hodnotenie kvality vzdelÁvania · 1. Úvod 7 2. program konferencie 11 3. abstrakty 15 3.1....

Hodnotenie kvalityvzdelávania

–SúèaSný Stav a perSpektívy

programzborník abstraktov

Konferencia s medzinárodnou úèas�ou sa koná

pod záštitou ministra školstva, vedy, výskumu a športu

Slovenskej republiky Dušana Èaplovièa

16. – 18. september 2013

Bratislava

Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť/Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ

Hodnotenie kvality vzdelávania – súčasný stav a perspektívy. Program. Zborník abstraktov.

Zostavili: IvanaPichaničová,TimotejKubiš,MartinPokorný

Autori: IvetaÁrvaSklenárová;StevenBakker;IldikóBalázsi;LadislavBaranyai;Christer Blomkvist; Peter Bojo; Vladimír Burjan; Peter Demkanin;Marek Dobeš; Martina Džuganová; Jana Ferencová; Eva Fülöpová;Andrea Galádová; Soňa Gallová; Štefan Grajcár; Michal Hajdúk; Karin Hector-Stahre; Katarína Hincová; Stanislava Hrašková; ZuzanaChristozová; Arthur Ivatts; Lukáš Ivica; Aleksandra Jasińska; ZuzanaJuščáková; Martin Kanovský; Pavol Kelecsényi; Peter Kelecsényi;Zsófia Kelemen; Frans G.M. Kleintjes; Miloš Kmeť; Mária Kolková; Martin Kopáčik; Tatiana Košinárová; Mária Kóšová; Timotej Kubiš; Marta Kudácseková; Janka Kurajová Stopková;Martin Kuruc; ZuzanaKusá;Radoslav Kvasničák;Katarína Lučeničová;Josef Malach;Martin Malčík; Martin Marko; Barbora Miháliková; Júlia Miklovičová; JankaMikulášová; Iwa Mindadze; Miroslava Mišová; Marianna Mrva; László Ostorics; Alžbeta Palacková; Mariana Páleníková; Jarmila Pažma Danková; Eva Péteryová; Martina Pigová; Ivana Pichaničová; EvaPolgáryová; Monika Reiterová; Saskia Repčíková; Ľubomír Rybanský;Mária Siváková;Mária Smreková;Kristína Sotáková;Jana Stovíčková;Beata Suchánska;Jana Svetlíková;Veronika Sviteková;Jozef Škorupa;Martina Špringelová; Eva Uhrínová; Ivana Vasiľová; Soňa Vašíčková;Marta Vrábelová; Jan Wiegers; David Ziegler; Mateusz Żółtak;Tomasz Żółtak

Zaobsahjednotlivýchpríspevkovzodpovedajúichautori

Neprešlojazykovouúpravou

Grafickáúprava: TimotejKubiš

Vydal: Národnýústavcertifikovanýchmeranívzdelávania Žehrianska9,Bratislava,85107 www.nucem.skRokvydania: 2013Početstrán: 89Formát: A4Náklad: 300ks

Obsah 1. Úvod 7

2. Program konferencie 11

3. Abstrakty 15

3.1. Hlavní prednášatelia 17

3.1.1. ExternalUniversityAdmissionTests:AssumedandProvenValidity StevenBakker,IwaMindadze,DavidZiegler 17

3.1.2. EducationalMeasurementintheinterestsofChildren,SchoolsandEquality ArthurIvatts 18

3.1.3. E-assessmentinTheNetherlands,innovationsforthe21stCentury JanWiegers 19

3.1.4. TheStockholmEducationSystem. ApresentationoftheSwedishschoolsystem,withconcentrationto howthesystemisperformedinStockholm,thecapitalofthecountry ChristerBlomkvist 20

3.1.5. Theroleofstudentmonitoringsystemsineducationalqualityassessment FransG.M.Kleintjes 21

3.1.6. NewSwedishnationaltestsandtheiralignmentwiththenationalcurriculum KarinHector-Stahre 23

3.1.7. Vlivvzdělánírodičůnavýsledkyvzdělávánížákůveškole MartinMalčík,JosefMalach 24

3.1.8. HodnoteniekvalityvzdelávanianaZŠaSŠvSRvkontexteprebiehajúcej obsahovejreformyvzdelávania–zhodnotenienárodnéhoprojektu spolufinancovanéhozozdrojovEÚ IvanaPichaničová 25

3.2. Prednášky v sekciách 27

Sekcia A: Kvalita školy a vzdelávania 27

3.2.1. Jekvalitavzdelávaniamerateľná? MartinKuruc 28

3.2.2. Kvantitatívneindikátoryvovzdelávaní–obmedzenia,rizikáanegatívne vedľajšieefekty VladimírBurjan 29

3.2.3. Mapovanieapasportizáciastrednýchškôlakocestakzvyšovaniukvality vzdelávania SaskiaRepčíková 30

3.2.4. Indikátorykvalityvzdelávaniavhodnoteníškôl ZuzanaJuščáková 32

4

HODNOTENIEKVALITyVZDELÁVANIA–SÚčASNýSTAVAPERSPEKTíVy

3.2.5. Vplyvhodnotovéhoprofiluaktérovškolynakvalituvzdelávania LadislavBaranyai 33

3.2.6. Princípyriadeniakvalityvškolách JozefŠkorupa 34

3.2.7. Učiteľ–hlavnápostavakvalityškoly MáriaSmreková 35

3.2.8. Možnostikariérovéhoporadenstvaprizvyšovaníkvalityvýsledkov vzdelávania ŠtefanGrajcár 37

3.2.9. Socioekonomickýakultúrnystatusžiakastrednejškoly ZuzanaKusá,ZuzanaJuščáková,IvetaÁrvaSklenárová 38

Sekcia B: Medzinárodné štúdie a výskumy 39

3.2.10.Prečoniejemožnécelosvetovoporovnávaťčitateľskéschopnostidetí? AnalýzavýsledkovPIRLS2011štrukturálnymmodelovaním MartinKanovský 40 3.2.11.Trendyúrovnekľúčovýchkompetenciížiakov4.ročníkazákladnýchškôl ...aleboakosúnatomnašištvrtácivčítaní,matematikeaprírodnýchvedách vporovnanísrovesníkmizinýchkrajín SoňaGallová,AndreaGaládová 41

3.2.12.MedzinárodnáštúdiaPISA2012.Aktivita3.3 JanaFerencová,ZsófiaKelemen,JúliaMiklovičová 42

3.2.13.CorpusResearchanditsRelevanceforELT PeterBojo 43

3.2.14.Výskumintervencienazvýšenieštatistickejafinančnejgramotnosti slovenskýchžiakovnastupniISCED2projektuHKV KatarínaLučeničová 44

3.2.15.Spracovanievýsledkovhlavnéhomeraniavrámciaktivity1.4 MartaVrábelová,MáriaKóšová,ĽubomírRybanský, EvaUhrínová,VeronikaSviteková 45

3.2.16.KniektorýmzisteniamMedzinárodnéhovýskumuobčianstva aobčianskehovzdelávaniaIEAICCS2009 TimotejKubiš 46

3.2.17.MonitorovanieprocesuvzdelávaniaapodmienokpráceučiteľovSR vmedzinárodnomkontexte BarboraMiháliková,MartinaDžuganová,JanaStovíčková 47

Sekcia C: Kvalita školy a vzdelávania 49

3.2.18.Motiváciaanemotivovanosť IvanaVasiľová 50

OBSAH

5


3.2.19.čoodhadujetzv.pridanáhodnotaškoly? MáriaKolková,LukášIvica 51

3.2.20.Value-addedindicatorsforPolishschools:anoverview TomaszŻółtak 52

3.2.21.Value-addedindicatorsforPolishschools:resultsoftheirvalidityanalysis AleksandraJasińska 53

3.2.22.Value-addedindicatorsforPolishschools:toolsforpublicationandanalysis MateuszŻółtak 54

3.2.23.Vplyvinterakčnéhoštýluučiteľanaškolskúúspešnosťžiakov SoňaVašíčková 55

3.2.24.Sociálnaklímavtriedenastrednejškole JanaSvetlíková,EvaFülöpová 56

3.2.25.Školaočamižiakov,učiteľovariaditeľa

MartinaŠpringelová,SoňaVašíčková,IvanaVasiľová 57

3.2.26.ReportstoSchools–PublicReceptionandFeedback IldikóBalázsi,LászlóOstorics 58

Sekcia D: Metodológia a nástroje hodnotenia výsledkov vzdelávania 59

3.2.27.Chápanievýučbyuučiteľovzákladnýchastrednýchškôl pozavedeníškolskejreformynaSlovensku RadoslavKvasničák 60

3.2.28.Vzdelávacieštandardypredmetovvzdelávacejoblastičlovekapríroda prenižšiesekundárnevzdelávanieakovýchodiskopretvorbu testovacíchnástrojov MáriaSiváková,MarianaPáleníková,PeterKelecsényi 61

3.2.29.Známkovanieabližšiakategorizáciajednotlivýchhodnotiacichstupňov študentovv19.storočínaúzemíSlovenska BeataSuchánska 62

3.2.30.Rešpektujúciprístupvhodnotenížiakovvovýchovno-vzdelávacomprocese MonikaReiterová 63

3.2.31.PerspektívypoužitiaTestuvšeobecnýchschopnostínaškolách MartinKopáčik 64

3.2.32.Niektorézdrojechybnýchodpovedížiakovvtestovaníexternejčasti maturitnejskúškyzoSJL KatarínaHincová 65

3.2.33.Dveformychýbajúcejevalvácievovýtvarnejvýchove MilošKmeť 66

OBSAH


6


3.2.34.Hodnotenielaboratórnejprácežiakavofyzikálnomvzdelávaní PeterDemkanin 67

3.2.35.Skvalitnenievýchovno-vzdelávaciehoprocesuprostredníctvomeTwinningu ZuzanaChristozová 68

Sekcia E: Metodológia, nástroje a výsledky meraní vo vzdelávaní 69

3.2.36.Zodpovedajúvedomostižiakovichštudijnýmpredpokladom? KristínaSotáková 70

3.2.37.Využitieteórieodpovedenapoložkuvpilotnýchanárodnýchtestovaniach MichalHajdúk 71

3.2.38.Identifikáciacharakteristickýchtypovrozdielnefungujúcichpoložiek vnárodnýchtestovaniachvpredmetematematika MartinaPigová,MichalHajdúk 72

3.2.39.Detekciapodvádzaniasvyužitímlzperson-fitštatistiky MartinMarko,MichalHajdúk,JankaKurajováStopková 73

3.2.40.NationalAssessmentsofBasicCompetencies IldikóBalázsi,LászlóOstorics 74

3.2.41.Voľnýčasaštudijnévýsledky–hľadaniesúvislostí MariannaMrva,MartaKudácseková 75

Sekcia F: Testovacie nástroje, ich tvorba a využitie pri meraní vedomostí a zručností žiakov 77

3.2.42.Dotazníktriednejatmosféry MarekDobeš 78

3.2.43.Výstupyaktivity2.1–tvorbatestovzvyučovacíchjazykov navzdelávacíchstupňochISCED1–3 EvaPéteryová,EvaPolgáryová 79

3.2.44.TestovaniezcudzíchjazykovnaZŠaSŠ–pilotnétestovania vprojekteHKV MiroslavaMišová,JarmilaPažmaDanková,JankaMikulášová 80

3.2.45.Inováciatestovacíchnástrojovprehodnotenieúrovnevzdelávania zmatematikynavzdelávacíchstupňochISCED1aISCED2 EvaPolgáryová,TatianaKošinárová 81

3.2.46.TestyzovzdelávacíchoblastíISCED3 PavolKelecsényi,StanislavaHrašková,AlžbetaPalacková 82

4. Odborní garanti a organizačný výbor 83

5. NÚCEM 87

ÚVOD

7

HODNOTENIEKVALITyVZDELÁVANIA–SÚčASNýSTAVAPERSPEKTíVyHODNOTENIEKVALITyVZDELÁVANIA–SÚčASNýSTAVAPERSPEKTíVy

1. ÚvodHodnotenie kvality vzdelávania – súèasný stav a perspektívy

Konferencia s medzinárodnou úèas�ou sa koná pod záštitou

ministra školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky Dušana Èaplovièa.

Ciele a obsahové zameranie konferencie

NárodnémeraniavoblastivzdelávanianaSlovenskumajúzaseboudesaťročnúhistóriu.Vznikátakpriestorprekladeniesiotázoko inováciiarozširovaníexistujúcichmeraní,o ichbudúcomsmerovaníapodobeatiežoichvyužitípreskvalitňovanienášhovzdelávaciehosystému.

Národnýústavcertifikovanýchmeranívzdelávaniasavnárodnomprojekte„Hodnotenie kvality vzdelávania na základných a stredných školách SR v kontexte prebiehajúcej obsahovej reformy vzdelávania“,ktorýbolspolufinancovanýzprostriedkovEÚ,zameralnainováciusystémunárodných meraní s cieľom hodnotiť kvalitu a monitorovať vývoj vzdelávania na základných astrednýchškoláchvSlovenskejrepublike.

Primárnym cieľom konferencie je prezentovať a zhodnotiť výsledky národného projektu,diskutovaťosúčasnomstavevmetodológiimeraniaahodnoteniakvalityvzdelávaniaajejblízkejbudúcnosti,oštatistickýchanalýzachazisteniachzmeranívýsledkovvzdelávanianazákladnýcha stredných školách v Slovenskej republike v rámci národných meraní. Prezentované budú aj analýzymedzinárodných štúdií i odporúčania pre skvalitňovanie vyučovania na základných astrednýchškolách.

Ambíciou konferencie je tiež vytvoriť priestor pre vzájomnú výmenu informácií a skúseností v oblasti hodnotenia výsledkov vzdelávania a hodnotenia kvality vzdelávania na Slovenskua v zahraničí a otvoriť možnosti vzájomnej spolupráce medzi domácimi a zahraničnými odborníkmi.

Tematické okruhy konferencie

1. Kvalitaškolyavzdelávania. 2. Medzinárodnéštúdieavýskumy. 3. Metodológiaanástrojehodnoteniavýsledkovvzdelávania. 4. Metodológia,nástrojeavýsledkymeranívovzdelávaní. 5. Testovacienástroje,ichtvorbaavyužitieprimeranívedomostíazručnostížiakov.

ÚVOD

8

HODNOTENIEKVALITyVZDELÁVANIA–SÚčASNýSTAVAPERSPEKTíVy ÚVOD

Národný projekt – Hodnotenie kvality vzdelávania na základných a stredných školách v SR

v kontexte prebiehajúcej obsahovej reformy vzdelávania

Národný projekt „Hodnotenie kvality vzdelávania na základných a stredných školách v SR v kontexte prebiehajúcej obsahovej reformy vzdelávania“ je realizovaný v rámci OperačnéhoprogramuVzdelávanie, Prioritná os 1Reforma vzdelávania,Opatrenie 1.1Premena tradičnejškolynamodernú.

Národný projekt „Hodnotenie kvality vzdelávania na základných a stredných školách v SR v kontexte prebiehajúcej obsahovej reformy vzdelávania“, ktorého je NÚCEM riešiteľom, jezameranýnainováciuarealizáciusystémunárodnýchmeranínatrochúrovniachpoukončeníprimárneho(ISCED1),nižšiehosekundárneho(ISCED2)avyššiehosekundárnehovzdelávania(ISCED3),čoumožníhodnotiťkvalituamonitorovaťvývojvzdelávanianazákladnýchastrednýchškolách v kontexte obsahovej reformy vzdelávania v Slovenskej republike z pohľadu potriebvedomostnejspoločnostiatrhupráce.Zároveňtakbudemožnéovplyvňovaťúčinnosťreformnýchzámerova strategických rozhodnutí voblasti vzdelávacej politiky.Súčasnemáprojekt za cieľanalyzovaťstavapotrebyvzdelávanianaSlovenskuzpohľadumedzinárodnýchštúdiívoblastikľúčovýchkompetenciíabudovaťpotenciálpedagógovmonitorovaťvzdelávacievýsledkyvlastnejškolysohľadomnaškolskývzdelávacíprogram.

Miestorealizácieprojektu:samosprávnekrajeSR,okremBratislavského

Obdobietrvaniaprojektu:2010–2013

Špecifické ciele projektu

1. Inovovať testovacie nástroje a metódy vyhodnocovania výsledkov meraní vnadväznostinareformuvzdelávania

2. Vytvoriťaoveriťmodelsystémumonitorovaniaahodnoteniavýsledkovvzdelávania nanárodnejúrovniprevzdelávaciestupneISCED1–ISCED3vSR

3. Definovaťindikátorykvalityvzdelávaniaamonitorovaťichmožnosti implementácie dosystémuhodnoteniakvalityvzdelávanianazákladnýchastrednýchškoláchSR

4. Realizovaťvzdelávaniepedagogickýchzamestnancovkproblematikeobjektívnych spôsobov hodnotenia výsledkov vzdelávania s využitím hodnotení a analýz národnýchamedzinárodnýchmeraní

9

HODNOTENIEKVALITyVZDELÁVANIA–SÚčASNýSTAVAPERSPEKTíVy ÚVOD

Cie¾ové skupiny projektu

žiacizákladnýchškôl

žiacistrednýchškôl

žiaciosemročnýchgymnázií

pedagogickízamestnanci

zamestnancipracujúcivoblastivzdelávania

Aktivity projektu

Aktivityprojektusaviažunakonkrétnyšpecifickýcieľasúzameranéna:

externé hodnotenie úrovne vzdelávania v oblasti vyučovacích a cudzích jazykov, matematikyavovzdelávacíchoblastiachMatematikaaprácasinformáciami,človek aprírodaačlovekspoločnosťnastupňochISCED1–ISCED3

výskum intervencie na zvýšenie štatistickej a finančnej gramotnosti slovenských žiakovnastupniISCED2

vývoj testovacích (aj elektronických) nástrojov pre vyučovacie a cudzie jazyky, matematikuapre vzdelávacieoblastiMatematikaaprácas informáciami,človek aprírodaačlovekaspoločnosťnastupňochISCED1–ISCED3

vzdelávaniepedagógovvoblastitvorbytestovýchúlohavoblastimeraniavýsledkov vzdelávaniaakľúčovýchkompetenciínastupňochISCED1–ISCED3

indikátorykvalityvzdelávaniaprehodnotenieškôl

spoluprácusmedzinárodnýmipartnermivoblastinárodnéhoexternéhohodnotenia vzdelávaniaavoblastitvorbytestovacíchnástrojov

Oèakávané prínosy projektu

prepojenie a porovnanie doposiaľ nameraných výsledkov vzdelávania získaných externýmitestovaniami(národnéamedzinárodnémerania)

možnosť prípravy ďalšieho testovania tak, aby bolo možné hodnotiť kvalitu škôl avzdelávaniavkontexteprebiehajúcejobsahovejreformyvzdelávania

zavedenie monitorovaní na priereze vzdelávacích stupňov ISCED 1 – ISCED 3, čoumožnísledovaťpridanúhodnotuškôlvzhľadomnakvalituichvzdelávania

tvorba,sledovanieavyhodnocovaniemerateľnýchindikátorovkvalityškôlnanárodnej úrovniivmedzinárodnomkontexte

10


možnosť sledovania vplyvu a využitia externého hodnotenia vzdelávania naautoevalváciuškoly

skvalitnenieodbornéhoprofilupedagógovvoblasti tvorbyahodnotenia testových úlohavoblastimeraniavýsledkovvzdelávaniaakľúčovýchkompetenciínastupňoch ISCED1–ISCED3

11


2. Program konferencie

12

HODNOTENIEKVALITyVZDELÁVANIA–SÚčASNýSTAVAPERSPEKTíVy PROGRAM

16. 9. 2013Pondelok

17. 9. 2013Utorok

M 800–1000hod.Registráciaúčastníkov

M 1000–1030hod.Slávnostnéotvoreniekonferencie

M 1030–1110 hod.Plenárnaprednáška–StevenBakker

M 1110 –1125 hod.Prestávka

M 1125 –1200hod.Plenárnaprednáška–ArthurIvatts

M 1200–1300hod.Obed

M 1300–1335hod.Plenárnaprednáška–JanWiegers

M 1335–1455hod.RokovanievsekciáchAaB

M 1455–1510hod.Prestávka

M 1510–1650hod.RokovanievsekciáchAaB

SekciaA:KvalitaškolyavzdelávaniaSekciaB:Medzinárodnéštúdieavýskumy


M 1000–1035hod.Plenárnaprednáška–ChristerBlomkvist

M 1035–1110 hod.Plenárnaprednáška–FransKleintjes


M 1125 –1200hod.Plenárnaprednáška–KarinHector-Stahre


M 1300–1440hod.RokovanievsekciáchCaD

M 1440–1500hod.Prestávka

M 1500–1620hod.RokovanievsekciáchCaD

SekciaC:KvalitaškolyavzdelávaniaSekciaD:Metodológiaanástrojehodnoteniavýsledkovvzdelávania

13

HODNOTENIEKVALITyVZDELÁVANIA–SÚčASNýSTAVAPERSPEKTíVy PROGRAM

18. 9. 2013Streda


M 1000–1035hod.Plenárnaprednáška–MartinMalčík

M 1035–1100 hod.Plenárnaprednáška–IvanaPichaničová


M 1115 –1300hod.RokovanievsekciáchEaF

SekciaE:Metodológia,nástrojeavýsledkymeranívovzdelávaníSekciaF:Testovacienástroje,ichtvorbaavyužitieprimeranívedomostí

azručnostížiakov

M 1300–1330hod.Záverečnézhodnotenie

Ukončeniekonferencie


14


15


3. Abstrakty

16


17


3.1. Hlavní prednášatelia

3.1.1. External University Admission Tests: Assumed and Proven Validity Steven Iwa David Bakker Mindadze Ziegler DutchTest NAEC NITE NL GE IL AbstractSelectionofstudentsforadmissiontouniversitiesisahigh-stakesgame,notonlyforstudents butalsoforuniversities.Andweliketoassumethatthisgameisplayedinafairandvalidway. But inreality itcanbefulloferror.Studentsmayberejectedonfalsegrounds,andcutoff forlife from important career opportunities.On theother hand, universitiesmayadmit thewrongstudents,andbeconfrontedlateronwithhigherdrop-outratesthanwouldhavebeenthecasewhentheselectionforadmissionwouldhaveworkedasitshould.

For obvious reasons the validity of admission instruments and procedures is crucial inavoidingboththefalsenegatives(unjustlyrejected)andthefalsepositives(unjustlyadmitted).Researching ‘predictive validity’ is a way to find out more about the false positives: do highscoresonanadmissiontestindeedpromisehighscoresinuniversity?Orinoperationalterms: do the student outcomes of an admission test indeed positively correlate with the results ofthesamestudentsinhighereducation,forexampleattheendoftheirfirstyear?

Unfortunatelythistellsusnothingaboutthefalsenegatives,theunjustlyrejected,becausetheydon’t find themselves in higher education. For them it is essential that admission tests havecontentandconstructvalidity:dotheyindeedmeasuretheskillsthatareessentialforperformingadequatelyinuniversity?

Theauthorsofthispaperhaveextensiveexperienceinconsultancyforministriesandinstitutionsin former Soviet republics, building capacity for educational assessment. They will presentapproachesandresearchaimingatincreasingthevalidityofadmissiontestsandprocedures,bothinformerSovietrepublicsandthecountriestheycomefrom,emphasisingtheroleofuniversitiesinthisprocess.

18

HODNOTENIEKVALITyVZDELÁVANIA–SÚčASNýSTAVAPERSPEKTíVy ABSTRAKTy–HLAVNíPREDNÁŠATELIA

3.1.2. Educational Measurement in the interests of Children, Schools and Equality Arthur Ivatts Independent consultant in education UK Abstract

The talkwill provide somebackgrounddetails on themeasurement of education as provided byschoolsandofpupil/studenteducationalattainmentsinEngland.Thestrengthsandweaknessesofthesystemwillbeexploredasfarastimepermits.Thetalkwillcontinuebyarguingthemeritsofnationalobjectiveschoolinspectionandnationaltestingofpupilsandstudentsintheinterestsof social justice and equality. The talk will conclude with a discussion surrounding the value and danger of data analysis including social and ethnic disaggregation. These functions in theworldof educationare crucial to theprotectionof human rights, political accountability, theassessmentofeducationalreformsanddemocracyitself.

19


3.1.3. E-assessment in The Netherlands, innovations for the 21st Century Jan Wiegers CITO NL Abstract

Citohasinvestedmuchtimeandenergyinresearchanddevelopmentofinnovativee-assessmentsin the past 10 years. From the beginning of its involvement in e-assessment,Cito has taken thepositionthatcomputeruseinassessmentshouldcontributetotheimprovementofthequalityofassessmentintermsofvalidity,effectivenessandefficiencyandfurthermore,thattheneedsofthetesttakershouldbeleading,notthetechnology.Citohasneverlimiteditseffortstoonespecifictypeofcomputeruse.Insteadanumberofinnovativenewformatsthatprovideversatileassessment options for modern education, learning and training were developed: computersupportedassessments,computerbasedtests,computeradaptive testsandwebbasedtests. This lecture will focus on the use of computer based testing in the national examinations insecondaryeducationinTheNetherlands.

20


3.1.4. The Stockholm Education System A presentation of the Swedish school system, with concentration to how the system is performed in Stockholm, the capital of the country Christer Blomkvist City of Stockholm SE Abstract

TheSwedishSchoolSystemwastransformed20yearsago.Fromhavingbeenahomogeneousandstategovernedsystemitchangedinthreeways:

1. Responsibilities for public schools were moved from the state to the circa 290 municipitalities.

2. Privateschoolswerefinancedthroughtaxationandmadeavailableunderthesame conditionsasmunicipalschools.

3. Citizensweregiventherightto,withinsomeregulations,chooseschools.

Thesystemispopularwhenitcomestocitizens’righttochooseschools,whichformostcitypeopletodayisregardedasselfevident,anditgivesmuchfreedomtoschoolownersandprincipals.

Sweden has become one of the most market influenced school systems in the world. IntheStockholmregionthisismostobviouswhenitcomestouppersecondaryschools,wherealmost200schoolscompete togetstudentsandstudentscompete tobeadmitted topopularschools.

Now the system is debated both concerning the market influences and the decentralization tothemunicipalities.Resultshavedeterioratedwhenmeasuredthroughinternationalandnationalinvestigations and differences between schools have widened. The teaching profession hasbecomelesspopular.Thestatehastakenbacksomeofitscontrolthroughinspectionandnationaltests.

21


3.1.5. The role of student monitoring systems in educational quality assessment Frans G.M. Kleintjes CITO NL Abstract

Evaluation of student achievements resulting from objective measurements is an importantaspectintheevaluationofqualityofeducation.Nationalassessments,nationaltestsandcentralexamination are familiar kinds of assessments that are used in the evaluation of educationalqualityandtoassureeducationalquality.

Nationalassessments,nationaltestsandexamsaretakenatmilestonesinastudent’scareer.Theseassessmentsdohaveconsequencesfortheindividualstudent.Sometimeshighstakes:passport for further study in case of school leaving examinations and sometimes low stakes: theeffectofresultsonnationalassessmentforeducationalpolicy.

Theresultsareoftenusedtotakemeasurestoimproveorchangeeducation.Theimprovementsorchangeswillneveraffecttheindividualsinvolved;theywillonlybeofbenefittoanextcohort orgeneration.Inaddition,itdoesnotanswerthequestionwhethertheindividualstudentcouldhavelearnedmore,ofwhetherastudenthas‘grown’enough.

Adirectfeedbacktothestudentandteacherwouldallowpossibleimprovementinweakareas, orenhancingstrongones.Amorestudentcenteredapproachwouldberequired;morelongitudinalratherthancrosssectional.Astudentmonitoringsystemofferssuchanapproach.

A studentmonitoring system consists of a coherent set of standardized tests for longitudinalassessment of a student’s achievement throughout education. The system enables teachers to register student’s progress manually or automated.A student monitoring system provides adirectfeedbackandhasthepotentialofimprovingtheachievementsofanindividualbyadaptingtheeducationtotheneedsoftheindividualstudent.

22


A student monitoring system also gives schools by using aggregated data the opportunity toevaluateandtomonitortheresultsonclassandevenschoollevel.Self-evaluationbecomesreality.Especially,ifnationalreferencesdataareused.

A Student monitoring system for primary education is at place in the Netherlands alreadyfor 25 years. A similar system runs for over more than 10 years in secondary education. Both systems are under continuously development, innovations are added and improvement andadditionsbasedonexperiencearemade.Thereportingcomponentswithinthetwosystemsdifferandishighlyadaptedtotheneedsofvariousstakeholders.

In the presentation developments of the monitoring systems will be highlighted. Attention willbepaidto:howtostartsuchasystem,howtodevelopmentschoolreportsinclosecollaborationwith schools, how to develop student reports with a more instructive diagnostic features andfinally,howtoreportagainsteducationalperformancestandardsset.

Thedevelopmentofmonitoringsystemsbringsmanychallengesalong.InthepresentationalsothesechallengeswillbeaddressedandCito’sexperienceswillbeshared.

23


3.1.6. New Swedish national tests and their alignment with the national curriculum Karin Hector-Stahre Swedish National Agency for Education SE Abstract

The main focus in this keynote will be on the tension between the multiple purposes given tothenationaltestsandtheirroletosupportequityinassessment.ItwillalsogiveabriefhistoryofnationaltestinginSwedenthepast60yearsfromanagencypointofview.

Accompanying a new national curriculum, 16 new national tests have been introducedwithin afewyearsinSwedishcompulsoryschool.Thetestshavebeenintroducedbothatnewlevelsandinsubjectswheretherehavenotexistednationaltestsbefore.

Ithasbeenandstillisagreatchallengetodevelopnewhighqualitytestswithinafairlyshorttime.

The tests are developed at different universities, preferably at departments of education. ForarelativelysmallcountrylikeSwedenpartofthechallengeisalsotomusterpsychometriccompetencewithinnewsubjectareas.


24


3.1.7. Vliv vzdìlání rodièù na výsledky vzdìlávání �ákù ve škole Martin Malèík Josef Malach Pedagogická fakulta Pedagogická fakulta OU v Ostravì OU v Ostravì CZ CZ Abstrakt

Výzkumyukazují,žežáciznižšíchspolečenskýchtřídobecněvykazujíhoršívýsledkyveškole. Vsouladuspoznatkysociolingvistikyalingvistickéantropologiemůžemeužáků,kteřípocházejízprostředísnižšímvzděláním(tj.jejichžrodičeukončilivzdělánízákladníškolou,případněstředníškoloubezmaturity),očekávatnižšístupeňjazykovéadaptacekomunikačnímumoduužívanémuve školském prostředí a ve výuce. V článku jsme se pokusili ukázat, že jiný typ lingvistickésocializacebymělvésttakékrozdílnérelatívníobtížnostiúlohzaměřenýchnaporozuměnítextuužákůpocházejícíchzrůznévzdělanostnítřídy.

25

HODNOTENIEKVALITyVZDELÁVANIA–SÚčASNýSTAVAPERSPEKTíVy ABSTRAKTy–HLAVNíPREDNÁŠATELIAHODNOTENIEKVALITyVZDELÁVANIA–SÚčASNýSTAVAPERSPEKTíVy

3.1.8. Hodnotenie kvality vzdelávania na ZŠ a SŠ v SR v kontexte prebiehajúcej obsahovej reformy vzdelávania – zhodnotenie národného projektu spolufinancovaného zo zdrojov EÚ Ivana Pichanièová NÚCEM SK Abstrakt

Národnýústavcertifikovanýchmeranívýsledkovvzdelávania(NÚCEM)predviacako3rokmizačalrealizovaťnárodnýprojekt„Hodnoteniekvalityvzdelávanianazákladnýchastrednýchškolách vSRvkontexteprebiehajúcejobsahovejreformyvzdelávania“.TentoprojektjespolufinancovanýzprostriedkovEÚajehoukončeniejenaplánovanénanovember2013.VprojektesaNÚCEMzameralnaanalýzuanávrhinováciesystémunárodnýchmeranínatrochúrovniach-poukončeníprimárneho(ISCED1),nižšiehosekundárneho(ISCED2)avyššiehosekundárnehovzdelávania(ISCED3),vrámcitohodefinovanieindikátorovkvalityvzdelávaniaamonitorovaniemožnostiichimplementáciedosystémuhodnoteniakvalityvzdelávanianazákladnýchastrednýchškoláchv SR. Súčasne cieľom projektu bolo analyzovať stav a potreby vzdelávania na Slovensku zpohľadumedzinárodnýchštúdiívoblastikľúčovýchkompetenciíabudovaťpotenciálpedagógovmonitorovaťvzdelávacievýsledkyvlastnejškolysohľadomnaškolskývzdelávacíprogram.

Príspevokprezentujevýchodiskánárodnéhoprojektu,jehočasovýpriebehadôležitéetapy,stavnapĺňania stanovených cieľov projektu, informuje o základných zisteniach získaných v rámcirealizáciejednotlivýchaktivítprojektu.Zároveňcieľompríspevkujezhodnotiťvýsledkyprojektu aznichvyplývajúcemožnostipreďalšieskvalitňovaniearozširovaniesystémuhodnoteniakvalityvzdelávanianaSlovensku.

26


27


3.2. Prednášky v sekciách

Sekcia A Kvalita školy a vzdelávania

Pondelok 16. 9. 2013

1335 – 1455 hod.1510 – 1650 hod.

Sekciu vedie Ivana Pichanièová

28

HODNOTENIEKVALITyVZDELÁVANIA–SÚčASNýSTAVAPERSPEKTíVy ABSTRAKTy–PREDNÁŠKyVSEKCIÁCH SEKCIAA

3.2.1. Je kvalita vzdelávania merate¾ná? Martin Kuruc Pedagogická fakulta UK v Bratislave SK Abstrakt

Príspevoksazaoberámetodologickýmiateoretickýmimožnosťamimeraniakvalityvzdelávania.Pokúšasadefinovaťkľúčovéoblastiaupozorniťnadilemy,ktoréprinášazavádzanietohtopojmudopraktickéhoedukačnéhoprocesu.

29


3.2.2. Kvantitatívne indikátory vo vzdelávaní – obmedzenia, riziká a negatívne ved¾ajšie efekty Vladimír Burjan EXAM testing, spol. s r. o. SK Abstrakt

V rámci EÚ a OECD sme svedkami silnej konvergencie vzdelávacích politík pod vlajkouneoliberalizmu a tzv. nového manažerializmu. Pasi Sahlberg, rešpektovaná „tvár“ fínskeho školstva,používapretúto„globálnu“koncepciudvojzmyselnýakronymGERM(GlobalEducationReform Movement), pričom dodáva, že by sme sa mali snažiť tento „germ“ (v angličtine„choroboplodný zárodok“) vyhubiť. Základné premisy neoliberálneho manažerializmu možnoformulovaťtakto:

1. Väčšinaproblémovškolskýchsystémovjespôsobenázlýmmodelomfinancovania ariadenia.

2. Tietoproblémymožnoodstrániťvyužívanímpostupov,ktorésaosvedčilivpodnikovej sfére,najmärôznychkvantitatívnychmetód.

Metóda indikátorov zapadá do tohto uvažovania. Vychádza z viery, že vhodne zvolené kvantitatívne ukazovatele môžu slúžiť na stanovenie cieľov vzdelávania, na riadenie škôl i na posudzovanie kvality výstupov. Tento prístup však v sebe skrýva mnohé obmedzenia, rizikáanegatívnevedľajšieefekty,ktoréunászostávajú takmernereflektované (výnimkousúpráceB.PupaluaO.Kaščáka).Vosvojompríspevkusapokúsimnaniektoréznichpoukázať.

30


3.2.3. Mapovanie a pasportizácia stredných škôl ako cesta k zvyšovaniu kvality vzdelávania Saskia Repèíková Asociácia súkromných škôl SK Abstrakt

AsociáciasúkromnýchškôlaškolskýchzariadeníSRbolavpripomienkovacomkonaníkZákonu324/2012Z.z.,ktorýmsanovelizovalZákonč.184/2009Z.z.oodbornomvzdelávaníaprípraveiniciátoromzavedeniakritériínamapovanieprocesuvzdelávaniaavýchovyazároveňhodnoteniakvalityškôl,ktorésastalipomôckouvyššíchúzemnýchcelkovpri rozhodovaníopočteprvýchtriedvstrednýchškoláchvichúzemnejpôsobnosti.Zároveňsastaliprostriedkomobjektivizáciehodnotenia škôl a podkladom k budúcemu určovaniu štandardov kvality vzdelávania. Takétomapovanieškôlzároveňslúži rodičom,študentomajostatnejodbornejverejnostipriznižovaníinformačnej nerovnosti. Lepšia informovanosť o výsledkoch a podmienkach vyučovania vstrednýchškoláchpotommôžepomôcťškolámkzískavaniuspätnejväzby,voverejnejspráveku skvalitňovaniu školských politík, ako aj k efektívnejšej súťaži medzi jednotlivými školami. Tomôžeprispieťkichvyššejkvaliteapomôcťškolámvyrovnávaťrozdielyvovýsledkochžiakov.

Jetovôbecpoprvýraz,kedysavrámcivšetkýchstrednýchškôlvSRuskutočňujekomplexnémapovaniepráceškôlavýsledkovžiakov,akoajmieryabsolventskejuplatniteľnostiazároveňmateriálno technických a personálnych podmienok, za ktorých sa vzdelávanie v konkrétnejškoleuskutočňuje.Paralelneprebiehajúcapasportizáciaškôlpotomdopĺňaúdajeoodbornostia špecializácii pedagogických tímov, priestorovom, technickom a prevádzkovom stave budov a vybavení učebných priestorov. Detailný obraz o škole na základe objektívnych parametrovumožnízískaťvstupnéúdajeprecielenéaefektívnezvyšovaniekvalitypodmienokprevzdelávanievkaždejjednejškole.

Nazákladelegislatívnehoukotveniavznikolprvýhodnotiaciformulár,ktorýobsahuje:

a) identifikačné údaje gymnázia, identifikačné údaje strednej odbornej školy aleboidentifikačnéúdajekonzervatória,

b) kvantitatívnekritériá,

31


c) kritériázabezpečeniavýchovyavzdelávania,

d) kritériávýsledkovžiakovpriukončovaníštúdia,

e) kritériá výsledkov z celoslovenských kôl súťaží alebo predmetových olympiád avýsledkovmedzinárodnýchkôlsúťažíalebopredmetovýcholympiád,

f) kritériá výsledkov monitorovania a hodnotenia kvality výchovy a vzdelávania vykonanýchŠtátnouškolskouinšpekciou,

g) kritériá účasti strednej školy vmedzinárodných projektoch alebomedzinárodných programoch.

Školy vmesiacoch júna júl 2013prechádzali hodnoteníma v príspevkuna konferencii budúnielen teoretické východiská hodnotenia, ale aj praktické skúsenosti z konkrétneho gymnázia akonkrétnejstrednejodbornejškolyzpriebehuhodnotiacehoprocesu,ktorýsavtakomtorozsahuuskutočňujenaSlovenskuvôbecpoprvýraz.

32


3.2.4. Indikátory kvality vzdelávania v hodnotení škôl Zuzana Jušèáková NÚCEM SK Abstrakt

Príspevokdefinujevybranéindikátorykvalityvzdelávaniaainformujeospôsobeimplementáciedosystémuhodnoteniakvalityvzdelávanianavzorke36strednýchškôls2600žiakmi.Hlavnýmobsahom príspevku je zistiť merateľnosť kritérií kvality a prezentovať metodológiu merania avyhodnocovaniavýsledkov.

33


3.2.5. Vplyv hodnotového profilu aktérov školy na kvalitu vzdelávania Ladislav Baranyai Pedagogická fakulta TU v Trnave SK Abstrakt

Definovanie kvality vzdelávania predstavuje základnú požiadavku jeho hodnotenia. Avšakchápaniekvalityvzdelávaniajeurčovanéhodnotamievalvátorov.Hodnotyurčujúajkultúruškoly,ktorá je komplexným faktorom ovplyvňujúcim kvalitu vzdelávania. Predpokladom kvalitnéhovzdelávania je hodnotový konsenzus aktérov a evalvátorov vzdelávania. V rámci našejvýskumnejprácesmesazameralinazisťovanierozdielovvorganizovaníariadeníedukačnýchprocesovškolyvychádzajúcichzhodnôt.AkovýchodiskovýmodelsmepoužiliBarrettovnástrojtransformácieorganizačnýchkultúr,ktorýsmeprispôsobilipodmienkamzákladnýchastrednýchškôl. Vyhodnotenie výsledkov výskumu viedlo k zisteniu, že diagnostika hodnôt aktérov školyposkytuje kvantifikovateľné ukazovatele, ktoré sú relevantné pre popísanie rozdielov medzikultúramijednotlivýchškôlaktoréindikujúodlišnúkvalituvýsledkovvzdelávania.Vrámcinášhopríspevku predstavujeme nami navrhnutý diagnostickýmodel a prezentujemeďalšie výsledkynášhovýskumu.

34


3.2.6. Princípy riadenia kvality v školách Jozef Škorupa Gymnázium M. M. Hod�u, Liptovský Mikuláš SK Abstrakt

Kvalita vo vzťahu k školstvu sa skloňuje vo všetkých dokumentoch. Pritom môžeme hovoriť okvalitevýchovyavzdelávania,kvaliteškolyakoinštitúcie,kvalitevýsledkovvýchovyavzdelávania.Pritom sa učitelia s princípmi riadenia kvality prakticky nestretajú. Príspevok má poukázať naskúsenostiškolysimplementáciouprvkovriadeniakvalitynaGymnáziuM.M.Hodžu.

35


3.2.7. Uèite¾ – hlavná postava kvality školy Mária Smreková 1. súkromné gymnázium v Bratislave SK Abstrakt

Príspevokprezentuje23 ročnéskúsenostivedeniagymnáziasprácouvpedagogickomzboreškolyodprvéhodňazriadenia1.9.1991podnešok.

Objektomzáujmuvedeniaškolyjevytvorenietímuučiteľov,ktorímajúpresvedčenie,že:

1. Prácaučiteľajeprácatímová.Tvorbatímusdeťmi,srodičmiakolegamijepodstatná. Prácavtímeznamenázjednocovanieaniedeleniepricestezaspoločnýmcieľom.

2. Cieľomučiteľaje,abysaštudentineučili,ktoráodpoveďjesprávna,alemalipriestor nasamostatnéobjavovanieodpovedí.

3. Pre učiteľa je kľúčová schopnosť zmeny. Pracujeme s deťmi rýchlo sameniacej spoločnosti, ktorévyžadujúodučiteľastáleväčšiukreativituahlavneosobnostný rast.Nímjepodmienenýrastodbornýatonielenvaprobácii,aleajvpedagogike apsychológiiamediácii.

4. Vneposlednomradeočakávameodučiteľavnímanieškolyakosvojej.

Naplnenietýchtopožiadaviekjenevyhnutnéodvedeniaškolyjasnezadefinovaťučiteľovijehokompetencie,obsahpráceajejfinančnéohodnotenie.

Pretosmerozpracovalimateriálnazvaný„činnostiučiteľa“.Každýnovýškolskýroksiichučiteľpripravíakopredmetdohodymedzinímavedenímškoly.Nakoncišk.rokuichspoluvyhodnotíme.

činnostiučiteľasatýkajújehoaktivít,zaktorémánároknatarifnýplat,potomšpecifickéčinnostiako napr. triedny učiteľ, garant predmetu, vedúci PK, hlavný informatik,mediátor, psychológ,hovorcasmédiami,atď.spresnerozpracovanounáplňou.Podstatnýjeajnávrhvedeniaaučiteľana jehoodbornýaosobnostný rozvoj.Vcentrezáujmu jekaždoročne fokusovaná jedna témavzdelávaniapre celú školu, ktorúorganizuje zapomoci odborníkov vedenie školy.Obsažnosťmateriálumôže doložiť čas (60 až 120minút), ktorý investuje vedenie na debatou s každýmučiteľom.

36


Odmenyakoajosobnéohodnoteniesatýkakvalityvykonávanýchčinností,ktorejhodnoteniejespomocouvšetkýchučiteľovrozpracované.

Podľadotazníkov,ktoréurobilaneziskováorganizáciasiučitelianašejškolynajviacvážiasloboduvrealizovanínápadovnavzdelávacieaktivityatímovúspoluprácuvedeniaakolegovpririešenívýchovnýchproblémov.Kľúčovúúlohuzohrávavzájomnádôveraaocenenieaktivity.

Pozitíva projektu:Motivácia na osobnú zaangažovanosť na úspešnom chode školy. Vedomiesvojichprávapovinnostíakoajfinančnejodmeny.

Negatíva projektu: Veľké časové zaťaženie vedenia a len postupné zvykanie si učiteľov naneformálnosťtejtoaktivity.

Vypracovanýaoverenýpostuppodobrýchskúsenostiachnavrhujemeaplikovaťdoškolskejpraxe.

37


3.2.8. Mo�nosti kariérového poradenstva pri zvyšovaní kvality výsledkov vzdelávania Štefan Grajcár Euroguidance centrum SR, SAAIC SK Abstrakt

Cieľompríspevkujezamyslieťsanadtým,čibyjednýmzkľúčovýchindikátorovkvalityvýsledkovvzdelávanianemalobyťajúspešnéuplatnenieabsolventovstrednýchavysokýchškôlna trhupráce,meranénapríkladmierou ichzamestnanosti/nezamestnanosti.Autorbychcelpoukázať na možnosti kariérového poradenstva (poradenstva pri voľbe štúdia, povolania, výbereprofesionálneho smerovania) zvyšovať kvalitu výsledkov vzdelávania, a to tak na základnýchškolách pri výbere strednej školy, ako aj na stredných školách pri výbere vysokoškolskéhoštúdiaalebopriamehoprechodunatrhpráce.Osobitnúpozornosťchcetiežvenovaťsúčasnejinštitucionálnej podobe služieb kariérového poradenstva v rezorte školstva, najmä všakmožnostiamichďalšiehorozvoja,atotakvoblastikariérovejvýchovy/kariérovéhovzdelávaniaa rozvíjania zručností pri riadení vlastnej vzdelávacej a profesionálnej dráhy, ako aj v oblastisamotnéhokariérovéhoporadenstva.

38


3.2.9. Socioekonomický a kultúrny status �iaka strednej školy Zuzana Kusá Zuzana Jušèáková Sociologický ústav SAV NÚCEM SK SK Iveta Árva Sklenárová Volkswagen Slovakia, a. s. SK Abstrakt

Príspevokpojednávaosociálnom,ekonomickomakultúrnompozadívzdelávaniažiakovstrednejškoly.Vreprezentatívnomvýbere2600žiakovskúmame,akájespojitosťfinančných,kultúrnycha vzdelanostných faktorov rodiny a prospievania žiaka v škole v súčasnosti na Slovensku. Vzáverenaznačímenašusituáciuvmedzinárodnomrámciamožnériziká.

39


Sekcia B Medzinárodné štúdie a výskumy

Pondelok 16. 9. 2013

1335 – 1455 hod.1510 – 1630 hod.

Sekciu vedie Andrea Galádová

40

HODNOTENIEKVALITyVZDELÁVANIA–SÚčASNýSTAVAPERSPEKTíVy ABSTRAKTy–PREDNÁŠKyVSEKCIÁCH SEKCIAB

3.2.10. Preèo nie je mo�né celosvetovo porovnáva� èitate¾ské schopnosti detí? Analýza výsledkov PIRLS 2011 štrukturálnym modelovaním Martin Kanovský Fakulta sociálnych a ekonomických vied UK v Bratislave SK Abstrakt

Výsledky medzinárodných testov čitateľských zručností (PIRLS) sa veľmi často odbornouverejnosťou, rozhodovacímiorgánmi imédiamipoužívajúnaporovnávaniemedzi jednotlivýmikrajinami. Štrukturálne modelovanie (structural equations modeling) latentných faktorov všakukazuje,ženiesúsplnené,badokoncaanitestovanéštatisticképredpokladymožnostitakýchtokomparácií. Pokročilejšie kvantitatívne analýzy ukazujú, že vzájomne porovnávať sa dajú ibaniektoréskupinykrajín,acelosvetovéaleboľubovoľnéporovnávaniakrajínniesúkorektné avedúkskreslenýmzáveromainterpretáciam.

41


3.2.11. Trendy úrovne k¾úèových kompetencií �iakov 4. roèníka základných škôl ...alebo ako sú na tom naši štvrtáci v èítaní, matematike a prírodných vedách v porovnaní s rovesníkmi z iných krajín Soòa Gallová Andrea Galádová NÚCEM NÚCEM SK SK Abstrakt

V príspevku budeme informovať o najdôležitejších zisteniach z testovania TIMSS a PIRLS2011.Vkrátkostiobeštúdiepredstavímeauvediemeinformácieovýkoneslovenskýchžiakovvmedzinárodnomkontexte;zastúpenížiakovvjednotlivýchmedzinárodnýchúrovniachvýkonu;trendochvýkonuslovenskýchžiakov.Príspevokbudepokračovaťpriblíženímniektorýchvzťahovmedzi výkonom žiakov v čítaní,matematike a prírodovedných vedách a charakteristikami ichdomáceho,prípadneškolskéhoprostredia.

42


3.2.12. Medzinárodná štúdia PISA 2012 Aktivita 3.3 Jana Zsófia Júlia Ferencová Kelemen Miklovièová NÚCEM NÚCEM NÚCEM SK SK SK Abstrakt

Cieľomprezentácie „PISA2012“, ktorá bude prezentovaná na konferencii „Hodnotenie kvalityvzdelávania – súčasný stav a perspektívy“, bude zhodnotenie priebehu štúdie PISA 2012 vkontextejednotlivýchprojektovýchcieľovaaktivítprojektuHKV.

Vprezentáciibudemeinformovaťojednotlivýchfázachpriebehuštúdie,akoajoorganizačnomzabezpečeníaadministráciimedzinárodnejštúdienaSlovensku.

V druhej časti sa budeme venovať priebehu testovania a jednotlivým gramotnostiam, ktoréSlovenskárepublikatestovalanavybranejvzorke15-ročnýchžiakovslovenskýchškôl.

Tretia časť bude zameraná na hodnotenie spolupráce so školami v rámci testovania ako aj na samotný význam štúdie a jej prepojenie s pedagogickou praxou (realizácia školenía seminárov). V závere prezentácie budeme informovať o prípravnej fáze spracovania avyhodnoteniavýsledkovštúdie(nástrojeapublikácie).

43


3.2.13. Corpus Research and its Relevance for ELT Peter Bojo Cambridge University Press UK Abstract

The talk is to highlight the relevance of research activities by Cambridge University Press forthemodernELTworld.Wewouldliketodemonstratehowlinguisticresearchcanbebeneficialforeverydayteachingandlearningpractice.Thetalkwillbeconductedasabrieflookintotwocrucialresearchprojects:CambridgeInternationalCorpusandEnglishProfilewhichdetermineusing the right rangeof grammarand vocabulary for particular level.EnglishProfile is basedon theCorpus itself and its aim is to create a profile orSet ofReference LevelDescriptions forEnglishlinkedtotheCommonEuropeanFramework.

44


3.2.14. Výskum intervencie na zvýšenie štatistickej a finanènej gramotnosti slovenských �iakov na stupni ISCED 2 projektu HKV Katarína Luèenièová NÚCEM SK Abstrakt

Cieľom prezentácie bude priblížiť jednotlivé etapy riešenia aktivity na výskum intervencie nazvýšenieštatistickejafinančnejgramotnostislovenskýchžiakovnastupniISCED2.

Výskum intervencie sa v počiatočných fázach zameral na zadefinovanie rámca štatistickejgramotnostianáslednúprípravupilotnéhoahlavnéhotestovaniaštatistickejgramotnosti.Nutnousúčasťoutejtoetapybolatvorbatestovacíchmateriálov.PrevyhodnotenietestovaniabolazvolenámetódaIRT.

Jednýmzďalšíchcieľovbolorealizovaťpracovnéstretnutiaaworkshopy,ktorýchzámerombolojednak zvýšiť štatistickú a finančnú gramotnosť učiteľov a jednak podať učiteľom komplexnýpohľadnaoblasťtestovaniaatvorbytestovýchúloh.

VrámcivýskumuintervencienazvýšenieštatistickejafinančnejgramotnostislovenskýchžiakovnastupniISCED2projektuHKVvzniknúzbierkyzoštatistickejafinančnejgramotnostipreučiteľovažiakovnastupniISCED2.

45


3.2.15. Spracovanie výsledkov hlavného merania v rámci aktivity 1.4 Marta Vrábelová Mária Kóšová Fakulta prírodných Fakulta prírodných vied UKF v Nitre vied UKF v Nitre SK SK ¼ubomír Rybanský Eva Uhrínová Fakulta prírodných Fakulta prírodných vied UKF v Nitre vied UKF v Nitre SK SK Veronika Sviteková NÚCEM SK Abstrakt

článoksazaoberáštatistickýmspracovanímvýsledkovhlavnéhomeraniav rámciaktivity1.4:„VýskumintervencienazvýšenieštatistickejafinančnejgramotnostislovenskýchžiakovnastupniISCED2“voblastištatistickejgramotnostižiakov9.ročníkaZŠazhodnotenímúrovneštatistickejgramotnosti týchtožiakov.Navyhodnotenievýsledkov jepoužitámetóda IRT (ItemResponseTheory).

46


3.2.16. K niektorým zisteniam Medzinárodného výskumu obèianstva a obèianskeho vzdelávania IEA ICCS 2009 Timotej Kubiš NÚCEM SK Abstrakt

V príspevku sa zaoberáme výsledkami slovenských 14-ročných žiakov v medzinárodnomvýskumeobčianstvaaobčianskehovzdelávaniaIEAICCS2009.Údajezvedomostnýchtestov, z postojových dotazníkov pre žiakov a z dotazníkov pre učiteľov a riaditeľov škôl poskytujúmožnostiprehľadaniesúvislostíaďalšieinterpretácie.

CieľompríspevkujepriblížiťnajzaujímavejšiezisteniavýskumuICCS2009voblastiobčianskychkompetencií našich 14-ročných žiakov, poukázať na rezervy vo vyučovaní občianskej náuky ahľadaťmožnostinaskvalitneniejejvýučby.

Namerané dáta umožňujú sledovať vplyv rozličných faktorov, ktorémajú vzťah k občianskymkompetenciám žiakov, najmä sociálno-ekonomický index (SEI) rodiny žiaka a veľkosť obce, vktorejžiaknavštevuješkolu.

Pozoruhodnésúnajmädátazískanétzv.postojovýmdotazníkom,ktorýzisťovalobčianskenázory,postojeaaktivityžiakov.Napríklad,nikdevosveteniejepodielžiakov,ktorívôbecnečítajú,takývysoký,akounás,potrebuučiťsaohistóriikrajinyvnímajúslovenskížiaciažo11%slabšie, akožiacikrajínEÚapod.

Zvýsledkovvýskumutiežvyplýva,žeSEIrodinyžiakamáveľkývplyvnavzdelávaciu funkciuškoly.ŽiacizrodínsvyššímSEIsavsociálno-humanitnýchoblastiachaktivizujúpodstatnemenejakožiacizrodínsnižšímSEI,nadruhejstranenapríkladaktívnejšieprotestovaťnekupovanímistýchvýrobkovsúviacochotnížiacizrodínsvyššímSEIatď.

47


3.2.17. Monitorovanie procesu vzdelávania a podmienok práce uèite¾ov SR v medzinárodnom kontexte Barbora Martina Jana Miháliková D�uganová Stovíèková NÚCEM NÚCEM NÚCEM SK SK SK Abstrakt

V súčasnosti prejavujú školy a učitelia, v období tvorby školských vzdelávacích programov,záujemooblasťkľúčovýchkompetencií,aleajospôsobyichmeraniaamonitorovania.Jednouzbariérrozvojajeajdosiaľnerealizovanáaktualizáciapregraduálnejprípravyučiteľovzpohľaduzistenímedzinárodnýchkomparatívnychštúdiíanedostatočnápodporaučiteľovzpraxepritvorbe a implementácií inovácií vo vzdelávaní žiakov.Cieľom súvisiacej správy je poskytnúť prehľada závery vyplývajúce z analýzy dotazníkov do systému monitorovania kvality vzdelávaniajednotlivých škôl, s ohľadom na aplikované zistenia o metódach a formách práce učiteľov.Hlavnýmzámeromnašejprezentáciejepredstaviťnajdôležitejšiezisteniaazáveryvyplývajúcez analýzy kvantitatívneho výskumu (zameraného na administráciu učiteľských dotazníkov naúrovniISCED2a3).NašimúmyslomjerovnakotakposkytnúťprehľadometódachaformáchpráceslovenskýchučiteľovsohľadomnaanalýzymedzinárodnýchmeranízOECDaštúdiíIEAapredstaviťnavrhovanéindikátorykontextuvzdelávania.

48


49


Sekcia C Kvalita školy a vzdelávania

Utorok 17. 9. 2013

1300 – 1440 hod.1500 – 1620 hod.

Sekciu vedie Zuzana Jušèáková

50

HODNOTENIEKVALITyVZDELÁVANIA–SÚčASNýSTAVAPERSPEKTíVy ABSTRAKTy–PREDNÁŠKyVSEKCIÁCH SEKCIAC

3.2.18. Motivácia a nemotivovanos� Ivana Vasi¾ová NÚCEM SK Abstrakt

Príspevok sa zaoberá vstupno-výstupným meraním motivácie k učeniu, motivácie k výkonu anemotivovanosti.Meraniamotiváciekučeniu,ako jednéhoz indikátorovkvalityvzdelávania,sa zúčastnilo takmer 3000 žiakov stredných škôl SR. Použité boli dotazníky M2 a DMV, užiakovprvéhoročníkaSŠnavstupnommeranívroku2010aurovnakýchžiakovnavýstupnommeranívroku2013.PoukazujemenamožnosťvyužitiadotazníkovDMVaM2vprácisožiakmi prihromadnommeraníanamieruspoľahlivosti týchtometodík.Vzhľadomnanašuvýskumnúvzorkuupozorňujemenaniektoréšpecifikámotiváciechlapcovadievčat,žiakovSOŠagymnáziía žiakov súkromných, cirkevných a štátnych škôl. Na základe výsledkov vstupno-výstupnéhomerania referujeme o zmene motivácie (jej náraste alebo poklese) v priebehu troch rokov a o rebríčku jej jednotlivých faktorov. V príspevku sa venujeme aj rôzne prospechovo disponovanýmžiakomvkontextejednotlivýchaspektovmotivácieanemotivovanosti.

51


3.2.19. Èo odhaduje tzv. pridaná hodnota školy? Mária Kolková Lukáš Ivica NÚCEM FMFI UK v Bratislave SK SK Abstrakt

Medzinárodnepoužívanýtermín„pridanáhodnotaškoly“užaninaSlovenskunie jeneznámy.Samotnýtermínbudídojem,žesausilujemezmeraťcelkovú–mnohorozmernú–kvalituškoly.Skutočnosťvšakmôžebyťpodstatneskromnejšia.

Cieľommodelovpridanejhodnoty,jednoduchšíchikomplexnejších,jeodhadnúťpríspevokškolykprogresu jej žiakovza istéposudzovanéobdobie.Modely sazakladajúnavýkonochžiakov vovstupnýchavýstupnýchtestochnazačiatkuakoncitohtoobdobia.

Prostredníctvomdát z projektu „Hodnotenie kvality vzdelávania naZŠ aSŠ vSR v kontexteprebiehajúcej obsahovej reformy vzdelávania“ získanými v rámci aktivity „Indikátory kvalityvzdelávaniavhodnoteníškôl“bolodhadnutýtakýtopríspevokvybranýchslovenskýchstrednýchškôl. článok popisuje metodológiu štatistických analýz a procedúr získavania tohto odhadu aupozornínaproblémy,ktorésnímsúvisia.

52


3.2.20. Value-added indicators for Polish schools: an overview Tomasz ¯ó³tak Educational Research Institute, Warszawa PL Abstract

Inmy presentation, Iwill first briefly describePolish education system, including the externalexamsat theendofeach levelofcompulsoryeducation.Then, Iwillexplain themethodologywehavedevelopedinPolandtocomputethevalue-addedindicatorsofschooleffectiveness– so-calledEducationalValueAdded(EVA)–atthelower–andupper-secondarylevel.Iwillfocuson three issues: thedataused, themethods toobtain test scoresand formof the regressionmodels.Finally,IwillshowhowEVAindicatorsaregraphicallypresent,sothatboththeaverageschool‘stestscoreandtheschool‘sEVAindicatoraretakenintoaccount.

53


3.2.21. Value-added indicators for Polish schools: results of their validity analysis Aleksandra Jasiñska Educational Research Institute, Warszawa PL Abstract

Fornearlyadecade, themethodologyof theevaluationofschoolsbasedontheireducationalvalue-added has been developed and popularized in Poland. So far, we have developed value-addedindicatorsforlower-secondaryandupper-secondaryschools.

Inordertoimproveourmodelsandassessvalidityofvalue-addedindicatorsforPolishschools,wehadalsodonelongitudinalresearchesontherandomsamplesofschools.Attheconference, Iwillpresentmainresultsofoneofthesestudies,whichwasconductedinPolishlower-secondaryschools.Iwillfocusontheissueofdependencebetweeneducationalvalue-addedandstudentscharacteristics that are not influenced by the school (like socio-economic status and level ofintelligence).Iwillalsoshowselectedfactorsthatareconnectedwithvarianceofvalue-addedindicators.Attheend,Iwillshowhowtheresultsofourresearchcanbeusedtofurtherdevelopthemethodologyofthevalue-addedmodeling.

54


3.2.22. Value-added indicators for Polish schools: tools for publication and analysis Mateusz ¯ó³tak Educational Research Institute, Warszawa PL Abstract

For nearly a decade, the methodology of the value-added evaluation of schools hasbeen being refined and popularized in Poland. So far, we have developed the so-calledEducational Value-Added (EVA) indicators of school effectiveness at the lower-secondary andupper-secondarylevel.Attheconference,Iwillpresenttwoinstruments,withhelpofwhichtheEVAindicatorsarepubliclyavailable:

● a web page that provides the EVA indicators and makes comparative analysis ataschoollevelpossibletoconduct;

● the„EVA-calculator“,i.e.astand-aloneprogramthatallowsteachers,headmasters orschoolauthoritiestoperformwithin-schoolanalysesofEVAindicators.

TheseinstrumentsprovidetoolsformakingcomparisonsoftheEVAindicatorsbetweenvariousgroups;thecomparisonsincludecalculatingconfidenceintervals,conductingtimetrendsanalysisand others.While providing an in-depth view on school effectiveness, these tools are simpleenoughtobeusedandunderstoodbypeoplewithoutstatisticalknowledge.

55


3.2.23. Vplyv interakèného štýlu uèite¾a na školskú úspešnos� �iakov Soòa Vašíèková NÚCEM SK Abstrakt

Výsledky merania z dotazníka interakčného štýlu učiteľa na školách zapojených v projekteHodnotenie kvality vzdelávania – Indikátory kvality vzdelávania, rozdiely medzi školami,porovnanie hodnotenia žiakov so sebahodnotením učiteľov, spokojnosť žiakov so vzťahom s učiteľmimatematiky, slovenského jazyka a literatúry a triednym učiteľom a profil ideálnehoučiteľa.Vzťahmedzikľúčovýmivlastnosťamiučiteľaaškolskouúspešnosťoužiakov.

56


3.2.24. Sociálna klíma v triede na strednej škole Jana Svetlíková Dubnický technologický inštitút SK Eva Fülöpová Dubnický technologický inštitút SK Abstrakt

Príspevoksazameriavanaanalýzuúdajovzmeranísociálnychvzťahovvškolských triedach na stredných školách. Identifikuje činitele podieľajúce sa na tvorbe sociálnych vzťahov a prevažujúce typy vzťahov medzi žiakmi školskej triedy na rôznych typoch stredných škôl.V ďalšej časti príspevku autorky približujú rôznemetódy prístupu učiteľov k žiakom s cieľomformovaťpozitívnevzťahyvškolskejtriedenastrednejškole.

57


3.2.25. Škola oèami �iakov, uèite¾ov a riadite¾a Martina Soòa Ivana Špringelová Vašíèková Vasi¾ová NÚCEM NÚCEM NÚCEM SK SK SK Abstrakt

Príspevok sa dotýka troch základných súčastí školy: žiakov, učiteľov a riaditeľa. Škola je charakterizovaná hierarchicky usporiadanými výsledkami meraní klímy školy a sociálnejatmosféryvtriedehodnotenejžiakmi,klímypedagogickéhozboruhodnotenejučiteľmiaštýlmivedeniariaditeľavkontextetriediacichznakov.Cieľomnášhopríspevkubudepriblížiťvýsledkyjednotlivýchmeraní, ktoré prebehli v rokoch 2010 až 2012 v 36 stredných školách. Budemesa zaoberať profilom klímy školy (dotazník CFK-Ldt.), modelom sociálnej atmosféry triedy a charakterizovaním jednotlivých typov tried (dotazník ŠSAT). Klíma pedagogického zboru,meraná dotazníkomOCDQ-RS, bude charakterizovaná indexom otvorenosti a ďalšími piatimidimenziami. Interakčný štýl riaditeľa, meraný adaptovaným dotazníkom QPI, bol hodnotenýpedagogickým zborom. V príspevku sa budeme zaoberať rôznymi typmi interakčných štýlov apriblížimerôznetypyvnímaniariaditeľaučiteľmi.

58


3.2.26. Reports to Schools – Public Reception and Feedback Ildikó Balázsi Educational Authority, Department of Assessment and Evaluation HU László Ostorics Educational Authority, Department of Assessment and Evaluation HU Abstract

The presentation will focus on the value-added models used in the analysis, and on how thestudy’sschoolreportspresentandexplainadded-valuetypeanalysistothereaders.Everyschool andmaintainer receives a PDF report about their results, in which graphs and tablessummarize their students’ achievement scores. Besides the average scores and the percent ofstudentsontheproficiencylevels,reportsalsocontainvalueaddedtypeanalysis.Thesimplestgraphsarebasedonasimplelinearregressionofschools’averageresultsbytheiraveragesocio-economicintakeorpreviousresultsofstudents.Themoresophisticatedonestakeintoaccounttheembeddedstructureofthedata,usinghierarchicallinearmodelingtoestimateresidualresultsof students based on various independent variables such parents’ highest level of education,students’previousresultsortypeofschool.

59


Sekcia D Metodológia a nástroje hodnotenia

výsledkov vzdelávania

Utorok 17. 9. 2013

1300 – 1440 hod.1500 – 1620 hod.

Sekciu vedie Peter Demkanin

60

HODNOTENIEKVALITyVZDELÁVANIA–SÚčASNýSTAVAPERSPEKTíVy ABSTRAKTy–PREDNÁŠKyVSEKCIÁCH SEKCIAD

3.2.27. Chápanie výuèby u uèite¾ov základných a stredných škôl po zavedení školskej reformy na Slovensku Radoslav Kvasnièák Pedagogická fakulta TU v Trnave SK Abstrakt

Problematika chápania výučby u pedagógov a preferovania inovačných vyučovacích foriempo zavedení školskej reformy na Slovensku nebola zatiaľ skúmaná. V našom výskume sasústredímenaspracovanieproblematikytýkajúcejsaučiteľovhochápaniavýučbynavybranýchzákladnýchastrednýchškoláchvrôznychregiónochSlovenska.Predmetomskúmaniajezistiťúroveňučiteľskýchpostojovkvýučbenazákladeštandardizovanéhodotazníka(MAREŠ,1997)vinterakciisvybranýmifaktormi.Akopotenciálnefaktorysmezvolili:pohlavierespondenta,dĺžkapedagogickejpraxe,profilujúcipredmetučiteľa,typškoly(ZŠ,SŠ),umiestnenieškoly(vmeste,navidieku)ajej lokalizáciavrôznychkrajochSlovenska.Výrokydotazníkavrámcivýskumnejvzorkyrespondentov(N=202)bolizameranéajnakvalituvzdelávania,vnímanieadministratívy anapotrebuaprínosškolskejreformy.Získanévýsledkyvýskumubudúporovnanésvýskumomrealizovaným v predreformnom období (Kvasničák et al. 2010) a následne vyhodnotené svedomím,žeškolskáreformaprinieslavštudovanejoblastiočakávanýefekt.

61


3.2.28. Vzdelávacie štandardy predmetov vzdelávacej oblasti Èlovek a príroda pre ni�šie sekundárne vzdelávanie ako východisko pre tvorbu testovacích nástrojov Mária Mariana Peter Siváková Páleníková Kelecsényi ŠPÚ ŠPÚ ŠPÚ SK SK SK Abstrakt

Meranievýsledkovvzdelávaniažiakovjeoprávnenélenvtedy,aksústanovenécieľovéštandardyvzdelávania. Testovanie výkonu žiaka je zisťovaním reálneho stavu dosiahnutých vedomostíazručnostížiakanazáklade jehovýkonovvkonkrétnychčinnostiach.Abysavýkonžiakadalmerať,musiabyťcieľovéštandardyvzdelávaniavoperacionalizovanejforme,čímsaexplicitnestanoví, čomusí žiak vedieť a dokázať vykonať. Preto sa v Štátnom vzdelávacom programekladiedôraznaformulovaniepožiadavieknavýstupztémy,zročníkaaleboceléhostupňapodľacharakteru predmetu. Do úvahy sa berú skúsenosti zo školskej praxe aj výsledky národných ajmedzinárodnýchmeraní.Vzdelávacieštandardyučebnýchpredmetovstáleboliasúchápanéakodokumentyotvorenésmožnosťouichzmienaúprav.

62


3.2.29. Známkovanie a bli�šia kategorizácia jednotlivých hodnotiacich stupòov študentov v 19. storoèí na území Slovenska Beata Suchánska Pedagogická fakulta UKF v Nitre SK Abstrakt

V19.storočínaúzemíSlovenskahodnoteniebolorozdelenédotrochoblastí:mravnosť,usilovnosť,dosiahnuté výsledky z jednotlivých predmetov. Na základe získaných známok z predmetov, zmravnostiausilovnostisarobilocelkovévyhodnotenieúspešnostižiakovatovnasledovnýchhodnotovýchstupňoch:

1.Hodnotenievýborné,

a)výborný,

b)chválitebný,

2.HodnotenieI.stupňa,

3.HodnotenieII.stupňa,

4.HodnotenieIII.stupňa.

Zaujímavosťouboloto,žesa jednaloo6stupňovéznámkovanie.Tentorozsahumožnil lepšieohodnoteniežiaka,nakoľkovprvejavdruhejčastihodnotenia išloodvojstupňovérozdelenieznámok.

63


3.2.30. Rešpektujúci prístup v hodnotení �iakov vo výchovno-vzdelávacom procese Monika Reiterová ŠPÚ SK Abstrakt

Cieľomvýchovyavzdelávanianazákladnýchastrednýchškoláchjenielenosvojeniesivedomostía zručností, ale aj nadobudnutie vlastností ako sú napríklad zodpovednosť, cieľavedomosť,iniciatívnosťarešpektvočisebeiiným.Tietovlastnostijemožnévškolskomprostredírozvíjať ajpočas„učeniasa“,kdesúvšakponímanéskôrakopridanáhodnotapriodovzdávaníinformácií–učiva.Aprávepri tomtoprocesevsúčasnostieštestálezohrávadôležitúúlohuznámkaakonástrojmotiváciežiakov.Príspevoksasnažínájsťodpovedenazákladnúotázku–Jeznámkasprávnou motiváciou žiakov? Autorka uvádza príklady rešpektujúceho prístupu pri výchove avzdelávanížiakovanačrtávadopadnakvalituvzdelávania,čímsúpriamoovplyvnenévýsledkyvzdelávania.

64


3.2.31. Perspektívy pou�itia Testu všeobecných schopností na školách Martin Kopáèik NÚCEM SK Abstrakt

Intelektovýpotenciáljedôležitýmdeterminantomúspešnostižiakanaškole.Napriektomuškolylenmálovyužívajútestykognitívnychschopnostíaichmožnýprínospreučiteľskúprax.Vtomtopríspevkubudúprezentovanévýsledkybatérietestovvšeobecnýchschopností–TVS(Numerický,NonverbálnyaVerbálnytest)administrovanejnavzorke2635žiakovstrednýchodbornýchškôlagymnáziívoveku15–17 rokov.Hlavnýmcieľompríspevku jeokremsamotnýchvýsledkovponúknuťperspektívupoužívaniaTVSvovzťahukhodnoteniužiakaučiteľomaškolou.

65


3.2.32. Niektoré zdroje chybných odpovedí �iakov v testovaní externej èasti maturitnej skúšky zo SJL Katarína Hincová Filozofická fakulta UCM v Trnave SK Abstrakt

Príspevok sa zameriava na analýzu vybraných testových položiek z externej časti maturitnejskúškyzaspektuichobsahovejvalidityvzhľadomnaplatnépedagogickédokumentyprepredmetslovenský jazyk a literatúra (SJL) a výskyt chybných odpovedí žiakov. Osobitná pozornosť jevenovanátestovýmúlohámzameranýmnačítaniesporozumenímapredpokladanýmdôvodomich nesprávneho riešenia časťou testovanej populácie žiakov. Analýza chybných odpovedízároveňposkytlapriestornametodickéusmerneniapreučiteľovvpraxi,ktorípripravujúžiakov natestovanieexternejčastimaturitnejskúškyzoSJL.

66


3.2.33. Dve formy chýbajúcej evalvácie vo výtvarnej výchove Miloš Kme� Pedagogická fakulta UK v Bratislave SK Abstrakt

Evalvácii výtvarnej výchovy sa v niektorých krajinách venuje dostatočná pozornosť. Napriektomu,ževýtvarnávýchova ječastopovažovanázamenejdôležitývyučovacípredmet,úroveňdosahovaniakonkrétnychvzdelávacíchvýsledkovjemonitorovaná.AkýjestavevalvácievýtvarnejvýchovynaSlovensku?Akýjevzťahevalvácievovýznamehodnotenia(známkovania)výtvarnejvýchovykuexternejevalváciitohtopredmetu?

Vtomtopríspevkusapokúsimepomenovaťproblémysúvisiacesobomaúrovňamievalvačnýchprocesov. Je hodnotenie výtvarnej výchovy (po obsahovej reforme) stále problém? Aké súmožnostiexternejevalvácievtomtovyučovacompredmete?

67


3.2.34. Hodnotenie laboratórnej práce �iaka vo fyzikálnom vzdelávaní Peter Demkanin Fakulta matematiky, fyziky a informatiky UK v Bratislave SK Abstrakt

Vpríspevkusavenujemehodnoteniulaboratórnejprácežiakovvrámciúplnejschémyškolskéhoprírodovedného experimentu – od hodnotenia jeho plánovania žiakom až po interpretáciuvýsledkov.Venujemesatiežhodnoteniuosobnostnýchzručnostížiakasúvisiacichsrealizáciouškolského prírodovedného experimentu. Viaceré výsledky ilustrujeme na príkladoch zo sieteškôl International Baccalaureate a z prípravy budúcich učiteľov fyziky na FMFI UK. Príkladyexperimentovpoužitýchprihodnotenížiakovsúrealizovanévprostredípočítačompodporovanéhoprírodovedného laboratória so systémom CMA Coach a súvisia so vzdelávaním žiakov od4.ročníkaZŠpomaturitu.

68


3.2.35. Skvalitnenie výchovno-vzdelávacieho procesu prostredníctvom eTwinningu Zuzana Christozová Spojená škola, Martin SK Abstrakt

Cieľomprezentáciebudepoukázaťnamožnostiskvalitneniavýchovno-vzdelávaciehoprocesuprostredníctvomeTwinningunastredných,základnýchamaterskýchškolách.ETwinningponúkaplatformu pre pracovníkov v školstve (učiteľov, riaditeľov, školských knihovníkov a podobne),ktorípracujúvškolevjednejzeurópskychkrajínajezameranýnaichvzájomnúkomunikáciu,spoluprácu.Príspevokbudezameranýnavyužívanieinformačnýchakomunikačnýchtechnológiívovzdelávaníaprirealizáciiprojektovejpartnerskejspolupráceeurópskychškôl.JehosúčasťoubudúkonkrétneukážkypríkladovdobrejpraxevyužitiaeTwinninguvovzdelávanívSpojenejškolevMartine.

69


Sekcia E Metodológia, nástroje a výsledky

meraní vo vzdelávaní

Streda 18. 9. 2013

1115 – 1300 hod.

Sekciu vedie Kristína Sotáková

70

HODNOTENIEKVALITyVZDELÁVANIA–SÚčASNýSTAVAPERSPEKTíVy ABSTRAKTy–PREDNÁŠKyVSEKCIÁCH SEKCIAE

3.2.36. Zodpovedajú vedomosti �iakov ich študijným predpokladom? Kristína Sotáková NÚCEM SK Abstrakt

Cieľompríspevkujeporovnaťkvalituvzdelávacíchvýsledkovžiakovstrednýchškôlsichštudijnýmipredpokladmi.Nameranieštudijnýchpredpokladovžiakovprvýchročníkovgymnáziíastrednýchodbornýchškôl(N=2600)vsúvislostisichštudijnýmivýsledkamibolpoužitýneštandardizovanýtestčeskejspoločnostiSCIOavýsledkynárodnýchmeranízoslovenského jazykaa literatúry azmatematiky.Príspevokponúkneanalýzyvýsledkovnavzájomprepojenýchmeranísnáčrtomvýchodískpreobjektivizáciuhodnoteniakvalityvzdelávania.

71


3.2.37. Vyu�itie teórie odpovede na polo�ku v pilotných a národných testovaniach Michal Hajdúk NÚCEM SK Abstrakt

Parciálnym cieľom projektu HKV bolo zavedie novej metodiky na štatistické spracovaniea vyhodnotenie testov s cieľom zvýšiť kvalitu štatistických analýz. Pred začatím projektu bolimerania vyhodnocované iba prostredníctvom klasickej teórie testov. V súčasnosti súmeraniavyhodnocované aj prostredníctvom teórie odpovede na položku (IRT), ktorá predstavujealternatívny spôsob vyhodnocovania testov. Táto teória je niekedy označovaná akomodernáteóriatestov,resp.teórialatentnéhorysu.PríspevoksazaoberázákladnýmivýchodiskamiIRT.Približujezákladnepojmyakomodely,parametre,úroveňschopnosti,charakteristickákrivkaatď.TaktiežpriblížimešpeciálnemožnostivyužitiaIRTmetódprišpecifickýchtypochanalýz(rozdielnefungovaniepoložiek,detekciapodvádzaniavtestoch,analýzadistraktorov).Zároveňpoukážemenapodobnosti, aleaj rozdielymedzi klasickou teóriu testova IRT.ZáverpríspevkusavenujeprínosomvyužitiaIRTvanalýzachmeraní.

72


3.2.38. Identifikácia charakteristických typov rozdielne fungujúcich polo�iek v národných testovaniach v predmete matematika Martina Pigová Michal Hajdúk NÚCEM NÚCEM SK SK Abstrakt

Štúdia sa zaoberá analýzou rozdielneho fungovania položiek medzi chlapcami a dievčatami.Primárnymcieľomštúdiebolo jednak identifikovaťkonkrétnepoložky,ktorévykazujúrozdielnefungovanie(differentialitemfunctioning;ďalejakoDIF)medzichlapcamiadievčatam;ajednakurčiť, aký typ položiek v národných testovaniach môže znevýhodňovať žiakov vzhľadom naichpohlavie.

Analýzu DIF sme uskutočnili na náhodnom výbere 4000 respondentov z dátových súborov zdvochtypovnárodnýchmeranívpredmetematematika–Maturita(roky2011a2012)aTestovanie9(roky2011a2012).

ÚvodštúdiejevenovanýstručnémuvysvetleniuzákladnýchpojmovaprocedúraplikovanýchprianalýzeDIF.Na identifikáciupoložiek vykazujúcich rozdielne fungovanie smesúbežnepoužilidvezákladnémetódy:MantelHaenszelštatistikuametódyTeórieodpovedinapoložku (IRT).NáslednesmezhodumedzivýsledkamitýchtometódoverilipomocouCohenovhoKappa.

Napriektomu,ževzmysleklasickejteórietestovsajaviabyťtestyrovnakoobťažnéprechlapcov adievčatá,analýza identifikovalaniekoľkopoložiek,ktorépotenciálneznevýhodňujúchlapcov,resp.dievčatá.PrihlbšejobsahovejanalýzejednotlivýchpoložieksDIFsanámpodarilovytypovaťurčité typy položiek, ktoré môžu znevýhodňovať chlapcov a naopak tie, ktoré sú spravidlanáročnejšiepredievčatá.Závernašejsprávypatríodporúčaniampreautorovtestov.

73


3.2.39. Detekcia podvádzania s vyu�itím lz person-fit štatistiky Martin Marko Michal Hajdúk NÚCEM NÚCEM SK SK Janka Kurajová Stopková NÚCEM SK Abstrakt

Štatistika lz – person fit index je často využívaným nástrojom na detekciu výskytu nepravdepodobného vektoru odpovedí v testoch. Napriek vysokej popularite, najmä v oblasti merania vo vzdelávaní, je však jej efektívnosť z hľadiska rôznych situácií stále nedostatočne objasnená. Predkladaný príspevok pojednáva o možnostiach využitia lz štatistiky na detekciu podvádzania v súvislosti s psychometrickými charakteristikami testua charakteristikami testovaných žiakov. Pre určenie rámca vhodnosti uvedenej metódy a exemplifikáciu jej vlastností, ktoré sú uvádzané v literatúre, boli využité jednak simulácienepravdepodobných vektorov odpovedí na položku (podvádzanie), no taktiež aj reálne dátaa analýzy testov. Výsledkom príspevku je zhodnoteniemedzí využitia lz štatistiky pre potrebydetekciepodvádzanianazáklademodeluodpovedenapoložku(IRT).

74


3.2.40. National Assessments of Basic Competencies Ildikó Balázsi Educational Authority, Department of Assessment and Evaluation HU László Ostorics Educational Authority, Department of Assessment and Evaluation HU Abstract

TheNationalAssessmentofBasicCompetenciesisafullcohortannualstudyorganizedbytheEducationalAuthority,whichassessesreadingandmathematicalliteracyof6th,8thand10thgradestudents.Withitslatestinnovation,theintroductionofthemeasurementIDin2008,theNationalABCbecamealongitudinalstudy,allowingforaddedvaluetypeanalysisoftheresults.WewillintroducetheNationalABC‘smainfeatures:theassessmentframeworksandtestadministrationprocesses,thegrade-andyear-invariantproficiencyscalesandprofessionlevels.

75


3.2.41. Vo¾ný èas a študijné výsledky – h¾adanie súvislostí Marianna Mrva Marta Kudácseková NÚCEM NÚCEM SK SK Abstrakt

Podľa výskumov žiaci základných a stredných škôl majú počas bežného pracovného dňa 4až5hodínvoľnéhočasu,čímsarozumiečas,ktorýmôžuvenovaťoddychu,rekreácii,zábave,záujmovýmčinnostiamapod.,každýpodľasvojhouváženia.Nezahŕňačasvenovanýprípravenavyučovanieanipovinnostispojenésoštúdiom,avšaknapriektomuvoľbavoľnočasovýchaktivítmôžemaťvplyvajnainéstránkyživota,akoujenapríkladajpodávanývýkonvškole.NÚCEMsaužniekoľkorokovvenujeokremtestovaniavedomostížiakovajskúmaniuichmimoškolskýchaktivítavyužívaniavoľnéhočasu.Prirodzenesa tedavynoríotázka,či jenejakývzťahmedzitýmitodvomaoblasťami.Témounášhopríspevkubudeprávetátoproblematika.Našousnahoubudeprezentovaťvýskumnézisteniatýkajúcesamimoškolskýchavoľnočasovýchaktivítžiakovprvého,druhéhoatretiehostupňavzdelávaniaapoukázaťnavzťahymedzispôsobomtráveniavoľnéhočasuadosiahnutýmvýsledkomvpilotnýchtestochrealizovanýchNÚCEM-om.

76


77


Sekcia F Testovacie nástroje,

ich tvorba a vyu�itie pri meraní vedomostí a zruèností �iakov

Streda 18. 9. 2013

1115 – 1300 hod.

Sekciu vedie Miroslava Mišová

78

HODNOTENIEKVALITyVZDELÁVANIA–SÚčASNýSTAVAPERSPEKTíVy ABSTRAKTy–PREDNÁŠKyVSEKCIÁCH SEKCIAF

3.2.42. Dotazník triednej atmosféry Marek Dobeš Spoloèenskovedný ústav SAV SK Abstrakt

VpríspevkuprezentujemeDotazníktriednejatmosféryurčenýpredruhýstupeňzákladnýchškôlastrednéškoly.Uvádzamefaktorovúštruktúrudotazníka,analýzureliabilityanormypredruhýstupeňzákladnýchškôl.

Vychádzamezúdajov,ktorésmezískaliodviacako900žiakovzceléhoSlovenska.Znašichskúsenostízadministráciedotazníkamôžemepovedať,žehlavnouvýhodoudotazníkaje jehozrozumiteľnosťprežiakovzákladnýchškôl.

SpolusDotazníkomtriednejatmosférysmeadministrovaliiŠkálusebahodnotenia(Rosenberg),čonámumožňujeanalyzovaťvzťahymedzitýmitodvomanástrojmi.

79


3.2.43. Výstupy aktivity 2.1 – tvorba testov z vyuèovacích jazykov na vzdelávacích stupòoch ISCED 1 – 3 Eva Péteryová Eva Polgáryová NÚCEM NÚCEM SK SK Abstrakt

Vpríspevkuprezentujemevýstupyaktivity2.1Testovacienástrojezoskupinypredmetovvyučovaciejazyky pre hodnotenie úrovne vzdelávania na stupňoch ISCED 1 až ISCED 3. Predstavímešpecifiká práce garantov, koordinátorov a tvorcov testov, ktorými boli externí spolupracovníci zvysokých,strednýchazákladnýchškôl.Priblížimešpecifikáciepripravenýchtestovazbierkuúloh. Uvedieme výsledky pilotáží testov z jednotlivých predmetov a vzdelávacích stupňov.PríspevokprinášaukážkyvzorovýchúlohzpredmetovslovenskýjazykaliteratúraISCED1–3,maďarskýjazykaliteratúraISCED1–3aslovenskýjazykaslovenskáliteratúraISCED1a2.

80


3.2.44. Testovanie z cudzích jazykov na ZŠ a SŠ – pilotné testovania v projekte HKV Miroslava Mišová Janka Mikulášová NÚCEM NÚCEM SK SK Jarmila Pa�ma Danková NÚCEM SK Abstrakt

V príspevku prezentujeme výstupy aktivity 2.2 Testovacie nástroje zo skupiny predmetov cudzie jazyky podľa Spoločného európskeho referenčného rámca pre jazyky pre hodnotenie úrovne vzdelávania na stupňoch vzdelávania ISCED 2 a ISCED 3. Predstavíme špecifikáciepripravených testov z jednotlivých jazykov a pripravovanú zbierku úloh. Uvedieme základnézisteniazpilotnýchtestovanízjednotlivýchpredmetovavzdelávacíchstupňov.PríspevokprinášaajukážkyvzorovýchtypovúlohzpredmetovanglickýjazykISCED2,3,nemeckýjazykISCED3aruskýjazykISCED3.

81


3.2.45. Inovácia testovacích nástrojov pre hodnotenie úrovne vzdelávania z matematiky na vzdelávacích stupòoch ISCED 1 a ISCED 2 Eva Polgáryová Tatiana Košinárová NÚCEM NÚCEM SK SK Abstrakt

Autori sa v príspevku zaoberajú výstupmi projektovej aktivity 2.3, s prepojenímnaprojektovéaktivity1.1a1.2,ktoréoverovali inovovanétestovacienástrojepreexternéhodnoteniaúrovnevedomostí, zručnostíaosvojenýchkompetencií zmatematikynaúrovni ISCED1a ISCED2.Neoddeliteľnousúčasťouaktivity2.3bolovyhľadávanienových tvorcovpoložiekzmatematiky zradovučiteľov,ichodbornéusmerňovaniezostranyvysokoškolskýchpedagógovazostavovaniestabilnýchtímovodborníkovnatvorbutestovzmatematiky.Autoripríspevkuvenujúpozornosťtvorbedizajnuašpecifikáciepilotnýchtestovazdôvodňujúpotrebuinovácietestovacíchnástrojovs ohľadom na prebiehajúcu obsahovú prestavbu a potrebu skvalitňovania národných meraní navstupeavýstupezovzdelávaciehostupňaISCED2.Zisteniaaodporúčaniaprepedagogickúpraxvzáverepríspevkuvyplývajúnielenzanalýzzaloženýchnaklasickejtestovejteórii(CTT),aleajzanalýzvypracovanýchpomocouprobabilistickejtestovejteórie(IRT),ktorávsúčasnostipredstavujevoblastipedagogickéhotestovaniametodologickýštandard.


82


3.2.46. Testy zo vzdelávacích oblastí ISCED 3 Pavol Stanislava Al�beta Kelecsényi Hrašková Palacková NÚCEM NÚCEM NÚCEM SK SK SK Abstrakt

V príspevku prezentujeme výstupy aktivity 2.4 „Tvorba testov zo vzdelávacích oblastípre úroveň ISCED 3“, ktoré pripravili spolupracovníci participujúci na činnostiach aktivity.Uvádzamevýchodiskáazadanieúloh,nazákladektorýchsavytvorilišpecifikáciepripravenýchtestovacíchnástrojovasamotnétestyazbierkaúloh.Príspevokprinášaukážkyvzorovýchúlohtestov zo vzdelávacích oblastí človek a príroda, človek a spoločnosť aMatematika a práca sinformáciami.

83

HODNOTENIEKVALITyVZDELÁVANIA–SÚčASNýSTAVAPERSPEKTíVyHODNOTENIEKVALITyVZDELÁVANIA–SÚčASNýSTAVAPERSPEKTíVy

4. Odborní garanti a organizaèný výbor

84

HODNOTENIEKVALITyVZDELÁVANIA–SÚčASNýSTAVAPERSPEKTíVy ODBORNíGARANTIAORGANIZAčNýVýBOR

85


Odborní garanti konferencie:

PhDr.RomanaKanovská (NÚCEM,SK)

Dr.h.c.prof.PhDr.BeataKosová,PhD. (UMBvBanskejBystrici,SK)

doc.RNDr.MáriaLucká,CSc. (PedagogickáfakultaTUvTrnave,SK)

doc.RNDr.MartinMalčík,Ph.D. (PedagogickáfakultaOUvOstravě,CZ)

PaedDr.IvanaPichaničová,PhD. (NÚCEM,SK)

doc.RNDr.VladislavRosa,PhD.

prof.PhDr.MironZelina,DrSc. (PedagogickáfakultaUKvBratislave,SK)

Organizaèný výbor konferencie:

Mgr.AndreaGaládová (NÚCEM,SK)

Mgr.ZuzanaJuščáková,PhD. (NÚCEM,SK)

Mgr.IngridKováčová (NÚCEM,SK)

PaedDr.MiroslavaMišová (NÚCEM,SK)

PaedDr.MichalPankevič,PhD. (NÚCEM,SK)

Bc.MartinPokorný (NÚCEM,SK)

RNDr.MiroslavRepovský (NÚCEM,SK)

Mgr.JánRuman (NÚCEM,SK)

Mgr.IvanaVasiľová,PhD. (NÚCEM,SK)

ODBORNíGARANTIAORGANIZAčNýVýBOR

86


87


5. NÚCEM

88


NÁRODNÝ ÚSTAV CERTIFIKOVANÝCH MERANÍ VZDELÁVANIA

Národnýústavcertifikovanýchmeranívzdelávaniaještátnourozpočtovouorganizáciousprávnousubjektivitou,zriadenouMinisterstvomškolstva,vedy,výskumuašportuSlovenskejrepubliky.

Vznikol 1. septembra 2008 ako súčasť zmien vo vzdelávacom systéme, ktoré zaviedol novýškolskýzákonnaSlovensku.

Hlavným poslaním NÚCEM je: realizáciacertifikačnýchmeranívzdelávania

výskumavývojvoblastimeraniaahodnoteniakvalityvzdelávania

monitorovanievýsledkovvzdelávanianaceloštátnejúrovniivmedzinárodnom kontexte

hodnoteniekvalityvzdelávanianazákladnýchastrednýchškoláchnaúrovništátnych vzdelávacíchprogramov

Medzi základné úlohy NÚCEM patrí: zabezpečovanieexternejčastiapísomnejformyinternejčastimaturitnejskúšky

realizáciaexternéhotestovaniažiakov9.ročníkazákladnýchškôlSR–Testovanie9

vykonávaniemedzinárodnýchmeranípodľaprogramov,doktorýchsaSlovenská republikazapája

Okrem základných úloh vykonáva NÚCEM najmä tieto èinnosti: vývojtestovacíchnástrojovpreexternéskúškyalebotestovanieaichdistribúcia školámaškolskýmzariadeniam

štatistickévyhodnocovaniemeraníaanalýzazískanýchúdajov

metodickéaodbornéusmerňovanievzdelávacíchinštitúciívoblastimeranívýsledkov vzdelávaniaahodnoteniakvalityvýchovno-vzdelávaciehoprocesu

odbornáspoluprácasvýskumnými,metodickýmiazáujmovýmiorganizáciami pôsobiacimivoblastiškolstva

spoluprácaspedagogickýmizamestnancamiatvorcamivzdelávacíchprogramov

ďalšievzdelávaniepedagogickýchzamestnancov

spoluprácasmedzinárodnýmipartnermi(OECD,IEA)

NÚCEM

89


riešenieamanažovanienárodnýchprojektov„Hodnoteniekvalityvzdelávania nazákladnýchastrednýchškoláchvSRvkontexteprebiehajúcejobsahovejreformy vzdelávania“a„Zvyšovaniekvalityvzdelávanianazákladnýchastrednýchškolách svyužitímelektronickéhotestovania“

publikačnáčinnosť

Realizácia certifikaèných meraní na národnej úrovni zahàòa: výskumavývojvoblastitvorbyexaktnýchmetódaforiemmerania

výsledkovvzdelávania

analýzukontinuálnychprocesovvývojavýsledkovmeraní

sledovaniedosahovaniavýkonnostnýchakvalitatívnychcieľovvzdelávania

hodnotenieaporovnávaniekvalityškôl

tvorbukoncepčnýchzámerov,úloh,výskumovaprojektovsúvisiacichsmeraním výsledkovvzdelávaniaahodnotenímkvalityvýchovyavzdelávania

Najväèšie výzvy NÚCEM v najbli�šom období sú: zavedenietestovaniažiakovprivstupedo5.ročníkaZŠ

sledovanieamonitorovanieindikátorovkvalityškôl–napr.pridanáhodnotaškôl

podporaautoevalvácieškôlaskvalitňovaniavyučovaciehoprocesu

Realizácia meraní na medzinárodnej úrovni:NÚCEMrealizujeviacerovýznamnýchmedzinárodnýchmeraníúrovnevzdelávania.

Zámerommedzinárodnýchmeraní jesledovaťvývojvzdelávacíchsystémovvmedzinárodnomporovnanívovzťahukvzdelávaniunaSlovensku;odhaľovaťsilnéaslabéstránkyvzdelávacíchsystémovanachádzaťmožnostiichzlepšovania.

NÚCEMvsúčasnostirealizujesedemmedzinárodnýchvýskumov:

výskumyOECD:PISA,TALIS,CBR výskumyIEA:PIRLS,TIMSS,ICILS,ICCS

Bli�šie informácie: www.nucem.sk

NÚCEM

N Á R O D N Ý Ú S T A VCERTIF IKOVANÝCH MERANÍ VZDELÁVANIA

Žehrianska9

85107Bratislava

Tel.: +421-2-68260101 +421-2-68260202Fax: +421-2-68260242URL: www.nucem.ske-mail: [email protected]

hodnotenie kvality vzdelÁvania · 1. Úvod 7 2. program konferencie 11 3. abstrakty 15 3.1....

Documents