Download - JU - University of Pretoria
26
1
[o- JU J. K€ang 'Maimane
X32/31
TLHOLmO EA
HISTORY OJ' BAXWENA BA MODIMOSANA. ~
ppl-7 y
y1 ~
TLHOLEGO EA
/ Re utlwa gore tsimologong di tlha.ba tsohle di tswa
ga Lowe.
DIT!HABA TSA B.Air:/.GNA.
Bakwena botlhe ba tsetewe ke kwene.
Sl!!riHABA SA BAKWEriA BA MODIMOSANA.
3 1. Bakwena ba Modimosana ba ne ba etilwe pele ke No~ana
motlha ditlhaba di neng di arogana ga Lowe. Nocyana o
tsetse Modimosana o set!haba sana se bitswang ka ene.
2. Morena Modimosana o buaitse morago ga le!o la Rragwe.
f 0 na a ~etse baeadi ba le bane ba bitswa ka matsibolo a
bona. Ka tl.ha.go mosadi o bitswa. ka leina la gagwe la
matsalo a iae a tshole ngwana wa ntlhat e re ge a seno
tshola nt,~ana a bi tswe ka ene, leina la go taalwa le fellwe
ke moaebetsi. Ke jalo ge basadi ba Modimosana ba bitswa ka
matsibolo a bona.
Digitised by the Department of Library Services in support of open access to information, University of Pretoria, 2019.
26
l. BAFUMAGADI LE t'IATSIBOLO A MORENA MODIMOSANA.
-~ (a) Wa ntlha ga thwe Ma.ma.namelat letsibolo ke Manamela.
Wa bobedi ga thwe M.akll.unou, letsibolo ke Ialunou. (b)
(c)
(d)
Wa boraro ga thwe :M'atau, letsibolo ke Tau.
Wa bone ga thwe Ma.morare, letsibolo ke M:orare,
Morena Modimosana o buaitse sebaka se setelle gagolo,
bana ba matlo a mane a ga.gwe ba gola, ba nyala ba ba ba
tshola bana, ditlogolwana le tsona tsa gola gontse go busa
ene,
7 Eare ka ba.ka la botsofadi ba gagwe le ka baka la go se
utlwane ga bana, setlhaba sa gagwe le sona se atil.e gagolo,
a bona gore e ka kgona e re a sa phela a arogaeye bans. ba
gagwe ba ntl.lla. bogosi, e le gora o mongwe le o mongwe a tle
a buae lea ta.elo ea gagwe bontlha Db~• ba set~haba. Ea ba
Morena Modimosana o arogaqya bana eet~haba sa gagwe a re se
buswe ke bona.
MATSIBOLO A MOllliNA MODIMOSANA.
<6 (i) Letsibolo ke Manam.ela wa. ntlo ea ntlha .•
9
/()
( ii) Letsibolo ke Khunou wa ntlo ea. bobedi .•
(iii) Letsibolo ke Tau wa ntlo ea boraro .•
(iv) Letsibolo ke Morar.e wa ntlo ea bone.
0 mongwe le o mongwe wa bona o neilwe karolo ea set~haba
go e busa.
Morena Modimosa.na a bi tsa karolo tea bona ka maina a
ngwotsweng ka tlase mona, e ngwe le e ngwe e se set~haba ka
boeona, A re ke sot~haba ge se kopane sa Bakwena ba r.Iodimo
ea:na .ae okametswe ke Ma.namela,
Digitised by the Department of Library Services in support of open access to information, University of Pretoria, 2019.
26
(a) Karolo ea ntlba a re "Ba Ma.namela" ga busa Mana.mela.
(b) Karolo ea bobedi a re "Ba Me.ake" ga buea Khunou.
3
2 (c) Karolo ea boraro a re ••:aa Matau" ga busa ~au.
(d) Karolo ea bone a re "Ba Matlhako" ga busa Morare.
1/ Sa pele Morena Modimosana o arotse setlhaba sa gagwe
ka bogare, lr.arolo e ngwe a e abela letsibolo la ntlo ea.
ntlha ea ga.gwe Manamela go e busa le go okamelo bo mor.wa/
matsibolo a matlo a morago, Khunou, Tau le Morare karolong
tea bona.
J~ Karolo ea bobedi a e arog~a bana ba ba botlana ka go
lekana 1 Khunou, Tau le Morare. Karolo tsa bona di ne d1
lekana le ea mogolwa bona Ma.namela ka bogolo ge di kopane.
A ba raea a re ba itso go~ ke d1kgoaana ba tla busa karolo
tsa bona ba ok:ametswe ke mogolwa bona Manamela mo nakong ea
ge a ea phela le m.orago ga lelo la gagwe. Er1le Morena
Modimoeana a seno phetha med1ro eotlhe ea gagwe a laile le
go laela. bana ba gagwe, a phela sebaka se sekhutsewazzyane,
morago ga moo a tlbokafala. Bana ba setae ba tshegeditee
taelo tsotlhe tsa gagwe.
TLHOGO TSA S:ElriHABA SA BA. MODIMOSANA : ~~ARENA A B.A. MANAMELA.,
/3 1. Manamela, 2. Mphele, 3. Mpete, 4• Pooe, 5• Kgang (1),
6. Maimane (l), and( sic) 7. Kgang (ll.).
1. Morena Manamela a bewa setul.ong sa borena, a buaa mo
boemong ba Rragwe a sa phela le ka fa morago ga lelo la gagwe.
0 na eyetae mosa.di gP. th.We Mamphele, a tsetse Mphele. ngwana
wa ntlha.
2. Morena Mphele o busitse morago ga le§o 1& RragweJ o na
~etse mosa.d1 ga thwe Ma.mpete, a tsetse Mpete ngwana wa ntlha.
Digitised by the Department of Library Services in support of open access to information, University of Pretoria, 2019.
26
3
Morena Mpete o busitse Dl01'860 g!~io ~: RragweJ o
na nyotse mosadi ga thwe Mapooe, a tsetse Pooe ngwana wa
ntlha.
4. Morena Pooe o busitee morago ga le§o la RragweJ o na
~etae mooadi ga Matau ga thwe Matsuku.du a tsetse Tsu.kudu
ngwana. wa ntlha. A phela dilemo di le dintsi thata a busa.
Ngwana wa ga.gwe wa ntlha a gola le ene a taofala gontse go
busa .Rragvle.
NGONGORmO LE BORABELA BA TSUKUDU MOHtiA POOE.
E rUe ge Tsuku.du a ntse a utlwa ba kwabo mogola ba bua
ka bogolo le ka tshwanelo tea gagwe, a simoll.a go ngongorega,
a re thaka tsa gagwe ke legale di busa, ene o taofala a sa
buse empa Rragwe ga bue sepe ka gona. Tsuku.du o na ~etse
mosadi ga thwe Ma.kgang a tsetse Kgang ngwa.na wa ntlha.
jj Tsukudu ke setlogolo kwa Matau se se tlotlegang thata
k.wabo mogolo. Ba Matau ba ne ba eletsa thata ge ga Manamela
go ka be go busa ene. E rile ge Tsukudu a utlwa dipuo le
dikeletso tea bona, a d1 utlwiaisa a di thabela. A batla ge
Rragwe a ka tloga setulong sa borena sa tsewa ke ene.
/ fc, A re Rragwe o godUe le gona o teofetse go busa. A re
17
l\.1odimosana o busitae, empa a na a tloga setulong sa borena
ka balta la go gola a se neea bana ba gagwe. Morena Pooe a
utlwa botlhoko thata mo pelong ge a utlwa dipuo tsa morwa wa
ga.gwe. Eaba o re a • molelle eaneng a mo raea a re ngwana a
ka dula setulong sa borena a busa Rragwe a ntse a phela. A
re le gona o boletse ka go tloga ga Morena Modimoaana setQ
long go se abela bans.. Gathe Modimoaana o dirile jalo ka go
rata ga ga.gwe, e se ka kopo kapa kgapeletso.
Morena Pooe a mo faea a re ene o tla dira ditswanelo(sio)
tsa molao fela. A re Tsukudu o tla tsaea setulo sa borena
Digitised by the Department of Library Services in support of open access to information, University of Pretoria, 2019.
26
3
!<32/31
fela ge go tlile gore a rena, jaka mang le mang ge nako ea
go buaa e fitlhile. Teukudu ga ka tha.bela puo ea Rragwe,
o tswetee pele ka go kgathatsa go fitlhela Rragwe a mo neile
go laola mophato wa gagwe; le teng o tl.ogetse, ga feta aeba
kanyana, a boela a tla go Rragwe go tlo mo itsisi gore o tla
tswa le mophato wa gagwe go eo bolaea ditlou ka baka la go
tlhwa.fatsa batho. A kopa go tsaea mephato mengwe ea Rragwe
go oketsa wa gagwe. Rra.gwe o na mo letlella ka go se itse
se Tsuku.du a rerileng go se dira ka ene.
J g- Erile ge Tsukudu a seno tsamaea, ga utlwala gore o tla
kgutla kwa ileng go tlo lwantsa Rragwe bakeng sa ge a sa
dumele gore go buse ene. Eare ge taba tsena di fitlha
ditsebeng tsa Rragwe, a utlwa botlhoko thata 1 a dumela gore
a ka dira jalo ka mo a itseng a la ka tell8•
1? Morena Pooe a na bogela bomorwarragwe taba tsena, ba
Ma.ake, ba r.Jiatau le ba Matlhako. A ba a kopa. thuso Taung ga
!ttloubana. Bataung ba.na re batho ba le ba.ngwe le bona, re
kopane ka kgomo, ke ditlogolo tea Mana.mela barwa Mokopi.
ErUe kopo ena e fitlha ditsebeng tsa bona, ba e amogela ka
mafolofolo a magolo, ba utlwela ba kwa bona mogolo botlhoko.
20 Ba opa mokgosi, phala ea lla, mephato ea. bolla go ea ga
Manamela. Ba Maake le bona ba dira jalo. Erile ge mephato
ea bathusi e seno fitlha ga ~mnamela, Morena Pooe a e ko~a
le ea gagwe pele a e ntshetsa ka ko ntle ga motse go thiba
ditsela tsotl.he ka eona tse di tsena.ng mo gae.
~/ A ba laela gore e re ge Tsuku.du a boa le mephato ea. gagwe,
ba se ke ba dumellwa go tseiJa ba tshotse marumo mo gae, a tsewe
mo go bona, Tsukudu a teebiswe gore ke taelo e tewa.ng go Rragwe,
go a tshwanelega gore ba e dirise. Ge ba sa dumele go dira
j alo, ba bolellwe gore le na le go ba lwantsha ka.ntle le go
Digitised by the Department of Library Services in support of open access to information, University of Pretoria, 2019.
26 1\32!31 3 etsa puo e telle. Ge go ka diragala ntwa magareng a lona
le bona, le thuse ka go baballa bophelo ba Kgang le Sekgaile
ba.rwa Tsukudu, ba se ke ba tlhagelwa ke kotsi epe. Le ba
tlise kwano ba itse gore ke a ba tlhoka. Tsukudu rrabona
a tshwarwe a tliswe le ene.
2 2 Erile bosigong boo go robetswe, Tsukudu a tla le mephato
ea gagwe, a sa itse le gona a sa nagana gore Rragwe a ka be
a lemogile kapa a itse sa a rerileng go se dira. 0 na makala
a tshoga go bona ba dikanyeditswe ke matshweletshwele a
masole ka ntlha tsotlhe a tshotseng ma.rumo, ge ba ea ba
labile mo gae.
;23 Tsuku.du erile boem.ong ba gore a neele ntwa, a tswa gare
ga mophato a tshaba. Mephato ea r:ragwe ea fitlha ea •matla,
ga thwe o tshabile~ mephato ea rragwe ea tsebisa ea gagwe
taelo ea Morena Pooe e le gore ba bee ma.rumo a bona fa f'atshe.
Ba dirile j&lo kantle le go phega 1 ba a beile fa pele ga
mephato ea rragwe, ba itse o tsena mo gae. Xgang le Se~aile
ba batlwa ba fumanwa.
~ Ea ba ba iswa go rrabona mogolo Pooe a itumela gagolo
go bona ditlogolwana tea gagwe di phidile. Mephato e neng
e ile le Tsukudu e boetse gae. Erile morago ga sebakanyana
ga utlwal.a gore Tsukudu o kwabo mogolo ga Matau, o tshabetse
teng. Tsukudu ga ka tlhola a boela gabo o tshabetse ru.ri.
Lefu la gagwe le lebitla, ga go mang ea le itseng ga Manam.ela.
;2{) Morena Pooe o na leboga bathusi botlhe ba gagwe, gagolo
golo a leboga Bataung ka go amogela kopo ea gagwe. A re
thuso ea bona e dirile selekane se segolo magareng a dit§haba
taa bou, sa Bakwena le sa Bataung. Morago ga go etsa tebogo
o ile a bua le set§haba sa gagwe ka Tsukudu le ka bana ba
ga.gwe, Kgang le Sek8aile.
Digitised by the Department of Library Services in support of open access to information, University of Pretoria, 2019.
26 /<32(31 l ~ Morena Pooe a ra.ea setCJhaba sa ga.gwe a re Tsukudu o
ntwantehitse ka bolotsana. A re le ge go sa tehologa mad1
gangwe, :f'e1a go pepeneneng. mang le mang 0 bone' eo 1 tshu
pUe d1ketso tea ga.gwe, le lona le a bona o tshabUe a
tlogela mephato ea gagwe. A re ka lebaka lena ge ditokelo
tsa gagwe tsotlhe di mo t~ogUe ga sa na le tokelo d1long
tsa me • Ke tla di nea bana ba gagwe Kgang le S ekgaile.
Bogos1 bo tla tsewa ke Kgang morwa wa gagwe o mogolo, o tla
busa ka fa morago ga le§o la me. Ka moraga ga. moo ga gwaka
ga feta sebaka se setelle Morena Pooe a tlhokafala.
;2 7 5• Morena Keang (l), sotlogolwana sa Morena Pooe 1 a bewa
setulong sa rragwemogolo sa borena a busa. 0 na 1\Yetse
mosadi ga thwe Mamaimane, a tsetse Maimane ngwana wa ntl.ha.
2t 6. Morena Maimane (l) o busitse morago ga le§o 1a rra.t:.,"'We.
0 na :rzy-etse mosadi ga thwe Ma.Kgang, a tsetse Kga.ng ngwana
wa ntlha.
;).. ~ 7. Morena Kgang (11) o busitse morago ga leAo la rra.gwe.
A nyetse basadi ba le bararo.
B.AFUMAGADI LE MATSIBOLO A MORENA KGANG (ll) •
.._90 (a) Wa ntlha go thwe 'JIJTamaimane, letsibolo ke Ma.imane.
(b) Wa bobedi go thwe Matsukudu, l.etaibol.o ke Tsukudu.
(c) Wa boraro go thwe Masekano 1 letsibolo ke Sekano.
Morena Kga.ng (ll) o busitse na.kong tea ge Matebele
(Zulus) a lwantsha ditllhaba tea rona. Ba M.ana.mela ba tlhori
sega gagolo. .Erile gona ge Ma.k'8owa a teens. :f'atseng lena la
~ra.nsva.al, ba tlhorisega go fet1sisa. Ba ba ba phatlllall.a,
setlhopha se sengwe sa tshabela Bopedi, sa fitlha sa aga go
iketsa set~haba teng. Bongata ba tshelela Free State le
Digitised by the Department of Library Services in support of open access to information, University of Pretoria, 2019.
26 ta 2/ at 4 Morena Kgang (ll) ba re ba. oo. Lesotho. Ba fitlhile ba
thibella pla.sing ngwe ea. Lebunl, e bitswa Masomeng ka.
Sesotho(ka. Sekgowa ga thwe R.."'lenosterport) •
3 I Lekgowa le na la. ua la. ba dumella 60 ikhutsa pla.aing
ea. lona mogo la diruiwa ·;;aJ. bona, dikgomo, dinku le dipudi,
ba itse o(sic) fetela pele. Empa ga ba ka ba tlhola ba
dira. jak:a ba boletse. Ba. agile, ga feta dUemo di le dintsi
ba ntse ba le mo pJ.asing eo. ErUe morago m.o ba kgatholo
gileng teng 1 ba sa tl.hole ba. nagana go f'eta, la simolla go
ba tswenya. La ba feretlha go fitlhela ba be ba tllubega.
ba tahaba.
3:0 Ba bangwe ba na ba. leba thokong ea Ldsotho. Morena
Kga.ng le setlhopha se se.ngwe, ba tshel.ela Tranava.al. Ba
ba.ngwe erUe go tshela ba sala lobopong la Lek\va. Tlhopha
se aengwe oa saJ.a Nkorwe(Boachoek) ge Morena Kga.ng (ll) a
feta le tlhopha se aengwe go leba Mamocowe • Le bona ba
f1tlhile ba thibella Ma.kgophe ka tumelimo ea bona J.e Lekgowa
la pla.oi eo. Morena Kga.ng (ll) ke tlogo(sic) ea set~haba
sa Modimosana. 0 agile J6ak8ophe nako eotlhe ea bophelo ba
gagwe, a tlhokafala a setae a godUe gagolo. Ke ene morena
wa bof'elo o busitaeng ka nako eo, ga Manamela.
MATSIBOLO A ~'IORBNA KGANG (ll2 •
3 3 (l) Letsibolo ke Ma.imane. lJaimane wa ntlo ea pele.
(2) Letsibolo ke Tsukudu Paulus A'faimane wa ntlo ea bobedi.
(3) Letsibolo ke Sekano Hendriok Maimane wa ntlo ea boraro.
3 J; Dogologolo batho ba ne ba sa kolobetswe • le gona ba ne
ba se na difane. Ba ne ba bitswa. ka maina a bona le go
bi tswa bo morwa aemangmang fela. Difane di simologile ge
Digitised by the Department of Library Services in support of open access to information, University of Pretoria, 2019.
26 }\!l2/31 batho ba toena m.o thutong bo. kolobetswa. Ba.tho ba ba kolo
beditsweng pele, ba na ba tlogela maina a bona a tlhago, ba
-,:; tlogela. leina la motho o lesika lG eimol.ogilang ka ene./Ba
ikolobetsa ka maina a Sekgowa. Difane ba ipitsa. ka ma:ina a
borrabonamogolo ba moragorago. Sefane ke motheo-leina la
motho wa ntlha o leeika le simologil.eng ka. ene. Lesika ke
5 bana le ditlogolwana eta, eta. Kolobetso ke tumelano ea.
motho le Kreste. Kreste ka nosi o kolobeditswe, a bitswa ka
maina a gagwe a tlhago.
~ t Ga. Manamela motho wa ntlha o a.mogetseng thuto a kolo
betswa ke Tsukudu m.orwa Kgang (11), a ipitsa Paulus Maim.ane.
Ke ka jalo ge ba kgosing ba bi tswa ba Maimane. BalJia:l mane ba
ka be ba nepil.e(lebantse) go ipitsa Manamela.
~ ( Morago ga lelo la Morena Kgang (11) 1 setulo sa borena
se ne se tshwanetse sa tsewa ke Maima.ne, letsibolo la ntlong
ea ga.gwe ea pele. &pa ga a ka a dira ~alo. Le gona ga ka
ipua le bomorwa.rragwe ba raatlo a morago bakeng sa borena le
sa setlhaba se se pbatlhaletseng sa rrabona. Go fitile
dllem.o di le d1nts1 tha.ta ba Mana.mela ba sa buswe.
"3 r· Ba Maake. ba Matau le ba Matlbako ba tla ka fa moraga
ga ba Manamela. Legoale o latela Maimane mo boreneng ba
Modimosana. Empa le ene morwa(morago?) ga leao la mogolowe
Kgang (11) , ga ka dira gore ba kopa.ne le bomorwarra.gwe ba
Matau le ba Matlhako go reriSana le bona ka le:f'u le go wa
ga tlogo ea setlhaba sa bona. BaModimosana ba dutse jalo
ba se :na o mogolo ea ba okametseng.
MATSIBOLO, DINGWE.I!SI LE DITLOGOLWANA.
J 6j 1. Maimane ke leteibolo ntlong ea pale ea Morena Kgang (ll) •
0 na eyetse Masemele, letsibolo e le Semele Makabe, Joseph
Digitised by the Department of Library Services in support of open access to information, University of Pretoria, 2019.
26 ;a J;O 2. Tsukudu ke letsibolo ntlong ea bobedi ea !lioreM Kgang
(ll) • 0 na eyetoe Mamokgethi 1 letsibolo e le Molf8ethi, a
tlhokafala bO:tWaneng ga tsholwa monnawe, Midibidi, Cornelius
Maimane, ke ene o mogolo janong mo lapeng la Tsukudu, mo
bofelong Mamokgethi a tsola !{gang gofeja:ne, a bi tswa ka
ene ga thwe Makgang.
If/ J. Sekano ke letsibo1o nt1ong ea boraro ea Morena Kga.ng
(11). 0 na nyetse mosadi go thwe ~~esele, letsibolo e 1e
Lese1e, a tlhokafa.la ga tsho1wa monnawe Leseja.ne, Titus
Maimane.
MORENA WA BA MATAU A EA GA MANAMKLA GO 0 KOPA THUSO.
); ~ Ertle Morena Kgang (ll) a sa phela, Lekgatle, morena
wa ba Matau, a tlo 'megela gore o reka letde la P:Uwe e
bil.e a tJ.ilo kopa thuso. Morena Kgang (11) a begel.a ba
Manamela se morwarragwe a tlil.eng go cne ka aona. A ba
raea a re, monna lona ke ona a re wa nya.le ( o reka 1efatshe)
mo eyadiAeng. Ba ba· neng ba iku.tlwa o thuso ba na ba ntsha
dithuao ka moo ba bonang ka teng. Bongata ba se ke ba ntsha
aepe.
THEBE MORENA WA BA ~AU 0 BAKA :BOGOSI BA KWA MAl1AMELA A RE BA BUSWA ICE ENE
MAKABE GA SE MORENA.
Thebe o busa ga Mata.u, ga buse ga Ma.nwn.ela, le ge ene
a re ba Manamela ke batho ba Matau ba buswa ke ene. Morena
M.aka.be ke morwa Ma.imtme Batlogolwana sa Morena Kgang (11).
Ba Mate.u ke bomorwarragw~, ba ba bottana go ba rt!aake 1 ke
bana ba ntlo we.(sio) boraro ea Modimosana, le ge bona ba sa
1p1 tse jalo ba re ke bona ba bagolo • J3a Mat au ke batho ba
ra.tang bogolo, ba re ba. bagolo go ba 14a.na.mela ba ntlo ea
Digitised by the Department of Library Services in support of open access to information, University of Pretoria, 2019.
26 /(32/31 pele, ba ba.golo go ba ~faake ba ntlo ea. bobedi, eb:Ue ba.
bagolo go ba Ma.tlhako ba ntlo ea bone. Se na se bontaha
gore ga ba itse tlholego ea bona le g~ano. Ge e ba ga
ba iketsiei, ba bua se ba se b~leletsweng 1 molato o tla
be o le go batsadi ba bona, ba sa ba ru.ta tlholego jaka
bona. ba e rutil.we ke rrabona Pi!odimoaana a sa phela. A ba
laea, le go laela o mongwe le o mo:ngwe go ikitse 1 a itse
o mogolo le o motlana.
II
6 /.;1..; Enere mo aelemoll8 sa 1921, Morena Makabe a phutha. ba
Manamela a batla go tsosa bogoai ba rragwemogolo Kgang (11)
le go rera theko wa lefatshe la Makgophe • Morena Makabe a
bitsa pitso are e kopanele Tlokwe(Potchefstroom), ke ko go
leng morwarragwe Cornelius 1\ia.imane. Mo nakong eo ga Matau
go ne go buea Thebe Herman Maseloane, morwa Lekgatlhe1
Hendrick Maseloane.
J.;;} Morena Thebe o na utlwela 1m. pi tso ena., ea ba o ea
Tlokwe go eo mu.kaJ la morena Makabe. A re Makabe ga. se
morena, ba Manamel.a ga ba na. go ka reka lefatshe la set§haba
ka.ntle go one t ba buswa ke ene, ge ba batla lefatshe ba lea
le reka ka ene. Morena Thebe o fitlhile ko Tlokwe a fetela
ga Commissioner go eo makala.
J'b ErUe morena Ma.kabe a ntse a tshwere phuthego, a tlelwa
ke pigi e re o batlega ka. pele le batho ba gagwe ga Native
Commissioner oa Tlokwe. Ba ile teng ba fitlhela morena
Thebe a le teng. Commissioner ea bolela morena Makabe gore
o makaJetswe ke morena Thebe wa ba Matau gore o tswere(sic)
pi tao ea go rera theko ea lefatshe la setlhaba e se morena.
A re ba M.ana.mela b!P ba phuthileng ba na ba buawa ga Matau
ke ene. Ge ba batla go reka lef&tshe, ba ka le reka ka ene,
e eeng ka wens.. A go jalo na? Morena Makabe c. lato:f'atsa a
Digitised by the Department of Library Services in support of open access to information, University of Pretoria, 2019.
26
6 re ga se nnete. 1{3 2/ a 1
Ea. ba o tlhalosa tlllolego ka. mo a iteeng
ba tsetswe ka teng ga Modimosana. Morena rlra.kabe a kopa
gore morena Thebe a bolele tlholego ea ba Modimosana le
thulagano ea borena, a be a bolele gore go tlile jans ge
ba l&atau ba busa ba Ma.nwnela.
J; 7 Morena Thebe a bolela gore ba Ma.tau ba bagolo ga
Modimosana, ba Manamela ba. kgethela. ba Mat au. A re o na.
le bopaki bo botletseng.
(l) Erile ge rragwe Lelrgatle a reka lefatshe a kgethisa
ba Manam.ela.
12.
( 2) Ka mo morena Thebe a tlhaJ.osi teeng ka teng ga go kgotso
fatae, ga go bontshe gore ba Matau ke bona ba. bagolo ga Mo
dimoea.na jaka a bolela. Le gona ga go supe sepe gore Thebe
wa busa le go kgethisa ga Manamela. Sa bobedi, ga bolele
eepe ka gore o laol.a le go kgethiea ba :Maake le ba Matlhako
ba le bona ba teetsweng g~ Modimosana.
(3) Morena Makabe a re, se seneng ae dirwe ke ba Manamela ga
Matau, e ne e se lekgetho, e ne e le thuao e kopUwe ke mo
rena Lekgatle go mogolwe morena K8ang (11) a sa phela.
(4) Morena ll!akabe a boela p1tsol)8 ea gagwe, a fitlha a raea
ba Manamela a re, ae se dirilweng ke Thebe se botlhoko thata.
A re ga se gore Thebe ga itse kutla eabo kwa Modimoaa.na, se
seteng Thebe ga ikemisetsa go bua nnete. Taba ena e botlhoko
gonne setlhaba se se itwantshang e le sona, pheletsong sa
wela matsogong a ba dit!haba ba se buse. A re ke se se tla
tlhagelang ba Modimosana ge ba sa ikele tlhoko ba itsane ba
tlhonephana. A re, ga se tswanelo gore Thebe a bake bogosi
ba k.wa Manamela le ene. Ea ba ba tsena ditabeng tsa bona go boledisna ka theko ea fatshe la Makgophe. Ba feditse ka gore le theko e boima, le tlogelwe go senkwe lesele.
Digitised by the Department of Library Services in support of open access to information, University of Pretoria, 2019.
26 J/s 21 ~ 1
ft ~ Ea ba phuthego e :re ka balta la se1he re tlhagetseleng,
ketso ea morena Thebe gwa tswanelega gore re dire thulaga
nyo(history) ea marena a kwa !Yiana.mela. Ba re morena ea
sa nteeng a phela WR marena a. kgale1 ea. na.ng le tsebo ea
marana a ba Manamela, ke Moleshwa.ne. Ba re go kgethwe
banna ba e go ene ga Moubana go eo mo kopa thuso ea. go
rulagaeya le bona marena a otlhe a busitseng ga Manamel&
;3
mo metlheng ea. bogologo. Moleshwane ke morena wa ba Taung
ba Moubana. Tsal.ana ea bana le ba Ma.namela, ea iteega, e
tlhalosi taw e. Go no go kgethwe Kgang, gofejana ea. Tsuku.du,
Martinus Nokoane le Andries Pooe, go eo kopana le morena
Moleshwane. Ga thwe e tlare ge ba seno boea 1 go nne le
pitso e kgolo ko Makgophe, e barongwa ba na ba tla neelang
report ea se ba se rom:i.lweng, go be go lrgethwe ba bangwe
gape mo pitsong eo, go eo senka lefatshe le le ka rekwa.ng.
Ba bangwe ba eo batla ba Uana.mela ko ba ka fitlhelwang tong.
Barongwa ba dirile jalo, ba ea ga Moubana, ba fitlhile ba
begela morena Moleshwane taba tee ba tlileng ka tsona.
7 Iff A ba amogela. le kopo ea bona, a ba thusa go dira
'histoq' ea marana. a ba t.'fan&mela go fella ka morena Kgang
(ll) • E ne e le ka kgoedi ea August mo selemo sa 1921. Ba
boile ba tsetse ee ba se rumilweng go eo leta motlha pitso
ea Makgophe, go neela 'report•, jaka go no go boletswe ~o
pitaong e neng e dutse Potchefstroom. ~orena Makabe o na
tswanetee a laelle morwarragwe Cornelius, gore a bitse pitso.
Morena Ma.k:abe a se ke a ntaha taele(sic) ena. Ga feta dilemo
go sa utlwala sepe ka eona.
fiV Erile ge Cornelius a ntse a letile lentswe a bitse pitso
ea Makgophe 1 a utlwela maloma.t,YlVe o a ntseng a ile bogwara,.
gwara, Moseki 1 Phillip Nokoane, go thwe o boile, o tlile
Digitised by the Department of Library Services in support of open access to information, University of Pretoria, 2019.
26
7 gae, ebile o tla a foufetse. X32/31 ;)/ Ene le morena Ma.kabe ba tsa.taaea, ba tswa.ra dipitso ba
kgethisa ba Mana.mela dit§helete tsa go reka lefatshe be. sa
mo rarisa sepe. Co~~elius ke morwa Taukudu, ke ene letaogo
le letona la morena Ma.kabe 1 v ditiru tsotlhe di tshwanetseng
go dirWa. ka ene. A na ma.kaJ a. a se ka a itse se a ka se
dirang ge a utlwela tse di dirwa.ng ke mogolowe Makabe le
malomagwe Moseki.
~ A botsa banna ba ba neng ba rongwe Moubana gore a
bona ba boleletswe, a ba 1 tse sengwe ka se a se utlwileng
le gore a e ka ba ba setae ba ile ba neela •report• ea se
ba kileng ba se rongwa ke morena Makabe mo pitsong ea
Potchefatroom.
j3 Ba arabUe ka gore ba ntse ba utlwela ka pitso tseo,
fela ga e le bona ga ba ise ba bolelwe ke ope sepe 1 legona
ga ba ise ba bitswe go tlo neela •report• ea. se morena
Makabe a neng a oe ba ro:mile. Eaba Cornelius o boela a re
janong ke direng ge e le mona morwarre Makabe a dira ditiro
a sa ntherise na?
~-:.; Ba re, re sitwa gore re ka araba ra reng, empa. rona ga,
re dumele gore e ka ba ke lefatehe la set§haba le le rekwang.
Ke wena wa ntlha ea tshwanetseng a itse ge go tla rekwa
lefatshe, e be wena o bolellang ba Manamela.
~-~ Taba ea pele e ba Manamela ba ka ratang go e itse ke
gore bomonna.we ba (ke. ? ) dira j8Jl8 ko.ntle go bona. Banna
ba na ba mo reUe ba re, bona ba nagana gore e .ka nna lefatshe
la batho ba ikopanetseng fela(private compaqy) go ithekela
tulo e eleng ea. bona :fela, e ba ka bolell.ang motho ge ba
Digitised by the Department of Library Services in support of open access to information, University of Pretoria, 2019.
26
7 rata, go sa ba t1ame ka saps go bo1ela.
a Erile morago ga moo' ga. utlwala gore ke nnete morena
Makabe o reki1e lefatshe la set~haba mo districting ea
Ruatenburg 1 fa.tshe leo ga thwe ke Vlaplaas No.651 1 ga
bitewa ga Hanamela. Morena tilakabe a simolla go busa ba
ManameJ.a. teng, 3lllpa ka nako e khutshwa:vane thata, a
tl.hokafala a iee a begele morwarragwe Cornelius sepe le
barongwa ba kwa ~oubana ba ise ba bitswe go tlo bega sa
boromiwa. Setilo sa gagwe sa borena sa taewe ke morwa wa
ga.gwe wa ntl.ba, Maima.ne (ll), Samuel Maima.ne, ke ene a
busa.ng ga Mana.mela.
Digitised by the Department of Library Services in support of open access to information, University of Pretoria, 2019.