec

na separovaný zber odpadu, ktoré sú farebne odlíšené a ktoré sú buď z hrubej

transparentnej PE fólie alebo z tkaného nepriesvitného PP, aby boli pevné a použiteľné

viackrát. Vrecia obdržala každá domácnosť.

Poplatok za vývoz a zneškodnenie odpadu je v obci stanovený na 350.-SK, teda

11,61 EUR na jedného obyvateľa ročne.

Vyvezené a zlikvidované množstvo komunálneho a triedeného odpadu uvádzame

v tabuľke č. 9.

64

Tabuľka 9 Nakladanie s odpadmi za sledované obdobie

Ukazovateľ R o k / množstvo odpadu v tonách / 2006 2007 2008 2009

Odpad celkom / z toho/ 220,68 244,94 453,07 343,82 Komunálny netriedený 210,20 223,32 346,29 284,17Plasty 5,05 6,74 8,55 8,13Sklo 4,6 7,55 7,32 6,16Papier 0 0 0 0,74Vyradené elektrické zariadenia 0,06 0,03 0,21 0,68Batérie a akumulátory 0,32 0,33 0 0,06Zmiešaný drobný stavebný odpad 0 6,97 90,68 43,88Pneumatiky 0 0 0 0,02Zdroj: štatistické výkazy obce – vlastné spracovanie

0100200300400500

množstvo v tonách

2006 2007 2008 2009

odpad celkom v tom: komun.netried. plasty

sklo papier vyrad.el.zariad.

batérie a akum. zmieš.drob.stav.odp. pneumatiky

Graf 9 Nakladanie s odpadmi za sledované obdobie

Zdroj: vlastné spracovanie na základe štatistických výkazov obce

Množstvo vyvezeného a vytriedeného odpadu sa každoročne zvyšuje, čo svedčí

o lepšom prístupe obyvateľov obce k životnému prostrediu a znižovaniu počtu divokých

skládok.

Rozvody elektrickej energie

Obec je pripojená na zdroj elektrickej energie prostredníctvom distribučných

22/04kV transformovní, napájaných z 22kV vonkajších vedení 22kV káblovými, resp.

vonkajšími prípojkami prostredníctvom 110/22kV transformovní a 110kV nadradenej

65

siete. V zastavanom území obce sa nachádza celkom 8 trafostaníc, s celkovým výkonom

2 550 kW, v Hrochotskej doline 5 , s výkonom 300 kW a Poľnohospodárske má tri

trafostanice s rovnakým výkonom 300 kW. V nedávnej dobe realizovala Stredoslovenská

energetika posilnenie rozvodov elektrickej energie pre celú obec.

Rozvody tepelnej energie

Prevažujúci spôsob vykurovania obce je lokálne vykurovanie na tuhé palivo.

Približne 20% rodinných domov je vykurovaných aj elektrickou energiou, prípadne

Flagaplynom. Z dôvodu šetrenia však aj tieto domácnosti prikurujú hlavne drevom, ktoré

je v okolí obce relatívne dostupné. V územnom pláne obce je zakotvená plynofikácia obce.

Obec už má dávnejšie vypracovaný projekt plynofikácie a Slovenský plynárenský

priemysel má odkúpený pozemok na rozvodnú stanicu. Pripravená je aj odbočka od obce

Očová, kde už je obec splynofikovaná. Tento návrh je uzákonený aj v záväznej časti ÚPN

VÚC Banskobystrického samosprávneho kraja.

Vo vzdialenejšej budúcnosti bude určite potrebné zaoberať sa myšlienkou využiť

geotermálne podzemné horúce pramene, ktoré sa nachádzajú v blízkosti obce, na

vykurovanie domácností. Do úvahy prichádza aj vykurovanie obce biomasou v podobe

drevných štiepkov, z dôvodu existencie množstva plôch vhodných na pestovanie

energetických rýchlorastúcich drevín. Tiež je možné využiť nielen rastlinné ale aj

živočíšne odpady na výrobu bioplynu, alebo iných biopalív.

2.7 Sociálna infraštruktúra

V osídlení malých obcí je charakteristický trend znižovania nielen kapacít škôl

a školských zariadení, ale aj počtu detí a žiakov. Z pohľadu ich rozvoja sa preto bude

potrebné zamerať na zvyšovanie kvalitatívneho štandardu jestvujúcich zariadení

a pripraviť ich na čerpanie zdrojov z fondov Európskej únie.

Školstvo

V obci Hrochoť sú služby v oblasti vzdelávania a predškolskej výchovy

zabezpečované prostredníctvom Základnej školy s materskou školou, ktorej zriaďovateľom

je Obec Hrochoť.

66

Základnú školu, ktorá je spojená s materskou školou navštevuje v školskom roku

2009/2010 celkom 132 žiakov od prvého až po deviaty ročník a materskú školu 42 detí.

Problémom je nižší počet žiakov oproti stavu po decentralizácii v roku 2002, keď

základnú školu navštevovalo 178 žiakov. Je to spôsobené nielen nižšou pôrodnosťou, ale

aj tým, že prednosť dostávajú základné školy v dvadsať kilometrov vzdialenej Banskej

Bystrici, kde rodičia vozia svoje deti cestou do práce nielen z našej obce, ale aj zo

spádových obcí Čerín-Čačín a Sebedín-Bečov. Naopak pozitívom je, že záujem o materskú

školu v obci neustále rastie. V minulom roku navštevovalo dvojtriednu materskú školu 50

detí, ale z kapacitných dôvodov nemohli byť kladne vybavené všetky žiadosti o prijatie

detí do materskej školy.

Základná škola sídli v dvoch budovách a patrí k nej aj v tretej budove umiestnená

telocvičňa. Žiaci môžu využívať aj viacúčelové ihrisko s umelou trávou, ktoré

vybudovala obec s finančnou podporou Nadácie SPP a Úradu vlády SR a ktoré je

umiestnené v školskom areáli. Materská škola je umiestnená v ďalšej asi 100 metrov

vzdialenej budove spoločne so školskou jedálňou. Školský klub navštevuje 20 detí.

Zdravotníctvo

Zdravotnícke služby sú v obci zabezpečované prostredníctvom privátnych

obvodných lekárov v budove zdravotného strediska Sídli tam praktický lekár pre

dospelých, ktorý ordinuje trikrát do týždňa a denne ordinuje zubný lekár. Jedenkrát za dva

týždne dochádza do obce detská lekárka. Zdravotné stredisko je majetkom obce. V

obecných priestoroch kultúrneho domu je zriadená aj lekáreň.

Rýchla záchranná služba je zriadená v päť kilometrov vzdialenej obci Čačín.

Sociálne služby

Obec Hrochoť v rámci sociálnych služieb poskytuje zamestnanie dlhodobo

nezamestnaných a občanov hmotnej núdzi v rámci aktivačnej činnosti. Občanom, ktorí sa

dostali do ťažkej životnej situácie poskytuje jednorázový finančný príspevok z rozpočtu

obce, od 1.1.2003 poskytuje v zmysle zákona aj opatrovateľskú službu ťažko zdravotne

postihnutým občanom, ktorí si o ňu požiadali, zabezpečuje úradné a lekárske záležitosti

občanom, ktorých je nutné umiestniť do domova sociálnych služieb, prípadne domu

dôchodcov. Obec v rokoch 2006 – 2008 vykonávala aj osobitného príjemcu rodinných

67

prídavkov pre neprispôsobivé rodiny s deťmi a dohliadala na to, aby boli tieto finančné

prostriedky použité len na zabezpečenie potrieb dieťaťa.

V súčasnej dobe uvažuje obec so zriadením sociálneho taxíka pre starých a chorých

občanov z odľahlej 1,5 km vzdialenej dolnej časti obce, na ich prepravu k lekárovi, do

lekárne, na poštu, na obecný úrad, prípadne na nákup základných potravín v predajniach,

ktoré sú všetky umiestnené v širšom centre obce.

Banskobystrický samosprávny kraj v týchto dňoch otvoril v obci Domov sociálnych

služieb a domov dôchodcov v budove bývalého detského sanatória, ktorú mu obec na tieto

účely predala za symbolickú 1 korunu. Má kapacitu 24 lôžok a v tomto zariadení budú

prednostne umiestnení ťažko zdravotne postihnutí obyvatelia obce a miestni obyvatelia

tu majú možnosť prednostne sa zamestnať. Celkom bude v tomto zariadení vytvorených

12 nových pracovných miest..

Kultúra

Obec Hrochoť chráni a rozvíja svoje tradície a každoročne tu prebiehajú rôzne

kultúrne a športové podujatia, ktoré organizačne zabezpečuje buď obec samotná, alebo

v nej pôsobiace organizácie, napr. folklórne súbory, základná škola a ďalšie.

Za sledované obdobie v rokoch 2006 – 2009 je z mnohých uskutočnených podujatí

možné spomenúť divácky najviac navštevované a veľmi atraktívne podujatia, ako sú

napríklad:

„Kráľovská poľovačka“ – netradičné kultúrne podujatie organizované každoročne

obcou v spolupráci s poľovníckym združením, ktoré vychádza z histórie obce, keď

obyvatelia boli kráľovskými poľovníkmi a strážcami lesov,

„Mašinka“ – spomienkové kultúrne podujatie na zrušenú úzkokoľajnú železnicu na

trase Vígľaš -Očová- Hrochotská dolina, ktorú zrušili v roku 1974 vraj z ekonomických

dôvodov.

Ďalej to boli 80-te narodeniny prof. Križu – narodeninové kultúrne podujatie

venované významnému rodákovi, založené na bohatých ľudových a folklórnych tradíciách

obce, uvedenie do života CD platní miestnej ľudovej hudby Mateja Kováča, uvedenie do

života už spomínanej publikácie „Moje piesne“, v ktorej sú zozbierané a upravené mnohé

hrochotské ľudové piesne. Na týchto podujatiach sa zúčastnilo množstvo divákov nielen

z obce a širokého okolia, ale aj zo zahraničia. Mnohé ďalšie kultúrne podujatia sa

68

uskutočnili v rámci osláv oslobodenia obce, dňa matiek, úcty k starším a v rámci

občianskych obradov – uvítania detí do života, jubilejné sobáše, jubilujúci dôchodcovia,

rozlúčky na pohreboch, organizované Zborom pre občianke záležitosti pri Obecnom

zastupiteľstve obce a podobne. Okrem už popísaného prírodného bohatstva, na značku

a neopakovateľný imidž obce, má zásadný vplyv aj jej tradičná ľudová kultúra.

V obci ešte aj dnes pretrváva vyšívanie kožuchov, zhotovujú sa retiazkové výšivky

tzv. krivou ihlou, teda špeciálne upraveným háčkovacím háčikom, rôzne súčasti ľudového

kroja a vyrábajú sa fujary, píšťaly, črpáky, drevené šindle a mnohé ďalšie ľudové výrobky,

za ktorými stoja šikovné ruky miestnych ľudových výrobcov.

Pretrvávajú aj bohaté folklórne zvyklosti a tradície. Veľmi známa je aj hrochotská

ľudová muzika. Typ ľudového odevu je tzv. detviansky, piesňová kultúra je detvianskeho,

valasko-pastierskeho typu. Veľmi známe a obľúbené sú aj hrochotské ľudové tance

a piesne. V obci dlhé roky pôsobia folklórne súbory Pramienok pri materskej škole,

Hučava pri základnej škole, Folklórna skupina a Mládežnícky folklórny súbor Hrochoťan,

ktoré nevynechajú takmer žiadne folklórne festivaly a slávnosti a reprezentujú obec nielen

na mnohých vydaných MC a CD nosičoch, vo verejných masovokomunikačných

prostriedkoch, najmä v rozhlase, ale aj osobne doma i v zahraničí. Folklórna skupina

Hrochoťan oslávila v minulom roku už 85 výročie svojho založenia. Hrochoť reprezentujú

aj známe speváčky z obce, Anna Jakubíková a Anna Pecníková s ľudovou hudbou

Pecníkovci.

Pri príležitosti 150 výročia príchodu Andreja Sládkoviča na Hrochoť, vydala obec

v spolupráci so Štátnym fondom kultúry Pro Slovakia knižnú publikáciu pod názvom

„Hrochoť vrchárske srdce Podpoľania“, v ktorej sú spracované všetky významné údaje

a udalosti ktoré sa podarilo zozbierať nielen z dostupných archívov, cirkevnej, či obecnej

kroniky, ale aj od samotných obyvateľov obce a jej obdivovateľov. Obec pri tejto

príležitosti vydala na lepšiu prezentáciu obce aj pohľadnice.

69

Obrázok 12 Obal z MC a publikácie hrochotských ľudových piesní

Zdroj: archív obce

V obci pôsobili aj významné osobnosti kultúrneho a spoločenského života :

- básnik Andrej Braxatoris Sládkovič ako evanjelický kňaz, 1847 -1856, v obci je

zriadená aj jeho pamätná izba a na historickej budove fary je umiestnená pamätná

tabuľa

- v roku 1557 sa v obci narodil Izák Abrahamides Hrochotský – prvý z troch slovenských

biskupov evanjelickej cirkvi ausburského vyznania

- pôsobil tu aj spisovateľ Ľudo Ondrejov ako obecný notár.

V obci sa dlhé roky často a rád pohybuje aj významný slovenský fotograf Karol

Benický, ktorý na svojich fotografiách zachytil mnohé vzácne momenty zo života

obyvateľov obce a ktoré prezentoval v známych publikáciách, ako napr. Vrchársky chlieb,

či zverejnil na svojich výstavách doma i v zahraničí. Z ďalších známych osobností, ktoré

navštevovali, či stále navštevujú a obdivujú obec Hrochoť a svoje vyznania k nej opísali

v už spomínanej publikácii Hrochoť vrchárske srdce Podpoľania, spomenieme také

významné osobnosti kultúrno–spoločenského života ako sú : Milan Rúfus, Viliam

Horňáček, Štefan Nosáľ, Ondrej Demo, Oskár Elschnek, Ján Kulich, Ľubica Pavlovičová -

Baková, Vojtech Tátoš, Bohumil Smejkal, Luboš Holý, Dušan Holý, Jarmila Šuláková,

Karel Dvořák, Ondrej Molota, Juraj Dubovec, či Tibor Andrašovan, ktorý často sedával

v Hrochotskom mlyne a túžil napísať operu Hrochotská mlynárka, na základe legendy

o nej, ktorá je opisovaná v známych hrochotských ľudových piesňach.

70

Obrázok 13 Pamätihodnosti obce Zdroj: archív obce

Z obce pochádza a dodnes sa často zdržiava vo svojom rodnom dome, aj známy

spevák ľudových piesní a vysokoškolský pedagóg, profesor lesníckej botaniky a autor

mnohých pôvodných vedeckých prác, vysokoškolských skrípt a učebníc z oblasti botaniky,

ekológie a lesníctva, ktorý dlhé roky pôsobil na Technickej univerzite – Lesníckej fakulte

vo Zvolene, profesor Milan Križo.

Okrem veľkej osobnej zásluhy na obsahu a vydaní už spomínanej publikácie “

Hrochoť vrchárske srdce Podpoľania“, v minulom roku obohatil hrochotskú ľudovú

kultúru ďalšou knižnou publikáciou „Moje piesne“, v ktorej spracoval veľké množstvo

hrochotských ľudových piesní.

Jeho známe meno, vzácna všestrannosť – botanické „polyhistorstvo“ a spojenie jeho

lásky k prírode s láskou k umeniu, zvlášť k hrochotskej ľudovej hudbe a piesni, prilákali

do obce Hrochoť a jej okolia mnoho významných osôb spoločenského a kultúrneho života

a mnohých turistov a návštevníkov.

Rekreácia a šport

Východiskom rozvoja regiónu a teda aj miest a obcí je ich primárna ponuka, teda

prírodné a kultúrno – historické podmienky. Obec Hrochoť má pre cestovný ruch a jeho

rozvoj veľmi vhodný potenciál, ale bariérou jeho rozvoja je nepripravenosť miestnych

obyvateľov a podnikateľov, nedobudovaná infraštruktúra a slabá úroveň spolupráce

71

miestnej samosprávy s okolitými obcami a organizáciami na rozvoj cestovného ruchu.

Obec a jej okolie sú vhodným artiklom na rozvoj pešej turistiky, agroturistiky,

cykloturistiky, beh na lyžiach, potulky po obci a jej bližšieho, či vzdialenejšieho okolia, čo

by určite bolo možné pri lepšej spolupráci a koordinácii jednotlivých činností. To všetko

by sa dalo využiť na omnoho väčšie zatraktívnenie a zviditeľnenie obce a jej okolia.

Pozitívom v tejto oblasti je už vybudovaný náučný chodník ktorý vedie z osady

Kyslinky, cez Dudáš na Poľanu a cez Zálomskú späť na Kyslinky. Je to kombinácia

uzavretého okruhu s hviezdicovou trasou a má dĺžku v dlhšom okruhu 17 km a na kratšej

trase 8,5 km.

Pre peších turistov v minulých rokoch pribudli na východ od Banskej Bystrice

turistické trasy miestneho značenia, ktoré rozširujú možnosti vstupu do CHKO Poľana.

Najdlhšia z nich je trasa z Lukavice cez Hrochoť až po Bukovinu v Hrochotskej doline

a dá sa využiť ako nástup na dvojdňový peší okruh okolo kaldery Poľany.

Veľkým negatívom sú chýbajúce ubytovacie a stravovacie zariadenia v obci a jej

okolí. Jediné zariadenie ktoré plnilo túto funkciu, Hrochotský mlyn, s kapacitou 25 lôžok,

nachádzajúci sa neďaleko obce pri vstupe do Hrochotskej doliny, je v súčasnej dobe

zatvorený. Obci, ktorá ho má vo svojom vlastníctve sa nedarí získať na jeho rekonštrukciu,

ktorá je na jeho prevádzku nevyhnutná, žiadne finančné zdroje, napriek niekoľkým

podaným projektom.

V rámci športových podujatí vzorne reprezentuje obec miestny Športový klub

Hrochoť, ktorý pôsobí v rámci nielen okresných ale aj krajských futbalových súťaží, kde

úspešne pôsobia mužstvá žiakov, dorastu a dospelých. Aktivity športovcov sú

organizované nielen v peknom a rozľahlom športovom areáli, ktorý sa nachádza na

začiatku obce, ale aj na viacúčelovom ihrisku s umelou trávou a areáli základnej školy

a zimných mesiacoch prebiehajú tréningy a rôzne športové súťaže a aktivity v miestnej

telocvični. Veľkým negatívom je rozkradnutý lyžiarsky vlek, ktorý ešte prednedávnom

využívali mnohí obyvatelia nielen z obce, ale aj z blízkeho okolia a neudržiavané miestne

kúpalisko, ktoré by mohlo slúžiť na vodné športy.

Mnohé ďalšie kultúrne a športové podujatia organizuje v rámci krúžkovej činnosti aj

Základná škola s materskou školou.

72

2.8. Ekonomické podmienky Obce Hrochoť

Ekonomické podmienky Obce Hrochoť budeme sledovať v dvoch prvkoch a to

prostredníctvom majetkovej základne a finančného systému obce.

Majetková základňa obce

Pri hospodárení s majetkom sa riadi aj vlastnými vypracovanými a schválenými

„Zásadami hospodárenia s majetkom obce Hrochoť“. Rozhodovanie o hospodárení

s obecným majetkom je v kompetencii obecného zastupiteľstva a starostky obce, ktorí

môžu rozhodnúť o využívaní majetku netrhovým spôsobom, alebo jeho využívanie na

netrhové, nepodnikateľské účely. Tento majetok používa na plnenie svojich kompetencií

vyplývajúci jej z legislatívy. Má sociálny charakter a tvorba zisku je druhoradá.

Obec hospodárila v roku 2009 s neobežným majetkom v celkovej hodnote 73 580

tisíc Sk / 2 442 434 EUR, pričom aktíva tvorili 75 449 tisíc SK / 2 504 433 EUR. Celková

hodnota stavieb bola k 31.12.2009 52 347 tisíc SK/ 1 737 307 EUR, ale zostatková cena

týchto stavieb bola iba 38 956 tisíc SK/ 1 293 100 EUR. Pozemky majú celkovú hodnotu

1 031 tisíc Sk/ 34 239 EUR. Obec vlastní aj akcie v Stredoslovenskej vodárenskej

spoločnosti VEOLIA a.s., dlhodobý finančný majetok má teda hodnotu 7 807 tisíc Sk/

259 145 EUR. Obežný majetok bol v hodnote 1 865 tisíc Sk / 61 896 EUR.

Údaje za rok 2009 sú pre lepšie porovnanie stavu majetku uvedené aj v slovenských

korunách a zároveň v eurách prepočítané konverzným kurzom.

Tabuľka.10 Stav majetku obce za sledované obdobie

Ukazovateľ v tis Sk R o k 2006 2007 2008 2009 / tis.EUR

Nehm. dlhod. majetok 384 64 421 421 14 Hmotný dlhod.majetok 52920 55 398 58 648 65353 2 169 Dlhodobý fin.. majetok 7807 7807 7807 7807 259 Zásoby 0 0 2410 62 2 Dlhodobé pohľadávky 0 0 144 0 0 Krátkodobé pohľadávky 105 269 336 402 13,3 Finančné účty 768 653 677 1401 47 Časové rozlíšenie 0 0 0 3 0,1 Oprávky -10 923 -14 356 - 17 362 -19 642 -652 S P O L U : 51 061 49 835 53 081 55 807 1 852,4 Zdroj: Záverečné účty obce

73

K majetku obce patrí aj majetok jej rozpočtovej organizácie Základnej školy s

materskou školou Hrochoť, ktorá k 31.12.2009 hospodárila s majetkom v hodnote 24 879

tisíc Sk/ 825 836 EUR.

Tabuľka 11 Stav majetku obce v správe ZŚ s MŠ za sledované obdobie

Ukazovateľ v tis Sk R o k 2006 2007 2008 2009 / tis.EUR

Nehm. dlhod. majetok 0 0 0 0 0 Hmotný dlhod.majetok 21 069 21 518 23 338 25 953 862 Dlhodobý fin.. majetok 0 0 0 0 Zásoby 272 307 360 346 11 Dlhodobé pohľadávky 0 0 0 23 0,7 Krátkodobé pohľadávky 0 4 7 0 0 Finančné účty 0 617 41 541 18 Časové rozlíšenie 0 0 16 16 0,6 Oprávky -10 111 -11 096 - 12 167 -13 723 - 456 S P O L U : 11 230 11 350 11 595 13 156 437 Zdroj : Záverečné účty obce

54000

56000

58000

60000

62000

64000

66000

68000

70000

2006 2007 2008 2009

obežné aktíva

stále aktíva

Graf 10 Vývoj majetku obce Hrochoť za roky 2006 -2009

Zdroj: Záverečné účty obce

V diplomovej práci sme prostredníctvom ukazovateľov vyplývajúcich zo

záverečných účtov obce, zistili majetkovú silu obce a reprodukčnú schopnosť obce. Tieto

výsledky efektívnosti využívania majetku sa dajú využiť v procese strategického

rozhodovania o využívaní obecného majetku, vyhodnotiť efekty a navrhnúť ďalšie možné

riešenia jeho využitia, napríklad v prospech priťahovania investorov do územia .

74

Tabuľka 12 Ukazovatele benchmarkingu za sledované obdobie a počet obyvateľov

Ukazovateľ v tis Sk R o k 2006 2007 2008 2009 / tis.EUR

majetok celkom 62 291 61 185 64 676 68 963 2 289 záväzky 275 945 548 1060 35 príjmy z majetku 1 000 1 116 915 732 24 kapitálové príjmy 75 0 22 0 0 kapitálové výdavky 5 340 4 469 6 403 4 696 156 vlastné príjmy celkom 9 264 10 680 12 456 8 010 24 Zdroj: Záverečné účty obce Tabuľka 13 Výsledky využívania majetku prostredníctvom ukazovateľov

Ukazovateľ v .Sk ROK

2006 2007 2008 2009 majetková sila obce 43 378,1342 460,09 44 665,74 47 593,51 čistá majetková sila obce 43 186,62 41 804,30 44 287,92 46 861,97 čistý príjmový efekt majetku 0,016 0,018 0,014 0,01 hrubý príjmový efekt majetku 0,148 0,174 0,192 0,116 reprodukčná schopnosť obce 0,0012 0 0 0 reprodukčná sila obce 0,085 0,073 0,099 0,068 Zdroj: Vlastné spracovanie na základe Papcúnovej (2004)

Na základe výsledkov podľa Papcúnovej, uvedených v tabuľke môžeme konštatovať,

že majetková sila obce rastie. Pozitívom je aj skutočnosť, že obec si rast hodnoty svojho

majetku zaobstarala väčšinou z vlastných a nenávratných zdrojov.

Z výsledkov hrubého príjmového efektu vyplýva, že v prepočte na 1 Sk majetku

obec vytvorila v sledovanom období 0,11 – 0,14 Sk z vlastných príjmov obce.

Reprodukčná schopnosť obce je nulová, čo znamená, že z vlastných príjmov obce nedáva

obec na kapitálové výdavky žiadne prostriedky a používa ich len na bežné výdavky.

Obec reálne používa viac prostriedkov na kapitálové výdavky ako má kapitálových

príjmov, teda na rozvoj obce sú používané finančné prostriedky väčšinou z bežných

príjmov. Rozdiel výsledkov medzi reprodukčnou schopnosťou a reprodukčnou silou nám

udáva mieru úhrady kapitálových výdavkov z kapitálového rozpočtu.

75

Finančný systém obce Hrochoť

Pri dosahovaní cieľov sociálno-ekonomického rozvoja obce zohráva dôležitú úlohu

municipálny finančný systém obce. V nadväznosti na teoretickú časť, je tvorený rozpočtom

obce Hrochoť, mimorozpočtovým peňažným fondom a rozpočtom organizácie ktorú

zriadila. Obec je zriaďovateľom jednej rozpočtovej organizácie. V sledovanom období

nemala zriadené žiadne príspevkové organizácie, ani iné obchodné spoločnosti.

Obec pri príprave rozpočtu vychádza z previazanosti na štátny rozpočet, z výsledkov

minulého obdobia - príjmov a výdavkov predchádzajúcich rokov a z plánu hospodárskeho

a sociálneho rozvoja obce.

Rozpočtové príjmy

Miestna samospráva môže ovplyvňovať rozvoj obce okrem využívania svojho

majetku, aj finančnými zdrojmi, ktoré predstavujú príjmy a výdavky rozpočtu obce, ktoré

uvádzame v nasledovnej časti práce.

Tabuľka.14 Rozpočtové príjmy obce za sledované obdobie

Oddiel Ukazovateľ (v tis Sk/ tis. EUR)

R o k 2006 2007 2008 2009

100 Daňové príjmy 8 264 9 564 11 241 10 321 342,6 200 Nedaňové príjmy 708 765 591 452 15 300 Granty,transf.,dotác. 8 664 8498 10 593 11 218 372,4 400 Finančné operácie 1 900 719 821 663 22 230 Predaj pozem.a maj 75 0 22 0 0 500 Prijaté úvery 0 600 0 0 0

Celkom 19 611 20 146 23 268 22 654 752 200 Vlas.príjmy ZŠsMŠ 292 351 324 277 9,2 300 Granty ZŠ s MŠ 0 110 0 2 0,06

Zdroj: Záverečné účty obce

76

0

2000

4000

6000

8000

10000

12000

2006 2007 2008 2009

daňové príjmy

nedaňové príjmy

granty a transfery

finančné operácie

príjmy z predaja maj.a úvery

Graf 11 Rozpočtové príjmy za sledované obdobie

Zdroj: Záverečné účty obce – vlastné spracovanie

Vybrané ukazovatele vlastných rozpočtových príjmov obce, uvádzame v nasledovných

tabuľkách a grafoch.

Tabuľka 15 Vybrané ukazovatele rozpočtových príjmov

Ukazovateľ v .Sk Rok

2006 2007 2008 2009 Daň z nehnuteľností. celkom 543 546 543 531 V tom : daň. z plochy na podnikanie 96 96 88 86 Z prenájmu majetku 241 161 193 217 Zdroj: Záverečné účty obce – vlastné spracovanie

Z celkovej plochy 3474,29 ha je k dani z nehnuteľnosti priznaných 2113 ha ktoré

podliehajú dani a 137 ha ktoré si majitelia pozemkov priznali v daňovom priznaní je od

dane oslobodených. Na rozpočtových príjmoch z dane z nehnuteľností sa najväčšou

mierou podieľajú Poľnohospodárske družstvo Hrochoť, Lesy Slovenskej republiky, COOP

Jednota Krupina. Od dane z nehnuteľností ďalej sú oslobodené obecné, školské a cirkevné

pozemky a stavby a pozemky na ktorých sú cintoríny, urnové háje a športoviská.

Na základe zmlúv o prenájme obecného majetku, ako sú rôzne obecné priestory,

garáže, budovy, pozemky, bolo do obecného rozpočtu v roku 2009 uhradené napríklad za

prenájom obecných pozemkov od Poľnohospodárskeho družstva za prenájom zubnej

ambulancie a všeobecného lekára v budove zdravotného strediska z prenájmu priestorov

predajne a vinárne v obecných priestoroch a za prenájom hrobových miest.

Sadzby dane z nehnuteľností obec za posledné dve volebné obdobia nezvyšovala,

naopak znížila percento sadzby z 0,8 na 0,4 za m2, pri stavebných pozemkoch.

77

Rozpočtové výdavky

V nasledovnej časti uvádzame prehľad rozpočtových výdavkov obce a ich použitie

podľa jednotlivých oblastí za sledované obdobie.

Tabuľka 16 Rozpočtové výdavky za sledované obdobie Ukazovateľ v tis Sk/tis.EUR

v tis Sk R o k

2006 2007 2008 2009 / tis.EUR Bežné výdavky obce 8022 6133 6438 6150 204,1 Bežné výdavky ZŠsMS 5732 9015 9653 10 750 561 Kapitálové výdavky 5 340 4 469 6 403 4 696 156 Finančné operácie 110 55 130 210 7 C E L K O M 19 204 19 672 22 624 21 806 724 Zdroj: rozpočty obce – vlastné spracovanie

Tabuľka 17 Rozpočtové výdavky podľa oddielov

Ukazovateľ v tis Sk/tis.EUR v tis Sk

R o k

2006 2007 2008 2009 / tis.EUR Všeob.verejné služ. 3 460 3 285 3 394 4 060 134,8 Obrana - CO 1 1 2 3 0,1 Verejný poriadok 0 0 0 0 0 Ekonomická oblasť 2 469 413 2 996 1 326 44 Ochrana ŽP 428 628 2 921 3 591 119,2 Bývanie,obč.vybav. 351 525 604 175 5,8 Zdravotníctvo 319 61 169 116 3,9 Kultúra, rekr.nábož. 830 4 572 1 012 773 25,7 Vzdelávanie 10 359 9 380 10 883 11 311 375,5 Sociálne zabezpečenie 987 807 643 451 15 C E L K O M 19 204 19 672 22 624 21 806 724 Zdroj: záverečné účty obce

Výrazné zmeny bežných výdavkov obce v roku 2007 oproti roku 2006 boli spôsobené

spojením materskej školy so základnou školou do jedného právneho subjektu.

78

0

2000

4000

6000

8000

10000

12000

2006 2007 2008 2009

bežné výdavky obce

bežné výdavky ZŠsMŠ

kapitálové výdavky

finan čné operácie

Graf 12 Rozpočtové výdavky za sledované obdobie

Zdroj: rozpočty obce – vlastné spracovanie

Šetrenie v oblasti rozpočtových výdavkov sa prejavilo vo výdavkoch na verejné

osvetlenie, Zvýšenie výdavkov v oblasti ochrany životného prostredia bolo spôsobené

získaním dotácie z Envirofondu na budovanie ČOV a kanalizáciu. V oblasti kultúry, boli

v roku 2007 prostriedky použité na vybudovanie viacúčelového ihriska.

Tabuľka 18 Výsledok rozpočtového hospodárenia Obce Hrochoť za sledované obdobie

Ukazovateľ v tis Sk/tis.EUR v tis Sk

R o k

2006 2007 2008 2009 / tis.EUR Príjmy celkom 19 611 20 146 23 268 22 654 752 Výdavky celkom 19 204 19 672 22 624 21 806 724 Zdroj: Rozpočty obce Hrochoť – vlastné spracovanie

0

5000

10000

15000

20000

25000

2006 2007 2008 20090100200300400500600700

Príjmy celkom

Výdavky celkom

Rozdiel

Graf 13 Vývoj rozpočtového hospodárenia Obce Hrochoť za sledované obdobie

Zdroj: Rozpočty obce – vlastné spracovanie

Na základe grafického vyjadrenia môžeme konštatovať, že príjmy v rozpočtoch za

celé sledované obdobie prevyšovali výdavky a je možné predpokladať, že aj nasledujúce

trojročné rozpočtové hospodárenie v rokoch 2010 – 2012 bude vyrovnané, prípadne mierne

prebytkové.

79

3. HODNOTENIE VPLYVU ZNA ČKY OBCE NA EKONOMICKÉ

PODMIENKY V OBCI HROCHO Ť

Celkovú charakteristiku územia, jej primárny a sekundárny potenciál, prezentovaný

v predchádzajúcej časti, sme na základe analýz, zosumarizovali do SWOT analýzy, ktorá

je jedným zo základných predpokladov pri rozhodovaní samosprávy a spracovávaní

všetkých strategických dokumentov pre rozvoj obce. Je nevyhnutná na štrukturovanie

analyzovaných javov, identifikáciu značky obce a zhodnotenie jej vplyvu na ekonomiku v

obci a jej súčasné rozvojové potenciály.

3.1 SWOT analýza hodnoteného územia

V SWOT analýze sú dopodrobna spracované priestorové charakteristiky obce,

súčasný stav jej vnútorných faktorov, všetky jej silné a slabé stránky, teda strana ponuky

územia ale aj príležitosti a ohrozenia z hľadiska vonkajších faktorov, všetko čo ponuku

ovplyvňuje a ohrozuje.

SWOT analýza je zložená z troch čiastkových analýz ktoré majú zásadný vplyv na

rozvoj obce a budovanie jej silnej značky a to SWOT analýza prírodných podmienok a ŽP,

sociálno-ekonomickej situácie a SWOT analýza pre rozvoj cestovného ruchu,

SWOT analýza prírodných podmienok a ŽP

Tabuľka 19 SWOT analýza prírodných podmienok a ŽP Silné stránky Slabé stránky

� Príroda –Chránená krajinná oblasť CHKO Poľana- biosferická rezervácia , chránené krajinné útvary, chránené vtáčie územia

� Existencia prírodných atraktivít -krasových útvarov

� Rôznorodá čistá klíma – od chladnej horskej po mierne teplú - vrchovinatú

� Rozsiahle podzemné priestory so zásobami pitnej vody

� Nezamŕzajúce, geotermálne pramene – vhodné

� nielen na turistické účely, ale aj na vykurovanie

� Výskyt vzácnych druhov živočíchov a rastlín

� Chránené stromy

� Veľké množstvo drevnej hmoty – dostupnej

� Slabé obhospodarovanie lúk, pasienkov a ornej pôdy

� Existencia divokých skládok v okolí obce

� Nedostatok chodníkov v obci

� Lokálne znečistenie miestneho potoka

� Polorozpadnuté staré neobývané budovy v pôvodnej zastavanej časti obce

� Koncová obec – dostupnosť len po komunikácii III.triedy

� Nedostatočná úroveň dodržiavania zásad ochrany prírody a krajiny

� Chýbajúce alternatívne vykurovanie obce

80

a využiteľnej na viaceré účely

� Vybudovaná fontánkaTeplička

� Realizácia zberu triedeného odpadu

� Vypracovaný projekt ČOV a realizovanie I.etapy kanalizácie

Možnosti Ohrozenia

� Skultúrnenie okolia prameňa minerálnej vody „Hrochotký medokýš“

� Zlepšenie dopravnej infraštruktúry – oprava krajnice prístupovej cesty do obce, ktorá je podmytá stekajúcou vodou z okolitých lesov

� Dokončenie vysporiadania vlastníckych práv k pozemkom – nie všetci využili vysporiadanie

� cez ROEP

� Vybudovanie plynofikácie obce, prípadné vykurovanie inými druhmi palív, napríklad biomasou, využitím geotermálnych horúcich prameňov, ktoré sa nachádzajú v blízkosti obce, alebo slnečnou energiou

� Upravenie verejných priestranstiev s využitím tradičných materiálov, postupov a prvkov

� Vybudovanie retardérov alebo zavedenie prikázanej rýchlosti

� Odvádzanie prívalových vôd

� Hrozba poškodenia vzácnych prírodných hodnôt územia nevhodným a neuváženým rozvojom určitých aktivít

� Podceňovanie nutnosti spolupráce s odborníkmi v oblasti krajinnej ekológie a plánovania

� Neúnosný rozvoj automobilovej dopravy a tým zvyšovanie rizika znečisťovania životného prostredia a ničenia miestnych komunikácií

� Poškodzovanie majetku prívalovými dažďami

Zdroj: vlastné spracovanie

Tabuľka 20 SWOT analýza sociálnej a ekonomickej situácie

Silné stránky Slabé stránky

� Dostatok voľnej pracovnej sily

� Stabilná situácia obyvateľstva – dlhodobý mierny prírastok

� Vysoký počet mladých ľudí

� Záujem obyvateľov žiť vo svojej obci a ochota v nej pracovať

� Dostatočná kapacita v materskej a základnej škole

� Existencia DD a DSS v obci

� Dostupné stredné a vysoké školy – v Banskej Bystrici a vo Zvolene

� Vysoká účasť obyvateľov na cenovo prístupných podujatiach

� Záujem o výstavbu rodinných domov

� Vypracovaný Plán hospodárskeho a sociálneho rozvoja

� Vypracovaný Územný plán obce

� Množstvo podnikateľských subjektov v rôznych odvetviach

� Vybudovaná tržnica

� Novovybudované autobusové zastávky s

� Nedostatok obyvateľov s vysokoškolským vzdelaním

� Chýbajúce služby – predajňa kvetov, priemyselného tovaru a textilu

� Nedostatok pracovných príležitostí

� Nezamestnanosť

� Vysoké náklady na dochádzku do zamestnania do Banskej Bystrice a Zvolena

� Vandalizmus

� Zvyšujúci sa počet neprispôsobivých obyvateľov

� Nízky záujem obyvateľov o veci verejné

� Poloha obce v dopravnom a urbanizačnom tieni súmestia Banská Bystrica - Zvolen

� Problém s odkupovaním pozemkov

� Medziľudské a susedské vzťahy

� Chátrajúce domy a znečistené okolie v lokalitách s bývajúcim rómskym obyvateľstvom

Odchod detí s povinnou školskou dochádzkou do mestských škôl

� Absencia detských ihrísk a oddychových zón

81

prístreškami

� Dostatok drevnej hmoty

� Dobrá občianska vybavenosť

� Pokrytie sieťami T-com, T-mobile, Orange, O2,

� Internetizácia obce

� Zrekonštruované verejné osvetlenie a bezdrôtový miestny rozhlas

� Kamerový systém v obci

� Časté dopravné spojenie prímestskou dopravou s Banskou Bystricou a Zvolenom – zamestnanie – cieľový trh

� Chýbajúce zabezpečenie obedov pre dôchodcov v domove sociálnych služieb

� Chýbajúca predajňa potravín v odľahlej dolnej časti obce

� Chýbajúce malé prevádzky a podniky na výrobu tradičných výrobkov s využitím tradičných surovín – piliarske polotovary, šindle, výrobky z prútia, piliarske polotovary, výroba suvenírov a zriadenie predajne na ich odbyt

� Nedostatok informácií a chýbajúca motivácia pri získavaní prostriedkov pre začínajúcich malých a stredných podnikateľov

� Roztrieštenosť a množstvo vlastníkov na jednej parcele u pozemkov

� Množstvo neznámych vlastníkov pozemkov

Možnosti Ohrozenia

� Oživenie a zrekonštruovanie pôvodnej cesty do Očovej

� Zriadenie predajne ľudových remeselných výrobkov

� Skvalitnenie realizačných projektov pri podpore pracovných návykov dlhodobo nezamestnaných pri aktivačných prácach

� Únik mladých a vzdelaných ľudí do miest a do zahraničia

� Nedostatočné zdroje príjmov

� Celkový rast nezamestnanosti

� Nízka reálna šanca malých a stredných podnikov získať finančné prostriedky z fondov EÚ

Zdroj: vlastné spracovanie

Tabuľka 21 SWOT analýza pre rozvoj cestovného ruchu

Silné stránky Slabé stránky

� Geografická poloha – stred Slovenska, blízkosť krajského centra a letiska

� CHKO Poľana – biosferická rezervácia

� Chránené územia prírody

� Územie vyhasnutej sopky Poľana

� Veľká biodiverzita územia

� Pestrá a neopakovateľná krajinná štruktúra

� Vybudované náučné chodníky a cyklotrasy

� Vybudované turistické chodníky

� Prírodné atraktivity

� Bohatá história obce

� Archeologické nálezisko

� Kultúrne pamiatky

� Ľudové remeslá, remeselné zručnosti

� Organizované kultúrno-spoločenské podujatia

� Existencia viacerých športovísk

� Športové súťaže – futbalové na krajskej úrovni

� Postupný zánik ľudovej architektúry

� Chátrajúce existujúce objekty ľudovej architektúry

� Chýbajúce kúpalisko

� Chýbajúce stravovacie a ubytovacie kapacity

� Nedostatok oddychových zón s okrasnou zeleňou

� Nevyužité kapacity na ubytovanie v súkromí

� Rozkradnutý lyžiarsky vlek

� Nevyužitá rozostavaná budova pri vleku

� Chýbajúci turistický oddiel v obci na získavanie obyvateľov pre aktívny oddych vo svojom blízkom okolí

� Chýbajúca vypracovaná stratégia obce pre oblasť rozvoja cestovného ruchu

� Chýbajúca komplexná ponuka služieb v rámci cestovného a komplexná ponuka produktov

� Chýbajúce centrá voľného času so zameraním na rómske komunity a mládež

�

82

a rôzne iné športové podujatia

� Možnosť zimných športov – beh na lyžiach, lyžovanie

� Potenciál pre rozvoj cestovného ruchu

� Vhodné podmienky pre prímestskú rekreáciu

� Potenciál pre rozvoj vidieckeho turizmu a agroturistiky

� Zaujímavá webstránka obce

� Autentický folkór a ľudová hudba

� Pravidelná činnosť troch folklórnych súborov – reprezentácia obce na folklórnych festivaloch a podujatiach doma a v zahraničí

� Bohaté ľudové zvyky a tradície

� Ponuka vlastných produktov – monografia o obci, MC, CD, pohľadnice obce

� Krásne ľudové kroje

� Významné osobnosti kultúrno-spoločenského života

� Pamätná izba a pamätné tabule

� Pomník padlých v SNP priamo v obci

� Pomník padlých rumunských vojakov v osade Kyslinky

� Chov koní a povozníci s koňmi

� Existencia ovčej farmy

� Bohatstvo lovnej zveri – poľovný revír

� Unikátna riečna sieť

Možnosti Ohrozenia

• Záujem turistov a investorov nové členské krajiny v rámci EÚ

• Iniciovanie archeologického výskumu • Zriadenie výhliadkovej veže nad obcou na vrchu

Chochuľa • Možnosti využitia rieky Hučava na rybolov • Sprístupnenie chodníka k vápenným peciam nad

Mlynom • Rekonštrukcia ubytovacieho a stravovacieho

zariadenia Hrochotský mlyn, na ktorú je spracovaný projekt – využitie Európskych fondov

• Vybudovanie rekreačných zón na základe vypracovaného územného plánu obce aj z fondov EÚ

• Členstvo v ZMOS, Mikroregióne Severné Podpoľanie – spolupráca so susednými obcami, realizácia väčších spoločných projektov a hľadanie spoločných zdrojov

• Zaradenie obce mimo Pólov rastu • Ťažší prístup k prostriedkom z fondov Európskej

únie • Ohrozenie prírodných krás a chránených území

nevhodnými formami cestovného ruchu a turizmu

Zdroj: vlastné spracovanie

83

3.2 Kľúčové disparity a rozvojové faktory rozvoja obce Hrochoť

Rozdiely a nerovnosti medzi existujúcim potenciálom a jeho reálnym využívaním

v prospech rozvoja obce – disparity, znamenajú porovnanie silných a slabých stránok

ovplyvňujúcich predpoklady všestranného rozvoja obce a pôsobenie ohrození externého

prostredia, ktoré majú najväčší negatívny dopad na slabé stránky obce.

Vzhľadom k tomu, že najväčšie riziko pre značku obce a jej vplyvu na ekonomiku

pramení z identifikovaných slabých stránok obce a ohrození z externého prostredia, je

potrebné vymedziť hlavné rozvojové problémy obce - ich vnútorné a vonkajšie príčiny a

následky ich neriešenia. Následne navrhnúť opatrenia a návrhy riešení ďalšieho

ekonomického rozvoja obce a zlepšovania jej imidž a značky .

Na základe prevedených analýz a hodnotení územia obce sme vyšpecifikovali

kľúčové problémy rozvoja obce, ktoré sú uvedené v nasledujúcej tabuľke.

Tabuľka 22 Kľúčové problémy rozvoja obce Hrochoť

Príčina →→→→ Problém →→→→

Následok neriešenia problému

Nedostatočná ekonomická stabilita obce Nedostatok pracovných príležitostí v obci a v okolí. Nezáujem určitej skupiny obyvateľstva o zamestnanie. Vyššie náklady na cestovné Dostupnosť informácií o trhu práce na nízkej úrovni. Nezáujem firiem zamestnávať absolventov. Nedostatok aktivačných programov pre nezamestnaných.

→

Vysoká nezamestnanosť a nízke mzdy za vykonanú prácu.

→

Nízka životná úroveň a kúpyschopnosť obyvateľstva. Odchod hlavne mladých vzdelaných ľudí z obce.

Nízka životná úroveň, vzdelanosť a zamestnanosť Rómov.

→ Nerovnosť šancí pre rôzne skupiny obyvateľov. →

Prehlbujúce sa sociálne problémy. Pasívne rómske etnikum.

Nedostatok voľnočasových aktivít pre mládež . Nedostatočná komunikácia a spolupráca rodiny, školy →

Zmena v rebríčku hodnôt v správaní detí..

→

Nárast negatívnych foriem správania a spoločenských javov. Nezáujem o veci verejné, individualizmus. Nevyplnený voľný čas mládež.

84

Nedostatok financií na pravidelnú údržbu a rekonštrukciu komunikácií a inžinierskych sietí.

→

Zlý stav cestných komunikácií, množstvo výtlkov. Zastaralé inžinierske siete. →

Nespokojnosť vodičov, nebezpečenstvo havárií a opotrebovanie vozidiel , Časté poruchy vodovodného potrubia.

Nedostatočná a nekoncepčná podpora podnikania zo strany obce, slabá informovanosť podnikateľov o možnostiach získania finančných zdrojov na podnikanie. Nedostatočné využitie majetku obce na podporu podnikania. Nedostatočná ponuka služieb pre podnikateľov.

→

Nedostatočné využívanie podporných nástrojov v obci a majetku obce.

→

Znižovanie podnikateľskej aktivity, najmä malých a stredných podnikateľov.

Nevyhovujúce podmienky pre prílev investícií, nedostatočná informovanosť o potenciálnych investoroch a nedostatočne vybudovaný imidž a značka obce.

→

Nedostatočný prílev investícií do obce.

→

Znižovanie konkurencieschopnosti obce, zvyšujúca sa nezamestnanosť .

Nedostatočná podpora rozvoja a zvyšovania kvality služieb pre občanov a turistov. Chýbajúca koncepcia rozvoja CR obce. Slabá propagácia obce.

→

Takmer žiadna ponuka služieb v oblasti cestovného ruchu pre návštevníkov, turistov a obyvateľov. →

Pokles turistov a návštevníkov obce.

Nedocenenie hodnôt krajiny, hmotného a nehmotného kultúrneho dedičstva. Nedostatok financií a chýbajúca stratégia starostlivosti a obnovy pamiatok.

→

Nebezpečenstvo negatívnych vplyvov na životné prostredie a prírodné krásy. Nevyužitie prírodných a historických danosti územia - vidieckeho turizmu a ľudových tradícií

→

Nedostatočná propagácia a marketing Nízky záujem turistov o územie obce, vzhľadom na nedostatok informácií

Zdroj: vlastné spracovanie

Tabuľka kľúčových problémov obce naznačuje, ktorým smerom by sa mala

upriamiť pozornosť orgánov obce pri plánovaní programov rozvoja obce a prerozdeľovaní

finančných prostriedkov na jednotlivé aktivity.

Naopak za kľúčové faktory rozvoja obce môžeme označiť jedinečný prírodný

a kultúrny potenciál obce. Osobitná pozornosť ale musí byť venovaná citlivému prístupu

k prírode, tradíciám a histórii obce. Prvoradé miesto medzi rozvojovými cieľmi by mala

mať vidiecka turistika a agroturistika s doplnkovými činnosťami akými sú ľudové tradície

a história obce. Zvýšiť úroveň marketingu a propagácie územia.

Naliehavou prioritou sa javí vybudovanie plánovaných stredísk cestovného ruchu

s kvalitnými službami a s vyváženou ponukou zimnej a letnej sezóny.

85

3.2 Vymedzenie značky obce Hrochoť

Pri úvahách o vymedzení značky obce Hrochoť si musíme položiť niekoľko otázok.

Aký je imidž obce Hrochoť? Sú jej obyvatelia hrdí na to, že žijú práve v nej? Čím sa

odlišuje od iných? V čom je jej špecifičnosť? Čo sa o nej píše? Pozná ju vôbec niekto?

Vo svete sú krajiny a mestá ktoré majú veľmi dobre vybudovanú značku. Keď

povieme napríklad Fínsko, v mysli sa nám vynorí obraz tisícich jazier, keď spomenieme

Paríž, stojíme na Eiffelovej veži, vo Viedni vidíme Mozarta a v mysli tancujeme na

viedenskom bále. Urobiť značku z veľkého mesta, nie je problém, pretože je dávno dobre

známe.

Naopak, všetky malé obce ako je napríklad Hrochoť, si musia vážiť každú zmienku

o nej, každú osobnosť pochádzajúcu z obce, ktorá niečo dosiahla či už doma, alebo

v zahraničí. Hrochoť v súčasnosti nemá vybudovanú značku, alebo logo, ktoré by

evokovali v potenciálnych turistoch a návštevníkoch spojenie s ňou.

Niektoré územia ťažko hľadajú niečo, čím by sa odlíšili od iných a vyčnievali z radu

niečím špecifickým. Niektoré majú svoju značku vybudovanú na bohatej histórii, na

známych menách umelcov, či športovcov, na jedinečnej prírode ktorou sú obklopené, alebo

jednoducho tým, kde sú lokalizované.

A to je výhodou aj obce Hrochoť. Jej poloha, jej umiestnenie.

V jedinečnej a neopakovateľnej prírode, kde sa nachádzajú také prírodné úkazy,

ktoré sú jedinečné nielen na Slovensku, ale aj v Európe. K keď má k tomu aj svoju bohatú

históriu, starostlivo uchovávanú hmotnú a nehmotnú ľudovú kultúru, zaujímavé ľudové

zvyky a tradície, špecifickú ľudovú hudbu, na ktoré sú jej obyvatelia veľmi hrdí, má právo

sa nazývať

„Hrochoť vrchárske srdce Podpoľania“

a to môže byť jej devíza - jej značka.

Tým, že toto vzácne bohatstvo je súčasťou územia obce Hrochoť, vytvára

jedinečné podmienky budovania silnej značky a imidžu obce na uvedenom základe.

86

3.3 Význam polohy obce, jej vplyv na značku a rozvoj obce

Samostatným a osobitým javom banskobystricko-zvolenského osídlenia sú

podhorské a horské obce, ktoré ležia mimo urbanizačne zaťažených ťažiskových

priestorov. Tieto obce majú svojrázny charakter predovšetkým charakterom terénu

a polohou v priamej väzbe na chránené územia prírody. K takému typu osídlenia patrí aj

Hrochoť.

Vzhľadom na špecifickosť polohy obce, sa aj územnoplánovacia dokumentácia obce

musela riadiť vyššími stupňami územnoplánovacích dokumentácií a špecifickými

dokumentmi ktorými sú:

- Generel nadregionálneho územného systému ekologickej stability (GNÚSES),

- Národná ekologická sieť Slovenska NECONET (IUCN)

- Regionálny územný systém ekologickej stability okresu Banská Bystrica (RÚSES),

- Územný plán veľkého územného celku Banskobystrický kraj.

Všetky uvedené dokumenty vymedzujú význam územia obce z hľadiska

najvýznamnejších zachovaných prírodných území Slovenskej republiky.

Prevažná časť územia obce, okrem jej najjužnejšej časti je spolu s najvýznamnejšími

územiami SR, súčasťou Západokarpatského biosferického jadrového územia európskeho

významu. Z prvkov siete NECONET sa katastrálneho územia týkajú :

- jadrové územie európskeho významu Poľana, do ktorého prináleží prevažná časť

územia CHKO Poľana zasahujúceho do katastrálneho územia obce Hrochoť,

- územie rozvoja prírodných prvkov s hlavnou funkciou štruktúrneho prvku

ekologického koridoru: Klimentov vrch – Chochuľka - Ondrášová - Hlboká, zasahujúce

územie v západnej časti

-ekologický koridor národného významu prechádza okrajovo severozápadnou časťou

územia

V RÚSES boli určené biokoridory a biocentrá regionálneho významu, ktoré sa

týkajú územia obce a to biocentrum regionálneho významu Pri Bútľavke, biokoridor

v severozápadnej časti územia Dubový diel – Poloň, biokoridor v západnej časti územia

Rúbane – Grúň – Míčová, potenciálne biocentrá – Zrúbaniská, Maťachov – Štálec,

potenciálny bikoridor – Majerová a Hrochotská Bukovina.

Z hľadiska ochrany geofondu boli určené geofondovo významné lokality Pri

Bútľavke, Jánošíkova skala, Hrochotská dolina, Kyslinky – niva potoka Hučava a Žiarec.

87

V ÚPN VÚC Banskobystrický kraj sú záväzné regulatívy z hľadiska ekologických

aspektov, ochrany prírody a pôdneho fondu , ktoré sa týkajú obce Hrochoť nasledovné:

- rešpektovať územné vymedzenie, podmienky ochrany a využívanie vyhlásených

chránených území v chránenej krajinnej oblasti biosferickej rezervácie Poľana, prírodnej

rezervácie Pri Bútľavke, prírodných pamiatok Jánošíkova skala a Bátovský balvan,

chráneného areálu Hrochotská Bukovina,

- pri hospodárskom využívaní chránených území uplatňovať diferencovaný spôsob

hospodárenia a uprednostniť biologické a integrované metódy ochrany územia,

-rešpektovať prvky územné systému ekologickej stability kraja ktorými sú

provincionálne biocentrum Poľana vymedzené územím CHKO Poľana, regionálne

biocentrum Čačínska hora – Jelšovec ktoré zasahuje západnú časť územia obce

-zosúlaďovať trasovanie dopravnej a technickej infraštruktúry s prvkami ekologickej

siete,

- chrániť poľnohospodársky pôdny a lesný fond ako limitujúci faktor urbanistického

rozvoja územia, osobitne chrániť poľnohospodársku pôdu s veľmi vysokým až stredne

vysokým produkčným potenciálom,

-zabezpečovať nástrojmi územného plánovania ekologicky optimálne využívanie

územia, rešpektovanie, prípadne obnovovanie funkčného územného systému ekologickej

stability, biotickej integrity krajiny a biodiverzity na úrovni regionálnej a lokálnej,

-zabezpečovať zachovanie všetkých typov mokradí, revitalizovať vodné toky a ich

brehové územia s cieľom obnoviť integritu a zabezpečiť priaznivé existenčné podmienky

pre biotu vodných ekosystémov.

Uvedené dokumenty ktoré mali rozhodujúci vplyv pre spracovanie územného plánu,

plánu hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce a majú veľký význam aj pre rozvoj

cestovného ruchu a ekonomický rozvoj obce.

3.4 Význam cestovného ruchu a jeho vplyv na ekonomický rozvoj obce

V okrese Banská Bystrica je rekreačný potenciál veľmi rozmanitý. Umožňuje

rekreačné aktivity zamerané na horskú rekreáciu a vrcholové zimné športy, kúpeľnú liečbu

a relaxáciu, prímestskú rekreáciu, vidiecku rekreáciu, všetky druhy turizmu a ďalšie

aktivity. Na základe údajov ÚPN BBSK, sú značné rozvojové rezervy v oblasti

88

rekreačného využitia prírodných daností práve v predhorí Poľany, kde sa nachádza obec

Hrochoť. V ÚPN BBSK je územie predhoria Poľany zaradené do navrhovaného krajinného

celku “Údolie Zolnej“, do ktorého spadajú katastrálne územia obcí Poniky, Ľubietová,

Strelníky, Povrazník a Hrochoť. Krajinný celok patrí do podhorského funkčného typu

regionálneho významu so zameraním najmä na letnú sezónu.

Dostupnosť kultúrno-historického dedičstva lokalizovaného v okolitých mestách a

obciach tohto priestoru, kultúrno-spoločenských aktivít v okolitých mestských štruktúrach,

pravidelných folklórnych slávností a podujatí v Podpoľaní a väzba na kúpeľné miesta

celoštátneho významu (Sliač, Kováčová, Brusno) rozširuje ponuku rekreačných aktivít v

predhorí Poľany v priestore Zvolenskej kotliny.

Jednou z možností ako presadiť toto územie na trhu v uvedenej oblasti a zvýšiť jeho

konkurencieschopnosť v oblasti cestovného ruchu, je vytvorenie nového ekonomicko-

enviromentálneho produktu, poznávacieho cestovného ruchu, ktorým je plánovaný projekt

Banskobystrického geomontánneho parku. Tento bude pokrývať územie Banskej Bystrice

a šiestich vidieckych mikroregiónov jej okresu. Do tohto územia spadá aj obec Hrochoť

s jej geomontánnymi, kultúrno-historickými a v neposlednom rade prírodnými fenoménmi.

Začlenenie obcí Podpoľania do odvetvovej štruktúry priestorových a funkčných

jednotiek rekreácie a cestovného ruchu regionálneho a vyššieho významu, schváleného

v ÚPN VÚC Banskobystrický kraj charakterizuje tabuľka:

Tabuľka 23 Návrh priestorových a funkčných jednotiek rekreácie cestovného ruchu regionálneho významu Oblasť CR nástupné centrum

Rekreačný územný celok nástupné centrum

Rekr. krajinný celok východzie centrum

Funkčné jednotky rekreácie a cestovného ruchu

Bystricko-breznianska Banská Bystrica

Banskobystrický okres Banská Bystrica

Údolie Zolnej Čerín - Čačín

SVT Čerín - Čačín SVT Poniky SRTS Ponická Huta SRT Ponická Huta - Hutná SRTS Hrochoť

Zdroj: Územný plán obce

Vysvetlivky: SVT = sídlo významné pre turizmus SRTS = sídelné stredisko rekreácie a turizmu SRT = samostatné stredisko rekreácie a turizmu

89

S ohľadom na špecifiká obce Hrochoť, poukážeme na existujúci potenciál obce,

problémy a navrhneme riešenia a možnosti rozvoja obce práve z hľadiska cestovného

ruchu.

Ťažiskovými formami cestovného ruchu v Stratégii rozvoja cestovného ruchu

Slovenskej republiky do roku 2013 sú :

- mestský a kultúrny cestovný ruch

- kúpeľný cestovný ruch a balneológia

- zimný cestovný ruch a zimné športy

- letná turistika a pobyty v prírode

- vidiecky turizmus

Katastrálne územie obce Hrochoť je na základe Regionalizácie cestovného ruchu

v Slovenskej republike zaradené do „Horehronského regiónu“ s medzinárodným

významom v strednodobom aj dlhodobom horizonte. Pre uvedený región sú stanovené

základné údaje zoradené do okruhov, z ktorých pre obec Hrochoť možno do budúcnosti

definovať okruhy uvedené v tabuľke 25.

Tabuľka.24 Vhodné možnosti rozvoja cestovného ruchu v území obce

Druh cestovného ruchu prevládajúci domáci CR, dlhodobý pobytový CR, krátkodobý

pobytový CR, jednodenná návštevnosť.

Formy cestovného ruchu Zimný cestovný ruch a zimné športy, letná turistika a pobyty v prírode

– pešia turistika, vidiecky turizmus.

Hlavné produkty

zjazdové a bežecké lyžovanie, letné pobyty na horách, cyklotrasy,

pešia turistika, poznávanie kultúrneho dedičstva, poznávanie

miestnych tradícií.

Doplnkové produkty vidiecky turizmus – pobyt v rázovitej obci, folklór

Hlavný trh Slovensko, Česká republika

Priebeh sezónnosti zimná sezóna od polovice decembra do konca marca, letná od polovice

júna do konca septembra.

Aktivity s najvyšším

dlhodobým potenciálom

zjazdové lyžovanie a lyžiarska turistika, pobyt v lesnom horskom

prostredí a pešia turistika, vidiecky turizmus

Zdroj: Vlastné spracovanie na základe územného plánu obce

90

Kultúrnohistorický potenciál spolu s prírodnými danosťami obce a jej okolia sú

rozhodujúce faktory ktoré vytvárajú predpoklady pre rozvoj uvedených druhov a foriem

cestovného ruchu. S ohľadom na výnimočnosť prírodných podmienok v území,

najvhodnejším druhom cestovného ruchu sa javí podpora rozvoja tzv. ekologicky

únosného cestovného ruchu. V ďalšom texte rozoberieme vhodné formy a druhy

cestovného ruchu, zhodnotíme existujúce možnosti jednotlivých foriem cestovného ruchu

a poukážeme na možnosti ich rozvoja a využitie v prospech ekonomického potenciálu.

3.5 Rekreačný priestor územia

Rekreačný priestor obce Hrochoť po vylúčení chránených území prírody, má rozlohu

približne 250 ha prevažne lúk, pasienkov a lesa. Tento priestor umožňuje jeho využitie pre

rôzne druhy rekreačných aktivít v letnej aj zimnej sezóne.

Pri priemernej zaťaženosti územia 4 návštevníci / 1 ha je navrhovaná v územnom

pláne obce návštevnosť rekreačného priestoru obce Hrochoť v letnej aj zimnej sezóne

1 000 návštevníkov / 1 deň.

V súčasnosti je priemerná návštevnosť 300 návštevníkov/ 1 deň v letnej sezóne a

funkčné plochy rekreácie a športu vytvárajú v zastavanom území obce a jeho

bezprostrednom okolí tri lokality: areál futbalového štadióna, priestor v súčasnosti

nefunkčného kúpaliska, lyžiarsky vlek a plocha pre lyžovanie v lokalite Vápenica.

V nadväznosti na analýzu súčasného stavu v tejto oblasti sa javí ako nevyhnutná

realizácia nových lokalít. Ich priestorové riešenie v katastrálnom území obce Hrochoť

vychádza z podmienky ochrany územia CHKO BR Poľana. Všetky nové lokality sú

navrhované mimo tohto územia s väzbou na existujúcu sieť účelových komunikácií.

Nové lokality pre rekreáciu a cestovný ruch sú navrhované v katastrálnom území

obce v častiach: Vápenica – dobudovanie zariadení pre letnú i zimnú rekreáciu a šport,

Poloň – základňa individuálnej rekreácie s vybavenosťou pre cestovný ruch, Pavlova

dolina–Hrochoť, vytvorenie strediska zimných športov s využitím ubytovacích

a stravovacích zariadení počas celého roka, Kosmín a Lúpenie – realizácia obmedzeného

množstva individuálnych chát.

91

Pre priestor Vápenica v údolí potoka Dúbravka už bola vypracovaná urbanistická

štúdia, ktorej rozvojové zámery boli akceptované aj v územnom pláne obce. Na existujúce

plochy lyžovania, ktoré si vyžiadajú úpravu tratí a výmenu lyžiarskeho vleku v pôvodnej

trase, nadväzuje navrhovaný areál kúpaliska s 25 m otvoreným bazénom a výstavba

objektov rekreačných ubytovacích, stravovacích služieb a bufetu s celkovou kapacitou 40

lôžok a 90 stoličiek. Predpokladom je vytvorenie minimálne 7 pracovných miest.

Nadväzne na ne má vyrásť súbor objektov individuálnych chát v krajinársky upravenom

priestore. Navrhovaná je aj úprava údolia potoka s možnosťou realizácie športovísk a

relaxačných plôch v jeho blízkosti.

V lokalite Pavlova dolina- Hrochoť je navrhované stredisko lyžiarskych športov.

Situované je v priestore medzi údolím Zolnice - Pavlovou dolinou a hrebeňom výbežku

vrcholu Kruhy. Rekonštrukcia účelovej cesty vedenej z obce Hrochoť severným smerom

k sútoku potoka Dúbravka s riečkou Zolnica s pokračovaním do priestoru Pavlovej doliny,

umožní napojenie tohto strediska nielen na komunikačný systém obce, ale aj na turistické a

cyklistické trasy vedené Podpoľaním.

Predpokladaná kapacita navrhovaných lyžiarskych tratí je cca 400 lyžiarov (v

jednom momente na lyžiarskych tratiach a vlekoch). Navrhované sú lyžiarske trate a dva

lyžiarske vleky (dĺžky 400 m a 700 m).

Navrhovaná údolná stanica lyžiarskeho vleku v Pavlovej doline bude poskytovať aj

základné stravovacie a sociálne služby. Ťažiskom rekreačnej vybavenosti strediska bude

priestor medzistanice lyžiarskych vlekov s navrhovanými ubytovacími a stravovacími

kapacitami – 60 lôžok, 80 stoličiek v hoteli, alebo penziónoch so službami pre lyžiarov,

rýchlym občerstvením a sociálnymi zariadeniami. Predpokladom je 12 novovytvorených

pracovných miest. Pri objekte rekreačnej vybavenosti je situovaný detský lyžiarsky vlek

dĺžky 100 m..

V lokalite Poloň na sútoku riečky Zolnica a potoka Dúbravka je v územnom pláne

obce akceptovaný podnikateľský zámer realizovať rekreačný areál, ktorý má tvoriť objekt

rekreačnej vybavenosti s nadväzujúcimi plochami športovej vybavenosti a súbor objektov

individuálnych chát v kapacitách: 100 lôžok v samostatných individuálnych chatách, 30

lôžok v penzióne, 50 stoličiek v stravovacích zariadeniach, kde je možnosť ďalšej

významnej tvorby pracovných miest v tejto oblasti.

92

Lokality Kosmín a Lúpenie sú podľa požiadaviek obyvateľov obce tieto priestory

riešené doplnením objektov individuálnych chát, v lokalitách „Kosmín“ (spolu cca 40

lôžok) a „Lúpenie“ (spolu cca 30 lôžok), s podmienkou ich citlivého osadenia do

prírodného prostredia. V lokalite Kosmín sa nachádza aj jedna rekreačná chata, ktorá patrí

miestnemu Poľovníckemu združeniu Chochuľa

Lokalita Kyslinky, v centre CHKO Poľana je zastavaná pôvodnými objektmi

rodinných domov a hospodárskych budov v minulosti obývanej miestnej časti obce

Hrochoť. V súčasnosti tu trvalo žije v hájenkách Lesov Slovenskej republiky 15

obyvateľov. Nenachádzajú sa tu objekty s rekreačnou funkciou. V blízkosti Kysliniek sú

lokalizované len dve evidované súkromné rekreačné chaty.

Vedenie značkovaných turistických trás, náučných chodníkov a cyklotrás cez

priestor Kyslinky, ktorý sem privádza účastníkov dynamických foriem cestovného ruchu a

turistov, ako aj atraktivita krajinného priestoru tejto miestnej časti obce Hrochoť, si

vyžaduje vytvorenie podmienok pre poskytovanie aspoň druhovo obmedzených služieb pre

cestovný ruch zameraných na stravovacie služby a sociálnu vybavenosť návštevníkom. Pre

tieto účely je možno využiť aj objekty v existujúcej zástavbe Kysliniek. Východiskom je

zmena funkcie a z toho vyplývajúca architektonická úprava objektu bývalej Lesnej správy

pre účely ubytovacích a stravovacích služieb s kapacitou 30 lôžok a 30 stoličiek.

Ubytovanie turistického typu s nízkym štandardom vybavenosti a stravovanie

poskytuje len Hrochotský mlyn (29 lôžok, 50 stoličiek). Zariadenie, ktoré sa nachádza vo

vstupe do Hrochotskej doliny je v súčasnej dobe uzatvorené a čaká na rekonštrukciu. V už

Obcou Hrochoť vypracovanom a podanom projekte, sa predpokladá zvýšenie štandardu

poskytovaných služieb a doplnenie areálu Hrochotského mlyna o športovo-relaxačné

plochy.

Vybudovaní aspoň niektorých plánovaných stravovacích, ubytovacích kapacít

a športovo-relaxačných centier, bude územie obce omnoho atraktívnejšie a príťažlivejšie

a návštevníci budú môcť v ňom pobudnúť dlhšie ako jeden deň, prípadne víkend.

3.6 Atraktívnosť a jedinečnosť územia

Atraktivita a estetika mimoriadne zaujímavého a členitého krajinného prostredia

katastrálneho územia obce Hrochoť dáva predpoklady predovšetkým pre rozvoj všetkých

dynamických foriem turistiky zameraných na poznávanie prírodného prostredia CHKO BR

93

Poľana, rozvoj pobytovej rodinnej rekreácie vo vidieckom prostredí a rozvoj individuálnej

vidieckej rekreácie formou chalupárčenia využitím staršieho bytového fondu v zastavanom

území obce.

Dominantné rekreačné aktivity ako produkty tohto priestoru sa nám javia:

- zimná a letná turistika a pobytová rekreácia spojená so športovým aktivitami

zameranými na lyžiarske športy,

-cyklotrasy trasované popri súčasných cestách III. triedy a účelových komunikáciách,

ktoré spájajú tento krajinný celok s ďalšími významnými priestormi a lokalitami (v

katastrálnych územiach obcí Očová, Detva, Hriňová), v Mičinskej doline (Čerín, Dolná

Mičiná, Horná Mičiná, Lukavica) s prepojením na centrá osídlenia Banská Bystrica,

Slovenská Ľupča na severnej strane a Zvolen, Sliač na južnej strane územia.

Vhodná je cyklistická trasa vedená Podpoľaním ktorá vychádza zo Slovenskej

Ľupče cez Poniky pokračuje do Ponickej Huty, Dúbravice a Čačína, kde sa rozdvojuje do

dvoch vetiev: v smerovaní na Čerín a do Mičinskej doliny s pokračovaním do Banskej

Bystrice a do obcí Lukavica, Veľká Lúka, Sliač a Zvolen, v smerovaní z Čačína na

Hrochoť a Hrochotskou dolinou do Očovej a Detvy.

Obrázok 14 Oblasť Severozápadnej časti Poľana – náučné chodníky a cyklotrasy

Zdroj: www.vp.sk

94

- sieť vybudovaných náučných chodníkov v priestore kaldery Poľany,

pozitívom v tejto oblasti je už spomínaný vybudovaný náučný chodník ktorý vedie

z osady Kyslinky, cez Dudáš na Poľanu a cez Zálomskú späť na Kyslinky. Je to

kombinácia uzavretého okruhu s hviezdicovou trasou a má dĺžku v dlhšom okruhu 17 km

a na kratšej trase 8,5 km.

Obrázok 15 Tabuľa pre turistov a návštevníkov pri Hrochotskom mlyne

Zdroj: archív obce

- značkované turistické trasy, ktoré vytvárajú v Podpoľaní okruhy spájajúce

jednotlivé obce cez najatraktívnejšie prírodné prostredie. Cez Hrochotskú dolinu vedie

značkovaný turistický chodník severným smerom cez sedlo Jasenová do Ponickej Huty,

z osady Kyslinky vedie turistický chodník cez sedlo Príslop, do Očovej a turistická trasa

z Kysliniek a Hrochote vedie Hrochotskou dolinou až do obce Očová a prechodom cez

Slatinskú kotlinu sa napája na sieť turistických chodníkov v priestore Javoria. Pre peších

turistov v minulých rokoch pribudli na východ od Banskej Bystrice turistické trasy

95

miestneho značenia, ktoré rozširujú možnosti vstupu do CHKO Poľana. Najdlhšia z nich je

trasa z Lukavice cez Hrochoť až po Bukovinu v Hrochotskej doline a dá sa využiť ako

nástup na dvojdňový peší okruh okolo kaldery Poľany.

Obrázok 16 Atraktívne turistické trasy a túry v Mikroregióne Severné Podpoľanie

Zdroj: www.tourist-chanel.sk Vysvetlivky: Turistická trasa č.1-›7staníc, farebné označenie trasy: ČERVENÁ 1.Lukavica 2.Bečov 3.Sebedín 4.Hrochoť 5.Kruhy 6.Žiarec 7.Rázcestie červenej a modrej trasy pod chatou Horalka Turistická trasa č.2-›5 staníc, farebné označenie: ZELENÁ 1.Čerín 2.Chochuľka 3.Hrochoť 4.Pod Štálec 5.Dolina Ponická Huta Turistická trasa č.3 -› 5 staníc, farebné označenie: ŽLTÁ 1.Hrochoť 2.Pod Medvedinec 3.Dúbranica 4.Rázcestie modrej a žltej trasy (Poľovnícka chata)

5.HornáMičiná

- Banskobystrický geomontánny park,

jednou z možností ako presadiť toto územie na trhu v uvedenej oblasti a zvýšiť jeho

konkurencieschopnosť v oblasti cestovného ruchu, je vytvorenie nového ekonomicko-

enviromentálneho produktu, poznávacieho cestovného ruchu, ktorým je plánovaný projekt

Banskobystrického geomontánneho parku. Tento bude pokrývať územie Banskej Bystrice

a šiestich vidieckych mikroregiónov jej okresu. Do tohto územia spadá aj obec Hrochoť

s jej geomontánnymi, kultúrno-historickými a v neposlednom rade prírodnými fenoménmi.

96

- športovo-rekreačné služby, lyžiarske vleky a bežecké lyžiarske trate

v neopakovateľnej zimnej prírode,

- tradičné ľudové remeslá a ostatné doplnkové služby akými sú výroba šindľov,

črpákov, fujár, kožúškov a rôznych iných drevených výrobkov, vyšívanie krivou ihlou,

výroba prútených košíkov a ďalších výrobkov,

- kultúrne dedičstvo, ľudové tradície, rázovitý folklór a špecifická ľudová hudba,

netradičné podujatia organizované v obci.

Obrázok 17 Netradičné podujatie v obci „Kráľovská poľovačka“ - veštba hrochotskej

cigánky kráľovi Matejovi Korvínovi

Zdroj: archív obce

- rybárstvo a poľovníctvo v celoročnom využití v spojení s vidieckym turizmom

a agroturistikou, ktorá zahŕňa napríklad jazdu na koni, návštevu ovčej farmy, pobyt

v rázovitej obci so starostlivo zachovanými bohatými ľudovými zvykmi a tradíciami.

97

Či môže byť niečo originálnejšie ako jazda na koni priamo v sopečnom kráteri spojená

s pobytom v jedinečnej prírode a rázovitej vrchárskej obci?

Obrázok 18 Chov koní v Kyslinách

Zdroj: http://hiking.sk/hk/fo/6746/kyslinky.html

Toto je cesta ako zvýšiť zdroje príjmov nielen obyvateľov obce, ale aj obce

samotnej, pretože práve na územia so vzácnym prírodným potenciálom a bohatou

históriou sa viažu tradície, kultúrne dedičstvo a zvyklosti, ktoré priťahujú návštevníkov.

Na uvedenom základe si obec Hrochoť prívlastok

„ Hrochoť vrchárske srdce Podpoľania“,

môže právom označiť za svoju jedinečnú značku a jej budovaním vplývať na ekonomický

rozvoj územia.

98

3.7 Zhrnutie a doporučenie opatrení

Výsledky skutočnenej analýzy a hodnotenia územia obce v predkladanej diplomovej

práci, predstavujú zosumarizovaný prehľad východiskovej situácie pred formulovaním

základných smerov rozvoja ekonomiky obce na ktorý bude zásadným spôsobom vplývať

vybudovaná silná značka obce.

Pri návrhoch zmien v skúmanej obci, je potrebné prihliadnuť na to, aby boli

v rovnováhe všetky tri faktory, ktoré vplývajú trvale na udržateľný rozvoj obce a jej

značku a to enviromentálny, sociálno-kultúrny a ekonomický.

Na tomto základe by malo byť strategickým cieľom rozvoja obce :

„Ekonomicky silná obec s rozvinutým vidieckym turizmom a agroturizmom,

s rozvinutými kvalitnými službami, citlivým prístupom k jedinečnej prírode, histórii obce

a jej tradíciám v rázovitom vrchárskom prostredí “.

Pri jeho napĺňaní doporučujeme vymedziť nasledovné štyri priority:

Dobudovať a skvalitniť technickú a sociálnu infraštruktúru.

Dôvodom prvej priority je súčasný stav technickej infraštruktúry nielen v obci, ale aj

cestné spojenie s mestami Banská Bystrica a Zvolen, ktoré je v zlom stave a nezodpovedá

potrebným požiadavkám, pre rozvoj malého a stredného podnikania, rozvoja turizmu a je

to aj bariéra príchodu investícií do územia. Chýbajú chodníky a nie je zabezpečené

spomaľovanie rýchlosti v obci.

Obyvatelia očakávajú riešenie a podporu v oblasti alternatívnych možností

vykurovania, napríklad plynofikáciu, vykurovanie biomasou, alebo solárnou energiou.

Stav kultúrnych objektov zodpovedá nedostatku finančných zdrojov, hlavne objekt

kostola, starej budovy základnej školy a kultúrneho domu potrebujú nutnú vonkajšiu

údržbu a opravy.

Z uvedených dôvodov navrhujeme skvalitniť a obnoviť prístupové a miestne

komunikácie a technickú infraštruktúru a zlepšiť stav občianskej vybavenosti.

Vytvárať lepšie podmienky pre vznik nových pracovných príležitostí.

Cieľom druhej priority je zvýšiť v obci a jej bezprostrednom okolí možnosti

zamestnania. Obec má vysoký potenciál pre rozvoj podnikania v oblasti remeselnej

výroby, spracovaní dreva, poľnohospodárstva a vidieckeho turizmu. Miestne zdroje nie sú

99

využívané dostatočne, zanikajú pôvodné remeslá využiteľné nielen pre obyvateľov, ale

hlavne pre rozvoj cestovného ruchu.

Prírodný potenciál je nevyužitý a turisti navštevujú obec len krátkodobo, v dôsledku

takmer neexistujúcich ubytovacích a stravovacích kapacít. Kultúrno-historický potenciál

vzhľadom na nedostatok financií a nevysporiadané majetkové vzťahy chátra. Pôvodné

rekreačné zariadenia sú tiež schátrané a nevyužívané. Obci chýba informačný systém pre

turistov, marketingová stratégia cestovného ruchu a cielená propagácia.

Z našej strany je doporučením v tejto oblasti podpora racionálneho využívania

miestnych zdrojov v podnikaní, vytváranie podmienok pre rozvoj vidieckeho cestovného

ruchu zameraného na využívanie prírodného a kultúrneho potenciálu územia nielen

krátkodobo.

Zlepšiť kvalitu životného prostredia a vzhľadu obce

Obec je charakteristická vysoko hodnotným a špecifickým prírodným potenciálom a

neopakovateľným vzhľadom krajiny.

Pre zachovanie prírodného dedičstva sa javí ako nutnosť venovať zvýšenú

pozornosť ochrane životného prostredia a krajiny. Obecné objekty majú vysokú

energetickú náročnosť a enviromentálna záťaž územia sa zhoršuje, s ohľadom na

vykurovanie nielen domácností, ale aj verejných objektov uhlím a drevom. Prostredie obce

potrebuje zvýšenú starostlivosť o verejné priestranstvá, vzhľadom na narastúci

vandalizmus, chýbajú oddychové zóny a detské ihriská.

Navrhovaným opatrením v tejto oblasti je preto znižovanie energetickej náročnosti,

hľadanie možností alternatívneho vykurovania obce, ktoré bude šetrnejšie voči životnému

prostrediu, podporovanie aktivít na zlepšovanie krajinného rázu a príťažlivosti obce.

Rozvinutý kultúrno spoločenský život v území a vybudovaný vzťah obyvateľov k

obci

Zvýšenú pozornosť si vyžadujú aj dlhodobo nezamestnaní obyvatelia, ktorí strácajú

pracovné návyky a sú voči všetkému skeptickí. Preto je potrebné pomôcť pri zapájaní do

pracovného procesu práve tejto skupine obyvateľov formou vytvárania podmienok pre

realizáciu vzdelávacích aktivít a rekvalifikačných kurzov. Ich výsledkom určite budú

kvalitnejšie zručnosti, vzdelanostná úroveň a jazyková zdatnosť. Následne bude potrebné

100

realizovať aj pomoc pre začínajúcich malých a stredných podnikateľov hľadaním a

poskytovaním informácií o získavaní možných zdrojov.

Pozornosť je potrebné venovať aj zvyšujúcemu sa nezáujmu obyvateľov o veci

verejné. Kultúrne a športové podujatia sa vytrácajú, klesá nielen ich počet, ale aj účasť na

nich, nedostatočná je práca s rómskou komunitou, s rómskou mládežou, nie sú využité ich

prirodzené danosti v oblasti ľudovej hudby a rómskej kultúry ako celku. Z obyvateľov sa

vytráca lokálpatriocizmus a hrdosť na obec v ktorej žijú.

Pre túto oblasť doporučujeme zvýšiť schopnosť obyvateľov zapojiť sa do

pracovného procesu formou vzdelávacích aktivít, podporovať záujmovú činnosť v oblasti

ľudovej kultúry, rómskej kultúry a športu, aktivizovať obyvateľov pre verejný život v obci,

budovanie miestneho povedomia, podporovať činnosti na podporu miestneho rozvoja.

Všetky uvedené špecifické ciele a opatrenia sú predpokladom trvalo udržateľného

rozvoja obce, rozvoja jej ekonomiky, imidžu a dobre vybudovanej značky obce.

101

ZÁVER

Trvalo udržateľný rozvoj regiónov a obcí, ich politika, je v súčasnosti veľmi

aktuálna. Ich význam rastie hlavne z dôvodu globalizácie a integračných procesov.

Každý región, či obec má svoje špecifické historické, prírodné, ekonomické, či

kultúrne podmienky. Z uvedeného dôvodu existujú v rámci Slovenska disparity, ktoré sa

vláda snaží eliminovať. Existujú rôzne spôsoby a prístupy ktorými by bolo možné riešiť

nielen regionálne problémy, ale tým aj problémy obcí.

Európska únia považuje konkurencieschopnosť v rámci globalizácie za mimoriadne

dôležitú otázku. Jej snahou je preto poskytnúť svojim novým členským krajinám finančné

prostriedky prostredníctvom štrukturálnych fondov, ktoré sú určené na ich rozvoj.

Slovenská republika nie je výnimkou a aj ona má vyčlenený v rámci európskych fondov

určitý balík finančných prostriedkov, ale negatívom je že ich čerpanie nie je plne využité.

S uvedeným trendom globalizácie a integrácie, rastie aj záujem o rozvoj cestovného

ruchu, ktorý je jedným zo spôsobov, ako podporiť rozvoj Slovenskej republiky ako celku,

a tým aj jednotlivých regiónov a samotných obcí. Aj keď nie každá obec má vytvorené

podmienky pre všetky druhy a formy cestovného ruchu, je potrebné podporiť tie, na ktoré

má vytvorený potenciál a napomôcť tak k jej všestrannému rozvoju, zlepšovaniu imidžu

územia a jeho značky.

Cieľom práce bolo na základe zhromaždenej odbornej literatúry, ktorá zahŕňa

teoretické východiská skúmanej problematiky, charakterizovať súčasný stav skúmanej

problematiky v analytickej časti práce.

Pri analýze sme vychádzali z výskumov a rozborov územia, plánov hospodárskeho

a sociálneho rozvoja, územnoplánovacej dokumentácie obce, z historických dokumentov

a publikácie o obci Hrochoť. Ďalšie údaje, ktoré sú v práci použité, vyplývajú z výročných

správ a záverečných účtov obce.

Obec Hrochoť patrí svojim potenciálom k obciam s bohatou históriou a tradíciami.

Nachádza sa tu mnoho pozoruhodných prírodných a kultúrnych zaujímavostí a možností,

ktoré sú lákadlom pre návštevníkov a turistov.

Komparatívnou výhodou obce v stále silnejúcom konkurenčnom prostredí je jej

poloha, ktorá je jedinečná. Veď koľko ďalších miest a obcí sa môže prezentovať sopečným

územím a množstvom ďalších atraktivít v oblasti ľudovej kultúry a zachovávaných tradícií.

Obec predáva nielen svoje produkty, ale predovšetkým svoje miesto, svoju polohu.

102

Výsledky analýzy a hodnotenia územia obce ukázali, že zaujímavý prírodný

a kultúrno-historický potenciál územia vhodný na rozvoj cestovného ruchu a turizmu, sa

momentálne nevyužíva dostatočne. Mnohí potenciálni návštevníci a turisti, hlavne zo

vzdialenejšieho okolia a zo zahraničia, nemajú dostatočné informácie o území a vôbec ho

nepoznajú.

Navštevujú ho hlavne turisti z blízkeho okolia aj to len krátkodobo, alebo ním len

prechádzajú.

Na zviditeľnení územia a jeho ďalšom rozvoji by sa mala podieľať predovšetkým

obec. Cestovný ruch však pri nedostatku finančných prostriedkov nepatrí medzi jej

priority. Stojí za zváženie, čo s danou situáciou urobiť a ako postupovať v budúcnosti.

Doporučením je predovšetkým kvalitné rozpracovanie koncepcie a programu rozvoja

cestovného ruchu, podľa ktorých by sa v území obce cestovný ruch riadil.

Medzi negatívne faktory patrí nedostatočný marketing, propagácia územia

a vlastných produktov a nedostatočné ubytovacie a stravovacie služby .

Výsledky hodnotenia môžu byť využité ako podklad v ďalšom smerovaní rozvoja

obce. Napomôcť jej, aj z tohto uhla pohľadu k racionálnejšiemu a kvalitnejšiemu

rozhodovaniu v otázkach rozvojových možností, aj cez oblasť cestovného ruchu, rekreácie

a vidieckej turistiky v území.

Pri mnohých iných prioritách obce je určite ťažké zaoberať sa touto otázkou

prednostne, ale určite stojí za zváženie. Ak sa obci podarí zrealizovať aspoň časť zámerov

v tejto oblasti, určite budú spokojní nielen obyvatelia, ale aj návštevníci, ktorí do obce

zavítajú.

103

RESUME

The continual keeping development of region and municipality, it policy is in the

Present very actual. Their importance grows up from global and integrates suits. The

Europe Union considered the ability of competition for important question. It efforts is

giving the new members country finances intermediation with structural funds.

The Slovak Republic is not a rarity and it has detached financial resource, but

negative is that their draw is not utilized.

With the trend of global and integrity growing up interest development of travel

tourism, which is one of the mode how to support development of Slovak Republic like a

whole and its regions and individual municipalities. The finish of diploma work was

assessed the influence the sign of municipality Hrochoť.

The municipality of Hrochoť with its potential belongs to the municipality with rich

tradition and history. Here is many remarkable naturals and cultural interests and chances,

which are interesting for tourists and visitors.

The advantage of municipality Hrochoť is it position, which is unique.

The results of the analysis and evaluation of municipality show it, that interesting natural

and cultural- historical region, which is good for development for travel tourism is not

using sufficiently.

The recommendation is qualitative work of conception and program development

of travel tourism, with its tourism in the municipality will working.

If municipality work some of this intention in this area, the people will be satisfied

and the visitors who invite Hrochoť too.

104

ZOZNAM POUŽITEJ LITERATÚRY

Knižné publikácie, vysokoškolské učebnice a skriptá

Balážová, E. Benchmarking služieb miestnej samosprávy na Slovensku, Transparenty

Internacional Slovensko, 2006. ISBN 80 – 89244 – 09 - 2.

Bernátová, M. Marketing území, EF UMB Banská Bystrica, 2001. s. 100.

ISBN 80 – 8055 – 607 – 5.

Bernátová, M., Vaňová, A. Marketing pre samosprávy I.EF UMB Banská Bystrica

Inštitút rozvoja obcí, miest a regiónov. British Know-How Fund. 2000. s. 180. ISBN 80

– 8055 – 337 – 8.

Belajová, A., Balážová, E. Ekonomika a manažment územnej samosprávy. Vydavateľstvo

EKONÓM 2004. ISBN 80 – 8069 – 458 – 3.

Frantál, B. Zborník z kolokvia o regionálnych vedách 1.vydanie 2007. s.409. ISBN: 978-

80-210-4325-1.

Hanuláková, E. a i. Marketing územia - oblasti, možnosti a perspektívy. 2004. s.

236. ISBN 80 – 225 – 1918 – 9.

Klímová ,V. X. Mezinárodní kolokvium o regionálních vědách. Masarykova univerzita

Brno. 2007. ISBN 978 – 80 – 210 – 4325 – 1.

Kotler, P. Marketing Manažment. Prentice Hall, Inc. 1991. preklad Dolanský V. a kol.

Victoria Publisching. 1995. ISBN 80 – 85605 – 08 – 2 .

Kotler, P., Armstrong, G. 1992. Marketing Bratislava. SNP 1992. ISBN 80-08-02042-3.

Kotler, P., a i. Marketing Places Europe, Pearson. Education Limited. 199 s. 287, ISBN

0 273 64442 4.

Kotler, P., a i. Moderní marketing, 4. Evropské vydaní. Grada Publishing a.s. 2007. s.

1041. ISBN 978 – 80 – 247 – 1545 – 2.

Matlovi čová, K. Genealógia marketingu miesta. 2007. kapitola 17, s.197-214,

In.:Ježek, J.a i..: Budování konkurencieschopnosti měst a regiónů v teorii a prax.

Západočeská univerzita v Plzni. ISBN 978-80-7043-632-5, s.268.

Papcunová, V. Možnosti efektívneho využitia majetku obce vo vybraných obciach

okresu Nitra. In: Veřejná ekonomika a správa. 2003 Ostrava. Tiskárna Máj 2003. ISBN 80-

248-0430-1.

Peková, J. Finance územní samosprávy. Praha Victoria publishing 1995. ISBN: 80-7187-

024-2.

105

Peková, J. Hospodáření a finance územní samosprávy. Praha. Management Press.

2004. 375 s. ISBN 80-7261-086-4.

Peková, J. Veřejné finance – úvod do problematiky. 3.vydanie. ASPI a.s. Praha 2005.

ISBN 80-7357-049-1.

Příbová, M. a i. Strategické řízení značky: brand management. 1.vyd. Praha Ekoprogress.

2000. 147 s. ISBN: 80-86119-27-0.

Staroňová, K. Hodnotenie vplyvov: Impact assesment v teórii a praxi Slovenska

a EÚ. s.192. 2009. ISBN: 978-80-89244-39-3. Institute of Public Policy New 4/2009.

Švantnerová Ľ., Kožiak R.Teoreticko-metodologické aspekty skúmania municipálneho

majetku. Studia oeconomica s. 27. ISBN 80 -8083 – 108 – 4.

Švantnerová, Ľ. Problémy uplatňovania nástrojov municipálnej a regionálnej ekonomiky

v Slovenskej republike. In: Acta Oeconomiae N 1 (vedecký zborník). Banská Bystrica : EF

UMB. 1995. s. 17-23. ISSN 80-88825-03-2.

Švantnerová, Ľ. a i. Ekonomika obcí. Banská Bystrica: EF UMB, 1995. 78 s. ISBN 80-

88825-12-1.

Švantnerová, Ľ. Predpoklady municipálnej ekonomiky. Studia oeconomica 22 Banská

Bystrica. Ekonomická fakulta UMB Banská Bystrica. 1997. s.100, ISBN 80-8055-078-6.

Švantnerová Ľ., Kožiak R. Ekonomika miestnej samosprávy. UMB v Banskej Bystrici v

spolupráci s OZ Ekonómia. 2005. ISBN80 – 8083 -117 – 3.

Vaňová , A. Strategické marketingové plánovanie rozvoja územia. Studia oeconomica 31.

2006. s. 119. ISBN 80 – 8083 – 301 – X.

Vaňová, A. Učebné texty ku kurzu: Marketing území I. Ekonómia, Banská Bystrica.

2006.

Vaňová, A. Učebné texty ku kurzu: Marketing územia II. OZ Ekonómia, Banská Bystrica

2008.

Vaňová, A. Imidž územia. In: Ekonomika a spoločnosť. 1335-7069. Roč. I. č.2. 2000.

s.142-147.

Žárska ,E. a i. Komunálna ekonomika a politika. Vydavateľstvo Ekonóm. 2008.

ISBN 978-80-225-2293-9.

Zákony

Zákon č. 369/1990 Z.z. o Obecnom zriadení

Zákon č. 583/2004 Z.z o Rozpočtových pravidlách územnej samosprávy

106

Internetové a elektronické zdroje

Matlovičová, K. Proces marketingu miesta, teoretické aspekty realizácie. dostupné na:

http://www.google.sk/#hl=sk&source=hp&q=Proces+marketingu+miesta+-

+Matlovi%C4%8Dov%C3%A1&meta=lr%3Dlang_sk&aq=f&aqi=&aql=&oq=&gs_rfai=

&fp=2fc69d094f7a656a.

www.euroekonom.sk

http://www.unipo.sk/index.htm

http://www.grada.cz/katalog/kniha/strategicke-rizeni-znacky_3997/detail/?jet

www.vucbb.sk/.../f4066d2ba22dfd8bc12573360040bd2d

http://www.vp.sk/?cmd=3&show=b2

http://www.tourist-channel.sk/zdruzenia/podpolanie.php3

http://www.statistics.sk

http://www.priateliazeme.sk/cepa/pdf/skl_polana_geo_web.pdf

www.civil.gov.sk/archiv/CASOPIS/.../1922ma.htm

www3.ekf.tuke.sk/re/.../Oblast%202/komunalna%20politika.doc

http://www.municipalia.sk/sk/Default.aspx?CatID=87

CD-Obce Banskobystrického kraja v roku 2006– Ú SR pracovisko ŠÚ SR Banská

Bystrica, 2006 http://www.panorama.sk/go/clanky/1606.asp?lang=sk&sv=1

Ostatné

Aaker, D.A. Brand building. Budování obchodní značky. 2003. Computer Press.

Brno. s.312.

Bujňák, P. Maďarské Horh a slovenské Hrochoť. Sborník Matice Slovenskej 5. 1927.

s.65-72.

Ďurková, M . Vývoj osídlenia Zvolenskej a Pliešovskej kotliny v stredoveku. HČ 44.

1996. č.2, s.165.

Ďurková, M . Sídliskové pomery na Vígľaskom panstve do začiatku 16.storočia.

Húsenica, J. Príspevok ku geologickej stavbe polygénnej sopky Poľany. Geologické

práce, Bratislava 1958, 49 s.

Longauer, F. Príroda, zem, rastliny, živočíchy. Mladé letá. Bratislava. 1973. s. 367.

Húsenica, J. Poľana – prírodovedecký a krajinársky najcennejšia oblasť Slovenského

stredohoria. Spravodaj č.2 k XXI turistickému zrazu SNP. Kyslinky – Zvolen. 1974.

Húsenica, J. Geologické a geomorfologické pomery zloženej vyhasnutej sopky Poľany.

107

In. „Sprievodca XIV. Tábor ochrancov prírody 1978 – prehľad odborných výsledkov

Slovenského zväzu ochrancov prírody. OV Prievidza. ONV Zvolen. s.5 – 18.

Šaling, S. a i. Slovník cudzích slov, Bratislava.1970. Slovenské pedagogické

nakladateľstvo .1129s. ISBN: 67-066-70.

Šindlářová, J. Otázky regionálnej identity. IN: AGRIC ECON 48. 2002. s.263-268.

Trávníček, R. Řizení značky ve finanční instituci. Rigorózní práce. 2006.dostupné na :

http://is.muni.cz/th/204944/pedf_r/?lang=en.

Vysekalová, J. Psychologické aspekty image. 2000. In: Marketing a komunikace č.3.

ročník 11. s.6 – 8.

Historický časopis 41. č.1. 1993. s.23-35.

Štátny okresný archív v Banskej Bystrici. Obec Hrochoť. Katalóg písomností.s.1464-1866.

Štátny oblastný archív Banská Bystrica. Panstvo Vígľaš. Urbáre a konšpirácie.

Vrteľ, L. Heraldická symbolika obce Hrochoť, 1997

Kolektív autorov. Hrochoť vrchárske srdce Podpoľania, Nadácia Korene, 1997. 248s.

ISBN 80-967587-2-1.

Interné materiály a dokumenty

Územný plán sídelného útvaru Hrochoť. prieskumy a rozbory. URKEA s.r.o. Banská

Bystrica. 1999.

Kavčáková, I. a i. Program rozvoja audit územia obcí Mikroregiónu Severné Podpoľanie.

2002.

Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obcí Mikroregiónu Severné Podpoľanie

programovacie obdobie 2005-2015. OZ KRTKO v spolupráci s SAŽP-CTK.

Územný plán obce Hrochoť. Slovenská agentúra životného prostredia Banská

Bystrica. 2007.

Záverečné účty a rozpočty obce za roky 2006 – 2009.

Štatistické výkazy o nakladaní s odpadmi.

Ročné výkazy k dani z nehnuteľností .

108

PRÍLOHY

Obrázok 19 Reťaz vyrobená z jedného kusa dreva, umiestnená na Úrade vlády SR a jej ľudový výrobca z obce Hrochoť, Martin Holík

Zdroj: archív obce

Obrázok 20 Vyšívanie krivou ihlou Obrázok 21 Vyšívanie kožúškov

Zuzana Slávová Hrochoť Anna Šimková Hrochoť

Zdroj: Ján Mazúch Zdroj: Vojtech Majling

109

Obrázok 22 Prútené výrobky od Martina Škamlu-Srniačika Zdroj: Súkromný archív

110

Obrázok 23 Tri generácie „Hrochoťanov“ a ich folklór – zachovávanie ľudových tradícií

Obrázok 24 „Hrochotská svadba“–vystúpenie FS Hrochoťan a DFS Hučava

Zdroj: archív obce

111

Obrázok 25 Prof.Milan Križo Obrázok 26 Martin Škamla-Srniačik

http://www.panorama.sk/go/clanky/1606.asp?lang=sk&sv=1

Obrázok 27 Folklórna skupina Hrochoťan a „hrochotský jarmok“

Zdroj: archív obce

112

Martin Berky-Paľáč Jozef Berky-Litko Jozef Berky-Búďan

Obrázok 28 Slávni hrochotskí muzikanti

Zdroj: Publikácia „ Hrochoť vrchárske srdce Podpoľania“

Obrázok 29 Zachovaná ľudová architektúra -drevená brána v areáli katolíckej kaplnky

Zdroj: archív obce

113

Obrázok 30 Pohľadnice na prezentáciu obce Hrochoť

Zdroj: archív obce

114

Obrázok 31 „Fontánka Teplička“ z nezamŕzajúceho prameňa

Zdroj: archív obce

Obrázok 32 Novovybudované viacúčelové ihrisko s umelou trávou

Zdroj: archív obce

115

Obrázok 33 Práca Zboru pre občianske záležitosti –starostka obce, matrikárka

a autorka diplomovej práce ako dlhoročná recitátorka

Zdroj: archív obce

116