finanČnÁ analÝza firmy panasonic electronic devices ...diplom.utc.sk/wan/1938.pdf · 1...
TRANSCRIPT
1
FINANČNÁ ANALÝZA FIRMY PANASONIC ELECTRONIC DEVICES SLOVAKIA S. R. O.
DIPLOMOVÁ PRÁCA
ZDENKA KRPČÔNIKOVÁ
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE FAKULTA ŠPECIÁLNEHO INŽINIERSTVA
KATEDRA KRÍZOVÉHO MANAŽMENTU
Študijný odbor: Občianska bezpečnosť
Vedúci diplomovej práce: doc. Ing. Jaroslav Slepecký, PhD.
Stupeň kvalifikácie: Inžinier (Ing.) Dátum odovzdania práce: 18. 4. 2008
ŽILINA 2008
2
ABSTRAKT
KRPČONIKOVÁ, Zdenka: Finančná analýza firmy Panasonic Electronic Devices
Slovakia s.r.o. [Diplomová práca]. Žilinská univerzita v Žiline. Fakulta špeciálneho
inžinierstva; Katedra krízového manažmentu. Vedúci diplomovej práce: doc. Ing.
Jaroslav Slepecký PhD. Stupeň odbornej kvalifikácie: Inžinier v odbore Občianska
bezpečnosť. Žilina: FŠI ŽU, 2008. Počet strán 71.
Cieľom diplomovej práce je zistiť finančné zdravie podniku a doporučiť opatrenia pre
jeho budúci vývoj. Diplomovú prácu som rozdelila do troch celkov. V prvej časti sú
spracované význam, úlohy, ciele a užívatelia finančnej analýzy. Postup finančnej
analýzy je uvedený v druhom celku, kde sú spracované aj finančné ukazovatele, metódy
predikcie a podnikateľské riziká. V poslednej časti je uvedená charakteristika firmy
Panasonic Electronic Devices Slovakia s.r.o. s aplikáciou finančnej analýzy.
V závere práce sú vyhodnotenia a odporúčania pre budúci finančný vývoj firmy.
Kľúčové slová: finančná analýza, finančné ukazovatele, likvidita, rentabilita,
zadlženosť, aktivita, metódy predikcie.
ABSTRACT KRPCONIKOVA, Zdenka: Financial analysis of company Panasonic Electronic
Devices Slovakia s.r.o. [Graduation theses]. University of Zilina, Faculty of special
engineering; Catedry of crisis management. The master of graduation theses: doc. Ing.
Jaroslav Slepecký PhD. Proffesional qualification: Civil security engineer. Zilina: FSI
ZU, 2008. Pages 71.
The goal of the theses is to find out financial situation of the company and recommend
the measures for future. The Theses consists of the three parts. The first part includes
meaning, tasks, goals and users of a financial analysis. Process of the financial analysis
is mentioned in part two, where the financial indicators, prediction methods and
business risks are described. The third is characteristic of company Panasonic
Electronic Devices Slovakia s.r.o. and the financial analysis of the company. The final
parts covers the results evaluation and recommendations for the future development.
Key words: financial analysis, financial indicators, outstanding dept, liquidity,
insolvency, return.
3
PREDHOVOR
Finančná analýza predstavuje v súčasnosti jednu z najaktuálnejších tém na celom svete,
ktorú využívajú firmy na ohodnotenie finančnej situácie. Je to najrýchlejšia a
najúčinnejšia metóda posúdenia podniku a jeho postavenia v spoločnosti a voči
ostatným organizáciám. Zámerom pri výbere témy bolo získať zrozumiteľný a stručný
prehľad o postupe a spracovaní finančnej analýzy.
Cieľom diplomovej práce bolo zistiť finančné zdravie podniku a doporučiť opatrenia
pre jeho budúci vývoj.
Prácu som rozdelila do troch častí.
Prvá časť je venovaná vymedzeniu základných pojmov a cieľov finančnej analýzy.
Východiskom pre tvorbu celkovej analýzy sú účtovné výkazy – čo je obsahom druhej
časti diplomovej práce. Uvedené sú tu princípy absolútnych a pomerových
ukazovateľov, metódy predikcie a analýza podnikateľských rizík.
V poslednej časti je uvedená charakteristika podniku spolu s analýzami absolútnych a
pomerových ukazovateľov a metódami predikcie.
Záver práce tvorí vyhodnotenie a odporúčanie pre budúci zdravý finančný vývoj.
Prínosom tejto práce je, že som získala celkový pohľad na hlavné oblasti, metódy a
postupnosť krokov vo finančnej analýze, čo môžem v budúcnosti využiť v praxi.
Poďakovanie
Ďakujem Doc. Ing. Jaroslavovi Slepeckému, vedúcemu diplomovej práce, za pomoc pri
spracovaní diplomovej práce, Silvii Stračiakovej, vedúcej odboru účtovníctva, za
ochotu a trpezlivosť pri poskytovaní účtovných výkazov a informácii a spoločnosti
Panasonic Electronic Devices Slovakia s.r.o. za poskytnutie podkladov nevyhnutných
pre spracovanie tejto práce..
Žilina 18. apríl 2008
4
OBSAH
ÚVOD ............................................................................................................................... 8
1 FINANČNÁ ANALÝZA V PODNIKU ................................................................... 9
1.1 VÝZNAM, ÚLOHY A CIELE FINANČNEJ ANALÝZY ............................. 9
1.2 UŽÍVATELIA FINANČNEJ ANALÝZY ...................................................... 11
2 POSTUP FINANČNEJ ANALÝZY ....................................................................... 12
2.1 FINANČNÉ UKAZOVATELE ...................................................................... 12 2.1.1 Absolútne finančné ukazovatele – hlavný zdroj informácii ........................ 12 2.1.2 Pomerové finančné ukazovatele .................................................................. 19 2.1.3 Metóda percentuálneho rozboru .................................................................. 26
2.2 METÓDY PREDIKCIE .................................................................................. 27 2.2.1 Metódy bodového hodnotenia ..................................................................... 27 2.2.2 Matematicko – štatistické metódy ............................................................... 30
2.3 PODNIKATEĽSKÉ RIZIKÁ ......................................................................... 33
3 CHARAKTERISTIKA SPOLOČNOSTI ............................................................... 37
3.1 ANALÝZA SÚVAHY .................................................................................... 39 3.1.1 Vertikálna a horizontálna analýza majetku ................................................. 39
3.1.2 Vertikálna a horizontálna analýza vlastného imania a záväzkov ................ 42
3.2 ANALÝZA VÝKAZU ZISKOV A STRÁT .................................................. 44
3.3 ANALÝZA PREHĽADU PEŇAŽNÝCH TOKOV ....................................... 46
3.4 ANALÝZA POMEROVÝCH FINANČNÝCH UKAZOVATEĽOV ........... 47 3.4.1 Aktivita ........................................................................................................ 47 3.4.2 Zadlženosť ................................................................................................... 51 3.4.3 Rentabilita ................................................................................................... 56 3.4.4 Likvidita ...................................................................................................... 59
3.5 METÓDY PREDIKCIE .................................................................................. 62 3.5.2 Index Bonity ................................................................................................ 63
4 ZÁVER ................................................................................................................... 64
POUŽITÁ LITERATÚRA .............................................................................................. 67
ZOZNAM PRÍLOH ........................................................................................................ 68
5
Zoznam Obrázkov
Obrázok 1 Štruktúra súvahy ............................................................................................ 13
Obrázok 2 Štruktúra výkazu zisku a strát (Zdroj: Chajdiak, 2004, s. 20) ....................... 15
Obrázok 3 Konštrukcia výkazu peňažných tokov (Zdroj: Kovanicová, 2006, s. 380) ... 17
Obrázok 4 Tamariho model - hodnotenie ...................................................................... 28
Obrázok 5 Rýchly test - hodnotenie (Zdroj: Kráľovič, 2003, s. 10). ............................. 30
Obrázok 6 Vývoj zamestnanosti ..................................................................................... 38
Obrázok 7 Graf porovnania doby obratu zásob s mediánom v odvetví .......................... 48
Obrázok 8 Graf porovnania doby obratu pohľadávok .................................................... 49
Obrázok 9 Graf porovnania doby obratu pohľadávok a záväzkov s mediánom v odvetví
......................................................................................................................................... 50
Obrázok 10 Graf porovnania obratu aktív s mediánom v odvetví .................................. 51
Obrázok 11 Graf porovnania celkovej zadlženosti s mediánom odvetví ........................ 52
Obrázok 12 Graf porovnania dlhodobej zadlženosti s mediánom v odvetví .................. 53
Obrázok 13 Graf porovnania finančnej páky s mediánom v odvetví .............................. 54
Obrázok 14 Graf porovnania tokového zadlženia s mediánom v odvetví ...................... 55
Obrázok 15 Graf porovnania ROA s ROE ...................................................................... 57
Obrázok 16 Graf porovnania ROE s mediánom v odvetví ............................................. 57
Obrázok 17 Graf porovnania ROA s mediánom v odvetví ............................................. 58
Zoznam Tabuliek
Tabuľka 1 Horizontálna analýzy majetku ...................................................................... 39
Tabuľka 2 Vertikálna analýza majetku ........................................................................... 40
Tabuľka 3 Horizontálna analýza vlastného imania a záväzkov ...................................... 42
Tabuľka 4 Vertikálna analýza vlastného imania a záväzkov .......................................... 43
Tabuľka 5 Výnosy ........................................................................................................... 44
Tabuľka 6 Náklady .......................................................................................................... 45
Tabuľka 7 Prehľad peňažných tokov .............................................................................. 46
Tabuľka 8 Doba obratu celkového kapitálu .................................................................... 47
Tabuľka 9 Doba obratu vlastného kapitálu .................................................................... 48
Tabuľka 10 Doba obratu zásob ....................................................................................... 48
6
Tabuľka 11 Doba obratu pohľadávok ............................................................................. 49
Tabuľka 12 Doba obratu záväzkov ................................................................................. 49
Tabuľka 13 Doba obratu stálych aktív ............................................................................ 50
Tabuľka 14 Obrat aktív ................................................................................................... 50
Tabuľka 15 Celková zadlženosť ..................................................................................... 51
Tabuľka 16 Stupeň finančnej samostatnosti ................................................................... 52
Tabuľka 17 Stupeň samofinancovania ............................................................................ 52
Tabuľka 18 Stupeň zadlženosti ....................................................................................... 53
Tabuľka 19 Dlhodobá zadlženosť ................................................................................... 53
Tabuľka 20 Finančná páka .............................................................................................. 54
Tabuľka 21 Platobná neschopnosť .................................................................................. 54
Tabuľka 22 Tokové zadlženie ......................................................................................... 55
Tabuľka 23 ROE ............................................................................................................. 56
Tabuľka 24 ROA ............................................................................................................. 56
Tabuľka 25 Renatabilita výnosov ................................................................................... 58
Tabuľka 26 Rentabilita tržieb ......................................................................................... 58
Tabuľka 27 Okamžitá likvidita ....................................................................................... 59
Tabuľka 28 Bežná likvidita ........................................................................................... 60
Tabuľka 29 Celková likvidita ......................................................................................... 60
Tabuľka 30 Informačné údaje pre rýchly test ................................................................. 62
Tabuľka 31 Rýchly test ................................................................................................... 62
Tabuľka 32 Index bonity ................................................................................................. 63
7
Zoznam skratiek CP Cenné papiere
CF Cash flow
DD Dlhodobý
DHM Dlhodobý hmotný majetok
DNM Dlhodobý nehmotný majetok
FČ Finančná činnosť
HČ Hospodárska činnosť
HV Hospodársky výsledok
OKEČ Odvetvová klasifikácia ekonomických činností
OP Opravné položky
PE Peňažné ekvivalenty
PP Peňažné prostriedky
ROA Rentabilita aktív
ROE Rentabilita vlastného kapitálu
ROI Rentabilita celkového kapitálu
VI Vlastné imanie
ZC Zostatková cena
ZI Základné imanie
8
ÚVOD
Úroveň hospodárenia podniku, jeho úspešnosť a prosperitu charakterizuje finančná
situácia podniku, ktorej znalosť je v súčasnej dobe veľmi dôležitá. Likvidita, rentabilita
a finančná stabilita sú jednými z najdôležitejších aspektov finančného zdravia podniku.
Poskytovať informácie tohto druhu je úlohou finančnej analýzy.
Finančná analýza v užšom ponímaní spočíva v hodnotení stavu bežného a minulého
vývoja financií podniku na základe analýzy účtovných výkazov. Ich úlohou je ozrejmiť
obsah účtovnej závierky pre potreby rôznych záujemcov, zistiť súvislosti vykazovaných
údajov a určiť, či je podnik riadený podľa zásad zdravého a racionálneho podnikania.
Štandardná analýza účtovných výkazov zahrňuje analýzu výnosnosti, analýzu likvidity,
analýzu finančnej stability, analýzu finančného správania, a to z hľadiska stavu
v bežnom roku a vývoja za uplynulé obdobie. Analýza účtovných výkazov ústi do
komplexného hodnotenia financií podniku z hľadiska ich užívateľov.
Finančná analýza v širšom ponímaní znamená predpoveď budúceho vývoja
podnikových financií. Nadväzuje na výsledky analýzy účtovných výkazov a posudzuje
vyhliadky podniku na pokračujúcu existenciu so zreteľom na jeho doterajšiu výkonnosť.
Cieľom mojej diplomovej práce je posúdenie finančného zdravia spoločnosti Panasonic
Electronic Devices Slovakia s. r. o., identifikovanie príčin, ktoré k danému stavu viedli
a odporučenie vhodných riešení do budúcnosti. Diplomová práca je rozdelená na tri
základné časti .
V prvej časti som vymedzila predmet a účel finančnej analýzy.
V druhej časti sa venujem postupu finančnej analýzy, analýze na základe finančných
ukazovateľov, metódam predikcie a analýze rizík v podnikateľskom prostredí.
V tretej - praktickej časti sa už zameriavam na konkrétny podnik – Panasonic Electronic
Devices Slovakia s. r. o., v ktorom na základe účtovných závierok za roky 2004, 2005,
2006 analyzujem jednotlivé výkazy, počítam hodnoty pomerových ukazovateľov
a následne ich porovnávam s hodnotami v danom odvetví.
Ďalej spracovávam finančnú analýzu na základe metód predikcie s použitím metód
bodového hodnotenia a matematicko - štatistických metód.
V závere súhrnne zhodnotím výsledky vyplývajúce z uskutočnenej analýzy a navrhnem
odporúčania pre Panasonic Electronic Devices Slovakia s. r. o.
9
1 FINANČNÁ ANALÝZA V PODNIKU
1.1 VÝZNAM, ÚLOHY A CIELE FINANČNEJ ANALÝZY
Metodika finančnej analýzy, ktorá bude ďalej charakterizovaná, bola vyvinutá v USA
a v podstate sa v tejto podobe používa v celom trhovo hospodáriacom svete.
Predpokladom účinnej a objektívnej finančnej analýzy je existencia spoľahlivých
vstupných údajov a uplatnenie adekvátnej metodiky ich spracovania a vyhodnotenia
(Zalai, 1995, s. 14).
Úspešne riadiť podnik, prijímať správne rozhodnutia, ktoré vedú k efektívnej činnosti,
vyžaduje dokonale poznať situáciu, v akej sa nachádza, a permanentne hodnotiť
výsledky podnikateľských aktivít. Úspešnosť, alebo neúspešnosť podnikania sa
odzrkadľuje vo finančnej situácii podniku.
Cieľom finančnej analýzy je zhodnotiť finančnú situáciu (finančné zdravie) podniku
a určiť príčiny , ktoré ju ovplyvnili. Snahou pritom je pokiaľ možno komplexne vyjadriť
finančnú situáciu podniku, t. j. určiť všetky činitele, ktoré determinovali finančné
zdravie podniku.
Činitele, ktoré ovplyvňujú finančnú situáciu podniku, môžeme rozdeliť do dvoch
skupín.
Prvú skupinu predstavujú externé činitele pôsobiace na podnik a jeho okolie, ktoré
majú objektívny charakter.
Druhú skupinu tvoria interné činitele, ktoré môže podnik svojimi aktivitami ovplyvniť,
a preto majú subjektívny charakter. Členíme ich na kvantitatívne (predstavujú objem
činnosti a sú vyjadrené objemom výnosov, tržieb, pridanej hodnoty a pod.)
a kvalitatívne činitele (vyjadrujú úroveň transformačného procesu vstupov na výstupy).
Finančná analýza je významná oblasť finančného riadenia podniku, lebo zabezpečuje
väzbu medzi predpokladaným výsledkom riadiacich rozhodnutí a skutočnosťou.
Úlohou finančnej analýzy je identifikácia slabých stránok podniku, ktoré by mohli
v budúcnosti viesť k problémom, a silných stránok, o ktoré sa podnik môže
v budúcnosti opierať. Finančná analýza je teda východiskom pre prijímanie správnych
rozhodnutí o budúcnosti podniku (Kráľovič, 2002, s. 31).
10
Finančné zdravie je syntézou hodnotenia jednotlivých aspektov kvality financií
podniku, ku ktorým patrí:
o rentabilita vlastného kapitálu,
o krátkodobá likvidita,
o dlhodobá solventnosť a finančná stabilita (Grünwald, 2007, s. 23).
Zásady finančnej analýzy:
o cieľovosť – z ktorej vyplýva, že každá analýza musí byť cieľovo orientovaná.
o komplexnosť – zabezpečuje ucelený pohľad na skúmaný jav či proces
v podniku.
o konkrétnosť – vyžaduje vecné zameranie analýzy, záverov i návrhov opatrení
v reálnom čase.
o objektívnosť a kritičnosť – analýza zabezpečuje predovšetkým jej pravdivosť.
o systematickosť – zachovávanie kontinuity minulosti, súčasnosti a budúcnosti pri
analýze (Alexy, 2005, s. 16).
Dôležitá je taktiež požiadavka, aby analýza bola sústavná, pravidelná, kvalifikovaná
a najmä včasná, aby splnila svoju úlohu.
Z hľadiska časového možno finančnú analýzu zamerať na:
o skúmanie súčasnej situácie,
o skúmanie súčasnosti a minulosti, ide o analýzu ex post,
o skúmanie súčasnosti, minulosti a odhad do budúcnosti, analýza ex ante(Alexy,
2005, s. 9).
11
1.2 UŽÍVATELIA FINANČNEJ ANALÝZY
Informácie, ktoré sa týkajú finančnej situácie podniku, sú predmetom záujmu mnohých
subjektov prichádzajúcich tak či onak do kontaktu s daným podnikom.
Finančná analýza je dôležitá pre akcionárov, veriteľov a ďalších externých užívateľov
a rovnako aj pre podnikových manažérov ( Grünwald, 2007, s. 27).
Podľa toho, kto vykonáva a potrebuje finančnú analýzu môžeme užívateľov rozdeliť na:
o súčasní investori - (akcionári, spoločníci firmy, držitelia obligácií a pod.). Chcú
sa uistiť, že svoje peniaze uložili vhodne a že podnikateľské zámery zaisťujú
trvanie a rozvoj podniku. Potencionálni investori – ktorí sa rozhodli umiestniť
voľné peňažné prostriedky do niektorého podniku, hľadajú prostredníctvom
finančnej analýzy ten najvhodnejší subjekt,
o obchodní partneri – dodávatelia si na základe znalosti finančnej situácie
potencionálnych zákazníkov vyberajú najvhodnejších odberateľov, zatiaľ čo
odberatelia sa uisťujú o serióznosti a dlhodobej stabilite dodávateľských
podnikov,
o banky a iní veritelia – dôkladné informácie o finančnej pozícií podniku sú
predpokladom pre rozhodnutie, či je účelné podnik úverovať. Pri poskytnutí
úveru si finančnou analýzou overujú, či je podnik schopný hradiť úroky
a splátky,
o burzoví makléri – informácie o finančnej situácii potrebujú dokonca priebežne,
aby sa mohli úspešne rozhodovať pri obchodovaní s cennými papiermi,
o štát a jeho orgány – informácie z analýzy sú potrebné pre tvorbu a korekciu
daňovej politiky, pri monitorovaní vládnej politiky, pre kontrolu plnenia
daňových povinností, pre štatistiku a pod.,
o konkurenčné firmy – zaujímajú sa o informácie využiteľné k porovnaniu s ich
vlastnými výsledkami a k odhadovaniu slabých a silných miest konkurenčného
podniku,
o audítori, účtovní znalci, daňoví poradcovia – na základe analýzy identifikujú
nedostatky a doporučujú postupy k náprave,
o zamestnanci – zaujímajú sa o finančné informácie z hľadiska istoty zamestnania,
z hľadiska mzdových a sociálnych perspektív (Kovanicová, 2005, s. 445).
12
2 POSTUP FINANČNEJ ANALÝZY
Štandardný postup finančnej analýzy pozostáva z týchto logicky a chronologicky
súvisiacich a nadväzujúcich etáp:
1. Vypočítajú sa finančné pomerové ukazovatele za analyzovaný podnik.
2. Podnikové ukazovatele sa porovnajú s priemernými ukazovateľmi za príslušné
odvetvie.
3. Skúma sa vývoj podnikových ukazovateľov v čase.
4. Analyzujú sa vzájomné vzťahy medzi pomerovými finančnými ukazovateľmi.
5. Návrh opatrení (Zalai, 1995, s. 20).
2.1 FINANČNÉ UKAZOVATELE
Najkomplexnejšie možno hodnotiť stav a vývoj ekonomiky pomocou finančných
ukazovateľov. Za finančné ukazovatele môžeme považovať tie, ktorých hodnoty sú
vyjadrené v peniazoch. Sú to ukazovatele, ktoré sa sledujú v účtovníctve a svoje
praktické vyjadrenie nachádzajú hlavne v súvahe a vo výkaze ziskov a strát. Sú
základom pre výpočet iných odvodených finančných ukazovateľov (Chajdiak, 1997,
s.7).
2.1.1 Absolútne finančné ukazovatele – hlavný zdroj informácii
Východisková báza pre finančnú analýzu je účtovná uzávierka podniku. Tvorí súčasť
finančného účtovníctva, ktoré ako časť celého informačného systému poskytuje
retrospektívne informácie o finančnom stave podniku a výsledkoch jeho hospodárenia.
Tieto informácie sú dôležitým základom podnikovej finančnej analýzy s cieľom získať
ucelený prehľad o finančnej situácii podniku. Informačné zobrazenie hodnotového
hľadiska hospodárskej činnosti podniku poskytujú nasledovné účtovné výkazy:
o súvaha – bilancia,
o výkaz ziskov a strát – výsledovka,
o poznámky (Alexy, 2005, s. 42).
13
SÚVAHA poskytuje informácie o majetku podniku (aktíva) a finančných zdrojoch jeho
krytia (pasíva) (Kráľovič, 2002, s. 33). Poskytuje možnosť sledovania majetku
a kapitálu za dve po sebe nasledujúce obdobia. Údaje účtovného obdobia sú v aktívach
uvedené brutto, čo predstavuje obstarávaciu cenu majetku, korekcia, to sú oprávky –
odpisy a netto tvorí zostatková účtovná hodnota majetku (Alexy, 2005, s. 45).
Obrázok 1 Štruktúra súvahy
Pohľad na súvahu charakterizuje majetok z dvoch hľadísk. Na jednej strane vystupuje
hodnota majetku a na strane druhej zdroje, z ktorých je majetok financovaný, preto je
súvaha vždy vyrovnaná. Významné je sledovanie štruktúry aktív a pasív, ktoré tvorí
určitý vstup k finančnej analýze.
Významná je položka za upísané vlastné imanie, nakoľko informuje, či vlastníci splnili
svoj záväzok, t. j. splatili svoj podiel. Ďalšie aktíva dávajú prehľad o zložení majetku
a slúžia tiež na sledovanie časového rozlišovania nákladov, kurzových rozdielov
a dohadných položiek. Základný majetok podniku tvoria stále aktíva a obežný majetok.
Kritériom pre delenie aktív na stále a obežné je dĺžka doby potrebná na ich
transformáciu do peňažnej formy, u stálych aktív je to viac ako jeden rok.
A. Pohľadávky za upísané vlastné imanie B. Stále aktíva (neobežný majetok) B. 1. Dlhodobý nehmotný majetok B. 2. Dlhodobý hmotný majetok B. 3. Dlhodobý finančný majetok C. Obežné aktíva (obežný majetok) C. 1. Zásoby C. 2. Dlhodobé pohľadávky C. 3. Krátkodobé pohľadávky C. 4. Finančné účty D. Ostatné aktíva – prechodné účty aktív D. 1. Náklady budúcich období D. 2. Príjmy budúcich období Aktíva celkom
A. Vlastné imanie A. 1. Základné imanie A. 2. Kapitálové fondy A. 3. Fondy zo zisku A. 4. VH minulých rokov A. 5 VH za bežné účtovné obdobie B. Záväzky B. 1. Rezervy B. 2. Dlhodobé záväzky B. 3. Krátkodobé záväzky B. 4. Bankové úvery C. Ostatné pasíva – prechodné účty pasív C. 1. Výdavky budúcich období C. 2. Výnosy budúcich období Pasíva celkom
14
Stále aktíva tvoria:
Dlhodobý nehmotný majetok - zahrňuje za určitých podmienok nehmotné výsledky
výskumnej činnosti, patenty, licencie, softvér a oceniteľné práva, ako i zriaďovacie
výdavky. Sú to náklady spojené so založením podniku.
Dlhodobý majetok – zahrňuje prostriedky, ktoré podnik obstaráva pre zabezpečenie
svojej činnosti ako sú pozemky, budovy, stroje, zariadenia a dopravné prostriedky.
Dlhodobý finančný majetok – predstavuje špecifickú formu dlhodobého investovania
voľných peňažných prostriedkov. Podieľa sa na tvorbe finančných výnosov. Jedná sa
najmä o cenné papiere ako sú obligácie, podielové cenné papiere, akcie, poskytnuté
pôžičky inému subjektu.
Obežné aktíva tvoria peňažné prostriedky a tie zložky majetku, ktoré sa premenia
v priebehu jedného roka na peňažné prostriedky. Patria tu zásoby hotovej produkcie,
nedokončená výroba, suroviny a materiál, vyfakturované dodávky a služby. Ďalej
finančný majetok, t. j. peniaze, krátkodobé cenné papiere a ceniny. Z hľadiska
financovania je dôležitá rýchlosť, s akou sa menia jednotlivé zložky obežného majetku
na peňažné prostriedky, t. j. jeho likvidita.
Pasíva – predstavujú zdroje majetku a skladajú sa z dvoch základných častí:
Vlastný kapitál - ktorého náplň tvorí základné imanie – účtovný názov vlastné imanie
a hospodársky výsledok (zisk alebo strata), ako aj fondy. Fondy sú tvorené z vkladov
vlastníkov, dotácií alebo zo zisku – fondy zo zisku a kapitálové fondy. Ako povinný tu
vystupuje rezervný fond spravidla tvorený zo zisku, ako protipól v likvidnom majetku
podniku, aby mohol byť v prípade potreby použiteľný a ľahko speňažiteľný. Nemusí
byť viazaný na samostatnom účte. Osobitnú časť vlastného kapitálu prezentuje
hospodársky výsledok (zisk alebo strata) v dvoch položkách a to ako hospodársky
výsledok minulého obdobia a výsledok bežného účtovného obdobia.
Cudzie zdroje – financovanie majetku z cudzích zdrojov sa delí na krátkodobé
a dlhodobé. Sú to predovšetkým dlhodobé bankové úvery a záväzky, ktoré si zasluhujú
pozornosť. Z krátkodobých zdrojov treba sledovať podiel záväzkov z obchodných
operácií, dlh voči dodávateľom, t. j. obchodný úver a krátkodobý bankový úver (Alexy,
2005, s. 44).
Na základe štruktúry aktív sa analyzuje a hodnotí najmä likvidita podniku, štruktúra
pasív je zase podkladom pre analýzu stupňa zadlženosti podniku (Zalai, 1995, s. 16).
VÝKAZ ZISKOV A STRÁT je výkaz sprostredkujúci informácie o podnikových
nákladoch a výnosoch. Z ich rozdielu vyplýva hospodársky výsledok podniku za
15
analyzované účtovné obdobie. Umožňuje identifikovať činitele, ktoré ovplyvnili
hospodársky výsledok podniku (Zalai, 1995, s. 17) .
OBCHODNÁ ČINNOSŤ
+Tržby za predaj tovaru
- Náklady vynaložené na obstaranie predaného tovaru
OBCHODNÁ MARŽA
VÝROBNÁ ČINNOSŤ
+ Výnosy z hospodárskej činností
- Náklady hospodárskej činností
PRIDANÁ HODNOTA
+ Ďalšie výnosy z hospodárskej činnosti
- Osobné náklady
- Dane a poplatky
- Odpisy
- Ostatné náklady na hospodársku činnosť
■ VÝSLEDOK HOSPODÁRENIA Z HOSPODÁRSKEJ ČINNOSTI
FINANČNÁ ČINNOSŤ
+ Finančné výnosy
- Finančné náklady
■ VÝSLEDOK HOSPODÁRENIA Z FINANČNEJ ČINNOSTI
- Daň z príjmov z bežnej činnosti
■■ VÝSLEDOK HOSPODÁRENIA Z BEŽNEJ ČINNOSTI
+ Mimoriadne výnosy
- Mimoriadne náklady
- Daň z príjmov z mimoriadnej činnosti
■ VÝSLEDOK HOSPODÁRENIA Z MIMORIADNEJ ČINNOSTI
■■■ VÝSLEDOK HOSPODÁRENIA ZA ÚČTOVNÉ OBDOBIE
Obrázok 2 Štruktúra výkazu zisku a strát (Zdroj: Chajdiak, 2004, s. 20)
16
Ako vidíme výsledok hospodárenia za účtovné obdobie má svoju vnútornú štruktúru.
Výkaz rozlišuje tri druhy činnosti podniku a tomu zodpovedajúce hospodárske
výsledky:
1. hospodársku činnosť, ktorej úspešnosť, resp. neúspešnosť vyjadruje výsledok
hospodárenia z hospodárskej činnosti. Hospodárska činnosť sústreďuje výnosy
a náklady späté s obchodnou činnosťou, t. j. s kúpou a predajom tovaru (efekt
obchodná marža), s výrobou a predajom vlastných výrobkov a služieb, ostatnej
prevádzkovej činnosti (predaj nepotrebného majetku, účtovanie opravných
položiek, rezerv). Výsledok hospodárenia z hospodárskej činnosti tvorí základ
výsledku hospodárenia podniku,
2. výsledok hospodárenia z finančných činností, vzniká z „pohybu“ v oblasti
dlhodobého finančného majetku (prijaté dividendy, predaj cenných papierov,
výnosové, resp. nákladové úroky z dlhodobých pôžičiek), z „doplácania“ na
úverovú zadlženosť (nákladové úroky), z úrovne devízových kurzov (kurzové
rozdiely) a zo styku s finančnými inštitúciami (poplatky banke, úroky...). Súčet
prevádzkového a finančného výsledku hospodárenia po odpočítaní dane
z príjmov dáva výsledok hospodárenia z bežnej činnosti,
3. mimoriadny výsledok hospodárenia vzniká nepravidelne (náhodne), najmä zo
zmeny metódy účtovania, opravy nákladov a výnosov minulých období, ak ide
o významné položky, ako aj škody na majetku vzniknuté živelnými pohromami.
Strategické postavenie v ukazovateľoch produkcie má ukazovateľ pridanej hodnoty.
Predstavuje čistý efekt ľudskej práce a kapitálu. Vo výkaze sa počíta ako obchodná
marža + výroba – výrobná spotreba. Ukazovateľ pridanej hodnoty najlepšie hodnotí
vlastný ekonomický prínos firmy. Rast objemu pridanej hodnoty znamená dobrý smer
vývoja (Chajdiak, 2004, s. 21).
Informácie získané z takto usporiadaného výkazu zisku a strát je potom možné
bezprostredne použiť pre rozbor výsledku hospodárenia podniku, predovšetkým pre
výpočet rôznych ukazovateľov rentability. Z hľadiska finančnej analýzy majú najväčší
význam výnosy, tržby, prevádzkový výsledok hospodárenia, nákladové úroky, výsledok
hospodárenia za bežnú činnosť (Grünwald, 2007, s. 43).
17
PREHĽAD PEŇAŽNÝCH TOKOV ( výkaz cash flow ) poskytuje informácie
o príjmoch a výdavkoch podniku. Je nevyhnutným doplnkom výkazu ziskov a strát.
Peňažné toky sa vo výkaze členia na tri oblasti (Kráľovič, 2002, s .33):
o základné podnikateľské činnosti,
o investičné činnosti,
o finančné činnosti.
Obrázok 3 Konštrukcia výkazu peňažných tokov (Zdroj: Kovanicová, 2006, s. 380)
Prehľad peňažných tokov je pomocnou bilanciou na vysvetlenie prírastku a úbytku
finančného majetku a dôvodov týchto zmien podľa zvolených kritérií.
Hrubé peňažné príjmy z prevádzkovej činnosti
Čistý zisk/strata z bežnej činnosti pred zdanením
Úpravy o nepeňažné operácie
Vylúčenie zložiek samostatne vykázaných či prislúchajúcich
inej činnosti
Zmeny stavu nepeňažných položiek pracovného kapitálu
Toky vykazované samostatne
Cash flow z prevádzkovej činnosti
Hrubé peňažné výdavky z prevádzkovej činnosti
Cash flow z prevádzkovej činnosti
Cash flow z investičnej činnosti
Zmena stavu peňazí a peňažných ekvivalentov
Cash flow z financovania
PRIAMA METÓDA
NEPRIAMA METÓDA
( - )
(+, –)
(+, –)
(+, –)
(+, –)
( = )
( = )
(+, –)
(+, –)
( = )
18
Základným kritériom vykazovania peňažných tokov je ich členenie na:
1. Peňažné toky z prevádzkovej činnosti, t.j. činnosť súvisiaca
s predmetom podnikania účtovnej jednotky a ostatné činnosti, ktoré súvisia
s hospodárskou činnosťou. Je hlavným prameňom tvorby peňažných
tokov. Ak má mať podnikanie zmysel, je logickou požiadavkou, aby
prevádzková činnosť vytvárala prebytok peňažných tokov. Peňažné toky
vytvorené touto činnosťou sa spotrebovávajú primárne v investičnej
činnosti. Cash flow z prevádzkovej činnosti znížený o cash flow
z investičnej činnosti tak predstavuje disponibilné peňažné toky, ktoré
možno využiť v tretej oblasti – vo financovaní (Kovanicová, 2005, s. 381).
2. Peňažné toky z investičnej činnosti, t.j. činnosť súvisiaca s obstaraním
a vyradením dlhodobého majetku. Táto časť prehľadu dáva informáciu
o tom, koľko podnik vydal v danom období peňažných prostriedkov do
obnovy alebo rozšírenia svojej produkčnej schopnosti, t. j. ako si
zabezpečuje svoju budúcu likviditu, resp. či v danom období získal
peňažné prostriedky z predaja dlhodobého majetku. Saldo kladných
a záporných peňažných tokov z investičnej činnosti má obyčajne zápornú
hodnotu.
3. Peňažné toky z finančnej činnosti dávajú informáciu o tom, ako podnik
v danom období nakladal s peňažnými prostriedkami z dlhodobých
zdrojov. Ide o príjmy a výdavky meniace položky vlastného kapitálu
(vklady do spoločnosti, vyplácanie dividend a podielov na zisku)
a položky týkajúce sa dlhodobých cudzích zdrojov (dlhodobé záväzky
a bankové úvery) (Zalai, 2006, s. 58).
Finančný analytik môže na finančnú analýzu podniku využiť aj iné informačné zdroje,
ako sú napr. výročné správy, priebežné správy, informácie špecializovaných firiem
hodnotiacich platobnú disciplínu, úverovú schopnosť, výnos a riziko akcií spoločnosti
a pod. (Kráľovič, 2002, s. 34).
19
2.1.2 Pomerové finančné ukazovatele
Pomerové ukazovatele na báze súvahy, výkazu ziskov a strát a na báze peňažných tokov
– sú základné stavebné kamene finančnej analýzy. Poskytujú poznatky o výkonnosti
a finančnej pozícii podniku (Grünwald, 2007, s. 145).
Na celom svete pomerové ukazovatele ako nástroj finančnej analýzy zaujali
bezkonkurenčne prvé miesto. Dôvodov je niekoľko. Tým najhlavnejším je skutočnosť,
že umožňujú získať rýchly a nenákladný obraz o základných finančných
charakteristikách podniku (Kovanicová, 2005, s. 455).
Treba však vedieť, že hodnota každého ukazovateľa má svoju vypovedaciu schopnosť,
ktorá nemôže byť lepšia ako je kvalita zozbieraných údajov do číselnej hodnoty čitateľa
a menovateľa ukazovateľa. Aký kvalitný je obsah čitateľa a menovateľa ukazovateľa,
takú vypovedaciu schopnosť má aj výsledný pomerový ukazovateľ.
Relatívne finančné ukazovatele môžeme rozdeliť do niekoľkých skupín podľa toho,
z ktorých účtovníckych či neúčtovníckych údajov vychádzajú a na ktoré znaky
hospodárenia sa zameriavajú (Chajdiak, 2004, s. 25).
V odbornej literatúre sa možno stretnúť s rôznymi prístupmi ku konštrukcii
ukazovateľov, je navrhnutých i niekoľko rôznych ukazovateľov na hodnotenie rovnakej
charakteristiky finančnej situácie a možno sa tiež stretnúť s rozdielnym usporiadaním
ukazovateľov do jednotlivých skupín (Kráľovič, 2002, s. 34).
K najčastejšie používaným ukazovateľom patria:
Ukazovatele likvidity
Ukazovatele aktivity
Ukazovatele zadlženosti
Ukazovatele rentability (výnosnosti)
Ukazovatele trhovej hodnoty podniku
20
� Ukazovatele likvidity
Vyjadrujú a kvantifikujú schopnosť podniku uhradiť splatné záväzky. Pri analýze tejto
stránky finančnej situácie treba vysvetliť obsah pojmov likvidnosť, likvidita
a solventnosť, pretože sú často chápané ako synonymá.
Likvidnosťou rozumieme schopnosť prevodu jednotlivých majetkových súčastí
(položiek aktív) na pohotové platobné prostriedky, ich speňažiteľnosť. Speňažiteľnosť
jednotlivých majetkových súčastí je rozdielna, čo sa prejavuje v dĺžke času, ktorý si táto
premena vyžaduje. Vzhľadom na túto vlastnosť možno aktíva zaradiť do niekoľkých
tried:
1. najlikvidnejšie – peniaze, ceniny, krátkodobé cenné papiere (krátkodobý
finančný majetok),
2. majetkové súčasti realizovateľné v krátkej dobe – splatné krátkodobé
pohľadávky,
3. menej likvidné – zásoby,
4. dlhodobo likvidné – obligácie, dlhodobé pohľadávky, termínované vklady,
5. nelikvidné (takmer nelikvidné) – hmotný investičný majetok.
Pojmami likvidita a solventnosť sa charakterizuje a kvantifikuje úroveň úhrady
záväzkov. Likvidita sa viaže k dlhšiemu obdobiu, solventnosť ako momentálna
schopnosť. Na meranie likvidity sa používajú ukazovatele pomerové a rozdielové. V
obidvoch prípadoch sa pracuje s rovnakými vstupnými veličinami. Lepšiu priestorovú
porovnateľnosť majú pomerové ukazovatele. Používajú sa najmä tieto:
finančný majetok
Okamžitá likvidita = ––––––––––––––––––––– okamžite splatné záväzky
Ukazovateľ vyjadruje solventnosť. Jeho ideálna hodnota je 1, vtedy je k dispozícií toľko
platobných prostriedkov, koľko činia okamžité splatné záväzky. Z účtovnej závierky
nemožno zistiť výšku okamžite splatných záväzkov. Častejšia je preto nasledovná
podoba ukazovateľa.
21
finančný majetok Likvidita pohotová (cash ratio) = –––––––––––––––––––––
krátkodobé záväzky
Ukazovateľ vypovedá o vzťahu medzi najlikvidnejšou časťou majetku a krátkodobými
záväzkami. Krátkodobými záväzkami rozumieme záväzky z obchodného styku, bežné
bankové úvery, krátkodobé finančné výpomoci, teda všetky dlhy podniku splatné do
jedného roka vrátane splátok strednodobých a dlhodobých úverov.
Pohotová likvidita sa považuje za zabezpečenú vtedy, keď na jednu Sk pripadá
najmenej 0,20 Sk najlikvidnejších prostriedkov – pravidlo jedna ku piatim. Prijateľný
interval hodnôt ukazovateľa sa zvyčajne vymedzuje hodnotami <0,2 – 0,6>.
finančný majetok + krátkodobé pohľadávky Likvidita bežná (quick ratio) = –––––––––––––––––––––––––––––––––––
krátkodobé záväzky
Pri bežnej likvidite sa neberú do úvahy zásoby, pretože predstavujú
najproblematickejšiu časť obežných aktív. S ich premenou na platobné prostriedky
môžu byť spojené značné straty (predaj zásob za cenu nižšiu ako bola obstarávacia a
pod.) alebo sú dokonca nepredajné. Berú sa však do úvahy pohľadávky. Aby vyčíslený
ukazovateľ spoľahlivo vyjadroval likviditu, majú byť zohľadnené len tie pohľadávky, u
ktorých je predpoklad, že budú splatené. Nedobytné pohľadávky obraz skresľujú a treba
ich vylúčiť. Ukazovateľ má mať hodnotu v intervale <1 - 1,5>.
finančný majetok + krátkodobé pohľadávky + zásoby Likvidita celková (current ratio) = ––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––
krátkodobé záväzky
Pri celkovej likvidite je čitateľ doplnený o zásoby. Výpoveď môže byť skreslená
nepotrebnými zásobami a nedobytnými pohľadávkami. Ukazovateľ má mať hodnotu v
intervale <2 - 2,5>. Z jeho recipročnej hodnoty možno interpretovať, že krátkodobé
záväzky nemajú presiahnuť 40% hodnoty obežných aktív.
Riadenie likvidity je veľmi dôležitá a náročná činnosť. Ak je podnik nelikvidný
(dlhodobo), hrozí mu bankrot, ak má nadbytok likvidných prostriedkov, ohrozuje svoju
budúcu efektívnosť, lebo prostriedky nevložil do nelikvidných prostriedkov
(investičného majetku), ktoré o nej rozhodujú (Zalai, 1995, s. 21).
22
� Ukazovatele aktivity
Ukazovatele aktivity vypovedajú, či podnik efektívne hospodári so svojimi aktívami.
Túto výpoveď umožňujú sledovať ukazovatele vyjadrujúce obratovosť, resp. viazanosť
aktív, a to ukazovatele zamerané na rozhodujúce položky aktív. Sú to tiež ukazovatele
na výpočet doby obratu jednotlivých zložiek obežných aktív a krátkodobých záväzkov.
V niektorej literatúre bývajú označované ako ukazovatele cyklu peňažných tokov.
Vyjadrujú počet dní, ktoré uplynú pri premene jednotlivých zložiek obežných aktív
alebo krátkodobých záväzkov na peniaze. Vo všeobecnosti platí, že skrátenie cyklu
doby obratu zlepšuje likviditu.
zásoby ( Østav ) . 365 Doba obratu zásob = –––––––––––––––––––––
tržby
Ukazovateľ doba obratu zásob vypovedá o tom, koľko dní trvá jedna obrátka zásob (v
dňoch). V menovateli možno namiesto tržieb použiť aj náklady.
pohľadávky ( Østav ) . 365 Doba obratu pohľadávok = –––––––––––––––––––––––
tržby
Ukazovateľ vyjadruje priemernú dobu, po ktorú musí podnik čakať na úhradu svojich
pohľadávok od momentu realizácie, fakturácie po obdržaní platby. Čím je táto doba
dlhšia, znamená väčšiu potrebu finančných zdrojov a zvýšenie finančných nákladov.
záväzky ( Ø stav ) . 365 Doba splácania záväzkov = –––––––––––––––––––––
tržby
Ukazovateľ hodnotí podnikovú platobnú disciplínu, teda predstavuje dobu medzi
nákupom zásob a ich úhradou. Veľký rozdiel medzi dobou inkasa krátkodobých
pohľadávok a dobou splácania záväzkov vypovedá o nekonsolidovaných hospodárskych
vzťahoch.
23
pasíva Doba obratu kapitálu = –––––––––––
tržby
Keď hodnota tohto ukazovateľa nepresahuje 1 rok, ide o veľmi priaznivú situáciu,
keďže tržby sú vyššie ako celkový objem investovaného kapitálu.
tržby Obrat aktív = ––––––––––––––––
aktíva ( Ø stav )
Výber tohto ukazovateľa slúži k hodnoteniu bonity podniku. Keď má hodnota tohto
ukazovateľa klesajúcu tendenciu, podnik má vytvoriť aktivitu smerom k zvyšovaniu
tržby alebo znižovať stav aktív (Alexy, 2005, s. 64).
� Ukazovatele zadlženosti
Vyjadrujú a kvantifikujú rozsah použitia cudzieho kapitálu na financovaní potrieb
podniku.
celkový dlh Zadlženosť = –––––––––––– celkové aktíva
Ukazovateľ vyjadruje štruktúru finančných zdrojov. Veritelia majú záujem na čo
najmenšej zadlženosti dlhujúceho podniku, čo súvisí s rizikom návratnosti požičaného
kapitálu. Naopak dlžníci a podnikatelia zase cudzí kapitál radi využívajú, pretože je
spravidla “lacnejší” ako vlastný kapitál (Zalai, 1995, s. 23).
Výsledný koeficient sa pohybuje v rozpätí <0,45 - 0,7>, z čoho vyplýva, že podiel
cudzieho kapitálu nemá presiahnuť 70% celkového kapitálu (Alexy, 2005, s. 66).
vlastný kapitál Stupeň samofinancovania = ––––––––––––––––
celkový kapitál
Stupeň samofinancovania vypovedá o štruktúre finančných zdrojov.
Samofinancovaním rozumieme financovanie podnikových potrieb z tej časti zisku,
ktorá podniku zostane po úhrade daní a dividend (Vlachynský, 1993, s. 86).
24
aktíva Finančná páka = ––––––––––––
vlastný kapitál
Ukazovateľ vypovedá o tom, akú časť aktív tvorí vlastný kapitál. V trhovo rozvinutých
krajinách Európy sa považuje za ešte prijateľnú hranicu nasadenia cudzieho kapitálu
jeho 70-percentný podiel, teda dvojtretinový podiel, čo by pri našej konštrukcii
ukazovateľa bola hodnota 3 (Kovanicová, 2005, s. 467).
zisk pred zdanením + úroky Krytie úrokov = ––––––––––––––––––––––––
úroky
Tento ukazovateľ vypovedá o schopnosti podniku hradiť „cenu“ cudzieho kapitálu.
Situácia je prijateľná, ak túto cenu je schopný zaplatiť, ak nie, musí znížiť zadlženosť
(Zalai, 1995, s. 24).
cudzie zdroje Tokové zadlženie = ––––––––––––––––
cash flow
Kým úrokové krytie meria schopnosť podniku kryť úroky ako náklad na využívanie
cudzích zdrojov, tokové zadlženie vypovedá o tom, ako podnik dokáže splácať svoje
dlhy v ich nominálnej hodnote. Ukazovateľ udáva, koľko rokov by podniku trvalo, kým
by pri danej ročnej tvorbe cash flow zaplatil svoje dlhy (Zalai, 2006, s. 78).
cash flow Pomer prevádzkových príjmov a dlhov = ––––––––––––––––
celkové záväzky
Tento ukazovateľ kvantifikuje schopnosť splácať dlhy, krytie dlhov a je spätý s
likviditou. Za dobrý výsledok sa považuje, keď podnik je schopný splatiť svoje dlhy do
troch rokov (Alexy, 2005, s. 68).
25
� Ukazovatele rentability
Ukazovatele rentability vyjadrujú výnosnosť podnikového úsilia. Do ich úrovne
a vývoja sa premietajú úroveň a vývoj likvidity, aktivity i zadlženosti a ukazovatele
rentability ich tak syntetizujú.
výsledok hospodárenia po zdanení ROA = –––––––––––––––––––––––––––
aktíva
Rentabilita celkového kapitálu (resp. aktív) hodnotí všeobecnú efektívnosť využitia
vloženého kapitálu bez ohľadu na zdroj, odkiaľ pochádza. Okrem vedenia firmy je
najmä predmetom záujmu externých subjektov, ktorí chcú poznať rentabilitu svojho
potenciálneho partnera. Mal by dosahovať maximálne hodnoty.
výsledok hospodárenia po zdanení ROE = ––––––––––––––––––––––––––––
vlastné imanie
Rentabilita vlastného kapitálu vyjadruje, do akej miery firma reprodukuje vlastné
zdroje. Platí, že výkonnosť vlastného kapitálu by mala byť vyššia než výkonnosť
celkového kapitálu a zároveň ukazovateľ má byť väčší než bežná úroková miera.
výsledok hospodárenia po zdanení Rentabilita výnosov = ––––––––––––––––––––––––––––
celkové výnosy
Ukazovateľ vyjadruje, na koľko percent je firma zisková a je sledovaný najmä zo strany
investorov. Odporúča sa, aby jeho výška presiahla 0,1 (10%).
výsledok hospodárenia po zdanení Rentabilita tržieb = ––––––––––––––––––––––––––––
tržby
Ukazovateľ rentability tržieb je súčasne ukazovateľom charakterizujúcim trhovú
úspešnosť podniku (resp. výsledkov práce podniku).
Po vynásobení 100% ukazuje, koľko percent tvorí zisk po zdanení (Baran, 2006, s. 21).
26
2.1.3 Metóda percentuálneho rozboru
Vedľa pomerových ukazovateľov a modelov na nich založených existuje niekoľko
ďalších jednoduchých metód. Medzi tieto metódy patrí horizontálna a vertikálna
analýza účtovných výkazov, založená na percentuálnom počte.
Horizontálna analýza – počíta percentuálne zmeny každej položky výkazu oproti
predchádzajúcemu obdobiu (pracuje s riadkami výkazu).
Vertikálna analýza – vyjadruje percentuálny podiel danej položky zo stanoveného
základu (pracuje po stĺpcoch výkazu). U súvahy to býva súčet aktív / pasív, u
výsledovky obvykle celkové tržby (Kovanicová, 2005, s. 457).
27
2.2 METÓDY PREDIKCIE
Úsilie včas rozpoznať rodiace sa príčiny nestability v podnikovom organizme a predísť
ich akútnemu štádiu viedlo k vzniku osobitných metód finančnej analýzy, ktoré sa pre
svoje vlastnosti a poslanie nazývajú „systémy včasného varovania“.
Ako prvý sa touto problematikou zaoberal Fitz Patrick. V roku 1931 uverejnil štúdiu,
v ktorej porovnával vývoj ukazovateľov v solventných a insolventných podnikoch.
Upozornil na to, že vývoj vybraných podnikových ukazovateľov – indikátorov sa už
dlho pred prepuknutím vážnych ekonomických ťažkostí, ktoré spravidla vyústia do
insolventnosti – začína v ohrozených podnikoch odlišovať.
V roku 1966 publikujú svoje výskumné výsledky o systémoch včasného varovania
dvaja autori – V. H. Beaver a M. Tamari, neskôr, v roku 1968, Altman.
Na predikovanie vývoja finančnej situácie podnikov sa používajú:
1. metódy bodového hodnotenia,
2. matematicko – štatistické metódy (Baran, 2006, s. 67).
2.2.1 Metódy bodového hodnotenia
Pre metódy bodového hodnotenia je príznačné, že hodnoty zvolených finančných
ukazovateľov sa transformujú na body, ktoré predikujú finančný vývoj firmy.
� Tamariho model
Tamariho metodika využíva na sledovanie vývoja podnikovej prosperity 6
ukazovateľov.
Prvé tri ukazovatele sú najvýznamnejšie a body sa ku nim priraďujú podľa zaradenia do
jedného z intervalov hodnôt. U ostatných ukazovateľov zisťujeme pásma ich hodnôt na
základe kvartilov (horný kvartil – HK, dolný kvartil – DK, medián - Me).
Súčet bodov, ktorý firma získala za svoje ukazovatele sa nazýva Tamariho rizikový
index. Na základe jeho hodnoty rozdeľujeme podniky do troch kategórii:
� podniky, ktoré majú vysoký rizikový index ( 61 – 100 bodov) by mali mať stabilnú
rovnovážnu finančnú budúcnosť,
28
� podniky so stredným rizikovým indexom (31 – 60 bodov) patria do skupiny
nevyhranených firiem, ich finančná budúcnosť môže byť uspokojivá, ale môžu aj
zbankrotovať,
� podniky s nízkym rizikovým indexom (0 – 30 bodov) sú veľmi pravdepodobní
kandidáti na bankrot ( Metódy finančnej analýzy v prípade krízy podniku, 2008).
Obrázok 4 Tamariho model - hodnotenie
25 20 15 10 5 0 25 20 15 10 5 0 20 15 10 5 0 10 6 3 0 10 6 3 0 10 6 3 0 100
vlastný kapitál a > 0,5 a = ––––––––––––– 0,41< a < 0,5 cudzí kapitál 0,31< a < 0,4 0,21 < a < 0,3 0,11 < a < 0,2 < a < 0,1
b1 = čistý zisk b2 = čistý zisk/ vlastný kapitál ak je: každý rok b1 > 0 a rastúce b2 každý rok b1 > 0 ale rozkolísané b2 každý rok b1 > 0 ale klesajúce b2 každý rok b1 < 0 len v prvom z piatich rokov b1 < 0 v niektorom inom ako v prvom piatich rokov b1 < 0 v dvoch, ale nie v posledných dvoch rokoch b1 < 0 vo viac ako troch alebo v posledných dvoch rokoch
pohotovostné prostriedky + ľahko realizovateľné A c > 2 c = ––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––– 1,5 < c < 2 krátkodobý cudzí kapitál 1,1 < c <2
0,9< c < 1,1 c < 0,9
vlastné náklady výroby d > HK d = ––––––––––––––––––––––––––– Md < d < HK ø stav polovýrobkov a výrobkov DK < d < Md
ocenených vo vlastných nákladoch d < DK
čisté tržby e > HK e = ––––––––––––––––––––––––––– Md < e < HK ø stav pohľadávok za odberateľmi DK < e < MD e < DK
vlastné náklady f > HK f = –––––––––––––––––––––– Md < f < HK čistý prevádzkový kapitál DK < f < Md
f < DK
Maximálne dosiahnuteľný počet bodov
29
� Rýchly test
Poskytuje rýchlu možnosť „oklasifikovať“ skúmaný podnik, pričom má veľmi dobrú
vypovedaciu schopnosť. Pri analýze sa používajú ukazovatele charakterizujúce finančnú
stabilitu firmy (1, 2) a výnosnosť firmy (3, 4). Sú to nasledovné ukazovatele:
1. koeficient samofinancovania – vypovedá o kapitálovej sile podniku a charakterizuje
finančnú stabilitu a samostatnosť. Udáva, do akej miery je podnik schopný pokryť svoje
potreby vlastnými zdrojmi. Veľmi vysoký pomer môže byť príčinou poklesu rentability
vlastného kapitálu.
vlastný kapitál koeficient samofinancovania = ––––––––––––––––––––
celkový kapitál
2. doba splácania cudzieho kapitálu z cash flow = (krátkodobé + dlhodobé záväzky –
finančný majetok) / bilančný cash flow
Recipročná hodnota tohto ukazovateľa informuje o solventnosti podniku.
3. podiel cash flow v % tržieb = bilančný cash flow / tržby
4. rentabilita celkového kapitálu (ROI) – poukazuje na to, či podnik efektívne hospodári
so všetkými používanými prostriedkami.
zisk po zdanení + úroky . (1- sadzba dane) ROI = –––––––––––––––––––––––––––––––––––
celkový kapitál
Súhrnné hodnotenie sa uskutočňuje nasledovným postupom:
1. Ku každému ukazovateľu a v závislosti od jeho úrovne sa priradia body podľa
bodovej stupnice (Obrázok 5),
2. Body sa spočítajú a čím je ich počet menší (minimálny môže byť 4 body), tým je
finančná situácia podniku lepšia. Čím vyšší je súčet bodov (maximálny môže
byť 20 bodov), tým je situácia horšia a zlé sú aj vyhliadky do budúcnosti.
30
Ukazovateľ Stupnica hodnotenia – body veľmi dobrý (1)
dobrý (2)
stredný (3)
zlý (4)
ohrozený insolvenciou (5)
koeficient samofinancovania
> 30 % > 20 % > 10 % < 10 % záporný
doba splácania cudzieho kapitálu
< 3 r. < 5 r. < 12 r. > 12 r. >30 r.
podiel cash flow v % tržieb
> 10 % > 8 % > 5 % < 5 % záporný
rentabilita celkového kapitálu
> 15 % > 12 % > 8 % < 8 % záporný
Obrázok 5 Rýchly test - hodnotenie (Zdroj: Kráľovič, 2003, s. 10).
Získaný profil a obraz podniku pomocou rýchleho testu je približný, ktorý vypovedá o
situácii podniku. Je výhodný pre jeho jednoduchosť a rýchlosť získania informácií
(Alexy, 2005, s. 114).
2.2.2 Matematicko – štatistické metódy
� Altmanov model – Z - Score model
Altman na základe analýzy 66 podnikov (33 prosperujúcich a 33 neprosperujúcich)
zostavil sústavu piatich ukazovateľov, ktoré najlepšie vypovedajú o finančnej situácii
podniku a jeho budúcom vývoji. Sú to nasledovné ukazovatele:
o čistý prevádzkový kapitál/celkový kapitál (aktíva) – x1,
o nerozdelený zisk z minulých rokov/celkový kapitál – x2,
o zisk pred zdanením + úroky/celkový kapitál – x3,
o trhová hodnota vlastného kapitálu/cudzí kapitál – x4,
o tržby/celkový kapitál – x5.
Určil váhy týchto ukazovateľov a zostavil diskriminačnú funkciu a hranice pásiem
prosperity pre firmy:
31
1. s verejne obchodovateľnými akciami na burze:
Z= 1,2 x1 +1,4 x
2+3,3 x
3+0,6 x
4+ x
5
Z > 2,99 finančná situácia podniku je dobrá,
1,81 < Z < 2,99 oblasť nevyhranených výsledkov (šedá zóna), možný bankrot,
Z < 1,81 finančná situácia je kritická, bankrot je veľmi pravdepodobný.
2. s akciami, ktoré nie sú verejne obchodovateľné:
Z´=0,717 x1+0,847 x
2+3,107 x
3+0,420 x
4+0,0998 x
5
Z´ > 2,9 finančná situácia podniku je v súčasnosti aj budúcnosti dobrá,
1,2 < Z´ ≤ 2,9 šedá zóna nevyhranených výsledkov,
Z´ < 1,2 finančná situácia je zlá, hrozí bankrot.
� Index Bonity
V nemecky hovoriacom ekonomickom priestore Európy sa veľmi často používa
diskriminačná funkcia, do ktorej vyúsťuje tzv. zjednodušená metóda, ide o index bonity
(B). Pri tejto metóde sa používa sústava šiestich ukazovateľov:
- cash flow / cudzí kapitál – x1,
- celkový kapitál / cudzí kapitál – x2,
- zisk pred zdanením / celkový kapitál – x3,
- zisk pred zdanením / celkové výkony – x4,
- zásoby / celkové aktíva – x5,
- celkové výkony / celkový kapitál – x6.
32
Diskriminačná funkcia, kvantifikujúca index bonity B, má tvar:
B = 1,5 x1+ 0,08x
2 + 10x
3+ 5 x
4 + 0,3x
5 + 0,1 x
6
Čím je B väčšie, tým je finančno-ekonomická situácia firmy a jej prognóza lepšia.
Súhrnná finančná situácia firmy sa potom posudzuje podľa tejto stupnice (Baran, 2006,
s. 78):
extrémne veľmi určité veľmi extrémne
extrémne veľmi určité veľmi extrémne zlá zlá zlá problémy dobrá dobrá dobrá –│––––––––│––––––––│––––––––│––––––––│––––––––│––––––––│–––––– -3 - 2 - 1 0 1 2 3
33
2.3 PODNIKATEĽSKÉ RIZIKÁ
Podnikateľské riziká predstavujú určitú pravdepodobnosť, že skutočne dosiahnuté
hospodárske výsledky podnikateľskej činnosti sa budú odchyľovať od výsledkov
predpokladaných (plánovaných), pričom tieto odchýlky môžu byť:
- žiaduce (vyšší zisk),
- nežiaduce (strata).
Nebezpečnosť nežiaducich odchýlok vystupuje často spolu s nádejou na dosiahnutie
pozitívnych odchýlok od plánovaných výsledkov, z čoho vyplývajú dve stránky
podnikateľského rizika:
- pozitívna stránka – nádej na úspech, uplatnenie na trhu, dosiahnutie vyššieho
zisku (podpora rozvoja trhovej ekonomiky),
- negatívna stránka – nebezpečenstvo dosiahnutia horších výsledkov, možnosť
vzniku straty i bankrotu.
Niekedy sa podnikateľské riziká označujú ako dynamické riziká (ich príčinami sú
hlavne zmeny ekonomických podmienok, zmeny v politike, rozvoj vedy a techniky,
rozvoj organizácie a nadväzné zmeny). Podnikateľské riziká je možné popísať aj radom
ďalších znakov a charakteristík:
• sú spojené s poznaním kauzality a empírie:
- kauzalita v riadení (príčinná súvislosť usmerňovaných procesov) sa v
súvislosti s rizikom chápe ako kauzálny nexus (reťaz príčin), čo predstavuje
príčinný vzťah medzi racionálnym riadením a rizikom,
- empíria v riadení umožňuje výber riadiacich postupov v podmienkach
relatívnej istoty (na druhej strane sa zohľadňuje pravdepodobnosť výskytu
javu, to ale prináša neurčitosť a neistotu do riadenia),
- kauzalita empírie spočíva v charaktere rozhodovania o veciach budúcich na
základe pochopenia priebehu javov v minulosti,
• vzťah k podnikateľskému riziku:
- subjektívny vzťah – osobnosť manažéra, jeho osobnostné danosti, vzdelanie,
skúsenosti, vzťah k riadenému subjektu,
34
- racionálny vzťah – je založený na náhodnosti výskytu sledovaných javov a na
zmenách prostredia, v ktorom prebiehajú dané procesy (štatistické hodnotenia a
stanovenie typu rozdelenia),
• racionálne riskovanie – nástroj riešenia problémov ovplyvnených podnikateľským
rizikom,
• zdrojové úrovne podnikateľského rizika:
o makroekonomická úroveň:
- riziká plynúce z hospodárskej politiky štátu,
- riziká zahraničných investícií,
- riziká plynúce z kurzových zmien valutových hodnôt,
- spoločensko-kultúrne riziká,
o mikroekonomická úroveň:
- všeobecné podnikateľské riziká,
- výrobné riziká,
- odbytové riziká,
- finančné riziká (platobné riziká),
- právne riziká,
- rozhodovacie riziká,
- trhové riziká,
- úverové,
- riziká z likvidity vlastných zdrojov,
- riziká z výnosnosti vlastného kapitálu,
- riziká z úverovej miery,
- riziká z inflácie,
- riziká z finančných derivátov.
35
Príčiny vzniku a existencie rizík v podnikateľskom prostredí:
• zásadné zmeny v ponuke a dopyte:
- noví výrobcovia a zmenené podmienky na trhu,
- zníženie kúpnej sily obyvateľstva,
- trhové riziká spojené s úspešnosťou výrobkov na domácich a zahraničných
trhoch,
- nové technické a technologické objavy,
- ovplyvnenie ponuky a dopytu vplyvom krízových stavov,
• zmeny cien vstupov a surovín:
- zmeny cien energií,
- nedostatok surovín a základných vstupov,
- nárast cien vstupov (suroviny, materiály, komponenty, služby, energie, ...),
- vplyv mzdovej politiky,
- vplyvy štátnej politiky,
• zmeny makroekonomického prostredia:
- zmeny súvisiacich právnych noriem,
- riziká spojené s hospodárskou a legislatívnou politikou vlády,
- zmeny v daňovej sústave,
- zmeny základných noriem na úseku ochrany životného prostredia,
- vstup zahraničného kapitálu zásadného charakteru,
• zmeny v medzinárodnom prostredí:
- politické konflikty a medzinárodno-politické krízy,
- nové medzinárodno-politické zoskupenia,
- medzinárodné ekonomické zoskupenia,
- kurzové riziká spojené s nepriaznivými zmenami devízových kurzov z hľadiska
importu a exportu,
- riziká spojené s podnikaním v zahraničí,
- politické riziká spojené so štrajkami, národnostnými a rasovými nepokojmi,
vojnami, teroristickými akciami,
36
• nesplnenie plánovaných cieľov:
- nespoľahlivosť, zníženie kvality, nedodanie investičnej činnosti, v stanovenom
termíne, a následné zvýšenie investičných nákladov,
- nedosiahnutie projektovanej výrobnej kapacity,
- nedodržanie investičného zámeru,
- zvýšenie výrobných nákladov,
- zmeny techniky a technológie, technické a technologické riziká spojené s
aplikáciou výsledkov vedecko-technického rozvoja a vedúce k chybám vo
vývoji nových výrobkov a technológií,
- riziká vzniku nedobytných pohľadávok (platobná neschopnosť),
- nesprávne rozhodnutie manažmentu podnikov,
• vznik mimoriadnych udalostí:
- riziká spojené s podnikaním v zahraničí,
- riziká havárií výrobných zariadení a dôsledkov živelných pohrôm (Manažment rizík,
2008).
37
3 CHARAKTERISTIKA SPOLOČNOSTI
Koncern Matsushita Electric Industrial Co., Ltd. (MEI) je jeden z najväčších svetových
koncernov vo výrobe spotrebnej elektroniky zamestnávajúci takmer 270 tisíc
zamestnancov po celom svete. Koncern má viac ako 300 výrobných a predajných
spoločností. Výrobný program zahŕňa audio-video zariadenia, domáce spotrebiče,
informačné a komunikačné systémy a zariadenia, priemyselné zariadenia a výrobu
polovodičových súčiastok a elektronických komponentov. Výrobky koncernu MEI sú
známe hlavne pod značkami: Panasonic, Technics National, Quasar.
Miesto našej firmy Panasonic Electronic Devices v koncerne Matsushita Electric
Industrial Co., Ltd.
- Matsushita Electric Industrial Co., Ltd. ( MEI ) riaditeľstvo koncernu
sídlo: Osaka- Japonsko, prezident: Fumio Ohtsubo
- Panasonic Electronic Devices Co., Ltd. ( PED ) divízia výroby komponentov
koncernu
sídlo: Osaka- Japonsko, prezident: Toshiaki Kobayashi
- Panasonic Electronic Devices Europe GmbH, ( PEDEU ) dcérska firma Panasonic
Electronic Devices Co.
sídlo: Lüneburg- Nemecko, Generálny riaditeľ: Yoshimitsu Hioki
- Panasonic Electronic Devices Slovakia s.r.o., ( PEDEU SK ) dcérska firma
Panasonic Electronic Devices Europe
sídlo: Trstená- Slovensko, prezident: Yoshimitsu Hioki
Spoločnosť Panasonic Electronic Devices Slovakia s.r.o. bola založená v roku 1997 pod
pôvodným názvom Matsushita Electronic Components (Slovakia), s.r.o. a v súčasnosti
má 2 výrobné závody umiestnené v Starej Ľubovni a v Trstenej, kde sídli aj vedenie.
Hlavnými činnosťami firmy sú:
- výroba elektronických súčiastok,
- výroba, inštalácia a opravy elektronických strojov a prístrojov,
- výroba a montáž elektronických prístrojov a zariadení,
- kúpa tovaru za účelom jeho ďalšieho predaja konečnému spotrebiteľovi, alebo
za účelom jeho ďalšieho predaja iným prevádzkovateľom živností.
38
Panasonic Electronic Devices Slovakia s.r.o. sa zaoberá prevažne výrobou nabíjačiek
akumulátorov, riadiacich dosiek, TV tunerov, diaľkových ovládačov a reproduktorov.
Spoločnosť má silne orientovaný systém na kvalitu vo všetkých svojich činnostiach. Je
držiteľom certifikátu na systém riadenia kvality podľa systému noriem ISO 9001:2000.
V roku 2000 získali certifikáciu ISO 14001, vďaka čomu vstúpili do nového tisícročia
ako ekologicky riadená firma s rozsiahlym programom na ochranu životného prostredia.
Zamestnanosť – nasledujúci graf zobrazuje vývoj priemernej ročnej zamestnanosti v
rokoch 1997 – 2007 (Výročná správa k 31.12. 2006).
Obrázok 6 Vývoj zamestnanosti
Odberatelia
Vývoz je v prevažnej väčšine do krajín EÚ a určitá časť sa vyváža aj do tretích krajín.
Najdôležitejším exportným teritóriom je pre spoločnosť Nemecko s 91,5 % celkovej
produkcie.
Časť komponentov sa vyváža pre Panasonic AVC Networks Czech s.r.o. a časť pre
Panasonic AVC Networks Slovakia, čo je výrobná spoločnosť. Fakturuje sa iba
predajným spoločnostiam Panasonic group, nie priamo zákazníkom. Zákazníkom idú
priamo iba dodávky a faktúry idú v najväčšej miere na Panasonic Industrial Europe
GmbH Germany, čo je predajná spoločnosť.
Dodávatelia
Spoločnosť Panasonic Electronic Devices Slovakia s.r.o. má 300 dodávateľov. Vo
väčšine (95%), je to dovoz z EÚ a zvyšok tvoria externí dodávatelia a dodávatelia z
tretích krajín.
39
3.1 ANALÝZA SÚVAHY
3.1.1 Vertikálna a horizontálna analýza majetku
Pri horizontálnej analýze majetku som porovnávala medziročné zmeny v majetku za obdobie 2004 – 2006 Tabuľka 1 Horizontálna analýzy majetku
Dynamiku vývoja podniku hodnotím pozitívne, keďže v oboch medziročných
porovnaniach došlo k rastu majetkovej podstaty podniku.
V roku 2005 vzrástla hodnota celkového majetku spoločnosti o 16%, pričom najväčšou
mierou k tomu prispel rast hodnoty obežného majetku o 28%, ktorá bola dôsledkom
rastu krátkodobých pohľadávok o 198 157 tis. Sk ako aj finančného majetku o 71%.
Položka (v tisícoch Sk) 2004 2005 2006 index 05/04
index 06/05
Neobežný majetok 320 699 319 548 456 189 1,00 1,43 Dlhodobý nehmotný majetok 1493 640 611 0,43 0,95 Softvér 1 493 640 611 0,43 0,95 Oceniteľné práva 0 0 0 x x Dlhodobý hmotný majetok 319 206 318 908 455 578 1,00 1,43 Pozemky 7 641 7 641 7 762 1,00 1,02 Stavby 169 309 162 913 163 503 0,96 1,00 Samostatné hnuteľné veci a súbory hn. vecí 135 765 143 332 189 844 1,06 1,32 Obstarávaný dlhodobý hmotný majetok 6 491 5 022 94 276 0,77 18,77 Poskytnuté preddavky na DHM 0 0 193 x x Dlhodobý finančný majetok 0 0 0 x x Obežný majetok 483 982 618 498 661 801 1,28 1,07 Zásoby 319 960 258 365 343 192 0,81 1,33 Materiál 240 242 197 016 232 819 0,82 1,18 Nedokončená výroba a polotovary 25 481 17 013 15 355 0,67 0,90 Výrobky 54 237 44 336 72 560 0,82 1,64 Tovar 0 0 22 458 x x Dlhodobé pohľadávky 40 523 32 410 26 027 0,80 0,80 Odložená daňová pohľadávka 40 523 32 410 26 027 0,80 0,80 Krátkodobé pohľadávky 114 986 313 143 262 631 2,72 0,84 Pohľadávky z obchodného styku 78 541 276 801 182 370 3,52 0,66 Daňové pohľadávky 35 036 19 071 51 875 0,54 2,72 Iné pohľadávky 1 409 17 265 28 386 12,25 1,64 Finančný majetok 8 513 14 586 29 951 1,71 2,05 Peniaze 51 78 55 1,53 0,71 Účty v bankách 8 462 14 508 29 896 1,71 2,06 Krátkodobý finančný majetok 0 0 0 x x Časové rozlíšenie 8 212 3 825 13 170 0,47 3,44 Náklady budúcich období 8 047 3 792 13 170 0,47 3,47 Príjmy budúcich období 165 33 0 0,20 x SPOLU MAJETOK 866 390 941 871 1 131 160 1,16 1,20
40
V roku 2006 došlo k nárastu hodnoty majetku oproti predchádzajúcemu obdobiu o 20%.
Tentoraz mal na tom podiel neobežný majetok, ktorý vzrástol o 136 641 tis. Sk, pričom
89 254 tis. Sk tejto hodnoty tvoril obstarávaný dlhodobý hmotný majetok.
Tabuľka 2 Vertikálna analýza majetku Položka (v tisícoch Sk) 2004 % 2005 % 2006 %
Neobežný majetok 320 699 39,45 319 548 33,93 456 189 40,33 Dlhodobý nehmotný majetok 1493 0,47 640 0,20 611 0,13
Softvér 1 493 100,00 640 100,00 611 100,00 Oceniteľné práva 0 0,00 0 x 0 x Dlhodobý hmotný majetok 319 206 99,53 318 908 99,80 455 578 99,87
Pozemky 7 641 2,39 7 641 2,40 7 762 1,70 Stavby 169 309 53,04 162 913 51,08 163 503 35,89 Samostatné hnuteľné a súbory hn. vecí 135 765 42,53 143 332 44,94 189 844 41,67 Obstarávaný DHM 6 491 2,03 5 022 1,57 94 276 20,69 Poskytnuté preddavky na DHM 0 x 0 x 193 0,04 Dlhodobý finančný majetok 0 x 0 x 0 x Obežný majetok 483 982 59,54 618 498 65,67 661 801 58,51 Zásoby 319 960 66,11 258 365 41,77 343 192 51,86
Materiál 240 242 75,09 197 016 76,25 232 819 67,84 Nedokončená výroba a polotovary 25 481 7,96 17 013 6,58 15 355 4,47 Výrobky 54 237 16,95 44 336 17,16 72 560 21,14 Tovar 0 x 0 x 22 458 6,54 Dlhodobé pohľadávky 40 523 8,37 32 410 5,24 26 027 3,93
Odložená daňová pohľadávka 40 523 100,00 32 410 100,00 26 027 100,00 Krátkodobé pohľadávky 114 986 23,76 313 143 50,63 262 631 39,68
Pohľadávky z obchodného styku 78 541 68,30 276 801 88,39 182 370 69,44 Daňové pohľadávky 35 036 30,47 19 071 6,09 51 875 19,75 Iné pohľadávky 1 409 1,23 17 265 5,51 28 386 10,81 Finančný majetok 8 513 1,76 14 586 2,36 29 951 4,53
Peniaze 51 0,60 78 0,53 55 0,18 Účty v bankách 8 462 99,40 14 508 99,47 29 896 99,82 Krátkodobý finančný majetok 0 x 0 x 0 x Časové rozlíšenie 8 212 1,01 3 825 0,41 13 170 1,16 Náklady budúcich období 8 047 97,99 3 792 99,14 13 170 100,00 Príjmy budúcich období 165 2,01 33 0,86 0 x SPOLU MAJETOK 812 893 100 941 871 100 1131160 100
Pri vertikálnej analýze vidíme pomerne ustálený 34% - 40% podiel neobežného a 58%
- 65% obežného majetku počas analyzovaného obdobia.
V rokoch 2004, 2005, 2006 tvoril takmer celú časť neobežného majetku dlhodobý
hmotný majetok (99%). V DHM ale vysoký podiel tvoria stavby (50%) a samostatné
hnuteľné veci a súbory hnuteľných vecí (42%). Tento majetok je považovaný za
aktívny, t.j. produktívny DHM, pretože jeho súčasťou sú technológie, výrobné stroje
41
a zariadenia. Z uvedeného vyplýva, že podnik má „zdravú“ štruktúru DHM – výrobný
podnik potrebuje mať kde vyrábať, ale aj na čom vyrábať. Reprodukcia produktívneho
DHM je pre budúcnosť podniku veľmi dôležitá.
Obežný majetok je zdrojom likvidity podniku. V súvahe je zoradený podľa likvidnosti –
od najmenej likvidného po najlikvidnejší. Zásoby tvoria viac ako 50%-ný podiel v
rokoch 2004 a 2006, čo nehodnotím pozitívne vzhľadom k likvidite. Krátkodobé
pohľadávky v roku 2005 dvojnásobne vzrástli, avšak v roku 2006 ich hodnota opäť
poklesla. Dôležité ale je, aký podiel na raste pohľadávok majú pohľadávky z
obchodného styku. Aj napriek relatívne vysokému podielu krátkodobých pohľadávok
z obchodného styku na ich celkovej hodnote (v roku 2005 až 88%), možno pozitívne
hodnotiť ich opäť klesajúci percentuálny vývoj v roku 2006 na 69% krátkodobých
pohľadávok.
Finančný majetok je tvorený 99%-ami peniazmi na bankových účtoch, avšak priemerne
3% -ný podiel na obežnom majetku je z hľadiska likvidity menej prijateľný.
42
3.1.2 Vertikálna a horizontálna analýza vlastného imania a záväzkov Podobne ako u majetku pri horizontálnej analýze VI a záväzkov porovnávam
medziročné zmeny v jednotlivých položkách za obdobie 2004 – 2006. Indexmi sú
vyjadrené percentuálne zmeny.
Tabuľka 3 Horizontálna analýza vlastného imania a záväzkov
Položka (v tisícoch Sk) 2004 2005 2006 index 05/04
index 06/05
Vlastné imanie 691 923 749 549 696 086 1,08 0,93 Základné imanie 660 000 660 000 660 000 1,00 1,00 Kapitálové fondy 1 409 1 634 4 081 1,16 2,50 Oceňovacie rozdiely z precenenia 1 409 1 634 4 081 1,16 2,50 Fondy tvorené zo zisku 1 394 2 644 6 895 1,90 2,61 Zákonný rezervný fond 1 394 2 644 6 895 1,90 2,61 HV minulých rokov 4 124 245 745 0,06 3,04 Nerozdelený zisk minulých rokov 4 124 245 745 0,06 3,04 HV bežn. účtovného obdobia 24 996 85 026 24 347 3,40 0,29 Záväzky 120 443 192 269 434 845 1,60 2,26 Rezervy 9 752 10 760 8 483 1,10 0,79 Ostatné dlhodobé rezervy 0 0 0 x x Krátkodobé rezervy 9 752 10 760 8 483 1,10 0,79 Dlhodobé záväzky 1 415 240 573 0,17 2,39 Záväzky zo sociálneho fondu 166 42 573 0,25 13,64 Ostatné dlhodobé záväzky 1 249 198 0 x 0,00 Krátkodobé záväzky 109 276 181 269 425 789 1,66 2,35 Záväzky z obchodného styku 89 816 149 086 397 037 1,66 2,66 Nevyfakturované dodávky 1 624 9 318 3 076 5,74 0,33 Záväzky voči zamestnancom 10 950 12 808 14 537 1,17 1,13 Záväzky zo sociálneho zabezpečenia 6 127 7 132 8 321 1,16 1,17 Daňové záväzky a dotácie 759 1 775 820 2,34 0,46 Ostatné záväzky 0 1 150 2 001 x 1,74 Bankové úvery a výpomoci 0 0 0 x x Časové rozlíšenie 527 53 247 0,10 4,66 Výdavky budúcich období 527 53 247 0,10 4,66 Výnosy budúcich období 0 0 0 x x SPOLU VL. IMANIE a ZÁVÄZKY 812 893 941 871 1 131 160 1,16 1,19
V roku 2005 došlo k nárastu VI a záväzkov o 16%, a to v dôsledku 60%-ného rastu
hodnoty záväzkov. Výrazný nárast krátkodobých záväzkov bol sprevádzaný hlavne
zvýšením hodnoty záväzkov z obchodného styku, nepatrnou hodnotou však prispela aj
rastúca hodnota nevyfakturovaných dodávok. Rast vlastného imania o 8% ovplyvnil
viac ako trojnásobný nárast VH bežného účtovného obdobia.
V roku 2006 opäť pozorujeme zvýšenie pasív o 19% zapríčinené zvýšením záväzkov o
viac ako dvojnásobok oproti roku 2005. Tento rast bol opäť spôsobený zvyšovaním
43
záväzkov z obchodného styku. Vlastné imanie naopak oproti minulému roku pokleslo o
7%.
Vlastný kapitál sa na financovaní firmy podieľa 61%, pričom základný podiel má v ňom
ZI (takmer 95%), ale aj VH za bežné účtovné obdobie, ktorý tvorí 3,5%, čo je síce
trojnásobne menej ako v roku 2005, ale v porovnaní s predchádzajúcimi výsledkami je
na rovnakej úrovni.
Podiel cudzích zdrojov sa na financovaní firmy zvýšil oproti roku 2004 takmer
trojnásobne. Krátkodobé záväzky (tvorené 82,2% a v roku 2006 až 93% záväzkami
z obchodného styku) majú 97,9% zastúpenie, zvyšné 2% tvoria rezervy a dlhodobé
záväzky. Spoločnosť nevyužíva na financovanie svojich činností bankové úvery.
Pri porovnaní záväzkov z obchodného styku s pohľadávkami z obchodného styku v
roku 2006 sú pohľadávky nižšie ako záväzky.
Tabuľka 4 Vertikálna analýza vlastného imania a záväzkov Položka (v tisícoch Sk) 2004 % 2005 % 2006 % Vlastné imanie 691 923 85,12 749 549 79,58 696 086 61,54 Základné imanie 660 000 95,39 660 000 88,05 660 000 94,82
Kapitálové fondy 1 409 0,20 1 634 0,22 4 081 0,59
Oceňovacie rozdiely z precenenia 1 409 100,00 1 634 100,00 4 081 100,00 Fondy tvorené zo zisku 1 394 0,20 2 644 0,35 6 895 0,99
Zákonný rezervný fond 1 394 100,00 2 644 100,00 6 895 100,00 HV minulých rokov 4 124 0,60 245 0,03 745 0,11
Nerozdelený zisk minulých rokov 4 124 100,00 245 100,00 745 100,00 HV bežn. účtovného obdobia 24 996 3,61 85 026 11,34 24 347 3,50
Záväzky 120 443 14,82 192 269 20,41 434 845 38,44 Rezervy 9 752 8,10 10 760 5,60 8 483 1,95
Ostatné dlhodobé rezervy 0 x 0 x 0 x Krátkodobé rezervy 9 752 100,00 10 760 100,00 8 483 100,00 Dlhodobé záväzky 1 415 1,17 240 0,12 573 0,13
Záväzky zo sociálneho fondu 166 11,73 42 17,50 573 100,00 Ostatné dlhodobé záväzky 1 249 88,27 198 82,50 0 x Krátkodobé záväzky 109 276 90,73 181 269 94,28 425 789 97,92
Záväzky z obchodného styku 89 816 82,19 149 086 82,25 397 037 93,25 Nevyfakturované dodávky 1 624 1,49 9 318 5,14 3 076 0,72 Záväzky voči zamestnancom 10 950 10,02 12 808 7,07 14 537 3,41 Záväzky zo sociál. zabezpečenia 6 127 5,61 7 132 3,93 8 321 1,95 Daňové záväzky a dotácie 759 0,69 1 775 0,98 820 0,19 Ostatné záväzky 0 x 1 150 0,63 2 001 0,47 Bankové úvery a výpomoci 0 x 0 x 0 x
Časové rozlíšenie 527 0,07 53 0,01 247 0,02 Výdavky budúcich období 527 100,00 53 100,00 247 100,00 Výnosy budúcich období 0 x 0 x 0 x SPOLU VI a ZÁVÄZKY 812 893 100,00 941 871 100,00 1 131 160 100,00
44
3.2 ANALÝZA VÝKAZU ZISKOV A STRÁT
V nasledujúcej tabuľkách je uvedená vnútorná štruktúra nákladov a výnosov
s medziročnými zmenami vyjadrenými indexmi.
Na celkové náklady a výnosy podniku majú podstatný vplyv náklady a výnosy z
hospodárskych činností v analyzovaných obdobiach – okolo 98%. Obchodná činnosť
má minimálny podiel na hospodárskej činnosti – okolo 1,4%. Podstatný podiel na
výnosoch z hospodárskej činnosti má výroba – 97%, ktorá zaznamenáva každoročný
nárast (v roku 2005 vzrástla o 2%, v roku 2006 o 14%). V približne rovnakom tempe
rástli aj tržby z predaja vlastných výrobkov a služieb, kde v roku 2006 to bolo 11%, čo
znamená, že sa zvýšil objem výroby.
Finančné výnosy tvoria 2,6% celkových výnosov, pričom ich najväčší podiel tvoria
kurzové zisky (78,7%) a výnosy z precenenia (18,73%).
Tabuľka 5 Výnosy
Položka (v tis. Sk) 2004 % 2005 % 2006 % index 05/04
index 06/05
Tržby z predaja tovaru 204 0,01 973 0,04 6 029 0,24 4,77 6,20
Výroba 2 126 206 98,57 2 175 815 97,07 2 470 465 97,11 1,02 1,14
Tržby z predaja vlastných výrobkov a služieb
2 110 711 99,27 2 187 128 100,52 2 437 808 98,68 1,04 1,11
Zmena stavu vnútroorganizačných zásob
15 495 0,73 -11 383 -0,52 32 657 1,32 -0,73 -2,87
Tržby z predaja DM 16 432 0,76 9 172 0,41 19 255 0,76 0,56 2,10
Použitie a zruš, rezerv do výn z HČ
5 726 0,27 5 451 0,24 10 760 0,42 0,95 1,97
Zúčtovanie a zrušenie opr. položiek z HČ
3 552 0,16 21 319 0,95 27 081 1,06 6,00 1,27
Ostatné výnosy z HČ 4 995 0,23 28 677 1,28 10 434 0,41 5,74 0,36
Výnosy z HČ 2 157 115 98,65 2 241 407 98,31 2 544 024 97,33 1,04 1,14
Výnosy z precenenia 8 829 29,88 8 820 0,39 13 076 18,73 x x
Výnosové úroky 203 0,69 287 0,01 1 162 1,66 1,41 4,05
Kurzové zisky 20 521 69,44 29 521 1,32 54 955 78,71 1,44 1,86
Finančné výnosy celkom 29 553 1,35 38 628 1,69 69 823 2,67 1,31 1,81
Výnosy z bežnej činnosti 2 186 668 100,00 2 280 035 100,00 2 613 847 100,00 1,04 1,15
Mimoriadne výnosy 0 0,00 0 0,00 0 0,00 x x
Výnosy celkom 2 186 668 100,00 2 280 035 100,00 2 613 847 100,00 1,04 1,15
45
V nákladoch hospodárskej činnosti, ktoré tvoria 98% celkových nákladov, má najväčší
podiel výrobná spotreba – okolo 82%, v tom najmä spotreba materiálu a energie.
Významnou položkou sú aj osobné náklady, ktoré zaznamenali v roku 2005 nárast 5%,
a v roku 2006 nárast 14%. Keďže efektívnosť výroby si vyžaduje, aby podiel osobných
nákladov na tržbách klesal (tak ako každá iná nákladovosť), porovnáme to s vývojom
tržieb. Tie v roku 2005 vzrástli o 4%, kým v roku 2006 o 11%, čo znamená nepriaznivý
vývoj predovšetkým v bežnom období, keď rast osobných nákladov je vyšší v
porovnaní s rastom tržieb.
Náklady na finančnú činnosť dosahujú pomerne rovnaký podiel na celkových nákladoch
(nad 2%) ako finančné výnosy na celkových výnosoch, hlavne kvôli vyššej hodnote
kurzových strát, ktoré majú výrazne stúpajúcu tendenciu, čo vidíme najmä v roku 2006
– 90,42%.
Tabuľka 6 Náklady Položka (v tis. Sk) 2004 % 2005 % 2 006 % index
05/04 index 06/05
Náklady na predaný tovar
3 815 0,18 928 0,04 3 700 0,15 0,24 3,99
Výrobná spotreba 1 684 414 79,28 1 754 495 82,50 2 080 288 82,59 1,04 1,19 Osobné náklady 247 142 11,63 259 507 12,20 295 248 11,72 1,05 1,14 Dane a poplatky 418 0,02 425 0,02 413 0,02 1,02 0,97 Odpisy DNM a DHM 114 424 5,39 78 983 3,71 79 500 3,16 0,69 1,01 ZC predaného DD majetku a materiálu
20 932 0,99 9 696 0,46 16 080 0,64 0,46 1,66
Tvorba rezerv na HČ 9 752 0,46 6 459 0,30 8 483 0,34 0,66 1,31 Tvorba OP do nákladov na HČ
42 559 2,00 14 302 0,67 30 226 1,20 0,34 2,11
Ostatné náklady na HČ 1 261 0,06 1 847 0,09 4 868 0,19 1,46 2,64 Náklady na HČ 2 124 717 98,54 2 126 642 97,83 2 518 806 97,51 1,00 1,18 Predané cp a podiely 5656 17,91 4 213 8,95 5 448 8,47 x 1,29 Nákladové úroky 95 0,30 106 0,23 50 0,08 1,12 0,47 Kurzové straty 21 749 68,86 39 177 83,20 58 150 90,42 1,80 1,48 Ostatné náklady na FČ 4 086 12,94 3 592 7,63 663 1,03 0,88 0,18 Náklady na FČ 31 586 1,46 47 088 2,17 64 311 2,49 1,49 1,37 Náklady z BČ 2 156 303 100,00 2 173 730 100,00 2 583 117 100,00 1,01 1,19
Mimoriadne nákady 0 0,00 0 0,00 0 0,00 x x
Náklady celkom 2 156 303 100,00 2 173 730 100,00 2 583 117 100,00 1,01 1,19
46
3.3 ANALÝZA PREHĽADU PEŇAŽNÝCH TOKOV
Vo všetkých troch obdobiach spoločnosť vyprodukovala kladné peňažné toky.
Výsledok hospodárenia mal v analyzovaných obdobiach rastúcu a opäť klesajúcu
tendenciu, najvýraznejší nárast zaznamenal v roku 2005, keď jeho hodnota vzrástla
trojnásobne oproti predchádzajúcemu obdobiu.
V roku 2006 došlo k nárastu PP a PE o viac ako 20 000 tis. Sk a to najmä vďaka CF z
prevádzkovej činnosti. Pozitívny vplyv na tieto peňažné toky mal nárast záväzkov o
174 470 tis. Sk, naopak negatívny vplyv majú hodnoty zásob. Pod záporný peňažný tok
z investičnej činnosti sa podpísali investície do nákupu dlhodobého majetku, ktoré sa
zvýšili trojnásobne oproti roku 2004 a 2005. Tabuľka 7 Prehľad peňažných tokov
Vstupné údaje ( v tisícoch Sk) 2004 2005 2006 Peňažné toky z prevádzkovej činnosti
Čistý zisk (pred odpočítaním daňových a mimoriad. položiek) 30 257 106 124 29 620
Úpravy o nepeňažné operácie: Odpisy stálych aktív 114 424 78 983 79 500
Opravná položka k majetku 27 351 1 109 6 453
Ostatné rezervy 3 574 1 008 -2 277
Opravná položka k dlhodobému finančnému majetku 11656 -8126 -3308
Zisk/Strata z predaja dlhodobého majetku -2 251 -2451 -817
Ostatné nepeňažné operácie ovplyvňujúce HV z bežnej činnosti 0 3 015 9 224 Zisk z prevádzky pred zmenou pracovného kapitálu 185 011 179 662 118 395
Zmena pracovného kapitálu:
Úbytok (prírastok) pohľadávok z obchodného styku a iných pohľadávok (vrátane časového rozlíšenia aktív)
74 392 - 185 652 47 544
Úbytok (prírastok) zásob -98 462 60 486 -91 280
(Úbytok) prírastok záväzkov (vrátane časového rozlíšenia pasív) -22 737 70 576 245 046
Peňažné toky z prevádzky 138 204 125 072 319 705 Zaplatené úroky -95 -106 -50
Prijaté úroky 203 287 1 162
Zaplatená daň z príjmov -22 704 -24 768 -14 316
Príjmy z mimoriadnych položiek -50000 -27000 -79 000
Čisté peňažné toky z prevádzkovej činnosti 65 608 73 485 227 501
Peňažné toky z investičnej činnosti Nákup dlhodobého majetku -68 204 -70 189 -213 027
Príjmy z predaja dlhodobého majetku 3 588 2777 891
Čisté peňažné toky z investičnej činnosti -64 616 -67 412 -212 136
Peňažné toky z finančnej činnosti Čisté peňažné toky z finančnej činnosti 0 0 0 Prírastok (úbytok) PP a PE 992 6 073 15 365
Peňažné prostriedky a peňažné ekvivalenty na začiatku roka 7 521 8 513 14 586
PEŇAŽNÉ PROSTRIEDKY A PE NA KONCI ROKA 8 513 14 586 29 951
47
3.4 ANALÝZA POMEROVÝCH FINANČNÝCH
UKAZOVATEĽOV
Vybrané pomerové finančné ukazovatele porovnávam s výsledkami porovnateľných
subjektov v odvetví, pričom analyzovaný podnik je v rámci OKEČ zaradený do
skupiny 32300-Výroba televíznych a rozhlasových prijímačov, prístrojov na záznam
alebo reprodukciu zvuku a obrazu a pridružených zariadení. Vo výrobnej skupine bolo v
jednotlivých rokoch zaradených 28 (rok 2004), 31 (rok 2005) a 20 (rok 2006)
podnikateľských subjektov.
3.4.1 Aktivita
Ukazovatele aktivity vypovedajú, ako efektívne podnik hospodári so svojimi aktívami.
Doba obratu celkového kapitálu mala v období troch rokov stúpajúci trend. Najnižšiu
hodnotu dosahoval ukazovateľ v roku 2004, iba 139 dní. Negatívna je zmena v roku
2006 na 167 dní. Z toho vyplýva, že viazanosť aktív je vyššia a tak trvá dlhšie než sa
premenia na likvidné prostriedky.
Tabuľka 8 Doba obratu celkového kapitálu
Vstupné údaje v tis. Sk 2004 2005 2006 Celkový kapitál 812 893 941 871 1 131 160
Tržby z predaja 2 127 347 2 197 273 2 463 092 Doba obratu celkového kapitálu 139,47 156,46 167,62
.Hodnoty doby obratu vlastného kapitálu sú uvedené v tabuľke 9. Tento ukazovateľ má
v roku 2005 stúpajúci a v roku 2006 klesajúci charakter, kedy dosiahol najnižšiu
hodnotu (103 dní). Ide o kratšie doby ako sú doby obratu celkového kapitálu, čo hovorí
o lepšom využití vlastných zdrojov v porovnaní s celkovým kapitálom. Ideálny stav je
taký, keď doby obratu celkového a vlastného kapitálu nadobúdajú čo najnižšie hodnoty.
Zníženie týchto dvoch ukazovateľov je možné dosiahnuť znížením hodnoty kapitálu
alebo zvýšením tržieb podniku. Situáciu v pozorovanom podniku hodnotím pozitívne.
48
Tabuľka 9 Doba obratu vlastného kapitálu
Vstupné údaje v tis. Sk 2004 2005 2006 Vlastný kapitál 691 923 749 549 696 068 Tržby z predaja 2 127 347 2 197 273 2 463 092 Doba obratu vlastného kapitálu 118,72 124,51 103,15
Ukazovateľ doby obratu zásob nadobúda najvyššiu hodnotu 55 dní v roku 2004, to
znamená že v tomto roku podnik viaže peňažné prostriedky v zásobách najdlhšie. Tento
ukazovateľ vykazuje klesajúci priebeh, čo má pre podnik priaznivý vývoj. Z finančných
výkazov je vidieť takmer stabilný stav majetku spoločnosti, výrazne však narástli tržby
z predaja vlastných výrobkov a služieb. V porovnaní s odvetvím je situácia v
spoločnosti dobrá.
Tabuľka 10 Doba obratu zásob Vstupné údaje v tis. Sk 2004 2005 2006
Zásoby 319 960 258 365 343 192
Tržby z predaja 2 127 347 2 197 273 2 463 092 Doba obratu zásob 54,90 42,92 50,86
Priemer odvetvia 20,55 25,78 31,99
Porovnanie s odvetvím
Obrázok 7 Graf porovnania doby obratu zásob s mediánom v odvetví
K ďalším ukazovateľom aktivity patrí doba obratu pohľadávok a doba obratu záväzkov,
ktoré sú prezentované v tabuľke 11 a 12
0,0010,00
20,0030,0040,00
50,0060,00
2004 2005 2006
Doba obratu zásob Priemer odvetvia
49
Spoločnosť čaká na inkaso svojich pohľadávok 19 – 52 dní. Aj napriek jej vysokému
nárastu v roku 2005 v nasledujúcom roku poklesla, čo je pozitívne.
Tabuľka 11 Doba obratu pohľadávok
Vstupné údaje v tis. Sk 2004 2005 2006
Krátkodobé pohľadávky 114 986 313 143 262 631
Tržby z predaja 2 127 347 2 197 273 2 463 092 Doba obratu pohľadávok 19,73 52,02 38,92
Priemer odvetvia 55,10 69,51 46,48
Porovnaním oboch ukazovateľov sú viditeľné približne rovnaké hodnoty v roku 2004.
V roku 2005 je viditeľný rozdiel 20 dní medzi dobou obratu pohľadávok a dobou obratu
záväzkov. Tento rozdiel je z hľadiska financovania prevádzkových potrieb nevýhodný,
keďže spoločnosť spláca záväzky rýchlejšie ako inkasuje pohľadávky.
V roku 2006 sa hodnota doby obratu záväzkov zvýšila o 33 dní v porovnaní s rokom
2005 a predbehla tak dobu obratu pohľadávok o 24 dní, čo je pozitívne.
Spoločnosť by sa mala snažiť znižovať hodnoty oboch ukazovateľov, pretože v
dôsledku viazanosti peňažných prostriedkov v pohľadávkach nemá dostatok hotovosti,
čo sa určite prejaví aj v likvidite.
Tabuľka 12 Doba obratu záväzkov
Vstupné údaje v tis. Sk 2004 2005 2006
Krátkodobé cudzie zdroje 119 555 192 082 434 519
Tržby z predaja 2 127 347 2 197 273 2 463 092
Doba obratu záväzkov 20,51 31,91 64,39
Priemer odvetvia 98,51 127,28 63,75
Obrázok 8 Graf porovnania doby obratu pohľadávok
0,00
20,00
40,00
60,00
80,00
2004 2005 2006
Doba obratu pohľadávok Doba obratu záväzkov
50
Porovnanie s odvetvím
Obrázok 9 Graf porovnania doby obratu pohľadávok a záväzkov s mediánom v odvetví
Kým podniky v odvetví inkasujú pohľadávky rýchlejšie ako splácajú záväzky vo
všetkých sledovaných obdobiach, analyzovaný podnik kopíruje tento trend až v
poslednom období.
Vývoj ukazovateľa doby obratu stálych aktív má viacmenej stúpajúci charakter, kedy
jeho hodnota stúpla v roku 2006 o 14 dní, čo je pre podnik nepriaznivý jav.
Tabuľka 13 Doba obratu stálych aktív
Vstupné údaje v tis. Sk 2004 2005 2006
Stále aktíva (=dlhodobý majetok) 320 699 319 548 456 189
Tržby z predaja tovaru 2 127 347 2 197 273 2 463 092 Doba obratu stálych aktív 55,02 53,08 67,60
Priemer odvetvia 20,55 25,78 31,99
Ukazovateľ obratu aktív nám hovorí, že z každej 1 Sk investovanej do tohto majetku
dokáže podnik vyprodukovať za jeden rok 5,39 Sk tržieb, čo je však o 1,50 Sk menej
ako v predchádzajúcom roku.
Tabuľka 14 Obrat aktív Vstupné údaje v tis. Sk 2004 2005 2006
Tržby z predaja 2 127 163 2 196 352 2 457 102 Stále aktíva 320 699 319 548 456 189 Obrat aktív 6,63 6,87 5,39
Priemer odvetvia 1,92 1,59 2,07
0
50
100
150
2004 2005 2006
Priemer odvetvia pri obrate pohľadávokPriemer odvetvia pri obrate záväzkov
51
Porovnanie s odvetvím Obrázok 10 Graf porovnania obratu aktív s mediánom v odvetví Situácia v odvetví je v porovnaní s analyzovaným podnikom horšia vo všetkých
sledovaných obdobiach, keď v odvetví z 1 Sk investovanej do aktív dokážu podniky
vyprodukovať za rok v priemere len 2 Sk tržieb.
3.4.2 Zadlženosť
Ukazovatele zadlženosti slúžia na monitorovanie štruktúry finančných zdrojov podniku.
Zadlženosť vyjadruje, nakoľko podnik využíva cudzie zdroje. Je zaujímavým
ukazovateľom pre externé subjekty. Tie podľa výšky zadlženosti rozhodnú o poskytnutí
či neposkytnutí úveru.
Hodnota ukazovateľa celková zadlženosť sa pohybuje v rozmedzí 30 – 70%. Z tabuľky
15 možno pozorovať, že celková zadlženosť podniku v roku 2006 je 37, 69%. V
porovnaní s odvetvím, kde sa zadlženosť pohybuje okolo 70% je na tom analyzovaný
podnik veľmi dobre.
Tabuľka 15 Celková zadlženosť Vstupné údaje v tis. Sk 2004 2005 2006 Aktíva celkom 812 893 941 871 1 131 160 Dlhodobé záväzky 1 415 240 573 Krátkodobé záväzky 109 276 181 269 425 789 Celková zadlženosť 13,62% 19,27% 37,69%
Priemer odvetvia 65,44% 66,77% 72,21%
0,00
2,00
4,00
6,00
8,00
2004 2005 2006
Obrat aktív Priemer odvetvia
52
Porovnanie s odvetvím
Obrázok 11 Graf porovnania celkovej zadlženosti s mediánom odvetví
Ukazovateľ s názvom stupeň finančnej samostatnosti vyjadruje podiel cudzích zdrojov
k vlastnému imaniu. Hodnota tohto ukazovateľa by sa mala pohybovať v intervale 0,3
do 1,0 a tak podľa výsledkov uvedených v tabuľke konštatujem, že podnik patrí v roku
2006 medzi klientov, ktorí nesú ohrození. Tabuľka 16 Stupeň finančnej samostatnosti
Vstupné údaje v tis. Sk 2004 2005 2006 Vlastný imanie 691 923 749 549 696 068 Dlhodobé cudzie zdroje 1 415 240 573 Krátkodobé cudzie zdroje 119 555 192 082 434 519 Stupeň finančnej samostatnosti 0,17 0,26 0,63
Podiel vlastného kapitálu k celkovému kapitálu nám udáva stupeň samofinancovania.
Tento ukazovateľ vyjadruje, do akej miery je podnik schopný pokryť svoje aktíva
vlastným kapitálom, resp. po vynásobení 100% určuje, koľkými percentami sa vlastný
kapitál podieľa na objeme celkového kapitálu. Vo väčšine prípadov dlhodobí veritelia
požadujú, aby tento koeficient nadobúdal hodnotu min. 0,5. Dôvodom je, aby sa na
riziku podnikania zúčastňoval aspoň polovicou objemu kapitálu aj podnik.
Z tabuľky 17 vidíme, že tento ukazovateľ mal v roku 2004 hodnotu 85,12 a má
klesajúcu tendenciu. V roku 2006 je to už 61,54 čo je pre podnik stále pozitívne.
Tabuľka 17 Stupeň samofinancovania Vstupné údaje v tis. Sk 2004 2005 2006 Vlastný kapitál 691 923 749 549 696 068 Celkový kapitál 812 893 941 871 1 131 160 Stupeň samofinancovania 85,12 79,58 61,54
0,0010,0020,0030,0040,0050,0060,0070,0080,00
2004 2005 2006
Celková zadĺženosť Priemer odvetvia
53
Opakom stupňa samofinancovania je stupeň zadlženosti, definovaný ako podiel
cudzieho k celkovému kapitálu. Súčet týchto dvoch ukazovateľov je 1, alebo 100%.
Tabuľka 18 Stupeň zadlženosti Vstupné údaje v tis. Sk 2004 2005 2006 Dlhodobé cudzie zdroje 1 415 240 573 Krátkodobé cudzie zdroje 119 555 192 082 434 519 Celkový kapitál 812 893 941 871 1 131 160 Stupeň zadlženosti 14,88 20,42 38,46
Dlhodobá zadlženosť aktív podáva informáciu do akej miery je majetok podniku
financovaný z dlhodobých cudzích zdrojov. Pri porovnaní s odvetvím hodnotím vývoj
pozitívne, keďže dlhodobé dlhy nepredstavujú pre hodnotené obdobia ani 1% kapitálu.
Tabuľka 19 Dlhodobá zadlženosť Vstupné údaje v tis. Sk 2004 2005 2006 Dlhodobé cudzie zdroje 1 415 240 573 Celkový kapitál 812 893 941 871 1 131 160 Dlhodobá zadlženosť 0,17 0,03 0,05
Priemer odvetvia 0,35 0,52 2,39
Porovnanie s odvetvím Obrázok 12 Graf porovnania dlhodobej zadlženosti s mediánom v odvetví
Ukazovateľ finančná páka predstavuje podiel aktív na vlastnom kapitále. Podľa teórie je
jeho minimálna hodnota 1, čo by znamenalo, že takto definovaný podnik nemá žiadny
cudzí kapitál. V mojom prípade sú uvedené výsledky finančnej páky, ktorá nadobúda
hodnoty v rozsahu od 1,17 až po 1,63. Ide o prijateľné údaje, pretože v rámci
0,00
0,50
1,00
1,50
2,00
2,50
3,00
2004 2005 2006
Dlhodobá zadĺženosť Priemer odvetvia
54
európskych vyspelých krajín je žiadaná hodnota 3, čo znamená 30% podiel vlastného
kapitálu. Hodnota stúpa so zvyšujúcou sa zadlženosťou podniku.
Tabuľka 20 Finančná páka Vstupné údaje v tis. Sk 2004 2005 2006 Vlastný kapitál 691 923 749 549 696 068 Aktíva 812 893 941 871 1 131 160 Finančná páka 1,17 1,26 1,63
Priemer odvetvia 2,89 3,01 3,66
Porovnanie s odvetvím
Obrázok 13 Graf porovnania finančnej páky s mediánom v odvetví
Pomer záväzkov voči pohľadávkam udáva platobná neschopnosť. Ak je platobná
neschopnosť > 1, označuje sa ako prvotná platobná neschopnosť, ak je <1, ide
o druhotnú platobnú neschopnosť.
V poslednom sledovanom období ma ukazovateľ hodnotu 1,62 čo znamená, že podnik
mal ťažkosti vyvolané vlastnou činnosťou, ako je napr. prevaha záväzkov nad
pohľadávkami po lehote splatnosti.
V rokoch 2004 a 2005 sú hodnoty ukazovateľa menšie ako 1, teda ide o druhotnú
platobnú neschopnosť, keď objem záväzkov je menší alebo rovnaký ako objem
pohľadávok po lehote splatnosti.
Tabuľka 21 Platobná neschopnosť Vstupné údaje v tis. Sk 2004 2005 2006 Záväzky krátkodobé+dlhodobé 110 691 181 509 426 362 Pohľadávky 114 986 313 143 262 631 Platobná neschopnosť 0,96 0,58 1,62
0,000,501,001,502,002,503,003,504,00
2004 2005 2006
Finančná páka Priemer odvetvia
55
Tokové zadlženie nám hovorí, v akom časovom horizonte je podnik schopný splatiť
dlhy. Kým v roku 2004 to bol necelý 1 rok, v roku 2006 to bolo viac ako 4 roky, čo
možno považovať za bezpečné. V porovnaní s odvetvím je situácia v spoločnosti
výborná.
Tabuľka 22 Tokové zadlženie Vstupné údaje v tis. Sk 2004 2005 2006 CF (VH po zdanení +odpisy) 139 420 164 009 103 847
Dlhodobé cudzie zdroje 1 415 240 573 Krátkodobé cudzie zdroje 119 555 192 082 434 519 Tokové zadlženie 0,87 1,17 4,19
Priemer odvetvia 7,30 17,32 7,76
Porovnanie s odvetvím Obrázok 14 Graf porovnania tokového zadlženia s mediánom v odvetví
0
1
2
3
4
5
2004 2005 2006
Tokové zadĺženie Priemer odvetvia
56
3.4.3 Rentabilita
Ukazovatele rentability vyjadrujú výnosnosť podnikových aktivít. Informujú, koľko
zisku podnik vyprodukuje z príslušného objemu činností. Pri porovnávaní budem
uvádzať výsledok hospodárenia po zdanení.
U všetkých ukazovateľov rentability uvedených v tabuľkách sledujeme rovnaký vývoj,
ktorý zaznamenal rast ziskovosti v roku 2005 a pokles v roku 2006, čo môžeme priradiť
predovšetkým vývoju výsledku hospodárenia v daných rokoch.
Rentabilita vlastného kapitálu priniesla vlastníkom výnos vo výške 11,34 haliera, čo je
oproti roku 2004 nárast o viac ako 200%. V roku 2006 vidíme opäť pokles na 3,5
haliera.
Tabuľka 23 ROE Vstupné údaje v tis. Sk 2004 2005 2006 Hospodársky výsledok po zdanení 24 996 85 026 24 347 Vlastný imanie 691 923 749 549 696 068 Renatabilita vlastného kapitálu ROE 3,61% 11,34% 3,50%
Priemer odvetvia 13,52% 1,43% 17,34%
Z každej koruny celkového kapitálu podnik dokáže vyprodukovať viac ako 3 haliere
zisku, v roku 2005 to bolo 9 halierov, čo je prijateľná hodnota. Priaznivý však nie je
medziročný vývoj (rentabilita poklesla o viac ako 40% oproti roku 2004).
Tabuľka 24 ROA Vstupné údaje v tis. Sk 2004 2005 2006 Hospodársky výsledok po zdanení 24 996 85 026 24 347 Celkový kapitál 812 893 941 871 1 131 160 Rentabilita celkového kapitálu ROA 3,07% 9,03% 2,15%
Priemer odvetvia 4,46% 0,80% 4,46%
Všeobecne platí zásada, že rentabilita vlastného kapitálu je väčšia ako rentabilita
celkového kapitálu. Z obrázku 15 je zrejmé, že zásada platí.
57
Obrázok 15 Graf porovnania ROA s ROE
V porovnaní s ostatnými podnikmi (Obrázok 16) nemožno hovoriť o rovnakom vývoji,
kde v roku 2005 rentabilita vlastného kapitálu v analyzovanom podniku dosiahla veľmi
uspokojivé výsledky. V roku 2006 sa situácia v porovnaní s odvetvím zhoršila, aj
napriek tomu ju však pokladám za prijateľnú.
Porovnanie s odvetvím
Obrázok 16 Graf porovnania ROE s mediánom v odvetví
0,00
5,00
10,00
15,00
20,00
2004 2005 2006
ROE priemer odvetvia
0,00
2,00
4,00
6,00
8,00
10,00
12,00
2004 2005 2006
ROA ROE
58
Pri porovnaní ROA analyzovaného podniku s odvetvím (Obrázok 17) vidíme podobný
trend ako pri rentabilite vlastného kapitálu, keď sme dosiahli uspokojivé výsledky.
Obrázok 17 Graf porovnania ROA s mediánom v odvetví
Koruna tržieb prináša 1,17 haliera zisku. V roku 2005 je to až 3,87 haliera, čo hodnotím
pozitívne. Na korunu výnosov nám pripadá o niečo menej halierov zisku. V roku 2006
zaznamenávame nepriaznivý vývoj, spôsobený nárastom výnosov.
Pri vyhodnotení všetkých rentabilít je viditeľný rozdiel v roku 2005, kedy hodnoty
rentabilít dosiahli najvyšší nárast.
Tabuľka 25 Rentabilita výnosov Vstupné údaje v tis. Sk 2004 2005 2006 Hospodársky výsledok po zdanení 24 996 85 026 24 347 Výnosy 2 186 668 2 280 035 2 613 847 Rentabilita výnosov 1,14% 3,73% 0,93%
Tabuľka 26 Rentabilita tržieb Vstupné údaje v tis. Sk 2004 2005 2006
Hospodársky výsledok po zdanení 24 996 85 026 24 347 Tržby z predaja tovaru 2 127 347 2 197 273 2 463 092 Rentabilita tržieb 1,17% 3,87% 0,99%
Priemer odvetvia 3,40% 2,06% 1,70%
0,00
2,00
4,00
6,00
8,00
10,00
2004 2005 2006ROA Priemer odvetvia
59
Porovnanie s odvetvím
Obrázok 18 Graf porovnania rentability tržieb s mediánom v odvetví
Pri vyhodnotení mediánu s rentabilitou tržieb pozorujeme nie veľké zmeny. Negatívne
hodnotím pokles v roku 2006, čo bolo spôsobené nárastom tržieb.
3. 4. 4 Likvidita
Ukazovatele likvidity vyjadrujú a kvantifikujú schopnosť podniku uhradiť svoje vlastné
splatné záväzky.
Výška okamžitej likvidity (Tabuľka 28) by sa mal pohybovať v intervale 0,2 – 0,6 pre
podniky zaoberajúce sa výrobnou činnosťou.
Na základe vypočítaných údajov okamžitej likvidity hodnotím za nie veľmi prijateľnú
schopnosť podniku kryť svoje krátkodobé záväzky peňažnými prostriedkami. Ani v
jednom roku sa okamžitá likvidita nenachádza v odporúčanom intervale.
Tabuľka 27 Okamžitá likvidita
Vstupné údaje v tis. Sk 2004 2005 2006 Finančný majetok 8 513 14 586 29 951 Krátkodobé záväzky 119 555 181 269 425 789 Okamžitá likvidita 0,07 0,08 0,07
Bežná likvidita odhaľuje schopnosť podniku kryť peňažnými prostriedkami a
krátkodobými pohľadávkami bežné potreby a krátkodobé úvery. Ukazovateľ by sa mal
nachádzať v rozmedzí 1,0 – 1,5 a ako je vidieť v roku 2004 sa táto hodnota v intervale
0,00
1,00
2,00
3,00
4,00
5,00
2004 2005 2006
Rentabilita tržieb Priemer odvetvia
60
nachádza. V roku 2006 je hodnota menšia ako jedna, čo bolo spôsobené rastom
krátkodobých záväzkov z obchodného styku a taktiež môže signalizovať určité
problémy vo vývoji platobnej situácie v budúcnosti.
Tabuľka 28 Bežná likvidita Vstupné údaje v tis. Sk 2004 2005 2006 Finančný majetok 8 513 14 586 29 951 Krátkodobé záväzky 119 555 192 082 434 519 Krátkodobé pohľadávky 114 986 313 143 262 631 Bežná likvidita 1,03 1,71 0,67
Priemer odvetvia 0,88 0,86 0,89
Čitateľ zlomku u celkovej likvidity je doplnený o zásoby. Smernou hodnotou je interval
2 až 2,5. Ani v tomto ukazovateli nemá analyzovaný podnik celkovú likviditu v danom
intervale (Tabuľka 30), čo bolo zapríčinené v roku 2004 vysokým stavom zásob, v roku
2005 zvýšením krátkodobých pohľadávok a v roku 2006 nárastom krátkodobých
záväzkov.
Tabuľka 29 Celková likvidita Vstupné údaje v tis. Sk 2004 2005 2006 Finančný majetok 8 513 14 586 29 951 Krátkodobé záväzky 119 555 192 082 434 519 Krátkodobé pohľadávky 114 986 313 143 262 631 Zásoby 319 960 258 365 343 192 Celková likvidita 3,71 3,05 1,46
Priemer odvetvia 1,08 1,06 1,22
Pre porovnanie likvidity podniku sa porovnávajú jej jednotlivé stupne. Ako je vidieť
platí podmienka: Okamžitá likvidita < Bežná likvidita < Celková likvidita
Porovnanie s odvetvím
Obrázok 19 Graf porovnania celkovej likvidity s mediánom v odvetví
0,00
1,00
2,00
3,00
4,00
2004 2005 2006
Celková likvidita Priemer odvetvia
61
Obrázok 20 Graf porovnania bežnej likvidity s mediánom v odvetví
Pri porovnávaní s mediánovým podnikom v odvetví vidíme vyššiu hodnotu bežnej
likvidity analyzovaného podniku v prvých dvoch rokoch, kým v roku 2006 boli hodnoty
takmer totožné. Bolo to spôsobené rastom krátkodobých záväzkov. U celkovej likvidity
hodnotím prvé dve obdobia ako obdobia s nadbytkom likvidných prostriedkov, čo
znižuje efektívnosť výroby. Hodnoty v roku 2006 sú pod odporúčaný interval tak v
analyzovanom podniku ako aj v odvetví. Daná situácia by mohla ohroziť podniky v
danom odvetví vzhľadom na ich schopnosť splácať záväzky.
0,00
0,50
1,00
1,50
2,00
2004 2005 2006
Bežná likvidita Priemer odvetvia
62
3.5 METÓDY PREDIKCIE
3.5.1 Rýchly test
Výsledok rýchleho testu radí podnik do kategórie priemerných podnikov. Kým v
druhom roku sa situácia mierne zlepšila, v poslednom roku došlo k výraznému posunu k
horšiemu. Negatívny vplyv malo predĺženie doby splácania dlhov, pokles rentability
celkového kapitálu, ako aj zníženie podielu CF na výkonoch zapríčinený predovšetkým
trojnásobným poklesom výsledku hospodárenia v poslednom roku.
Tabuľka 30 Informačné údaje pre rýchly test Krátkodobé cudzie zdroje 119 555 192 082 434 519 Celkový kapitál 812 893 941 871 1 131 160 Finančný majetok 8 513 14 586 29 951 Vlastný imanie 691 923 749 549 696 068 Odpisy 114424 78983 79500 Hospodársky výsledok po zdanení 24 996 85 026 24 347 Výnosy celkom 2186668 2280035 2613847 Nákladové úroky 95 106 50 Zásoby 319 960 258 365 343 192 Zisk pred zdanením 30 365 106 305 30 730
Tabuľka 31 Rýchly test Ukazovateľ Výpočet 2004 2005 2006 2004 2005 2006
Hodnota Počet bodov
Podiel vlastného kapitálu
VK/CK 85,12% 79,58% 61,54% 1 1 1
Doba splácanie dlhu v rokoch
CZ/CF 0,86% 1,17 4,19 1 1 2
Podiel CF na výkonoch
VHÚO+Odp/Výn 6,38% 7,19% 3,97% 3 3 4
Rentabilita celkového kapitálu
(VH+Nú)/(VK+Záv) 3,08% 9,03% 2,15% 4 3 4
Spolu 9 8 11
63
3.5.2 Index Bonity
Hodnota indexu bonity zaraďuje podnik do pásma podnikov s extrémne dobrou
situáciou v prvých dvoch rokoch, no v roku 2006 už hodnotí situáciu len za dobrú. K
zhoršeniu situácie prispel predovšetkým rast krátkodobých záväzkov a už spomínaný
pokles výsledku hospodárenia v poslednom roku.
Tabuľka 32 Index bonity
Ukazovateľ 2004 2005 2006 X1= cash flow/záväzky 1,75 1,27 0,36 X2 = CK/záväzky 0,54 0,39 0,21 X3 = zisk pred zdanením/CK 0,37 1,13 0,27 X4 = zisk pred zdanením/CV 0,06 0,23 0,06 X5 = zásoby/spolu majetok 0,12 0,08 0,09 X6 = CV/CK 0,27 0,24 0,23 Spolu 3,11 3,34 1,22
64
4 ZÁVER
V diplomovej práci som sa venovala analýze finančnej a ekonomickej situácie v
spoločnosti Panasonic Electronic Devices Slovakia s.r.o.
Z dosiahnutých hospodárskych výsledkov je zrejmé, že sa spoločnosť nachádza vo fáze
rastu, čomu napomáha nielen situácia na trhu s cenami za televízne prijímače, kde
pokles cien umožňuje väčšiu dostupnosť pre spotrebiteľov, čo sa odzrkadľuje na dopyte
po televíznych prijímačoch, ale aj rozvoj elektrotechnického priemyslu.
Ohrozením je však nasýtenosť trhu a vplyv konkurencie, ktoré sa môže prejaviť na
výsledkoch v budúcnosti. Elektrotechnický priemysel patrí v Európskej únii medzi
jeden z najväčších tvorcov hrubého domáceho produktu.
Prvým krokom finančnej analýzy bola vertikálna a horizontálna analýza majetkovej
a kapitálovej štruktúry podniku.
Dynamiku vývoja podniku hodnotím pozitívne, keďže v oboch medziročných
porovnaniach došlo k rastu majetkovej podstaty podniku.
Takmer celú časť neobežného majetku tvorí dlhodobý hmotný majetok. V DHM ale
vysoký podiel tvoria stavby a samostatné hnuteľné veci a súbory hnuteľných vecí.
Z uvedeného vyplýva, že podnik má „zdravú“ štruktúru DHM – výrobný podnik
potrebuje mať kde vyrábať, ale aj na čom vyrábať.
Obežný majetok je zdrojom likvidity podniku. Zásoby tvoria viac ako 50%-ný podiel,
čo nehodnotím pozitívne vzhľadom k likvidite.
V nákladoch hospodárskej činnosti má najväčší podiel výrobná spotreba - v tom najmä
spotreba materiálu a energie. Hodnota výrobnej spotreby sa v poslednom období
výrazne zvýšila a to v dôsledku vyššej spotreby materiálu a energie a rastu nákladov na
prijaté služby.
Výsledok hospodárenia, ako zdroj zabezpečujúci tvorbu peňažných prebytkov
v podniku a peňažných tokov z bežnej a mimoriadnej činnosti, je z pohľadu likvidity
dôležitým objektom analýzy. Spoločnosť vo všetkých analyzovaných obdobiach
dosiahla kladný výsledok hospodárenia. Z celkových investícii tvorili najväčší podiel
investícií do modernizácie výrobných zariadení a do technologických zariadení
65
Všeobecnú analýzu finančnej situácie spoločnosti som doplnila analýzou vybraných
finančných ukazovateľov.
Ukazovatele likvidity hovoria o nízkom množstve majetku v najlikvidnejšej forme, tzn.
firma nemá v najlikvidnejšej forme dostatok peňažných prostriedkov ani na úhradu
krátkodobých záväzkov, čo môže v budúcnosti ohroziť jej platobnú schopnosť. Naopak,
v najmenej likvidnej forme, ktorú tvoria zásoby viaže prebytočne veľa peňažných
prostriedkov.
Ukazovatele aktivity poukazujú na pozitívny vývoj v poslednom období, keď podnik
v porovnaní s predchádzajúcimi obdobiami inkasoval pohľadávky rýchlejšie ako splácal
svoje záväzky. Z hľadiska likvidity je táto situácia výhodnejšia pre podnik, napriek
tomu by sa spoločnosť mala snažiť udržiavať hodnoty oboch ukazovateľov na čo
najnižšej úrovni.
Ukazovatele zadlženosti vypovedajú o schopnosti podniku pokryť takmer 62%- ami
všetky svoje potreby z vlastných zdrojov, čo svedčí o jeho celkom dobrej stabilite. Vo
väčšine prípadov dlhodobí veritelia požadujú, aby tento koeficient nadobúdal hodnotu
minimálne 50%.
Majetok podniku je financovaný z dlhodobých cudzích zdrojov najviac 1%, čo pri
porovnaní s odvetvím hodnotím pozitívne.
Podiel aktív na vlastnom kapitále nadobúda hodnotu 1,63, podnik teda takmer
nevyužíva cudzí kapitál, čo je prijateľná situácia pre podnik. Na druhej strane by však
spoločnosť mala zvážiť alternatívu využitia cudzieho kapitálu, ktorý možno považovať
za lacnejší.
Platobná neschopnosť v poslednom roku bola vyvolaná prevahou záväzkov nad
pohľadávkami po lehote splatnosti.
Podnik je schopný splatiť dlhy v horizonte 4 roky, čo možno považovať za bezpečné. V
porovnaní s odvetvím je situácia v spoločnosti výborná.
Pri porovnaní rentability podniku so situáciou v odvetví vidieť výrazné rozdiely, no
situácia v podniku je napriek zhoršeniu výsledkov v poslednom roku stále priaznivá.
Pozitívnym javom je, že dynamika ukazovateľa ROE je vyššia ako ukazovateľa ROA v
každom roku, čo vyjadruje efektívnosť použitia cudzieho kapitálu.
66
Výsledky predikcie finančnej situácie zaraďujú podnik do kategórie podnikov s dobrou
finančnou situáciou.
Aj napriek výborným výsledkom spoločnosti treba neustále sledovať finančnú situáciu,
analyzovať hrozby a príležitostí v okolí, ako aj pracovať na odstránení slabých stránok
a upevňovaní silných stránok spoločnosti. Na základe vypracovanej analýzy som
dospela k nasledovným odporúčaniam:
� zvýšiť stav finančného majetku na finančných účtoch, čo znamená zvýšenie cash
flow, či už znížením peňažných tokov z investičnej činnosti alebo zvýšením
zisku z prevádzkovej činnosti,
� udržiavať rozdiel medzi dobou splatnosti záväzkov a dobou inkasa pohľadávok,
� venovať vyššiu pozornosť hospodárnosti výroby, a to prísnejším dodržiavaním
noriem spotreby, prípadne hľadaním možností nákupu lacnejších vstupov,
� znížiť stav zásob,
� znížiť náklady na spotrebu materiálu a energie.
Výsledky analýzy potvrdili, že spoločnosť Panasonic Electronic Devices Slovakia, s.r.o.
má vybudovanú vynikajúcu pozíciu na trhu, silné kapitálové zázemie a skúsený
vrcholový manažment. Všetky tieto skutočnosti by mali byť zárukou jej kontinuálneho
rastu a rozvoja aj v budúcnosti.
67
POUŽITÁ LITERATÚRA [1] ALEXY, J. 2005. Finančná a ekonomická analýza. Bratislava: Iris, 2005. 121 s.
ISBN 80-89018-90-4.
[2] BARAN, D. a kol. 2006. Finančno – ekonomická analýza podniku v praxi. Bratislava: Iris, 2006. 132 s. ISBN 80-89238-09-2
[3] CHAJDIAK, J. 2004. Ekonomická analýza stavu a vývoja firmy. Bratislava: Statis, 2004. 353 s. ISBN 80-85659-32-8.
[4] CHAJDIAK, J. 1997. Finančné analýzy. Bratislava: Statis, 1997. 222 s. ISBN 80-85659-09-3.
[5] GRUNWALD, R. – HOLEČKOVÁ, J. 2007. Finanční analýza a plánování podniku. Praha: Ekopress, s.r.o., 2007. 318 s. ISBN 978-80-86929-26-2.
[6] INFIN, SPOL, S.R.O. 2007. Stredné hodnoty finančných ukazovateľov ekonomickej činnosti v Slovenskej republike za rok 2006. Bratislava 2007. ISBN 978-80-969279-3-7.
[7] KOVANICOVÁ, D. a kol. 2005. Finančné učetníctvi. Praha: Polygon, 2005. 509 s. ISBN 80-7273-129-7.
[8] KRÁĽOVIČ, J. – POLEDŇÁKOVÁ, A. – VLACHYNSKÝ, K. – SOCHOR, M. 2003. Finančný manažment – zbierka príkladov. Bratislava: Iura Edition, spol. s. r. o., 2003. 240 s. ISBN 80-89047-78-5.
[9] Metódy finančnej analýzy v prípade krízy podniku, 2008. [cit. 28. 01. 2008], Dostupné na: http://www.fsi.utc.sk/kkm/publikacie/kega_3_306_05/teoria/1.pdf
[10] Panasonic Electronic Devices Slovakia s.r.o., 2008 [cit. 05. 02. 2008], Dostupné na: http://www.pedeu.panasonic.sk/panaspress.pdf
[11] ŠIMÁK, L. 2006, Manažment rizík. [on line] - [05. 03. 2008]. Dostupné na: http://www.fsi.utc.sk/kkm/publikacie/mn_rizik.pdf
[12] VLACHYNSKÝ, K. - KRÁĽOVIČ, J. 2002. Finančný manažment. Bratislava:
Iura Edition, 2002. 419 s. ISBN 80-89047-17-3.
[13] VLACHYNSKÝ, K. a kol. 1993. Podnikové financie - 1.časť. Bratislava: Alfa, 1993. 168 s. ISBN-80-05-01137-7.
[14] ZALAI, K. – KALAFÚTOVÁ, Ľ. – ŠNIRCOVÁ, J. 2006. Finančno – ekonomická analýza podniku, Finančná analýza - praktikum. Bratislava: Ekonóm, 2006. 136 s. ISBN 80-225-2142-6.
[15] ZALAI, K. a kol. 1995. Finančno – ekonomická analýza podniku. Bratislava:
Ekonóm, 1995. 258 s. ISBN 80-225-0643-5.
68
ZOZNAM PRÍLOH
Príloha A Súvaha .......................................................................................................... 69
Príloha B Výkaz ziskov a strát ...................................................................................... 71
69
Príloha A Súvaha spoločnosti Panasonic Electronic Devices Slovakia s. r. o.
v plnom rozsahu za roky 2004 – 2006
Ozn. STRANA AKTÍV č.riad. 2 004 2 005 2 006 Spolu majetok 001 812 893 941 871 1 131 160 A. Pohľadávky za upísané vlastné imanie 002 0 0 0 B. Neobežný majetok 003 320 699 319 548 456 189 B.I. Dlhodobý nehmotný majetok súčet 004 1 493 640 611 B.I.1. Zriaďovacie náklady 005 0 0 0 2. Aktivované náklady na vývoj 006 0 0 0 3. Softvér 007 1 493 640 611 4. Oceniteľné práva 008 0 0 0 5. Goodwill 009 0 0 0 6. Ostatný dlhodobý nehmotný majetok 010 0 0 0 7. Obstarávaný dlhodobý nehmotný majetok 011 0 0 0 8. Poskytnuté preddavky na dlhodobý nehmotný majetok 012 0 0 0 B.II. Dlhodobý hmotný majetok súčet 013 319 206 318 908 455 578 B.II.1. Pozemky 014 7 641 7 641 7 762 2. Stavby 015 169 309 162 913 163 503 3. Samostatné hnuteľné veci a súbory hnuteľných vecí 016 135 765 143 332 189 844 4. Pestovateľské celky trvalých porastov 017 0 0 0 5. Základné stádo a ťažné zvieratá 018 0 0 0 6. Ostatný dlhodobý hmotný majetok 019 0 0 0 7. Obstarávaný dlhodobý hmotný majetok 020 6 491 5 022 94 276 8. Poskytnuté preddavky na dlhodobý hmotný majetok 021 0 0 193 9. Opravná položka k nadobudnutiu majetku 022 0 0 0 B.III. Dlhodobý finančný majetok súčet 023 0 0 0 B.III.1. Podielové cenné papiere a podiely v ovládanej osobe 024 0 0 0
2. Podielové cp a vklady v spoločnostiach s podstatným vplyvom 025
0 0 0
5. Ostatný dlhodobý finančný majetok 028 0 0 0 6. Pôžičky s dobou splatnosti najviac jeden rok 029 0 0 0 7. Obstarávaný dlhodobý finančný majetok 030 0 0 0 8. Poskytnuté preddavky na dlhodobý finančný majetok 031 0 0 0 C. Obežný majetok 032 483 982 618 498 661 801 C.I. Zásoby súčet 033 319 960 258 365 343 192 C.I. 1. Materiál 034 240 242 197 016 232 819 2. Nedokončená výroba a polotovary 035 25 481 17 013 15 355
3. Zákazková výroba s predpokladanou dobou ukončenia dlhšou ako jeden rok 036
0
0
0
4. Výrobky 037 54 237 44 336 72 560 5. Zvieratá 038 0 0 0 6. Tovar 039 0 0 22 458 7. Poskytnuté preddavky na zásoby 040 0 0 0 C.II. Dlhodobé pohľadávky súčet 041 40 523 32 410 26 027 C.II.1. Pohľadávky z obchodného styku 042 0 0 0 2. Pohľadávky voči ovládanej osobe a ovládajúcej osobe 043 0 0 0 6. Odložená daňová pohľadávka 047 40 523 32 410 26 027 C.III. Krátkodobé pohľadávky súčet 048 114 986 313 143 262 631 C.III.1. Pohľadávky z obchodného styku 049 78 541 276 801 182 370 2. Pohľadávky voči ovládanej osobe a ovládajúcej osobe 050 0 0 0 6. Daňové pohľadávky 054 35 036 19 071 51 875 7. Iné pohľadávky 055 1 409 17 265 28 386 C.IV. Finančné účty súčet 056 8 513 14 586 29 951 C.IV.1. Peniaze 057 51 78 55 2. Účty v bankách 058 8 462 14 508 29 896 3. Účty v bankách s dobou viazanosti dlhšou ako jeden rok 059 0 0 0 D. Časové rozlíšenie 062 8 212 3 825 13 170 D. 1. Náklady budúcich období 063 8 047 3 792 13 170 2. Príjmy budúcich období 064 165 33 0 Kontrolné číslo súčet 888 3 243 360 3 763 659 4 511 470
70
Ozn. STRANA PASÍV 2 004 2 005 2 006 Spolu vlastné imanie a záväzky 065 812 893 941 871 1 131 160 A Vlastné imanie r. 066 691 923 749 549 696 068 A.I Základné imanie súčet 067 660 000 660 000 660 000 A.I. 1. Základné imanie 068 660 000 660 000 660 000 2. Vlastné akcie a vlastné obchodné podiely 069 0 0 0 3. Zmena základného imania 070 0 0 0
A.II. Kapitálové fondy súčet 071 1
409 1 634 4 081 A.II.1. Emisné ážio 072 0 0 2. Ostatné kapitálové fondy 073 0 0 0
3. Zákonný rezervný fond (Nedeliteľný fond) z kapitálových vkladov 074 0 0 0
4. Oceňovacie rozdiely z precenenia majetku a záväzkov 075 1
409 1 634 4 081 5. Oceňovacie rozdiely z kapitálových účastín 076 0 0 0 6. Oceňovacie rozdiely z precenenia pri splynutí a rozdelení 077 0 0 0 A.III. Fondy zo zisku súčet 078 1 394 2 644 6 895 A.III.1. Zákonný rezervný fond 079 1 394 2 644 6 895 2. Nedeliteľný fond 080 0 0 0 3. Štatutárne a ostatné fondy 081 0 0 0 A.IV. Výsledok hospodárenia minulých rokov 082 4 124 245 745 A.IV.1 Nerozdelený zisk minulých rokov 083 4 124 245 745 2. Neuhradená strata minulých rokov 084 0 0 0 A.V. Výsledok hospodárenia za účtovné obdobie 085 24 996 85 026 24 347 B. Záväzky 086 120 443 192 269 434 845 B.I. Rezervy súčet 087 9 752 10 760 8 483 B.I. 1. Rezervy zákonné 088 0 0 0 2. Ostatné dlhodobé rezervy 089 0 0 0 3. Krátkodobé rezervy 090 9 752 10 760 8 483 B.II. Dlhodobé záväzky súčet 091 1 415 240 573 B.II.1. Dlhodobé záväzky z obchodného styku 092 0 0 0 2. Dlhodobé nevyfakturované dodávky 093 0 0 0 3. Dlhodobé záväzky voči ovládanej osobe a ovládajúcej osobe 094 0 0 0 4. Ostané dlhodobé záväzky v rámci konsolidovaného celku 095 0 0 0 5. Dlhodobo prijaté preddavky 096 0 0 0 6. Dlhodobé zmenky na úhradu 097 0 0 0 7. Vydané dlhopisy 098 0 0 0 8. Záväzky zo sociálneho fondu 099 166 42 573
9. Ostatné dlhodobé záväzky 100 1
249 198 0 10. Odložený daňový záväzok 101 0 0 0 B.III. Krátkodobé záväzky súčet 102 109 276 181 269 425 789 B.III.1 Záväzky z obchodného styku 103 89 816 149 086 397 037 2. Nevyfakturované dodávky 104 1 624 9 318 3 076 3. Záväzky voči ovládanej osobe a ovládajúcej osobe 105 0 0 0 4. Ostatné záväzky v rámci konsolidovaného celku 106 0 0 0 5. Záväzky voči spoločníkom a združeniu 107 0 0 0 6. Záväzky voči zamestnancom 108 10 950 12 808 14 534 7. Záväzky zo sociálneho zabezpečenia 109 6 127 7 132 8 321 8. Daňové záväzky a dotácie 110 759 1 775 820 9. Ostatné záväzky 111 0 1 150 2 001 B.IV. Bankové úvery a výpomoci súčet 112 0 0 0 B.IV.1. Bankové úvery dlhodobé 113 0 0 0 2. Bežné bankové úvery 114 0 0 0 3. Krátkodobé finančné výpomoci 115 0 0 0 C. Časové rozlíšenie súčet 116 527 53 247 C. 1. Výdavky budúcich období 117 527 53 247 2. Výnosy budúcich období 118 0 0 0 Kontrolné číslo súčet 999 3 226 049 3 682 405 4 500 046
71
Príloha B Výkaz ziskov a strát spoločnosti Panasonic Electronic Devices
Slovakia s. r. o. v plnom rozsahu za roky 2004 - 2006
a b c 2 004 2 005 2 006 I. Tržby z predaja tovaru 01 204 973 6 029 A. Náklady vynaložené na obstaranie predaného tovaru 02 3 815 928 3 700 + Obchodná marža 03 - 3 611 45 2 329 II. Výroba 04 2 126 206 2 175 815 2 470 465 II. 1. Tržby z predaja vlastných výrobkov a služieb 05 2 110 711 2 187 128 2 437 808 2. Zmena stavu vnútroorganizačných zásob 06 15 495 -11 313 32 657 3. Aktivácia 07 0 0 0 B. Výrobná spotreba 08 1 684 414 1 754 495 2 080 288
B. 1. Spotreba materiálu, energie a ostatných neskladovateľných dodávok 09 1 574 382 1 485 946 1 568 072
2. Služby 10 110 032 268 549 512 216 + Pridaná hodnota 11 438 181 421 365 392 506 C. Osobné náklady súčet (r.13 až 16) 12 247 142 259 507 295 248 C. 1. Mzdové náklady 13 180 812 189 706 216 101 3. Náklady na sociálne zabezpečenie 15 59 524 63 469 72 478 4. Sociálne náklady 16 6 806 6 332 6 669 D. Dane a poplatky 17 418 425 413
E. Odpisy dlhodobého nehmotného majetku a dlhodobého hmotného majetku 18 114 424 78 983 79 500
III. Tržby z predaja dlhodobého majetku a materiálu 19 16 432 9 172 119 255
F. Zostatková cena predaného dlhodobého majetku a predaného materiálu 20 20 932 9 696 16 080
IV. Použitie a zruš rezerv do výn z HC a účt vzniku komplex ná BO 21 5 726 5 451 10 760 G. Tvorba rezerv na hospodársku činnosť a zúčt komplex ná BO 22 9 752 6 459 8 483 V. Zúčtovanie a zrušenie opravných položiek do výnosov z HČ 23 3 552 21 319 27 081 H. Tvorba opravných položiek do nákladov na hospodársku činnosť 24 42 559 14 302 30 226 VI. Ostatné výnosy z hospodárskej činnosti 25 4 995 28 677 10 434 I. Ostatné náklady na hospodársku činnosť 26 1 261 1867 4 868 * Výsledok hospodárenia z hospodárskej činnosti 29 32 398 114 765 109 913 VIII. Tržby z predaja cenných papierov a podielov 30 0 0 0 K. Predané cenné papiere a podiely 31 0 0 0 XI. Výnosy z precenenia 38 8 829 8 820 13 706 M. Náklady na precenenie 39 5 656 4 213 5 448 XII. Výnosové úroky 40 203 287 1 162 N. Nákladové úroky 41 95 106 50 XIII. Kurzové zisky 42 20 521 29 521 54 955 O. Kurzové straty 43 21 749 39 177 58 150 XIV. Ostatné výnosy z finančnej činnosti 44 0 0 0 P. Ostatné náklady na finančnú činnosť 45 4 086 3 592 663 XV. Použitie a zrušenie rezerv do výnosov z finančnej činnosti 46 0 0 0 * Výsledok hospodárenia z finančnej činnosti 52 - 2 033 -8 460 5 512 T. Daň z príjmov z bežnej činnosti r.54+r.55 53 5 369 21 279 6 383 T. 1. - splatná 54 12 112 13 166 0 2. - odložená 55 - 6 743 8 113 6 383 ** Výsledok hospodárenia z bežnej činnosti r.29+r.52-r.53 56 24 996 85 026 24 347 XVIII. Mimoriadne výnosy 57 0 0 0 U. Mimoriadne náklady 58 0 0 0 V. Daň z príjmov z mimoriadnej činnosti r. 60+r.61 59 0 0 0 V.1. - splatná 60 0 0 0 2. - odložená 61 0 0 0 * Výsledok hospodárenia z mimoriadnej činnosti r. 57-r.58-r.59 62 0 0 0 *** Výsledok hospodárenia za účtovné obdobie (+/-) r.56+r.62-r.63 64 24 996 85 026 24 347 Kontrolné číslo súčet (r.01 až r.64) 99 8 926 398 9 383 907 5 305 686