2013, roč. 7, č. 1

Přehledové studie

33

INDUKOVANIE A MERANIE SEBAUVEDOMOVANIA: PREHĽADOVÁ ŠTÚDIA

Gabriela Šeboková, Marta Popelková

Abstrakt Cieľom predkladanej štúdie je poskytnúť prehľad vybraných metód na indukovanie a meranie

sebauvedomovania. Sebauvedomovanie je autormi konceptualizované jednak ako situačný stav – situačné sebauvedomovanie (self-awareness), ďalej ako osobnostná črta – dispozičné sebauvedomovanie (self-consciousness). V štúdii uvádzame typické metódy indukovania sebauvedomovania – podnety využívané na vyvolanie a experimentálnu manipuláciu so situačným sebauvedomovaním, a metódy na meranie dispozičného aj situačného sebauvedomovania. Metódy merania oboch typov sebauvedomovania sme rozdelili do troch skupín: sebavýpoveďové dotazníky, lingvistická analýza sebauvedomovania a tzv. nepriame metódy. V štúdii uvádzame psychometrické vlastnosti ako aj výhody a nevýhody jednotlivých metodík.

Kľúčové slová: situačné sebauvedomovanie, dispozičné sebauvedomovanie, psychometrické vlastnosti

INDUCTION AND MEASSUREMENT OF SELF-FOCUSED ATTENTION: AN OVERVIEW STUDY

Abstract The aim of the submitted study is to offer an overview of the selected methods for inducing and measuring self-focused attention. Self-focused attention is conceptualized by the authors as (1) a situational state – self-awareness, and (2) a personality trait – self-consciousness. In our study, we present typical methods for inducing self-awareness – the stimuli used for inciting of and experimental manipulation with situational self-focused attention, and methods for measuring dispositional self-consciousness and also situational self-awareness. We have divided the methods for measurement of the both types of self-focused attention into three groups: self-report questionnaires, linguistic analysis of self focus attention and so called indirect methods. We also mention psychometric qualities and advantages and disadvantages of particular methodics. Keywords: self-awareness, self-consciousness, psychometric qualities ________________

Došlo do redakce: 7. 11. 2012 Schváleno k publikaci: 18. 3. 2013

2013, roč. 7, č. 1

Přehledové studie

34

Úvod Sebauvedomovanie (angl. self-focused attention) predstavuje schopnosť jednotlivca byť objektom vlastnej pozornosti. Ide o komplexný, multidimenzionálny jav, ktorý zahŕňa rôzne self-relevantné oblasti a má viacero dôsledkov (Morin, 2011). Jednotlivec môže svoju pozornosť zameriavať na množstvo aspektov self – svoju prítomnosť, minulosť, emócie, myšlienky, vnímanie, postoje, vzhľad, postavu, správanie... (Fenigstein, 1987). Dôsledkom sebauvedomovania môže byť sebahodnotenie, seba-deskripcia, sebaregulácia, sebaúčinnosť, uvedomenie emócií, či sebapoznanie (Morin, 2011). Obsah sebauvedomovania možno rozdeliť do dvoch skupín: jednotlivci sa môžu zameriavať na súkromné, vnútorné aspekty self, ktoré nie sú prístupné pozorovaniu druhých (napr. myšlienky, emócie), alebo na verejné, vonkajšie aspekty, ktoré sú druhými pozorovateľné (napr. správanie, vzhľad) (Buss, 2001; Fenigstein, 1987). Súkromné sebauvedomovanie je potom definované ako kognitívny, reflexívny aspekt sebauvedomovania charakterizovaný introspekciou, zatiaľ čo verejné sebauvedomovanie predstavuje vnímanie seba ako sociálneho objektu (Fenigstein, Scheier, Buss, 1975). „Ide o jeden proces sebauvedomovania a dva možné obsahy, ktoré sú objasnené na základe tohto procesu“ (Carvera, Scheier, 1987, s. 538). Do roku 1972 bolo sebauvedomovanie skúmané najmä z fenomenologického hľadiska. Prelomom bolo vydanie knihy Duvala a Wicklunda, ktorí poukázali na možnosť experimentálneho indukovania pozornosti zameranej na self podnetmi či situáciou, čím umožnili experimentálne skúmanie stavu sebauvedomovania (Morin, 2011). Postupne bolo vytvorených viacero teórií rozlišujúcich rôzne efekty a antecedenty sebauvedomovania. Sformované boli dva hlavné prístupy – prvý chápe sebauvedomovanie ako situačný prechodný stav, kedy sa jednotlivec stáva objektom svojho sebauvedomenia a dočasne zameriava pozornosť na svoje self (Duval, Wicklund, 2001; in Buss, 2001). Situačné sebauvedomovanie (angl. self-awareness) je skúmané v rámci sociálnej psychológie a je konceptualizované ako dynamický proces spracovania informácií (Mor, Winquist, 2002). Druhý prístup hovorí o trvalom, dispozičnom nastavení miery a spôsobu fokusovania na self, v rámci ktorého existujú individuálne rozdiely (Fenigstein, Scheier, Buss, 1975). Dispozičné sebauvedomovanie (angl. self-consciousness) ako všeobecná tendencia k sebareflexii je skúmané v rámci psychológie osobnosti. Výskum sebauvedomovania je v súčasnosti najmä v zahraničí veľmi intenzívny a výsledky sú aplikovateľné vo viacerých oblastiach psychológie. Sebauvedomovanie zohráva významnú úlohu v oblasti regulácie správania (napr. Carver, Scheier, 1978; Silvia, Duval, 2002), psychopatológie (napr. Psyszcynski et al., 1991; Ingram, 1990; Mor, Winquist, 2002), v rámci psychológie self – sebapoznania, sebahodnotenia (napr. Morin, 2011; Nasby, 1996), v oblasti postojov, atribúcií a hodnôt (napr. Kemmelmeier, 2001) a v neposlednom rade na poli emócií – ich uvedomovania a regulácie (napr. Buss, 2001; Carver, Scheier, 1978). Sebauvedomovanie bolo vo viacerých štúdiách rôzne konceptualizované a tým aj rôzne skúmané. Vychádzajúc zo spomínaných teoretických prístupov bolo vytvorených viacero metód na indukovanie aj meranie sebauvedomovania, ktoré majú svoje výhody aj nevýhody a líšia sa z hľadiska ich psychometrických vlastností. Cieľom predkladanej štúdie je oboznámiť čitateľov s možnosťami indukovania a merania sebauvedomovania, nadviazať a tým rozšíriť publikácie predstavujúce teoretické vymedzenie konceptu a pilotné výskumy sebauvedomovania v našich podmienkach (viď. Šeboková, 2012; Šeboková, 2012a).

2013, roč. 7, č. 1

Přehledové studie

35

V predkladanej štúdii poskytujeme prehľad vybraných metód situačného (self-awareness) aj dispozičného sebauvedomovania (self-consciousness). Vychádzame z analýzy štúdií vyhľadaných v databáze EBSCO Host (Academic search complete, PsychInfo, Psyarticles) po zadaní kľúčových slov self-consciousness, self-awareness, self-focused attention. V štúdii uvádzame typické príklady jednotlivých spôsobov merania a indukovania na self zameranej pozornosti, ktoré majú uspokojivé psychometrické vlastnosti. Metódy sme rozdelili do dvoch kategórií – v prvej podkapitole uvádzame spôsoby indukovania situačného sebauvedomovania, teda metódy, ktoré boli vo výskumoch využívané na vyvolanie a manipuláciu so sebauvedomovaním, v druhej podkapitole popisujeme metódy na meranie sebauvedomovania - situačného aj dispozičného (súkromného aj verejného). Indukovanie situačného sebauvedomovania a) Podnety indukujúce na self zameranú pozornosť V experimentálnych podmienkach možno súkromné situačné sebauvedomovanie indukovať viacerými spôsobmi. Prvou možnosťou je zámerné odvrátenie pozornosti jednotlivca od sociálnych stimulov k jeho vnútru, napr. na jeho tlkot srdca, telesné pocity pri zmene teploty a pod. (Petersen, Ritz, 2010). Ďalšou možnosťou je introspekcia – cielené zameranie jednotlivca na jeho myšlienky, fantáziu, ciele, plány. To možno dosiahnuť napr. prostredníctvom písania eseje obsahujúcej zadané self-relevantné slová alebo písaním denníka (Sedikides, 1992). Silvia et al. (2006) použili na indukovanie sebauvedomovania manipuláciu s emočným prežívaním jednotlivcov prostredníctvom hudby alebo riadenou imagináciou. V neposlednom rade sa na indukovanie stavu sebauvedomovania používa prítomnosť malého zrkadla (Buss, 2001; Carver, Scheier, 1978). Práve zrkadlo je najčastejšie využívaným podnetom v prvotných, ale aj v súčasných výskumoch sebauvedomovania. Prítomnosť zrkadla je považovaná za „najčistejšiu“ formu experimentálnej manipulácie so sebauvedomovaním, ktorej validita bola potvrdená v množstve empirických výskumov a predstavuje najjednoduchšiu formu výskumného dizajnu (napr. Carver, Scheier, 1978; Swart et al. 1978). Zrkadlo, priemernej veľkosti (40 cm x 30 cm), je v rámci výskumov umiestnené v experimentálnej miestnosti v takej výške a vzdialenosti, aby sa respondenti v priebehu celého testovania nemohli vyhnúť svojmu obrazu v zrkadle (zachytávajúci tvár a ramená). Aj napriek tomu, že prítomnosť zrkadla umožňuje reflektovať jednotlivcov vzhľad, čo predstavuje verejný aspekt self, vyvoláva súkromné sebauvedomovanie. A. H. Buss (2001) to vysvetľuje prostredníctvom procesu habituácie – na vzhľad našej tváre v zrkadle sme natoľko zvyknutí, že pohľad do zrkadla nevyvoláva vedomie nášho self ako sociálneho objektu, ale naopak vedie k zameraniu na súkromné aspekty self. Verejné sebauvedomovanie môže byť najlepšie indukované pozornosťou druhých. Prítomnosť publika vedie k uvedomeniu si postojov druhých ľudí a uvedomeniu si seba ako sociálneho objektu, čo je nepochybne spojené s verejným sebauvedomovaním (Buss, 2001; Carver, Scheier, 1987). Dané publikum musí spĺňať určité podmienky – musí byť hodnotiace, zložené z expertov (Froming, Walker, Lopyan, 1982; in Buss, 2001) a probandi musia tomuto publiku venovať pozornosť (Scheier, Fenigstein, Buss, 1974; in Buss, 2001).

2013, roč. 7, č. 1

Přehledové studie

36

Ďalšími možnosťami sú: nahrávanie jednotlivca na kameru alebo diktafón; percepčná spätná väzba – nahrávanie hlasu jednotlivca alebo videozáznam a nevenovanie pozornosti jednotlivcovi (Buss, 2001). Ignorovaním jednotlivca totiž dochádza k zvýšeniu uvedomenia si seba ako sociálneho objektu – človek sa cíti zodpovedný za spôsob správania ostatných participantov a prenáša časť viny za ich správanie na seba. Vo viacerých výskumoch bola potvrdená validita spomenutých metód indikujúcich verejné sebauvedomovanie (Carver, Scheier, 1987; Carver, Scheier, 1978). b) Self-novelty manipulation Ďalšou možnosťou, ako indukovať sebauvedomovanie, je metóda Self-novelty manipulation autorov J. Eichstaedt a P. J. Silvia (2003), v rámci ktorej sú participanti cielene zameraní na uvedomenie si svojej výnimočnosti a originálnosti. Autori vychádzajú z predpokladu, že vnímanie seba ako výnimočného a odlišného od ostaných indukuje na self-zameranú pozornosť. Pocit výnimočnosti je indukovaný prostredníctvom otázok zameraných na tie aspekty self jednotlivca, ktoré sú jedinečné a originálne. V experimentálnej situácii vysokého sebauvedomovania majú respondenti na papier napísať svoje krstné meno a odpovedať na tri otázky. V prvých dvoch majú odpovedať, v čom sa líšia od ostatných (napr. „Čo Vás odlišuje od Vašich príbuzných / priateľov / ľudí vo všeobecnosti?1“, tretia otázka je zameraná na zvýšenie sebareflexie (napr. „Vymenujte prosím 7 prídavných mien, ktoré Vás vystihujú.“)2. V experimentálnej situácii nízkeho sebauvedomovania respondenti odpovedajú na dve zadania, ktoré zjavne nezvyšujú sebauvedomovanie ani uvedomenie vlastnej výnimočnosti (napr. „Aké sú najdôležitejšie parametre komponentov Vášho počítača?3“). Metóda autorov vychádza z teórie objektového sebauvedomovania, nerozlišuje preto medzi zameraním pozornosti na súkromné a verejné aspekty self. Aj keď sa metóda Self-novelty manipulation vo výskumoch situačného sebauvedomovania využíva podstatne menej než prítomnosť zrkadla, vo viacerých štúdiách bola potvrdená jej vysoká kritériová validita, overovaná prostredníctvom dosiahnutého skóre v škále súkromného sebauvedomovania v dotazníku Self-consciousness scale a počtom zámen 1. osoby jednotného čísla v Linquistic implications form (Duval, 1976; Mullen 1983; in Silvia, 2002). Silvia (2002) tiež poukazuje na nespornú výhodu metodiky – nekonfrontuje jednotlivca s odrazom jeho tváre v zrkadle. Táto podmienka je veľmi dôležitá najmä vo výskumoch vplyvu sebauvedomovania na emočné prežívanie, zahŕňajúce viaceré mimické výrazy, ktoré jednak prežívané emócie odzrkadľujú, ale do určitej miery aj ovplyvňujú. Meranie sebauvedomovania Ako konštatujú J. Eichstaedt a P.J. Silvia (2003), merať sebauvedomovanie je veľmi ťažké. Množstvo štúdií sa preto zameralo na skúmanie vplyvu zvýšeného sebauvedomovania, nie na meranie sebauvedomovania ako takého. Tiež len málo štúdií overovalo hladinu indukovaného sebauvedomovania prostredníctvom inej metodiky. Dôvodom je, že merať sebauvedomovania nie je tradičnými metódami a spôsobmi možné. S. Duval a R. A. Wicklund (1972; in Eichstaedt, Silvia, 2003) dokonca vo svojej knihe skepticky konštatujú, že neexistuje žiaden jednoduchý spôsob, ako

1 Angl. „What is it about you that makes you different from your friends/ relatives/ people in general?“

2 Angl. „Please list 7 adjectives that you would use to describe yourself.“

3 Angl. „What are the most important features of your computer’s hardware?“

2013, roč. 7, č. 1

Přehledové studie

37

sa spýtať jednotlivcov na ich stav sebauvedomenia bez toho, aby sme v nich sebauvedomenie vyvolali. Aj napriek týmto obmedzeniam bolo vytvorených niekoľko metód, ktoré sa viac či menej úspešne snažili uvedené problémy prekonať. J. Eichstaedt a P.J. Silvia (2003) rozdeľujú existujúce metódy do troch kategórií: sebavýpoveďové škály, kódovanie otvorených odpovedí (napr. denníkov...) a meranie implicitných aspektov sebauvedomovania (napr. výber self-relevantných resp. neutrálnych zámen vo vetách; Word recognition measure). Z tejto kategorizácie sme vychádzali aj v predkladanej štúdií a metódy merania sebauvedomovania sme podobne rozdelili do troch skupín. Prvou skupinou sú sebavýpoveďové dotazníky, v rámci ktorých respondenti sami posudzujú mieru svojho trvalého resp. aktuálneho sebauvedomenia. Druhú skupinu tvoria metódy, ktoré zachytávajú sebauvedomovanie prostredníctvom frekvencie používania self-relevantných slov v ústnom alebo písomnom prejave jednotlivcov. Na rozdiel od spomenutých autorov však túto kategóriu konceptualizujeme širšie než len prostredníctvom kódovania otvorených odpovedí a zaraďujeme sem aj výber self-relevantných zámen vo vetách. Tretiu skupinu sme nazvali tzv. nepriame metódy, nakoľko merajú sebauvedomenie prostredníctvom procesov spojených s na self zameranou pozornosťou. Sebavýpoveďové metódy a) Self-consciousness scale (SCS) Dotazník SCS vytvorili autori A. Fenigstein, M.F. Scheier, A.H. Buss (1975) na zachytenie individuálnych rozdielov v miere a spôsobe sebauvedomovania. SCS umožňuje merať dispozičné sebauvedomovanie, ktoré predstavuje relatívne stabilnú tendenciu v miere a spôsobe zameriavania sa na self. Dotazník obsahuje 3 faktory, ktoré sú sýtené 23 položkami: súkromné sebauvedomovanie, verejné sebauvedomovanie a sociálna anxieta. Položky sú hodnotené na 5-bodovej Lickertovej škále. Skúmané psychometrické vlastnosti (test-retest reliabilita 0.84 a 0.79 pre škály súkromné self resp. verejné self) dotazníka potvrdili dostatočnú stabilitu konceptu a teda opodstatnenosť jeho vnímania ako osobnostnej črty (Davis, Franzoi, 1991). Dotazník bol preložený a validizovaný aj vo viacerých európskych a ázijských krajinách a stal sa najpoužívanejšou metódou na meranie dispozičného sebauvedomovania. Potvrdená bola dostatočná reliabilita dotazníka. Vnútorná konzistencia škál variovala medzi hodnotami Cronbachovho koeficientu Alfa 0.69 až 0.79 pre škálu súkromné self a 0.69 až 0.80 pre škálu verejné self (Burnkrant, Page, 1984; Cramer, 2000; Scandell, 1998). Potvrdená bola aj validita testu. Vo výskumoch sa ukázalo, že jednotlivci skórujúci vysoko na škále verejného self sa vo väčšej miere zameriavajú na verejné aspekty self a jednotlivci s vysokým skóre súkromného self sa väčšmi zameriavajú na súkromné aspekty self, čo potvrdzuje konštruktovú validitu škály (Fenigstein, 1984; Haas, 1984; in Carver, Scheier, 1987). Neskôr boli vytvorené viaceré verzie škály SCS, rozlišujúce rôzne faktorové modely dotazníka. Vytvorený bol troj, štvor, päť a šesť faktorový model sebauvedomovania (Cramer, 2000). Štvorfaktorový model dotazníka rozlišuje dva samostatné, ale navzájom súvisiace faktory súkromného sebauvedomovania (internal state awareness a self-reflectiveness) a verejného sebauvedomovania (style consciousness a appearance consciousness). Najnovšie štúdie potvrdzujú, že faktory súkromného a verejného sebauvedomovania sa líšia v miere adaptácie a maladaptácie a majú rozdielny vzťah k psychologickému zdraví u jednotlivcov (Nystedt, Ljungberg, 2002; Ghorbani et al., 2004; Šeboková, 2012; Šeboková, 2011).

2013, roč. 7, č. 1

Přehledové studie

38

Psychometrické vlastnosti štvorfaktorového modelu dotazníka boli overované v slovenskej populácii. Reliabilita dotazníka bola zisťovaná prostredníctvom miery vnútornej konzistencie škál. Hodnoty Crombachovho koeficientu alfa boli pre škály súkromného a verejného self α = 0.59; α = 0.60; resp. α = 0.84; α = 0.62. Vzhľadom na nízky počet položiek v škálach (4 resp. 3) a typ dotazníka (osobnostný) je zistená nižšia vnútorná konzistencia škál na výskumné účely akceptovateľná (Halama, 2005) a porovnateľná s výsledkami zahraničných štúdií (Nystedt, Ljungberg, 2002; Ghorbani et al., 2004). Faktorová analýza potvrdila 4-dimenzionálne riešenie slovenskej verzie dotazníka, extrahované 4 faktory vysvetľovali 47,7% variancie (Šeboková, 2012). Napriek tomu, že SCS je najpoužívanejší dotazník na zachytenie dispozičného sebauvedomovania, viacerí autori poukázali na niektoré jeho nedostatky, a to po metodologickej, ako aj obsahovej stránke. Jednou z najčastejších výhrad je, že autori sa pri vytváraní dotazníka primárne zameriavali na populáciu vysokoškolských študentov, čo prinieslo problémy s využitím škály na širšej populácii. Vyčítané sú tiež nejasnosti vo faktoriálnej štruktúre dotazníka, ktorá dodnes nie je jednotná. Kritizovaná je tiež pomerne nízka reliabilita škály. N. Mor a J. Winquist (2002) v metaanalýze 226 korelačných štúdií, zisťujúcich súvislosť sebauvedomovania a viacerých prejavov psychopatológie, skúmali vecnú významnosť zistených vzťahov výpočtom koeficientu effect size. Autori porovnávali vypočítaný koeficient effect size v štúdiách, v ktorých bol použitý dotazník SCS so štúdiami, v ktorých boli použité iné, alternatívne metódy merania sebauvedomovania. Výsledky ukázali, že effect size v štúdiách s použitým SCS bol nižší než effect size ostatných metód (d = 0.47, n = 72 a d = 0.55, n = 77). Na základe výsledkov odporučili používanie metód na zachytenie miery a spôsobu sebauvedomovania. Istou nevýhodou dotazníka je podľa autorov tiež problém so zachytením valencie a kontextu sebauvedomovania. b) Rumination-Reflection Questionnaire Ďalšou sebavýpoveďovou metódou na meranie dispozičného sebauvedomovania je dotazník P. Trapnella a J. Campbella (1999), ktorí rozlišujú dva aspekty sebauvedomovania: sebareflexiu a rumináciu. Autori predpokladajú, že ruminácia a reflexia sú dve motivačne rôzne podmienené dispozície (strach resp. zvedavosť), ktoré podmieňujú vznik rozličných faktorov súkromného sebauvedomovania. Rumináciu definovali ako neustále, neúmyselné premýšľanie, zameriavanie sa na minulosť, spojené so zvýšeným neurotizmom, depresiou a agresivitou. Naopak reflexia bola opísaná ako pozitívna sebareflexia s prirodzenou zvedavosťou dozvedieť o sebe niečo viac (Trapnell, Campbell, 1999). Dotazník obsahuje celkovo 24 položiek, 12 položiek sýti faktor ruminácia (napr. „I often find myself reevaluating something I've done“) a 12 faktor reflexia (napr. „I love exploring my "inner" self“). Položky sú hodnotené na 5- stupňovej Lickertovej škále od 1 - “vôbec nesúhlasím“ po 5 - “úplne súhlasím“. Potvrdená bola vysoká miera reliability škál (ruminácia α = 0.90, reflexia α = 0.91) (Trapnell, Campbell, 1999). Rozlíšenie sebareflexie a ruminácie je analógiou k subškálam faktoru súkromného self v dotazníku SCS (internal state awareness a self-reflectiveness). U oboch je predpokladaný rôzny vzťah k adaptácii resp. maladaptácii. Faktor self-reflectiveness koreluje so škálami sebareflexie a ruminácie (r = 0.53), zatiaľ čo internal state awareness koreluje s reflexiou (r = 0.39), ale nie s rumináciou (r = 0.05). Výsledky naznačujú, že faktor self-reflectiveness v sebe zahŕňa aspekt ruminácie (Trapnell, Campbell, 1999).

2013, roč. 7, č. 1

Přehledové studie

39

c) Situational self-awareness scale Sebavýpoveďový dotazník Situational self-awareness scale J. M. Governa a L. A. Marscha (2001; in Lui, et al., 2009) môže byť aplikovaný na meranie prirodzenej fluktuácie sebauvedomovania jednotlivcov v čase a v rámci rôznych situácií. Dotazník obsahuje 9 položiek, ktoré sú hodnotené na 7-bodovej Lickertovej škále, kde 1 znamená „vôbec nesúhlasím“ a 7 „úplne súhlasím“. Položky sýtia tri faktory: 1. Uvedomovanie si aktuálneho prostredia (napr. „Right now, I am keenly aware of everything in my enviroment“), 2. Súkromné situačné sebauvedomovanie (napr. „Right now, I am conscious of my inner feelings“), 3. Situačné verejné sebauvedomovanie (napr. „Right now, I am concerned about the way I present myself“). Vo viacerých štúdiách bola potvrdená dostatočná validita, reliabilita (α = 0.70; α = 0.72; α = 0.70) a citlivosť dotazníka na situačné zmeny súkromného aj verejného sebauvedomovania (Ruiperez, Belloch, 2003; in Liu et al., 2009). Slovenská verzia dotazníka nebola dosiaľ vytvorená. Nevýhodou sebavýpoveďových dotazníkov vo všeobecnosti je, že samotné odpovedanie na otázky resp. tvrdenia zvyšuje sebauvedomenie respondentov. V niektorých výskumoch bolo sebauvedomovanie indukované prostredníctvom sbeavýpoveďových škál (Eichstaedt, Silvia, 2003). Lingvistická analýza sebauvedomovania – používanie self-relevantných slov Alternatívnym spôsobom merania sebauvedomovania je zisťovanie početnosti self-relevantných slov, t.j. slov vzťahujúcich sa k osobe jednotlivca (ja, mňa, môj...), v spontánnom ústnom alebo písomnom prejave. Viacero výskumov potvrdilo, že analýza jazyka, konkrétne analýza používaných slov, poskytuje množstvo informácií o emočnom, psychickom a fyzickom stave jednotlivca (Junghaenel et al., 2008) a je ukazovateľom osobnostných charakteristík (Fast, Funder, 2008). Analýza lingvistického štýlu, ako jedna z metód výskumu jazyka, je zameraná na pochopenie toho, ako sa jednotlivci prezentujú prostredníctvom používania špecifických kategórií slov nezávisle od kontextu, či významu ich verbálneho alebo písomného prejavu. Ide o kvantitatívny prístup, v rámci ktorého je zaznamenávaný počet slov v skúmanom lingvistickom prejave a následne sú slová zaradené do vopred určených kategórií (Junghaenel et al., 2008). Najčastejšie skúmanou kategóriou slov v rámci lingvistického prejavu jednotlivcov sú osobné zámená, nakoľko je prostredníctvom nich možné v rámci dialógu alebo v písanom texte rozlišovať medzi samotným jednotlivcom a ostatnými ľuďmi (Ortigues, 1977; in Raskin, Shaw, 1988). Množstvo použitých zámen 1. osoby jednotného čísla podľa W. Weintrauba (1981; in Fast, Funder, 2010) indikuje mieru sebauvedomenia jednotlivcov, pretože, ako vysvetľujú D. Davis a T.C. Brock (1975; in Morin, 2011) odzrkadľuje to, že nad sebou premýšľame. Používanie zámen druhej a tretej osoby naznačuje jednotlivcovu spoločenskú a vzťahovú zaangažovanosť alebo uvedomenie (Pennebaker, Mehl, Niederhoffer, 2003). Tieto predpoklady boli potvrdené aj výskumne. D. Davis a T.C. Brock (1975; in Morin, 2011) zistili, že jednotlivci, ktorí boli natáčaní kamerou – podnet indukujúci zvýšené sebauvedomovanie, vyberali v zadanej úlohe viac zámen 1. osoby jednotného čísla, než jednotlivci v kontrolnej skupine (bez kamery). Podobne CH.S. Carver a M. Scheier (1978) potvrdili, že participanti v experimentálnej skupine s prítomnosťou zrkadla – podnet indukujúci zvýšené sebauvedomovanie, dopĺňali do nedokončených viet v dotazníku Self-focus sentence completion scale viac na self zameraných odpovedí než kontrolná skupina. Individuálne rozdiely vo frekvencii využívania self-relevantných slov v lingvistickom prejave jednotlivcov sú stabilné v čase aj v rôznych kontextoch (v domácom prostredí, verejných miestach,

2013, roč. 7, č. 1

Přehledové studie

40

aj v práci). Vo viacerých výskumoch sa potvrdila dostatočná reliabilita tejto metódy (zisťovaná prostredníctvom miery vnútornej konzistencie a stability v čase) (Pennebaker, Mehl, Niederhoffer, 2003). Významnou výhodou lingvistickej analýzy je, že poskytuje informácie o miere sebauvedomenia jednotlivcov bez jeho manipulácie alebo nutnosti sebaposúdenia (Fast, Funder, 2010). Nevýhodou metódy je, že sa zameriava na relatívne široký koncept sebauvedomovania a neumožňuje zameranie na jeho konkrétne aspekty (napr. súkromné resp. verejné aspekty self) (Fast, Funder, 2010). Domnievame sa, že rozdiely vo fokusovaní na súkromné alebo verejné aspekty self môžu byť naznačené množstvom zámen prvej osoby (miera osobného sebauvedomenia), resp. druhej a tretej osoby, ktoré poukazujú na mieru sociálneho uvedomenia jednotlivcov. Avšak výskumne tento predpoklad ešte nebol overovaný. Vo výskumoch je počet použitých self-relevantných slov (I, me, myself...) zisťovaný na základe analýzy verbálneho alebo písomného prejavu jednotlivcov alebo na základe odpovedí v štandardizovaných dotazníkoch. Verbálny prejav (napr. hodinové interview o životnej histórií participantov (Fast, Funder, 2008, 2010), 5 – minútový monológ o vybranej téme (Raskin, Shaw, 1988) a písomný prejav (napr. písanie eseje na zadanú tému), je analyzovaný pomocou viacerých počítačových programov (napr. Linguistic inquiry and Word count vyvinutým J.W. Pennebakerom et al.; General Inquirer Stona et al.). Zisťovaný je počet osobných zámen v pomere k celkovému počtu slov. Na zachytenie množstva self-relevantných slov sú používané aj viaceré dotazníky (napr. Self-focus sentence completion scale (Exner, 1973; in Carver, Scheier, 1978); Linguistic implications form (Wegner, Giuliano, 1980, 1983)). Linguistic implications form (Wegner, Giuliano, 1980, 1983) Pôvodná verzia dotazníka obsahovala 20 položiek – navzájom nesúvisiacich nejednoznačných viet. V každej z viet bolo prázdne miesto, ktoré mal respondent doplniť vybraním najvhodnejšieho slova z troch alternatív. Každá z ponúkaných alternatív bola pritom teoreticky správna. V 15tich vetách mali respondenti možnosť doplniť podstatné mená, prídavné mená a príslovky. Vo zvyšných piatich vetách mali doplniť jedno z troch alternatív zámen, pričom jednou z možností bolo vždy zámeno 1. osoby jednotného čísla (napr. „Please don't do this to (me, her, us), it is just not fair.“ „It isn't easy to get lost in this town, but somehow (I, we, they) managed it.). Počet vybraných zámen v 1. osobe jednotného čísla určoval celkový index sebauvedomovania (Wegner, Giuliano, 1980). Vo výskumoch sa potvrdilo, že jednotlivci so zvýšeným sebauvedomovaním (indukovaným prítomnosťou zrkadla), vyberali viac osobných zámen, než jednotlivci s nízkym sebauvedomovaním, čo poukázalo na vysokú konštruktovú validitu testu. Zistená však bola pomerne nízka reliabilita dotazníka, ktorú autori vysvetľovali nízkym počtom položiek (5 na výber osobných zámen) a kvázi - projektívnym charakterom metodiky (Wegner, Giuliano, 1980). Neskôr autori dotazník revidovali a rozšírili, čím sa snažili odstrániť problém nízkej reliability (Wegner, Giuliano, 1983). Revidovaná verzia Linquistic implication form obsahuje 20 viet, v každej však majú respondenti doplniť chýbajúce zámeno. Možnosti sú vždy tri - zámeno 1. osoby jednotného čísla (ja, mňa, môj), zámeno 3. osoby jednotného čísla (on, jeho) a zámeno 1. osoby množného čísla (my, náš, nás). Celkové skóre sebauvedomovania vznikne spočítaním počtu doplnených zámen v 1. osoby jednotného čísla. J. Eichstaedt a P.J. Silvia (2003) upozorňujú na nevýhodu dlhšej verzie dotazníka a to, že vyplnenie a doplnenie 20 viet môže napokon viesť k zníženiu sebauvedomenia.

2013, roč. 7, č. 1

Přehledové studie

41

Metódy nepriameho merania sebauvedomovania The word recognition measure MetódaWord recognition measure autorov J. Eichstaedt a P.J. Silvia (2003) predstavuje nepriamy spôsob merania sebauvedomovania, zameriavajúci sa na kognitívne procesy spojené s pozornosťou zameranou na self. Vo validizačnej štúdii bola potvrdená jeho vysoká schopnosť predikovať mieru dispozičného aj situačného sebauvedomovania (Eichstaedt, Silvia, 2003). V rámci metódy Word recognition measure majú respondenti v sťažených podmienkach v čo najkratšom čase identifikovať slová, ktorých časť sa vzťahuje k self a časť je neutrálnych. Na základe latencie odpovedí možno určiť úroveň sebauvedomenia, nakoľko dĺžka latencie určuje mieru prístupnosti sémantických informácií. Významné sémantické kategórie facilitujú proces rozoznávania slov patriacich do kategórií . Podľa autorov týmto spôsobom možno merať mieru dispozičného aj situačného sebauvedomenia. Napr. jednotlivci so zvýšenou tendenciou k sebauvedomovaniu rozoznajú self-relevantné slová rýchlejšie než neutrálne slová. Podobne emočné stavy znižujú latenciu odpovedí na slová, súvisiace s emóciami, čo poukazuje na situačný efekt. Metóda obsahuje 5 self-relevantných slov (my, myself, self, face, mine) a 5 neutrálnych slov (up, theory, walk, drop, they), ktorých dĺžka aj frekvencia bola zjednotená. Participantom sú premietané blikajúce písmená umiestnené v troch radoch, pričom v prostrednom rade je vždy na 400 ms zobrazené cieľové slovo, nasledované prezentáciou náhodných písmen na 200 ms. Cieľové slovo je opakovane zobrazované, pokým ho participant nerozozná. Následne má participant zaznačiť zachytené slovo. Sledovaný je čas od objavenia slova po odpoveď. Záver Koncept sebauvedomovania je v zahraničí intenzívne skúmaný a má bohaté možnosti a rôzne oblasti aplikácie (psychopatológia, regulácia správania, sebapoznanie, uvedomovanie a regulácia emócií...). V našich podmienkach je však stále málo známy a tým aj výskumne prehliadaný. V zahraničných výskumoch je sebauvedomovanie najčastejšie merané prostredníctvom sebaposudzovacích dotazníkov. Aj napriek tomu, že viacero autorov upozornilo na problémy spojené s ich používaním (validita, reliabilita, nutnosť sebaposúdenia) a navrhli vytvorenie nových spôsobov a postupov na zachytenie miery a spôsobu sebauvedomovania, v skutočnosti bolo vytvorených a validizovaných len málo inovatívnych metód. V posledných rokoch sa pozornosť výskumníkov zameriava aj na alternatívne spôsoby merania sebauvedomovania. Z nich najvýznamnejšie sú tzv. nepriame metódy merania na self zameranej pozornosti – prostredníctvom kognitívnych procesov spojených so sebauvedomovaním (napr. rýchlosť rozoznávania self-relevantných slov) a lingvistická analýza sebauvedomovania. Nepriame metódy však predstavujú pomerne komplikovaný spôsob, náročný na inštrumenty aj výskumníkov. Z nášho pohľadu je vhodnejšie meranie sebauvedomovania prostredníctvom analýzy štýlu jazyka – frekvencie používaných self-relevantných slov v spontánnom písomnom alebo ústnom prejave jednotlivca. Významnou výhodou lingvistickej analýzy je, že umožňuje zachytiť mieru sebauvedomenia bez nutnosti sebaposúdenia respondentov.

2013, roč. 7, č. 1

Přehledové studie

42

Literatúra BURNKRANT, R. E., & PAGE, T. (1984). A modification of the Fenigstein, Schreier and Buss Self-consciousness scales. Journal of personality assessment, 48 (6), 629-638. [Dostupné tiež z databázy Ebsco Host, cit. 2012-07-24].

BUSS, A. (2001). Psychological Dimensions of the Self. California: Sage Publications.

CARVER, CH.S., & SCHEIER, M. (1987). The blind men and the elephant: Selective examination of the private-public literature gives rise to a faulty perception. Journal of personality, 55 (3), 525-541. [Dostupné tiež z databázy Ebsco Host, cit. 2012-07-25].

CARVER, CH.S., & SCHEIER, M. (1978). Self-focusing effects of dispositional self-consciousness, mirror presence, and audience presence. Journal of Personality and Social Psychology, 36 (3), 324-332. [Dostupné tiež z databázy Ebsco Host, cit. 2012-07-25].

CRAMER, K. M. (2000). Comparing the relative fit of various factor models of the self-consciousness scale in two independent samples. Journal of personality assessment, 75 (2), 295 – 307. [Dostupné tiež z databázy, cit. 2012-07-20].

DAVIS, M. H., & FRANZOI, S.L. (1991). Stability and change in adolescent self-consciousness and empathy. Journal of Research in Personality, 25, 70-87. [Dostupné tiež z databázy Ebsco Host, cit. 2012-07-23].

EICHSTAEDT, J., & SILVIA, P.J. (2003). Noticing the self: Implicit assessment of self-focused attention using word recognition latencies. Social cognition, 21 (5), 349 – 361. [Dostupné tiež z databázy Ebsco Host, cit. 2012-07-30].

FAST, L.A., & FUNDER, D.C. (2008). Personality as manifest in word use: correlations with self-report, acquaintance report, and behavior. Journal of personality and social psychology, 94 (2), 334 – 346. [Dostupné tiež z databázy Ebsco Host, cit. 2012-07-30].

FAST, L.A., & FUNDER, D.C. (2010). Gender differences in the correlates of self-referent word use: authority, entitlement, and depressivesymptoms. Journal of personality, 78 (1), 313 – 338. [Dostupné tiež z databázy Ebsco Host, cit. 2012-07-30].

FENIGSTEIN, A. (1984). Self-consciousness and the overperception of self as a target. Journal of personality and social psychology, 47 (4), 860-870. [Dostupné tiež z databázy Ebsco Host, cit. 2012-07-23].

FENIGSTEIN, A. (1987). On the Nature of Public and Private Self-Consciousness. Journal of personality 55 (3), 543 – 554. [Dostupné tiež z databázy Ebsco Host, cit. 2012-03-11].

FENIGSTEIN, A., SCHEIER, M. F. & BUSS, A. H. (1975). Private and public self-consciousness: assessment and theory. Journal of consulting and clinical psychology 43 (4), 522 – 527. [Dostupné tiež z databázy Ebsco Host, cit. 2012-07-23].

GHORBANI, N., WATSON, P.J., KRAUSS, S.W., DAVISON, H.K. & BING, M.N. (2004). Private self-consciousness factors: relationships with need for cognition, locus of control, and obsessive thinking in Iran and the United States. Journal of Social Psychology, 144 (4), 359 –372. [Dostupné tiež z databázy Ebsco Host, cit. 2012-07-24].

HALAMA, P. (2005). Princípy psychologickej diagnostiky. Trnava: Trnavská Univerzita v Trnave.

INGRAM, R.E. (1990). Self-focused attention in clinical disorders: review and a conceptual model. Psychological Bulletin 107 (2), 156-176. [Dostupné tiež z databázy Ebsco Host, cit. 2012-03-11].

2013, roč. 7, č. 1

Přehledové studie

43

JUNGHAENEL, D.U., SMYTH, J.M., & SANTNER, L. (2008). Linguistic dimensions of Psychopathology: A quantitative analysis. Journal of Social and Clinical Psychology, 27 (1), 36–55. [Dostupné tiež z databázy Ebsco Host, cit. 2012-07-30].

KEMMELMEIER, M. (2001). Private self-consciousness as a moderator of the relationship between value orientations and attitudes. The journal of social psychology 141 (1), 61 – 74. [Dostupné tiež z databázy Ebsco Host, cit. 2012-03-11].

LIU, X.F., et al. (2009). The validity and reliability of the revised chinese version of the situational self-awareness scale. Social behavior and personality, 39 (6), 743 – 752. [Dostupné tiež z databázy Ebsco Host, cit. 2012-07-29].

MOR, N., & WINQUIST, J. (2002). Self-focused attention and negative affect: A Meta – analysis. Psychological bulettin, 128 (4), 638 – 662. [Dostupné tiež z databázy Ebsco Host, cit. 2012-07-24]

MORIN, A. (2011). Self-awareness Part 1: Definition, measures, effects, functions and antecedents. Social and personality psychology compass, 5 (10), 807 – 823.

NASBY, W. (1996). Private and public self-consciousness and articulation of the ought self from private and public vantages. Journal of personality 64 (1), 131 – 156. [Dostupné tiež z databázy Ebsco Host, cit. 2012-03-11].

NYSTEDT, L., & LJUNGBERG, A. (2002). Facets of private and public self-consciousness: construct and discriminant validity. European Journal of Personality, 16 (2), 143 – 159. [Dostupné tiež z databázy Ebsco Host, cit. 2012-07-24].

PENNEBAKER, J.W., MEHL, M.R., & NIEDERHOFFER, K.G. (2003). Psychological aspects of natural language use: Our words, our selves. Annual review psychology. [Dostupné tiež z databázy Ebsco Host, cit. 2012-07-30].

PETERSON, S., & RITZ, T. (2010). The role of fearful beliefs in the relationship between situational self-awareness and report of breathing-related sensations. British Journal of Health Psychology, 16, 359-372. [Dostupné tiež z databázy Ebsco Host, cit. 2012-07-27].

PYSZCZYNSKI, T., GREENBERG, J., HAMILTON, J., & NIX, G. (1991). On the relationship between self-focused attention and psychological disorder: a critical reappraisal. Psychological Bulletin 110 (3), 538-543. [Dostupné tiež z databázy Ebsco Host cit. 2012-03-11].

RASKIN, R., & SHAW, R. (1988). Narcissism and the use of personal pronouns. Journal of personality, 52 (2), 393 - 404. [Dostupné tiež z databázy Ebsco Host, cit. 2012-07-30].

SEDIKIDES, C. (1992). Attentional effects on mood are moderated by chronic self-conception valence. Society for personality and social psychology, 18 (5), 580-584. [Dostupné tiež z databázy Ebsco Host, cit. 2012-07-28].

SILVIA, P.J. (2002). Self-awareness and emotional intensity. Cognition and emotions, 16 (2), 195-216. [Dostupné tiež z databázy Ebsco Host, cit. 2012-07-30].

SILVIA, P.J., et al. (2006). Emotions concepts and self-focused attention : Exploring paralel effects of emotional states and emotional knowledge. Motiv emot, 30, 229-235. [Dostupné tiež z databázy Ebsco Host, cit. 2012-07-23].

SILVIA, P. J., & DUVAL, T. S. (2001). Objective self-awareness theory: Recent progress and enduring problems. Personality and Social Psychology Review, 5 (3), 230 – 241. [Dostupné tiež z databázy Ebsco Host, cit. 2012-07-23].

2013, roč. 7, č. 1

Přehledové studie

44

SCANDELL, D. J. (1998). The Personality correlates of public and private self-consciousness from a five–factor perspective. Journal of Social Behavior & Personality, 13 (4), 579 – 592. [Dostupné tiež z databázy Ebsco Host, cit. 2012-07-24].

SWART, CH., ICKES, W., & MORGENTHALER, E.S. (1978). The effect of objective self-awareness on compliance in a reactance situation. Social behavior and personality, 6 (1), 135-139. [Dostupné tiež z databázy Ebsco Host, cit. 2012-07-24].

ŠEBOKOVÁ, G. (2012). Reliabilita a faktorová štruktúra dotazníka Self-consciousness scale. VII. Medzinárodná konferencia doktorandov odborov Psychológia a Sociálna práca. Nitra, Univerzita Konštantína Filozofa.

ŠEBOKOVÁ, G. (2012a). Súkromné a verejné sebauvedomovanie z hľadiska pohlavia a odboru štúdia. PhD existence II : česko-slovenská psychologická konference (nejen) pro doktorandy a o doktorandech. Sborník odborných příspěvků. Olomouc, Univerzita Palackého.

ŠEBOKOVÁ, G. (2011). Súkromné a verejné self v kontexte osobnostných čŕt. Nepublikovaná diplomová práca. Bratislava: Filozofická Fakulta UK.

TRAPNELL, P., & CAMPBELL, J. (1999). Private Self-Consciousness and the Five –Factor Model of Personality: Distinguishing Rumination From Reflection. Journal of Personality & Social Psychology, 76 (2), 284 – 304. [Dostupné tiež z databázy Ebsco Host, cit. 2012-07-24]

VAZIRE, S., & CARLSON, E.N. (2010). Self-knowledge of personality: Do people know themselves? Social and personality psychology compass, 4 (8), 605-620. [Dostupné tiež z databázy Ebsco Host, cit. 2012-08-02].

WEGNER, D.M., & GIULIANO, T. (1980). Arousal-induced attention to self. Journal of Personality and Social Psychology, 38 (5), 719-726. Dostupné tiež na: http://www.wjh.harvard.edu/~wegner/pdfs/Wegner%20&%20Giuliano%201980%20.pdf

WEGNER, D.M., & GIULIANO, T. (1983). On sending artifact in search of artifact: Reply to McDonald, Harris, and Maher. Journal of Personality and Social Psychology, 44 (2), 290 – 293. Dostupné tiež na: http://www.wjh.harvard.edu/~wegner/pdfs/Wegner%20&%20Giuliano%201983.pdf

O autorkách Mgr. Gabriela Šeboková – interná doktorandka Katedry psychologických vied UKF v Nitre v odbore Pedagogická, školská a poradenská psychológia, v 2. ročníku štúdia e-mail: gabriela.sebokova@ukf.sk Doc. PhDr. Marta Popelková, PhD. – docentka na Katedre psychologických vied UKF v Nitre e-mail: mpopelkova@ukf.sk Kontaktné údaje Katedra psychologických vied, FSVaZ UKF v Nitre, Kraskova 1, 949 01 Nitra

____________________________________ Šeboková, G. & Popelková, M. (2013). Indukovanie a meranie sebauvedomovania: prehľadová štúdia. E-psychologie [online], 7, 1, 33-44 [cit. vložit datum citování]. Dostupný z WWW: . ISSN 1802-8853.

http://www.wjh.harvard.edu/~wegner/pdfs/Wegner%20&%20Giuliano%201980%20.pdfhttp://www.wjh.harvard.edu/~wegner/pdfs/Wegner%20&%20Giuliano%201983.pdfmailto:gabriela.sebokova@ukf.skmailto:mpopelkova@ukf.skhttp://e-psycholog.eu/