XXIX. ROČNÍK CELOSLOVENSKÉHO AKTUALIZAČNÉHO SEMINÁRA BOZP, OPP A OCHRANY ZDRAVIA PRI PRÁCI

HOTEL PERMON 11.10. – 13.10.2017

INŠTITÚT BEZPEČNOSTI PRÁCE

OBSAH

1. NAJČASTEJŠIE ZISŤOVANÉ NEDOSTATKY U ZAMESTNÁVATEĽOV Z HĽADISKA KOORDINÁCIE STAVIEB; Michal PAULĎURO

1

2. ČINNOSŤ TECHNIKA PO V RÁMCI PREVENTÍVNYCH PROTIPOŽIARNYCH PREHLIADOK V SÚVISLOSTI S KONTROLOU STAVEBNÉHO RIEŠENIA OBJEKTOV; Mgr. Beata JANATOVÁ

2

3. RIADENIE BOZP V AUTOMOBILKE VOLKSWAGEN; Ing. Juraj KIRIPOLSKÝ

10

4. PRIEMYSELNÉ ROHOŽE. ERGONÓMIA PRI PRÁCI V STOJI, NEGATÍVNE VPLYVY NA ORGANIZMUS, ZNIŽOVANIE RIZÍK, ZVYŠOVANIE BEZPEČNOSTI, ZNIŽOVANIE PN, ZVYŠOVANIE PRODUKTIVITY, TOPÁNKY VERSUS ROHOŽE; Mgr. Martin ZEMAN

11

5. OCHRANA ZDRAVIA PRI PRÁCI, PRACOVNÁ ZDRAVOTNÁ SLUŽBA, PRIPRAVOVANÉ ZMENY V ZÁKONE Č. 355/2007 Z.Z.; MUDr. Ľudmila ONDREJKOVÁ

21

6. POSTUP LEKÁRA A ZAMESTNÁVATEĽA PRI POSUDZOVANÍ ZDRAVOTNEJ SPÔSOBILOSTI NA PRÁCU A PROBLÉMY V PRAXI; MUDr. Viliam BRŠIAK, MPH

26

7. NIP PODMIENKY PRE ŽIADATEĽOV O VYDANIE OPRÁVNENIA

NA VÝCHOVU A VZDELÁVANIE V OBLASTI OCHRANY PRÁCE

31

PARTNERI SEMINÁRA

Dynasit Zdravé sedenie pre každého

BOZPO, s.r.o.

1

NAJČASTEJŠIE ZISŤOVANÉ NEDOSTATKY U ZAMESTNÁVATEĽOV Z HĽADISKA KOORDINÁCIE STAVIEB.

Ing. Michal Paulďuro, PhD., BOZPO, s.r.o.

Abstrakt:

Systém riadenia bezpečnosti na staveniskách je vždy súbor viacerých

podsystémov. Jedným z kľúčových je kontrolná činnosť na stavenisku. Aby sa zabránilo

vzniku pracovných úrazov alebo nebezpečných udalostí je veľmi dôležité identifikovať

rizikové správanie sa pracovníkov a porušenia pravidiel BOZP už na začiatku.

Jedným z nástrojov ako môže stavebník predchádzať vzniku pracovných úrazov

alebo nebezpečných udalostí, je systém kontrolnej činnosti na stavenisku. Ak je tento

systém nastavený správne, môže stavebník takmer úplne minimalizovať pravdepodobnosť

vzniku úrazu.

Pre výkon kontrolnej činnosti na staveniskách sme vytvorili náš vlastný systém

s názvom CSI (construction safety indicators). Tento systém nám pomáha identifikovať

takmer všetky rizikové činnosti a tiež pracoviská na stavenisku.

Hlavným prvkom je výkon dozornej činnosti a z nej získaných údajov.

Na základe týchto informácií vieme uctiť, kde nám riziko vzniku úrazu stúpa a tiež aké

opatrenia je potrebné prijať na jeho zníženie.

Medzi najčastejšie porušenie pravidiel BOZP patrí používanie osobných

ochranných pracovných prostriedkov, práca na lešeniach a usporiadanie pracoviska.

Tieto nedostatky sú identifikované takmer denne. Zväčša sa jedná o drobné porušenia ale

nájdu sa aj závažné porušenia. Pri výkone kontrol sa snažíme, aby zistené nedostatky boli

odstraňované priamo na pracovisku.

V prípade porušení pravidiel BOZP v oblasti používania OOPP sa najčastejšie

jedná o nenosenie ochrany zraku, nenosenie ochrany hlavy a nepoužívanie predpísaného

pracovného odevu. Príčinou týchto nedostatkov býva najčastejšie nezodpovednosť

a pohodlnosť pracovníkov. Aj u ďalších dvoch skupín nedostatkov bývajú tieto príčiny

rovnaké.

Nemôžeme ale vinu hádzať vždy na pracovníkov. Stretávame sa aj s prípadmi,

kedy si zamestnávateľ neplní svoje povinnosti v súvislosti s dodržiavaním pravidiel BOZP.

Predovšetkým sa jedná o nesprávne alebo nedostatočné poučenie a kontrola pracovníkov

pred začiatkom práce. Ďalej je to neprideľovanie prepísaných OOPP alebo prideľovanie

poškodených pracovných prostriedkov.

Všetky uvedené aspekty majú vplyv na úroveň bezpečnosti na stavenisku a tým aj

na počet zistených porušení pravidiel BOZP na stavbách. Ak stavebník alebo zhotoviteľ

zodpovedne pristupuje k plneniu požiadaviek na úseku bezpečnosti, môže vo veľkej miere

znížiť riziko pri práci a tým aj zredukovať počet pracovných úrazov na stavenisku.

2

ČINNOSŤ TECHNIKA PO V RÁMCI PREVENTÍVNYCH PROTIPOŽIARNYCH PREHLIADOK V SÚVISLOSTI S KONTROLOU STAVEBNÉHO RIEŠENIA OBJEKTOV NAJMÄ Z PREVÁDZKOVÉHO HĽADISKA, POŽIADAVKAMI NA DOKUMENTÁCIU OD DODÁVATEĽOV A POUŽÍVANIA VYHL. MV SR Č.94/2004 Z.Z., KTOROU SA USTANOVUJÚ TECHNICKÉ POŽIADAVKY NA PROTIPOŽIARNU BEZPEČNOSŤ PRI VÝSTAVBE A PRI UŽÍVANÍ STAVIEB V ZNENÍ NESKORŠÍCH PREDPISOV, V PRAXI.

plk. Mgr. Beata Janatová

V zmysle § 4 písm. k) a písm. l) zákona č.314/2001 Z.z. o ochrane před požiarmi v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o OPP) je povinnosťou právnickej osoby zabezpečiť, aby sa pri vypracúvaní projektovej dokumentácie stavieb, pri uskutočňovaní stavieb a pri ich užívaní, ako aj pri zmene užívania stavieb riešili a dodržiavali požiadavky protipožiarnej bezpečnosti stavieb v zmysle všeobecne záväzného právneho predpisu vydaného ministerstvom a tiež zabezpečiť, aby pri zmene užívania stavby nedošlo k zníženiu protipožiarnej bezpečnosti stavby alebo jej časti, bezpečnosti osôb alebo k sťaženiu zásahu hasičských jednotiek. Taktiež v zmysle § 14 ods. 2 vyhl. MV SR č.121/2002 Z.z. o požiarnej prevencii v zení neskorších predpisov (ďalej vyhláška o PP) je obsahom preventívnej protipožiarnej prehliadky vykonávanej technikom PO kontrola stavebného riešenia objektov, najmä z prevádzkového hľadiska ako aj porovnania skutočného stavu s dokumentáciou ochrany pred požiarmi, medzi ktorú patrí aj v zmysle § 24 ods.1 písm. l) vyhlášky o PP aj riešenie protipožiarnej bezpečnosti stavby v projektovej dokumentácii stavby. Z uvedeného vyplýva, že povinnosťou technika PO je sledovanie stavu riešenia protipožiarnej bezpečnosti stavby (ďalej PD – PBS) a to najmä, či skutočné prevádzkovanie stavby je v súlade s PD-PBS. Toto porovnanie je relatívne bezproblémové ak technik PO má k dispozícii PD-PBS. Je potrebné preverovať či sa nezmenili počas prevádzkovania účely využitia jednotlivých priestorov, či neprišlo k zmenám a stavebným úpravám, ktoré majú vplyv na protipožiarnu bezpečnosť a v prípade zistenia týchto zmien v preverení si u kompetentných vedúcich zamestnancov, či boli tieto zmeny realizované legálne v súlade so stavebným zákonom. V prípade, že zistí technik PO nesúlad (napr. v požiadavkách PD-PBS na rozmiestnenie a druhy prenosných hasiacich prístrojov, požiarnych uzáverov a pod.) uvedie tento nesúlad do nedostatkov zistených preventívnou protipožiarnou prehliadkou. Naviac je potrebné, aby technik PO mal základný prehľad o požiadavkách protipožiarnej bezpečnosti stavieb, pretože v zmysle § 9 ods.2 písm. e) je jeho povinnosťou určovať požiadavky na protipožiarnu bezpečnosť pri užívaní stavieb a pri zmene v užívaní stavieb. Okrem vyššie uvedenej činnosti je potrebné si uvedomiť, že na úseku OPP sú vydané aj osobitné predpisy, ktoré je potrebné v tejto oblasti uplatňovať a to najmä vyhl. MV SR č.94/2004 Z.z., ktorou sa ustanovujú technické požiadavky na protipožiarnu bezpečnosť pri výstavbe a pri užívaní stavieb v znení neskorších predpisov (ďalej vyhláška PBS). Táto je určená, ako z jej názvu aj vyplýva, nielen na projektovanie ale aj určuje požiadavky na protipožiarnu bezpečnosť pri užívaní stavieb. Pre užívanie stavby je dôležité poznať ustanovenia vyhlášky PBS a to najmä:

- § 8 popisujúci požiarnu odolnosť konštrukcií a to najmä jeho požiadavky na spôsob osvedčovania požiarnych konštrukcií, ktoré sú taxatívne vymenované v prílohe 3 vyhlášky PBS ako aj skutočnosť, že ich osvedčuje zhotoviteľ písomnou formou;

- § 12 – konštrukčné prvky, ktorý uvádza aj akými konštrukčnými prvkami je možné nahrádzať jednotlivé druhy konštrukčných prvkov: Konštrukčný prvok druhu D2 možno nahradiť konštrukčným prvkom druhu D1. Konštrukčný prvok druhu D3 možno nahradiť konštrukčným prvkom druhu D2 alebo konštrukčným prvkom druhu D1.

- § 16 a 17 Náhodné a stále požiarne zaťaženie - Náhodné požiarne zaťaženie je požiarne zaťaženie, ktoré zahŕňa hmotnosť a výhrevnosť všetkých horľavých látok, ktoré sa počas bežnej prevádzky dodávajú do požiarneho úseku alebo sú

3

v požiarnom úseku. Stále požiarne zaťaženie je požiarne zaťaženie, ktoré zahŕňa hmotnosť a výhrevnosť horľavých látok v konštrukciách požiarneho úseku. Toto je dôležité pri chránených únikových cestách, kde podľa ich druhu je určené aké toto zaťaženie a teda aj horľavé látky sa v nich môžu nachádzať.

- § 40, ktorý určuje požiadavky na požiarne deliace konštrukcie z hľadiska ich celistvosti :

a) Požiarne deliace konštrukcie musia v celej ploche spĺňať kritériá požiarnej odolnosti vrátane lineárnych stykov stavebných prvkov. Požiarna odolnosť požiarnych deliacich konštrukcií nesmie byť ich zoslabením ani neuzatvárateľnými otvormi a prestupmi rozvodov, prestupmi inštalácií, prestupmi technických zariadení ani prestupmi technologických zariadení nižšia ako určená požiarna odolnosť.

b) Lineárne styky stavebných prvkov požiarnych deliacich konštrukcií musia byť utesnené tak, aby zabránili rozšíreniu požiaru do iného požiarneho úseku. Utesnený lineárny styk musí spĺňať požiadavky na požiarnu odolnosť požiarnej deliacej konštrukcie.

c) Prestupy rozvodov, prestupy inštalácií, prestupy technických zariadení a prestupy technologických zariadení cez požiarne deliace konštrukcie musia byť utesnené tak, aby zabránili rozšíreniu požiaru do iného požiarneho úseku. Utesnený prestup musí spĺňať požiadavky na požiarnu odolnosť požiarnej deliacej konštrukcie, ktorou prestupuje, najviac však EI 90.

d) Tesnenie prestupov cez požiarne deliace konštrukcie s plochou otvoru viac ako 0,04 m2 sa označuje štítkom umiestneným priamo na utesnenom stavebnom prvku alebo v jeho tesnej blízkosti.

e) Štítok označenia tesnenia prestupu sa umiestňuje aspoň na jednej strane požiarnej deliacej konštrukcie tak, aby bol vždy viditeľný, čitateľný, prístupný a ťažko odstrániteľný. Štítok označenia tesnenia prestupu obsahuje najmä tieto údaje: a) nápis PRESTUP, b) symboly kritérií a číselnú hodnotu požiarnej odolnosti, c) názov systému tesnenia prestupu, d) mesiac a rok zhotovenia, e) názov a adresu zhotoviteľa požiarnej konštrukcie.

- Požiarna stena alebo požiarny uzáver sa môže nahradiť automatickým požiarnotechnickým zariadením, ktoré musí byť vyhotovené tak, aby malo okrem samočinného spúšťania aj ručné spúšťanie; to neplatí na automatické sprinklerové zariadenie. Automatickým požiarnotechnickým zariadením sa nesmie nahradiť požiarna deliaca konštrukcia chránenej únikovej cesty ani požiarny uzáver chránenej únikovej cesty. V prípade zmien stavby je potrebné v takýchto prípadoch požadovať posúdenie špecialistom PO a nielen osobou s osobitným oprávnením na projektovanie SHZ alebo oprávneným projektantom spĺňajúcim požiadavky § 11 c zákona o OPP.

- § 41 o požiadavkách na požiarne steny: Požiarna stena je konštrukcia, ktorá bráni šíreniu požiaru vo vodorovnom smere. Požiarna stena sa musí stýkať s požiarnym stropom alebo s konštrukciou strechy, ktorá plní funkciu požiarneho stropu, alebo s konštrukciou strechy a strešného plášťa vyhotovených z konštrukčných prvkov druhu D1 s požadovanou požiarnou odolnosťou, obvodovou stenou alebo s požiarnym pásom, ak sa požiarny pás požaduje. Časť zasklenej požiarnej steny okolo požiarneho uzáveru, ktorá má plochu najviac 10 m2, môže mať nižšiu požiarnu odolnosť a môže byť iného druhu, ako je požiarna stena, v ktorej je zasklená stena umiestnená; musí však mať najmenej požiarnu odolnosť a druh konštrukčného prvku, z ktorého je vyhotovený požiarny uzáver. Prvá časť tohto ustanovenia je potrebné pri kontrole po spustení stavby do užívania, pretože najmä pri trapézových strešných krytinách sa stáva, že požiarne deliaca konštrukcia nie je dokončená až

4

po hornú časť trapéz. Druhá časť tohto ustanovenia je pre technika PO využiteľná pri prerábkach priestorov, kde sa štatutár rozhodne, že vymení požiarny uzáver za iný s presklením ako aj s časťou požiarne deliacej konštrukcie.

- § 42 o požiadavkách na požiarny strop: Požiarny strop je konštrukcia, ktorá bráni šíreniu požiaru v zvislom smere. Požadovanú požiarnu odolnosť požiarneho stropu možno dosiahnuť aj použitím vodorovnej membrány. V stropnej dutine medzi vodorovnou membránou a konštrukciou stropu nesmú byť vedené inštalácie okrem káblov pre svietidlá umiestnené pod vodorovnou membránou a inštalácií stabilných a polostabilných hasiacich zariadení a elektrickej požiarnej signalizácie. Požiarny strop sa musí stýkať s požiarnou stenou, obvodovou stenou alebo s požiarnym pásom, ak sa požiarny pás požaduje. Veľmi často sa stáva, že stropné nosné konštrukcie sa vyhotovujú z ocele alebo dreva, ktorých požiarna odolnosť je dosiahnutá náterom. Následne pri prevádzkovaní priestorov sa zistí, že opakovane požadované nanášanie týchto náterov je problematické, pričom jedným z riešení je obloženie týchto konštrukcií nehorľavým materiálom, ktorý zodpovedá požadovanej odolnosti – pri strope je to možné aj požiarnym podhľadom – membránou.

- § 43 o požiadavkách na obvodové steny: Obvodová stena vrátane požiarneho pásu, ktorá zasahuje do požiarne nebezpečného priestoru iného požiarneho úseku, musí spĺňať z vonkajšej strany stavby požiadavky na požiarnu odolnosť a na druh konštrukčného prvku podľa požiarnej odolnosti a vzdialenosti obvodovej steny od hranice požiarne nebezpečného priestoru požiarneho úseku, do ktorého zasahuje. Časť obvodovej steny, ktorá nespĺňa požiadavky na požiarnu odolnosť ani na druh konštrukčného prvku, je požiarne otvorenou plochou. Tieto požiadavky je potrebné si uvedomiť v prípade ak sa plánujú robiť zmeny stavby alebo sa plánuje výstavba ďalších stavieb. V prípade ak sa v požiarne nebezpečnom priestore nachádza iný požiarny úsek tej istej alebo inej stavby, je potrebné aby požiarne otvorené plochy – najmä dvere a okná ako aj konštrukcie nespĺňajúce požiadavky druhu konštrukčného prvku boli nahradené alebo zabezpečené tak, aby spĺňali požadovanú požiarnu odolnosť – napr. výmena dverí a okien v obvodovej konštrukcii.

- § 44 Požiarny pás : Požiarny pás je časť obvodovej steny, ktorá bráni šíreniu požiaru v zvislom smere alebo vo vodorovnom smere do vedľajšieho požiarneho úseku. Požiarny pás možno nahradiť ustúpením líca obvodovej steny alebo predĺžením požiarnej steny alebo požiarneho stropu pred líce obvodovej steny. Veľmi často sa stáva, že napr. otvorené balkóny, ktoré plnili aj úlohu požiarnych pásov sú svojvoľne zasklievané alebo ich betónová výplň je nahradená presklením. Ak tieto konštrukcie plnili funkciu požiarnych pásov, môže sa pri požiari stať, že práve cez túto konštrukciu sa prenesie požiar do vedľajšieho požiarneho úseku. Preto je potrebné aj pri takýchto zdanlivo jednoduchých úpravách preveriť si, či daná konštrukcia nemá aj funkciu požiarneho pásu.

- § 45 o požiadavkách na požiarne uzávery: Požiarny uzáver je konštrukčný prvok zabudovaný v požiarnej deliacej konštrukcii alebo v inej konštrukcii, ktorý bráni šíreniu požiaru. Požiarny uzáver typu EW možno nahradiť požiarnym uzáverom typu EI. Požiarny uzáver, ktorý oddeľuje požiarnu predsieň chránenej únikovej cesty od ostatných priestorov chránenej únikovej cesty, musí byť typu S. Najnižšia požadovaná požiarna odolnosť a druh konštrukčného prvku požiarneho uzáveru sa určujú pre požiarny uzáver umiestnený v požiarnej stene podľa vyšších požiadaviek jedného z dvoch priľahlých požiarnych úsekov, medzi ktorými je požiarna stena umiestnená, v požiarnom strope podľa požiadaviek požiarneho úseku pod požiarnym stropom. Požiarny uzáver sa musí automaticky uzatvárať po každom otvorení alebo pri vzniku požiaru; to neplatí na vstupné dvere do bytu a na požiarny uzáver v strope, ktorým sa prestupuje len pri oprave a kontrole technického zariadenia alebo technologického zariadenia. Požiarny uzáver, ktorý je umiestnený v požiarne nebezpečnom priestore iného požiarneho úseku, musí byť typu EI a vyhotovený z konštrukčných prvkov druhu D1 s požiarnou odolnosťou, ktorá sa rovná aspoň polovičnej hodnote požadovanej požiarnej odolnosti konštrukcie

5

obvodovej steny, v ktorej je umiestnený. Toto ustanovenie sa nám zíde najmä pri výmene požiarnych uzáverov alebo pri drobných úpravách napr. ak sa inštalujú ďalšie požiarne uzávery do požiarne deliacich konštrukcií. Pri výmene požiarnych uzáverov najmä z obdobia pred 1.9.2001 resp. do 30. júna 2004 vrátane je potrebné uplatniť vyhl. MV SR č.478/2008 Z.z. prílohu č. 4.

- § 47 o výťahových šachtách: Výťahová šachta umiestnená v chránenej únikovej ceste typu A nemusí tvoriť samostatný požiarny úsek, ak spája najviac sedem nadzemných podlaží a jedno podzemné podlažie a priestor šachty je oddelený od únikovej cesty konštrukčnými prvkami druhu D1. Ak výťahová šachta netvorí samostatný požiarny úsek, musí byť výťahová kabína vyhotovená zo stavebných výrobkov triedy reakcie na oheň A1 alebo A2. V zariadení hydraulického pohonu evakuačného výťahu a požiarneho výťahu možno použiť iba nehorľavú kvapalinu. Ak je strojovňa výťahu umiestnená nad výťahovou šachtou, môže s ňou tvoriť jeden požiarny úsek. Je potrebné, aby pri preventívnych protipožiarnych prehliadkach si technik PO preveril tieto skutočnosti a od servisnej organizácie výťahov zistil, akú kvapalinu používajú – vyžiadal si kartu bezpečnostných údajov. V prípade ak zistí, že pri evakuačnom a požiarnom výťahu je použitá hydraulická kvapalina, u ktorej nie je splnená požiadavka nehorľavosti, zabezpečil požiadavku na jej výmenu a tiež v prípade vytvárania zmluvného vzťahu s takouto organizáciou dal túto požiadavku do zmluvných dojednaní.

- § 47b požiadavky na vzduchotechnické zariadenia: Ochranu stavieb proti šíreniu požiaru vzduchotechnickým zariadením určuje technická norma STN 73 0872 Požiarna bezpečnosť stavieb. Ochrana stavieb proti šíreniu požiaru vzduchotechnickým zariadením. Veľmi často sa stáva, že nie sú v požiarne deliacich konštrukciách osadené požiarne klapky vo vzduchotechnickom zariadení, ktorého plocha je viac ako 0,04 m2. V takomto prípade ak technik PO zistí takúto skutočnosť je možné vykonať alebo dodatočné osadenie požiarnej klapky alebo izoláciu vzduchotechnického zariadenia.

- § 49 požiadavky na strešný plášť: Požadovaná požiarna odolnosť a požadovaný druh konštrukcie strešného plášťa sa určujú podľa požiarneho rizika požiarneho úseku, nad ktorým je strešný plášť umiestnený. Požiarny uzáver v strešnom plášti, ktorý je umiestnený v požiarne nebezpečnom priestore iného požiarneho úseku, musí byť typu EW, vyhotovený z konštrukčných prvkov druhu D1 a s požiarnou odolnosťou, ktorá sa rovná aspoň polovičnej hodnote požadovanej požiarnej odolnosti strešného plášťa, v ktorom je umiestnený. Pri výmenách strešných krytín a strešného plášťa je potrebné, aby boli zachované jeho pôvodné požiadavky na požiarnu odolnosť, nosnosť a stabilitu. V prípade potreby presvetlenia priestorov pod strešným plášťom je potrebné preveriť, či sa tento priestor nenachádza v požiarne nebezpečnom priestore inej stavby a ak sa nachádza osadiť požiarnu konštrukciu – presklenú stenu alebo požiarne okno tak, aby spĺňali požiadavky na požiarnu odolnosť.

- § 51 o druhoch únikových ciest: Úniková cesta je trvalo voľná komunikácia alebo priestor v stavbe alebo na nej, ktorá umožňuje bezpečnú evakuáciu osôb zo stavby alebo z požiarneho úseku ohrozeného požiarom na voľné priestranstvo alebo do priestoru, ktorý nie je ohrozený požiarom. Nechránená úniková cesta je úniková cesta, ktorá nie je chránená proti účinkom požiaru a ktorá vedie z požiarneho úseku k východu zo stavby na voľné priestranstvo alebo k východu do čiastočne chránenej únikovej cesty alebo do chránenej únikovej cesty. Čiastočne chránená úniková cesta je úniková cesta, ktorá je v požiarnom úseku bez požiarneho rizika alebo prechádza časťou požiarneho úseku, ktorá je bez požiarneho rizika, alebo prechádza susedným požiarnym úsekom, v ktorom nie sú prevádzkarne zaradené do skupiny 6 alebo 7 alebo v ktorom hodnota súčiniteľa horľavých látok je najviac 1,1. Chránená úniková cesta je úniková cesta, ktorá vedie k východu zo stavby na voľné priestranstvo alebo do priestoru, ktorý nie je ohrozený požiarom, je oddelená od ostatných požiarnych úsekov požiarnymi deliacimi konštrukciami a požiarnymi uzávermi, je vetraná a umožňuje bezpečný pohyb osôb. Pri začiatku činnosti

6

technika PO v novom objekte je potrebné zistiť aké únikové cesty sú v stavbe vyhotovené. Podľa druhu je potom možné klásť požiadavky na ich prevádzkovanie. Ako z tohto ustanovenia vyplýva nielen zákon o OPP v § 5 písm. b) určuje požiadavku na trvalú voľnosť únikovej cesty ale aj toto ustanovenie vyhlášky o PBS.

- § 53 jednoznačne určuje, čo môže tvoriť požiarne zaťaženie v chránených únikových cestách: V chránených únikových cestách môžu požiarne zaťaženie tvoriť horľavé látky v konštrukciách dverí, podláh, držadiel a okenných rámov, zariaďovacie predmety v priestoroch vrátnice, recepcie, informačnej služby, umyvární a toaliet. Náhodné požiarne zaťaženie v týchto priestoroch nemôže byť väčšie ako 15 kg.m-2. Technik PO vždy pri preventívnych protipožiarnych prehliadkach musí preveriť, či v CHUC nie je uložený akýkoľvek horľavý materiál, nábytok a pod. Jediným takýmto materiálom sú zariaďovacie predmety vrátnice, recepcie a pod. t.j. žiadny iný horľavý materiál.

- § 55 určuje požiadavky na vetranie chránených únikových ciest a to: 1. Ak sa chránená úniková cesta typu A vetrá umelým vetraním, musí byť

činnosť vetracieho zariadenia zabezpečená aspoň na čas, ktorý sa rovná dvojnásobku predpokladaného času evakuácie osôb, nie však na menej ako 10 min.

2. Ak sa chránená úniková cesta typu B vetrá umelým vetraním, musí byť činnosť vetracieho zariadenia zabezpečená najmenej na čas, ktorý sa rovná dvojnásobku predpokladaného času evakuácie osôb, nie však na menej ako 30 min. Činnosť vetracieho zariadenia v chránenej únikovej ceste typu B s umelým vetraním, ktorá súčasne slúži ako zásahová cesta, musí byť zabezpečená aspoň počas 45 min.

3. Činnosť vetracieho zariadenia, ktoré zabezpečuje vetranie v chránenej únikovej ceste typu C, musí byť zabezpečená aspoň na čas, ktorý sa rovná dvojnásobku predpokladaného času evakuácie osôb, nie však na menej ako 45 min. Ak chránená úniková cesta typu C slúži ako zásahová cesta, musí byť činnosť vetracieho zariadenia zabezpečená aspoň počas 90 min. Miesto, na ktorom sa nachádzajú ovládacie prvky vetracieho zariadenia na vetranie únikovej cesty, a prístup k nemu musia byť označené. Ovládacie prvky vetracieho zariadenia na vetranie únikovej cesty sa umiestňujú vo výške 1,5 m až 2 m nad podlahou a musia byť označené viditeľným, čitateľným a ťažko odstrániteľným nápisom VETRANIE ÚNIKOVEJ CESTY, ktorý je umiestnený priamo na ovládacom prvku alebo v jeho blízkosti. Nápis VETRANIE ÚNIKOVEJ CESTY musí byť osvetlený vnútornými alebo vonkajšími zdrojmi svetla alebo vyhotovený zo svetielkujúcich farieb, pričom najmenšia veľkosť písma je 0,04 m. Častejšie ako z umelým sa stretávame s prirodzeným vetraním únikových ciest, pričom ak toto vetranie je zabezpečené vetracím otvorom s plochou najmenej 2 m2 umiestneným na najvyššom mieste únikovej cesty a rovnako veľkým otvorom pre prívod vzduchu z voľného priestoru, ktorý je umiestnený vo vstupnom podlaží alebo nižšie; otvárací mechanizmus aspoň horného otvoru musí byť vybavený diaľkovým ovládaním z niekoľkých miest v priestore chránenej únikovej cesty, vždy však z úrovne vstupného podlažia.

Ako z tohto ustanovenia vyplýva, je potrebné preverovať, či vetranie je funkčné počas požadovanej doby a tiež, či ovládacie prvky, ktorými je možné ho spustiť, sú prístupné a označené požadovaným označením a u prirodzeného vetrania dvoma otvormi na ovládanie, či je toto ovládanie funkčné a prístupné.

- § 58 požiadavky na evakuačný výťah: Pre evakuačný výťah umiestnený v chránenej únikovej ceste typu B musí byť zabezpečená trvalá dodávka elektrickej energie počas činnosti vetracieho zariadenia t.j. dvojnásobku predpokladaného času evakuácie osôb, nie však na menej ako 30 min. ak je zároveň zásahovou cestou tak aspoň počas 45 min.; v chránenej únikovej ceste typu C musí byť zabezpečená

7

trvalá dodávka elektrickej energie počas činnosti vetracieho zariadenia t.j. dvojnásobku predpokladaného času evakuácie osôb, nie však na menej ako 45 min. a ak chránená úniková cesta typu C slúži ako zásahová cesta, musí byť činnosť vetracieho zariadenia zabezpečená aspoň počas 90 min. Z uvedeného vyplýva, že v rámci kontroly požiarneho zariadenia v zmysle § 13 vyhlášky o PP sa musí pri kontrole preveriť aj zabezpečenie dodávky elektrickej energie počas požadovanej doby.

- § 68 a § 69 určuje najmenšiu šírku únikovej cesty: šírka nechránenej únikovej cesty je jeden únikový pruh; únikový pruh je priestor únikovej cesty so šírkou 0,55 m; čiastočne chránenej únikovej cesty alebo chránenej únikovej cesty je jeden a pol únikového pruhu; túto podmienku spĺňajú dvere so šírkou 0,80 m. Započítateľná šírka únikovej cesty sa nesmie zužovať v smere úniku. Nadväzujúca úniková cesta nesmie mať menší počet únikových pruhov ako určený počet podľa výpočtu resp. určený PD-PBS. Ak do čiastočne chránenej únikovej cesty alebo do chránenej únikovej cesty vedie v jednom podlaží viac nechránených únikových ciest z jedného požiarneho úseku alebo v jednom podlaží nechránené únikové cesty z viacerých požiarnych úsekov, musí sa šírka nadväzujúcej únikovej cesty rovnať aspoň súčtu únikových pruhov týchto nechránených únikových ciest alebo aspoň súčtu únikových pruhov najmenej z dvoch susedných požiarnych úsekov, z ktorých uniká najväčší počet osôb. Pokiaľ nie je od objektu PD-PBS alebo ak objekt bol postavený v čase kedy sa táto PD-PBS nevyžadovala, je možné pri minimálnych šírkach únikových ciest vychádzať z tohto ustanovenia. Samozrejme, že tieto šírky neplatia pri zhromažďovacích priestoroch, zdravotníckych zariadeniach, bytových domoch a pod., pre ktoré sú určené v tejto vyhláške alebo STN odlišné požiadavky na ich šírku napr. v stavbách určených na bývanie nemusí šírka únikovej cesty presiahnuť 1,1 m a možno ju zúžiť dverami na 0,9 m, v stavbách určených na ubytovanie s požiarnou výškou viac ako 22,5 m možno na evakuáciu osôb započítať do šírky v každej chránenej únikovej ceste najviac 2,5 únikového pruhu, Šírka únikovej cesty, ktorá je určená na evakuáciu osôb neschopných samostatného pohybu, nesmie byť menšia ako tri únikové pruhy.

- § 70 podlaha únikovej ceste po oboch stranách dverí, ktorými prechádza úniková cesta, musí byť vo vzdialenosti rovnajúcej sa aspoň šírke únikovej cesty v rovnakej výškovej úrovni; to neplatí na podlahu pri dverách, ktoré vedú na voľné priestranstvo, na terasu, plochú strechu, balkón, pavlač a podobne. Veľmi často sa stáva, že kvôli medzerám pod dverným krídlom, sú osádzané prahy. Toto ako vyplýva z uvedeného ustanovenia nie je dovolené.

- § 71 požiadavky na dvere na únikovej ceste: Dvere na únikovej ceste okrem dverí na začiatku únikovej cesty sa musia otvárať v smere úniku pootáčaním dverových krídel v postranných závesoch alebo v čapoch; to neplatí na dvere, ktoré vedú zo stavby určenej na bývanie na voľné priestranstvo a na dvere vedúce zo stavby na voľné priestranstvo, cez ktoré sa vykonáva evakuácia najviac 100 osôb. Dvere na ďalšej únikovej ceste môžu byť kývavé alebo vodorovne posuvné. Dvere na únikovej ceste nesmú pri otvorení zúžiť šírku únikovej cesty pod hodnotu, ktorá sa určená ako minimálna šírka únikovej cesty. Dvere na únikovej ceste zo zhromažďovacieho priestoru a na únikovej ceste pre viac ako 300 osôb musia byť na strane v smere úniku opatrené panikovým východovým uzáverom ovládaným horizontálnym držadlom. Dverové krídlo, ktoré sa započítava do šírky únikovej cesty a je pri prevádzke zabezpečené, musí byť na strane v smere úniku opatrené stavebným kovaním – núdzovým východovým uzáverom. Ak má dverové krídlo plochu väčšiu ako 4 m2 a cez tieto dvere vedie len jediná úniková cesta, prechod osôb musí byť zabezpečený ďalším dverovým krídlom s menším rozmerom, najmenej však s rozmerom šírky únikovej cesty; dverové krídlo s menším rozmerom môže byť súčasťou väčšieho dverového krídla. Otváranie dverí v smere úniku ako aj ich vybavenie núdzovým alebo panikovým východovým uzáverom musí kontrolovať technik PO nielen podľa tohto ustanovenia ale aj podľa vyhl. MV SR č.478/2008 Z.z.

8

- § 74 označenie únikových ciest: Ak východ zo stavby na voľné priestranstvo nie je priamo viditeľný, musí byť smer úniku vyznačený na všetkých únikových cestách. Rovnako ako § 5 písm. b) zákona o OPP určuje povinnosť označenia únikových ciest je táto povinnosť daná aj týmto ustanovením. Ďalšie požiadavky, ktoré sa nachádzajú v tomto ustanovení o spôsobe osvetlenia tohto značenia (zariadením s vlastným zdrojom svetla alebo značkami so svetielkujúcimi farbami) sa vzťahuje najmä na budovy postavené podľa tejto vyhlášky o PBS t.j. od 1.3.2004.

- Veľmi dôležitým ustanovením je § 75, ktorý určuje čo nesmie byť umiestnené v chránenej únikovej ceste:

a) voľne vedené rozvodné potrubia na horľavé látky, b) voľne vedené rozvody vzduchotechnických zariadení okrem

rozvodov zabezpečujúcich vetranie týchto priestorov, c) voľne vedené elektrické rozvody a rozvádzače okrem rozvodov a

rozvádzačov zabezpečujúcich jej prevádzku, d) voľne vedené dymovody, e) voľne vedené rozvody strednotlakovej a vysokotlakovej pary, f) rozvody toxických látok alebo inak nebezpečných látok, g) predmety alebo zariadenia zužujúce šírku únikovej cesty pod hodnotu

Rozvody a dymovody uvedené v odseku 1 písm. b) až e) možno v chránenej únikovej ceste umiestniť, len ak sú od chránenej únikovej cesty požiarne oddelené konštrukčnými prvkami druhu D1 s požiarnou odolnosťou zodpovedajúcou dvojnásobnej hodnote predpokladaného času evakuácie osôb, najmenej však 30 min.

Pri každej prehliadke technik PO musí sledovať, či sa v CHUC nebolo inštalované alebo umiestnené niektoré z týchto uvádzaných zariadení alebo predmetov.

- § 79 požiadavky na požiarne nebezpečný priestor: Aby mohli byť určené požiadavky je potrebné vedieť, že požiarne nebezpečný priestor je priestor okolo stavby, otvoreného technologického zariadenia alebo otvoreného skladu, z ktorého sa môže preniesť požiar sálaním tepla alebo padajúcimi časťami horiacej konštrukcie a určuje sa pre každú stavbu, otvorené technologické zariadenie a otvorený sklad okrem požiarnych úsekov bez požiarneho rizika, potrubných mostov, káblových mostov, dopravníkových mostov a technických veží, ktoré majú nosné konštrukčné prvky a ohraničujúce konštrukčné prvky druhu D1. Na zamedzenie prenosu požiaru z horiacej stavby na inú stavbu alebo z horiaceho požiarneho úseku na iný požiarny úsek musia byť stavby alebo požiarne úseky od seba vzdialené najmenej o odstupovú vzdialenosť, ktorou sa vymedzuje tento priestor. V požiarne nebezpečnom priestore môžu byť zriadené iné požiarne úseky, pozemné komunikácie, dopravné a iné pomocné technické a technologické zariadenia, otvorené stavby vodohospodárskych zariadení, sklady a skládky nehorľavých látok podľa technickej normy STN 92 0201 Požiarna bezpečnosť stavieb. Spoločné ustanovenia.

- Zariadenia na zásah:

1. Prístupová komunikácia - § 82: musí viesť aspoň do vzdialenosti 30 m od stavby a od vchodu do nej, cez ktorý sa predpokladá zásah; ak prístupová komunikácia vedie k rodinnému domu, táto vzdialenosť môže byť najviac 50 m, nemusí byť vybudovaná k samostatne stojacej stavbe, musí mať trvale voľnú šírku najmenej 3 m a jej únosnosť na zaťaženie jednou nápravou vozidla musí byť najmenej 80 kN; do trvale voľnej šírky sa nezapočítava parkovací pruh. Ak náklady na jej vybudovanie by boli neúmerne vysoké alebo ak sa nachádza v ťažko prístupnom mieste alebo na odľahlom mieste. Vjazdy na prístupové komunikácie a prejazdy na nich musia mať šírku najmenej 3,5m a výšku najmenej 4,5 m. U verejných prístupových komunikáciách zodpovedá za ich označenie a trvalú voľnosť obec v zmysle § 15 ods.1 písm. f) zákona o OPP.

2. Nástupná plocha - § 83: musí byť trvale voľná a označená dopravnou značkou ZÁKAZ STÁTIA, byť široká najmenej 4 m (do 15.8.2012 bola požiadavka 3,5m),

9

byť napojená na prístupovú komunikáciu, umiestnená pozdĺž priečelia stavby alebo kolmo k priečeliu stavby. Ak bola k stavbe určená nástupná plocha musí počas celej životnosti stavby zodpovedať vyššie uvedeným požiadavkám. Pričom zároveň platí aj § 5 písm. b) zákona, ktorý určuje, že nástupná plocha musí byť trvale voľná, čo býva problém, pretože zväčša na nej parkujú automobily. Za označenie a trvalú voľnosť verejných nástupných plôch zodpovedá obec v zmysle § 15 ods.1 písm. f) zákona o OPP. S týmto súvisí aj § 102 tejto vyhlášky, ktorý uvádza, že nástupné plochy pre stavby, v ktorých bola protipožiarna bezpečnosť navrhovaná a realizovaná do 30. septembra 2000 vrátane stavieb, ktorých projektová dokumentácia bola vypracovaná podľa § 101, musia byť trvale voľné a musia byť označené dopravnou značkou ZÁKAZ STÁTIA najneskôr do 31. decembra 2004.

3. Vonkajšie zásahové cesty - § 84: za vonkajšie zásahové cesty sa považujú požiarne rebríky, požiarne schodiská a požiarne lavičky, musia byť vyhotovené z nehorľavých materiálov a umiestnené mimo požiarne nebezpečného priestoru, požiarne rebríky a požiarne schodiská musia byť po obvode stavby umiestnené tak, aby ich vzájomná vzdialenosť bola najviac 200 m. V súčasnosti sú aj požiarne rebríky, lavičky ako zariadenia určené na zásah t.j. požiarne zariadenia, pri ktorých je potrebné vykonať 1 x za 12 mesiacov kontrolu a požiarne rebríky musia byť aj označené podľa NV SR č.387/2006 Z.z. značkou na ochranu pred požiarmi.

- § 87 – 91 Požiarne zariadenia – prevádzkovanie je určené vo vyhláške o PP alebo osobitnými predpismi, čo je však dôležité je, že: Zariadenie elektrickej požiarnej signalizácie možno nahradiť stabilným hasiacim zariadením len vtedy, ak z tejto vyhlášky alebo z iného právneho predpisu nevyplýva povinnosť vybaviť požiarny úsek elektrickou požiarnou signalizáciou, ako aj stabilným hasiacim zariadením. Často sa stáva, že z prevádzkových dôvodov sa do niektorého priestoru inštaluje SHZ, pričom sa odinštaluje pôvodne inštalovaná časť EPS. Toto je možné, avšak len vtedy ak nebola povinnosť z PD-PBS mať v tomto priestore obe zariadenia.

- § 90 hlasová signalizácia požiaru – povinnosť inštalovať hlasovú signalizáciu požiaru platí od 15.8.2012, pričom do tohto dátumu bola povinnosť inštalovať domáci rozhlas. Veľmi často sa stáva, že nielen technici PO ale aj servisný pracovníci prekvalifikovali domáci rozhlas na hlasovú signalizáciu požiaru, čo ne je možné z hľadiska požiadaviek na ich prevedenie, pretože pre hlasová signalizácia je súčasťou EPS a požiadavky na jej prevedenie sú určené normou STN EN 54.

- Od 15.8.2012 platí aj požiadavka na elektrické zariadenia, ktoré sú v prevádzke počas požiaru a musia mať zabezpečenú trvalú dodávku el. energie podľa STN 92 0203 – zdroje elektrickej energie, ovládací prvok CENTRAL STOP, TOTAL STOP; trasy káblov požiadavky na elektrický rozvádzač, požiadavky na káble.

Ako je z vyššie uvedených ustanovení zrejmé, technik PO by mal vykonávať preventívne protipožiarne prehliadky aj v zmysle vyhlášky PBS, ktorá ako vyššie uvádzam do značnej miery určuje požiadavky aj na užívanie stavieb ale vie pomôcť technikovi PO aj pri určovaní požiadaviek na protipožiarnu bezpečnosť pri zmene v užívaní stavby.

10

RIADENIE BOZP V AUTOMOBILKE VOLKSWAGEN

Ing. Juraj Kiripolský, Volkswagen Slovakia, a.s. Bratislava

V úvode prezentácie je predstavená spoločnosť Volkswagen Slovakia a dosiahnuté výsledky

roku 2016. S počtom zamestnancov sa spoločnosť stala najväčším súkromným

zamestnávateľom a je firmou s najväčším obratom na Slovensku. Vyrába ako jediný závod

v koncerne Volkswagen také vozidlá ako Porsche Cayenne, Volkswagen Touareg, Audi Q7.

Posledné 2 roky firma zažíva v svojom hlavnom závode Bratislava výrazný rozvoj spojený

s budovaním nových výrobných kapacít, nákupom nových moderných technologických

zariadení a výrazným nárastom počtu pracovníkov, čo si vyžadovalo okrem iného zmeniť,

inovovať niektoré metódy, procesy v oblasti BOZP ako aj v zdravotnej starostlivosti.

V prvej časti sa prednáška zameriava na oblasť úrazov, sledovanie vývoja za posledné roky,

kde je trend znižovania napriek výraznému nárastu nových zamestnancov. Analyzuje

pracovné úrazy z viacerých hľadísk: príčina, dĺžka pracovného pomeru zamestnanca, čas

úrazu. Vysvetľuje sledovanie úrazovosti na jednotlivých prevádzkach, súťaž medzi

jednotlivými prevádzkami v oblasti BOZP v rámci spoločnosti. Stručne uvádza prehľad

hlavných činností útvaru BOZP, komunikáciu s centrálou pri niektorých otázkach s cieľom

využiť dobré riešenia nasadené v inom závode koncernu tzv. best practise, výmena

skúsenosti v oblasti nosenia OOPP na pracoviskách, metodiky hodnotenia hlavných

ukazovateľov BOZP. Veľmi dôležitou časťou práce je komunikácia s vedúcimi

zamestnancami, jednotlivými odbornými útvarmi, riešenie problémov, opatrení na elimináciu

rizík vzniku pracovného úrazu. Téma BOZP je oblasť, ktorá je súčasťou pravidelného

reportingu na grémiach manažmentu, ako aj na porade vedenia spoločnosti. BOZP sa

venuje pozornosť na všetkých úrovniach riadenia, nie je to len záležitosť „bezpečáka“ a preto

sa darí dosahovať veľmi dobré výsledky.

V ďalšej časti sa prednáška zameriava na spoluprácu so sociálnym partnerom, odborovou

organizáciou, ktorá môže byť prospešná pre obe strany. Veľmi dôležitou časťou BOZP je

činnosť zástupcov pre BOZP z radov zamestnancov, ich vzdelávanie, rozvoj, spolupráca

a nemenej dôležitou časťou je aj hodnotenie ich práce, ktoré musí byť motivačné, aby boli

skutočne predĺženou rukou bezpečnostného technika na prevádzke. Ďalej sa prednáška

zameriava na oblasť školení BOZP a uvádza 2 inovatívne príklady ako takéto školenia pre

zamestnancov zatraktívniť, aby boli zaujímavé, a poučné. V prednáške je tiež zmienka

o OOPP, od procesu ich definovania, vyhľadávania, testovania na vzorke zamestnancov,

hodnotenia až po ich nasadenie a sledovanie spokojnosti ako aj ich používania. Dôležitou

oblasťou je aj propagácia BOZP, komunikačné kanály ako tému BOZP zatraktívniť a dostať

do povedomia vedúcich ako aj zamestnancov. Na tieto témy nadväzuje oblasť zdravotnej

starostlivosti o zamestnancov, zákonná aj nadštandardná, v prednáške je predstavené

zdravotné stredisko ako aj ambulancie praktického lekára priamo vo výrobných halách.

V závere je stručná informácia k naštartovanému projektu podpory zdravia, jeho ciele,

smerovania, aktivity, výsledky s cieľom podporovať zamestnancov, aby mali snahu a záujem

udržiavať sa zdravotne a boli „fit“.

11

ELITMAT, s.r.o.

Mgr. Martin Zeman, zeman@elitmat.sk

Spoločnosť (pod iným názvom) bola založená na Slovensku v r. 1998 a s ňou aj celý

koncept. Na rohože sa spoločnosť Elitmat špecializuje už 17 rokov. Je to náš hlavný

business. Spoločnosť má pobočky v Českej republike a v Rakúsku.

Každý mame ten svoj. Toto je ten náš, aby ste sa Vy mohli venovať tomu Vášmu bez akýchkoľvek rušivých momentov. Staráme sa o trvalé, ergonomické a bezpečné riešenia rohoží. Každá inštalácia je príbehom konkrétnej firmy a vždy predstavuje individuálne riešenie problematiky ergonómie státia v špecifických podmienkach zákazníka. Len dôkladne posúdenie podmienok a zodpovedný návrh parametrov zaručí, že rohož bude spĺňať všetky požiadavky, ktoré na ňu prevádzka kladie a dosiahne svoju maximálnu životnosť. Naša služba pre klienta je komplexná. Zameriame priestor, posúdime podmienky, poskytneme poradenstvo, aby si zákazník vedel vybrať správny typ rohože, prípadné testovanie a až potom realizujeme dodavku. Náš servis zahŕňa jedinečnú službu – testovanie rohoží priamo vo výrobe v konkrétnych podmienkach. Inštalácia zahŕňa správne položenie rohože, jej prípadné uchytenie, inštaláciu nábehových hrán, ak sú potrebné, prispôsobenie rohože priamo na mieru konkrétnej prevádzky. Vieme pokryť každý priestor, nech je akokoľvek členitý.

V pripadne zložitých tvarov vieme dodať presný, špeciálny rozmer. Nebyť

obmedzený len na pravidelné tvary.

Disponujeme rozsiahlym produktovým radom, máme exkluzívne partnerstvo s

jedným zo svetových lídrov vo výrobe rohoži. Za tie roky praxe a našej špecializácie

máme za sebou stovky a stovky príbehov inštalácii z firiem, a z rôznych prostredí.

Klientovi dokážeme odporučiť skutočne odolné rohože s dlhou životnosťou. Na

základe našich skúsenosti vieme dopredu povedať, ako sa bude konkrétny typ

rohože správať v danom prostredí, nielen bezprostredne po inštalácii, ale aj po

niekoľkých rokoch používania.

Na trhu existuje množstvo rohoži z rôznych materiálov, rôzneho zloženia, tvarov a

pod. A, samozrejme, za rôzne ceny. A hoci vieme dodať takmer každý druh,

najvhodnejšiu rohož pomôžeme vybrať s ohľadom na všetky kritéria. Vďaka tomuto

jedinečnému a individuálnemu prístupu ku každému klientovi a nášmu konceptu sme

radi, keď nás naši zákazníci vnímajú ako partnera, ktorý sa vie v súvislosti s

rohožami postarať o všetko – od konzultácii aj v oblasti ergonómie státia, cez

zameranie, testovanie, až po ich dovoz a inštaláciu.

Tieto fakty nám, okrem iného, umožňujú dať na niektoré typy rohoží dlhšie záruky,

3,4 ale aj 8 rokov.

Ergonómia státia

Státie počas práce je štandardná záležitosť pre väčšinu ľudí pracujúcich v priemysle

a výrobe. Spoločne sa pozrime, čo o ergonómii státia hovoria a píšu odborníci. Aký

vplyv má tento faktor na organizmus, ako sa s tým vyrovnáva, aký to má vplyv na

zdravie a výkon zamestnanca, ale aj zamestnávateľa.

12

Čo sa týka samotných štúdii a faktov, tak tieto sa uskutočňujú už niekoľko desaťročí

a v rôznych kútoch sveta pod rôznymi vedeckými a akademickými inštitúciami. USA,

Austrália, Fínsko, Dánsko, Francúzsko a iné. Ale aj v samotných firmách.

Počas tejto dlhej histórie výskumov a štúdii nikdy nikto žiadnu nespochybnil.

Akademici, vedci a lekári sa zhodujú na všeobecnom závere o nevhodnosti

a zdravotnej škodlivosti dlhodobého státia na tvrdom povrchu.

Už v roku 1972 (Morgora) sa prišlo na to, že bolesti v bedrovej oblasti chrbtice sú

najčastejšie u pracujúcich, ktorí stoja dlhšie ako 4 hodiny denne. Do priamej

súvislosti to dal v r. 1982 Bousseman. V nasledujúcich rokoch sa lekári a vedci

zaoberali touto problematikou a nezávisle sa zhodujú v tom, že rohože významne

ovplyvňujú úroveň únavy a bolesti pociťovaných v rôznych častiach tela, (1988, Dr.

Mark Redfern a Dr. Don Chaffin, Ergonomické Centrum Univerzita Michigan a 1994,

Paula Hinnen a Stephan Konz, Oddelenie Priemyselného Inžinierstva, Univezita

Kansas).

Princíp fungovania ergonomických rohoží výstižne popísal James M. Kendrick

v časopise „Occupational Health & Safety v r. 1999.

„Protiúnavové rohože sú konštruované tak, aby sa na nich telo nepatrne pohupovalo,

čo vyvoláva jemné sťahy svalov, trupu a dolných končatín. Tie povzbudzujú krvný

obeh a zabraňujú zadržiavaniu krvi v žilách, čo je pociťované ako únava. Státie na

tvrdom podklade spôsobuje niekoľko problémov. V prvom rade tuhnutie dolných

končatín a svalov trupu, čo vedie k obmedzeniu krvného obehu. Neskôr sa objavia

ďalšie bolesti svalov a kĺbov, spôsobené zadržiavaním krvi v žilách. Pravidelnými

bolesťami krížov trpia pracovníci, ktorí stoja 4 a viac hodín denne.

Štúdia zo súčasnosti (2011, Prof. Dr. Redha Taiar, Univerzita Reims, Francúzsko)

priniesla nové poznatky o pôsobení rohoží pri práci na ľudský organizmus. Profesor

je expert na biomechaniku, pohybové ústrojenstvo človeka, kinematické a kinetické

analýzy a biomedicínske technológie.

Z merania tlaku chodidiel na podložku u dlhodobo stojacich pracovníkov Prof. Taiar

zistil, že vznik únavy má dve primárne príčiny poškodzovania kostrového a svalového

aparátu, ktoré dlhodobé státie spôsobuje.

Prvá príčina: Popoluškine vlákna

Vzpriamenému držaniu tela a chôdzi sa človek učí systémom pokusov a omylov.

Nakoniec si každý nájde tú svoju jedinečnú kombináciu zapojenia svalov, ktorá sa

v príbehu času opakovaním zautomatizuje. Kedykoľvek potom zaujmeme

vzpriamenú polohu, použijeme pri tom rovnaké svaly bez toho, aby sme si to

uvedomovali. Je to program, ktorý používame znovu a znovu. Svalovým vláknam

zapojeným do tohto procesu sa hovorí „Popoluškine vlákna“, pretože plnia svoju

úlohu bez ohľadu na únavu. A to je zdrojom problémov kostrového svalstva (bolesti,

kŕče, zápaly šliach...).

Druhá príčina únavy: nerovnováha

Pri nevyváženom postoji sa na udržiavaní rovnováhy podieľajú niektoré svaly viac,

na zmeny ťažiska musia reagovať rýchlejšie, intenzívnejšie a teda s väčším výdajom

energie. To vedie k ich presiľovaniu a únave. Včasné vyrovnanie drobných odchýlok

tela z rovnováhy vedie k úspore energie a oddialenie nástupu únavy.

13

Rohož spôsobuje podvedomé malé pohupovanie, tým stimuluje mikropohyby svalov

a zabraňuje zadržiavaniu krvi v žilách. Výskum Proj. Taiara potvrdil, že použitie

rohoží podstatne znížilo bolesť svalov pociťovanú pri rovnakej práci bez rohoží.

Prof. Taiar zdôraznil, „..., že absencia rohože vedie k poruchám rovnováhy a s ňou

spojenými patologickými prejavmi umocnenými stereotypnými úkonmi, ktorým je

pracovník vystavený.“

Nerovnováha je pre ľudský organizmus veľmi škodlivá. Rohož distribuuje tlak

podlahy na chodidlo na väčšiu plochu. Nervový systém preto nedostáva jednoznačné

signály o zaujatí vzpriamenej polohy z chodidiel a pri hľadaní rovnováhy preto

využíva iné mechanizmy. Použitie protiúnavových rohoží umožňuje správne

vyváženie a rovnomernú distribúciu váhy medzi pravou a ľavou nohou.

Odborníci sa okrem iného zhodujú aj na tom, že rohože môžu významne zvýšiť

produktivitu práce a spokojnosť zamestnancov.

Rohože okrem týchto uvedených zdravotných benefitov majú ďalších niekoľko

sprievodných nezanedbateľných benefitov. Znižujú počet pošmyknutí a pádov.

Pozitívna je aj izolácia pracovníkov od chladných, vlhkých alebo mokrých podláh.

V súčte sa všetky tieto efekty prejavia nižším počtom pracovných úrazov, vyššou

efektivitou práce a kvalitou práce a väčšia spokojnosť zamestnancov. Zamestnávateľ

z týchto skutočností môže len čerpať a môže z toho plynúť aj menej pracovno-

právnych sporov.

Napr.: výskum CIGNA - nadnárodná zdravotnícka spoločnosť USA uviedol, že z pohľadu zamestnávateľa, kratšie trvanie PN znamená pre firmu s 3000 zamestnancami 100 až 200 tis USD priame náklady a 500.000 USD nepriame náklady.

Závod v Tenessie: Miera absencií bez rohoží 5,2%, rohožami 4% zlepšenie o 23% Úrazovosť bez rohoží > 3 za mesiac, s rohožami < 1 za mesiac Po inštalácii rohoží stúpla produktivita o 2,2%

Duracell cieľ: zníženie nehôd a zranení, oboje o 50% výsledok: zníženie oboch ukazovateľov o 90%

Springs Window Fashions cieľ: 20 pracovníkov za rok žiadalo kompenzáciu z rôznych dôvodov, bolesti krku, ramien, chrbta výsledok: v ďalších rokoch len dva prípady, potom žiadne. Zamestnanci potvrdili, že už nemajú žiadne bolesti ani v práci, ani po skončení smeny.

Barbara Wright Military investícia 35.000,-, zníženie počtu zranení o 23% a ušetrenie 87.400,-. Pomer ROI 1:2,5

14

Precor, Harlan Anderson, Riaditeľ prevádzky (director of operations) povedal, že kľúčom byť schopný pracovať účinne, efektívne a bezpečne aj viac ako na 10 hodinovej smene, je mať správne vybavenie, pohodlné státie a pracovne prostredie, ktoré sa pravidelne vyhodnocuje. Harlan Anderson povedal „Bezpečnosť je veľký problém. Objednali sme obyčajné rohože cez katalóg na dlhú dobu, ale zistili sme, že sa začali hneď trhať a rýchlo sa opotrebovali. Takže pre spoločnosť je trvácnosť veľký benefit. A zároveň pracovnici veľmi ocenili úžitok a bezpečnosť protiúnavových rohoží“

Zhrnutie fungovania ergonomických rohoží a pozitívne vplyvy:

Pružný pracovný povrch, (proti-únavová rohož), spôsobuje podvedomé prenášanie

váhy. Následok: nepretržité sťahovanie a uvoľňovanie svalov nôh

Zvyšuje sa prietok krvi

Výrazne sa znižuje hromadenie krvi v žilách a udržiava sa nepretržité a pravidelné

prúdenie kyslíka zo srdca

Predchádzanie kŕčovým žilám

Prenášanie váhy spôsobuje úľavu tlaku na chodidlá, čo dovoľuje nahradiť a tvoriť

kĺbovú tekutinu v kĺbových chrupavkách a zároveň znižuje hromadenie krvi v žilách

dolných končatín

Rozmanitý pozitívny efekt na zmiernenie a odstránenie bolestí v oblasti krížov,

chrbta, šije, dolných končatín

Zároveň výrazne znižujú trvalé následky chorôb z povolania z dôvodu dlhého státia

na tvrdom podklade

Izolácia proti chladu a vlhkosti

Tlmenie hluku

Tlmenie vibrácií

Predchádzanie pošmyknutiu a pádom

Spokojnosť zamestnancov

Finančné aj nefinančne benefity pre zamestnávateľa

Predchádzanie nežiadúcim udalostiam:

úrazy

okamžité výpadky pracovníkov

krátkodobé aj dlhodobé PN

Výrazne nižšie následky pádov (na mäkší povrch)

Krytie pri prípadnej komunikácii s poisťovňami, NIP, UVZ SR

Šetrenie priamych a nepriamych finančných nákladov

15

Štatistiky:

CIGNA - nadnárodnej zdravotníckej spoločnosti USA a

Výboru pre národnú bezpečnosť USA

Dan Macleod, odborník na ergonómiu

69% pracovných úrazov spôsobuje pošmyknutie, zakopnutie, pád, prílišná únava

40.000 € - priemerné náklady na jeden úraz súvisiaci s podlahou

85,648 € - priemerné náklady na jeden úraz hlavy

450.000 € - ročné náklady pre firmu s 3000 zamestnancami

26% všetkých zdravotných ťažkostí spôsobujú chronické ochorenia (vrátane chrbtice)

3,7 stratených dní v dôsledku pracovných úrazov

8,37% pracovných úrazov spôsobujú pády

41,9% nárast nákladov spôsobených pádom za 11 rokov

1 min zameškaná = 450€ finančná strata

1.100 € musí každý zamestnanec vyprodukovať navyše, aby vykompenzoval náklady

na pracovné úrazy

13,41% úrazov sú spôsobené prílišnou námahou a únavou

Rohože vs. topánky

Minimalizovanie prúdenia krvi = hromadenie metabolického odpadu vo svaloch

Krv zo srdca sa hromadí v nohách

Viac práce pre srdce (snaží sa prepumpovať nahromadenú krv)

Spôsobuje kŕčové žily

Žilový tlak na nohách pri státí je 87 mm a pri sedení 56 (iná štúdia 80 a 48)

Kráčanie spôsobuje pokles opuchov o 21 až 23 mm

Aby sa dosiahla nejaká regenerácia a zníženie opuchov, tak zamestnanec by sa mal

každých 15 min 2 až 4 min prechádzať (Konz & Johnson 2000) alebo 15 min pauza

každú hodinu (Van Dieen and Vrielink 1998)

Pohupovanie tela umožňuje uvoľnenie krvi z päty.

Na päte sa pri každom kroku vytvára tlak, kde sa vložka v topánke nenachádza

Hmota topánky, rýchlosť vytvára otrasy, ktoré pri rohoži neexistujú

Žiadna topánka nenahradí ergonomickú rohož a neodstráni tlak na pätu. (Mark

Redfern)

Ako si vybrať topánky (Konz & Johnson 2000, Rys & Konz, 1994)

musia formovať celú šľapu

ale zároveň nesmú vytvárať tlak na žiadnu časť nohy (noha opúcha)

o jednu veľkosť väčšie, ako štandardne zamestnanec nosí

mať znalosti o ergonómii (opuchy prebiehajú v strednej časti nohy, na klenbe a do šírky)

zabezpečiť voľnosť prstov na nohe a možnosť ich voľne ohýbať

šnúrky na vrchu nohy, aby povolili pri opuchoch, aby sa dali povoliť po celej dĺžke nohy

aby sa vedeli prispôsobiť dvom rozdielnym veľkostiam

Nie každá topánka (vložka) je vhodná pre každého

16

Vedieť, kedy je vložka prešliapaná (kedy stráca funkčnosť)

Brať do úvahy hmotnosť zamestnanca

Veľmi individuálna a osobná záležitosť

Každý človek má inú šľapu, hrúbka, tvar.... takže aj iné preferencie na obuv.

Tieto kritéria nie sú možné dodržať pre každého zamestnanca.

Závery štúdií

Najlepšia je kombinácia topánky a rohože. Topánka musí byť kvalitná voči bezpečnosti. Voči opuchom pri státí. Topánka nikdy nenahradí ergonomickú rohož a jej bezpečnostný a zdravotný

vplyv Samotne vložky do topánok nikdy nedokážu zabezpečiť komplexný

ergonomický program pri dlhodobom státí

Kritéria výberu správnej rohože

typ prevádzky typ podkladu (podlahy) čistota prostredia (znečistenie) tekutiny oleje – živočíšne, rastlinné, priemyselné chemikálie prašnosť vlhkosť drobný odpad zaťaženie 1,2,3,4 smenná prevádzka dĺžka pobytu na rohoži smer pohybov, otáčanie dlhé alebo krátke pozície nášľapné miesta (napr. nášľap pod úroveň stola...) dlhšie prechody, alebo státie na mieste tvar priestoru (dĺžka, šírka, nepravidelnosť) spôsob údržby práca s drahými ručnými nástrojmi rizikové pracoviská laboratóriá potravinárstvo ESD ťažký priemysel prechody vozíkov používanie stoličiek na rohoži

17

9 základných otázok pred kúpou protiúnavovej ergonomickej rohože.

Dobrá ergonómia je dobrý business. Podľa súčasnej štúdie produktivity v Journal of

the American Madical Association (JAMA), November 12, 2003.

„Náklady na stratu produktívneho času aktívnych pracovníkov v dôsledku bežných

bolestí sa odhadujú na 61,2 mld dolárov za rok (v USA).“ Používanie ergonomických

proti-únavových, stres redukujúcich rohoží je považované za kľúčové v odstraňovaní

následkov bolestí spôsobeným státím v práci a znižujú sa negatívne dopady na

zamestnancov a zvyšujú produktivitu.

Ako môžete posúdiť proti-únavové rohože a najoptimálnejšie zariadiť povrch pracoviska, ktorý ponúkne najlepšie zdravotné a bezpečnostné benefity za najlepšiu hodnotu? Rovnako ako v akejkoľvek inej oblasti aj pri nákupe rohoži platí, že vyberať len s kritériom najnižšej ceny sa nevypláca. Lacná rohož môže vyzerať úplne identicky ako jej drahšia verzia, ale môže mať inú povrchovú či podkladovú vrstvu ako drahšia verzia, čo nemusí byť na prvý pohľad zrejme. Neznamená to automaticky, že lacnejšia rohož je nekvalitná, ale je z menej odolných materiálov a vhodná skôr pre nižšiu zaťaž, alebo do iného prostredia.

Tu je 9 dôležitých otázok na zváženie predtým, ako kúpite rohože bez ohľadu na

výrobcu alebo dodávateľa.

Tieto otázky sú založené na množstve analyzovaných dát z výskumu týkajúcich sa

účinnosti státia na podlahe pri práci a dopad na redukciu únavy a zranení, tak ako aj

schopnosti nárastu produktivity. Nedávny výskum splodil novú generáciu pracovných

povrchov a uvádza: „optimálny povrch je založený na kombinácii kritických

pracovných prvkov a ich súvislosti a nie len mäkkosť samotnú.“

Otázka č. 1

Je rohož optimalizovaná na mäkkosť a tvrdosť?

Elasticita (pružnosť, stlačiteľnosť) materiálov jeden z globálnych ukazovateľov

pevnosti a jeden z najdôležitejších výsledkov testu na vyhodnotenie kvality rohože.

Meria sa v Mega Pascaloch (MPa) a je to meranie tlaku s optimálnym rozsahom

pevnosti na zníženie únavy v rozsahu 5-9 MPa.

Státie na veľmi mäkkom povrchu zvyšuje únavu (napr. státie na matraci) a tiež státie

na príliš tvrdom povrchu je zas len o niečo lepšie, ako státie na ničom. Príliš mäkké

povrchy tiež inklinujú k rýchlemu opotrebeniu.

Na trhu existuje mnoho tzv. ergonomických rohoží, ktorých vlastnosti sa zdajú byť

optimálne mäkké, prípadne luxusné. Ale takéto rohože sú úplne mimo optimálnych

parametrov pre redukciu únavy a bolestí a v skutočnosti zvyšujú únavu

a pravdepodobnosť poranenia v dôsledku nestability povrchu. To môže spôsobiť

prílišné a neustále kolísanie a posúvanie tela.

Obyčajne hrubšie mäkšie materiály spôsobujú väčšie riziko zakopnutia a rýchlejšie

sa opotrebujú. Mäkšie rohože nie sú nevyhnutne lepšie pre znižovanie únavy

a úrazov.

18

Otázka č. 2

Udržiavajú rohože adekvátnu rovnováhu medzi stabilitou a nestabilitou?

Musí sa udržať dostatočná nestabilita s cieľom podporiť malé posturálne zmeny

(zmeny postoja), ktoré uľahčujú a zvyšujú prietok krvi v pracujúcich svaloch, ale nie

príliš, čo by si vyžadovalo veľa svalovej aktivity, ktorá by mohla únavu zvýšiť. Veľká

nestabilita je spôsobená príliš mäkkou rohožou, zvyšuje riziko straty rovnováhy a tiež

ovplyvňuje celkové držanie tela. Veľká nestabilita môže zvyšovať jemnú dodatočnú

svalovú aktivitu, keď telo pracuje na udržaní rovnováhy, čo zvyšuje stupeň únavy.

Únava vyvoláva zhoršenie stability a môže viesť k zvýšeniu rizika pošmyknutia, pádu,

nehode na pracovisku alebo pracovnému úrazu, pretože pracovníci sú unavení alebo

zažívajú nepríjemné pocity.

Státie na povrchu, ktorý je príliš mäkký, zvyšuje únavu. A príliš veľa nestability

spôsobuje ochorenie pohybovej sústavy, hlavne v oblasti chrbta, bokov, kolien,

členkov a chodidiel, čo oslabuje a vysiľuje klenbu.

Prílišná stabilita, ktorú spôsobuje státie na tvrdom povrchu, nepodporuje jemnú

svalovú aktivitu, zabraňuje prúdeniu krvi, čím sa nezabezpečuje optimálne zásobenie

svalov živinami a neodplavuje sa z nich odpad. Nedostatočný krvný obeh spôsobuje

zadržiavanie krvi a bolestivé opuchy dolných končatín, čo môže viesť k zhoršovaniu

fyzických chorôb, ako sú kŕčové žily. Opuchy tiež zabraňujú prúdeniu krvi do svalov,

čo znovu znižuje zásobovanie živinami a kyslíkom a spôsobujú výrazné urýchlenie

únavy. Veľmi stabilné rohože tiež vytvárajú tlakové body spôsobujúce nepohodu

a presilenie určitých svalov. Optimálna rovnováha medzi stabilitou a nestabilitou je

rozhodujúca a pracuje spolu s optimálnou kompresiou.

Otázka č. 3

Dokážu byť rohože stlačiteľné bez toho, aby boli príliš mäkké? Hoci povrch môže byť adekvátne stlačiteľný, ale musí byť aj optimálne hrubý. Rohož, ktorá je príliš mäkká a ľahko sa hlboko stlačí, začína sa správať ako príliš tvrdá rohož, pretože pružiaci materiál sa úplne stlačil na doraz. Súčasné údaje odporúčajú, že rohože by mali mať hĺbku stlačenia väčšiu ako 5 mm a hrúbku rohože väčšiu ako 10 mm. Volá sa to “densification strain” (zhustenie po stlačení) hĺbka stlačenia je percento z hrúbky a musí presiahnuť 50% pre dosiahnutie najlepšieho výsledku, pokiaľ avšak rohož nie je príliš mäkká. Inými slovami, rohož môže mať vhodný pomer hrúbky a hĺbkového bodu stlačenia, ale ak je príliš mäkká, tak táto hodnota je irelevantná pre hlavné problémy a nedostatky, ktoré spôsobujú, že rohož je príliš mäkká. Optimálny bod hĺbky tlaku pracuje v súvislosti s optimálnou rovnováhou, stabilitou a nestabilitou a optimálnou stlačiteľnosťou. Otázka č.4

Reaguje správne rohož na pohyby pracovníka?

Správne reagujúce rohože by sa po stlačení mali okamžite dostať do svojho

pôvodného tvaru. Pokiaľ má rohož oneskorené „vrátenie sa“, tak pri opakovanom

zaťažení sa správa ako už stlačená rohož pod záťažou a tým sa znižuje schopnosť

poskytovať najefektívnejšie benefity správnej elasticity rohože. Povrchy, ktoré sa

pomaly vracajú do svojho pôvodného tvaru sú náchylné k stláčaniu až na samé dno

rohože. Keď je návrat rohože vo fáze pohybu, stačí menej energie na jej pôvodný

19

tvar, podobne ako keď sa vyrovná pružina. Adekvátne reakcie rohože pracujú

v súčinnosti s optimálnou maximálnou hĺbkou stlačiteľnosti, (bottoming out),

optimálnou rovnováhou medzi stabilitou a nestabilitou, a optimálnou stlačiteľnosťou.

Rohož kopíruje aj jemné pohyby pracovníka, čo spôsobuje jej funkčnosť.

Otázka č. 5

Má rohož správny balans medzi tlmením, absorbovaním energie, a pružnosťou,

spätná energia?

Schopnosť tlmiť, zoslabiť alebo absorbovať tlak bez toho, aby sa rohož dostala pod

optimálny hĺbkový bod (bottoming out), zaručuje, že následky pádov

a neočakávaných prudších pohybov na rohoži sú odpružené, stlmené, bez

spôsobených zranení. Napriek tomu, že prílišná absorpcia tiež môže vyvolávať pocit

ako pri státí na piesku, čo tiež môže absorbovať a tlmiť tlak, ale je to veľmi

nepríjemné, ako pracovný povrch. Udržiavane rovnováhy so správnou pružnosťou

(elasticitou) zabezpečuje elimináciu nepohodlia.

Otázka č. 6

Je rohož mäkšia keď je stlačená?

Tu sa ukazuje nesprávna logika, ktorá tvrdí, že státie na tvrdom povrchu je zlé

a preto státie na mäkkom je dobré. V reakcií na tento nesprávny predpoklad bolo

vyrobených veľa rohoží z penového materiálu. Bez ohľadu na rôzne štruktúry od

kupolových penových tvarov po čalúnené s rôznymi povrchovými štruktúrami sa

prišlo na to, že rohože na penovej báze sú oveľa tvrdšie, pretože pena keď je

stlačená je veľmi tvrdá. Takže ak je cieľom poskytnúť mäkší povrch, tak prečo to

robiť s materiálom, ktorý sa stáva tvrdším, keď sa po ňom kráča alebo stojí? Na

druhej strane, niektoré rohože sú vyrobené z ťažko stlačiteľných materiálov a veľmi

malou výhodou oproti stlačiteľnosti peny. Rohože, ktoré ponúkame sú mäkké, aj keď

sú stlačené bez prekročenia hĺbkového bodu (bottoming out).

Otázka č. 7

Je rohož odolná voči pohybom pri používaní?

Čista a sucha podlaha je najlepší eliminátor šmýkania sa rohoží, ale nie vždy to

zodpovedá realite. Materiál, z ktorého sa vyrábajú rohože prispievajú k tomu, že sa

ľahko pohybujú po podlahe. Niektoré penové materiály sa opotrebovávajú

a poškodzujú veľmi ľahko a vytvárajú klzkú vrstvu drobných častí medzi rohožkou

a podlahou. Ak sú tieto rohože čalúnené s tvrdým povrchom, tak človek, keď na to

stúpi, nie je si vedomý degradáciou materiálu, pretože povrch rohože stále vyzerá

dobre. Tiež je veľa rohoží veľmi ľahkých a preto sa veľmi ľahko šmýkajú, rolujú

a ľahko sa o ne zakopáva, preto sú veľmi rizikové.

Otázka č.8

Čistia sa rohože ľahko?

Penové rohože, rohože s nepravidelným povrchom, bublinkovým, alebo nerovným

povrchom, alebo rohože s otvormi sa môžu čistiť ťažšie. Absorbujú vlhkosť

a cudzorodé látky, čo robí rohož nevzhľadnú a nehygienickú. V priestoroch na

prípravu a spracovanie potravín, najmä tam, kde dochádza k veľkému opotrebeniu

20

a trhaniu, penové rohože sú dotrhané, rozrezané, sa kumulujú baktérie v prasklinách

penových buniek, ktoré priam nie je možné vyčistiť a môže nastať kontaminácia.

Hygiena môže na to reagovať. Požadované sú s uzavretými bunkami, kde je lepšie

čistenie pri poškodení a sú oveľa odolnejšie voči roztrhaniu alebo poškodeniu.

Otázka č. 9

Je rohož trvácna?

Skutočná hodnota môže byť viac viditeľná, keď sa analyzuje frekvencia výmenného

cyklu. Veľa rohoží sa nahrádza už po niekoľkých mesiacoch, alebo len málo rokov

používania kvôli zničeniu. Hoci poškodenia nemusia byť viditeľné voľným okom, tak

tenké bunkové steny penových rohoží môžu prasknúť a stratiť svoju elasticitu

a spôsobuje to prílišnú mäkkosť rohože a rohož sa pri tlaku príliš stláča (bottoming

out). Pena sa zničí a v priebehu krátkeho času sa roztrhá. Tiež veľa takýchto rohoží

je náchylných na poškodenie nábehových hrán, pretože tie sú ešte tenšie. Povrchy

sa môžu vlniť a zničiť, čo spôsobuje krehkosť. Rohož s poškodenými nábehovými

hranami je nebezpečná a musí sa vymeniť. Hrany musia byť tiež vyrobené

z trvácneho materiálu, ktorý sa ťažko poškodí.

Výskumníci sú schopní vyvinúť novú generáciu technológií, ktoré nie len šetria

peniaze, ale naozaj znižujú únavu a zranenia, zvyšujú produktivitu, čo je skutočná

pridaná hodnota.

Zhrnutie:

1. optimalizovať tvrdosť

2. podporovať prúdenie krvi

3. odolnosť voči prílišnému stlačenia až na dno (bottomimg out)

4. poskytuje spätnú väzbu pri pohybe pracovníka

5. rovnováha medzi absorpciou a návratom

6. mäkkosť aj pri stlačení

7. odolnosť voči deformáciám, sťahovaním sa a trhaním

8. ľahká na čistenie

9. trvácna štruktúra aj nábehové hrany

Nové generácie technológií, ktoré nie len šetria peniaze, ale naozaj znižujú únavu

a zranenia, zvyšujú produktivitu, čo je skutočná pridaná hodnota.

Odporúčanie zo skúseností: skonzultujte výber rohože a realizujte celý proces, až po

inštaláciu, s profesionálom. Už vieme, že rohož vie vo firme veľmi dobre poslúžiť, ale

zle vybratá rohož môže uškodiť. (rýchle poškodenie – roztrhnutie, prešľapanie,

drobný zošúchaný materiál, ktorý spôsobuje pošmyknutie, nesprávne umiestnenie

nábehových hrán atď.)

„Máme morálnu, ale aj právnu zodpovednosť posielať našich zamestnancov z práce

na konci pracovného dňa domov v stave nie horšom, ako keď ráno prišli.“

Ed. G Mohr, C.S.P. Coordinator, Ergonomics and

Safety Engineering, General Motors Corporation, Auburn Hills, MI

21

OCHRANA ZDRAVIA PRI PRÁCI, PRACOVNÁ ZDRAVOTNÁ SLUŽBA – PRIPRAVOVANÉ ZMENY V ZÁKONE Č. 355/2007 Z. Z. MUDr. Ľudmila Ondrejková, MPH, Úrad verejného zdravotníctva SR

Povinnosti zamestnávateľa v ochrane zdravia pri práci (nové, zmenené, zrušené povinnosti zamestnávateľa v novele zákona č. 355/2007 Z. z.)

Zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej „zákon č. 355/2007 Z. z.“) je komplexne zameraný na prevenciu, ochranu a podporu zdravia; v § 30 upravuje nasledovné povinnosti zamestnávateľov súvisiace s ochranou zdravia pri práci:

- zabezpečiť opatrenia, ktoré znížia expozíciu zamestnancov a obyvateľov fyzikálnym, chemickým, biologickým a iným faktorom práce a pracovného prostredia na najnižšiu dosiahnuteľnú úroveň, najmenej však na úroveň limitov určených osobitnými predpismi,

- zabezpečiť pre zamestnancov zdravotný dohľad pracovnou zdravotnou službou (PZS),

zmena v novele zákona č. 355/2007 Z. z. – zamestnávateľ nebude musieť zabezpečiť PZS trvalým zmluvným vzťahom; bude zabezpečovať primeraný zdravotný dohľad pre zamestnancov (§ 52 ods. 1 písm. g) zákona č. 355/2007 Z. z.)

- zabezpečiť pre zamestnancov posudzovanie zdravotnej spôsobilosti na prácu, zmena v novele zákona č. 355/2007 Z. z. - výsledkom posudzovania

zdravotnej spôsobilosti na prácu je lekársky posudok o zdravotnej spôsobilosti na prácu (§ 30f zákona č. 355/2007 Z. z.); vzhľadom na požiadavky vyplývajúce z praxe budú upravené závery lekárskeho posudku o zdravotnej spôsobilosti na prácu v zmysle ich zjednodušenia do troch záverov a to

- spôsobilý na výkon posudzovanej práce - spôsobilý na výkon posudzovanej práce s dočasným obmedzením - dlhodobo nespôsobilý na výkon posudzovanej práce

- umožniť účasť zamestnancov na povinných lekárskych preventívnych prehliadkach vo vzťahu k práci, vyšetreniach a očkovaniach,

- predložiť lekárovi PZS zoznam zamestnancov, ktorí sa podrobia lekárskej preventívnej prehliadke vo vzťahu k práci,

- uchovávať lekárske posudky o zdravotnej spôsobilosti na prácu u zamestnancov vykonávajúcich rizikové práce 20 rokov od skončenia práce,

- zabezpečiť hodnotenie zdravotného rizika, vypracovanie kategorizácie prác z hľadiska zdravotných rizík a posudku o riziku (hodnotenie zdravotného rizika zabezpečiť minimálne raz za rok a pri každej podstatnej zmene pracovných podmienok, ktorá by mohla mať vplyv na mieru zdravotného rizika a kategóriu práce z hľadiska zdravotných rizík),

zmena v novele zákona č. 355/2007 Z. z. – posúdenie zdravotného rizika bude zamestnávateľ zabezpečovať v spolupráci s PZS, opakované posúdenie

22

zdravotného rizika bude zamestnávateľ zabezpečovať na pracoviskách, na ktorých zamestnanci vykonávajú prácu zaradenú do kategórie 2, 3 alebo 4 (frekvencia opakovaného posúdenia zdravotného rizika v kategórii 2 – raz za 18 mesiacov, v kategórii 3 a 4 – raz ročne); ak sa pri opakovanom posúdení zdravotného rizika nezistí zmena pracovných podmienok, ktorá by mohla mať vplyv na mieru zdravotného rizika alebo kategóriu práce z hľadiska zdravotných rizík, PZS vypracuje pre zamestnávateľa písomný záznam o posúdení rizika

- vypracovať prevádzkový poriadok z hľadiska ochrany a podpory zdravia zamestnancov pri práci (ak tak ustanovujú osobitné predpisy) a predložiť ho na posúdenie príslušnému orgánu verejného zdravotníctva (regionálnemu úradu verejného zdravotníctva),

- viesť a uchovávať evidenciu zamestnancov podľa kategórií prác, zmena v novele zákona č. 355/2007 Z. z. – zamestnávateľ bude viesť

evidenciu zamestnancov, ktorí vykonávajú prácu zaradenú do kategórie 2, 3 alebo 4, a to pri expozícii hluku, vibráciám, ionizujúcemu žiareniu, elektromagnetickému poľu, ultrafialovému žiareniu, infračervenému žiareniu, laserovému žiareniu, záťaži teplom, záťaži chladom, chemickým faktorom, karcinogénnym a mutagénnym faktorom, biologickým faktorom, fyzickej záťaži pri práci, psychickej pracovnej záťaži a zvýšenému tlaku vzduchu. To znamená, že táto povinnosť zamestnávateľa sa nebude týkať zamestnancov vykonávajúcich prácu zaradenú do kategórie 1. Okrem toho sa novelou zákona č. 355/2007 Z. z. vymedzia náležitosti tejto evidencie zamestnancov, ktorá bude obsahovať názvy profesií a faktory práce a pracovného prostredia, ktorým sú zamestnanci konkrétnych profesií vystavení s uvedením kategórie práce osobitne u jednotlivých faktorov práce a pracovného prostredia, ako aj výsledkov kvalitatívneho a kvantitatívneho zisťovania (merania) zdraviu škodlivých faktorov pracovného prostredia pri hodnotení zdravotných rizík, ak bolo vykonané.

- predkladať príslušnému orgánu verejného zdravotníctva návrhy na zaradenie prác do tretej kategórie alebo štvrtej kategórie (rizikové práce), návrhy na zmenu alebo vyradenie prác z tretej kategórie alebo štvrtej kategórie,

zmena v novele zákona č. 355/2007 Z. z. – návrhy bude zamestnávateľ predkladať v spolupráci s PZS

- oznámiť bezodkladne po prehodnotení zdravotného rizika príslušnému orgánu verejného zdravotníctva každú zmenu podmienok výkonu práce, ktorá by mohla mať vplyv na zvýšenie zdravotného rizika prác zaradených do druhej kategórie a tým na ich zaradenie do tretej kategórie alebo štvrtej kategórie,

zmena v novele zákona č. 355/2007 Z. z. – povinnosť bude vypustená

- vypracovať v spolupráci s PZS a predložiť každoročne k 31. decembru príslušnému orgánu verejného zdravotníctva informáciu o výsledkoch hodnotenia zdravotných rizík a opatreniach vykonaných na ich zníženie alebo odstránenie na pracoviskách, na ktorých zamestnanci vykonávajú rizikové práce,

zmena v novele zákona č. 355/2007 Z. z. – informácia, ktorá obsahuje údaje k 31. decembru sa bude predkladať príslušnému orgánu verejného zdravotníctva do 15. januára nasledujúceho roka

- zabezpečiť kvalitatívne a kvantitatívne zisťovanie (meranie) zdraviu škodlivých faktorov pracovného prostredia, ktoré používajú pri svojej činnosti, alebo ktoré pri

23

ich činnosti vznikajú, a ktorých používanie a prípustné hodnoty sú upravené osobitnými predpismi (§ 52 ods. 1 písm. c) zákona č. 355/2007 Z. z.),

- viesť záznamy, ktoré obsahujú údaje o zamestnancoch pri kvalitatívnom a kvantitatívnom zisťovaní (meraní) zdraviu škodlivých faktorov pracovného prostredia pri hodnotení zdravotných rizík, a to hluku, vibrácií, ionizujúceho žiarenia, neionizujúceho žiarenia (elektromagnetického žiarenia, ultrafialového žiarenia, infračerveného žiarenia, laserového žiarenia), tepelno-vlhkostnej mikroklímy, chemických faktorov, karcinogénnych a mutagénnych faktorov, biologických faktorov, fyzickej záťaže, psychickej pracovnej záťaže a zvýšeného tlaku vzduchu,

zmena v novele zákona č. 355/2007 Z. z. – povinnosť bude vypustená

- písomne oznámiť príslušnému orgánu verejného zdravotníctva, ak zabezpečuje PZS vlastnými zamestnancami,

zmena v novele zákona č. 355/2007 Z. z. – povinnosť bude vypustená

- po zániku živnosti alebo zániku spoločnosti bezodkladne odovzdať dokumentáciu súvisiacu s ochranou zdravia pri práci a zdravotnými rizikami príslušnému orgánu verejného zdravotníctva.

Novelou zákona č. 355/2007 Z. z. budú doplnené nové povinnosti zamestnávateľov na základe požiadaviek vyplývajúcich z praxe: - poskytnúť príslušnému orgánu verejného zdravotníctva súčinnosť pri prešetrovaní

pracovných podmienok a spôsobu práce posudzovanej osoby (t. j. súčasného alebo bývalého zamestnanca) pri podozrení na chorobu z povolania alebo ohrozenie chorobou z povolania,

- oznámiť každoročne do 15. januára v elektronickej podobe príslušnému orgánu

verejného zdravotníctva údaje týkajúce sa zamestnancov vykonávajúcich prácu zaradenú do kategórie 2 k 31. decembru predchádzajúceho kalendárneho roka; vymedzujú sa náležitosti tohto oznámenia (Vzhľadom na nutnosť zabezpečiť podmienky elektronického oznamovania údajov, toto ustanovenie novely zákona nadobudne účinnosť 1. júla 2018).

Pracovná zdravotná služba Povinnosťou zamestnávateľa je zabezpečiť zdravotný dohľad pre všetkých zamestnancov. Táto povinnosť zamestnávateľa je v súlade so smernicou Rady 89/391/EHS o zavádzaní opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a zdravia pracovníkov pri práci; vzťahuje sa na zamestnancov vo všetkých odvetviach hospodárstva. PZS je odborná a poradenská služba pre zamestnávateľov v oblasti ochrany a podpory zdravia pri práci. Spôsob zabezpečenia PZS zo strany zamestnávateľa Zamestnávateľ si môže zabezpečiť PZS vlastnými odbornými zamestnancami, ktorí sú s ním v pracovnoprávnom vzťahu alebo obdobnom pracovnom vzťahu

PZS pre zamestnancov, ktorí vykonávajú práce zaradené do kategórie 1, 2, 3 alebo 4

24

Zamestnávateľ má vlastný tím PZS, ktorého súčasťou je minimálne pracovný lekár a verejný zdravotník. Títo zdravotnícki pracovníci vykonávajú dohľad nad pracovnými podmienkami; pracovný lekár vykonáva aj posudzovanie zdravotnej spôsobilosti zamestnancov na prácu.

PZS pre zamestnancov, ktorí vykonávajú práce zaradené do kategórie 1 a 2 Zamestnávateľ môže zabezpečiť dohľad nad pracovnými podmienkami vlastnými zamestnancami niekoľkými spôsobmi, a to okrem tímu PZS aj:

- samostatne lekárom (s určenou špecializáciou v odbore všeobecné lekárstvo, pracovné lekárstvo alebo verejné zdravotníctvo),

- samostatne verejným zdravotníkom,

- samostatne bezpečnostným technikom alebo autorizovaným bezpečnostným technikom.

zmena v novele zákona č. 355/2007 Z. z. – BT a ABT nebudú vykonávať PZS (dohľad nad pracovnými podmienkami)

Ďalším spôsobom je zabezpečenie PZS dodávateľským spôsobom a to:

PZS pre zamestnancov, ktorí vykonávajú práce zaradené do kategórie 1, 2, 3 alebo 4

- fyzickou osobou – podnikateľom alebo právnickou osobou, ktorá má oprávnenie vydané na výkon PZS Úradom verejného zdravotníctva SR (má tím odborných zdravotníckych pracovníkov, minimálne pracovného lekára a verejného zdravotníka),

PZS pre zamestnancov, ktorí vykonávajú práce zaradené do kategórie 1 alebo 2, okrem fyzickej osoby – podnikateľa a právnickej osoby, ktorá má oprávnenie na výkon PZS aj:

- fyzickou osobou – podnikateľom alebo právnickou osobou, ktorá je poskytovateľom zdravotnej starostlivosti poskytujúcim zdravotnú starostlivosť (v určenom špecializačnom odbore všeobecné lekárstvo, pracovné lekárstvo alebo verejné zdravotníctvo) na základe licencie vydanej Slovenskou lekárskou komorou,

- fyzickou osobou – podnikateľom, ktorá je verejným zdravotníkom alebo je právnickou osobou, ktorá má živnostenské oprávnenie na vykonávanie dohľadu nad pracovnými podmienkami a má zodpovedného zástupcu s vyššie uvedeným vzdelaním,

zmena v novele zákona č. 355/2007 Z. z. – u verejného zdravotníka sa bude vyžadovať prax na pracovisku orgánu verejného zdravotníctva alebo PZS v trvaní najmenej 2 roky

- fyzickou osobou – podnikateľom, ktorá nezamestnáva iné fyzické osoby a je bezpečnostným technikom alebo autorizovaným bezpečnostným technikom,

zmena v novele zákona č. 355/2007 Z. z. – BT a ABT nebudú vykonávať PZS (dohľad nad pracovnými podmienkami)

25

- fyzickou osobou – podnikateľom alebo právnickou osobou, ktorá má oprávnenie na výkon bezpečnostnotechnickej služby a má zodpovedného zástupcu, ktorý je bezpečnostným technikom alebo autorizovaným bezpečnostným technikom.

zmena v novele zákona č. 355/2007 Z. z. – BTS nebude vykonávať PZS (dohľad nad pracovnými podmienkami)

Povinnosťou osoby, ktorá vykonáva dohľad nad pracovnými podmienkami samostatne dodávateľským spôsobom pre zamestnancov vykonávajúcich práce zaradené do kategórie 1 alebo 2, je písomne ohlásiť začatie svojej činnosti Úradu verejného zdravotníctva SR; náležitosti ohlásenia sú súčasťou zákona č. 355/2007 Z. z.

zmena v novele zákona č. 355/2007 Z. z. – bude doplnená lehota na ohlásenie a to 30 dní od začatia činnosti

Náplň činnosti PZS, povinnosti PZS V zákone č. 355/2007 Z. z. sa určuje náplň činnosti PZS, ktorá v rámci dohľadu nad pracovnými podmienkami hodnotí najmä zdravotné riziká, ktoré ohrozujú zdravie zamestnancov pri práci, podieľa sa na vypracovaní posudku o riziku pre zamestnávateľa, dáva zamestnávateľovi návrhy na zaradenie prác do kategórií z hľadiska zdravotných rizík a navrhuje zamestnávateľovi opatrenia na zníženie alebo odstránenie rizika. Na činnosti PZS v pracovnom prostredí nadväzuje hodnotenie expozície zamestnancov jednotlivým faktorom práce a pracovného prostredia a posudzovanie zdravotnej spôsobilosti zamestnancov na prácu výkonom lekárskych preventívnych prehliadok vo vzťahu k práci. Jednou z dôležitých činností PZS je poskytovanie poradenstva zamestnávateľom a zamestnancom v oblasti ochrany zdravia pri práci.

zmena v novele zákona č. 355/2007 Z. z. – náplň činnosti PZS bude osobitne pre zamestnancov vykonávajúcich práce zaradené kategórie 1 alebo 2 a osobitne pre zamestnancov vykonávajúcich práce zaradené do kategórie 3 alebo 4, pričom bude diferencovaná podľa miery zdravotného rizika pri práci; zároveň bude vypustený minimálny časový rozsah výkonu PZS podľa kategórii prác u zamestnávateľov, a to pri výkone dohľadu nad pracovnými podmienkami aj pri výkone lekárskych preventívnych prehliadok vo vzťahu k práci Zákon č. 355/2007 Z. z. obsahuje povinnosti držiteľa oprávnenia na vykonávanie činnosti PZS dodávateľským spôsobom (tímov PZS), ako aj povinnosti osôb samostatne vykonávajúcej dohľad nad pracovnými podmienkami. Kontrolu činnosti tímov PZS, ktoré vykonávajú činnosť dodávateľským spôsobom, vykonáva Úrad verejného zdravotníctva SR. Okrem toho kontrolujú činnosť tímov PZS, ako aj osôb, ktoré vykonávajú dohľad nad pracovnými podmienkami samostatne (u zamestnávateľa) regionálne úrady verejného zdravotníctva v rámci štátneho zdravotného dozoru na pracovisku.

26

POSTUP LEKÁRA A ZAMESTNÁVATEĽA PRI POSUDZOVANÍ

ZDRAVOTNEJ SPÔSOBILOSTI NA PRÁCU A PROBLÉMY V PRAXI

MUDr. Viliam Bršiak, MPH, Pro Benefit s.r.o. Púchov

Vstupná LPP a periodická LPP slúži na:

• priebežné a pravidelné sledovanie a hodnotenie zdravotného stavu

zamestnancov a ich zdravotnej spôsobilosti na prácu

§ 30e zákona č. 355/2007 Z. z.

Posudzovanie zdravotnej spôsobilosti na prácu sa vykonáva na základe hodnotenia

zdravotného rizika z expozície faktorom práce a pracovného prostredia a výsledkov

lekárskej preventívnej prehliadky vo vzťahu k práci u

a) zamestnanca,

1. ktorý vykonáva prácu zaradenú do tretej kategórie alebo štvrtej kategórie,

2. pri opakovanom výskyte choroby z povolania u rovnakej profesie na tom

istom pracovisku,

3. ktorého zdravotnú spôsobilosť na prácu vyžaduje osobitný predpis,

4. ktorý vykonáva prácu zaradenú do druhej kategórie, tretej kategórie alebo

štvrtej kategórie, ak túto prácu nevykonával viac ako šesť mesiacov zo

zdravotných dôvodov.

b) fyzickej osoby - podnikateľa, ktorá nezamestnáva iné fyzické osoby,

1. ktorá vykonáva prácu zaradenú do tretej kategórie alebo štvrtej kategórie,

2. ktorej zdravotnú spôsobilosť na prácu vyžaduje osobitný predpis,

c) inej fyzickej osoby, ktorá sa uchádza o zamestnanie

1. na výkon prác zaradených do tretej kategórie alebo štvrtej kategórie, alebo

2. ak jej zdravotnú spôsobilosť na prácu vyžaduje osobitný predpis,

d) pracovníka so zdrojmi ionizujúceho žiarenia kategórie A.

Povinnosť zabezpečiť posúdenie zdravotnej spôsobilosti ako aj

periodické lekárske preventívne prehliadky vo vzťahu k práci u zamestnancov

zaradených do 1.a 2. kategórie, je vykonávaná iba podľa osobitných právnych

predpisov.

§ 6 ods. 1 písm. o) zákona č. 124/2006

Povinnosť zaraďovať zamestnancov na výkon práce so zreteľom na ich

zdravotný stav, najmä na výsledok posúdenia ich zdravotnej spôsobilosti na

prácu, schopnosti, na ich vek, kvalifikačné predpoklady a odbornú spôsobilosť podľa

právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany

27

zdravia pri práci a nedovoliť, aby vykonávali práce, ktoré nezodpovedajú ich

zdravotnému stavu, najmä výsledku posúdenia ich zdravotnej spôsobilosti na prácu.

Náplň lekárskych preventívnych prehliadok vo vzťahu k práci

• Je uvedená vo Vestníku MZ SR čiastka 29-38, ročník 64, zo dňa 2.

novembra 2016

• Ministerstvo zdravotníctva vydáva odborné usmernenia, ktorými plní svoju

pôsobnosť na základe § 45 ods. 1 písm. b) zákona č. 576/2004 Z. z.

o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej

starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

• Podľa zákona č. 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke

zákonov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa za

všeobecne záväzné právne predpisy považujú: Ústava SR, ústavné zákony,

zákony, nariadenia vlády Slovenskej republiky, vyhlášky a opatrenia

ministerstiev, ostatných ústredných orgánov štátnej správy, iných orgánov

štátnej správy a Národnej banky Slovenska.

• Tieto všeobecne záväzné právne predpisy sú vyhlasované v Zbierke zákonov

Slovenskej republiky.

• Odborné usmernenia, ktoré vydáva Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej

republiky na základe § 45 ods. 1 písm. b) zákona o zdravotnej starostlivosti,

sú uverejnené vo Vestníku Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky

a slúžia na usmernenie poskytovania zdravotnej starostlivosti.

• Odborné usmernenie nemá všeobecnú právnu záväznosť a nemožno sa

priamo domáhať jeho dodržiavania jednotlivými subjektmi, ktorým je

adresované.

• Usmernenia vydávané Ministerstvom zdravotníctva Slovenskej republiky, sú

len určitým návodom na poskytovanie zdravotnej starostlivosti a s ňou

súvisiacich činností.

Najčastejšie chyby pri LPP vykonávané lekármi v kategórii rizika 1 a 2

1. Spôsob vyšetrenia ako u chorého pacienta, dôraz na internistické vyšetrenie

2. Vyšetrovanie nie je zamerané na faktory práce a pracovného prostredia

3. Absencia alebo povrchné vyšetrovanie príznakov na SKT, entezopatie a

celkovo funkčnosť podpornopohybového aparátu.

4. Liečba bez neurologického alebo ortopedického vyšetrenia (obstreky, masti)

28

Lekár pri LPP

• Lekár je povinný vyšetrovať zamestnanca kompletne podľa požiadaviek práce

a stavu pracovného prostredia.

• Lekár posudzuje zdravotný stav uchádzača o zamestnanie alebo

zamestnanca podľa údajov v zdravotnej dokumentácii alebo výpisu zo

zdravotnej dokumentácie a podľa vlastného vyšetrenia prípadne vyšetrenia

odborného lekára.

• Každý druh vyšetrenia sa musí vykonať podľa návodu na štandardný postup.

• Lekár odoberá anamnézu osobnú, rodinnú a pracovnú.

• Vyšetruje pohľadom, posluchom, pohmatom alebo poklepom.

• Moč sa vyšetruje orientačne pomocou testovacích prúžkov.

• Lekár vydáva posudok o zdravotnej spôsobilosti na prácu po porovnaní

výsledkov so zdravotnej dokumentácie alebo výpisu so zdravotnej

dokumentácie, aktuálnym zdravotným stavom zisteným pri prehliadke

a porovnaním s nárokmi profesie ktorú má zamestnanec vykonávať.

• Ak lekár zistí poruchu zdravia, ktorá má vzťah k faktorom práce alebo

k pracovnému prostrediu, a ak je potrebné odborné vyšetrenie, konečný záver

o pracovnom zaradení urobí po vyšetrení príslušným odborným lekárom.

• Jednou z najčastejších príčin vzniku zdravotného obmedzenia je ochorenie

z dlhodobého, nadmerného a jednostranného zaťaženia horných končatín.

Preto je potrebné aby pri posudzovaní zdravotného stavu pri profesiách, kde

sú zaťažované horné končatiny boli vykonané nasledujúce vyšetrenia.

• Pre zistenie symptómov karpálneho tunela (SKT) sú dôležité:

A) Anamnestické údaje:

• mravenčenie alebo tŕpnutie prstov alebo ruky, najmä palca, ukazováka,

prostredníka alebo aj časti prstenníka, (nie malíčka)

• bolesť vyžarujúca do dlane či prstov, zvlášť po vynaložení sily alebo vyššej

frekvencii opakovania pohybov pri práci

• bolesť cez noc, ktorá môže spôsobiť budenie

• pocit slabosti v rukách a problém udržať aj menšie predmety (najmä ráno

po prebudení)

• pocit straty citlivosti v niektorých prstoch rúk

• edém alebo svalová hypotrofia v postihnutej oblasti

B) Vyšetrenia:

• Tinnelov test - poklepanie na lig. carpi transversum vyvolá bolesť v senzitívnej

oblasti n. medianus

29

• Phalenov test – 90̊ hyperflexia v zápästí trvajúca 60 sekúnd alebo aj kratšie ak

manéver vyprovokuje príznaky z kompresie n. medianus.

• Porovnanie veľkosti svaloviny na ohýbačoch palca na obidvoch dlaniach

• Príznak štipky

C) Elektromyografické stanovenie rýchlosti vedenia n. medianus v prípade

podozrenia na SKT

• Epikondylitídy humeru (radiálne – „tenisový lakeť“, ulnárne – „golfový

lakeť“)

• Stlačenie príslušného epikondylu je bolestivé. Pri radiálnej epikondylitíde nie je

možná extenzia zápästia ruky proti odporu. Pri ulnárnej epikondylitíde je

bolestivá flexia prstov a zápästia proti odporu.

Zamestnávateľ pri LPP, zákon 355/2007 §30e

(8) Lekárske preventívne prehliadky vo vzťahu k práci podľa odseku 7 písm. b) sa

vykonávajú

• a) jeden raz za dva roky u zamestnanca a fyzickej osoby – podnikateľa, ktorá

nezamestnáva iné fyzické osoby, ak vykonávajú práce zaradené do tretej

kategórie,

• b) jeden raz za rok u zamestnanca a fyzickej osoby – podnikateľa, ktorá

nezamestnáva iné fyzické osoby, ak vykonávajú práce zaradené do štvrtej

kategórie, a u pracovníka so zdrojmi ionizujúceho žiarenia kategórie A.

Zákon 355/2007 §30f odsek 1

• Lekár, ktorý posudzuje zdravotnú spôsobilosť na prácu, zaznamená výsledky

vyšetrení lekárskej preventívnej prehliadky vo vzťahu k práci do svojej

zdravotnej dokumentácie a vypracuje lekársky posudok o zdravotnej

spôsobilosti na prácu. Lekársky posudok o zdravotnej spôsobilosti na prácu

odovzdá zamestnávateľovi alebo fyzickej osobe – podnikateľovi, ktorá

nezamestnáva iné fyzické osoby; kópie lekárskeho posudku o zdravotnej

spôsobilosti na prácu doručí zamestnancovi a lekárovi, s ktorým má

zamestnanec alebo fyzická osoba – podnikateľ, ktorá nezamestnáva iné

fyzické osoby, uzatvorenú dohodu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti, a na

požiadanie mu poskytne výsledky vyšetrení získané pri výkone lekárskej

preventívnej prehliadky vo vzťahu k práci.

• Personálne oddelenie vedie lehotník prehliadok jednotlivých zamestnancov.

• Ak je zamestnanec zaradený do kategórie rizika 3 alebo 4 pred absolvovaním

prehliadky obdrží 3 exempláre žiadostí o vykonanie lekárskej prehliadky

a u svojho ošetrujúceho lekára si vyzdvihne zdravotný záznam. Ak mu

ošetrujúci lekár záznam nevydá, požiada o výpis zo zdravotnej dokumentácie.

Tento výpis je spoplatnený a musí obsahovať všetky náležitosti. Zamestnanec

doklad o zaplatení predloží na preplatenie zamestnávateľovi. Ak je lekár, ktorý

30

vykonáva posúdenie zároveň ošetrujúcim lekárom zamestnanca stačia len 2

tlačivá.

• Poverený zamestnanec zamestnávateľa dohodne s lekárom PZS, ktorý

vykonáva prehliadky dátum a hodinu vyšetrenia.

• Zamestnávateľ určí po dohode s pracovnou zdravotnou službou lekára na

výkon posudzovania zdravotnej spôsobilosti na prácu, ktorý má požadovanú

odbornosť. Týmto nie je narušené právo na slobodnú voľbu lekára za účelom

diagnostiky a liečby.

• So žiadosťami na vykonanie lekárskej prehliadky a vypracovanie lekárskeho

posudku na výkon práce zamestnanec absolvuje prehliadku u určeného

zmluvného lekára PZS.

• V prípade, že sú potrebné ďalšie odborné vyšetrenia na posúdenie zdravotnej

spôsobilosti na prácu zamestnanec absolvuje tieto u príslušného odborného

lekára na základe žiadosti o vyšetrenie, ktorú vypíše zmluvný lekár PZS.

V prípade, že je dopredu určené aké odborné vyšetrenie musí zamestnanec

absolvovať (napr. ORL a audio vyšetrenie pri práci v hlučnom prostredí) je

vhodné aby bol lekárom PZS alebo personálnym oddelením vyslaný priamo

na odborné vyšetrenie k zmluvnému odbornému lekárovi PZS a s výsledkom

vyšetrenia sa dostavil k všeobecnému zmluvnému lekárovi PZS.

• Celkový záver vyšetrenia vykoná zmluvný lekár PZS v prípade, že sa jedná

o zamestnanca zaradeného do 3. alebo 4. kategórie rizika.

• Všeobecný lekár PZS pri posudzovaní zdravotnej spôsobilosti na prácu

u zamestnancov, ktorí vykonávajú práce zaradené do 3. a 4. kategórie

spolupracuje s lekárom z tímu PZS, ktorý má špecializáciu v špecializačných

odboroch pracovné lekárstvo, klinické pracovné lekárstvo a toxikológia alebo

služby zdravia pri práci.

• Jeden exemplár posudku si necháva zmluvný lekár PZS, druhý exemplár

zamestnanec odovzdá na personálnom oddelení zamestnávateľa, tretí

exemplár odovzdá spolu so zdravotnou dokumentáciou ošetrujúcemu lekárovi.

Ak je lekár, ktorý posudzuje zdravotnú spôsobilosť na prácu súčasne aj

ošetrujúcim lekárom zamestnanca sú potrebné len dva exempláre posudku.

• Posudzovanie zdravotnej spôsobilosti na výkon práce u zamestnancov, ktorí

sú zaradení do kategórie rizika 1 alebo 2 a vykonávajú činnosť podľa

osobitných predpisov môže vykonávať aj lekár s atestáciou všeobecné

lekárstvo alebo všeobecná starostlivosť o deti a dorast, ktorý nie je zmluvný

lekár PZS.

• Zmluvný lekár PZS postupuje pri posudzovaní zdravotnej spôsobilosti na

prácu podľa platných predpisov a podľa metodického usmernenia vedúceho

tímu PZS, tak ako je to určené v dohode medzi PZS a lekárom, ktorý

vykonáva posudzovanie zdravotnej spôsobilosti na prácu.

31

PODMIENKY PRE ŽIADATEĽOV O VYDANIE

OPRÁVNENIA NA VÝCHOVU A VZDELÁVANIE V OBLASTI

OCHRANY PRÁCE

Aktualizované: 25.07.2017

Pre získanie oprávnenia na výchovu a vzdelávanie v oblasti ochrany práce (ďalej

„VaVZ“) je v zmysle § 27 zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci

a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej „zákon

č. 124/2006 Z. z.“) a vyhlášky MPSVR SR č. 356/2007 Z. z., ktorou sa ustanovujú

podrobnosti o požiadavkách a rozsahu výchovnej a vzdelávacej činnosti, o projekte výchovy

a vzdelávania, vedení predpísanej dokumentácie a overovaní vedomostí účastníkov

výchovnej a vzdelávacej činnosti (ďalej „vyhláška č. 356/2007 Z. z.“) žiadateľ o vydanie

oprávnenia na VaVZ (skupina 01 – 10) povinný na Národný inšpektorát práce predložiť:

1. žiadosť o vydanie oprávnenia na výchovu a vzdelávanie

• v žiadosti o vydanie oprávnenia fyzická osoba uvedie:

a) meno, priezvisko, dátum narodenia a adresu trvalého pobytu,

b) osobné údaje odborného zástupcu, ak je určený podľa § 27 ods. 4 písm. b) zákona č.

124/2006 Z. z.,

c) osobné údaje školiteľa,

d) činnosť, na ktorú žiada vydať oprávnenie na výchovu a vzdelávanie.

• v žiadosti o vydanie oprávnenia právnická osoba uvedie:

a) názov, sídlo a právnu formu,

b) osobné údaje štatutárneho orgánu,

c) osobné údaje odborného zástupcu,

d) osobné údaje školiteľa,

e) činnosť, na ktorú žiada vydať oprávnenie na výchovu a vzdelávanie,

2. výpis zo živnostenského registra (nie starší ako 3 mesiace), ak je žiadateľom fyzická

osoba v zmysle § 27 ods. 4 písm. a) zákona č. 124/2006 Z. z.,

3. ak je žiadateľom fyzická osoba, doklad o odbornej spôsobilosti na činnosť, na ktorú

žiada vydať oprávnenie na VaVZ (odborné spôsobilosti pre jednotlivé skupiny sú uvedené v

prílohe č. 2a „zákona č. 124/2006 Z. z.),

32

4. ak je žiadateľom fyzická osoba, ktorá sama nedisponuje odbornou spôsobilosťou, alebo

právnická osoba, musí žiadateľ určiť odborného zástupcu, ktorý disponuje dokladom o

odbornej spôsobilosti podľa prílohy č. 2a zákona č. 124/2006 Z. z. (nemôže túto činnosť

vykonávať pre inú fyzickú alebo právnickú osobu),

5. pracovnú zmluvu s odborným zástupcom,

6. doklad o odbornej spôsobilosti školiteľa (odborné spôsobilosti pre jednotlivé skupiny

sú uvedené v prílohe č. 2a zákona č. 124/2006 Z. z.),

7. potvrdenie o absolvovaní aktualizačnej odbornej prípravy (uvedenie dátumu

absolvovania aktualizačnej odbornej prípravy v písomnom doklade, v preukaze alebo v

osvedčení), pri osvedčeniach autorizovaného bezpečnostného technika (ďalej „ABT“) musí

byť doložené samostatné potvrdenie o absolvovaní aktualizačnej odbornej prípravy s

uvedením dátumu jej vykonania (nepostačuje potvrdenie na zadnej strane dokladu),

8. lekársky posudok (dôležitý je obsah lekárskeho posudku, vzor lekárskeho posudku je

uvedený v prílohe 3c zákona č. 355/2007 Z. z. od 01. 08. 2014) potvrdzujúci zdravotnú

spôsobilosť odborného zástupcu a školiteľa vo vzťahu k práci v súlade s § 16 ods. 6 zákona

č. 124/2006 Z. z. v nadväznosti na § 39f zákona č. 124/2006 Z. z. (nevzťahuje sa na ABT),

9. doklad o lektorskej spôsobilosti školiteľa - osvedčenie o absolvovaní akreditovaného

lektorského kurzu vydané vzdelávacou inštitúciou ďalšieho vzdelávania alebo iný doklad o

absolvovaní pedagogického štúdia. Uznáva sa aj andragogické minimum pre lektorov, resp.

iný doklad vydaný akreditovaným subjektom,

10. doklad o splnení podmienky dĺžky odbornej praxe odborného zástupcu a školiteľa

trvajúcej najmenej 3 roky v predchádzajúcich siedmich rokoch (požiadavky na odbornú prax

pre jednotlivé skupiny sú uvedené v prílohe č. 2a zákona č. 124/2006 Z. z.),

• v doklade o splnení podmienky dĺžky odbornej praxe je potrebné uviesť:

a) meno a priezvisko odborného zástupcu, resp. školiteľa,

b) dobu výkonu odbornej činnosti (od – do), podľa druhu žiadaného oprávnenia na výchovu

a vzdelávanie,

c) rozsah vykonávanej odbornej činnosti (napr. uvedenie druhu a skupiny technických

zariadení, uvedenie druhov motorových vozíkov a pod.),

d) spôsob výkonu prác (pracovnoprávny vzťah alebo dodávateľský spôsob).

Doklad (potvrdenie) o splnení podmienky dĺžky odbornej praxe musí byť vydaný

zamestnávateľom alebo odberateľom služieb pri dodávateľskom spôsobe výkonu jeho

služieb (u fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom). Oprávnenosť

subjektu na výkon predmetnej činnosti sa preveruje prostredníctvom obchodného registra,

resp. živnostenského registra. Predmetný doklad musí byť potvrdený a podpísaný

štatutárnym orgánom zamestnávateľa alebo odberateľa služieb s uvedením miesta a

33

dátumu. V prípade, ak je podpísané osobou oprávnenou zastupovať zamestnávateľa v

pracovnoprávnych vzťahoch, je potrebné doložiť príslušné splnomocnenie na tieto úkony.

11. vyhlásenie o materiálno-technickom zabezpečení (ďalej „MTZ“),

• Vyhlásenie o MTZ ako samostatný doklad obsahuje zoznam materiálno-technického

vybavenia žiadateľa, ktoré bude používané pri realizovaní VaVZ. Uvedený doklad musí

byť podpísaný žiadateľom s uvedením miesta a dátumu. Vo vyhlásení o MTZ žiadateľ

deklaruje spôsob zabezpečenia priestoru pre teoretickú časť výchovno-vzdelávacej aktivity

a spôsob zabezpečenia priestoru pre praktickú časť výchovno-vzdelávacej aktivity (ak je

praktická časť súčasťou výchovno-vzdelávacej aktivity). Pri praktickej časti VaVZ žiadateľ

deklaruje spôsob zabezpečenia pracovného prostriedku VaVZ.

• MTZ ďalej obsahuje zoznam didaktických pomôcok, spôsob prístupu k technickým

normám a pri meracích prístrojoch sa uvádza ich presný názov a ich výrobné číslo a

deklaruje sa spôsob ich zabezpečenia (vlastné, v prenájme).

12. vzorový projekt, ktorý obsahuje:

• názov výchovnej a vzdelávacej aktivity v súlade s činnosťou, na ktorú sa oprávnenie na

výchovu a vzdelávanie požaduje,

• cieľ výchovy a vzdelávania,

• požadované ukončené vzdelanie na zaradenie uchádzača do výchovnej a vzdelávacej

aktivity a splnenie ďalších podmienok na vydanie osvedčenia, preukazu a písomného

dokladu (§ 16 ods. 2 zákona č. 124/2006 Z. z.),

• formy a metódy vzdelávania,

• učebný plán so stanoveným počtom hodín (60 minútových),

• učebnú osnovu,

• zoznam školiteľov pre jednotlivé témy,

• spôsob záverečného overenia vedomostí,

• zloženie skúšobnej komisie,

• formu ukončenia výchovno-vzdelávacej aktivity,

• písomný záznam o priebehu záverečného overovania vedomostí,

• vedenie záznamovej knihy.

13. správny poplatok v hodnote 82,50 €.

34

Predložené doklady slúžiace na preukázanie odbornej, lektorskej spôsobilosti a iné

požadované doklady predkladané žiadateľom musia byť vo forme originálu alebo

osvedčenej kópie dokladu.

Spôsob úhrady správneho poplatku je uvedený na internetovej stránke národného

inšpektorátu práce v časti: Hlavné menu, Správne poplatky:

http://www.nip.sk/?id_af=491&ins=nip.

V prípade ďalších otázok týkajúcich sa odbornej spôsobilosti a odbornej praxe odborných

zástupcov a školiteľov na môžete formou e-mailu: michal.hornak@ip.gov.sk alebo

telefonickou formou: 055/ 7979 919 obrátiť na Ing. Michala Horňaka, zamestnanca oddelenia

BOZP odboru inšpekcie práce.