Európske voľby a pohľad občanov na Európsky parlament

Január - február 2009

Výber výsledkov z najnovšej vlny štúdie Eurobarometer 71.1

1. Metóda

1. Metóda

Termín terénneho zberu dát: Január - február 2009

(20.1. - 13.2.2009 v SR)

Celkový počet rozhovorov: 27.218 (približne 1000 na krajinu, 1025 v SR)

Osobné rozhovory v domácnostiach

Výberový súbor: reprezentatívna vzorka všeobecnej populácie vo veku 15 a viac

rokov s trvalým pobytom a občianstvom v príslušnej európskej krajine

Výberová metóda: náhodný výber domácností a respondentov (geografická

stratifikácia podľa regiónu a veľkosti obce, pravidlo „najbližších narodenín“)

Pokrytie: 27 členských krajín Európskej únie

Terénny zber dát v SR realizovala spoločnosť TNS AISA Slovakia

2. Vybrané témy štúdie

2. Vybrané témy štúdie

Voľby do Európskeho parlamentu 2009

Povedomie a poznatky o Európskom parlamente

3. Voľby do Európskeho parlamentu 2009

3.1. Témy kampane

0 10 20 30 40 50 60

terorizmus

boj proti klimatickým zmenám

prisťahovalectvo

zabezpečenie dodávok energie

budúcnosť dôchodkov

kriminalita

inflácia a kúpna sila

nezamestnanosť

hospodársky rast

Jar 2009Jeseň 2008Jar 2008

Otázka: QC6 Na ktoré z nasledujúcich tém by sa podľa Vás mala zamerať volebná kampaň pre najbližšie európske voľby?

Hospodársky rast a nezamestnanosť sú témy, ktorých dôležitosť od jesene vzrástla. Nezamestnanosť uvádza viac mužov (59%) ako žien (52%), viac ľavicovo orientovaných ľudí (61%) ako zástupcov pravice (52%) a najviac respondentov vo veku 15 – 24 rokov. S rastúcim vekom frekvencia výberu tejto témy klesá.

Zabezpečenie dodávok energie sa ako nová téma umiestnilo na Slovensku na tretej priečke.

Dôležitosť inflácie a kúpnej sily poklesla na hodnotu 40% v EÚ a na Slovensku dokonca na 23%.

68%

SR

72%

23%

34%

44%

7%

27%

19%

50%

Možnosť výberu max. 5 položiek

3.2. Termín európskych volieb

Od jesene vzrástol podiel respondentov, ktorí vedia, že európske voľby sa budú konať v roku 2009 o 8%. Naďalej však 62% opýtaných nevie uviesť rok volieb. Menej informované sú ženy (66% vz 57% mužov) a mladí ľudia vo veku 15 - 24 rokov.

Informovanosť na Slovensku patrí medzi najlepšie, oproti jeseni 2008 vzrástla o 16% na celkových 61%.

Jar2009

Jar2009

1626

329

76

7567 62

nevie

v inom roku

v roku 2009

Otázka: QC1 Kedy sa podľa vášho názoru budú konať najbližšie európske voľby (voľby do Európskeho parlamentu) tu na Slovensku?

Jeseň2008

Jeseň2008

Jar2008

Jar2008

SR

37%

2%

61%

3.3. Záujem o európske voľby

Záujem o európske voľby v priemere v EÚ sa nemení a zostáva na úrovni 44%. Na Slovensku záujem oproti jeseni 2008 stúpol o 5% na celkových 39%.

Úroveň záujmu stúpa s vekom a so vzdelaním. U mužov je vyšší (48%) ako u žien (41%). Medzi stúpencami stredu je záujem o voľby nižší (44%) ako medzi stúpencami ľavice a pravice (52%).

Otázka: QC2. Najbližšie európske voľby budú v júni 2009. Do akej miery sa zaujímate alebo nezaujímate o tieto voľby?

44

51 54 53

246

Nezaujíma sa

Zaujíma sa44

Jar2008

Jar2008

Jeseň2008

Jeseň2008

Jar2009

Jar2009

60%

SR

39%

3.4. Záujem o európske voľby

Otázka: QC2. Najbližšie európske voľby budú v júni 2009. Do akej miery sa zaujímate alebo nezaujímate o tieto voľby?

NevieZaujíma Nezaujíma

3.5. Pravdepodobnosť účasti v európskych voľbách

0 5 10 15 20 25 30

nevie

10. určite pôjdem voliť

9.

8.

7.

6.

5.

4.

3.

2.

1. určite nepôjdem voliť

Jar 2009

Jeseň 2008

Jar 2008

Otázka: QC3. Môžete mi povedať na stupnici od 1 do 10 ako je pravdepodobné, že pôjdete voliť v najbližších európskych voľbách v júni 2009?

Deklarovaná pravdepodobnosť účasti vo voľbách zostáva nezmenená. Z tohto výsledku sa v žiadnom prípade nedajú dedukovať percentá účasti. Päť a pol mesiaca pred voľbami občania odpovedajú názorovo (v kontexte mimo volieb). Po otvorení volebných diskusií sa vstupuje do volebnej logiky, čo je viac menej dva mesiace pred dňom volieb.

34%

15%

25% v SR

12% v SR

3.6. Pravdepodobnosť účasti v európskych voľbách

QC3 Probability of vote

70%

62%

56%

56%

49%

48%

48%

47%

47%

45%

43%

42%

38%

38%

38%

34%

34%

34%

31%

30%

27%

27%

26%

25%

24%

22%

21%

13%

9%

17%

13%

10%

10%

14%

10% 15

%

12%

8% 13%

12%

17%

15%

11%

18%

15%

8% 14%

8% 18%

18%

15%

12%

13%

30%

13%

19%

0%

100%

BE

LU

MT

DK SE

CY EL

FR

NL IE DE SI

EE

LT FI

LV

EU

27

RO

BG IT ES

HU

CZ

SK PT

UK

AT

PL

Will probably vote Would definitely not votePravdepodobne pôjde voliť Určite nepôjde voliť

Otázka: QC3. Môžete mi povedať na stupnici od 1 do 10 ako je pravdepodobné, že pôjdete voliť v najbližších európskych voľbách v júni 2009?

3.7. Dôvody neúčasti v európskych voľbách

0 10 20 30 40 50 60 70

Neviete dosť o úlohe EP

Myslíte si, že váš hlas by nič nezmenil

Myslíte si, že nie ste dostatočne informovaný(á),aby ste šli voliť

Myslíte si, že EP sa nedostatočne zaoberáproblémami, ktoré sa vás týkajú

Ste proti Európe, EÚ, budovaniu Európy

Jeseň 2008

Jar 2009

Otázka: QC5. Ak nepôjdete voliť v európskych voľbách v júni 2009, bude to kvôli tomu, že ...?

Najviac skeptických respondentov, ktorí si myslia, že ich hlas by nič nezmenil je v Bulharsku a Rakúsku (79%) a tiež v Lotyšsku (76%).

Nedostatočne informované na to, aby šli voliť sa cítia viac ženy (61%) ako muži (56%). Veková skupina 40 – 57 rokov si oveľa častejšie ako ostatní myslí, že EP sa nedostatočne zaoberá

problémami, ktoré sa jej týkajú (62% vz priemer 55%). Iba 10% študentov uviedlo ako dôvod proti účasti v európskych voľbách to, že sú proti Európe, EÚ

a budovaniu Európy.

Možnosť odpovede „áno“, „nie“

3.8. Kritériá pri výbere kandidáta

0 5 10 15 20 25 30 35 40

Nevie, bez odpovede

Iné

Zlá povesť kandidátov

Osobnosť kandidátov

Postoj strán kandidátov k eu. otázkam

Skúsenosti kandidátov na vnútroštátnej úrovni

Postoj kandidátov k eu. otázkam

Postoj kandidátov k vnútroštátnym otázkam

Skúsenosti kandidátov v eu. záležitostiach

Jar 2008

Jar 2009

Otázka: QC4. Môžete mi povedať, ktoré z nasledujúcich kritérií by bolo hlavné pri Vašom rozhodovaní v európskych voľbách?

Postoj kandidátov k vnútroštátnym otázkam považuje až 57% Slovákov za jedno z troch kritérií pri rozhodovaní v európskych voľbách.

57% v SR

Možnosť výberu max. 3 odpovedí

4. Vnímanie Európskeho parlamentu

4.1. Dôvera v európske inštitúcie

V globálnom kontexte rastúcich obáv Európanov zo svetovej finančnej a ekonomickej situácie a z ich osobnej budúcnosti (viď preferované témy volebnej kampane), neprekvapuje zníženie dôvery občanov v európske inštitúcie. Medzinárodná úloha EÚ je v očiach Európanov ponímaná ako menej zásadná. V súčasnosti viac občanov chce, aby sa Únia starala v prvom rade o ich každodenné problémy.

Paradoxne na druhej strane 48% Európanov (až 51% Slovákov), čo je nárast o 4%, by si osobne želalo,

aby Európsky parlament hral dôležitejšiu úlohu, ako má v súčasnosti. I keď tých, ktorí tvrdia opak je len 22%, ale ich nárast oproti jeseni 2008 bol väčší o 8%.

Otázka: QA11 Povedzte mi, prosím, ku každej inštitúcii, či jej skôr dôverujete alebo skôr nedôverujete?

 Európsky parlament

Európska komisia

Európska centrálna banka

Jeseň08

Jar09

Jeseň08

Jar09

Jeseň08

Jar09

Skôr dôveruje 51% 45% 47% 42% 48% 39%

Skôr nedôveruje 31% 37% 30% 36% 30% 40%

Nevie 18% 18% 23% 22% 22% 21%

4.2. Znalosť rozhodovacieho procesu

Európania majú relatívne dobrú znalosť hlavných princípov rozhodovania v Európskom parlamente – priemer správnych odpovedí voči nesprávnym je 52% ku 18%. Takmer jedna tretina respondentov (30%) sa naďalej nevie k tejto téme vyjadriť.

Otázka: QB3 Mohli by ste mi, prosím, povedať, či sú nasledujúce výroky o Európskej únii podľa Vás pravdivé alebo nepravdivé?

 

Jeseň 2009

Pravdivý Nepravdivý Nevie

Členovia Európskeho parlamentu sú volení priamo občanmi každého členského štátu

53% 23% 24%

Rozpočet Európskej únie je určovaný spoločne Európskym parlamentom a členskými štátmi

54% 12% 34%

Rozhodnutia v oblasti legislatívy (zákony a smernice) v EÚ prijíma spoločne Európsky parlament a členské štáty

53% 16% 31%

Každý členský štát má rovnaký počet poslancov v Európskom parlamente

20% 48% 32%

4.3. Prioritné politiky

Keďže nezamestnanosť je hlavnou želanou témou kampane, je jasné, že Európania uvádzajú oblasti spojené s každodenným a osobným životom. Požiadavkou je zvýšenie ochrany na úrovni EÚ pred krízou.

Otázka: QB7. Európsky parlament podporuje rozvoj určitých politík na úrovni Európskej únie. Ktorým z nasledujúcich politík by mala byť podľa vášho názoru daná prednosť?

Jeseň2008

Jar2009

Zlepšovanie ochrany spotrebiteľov a verejného zdravia 33% 36%Zosúladenie ekonomickej, rozpočtovej a daňovej politiky 26% 32%Bezpečnostná a obranná politika, ktorá umožňuje EÚ čeliť medzinárodným krízam 36% 32%Boj proti klimatickým zmenám 31% 30%Spoločná energetická politika s cieľom zabezpečiť energetickú samostatnosť EÚ 30% 30%Poľnohospodárska politika ohľaduplná k životnému prostrediu a prispievajúca k svetovej potravinovej rovnováhe

25% 29%

Boj proti terorizmu a zároveň rešpektovanie slobody jednotlivca 29% 29%Prisťahovalecká politika realizovaná v konzultácii s krajinami pôvodu 19% 24%Zahraničná politika, ktorá umožňuje EÚ jednohlasne zastupovať na zahr. úrovni 29% 23%Politika vedeckého výskumu a rozvoja, ktorá zabezpečuje konkurencieschopnosť a inovácie

14% 18%

Presadzovanie európskeho sociálneho modelu 11% 14%Nevie 9% 6%

47% v SR

Možnosť výberu max. 4 politík

4.4. EÚ a postoj ku kríze

Otázka: QD4. Povedali by ste, že jednotlivé členské krajiny Európskej únie v záujme čeliť finančnej a hospodárskej kríze doposiaľ...?

4439

17

51

36

13

0

10

20

30

40

50

60

konali skôr in

dividuálne

konali skôr spoločne

nevie

EÚ 27

SR

Slovenskí respondenti majú silnejší pocit individuálneho postupu jednotlivých krajín ako priemer EÚ.

4.5. EÚ a postoj ku kríze

Otázka: QD4. Povedali by ste ako občan, že by ste boli...?

13

61

26

16

62

22

0 20 40 60 80

nevie

lepšie chránený(á) (predfinančnou a hospodárskou

krízou), ak by Slovensko prijalo auplatnilo opatrenia koordinovanes inými krajinami Európskej únie

lepšie chránený(á) (predfinančnou a hospodárskou

krízou), ak by Slovensko prijaloopatrenia a uplatnilo ich

individuálne

SR

EÚ 27

V tomto názore sa Slováci zhodujú so zvyškom spoluobčanov EÚ a cítili by sa lepšie chránení voči kríze, ak by krajiny EÚ koordinovali svoje opatrenia.

ĎAKUJEME ZA POZORNOSŤ