eurÓpske inŠtitÚcie

BULLETIN ADAMA LESÁKA MLADÍ EURÓPANIA, O.Z.

EURÓPSKE INŠTITÚCIE Európska únia je jedinečná. Nie je federáciou ako Spojené štáty americké, ani výlučne medzivládnou organizáciou ako Organizácia Spojených národov. Jej členské štáty zostávajú nezávislými zvrchovanými krajinami, no istú časť svojej zvrchovanosti predsa len združujú. Takto získavajú oveľa väčšiu kolektívnu silu a vplyv, ako by mali,

keby konali jednotlivo. Prijímajú spoločné rozhodnutia prostredníctvom spoločných inštitúcií. Aké to sú a čo robia? Ich popis a ako spolupracujú, kto je za čo zodpovedný… aj na to sa snaží odpovedať Adam tak, aby boli pochopiteľnejšie (nielen) pre mladých.

'[email protected]

!

EURÓPSKA RADA POLITICKÉ SMEROVANIE

A PRIORITY

EURÓPSKY PARLAMENT

JEDINEČNÝ ORGÁN EÚ

RADA EÚ PRĲÍMANIE PREDPISOV

A KOORDINOVANIE

EURÓPSKA RADA

EURÓPSKY PARLAMENT

RADA EÚ

EURÓPSKA KOMISIA

EURÓPSKA CENTRÁLNA BANKA

SÚDNY DVOR EÚ

ADAM LESÁK!

mailto:[email protected]

http://www.mladieuropania.sk


OBSAH

Európska rada ………………………………………..… 3

Európsky parlament ……………………………………. 5

Rada EÚ ……………………………………………..…. 8

Európska komisia ………………………………….…… 11

Európska centrálna banka ……………………………… 14

Súdny dvor EÚ ………………………………………… 16

!!!!!!!!!!!!!!!

'[email protected]

Kto je Adam Lesák?

!Rodený Bratislavčan. Doma študoval na Evanjelickom lýceu, bakalársky stupeň ukončil na Vysokej škole medzinárodných a verejných vzťahov P r a h a , v o d b o r e m e d z i n á r o d n ý c h vzťahov a diplomacie. Po úspešnom prijatí pokračoval v Moskve, n a M o s k o v s k o m š t á t n o m i n š t i t ú t e m e d z i n á r o d n ý c h vzťahov (MGIMO), v m a g i s t e r s k o m programe Governance and Global Affairs. Od j a n u á r a 2 0 1 4 j e č l e n o m M l a d ý c h Európanov.Adam Vám prináša správy o Európskych i n š t i t ú c i á c h a a k t u á l n o m d i a n í




'[email protected]

EURÓPSKA RADAEurópska rada (European Council) - ( E R ) , n e f o r m á l n e n a z ý v a n á aj summit EÚ, je najvyšším politickým orgánom Európskej únie.

Európska rada bola zriadená v roku 1974 s úmyslom vytvoriť pre hlavy štátov alebo predsedov vlád neformálne diskusné fórum. Prvýkrát zasadala v marci 1975 v Dubline. Rýchlo sa stala orgánom, ktorý stanovuje ciele Únie a určuje spôsoby, ako ich dosiahnuť, a to vo všetkých oblastiach činnosti EÚ. Formálny štatút získala v Maastrichtskej zmluve z roku 1992, v ktorej sa ustanovuje, že Európska rada dáva Únii potrebné podnety na jej rozvoj a určuje jej všeobecné politické smerovanie. Od 1.

d e c e m b r a 2 0 0 9 s a n a z á k l a d e Lisabonskej zmluvy stala jednou zo siedmich inštitúcií Únie.

Európska rada (ang. European Council, fr. Conseil Européen) nie je totožná s Radou Európy (ang. Council of Europe, fr. Conseil de l´Europe), ani s Radou Európskej únie (ang. Council of the European Union, fr. Conseil de l´Union européenne).

Európska rada sa schádza 4 krát za rok, zasadá v Bruseli. Tieto stretnutia sa spravidla konajú v marci, júni, októbri a decembri. V prípade závažných okolností sa môže Rada zísť aj na mimoriadnej schôdzi, ktorá sa môže konať v predsedníckom štáte. Európska rada každoročne predkladá Európskemu parlamentu správu o pokroku v únii.

Európska rada je tvorená najvyššími volenými politickými predstaviteľmi členských štátov – sú to predsedovia vlád (napr. Slovensko), kancelári (Nemecko, Rakúsko) alebo prezidenti s výkonnými právomocami (napr. Francúzsko, Fínsko, Rumunsko).

V prípade potreby si hlavy štátov môžu zobrať na rokovania príslušného ministra zo svojho štátu – najčastejšie ministra zahraničných vecí. Súčasťou Európskej rady je aj predseda Európskej k o m i s i e ( J o s é M a n u e l B a r r o s o ) a novozvolený stály predseda Európskej rady (HermanVan Rompuy), ktorý ju zvoláva a vedie. Práce rady sa zúčastňuje aj podpredsedníčka Európskej komisie a novozvolená vysoká predstaviteľka ú n i e p r e z a h r a n i č e n é v e c i a bezpečnostnú politiku Catherine Ashtonová.



Stály predseda Európskej rady je volený Európskou radou kvalifikovanou väčšinou na dve funkčné obdobia (5 rokov),najmenej však na 2, 5 roka. Nesmie zas táva ť ž iadnu funkc iu v členskom štáte. Na najvyššej úrovni z a s t u p u j e E u r ó p s k u ú n i u n a m e d z i n á r o d n e j s c é n e . P r e d s e d a Európskej rady podnecuje činnosť rady, zabezpečuje plynulosť jej práce, usiluje sa u ľ a h č i ť d o s i a h n u t i e s ú d r žn o s t i a konsenzu v rámci rady a po každom jej zasadnutí predkladá správu Európskemu parlamentu. Súčasný stály predseda, Belgičan Herman von Rompuy, ukončí svoje druhé volebné obdobie 30. novembra 2014.

Európska rada určuje principiálne politické smerovanie Európskej únie, stanovuje jej priority, dáva Únii potrebné podnety na jej rozvoj a hlavne má kontrolnú funkciu. Rieši citlivé otázky, ktoré sa nedali vyriešiť na nižších úrovniach. Napriek tomu, že dáva podnety na rozvíjanie únie, nemá zakotvenú legislatívnu ani výkonnú právomoc. Závery rokovaní a rozhodnutia Európskej rady sa spravidla prijímajú konsenzom, v

niektorých prípadoch, ktoré sú zakotvené v Zmluve o EÚ a zväčša majú politicky záväzny charakter pre členské krajiny, sú p r i j í m a n é j e d n o m y s e ľn e a l e b o kvalifikovanou väčšinou. Predseda Európskej rady, predseda Európskej komisie a vysoká predstaviteľka Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku nemajú hlasovacie právo.

Od nadobudnutia platnost i Lisabonskej zmluvy je Európska rada pod vedením Hermana Van Rompuya, svojho prvého zvoleného predsedu, pôvodcom všetkých hlavných rozhodnutí, ktoré Únia prijíma s cieľom čeliť vnútorným a m e d z i n á r o d n ý m v ý z v a m v hospodárskej, finančnej a menovej oblasti, ako aj v oblastiach azylu a prisťahovalectva, rozširovania, rozvojovej spolupráce a medzinárodných vzťahov. Európska rada teda prevzala strategickú úlohu v rámci rozvoja Únie, ktorá jej vyplynula z Maastrichtskej zmluvy a ktorá bola potvrdená v Lisabonskej zmluve.

!

!


[email protected] WWW.MLADIEUROPANIA.SK '4



EURÓPSKY PARLAMENT

Európsky parlament (EP) je jednou zo siedmych inštitúcií Európskej únie (EÚ). Je jedinou inštitúciou, ktorej členovia sú priamo volení na 5 rokov o b č a n m i č l e n s k ý c h š t á t o v . J e zastupiteľským orgánom približne pol miliardy občanov v 28 členských k r a j i n á c h a i c h p r i a m y m sprostredkovateľom v európskych záležitostiach.

Európsky parlament má tri základné úlohy:

I. legislatívnu: spoločne s Radou EÚ prerokúvava a schvaľuje legislatívu EÚ, prijíma zákony navrhnuté Európskou komisiou; parlament musí s návrhom zákona súhlasiť, inak takýto návrh nevstúpi do platnosti;

II. kontrolnú: EP dohliada na všetky aktivity Európskej únie; dozerá, aby činnosť všetkých i n š t i t ú c i í b o l a v s ú l a d e s princípami demokracie; má kľúčovú úlohu pri menovaní Euróspkej komisie – ratifikuje prezidenta komisie, rozhoduje o menovaní Komisie ako celku, môže hlasovať o vyslovení nedôvery Komisie a týmto ju prinútiť k rezignácii (zatiaľ nikdy nevyužité) ;

III.rozpočtovú: v spolupráci s Radou EÚ rozhoduje o rozpočte EÚ; predseda EP musí rozpočet podpísať, inak nevstúpi

do platnosti (EP v minulosti rozpočet dvakrát zamietol, ale od roku 1986 bol vždy podpísaný). !

Politický význam EP stále rastie. EP musí odsúhlasiť každého nového člena únie, prijíma rezolúcie, ktoré vyžadujú internacionálny prístup od E u r ó p s k e j ú n i e . V ä č š i n a medzinárodných zmlúv musí byť odsúhlasená parlamentom. Rada EÚ konzultuje s parlamentom svoje dôležité zahranično-politické rozhodnutia. Európsky parlament prikladá veľký význam ochrane ľudských práv . V roku 1988 parlament založil Sacharovu cenu za slobodu myslenia, ktorá sa každoročne udeľuje jednému, viacerým jednotlivcom, alebo skupine, ktorí sa vyznamenali v boji za ľudské práva. V roku 1989 bola táto cena udelená Alexandrovi Dubčekovi.

E u r ó p s k y p a r l a m e n t s í d l i v Štrasburgu. Tu sa stretáva každoročne na 12 plenárnych zasadnutiach. V Bruseli sa uskutočňujú dodatočné zasadnutia a schôdze výborov a politických skupín.

Generálny sekretariát Európskeho parlamentu má sídlo v Luxemburgu. Parlament má kancelárie vo všetkých členských krajinách, ktoré poskytujú bližšie informácie o jeho činnosti.

P o s l a n c i v E u r ó p s k o m parlamente nezasadajú podľa svojej štátnej príslušnosti či národnosti, teda podľa štátu, občanov ktorého zastupujú,

!





ale podľa politickej príslušnosti. Poslanci EP sa združujú do politických skupín/frakcií . Každá polit ická skupina musí spĺňať dve podmienky:

a) musí zastupovať aspoň ¼ členských štátov,

b) s k u p i n a / f r a k c i a m á minimálne 25 poslancov.

Každá skupina /frakcia si zvolí svojho predsedu (niektoré skupiny dvoch s p o l u p r e d s e d o v ) , m á v l a s t n é predsedníctvo a sekretriát.

História Európskeho parlamentu siaha až do roku 1952, kedy Európske spoločenstvo uhlia a ocele (ESUO) malo n e p r i a m o v o l e n é P a r l a m e n t n é zhromaždenie, ktoré malo 78 členov a prvý krát zasadalo v Štrasburgu. Skutočný predchodca Európskeho parlamentu je Zhromaždenie Európskych spoločenstiev (ktoré malo kompetencie pre ESUO, Európske hospodárske s p o l oče n s t v o [ E H S ] a E u r ó p s k e s p o l o č e n s t v o a t ó m o v e j e n e r g i e [EURATOM]), ktoré v roku 1957 po podpísaní Rímskych zmlúv malo 142 č lenov nominovaných národnými parlamentami.

V roku 1962 sa Parlamentné zhromaždenie premenovalo na Európsky parlament. V tom istom roku Zlučovacia zmluva pridala právomoci Európskemu parlamentu. Na základe tejto zmluvy EP dostal neobmedzenú právomoc odvolávať zjednotenú Európsku komisiu.

Jeden z najväčš ích z lomov v histórií EP prišiel v roku 1974, kedy na sammite v Paríži bol oznámený zámer, že EP bude volený v priamych voľbách

občanmi členských štátov (definitívne rozhodnutie bolo prijaté v roku 1976).

Prvé voľby do EP sa konali v júni 1979. Občania členských štátov si v prvých voľbách vybrali 410 poslancov (z 9 členských štátov), ktorí začali priamo zastupovať ich záujmy. 17. Júla 1979 sa konalo prvé zasadnutie novozvoleného parlamentu v Štrasburgu.

P o v s t u p e Š p a n i e l s k a a Portugalska (1986) sa počet poslancov zvýšil na 518. Prijatím Jednotného európskeho aktu (1986) sa funkcie Európskeho parlamentu ešte posilnili, a to najmä v legislatívnej činnosti. EP d o s t a l p r á v o m o c p r e d k l a d a ť pozmeňovacie návrhy k prerokuvávanej l e g i s l a t í v e . E P n a v y š e z í s k a l i kompetencie pri rozhodovaní o prijímaní nových členských krajín do EÚ a pri schvaľovaní medzinárodných zmlúv. P o v s t ú p e n í d o p l a t n o s t i Maastrichtskej zmluvy (1993) sa legislatívne právomoci Európskeho parlamentu ďalej posilnili. EP sa stal rovnocenným partnerom Rady Európskej únie (mohol vetovať legislatívne návrhy v niektorých oblastiach). Na základe tejto zmluvy začal EP schvalovať členov Európskej komisie, a taktiež bol zakotvený vznik inštitúcie európskeho ombudsmana.

V poradí štvrtých voľbách do EP (1979, 1984, 1989, 1994) sa po prvý raz mohlo uplatniť aktívne aj pasívne volebné právo v krajine pobytu. Počet poslaneckých kresiel vzrástol na 534. Po ďalšej vlne rozširovania EÚ [rok 1995 – vstup Rakúska, Fínska, Švédska] počet poslancov vzrástol na 626.

Od 1. mája 1999, kedy vstúpila do p l a t n o s t i A m s t e r d a m s k á z m l u v a (podpísaná 2. októbra 1997), EP spolu s Radou Európskej únie schvaľujú všetku legislatívu.

Rok 2001 znamenal obmedzenie počtu poslancov maximálne na 732 (Zmluva z Nice, vstúpila do platnosti 2003). !





Desiate voľby do EP (pre volebné obdobie 2009 – 2014) sa konali už aj v ďalších nových členských štátoch EÚ, Bulharsku a Rumunsku. Priemerná účasť bola takmer taká istá ako v predošlých, 43,2% (Slovensko opäť s najnižšou účasťou 19,6%). Martin Schulz sa stal n o v ým p r e d s e d o m E u r ó p s k e h o parlamentu v roku 2012.

Súčasný Európsky parlament tvorí 766 poslancov z 28 členských štátov. Vo volebnom období 2009-2014 sa v EP sformovalo 7 politických zoskupení:

1. EPP – Skupina európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov) má 275 poslancov a na jej čele stojí Francúz Jozeph Daul. Zo slovenských p o s l a n c o v t a m p a t r i a nominanti SDKÚ, KDH, SMK: Eduard Kukan, Peter Šťastný, Anna Záborská, Miroslav Mikolášik, Edit Bauer, Alajos Meszáros.

2. Skupina progresívnej aliancie socialistov a demokratov tvorí druhú najsilnejšiu frakciu. Táto frakcia má 194 členov a jej predsedom je Nemec Martin Schulz. Nominanti SMER-SD sú členmi tejto frakcie (Monika Flašíková – Beňová, Vladimír Maňka, Katarína Neveďalová, Monika Smolková, Boris Zala).

3. Skupina Aliancie liberálov a demokratov za Európu má 85 poslancov, jej predsedom je Belgičan Guy Verhofstadt. Zo S l o v á k o v j e j e j č l e n o m

n o m i n a n t d n e s u ž neexistujúceho HZDS Sergej Kozlík.

4. 5 8 č l e n o v m á S k u p i n a zelených /Európska slobodná aliancia. Na čele tejto skupiny s t o j í D a n i e l C o h - B e n d i t a Rebecca Harmsová.

5. Najnovšie založená skupina Európskych konzervatívcov a r e f o r m i s t o v m á t i e ž 5 6 poslancov a na jej čele je Timothy Kirkhope.

6. 35 poslancov je združených v Konfederatívnej skupine Európskej zjednotenej ľavice – Nordická zelená ľavica. Jej predseodm je Lothar Bisky.

7. P o s l e d n o u a n a j m e n šo u skupinou je Európska sloboda a demokracia s 33 poslancami, ktorej členom je aj nominant SNS, Jaroslav Paška.

30 poslancov je nezaradených. !Najbližšie voľby do Európskeho

parlamentu sa budú konať 22. – 25. mája 2014. Konajú sa v jednom termíne vo všetkých krajinách EÚ. Na území Slovenskej republiky sa bude dňa 24. mája 2014 voliť do Európskeho parlamentu 13 poslancov.





RADA EURÓPSKEJ ÚNIE

R a d a E u r ó p s k e j ú n i e j e najdôležitejší legislatívny a rozhodovací o r g á n E u r ó p s k e j ú n i e , j e d n a z najvplyvnejších inštitúcií. Zastupuje záujmy všetkých štátov na európskej úrovni. Stretávajú sa tu ministri jednotlivých štátov, aby spoločne prijímali právne predpisy a koordinovali

svoje politiky. R a d u E u r ó p s k e j ú n i e j e

potrebné odlíšiť od Európskej rady a Rady Európy. Európska rada je tiež inštitúcia Európskej únie, ale v jej rámci sa približne 4-krát ročne stretávajú najvyšší predstavitelia členských štátov a diskutujú o politických prioritách EÚ. Rada Európy nie je orgánom EÚ.

Rada Európskej únie , t i ež nazývaná aj Rada ministrov, sa skladá sa vždy z jedného ministra za každý členský štát (títo ministri sa obmieňajú podľa druhu navrhovanej legislatívy). Ministri sa schádzajú podľa potreby; najčastejšie sa schádzajú ministri poľnohospodárstva (približne 14x do roka), ministri vnútra a zahraničných vecí sa schádzajú približne raz za mesiac. Sídlom Rady Európskej únie je Brusel, a l e r o k o v a n i a p r e b i e h a j ú a j v Luxemburgu.

Zloženie Rady Európskej únie sa môže aktuálne meniť podľa preberanej problematiky:

1. Všeobecné záležitosti 2. Zahraničné veci

3. H o s p o d á r s k e a f i n a n č n é záležitosti (vrátane rozpočtu)

4. Spravodlivosť a vnútorné veci (vrátane civilnej obrany)

5. Zamestnanosť, sociálna politika, z d r a v i e a s p o t r e b i t e ľ s k é záležitosti

6. Konkurencieschopnosť (vnútorný trh, priemysel a výskum [vrátane cestovného ruchu])

7. D o p r a v a , t e l e k o m u n i k á c i e a energetika

8. Poľnohospodárstvo a rybné hospodárstvo

9. Životné prostredie 10. Vzdelávanie, mládež a kultúra

( v r á t a n e a u d i o v i z u á l n y c h záležitostí) !

Najdôležitejšie úlohy Rady Európskej únie:

- prijímanie právnych predpisov EÚ

- zabezpečovanie koordinácie hospodárskych politík krajín EÚ

- uzatváranie dohôd medzi EÚ a inými krajinami

- schvaľovanie rozpočtu EÚ - zodpovedať za zahraničnú a

bezpečnostnú politiku EÚ - k o o r d i n o v a n i e s p o l u p r á c e členských krajín v otázkach spravodlivosti. !

Rada Európskej únie vykonáva svoju činnosť na troch úrovniach:

• na úrovni pracovných skupín ( s k u p i n y o d b o r n í k o v z jednotlivých štátov)

• na úrovni výboru stálych z á s t u p c o v ( v ý b o r veľvyslancov)

• na úrovni rady (stretnutia r e z o r t n ý c h m i n i s t r o v jednotlivých štátov).

Rada EÚ spolu s parlamentom prerokúvava a prijíma nové legislatívne

!





!predpisy z dielne Európskej

komisie. Poverení ministri sa snažia nájsť dohodu k návrhom Európskej komisie a dosiahnuť kompromis prijateľný pre členskú krajinu, ktorú zastupujú aj pre Európsku úniu ako celok.

Druhá najdôležitejšia funkcia Rady je v oblasti hospodárskej politiky. Finančná kríza, ktorá vypukla v roku 2008, ukázala, že celková hospodárska politika Európskej únie by mala byť koordinovaná všetkými ministrami financií a ministrami hospodárstva členských štátov. Aj keď členským štátom bola v oblasti hospodárskych politík ponechaná plná suverenita, jednotlivé štáty si na tomto fóre môžu vymieňať skúsenosti a vytyčovať si spoločné ciele.

Taktiež Rada EÚ podpisuje medzinárodné zmluvy v mene EÚ v oblastiach ako rybárstvo, obchod, životné prostredie atď. V hospodárskej oblasti prináleží Rade EÚ každoročne vyznámná úloha: spoločne s Európskym p a r l a m e n t o m s c h v á l i ť r o z p o č e t Európskej únie.

Na pôde Rady EÚ sa rozvíja aj Zahraničná a bezpečnosntá politika. Napriek tomu, že v tejto oblasti bola

!! ponechaná značná suverenita

všetkým členským štátom, je Rada EÚ hlavnou inštitúciou EÚ, kde sa tvorí zahraničná a bezpečnostná politka. V oblasti bezpečnostnej politiky má Európska únia značne obmedzené možnosti, keďže nemá svoju armádu. Avšak niektoré štáty poskytli časť svojej armády, aby mohla Euróspka únia pružnejšie reagovať na medzinárodné konflikty a prírodné katastrofy. Možné použitie jednotiek ozbrojených síl je však podmienené výhradne na humanitárne, záchranné práce a udržiavanie mieru.





Ministri spravodlivosti sa v Rade EÚ usilujú, aby bol zabezpečený rovnaký prístup obyvateľstva k právu, bez akýchkoľvek obmedzení. To znamená, aby sa judikát (rozhodnutie súdu) z jedného štátu uznával aj v druhom štáte. Druhou dôlež itou funkciou ministrov spravodlivosti a ministrov vnútra je ochrana vonkajších hraníc Európskej únie, boj proti terorizmu, boj proti organizovanému zločinu.

Rada Európskej únie nemá t r v a l é h o p r e d s e d u ( o k r e m R a d y ministrov pre zahraničné vzťahy). Zasadnutia Rady vedie vždy minister tej krajiny, ktorá práve predsedá Rade EÚ. Napr. Rade pre spravodlivosť bude vždy p r e d s e d a ť n e m e c k ý m i n i s t e r spravodlivosti v tom období, keď Nemecko bude rotujúcou predsedajúcou krajinou. Momentálne Rade Európskej únie predsedá Grécko (január – jún 2014), po ňom prevezme predsedníctvo Taliansko (júl – december 2014). S l o v e n s k o b u d e p r e d s e d a ť r a d e Európskej únie od júla do decembra 2016.

Rade pre zahraničné veci stabilne predsedá Vysoký predstaviteľ Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, aktuálne Cathrine Ashton.

Rozhodnutia Rady Európskej únie sa prijímajú pomocou hlasov. Čím má krajina viac obyvateľov, tým má viac hlasov: Nemecko, Francúzsko, Taliansko, Veľká Británia 29; Španielsko, Poľsko 27; Rumunsko 14; Holandsko 13; Belgicko, Česko, Grécko, Maďarsko, Portugalsko

12; Bulharsko, Rakúsko, Švédsko 10; Chorvátsko, Dánsko, Írsko, Litva, Slovensko, Fínsko 7; Cyprus, Estónsko, Lotyšsko, Luxembursko, Slovinsko 4; M a l t a 3 ; s p o l u j e 3 5 2 h l a s o v .

Rozhodnutia sú prijimané jednoduchou väčšinou krajín (50%+1 hlas – 15 krajín) ak je návrh predložený Európskou komisiou alebo 2/3 väčšinou ak je predložený inou inštitúciou (18 štátov) a minimálne 74% hlasov (260) a štátmi k toré zas tupujú minimálne 62% populácie Európskej únie (313,6 miliónov obyvateľov). Posledná podmienka o populácií sa overuje iba na požiadanie.

Od 1. novembra 2014 sa na základe Lisabonskej zmluvy bude v Rade Európskej únie pri hlasovaní akceptovať systém tzv. “dvojitej väčšiny“ . Znamená to, že na prijatie rozhodnutí bude potrebný súhlas 55% členských štátov (min. 15) a musí predstavovať minimálne 65% celkovej populácie EÚ.





Európska komisia (EK) je najvyšším výkonným orgánom Európskej únie. V mnohých otázkach má aj rozhodovaciu právomoc. Sídlo je v Bruseli. !

Medzi hlavné úlohy Európskej komisie patria:

1. n a v r h o v a ť z á k o n y a predkladať ich Európskemu parlamentu,

2. r iad i ť a implementova ť rozpočet EÚ,

3. dohliadať na dodržovanie z á k o n o v E ú v č l e n s ký c j krajinách,

4. z a s t u p o v a ť ú n i u n a medzinárodnej scéne. !

V súčasnosti má Európska komisia 28 členov - komisárov (po jednom zástupcovi z každého členského štátu). V inštitucionálnom systéme Európskej únie je sťaby pomyselnou vládou (predseda, 6 podpredsedov, 20 komisárov). Je stálym orgánom. Schádza sa na rokovaniach raz za týždeň. S c h v a ľ u j e s v o j e r o z h o d n u t i a jednoduchou väčšinou, najčastejší je

však všeobecný súhlas – jednomyseľný výsledok. !

Súčasným predsedom Európskej komisie je José Manuel Barroso. Za Slovensko bol do EK

nominovaný Maroš Šefčovič, ktorý je aj podpredsedom EK a má na starosti medziinštitucionálne vzťahy a administratívne záležitosti (Maroš Šefčovič bol členom EK aj v predošlom funkčnom období 2004-2009, kedy nahradil Jána Figeľa).

Napriek tomu, že členov Komisie nominujú členské štáty, komisári po svojom schválení nesmú požadovať ani prijímať pokyny od žiadnej vlády ani od iného orgánu. Typickou črtou komisárov je, že nezastupujú štát, ktorý ich nominoval, ale zastupujú záujmy Európskej únie a k o c e l k u ( n e m ô ž u vykonávať žiadnu v n ú t r o š t á t n u funkciu).

EURÓPSKA KOMISIA

!





Predseda EK pridelí každému z komisárov určitý „rezort“ (oblasť alebo niekoľko oblastí, tzv. portfólio), za ktorý bude zodpovedný. Aparát Európskej komisie sa rozdeľuje do tzv. generálnych riaditeľstiev (analogické ministerstvám). Každé ngenerálne riaditeľstvo sa zaoberá konkrétnou problematikou. Na jeho čele stojí generálny riaditeľ, ktorý podlieha priamo konkrétnemu komisárovi . V portfóliu jedného komisára môže byť viacero generálnych riaditeľstiev.

Európska komis ia má korene vo Vysokom Úrade Európskeho spoločenstva uhlia a ocele, ktorý bol založený v roku 1951 (mal 9 členov menovaných na 6 rokov). Od počiatku prešla komisia viacerými zmenami, od zmeny počtu zástupcov po zmenu sídla. Najväčšia zmena bola v roku 2004, kedy sa Európska únia rozšírila takmer dvojnásobne. Do roku 2004 mali štáty ako Nemecko, Francúzsko, Veľká Británia, Taliansko a Španielsko dvoch komisárov, celkovo mala Európska komisia do roku 2004 20 členov. Po rozšírení EK od 1.5.2004 mala európska komisia na 6 mesiacov až 30 komisárov (20 za pôvodných 15 členov únie a 10 za nové členské štáty). Toto obdobie bolo vyčlenené pre nových komisárov na

zoznámenie sa s prácou Európskej komisie. Na základe Zmluvy z Nice (podpísaná 26. februára 2003) sa princíp menovania členov Európskej komisie zmenil; každý členský štát nominoval jedného člena (kritici vyčítajú EK nedostatok demokratičnosti, keďže jej č l e n o v i a s ú m e n o v a n í v l á d a m i jednotlivých členských štátov). Pri rozšírení Európskej únie o nové štáty pribudne vždy rovnaký počet komisárov. Najvýznamnejšou úlohou Európskej komisie je navrhovanie a predkladanie novej legislatívy ( n a j č a s t e j š i e e k o n o m i c k e j regulácie). Európska komisia najprv zhodnotí dosiaľ existujúcu legislatívu a následne preskúma hospodárske, sociálne a enviromentálne dosahy potenciálnej novo navrhovanej legislatívy. V tomto p r o c e s e p r e h o d n o c o v a n i a s a E K zameriava aj na najnovšie trendy v EÚ a ich vplyv na navrhovanú legislatívu. Na základe Lisabonskej zmluvy Európska komisia nemá právo navrhovať legislatívu v Spoločenej zahraničnej a bezpečnostnej politike. Ešte pred tým, ako Európska Komisia predloží návrh do EP, musí navrhovanú legislatívu prerokovať so všetkými zúčastnenými stranami a v y ž i a d a ť s i s t a n o v i s k o k d a n e j

p r o b l e m a t i k e o d n á r o d n ý c h parlamentov a vlád. Až p o v š e t k ý c h k o n z u l t á c i a c h E u r ó p s k a k o m i s i a predkladá návrh novej l e g i s l a t í v y R a d e E u r ó p s k e j ú n i e a E u r ó p s k e m u parlamentu. Ak tieto dve inštitúcie schvália navrhovanú legislatívu, Európska komisia je povinná dohliadať na jej implementovanie do národného práva jednotlivých členských štátov.





E u r ó p s k a k o m i s i a t a k t i e ž poskytuje podporu pri pri j ímaní technických riešení na implementáciu danej legislatívy. Tieto technické riešenia sú tvorené v spoluprácii s výborom, ktorý je zložený zo zástucov štátov, verejných a súkromných záujmových skupín (tento proces sa taktiež nazýva comitology [komitológia]).

Zmluvy, na základe ktorých funguje E u r ó p s k a ú n i a , u m ožňu j ú R a d e E u r ó p s k e j ú n i e a E u r ó p s k e m u parlamentu iniciovať/požiadať Európsku komisiu o vytvorenie legislatívy v istej sfére. Európska komisia má právo takúto inciatívu zamietnuť (stalo sa tak napr. v roku 2008). Lisabonská zmluva, účinná od 1.12.2009, umožňuje občanom p o d n e c o v a ť l e g i s l a t í v n u č i n n o s ť Európskej komisie na základe petície, ktorú podpíše aspoň 1 000 000 občanov Európskej únie.

Komisia zohráva významnú úlohu aj v oblasti ochrany hospodárskej súťaže.

Dohliada na zabezpečenie rovnakých podmienok pre jednotlivé podniky. Kontroluje tiež, či krajiny EÚ neporušujú hospodársku súťaž jednostrannými nadmernými štátnymi dotáciami. Za porušenie pravidiel hospodárskej súťaže môže ukladať finančné pokuty.

E u r ó p s k a k o m i s i a v súčinnosti s Dvorom auditorov sleduje dodržiavanie rozpočtu Európskej únie a využívanie ich fondov. V prípade pochybností môže Európska komisia (po predchádzajúcom upozornení) predviesť členský štát pred Európsky súd na vyriešenie problému/pochybností. Aj keď komptencie v oblasti zahraničnej politiky sú pre Európsku komisiu výrazne l imitované, EK reprezentuje EÚ v Svetovej obchodnej organizácii a prezident Európskej komisie sa zúčastňuje rokovaní G8. !

Európska komisia má zastúpenie v každom členskom štáte. Hlavnou úlohou jednotl ivých zastúpení je uľahčenie toku informácií medzi verejnosťou a Európskou komisiu. Zastúpenie EK v jednotlivých štátoch má taktiež za úlohu obhajovať a vysvetľovať jednotlivé politiky EÚ, podnecovať diskusiu v rámci daného štátu, ktorá b u d e z a l o ž e n á n a k o r e k t n ý c h informáciach. Zastúpenie Európskej komisie spravidla úzko spolupracuje s i n f o r m a č n ým i k a n c e l á r i a m i Európskeho parlamentu a spolu sa podieľajú na vytváraní pozitivného obrazu EÚ v danom členskom štáte. Zastúpenie EK na Slovensku sídli na v Bratislave na Palisádoch, jeho vedúcim je Dušan Chrenek. !!





Európska Centrálna Banka (ECB) je jednou zo siedmych hlavných inštitúcií Európskej únie. Bola založená 1. júna 1998. Sídli v nemeckom Frankfurte nad Mohanom. !

Hlavnými ú lohami Európske j Centrálnej Banky je:

• def inova ť a r iadi ť menovú politiku Európskeho

Spoločenstva; • udržiavať cenovú stabilitu, najmä

v krajinách eurozóny – v rámci Európskeho menového systému;

• udržiavať dohľad nad thrmi a f i n a n čným i o r g a n i z á c i a m i a prostredníctvom tohto dohľadu udržavať f inančnú stabilitu finančného systému ako celku;

• spravovať devízové rezervy zúčastnených štátov a riadiť devízové obchody, vykonávať oprácie na voľnom trhu;

• p o v o ľo v a ť v y d á v a n i e e u r o bankovirek v Spoločenstve (je to výhradné právo ECB);

• vykonávať bankový dohľad (avšak bez výkonnej právomoci). !

Organizačná šturktúra ECB sa skladá z troch hlavných orgánov: Výkonná Rada, Rada Guvernérov a Generálna Rada.

Výkonná Rada má 6 členov, ktorí su nominovaný členskými krajinami na 8 ročné funkčné obdobie. Výkoná Rada zasadá aspoň raz týždenne a rozhoduje o implementácii prijatých politík, pripravuje agendu na zasadnutia Rady Guvernérov a riadi celkový a každodenný chod ECB.

Rada Guvernérov je najvyšší r o z h o d o v a c í o r g á n E C B . R a d u Guvernérov tvorí všetkých 6 členov Výkonnej rady a guvernéri Centrálnych Národných Bánk (CNB) krajín eurozóny (krajín, ktoré zaviedli euro). Rada

Guvernérov zodpovedá za formuláciu menovej politiky eurozóny, schvaľuje nariadenia na zabezpečenie plnenia úloh Spoločenstva. V Rade Guvernérov sa prijimajú najdôležitejšie rozhodnutia ohľadom menových politík ako úroková sadzba, za ktorú si môžu komerčné banky požičiavať od ECB, určovanie výšky rezerv Eurosystému. Všetky rokovania Rady Guvernérov sú tajné; niektoré výsledky rokovaní môžu byť po dohode zverejnené. Rozhodnutia sa prijímajú nadpolovičnou väčšinou (každý člen má jeden hlas). Rada Guvernérov musí zasadať aspoň 10-krát r o čn e ; n i e k t o r é z a s a d n u t i a s ú organizované formou telekonferencie.

Generálna Rada bola založená za účelom pomáhať štátom, ktoré sa chystajú prijať euro za svoju národnú m e n u . S k l a d á s a z p r e z i d e n t a a viceprezidenta ECB a guvernérov

EURÓPSKA CENTRÁLNA BANKA

!





Centrálnych Národných Bánk všetkých krajín európskej únie. Genrálna Rada sa spravidla schádza 4 krát ročne.

Jednou z najdôležitejších čŕt fungovania a práce ECB je n e z á v i s l o s ť . T á t o nezávislosť sa prejavuje v tom, že funkčné obdobie členov vrcholných orgánov ECB a národných bánk je m i n i m á l n e p ä ť r o čn é a členovia nemôžu byť odvolaní z p o l i t i c k ý c h d ô v o d o v (osobná nezávislosť), vlády nemôžu využ ívať guvernérov na financovanie rozpočtu (finančná nezávislosť), ECB nemôže prijímať pokyny od iných orgánov Európskej únie ani od žiadnej z národných vlád (inštitucionálna nezávislosť) a hlavným cieľom menovej politiky ECB je cenová stabilita (funkčná nezávislosť).

Európska Centrálna Banka spolu s Národnými Centrálnymi Bankami všetkých členských štátov Európskej únie tvorí Európsky Systém Centrálnych Bánk (ESCB). ECB má rozhodovaciu právomoc,

Národné Centrálne Banky k o n a j ú v s ú l a d e s umerneniami a pokynmi ECB.

Eurosystém zahŕňa ECB a Národné Centrálne Banky len tých krajín, ktoré prijali a zaviedli euro. Hlavným c i e ľo m E u r o s y s t é m u j e

udržiavať v eurozóne cenovú stabilitu a chrániť tak kúpnu silu eura. Cenová s t a b i l i t a b o l a d e f i n o v a n á a k o medziročné zvýšenie spotrebiteľských cien menšie ako 2%, pričom cieľom je u d r ž a ť c e n o v ú s t a b i l i t u z o strednodobého hľadiska.

!





Súdny dvor Európskej únie patrí medzi inštitúcie EÚ a je hlavným súdnym orgánom Európskej únie. Jeho sídlo je v Luxembursku. Poskytuje výklad právnych predpisov Európskej únie, aby sa takto zabezpečilo ich rovnaké uplatňovanie a dodržiavanie vo všetkých členských štátoch. Tiež rozhoduje právne spory medzi vládami členských štátov a inštitúciami. Ale aj jednotlivci, spoločnosti, organizácie sa môžu so žalobou obrátiť na Súdny dvor, ak sú presvedčení, že inštitúcia EÚ porušila ich práva.

Súdny dvor Európskej únie sa skladá zo Súdneho dvora, Všeobecného súdu a osobitných súdov. Jediným doteraz zriadeným osobitným súdom je Súd pre verejnú službu EÚ.

Súdny dvor tvorí 28 sudcov, ktorých menujú jednotlivé vlády členských krajín Európskej únie. Sudcovia sú menovaní na 6 rokov; spomedzi seba si zvolia predsedu a podpredsedu, ktorých funkčné obdobie je trojročné. Predseda Súdneho dvora riadi činnosť Súdneho dvora a vedie pojednávania a porady najväčš ích rozhodovacích zložení

Súdneho dvora. Sudcom pomáha v ich činnosti 9 generálnych advokátov, ktorí prezentujú právne stanoviská na prípady, ktoré sú im predložené a o ktorých rozhoduje Súdny dvor. Generálni advokáti musia prednášať návrhy verejne a nestranne. Pre veľký počet žalôb Súdnemu dvoru pomáha Všeobecný súd (Súd prvého stupňa) – ten rozhoduje napr. o žalobách podaných fyzickými alebo právnickými osobami – a osobitné súdy (napr. Súd pre verejnú službu Európskej únie – rozhoduje spory medzi Úniou a jej zamestnancami).

Súdny dvor môže zasadať buď v plnej zostave všetkých 28 sudcov, alebo ako Veľký Senát pozostávajúci z 15 sudcov, alebo ako Senát pozostávajúci z troch alebo piatich sudcov. Súdny dvor zasadá v prípadoch stanovených štatútom Súdneho dvora (vrátane odvolávania európskeho ombudsana alebo člena Európskej komisie, ktorý si neplní jeho/jej povinnosti)

a v prípadoch, keď sa Súdny dvor domnieva, že prípad má mimoriadny význam. Veľký Senát zasadá v prípade, ak členský štát alebo inštitúcia EÚ sú

SÚDNY DVOR EURÓPSKEJ ÚNIEBULLETIN ADAMA LESÁKA MLADÍ EURÓPANIA, O.Z.




účastníkmi prípadu a požiadajú o t o , a l e b o v o b z v l á s ť ťa žk ý c h a významných prípadoch. Pri ostatných prípadoch Súdny dvor zasadá v senátoch po piatich alebo troch sudcoch. V senáte, kde je päť sudcov, je predseda volený na 3 roky, a pri senátoch s tromi sudcami na jeden rok. !!!!!!!!!!!!

Súdny dvor rozhoduje najčastejšie v piatich typoch konaní:

1. Prejudiciálne konanie Národné súdy v jednotlivých

členských štátoch sú zodpovedné za správnu aplikáciu práva Európskej únie v danej krajine. Táto zodpovednosť vytvára problém s interpretáciou práva EÚ. Ak má národný súd pochybnosti o interpretácii alebo platnosti práva EÚ, môže (v niektorých prípadoch dokonca musí) požiadať Súdny dvor o radu. Pojednávanie o tejto rade sa nazýva prejudiciálne konanie.

2. Konanie pre nesplnenie povinnosti

Európska komisia alebo členský štát EÚ môže podať návrh na začatie konania proti štátu, ak si myslí, že tento štát neplní svoje povinnosti podľa práva E Ú . A k S ú d n y d v o r r o z h o d n e v neprospech daného štátu, štát musí ihneď zjednať nápravu. Ak k náprave nepríde a Súdny dvor z ist í túto skutočnosť, danému štátu môže byť udelená pokuta.

3. Žaloby o neplatnosti Ak členský štát, Rada, Komisia

alebo Parlament (za istých okolností) sú presvedčení, že zákon Európskej únie je

nelegálny, môžu požiadať Súd o jeho zrušenie. Žalobu o neplatnosti zákon môžu tiež podať aj jednotlivci alebo frimy, ak sa ich nejaký zákon priamo a nepriaznivo dotýka.

4. Žaloby súvisiace s nečinnosťou Z m l u v y o E u r ó p s k e j ú n i i

vyžadujú, aby Parlament, Rada a Komisia robili niektoré rozhodnutia za určitých okolností. Ak tak neurobia, niektoré štáty alebo inštitúcie (a za niekotrých okolností aj jednotlivci alebo firmy) môžu podať sťažnosť na súd, aby bola táto nečinnosť oficiálne zaznamenaná.

5. Priame žaloby Každý jednotlivec alebo firma,

ktorá utrpela škodu ako výsledok činnosti alebo nečinnosti Európskej únie alebo jej zamestnancov, môže podať na Všeobecný súd žalobu na náhradu škody. !

Konanie Súdneho dvora prebieha v dvoch fázach. Prvá fáza je písomná, druhá je ústna. V písomnej fáze zúčastnené strany odovzdajú písomné vyjadrenia sudcovi, ktorý im bol pridelený. Tento sudca pripraví zhrnutie vyjadrení a právne pozadie prípadu. Druhá, ústna časť, začína verejným vypočutím. V závislosti od zložitosti prípadu proces prebieha pred tromi, piatimi, trinástimi sudcami alebo pred celým Súdnym dvorom. Počas vypočutia právnici zúčastnených strán podajú p r í p a d s u d c o m a g e n e r á l n e m u advokátovi, ktorý im môže klásť otázky. Po verejnom vypočutí generálny advokát vydá svoje stanovisko a prednesie návrhy. Potom sa sudcovia spolu radia a vydajú rozsudok. Generálny advokát je povinný vyjadriť svoj názor a predniesť návrh iba v prípade, ak sa Súdny dvor domnieva, že prípad prináša nový právny stav. Avšak sudcovia nie sú povinní zohľadniť návrhy prednesené generálnym advokátom. Rozhodnutia Súdneho dvora sa prijímajú väčšinou a rozsudky sú prednášané verejne.

!





eurÓpske inŠtitÚcie

Documents