číslo 13 / 2011

TV PROGRAM OD 1. DO 7. APRílA

Peter CsonkaAj voda dokáže poriadne bolieť

Kajakár a filmár

ŠtýlPo stopách otcov pútnikov

TémaKompou na druhú stranu

Titulka oko.indd 1 21.3.2011 18:42:21

66

rozhovor

Kajakový freestyle je akousi akrobaciou na vode. V júni budú majstrovstvá sveta, na ktoré Peter Csonka v súčasnosti trénuje

6_11 rozhovor.indd 6 21.3.2011 18:33:38

7

Text: Miloš Krekovič / Foto: Matej Fabianek

Z diaľky to pôsobí krkolomne - športovec s loďou strúha kotrmelce, otočky a premety. Čím hlavne je kajakový freestyle? Vrcholo-vým športom či exhibíciou? Freestyle je dnes už vrcholovým športom a v niečom pripomína populárnejší freestylový snoubording. Kajakár vo vodnom valci na di-vokej vode alebo vo vlne predvádza čo najviac cvikov za jednu jazdu. Tá trvá trištvrte minúty a triky sú koordinačne aj fyzicky náročné. Aby ste patrili medzi špičku, mali by ste ich za ten-to čas zvládnuť aspoň osem.

Čo vás na tom priťahuje? Nevravte, že ad-renalín.Freestyle je určite lepšia zábava, ako míňať peniaze v krčme. Podobne ako pri snoubor-dingu ide o životný štýl. Celá partia sú dobrí kamaráti, ktorí týmto športom žijú. Keď tré-nujeme vrcholovo, adrenalínu tam už veľa nie je, skôr endorfíny z únavy. Adrenalínu si zato užijeme, keď chodíme na pereje ako teraz na Zambezi.

Ako s akrobaciou súvisí exotika?Je celkom bežné, že kajakár, ktorý robí frees-tyle, cestuje s partiou na divokú vodu, skákať vodopády alebo jazdiť extrémne ťažké pereje. Predstavte si surferov a obrovské vlny na Ha-vaji – vyhľadávame niečo podobné, až na to,

že naša vlna je stojatá a v riečnych perejách, teda nie je pohyblivá ako pri surfingu na mori. Také niečo môže vzniknúť len pri obrovských prietokoch, kde sú veľké vodné víry a valce.

Odkedy sa venujete kajakovému športu a odkedy je to freestyle?K vode som sa dostal pred pätnástimi rokmi a už dvanásť rokov robím freestyle súťažne.

Internet plný videí naznačuje, akoby to v tomto športe pomaly nešlo bez kamery. Nestačí dobrý pocit, výhra v súťaži? Je to niečo prirodzené. Aj na umelom kanáli je freestyle fotogenickou disciplínou, ktorá je príťažlivá pre oko diváka. V exotickej krajine sa k tomu pridáva nádherné prostredie, príro-da. My sme v Zambii splavovali rieku Zam-

bezi od Viktóriiných vodopádov až po jazero Kariba, čo sú už dosť veľké extrémne pereje.

Práve tie ste, ako jediní Slováci, nedávno splavili až do konca.Je fakt, že na Slovensku sme zatiaľ jediní. No ani zahraničných skupín po celej dĺžke trasy nejazdí mnoho. Niektoré úseky sú skrátka divočina – buš, kopce, krokodíly, hrochy, okolo rieky nik nebýva, hrozia banditi. Práve dobrodružstvo sme sa snažili zachytiť filmom – teda nielen robiť zábery a potom ich na be-sede dorozprávať, ale po každom dni nechať členov vypovedať zážitky priamo na mieste.

Do akej miery sa riziko v týchto končinách zveličuje a čo je z hrozieb reálne?

7

Aj voda dokáže poriadne bolieťRozvodnený Váh prirovnáva k africkej rieke Zambezi. Kajakár PETER CSONKA patrí medzi svetovú špičku v disciplíne freestyle a Afriku neraz splavoval na divokej vode. O nej, cestovaní a dobrodružstve hovorí aj v novom filme Expedícia k jazeru Kariba z programu aprílového festivalu Hory a mesto.

Kajakár a filmár Peter Csonka

Doplnkové foto: Peter Žákovič, Jens Klatt a archív P. Cs.

Freestyle je určite lepšia zábava ako míňať peniaze v krčme. Podobne ako pri snoubordingu ide o životný štýl

6_11 rozhovor.indd 7 21.3.2011 18:33:49

8

Nebezpečenstvo sa niekedy zveličuje, no sám som mal aj nepríjemné zážitky. V perejach s názvom Komerčná samovražda, som skončil pod vodou vo valci a dvadsať-tridsať sekúnd nikto z ostatných nevedel, kde som. Najprv som to zvládal, po ro-koch skúseností už mám nejaké reflexy. Panika prišla na konci. Dvadsať sekúnd pod vodou je naozaj dosť, hlavne na konci pe-reje, kde nemôžete dýchať. Pr-výkrát v živote som cítil, že voda dokáže bolieť – dávala rany ako päsťou. Nevedel som sa pohnúť, dostať z lode. Našťastie ma prúd z valca bokom vyhodil.

Plavidlom bol raft alebo kajaky?Ťažké pereje sme šli na kaja-koch a neskôr, keď sa kaňon otvoril, pre istotu v rafte, preto-že v pokojnejšej vode je už viac krokodílov a hrochov. Aj nám sa stalo, že do raftu zospodu na-razil štyriapolmetrový krokodíl a chvíľu nás prenasledoval. Ve-rili sme dobre známym radám, že krokodíl je hlúpe zviera – pri útoku zahryzne najprv do lode, aby zistil, či je jedlá, čo posádke dá dosť času na útek. Netreba však veriť všetkému, čo sa o krokodíloch hovorí. Mesiac po našej výprave zahynul na rieke Kongo jeden z najlepších sveto-vých expedičných kajakárov. Z vody vyskočil krokodíl a za trup ho stiahol z lode.

Menej krvilačný imidž majú spomínané hrochy.To sa iba zdá, hrochy sú v sku-točnosti väčším problémom ako krokodíly. Sú ich tam stovky a zaútočia, keď vkročíte do ich teritória. Zvykom preto je búchať pri splave o hladinu, čo núti hrocha vynoriť sa a odfúk-nuť – označiť územie. Z toho posádka lode vyčíta, kadiaľ smie a kadiaľ nesmie preplávať. Niekedy však boli hrochy od raftu napravo aj naľavo. Zostávalo kľučkovať alebo riskovať.

Čo zdravotné riziká?Z Afriky si človek ľahko odnesie niečo nežela-

né, tým skôr, ak sa každodenne namáha, čím klesá jeho imunita. Vo vode je nebezpečen-stvom bilharzia. Parazitom trvá len desiatky sekúnd, kým sa cez póry v koži začnú tlačiť do tela. Môže trvať roky, kým sa z toho vyvi-nie chronické ochorenie, ktoré, ak sa nelieči, končí sa cirhózou pečene. Našli sa však odváž-livci, ktorí v horúčave skákali na pár sekúnd do vody, aby sa schladili. Bilharziu a podobné choroby síce vieme liečiť, no nie všetky lieky u nás dostať – treba ich kúpiť v danej v krajine. Iný problém sme mali s vodou. Nosiči kdesi vytratili bandasku s vodou, preto sme boli po celý čas odkázaní na špinavú vodu priamo zo Zambezi. Dezinfikovali sme ju chlórom. Pre-várať nebol čas...

Zatiaľ je to bez následkov?Priateľka Nina je podľa vyšetrení v poriadku, ja mám niektoré hodnoty zvýšené. Uvidíme. Problém bol skôr na mieste. Ku koncu som dostal maláriu, vracal žlč a bolo mi veľmi zle. O tri dni som už ležal s horúčkami. Našťastie sme boli v civilizácii a lekár, ktorého sme zo-hnali, potvrdil, že je to malária. Najhoršie to-tiž je, ak na vás niečo príde a nie je to malária – neviete, čo to je. Kým zabrali lieky, prišiel prvý záchvat a triasol som sa, vraj som z pos-tele pol metra vyskakoval.

Do Afriky pravidelne vyrážate s partner-kou, kajakárkou Ninou Halašovou. Nemáte jeden o druhého strach?

8

Peter Csonka (1985)Jeden z najlepších svetových kajakárov v disciplíne freestyle. Narodil sa v Bratislave, študuje Fakultu telesnej výchovy a športu. Je vicemajstrom sveta (Ottawa 2007) a majstrom Európy (Linz 2010). Nakrúca športové klipy a cestopisné filmy. Absolvoval viac dlhších pobytov a výprav v rov-níkovej Afrike. O stavbe vodnej elektrárne rozpráva film Damning the Heaven (2009), splavovanie rieky Zambezi v Zambii zachytil vo filme Expedícia k jazeru Kariba (2011), ktorý premietnu v rámci filmového festivalu Hory a mesto v Bratislave (6. - 10. apríla 2011).

rozhovor

Expedícia, z ktorej vzniká film, kladie na kajakára zvýšené nároky. V kaňone africkej rieky Zambezi je náročné nájsť správny uhol a nakrútiť krkolomné kúsky v exotickej scenérii

Lode na freestyle sú krehké a tvarom pripomínajú delfína. Väčšinou platí, že čím je kajakár ťažší, tým viac námahy vynaloží na ovládanie lode

Na zambezi do nášho raftu zospodu narazil štyriapolmetrový krokodíl a chvíľu nás prenasledoval

6_11 rozhovor.indd 8 21.3.2011 18:33:59

9 9

Máme, veľký. A bojím sa viac ja o Ninu ako Nina o mňa. Viaže sa s tým smutná príhoda z čias, keď sme na divokú vodu chodili častejšie. Bol som pri tom, ako sa jeden z mojich naj-lepších kamarátov utopil v rieke. To bol pre mňa zlom. Voda je predsa len ťažko vypočíta-teľný živel a aj na ľahkej vode sa stávajú úrazy.

Kde ste sa zoznámili? Tiež na vode?V podstate áno. Nina vtedy ešte nekajakovala a na umelom kanáli v Čunove, kam chodíme trénovať, som jej skočil do raftu. (Smiech.) Dali sme sa dokopy a ja som ju učil kaja-kovať. Teraz je jedna z topkajakárok na svete, tretia z majstrovstiev Európy a vyhrala Sveto-vý pohár.

Zambezi ste niekde prirovnali k rozbúre-nému slovenskému Váhu. Neznie to trochu nadnesene?Súťažiť alebo jazdiť možno vo vodnom valci, ktorý vzniká pri nižšom prietoku vody. No keď je prietok extrémne silný, môžu vznikať vlny, a to sa deje pri povodniach na Váhu. Cez kalamity či povodne vídate po svete lyžiarov,

kajakárov či surfistov, ako živel využívajú na svoje potreby. Keď je to možné, robíme to tiež a ideme si na Váh zajazdiť. Keď je veľká voda, je to už nebezpečné – problémom sú naprí-klad rýchlo plávajúce práčky, chladničky.

Už vám miestni vyčítali športovanie pri nešťastí, keď treba skôr pomáhať?V Česku majú kajakári pri týchto príležitos-tiach v médiách negatívne ohlasy, my sme za-tiaľ mali kladné. Samozrejme, je to na zamys-lenie. Je nám ľúto, že povodne robia škodu. Na druhej strane, na našom Váhu väčšinou

neohrozujú domy a ľudí. Voda nazbieraná a vypúšťaná z nádrží zaplavuje najmä polia a lesy. Trvá to pár dní a snažíme sa to využívať.

Vráťme sa k Afrike. Pred Zambiou ste kaž-doročne cestovali do Ugandy.Z našej poslednej cesty do Ugandy vznikol film Damning the Heaven. Je o tom, ako na Bielom Níle stavajú elektráreň a o tom, ako miznú pereje. Pre krajinu sú podobným kle-notom, ako napríklad Niagarské vodopády pre Američanov. V roku 2006 elektrárňou zahradili Viktóriino jazero, aby nevytekalo do perejí, čím zničili prvý, najslávnejší vodopád. Druhá časť vo výstavbe má zatopiť celý ďalší úsek rieky hladinou dvadsaťdva metrov. Je to veľmi smutné.

Nie je to len pohľad turistu z vyspelej kra-jiny? Dá sa čakať, že elektráreň na mieste atrakcie pozdvihne v krajine ekonomiku a životnú úroveň.Elektráreň zrejme pomôže ekonomike Ugan-dy, ale druhá vec je, akým spôsobom prebie-ha stavba, a tu prebieha pomerne drasticky.

S priateľkou na umelom ramene v Čunove, kde sa zoznámili. S Ninou Halašovou sú spolu osem rokov, aj ona je úspešná kajakárka. Bok po boku absolvovali viaceré výpravy do rovníkovej Afriky

Bol som pri tom, ako sa jeden z mojich najlepších kamarátov utopil v rieke. To bol pre mňa zlom

6_11 rozhovor.indd 9 21.3.2011 18:34:07

10

Nikto nemyslí na tisícky ľudí, ktorých vysťa-hujú, pritom ich rieka živí. Keď odstreľovali pereje, na domy miestnym lietali obrovské kamene a nik zhora sa o to nestaral. Problé-mom je aj zatopenie, ktoré by asi malo byť postupné, systematické. Nie nárazové o dvad-sať metrov, ako to pravdepodobne spravia tu.

Ako stavbu vidia miestni?Keď sme nakrúcali film, snažili sme sa pýtať ľudí, ktorých stavba ovplyvní, čo si o tom myslia. Ich názor sa v podstate blížil tomu, čo hovorím. Od elektrárne si sľubovali zlepšenie ekonomiky, hoci nevedeli, čo presne čakať. Na druhej strane boli sklamaní, mnohí tvrdi-li, že ich podviedli. Sľúbené pracovné miesta nevznikli – aspoň nie pre nich. Oblasť známa turizmom a množstvom cestovných agentúr sa vyľudňuje. Už aj po prvých zásahoch začal počet turistov znateľne klesať. A to ešte neho-

voríme o obyvateľoch, ktorých živil rybolov či predaj jedla, suvenírov, služieb.

Čím bol Biely Níl výnimočný?Rieka má obrovský prietok a niekoľkotisíc kubíkov vody tečie dolu perejami, ktoré sú na veľkosť prietoku pomerne bezpečné. Krajina okolo nich je nádherná a fotogenická.

Vraví sa, že Viktóriino jazero – najväčšie v Afrike – vysychá. Preto rieku prehradzujú?V Ugande ide skôr o nedostatok elektrickej energie. Argumenty za elektráreň vysvetľujú, že cieľom je zapájať k prúdu viac domácností. No keď vidíte deväťdesiat percent ľudí, čo tu žijú v chyžiach z blata a slamy a o elektric-kom vedení nechyrujú, začínajú pochyby, či je elektrina naozaj určená pre nich, alebo na vývoz. Poslednýkrát sme si zišli posledné úse-ky na rafting, ktoré prehradili, koncom janu-ára. Stalo sa, že pri nakrúcaní po kamarátovi strieľali samopalom.

V čom bol problém?Pre hrozby teroristických útokov sa oblasť hemží ochrankármi. Chytili kamaráta, ktorý nás mal nakrúcať a začali aj strieľať, našťastie, do vzduchu. Najprv chceli od neho kameru a chceli ho niekam odviesť. Nakoniec sa to dobre skončilo, pomohol mu český pôvod. Spomenuli futbalistu Petra Čecha, začali s ním debatovať, pustili ho, vrátili mu vybave-nie. Dosť nás to vystrašilo, už tam asi nakrú-cať nepôjdeme.

S akými pocitmi ste do Ugandy cestovali prvýkrát? Vedeli sme, že Uganda je viac-menej priateľ-ská krajina, no prvý rok sme sa báli a dávali si veľmi pozor. Na to, čo jeme, kam ideme. Mal som pocit, že miestni na nás reagujú dvojako – buď sa veľmi mračia, alebo sa veľmi smejú. No keď sa im prihovoríte, sú veľmi milí. Pre Slováka, čo je zvyknutý na osobný priestor, môže byť nepríjemné držanie rúk – to je pre nich znak priateľstva. Po ďalších pobytoch sme už nemali oči dokorán, na Afriku sme si zvykli. Pre mňa to znamená aj to, že som nie-

10

Vedeli sme, že Uganda je viac-menej priateľská krajina, no prvý rok sme sa báli a dávali si veľmi pozor

rozhoVor

Rieka Zambezi preteká africkými krajinami Angola, Zambia a Mozambik. Vyhľadávajú ju zahraniční kajakári, no z nich len málokto splavuje pereje až do konca

Slnečné ráno v Zambii. Kajaky treba najprv zniesť náročným terénom hlboko do kaňonu, ktorým preteká rieka Zambezi

Belosi bývajú pre miestnych atrakciou. Vďačnosť k turistom vzrástla po tom, čo Peter Csonka zachránil jedno z detí pred utopením

Cetelem TV Oko 200x125 byt.indd 1 18.3.2011 12:316_11 rozhovor.indd 10 21.3.2011 18:34:20

11 11

kedy na miestnych tvrdší, lebo ako som zistil, zdvorilosť nie vždy funguje.

Ročne ste v Afrike trávili celé mesiace. Ako sa menil váš pohľad na Slovensko?Život v Ugande má voľné tempo, čo zname-ná, že si tam oddýchnete. Keď potom príde-me domov, môže byť problém sa prispôsobiť. Poviem príklad - jeden z našich kamarátov to po návrate nezvládol. Doľahla naňho rea-lita zhonu a stresu, to, že sa ľudia u nás inak správajú, a musel ísť na mesiac na psychiatriu. Problém je, ak s liekmi – silnými antimalá-rikami – miešate alkohol, užívate si a potom prídete späť do Európy. Psychika to nemusí zvládať. Samozrejme, my sme iný prípad - tam alkohol vôbec nepijeme, pri tréningu a jazde naplno sa to ani nedá.

Ako sa vám darí v teréne skĺbiť splavovanie s nakrúcaním?Freestyle ako taký nie je ťažké nakrúcať, lebo sa deje na jednej vlne, valci. Ale na-príklad na Zambezi, kde sa nakrúcajú skôr pereje, to bolo naozaj náročné. Pereje boli v kaňone, okolo obrovské rozhorúčené lá-vové kamene. Pred záberom som si musel nadbehnúť, štverať sa kamsi hore, nachys-

tať techniku a potom počkať ostatných, kým prejdú. A potom pereje sám splaviť. Medzi nohami som mal desaťkilový kufor s kamerou aj statív, čo dosť znižuje stabili-tu v krehkej loďke, stavanej na akrobatické triky. Keď sú triky nechcené a neovládateľ-né, začína sa problém.

Filmujete podľa intuície, alebo sú na to príručky?Hlavne podľa intuície. Zložitejšie grafické postupy si nájdem v tutoriáloch napríklad na YouTube. Snažím sa stále vzdelávať. Priateľ-ka Nina sa aj trochu sťažuje, ako málo sa jej doma venujem, len ťažko ma dokáže odtrh-núť od počítača.

Dá sa týmto žánrom uživiť?Dá sa to robiť dvoma spôsobmi. Jedným sú čisto kajakárske filmy, no aj špičkové filmy platené sponzormi kúpi len pár kajakárov a zase iba kajakári si nájdu cestu k filmu, ktorý zavesíte na internet. A potom to môžete robiť ako u nás Pavol Barabáš – expedičné filmy na štýl cestopisu pre širšie publikum. Myslím, že som to od klipov začal skúšať práve touto druhou cestou.

S rodeom na vode ako povolaním sa darí ako?Každým športom sa dá živiť, ale tých, čo to dokážu, je len pár. Človek musí tvrdo makať, aby sa medzi nich dostal. Kajakár si musí hľa-dať sponzorov a popritom robiť aj niečo iné, aby mal na cesty, uživil sa.

Aké cesty plánujete?Láka ma expedícia do Číny. Je však finančne náročná a mám aj strach, či by sme dokázali poskladať tím, čo by tú rieku prešiel. Ide o extrém, navyše tiež v oblasti, kde treba byť odkázaný sám na seba. Do júna trénujem na majstrovstvá sveta, potom možno bude čas na nakrúcanie zaujímavých kútov. Možno niekde v Kanade.

Život v Ugande má voľné tempo. Keď potom prídeme domov, môže byť problém sa prispôsobiť

INZERCIA Bp-110808

Cetelem TV Oko 200x125 byt.indd 1 18.3.2011 12:316_11 rozhovor.indd 11 21.3.2011 18:34:28