Gymnázium Jozefa Gregora Tajovského Banská Bystrica

Tatry

Najmenšie veľhory sveta

Jaroslav Auxt

III.F

2016/2017

Obsah

Úvod.......................................................................................................................................................3

1 Teoretická časť...................................................................................................................................4

1.1 Etymológia...................................................................................................................................4

1.2 Poloha..........................................................................................................................................4

1.3 Delenie.........................................................................................................................................5

1.4 Štíty..............................................................................................................................................5

1.5 Vodstvo........................................................................................................................................6

1.5.1 Vodné toky............................................................................................................................6

1.5.2 Plesá......................................................................................................................................7

1.5.3 Vodopády..............................................................................................................................8

1.6 Jaskyne.........................................................................................................................................8

1.7 Fauna............................................................................................................................................9

1.8 Flóra...........................................................................................................................................10

1.9 Národné parky...........................................................................................................................11

1.10 Turistika...................................................................................................................................11

1.10.1 Tatranská magistrála........................................................................................................13

2 Praktická časť....................................................................................................................................14

2.1 Dotazník.....................................................................................................................................14

2.2 Výsledky a zhodnotenie dotazníka............................................................................................14

Záver....................................................................................................................................................19

Resumé................................................................................................................................................20

Zoznam použitej literatúry..................................................................................................................21

Prílohy..................................................................................................................................................22

2

ÚvodTatry pozná každý z nás ako najvyššie pohorie našej krajiny. Učíme sa o tom predsa

už na základnej škole, keď sa preberá Slovensko. Najvyšší bod Slovenska je medzi prvými

pojmami, ktoré sa zavádzajú pri definovaní povrchu a hraníc Slovenska, krajiny v ktorej

žijeme. Informácie týkajúce sa Slovenska by mali podľa mňa patriť k všeobecnému prehľadu,

keďže je to naša domovina.

Na prezentovanie projektových prác v treťom ročníku som si vybral tému Tatry.

Tatry som si vybral z dôvodu, že už od malička som sa zaujímal o geografiu, najmä o tú

slovenskú. Z toho dôvodu som to bral ako príležitosť rozšíriť svoje vedomosti o týchto

slovenských veľhorách. Tak isto by som sem zahrnul svoje osobné dôvody, keďže Tatry som

navštívil neraz a mám na nich len samé dobré a príjemné spomienky. Rád by som týmto

podnietil niekoho ďalšieho, aby vyskúšal pobyt v horskom prostredí a podľa toho posúdil, či

to za to stojí. Podľa mňa neoľutuje.

Vo svojej práci sa budem snažiť poukázať na to, čo vlastne na Slovensku máme a na

čo môžeme byť patrične hrdí a zaslúži si to našu pozornosť. Mojou snahou bude ukázať aj

niečo nové, nie len dookola opakujúce sa fakty alebo obrázky, na ktoré väčšinou narazíme

v každej učebnici alebo ktoromkoľvek inom propagačnom materiály. Som toho názoru, že

hoci je v súčasnosti mladá generácia dosť kritizovaná hlavne z dôvodu večného vysedávania

pri počítači a vlastne nezáujmu o nič iné než o virtuálny svet. Určite sa nájde niečo, čo dokáže

aj mladých ľudí vytiahnuť od počítačov a iných výdobytkov modernej technológie von do

prírody, kde človek môže nájsť miesto pre odpočinok a nadýchanie sa čerstvého vzduchu.

Určite nie som prvý a ani posledný, ktorý píše prácu alebo sa všeobecne zaoberá tému

Tatier, no rád by som využil práve tú možnosť, že táto práca bude prezentovaná najmä

mladým ľuďom, študentom. Tým pádom je to priamy zdroj, pre nich snáď pútavých

informácií, ktoré ich možno dokážu odpútať od technických zariadení. Pri tvorbe mojej práce

som pracoval s internetovými a knižnými zdrojmi. Súčasťou práce bola aj práca na dotazníku,

ktorý mal za účel zistiť vedomosti ale aj záujmy ľudí o Tatry. Chcel by som týmto poďakovať

všetkým tým, ktorý si našli čas na vyplnenie môjho dotazníku a taktiež aj autorom článkov, či

už v papierovej alebo internetovej forme. Dúfam, že moja práca bude pre ostatných ľudí

prínosná.

3

1 Teoretická časť

1.1 Etymológia

Hoci sa o názve Tatry vedú rôzne polemiky a historici majú rôzne názory, stále nie je

pôvod názvu našich veľhôr spoľahlivo potvrdený. „Názov Tatry pravdepodobne pochádza zo

staroslovanského názvu Tritri, čo znamená skaly alebo skalné štíty. Na starých mapách sa

naše najznámejšie hory označovali nemeckým názvom Schneeberg – Snežný vrch, pretože

v Tatrách leží snehová pokrývka dlhšie ako v okolitej krajine.“1

1.2 Poloha

Tatry sú najvyšším pohorím na území Slovenska a tvoria najvyššiu časť Karpát.

Nachádzajú sa na severe Slovenska a tvoria hranicu s Poľskom. Časť sa rozkladá aj za

hranicami nášho územia, avšak až 610km2 z celkovej rozlohy 786km2 leží na území Slovenskej

republiky. V pohorí sa vyníma až 30 štítov s výškou presahujúcou 2 500 m.n.m. Tatry sa

rozprestierajú na území Žilinského a Prešovského samosprávneho kraja (okresy Poprad,

Liptovský Mikuláš, Tvrdošín) a na území troch historických regiónov – Orava, Liptov, Spiš.

Hoci dnes poznáme ako najvyšší vrch Slovenska Gerlachovský štít (2 655 m.n.m.), do

roku 1622 bol považovaný za najvyšší vrch pohoria Slavkovský štít. Avšak zemetrasenie

v tomto roku spôsobilo zrútenie jeho vrcholu do Veľkej Studenej doliny a zníženie jeho

nadmorskej výšky až o 300 metrov. Mnohí vedci však tento údaj z kroník podtatranských

miest spochybňujú z dôvodu, že až do 19. storočia sa nadmorská výška určovala len

odhadom.

1 http://www.vt.sk/sk/hory/region/historia/

4

Obrázok č.1 - Poloha Tatier

1.3 Delenie

Tatry môžeme z hľadiska geologických celkov rozdeliť na dva podcelky: Západné

Tatry a Východné Tatry. Od seba ich oddeľuje Ľaliové sedlo.

Západné Tatry delíme na 5 geomorfologických častí:

1. Osobitá (severozápad)

2. Sivý vrch (západ)

3. Liptovské Tatry (centrálna časť a juh)

4. Roháče (centrálna časť)

5. Červené Vrchy (severovýchod)

Východné Tatry delíme na 2 geomorfologické časti:

1. Vysoké Tatry (západ)

2. Belianske Tatry (východ)

5

1.4 Štíty

O najvyššom vrchu (štíte), Gerlachovskom štíte, počul asi každý z nás. No v Tatrách

sa nachádza množstvo ďalších štítov, ktoré stojí za to spomenúť. Tie najvyššie nájdeme vo

Vysokých Tatrách, nachádza sa tu všetkých 30 štítov presahujúcich nadmorskú výšku 2 500

metrov. S výnimkou Rysov (2 503 m.n.m.), kde je zároveň možnosť prejsť do poľskej časti

Tatier, pri absolvovaní výstupu na ktorýkoľvek z nich je potrebná prítomnosť horského

vodcu, respektíve niektoré štíty nie sú voľne dostupné pre turistov. Zaraďujeme sem

napríklad Lomnický štít (2 634 m.n.m.) , Kežmarský štít (2 556 m.n.m.) alebo Ľadový štít (2

627 m.n.m.).

Najvyššie štíty Belianskych Tatier, ako napríklad Havran (2 151 m.n.m) alebo

Ždiarska vidla (2 141 m.n.m.) sú turistom neprístupné z dôvodu ochrany prírody. Naopak,

najvyššie štíty Západných Tatier ako napríklad Bystrá (2 248 m.n.m.) alebo Jakubina (2 194

m.n.m.) sú pre turistov voľne dostupné.

Západné Tatry Vysoké Tatry Belianske TatryBystrá (2 248 m.n.m.) Gerlachovský štít (2 655 m.n.m.) Havran (2 151 m.n.m.)Jakubina (2 194 m.n.m.) Gerlachovská veža (2 642 m.n.m.) Ždiarska vidla (2 141 m.n.m.)Baranec (2 185 m.n.m.) Lomnický štít (2 634 m.n.m.) Hlúpy (2 061 m.n.m.)Baníkov (2 178 m.n.m.) Ľadový štít (2 627 m.n.m.) Zadné Jatky (2 019 m.n.m.)Klin (2 173 m.n.m.) Pyšný štit (2 621 m.n.m.) Košiare (2 012 m.n.m.)

Tabuľka č.1 - Najvyššie štíty jednotlivých podcelkov

1.5 Vodstvo

Tatry sa nachádzajú na hranici rozvodia medzi Čiernym a Baltským morom, čo

v praxi znamená, že niektoré horské potoky odvádzajú vodu prostredníctvom väčších riek do

Čierneho mora, iné však do Baltského mora. Hrebeň Soliska, ktorý sa nachádza medzi

Furkotskou a Mlynickou dolinou, tvorí hranicu povodia rieky Váh a Poprad.

6

Obrázok č.2 - Rozdelenie Tatier

1.5.1 Vodné toky

V Tatrách sa nachádza viac ako 40 vodných tokov, ktoré môžeme rozdeliť podľa

toho, v ktorej časti Tatier sa nachádzajú, pričom najviac ich môžeme nájsť v Západných

Tatrách.

Všetky vodné toky, ktoré máme možnosť nájsť v západnej časti Tatier odvádzajú

vodu do Čierneho mora prostredníctvom Váhu, ktorý sa neskôr vlieva do Dunaja (respektíve

prostredníctvom Oravy, ktorá sa pri obci Kráľovany vlieva do Váhu). Medzi vodné toky

Západných Tatier patria Borová voda, Kôprovský potok, Smrečianka, Studený potok a mnohé

ďalšie (celkovo až 22).

Vo Vysokých Tatrách môžeme nájsť 19 vodných tokov, z ktorých už len 6 odvádza

vodu do Čierneho mora. Patria medzi nich Beliansky potok, Biely Váh alebo Mlyničná voda.

Zvyšných 13 odvádza vodu do Baltského mora prostredníctvom rieky Poprad alebo Dunajec.

Sem zaraďujeme Batizovský potok, Hincov potok (sútokom Hincovho potoka a Krupej vzniká

rieka Poprad), Mlynicu a iné.

Belianske Tatry sú najmenším podcelkom Tatier, tým pádom sa tu nachádza len pár

väčších vodných tokov. Spomenúť môžeme napríklad Čiernu vodu alebo Javorinku.

1.5.2 Plesá

„Pleso je označenie pre tatranské (prípadne nízkotatranské) jazero ľadovcového

pôvodu. V slovenských Tatrách je 87, v poľských 48 plies, v Nízkych Tatrách 2. Z tatranských

plies je asi 105 trvalých, ostatné miznú na jar, najneskôr na jeseň. Plocha všetkých 135 plies

je takmer 3 km štvorcové a celkový objem je asi 12 mil. kubických metrov vody.“2

2 https://sk.wikipedia.org/wiki/Pleso

7

Najväčším plesom v Tatrách je Morskie Oko (34,93 ha), ktoré sa však nachádza

v poľskej časti Tatier. Mnoho ľudí považuje za najväčšie pleso slovenských Tatier Štrbské

pleso, avšak v slovenských Tatrách je najväčším a zároveň aj najhlbším Veľké Hincovo pleso

(rozloha 20,08 ha a hĺbka 53 m). Štrbské pleso je rozhodne známejšie z dôvodu rozvoja

cestovného ruchu (hotely, lyžiarske stredisko, lepšia dostupnosť). Najhlbšie pleso Tatier –

Wielki Staw (79,3 m) sa tak isto nachádza v Poľsku. Najvyššie položeným plesom v Tatrách je

Modré pleso (2 192 m.n.m.). V literatúre sa uvádza aj Baranie pliesko (2 207 m.n.m.), ktoré

sa nachádza vo vyššej nadmorskej výške ako je to pri Modrom plese, avšak toto pleso

zaraďujeme medzi nestále plesá, pretože v lete často úplne vysychá. Nevedú k nemu žiadne

turisticky značené trasy, ale turisti ho môžu vidieť cestou na Baranie sedlo (len s vodcom).

Naopak medzi najnižšie položené plesá Tatier patria Toporowe stawy (1 100 m.n.m.), na

slovenskej strane to sú Rakytovské plesá (1 307 m.n.m.).

1.5.3 Vodopády

„Všetky prírodné vodopády Slovenska, v ktorých vodný tok pôsobením prírodných síl

bez zásahu človeka padá z výšky nad 3 metre, alebo preteká cez prírodný skalný útvar

súvislým alebo kaskádovitým skalným zrázom strmým viac ako 75°, sú chránené zákonom

(§24, ods. 2, zákona NR SR č.543/2002

Z.z. o ochrane prírody a krajiny). Chránené sú len v prípade, že voda v koryte vodného toku

pretrváva celý rok. K našim najkrajším a najmohutnejším vodopádom patria vodopády

Vysokých, Západných a Belianskych Tatier. Ich vznik súvisí najmä s činnosťou ľadovcov. Časté

sú na miestach, kde vedľajšie bočné ľadovcové doliny ústia do hlavných cez vysoké skalné

stupne, cez ktoré toky prepadajú.“ 3

3 http://www.sopsr.sk/vodopady/vseobecne.html

8

Obrázok č.3 - Veľké Hincovo pleso Obrázok č.4 - Morskie Oko

V Tatrách nájdeme hneď niekoľko vodopádov. Aj keď možno medzi najznámejšie

patria Vodopády studeného potoka, medzi najväčšie rozhodne nepatria. Najvyšším

vodopádom v Tatrách a tým pádom aj na Slovensku je Kmeťov vodopád (80 metrov, viď.

Prílohy-Obrázok č.1), ktorý sa nachádza v Kôprovej doline. Avšak prvenstvo najväčšieho

vodopádu pohoria patrí opäť poľskej časti tatier, ktorým je vodopád Siklawa (vodopád

Siklawa je zároveň najvyšším vodopádom poľskej strany (40 metrov)). Okrem týchto

vodopádov rozhodne stojí za zmienku aj vodopád Skok (viď. Prílohy-Obrázok č.2), ktorý je

považovaný za jeden z najkrajších tatranských vodopádov, ďalej Roháčsky vodopád alebo

Batizovské vodopády.

1.6 Jaskyne

V Tatrách sa vytvorilo pôsobením vody veľké množstvo jaskýň, dodnes ich je

zmapovaných viac ako 330. Väčšina týchto jaskýň je ale pre verejnosť uzavretá. Na Slovensku

sa nachádza len jedna otvorená jaskyňa - Belianska jaskyňa, ktorá je zároveň aj

najnavštevovanejšou jaskyňou celých Tatier. Belianska jaskyňa drží jedno prvenstvo –

elektrické osvetlenie v nej bolo zavedené už v roku 1896 (len 12 rokov od vynájdenia

žiarovky). K jaskyni vedie náučný chodník z Tatranskej Kotliny.

Veľké množstvo z týchto jaskýň sa nachádza na poľskej strane Tatier. Jaskinia Wielka

Śnieżna (viď. Prílohy-Obrázok č.3), ktorá sa nachádza v poľských Západných Tatrách, len pár

kilometrov od slovenských hraníc, je najhlbšou jaskyňou v Tatrách (824 metrov) a do roku

2004 to bola aj najdlhšia jaskyňa Tatier (30 500 metrov). Priestory jaskyne stále

preskúmavajú vedci a s objavovaním nových priestorov prichádza myšlienka o možnom

prepojení tejto jaskyne s jaskyňou Śnieżna Studnia, pretože nové priestory sa nachádzajú

v blízkosti prvej spomínanej jaskyne. Táto jaskyňa je však nie je sprístupnená pre verejnosť.

V poľských Tatrách však môžeme naraziť aj na niekoľko verejnosti sprístupnených jaskýň, ako

sú Jaskinia Mrożna alebo Smocza Jama.

28.7.2004 objavili dvaja jaskyniari (Igor Pap a Branislav Šmída) novú jaskyňu

v Belianskych Tatrách, ktorá dostala názov Mesačný svit. V tejto jaskyni stále prebieha

aktívny speleologický výskum, nakoľko objav jaskyne je ešte nový. Aktuálna dĺžka tejto

jaskyne je 32 182 metrov pričom stále nie je vylúčené, že v jaskyni sa nachádzajú priestory,

9

ktoré sú zatiaľ neobjavené a jaskyňa by sa teda mohla stať najdlhšou jaskyňou na území

Slovenska (zatiaľ prvenstvo drží systém Demänovských jaskýň - 35 844 metrov (rok 2004)).

1.7 Fauna

Fauna je v Tatrách v skutku rozmanitá a môžeme tu naraziť na veľké množstvo

živočíšnych druhov, no takisto tu nájdeme aj endemity. Najvzácnejším endemitom na území

Tatier je kamzík vrchovský tatranský (Rupicapra rupicapra tatrica). Žije vo všetkých častiach

Tatier: Západných, Vysokých aj Belianskych Tatrách. Na prelome tisícročí bol takmer na

pokraji vyhynutia, kedy bol počet jedincov len okolo 160. Aj z tohto dôvodu patrí kamzík

k jednému z najprísnejšie chránených zvierat na našom území. V súčasnosti sa populácia

kamzíkov pohybuje 1000. (viď. Prílohy-Obrázok č.5)

Svišť vrchovský tatranský (Marmota marmota latirostris) tak isto patrí medzi

endemity, ktoré nájdeme v Tatrách. Pôvodná populácia svišťa vrchovského tatranského žije

iba vo Vysokých Tatrách, no v minulosti ho tak isto ako aj kamzíka vypustili aj do Nízkych

Tatier. Hoci ho momentálne radíme medzi druhy s najmenším rizikom vyhynutia, v minulosti

bol častým cieľom lovcov z dôvodu mäsa, kožušiny a tuku. V súčasnosti je však pre neho

väčšou hrozbou lov pre športové účely. Počet sa odhaduje na 1200 jedincov, pričom

v Nízkych Tatrách je jeho počet menší ako 100. (viď. Prílohy-Obrázok č.6)

Pri divých šelmách je určite známym zástupcom rys ostrovid (Lynx lynx). Rys

ostrovid už nie je radený ako endemit, je to totiž najväčšia voľne žijúca mačkovitá šelma

v Európe, na ktorú môžeme natrafiť ešte na niekoľkých izolovaných miestach strednej

Európy ale aj na Sibíri. Jeho počet je približne 2800 jedincov v celej Karpatskej oblasti,

pričom je chránený už od druhej svetovej vojny, kedy boli jeho počty kritické. Dnes ho

radíme do kategórie najmenej ohrozených zvierat. (viď. Prílohy-Obrázok č.7)

Medveď hnedý (Ursus arctos) je zviera, ktoré si vybaví v mysli každý zrejme pri

akejkoľvek hornatej oblasti Slovenska. Tatry nie sú výnimkou. Medveď hnedý je všeobecne

najrozšírenejší druh medveďa. Aj keď ho radíme medzi druhy s najmenším stupňom

ohrozenia, stále patrí medzi chránené druhy zvierat. V súčasnosti mnohý ľudia žiadajú

zredukovanie počtu medveďov hnedých, pretože čoraz častejšie sa dostáva do stretu

s ľuďmi, kedy ich napadne, respektíve chodí im vyberať kontajnery a neustále sa tam vracia.

(viď. Prílohy-Obrázok č.8)

10

Okrem týchto zvierat môžeme v tatranskej prírode objaviť aj množstvo iných

živočíchov, ako aj Orol skalný, Vydra riečna, Srnec hôrny, Pstruh riečny, Výr skalný a mnoho

ďalších.

1.8 Flóra

V Tatrách je zaznamenaných viac ako 1 400 druhov rastlín, medzi ktorými sa

nachádzajú relikty aj endemity. Veľká časť územia je pokrytá ihličnatými lesmi alebo vo

vysokých polohách kosodrevinou. V najvyšších polohách sa už žiadne stromy nenachádzajú.

„Relikty treťohôr (glaciálne relikty z doby ľadovej) sú napríklad prvosienka

pomúčená (Primula farinosa), stračonôžka tatranská (Delphinun oxysepallum), drvádka

osemlupienková (Drvas octopetala), medvedík aplínsky (Arctous aplina), iskerník zakoreňujúci

(Ranunculus reptans).

Medzi endemity patria: prvosienka dlhokvetá širokolistá/plocholistá

(Primula halleri subs. platyphylla), ostropysk poľný tatranský (Oxytropis camoperstris ssp.

tatrae), iskerník vysokotatranský (Ranunculus altitatrensis), očianka bezosťoa (Euphrasia

exaristata).“4

Okrem týchto rastlín sa však v Tatrách nachádza množstvo iných vzácnych

a chránených rastlín, ktoré však už nezaraďujeme medzi relikty alebo endemity. Patria sem

však rastliny ako plesnivec alpínsky (Leontopodium alpinum) alebo zvonček alpínsky

(Campanula alpina).

4 https://thehightatra.wordpress.com/fauna-a-flora/

11

Obrázok č.5 - Ostronôźka tatranská Obrázok č.6 – Plesnivec alpínsky

1.9 Národné parky

Vzácnosť tatranskej prírody je známa už dávno. Dokonca už v Rakúsko-Uhorsku sa

podarilo presadiť zákaz lovu svišťou a kamzíkov. Tatranský národný park známy aj pod

skratkou TANAP, je najstarší národný park na území Slovenskej republiky. Bol založený 1.

januára 1949. Jeho rozloha je 738 km2 plus ochranné pásmo s rozlohou 307 km2. Spolu je to

teda 1 045 km2. Park vznikol hlavne z dôvodu ochrany vzácnej fauny a flóry. Na území Poľska

sa nachádza Tatrzański Park Narodowy (TPN), ktorý bol založený 1. januára 1954. Jeho

rozloha je 212 km2 a plní rovnakú funkciu ako slovenský TANAP. Oba národné parky sú od

roku 1993 súčasťou svetového prírodného dedičstva UNESCO.

1.10 Turistika

V súčasnosti sú medzi turistami obľúbené aj návštevy vysokohorských chát. Môžu si

tu odpočinúť pri ich výlete, prípadne kúpiť nejaký suvenír alebo sa odfotiť. Okrem nich je

možnosť aj zbierania pečiatok keďže každá chata má svoju vlastnú. Môžete si napríklad kúpiť

pohľadnicu a otlačiť pečiatku tam. Takto možno zozbierať pečiatky všetkých tatranských

chát, niečo ako malá súťaž. Najviac chát sa nachádza vo Vysokých Tatrách, no aj

v Belianskych a Západných tatrách sú chaty, ktoré sa oplatí navštíviť. No aj keby ich chaty

nelákali, stále je tu 600 kilometrov turistických chodníkov a 16 cyklotrás, na ktorých by mal

každý nájsť to čo hľadá.

„Útulňa alebo chata je spravidla solitérna stavba trvalého charakteru, obývaná len

príležitostne. Najstaršími predchodcami chát boli jednoduché prístrešky z prírodného

materiálu, v ktorých sa na dlhších výpravách chránili pred nocou a nepriazňou počasia už

pravekí osídlenci z podtatranských osád. V dnešnom ponímaní takéto objekty slúžia

predovšetkým športovo-rekreačným účelom, najmä v službách turistického ruchu. Súčasné

chaty si už nevieme predstaviť bez personálu, ktorý sa počas sezóny, ale vo väčšine prípadov

celoročne, stará o ich prevádzku, zásobovanie a pohodlie návštevníkov. Niektoré väčšie

a lepšie vybavené chaty v šesťdesiatych rokoch minulého storočia začali nazývať horskými

hotelmi.

12

Turisti a horolezci majú svoje obľúbené chaty. S úctou spomínajú na niektoré

zaniknuté, na ich atmosféru, na dobrých chatárov, na kus romantiky, ktorý štedro vyvažoval

všetok hotelový komfort.“5

Chaty Západných Tatier: Ťatliaková chata, Žiarska chata (viď. Prílohy-Obrázok č.9,10)

Chaty Vysokých Tatier: Bilíková chata, Chata pod Rysmi, Chata pod Soliskom, Chata

pri Popradskom plese, Chata pri Zelenom plese, Majláthova chata, Rainerova chata, Skalnatá

chata, Sliezsky dom, Téryho chata, Zamkovského chata, Zbojnícka chata (viď. Prílohy-

Obrázok č. 11-20)

Chaty Belianskych Tatier: Chata Plesnivec (viď. Prílohy-Obrázok č.21)

Tatranské chaty môžeme rozdeliť podľa rôznych aspektov. Všetky chaty s výnimkou

Chaty pod Rysmi, ktorá je najvyššie položenou chatou v Tatrách, sú prístupne počas celého

roka. Chodník k Chate pod Rysmi je neprístupný od 31.10. do 15.6. z dôvodu sezónnej

uzávery z dôvodu lavín, ale najmä ochrany prírody a krajiny.

5 Bohuš, Ivan: Tatranské chaty majáky v mory skál a snehu. Tatranská Lomnica: I&B, 2007. str. 144.

13

Druhý aspekt, podľa ktorého môžeme chaty rozdeliť je dostupnosť. K Žiarskej chate,

Ťatliakovej chate, Chate pri Popradskom plese, Majláthovej chate a Sliezskemu domu je

možnosť dostať sa po asfaltovej cestnej komunikácii. K Chate pri Zelenom plese je tiež

možnosť dostať sa po ceste, avšak táto cesta je zvládnuteľná len s terénnym vozidlom. Chata

pod Soliskom a Skalnatá chata sú chaty, ku ktorým sa dá dostať pomocou Tatranských

Lanových Dráh. K tým zvyšným chatám to musí človek absolvovať pešo, no turisti považujú

len toto za skutočný pôžitok.

1.10.1 Tatranská magistrála

Tatranská magistrála je 72 kilometrov dlhý, súvislo značený turistický chodník

značený červenou farbou, ktorý prechádza svahmi Západných a Vysokých Tatier. Priemerný

čas trvania prechodu sú 4 dni. V súčasnosti začína pri Veľkom Bielom plese, odkiaľ vedie cez

14

Obrázok č.7 - Mapa tatranských chát (okrem Žiarskej a Ťatliakovej chaty v Západných Tatrách)

tatranské svahy až k rázcestiu Trokariny v Západných Tatrách. Často sa však uvádza len jej

časť vo Vysokých Tatrách od Podbanského z dôvodu výraznejšieho prevýšenia.

2 Praktická časť

2.1 Dotazník

Ako praktickú časť mojej práce som sa rozhodol zhotoviť dotazník, ktorý sa týka

mojej teoretickej práce. Bol zameraný na vedomosti ľudí o našich veľhorách a snažil som sa

voliť otázky tak, aby boli zvládnuteľné pre každého. A kto aj napriek tomu netušil, aká má byť

správna odpoveď, stále mal možnosť tipnúť správnu odpoveď, pretože pri každej otázke boli

na výber 4 rôzne možností, z ktorých si mohol vybrať. Mojim zámerom bolo zistiť, aký záujem

a vedomosti majú ľudia o Tatrách, a či to nie sú pre nich len veľhory kdesi na severe nášho

územia.

Dotazník som vypracoval vo formáte Google Formuláre a ľudia naň odpovedali

prostredníctvom internetového odkazu na tento formulár. Potencionálnych respondentov

som oslovoval najmä prostredníctvom rôznych sociálnych sietí alebo prostredníctvom

priateľov a známych, ktorých som požiadal o šírenie môjho dotazníka ďalej. Môj dotazník

obsahoval 14 otázok, no povinných bolo len prvých desať, v ktorých som chcel zistiť

vedomosti mojich respondentov. V ďalších štyroch som sa zameriaval na pobyt mojich

respondentov v Tatrách. 13 otázok bolo s možnosťou výberu odpovede, v poslednej otázke

bolo potrebné doplniť vlastnú odpoveď, no táto otázka už nebola povinná.

Mojim cieľom na záver, bolo zhrnutie vedomostí mojich respondentov a vzájomne

ich porovnať. Podľa môjho názoru odpovedali úspešne na základné otázky, o ktorých sa učí

už na základnej škole.

2.2 Výsledky a zhodnotenie dotazníka

Celkovo mi na môj dotazník odpovedalo až 219 ľudí, čím som bol až šokovaný,

pretože som rozhodne nečakal takéto vysoké číslo, ktoré ma však potešilo. Z 219 opýtaných

odpovedalo na moje otázky až 63,9% žien, mužov bolo 36,1%, čo môžeme názorne vidieť

v grafe č.1.

15

Percento respondentov, ktorý sú pod vekovou hranicou 15 rokov bolo v skutku

nízke, len 2,3%, ako znázorňuje graf. Nadchnutý som bol z toho, že až 66,7% tvoria členovia

vekovej skupiny 15-30 rokov, čo je celkom vysoké číslo, ktoré znamená, že Tatry nie sú

mladým ľuďom cudzie. Vekové rozpätie 31-60 ročných malo tiež dosť zástupcov, ktorý

celkovo tvoria až 30,1%. Respondentov starších ako 61 rokov bolo len 0,9%.

Jednou z mojich prvých otázok bola otázka nadmorskej výšky nášho najvyššieho

štítu, Gerlachovského štítu. Žiadnu z možností som nevolil náhodne, každá výška prislúcha

nejakému končiaru. 2 655 je tá správna nadmorská výška pre Gerlachovský štít, 2 634 je

nadmorská výška Lomnického štítu, tretieho najvyššieho štítu Tatier, tretia v poradí, 2 045 je

výška nízkotatranského Ďumbiera, ktorý je tiež najvyšším v Nízkych Tatrách, a posledná,

2 495 je nadmorská výška Kriváňa, ktorý bol tiež kedysi v minulosti považovaný za najvyšší

štít Tatier. Správne na otázku odpovedalo až 83,1% opýtaných, čo je podľa mňa dobré číslo.

9,6% respondentov by volilo ako správnu výšku 2 634 m.n.m. a 6,4% vybralo poslednú

16

Graf č.1 - Pomer mužov a žien medzi respondentmi

Graf č.2 - Vekové zastúpenie respondentov

možnosť, 2495 m.n.m. Len 0,9%, čo sú v prepočte dvaja respondenti zvolili výšku 2 045

m.n.m. čo znamená, že väčšina sa zmestila do tej odchýlky 160 výškových metrov.

Medzi otázkami boli aj ťažšie, napríklad výber, ktorá z možností nepatrí medzi osady

mesta Vysokých Tatier. Vysoké Tatry sú totiž rozdelené na 3 katastrálne územia, ktoré sa

potom ďalej skladajú z 15 osád. Tieto katastrálne územia sú Tatranská Lomnica (kde patrí

Tatranská kotlina, Tatranská Lomnica, Tatranská Lesná, Tatranské Matliare a Kežmarské

žľaby), Starý Smokovec (kde patrí Horný Smokovec, Nový Smokovec, Dolný Smokovec, Starý

Smokovec, Tatranská Polianka, Tatranské Zruby, Nová Polianka a Vyšné Hágy) a Štrbské pleso

(kde patrí Štrbské pleso a Podbanské). Uvedomujúc si, že táto otázka nebola zrovna najľahšia

som bol celkom prekvapený, že až 59,7% odpovedajúcich vedelo správnu odpoveď, ktorou

bola Tatranská Javorina, ktorá je síce aj súčasťou TANAPu, no je to samostatná obec. Až

27,8% opýtaných by zvolilo za správnu odpoveď Vyšné Hágy, 6,5% vybralo Tatranskú

Lomnicu a 6% zvolilo Nový Smokovec.

17

Graf č.4 - Osady Vysokých Tatier

Graf č.3 - Nadmorská výška Gerlachovského štítu

Jednou z mojich nepovinných otázok bola otázka, či boli už moji respondenti

niekedy v Tatrách, pričom na túto otázku nadväzovala ďalšia, v ktorej som zisťoval, ako dlho

trval pobyt mojich respondentov. Z celkovo 219 až 96,8% uviedlo, že v Tatrách už niekedy

boli (viď graf č.6). Len 3,2%, čo predstavuje 7 osôb označilo možnosť nie. V druhej otázke (viď

graf č.7) najviac ľudí zvolilo možnosť dvojdňového pobytu, respektíve víkendového. Bolo to

až 34%. Za tým nasledovala možnosť jedného týždňa, ktorú vybralo 30,6% respondentov. Na

jednodňové výlety do Tatier chodí 20,6% opýtaných. Iný interval ako tieto tri spomenuté si

vybralo 14,8% ľudí.

Poslednou otázkou môjho dotazníku, ktorá bola nepovinná a zároveň jediná, na

ktorú bola potrebná vlastná odpoveď bola otázka, či moji respondenti majú za sebou nejakú

túru v Tatrách, o ktorú by sa radi podelili a odporučili ju niekomu ďalšiemu. Tieto odpovede

sa samozrejme nedajú zozbierať do grafu alebo niečoho podobného, keďže ľudia sú

18

Graf č.5 - Návšteva Tatier

Graf č.6 - Trvanie pobytu

rozdielny a pre každého je niečo nádherné a príťažlivé čosi iné, no aj tak si myslím, že stojí za

to prísť do našich veľhôr na nejaký výlet, aspoň jednodňový. Podnety som teda zaznamenal

do tabuľky, a aj keď mi sa určite ešte našlo množstvo trás, ktoré by stálo za to vidieť, tu je

aspoň niekoľko z nich.

Tabuľka č.1 - Typy na výlety od respondentov

19

Túry, ktoré odporúčajú respondenti

Rysy

Popradské pleso a Symbolický cintorín

Skalnaté pleso

Zelené pleso

Zamkovského chata

Bystrá lávka

Priečne sedlo

Furkotská dolina

Predné Solisko

Tatranská magistrála

Východná Vysoká

Vodopád Skok

Kriváň

Tichá a Kôprová dolina

Roháče

Temnosmrečianské plesá

Chata pod Soliskom

Téryho chata

Zbojnícka chata

Veľké Hincovo pleso

Sliezsky dom

Lysá poľana

ZáverV práci som sa venoval téme Tatier a ich priblíženiu verejnosti. Myslím si, že

môžeme byť patrične hrdí na to, čo máme tu na území malého Slovenska. Téma bola pre

mňa rozhodne zaujímavou. Aj napriek tomu, že som si myslel, že toho viem o Tatrách už

dosť, našiel som informácie, o ktorých som ani len netušil a po tejto práci teda môžem

jednoznačne skonštatovať, že som si rozšíril obzor mojich vedomostí.

Pri spracovaní témy som sa snažil poukázať čo najlepšie na každú stránku Tatier,

ktorá rozhodne stojí za zmienku. Keďže mojim zámerom bolo zistiť, ako sú na tom Slováci

s ich vedomosťami, moje rozhodnutie pri voľbe praktickej časti padlo na dotazník (on-line),

ktorý som vypracoval v internetovej forme, keďže takéto šírenie je jednoduchšie, a zároveň

sa aj jednoduchšie spracováva. Pri vyhodnotení dotazníku som bol prekvapený, jednak tým,

aké množstvo ľudí si našlo čas na to, aby mi pomohlo pri mojej práci a vyplnili ten dotazník,

a zároveň aj vedomostí respondentov, ktorý sa podľa môjho názoru nemajú za čo hanbiť, aj

ak nevedeli odpoveď na niektorú z otázok. Človek nikdy nebol dokonalý tvor a ani nikdy

nebude. Naopak som rád, že ľudia to brali seriózne a odpovedali podľa svojich vedomostí,

pretože v opačnom prípade by ten dotazník nemal význam, ak by boli odpovede vymyslené.

Tvorbu mojej práce nesprevádzali nejaké závažnejšie problémy. Ako jeden zo

zarážajúcich faktov hodnotím to, že niekedy som našiel na zahraničných portáloch viac,

respektíve aktuálnejšie informácie, ako na tých slovenských. Je to podľa mňa na smutné, ak

majú v zahraničí väčší záujem a prehľad o našich veľhorách ako my.

Medzi pozitívne stránky tejto práce považujem najmä rozšírenie obzoru vedomostí

novými informáciami, alebo ich posúvanie verejnosti. Medzi možné negatíva tejto práce by

som zaradil fakt, že táto téma nemusí byť pre každého atraktívnou a zaujímavou, no aj tak si

myslím, že je dosť ľudí, pre ktorých bude práca len obohatením ich myslenia.

20

ResuméMoja práca sa venuje Tatrám, ich rozdeleniu a tom, čo v nich môžeme nájsť. Práca

je rozdelená na dve časti, teoretickú a praktickú. V teoretickej časti som opísal základné ale

aj rozširujúce fakty o Tatrách. Začal som ich polohou, potom rozdelením, vodstvo ale aj

fauna a flóra. Pri praktickej časti som za venoval zisťovaniu toho, aké vedomosti majú Slováci

o najmenších veľhorách sveta, Tatrách. Tiež som sa snažil získať vedomosti o prípadnom

pobyte ľudí v Tatrách a výletoch, ktoré by odporučili svojim známym alebo niekomu inému

s tým, že môže vidieť množstvo dych berúcich scenérií. Na získanie týchto informácii som pri

praktickej časti zvolil dotazník (on-line), ktorý vyplnilo 219 ľudí a jeho cieľom bolo zistiť, či

majú ľudia o Tatry záujem.

Summary

In my work i dealt with Tatras, its dividing and what we can find there. My work is

divided into two parts, theoretical and practical. In theoretical part, I described basic and

also more detailed facts about Tatras. At first I wrote about its location, then its dividing,

aquatic enviroment and fauna and flora. In the practical part, I was looking at knowledge,

which Slovaks have about the world’s smallest high mountain, the Tatras. I also tried to find

out information about stay of my respondents in Tatras and their trips, they recommend to

their friends or someone else with the fact, that they can see many breathtaking sceneries.

I dicided to make a list of questions (on-line) in my practical part to get this information,

which was filled out by 219 people. I wanted to know if people are still interested in Tatras.

21

Zoznam použitej literatúryKnihy:

Bohuš, Ivan: Tatranské chaty majáky v mory skál a snehu. Tatranská Lomnica: I&B, 2007.

ISBN 978-80-969017-4-6

Internet:

Fauna a flóra. In: www.thehightatra.wordpress.com [online]. 2012. [cit: 2017-05-18].

Dostupné na internete: https://thehightatra.wordpress.com/fauna-a-flora/

História. In: www.vt.sk [online]. 2016. [cit: 2017-05-18]. Dostupné na internete:

http://www.vt.sk/sk/hory/region/historia/

Pleso. In: www.wikipedia.org [online]. 2017. [cit: 2017-05-18]. Dostupné na internete: https://sk.wikipedia.org/wiki/Pleso

Vodopády Slovenska. In: www.sopsr.sk [online]. 2017 [cit: 2017-05-18]. Dostupné na internete: http://www.sopsr.sk/vodopady/vseobecne.html

22

23

P

rílo hy

24

Obrázok č.1 - Kmeťov vodopád

Obrázok č.2 - Vodopád Skok

Obrázok č.3 - Jaskinia Wielka Śnieżna

Obrázok č.4 - Belianska jaskyňa

Obrázok č.5 - Kamzík vrchovský tatranskýObrázok č.7 - Rys ostrovid

25

Obrázok č.9 - Ťatliakova chata

26

Obrázok č.10 - Ždiarska chata

Obrázok č.11 - Bilíkova chata

Obrázok č.12 - Chata pod Rysmi

Obrázok č.13 - Chata pod Soliskom

Dotazník

27

Obrázok č.16 - Majláthova chata

Obrázok č.17 - Rainerova chata

Obrázok č. 18 - Skalnatá chata

Obrázok č.20 - Téryho chata

Obrázok č.22 - Zbojnícka chata Obrázok č. 23 - Chata Plesnivec

Obrázok č.19 - Sliezsky dom

Tatry

Dobrý deň, som rád, že ste prejavili záujem pomôcť mi a klikli na odkaz tohto

dotazníku. Týmto by som vás chcel poprosiť o pomoc pri jeho vyplnení. Dotazník sa týka

Tatier, a mojim cieľom je zistiť, aké vedomosti majú Slováci o našich veľhorách a preto by

som vás chcel poprosiť, aby ste odpovedali len na základe vašich vedomostí (nemusíte sa

ničoho báť, všetko je anonymné) a tiež by som sa rád dozvedel pár otázok o vašom

prípadnom pobyte v lone prírody našich veľhôr (pokiaľ ste Tatry zatiaľ nenavštívili,

jednoducho preskočíte otázku). Dôvodom, prečo vás o to žiadam je moja ročníková práca z

geografie na tému Tatry. Dotazník nezaberie veľa času a veľmi mi tým pomôžete. Vopred

ďakujem za vašu ochotu a pomoc.

Pohlavie

Muž

Žena

Vek

0-14

15-30

31-60

61 a viac

Gerlachovský štít má nadmorskú výšku:

2 655 m.n.m.

2 634 m.n.m.

2 045 m.n.m.

2495 m.n.m.

Ktorá z uvedených chát sem nepatrí:

Zamkovského chata

Chata pod Rysmi

Téryho chata

Chata pri Popradskom plese

Na obrázku môžeme vidieť:

Kriváň

28

Lomnický štít

Slavkovský štít

Predné Solisko

Ktorý z uvedených štítov je zobrazený na

mape:

Kriváň

Jahňací štít

Ľadový štít

Rysy

Kde sa nachádza najvyššie položená meteorologická stanica na Slovensku:

Lomnický štít

Gerlachovský štít

Bradavice

Dračí štít

Najväčším plesom v Slovenskej časti Tatier je:

Štrbské pleso

Popradské pleso

Veľké Hincovo pleso

Zelené pleso

Na obrázku môžeme vidieť:

Chatu pri Popradskom plese

Chatu pod Rysmi

Sliezsky dom

Chatu kapitána Rašu

Ktorá z možností nepatrí medzi Osady Vysokých Tatier:

Tatranská Javorina

Nový Smokovec

Vyšné Hágy

Tatranská Lomnica

29

Navštívili ste už niekedy Tatry:

Áno

Nie

Vaše “výlety“ praktizujete sami alebo radšej v spoločnosti niekoho iného:

Sám/a

Skupina

Vaša návšteva Tatier trvala:

Jeden deň

Dva dni/víkend

Týždeň

Iné

Zažili ste nejakú túru, ktorú by ste odporučili aj niekomu inému?

30