V tomto čísle sa dočítate: Profil z komunity str. 1-2Stavanie májov str. 1-3Život v Austrálii očami študenta str. 4Čo nové v Slovenskej detskej besede str. 6-7

Slovenské Zvesti č. 2/15 1

Stavanie májov na Šumave /Strana 3, Foto: Lukáš Pojank/

Informácie o aktivitách Slovenskej komunity v Melbourne

SlovenskéRočník IV Číslo 2/2015 • Vydáva ASAV, PO Box 263, Kew www.asav.org.au

Pri spätnom pohľade na život Inky Havrilovej ma napadajú

3 slová – jedinečnosť, vytrvalosť a odolnosť. Inka vyrástla v malej dedinke na Východnom Sloven-sku ako najmladšia z piatich detí. Jej bratia a sestry boli od nej oveľa starší a zakladali si svoje rodiny, keď Inka bola ešte v “plienkach”. Jej dvaja bratia boli uväznení z poli- tických dôvodov počas jej detstva

a nakoniec emigrovali do Spoje- ných Štátov a Kanady, čo viedlo k nesmiernemu smútku a žiaľu celej rodiny.

Inka bola veľmi študijne na-dané dieťa, vždy bola najlepšia z celej triedy. Napriek politickému prenasledovaniu jej rodiny bola prvá v dedine, ktorá išla študovať na univerzitu. Neskôr stretla On-dreja Havrilu, spolužiaka, ktorý tiež študoval ekonómiu. Zobrali sa v roku 1969 a mali spolu 3 deti – Richarda, Rolanda a Máriu. V 1982 tiež opustili Československo hľadajúc lepšie možnosti pre svoje deti. Po 4-mesačnom čakaní v Juho-slávii pricestovali do Melbourne a začali nový život.

Začínajúc úplne odznova so skromným majetkom a bez znalosti angličtiny Inka začala pracovať ako asistentka na La Trobe univerzite, kým bývala s rodinou v ubytovni pre emigrantov v Maribyrnongu. V konečnom dôsledku to viedlo Inku k magisterskému štúdiu ekonómie. Zatiaľ čo študovala, pracovala na polovičný úväzok ako upratovačka

na univerzite, aby mohla finančnepodporovať svoju rodinu. Jej ťažko vynaložená práca v tých rokoch bola ocenená, keď získala cenu za najlepšiu diplomovú prácu z ekonómie v Austrálii v tom roku.

Po jej štúdiách v roku 1990 Inka začala pracovať na Victoria uni-verzite ako lektorka. Za ten čas, do jej odchodu do dôchodku v roku 2010, si urobila PhD a stala sa uznávanou a veľmi úspešnou do-centkou a odbornou predmetovou koordinátorkou v ekonómii. Stala sa tiež poradkyňou pre mnohých študentov, hlavne zo zámoria, ktorí mali problémy s prispôsobovaním sa životu v Austrálii, čím si získala veľký obdiv kolegov aj študentov.

/Dokončenie na str. 2/

Profil z komunity – Inka Havrilová

Básnik sa modlí za deti

Nevedia prečo,no veľmi im to treba.

A možno ešte viacej ako chleba.Aby im v duši pusto nebolo.

Aby ich mali radi okolo.Aby im bolo mäkko

ako v mame.Keď bolia veci, ktoré nepoznáme,

tu každé dieťa,plaché ako laň,

na hlave musí cítiť teplú dlaň.Bože,

o takú dlaň Ťa ľudské mláďa prosí.V čase, keď ešte ani nevie, Kto si.Našiel Ťa hore ten džavot tenkých

hláskov?Našiel. Dal si im liek.A nazval si ho láskou.

/Milan Rúfus – Modlitbičky/

Slovenské Zvesti č. 2/15 2

/Dokončenie zo str. 1/ A to všetko pre jej postoj k práci

– neoblomné úsilie vydať zo seba, ale aj z ostatných ľudí všetko len to najlepšie bez ohľadu na to, koľko jej

vlastného času to bude vyžadovať. Napriek všetkým kvalifikáciám,

ktoré získala počas tých ťažkých počiatočných rokov v Austrálii, Inka prisudzuje svoju múdrosť nie knihám alebo výskumu, ale lek-ciám, ktoré ju naučil sám život. “Byť sama sebou, vždy hovoriť pravdu a veriť v Boha”, to je jej krédo.

A z môjho osobného pohľadu, Inka bola vždy oddanou matkou, a teraz aj babičkou piatich vnúčat. Pri vybojovávaní všetkých zápasov svojho života vždy prejavila svoju vnútornú silu a odhodlanie snažiť sa zo všetkých síl robiť veci čo najlepšie, najmä vtedy, keď treba pomáhať tým, čo sú v núdzi.

/Text: Maja Havrilová/

Venované Inke k životnému jubileu

Pri myšlienke na Inku sa mi vy-baví pocit vďačnosti za to, že mám priateľku s takými mimoriadnymi kvalitami.

Inka so svojim manželom An-drejom a s tromi deťmi Richar-dom, Rolandom a Majou sa stali súčasťou našej “slovenskej rodiny” v Melbourne v decembri 1982. Us-mievavá a milá Inka, jej manžel a krásne tri deti boli hneď srdečne prijatí slovenskou komunitou.

Udomácňovanie sa v novej a ne-známej krajine prináša so sebou veľa ťažkostí. A tie sa ešte viac prejavia u ľudí, ktorí sa snažia o

dokonalosť a práve takou je aj naša Inka. Striktné morálne zásady sú jej hnacou silou za každú cenu a aj za prípadné obete. A tých bolo veľa! Sťažovala sa vôbec niekedy Inka? Určite nie! Slovenská komunita stále vídala usmiate tváre rodiny Havrilovej a dokonca aj zdieľala ich pohostinnosť a pomocnú ruku na rôznych slovenských projektoch do takej miery, ktorú si v tej dobe mohli dovoliť.

Inkina láska a oddanosť jej príbuzným žijúcim na Slovensku, ako aj zmysel pre jej zaviazanosť Slovenskej komunite vždy prev-ládli.

Cesta životom je nepred- vídateľná. Sú na nej úsmevy aj slzy, šťastie aj sklamanie, či ľútosť. Čaro spočíva v odhodlaní človeka vydržať a vysporiadať sa s nešťastím. A ako si to všetko zvládla? A nielenže zvládla. Vy-chovala si tri deti, na ktoré môžeš byť veľmi hrdá. Ukončila si dok-torantské štúdium. Bola si a aj na dôchodku si stále významná a žiadaná osobnosť v akademic- kých kruhoch. Vytvorila si sebe krásny domov a pôvabnú záhra-du. A popri tom všetkom si ešte aj veselá, citlivá a spolucítiacia priateľka pre mnohých iných. Bola si to práve ty, kto mi trpe-zlivo pomáhal sa vysporiadať so stratou mojej mamičky. Dokonca si vynikla aj ako herečka – všetci si dobre pamätáme tvoj výkon v hre Kubo. Ako je možné, že si to všetko tak bravúrne zvládla?

Môžeme sa len čudovať a stáť v nemom úžase. Naviac všetky tvoje dosiahnuté úspechy neboli pod-mienené žiadnym finančným zis-kom, ale len osobným presvedčením a túžbou sa držať svojich morálnych zásad – pracovať ako len najlepšie dokážeš.

Stojí za zmienku, že všetko, čo si musela vo svojom živote zvládnuť, si láskavo a trpe-zlivo znášala s pomocou tvo-jej náboženskej oddanosti a nekonečnej viery v Boha.

Dnes oslavujeme tvoje naroden-iny. Mala by si pohodlne sedieť a byť oslavovaná! Ale namiesto toho nám dávaš príležitosť stretnúť sa a zdielať tvoju štedrú a príjemnú pohostinnosť.

Ďakujeme Inka, prajeme ti všetko najlepšie k narodeninám, a do ďalších rokov, ktoré máš pred sebou ti dávam do pozornosti Voltairovu múdrosť, ktorú citujem: “Boh nám dal dar života. Je na nás, aby sme sa sami obdarovali dobrým žitím.”

Terka Králová

Dr. Inka Havrila je členkou výboru Združenia austrálskych Slovákov vo Viktórii viac ako 20 rokov. Napriek veľkému vyťaženiu v školách, keďže posledných 5 rokov pracuje na Viktoŕia Univerzite ako aj na Swin-burne Univerzite, vždy si nájde čas na prácu v komunite. Posledne bola Inka veľmi populárna na festivale Vodafest, oblečená v slovenskom kroji spolu s vodníkom. Vynechá máloktorú schôdzu výboru a vždy si nájde čas keď treba pomôcť pri or-ganizácii podujatí, alebo v admin-istrative združenia.

V mene mojom a tiež v mene celého výboru ZASV ti k jubileu gratulujeme.

/Marta Kapustová, ZASV//Foto: M. Bishara,

archív rodiny Havrilovej/

V sobotu 2. mája 2015 sa v melbournskom Šumava Peksa Park uskutočnil už tretí ročník podujatia

“Stavanie mája a jarné tradície”. Zhruba 150 ľudí sa v tento krásny jesenný deň prišlo pozrieť na to, ako naši zdatní muži a mládenci postavia máj, ktorý je na sever-nej pologuli oslavou jari a tiež mnohokrát i vyznaním lásky.

Máje boli známe už v antike. Staroveké národy dávali pred 1. májom na domy a hospodárske budovy stromčeky na ochranu pred zlými duchmi a chorobami. Májová zeleň ako magický prostriedok vyjadrovala želanie poľnohospodárov, aby ich úroda mala silu a dobrý rast. Máj vtedy predstavoval mladý stromček najčastejšie smrekový, jedľový alebo brezový. V slovanskej kultúre sa máje stavali z dôvodu hojnosti a dostatku plodov a krmiva, a odtiaľ bol už len krôčik k významu, ktorý sa najčastejšie skloňuje v dnešnej dobe.

Staval sa pred domy, v ktorých bolo dievča súce na vydaj. Krivý alebo nepravidelne rozkošatený strom bol hanbou pre dievča aj pre darcu. Mládenci s muzikou šli do každého domu, pred ktorým stal máj a v tan-ci vykrútili dievča i všetky ženy v dome. Tanečnice ponúkali pálenkou a vyberali peniaze za máj.

Program na tento deň bol pripravený vedením Vo-dafestu, včítane výtvarných dielní – pripravila Česká

škola Melbourne, dekorovania a postavenia detského mája. Vystúpenie Českej školy Melbourne pod ve-dením Zuzky Vasitchovej a Slovenskej detskej besedy pod hudobným vedením Ivetky Havrilovej a tanečným Danky Bučkovej, s básničkami, pesničkami hrami a tancom. Tradičný guláš a domáce koláče posilnili účastníkov pred vztýčením hlavného mája pod vedením Mirka Dinku. S úžasným množstvom stužiek a flaškou pálenky muži vztyčovali máj a ženy ich povzbudzova-li a spievali ľudové pesničky za doprovodu šikovnej harmonikárky a učiteľky SDB Ivetky Havrilovej. Na záver bola Morena, vytvorená v dielni Majky Gar-land, spálená vo vatre a do tmy sa opekali klobásky a spievali ľudové pesničky. Návštevníci odchádzali plní zážitkov a tí najmenší možno i šťastne vyčerpaní z celodenného pobytu na čerstvom vzduchu.

Dúfame, že sa nám tieto naše krásne tradície podarí zachovať i pre ďaľšie generácie, a že toto podujatie bude pokračovať po mnohé roky.

Veľká vďaka patrí všetkým dobrovoľníkom a ko-munitným organizáciam, ktoré pomohli tento deň uskutočniť. Srdečne ďakujeme!

/Text: Paula Bulákova, Marta Kapustová, Foto: Vodafest, Števo Tuček, Lukáš Pojank/

http://slovenske-zvyky.webnode.sk/kalendar-akcii/jar/stavanie-majov/

Miroslav Potoma, Stavanie májov

Stavanie mája a jarné tradície 2015

Slovenské Zvesti č. 2/15 3

Podľa štatistík, získalo Melbourne status “Mesto s najlepšími

podmienkami na žitie”, štyri roky po sebe od roku 2011 (v r. 2015 vyhrala Viedeň, pozn. autora). No a Sydney má zas, určite zaslúžene, každoročné zastúpenie v prvej de-siatke. Toľko k štatistikám a teraz trochu subjektívneho pohľadu.

Začnem trochu obšírnejšie. V Austrálii žijem a študujem viac ako štyri a pol roka. Tri roky som prežil v Sydney a posledný rok a pol tu v Melbourne. Počas tohto obdo-bia, som čo to precestoval a dal jednotlivým miestam “nálepku”. Musím povedať, ža mám Austráliu úprimne rád a hoci sa vždy nájdu aj negatíva, pozitív je tak veľa, že vyhrávajú na celej čiare.

Austrálske stereotypyMnohí Slováci a celkovo ľudia

žijúci mimo Austrálie majú o kra-jine často skreslené informácie z rôznych dokumentárnych filmov a publikácií. Tieto informácie vytvárajú obrazy a stereotypy, napríklad Austrálie ako suchého a veľmi horúceho miesta. Skutočnosť je však často iná a Austrália má svoje špecifiká, o ktorých sa u nás na Slovensku (a v celej Európe) veľa nehovorí a ktoré mnohých ľudí zvonka pri príchode zaskočia.

Prvý stereotyp – Jedna krajina, jeden štát. Austrália nie je jeden štát, ako si u nás väčšina ľudí myslí, ale podobne ako v USA, zoskupenie šiestich ne-závislých štátov a dvoch teritórií. Jednotlivé štáty majú svoj vlastný parlament, vlastné zákony a prav-idlá, štáty sú bohatšie a chudobnejšie, iný je priemysel, iná infraštruktúra. Najviac to pocítite pri sťahovaní, keď si musíte meniť vodičák, prepisovať auto, adresu, podobne ako keby ste sa sťahovali zo Slovenska napríklad do Čiech. Dokonca majú iné časové pásma a niektoré štáty majú striedanie letného a zimného času, iné čas ne-menia. Nakoniec to vyzerá, že jediné, čo majú jednotlivé štáty spoločné, je mena a jazyk.

Druhý stereotyp – Stále horúca krajina. Možno to prekvapí, ale Austrália má zimu a dokonca sneh. Obrázky s krokodílmi, tropickým pralesom a obdobím dažďa sú zo severnej Austrálie. Väčšina aus-trálskej populácie (asi 70%) však žije v Sydney, Melbourne, či v okolí týchto miest. Ľudia zo Syd-ney to majú v zime na lyže asi päť hodín autom, z Melbourne štyri hodiny a z Canberry necelé dve hodiny. V mestách v zime teploty klesajú až k nule, takže teplé veci sú nevyhnutnosť. Navyše, vačšina bytov a domov ústredné kúrenie nemá, bez ohrievačov sú miestnosti s tenkými stenami a jednosklen-nými oknami ako chladničky s teplotou okolo 10-12 stupňov.

Tretí stereotyp – Slnečno a sucho. OK, Austrália vie byť slnečná a suchá, s požiarmi ničiacimi celé oblasti. Menej však vieme, že letá tu môžu byť aj daždivé a vôbec nie horúce. Asi tri roky dozadu som v Sydney zažil najdaždivejšie leto v mojom živote, keď začalo pršať koncom novembra a prvý slnečný víkend sme mali až 21. marca. Nad 30 stupňov bolo počas celého leta len štyrikrát. Melbourne však tiež nezaostáva, miestni mi určite pot-vrdia, že leto 2014/2015 Melbourne úplne vynechalo. S výnimkou pár individuálnych teplých dní sa jar prehupla do jesene.

Melbourne vs. SydneyKeď sa ľudia okolo mňa doz-

vedia, že som žil aj v Sydney aj v Melbourne, hneď sa pýtajú, kde sa mi viac páči. Rivalita medzi týmito dvoma mestami je obrovská – asi ako rivalita medzi Bratislavou a Košicami alebo ako Slovenskom

a Českom. Porovnáva sa mi však veľmi ťažko a robím to len nerád, keďže všetci by radi počuli, že sú tí lepší.

Tieto dve mestá sú veľmi odlišné. Sydney je hlavné mesto štátu New South Wales, Melbourne hlavné mesto Viktórie. Sydney sa rozpres-tiera od brehov Tichého oceánu po svahy Blue Mountains na brehoch rieky Parramatta, leží v subtrop-ickom pásme, je kľukaté, kopco-vité, rozložené na nespočetných zálivčekoch a ostrovčekoch, desiat-kami pláží a útesov, zelené, vlhké, s množstvom exotických rastlín, zvi-erat, hlučných vtákov a obrovského všadeprítomného hmyzu. Naproti tomu Melbourne leží v miernom pásme, okolo Melbournského zálivu, medzi Južným oceánom a horami na severo-východe a na brehoch rieky Yarra. Je takmer úplne rovinaté, s pravouhlými a diagonálnymi uličkami, mrako-drapmi v centre a donekonečna sa tiahnucimi ošumenými štvrťami na sever, západ a východ. Tropické rastliny a živočíchy nájdete len ťažko. Možno aj kvôli električkám ho Austrálčania radi označujú za najeurópskejšie mesto.

Ako si teda vybrať? Záleží na tom, čo je komu bližšie. Ak máte radi pláže, surfing, vodu, prírodu, vyrovnané teploty, leto osem me-siacov v roku a nevadí vám veľa dažďa, milujete rušné veľkomesto s úzkymi uličkami krútiacimi a vlnia- cimi sa kade možné, známe turis-tické destinácie a zmes ľudí z celého sveta, Sydney je to pravé miesto. Ak uprednostňujete pokojnejšie mesto s rozľahlými ulicami, milu-jete kultúrne a športové podujatia svetového významu, či patríte k ľuďom, čo radi nakupujú, trávia čas objavovaním nových kaviarní a reštaurácií, potom treba prísť do Melbourne. Ak sa v Austrálii plánu-jete usadiť a kúpiť nehnuteľnosť, Melbourne ponúka lepšie ceny.

/Text a foto Dušan Uhrín/

Slovenské Zvesti č. 2/15 4

Život v Austrálii z pohľadu slovenského študenta

Šťavnatá a sladká guľka si ku iným líčka tuľká. Z lístia celý strapec kuká, odtrhla ho čiasi ruka. Hneď to každé dieťa pozná, lebo je to strapec… (hrozna)

Umýva sa, vody nemá, učeše sa bez hrebeňa. Sadne si mi na kolená a začne priasť bez vretena.

(mačka)

Už jabĺčko sčervenelo, už je pusté pole, padá lístok za lístočkom, už sú stráne holé.

(jeseň)

Slovenské Zvesti č. 2/15 5

Dvadsaťjedenročný Slovák spo- ločne s tímom kolegov navrhli

alternatívne využitie bezpilotných lietadiel. Takzvané drony sa často využívajú na vojenské a špionážne účely – podmienkou súťaže bolo nájsť mierové využitie technológie. Informoval o tom Denník N.

Martin Šlosárik a jeho kolegovia z Newyorskej univerzity v Abú Zabí (NYU) sa rozhodli dron využiť pre ochranu prírody. Projekt navrhli v spolupráci s národným parkom vo Fudžajrahu. “Veľmi lacno môžu pomôcť sledovať zvieratá a zároveň pomôcť s odhalením pytliakov,” priblížil podstatu víťazného nápadu Šlosárik.

Strážcom v rezervácii, vďaka vy- užitiu dronov, odpadne povinnosť absolvovať dlhé a nebezpečné cesty k približne stovke kamerových pas-cí. Kamery rozmiestnené po celom parku reagujú na pohyb. Používajú sa na pozorovanie prirodzeného správania zvierat, ale pomáhajú tiež odhaliť pytliakov. Pamäťové

karty so záznamami ale musí niekto vyzdvihnúť – u dronov táto povinnosť odpadá.

Motto súťaže, ktorej výsledky vyhlasoval šejk Muhammad bin Rashid Al Maktúm, premiér Spo-jených arabských emirátov, znie v anglickom origináli ‘Drones for Good’ (Drony pre dobro). To sa tím NYU snažil naplniť.

“Nápad na ten projekt vyšiel zo starostlivej úvahy o tom, kde drony môžu pomáhať dobrej veci v prospech celej spoločnosti,” povedal Šlosárik.

Technológia, s ktorou štvorčlenný tím porazil stovky ďalších návrhov a získal cenu vo výške jedného mil-ióna dolárov, je využiteľná aj v in-ých prostrediach. Vie zbierať dáta o vlhkosti z nedostupných oblastí v okolí rieky Amazonky alebo o teplote vody v Antarktíde. Vie ale tiež nájsť cestu zo zbúraných alebo horiacich budov.

Ďalšie projekty ukázali, že drony majú potenciál pre široké využitie

– napríklad ako prostriedok pre doručenie liekov, kontrolu parkova-nia, pri záchranných operáciách, inšpekcii stavieb alebo pre výsadbu stromov.

“Nie je potrebné sústrediť sa na vývoj nových dronov. Dnes je dôležité vymýšľať systémy, ktoré ich zapoja do praktického života,” uviedol Šlosárik pre Denník N.

Martin Šlosárik študuje v emirá-toch elektrotechniku. Momentálne je v druhom ročníku. Náklady na štúdium sa mu darí hradiť najmä vďaka tomu, že dostal štipendium.

Slovenský mladík na projekte pracoval so svojím ukrajinským spolubývajúcim a dvoma kolegami z Taiwanu a Brazílie.

/Dobré noviny/

Kútik pre deti

Slovák navrhol drony proti pytliakom.

MEDZINáRODNý DEň DETí

Na svete je veľa detía na všetky slnko svieti,a každé si v srdci želá,aby slnka bolo veľa.

Nechže z neba jasne žiari,nech sa smeje mamke v tvári,nech svieti na prahu dverí,aby deti žili v mieri.

Dnes buď, slnko, pošta zlatápre chlapcov i pre dievčatá,pozdravy nes celým svetombielym, čiernym, žltým deťom.

(Elena Čepčeková)

DNES JE VEĽKý SVIATOK DETí

Zaspievame o slniečku,o lete,aby bolo dobre deťomna svete.

Aby každý koláče aknižky mal,aby nikto nežiarlila neplakal.

Dnes je veľký sviatok detí,hojaja,kamarátstvo srdiečka námpospája.

Poď, Anička, poďže chytromedzi nás,zaspievame všetkým deťomešte raz.

(Elena Čepčeková)

Máme domček zelený, na izbičky delený, v nich drobné detičky – zelené guličky. Veľa je tých detí, ách! Veď som predsa sladký…

(hrach)

Slovenské Zvesti č. 2/15 6

Čo nové v Slovenskej detskej besede???Počas 1. štvrťroka sme mali

vzácnu návštevu z Prahy, rodinu Vargaeštók, Janette s manželom Marcelom a ich dvojročným synčekom Marcelkom. Janette napísala pred príchodom do Slov-enskej detskej besedy, že ak by bolo možné, rada by pomohla v našej

školičke. Po prečítaní CV sme s otvorenou náručou privítali jej ponuku.

Okrem produktívnej spolupráce s učiteľkou v najmenšej triede, Dankou Bučkovou, Ja- nette viedla precvičo-

vanie pilátes a pomáhala pri nacvičovaní programu na Stavaní májov.

Janette Vargaeštók vyštudovala pedagogickú fakultu – odbor 1. stupeň základnej školy so

špecializáciou telesná výchova a špeciálna pedagogika – psycho-pédia. Svoju aprobáciu si rozšírila štúdiom etickej výchovy. Pracovala ako učiteľka na ZŠ, špeciálnej ZŠ a gymnáziu na Slovensku.

Absolvovala kvalifikačnú skúšku v oblasti hudobno-pohybových činností u detí ml. šk. veku.

V súčastnosti žije v ČR (v Prahe) a pred materskou dovolenkou pracovala v Sunny Canadian International school ako učiteľka predškolského vzdeláva-nia a učiteľka na 1. stupni ZŠ. Aktívne sa venuje precvičovaniu pilátes; vedie folklórny krúžok, krúžok varenia, hu-dobno-dramatický krúžok.

Pilates s mamičkami a učiteľkami.

Tu sú jej pocity a zážitky z času stráveného v našej škole.

Ďaleko za oceánom, uprostred čarokrásnej príro-dy, veľkých pestrých kvetov a zvukov exotického vtáctva je veľký kus domova – Slovenská detská beseda / Slovak Little School, Melbourne, Austra-lia.

Po našom príchode do Melbourne nás s otvorenou náručou a nádherným úsmevom víta šarmantná pani riaditeľka Marta Kapusta.

Krásne letné počasie, príjemný závan chladného vánku a v pozadí džavot prichádzajúcich detí, rodičov, či starých rodičov. Vstupujeme do školy s neopísateľnou atmosférou. Celý pedagogický tím s obrovskou dávkou entuziazmu a dobrou náladou víta i túto sobotu svojich malých žiačikov.

Mamičky či oteckovia si s tými najmenšími sadajú jeden vedľa druhého do krúžku a dychtivo hľadia na svoju milú pani učiteľku Danku. Trieda sa rázom mení na hlúčik zvedavých detí (a často i rodičov). V jednu chvíľu sa chlapci i dievčatá zmenia na žabky a už v rytme slovenských riekaniek tlieskajú, skáču i spievajú. S nástupom novej piesne sa všetky deti menia na vtáčiky a “odlietajú” rovno k Danke.

Uprené pohľady plné očakávania. Pani učiteľka má pripravené vždy niečo zaujímavé. Opatrne pred každého malého žiaka položí tanierik a šálku. Piknik sa môže začať! Chýba ale tácka s nakresle- ným obrázkom. Môžeme si ho všetci pomaly prezrieť a potom sa o ňom porozprávať. Pani učiteľka láska-vým pohľadom povzbuduje deti k rozhovoru. Čo by tak mohlo byť na obrázku? Strom, kôň, dom, kvie-

tok... Akože to všetko vysloviť? Jednoduché slová? A predsa pre malé jazýčky tak náročné. Slovenský jazyk má veľa rôzných zákutí. Dvojhlásky, zhluky spoluhlások, dĺžne, vokáň, mäkčene... Nepoznané v iných jazykoch. A tak naše slovenské deti tvrdou prácou zas a znova opakujú a učia sa stále viac a viac.

Každá sobota slovenskej školy umožňuje deťom priblížiť sa bližšie k jazyku a po malých krôčkoch pokračovať v šľapajách svojich rodičov, ktorí sa do ďalekej Austrálie pred niekoľkými rokmi odsťahovali a túžia ďalšej generácii odovzdať kus seba. Slovenská škola nesmierne pomáha týmto rodičom. Učí deti vnímať svoj rodný jazyk, kultúru i tradície. Pomáha Slovákom žijúcich v zahraničí vytvárať komunitu, organizuje stretnutia i mimo školu a vytvára nové priateľstvá.

To všetko, a aj oveľa viac mi pani riaditeľka, Martuška, vďaka slovenskej škole predstavila. Mala som možnosť vidieť prácu učiteliek, prácu admi- nistratívnu i prácu pani riaditeľky. Čas strávený v škole s mojím dvojročným synom bol pre mňa nie- len z profesionálneho hľadiska veľkou inšpiráciou. Spolupracovala som s veľmi ústretovou, kreatívnou a bezhranične pracovitou pani učiteľkou Dankou. Zakúsili sme pravú veľkonočnú atmosféru v kruhu priateľov a spolu prežili jeden z najkrajších sviatkov roka so Slovákmi ďaleko od domova. Spev, kraslice, koledovanie, šibačka, hľadanie veľkonočných vajíčok a hlavne pokojná rodinná atmosféra sú pre nás neopakovateľným zážitkom. Pani riaditeľka nezabúda ale i na “bežné” sviatky, ktoré sú pre

/Dokončenie na str. 7/

Slovenské Zvesti č. 2/15 7

Výlet do Sorrenta a návšteva viníc – 8. marca 2015.

našich najmenších najdôležitejšími! Spoločne sa v škole oslavujú narodeniny, nechýbajú gratu-lácie a k našemu veľkému prekvapeniu i domáce torty od pani riaditeľky! Slovenská škola je nielen o učení. Je plná zábavy a hier, nápadov a rados-ti. Cez prestávku sa deti rozutekajú do blízkeho parku, na ihrisko, hrajú futbal alebo tradične slo- vensky – lezú po stromoch!:-) Po prestávke sa plní energie vracajú k pani učiteľkám a pracujú ďalej na rôznych projektoch. Pripravujú sa na pred-stavanie Staviame máje, nacvičujú program, šíria folklórne tradície, tancujú. Chlapci v rytme slo- venských piesní klobúkový tanec, dievčatá sa zvrtajú v karičkách a maličkí drobnými krôčikmi prinášajú na máj veľké drevo a spievajú Rež, rež, drevo rež...Veľkí pomáhajú malým a malí veľkým.

Mamičky si zatiaľ môžu zacvičiť pilátes. Skvele zorganizovaný management v čase môjho pôso-benia šikovne túto možnosť zakomponoval do pro-gramu. Pobyt v škole bol pre mňa nielen kvalitne využitým časom pre výuku slovenského jazyka, ale i miestom profesionálneho rastu, stretnutia mnohých zaujímavých ľudí z rady rodičov a pra-covníkov školy, precvičovania pilátes, oslavy 2. narodenín môjho syna, veľkonočných sviatkov i mimoškolských aktivít. Spoznala som život “slo- venských Austrálčanov”, náročnú prácu učiteľov, riaditeľky školy i rodičov. Všetci majú spoločný cieľ, aby láska k Slovensku aj napriek vzdialenosti rástla a šírila sa celým svetom.Ďakujem, i v mene mojej rodiny za čas strávený u vás! Janette Vargaeštok

/Dokončenie zo str. 6/

Okrem návštevy z Prahy, sme v škole privítali aj našu pravidelnú externú učiteľku Lucku Mikulo-vú. Tento štvrťrok obohatila tretiu hodinu zaujímavou prezentáciou na tému čas. Okrem iného si deti vyrobili hodiny s ciferníkom, na ktorých precvičovali čas po sloven-sky (nie najľahšia úloha).Ďakujeme Lucka.

/Text a foto: MD/Veľkonočné dielne Čas po slovensky Čas na rozprávku…

Slovenské Zvesti č. 2/15 8

Kalendár pripravovaných podujatí na jún až október 2015

19. september

17. október

október

16:00 hod.

8:00 hod.Trochu Viedne v Castlemain

Výlet do Woodend and Castlemain

Výročná členská schôdza ZASV

Slovenský piknik – varenie gulášuRuffey Lake Park, Doncaster

16. august 12:00 hod.Nedeľný obed pre seniorov, členov ZASVYarra Valley Country Club

15. augustSlovenské zvesti

Posledný deň na príspevky

12. júl 16:00 hod.Oslava dňa zahraničných Slovákov

Večera s ľudovou hudbou

Na poslednej výborovej schôdzi sme vyhodnotili naše posledné activity, Piknik a návšteva vinic v

Sorrente a Stavanie májov na Šumave. S vďakou boli pri-jaté mimoriadne dotácie z Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí a naplánovali sme si budúce aktivity.

Tento rok privítame v slovenskom tábore na Phillip Island aj deti a rodičov zo Slovenského spolku Ľudovíta Štúra v Lavertone.

Srdečná vďaka Andrejka Kapusta a Venn King za vytlačenie posledného čísla Slovenských zvestí.

VySIelAnIA SloVenSKéHo rádIA SBS V AuSTrálII:

Slovenské vysielanie je dostupné na celoaustrálskom digitálnom okruhu na stanici SBS 3, každý piatok od 15. hodiny, 60 min. týždenne. Počuť nás budete môcť cez digitálny prijímač (rozhlas alebo TV) a internet (www.sbs.com.au/slovak).

WeBSTránKA VeľVySlAnecTVA:www.mzv.sk/canberra je naďalej hlavnou stránkou, ktorú veľvyslanectvo aktualizuje a nachádzajú sa na nej dôležité informácie. Všetky konzulárne záležitosti prosím adresujte na adresu: cons.canberra@mzv.sk.

tBa

Dina Váňová s Monikou Bruňackou.

...s deťmi SDB

V profile z komunity sme priblížili jubilantku Dr. Inku Havrilovú.Malá fotomontáž vám priblíži oslavu okrúhlych narodením Katky

Markušovej (70 rokov) a Bernardiny Diny Váňovej (85 rokov). Mnoga leta, Inka, Katka a Dina.

Srdečná vďaka za vašu dlhoročnú prácu v komunite.

▼Katka Markušová, narodeniny, Oslava v Yarra Valley Country Club

Zo stola výboru ZASV

nAŠe juBIlAnTKy

Slovenské Zvesti č. 2/15 9

ZASV a SdB hľadajúkvalifikované učiteľky materskej školy

a prvého stupňa základnej školy.Informácie:

slovaklittleschool@gmail.com

/Inzerovanie v Zvestiach: Cena bežného inzerátu je stano-vená na $10/publikovanie v 1 čísle. Komunitné oznamy budú inzerované zdarma./

Slovenské zvesti sú vydávané za podpory Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Dary na produkciu Sloven- ských zvestí sú vítané. Zodpovedný – Výbor ZASV. Grafická úprava – Monika Papiernik. Náklad 250 výtlačkov. Ročník IV

Slovenská detská beseda Melbourne

Pod záštitou: Združenia austrálskych Slovákov vo Viktórii, Austrália Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí, Slovensko

Department of Education and Early Childhood Development, Austrália

NOVÝ ŠKOLSKÝ ROK 2015 SA ZAČAL!

Slovenská detská beseda v Melbourne oznamuje, že výučba slovenského jazyka pre deti a dospelých pokračuje v novom školskom roku 2015 nasledovne: DETI: od 31.1. 2015 každú sobotu v čase od 14.30 - 17.15h v Hawthorn Comunity House 32 Henry Street, Hawthorn, VIC (2- 4 roky – 1 skupina detí) (5-7 rokov – 1 trieda detí predškolského veku) (8-15 rokov – 1 trieda detí školského veku) DOSPELÍ: podľa záujmu v sobotu v čase od 16.00 – 17.30 (najmenej 3 záujemci) V prípade záujmu nás kontaktujte na: Email: slovaklittleschool@gmail.com Tel: Marta Kapustová: 0437-699690

Nora Kovarčíková: 03-99955632 Radi vás všetkých privítame a tešíme sa do videnia v škole!

inZe

rc

iA

VodaFest Česká a Slovenská Associácia si Vás dovoľuje pozvať na jubilejný, 5. ročník festivalu VodaFest, ktorý sa bude konať v sobotu 7. novembra 2015.

Tento už tradičný český a slovenský festival sa od roku 2010 značne rozrástol a stal sa najväčšou prehliadkou českej a sloven-skej kultúry na južnej pologuli. Tohto roku očakávame až 2,000 návštevníkov a tak si nenechajte toto výnimočné podujatie ujsť. Výbor festivalu už začína pripravovať bohatý program a pre našich návštevníkov tento rok chystá niečo špeciálne.

Na javisku sa nám behom dňa vystriedajú miestne talenty i medzinárodní umelci, ktorí predvedú umenie najrôznejších žánrov, od tradičného folkóru po populárnu hudbu. Remeselné a ručné dielne a detské aktivity budú tiež na programe celý deň, avšak tohto roku budú obohatené prítomnosťou českých a slov-enských rozprávkových postavičiek, ktoré budú k dispozícii na fotografovanie.

K príležitosti 5. výročia festivalu pripravujeme pre návštevníkov špeciálne upravené prostredie, ktoré im možno pripomenie ich ďaleký domov. Kulisy českých a slovenských ikonických miest budú skrášľovať festivalový areál. Stánky budú ponúkať tradičný jarmokový tovar, delikatesy a upomienkové predmety.

Festival je výsledkom spolupráce celej našej komunity, a preto radi uvítame akékoľvek námety na zlepšenie či tip na vystupu-júcich, či už od jednotlivcov alebo komunitných organizácií.

Tešíme sa na Vás v sobotu 7. novembra 2015!Za výbor VodaFestu, Paula Buláková

ČeSKý A SloVenSKý FeSTIVAl VodaFeST 2015

S L O V E N S K ç D E T S K ç B E S E D A

V M E L B O U R N E

O R G A N I Z U J ò

3.Slovenský t‡borCYC The Island, Cowes,

Phillip Island13 Ð 15. november 2015

ü športovŽ aktivity Ðpl‡vanie, flying fox, tenis, basketbal, futbal, trampol’ny, streľba lukom, billiard, stolnýtenis, lanov‡ draha

ü výtvarnŽ tvorivŽ dielneü pre deti - intenz’vne

precvičovanie a zdokonaľovanieslovenskŽho jazyka hravou formou pod veden’m kvalifikovaných učiteliek*(nepovinnŽ)

ü pr’jemn‡ oddychov‡ atmosfŽra a spoločenskŽ hry pre dospelých

ü upevňovanievz‡jomných priateľstiev

¥ t‡bor je určený pre deti i dospelých v kr‡snej pr’morskej lokalite Ð Phillip Island 5 min ch™dze od pl‡že¥ ubytovanie s individu‡lnym soc. zariaden’m na 4-6posteľovej izbe¥ œčastn’ci t‡bora majœ zabezpečenŽ stravovanie 5x denne¥ pr’chod do t‡bora individu‡lnou dopravou v piatok 13. novembra 2015 o 18.00 h

Bližšie inform‡cie a prihl‡šky:Lubica0433 042 333Marta0437 699 690

slovaklittleschool@gmail.com

Program t‡bora

Slovenské Zvesti č. 2/15 10