Školský časopis

Šk. rok: 2014/2015

Základná škola s MŠ

Kamenica nad Cirochou

Zimné akcie

Zima síce začala už v decembri, ale len podľa kalendára, lebo vonku to vyzeralo, ako keby bola jar.

Ani Martin neprišiel na bielom koni, Katarína bola na blate, no ani Vianoce neboli na ľade, ako to

sľubovala pranostika. Niektorí dokonca stavali snehuliakov z blata. Nám to až tak nevadilo, lebo sme

sa tešili na všetky radosti, ktoré nás čakali.

Mikuláš prišiel aj bez snehu a nezabudol ani na darčeky – aspoň sladkosti. Ani po ňom sa sneh

neukázal. Skôr prišli Vianoce, ale ešte predtým sme si ich pripomenuli Vianočnou tvorivou dielňou.

My ôsmaci sme robili ikebany a myslím, že sa nám naozaj vydarili. Ostatní žiaci zhotovovali rôzne

ozdoby, dekorácie, sladkosti a dobroty, od ktorých sa nám až slinky zbiehali. Ale len sme trochu

ochutnali a všetko išlo na Vianočnú burzu, ktorá bola v kultúrnom dome pred Vianočnou

akadémiou. To už sa rodičia i celá obec usadila v kinosále kultúrneho domu, aby si pozreli pekný

kultúrny program, ktorý pre nich pripravili žiaci základnej a materskej školy. Navodili sme vianočnú

atmosféru, zaželali si pekné Vianoce a rozišli sme sa domov užiť si sviatočné chvíle i vianočné

prázdniny.

Každý sa už tešil na Vianoce: na darčeky(mohli byť aj lepšie), hoci už dávno vieme, že Vianoce

nie sú len o darčekoch, na koledovanie Dobrej noviny(tam sme boli skoro všetci chlapci z 8. ročníka,

ba aj naša spolužiačka Danka a poviem vám, bolo to dosť namáhavé), na bohatú večeru(najmä na

šalát), na stretnutie celej rodiny(hoci sme boli hluční, ale každý niečo priniesol), ale hlavne na

návštevu kostola(najmä tu polnočnú), kde sme privítali narodeného Ježiška.

Čakali sme aj na zázrak v podobe snehu. Veď nás čaká lyžiarsky a snehu nikde! Ani počas

Vianočných prázdnin nebolo ani trochu snehu, ale potom sa ukázal a padal, a padal, až ho bolo všade

plno. Vodiči ani cestári z neho nemali radosť, ale my deti sme sa hneď pustili do stavania snehuliakov,

ba aj iglu sme si postavili, chodili sme sa sánkovať a tešili sa na lyžiarsky. Po lyžiarskom sme sa

vrátili do školy(poniektorí ostali ležať doma s chrípkou) a všetko sme zavŕšili fašiangovým

karnevalom. O ňom aj o lyžiarskom sa dočítate v tomto časopise.

Za ôsmakov Ľubo a Timo

Korčuliarsky kurz 24. – 28.11.2014

Na korčuliarskom kurze sme boli v novembri. Celý týždeň sme sa prvé 2 hodiny učili a potom sme

nabalení výstrojom a dobrotami od mamy nasadli do autobusu, ktorý nás odviezol na zimný štadión do

Humenného. Boli s nami naše pani učiteľky Straniaková a Škovranová, pani vychovávateľka Hnátová

a pán učiteľ Holp, ktorí to mali niekedy ťažké. Kým nás všetkých poobúvali, pošnurovali korčule, aby

sme mali pevné nôžky a potom to trápenie na ľade! Lebo začiatky, to bol samý pád. Ešteže sa nikomu

nič nestalo. Rozdelili nás do troch skupín podľa toho, ako nám to išlo. V každej skupine sme sa niečo

naučili, a keď sme vyhladli, cez prestávku sme sa najedli a zohriali teplým čajom od mamy. Keď nám

to už celkom išlo, chlapci si priniesli hokejky a mohli hrať hokej a dievčatá sa hrali na budúce

krasokorčuliarky. Bolo to zábavné. Prišli nás povzbudiť aj niektorí rodičia a pán riaditeľ s pani

zástupkyňou, ktorá nás na pamiatku vyfotila.

V posledný deň – piatok – nikto z nás neodišiel naprázdno. Z korčuliarskeho kurzu sme si odniesli

medailu za statočnosť a šikovnosť, sladkú odmenu a hlavne kopec zážitkov a skúseností, ktoré sme

neskôr počas zimných prázdnin využili pri korčuľovaní s našimi rodičmi a súrodencami. Ďakujeme!

Spomienky prvákov a druhákov zapísala pani učiteľka Straniaková

Ťažké začiatky Už viem padať! Poď, spolu nám to pôjde ľahšie!

Hurá, už to vieme!!!

Spoločná fotka na pamiatku

Plavecký výcvik 2.-12.12.2014

Naši piataci a šiestaci sa v decembri zúčastnili na plaveckom kurze,

kde sa neplavci naučili základy plávania a tí, ktorí už vedia plávať, sa

zdokonaľovali v rôznych plaveckých štýloch. Inštruktormi boli pán

riaditeľ Tokár, pán učiteľ Holp a pani učiteľky Straniaková a Frívaldská.

Okrem radosti z toho, že im odpadlo vyučovanie, sa mohli do sýtosti

vyšantiť v bazéne humenskej plavárne. Všetci sa zhodli na tom, že to bolo

perfektné, ale krátke. Tu sú niektoré ich názory a spomienky:

Karolínka: Mne sa najviac páčilo, že sme boli rozdelení do skupín, ja

som bola v tej, kde boli neplavci. Najprv sme plávali s doskami, to mi celkom išlo, a potom sami, to už bolo

ťažšie. Plávať celkom sama som sa síce nenaučila, ale aj tak to bolo super.

Tadeáš: Mne sa páčilo, že som postúpil do vyššej skupiny k pánu učiteľovi Holpovi, ktorý ma učil plávať

„gravla“ (správne má byť „kraula“, ale hlavne že sa ho naučil). Veľa sme pretekali a cez prestávku sme boli takí

hluční, až som myslel, že na nás spadne celá budova.

Simonka: Bolo super, naučili sme sa plávať na „žabu“ aj na „kravla“. Učili sme sa aj skákať z mostíkov.

Spočiatku nám to nešlo, ale keď nám to učitelia ukázali, my sme to pochopili a stále skúšali, tak sme to nakoniec

všetci urobili dobre.

Terezka: Mne sa páčilo, ako sme skákali do vody, ktorá bola super, že sme mali aj 15-minútové voľné plávanie,

že sme mali prestávku na jedlo. Nepáčilo sa mi, že sme boli natískané v jednej uličke všetky dievčatá, že

hranolky v bufete boli studené, že sme museli mať celé plavky a čiapky a že sme sa museli potom vrátiť do

školy.

Kika: Páčilo sa mi, ako sme plávali na „kralva“ (zase nejaký nový štýl?), aj sme dýchali pod vodou (žeby im

narástli žiabre?)

Lukáš: Na plaveckom sa mi páčilo to, že som bol pri pánovi učiteľovi Holpovi, že sme skákali do vody hrali

„hudbal“(asi vymysleli nejaký nový šport), boli sme v hlbšej vode a veľa sme sa nasmiali. A v bufete bolo wifi.

Denis: Naučil som sa nové plavecké štýly – kraul, prsia aj splývanie. Najviac sa mi páčilo potápanie a najviac

som sa tešil z diplomu. Nepáčila sa mi voda, čo mi „ušla do nosu“. Ani to, že sa tam niektorí bili.

Elenka: Bolo tam toho viac, napríklad potápanie, skákanie aj plávanie cez prekážky.

Maxim: Mne sa páčilo všetko, hlavne to, že tam bola sranda.

Miloš: Rozdelili nás do skupín. Ja som bol v prvej, kde boli najlepší plavci. Hoci som už vedel plávať, aj tak

som sa veľa naučil, hlavne rôzne štýly. Mohli by sme si to zopakovať aj na budúci rok.

Samo: Veľmi som sa tešil, ale, bohužiaľ, stihol som si užiť iba tri dni.

Miriam: Aj ja som stihla pre chorobu iba týždeň, ale aj tak som sa naučila niečo nové, napríklad som sa zlepšila

v splývaní, v skákaní na rybičku. Dôležité bolo prekonať strach, potom to už išlo. A tej vody koľko som sa

napila! To by mi vystačilo aj na celé dva týždne.

Šimon: Ako dobrý plavec som bol v prvej skupine, ale zažil som aj trochu strachu pri skákaní na rybičku. Potom

som už zvládol skočiť aj salto, aj do kruhu. Nepáčili sa mi rôzne preteky, lebo nie som veľmi súťaživý typ.

Najviac sa mi páčil bufet, kde sme si oddýchli aj sa občerstvili. A som rád, že som neochorel.

Nika: Vždy na začiatku sme mali rozcvičku nasucho aj vo vode, aby sme sa rozhýbali. Bol to najlepší výlet.

Taňka: Tešila som sa, keď ma preložili do 1. skupiny. Najradšej som mala skákanie na rybičku, najhoršie mi

išlo splývanie. Naučila som sa otvárať oči pod vodou, čo mi doteraz nešlo.

Jakub: Učiteľ nám ukazoval, ako zachrániť topiaceho sa človeka. Neviem, či by som to dokázal.

Mišo: Bol som v prvej skupine. Tak veľmi som plával a skákal, až sa mi roztrhli plavky.

Danka: Veľmi rada plávam, preto sa mi to veľmi páčilo. Robili sme rôzne veci, mne sa najviac páčilo skákanie

do vody „na bombu“. A tiež to, že pri vyhodnocovaní pán riaditeľ povedal, že som z dievčat najlepšia plavkyňa.

Lyžiarsky výcvik

Prvý februárový týždeň sme strávili na Drienici, kde sme sa učili lyžovať. To bol hlavný cieľ

lyžiarskeho výcviku, ktorý pre siedmakov, ôsmakov a deviatakov pripravilo vedenie školy. No pre

nás bolo dôležité aj to, že sme týždeň strávili mimo domu, uliali sme sa z vyučovania a zažili sme

kopec srandy. Takže naši inštruktori, ktorými boli pán riaditeľ Tokár, pán farár Sepeši, pani učiteľka

Škovranová a pán učiteľ Holp, to s nami nemali vôbec ľahké.

Po príchode a ubytovaní nás rozdelili do skupín a hneď sme sa išli lyžovať. Zo začiatku bol trochu

zmätok, ale postupne sme sa v tom zorientovali. V našej skupine boli samé dievčatá, čo nám

vyhovovalo. Aj tak najzábavnejšie boli voľné večery, kde sme sa navrieskali a naskákali tak ako sa na

pubertiakov patrí. Laura

Bolo tam veľa dobrých aj horších vecí. Najprv tie dobré: Hoci som na lyžiach nikdy predtým

nestál, za krátky čas som sa naučil nielen stáť na lyžiach, ale aj šliapať do kopca, brzdiť, ba aj lyžovať

v pluhu (asi som rodený talent alebo to bola vďaka výbornému inštruktorovi – pánovi farárovi?). Na

druhý deň som sa vyviezol na vleku(tiež prvýkrát v živote). Štvrtok bol super, lebo sme lyžovali až

zvrchu a mali sme aj večerné lyžovanie. A posledný deň? Ten bol najlepší, lebo sme mohli ísť voľne

a rýchlo. Takže všetko bolo super. A to zlé? Asi iba jedna vec, a to jedlo. Bolo fakt hrozné!

Tomáš

Každý deň sme zažili kopec srandy aj sme sa vždy niečo naučili. Hoci ma preradili do slabšej

skupiny, mne to celkom vyhovovalo, lebo pán farár nám pekne vysvetlil, čo máme robiť. Na druhý

deň sa na oblohe roztrhlo vrece so snehom a celý deň snežilo. Vyzerali sme ako snehuliaci. Počas

lyžovačky sa u mňa striedali pocity strachu a radosti, ale nakoniec tá radosť zvíťazila.

Juraj

Bolo to super. Neveril som, že za 4 dni sa z nováčika stane taký zdatný lyžiar, ktorý dokáže

zlyžovať celý svah. Prvé dni sa, samozrejme, nezaobišli bez pádov. Padali sme cestou hore, cestou,

dolu, ba aj cestou vo vlaku. Iba jedlo nestálo za nič. Ani ten pes, čo sme ho mali pod oknom, to

nechcel jesť.

Ľubo

Ja som chcel ísť hneď prvý deň domov, pretože mi to vôbec nešlo, častejšie som bol na zemi ako na

lyžiach. Ale čím viac som lyžoval, tým viac sa mi to páčilo. Vďaka pánovi farárovi, ktorý bol podľa

mňa najlepším lyžiarom. Christian

Na lyžiarsky som sa aj tešil, ale viac som sa asi bál, ako mi to pôjde, lebo som na lyžiach stál

prvýkrát a vôbec som nevedel, ako sa mám pohybovať. Ubytovanie bolo dobré, ja som mal s Ľubom

najväčšiu izbu. Šimon

Najlepší inštruktor Ideme na to! Už to vieeem!

Exupéryho modlitba (Úvaha)

„Ty vieš, ako veľmi potrebujeme priateľstvo. Daj, aby som dorástol na túto najkrajšiu,

najťažšiu, najriskantnejšiu a najnežnejšiu vec života.“ Antoine de Saint Exupéry

V poučkách sa hovorí, že modlitba je náboženská skladba. No v modlitbe ide o niečo viac. Je to

rozhovor človeka s Bohom. V modlitbe človek prosí Boha o zdravie, prácu, lásku alebo peniaze.

Niekedy aj o hlúposti, ktoré sa nám zdajú v tom okamihu dôležité. V mojom prípade prosím Boha

napríklad aj o to, aby nebola písomka.

Viem, že sú dôležitejšie veci, ktoré môžu ovplyvniť náš život. Kým sme deťmi, sme pod

ochrannými krídlami rodičov. Ale keď vyrastieme, je čas nastúpiť do vlaku dospelosti, samostatnosti

aj za cenu, že nastúpime do nesprávneho vlaku. Budeme robiť chyby a zároveň sa na nich poúčať.

Zamilovať sa, sklamať, nie raz, dvakrát, ale často. Preto potrebujeme pri sebe blízkeho človeka –

priateľa.

Exupéry vo svojej modlitbe prosí, aby dorástol na najkrajšiu vec v živote a to je priateľstvo. Ak

máš dobrého priateľa, máš viac ako on. Nie je to len najkrajšia vec, ale aj veľmi riskantná. Človek

nikdy nevie, čo sa v tom druhom človeku skrýva. V súčasnosti žijeme v dobe, kde je láska peniazmi,

úprimnosť je faloš a úsmev herecký výkon. Preto si treba dávať pozor. Vždy treba byť krok vpred pred

konkrétnym človekom. No najnežnejšia vec je preto, lebo človek sa má o koho oprieť. Priateľovi sa

môžeme zveriť s ťažkosťami, aj s radosťami. Ale nie dôležité sa len zdôveriť so svojimi problémami,

treba zároveň vypočuť toho druhého. Tiež ho treba podržať, ak potrebuje. Skrátka, pomáhať si

navzájom.

Nájsť si priateľa je pekná vec. Ale treba si dávať pozor, s kým sa človek spriatelí.

Laura Poláková 8.A

Exupéryho modlitba

(Úvaha)

„Ochráň ma pred naivnou vierou, že v živote musí ísť všetko hladko.“

Antoine de Saint Exupéry

Odmala som bol vedený k modlitbe a k úcte k Bohu. Už ako štvorročný som začal miništrovať

a už vtedy ma to napĺňalo radosťou, pokojom a zbožnosťou. Teraz sa tá moja radosť mení, akoby

stráca. Nie kvôli mojej viere k Bohu, ale hlavne sa pokúšam hľadať Boha aj medzi mladými našej

farnosti. Všetci len niečo chceme, očakávame, ale málo dávame. Aj ja osobne Boha viac prosím, ako

ďakujem za to, čo mi dáva. Boh nás isto počúva a prihovára sa k nám. A to nielen cez kňaza, ale

hlavne cez každodenné veci. Boha vidíme nielen v človeku, ale aj v krásach prírody, ktorá nás

obklopuje. Hlavne keď je ticho a počuť šum lístia, spev vtákov,

žblnkot potoka.

Autor chce povedať, že nie všetko ide ľahko. Človek by nemal

žiť v tom, že mu všetko spadne samo do lona. Musí k tomu

vynaložiť svoje úsilie. Ja sa to snažím pochopiť, ale trvá mi to

dlhšie ako v detstve, keď bolo všetko jednoduchšie. Teraz je to

ťažké, keď je všade naokolo toľko lákavých vecí a príležitostí na

to, aby sme podľahli pokušeniu, ale treba sa o to aspoň pokúsiť.

Boh nás učí samostatnosti a dal nám slobodnú vôľu, využime ju!

Prekonajme svoju pohodlnosť a lenivosť. Viem, čom hovorím,

lebo je to aj o mne. Ale ja sa o to aspoň snažím. Naozaj!

Juraj Stebila 8.A

Pane Bože, dnes sme

mali písomku. Daj nech

je Madrid hlavným

mestom Estónska

John Green: Na vine sú hviezdy

Práve som dočítala veľmi smutnú knihu. Každá kniha, kde sa hovorí

o smrti, je smutná. A táto je o zomieraní mladých ľudí, čo je ešte smutnejšie.

Rozprávačom i hlavnou hrdinkou je mladé dievča Hazel, ktorej

diagnostikovali rakovinu štítnej žľazy a choroba zasiahla aj pľúca a ona už

nemala ani žiť, ale vďaka pokusnej liečbe je stále nažive a s pomocou

dýchacieho prístroja bojuje o svoj život. Stretáva sa na sedeniach s rovnako

postihnutými mladými ľuďmi. Tam sa aj zaľúbi do Augusta, ktorému pre

rakovinu amputovali nohu. Spolu sa vydajú do Amsterdamu za autorom jej

obľúbenej knihy. Prežívajú tam romantické chvíle, ktoré však netrvajú dlho,

lebo Augustovi sa choroba vrátila a on onedlho zomiera.

Napriek strašnej chorobe a blížiacej sa smrti sa dokázali spolu zabaviť, prežívať lásku ako všetci

zdraví mladí ľudia a často si robiť žarty zo seba i z iných. A pre tento ich postoj mi tá kniha

nepripadala až taká strašná, ako sa na prvý pohľad zdala. Dokonca som sa aj často zasmiala, napríklad

keď išli pomstiť svojho už úplne slepého kamaráta Isaaca, lebo ho opustila priateľka, a spolu hádzali

vajcia na jej auto.

Neviem, ako by som ja dokázala žiť s takou strašnou chorobou a dúfam, že sa mi to nikdy nestane,

ale obdivujem ľudí, ktorí sa napriek ťažkej chorobe nevzdávajú a vedia sa tešiť z každej maličkosti.

Preto by som odporúčala prečítať si túto knihu každému, kto sa trápi pre každú maličkosť.

A ešte pekné myšlienky:

„Bez bolesti by sme nevedeli, čo je radosť.“

„Bolesť si treba vytrpieť.“

„Každý človek túži po tom, aby po sebe niečo

zanechal. Všetci chceme, aby si nás zapamätali.

Zo všetkého najväčšmi ma trápi, že sa stanem

ďalšou zabudnutou obeťou v odvekej

a prízemnej vojne proti chorobám. Chcem po

sebe niečo zanechať.“

Laura Poláková 8.A

Rozlúčka s bývalou pani učiteľkou

„Kto v srdci žije, neumiera.“

Dňa 20. januára 2015 vo veku 71 rokov zomrela bývalá učiteľka ZŠ

Kamenica nad Cirochou pani Valéria Gossanyiová. Na našej škole

pôsobila dlhých 39 rokov ako učiteľka 1.- 4. ročníka. Jej rukami prešlo

mnoho žiakov, ktorí si na ňu isto spomenú. Bola aj manželkou

dlhoročného riaditeľa ZŠ Kamenica nad Cir. pána Štefana Gossanyiho

a matkou vychovávateľky školskej družiny pani Valérie Bokšovej.

„Žiadna smrť nemôže byť zlá, ak jej predchádzal dobrý život.“

Exupéryho modlitba

Neprosím o zázrak, Pane, ale o silu pre všedný život. Nauč ma

umeniu malých krokov. Sprav ma vynaliezavým a vynachádzavým, sprav

ma sebaistým v správny čas. Obdar ma jemnocitom, aby som dokázal

odlíšiť prvoradé od druhoradého. Prosím o silu disciplíny a miery, aby som

len tak neprekĺzol životom a svoje dni si rozumne rozdelil. Aby som

neprespal záblesky svetla života, a aby som si aspoň tu a tam našiel čas

na umelecký zážitok. Umožni mi utvrdiť sa v tom, že snívať o minulosti či

budúcnosti mi neprospieva. Pomôž mi čo najlepšie zvládnuť to, čo je

najbližšie, pomôž mi pokladať práve prežívanú hodinu za najdôležitejšiu.

Ochráň ma pred naivnou vierou, že v živote musí ísť všetko hladko. Daruj

mi triezve poznanie, že ťažkosti, porážky, neúspechy a sklamania sú

súčasťou života, že vďaka nim rastieme a dozrievame. Pripomínaj mi, že

rozum sa často stavia proti srdcu. Pošli mi v pravej chvíli niekoho, kto má odvahu povedať mi pravdu

s láskou. Chlieb náš každodenný daj mi pre telo i dušu. Prosím Ťa o prejav Tvojej lásky, priateľské

echo a aspoň tu a tam náznak, že som užitočný. Viem, že veľa problémov sa rieši nekonaním; daj, aby

som dokázal čakať. Nech vždy nechám Teba i ostatných dohovoriť. To najdôležitejšie si človek

nehovorí sám; býva mu povedané. Ty vieš, ako veľmi potrebujeme priateľstvo. Daj, aby som dorástol

na túto najkrajšiu, najťažšiu, najriskantnejšiu a najnežnejšiu vec života. Vnukni mi pravú chvíľu

a pravé miesto, kde môžem zanechať balíček dobra - slovami, či bez slov. Chráň ma pred strachom, že

by som mohol premárniť svoj život. Nedaj mi to, čo si želám, ale to, čo potrebujem. Nauč ma umeniu

malých krokov! Antoine De Saint-Exupéry

„PANE, TY VIEŠ AKO VEĽMI POTREBUJEME PRIATELSTVO“

Antoine de Saint Exupéry

Modlenie. Pre mnohých možno cudzie slovo. Aj napriek tomu sa každý v ťažkej chvíli obracia so

svojimi prosbami na Boha. Koľkí z nás sa stávajú tými najveriacejšími ľuďmi pred ťažkou skúškou

alebo písomkou. Ja sa modlím pravidelne. Som k tomu vedená už od malička. No príde mi nesprávne

to, že ľudia sa obrátia k Bohu, len keď niečo potrebujú.

Je to ako s priateľmi. Nie každý, kto si hovorí priateľ, ním naozaj je. Nie nadarmo sa hovorí, že

priateľa spoznáš v ťažkej chvíli. Koľkí „priatelia“ sa na nás obrátia len vtedy, keď niečo potrebujú?

Koľkí „priatelia“ na nás zabudnú, keď nie sú v našej spoločnosti? Na koľkých priateľov sa môžeme

spoľahnúť, keď to naozaj potrebujeme? Koľkí skutoční priatelia pri nás ostanú v ťažkej chvíli

a neodídu ako mnohí iní? Každý potrebuje priateľa. Nemusia byť piati, šiesti, desiati. Stačí len

jeden pravý priateľ, ktorý nás nesklame. Priateľa, ktorému sa budeme môcť zveriť, poradiť sa, tešiť sa

s ním. Priateľa, ktorý nás strpí napriek našim chybám a bude nám oporou. Bez priateľa by sme boli

úplne sami. Nemali by sme sa na koho obrátiť, komu sa zveriť.

Ja osobne považujem za priateľov všetkých blízkych ľudí, ktorý sa podieľajú na mojom živote.

Snažím sa byť ku každému dobrá, každému pomôcť, dať nejakú tú radu, vypočuť ho. Viem, že

nemôžem očakávať, že sa mi to od každého vráti, že ma pochopia a že budem mať v nich takú dôveru

ako oni vo mne. No verím, že raz sa mi to určite vráti. Hoci nie od všetkých, ale od tých pravých

priateľov sa mi to vždy vráti.

Niekedy je dôležitejšie dávať než brať.

Alžbeta Šulovská 8.A

Išlo dievča po vodu

Na hodinách literatúry sme preberali balady. Tak som si v školskej knižnici našla a

prečítala knihu Išlo dievča po vodu. Je tam veľa pekných slovenských ľudových

balád. Všetky sa mi páčili, hoci boli smutné. Niekoľko som si vybrala a zapísala:

Išli hudci horou

Téma: Mamka prekliala dcéru,tá sa premenila na drevo,z ktorého si muzikanti vyrobili

husle a zahrali nešťastnej matke pod oknom.

Hlavná myšlienka:Máme si rozmyslieť,čo povieme.

Mne sa na tejto balade nepáčilo to, že matka zakliala svoju dcéru, hoci to potom

oľutovala.

Jeden otec dobrý

Téma: Jeden otec vychoval tri dcéry. Keď sa vydávali, dal každej peniaze, aby sa oňho v starobe postarali. Tej

najmladšej dal najmenej. Keď už nevládal, šiel najprv k najstaršej dcére, no tá mu vyniesla šránok, nech sa naň

bars aj obesí. Stredná mu doniesla suchú kôru, nech sa ňou zadrhne. Iba tá najmladšia ho milo privítala, vyniesla

mu stoličku. Otec si sadol na stoličku a vypustil dušičku.

Hl. myšlienka: Nevďačnosť dcér k otcovi.

Na tejto balade sa mi pačilo, že tá, ktorá dostala najmenej, tak sa zachovala najlepšie a nepáčilo sa mi, ako sa

zachovali k otcovi tie staršie dcéry.

Potom ty,má milá

Téma: Muž hovoril dievčaťu, že keď jej na veži kohútik zaspieva, bude jeho žena a ona uverila a vyniesla

kohúta. Potom jej sľúbil, že keď vyrastie na jej stole ľalia, bude jeho žena a ona položila ľaliu. A nakoniec, keď

prepláva Dunaj od kraja do kraja, bude jeho žena. Ona plávala, no v prostriedku zastala, lebo už nevládala. Ešte

na panenky volala, že sa nemaju dať falošným mládencom oklamať.

Hl. Myšlienka: Nemáme veriť falošným sľubom.

Mne sa na tejto balade nepačilo to, že mládenec oklamal dievča.

Danka Bodzionyová 6.A

Potopa z knihy Staroveké grécke báje a povesti

Báje, mýty rozprávajú príbehy z dávnych čias. Pomocou fantázie vysvetľujú veci a javy, ktoré si ľudia

nevedeli vysvetliť a pochopiť rozumom. Tak ich pripisovali rôznym božstvám, nadprirodzeným silám.

Najkrajšie sú grécke báje. O niektorých sme hovorili na dejepise – Trójska vojna a Odyseove cesty, iné sme

čítali na hodinách literatúry – Daidalos a Ikaros. Ja som ich prečítal všetky. Najviac ma zaujala báj Potopa, ktorá

mi pripomína príbeh o potope sveta, ktorý je v Biblii.

Hlavné postavy: Zeus, kráľ Lykon

Vedľajšie postavy: Deukailon a Pyrha, bohyňa Themis, bohovia a ľudia

Hlavná myšlienka: Nemáme byť pyšní, chamtiví a namyslení

Krátky obsah: Najvyšší grécky boh Zeus zostúpil na Zem, lebo sa naštval, že ľudia vraždili, lúpili, kradli a

uctievali iných bohov. Prišiel do pevnosti, kde žil pyšný kráľ Lykon. Ten zabil svojho sluhu, uvaril ho a

ponúkol ho Diovi, aby sa presvedčil či to ako boh rozpozná. Ten sa ešte viac nazlostil, premenil Lykona na

vlka, zničil mu pevnosť a na Zem zoslal potopu. Keď sa vrátil do nebies,

pozoroval svet a uvidel, že Deukailon a Pyrha boli spravodliví. A tak voda

ustúpila. Deukailon a Pyrha šli do chrámu bohyne Themis a s veľkým žiaľom sa

k nej modlili, aby im pomohla vzkriesiť ľudí. Bohyňa Themis sa nad nimi

zľutovala a povedala im, aby si zahalili tvár, zobrali kamene a hádzali ich za

chrbát. A postupne z mäsa a kostí vznikol nový druh človeka.

Páčilo sa mi, že bohyňa Themis pomohla ľuďom a že sa našli aspoň dvaja

spravodliví. Nepáčilo sa mi, ako kráľ pre svoju pýchu urazil Dia a pre jeho podlý

čin museli pykať všetci ľudia. A ľudia by sa mali nad sebou zamyslieť skôr, ako

ich stihne trest za ich zlé skutky.

Šimon Saxun 6.A

Zátišia od našich

malých umelcov

Kresby talentovaných

šiestačiek

Víťazné práce šk. kola výtvarnej časti súťaže Európa v škole

Pripravovala: Mgr. Jitka Frívaldská

Karneval

Zábava, masky, tanec. Detský smiech sa ozýval z každej strany. Na karnevale sa zabávali

rozprávkové bytosti, zvieratká, vojaci, šašovia z celej školy. Naša telocvičňa sa zmenila na

rozprávkovú sálu. V tejto sále sa konali aj rôzne súťaže, na ktorých boli súťažiaci odmenení

sladkou odmenou. Všetci predviedli svoje tanečné kroky a na záver sa rozdávali ceny

najkrajším maskám. Pravdaže, aby ostatné masky neboli smutné, pretože všetky boli pekné

a dali si na sebe záležať boli obdarované všetky. To všetko sme mohli zažiť v pondelok na

karnevale. Alžbeta Šulovská 8.A

Vtipy

Janko prosí sestru, aby mu požičala svoju fotku. Sestra fotku vyberie a pýta sa ho:

„Načože ju vlastne potrebuješ?“ „ Zajtra máme geografiu a máme doniesť fotku

nejakej prírodnej katastrofy!“

Pani učiteľka vysvetľuje v triede: „Hovoríme, že krava sa otelila, mačka sa okotila.

Povie niekto ďalší príklad?“ Móricko sa hlási: „Prosím, žralok sa ožral.“

Učiteľ sa pýta študenta: „Čo je polovica z 8?“ „Nepovedali ste či horizontálne alebo

vertikálne?“ „Čo tým myslíš?“ „No horizontálne je to 0 a vertikálne 3.“

Sťažuje sa syn mame: „Mami, mne sa dnes nechce do školy. Učitelia ma tam nemajú

radi, žiaci ma nemajú radi, ani ten školník ma nemá rád.“ „Nič sa nedá robiť, musíš

ísť.“ „ Ale ja fakt nechcem.“ „No ty musíš ísť, však si riaditeľ!“

Status chlapca na Facebooku: "Máme matiku a nudím sa“. Komentár od učiteľa:

"Poď k tabuli, Jožo!"

Janko na hodine vyrušuje, a tak mu pani učiteľka povie: „Keď si taký múdry, tak

poď sem a povedz mi sedem divov sveta!“ Janko prišiel pred tabuľu a začne: „ Prvý

div, druhý div, tretí div...“

Učiteľ hovorí žiakom: Ak sa nezačnete učiť, tak z vás minimálne 50% prepadne!

- Ale, pán učiteľ, toľko nás tu ani nie je.

Príde dcéra domov a hovorí: Mami, dnes ma v škole zbili! A mama na to:

- Ja viem, videla som to na youtube.

Ferko sa pýta pani učiteľky: „Pani učiteľka, dám vám hádanku: je to veľké, chlpaté,

ma to 8 nôh a 6 očí, čo je to?“ „Neviem, Ferko, tak čo to je?“ „To neviem ani ja, ale

sedí vám to na hlave.“

Pani učiteľka sa pýta: „Peťko, čím chceš byť, keď budeš veľký?“

„ Debilom.“ „Čože?!?“ „Keď chodíme spolu s ockom, stále mi niekoho ukazuje a

hovorí: Pozri, aké Porsche má ten debil, Aha, akú vilu si ten debil postavil, Kukaj,

aká kočka sa vlečie s tamtým

debilom.“

Škola volá. Tak nedvíhaj!!!

Euro sa skloňuje

Slovo euro bolo kodifikované do

slovenského jazyka, a preto sa má

skloňovať. ! A to podľa vzoru mesto, nie

žena (mám päť eur, nie päť „eury“ ani

päť „euro“!!!)

Zimník – školský časopis, štvrťročník, 2. číslo, február 2015

Vydáva: Základná škola s MŠ Kamenica nad Cirochou, Osloboditeľov 204, 06783 Kamenica nad

Cirochou

Vychádza: od roku 2012

Redakčná rada: Laura Poláková – šéfredaktorka, Juraj Stebila – predseda redakčnej rady, Ema

Šutayová, Alžbeta Šuľovská, Miriam Gičová

Jazyková a štylistická úprava: Mgr. Alžbeta Harakaľová

Technická spolupráca: Ing. Bernardína Suchárová