geografickÁ olympiÁda 2008-2009 kategória „a“ aktuálne ... · sú čas ťou vyspelej...

GEOGRAFICKÁ OLYMPIÁDA 2008-2009

1


Kategória „A“ Aktuálne problémy z regionálnej geografie sveta (okrem SR)

doc. RNDr. Vladimír SLAVÍK, CSc.

Téma: 7 starých a 7 nových divov sveta

Po celosvetovom hlasovaní bolo nedávno oficiálne vyhlásených 7 nových divov sveta. Dovtedy sme poznali z literatúry len 7 starých divov sveta. Táto téma patrí v súčasnosti medzi frekventované nielen v odborných kruhoch, ale aj v radoch širokej verejnosti. Divy sveta sú kultúrne pamiatky mimoriadnej hodnoty a patria v súčasnom svetovom turizme medzi najnavštevovanejšie.

Cieľom témy je analýza a porovnanie starých a nových divov sveta, ich charakteristika a zhodnotenie ich významu v súčasnom svete a pre súčasný svetový turizmus.

• Abstrakt práce • Úvod, cie

� práce

• Zhodnotenie literatúry a metodika práce • Základné pojmy (div sveta, starý div sveta, nový div sveta, kultúrne pamiatky,

dominanty miest, turizmus, návštevnos� , Zoznam prírodného a kultúrneho dedi�stva UNESCO, at� .)

• Identifikácia 7 starých a 7 nových divov sveta – ich poloha, rozmiestnenie po svete • 7 starých divov sveta

– história, - charakteristika 7 starých divov sveta,

• 7 nových divov sveta - pravidlá, metodika, hlasovanie, výsledky hlasovania, - diskusia o výsledkoch hlasovania, - charakteristika 7 nových divov sveta, - charakteristika vybraných �alších kandidátov na nové divy sveta.

• Divy sveta a svetové kultúrne dedi�stvo UNESCO • Divy sveta a svetový turizmus

- prezentácia divov sveta, - pozícia divov sveta v rebrí�koch atraktívnych lokalít svetového

turizmu, - príklady návštevnosti divov sveta.

• Budúcnos� divov sveta • Prílohy (tabu

�ky, grafy, mapy, obrázky, at� .)

LITERATÚRA: ANTONIOU, J. 1999. Sv� tové metropole v�era a dnes (Preklad ang. originálu). 1. vyd. Praha, Fortuna Print. 144 s. Encyclopaedia Britannica. 32 volumes. Encyclopaedia Beliana. Prvý zväzok A – Belk. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV, 1999. 696 s.


2

Encyclopaedia Beliana. Druhý zväzok Bell – Czy. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV, 2001. 686 s. Encyclopaedia Beliana. Tretí zväzok � – Eg. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV, 2003. 702 s. Encyclopaedia Beliana. Štvrtý zväzok Eh – Gala. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV, 2005. 698 s. Encyklopedia Wikipedia. Evropská m�sta sn� . Nejkrásn� jší m�sta odhalit, prožít a vychutnat. 1. vyd. Praha : Fortuna Print, 2000, (preklad z nem. originálu). 481 s. Guinessova encyklopédia (preklad z angl. originálu). 1. vyd. Bratislava : Mladé letá, 1992. 768 s. HARENBERG, B., ed. 1992. Kronika

�udstva. 1. slovenské vyd. (z nem. originálu 1988).

Bratislava, Fortuna Print, 1992. 1248 s. Kolektív autorov. 1986. Encyklopédia archeológie. 1. vyd. Bratislava: Obzor, 1986. 1032 s. Kolektív autorov. 1999. Dejiny sveta. vyd. History of the World. 1994. 2. vyd. Bratislava : Slovart, 1999. 400s. Kolektív autorov. 2002. Divy sveta. 2. slov. vyd. ( z angl. originálu, 1991) Bratislava : Ikar, a.s. 2002, 240 s. Kolektív autorov. 2006. 100 najkrajších divov sveta. 1. vyd. Bratislava : Svojtka & Co., vydavate

�stvo, s.r.o. 2006. 240 s.

Kolektív autorov. 2006. Ottova všeobecná encyklopédia v dvoch zväzkoch, zväzok A – L. 1. vyd., Bratislava : Agentúra cesty, 2006. 751 s. Kolektív autorov. 2006. Ottova všeobecná encyklopédia v dvoch zväzkoch, zväzok M – Ž. 1. vyd., Bratislava : Agentúra cesty, 2006. 776 s. KROPIWNICKÁ, Ewa – KROPIWNICKÝ, Andrzej. 2005. Najkrajšie mestá Európy. 1. vyd., Prešov : LUNA CORPORATION, 2005. 95 s. Monumenty. 213 prírodných a technických pamätihodností sveta. 1. slov. vyd. (z nem. originálu, 5. vyd., 1991). Bratislava : Fortuna Print, 1993. 456 s. MOŽEJKO, I. V. 1984. 7 a 37 divov sveta. 2. vyd. Bratislava : Obzor, 1984. 304 s. Poklady sveta 1 – 6. Kultúrne pamiatky a prírodné krásy na zozname UNESCO. Slov. vyd. Bratislava, Ikar, 2001 – 2002 (z nemeckého originálu 1999). SLAVÍK, V. 2007. Geografia sídiel. Študijný materiál. Univerzita Komenského v Bratislave., Prírodovedecká fakulta. 165 s. VOTRUBEC, C. 1980. Lidská sídla, jejich typy a rozmíst�ní ve sv� te. 1. vyd. Praha : Academia, 1980, 396 s. WALKER, Ch. 1987. Kamenní svedkovia dávnych � ias. 1. vyd. Bratislava : Mladé letá, 1987, 174 s. ZAMAROVSKÝ, V. 1984. Za siedmimi divmi sveta. 4. vyd. Bratislava : Mladé letá, 1984, 431 s. 100 nejkrásn� jších m�st sv� ta. 2003 � lánky z odborných �asopisov, tla�e, médií, at� . www.stránky encyklopédií www.destinacie.sk/kaleidoskop/divy www.new7wonders.com www.worldatlas.com


3

RNDr. Daniel GUR�ÁK, PhD.

Téma: � ierna Hora – nový európsky štát Čierna Hora sa 3. júna 2006 stala 193. medzinárodne uznaným štátom sveta. Je

momentálne najnovším členom OSN. Táto malá balkánska krajina s bohatou minulosťou má do budúcna veľké ambície. Chce čím skôr dohnať stratený čas, keď počas deväťdesiatych rokov spolu so Srbskom znášala ekonomické embargo uvalené na vojnami zmietanú bývalú Juhosláviu. Malá horská krajina sa spolieha predovšetkým na svoje vynikajúce predpoklady pre rozvoj cestovného ruchu. Bohužiaľ táto cesta k prosperite má viaceré úskalia, búrlivý rozvoj môže spáchať nedozierne škody na prírodnom prostredí, investovanie a finančné zdroje použité na výstavbu rekreačných komplexov sú nie vždy transparentné, opätovne sa zväčšujú ekonomické rozdiely medzi jednotlivými časťami krajiny. Netreba ani zabúdať, že isté riziká do budúcnosti nesie i poloha Čiernej Hory – hoci sama sa pomerne úspešne snaží prekonať dedičstvo etnických konfliktov minulosti, o jej susedoch Kosove, Srbsku, Bosne a Hercegovine i Albánsku to zďaleka neplatí. Čierna Hora však verí, že sa stane pevnou súčasťou vyspelej Európy a jej úsilie bude v dohľadnej dobe zavŕšené vstupom do EÚ.

• Abstrakt práce • Úvod, postup pri zhodnotení literatúry a �alších prame�ov, metodický postup • Základná geografická charakteristika � iernej Hory (poloha, rozloha, politické

rozdelenie) • Fyzicko-geografická charakteristika krajiny (geologické, geomorfologické, klima-,

pedo-, hydro- a biogeografické pomery). • Zvláštnosti historického a politického vývoja, so zameraním najmä na vývoj na konci

20. storo� ia • Obyvate

�stvo a sídla (vývoj po� tu obyvate

�ov, prirodzený a mechanický pohyb,

porovnanie zo susednými krajinami, porovnanie s priemerom EÚ, rozmiestnenie, vzdelanostná a náboženská štruktúra at� ., mestské a vidiecke sídla, administratívne � lenenie, spôsob života obyvate

�ov, jeho osobitosti.)

• Ekonomicko-geografická charakteristika (makroekonomické ukazovatele, nezamestnanos� , štruktúra hospodárstva, zameranie jednotlivých odvetví- priemyselné odvetvia, po

�nohospodárstvo, doprava, cestovný ruch, at� . a ich

priestorové rozmiestnenie, zahrani�ný obchod, kultúra, školstvo) • Medzinárodné postavenie štátu, vz�ahy s najbližšími krajinami, vz�ahy s EÚ,

perspektívy vývoja • Diskusia a záver • Prílohy (mapy, grafy, tabu

�ky, príp. ilustra�né vyobrazenia)

LITERATÚRA: BATEMAN, G., EGAN, V. (ed), 1999: Encyklopedie Zem�pis sv� ta, Columbus, Praha KOLEKTÍV, 1994: Zošitové atlasy pre základné a stredné školy, Vojenský kartografický ústav, š. p., Harmanec KOLEKTÍV, 2003: Lexikón zemí 2003, Fortuna print, Praha KUNSKÝ, J. A KOL., 1968: Zem�pis sv� ta- Evropa. Orbis, Praha LIŠ�ÁK, V., FOJTÍK, P: 1998: Státy a území sv� ta. Libri, Praha N�

MEC, D. (2006): �erná hora - kapesní pr�vodce, Computer Press, Praha, s. 202 PELIKÁN, J. – HAVLÍKOVÁ, L. – CHROBÁK, T. – RYCHLÍK, J. – TEJCHMAN, M. – VOJT

�CHOVSKÝ, O. (2004): D� jiny Srbska, NLN, Praha, 2004


4

ŠESTÁK – TEJCHMAN – HAVLÍKOVÁ – HLADKÝ – PELIKÁN (1998): D� jiny jihoslovanských zemí, NLN, Praha, s. 756 ŠÍSTEK, F. (2007): �erná Hora - stru�ná historie stát� , Libri, Praha, s. 126 rôzne zdroje z internetu, napr.: https://www.cia.gov/library/publications/the-world-factbook/geos/mj.html http://www.montenegro.yu http://www.njegos.org http://www.visit-montenegro.com/where.htm http://en.wikipedia.org/wiki/Montenegro RNDr. Juraj RECHTORÍK, doc. RNDr. Ladislav TOLMÁ �I, PhD. Téma: Po�sko – dejisko konania Medzinárodnej geografickej olympiády 2009

Poľsko – severný sused Slovenskej republiky, bude v roku 2009 miestom konania Medzinárodnej geografickej olympiády. Poľsko a Slovensko v minulosti i v súčasnosti spájal podobný osud. Tak ako v minulosti (Rada vzájomnej hospodárskej pomoci, Varšavská zmluva), tak i dnes (Európska únia, Schengenský priestor, Severoatlantická aliancia, Višegrádska štvorka), sú naše vzťahy úzko späté. Pre naše krajiny je typická i jazyková a kultúrna blízkosť a vybudované vzájomné väzby.

Tento, z pohľadu počtu obyvateľov, takmer 40 miliónový štát s rozlohou viac ako 300 tisíc kilometrov štvorcových je zaujímavý tak z historického i súčasného hľadiska. Jeho prírodné bohatstvo v sebe zahŕňa rozsiahle nížiny s jazernými pahorkatinami, morské pobrežie na severe i pohoria na juhu. Má bohaté zdroje nerastných surovín.

Je to krajina s vysokým podielom obyvateľov rímskokatolíckeho vierovyznania. Obyvateľstvo žije väčšinou v mestách (Varšava, Lodž, Krakov, Poznaň...). Cestovný ruch je sústredený hlavne v Tatrách (oblasť Zakopaného) a v historických mestách (Krakov, Gnezdno...)

Pred Poľskom stojí celý rad dôležitých úloh ako je transformácia a modernizácia ekonomiky, odstránenie korupcie, demokratizácia a vybudovanie občianskej spoločnosti. Cieľom práce je podať geografickú charakteristiku Poľskej republiky a načrtnúť perspektívy jeho ďalšieho vývoja.


� práce

• Metodický postup pri získavaní informácií a spracovaní témy • Zhodnotenie použitej literatúry a �alších podkladových materiálov • Základná geografická charakteristika Po

�skej republiky - geografická a politická

poloha, rozloha, hranice, morské pobrežie • Historický vývoj a administratívne � lenenie - Vojvodstvá • Fyzicko-geografická charakteristika - geologický vývoj, reliéf, klíma, hydrológia,

pôdy, rastlinstvo, živo� íšstvo • Obyvate

�stvo a sídla - vývoj po� tu obyvate

�ov a jeho rozmiestnenie, prirodzený a

mechanický pohyb, veková, vzdelanostná, národnostná a náboženská štruktúra, zamestnanos� a nezamestnanos� , mestské a vidiecke sídla


5

• Integrácia Po�ska do Európskych a Transatlantických štruktúr - Európska únia,

„Schengenský priestor“, Severoatlantická aliancia • Ekonomicko-geografická charakteristika • Perspektívy sociálno-ekonomického rozvoja Po

�ska

• Diskusia a záver • Zoznam použitej literatúry • Prílohy: štatistické údaje, mapy, tabu

�ky, grafy, fotodokumenta�ný materiál

LITERATÚRA: BATEMAN, G., EGAN, V. (ed.), 1999: Encyklopedie Zem�pis sv� ta. Columbus, Praha. � IN�URA, J., MARIOT, P., 1983: Hlavné mestá európskych štátov. Mladé letá, Bratislava. HÄUFLER A KOL., 1968: Zem�pis zahrani�ních zemí 1. a 2. díl. Academia, Praha. KOLEKTÍV, 2003: Lexikón zemí 2003. Fortuna print, Praha. KOREC, P., ZUBRICZKÝ, G., 1996: Krajiny zeme, 1. diel, Bratislava KUNSKÝ, J. A KOL., 1968: Zem�pis sv� ta – Evropa. Orbis, Praha LEXIKÓN štátov a území sveta, 2001. Mapa Slovakia, Bratislava. LEXIKON ZEMÍ 2003. Fortuna Print, Praha. LIŠ�ÁK, V., FOJTÍK, P., 1998: Státy a území sv� ta. Libri, Praha MAGULA, A., MARI, L., TOLMÁ� I, L., TOLMÁ� IOVÁ, T., 2002: Lexikón štátov a území sveta, Mapa Slovakia, Bratislava, 2. vydanie MOCKO, Z., 1986: Krajiny sveta. Politicko-ekonomická príru�ka. Pavda, Bratislava, 2. vyd. NETOPIL, R., BI� ÍK, I., BRINKE, J., 1988: Geografie Evropy. SPN, Praha. ŠÍBL, D., 1999: Európska únia. Bratislava. TOLMÁ� I, L., a kol., 1998: Zemepisný slovník, tabu

�ky. Orbis Pictus Istropolitana,

Bratislava. WEIDENFELD, W., WESSELS, W., 1997: Európa od A po Z. Sprint, Bratislava. Iné pramene: www.statistics.sk, www.google.sk, www.economy.gov.sk, www.wikipedia.sk, www.euractiv.sk, www.europa.sk, www.europa.eu.int, www.zemepis.com, www.vasaeuropa.sk RNDr. Magdaléna ZA

�KOVÁ

Téma: Belgicko – geografická charakteristika so zrete�om na regionálne odlišnosti

krajiny

Pre politický vývoj v Európe od začiatku 90-tych rokov minulého storočia do súčasnosti sú príznačné dve protichodne pôsobiace tendencie – dezintegračné, prejavujúce sa v rozpade väčších štátnych útvarov na menšie samostatné štáty a integračné, smerujúce k spájaniu štátov v rámci Európskej únie a jej rozširovaniu o ďalšie i novovzniknuté štáty. Dezintegračné prejavy „európskeho extrémizmu“, markantné aj v niektorých vyspelých demokratických štátoch, sú spojené s úsilím o získanie autonómie, resp. úplnej nezávislosti určitých regiónov.

Nevyhli sa ani jednému zo zakladajúcich členov EÚ – Belgicku, v ktorom povolebná kríza v rokoch 2007– 2008 trvala dlhšie ako obligátne tri mesiace v dôsledku už opakujúcich sa požiadaviek časti obyvateľstva na rozdelenie štátu. Cieľom práce je vypracovať geografickú


6

charakteristiku krajiny s prihliadnutím na odlišnosti dvoch regiónov – Flámska a Valónska, ich obyvateľstva, zamerania a úrovne hospodárstva v historickom a európskom kontexte.

• Abstrakt práce • Úvod: motivácia výberu témy, ciele práce, postup pri spracovaní, zhodnotenie použitej

literatúry a �alších informa�ných prame�ov. • Základná charakteristika (názvy štátu, štátne zriadenie a symboly, rozloha,

geografická poloha, hranice morské a suchozemské, susedné štáty, ...). • Fyzickogeografické podmienky (povrchové celky, klíma, vodstvo, pôdy, rastlinstvo a

živo� íšstvo). • Životné prostredie a problémy jeho ochrany; lokality Svetového kultúrneho a

prírodného dedi�stva. • Stru�ný preh

�ad historického vývoja (obdobie pred a po vzniku štátu v 19. storo� í do

sú�asnosti, aktuálna vnútropolitická situácia v rokoch 2007- 2008, prí� iny povolebnej krízy a tendencií k rozdeleniu štátu v historickom kontexte).

• Obyvate�stvo a sídla (rozmiestnenie obyvate

�stva, hustota za

�udnenia, prirodzený a

mechanický pohyb - imigrácia, štruktúra veková, národnostná, náboženská, úradné jazyky – jazykové spolo�enstvá, zamestnanos� ; osídlenie – stupe� urbanizácie, hlavné mesto a najvä�šie mestá - ich pamätihodnosti, kultúra a životný štýl obyvate

�ov).

• Administratívne � lenenie (regióny – Flámsko, Valónsko a hlavné mesto Brusel, provincie, obce - ich kompetencie, postavenie a dôležitos� hlavného mesta pre krajinu a EÚ), štátne orgány a inštitúcie, politický systém.

• Ekonomickogeografická charakteristika (celková charakteristika, makroekonomické ukazovatele, HDP, regionálne odlišnosti v zameraní a úrovni hospodárstva, odvetvia hospodárstva - priemysel, po

�nohospodárstvo, doprava, služby, atraktivity pre

cestovný ruch v mestách a na vidieku). • Zahrani�né vz�ahy a obchod (štruktúra exportu a importu pod

�a komodít a štátov,

hlavní obchodní partneri, postavenie krajiny v rámci EÚ, Európy a sveta; vz�ahy so Slovenskom – inštitucionálne, politické, obchodno-ekonomické, kultúrne, Slováci v Belgicku).

• Diskusia a záver (miera splnenia stanovených cie�ov, zhrnutie dosiahnutých

výsledkov, resp. využitie práce, problémy pri spracovaní – napr. rozpornos� údajov a pod.)

• Prílohy: mapy, tabu�ky, štatistický, grafický a fotodokumenta�ný materiál.

LITERATÚRA: BRUSEL, Bruggy, Gent a Antverpy, 2003. Ilustrovaný pr�vodce. Vyd. Euromedia Group, Praha, 1. vyd., 192 s. DEMOGRAPHIC YEARBOOK 2007. United Nations, New York. HERL, M., RETTENMEIEROVÁ, CH., 2006: Brusel. Vyd. Jan Vašut, Praha, 2. �es. vyd., 128 s. INDRA, B., 2007: BELGIE, Lucembursko. Pr�vodce na cesty. Vyd. freytag & berndt, Praha,1.vyd., 192 s. KOLEKTÍV, 1994: Lidé a kultury. Nakladatelství D�m OP, Praha (Státy Beneluxu, s. 114-123). KOLEKTÍV, 1999: Zemepis sveta. Columbus, Praha (s. 270-271). KOLEKTÍV, 2000: Encyklopedie zem�pis sv� ta. Columbus, Praha.


7

KOLEKTÍV, 2001: Geografický místopisný slovník sv� ta. Academia, Praha (Belgicko, s. 82-83). KOLEKTÍV, 2005: Svetové dedi�stvo, Európa 1. Vyd. Ikar, a.s., Bratislava (Belgicko, s. 26-28). KOREC, P., ZUBRICZKÝ, G., 1995, 2003: Krajiny Zeme. 1. diel Európa, vyd. Q 111, Bratislava (Belgicko, s. 85-87). KRÁL, V., 2001: Fyzická geografie Evropy. Academia, Praha. LEXIKÓN krajín sveta. Vojenský kartografický ústav, Harmanec, I. slov. vyd. LEXIKÓN ZEMÍ 2003. Fortuna Print, Praha. LIŠ�ÁK, V., FOJTÍK, P., 1998: Státy a území sv� ta. Nakladatelství Libri, Praha (Belgie, s. 116-120). MAGULA, A. a kol., 2001: LEXIKÓN štátov a území sveta, 2001. Mapa Slovakia, Bratislava, 1. vyd. McDONALD, G., 2004: Belgie. Pr�vodce do kapsy. Vyd. RO-TO-M, Bu�ovice, 1. �es. vyd., 144 s. ŠAFA� ÍKOVÁ, K., 2007: Flámi a Valóni hovoria o rozvode. Denník SME - Zahrani� ie, 19.9.2007, s. 10 (www.sme.sk) STATISTICAL YEARBOOK 2007, United Nations, New York. ŠTATISTICKÁ RO�ENKA Slovenskej republiky 2006, 2007. Veda, vyd. SAV, Štatistický úrad SR, Mapa Slovakia plus, Bratislava 2007, 2008 (kap. 31 Medzinárodné preh

�ady).

Atlasy, mapy a plány: BELGICKO, Holandsko, Luxembursko. Automapa 1 : 500 000. Vyd. freytag & berndt, Artaria, Wien. BELGICKO, Holandsko, Luxembursko. Automapa 1 : 1 000 000. VKÚ, Harmanec, 1999, 1. vyd. BENELUX. Automapa 1: 600 000. GeoClub, vyd. Alpy, Lysá nad Labem, 2002. BRUSSELS, Bruxelles. Stadtplan 1: 10 000. Freytag u. Berndt, Wien. BRÜSSEL. Cityplan. Artaria Wien, Falk Verlag, Ostfindern, Germany. EUROATLAS. Marco-Polo, Falk Verlag, Germany, 2009. ŠKOLSKÝ ATLAS EURÓPA. Vojenský kartografický ústav, Harmanec 2001, 1. vyd. Vybrané internetové adresy: http://www.belgium.be/, http://www.Belgicko.exil.sk, http://sk.wikipedia.org/wiki/Belgicko/, http://www.fgov.be, http://www.flanders.be, http://www.wallonie.be, http://epp.eurostat.ec.europa.eu/portal/page, http://www.cia.gov/cia/publications/factbook/geos/be.html, http://www.euroinfo.gov.sk/index/go.php?id=1073, http://www.europa.eu/abc/european_countries/eu_members/belgium/index_sk.htm http://www.euractiv.sk/volby-v-eu/clanok/belgicko-bude-mat-novu-docasnu-vladu/ http://www.rozhlas.sk/inetportal/pages/slovensko_eu/index.html Iné pramene: �alšie publikácie, mapy a atlasy, štatistické ro�enky, aktuálne informácie z dennej tla�e a �asopisov (Pravda, SME, Hospodárske noviny, Trend, Lidé a zem� , National geographic, Europress, Euromagazín, Euroreport a i.), relácie v rozhlase a televízii (napr.


8

Belgicko, Správy a komentáre, STV 2, 21.11.2007), internet a iné samostatne získané materiály. doc. RNDr. Ladislav TOLMÁ�I, PhD., Mgr. František KRIŽAN Téma: Kuba za vlády Fidela Castra

Jeden z posledných diktátorov sveta Fidel Castro 19. februára 2008 oznámil, že sa už nebude uchádzať o najvyšší úrad na Kube. Takmer po pol storočí je Kuba postavená pred otázku: Ako ďalej? Mnohí považujú odstúpenie Fidela Castra za začiatok demokratických premien „ostrova slobody“. Vlády sa ujal minister obrany Raúl, brat Fidela Castra. Krátko po nástupe nový prezident Raúl Héctor Castro vydal nariadenie, na základe ktorého si môžu Kubánci kupovať počítače a DVD nosiče. Je to začiatok transformácie Kuby? Cieľom práce je geografická analýza Kuby zameraná na socioekonomické charakteristiky a hospodárstvo regiónu v období vlády Fidela Castra (1959-2008) s perspektívami vývoja v budúcnosti.

• Abstrakt práce • Úvod, zhodnotenie literatúry, metodologický postup. • Základná geografická charakteristika Kuby (poloha, rozloha, administratívne � lenenie). • Ú�elová fyzickogeografická charakteristika Kuby (geológia, povrch, podnebie,

vodstvo, pôdy, rastlinstvo a živo� íšstvo, chránené územia). • Vybrané humánnogeografické charakteristiky Kuby:

o história regiónu, o obyvate

�stvo – vývoj po� tu obyvate

�ov, pohyb, rozmiestnenie a štruktúra

obyvate�stva,

o sídla – mestské a vidiecke sídla. o Hospodárstvo Kuby:

- charakteristika po�nohospodárstva,

- charakteristika priemyslu, - charakteristika služieb.

o Cestovný ruch na Kube – základné predpoklady a perspektívy. • Perspektívy budúceho vývoja Kuby. • Diskusia a záver. • Prílohy (mapy, grafy, tabu

�ky, obrazový materiál).

LITERATÚRA: BALEJÍKOVÁ, A. (2007): Kubánc�m vstup zakázán. Lidé a Zem� , � . 11, 2007. BALEJÍKOVÁ, A. (2007): M�sto padlých and� l� . Lidé a Zem� , � . 11, 2007. BUREŠ, F. (2007): Tabák mezi sloními h�bety. Lidé a Zem� , � . 11, 2007. Divoká tvá� Kuby, National Geographic, November 2003. GALUS, J. (2004): Po kubánskem asfaltu. Lidé a Zem� , � . 4, 2004. CHALUPA, P. (2002): Cuba libre (1.). Lidé a Zem� , � . 9, 2002. CHALUPA, P. (2005): Época especial – 12 rok� zvláštního období revoluce na Kub� , Geografia, � . 1, 2005, s. 30-36.


9

PS� USA: 09360 Guantánamo, National Geographic, apríl 2005. JAKÁL, J. (1981): Geografický obraz východnej Kuby a jej krajinné typy. Geografický �asopis, 30, 167-179. JINDRA, J. (2007): Fenomén jménem Kuba. Lidé a Zem� , � . 11, 2007. MAGULA, A. a kol. (2001): Lexikón štátov a území sveta. Mapa Slovakia, Bratislava. MATUŠKOVÁ, M., SUCHA, M. (2003): Kubánská santerie aneb Sou�asní �arodejové. Lidé a Zem� , � . 3, 2003. SUCHA, M. (2007): Kuba: Horké m�sto karnevalu. Lidé a Zem� , � . 1, 2007. SEIFTEROVÁ, P. (2005): Opravdová Kuba. Lidé a Zem� , � . 5, 2005. T�

MA, P. (2007): Zátoka bezpráví. Lidé a Zem� , � . 11, 2007. ZAVADIL, P. (1998): Kuba. Ekonom, � . 20, 0/1998. Pripravované � lánky v �asopise Geografia. Denná tla� . www.cia.com/ciafactbook


10

Kategória „B“ Aktuálne problémy z geografie Slovenskej republiky

RNDr. Katarína DANIELOVÁ

Téma: Hrady a obchodné cesty Obchodné cesty, ktoré v stredoveku prechádzali naším územím, ovplyvnili vývoj aj súčasnej dopravnej siete Od staroveku známa Jantárová cesta síce Slovenskom prechádzala len krátkym úsekom, avšak na ňu nadväzovali ďalšie vetvy, vďaka ktorým sa mohli vtedajší obchodníci zapájať do výmeny tovarov. Boli to však často iba chodníky, po ktorých kupci prepravovali svoje náklady. O trvalejších cestách a spojoch možno hovoriť na Slovensku až v období stredoveku, kedy už naše územie bolo súčasťou Uhorska. Obchod vo vnútri krajiny ale aj so zahraničím mohol byť uskutočňovaný len prostredníctvom siete ciest, ktoré sa postupne na slovenskom území vytvorili a na ochranu ktorých panovníci dali vystavať celú sieť strážnych hradov a tvrdzí (napr. Česká cesta, ktorá viedla z Ostrihomu cez Trnavu do Holíča, či cesta Považím, ktorá spájala Bratislavu (Prešporok) so Sliezskom). Hlavne v prípade lokalizácie hradu v blízkosti križovatky obchodných ciest alebo významného brodu, sa v podhradí postupne vytvárala osada, ktorá sa často rozrástla na mestečko. Rozvoj ciest teda ovplyvňoval aj rozvoj sídelnej siete. Cieľom práce je porovnať historickú a súčasnú cestnú sieť, trasy najdôležitejších obchodných spojníc a súčasných významných cestných komunikácií, zhodnotiť rozmiestnenie hradov pozdĺž nich, ich význam v minulosti a súčasný stav a využitie.

• Abstrakt práce • Úvod • Zhodnotenie literatúry

o venovanej problematike dopravných komunikáciám v minulosti a sú�asnosti o venovanej hradom, strážnym vežiam, zrúcaninám

• Metodický postup pri zbieraní informácií a spracovaní témy • Porovnanie dopravného systému na Slovensku v období stredoveku a v sú�asnosti

o najvýznamnejšie stredoveké komunikácie o najvýznamnejšie sú�asné cestné komunikácie

• Najvýznamnejšie hrady v stredoveku v blízkosti obchodných ciest • Hrady pozd�ž vybranej obchodnej cesty

o Poloha o Vznik a krátka história (+ majitelia) o Význam hradu v minulosti o Charakteristika sú�asného stavu a jeho prípadné využitie

• Záver – celkové zhodnotenie • Prílohy • Prácu je potrebné doplni� mapovými prílohami, odporú�ame doplni� obrazovým

materiálom ako aj informáciami o prípadných združeniach a organizáciách, ktoré sa zaoberajú zachovaním a rekonštrukciou hradov a zrúcaním, prípadne, ktorých � innos� je spätá s trasou historických ciest (CK, náu�né chodníky, ....)


11

LITERATÚRA: BÓNA, M., PLA�EK, M., (): Encyklopédia slovenských hradov, Slovart, Bratislava, 978-80-8085-287-0 DURDÍK, T.,(1994): Kastellburgen des 13. Jahrhunderts in Mitteleuropa. Böhlau, Wien DURDÍK, T. 1998: Hrady kastelového typu 13. století ve st�ední Evrop� . 2., rozš., 1. �eské vyd., Academia, Praha FIALOVÁ, H., FIALA, A., (1966): Hrady na Slovensku. Obzor, FIŠERA Z., (2005): Jeskynní hrady St�ední Evropy. Libri, 295 s, ISBN: 80-7277-247-3 GUR�ÁK, D., (2006): Slovensko v stredoveku. In: Gur�ák, D: Štáty v premenách storo� í. Dejepisný atlas.MAGNUS Press, ISBN 80-89080-47-2 HOFEREK, A. a kol., (2002): Hradné z� íceniny na Slovensku. Vlastním nákladem vydal : Aleš Hoferek, Paseky 3232, Zlín 760 01, 1.vydanie JANŠÁK, Š., (1964): Z minulosti dopravných spojov na Slovensku. In: Geografický �asopis, � . 1, s. 13 – 29. KLEIN, B., (1992a): �eská cesta. In: Historická revue, � . 5, s. 37 KLEIN, B., ( 1992b): Jantárova cesta. In: Historická revue, , � . 3, s. 3 – 4. KOVÁ� , D. a kol., (1998): Kronika Slovenska. Od najstarších � ias do konca 19.storo� ia Fortuna print & Dox, Bratislava, pp616, ISBN 80-7153-174-X MICHAL, P., (1993): Vybrané kapitoly z historickej geografie Slovenska (do prvej polovice 19. storo� ia). FPV UMB, Banská Bystrica, pp.101, ISBN 80-85162-52-0 PISO� , Š., (1973): Hrady, zámky a kaštiele na Slovensku. Osveta, Martin POLLA, B., (1980): Hrady a kaštiele na východnom Slovensku. Východoslovenské vydavate

�stvo, Košice

SLÁMKA, M. A KOL., (2005): Odklínanie hradov. Slovenský skauting, Bratislava SLÁMKA, M. a kol., : Kamenní strážcovia I. Slovenský skauting, Bratislava. SLÁMKA, M. a kol., : Kamenní strážcovia II. Slovenský skauting, Bratislava. SLIVKA, M., VALLAŠEK, A., (1991): Hrady a hrádky na východnom Slovensku. Východoslovenské vydavate

�stvo, Košice

ŽUDEL, J.,(1980): Cesty v 15.a 18.storo� í. In: Mazúr, E. a kol: Atlas SSR, SAV, SÚ geodézie a kartografie, Bratislava http://de.wikipedia.org/wiki/Bernsteinstra%C3%9Fe http://sk.wikipedia.org/wiki/Jant%C3%A1rov%C3%A1_cesta_%28hist%C3%B3ria%29 www.castrum.sk www.hrady.sk www.hrady.tym.sk www.slovakcastles.eu www.slovenskehrady.sk + webové stránky jednotlivých slovenských hradov a zrúcanín


12

doc. RNDr. Alena DUBCOVÁ CSc., Mgr. Vladimíra TOMÁŠIKOVÁ Téma: Dia�ni�ná a rýchlostná dopravná sie� Slovenska – vývoj a perspektívy

Doprava nielen v minulosti, ale aj dnes ovplyvňuje ekonomický ale i kultúrny rozvoj jednotlivých regiónov Slovenska. Zvlášť v súčasnom období ovplyvňuje rozhodovanie mnohých zahraničných firiem o umiestnení svojich závodov na našom území.

Súčasný stav dopravného systému Slovenska je výsledkom dlhodobého vývoja, kde pôsobilo viacerých skutočností, ako poloha, tvar územia Slovenska, jeho veľkosť a prírodné podmienky. Rozhodujúci význam pri preprave materiálu i osôb má hlavne cestná doprava. Z tohto pohľadu jej rozvoj patrí medzi hlavné priority vlády SR, ktorej cieľom je uspokojiť súčasné a výhľadové nároky cestnej dopravy s prihliadnutím na prepojenie na európske dopravné koridory ako i na zlepšenie dostupnosti všetkých regiónov Slovenska. Hlavnú pozornosť je upriamená na výstavbu diaľnic a rýchlostných komunikácií.

Cieľom danej témy je na základe odporúčaných a ďalších dostupných prameňov i samostatne získaných informácií a materiálov spracovať poznatky predovšetkým o vývoji a súčasnom stave diaľničnej a rýchlostnej siete na Slovensku, keďže mobilita a kvalitná dopravná infraštruktúra je považovaná za jeden z nosných pilierov pre dosahovanie ekonomického rastu, pre zvyšovanie konkurencieschopnosti a prosperity spoločnosti, pre zlepšovanie sociálneho postavenia obyvateľstva, zvyšovanie zamestnanosti a odstraňovanie disparít menej rozvinutých regiónov.

• Abstrakt práce • Úvod • Cie

� a metodika práce

• Preh�ad ( zhodnotenie) použitej literatúry a �alších podkladových materiálov

• Význam dopravy pre rozvoj národného hospodárstva s dôrazom na cestnú dopravu Slovenska (vývoj a formovanie, sú�asný stav cestnej dopravnej siete.:

• Cestná doprava a jej charakteristika ( � lenenie cestnej dopravy na verejnú osobnú a nákladnú, charakteristika vybraných ukazovate

�ov cestnej siete - d�žka ciest,

kategorizácia, hustota cestnej siete, intenzita dopravy, objem prepráv ...), • Dia

�ni�ná sie� na Slovensku:

história budovania dia�ni�nej siete na našom území, charakteristika dia

�nic v

kontexte dopravy vôbec, sú�asný stav dia�nic (fyzicko–geografická prípadne

humánno–geografická charakteristika dia�ni�ných úsekov, zoznam úsekov v

prevádzke, vo výstavbe, v príprave, lokalizácia stavby, d�žka úsekov, charakteristika objektov na jednotlivých úsekoch a iné)

• Rýchlostné komunikácie Slovenska história budovania rýchlostnej siete na našom území, charakteristika dia

�nic v

kontexte dopravy vôbec, sú�asný stav dia�nic (fyzicko–geografická prípadne

humánno–geografická charakteristika dia�ni�ných úsekov, zoznam úsekov v

prevádzke, vo výstavbe, v príprave, lokalizácia stavby, d�žka úsekov, charakteristika objektov na jednotlivých úsekoch a iné)

• Dopravné problémy územia, vz�ah dopravy a životného prostredia v študovanom priestore.

• Záver • Zoznam literatúry • Prílohy – mapy, plány, schémy, tabu

�ky, grafy, fotografie dokumentujúce stav dia

�nic


13

LITERATÚRA: BRINKE, J., 1983: Úvod do geografie dopravy. Katedra ekonomickej a regionálnej geografie PF UK, Praha, 98 s. GAUDIGS, G., 1984: Verkehrsgeographie. Gotha : Haack, 294 s. IVANI�KA, K., 1983: Základy teórie a metodológie socioekonomickej geografie. SPN Bratislava, 448 s. HONS, J., 1975: Dejiny dopravy na území �SSR. Alfa Bratislava, 310s. KOREC, P., 1989: Doprava. In: PLESNÍK, P., a kol.: Malá slovenská vlastiveda. Obzor, Bratislava, 233-239. KOREC, P., 1994: Humánna geografia I. Geografia dopravy. Vysokoškolské skriptá, UK, Bratislava, 80–120. KOREC, P., 1996: Význam hierarchizácie cestných komunikácií v Bratislave. In: Acta Fac. Rerum Nat. Univ. Comen., Geographica, 39, Bratislava, 169–181. LUKNIŠ, M., 1985: Regionálne � lenenie SSR z h

�adiska jej racionálneho rozvoja. In:

Geografický �asopis, 37, 2 - 3, SAV Bratislava, 137–163. PODHORSKÝ , F., 1974: Doprava. In: KOLEKTÍV AUTOROV: Slovensko 3 –

�ud. Obzor,

Bratislava, 183-210. � lánky z �asopisov a dennej tla�e: Hospodárske noviny, Pravda, SME, Trend ... Štatistické zdroje: Ro�enka dopravy, pôšt a telekomunikácií 2006, 2007 Celoštátne s� ítanie dopravy v Slovenskej republike v roku 2005 http://www.ssc.sk/user/view_page.php?page_id=1388&preview=1 Vývoj v doprave, poštách a telekomunikáciách SR 1993-2005 http://www.telecom.gov.sk/index/open_file.php?file=mdpt/dokumenty/statistika/trend05_ttgm_fin.pdf Užívate

�ský komplexný systém analýz za dopravu pod

�a krajov a regiónov 1998-2005

http://www.telecom.gov.sk/index/open_file.php?file=mdpt/dokumenty/statistika/tc103_cu4b_tlist.pdf Vývoj v doprave, poštách a telekomunikáciách SR 2006 http://www.telecom.gov.sk/index/open_file.php?file=doprava/statistika/vyvojdpt2006.pdf http://www.telecom.gov.sk/externe/idic/index.html Internetové zdroje: http://www.telecom.gov.sk/index/index.php?ids=1, posledný prístup 4.3.2008 http://www.ssc.sk/user/view_page.php, posledný prístup 4.3.2008 http://www.ndsas.sk/index/index.php, posledný prístup 4.3.2008 http://www.dialnice.info/, posledný prístup 4.3.2008 http://doprava.programypc.sk/, posledný prístup 4.3.2008 http://www.etrend.sk/29911/pozemna-doprava, posledný prístup 4.3.2008


14

doc. RNDr. Katarína �IŽMÁROVÁ CSc., RNDr. Juraj RECHTORÍK Téma: Slovenská republika po vstupe do „Schengenu“

Schengenská dohoda, podpísaná 14. júna 1985, sa stala základom postupného rušenia kontrol na spoločných hraniciach s cieľom voľného pohybu osôb, tovaru a služieb. K zakladajúcim členom, ktorými boli: Nemecko, Francúzsko, Belgicko, Holandsko a Luxembursko, postupne pribúdali ďalšie štáty Európy.

Dohoda bola podpísaná v dovtedy neznámom mestečku Schengen (rok 2005 – 425 obyvateľov), ležiacom v Luxembursku, v blízkosti hraníc s Nemeckom a Francúzskom.

Pre krajiny, ktoré sú členmi Schengenského priestoru vyplýva okrem výhod i množstvo povinností. Napriek zrušeniu kontrol na vnútorných hraniciach sa o to väčší dôraz kladie na ochranu vonkajších hraníc. Dohoda si vyžaduje maximálnu spoluprácu, ako i jednotnú podobu víz a spoločnú azylovú politiku.

Slovensko vstúpilo do najväčšej bezhraničnej zóny na svete 21. decembra 2007. Východná hranica Slovenskej republiky s Ukrajinou sa zároveň stala „Schengenskou hranicou“.


� práce

• Metodický postup pri získavaní informácií a spracovaní témy • Zhodnotenie použitej literatúry a �alších podkladových materiálov • História vzniku „Schengenského priestoru“ • � lenské krajiny a ich špecifiká • Geografická charakteristika a vonkajšie hranice „Schengenského priestoru“ • Integrácia Slovenska do Európskych a Transatlantických štruktúr ( Európska únia,

Severoatlantická aliancia) • Slovensko a „Schengenský priestor“ • Klady a zápory vstupu Slovenska do „Schengenského priestoru“ • Migrácia osôb, možné zmeny prirodzeného a mechanického pohybu, zmeny

národnostné a náboženské, zamestnanos� ( s oh�adom na Slovenskú republiku)

• Výmena tovarov a služieb, konkurencieschopnos� Slovenskej republiky • Východná hranica Slovenskej republiky s Ukrajinou • Perspektívy sociálno-ekonomického rozvoja Slovenskej republiky po integra�ných

procesoch • Diskusia a záver • Zoznam použitej literatúry • Prílohy: štatistické údaje, mapy, tabu


LITERATÚRA: Materiály Ministerstva vnútra Slovenskej republiky Materiály Európskej únie Materiály Rady Európy Materiály Európskeho parlamentu Iné pramene: www.statistics.sk, www.google.sk, www.economy.gov.sk, www.wikipedia.sk, www.euractiv.sk, www.minv.sk/schengen/, www.vasaeuropa.sk, www.europa.eu, www.europarl.europa.eu, www.europskaunia.sk, www.schengen.com


15

RNDr. Juraj RECHTORÍK, Mgr. Marián OBERTA Téma: Voda ako lokaliza�ný � inite� cestovného ruchu v Slovenskej republike

Slovensko predstavuje z hľadiska vodných zdrojov zaujímavú a rôznorodú krajinu. I keď Slovensku chýba priamy prístup k moru, vodné zdroje ma značné. Oblasť Žitného ostrova je najväčšou zásobárňou pitnej vody v Strednej Európe. Na mnohých miestach Slovenska sú významné zdroje minerálnych a termálnych vôd.

Nachádzajú sa tu prírodné vodné plochy (jazerá, hlavne ľadovcového pôvodu), či významné rieky. Oveľa väčšie plochy však zaberajú umelé vodné nádrže. V minulosti to boli hlavne rybníky, tajchy či klauzy. V druhej polovici 20. storočia začali vznikať na jednotlivých riekach vodné nádrže, jednak ako zdroje pitnej vody, na výrobu elektrickej energie, i s účelom ochrany proti povodniam.

Tieto fakty vytvárajú predpoklady pre rozvoj cestovného ruchu. Dlhú, i z medzinárodného hľadiska, má tradíciu na Slovensku kúpeľníctvo. Liečivé pramene v Piešťanoch, Trenčianskych Tepliciach, Dudinciach, Bardejovských Kúpeľoch a v mnohých ďalších lákajú ročne množstvo domácich i zahraničných návštevníkov.

Vodné plochy sa stávajú cieľom oddychu a rekreácie stále častejšie. Pri termálnych vrtoch vznikajú koncom minulého storočia prvé aquaparky.


� práce

• Metodický postup pri získavaní informácií a spracovaní témy • Zhodnotenie použitej literatúry a �alších podkladových materiálov • Lokaliza�né predpoklady rozvoja cestovného ruchu (prírodné predpoklady,

infraštruktúra, služby...) • Vodné plochy a ich možnosti využívania pre cestovný ruch (rekreácia, vodné športy...) • Kúpele, história, sú�asnos� , perspektívy rozvoja • Aquaparky, wellnes • Spracovanie konkrétnej destinácie pre rozvoj cestovného ruchu súvisiaceho s vodou • Diskusia a záver • Zoznam použitej literatúry • Prílohy: štatistické údaje, mapy, tabu


LITERATÚRA: BIZUBOVÁ, M., RUŽEK, I., MAKÝŠ, O., 2001: Náu�né chodníky Slovenska. Katalóg I.–II. �as� . Strom života, Bratislava. Kolektív autorov, (2002): Atlas krajiny Slovenskej republiky, Ministerstvo životného prostredia SR, Slovenská agentúra životného prostredia Banská Bystrica. Kolektív autorov, (1980): Atlas SSR, SGK. Bratislava. KOPŠO, E., 1987: Zemepis cestovného ruchu. SPN Bratislava. KOREC, P., LAUKO, V., TOLMÁ� I, L., ZUBRICZKÝ, G. (1997): Kraje a okresy Slovenska, vyd. Q111. Bratislava. Lauko.V., 1997: Fyzická geografia Slovenska 1, UK Bratislava. MARIOT, P., 1983: Geografia cestovného ruchu. VEDA vydavate

�stvo SAV Bratislava

MATLOVI� , R., KANDRÁ�OVÁ, V., MICHAELI, E., 1996: Exkurzie po Slovensku. UPJŠ, Inštitút turizmu a hotelového manažmentu, Prešov. ONDREJKA, K., 2004: Rekordy Slovenska, Kultúra. MAPA Slovakia Plus s. r. o., Bratislava.


16

PLESNÍK, P. a kol. (1989): Malá slovenská vlastiveda 1, Obzor Bratislava. ZMORAY, I., PODHRADSKÝ, V. A KOL., 1982: Zaujímavosti slovenskej prírody. Osveta, Bratislava. Iné pramene: www.statistics.sk, www.google.sk, www.economy.gov.sk, www.skonline.sk, www.surf.sk, www.venda.sk/vodne nadrze/, www.relaxos.sk, www.a-z.kupele.slovenske.info, www.kupele.net, www.sunflowers.sk, www.kupaliska.sk, web stránky miest a obcí doc. RNDr. Alena DUBCOVÁ CSc., Mgr. Marián KULLA, P hD. Téma: Elektrotechnický priemysel Slovenska

Elektrotechnický priemysel patrí k mladším odvetviam priemyslu Slovenska. Jeho výrobky sa stali bežnou súčasťou našej spoločnosti až od polovice 19. storočia. Prvé firmy, tohto odvetvia vyrábali iba jednoduché elektrotechnické zariadenia (zvončeky, tlačidlá, regulátory, elektrické hodiny, batériové prístroje). Rozvoj elektrotechnického priemyslu nastal pri industrializácií Slovenska, po II. svetovej vojne, kedy vznikajú veľké závody ako Tesla (spotrebná elektronika) Bratislava, Chirana Stará Turá a ďalšie. I keď toto odvetvie je viazané na výsledky vedy a techniky, elektrotechnický priemysel bol v pomerne dlhodobej technologickej izolácii, čo sa prejavilo jeho chýbajúcou konkurencieschopnosťou na západných trhoch po zmene spoločensko-politických podmienok. Mnohé závody zanikli, resp. pretransformovali svoje výrobné programy. Príchodom zahraničných investorov (napr. Sony, Samsung, Wirlpool ….) ako i firiem vyrábajúcich pre automobilový priemysel sa odvetvie elektrotechnického priemyslu stalo druhým hnacím motorom priemyslu Slovenska. Elektrotechnický priemysel tvoria obory – výroba kancelárskych strojov a počítačov (OKEČ 30), elektrických strojov a prístrojov (OKEČ 31), rádiových, televíznych a komunikačných zariadení (OKEČ 32) ako aj výrobu zdravotníckych, presných a optických prístrojov, hodín a hodiniek (OKEČ 33).

Cieľom práce je charakterizovať podmienky vývoja elektrotechnického priemyslu na Slovensku v minulosti, súčasnosti a naznačiť určité perspektívy jeho vývoja do budúcnosti, poukázať na priestorové rozmiestnenie jeho podnikov na Slovensku. V práci by mala byť venovaná pozornosť jeho oborom a najvýznamnejším podnikom odvetvia prostredníctvom analýzy zamestnanosti, ekonomických ukazovateľov, odberateľsko-dodávateľských vzťahov a pod.

• Abstrakt práce • Úvod • Zhodnotenie literatúry • Metodika práce • Vývoj elektrotechnického priemyslu na Slovensku • Sú�asný stav elektrotechnického priemyslu na Slovensku • Charakteristika vybraných oboroch a priemyselných podnikov elektrotechnického

priemyslu na Slovensku • Perspektívy elektrotechnického priemyslu na Slovensku • Záver • Prílohy: foto, mapy, tabu

�ky, grafy


17

LITERATÚRA: FRK, M., HRBEK, V. et. Al. (1988): �eskoslovenský elektrotechnický a elektronický pr�mysl 1948-1988. SNTL+ALFA, 306 s. KOPA�KA, L. (1996): Strukturální zm�ny ekonomiky se zvláštním z�etelem k pr�myslu. In: Geografická organizace spole�nosti a transforma�ní procesy v �R. P�F UK Praha, s. 219-237 MLÁDEK, J. (1995a): Procesy transformácie priemyslu Slovenska, Geographica Slovaca, 10, Bratislava, s. 163-171 POPJAKOVÁ, D. (1999): Štrukturálne a priestorové zmeny priemyslu pod vplyvom socioekonomickej transformácie. Acta Facultatis Studiorum Humanitatis et Naturae Universitatis Prešoviensis, Prírodné vedy, Folia Geographica, Vol. XXII, No. 3, s. 249-270 Ro�enky priemyslu, Štatistický úrad SR v Bratislave www.sario.sk, www.nbs.sk, www.economy.gov.sk Denná tla� v SR, ekonomický týždenník Trend


18

Kategória „C“ Geoekologické a environmentálne problémy

RNDr. Katarína DANIELOVÁ, Mgr. Anton FOGAŠ Téma: Ropa a ropné zdroje v období globalizácie

Súčasné obdobie je často spájané s pojmami internetizácia, informatizácia a predovšetkým globalizácia. Postupné a stále hlbšie prepájanie krajín na ekonomickej, politickej, kultúrnej úrovni, vedie na jednej strane k postupnému približovaniu sa krajín, na druhej strane často k prehlbovaniu rozdielov medzi vyspelými mocnosťami a rozvíjajúcimi sa krajinami. Prvými impulzmi pre obdobie globalizácie bol prudký rozvoj dopravy v polovici 20.storočia, ktorý umožňoval rýchlejšiu komunikáciu a tým aj nadväzovanie kontaktov; dnes už rýchlosť komunikačného prepojenia zabezpečujú predovšetkým IT – technológie.

Obdobie globalizácie je spojené s mnohými problémami - politickými, hospodárskymi, či demografickými ale aj kultúrnymi a ekologickými. Jedným z najpálčivejších je otázka využiteľnosti ropných zdrojov, ktoré na jednej strane výraznou mierou ovplyvňujú svetovú ekonomiku, no na druhej ich využívanie má často veľmi negatívny dopad na životné prostredie.

Cieľom práce je podať ucelenú informáciu o význame ropy pre svetové hospodárstvo, jeho vplyvoch na jednotlivé hospodárske odvetvia a prepojenia medzi jednotlivými štátmi. Je potrebné poukázať na riziká, ktoré vznikajú v súvislosti s ťažbou ropy (hlavne ekologické, ale aj hospodárske, či politické) a ktoré môžu nastať pri vyčerpaní ropných zdrojov.

• Abstrakt práce • Úvod • Zhodnotenie literatúry • Metodický postup pri zbieraní informácií a spracovaní témy • Ropa – jej význam pre svetové hospodárstvo

o Spracovanie a využite�nos� ropy

o Svetové náleziská, ropovody o Najvä�ší svetoví producenti a najvä�ší svetoví odberatelia a ich postavenie v

svetovej ekonomike • Ropa – zásoby

o Ropný vrchol - dokedy budeme ma� ropu? o Riziká vyplývajúce z možného nedostatku ropy o Možné riešenia - ako �alej bez ropy?

• Ropa – ekologická hrozba? o zne� is�ovanie životného prostredia pri �ažbe a doprave ropy o zne� is�ovanie životného prostredia spotrebou produktov z ropy

• Ropa – zdroj konfliktov • Záver – celkové zhodnotenie • Prílohy

LITERATÚRA: BALÁŽ, P., (2001): Ropa a svetové hospodárstvo v období globalizácie. Sprint Vfra, Bratislava, 215s., ISBN 80-88848-85-7


19

BIENIK, J., (1982): Ropa, zemný plyn a životné prostredie. Alfa, Bratislava, 239s. BREZULA,

�., (1977): Ropa - problém sú�asného sveta. Obzor, Bratislava

DROBNÝ, E., (1984): Aj ty žiješ na dlh. Smena, Bratislava DZIEWANOWSKI, K., (1979). Zlato púšte. Pravda, Bratislava �

URICA, D., (1986): Ložiská ropy a zemného plynu v strednej Európe. Alfa, Bratislava, 284 s. EKOROPA, (1995): Ochrana životného prostredia pred nepriaznivými ú� inkami ropných látok : zborník prednášok, Žilina : Dom techniky ZSVTS , 1995 GLASKÝ, D., (1988): Miliónové objevy. Albatros, Praha KOVAL, V., (1981): Z hlubin Zem� a v�k� . Albatros, Praha ŠEDIVKA, F., (1997): Ekológia a ropné látky. (1.�as� ) Vojenská akadémia, Liptovský Mikuláš. TEREM, P., (2005): Jadrová energia v štruktúre svetových energetických zdrojov. Medzinárodné súvislosti. Bratia Sabovci, s.r.o., Zvolen, s. 248 Periodiká: Medzinárodné otázky, Mezinárodní vztahy, Mezinárodní politika, Zahrani�ná politika, Trend Atlasy sveta – mapy rozloženia nerastných surovín vo svete a jednotlivých svetadieloch, mapy hospodárstva, .... http://cs.wikipedia.org/wiki/Ropn%C3%BD_vrchol (Ropný vrchol) http://de.wikipedia.org/wiki/Erd%C3%B6l http://ekonomika.etrend.sk/54311/svetova-ekonomika/draha-ropa-problem-ale-aj-sanca http://en.wikipedia.org/wiki/Petroleum http://sk.wikipedia.org/wiki/Ropa http://www.eia.doe.gov/emeu/international/contents.html http://www.euractiv.sk/energetika/zoznam_liniek/ropa-a-zemny-plyn---geopoliticke-aspekty http://www.quark.sk/archiv_data.php?month=05&year=2006&num=3 (Bez ropy to zatia

�

nejde) http://www.blisty.cz/2007/11/21/art37415.html (Energetické zdroje a bezpe�nost EU) http://www.blisty.cz/art/23057.html (Konec ropné éry?) http://www.blisty.cz/art/23456.html (Viac lacnej ropy už nikdy nebude) http://www.blisty.cz/art/29977.html (Viac lacnej ropy už nikdy nebude II.) http://www.blisty.cz/art/37406.html (Ropy bude dost, budeme na ni ale mít?) http://www.blisty.cz/art/40292.html (Evropská komise p� ipravuje krizový plán ropné nouze, firmy uzavírají strategické smlouvy) http://www.sjforum.sk/infoservis/infoservis3.htm (Koniec doby ropnej sa blíži, sme pripravení?) Mgr. Tibor MADLE �ÁK, RNDr. Dušan BARABAS, CSc. Téma: Medzinárodné konflikty o zdroje pitnej vody

Voda pre živý organizmus nevyhnutná substancia nie len v chápaní biologickom ale i v chápaní politickom a spoločenskom. Názov tohto tisícročia, ako tisícročia vody nie je náhodný. Globálne zmeny klímy môžu znamenať nárast napätia nie len v oblastiach v ktorých voda bola v minulosti a je i v súčasnosti zdrojom napätia, ale tento problém sa môže rozšíriť i do oblasti, ktoré tento problém nemali. Práce geografickej olympiády by mali priniesť analýzu lokalít, ktoré sú potenciálne náchylné na vznik konfliktov zhodnotením základných


20

parametrov bilančnej rovnice, i keď len na úrovni verbálnej a jej porovnaním s potrebou prípadne využívaním vodných zdrojov. Samozrejme je potrebne uvažovať s dostupnosťou a kvalitou vodných zdrojov, ktorá zohráva dôležitú úlohu pri vzniku konfliktov.

• Abstrakt práce • Úvod, ciele práce, zhodnotenie literatúry, metodický postup • Zdroje pitnej vody na Zemi, ich objem a rozmiestnenie • Geografická charakteristika regiónov s nedostatkom pitnej vody (regiónov, kde majú

zdroje pitnej vody konfliktný potenciál) so zameraním sa na rôznorodé súvislosti spotreby (demografický rast, rast priemyselnej výroby, po

�nohospodárstvo at� .)

• Politicko-geografická analýza vybraných konfliktných situácii vo svete (v minulosti a sú�asnosti) v súvislosti so zápasom o zdroje pitnej vody (Severná Afrika, Blízky a Stredný Východ, Stredná Ázia)

• Záver – Prognóza �alšieho vývoja sveta a úlohy, ktorú v �om budú zohráva� zdroje pitnej vody

LITERATÚRA: JENÍ�EK, V. – FOLTÝN, J. 2003. Globální problémy sv� tové ekonomiky. Praha: C. H. Beck. KENNEDY, P. 1996. Sv� t v 21. století. Praha: Lidové noviny. KRPEC, O. 2004. Voda jako relevatní mezinárodnepolitické téma. Mezinárodní politika, ro� . 28, � . 7. KOLEKTÍV, 2000. Encyklopedie Zem�pis sv� ta. Columbus, Praha. KOLEKTÍV, 2004. Školský zemepisný atlas sveta. VKÚ, a. s., Harmanec, 1. vyd. KOLEKTÍV, 2005. Geografia pre všetkých. S atlasom sveta a s internetovými adresami. Matys, Bratislava. Lexikón Zemí 2003. Fortuna Print, Praha. LIŠ�ÁK, V. – FOJTÍK, P. 1998. Státy a území sv� ta. Libri, Praha. RAD

�J, T. 2004. Otázky vodních zdroj� na St�edním Východe. Mezinárodní politika, ro� . 28, � . 7.

SHMUELI, D. F. 1999. Water quality in international river basins. Political Geography, Vol. 18, pp. 437-476. STATISTICAL YEARBOOK 2006, United Nations, New York STEINBERG, P. E. – CLARK, G. E. 1999. Troubled water? Acquiescence, conflict, and the politics of place in watershed management. Political Geography, Vol. 18, pp. 477-508. ZEREINI, F. – JAESCHKE, W. (eds): Water in the Middle East and in North Africa. Springer, 2004. �asopisy: Geo, Geografické rozh

�ady, Geografia, Lidé a Zem� , National Geographic, Mezinárodní

politika www.fao.gov www.worldwater.org/conflict.htm www.globalpolicy.org/security/natres/waterindex.htm


21

Mgr. Eva DŽUPINOVÁ, PhD. Téma: Ochrana prírody verzus cestovný ruch vo vybranom chránenom území na Slovensku

Cestovný ruch je pojem, ktorý je veľmi často témou diskusií nielen na celospoločenskej, ale tiež regionálnej či lokálnej úrovni. Slovensko má nesporne veľmi dobrý potenciál pre rozvoj cestovného ruchu, pričom v niektorých regiónoch môže byť aj jedným z alternatívnych nástrojov pre celkový rozvoj regiónu. Nekontrolovaný rozvoj aktivít spojených s cestovným ruchom však môže v niektorých oblastiach narušiť ich stabilitu a prirodzený vývoj. Ide predovšetkým o veľmi cenné prírodné územia, s väčším či menším stupňom ochrany.

Cieľom práce bude podať komplexnú fyzicko-geografickú charakteristiku vybraného chráneného územia, osobitne sa zamerať na špecifiká ochrany prírody v danom území, predstaviť aktivity cestovného ruchu, identifikovať potenciálne ohrozenia a konfliktné oblasti a načrtnúť možnosti rozvoja cestovného ruchu v súlade s princípmi trvalo udržateľného rozvoja chráneného územia.

• Abstrakt práce • Úvod, ciele práce • Metodika práce a preh

�ad informa�ných zdrojov (odborná literatúra, �asopisy, mapové

diela, štatistické zdroje, www-stránky) • Vymedzenie vybraného chráneného územia a jeho poloha v rámci Slovenska (aj

vzh�adom na dopravnú dostupnos� )

• Geografická charakteristika vybraného chráneného územia (s dôrazom na fyzicko-geografické podmienky územia)

• Špecifiká (predmet) ochrany vo vybranom chránenom území • Cestovný ruch v území (potenciál územia – prírodné a kultúrno-historické

zaujímavosti, vybavenos� územia zariadeniami a službami pre cestovný ruch, formy cestovného ruchu, aktivity, návštevnos� )

• Existujúce a potenciálne konflikty cestovný ruch verzus ochrana prírody, miesta konfliktov

• Možnosti zosúladenia ochrany prírody a aktivít turizmu (rozvoj cestovného ruchu v súlade s trvalou udržate

�nos�ou územia), návrhy riešení

• Záver • Zoznam literatúry • Prílohy (tabu

�ky, grafy, mapy, obrázky)

LITERATÚRA: Atlas krajiny Slovenskej republiky, 2002. Ministerstvo ŽP SR Bratislava, Slovenská agentúra životného prostredia Banská Bystrica. KOPŠO, E. a kol., 1992: Geografia cestovného ruchu. SPN, Bratislava LAUKO, V., 2003: Fyzická geografia Slovenskej republiky. Vyd. MAPA Slovakia, Škola, s.r.o., Bratislava. MÍCHAL, I. a kol., 1992: Ekologická stabilita. Veronica, Brno. OTRUBOVÁ, E., 1996: Humánna geografia II. Vysokoškolské skriptá. Prírodovedecká fakulta UK, Bratislava. VOLOŠ�UK, I., 2003: Ochrana prírody a krajiny. Technická univerzita, Zvolen. Zákon � . 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny


22

Enviromagazín, Krásy Slovenska, Životné prostredie Vybrané internetové stránky: www.enviro.gov.sk, www.enviroportal.sk, www.sazp.sk, www.economy.gov.sk, www.sacr.sk prof. RNDr. Robert IŠTOK, PhD., RNDr. Daniel GUR�ÁK, PhD. Téma: Regióny napätia vo svete

Jednými z najpálčivejších politicko-geografických problémov súčasného sveta sú etnické a náboženské konflikty. Od najstarších čias dejín ľudskej civilizácie bola náboženská, etnická, kmeňová či klanová príslušnosť obyvateľstva jednou z najčastejších príčin (často však tiež len zásterkou) rôznych lokálnych konfliktov. V novoveku sa tento problém modifikoval do pozmenenej podoby. Vznikali teritoriálne štáty, ktorých hranice sa formovali v rámci vzájomných mocenských tlakov jednotlivých politických síl, ale často bez ohľadu na národnostné, či náboženské zloženie obyvateľstva. Okrem tradičných etnicko-náboženských rozporov však priniesla moderná doba i nové príčiny, ktoré sa s tými pôvodnými kombinujú. Sú to najmä rastúce sociálne rozdiely spojené často s preľudnením určitých regiónov, tlakom na pôdu, problémy s nedostatkom a nerovnomerným rozdelením prírodných zdrojov(napr. vody)a pod. Pre prípadné riešenie týchto konfliktov (pokiaľ je vôbec možné) je však nutné najmä ich pochopenie.

• Výber jednej charakterizovanej konfliktnej oblasti z uvedených: palestínsko-izraelský

konflikt po smrti J. Arafata (obdobie 2004-2008), konflikt v Iraku (od r. 2003), konflikt v Afganistane (od r. 2001), konflikt v Darfure (od 2004), konflikt v Somálsku (od r. 1993), konflikt v Demokratickom Kongu – bývalom Zaire (od 1997), vnútorný konflikt v Kolumbii (od r. 1995)

• Abstrakt práce • Úvod, postup pri zhodnotení literatúry a �alších prame�ov, metodický postup • vymedzenie sledovaného územia • stru�ná geografická charakteristika sledovaného regiónu:

o vybrané dôležité (vzh�adom na charakterizovaný konflikt) fyzicko-geografické �rty územia

o vybrané dôležité (vzh�adom na charakterizovaný konflikt) socioekonomicko-

geografické � rty územia, prípadne zú�astnených štátov (najmä charakteristiky obyvate

�stva a hospodárstva)

• stru�né historicko-geografické prí� iny sledovaného konfliktu (vybrané � rty sledovaného územia a konfliktu v staršej minulosti do zadaného letopo� tu), základný chronologický preh

�ad udalostí a vlastné vysvetlenie prí� in (na základe

naštudovaných prame�ov) • politicko-geografický opis vlastného konfliktu (v zadanom �asovom období), základne

fakty, chronológia, štatistické údaje, vlastné vysvetlenie súvislostí • dôsledky konfliktu (dopady na spolo�nos� , obyvate

�stvo, hospodárstvo, politiku,

životné prostredie) • perspektívy �alšieho vývoja konfliktu – rôzne varianty vývoja (na základe

preštudovaných zdrojov), vlastný názor autora na daný problém (vyjadrenie sa k uvedeným variantom, prípadne formulovanie vlastných záverov)


23

• Diskusia a záver • Prílohy (mapy, grafy, tabu

�ky, príp. ilustra�né vyobrazenia)

LITERATÚRA: BAAR, V. (2002): Národy na prahu 21. století – Emancipace, nebo nacionalizmus? Ostravská univerzita, Tilia, Ostrava, 2002, 415 s., ISBN 80-86101-66-5 BELL-FIALKOFF, A. (2003): Etnické � istky, Práh, Praha, s. 327, ISBN 80-7252-070-9 BRZEZINSKI, Z. (1999): Velká šachovnice. Mladá fronta, Praha, s. 228, ISBN 80-204-0764-2 GUR�ÁK, D. – BLAŽÍK T. – LAUKO, V. (2007): Úvod do politickej geografie, geopolitiky a regionálnej geografie, Univerzita Komenského, Bratislava, p. 140, ISBN 978-80-969338-8-4 HUNTINGTON, S. P. (2001): St�et civilizací, Rybka Publishers, Praha, s. 447, ISBN 80-86182-49-5 IŠTOK, R. (2003): Politická geografia a geopolitika, Prešovská univerzita, Fakulta humanitných a prírodných vied, Prešov, s. 392, ISBN 80-8068-191-0 KOLEKTÍV, 1994: Zošitové atlasy pre základné a stredné školy, Vojenský kartografický ústav, š. p., Harmanec KOLEKTÍV, 2003: Lexikón zemí 2003, Fortuna print, Praha LIŠ�ÁK, V., FOJTÍK, P: 1998: Státy a území sv� ta. Libri, Praha PARKER, G. (1999): Atlas sv� tových d� jin, Knižní klub, Praha, s. 176, ISBN 80-7176-928-2 PLECHANOVOVÁ, B. – FIDLER, J. (1997): Kapitoly z d� jin mezinárodních vztah� 1941-1995. ISKP, Praha, s. 240, ISBN 80-85241-79-X TESA� , F. (2007): Etnické konflikty, Portál, Praha, p. 251, ISBN 978-80-7367-097-9 rôzne zdroje z internetu, napr.: https://www.cia.gov http://en.wikipedia.org


24

Kategória „D“ Vo�ná téma

Kategória „D“ nie je tematicky vymedzená. V tejto kategórii si ú�astníci geografickej olympiády môžu zvoli� tému pre spracovanie písomnej práce sami. Majú by� pôvodné, samostatné, ktoré majú vychádza� z terénneho výskumu, pozorovania a pod. Okrem odbornej literatúry k spracovaniu témy v tejto kategórii treba využi� rôzne materiály a vlastný terénny výskum, spojený s mapovaním a fotodokumentáciou.

GEOGRAFICKÁ OLYMPIÁDA 37. RO �NÍK

Témy písomných prác v školskom roku 2008/2009 Autori: RNDr. Dušan Barabas, CSc.

doc. RNDr. Katarína � ižmárová CSc. RNDr. Katarína Danielová

doc. RNDr. Alena Dubcová, CSc. Mgr. Eva Džupinová, PhD. Mgr. Anton Fogaš

RNDr. Daniel Gur�ák, PhD. prof. RNDr. Robert Ištok, PhD.

Mgr. František Križan

Mgr. Marián Kulla, PhD. Mgr. Tibor Madle�ák Mgr. Marián Oberta

RNDr. Juraj Rechtorík doc. RNDr. Vladimír Slavík, PhD. doc. RNDr. Ladislav Tolmá� i, PhD. Mgr. Vladimíra Tomášiková RNDr. Magdaléna Za�ková

Slovenská komisia Geografickej olympiády Zostavil: RNDr. Daniel Gur�ák, PhD.

Vydal: IUVENTA 2008 Náklad: 500 ks

Vydané s finan�nou podporou MŠ SR. Nepredajné. Elektronická verzia: www.iuventa.sk

ISBN 978-80-8072-081-0

geografickÁ olympiÁda 2008-2009 kategória „a“ aktuálne ... · sú čas ťou vyspelej...

Documents