Na správcu sa vzťahujú aj prevenčné ustanovenia v § 415 O. z., podľaktorých každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám nazdraví, na majetku, na prírodnom a životnom prostredí. Z tohto aspektu jenevyhnutné interpretovať ustanovenia ZoKR, podľa ktorých, ak nákladyna výkon činností správcu súvisiacich s podnikateľskou činnosťou presiah-nu výnosy týchto činností, správca je povinný bezodkladne ukončiť ich vý-kon. Správca zároveň musí postupovať tak, aby nespôsobil ukončením čin-nosti škody na zdraví, na majetku alebo na prírodnom alebo na životnomprostredí.

Pri výkone uvedených činností správca nesmie uzavrieť zmluvu s oso-bou, ktorá je s ním spriaznená alebo je spriaznená s úpadcom (§ 9). Nie jevylúčené, že uzavretie zmluvy so spriaznenou osobou bude výhodné alebonevyhnutné. ZoKR umožňuje uzavretie zmluvy so spriaznenou osobou lenso súhlasom príslušného orgánu (§ 89).

3. Prevádzkovanie podniku po vyhláseníkonkurzu (§ 88)

Prevádzkovanie podniku a jeho následný predaj poznajú insolvenčnéprávne predpisy viacerých štátov najmä ako jednu z foriem nelikvidačnéhoriešenia úpadku. Naše insolvenčné právo zaviedlo povinnosť prevádzkovaťpodnik 1. augusta 2000, aj keď v rámci likvidačného konkurzu. ZKV ukla-dá správcovi povinnosť prevádzkovať podnik a vykonať opatrenia potrebnéna zachovanie prevádzky. Účelom prevádzkovania je dosiahnutie vyššej tr-hovej hodnoty odpredávaného majetku a zachovanie zamestnanosti. Je ne-sporné, že funkčný podnik sa speňažuje výhodnejšie ako „zavretá prevádz-ka“. Prevádzkovanie podniku by malo byť v zásade ziskové, aby nedochá-dzalo k ukracovaniu pohľadávok tých veriteľov, ktorých pohľadávkyvznikli pred vyhlásením konkurzu, pretože pohľadávky z prevádzkovaniapodniku sú prednostnými pohľadávkami. Efektívnosť prevádzkovaniapodniku je potrebné hodnotiť individuálne podľa konkrétnych okolnostíprípadu. Niekedy aj prevádzkovanie podniku s určitou stratou môže byťpre veriteľov výhodnejšie ako jeho skončenie. V prípade skončenia pre-vádzkovania bude v niektorých prípadoch nutné vynaložiť náklady nasprávu podniku (stráženie, temperovanie, osvetlenie, údržbu, poisteniea pod.) a súčasne vzniknú nároky zo skončenia pracovného pomeru zamest-nancov a pod. Zároveň je dôvodný predpoklad, že podnik, ktorý sa nebudeprevádzkovať, sa speňaží nevýhodnejšie.

ZoKR rieši prevádzkovanie podniku na inom princípe ako ZKV.Správca už nemá povinnosť zachovať prevádzku podniku. Naopak, ZoKRustanovuje, za akých predpokladov správca môže pokračovať v prevádz-ke. Správca, ktorého súd ustanoví pri vyhlásení konkurzu, je povinný

IX. Konkurzná podstata

503

B

bezodkladne po vyhlásení konkurzu preskúmať a zhodnotiť s odbornou sta-rostlivosťou možnosť pokračovať v prevádzkovaní podniku. Pokračovaťv prevádzkovaní podniku je možné, len ak možno dôvodne predpokladať, žeodplatným prevodom podniku, prípadným odplatným prevodom všetkéhomajetku alebo podstatnej časti majetku patriaceho k podniku jedným práv-nym úkonom sa získa podstatne vyšší výťažok zo speňaženia majetku pat-riaceho k podniku, ako keby sa speňažoval majetok patriaci k podniku iný-mi spôsobmi. Aj keď je predpoklad úspešného prevádzkovania, správca jeoprávnený zachovať prevádzku len v nevyhnutnom rozsahu. FormuláciaZoKR, ktorá vychádza z toho, že podnik sa speňaží jedným právnym úko-nom, čo znamená zmluvou o predaji podniku alebo jeho časti, nie je naj-vhodnejšia (§ 88 ods. 1). Právne relevantnou skutočnosťou pre posúdeniemožnosti prevádzkovania by mal byť len predpoklad výhodnejšieho speňa-ženia a nie počet právnych úkonov, ktorými sa speňaží konkurzná podstataalebo jej časť. Aj pri prevádzkovaní podniku alebo jeho časti nie je vylúčené,že dôjde k jeho speňaženiu niekoľkými právnymi úkonmi a takýto spôsobspeňaženia bude výhodnejší. Zákonom č. 276/2009 Z. z. o opatreniach nazmiernenie vplyvov globálnej finančnej krízy na bankový sektor a o zmenea doplnení niektorých zákonov bol § 88 ods. 1 zmenený tak, že podmienkajedného právneho úkonu sa vypustila. Počas prevádzkovania podniku jesprávca povinný sledovať ekonomické výsledky. Ak sú náklady na prevádz-kovanie podniku vyššie ako jeho výnosy, správca informuje príslušný or-gán a vyžiada si pokyn, či a v akom rozsahu má pokračovať v prevádzkova-ní podniku. Správca je povinný informovať príslušný orgán vtedy, ak byprevádzkovanie so stratou bolo trvalým javom, a nie v prípade krátkodobeja dočasnej straty. Tak ako bolo uvedené pri nájme majetku, kreovanie veri-teľského výboru prichádza do úvahy najskôr pri prvej schôdzi veriteľova zabezpečení veritelia sú identifikovaní najskôr ku skončeniu prihlasova-cej lehoty. Samotné prihlásenie zabezpečenej pohľadávky neznamená, žetáto bude aj zistená. Prevádzkovanie podniku však bude spravidla aktuál-ne bezprostredne po vyhlásení konkurzu ako pokračovanie činnosti úpad-cu. V tomto štádiu konania môže nahradzovať veriteľský výbor a zabezpe-čených veriteľov, ak to bude nevyhnutné, len súd.

Prevádzkovanie podniku z pohľadu výnosov a nákladov môže byť vy-rovnané, ziskové alebo stratové. Náklady prevádzkovania podniku sú po-hľadávky voči úpadcovi. Tieto pohľadávky sa uplatňujú priamo u správcua nie je ich potrebné uplatňovať formou prihlášky. Uplatňovanie pohľadá-vok u správcu nemá zákonom predpísanú osobitnú formu. Takýmto uplat-nením bude napr. faktúra, rozhodnutie správcu dane a pod. ZoKR ustano-vuje účelovo zdroje uspokojovania a poradie uspokojovania. Správca je po-vinný uhrádzať pohľadávky z prevádzkovania, z výnosov získanýchz prevádzkovania. Uvedenú požiadavku zákona je možné dodržať len v tomprípade, keď prevádzkovanie podniku bude vyrovnané alebo ziskové. Pristratovom prevádzkovaní budú výnosy nižšie ako náklady, a preto sa tietopohľadávky musia uspokojiť z iného majetku úpadcu. Tieto náklady budú

KONKURZNÉ PRÁVO

504

B

niesť pomerne všetci veritelia podľa výšky prihlásených a oprávnených po-hľadávok. ZoKR ustanovuje, že po skončení prevádzkovania podniku satieto pohľadávky ako pohľadávky proti podstate rozpočítajú pomerne me-dzi všetky súpisové zložky majetku podľa ich vzájomnej hodnoty, pričom savychádza z ceny uvedenej v súpise (§ 88 ods. 8). Pokiaľ je medzičasom nie-ktorá súpisová zložka majetku už speňažená, vychádza sa z hodnoty eštenerozvrhnutého výťažku. Pohľadávky vzniknuté z prevádzkovania je po-vinný správca uspokojovať podľa poradia ich splatnosti. V praxi túto zása-du nebude vždy možné absolútne dodržať. Správca, najmä na začiatku pre-vádzkovania, nebude mať dostatok finančných prostriedkov na prevádzko-vanie podniku, a preto pohľadávky tých veriteľov, ktorých plnenie budenevyhnutne potrebovať na zachovanie a pokračovanie prevádzky, budemusieť uhradiť v plnom rozsahu aj na úkor pohľadávok, ktoré vzniknúskôr. Zo strany správcu však nemôže dochádzať k subjektívnemu zvýhod-ňovaniu niektorých veriteľov. Správca inak musí dodržiavať zákonné pora-die podľa splatnosti pohľadávok. Pri nedostatku finančných prostriedkovpotrebných na prevádzkovanie podniku správca môže zabezpečiť dodržia-vanie poradia splatnosti pohľadávok a zároveň preferenciu pohľadávok ne-vyhnutných na prevádzkovanie tým, že si dohodne v príslušných zmluváchadekvátne lehoty splatnosti. Takto bude môcť správca postupovať pri súk-romnoprávnych nárokoch. Lehotu splatnosti si správca nebude môcť do-hodnúť pri nárokoch, ktoré vyplývajú z právnych predpisov verejného prá-va. Tu spravidla lehotu na platenie ustanovuje zákon (napr. dane, cloa pod.). Ak výnimočne bude pre zachovanie a pokračovanie prevádzky ob-jektívne nevyhnutné uhradiť pohľadávku mimo poradia jej splatnosti, ne-môžu byť znevýhodnené ostatné pohľadávky veriteľov, ktoré vznikli z pre-vádzkovania podniku tým spôsobom, že pre nedostatok výťažku by neboliuspokojené vôbec alebo len sčasti. Ak by pohľadávky z prevádzkovaniapodniku nemohli byť uspokojené v celom rozsahu, správca sa musí riadiťzákladnou zásadou uspokojovania veriteľov v konkurze, ktorou je pomernéuspokojenie veriteľov. Tak, ako to je uvedené v kapitole pri speňažovaní,podľa iného ustanovenia ZoKR pri predaji podniku sa prevádzajú na kupu-júceho záväzky, ktoré vznikli v súvislosti s prevádzkovaním podniku (§ 92ods. 2). Ak teda dôjde k predaju podniku, neuhradené pohľadávky z pre-vádzkovania ako záväzky úpadcu prejdú na kupujúceho.

Pri ziskovom prevádzkovaní je po jeho skončení správca povinný po-merne rozpočítať zisk z prevádzkovania podniku medzi všetky súpisovézložky majetku podľa ich vzájomnej hodnoty. Táto požiadavka je nielen ne-odôvodnená, ale vo väčšine prípadov aj nerealizovateľná. Rozpočítavaniemá význam len pre všeobecnú podstatu a pre jednotlivé oddelené podstaty,ale nie medzi súpisovými zložkami všeobecnej podstaty. Pri rozpočítavanísa vychádza z ceny uvedenej v súpise. Ak je súpisová zložka už speňažená,správca vychádza z ceny nerozvrhnutého výťažku. Zisk priradený súpiso-vej zložke ZoKR prehlasuje za výťažok zo speňaženia majetku, ktorý patrído konkurznej podstaty.

IX. Konkurzná podstata

505

B

Súpis podstaty obsahuje často aj majetok tretích osôb, ktorý zabezpe-čuje záväzky úpadcu. Výnosy z prevádzkovania a ani náklady prevádzko-vania sa k tomuto majetku nerozpisujú.

O pohľadávkach z prevádzkovania je správca povinný viesť osobitnúevidenciu. Rozsah evidencie je pomerne široký a značne zaťaží správcu. Jevôbec otázne, či takáto evidencia má praktický význam, pretože ZoKR vý-slovne ustanovuje, že sa vedie aj evidencia podľa zákona o účtovníctve.Osobitná evidencia o prevádzkovaní musí obsahovať presné označenie ve-riteľa, právny dôvod vzniku, výšku, čas vzniku a čas uspokojenia pohľadáv-ky. Podrobnosti o obsahových náležitostiach evidencie o pohľadávkachz prevádzkovania podniku a ich priraďovania a rozpočítavania medzi súpi-sové zložky majetku určuje vykonávacia vyhláška. Do evidencie pohľadá-vok z prevádzkovania podniku sa zapisujú peňažné pohľadávky z prevádz-kovania podniku. Táto evidenčná pomôcka sa v kancelárii správcu vedietak, aby v každom čase poskytla okrem zákonom ustanovených údajov pre-hľad aj o čase splatnosti a o poradí splatnosti pohľadávok z prevádzkovaniapodniku. Evidencia o pohľadávkach z prevádzkovania podniku tvorí súčasťsprávcovského spisu. Účastníkovi, jeho zástupcovi, súdu, veriteľovi pohľa-dávky z prevádzkovania podniku, ktorý to o sebe tvrdí, alebo inej osobeoprávnenej nahliadať do správcovského spisu kancelária správcu vydáz evidencie o pohľadávkach z prevádzkovania podniku výpis v rozsahu,v akom o to požiada; za každú stranu výpisu možno požadovať od účastní-ka, jeho zástupcu alebo veriteľa pohľadávky z prevádzkovania podnikuúhradu vecných nákladov v sume 66 eurocentov (§ 48 vykonávacej vyhláš-ky).

Pri prevádzkovaní podniku dochádza k spracovaniu a spotrebovaniučasti majetku, ktorý tvorí oddelenú podstatu, v dôsledku čoho môže časťmajetku prestať podliehať konkurzu (napr. založený majetok sa zapracujedo výrobkov, ktoré sa odpredajú) alebo sa stane súčasťou všeobecnej pod-staty. V takomto prípade správca zaradí do oddelenej podstaty kompenzač-nú pohľadávku v hodnote majetku, o ktorý sa pohľadávka zabezpečenéhoveriteľa ukrátila. Hodnota kompenzačnej pohľadávky sa určuje z tej ceny,ktorá je uvedená v súpise v čase, keď sa majetok oddelenej podstaty stanesúčasťou všeobecnej podstaty alebo prestane podliehať konkurzu. Kom-penzačnú pohľadávku zákon považuje za pohľadávku z prevádzkovaniapodniku. Tak, ako bolo uvedené, pohľadávky z prevádzkovania sa uspoko-jujú podľa poradia ich splatnosti. Kompenzačná pohľadávka sa uspokojujepo skončení prevádzkovania podniku. Získané finančné prostriedky sa sta-nú súčasťou oddelenej podstaty, slúžia teda na uspokojenie zabezpečenéhoveriteľa a pri súbehu zabezpečených veriteľov aj na uspokojenie viacerýchzabezpečených veriteľov za predpokladu, že pohľadávka zabezpečeného ve-riteľa, ktorý je v predchádzajúcom poradí, sa z výťažku uspokojí v plnomrozsahu. Kompenzačnú pohľadávku zaradenú do oddelenej podstaty zapi-suje správca do súpisu ako samostatnú zložku majetku, na ktorú sa pripíšu

KONKURZNÉ PRÁVO

506

B

zabezpečovacie práva z nahradenej súpisovej zložky majetku. Z kompen-začnej pohľadávky sa nevypočítava odmena správcu ani sa k nej neprira-ďujú pohľadávky proti podstate. Zaradenie kompenzačnej pohľadávky dooddelenej podstaty ani jej preradenie do inej podstaty sa nezverejňuje v Ob-chodnom vestníku (§ 44 vykonávacej vyhlášky).

Prevádzkovanie podniku a odplatný predaj tovaru alebo služieb, ktorýje výsledkom prevádzkovania podniku alebo jeho časti, sa nepovažuje zaspeňažovanie. Z týchto dôvodov správca pre predaj nepotrebuje záväznépokyny príslušného orgánu.

Správcovi ZoKR zakazuje pri prevádzkovaní podniku uzavrieť zmlu-vu s osobou, ktorá je spriaznená so správcom alebo úpadcom (§ 9). Zmluvus týmito osobami môže správca uzavrieť len po predchádzajúcom súhlasepríslušného orgánu. Zmluva uzavretá bez súhlasu nie je neplatná. Správcavšak zodpovedá za škodu vzniknutú porušením tejto povinnosti. Porušova-nie povinností správcom môže byť dôvodom na zbavenie správcu jeho funk-cie. Správca zodpovedá veriteľom a iným osobám za škodu, ktorú im spôso-bí neúčelne alebo nehospodárne vynaloženými nákladmi na prevádzkova-nie podniku (časti podniku). Ide o objektívnu zodpovednosť, ktorej sasprávca nemôže zbaviť (§ 87 ods. 6 – k zodpovednosti správcu bližšie pozrikapitolu V.1.7).

Ustanovenia, ktoré sa týkajú prevádzkovania podniku, sa primeranepoužijú aj na prevádzkovanie časti podniku.

4. Speňažovanie konkurznej podstaty(§ 91 až § 94)

Správca je oprávnený a povinný speňažovať majetok, ktorý patrí dokonkurznej podstaty. To je najširšie vymedzenie predmetu speňažovania.Správca nemôže speňažovať majetok, ktorý nie je zapísaný v súpise. V dô-sledku nesprávneho zápisu v súpise môže dôjsť aj k speňaženiu takého ma-jetku úpadcu alebo tretej osoby, ktorý nepodlieha konkurzu. ZoKR považu-je súpis majetku za listinu oprávňujúcu správcu speňažiť spísaný majetok.Zapísanie majetku do súpisu je ako podmienka pre speňažovanie ustanove-ná predovšetkým na ochranu tretích osôb a úpadcu, ktorí sa môžu dovolá-vať vylúčenia majetku zo súpisu.

Predmetom speňažovania nemôže byť majetok, ktorý je zapísaný v sú-pise majetku s poznámkou o tom, že je sporné, či tento majetok patrí dopodstaty, alebo ak sa vedie súdny spor o vylúčenie zapísaného majetku zosúpisu. Sporný majetok je možné speňažiť až po právoplatnom ukončenísporu, ak správca sám za podmienok ustanovených v ZoKR neuzná nárokytretích osôb a zapísaný majetok zo súpisu nevylúči. Uvedené obmedzenie

IX. Konkurzná podstata

507

B