jednotnÁ oblasŤ platieb · 2009-11-02 · 3 Úvodné slovo 5 Úvod 6 1. vytvorenie jednotnej...
TRANSCRIPT
INTEGROVaNÝ TRh sLUŽIEb RETaILOVÉhO PLaTObNÉhO sTYKU
JEDNOTNÁ ObLasŤ PLaTIEb V EURÁCh (sEPa)
3
Úvodné slovo 5
Úvod 6
1. Vytvorenie Jednotnej oblasti platieb v eurách 7
> Základné údaje o SEPA 7
> Prečo SEPA? 10
> Iniciatívy bankového sektora 11
> Harmonogram 14
2. Vplyv SEPA na zainteresované strany 15
> Vplyv na spotrebiteľov 16
> Vplyv na obchodníkov 16
> Vplyv na podniky 17
> Vplyv na banky 17
> Vplyv na poskytovateľov infraštruktúr 18
3. Prvky SEPA 19
> Platobné nástroje SEPA 19
> Infraštruktúry SEPA 24
> Štandardizácia 25
> Právny rámec 26
4. SEPA a Eurosystém 27
> Postoj Eurosystému k SEPA 27
> Zameranie Eurosystému 27
> Zabezpečenie realizácie SEPA 28
> Dlhodobé očakávania Eurosystému 29
Obsah
4
5
Od zavedenia eurových bankoviek a mincí v roku 2002 spotrebitelia
uskutočňujú hotovostné platby v rámci celej eurozóny v jednej mene.
Teraz nastal čas umožniť im aj bezhotovostné platby v rámci celej
eurozóny, a to z jedného účtu a za rovnakých základných podmienok, bez
ohľadu na to, kde sa nachádzajú. Tento cieľ sa dosiahne zlúčením všetkých
rôznych trhov retailových platobných služieb do jedného trhu – Jednotnej oblasti platieb v eurách
(Single Euro Payments Area – SEPA). V rámci SEPA sa všetky platby v eurách budú považovať za
domáce a dnešné delenie na vnútroštátne a cezhraničné platby prestane existovať. Vyžaduje si to
zmeny nielen v rámci bankového sektora, ale aj v platobných zvyklostiach klientov vo všetkých
krajinách eurozóny.
Tieto zmeny sú predpokladom vytvorenia integrovanejšieho trhu služieb
platobného styku, ktorý prinesie významné hospodárske výhody. SEPA
znamená nielen zavedenie lepšie porovnateľných služieb, ale aj zvýšenie
konkurencie a podporu inovácií. Z nového integrovaného trhu budú
prof itovať inštitúcie, ktoré dokážu udržať krok s technologickým
pokrokom a ktoré sú pripravené poskytnúť zákazníkom nové služby. V tejto súvislosti je potrebné
zdôrazniť, že projekt SEPA nie je len „jednorazovou operáciou“, ale neustále sa vyvíjajúcim
projektom, ktorý podporuje európsku integráciu a ktorého cieľom je priebežne zlepšovať všetky
aspekty trhu služieb retailového platobného styku v rámci eurozóny. SEPA tiež významnou mierou
prispeje k plneniu tzv. Lisabonskej agendy, ktorej zámerom je zvyšovať konkurencieschopnosť
a zaistiť nepretržitý rozvoj európskej ekonomiky. Projekt SEPA je
významnou súčasťou jednotného európskeho trhu a vyžaduje si plnú
podporu všetkých zainteresovaných strán. Eurosystém projekt SEPA
jednoznačne podporuje.
SEPA prehĺbi európsku
integráciu
V rámci SEPA budú všetky
platby v eurách domáce
SEPA podporí konkurenciu
a inovácie a zlepší
podmienky pre zákazníkov
ÚVODNÉ sLOVO
Jean-Claude Trichet
prezident Európskej centrálnej banky
Jean-Claude Trichet
Od vzniku Európskeho hospodárskeho spoločenstva v roku 1958 došlo
v rámci snahy o vytvorenie integrovanejšieho európskeho f inančného
trhu k viacerým zásadným udalostiam. Najviditeľnejšou z nich bolo
zavedenie eura v roku 1999 a výmena peňazí v krajinách eurozóny
v roku 2002. Síce menej viditeľné, ale rovnako významné bolo zavedenie
systému centrálnych bánk na spracovanie veľkých platieb, TARGET,
dňa 1. januára 1999, a jeho novej generácie, TARGET2, v roku 2007.
TARGET2 je základným prvkom f inančného systému, ktorý používa
euro, a nástrojom na realizáciu jednotnej menovej politiky Eurosystému.
Projekt SEPA predstavuje ďalší významný krok v prehlbovaní európskej
integrácie. SEPA umožní zákazníkom realizovať bezhotovostné platby
v eurách v prospech príjemcov kdekoľvek v eurozóne, a to z jedného
bankového účtu pomocou jedného súboru platobných nástrojov. Všetky
malé platby v eurách sa tak stanú „domácimi“ a delenie na vnútroštátne
a cezhraničné platby v rámci eurozóny tak zanikne.
Bankový sektor sa na túto úlohu podujal v roku 2002 vytvorením
Európskej platobnej rady (European Payments Council – EPC). EPC
určuje nové pravidlá a postupy pre platby v eurách. Do tejto činnosti
sú zapojené zainteresované strany nielen z krajín eurozóny, ale aj
z ďalších krajín Európskej únie (EÚ), Islandu, Lichtenštajnska, Nórska
a Švajčiarska. Príležitosť zapojiť sa do platobného styku v eurách tak
budú mať aj subjekty mimo eurozóny, ktoré zavádzaním štandardov
a postupov SEPA prispejú k vytvoreniu jednotného trhu s lužieb
platobného styku.
Táto publikácia obsahuje stručný prehľad projektu SEPA. Eurosystém,
ktorý tvorí Európska centrálna banka (ECB) a národné centrálne banky
krajín eurozóny, zodpovedá za plynulé fungovanie platobných systémov
v eurozóne a preto na vytvorenie SEPA v rámci eurozóny kladie osobitný
dôraz. Táto publikácia je preto zameraná predovšetkým na eurozónu.
6
ÚVOD
> ZÁKLaDNÉ ÚDa J E O s EPa
sEPa JE :
> oblasť, v ktorej budú môcť spotrebitelia, podniky a ďalšie hospodárske
subjekty real izovať a pr i j ímať platby v eurách, či už v rámci
jednej kraj iny alebo medzi jednotl i vými kraj inami, za rovnakých
základných podmienok, práv a povinností a bez ohľadu na to, kde sa
nachádzajú.
C IEĽOM sEPa JE :
> prehĺbiť európsku integráciu vytvorením jednotného trhu služieb
retailového platobného styku. Existencia jednotného trhu pre všetky
eurové platby povedie k vyššej konkurencii a k inováciám, ktoré
prinesú lepšie služby zákazníkom.
sEPa POZOsTÁVa Z NasLEDU JÚC ICh PRVKOV:
> jednotná mena,
> jednotný súbor nástrojov na realizáciu platieb v eurách – úhrady,
inkasá a kartové platby,
> efektívna infraštruktúra na spracovanie platieb v eurách,
> jednotné technické štandardy,
> jednotné prevádzkové postupy,
> harmonizovaný právny základ,
> priebežný rozvoj nových služieb orientovaných na zákazníkov.
7
VYTVORENIE J EDNOTNE J ObLasT I PLaT IEb V EURÁCh 1
sEPa s I VYŽaDUJE INTERaKC IU VŠETKÝCh NasLEDU JÚC ICh sEKTOROV:
> Európsky bankový sektor, ktorý zodpovedá za reštrukturalizáciu platobného styku v eurozóne.
Na túto reštrukturalizáciu síce bude musieť v najbližšej dobe vynaložiť značné prostriedky, ale
v strednodobom až dlhodobom horizonte mu toto úsilie prinesie úspory nákladov a potenciálne
nové zdroje príjmu. Na koordináciu svojich činností si bankový sektor zriadil vlastný rozhodovací
orgán, ktorý projekt SEPA riadi. Tento orgán, tzv. Európska platobná rada (European Payment
Council – EPC), pozostáva zo 74 európskych bánk a bankových asociácií vrátane troch
európskych asociácií úverového sektora a asociácie Euro Banking Association (EBA). V EPC
majú svoje zastúpenie subjekty z bankového sektora EÚ, Islandu,
Lichtenštajnska, Nórska a Švajčiarska a ich činnosť sa zameriava na
všetky aspekty platobného styku v eurách v týchto krajinách.
> Sektor európskych klíringových a zúčtovacích systémov, ktorého cieľom je zabezpečiť,
aby sa prostredníctvom nástrojov SEPA dali realizovať platby v prospech akéhokoľvek príjemcu
v eurozóne. Na tejto činnosti sa aktívne podieľa viacero poskytovateľov infraštruktúr, napr.
automatizované k l ír ingové centrá a spracovatel ia kartových platieb. Európska asociácia
automatizovaných klíringových centier (EACHA) zostavila súbor postupov na zabezpečenie
interoperabil ity infraštruktúr, zatiaľ čo EBA vytvorila STEP2, prvé celoeurópske
automat izované k l í r ingové centrum (PEACH) na spracovanie cezhran ičných
a vnútroštátnych malých platieb v eurách.
> Podniky v eurozóne (spoločnosti, obchodníci, malé a stredné podniky), ktoré sa podieľajú
na vývoji služieb na automatizáciu platobného procesu. Ide pritom o celý rad služieb, od
fakturácie až po priraďovanie platieb k faktúram, ktoré pomôžu zabezpečiť úplné priame
spracovanie (end-to-end straight-through processing – STP) všetkých platieb. To znižuje náklady
na posielanie a prijímanie platieb, pretože platby sa v tomto prípade uskutočňujú bez papierovej
evidencie a bez akýchkoľvek manuálnych zásahov. Podnikových f inančníkov zastupuje
Európska asociácia podnikových f inančníkov (European Association of Corporate
Treasurers – EACT).
8
VYTVOREN IE J EDNOTNE J ObLasT I PLaT IEb V EURÁCh
www.europeanpaymentscouncil.eu
www.eact.eu
www.abe.org
> Orgány verejnej správy a spotrebitelia, ktorí budú používateľmi
nových platobných nástrojov SEPA. Vlády a orgány verejnej správy
uskutočňujú veľké množstvo vnútroštátnych i cezhraničných platieb,
ktoré súvisia napr. s dôchodkami, sociálnym zabezpečením a daňami.
Ich účasť v projekte SEPA je preto nevyhnutná. Projektu SEPA
opakovane vyjadrila jednoznačnú podporu aj
Rada pre hospodárske a f inančné záležitosti
(Rada ECOFIN).
Na projekte SEPA sa podie ľa jú nas ledujúce verejné orgány
a inštitúcie:
> Eurosystém , ktorý vo viacerých publikáciách zdôraznil , čo od
projektu SEPA očakáva, a ktorý pozorne sleduje jeho vývoj.
> Európska komisia , ktorá vypracovala stratégiu na odstránenie
prekážok na vnútornom trhu a zjednodušenie jeho pravidiel. Komisia
napríklad navrhla smernicu o platobných službách (Payment Services
Directive – PSD), ktorú Európsky parlament a Rada EÚ schválili
v roku 2007.
> národné orgány, ktoré by sa do platobných schém SEPA mali
zapájať v stále väčšej miere a ktoré by mali byť medzi ich prvými
používateľmi.
9
VYTVORENIE J EDNOTNE J ObLasT I PLaT IEb V EURÁCh
www.consilium.europa.eu
www.ecb.europa.eu
www.ec.europa.eu/internal_market
> PREčO sEPa?Hospodárstvo eurozóny v súčasnosti nedokáže v plnej miere využívať
všetky výhody hospodárskej a menovej únie. Zákazníci sa pri uskutočňovaní
malých platieb v eurách do ostatných krajín
eurozóny stretávajú s komplikáciami, pretože
tieto platby si často vyžadujú odlišný platobný
formát a ich spracovanie je časovo náročnejšie.
Kým sa táto situácia nezmení, euro nemožno
považovať za plne zavedenú jednotnú menu.
Napriek zavedeniu eura v roku 1999 a vývoju systému TARGET/TARGET2
– spoločného systému pre veľké platby v eurách – sa malé elektronické
platby (retai lové platby) v rôznych kraj inách eurozóny aj naďalej
spracovávajú odlišným spôsobom. Množstvo a rozmanitosť platobných
nástrojov, štandardov a infraštruktúr na spracovanie malých platieb sa od
zavedenia eura nijako podstatne nezmenili. V takomto prostredí si preto
podniky, ktoré uskutočňujú značný počet cezhraničných platieb, musia
viesť bankové účty v mnohých z krajín, v ktorých podnikajú. Podnikanie
v zahraničí navyše komplikujú aj vnútroštátne právne predpisy, ktoré
spôsobujú, že hospodárske subjekty sa stretávajú s rôznymi pravidlami
a požiadavkami v závislosti od krajiny, v ktorej podnikajú.
Táto fragmentácia však ovplyvňuje nielen cezhraničné, ale aj vnútroštátne
platby v eurách, pretože bráni inováciám a konkurencii na úrovni eurozóny.
Vytvorenie jednotného trhu umožní rast inovácií bez ohľadu na hranice
jednotlivých štátov.
Cieľom SEPA je teda vytvorenie integrovaného,
konkurenčného a inovatívneho trhu služieb
retai lového platobného styku pre všetky
bezhotovostné platby v eurách, ktoré sa budú
postupom času realizovať plne elektronicky.
SEPA tak bude pr ínosom pre všetkých
zákazníkov.
10
VYTVOREN IE J EDNOTNE J ObLasT I PLaT IEb V EURÁCh
Hospodárstvo eurozóny
v súčasnosti nedokáže
v plnej miere využívať všetky
výhody jednotného trhu
Fragmentovaný európsky
trh služieb retailového
platobného styku bude
postupne nahradený
jednotným a konkurenčným
trhom eurozóny
> IN IC IaT ÍVY baNKOVÉhO sEKTORaV rámci prechodu na SEPA sa bankový sektor zameral najmä na vývoj
platobných nástrojov SEPA. Po prvé, vyvinul nové platobné schémy pre
úhrady a inkasá a vytvoril rámec pre kartové platby. Po druhé, stanovil
zásady týkajúce sa infraštruktúr na spracovanie platieb a zameral
sa na otázky štandardizácie. Tieto kroky uľahčili zavádzanie nových
jednotných platobných nástrojov v eurozóne. Hoci pôvodne bola táto
činnosť zameraná predovšetkým na medzibankovú sféru, v roku 2008
bankový sektor začal hľadať možnosti zlepšenia spracovania platieb
uskutočňovaných medzi zákazníkmi a bankami (t. j. vo vzťahu zákazník
– banka a banka – zákazník).
11
VYTVORENIE J EDNOTNE J ObLasT I PLaT IEb V EURÁCh
Nové platobné nástroje , ktoré bude bankový sektor ponúkať svoj im
zákazníkom, budú vychádzať z nového súboru pravidiel, postupov a štandardov
pre platby v eurách.
EPC navrhla súbory pravidiel pre schému SEPA úhrad a schému SEPA inkás,
ako aj rámec pre SEPA platobné karty, v rámci ktorého môžu banky rozvíjať
jednotlivé platobné produkty SEPA.
V prípade úhrad a inkás boli navrhnuté nové spoločné schémy, ktoré zákazníkom
umožnia posielať prevody v eurách v prospech akéhokoľvek príjemcu v eurozóne
a takisto tieto prevody prij ímať. Tieto schémy sú def inované v súboroch
pravidiel, ktoré stanovujú pravidlá, postupy a štandardy týkajúce sa takýchto
platieb v eurách. V prípade kartových platieb bola zvolená „adaptačná“ stratégia,
ktorá umožní prispôsobenie existujúcich schém a ich prevádzkovateľov novému
súboru prevádzkových a technických štandardov a postupov. EPC vytvorila rámec,
ktorý stanovuje, ako je potrebné prispôsobiť prevádzku kartových schém (ako aj
vydavateľov kariet, príjemcov a operátorov), aby spĺňala zásady SEPA pre kartové
platby v eurách. Základnou črtou nových platobných nástrojov je jednoznačné
oddelenie schém (t. j. pravidiel, postupov a štandardov) od infraštruktúr. Vďaka
tomu bude môcť platby SEPA spracovávať akákoľvek infraštruktúra.
12
VYTVOREN IE J EDNOTNE J ObLasT I PLaT IEb V EURÁCh
Finančné inštitúcie zodpovedajú za kvalitu svojich produktov SEPA, pričom svojim
zákazníkom môžu ponúkať aj zdokonalené produkty SEPA, pokiaľ budú v súlade
s jednotlivými schémami a rámcami.
Infraštruktúry zabezpečujú prevádzkovú stránku klíringu a vyrovnania platieb
v eurách.
EPC stanovila rámec, ktorý objasňuje pravidlá a postupy určené pre poskytovateľov
infraštruktúr (t. j. automatizované klíringové centrá, prevádzkovatelia kartových
systémov a ostatní spracovatelia, ktorí pre f inančné inštitúcie zabezpečujú
spracovanie, prenos a výmenu platobných údajov).
Títo poskytovatelia infraštruktúr zvyčajne zodpovedajú za správu pravidiel,
postupov a štandardov platobného styku v konkrétnej kra j ine, a svoje
spracovateľské služby spravidla ponúkajú aj f inančným inštitúciám. V novom
prostredí SEPA sú pravidlá a štandardy def inované v rámci schém SEPA, ktoré
sú od spracovateľských infraštruktúr oddelené. Vďaka tomu si poskytovatelia
infraštruktúr budú môcť konkurovať a svoje spracovateľské služby ponúkať
ktorejkoľvek banke alebo poskytovateľovi kartovej schémy.
STEP2, prvé celoeurópske automatizované klíringové centrum, spravuje EBA
Clearing. Ostatné európske klíringové centrá, ktoré zastupuje EACHA, vytvorili
rámec, ktorý umožňuje interoperabilitu rôznych európskych infraštruktúr. Tento
rámec by tak mal umožniť posielanie a prijímanie SEPA úhrad a inkás všetkým
zákazníkom v Európe.
Služby vo vzťahu zákazník – banka
Na báze schém SEPA môžu f inančné inštitúcie, samostatne alebo v spolupráci
s ďalšími subjektmi, navrhovať zdokonalené produkty a ponúkať ich svojim
zákazníkom. Tieto služby musia byť transparentné a ich uvedenie do prevádzky
musí byť oznámené EPC.
Pri vývoji schém a rámcov SEPA sa EPC zamerala na medzibankovú sféru.
V roku 2008 sa EPC rozhodla rozšíriť rozsah svojej činnosti a zintenzívniť svoje
aktivity vo vzťahu zákazník – banka. Cieľom je vytvoriť služby na úrovni celého
systému SEPA, ktoré by zdokonalili jeho platobné nástroje.
13
VYTVORENIE J EDNOTNE J ObLasT I PLaT IEb V EURÁCh
V súčasnosti sa už vyvíjajú služby, ktoré zákazníkom umožnia zadávať SEPA
platby v internetových obchodoch prostredníctvom aplikácií internet bankingu
(zadanie platby online) a mobilných telefónov (zadanie platby mobilným
telefónom). Ďalšie služby umožňujú elektronické potvrdzovanie platieb. Po
uskutočnení platby sa zákazníkom ponúka napr. elektronické priraďovanie platieb.
V rámci tejto služby sa faktúry elektronicky priraďujú k platbám a automaticky
sa aktualizuje evidencia príjemcu. Eurosystém požiadal EPC, aby vo vývoji týchto
služieb s pridanou hodnotou pokračovala.
Mimo EPC sa začali práce na elektronickej fakturácii, ktorá patrí medzi
najčastejšie používané služby s pridanou hodnotou. Táto služba sa zákazníkom
poskytuje pred uskutočnením platby. Faktúry sa posielajú priamo do aplikácie
internet bankingu platcu a akonáhle platca faktúru prijme, vytvorí sa automatický
platobný príkaz obsahujúci príslušné informácie o platcovi a príjemcovi. Týmto
projektom sa zaoberá expertná skupina Európskej komisie pre elektronickú
fakturáciu. Cieľom je vytvoriť rámec elektronickej fakturácie do konca roka
2009. ECB iniciatívy tohto druhu jednoznačne podporuje, pretože spojenie
služieb s pridanou hodnotou s platobnými nástrojmi SEPA vytvára elimináciou
papierovej evidencie a automatizáciou celého procesu priestor na značné
potenciálne úspory pre celé hospodárstvo.
Služby s pridanou
hodnotou ponúkané
pred uskutočnením
platby
Spracovanie
platby
Služby s pridanou
hodnotou ponúkané po
uskutočnení platby
Úp lné pr i ame spracovan i e p l at i eb
14
VYTVOREN IE J EDNOTNE J ObLasT I PLaT IEb V EURÁCh
> haRMONOGRaMEPC rozdelila realizáciu projektu SEPA na tri hlavné fázy: fázu plánovania, implementácie
a migrácie.
Termín ukončenia migrácie na SEPA
Prvá fáza, fáza plánovania, sa začala v roku 2004. Jej súčasťou bolo navrhovanie nových
schém úhrad a inkás a rámcov pre platobné karty a infraštruktúru klíringu a vyrovnania.
Zároveň boli vypracované potrebné štandardy a špecif ikácie bezpečnostných požiadaviek.
Druhá fáza, fáza implementácie, sa začala v polovici roka 2006 a pokračovala až do
konca roka 2007. Bola zameraná na prípravu zavedenia nových nástrojov, štandardov
a infraštruktúr SEPA. Jej súčasťou bola aj skúšobná prevádzka. Do monitorovania príprav
zainteresovaných strán na spustenie SEPA boli zapojené aj národné orgány zodpovedné za
implementáciu a migráciu v jednotlivých krajinách eurozóny. Medzi zainteresované strany
patrí celý rad rôznych subjektov, napr. banky, prevádzkovatelia infraštruktúr, orgány verejnej
správy, podniky a ďalší používatelia.
Poslednou fázou je fáza migrácie, počas ktorej sa budú národné platobné schémy využívať
súbežne s novými schémami SEPA. Zákazníci budú mať k dispozícii „staré“ národné nástroje
aj nové nástroje SEPA, pričom infraštruktúry klíringu a vyrovnania budú spracovávať platby
uskutočňované obidvomi typmi nástrojov. Cieľom je dosiahnuť postupný samovoľný prechod
trhu na nástroje SEPA, pričom do konca roka 2010 by sa mali používať v podstatnej časti
transakcií.
Po fáze migrácie už služby spojené s posielaním a prijímaním eurových platieb založené na
súčasných vnútroštátnych schémach úhrad a inkás (a podobných schémach) zákazníkom
nebudú k dispozícii.
Harmonogram EPC
Fáza
plánovania
Fáza
implementácie
01/2004 06/2006 01/2008 11/2009 12/2010 201X
Bežné používanie nástrojov SEPA
Dostupnosť SEPA úhrad a kartových platieb
Fáza migrácie
Dostupnosť SEPA inkás
Projekt SEPA bude mať značný vpl yv na
všetky zainteresované strany a okrem nových
príležitostí so sebou prinesie aj nové úlohy.
SEPA povedie k vyššej konkurencii, pretože
vďaka nej sa z eurozóny stane integrovaný trh,
v rámci ktorého budú môcť poskytovatelia
ponúkať služby zákazníkom z celej eurozóny.
Väčší výber poskytovateľov služieb a úspory
z rozsahu znamenajú, že zákazníci budú mať
k dispozíci i š irš iu ponuku konkurenčných
platobných riešení. SEPA prinesie aj celý rad
ďalších výhod.
15
VPLYV sEPa Na Za INTEREsOVaNÉ sTRaNY 2
> VPLYV Na sPOTREb ITEĽOVPlatobné nástroje SEPA budú k dispozíci i v rámci celej
eurozóny a spotrebiteľom uľahčia život.
> Spotrebiteľom už bude stačiť len jeden bankový účet.
Z tohto účtu budú môcť realizovať úhrady a inkasá v eurách
kdekoľvek v eurozóne rovnako jednoducho ako v prípade
vnútroštátnych platieb. Budú tak môcť naprík lad platiť
nájomné svojim deťom študujúcim v zahraničí, zaplatiť si
ubytovanie na zahraničnej dovolenke alebo platiť za služby
poskytované európskymi podnikmi (za používanie mobilného
telefónu, poistenie alebo služby spojené s bývaním). Ľudia,
ktorí ži jú, pracujú alebo študujú v cudzine, už nebudú
potrebovať bankový účet doma i v zahraničí.
> Používanie platobných kariet bude efektívnejšie, pretože
spotrebitelia budú môcť hradiť všetky platby v eurách
jednou kartou. Nebudú tak potrebovať toľko peňazí
v hotovosti.
> Inovatívne služby bude možné poskytovať zákazníkom
bez ohľadu na štátne hranice. Dlhodobým cieľom bankového
sektora je dosiahnuť, aby sa platobné nástroje SEPA
používali iba v elektronickej podobe. Platby sa tak budú dať
jednoducho kombinovať so službami s pridanou hodnotou,
t . j . s lužbami, ktoré majú spotrebiteľom a podnikom
zjednodušiť realizáciu platieb pred a po ich zúčtovaní.
Medzi ne patrí elektronická fakturácia, zadávanie platobných
príkazov cez mobilný telefón alebo internet, elektronické
letenky a elektronické priraďovanie f aktúr k platbám.
Vďaka týmto službám spotrebitelia ušetria čas pri realizácii
platieb.
> VPLYV Na ObChODNÍKOVP la tobné kar ty sa medz i spotreb i te ľmi
stávajú mimoriadne obľúbeným platobným
prostriedkom a v čoraz väčšej miere nahrádzajú
šeky a hotovostné platby. V budúcnosti by
sa malo používanie kariet ďalej rozširovať.
Na akceptovanie kar tových p lat ieb musí
obchodník uzavrieť zmluvu s pri j ímajúcou
bankou, ktorá za neho tieto platby spracuje,
čiže spracuje údaje o platbe a držiteľovi karty
a prostredníctvom klíringovej infraštruktúry
ich odovzdá banke drž i te ľa kar ty. SEPA
v tomto smere ponúka nasledujúce výhody:
> Príjemcovia budú môcť spracovávať všetky
kartové platby kompatibilné so SEPA, a to aj
cezhranične. V prostredí SEPA si obchodníci
na spracovanie kar tových plat ieb budú
môcť vybrať ktoréhokoľvek príjemcu
v eurozóne. Tým sa zvýš i konkurencia
a znížia sa náklady.
> Platobné terminály (POS) budú v rámci
eurozóny čoraz viac štandardizované.
Vďaka tomu bude k dispozícii väčší výber
poskytovateľov terminálov a obchodníci
budú môcť pomocou jedného terminálu
pr i j ímať v iac druhov kar ie t . S i lne j š i a
konkurencia medzi kartovými schémami by
mala tiež prispieť k zníženiu poplatkov pre
obchodníkov.
16
VPLYV sEPa Na Za INTEREsOVaNÉ sTRaNY
> VPLYV Na PODNIKYPodnikom SEPA umožní zjednodušiť organizáciu
svojich platieb.
> Všetky f inančné transakcie v eurách budú
môcť uskutočňovať centrálne z jedného
bankového účtu pomocou platobných
nástrojov SEPA. Spracovanie platieb bude
jednoduchšie, pretože všetky prichádzajúce
a odchádzajúce platby budú mať rovnaký
formát. Vďaka spojeniu riadenia platobného
styku a likvidity na jednom mieste podniky
podnikajúce v celej eurozóne ušetria nielen
náklady, ale aj čas.
> Služby s pridanou hodnotou , napr.
e lektron ická f akturác ia a e lektron ické
priraďovanie faktúr k platbám, podnikom
umožnia optimálnejšie spracovanie platieb.
V súčasnosti sa tieto služby často ponúkajú
len vnútroštátne, pretože ich cezhraničné
využitie komplikujú odlišné formáty platieb
17
VPLYV sEPa Na Za INTEREsOVaNÉ sTRaNY
a právne požiadavky. Štandardizované platobné schémy
SEPA túto prekážku pomôžu odstrániť a podniky tak budú
môcť využí vať výhody úplného priameho spracovania
platieb.
> VPLYV Na baNKYPoskytovaním nových platobných nástrojov a infraštruktúr
v rámci celej eurozóny SEPA prinesie bankám nasledujúce
výhody:
> Banky budú môcť rozšíriť svoju obchodnú činnosť
a konkurovať na úrovni eurozóny, keďže pre nich bude
jednoduchšie poskytovať svoje služby zákazníkom v celej
eurozóne. Svoju činnosť môžu rozširovať aj tým, že budú
zákazníkom okrem produktov SEPA poskytovať aj služby
s pridanou hodnotou.
> SEPA povedie k ďalšej európskej integrácii a efektívnejšiemu
trhu . Zosúladením podmienok realizácie platieb SEPA
vytvorí jednotný súbor pravidiel a zabezpečí rovnaký a voľný
prístup, dostupnosť, transparentnosť a interoperabilitu,
čím podporí konkurenciu. Vďaka tomu sa budú môcť banky
s poskytovateľmi služieb dohodnúť na lepších podmienkach.
Účelom nariadenia č. 2560/2001 bolo dosiahnuť zjednotenie poplatkov
za porovnateľné vnútroštátne a cezhraničné platby. Od 1. júla 2002 jeho
ustanovenia platia pre kartové platby a výbery z bankomatov a od
1. júla 2003 aj pre úhrady v hodnote do 12 500 €. Od 1. januára 2006
nariadenie platí aj pre prevody v eurách v hodnote do 50 000 € uskutočnené
medzi dvomi eurovými bankovými účtami v EÚ. Európska komisia navrhuje
rozšírenie platnosti pravidiel vzťahujúcich sa na cezhraničné platby v eurách aj
na inkasá, pričom v roku 2009 dokončí revíziu tohto nariadenia so zameraním
sa na uľahčenie realizácie SEPA.
> Nariadenie č. 2560/2001, ktoré stanovilo zásadu rovnakých poplatkov
za porovnateľné cezhraničné a vnútroštátne platby v rámci EÚ, spôsobilo
nerovnováhu medzi bankovými poplatkami a nákladmi na cezhraničné
platby. Túto nerovnováhu možno odstrániť len reorganizáciou
spracovania cezhraničných platieb (postupov spracovania, klíringu
a vyrovnania) tak, aby bolo rovnako efektívne a nenákladné ako
spracovanie vnútroštátnych platieb. To je aj hlavným cieľom SEPA.
> VPLYV Na POsKYTOVaTEĽOV IN FRa ŠTRUKTÚR
Oddelenie vývoja platobných schém od poskytovateľov infraštruktúr
(napr. automatizovaných klíringových centier a spracovateľov kartových
platieb) by malo viesť k zvýšenej konkurencii medzi poskytovateľmi
infraštruktúr.
> Poskytovate l ia in fraštruktúr už nebudú viazaní hranicami
jednotlivých štátov, pretože svoje služby budú môcť poskytovať
v rámci celej eurozóny.
> Jednotný súbor technických štandardov umožní interoperabilitu
alebo prepojenie jednotlivých poskytovateľov.
> Spracovatelia kartových platieb budú môcť poskytovať služby rôznym
kartovým schémam a príjemcom platobných kariet v celej
eurozóne.
VPLYV M IGRÁC I E Na ZÁKaZN ÍKOV
Celkový vplyv prechodu na SEPA na zákazníkov by mal byť minimálny.
Je možné, že zákazníci pri výmene domácich platobných nástrojov za
platobné nástroje SEPA pocítia určité zmeny. Namiesto národného čísla
účtu sa napríklad začne používať kód IBAN a formuláre platobných
príkazov sa svojou štruktúrou môžu líšiť od súčasných formulárov
používaných na národnej úrovni.
18
VPLYV sEPa Na Za INTEREsOVaNÉ sTRaNY
Vytvorenie jednotného trhu služieb retai lového platobného styku
v eurozóne je neustály proces. To, že jeho stavebné prvky sú už
takmer dokončené, predstavuje dosiahnutie významného cieľa. Ďalším
krokom bude vývoj a ponuka služieb s pridanou hodnotou zákazníkom.
Výsledkom budú dokonalejšie platby SEPA a záruka ich jednoduchého
používania, čo prispeje k vytvoreniu platobnej oblasti bez papierovej
evidencie s úplným priamym spracovaním všetkých platieb.
> PLaTObNÉ NÁsTRO JE sEPaEPC vytvorila dve nové platobné schémy – SEPA úhrady a SEPA inkasá
– a rámec pre SEPA platobné karty. Nástroje, ktoré sa v súčasnosti
používajú v jednotlivých krajinách, sa postupne nahradia nástrojmi SEPA
založenými na týchto spoločných schémach a rámcoch.
19
PRVKY sEPa 3
Služby s pridanou hodnotou
+
Výhradne elektronické spracovanie
+
Jednotné platobné nástroje, infraštruktúry,
štandardy a právny základ
J EDNOTNÁ ObLasŤ PLaT IEb V EURÁCh
Úplné priame spracovanie platieb
s EPa ÚhRaDY
Schéma SEPA úhrad (SEPA credi t trans fer – SCT) je schéma
medzibankových platieb, ktorá stanovuje jednotný súbor pravidiel
a postupov pre úhrady v eurách. Stanovuje tak jednotnú úroveň služieb
a termín, do ktorého musia zúčastnené f inančné inšt itúcie začať
realizovať individuálne SEPA úhrady. Táto schéma bola uvedená do
prevádzky v januári 2008.
Základné znaky schémy SEPA úhrad
> dostupnosť v rámci celej oblasti SEPA – dostupní sú všetci zákazníci,
> celá suma sa pripisuje na účet príjemcu; hodnota platby nie je nijako
obmedzená,
> maximálna doba zúčtovania predstavuje tri pracovné dni,1
> schéma je oddelená od spracovateľskej infraštruktúry,
> na identif ikáciu účtov sa používajú kódy IBAN a BIC,
> existuje komplexný súbor pravidiel vzťahujúci sa na odmietnuté
a vrátené platby.
1) Podľa smernice o platobných službách, ktorá nadobudne účinnosť 1. novembra 2009 bude maximálna doba zúčtovania tri pracovné dni platiť do 1. januára 2012 a neskôr sa skráti na jeden pracovný deň.
20
PRVKY sEPa
Čo je to úhrada?
Úhrada je platba, ktorú zadáva platca. V prípade úhrady sa platobný príkaz
posiela banke platcu (t. j. banke odosielateľa), ktorá prostriedky prevedie
banke príjemcu platby, v niektorých prípadoch prostredníctvom viacerých
sprostredkovateľov.
sEPa INKasÁ
Schéma SEPA inkás (SEPA direct debit – SDD) je schéma medzibankových platieb, ktorá stanovuje
jednotný súbor pravidiel a postupov pre inkasá v eurách. Stanovuje tak jednotnú úroveň služieb
a termín, do ktorého musia zúčastnené f inančné inštitúcie začať realizovať individuálne SEPA
inkasá. Schéma SEPA inkás bude uvedená do prevádzky 1. novembra 2009.
Základný model SEPA inkás
V rámci novej schémy SEPA inkás dlžník udeľuje mandát priamo veriteľovi. Systém elektronického
mandátu spotrebiteľom umožní udeľovať elektronické mandáty priamo vo svojej aplikácii internet
bankingu.
Základné znaky schémy SEPA inkás
> dostupnosť v rámci celej oblasti SEPA – inkasá je možné realizovať v prospech akéhokoľvek
príjemcu,
> schéma umožňuje opakované i jednorazové platby v eurách,
> maximálna doba zúčtovania je päť pracovných dní v pr ípade
jednorazovej platby, resp. prvej zo série opakovaných platieb, a dva
pracovné dni pri nasledujúcich opakovaných platbách,
> schéma je oddelená od spracovateľskej infraštruktúry,
> na identif ikáciu účtov sa používajú kódy IBAN a BIC,
> existuje komplexný súbor pravidiel vzťahujúci sa na odmietnuté
a vrátené platby.
Zvláštne znaky
> bola vytvorená aj schéma medzipodnikových inkás, ktorá je založená
na schéme základných inkás v spojení s ďalšími špecif ickými prvkami
používanými v medzipodnikových transakciách.
21
PRVKY sEPa
Čo je to inkaso?
Inkaso je prevod, ktorý
iniciuje príjemca platby
prostredníctvom svojej
banky na základe dohody
medzi príjemcom a platcom
(odosielateľom). Inkasá
sa často používajú na
opakované platby (napríklad
za služby spojené s bývaním)
na základe predchádzajúceho
oprávnenia platby zo strany
platcu. Inkasá sa používajú
aj na jednorazové platby,
ktoré platca autorizuje
individuálne.
sEPa PLaTObNÉ KaRTY
Realizácia kartových platieb SEPA sa bude riadiť komplexným súborom
zásad, ktorý sa vzťahuje na vydavateľov, príjemcov, kartové systémy
a operátorov. Tieto zásady, označované ako rámec pre SEPA platobné
karty, stanovila rada EPC.
Základné znaky SEPA platobných kariet
> držitelia kariet budú môcť platiť jednou kartou v celej eurozóne
( jediným obmedzením bude akceptovanie príslušnej karty zo strany
obchodníkov),
> držitelia kariet budú môcť platiť a obchodníci prijímať kartové platby
v rámci eurozóny jednotným a konzistentným spôsobom,
> spracovatelia kartových platieb si budú môcť navzájom konkurovať
a ponúkať svoje služby v celej eurozóne, čím sa trh spracovateľov
k a r t ov ých p l a t i e b s t a ne ko n k u re nčn e j š í m , s p o ľ a h l i ve j š í m
a hospodárnejším.
22
PRVKY sEPa
Čo je to kartová platba?
Spomedzi mnohých typov platobných kariet, ktoré majú ich držitelia
k dispozícii, možno identif ikovať dva základné typy:
> debetné karty, ktoré držiteľovi umožňujú platiť za nákupy priamo z účtu,
> kreditné karty, s ktorými môže držiteľ nakupovať do výšky určitého
úverového rámca. Na konci stanoveného obdobia sa vyrovná buď celá
dlžná suma, alebo len jej časť, pričom zostávajúca dlžná suma sa prenáša do
ďalšieho obdobia a dlžníkovi sa z nej účtuje úrok.
hOTOVOsTNÉ sLUŽbY sEPa
Pl ynu lé f ungovan ie p latobného styku s i
vyžaduje kombináciu rôznych nástrojov vrátane
hotovosti.
V záujme vytvorenia „ jednotnej oblast i
hotovostných platieb v eurách“ pre spracovateľov
peňaz í ECB schvá l i l a v iacero opatren í
zameraných na vytvorenie spravodl i vého
konkurenčného prostredia v rámci hotovostných
služieb Eurosystému. Tieto opatrenia sa týkajú
bankového sektora, ktorý je hlavným partnerom
Eurosystému v oblasti hotovostných služieb
a jeho sprostredkovateľom v rámci poskytovania
hotovosti verejnosti. V strednodobom horizonte
sa uskutočnia ďalšie kroky, ktoré zabezpečia
ďalšiu harmonizá-
ciu hotovostných
služieb jednotlivých
národných centrál-
nych bánk.
23
PRVKY sEPa
Kto vydáva bankovky?
Výlučné právo schvaľovať
vydávanie bankoviek
v eurozóne má ECB. Národné
centrálne banky Eurosystému
uvádzajú eurové bankovky
do obehu prostredníctvom
bankového sektora.
Medzi širokú verejnosť
sa bankovky distribuujú
najmä prostredníctvom
bankomatov.
> INFRaŠTRUKTÚRY sEPaRámec EPC pre mechanizmy k l ír ingu a vyrovnania v rámci SEPA
stanovuje zásady, ktoré poskytovateľom infraštruktúr umožňujú zúčtovať
platby prostredníctvom schém SEPA úhrad a inkás. Rámec pritom
oddeľuje úlohy a povinnosti týchto schém (t. j. pravidlá vzťahujúce
sa na rôzne platobné nástroje) od úloh a povinností infraštruktúr
(t. j. poskytovateľov spracovateľských služieb f inančným inštitúciám).
Obsahuje tiež klasif ikáciu rôznych typov infraštruktúr, od systémov
typu PEACH a medziskupinových dohôd až po čisto bilaterálne dohody.
Rámec pre mechanizmy klíringu a vyrovnania v rámci SEPA vstúpil do
platnosti v januári 2008.
ZÁKLaDNÉ ZNaKY INFRaŠTRUKTÚR KL ÍR INGU a VYROVNaNIa
V RÁMC I sEPa
Cieľom Eurosystému je, aby hlavné infraštruktúry boli schopné posielať
a prijímať platby v eurách pomocou platobných nástrojov SEPA do
všetkých a od všetkých bánk v eurozóne. Banky sa pritom dajú dosiahnuť
priamo, nepriamo cez sprostredkovateľské banky alebo nepriamo
pomocou prepojení medzi jednotlivými infraštruktúrami. Na efektívnu
výmenu platobných správ je potrebné, aby poskytovatelia infraštruktúr
prijali jednotné pravidlá interoperability. Ďalším cieľom je zabezpečiť
úplnú transparentnosť služieb a cien poskytovateľov infraštruktúr.
24
PRVKY sEPa
Čo je to klíring a vyrovnanie?
Klíring je proces prenosu, priraďovania a potvrdzovania platobných príkazov
a určenia konečnej pozície na vyrovnanie (buď na základe jednotlivých
transakcií alebo na základe súboru transakcií).
Vyrovnanie je prevod prostriedkov medzi platcom a príjemcom platby
(a medzi bankou platcu a bankou príjemcu).
Cieľom klíringu a vyrovnania v rámci SEPA je teda zabezpečiť:
> dostupnosť všetkých bánk v eurozóne a
> oddelenie schém a infraštruktúr.
> Š TaNDaRD I ZÁC I aEPC si pre platobné schémy SEPA zvolila známe medzinárodné štandardy.
Cieľom je zabezpečiť úplné priame spracovanie všetkých plat ieb
v eurách. Tento proces má tri roviny.
> V súbore pravidiel vzťahujúcich sa na SEPA úhrady a inkasá EPC
stanovila obchodné požiadavky, ktoré opisujú dátové položky,
ktoré si medzi sebou musia vymieňať f inanční sprostredkovatelia. Na
základe týchto požiadaviek EPC určila logické požiadavky.
> V poslednej rovine sa tieto logické požiadavky stanú konkrétnymi
štandardmi správ . Vybraté bol i štandardy správ XML UNIFI
( ISO 20022), ktoré vypracovala Medzinárodná organizácia pre
štandardizáciu. EPC tiež vypracovala súbor vykonávacích usmernení
SEPA, ktoré určujú spôsob používania štandardov správ UNIFI.
EPC rozhodla, že štandardy
UNIF I budú pov inné
v rámci medzibankového
p l a t o b n é h o s t y k u
a odporúčané v rámci
styku medzi zákazníkmi
a bankami.
25
PRVKY sEPa
Čo sú to štandardy?
Štandardy sú pravidlá, ktoré sa vzťahujú na
technológie, postupy a interakcie. Technické
štandardy sú nevyhnutné na zaistenie interakcie
a interoperability informačných systémov a na
zvýšenie automatizácie platobného styku.
> PRÁVNY RÁMECSmernica o platobných službách vytvára potrebný právny rámec pre platby SEPA a bude sa
vzťahovať aj na súčasné vnútroštátne platobné produkty. Smernicu prijal Európsky parlament
a Rada EÚ v roku 2007. Jej transpozícia do vnútroštátnych právnych predpisov musí byť ukončená
najneskôr do novembra 2009. Smernica sa skladá z troch hlavných častí, ktoré sú bližšie opísané
nižšie.
PRÁVO POsKYTOVaŤ PLaTObNÉ sLUŽbY VERE JNOsT I
Cieľom smernice je harmonizovať požiadavky prístupu na trh pre nebankových poskytovateľov
platobných služieb. Tým podporuje inovácie, vytvára rovnaké podmienky a zvyšuje konkurenciu.
TRaNsPaRENTNOsŤ a POŽ IaDaVKY Na POsKYTOVaNIE INFORMÁC I Í
Smernica vytvára jasný a stručný súbor harmonizovaných oznamovacích povinností, ktoré musia
spĺňať všetci poskytovatelia služieb, bez ohľadu na to, či ponúkajú platobné produkty SEPA alebo
súčasné národné platobné produkty. Tým zlepšuje transparentnosť pre zákazníkov a zaručuje plnú
harmonizáciu národných pravidiel, ktoré sa v súčasnosti do značnej miery líšia.
PRÁVa a POV INNOsT I POUŽ ÍVaTEĽOV a POsKYTOVaTEĽOV
PLaTObNÝCh sLUŽ IEb
Smernica vnáša jednoznačnosť a istotu do základných práv a povinností
používateľov a poskytovateľov služieb platobného styku. Zároveň vytvára
potrebný právny rámec pre SEPA, pretože zabezpečuje harmonizáciu
rozdielnych národných právnych požiadaviek, ktoré platia v súčasnosti.
26
PRVKY sEPa
Čo je to smernica
o platobných službách?
Smernicu o platobných
službách na vnútornom trhu
prijal Európsky parlament
a Rada EÚ v roku 2007.
Táto smernica zabezpečuje,
aby sa na všetky platby
realizované v rámci Európy
vzťahoval rovnaký právny
rámec.
> POsTO J EUROsYsTÉMU K sEPaEurosystém si pod pojmom SEPA predstavuje integrovaný trh služieb
platobného styku s účinnou konkurenciou a bez rozdielov medzi
cezhraničnými a vnútroštátnymi platbami v rámci eurozóny.
Spoločné vyhlásenie Európskej komisie a Európskej centrálnej banky, máj 2006
> ZaMERaNIE EUROsYsTÉMUEurosystém podporuje priebežný rozvoj SEPA v snahe zabezpečiť
uspokojenie potrieb a požiadaviek zákazníkov. Bezprostredným cieľom
by malo byť:
> sprístupniť schému SEPA inkás všetkým používateľom od novembra
2009,
> pokračovať vo vývoji dodatočnej európskej kartovej schémy,
> zdokonaľovať platobné nástroje SEPA prostredníctvom služieb
s pr idanou hodnotou (e lektron ická f akturác ia , e lektron ické
priraďovanie platieb, zadávanie platobných príkazov online, atď.)
a zabezpečiť úplné priame spracovanie všetkých SEPA platieb.
27
sEPa a EUROsYsTÉM 4
Prečo sa Eurosystém zúčastňuje na projekte SEPA?
Dôvodom záujmu Eurosystému o projekt SEPA a o f inančnú integráciu
platobných systémov vo všeobecnosti je jeho zákonná povinnosť stanovená
v Zmluve o založení Európskeho spoločenstva, podľa ktorej má podporovať
plynulé fungovanie platobných systémov a chrániť f inančnú stabilitu.
> ZabEZPEčEN IE REaL IZÁC IE sEPa
Eurosystém podporuje vytvorenie SEPA tým,
že pôsobí ako katalyzátor zmien a v tomto
zmysle bude i naďalej:
> poskytovať poradenstvo s cieľom vytvoriť
trh služieb retailového platobného styku,
ktorý bude v najlepšom záujme EÚ,
> spo lupracovať s vere jným sektorom
s cieľom zabezpečiť , aby tento sektor
začal používať platobné produkty SEPA čo
najskôr vo všetkých krajinách,
> spolupracovať so všetkými používateľmi
v snahe zabezpečiť, aby EPC zohľadňovala
ich očakávania,
> prispievať ku koordinácii komunikácie:
> na cezhraničnej úrovni s Európskou
komis iou a r adou EPC s c i e ľom
koordinovať ich komunikačné aktivity,
> na národnej úrovni s koordinačnými
orgánmi, ktoré boli zriadené vo všetkých
krajinách eurozóny. V týchto orgánoch
sú za s túpen í na jmä preds ta v i t e l i a
vlád, bankových asociácií a národných
centrálnych bánk jednotl i vých kraj ín.
Ich úlohou je zabezpečiť implementáciu
jednotlivých komponentov SEPA a zaistiť
informovanosť a pripravenosť bankových
komunít v jednot l i vých kra j inách na
spustenie SEPA.
28
sEPa a EUROsYsTÉM
> DLhODObÉ OčaKÁVaNIa EUROsYsTÉMUEurosystém podporuje EPC v pokračujúcom úsilí o vytvorenie jednotného inovatívneho trhu
služieb retailového platobného styku v eurozóne, ktorý uspokojí potreby a požiadavky obyvateľov
Európy. V dlhodobom horizonte Eurosystém očakáva, že sa všetky platby v rámci eurozóny stanú
domácimi platbami a dosiahnu úroveň bezpečnosti a efektívnosti, ktorá bude minimálne rovnaká
ako v prípade najlepších vnútroštátnych platobných nástrojov v súčasnosti.
KVaL ITa
V rámci SEPA budú platby v eurách dosahovať,
resp. podľa možností prevyšovať rýchlosť
a praktickosť najlepších vnútroštátnych platieb
v súčasnosti.
ÚčasŤ Za INTEREsOVaNÝCh sTRÁN
Všetky zainteresované strany sa budú podieľať
na priebežnom vývoji SEPA. V krátkodobom
horizonte síce SEPA pre všetkých predstavuje
výzvu, d lhodobo však ponúka pr í lež i tosť
využívať značné výhody európskej integrácie
a technologického pokroku.
bEZPEčNOsŤ
Zákazníci sa pri používaní platobných nástrojov
SEPA, ktoré sú chránené súborom požiadaviek
na minimálnu úroveň bezpečnosti, budú cítiť
bezpečnejšie.
ŠTaNDaRDIZÁC Ia
V dlhodobom horizonte budú všetky platby
v rámci eurozóny umožňovať úplné priame
spracovanie v súlade s otvorenými spoločnými
štandardmi.
VÝbER
Všetc i účas tn í c i s i budú môcť vybrať
ktorýkoľvek z plne transparentných platobných
nástrojov SEPA a nebudú viazaní hranicami
jednotlivých štátov. Všetci zákazníci budú mať
k dispozícii širšiu ponuku bánk a platobných
produktov. Finančné inštitúcie zasa budú mať
na výber celý rad poskytovateľov infraštruktúr
p l a tobných sy s témov a sp racova te ľov
kartových platieb.
KONKURENC Ia
SEPA vytvorí silnejšiu konkurenciu, pretože
vďaka nej sa z eurozóny stane integrovaný trh,
v rámci ktorého budú môcť poskytovatelia
ponúkať služby zákazníkom z celej eurozóny
bez ohľadu na hranice jednotlivých štátov.
29
sEPa a EUROsYsTÉM
30
© Európska centrálna banka 2009
Adresa Kaiserstrasse 29
60311 Frankfurt nad Mohanom, Nemecko
Poštová adresa Postfach 16 03 19 60066 Frankfurt am Main, Germany
Telefón +49 69 1344 0
Internet http://www.ecb.europa.eu
Fax +49 69 1344 6000
Grafická úprava Alexander Weiler Visuelle Kommunikation Hünstetten, Nemecko
Tlač Imprimerie Centrale s.a. Luxemburg
Všetky práva vyhradené.
ISBN (online verzia) 978-92-899-0592-3
sK