1 | Máj 2013 Máj 2013|1 Európsky dialóg pErspEktívnEho postojae D

ModEl EurópskEj úniE

MáJ 2013

koniEc najMEnších

EuroMincí?

it tEchnológiE na školách

Sudca na EurópSkom SúdE prE ľudSké právaján šikuta

2 | Máj 2013

JáN ŠIKUTA

4

MoDel eUrópsKeJ ÚNIe

IT NA ŠKolách26

34

cena Karola VeľKého

20

JÁn ŠIKUTa - Sudca na európskom súde pre ľudské práva 04Kvíz o európskom parlamente 11 atlas common challenge 12 európsky ombudsman 14 Je to naša európa:buďme aktívni! 16Poznáme víťazov európskej ceny Karola Veľkého pre mládež 2013. 20 európsky mesiac mozgu 22 Koniec najmenších euromincí? 24 európska politika v rukách mladých lídrov 26 erasmus na školách 32 IT technológie na školách 34 Ukáž nám, kde je európsky dialóg? 36 Zákon o hlásení pobytu 38

oBsah

2 | Máj 2013 Máj 2013|3

na PrVý PohľadVážení čitatelia,

Prinášame vám už tretie číslo jedinečného mesačníka, v ktorom sa opäť dočítate aktuálne a veríme, že zaujímavé informácie z Európskej únie.

Mesiac, ktorý uplynul od posledného vydania bol pre Európsky dialóg veľmi dôležitý a plný očakávaní. Počas druhého májového víkendu sa v Bratislave uskutočnilo historicky prvé Valné zhromaždenie členov tímu ED, na ktorom sa preberali ciele a ďalšia činnosť Dialógu v nasledu-júcom období. Keďže sa mnohí z nás stretli vôbec prvýkrát, počas neformálnych stretnutí sme sa mali možnosť lepšie spoznať, čo veríme bude viesť k lepšej vzájomnej spolupráci. Tomuto víkendu predchádzalo slávnostné odovzdávanie ceny Karola Veľkého v nemeckom Aachene, o ktorú sme sa aj my, ako národní víťazi uchádzali. V konkurencii ďalších 26 národných projektov sa náš projekt nestratil aj napriek tomu, že sa neumiestnil na ani jednej z troch víťazných pozícií. Účasť na udeľo-vaní cien aj napriek tomu považujeme za veľký úspech nakoľko nám dodala motiváciu a inšpiráciu pre našu ďalšiu činnosť.

Pevne veríme, že aj v treťom čísle si nájdete články, ktoré vás dokážu zaujať a potešíte nás vašim prejaveným záujmom. Aj vďaka vašim pripomienkam a návrhom sa dokážeme neustále zlepšovať, preto nás neváhajte kontaktovať a my spravíme všetko čo bude v našich silách aby sme vám vyhov-eli.

Prajeme vám príjemné čítanie a pokiaľ vás naša činnosť zaujíma navštívte našu stránku www.eu-ropskydialog.eu, na ktorej sa denne dočítate nové články, rôzne rozhovory a nájdete príležitosti na vzdelávanie a kariérny rozvoj.

David Hluško

e D

WWW.Europskydialog.Eu

SabinaMásová

ŽofiaJakubová

Anna ragančíková

Filip sekan

david hluško

Júlia Zacharidesová

Miroslav hajnoš

MartinaGabajová

rEdakcia

MY - eUrópsKY DIAlóg

4 | Máj 2013

ján šikutaSudca na EurópSkom SúdE prE ľudSké práva

4 | Máj 2013 Máj 2013|5

PrinášAME VáM rozhoVor so sloVEnsKýM suDcoM nA EuróPsKoM sÚDE PrE ľuDsKé PráVA V šTrAsBurgu, s JuDr. JánoM šiKuToM, PhD.

Po ukončení právnych štúdií na univerzite Komenského v Bratislave a postgraduálnych štúdií na Karlovej univerzite v Prahe, pôsobil na okresnom súde Bratislava-vidiek a na Krajskom súde v Bratislave. V období 1994-1995 študoval ľudské práva a azylové právo na univerzite v oxforde. V roku 1994 nastúpil ako právnik v Úrade Vysokého komisára osn pre utečencov (unhcr), kde pôsobil do roku 2004. V tomto roku bol zvolený za sudcu na Európskom súde pre ľudské práva, na ktorom pôsobí od 1.novembra 2004. Popri svojej pracovnej činnosti prednáša na univerzitách a justičných akadémiách v Európe. Tento rok, 1. novembra 2013, mu uplynie 9 ročný mandát sudcu EsľP v rámci rady Európy v štrasburgu. V priestoroch súdu sme sa ho opýtali aké je to byť sudcom na Európskom súde pre ľudské práva.

6 | Máj 2013

ján šikuta Sudca na EurópSkom SúdE prE ľudSké

práva

Chcem sa Vám poďakovať v mene Európskeho dialógu perspektívne-ho postoja, že ste si vo svojom náročnom pracovnom programe naš-li čas uskutočniť tento rozhovor. Hneď na začiatok sa Vás opýtam, akoby ste pár slovami charakterizovali sudcu na Európskom súde pre ľudské práva?

Predovšetkým chcem poďakovať za Váš záujem o rozhovor so mnou, čo si veľmi vážim.

Základné kritériá a požiadavky, ktoré by mal sudca ESĽP spĺňať sú defino-vané jednak v Dohovore o ľudských právach a základných slobodách, ako aj vo viacerých odporúčaniach Parlamentného zhromaždenia Rady Európy. Po-pri morálnych hodnotách by mal mať právnickú kvalifikáciu, mal by spĺňať predpoklady a požiadavky pre pôsobenie vo vysokých sudcovských funkciách (odvolací súd, najvyšší súd, ústavný súd), v oblasti advokátskej či notárskej praxe alebo praxe akademickej, teoretickej. Z toho nepochybne vyplýva aj dĺžka očakávanej praxe, ktorá by mala byť aspoň 15 až 20 rokov. Očakáva sa tiež publikačná činnosť. Zároveň by mal byť nezávislý a nestranný tak, aby mohol čestne a zodpovedne vykonávať svoj mandát počas celého funkčného obdobia. Samozrejme, musí aktívne ovládať aspoň jeden úradný jazyk Rady Európy, teda angličtinu alebo francúzštinu tak, aby bol schopný vyjadriť svoj právny názor na prejednávanú vec, pripraviť právnu analýzu prípadu a reagovať na otázky kolegov sudcov. K tomu patria aj ďalšie kritériá, o ktorých sa v odporúčaniach už nehovorí, ale z vlastnej skúsenosti môžem doplniť, že osoba sudcu na medz-inárodnom súde by mala mať aj schopnosť pracovať v multikulturálnom a mul-tinárodnom prostredí, keďže každodenne musíte komunikovať a spolupracovať s kolegami z rôznych častí Európy. Sudca ESĽP je zároveň aj diplomatom, na ktorého sa vzťahuje aj diplomatický protokol, a teda má aj ďalšie spoločenské povinnosti, ktorých by sa mal vedieť zhostiť.

autor: Žofia Jakubová Foto: adeline lerambert

prinášame vám rozhovor so slovenským sudcom na európs-kom súde pre ľudské práva v Štrasburgu, s JUdr. Jánom

Šikutom, Phd. Po ukončení právnych štúdií na Univerzite Komenského v Bratislave a postgraduálnych štúdií na Kar-lovej Univerzite v Prahe, pôsobil na okresnom súde Bratisla-va-vidiek a na Krajskom súde v Bratislave. V období 1994-1995 študoval ľudské práva a azylové právo na Univerzite v oxforde. V roku 1994 nastúpil ako právnik v Úrade Vysokého komisára oSn pre utečencov (Unhcr), kde pôsobil do roku 2004. V tomto roku bol zvolený za sudcu na európskom súde pre ľudské práva, na ktorom pôsobí od 1.novembra 2004. Popri svojej pracovnej činnosti prednáša na univerzitách a justičných akadémiách v európe. Tento rok, 1. novembra 2013, mu uplynie 9 ročný mandát sudcu eSľP v rámci rady európy v Štrasburgu. V priestoroch súdu sme sa ho opýtali aké je to byť sudcom na európskom súde pre ľudské práva.

6 | Máj 2013 Máj 2013|7 Čím sa práca sudcu ESĽP líši od práce sudcov na slovenských súdoch?Práca sudcu ESĽP sa svojou podstatou nelíši veľmi od práce sudcov slovenských súdov. To bola aj moja výho-da ako kariérneho sudcu slovenského súdnictva opro-ti iným kolegom, ktorí prišli do Štrasburgu z iného ako sudcovského prostredia. Rovnako ako ktorýkoľvek sudca musí naštudovať spis, naštudovať príslušné predpisy, ju-dikatúru, a keď pôsobí v úlohe sudcu spravodajcu, musí si pripraviť aj analýzu prípadu a návrh rozhodnutia, ktorý kolegom náležite vysvetlí. V čom je práca sudcu ESĽP rozdielna od práce slovenského sudcu je to, že v Štras-burgu má sudca podstatne väčšiu pomoc a podporu pri spracovávaní veci. Má k dispozícií právnikov poznajúcich právo štátu, proti ktorému sťažnosť smeruje, ďalší admin-istratívny personál, ktorí všetci pracujú podľa pokynov sudcu na príprave a spracovaní prejednávanej veci. Tiež je odlišné to, že sa pracuje a písomnosti sa vyhotovujú vo francúzskom alebo anglickom jazyku.

Ako časovo a fyzicky náročná je práca sudcu na ESĽP?Pokiaľ ide o časovú náročnosť, práca sudcu pohltí celý pra-covný týždeň. Okrem typicky sudcovských úkonov, ako štúdium spisu, štúdium právnych predpisov a literatúry či judikatúry a rozhodovacej činnosti, sudcovia majú ešte mnoho ďalších povinností. Zasadajú v pléne Súdu, kde volia prezidenta a ďalších funkcionárov Súdu, prijíma-jú a menia Pravidlá Súdu ako aj ďalšie interné predpisy Súdu. Zasadajú vo veľkej komore, v komore, vo výboroch a pôsobia tiež ako samosudcovia. Tiež pracujú v rôznych pracovných komisiách, ktoré sú zamerané na rôzne oblasti pracovného života Súdu, ako napríklad pracovné metódy, postavenie sudcov, vzdelávanie sudcov a podobne. Po-pri svojej bežnej práci sa od sudcov očakáva, že budú aj rozširovať myšlienky a hodnoty ľudských práv prostred-níctvom prednáškovej činnosti v členských krajinách Rady Európy, ktorých je v súčasnosti 47, ale aj mimo nej, pub-likačná činnosť, ale zároveň aj reprezentačná činnosť ako som spomínal vyššie.

Pokiaľ ide o fyzickú náročnosť, tak s tou je to naopak. Sud-ca pri svojej práci väčšinou sedí, či už pri štúdiu spisov a literatúry, alebo pri prejednávaní prípadov, teda pohybu a fyzickej práce má málo. Takže ak vyjde čas cez víkend, zvyknem ja ako aj mnohí ďalší kolegovia aspoň jeden deň venovať pohybu, športu, plávaniu, bicyklovaniu, joggin-gu, fitku a pod.

Zažili ste počas svojho pôsobenia zaujímavú situáciu, s ktorou ste tak povediac, nerátali? (počas súdu, zaujímavý prípad, udalosť na súde...)Nepochybne pri nástupe výkonu môjho mandátu sudcu pred deviatimi rokmi som nerátal s mnohými vecami, ku ktorým potom priebežne dochádzalo. Môžem ako príklad spomenúť osobné stretnutia s významnými osobnosťami justičného života z celého sveta, najvyššími predstaviteľmi politického života nielen Európy, stretnutie s generál-

8 | Máj 2013nym tajomníkom OSN, večera s gen-erálnym tajomníkom Rady Európy a podobne. Ako iný príklad môžem spomenúť rôzne neočakávané situácie v súdnej sieni pri prejednávaní prípa-dov, či pri verejnom „hearingu“, ale aj návštevy iných členských krajín Rady Európy na pozvanie tamojších ústavných či najvyšších súdov.

Ako by ste ohodnotili prípra-vy na budúce pristúpenie EÚ k EDĽP?Pozitívne a so sympatiami. Viete, v Európe pôsobia vedľa seba okrem iných tieto dva Vami spomenuté systémy – Rada Európy a Európska únia. Každý systém si vytvoril/vyt-vára svoje štruktúry, právne predpisy a tiež si vytvoril svoj súdny systém. V niektorých prípadoch sa dokonca tieto systémy prekrývajú, ale sa aj dopĺňajú. Existuje množstvo súdnych rozhodnutí oboch systémov, keď si súd jedného systému ”vypožičal” pri svojom rozhodnutí rozhodnutie súdu druhého systému, či odkázal na predpis alebo judikát súdu tohto druhého systému a naopak. Zároveň

dochádza aj k takým prípadom, že členský štát EÚ, ale aj zároveň Rady Európy porušil Dohovor ako dôsledok uplatnenia záväznej smernice EÚ. Domnievam sa, že pristúpením EÚ k Dohovoru by mohlo dôjsť k určitému inštitucionalizovaniu vzťahov oboch systémov.

Ako by sa pri prípadnom pristúpení mohla zmeniť štruk-túra súdu?Po prípadnom pristúpení by určite muselo dôjsť ku zmenám. Nep-ochybne by na ESĽP pribudol sudca za EU, EU by musela mať zastúpenie v Parlamentnom zhromaždení Rady Európy atď. Z procesného hľadiska by zrejme bolo tiež možné smerovať sťažnosť aj priamo proti EU, ak by porušenie Dohovoru bolo dôsledkom uplatnenia záväzného predpisu EU a pod.

Ako vnímate budúcnosť Rady Európy vo svetle rozširujúcich sa kompetencií EÚ v oblasti ľud-ských práv?Podľa môjho názoru budúcnosť Rady Európy nie je ohrozená v blízkej, a možno ani vo vzdialenej budúcnosti. Rada Európy ako aj Európska únia majú každá svoje poslanie, plnia si svoje úlohy a pôsobia popri sebe. Ne-treba zabúdať, že nie všetky štáty Rady Európy sú aj členmi EU. Pre nečlenské štáty EU sú ľudsko-právne štandardy zakotvené práve v Dohov-ore a v ďalších predpisoch Rady Eu-rópy. Tiež netreba zabúdať na to, že ESĽP je súdom Dohovoru a je to jed-iný súd, ktorý je nadaný oprávnením kontrolovať jeho dodržiavanie vo vš-etkých členských krajinách Rady Eu-rópy, teda aj vrátane členských štátov EU, ktoré sú členskými štátmi Rady Európy. Samozrejme nedá sa vylúčiť, za predpokladu, ak by členské štáty oboch subjektov boli totožné, že by mohlo dôjsť k akejsi fúzii oboch sys-témov, ale to je skutočne veľmi vzdi-alená úvaha.

“Dnešná mládež je omnoho viac súťaživejšia.“

8 | Máj 2013 Máj 2013|9 Aké sú Vaše najbližšie plány po ukončení funkcie sudcu na ESĽP na jeseň 2013? Vraciate sa na Slov-ensko?Moje funkčné obdobie sudcu na ESĽP končí dňom 31. októbra 2013 a tento mandát je neobnoviteľný. Teda po 9 rokoch môjho pôsobenia v Štrasburgu, čo je maximálne možné dlhé obdobie, a po 10 rokoch pôsobenia v štruktúrach OSN sa vraciam naspäť na Slovensko. Ako som spomínal vyššie, som kariérnym sudcom, teda vraciam sa naspäť na národný súd a budem pokračovať v mojej sudcovskej práci.

Čo by ste poradili svojmu budúcemu nástupcovi?Nemyslím si, že je potrebné niečo konkrétne odkazovať mô-jmu nástupcovi. Každopádne mu úprimne zablahoželám k jeho zvoleniu Parlamentným zhromaždením Rady Európy a zaželám mu veľa úspechov v tejto peknej, hoci náročnej práci. Pochopiteľne pri odovzdávaní úradu mu dám nie-koľko užitočných a praktických rád.

Mohla by som Vás požiadať o odkaz pre európsku mládež? Všimol som si, že dnešná mládež je iná aká bola mládež mo-jej generácie. Dnešná mládež je omnoho viac súťaživejšia, priebojnejšia, idúca si za svojim cieľom. Je to určite dané dobou a podmienkami, v akých mládež vyrastá a si hľadá svoje “miesto pod slnkom”. Ja tomu rozumiem a držím európskej mládeži palce pri dosahovaní svojich cieľov. Odkázal by som však, aby pri tom nezabudla na hodnoty a pravidlá, akými sú čestnosť, poctivosť a férovosť.

10 | Máj 2013

10 | Máj 2013 Máj 2013|11

Kvíz o Európskom p

arlamentevyhrala FSV UCM

Mesiac máj nie je len lásky čas, ale aj mesiacom, v ktorom

sa v roku 1950 začala rodiť vízia zjednotenej Európy. Presne 9. mája v podvečer zvolal vtedajší francúzsky minister zahraničných vecí róbert schuman do svojho ministerského sídla Quai d´or-say tlačovú konferenciu, na ktorej predstavil dokument, ktorý do de-jín vstúpil pod názvom schuman-ov plán. Jeho primárnym cieľom bolo vytvorenie Európskeho spoločenstva uhlia a ocele.

Róbert Schuman:Spoločná výroba uhlia a ocele okamžite zabezpečí nastolenie spoločných základov ekonomického rozvoja, prvú etapu európskej federá-cie a tak zmení osud regiónov, ktoré sa dlhé roky venovali len výrobe vo-jenských zbraní a boli jej ustavičnou obeťou.

Kvôli tejto udalosti si preto 9. máj pripomíname ako deň mieru a jednoty na Európskom kontinen-te.

Práve pri príležitosti osláv tohto Dňa Európy organizovala infor-mačná kancelária Európskeho parlamentu na slovensku kvíz pre vysokoškolských študentov. celkovo sa zúčastnili štyri uni-verzity: univerzita Komenského, univerzita sv. cyrila a Metoda, univerzita Konštantína Filozofa a stredoeurópska vysoká škola v skalici.

súťaž začala o 9:30 príhovorom členov poroty v zastúpení poslan-cov Európskeho parlamentu Edu-arda Kukana a Borisa zalu, pro-

fesora svetozára Krna a riaditeľa informačnej kancelárie Európske-ho parlamentu róberta hajšela. celkovo na súťažiacich čakalo 20 otázok, ktoré sa zaoberali nielen budúcimi eurovoľbami v roku 2014, ale aj Európskym parlamen-tom vo všeobecnosti. Každá otáz-ka pritom mala buď jednu až štyri správne odpovede. Pre príklad uvádzam pár otázok z kvízu:

Ktorí slovenskí europoslanci obhájili svoj mandát v roku 2009

Aké sú podmienky založenia Eu-rópskej politickej strany

Ktorá krajina mala v minulých voľbách do EP najväčšiu a ktorá

najmenšiu voličskú účasť

Ktoré krajiny majú 12 poslancov v Európskom parlamente

Víťazom sa nakoniec stal tím z Fakulty sociálnych vied z uni-verzity sv. cyrila a Metoda, ktorú reprezentovali Filip sekan, Marián Petrík, zuzana révayová a Dagmara Bartovičová.

Celkové poradie:

1. Univerzita sv. Cyrila a Metoda

2. Univerzita Komenského

3. Stredoeurópska vysoká škola

4. Univerzita Konštantína Filozofa

Víťazom srdečne gratulujeme!

autor: Filip Sekan

12 | Máj 2013

AtlAs Common ChAllenge

2013

autor: Júlia Zacharidesová

Photo © european Union, 2013

12 | Máj 2013 Máj 2013|13

AtlAs Common ChAllenge

Boj proti terorizmu je jednou z najväčších výziev pre našu vnútornú bezpečnosť.

Terorizmus nepozná hranice a bezpečnosť verejnosti je komplexnou otázkou, ktorá si vyžaduje, aby sme naše úsilie koordinova-li, uviedla cecilia Malström, európska komisárka pre vnútorné záležitosti.

s týmto výrokom nepochybne súhlasí aj medzinárodná sieť ATlAs, podporo-vaná Európskou komisiou, združujúca policajné jednotky všetkých 27 členských štátov Európskej únie, špecializované na boj proti terorizmu. ATlAs sa zao-berá integráciou, lepšou spoluprácou a pripravenosťou bezpečnostných zložiek najmä členských štátov EÚ. Práve táto protiteroristická sieť zorganizovala tento rok doposiaľ najväčšie protiteroristické cvičenie jednotiek osobitého určenia na úrovni EÚ.

cvičenie sa odohralo 17. – 18.apríla súčasne v 9 členských štátoch: Belgicko, Írsko, lotyšsko, rakúsko, rumunsko, Taliansko, španielsko, švédsko a slov-ensko. cieľom simulovaných teroris-tických útokov boli napríklad elektrárne, školy, vlaky, autobusy či zastávky. Medz-inárodné protiteroristické cvičenie s náz-vom ATlAs common challenge 2013 alebo „Spoločná výzva“ sa inšpirovalo už spáchanými útokmi či v Eorópe , alebo za jej hranicami, v Bombaji v roku 2008, minuloročné útoky Al-Káidy na plynové pole v Alžírsku alebo jeden z posledných útokov v Bostone. Ako minulosť ukáza-la, teroristické skupiny postupujú veľmi premyslene a koordinovane. Práve preto simulované cvičenia v rámci common challenge 2013 museli prebehnúť v čo najreálnejších podmienkach, aby sa pri-pravenosť protiteroristických jednotiek naozaj zvýšila.

PRotitERoRiStiCké CViČEniE nA SloVEnSku

lYnX commando, útvar osobitného určenia Prezídia policajného zboru, je jediným elitným policajným zásahovým útvarom s celoštátnou pôsobnosťou, ktoré spolu s protiteroristickými jednot-kami z Maďarska, rumunska, slovinska a 5. pluku špeciálneho určenia zasahovali na súkromnej strednej škole v Kolárove. Predlohou pre tento zásah bol terori-stický útok z roku 2004 z ruského mes-

ta Beslan, kde bolo zajatých okolo 1200 žiakov, ich rodičov a učiteľov a škola je dodnes v havarijnom stave zatvorená. A tak na základe vzoru z ruska, v Kolárove nasimulovali útok teroristov na budovu školy s cieľom dosiahnuť splnenie požia-daviek, prostredníctvom zadržiavania žiakov školy a učiteľov.

cvičenie začalo príletom vrtuľníkov, z ktorých sa zlaňovali ostreľovači na strechu budovy školy, nadviazalo sa spojenie s teroristami, po zhodnotení situácie prišla pancierová technika so zá-sahovými jednotkami a začali vstupovať do budovy, pyrotechnici znefunkčnili nastražené výbušné systémy, priestor bol zaistený a rukojemníci evakuovaní.ozbrojené sily slovenskej republiky na cvičení zastupovala päťdesiatka príslušníkov žilinského 5. pluku špeciál-neho určenia, jediného predstaviteľa special operations Forces - sily pre špeciálne operácie v slovenských ozbro-jených silách. nasadené boli aj dva vr-tuľníky Mi-17 a špeciálna technika Výc-vikového analytického a zásobovacieho centra rchBo Čereňany.

V predbežnej správe a poďakovaní, ktorú dostal veliteľ útvaru osobitného určenia P Pz Mjr. JuDr. štefan hamran, hod-notitelia vyzdvihli autenticitu zásahu a evakuáciu veľkého počtu rukojemníkov na cvičení v slovenskej republike. hod-notitelia zároveň vyzdvihli vysokú pro-fesionalitu prevedenia celého cvičenia, ktoré dávali za príklad ostatným členom zoskupenia ATlAs.

spokojný bol aj minister obrany sr Mar-tin glváč, ktorý uviedol: “Som rád, že toto cvičenie ukázalo, že koordinácia jednotlivých bezpečnostných zložiek je bezproblémová a sú pripravené adekvátne a pohotovo reagovať aj v spolupráci so zahraničnými jednotkami.”

hlavnou úlohou cvičenia Atlas common challenge 2013 bolo overenie a zlepšenie spolupráce medzi zásahovými jednot-kami v krízových situáciách, ktorých rozsah si vyžaduje cezhraničnú pomoc. cvičenie určite naplnilo svoje ciele a okrem toho bolo veľkým prínosom, lebo naše zásahové jednotky po dlhom čase mohli trénovať s elitným policajným út-varom a získané skúsenosti môžu využiť v domácom krízovom manažmente.

14 | Máj 2013

Európsky oMBudsManeUróPSKy oMBUdSMan Je orGÁnoM eÚ, KTorý Je PrIaMyM SPoJeníM MedZI ňoU a JeJ oBčanMI. TÁTo InŠTITÚcIa SídlI V ŠTraSBUrGU PrI eU-róPSKoM ParlaMenTe a Bola USTanoVenÁ MaaSTrIchTSKoU ZMlUVoU V roKU 1992. od roKU 2003 Je eUróPSKyM oMBUdSManoM nIKoForoS dIaMandoUroS.

autor: Žofia Jakubová

Európsky ombudsman je samostatný a nezávislý orgán EÚ, ktorý nedostáva pokyny od žiadnej

vlády ani inštitúcie. Európsky ombudsman príjma sťažnosti od občanov EÚ, od spoločností ohľadne rozhodnutí, konaní, nekonaní, teda celkovo ohľadne nesprávneho postupu Európskych inštitúcií, jej orgánov a agentúr.

Je to Európsky parlament, ktorý každých 5 rokov volí Európskeho ombudsmana. Európsky ombuds-man následne každoročne odovzdáva Európskemu parlamentu správu o svojej činnosti so špecifikáciou problémov, ktoré trápia európskych občanov.

Európskeho ombudsmana je možné kontaktovať písomne spĺňajúc nasledovné podmienky:

sťažnosť treba podať do dvoch rokov, od kedy ste sa dozvedeli o fak-toch, ktoré viedli k podaniu sťažnosti

po tom, ako ste kontaktovali danú inštitúciu EÚ v snahe vyriešiť tento problém

sťažnosť môže byť podaná písomne, aj elektronicky alebo vytlačená a poslaná poštou. Je možné ju podať v 23 oficiálnych jazykoch Európskej únie, teda aj v slovenskom jazyku. Pri podávaní sťažnosti dbajte na to, aby sa týkala naozaj inštitúcií EÚ, prípadne jej agentúr alebo útvarov. Európsky ombudsman Vám

nemôže pomôcť pri sťažnostiach smerujúcich na národnú, regionálnu alebo miestnu úroveň, a to ani vtedy, ak by sa sťažnosť týkala záležitosti EÚ. rovna-ko Vám nemôže pomôcť s konaním vnútroštátnych súdov alebo ombudsmanov, ale ani pri sťažnostiach voči právnickým a fyzickým osobám.

Pokiaľ však Vaša sťažnosť spĺňa podmienky pri-jateľnosti, Európsky ombudsman Vám môže výrazne pomôcť. osobne informuje príslušnú in-štitúciu o probléme a snaží sa nájsť vhodné riešenie. V prípade neuspokojivého výsledku môže predložiť Európskemu parlamentu správu, ktorá sa venuje danému problému, ktorý príjme následne politické opatrenia. napriek tomu, že jeho kompetencie nie sú široké, táto funkcia reprezentuje výnimočné spo-jenie medzinárodnej organizácie priamo s občanmi jej členských štátov, čo je na tejto úrovni ojedinelé, nakoľko funkcia ombudsmana je známa najmä na národnej úrovni.

Európsky ombudsman, nikoforos Diamandouros v marci informoval predsedu Európskeho parlamentu, Martina schultza, o svojom zámere vzdať sa postu Európskeho ombudsmana k 1. októbru 2013. Jeho mandát bol od roku 2003 obnovený dvakrát, v roku 2005 a v roku 2010.

Viac informácií o európskom ombudsmanovi a o aktivitách, ktorým sa venuje sa dočítate v slovenskom jazyku na:

WWW.oMBudsMan.Europa.Eu

14 | Máj 2013 Máj 2013|15

16 | Máj 2013

jE to naša Európa:buďmE aktívni!

23. apríla sa v priestoroch Európskeho parlamentu v Bruseli uskutočnila konferencia organizovaná

kanceláriou Európskeho ombudsmana it´s our Eu-rope: let´s get active! zameraná na tému európskeho občianstva s dvoma nosnými témami: „Ako pomôcť vyriešiť ekonomickú krízu“ a „Postavme zdravú a čistú Európu“. Veľkým prínosom tejto konferencie bol fakt, že bola reprodukovaná v 30 európskych mestách a umožnila participáciu občanov do di-skusií.

V prvom paneli, ktorý sa venoval ekonomickej kríze okrem Európskeho ombudsmana vystúpili aj Vivi-ane Reding, vice-predsedníčka Európskej komisie a komisárka pre spravodlivosť, ľudské práva a občian-stvo; i. Durant, členka kancelárie predsedu Eu-rópskeho parlamentu; A.Mirabile a D.Caluwearts, obaja reprezentujúci dve rôzne európske iniciatívy a M.Bertrand, ombudsman Valónskej časti Belgicka. Moderátorom bol Chris Burns z Euronews.

nikoforos Diamandouros otvoril konferenciu s tvrdením, že jedným z hlavných dôsledkov eko-nomickej krízy je najmä strata dôvery občanov v národné vlády, ale aj v EÚ. napriek tomu dúfa, že sa zvýši občianska angažovanosť aj vďaka lisabon-skej zmluve, ktorá priniesla novinku a to Európsku občiansku iniciatívu.

i.Durant vystúpila s energickým prejavom, ktorý sa tiež venoval oslabeniu dôvery občanov. Pochváli-la tiež prácu Európskeho ombudsmana. Podľa nej sú demagógia a zjednodušovanie problémov naj-ľahšie riešenie, ale problémy a riešenia nie sú také jednoduché ako sú podávané. Kritizovala národné média, ktoré nepomáhajú situácii v Európe, naopak ju zhoršujú a preto, vyzdvihla prácu Euronews. Tiež sa kriticky vyjadrila na adresu európskych politikov, ktorí stále odkazujú na „tú, inú“ Európu a nie na „našu“ Európu. svoj prejav ukončila tým, že treba prestať opakovať, že EÚ je chladná a uzatvorená, pretože taká nie je a ak aj niekedy je, nie je taká stále.

Viviane Reding sa zamerala na európske občianst-vo. informovala, že podľa prieskumov, len 1/3 Euró-panov vie, že európske občianstvo existuje a len 10% z nich vie, čo to znamená. Každoročne osobne dos-tane 50,000 sťažností a listov od európskych občan-ov, ale až 50% z nich by malo byť adresovaných na

autor: Žofia Jakubová

16 | Máj 2013 Máj 2013|17

národnú úroveň, nakoľko EÚ v daných oblastiach nemá kompe-tencie. rovnako 1/3 občanov EÚ neverí, že sa ich hlas počas volieb prejaví, myslia si, že nemá žiadny vplyv a preto sa rozhodli nehlaso-vať vo voľbách do EP. Tiež pove-dala, že občania sú unudení z dl-hých politických prejavov, chceli by byť vypočutí v rámci dialógu, ktoré napríklad počas svojej práce usporiadava s občanmi v rôznych krajinách. Podľa prieskumov, občanov nezaujíma ako funguje EÚ, na jednoduché otázky chcú jednoduché odpovede a napriek momentálnej nedôvere si želajú viac Európy. Musí sa zmeniť sys-tém, ktorý bude pre občanov, aby pri budúcej revízií zmlúv vedeli, o čom majú hlasovať v národných referndách.

A.Mirabile prezentovala Európ-sku iniciatívu Fraternité 2020, ktorá je zameraná na výmenné pobyty v rámci EÚ = ErAsMus. Tento projekt má za cieľ zvýšiť

financie na 3% z Európskeho roz-počtu, ktoré by boli vyhradené pre tento typ programu. Dôvodom pre zvýšenie záujmu EÚ inštitúcií o tento program je podľa jej slov ľudský kapitál, ktorý EÚ získa z hľadiska nadšených mladých eu-rópskych občanov.

D.Caluwearts prezentoval občianske belgické hnutie G1000, zamera-né na priamu participáciu občanov do politiky v Belgicku.

V druhom paneli, ktorý sa venoval hlavne Európskej občianskej inici-atíve, vystúpili Maroš Šefčovič, vice-predseda Európskej komisie, komisár pre medz-inštitucionálne vzťahy a administráciu; A.Perret, P. Gotzche, R. nolvak, reprezen-tanti rôznych občianskych inici-atív v Európe.

Maroš Šefčovič sa zameral na formálnu stránku podávania eu-rópskych iniciatív. V prvom rade je potrebné zaregistrovať inici-

18 | Máj 2013atívu na stránke Európskej komisie, ktorá má 2 mesiace, aby preskúmala jej rele-vantnosť a potom plynie 1 rok, v ktorom je potrebné vyzbierať aspoň milión pod-pisov s minimálne siedmimi participu-júcimi štátmi. Každá krajina má vopred určený minimálny počet hlasov, ktoré musia byť odovzdané, aby sa splnil limit odovzdaných hlasov na tú ktorú krajinu. Tento limit záleží od počtu populácie( pozn. limit odovzdaných hlasov pre Slovensko je 9,750 hlasov). Po roku sa tento výsledný počet preskúma v období 4 mesiacov a následne môže Komisia podať legislatívny návrh Parlamentu a rade. Vice-predseda Eu-rópskej komisie tiež hovoril o potrebe na-predovania v informačných technológiách, ktoré boli využité napr. pri voľbách do par-lamentu v Estónsku a ktoré sú blízke najmä mladým ľuďom.

A.Perret prezentovala projekt right to Wa-ter, ktorý už nazbieral viac ako milión pod-pisov. cieľom tejto iniciatívy je aby voda nebola obchodným artiklom, aby bola dos-tupná pre každého a stala sa novým ľud-ským právom v 27 krajinách EÚ.

P. Gotzche informoval o projekte, ktorý sa venuje transparentnosti lekárskych údajov. zameral sa najmä na veľké užívanie liekov v Európe, ktoré sú tretím najčastejším fak-torom úmrtnosti po srdcových chorobách a rakovine v Európe a v usA. ich cieľom je, aby boli sprístupnené informácie pre dok-torov, aby vedeli o svojich pacientoch čo najviac z hľadiska liečby.

R. nolvak predstavil projekt let´s do it!World clean-up! (Poďme do toho! svetové upratovanie!), ktorý bol realizo-vaný v Estónsku na základe dobrovoľnej iniciatíve občanov. išlo zorganizovanie a realizovanie vyčistenia Estónskych lesov dobrovoľníkmi z celej krajiny. Postupne sa do projektu zapojilo 96 krajín vo svete. ich heslom bolo premeniť problém odpadu na zábavu. Podčiarkol fakt, že ľudia sa radi zapoja, ak vidia vo veciach väčší zmysel.

Táto konferencia sa niesla vo veľmi prí-jemnej atmosfére. Podčiarkla potrebu priblíženia európskych rozhodnutí a politík smerom ku občanom a napredovanie Eu-rópskej únie s občanmi.

Photo © european Union, 2013

18 | Máj 2013 Máj 2013|19

20 | Máj 2013

poznámE víťazov EurópSkEj cEny

karola vEľkého prE mládEž 2013autor: Miroslav hajnoš

V utorok 7. mája sa uskutočnilo oficiálne odovzdávanie ceny Karola Veľkého za účas-ti osobností ako Michael Jansen, predseda nadá-cie ceny Karola Veľkého, Ernst schmachtenberg z Aachen univerzity, Martin schulz, predseda Európskeho parlamentu, hans-gert Pöttering, bývalý predseda Európskeho parlamentu a mnoho ďalších. celé odovzdávanie cien sa uskutočnilo v očarujúcich priestoroch Aachen univerzity.Víťazným projektom sa stal španielsky projekt “Europe on track”, ktorý si kladie za cieľ zachy-tiť víziu mladých ľudí pre stratégiu Európy 2020 prostredníctvom multimediálnych produktov a zostaviť krátky dokument, ktorý prezentuje ich názory. organizátorom tohto projektu je jedna z najväčších mládežníckych organizácii AEgEE Eu-roPE.

Predseda Európskeho parlamentu Martin schulz

počas jeho príhovoru vyzdvihol, že všetkých 27

výhercov Európskej ceny Karola Veľkého pre

mládež 2013 je našou budúcnosťou a že našou

úlohou, a to úlohou politikov, je pomôcť týmto

mladým aktívnym ľuďom k splneniu ich snov.

Poľský projekt “Discover Europe“ bol ocenený

druhou cenou. Fotografická súťaž, ktorú organizu-

je Erasmus student network Poľsko, má za úlohu

zobraziť krásy našej Európy v rôznych momen-

toch. Tretie ocenenie patrilo výnimočnému projek-

tu “The story of My life” z Estónska.

celé slávnostné udeľovanie cien sa nieslo vo veľmi

príjemnej atmosfére. Všetky projekty boli vynika-

júce a podporujúce rozvoj európskeho povedomia

medzi mladými ľuďmi.

Je nám veľký potešením, že Európsky dialóg per-

spektívneho postoja sa mohol zúčastniť tohto

ocenenia ako slovenský národný výherca. Týmto

by sme sa chceli poďakovať za dôveru a za to, že

sme mohli reprezentovať naše slovensko počas

Európskej ceny Karola Veľkého pre mládež 2013.

20 | Máj 2013 Máj 2013|21

“S Europe on Track chceme poslať veľmi pozitívny odkaz o Európe, obzvlášť v tejto dobe, kedy ľudia strácajú vieru v európsku myšlienku. Naši starí rodičia bojovali a dali do toho veľa úsilia, aby nám vytvorili toto európske dedičstvo a my si nemôžeme dovoliť ho teraz stratiť. Jediným riešením, ktoré dnes máme je lepšia Európa.”

1.

“Naším hlavným odkazom je, že na veku nezáleží! “Story of My

Life” ukázala veľmi jasne, že nie je podstatné, či máte 15 alebo 75 -

naozaj môžete robiť a dokázať čo len chcete, a hlavne, ak pracujete

spolu! Dôležité je snažiť sa porozumieť si navzájom a nepozerať

sa na typické stereotypy o ľuďoch starších alebo mladších ako sme

my. Kľúčom je pochopiť, že my všetci máme tu moc niečo zmeniť!”

3.

22 | Máj 2013

Koncom apríla Európska komisia uviedla na verejnosť tlačovú správu ohľadne Európskeho

mesiaca mozgu. Európska únia vyčlenila zhruba 150 miliónov eur na financovanie 20 nových medz-inárodných výskumných projektov zameraných na činnosti mozgu. EÚ do podobných výskumov celkovo vložila okolo 1,9 miliardy eur. Mesiac máj bude znamenitým obdobím pre propagáciu tohto európskeho výskumu najmä v oblasti neurovedy a vnímania. V celej Európe sa plánuje zhruba 50 podu-jatí s titulom ,,Európsky mesiac mozgu“. Je dôležité poukázať na doterajšie úspechy v tejto oblasti, ale zároveň hlavným cieľom je nabádať k tomu, aby sa vynaložilo ešte väčšie úsilie v boji proti chorobám tohto typu. Tiež sa zameriava na zdôraznenie toho, ako môže štúdium mozgu revolučným spôsobom ovplyvniť oblasť výpočtovej techniky. Táto iniciatíva prichádza v čase, keď sa vďaka novým ambicióznym projektom v EÚ (hlavná iniciatíva FET s názvom ľudský mozog ) a v spojených štátoch (projekt „Mo-zog“) oblasť výskumu mozgu značne zviditeľnila.

K projektu Európsky mesiac mozgu sa vyjadrila aj komisárka pre výskum, inovácie a vedu Máire

geoghegan-Quinnová: „Je pravdepodobné, že mnoho Európanov bude počas svojho života trpieť mozgovou cho-robou. Liečba týchto ľudí nás už teraz stojí 1,5 milióna eur každú minútu a je pravdepodobné, že táto záťaž na naše zdravotníctvo sa so starnutím obyvateľstva ešte zvýši. Vý-skum mozgu by mohol zmierniť utrpenie miliónov pacien-tov a tých, ktorí sa o nich starajú. Pochopením tajomstva fungovania mozgu by sa nášmu hospodárstvu mohol ot-voriť úplne nový svet služieb a produktov.“

Asi 165 miliónov Európanov bude počas svojho života trpieť nejakou mozgovou chorobou. Veľmi častými chorobami sú Alzheimer a iné neurodegen-eratívne poruchy, súvisiace s vekom a duševnými poruchami. Je dokonca veľmi pravdepodobné, že náklady na liečbu týchto chorôb sa budú zvyšovať. Preto je veľmi potrebné, hľadať rôzne spôsoby pre-vencie a lepšie spôsoby liečby chorôb mozgu. Po-chopenie fungovania mozgu je tiež dôležité pre naše

Európsky MEsiac Mozgua 150 miliónov na výskum autor: anna ragančíková

Asi 165 miliónov Európanov bude počas svojho života trpieť nejakou mozgovou

chorobou.

22 | Máj 2013 Máj 2013|23

hospodárstva, aby sa v oblasti nových informačných technológií a služieb udržali v popredí.

„Európsky mesiac mozgu“ upriami pozornosť na zásadný význam výskumu mozgu a zdravotnej sta-rostlivosti pre našu spoločnosť a hospodárstva a na dosiahnuté úspechy EÚ v tejto oblasti. V rámci tejto iniciatívy sa bude diskutovať o tom, kam bude výs-kum a politika v budúcnosti smerovať, a o tom, ako zlepšiť rozdeľovanie zdrojov v rámci jednotlivých krajín a medzi nimi. Jej cieľom bude aj odstránenie tabu týkajúceho sa duševného zdravia.

opEn your mind!

EÚ vybrala 20 projektov, ktoré začnú už v lete 2013, avšak ešte nemôžu byť zverejnené pred uzavretím zmlúv o grante. očakáva sa, že projekty, ktoré budú financované, prinesú množstvo nových poznatkov a inovácií v dôležitých oblastiach ako je napríklad trau-matické poranenie mozgu, duševné poruchy, epilep-sia a poruchy správania u detí. najmä do týchto pos-ledných troch oblastí sa partneri v oblasti priemyslu a malých podnikov rozhodli podporiť túto inováciu

a pomôcť pri riešení problémov týchto ochorení.

z rozpočtu EÚ išlo na výskum mozgu od začiatku súčasného rámcového programu EÚ pre výskum, siedmeho rámcového programu (2007 – 2013), viac ako 1,9 miliardy Eur. V rámci všetkých troch pil-ierov – „veda na špičkovej úrovni“, „vedúce postave-nia priemyslu“ a „spoločenské zmeny“, ktoré sú súčasťou horizontu 2020, nového programu EÚ pre výskum a inovácie, bude aj naďalej dostatok príleži-tostí, pokiaľ ide o výskum mozgu. Veľmi dôležitou oblasťou bude „zdravie, demografické zmeny a bla-hobyt“, kde sa výskum zameria na zlepšenie diag-nostiky, pochopenia a liečenia chorôb.

Program „Európskeho mesiaca mozgu“ obsahu-je viac ako 50 podujatí zaoberajúcich sa ľudským mozgom, od konferencií, tvorivých dielní a stret-nutí po letné školy a vzdelávacie kurzy. Európska komisia zorganizuje dve veľké konferencie, 14. mája v Bruseli a - spolu s írskym predsedníctvom EÚ – 27. a 28. mája v Dubline.

24 | Máj 2013

Každý z nás si určite pamätá, ako sa rušili 10- a 20- halierové mince kvôli výrobným nákladom, ktoré niekoľkonásobne prevyšovali ich

nominálnu hodnotu. Čaká podobný osud aj 1- a 2- centové mince eu-rozóny? otázkou, či zrušiť, alebo nie sa Európska komisia zaoberá už niekoľko rokov. Možnosťou, že eurozóna stiahne tieto mince z obehu sa znova zaoberala 14. mája, a to na základe žiadosti Európskeho parla-mentu a rady EÚ. Európska komisia na túto problematiku diskutovala so zástupcami verejného a súkromného sektora. Konzultácie prebie-hali s národnými centrálnymi bankami, európskymi spoločnosťami, združeniami spotrebiteľov a zamestnávateľov ale aj so zástupcami komerčných bánk. naďalej plánuje debatovať s členskými krajinami eurozóny aby zistila, či existuje jasný konsenzus v oblasti tejto prob-lematiky. Úlohou debát je zisťovať výhody a nevýhody stiahnutia tých-to mincí z obehu.

Do úvahy prichádzajú štyri scenáre. Prvým riešením je tzv. „status quo“ scenár, raziť 1- a 2- centové mince naďalej v rovna-kom počte, za rovnakých pod-mienok a z toho istého materiálu ako doteraz. Druhým scenárom je vydávanie mincí s nižšími výrob-nými nákladmi a to zmenou ma-teriálu, z ktorých sú mince razené alebo zvýšením efektivity pri ich výrobe. najideálnejšia by bola ich kombinácia. Tretím variantom je variant rýchleho stiahnutia mincí

z obehu, počas ktorého bude ra-zenie a následné vydávanie min-ci zastavené a po zaokrúhlení cien budú vydávané len 5 centy a mince s väčšou nominálnou hod-notou. 1- a 2- centové mince bude možné vymeniť aj v bankách. Po skončení tohto obdobia mince prestanú byť zákonným platid-lom. Poslednou možnosťou by bolo postupné sťahovanie mincí z obehu no odlišným spôsobom ako tomu bolo v predchádza-júcom variante. Mince nebudú viac vydávané, ale ostanú zákon-ným platidlom. Využívať sa budú najmä pri zaokrúhľovaní výsled-ných súm pri platbách. Vzhľadom k tomu, že nebudú vydávané sa očakáva ich postupné vymiznutie z obehu aj z dôvodu stratovosti a nedostatku atraktivity týchto mincí.

koniEc najMEnších EuroMincí?

autor: david hluško

Od januára 2002 členské štáty podľa komisie vy-dali viac ako 45,8 mld. jedno- a dvojcentových

mincí, čo je ekvivalent 137 kusov na jedného oby-

vateľa eurozóny.

Prieskumy Eurobarometra z kon-ca roka 2012 hovoria, že približne dvom tretinám opýtaných sú 1- a 2- centové mince na príťaž. Viac ako polovica respondentov by privítala zrušenie aj 5- centových euromincí. Až 85% slovákov uviedlo, že majú problém sa zbaviť 2- centových mincí a de-viatim slovákom z desiatich sa v peňaženkách hromadia 1- centové mince.

názory verejnosti na možné zrušenie najmenších mincí sú však zmiešané. ľudia sa obávajú náras-tu cien v dôsledku zaokrúhľova-nia a podniky zase nechcú prísť o tzv. „baťovské ceny“ končiace sa deviatkou.

Výkonný orgán EÚ plánuje v blíz-kej budúcnosti konzultovať všet-ky varianty so zainteresovanými stranami. následné návrhy bude musieť schváliť Európska centrál-na banka(EcB).

Náklady spojené s používaním jedno- a dvo-jcentových mincí od roku 2002 podľa komisie dosi-

ahli 1,4 mld. eur.

24 | Máj 2013 Máj 2013|25

26 | Máj 2013

európska politikav rukách Mladých lídrov

autor: Sabina Másová

MEu strasbourg je jedinečnou simuláciou, pre mladých ľudí, ktorí sa aspoň trochu zaujímajú

o európske záležitosti, chcú spoznať ako funguje eu-rópska politika zblízka alebo len jednoducho načer-pať skúsenosti v rámci svojho štúdia. A nemusíte byť ani bezpodmienečne študentom len politických vied alebo európskych štúdií. otvorené pozície zahŕňa-jú okrem členov európskeho parlamentu, ministrov rady aj pozície lobistov, prekladateľov alebo žurnal-istov. Jediné, čo budete teda potrebovať je byť štu-dentom, mať chuť a motiváciu, vyplniť aplikačnú formu, napísať kvalitný motivačný list a esej na danú tému a počkať si na vyhodnotenie organizačného tímu. Tento rok sa o výber uchádzačov starala aj Beata Feješová, ktorá pôsobila na pozícií head of Del-egate coordination. ,, V prvom kole sme vyhodno-covali eseje na základe určitých kritérií a uchádzači nad 72 bodov boli posunutí do druhého kola, kde sa následne vyhodnocovali motivačné listy a životo-pisy. Tieto body boli spočítané s bodmi v prvom kole a ľudia s najväčším počtom bodov boli následne vy-bratí ako účastníci.” Medzi tohtoročnými úspešnými účastníkmi, ktorý prešli výberovým procesom bolo

20 prekladateľov, 10 lobistov, 12 žurnalistov, 4 chor-vátski ambasádori, 27 ministrov a 106 členom eu-rópskeho parlamentu. o bezproblémový priebeh simulácie sa staral 27- členný organizačný tím.

mEu 2013 v znamEní autorSkých práv a vstupu chorvátska do Eú

simulácia Modelu Európskej Únie je založená na rokovaniach o návrhoch, ktoré majú byť na kon-ci simulácie legislatívne zakotvené, teda simulo-vanie komplexného rozhodovacieho procesu. Tento rok boli diskutované návrhy o autorských právach hudobníkov a vyjednávania o vstupe chorvátska do EÚ. Počas piatich dní plenárnych zasadnutí členov EP a ministrov rady sa prerokovávali práve tieto dva návrhy. hudobné práva umelcov bola téma ak-tuálna, ktorou sa aj EP zaoberá a obsah tohto návrhu bol viac technickejší. Druhý návrh obsahoval viac častí a bolo treba prihliadať na podrobné prediskuto-vanie každej tejto časti. Práve pri tomto návrhu bolo možné dobre pozorovať ako rozličné politické frak-cie, ministri a taktiež lobisti prezentujú svoje názory,

Photo © aleksandra Wisnievska, 2013

26 | Máj 2013 Máj 2013|27

Model eUróPSKeJ ÚnIe Je SIMUlÁcIa eUróPSKeJ PolITIKy, KTorÁ Sa od roKU 2007 KaŽdoročne KonÁ V eUróPSKoM ParlaMenTe V STraSBoUrGU. TenTo ročníK Sa MeU ZÚčaSTnIlo SPolU 183 Mladých ŠTUdenToV Z celeJ eUróPy, aBy PrIa-Mo na Pôde eP dISKUToValI o dVoch leGISlaTíVnych nÁVrhoch: aUTorSKé

PrÁVa a VSTUP chorVÁTSKa do eÚ.

a čo všetko proces vstupu nového členského štátu do EÚ zahŕňa. Členovia jednotlivých politických frakcií počas svojich mítingov prerokovávali interne obid-va návrhy, dávali pozmeňovacie návrhy k pôvod-nému a o týchto návrhoch neskôr v EP diskutovali a na záver hlasovali. na simulácií sa neprecvičovali nielen úlohy členov EP, ale taktiež aj rozhodovacie procesy na úrovni rady. obidva návrhy boli príleži-tosťou spoznať aj to aké zložité je právne uchopiť navrhované zmeny v prostredí politického plural-izmu rôznych politických frakcií a nájsť v tejto mno-ho názornosti konsenzus.

Simulované rolE mEu 2013

Každá pozícia v rámci MEu mala svoje špecifikum. Press tím mal na starosti denné dokumentovanie predošlého dňa, žurnalisti informovali o najnovších udalostiach plenárnych zasadnutí, o udalostiach pomimo parlamentu, ale taktiež pozorne sledovali konanie niektorých členov parlamentu, ministrov a častokrát ich podrobili neúprosnej kritike, zároveň slúžili aj ako mediátor medzi lobistami a členmi EP.

Denná agenda lobistov spočívala v rešeršoch a vyt-váraní podkladov pre lobovanie za svoje záujmy, ktoré sa veľakrát nezhodovali s názormi členov par-lamentu alebo ministrov a mali za úlohu hájiť záu-jmy svojich organizácií pri diskusiách o návrhoch aj formou ostrej kritiky a vášnivých vystúpení v parla-mente. Veľmi vyčerpávajúcu a náročnú prácu mali tlmočníci, ktorý počas všetkých plenárnych zasadaní prekladali pre členov parlamentu a takmer sa ne-zastavili. Veľmi rôznorodou bola pozícia členov par-lamentu od diskusií, cez písanie zmien pre návrhy až po finálne hlasovanie a medzitým ešte častokrát strety názorov medzi jednotlivými politickými frakciami, ale aj snaha o konsenzus. Podľa Marce-ly Barčákovovej, ktorá tento rok pôsobila na pozícií člena európskeho parlamentu a reprezentovala EPP španielsko musela ako členka Európskeho Parla-mentu na tejto simulácií dbať nie len na reprezento-vanie záujmov tejto politickej strany, ale aj krajiny, ktorú na simulácií reprezentuje, a ktorá je odlišná od domácej krajiny. ,,Hlavná myšlienka je v tom, že účast-níci nereprezentujú svoje vlastné myšlienky, lebo pri vý-bere pozície si každý účastník stanovil, v ktorej strane chce

28 | Máj 2013

adam kundrát, s&d Belgicko,,Je to neuveriteľná skúsenosť, je to simulácia kom-pletného rozhodovacieho procesu, naozaj hlasu-jeme, diskutujeme, navrhujeme. Je to niečo úžasné vidieť všetky tieto veci zvnútra, nielen sa o nich teoreticky učiť, ale ich aj prakticky aplikovať. A je to skúsenosť, ktorú by som odporučil každému mladému človeku, ktorý sa aspoň trošku zaujíma o európske otázky. "

michal chovan, tlmočník,,Pre mňa to bola veľmi zaujímavá skúsenosť, vzhľadom nato, že by som rád aj po škole pracoval ako skutočný tlmočník v Európskom Parlamente, čiže teraz som sa mohol aspoň oboznámiť s tým ako to tam prebieha a vyskúšať si to na vlastnej koži v takmer reálnych podmienkach.”

Emese köteles, Epp luxemburg,,MEU 2013 bol týždeň plný argumentov, pres-vedčovania, ale aj zábav. Mali sme možnosť spoznať nových ambicióznych mladých ľudí z celej Európy. Na vlastnej koži sme zažili ako funguje Európsky Parlament a Európska Rada a ako sa pri-jímajú zákony a dôležité rozhodnutia na Európskej úrovni - a to všetko priamo v Európskom Parla-mente v prekrásnom Štrasburgu. Bol to neuveri-teľný zážitok!”

jana Fintová, Epp grécko,,Cieľom tohto zasadnutia bolo simulovať skutočné zasadnutie EP a Rady, porozumieť mechanizmom a procedúram EÚ a diskutovať na tému autorských práv a vstupu Chorvátska do EÚ. Model Európskej Únie v Štrasburgu je určite výborná skúsenosť, možnosť spoznať mladých ambicióznych eu-rópskych lídrov a zažiť neuveriteľne rýchly ale plnohodnotný týždeň v Štrasburgu!”

a č

o h

ovo

ria

na

ši S

lovE

nSk

í úč

aSt

níc

i Sim

ulá

ciE

mEu

Str

aSb

our

g 2

013?

pôsobiť napr. EPP, S&D alebo podobne. Ale tí, ktorí si to stanovili, lebo oni vlastne veria, že chcú byť EPP alebo S&D, tí dostali úplne inú opačnú rolu. Bolo to vlastne kvôli tomu, že je veľmi ľahké reprezentovať svoje vlastné myšlienky, ale oveľa ťažšie je reprezentovať tie myšlienky, s ktorými nesúhlasíme. A toto vlastne posilní tú európsku identitu a pluralizmus.” Vysvetľuje bližšie pôsobenie členov EP na simulácií Beata Fe-ješová. rovnako aj ministri v rade zastupova-li záujmy inej krajiny, ale ako hovorí Maroš Demovič, ktorý na simulácií reprezentoval Bulharsko ako minister, pri rôznych rokova-niach sme hlasovali tak, aby sme ako tím došli k spoločnému záveru.

MEu siMuláciE po EurópE

Modelu Európskej Únie v strasbourgu sa môžete zúčastniť len raz na jednej zo spomínaných pozícií. Avšak okrem tejto simulácie MEu, ktorá je najväčšom a na-jrozmanitejšou simuláciou, ktorú organizuje asociácia BETA (Bringing Europeans Together Association), ďalej organizuje aj menšie MEu simulácie v zahrebe, granade, Mainzi alebo Tirane. Tieto simulácie sú menšieho charakte-ru a poväčšine organizované na univerzitách, ale taktiež Vám ponúknu cennú skúsenosť o európskej politike. okrem týchto miest je možné v spolupráci s BETA asociáciou zor-ganizovať podobnú simuláciu aj v akom-koľvek inom meste. Ak by sme predsa chceli opäť zažiť jedinečnú atmosféru simulácie v EP strasbourg, je možné byť jeho súčasťou v rámci organizačného tímu podujatia.

28 | Máj 2013 Máj 2013|29

autorkina Bodka na závEr

Tento rok som sa zúčastnila simulácie aj ja a bolo to pre mňa neuveriteľných sedem dní vďaka, ktorým som sa naučila o európskej politike viac ako som čakala. Je to skvelé, ak môžete v takmer reálnych podmienkach byť súčasťou Európskeho Parlamentu, vidieť a učiť sa ako rozhodovacie procesy na európskej úrovni fungujú. A môžem Vám povedať, že Vás to tam uchváti, aj keď politiku neštudujete. Skvelé bolo aj zistenie, koľko mladých ľudí plných entuziazmu Európa má. Pre mňa osobne bola účasť na MEU nesmierne veľkou skúsenosťou, aj vzhľadom na odbor mediálna komunikácia, ktorý študujem, ale predovšetkým vnímam svoju účasť ako skúsenosť, vďaka, ktorej som v sebe objavila záujem o udržiavanie toho, čomu sa vraví európska identita. Všetci účastníci, či už členovia EP, ministri, lobisti, žurnalisti, tlmočníci a všetci organizátori zanechali vo mne dojem pre ich nadšenie, angažovanosť a profesionalitu. Stretla som tam veľa in-špiratívnych mladých ľudí, ktorých zapálenie pre EÚ politiku prešlo aj na mňa a rezonuje vo mne až doteraz. Aj vďaka takýmto simuláciám som si istá, že si Európa môže vychovať dobrých budúcich lídrov, ktorý budú pokračovať v zach-ovávaní európskej identity, rozmanitosti a priateľstva medzi národmi. Odporučila by som každému, aby sa zúčastnil a zažil túto atmosféru. Ja si odnášam z tejto simulácie poznanie o európskej politike, nové priateľstvá a nanovo nadobud-nutú lásku k Európe, ktorá spája a prajem Vám, aby ste to okúsili tiež.

30 | Máj 2013

30 | Máj 2013 Máj 2013|31

zaujímajú vás odpovede na otázky : Budú dopravné záp-

chy vďaka európskym satelitom minulosťou? Ako môže vesmírna technológia spríjemniť váš let? Čo Vám prinesie satelitný navigačný systém galileo? Tak nepremeška-jte jedinečnú výstavu European space Expo, ktorá sa uskutoční v bratislavskom nákupnom centre Eurovea od 18. do 23. Mája 2013!

Áno, nemýlite sa. škótsko, ktoré je súčasťou spojeného

kráľovstva sa možno v budúcno-sti odčlení. škótsky premiér Alex salmond (škótska národná stra-na) a jeho vláda pripravujú v sep-tembri 2014 referendum, ktoré sa bude týkať prípadného odčlene-nia sa škótska od spojeného kráľovstva. stalo by sa škótsko členským štátom EÚ?

už 24.5.2013 sa bude v Prievid-zi konať i. študentská konfer-

encia na tému sila v srdci Európy, ktorej sa zúčastnia významní hostia, ako napríklad europo-slankyňa Katarína neveďalová, poslanec nrsr otto Brixi, prezi-dent šrsš sr Andrej Barborka a poslanci Trenčianskeho samo-správneho kraja. so všetkými sa môžete stretnúť v Aule Žilinskej univerzity v Prievidzi o 11,00 hod.Podpísaním londýnskej zm-

luvy 5. Mája 1949 v štrasbur-gu bola založená medzinárodná regionálna ľudsko-právna orga-nizácia rada Európy. na začiatku bolo participujúcich štátov len 10, dnes je členmi tejto organizácie 47 štátov naprieč celou Európou!

Počas apríla sme spravili menší prieskum, či by bol na slov-

ensku záujem o to, aby jedno z naších miest bolo v roku 2017 Európskym hlavným mestom mládeže. Do prieskumu sa zapo-jilo 244 respondentov. z nášho prieskumu sme zistili, že o titul európske hlavné mesto mládeže v roku 2017 by sa mali uchádzať študenti a mládež mesta Banská Bystrica

Členovia Európskeho dialógu perspektívneho postoja ot-

vorili prvé oficiálne valné zhro-maždenie eD, na ktorom pre-brali dôležité otázky fungovania celého tímu, a najmä jeho budúc-nosť.

viac nájdEtE na WWW.Europskydialog.Eu

32 | Máj 2013

Študovať počas Erasmu v inej krajine prináša vďaka Esn

a jeho socialErasmus projek-tom pre zahraničných študentov možnosť dostať sa bližšie k lokál-nej komunite a zároveň do tejto komunity aj prispieť. Jedným z takýchto projektov a tohtoročný vlajkový projekt social Erasmu je Erasmus in schools.Medzinárodný Erasmus in schools týždeň 2013, počas ktorého po celej Európe Eras-mus študenti spolu s členmi Esn navštevovali základné a stredné školy, bol spustený 13.mája. Eras-mus študenti sa mohli rozprávať s lokálnymi žiakmi o programe Erasmus, o ich domovských krajinách prostredníctvom prez-entácií, interaktívnych hier, kvízov, jazykových tandemov alebo formou neformálnych di-skusií.Esn sekcie slovenska v mestách nitra, Banská Bystrica, Košice a Bratislava taktiež organizova-li počas tohto týždňa mnohé návštevy stredných škôl. V stredu zorganizovali Erasmus in schools štyri bratislavské Esn sekcie na gymnáziu laca novomeského. zišlo sa tu 50 lokálnych žiakov vo veku 13-17 rokov, päť zah-raničných Erasmus študentov a osem členov Esn, aby spolu pod-porili a rozšírili ideu tohto projek-tu. zahraniční študenti z Turecka, Bieloruska a chorvátska odprez-entovali na hodine angličtiny svoje krajiny formou zábavných, zaujímavých, ale aj faktov a videí. Po prezentáciach mali žiaci viac priestoru, aby študentov spozna-li bližšie v menších diskusných skupinách. Čo zároveň pomohlo odstrániť počiatočnú hanblivosť a priniesť miesto toho plodné di-skusie. Žiakov najviac zaujímalo ako sa Erazmákov žije a študu-je na slovensku, aké sú rozdiely

ErasMus na školách

medzi ich krajinou a slovenskom. Taktiež sa zaujímali o ich štúdiá, na Erasmus výberový proces, požiadavky, ale taktiež mali záu-jem dozvedieť sa niečo viac aj o praktických záležitostiach, ako si napríklad zabezpečiť ubytovanie pred vycestovaním. Po bližšom spoznaní opadla počiatočná han-blivosť a nervozita “Erazmákov” a hodinka diskusie sa zdala primálo na všetky ďalšie otázky a zvedavosť zo strany žiakov. Podarilo sa navodiť pozitívnu at-mosféru a projekt možno nazvať úspechom.

A aké sú benefity tohto projek-tu? V prvom rade sú to vzájom-ná hodnotná a nová skúsenosť pre Erasmus študentov a pre lokálnych žiakov. Erasmus štu-denti sa dostávajú do interakcie

so žiakmi na vzdelávacej úrovni, ale zároveň aj na neformálnej. Ži-aci si precvičia nie len anglický jazyk, ale stretnú sa takto so staršími študentmi z rozličných krajín, môžu získať rady a uži-točné priame informácie pre ich zahraničné štúdium do budúc-nosti. Erasmus in schools je ne-formálne vzdelávanie zážitkom. Motivuje žiakov od skorého veku ísť a okúsiť štúdium v zahraničí, rozšíriť si takto svoje poznat-ky, spoznať iný vzdelávací sys-tém, inú krajinu z bližšieho uhľa pohľadu, naučiť sa lepšie cudzí jazyk, spoznať rozličných nových ľudí a do budúcna užitočné kontakty z rôznych kútov Eu-rópy. Ale, čo sa tiež naučia žiaci takýmto spôsobom je pochopiť, čo znamená byť nie len slová-kom alebo inou národnosťou, ale čo to znamená byť Európanom. Erasmus in schools je projekt s pridanou hodnotou vo forme spoločensky prospešného dopa-du a budúceho perspektívneho postoja voči výmenným pobytom v zahraničí.

autor: Sabina Másová

32 | Máj 2013 Máj 2013|33

34 | Máj 2013

it tEchnológiE na školách

V súčasnosti, v dobe hos-podárskej krízy je jeden z

hlavných problémov Európy veľká nezamestnanosť, čo sa pre-javuje hlavne medzi mladými ľuďmi. Tento stav nevyhnutne vyvoláva dojem nedostatku pra-covných miest, čo je z veľkej časti aj pravda. Jednou z mála oblastí, ktoré zápasia s úplne opačným problémom sú iT technológie. Tento pracovný trh sa vyznačuje totiž práve nedostatkom kvalifiko-vaných síl. nielen na slovensku, ale prakticky vo všetkých štátoch, kde sa dá uplatniť v iT sektore, je malý záujem o tento odbor. Tento stav je do istej miery paradoxný. Jedným z hlavných cieľov ľudí pri hľadaní práce je práve výška platu, pričom iT technológie pred-stavujú jeden z najlepšie platených odborov na trhu práce.

nezáujem obyvateľstva o prácu s modernou počítačovou technikou však môže byť sčasti spôsobený už v školskom prostredí. záujem žia-kov o konkrétne odbory má totiž určitú súvislosť aj s jej výučbou na školách. A práve celoeurópsky výskum poukázal na to, že slov-enské školy spolu s Talianskom, rumunskom, gréckom a Poľs-kom majú najmenej iT technológií v školstve, čo pre rozvoj budúcich programátorov a odborníkov na technológie nie je dobrá vizitka.

Tento problém veľmi úzko súvisí s minimálnym počtom počítačov v učebniach. slovenské školy síce majú počítačovú techniku v lab-oratóriách, avšak pre štandardné používanie počas vyučovacích hodín to nestačí. Čo je ale vážne-jšie, táto situácia sa zhoršuje. ško-ly totiž nielenže nemajú peniaze na nové technické vybavenie, ale taktiež chýbajú prostriedky aspoň na správu a údržbu počítačov, ktoré sú na školách.

Malý počet iT technológii v učeb-niach má taktiež ďalší negatívny efekt. učitelia totiž nemajú možnosť používať tieto technoló-gie priamo na hodinách. na tento problém poukázala práve Európs-ka komisia vo svojom odporúčaní členským štátom EÚ. Jej snahou je povzbudiť štáty k tomu, aby up-latňovali tzv. integrovaný prístup v školstve. znamená to jednak viac investícii do infraštruktúry, ale taktiež odmeňovanie tých učiteľov, ktorí vo svojom vyučo-vacom procese používajú iT tech-niku.

Aj keď zaznievajú hlasy, že efek-tívne a moderne sa dá vyučovať aj bez moderných metód, pre rozvoj vzdelávania je však digitalizácia a modernizácia školstva nevyhnut-ná. Pálčivou a v mnohých smeroch rozhodujúcou otázkou sú v tomto

prípade financie. V porovnaní s ostatnými krajinami EÚ trpí slov-ensko veľmi slabou podporou zo strany súkromného sektora. V tomto smere sa Európska komis-ia zaviazala podporiť tvorbu dig-itálnych učebných materiálov, ako aj znižovať rozdiely medzi kra-jinami ohľadne iT techniky. Vý-skum na druhej strane ukázal aj jednu pozitívnu stránku. spolu so švédskymi, írskymi a estónskymi učiteľmi patria tí slovenskí medzi najviac digitálne gramotných učiteľov spomedzi celej EÚ.

autor: Filip Sekan

Ako uviedol vedúci tlačového oddelenia Zastúpenia Európskej Komisie na Slovensku Andrej Králik:

„Medzi najväčšie prekážky na Slovensku patrí nedostatok digitálneho pedagogického obsahu.“

totiž v roku 2020 až 90 % pracovných miest požadovať aspoň základnú znalosť s IT technikou.

Podľa odhadov Európskej komisie bude

šKolSTvo

budúcnoSTI

Photo © european Union, 2013

34 | Máj 2013 Máj 2013|35 Je dôležité sa však aj spýtať, či technologická rozvinutosť školst-va vôbec pomôže zlepšiť situáciu na pracovnom trhu. odpoveď znie áno. Podľa odhadov Európskej komisie bude totiž v roku 2020 až 90 % pracovných miest požadovať aspoň základnú znalosť s iT tech-nikou.

na záver jeden príklad zo zahraničia, ako by sa eventuálne mohlo v budúcnosti uberať školstvo. Pred necelými štyrmi rokmi podpísalo sedem amerických univerzít kontrakt s firmou Amazon ohľadne elek-tronických čítačiek kníh Amazon Kindle DX. Princíp spočíva v tom, že študenti pri tejto forme učenia nepotrebujú tlačené knihy, všetko majú v jednej čítačke. samozrejme, všetko má aj svoje výhody a nevýhody. nie každému totiž vyhovuje študovanie zo špeciálneho e-ink papiera, avšak nepochybne toto predstavuje jednu z možných alternatív, akou sa môže uberať školstvo v budúcnosti.

totiž v roku 2020 až 90 % pracovných miest požadovať aspoň základnú znalosť s IT technikou.

Podľa odhadov Európskej komisie bude

Až 20 % študentov

na stredných školách v Európskej

únii počas vyučovacieho procesu

nikdy nepoužilo počítač.

Photo © european Union, 2013

36 | Máj 2013

Dnes môžeme cestovať v Európskej únii takmer všade, bez pasu, a to vďaka schengenu, ktorý

zohral dôležitú úlohu pri integrácii a budovaní EÚ. V roku 1985 sa Francúzsko, nemecko, Belgicko, luxembursko a holandsko rozhodlo vytvoriť zónu bez hraníc. Dohoda bola podpísaná v schengene, v malom mestečku v luxembrusku. hlavným cieľom tejto zmluvy bolo umožniť občanom voľný pohyb z jednej krajiny do druhej. neskôr, v roku 1990 sa pri-pojili k tejto zmluve ďalšie krajiny.

V roku 2007 sa k tomuto paktu pripojilo aj slovensko. Mnohí z nás si dnes ani neuvedomujú, že môžeme cestovať bez pasovej kontroly. Ja osobne si už neviem ani predstaviť, aby som čakal niekoľko hodín na hranici s Poľskom či s Talianskom. Pre krajinu ako ukrajina, je to však stále bežná záležitosť. V dnešnej dobe ľudia cestujú z jeden strany EÚ na druhú. Pre-to sme sa rozhodli spustiť projekt s názvom „kde je

UKÁŽ nÁM, Kde Je

36 | Máj 2013 Máj 2013|37

eUróPSKy dIalóG?Európsky dialóg?“. V rámci tohto projektu chceme vytvoriť mozaíku fotografii z rôznych kútov Európy, vrátane slovenska. Fotografii zaujímavých momen-tov či príležitostí. Veríme, že sa do tohto projektu zapojíte všetci, ktorí podporujete spoločnú Európu. Aká bude Vaša úloha? stačí si len stiahnuť doku-ment s logom Európskeho dialógu na stránke www.hajnos.eu alebo www.europskydialog.eu, vytlačiť a už len nájsť zaujímavé miesto pre zhotovenie fo-tografie.

Poprosili by sme vás, aby ste fotografiu poslali na email iam@hajnos.eu s popisom: Meno a priezvis-ko, miesto zhotovenia a krátky opis (2-3 vety). My ju budeme publikovať na našej facebook stránke. Keď dosiahneme určíte číslo, všetky zaujímave fotografie vytlačíme a v septembri vytvoríme výstavu v Koši-ciach, Európskom hlavnom meste kultúry pre rok 2013.

UKÁŽ nÁM, Kde Je

38 | Máj 2013

38 | Máj 2013 Máj 2013|39

ZÁKon o hlÁSení PoByTU Komentár

autor: Martina Gabajová

Pred pár dňami bol schválený vládny návrh novelizácie zákona č. 253/1998 z. z. o hlásení pobytu občanov sloven-

skej republiky a registri obyvateľov slovenskej republiky .

Anotácia vládneho návrh je prístupná aj v elektronickej podo-be, kde sa môžete dočítať aké sú jeho atribúty, povinnosti a koho sa bude dotýkať. navrhovaná účinnosť je od 1. aprí-la 2013. Byrokratizácia verejných subjektov je problémom dnešnej „modernej“ spoločnosti. V anotácii je zmienka o re-dukcii byrokaracie spojenej s viacnásobným predkladaním údajov a dokladov rôznym úradom, a to vytvorením tzv. reg-istra fyzických osôb, ktorý to má uľahčiť. Do registra budú vložené všetky potrebné informácie len jednorazovo a prístup k nim budú mať náležité orgány verejnej správy. Tieto úda-je by sa mali dať meniť aj online formou, aby to ušetrilo čas, ktorý by sme museli v opačnom prípade stráviť na úradoch.

zároveň nám táto novelizácia ukladá povinnosť nahlásiť príslušnému úradu adresu, na ktorej sa bude daný občan zdržiavať. V predchádzajúcom znení bola taktiež zmienka o povinnosti hlásenia pobytu po uplynutí 90 dní, avšak v prípade nenahlásenia danej skutočnosti nehrozili žiadne sankcie. Teraz nastáva zmena v sankciách a nesplnenie si danej povinnosti je považované za priestupok Pôvodný zákon je novelizovaný o slovné spojenie “je povinný” namiesto pôvodného “nahlási”.

nosným atribútom na zavedenie tejto povinnosti je podľa slov ministra vnútra róberta Kaliňáka (sMEr-sD) predchádzanie exekutívnym problémom, čo vyzdvihol na príklade keď náš majetok prejde do exekučného konania . Avšak, v exekučnom poriadku stojí podľa § 49

(1) upovedomenie o začatí exekúcie sa doručí oprávnenému a povinnému do vlastných rúk. náhradné doručenie upovedo-menia o začatí exekúcie povinnému, ktorý je fyzickou osobou, je vylúčené.

Čo znamená, ak ste fyzickou osobou a nebolo Vám osobne doručené oznámenie o začatí exekučného konania, také-to konanie nesmie začať. Počas rozpravy v nr sr vystúpil člen parlamentu Peter osuský (sas), ktorý celú novelizáciu demonštroval na prípade študentov, ktorí sa rozhodli vyces-tovať na výmenný pobyt Erasmus, ktorý presahuje povolenú dĺžku 90 dní. otázne je, či táto novelizácia bude vnímaná ako pozitívum terajšej vlády alebo práve naopak, ako chybný krok, ktorý bude treba neskôr odstrániť a napraviť.

40 | Máj 2013

miroslav lajčak @MiroslavlajcakPredsedníctvo v eU nie je záležitosť 1 vlády, ale je dôležité mat dobru komunikáciu so všetkými politickými stranami http://bit.ly/133JbTe

right2water@right2water@miroslavhajnos 23000 (10000 na papieri, 13000 online) 2.5 x uznáša-niaschopná. Výborne Slovensko!

maroš šefčovič@MarosSefcovichlbšia integrácia eurozóny musí ísť ruka v ruke s posilnenou demokrat legitimitou a účasťou občanov na rozh.procese pic.twitter.com/v7mt-cuXZ6e

Európsky parlament @europarl_SKZaujímate sa o záležitosti #eÚ? chcete diskutovať s odborníkmi a podobne naladenými ľudmi? Skupina #eP na #linkedIn: http://ow.ly/l8mJI

Európsky parlament @europarl_SKKaždý druhý gay, lesbička,bi- či transsexuál v eÚ bol v r. 2012 diskrimi-novaný, či zastrašovaný Viac @ http://ow.ly/l8mgz #Idaho #lGBT

na tWittEri

Európska komisia ©eU_commissionnárodné kontaktné miesta informujú európsku Komisiu o nebez-pečných produktoch na trhu//bit.ly/16BkPhj #eU #productsafety #eyc2013

Eur- lEX ©eUrlexZabezpečenie väčšej transparentnosti predaja. 12 opatrení európskej Komisie navrhujúcich posilnenie práv eU občanov on.fb.me/13aI1SU

Európsky parlament @europarl_SKako získať dobré info o ľudských právach? @europarllibrary (en) @ http://ow.ly/l8okb #humanrights

maruška hrdličková@labialaPozdravujem @miroslavhajnos @Jaroslavdodok, @Peoceo a ostat-ných na #TedxBB! Zaujímavo tweetujete, dúfam, že všetko klape tak, ako má :)

40 | Máj 2013 Máj 2013|41

miroslav hajnoš v relácii “Správy o 12:00” v tv joj.

katarína adamcová a Evka cangarová s europoslancom vladimírom maňkom a s dušanom chrenekom, vedúci zastúpenia Európskej komisie v slovenskej republike

miroslav hajnoš sa zúčastnil tEdx konferencie v banskej bystrici.

tím ed sa po prvýkrát oficálne stretol v bratislave

42 | Máj 2013

42 | Máj 2013 Máj 2013|43

slEdujtE parlaMEnt pri jEho práci.

Europarltv oFiciálny partnEr – Európsky dialóg pErspEktívnEho postoja WWW.Europarltv.Europa.Eu

Pevne veríme, že sa vám naše tretie vydanie online mesačníka páčilo a cestu k nemu si nájdete aj nabudúce (19. júna 2013). V prípade akýchkoľvek otázok, pripomienok alebo námetov na spracovanie ďalších zaujímavých tém, nás kontaktujte na

iam@hajnos.eu. našou snahou je čitateľom poskytnúť aktuálne a transparentné informácie. Každú reakciu si ceníme a veríme, že aj vďaka vám sa bude mesačník európsky dialóg neustále

zlepšovať.

www.europskydialog.eu

Európsky dialóg pErspEktívnEho postojae D

44 | Máj 2013

máj 2013WWW.Europskydialog.Eu

Európsky dialóg pErspEktívnEho postojae D