SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE

FAKULTA EKONOMIKY A MANAŽMENTU

2123345

SOCIO-EKONOMICKÝ STATUS SAMOSTATNE

HOSPODÁRIACEHO ROĽNÍKA V AGRÁRNEJ ŠTRUKTÚRE

SLOVENSKA

2011 Bc. Zuzana Belišová

SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE

FAKULTA EKONOMIKY A MANAŽMENTU

SOCIO-EKONOMICKÝ STATUS SAMOSTATNE

HOSPODÁRIACEHO ROĽNÍKA V AGRÁRNEJ ŠTURKTÚRE

SLOVENSKA

Diplomová práca

Študijný program: Agrárny obchod a marketing

Študijný odbor: 6280800 Obchod a marketing

Školiace pracovisko: Katedra spoločenských vied

Školiteľ: PhDr. Barát Pavol

Nitra, 2011 Bc. Zuzana Belišová

Čestné vyhlásenie

Čestne vyhlasujem, že som diplomovú prácu vypracovala samostatne, a že som

uviedla všetku použitú literatúru súvisiacu so zameraním diplomovej práce.

V Nitre 15. apríla 2011

..............................................

Poďakovanie

Touto cestou vyslovujem poďakovanie pánovi PhDr. Pavlovi Barátovi za pomoc,

odborné vedenie, cenné rady a pripomienky pri vypracovaní mojej diplomovej práce.

............................................

Abstrakt

Cieľom diplomovej práce na tému „Socio-ekonomický status SHR v agrárnej

štruktúre Slovenska“ je na základe získaných teoretických poznakov a štatistických

údajov analyzovať a zhodnotiť sociálno – ekonomické postavenie samostatne

hospodáriacich roľníkov v agrárnej štruktúre krajiny.

V úvode vlatnej práce sa venujeme rozboru vybraných ekonomických

ukazovateľov, ktoré sú prioritné pri stanovení jeho ekonomického postavenia.

Z dosiahnutých výsledkov sa dá konštatovať, že skupina SHR je najpočetnejšie

zastúpeným prvkom v agrárnej štruktúre Slovenska, pričom z pohľadu

obhospodarovanej poľnohospodárskej pôdy, hospodária na oveľa menších výmerách

v porovnaní s podnikmi právnických osôb.

Zámerom druhej časti práce bolo poskytnúť ucelený obraz o sociálnom

postavení roľníka na základe celkového zloženia pracovných síl fariem, ich vekovej

a vzdelanostnej štruktúry. Z pozorovania je viditeľné, že aj naďalej u farmárov

prevládajú pracovníci vyššieho veku a z pohlavia jednoznačne dominuje mužské.

Súčasťou vlastnej práce je aj komparácia dosiahnutých výsledkov hospodárenia

u právnických osôb ako aj u fariem registrovaných fyzických osôb, t.j. SHR.

V závere vlastnej práce sme zostavili prehľadnú SWOT analýzu, kde

poukazujeme na najdôležitejšie silné stránky, príležitosti tejto právnej formy

podnikania, ako aj vyplývajúce slabé stránky a ohrozenia.

Kľúčové slová: poľnohospodárstvo, agrárna štruktúra, samostatne hospodáriaci roľník

Abstract

The objective of this diploma thesis is to analyse and subsequently assess the

social and economic status of the self-employed farmer in the agrarian structure of the

country based on the gained theoretical knowledge and required information.

The introductory part analyses the selected economic indicators that have

priority in determining the self-employed farmer’s economic status. The achieved

results show that the group of self-employed farmers presents the largest group existing

within the agrarian structure of Slovakia. However, in terms of farmed agricultural area,

the self-employed farmers farm on much smaller acreages than agricultural enterprises.

The aim of the second part was to provide an integrated picture of the self-

employed farmer’s status on the basis of the overall composition of work force applied

on these farms and its age and education structure. It is evident from the observation

that the majority of the work force continues to be of a higher age and as far as the sex

is concerned, male workers are highly predominant.

The third part compares the results of farming achieved by self-employed

farmers and agricultural enterprises.

The concluding part presents a summary SWOT analysis, which points out the

most important strengths of this legal form of establishment and the opportunities for it,

as well as its consequential weaknesses and risks.

Key words: a self-employed farmer, a status, an agrarian structure, a farm, agriculture

Obsah

Zoznam skratiek a značiek............................................................................................. 7

Úvod ................................................................................................................................. 8

1 Prehľad o súčasnom stave riešenej problematiky............................................... 10

1.1 Poľnohospodárstvo a jeho multifunkčnosť ......................................................... 10

1.2 Pôda a jej funkcie ................................................................................................ 13

1.3 Podnikanie, podnik, formy podnikania ............................................................... 14

1.4 Charakteristika korporatívnych organizačno – právnych foriem ........................ 17

1.5 Samostatne hospodáriaci roľník .......................................................................... 20

2 Cieľ ........................................................................................................................... 25

3 Metodika .................................................................................................................. 26

4 Vlastná práca........................................................................................................... 28

4.1 Analýza agrárnej štruktúry SR ............................................................................ 28

4.2 Identifikácia postavenia SHR podľa vývoja výmery a štruktúry

obhospodarovanej pôdy............................................................................................ 33

4.3 Hrubá poľnohospodárska produkcia ................................................................... 37

4.4 Výsledky hospodárenia právnických osôb a SHR............................................... 40

4.5 Sociálny status SHR ............................................................................................ 44

4.6 SWOT analýza SHR vo vzťahu k podnikateľskému prostrediu

v poľnohospodárstve ................................................................................................ 49

Záver .............................................................................................................................. 53

Zoznam použitej literatúry .......................................................................................... 55

Prílohy............................................................................................................................ 60

7

Zoznam skratiek a značiek

a. s. akciová spoločnosť

EÚ Európska únia

FO fyzická osoba

ha hektár

k.s. komanditná spoločnosť

HPP hrubá poľnohospodárska produkcia

mil. milión

MP SR Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky

OR SR Obchodný register Slovenskej republiky

P príjmy

PO právnická osoba

p.p. poľnohospodárska pôda

RP rastlinná produkcia

RV rastlinná výroba

SHR samostatne hospodáriaci roľník

SP stratové podniky

SR Slovenská republika

s. r. o. spoločnosť s ručením obmedzeným

ŠÚ SR štatistický úrad Slovenskej republiky

t. j. to jest

TTP trvale trávnaté porasty

V výdaje

VÚEPP Výskumný ústav ekonomiky poľnohospodárstva a potravinárstva

Z zamestnanci

ZP ziskové podniky

Z. z. zbierka zákonov

ŽP živočíšna produkcia

ŽV živočíšna výroba

8

Úvod

Vývoj ľudskej spoločnosti je z prevažnej časti spätý s poľnohospodárstvom. Od

nepamäti je považované za jedno z najdôležitejších a najpotrebnejších ľudských

činností. Aj v súčasnom období hlavnou úlohou poľnohospodárstva je zabezpečovanie

cenovo prístupných, kvalitných a zdravotne neškodných potravín pre obyvateľstvo.

Vykonávanie úloh ako ochrana a zveľaďovanie prírodných zdrojov, udržiavanie

kultúrneho rázu krajiny, zachovanie zamestnanosti a vidieckej štruktúry osídlenia sú

tzv. mimoprudkčnými funkciami tohto odvetvia, ktoré vykonáva v prospech celej

spoločnosti.

V období rokov 1989 až 1993, počas transformujúceho sa spoločného štátu, sa

slovenské poľnohospodárstvo zmietalo v množstve problémov, ktoré boli hlavne

spojené s prechodom z centrálne plánovanej ekonomiky na trhovú.

V rámci transformačného procesu bolo nevyhnutné uskutočniť aj podstatné

zmeny v podnikateľských štruktúrach a vytvoriť také formy hospodárenia na pôde,

ktoré dokážu motivovať pracovníka či kolektív.

V organizácii slovenskej agrárnej výroby možno hovoriť o existencii duálneho

systému. Na jednej strane ho charakterizuje pretrvávanie, hospodárenia vo veľkých

podnikoch. Na druhej strane sa vyznačuje miernym nárastom podielu individuálnych

hospodárstiev, ktoré však v prevažnej miere majú samozásobiteľský charakter.

Činnosť poľnohospodárstva je na území Slovenskej republiky vykonávaná

rôznymi typmi poľnohospodárskych podnikov, ktoré sú odrazom organizácie

vlastníckych vzťahov. Či už je to podnikanie prostredníctvom obchodných spoločností

(s.r.o., a.s., v.o.s., k.s.), poľnohospodárskych družstiev ale taktiež aj samostatne

hospodáriacimi roľníkmi.

Táto forma podnikania sa u nás začala obnovovať až okolo roku 1995. A aj keď

by sa mohlo zdať, že toto agropodnikanie je pomerne novým fenoménom, nie je to tak.

Jej zastúpenie v socialistickom poľnohospodárstve cez podiel individuálne

hospodáriacich roľníkov bolo do r. 1989 štatisticky nevýznamné. Samostatne

hospodáriaci roľníci sú predovšetkým výsledkom tzv. po novembrovej agrárnej politiky,

ktorej snahou, okrem iného, bolo aj transformovať poľnohospodárstvo Slovenska na

podmienky trhovej ekonomiky a obnoviť vlastnícke práva k pôde, čo v konečnom

9

dôsledku prinieslo „renesanciu“ roľníckeho stavu. Preto tento spôsob podnikania je len

návratom k prirodzenej forme hospodárenia na pôde.

Tí, ktorí sa rozhodli podnikať ako samostatne hospodáriaci roľníci sú v

súčasnosti schopní preklenúť mnohé riziká a neistoty, ktoré so sebou prináša trhové,

hospodárstvo. Stávajú sa zárukou stability, produkcie nezávadných, vysoko akostných

potravín a výrazne zasahujú do ochrany a zveľaďovania krajiny. Ich podnikateľská

úspešnosť závisí ani nie tak na objeme vyrobenej produkcie, ako na miere uspokojenia

požiadaviek samotných spotrebiteľov.

Na základe štúdia dostupnej literatúry, analýzy dostupných štatistických údajov

a získaných vedomostí je v diplomovej práci prostredníctvom ekonomických

a sociálnych indikátorov charakterizované postavenie samostatne hospodáriaceho

roľníka v agrárnej štruktúre Slovenska.

10

1 Prehľad o súčasnom stave riešenej problematiky

Problematika agrárnej štruktúry Slovenska je pertraktovaná v rôznych vedných

disciplínach. Z dostupných prameňov boli vybrané tie zdroje, ktoré umožnili teoretické

podloženie témy, konceptualizáciu a operacionalizáciu potrebnú pre deskripciu, analýzu

a komparáciu socio – ekonomického statusu SHR vo vlastnej práci.

1.1 Poľnohospodárstvo a jeho multifunkčnosť

Poľnohospodárska výroba tvorí jeden z koreňov tradičnej slovenskej kultúry.

Hudáková, M. (2008) poukazuje na veľký význam poľnohospodárstva pre

obyvateľstvo Slovenska. Je odvetvím vytvárajúcim pracovné príležitosti trvalej

a sezónnej povahy a predstavuje dôležitú súčasť výrobných síl krajiny.

Poľnohospodárstvo zohráva, významnú úlohu v zabezpečovaní výživy

obyvateľstva, v celospoločenskej deľbe práce, vo vytváraní pracovných miest

a zamestnanosti. Žiaľ, v súčasnosti je po priemysle jedným z hlavných dodávateľov

nezamestnaných na úrady práce.(Hajduk, M. – Hajduková, J., 2003)

Zoborský, I.M. (2002) charakterizuje poľnohospodárstvo ako náročnú činnosť,

ktorú vykonávajú poľnohospodárske podniky na poľnohospodárskej pôde s účelom

uspokojiť potreby spotrebiteľov a s cieľom dosiahnuť zisk.

Poľnohospodárstvo charakterom svojej výroby je schopné výrazne ovplyvňovať

priestor, v ktorom pôsobí. Z toho Belajová, A. (2004) vyvodzuje, že poľnohospo-

dárstvo:

• formuje relatívne vyvážený hospodársko – sociálny rozvoj regiónov,

• je stále viac prepojené s inými hospodárskymi odvetviami, predovšetkým

s podnikmi poskytujúcimi vstupy ako aj odbyt produkcie,

• vplyvom celoplošného rozšírenia základného výrobného faktora – pôdy, je

prirodzeným správcom a garantom poľnohospodárskej a vidieckej krajiny.

Hlavnou úlohou poľnohospodárstva je predovšetkým produkcia potravín

s cieľom zabezpečiť výživu obyvateľstva, ako aj produkcia dostatočného množstva

poľnohospodárskych surovín pre spracovateľský priemysel.(Paška, Ľ., 2006)

11

V súčasnosti na rozvoj poľnohospodárstva pôsobí niekoľko interných faktorov.

Durand,G. - Huylenbroeck, G. (2003) medzi tieto faktory zaraďujú:

• rozdielny vývoj v orientácii poľnohospodárskej výroby v závislosti na reformách

spoločnej poľnohospodárskej politiky a zmenách v dopyte,

• zmeny v poľnohospodárskych profesiách spôsobených automatizáciou

a zavádzaním nových technológií a následným rastúcim dopytom po

manažérskych zručnostiach,

• zmeny v agropotravinárskych reťazcoch vyvolávajúcich nové usporiadanie

agropotravinárskych sietí, koncentráciu a internacionalizáciu distribúcie

potravín,

• štrukturálne zmeny spôsobované stárnutím aktívnej poľnohospodárskej i

celkovej vidieckej populácie.

Autorky Chrastinová, Z. – Izakovičová, B. (2006) sú názoru, že vývoj

slovenského poľnohospodárstva bol do značnej miery ovplyvnený nielen samotným

vstupom SR do EÚ, ale aj prípravami na tento akt. Preto už predvstupové obdobie,

hodnotené na základe rokov 2000-2003, naznačilo isté vývojové trendy.

Ako uvádzajú Šimo, D. – Rovný, P. (2010) vstup Slovenskej republiky do

Európskej únie je historickým medzníkom vo vývoji Slovenského štátu. Tento dôležitý

akt významným spôsobom ovplyvnil spoločenskú, politickú, ekonomickú pozíciu

obyvateľstva a poľnohospodárstva zvlášť.

Na začiatku 90-tych rokov dochádza v našich podmienkach transformujúcej sa

ekonomiky k významnému poklesu úrovne hospodárenia na pôde. Autori taktiež

poukazujú na skutočnosť, že slovenské poľnohospodárstvo má nízky stupeň

intenzifikácie, nedostatok vlastných finančných zdrojov a málo prístupné cudzie

finančné zdroje na podnikanie.

Gecíková, I. (2008) konštatuje, že nielen transformačný proces, ale aj

celoeurópsky ekonomický vývoj výrazne ovplyvnili názory a postoje k chápaniu

poľnohospodárstva ako prirodzenej súčasti národného hospodárstva a rozvoja krajiny aj

na Slovensku. Poľnohospodárstvo ako ekonomická aktivita sa sústreďuje predovšetkým

do vidieckych oblastí, ktoré ponúkajú dostatočnú ponuku základného lokalizačného

faktora poľnohospodárskej výroby – pôdy.

12

Poľnohospodárstvo je integrovanou súčasťou národného hospodárstva. Ako

odvetvie primárneho sektora nepatrí k odvetviam, ktoré rozhodujúcim podielom

ovplyvňujú tempo ekonomického rastu. Vytvára len malú časť hrubého domáceho

produktu, no jeho primárny význam spočíva v zabezpečení potravinovej bezpečnosti

štátu, v optimálnom využívaní disponibilných zdrojov krajiny a čoraz viac narastá jeho

význam v rozvoji krajinotvorných, ekologických, sociálnych a turistických aktivít.

(Szabo, Ľ., 2006)

Na pokles relatívnej dôležitosti poľnohospodárstva na národnom hospodárstve

okrem všeobecného ekonomického rozvoja pôsobila aj ekonomická transformácia. Po

roku 1989 nastal prudký rozmach terciárneho sektora a rýchlejšie zotavenie

nepoľnohospodárskej produkcie, kým poľnohospodárska produkcia mala klesajúci trend

aj v absolútnom vyjadrení.(Pokrivčák, J., 2002)

Ako dôvody tohto trendu autor uvádza: klesajúce výmenné poľnohospodárske relácie,

extrémy počasia, transformáciu poľnohospodárskeho sektora, nejasné vlastnícke vzťahy

v prechodnom období transformácie, deformácie spôsobené v krátkom období

privatizáciou a reštrukturalizáciou, transformáciu odvetví dodávajúcich vstupy

a odberajúcich výstupy, pokles reálnych príjmov, nárast samozásobovania vidieckych

domácností, fluktuáciu na zahraničných trhoch, nízku stabilitu poľnohospodárskej

politiky a iné.

Ako sa vyjadril Zoborský, I. M. (2006), základný význam poľnohospodárskej

výroby spočíva v tom, že vyrába potraviny pre výživu obyvateľstva a plní tým

produkčnú funkciu.

V súčasnosti sa však v prostredí EÚ presadzuje princíp multifunkčnosti

poľnohospodárstva. Je vymedzený nasledovnými činnosťami:

• produkčné funkcie (potraviny, suroviny, energie),

• regionálne funkcie (osídlenie, infraštruktúra, zamestnanosť, miestne služby),

• ekologické funkcie (udržiavanie krajiny, ochrana prírody, recyklácia odpadov),

• sociálne funkcie (práca, služby, kultúra),

• funkcie v turizme (dovolenka na farme, zvyšovanie atraktivity krajiny).

(Zoborský, I. M., 2006; Szabo, Ľ. – Jankelová, N., 2006)

13

Poľnohospodárstvo nie je priemyselný, čisto výrobne orientovaný sektor ale

sektor multifunkčný. Malo by zabezpečovať produkciu zdravých potravín, udržiavanie

rôznorodej krajiny, čisté životné prostredie a zamestnanosť na vidieku. (Fischler,F.,

2001; Rocholl, M., 2004)

V rámci SR multifunkčný model ako uvádza Grznár, M. (2006) zodpovedá

prírodným a spoločensko – ekonomickým podmienkam Slovenska, pretože rešpektuje

obmedzenú dostupnosť produktívnych prírodných zdrojov, najmä vody, ekologické

a kultúrno – spoločenské limity intenzifikácie, typ a hustotu osídlenia krajiny.

1.2 Pôda a jej funkcie

Základnou osobitosťou poľnohospodárskej výroby podľa Meravej, E. –

Gubovej, M. (2001) je, že poľnohospodári vykonávajú svoju činnosť za pomoci

výrobného prostriedku – pôdy, ktorej prirodzená úrodnosť a ďalšie vklady za účelom

zúrodnenia ovplyvňujú výrobné náklady a tým výsledky podnikania.

Pôda predstavuje rozhodujúci prírodný zdroj a súčasne aj ekonomický a eko-

sociálny potenciál SR. Ako tvrdí Škulecová, Ľ. (2001), hoci výkon starostlivosti o pôdu

na Slovensku prináleží Ministerstvu pôdohospodárstva SR treba uznať jej multifunkčný

a medziodvetvový význam a následne aj spoluzodpovednosť a potrebu nevyhnutného

záujmu všetkých o dostatočnú výmeru a primeranú kvalitu našich pôd.

Blaas, G. (2010) konštatuje, že kľúčovým prírodným a ekonomickým zdrojom

poľnohospodárstva je pôda. Je to rozhodujúci a prírodný zdroj Slovenska s komoditným

a nekomoditným potenciálom pre ekonomický a eko-sociálny stav a rozvoj spoločnosti.

Pôda ako ju charakterizuje Kudláč, V. (2006), je nositeľom prírodných zdrojov

a je jedným z výrobných faktorov a súčasne aj najdôležitejším prírodným zdrojom,

pretože bez pôdy nemožno vyrábať poľnohospodárske plodiny.

Podľa Šima, D. – Rovného, P.(2010) je poľnohospodárska pôda základným

výrobným faktorom. Od jej kvality, obrábania, intenzifikácie využívania progresívnych

pestovateľských technológií bude závislá efektívnosť podnikania na pôde.

Paška, Ľ. (2004) definuje poľnohospodársku pôdu ako základnú výrobnú

podmienku a zároveň výrobný činiteľ – zdroj pri tvorbe nových úžitkových hodnôt

v odvetviach RV každého prvovýrobného agropodnikateľského subjektu. Na

14

poľnohospodárskej pôde sa realizujú výrobné procesy RV, ktorých výsledky sú

prevažne realizované mimo hraníc agropodnikateľského subjektu a sú zároveň

základom ekonomickej prosperity odvetví RV.

Jednotlivé funkcie poľnohospodárskej pôdy člení a definuje Zoborský, I.M.

(2006) nasledovne:

• prírodná funkcia – pôda ako prírodný zdroj tvorí životný priestor a základ života

pre človeka, rastliny, zvieratá a pôdne organizmy,

• úžitková funkcia – pôda ako úžitková hodnota je stanovišťom

poľnohospodárskych plodín, tvorí priestor na bývanie, rekreáciu a odpočinok

a je priestorom na ťažbu surovín,

• pôda ako kultúrne dedičstvo – je archívom dejín prírody, zmien vegetácie

a klímy, dejín činnosti ľudí, vrátane dejín hospodárenia na pôde.

Súčasný právny stav vzťahov k pôde je výsledkom dlhodobého vývoja našej

spoločnosti. Rumanovská, Ľ. (2008) poukazuje na skutočnosť, že základom práv

a povinností súvisiacich s pôdou je vlastnícky vzťah, ktorému naša spoločnosť

poskytuje významnú ochranu, vzhľadom na špecifické poslanie a funkcie pôdy najmä

pre odvetvie poľnohospodárstva, ktoré je neoddeliteľne s pôdou spojené.

Situácia v stave vlastníckych a užívacích vzťahov k poľnohospodárskej pôde

u subjektov hospodáriacich na Slovensku sa v období transformácie zmenila, aj keď je

i naďalej charakterizovaná výraznou prevahou užívacích vzťahov nad vlastníckymi.

1.3 Podnikanie, podnik, formy podnikania

Agrárnu štruktúru Slovenska tvoria rôzne typy poľnohospodárskych podnikov,

ktoré sú odrazom organizácie vlastníckych vzťahov. Vlastníctvo formulované

vlastníckymi právami je jednou zo základných inštitúcií v poľnohospodárstve. Možno

ho chápať ako kultúrne podmienenú sociálnu aktivitu, predstavujúcu aktívny sociálny

vzťah k sociálnemu a prírodnému prostrediu.

15

Podnikanie definuje Obchodný zákonník, č.513/1991 Zb.z. ako sústavnú

činnosť vykonávanú samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú

zodpovednosť za účelom dosahovania zisku.

Malejčík, A. (2008) považuje podnik za základný článok manažmentu,

v ktorom sa spájajú pracovné sily a investičný majetok v jednej organizačnej jednotke

pri uzavretom obrate hodnoty za účelom tvorby tovarov a zisku.

Podľa Gozoru, V. (2003) sú poľnohospodárske podniky hospodárske

organizácie, ktoré sa vyznačujú plošným, sezónnym a biologickým charakterom

výroby, kde finálnym produktom sú poľnohospodárske komodity, ktoré sa pri

následnom spracovaní transformujú do potravinárskych výrobkov.

Internetová stránka www.spspart.edu.sk hovorí o podnikateľovi ako o osobe,

ktorá dosiahla vek 18 rokov, je spôsobilá na právne úkony a je bezúhonná, t.j. bez

trestného záznamu.

Podľa obchodného zákonníka sa za podnikateľa považuje PO alebo FO, ktorá:

• je zapísaná v obchodnom registri,

• podniká na základe živnostenského listu,

• podniká na základe iného než živnostenského listu (koncesná listina, audítori,

daňový poradca),

• uskutočňuje poľnohospodársku výrobu a pre jej výkon je evidovaná.

Na Slovensku môžu vykonávať podnikateľskú činnosť tak fyzické, ako aj

právnické osoby. Fyzickú osobu Daňko, J. (2003) charakterizuje ako občana

spôsobilého právnymi úkonmi nadobúdať práva a brať na seba zodpovednosť.

Spôsobilosť nadobúda dosiahnutím veku 18 rokov. FO sa dobrovoľne môže zapísať do

obchodného registra. Na jej podnikanie postačuje živnostenské oprávnenie alebo iné

oprávnenie podnikať.

Ako tvrdia autori Varoščák, J. – Izakovič, T. (2007) poľnohospodársku výrobu

na Slovensku môže zabezpečovať:

• SHR

• PO, ktorá vykonáva poľnohospodársku výrobu na pozemkoch, ktoré vlastní,

alebo si ich prenajíma.

16

Túto činnosť môžu vykonávať ako hlavnú, alebo doplnkovú činnosť. Dnes sa už

všeobecne deklaruje a uznáva, že okrem podnikov PO a SHR sú súčasťou slovenského

poľnohospodárstva aj producenti, ktorí nie sú zapísaní v podnikovom registri.

Prechod slovenskej ekonomiky na trhové podmienky si vyžadoval

predovšetkým úpravu možnosti podnikania. Základom tohto procesu bola podľa Taligu,

F. (2001) úplná prestavba právnych noriem spočívajúcich na zrovnoprávnení štátneho,

družstevného i súkromného vlastníctva. Výsledkom transformačného procesu v tejto

oblasti bol vznik a aj zánik veľkého množstva podnikateľských subjektov v rôznych

formách.

Činnosť podnikateľských subjektov je na Slovensku upravená v troch

základných právnych predpisoch: v Obchodnom zákonníku, Občianskom zákonníku

a v Živnostenskom zákone, pričom sa rozlišuje podnikanie fyzických a právnických

osôb:

FO môžu podnikať ako:

• živnostníci,

• slobodné povolania (advokáti, lekári, audítori),

• samostatne hospodáriaci roľníci SHR.

PO môžu podnikať ako:

• ziskové organizácie:

- obchodné spoločnosti (s.r.o., a.s., v.o.s., k.s.),

- družstvá,

- štátne podniky,

- obecné podniky,

• neziskové organizácie (rozpočtové a príspevkové organizácie a ostatné

neziskové organizácie ako sú spolky, kluby a cirkevné organizácie).

17

Miži čková, Ľ. (2007) člení právne formy podnikania nasledovne:

FO PO 1. FO – živnostníci 1. obchodné spoločnosti: 2. FO s tichým spoločníkom - a.s. 3. FO s vypomáhajúcimi rodinnými - s.r.o. príslušníkmi žijúcimi v spoločnej - v.o.s. domácnosti - k.s. 4. FO podnikajúca podľa osobitných 2. družstvo predpisov 3. združenie PO 5. FO podnikajúca v poľnohospodárstve 4. účelové združenia majetku 6. Združenie FO 5. jednotky územnej samosprávy

6. ostatné PO – štátne podniky, banky

Podľa Daňka, J. (2003) možno rozlišovať tieto organizačno – právne formy

podnikania:

Podnikateľský subjekt

FO PO Bez právnej subjektivity - SP zaregistrovaný na ŽÚ - v.o.s. - združenie - SP zaregistrovaný do OR - k.s. - tichý spoločník - SHR zaevidovaný do - s.r.o. miestnej evidencie - a.s. - SHR zaregistrovaný do OR - družstvo

Uvedené, aplikované na pomery Slovenskej republiky, nás oprávňuje

konštatovať, že v agrárnej štruktúre vyvíjajú aktivity ako podniky PO, tak i podniky FO.

Konkrétnu charakteristiku jednotlivých organizačno – právnych foriem reprezentujúcich

agrárnu štruktúru Slovenska prináša nasledovný text.

1.4 Charakteristika korporatívnych organizačno – právnych foriem

Spoločnosť s ručením obmedzeným (s.r.o.) ako sa uvádza na internetovej stránke

www.podnikajte.sk je najpopulárnejšou formou podnikania spomedzi všetkých

18

právnických osôb. Takmer 75 % všetkých právnických osôb, ktoré vykonávajú

podnikateľskú činnosť, podnikajú práve touto formou.

Spoločnosť s ručením obmedzeným je kapitálová spoločnosť, ktorú môže

založiť minimálne jedna osoba, maximálne však 50 spoločníkov. Spoločníci ručia za

záväzky spoločnosti len do výšky nesplateného základného imania, resp. do výšky

svojho vkladu. Základné imanie tvoria vopred určené vklady spoločníkov. S.r.o. je

spoločnosťou, ktorá je podnikateľským subjektom typickým pre nižšie alebo stredne

náročné kapitálové podnikanie.

Spoločnosť s ručením obmedzeným sa zakladá v prípade, že je majiteľom iba

jedna osoba zakladateľskou listinou (v prípade, že je majiteľom iba jedna osoba netreba

spisovať zakladateľskú listinu formou notárskej zápisnice (od 1. februára 2004 stačí len

úradne overený podpis zakladateľa), v prípade viacerých spoločníkov spoločenskou

zmluvou.

Základné imanie s.r.o. je minimálne 5 000 EUR, toto základné imanie tvoria

peňažné aj nepeňažné vklady. Ku dňu vzniku musí byť v prípade jedného spoločníka

splatené v plnej výške, v prípade viacerých spoločníkov musí byť splatené ku dňu

vzniku aspoň 30 % základného imania, celková hodnota splatených peňažných vkladov

spolu s hodnotou odovzdaných nepeňažných vkladov musí však byť aspoň 50 % zo

zákonom stanovenej výšky základného imania. Zvyšok je potrebné splatiť do piatich

rokov. Hodnota vkladu spoločníka musí byť aspoň 750 EUR.

Podpísaním spoločenskej zmluvy dochádza k založeniu s.r.o., spoločnosť však

vzniká zápisom do obchodného registra. Zrušenie spoločnosti je možné dohodou

spoločníkov alebo rozhodnutím súdu.

Akciová spoločnosť je v Obchodnom zákonníku SR (zákon č. 513/1991 Zb) definovaná

ako spoločnosť, ktorej základné imanie je rozvrhnuté na určitý počet akcií s určitou

menovitou hodnotou. Hodnota základného imania spoločnosti musí byť aspoň 25 000

eur. Spoločnosť môže založiť jeden zakladateľ, ak je zakladateľ právnickou osobou,

inak dvaja alebo viacerí zakladatelia. Obchodné meno spoločnosti musí obsahovať

označenie "akciová spoločnosť" alebo skratku "akc. spol." alebo "a. s.".

Akcia predstavuje práva akcionára ako spoločníka podieľať sa podľa zákona a

stanov spoločnosti na jej riadení, zisku a na likvidačnom zostatku po zrušení spoločnosti

19

s likvidáciou, ktoré sú spojené s akciou ako s cenným papierom, ak zákon neustanovuje

inak. Predstavenstvo je štatutárnym orgánom spoločnosti, ktorý riadi činnosť

spoločnosti a koná v jej mene. Akcionár neručí za záväzky spoločnosti.

Akciová spoločnosť sa ruší rozhodnutím akcionárov na valnom zhromaždení.

Zaniká výmazom z obchodného registra.

Družstvo je definované v § 221 až 260 Obchodného zákonníka ako spoločenstvo

neuzavretého počtu osôb, založené na účely podnikania alebo zabezpečovania

hospodárskych, sociálnych alebo iných potrieb svojich členov.

Na založenie družstva je zákonom požadovaný minimálny počet členov, a to

najmenej 5 členov fyzických osôb. Tento minimálny počet neplatí, ak sú

zakladateľom dve právnické osoby. Členom družstva môžu byť fyzické aj právnické

osoby.

Družstvo je právnickou osobou. Za porušenie svojich záväzkov zodpovedá

celým svojím majetkom. Členovia neručia za záväzky družstva s výnimkou situácie,

keď stanovy určujú, že všetci členovia družstva alebo len niektorí z nich, sú povinní,

ak tak rozhodne členská schôdza, podieľať sa na krytí strát určitou čiastkou

presahujúcou ich členský vklad.

Základné imanie družstva tvorí súhrn členských vkladov, na ktorých splatenie

sa zaviazali členovia družstva. Stanovy družstva určujú výšku základného imania,

ktoré sa zapisuje do obchodného registra a ktoré zákon označuje ako zapisované

základné imanie. Základné imanie zapisované do obchodného registra musí byť

minimálne 1660 EUR, pričom pred podaním návrhu na zápis družstva do

obchodného registra musí byť splatená aspoň polovica zapisovaného základného

imania, to je 830 EUR. Zapisované základné imanie je odlíšené od celkového

základného imania družstva. Zapisované základné imanie družstva možno zmeniť

len zmenou stanov, o ktorých rozhoduje členská schôdza.

Družstvo, ktoré má viac ako 50 členov musí mať nasledovné orgány: členská

schôdza, predstavenstvo a kontrolná komisia. Štatutárnym orgánom družstva je

predstavenstvo.

Družstvo je pri svojom vzniku povinné vytvoriť nedeliteľný fond najmenej vo

výške 10 % zapisovaného základného imania. Tento fond družstvo dopĺňa najmenej

20

o 10 % ročného čistého zisku, a to až do doby, kým výška nedeliteľného fondu

dosiahne sumu rovnajúcu sa polovici zapisovaného základného imania družstva.

Družstvo zaniká výmazom z obchodného registra. Hlavnou výhodou družstva je

otvorenosť, tzn. relatívne voľný vstup a odchod členov.

1.5 Samostatne hospodáriaci roľník

Prechodom na nové ekonomické podmienky sa v agropotravinárskom komplexe

vytvoril priestor pre budovanie súkromných poľnohospodárskych podnikov.

Najpočetnejšiu skupinu ako tvrdí Miži čková, Ľ. (2001) tvoria podnikajúci podľa

zákona č. 219/1991 Zb o súkromnom podnikaní občanov, čiže samostatne hospodáriaci

roľníci, ktorí sa stali trvalou súčasťou agropotravinárskeho komplexu.

Z jednotlivých právnych foriem podnikania v poľnohospodárstve predstavujú

podľa Marišovej, E. (2001) najefektívnejšiu skupinu samostatne hospodáriaci roľníci,

potom nasledujú obchodné spoločnosti – a.s., s.r.o. a družstvá. Podnikanie samostatne

hospodáriacich roľníkov je forma podnikania, ktorá je síce najpočetnejšou skupinou,

avšak z hľadiska výmery poľnohospodárskej pôdy obhospodaruje najmenšiu plochu.

Ako konštatuje autorka, postavenie SHR, ktoré v období socializmu bolo okrajovou

skupinou a viac menej neexistovalo, je v súčasnosti zakotvené v špeciálnej právnej

úprave (Zákon č. 105/1990 Zb. a Zákon č. 219/1991 Zb.).

Ich rozvoj podmieňovala obnova vlastníckych práv k pôde. Uznesením vlády SR

č. 869/1993 bola schválená koncepcia usporiadania pozemkového vlastníctva v zmysle

ktorej sa pristúpilo k obnove evidencie pozemkov a právnych vzťahov k nim.

Podmienky pre vznik súkromne hospodáriacich roľníkov (SHR) upravil zákon

č.219/1991Zb. Prijatá právna úprava definuje SHR, upravuje vzťahy medzi SHR

navzájom, či už pôsobia ako fyzická osoba s ohlasovacou povinnosťou na obecnom

úrade, alebo ako právnická osoba zapísaná v Obchodnom registri. (Bielik, P. 2001)

Právny status SHR je upravený v zákone č.219/1991 Zb., ktorým sa mení

a dopĺňa zákon č.105/1990 Zb. o súkromnom podnikaní občanov. Samostatne

hospodáriacim roľníkom je podnikateľ, ktorého činnosť spočíva vo vykonávaní

poľnohospodárskej výroby vrátane hospodárenia v lesoch a na vodných plochách. Ide

najmä o činnosť fyzickej osoby, ktorá:

21

• vyrába výrobky poľnohospodárskej výroby za účelom získania trvalého zdroja

príjmov, najmä ich predajom, prípadne

• vykonáva úpravu alebo iné spracovanie svojej poľnohospodárskej produkcie;

pokiaľ treba na túto činnosť súhlas podľa osobitných predpisov, len s týmto

súhlasom, alebo

• poskytuje príležitostne práce alebo výkony v súvislosti s poľnohospodárskou

výrobou, pri ktorých využíva prostriedky a zariadenia slúžiace

poľnohospodárskej výrobe, spravidla v čase, keď sa pre túto výrobu plne

nevyužívajú, alebo dobýva nevyhradené nerasty.

Samostatne hospodáriaci roľník vykonáva poľnohospodársku výrobu vo

vlastnom mene, na vlastný účet a zodpovednosť.

Príslušný orgán Slovenskej republiky zapíše samostatne hospodáriaceho roľníka

do evidencie na základe jeho ohlásenia. V evidencii je uvedené meno a priezvisko SHR,

miesto jeho trvalého bydliska, rodné číslo, prípadne údaje o osobitnom oprávnení alebo

povolení, pokiaľ sa na určitý druh činnosti podľa osobitných predpisov vyžadujú a deň

zápisu do evidencie. Samostatne hospodáriaci roľník ohlási príslušnému orgánu do 15

dní zmenu skutočností vedených v evidencii, ako aj ukončenie svojej

poľnohospodárskej výroby.

O zápise do evidencie vydá príslušný orgán samostatne hospodáriacemu

roľníkovi osvedčenie. Na základe upovedomenia pridelí príslušný orgán štátnej

štatistiky samostatne hospodáriacemu roľníkovi identifikačné číslo. Samostatne

hospodáriaci roľník je povinný viesť účtovníctvo v súlade s ustanovenými účtovnými

zásadami. Môže viesť jednoduché účtovníctvo, podvojné účtovníctvo alebo viesť

evidenciu príjmov z podnikania.

Zákonom daná možnosť jednoduchej evidencie na Obecnom úrade sťažuje

zistenie presného počtu SHR, ich meniaceho sa podielu na obhospodarovanej pôde

i zistenie celkového efektu podnikania. (Ubrežiová, I., 2007)

Barát, P. - Moravčíková, D. (1999) považuje SHR za fyzickú osobu, pre ktorú

hlavným kritériom určenia jej sociálneho statusu je vlastníctvo a spôsob užívania pôdy,

ktorú v rôznych formách poľnohospodárskej činnosti cieľavedome spája vecné,

finančné a ľudské zdroje do konkrétnej výrobno – organizačnej jednotky s cieľom

22

produkovať úžitkové hodnoty pre uspokojovanie potrieb vlastnej rodiny a pre potreby

trhu.

Habovštiak, J. (2000) sa pozerá na súkromného roľníka ako na osobu, ktorá

hospodári na pôde, chová vlastné zvieratá, má aspoň niektoré vlastné stroje a zariadenia

a čím lepšie hospodári, tým viac je na svoje výsledky hrdý, čo ho motivuje k lepším

výkonom. Hoci možno povedať, že roľník túto prácu z časti robí pre peniaze, je pre

neho koníčkom a relaxom.

Haspra, R. (2000) definuje SHR ako podnikateľa, ktorý vykonáva činnosť

poľnohospodárskej prvovýroby vrátane hospodárenia na vodných plochách a lesoch.

Patria sem aj činnosti FO, ktorá vyrába výrobky poľnohospodárskej prvovýroby za

účelom dosiahnutia zisku, najmä ich predajom alebo vykonáva úpravu alebo iné

spracovanie poľnohospodárskej produkcie, prípadne poskytuje príležitostné práce.

Podľa Miži čkovej, Ľ. (2001) postupné presadzovanie sa SHR v podnikateľskom

prostredí sa prejavuje aj na zabezpečovaní agrárneho trhu základnými komoditami Je

pochopiteľné, že v prvých rokoch súkromného agropodnikania prevažovali produkty

základnej rastlinnej výroby, medzi nimi hlavne obilniny. Zo živočíšnej výroby to bolo

mlieko a mäso. Veľa začínajúcich SHR nezvládlo uvedenú situáciu a po prvých

neúspechoch prestali súkromne hospodáriť. Súbežne s odchodom časti malých

podnikateľov sa vyprofilovala skupina úspešných, problematiku nových ekonomických

podmienok znalých agropodnikateľov, ktorí sa trvalo usadili na slovenskom agrárnom

trhu.

Barát, P. – Moravčíková, D. (1996) uvádzajú, že SHR môžu vykonávať

poľnohospodárske aktivity ako hlavné alebo vedľajšie zamestnanie. Rodinný podnik

chápu ako organizačnú formu poľnohospodárskych činností zameranú na výrobu

pokrývajúcu vlastnú spotrebu, kde pracovné vzťahy sú určované podľa rodinného

práva.

Ako uvádza Chrastinová, Z. (2005), FO SHR boli v sledovanom období (2000-

2003) najpočetnejšou skupinou podnikateľov na pôde. S nízkym , len 7% ným podielom

na výmere poľnohospodárskej pôdy však väčšina z nich zostala v podmienkach SR

v rozhodujúcej miere iba doplnkovou formou hospodárenia

Z hľadiska foriem hospodárenia na pôde najlepšie hospodárske výsledky podľa

Kazdu, R. (2006) naďalej vykazujú podnikatelia – FO, t.j. SHR a farmári podnikajúci

23

na menších výmerách (tieto dve kategórie vzájomne korelujú), ktorí sa tak umiestňujú

pred obchodnými spoločnosťami a družstevnými formami hospodárenia.

SHR ako socioprofesná skupina je diferencovaná z hľadiska stratégií spôsobov

hospodárenia na malých, stredných a veľkých výmerách, nadobúdania a užívania

majetku, charakteru komerčnej činnosti a tiež vykonávania poľnohospodárskych aktivít

ako hlavného alebo vedľajšieho zamestnania. Ako konštatuje Danglová, I. –

Námerová, I. (1999) v štruktúre sociálnych vzťahoch tejto skupiny nastáva čiastočné

oživenie tradičných hodnôt a princípov vidieckeho spoločenstva.

Miži čková, Ľ. (2007) vychádzajúc z výsledkov analýzy súčasného stavu,

poukazuje na nasledovné výhody a nevýhody tejto skupiny.

Za výhody považuje:

• sústredenie rozhodovacích právomocí do kompetencie SHR (čím je

umožnená rýchla a operatívna reakcia na výsledky prvovýroby

a podmienky trhu),

• rýchlejšia možnosť zmeny výrobného programu,

• využitie sezónneho kolísania cien,

• rýchlejšie prispôsobenie výroby trhovému prostrediu,

• schopnosť znížiť mzdové náklady vlastnej pracovnej sily, resp.

zefektívniť jej využitie.

Ako nevýhody tejto organizačno – právnej formy uvádza:

• nutnosť permanentného sledovania platných právnych predpisov,

• vysoké úverové sadzby,

• nesolventnosť odberateľov,

• závislosť od dotácií štátu,

• liberalizácia cien vstupov a iné.

Haspra, R. (2000) sa pri klasifikácii SHR vykonávajúcich poľnohospodársku

prvovýrobu používa jednotný systém dvoch kritérií:

• podľa ekonomickej veľkosti,

• typu výrobného zamerania.

24

Pri klasifikácii podľa triedy ekonomickej veľkosti sa uplatňujú nasledovné kroky:

• identifikácia výrobných odvetví v podniku,

• určenie váhy výrobných odvetví (v RV meraná ha pestovaných plodín, v ŽV

počtom zvierat),

• výpočet štandardného príspevku na úhradu za každé výrobné odvetvia podľa

pestovaných plodín a chovaných zvierat,

• výpočet štandardného príspevku na úhradu za podnik agregáciou štandardných

príspevkov na úhradu výrobných odvetví,

• výpočet ekonomickej veľkosti podniku v Sk s prepočtom na ECU a ESU

(European Size Units), čo je Európska veľkostná jednotka EVJ, EVJ=1200

EUR.

Týchto tried je spolu 10 a pre každú je stanovený interval v ESU (=1200 EUR

podnikového štandardného hrubého zisku produkcie z 1 ha resp. 1 kusu) v rozmedzí od

2 do 250 a viac ESU. Na základe tejto klasifikácie podľa EVJ sa SHR pôsobiaci na

Slovensku približujú štruktúre farmárov v starých krajinách EÚ. Zároveň poukazuje na

rozdielnosti, ktoré dokumentujú to, že farmári v starých krajinách EÚ sa viac

špecializujú, zatiaľ čo SHR na Slovensku sú viac orientovaní na zmiešané typy

poľnohospodárskej výroby.

Podľa typu výrobného zamerania podniky SHR predstavujú farmy, ktoré sa

špecializujú na poľné plodiny, záhradníctvo, trvalé kultúry, farmy s voľne ustajneným

dobytkom, farmy špecializujúce sa na odchov zvierat kŕmených jadrom, farmy so

zmiešanou a kombinovanou RV a ŽV a nezaradené farmy. Najvyšší podiel v štruktúre

fariem podľa tohto kritéria predstavujú farmy zmiešanej RV a ŽV, SHR špecializovaní

na pasúci sa dobytok a poľné plodiny.

25

2 Cieľ

Cieľom diplomovej práce je na základe získaných teoretických poznakov

a zhromaždených potrebných informácií analyzovať a následne zhodnotiť sociálno –

ekonomické postavenie samostatne hospodáriacich roľníkov v agrárnej štruktúre

Slovenskej republiky.

Primárny cieľ diplomovej práce pozostáva z týchto čiastkových úloh:

• charakteristika jednotlivých organizačno – právnych foriem podnikov

agrárnej štruktúry Slovenska;

• vymedzenie postavenia SHR – jeho socio – ekonomického statusu cez

vybrané socio – ekonomické indikátory (výmera obhospodarovanej

pôdy, podiel na hrubej poľnohospodárkej produkcii, výsledku

hospodárenia, štruktúra pracovných síl, vekové a vzdelanostné

zastúpenie);

• komparácia individuálnych (SHR ako súčasť FO) a korporatívnych (PO)

foriem podnikania podľa počtu podnikov, výmery obhospodarovanej

pôdy, podielu na hrubej poľnohospodárskej produkcii, vybraných

sociálnych ukazovateľov cez porovnanie štruktúry pracovných síl;

• identifikácia silných a slabých stránok, príležitostí a ohrození samostatne

hospodáriaceho roľníka v SWOT analýze.

26

3 Metodika

Metodika práce bola zvolená na základe stanovených, cieľov diplomovej práce.

Parciálne úlohy si vyžiadali rozdeliť prácu do viacerých častí.

Predmetom skúmania boli súkromné hospodárstva samostatne hospodáriacich

roľníkov. Analýzu sme vykonávali za obdobie rokov 2003, 2005 a 2007, nakoľko

aktuálnejšie informácie za roky 2009 a 2010 budú sprístupnené až v novembri roku

2011. Hlavným zdrojom informácií bolo Štrukturálne zisťovanie fariem, ktoré sa

uskutočnilo na základe Vyhlášky Štatistického úradu Slovenskej republiky č. 613/2002

Z. z. o programe štatistických zisťovaní, ktoré sa vykonáva v dvojročných intervaloch

Pri spracovaní diplomovej práce sme si zvolili nasledovný metodický postup:

• preštudovanie odborných príspevkov, domácej i zahraničnej literatúry,

ktoré sa stali teoretickým základom pre vlatnú prácu,

• analýza dostupných štatistických prameňov,

• získanie potrebných podkladových materiálov,

• analýza a komparácia zhromaždených údajov,

• SWOT analýza,

• spracovanie a interpretácia zistených skutočností.

V prvej časti vlastnej práce sa zaoberáme členením agrárnej štruktúry z pohľadu

právnych foriem podnikania. Osobitnú pozornosť venujeme charakteristike

najpočetnejšej skupiny – SHR. Informačnými zdrojmi pre túto časť práce boli údaje,

čerpané z Regionálnej databázy Štatistického úradu za aktuálnejšie časové obdobie

rokov 2003 až 2009. Zároveň sme sledovali členenie agrárnej štruktúry aj podľa údajov

Štrukturálneho zisťovania fariem, kde ich komparáciou sme mohli vidieť evidentne

veľké rozdiely či už v členení alebo v dosiahnutých výsledkoch z dôvodu uplatňovania

rozličných metodických postupov a následného spracovania informácií.

Zdrojom informácií druhej časti vlastnej práce bolo taktiež Štrukturálne

zisťovanie fariem 2003, 2005, 2007, pričom zámerom bolo analyzovať a porovnať

poľnohospodárske podniky podľa jednotlivých výmer obhospodarovanej pôdy a jej

štruktúry.

27

Súčasťou štvrtej kapitoly je aj zhodnotenie hrubej poľnohospodárskej produkcie za

obdobie rokov 2003 až 2008. Údaje boli čerpané zo ŠÚ SR, konkrétne z publikácie

Hrubý obrat – vybrané ukazovatele v poľnohospodárstve.

Ukazovateľ hrubej poľnohospodárskej produkcie z hrubého obratu sa sledoval vrátane

odhadu HPP za organizácie zapísané do OR s počtom zamestnancov do 19 osôb,

súkromne hospodáriacich roľníkov, drobných pestovateľov a chovateľov. V rámci

hrubej poľnohospodárskej produkcie sme sledovali produkciu za živočíšnu výrobu len

za roky 2003 a 2005, nakoľko v nasledujúcich rokoch sa tento ukazovateľ nesledoval.

Ďalšia časť obsahuje zhodnotenie výsledkov hospodárenia právnických i fyzických

osôb (SHR) kde podkladovým materiálom boli Zelené správy Ministerstva

pôdohospodárstva Slovenskej republiky za roky 2007 – 2009, pre ktoré podkladovým

materiálom boli Informačné listy MP SR, uložené v CD MP SR na VÚEPP.

Pri určovaní sociálneho statusu SHR sme taktiež vychádzali z údajov Štrukturálneho

zisťovania fariem 2003, 2005, 2007, pričom pri ukazovateli štruktúry vzdelania sme sa

venovali len roku 2007, nakoľko v predchádzajúcih rokov tento ukazovateľ v publikácii

nebol zaradený.

V závere vlastnej práce sa venujeme podrobnejšej SWOT analýze SHR, kde

identifikujeme silné a slabé stránky tejto formy podnikania a taktiež poukazujeme na jej

možné príležitosti a ohrozenia.

Pri získavaní potrebných informácií, štatistických údajov u vybraných

ukazovateľov boli uplatnené nasledovné metódy:

• metóda analýzy dokumentov, ktorá umožnila raalizovať výber podľa ich

dostupnosti a poskytovaných dôležitých informácií,

• metódy štatistické, pomocou ktorých sme vyjadrovali vybrané

kvantitatívne charakteristiky v tabuľkových prehľadoch

a v percentuálnom vyjadrení,

• metódy grafické, ktorými sme zabezpečili lepšiu prehľadnosť

hodnotených ukazovateľov,

• metóda SWOT analýzy,

• metódy komparácie a syntézy, prostredníctvom ktorých sme mohli

zistené skutočnosti interpretovať a následne ich formulovať do záverov.

28

4 Vlastná práca

V prvej polovici 90 rokov prevládala predstava, že transformáciou,

socialistických, poľnohospodárskych podnikov, a obnovením vlastníckych práv, k pôde,

znovu vytvoríme skutočnú vrstvu roľníkov, ktorá tvorí prevažnú časť vidieckej

populácie.

Vývoj agrárnej štruktúry jasne ukázal, že skutočnosť bola iná ako očakávania.

Keďže došlo k pretrhnutiu „kontinuálneho vývoja“1 roľníckeho stavu, vývoj agrárnej

štruktúry po novembrových zmenách v roku 1989 jasne signalizoval prirodzenú

„koexistenciu“ samostatne hospodáriaceho roľníka (podniku typu rodinnej farmy)

s rôznymi organizačno – právnymi formami korporatívneho charakteru, ktoré

reprezentujú právnické osoby.

Štruktúra podnikov poľnohospodárstva Slovenskej republiky je tvorená rôznymi

organizačno – právnymi formami podnikov. Svoje zastúpenie tu majú obchodné

spoločnosti, poľnohospodárske družstvá i podniky fyzických osôb ako živnostníci

a v neposlednom rade i samostatne hospodáriaci roľníci. A práve táto skupina fyzických

osôb (SHR), jej sociálne a hospodárske postavenie na základe vybraných sociálnych

a ekonomických indikátorov sú predmetom vlastnej časti diplomovej práce.

4.1 Analýza agrárnej štruktúry SR

V súčasnosti je agrárna štruktúra tvorená širokým zastúpením podnikov

(fariem), podnikajúcich formou právnických alebo fyzických osôb. Činnosť podnikov,

ktoré sú v úpadku preberajú iné podnikateľské subjekty, najmä obchodné spoločnosti

a fyzické osoby. Majetková transformácia poľnohospodárskych družstiev sa legislatívne

ukončila v polovici 90 – tych rokov.

1 Prvou diskontinuitou vo vývine agrárnej kultúry i v spôsobe života vidieckeho obyvateľstva boli spoločenské a politické zmeny po roku 1948. Druhou diskontinuitou v živote slovenského vidieka boli spoločenské zmeny, ktoré nastali po roku 1989. Podľa autora spoločnosť očakávala, a nielen poľnohospodárska, že vývoj nebude pokračovať idealizovaním predsocialistickej minulosti, ale anticipatívnou agrárnou politikou, ktorá dá tomuto výrobnému odvetviu víziu pre 21. storočie. SLAVKOVSKÝ, Peter. (1996)

29

Prehľad štruktúry podnikov podľa právnych foriem podnikania, tak ako to

sleduje Štatistický úrad SR, je uvedený v tabuľke 1. Poskytuje informáciu o počte

právnických, fyzických osôb ale najmä o počte samostatne hospodáriacich roľníkov

(SHR).

Tab. 1

Štruktúra fariem pod ľa právnej formy podnikania v SR za obdobie 2003 až 2009

2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009 PO spolu 101 412 114 285 126 777 139 240 149 772 169 960 179 352 Obchodné spoločnosti 57 647 67 143 76 632 86 317 94 580 112 149 119 268 Družstvá 1 517 1 564 1 542 1 501 1 492 1 535 1 553 Štátne podniky 37 35 30 22 21 23 23 Rozpočtové organizácie 6 470 6 612 6 654 6 649 6 643 6 592 6 643 Príspevkové organizácie 1 354 962 895 816 792 751 726 Ostatné organizácie 34 387 37 969 41 024 43 935 46 244 48 910 51 139 FO spolu 329 720 360 378 367 094 388 246 399 641 418 221 413 867 Živnostníci 306 356 336 640 344 870 364 185 374 382 392 841 387 876 Slobodné povolania 13 044 13 683 12 752 15 175 16 725 17 189 17 974 SHR 10 320 10 055 9 472 8 886 8 534 8 191 8 017

Zdroj: ŠÚ SR, Regionálna databáza

Ako môžeme z tabuľky vidieť, z právnych foriem podnikania v každom roku

sledovaného obdobia jednoznačne prevládajú podniky fyzických osôb. Obe skupiny, či

už FO alebo PO mali z roka na rok stúpajúcu tendenciu. Celkový počet právnických

osôb za rok 2009 predstavoval 179 352 podnikov, z ktorých dominantné postavenie

mali bezkonkurenčne obchodné spoločnosti s počtom 119 268 subjektov. Tie

zaznamenali v roku 2008 najväčší nárast, a to o 17 569 subjektov oproti roku 2007, kde

bol ich počet 94 580. Svoje postavenie tu mali aj družstvá, ktoré si napriek poklesom

v určitých rokoch, udržali svoju pozíciu. Zo všetkých právnických osôb najmenšie

počty dosahovali štátne podniky.

Z podnikov fyzických osôb viedli FO – živnostníci, za nimi nasledovali

slobodné povolania a následne to boli samostatne hospodáriaci roľníci. (viď. obr.1). V

roku 2009 formou živností podnikalo 387 876 fyzických osôb. Tí spolu so slobodnými

povolaniami vykazovali z roka na rok stúpajúci trend. Ako jediní zo skupiny fyzických

osôb, ktorí zaznamenali klesajúcu tendenciu boli samostatne hospodáriaci roľníci.

30

Fyzické osoby

050 000

100 000150 000200 000250 000300 000350 000400 000450 000

2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009

počet

živnostníci

slobodné povolania

SHR

Obr. 1

Vývoj počtu FO v rokoch 2003 - 2009

Zdroj: vlastné spracovanie

V roku 2003 počet SHR v podnikateľskej štruktúre predstavoval 10 320

roľníkov, v roku 2005 to bolo už len 9 472, až nakoniec v roku 2009 ich počet klesol

na 8 017. Početnosť SHR za jednotlivé kraje Slovenskej republiky demonštruje

nasledovná tabuľka.

Tab. 2

Počet SHR za jednotlivé kraje SR za obdobie 2003 až 2009

2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009 SR 10 320 10 055 9 472 8 886 8 534 8 191 8 017

Bratislavský kraj

656 574 554 516 507 479 485

Trnavský kraj 1 413 1 385 1 267 1 155 1 091 1 020 958

Trenčianský kraj 372 367 344 333 317 304 305

Nitrianský kraj 2 337 2 254 2 096 1 930 1 818 1 723 1 649

Žilinský kraj 1 271 1 282 1 220 1 153 1 084 1 065 1 058

Banskobystrický kraj

1 783 1 689 1 540 1 475 1 442 1 392 1 382

Prešovský kraj 1 035 1 047 1 039 1 000 994 973 1 001

Košický kraj 1 453 1 457 1 412 1 324 1 281 1 235 1 179

Zdroj: ŠÚ SR, Regionálna databáza

31

Najvyššie zastúpenie, skupiny fyzických osôb – SHR za celé sledované obdobie

bolo zaznamenané v Nitrianskom kraji. Dôvodom sú veľmi dobré pôdno- klimatické

podmienky, ktoré vytvárajú najlepšie predpoklady, pre rozvoj poľnohospodárstva vôbec

a v rámci neho aj súkromného, roľníctva. Napriek najpočetnejšiemu zastúpeniu aj v

Nitrianskom kraji zaznamenali klesajúcu tendenciu. Naopak najnižšie zastúpenie mal

Trenčiansky kraj s počtom 305. Po Nitrianskom kraji patrilo druhé najvyššie zastúpenie

Banskobystrickému kraju s počtom roľníkov 1 382 a na treťom mieste bol Košický kraj

s počtom 1 179 roľníkov.

V porovnaní podnikateľskej štruktúry, ktorú uvádza Štatistický úrad, so

štruktúrou fariem podľa Štrukturálneho zisťovania fariem sú evidentné rozdiely, ktoré

vyplývajú z iného metodického postupu pri získavaní a následnom spracovaní údajov.

V tabuľke 3 je uvedený počet jednotlivých druhov fariem v sledovanom súbore podľa

Štrukturálneho zisťovania fariem za roky 2003, 2005 a 2007.

Tab. 3

Počet fariem v SR za roky 2003, 2005 a 2007

Ukazovateľ 2003 2005 2007 Počet fariem SPOLU 71 738 68 491 68 989

FO spolu 70 078 66 686 66 948

V tom: FO registrované 6 550 7 172 6 893

FO neregistrované 63 528 59 514 60 055

PO spolu 1 660 1 805 2 041

Zdroj: ŠÚ SR, Štrukturálne zisťovanie fariem

Pod farmami právnických osôb rozumieme podnikateľské subjekty zapísané do

obchodného registra. Farmy registrovaných fyzických osôb sú firmy samostatne

hospodáriacich roľníkov (SHR) registrovaných na štatistickom úrade na základe

osvedčenia obecného úradu a nezapísaných do OR a pod farmami neregistrovaných FO

sa chápu farmy domácností (tzv. rodinné farmy samozásobiteľského charakteru).

Z tabuľky vyplýva, že v agrárnej štruktúre Slovenska majú jednoznačne

dominantné postavenie farmy fyzických osôb, u ktorých sa počet po vstupe SR do EÚ

mierne znížil. V roku 2007 bolo zistených 66 948 fariem fyzických osôb, z ktorých

početnejšiu časť tvorili neregistrované FO s počtom 60 055 domácností. Zvyšnú časť

tvorili registrované FO, t.j. samostatne hospodáriaci roľníci, ktorí bezkonkurenčne

32

svojim počtom v každom roku sledovaného obdobia prevyšovali farmy právnických

osôb. Najväčšie zastúpenie dosiahli v roku 2005 s počtom 7 172 SHR. Následne o dva

roky neskôr sa ich počet znížil o 279 fariem (6 893).

Podrobné členenie fariem podľa právnej formy podnikania uvádza nasledovná tabuľka.

Tab. 4

Počet fariem podľa právnej formy za SR v rokoch 2003, 2005 a 2007

SR spolu 2003 2005 2007 Počet fariem podľa právnej formy 71 738 68 491 68 989

Neregistrované FO 63 528 59 514 60 055 Živnostník 176 310 432 Živnostník zapísaný v OR 3 3 5 SHR-roľník 4 589 4 604 4 030 SHR-roľník zapísaný v OR 1 1 2 FO - Slobodné povolanie 13 16 18 Živnostník podnikajúca súčasne ako SHR 1 759 2 226 2 383 FO zapís.v OR-podnikajúca súčasne ako SHR 18 15 19 FO nezapís.v OR-podnikajúca súčasne ako osoba so slobodným povolaním 13 16 30 Verejná obchodná spoločnosť 1 1 2 Spoločnosť s ručením obmedzeným 817 959 1 159 Nezisková organizácia poskytujúca prospešné služby 1 4 5 Akciová spoločnosť 123 127 123 Družstvo 644 603 603 Spoločenstvá vlastníkov pozemkov, bytov a pod. 5 21 39 Štátny podnik 5 5 5 Rozpočtová organizácia 3 16 17 Príspevková organizácia 28 22 19 Verejnoprávna inštitúcia 1 2 1 Združenie 2 6 11 Cirkevná organizácia 1 4 6 Organizačná jednotka združenia 2 4 8 Obecný úrad, mestský úrad 5 12 15

Zdroj: ŠÚ SR, Štrukturálne zisťovanie fariem

Ako môžeme vidieť, hneď po farmách domácností a farmách SHR, mali

v organizačnej štruktúre najpočetnejšie zastúpenie aj živnostníci podnikajúci súčasne

ako SHR, u ktorých bol zachytený rastúci trend. V roku 2007 ich touto formou

podnikalo 2 383, čo bolo v porovnaní s rokom 2003 o 624 živnostníkov viac.

33

V rámci fariem právnických osôb početne najrozšírenejšou právnou formou boli

obchodné spoločnosti, z ktorých najväčší nárast zaznamenali spoločnosti s ručením

obmedzeným (o 171), u ktorých sa potvrdil rastúci trend. V roku 2007 podnikalo

formou s.r.o. 1 159 subjektov. Akciové spoločnosti (a.s.) si zachovávali svoju

početnosť, naopak klesajúci trend zaznamenali družstvá, a to najmä po vstupe SR do

EÚ. Za roky 2005 a 2007 hospodárilo formou družstva 603 subjektov, čo predstavovalo

pokles o 41 subjektov oproti roku 2003.

Z predchádzajúcej analýzy vyplýva, že napriek tomu, že podniky korporatívneho

charakteru si z roka na rok udržovali svoje postavenie, v podnikateľskej štruktúre

Slovenska jednoznačne prevládali farmy fyzických osôb, v rámci ktorých dominujú

neregistrované FO a samostatne hospodáriaci roľníci.

4.2 Identifikácia postavenia SHR podľa vývoja výmery a štruktúry

obhospodarovanej pôdy

Podnikanie na pôde podmieňuje,množstvo faktorov ako napríklad vhodné pôdno

- klimatické a prírodné podmienky, obyvateľstvo, ako aj ekonomická sila jednotlivých

regiónov Slovenska.

Pri určovaní ekonomického statusu samostatne hospodáriaceho roľníka sme

vychádzali z komparácie fariem právnických a fyzických osôb prostredníctvom

vybraných ukazovateľov. Jedným z hlavných indikátorov bola priemerná výmera

obhospodarovanej poľnohospodárskej pôdy podľa typu fariem, ktorej výsledky môžeme

vidieť v tabuľke 5. Ďalším ukazovateľom bolo zatriedenie počtu fariem podľa veľkosti

obhospodarovanej poľnohospodárskej pôdy (viď tabuľka 6) a veľkosti

obhospodarovanej ornej pôdy (viď príloha 1).

Z uvedených výsledkov vyplýva, že na 68 989 fariem pripadá v prepočte na

jednu farmu priemerne 29,11 ha poľnohospodárskej pôdy, pričom 2 466 fariem týmto

výrobným faktorom nedisponovalo. Najviac priemernej výmery p.p. za celé sledované

obdobie vykázali farmy právnických osôb, u ktorých z roka na rok klesal počet fariem

bez pôdy, ako aj priemerná výmera obhospodarovanej p. p. V roku 2007 farmy PO

s počtom 2 041 fariem obhospodarovali v priemere na jednu farmu 799,47 ha p. p.

34

Tab. 5

Priemerná výmera obhospodarovanej p.p. podľa typu fariem

v rokoch 2003, 2005 a 2007

Ukazovateľ Jednotka 2003 2005 2007 Celkový počet fariem počet 71 738 68 491 68 989 Z toho bez obhospodarovanej p.p. počet 1 975 2 129 2 466 Priemerná výmera obhosp. p.p.na farmu ha 30,65 28,32 29,11 Celkový počet fariem FO spolu počet 70 078 66 686 66 948 Z toho bez obhospodarovanej p.p. počet 1 859 2 017 2 361 Priemerná výmera obhosp. p.p.na farmu ha 4,61 5,29 6,02 Celkový počet fariem - FO registrované počet 6 550 7 172 6 893 Z toho bez obhospodarovanej p.p. počet 425 370 295 Priemerná výmera obhosp. p.p.na farmu ha 42,46 42,80 47,24 Celkový počet fariem - FO domácností počet 63 528 59 514 60 055 Z toho bez obhospodarovanej p.p. počet 1 434 1 647 2 066 Priemerná výmera obhospodarovanej p.p.na farmu

ha 0,88 0,88 1,33

Celkový počet fariem PO spolu počet 1 660 1 805 2 041 Z toho bez obhospodarovanej p.p. počet 116 112 105 Priemerná výmera obhospodarovanej p.p.na farmu

ha 1 181,00 908,02 799,47

Zdroj: ŠÚ SR, Štrukturálne zisťovanie fariem

U fariem samostatne hospodáriacich roľníkov z roka na rok stúpala ich

početnosť a počty fariem bez obhospodarovanej poľnohospodárskej pôdy sa znižovali.

V predvstupovom roku 2003 6 550 fariem SHR hospodárilo na priemernej výmere

42,46 ha p. p., pričom bez obhospodarovanej pôdy podnikalo 425 fariem. Avšak

v porovnaní s rokom 2007 kedy hospodárilo 6 893 fariem, stúpla priemerná výmera p.

p. o 4,78 ha., t.j. na 47,24 ha p. p. Najpočetnejšou skupinou zostávajú farmy

domácností, ktoré však hospodárili na najmenších výmerách. V priemere na jednu

farmu tento ukazovateľ u tejto kategórie vykazoval hodnoty oscilujúce okolo 1 ha p.p

Podrobný prehľad o priemerných výmerách obhospodarovanej p.p. za právne

formy podnikania je uvedený v prílohe 2.

Počet fariem podľa veľkosti obhospodarovanej poľnohospodárskej pôdy

demonštruje tabuľka 6. Podľa tohto ukazovateľa sa farmy PO aj FO delia do deviatich

kategórií.

35

Tab. 6

Počet fariem podľa veľkosti obhospodarovanej p.p. v rokoch 2003, 2005 a 2007

Počet fariem PO Počet fariem SHR Počet fariem domácností

2003 2005 2007 2003 2005 2007 2003 2005 2007 Poľnohospodárska pôda

1 544 1 693 1 936 6 125 6 802 6 598 62 093 57 867 57 989

v intervale: do 0,5000 ha 6 7 11 465 604 500 33 900 30 716 27 339 0,5001 - 1,0000 ha 45 5 11 1 844 547 379 13 116 14 291 12 564 1,0001 - 5,0000 ha 4 64 107 500 1 824 1 608 14 204 11 598 15 314 5,0001 - 10,0000 ha 35 50 71 740 858 865 649 937 1 919 10,0001 - 50,0000 ha 107 156 243 1 551 1 786 1 885 222 315 818 50,0001 - 100,0000 ha 72 113 122 455 505 594 2 8 19 100,0001 - 500,0000 ha 317 383 450 489 591 676 0 1 16 500,0001 - 1000,0000 ha 297 350 360 57 65 71 0 - - nad 1000,0000 ha 661 565 561 24 22 20 0 - -

Zdroj: ŠÚ SR, Štrukturálne zisťovanie fariem

Najpočetnejšou skupinou aj u tohto indikátora sú opäť farmy FO, kde prevažujú

farmy neregistrovaných fyzických osôb, t.j. domácností. V roku 2007 hospodárilo na

pôde 57 989 domácností, z ktorých skoro polovica tvorila interval do 0,5 ha p.p.

Druhá pozícia, čo sa týka početnosti fariem podľa veľkosti obhospodarovanej

pôdy, je zastúpená farmami samostatne hospodáriacich roľníkov, u ktorých bol z roka

na rok v ich počtoch väčšinou zaznamenaný stúpajúci trend. Najviac SHR hospodárilo

na výmere 10 až 50 hektárov p.p. V roku 2007 tento interval tvorila takmer 1/3 roľníkov

(28,6 %) z celkového počtu 6 598 fariem. Z celého sledovaného obdobia najviac SHR

(1 844) hospodárilo na výmere 0,5 až 1 hektára p.p. a to ešte v predvstupovom období

v roku 2003. Po vstupe SR do EÚ sa však táto situácia výrazne zmenila a počet fariem

hospodáriacich v tomto intervale v roku 2005 sa rapídne znížil až o 1 297 fariem. Do

roku 2007 nasledoval ďalší pokles až na 379 fariem. Hospodárenie tejto skupiny FO na

veľkých výmerách bolo nepatrné. Pôdu o výmere 500 až 1 000 ha obhospodarovalo

v roku 2007 71 roľníkov a nad 1 000 ha p.p. pripadalo len 20 – tim farmám SHR.

Čo sa týka podnikov právnických osôb, mali najmenšie zastúpenie na

poľnohospodárskej pôde, hoci ich početnosť z roka na rok stúpala. V roku 2003 to bolo

1 544 subjektov a v roku 2007 sa ich počet zvýšil na 1 936. Farmy PO pochopiteľne

podnikali na veľkých výmerách, pričom najväčšie zastúpenie zaznamenali v intervale

nad 1 000 ha p.p., počtom 661 subjektov (rok 2003). Aj napriek tomu, že sa ich počet

do roku 2007 znížil na 561, bezkonkurenčne obhospodarujú najväčšie výmery pôdy.

36

Poľnohospodársku pôdu tvoria rôzne druhy pozemkov, ktoré sa percentuálne

podieľajú na jej celkovej výmere. Podľa Štrukturálneho zisťovania, fariem sa

poľnohospodárska pôda člení na ornú pôdu, ktorá má v tejto štruktúre nezastupiteľnú

funkciu, keďže sa na nej realizuje prevažná časť poľnohospodárskej, produkcie.

Zastúpenie jednotlivých pozemkov na výmere poľnohospodárskej, pôdy a ich

percentuálny podiel v rámci fariem PO a FO (SHR) a fariem domácností demonštruje,

nasledovná tabuľka.

Tab. 7

Poľnohospodárska pôda v užívaní podľa druhu pozemkov

v rokoch 2003, 2005 a 2007 za SR

2003 2005 2007 Farmy reg. FO - SHR p.p. v ha podiel v % p.p. v ha

podiel v % p.p. v ha

podiel v %

P.p. spolu, z toho: 260049,96 100,0 291123,49 100,0 311673,48 100,0 Orná pôda 184663,63 71,0 212450,63 70,2 220576,66 70,8 Chmelnice - - - - - - Vinohrady 2144,57 0,8 2011,99 0,9 2153,26 0,7 Domáce záhradky 94,56 0,0 681,74 0,2 193,75 0,1 Ovocné sady 1983,56 0,8 1991,96 0,5 1658,71 0,5 Iné trvalé kultúry 26,82 0,0 2,26 - 1,78 0,0 TTP 71136,82 27,4 73984,92 28,2 87089,32 27,9

Farmy nereg.FO p.p. v ha podiel v % p.p. v ha podiel v

% p.p. v ha

podiel v %

P.p. spolu, z toho: 54564,34 100,0 51080,89 100,0 77166,01 100,0 Orná pôda 32409,19 59,4 31575,55 61,8 49701,28 64,4 Chmelnice - - - - - - Vinohrady 2848,30 5,2 2684,08 5,3 2486,96 3,2 Domáce záhradky 3468,75 6,4 3476,05 6,8 3215,03 4,2 Ovocné sady 640,19 1,2 226,71 0,4 494,45 0,6 Iné trvalé kultúry 15,77 0,0 - - 2,31 0,0 TTP 15182,14 27,8 13118,50 25,7 21265,98 27,6

Farmy PO p.p. v ha podiel v % p.p. v ha

podiel v %

p.p. v ha podiel v

%

P.p. spolu, z toho: 1823464,48 100,0 1537285,66 100,0 1547781,77 100,0 Orná pôda 1112306,36 61,0 1075018,66 69,9 1085966,16 70,2 Chmelnice 330,22 0,0 310,66 0,0 296,58 0,0 Vinohrady 12411,31 0,7 11779,48 0,8 11224,38 0,7 Domáce záhradky 41,92 0,0 61,89 0,0 318,18 0,0 Ovocné sady 8456,55 0,5 7307,19 0,5 7243,10 0,5 Iné trvalé kultúry 1934,07 0,1 - - - - TTP 687984,05 37,7 442807,77 28,8 442733,37 28,6

Zdroj: ŠÚ SR, Štrukturálne zisťovanie fariem

37

Ako už bolo vyššie spomenuté v súhrnne najviac poľnohospodárskej pôdy

zaberali farmy právnických osôb s vyše 1 530 000 ha p. p. vo všetkých sledovaných

rokoch. U týchto subjektov najväčšiu plochu zaberala orná pôda, ktorá v roku 2007

tvorila 70,2 % - ný podiel na p. p. Druhý najvyšší podiel vykazovali trvalé trávne

porasty s takmer 29 % z p. p. Najmenšiu výmeru 296,58 hektára zaberali chmelnice.

Vinohrady tvorili necelé 1 % a ovocné sady 0,5 % z p. p.

V porovnaní, s farmami PO, vykazovali farmy registrovaných, fyzických osôb

oveľa nižšie výmery poľnohospodárskej pôdy a pochopiteľne aj nižšie výmery ornej

pôdy. Z jednotlivých druhov pozemkov podobne ako u fariem právnických osôb

najväčšiu výmeru dosahovala orná pôda, ktorá sa od začiatku sledovaného obdobia

zvyšovala. Zatiaľ čo v roku 2003 SHR hospodárili celkom na 184 663,63 hektára ornej

pôdy, v roku 2007 sa výmera zvýšila na 220 576,66 hektárov. Po ornej pôde mali

významné zastúpenie na farmách SHR aj trvalé trávne porasty, využívané pre voľne

pasúci sa dobytok. Chmelnice nemali na farmách roľníkov žiadne zastúpenie a pozemky

s inými trvalými kultúrami zaberali v roku 2007 iba 1,78 hektára z p. p. čo oproti roku

2003 znamenalo pokles o 27,04 ha.

U fariem domácností bolo zastúpenie podobné ako u fariem SHR. Najväčšiu

plochu zaberala orná pôda (64 % z p.p.), po nej to boli TTP s 27 % ným podielom na p.

p. (2007). Domáce záhradky s 5,8 % ným podielom na pôde obsadili tretiu pozíciu.

Rovnako ako u fariem samostatne hospodáriaceho roľníka, aj tu chýbalo zastúpenie

chmelníc.

4.3 Hrubá poľnohospodárska produkcia

Celková produkcia poľnohospodárskeho odvetvia je sumou produkcie

poľnohospodárskych produktov, tovaru a služieb. Hrubá poľnohospodárska produkcia

(HPP) sa zisťuje za výrobky zahrnuté v skupinách RV a ŽV ako súčet predaja mimo

podnik, vnútropodnikového obratu a rozdielu zásob na začiatku a na konci roka.

Vypočítava sa vo fyzických jednotkách a vo finančnom vyjadrení a ich podiel na HPP.

Ukazovateľ hrubej poľnohospodárskej produkcie z hrubého obratu sa sledoval

vrátane odhadu HPP za organizácie zapísané do OR s počtom zamestnancov do 19

osôb, súkromne hospodáriacich roľníkov, drobných pestovateľov a chovateľov.

38

Tabuľka 8 znázorňuje zastúpenie rastlinnej i živočíšnej produkcie a ich podiel na hrubej

produkcii.

Tab. 8

HPP z hrubého obratu vrátane odhadov za SHR v mil.SK za obdobie 2003 - 2008

HPP z hrubého obratu Podiel na HP v % SR

SPOLU RP ŽP RV ŽV

2003 58 481 26 179 32 302 44,8 55,2

2004 63 029 31 960 31 069 50,7 49,3

2005 57 639 27 534 30 105 47,8 52,2

2006 58 051 28 503 29 548 49 51

2007 62 023 31 232 30 791 50,4 49,6

2008 63 156 33 357 29 799 52,8 47,2

Zdroj: ŠÚ SR, Hrubý obrat – vybrané ukazovatele v poľnohospodárstve

V poslednom sledovanom roku 2008 predstavoval podiel rastlinnej výroby na

hrubej poľnohospodárskej produkcii takmer 53 %, čo predstavovalo aj najvyššiu

hodnotu v porovnaní s ostatnými rokmi tohto odvetvia poľnohospodárskej výroby na

HPP. Najvyšší podiel za živočíšnu výrobu bol zaznamenaný v predvstupovom období,

v roku 2003, kedy dosahoval 55,2 % - ný podiel na HPP.

Charakteristickým znakom rastlinnej produkcie je jej realizácia na pôde, ktorá je

primárnym výrobným faktorom. Zároveň je vyhradeným miestom na pestovanie rastlín

a je vo veľkej miere závislá na prírodných podmienkach. Podrobný prehľad využitia

pôdy konkrétnymi plodinami zobrazuje príloha 3.

Živočíšna výroba v porovnaní s rasdtlinnou výrobou nie je závislá od

poveternostných podmienok. Jej špecifickou črtou je to, že má biologický

charakter,spojený s rozmnožovaním a rastom zvierat.

Jednotlivé zložky živočíšnej produkcie SHR vyjadruje tabuľka 9.

Farmári za sledované roky, nadojili 6,3 mil. litrov ovčieho mlieka, ktoré bolo

v tejto štruktúre najviac zastúpené. Významnú časť tvorilo aj kozie mlieko a taktiež

nastríhaná ovčia vlna, ktorej sa za rok 2005 vyprodukovalo 291 983 kg. Čo sa týka

medu, ten v roku 2003 absentuje, avšak v roku 2005 ho SHR vyprodukovali až 236 092

kg medu.

39

Tab.9

Živočíšna produkcia na farmách SHR za roky 2003 a 2005

Farmy SHR Produkcia ŽV 2003 2005 Nadojené kravské mlieko v tis.l 27 724 30 785

Nadojené ovčie mlieko v l 2 918 509 3 449 785

Nadojené kozie mlieko v l 491 452 579 794

Výroba slepačích vajec tis.ks 20 811 17 146

Nastríhaná ovčia vlna v kg 279 714 291 983

Med v kg - 236 092

Zdroj: ŠÚ SR, Štrukturálne zisťovanie fariem

Ako môžeme z nasledujúcej tabuľky vidieť, na farmách SHR za celé sledované

obdobie, mal najväčšie zastúpenie chov hydiny. Chov zaznamenal stúpajúcu tendenciu,

nakoľko počet stavov hydiny v roku 2007 vzrástol o 837 750 kusov, oproti roku 2003.

Vo veľkom počte sú zastúpené aj ošípané a ovce, pričom u ošípaných bolo

zaznamenané znižovanie stavov. Po vstupe Slovenska do EÚ štatistiky evidovali

u SHR aj výrobu medu. Počet včelstiev z roka na rok rástol.

Tab. 10

Počet zvierat na farmách SHR v SR v rokoch 2003, 2005, 2007

Farmy SHR 2003 2005 2007 Hydina 1 138 558 658 445 1 976 308 Hovädzí dobytok 28 379 28 615 33 495 Ošípané 99 193 70 704 60 439 Kozy a capy 2 577 3 155 3 643 Ovce a barany 82 736 93 130 103 560

Kone 1 614 2 119 2 477 Kožušinové zvieratá 1 234 3 717 420 Králiky 49 248 34 140 17 199 Holuby na mäso 392 724 - Osly,muly, mulice 2 10 59 Počet včelstiev - 13 530 16 492

Pštrosy - 108 - Prepelice,bažanty a iné - 2 488 -

Zdroj: ŠÚ SR, Štrukturálne zisťovanie fariem

40

Na základe porovnania vybraných ekonomických ukazovateľov môžeme

konštatovať, že aj keď farmy registrovaných fyzických osôb, t.j. farmy samostatne

hospodáriacich roľníkov patria v agrárnej štruktúre Slovenska k najpočetnejšie

zastúpeným formám podnikania, obhospodarujú v porovnaní s farmami právnických

osôb oveľa nižšie výmery poľnohospodárskej pôdy a svojou poľnohospodárskou

činnosťou vytvárajú vyšší podiel v rastlinnej ako v živočíšnej produkcii.

4.4 Výsledky hospodárenia právnických osôb a SHR

Od vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie si poľnohospodárstvo ako

celok každoročne zachováva trend ziskovosti. Napriek tomu konkurencieschopnosť

jeho výrobkov je značne diferencovaná a bez podpôr by väčšina poľnohospodárskych

podnikov bola stratová.

V roku 2008 poľnohospodárstvo, ktoré je zastúpené právnickými i fyzickými

osobami zapísanými v obchodnom registri, dosiahlo kladný výsledok hospodárenia pred

zdanením vo výške 3,9 mld. Sk, ktorý bol najvyšší od vstupu Slovenska do EÚ.

Finančno-ekonomické ukazovatele analyzované v tejto časti práce boli

prepočítané na 1 ha využívanej poľnohospodárskej pôdy. Hodnotený súbor zahŕňal

2 247 subjektov právnických a fyzických osôb s počtom do 19 i nad 20 zamestnancov.

Informačné listy obsahujúce údaje z poľnohospodárskych podnikov, ktoré

obhospodarujú 79,4 % výmery využívanej poľnohospodárskej pôdy Slovenska.

Základné údaje tohto indikátora u podnikov právnických osôb vyjadruje tabuľka 11.

Ako možno vidieť z tabuľky, v roku 2008 výsledok hospodárenia PO dosiahol

1 356 Sk na ha p.p. Ziskových bolo 77 % podnikov, ale medziročne ich podiel klesol o

8 percentuálnych bodov. Na ziskovosti sa viac podieľali obchodné spoločnosti s

výsledkom hospodárenia 2 111 Sk na ha p. p. Ziskových bolo aj 70 %

poľnohospodárskych družstiev a 82 % obchodných spoločností

V dosiahnutých výsledkoch medzi právnymi formami podnikania boli značné

rozdiely. Obchodné spoločnosti dosahovali vyššiu úroveň vo väčšine ekonomicko–

finančných ukazovateľov. Pozitívom v poľnohospodárskych družstvách oproti

obchodným spoločnostiam, tak ako v predchádzajúcich rokoch, bola vyššia úroveň

pridanej hodnoty prepočítaná na ha p. p. (o 374 Sk). Obchodné spoločnosti hospodárili

efektívnejšie s nižšou nákladovosťou výnosov a nižšou zamestnanosťou. Táto

41

organizačno – právna forma podnikania v prepočte na 100 ha p. p. cez tento ukazovateľ

zreteľne vyjadrovala vyššiu produktivitu práce. Poľnohospodárske družstvá boli viac

zaťažené majetkom. Obchodné spoločnosti si viac požičiavali, čiže viac využívali cudzí

kapitál a ich celková zadĺženosť majetku bola takmer dvojnásobná oproti

poľnohospodárskym družstvám.

Tab. 11

Základné ekonomické údaje podnikov PO v Sk. ha p.p.

v rokoch 2007 a 2008

Právnické osoby Poľnohosp.družstvá

Obchodné

spoločnosti

2007 2008 2007 2008 2007 2008

Výsledok hospodárenia 1 633 1 356 968 639 2 352 2 111

Nákladovosť výnosov 96,8 97,6 97,7 98,6 96,1 96,8

Pridaná hodnota 7 365 7 368 7 463 7 422 7 173 7 048

Zadĺženosť majetku v % 40,7 41,5 27,3 29,8 54,6 54,3

Neinvestičné podpory 8 098 8 893 8 326 9 054 7 809 8 649

Podiel ZP v % 85 77 82 70 87 82

Podiel NP na V v % 15,9 15,8 19,6 19,9 13,1 12,9

Zdroj: Zelená správa - VÚEPP

.

Podiel bežných (neinvestičných) podpôr na výnosoch bol v obchodných spoločnostiach

nižší ako v poľnohospodárskych družstvách. Vyššia ziskovosť obchodných spoločností

bola ovplyvnená okrem nižšej zamestnanosti a vyššej využiteľnosti majetku, aj

diverzifikáciou ich činností s rozsiahlejšou obchodnou aktivitou, prejavujúcou sa v

takmer 14-násobne vyšších tržbách z predaja tovaru, ale aj v rýchlejšej dobe obratu

zásob, čo bolo výsledkom ich pružnejšieho odbytu oproti poľnohospodárskym

družstvám.

Aj v roku 2008 pretrvávali diferencie v štruktúre kapitálu medzi poľnohospodárskymi

družstvami a obchodnými spoločnosťami. Kým poľnohospodárske družstvá mali vyšší

podiel vlastného kapitálu (65 %), v obchodných spoločnostiach prevládal cudzí kapitál

(54 %).

42

Výsledok hospodárenia SHR, ako uvádzajú Zelené správy MP SR, bol

vyjadrený na základe údajov z databázy Informačných listov. SHR podľa evidencie

LPIS obhospodarovali 6,4 % z celkovo využívanej poľnohospodárskej pôdy

Slovenska.

Tab. 12

Výkaz o príjmoch a výdajoch SHR za SR v Sk.ha p.p za obdobie 2007 - 2009

Ukazovateľ 2007 2008 2009 (v eurách

Príjmy SPOLU 32 531 31 453 1 596,30 Výdavky SPOLU 29 542 29 364 1 520,60 P - V 2 989 2 089 75,7 Podiel ZP 81 75,35 76,4 Podiel SP 19 24,65 23,6 osobný dôchodok podnikateľa 6 144 6 664 227,6 P - V - os.dôch podn. -3 155 -4 575 -151,9

50 h

a

Počet SHR celkom 372 284 364 Príjmy SPOLU 30 839 31 386 869,9 Výdavky SPOLU 28 450 30 022 825 P - V 2 389 1 364 44,9 Podiel ziskových podnikov 91 81,63 81,2 Podiel stratových podnikov 9 18,37 18,8 osobný dôchodok podnikateľa 2 698 2 665 100,1 P - V - os.dôch podn. -308 -1 300 -55,2

51 -

100

ha

Počet SHR celkom 322 283 357 Príjmy SPOLU 25 577 27 942 759,1 Výdavky SPOLU 23 689 27 108 739 P - V 1 888 834 20,1 Podiel ziskových podnikov 94,49 85,89 83,7 Podiel stratových podnikov 5,51 14,11 16,3 osobný dôchodok podnikateľa 952 933 35,5 P - V - os.dôch podn. 936 -99 -15,4

101

- 50

0 ha

Počet SHR celkom 399 326 416 Príjmy SPOLU 47 508 47 075 1 110,7 Výdavky SPOLU 44 596 44 611 1 074,1 P - V 2 913 2 463 36,6 Podiel ziskových podnikov 97,56 88,89 94,1 Podiel stratových podnikov 2,44 11,11 5,9 osobný dôchodok podnikateľa 244 238 9 P - V - os.dôch podn. 2 668 2 225 27,7

nad

500

ha

Počet SHR celkom 41 36 51

Zdroj: Informačné listy CD MP SR, VÚEPP

Podľa platnej metodiky, zahŕňajúcej osobný dôchodok roľníka do výsledku

hospodárenia, až 81,5 % podnikov SHR vykázalo v roku 2008 kladný výsledok

43

hospodárenia (vo výške 1 383 Sk.ha p. p.), ktorý sa však v sledovanom období

medziročne znížil, o takmer 40 %. Po odpočítaní, osobného dôchodku roľníka

(vyčísleného na úrovni priemernej mzdy PO v poľnohospodárstve), by SHR dosiahli

stratu (- 48 Sk.ha p. p.). K lepšiemu výsledku hospodárenia prispeli bežné podpory, bez

ktorých by SHR podobne ako právnické osoby boli stratoví.

Rozdelenie podnikov SHR do veľkostných skupín poľnohospodárskej pôdy (viď

tabuľka 12) umožňuje hodnotiť výsledok hospodárenia v tejto kategórii podnikov

diferencovane. Najvyššiu úroveň výsledku hospodárenia,v roku 2008 dosiahli podniky

hospodáriace na výmere do 50 a nad 500 ha p. p.

Opačná tendencia vo výsledku hospodárenia bola, po odpočítaní osobného dôchodku,

kedy celkový, výsledok hospodárenia bol záporný a v skupinách podnikov s nižšími

výmerami poľnohospodárskej pôdy, strata narastala. Najvyšší kladný výsledok

hospodárenia (bez osobného dôchodku) bol zaznamenaný v podnikoch SHR s výmerou

nad 500 ha poľnohospodárskej pôdy.

Za rok 2009 najvyššiu úroveň zisku dosiahli podniky SHR hospodáriace na

výmere do 50 hektárov p.p., celkovo vo výške 75,7 eura na ha p.p. (2 280,53 Sk).

Naopak najnižší výsledok hospodárenia bol zaznamenaný na farmách o výmere 101 –

500 ha p.p., kde zisk predstavoval len 20,1 eura na ha p.p. (605,53 Sk).

Výsledok hospodárenia SHR ovplyvnila, najmä ich výrobná špecializácia

zameraná podobne ako v predchádzajúcich rokoch, prevažne na rastlinnú výrobu, u

ktorej príjmy boli 8,6 násobne vyššie ako zo živočíšnej výroby. Tržby vzrástli v

obidvoch odvetviach ale viac v rastlinnej výrobe. Rozhodujúci podiel z príjmov SHR

tvorili príjmy z predaja výrobkov a služieb (60,9 %).

K ziskovosti, prispievala aj diverzifikácia služieb, najmä v agroturistike ako aj v

systéme ekologického poľnohospodárstva. Vo výdavkoch dominovala prevádzková

réžia a nákup materiálu. Ostatné výdavky boli vynaložené na nákup tovaru, mzdy a

platby do fondov. SHR v porovnaní s právnickými osobami dosiahli vyšší podiel

podpôr na príjmoch (21,1 %), nižšiu zadĺženosť majetku a vyšší podiel ziskových

podnikov.

44

4.5 Sociálny status SHR

Samostatne hospodáriaci roľníci, ako nositelia tradičných, prvkov vidieckeho

spoločenstva, predstavujú vnútorne zložito, diferencovanú sociálnu skupinu. Rozvoj

individuálneho, podnikania v poľnohospodárstve SR má svoje miesto a nevyčísliteľný

význam, z hľadiska krajinotvorby. Okrem kr