INVÁZNE DRUHY RASTLÍN

Mgr. Rudolf PadoObčianske združenie TATRY

2013 , aktualizácia - júl 2014

INVÁZNE DRUHY RASTLÍN – ZÁKLADNÉ POJMY

Invázia, invázny – je odvodené z latinského slova „invado“ (-ere, -vasi, -vasum) a znamená – vtrhnúť, vpadnúť, násilne vstupovať.

Biologická (biotická) invázia – spontánne šírenie nepôvodných – cudzokrajných druhov organizmov v  novom prostredí a ich hromadné prenikanie – „vstupovanie“ do spoločenstiev. Takto sa správajúci cudzokrajný druh sa označuje ako invázny.

Introdukcia – zavedenie druhu do novej oblasti, či pohyb druhu (pomocou človeka), poddruhu alebo nižšieho taxónu (vrátane akejkoľvek jeho časti, gaméty alebo propaguly, ktorá dokáže prežiť, ale sa aj rozmnožovať) mimo svoj prirodzený areál (pôvodný alebo terajší). Introdukcia môže byť:

úmyselná (vykonaná človekom zámerne; napr. na získanie nových zdrojov potravy – zemiak, kukurica a pod.),

neúmyselná (vykonaná človekom nezámerne, nechcene; znamená prísun, zavlečenie, nepôvodných druhov, napr. spolu s dovozom tovaru – obilia, ovocia, zeleniny, vlny a pod.).

Invázny (invadujúci) druh – nepôvodný druh, ktorý sa správa invázne v území zavlečenia alebo introdukcie. Druh, ktorého založenie populácie a šírenie populácie ohrozuje ekosystémy, stanovištia alebo druhy s ekonomickým alebo environmentálnym poškodením.

Invázne rastliny – naturalizované rastliny, ktoré vytvárajú rozmnožujúce sa populácie, vo veľkom počte a v značných vzdialenostiach od rodičovských rastlín (približná škála > 100 m; < 50 rokov pre taxóny rozmnožujúce sa semenami a inými propagulami; > 6 m/3 roky pre taxóny, ktoré sa rozmnožujú koreňmi, podzemkami, poplazmi a i.) a takto majú potenciál šíriť sa na značne veľkom území.

Potenciálne invázne rastliny – invázne rastliny, ktoré nemajú v súčasnosti taký invázny potenciál, aby výraznejším spôsobom vstupovali do prirodzených spoločenstiev a ohrozovali ich diverzitu. Za určitých priaznivých okolností sa však môžu začať rozmnožovať a šíriť do väčšej vzdialenosti od materských rastlín. Do tejto skupiny patria aj druhy, ktoré majú vyšší invázny potenciál len v určitom vymedzenom priestore (napr. na regionálnej úrovni).

VLASTNOSTI INVÁZNYCH DRUHOV RASTLÍN

Vysoká konkurenčná schopnosť (vitalita, odolnosť voči stresom, dlhé obdobie kvitnutia a tvorby plodov, formovanie dominantného porastu v štádiu semenáčikov, rýchly vegetatívny rast juvenilných a reprodukčne dospelých jedincov).

Schopnosť prežívať nepriaznivé obdobia (sucho, záplavy). Schopnosť rásť aj na odlišných typoch stanovíšť, ako je tomu na

miestach ich prirodzeného výskytu. Dobré reprodukčné vlastnosti (vegetatívne rozmnožovanie pomocou

podzemkov, hľúz; generatívne – tvorba veľkého množstva semien, vysoká klíčivosť semien, klíčiace semená nemajú zvláštne nároky na prostredie).

Účinné mechanizmy rozširovania. Absencia alebo obmedzená frekvencia/hustota domácich prirodzených

nepriateľov (predátorov, parazitov, chorôb).

ŠÍRENIE INVÁZNYCH DRUHOV RASTLÍN

antropochórne – pričinením človeka, jeho priamou alebo nepriamou činnosťou (úmyselné vysádzanie, vyhadzovanie rastlín na skládky, zemné práce pri tokoch a v stavebníctve ...)

zoochórne – prostredníctvom živočíchov (priľnutie na telo živočícha, šírenie v truse živočíchov ...)

anemochórne – pričinením vetra (unášanie vetrom) nautochoricky – pričinením tečúcej vody (unášanie

semien a časti rastlín vodou) autochoricky – bez účasti faktorov stanovišťa (napr.

vystreľovanie semien z toboliek netýkavky žliazkatej)

ENVIRONMENTÁLNE DOPADY Negatívne ovplyvňujú a zásadným spôsobom menia pôvodné

druhové zloženie vegetácie a vytvárajú v pomerne krátkom čase nové typy spoločenstiev.

Súvislými, dobre zapojenými porastami zhoršujú svetelno-tepelné podmienky pôvodným druhom rastlín. Tienenie bráni ostatným prítomným druhom v ichraste, bráni vyklíčeniu a následnému rastu ďalších druhov rastlín, vrátane vlastných semenáčikov.

Rýchlo obsadzujú nové stanovištia, pričom k tomu využívajú najmä skládky, opustené a zanedbané miesta.

Ich porasty rozrušujú trávny drn, čo najmä pri lokalitách situovaných na svahoch (cesty, vodné toky, hrádze a pod.) môže zapríčiniť eróziu, pretože v zimných mesiacoch pri usychaní týchto rastlín zostáva pôdny povrch obnažený a nespevnený.

ZDRAVOTNÉ DOPADY Peľové alergie. Boľševník obrovský: veľmi vážne kožné poranenia

(popáleniny).

Bunková šťava boľševníka obsahuje fotoaktívne furokumaríny, ktoré vyvolávajú veľmi vážne poškodenia kože. Jej účinky sú porovnateľné s účinkami bojovej otravnej látky yperit.

EKONOMICKÉ DOPADY Poškodzovanie dlažieb, asfaltových povrchov ciest, ich

obrubníkov a pod. prerastaním inváznymi rastlinami. Zo spomínaných druhov sa podieľajú najčastejšie na uvedenom poškodzovaní pohánkovce a zlatobyle.

Hustota porastov inváznych rastlín bráni vykonávať rôzne činností človeka (znemožňujú optimálny prístup verejnosti, napr. k brehom riek, do lesných porastov, na poľnohospodárske pozemky, na miesta oddychu, rekreácie a pod.). Na okrajoch ciest a železničných tratí znižujú prehľadnosť a nepriaznivo ovplyvňujú bezpečnosť premávky.

Odumreté a nahromadené časti týchto rastlín môžu pri povodniach zapríčiniť nepriechodnosť koryta toku a blokovať voľný pohyb unášaného materiálu, čo si vyžaduje buď zvýšené náklady na ich odstránenie ako bariéry alebo zvýšené náklady na odstránenie následkov povodní.

ZOZNAM INVÁZNYCH DRUHOV RASTLÍN VYHLÁŠKA MŽP SR Č. 24 / 2003 Z. Z. , KTOROU SA VYKONÁVA ZÁKON NR SR Č. 543 /

2002 Z. Z. O OCHRANE PRÍRODY A KRAJINY

Vedecké meno Slovenské meno

Rozmožovanie Označenie skupiny

Ambrosia artemisiifolia

ambrózia palinolistá generatívne B

Fallopia sp. (syn. Reynoutria)

pohánkovec (krídlatka)

vegetatívneA

Helianthus tuberosus slnečnica hľuznatá generatívnevegetatívne C

Heracleum mantegazzianum

boľševník obrovský generatívneB

Impatiens glandulifera

netýkavka žliazkatá generatívnevegetatívne C

Solidago canadensis zlatobyľ kanadská generatívnevegetatívne C

Solidago gigantea zlatobyľ obrovská generatívnevegetatívne C

Vysvetlivky:• Skupiny boli vyčlenené na základe spôsobu rozmnožovania jednotlivých druhov.• Vyhláška upravuje aj spôsoby odstraňovania inváznych druhov rastlín.

ZOZNAM INVÁZNYCH DRUHOV RASTLÍN NOVELA Z JÚNA 2014, PREDPIS Č. 158/2014 Z. Z.

BYLINNÉ DRUHY

Vedecké meno Slovenské meno

Rozmožovanie Označenie skupiny

Ambrosia artemisiifolia

ambrózia palinolistá generatívne B

Isclepias syriaca glejovka americká generatívnevegetatívne C

Fallopia sp. (syn. Reynoutria)

pohánkovec (krídlatka)

vegetatívneA

Heracleum mantegazzianum

boľševník obrovský generatívneB

Impatiens glandulifera

netýkavka žliazkatá generatívnevegetatívne C

Solidago canadensis zlatobyľ kanadská generatívnevegetatívne C

Solidago gigantea zlatobyľ obrovská generatívnevegetatívne CVysvetlivky:

• Skupiny boli vyčlenené na základe spôsobu rozmnožovania jednotlivých druhov.• Vyhláška upravuje aj spôsoby odstraňovania inváznych druhov rastlín.

ZOZNAM INVÁZNYCH DRUHOV RASTLÍN NOVELA Z JÚNA 2014, PREDPIS Č. 158/2014 Z. Z.

DREVINY

Vedecké meno Slovenské meno

Rozmožovanie Označenie skupiny

Ailanthus altissima * pajaseň žliazkatý generatívnevegetatívne

D

Amorpha fruticosa beztvarec krovitý generatívnevegetatívne

C

Lycium barbarum kustovnica cudzia generatívnevegetatívne

C

Negundo aceroides* javorovec jaseňolistý generatívne B

Vysvetlivky:

• Skupiny boli vyčlenené na základe spôsobu rozmnožovania jednotlivých druhov.• * Jedince samčieho pohlavia (nevytvárajúce plody) možno ponechať v zastavanom území obce.

ZÁKON NR SR Č. 220/2004 Z. Z. O OCHRANE A VYUŽÍVANÍ

POĽNOHOSPODÁRSKEJ PÔDY Každý vlastník poľnohospodárskej pôdy alebo nájomca

a správca poľnohospodárskej pôdy je povinný:

- vykonávať agrotechnické opatrenia zamerané na ochranu a zachovanie kvalitatívnych vlastností a funkcií

poľnohospodárskej pôdy a na ochranu pred jej poškodením a degradáciou,

 - predchádzať výskytu a šíreniu burín na neobrábaných

pozemkoch, 

- zabezpečiť využívanie poľnohospodárskej pôdy tak, aby nebola ohrozená ekologická stabilita územia a bola zachovaná

funkčná spätosť prírodných procesov v krajinnom prostredí.

§ 7B ZÁKONA NR SR Č. 543 /2002 Z. Z. O OCHRANE PRÍRODY A KRAJINY

(NOVELA PLATNÁ OD 01.09.2014) (1) Nepôvodné druhy rastlín, s výnimkou druhov drevín podľa

osobitného predpisu19) a druhov ustanovených všeobecne záväzným právnym predpisom, ktorý vydá ministerstvo, možno za hranicami zastavaného územia obce20) sadiť alebo pestovať len so súhlasom orgánu ochrany prírody. Orgán ochrany prírody môže takýto súhlas vydať, len ak rozšírenie nepôvodného druhu rastliny nebude mať nepriaznivý vplyv na pôvodné druhy alebo ich biotopy.

(2) Invázne druhy rastlín, ktorých zoznam ustanoví ministerstvo všeobecne záväzným právnym predpisom, s výnimkou druhov drevín podľa osobitného predpisu,19) sa zakazuje držať, prepravovať, dovážať, pestovať, rozmnožovať alebo obchodovať s nimi, ako aj s ich časťami alebo výrobkami z nich, ktoré by mohli spôsobiť samovoľné rozšírenie invázneho druhu; výnimku zo zákazu môže povoliť orgán ochrany prírody na účely výskumu, vzdelávania alebo liečebné účely.

(3) Vlastník, správca alebo užívateľ pozemku je povinný na vlastné náklady odstraňovať invázne druhy rastlín podľa odseku 2 zo svojho pozemku spôsobom, ktorý ustanoví ministerstvo všeobecne záväzným právnym predpisom, a starať sa o pozemok tak, aby sa zamedzilo ich opätovnému šíreniu. Ak ide o výskyt inváznych druhov rastlín na lesných pozemkoch, postupuje sa podľa programu starostlivosti o lesy.21) V prípade rastliny Ambrózia palinolistá (Ambrosia artemisifolia) povinnosť odstrániť sa určuje už pred ich rozkvitnutím, najneskôr do 1. júla bežného roka.

(4) Orgán ochrany prírody a obec, v ktorej katastrálnom území sa nachádza pozemok s výskytom inváznych druhov rastlín môže upozorniť vlastníka, správcu alebo užívateľa pozemku na výskyt inváznych druhov rastlín a povinnosť ich odstraňovania a takej starostlivosti o pozemok, ktorá by zamedzila ich rozširovaniu; v zastavanom území obce upozorňuje vlastníkov pozemkov aj obec, v ktorej katastrálnom území sa pozemok nachádza. Toto upozornenie zverejní obec na svojej úradnej tabuli a na webovom sídle, ak ho má zriadené, alebo iným spôsobom v miestne obvyklým.

(5) V prípade nebezpečenstva vzniku škodlivých následkov na prírode orgán ochrany prírody vlastníkovi, správcovi alebo užívateľovi pozemku po predchádzajúcom upozornení nariadi odstránenie inváznych druhov rastlín, ak si neplní povinnosť podľa odseku 3. Ak vlastník, správca alebo užívateľ pozemku odstránenie rastlín inváznych druhov nevykoná v lehote určenej týmto zákonom alebo orgánom ochrany prírody, činnosť vykoná orgán ochrany prírody alebo ním poverená osoba alebo môže vykonať samospráva obce, kde sa parcela nachádza, na náklady vlastníka, správcu alebo uživateľa pozemku.

 

Poznámky pod čiarou k odkazom 19 až 21 znejú:„19) Príloha č. 1 k zákonu č. 138/2010 Z. z. o lesnom reprodukčnom materiáli v znení

neskorších predpisov20) § 139a ods. 8 zákona č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov.21) § 40 zákona č. 326/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov.“.

 

AMBRÓZIA PALINOLISTÁ pôvodom zo Severnej

Ameriky jednoročná rastlina dorastá do výšky až

200 cm rastlina dokáže vytvoriť

až 2 000 plodov (nažiek) rastie na rumoviskách,

železničných násypoch a neobrábaných poliach

extrémne silný alergén (reaguje na ňu až 80 % alergikov)

dotyk s rastlinou môže vyvolať po 20-30 minútach nepríjemné až bolestivé svrbenie a pálenie kože

GLEJOVKA AMERICKÁ pôvodom zo Severnej

Ameriky medonosná a okrasná

rastlina trváca rastlina,

vysoká 1 až 2,5 m

je rozšírená najmä v južných častiach Slovenska, napr. na okrajoch vinohradov a v medzihrádzových priestoroch tokov

POHÁNKOVEC (KRÍDLATKA) pôvodom z východnej

Ázie trváca rastlina vytvára

nepreniknuteľné porasty krovitého vzhľadu s výškou viac ako 100 cm

v Európe sa vyskytuje pohánkovec japonský, pohánkovec sachalínsky a pohánkovec český

tvorí rozsiahle porasty pozdĺž vodných tokov, ciest, na synatropných stanovištiach ...

významne poškodzuje štruktúru brehových porastov (zhoršovanie svetelných podmienok, vylučovanie chemických látok obmedzujúcich rast iných druhov)

môže poškodzovať základy múrov, chodníky, odvodňovacie systémy ...

SLNEČNICA HĽUZNATÁ pôvodom zo Severnej

Ameriky trváca rastlina kvitne v auguste až

októbri (väčšina domácich druhov je už v tomto období odkvitnutá)

agresívne sa šíri do prirodzených biotopov: veľmi rýchlo kolonizuje pobrežnú nitrofilnú vegetáciu

Poznámka: V novom zozname inváznych druhov sa už nenachádza.

BOĽŠEVNÍK OBROVSKÝ pôvodom zo západného

Kaukazu do Európy dovezená ako

okrasná rastlina dvojročná až trváca

rastlina dorastá do výšky 200 až

500 cm a vytvára husté zárasty

na jednej rastline sa môže vytvoriť až 100 000 semien

produkuje toxickú šťavu obsahujúcu furokumaríny (na svetlo senzitívne chemické zlúčeniny) = pri kontakte s pokožkou spôsobujú poškodenie kože podobné popáleninám ( účinky sú porovnateľné s účinkami bojovej otravnej látky yperit

NETÝKAVKA ŽLIAZKATÁ pôvodom zo subtropických

oblastí západných a stredných Himalájí, Kašmíru a Nepálu

dovezená ako medonosná rastlina

jednoročná rastlina môže dosahovať výšku až

200 cm znižuje biologickú diverzitu

brehových zón (v literatúre opísané potláčanie opeľovania iných druhov)

existujú teórie, že ak sa bylina stáva dominantným druhom v brehových porastoch, môže sa vyskytnúť zvýšené riziko erózie následkom obmedzeného koreňového systému

ZLATOBYĽ KANADSKÁ pôvodom zo

Severnej Ameriky dostala sa k nám

ako okrasná a medonosná rastlina

trváca bylina dorastá do výšky

20 až 250 cm

rýchlo a ľahko osídľuje nevyužívané plochy alebo plochy vytvorené človekom

od zlatobyle obrovskej sa líši tvarom listov a ich usporiadaním na byli, chlpatosťou byle aj rubovej strany listov

ZLATOBYĽ OBROVSKÁ pôvodom zo

Severnej Ameriky dostala sa k nám

ako okrasná a medonosná rastlina

trváca bylina dorastá do výšky

20 až 250 cm

rýchlo a ľahko osídľuje nevyužívané plochy alebo plochy vytvorené človekom

od zlatobyle kanadskej sa líši tvarom listov a ich usporiadaním na byli, chlpatosťou byle aj rubovej strany listov

PAJASEŇ ŽLIAZKATÝ strom vysoký 20 až 25 m,

pochádzajúci z Činy, do Európy bol privezený v roku 1751

na Slovensku je najrozšírenejším introdukovaným ázijským druhom

má nízke nároky na obsah živín v pôde, je tolerantný voči suchu, soliam a znečisteniu ovzdušia, produkuje veľké množstvo semien a preto sa veľmi rýchlo šíri

ohniskami rozširovania sú veľké mestá a sídla, kde má tendenciu monopolizovať biotop, spolupôsobiť tu môže aj alelopatický účinok výlučkov kôry koreňov, ktorý reguluje uchytenie konkurečných druhov, šírenie postupuje pozdĺž komunikácii -líniová migrácia, ale i vodou a vtákmi 

BEZTVAREC KROVITÝ ker pochádzajúci zo Severnej

Ameriky (v roku 1724 introdukovaný do Anglicka)

rozmnožuje sa semenami, ale i vegetatívne, každý kúsok výhonka vložený do zeme má tendenciu ujať sa

v lužných lesoch južného

Slovenska predstavuje nebezpečenstvo pre pôvodné ekosystémy, najmä pozdľž vodných tokov vytvára súvislé plošné zárasty

KUSTOVNICA CUDZIA ozdobný ker pôvodom zo

Stredomoria, na Slovensku cca od roku 1900

rastie na svahoch, násypoch, ale i na rumoviskách

rastlina je mrazuvzdorná, rastie aj na chudobných, málo výživných, dobre priepustných, vápenatých a suchých pôdach, rozmnožuje sa vegetatívne (napr. odnožami) aj generatívne (plodmi)

v súčasnosti sa šíri na hrádzach, pozdĺž ciest a v rôznych xerotermných spoločenstvách, kde často vytvára nepreniknuteľné porasty

JAVOROVEC JASEŇOLISTÝ cca 20 m vysoký strom, pôvodom

zo Severnej Ameriky, do Európy bol dovezený koncom 17. storočia ako okrasná drevina

je nenáročný na obsah živín v pôde, odolný voči mrazom a nepriaznivým vplyvom mestského prostredia, a preto sa často vysádza(l) v parkoch alebo v zeleni sídel, pre tieto účely boli vyšľachtené aj rôzne farebné kultivary

nebezpečenstvo predstavuje jeho agresívne správanie sa vo voľnej prírode, kde sa šíri najmä pozdľž tokov, v lužných lesoch ...

SPÔSOBY ODSTRAŇOVANIA INVÁZNYCH DRUHOV

1. Mechanický spôsob odstraňovania: 1.1. Vykopávanie 1.2. Vytrhávanie 1.3. Pastva 1.4. Orba 1.5. Kosenie a mulčovanie 1.6. Sekanie 1.7. Orezávanie a odstrihávanie súkvetí a súplodí 1.8. Výrub (od 1.10. do 31.03) 2. Chemický spôsob odstraňovania 3. Kombinovaný spôsob odstraňovania

Predpis č. 158/2014 Z. z. – Vyhláška MŽP SR, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška MŽP SR č. 24/2003 Z. z. , ktorou bsa vykonáva zákon č.

543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov.

MAPOVANIE

V prípade záujmu sa môžete zapojiť do systematického mapovania inváznych

druhov rastlín vo Vašom okolí, kontaktujte OZ TATRY (oztatry@

slovanet.sk).

Na tejto elektronickej adrese si taktiež môžete vyžiadať Registračný list

invázneho druhu rastliny pre potreby mapovania.

A TOTO JE VÝZVA PRÁVE PRE TEBA! Zapojte sa do mapovania inváznych druhov rastlín vo svojom

bezprostrednom okolí. V prípade zistenia lokalít s výskytom invázneho druhu, informujte o tejto skutočnosti:

- miestne príslušný obvodný úrad životného prostredia, - ŠOP SR (najmä ak ide o výskyt invázneho druhu v chránenom území),

 - miestne príslušný obvodný pozemkový úrad (ak ide o výskyt invázneho druhu na poľnohospodárskom pôdnom fonde),

- obecný alebo mestský úrad (ak ide o výskyt invázneho druhu v intraviláne obce alebo mesta).

Informujte o problematike inváznych druhov rastlín verejnosť: študenti škôl môžu napr. realizovať rovesnícke vzdelávanie (podklady

Vám na požiadanie zašleme) v rámci školy či širšej komunity (iné školy), aktivity „od dverí k dverám“, informačné stánky, výstavy,

písať propagačné články do obecných a regionálnych novín, pripraviť vzdelávacie aktivity do školského či obecného rozhlasu a pod.

V prípade, že Vám to miestne podmienky dovoľujú, zapojte sa do praktického odstraňovania inváznych druhov rastlín z jednotlivých

pozemkov, pod dohľadom odborníkov.

POZNÁMKY Podrobné informácie k inváznym druhom rastlín

a metodické materiály nájdete na informačnom portály ŠOP SR k inváznym druhom rastlín:

http://www.sopsr.sk/publikacie/invazne/index.php

Fotografie pre potreby projektu „Na skládky nie sme krátki!“ OZ TATRY poskytli: A. Dobošová,

Ema Gojdičová, Mário Humenný, Jaroslav Košťál, Helga Kothajová, Janka Smatanová, Katarína

Šujová, Helena Vojteková, J. Vojtek., Ďakujeme.

KONTAKT

Občianske združenie TATRY

KEMI 627/5031 04 Liptovský

MikulášE- mail: oztatry@

slovanet.sk

alebo

priamo kontaktuj lektora tejto prezentácie