kvantitatÍvne a kvalitatÍvne metÓdy vyuŽÍvanÉ v

KVANTITATÍVNE A KVALITATÍVNE

METÓDY VYUŽÍVANÉ

V BEZPEČNOSTNEJ PRAXI

Zborník vedeckých prác z medzinárodného workshopu

SECULIN 2019

Zuberec 2019

KVANTITATÍVNE A KVALITATÍVNE METÓDY

VYUŽÍVANÉ V BEZPEČNOSTNEJ PRAXI

Zuberec 2019

Zborník vedeckých prác

Kvantitatívne a kvalitatívne metódy využívané v

bezpečnostnej praxi

Zostavil:

Ing. Martin Boroš, PhD.

Zborník je vydaný v rámci riešenia projektu VEGA 1/0628/18

© Copyright by

Fakulta bezpečnostného inžinierstva, Žilinská univerzita

ISBN 978-80-554-1608-3

Grafická úprava:


Tlač :

EDIS - vydavateľské centrum Žilinskej univerzity, Univerzitná 1 HB, 010 26 Žilina,

Vydanie prvé, náklad 50 kusov

4. ročník medzinárodného workshopu SECULIN 2019 sa uskutočnil pod

záštitou dekanky Fakulty bezpečnostného inžinierstva

doc. Ing. Evy Sventekovej, PhD. ako súčasť riešenia projektu:

VEGA 1/0628/18 s názvom Minimalizácia miery subjektívnosti odhadov expertov

v bezpečnostnej praxi s využitím kvantitatívnych a kvalitatívnych metód.

Odborní garanti medzinárodného workshopu:

prof. Ing. Tomáš Loveček, PhD.

Fakulta bezpečnostného inžinierstva, UNIZA, Slovensko

doc. Ing. Martin Hromada, Ph.D.

Fakulta aplikované informatiky, UTB v Zlíne, Slovensko

prof. Ing. Ladislav Hofreiter, CSc.

Krakowska Akademia im.A.F.Modrzewskiego, Poľsko doc. Ing. Andrej Veľas, PhD.


Ing. Katarína Kampová, PhD.


Ing. Ladislav Mariš, PhD.


Ing. Viktor Šoltés, PhD.


Ing. Zuzana Zvaková, PhD.


Odborní garanti medzinárodného workshopu sú zároveň aj oponenti príspevkov

v zborníku.

Organizačný výbor:


Fakulta bezpečnostného inžinierstva, UNIZA

© Copyright by

Fakulta bezpečnostného inžinierstva, Žilinská univerzita

OBSAH PREDHOVOR ........................................................................................................................... 6

ADAMOVÁ - KUBJATKO - VEĽAS: Využitie technológie 3D snímania pri umiestňovaní

prvkov kamerového bezpečnostného systému .............................................................. 7

BOROŠ: Možnosti hodnotenia spoľahlivosti ľudského faktora v poplachových systémoch ... 18

DVOŘÁK - LEITNER - HROMADA: Softvérový nástroj pre znižovanie rizík v cestnej

doprave.......................................................................................................................25

HOFREITER: Využitie morfologickej analýzy pri manažérstve ochrany objektov ................ 32

HOLLÁ - SVENTEKOVÁ: Prevencia vzniku mimoriadnych udalostí s dôrazom na

bezpečnosť spoločnosti ............................................................................................... 38

IGENYES: Niektoré aspekty využívania metód v bezpečnostnom manažérstve v procese

vzdelávania ................................................................................................................. 43

JANKURA: Modifikácia SWOT analýzy pre potreby manažérstva bezpečnosti ..................... 52

KAMPOVÁ - LOVEČEK - RISTVEJ: Bayessova aktualizácia v systémoch ochrany

majetku ....................................................................................................................... 59

LOŠONCZI - REITŠPÍS - KRIŽOVSKÝ: Využitie GIS prostriedkov v rámci riešenia

bezpečnosti v lokálnom prostredí ............................................................................... 69

LUKÁŠ: Modely zajištění bezpečnosti a možnosti jejich analýzy ........................................... 83

MACH: Možnosti spolupráce katedry bezpečnostného manažmentu pri realizácii výučby

s firmami z praxe ....................................................................................................... 89

MARIŠ: Modelovanie bezpečnostných opatrení pre potreby výskumu a vzdelávania ............ 96

MARIŠ - ZVAKOVÁ: Obrazové sledovacie systémy v smart city ....................................... 104

MOLOVČÁKOVÁ: Preventívne aktivity realizované obecnými políciami Slovenskej

republiky ................................................................................................................... 110

POSPÍŠILÍK - NAVRÁTIL - ADÁMEK: Zkouška citlivosti CCD snímače fotoaparátu na

rušení elektromagnetickým polem ............................................................................ 117

RAFFAJ - KAMPOVÁ: Vyžitie metódy KARS v rámci ochrany objektov ............................ 129

SIVÁKOVÁ - GAŠPARÍKOVÁ: Bayesova analýza ako metóda spresňovania expertných

odhadov pre techniky bezpečnostného manažmentu ................................................ 136

SIVÁKOVÁ - LOVEČEK: Východisková analýza vybraných techník bezpečnostného

manažmentu z pohľadu znižovania miery subjektivity pomocou matematických metód

.................................................................................................................................. 142

ŠOLTÉS: Využívanie vybraných koeficientov na meranie regionálnych disparít vo výskume

bezpečnosti ............................................................................................................... 146

TUREČEK: Policejně bezpečnostní technologie z pohledu metod výzkumu a vzdělávání v

bezpečnostním managementu ................................................................................... 153

VALOUCH: Klasifikace činnosti projektanta ....................................................................... 160

VEĽAS: Metóda CARVER, ako nástroj bezpečnostného manažéra...................................... 168

ZVAKOVÁ: Zdroje informácií pre potreby pátrania v bezpečnostnom manažmente .......... 176

6

PREDHOVOR

V bezpečnostnej praxi sa stretávame so situáciami kedy je potrebné prijať rozhodnutia

alebo odhadnúť rôzne vzťahy premenných a ich hodnoty. Absencia báz štatistických údajov

môže byť spôsobená ekonomickou náročnosť na ich získanie (napr. premenné determinujúce

systém ochrany), nízkou početnosťou výskytu skúmaných javov (napr. proces hodnotenia rizík)

alebo neopakovateľnosťou danej udalosti (napr. rozhodovanie páchateľa za neistoty). Táto

skutočnosť vedie k využívaniu ad hoc rozhodnutí expertov, ktoré sa vyznačujú

subjektívnosťou. Na ich objektivizáciu je možné použiť kombináciu kvalitatívnych a

kvantitatívnych metód (napr. prognostické metódy, štatistika a pravdepodobnosť, metódy

analýzy časových radov, fuzzy logika). (VEGA 1/0628/18, 2017 )

Identifikovanie a diskutovanie problémov, spojených s minimalizáciou miery

subjektívnosti odhadov expertov v bezpečnostnej praxi, boli hlavnou náplňou medzinárodného

workshopu, organizovaného riešiteľským kolektívom projektu VEGA 1/0628/18.

Workshopu sa zúčastnili zástupcovia vysokoškolských pracovísk z Akadémie Policajného

zboru v Bratislave, Vysokej školy bezpečnostného manažérstva v Košiciach, Univerzity

Tomáše Bati zo Zlína, Krakowskej Akadémie im.A.F.Modrzewskiego v Poľsku a Vysokej

školy Ambis v ČR.

Príspevky účastníkov, prednesené počas rokovania i zaslané redakcii zborníka, reflektujú

základný predmet skúmania – využívanie kvantitatívne a kvalitatívne metódy v bezpečnostnej

praxi s cieľom minimalizácie miery subjektívnosti odhadov expertov.

Výstupy prezentované v zborníku prezentujú nielen doterajšie výsledky riešiteľského

kolektívu, ale aj cenné poznatky odborníkov z praxe i akademickej sféry, ktoré budú využité

pri realizácii cieľov projektu.

ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE 4. ročník medzinárodného workshopu Fakulta bezpečnostného inžinierstva SECULIN 2019

7

VYUŽITIE TECHNOLÓGIE 3D SNÍMANIA PRI

UMIESTŇOVANÍ PRVKOV KAMEROVÉHO

BEZPEČNOSTNÉHO SYSTÉMU

Veronika Adamová1, Tibor Kubjatko2, Andrej Veľas,3

ABSTRAKT Článok poukazuje na možnosť využitia inovatívnej metódy v bezpečnostnej praxi,

ktorou je aplikácia 3D snímania objektov pri efektívnom a účelnom rozmiestňovaní

prvkov kamerového bezpečnostného systému. Cieľom bolo na základe použitia

laserového 3D skenera a prostredníctvom prípadovej štúdie preskúmať potencialitu

implementácie tejto metódy do praxe. Na základe povrchovej analýzy sú vyzdvihnuté

najmä prínosy a benefity, ktoré jej používaním plynú.

Kľúčové slová: 3D snímanie, 3D skener, CCTV, bezpečnosť, projektovanie

ABSTRACT

The article deals with the possibility of using an innovative method in security practice,

which is the application of 3D scanning technology of objects for efficient and effective

deployment of CCTV elements. The aim of this Paper is to use the method of

implementation case study to verify the usability of 3D scanning technology in the

process of secirity design. On the basis of the surface analysis are highlighted especially

the advantages and benefits that the 3D scanning method brings.

Key words: 3D scanning, 3D scanner, CCTV, safety, design

1 ÚVOD

V rámci ochrany objektov je nevyhnutné uvažovať o tom, že objekty môžu mať

rôzne formy a podoby, od čoho závisí zvolený spôsob riešenia problematiky

1Veronika Adamová, Ing., Žilinská univerzita v Žiline, Fakulta bezpečnostného inžinierstva, Katedra

bezpečnostného manažmentu, Univerzitná 8215/1, Žilina +421 513 6660, [email protected] 2Tibor Kubjatko, Ing., PhD., Ústav súdneho inžinierstva, Ul. 1.mája 32 010 26 Žilina, +421 513 6947 3Andrej Veľas, doc., Ing., PhD., Žilinská univerzita v Žiline, Fakulta bezpečnostného inžinierstva, Katedra

bezpečnostného manažmentu, Univerzitná 8215/1, Žilina +421 513 6650, [email protected]

mailto:[email protected]



8

zabezpečovania týchto objektov. Predmety ochrany môžu nadobúdať podobu napr.

hmotného či nehmotného majetku, môžu byť v správe fyzickej alebo právnickej osoby,

zároveň môže ísť o rôzne objekty, u ktorých spôsob zabezpečenia môže podliehať

všeobecným záväzným právnym predpisom alebo štandardom. Na povinnosť zaistenia

ochrany objektov sa odkazuje právny rámec napr. Ústava Slovenskej republiky, ale aj

zákon o správe majetku štátu, zákon o majetku vyšších územných celkov, zákon

o majetku obcí, Zákonník práce, Občiansky zákonník a iné. Správca takéhoto majetku

je povinný ho užívať v rozmedzí predmetu činnosti, na ktorú bol určený, ako aj

udržiavať ho v požadovanom stave a využívať právne prostriedky ochrany určené na

elimináciu, prípadnú minimalizáciu škôd, zvyšovanie právnej istoty a bezpečnosti

zainteresovaných osôb. V prípade, že sa k takémuto objektu neviaže žiaden predpis ani

štandard, sám prevádzkovateľ musí zabezpečiť jeho ochranu v nadväznosti na povahu

jeho činnosti, ktorú v ňom vykonáva. Vo všeobecnosti je možné povedať, že predmet,

ktorý je v našom záujme chránený, je zvyčajne viazaný k určitému, presne

vymedzenému priestoru, ktorý má jasne definované hranice. Predmetom ochrany môže

byť napr. informačný systém, technológia, stavby, predmety... Poloha jednotlivých

prvkov, ktoré majú takýto objekt chrániť podlieha viacerým požiadavkám, medzi ktoré

je možné zaradiť dislokácie dané minimálnou úrovňou ochrany, výrobcom, parametrami

ochranných opatrení, technickými predpismi, procesom posúdenia rizík či vplyvom

prostredia [1].

V rámci výskumu bola pozornosť nasmerovaná na preskúmanie aplikačného

potenciálu technológie 3D snímania ako jednej z moderných metód v oblasti

bezpečnostného manažérstva v procese výskumu, inovácií a vzdelávania. Výskumný

problém je zameraný na preskúmanie možnej hardvérovej a softvérovej podpory

v problematike navrhovania a projektovania jednotlivých prvkov systému ochrany

objektov. Použitie vhodného hardvérového nástroja v kooperácii s vhodným

softvérovým nástrojom môže viesť k presnému získaniu polohopisu miesta, resp.

priestoru, ktorý má byť chránený efektívnou dislokáciu a komplexným posúdením

účinností jednotlivých prvkov ochrany v 3D virtuálnej realite.

Využiteľnosť, vhodnosť, ako aj účelnosť tejto metódy bude preukázaná na

prípadovej štúdii, kde sme sa zamerali na poukázanie aplikácie 3D snímania priestoru

pre alternatívnu možnosť naprojektovania prvkov systému ochrany, prípadne

odstránenie nedostatkov v zmysle absencie takýchto prvkov alebo zlým, nevhodným

umiestnením už existujúcich prvkov. V tomto prípade sme sa orientovali na prvky

kamerového bezpečnostného systému s poukázaním na ich možné efektívne

rozmiestnenie za podmienok využitia mračna bodov získaného ako výsledok

skenovania objektu laserovým 3D skenerom.

2 TEORETICKE VÝCHODISKÁ

V tejto časti príspevku bude pozornosť venovaná definovaniu základných

pojmov, od ktorých sa bude odvíjať aplikačná časť, kde sa prakticky preukáže vhodnosť

použitia inovatívnej metódy pri efektívnom projektovaní prvkov systému ochrany

objektov. Spomenuté budú kamerové bezpečnostné systémy a technológia 3D


9

snímkovania, ako jedna z metód, vhodná pri riešení návrhu rozmiestňovania prvkov

kamerového bezpečnostného systému.

2.1 KAMEROVÉ BEZPEČNOSTNÉ SYSTÉMY

Kamerový systém (z angl. slova CCTV – Closed Circuit Television) je systém,

ktorého hlavnou úlohou je sledovanie priestoru a súčasné poskytovanie záberov, ktoré

sa zobrazujú na monitoroch, ako aj pre archiváciu takto získaných záberov. Okrem

primárnych komponentov kamerového systému, ktorými sú kamery, hardvérové

a softvérové vybavenie, môže byť takýto systém vybavený aj doplnkovými

zariadeniami ako sú napr. reproduktory, mikrofóny a zvyčajne aj záznamovým médiom

nevyhnutným pre ukladanie nasnímaných obrazov [2]. Najdôležitejším komponentom kamerového systému je samotná kamera, ktorá je

zložená z troch základných časti a to – objektív, fotocitlivý prvok a elektronická časť.

Objektív spolu s clonou a transfokátorom tvoria tú časť, ktorá slúži na vytvorenie obrazu

objektu, ktorý je snímaný. Prevod obrazu do elektronickej podoby zabezpečuje snímací

senzor – fotocitlivý prvok umiestnený za objektívom. Tretia časť – elektronická časť

spolu s mikroprocesorom zabezpečujú digitalizáciu, kompresiu, ukladanie a prípadný

prenos snímaných informácií na záznamové úložisko alebo vzdialené zobrazovacie

zariadenie. Čo sa týka funkcií kamerového systému, tie odkazujú na 4 základné funkcie,

medzi ktoré zaraďujeme – identifikácia, rekognoskácia, monitorovanie a detekcia osôb

alebo predmetov. V praxi môžu byť bezpečnostné kamery využívané za rôznym účelom

a v rôznych podmienkach [3].

Z časového hľadiska niekoľkých desiatok rokov je možné u kamerových

systémoch pozorovať rýchly rozmach a to nielen na úrovni technickej, ale najmä

legislatívnej, s čím veľmi úzko súvisí legálnosť ich používania a opodstatnenosť

s ohľadom na aktuálnu tému ochrany osobných údajov. Z právneho hľadiska nesmie

monitorovanie kamerovým systémom v neprimeranej miere zasahovať do súkromia

osôb, pričom zásahy musia byť primerané účelu, na ktorý majú byť použité. Výsledkom

monitorovania kamerovým systémom je okrem prevencie, získanie vizuálneho alebo

audiovizuálneho záznamu, ktorý poskytuje, informácie o najrôznejších druhoch činnosti

vrátane trestnej činnosti, z čoho vyplýva, že sa stáva čoraz častejším technickým

dôkazom v trestnoprocesnej praxi. V takomto prípade je možné hovoriť o tzv. nemom

svedkovi, ktorý poskytuje objektívny obraz o udalosti, ktorá bola monitorovaná

a zaznamenaná kamerovým systémom [2]. Z pohľadu účelnosti kamerových systémov, ktoré kamery plnia bola preukázaná

potreba kladenia veľkého dôrazu na ich používanie a celkom bezpochyby na ich vhodné

a efektívne umiestnenie a dislokáciu. Je nevyhnutné, aby aplikácia a umiestnenie

kamier zabezpečovali zaznamenávanie tých miest priestoru, ktoré sú v záujme ich

chrániť, a zároveň ktoré môžu byť dôležité ako aj tých udalostí, ktoré sú rozhodujúce

pri objasňovaní a poskytovaní dôkazov v trestnom konaní.


10

2.2 TECHNOLÓGIA 3D SNÍMANIA

Existuje niekoľko rôznych 3D skenovacích metód určených na získavanie

rozmerov, farebnej kompozície a geometrických parametrov priestorových objektov za

účelom vytvorenia 3D modelu alebo na uloženie informácií o skenovanom objekte

v digitálnej podobe. V podstate neexistuje metóda 3D skenovania, ktorá by bola

„najlepšia“, vždy je nutné výber 3D skenera a metodiku skenovania prispôsobiť danému

skenovanému objektu tak, aby poskytla jedinečné riešenie problému v rôznych

prípadoch [4].

Samotný výber 3D skenera a technológie skenovania v značnej miere závisia od

toho, čo je predmetom skenovania. Zo širokej ponuky týchto zariadení sú niektoré

ideálne na skenovanie bližších objektov, teda skenery s krátkym dosahom a naopak iné,

na skenovanie vzdialenejších bodov, kedy je vhodnejšie použiť skenery so stredným

alebo dlhým dosahom [5].

Najpopulárnejším druhom skenera pre praktické použitie je 3D laserový skener,

ktorý bol použitý v aplikačnej časti výskumného problému článku. Rozlišujú sa dva

hlavné typy 3D laserových skenerov. Laserové snímače času letu laserového svetla

a laserové snímače s fázovým posunom. Prvá skupina skenerov pracuje na princípe

merania času letu a odrazu emitujúcich impulzov laserového svetla k a od skenovaného

objektu. Určením času spiatočného letu sa vypočíta vzdialenosť medzi povrchom

objektu a skenerom. Tento typ sa využíva na skenovanie vzdialenejších objektov. Druhá

skupina, skenery s fázovým posunom, využívajú IR laser, ktorý sa odráža späť do

systému. Vzdialenosť medzi skenovaným objektom a skenerom sa následne vypočíta

analýzou fázových posunov vo vlnovej dĺžke spätného lúča v porovnaní s vyžarovaným

svetlom [6].

Technológia 3D snímania pracujúca na princípe laserového svetla je možné teda

definovať aj ako bezkontaktnú a nedeštruktívnu technológiu, ktorej výsledkom je tzv.

mračno bodov („point cloud“). Rovnako ako bežný fotoaparát, tak aj 3D skener dokáže

zaznamenať len to, čo sa nachádza v jeho zornom poli, teda to, čo je v priamej

viditeľnosti východiskového bodu. Z dôvodu vzájomného prekrytia skenovaných

objektov sa skenovanie často vykonáva opakovane a z viacerých polôh tak, aby bol

objekt/scéna zaznamenaná kompletne. Takto získane parciálne skeny sú následne

spájané za pomoci využitia referenčných objektov, reflexných bodov, terčov, gúľ a pod.

Odchýlky vzniknuté pri meraní, ako aj overenie presnosti merania sa dajú zistiť až

následným spracovaním, kedy sú nasnímané objekty rekonštruované a modelované.

Z uvedeného teda vyplýva, že 3D skener dokáže detailne a v digitálnej podobe zachytiť

každý priestor a objekt od jeho tvaru a farby až po podrobnosti jeho povrchu a textúry.

Výsledok 3D skenovania je reprezentovaný digitálnou virtuálnou 3D verziou reálneho

3-dimenzinálneho objektu [7].

3 PRÍPADOVÁ ŠTÚDIA

Na posúdenie implementačného potenciálu metódy 3D snímania pri navrhovaní

a projektovaní prvkov systému ochrany objektov bola zrealizovaná aplikačná prípadová

štúdia. V rámci tejto štúdie sa vychádzalo z podkladov, ktoré prioritne slúžili pre


11

znalecké skúmanie a rekonštrukciu dopravnej nehody. K dopravnej nehode došlo na

diaľnici D1, v blízkosti tunela Bôrik, Mengusovce (Obrázok 1).

Obrázok 1 Úsek diaľničnej cesty D1 – Mengusovce [8]

Pri jej rekonštrukcii boli vyťažované digitálne stopy zo záznamov z kamerového

bezpečnostného systému, ktorý slúži na monitorovanie cestnej premávky. Pri skúmaní

a rekonštrukcii nehodového deja došlo k zisteniu nedostatočného pokrytia sledovaného

priestoru existujúcou sieťou CCTV kamier, čo malo negatívny vplyv na celkové

objektívne posúdenie nehodovej situácie, a to najmä vo fáze prvotnej straty smerovej

stability vozidla. Pre objektívne posúdenie udalosti bol pre tento prípad vytvorený 3D

sken, ktorý slúžil ako podklad na vytvorenie presného modelu polohopisu miesta

dopravnej nehody. Pri samotnej rekonštrukcii dopravnej nehody bola následne použitá

metóda volumetrického kinetického mapovania, metóda vyvinutá na rekonštrukciu

nehodového deja [9], ktorá je založená na fúzii videoanalýzy záznamov z kamier (v

tomto prípade CCTV kamerových záznamov) a kinetického simulačného výpočtu v

špecializovanom analytickom programe (PC-Crash). Simulačný výpočet reálnej

dopravnej situácie je vo virtuálnom prostredí programu PC-Crash realizovaný na

presnom modeli polohopisu nehodovej situácie, ktorý bol vytvorený z mračna bodov

získaného 3D laserovým skenovaním.

3.1 METODIKA A POUŽITÉ NÁSTROJE

Na skenovanie diaľničného úseku pri tuneli Bôrik bol použitý skener od značky

Faro – Faro Focuss 350 (Obrázok 5). Skener je založený na princípe laserového snímania

a je vyvinutý tak, aby bol schopný zachytiť 3D realitu bez ohľadu na čas alebo priestor.

Je určený na rýchle, vnútorné a aj vonkajšie meranie v troch rozmeroch. Zaznamenáva

až 1 milión meraných bodov za sekundu do vzdialenosti 350 m. Ďalej umožňuje rýchle,

pomerne jednoduché a predovšetkým presné meranie najrôznejších objektov. Vstavaná

kamera v skenery umožňuje zachytávať detailné snímky vo vysokom rozlíšením

(fotografie vo formáte HD až do 165 megapixelov) a zároveň poskytuje prirodzené

prekrytie farieb skenovaných údajov aj v sťažených, extrémnych svetelných

podmienkach. Presnosť merania sa pohybuje +/- 1mm. Tieto skenery sú certifikované

prostredníctvom štandardu Ingress Protection Rating (IP Class 54) a navrhnuté tak, aby


12

boli chránené pred vniknutím nečistôt, prachu, hmly, dažďa a iných prvkov. Je

využiteľný aj v extrémnych teplotných podmienkach a pri jasnom slnečnom svetle.

Skenery podporujú funkciu opätovného skenovania vzdialených cieľov pre potreby

opakovaného skontrolovania nasnímanej oblasti vo vyššom rozlíšení, čím je dosahovaná

a zabezpečená presnejšia detekcia snímaného cieľa. Opätovným prehľadávaním aj

veľmi malých oblastí záujmu je možné získať najvyšší možný detail [10].

Obrázok 2 Laserový skener Faro Focuss 350

V rámci skenovania ako prvé bolo potrebné v rovnomernej vzdialenosti

porozmiestňovať reflexné body – biele gule o priemere približne 20 cm. Po ich

rozmiestnení sa pristúpilo k skenovaniu. Vykonávalo sa viacero skenovaní, nakoľko

dĺžka skenovaného priestoru presahovala dosah lúčov skenera. Pred spustením

skenovania sa nastavili základné parametre (rozlíšenie) a pomenoval objekt skenovania.

Následne sa skener postavil do stredu cesty skenovaného úseku tak, aby bol vo

vodorovnej polohe. Jedno skenovanie trvalo približne 13 minút. Po naskenovaní

zorného poľa sa skener postupne pohybuje a otáča, aby bol naskenovaný celý priestor

(360°). Skener sám po nastavení základných parametrov a po spustení tlačidla „play“

skenuje bez nutnosti zásahu ľudského činiteľa. Po doskenovaní jedného úseku sa skener

presunul na ďalšie miesto skenovania a celý proces skenovania sa opakoval.

3.2 3D SKEN MIESTA DOPRAVNEJ NEHODY

Výsledok skenovania úseku diaľničnej cesty je graficky znázornený na obrázku

(Obrázok 3). Vzhľadom na rozľahlosť snímaného priestoru bolo vytvorených viacero

skenov. Jednotlivé skenovania sa ukladajú na pamäťové zariadenie vložené v 3D

skenery. To následne umožňuje nenáročný export nasnímaných dát do počítača.

Naskenované segmenty boli následne opätovne spojené do jednotného celku. Úprava

dát bola vykonaná za použitia softvérového nástroja PC-Crash. PC-Crash je nástroj na

vytváranie simulácií a rekonštrukciu nehodových dejov.


13

Obrázok 3 3D skeny miesta dopravnej nehody – rôzne pohľady

3.3 MOŽNOSŤ VYUŽITIA 3D SKENERA PRI NAVRHOVANÍ

A PROJEKTOVANÍ CCTV SYSTÉMU

Početné možnosti využitia 3D snímacej technológie v bezpečnostnej praxi sa

dostávajú čoraz viac do popredia a snažia sa prinášať benefity pre používateľa, ako aj

pre iné subjekty bezpečnosti (napr. policajtov, znalcov či inšpektorov). V oblasti

vytvárania návrhov a samotného projektovania prvkov systému ochrany, konkrétne

určenie presného umiestnenia kamier je možné bez obmedzení využívať 3D sken

miesta, na ktorom majú byť takéto prvky vhodne implementované a prevádzkované.


14

Potreba zaoberať sa vhodným umiestnením týchto prvkov vyplýva práve z ich

funkcie, ktoré kamery plnia. Digitálne stopy – kamerové záznamy sú častokrát jediným

zdrojom informácií o nehode alebo akomkoľvek inom bezpečnostnom incidente. Sú

dôležitým materiálom pre Národnú diaľničnú spoločnosť, Policajný zbor SR,

forenzných expertov a pre pracovníkov cestnej dopravnej inšpekcie. Práve z tohto

dôvodu je potrebné prikladať riešeniu tohto problému dostatočne veľkú pozornosť.

Umiestnenie, nastavenie parametrov kamery ako aj ich početnosť by mali byť v súlade

s efektívnym monitorovaním cestnej premávky, pričom ich deficit môže mať za

následok absenciu záznamu, ktorý je dôležitý pre skúmanie napr. v procese

posudzovania a dokazovania vzniknutej dopravnej nehody. Video slúži ako zdroj

informácií o brzdení, rýchlosti či trajektórii vozidla.

Vhodný spôsob, ako účinne pristupovať pri navrhovaní a umiestňovaní

bezpečnostných kamier je použiť ako podklad 3D model miesta, kde majú byť kamery

nainštalované. Takto získaný virtuálny 3D model o záujmovom mieste predstavuje

zároveň podklad na preskúmanie vhodnosti polohy nových prvkov ochrany.

Umiestňovanie kamier sa vykonáva s ohľadom na potreby objektu záujmu a

parametre kamery, ktorými sú:

poloha kamery a jej súradnice (x,y,z),

uhol natočenia (okolo všetkých osí kamery),

ohnisková vzdialenosť,

pomer strán videozáznamu,

rozlíšenie.

3D sken je možné použiť aj na preskúmanie vhodnosti umiestnenia už

existujúcich priemyselných kamier, pričom sa berú do úvahy parametre kamery,

aktuálne rozmiestnenie a preskúmanie správnosti monitorovania cestnej premávky

(Obrázok 4). Na ľavej strane je kamerový záznam priemyselnej kamery z diaľnice

s poukázaním na priestor, ktorý táto kamera sníma, na pravej strane obrázku je už

vyhotovený 3D sken, s totožným umiestnením kamery ako má kamera na ľavej strane

obrázku – reálna aktuálna pozícia kamery.

Obrázok 4 Určovanie zorného poľa priemyselnej kamery vo virtuálnom prostredí


15

Pri znaleckom posudzovaní danej dopravnej nehody sa prišlo na zistenie absencie

kamery, čo malo za následok neexistenciu záznamu určitej časti nehodového deja vo

fáze prvotnej straty smerovej stability vozidla. Táto skutočnosť viedla k využitiu iných

metód nevyhnutných pri rekonštrukcií deja. V súčasnosti je riešený úsek cesty

monitorovaný viacerými priemyselnými kamerami, ich umiestnenie však nie je zvolené

vhodne. Na Obrázku 5 je vyznačený úsek cesty, ktorý je monitorovaný kamerou

z veľkej vzdialenosti a záznam neposkytuje kvalitný obraz. Zároveň ide

o monitorovanie oblasti s oblasťou zakrytého výhľadu, ktorý spôsobuje pevne stojací

objekt - most. V prípade vzniku dopravnej nehody na tomto úseku, by kamera dianie

nezaznamenala.

Obrázok 5 Kamerový záznam priemyselnej kamery

Analýzou zameranou na preskúmanie umiestnenia kamier na diaľnici bolo

zistené, že existuje úsek, ktorý je možné považovať za miesto s nedostatočným alebo

žiadnym monitorovaním. Konkrétne ide o úsek grafický vyznačený na Obrázku 6.

Obrázok 6 Úsek diaľnice s nedostatočným monitorovaním


16

4 ZÁVER

Na základe povrchového preskúmania problematiky je možné výsledok 3D

skenovania označiť za jeden z podporných materiálov, ktorý môže poskytnúť

odborníkom z oblasti navrhovania a projektovania CCTV systémov veľmi živý obraz

o mieste, ktoré má byť zabezpečené týmto typom prvku bezpečnosti. Ide o poskytnutie

presvedčivých, ale najmä objektívnych podkladov, ktoré poukazujú na správne a

efektívne fungovanie a rozvrhnutie kamier ešte pred ich samotným nainštalovaním a

uvedením do prevádzky. Virtuálne prostredie umožňuje užívateľovi projektovať

rozmiestnenie prvkov ochrany v referenčnom objekte, to znamená, že nie len

umiestnenie kamier, ale aj detektorov, mechanických zábranných prostriedkov a pod.

Softvérový nástroj, napr. PC-crash s prehľadom zvláda požiadavky kladené na polohu

kamery, vhodnosť uhla natočenia, ohniskovú vzdialenosť, pomer strán či rozlíšenie.

Zároveň je vhodné poukázať aj na efektívne vynakladanie finančných prostriedkov

spojeným so zaobstarávaním kamier.

Motivácia preskúmať a nájsť možnosť prepojenia 3D snímania ako inovatívnej

metódy v oblasti navrhovania a projektovania prvkov ochrany pramení najmä

z vyprodukovania projektu s účelnou a efektívnou dislokáciou prvkov bezpečnostného

systému.

POĎAKOVANIE

„Tento článok bol pripravený v rámci podpory projektu VEGA „Minimalizácia miery

subjektívnosti odhadov expertov v bezpečnostnej praxi s využitím kvantitatívnych

a kvalitatívnych metód“, kódové číslo 1/0628/18“.

LITERATÚRA

[1] LOVEČEK, T. a kol., 2018. Plánovanie a projektovanie systémov ochrany

objektov. Prvé vydanie. Žilina: EDIS . ISBN 978-80-554-1482-9.

[2] IVOR, J., E. KOLLA, 2019. Záznam z autokamery ako dôkaz v trestnom konaní.

In: Informačno-technické prostriedky v trestnom konaní – možnosti

s perspektívy. Zborník príspevkov z vedeckej konferencie konanej dňa 4. 4. 2019.

Praha: Leges, s. 92 – 108. ISBN: 978-80-7502-363-6.

[3] LUDĚK, L. a kol., 2012. Bezpečnostní technologie, systémy a management. Prvé

vydanie. Zlín: VeRBuM. ISBN 978-80-87500-19-4.

[4] STELLA. 2017. How do 3D scanners work? [on-line]. [cit. 2019-10-24].

Available from: https://matterandform.net/blog/how-do-3d-scanners-work [5] Types of 3D Scanners and 3D Scanning Technologies. [on-line]. Breckenridge: EMS-

USA. [cit. 2019-10-24]. Available from: https://www.ems-usa.com/tech-

papers/3D%20Scanning%20Technologies%20.pdf

[6] Laser Scanning for Forensic Investigations. [on-line]. FARO Technologies. [cit.

2019-10-24]. Available from: https://www.faro.com/en-gb/news/laser-scanning-for-

forensic-investigations

https://www.ems-usa.com/tech-papers/3D%20Scanning%20Technologies%20.pdf

https://www.ems-usa.com/tech-papers/3D%20Scanning%20Technologies%20.pdf

https://www.faro.com/en-gb/news/laser-scanning-for-forensic-investigations

https://www.faro.com/en-gb/news/laser-scanning-for-forensic-investigations


17

[7] SVATÝ, Z., 2018. Optimalizace metody získávaní a zpracování obrazových

podkladů pro potřeby analýzy dopravních nehod. Dizertačná práca. Praha:

ČVÚT.

[8] Google maps [9] KOLLA, E., J. ONDRUŠ, P. VERTAL, 2019. Reconstruction of traffic situations from

digital video-recording using method of volumetric kinetic mapping. [on-line]. The

Archives of Automotive Engineering – Archiwum Motoryzacji, 84(2), s. 147–170. [cit.

2019-10-30]. Available from: http://www.aaejournal.com/Reconstruction-of-traffic-

situations-from-digital-video-recording-using-method-of,110229,0,2.html

[10] JANÍČEK, F., 2019. <[email protected]>. [2019-03-21]. Základné dáta k

problematike laserového skenovania. [E-mail to: František Janíček

<[email protected] >].

http://www.aaejournal.com/Reconstruction-of-traffic-situations-from-digital-video-recording-using-method-of,110229,0,2.html

http://www.aaejournal.com/Reconstruction-of-traffic-situations-from-digital-video-recording-using-method-of,110229,0,2.html


18

MOŽNOSTI HODNOTENIA SPOĽAHLIVOSTI

ĽUDSKÉHO FAKTORA V POPLACHOVÝCH SYSTÉMOCH

Martin Boroš*

ABSTRAKT Ľudský faktor a jeho spoľahlivosť sú v mnohých prípadoch len veľmi ťažko

predvídateľné parametre, nakoľko sa pri nich uvažuje s tým, čo by sa mohlo stať.

Komplikáciu taktiež predstavuje skutočnosť, že každý človek je iný, a aj napriek

testovaniu zvládania stresu a práce pod stresom je otázne, ako sa v danej situácií

rozhodne.

Článok je zameraný na možnosti hodnotenie spoľahlivosti ľudského faktora v

podmienkach poplachových systémov, konkrétne na dispečerov centier poplachových

prenosových systémov. Na dispečerov je totiž to z pohľadu bezpečnosti celého systému

kladený najväčší dôraz, pretože od pohotovosti jeho reakcie môže závisieť zachytenie

narušiteľa chráneného objektu. Pri poukázaní na hodnotenie spoľahlivosti dispečerov

budeme využívať metódu human resource analysis – HRA.

Kľúčové slová: metóda HRA, spoľahlivosť, ľudský faktor, dispečeri.

ABSTRACT In many cases, the human factor and its reliability are very difficult to predict, as they

consider what might happen. A complication is also the fact that each person is different

and despite the tattoo of coping with stress and working under stress, it is questionable

how to decide in a given situation.

The article is focused on possibilities of evaluation of reliability of human factor in

conditions of alarm systems, namely on dispatchers of centers of alarm transmission

systems. This is because from the point of view of the security of the whole system,

dispatchers are given the greatest emphasis because the detection of the intruder of the

protected object may depend on the readiness of its reaction. When referring to the

reliability evaluation of dispatchers we will use the method of human resource analysis

– HRA.

Keywords: HRA method, reliability, human factor, dispatchers.

* Martin Boroš, Ing., PhD., Žilinská univerzita v Žiline, Fakulta bezpečnostného inžinierstva, Katedra




19

1 ÚVOD

Základná definícia spoľahlivosti hovorí, že je to vlastnosť/schopnosť výrobku

alebo systému plniť počas stanovenej doby požadovanú funkciu pri zachovaní

prevádzkových parametrov. Spoľahlivosť ľudského faktora by sme mohli vzhľadom na

definíciu upraviť ako schopnosť plniť pridelené pracovné úlohy v priebehu stanovenej

doby a daných pracovných podmienok. Hodnotenie spoľahlivosti ľudského faktora,

ktoré by sme mohli chápať aj ako jeho chybovosť je veľmi zložitý a ťažko predvídateľný

proces. Jeho podmienkou je podrobná znalosť systému, v ktorom sa ľudský faktor

nachádza a v rámci ktorej sa jedná najmä o poznanie všetkých objektov a zariadení,

identifikáciu rizík, samotnej pracovnej pozície a hlavne vlastnosti pracovníkov, ktorý sa

na funkčnosti systému podieľajú [1].

So spoľahlivosťou ľudského faktora úzko súvisí aj pojem ľudská chyba, prípadne

ako uvádzajú niektoré definície aj chybná akcia, ktorú je taktiež možné chápať z rôznych

hľadísk. Základom všetkých definícií je pochopenie, že sa jedná o udalosti, ktoré nevedú

k dosiahnutým výsledkom a nemôžu byť ovplyvnené pôsobením náhodných vplyvov.

Mohli by sme preto povedať, že zlyhanie, chyba je odchýlka od žiadúceho stavu. Každá

chyba vznikne pôsobením určitých negatívnych vplyvov, teda príčin, ktoré by sme

mohli rozdeliť nasledovne:

Vynechania – omission – chyby vznikajúce z nedbanlivosti – zabudnutie,

nespoznanie signálu, nevšimnutie signálu.

Vykonania – commission – činnosti vykonané nesprávne, respektíve

v nesprávnom poradí alebo malom rozsahu.

V pracovnom procese sa postupom času vytypovali najčastejšie chyby

vykonávané ľudským faktorom, ktoré môžeme rozdeliť nasledovne:

chyby spôsobené chvíľkovou nepozornosťou,

chyby spôsobené nedostatočnou odbornou prípravou,

chyby spôsobené nedostatkom fyzických a duševných schopností,

chyby spôsobené nedostatkom motivácie alebo nedodržaním pracovných

postupov,

chyby manažmentu.

Hodnotenie spoľahlivosti ľudského faktora je možné vykonať viacerými

metódami, ktoré posudzujú kvalitatívnu alebo kvantitatívnu stránku. Kvalitatívna

analýza vyhľadáva a hodnotí význam ľudských aktivít a analyzuje ich vplyv na

spoľahlivosť človeka. Jej cieľom je nájdenie možnosti korelácie jednotlivých vplyvov,

ktoré sú principiálne reprezentované ako malé separované modely. Pomocou

kvalitatívnych metód sa posudzujú kognitívne zložky zásahu vykonaného ľudským

faktorom.

Z pohľadu ochrany osôb a majetku vychádzame zo skutočnosti, že s ľudským

faktorom prichádzame do úvahy v dvoch prípadoch, a to:

Ako projektant poplachových systémov – osoba, ktorá navrhne rozmiestnenie

a typ komponentov poplachových systémov – elektrický zabezpečovací

systém, systém kontroly vstupov, poplachový prenosový systém a podobne.

Ako dispečer centra poplachového prenosového systému – osoba, ktorá

reaguje na vzniknutí poplach a vzhľadom na jej rýchlosť a schopnosť


20

zareagovať na poplach dokáže ovplyvniť reakciu zásahovej jednotky a tým

zaistiť narušiteľa chráneného záujmu.

Spoľahlivosti ľudského faktora sa čiastočne venoval profesor Loveček, ktorý ju

zaradil medzi štyri základné parametre pre výpočet kumulatívnej pravdepodobnosti

detekcie narušiteľa, ktorá sa vypočíta nasledovne [2]:

𝑃𝐾𝐷𝐸𝑇 = [1 − ∏ (1 − 𝑃𝐷𝑖)𝑛𝑖=1 ] ∗ 𝑃𝑃𝑃𝑆 ∗ 𝑃𝑃 ∗ 𝑃𝐿𝐹 (1)

Kde:

PKDET – kumulatívna pravdepodobnosť detekcie narušiteľa,

n – počet detekčných zón počas cesty narušiteľa,

PDi – pravdepodobnosť správnej detekcie aktívnym prvkom v i-itej detekčnej

zóne počas cesty narušiteľa,

PPPS – pravdepodobnosť prenosu poplachového signálu cez poplachovú

prenosovú cestu na pult centralizovanej ochrany,

PP – pravdepodobnosť bezporuchového stavu poplachového systému,

PLF – pravdepodobnosť spoľahlivosti ľudského faktora.

Spoľahlivosť ľudského faktora ostáva vzhľadom na svoju problematickosť

posledným faktorom, ktorý by priamo ovplyvnil hodnotu spoľahlivosti celého systému.

Problematike detekcie narušiteľa v i-tej zóne sa totiž venoval vo svojej dizertačnej práci

inžinier Kutaj v roku 2017 a problematike poplachových prenosových systémov inžinier

Boroš v roku 2019.

2 HODNOTENIE SPOĽAHLIVOSTI ĽUDSKÉHO FAKTORA

Za hlavného predstaviteľ kvalitatívnej analýzy by sme mohli považovať metódy

analýzy spoľahlivosti ľudského faktora s názvom HumanReliabilityAssemssment –

HRA, ktorá je integrálnou súčasťou pravdepodobnostného hodnotenia spoľahlivosti.

Metóda HRA patrí k procesu navrhovania opatrení slúžiacich k zníženiu rizika

prevádzky a realizuje sa so zámerom posúdenia vplyvu operátorov, údržbárov a

ostatných pracovníkov systému, s cieľom vyhodnotiť vplyv ľudských chýb a omylov z

hľadiska bezpečnosti a plynulosti prevádzky. Metóda vychádza z opakujúcich sa

možností analýzy kognitívnych zložiek zásahu ľudského faktora, pozostávajúceho z

troch základných krokov [3]:

1) Analýza úloh – TA – TaskAnalysis,

2) Identifikácia možných ľudských chýb – HEI – HumanErrorIdentification,

3) Kvantifikácia spoľahlivosti ľudského faktora – HRQ –

HumanReliabilityQuantification.

Medzi najčastejšie metódy analýzy spoľahlivosti v rámci HRY patria:

THERP (TechniqueforHumanError Rate Prediktion),

SHARP(SystematicHumanActionReliabilityProcedure),

TESEO,

ASEP (AccidentSequenceEvaluation Program),

HEART (HumanErrorAssessment and ReductionTechnique),


21

Metóda diagramov závislosti IDA ( Influence diagram approach),

SLIM (SusccesLikelihood Index Metod),

HRC (HumanCognitiveRebiability),

a iné.

Metóda THERP hovorí o predikcií intenzity ľudských chýb, ktorá detailne

popisuje sledovanú ľudskú činnosť až na najnižšiu hodnotu sledovania s cieľom výberu

vhodných pravdepodobnostných odhadov HEP. Parameter HEP nám určuje podiel

chybných úkonov k počtu všetkých vykonaných úkonov, respektíve činností súvisiacich

s vykonaním požadovanej úlohy na základe vytvoreného diagnostického modelu.

Pomocou tejto metódy dokážeme identifikovať ovplyvňujúce faktory ľudskej

spoľahlivosti, a tým dostávame detailnejší prehľad o slabých miestach a možných

zlyhaniach systému.

Metóda SHARP vychádza zo všeobecného pracovného rámca vzniknutého

v roku 1985, ktorý v sebe zahŕňa viaceré postupne nadväzujúce kroky, ktorými sú [4]:

Identifikácia – analyzuje všetky potrebné ľudské zásahy v pracovnom

procese,

Screening– vyberie najdôležitejšie identifikované ľudské zásahy pre

zabezpečenie spoľahlivej a bezpečnej prevádzky,

Kvalitatívna analýza – vytvára detailný popis dôležitých zásahov a hľadá

kľúčové faktory ovplyvňujúce spoľahlivosť pracovníkov,

Reprezentácia – vytvára formálne modely dôležitých ľudských zásahov, čím

uľahčuje ich popis, analýzu a kvantifikáciu pravdepodobnosti ich zlyhania,

Integrácia – dôležité ľudské zásahy sú integrované do spoľahlivostného

(pravdepodobnostného) modelu, čo môže spôsobiť nutnosť opakovanie

niektorých krokov tohto postupu,

Kvantifikácia – vykonáva sa kvantitatívna analýza, hľadá sa

pravdepodobnosť zlyhania obsluhy, čím sa kvantifikuje spoľahlivostný

model, zistí sa spoľahlivosť obsluhy a stanovia sa odporúčania pre jej

zvýšenie,

Dokumentácia – použité postupy, získané informácie a závery je nutné

spracovať v písomnej forme.

Metóda TESEO vychádza zo skúseností operátorov, a preto by sme mohli

povedať, že sa jedná o empirickú metódu. Základom metódy je popísanie

pravdepodobnosti zlyhania operátorov pomocou funkcie násobenia piatich vzájomne

súvisiacich faktorov, ktorými sú:

K1 – typ činnosti, ktorá sa má vykonávať,

K2 –časom dostupným pre vykonanie danej činnosti,

K3 – charakteristikou ľudského činiteľa,

K4 – emočný stav pracovníka,

K5 – okolitými ergonomickými charakteristikami.

Výsledná hodnota nám hovorí o pravdepodobnosti chyby ľudského faktora, ktorú

označujeme aj HumanUnreliability – HU. Ako bolo spomenuté, výslednú hodnotu

získame vzájomným súčinom všetkých faktorov [4]:


22

HU = K1*K2*K3*K4*K5 (2)

Ak je súčin hodnôt koeficientu HU väčší ako 1, znamená to, že existuje sto

percentná pravdepodobnosť, že dôjde k zlyhaniu ľudského faktora. Tvorcovia metódy

vytvorili aj tabuľkovú kategorizáciu faktorov spolu s príslušnou hodnotou koeficientu,

označovanou ako Ki.

Tabuľka 1 – Kategorizácia parametrov zlyhania pracovníka pomocou metódy TESEO

Faktor Kategória Kvantitatívna charakteristika Hodnota Ki

K1 Typ činnosti

Jednoduchá, rutinná 0,001

Vyžadujúca pozornosť 0,01

Neobvyklá 0,1

K2

Prechodný stresový

faktor pre bežné

činnosti

Doba pohotovosti (s)

2 10

10 1

20 0,5

Prechodný stresový

faktor pre

mimoriadne činnosti

3 10

30 1

45 0,3

60 0,1

K3 Kvality operátora

Dobre vybraný, expert, školený 0,5

Primeraná znalosti, školený 1

Malé znalosti, nedostatočne zaškolený 3

K4 Vplyv úzkosti

a stresu

Situácia vážnej núdze 3

Situácia potenciálnej núdze 2

Normálna situácia 1

K5 Vplyv ergonómie

Vynikajúca mikroklíma a koordinovanosť

s prevádzkou 0,7

Dobrá mikroklíma, dobrá koordinovanosť

s prevádzkou 1

Priemerná mikroklíma,

priemerná koordinovanosť s prevádzkou 3

Priemerná mikroklíma, slabá koordinovanosť

s prevádzkou 7

Zlá mikroklíma, slabá koordinovanosť s

prevádzkou 10

Výhodou metódy TESEO je jej rýchlosť v porovnaní s ostatnými metódami

analýzy spoľahlivosti ľudského faktora. Okrem rýchlosti je za výhody možné považovať

aj skutočnosť, že je užitočná pri identifikácií účinkov, ktorých cieľom je zlepšenie

vplyvu ľudského faktora na pravdepodobnosť správneho vykovania danej úlohy. Mohli

by sme povedať, že sa jedná o široko použiteľnú techniku na rôzne druhy povolaní,

najviac však v oblasti dispečingu.


23

Značnú nevýhodu tejto metódy by sme mohli vidieť v nedostatočnej možnosti overenia

numerických hodnôt daných faktorov, respektíve s päťfaktorovým rozdelením. Viacerí

autori a odborníci totiž tvrdia, že samotné použitie iba päť faktorovej škály je

nedostatočné a neadekvátne ohodnotí všetky obmedzujúce vplyvy na pracovnú úlohu.

3 ĎALŠIE MOŽNOSTI HODNOTENIA SPOĽAHLIVOSTI

ĽUDSKÉHO FAKTORA

V poslednej dobe sme svedkami rozsiahlej automatizácie procesov naprieč

všetkými odvetviami a ľudský faktor je eliminovaný. Spoľahlivosť ľudského faktora je

potrebné pravidelne kontrolovať, pretože nie je možné vysloviť závery, na základe

jedného posúdenia akoukoľvek metódou. Práve preto je pomerne zložité definovať

hodnotu spoľahlivosti ľudského faktora. Vplyvom doby a zvyšujúcich sa požiadaviek

na ľudský faktor vznikla druhá generácia metód HRA, ktorá sa od pôvodnej prvej líši

zapracovaním požiadaviek z praxe. Okrem tých, druhá generácia metód obsahuje aj

nové požiadavky a prístupy k hodnoteniu spoľahlivosti ľudského faktora doplnené

o časť zameranú na kognitívne zložky ľudského faktora. Medzi tieto metódy môžeme

zaradiť napríklad [5]:

ATHEANA (A TechniqueforHuman Event Analysis) – všeobecný pracovný

rámec, ktorý dopĺňa alebo by sa dalo povedať, že nahrádza SHARP, pretože

kladie nové koncepty hodnotenie chyby so zameraním na analýzu

prevádzkových skúseností.

CREAM (CognitiveReliability and ErrorAnalysisMethod) – metóda, ktorá

kladie za základ klasifikáciu kognitívnej zložky ľudskej činnosti a komplexné

zapojenie špecialistov z odboru psychológie.

Okrem metód HRY zameranej na priamu analýzu spoľahlivosti ľudského faktora

je možné realizovať hodnotenie spoľahlivosti aj inými všeobecnými metódami. Medzi

tieto možnosti by sme mohli zaradiť napríklad analýzu rizík, v rámci ktorej je možné

definovať jedno z rizík zlyhanie ľudského faktora – pracovníka. V tomto prípade by

bolo možné v prípade neakceptovania hodnoty rizika znížiť jeho hodnotu pomocou

skúseného zamestnanca. Aj v prípade skúseného zamestnanca môže nastať zlyhanie,

a preto by sme mohli povedať, že takáto metóda je v porovnaní so špecializovanými

metódami menej efektívna.

4 ZÁVER

Vytvárať analýzu spoľahlivosti ľudského činiteľa v pracovnom procese je

náročný proces, nakoľko každý človek je jedinečný, a predpokladať jeho zlyhanie je

často krát nemožné. Je to odôvodnené aj skutočnosťou, že zlyhanie ľudského faktora je

zapríčinené aktuálnym psychickým nastavením človeka. Súčasné pocity totiž nie sú

súčasťou žiadnej z metód, a ak by boli, musela by sa vykonávať každý deň, a ani v tomto

prípade by nemuselo byť zaistené, že zamestnanec neklame o svojich pocitoch.

Aj napriek spomenutému je potrebné venovať zvýšenú pozornosť hodnoteniu

spoľahlivosti ľudského faktora a pokúsiť sa ju kvantifikovať najmä v poplachových


24

systémoch, pretože doposiaľ sa im nikto nevenoval. V budúcnosti by bolo vhodné

vypísať záverečné práce študentom bezpečnostného manažmentu, aby sa vytvoril

dostatočne veľký súbor údajov, aby v budúcnosti mohol vzniknúť projekt zameraný na

kategorizáciu škály pre dispečerov centier poplachových prenosových systémov, ako aj

členov zásahovej jednotky.

POĎAKOVANIE




LITERATÚRA

[1] Veľas, A. et al: Ochrana osôb a majetku v obciach. V Žiline: Žilinská univerzita,

2019. ISBN 978-80-554-1520-8.

[2] Loveček, T., Mariš, L. Šiser, A.: Plánovanie a projektovanie systémov ochrany

objektov: Bezpečnostné systémy. V Žiline : Žilinská univerzita, 2018. ISBN 978-

80-554-1482-9

[3] Kumar, P.: Human Resource Accounting: Concept, Methods and Other Details,

on-line dostupné na: http://www.yourarticlelibrary.com/accounting/human-

resource-accounting/human-resource-accounting-concept-methods-and-other-

details/62551

[4] Methods of Human Resource Accounting, on-line dostupné na:

https://iedunote.com/methods-of-human-resource-accounting

[5] Tamanna, S.: Human Resource Accounting (HRA): Meaning, Purpose,

Approach and Limitation, on-line dostupné na:

https://www.businessmanagementideas.com/human-resource-

accounting/human-resource-accounting-hra-meaning-purpose-approach-and-

limitation/19219

http://www.yourarticlelibrary.com/accounting/human-resource-accounting/human-resource-accounting-concept-methods-and-other-details/62551



https://iedunote.com/methods-of-human-resource-accounting

https://www.businessmanagementideas.com/human-resource-accounting/human-resource-accounting-hra-meaning-purpose-approach-and-limitation/19219




25

SOFTVÉROVÝ NÁSTROJ PRE ZNIŽOVANIE RIZÍK

V CESTNEJ DOPRAVE

Zdeněk Dvořák 1, Bohuš Leitner 2 , Martin Hromada3

ABSTRAKT V príspevku je prezentovaný spracovaný softvérový nástroj určený k návrhu možných

opatrení smerujúcich k znižovaniu rizík v cestnej doprave. Jedná sa o účelovo vytvorenú

softvérovú aplikáciu založenú. Zavádzane inteligentných dopraných systémov a ďalších

smart riešení je jednoznačne kľúčovým nástrojom pre znižovanie počtu a závažnosti

dopravných nehôd alebo zlyhaní dôležitých systémov a služieb dopravnej

infraštruktúry. Cieľom článku je predstavenie vytvoreného softvérového nástroja,

zameraného na identifikáciu, analýzu rizík v kľúčových oblastiach cestnej dopravy

a návrh možností pre znižovanie ich dopadov na spoločnosť.

Kľúčové slová: cestná doprava, znižovanie rizík, softvérový nástroj

ABSTRACT The paper presents a processed software tool designed to propose possible measures to

reduce risks in road transport. It is a purpose-built software application based. The

deployment of intelligent transport systems and other smart solutions is clearly a key

tool for reducing the number and severity of traffic accidents or failures of important

transport infrastructure systems and services. The aim of the article is to introduce a

software tool designed to identify, analyze risks in key areas of road transport and

propose options for reducing their impact on society.

Key words: road transport, risk reduction, software tool

1 ÚVOD

Autori sa problematike zvyšovania bezpečnosti ako multiodborovému

a multiúrovňovému problému venujú dlhodobo. Aktuálne vnímajú ako jednu z veľkých

1 Zdeněk Dvořák, prof., Ing., PhD., Žilinská univerzita v Žiline, Fakulta bezpečnostného inžinierstva, Katedra

technických vied a informatiky, Univerzitná 8215/1, Žilina +421 513 6854, [email protected] 2 Bohuš Leitner, doc., Ing., PhD., Žilinská univerzita v Žiline, Fakulta bezpečnostného inžinierstva, Katedra

technických vied a informatiky, Univerzitná 8215/1, Žilina +421 513 6850, [email protected] 3 Martin Hromada, doc., Ing., PhD., Fakulta aplikované informatiky UTB v Zlíně, Nad Stráněmi 4511, 760 05

Zlín, ČR. +420 576 035 243, [email protected]





26

príležitostí návrh a vývoj vhodných softvérových riešení, ktorých cieľom je pomoc pri

realizácii procesov smerujúcich k zvyšovania bezpečnosti rozličných systémov.

Cieľom v článku prezentovaného softvérového nástroja je prispieť ku snahe o neustále

znižovanie rizík a nežiaducich udalostí v cestnej doprave a minimalizácia ich dopadov

na spoločnosť. Vychádzajúc z normy ISO 01 0380 Manažérstvo rizika [3] je nutné

najskôr určiť účel, štruktúru a prvky systému, ktorý bude hodnotený, popísať súvislosti

v systéme a definovať väzby medzi prvkami. Nevyhnutným krokom je identifikácia

rizík zvoleného prvku cestnej infraštruktúry s následnou analýzou rizík pomocou

vhodných metód. Na základe zvoleného spôsobu analýzy rizík je možné stanoviť

kvalitatívne resp. kvantitatívne úrovne a vykonať prioritizáciu rizík. Porovnanie

kvantifikovanej miery rizika s definovanou hranicou akceptovateľnosti umožňuje

vysloviť závery ohľadne akceptovateľnosti rizika. V prípade, že konkrétne posudzované

riziko nie je akceptovateľné – je nutné definovať opatrenia vedúce k zníženiu jeho

výskytu alebo dopadov. Pre neustále rozširovanie možností navrhnutého softvérového

nástroja je možné postupne doň dopĺňať ďalšie vhodné metódy a zdroje informácií. [1,

2]

2 CHARAKTERISTIKA A ŠTRUKTÚRA SOFTVÉROVÉHO

NÁSTROJA PRE ZNIŽOVANIE RIZÍK V CESTNEJ DOPRAVE

Navrhnutý „informačný systém na znižovanie rizík v cestnej doprave“

predstavuje ucelený softvérový nástroj, ktorý v sebe zahŕňa jednotlivé časti procesu

posudzovania rizík. Systém pozostáva zo 4 základných častí (obrázok 1).

Obrázok 2 Multiagentový systém - hlavná ponuka

V prvej časti softvérového nástroja „Identifikácia ohrození“ sa používateľ môže

dozvedieť o základných ohrozeniach súvisiacich s cestnou dopravou (obrázok 2).


27

Obrázok 3 Multiagentový systém - identifikácia ohrození v cestnej doprave

Sú zahrnuté antropogénne činnosti, právne prostredie a dokumenty, cestná

infraštruktúra, dopravné prostriedky a okolie systému. Používateľ si vyberie kategóriu,

ktorá ho zaujíma a môže zistiť potrebné informácie, prípadne je odkázaný na iné časti

v multiagentovom systéme. Pre antropogénne činnosti sú vypísané činitele a faktory,

ktoré priamo či nepriamo ohrozujú cestnú premávku. Časť právne dokumenty obsahuje

aktuálne medzinárodné a národné zákony a vyhlášky ktoré súvisia s cestnou dopravou.

V časti cestná infraštruktúra je infraštruktúra rozdelená do viacerých kategórii (tunely,

mosty, diaľnice, atď.). Časť dopravné prostriedky, kategorizuje vozidlá do určitých

skupín na základe stanovených kritérií. V časti prostredie sú vymedzené možné

ohrozenia ktoré priamo súvisia s vonkajším prostredím. [4]

Je vo všeobecnosti známe, že najvýznamnejšími rizikovými činiteľmi v cestnej

doprave je dopravná infraštruktúra (najmä je kvalita) a ľudský faktor (účastníci cestnej

premávky, zhotovitelia inžinierskych stavieb a pod.). Cestná infraštruktúra je v nástroji

rozdelená do celkom 4 podskupín, reprezentujúcich základné typologické objekty –

tunely, mosty, diaľnice a rýchlostné komunikácie a ostatné druhy cestných komunikácií

(obrázok 3).


28

Obrázok 3 Identifikácia ohrození v cestnej infraštruktúre

Súčasné technológie dávajú obrovské možnosti ako pomocou nástrojov internetu vecí

je možné v reálom čase monitorovať stav bodových, líniových a plošných objektov

cestnej infraštruktúry. Okrem sledovania frekvencie dopravy, zaťaženia jednotlivých

objektov je vhodné plánovať údržbu a rekonštrukcie na základe reálneho monitorovania

objektov. [4]

3 ZVOLENÉ METÓDY V RÁMCI ANALÝZY RIZÍK

Na vyhodnocovanie rizík v rôznych oblastiach a sférach sa v súčasnosti používa

veľa rôznorodých metód, ktoré môžeme rozdeliť na dve základné skupiny a to indukčné

metódy a dedukčné metódy. Indukčné metódy „ex ante“ umožňujú predvídať možnú

nehodu v bezporuchovom fungujúcom systéme, pričom analýza rizika poukazuje na

okolnosti, ktoré by mohli zapríčiniť vznik mimoriadnej udalosti. Tieto metódy majú

charakter prevencie → pomáhajú vyhodnotiť počet a následky porúch a prijať vhodné

preventívne opatrenia. Dedukčné metódy „ex post“ analyzujú nehody, ktoré sa už

niekedy vyskytli a hľadajú všetky udalosti a súvislosti, ktoré ich mohli zapríčiniť. V

ďalšom texte sú uvedené tie najpoužívanejšie a najznámejšie.

Iné možné členenie je na metódy kvalitatívne, kvantitatívne a kombinované.

Kvalitatívne metódy boli uprednostňované do súčasnosti. Ich základom je odpoveď na

základnú otázku či dané ohrozenie je treba ihneď riešiť. Výhodou je relatívna ľahkosť

vyhodnotiť dané ohrozenie. Nevýhodou je relatívna nepresnosť spôsobená

subjektivizmom týchto metód. Kvantitatívne metódy na druhej strane majú za cieľ na

základe exaktne definovaných číselných hodnôt dať k dispozícii výsledné riziko

v číselnej hodnote. Potom je na autoroch či majú vhodným spôsobom definovanú

hranicu akceptovateľnosti. Problémom týchto metód je spravidla nedostatok vhodných

štatistických údajov. Kombinované metódy spájajú výhody i nevýhody predošlých


29

metód. Podrobná znalosť uvedených metód a možnosti ich praktického využitia sú

predpokladom na vytváranie expertných informačných systémov. Autori sa

v prezentovanej výskumnej úlohe pokúšajú o vytvorenia základu takéhoto expertného

informačného systému.

V informačnom systéme sa nachádza encyklopedická časť ktorú predstavuje

prehľad metód na hodnotenie rizík. V menu analýza rizík (obrázok 4) sa nachádza

celkom 17 metód na hodnotenie rizík. V prvej skupine tzv. štandardných metód sú 4

metódy, zvyšných 13 metód predstavuje špecifické metódy. Po kliknutí na konkrétnu

metódu sa používateľ dostane k popisu metódy a pri vybraných metódach je možnosť

počítania miery ohrozenia na základe zadaných parametrov. Databázu metód je možné

rozširovať, čo umožní využívanie viacerých relevantných metód pre kvantifikáciu

odhadu miery ohrozenia. [5]

Obrázok 4 Výber metód na analyzovanie rizík

4 PRÍPADOVÁ ŠTÚDIA

SR aktuálne významne zaostáva v rozvoji a údržbe dopravnej infraštruktúry

a preto stále pretrváva úloha pomocou vhodných riešení znižovať počty usmrtených

a zranených v doprave. Jednou z možných ciest je nasadenie nových telematických

riešení, vrátanie vhodných podporných softvérov určených nielen pre riadenie cestnej

premávky, ale aj pre údržbové jednotky – najmä riešenie kalamitných situácií, ale aj

v bežných prevádzkových podmienkach. Často dochádza k situácii, že určitý nedostatok

na komunikácii je v bežných prevádzkových podmienkach relatívne málo nebezpečný,

ale za určitých poveternostných podmienok môže byť neakceptovateľným rizikom pri

prejazde daným miestom. Kde je hranica, kedy je nutné vykonať údržbu – obmedziť

premávku? Firmy, ktoré zabezpečujú údržbové práce majú presne stanovené plány

údržby. Reálny život však neumožňuje ich presné plnenie. Z toho dôvodu často

dochádza k neriešenie relatívne nebezpečných ohrození. Až keď dôjde k nehode tak

potom spravidla je výsledkom zistenie, že vodiť neprispôsobil rýchlosť vozidla stavu

a povahe vozovky – a to je klamstvo. Reálnou príčinou veľkého počtu nehôd na


30

slovenských cestách je špatná kvalita povrchu vozovky – sneh, ľad, blato, diery, mláky,

koľaje a pod. To je realita slovenských ciest.

Snaha riešiť tieto problémy nás viedla k príprave softvérovej aplikácie, ktorá by

mohla byť základom pre budúci expertný počítačový systém. V prvom kroku je nutné

určiť súvislosti a opísať všetky možné ohrozenia. Na základe zoznamu ohrození, ich

začneme postupne vyhodnocovať. V prvom poradí sa zameriame na tie, ktoré sú

najpravdepodobnejšie a v druhom poradí na tie, ktoré môžu priniesť najväčšie možné

následky.

Pre prax je potrebné pripraviť výstupy v podobe kvantitatívneho hodnotenia

konkrétneho objektu, prvku alebo činnosti. Na ten účel bola ako prvá do informačného

systému zapracovaná bodová metóda. Na obrázku 5 je uvedený reálny príklad

vyhodnotenia šiestich rôznych rizík.

Obrázok 5 Reálny príklad použitia bodovej metódy

Vo zvolenom príklade je interpretácia výsledkov nasledovná: Neakceptovateľná

miera rizika je riziko 5 – technického a technologického charakteru, pre uvedené riziko

je nutné okamžite hľadať nápravné opatrenia a znížiť ho. Riziko 1 – kombinované riziko

prináša vysokú mieru ohrozenia, z toho dôvodu je vhodné použiť protiopatrenia na

znižovanie rizika. Riziká 2, 3, 4 a 6 sú vyhodnotené ako zvýšená miera rizika, čím sa

odporúča postupne nasadiť vhodné opatrenia.

5 ZÁVER

Riešenie problematiky monitorovania a riadenia údržbových prací v cestnej

doprave je jednou z nových telematických oblastí. Pred nedávnom bola hlavná

pozornosť smerovaná na informácie o stave počasia a jeho vplyv na cestnú premávku.

Dnes je v niektorých krajinách vybudovaný prepracovaný systém, ktorý riadi výjazdy


31

vozidiel zimnej údržby, prípadne aktivuje technické zariadenia, ktoré automaticky

začnú pôsobiť proti extrémom v počasí a zlepšujú zjazdnosť na cestách. V súčasnosti je

možné hľadať aj ďalšie úlohy, ktoré by bolo vhodné riešiť v oblasti údržby a opráv

cestnej infraštruktúry a jej okolia. Vhodným príkladom sú niektoré motoristicky

vyspelé krajiny, miera ohrození jednotlivých účastníkov cestnej premávky

v motoristicky vyspelých krajinách je daná najmä kvalitnou cestnou infraštruktúrou.

Ďalším dôležitých faktorom je vek používaných motorových vozidiel. Nemenej dôležitá

v pomerne vysoká miera použitia telematických opatrení v cestnej doprave.

K dôležitým faktorom patrí tiež celková kultúra spoločnosti, kde veľká časť populácie

dodržiava predpisy a zákony a je na cestách ku sebe navzájom ohľaduplná.

POĎAKOVANIE

„Táto publikácia vznikla vďaka podpore v rámci operačného programu Výskum a

inovácie pre projekt: IKT pre smart spoločnosť, kód ITMS2014+: 313011T462,

spolufinancovaný zo zdrojov Európskeho fondu regionálneho rozvoja”.

LITERATÚRA

[1] Barčiaková, M., Chladná,V. a Raždík, J.: Analýza a riadenie rizík v cestnej

doprave. In: International conference of crisis management in public and private

sector 23.-24.6.2011, Uherské Hradiště. Univerzita Tomáše Bati, Zlín 2011.

ISBN 978-80-7454-027-1.

[2] Dvořák, Z., Raždík, J.: Podpora znižovania rizík logistických procesov v cestnej

doprave. In: ITS 2013 virtual conference August 26-30, 2013. ISSN 1339-4118.

Žilina: Žilinská univerzita, 2013. ISBN 978-80-554-0763-0.

[3] Norma ISO 01 0380 Manažérstvo rizika.

[4] Raždík, J.: Podpora pri posudzovaní rizík v cestnej preprave. In: LOGVD - 2011

Dopravná logistika a krízové situácie: Žilina 29.-30.9.2011. Žilina Žilinská

univerzita, 2011. ISBN 978-80-554-0442-4. S. 176-179.

[5] Raždík, J.: Znižovanie rizík logistických procesov v cestnej doprave [dizertačná

práca] Žilinská univerzita v Žiline, Fakulta špeciálneho inžinierstva, Katedra

technických vied a informatiky 2012. 112 s.


32

VYUŽITIE MORFOLOGICKEJ ANALÝZY PRI

MANAŽÉRSTVE OCHRANY OBJEKTOV

Ladislav Hofreiter*

ABSTRAKT Zaistenie ochrany objektov je zložitý a komplexný problém, ktorého riešenie si

vyžaduje použitie špecifických metód. V tomto článku chceme predstaviť použitie

morfologickej analýzy ako vhodnej metódy na identifikovanie parametrov a stavov

riešeného problému. V syntetizujúcej fáze umožňuje zostavenie vhodných konfigurácií

stavov premenných a získať potrebné východiská pre vypracovanie prediktívnych

scenárov.

Kľúčové slová: Ochrana, parametre, premenné, analýza, syntéza

ABSTRACT Ensure the protection of objects is a difficult and complex problem whose solution

requires the use of specific methods. In this paper we would like to introduce the use of

morphological analysis as a suitable method for identifying parameters and states of a

problem. In the synthesizing phase, it enables the construction of appropriate variable

state configurations and provides the necessary starting points for the development of

predictive scenarios.

Key words: Protection, parameters, variables, analysis, synthesis

1 ÚVOD

Pojem ochrana môže byť vnímaný v rôznych významoch. Najvšeobecnejší

význam tohto pojmu znamená starostlivosť o odvrátenie nebezpečenstva, rôznych

škodlivých vplyvov prostredia, z okolia sociálneho subjektu alebo materiálneho objektu,

ktoré môžu ohroziť jeho bezpečnosť, resp. integritu či schopnosť plniť požadované

funkcie.

Ak hovoríme o ochrane objektov, potom ide o súhrn opatrení a činností na

zabránenie udalostí, činov alebo javov, ktoré by mohli ohroziť chránené objekty či

* Ladislav Hofreiter, prof., Ing., CSc., Krakowska Akademia im.A.F.Modrzewskiego, ul.G.Herligga-Grudinskiego

1, Krakow, Poľsko. E-mail [email protected]



33

priestory, na zabránenie vstupu neoprávnených osôb do chránených objektov a

priestorov, ako aj na zabránenie ohrozenia objektu, osôb, majetku a iných chránených

záujmov, ktoré sa nachádzajú v objekte 1:

Komplexné posúdenie problému ochrany objektov vyžaduje, aby sme skúmali

tieto výskumné problémy:

- ČO treba chrániť, čo je objektom ochrany?

- PRED ČÍM, pred kým je treba objekt chrániť?

- AKO, akými prostriedkami chrániť objekt ?

Pri objasňovaní čo treba chrániť, prvým krokom je ujasnenie si, čo je objekt

ochrany: či ide o fyzický, materiálny objekt, alebo o nehmotné aktívum. Ukazuje sa

potreba posúdiť, či treba chrániť materiálny objekt, alebo skupinu objektov, alebo

potrebujeme chrániť funkcie, ktoré tieto objekty plnia či zabezpečujú.

Projektovanie ochrany akéhokoľvek objektu vyžaduje identifikovať ohrozenia,

ktorým môže byť objekt alebo jeho funkcie vystavené. Je to logická požiadavka, lebo

ak nevieme, čo sa môže stať, čo môže narušiť fyzickú integritu či funkciu objektu

ochrany, nemôžeme ani vytvoriť efektívny systém ochrany. Uplatnením toho prístupu

sa zameriavame na skúmanie príčin javov a udalostí, ktoré spôsobujú ohrozenie

objektov, resp. majú vplyv na funkčnosť objektov. Využitím kauzálnych vzťahov príčin

a následkov, induktívnych i deduktívnych metód môžeme získať prehľad o relevantných

ohrozeniach pre objekty. Identifikácia a hodnotenie ohrození bude obsahom samostatnej

kapitoly. Identifikovaním a ohodnotením ohrození zároveň vyjadrujeme jednu zo

základných príčin potreby riešenia ochrany objektov.

Vychádzajúc zo znalosti charakteru objektu a možných ohrození jeho

bezpečnosti môžeme riešiť praktický problém: ako zaistiť jeho ochranu. Subjekty

ochrany môžu v súlade s platnými právnymi predpismi projektovať a prevádzkovať

systémy ochrany v štruktúre zodpovedajúcej charakteru objektu a identifikovaným

ohrozeniam.

Ochranu objektu môžeme považovať za komplexný problém v dôsledku:

- mnohorozmernosti a množstva činiteľov, resp. premenných, ktoré

determinujú vytvorenie systému ochrany,

- množstva neurčitostí, ktoré sú v zásade neredukovateľné a často nemôžu byť

plne popísané alebo vymedzené .

Z uvedených dôvodov je nutné používať nekvantifikované modelovanie

spočívajúce na úsudkových postupoch. Takou metódou je morfologická analýza.

2 CHARAKTERISTIKA MORFOLOGICKEJ ANALÝZY

Morfologická analýza (metóda morfologickej analýzy) je metóda riešenia

problémov založená na výbere možných riešení pre jednotlivé časti problému (tzv.

morfologické znaky, ktoré charakterizujú problém) a následné systematické vytváranie

ich kombinácií. Patrí medzi heuristické metódy 2.

Metódu morfologickej analýzy vypracoval v 30-tych rokoch minulého storočia

americký astrofyzik švajčiarskeho pôvodu Fritz Zwicky (1898-1974), ako heuristickú


34

metódu pre štruktúrovanie a analyzovanie celkovej sústavy vzťahov obsiahnutých v

mnohorozmernom, nekvantifikovateľnom komplexnom probléme, ktorý je možné

parametrizovať. [2].

2.1 PODSTATA MORFOLOGICKEJ ANALÝZY

Morfologická analýza je založená na základnej vedeckej metóde striedania

analýzy a syntézy. Podstatou metódy je rozloženie problému na ľubovoľný počet

nekvantifikovaných premenných veličín a do sústavy ich potenciálnych stavov.

Následnou syntézou zlúčime prvky sústavy potenciálnych stavov do variantných

konfigurácií. Využitie tohto postupu umožňuje odvodiť všetky možné riešenia

akéhokoľvek problému a objaviť nové vzťahy alebo konfigurácie premenných veličín

a ich stavov, ktoré nemusia byť tak zrejmé, alebo ktoré by sme mohli prehliadnuť pri

použití iných metód.

Pre zobrazenie komplexného problému slúži n-rozmerné morfologické pole,

často uvádzané tiež ako matrica (obrázok 1), v ktorom je skúmaný problém rozložený

na parametre (premenné) a spektrum stavov, ktoré môžu jednotlivé parametre

dosahovať.

Premenné

X Y Z

Stavy premenných x1 y1 z1

x2 y2 z2

x3 y3

y4

Obrázok 1 Morfologické pole (matica) problému

2.2 POSTUP PRI APLIKÁCIÍ MORFOLOGICKEJ ANALÝZY

Vstupom do použitia metódy je ujasnenie si (stanovenie) cieľa analýzy.

V prípade ochrany objektov riešeným problémom môže byť napr. hľadanie možných

variantov (scenárov) napadnutia chráneného objektu. Obsah nasledujúcich fáz –

analytickej a syntetickej- je znázornený na obrázku 2.


35

Obrázok 2 Fázy morfologickej analýzy

V prvom kroku analytickej fázy ide o hľadanie odpovede na otázku: Ktoré

faktory ovplyvňujú existenciu daného problému? Výsledkom je identifikovanie

nezávislých premenných, ktoré determinujú existenciu problému.

V druhom kroku vymedzíme stavy, ktoré by mohla príslušná premenná

teoreticky dosiahnuť.

V treťom krku vytvoríme morfologické pole (maticu) problému. Postupujeme

tak, že do prvého riadku matice vpíšeme premenné a do stĺpcov pod každou premennou

jej potenciálne podmienky (stavy). Tým získame morfologické pole, (obr. 1) pričom

počet možných konfigurácií stavov premenných zodpovedá počtu uvažovaných stavov.

V našom príklade sú stavy premenných X=3 ; Y=4; Z=2, teda počet konfigurácií je 3 x

4 x 2 = 24.

Obsahom syntetickej fázy je hľadanie vhodných konfigurácii zo všetkých

možných konfigurácií, ktoré morfologické pole problému poskytuje. Prvou úlohou

syntetickej fázy je vylúčiť nereálne konfigurácie, t. j. tie, ktoré obsahujú vzájomne si

odporujúce podmienky (stavy) premenných. V tomto kroku postupujeme tak, že

vytvoríme párové kombinácie podmienok (stavov) vo vzájomne odlišných parametroch

a každý pár vyšetrujeme položením otázky, či sú členy dvojice vo vzájomnej zhode. Ak

nie, potom vylúčime konfiguráciu, ktorá obsahuje takýto pár. 3

Pri požití morfologického poľa z obrázku 1 by tento postup vyzeral nasledovne.

Ukončením analytickej časti morfologickej analýzy sme získali 24 možných

konfigurácií stavov problému, ktorými sú charakterizované premenné X, Y, Z:

x1, y1, z1, x2, y1, z1, x3, y1, z1, x1, y1, z2, x2, y1, z2, x3, y1, z2,

x1, y2, z1, x2, y2, z1, x3, y2, z1, x1, y2, z2, x2, y2, z2, x3, y2, z2,

x1, y3, z1, x2, y3, z1, x3, Y3, z1, x1, y3, z2, x2, y3, z2, x3, y3, z2,

x1, y4, z1, x2, y4, z1, X3, y4, z1, x1, y4, z2, x2, y4, z2, x3, y4, z2,

Následne vytvoríme všetky možné páry podmienok (stavov):

x1 - y1, x1 - y2, x1 - y3, x1 - y4, x1 - z1, x1 - z2,

x2 - y1, x2 - y2, x2 - y3, x2 - y4, x2 - z1, x2 - z2,


36

x3 - y1, x3 - y2, x3 - y3, x3 - y4, x3 - z1, x3 - z2,

Ďalej vytypujeme, ktoré páry sú nereálne v dôsledku toho, že jej prvky si

vzájomne odporujú. Postupujeme tak, že kladieme otázku: Môže podmienka (stav) x1

koexistovať s podmienkou (stavom) y1? Výsledok je buď áno (A), alebo nie (N). Takto

postupujeme so všetkými párovými podmienkami (stavmi). Výsledky párového

porovnania sú zobrazené v tabuľke 1.

Tabuľka 1 Sumarizácia výsledkov párového porovnania koexistencie stavov premenných

x1 x2 x3 y1 y2 y3 y4 z1 z2

x1 A N A A A A

x2 N N A A A N

x3 N A A A A A

y1 A N

y2 N N

y3 A N

y4 N N

z1

z2

Ak platí, že podmienkou pre riešenie problému je, aby súčasne existovali všetko

identifikované premenné, a podmienkou na to, aby bola prítomná požadovaná

premenná, musí existovať aspoň jeden z jej definovaných stavov, potom pre riešenie

problému sú vyhovujúce tieto konfigurácie:

x1 y1 z1

x1 y3 z1

x3 y3 z1

Na základe týchto konfigurácií stavov premenných môžeme zostaviť

pravdepodobné varianty riešenia problému, teda varianty napadnutia chránené objektu.

3 ZÁVER

Morfologická analýza je nekvantifikovaná modelovacia metóda pre

identifikovanie, štruktúrovanie a skúmanie súboru možných vzťahov obsiahnutých v

mnohorozmernom komplexnom probléme manažérstva bezpečnosti chránených

objektov (chránených záujmov) a to jeho rozložením na ľubovoľný počet

nekvantifikovaných premenných veličín a do sústavy ich potenciálnych stavov, ktoré

je možné parametrizovať.

Jej význam pre využitie v manažérstve bezpečnosti spočíva v tom, že :

- umožňuje zjednodušiť štruktúru konfigurácií vzťahov premenných veličín a

ich parametrov,

- umožňuje skúmanie problémov, ktoré nemožno riešiť formálnymi

matematickými metódami, kauzálnym modelovaním a simuláciou,

- umožňuje vypracovať prediktívne scenáre, resp. varianty riešenia problémov.


37

POĎAKOVANIE




LITERATÚRA

[1] HOFREITER,L. : Manažment ochrany objektov. EDIS, Vydavateľstvo ŽU

Žilina: 2016. ISBN 978-80-554-1164-4

[2] RITCHEY, T. :Outline for a Morphology of Modeling Methods: Contribution to

a General Theory of Modelling. Acta Morphologica Generalis Vol.1 No.1 (2012)

Swedish Morphological Society ISSN 2001-2241.

[3] ŽÍDEK, R. : Od stratégie ničenia k stratégii kumulovaných účinkov na vôľu

protivníka. Druhá časť. L. Mikuláš : ISŠ. NAO, 2/2005.


38

PREVENCIA VZNIKU MIMORIADNYCH UDALOSTÍ

S DÔRAZOM NA BEZPEČNOSŤ SPOLOČNOSTI

Katarína Hollá1, Eva Sventeková2

ABSTRAKT Prírodné a antropogénne krízové javy sú súčasťou existencie ľudstva od jeho vzniku.

Spoločným znakom oboch druhov krízových javov pri pôsobení ich negatívnych

následkov je ohrozenie života a zdravia, škody na majetku či zničené životné prostredie.

Napriek všetkým preventívnym opatreniam krízové javy neustále vznikajú z rôznych

príčin a nie je možné znížiť pravdepodobnosť ich výskytu na nulu. Preto je dôležitá

každá fáza cyklu krízového riadenia, ako aj jednotlivé úlohy, ktoré sa v rámci nich

vykonávajú. V článku sú uvedené modely krízového riadenia na úseku prevencie, ktoré

prispievajú k správnemu manažmentu bezpečnosti spoločnosti.

Kľúčové slová: krízový jav, prevencia, model, mimoriadna udalosť, risk

ABSTRACT Natural and man-made crisis events should be taken as a part od human being from the

bigining. Common mark of both type of crisis events within impacts action is life, health,

propperty and environment treat. In spite of all preventive measures taken crisis events

occur and there is no possibilty to decrease its probability to zero. Therefore it is

necessary to apply crisis management cycle and all tasks concerned to processes where

crisis event should occur. In article there are mentioned crisis management models in

prevention which should contribute to accurate security and safety management of

society.

Key words: crisis event, prevention , model, emergency situation, risk

1 Katarína Hollá, doc., Ing., PhD., Žilinská univerzita v Žiline, Fakulta bezpečnostného inžinierstva, katedra

krízového manažmentu, Univerzitná 8215/1, Žilina +421 513 6610, [email protected] 2 Eva Sventeková, doc., Ing., PhD., Žilinská univerzita v Žiline, Fakulta bezpečnostného inžinierstva, Katedra

technických vied a informatiky, Univerzitná 8215/1, Žilina +421 513 6601, [email protected]




39

1 TERMINOLOGICKÝ APARÁT NA ÚSEKU BEZPEČNOSTI

Krízové javy prírodného a antropogénneho charakteru sú neoddeliteľnou

súčasťou spoločnosti. Svojimi negatívnymi následkami ohrozujú život a zdravie ľudí,

spôsobujú škody na majetku či ničia životné prostredie. Krízový jav definujeme ako

skutočnosť, ktorá narušila alebo znemožnila fungovanie, existenciu alebo rozvoj

procesov alebo systémov a mimoriadne udalosti sú súčasťou krízových javov.

V Slovenskej republike chápeme mimoriadne udalosti ako neštandardné javy,

ktoré sa vyskytujú v živote ľudskej spoločnosti. V prípade hlbšieho skúmania

mimoriadnej udalosti môžeme tvrdiť, že je to dej, jav alebo proces, ktorý je výsledným

zvratom

a jednoznačnou zmenou kvality systému. [1]

Mimoriadna udalosť je závažnou, časovo obťažne predvídateľnou a priestorovo

ohraničenou príhodou, spôsobenou vplyvom živelnej pohromy, technickej alebo

technologickej havárie, prevádzkovej poruchy, prípadne úmyselného konania človeka,

ktorá vyvolala narušenie stability systému alebo prebiehajúcich dejov a činností,

ohrozuje životy a zdravie osôb, hmotné a kultúrne statky či životné prostredie. [2]

Podľa zákona č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších

predpisov sa rozdeľujú mimoriadne udalosti na:

živelné pohromy,

havárie,

katastrofy,

teroristické útoky,

ohrozenie verejného zdravia II. stupňa. [3]

V Terminologickom slovníku krízového riadenia je uvedené, že mimoriadna

udalosť spôsobená prírodnými činiteľmi sa nazýva živelná pohroma. Je to mimoriadna

udalosť vyvolaná ničivými prírodnými silami, v dôsledku ktorej sa uvoľňujú

kumulované energie a hmoty, prípadne pôsobením nebezpečných látok, alebo iných

ničivých faktorov majúcich negatívny vplyv na človeka, zvieratá, materiálne hodnoty a

životné prostredie. [2]

V rámci mimoriadnych udalostí rozlišujeme ešte katastrofu, teroristický útok

a ohrozenie zdravia II. stupňa. Katastrofa je mimoriadna udalosť spôsobená enormným

nárastom ničivých faktorov živelných pohrôm a havárií a ich následnou kumuláciou.

Teroristický útok je napadnutie objektov sústreďujúcich spravidla väčšie množstvo osôb

s cieľom spôsobiť straty na životoch, zdraví a majetku, spôsobiť strach a paniku

obyvateľstva. Podľa zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného

zdravia v znení neskorších predpisov je ohrozenie verejného zdravia II. stupňa

nepredvídané a nekontrolované ohrozenie verejného zdravia chemickými, biologickými

alebo fyzikálnymi faktormi vrátane takého ohrozenia verejného zdravia, ktoré má

medzinárodný dosah.

2 PREVENCIA A CYKLY KRÍZOVÉHO RIADENIA

Dominantnou ideou krízového manažmentu a základným pilierom predchádzania

vzniku prírodných alebo technologických krízových javov je prevencia, ktorá je


40

súčasťou nielen teoretického modelu krízového riadenia, ale i praktického aplikovania

nástrojov a postupov na zvyšovanie úrovne bezpečnosti v podnikoch. Teoretický model

krízového riadenia sa v časti literatúry označuje ako cyklus krízového riadenia a názvy

jeho fáz a krokov sa v jednotlivých zdrojoch líšia, aj keď jeho hlavná idea ostáva

rovnaká.

Krízový manažment rieši krízové javy v konkrétnych časovo i obsahovo

vymedzených fázach, ktoré je možné podrobne popísať a vysvetliť väzby a nadväznosti

medzi nimi (obrázok 1). Fázy prevencie a krízového plánovania sa navzájom prelínajú.

[1] Čím komplexnejšia a účinnejšia je prevencia, tým menej rozsiahle môže byť krízové

plánovanie. Absolútne účinná prevencia by zabránila vzniku krízového javu a krízové

plánovanie by stratilo význam. Okamžitá a účinná reakcia na vzniknutú krízu je

nástrojom znižovania škôd a strát. Obnova systému v súčasnosti nie je len úlohou

krízového manažmentu. V rozhodujúcej miere sa na nej musí podieľať právnická osoba,

ktorá bola krízovým javom poškodená alebo ohrozená. Ak vychádzame z horeuvedenej

definície, je možné konštatovať, že krízový manažment je vedná disciplína, v rámci

ktorej sa na riešenie krízových javov využíva krízové riadenie pozostávajúce z celého

radu nástrojov, metód a postupov. Jeho základom je prevencia vzniku krízových javov

a v konečnom dôsledku minimalizácia škôd a strát.

Obrázok 1 Teoretický model krízového riadenia [1]

Ďalší prístup k teoretickému modelu krízového riadenia je znázornený na

obrázku 2. Tento prístup bol využívaný vo vedeckovýskumnej činnosti v rámci projektu

COBACORE. V literatúre publikovanej najmä západnými autormi ako Turoff sa

v oblasti krízového manažmentu zvyčajne identifikuje štyri až osem fáz procesu

krízového riadenia a prezentujú sa ako cyklus. [4] V anglicky písanej literatúre má

najväčšie zastúpenie šesť fáz cyklu riešenia krízových javov. Príkladom je cyklus, ktorý

rozpracovali Menon a Sahay a je znázornený na obrázku 2.


41

Obrázok 2 Jednotlivé fázy cyklu krízového riadenia v SR

v rámci riešenia projektu 7RP - COBACORE na FBI UNIZA [5]

V závere je možné uviesť upravený cyklus krízového riadenia so štyrmi fázami

(obrázok 3), ktorý vystihuje terminológiu krízového manažmentu zaužívanú na Katedre

krízového manažmentu FBI UNIZA.

Vznik krízového javu

Obrázok 3 Upravený cyklus krízového riadenia [6]

3 ZÁVER

Ako už bolo uvedené, čím je účinnejšia prevencia, tým menej síl a prostriedkov

je nevyhnutné venovať príprave na riešenie krízových javov, ktoré zabezpečuje krízové

plánovanie. Napriek všetkým preventívnym opatreniam krízové javy budú stale vznikať

a preto je potrebné aby súčasná spoločnosť vedela, aké mimoriadne udalosti môžu

nastať v jej okolí a ako sa majú pred nimi chrániť.

Reakcia Obnova

Prevencia Pripravenosť


42

POĎAKOVANIE



spolufinancovaný zo zdrojov Európskeho fondu regionálneho rozvoja“.

LITERATÚRA

[1] ŠIMÁK, L.: Krízový manažment vo verejnej správe - učebnica. 2. prepracované

vydanie. Žilina: Žilinská univerzita v Žiline. 2015. ISBN 978-80-554-1165-1

[2] ŠIMÁK, L a kol.: Terminologický slovník krízového riadenia, FŠI ŽU, Žilina

2004 (uznesenie vlády SR č. 523 zo 6. júla 2005 „Terminologický slovník

v oblasti krízového riadenia a zásady jeho používania“).

[3] Zákon č.42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších

predpisov. Cit.: [20.10.2016] Dostupné na:

http://www.zakonypreludi.sk/zz/1994-42

[4] TUROFF, M., M. CHUMER, B. VAN DE VALLE and X. YAO, 2004. The

Design of a Dynamic Emergency Response Management Information System

(DERMIS), Journal of Information Technology Theory and Application

(JITTA), Volume 5, Number 4, pp. 1-36.

[5] MENON, N.V.C. and R. SAHAY, 2012. Role of Geoinformatics for disaster risk

management, [cit. 4.5.2018]. Dostupné na:

http://www.gisdevelopment.net/magazine/ years/2006/oct/26_1.htm.

[6] RISTVEJ, J. a ZAGORECKI, A., 2011. Informačné systémy pre krízové riadenie

ako súčasť cyklu riešenia krízových javov. 16. medzinárodná vedecká

konferencia Riešenie krízových situácií v špecifickom prostredí Fakulta

špeciálneho inžinierstva ŽU, Žilina, 1. - 2. jún 2011.

http://fbi.uniza.sk/kkm/files/Krizovy_manazment_ucebnica_2015.pdf

http://www.gisdevelopment.net/magazine/


43

NIEKTORÉ ASPEKTY VYUŽÍVANIA METÓD

V BEZPEČNOSTNOM MANAŽÉRSTVE V PROCESE

VZDELÁVANIA

Ladislav Igenyes*

ABSTRAKT

Využívanie metód bezpečnostného manažérstva v procese vzdelávania je

súčasťou naplnenia širšieho názvu workshopu zameranej na výskum a inovácie.

Príspevok rieši logicky usporiadané postupy vo vzdelávaní vymedzením pojmov

bezpečnostný manažment, bezpečnostné manažérstvo, vzdelávanie dospelých,

plánovanie ako súčasť riadenia a metódy vzdelávania. Okrem klasických metód je

pozornosť venovaná elektronickému vzdelávaniu. Využitá je odborná literatúra

manažmentu, teórie vzdelávania dospelých ako aj zákona o celoživotnom vzdelávaní.

Obsah a rozsah článku je podmienený názvom workshopu, preto nerieši širokú škálu

otázok vzdelávania jej prvkov ako sú ciele, obsah, zásady, formy, prostriedky, účastníci

vzdelávania a osobnosť manažéra.

Kľúčové slová: bezpečnosť, bezpečnostné manažérstvo, vzdelávací proces, vzdelávací

program

ABSTRACT The use of security management methods in the education process is part of the broader

title of the workshop on research and innovation. The paper deals with logically

organized procedures in education by defining the terms safety management, safety

management, adult education, planning as a part of management and education methods.

In addition to classical methods, attention is paid to e-learning. The literature of

management, adult education theory and the Lifelong Learning Act are used. The

content and scope of the article is conditioned by the title of the workshop, therefore

does not address a wide range of issues of education of its elements such as goals,

content, principles, forms, means, participants of education and personality of the

manager.

Key words: security, security management, educational process, educational program

* Ladislav Igenyes, JUDr. PhD., Katedra policajných vied Akadémie Policajného zboru v Bratislave,

tel.: +4219610 57265, e-mail: [email protected]



44

1 ÚVOD

Slovenská republika realizuje štátnu moc s cieľom zachovať mier a bezpečnosť

štátu, predovšetkým chrániť územnú celistvosť, nedotknuteľnosť hraníc a demokratický

poriadok. Zároveň štátna moc musí chrániť život a zdravie osôb, základné práva

a slobody, majetok a v plnej miere splniť záväzky vyplývajúce z členstva

v organizáciách kolektívnej bezpečnosti. V neposlednej rade je nutné zdôrazniť

povinnosť Slovenskej republiky plniť záväzky vyplývajúce z medzinárodných zmlúv,

ktoré upravujú bezpečnosť.

Diskusné téma "Využívanie metód v bezpečnostnom manažérstve v procese

vzdelávania" je koncipované ako teoreticko-praktický problém. Workshop orientuje

pozornosť v uvedenom predmete na výskum, inovácie a vzdelávanie. Cieľom príspevku

je vymedziť teoretické východiská vzdelávania dospelých a ich aplikáciu v edukačnom

procese zameranom na bezpečnostné manažérstvo.

Každý predmet (vedná disciplína) teda aj "Bezpečnostné manažérstvo" je

charakterizovaný tromi atribútmi, ktoré vymedzujú jeho relatívnu samostatnosť. Sú to

pojmy (kategórie), vymedzenie predmetu a metódy skúmania. Pojmy umožňujú

dorozumievanie tak, aby sme pod jedným pojmom rozumeli to isté. Potreba vymedzenia

pojmov je kľúčová tak ako aj predmetu pritom akceptujeme skutočnosť, že interpretácia

základných pojmov i predmetu sa spravidla s vývojom príslušnej teórie mení, čo platí aj

o teórii manažmentu. Metódami výskumu sa zaoberá nasledujúce vystúpenie do ktorého

nebudeme vstupovať.

2 VYMEDZENIENIEKTORÝCH POJMOV

Bezpečnosť je pojem, ktorý pochádza z latinského slova „securitas“ a vo

všeobecnosti označuje stav istoty. Každý jednotlivec ho vníma inak, na základe

subjektívnych vonkajších vplyvov, aktuálnych hrozieb a rizík [1].

Z hľadiska ústavnoprávneho je bezpečnosť stav, v ktorom je zachovaný mier

a bezpečnosť štátu, jeho demokratický poriadok a zvrchovanosť, územná celistvosť

a nedotknuteľnosť hraníc štátu, základné práva a slobody a v ktorom sú chránené životy

a zdravie osôb, majetok a životné prostredie[16].

Bezpečnostné manažérstvo(manažérstvo bezpečnosti) je súčasťou prevencie

proti kriminalite. Ide o opatrenia, ktoré zmenšia pravdepodobnosť vzniku

bezpečnostných ohrození. Sú to opatrenia, ktoré bránia alebo zabránia vzniku

bezpečnostných ohrození; ovplyvňujú výšku "nákladov a zisku" potencionálnych

páchateľov; zvyšujú riziko odhalenie a zadržania páchateľa. Zahrňuje systém a metódy

riadenia bezpečnosti organizácie.

Bezpečnostný manažment je širší viacvýznamový pojem, špecifický druh

manažmentu zameraný na teóriu, personálne zabezpečenie a špecifickú aktivitu

manažmentu na zachovanie bezpečnosti organizácie.

Vzdelávanie- ako termín sa používa súhrnne tak výchovné aj vzdelávacie

pôsobenie. Ide o rozvíjanie poznávacích schopností, nadobúdanie sústavy vedeckých

poznatkov, všeobecných a odborných vedomostí, spôsobilostí a zručností. Z hľadiska

charakteru a povahy vzdelávania rozpoznávame vzdelávanie všeobecné a špeciálne. Je


45

základným komponentom výchovy, formovania a rozvoja osobnosti. Vyjadruje

procesuálnu stránku pedagogického procesu.

Vzdelanie je súbor osvojených vedomostí, zručností a návykov, poznávacích

spôsobilostí a schopností, postojov, hodnôt, ktoré jednotlivec nadobudol na základe

školského vzdelania, učenia, životných a pracovných skúseností a zámerného

sebavzdelávania. Je výsledkom procesu vzdelávania[2].

Vzdelávací proces tiež výchovno-vzdelávací proces, vyučovací proces,

didaktický proces alebo výučba. Vzdelávací proces je determinovaný cieľmi výchovy,

obsahom výchovy, subjektívnymi faktormi, výchovnými činiteľmi, organizáciou

a riadením vzdelávacej inštitúcie.

Interakcia v edukačnom procese vyjadruje vzťah, vzájomné pôsobenie

viacerých subjektov. Edukačný proces je procesom interakčným vzájomných vzťahov

medzi učiteľom a žiakom, učiteľom a žiakmi, medzi žiakmi navzájom a učiteľmi

navzájom. Kvalita edukačného procesu v mnohom závisí aj na úrovni interakcie.

Interakcia je tou stránkou edukácie, ktorá poskytuje značné výchovné možnosti

pôsobenia na emocionálnu stránku osobnosti, formovanie názorov, hodnotovej

orientácie žiakov.

Celoživotné vzdelávanie sú všetky aktivity, ktoré sa uskutočňujú v priebehu

života s cieľom zlepšiť vedomosti, zručnosti a schopnosti. Celoživotné vzdelávanie ako

základný princíp výchovy a vzdelávania uplatňovaný vo vzdelávacej sústave tvorí:

a) školské vzdelávanie a

b) ďalšie vzdelávanie,

ktoré nadväzuje na stupeň vzdelania dosiahnutý v školskom vzdelávaní.

Ďalším vzdelávaním je vzdelávanie vo vzdelávacích inštitúciách ďalšieho

vzdelávania ktoré nadväzuje na školské vzdelávanie a umožňuje získať čiastočnú

kvalifikáciu alebo úplnú kvalifikáciu alebo doplniť, obnoviť, rozšíriť alebo prehĺbiť si

kvalifikáciu nadobudnutú v školskom vzdelávaní alebo uspokojiť záujmy a získať

spôsobilosť zapájať sa do života občianskej spoločnosti. Úspešným absolvovaním

ďalšieho vzdelávania nemožno získať stupeň vzdelania[17].

Vzdelávací program ďalšieho vzdelávania (ďalej len "vzdelávací program") je

ucelený program určovania, naplňovania a overovania cieľov, obsahu, metód a foriem

vzdelávacieho procesu, jeho hodnotenia, organizácie a riadenia pričom vzdelávací

program môže byť členený na moduly.

Modulom vzdelávacieho programu sa rozumie samostatná, ucelená, záväzná,

časová a obsahová jednotka vzdelávacieho programu.

Kompetenciu (spôsobilosť) resp. kompetentnosť chápeme ako komplexnú

schopnosť vykonávať určité odborné pracovné činnosti, utváranú na základe osvojenia

si teoretických vedomostí, praktických zručností, sociálnych kompetencií a postojov

ako i iných kvalít osobnosti.

Štandard povolania možno chápať ako normatívnu kategóriu, ktorá obsahuje

relatívne stále charakteristiky, znaky povolania. Obsahuje výkonnostné kritériá (súpis

úloh), stupne, normy, požadované spôsobilosti, kvalifikačné a osobnostné kompetencie,

fyzické a zdravotné predpoklady pre výkon povolania. Štandard povolania je

profesiogram (komplexná charakteristika povolania) povýšený na normatívnu

kategóriu.


46

Z teoretických a praktických dôvodov je treba uviesť podstatu často používaných

termínov formálne, neformálne a informálne vzdelávanie.

Formálne vzdelávanie sa uskutočňuje vo výchovno-vzdelávacích inštitúciách.

Ide o tzv. školské vzdelávanie poskytované systémom základných škôl, stredných škôl,

vysokých škôl a univerzít. Formálne vzdelávanie sa vzťahuje k výchovno-vzdelávacím

inštitúciám a vedie k udeleniu oficiálne uznaných dokladov o vzdelaní. Formálne

vzdelávanie dospelých sa spravidla chápe ako školské vzdelávanie popri zamestnaní, na

základe ktorého je po úspešnom absolvovaní udelený diplom, oprávnenie alebo

certifikát.

Neformálne vzdelávanie sa uskutočňuje v inštitúciách mimo školskej sústavy

a nie je ukončené vydaním oficiálnych dokladov. Je organizované rôznymi inštitúciami

(napr. podnikmi, školami, nadáciami, kultúrnymi zariadeniami). Neformálne

vzdelávanie je vymedzené výchovno-vzdelávacími cieľmi a obsahom. Prebieha popri

hlavných prúdoch vzdelávania a odbornej prípravy. Môže byť uskutočňované na

pracovisku a v rámci aktivít občianskych združení a organizácií, ktoré boli vytvorené na

doplnenie formálnych systémov vzdelávania.

Informálne vzdelávanie je učenie sa zo skúsenosti, v rámci sociálnej

komunikácie, vplyvom internetu, masovokomunikačných prostriedkov. Ide

o vzdelávanie nezámerné, náhodné, priebežné. Na rozdiel od formálneho

a neformálneho vzdelávania nemusí byť zámerné. V súčasnosti diskusie odborníkov

smerujú o potrebe uznávania neformálneho vzdelávania, teda prelínanie formálneho

a neformálneho vzdelávania. Je potrebné vziať na zreteľ skutočnosti, že neformálne

a informálne vzdelávanie je spojené s reálnymi situáciami a problémami, vychádza zo

záujmov jednotlivca (motivácia) a vedie k rozvoju osobnosti.

3 PLÁNOVANIE VZDELÁVANIA AKO SÚČASŤ MANAŽMENTU

RIADENIA

Proces vzdelávania by mal byť vypracovaný tak, aby dochádzalo špecificky

k uspokojovaniu definovaných potrieb vzdelávania. Plánovanie vzdelávacích aktivít

umožňuje dosiahnutie žiaducej úrovne vzdelanosti zamestnancov, ktorú si organizácia

vopred vytýči. Plánovanie vzdelávania charakterizujeme, ako premyslené kroky

orientované na dosiahnutie vzdelávania potrebného pre zlepšenie pracovného výkonu.

Výsledkom plánovania je plán. Spoločne predstavujú aktivity orientované do

budúcnosti s istým plánovacím horizontom. Samotný plán by mal predstavovať

mozaiku vzdelávacích možností v takom obsahu a rozsahu, aby si každý zamestnanec

našiel svoj vzdelávací priestor, ktorý uspokojí jeho edukačné nároky. Napokon, je aj

dokumentom, ktorý umožňuje kontrolovať postup vzdelávacích aktivít organizácií.

Proces plánovania vzdelávania sa skladá z týchto krokov:

Identifikácia a definovanie potrieb vzdelávania- obsahuje analýzu podnikových,

tímových a individuálnych potrieb získať nové schopnosti alebo znalosti, prípadne

zlepšiť doterajšie. V tejto fáze sa rozhoduje o tom, aké vzdelávanie je pre riešenie

daného problému najlepšie a z hľadiska nákladov najefektívnejšie.


47

Definovanie požadovaného vzdelávania - je nevyhnutné, tak jasne, ako je len

možné, špecifikovať, aké zručnosti a znalosti sa majú ľudia naučiť, aké schopnosti je

potrebné rozvíjať a aké postoje treba zmeniť.

Definovanie cieľov vzdelávania - sú súborom, ktorý definuje nielen to, čo sa majú

ľudia naučiť, ale tiež to, čo vzdelávajúce sa osoby musia byť schopné po absolvovaní

príslušného vzdelávacieho programu zvládnuť.

Plánovanie vzdelávacích programov - je potrebné vytvoriť vzdelávacie

programy, ktoré by pomocou vhodnej kombinácie a vhodného prepojenia metód

vzdelávania a jeho umiestnenia zabezpečili uspokojenie potrieb a splnenie stanovených

cieľov vzdelávania.

Rozhodnutie o tom, kto bude vzdelávanie zabezpečovať - je potrebné rozhodnúť,

do akej miery sa bude vzdelávanie zabezpečovať v organizácii, a do akej miery mimo

nej.

Realizácia vzdelávania – zaistiť, aby boli použité najvhodnejšie metódy, ktoré

zabezpečujú, že vzdelávané osoby si osvoja také zručnosti, znalosti, schopnosti

a postoje, ktoré potrebujú mať.

Vyhodnotenie vzdelávania – v priebehu programov sa sleduje efektívnosť

vzdelávania a následne sa vykonávajú vyhodnotenia dopadu vzdelávania, hlavným

zmyslom je zistiť, do akej miery boli splnené stanovené ciele vzdelávania.

Zdokonalenie vzdelávania a pokračovanie v ňom, pokiaľ je nevyhnutné - na

základe vyhodnotenia rozhodnúť o tom, do akej miery je treba program vzdelávania

zlepšiť a o tom, ako by mali byť uspokojované ostávajúce či pretrvávajúce požiadavky

na vzdelávanie.

Obrázok 1 Proces plánovaného vzdelávania[3]


48

4 METÓDY A FORMY VZDELÁVANIA DOSPELÝCH

Metódy a formy vzdelávania sú prostriedkami. vzdelávania dospelých, ktoré

v súlade s didaktickými princípmi napomáhajú efektívnemu plneniu andragogických

didaktických cieľov. Metódy vzdelávania patria k najdynamickejším prvkom

vzdelávania pre ich rôznorodosť, flexibilitu, mnohotvárnosť, využiteľnosť vo

vzdelávacom procese.

Forma procesu vzdelávania predstavuje vyšší stupeň jeho organizovanosti a to:

v čase (trvanie procesov),

ohľadom na systémy, medzi ktorými procesy prebiehajú (živé- lektor), neživé-

didaktická technika),

v priestore (prostredie, kde proces prebieha).

Metóda vzdelávania je nehmotný didaktický nástroj riadenia vzdelávania

účastníka, pri ktorej lektor sprostredkováva informácie a zároveň účastníkovi stanoví

stratégiu na dosiahnutie cieľa[4].

Kľúčovou otázkou z hľadiska úspešnosti vzdelávania je voľba metódy

vzdelávania. Samozrejme, že závisí od rôznych faktorov, ako sú ciele vzdelávania,

obsah vzdelávania, naliehavosť potreby vzdelávania, disponibilné zdroje na

vzdelávanie atď.

Medzi najčastejšie používané metódy vzdelávania patria:

Demonštrovanie, čiže ukážka pracovného postupu, pri ktorom sa školiacim

hovorí a ukazuje, ako majú vykonávať svoju prácu s možnosťou, aby si to sami

vyskúšali. Nezabezpečuje štruktúrované vzdelávanie, kedy by školiace osoby poznali

a rozumeli sekvencii vzdelávania, podľa ktorej postupujú.

Rotácia práce, umožňuje rozšíriť skúseností ľudí pomocou toho, že budú

postupne pracovať na rôznych pracovných miestach a v rôznych útvaroch organizácie,

pričom je potrebné, aby existovala osoba, ktorá dohliadne na dodržiavanie krokov

výkonu práce.

Mentoring, používa sa pri špeciálne vybratých jedincoch, ktorí vedú a riadia

svojich podriadených tým, že im pomáhajú rozvíjať ich kariéru, poskytujú im odborné

rady pri vypracovaní programu vzdelávania, pri dosahovaní nevyhnutných znalostí

potrebných pre ich zastávaný post, ako zvládnuť administratívne, odborné, či

medziľudské problémy, pomoc v záležitostiach.

Koučovanie, je založené na vzťahu dvoch ľudí a používa sa k rozvoju

individuálnych znalostí, schopností, postojov a zručností.

Inštruktáž, je založená na analýze zručností a na teórii vzdelávania, zahrňuje štyri

fázy – príprava, prezentácia, precvičovanie a testovanie, používanie a zdokonaľovanie.

Metóda otázok a odpovedí, vychádza z otázok, na ktoré účastníci odpovedajú.

Vzdelávanie pomocou počítačov, tzv. e-learning je to forma individualizovaného

vzdelávania sa, je prejavom vzdelávacej technológie, začína návrhom vzdelávacích

systémov na základe analýzy, umožňuje vytvárať interaktívne sekvencie a odbúravanie

stresu.

Interaktívne video, je to spojenie pomocou počítača a videa, výsledkom je väčší

výsledný efekt vzdelávania.


49

Multimediálne vzdelávanie, využíva rad médií, vrátane videa, audia, textu,

grafiky, fotografií, animácie, ktoré sú vzájomne prepojené tak, aby vytvorili interaktívny

program.

Prednášky, vzdelávanie s malou alebo žiadnou participáciou školených

s výnimkou záverečnej časti, kde sa už kladú aj otázky, ich úroveň závisí od schopnosti

prednášajúceho prezentovať danú tému s efektívnym využívaním vizuálnych pomôcok.

Prípadové štúdie, je to história alebo popis nejakej udalosti alebo radu okolností,

ktoré školiace osoby analyzujú, napomáhajú zlepšovať schopnosť skúmať problémy,

hľadať informácie, analyzovať skúsenosti.

Simuláciu, precvičovanie a praktikovanie chovania v podmienkach rovnakých

alebo podobných tomu, s čím sa budú stretávať po ukončení kurzu.

Dištančné vzdelávanie, sú to korešpondenčné kurzy, ktoré umožňujú vzdelávať

sa vo svojom voľnom čase z rôznych materiálov, ktoré môžu byť prezentované

kdekoľvek.

Semináre, tvorí špeciálne pripravená skupina ľudí, ktorí pomocou moderátora

skúmajú organizačné záležitosti, posudzujú svoju tímovú efektívnosť.

Skupinové cvičenia, riešenie problémov v skupine, môžu byť súčasťou

programov team buildingu (tímového vzdelávania) [3].

Okrem uvedených metód samozrejme existuje rad ďalších, viac či menej

interaktívnych, náročných a vhodných pre konkrétne potreby a situácie. K moderným

metódam a prostriedkom vzdelávania patrí využívanie elektronických zariadení vo

vzdelávaní. Pretože vývoj informačno-komunikačných technológií rýchlo napreduje

nezaostáva ani programové vybavenie (software). Medzi aktuálne prostriedky a nástroje

moderného vzdelávania môžeme uviesť e-konferencie, microlearning, mikrokurzy

a mobile learning.

Elektronická konferencia (e-konferencie) predstavuje edukačný spôsob online

komunikácie ľudí podobných záujmov, ktorí k svojim spoločným aktivitám využívajú

web. Systém e-konferencie tvorí riadiaci počítač a počítače jednotlivých účastníkov,

ktoré sú pripojené k internetu. Na riadiaci počítač odosielajú účastníci svoje príspevky

vo forme otázok, odpovedí, poznámok a názorov. Riadiaci počítač distribuuje tieto

príspevky všetkým prihláseným účastníkom. Výhodou e-konferencie je úspora času

a cestovných nákladov.

Microlearning (mikroučenie) predstavuje rozdelenie učiva na malé učebné

jednotky, ktorých preštudovanie znamená maximálne niekoľko desiatok minút.

Prostredníctvom mikroučenia môžeme efektívne podporovať flexibilné učenie

a celoživotné vzdelávanie.

Najrýchlejšie rozvíjajúcim trendom vzdelávania zamestnancov je mobile

learning. Mobilné aplikácie a tablety znamenajú progres v uplatňovaní moderných

mobilných výučbových foriem.

5 ZÁVER

Predmetný príspevok neriešil komplexne vzdelávanie v bezpečnostnom

manažérstve z hľadiska cieľov, obsahu a prostriedkov. Pozornosť bola venovaná širokej

škále metód s využitím informačno-komunikačných technológií. Zvláštnu pozornosť


50

by si zaslúžilo vzdelávanie manažérov ako riadiacich pracovníkov formovaniu ich

zručností, schopností a príprave na vedenie ľudí, tak i samotná príprava vysokoškolsky

vzdelaných ľudí v bakalárskych, magisterských, inžinierskych študijných programov.

Samostatnú pozornosť si zaslúži doktorandské štúdium pri spracovaní a interpretácii

získaných empirických poznatkov z výskumu a ich aplikácie do praxe bezpečnostného

manažérstva.

LITERATÚRA

[1] HOLUBICZKY, V.: Vzdelaný policajt, garant bezpečnosti. In: Polícia ako garant

bezpečnosti. Zborník príspevkov z medzinárodnej vedeckej konferencie.

Bratislava: Akadémia Policajného zboru v Bratislave, 2018. s 105 – 113. ISBN

978-80-8054-751-6.

[2] OBERUČ, J., UŠIAK, G., SLÁVIKOVÁ,G.: Základy pedagogiky. Dubnica nad

Váhom. 2014., 149 s. ISBN 978-80-89732-13-5.

[3] ARMSTRONG, M.: Řízení lidských zdroju. Praha. Grada 2002. 495 s. ISBN 80-

24704-69-2.

[4] TUREK, I.: Didaktika. lura Edition, Bratislava 2010. 565 s. ISBN 978-80-8078-

322-8.

[5] BELAN,Ľ.: Bezpečnostný manažment – Manažérstvo bezpečnosti. Žilinská

univerzita v Žiline 2015, ISBN 978-80-554-1163-7.

[6] HOFREITER, L.: Bezpečnostný manažment, Žilina, EDIS 2002, ISBN 80-7100-

953-9.

[7] HOLCR, K. a kol.:Prognóza kriminality a jej kontroly v Slovenskej republike.

1 vyd. Bratislava: Iura EDITION, 2008. 216 s. ISBN 978-80-8078-240-5.

[8] HOLCR, K. a kol.: 2008. Kriminológia. Bratislava: Iura EDITION, 2008. 403 s.

ISBN 978-80-8078-206-1.

[9] KALNICKÝ, J. (ed.), UHLÁŘOVÁ, J., HAPLOVÁ, M.: Efektivnost

a ekonomickáedukace dospělých. Ostrava: Reponis, 2012, 146 s. IISBN 978-80-

7329-323-9.

[10] KOSTELNÍK, J.: Pedagogika I. 1.vyd. Trnava: AlumniPress, 2009. 202 s. ISBN

978-80-8096-093-3.

[11] KRATOCHVÍLOVÁ, E. a kol.: Úvod do pedagogiky. Trnava: Pedagogická

fakulta Trnavskej univerzity v Trnave. 2007. 168 s. ISBN 978-80-8082-145-6.

[12] MACHALOVÁ, M.:Psychológia vo vzdelávaní dospelých. RadioPrint 2004. 224

s. ISBN 80-969339-6-5.

[13] PRUSÁKOVÁ, V.: Základy andragogiky. Gerlach Print spol.r.o. Bratislava 2005.

120 s. ISBN 80-89142-05-2.

[14] HOLCR, K. a kol.:Prognóza kriminality a jej kontroly v Slovenskej republike.

1 vyd. Bratislava: Iura EDITION, 2008. 216 s. ISBN 978-80-8078-240-5.

[15] HOLCR, K. a kol.:Kriminológia. Bratislava: Iura EDITION, 2008. 403 s. ISBN

978-80-8078-206-1.


51

ZÁKONY

[16] Ústavný zákon č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového

stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu [17] Zákon č.568/2009 Z. z. o celoživotnom vzdelávaní a o zmene a doplnení

niektorých zákonov

[18] Zákon č. 131/2001 Z. z. o vysokých školách v znení neskorších predpisov

a o zmene a doplnení niektorých zákonov


52

MODIFIKÁCIA SWOT ANALÝZY PRE POTREBY

MANAŽÉRSTVA BEZPEČNOSTI

Richard Jankura*

ABSTRAKT Bezpečnostní manažéri musia v rámci svojej činnosti vyhodnocovať mnohé informácie,

ktoré vo veľkej miere ovplyvňujú bezpečnosť referenčných objektov. V rámci

rozhodovania a vyhodnocovania dát im pomáhajú mnohé metódy. Článok bol zameraný

na využitie SWOT analýzy v oblasti manažérstva bezpečnosti. Bolo poukázané na

činitele bezpečnosti, ktoré ovplyvňujú bezpečnosť organizácií a ich vyhodnotenie

pomocou SWOT analýzy. Modifikovaná analýza bola demonštrovaná na konkrétnom

príklade. Článok poukázal na efektívne použitie SWOT analýzy pre posúdenie

bezpečnosti objektov.

Kľúčové slová: bezpečnosť, manažérstvo bezpečnosti, SWOT analýza, bezpečnosť

objektov.

ABSTRACT Security managers have to evaluate a lot of information in their work that greatly affects

the security of reference objects. Several methods help them to make decisions and

appraise data. The article was focused on the use of SWOT analysis in the field of

security management. The security factors that affect the security of the organization

have been shown. They were subsequently applied in SWOT analysis. The modified

analysis has been demonstrated on a particular object. The paper pointed to the effective

use of SWOT analysis for assessing the security of objects.

Key words: security, security management, SWOT analysis, objects security.

1 ÚVOD

V procese manažérstva bezpečnosti existuje mnoho metód, ktorými dokážeme

určitým spôsobom riadiť a posudzovať bezpečnosť referenčných objektov. Jednou

z metód, ktorá je často využívaná manažérmi je aj SWOT analýza. Ide o analytickú

techniku, ktorá je zameraná na hodnotenie alebo identifikáciu vnútorných a vonkajších

* Richard Jankura, Ing., Žilinská univerzita v Žiline, Fakulta bezpečnostného inžinierstva, Katedra bezpečnostného

manažmentu, Univerzitná 8215/1, Žilina +421 513 6670, e-mail: [email protected]



53

faktorov, ktoré ovplyvňujú úspešnosť organizácie. SWOT analýza sa štandardne

nevyužíva na posudzovanie bezpečnosti organizácie. Modifikovaním jednotlivých častí

tejto analýzy je ale možné hodnotiť činitele bezpečnosti referenčných objektov, a tým

pádom aj komplexnú bezpečnosť organizácie. V článku bude znázornený príklad

využitia SWOT analýzy v procese bezpečnostného manažérstva.

2 MANAŽÉRSTVO BEZPEČNOSTI

Bezpečnostný manažment je možné definovať ako špecifický druh manažmentu,

ktorý je zameraný na manažérstvo bezpečnosti referenčných objektov. Bezpečnostný

manažment predstavuje druh ľudskej práce, ktorá umožňuje bezpečne vykonávať všetky

činnosti v organizácii a pomáha dosahovať stanovené bezpečnostné ciele. Zámerom

bezpečnostného manažmentu je prostredníctvom manažérstva bezpečnosti zabrániť

zraneniam osôb alebo stratám na životoch, majetku a životnom prostredí. Manažérstvo

bezpečnosti môžeme definovať ako systém a metódy riadenia bezpečnosti organizácie.

Ide o sústavný a opakujúci sa proces, ktorého cieľom je zaistiť bezpečnosť všetkých

činností v organizácii a zamedziť bezpečnostným rizikám, ktoré by mohli spôsobiť

škody [1], [2].

V rámci bezpečnosti referenčných objektov je možné identifikovať činitele,

ktoré ich ovplyvňujú. Prvým a dôležitým faktorom je bezpečnostné prostredie

organizácie, ktoré je v mnohých prípadoch dynamické a môže ovplyvňovať celkový

chod činnosti, a preto je možné ho považovať za činiteľ bezpečnosti. Zo samotného

prostredia plynú viaceré faktory, ktorú pôsobia na bezpečnosť organizácie. Medzi ne

patria najmä ohrozenia, ktoré dokážu narušiť bezpečnosť referenčných objektov.

Z turbulentného prostredia to ale nie sú len hrozby, ale v mnohých prípadoch aj výzvy,

na ktoré je potrebné reagovať. Okrem spomenutých činiteľov závisí bezpečnosť

objektov aj na ich ochranných vlastnostiach, ktoré je možné zaradiť medzi činitele

bezpečnosti organizácie.

Bezpečnosť organizácie teda závisí na nasledujúcich činiteľoch [3]:

ohrození, ktorého zdrojom je prostredie a objavuje sa v latentnej alebo

otvorenej podobe,

objekt a jeho ochranné a obranné vlastnosti, ktoré sa dajú klasifikovať

prostredníctvom zraniteľnosti a odolnosti.

Je veľmi dôležité sa zaoberať každým z definovaných činiteľov ak chceme, aby

bola dostatočne zaistená bezpečnosť organizácie. Ich vhodná identifikácia

a ohodnotenie nám pomôže lepšie reagovať na nedostatočnú situáciu v tejto oblasti,

a určiť ďalšie smerovanie pre prijatie optimálnych opatrení. V nasledujúcej časti bude

opísaná metóda SWOT analýzy, ktorá nám môže pomôcť práve pri posudzovaní

definovaných činiteľov.

3 HODNOTENIE BEZPEČNOSTI POMOCOU SWOT ANALÝZY

SWOT analýza patrí k najrozšírenejším analýzam strategického prostredia. Je to

skratka pre analýzu silných a slabých stránok, príležitostí a hrozieb. Organizácie


54

používajú túto analytickú techniku na interné a externé hodnotenie svojich výsledkov

a na vypracovanie účinných stratégií pre ďalšie zlepšovanie [4].

Aplikácia SWOT analýzy spočíva v syntéze jednotlivých výsledkov vonkajších

a vnútorných faktorov, teda silných a slabých stránok organizácie, jej príležitostí

a hrozieb. Jednotlivé výsledky následne umožňujú ďalej reagovať na vzniknutú situáciu.

Táto analýza akceptuje prienik a súlad interných a externých súvislosti organizácie [5].

Pre efektívne použitie SWOT analýzy pri posúdení bezpečnosti organizácie, je

potrebné modifikovať niektoré jej časti. Ak porovnávame činitele bezpečnosti a činitele,

ktoré tvoria SWOT analýzu, je možné v nich vidieť prepojenie. Silné stránky

spoločnosti je možné chápať ako odolnosť organizácie, ktorá dokáže odolávať hrozbám

a výzvam. Slabé stránky poukazujú na zraniteľnosť podniku a miesta, ktoré neplnia

svoju úlohu v dôsledku pôsobenia iných činiteľov. Príležitosti organizácie sú svojim

spôsobom aj výzvami, na ktoré je potrebné reagovať. V mnohých prípadoch sa namiesto

skratky SWOT používa označenie SWOC, v ktorom práve C (Challenge) vyjadruje

výzvy, niekedy náročné úlohy [5]. Časť hrozby sa v oboch prípadoch zhoduje. Na

základe danej obmeny je možné ďalej postupovať pri posudzovaní bezpečnosti

organizácie.

Činitele SWOT analýzy zamerané na oba druhy prostredia [5]:

Vnútorné prostredie organizácie:

o S (strengths) - silné stránky (resp. odolnosť organizácie),

o W (weaknesses) - slabé stránky (resp. zraniteľnosť organizácie).

Vonkajšie prostredie organizácie:

o O (opportunities) - príležitosti (resp. výzvy),

o T (threats) – hrozby.

Na nasledujúcom obrázku sú graficky zobrazené faktory pôvodnej SWOT

analýzy a modifikovanej analýzy s ekvivalentmi činiteľov, ktoré sú vhodné pri

posudzovaní bezpečnosti organizácie (červenou farbou).

Obrázok 1 Grafické zobrazenie SWOT analýzy s ich ekvivalentmi činiteľov bezpečnosti (Podľa:[5])

Z obrázku je možné vidieť, že medzi negatíva v oblasti bezpečnosti organizácie

patria hrozby a jej zraniteľnosť. Naopak, ku pozitívam z pohľadu bezpečnosti radíme


55

odolnosť a výzvy. Je podstatné podotknúť, že ak organizácie nepristúpia k niektorým

výzvam dostatočne, môžu sa z nich stať ohrozenia. Obráteným prípadom sú aj hrozby,

ktoré sa v mnohých prípadoch stávajú príležitosťami, resp. výzvami organizácie. Záleží

na každej organizácii, ako sa k jednotlivým činiteľom postaví.

4 APLIKÁCIA MODIFIKOVANEJ SWOT ANALÝZY NA

KONKRÉTNOM PRÍKLADE

Použitie modifikovanej SWOT analýzy je podobné, ako pri jej pôvodnej verzii.

Podstatným rozdielom je len zmena významu činiteľov v niektorých jej kvadrantoch.

Účelná aplikácia analýzy je závislá od správnej identifikácie jednotlivých faktorov.

Preto je veľmi dôležité správne posúdiť vonkajšie a vnútorné prostredie organizácie,

z ktorého plynú spomínané činitele bezpečnosti.

Je možné sa držať nasledovných krokov [5]:

Identifikácia a hodnotenie interných faktorov organizácie – vnútorné prostredie,

odolnosť a zraniteľnosť.

Identifikácia a hodnotenie externých faktorov organizácie – vonkajšie

prostredie, výzvy a ohrozenia.

Skúmanie vzťahov medzi internými a externými súvislosťami.

Analýza a zhodnotenie výsledkov.

Postup využitia SWOT analýzy v rámci hodnotenia bezpečnosti organizácie bude

demonštrovaný na konkrétnom objekte. Ide o výrobný, strojársky podnik, ktorý sa

zaoberá výrobou a predajom svojich produktov. Pôsobnosť spoločnosti je na

medzinárodnej úrovni. Bolo potrebné primerane posúdiť vnútorné a vonkajšie

prostredie objektu. Po posúdení nastáva fáza identifikácie a hodnotenia jednotlivých

vnútorných a vonkajších činiteľov bezpečnosti. Tie je potom možné rozdeliť do

vybraných kvadrantov SWOT analýzy. Nasledujúca tabuľka je príkladom zobrazenia

niektorých identifikovaných činiteľov bezpečnosti organizácie.

Tabuľka 1 Identifikácia a zobrazenie jednotlivých činiteľov bezpečnosti organizácie

Odolnosť Zraniteľnosť Príležitosti (výzvy) Ohrozenia

S1

Implementácia

integrovaného

manažérskeho

systému

W1

IMS neobsahuje

manažérstvo

informačnej

bezpečnosti (IB)

O1

Doplnenie prvkov IB

a stanovenie politiky

riadenia IB

T1

Hackerský útok

vonkajším

páchateľom

S2

Dobrá ochrana aktív z

pohľadu perimetra a

fyzickej ochrany

W2

Podnik nevyužíva

elektricky

zabezpečovací

systém

O2

Doplnenie systému

ochrany o ďalšie

prvky

T2

Majetková

kriminalita

pripraveným

páchateľom

S3 Organizácia je

poistená W3

Obmedzené finančné

zdroje O3

Optimalizácia

výrobných procesov T3

Požiar spôsobený

technickou poruchou

S4 Organizácia má

dostatok zásob W4

Podnik nevyužíva

elektrickú požiarnu

signalizáciu

O4 Veľký spotrebiteľský

trh T4

Dodávatelia a ich

vyjednávacia sila

(napr. zvýšenie cien

surovín)

Po posúdení všetkých činiteľov bezpečnosti organizácie a ich rozdelení do

stanovených oblastí je možné ďalej pokračovať ich hodnotením. Toto hodnotenie je


56

možné vykonať vzájomným porovnávaním intenzity vzťahov medzi jednotlivými

činiteľmi súčasne. Konečný výsledok ukáže, či v danej organizácii prevládajú negatíva

nad pozitívami a bližšie sa poukáže na miesta, na ktoré je potrebné sa zamerať z pohľadu

bezpečnosti. Pre hodnotenie intenzity vzťahov bola použitá nasledujúca stupnica [5]:

Od 1 do 5, ak ide o pozitívny vzťah, pričom hodnota 5 znamená úzky vzťah a 1

označuje ambivalentnosť.

Od -1 do -5, ak ide o negatívny vzťah, kde hodnota 5 znamená úzky vzťah a 1

označuje ambivalentnosť.

Hodnota 0 znamená, že príležitosti a ohrozenia nemajú vplyv na dané stránky.

Hodnotenie intenzity vzájomných vzťahov medzi vybranými činiteľmi bezpečnosti

organizácie je znázornené na nasledujúcej tabuľke (Tab. 2).

Tabuľka 2 Hodnotenie vzájomnej intenzity činiteľov bezpečnosti organizácie

O - výzvy, T - ohrozenia

Odolnosť organizácie -S Zraniteľnosť organizácie - W

Výsledné hodnotenie S1 S2 S3 S4

Hodnotenie O,T/S

W1 W2 W3 W4 Hodnotenie

O,T/W

O1 4 2 2 2 10 5 2 1 1 9 19

O2 3 5 3 3 14 2 4 3 4 13 27

O3 3 0 1 3 7 1 1 4 2 8 15

O4 2 0 0 3 5 1 1 3 1 6 11

T1 -2 -1 -1 -1 -5 -4 -2 -1 0 -7 -12

T2 -1 -3 -2 -2 -8 -1 -4 -2 -1 -8 -16

T3 -2 -1 -2 -3 -8 -1 -2 -3 -5 -11 -19

T4 -1 0 0 -3 -4 -1 0 -4 0 -5 -9

Súčet S, W 6 2 1 2 11 2 0 1 2 5 16

Váhy S, W 0,55 0,18 0,09 0,18 0,4 0 0,2 0,4

Vo výslednej tabuľke je možné pozorovať mnoho výsledkov, ktoré odhalia

oblasti a faktory, na ktoré je potrebné sa zamerať z pohľadu zlepšovania celkovej

bezpečnosti organizácie.

Z konečného výsledku hodnotenia intenzity jednotlivých činiteľov bezpečnosti,

ktorý vyšiel ako pozitívne číslo (16), je možné tvrdiť, že pozitívne stránky organizácie

prevládajú nad negatívnymi. To znamená, že organizácia má dostatočne silné stránky,

ktorými dokáže odolávať nežiaducim hrozbám a výzvam. Ak ale príležitosti nevyužije,

alebo na ne nezareaguje primerane, môže sa stať, že sa z nich stanú hrozby. To by mohlo

v značnej miere ovplyvniť celkovú bezpečnosť organizácie.

Čiastkové výsledky poukazujú na jednotlivé postavenie ostatných činiteľov.

Najväčší význam z pohľadu odolnosti a zraniteľnosti má výzva: Doplnenie systému

ochrany o ďalšie prvky (O2). Táto príležitosť môže nie len zvýšiť odolnosť podniku,

ale aj znížiť v dostatočnej miere jej zraniteľnosť, a tým ovplyvniť pozitívne bezpečnosť

organizácie.


57

Z pohľadu ohrození vyšla najväčšia záporná hodnota pre požiar spôsobený

technickou poruchou (T3). Je samozrejmé, že požiar môže ovplyvniť chod celej

organizácie, a tak by bola ohrozená aj jej odolnosť vyrovnať sa s danou situáciou.

Podobne je to aj z pohľadu zraniteľnosti, kde chýba v systéme ochrany požiarna

signalizácia (W4), čo je považované za zraniteľné miesto pri pôsobení tohto ohrozenia.

Z výsledkov hodnotenia intenzity jednotlivých činiteľov bezpečnosti organizácie

je možné vyvodiť závery, na základe ktorých dokážeme analyzovať bezpečnosť

vybraného objektu. Súčasťou toho by boli navrhované opatrenia, ktoré by jednotlivé

činnosti mohli ovplyvniť pozitívne alebo negatívne.

5 DISKUSIA

Využitie SWOT analýzy v procese manažérstva bezpečnosti je neobyčajné.

V rámci článku boli pozmenené niektoré činitele pôvodnej SWOT analýzy, na činitele,

na základe ktorých je možné posúdiť bezpečnosť organizácie. Tieto faktory sú

v mnohých prípadoch veľmi rozsiahle a komplikované pre hĺbkovú analýzu. Aby bolo

hodnotenie organizácie spoľahlivé, bolo by vhodné sa na každý činiteľ zamerať

samostatne. Umožnilo by to spoľahlivejšiu analýzu jednotlivých oblastí.

Z hodnotenia vzájomnej intenzity vybraných činiteľov bezpečnosti je možné

pracovať s viacerými čiastkovými výsledkami. Ide o hodnoty, ktoré môžu pomôcť pri

komplexnom zlepšovaní bezpečnosti organizácie. Je viditeľné, ktorý z činiteľov

odolnosti najviac pôsobí na ohrozenia, ktorá výzva môže najviac ovplyvniť odolnosť

alebo zraniteľnosť organizácie a pod. Je preto dôležité sa zameriavať nie len na výslednú

hodnotu, ale aj hodnoty sekundárne.

Významným faktorom v rámci SWOT analýzy je pochopenie toho, ako pracovať

s identifikovanými činiteľmi v kvadrantoch. Odolnosť organizácie je potrebné neustále

zvyšovať alebo udržiavať na požadovanej úrovni. Zraniteľnosť je potrebné znižovať,

ohrozenia minimalizovať alebo obmedziť na žiaducu hodnotu. Výzvy je potrebné

správe využiť vo svoj prospech, alebo sa pripraviť na ich pôsobenie.

6 ZÁVER

Článok bol zameraný na demonštráciu SWOT analýzy, ktorú je možné ako

metódu využiť v rámci hodnotenia bezpečnosti organizácie. Ide o metódu, ktorá sa

bežne v tejto sfére nevyužíva. Bolo preto potrebné, niektoré jej časti modifikovať pre

potreby hodnotenia bezpečnosti organizácie. V článku boli vymedzené aj činitele

bezpečnosti, ktoré ovplyvňujú bezpečnosť organizácie a ich zaradenie do jednotlivých

kvadrantov. Išlo o nahradenie silných stránok odolnosťou organizácie a slabé stránky

boli vnímané ako jej zraniteľné miesta. Analýza SWOT bola demonštrovaná na

konkrétnom príklade. Postupne bola hodnotená intenzita vzájomných vzťahov

identifikovaných činiteľov vybranej organizácie. Výsledky poukázali na celkovú

bezpečnosť spoločnosti. Okrem toho boli vyhodnotené aj čiastkové výsledky, s ktorými

je možné ďalej pracovať.


58

POĎAKOVANIE




POUŽITÁ LITERATÚRA

[1] BELAN, Ľ. Bezpečnostný manažment - 2.časť Manažérstvo rizika. [on-line].

Žilina: EDIS - Vydavateľstvo Žilinskej univerzity, 2015. [Cit. 2019-10-17].

Dostupné na: http://fbi.uniza.sk/kbm/wp-

content/uploads/2017/10/02%20BM%201-2.pdf


2019. ISBN 978-80-554-1520-8.

[3] HOFREITER, L. Manažment ochrany objektov. [on-line]. Žilina : Žilinská

univerzita v Žiline, 2015. [cit. 2019-09-26]. Dostupné na:

http://fsi.uniza.sk/kbm/wp-content/uploads/2017/03/VSU_Hofreiter_FBI.pdf

[4] MÍKA, V. T. Manažérske metódy a techniky. Virtuálne skriptá, 2006. ISBN 978-

80-88829-79-8.

[5] SWOT analýza. [on-line]. EuroEkonóm.sk, 2015. [Cit. 2019-10-10]. Dostupné

na: https://www.euroekonom.sk/manazment/strategicka-diagnostika/swot-

analyza/

[6] HOFREITER, L. a M. HALAJ. Činitele pre hodnotenie bezpečnosti organizácie

[on-line]. Trilobit - odborný vedecký časopis, 2017. [cit. 2019-10-13]. Dostupné

na: http://trilobit.fai.utb.cz/Data/Articles/PDF/66af11db-13d3-4636-a5c0-

ca209fe40287.pdf

[7] HOFREITER, L. Bezpečnostné prostredie súčasného sveta. Zlín: Radim

Bačuvčik – VeRBuM, 2016. ISBN 978-80-87500-79-8.

http://fbi.uniza.sk/kbm/wp-content/uploads/2017/10/02%20BM%201-2.pdf


http://fsi.uniza.sk/kbm/wp-content/uploads/2017/03/VSU_Hofreiter_FBI.pdf

https://www.euroekonom.sk/manazment/strategicka-diagnostika/swot-analyza/

https://www.euroekonom.sk/manazment/strategicka-diagnostika/swot-analyza/


59

BAYESSOVA AKTUALIZÁCIA V SYSTÉMOCH OCHRANY

MAJETKU

Katarína Kampová1, Tomáš Loveček2, Jozef Ristvej 3

ABSTRAKT Článok sa zameriava na implementáciu metódy Bayessovej akualizácie pri tvorbe

modelu systému ochrany, ktorá umožní exaktným spôsobom zapojiť nové informácie

získavané v priebehu životnosti tohto systému, čo v konečnom dôsledku umožňuje

spresňovať výsledky modelu a zvyšovať tak jeho efektívnosť pre podporu

rozhodovania. Prístup využitia metódy Bayessovej aktualizácie je uvedený na

konkrétnom príklade. Následne je prezentovaná možnosť expertného odhadu hodnôt

vstupného parametru a aplikácia Bayesovskej aktualizácie za účelom kvantitatívnej

revízie hodnotenia úrovne zabezpečenia.

Kľúčové slová: bayssova aktualizácia, systém ochrany, matematické modelovanie,

expertné odhady

ABSTRACT The article focuses on the implementation of Bayessian Sewerage method in the creation

of a protection system model, which will enable the exact integration of new information

acquired during the lifetime of this system, which ultimately allows to refine the model

results and increase its effectiveness for decision support. An approach to using the

Bayess update method is given in a specific example. Subsequently, the possibility of

expert estimation of the input parameter values and the application of the Bayesian

update for the purpose of a quantitative revision of the assessment of the security level

are presented.

Key words: bayss update, protection system, mathematical modeling, expert estimates

1 Katarína Kampová, Ing., Ph.D., Žilinská univerzita v Žiline, Fakulta bezpečnostného inžinierstva, Katedra


2 Tomáš Loveček, prof., Ing., Ph.D., Žilinská univerzita v Žiline, Fakulta bezpečnostného inžinierstva, Katedra


3 Jozef Ristvej, prof. Ing. Ph.D., Žilinská univerzita v Žiline, Fakulta bezpečnostného inžinierstva, Katedra

krízového manažmentu, Univerzitná 8215/1, Žilina +421 513 6717, [email protected]





60

1 BAYESSOVA AKTUALIZÁCIA

Model systému ochrany majetku je komplexný pravdepodobnostný model

postavený na vzájomných vzťahoch rozličných parametrov, ktoré sú charakteristické

tým, že nepoznáme ich skutočné hodnoty, resp. pozorovateľné skutočné hodnoty sa

vyznačujú významnou náhodnosťou. Parametre modelu systému ochrany sú teda

neurčité, pričom táto neurčitosť je typicky popísaná formou subjektívnych

pravdepodobnostných odhadov skutočných hodnôt náhodných javov, ktoré parametre

modelujú [1].

Subjektívny spôsob interpretácie pravdepodobnosti je základom tzv.

Baysovského prístupu [2], ktorý v princípe umožňuje hodnotiť a posudzovať akúkoľvek

neurčitosť parametrov modelu systému ochrany majetku. Bayesovská interpretácia však

nevnáša do koncepcie pravdepodobnosti iba rozmer subjektivizmu, ale dôležitým

aspektom toho prístupu je aj to, že predpokladá, že to čomu je pre posudzovateľa

rozumné veriť, závisí nielen od odhadu, ale aj od pozorovateľnej skúsenosti. Odhad

posudzovateľa je tak podmienený rozsahom jemu dostupných informácií a preto sa

subjektívna pravdepodobnosť mení v priebehu času so zmenou dostupných informácií

na základe empirických pozorovaní.

Základným konceptom Bayesovského prístupu je racionálne podložená revízia

presvedčenia na základe empiricky získaných nových informácií a pozorovaní

odhadovanej situácie. Tento koncept je možné využiť pre systematický postup

zlepšovanie modelov systému ochrany majetku a udržiavanie ich platnosti vo svetle

nových relevantných informácii [3].

Základné teoretické východisko pre použite metódy Bayesovskej aktualizácie

v pravdepodobnostných modeloch je založené na Bayesovom teoréme, ktorý popisuje

vzťah medzi vzájomnou podmienenosťou náhodného javu 𝐴 a výskytom jedného

z disjunkntých náhodných javov 𝐵𝑖 (tieto javy sa tiež označujú ako hypotézy).

Pri náhodnom pokuse nastane práve jedna z hypotéz 𝐵1, 𝐵2, . . . , 𝐵𝑛, ktorých

pravdepodobnosti 𝑃(𝐵𝑖) sú známe pred vykonaním pokusu. Ide o tzv. apriorné

pravdepodobnosti. Informácia o tom, či na základe pokusu nastal, alebo nenastal jav 𝐴,

mení pravdepodobnosti jednotlivých alternatív z 𝑃(𝐵𝑘) na 𝑃(𝐵𝑘|𝐴). Pravdepodobnosti

𝑃(𝐵𝑘|𝐴) sa označujú ako aposterniórne. Spôsob ako sa tieto pravdepodobnosti

vypočítavajú definuje Bayesov teorém [4]:

𝑃(𝐵𝑘|𝐴) =𝑃(𝐵𝑘)𝑃(𝐴|𝐵𝑘)

∑ 𝑃(𝐵𝑖)𝑃(𝐴|𝐵𝑖)𝑛𝑖=1

=𝑃(𝐵𝑘)𝑃(𝐴|𝐵𝑘)

𝑃(𝐴) (1)

Metódu bayesovskej aktualizácie je možné zovšeobecniť a rozšíriť aj o

priamočiaru aplikáciu na náhodnú premennú a jej distribučnú funkciu. Bayesovská

aktualizácia tak môže byť použitá cez kombináciu apriórnej distribučnej funkcie

a funkcie vierohodnosti na vytvorenie aposteriórnej distribučnej funkcie [4]. Využitie

Bayesovho teorému na aktualizáciu distribučnej funkcie je definovaná vzťahom:

𝑓(𝜃|𝐻) = 𝑓(𝜃)𝐿(𝐻|𝜃)𝑐 (2)


61

Funkcia 𝑓(𝜃) predstavuje apriórnu funkciu rozdelenia pravdepodobnosti

náhodnej premennej 𝜃. Táto funkcia je odvodená z expertných posúdení a predstavuje

subjektívny stupeň presvedčenia o rozdelení pravdepodobnosti skúmanej náhodnej

premennej 𝜃.

Aposteriórna distribučná funkcia 𝑓(𝜃|𝐻) je aktualizáciou funkcie rozdelenia

pravdepodobnosti náhodnej premennej 𝜃 na základe množiny pozorovaní 𝐻 skutočnej

hodnoty premennej 𝜃.

Funkcia vierohodnosti 𝐿(𝐻|𝜃) definuje pravdepodobnosť s akou vznikne

pozorovanie 𝐻, za predpokladu, že reálny systém, ktorý generuje pozorovateľné

hodnoty je riadený parametrom 𝜃 a ako taká popisuje zákonitosť náhodnosti systému,

s ktorou tento systém vytvára variabilitu jednotlivých pozorovaní. Táto funkcia teda

reprezentuje modelovaný parameter systému ochrany majetku, ktorého hodnoty

implikuje náhodná premenná 𝜃.

Normalizačná konštanta 𝑐 zodpovedá inverznej hodnote pravdepodobnosti

získania množiny pozorovaní 𝐻, ktorá je definovaná integrálom súčinu apriórnej

distribučnej funkcie a funkcie vierohodnosti [4].

Tento spôsob aplikácie metódy Bayesovskej aktualizácie je vhodné použiť

v prípadoch, keď analyzujeme a popisujeme stochastický systém, resp. jeho veličinu,

ktorá nadobúda pozorovateľné náhodné hodnoty. Neurčitosť takéhoto parametra

systému dokážeme popísať predpokladom o triede rozdelenia pravdepodobnosti,

ktorým sa riadi výskyt pozorovateľných hodnôt parametra. Funkcia tohto rozdelenia

pravdepodobnosti je funkciou vierohodnosti. Aj keď máme o tejto funkcii vyslovený

predpoklad – napr. že ide o Poissonovo rozdelenie pravdepodobnosti, nepoznáme

presnú hodnotu niektorej charakteristiky tohto rozdelenia - napr. parameter 𝜆 v prípade

Poissnovho rozdelenia [4]. Táto charakteristika je teda neurčitým parametrom.

Neurčitosť tohto parametra vieme eliminovať vyjadrením subjektívneho predpokladu

o tom, s akou pravdepodobnosťou bude parameter 𝜆 nadobúdať aké hodnoty. Tento

predpoklad zapisujeme vo forme apriórnej funkcie rozdelenia pravdepodobnosti.

Následne, keď je k dispozícii reálne pozorovanie hodnoty skúmanej veličiny

vygenerovanej modelovaným systémom, dokážeme aplikáciou Bayesovskej

aktualizácie prehodnotiť náš predpoklad o parametri rozdelenia pravdepodobnosti na

pozadí tohto systému a zmeniť presvedčenie o pravdepodobnostnom rozdelení tohto

parametra vo forme aposteriórnej funkcie rozdelenia pravdepodobnosti [2].

Napríklad máme parameter 𝑥 modelu systému ochrany majetku, ktorý sa riadi

normálnym rozdelením s neurčitou strednou hodnotou 𝜇 a rozptylom 𝜎2 = 2.

Neurčitosť strednej hodnoty 𝜇 popíšeme náhodnou premennou 𝜃, ktorá predpokladáme

nadobúda hodnoty podľa normálneho rozdelenia so strednou hodnotou 6 a jednotkovým

rozptylom. Parameter 𝑥 je popísaný funkciou vierohodnosti 𝑓(𝑥|𝜃) ∿ 𝑁(𝜇, 2)

a hyperparameter 𝜇 apriórnou funkciou rozdelenia pravdepodobnosti 𝑓(𝜃) ∿ 𝑁(6,1).

Následne získame reálne pozorovanie, ktorého hodnota je rovná 13. Na základe

tohto pozorovanie dokážeme upraviť náš predpoklad o funkcii rozdelenia

pravdepodobnosti náhodnej premennej 𝜃. Inými slovami, na základe empirického

pozorovania prejavu reálneho systému dokážeme exaktným spôsobom revidovať model

systému ochrany majetku. Táto revízia spočíva v zmene apriórnej funkcie rozdelenia

pravdepodobnosti 𝑓(𝜃) na aposteriórnu funkciu 𝑓(𝜃|𝑥), kde 𝑥 predstavuje reálne


62

pozorovanú hodnotu. Aposteriórnu funkciu 𝑓(𝜃|𝑥) určíme ako súčin apriórnej funkcie

a funkcie vierohodnosti:

𝑓(𝜃|𝑥) ∝ 𝑓(𝜃)𝑓(𝑥|𝜃) ∝ 𝑒−3𝜃+2(12+𝑥)𝜃

4 (3)

Keď do výrazu dosadíme pozorovanú hodnotu 𝑥 = 13, vieme určiť, že

aposteriórne rozdelenie je normálne rozdelenie so strednou hodnotou 𝜇 ≈ 8,333

a rozptylom 𝜎2 = 0,667. Zavedením empiricky získanej informácie sme dokázali

matematicky podložiť posun v našom presvedčení o rozdelení pravdepodobnosti

parametra 𝜃. Tento posun je znázornený na nasledujúcom obrázku (Obrázok 1).

Obrázok 1. Bayesova aktualizácia odhadu parametra 𝜽 (Zdroj: autor )

V uvedenom príklade bol výpočet aposteriórnej distribučnej funkcie

zjednodušený tým, že sme vynechali normalizačnú konštantu, počítali sme s

pravdepodobnostnou úmernosťou a následne sme preskočili k výslednému rozdeleniu

pravdepodobnosti. Vo všeobecnosti je ale práve výpočet normalizačnej konštanty to, čo

najviac komplikuje aplikáciu Bayesovskej aktualizácie v kontexte funkcií rozdelenia

pravdepodobnosti. Normalizačná konštanta, ktorá je postavená na princípe vety o úplnej

pravdepodobnosti, má nasledovný tvar:

𝑐 =

1

∫ 𝐿(𝐻|𝜃′)𝑓(𝜃′)𝑑𝜃′ (4)

Typ apriórnej distribučnej funkcie 𝑓(𝜃′) ovplyvňuje to akú algebrickú formu

nadobudne súčin 𝐿(𝐻|𝜃′)𝑓(𝜃′) a ako komplikované je tento súčin analyticky vypočítať

[5]. Niektoré špecifické typy apriórneho rozdelenia pravdepodobnosti vzhľadom k typu

rozdelenia funkcie vierohodnosti produkujú v tomto súčine rovnakú algebrickú formu

aposteriórneho rozdelenia. Ak majú apriórne a aposteriórne rozdelenie

0,0

0,1

0,2

0,3

0,4

0,5

0,6

0,7

0 5 10 15 20

Pra

vdep

od

ob

no

sť

θ

Apriórne rozdelenie f(θ) Aposteriórne rozdelenie f(θ|x)


63

pravdepodobnosti rovnaký typ, tak hovoríme o konjugovanej distribučnej funkcii, resp.

o konjugovanej apriórnej funkcii.

Konjugovaná apriórna funkcia vytvára aposteriórnu funkciu vo forme

matematického výrazu, ktorý je analyticky riešiteľný konečným počtom krokov.

Umožňuje tak riešiť integrál normalizačnej konštanty analyticky a nie je potrebné

použitie numerických postupov [7].

Pri hľadaní vhodného typu konjugovaného apriórneho rozdelenia

pravdepodobnosti si musíme uvedomiť, že tomto nemáme úplnú slobodu voľby

akéhokoľvek apriórneho rozdelenia, ktoré by zafungovalo matematicky, ale musíme si

definovať apriórne rozdelenie, ktoré adekvátne popisuje subjektívnu znalosť neurčitého

parametra pred získaním skutočného pozorovania. Typ apriórneho konjugovaného

rozdelenia pravdepodobnosti tak musí byť dostatočne flexibilný, aby na jednej strane

dokázal produkovať praktické, analyticky jednoduché riešenie problému integrácie a na

strane druhej, aby modeloval náš apriórny stupeň presvedčenia o parametroch záujmu

[6]. Toto obmedzenie tak redukuje možnosti implementácie bayesovskej aktualizácie do

softvérových nástrojov a ich využite v rámci systémov ochrany majetku [7].

Numerické metódy v kontraste s analytickým matematickými postupmi pri

riešení Bayesovskej aktualizácie prinášajú iný pohľad na túto problematiku a vytvárajú

priestor pre alternatívne postupy v prípade niektorých obmedzení. Základné východiská

metódy Bayesovskej aktualizácie zostávajú platné a taktiež sa nemenia princípy

interpretácie neurčitosti parametrov modelu. Numerickým postupom riešenia je možné

získať väčšiu voľnosť pri vyjadrení neurčitosti týchto parametrov, keďže pri voľbe

príslušných typov pravdepodobnostných rozdelení nevznikajú komplikácie s riešením

integrácie úplnej pravdepodobnosti v menovateli Bayesovho vzorca. Táto je riešená

numericky a preto voľba typu apriórnej distribučnej funkcie nie je obmedzená exaktnou

riešiteľnosťou matematického výrazu a odráža tak presnejšie aktuálny stupeň

presvedčenia o rozdelení pravdepodobnosti modelovaného parametra. Výsledná

aposteriórna funkcia následne nemá nevyhnutne štandardný typ rozdelenia, ale je

vyjadrená enumeráciou hodnôt parametra s príslušnými pravdepodobnosťami.

S numerickými metódami sa nevyhnutne spája zapojenie softvérových nástrojov,

prostredníctvom ktorých je realizovaný samotný výpočet [8]. Tieto sú obmedzujúcim

aspektom aplikácie numerických postupov, keďže najmä zložitejšie modely a s nimi

súvisiace analytické požiadavky, vyžadujú komplexné špecializované, resp.

proprietárne softvérové riešenia prispôsobiteľné používateľským funkčným

požiadavkám. Pre jednoduchú aplikáciu, alebo aplikáciu pre parciálnu, resp.

zjednodušenú časť modelu však postačujú aj bežne dostupné tabuľkové procesory. Na

druhej strane, softvérové riešenia však okrem výpočtu samotného často umožňujú aj

jednoduchým spôsobom vizualizovať kalkulovanú neurčitosť parametrov a tým

prinášajú ďalší rozmer k pochopeniu modelovaného systému a následne podporu pri

rozhodovaní na základe jeho výstupov. Tieto riešenia pri numerickom spracovaní

metódy Bayesovkej aktualizácie reprezentujú neurčitosti parametrov modelu vo forme

enumeračných rozdelení pravdepodobnosti [9]. Táto forma je priamočiaro

aplikovateľná v simulačných nástrojoch, ktoré podporujú spracovanie výstupov modelu

a tiež bývajú často priamo integrované do softvérových riešení.


64

2 PRÍKLAD POUŽITIA BAYESSOVEJ AKTUALIZÁCIE

Model systému ochrany je komplexný pravdepodobnostný model postavený na

vzájomných vzťahoch rozličných parametrov, ktoré sú charakteristické tým, že

nepoznáme ich skutočné hodnoty, resp. pozorovateľné skutočné hodnoty sa vyznačujú

náhodnosťou. Parametre modelu systému ochrany sú teda neurčité, pričom táto

neurčitosť je popísaná formou pravdepodobnostných odhadov skutočných hodnôt

náhodných javov, ktoré parametre modelujú. Takto zostavený model poskytuje

niekoľko možností na aplikáciu Bayesovskej aktualizácie. Na základe nového

empirického pozorovania skutočných hodnôt parametrov modelu je možné zapracovať

novú dostupnú informáciu do modelu a aktualizovať apriórne pravdepodobnostné

predpoklady modelu. Metódy Bayesovskej aktualizácie umožňujú model postupne

zlepšovať, aby presnejšie interpretoval modelovanú realitu [8].

Spôsob využitia metódy Bayesovej aktualizácie si môžeme ukázať na príklade

jednej premennej modelu. Touto premennou je napríklad čas prekonania dverovej

výplne v objekte na kritickej ceste páchateľa (hrana medzi bodmi A a B na obrázku 2).

Obrázok 2. Znázornenie prekonania dverí (Zdroj: autor)

Predpokladajme, že čas prekonania bol definovaný priemerným časom 105

sekúnd (v prípade hľadania najkratšej cesty v grafe) , resp. normálnym rozdelením

N(105, 20) v prípade určenia výstupných parametrov modelu.

Ak kvantifikácia parametrov rozdelenia (µ , 𝜎2 ) vstupuje do modelu na základe

expertného posudzovania, tak určenie presnej hodnoty zužuje možnosti vyjadrenia

miery presvedčenia expertov a deformuje tak interpretáciu ich expertného pohľadu.

V prípade, ak k popisu týchto parametrov rozdelenia pristupujeme ako k náhodnej

premennej, tak to na jednej strane umožňuje vierohodne interpretovať mieru

presvedčenia expertov v jeho plnej šírke a na strane druhej umožňuje aktualizáciu tohto

presvedčenia zapracovaním empirického pozorovania akonáhle sa stane dostupným.

V tomto prípade je parameter modelovaný premennou 𝑋∿ 𝑁(µ𝑥 , 𝜎𝑥2).

Ak kvantifikácia parametrov rozdelenia (µ , 𝜎2 ) vstupuje do modelu na základe

expertného posudzovania, tak určenie presnej hodnoty zužuje možnosti vyjadrenia

miery presvedčenia expertov a deformuje tak interpretáciu ich expertného pohľadu.

V prípade, ak k popisu týchto parametrov rozdelenia pristupujeme ako k náhodnej

premennej, tak to na jednej strane umožňuje vierohodne interpretovať mieru

presvedčenia expertov v jeho plnej šírke a na strane druhej umožňuje aktualizáciu tohto


65

presvedčenia zapracovaním empirického pozorovania akonáhle sa stane dostupným.

V tomto prípade je parameter modelovaný premennou 𝑋∿ 𝑁(µ𝑥 , 𝜎𝑥2).

Kvôli zjednodušeniu budeme uvažovať konštantnú smerodajnú odchýlku

(standard deviation) 𝜎𝑥 = 20. Parameter rozdelenia µ𝑥, ktorý označujeme tiež ako

hyperparameter, oproti predchádzajúcemu prístupu, nebude konštantný, ale umožní

vyjadriť plnú mieru presvedčenia expertov o jeho pravdepodobnej hodnote.

Hyperparameter µ𝑥 je teda náhodná premenná, ktorej rozdelenie pravdepodobnosti

môžeme vyjadriť napríklad nasledovnou enumeráciou hypotéz (Tabuľka 1):

Tabuľka 1. Prezentácia hyperparametra rozdelenia µ𝒙 prostredníctvom enumerácie hypotéz

Hypotéza o

µ𝑥

Hodnota

hyperparametra

µ𝑥

Pravdepodobnosť

hypotézy 𝑃(𝐵𝑘)

𝐵1 85 0,2

𝐵2 100 0,4

𝐵3 110 0,3

𝐵4 125 0,1

Uvedené rozdelenie pravdepodobnosti, s akou hyperparameter µ𝑥 nadobúda

hodnoty môže byť výsledkom expertného posúdenia viacerých expertov, pričom

vyjadruje kombináciu ich expertných pohľadov, alebo to môže byť kombinácia

posúdenia variantných podmienok prekonávania zábranného prostriedku, prípadne

vyjadrenie miery presvedčenia jedného experta o očakávanej hodnote hyperparametra

µ𝑥. Rovnakým spôsobom je možné určiť hyperparametre iných tried rozdelenia

pravdepodobnosti, ktoré modelujú javy v systéme ochrany majetku.

Takto zadefinovaný parameter modelu systému ochrany majektu 𝑋∿ 𝑁(µ𝑥 , 𝜎𝑥2)

s hyperparametrom µ𝑥 určeným rozdelením pravdepodobnosti podľa tabuľky 6 je

možné spracovať prostredníctvom rôznych simulačných metód. V prípade, že získame

reálne pozorovanie hodnoty parametra 𝑋 potrebujeme zrealizovať revíziu miery

presvedčenia o rozdelení pravdepodobnosti hodnôt hyperparametra µ𝑥.

Iniciálna (apriórna) pravdepodobnosť 𝑃(𝐵𝑘) sa na základe pozorovania javu 𝐴

(empiricky zistená hodnota parametra modelu 𝑋) zmení na aposteriórnu

pravdepodobnosť 𝑃(𝐵𝑘|𝐴). Na túto zmenu je využitá Bayesová aktualizácia.

Predpokladajme, že pri teste prekonania zábranného prostriedku bol zistený čas 118

sekúnd.

Aby sme dokázali zapracovať túto informáciu do modelu prostredníctvom

Bayesovej aktualizácie, je potrebné určiť vierohodnosť (likelihood) 𝑃(𝐴|𝐵𝑘) a úplnú

pravdepodobnosť 𝑃(𝐴), resp. normalizačnú konštantu 1/𝑃(𝐴).

Vierohodnosť (likelihood) popisuje stochastické prejavy parametra 𝑋 modelu

a to tak, že definuje pravdepodobnosť, s ktorou parameter 𝑋 (čas prekonania zábranného

prostriedku) nadobudne pozorovanú hodnotu 118 sekúnd, za predpokladu, že parameter

X má normálne rozdelenie s hodnotou hyperparametra µ𝑥 podľa hypotézy 𝐵𝑘 [2]. Pre

praktický výpočet využijeme funkciu vierohodnosti:


66

𝑓(𝑥|µ𝑘) =1

𝜎√2𝜋𝑒

−(𝑥−µ𝑘)2

2𝜎2 (5)

Vo funkcii vierohodnosti 𝑓(𝑥|µ𝑘) je konštantná smerodajná odchýlka 𝜎 = 20,

hodnota strednej hodnoty (mean) závisí od hypotézy 𝐵𝑘 a 𝑥 = 118 predstavuje

pozorovanú hodnotu.

Úplná pravdepodobnosť 𝑃(𝐴) = ∑ 𝑃(𝐵𝑘)𝑃(𝐴|𝐵𝑘)4𝑘=1 predstavuje vyjadrenie

možnosti, že nastane pozorovaný jav A (čas prekonania bude 118 sekúnd) v kontexte

modelovaného parametra 𝑋, teda 𝑃(𝐴) = 𝑃(𝑋 = 118). Hodnotu 𝑃(𝐴) určíme

iteratívnou kalkuláciou cez jednotlivé hypotézy 𝐵𝑘. Na základe vypočítaných hodnôt

funkcie vierohodnosti a úplnej pravdepodobnosti je možné prostredníctvom Bayesovho

teorému aktualizovať apriórny pravdepodobnostný priestor hypotéz 𝑃(𝐵𝑘) na

aposteriórny priestor 𝑃(𝐵𝑘|𝐴):

𝑃(𝐵𝑘|𝐴) =

𝑃(𝐵𝑘)𝑃(𝐴|𝐵𝑘)

𝑃(𝐴) (6)

Na základe tejto kalkulácie sme zmenu presvedčenia o možnosti, s akou bude

hyperparameter µ𝑘 nadobúdať svoje hodnoty vyjadrili nasledovne (Tabuľka 2):

Tabuľka 2: Zmena presvedčenia o hyperparametry µ𝑘,

Hypotéza o

µ𝑥

Hodnota

hyperparametra

µ𝑥

Apriórna

pravdepodobnosť

hypotézy 𝑃(𝐵𝑘)

Aposteriórna

pravdepodobnosť

hypotézy

𝑃(𝐵𝑘|𝐴)

𝐵1 85 0,2 0,074

𝐵2 100 0,4 0,387

𝐵3 110 0,3 0,402

𝐵4 125 0,1 0,137

Táto zmena rozdelenia pravdepodobnostného priestoru hypotéz 𝐵𝑘 sa prejaví

v rozdelení štatistického súboru, ktorý je vygenerovaný v modeli systémov ochrany

majetku pre parameter 𝑋 (napr. pri použití simulačných metód).

Aktualizáciou rozdelenia pravdepodobnostného priestoru hypotéz o

hyperparameteri µ𝑘 došlo k zmene rozdelenia pravdepodobnosti parametra 𝑋. Na

obrázku 3 je uvedený aktualizovaný histogram na základe aposteriórneho rozdelenia

𝑃(𝐵𝑘|𝐴). Z uvedeného porovnania je vidieť posun, ktorý spôsobilo empirické

pozorovanie hodnoty parametra 𝑋 = 118 sekúnd, ktorý sa prejavil v celkovej tendencii

ku generovaní vyšších hodnôt parametra modelu.


67

Obrázok 3. Histogram aposteriórneho rozdelenia parametra X (Zdroj: autor)

Hodnoty parametra 𝑋 generované na základe aktualizovaného rozdelenia

pravdepodobnosti určeného zmenou apriórneho pravdepodobnostného priestoru

hypotéz expertov môžu byť následne priamočiaro použité pri spracovaní modelu

simulačnými metódami. Takýmto spôsobom je možné dosiahnuť racionálnu revíziu

modelu model systému ochrany majetku v kontexte nových informácií získavaných

v priebehu času a spresňovať výstupné parametre modelu určujúce ohodnotenie

účinnosti celého systému.

3 ZÁVER

V rámci článku sme predstavili možnosti využitia metódy Bayesovskej

aktualizácie v modeloch ochrany majetku. Popísali sme východiská tejto metódy

založené na Bayesovom teoréme a poukázali sme na možnosti jej využitia ako nástroja,

ktorý integruje subjektívny pohľad na apriórnu pravdepodobnosť, interpretovanú ako

funkciu stupňa presvedčenia a empirickú informáciu o skutočnej hodnote

modelovaného parametra do výslednej revízie miery presvedčenia vo forme

aposteriórnej pravdepodobnosti. V článku sme taktiež priblížili možnosť praktického

využitia tejto metódy na konkrétnom príklade.

POĎAKOVANIE




0,0%

5,0%

10,0%

15,0%

20,0%

25,0%

30,0%


68

LITERATÚRA


2019. ISBN 978-80-554-1520-8.

[2] Aven, T. (2012). Foundations of Risk Analysis. Chichester: John Wiley and Sons

[3] Aven, T. (2010). Misconceptions of Risk. Stavanger: University of Stavanger.

[4] Ferson, S. (2005). Bayesian Methods in Risk Assessment. Ferson, Scott.

Dostupné na:

https://www.researchgate.net/publication/228805839_Bayesian_Methods_in_Ri

sk_Assessment

[5] Hora, S. C. (2007). Eliciting Probabilities from Experts. In W. Edwards, R. F. Jr.,

& D. v. Winterfeldt (Ed.), Advances in Decision Analysis. Cambridge University

Press, 129-153.

[6] Fink, D. (1997). A Compendium of Conjugate Priors. Bozeman: Montana State

Univeristy.

[7] Hubbard, D. W. (2009). The Failure of Risk Management. New Jersey: John

Wiley & Sons

[8] Kampová, K. (2013). Expert judgement within the framework of risk

assessmant of industrial processes. Recent advaces in industrial and

manafuacturing technologies. Athens: Vouliagmeni, s. 216-220

[9] Kaplan, S., Garrick, B. J. (1981). On The Quantitative Definition of Risk

[online]. Risk Analysis, 1(1), 11-27 [cit. 1. 5. 2018].

Dostupné na: doi:https://doi.org/10.1111/j.1539-6924.1981.tb01350.x


69

VYUŽITIE GIS PROSTRIEDKOV V RÁMCI RIEŠENIA

BEZPEČNOSTI V LOKÁLNOM PROSTREDÍ

Peter Lošonczi 1, Josef Reitšpís 2, Stanislav Križovský 3

ABSTRAKT Štúdia poukazuje na aplikačné možnosti využitia GIS zobrazovania ako prevenčného

nástroja kriminality v lokálnom prostredí. Prezentuje časť výstupov výskaného projektu

s názvom „Identifikácia a analýza činiteľov vplývajúcich na bezpečnosť lokalít miest.“

Zároveň poukazuje na kooperáciu vysokej školy s mestom Košice s cieľom optimálneho

využitia prostriedkov a zdrojov v prospech obyvateľov a návštevníkov mesta

Kľúčové slová: bezpečnosť lokalít, GIS portál, kriminalita

ABSTRACT The study points out application possibilities of using GIS imaging as a crime prevention

tool in the local environment. It also presents a part of the outcomes of the research

project entitled “Identification and analysis of factors affecting the safety of urban

locations.” It points out the cooperation of the university with the city of Košice in order

to optimize the use of resources for the benefit of the inhabitants and visitors of the city.

Key words: site security, GIS portal, crime

1 ÚVOD

Bezpečnosť, alebo vnímanie pocitu bezpečia patrí medzi celosvetové aktuálne

témy, pretože zasahuje do každodenného života nielen jednotlivcov, ale celých skupín

obyvateľov, aj napriek tomu, že každý chápe bezpečnosť zo svojho uhla pohľadu inak.

Závisí to od viacerých faktorov ako je vek obyvateľov, pracovné nasadenie,

vzdelania, sociálne postavenie a od mnohých ďalších subjektívnych aspektov a uhla

pohľadu. Čo u niekoho môže byť ohrozujúce, u iného môže vyvolávať pocit

ľahostajnosti. Subjektívne vnímanie bezpečia výrazne ovplyvňujú činitele bezpečnosti

a aj bezpečnostné povedomie jednotlivca alebo skupiny ľudí, prípadne komunity.

1 Peter Lošonczi, Ing. PhD., VŠBM v Košiciach, Košťova 1, 04001 Košice, [email protected] 2 Josef Reitšpís, prof., Ing, CSc. VŠBM v Košiciach, Košťova 1, 04001 Košice, [email protected] 3 Stanislav Križovský, doc. JUDr., PhD. VŠBM v Košiciach, Košťova 1, 04001 Košice,

[email protected]





70

Bezpečnostné prostredie nie je v žiadnom prípade statický fenomén, ale

fungujúca a neustále sa meniaca realita. Bezpečnosť chápeme ako stav, v ktorom sú buď

odstránené alebo úplne minimalizované riziká a v tomto zmysle chránené záujmy

jednotlivca, spoločnosti a štátu pred vnútornými a vonkajšími ohrozeniami. Bezpečnosť

môže na základe kritérií posudzovania bezpečnosti byť definovaná ako stav, ako

výsledok, prípadne určitý proces, ako potreba (nedostatok niečoho), ako pocit (stav bez

ohrozenia), ako hodnota, ako sociálna funkcia alebo ako sociálny vzťah.

2 BEZPEČNOSTNÝ VÝSKUM

Bezpečnostný výskum sám pre seba nemá opodstatnenie. Významným prvkom

v procese skúmania je implementácia získaných poznatkov do praxe a využívanie

reflexií na uskutočnené zmeny pre ďalšie napredovanie. V tomto duchu sa už dlhoročne

orientuje bezpečnostná komunita na vybrané cieľové oblasti, zväčša na lokálnej úrovni,

ktoré majú jedinečnú vlastnosť flexibilne reagovať na potreby výskumu, podporovať

ich, participovať na nich a v konečnom dôsledku aj čerpať poznatky z ich záverov, ktoré

sa v krátkom čase vedia implementovať do praxe. V tomto smere sa na pôde Vysokej

školy bezpečnostného manažérstva v Košiciach realizovalo viacero tematicky

príbuzných projektov v kooperácií s mestom Košice a s podporou Rady vlády

Slovenskej republiky pre prevenciu kriminality a Ministerstva vnútra Slovenskej

republiky. Projekty, ktoré boli realizované na pôde VŠBM v Košiciach :

Názov projektu: Identifikácia a analýza činiteľov vplývajúcich na bezpečnosť

lokalít v prostredí GIS systémov. Výzva: MV SR/2018

Názov projektu: Mapovanie rizikových oblastí v meste Košice. Číslo zmluvy:

023055/2017

Názov projektu: Analýza priestupkov a inej protiprávnej činnosti a účinnosti

kamerového systému v meste Košice v prostredí geografických informačných

systémov. Označenie projektu : 2820/2015

Názov projektu: Mapa kriminality mesta Košice. Označenie projektu :

77/KE/2013

Uvedené projekty mali okrem výstupov vo forme prezentácií výsledkov

partnerom alebo publikovania výsledkov vo forme článkov v odborných časopisoch, aj

výstupy použiteľné pre potreby širokej verejnosti. Ak si odmyslíme priamo aplikované

výsledky skúmania do praxe, napr. vo forme optimalizácie mestského kamerového

systému v Košiciach, ide o výstupy vo forme publikácií, plagátov a letákov, ktoré

obsahujú výsledky skúmania previazané s doterajším vedeckým poznaním. Spomínané

poznatky je možné nájsť v nasledovných publikáciách, ktoré ukazuje tabuľka 1.


71

Tabuľka 1. Prehľad publikácií VŠBM k téme bezpečnosti lokalít

Autori publikácií Názov publikácií Rok

vydania ISBN

Reitšpís Josef

Lošonczi Peter

Šonková Lenka

Gedeonová Zuzana

Identifikácia a analýza činiteľov

vplývajúcich na bezpečnosť lokalít

miest

2019 978-80-8185-035-6

Blišťanová Monika

Blišťan Peter

Krížovský Stanislav

Ondicová Magdaléna

Atlas máp rizikových zón mesta

Košice 2018 978-80-8185-033-2

Monika Blišťanová Priestorová analýza kriminality v

meste Košice 2017 978-80-8185-028-8

Monika Blišťanová

Peter Blišťan Geografické informačné systémy

v bezpečnostnej analýze 2015 978-80-8185-011-0

Miroslav Kelemen

Stanislav Križovský


Peter Blišťan

Lucia Kováčová

Vplyv kamerového systému na

priestupkovosť v meste Košice 2015 978-80-8185-005-9


Peter Blišťan

Stanislav Križovský

Mapovanie kriminality v meste

Košice 2013 978-80-89282-90-6

Publikačné výstupy prezentujú verejnosti kontinuálny výskum v tejto oblasti,

ktorého výsledky napomáhajú zvyšovaniu bezpečnosti občanov, zväčša obyvateľov

a návštevníkov mesta Košice.

Optimálnou formou vizuálnej prezentácie tejto problematiky, ktorá je pre

verejnosť najprívetivejšia, je prezentovanie výsledkov skúmania na platforme

geografických informačných systémov (v skratke GIS). Pre tento účel bol počas riešenia

viacerých projektov využívaný softvérový produkt ArcGIS od spoločnosti ESRI. Ide o

univerzálny GIS systém, ktorý je často využívaný v štátnej a verejnej správe, a to aj

vďaka výkonným nástrojom na editáciu, analýzu a modelovanie, spolu s bohatými

možnosťami dátových modelov a správy údajov. Vstupné údaje z Mestskej polície

Košice boli priestorovo lokalizované, zadaním adresy a následným geokódovaním

upravené pre potreby softvéru.

Geografické informačné systémy ponúkajú nástroje, s ktorými je možné

efektívne analyzovať priestorové aj atribútové údaje. Analýzy priestorových

charakteristík a súvislostí takto prinášajú nové poznatky z oblasti kriminality v priestore.

Priestorové analýzy realizované nástrojmi GIS, ponúkajú iný pohľad na danú

problematiku, a to vďaka aplikovaniu priestorovej zložky do komplexnej analýzy dát.

Ich výhodou je možnosť postupného zapájania jednotlivých kriminogénnych faktorov a

ich vplyv na kriminalitu. Jedným z možných výstupov sú aj mapy rizík, ktoré umožňujú

identifikovať zloženie a úroveň kriminality pre každú časť hodnoteného územia a ich

súvis.


72

3 VIZUALIZAČNÁ PLATFORMA DOSTUPNÁ VEREJNOSTI

Ako bol v predošlom spomenuté, vedecký výskum je o to efektívnejší, čim

väčšiemu množstvu ľudí dokáže pomôcť. Prezentované výskumne aktivity VŠBM

v Košiciach realizované s odborným prispením pracovníkov Technickej univerzity

Košice a Akadémie Policajného zboru v Bratislave, naplnili deklarovaný účel a ich

prínos je v súčasnosti citeľný nielen na lokálnej úrovni mesta Košice. Problematika

využitia GIS systémov môže mať však aj ďalší rozmer, využiteľný širokými masami.

K tomuto účelu bol vytvorený webový bezpečnostný mapový portál, ktorý je prístupný

verejnosti. Počas riešenia projektu a absolvovaní vývojovej fázy v lokálnych

podmienkach riešiteľa projektu, došlo k dohode medzi riešiteľom projektu (VŠBM

v Košiciach) a Magistrátom mesta Košice v otázke reálnej prevádzky portálu pre

potreby občanov. Mestská polícia Košice, ako spoluriešiteľ projektu, a referát

informatiky Magistrátu mesta Košice, na základe poznania stavu projektu, pristúpili

k riešeniu, že bezpečnostný mapový portál bude vo svojej výslednej forme

prevádzkovaný ako integrálna súčasť tzv. GISplánu mesta Košice a viditeľný ako

samostatná aplikácia centrálneho GIS riešenia mesta. Bezpečnostný mapový portál je

dostupný na adrese : https://gisplan.kosice.sk/mapa/bezpecnost alebo

https://gis.vsbm.sk

Bezpečnostný mapový portál aktuálne prezentuje záznamy o priestupoch

a trestných činoch v Košiciach za obdobie od polky roku 2015 až do konca roku 2018.

Vzhľadom na skutočnosť, že ide o viac ako pol milióna záznamov, je nevyhnutná

hardvérová podpora, ktorou disponuje Magistrát mesta Košice. Okrem hardvérového

riešenia je nevyhnutné pristupovať racionálne aj k softvérovému riešeniu portálu a to

z rôznych uhlov pohľadu, ako napr. technická náročnosť množstva spracovávaných dát,

kompatibilita aplikácie a databáz údajov, finančná stránka prevádzky softvéru,

rozšíriteľnosť v duchu modulárnosti softvéru, udržateľnosť a ďalší vývoj softvéru

a pod.

Priblížme si základný rámec požiadaviek na takýto softvér. Aplikácia musí

správcovi portálu umožňovať jednoduchú a prehľadnú správu informácií, ktoré sú

potrebné k udržaniu prehľadu o vybraných dátach. Medzi hlavné úlohy, ktoré aplikácia

musí riešiť, patrí:

vyhľadanie údajov v ľubovoľnej téme podľa jej atribútov,

zobrazenie a editácia jednotlivých prvkov v mape,

plnohodnotný prístup na mobilných zariadeniach,

zobrazenie polohy v teréne,

efektívna práca s dátami Katastra nehnuteľností,

možnosť integrácie na ostatné informačné systémy organizácie.

Medzi základné prínosy portálového riešenia patrí:

variabilný prístup k dátam - informácie zhromaždené v aplikácii môže mať k

dispozícii ľubovoľné množstvo interných / externých užívateľov (ako pre

editáciu, tak len čítanie), pričom vybrané informácie môžu byť poskytnuté aj

verejnosti. V našom prípade prichádza do úvahy verejne prostredie


73

a zamknuté prostredie s doplnkovými funkciami a detailnejšími údajmi

prístupné napr. pracovníkom Mestskej polície.

rýchla editácia dát - aplikácia z pravidla disponuje radom číselníkov, ktoré sú

pre vybrané atribúty predvyplnené, pripadne oprávnený správca aplikácie

môže číselníky podľa potreby upravovať,

jednoduché užívateľské prostredie - pre prácu s aplikáciou má stačiť

oprávnenému užívateľovi bežné PC s prístupom k internetu / intranetu a

štandardný webový prehliadač v aktuálnych verziách, bez nutnosti inštalovať

akýkoľvek doplnkový softvér ako to bývalo v minulosti,

podpora práce s dátami a kompatibilita - aplikácia by mala obsahovať nástroje

pre export / import databázovo uložených dát do formátu ESRI Shapefile,

import DGN súborov, ľubovoľné základné atribúty by malo byť možné tiež

exportovať do formátov CSV, XLS, XML, XHTML,

integrácia s GIS - editácia polohy jednotlivých prvkov v mape má prebiehať

priamo v mapovej aplikácii, k dispozícii sú v takých prípadoch väčšinou

editačné nástroje pre línie, plochy i polygóny,

kompletná dokumentácia objektu - každý záznam o objekte je často žiadúce

doplniť o fotografie alebo inú dokumentáciu v elektronickej podobe, systém

by to mal umožňovať,

využitie open-source technológií - pre uloženie popisných dát by malo byť

využitá primárne open-source riešenie štandardnej databázy (napr. SQL

databáza PostgreSQL), grafické dáta majú byť uložené v open-source

technológii pre uloženie geografických dát do relačnej databázy (napr.

PostGIS) a ich následné využitie pre špeciálnu funkčnosť. V tomto smere ide

o významný faktor a to nielen z finančného hľadiska, ale hlavne z pohľadu

kompatibility s inými riešeniami (vrátane aplikácií ako ArcGIS, QGIS a

pod.), ktoré by mohli aktuálne riešenie rozšíriť alebo pripadne v budúcnosti

nahradiť.

responzívny design – aplikácia by v súčasnej dobe mala byť dostupná online

prostredníctvom webového prehliadača a jej responzívny design tak

umožňuje plnohodnotne využívať všetky funkcionality ako na PC, tak aj na

mobilných zariadeniach. V prípade tohoto portálu je to zaujímavé práve

z pohľadu potrieb Mestskej polície a implementácie modulov umožňujúcich

zápis / čítanie evidencie skutku priamo online z miesta udalosti. Išlo by

o priamu a jasne štandardizované vytváranie a správu údajov bez nutnosti

cyklických importov údajov za vybrané obdobie do mapového portálu.

Okrem správcovského rozhrania je nevyhnutná aj vhodná konštrukcia

a funkcionalita mapovej časti aplikácie. Pre potreby nášho projektu bolo zvolene už

etablované riešenie v podmienkach GISplánu mesta Košice. Ide o aplikáciu s názvom

Spinbox, vytvorenú s využitím open source technológií (OpenLayers 3, HTML5, CSS3,

Javascript) a vychádzajúcu z firemnej softvérovej platformy T-WIST od medzinárodne

etablovanej spoločnosti T-mapy, Slovensko.


74

Obrázok 1. Náhľad bezpečnostného portálu mesta Košice [zdroj :

https://gisplan.kosice.sk/mapa/bezpecnost]

Prehľad doposiaľ využitých nástrojov mapového klienta bezpečnostného portálu

je nasledovný:

Vrstvy - Nástroj pre zobrazenie zoznamu mapových vrstiev,

Obrázok 2. Výrez z bezpečnostného mapového portálu zobrazujúci nastavenie vrstiev [zdroj:

https://gisplan.kosice.sk/mapa/bezpecnost]


75

Hľadať - Nástroj pre vyhľadávanie objektov v mapových aplikáciách.

Štandardným obsahom vyhľadávania sú adresy a parcely. Funguje tu "našepkávanie" a

fulltextové vyhľadávanie.

Obrázok 3. Vyhľadávanie podľa adresy s chybou zadávateľa v názve ulice

[zdroj : https://gisplan.kosice.sk/mapa/bezpecnost]

Lokality - Nástroj umožňujúci rýchlu orientáciu v mape pomocou vopred

pripravených odkazov na požadované lokality (mestské časti, katastrálne územia ...).

Definuje sa názov lokality, súradnice jej stredu a úroveň priblíženia mapy. Štandardom

je odskok na celé záujmové územie.

Obrázok 4. Zobrazenie filtrovania podľa mestských časti Košíc



76

Identifikácia - Nástroj na získanie informácie z mapového obsahu. Štandardnými

objektami, na ktoré je "íčko" nastavené sú adresné miesta a parcely. Ďalší tematický

obsah informácií závisí od požiadaviek konkrétnej aplikácie a definovaných vrstiev.

Slúži tiež pre prechod do T-WIST aplikácií alebo na externé stránky. V prípade

bezpečnostného mapového portálu môže ísť o detailne informácie o udalosti, na ktorú

užívateľ klikne.

Obrázok 5. Ukážka identifikácie zvolenej udalosti [zdroj : https://gisplan.kosice.sk/mapa/bezpecnost]

Legenda - Legenda zobrazujúca značkový kľúč k mapovej aplikácii. Môže byť

buď dynamická (pre vektorové údaje) alebo prostredníctvom odkazu na externý

dokument (pr. rastrové podkladové mapy). Legenda sa vždy zobrazuje len pre aktívne

(zapnuté) vrstvy. Jej súčasťou môže byť aj akýkoľvek ďalší odkaz.

Grafické poznámky - Nástroj na tvorbu grafických poznámok s popisom v

mapovej aplikácii. Poznámky sa ukladajú do URL adresy aplikácie a je teda možné ich

pri uložení URL adresy kedykoľvek vyvolať alebo zdieľať pomocou odkazu. Pokiaľ si

užívateľ URL adresu neuloží, o poznámkovú vrstvu príde. Základný variant obsahuje

bodové poznámky.


77

Obrázok 6. Legenda bezpečnostného portálu


Obrázok 7. Grafické poznámky pri práci s bezpečnostným portálom



78

Meranie - Nástroj umožňuje zmerať dĺžku línie (pomocou naklikania vrcholov

línie) a plochu a obvod mnohouholníka (pomocou naklikania jednotlivých vrcholov).

Obrázok 8. Ukážka nástroja meranie


Bezpečnosť – ide o doplnkové funkcie filtrovania pre potreby bezpečnostného

mapového portálu.

Medzi nich radíme:

- zobrazenie údajov podľa zvolenej mestskej časti,

- vyber podľa dátumu udalosti. Databáza obsahuje udalosti od roku 2015 do

roku 2018.

- zobrazenie údajov podľa ľubovoľného časového rámca, kedy sa skutok stal.

Posuvník umožňuje voľbu v rozmedzí bežného dňa – 24 hodín,

- Výber podľa kódu priestupku (kategorizácia na základe evidencie záznamov

Mestskej polície Košice).


79

Obrázok 9. Funkcie filtra „bezpečnosť“ na bezpečnostnom mapovom portály


Tlač mapy - Mapu je možné tlačiť dvoma spôsobmi:

1) Pomocou exportného nástroja, ktorý umožní používateľovi vyexportovať

požadovaný mapový výrez do niektorého z prednastavených formátov (PDF,

JPEG, PNG). Ďalej je možné zvoliť jednu z tlačových šablón, typ tlače (kvalita

- štandardná, malá veľkosť súboru, najvyššia kvalita), mierka (oblasť tlače je v

mape zvýraznená) a doplniť nadpis.

2) Mapa v prehliadači. Jedná sa o rýchly odtlačok obrazovky s možnosťou

uloženia do súboru PNG alebo priamej tlače bez možnosti ďalších nastavení.

Určenie polohy - Nástroj na určenie aktuálnej polohy zariadenia, na ktorom

používateľ pracuje. Táto funkcia je praktická predovšetkým v pasportných úlohách, kde

dochádza k editácii priestorových dát s dôrazom na polohovú presnosť. V našom

prípade využiteľná príslušníkmi Mestskej polície v teréne.

Prepnutie podkladu - Nástroj na prepínanie iba dvoch podkladových máp

(väčšinou mapa / letecká snímka). Vhodný pre aplikácie s dôrazom na maximálnu

jednoduchosť a intuitívne ovládanie.

Editácia - Nástroj editácie umožňuje editáciu priestorových údajov všetkých

geometrií (body, línie, plochy). Disponuje funkciami potrebnými pre editáciu

grafických dát:

vyberať existujúce objekty pre editáciu,

kresliť novú geometriu,

mazať objekty,


80

meniť tvar objektov,

rotovať objekty,

meniť veľkosť objektov,

pridávať alebo mazať lomové body,

kopírovať geometriu z existujúceho objektu v rovnakej vrstve,

preberať geometriu zo stanovených vrstiev (typicky napr. parcelná kresba),

vyrezávať diery do plôch,

zlučovať viac objektov do jedného,

rozdeľovať objekty,

zvýraznenie lomových bodov (vertexov),

import presných súradníc zo súboru WKT,

prichytávať sa pri editácii na existujúce objekty v danej vrstve a voľne

definovaným ďalším vrstvám (typicky napr. parcelná kresba).

4 ANALYTICKÁ PRÁCA S PORTÁLOM

Na základe prezentovanej charakteristiky možno konštatovať, že uvedený nastroj

vo forme bezpečnostného mapového portálu predstavuje efektívny nástroj pre širokú

verejnosť pri vytváraní si bezpečnostného povedomia o lokalitách mesta, vychádzajúc

z reálne zdokumentovaných udalosti bezpečnostnými zložkami. Užívateľ ma možnosti

si vybranú oblasť prezrieť ako za celé obdobie, tak aj v časovej snímke po jednotlivých

rokoch. Zároveň ma možnosť zanalyzovať vybraný čas dňa alebo voliteľný druh

priestupku. Ako pomôcka pôsobí vrstva „heatmapa“, ktorá v odtieňoch farieb od zelenej

po červenú prezentuje zhluky viacerých udalosti v tesnej blízkosti. Interakciu mapy

s realitou dopĺňa možnosť prepnutia mapy do zobrazenia Street view od spol. Google.

Nastroj v tomto tvare vytvára pre užívateľa jednoduché intuitívne prostredie

umožňujúce vyvodiť si vlastné závery o stave bezpečnosti vychádzajúce

z užívateľových preferencii. Portál nevnucuje vlastné analytické výsledky, ktoré sú

výstupom automatizovaných nástrojov a môžu zohľadňovať v danom momente

irelevantné vstupy. V opačnom smere však nemožno uprieť prínos v oblasti analýz

rôznym špecifickým nástrojom, ktorými disponujú lokálne riešenia, napr. už spomínaný

produkt ArcGIS.

5 UDRŽATEĽNOSŤ PROJEKTU BEZPEČNOSTNÉHO

MAPOVÉHO PORTÁLU

Webový mapový portál venujúci sa bezpečnosti v meste Košice bol vytvorený v

rámci finančnej podpory Rady vlády pre prevenciu kriminality SR. Cieľom riešiteľov

projektu bolo nájsť vhodné koncepčné a technické riešenie, ktoré v budúcnosti umožní

ďalší rozvoj tohoto portálu. V aktuálnom prevedení portál disponuje základnými

prvkami, pričom vyššie popísaná technológia umožňuje rozširovanie ako obsahovej tak

aj nástrojovej pestrosti portálu. Pri vhodnom manažmente portálového riešenia do

budúcna sa tak vytvára priestor nielen pre udržateľnosť nasadeného riešenia, ale aj jeho

rozvoj. Technické riešenie portálu umožňuje už v aktuálnom prevedení import dát


81

z databáz Mestskej polície bez nutnosti medzi kroku geokódovania. Zároveň vzhľadom

na kompatibilitu s ostatnými tematickými aplikáciami GIS plánu Košice je tu možnosť

ich prepájania, čo vytvorí základ pre ďalšie bezpečnostné analýzy a hľadanie

relevantných súvislosti. Neodmysliteľnou súčasťou celého projektu je záujem nielen

hlavného riešiteľa VŠBM, ale aj spoluriešiteľov, a teda aj Magistrátu mesta Košice

o existenciu, aktuálnosť a efektívnu využiteľnosť takého nastroja verejnosťou v duchu

budovania „Smart City Košice“.

V uvedenom modelovom riešení a to nielen nasadenia technických prostriedkov

vizualizácie GIS výstupov verejnosti, ale aj ukážky efektívnej kooperácie subjektov

v záujme zvyšovania bezpečnosti lokalít, možno vidieť príklad pre ďalšie mestá na

Slovensku.

5.1 ROZVOJ VIZUALIZAČNÝCH A ANALYTICKÝCH RIEŠENÍ

Neodmysliteľnou súčasť spoločnosti je stále meniace sa bezpečnostné prostredie.

V tomto svetle sa javí ako nevyhnutné nasadzovanie nových prístupov k analýze rizík

do praxe a stým spojený aj rozvoj technológií a ich využitia. Okrem načrtnutého rozvoja

GIS portálov v rámci vývojárskych trendov v tejto oblasti, sa v prípade nášho

bezpečnostného mapového portálu ponuka možnosť nasadenia ďalších už známych

modulov, popisujúci činitele a aspekty bezpečnosti z rôznych uhlov. Medzi progresívne

rozšírenia portálu môžeme zaradiť niektoré vizuálne analýzy známe už z výstupov

predošlých projektov vytvorených produktom ArcGIS. Patrí sem napr.:

mapa nebezpečenstva,

mapa ochranných opatrení,

mapa zraniteľnosti,

mapa rizika,

mapa vnímania pocitu bezpečia,

mapa Obvodných oddelený PZ SR

mapa rozloženia kamerového systému a pokrytia,

mapa civilnej ochrany,

a iné,

Uvedený potenciál rozšírenia sa zakladá na potrebe systematického vedenia

databáz údajov a vhodnom metodickom aparáte zobrazovania výstupov.

Ďalším smerom rozvoja bezpečnostného portálu je jeho obmena na inú

technologickú platformu s vyšším stupňom sofistikovanejší. Vďaka otvorenému

formátu dátovej štruktúry aj jej univerzálnosti, je možné vytvorenie bezpečnostného

portálu na inej technologickej platforme, ktorá umožňuje už v základnom jadre hlbšie

analýzy pri zohľadnení širšieho spektra vstupných údajov. Uvedenú víziu podporuje aj

skúsenosť dodávateľa portálu spol. T-mapy Slovensko, ktorý tieto nástroje vyvíja

a v praxi nasadzuje. Takto by sme napr. pri analýze dopravnej nehodovosti v cieľovej

lokalite mohli vychádzať zo synergického pôsobenia činiteľov ako je počasie, teplota

ovzdušia, teplota vozovky, viditeľnosť, hustota premávky a iných aspektov, ktoré sú už

nezávisle od nášho záujmu dlhodobo databázovo uchovávané automatizovanými

prostriedkami iných systémov a inštitúcií. Vhodné nasadenie a súčinnosť takýchto


82

prostriedkov výrazne rozšije možnosti a podporuje predstavivosť odborníkov na

bezpečnosť.

6 ZÁVER

Žijeme v hektickej dobe, kedy naša bezpečnosť je ohrozovaná vonkajším

politickým vývojom, hrozbami vojen, migráciou, násilím, a ďalšími cudzorodými

vplyvmi, ktoré sú stále bližšie. Tieto globálne činitele ovplyvňujú našu spoločnosť

a menia tak aj bezpečnostné prostredie miest. Meniaca sa spoločnosť si vynucuje zmenu

vnímania a postoja obyvateľov k otázkam bezpečnosti. Napriek rozličnému pohľadu

odborníkov na pojem bezpečnosť, sa títo v základnej charakteristike zhodujú – pojem

bezpečnosť je univerzálne platný výraz pre pomenovanie stavu neohrozenia človeka,

života, zdravia, prírody, majetku a iných prvkov prostredia, ktorých ochrana je

nevyhnutná. V tomto hesle sa zrkadli interdisciplinalita riešeného problému a nutnosť

kooperácie viacerých odborov pri dosahovaní spoločného cieľa – bezpečnosti lokalít

miest.

POUŽITÉ ZDROJE

[1] BLIŠŤANOVÁ, M.: Hodnotenie zraniteľnosti ako súčasť hodnotenia prostredia.

In: Recenzovaný zborník z medzinárodnej vedeckej konferencie METES 2017,

Bratislava. 3. máj 2017. Žilina: Strix et SSŽP. Edition ESE-34. str. 65 – 72. ISBN

978-80-89753-19-2

[2] LOVEČEK, T. - REITŠPÍS, J.: Projektovanie a hodnotenie systémov ochrany

objektov, Žilina, Žilinská univerzita v Žiline, 2011, ISBN 978-80-554-0457-8

[3] SVATOŠ, R. Kriminalita a možnosti jejího poznání a ovlivňování. 1. vydání.

České Budějovice: Vysoká škola evropských a regionálních studií, o. p. s.,

2013. 170 s. ISBN 978-80-87472-64-4.

[4] SCHMEIDLER, K. 2002. Sonda Hodonín: Jak občané vnímají riziko

kriminality ve svém městě? Mohou urbanisté kriminalitu zmenšit? Urbanismus

a územní rozvoj. In: Policista. č. 6, Praha: MV, odbor tisku a public relations,

2002, s. 28 – 33. ISSN 1211-7943.

[5] Špecifikácia GIS portálu GISPLAN / SPINBOX. Banská Bystrica : T-MAPY

Slovensko, s. r. o. 2019.

[6] Bezpečnostný portál mesta Košice, Dostupné na :

https://gisplan.kosice.sk/mapa/bezpecnost [cit. 31.1.2019 ]

[7] BEAVON, D. J. K., BRANTINGHAM, P. L., BRANTINGHAM, P. J. (1994):

The influence of street networks on the patterning of property offenses. In: R. V.

Clarke (Eds.): Crime prevention studies, 2. Monsey, Ny, Criminal Justice Press.

[8] KOVÁČOVÁ, L. - VACKOVÁ, M. - KRIŽOVSKÝ, S. Nelegálna migrácia v

kontexte preventívnych aktivít. Košice: Vysoká škola bezpečnostného

manažérstva v Košiciach, 2017, 117 s. ISBN: 978-80-8185-027-1

[9] REITŠPÍS, J. a kol. Identifikácia a analýza činiteľov vplývajúcich na

bezpečnosť lokalít miest. Košice : Vysoká škola bezpečnostného manažérstva v

Košiciach, 2019, 116 s. ISBN : 978-80-8185-035-6


83

MODELY ZAJIŠTĚNÍ BEZPEČNOSTI A MOŽNOSTI JEJICH

ANALÝZY

Luděk Lukáš*

ABSTRAKT V současnosti se vyvíjejí druhy bezpečnosti samostatně. Tomu odpovídají také metody,

s jejichž pomocí se bezpečnost zajišťuje. Některé druhy bezpečnosti se orientují na

metody, které více akcentují prevenci. Jiné druhy bezpečnosti se zaměřují na

represivním způsoby zajištění bezpečnosti. Pro zajištění bezpečnosti je dobré provést

komparaci použitých metod s obecně používanými metodami zajištění bezpečnosti. Na

komparaci může navázat analýza možností, následovaná syntézou nových návrhů

zajištění bezpečnosti. V článku je uveden přehled základních metod, s jejichž pomocí

lze bezpečnost zajistit. Tento přehled lze využít k příslušným analýzám a syntézám.

Kľúčové slová: metoda, metody zajištění bezpečnosti, modely zajištění bezpečnosti,

komparace, analýza

ABSTRACT Currently, the kinds of security are being developed independently. This is also reflected

in the methods by which security is assured. Some kinds of security focus on methods

that accentuate prevention more. Other kinds of security focus on repressive ways of

ensuring security. To ensure security, it is good to compare the methods used with the

commonly used security methods. The comparison can be followed by an analysis of

options, followed by a synthesis of new security assurance proposals. The article

provides an overview of the basic methods by which security can be assured. This

overview can be used for relevant analyzes and syntheses.

Key words: method, method of security ensuring, model of security ensuring,

comparision, analysis

1 ÚVOD

Obor bezpečnosti se bere jako prakticistní a pragmatický. Tak jak docházelo

k etablování nových druhů bezpečnosti, byly použity způsoby zajištění bezpečnosti,

* Luděk, Lukáš, doc., Ing. CSc., Univerzita Tomáše Bati ve Zlíně, nám. T. G. Masaryka 5555, 76001 Zlín,

+420 576 035 248, [email protected]



84

které praxe a logika nabízela. V současné době existuje několik desítek druhů

bezpečnosti jako například mezinárodní bezpečnost, fyzická bezpečnost, bezpečnost

práce, bezpečnost výrobků, informační bezpečnost, kybernetická bezpečnosti,

bezpečnost provozu na pozemních komunikacích. Každý z vyjmenovaných druhů

bezpečnosti má svůj cíl, metody, nástroje, síly a prostředky poplatné tomu, za jakým

účelem druh vzniknul. Při konstituování jednotlivých druhů bezpečnosti bylo

postupováno pragmaticky a účelově. Praxe předběhla teorii. Nyní uzrála doba, kdy je

možné provést zobecnění způsobů zajištění bezpečnosti a vytvořit typologii modelů

zajištění bezpečnosti. V článku jsou analyzovány nejčastější způsoby zajištění

bezpečnosti. Tyto způsoby jsou vyjádřeny formou modelů. Každý z modelů lze pak

formalizovat a matematizovat tak, aby bylo možné s ním v praxi pracovat. Příkladem

takového modelu je model minimalizace kolizí. Při vzniku nových druhů bezpečnosti

lze způsob zajištění bezpečnosti navrhnout s nejlépe uplatnitelnými modely.

2 MODELY ZAJIŠTĚNÍ BEZPEČNOSTI

Jedním ze způsobů zkoumání chování reality je modelování. Cílem modelování

je prostřednictvím modelu zkoumat chování reality a pochopit její podstatu. Zohlednit

v modelu ty významné stránky reality, které vyjadřují její podstatu a způsob činnosti.

Prostřednictvím modelování pak zkoumat a řešit stanovené problémy. Model

představuje zobrazení reality v modelovém prostředí. Modelovým prostředím může být

slovní popis, grafická symbolika, fyzické a mechanické prostředky, matematický aparát,

programovací jazyk pro tvorbu analytických nebo simulačních modelů atd. V

současnosti se k tvorbě modelů nejvíce používá slovní popis, matematický aparát a

zejména počítačové prostředí s vhodnými programovacími jazyky.

Model by měl co nejvíce napodobovat realitu. Obvykle je model určitou abstrakcí

reality, zohledňuje v modelu pouze ty podstatné stránky reality, které jsou pro odraz

reality v modelu nejvýznamnější a zbývající zanedbává. Bezpečnostní modely jsou v

tomto článku chápány jako „pojmové modely“, které pomocí slovního a obrazového

způsobu popisují podstatu a způsob zajištění bezpečnosti referenčního objektu. V

modelu se odráží podstata opatření, prostřednictvím nichž se bezpečnost zajišťuje.

Bezpečnost může být zajištěna systémem opatření logického nebo fyzického charakteru.

Mezi opatření logického typu se řadí pravidla, řízení, vzdělávání, vyjednávání, predikce,

odstrašení, šifrování atd. Tato opatření jsou založena na informacích a práci s nimi.

Opatření fyzického typu zahrnují zábrany (ploty, stěny), absorbéry nárazu, fyzickou

ostrahu, síly a prostředky ozbrojených sborů, varovné a poplachové systémy, zásoby

atd. Mezi základní modely zajištění bezpečnosti patří:

• režimový model,

• proaktivní model,

• bariérový model,

• model připravenosti,

• model kolektivní bezpečnosti / společného zájmu,

• reaktivní model.

V řadě modelů je podstata zajištění bezpečnosti realizována více způsoby. Proto

zahrnují více variant modelů. Fyzická bezpečnost (ochrana majetku) je zpravidla


85

zajištěna opatřeními, spadajícími do agendy režimového modelu, bariérového modelu a

reaktivního modelu.

3 REŽIMOVÝ MODEL

Zajištění bezpečnosti je v režimovém modelu postaveno na specifikaci a

dodržování pravidel. Jedná se o kontrolovaný řád. Tato pravidla stanovují koridory

činnosti, vymezené pravidly. Pravidla usměrňují činnost, zajišťují žádoucí způsob

fungování, který je považovaný za bezpečný. V určitých případech se i eviduje průběh

činnosti a realizace jednotlivých úkonů. Narušení pravidel je obvykle penalizováno /

trestáno. K tomuto účelu je důležité mít nástroje k identifikaci nedodržení pravidel a

jejich penalizování. Referenční objekty typu stát, samosprávný celek pravidla vyhlašují

zákony, vyhláškami a dalšími normativními akty.

4 PROAKTIVNÍ MODEL

Proaktivní model je založen na proaktivním přístupu. Jeho základem je myšlení

orientované na budoucnost a předvídání událostí s cílem vyhnout se negativním

dopadům. Upřednostňuje se aktivita před pasivitou a iniciativní jednání. Model je

postaven na řízení, aktivní práci s informacemi, vyhledávání a monitorování

nežádoucích stavů, jejich řešení. Variantně může být založen na předvídání budoucnosti

a přípravě sil a prostředků k řešení budoucích problémů. Základními typy proaktivních

modelů jsou:

• prediktivně-bezpečnostní model,

• model minimalizace kolizí,

• model redukce napětí.

Příkladem formalizovaného způsobu rozpracování modelu zajištění bezpečnosti

je model minimalizace kolizí. Podstata modelu spočívá v tom, že musí existovat systém,

který sleduje pohyb entit, jejichž součástí jsou aktiva. Tento pohyb není centrální

autoritou řízen, takže může dojít ke kolizi. Systém má za úkol monitorovat prostor tak,

aby identifikoval případné možné kolize ještě v době, kdy je možné se kolizi úspěšně

vyhnout. Entity jsou včas varovány a je jim nařízeno, vhodně upravit svoji trajektorii

pohybu. Monitorovací systém musí mít patřičný dosah a schopnosti. Tyto vlastnosti jsou

dány především rychlostí pohybu entit a schopností rychle vyhodnotit zprávu a reagovat.

Čím je rychlost entity vyšší, tím spíše a včasněji musí monitorovací systém případnou

potenciální kolizní situaci identifikovat. Také doba příjmu, vyhodnocení a reakce musí

být co nejkratší. Na obrázku 1 jsou zobrazeny podstatné souvislosti modelu

minimalizace kolizí. Platí, že doba varování Tv musí být delší než kritická doba kolize

Tk.


86

Obrázek 1 Model minimalizace kolizí

5 BARIÉROVÝ MODEL

Bariérové modely patří mezi nejrozšířenější bezpečnostní modely. Používají se

všude tam, kde je potřeba trvalé ochrany. Bariérou může obecně být jakékoli opatření

(konstrukční, organizační apod.), které brání vzniku vazby, nebo vazbu mezi dvěma

prvky přeruší či poruší. Bariéra může mít jak fyzický, tak logický charakter. Z definice

ohrožení plyne, že představuje vazbu zajišťující negativní interakci mezi dvěma prvky.

Bariéra se jako prvek zabraňující, resp. usměrňující, objevuje v řadě systémů,

technickými počínaje a biologickými konče. Uvedený princip usměrňuje pohyb,

zabraňuje směřování nebo organizování. Z toho důvodu je princip tvorby bariérového

modelu použitelný ve všech systémech bez rozdílu zaměření a uspořádání struktury

daného systému. Nepřímo s tímto principem souvisí i schopnost samo organizování.

Princip bariér byl využíván od nepaměti ve vojenství v podobě perimetrické

ochrany objektů. Jednalo se o fyzickou formu bariéry. Bariérou však může být i

opatření, které svými účinky chrání vůči napadení. Současná medicína využívá tento

princip také v terapii. Příkladem může být očkování vůči epidemiím.

Bariéra se vyznačuje tím, že trvale chrání a zadržuje, ale také tím že propouští.

Cílem propouštění je filtrování na základě kritérií. V závislosti na požadavcích ochrany

a jejich preferovanému způsobu zajištění jsou bariérové modely členěny na:

• model pružné bariéry,

• model vrstvené bariéry,

• model filtru.


87

6 MODEL PŘIPRAVENOSTI

Referenční objekt by měl být na řešení předpokládaných narušení bezpečnosti

připraven. Měl by disponovat určitými schopnostmi a možnostmi, s jejichž pomocí by

měl vzniklé negativní dopady zvládnout a zajistit tak referenčnímu objektu bezpečnost.

Model připravenosti reflektuje možnosti a způsoby zajištění bezpečnosti různými druhy

opatření. Bezpečnostní opatření představují účelově vytvořené skutečnosti

bezpečnostního charakteru. Bezpečnostní opatření, vyjadřující připravenost

referenčního objektu, mají charakter sil a prostředků, znalostí, metod atd. Mezi základní

modely připravenosti patří:

• model flexibilních schopností,

• model kontinuity činnosti,

• substituční model,

• transformační model,

• redundantní model.

7 MODEL PARTICIPACE

Společný zájem a jeho dosahování je proaktivním způsobem zajišťování

bezpečnosti. Společný zájem o dosažení shodného cíle je pojítkem mezi prvky a

protiváhou k rozporům. Napřimuje aktivitu prvků ke spolupráci v jeden proud.

Spolupráce prvky spojuje v koordinovaný celek, v němž se případné rozpory řeší aktivně

již v zárodku, protože na tom záleží dosažení společného cíle. Za specifickou formu

společného zájmu lze považovat zajištění kolektivní bezpečnosti.

Cílem modelu je vytvořit skupinu referenčních objektů, které mají společný

zájem a tím požívají i vzájemné důvěře. Model je založen na vymezení společného cíle

i způsobu jeho dosažení. Společný cíl referenční objekty nutí řešit vzájemné rozpory

kompromisem a tím zajistit společnou bezpečnost. Svojí podstatou se jedná o analogii

kolektivní bezpečnosti.

8 REAKTIVNÍ MODEL

Reaktivní model je založen na reaktivním přístupu, spočívajícím v reakci na

spouštěcí událost. Reflektuje tedy akci a jí odpovídající reakci. Reakce na narušení bývá

uskutečněna cizími, smluvně zajištěnými, silami a prostředky. Za určitých okolností je

neefektivní, aby měl každý ohrožený objekt trvale vyčleněny své síly a prostředky k

zajištění bezpečnosti. Tyto se mu vyčleňují až v okamžiku aktuální hrozby narušení

bezpečnosti nebo při jejím narušení. Jedná se o narušení bezpečnosti, které má zpravidla

náhodný charakter, přičemž pravděpodobnost narušení bezpečnosti je relativně vysoká

(dopravní nehoda, požár, násilný čin, vloupání atd.). Model je založen na identifikaci

narušení bezpečnosti a zásahu sil k nápravě stavu. Jedná se o to, že trvale vše střežit

nejde, proto monitorovací systém narušení monitoruje a v případě potřeby vyšle síly k

zásahu / zajištění bezpečnosti. Referenční objekt spoléhá především na vnější síly (např.

IZS).


88

9 ZÁVĚR

Problematika bezpečnosti se postupně konstituuje v samostatný vědní obor.

Postupně dochází k jejímu teoretickému rozpracování. Analýzou vybraných druhů

bezpečnosti, způsobů zajištění bezpečnosti byly vypracovány základní modely zajištění

bezpečnosti. Tyto modely mají společnou podstatu, která je pomocí technologií v

jednotlivých druzích bezpečnosti přetransformována v reálný způsob zajištění

bezpečnosti referenčního objektu. Většina způsobů zajištění bezpečnosti je realizována

pragmaticky. Modely zajištění bezpečnosti umožní tvořivým způsobem hledat nové

způsoby zajištění bezpečnosti.

POĎAKOVANIE

Tento článek vznikl za podpory grantového projektu VI20172019054 "Analytický

programový modul pro hodnocení odolnosti v reálném čase z hlediska konvergované

bezpečnosti ", podpořeného Ministerstvem vnitra České republiky v letech 2017-2019.

LITERATÚRA

[1] LUKÁŠ, L.: Teorie bezpečnosti I. Zlín: VeRBuM, 2017. ISBN 978-80-87500-

89-7.

[2] HOFREITER, L. Manažment ochrany objektov. Žilina: EDIS, 2016. ISBN 978-

80-554-1164-4.


89

MOŽNOSTI SPOLUPRÁCE KATEDRY BEZPEČNOSTNÉHO

MANAŽMENTU PRI REALIZÁCII VÝUČBY S FIRMAMI Z

PRAXE

Vlastimil Mach*

ABSTRAKT Autor dlhodobo spolupracuje s renomovanými firmami v oblasti mechanických

zábranných systémov a prostriedkov. Okrem iného aj certifikačnou autoritou pre tieto

systémy na území Slovenskej republiky – firmou Certest s.r.o., Dlhá 998 , Žilina –

Bytčica prípadne výrobcom mechanických zábranných prostriedkov firmou Koval

Systems a.s., Beluša.

Pri výučbe a výchove študentov fakulty bezpečnostného inžinierstva vychádza

z pohľadu, že je potrebné najskôr teoreticky zoznámiť študentov s obsahom študijného

plánu a samozrejme s praktickým využitím získaných teoretických vedomostí a získať

isté praktické návyky napríklad pri testovaní jednotlivých mechanických zábranných

prostriedkov.

Kľúčové slová: mechanické zábranné prostriedky, testovanie, skúška odolnosti proti

manuálnemu pokusu o vlámanie

ABSTRACT The author has been cooperating with renowned companies in the field of mechanical

barrier systems and devices for a long time. Among other things, the certification

authority for these systems in the Slovak Republic - the company Certest Ltd., Dlha 998,

Zilina - Bytcica or manufacturer of mechanical barrier devices by the company Koval

Systems a.s., Beluša.

When teaching and educating students at the Faculty of Safety Engineering, it is

necessary to first acquaint students with the content of the curriculum and, of course,

with practical use of the theoretical knowledge gained and to acquire certain practical

habits when testing individual mechanical barriers.

Key words: mechanical barriers, testing, the test of resistance to manual burglary

attempt.

* Vlastimil Mach, Ing., PhD., Žilinská univerzita v Žiline, Fakulta bezpečnostného inžinierstva, Katedra

bezpečnostného manažmentu, Univerzitná 8215/1, Žilina +421 513 6657, e-mail: [email protected]



90

1 ÚVOD

V rámci vzdelávacieho procesu študijného programu Bezpečnostný manažment

sa ukázali niektoré metódy výhodnejšie a niektoré menej výhodné. Za 33 rokov

autorovej pedagogickej praxe sa niektoré metódy javia oveľa výhodnejšie ako ostatné.

Samozrejme, že efektivitu týchto metód, istým spôsobom ovplyvňuje aj plánovanie

výučby a to najmä v posledných 20-tich rokoch. Keď si reálne uvedomíme plánovanie

pred touto dobou, plánovanie výučby bolo predovšetkým v do obedných hodinách

s cieľom vykonania prednášok v čase najvyššieho výkonu a chápania väčšiny

študentov. Nedostatkom, zdá sa aj tvrdé plánovanie po týždňoch. Problémom je aj výkon

plánovačov, ktorí spravidla nemajú vyššie pedagogické vzdelanie. Dokážeme si

predstaviť prednášku od 17-tej hodiny, v dobe keď študenti pomaly nevedia, ako sa

volajú a ani prednášajúci už nie je v takej forme ako napríklad do obeda. Vzhľadom na

obmedzený prístup k laboratóriám v rámci fakulty, prípadne možnosť vstupu do

vedeckého parku univerzity, kde má svoje priestory fakulta i katedra, nie je patričná

pozornosť venovaná praktickým zamestnaniam. Ďalším nemenej podstatným vplyvom

na kvalitu pedagogickej činnosti je aj dislokácia priestorov fakulty, oproti ostatným

fakultám. Naša fakulta je v centre mesta a ostatné sú umiestnené v campuse približne 4

km vzdialenom. Z toho vyplýva aj problém s presunmi medzi jedným a druhým

priestorom. Ďalšou značnou medzerou je postavenie výučby v systéme

vysokoškolského vzdelávania, kde ako je evidentné z hľadiska hodnotenia

pedagogických pracovníkov, jej nie je venovaná taká pozornosť, aká by mala byť.

Vedecká práca, práca na projektoch je vyššie hodnotená ako práca pedagogická, čo

nemá práve najvhodnejší motivačný efekt.

Bolo rozhodnuté, že katedra bude využívať v oblasti mechanických zábranných

prostriedkov predovšetkým možnosti poskytnuté partnermi z praxe, medzi ktoré patria

predovšetkým Koval Systems a.s. Beluša, firma, ktorá vyrába úschovné objekty, mreže

a oceľové steny vhodné na zosilnenie stavebných konštrukcií. Na strane druhej, firma,

ktorá testuje mechanické zábranné prostriedky a vykonáva certifikáciu pre Národný

bezpečnostný úrad Slovenskej republiky, patrí firma Revimont – DG, s.r.o., Bystrička

111, Martin, odbor Certest. S týmito firmami sa rozvíja nadštandardná spolupráca,

k všeobecnej spokojnosti dotknutých partnerov. Preto im vedenie katedry, ale aj Fakulty

bezpečnostného inžinierstva, vyjadruje poďakovanie za poskytnuté priestory, materiál,

dielenské prostriedky a v neposlednom rade aj ochotných manažérov a odborníkov pri

výrobe i testovaní mechanických zábranných prostriedkov.

Boli urobené isté kroky pre rozšírenie partnerských vzťahov aj s ostatnými

organizáciami. V dobe začiatkov bola veľmi dobrá spolupráca nadviazaná s firmou

Sherlock s.r.o., ktorá sa venuje výrobe a vývoju bezpečnostných dverí, cylindrických

vložiek, ktorá však po odchodu majiteľa Ing. Františka Fedíka z „činnej služby“

a odovzdaní firmy dcére išla k nule. Obdobne sa veľmi kvalitne rozbiehala spolupráca

so slovenskou odnožou firmy EVVA, výrobcom cylindrických vložiek veľmi dobrej

kvality. Odchodom zástupkyne mimo firmu partnerské vzťahy ochladli a ani

niekoľkonásobný pokus o ich obnovenie sa nevydaril. Dúfajme, že ďalšie pokusy

o nadviazaní spolupráce s ďalšími organizáciami nielen v oblasti mechanických

zábranných prostriedkov, ale aj ostatných oblastí bezpečnostného manažmentu,


91

napríklad súkromných bezpečnostných služieb, poplachových systémov, budú

plodnejšie a povedú k zvýšení kvality a efektívnosti pedagogickej činnosti našej

katedry.

2 CIELE VO VÝUČBE PREDMETU MECHANICKÉ ZÁBRANNÉ

PROSTRIEDKY

Vysokoškolský učiteľ by mal mať vždy vytýčené ciele, ktorých chce dosiahnuť

v pedagogickom procese. Nie vždy však tieto ciele korešpondujú so skutočnosťou. Cieľ

výchovy a vzdelávania vysokoškolskej výučby je teda zamýšľaný výsledok

vyučovacieho procesu, ku ktorému by mala smerovať spoločná činnosť

vysokoškolského učiteľa a študenta v procesu vyučovania [1].

Všeobecné členenie cieľov je pomerne rozvetvené podľa rôznych kritérií.

Základné rozdelenie je napríklad rozdelenie na ciele:

všeobecné a

konkrétne.

Podľa úloh vyplývajúcich pre študenta z hľadiska všeobecných alebo

konkrétnych úloh. Existujú aj ďalšie kritériá z hľadiska dĺžky obdobia plnenia týchto

cieľov na [2]:

dlhodobé,

etapové,

krátkodobé.

Tieto môžu byť charakterizované na celou dĺžku štúdia, prípadne aj pre prax,

etapu predstavujú napríklad jednotlivé stupne vysokoškolského štúdia ( bakalárske,

inžinierske a doktorandské). Krátkodobé ciele predstavujú ciele stanovené pre

konkrétny predmet alebo na jeden semester prípadne na jeden akademický rok.

V súčasnosti sa preferuje, aby vzdelávacie ciele boli jednoznačne formulované,

hierarchicky spojené, primerané, kontrolovateľné a vyjadrené v pojmoch študentských

výkonoch. Tieto ciele sa uvádzajú na informačných listoch jednotlivých predmetoch.

Ciele [1] by mali byť formulované jednoznačne, stručne, výstižne, použitím

aktívnych slovies študijnej činnosti preukázania zvládnutia učiva. Po absolvovaní

predmetu by mali byť schopní v predmete Mechanické zábranné prostriedky, ktorý je

jedným z nosných predmetov v 1.stupni vysokoškolského štúdia na našej fakulte,

ovládať postavenie mechanických zábranných prostriedkov v rámci bezpečnostného

systému ochrany objektu, mali by zvládnuť ich aplikácie z hľadiska efektívnosti

ochrany objektu. Musia zvládnuť aj zakreslenie týchto prostriedkov do jestvujúcej

projektovej dokumentácie k objektu. Samozrejme sa musia vedieť orientovať

v základnej odbornej a vedecko odbornej literatúre v danej oblasti.

Pri realizácii týchto cieľov by sa malo vychádzať z možností rozlíšenia

zvládnutia učiva na jednotlivé stupne [2]:

zapamätanie,

porozumenie,

analýza,

syntéza,

porovnávanie,


92

vyvodzovanie záverov,

tvorivosť.

V niektorých prípadoch by mali byť tieto prvky korešpondovať aj

s výcvikovými cieľmi, aby bolo jasné, že študent iba nevníma prostredníctvom

zmyslových orgánov, ale aj prípravou na činnosť prípadne danou činnosť rozvíjať,

najskôr napodobňovaním činnosti, ktorú si študent zafixuje a vytvára sa z nej zručnosť,

ktorá prechádza neskôr do komplexnej automatickej činnosti. Túto činnosť by dobrý

študent mal modifikovať, meniť a prispôsobovať do tvorivej činnosti v nových,

problémových a do tejto doby neznámych situáciách a podmienkach.

Ciele vzdelávacej činnosti na vysokej škole by mali predstavovať súhrn

teoretických vedomostí a praktických zručností v kombinácii s charakterovými,

morálnymi vlastnosťami a postojov absolventa vysokej školy. Tieto požiadavky by mali

byť zverejnené v profile absolventa študenta daného odboru [1] .

K tomu, aby bolo dosiahnutých splnení týchto cieľov na požadovanej úrovni

musia byť naplnené požiadavky na obsah výučby na vysokej škole z odborného

i didaktického pohľadu.

3 OBSAH A DIDAKTICKÉ ZÁSADY VÝUČBY NA VYSOKEJ

ŠKOLE

Obsahom výučby je učivo [3] , malo by to byť všetko, čo sa má študent v procese

výučby naučiť, osvojiť a rozvinúť. Prestavuje súhrn jednotlivých zložiek z hľadiska

výchovy a vzdelávania. Je potrebné stanoviť aj hodnotenie jednotlivých štandardov na

základe si osvojenia si vedomostí, návykov, zručností, ktoré predstavujú základné

požiadavky na ďalší, nadväzujúce predmety v rámci ďalšieho vzdelávania, napríklad

pre postup do ďalšieho ročníka, alebo stupňa vysokoškolského štúdia.

Obsah výučby je iba jeden z prvkov potrebný na kvalitné a efektívne naplnenie

cieľov vo výučbe. Je potrebné dodržiavať aj základné myšlienky, princípy, požiadavky,

ktoré predstavujú komplexný systém, o ktorom písal už J.A.Komenský v svojom diele

Didactica magma, kde popisoval základné didaktické zásady, ktoré sú stále platné, aj

keď sa vývojom upravili. Niektoré tieto zásady predstavujú zásady, ktoré sa odrážajú

z pohľadu spoločnosti. Je možné určiť predovšetkým tieto zásady[4] :

komplexného rozvoja osobnosti študenta – výchovnosti, čiže

predovšetkým, aby učiteľ nesprostredkovával študentom iba poznatky, ale má

ich motivovať a zapájať do spoločných činností v skupine. Prakticky sa táto

zásada nie vždy dá naplniť,

cieľavedomosti – požiadavka naplnenia cieľov,

humanizmu a tolerancie – počas výučby by mali byť dodržiavané ľudské

práva a morálne hodnoty, toto je požadované predovšetkým od učiteľov, ale

nie po študentoch, ktorí sa v súčasnej dobe schovávajú za túto zásadu, pri

neplnení požiadaviek vyučujúceho,

primeranosti – ciele, obsah, formy, metódy majú byť prispôsobené veku,

schopnostiam študentov, podmienkam výučby a jej materiálnemu vybavení

a zabezpečení,


93

uvedomelosti a aktivity – keď študenti, by sa mali uvedomelo a aktívne

zapájať do výučbového procesu ( motivácia, cvičenia, semináre, diskusia,

prax problémová výučba....),

názornosti – čím viacej zmyslov zapojíme do výučby, tým viacej sa zvýši

predstava o problému,

systematickosti – učivo má byť logicky zostavené,

trvácnosti - aby sa obsah čo najdlhšie uchoval v pamäti a dal sa pohotovo

využiť,

spojenie teórie a praxe – čo sa naučíš na vysokej škole, mal by si vedieť

prakticky použiť v konkrétnej praktickej činnosti v profesijnom odbore,

individuálneho prístupu – učiteľ by mal poznať študentov a individuálne ich

posudzovať a pristupovať k ním, optimálna je skupinová výučba v menších

kolektívoch ( cvičenia, semináre....),

vedeckosti – obsah výučby by mal zodpovedať najnovším poznatkom

v danom odbore, pred každou vyučovacou hodinou by učiteľ mal doplniť

o ďalšie nové poznatky, prípadne nové komponenty.

Tieto didaktické zásady by mali byť používané komplexne, pretože sa navzájom

dopĺňajú, rozširujú, pôsobia vždy viaceré naraz aj keď spravidla jedna dominuje.

Dotýkajú sa nielen vlastnej výučby, ale aj výučbovej dokumentácie a materiálneho

vybavenia [3].

4 FORMY A METÓDY POUŽÍVANÉ VO VZDELÁVANÍ VO

VÝUČBE PREDMETU MECHANICKÉ ZÁBRANNÉ

PROSTRIEDKY

Na vysokých školách sa uplatňujú najviac klasické formy výučby, medzi ktoré

patria – prednáška, cvičenia, seminár a ďalšie [4] . Prednáška je z pohľadu študentov

viac menej pasívna, zatiaľ čo cvičenia a semináre by mali byť z pohľadu študentov

aktívne. Otázka znie, či je tomu tak vždy. Pri prednáške je dôležitá osobnosť učiteľa,

ktorý by mal študentov pritiahnuť k danej problematike. Závisí od neho, ako

problematiku študenti pochopia aj vrátane problémov, ktoré by mali poznať, ale

nepoznajú alebo skôr nevedia a nechcú si spomenúť, ale to je skôr o pripravenosti

študentov zo stredných škôl alebo gymnázií.

V rámci niektorých cvičení je potrebné zoznámiť sa s možnosťami výpočtov

prielomovej odolnosti. Je možné nad rámec cvičení zorganizovať skupinové cvičenia,

pre nadaných študentov v rámci prípravy bakalárskych alebo diplomových prác, kde

študenti pripravujú skúšky prielomovej odolnosti jednotlivých mechanických

zábranných prostriedkov pod vedením špecialistov z výrobných alebo skúšobných

organizácií – pozri Obrázok 1. Výhodou pre študentov, že vidia priamo na mieste

priebeh skúšky, na ktorú sa teoreticky pripravia napríklad štúdiom patričnej európskej

alebo slovenskej technickej normy a získajú aj celý rad podkladov pre svoju prácu.

Okrem vyučujúceho sa na organizácii takýchto zamestnania podieľajú

zodpovední pracovníci daných firiem prípadne skúšobný technici, ktorí majú skúšobné

postupy zvládnuté. Spravidla sa využívajú priestory daných firiem, celkom výnimočne

priestory univerzitného vedeckého parku, ktorý je veľmi dobre vybavený z hľadiska


94

skúšobných prostriedkov, ale už trocha horšie z hľadiska priestorového. Pri výučbe vo

vedeckom parku sa môžu podieľať na praktickej časti aj študenti doktorandského štúdia,

ako „praktikanti“ [5].

V prvých rokoch študijného odboru „Bezpečnostný manažment“ , keď boli

možnosti exkurzií u výrobných organizácií vyučujúci narážal na nezáujem študentov

o relatívne dlhý presun napríklad zo Žiliny na Záhorie, problém bol i z hľadiska

plánovania celodňového zamestnania. V súčasnej dobe už exkurzie plánované nie sú, aj

keď to je na škodu veci.

Obrázok 1 Testovanie bezpečnostnej mreže Ing. Csíkom – Certest s.r.o.

5 ZÁVER

Vo výučbe predmetu Mechanické zábranné prostriedky sa ukázali pozitívne

okrem klasických foriem ako prednáška, cvičenia aj skupinové cvičenia pre študentov

s bakalárskou alebo diplomovou prácou z hľadiska testovania prielomovej odolnosti.

Nedostatkom sú exkurzie vo výrobných organizáciám, kde vyrábajú alebo testujú

mechanické zábranné prostriedky. Istým nedostatkom je kvalita ľudských zdrojov –

študentov fakulty bezpečnostného inžinierstva. Ďalším problémom je plánovanie

výučbového procesu, kde je časový priestor od 08.00 do 19.00 hodín. Nevidíme problém

v tom, že by výučba mala začínať o 07.00, keďže takto dlhé roky začínala. Na

plánovacom oddelení sú zamestnanci, ktorí nemajú vôbec ani zdania, aké demotivujúce

a únavné je 8 hodín denne učiť, nech ide o prednášky alebo aj o cvičenia. Samozrejme,

že z obidvoch strán. Aj z pohľadu študentov, tak aj z pohľadu vyučujúceho.

V porovnaní z Fakultou aplikovanej informatiky Univerzity Tomáše Bati

v Zlíne, kde majú vybavené laboratóriá technicky aj personálne, máme ešte veľmi čo

doháňať, aby sme dosiahli ten štandard, ktorý sme si pri zriadení odboru „ Bezpečnostný

manažment „ vytýčili.


95

POĎAKOVANIE




LITERATÚRA:

[1] ŠEBEN ZAŤKOVÁ, T.: Vybrané kapitoly z vysokoškolskej pedagogiky, Nitra,

Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre, 2005,

[2] SLAVÍK,M.: Vysokoškolská pedagogika, Bratislava, GRADA, 2012

[3] LÁSZLÓ, K. – OSVALDOVÁ, Z.: Didaktika, UMB Banská Bystrica, 2014

[4] PRUSÁKOVÁ, V. – KARIKOVÁ, S.: Vysokoškolská pedagogika, UMB

Banská Bystrica, 2011

[5] Veľas, A. et al: Ochrana osôb a majetku v obciach. V Žiline: Žilinská

univerzita, 2019. ISBN 978-80-554-1520-8.


96

MODELOVANIE BEZPEČNOSTNÝCH OPATRENÍ PRE

POTREBY VÝSKUMU A VZDELÁVANIA

Ladislav Mariš*

ABSTRAKT Správny výber bezpečnostných opatrení je neoddeliteľnou súčasťou rozhodovacieho

procesu bezpečnostného manažéra či bezpečnostného projektanta. Klasický prístup

vychádza z ad-hoc riešenia, pričom by sa malo zohľadňovať najmä posúdenie rizika

(vrátane špecifických požiadaviek). K návrhu bezpečnostných opatrení sa pristupuje

dvomi spôsobmi. Prvý prístup je direktívny, v ktorom sa pristupuje k návrhu opatrení

na základe určitej metodiky, či iných požiadaviek tretích strán. Druhý prístup je

variantný (flexibilný), pričom sa pristupuje k návrhu opatrení s väčšou vôľou, najmä po

rozhodnutí konkrétnej osoby – napr. bezpečnostného manažéra. V príspevku sa

zamýšľame nad tzv. inteligentným prístupom, v ktorom by v určitej miere prevzal návrh

opatrení inteligentný systém – vyhodnocovací algoritmus umelej inteligencie.

Kľúčové slová: bezpečnosť, navrhovanie bezpečnostných opatrení, modelovanie,

umelá inteligencia

ABSTRACT The right choice of security measures is an integral part of the decision-making process

of the security manager or security designer. The classic approach is based on an ad-hoc

solution, taking into account in particular risk assessment (including specific

requirements). The proposal for security measures is approached in two ways. The first

approach is a directive approach, where the proposed measures are based on a certain

methodology or other third party requirements. The second approach is a variant

(flexible) approach, whereby the proposed measures are taken with greater will,

especially after the decision of a specific person - e.g. security manager. In the paper,

we consider the so-called an intelligent approach, in which to some extent the design of

measures would be taken over by an intelligent system - an artificial intelligence

evaluation algorithm.

Key words: security, design of security measures, modelling, artificial intelligence

* Ladislav Mariš, Ing. PhD., Žilinská univerzita v Žiline, Fakulta bezpečnostného inžinierstva, Katedra




97

1 SYSTÉM OCHRANY

Systém ochrany by mal zabrániť neoprávnenej osobe dosiahnuť svoj cieľ napr.

odcudzenie, poškodenie či zničenie chráneného záujmu. Systém ochrany je realizovaný

bezpečnostnými opatreniami, ktoré literatúra [1] rozdeľuje na:

poplachové systémy - slúžia na detekciu a vyvolanie poplachového stavu,

mechanické zábranné systémy (MZP) - slúžia na spomalenie, zastavenie či

odstrašenie,

prvky fyzickej ochrany - zabezpečujú včasný zásah a zadržanie,

režimové opatrenia - reprezentujú postupy pre efektívne uplatňovanie systému

ochrany.

Iné delenie bezpečnostných opatrení môže vychádzať z ich funkcie, napr.

spomalenie, detekcia (ohňa, pohybu, CO, vody, I/O funkcie), monitorovanie a

zaznamenávanie, zásah, verifikovanie (kontrola) a ďalšie. Tieto tradičné delenia v

niektorých prípadoch nemusia vyhovovať, vzhľadom na novovznikajúce technológie -

napr. kombinácia poplachového systému s mechanickým zábranným prostriedkom,

robotické technológie, drony, únikové trasy, deštrukčné spôsoby ochrany, a iné.

Plánovanie a projektovanie systému ochrany vychádza v prvom rade z

požiadaviek na ochranu vybraného objektu. Táto požiadavka väčšinou so sebou prináša

odpovede na to, čo chceme chrániť - predmet ochrany. Ďalej sa postupuje podľa

požiadaviek tretej strany - napr. všeobecne záväzné právne predpisy (zákon o správe

majetku štátu, o majetku obcí, o kritickej infraštruktúre, o obrane SR, atómový zákon,

zákon o bankách atď.), technické štandardy, poisťovacie podmienky, vnútorné

organizačné normy, či iné bezpečnostné dokumenty. V prípade ak je prístup viac

flexibilný (nie je nariadený štátnym orgánom, či iným štandardom), postupuje sa v

zmysle požiadaviek investora systému ochrany. Hľadanie optimálnej ochrany znamená

hľadanie takého riešenia, ktoré by bolo spoľahlivé, ekonomicky efektívne a zároveň by

spĺňalo požiadavky funkčnosti systému ochrany.

2 HODNOTENIE ÚČINNOSTI OCHRANNÝCH OPATRENÍ

Literatúra [2] opisuje funkčný systém ako systém, ktorý spĺňa základnú

podmienku - od prvotného miesta detekcie je čas útoku väčší ako je čas reakcie

zásahovej jednotky. Pokiaľ sa jedná o krádež, môžeme k času útoku pripočítať aj čas

úniku, resp. môžeme zadržať narušiteľa neskôr, pokiaľ ho dokážeme identifikovať. Tým

sa predlžuje čas zásahovej jednotky. Na druhej strane môžeme čas zásahovej jednotky

skracovať, pokiaľ cieľom narušiteľa je poškodzovanie majetku už po trase útoku. V

tomto prípade je čas úniku menej podstatný. Splnenie podmienky funkčnosti systému je

v praxi častokrát ťažko dosiahnuteľné. Existujúce postupy zamerané na ochranu

objektov využívajú:

kvalitatívny prístup, ktorý vychádza z expertných odhadov hodnotiteľov,

pričom sa nedá exaktne overiť dostatočnosť navrhovanej ochrany (dochádza

k poddimnezovaniu či predimenzovaniu bezpečnostných opatrení),

kvantitatívny prístup, ktorý využíva merateľné vstupné a výstupné veličiny

(napr. časy prielomových odolností MZP, čas zásahovej jednotky, časy útoku


98

narušiteľa, pravdepobnosti správnej detekcie poplachovým systémom,

koeficient účinnosti ochranných opatrení a ďalšie premenné). [1, 4]

V súčasnosti existuje niekoľko nástrojov (softvérov), využívajúcich niektorý z

uvedených prístupov k hodnoteniu funkčnosti systému ochrany (Loveček, Reitšpís,

2011):

kvalitatívny prístup - RiskWatch (USA), CRAMM (Veľká Británia),

kvantitatívny prístup - SAVI, ASSESS (Sandia National Laboratories, USA),

Sprut (Scientific and Production Enterprise ISTA SYSTEMS JS Co., Rusko),

SAPE (Korea Institute of Nuclear Non-proliferation and Control, Južná

Kórea), SATANO (Žilinská univerzita v Žiline, Fakulta bezpečnostného

inžinierstva, Slovenská republika).

V niektorých zo spomínaných nástrojov je možnosť modelovať ochranné

opatrenia a vizuálne ich znázorniť na mapovom podklade. Mapu v tomto prípade môže

tvoriť časť pôdorysu objektu, napríklad softvér Satano (Obrázok 1), umožňuje v

prvotnej fáze navrhovať ochranné opatrenia a následne ich hodnotiť. Môžeme teda

postupovať od návrhu k hodnoteniu. Ak v hodnotenom objekte už existujú ochranné

opatrenia, postupujeme od modelovania existujúcich opatrení k ich hodnoteniu. [1, 2, 6]

Obrázok 1 Príklad modelovania systému ochrany v softvéri Satano

3 NAVRHOVANIE BEZPEČNOSTNÝCH OPATRENÍ

V praxi sa omnoho častejšie využívajú postupy založené na kvalitatívnom

prístupe, ktorý sa dá ďalej rozdeliť na:

direktívny prístup, kde sú presne definované ochranné opatrenia, bez ohľadu

na špecifiká prevádzky a prostredie v ktorom sa objekt nachádza,

variantný prístup, kde je možné si vybrať z konečného počtu navrhovaných

riešení, kombinujúcich rôzne ochranné opatrenia, ktoré umožnia do určitej

miery zohľadniť nielen špecifiká prevádzky a prostredia, ale aj finančné,

technické alebo personálne možnosti a kapacity vlastníka alebo správcu

objektu [1]


99

Navrhovanie ochranných opatrení má teda definované (direktívny prístup),

voliteľné (variantný prístup) alebo ešte semi-variantné riešenie, v ktorom časť riešenia

prikazuje záväzný predpis a časť riešenia je na projektantovi. Pri direktívnom prístupe

nemá zmysel navrhovať iné riešenie ako je definované. Pri voliteľnom riešení (resp.

semi-variantom) má zmysel uvažovať o rôznych variantoch riešenia. Pri variantnom

prístupe by metódou best practices bolo dosiahnuteľné takmer ideálne riešenie. [3, 5]

Teória hovorí, že bezpečnostný manažér (projektant) by pri návrhu systému

ochrany mal vychádzať z logických variantov, pričom by mal použiť určitú formu

rozhodovania (prioritizácie). V praxi sa však stáva, že túto variantnosť projektant

neurobí alebo ju urobí “pro-forma“. Niekoľko dôvodov prečo tomu tak je:

šetrenie zdrojov, napr. čas, peniaze – akciové ceny, materiál – skladové

zásoby,

subjektívna propagácia konkrétneho riešenia, napr. skúsenosti, dohoda s

dodávateľom,

variantnosť sa vykoná pro-forma s vybranou subjektívnou hodnotou

parametrov v rozhodovacom procese (napr. viac-kriteriálna analýza),

množstvo ďalších pracovných úloh,

a iné dôvody.

Predpokladajme, že pri narastajúcom počte navrhovaných systémov ochrany na

rovnakom objekte a následným hodnotením týchto návrhov (napr. hodnotenie

účinnosti), môžeme dôjsť k optimálnemu návrhu riešenia systému ochrany. Kľúčovým

faktorom bude vykonať hodnotenie každého návrhu. Potom platí, že čím viac

navrhovaných riešení (k), tým viac ohodnotených variantov systému ochrany (Hk).

Následným zoradením hodnotení dôjdeme k prioritizácii variantov. Optimálnym

riešením systému ochrany (SO) je víťazný variant, ktorý dosiahne najlepšie skóre

(maxHk).

𝑆𝑂 = max 𝐻𝑘 (1)

4 PREMENNÉ SYSTÉMU OCHRANY

Ak by sme sa pozreli na návrh systému ochrany ako na algoritmus (postupnosť

presne definovaných inštrukcií na splnenie určitej úlohy), tak všetky navrhované

varianty systémy ochrany musia brať do úvahy vopred definované podmienky. Tieto

podmienky predstavujú vstupné premenné a nadobúdajú určité hodnoty, pričom

nehovoríme o vždy o numerickej hodnote. Môžeme ich tiež rozdeliť na nutné a

voliteľné.

Medzi nutné premenné systému ochrany môžu patriť:

objekt a jeho vlastnosti (infraštruktúra),

aktíva objektu (hodnotenie a prioritizácia aktív, umiestnenie),

súčasné zabezpečenie (účinnosť súčasných bezpečnostných opatrení),

požiadavky na zabezpečenie tretej strany (zákony, vyhlášky, technické

štandardy),

posúdenie rizík (zraniteľnosti, hrozby, priority).

Medzi voliteľné premenné systému ochrany môžu patriť:


100

zdroje (finančné, materiálne, časové),

požiadavky na zabezpečenie (umiestnenie, kompatibilita, konkrétne

čiastkové riešenie),

reálnosť riešenia (logické riešenie, dopyt/ponuka)

ďalšie voliteľné premenné.

Podobne ako projektant bezpečnostných systémov môže postupovať inteligentný

algoritmus, ktorý po zadefinovaní vstupných hodnôt navrhne riešenie (riešenia). Takýto

systém by sa teoreticky svojimi návrhmi postupne prepracoval k riešeniu projektanta,

čo by predstavovalo cieľový stav. Prístupom umelej inteligencie môžeme predpokladať,

že želaný stav návrhu bezpečnostných opatrení bude najlepšie riešenie z hľadiska

účinnosti ochranných opatrení. Takýto systém nielenže potrebuje vstupné hodnoty

chráneného objektu, ale taktiež potrebuje poznať databázu možných riešení (to, čo môže

navrhnúť). Skúsení projektanti zohľadňujú pri svojich návrhoch rôzne faktory, a práve

tie môžu byť kľúčovými faktormi pri rozhodnutí, či v rámci ochranných opatrení bude

umiestnená kamera alebo detektor pohybu, či bude dvojitá kontrola na vstupe a jedna

na výstupe z objektu, alebo či bude objekt napojený na pult centralizovanej ochrany

alebo bude prítomná stála fyzická ochrana. To je len jeden z príkladov ako uvažuje

projektant a približuje to predstavu komplexnosti a dôležitosti bezpečnostného

manažéra (projektanta).

5 MODEL INTELIGENTNÉHO NÁVRHU SYSTÉMU OCHRANY

Zabezpečenie vybraného objektu podľa príkladu:

Chceme zabezpečiť len jednu miestnosť - kanceláriu vo výškovej budove na 5.

poschodí v Žiline v budove mestského divadla. Kancelária má vnútorné rozmery 3 x 5m

(Obrázok 2). Do kancelárie sa vstupuje cez dvere na kľúč s FAB vložkou. Kancelária

má 2 okná (každé široké 1,2m). Obvodové múry sú 30 cm široké, železobetónové. Vo

vnútri sa nachádza nasledovný majetok: kancelársky stôl, 2x stolička, skriňa, osobný

počítač, 2x monitor k počítaču, klávesnica, myš, písacie potreby a rôzny kancelársky

materiál. V osobnom počítači sa nachádzajú dokumenty, ktoré sú zálohované na cloude.

V kancelárii nie sú žiadne iné ceniny. Celková hodnota majetku kancelárie je vyčíslená

na 3.000 €. Celkový rozpočet na zabezpečenie kancelárie je stanovený na 500 €. Hlavná

požiadavka na zabezpečenie je detekcia neoprávneného vniknutia do priestoru

kancelárie.


101

Obrázok 2 Infraštruktúra – pôdorys z programu AutoCAD

Návrh zabezpečenia dáme spracovať 3 bezpečnostným expertom a vyhodnotíme

účinnosť ochrany jednotlivých návrhov pomocou softvéru Satano. Dôležitým krokom

je poskytnúť čo najviac vstupných požiadaviek ešte pred spracovaním návrhov riešení.

Optimálnym riešením systému ochrany bude ten návrh, ktorý dosiahne najvyššie skóre

v hodnotení účinnosti. V praxi však vstupujú do konečného návrhu aj ďalšie faktory

(viď Premenné systému ochrany), ktoré výrazne ovplyvňujú konečné rozhodnutie.

Skúsime sa na problém pozrieť z pohľadu nezávislého rozhodovania umelej

inteligencie. Zásadný rozdiel by mal spočívať v nezávislosti návrhu zabezpečenia,

pričom algoritmus bude pracovať len na základe vstupných dát a požiadaviek.

Algoritmus navrhne optimálne riešenie (alebo riešenia), ktoré bude spĺňať definované

požiadavky, a zároveň to bude riešenie s maximálnou hodnotou účinnosti ochranných

opatrení. Preferencia konkrétneho riešenia bude závislá od množstva prvkov v databáze

možných riešení. Tento problém môžeme odstrániť tak, ak si odmyslíme návrh riešenia

konkrétnymi prvkami (výrobca, model), ale postačí len funkčné riešenie s vybranými

hodnotami (napr. funkcia detekcie pohybu s hodnotou pravdepodobnosti detekcie PDET

> 0.99 a pod.). Pre lepšiu ilustráciu je vytvorená porovnávacia schéma obidvoch

prístupov (Obrázok 3).


102

Obrázok 3 Schéma štandardného a inteligentného modelu

Predstavme si, že pôjdeme ešte o krok dopredu a necháme algoritmus vybrať

konkrétny prvok riešenia. Teda algoritmus navrhne na jednej strane funkčné riešenie

(napr. kombinovaný detektor pohybu PIR + MW s pravdepodobnosťou detekcie PDET >

0,99) a zároveň navrhne niekoľko konkrétnych prvkov (výrobca, model). Posuňme sa o

ďalší krok. Čo ak by bezpečnostný manažér disponoval výsledkami návrhov riešení aj s

ich hodnotami účinnosti, a tiež by disponoval návrhom jednotlivých prvkov ochrany.

Avšak takýto systém by mal byť schopný modelovať, vymieňať, upravovať systém

ochrany tak, aby reagoval na meniace sa podmienky v čase, napr. zmena infraštruktúry,

zmena vlastností bezpečnostného prvku (inovácia), zmena chráneného záujmu a pod.

Takáto možnosť by umožnila reálne modelovať systémy ochrany aj v meniacich sa

podmienkach.

6 ZÁVER

Predkladaný príspevok má za cieľ upozorniť na možnosti počítačového

modelovania a navrhovania systémov ochrany. Súčasný vývoj technológií, najmä v

oblasti umelej inteligencie, umožňuje programovať softvér na princípe zadania cieľa (v

našom prípade hodnota max Hk) s vopred definovanými požiadavkami (premenné) a

umožniť programu voľne sa rozhodnúť ako tento cieľ naplní (návrh bezpečnostných

opatrení). Určite to nie je jednoduché zadanie, a môžeme oponovať, že systém navrhne


103

maximálne riešenie v prvom kroku a ostatné ho nebude zaujímať. Odpoveďou je práve

definovanie čo najväčšieho množstva vstupných požiadaviek.

Predkladaný teoretický model zohľadňuje súčasný trend vývoja počítačových

programov. Zároveň nadväzuje na modelovanie systémov ochrany a ich hodnotenie

účinnosti napr. softvérom Satano. Je potrebné pokračovať vo výskume a vývoji, aby sa

teoretické úvahy stali aj praktickými riešeniami. Predkladané riešenie je značne odvážne

a značne teoretické, avšak môže byť príčinou mimoriadneho posunu v oblasti

projektovania bezpečnostných systémov.

POĎAKOVANIE




LITERATÚRA

[1] Loveček, T., Mariš, L., Šiser, A. (2018) Plánovanie a projektovanie systémov

ochrany objektov. Žilina: Žilinská univerzita. ISBN 978-80-554-1482-9

[2] Loveček, T., Reitšpís, J. (2011). Projektovanie a hodnotenie systémov ochrany

objektov. Žilina: Žilinská univerzita. ISBN 978-80-554-0457-8

[3] Kampová, K. a kol. (2018) Manažérstvo aktív a bezpečnostných incidentov. 1.

vyd. Žilina: Žilinská univerzita v Žiline, 2018. ISBN 978-80-554-1503-1.

[4] Veľas, A.a kol. (2018) Testovanie detekčnej schopnosti vybraných komponentov

poplachových systémov. 1. vyd. Žilina: Žilinská univerzita, 2018. ISBN 978-80-

554-1453-9.

[5] Mach, V., Boroš, M.: Perimeter protection elements testing for burglar resistance.

In: Key engineering materials. Vol. 755. ISSN 1013-9826.

[6] Šoltés, V., Lenko, F. : Impact of financing the civil protection in self-government

on the citizens ́ security. In: MEST Journal. Vol. 7/2. ISSN 2334-7171


104

OBRAZOVÉ SLEDOVACIE SYSTÉMY V SMART CITY

Ladislav Mariš1, Zuzana Zvaková2

ABSTRAKT Mestský obrazový sledovací systém (mestský kamerový systém) je primárne určený na

riešenie problémov bezpečnosti - prevencia a rozpoznanie kriminality, rozpoznanie

hľadaných osôb a vozidiel, či nahrávanie záznamu pre vyšetrovanie. Mestský kamerový

systém sa okrem bezpečnosti využíva na riadenie dopravy, riadenie parkovania,

kontroly stavu mestských komunikácií, kontroly počasia, vyhodnocovanie pohybu osôb,

schopnosť reagovať na núdzové situácie či iné vyhodnocovanie aktivít na území mesta.

Dôležité je nielen monitorovať, ale hlavne reagovať na tieto aktivity. V článku sa

zaoberáme nad využitím tohto systému v smart city a súčasne upozorňujeme na

dôležitosť odbornej, fyzickej a psychickej prípravy operátorov týchto systémom, ktorý

zvyčajne zaisťujú úlohy prvej reakcie.

Kľúčové slová: obrazový sledovací systém, smart city, mestský kamerový systém,

operátor

ABSTRACT The city video surveillance system is primarily designed to solve security problems -

prevention and detection of crime, recognition of wanted persons and vehicles, or

recording for investigation. In addition to security, the city camera system is used for

traffic management, parking management, road condition and weather control,

movement evaluation, ability to respond to emergencies or other evaluation of activities

in the city. It is important not only to monitor but also to respond to these activities. In

this article we discuss the use of this system in smart city and draw attention to the

importance of professional, physical and psychological preparation of operators of these

systems, which usually provide first response.

Key words: video surveillance system, smart city, city camera system, operator

1 Ladislav Mariš, Ing. PhD., Žilinská univerzita v Žiline, Fakulta bezpečnostného inžinierstva, Katedra

bezpečnostného manažmentu, Univerzitná 8215/1, Žilina +421 513 6658, [email protected] 2 Zuzana Zvaková, Ing. PhD Žilinská univerzita v Žiline, Fakulta bezpečnostného inžinierstva, Katedra





105

1 ÚVOD

Konceptualizácia inteligentného mesta sa líši v závislosti od krajiny a aj

samotného mesta. Závisí od úrovne rozvoja, ochoty meniť a reformovať, zdrojov a

obyvateľov mesta. Inteligentné mesto sa zameriava na zlepšovanie kľúčových oblastí –

cieľov:

optimalizovať využívanie verejných zdrojov a zabezpečiť vysokú úroveň

služieb občanom,

rozvíjať mesto s pozitívnym (neutrálnym) vplyvom na životné prostredie,

umožniť občanom, pracovníkom a návštevníkom jednoducho sa pohybovať v

meste, či už pešo, bicyklom, autom, verejnou dopravou,

zlepšiť bezpečnosť verejnosti v každodennom živote ako aj pripravenosť na

mimoriadne udalosti a katastrofy,

prilákať podniky, investorov, občanov a návštevníkov,

a neustále zlepšovať obraz a reputáciu mesta. [1]

Jedným zo spomínaných cieľov je zlepšenie bezpečnosti občanov. Častým

nástrojom na zvýšenie bezpečnosti je obrazový sledovací systém mesta (kamerový

systém). Zároveň nie je jediným nástrojom na zvýšenie bezpečnosti.

2 MESTSKÝ KAMEROVÝ SYSTÉM V SMART CITY

Zvýšenie bezpečnosti v mestách sa vykonáva súborom najmä preventívnych

opatrení napr. počet príslušníkov mestskej polície, projekty na prevenciu kriminality,

vzdelávanie v oblasti, technické prostriedky ochrany (napr. kamerový systém),

režimové opatrenia (napr. riadenie vstupov do historických častí mesta), častejšie

hliadky mestských policajtov, osvetlenie mesta, mestská architektúra, správa zelene

mesta, atď. Kamerový systém mesta na druhej strane nepomáha len zvýšeniu

bezpečnosti obyvateľov, ale ponúka širšie využitie v ďalších cieľoch inteligentného

mesta. Tematika kamerových systémov je obsiahnutá aj v [2] [3] [4].

Cieľom mestského kamerového systému je zaistiť bezpečnosť občanov v modernom

mestskom prostredí. Podrobnejšie sa problematike kamerových systémov v moderných

mestách a inteligentných mestách zaoberá [5]. Mestský kamerový systém by mal

poskytovať nepretržité monitorovanie s cieľom predchádzať trestnej činnosti a vytvárať

záznam pre neskoršie použitie, napr. aj pre potreby posudzovania rizík [6]. Moderné

video-analytické nástroje sa zameriavajú na automatické vyhodnocovanie aktivít

v snímanej scéne. Tieto analytické systémy sa môžu použiť na:

rozpoznanie kriminálneho a neadekvátneho správania,

hľadanie osôb - kriminálne osoby, stratené deti, starí ľudia, atď.,

rozpoznanie poškodzovania majetku,

identifikáciu evidenčného čísla vozidla (EČV),

rozpoznanie dopravnej situácie na cestách a následné riadenie, napr. hustota

dopravy, parkovanie, svetelná signalizácia, atď.,

rozpoznanie zhromaždenia osôb na verejnom priestranstve,

prekonanie línie na monitorovanom území,


106

detekcia pohybu na monitorovanom území,

sčítanie dopravných prostriedkov a osôb na mestských komunikáciách,

hodnotenie kvality života v meste - ovzdušie, hlučnosť, osvetlenie, čistota,

spokojnosť obyvateľov so službami mesta, atď.,

analýza audio prostredia, napr. streľba, výbuchy, výkriky, rozbíjanie skla,

a ďalšie analytické nástroje.

Video sledovací systém pomocou svojich senzorov (kamier) sníma dej

skutočného sveta (realita). Zosnímané video dáta sa spracúvajú v ďalších častiach

kamerového systému (nahrávacie zariadenie, server, počítač). Video dáta sa následne

zobrazujú užívateľovi vo vhodnom softvérovom prostredí. Analytické nástroje môže

reprezentovať riadiaci softvér (VMS - Video Management Software), pričom softvér

analyzuje obraz (snímanú scénu) a vyhodnocuje na základe vstupných požiadaviek

(nastavenia).

Spomínané analytické nástroje sú dôležitým prvkom v procese zisťovania stavu

a rozhodovania o reakcii na tieto stavy. Mestský kamerový systém v prepojení na ďalšie

snímače či iné systémy mesta alebo štátu, umožňuje poskytovať veľké množstvo údajov.

Tieto údaje je nutné zaznamenávať a správne vyhodnocovať, resp. je ich možné ďalej

posielať do iných systémov v meste. Kamerový systém sa tak stáva jedným z

prostriedkov na plnenie smart city riešení.

3 POŽIADAVKY NA OPERÁTOROV KAMEROVÉHO SYSTÉMU

MESTA

Operátor kamerového systému je osoba (užívateľ), ktorá je oprávnená používať

tento systém k plánovaným cieľom. V prevádzkových požiadavkách na obsluhu

kamerového systému by mali byť zadokumentované hlavné úlohy operátora. Pred

nástupom na túto pozíciou musí prebehnúť adekvátne školenie na obsluhu tohto

systému.

Obsluha používateľského rozhrania kamerového systému musí byť pre operátora

intuitívna, jednoduchá a rýchla. Stav systému musí byť rozpoznaný, spracovaný a

zobrazený automaticky. Poplachové situácie musia byť identifikované a prístupné

okamžite. [7]

Operátor by mal mať definovaný počet obrazoviek, ktoré má sledovať. Mal by

vedieť, čo má vykonať v prípade poplachovej udalosti, vrátane možných alternatív.

Operátor by mal vedieť počet aktívnych kamier, ktoré má zvládnuť. [8] Napríklad by

mal byť schopný správnym spôsobom sledovať 10 kamier a prevádzať sledovacie úlohy,

ktoré sa vzťahujú ku všetkým záberom týchto kamier. Operátor by mal byť umiestnený

pred zobrazovacími jednotkami tak, aby videl všetky informácie, ktoré systém zobrazí.

Odporúčaná vzdialenosť monitorov, ktoré zobrazujú vyžiadané udalosti operátorovi, by

mala byť medzi 0,5 m až 1,5 m od operátora. [8]

Dôležité je zaškoliť operátorov mestského kamerového systému tak, aby boli

schopní efektívne zvládať úlohy plynúce z prevádzkových požiadaviek. Mali by byť

schopní obsluhovať VMS systém. Súčasťou koncepcie inteligentných miest je vzájomná

prepojenosť systémov, to znamená, že operátor mestského kamerového systému môže


107

ovládať aj iný systém, alebo operátor iného systému (napríklad správa dopravy) má pod

svojou správou aj mestský kamerový systém, resp. jeho časť.

Každý užívateľ kamerového systému, ktorý sleduje danú situáciu (udalosť,

poplachový stav) by mal byť schopný správne reagovať. V prípade nesprávnej reakcie

môže dôjsť k rôznym škodám. V prípade neskorej reakcie na mimoriadnu udalosť môže

byť neskoro privolaná pomoc, čím dochádza k zvýšenému ohrozeniu zdravia.

Nesprávne vyhodnotenie situácie (nespozorovanie kriminálneho správania), môže mať

za dôsledok majetkové ujmy. Aj z týchto dôvodov sa často nahrádza reakcia operátorom

reakciou samotným systémom, resp. čiastočnou reakciou – systém upozorní, že došlo

k poplachu a operátor vyhodnotí situáciu. Kladie sa dôraz na výber operátorov, ktorí sú

detailní, schopní sa dlhú dobu sústrediť, schopní postupovať logicky a dodržiavať

predvolený postup.

Zákon o obecnej polícii neupravuje spôsobilosť príslušníka obecnej polície

z pohľadu pozície operátora kamerového systému. Požiadavky na spôsobilosť

vykonávať prácu obecného policajta sú stanovené ako vek min. 21 rokov, telesná,

duševná a odborná spôsobilosť. Odborná spôsobilosť je daná úplným stredným

vzdelaním alebo úplným stredným odborným vzdelaním a vykonaním skúšky odbornej

spôsobilosti. Odbornú spôsobilosť spĺňa aj osoba, ktorá získala vzdelanie v študijnom

odbore bezpečnostná služba na strednej škole alebo na vysokej škole. [9] Problematika

odbornej spôsobilosti pre obecnú políciu je podrobne upravená Nariadením Vlády

Slovenskej republiky. [10]

Podľa zákona o súkromnej bezpečnosti je technickou službou projektovanie,

montáž, údržba, revízia alebo oprava zabezpečovacích systémov, poplachových

systémov a systémov a zariadení umožňujúcich sledovanie pohybu a konania osoby v

chránenom objekte, na chránenom mieste alebo v ich okolí. Zároveň zákon o súkromnej

bezpečnosti stanovuje, že strážou službou je, okrem iného, aj monitorovanie činnosti

osoby v uzavretom priestore alebo na uzavretom mieste. [11]

Na základe vyššie uvedeného možno povedať, že činnosť operátorov

kamerového systému je strážnou službou a vzťahuje sa na ňu zákon o súkromnej

bezpečnosti. Z pohľadu presnej terminológie [11] hovoríme o výkone fyzickej ochrany

prostredníctvom stráženia.

Odborná spôsobilosť osôb poverených výkonom fyzickej ochrany [12] nezahŕňa

podmienku minimálneho vzdelania, ale je stanovená úspešným absolvovaním skúšky

odbornej spôsobilosti a držaním preukazu odbornej spôsobilosti minimálne typu S.

Preukaz typu S oprávňuje jeho držiteľa k výkonu fyzickej ochrany alebo pátrania.

Nemožno však opomenúť fakt, že odborná spôsobilosť pre prevádzkovateľa strážnej

služby a technickej služby obsahuje iné, prísnejšie kritériá na vzdelanie.

Okrem odbornej spôsobilosti musí osoba poverená fyzickou ochranou dosiahnuť

vek min. 18 rokov, musí byť v plnom rozsahu spôsobilá na právne úkony, musí byť

bezúhonná a spoľahlivá. Spoľahlivosť a bezúhonnosť sa preukazujú odpisom z registra

trestov. Zákon o súkromnej bezpečnosti taxatívne stanovuje, kedy osoba nespĺňa tieto

podmienky. Ďalej musí byť zdravotne spôsobilá. Zdravotná spôsobilosť je telesná

a duševná spôsobilosť a preukazuje sa lekárskym posudkom, ktorého súčasťou je aj

psychologické vyšetrenie. Zdravotná spôsobilosť pre oblasť súkromnej bezpečnosti je

detailne upravená v [13].


108

4 ZÁVER

Operátori by sa mali vedieť koncentrovať a spoľahlivo vyhodnotiť situáciu.

Odolnosť voči stresu býva častokrát podmienkou pre prácu operátorov kamerových

systémov. Dôležité je tiež vedieť správne komunikovať so zásahovou jednotkou, či

iným operátorom, ktorému popisuje danú situáciu. Mal by vedieť ovládať základné

úkony na počítači a častokrát na 12 hodinové pracovné zmeny deň/noc. S narastajúcim

počtom kamier a rozširovaním pokrytia na území obce či mesta naďalej tlačí na

zvyšovanie počtu operátorov. Pripravenosť a určitá odbornosť operátorov mestských

kamerových systémov je určite dôležitá. S vývojom inteligentoch systémov

automatického rozpoznávania neželaných stavov je možné uľahčiť prácu týchto

operátorov.

POĎAKOVANIE




LITERATÚRA

[1] Canex, spol. s r.o. Čo je to inteligentné mesto? 2019. Online:

blog.canex.sk/2019/08/16/co-je-to-inteligentne-mesto/

[2] Veľas, A. et al. Ochrana osôb a majetku v obciach. Žilina: Vydavateľstvo EDIS,

2019. ISBN 978-80-554-1520-8

[3] Loveček, T., Kampová, K., Siváková, L. Projektovanie systémov ochrany

objektov. In: Riešenie krízových situácií v špecifickom prostredí. Žilina:

Vydavateľstvo EDIS, 2019. ISBN 978-80-554-1559-8.

[4] Mariš L, Boroš, M. Tarabík, A. Experimentálne testovanie video detekcie pohybu

termovíznou kamerou. In: Riešenie krízových situácií v špecifickom prostredí

[electronic]. Žilina: Vydavateľstvo EDIS, 2019. ISBN 978-80-554-1559-8.

[5] Peňaška, M., Veľas, A., Lenko F. Miesto bezpečnosti v koncepte inteligentných

miest. In: Riešenie krízových situácií v špecifickom prostredí. Žilina:

Vydavateľstvo EDIS, 2019. ISBN 978-80-554-1559-8.

[6] Lenko, F., Šoltés, V. Analýza rizík zraniteľnosti obydlí pre stanovenie

požadovanej úrovne zabezpečenia. In: Riešenie krízových situácií v špecifickom

prostredí. Žilina: Vydavateľstvo EDIS, 2019. ISBN 978-80-554-1559-8.

[7] EN 62676-1-1. 2014. Video surveillance systems for use in security applications.

Part 1-1: System requirements – General

[8] EN 62676-4. 2014. Video surveillance systems for use in security applications.

Part 4: Application guidelines

[9] Zákon 564/1991 Zb. o obecnej polícii

[10] Nariadenie Vlády Slovenskej republiky 220/1992 Zb. o odbornej spôsobilosti

pracovníkov obecnej polície


109

[11] Zákon 473/2005 Z. z. o poskytovaní služieb v oblasti súkromnej bezpečnosti a o

zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o súkromnej bezpečnosti)

[12] Vyhláška 634/2005 Z. z. ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona č.

473/2005 Z. z. o poskytovaní služieb v oblasti súkromnej bezpečnosti a o zmene

a doplnení niektorých zákonov (zákon o súkromnej bezpečnosti)

[13] Vyhlášky Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky 33/2006 Z.z. o

podrobnostiach posudzovania zdravotnej spôsobilosti osôb na poskytovanie

služieb v oblasti súkromnej bezpečnosti súkromnými bezpečnostnými službami


110

PREVENTÍVNE AKTIVITY REALIZOVANÉ OBECNÝMI

POLÍCIAMI SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Nina Molovčáková*

ABSTRAKT Príspevok je zameraný na prevenciu kriminality vykonávanú prostredníctvom obecných

polícií. Prevenciu obecné polície zabezpečujú prioritne formou besied a prednášok v

školách, domovoch pre seniorov ale aj represívnou činnosťou. V príspevku sú

analyzované rôzne tipy prevencie vykonávané obecnými políciami v rôznych mestách

zo zameraním aj na prvky technického zabezpečenia. Ďalej je prezentovaná činnosť

súvisiaca s plnením úloh príslušníkov obecných polícií a tiež sumár vybavenia

obecných polícií Slovenskej Republiky.

Kľúčové slová: obecné polície, kriminalita, spolupráca, bezpečnostná situácia.

ABSTRACT The contribution is aimed at preventing crime through general police. Prevention of

general policing is ensured primarily by means of besied and lectures in schools, homes

for seniors. The paper analyzes various prevention tips conducted by general shelters in

different cities, focusing on technical security features. In addition, the activity related

to the performance of the tasks of the general police officers as well as the summary of

the equipment of the general police of the Slovak Republic is presented.

Key words: general police, crime, cooperation, security situation.

1 PREVENTÍVNE AKTIVITY OBECNÝCH POLÍCIÍ

VYKONÁVANÉ VO VLASTNEJ KOMPETENCII

Prevenciu obecné polície zabezpečujú prioritne formou besied a prednášok v

školách, napr. o práci obecnej polície, kde sa deti a mládež oboznámia s výstrojom a

výzbrojou príslušníkov obecnej polície, ale venujú sa aj témam ako je bezpečnosť a

prevencia kriminality v obci a tiež možná spolupráca s príslušníkmi obecnej polície. V

rámci tejto aktivity obecné polície vykonávajú prednáškovú činnosť na základných,

stredných, ako aj v materských školách. Okrem prednáškovej činnosti príslušníci

obecných polícií organizujú, príp. pomáhajú pri organizácii rôznych aktivít pre deti, ako

* Nina Molovčáková, Ing., Žilinská univerzita v Žiline, Fakulta bezpečnostného inžinierstva, Katedra

bezpečnostného manažmentu, Univerzitná 8215/1, Žilina, email: [email protected]



111

napríklad organizovanie športových podujatí, detských táborov pre sociálne odkázané

deti.

1.1 PREHĽAD PREVENTÍVNYCH AKTIVÍT OBECNÝCH POLÍCIÍ

V ROKOCH 2017 A 2018

Príslušníci Mestskej polície Piešťany počas letných prázdnin 2018 zorganizovali

detský letný tábor v penzióne Solisko Zázrivá, pričom na pokrytie nákladov pri

organizovaní krúžkov a detského tábora na rok 2018 získali dotáciu z Ministerstva

vnútra Slovenskej republiky vo výške 9.000,- €. Príslušníci Obecnej polície Dvory nad

Žitavou v roku 2018 zorganizovali letné tábory pre deti, kde bola deťom prezentovaná

práca služobných psovodov obecnej polície a ich štvornohých pomocníkov [3].

Taktiež aj Mestská polícia Sereď v roku 2018 zorganizovala „Letný tábor MsP

Sereď“. Jednalo sa o denný letný tábor pre deti 1. - 6. ročníka základnej školy, kde bol

pre deti pripravený pestrý program na každý tematicky orientovaný táborový deň.

V dvoch turnusoch sa uvedeného tábora zúčastnilo celkovo 60 detí z mesta Sereď

a okolia. Ďalšou zaujímavou aktivitou v rámci realizácie protidrogovej prevencie a

prevencie závislosti zorganizovanou Mestskou políciou Sereď v roku 2018, boli

„interaktívne dielne“ s protidrogovou tematikou, pripravené v tematických celkoch

podľa skupiny návykových látok. V sledovanom období roku 2018 bolo Mestskou

políciou Sereď zrealizovaných celkom 19 interaktívnych dielní [3].

Mnohé obecné polície majú v rámci svojej organizačnej štruktúry zriadené

oddelenie kriminálnej prevencie alebo určeného pracovníka, ktorý má vo svojej

právomoci realizáciu preventívnych projektov a aktivít. Viaceré obecné polície

každoročne organizujú tzv. „Dni otvorených dverí“, počas ktorých deti a mládež

navštevujú obecné polície. Účelom týchto akcií je objasniť a priblížiť mladým ľuďom

prácu a činnosť príslušníkov obecnej polície, ako aj vytvárať a posilňovať dôveru medzi

príslušníkmi obecných polícií a deťmi a mládežou.

V dňoch školského vyučovania, najmä v deň zahájenia a ukončenia školského

roka, zabezpečujú príslušníci viacerých obecných polícií v rámci projektu „Bezpečná

cesta do školy“ bezpečnosť chodcov na priechodoch pre chodcov v blízkosti škôl a

vykonávajú preventívne kontroly okolia škôl [3].

Preventívna činnosť obecných polícií je taktiež zameriavaná aj na starších ľudí.

Vykonávaná je formou upozorňovania na riziká spojené s návštevami rôznych

podomových predajcov, falošných opravárov, plynárov, elektrikárov, poisťovacích

agentov a iných neznámych ľudí, ktorí by mohli zneužiť ich nepozornosť a dôverčivosť

a odcudziť im cenné predmety.

V roku 2017 sa Mestská polícia Kežmarok podieľala na realizácii projektu

„Senior friendly“, v rámci ktorého bol v roku 2017 vybudovaný altánok a upravené

športovisko pre seniorov v spolupráci so sociálnym oddelením mesta Kežmarok a po

prihlásení tohto projektu do súťaže za rok 2017 získalo ocenenie

„Senior friendly 2017“ [3].

Ako formu prevencie však možno chápať aj riešenie priestupkov formou

napomenutia. Táto forma riešenia priestupkov má výchovný. Ako osobitnú formu

preventívneho pôsobenia v rámci priameho výkonu činnosti obecných polícií možno


112

chápať tzv. „výchovné pohovory“ najmä v súvislosti s činnosťou maloletých

a mladistvých obyvateľov obce [3].

Obecné polície realizujú aj vlastné preventívne aktivity, programy a projekty,

ktoré sú zamerané na boj so zločinnosťou a na eliminovanie dopravnej nehodovosti.

Programy alebo projekty realizujú samostatne alebo v spolupráci so základnými a

strednými školami, Policajným zborom, psychologickými poradňami, orgánmi verejnej

správy, mimovládnymi organizáciami, občianskymi združeniami a neziskovými

organizáciami [2].

Tabuľka 1 Prehľad vybraných činností príslušníkov obecných polícií za roky 2008 – 2018 [3].

Zákroky, donucovacie prostriedky a útoky na príslušníkov obecnej polície

1. Počet vykonaných zákrokov 310998

2. Počet prípadov použitia zbrane 10

2a Z toho neoprávnených 0

3. Počet prípadov použitia varovného výstrelu do vzduchu 2


4. Počet prípadov použitia donucovacích prostriedkov 41235


5. Počet prípadov, v ktorých došlo k zraneniu osoby, proti ktorej zákrok

smeroval

7

6. Počet prípadov, v ktorých došlo k usmrteniu osoby, proti ktorej

zákrok smeroval (do 24 hod.)

0

7. Počet prípadov, v ktorých došlo pri zákroku k zraneniu

nezúčastnenej osoby

0

8. Počet prípadov, v ktorých došlo pri zákroku k usmrteniu

nezúčastnenej osoby (do 24 hod.)

0

9. Počet prípadov, v ktorých došlo pri zákroku k spôsobeniu škody na

majetku

2

9a Z toho so spôsobením škody na majetku obce 1

10. Počet útokov na príslušníkov obecnej polície (pri plnení úloh obecnej

polície alebo v súvislosti s ich plnením)

29

10a Z toho so zranením príslušníka obecnej polície 9

1.2 SPOLUPRÁCA OBECNÝCH POLÍCIÍ S POLICAJNÝM ZBOROM

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestské polície boli v priebehu posledných rokov zapojené do medzinárodného

programu „Správaj sa normálne“, kde mestská polícia plnila úlohy v rôznych oblastiach

zabezpečenia prevencie kriminality a verejného poriadku. V roku 2017 zanikol projekt

„Správaj sa normálne“ a pre nový školský rok 2017/2018 ho nahradil nový projekt

„Detská policajná akadémia“, do ktorého bolo zapojených 139 žiakov. Mestská polícia

Zvolen tiež realizovala projekt „Detská policajná akadémia“, ktorý je určený pre žiakov

šiestych ročníkov základných škôl a je rozdelený do piatich základných tém: 1.


113

„Zoznámte sa s našou políciou“, 2. „Bezpečne na internete“, 3. „Každý je iný“, 4. „Na

ceste nie si sám!“ a 5. „Stop násiliu!“ [3].

Mestská polícia Zvolen realizuje od roku 2003 pod názvom „Daj prednosť

životu“ vlastný projekt na všetkých základných školách vo Zvolene a je určený pre

žiakov I. a II. stupňa. Cieľom projektu je poskytovanie základných informácií o práci

a kompetenciách mestskej polície, znižovanie nehodovosti a úrazov detí v oblasti

dopravnej výchovy a predchádzaniu sociálno-patologických javov.

Významnou a pre deti aj veľmi atraktívnou oblasťou preventívnych aktivít

obecných polícií sú praktické ukážky realizované najmä na detských dopravných

ihriskách. Výučba na dopravných ihriskách umožňuje deťom zaujímavým a atraktívnym

spôsobom osvojenie si dôležitých vedomostí a najmä praktických zručností, a to už v

predškolskom veku. Niektoré obecné polície vykonávajú aj dopravnú výchovu v

materských a základných školách formou mobilného dopravného ihriska [3].

Za vzorový príklad detského dopravného ihriska je možné považovať „Detské

dopravné ihrisko“ v Nitre s dopravnými značkami a svetelným zariadením, didaktickou

učebňou a bicyklami, kolobežkami, detskými cyklistickými prilbami a reflexnými

vestami pre účely aktivít v prevencii v doprave. Na internetovej stránke Mestskej polície

Nitra bola zriadená rubrika „Detské dopravné ihrisko“ s prehľadným harmonogramom

a s odkazom a kontaktmi na kompetentných príslušníkov mestskej polície a Policajného

zboru, ktorí majú v náplni práce organizovať aktivity na Detskom dopravnom ihrisku.

2 SITUAČNÁ PREVENCIA U OBECNÝCH POLÍCIÍ Ťažiskovou situačnou prevenciou obecných polícií je primárna prevencia, ktorej

podstatou je vykonávanie hliadkovej služby. Počas tejto činnosti príslušníci obecnej

polície dohliadajú na verejný poriadok v obciach a mestách, pričom monitorujú verejné

priestranstvá, zisťujú nedostatky a operatívne ich nahlasujú príslušným orgánom a

inštitúciám.

Ďalšou dôležitou oblasťou situačnej prevencie je zabezpečovanie verejného

poriadku počas rôznych kultúrnych, športových, náboženských a spoločenských akcií.

Ide najmä o akcie, ktoré sú často špecifické pre daný región, majú dlhoročné tradície a

sú z hľadiska návštevnosti vyhľadávané a navštevované veľkým počtom osôb. Veľké

množstvo síl a prostriedkov obecných polícií si vyžaduje zabezpečovanie verejného

poriadku najmä počas futbalových, resp. hokejových stretnutí vo väčších mestách [3].

V rámci situačnej prevencie protispoločenskej činnosti využívajú obecné polície

kamerové monitorovacie systémy, ktoré sú najčastejšie nainštalované na miestach s

vyšším rizikom spáchania trestného činu alebo priestupku, spravidla v centre miest. Na

miestach, kde sú tieto systémy nainštalované, došlo k zníženiu kriminality a

priestupkov. Kamerový monitorovací systém je preventívny prostriedok. Výstupy z

neho však pomáhajú aj orgánom činným v trestnom konaní pri odhaľovaní a

dokumentovaní trestnej činnosti podozrivých osôb.


114

Tabuľka 2 Prehľad vybraných činností pri plnení úloh obecnej polície za rok 2018 [3].

Činnosť pri plnení úloh obecnej polície

1. Počet osôb, ktorým bola obmedzená osobná sloboda zákrokom príslušníka

obecnej polície

842

2. Počet osôb predvedených na útvar obecnej polície 1342

3. Počet osôb predvedených na útvary Policajného zboru 394

4. Počet nájdených osôb, po ktorých bolo vyhlásené pátranie 159

5. Počet nájdených vecí, po ktorých bolo vyhlásené pátranie 50

6. Počet nájdených motorových vozidiel, po ktorých bolo vyhlásené pátranie 9

2.1 PREVENCIA FORMOU ELEKTRICKÝCH ZABEZPEČOVACÍCH

SYSTÉMOV

Kamerové monitorovacie systémy sú v mnohých obciach a mestách obsluhované

zdravotne postihnutými občanmi a mnohé z nich fungujú ako chránené dielne.

V priebehu roka 2018 boli kamerové monitorovacie systémy používané v 161 obciach

a mestách so zriadenou obecnou políciou. Z uvedeného počtu sú zriadené chránené

dielne v 70 obciach a mestách [3].

Na kamerové monitorovacie systémy využili jednotlivé obce finančné

prostriedky z vlastných finančných zdrojov alebo ich získali z finančných zdrojov, ktoré

boli po posúdení vypracovaných projektov poskytnuté Radou vlády Slovenskej

republiky pre prevenciu kriminality a inej protispoločenskej činnosti [4].

Za účelom ochrany majetku majú obecné polície zriadené pulty centrálnej

ochrany. Pulty centrálnej ochrany využíva 46 obcí. Na pult centrálnej ochrany sú

napojené objekty vo vlastníctve obce, ale ja iné objekty, ktoré sa v obci nachádzajú, a

to na základe zmluvy o pripojení. Niektoré obecné polície, ktoré nedisponujú pultom

centrálnej ochrany, majú zabezpečované objekty napojené na služobný mobilný telefón,

na ktorý sa ich narušenie hlási priamo hliadke obecnej polície [3].

Významnou investíciou Mestskej polície Piešťany bolo zakúpenie nového

systému ukladania priestupkov od firmy FT Technologies, a. s. Olomouc pod názvom

„MP Manager“. Systém po zakúpení a nainštalovaní je od roku 2017 v skúšobnej

prevádzke. Zároveň s ním boli zakúpené aj mobilné telefóny a tablety, prostredníctvom

ktorých policajti mestskej polície ukladajú do systému udalosti počas hliadkovej služby.

Pomocou softwaru MP Manager je možné priamo v teréne zaznamenať akúkoľvek

udalosť a zároveň všetky tieto udalosti vidí riadiaci veliteľ zmeny i vedenie mestskej

polície. Ďalšou pomocou je aj možnosť využitia rôznych on-line aplikácií, vytváranie

rôznych zostáv výslednej činnosti, vytvárať rôzne štatistiky, kontrolovať používanie

pokutových blokov, prenášať fotografie a miesto pohybu hliadok a ďalšie možnosti

využitia pri každodennej práci mestského policajta.

So zaujímavým a inovatívnym projektom prišlo aj mesto Žiar nad Hronom, ktoré

sa v roku 2017 zapojilo do výzvy Rady vlády pre prevenciu kriminality a inej


115

protispoločenskej činnosti na predkladanie projektov v oblasti prevencie za účelom

získania dotácie. Mesto získalo dotáciu na projekt vybudovania siete tzv.

„Komunikačno-bezpečnostného SOS systému - tiesňových hlások“ vo výške 34.000,-

€, pričom celý tento projekt vyšiel mesto na 40.000,- €. V Žiari nad Hronom tak

v priebehu roka 2017 vybudovali a ako prví na Slovensku dňa 14. septembra 2017

spustili systém 7 SOS tiesňových hlások, ktoré sú súčasne v dosahu bezpečnostných

kamier. Tiesňové hlásky - „Help Pointy“ sú umiestnené podľa špecifikácie na miestach,

ktoré vykazujú bezpečnostné riziko a sú považované za kritické s vysokou frekvenciou

pohybu osôb, resp. v bezprostrednej blízkosti základných škôl, kde migrujú deti a v

prípade nejakej tiesňovej situácie majú možnosť si privolať pomoc [1]. Uvedený projekt

kontinuálne nadväzuje nielen na projekty budovania, rozširovania a modernizácie

bezpečnostného kamerového systému, ale aj na projekt zriadenia tzv. „chránenej

dielne“. Na siedmich miestach v rôznych častiach mesta rozmiestnili stĺpy s núdzovým

tlačidlom. Po jeho stlačení začne lokalitu automaticky snímať kamera, ozve sa dispečing

a spustí sa maják, aby mestskí policajti vedeli okamžite reagovať. Ak sa človek ocitne

v núdzi, je obeťou trestného činu, alebo sa u neho objavil náhly zdravotný problém a

stlačí toto tlačidlo, lokalita sa okamžite stane centrom pozornosti mestskej polície. Tá

kamera, ktorá sa nachádza v tej lokalite, kde je tiesňová hláska, sa automaticky natočí a

nasmeruje na túto tiesňovú hlásku a sníma tiesňovú hlásku a jej bezprostredne okolie.

Pracovník dispečingu mestskej polície hneď komunikuje s postihnutým, na miesto

vyrazí hliadka mestskej polície, pričom v orientácii jej pomôže blikajúci modrý maják.

Môže tak efektívnejšie a rýchlejšie zakročiť. Hlásky sú vybavené aj funkciou aktívneho

príposluchu, ktorá umožňuje „odpočúvať“ verejný priestor a funkciou hlasovej analýzy,

ktorá umožňuje, aby sa hláska aktivovala automaticky v prípade nadmerného hluku

(napr. volania o pomoc) v jej blízkosti, pričom sa na miesto automaticky natočí aj

kamera. Tiesňové hlásky tak dokážu efektívnejšie využívať kamerový systém, ktorý

mesto má. Hlásky sú vyhotovené v prevedení „antivandal“, t. j. sú zabezpečené proti

vandalizmu a poškodiť či posprejovať ich nie je jednoduché. Mesto tvrdí, že systém má

opodstatnenie aj v čase mobilných telefónov. V prípade lúpeže totiž ľudia oň môžu prísť,

alebo sú jednoducho zmätení a dezorientovaní. Tiesňové hlásky budú už svojím

umiestnením na verejnom priestranstve v dosahu občanov vzbudzovať väčší pocit

bezpečia. Systém má slúžiť pre ochranu obyvateľstva, zvyšovanie bezpečnosti v

navrhovaných miestach a taktiež po psychologickej stránke ako bližšie spojenie

bezpečnostných a záchranných zložiek s obyvateľmi mesta a tým zvýšenia pocitu

bezpečnosti. Ak sa v meste Žiar nad Hronom objaví nová lokalita, kde bude takáto

hláska potrebná, mesto je pripravené systém rozšíriť [3].

Tabuľka 3 Prehľad vybavenia obecných polície slovenskej republiky stavy k 31.12.2018 [5].

Vybavenie obecných polícií Počet OP

Kamerový systém 161

Pult centrálnej ochrany 46

Chránená dielňa 70

Motorové vozidlo 155

Pes 20


116

POĎAKOVANIE




LITERATURA

[1] Plnenie úloh vyplývajúcich z akčného plánu boja proti drogám na roky

2017 až 2020 za kalendárny rok 2018 – Interné dokumenty Ministerstva vnútra

SR. Dostupné na: https:// infoweb.minv.sk/.

[2] Správa o činnosti MsP Rajec za roky 2013-2017.

[3] Správa o obecných polícií v Slovenskej republike za rok 2017 – Interné

dokumenty Ministerstva vnútra SR. Dostupné na: https:// infoweb.minv.sk/.


2019. ISBN 978-80-554-1520-8.

[5] Stratégia prevencie kriminality a inej protispoločenskej činnosti v Slovenskej

republike na roky 2016 – 2020 za rok 2017 Dostupné na: https://

infoweb.minv.sk/.

[6] ŠISULÁK, S., 2018 Policajná teória a prax, ročník 4/2018 s. 90 ISSN 1335-

1370.


117

ZKOUŠKA CITLIVOSTI CCD SNÍMAČE FOTOAPARÁTU NA

RUŠENÍ ELEKTROMAGNETICKÝM POLEM

Martin Pospíšilík1, Milan Navrátil2, Milan Adámek3

ABSTRAKT Mezi široce rozšířené obrazové snímače patří mimo jiné CCD snímače, které pracují na

principu fotoefektu, kdy jednotlivé fotony dopadající na strukturu vhodně

koncipovaného polovodiče uvolňují z jeho hmoty elektrony, čímž v daném místě vzniká

náboj přímo úměrný intenzitě osvětlení snímací plochy (pixelu). Tento náboj je pak dále

kvantifikován příslušnými elektronickými prvky, které jej převedou na číslo

odpovídající jasu příslušného obrazového pixelu. Vzhledem k tomu, že kvantifikátorem

intenzity osvětlení je právě elektrický náboj, přímo se nabízí otázka, nakolik je takové

zařízení citlivé na vnější elektromagnetické pole, se kterým bude tento náboj interagovat

prostřednictvím Coulombových sil. Za tímto účelem byl proveden zde popsaný

experiment, kdy fotoaparát vybavený snímačem CCD byl v bezodrazové komoře

vystaven silným elektromagnetickým polím, a následně bylo zkoumáno, nakolik se toto

elektromagnetické rušení projeví na kvalitě snímaného obrazu. Tento experiment

nepřímo odpovídá na otázku, nakolik je možné oslepit například kamery dozorového

systému generátory silného elektromagnetického pole.

Klíčová slova: Elektromagnetická kompatibilita, Odolnost, Rušení, CCD snímače,

Oslepení kamery

ABSTRACT Among the most common image sensors, the CCD devices are undoubtedly to be

enlisted. Their operation principle consists in excitation of electrons inside their mass,

while photons hit their surface. Afterwards, the excitation of electrons results in charge

occurence at the enlightened spot (pixel). This charge is then processed, quantified and

converted to a value that corresponds with the amount of light reaching the relevant

pixel. Because the electric charge has an irreplacable role in this process, there occurs a

question on how much the process of conversion of the brightness to the number is

affected by surrounding electromagnetic field as the electromagnetic field can directly

act on the charge by means of the Coulomb forces. Therefore, the hereby described

1 Martin Pospíšilík, Ing., Ph.D., Fakulta aplikované informatiky, UTB Zlín, email: [email protected] 2 Milan Navrátil, Ing., Ph.D., Fakulta aplikované informatiky, UTB Zlín, email: [email protected] 3 Milan Adámek, doc., Mgr., Ph.D., Fakulta aplikované informatiky, UTB Zlín, email: [email protected]





118

experiment has been processed, consisting in irradiation of a photo camera employing

the CCD sensor by intensive electromagnetic field generated inside an anechoic room.

It was tested how much the interference degrades quality of the image taken by the

camera. Indirectly, this experiment can give answer on the question whether the

surveillance system cameras may be dazzled by strong electromagnetic fields or not.

Key words: Electromgnetic compatibility, Susceptibility, Interferences, CCD sensors,

Camera dazzling

1 ELEKTROMAGNETICKÁ KOMPATIBILITA

Pojem elektromagnetická kompatibilita (EMC) neboli slučitelnost je s rozvojem

elektroniky poměrně často zmiňován v souvislosti s různými obory lidské činnosti, které

vyžadují použití elektronických zařízení. Nejedná se přitom o žádnou novou, ba

převratnou vědu. Je to pouze reakce na fakt, který z teoretického hlediska uceleně popsal

již James Clerk Maxwell v roce 1873 ve svém díle [1]. Jeho následovníci pak předložené

teze prokázali pomocí velkého množství experimentů, například [2]. Nejvýznamnějším

faktem, vyplývajícím ze zjištění výše zmíněných fyziků je, že časová změna

elektrického pole vede k časové změně pole magnetického a naopak, pokud se v čase

mění intenzita magnetického pole, přímým důsledkem tohoto jevu je, že ve vodivé

smyčce, která toto pole obepíná, se indukuje elektrické napětí. Díky tomuto jevu se nám

bohužel volným prostorem nešíří jen radiové vlny, ale i další, nechtěná, energie, která

je důsledkem provozu různých elektronických zařízení. Zjednodušeně řečeno, pokud se

někde rychle mění velikost elektrických napětí a proudů, což je v případě digitální

komunikační techniky v podstatě nezbytnou podmínkou její funkčnosti, vždy bude

v okolí takového zařízení jistá úroveň rušivého elektromagnetického pole a je jen na

konstruktérech těchto zařízení, aby se ji pokusili minimalizovat a naopak, aby zařízení

zkonstruovali tak, aby na vnější elektromagnetická pole nebylo příliš citlivé. Jedná se o

téma, které je vysoce aktuální, neboť s rostoucí hustotou aplikace různých

elektronických prvků roste i možnost jejich vzájemného rušení. Navíc je vhodné

podotknout, že aby zařízení mohlo rušivou energii vyzářit do okolí, musí ji nejdřív

spotřebovat. Zdaleka tedy nestačí používat stínění ve formě Faradayových klecí a

podobně. Mnohem výhodnější je s touto problematikou počítat ve všech krocích návrhu

zařízení a snažit se zkonstruovat zařízení tak, aby elektromagnetické rušení vyzařovalo

už z principu své funkce minimálně. Sníží se tím zároveň spotřeba elektrické energie,

což je žádoucí z hlediska ekonomického i ekologického.

1.1 NORMALIZACE V OBLASTI EMC

Překotný rozvoj techniky si v oblasti EMC vyžádal vznik komplexní soustavy

technických norem, které definují nejen limity pro úrovně vyzařovaného pole, případně

úrovně pole, jehož působení musí zkoušené zařízení ustát. Normalizované je rovněž

vybavení příslušných zkušebních laboratoří, stejně jako postupy při měření rušivého

vyzařování (elektromagnetické interference, EMI) a odolnosti zařízení


119

(elektromagnetická susceptibilita, EMS). Právní závaznost jednotlivých norem je

definována příslušnými právními předpisy Evropské unie, které jsou jednotlivými státy

následně přejímány do národní legislativy. V České republice se můžeme setkat

například s Nařízením vlády 117/2016 Sb., nebo Nařízením vlády 426/2016 Sb. Obecné,

tzv. kmenové normy, které platí pro běžná (nespecifická) elektronická zařízení uváděná

na trh, jsou zejména ČSN EN 61000-6-1 Odolnost - Prostředí obytné, obchodní a

lehkého průmyslu a ČSN EN 61000-6-3 Emise - Prostředí obytné, obchodní a lehkého

průmyslu. V praxi se ovšem setkáme s celou řadou různých norem dle příslušné oblasti.

Pro určité vojenské přístroje například platí Český obranný standard 599 902,

vycházející z americké vojenské normy MIL-STD-461 a podobně.

1.2 ELEKTROMAGNETICKÁ ODOLNOST

Elektromagnetická odolnost neboli susceptibilita je část oboru EMC, která se

zabývá testováním odolnosti elektronických zařízení vůči elektromagnetickému rušení.

Na většinu komerčních zařízení lze aplikovat kmenovou normu ČSN EN 61000-6-1,

která specifikuje, jaké zkoušky a s jakým výsledkem je nutné na testovaném zařízení

provést. Jednotlivé zkoušky a jejich provedení jsou specifikovány sérií norem ČSN EN

61000-4-2 až ČSN EN 61000-4-33, přičemž ne všechny zkoušky jsou prováděny na

každém zařízení a ne vždy je vyžadováno, aby zařízení po dobu zkoušky pracovalo

bezchybně. Míru ovlivnění funkčnosti zařízení specifikují takzvaná Funkční kritéria,

která definuje kmenová norma ČSN EN 61000-6-1. Výše zmíněné zkoušky se netýkají

pouze elektromagnetických polí šířených volným prostorem, ale i rušení na napájecích

a datových vodičích, elektrostatickým výbojům, poruchám v napájecí síti a podobně.

1.2.1 ODOLNOST VŮČI ELEKTROMAGNETICKÉMU POLI

Z hlediska zde prezentovaného experimentu je důležitá norma ČSN EN 61000-

4-3 [3], která stanovuje průběh zkoušky odolnosti testovaného zařízení vůči

amplitudově modulovanému elektromagnetickému poli uvnitř bezodrazové komory

v rozsahu frekvencí od 80 MHz do 3 GHz. Jednotlivé zkušební úrovně předepsané

normou jsou uvedeny v Tabulce 1.

Průběh zkoušky je následující: zkoušené zařízení je umístěno do bezodrazové

komory na nevodivý nemagnetický stůl do vzdálenosti 3 metry od vysílací antény.

Výkon zesilovačů, které anténu budí, je nastaven tak, aby v tzv. oblasti homogenity pole

(viz [3]) bylo dosaženo alespoň požadované zkušební hodnoty dle třídy zařízení (viz

Tabulka 1), případně hodnoty mírně vyšší (podrobnosti stanovuje [3]).

Elektromagnetické pole je generováno vysílací anténou, která postupně vyzařuje na

jednotlivých frekvencích v rozsahu od 80 MHz do 3 GHz s krokem definovaným

normou [3], přičemž nosná vysílací frekvence je amplitudově modulována

harmonickým signálem o frekvenci 1 kHz. Hloubka modulace je dle normy [3] 80 %.


120

2 PRINCIP FUNKCE CCD SNÍMAČŮ

Jak již bylo zmíněno na začátku článku, předmětem zkoušky byl fotoaparát

osazený CCD čipem, konkrétně jedna z prvních vyrobených zrcadlovek Nikon D40

z roku 2007. Zkratka CCD pochází z anglického Charge-Coupled Device, což v

překladu znamená zařízení s vázanými náboji. Základem obrazového snímače CCD je

matice tzv. MOS elementů (Metal Oxide Semiconductor), které jsou konstruovány tak,

aby u nich docházelo k výraznému fotoefektu. Fotoefekt je fyzikální jev, při kterém

dochází k tomu, že dopadne-li foton na vhodnou polovodičovou strukturu, předá jí

přesně takovou energii, která je nutná k excitaci jednoho elektronu. Tento elektron je

vyražen ze struktury polovodiče a projeví se jako povrchový náboj. Množství

povrchového náboje pak odpovídá počtu fotonů, které na osvětlenou plochu dopadly.

Pokud bychom konstruovali černobílý snímač, jednomu obrazovému pixelu by

odpovídal jeden MOS element. U barevných snímačů se pro každý obrazový pixel

používají celkem 4 MOS elementy. Každý z nich je přitom překrytý jiným barevným

filtrem, je tedy citlivý na jiný barevný odstín. Vzájemný poměr výstupních signálů ze

čtyř snímačů pro jeden pixel pak určuje odstín daného pixelu. Většinou se používá tzv.

Bayerovo uspořádání. Řez jedním elementem je uveden na Obrázku 1.

Tabulka 1 Zkušební úrovně dle ČSN EN 61000-4-3

Třída Zkušební úroveň Poznámka

1 1 V/m

Vztahuje se na zařízení, která jsou provozována v prostorách s velmi

nízkým elektromagnetickým rušením, přičemž rozhlasové a televizní

vysílače jsou vzdáleny alespoň 1 km. V praxi se již tato zkušební

úroveň nepoužívá.

2 3 V/m

Vztahuje se na zařízení, u kterého je předpoklad použití v prostředí

domácím, kancelářském a lehkého průmyslu, kde se vyskytují jen

nízké úrovně elektromagnetického rušení. Blízké vysílače (např.

WiFi) pracují s výkonem nižším nebo rovným 1 W.

3 10 V/m

Vztahuje se na zařízení, u kterých se předpokládá provoz v silně

elektromagneticky zarušeném prostředí, případně se vyžaduje

zvýšená spolehlivost. Tato zkušební úroveň je typická pro

průmyslové, lékařské a vědecké přístroje.

X -

Speciální úroveň stanovená výrobcem zařízení pro speciální účely.

Velmi vysoké zkušební úrovně se používají například

v automobilovém průmyslu, kde existuje riziko vzniku stojatého

vlnění v dutinách karoserie automobilu; na produkty

automobilového průmyslu se ale vztahuje jiná řada norem.


121

Obrázek 1 Řez MOS elementem CCD snímače [4]

Z hlediska našeho experimentu je důležitý zejména způsob, jakým je náboj

vzniklý na jednotlivých elementech snímán. Každý element je vybaven elektrodami,

které umožňují přivedení elektrického napětí do konkrétního místa (na každý element

snímače). Elektrické pole, které se takto vytvoří, působí na vzniklé náboje

Coulombovými silami. Z toho vyplývá, že uvolněný náboj ve formě excitovaných

elektronů se díky vhodnému časování elektrických impulzů na jednotlivých elektrodách

snímače může pohybovat požadovaným směrem. Je tedy možné náboje, které na

jednotlivých elementech vznikly, postupně přesouvat strukturou snímače až na sběrnici,

která je kvantifikuje a převede na velikost elektrického napětí, které je dále

zpracováváno A/D převodníkem. Ten každému obrazovému elementu přiřadí celé číslo

v určitém rozsahu (např. u 8 bitových snímačů je rozsah od 0 do 255). Toto číslo pak při

digitálním zpracování obrazu vyjadřuje úroveň jasu daného elementu. Způsob vyčítání

náboje z matice CCD snímačů je znázorněn na Obrázku 2.


122

Obrázek 2 Princip vyčítání elektrického náboje z matice CCD snímačů [4]

Fotoaparát Nikon D40 je vybaven obrazovým snímačem s rozlišením 6 000 000

pixelů. Protože je snímač barevný a pro každý pixel potřebuje 4 samostatné MOS

elementy, pro každý snímek je nutné vyčíst 24 000 000 nábojů. Rozlišení snímače je 10

bitů, každý z nábojů je tedy kvantizován na jednu z 210 úrovní. To je poměrně velké

množství dat, které je třeba v relativně krátkém čase (fotoaparát umožňuje fotit sekvence

5 snímků za sekundu) zpracovat. Ačkoliv neznáme zapojení elektroniky snímače

fotoaparátu, na základě výše uvedených dat je možné předpokládat, že elektronické

obvody zpracovávající obraz budou pracovat na frekvencích v řádech desítek až stovek

MHz.

3 MOTIVACE K PROVEDENÍ EXPERIMENTU

Z popisu funkce CCD snímače je patrné, že k vyčítání náboje z matice MOS

elementů se používá modulované elektrické pole, které vytváří Coulombovské síly, jež

mají příslušné náboje přemístit na místo jejich zpracování. Vzhledem k tomu, že

elektrická složka elektromagnetického rušení je stejné fyzikální povahy, lze

předpokládat, že přemisťované náboje nebudou citlivé jen na časové průběhy napětí na


123

příslušných řídicích elektrodách, ale zároveň bude docházet k „chvění“ náboje v rytmu

frekvence elektromagnetického pole. Očekávaná skutečnost je navíc podpořena

několika experimenty provedenými v minulosti, například [5], kde autoři tvrdí, že CCD

snímače reagují i na slabá rušivá elektrická pole.

Další skutečností, který mluví ve prospěch velké citlivosti na zkoušku

prováděnou dle ČSN EN 61000-4-3 je fakt, že předpokládáme, že elektronika vyčítající

obraz pracuje na frekvencích v řádech desítek až stovek MHz. Zkouška odolnosti vůči

vnějšímu elektromagnetickému poli přitom začíná od frekvence 80 MHz. Je tedy možné

očekávat, že během zkoušky bude vygenerována vhodná frekvence, které bude

interferovat s řídicími signály CCD snímače takovým způsobem, že se tato interference

projeví ve snímaném obrazu.

4 POPIS EXPERIMENTU

Experiment proběhl dle požadavků normy ČSN EN 61000-4-3, pouze s tím

rozdílem, že nebyla kalibrována oblast homogenního pole dle předepsaného postupu,

který je poměrně zdlouhavý a z hlediska experimentu nebyl nutný. Rozměry

testovaného fotoaparátu byly dostatečně malé na to, aby postačilo snímání intenzity

rušivého pole pomocí vhodné sondy umístěné do blízkosti zkoušeného zařízení. Další

odchylka spočívala ve vzdálenosti vysílací antény od zkoušeného fotoaparátu. Norma

předepisuje minimální vzdálenost mezi vysílací anténou a zkoušeným zařízením

alespoň 3 metry. To umožňuje mimo jiné dosáhnout rozměrů oblasti homogenního pole

alespoň 1,5 x 1,5 metru. Experiment byl prováděn v Laboratoři elektromagnetické

kompatibility Univerzity Tomáše Bati ve Zlíně, která je vybavena zesilovači o výkonu

150 W. S tímto výkonem lze na vzdálenost 3 metrů pohodlně dosáhnout zkušební

úrovně 10 V/m (což pro naprostou většinu zkoušek postačuje, viz Tabulka 1). Náš

experiment ale vyžadoval dosažení vyšších intenzit a tak bylo přikročeno k tomu, že

anténa byla umístěna do vzdálenosti menší než 3 m a zároveň se předpokládalo, že

velikost oblasti homogenity pole nemusí být větší než cca 30 x 30 cm. Odchylky

v kalibraci zkušebního zařízení byly kompenzovány použitím zpětnovazební sondy

umístěné v těsné blízkosti fotoaparátu, pomocí které byl řízen zisk výkonových

zesilovačů tak, aby bylo v místě zkoušeného fotoaparátu dosahováno požadované

zkušební úrovně.

4.1 KONFIGURACE EXPERIMENTU

Schematické znázornění uspořádání experimentu je uvedeno na Obrázku 3. Popis

jednotlivých laboratorních instrumentů vyznačených na obrázku je uveden v Tabulce 2.

Samotná zkouška proběhla v několika cyklech. Zkoušený fotoaparát byl vždy umístěn

na laboratorním stole umístěném uvnitř bezodrazové komory, v souladu s požadavky na

konfiguraci laboratoře dle ČSN EN 55016. Protože byla uvnitř komory generována

elektromagnetická pole o intenzitách překračujících hygienické limity pro člověka, bylo

nutné vyřešit ovládání fotoaparátu na dálku. Za tímto účelem posloužil samostatný

notebook s ovládacím SW (1.B na Obrázku 3), který byl k fotoaparátu připojen pomocí

stíněného USB kabelu vyvedeného ven z bezodrazové komory prostřednictvím


124

vlnovodu v penetračním panelu komory. USB kabel byl jediný vodič spojený

s počítačem, napájení počítače probíhalo z vestavěného akumulátoru. Kvůli riziku, že

USB komunikace bude zarušena dříve, než dojde k zarušení CCD snímače počítače, byl

fotoaparát provozován v režimu s odloženou aktivací spouště. Doba odložení byla

nastavena na 20 sekund. Během nahrávání povelu do fotoaparátu bylo generování

rušivého pole pozastaveno.

Aby se rušivý jev dostatečně projevil, byla nastavena vysoká úroveň citlivosti

ISO, a to ISO = 1 600.

Fotoaparát byl během experimentu umístěn tak, aby osvětlovaná rovina CCD

snímače ležela rovnoběžně se směrem šíření rušivého pole, tj. objektiv fotoaparátu svíral

s podélnou osou vyzařovací antény úhel 90°.

4.2 PRŮBĚH EXPERIMENTU

Samotná zkouška byla několikrát cyklicky opakována při různých intenzitách

elektromagnetického pole a různých rušivých frekvencích, neboť fotoaparát pořídil

vždy jeden snímek s odloženou aktivací spouště. Při intenzitách pole 3 V/m a 10 V/m

byla anténa v souladu s ČSN EN 61000-4-3 umístěna ve vzdálenosti 3 metry od

zkoušeného fotoaparátu, pro dosažení úrovní 30 V/m a následně 50 V/m byla

k fotoaparátu přiblížena na vzdálenost cca 1,5 metru. Výsledek každé ze zkoušek byl

patrný hned, neboť řídicí SW fotoaparátu umožňoval okamžité zobrazení pořízeného

snímku. V poslední fázi byla za účelem zvýšení rušivého potenciálu

elektromagnetického pole změněna hloubka modulace rušivého signálu z 80 na 100 %.


125

Obrázek 3 Uspořádání experimentu

Tabulka 2. Laboratorní instrumenty znázorněné na obrázku 3

Prvek Popis

1.A Řídicí počítač se softwarem EMC 32, který umožňuje řízení a vizualizaci průběhu

experimentu

1.B Samostatný počítač (laptop) napájený z baterie. Tento počítač prostřednictvím softwaru

Nikoncontrol 3k dálkově ovládá spoušť fotoaparátu

2 Rohde & Schwarz SMA 100, generátor rušivého signálu s amplitudovou modulací

3.A Rohde & Schwarz OSP 130, reléové pole přepínající vstupy a výstupy bezodrazové

komory

3.B Rohde & Schwarz OSP 150, reléové pole přepínající vstupy a výstupy bezodrazové

komory

4.A Amplifier Research 150W1000, výkonový vysokofrekvenční zesilovač pro buzení vysílací

antény v rozsahu frekvencí 80 MHz až 1 GHz

4.B Amplifier Research 80S1G4, výkonový vysokofrekvenční zesilovač pro buzení vysílací

antény v rozsahu frekvencí od 1 do 4 GHz

5 Rohde & Schwarz HL 046E, výkonová vysílací anténa

6 ETS Lindgren HI 6105, izotropní sonda intenzity elektrického pole

7 ETS Lindgren HI 6113, převodník optického výstupu izotropní sondy elektrického pole na

USB komunikaci

8 Frankonia SAC 3 plus, bezodrazová komora

F Nikon D40, zkoušený fotoaparát

6

4.B

2 3.A

4.A

3.B

F 5

1.B

8

1.A

7


126

4.3 DOSAŽENÉ VÝSLEDKY

Během zkoušky se ukázalo, že fotoaparát zcela odolává běžným i větším

intenzitám elektromagnetického pole. Při běžných zkušebních úrovních 3 V/m a 10 V/m

nebyly patrné žádné odchylky v kvalitě pořízení snímků. Ta byla poměrně nízká, jak je

patrné z Obrázku 4, neboť při citlivosti ISO = 1 600 se již výrazně projevoval vlastní

šum CCD snímače a k němu připojené elektroniky.

Při zvýšení intenzity elektromagnetického pole na hodnoty 30 V/m a 50 V/m však

již k degradaci pořízených snímků přece jen docházelo. Nejpatrnější byl tento jev na

frekvencích okolo 82 a 112 MHz, které patrně korelují s některým z harmonických

násobků pracovní frekvence obvodů okolo CCD snímače. Jak je patrné z Obrázku 5, při

frekvenci 112 MHz, intenzitě pole 50 V/m a hloubce modulace 100 % došlo k již

výraznému zarušení snímaného obrazu, které se projevilo příčnými pruhy ve snímku.

Z charakteru obrazové vady lze dovodit, že zřejmě opravdu vznikla přímo na ploše CCD

snímače, neboť fotoaparát byl během měření umístěn tak, že rovina osvětlené plochy

CCD snímače byla rovnoběžná s vektorem šíření elektrického pole, tedy objektiv

fotoaparátu byl k ose antény otočen kolmo. Na povrchu CCD snímače při vyčítání

náboje z jednotlivých elementů tedy došlo k interferenci mezi řídicími signály a

postupující vlnou rušivého elektromagnetického pole. Nastavení fotoaparátu při

pořízení snímků na obrázcích 4 a 5 je uvedeno v Tabulce 3.

Obrázek 4 Snímek pořízený bez přítomného elektromagnetického rušení, patrný je jen šum obrazového

snímače při citlivosti ISO 1 600


127

Obrázek 5 Snímek pořízený v prostředí se silným elektromagnetickým rušení, detaily jsou uvedeny v

textu

Tabulka 3. Nastavení fotoaparátu při pořizování snímků na Obr. 4 a Obr. 5

Parametr Nastavení

Citlivost ISO 1 600

Čas expozice 1/640 s

Ohnisková vzdálenost 31 mm

Clona F/8

Tabulka 4. Podmínky, za kterých byl pořízen snímek na Obr. 5

Parametr Nastavení

Frekvence rušivého pole 82 MHz

Intenzita rušivého pole 50 V/m

Modulační frekvence 1 kHz

Hloubka modulace 100 %

5 ZÁVĚR

Z výsledků experimentu popsaného v tomto článku vyplynulo, že CCD snímače

jsou opravdu citlivé na vnější elektromagnetické pole pocházející od libovolného zdroje

elektromagnetického rušení. Míra citlivosti fotoaparátu ale byla menší, než bylo

očekáváno. To je způsobeno zřejmě propracovanou konstrukcí zkoušeného fotoaparátu,

kdy byl CCD snímač vybaven účinným stíněním elektromagnetického pole, alespoň

v rozsahu aplikovaných rádiových frekvencí.

Při aplikaci modulovaného rušení o intenzitě pole 50 V/m sice došlo k narušení

kvality snímaného obrazu, které se projevilo vznikem artefaktů ve výsledném snímku,

nedošlo ale k celkovému selhání snímače. Obraz ve snížené kvalitě byl stále použitelný.

Z toho vyplývá, že možnost zarušení obrazového snímače typu CCD je sice teoreticky i


128

prakticky možná, celkové oslepení kamery skrze zarušení CCD snímače je ale obtížně

realizovatelné. Během experimentu byl zkoušený fotoaparát ozařován

elektromagnetickým polem generovaným zesilovači o výkonu až 150 W, přičemž

vzdálenost mezi vysílací anténou a zkoušeným fotoaparátem byla poměrně malá –

přibližně 1,5 m.

LITERATURA

[1] MAXWELL, J. C.: A Treatise on Electricity and Magnetism. Londýn: Nature

(1873).

[2] HERTZ, H.: The Forces of Electric Oscillations, Treated According to Maxwell’s

Theory, Wiedemann’s Annalen, 36 (1889).

[3] ČSN EN 61000-4-3, Technická norma v platném znění. Úřad pro technickou

normalizaci, metrologii a státní zkušebnictví, Praha.

[4] Microscopy for you: Introduction to Charge-Coupled Devices. [online]. Dosupné

z: http://www.microscopyu.com/articles/digitalimaging/ccdintro.html

[5] DAHER, J. K., CHAMPION, G. H., SEIFERT, M. F.: Susceptibility of charge-

coupled devices to RF and microwave radiation, In IEEE Symposium on

Electromagnetic Compatibility, Anaheim, USA, 1992.

[6] Nařízení vlády ČR 117/2016 Sb.

[7] Nařízení vlády ČR 426/2016 Sb.

[8] ČSN EN 61000-6-1, Technická norma v platném znění. Úřad pro technickou

normalizaci, metrologii a státní zkušebnictví, Praha

[9] ČSN EN 55016, Technická norma v platném znění. Úřad pro technickou

normalizaci, metrologii a státní zkušebnictví, Praha

[10] Český obranný standard 599 902

http://www.microscopyu.com/articles/digitalimaging/ccdintro.html


129

VYŽITIE METÓDY KARS V RÁMCI OCHRANY OBJEKTOV

Andrej Raffaj1, Katarína Kampová2

ABSTRAKT Metóda KARS predstavuje kvalitatívnu metódu, ktorá využíva expertný odhad

posudzovateľa. Príspevok sa sústreďuje na použiteľnosť metódy v procese

posudzovania rizík pre získanie prehľadu o vzájomnom vzťahu medzi jednotlivými

rizikami a to na základe koeficientu aktivity a pasivity každého z rizík. Článok

poskytuje teoretický rámec pre pochopenie metodiky spracovania dát a interpretácie

výsledkov potrebných pre optimálne hodnotenia významnosti rizík zvoleným

prístupom. Na modelovom príklade je následne demonštrované praktické použitie

metódy.

Kľúčové slová: riziko, významnosť rizika, metóda KARS

ABSTRACT The method called KARS is a qualitative method that uses the expert evaluation of the

assessor. This article provides a closer look on its usage in security risk assessment

process in order to gain an risk relation overview based on the activity coefficient and

pasivity coefficient. The article provides the foundation for understanding the

methodology of data processing and results interpretation which is necessary for optimal

risks evaluation by this chosen approach. On the particular example method usage is

demonstrated.

Key words: risk, risk magnitude, KARS method

1 ÚVOD

K manažérstvu rizík existuje viacero prístupov, pričom samotným obsahom

procesu posudzovania rizík sa zaoberá široká škála autorov pôsobiacich v rôznych

oblastiach spoločenského života. Na základe nejednotného prístupu riešenia tejto

problematiky vznikla medzinárodná norma ISO 31000: 2018 Risk Management, ktorá

má za cieľ vymedziť jednotný prístup v danej problematike.

1 Andrej Raffaj, Ing., Žilinská univerzita v Žiline, Fakulta bezpečnostného inžinierstva, Katedra bezpečnostného

manažmentu, Univerzitná 8215/1, Žilina +421 513 6670, [email protected] 2 Katarína Kampová, Ing., Ph.D., Žilinská univerzita v Žiline, Fakulta bezpečnostného inžinierstva, Katedra





130

S cieľom ohodnotiť významnosť rizík je možné proces posudzovania rizík

vykonať kvalitatívne alebo kvantitatívne. Častokrát sa však stane, že s rôznych príčin

nie je možné získať relevantné údaje napomáhajúce kvantifikovať veľkosť rizika.

Dôležité je preto venovať zvýšenú pozornosť pochopeniu štruktúry kvalitatívnych

metód hodnotenia rizík. Jednou z nich je aj metóda KARS, ktorá sa javí ako čoraz

aktuálnejší nástroj manažérstva rizík, nakoľko v dôsledku turbulentných zmien v

prostredí pribúdajú nové riziká o ktorých zákonite chýbajú štatistické údaje potrebné pre

ich kvantitatívnu analýzu.

2 PROCES POSUDZOVANIA RIZÍK

V procese posudzovania rizík sa jednotlivé riziká systematicky identifikujú,

analyzujú a hodnotia. Identifikácia rizík predstavuje proces, kedy sa vytipujú činnosti,

procesy a veličiny, ktoré by mohli ovplyvniť bezpečnosť referenčného objektu [1].

V nasledovnej fáze analýzy sa dbá na pochopenie príčin rizík a ich možných

zdrojov, pričom sa vyhodnocuje finálna úroveň každého z rizík. Etapa hodnotenia rizík

je poslednou fázou procesu posudzovania, kedy sa stanovuje ich významnosť. Cieľom

je zistiť, ktoré z identifikovaných a analyzovaných rizík bude možné vzhľadom na

hodnotiace kritériá akceptovať, alebo bude potrebné prijať ďalšieho opatrenia s cieľom

zníženia neakceptovateľných rizík na požadovanú úroveň [2], [3].

Konečný výstup z hodnotenia rizík hovorí o tom, ktoré z rizík vyžadujú primárne

zaobchádzanie a priamo tak determinujú ďalšie kroky v oblasti efektívneho riadenia

rizík [4].

V nasledujúcich riadkoch sa bude pozornosť upriamovať na metódu KARS,

pričom sa podrobne objasní a vysvetlí postupnosť krokov v procese posudzovania rizík

vedúcich k získaniu relevantného prehľadu o významnosti rizík.

3 METÓDA KARS

Za tvorcu metódy KARS sa považuje Ing. Štefan Pacinda, PhD, ktorí pôsobí ako

vedúci pracoviska štúdia a jazykovej prípravy na Inštitúte ochrany obyvateľstva Lázně

Bohdaneč. Jeho zámerom bolo spracovať nástroj, ktorý umožní v relatívne krátkom čase

zistiť, ktorým rizikám je potrebné venovať sa prioritne vzhľadom k ostatným.

KARS reprezentuje kvalitatívnu metódu hodnotenie významnosti rizík.

Významnosť jednotlivých rizík vzíde zohľadnením ich vzájomného vzťahu, ktorou je

súvzťažnosť [5].

Výhodou metódy je, že k rizikám sa pri posudzovaní nepristupuje izolovane, ale

uplatňuje sa komplexný prístup, keďže sa súčasne pracuje so všetkými rizikami

v systéme. Výstup z metódy KARS poskytuje prehľad o tom, ktorým rizikám je

potrebné venovať najväčšiu pozornosť a prioritne sa im venovať s cieľom ich

eliminácie, respektíve zníženia na požadovanú úroveň.

Metodika stanovenia významnosti rizík Pre získanie prehľadu o kvalitatívnej významnosti rizík je nevyhnutné dodržať

nasledovný postup:

identifikovať a zaznamenať všetky relevantné riziká do prehľadnej podoby.


131

zostaviť maticu súvzťažnosti, pričom riziko v prvom riadku (R1X) je súčasne

zastúpené v prvom stĺpci (R1Y),

párovo porovnať všetky riziká navzájom s cieľom určiť vzájomnú

súvzťažnosť. Ak má riziko R1X potenciál vyvolať riziko R2Y, do matice sa

zaznačí hodnota 1 (v opačnom prípade 0),

vykonať súčty súvzťažnosti pre jednotlivé riziká (v riadkoch a stĺpcoch

matice súvzťažnosti) [6].

Maticu súvzťažnosti ilustruje Tabuľka 1.

Tabuľka 2 Matica súvzťažnosti rizík

Potom sa vypočíta tzv. koeficient aktivity a koeficient pasivity pre každé riziko.

Koeficient aktivity KA percentuálne vyjadruje riziká, ktoré môžu byť rizikom RX

vyvolané. Koeficient pasivity KP naopak percentuálne vyjadruje riziká, ktoré môžu

vyvolať riziko RX [4].

Pre výpočty koeficientov aktivity a pasivity sa využívajú nasledovné vzťahy:

KA = ∑ 1𝑅𝑋

𝑃𝑜č𝑒𝑡 𝑣š𝑒𝑡𝑘ý𝑐ℎ 𝑟𝑖𝑧í𝑘−1𝑥100 [%] (1)

KP = ∑ 1𝑅𝑌

𝑃𝑜č𝑒𝑡 𝑣š𝑒𝑡𝑘ý𝑐ℎ 𝑟𝑖𝑧í𝑘−1𝑥100 [%] (2)

graficky zobraziť významnosť rizík. Na os x sa nanášajú hodnoty

koeficientov aktivity KA a na os y hodnoty koeficientov pasivity KP [5].

Finálny krok spočíva vo výpočte umiestnenia osí O1 a O1, ktoré napomôžu

zatriediť riziká do 4 oblastí, respektíve kvadrantov [4].

Pre výpočet umiestnenie osí sa využívajú nasledovné vzťahy:

O1= KAMAX − 𝐾𝐴𝑀𝐴𝑋−𝐾𝐴𝑀𝐼𝑁

100 𝑥 60 (3)

O2= KPMAX − 𝐾𝑃𝑀𝐴𝑋−𝐾𝑃𝑀𝐼𝑁

100 𝑥 60 (4)

Každý z kvadrant reprezentuje rozličnú úroveň významnosti rizík, pričom slovný

popis rizík zatriedených do jednotlivých kvadrantov je nasledovný:

1. kvadrant: primárne a sekundárne nebezpečné riziká,

Riziko R1Y R2y R3Y Súčet

R1X -

R2x -

R3x -

Súčet


132

2. kvadrant: sekundárne nebezpečné riziká,

3. kvadrant: primárne nebezpečné riziká,

4. kvadrant: relatívne bezpečné riziká [6].

Neakceptovateľnými rizikami budú tie riziká, ktoré budú na konci procesu

posudzovania zaradené do 1. kvadrantu, poprípade 3. kvadrantu. Naopak za

akceptovateľné riziká sa budú považovať predovšetkým tie, ktoré sa budú nachádzať

v 4. kvadrante.

3.1 MODELOVÝ PRÍKLAD S VYUŽITÍM METÓDY KARS

S cieľom demonštrovať použitia metódy v rámci procesu posudzovania

významnosti rizík bolo zvolených 5 nasledujúcich rizík:

R1: Povodeň, kategorizované ako prírodné riziko,

R2: Krádež vlámaním, kategorizované ako riziko úmyselného spôsobenia

majetkovej ujmy,

R3: Únik chemických látok, kategorizované ako technologické riziko,

R4: Narušenie dodávok elektrickej energie, kategorizované ako

technologické riziko,

R5: Požiar, kategorizované ako technologické riziko.

V prvom kroku sa zostaví matica súvzťažnosti. Následne sa párovým

porovnaním ohodnotia potenciály rizík v riadku vyvolať riziká v stĺpci. Predpokladá sa,

že riziko R1 (Povodeň) má potenciál sekundárne spôsobiť riziko R3 (Únik chemických

látok). Rovnako sa odhaduje, že následkom povodne môže dôjsť k domino efektu,

konkrétne k narušeniu dodávok elektrickej energie.

Po ohodnotení sa sčítajú výsledky vzájomného vzťahu pre jednotlivé riziká.

Riadkový súčet pojednáva o tom, že riziko povodne (R1) môže sekundárne vyvolať 2

riziká (konkrétne R3 a R4), avšak nepredpokladá sa, že bude vyvolané niektorým

z ďalších identifikovaných rizík, čo je vyjadrené v stĺpcovom súčte hodnotou 0.

Výsledky zo vzájomného porovnania sú uvedené v Tabuľke 2.

Tabuľka 3 Matica súvzťažnosti rizík v systéme

Riziko 1. 2. 3. 4. 5. Súčet

1. Povodeň - 0 1 1 0 2

2. Krádež vlámaním 0 - 0 0 0 0

3. Únik chemických látok 0 0 - 0 1 1

4. Narušenie dodávok

elektrickej energie 0 1 0 - 0 1

5. Požiar 0 0 1 1 - 2

Súčet 0 1 2 2 1 6


133

Podľa vzťahov 1 a 2 sa pre zvolené riziká vypočítajú koeficienty aktivity a

koeficienty pasivity, ktoré súvzťažnosť rizík percentuálne vyjadrujú.

Hodnoty koeficientov sú zobrazené v Tabuľke 3.

Tabuľka 4 Percentuálne vyjadrenie koeficientov aktivity a pasivity

Koeficient [%] Riziko

1. 2. 3. 4. 5.

Aktivity Ka 50 0 25 25 50

Pasivity Kp 0 25 50 50 25

Najväčším koeficientom aktivity disponujú riziká R1 a R5, čo znamená, že

polovica zo všetkých rizík v systéme môže byť spomínanými rizikami vyvolaná.

Rozdiel je však v ich koeficientoch pasivity. Riziko R1 pravdepodobne nebude

vyvolané žiadnym z rizík, nakoľko jeho koeficient pasivity je 0. Riziko R5 môže byť

vyvolané 25 % zo všetkých identifikovaných rizík.

Hodnoty koeficientov aktivity a pasivity sa ďalej využijú aj pri grafickom

zobrazení. Po dosadení hodnôt do vzťahu 3 a 4 sa riziká graficky zotriedia do 4

kvadrantov významnosti, čo ilustruje graf súvzťažnosti na Obrázku 1.

Obrázok 4 Graf súvzťažnosti

0

10

20

30

40

50

60

70

80

90

100

0 10 20 30 40 50 60 70 80 90 100

KA (%)

KP

(%)

R3, R4

R1

R2

I.II.

IV. III.

O1

O2R5


134

Za riziká majúce najväčší potenciál vyvolať aj iné z rizík sú R3, R4 a R5, ktoré

boli zaradené do 1. kvadrantu. Nemenej dôležitým je riziko R1 patriace do 3. kvadrantu.

Sekundárne významným rizikom je R2. Prepis grafického zobrazenia sa nachádza v Tabuľke 4.

Tabuľka 5 Kategorizácia významnosti rizík

Kvadrant Významnosť Číslo rizika

I. Primárna a sekundárna R3, R4, R5

II. Sekundárna R2

III. Primárna R1

IV. Relatívne bezpečná -

4 ZÁVER

Článok pojednáva o možností využitia metódy KARS v manažérstva rizík, a to

konkrétne v procese posudzovania rizík s cieľom optimálneho ohodnotenia

významnosti bezpečnostných rizík.

Jedná sa kvalitatívnu metódu, ktorá sa využíva pre získanie prehľadu

o vzájomnom vzťahu medzi jednotlivými rizikami vyjadrený koeficientom aktivity

a pasivity. Determinujúcou podmienkou pre optimálne stanovenie významnosti rizík

s využitím metódy KARS sa javí precízna identifikácie rizík, ktorá musí zahrňovať

širokú škálu možných rizík.

Výhodou metódy KARS, že na potenciál jednotlivých rizík sa nenahliada

izolovane, ale aplikuje sa systémový prístup, ktorý zahŕňa vyjadrenie ich vzájomného

vzťahu. Nevýhoda spočíva v tom, že ak ohodnotenie súvzťažnosti párovým porovnaním

neprebehne správne, hodnoty koeficientov aktivity a pasivity budú značne skreslené. To

spôsobí, že konečné výsledky neposkytnú reálny prehľad o významnosti rizík. Ďalšou

nevýhodou sú totožné koeficienty aktivity a pasivity pre dve alebo viac rizík, čo spôsobí,

že nebude možné okamžite definovať, ktoré z týchto rizík je významnejšie.

Je potrebné zmieniť, že metóda KARS by sa mala uplatňovať pre získane

prvotného prehľadu o vzájomnom pôsobení jednotlivých rizík, respektíve vtedy, keď

absentujú ukazovatele pre kvantitatívne hodnotenie. Poskytuje efektívny nástroj aj

v prípade, že riziká sa kvantifikovali a je potrebné vyhodnotiť potencionálny domino

efekt.

POĎAKOVANIE





135

LITERATÚRA

[1] ŠIMÁK, L. 2006. Manažment rizík. [online]. Žilina, 116 s. [cit. 2019-10-10].

Dostupné z: http://fsi.uniza.sk/kkm/old/publikacie/mn_rizik.pdf

[2] BELAN, Ľ., 2015. Bezpečnostný manažment - Bezpečnosť a manažérstvo rizika

[online]. Žilina: EDIS - vydavateľstvo ŽU, 140 s. [cit. 2019-10-10]. Dostupné z:



2019. ISBN 978-80-554-1520-8.

[4] ISO 31000:2018, Risk management - Guidelines.

[5] ŽÁKOVSKÝ, J., 2015.Využití geografických informačních systémů v procesech

mapování hrozeb a rizik [online], [cit. 2019-10-10]. Dostupné z:

https://digilib.k.utb.cz/bitstream/handle/10563/33882/%C5%BE%C3%A1kovsk

%C3%BD_2015_dp.pdf?sequence=1&isAllowed=y

[6] JELŠOVSKÁ, K., a A. PETERKOVÁ, 2013.Využití geografických

informačních systémů v procesech mapování hrozeb a rizik [online], [cit. 2019-

10-10]. Dostupné z:

http://projects.math.slu.cz/AM/activ/soubory/opory/ResKrizi.pdf


https://digilib.k.utb.cz/bitstream/handle/10563/33882/%C5%BE%C3%A1kovsk%C3%BD_2015_dp.pdf?sequence=1&isAllowed=y

https://digilib.k.utb.cz/bitstream/handle/10563/33882/%C5%BE%C3%A1kovsk%C3%BD_2015_dp.pdf?sequence=1&isAllowed=y

http://projects.math.slu.cz/AM/activ/soubory/opory/ResKrizi.pdf


136

BAYESOVA ANALÝZA AKO METÓDA SPRESŇOVANIA

EXPERTNÝCH ODHADOV PRE TECHNIKY

BEZPEČNOSTNÉHO MANAŽMENTU

Lenka Siváková1 ,Zuzana Gašparíková2

ABSTRAKT Článok popisuje Bayesovu analýzu z pohľadu bezpečnostného manažmentu aj z

pohľadu matematického modelovania. Uvádza definície pojmu pravdepodobnosti a ich

rozdielne interpretácie pri stanovovaní mieri rizika expertami. Na dokreslenie uceleného

obrazu o možnosti znižovania mieri subjektivity vo vybraných technikách

bezpečnostného manažmentu uvádza jednoduchý príklad použitia Bayesovej analýzy

ako aplikáciu apriórnych a aposteriórnych odhadov.

Kľúčové slová: Bayesová analýza, Metóda Monte Carlo, expertné odhady

ABSTRACT Paper describes The Bayes analysis from the point of view of security management and

from the point of view of mathematical modeling. It provides different definitions of

probability and their different interpretations in terms of establishing the risk meassures

by the experts. To illustrate a comprehensive picture of the possibility of reducing the

level of subjectivity in selected security management techniques, it provides a simple

example of applying The Bayes analysis as an application of a priori and aposterior

estimates.

Key words: The Bayes Analysis, The Monte Carlo Method, Experts’ estimations

1 Lenka Siváková, Mgr., Pracovisko výskumu bezpečnosti, Žilinská univerzita v Žiline, Fakulta bezpečnostného

inžinierstva, Univerzitná 8215/1, Žilina +421 513 6617, [email protected]

2 Zuzana Gašparíková, Ing., Žilinská univerzita v Žiline, Fakulta bezpečnostného inžinierstva, Katedra

technických vied a informatiky, Univerzitná 8215/1, Žilina +421 513 6857, [email protected]




137

1 PRAVDEPODOBNOSŤ POUŽÍVANÁ V TECHNIKÁCH

BEZPEČNOSTNÉHO MANAŽMENTU

1.1 TECHNIKY BEZPEČNOSTNÉHO MANAŽMENTU

Jadro nášho skúmania tvoria techniky bezpečnostného manažmentu uvedené

v norme STN EN 31010:2010, ktoré majú buď kvantitatívne alebo kvantifikovateľné

výstupy. Spravidla sú to techniky používané na stanovovanie mieri rizika v rámci

skúmaných objektov. Miera rizika sa určuje ako kombinácia rôznych faktorov

vplývajúcich na možnosť (pravdepodobnosť), že sa realizuje žiadúca či nežiadúca

udalosť.

1.2 DEFINÍCIE PRAVDEPODOBNOSTI

V technikách bezpečnostného manažmentu používaných na určenie rizika, býva

toto riziko buď priamo alebo čiastočne definované pomocou pravdepodobnosti.

Frekventistická, Laplaceova, definícia pravdepodobnosti sa opiera o poznanie, že

pravdepodobnosť nejakého javu sa dá určiť na základe pozorovania. Táto definícia je

používaná v stochastických modeloch, napríklad pri modelovaní hodov kockou.

V oblasti bezpečnosti pomáha pri stanovovaní časov prekonávania bariér. Ďalšou

veľkou oblasťou aplikácie tejto definície je oblasť SAFETY, teda napr. bezpečnosti pri

práci, manažmnetu kontinuity a všade tam, kde máme možnosť počítať incidenty [1].

Kolmogorova (axiomatická) definícia pravdepodobnosti vychádza z radu

axiómov, ktoré sa ukazujú ako praktické pre prácu s pravdepodobnosťami.

Tabuľka 1. Axiómy Kolmogorovej pravdepodobnosti (Hogg,2004)

Axióm o nezápornosti

pravdepodobnosti

𝑃(𝐴) ≥ 0 Žiadna udalosť nemôže

mať zápornú

pravdepodobnosť.

Axióm o úplnosti 𝑃(Ω) = 1 Pravdepodobnosť

priestoru náhodných

udalostí je istá.

Axióm o nezávislých

udalostiach

𝑃(𝐴1 ∪ 𝐴2 ∪ … ∪ 𝐴𝑛) =

𝑃(𝐴1) + 𝑃(𝐴2) + ⋯ + 𝑃(𝐴𝑛)

Pravdepodobnosť, že

nastane aspoň jeden

z nezávislých javov je

rovná súčtu

pravdepodobností týchto

javov.

V kontexte tohto článku je využitie týchto definícií vhodné len na samotnú prácu

s už stanovenými pravdepodobnosťami, než na samotné ich určovanie.

V oblasti SECURITY nie je možné určovať pravdepodobnosť vždy

frekventisticky. Ak chceme odhadnúť pravdepodobnosť napadnutia objektu, nebudeme


138

pozývať útočníkov a počítať, koľko pokusov o narušenie bolo úspešných. Vtedy

pristupujeme k Bayesovej definícii pravdepodobnosti. Tá určuje mieru presvedčenia,

že je odhad hodnotiteľa, v našom prípade experta, správny. Je to forma stávky, ktorá,

nesmie narúšať axiómy Kolmogorovej definície pravdepodobnosti. Pracuje s funkciami

odhadu nazývanými estimátory [2].

2 BAYESOV PRÍSTUP

Bayesov prístup stanovovania pravdepodobností na základe odhadov zodpovedá

stanovovaniu rizika na základe expertných odhadov. Ak pristúpime k espertným

odhadom ako k apriéornym odhadom, môžeme priamo využiť Maximálny odhad

pravdepodobnosti (Maximal likelihood estmation), Maximálny aposteriórny odhad

pravdepodobnosti (Maximal a posterior probability estimate), Bayesov odhad (Bayes

estimator) a ďalšie. Pomocou generických algoritmov je možné prejsť od apriórnych

odhadov k aposteriórnym. A teda zmierniť mieru subjektivity zanesenú do modelu

expertným odhadom.

Bayesova analýza je „Štatistický postup, ktorý využíva údaje o rozložení

pravdepodobnosti (apriori distribúcia) pred tým, ako získame prístup k dátam určujúcim

pravdepodobnosť výsledku. Schopnosť Bayesovskej analýzy vyvodiť adekvátny

výsledok závisí od presnosti apriori distribúcie. Bayesovské siete dôveryhodnosti

modelujú príčiny a následky v rôznych prostrediach na základe pravdepodobnostných

vzťahov variabilných vstupov, z ktorých je možné odvodiť výsledok“ [3].

Bayesova analýza (Bayesove siete) sa v bezpečnostnom manažmente používajú

vtedy, keď je možne predpokladať vnútornú štruktúru skúmaného problému a je

potrebné popísať premenné, ktoré známe síce nie sú, ale sú dôsledkami niečoho, k čomu

dáta máme. Typickým príkladom je stanovovanie rizika. K dispozícii bývajú údaje o

počte a popise neželaných udalostí a na ich základe sa pokúšame stanoviť

pravdepodobnosti, že dôjde k obdobným situáciám.

Z odhadov stanovených expertami sa pomocou interpolácie zostaví odhad

parametrického rozdelenia pravdepodobnosti. Pričom sa snažíme minimalizovať

parametre parametrického rozdelenia pravdepodobnosti tak, aby sa od odhadovanej

funkcie hustoty pravdepodobnosti líšil minimálne vzhľadom na L_2normu. Ako je

uvedené v [4]

arg 𝑚𝑖𝑛𝑥 [∫ [𝑔(𝑥) − 𝑓(𝑥|𝜃)]2𝑑𝑥∞

−∞]

1/2 (1)

kde 𝑔(𝑥) je odhadovaná funkcia hustoty pravdepodobnosti,

𝑓(𝑥|𝜃) je parametrická hustota pravdepodobnosti,

𝜃 je parameter, cez ktorý sa snažíme minimalizovať odchýlku,

𝑥 reprezentuje hodnotu náhodnej premennej.

Potom, ako je stanovená odhadovaná funkcia hustoty pravdepodobnosti,

považujeme túto funkciu za apriórny odhad. Teda taký odhad rozloženia

pravdepodobnosti, ktorý bol urobený pred tým, ako bol konfrontovaný s akýmikoľvek

dátami. Následne využijeme metódu Bayesovskej aktualizácie na konfrontáciu odhadu


139

s dátami. Zapracujeme tak empirickú skúsenosť do existujúceho predpokladu. Tým sa

vytvorí aposteriórny odhad [5].

,,V modeli systému ochrany, kde pracujeme s parametrami, ktorých hodnoty

nepoznáme, ktoré vykazujú veľkú mieru neznámej náhodnosti a modelujú unikátne

situácie, prestavuje Bayesovský prístup možnosť pre využitie získaných empirických

dát pre podporu hodnotenia parametrov modelu a pomáha tak zlepšovať zostavený

model” [4].

Bayesovská aktualizácia vychádza z teórie Bayesovskej pravdepodobnosti a

platia pre ňu aj všetky axiómy Kolmogorovskej definície. Zároveň využíva Bayesov

vzorec o podmienenej pravdepodobnosti [4]:

𝑃(𝐵𝑘|𝐴) =𝑃(𝐵𝑘)𝑃(𝐴|𝐵𝑘)

∑ 𝑃(𝐵𝑖)𝑃(𝐴|𝐵𝑖)𝑛𝑖=1

=𝑃(𝐵𝑘)𝑃(𝐴|𝐵𝑘)

𝑃(𝐴) (2)

kde 𝑃(𝐵𝑘|𝐴) je aktualizované (aposteriórne) rozdelenie pravdepodobnosti pre systém

expertných odhadov 𝐵1, 𝐵2, . . . , 𝐵𝑛 na základe výskytu udalosti 𝐴,

P(𝐵𝑘) sú (apriórne) rozdelenia pravdepodobnosti,

P(A|𝐵𝑘 ) sú podmienené pravdepodobnosti výskytu javu 𝐴 za podmienky platnosti

expertného odhadu P(𝐵𝑘). Tiež označujú ako vierohodnosť (likelihood function).

Podmienkou je platnosť vety o úplnej pravdepodobnosti [4]:

∑ 𝑃(𝐵𝑘|𝐴)𝑛𝑘=1 = 1 (3)

2.1 PRÍKLAD NA BAYESOVU ANALÝZU

Majme parameter 𝐿1 reprezentujúci prekonanie mechanických zábranných

prostriedkov útočníkom na perimetri objektu. Ak útočník prekoná perimeter objektu,

potom 𝐿1 = 1, inak 𝐿1 = 0. Odhad pravdepodobnosti prekonania perimetra 𝑃(𝐿1 = 1)

závisí na type útočníka 𝑇1, … , 𝑇4. Odhad výskytu daného typu útočníka je vyjadrený

pravdepodobnosťami 𝑃(𝑇𝑘) (apriórne rozdelenie pravdepodobnosti). 𝑃(𝐿1 = 1|𝑇𝑘)je

potom odhadom pravdepodobnosti prekonania perimetra konkrétnym typom útočníka.

Nech sú tieto pravdepodobnosti stanovené expertným odhadom tak, ako je uvedené v

tabuľke 2.

Tabuľka 2. Apriórne pravdepodobnosti prekonania mechanických zábranných prostriedkov

Typ útočníka 𝑃(𝐿1 = 1|𝑇𝑘) 𝑃(𝑇𝑘)

𝑇1 0,2 0,4

𝑇2 0,4 0,3

𝑇3 0,6 0,2

𝑇4 0,8 0,1

Z tabuľky 2. Apriórne pravdepodobnosti prekonania mechanických zábranných

prostriedkov je teda zrejmé, že pravdepodobnosť toho, že útočník druhého typu sa

pokúsi narušiť priestor je 30%. (Alebo, že zo všetkých predpokladaných útočníkov sa


140

odhaduje, že 30% z nich sú druhého typu.) Ak sa útočník druhého typu rozhodne

vniknúť do objektu, odhaduje sa, že bude úspešný na 40%. Oproti štvrtému typu je teda

menej úspešný, ale má vyšší výskyt [6].

Na základe predpokladov, že jednotlivé typy útočníkov sú na sebe nezávislé,

môžeme aplikovaním axiómu o nezávislých udalostiach určiť celkovú pravdepodobnoť

prekonania 𝐿1 je ( 𝐿1 = 1) = ∑ 𝑃(𝐿1 = 1|𝑇𝑘) ∙ 𝑃(𝑇𝑘)𝑛𝑘=1 = 0,4. A z axiómu o úplnosti

𝑃( 𝐿1 = 0) = 1 − 𝑃( 𝐿1 = 1) = 0,6.. Ďalej predpokladajme, že došlo k narušeniu chráneného priestoru a útočník

prekonal mechanické zábranné prostriedky na perimetri 𝐿1. A teda nastala udalosť

𝐿1 = 1.

Empirická skúsenosť ovplyvní apriórne pravdepodobnosti 𝑃(𝑇𝑘) na aposteriórne

𝑃(𝑇𝑘|𝐿1 = 1).). Čiže doslova určí, aká je pravdepodobnosť toho, že sa do objektu

pokúsil preniknúť páchateľ typu 𝑘. Teda, že nastala udalosť 𝑇𝑘, keď nastala udalosť

𝐿1 = 1. Keďže ide o podmienenú pravdepodobnosť, aposteriórne pravdepodobnosti

stanovíme priamo dosadením do Bayesovej vety [7]:

𝑃(𝑇𝑘|𝐿1 = 1) =𝑃(𝑇𝑘) 𝑃(𝐿1=1│𝑇𝑘)

𝑃(𝐿1=1) (4)

Na základe empiricky pozorovanej udalosti sa pravdepodobnostný model zmení

nasledovne:

Tabuľka 3. Aposteriórny pravdepodobnostný model prekonania 𝐿1.

Typ útočníka 𝑃((𝐿1 = 1|𝑇𝑘)) 𝑃(𝑇𝑘| 𝐿1 = 1)

𝑇1 0,2 0,2

𝑇2 0,4 0,3

𝑇3 0,6 0,3

𝑇4 0,8 0,2

Na základe aktualizovaného prediktívneho rozdelenia pravdepodobnosti sa

zmení aj celková pravdepodobnosť prekonania 𝐿1 je 𝑃( 𝐿1 = 1) =∑ 𝑃(𝐿1 = 1|𝑇𝑘) ∙ 𝑃(𝑇𝑘| 𝐿1 = 1)𝑛

𝑘=1 = 0,5. A z axiómu o úplnosti 𝑃( 𝐿1 = 0) = 1 −𝑃( 𝐿1 = 1) = 0,5.

Bayesova aktualizácia teda umožňuje zo expertne stanovených odhadov

parametrov modelu zakomponovať rigoróznym spôsobom empirickú skúsenosť.

Modely používajúce Bayesovskú aktualizáciu je teda možné pozmeniť vždy, keď dôjde

k relevantnej udalosti a preto dokážu opakovane generovať inovované (aposteriórne)

pravdepodobnostné rozdelenie. Zároveň v týchto modeloch nie je potrebné vždy znovu

a znovu získavať expertné odhady.


141

3 ZÁVER

V článku bola zadefinovaná pravdepodobnosť pomocou najznámejších definícií.

Posledná, Bayesovská definícia priamo nadväzuje na metódu Bayesovskej aktualizácie.

Ďalej bol opísaný spôsob jej tvorby spôsob a výhody jej použitia pri zlepšovaní

expertnách odhadov používaných na určovanie mieri rizika v technikách

bezpešnostného manažmentu. Tento prístup bol ilustrovaný na jednoduchom príklade.

POĎAKOVANIE




LITERATÚRA


2019. ISBN 978-80-554-1520-8.

[2] STN ISO 31 000:2011 Manažérstvo rizika. Zásady a návod.

[3] STN EN 31010:2010 Manažérstvo rizika. Techniky posúdenia rizika.

[4] KAMPOVÁ, K., 2019, Kvantifikácia neurčitosti v modeloch systémov ochrany

majetku, habilitačná práca.

[5] HOFRIEITER, L. et al., 2013, Protection of Critical Transport Infrastructure, 1

ed. University of Zilina v Žilina / ED IS - ŽU publishing house v Žilina,

238 pp., ISBN 978-80-554-0803-3

[6] HOGG, Robert V.; CRAIG, Allen; MCKEAN, Joseph W. (2004). Introduction

to Mathematical Statistics (6th ed.). Upper Saddle River: Pearson. ISBN 978-0-

13-008507-8

[7] SIVÁKOVÁ, L., ZUBKOVÁ, A., PIELLOWSKI, W.: Application of a priori

and a posteriori estimate on risk assessment. In: Communications =

Komunikácie: scientific letters of the University of Žilina. - ISSN 1335-4205. -

Roč. 20, č. 2 (2018), s. 56-61.


142

VÝCHODISKOVÁ ANALÝZA VYBRANÝCH TECHNÍK

BEZPEČNOSTNÉHO MANAŽMENTU Z POHĽADU

ZNIŽOVANIA MIERY SUBJEKTIVITY POMOCOU

MATEMATICKÝCH METÓD

Lenka Siváková1, Tomáš Loveček2

ABSTRAKT Článok analyzuje vybrané techniky bezpečnostného manažmentu obsiahnuté v norme

STN EN 31010:2010 (2019). Popisuje vnášanie subjektivity do týchto techník pomocou

expertných odhadov a analyzuje možnosti ich transformácie do matematických

modelov. Na znižovanie miery subjektivity predkladá vybrané matematické metódy.

Kľúčové slová: bezpečnostný manažment, matematické modelovanie, expertné odhady,

objektivizácia

ABSTRACT The article analyzes selected safety management techniques specified in the standard

STN EN 31010: 2010 (2019). The article describes the introduction of subjectivity into

these techniques using expert estimates and analyzes the possibilities of their

transformation into mathematical models.

Key words: security management, mathematical modeling, experts’ estimations,

objectivization

1 ÚVOD

Dôsledkom nedostatku štatistických báz hodnôt parametrov, náročnosti výberu

vhodnej veličiny popisujúcej priebeh skúmaného javu alebo štruktúry skúmaného

objektu, náročnosti overovania hypotéz, nemožnosti opakovania experimentov a

ďalších špecifík, je v bezpečnom manažmente bežnou praxou využívanie odhadov

stanovených expertami na dopĺňanie chýbajúcich údajov. Každý expertný odhad je však

1 Lenka Siváková, Mgr., Pracovisko výskumu bezpečnosti, Žilinská univerzita v Žiline, Fakulta bezpečnostného

inžinierstva, Univerzitná 8215/1, Žilina +421 513 6617, [email protected] 2 Tomáš Loveček, prof., Ing., PhD., Katedra bezpečnostného manažmentu, Žilinská univerzita v Žiline, Fakulta

bezpečnostného inžinierstva, Univerzitná 8215/1, Žilina +421 513 6604, [email protected]




143

zaťažený chybou spôsobenou jedným alebo viacerými faktormi, medzi ktoré patrí:

subjektívnosť experta tvoriaceho odhad, nerešpektovanie pravidiel zostavovania

expertných odhadov, nedostatočný počet expertov, a pod. Pre zvýšenie exaktnosti

expertných odhadov je potrebné vytvoriť metodiku ich objektivizácie. Tento článok je

zameraný na analýzu techník opísaných v norme STN EN 31010:2010 (2019) z pohľadu

možnosti ich formulácie, ako problémov z oblasti matematického modelovania. A to

najmä ich roztriedenie podľa vhodnosti využívania odhadov formulovaných expertami

a možnosťami objektivizácie takýchto odhadov, ako prostriedku na zvýšenie exaktnosti,

všeobecnej aplikácie a špecializácie jednotlivých techník.

1.1 ANALÝZA MOŽNOSTÍ OBJEKTIVIZÁCIE VYBRANÝCH

TECHNÍK BEZPEČNOSTNÉHO MANAŽMENTU

Techniky bezpečnostného manažmentu sa z pravidla prispôsobujú prostrediu a

okolnostiam, v ktorých bývajú použité. Preto existuje veľké množstvo ich variácií a

neustále sa generujú nové spôsoby riešenia. Pre prehľadnosť budeme normu STN EN

31010:2010 (Manažérstvo rizika. Techniky posúdenia rizika) brať ako východiskový

bod na zostavenie základného kľúča triedenia techník bezpečnostného manažmentu,

ktoré majú kvantitatívne výstupy a sú vhodné pre našu analýzu. Zameriame sa na také

expertné odhady, ktoré sú buď samy o sebe kvantitatívne alebo je možné ich parametre

previesť na číselné hodnoty počas aplikácie vybranej techniky. Analyzujeme techniky

bezpečnostného manažmentu uvedené v norme STN EN 31010:2010 (2019).

Tieto techniky môžu mať kvantitatívne výstupy, sú jasne definované a z normy

vychádza aj ich základné použitie. Navyše pri ich tvorbe sa využívajú odhady

formulované expertami. Nesú teda v sebe určitú mieru subjektívnosti, o ktorej

odstránenie sa môžeme pokúsiť transformáciou týchto techník do matematických

modelov. Výsledky vytvorených modelov je možné následne vylepšovať pomocou

metód, o ktorých sa predpokladá, že by mohli viesť k objektivizácii expertných

odhadov. Týmto metódam sa budeme venovať v ďalšom texte a uvedieme aj názorný

príklad.

Pri podrobnejšom štúdiu normy je možné identifikovať aj niektoré iné techniky

bezpečnostného manažmentu, ktoré síce sú normou definované, ako techniky s

kvalitatívnymi výstupmi, ale zahŕňajú v sebe aj kvantitatívne hodnotenia (vytvorené

pomocou expertných odhadov). Medzi takého techniky patrí, napríklad Analýza vplyvu

na podniky (Business impact analysis). Táto technika: „Poskytuje analýzu toho, ako

môžu kľúčové riziká ovplyvniť organizáciu a identifikuje a kvantifikuje možnosti,

ktoré by boli nutné na ich zvládanie.“ (str. 26, ISO 31010) Týmito technikami sa v tomto

texte zaoberať nebudeme.

1.2 OBJEKTIVIZÁCIA TECHNÍK BEZPEČNOSTNÉHO

MANAŽMENTMANAŽMENTU

Vyššie uvedené techniky môžeme následne rozdeliť na tie, ktoré sú priamo

prepojené na metódy matematického modelovania a tie, ktorých matematickú

interpretáciu bude potrebné dodefinovať. Markovova analýza, Monte-Carlo analýza a


144

Bayesovská analýza už názvom indikujú matematické pozadie, ktorými je možné

modelovať nimi analyzované problémy. (Veľas, A. et al., 2019)

Zo štruktúry analýz typu: Analýza stromu porúch, Analýza stromu udalostí,

Analýza príčiny / následkov, Bow tie analýza, FMEA; vyplýva, že môžu byť

interpretované pomocou grafov. Z teórie grafov vieme, že vetvenie v týchto grafoch

generuje variácie riešení. Modely prešetrujúce kombinatorické možnosti vychádzajú z

distribučných úloh, ktoré pomáhajú riešiť hlavne logistické alebo priraďovacie

problémy. Preto budú pravdepodobne aplikovateľné aj na tieto analýzy.

Hodnotenie toxikologického rizika a FMECA kombinuje teóriu grafov so

stanovovaním rizík, a tým aj odhady pravdepodobností. Pri jeho matematickej

interpretácii je možné použiť techniky distribučných úloh a aj niektorú z funkcií odhadu,

tzv. estimátory. Na hodnotení rizík, a teda modelovateľná pomocou estimátorov, je

založená aj technika LOPA.

Analýzy spoľahlivosti, ako Spoľahlivosť údržby a Analýza spoľahlivosti

ľudského činiteľa (HRA), odhadujú spoľahlivosť určitých systémov a hodnotia ich

možné chyby. Pri ich matematickej interpretácii je preto možné použiť techniky

numerických metód pre stanovovanie odchýlok.

V tomto článku sa zaoberáme takými technikami bezpečnostného manažmentu,

ktoré v určitej fáze pracujú s nejakou mierou pravdepodobnosti. Či už ide o

stanovovanie rizika, kde pravdepodobnosť vystupuje ako jeho činiteľ, alebo o

pravdepodobnosť ako takú v rámci rôznych kontextov. Pravdepodobnosť ako taká sa dá

určiť napríklad na základe klasickej definície pravdepodobnosti (Laplace):

𝑃(𝐴) =|𝐴|

|Ω| (1)

kde 𝑃(𝐴) je pravdepodobnosť toho, že nastane jav 𝐴,

|𝐴| je početnosť výskytu javu 𝐴,

|𝛺| je početnosť všetkých výskytov všetkých možných javov

Pri tomto frekventistickom prístupe stanovujeme pravdepodobnosť

pozorovaním. Napríklad pri experimente, kde štatisticky vyhodnocujeme namerané

údaje. Klasickú definíciu pravdepodobnosti je preto vhodné používať najmä pri

stanovovaní prielomových časov pri prekonávaní bariér, ako ploty, dvere, múry a pod.

Praktickejšia, Bayesovská definícia pravdepodobnosti, pristupuje k určovaniu

pravdepodobnosti na základe odhadu miery presvedčenia. Hodnotiteľ vkladá do odhadu

svoje presvedčenie o tom, že sa jeho odhad vyplní. Čiže je to akási forma stávky. Z toho

vychádzajú aj algoritmy popísané v (Siváková, 2018), ktorým zodpovedá stanovovanie

funkcií odhadu, tzv. estimátory a ďalšie matematické metódy, ako:

Lineárna regresia, Metóda najmenších štvorcov, Maximálny odhad

pravdepodobnosti (Maximal likelihood estmation), Maximálny aposteriórny odhad

pravdepodobnosti (Maximal a posterior probability estimate), Bayesov odhad (Bayes

estimator), prognostické metódy, fuzzy logika, techniky matematickej štatistiky a

pravdepodobnosti, metódy matematickej analýzy, metódy analýzy časových radov.


145

2 ZÁVER

Problematika tvorby expertných odhadov v oblasti týkajúcej sa ochrany osôb a

majetku je založená na nedostatku štatistických báz hodnôt parametrov, náročnosti

výberu vhodnej veličiny popisujúcej priebeh skúmaného javu alebo štruktúry

skúmaného objektu, náročnosti overovania hypotéz, nemožnosti opakovania

experimentov. Na autentifikáciu pravdivosti teoretických záverov sa preto používajú

modely, ktoré môžu mať rôzne formy. Do modelov vstupujú odhady parametrov tvorené

expertami. Každý expertný odhad je zaťažený subjektívnosťou experta, ktorý odhad

tvoril. Tá spôsobuje chyby modelu a nestabilitu riešenia. Na základe analýzy expertných

odhadov v oblastiach týkajúcich sa ochrany osôb a majetku a možností ich

objektivizácie, sme identifikovali jeden zo spôsobov zvyšovania objektívnosti modelov

vychádzajúcich z expertných odhadov parametrov.

POĎAKOVANIE




LITERATÚRA


2019. ISBN 978-80-554-1520-8.

[2] STN ISO 31 000:2011 Manažérstvo rizika. Zásady a návod.

[3] STN EN 31010:2010 Manažérstvo rizika. Techniky posúdenia rizika.

[4] HOFRIEITER, L. et al., 2013, Protection of Critical Transport Infrastructure, 1

ed. University of Zilina v Žilina / ED IS - ŽU publishing house v Žilina,

238 pp., ISBN 978-80-554-0803-3

[5] HOGG, Robert V.; CRAIG, Allen; MCKEAN, Joseph W. (2004). Introduction

to Mathematical Statistics (6th ed.). Upper Saddle River: Pearson. ISBN 978-0-

13-008507-8

[6] SIVÁKOVÁ, L., ZUBKOVÁ, A., PIELLOWSKI, W.: Application of a priori

and a posteriori estimate on risk assessment. In: Communications = Komunikácie

: scientific letters of the University of Žilina. - ISSN 1335-4205. - Roč. 20, č. 2

(2018), s. 56-61.


146

VYUŽÍVANIE VYBRANÝCH KOEFICIENTOV NA MERANIE

REGIONÁLNYCH DISPARÍT VO VÝSKUME BEZPEČNOSTI

Viktor Šoltés*

ABSTRAKT Problematika bezpečnosti sa v súčasnej spoločnosti stáva kľúčovou témou. Proces

globalizácie so sebou priniesol aj vznik nových rizík a ohrození, ktoré môžu bezpečnosť

negatívne ovplyvňovať. Keďže bezpečnosť je ovplyvnená rôznymi aspektmi, aj jej

vnímanie občanmi môže byť rôzne. Využívaním vhodných vedeckých metód je možné

subjektívne vnímanie bezpečnosti občanmi objektivizovať. Na tento účel je nevyhnutné

využívať interdisciplinárnych charakter bezpečnosti a na jej meranie použiť nástroje aj

z iných vedných disciplín. Jednou z oblastí, ktorá je s bezpečnosťou úzko prepojená je

ekonomická oblasť. Keďže ekonomická, ale aj bezpečnostná situácia je závislá od

územia, na ktorom ju skúmame, je nevyhnutné pri jej výskume vnímať aj jej regionálny

kontext. Príspevok sa zaoberá popisom vedeckých metód využívaných v ekonomickej

sfére na výskum regionálnych disparít a ich možno aplikáciou pri výskume bezpečnosti.

Kľúčové slová: Bezpečnosť, región, disparity, vedecké metódy.

ABSTRACT Security issues is becoming a key issue in today's society. The process of globalization

has created new risks and threats that can negatively affect security. As security is

influenced by different aspects, its perception by citizens can also be different. By using

appropriate scientific methods, the subjective perception of security by citizens can be

objectified. For this purpose, it is essential to use the interdisciplinary nature of security

and to use tools from other disciplines to measure it. One area closely linked to security

is the economic area. As the economic and security situation depends on the territory in

which it is examined, it is necessary to perceive its regional context in its research. The

paper deals with the description of scientific methods used in the economic sphere for

research of regional disparities and possibilities of their application in security research.

Key words: Security, region, disparities, scientific methods.

* Viktor Šoltés, Ing. PhD., Žilinská univerzita v Žiline, Fakulta bezpečnostného inžinierstva, Katedra

bezpečnostného manažmentu, Univerzitná 8215/1, 010 26 Žilina, +421 41 513 6656, [email protected]



147

1 ÚVOD

Bezpečnostnú situáciu na určitom území a v určitom čase je možné vyjadriť

objektívne prostredníctvom vybraných indikátorov bezpečnosti, ale aj subjektívne

prostredníctvom jej vnímania samotnými obyvateľmi. Každý človek môže bezpečnosť

vnímať individuálne na základe kritérií, ktoré si sám stanoví. Vnímanie bezpečnosti

odbornou verejnosťou taktiež závisí od vednej disciplíne, z pohľadu ktorej sa odborník

na bezpečnosť pozerá. Sociológia, kriminológia, psychológia, ekonómia a iné vedné

disciplíny môžu mať na bezpečnosť v konkrétnom priestore a čase iný názor. Práve

preto je možné povedať, že bezpečnosť má interdisciplinárny charakter a je ovplyvnená

rôznymi aspektmi v spoločnosti. Jedným z aspektov, ktorý vplýva na bezpečnosť je

sociálno-ekonomická situácia, ktorú je možné vyjadriť prostredníctvom vybraných

indikátorov. Aj samotnú bezpečnosť je možné vyjadriť prostredníctvom vybraných

indikátorov, pričom za kľúčový indikátor, ktorý ovplyvňuje vnímanie bezpečnosti

občanmi najviac je kriminalita.

V kontexte vývoja spoločnosti zohráva kľúčovú rolu aj otázka vyrovnávania

regionálnych rozdielov. Výskum vývoja regionálnych rozdielov je možné realizovať

z rôznych hľadísk. Na meranie príjmovej nerovnosti ekonómovia využívajú rôzne

koeficienty. Ich aplikácia je však značne rozsiahlejšia a možné aj v oblasti bezpečnosti.

2 BEZPEČNOSŤ

Pojem bezpečnosť sa ako samostatný pojem nedá definovať. Všeobecne je možné

povedať, že sa jedná o stav systému, kedy sú riziká plynúce z procesov odstránené alebo

znížené na minimum [1]. Presnejšiu definíciu pojmu bezpečnosť je možné získať až po

vyšpecifikovaní toho, o akú bezpečnosť, resp. bezpečnosť koho sa jedná.

Bezpečnostné prostredie je „časť spoločenského prostredia, v ktorom sú

podmienky existencie a vývoja sociálneho subjektu, jeho činnosti, vzťahy a záujmy

determinované bezpečnosťou“ [2]. Jedná sa o geopoliticky relatívne ucelené územie,

ktoré je okrem bezpečnosti podmienené aj sociálno-ekonomickými, kultúrno-

historickými a inými činiteľmi.

V bezpečnostnom prostredí, v konkrétnom čase a priestore, v dôsledku interakcie

aktérov a vplyvu činiteľov prostredia vzniká určitá bezpečnostná situácia. Tá je určená

interakciou relevantných referenčných objektov v bezpečnostnom prostredí medzi

sebou, činiteľov bezpečnostného prostredia medzi sebou a činiteľov bezpečnostného

prostredia a referenčných objektov bezpečnostného prostredia [3].

2.1 INDIKÁTORY BEZPEČNOSTI

Bezpečnostnú situáciu v regióne zásadne ovplyvňujú rôzne aspekty. Ide o

ukazovatele, resp. indikátory bezpečnosti, ktoré charakterizujú úroveň bezpečnosti

určitého systému. Pojem indikátor vo všeobecnosti označuje viditeľný jav, trend alebo

skutočnosť, ktorý indikuje stav alebo stupeň niečoho, ťažko pozorovateľné spoločenské

zmeny alebo umožňuje iné javy predvídať (pouličné nepokoje indikujú napätie) [4].

Indikátory bezpečnosti je možné definovať ako „merateľné prevádzkové premenné,


148

ktoré môžu byť využité na popis rozsiahlejšieho javu alebo časti skutočnosti“. Je možné

rozlíšiť dva druhy indikátorov bezpečnosti [5]:

Reaktívne indikátory, ktoré vyjadrujú počet bezpečnostných udalostí za určité

obdobie (po prekonaní kritických hodnôt signalizujú zhoršenie bezpečnostnej

situácie v lokálnom prostredí). Medzi tieto indikátory patrí napríklad pouličná

kriminalita (mravnostná, majetková), vandalizmus, násilná kriminalita,

drogová kriminalita, a pod.

Prediktívne indikátory, ktoré sa zaoberajú monitorovaním prevádzkových

procesov so zameraním na ich kritické miesta a potenciálne nehody.

Zameriavajú sa na väzbu manažmentu na bezpečnosť, vnímanie

nebezpečenstva a stupňov prevádzkových rizík, dôveru vo vyšetrovanie

nehôd, efektivitu komunikácie o bezpečnosti v rámci organizácie, efektivitu

riadenia krízových situácií, a pod.

Z vyššie uvedeného je zrejmé, že na vnútorné bezpečnostné prostredie štátu a

regionálnu bezpečnostnú situáciu majú vplyv predovšetkým reaktívne indikátory.

2.2 BEZPEČNOSŤ REGIÓNU

Z hľadiska skúmania bezpečnosti je možné región chápať ako ktorýkoľvek iný

referenčný objekt. Z toho dôvodu je nevyhnutné spájať skúmanie bezpečnosti regiónu

so všetkými aspektmi, ktoré majú na túto bezpečnosť regiónu vplyv. Bezpečnosť v

regióne je ovplyvnená vzájomným pôsobením dvoch hlavných činiteľov [6]:

referenčný objekt s prostriedkami ochrany, ktoré je možné kvantifikovať a

stanoviť ich zraniteľnosť,

ohrozenia nachádzajúce sa v prostredí, ktoré môžu mať aj latentnú formu.

Za bezpečnosť regiónu je možné považovať taký stav bezpečnostnej situácie a

činiteľov bezpečnosti, kedy sú vytvorené priaznivé podmienky pre existenciu a rozvoj

každého ďalšieho referenčného objektu nachádzajúceho sa na území tohto regiónu [4].

Z tohto dôvodu sa bezpečnosť regiónu môže hodnotiť na základe viacerých

indikátorov [6]:

indikátory všeobecnej bezpečnosti,

sociálno-ekonomické indikátory,

sociálno-demografické indikátory,

univerzálne indikátory bezpečnosti.

Medzi indikátory všeobecnej bezpečnosti je možné zaradiť reaktívne indikátory

bezpečnosti. Okrem kriminality sem možno zaradiť aj požiarovosť, dopravné nehody a

podobne. Sociálno-ekonomické indikátory vypovedajú predovšetkým o ekonomickej

stránke regiónu (patrí tu nezamestnanosť, chudoba, index príjmovej nerovnosti a

podobne). Medzi sociálno-demografické indikátory patrí natalita, mortalita, migrácia a

podobne [6].

Bezpečnosť regiónu, ktorú je možné kvantifikovať na základe reaktívnych

indikátorov, je ovplyvnená sociálno-ekonomickými, ale aj sociálno-demografickými

indikátormi. Mieru závislosti a vplyvu sociálno-ekonomických indikátorov na

bezpečnosť nie je možné jednoznačne stanoviť. Dôvodom je veľké množstvo sociálno-


149

ekonomických indikátorov, ale aj ďalšie vonkajšie vplyvy, ktorými sú tieto indikátory

charakterizované (predovšetkým sociálno-demografickými indikátormi).

Úlohou regiónov je prijímať opatrenia na to, aby sa bezpečnosť obyvateľov ich

územia zvyšovala. To je možné dosiahnuť aj prostredníctvom znižovania kriminality a

efektívnymi opatreniami prevencie kriminality.

3 MOŽNOSTI MERANIA BEZPEČNOSTNÝCH REGIONÁLNYCH

DISPARÍT

Na zistenie vývoja regionálnych rozdielov (disparít) je možné využiť viacero

metód. Regionálne disparity je možné skúmať pomocou súboru koeficientov. Medzi

koeficienty, ktoré slúžia primárne na porovnávanie ekonomických disparít patrí Giniho

koeficient, variačný koeficient alebo aj Theilov koeficient. Napriek tomu ich uplatnenie

môže byť širšie. Príkladom môže byť využitie týchto koeficientov pri zisťovaní a

sledovaní regionálnych rozdielov z hľadiska kriminality.

Smerodajná odchýlka, alebo tiež štandardná odchýlka, je mierou variability a

hovorí o tom, ako široko sú rozložené hodnoty v množine. Je druhou mocninou rozptylu,

ktorý je jednou z najpoužívanejších mier variability a je definovaný ako aritmetický

priemer zo štvorcov odchýlok od aritmetického priemeru súboru pre rozsah súboru N.

Rozptyl sa vypočíta podľa vzorca 1 [7]:

N

x

i xxN 1

22 )(1

(1)

kde: N je rozsah základného súboru,

x je aritmetický priemer hodnôt.

Smerodajná odchýlka je teda druhá odmocnina rozptylu a je vyjadrená v

rovnakých jednotkách ako sledovaný znak. Ide o často využívanú mieru na meranie

medziregionálnej variability, ktorú využíva aj Eurostat. Vzťah pre jej výpočet je

uvedený vo vzorci 2:

2 (2)

Variačný koeficient je relatívnou mierou disperzie odvodenou od smerodajnej

odchýlky. Ide teda o podiel štandardnej odchýlky a priemeru veličín. Je vhodnejším

nástrojom pre komparatívne analýzy, pretože nie je závislý od nameraných hodnôt

vstupných indikátorov [8].

Giniho koeficient vznikol ako štatistický model, ktorý upozornil na rozdiely v

dôchodkoch obyvateľov. Model popisoval rozdiely medzi reálnymi príjmami

obyvateľov a spravodlivým rozdelením príjmov obyvateľstva [9]. Jeho využitie však je

omnoho širšie a možno ho využiť aj v rôznych iných vedných disciplínach. Hodnota sa

koeficientu sa pohybuje od 0 po 1, pričom čím viac sa Giniho koeficient blíži k 1, tým

je diferenciácia väčšia, naopak nízke hodnoty Giniho koeficientu naznačujú, že v

spoločnosti prevládajú vyrovnávacie tendencie [10]. Giniho koeficient je dvojnásobok


150

plochy medzi ideálnou a skutočnou Lorenzovou krivkou. Pri jeho výpočte je teda možné

vychádzať z nasledujúceho vzťahu, uvedeného vo vzorci 3 [8]:

N

i

N

j

jiini yyyn

G1 1

22

1 (3)

kde: n vyjadruje celkový počet observačných (územných jednotiek),

yi je hodnota sledovaného indikátora v i-tej jednotke,

yj je hodnota sledovaného indikátora v j-tej jednotke,

y je aritmetický priemer sledovaného indikátora.

Theilov koeficient je využívaný predovšetkým na posudzovanie miery príjmovej

nerovnosti. Avšak je možné ho využiť aj na účely poukázania na neusporiadanosť

skúmaného objektu. Podobne ako Giniho koeficient je však využívaný predovšetkým v

ekonomických analýzach. Matematicky ho je možné vyjadriť ako vážený priemer

podielov príjmov podľa nasledujúceho vzorca 4:

n

i

i

n

j

j

i

x

x

x

xT

1

1

ln. (4)

kde: xi vyjadruje príjem i-tej skupiny,

�̅� vyjadruje priemerný príjem v spoločnosti,

n vyjadruje počet príjmových skupín.

Minimálne hodnoty sú dosahované vtedy, keď všetky hodnoty sú identické.

Naopak, maximálne hodnoty nadobúda ak sa skúmaný prvok koncentruje len v jednej

jednotke.

Obrázok 1 znázorňuje vývoj regionálnych disparít z hľadiska kriminality podľa

variačného koeficientu.


151

Obrázok 1 Vývoj variačného koeficientu charakterizujúceho nerovnosť kriminality

Na základe koeficientov nerovnosti možno povedať, že regionálne disparity z

hľadiska celkovej kriminality sa postupne mierne znižujú. Napomáha tomu

predovšetkým znižovanie regionálnych disparít násilnej a ekonomickej kriminality.

Mimoriadne nestabilne pôsobí vývoj disparít mravnostnej kriminality, ktorej trend nie

je možné jednoznačne určiť. Podobne je na tom aj ostatná kriminalita, ktorá však z

dlhodobého hľadiska má prevažne klesajúci charakter (s výnimkou v roku 2015).

Mierne stúpajúci trend disparít v posledných štyroch rokoch je možné pozorovať pri

majetkovej kriminalite. Zostávajúca kriminalita je vo všetkých regiónoch takmer

rovnaká a nie sú zreteľné veľké nerovnosti. Vývoj nerovností kriminality podľa Giniho

koeficientu, ale aj podľa Theilovho koeficientu kopírujú vývoj variačného koeficientu.

4 ZÁVER

Problematika vyrovnávania regionálnych rozdielov je zväčša spojená

s ekonomickými činiteľmi. Regionálne rozdiely sa však neprejavujú len v ekonomickej

oblasti. Jednou z oblastí, kde sa regionálne rozdiely môžu prejavovať je aj oblasť

bezpečnosti. Bezpečnosť je možné vyjadriť prostredníctvom rôznych indikátorov.

Občania ju však vnímajú predovšetkým prostredníctvom kriminality. Explicitné

metódy, ktorými je možné merať regionálne rozdiely z hľadiska bezpečnosti, resp.

kriminality však neexistujú. Práve preto je nevyhnutné na meranie týchto disparít využiť

metódy, ktorými sú regionálne disparity merané bežne. Medzi takéto metódy je možné

zaradiť koeficienty, ktoré sa využívajú predovšetkým na meranie regionálnych disparít

z hľadiska príjmov. Využitím variačného koeficientu, Giniho koeficientu a Theilovho

koeficientu pri skúmaní regionálnych disparít z hľadiska bezpečnosti sa potvrdila ich

aplikovateľnosť aj v bezpečnostných vedách.

0

0,1

0,2

0,3

0,4

0,5

0,6

0,7

0,82

00

0

200

1

200

2

200

3

200

4

200

5

200

6

200

7

200

8

200

9

201

0

201

1

201

2

201

3

201

4

201

5

201

6

Variačný koeficient

kriminalita

násilná kriminalita

mravnostná kriminalita

majetková kriminalita

ostatná kriminalita

zostávajúca kriminalita

ekonomická kriminalita


152

POĎAKOVANIE

Príspevok bol spracovaný v rámci riešenia projektov VEGA 1/0768/19 a VEGA

1/0628/18.

LITERATÚRA

[1] REITŠPÍS, J. a kol.: Manažérstvo bezpečnostných rizík. Žilina: EDIS 2004. 296

s.

[2] Bezpečnostná stratégia Slovenskej republiky z roku 2005

[3] HOFREITER, L.: Manažment ochrany objektov. Žilina : EDIS 2015. 229 s

[4] HOFREITER, L.: Indikátory bezpečnosti v regionálnom prostredí. Žilina:

Žilinská univerzita 2014. 60-68 s. In: Rozvoj Euroregiónu Beskydy VIII.

[5] BELAN, Ľ.: Bezpečnostný manažment. Bezpečnosť a manažérstvo rizika. 1. časť

– Bezpečnosť. Žilina: Žilinská univerzita v Žiline 2015. 193 s.

[6] HOFREITER, L., BYRTUSOVÁ, A.: Indikátory bezpečnosti. Zlín: Radim

Bačuvčík – VeRBuM 2016. 134 s.

[7] RIMANČÍK, M.: Štatistické metódy. Košice 2000. [online]. Dostupné na:

http://rimarcik.com/navigator/metody.html

[8] MATLOVIČ, R., MATLOVIČOVÁ, K.: Vývoj regionálnych disparít na

Slovensku a problémy regionálneho rozvoja Prešovského kraja. Prešov:

Prešovská univerzita v Prešove 2005. 66-88 s. In: Prírodné vedy, Folia

geographica, 2005. XLIII, 8.

[9] BYRTUSOVÁ, A.: Use of the selected index metod for assessing the safety level.

Warsaw: Jagiellonian Institute 2015. 19-39 s. In: Security indicators in social

environment.

[10] MICHÁLEK, A.: Vybrané metódy merania regionálnych disparít. Bratislava:

Geografický ústav SAV 2012. 219-235 s. In: Geografický časopis, 2012, No. 3.


153

POLICEJNĚ BEZPEČNOSTNÍ TECHNOLOGIE Z POHLEDU

METOD VÝZKUMU A VZDĚLÁVÁNÍ V BEZPEČNOSTNÍM

MANAGEMENTU

Jaroslav Tureček*

ABSTRAKT S všeobecným technickým rozvojem roste i množství nejrůznějších druhů technických

prostředků využívaných policejně bezpečnostními silami a často speciálně pro tyto síly

konstruovaných či alespoň přizpůsobených. Vědy humanitního typu, především právní,

bývají základní potřebou pro policejně bezpečnostní síly. Avšak podcenění významu

policejně bezpečnostní techniky v oblasti výzkumu a vzdělávání v bezpečnostním

managementu by mohlo mít neblahé důsledky. Není nutné, a hlavně ani možné mít

v oblasti vzdělávání policejně bezpečnostního managementu vysoké nároky na znalosti

policejně bezpečnostních technologií. Pro efektivní využívání policisté a bezpečnostní

pracovníci musí nezbytně rozumět základním principům interakce přístroje či nástroje

s vnějším okolím, převážně základním fyzikálním principům jeho činnosti.

Kľúčové slová: Policejní vzdělávání, policejní technika.

ABSTRACT With a technical development grows the number of different types of technical means

used by police security forces. These means are often specially designed or adapted for

police security forces. Humanities, especially legal sciences, are a basic need for police

security forces. However, underestimating the importance of police security technology

in research and education in security management could have harmful consequences. It

is not necessary and above all possible to have high demands on the knowledge of police

security technologies in the police security management education. For its effective use,

however, its users must necessarily understand the basic principles of interaction of the

instrument with the external environment, mainly the basic physical principles of its

operation.

Key words: Police education, police technology.

* Jaroslav Tureček, doc. RNDr., Ph.D., Ambis. Vysoká škola., Katedra bezpečnosti a práva, e-mail:

[email protected]



154

1 ÚVOD

S všeobecným technickým rozvojem roste i množství nejrůznějších druhů

technických prostředků využívaných policejně bezpečnostními silami a často speciálně

pro tyto síly konstruovaných či alespoň přizpůsobovaných. Tato technika1 pomáhá

zásadním způsobem zefektivnit činnost policejně bezpečnostních sil a často by úspěšná

snaha o udržování veřejného pořádku a úspěšný boj proti některým neustále se

zdokonalujícím formám kriminality i terorismu byl bez ní nemyslitelný. Někdy se tento

technologický2 faktor stává dokonce již rozhodujícím, podobně jako je tomu u techniky

v oblasti vojenské. Vojenská technika jako věda má již svoje pevné místo ve vojenském

vysokém školství, vědeckých knihovnách či výzkumných a vývojových ústavech.

Podcenění významu policejně bezpečnostní techniky v oblasti vědní by však mohlo mít

neblahé důsledky. Rozvoj techniky, i policejní, je trvale závislý na vědeckém poznání,

především přírodovědném. A opačně, moderní experimentální přírodní vědy jsou

závislé na předpokladech technického rázu. Ve druhé polovině 20. století postupně

splývá věda (především přírodní) s technikou a v některých případech otázka o

vzájemném podílu vědy a techniky i ztrácí smysl. [2] To, že technika musí být založena

na vědeckém výzkumu a vývoji, na poznávání přírodních zákonů, je obsaženo už i v

moderních definicích techniky.3 Též podcenění významu policejně bezpečnostní

techniky v oblasti vzdělávání v bezpečnostním managementu by však mohlo mít

neblahé důsledky. Pro policejně bezpečnostní síly obecně bývají nosné právní vědy.

Není nutné a hlavně ani možné mít v oblasti vzdělávání policejně bezpečnostního

managementu vysoké nároky na znalosti policejně bezpečnostních technologií.

Příslušníci a pracovníci policejně bezpečnostních sil v drtivé většině případů nebudou

policejně bezpečnostní techniku sami konstruovat, vyrábět a opravovat. Nemusí ani

rozumět všem technologiím daným přístrojem či nástrojem využívaným. Pro jeho

efektivní využívání musí však nezbytně rozumět základním principům interakce

přístroje či nástroje s vnějším okolím, převážně základním fyzikálním principům jeho

činnosti.

1 Technika je souhrn výrobních a pracovních prostředků, postupů, oborů. Viz [1]. 2 V současné době se ve společenských vědách pojmy techniky a technologie

významově sbližují (v angličtině se na obojí vztahuje společný termín „technology“).

V češtině se však v přírodovědných oborech výraz technologie používá pro speciální

výrobní postupy, proto budeme nadále dávat přednost pojmu technika. Zde je užito

výrazu „technologický“, aby se zdůraznilo, že na mysli byl současný stav vývoje

techniky a ne způsob („umění“) provádění něčeho vůbec. Srovnej [1] a [2]. 3 Např.: „Společnosti, kterým se říká technologické či moderní či „vysoce

industrializované“ jsou společnosti, v nichž je technika (technologie)

institucializována v ekonomice založené na výzkumu a vývoji, to znamená

společnosti, ve kterých vědci a inženýři ... mají přispívat k bohatství národů“ [3];

Nebo: „Technika je souhrn lidských činností, pracovních postupů a prostředků,

založených na poznání přírodních zákonů, .....“ [4]


155

2 ČLENĚNÍ POLICEJNĚ BEZPEČNOSTNÍ TECHNIKY

Určitý počet druhů typicky policejně bezpečnostní techniky je vědecky řešen v

rámci kriminalistiky. Některé druhy techniky, byť pro policejně bezpečnostní činnost

důležité, nejsou pro policejně-bezpečnostní účely zvlášť vyvinuté ani výrazněji

složitějším způsobem přizpůsobené a jejich problematika bývá řešena v rámci jiných

přírodovědně-technických oborů. To se například týká obecně letecké a automobilové

techniky, informační techniky, zbraní, spojení, záznamu zvuku a obrazu apod.

Samostatnou vědeckou pozornost si však zasluhuje policejně bezpečnostní

technika jako například nesmrtící zbraně, technické prostředky zásahu proti davovým

nepokojům, detektory pro bezpečnostní prohlídku osob, zavazadel a zásilek a vůbec

všechny prostředky mechanické a elektronické ochrany objektů, komplexní řešení

policejního hlídkového automobilu, technické prostředky pro získávání a ochranu

informací, nástrahová technika, překonávání zabezpečovací techniky apod. Neznalosti

této techniky pak vedou k tomu, že hlavní důraz se klade na naplnění početních stavů

policejně bezpečnostních sil a jejich vybavení se odkládá stranou. Přitom mnoho úkolů

by s moderní policejně bezpečnostní technikou lépe zvládl podstatně menší počet

příslušníků či zaměstnanců při celkově menších finančních nákladech, alespoň z

dlouhodobějšího hlediska. Pokud opět použiji analogii s armádou, tak ta už si dávno

uvědomila, že klást důraz na početní stav lidí, kteří mají jinak k dispozici vesměs

zastaralou techniku, mnohdy i nezpůsobilou činnosti, je v dnešní době směšné.

Tak, jak je policejně bezpečnostní technika nedílnou součástí policejně

bezpečnostní činnosti, tak i přírodní a technické vědy neodvratně vstupují do systému

policejně bezpečnostních věd.

Je zřejmé, že i teorie technických prostředků policejně bezpečnostních sil (neboli

policejně bezpečnostní techniky) a metod jejího použití, opírající se o přírodní a

technické vědy, je významnou součástí teorie policejně bezpečnostní činnosti.

Policejně bezpečnostní technika totiž velmi zásadně ovlivňuje především:

A) přímé poznávání. Toto přímé poznávání blízké policejně bezpečností situace

(PBS) policejně bezpečnostními orgány (PBO), často ovlivňují zvláště různé

pozorovací, měřící či analytické přístroje, detektory apod. V tomto případě

přírodní vědy zásadně ovlivňují i samotnou teorii poznání. Obzvlášť velká

pozornost by se pak měla věnovat především tématům, kdy se policejní

technika a metody jejího použití výrazně odlišují od techniky z jiných oblastí.

Pro názorný příklad si můžeme uvést alespoň jedno takové typické téma, kdy

se policejní technika pro přímé poznávání a metody jejího použití výrazně

odlišují od techniky pro poznávání v jiných oblastech lidské činnosti policejní

techniku bezpečnostních prohlídek osob, zavazadel a objektů.

B) zpracování, uchovávání a předávání informací. Zde hraje hlavní úlohu

především počítačová, spojovací a dokumentační technika. Tato technika

prodělává neustálý prudký rozvoj a je též zásadně významná pro činnost

policejních orgánů. Avšak odlišnosti této policejní techniky od podobné

techniky z většiny jiných oblastí lidské činnosti jsou malé vzhledem k celkové

složitosti takové techniky. Policejně bezpečnostní orgány jsou jen jedním z

mnoha uživatelů této techniky, při jejímž vývoji je snaha o co největší


156

univerzálnost a kompatibilitu. Výjimkou jsou některá speciální softwarová

řešení pro potřeby policejně bezpečnostních orgánů. (Nutno připomenout, že

bylo mluveno o policejní technice z této oblasti, nikoli o samozřejmé nutnosti

teoretického řešení zjišťování, shromažďování a využívání policejních

informací.)

C) efektivní provádění služebních úkonů, zákroků a opatření. V oblasti

policejně bezpečnostních úkonů a zákroků hrají hlavní úlohu především

policejně bezpečnostní nesmrtící zbraně i zbraně smrtící, zadržovací technika,

technika ochrany, kriminalistická technika, technika mobility apod. V oblasti

policejně bezpečnostních opatření, konkrétně preventivních, je zřejmě

nejvýraznějším příkladem technika ochrany objektů - mechanická a

elektronická, ale i dopravně - bezpečnostní technika apod. Detekce pohybu

osob či měření rychlostí vozidel apod.

Záhodno poznamenat, že výčty nelze udělat úplné a hranice rozdělení samozřejmě

nebudou nikdy ostré. Navíc v oboru bezpečnostních technologií existují celé

bezpečnostní systémy, které zasahují do všech třech výše uvedených skupin A, B a C.4

Tak je tomu ostatně i v jiných vědních oborech.

3 PŘÍKLAD MOŽNÝCH NEDOSTATKŮ V OBLASTI

TECHNOLOGIÍ BEZPEČNOSTNÍCH PROHLÍDEK

Pro příklad si uveďme jen některé nedostatky u tak vážné záležitosti, jako je

detekce zbraní a výbušnin u osob a v jejich příručních zavazadlech. [7] Současné

bezpečnostní prohlídky osob a jejich příručních zavazadel se většinou skládají z

průchozího detektoru kovů, rentgenu, ručního detektoru kovů a někdy z detektoru

stopových částic výbušnin5. Vzhledem ke zhruba třicetinásobnému rozdílu mezi

průchozím a ručním detektorem kovů v jejich pořizovacích cenách láká bezpečnostní

management nasadit u vstupu do objektu větší počet bezpečnostního personálu, ale

pouze s ručními detektory kovů. Neuvědomuje si, že bezpečnostní prohlídka ručním

detektorem trvá podstatně déle a v konečném výsledku se nouzové řešení prodraží. A

navíc bude vážně ohrožena bezpečnost, neboť se začnou tvořit fronty, prohlídky budou

více obtěžující kontrolované osoby, poroste nervozita a tak se stane, že bude například

u kontrolované osoby ručním detektorem kovů vyhledán kovový předmět a

kontrolovaná osoba bude ihned automaticky puštěna dále. V jeho blízkosti ale může být

ukryt další větší kovový předmět. Ručním detektorem kovů se sice mohou docela přesně

vyhledat kovové předměty, těžko se ale odhaduje jejich velikost. Velikost signálu je

totiž u nich daleko více závislá na proměnlivé vzdálenosti detektor – kovový předmět,

4 Například systémy biometrické identifikace osob [5] nebo systémy identifikace

motorových vozidel [6].

5 Podrobnější vysvětlení principů téměř veškeré techniky detekční techniky, jejíž

přednosti a nedostatky jsou v tomto článku analyzovány, lze nalézt v učebnici [8] nebo

také ve skriptech [7]


157

než na velikosti předmětů. A drobných kovových předmětů mívají kontrolované osoby

u sebe bezpočet. Měla by ale znovu projít průchozím detektorem kovů, neboť teprve

negativní detekce tímto detektorem nám zaručuje, že kontrolovaná osoba nemá u sebe

žádný větší kovový předmět, který by mohl být například malou střelnou zbraní. Někdy

má zase průchozí detektor kovů nastavenu příliš vysokou citlivost, což vede k vysokému

počtu falešných poplachů a obsluha detektoru k němu ztrácí důvěru. Není vhodné býti

konkrétní, ale existují i případy, že pro prohlídku intenzivního proudu osob, většinou s

menšími příručními zavazadly, byly použity pouze průchozí a ruční detektory kovů –

bez pásových rentgenových přístrojů! Samozřejmě, že toto řešení mělo za následek

potřebu vyššího počtu bezpečnostního personálu bezpečnostní prohlídky a v provozní

špičce se tvořily velké fronty. Kontrolované osoby byly žádány, aby otvíraly svá

příruční zavazadla, jejichž obsah pak byl členem bezpečnostního personálu ručně

prohledáván. Toto právo ruční prohlídky by mělo být využíváno pouze pro zavazadla s

nejasným obsahem zjištěným na rentgenu. Takto se zbytečně zasahovalo do soukromí

všech kontrolovaných osob. A co hlavně, touto bezpečnostní prohlídkou byl osmkrát (!)

pronesen cvičný nástražný výbušný systém. Nikdy nebyl odhalen. Tyto nedostatky jsou

ukázkou spíše nepochopení významu bezpečnostní techniky nebo nedokázání prosadit

nákup této techniky u vrcholového managementu přesvědčivým vysvětlením potřeby a

ekonomických nákladů z dlouhodobějšího hlediska. Často se totiž zapomíná, že

zaměstnávat několik lidí navíc po několik let je mnohdy dražší než i dosti nákladné

technické zařízení.

Lze uvést i příklady nesprávného či spíše nedostatečného využívání již

zakoupené nákladné techniky. Někdy si totiž management myslí, že problém byl

vyřešen nákupem a instalací výše jmenované rentgenové techniky. U vyhodnocování

rentgenových obrazů kontrolovaných zavazadel je obzvláště velkým problémem

monotónnost této práce. K tomu se ještě přidává časový stres v provozní špičce. Pokud

není rentgen vybaven automatickou projekcí nebezpečných položek nebo nejsou

dostatečně často nasazovány cvičné nástražné výbušné systémy, přidává se k tomu i

malá motivace k práci. Důležitý je i výcvik obsluhujícího personálu, který by měl mít

praxi nejen ve vyhodnocování rentgenových obrazů zavazadel s neškodnými položkami,

ale i praktické znalosti rentgenových obrazů nástražných výbušných systémů a zbraní a

znalosti možných způsobů jejich technického maskování6. Při pořizování cvičných

nástražných výbušných systémů (či pouze jejich rentgenových obrazů) by se mělo

vycházet nejen z komerčních nabídek, ale aktivně využívat i daleko širších možností.

Všechen personál přímo vykonávající bezpečnostní prohlídku by měl dobře znát nejen

ovládání, ale i fyzikální principy využívané techniky. Taktéž je zapotřebí sledovat a

vyhodnocovat automatickou detekci větších kovových předmětů a výbušnin a dle potřeb

(počet falešných poplachů, druhy hrozícího nebezpečí) nastavovat vhodně alarmové

prahy. Při používání detektorů stopových částic se vzorky občas zbytečně odebírají vně

zavazadla a přitom by nebylo o moc zdlouhavější je odebrat přímo z vnitřku zavazadla,

především přímo z položek, které se obsluze rentgenu jevily jako podezřelé. Zvláštní

důraz by měl být kladen na odběr vzorků od elektronických zařízení, jako notebooky,

videokamery, fotoaparáty, ale i menší zařízení jako mobilní telefony nebo kapesní

6 Nejen před rentgeny, ale i například výbušnin před detektory stopových částic apod.


158

počítače, které se dají snadno upravit na roznětný systém. Taky se zapomíná, že řídící

software detektorů stopových částic nebývá od výrobců nastaven na detekci všech

existujících výbušných složek (bylo by to i technicky obtížné). Vedoucí management

bezpečnostní prohlídky musí průběžně vyhodnocovat největší rizika a případně určit

novou látku, kterou je zapotřebí detekovat. Ta se pak musí analyzovat detektorem

stopových částic7. Pokud je její naměřená charakteristika (nebo charakteristika některé

její typické složky) dostatečně výrazná a odlišná od běžných látek, může se nahrát do

řídícího softwaru pro detekci a automatický alarm. Za zvážení stojí i dodatečná možnost

nahrání charakteristiky užívaných značkovacích látek. To nemluvíme o znalostech, že

příslušně vytvarovaný kus plastické výbušniny nebude automatickou detekcí u většiny

rentgenů odhalen, o maskování proti detektorům stopových částic apod.

4 ZÁVĚR

Policejně bezpečnostní technika pomáhá zásadním způsobem zefektivnit činnost

policejně bezpečnostních sil a často by úspěšná snaha o udržování veřejného pořádku a

úspěšný boj proti některým neustále se zdokonalujícím formám kriminality i terorismu

byl bez ní nemyslitelný. Někdy se tento technologický faktor stává dokonce již

rozhodujícím, podobně jako je tomu u techniky v oblasti vojenské. Vojenská technika

jako věda má již svoje pevné místo ve vojenském vysokém školství, vědeckých

knihovnách či výzkumných a vývojových ústavech. Pro policejně bezpečnostní síly

obecně bývají nosné vědy humanitního typu. Podcenění významu policejně

bezpečnostní techniky v oblasti výzkumu a vzdělávání v bezpečnostním managementu

by však mohlo mít neblahé důsledky. Není nutné a hlavně ani možné mít v oblasti

vzdělávání policejně bezpečnostního managementu vysoké nároky na znalosti policejně

bezpečnostních technologií. Příslušníci a pracovníci policejně bezpečnostních sil

v drtivé většině případů nebudou policejně bezpečnostní techniku sami konstruovat,

vyrábět a opravovat. Nemusí ani rozumět všem technologiím daným přístrojem či

nástrojem využívaným. Pro jeho efektivní využívání musí však nezbytně rozumět

základním principům interakce přístroje či nástroje s vnějším okolím, převážně

základním fyzikálním principům jeho činnosti.

POĎAKOVANIE

Tento příspěvek vznikl v rámci projektu mezinárodního vědeckovýzkumného úkolu

„Analýza využitia donucovacích prostriedkov vo vybraných policajných službách“

signatury VÝSK. 246 Akadémie Policajného zboru v Bratislavě.

LITERATÚRA

[1] KRAUS, J. PETRÁČKOVÁ, V.: Akademický slovník cizích slov. Praha:

Academia, 1995, 837 s. ISBN 80-200-0607-9

7 Pokud to daný typ umožňuje.


159

[2] DROZENOVÁ, W.: Technika a lidské hodnoty. Praha: Vydavatelství ČVUT,

1995, 51 s. ISBN 80-01-01284-0. str. 11

[3] DURBIN, P.: Introduction: Conflicting Interpretations of Technology and

Society. In: Research in Philosophy and Technology, 1984, 7. S. xii - xxii

[4] Encyklopedický slovník. Praha: Odeon, 1. vyd. 1993, 1253 s. ISBN 80-207-0438-

8 KOLEKTIV AUTORŮ

[5] RAK, Roman, Vašek MATYÁŠ a Zdeněk ŘÍHA. Biometrie a identita člověka

ve forenzních a komerčních aplikacích. Praha: Grada, 2008. ISBN 978-80-247-

2365

[6] KOLITSCHOVA, P. KERBIC, J. RAK, R. Aspekty ochrany identifikačních

štítků motorových vozidel. Soudní inženýrství. Roč. 29, 3/2018, s. 20 – 24, ISSN

1211-443X

[7] TUREČEK, J. Technické prostředky bezpečnostních služeb II - Detektory pro

bezpečnostní prohlídku osob, zavazadel a zásilek. 1. vyd., Praha: PA ČR, 1998.

100 s. ISBN 80-85981-81-5

[8] TALLO, A. a kol. Technické systémy a prostriedky polície. 1. vyd. Bratislava:

Akadémia policajného zboru v Bratislave, 2000. 384 s. ISBN 80-8054-186-8


160

KLASIFIKACE ČINNOSTI PROJEKTANTA

Jan Valouch*

ABSTRAKT Cílem následujícího článku je prezentace analýzy rozsahu a obsahu profesních výkonů

a činnosti projektantů a tím zároveň vymezení rozsahu služeb, které projektanti

poskytují (mohou poskytovat) v rámci projektové činnosti. Pod pojmem výkon se v této

souvislosti rozumí činnosti, které musí být vykonány, aby bylo dosaženo určeného cíle

(např. zajištění přípravy zakázky, zpracování projektové dokumentace, zajištění

autorského dozoru atd.).

Klíčová slova: Projektování, slaboproudé systémy, projektový dokumentace.

ABSTRACT The aim of the following article is to present the scope and content of professional

performances and activities of designers and thus to define the scope of services that

designers provide (can provide) within the project activities.

In this context, the term performance refers to activities that must be performed in order

to achieve the intended objective (eg ensuring the preparation of the contract, processing

of project documentation, ensuring the author's supervision, etc.).

Key words: Designing, low-voltage systems, project documentation.

1 ÚVOD

V rámci projektování staveb, objektů a zařízení je možno definovat pojem výkon

(profesní výkon) jako soubor činností, které musí být vykonány, aby bylo dosaženo

určeného cíle (např. zajištění přípravy zakázky, zpracování projektové dokumentace,

zajištění autorského dozoru atd.) [1]. Příspěvek představuje analýzu rozsahu a obsahu

profesních výkonů a činnosti projektantů a tím zároveň vymezení rozsahu služeb, které

projektanti poskytují (mohou poskytovat) v rámci projektové činnosti.

* Jan Valouch, Ing. Ph.D., Univerzita Tomáše Bati ve Zlíně, Fakulta aplikované informatiky, Ústav

bezpečnostního inženýrství, 576 035 250, [email protected]



161

Uvedené vymezení profesních výkonů a činností bývá v praxi zpracováváno

formou standardů, např. Standardy profesních výkonů a souvisejících činností, které v

rámci České republiky zpracovává Česká komora architektů a Česká komora

autorizovaných inženýrů a techniků [1]. Takové standardy slouží pro všechny

zúčastněné osoby v rámci výstavby (investor, developer, zadavatel, stavebník,

zhotovitel, organizace, státní správa) v procesu územního plánování, projektování

a realizace staveb. Standardy představují přehledné materiály jako zdroj informací pro

použití do smluv (zejména v rámci stanovení předmětu plnění a cen) s klienty a pro

proces posuzování a schvalování dotčenými orgány a státní správou [2].

Profesní výkony a jejich členění bývá zpracováváno pro jednotlivé typy staveb

(pozemní, inženýrské, technologické, dopravní, vodohospodářské atd.). Projektování

poplachových systémů je v této souvislosti jednou ze součástí projektování výše

uvedených typů staveb, nejčastěji staveb pozemních. V dalších částech článku jsou

proto uváděny výkony projektantů v oblasti projektování objektů pozemních staveb jako

celek. Rozsah a obsah jednotlivých činností projektantů slaboproudých systémů včetně

systémů poplachových se použije přiměřeně s ohledem na profesní elektrotechnické

požadavky.

Podrobnější klasifikace staveb, objektů a zařízení specifikují tzv. základní

kategorie. V rámci těchto kategorií jsou elektrotechnická zařízení zařazena do speciální

kategorie technika prostředí. Následující tabulka č. 1 prezentuje kategorizaci staveb,

objektů a zařízení.

Stavba - stavební dílo prováděné zpravidla na staveništi jako souhrn stavebních

prací, včetně dodávek technologického zařízení a montáží. Za stavbu se považuje rovněž

její část (stavební objekt), přístavba, nástavba nebo stavební úprava [4].

Stavbou se rozumí veškerá stavební díla, která vznikají stavební nebo montážní

technologií, bez zřetele na jejich stavebně technické provedení, použité stavební

výrobky, materiály a konstrukce, na účel využití a dobu trvání [5].

Objekt (stavební objekt) - je zpravidla prostorově, funkčně a technicky

definovaný celek na úrovni stavby nebo její části [4]. Stavební objekt je výsledkem

stavební výroby, je to prostorově ucelená, účelově vymezená samostatná část stavby

způsobilá bezpečného užívání a provozu. Rozeznáváme stavební objekty pozemní a

inženýrské [5].


162

Tabulka 1 Kategorizace staveb, objektů a zařízení [3], upravil Valouch 2019

Zařízení (technologické zařízení) - soubor strojních zařízení, zabezpečující

ucelený dílčí technologický proces, který může být výrobní (výsledkem procesu je

určitý výrobek), pomocný výrobní (výsledek procesu nevchází hmotně do výrobku,

např. výroba energií) nebo obslužný výrobní (z hlediska vlastního výrobního procesu

nevýrobní, např. doprava, kontrola jakosti). Zařízeními jsou rovněž technologie, které

Kategorie Charakteristika staveb, objektů a zařízení

Pozemní stavby, objekty a zařízení (obecná kategorie)

• stavby pro bydlení, administrativní stavby pro veřejnou správu, pro komerční sféru, pro dopravu, obchod,

• stavby sakrální, sportovní, školské, zdravotnické, • stavby pro výrobu, skladování, výzkum, služby atd.

Inženýrské stavby, objekty a zařízení

• vodohospodářské stavby, • stavby městského inženýrství, odpadového hospodářství, • stavby pro hospodaření s plyny a kapalinami, • mosty, tunely, kolejové a nekolejové dopravní stavby atd.

Technologické stavby, objekty a zařízení

• elektrorozvodné stavby (silnoproud, slaboproud), • telekomunikační a radiokomunikační stavby.

Nosné konstrukce • konstrukce pro pozemní, inženýrské a technologické stavby,

Technika prostředí • mechanická zařízení (vodovody, plynovody, kanalizace, ústřední topení,chlební, vzduchotechnika, požární zařízení- stabilní hasicí zařízení),

• elektrotechnická zařízení (silnoproudá, slaboproudá, spojová telekomunikační a radiokomunikační zařízení, zařízení pro měření a regulaci).

Stavební fyzika, průzkum a konzultace

• stavebně tepelná technika, akustika, ochrana proti hluku a vibracím, • světelná technika- osvětlení, geotechnice průzkum, stavební průzkum,

statika, archeologický průzkum, • stavebně historický průzkum, posuzování vlivu na životní prostředí (EIA-

Environmental Impact Assessment), • krajinný průzkum, biologický průzkum, energetický audit atd.

Inženýrská geodézie • vytyčení a zaměření stavby a staveniště, vybudování vytyčovací sítě, • pozorování a měření posunů staveb, kontrola osazení konstrukčních prvků, • zaměření a kontrolní měření skutečného provedení stavby a objektů, • určování objemů při zemních pracích, určení objemu skládek materiálu atd.

Požární bezpečnost • zpracování požárně bezpečnostního řešení, rozdělení objektu do požárních úseků,

• stanovení požárního rizika a určení stupňů požární bezpečnosti, • posouzení stavebních výrobků a konstrukcí z hlediska hořlavosti a požární

odolnosti, stanovení odstupových vzdáleností (tj. proluk mezi budovami) vymezujících tzv. požárně nebezpečný prostor,

• požárně- bezpečnostní zařízení- zdůvodnění návrhu, požadavky, • technická a technologická zařízení a jejich požární bezpečnost atd.

Interiérová tvorba • návrh interiéru stavebního, nestavebního, výstavnického, scénického (divadelní, filmové, televizní).

Krajinářská architektura • stavby a úpravy zahrad, krajiny, • projekty územních systémů ekologické stability.


163

zajišťují speciální nevýrobní procesy (např. zařízení pro zdravotnictví, školství,

laboratoře, opravny) a doplňkové procesy (např. rozvod kapalin a plynů, rozvod

elektrické energie) [4].

Kategorizace staveb, objektů a zařízení vychází ze základního členění užívaného při

projektování staveb a z ustálené typologie ČKA (Česká komora architektů) a ČKAIT

(Česká komora autorizovaných inženýrů a techniků činných ve výstavbě).

Každý projektant, bez ohledu na odbornost, by měl mít základní přehled o dalších

profesích v rámci staveb, neboť řada problémů v rámci zpracování projektové

dokumentace, stavebního řízení a realizace stavby bývá zapříčiněna špatnou

koordinací jednotlivých profesí.

2 TERMINOLOGIE PROFESNÍCH VÝKONŮ

Pro snadnější orientaci a pochopení textu dalších částí článků, jsou níže uvedeny

základní pojmy spojené s činností projektantů. Uvedené pojmy vychází především

z profesních publikací ČKA a ČKAIT [1] [2] [5] a stavebního zákona [6].

Projektant - v souladu s §22 odst. 4 stavebního zákona, označení nositele

projektové činnosti, fyzické či právnické osoby. Dále rovněž označení účastníka

výstavby.

Termín projektant je dále používán ve významu fyzické osoby, a to buď

autorizované osoby vykonávající činnost podle §158 (Vybrané činnosti ve výstavbě)

stavebního zákona (projektovou činnost), nebo v obecném pojetí ve významu fyzické

osoby bez ohledu na konkrétní postavení (hlavní projektant, zodpovědný projektant).

Z pohledu nositele zakázky může být projektant v postavení svobodného povolání,

OSVČ (osoba samostatně výdělečně činná) nebo v postavení obchodní firmy. V rámci

závazkových vztahů, je projektant považován za zpracovatele dokumentace [5] [6].

Hlavní projektant - autorizovaná osoba, kterou stavebník pověřil koordinací

projektové dokumentace stavby zpracovávané více projektanty, nebo koordinací

autorského dozoru. Výkon činností hlavního projektanta může smluvně zajistit

stavebník. Stavební úřad může ve stavebním řízení hlavního projektanta přizvat.

Zodpovědný projektant - osoba, která odpovídá za část dokumentace, kterou

zpracovala (dle oboru autorizace).

Oprávněná (autorizovaná) osoba - je autorizovaný architekt, inženýr nebo

technik (v souladu se zákonem č. 360/1992 Sb., o výkonu povolání autorizovaných

architektů a o výkonu povolání autorizovaných inženýrů a techniků činných ve

výstavbě).

Stavebník - osoba, která pro sebe žádá vydání stavebního povolení nebo

ohlašuje provedení stavby, terénní úpravy nebo zařízení, jakož i její právní nástupce, a

dále osoba, která stavbu, terénní úpravu nebo zařízení provádí, pokud nejde o stavebního

podnikatele realizujícího stavbu v rámci své podnikatelské činnosti; stavebníkem se

rozumí též klient, investor a objednatel stavby [6].

Stavební dozor - odborný dozor nad prováděním stavby svépomocí, který

zajišťuje osoba, která má vysokoškolské vzdělání stavebního nebo architektonického

směru nebo střední vzdělání stavebního směru s maturitní zkouškou a alespoň 3 roky

praxe při provádění staveb.


164

Technický dozor stavebníka - činnost fyzické nebo právnické osoby, která je

pověřena stavebníkem, investorem nebo objednatelem. Technický dozor zahrnuje

kontrolu souladu kvantitativních a kvalitativních parametrů projektu s prováděnou

stavbou, objektem nebo zařízením. Technický dozor rovněž zahrnuje kontrolu souladu

prováděné stavby s právními předpisy, vydanými správními rozhodnutími a dalšími

podmínkami dle smlouvy s klientem. Stavebník musí zajistit technický dozor v případě,

že se jedná o stavbu financovanou z veřejných prostředků [1].

Autorský dozor - činnost zpracovatele dokumentace stavby pro vydání

stavebního povolení, nebo dokumentace pro provedení stavby, v rámci které je v

průběhu stavby ověřován soulad prováděné stavby s projektovou dokumentací [8].

3 VÝKONOVÉ FÁZE PROJEKTOVÁNÍ

Výkonem projektanta se rozumí činnosti, které musí být vykonány, aby bylo

dosaženo určeného cíle (např. zajištění přípravy zakázky, zpracování projektové

dokumentace, zajištění autorského dozoru atd.) [1]. Výkony bývají označovány rovněž

jako služby.

Celý proces, související s přípravou a realizací stavby z pohledu projektanta, se

dále člení na tzv. výkonové fáze (označované často také jako fáze služeb).

Výkonové fáze vyjadřují rozsah příslušných prací, které odpovídají postupnému

provádění a zajišťování přípravy a realizace stavby v potřebné časové návaznosti [3].

Výkony projektanta je možno obecně členit do následujících skupin:

výkony předprojektové (příprava zakázky, vypracování studie stavby,

vypracování dokumentace pro územní řízení),

výkony projekční (vypracování dokumentace pro stavební řízení a

dokumentace pro provedení stavby),

výkony zadávací (vypracování dokumentace pro výběr dodavatele,

spolupráce při výběru dodavatele),

výkony prováděcí (autorský dozor, sestavení dokumentace skutečného

provedení stavby) [3].

Výkony projektantů (autorizovaných architektů a inženýrů) jsou zpracovávány

Českou komorou architektů a Českou komorou autorizovaných inženýrů a techniků

činných ve výstavbě ve formě standardů. Jedná se např. o tyto dokumenty:

a) Standardy služeb architektů a inženýrů. Standardy a způsob oceňování

profesních výkonů a souvisejících činností, 2018 [5],

b) Standardy profesních výkonů a souvisejících činností. Metodická pomůcka

stanovující rozsah a obsah projektových prací a souvisejících činností [1],

c) Standard služeb architekta. Standard služeb architekta a jeho dokumentace

pro navrhování staveb, 2018 [7].

Stěžejním cílem uvedených dokumentů je:

prezentace kompletního přehledu služeb, které mohou poskytovat

autorizované osoby při projektové činnosti,

vytvoření základní pomůcky pro odbornou veřejnost a autorizované osoby,

vytvoření podkladu pro tvorbu ceníků projektových prací.


165

Jednotlivé výkony (služby) projektantů je možno dále (v jednotlivých výkonových

fázích) členit na:

standardní projektové činnosti (služby, bez kterých nelze dosáhnout

záměru zakázky),

nadstandardní projektové činnosti (služby zahrnující zvláštní požadavky,

mohou být k standardním službám za úhradu přiřazeny nebo mohou

standardní služby nahradit, jestliže to úkol vyžaduje, pokud si to klient přeje,

nebo jsou-li kladeny zvláštní požadavky na zabezpečení žádaného výsledku,

např. dokumentace podle zvláštních předpisů),

obstaravatelskou činnost (analýzy záměru, finanční analýzy, podávání

žádostí, zajištění podkladů a vyjádření atd.)

speciální odborné činnosti (geodetické podklady, stavební průzkum,

odborné studie atd.) [3] [5].

Tabulka č. 2 prezentuje přehled výkonových fází (fází služeb FS) v rámci zpracování,

projednání a provedení projektu stavby.

Tabulka 2 Výkonové fáze projektování [3] [5], upravil Valouch 2019

č. Název fáze/ procentuální podíl na celkové pracnosti

Stručná charakteristika

FS 1 Příprava zakázky (PZ)

1%

Příprava zakázky představuje soubor činností, které mají za cíl ujasnění a konkretizaci investičního záměru a stanovuje potřebné podklady a údaje vedoucí ke konkrétnímu zadání projektu stavby. Tato fáze není „vybranou činností“ podle SZ a není předmětem vyhlášky č. 499/2006 Sb.

FS 2 Dokumentace návrhu stavby/ studie stavby (DNS)

13%

DNS je dokumentace, jejímž cílem a účelem je vzájemné ujasnění si záměrů a stavebního programu mezi projektantem a zákazníkem. Zpracování DNS nepatří mezi vybrané činnosti dle stavebního zákona.

FS 3 Dokumentace pro územní rozhodnutí (DUR)

15%

DUR představuje dokumentaci, která se přikládá společně s příslušnými vyjádřeními k návrhu na vydání rozhodnutí o umístění stavby. DUR zpracovávají pouze autorizované osoby.

FS 4 Projektová dokumentace pro stavební povolení (DSP)

22%

DSP představuje projektovou dokumentaci pro vydání stavebního povolení nebo pro ohlášení stavby podle stavebního zákona. DSP zpracovávají pouze autorizované osoby.

FS 5 Projektová dokumentace pro provádění stavby (DPS)

32%

DPS představuje v souladu se stavebním zákonem projektovou dokumentaci, kterou zpracovávají pouze autorizované osoby. DPS je určena pro klienta k specifikaci požadavků závazných pro výslednou kvalitu díla. Představuje konkrétnější, detailnější propracování projektové dokumentace pro stavební povolení. Dle DPS musí být zhotoviteli stavby zřejmé, jaké jsou požadavky na kvalitu a charakteristické vlastnosti stavby. DPS je podkladem pro zpracování dodavatelské dokumentace (dokumentaci zhotovitele stavby – DDS). DPS doplněná o konkrétní materiály, konstrukce, výrobky a technologie může být podkladem pro provedení/zhotovení stavby.


166

Pozn. Ve starších vydáních standardů ČKA a ČKAIT bylo specifikováno devět

výkonových fází. Samostatně byla popisována výkonová fáze spojováná s přípravou

tendrové dokumentace a spolupráce při výběru dodavatele (nyní fáze č. 6) a dále byla

specifikována poslední fáze- sestavení dokumentace skutečného provedení stavby

(DSPS), která se v současné době mezi standardy nezařazuje. Nicméně projektant se na

jejím zpracování může podílet na základě smluvního vztahu se zákazníkem.

4 ZÁVĚR

Podrobná specifikace činností projektanta v rámci procesu projektování slouží

především pro potřeby osob zainteresovaných v procesu výstavby- investor, developer,

zadavatel, stavebník, zhotovitel, organizace, státní správa a to v rámci územního

plánování, stavebního řízení, projektování a realizaci staveb. Hlavní význam přehledu

výkonových fází představuje:

podklad pro zpracování předmětu plnění smluvních dokumentů,

podklad pro určování cen projekčních prací,

přehled činností jako podklad pro proces schvalování stavby,

výčet činností pro posuzování (kontrolu) dílčích činností přípravy a realizace

stavby,

podklad pro kontrolu zpracovávané dokumentace.

V článku je uvedena analýza výkonových fází pozemních staveb (souhrn

stavebních prací, včetně dodávek technologického zařízení a montáží), která bude tvořit

východisko pro následné zpracování podrobného rozsahu a obsahu jednotlivých fázi pro

potřeby projektování slaboproudých systémů, včetně systémů poplachových a to ve

struktuře:

popis náplně fáze,

standardní projektové služby,

nadstandardní projektové služby,

obstaravatelské činnosti,

speciální odborné činnosti,

č. Název fáze/ procentuální podíl na celkové pracnosti

Stručná charakteristika

FS 6 Soupis prací a dodávek (SPD)

5%

Soupis prací a dodávek představuje sestavením soupisu prací, dodávek a služeb, sestavení výkazu výměr a rovněž sestavením kontrolního rozpočtu na základě příslušné dokumentace podle vyhlášky č. 169/2016 Sb., o stanovení rozsahu dokumentace veřejné zakázky na stavební práce a soupisu stavebních prací, dodávek a služeb s výkazem výměr. Fáze SPD nespadá pod „vybrané činnosti“ dle stavebního zákona.

FS 7 Autorský dozor (AD)

12%

Stěžejním obsahem autorského dozoru při realizace stavby je z pohledu projektanta kontrola dodržování projektové dokumentace zhotovitelem stavby a případné schvalování změn. Autorský dozor nespadá pod „vybrané činnosti“ dle stavebního zákona.


167

součinnost klienta.

POĎAKOVANIE

Tento článek vznikl za podpory grantového projektu VI20172019054 "Analytický

programový modul pro hodnocení odolnosti v reálném čase z hlediska konvergované

bezpečnosti ", podpořeného Ministerstvem vnitra České republiky v letech 2017-2019.

LITERATÚRA

[1] Standardy profesních výkonů a souvisejících činností. Metodická pomůcka

stanovující rozsah a obsah projektových prací a souvisejících činností. Praha:

ČKA, ČKAIT, 2014. 82 s.

[2] Standardy profesních výkonů a souvisejících činností. Metodická pomůcka

(manuál) stanovující rozsah a obsah projektových prací a souvisejících činností

[Pracovní text]. Praha: ČKA, ČKAIT, 2011. 92 s.

[3] PLOS, Jiří. Stavební zákon s komentářem pro praxi. 1. Vydání. Praha: GRADA

Publishing, a.s. Cricetus, 2006. ISBN 978-80-247-3865-9. 800 s.

[4] České stavební standardy. RTS, a.s. [online]. [citováno 2019-04-03]. Dostupné

z: http:// www.stavebnistandardy.cz.

[5] Standardy služeb architektů a inženýrů. Standardy a způsob oceňování profesních

výkonů a souvisejících činností. Profesis A4.1. Praha: ČKA, ČKAIT, 2018. 94 s.

[6] Česká republika. Zákon č. 183/2006 Sb. o územním plánování a stavebním řádu

(stavební zákon). In Sbírka zákonů. 2006, 63, s. 2226-2290.

[7] Standard služeb architekta. Standard služeb architekta a jeho dokumentace pro

navrhování staveb. Praha: ČKA, 2018. 24 s.

[8] ČKAIT Česká komora autorizovaných inženýrů a techniků činných ve výstavbě

[online]. [citováno 2019-05-06]. Dostupné z: http:// www.ckait.cz.


168

METÓDA CARVER, AKO NÁSTROJ BEZPEČNOSTNÉHO

MANAŽÉRA

Andrej Veľas*

ABSTRAKT Bezpečnostní manažéri v praxi hľadajú metódy, ako čo najjednoduchšie hodnotiť riziká

hroziace organizácii. Návod na manažérstvo rizika nájdu v norme ISO 31000

Manažérstvo rizika. Metódam analýzy rizík sa venovali viacerí autori na Fakulte

bezpečnostného inžinierstva, Žilinskej univerzity v Žiline, avšak metóda CARVER bola

pomerne často v publikáciách opomínaná. Pomerne frekventovane je používaná

kolektívom autorov na Fakulte bezpečnostního inženýrství VŠB TU v Ostrave na

Katedre bezpečnostních služeb. Článok obsahuje popis a praktický príklad využitia

metódy CARVER v praxi bezpečnostného manažéra.

Kľúčové slová: CARVER, metóda, bezpečnostný manažér

ABSTRACT Security managers in practice looking for methodology easy evaluate risk in

organizations. Process of risk assessment is published in ISO 31000 Risk Management.

Some authors at the Faculty of Security Engineering, University of Žilina make

publications focused to risk analysis, but not in all is the Carver methodology contained.

Methodology is relatively frequented by collective authors at the Faculty of Security

Engineering, Technical University of Ostrava, Department of Security Services. The

article contains description and practical use of CARVER methodology in the practice

of security managers.

Key words: Carver, methodology, security manager

1 METÓDA CARVER

Metóda CARVER sa čoraz viac dostáva do povedomia odborníkov venujúcich

sa ochrane osôb a majetku. Je to metóda slúžiaca na identifikáciu významných cieľov

útoku. História samostatnej metódy siaha do druhej svetovej vojny, kde bola metóda

vyvíjaná Úradom strategických služieb pre potreby agentov pôsobiacich vo Francúzsku

* Andrej, Veľas, doc. Ing. PhD., Žilinská univerzita v Žiline, Fakulta bezpečnostného inžinierstva, Katedra




169

ako jednoduchý spôsob výberu cieľov. Počas vojny vo Vietname bola príslušníkmi

špeciálnych jednotiek armády Spojených štátov (USA Special Forces) rozvinutá do

matice, aby bolo možné efektívne určiť ciele. Metóda je použiteľná z pohľadu obrany

aj útoku. V súčasnosti sa používa na určovanie cieľov vhodných pre neutralizáciu

teroristických skupín.

Cieľom vývoja metódy bola pomoc nasledujúcim oddelenia v USA: Special

Operations Forces (SOF) and more recently Department of Energy (DOE), Department

of State (DOS), Department of Homeland Security (DHS) a zároveň ďalším súkromným

a štátnym organizáciám pri výbere cieľov a ťažkosti/ľahkosti dosiahnutia cieľa.

Názov CARVER je akronymom slov: Criticality, Accessibility, Recuperability,

Vulnerability, Effect and Recognizability. Po slovensky: kritickosť, dostupnosť,

obnoviteľnosť, zraniteľnosť, efekt pôsobenia na cieľ (životy ľudí) – výška priamej

straty, rozpoznateľnosť – identifikácia cieľa.

Podľa Hofreitera [1] je metóda modifikáciou nasledujúcich kritérií na

ohodnotenie dôležitosti jednotlivých objektov, alebo chránených záujmov:

1. Strategický význam objektu (chráneného záujmu)

2. Užitočnosť, prospešnosť objektu (chráneného záujmu)

3. Nahraditeľnosť objektu (chráneného záujmu)

4. Náklady na obnovu objektu (chráneného záujmu)

5. Prevádzkový dopad, následok straty objektu (chráneného záujmu)

6. Následok straty schopnosti plniť stanovenú funkciu (požadované funkcie)

Princíp metódy spočíva v expertnom hodnotí jednotlivých kritérií (CARVER)

prideľovaním bodov v stupnici napríklad 1-5 podľa zraniteľnosti objektov. Stupnice

môžu mať rôzny charakter a použité môžu byť aj iné hodnoty (10,8,6,4,1 alebo iné).

Priorita objektov sa určí na základe sumy pridelených bodov [2].

Tabuľka 1 Prioritizácia incidentov metódou CARVER

Objekt/

priestor Hodnotiace kritériá Celkom Priorita

Criticality

C

Accessibility

A

Recuperability

R

Vulnerability

V

Effect

E

Recognizability

R

Výsledná priorita určí, ktorý objekt, alebo priestor je potenciálne najzraniteľnejší.

a je potrebné investovať zdroje na jeho ochranu. Hodnotiaca stupnica môže byť určená

nasledovne:

Kritickosť určuje, ako je dané riziko dôležité a aký má význam. Napr.: Hodnota

5 znamená veľmi vysoké riziko s vysokou významnosťou (dôležitosťou).


170

Tabuľka 2 Hodnoty kritickosti

C - kritickosť

Kvalitatívne hodnotenie

rizika

Kritéria Klasifikácia

Veľmi nízke Nízky význam – bez efektu 1

Nízke Vyšší význam 2

Stredné Značný význam 3

Vysoké Vysoký význam 4

Veľmi vysoké Veľmi vysoký význam - nefunkčnosť 5

Dostupnosť vyjadruje mieru zložitosti prekonania bezpečnostných opatrení.

Napr.: Hodnota 5 znamená jednoduchý prístup bez špecifických opatrení.

Tabuľka 3 Hodnoty dostupnosti

A - dostupnosť


rizika


Veľmi nízke Veľmi komplikovaný prístup 1

Nízke Komplikovaný prístup 2

Stredné Prístup s použitím násilia 3

Vysoké Prístup s vynaložením úsilia 4

Veľmi vysoké Jednoduchý prístup 5

Obnoviteľnosť určuje dobu potrebnú na obnovu objektu, prípadne cieľa. Táto

doba sa môže líšiť v závislosti od doby obnovy konkrétneho objektu. Napr. Hodnota 5

môže nadobúdať čas 24 hodín, prípadne niekoľko dní, mesiacov atď.

Tabuľka 4 Hodnoty obnoviteľnosti

R - obnoviteľnosť


rizika


Veľmi nízke Do 30 minút 1

Nízke Do 1 hodiny 2

Stredné Do 6 hodín 3

Vysoké Do 12 hodín 4

Veľmi vysoké Nad 12 hodín 5

Zraniteľnosť vyjadruje, mieru vynaloženého úsilia na dosiahnutie veľmi

vysokých následkov. Napr. Hodnota 5 vyjadruje, že s minimálnou námahou je môže

narušiteľ dosiahnuť vysoký efekt [3].


171

Tabuľka 5 Hodnoty zraniteľnosti

V - zraniteľnosť


rizika


Veľmi nízke Veľmi vysoká námaha- Skoro žiadne

následky

1

Nízke Vysoká námaha - Malé následky 2

Stredné Stredná námaha - Značné/stredné

následky

3

Vysoké Malá námaha - Vysoké následky 4

Veľmi vysoké Minimálna námaha - Veľmi vysoké

následky

5

Efekt pôsobenia na cieľ určuje, aký dopad bude mať útok na objekt. Napr.

Hodnota 5 vyjadruje následky na životoch.

Tabuľka 6 Hodnoty efektívnosti

E - efekt pôsobenia na cieľ (životy ľudí)


rizika


Veľmi nízke Obyvatelia narušenie nevnímajú 1

Nízke Narušenie je nízke, avšak pociťované 2

Stredné Narušenie má vplyv na bežný život 3

Vysoké Narušenie je vysoké, vzniká strach a

panika 4

Veľmi vysoké Veľmi závažné (katastrofálne)

následky na životoch a majetku 5

Rozpoznateľnosť určuje, koľko informácií o danom objekte/cieli je možné zistiť

a s akými vynaloženými nákladmi.

Tabuľka 7 Hodnoty rozponateľnosti

R - rozpoznateľnosť objektu


rizika


Veľmi nízke

Dostupné je minimálne množstvo

informácií bez ohľadu na náklady na

ich získanie

1

Nízke

Málo získateľných informácií

s vysokými nákladmi na ich

získavanie

2

Stredné Dostatočné množstvo informácií

získané s primeranou námahou 3

Vysoké

Primerané množstvo informácií

získané s malou námahou 4


172

R - rozpoznateľnosť objektu


rizika


Veľmi vysoké

Komplexné údaje, všetky potrebné

informácie získané prakticky bez

námahy

5

Zdroj: upravené na základe [4].

Pre vyhodnotenie metódy CARVER je možné použiť Paretov diagram, alebo

Lorenzovú krivku. Pre grafické vyjadrenie je potrebné dopočítať kumulatívnu početnosť

a relatívnu kumulatívnu početnosť. Kde kumulatívnu početnosť vypočítame ako súčet

jednotlivých hodnôt miery rizika:

Ni - kumulatívna početnosť miery rizika

n1 – n2 sú hodnoty určitej miery rizika

𝑁𝑖 = ∑ 𝑛𝑘 + 𝑛1 + 𝑛2 + 𝑛3𝑖𝑘=1 + ⋯ + 𝑛𝑖 (1)

Fi - relatívna kumulatívna početnosť

Ni - kumulatívna početnosť

N – kumulatívna početnosť všetkých hodnôt

𝐹𝑖 =𝑁𝑖

𝑁𝑥 100 [%] (2)

2 JEDNODUCHÝ PRÍKLAD POUŽITIA METÓDY

V podniku sú bezpečnostným manažmentom identifikované nasledujúce

bezpečnostné incidenty [5]:

Narušenie perimetra zvonku a krádež cudzou osobou

Krádež realizovaná zamestnancom

Krádež realizovaná návštevou

Krádež realizovaná zamestnancom dodávateľa

Požiar úmyselný

Požiar neúmyselný

Živelná pohroma

Vandalizmus

Únik nebezpečnej látky

Uvedené incidenty nadobúdajú po expertnom hodnotení hodnoty uvedené

v nasledujúcej tabuľke. Pozn.: Autor použil náhodné hodnoty. V praxi sú tieto hodnoty

stanovené buď bezpečnostnými manažérmi – expertmi, alebo na základe incidentov

z minulosti.


173

Tabuľka 8 Hodnoty CARVER stanovené expertmi

Číslo Incident C A R V E R Celkom

1 Narušenie

perimetra

zvonku a krádež

cudzou osobou

4 2 3 2 3 4 18

2 Krádež

realizovaná

zamestnancom

2 5 4 2 3 5 21

3 Krádež

realizovaná

návštevou

2 1 5 3 4 1 16

4 Krádež

realizovaná

zamestnancom

dodávateľa

1 3 5 4 2 3 18

5 Požiar úmyselný 5 3 2 1 3 4 18 6 Požiar

neúmyselný 4 2 3 2 3 2 16

7 Živelná pohroma 5 3 2 4 1 3 18 8 Vandalizmus 4 4 4 2 3 4 21 9 Únik

nebezpečnej

látky

2 1 1 2 5 3 14

Paretovo pravidlo spočíva v tom, že 20% správne vybraných činností prinesie

80% výsledkov. V tomto prípade ho modifikujeme a pokúsime sa vylúčiť 20%

incidentov, ktoré sú menej závažné a budeme venovať pozornosť tým, ktoré môžu

spôsobiť najzávažnejšie škody.

Kumulatívne a relatívne početnosti budú nadobúdať nasledujúce hodnoty,

pričom podľa Paretovho pravidla s pomerom 80/20 spadá do skupiny neprijateľných

bezpečnostných incidentov skupina s relatívnou početnosťou do 80 %.


174

Tabuľka 9 Kumulatívna a relatívna početnosť nadobudnutých hodnôt

Číslo incident C A R V E R Celkom Kumulatívna početnosť

Relatívna početnosť

2 Krádež realizovaná zamestnancom

2 5 4 2 3 5 21 21 13,13%

8 Vandalizmus 4 4 4 2 3 4 21 42 26,25%

1

Narušenie perimetra zvonku a krádež cudzou osobou

4 2 3 2 3 4 18 60 37,50%

4 Krádež realizovaná zamestnancom dodávateľa

1 3 5 4 2 3 18 78 48,75%

5 Požiar úmyselný 5 3 2 1 3 4 18 96 60,00%

7 Živelná pohroma 5 3 2 4 1 3 18 114 71,25%

3 Krádež realizovaná návštevou

2 1 5 3 4 1 16 130 81,25%

6 Požiar neúmyselný 4 2 3 2 3 2 16 146 91,25%

9 Únik nebezpečnej látky

2 1 1 2 5 3 14 160 100,00%

I bez výpočtu kumulatívnej a relatívnej početnosti je možné vytvoriť rebríček

incidentov podľa závažnosti.

3 ZÁVER

Uvedená metóda ponúka bezpečnostným manažérom pomerne veľa možností

posudzovania rizika a zraniteľnosti formou vytvorenia škály [6]. Jej využitie v civilnom

sektore má svoje opodstatnenie. Nie je to však jediná metóda a pre objektívne posúdenie

a prioritizáciu rizík je možné využiť i ďalšie expertné metódy ako napr. Ishikawa

diagram, FMEA, FTA a ďalšie, prípadne ich kombináciu.

POĎAKOVANIE





175

LITERATÚRA

[1] HOFREITER, L.: Manažment ochrany objektov. Žilinská univerzita v Žiline,

EDIS –vydavateľstvo Žilinskej univerzity, 2015, s.128. ISBN 978-80-554-1164-

4.

[2] How to Conduct Vulnerability Assessments - CARVER Methodology. Dostupné

online na: https://reliefweb.int/training/2762489/how-conduct-vulnerability-

assessments-carver-methodology

[3] KUBÍKOVÁ, Z.: Aplikácia metód systémovej a operačnej analýzy v súvislosti s

ochranou mäkkých cieľov. In: Měkké cíle a jejich ochrana: Perspektiva

spolupráce veřejného a soukromého sektoru. Sborník z mezinárodní vědecké

konference, pořádané ve dnech 22. až 23. listopadu 2018. Praha: Policejní

akademie České republiky v Praze, 2018. ISBN 978-80-7251-493-9.

[4] SVOBODA, L.: Komplexní zabezpečení areálů při konaní kultúrní akce –

“Výročí obce”. Diplomova práce, VŠB TU Ostrava, Fakulta bezpečnostního

inženýrství, Katedra bezpečnostních služeb, Vedúci práce: Ing. Stanislav

Lichorobiec, Ph.D., 2018, dostupné online

na:https://dspace.vsb.cz/bitstream/handle/10084/128248/SVO0083_FBI_N3908

_3908T005_2018.pdf?sequence=1&isAllowed=y

[5] HOFREITER, L.: Bezpečnostní událost (incident). In: Bezpečnostní vědy: úvod

do teorie, metodologie a bezpečnostní terminologie. - 1 vyd. - Plzeň:

Vydavatelství a nakladatelství Aleš Čeněk, 2019. - ISBN 978-80-7380-758-0

[6] BOROŠ, M., ZVAKOVÁ, Z., HALAJ, M.: Required competencies of security

managers for decision-making. In: INTED 2019 [electronic] : The 13th annual

International Technology, Education and Development Conference, will be held

in Valencia (Spain) on the 11th, 12th and 13th of March, 2019. - ISSN 2340-

1079. 1. vyd. Valencia: IATED : International Academy of Technology,

Education and Development, 2019. ISBN 978-84-09-08619-1.


176

ZDROJE INFORMÁCIÍ PRE POTREBY PÁTRANIA

V BEZPEČNOSTNOM MANAŽMENTE

Zuzana Zvaková*

ABSTRAKT Náplň práce bezpečnostného manažéra je dynamickým súborom úloh, práv a povinností

meniacich sa v závislosti vonkajšieho a vnútorného prostredia objektu alebo spoločnosti

v ktorej pôsobí. Podstatnou úlohou bezpečnostného manažéra je zabezpečiť informácie

pre potreby riadenia a rozhodovania. Toto získavanie informácií môže svojim obsahom

spadať pod ustanovenia Zákona o súkromnej bezpečnosti. Príspevok sa zameriava na

zdroje informácií známe zo spravodajského prostredia a metódy detektívnej činnosti

a ich využitie pre potreby bezpečnostného manažmentu.

Kľúčové slová: Zdroje informácií, metódy a formy pátrania, manažérstvo bezpečnosti

ABSTRACT The activity of a security manager is an dynamic set of tasks, rights and responsibilities

that vary according to the external and internal environment of the facility or company

in which it operates. An important task of the security manager is to provide information

for decision making process. Obtaining information for the purposes of security

management falls under the provisions of the Private Security Act. The paper focuses

on sources of information known from the intelligence environment and their use for

the needs of security management.

Key words: Information sources, methods and forms of private intelligence, security

management

1 ÚVOD

Riadenie bezpečnosti vyžaduje od zodpovedných osôb okrem bezchybného

poznania všetkých priestorov, dejov a procesov aj zvládnutie ďalších kompetencií, ktoré

sú determinované potrebami chráneného objektu, resp. chránených aktív. [1] Od

bezpečnostného manažéra sú vyžadované najmä všeobecné znalosti (prejav,

* Zuzana, Zvaková, Ing., PhD. Žilinská univerzita v Žiline, Fakulta bezpečnostného inžinierstva, Katedra




177

komunikácia, analytické myslenie, motivovanie a vedenie ľudí, tvorivosť, finančná,

matematická, technická, digitálna či environmentálna gramotnosť a ďalšie), odborné

vedomosti (manažment rizík, metódy ochrany osôb, objektov a informácií, metódy

pátrania, personálny manažment, projektovanie bezpečnostných systémov a ďalšie)

a odborné zručnosti (plánovanie a kontrola fyzickej ochrany, analýza potrieb odbornej

prípravy zamestnancov ako aj ich vybavenie technickými prostriedkami, zastupovanie

pri jednaní s inštitúciami a ďalšie) [2].

V častiach bázy kompetencií napĺňajúcej požiadavky na osobu zodpovednú za

riadenie bezpečnosti vzniká prienik so zákonom o súkromnej bezpečnosti [3]. Sú to

časti, ktoré obsahujú zmienku o fyzickej ochrane, pátraní či technickej službe a výkone

týchto činností, ich riadení a kontrole.

Vzhľadom k narastajúcemu množstvu verejne dostupných zdrojov informácií,

ale aj vo vzťahu k využívaniu rôznych typov sociálnych sietí a vo vzťahu

k informatizácii verejnej správy [4], je pre bezpečnostného manažéra nevyhnutné

poznať podstatu pátrania v komerčnej praxi a vedieť získať relevantné informácie bez

porušenia právnych predpisov.

Príspevok je zameraný na informačné zdroje bezpečnostného manažéra a metódy

detektívnej činnosti, ktoré sú uplatniteľné pri riadení bezpečnosti.

2 BEZPEČNOSTNÝ MANAŽMENT A PÁTRANIE

Efektívne riadenie bezpečnosti je možné len vtedy, ak osoby zaň zodpovedné

majú k dispozícii primerané, úplné, presné a jednoznačné informácie. Význam práce

s informáciami na úrovni bezpečnostného manažmentu narastá nielen s mierou

bezpečnostných rizík spojených s informačnou bezpečnosťou, ale aj s množstvom

voľné šírených informácií využiteľných v riadení bezpečnosti, napr. v procese

identifikácie bezpečnostných rizík [5].

V spoločnosti (v chránenom objekte) môžu nastať rôzne situácie, kedy

bezpečnostný manažér potrebuje vykonávať činnosť, ktorú môžeme nazvať pátraním.

Sú to najmä nasledujúce situácie:

1. pátranie v konkurenčnom prostredí, teda ofenzívne a defenzívne

konkurenčné spravodajstvo [6]. Hlavným cieľom ofenzívneho

konkurenčného spravodajstva je získať konkurenčnú výhodu. Táto činnosť

sa orientuje na informácie marketingového charakteru. Defenzívne

konkurenčné spravodajstvo je vykonávané s cieľom zaistenia informačnej

bezpečnosti, ochrany know-how, ochrany obchodného tajomstva, zaistenie

personálnej bezpečnosti a pod.

2. Pátranie s cieľom odhaliť a dokumentovať kriminalitu a inú

protispoločenskú činnosť zamestnancov alebo inú činnosť smerujúcu proti

chránenému záujmu, jeho cieľom, hodnotám či aktívam. Taktiež je to

pátranie, ktorého cieľom je tejto činnosti predísť a zamedziť jej, zistiť jej

páchateľov a odhaliť ich motiváciu ako aj príčiny a podmienky konania

týchto skutkov. Sem možno zaradiť aj pátranie v prípade podozrenia

z konania ohrozujúceho obchodné tajomstvo [7] [8].


178

3. Pátranie s cieľom preverenia obchodných partnerov z pohľadu ich

spoľahlivosti, finančnej stability, referencií a dobrého mena.

4. Pátranie pre potreby personálneho manažmentu za účelom preverenia

možných budúcich zamestnancov alebo súčasných zamestnancov, ich

kontaktov, vzťahov, lojálnosti a iných skutočností [2].

Činnosť, ktorou je napĺňaná podstata pátrania spadá pod zákon o súkromnej

bezpečnosti. Podľa tohto zákona je pátraním hľadanie osôb a majetku a získavanie

rôznych, zákonom o súkromnej bezpečnosti taxatívne stanovených, údajov

a informácií. Sú to údaje a informácie:

- pre potreby vymáhania pohľadávok,

- o protiprávnom konaní ohrozujúcom obchodné tajomstvo,

- o osobnom stave fyzickej osoby a získavanie informácií o konaní fyzickej

osoby alebo právnickej osoby alebo o ich majetkových pomeroch,

- ktoré môžu slúžiť ako dôkazný prostriedok v konaní pred súdom alebo

správnym orgánom [3].

Okrem priameho získavania údajov a informácií a hľadania osôb a majetku je

pátraním aj priame riadenie a kontrola týchto činností. Znalosť oblasti pátrania je preto

dôležitá aj v prípade riadenia vlastnej ochrany, ktorá taktiež spadá pod ustanovenia

zákona o súkromnej bezpečnosti [3].

Pre potreby pátrania v bezpečnostnom manažmente je možné modifikovať

definíciu operatívno-pátracej činnosti policajnej praxe [7] [8], a to ako systém

spravidla utajených, spravodajských opatrení vykonávaných s cieľom predchádzania,

zamedzovania, odhaľovania a dokumentovania činnosti realizovanej proti chránenému

záujmu (trestnej činnosti alebo inej protispoločenskej činnosti) a zisťovania jej

páchateľov ako aj ich motivácie, príčin a podmienok ich konania, zabezpečovania

ochrany osôb a majetku a hľadania osôb a majetku.

2.1 ZDROJE INFORMÁCIÍ

Operatívno-pátracia činnosť je realizovaná silami, prostriedkami a metódami

operatívno-pátracej činnosti. [8] Podľa platného práva je však použitie operatívno-

pátracej činnosti obmedzené na vybrané štátne bezpečnostné zložky a konkrétne situácie

vzťahujúce sa ku konkrétnemu prostriedku operatívno-pátracej činnosti. Príkladom je

požitie krycích dokladov, ako prostriedku operatívno-pátracej činnosti podľa zákona

o Policajnom zbore. Krycími dokladmi sú listiny a predmety slúžiace na utajenie

skutočnej totožnosti alebo príslušnosti k orgánom verejnej moci policajta, svedka,

chráneného svedka, agenta a osoby konajúcej v prospech Policajného zboru. Krycím

dokladom nesmie byť preukaz poslanca Národnej rady Slovenskej republiky, preukaz

člena vlády Slovenskej republiky, služobný preukaz sudcu, služobný preukaz

prokurátora a diplomatický pas [9] [10]. Krycie doklady môžu byť použité len v súlade

s platným právom. Uvedená skutočnosť však neznamená, že obdoba krycích dokladov

nemôže byť využitá aj pri komerčnom pátraní, napr. na udržanie konšpiratívneho styku

informátora a subjektu pátrania [11]. Teda operatívno-pátraciu činnosť a jej prostriedky

možno modifikovať pre potreby pátrania v súkromnej bezpečnosti.


179

Pri vykonávaní pátrania nesmú byť využívané informačno-technické

prostriedky [12] [13]. Preto sú zdroje informácií obmedzené na tie, ktoré sú voľne

dostupné, získané legálne a priamo od ich disponentov. Dáta a informácie s ktorými

detektív pracuje pochádzajú:

1. Od zadávateľa (klienta, vedenia spoločnosti a pod).

Informácie sú získané najmä detektívnym vyťažovaním osôb, dokumentov,

registrov a evidencií ako aj ich detektívnym vyhodnocovaním. Informácie sú taktiež

získané detektívnym pozorovaním a detektívnym osobným pátraním [6].

Detektívne vyhodnocovanie informácií [6] je orientované na atribúty,

informačnú hodnotu a dôkazovú hodnotu. Podstatou detektívneho pozorovania je

časovo vymedzené získavanie informácií o osobách, veciach, objektoch, priestoroch,

javoch alebo dejoch, ktoré sú objektom pátrania alebo úzko súvisia s objektom pátrania.

Informačným zdrojom sú takmer vždy osoby ale aj napr. nosiče dát, listinné dokumenty,

fotografie, videozáznamy, zápisy, poznámky, prezenčné listiny a iné.

2. Z voľne dostupných zdrojov.

Tento zdroj informácií sa označuje aj OSINT (z angl. Open-Source Intelligence)

a hlavný predstaviteľom sú to noviny, miestna tlač, verejne dostupné databázy (napr.

kataster nehnuteľností, zoznam dlžníkov, zoznam exekúcií a iné), diskusné fóra,

inzertné web stránky, online databázy, dokumenty na voľne dostupných úložiskách a

iné. Medzi voľne dostupné zdroje informácií radíme aj sociálne siete a blog sféru,

označované ako SOCINT (z angl. Sociocultural Intelligence) a iné voľne dostupné

zdroje.

Typickým využitím OSINT je tvorba prehľadov, správ, rešerší a vyhľadávanie

informácií o fyzických osobách a právnických osobách. Tento zdroj informácií je

využívaný aj v štátnych bezpečnostných službách, v žurnalistike ale aj v poisťovníctve

[14] a bankovníctve. Výhodou OSINT sú nízke náklady na realizáciu, malá miera

bezpečnostných rizík spojená s odhalením činnosti a jej aktérov a jednoduchá

dostupnosť. Nevýhodou sú vysoké požiadavky na analytické schopnosti osoby, ktorá

využíva verejne dostupné informačné zdroje.

Informačné zdroje získané od zadávateľa alebo z voľne dostupných zdrojov

môžu mať, okrem vyššie uvedeného aj formu [15]:

o snímok alebo iného obrazového materiálu, napr. satelitné snímky,

fotografie, mapy, schémy, videá a iné. Tento zdroj informácií je

označovaný ako IMINT (z angl. Imagery Intelligence).

o Technických dát, napr. technická špecifikácia konkurenčných

produktov. Tento zdroj informácií je označovaný ako TECHINT (z

ang. Technical Intelligence).

o Dáta získané meraním alebo dáta pochádzajúce zo signálov, napr.

informácie zo zabezpečovacieho systému. Tento zdroj informácií je

označovaný ako MASINT (z angl. Measurement and Signature

Intelligence).

3. Od ľudí (všeobecne).

Ľudia sú najstarším zdrojom informácií nazývaný aj HUMINT (z angl. Human

Inteligence). Takou osobou môže byť:


180

a) Informátor, teda osoba získaná na spoluprácu s detektívom, ktorá pracuje

spravidla za odmenu a s detektívnou službou udržiava utajený kontakt [6].

Informátor môže pracovať aj bez finančnej či materiálnej odmeny, len na

základe vlastného presvedčenia a potreby sebarealizácie.

b) iné osoby, osoby z blízkosti záujmového prostredia alebo záujmových osôb,

ktoré si nie sú vedomé, že pomáhajú detektívovi.

Využívanie informátora je zložitý proces (obrázok 1), ktorý zahŕňa jeho výber,

získanie na spoluprácu a samotnú prácu s informátorom (jeho riadenie, odborná

príprava, zadávanie úloh, vyťažovanie informátora, hodnotenie a kontrola a ukončenie

spolupráce).

Obrázok 1 Schéma činností smerujúcich k získaniu informátora podľa [6][8]

Pri získavaní informácií od osôb je kľúčové zvládnutie metódy detektívneho

vyťažovania. Detektívne vyťažovanie je proces získavania informácií zo sociálnej

komunikácie a interakcie s osobou alebo objektom vyťažovania. Pre úspech

detektívneho vyťažovania musia byť zvládnuté dva hlavné psychologicko-taktické body

vyťažovania [11]:

1. Dôvera. Na vytvorenie dôvery má vplyv viacero skutočností, ktoré sú

ovplyvnené odbornou vyspelosťou, životnými skúsenosťami, znalosťami

psychiky, charakterovými vlastnosťami a schopnosťami vytvoriť vonkajšie

podmienky na vyťažovanie. Sú to nasledujúce skutočnosti [11]:

a. schopnosť pochopiť mentalitu spojenú s vekom, vzdelaním

a pohlavím vyťažovanej osoby,

b. schopnosť odhadnúť vzťah vyťažovanej osoby k predmetnej veci

a pochopiť motiváciu v jeho konaní,

c. schopnosť kvalifikovane odhadnúť osobnostné rysy vyťažovanej

osoby, kde najmä je dôležité odhaliť záporné rysy v psychike

vyťažovanej osoby,

d. schopnosť nájsť adekvátny prístup k vyťažovanej osobe.


181

2. Kontakt / zblíženie v psychologickom zmysle [11]. V ňom detektív dosahuje

súlad a ochotu komunikácie zo strany vyťažovanej osoby. Je potrebné, aby sa

detektív vcítil, vžil do psychických stavov vyťažovanej osoby. Dosiahnutie

porozumenia je zvlášť dôležité u citovo založených osôb. Z hľadiska

nadviazania kontaktu je potrebné viesť vyťažovanie v materskom jazyku

vyťažovanej osoby. To isté platí aj o nárečí, žargóne, slangu, odbornej

terminológii a pod.

3 ZÁVER

Článok pojednáva o možnostiach využitia pátrania v bezpečnostnom

manažmente. Prostredníctvom informačných zdrojov a metód detektívnej činnosti

približuje detektívnu prácu a jej prienik s náplňou činnosti bezpečnostného manažéra.

Informácie pri pátraní v súkromnej bezpečnosti a aj v bezpečnostnom manažmente

pochádzajú od klienta, z voľne dostupných zdrojov alebo vo všeobecnosti od ľudí

poskytujúcich informácie vedome alebo nevedome.

Pre uplatniteľnosť informácií ako špecifického produktu, výsledku procesu

pátrania, je nevyhnutné dodržať platné právne predpisy. V opačnom prípade nie je

možné výsledok pátrania a získané informácie využiť ako dôkaz v konaní pred súdom

alebo správnym orgánom. V prípade konania v rozpore s platným právom je stále

možné informácie využiť operatívne, avšak takýmto konaním môže dôjsť k odkrytiu

subjektu pátranie a teda k zmareniu primárneho zámeru celého procesu alebo

k poškodeniu dobrého mena alebo trestnému stíhaniu.

Problematika pátrania v sebe obsahuje prvky operatívno-pátracej činnosti,

policajnej praxe, kriminalistiky, forenznej psychológie, komunikácie, manažmentu

a iných odvetví a v každom svojom bode je vo veľmi úzkom kontakte s právnymi

predpismi. Z uvedeného dôvodu je príspevok len hrubým uvedením do problematiky

a jej komplexné spracovanie je predmetom prebehajúcej vedeckovýskumnej činnosti.

POĎAKOVANIE




LITERATÚRA

[1] Loveček, T., Mariš, L. Šiser, A.: Plánovanie a projektovanie systémov ochrany

objektov: Bezpečnostné systémy. V Žiline : Žilinská univerzita, 2018. ISBN 978-

80-554-1482-9

[2] Vidríková, D., Boc, K.: Personálne aspekty výberu ľudských zdrojov do služieb

súkromnej bezpečnosti V Žiline: Žilinská univerzita, 2014. ISBN 978-80-554-

0822-4.


182

[3] Zákon 473/2005 Z. z. o poskytovaní služieb v oblasti súkromnej bezpečnosti a o

zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o súkromnej bezpečnosti)

[4] Štofková J. et al.: Manažment verejnej správy: problematika budovania online

reputácie v podniku Žilina: Žilinská univerzita, 2019. ISBN 978-80-554-1586-4.

[5] Hudáková, M., Buganová. K., Míka V. T.: Metódy a techniky v procese

manažmentu rizika: Podstata : postup : využitie. V Žiline: Žilinská univerzita,

2013. ISBN 978-80-554-0642-8.

[6] Gašpierik, L., Boc. K.: Súkromná detektívna služba. EDIS Vydavateľstvo

Žilinskej univerzity. 2010. ISBN: 978-80-970410-3-8

[7] Lisoň, M. Teória policajného operatívneho poznania. Akadémia PZ. 2012

[8] Lisoň, M. Operatívno-pátracia činnosť (všeobecná časť). Akadémia PZ. 2012

[9] Zákon 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore

[10] Zákon 300/2005 Z. z. Trestný zákon

[11] Brabec, F.: Soukromé detektivní služby. Eurounion. 1995. ISBN: 80-85858-16-

9

[12] Zákon 166/2003 Z. z. Zákon o ochrane súkromia pred neoprávneným použitím

informačno-technických prostriedkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

(zákon o ochrane pred odpočúvaním)


2019. ISBN 978-80-554-1520-8.

[14] Veľas. A.: Poisťovníctvo pre bezpečnostných manažérov. V Žiline : Žilinská

univerzita, 2009. ISBN 978-80-554-0149-2. Hudáková, Mária - Buganová,

Katarína - Míka, Vladimír T.

[15] Zvaková. Z., Ivančo, M. Úlohy súkromných detektívnych služieb pri ochrane

mäkkých cieľov. In: Měkké cíle a jejich ochrana: perspektiva spolupráce

veřejného a soukromého sektoru: sborník z mezinárodní vědecké konference.

Praha: Policejní akademie České republiky, 2018. ISBN 978-80-7251-493-9

kvantitatÍvne a kvalitatÍvne metÓdy vyuŽÍvanÉ v

Documents