masarykova univerzita pedagogická fakulta katedra chemie · 1 ciele diplomovej práce ... aby...
TRANSCRIPT
MASARYKOVA UNIVERZITA
Pedagogická fakulta
Katedra chemie
Návrh motivačných úloh interdisciplinárneho
charakteru vo výuke chémie
Diplomová práca
Brno 2009
Vedúci diplomovej práce: Vypracoval:
Mgr. Irena Plucková, Ph.D. Martin Kabát
2
Prehlasujem, ţe som diplomovú prácu vypracoval samostatne s pouţitím uvedenej
literatúry.
Súhlasím, aby bola táto práca uloţená v knihovni Pedagogickej fakulty
Masarykovej univerzity a vyuţívaná k študijným účelom.
V Súdovciach dňa 29.11. 2009 ………………………………………..
3
Na tomto mieste by som sa rád poďakoval pani Mgr. Irene Pluckovej, Ph.D.
za vedenie pri vypracovaní mojej diplomovej práce a Martuške Fekiačovej, Janke
Hylmarovej a Filipovi Bašovskému za pomoc pri tvorbe úloh.
Osobitná vďaka patrí mojim najbliţším, ktorí ma podporovali pri tejto práci a počas celého
vysokoškolského štúdia.
4
Obsah
Obsah ................................................................................................................................................ 4
Úvod .................................................................................................................................................. 5
1 Ciele diplomovej práce ........................................................................................................... 10
2 Použité metódy ........................................................................................................................ 10
3 Návrh využitia kvízov pri výuke periodickej sústavy prvkov ............................................. 11
3.1 Skupiny prvkov a typy osobnosti ........................................................................................ 13 3.1.1 Kde v periodickej tabuľke sa nachádzaš? ................................................................... 14
3.2 Periodická tabuľka - skupiny prvkov ................................................................................. 26 3.2.1 Ktorý konkrétny prvok z periodickej sústavy prvkov si? ........................................... 26
4 História chémie – chemické osobnosti (ukážka úloh podporujúcich čitateľskú
gramotnosť) .................................................................................................................................... 62
4.1 Členenie otázok podľa PISA .............................................................................................. 65 4.1.1 Chemik 20. storočia .................................................................................................... 70
4.2 Životopis L. Paulinga ........................................................................................................ 73 4.2.1 Linus Pauling – vedec 20. storočia ............................................................................. 74
5 Laboratórny poriadok (spojenie umeleckého textu s výukou bezpečnosti pri práci) ....... 86
5.1 Spracovanie témy bezpečnosti pri práci ............................................................................ 88 5.1.1 Hororový príbeh o tom ako Marta všetko pokazila .................................................... 89
6 Chemická pesnička (spojenie umeleckého prejavu s učivom chémie) ............................. 101
6.1 Hudobný prejav ako súčasť hodiny chémie ..................................................................... 103 6.1.1 Základná škola prvkov alebo Čo tým chcel básnik povedať? .................................. 104
7 Orientačný výskum ............................................................................................................... 117
7.1 Ciele ................................................................................................................................. 117
7.2 Prevedenie ....................................................................................................................... 117
7.3 Výsledky ........................................................................................................................... 118
7.4 Záver ................................................................................................................................ 121
Záver ............................................................................................................................................. 122
Resumé .......................................................................................................................................... 124
Summary ....................................................................................................................................... 124
Použitá literatúra a zdroje ........................................................................................................... 125
Zoznam obrázkov ......................................................................................................................... 127
Zoznam príloh .............................................................................................................................. 128
5
Úvod
„Pokrok vědy spočívá především
na mladých lidech. Ti musí dostat
všemožné podněty, aby našli ve vědě
svou perspektivu“
Jaroslav Heyrovský
Typická reakcia na otázku, čo študujem, keď odpoviem, ţe chémiu, je obrátenie oči
k nebu a nechápanie ako niekto môţe niečo také študovať. „Veď je to totálna nuda, iba
bifľovanie vzorcov a výpočty“. Dotyčný si zaspomína na svojich učiteľov chémie, ţe
na hodinách ich skúšali z názvov a značiek prvkov, do labáku sa dostali raz za rok, aby
zistili, ţe vybavenie pochádza z čias súdruhov, sem tam niekto spomenie, ţe ho bavilo
názvoslovie uhľovodíkov, oxidov. Nazvime si dotyčného, v tomto prípade dotyčnú,
Chemeia Noncontacta. Pokračovanie rozhovoru so slečnou Ch. Noncontactou, nás dovedie
k poznaniu uţ dávno poznanému, ţe ţiak si predmet spája vo väčšine prípadov
s vyučujúcim, s tým čo robili a nerobili na hodinách.
Čo je teda potrebné urobiť pre to, aby sa postoj slečny Chemeii zmenil? U konkrétnej
slečny uţ asi nič, u ţiakov, ktorých vzťah ku chémii sa ešte len formuje, áno. Otázka znie
či treba niečo zmeniť? Ak áno, čo treba zmeniť, ako to dosiahnuť, a samozrejme prečo?
Ak je našim pedagogickým cieľom dosiahnuť u ţiaka lepšie poznanie sveta okolo nás,
pochopenie vzťahov, komplexnosti reality, globálnych príčin a následkov, ak chceme
podporiť u ţiaka zvedavosť k veciam okolo neho, ak chceme aby z neho vyrástol, človek
schopný aspoň čiastočne chápajúci realitu, človek hodnotiaci podľa vlastných úsudkov,
človek rozlišujúci, človek hľadajúci, Človek. môţeme aj my, na katedre chémie
na pedagogickej fakulte, prispieť svojou troškou k rozvoju tohoto ideálu pedagogiky? Ak
áno, ako?
Predstavme si špirálu postupnosti výuky chémie od Chemeie Noncontacty-ţiačky
k Chemeie Noncontacte učiteľovi, ktorým prechádza vo vyučovacom procese. Prvý
kontakt s chémiou ako predmetom, má ţiak na základnej škole najskôr v šiestom ročníku,
pokračuje alebo končí strednou školou, a v prípade Ch. N. styk s chémiou pokračuje
na vysokej škole pedagogického zamerania, špirála je to preto, ţe chemický osud Ch. N.-
učiteľky chémie, nekončí ale pokračuje vo vytváraní ďalších otočiek na špirále výuky
6
chémie. Môţeme si to predstaviť na príklade predávania genetickej informácie
u eukaryotických buniek s diploidnou sadou chromozómov. Predstavme si teda replikáciu
DNA, kde jedno vlákno – matricové, tvorí učiteľ, druhé – komplementárne, ţiak,
a v prípade pokračovania alebo aj nepokračovania ţiakovho záujmu o chémiu, dochádza
k replikácii podľa princípu komplementarity, tzn. ţe ţiak je silne ovplyvnený tým, čo mu
dal učiteľ, aké je matricové vlákno, také je aj novosyntetizované komplementárne vlákno
ţiaka. Samozrejme ţe v prípade diploidie, dochádza k predávaniu informácie nielen
od učiteľa ale aj z druhej sady chromozómov. Teda ţiak, študent, nie je ovplyvnený len
učiteľovou sadou chromozómov ale druhú sadu má od rodičov, prostredia v ktorom ţije,
vecí, ktoré zaţíva atď..
Podobný prenos informácie sa deje aj na katedrách na vysokých školách. Je teda
samozrejmou úlohou katedier, v našom prípade pedagogických katedier chémie, aby
dokázali predať budúcim učiteľom chémie, čo najlepšie sady chemických chromozómov,
aby títo učitelia dokázali čo najlepšie exprimovať svoje chemické gény nadobudnuté počas
vysokoškolských štúdií, aby prinášali kvalitnú „genetickú“ informáciu do svojich ţiakov.
Samozrejme treba brať v úvahu diploidiu študentov chémie, ţe teda nie sú ovplyvňovaný
len školou. Ako teda docieliť, aby na pedagogické katedry smerovalo viac študentov
s kvalitnou haploidnou sadou „chemických“ chromozómov predošlých skúseností a ako
im predať čo najlepšiu druhú haploidnú sadu vysokoškolským výukovým prostredím?
Ďalšie porovnanie tento krát nie so špirálou, ale s kruhom, sa nám ponúka vo vzťahu ţiak-
učiteľ a týka sa viac toho druhého, nechemického vlákna: „Ak ţiak vidí v učiteľovi skôr
priateľa ako autoritu, podáva lepšie výsledky, radšej chodí do školy a hlavne má väčšiu
chuť do učenia. A ak učiteľ vidí, ţe ţiakov teší navštevovať jeho hodiny, tak je potom
motivovaný tvoriť hodiny ešte zaujímavejšími, čo tvorí spätnú reakciu u ţiakov a tento
kruh sa točí stále dokola a pomáha k lepšiemu získavaniu informácií.”1
Myslím si, ţe najväčšie bremeno v tomto prípade nesú práve katedry chémie
pedagogického smeru. Práve na katedrách závisí ako bude vypadať výuka chémie, aká
bude obľúbenosť chémie ako vyučovacieho predmetu na základných a stredných školách.
1 Otruba, Ján. Učitelia verzus ţiaci: medzi priateľstvom a autoritou. Týţden [online]. 2009 [cit. 2009-10-30].
Dostupný z WWW: <http://www.tyzden.sk/tyzden-kauzy/ako-ucit/clanky/ucitelia-verzus-ziaci-medzi-
priatelstvom-a-autoritou-2.html>.
7
Myslím, ţe jednou s ciest by bolo, aby kaţdá katedra chémie alebo zoskupenie rovnako
zmýšľajúcich katedier chémie mali vytvorený jasný zámer svojho pôsobenia, aby katedra
nepôsobila uniformne, aby bola navonok ale aj dovnútra schopná identifikácie, aby bola
niečím originálna, osobitá.
Za lepšou identifikáciou tej ktorej katedry by mohla stáť napríklad učebnica, výukový
program alebo iné aktivity smerujúce k propagácii katedry. Ak by bolo vidieť výsledky
práce katedry na študentoch, ktorí ju opúšťajú, ak by bolo vidieť na ich vyučovacích
metódach, ţe aj učiť chémiu môţe byť zaujímavé, zábavné, prínosné, príťaţlivé, dalo by sa
touto cestou prilákať viac záujemcov o štúdium chémie pedagogického zamerania,
poprípade by to bola buldočia práca v prospech nepedagogických oborov chémie.
A toto je práve ten priestor pre katedry, kde treba odviesť najviac práce. Upriamiť
pozornosť na seba práve prostredníctvom svojich absolventov, ktorí budú robiť reklamu
svojej katedre na svojich pedagogických pôsobiskách.
Jednou z najmarkantnejších moţností popularizácie chémie pre súčasných ţiakov
je implementácia chemických poznatkov do ich ostatných záujmov a činností, ktoré sú
beţnou súčasťou ich ţivota. Samozrejme môţeme čakať, ţe sa nájdu indivíduá, ktoré
nepotrebujú postrčiť k väčšiemu záujmu o chémiu, ale nemôţme čakať, ţe sa bude chémia
popularizovať vo väčšej miere iba sama svojim obsahom. Je práve úlohou učiteľov,
priblíţiť ţiakov k záujmu o predmet. Ako? Pozrime sa na ţiakov v súčasných triedach,
vyuţime to čo ich baví, počítačové technológie, internet, sociálne siete na internete, hudba,
online hry. Samozrejme je ťaţké implementovať celé učivo chémie do hry a zábavy, ale aj
krátke exkurzy mimo zabehnutú uniformitu, v ktorých budú ţiaci mať moţnosť sa uvoľniť,
zasúťaţiť si, spojiť si zábavu s dozvedaním sa niečoho nového, môţu prispieť
k zatraktívneniu hodín chémie.
Práve v hľadaní interdisciplinárnych styčných plôch medzi chémiou a ostanými predmetmi
záujmu ţiakov, môţe viesť cesta zatraktívnenia chémie ako predmetu. Aj tu platí známe
heslo „od známeho k neznámemu, od bliţšieho k vzdialenejšiemu, o jednoduchého
k zloţitejšiemu“ alebo Komenského „Metoda všeho musí býti předne přirozená. Nebo
cokoli je přirozené, rádo jde... Aby metoda libá byla, má někdy cukrovou opatrností
oslazena býti, totiţ aby věci potřebné pod způsobem rozmlouvání, pohádek, podobenství,
aţ i hádání a zápasení společného přednášíny byly.“2
2 Veškeré spisy Jana Amosa Komenského. Sv. 4, Didaktika česká. Brno, 1913.
8
Partikulárnou, čiastkovou z moţností podpory popularizácie chémie, ktorá nevyţaduje
vysoké vstupné náklady, čo sa týka času a prostriedkov, sú práve komunitné weby,
sociálne siete (facebook.com, last.fm, libimseti.cz a pod.).
Práve sociálne siete umoţňujúce lacnú a pomerné rýchlo šíriteľnú prezentáciu, sú vhodnou
platformou pre popularizačné snahy takmer čohokoľvek.
Napríklad na facebook.com patrí medzi najviac vyuţívané aplikácie fenomén kvízu.
V tomto prípade som vyuţil túto moţnosť na vytvorenie kvízu „Laboratórny poriadok“,
na základe platformny Know-it-all, dostupný na adrese http://apps.facebook.com/trv-jak-
si-che-fbdhe/.
Jedným z problémov výuky chémie je, ţe ţiaci do tohoto predmetu vstupujú
s minimálnymi alebo ţiadnymi predošlými skúsenosťami s chémiou. Nemajú o čo opierať
novonadobudnuté poznatky, nevedia, kde ich majú zakotviť vo svojich minulých
záţitkoch. V porovnaní s ostatnými predmetmi ako napríklad zemepis, prírodopis, nie sú
ţiaci pri prvom styku s predmetom „tabula rasa“, pretoţe uţ majú nejaké poznatky, sú uţ
čiastočne zakotvení v hrubom rozlišovaní sveta, uţ majú hmlisté predstavy o poznatkoch
a štruktúre predmetu, ktorý preberajú. S chémiou, tak ako sa im často krát prezentuje, sa
ale v uplynulom ţivote stretli minimálne alebo vôbec, osnovy výuky nerešpektujú ich
predchádzajúce skúsenosti, poznatky.
Keď sa v hodinách zemepisu delia štáty podľa kontinentov alebo svetových strán , príde to
ţiakovi prirodzenejšie kvôli predchádzajúcim skúsenostiam a vedomostiam, ktoré uţ
nadobudol, je to tak ale aj pri delení chemických zlúčenín, reakcií a podobne? Nebolo by
pre ţiaka názornejšie, keby ţe je osnova výuky ukotvená v jeho predchádzajúcej
skúsenosti a aţ sekundárne by sa zdôrazňovali chemické kategorizácie. Nepomohlo by viac
zapamätaniu učiva preberaného v chémii, keby ţe sa zdôrazňuje prepojenie chemického
učiva na beţný ţivot ţiaka, tak aby si ţiak mohol, keď uţ je mimo hodinu výuky predmetu,
tzv. „v civile“, vytvárať väzby na to čo uţ prebral systémom „ahá, to sme brali v škole!“
Ako na to? Kostrou myšlienky by mohlo byť vytvorenie osnovy výuky podľa prostredia
v ktorom sa ţiak pravidelne pohybuje, s ktorým je v pravidelnej interakcii. Tematické
celky osnovy by boli priestory a situácie v ktorých sa ţiak pohybuje a do týchto priestorov
by sa zakomponovalo učivo chémie. Jednou s moţných foriem výstupu takéhoto návrhu by
9
mohol byť práve počítačový program alebo webová stránka, čo v sebe nesie interaktívny
potenciál pre recipienta, v našom prípade ţiaka. Realizácia podobného zámeru by však
vyţadovala komplexný prístup s veľkou časovou aj technickou náročnosťou, vhodnejšie
by teda bolo riešenie v tíme alebo dokonca by riešenie mohlo byť nosnou náplňou výuky
didakticko-odborných predmetov na katedre pedagogického zamerania, ktorá by
ho zastrešovala. Študenti by sa teda mohli počas štúdia reálne podieľať na tvorbe
výukového prostredia, ktoré by v sebe malo potenciál skutočného vyuţitia v praxi. Mohli
by stavať svoje pedagogické praxe na overovaní jednotlivých návrhov, dávalo by to
študentom priestor na vlastnú realizáciu a kreativitu pri tvorbe návrhov. Boli by nútení sa
zoznámiť so softvérovou platformou na ktorej by tvorba výuky prebiehala a to by slúţilo
na zvyšovanie ich informatickej gramotnosti. Je teda zrejmé, ţe podobný kontinuálny
koncept, ktorý by vytváral kostru podopierajúcu didaktickú stránku štúdia chémie, nesie
v sebe výrazný motivačný obsah. Jednou z lastovičiek by mohli byť práve chemické
didaktické hry a jednoduché prezentačné stránky na sociálnych internetových sieťach
a podobne. V svojej diplomovej práci by som chcel venovať pozornosť práve takýmto
lastovičkám, v podobe úloh pre ţiakov, ktoré by zatraktívnili hodiny chémie. Súčasne by
som v nich chcel zdôrazniť interdisciplinárny prístup, aby si ţiaci viac uvedomovali
previazanosť jednotlivých školských predmetov.
Tieto všetky myšlienky sa vo mne zhromaţďovali počas moje pedagogickej praxe, ktorá sa
zhodou okolností predĺţila z dvoch týţdňov na tri roky. Mal som moţnosť byť hodený
do pedagogického procesu zo zátišia vysokej školy do búrlivých vôd praxe. Aţ tam som
spoznával „in situ“ skutočné problémy výuky. Moţno aj z dôvodu môjho veku, nemali
ţiaci so mnou problém bezprostredne komunikovať. Túto situáciu som vyuţil v dvoch
triedach pri zadaní práce vo forme eseje, kde mali ţiaci odpovedať na otázku „Jak si
představuješ hodinu chemie?“. Informácie zozbierané z týchto esejí spracované v časti
Výskum a vlastná pedagogická skúsenosť boli silným podnetom pri rozhodovaní o téme
mojej diplomovej práce.
10
1 Ciele diplomovej práce
Hlavným cieľom diplomovej práce je poukázať na moţnosti pri vytváraní úloh
pre výuku chémie s prihliadnutím na interdisciplinárny prístup.
Parciálne ciele:
- vytvorenie príkladu motivačných úloh z učiva periodickej tabuľky prvkov
formou kvízu
- vytvorenie príkladu motivačných úloh z histórie chémie podporujúcich čitateľskú
gramotnosť
- vytvorenie príkladu motivačných úloh spájajúcich tematiku bezpečnosti pri práci
s umeleckým textom
- vytvorenie príkladu motivačných úloh spájajúcich umelecký prejav s učivom
chémie
- spracovanie a vyhodnotenie predstáv ţiakov o výuke chémie, získaných formou
eseje na danú tému
2 Použité metódy
- štúdium a analýza literatúry a internetových zdrojov
- tvorba úloh
- vyhodnotenie esejí
11
3 Návrh využitia kvízov pri výuke periodickej sústavy
prvkov
„Ukazuje se, že je nezbytné zintenzivnit
interdisciplinární úsilí, spojující
odborníky exaktních, přírodních
a společenských věd.“
Rudolf Zahradník
V tejto kapitole sa pokúsim predstaviť návrh učebných kvízov, ktorý má pomôcť
ţiakom lepšie pochopiť a zapamätať si, ako názvy, delenie a rozmiestnenie prvkov
v periodickej sústave prvkov , tak aj jednotlivé vlastnosti, charakterizujúce skupiny prvkov
v periodickej tabuľke.
Pre lepšie zapamätanie a silnejšiu motiváciu som spojil práve prostredie kvízov s hľadaním
typov temperamentu podľa pôvodne Hippokratovej a následne Galénovej kategorizácie
typov osobnosti, ktorá bola dopracovaná Eysenckom. Názov učebný kvíz vychádza
z predpokladu, ţe bude začiatočným stimulom pri objavovaní ďalšieho učiva, ţe spätný
náhľad ţiaka na to, podľa čoho prebehlo vyhodnotenie typu osobnosti bude slúţiť
na opakovanie a lepšie zapamätanie uţ prebratého učiva.
Ďalšou didaktickou nadstavbou predchádzajúceho námetu vyplnenia kvízu, bo mohlo byť
vytváranie kvízu, podľa uţ nadobudnutých znalostí. Interdisciplinárne presahy
dokumentuje na základe Rámcového vzdelávacieho programu nasledujúca tabuľka.
3.1 Skupiny prvkov a typy osobnosti
Príklad kvízu spájajúci niektoré vlastnosti prvkov periodickej tabuľky s typmi
osobnosti podľa pôvodného Hippokratovho delenia3. Pokúsil som sa nájsť a priradiť
vhodné vlastnosti jednotlivých temperamentov k vlastnostiam prvkov tak aby
korešpondovali aspoň čiastočne s osobnou skúsenosťou ţiakov. Jedná sa o generalizované
delenie a vypichnutie tých vlastností, ktoré sa dajú relatívne porovnávať a evokujú
podobnosť. Otázky v teste osobnosti sú vytvorené podľa charakteristík jednotlivých
temperamentov3 a dané do súvislosti so situáciami v ţivote ţiaka. Po zodpovedaní
a vyhodnotení testu, si ţiak prečíta do ktorej skupiny prvkov a tým aj temperamentov by
sa prostredníctvom svojich odpovedí zaradil a ďalej pracuje s výsledkami ostatných skupín
a periodickou tabuľkou. Vďaka tomu si pomocou dodatočných úloh priblíţi situáciu
u ostatných moţností a zopakuje a upevní pri ich vyplňovaní. Pri riešení úloh sa musí ţiak
orientovať vo viacerých poloţkách testu (tabuľky, obrázok, slovníčky), čo napomáha
rozvíjaniu synteticko-analytického aparátu a vyuţívanie znalostí z matematiky a cudzieho
jazyka podporuje medzipredmetovú väzbu kvízu ako celku. Informácie som čerpal
predovšetkým od Kassin: Psychologie, Nakonečný: Encyklopedie obecné psychologie,
Smékal: Psychologie osobnosti, Říčan: Psychologie osobnosti a ďalší4.
Myslím ţe formou antropomorfizácie vlastností prvkov si môţe ţiak lepšie zapamätať
vlastností jednotlivých skupín prvkov a forma kvízu zvyšuje atraktivitu tohoto postupu
a teda slúţia ako silný motivačný faktor.
3 Nakonečný, M. Encyklopedie obecné psychologie. Praha: Academia, 1997. 437 s. ISBN 80-200-0625-7. 4 Kassin, S. Psychologie. Brno: Computer press, a.s., 2007. 771 s.
Smékal, V. Psychologie osobnosti. Brno: Barrister a Principal. 2004. 523s.
Říčan, P. Pschologie osobnosti. Praha: Grada Publishing, a.s., 2007. 196 s.
Touţín, J. Stručný přehled chemie prvku. Brno: Tribun EU, s.r.o., 2008. 224 s.
Gaţo, J. a kol. Všeobecná a anorganická chémia. Bratislava: SNTL, 1974.
Klikorka, J., Hájek, B., Votinský, J. Obecná a anorganická chemie. Praha: SNTL. 1989.
Valigura, D. a kol. Chemické tabuľky. Bratislava: STU v Bratislave, 2004.
Ledvina, M., Stoklasová, A. Kompendium středoškolské chemie. Votobia, 1997. 224 s.
Bína, J. Malá encyklopédia chémie. Bratislava: Obzor, 1968, 678 s.
Vacík, J. Obecná chemie. Praha: SPN, 1986. 303 s.
Pachmann, E. a kol. Speciální didaktika chemie. Praha: SPN, 1986. 350 s.
Gärtner, H. a kol. Kompendium chemie. Universum, 2007. 542 s.
14
Vlastný text úlohy:
3.1.1 Kde v periodickej tabuľke sa nachádzaš?
Patríš medzi kovy, nekovy, polokovy alebo vzácne plyny? Vyber si v kaţdej otázke
jednu z moţností, ktorá ťa najlepšie vystihuje a zaraď sa do periodickej sústavy prvkov.
1. Keď musím niekde dlho čakať ...
a) som netrpezlivý/á a premýšľam, čo všetko som mohol za ten čas stiahnuť.
b) pozorujem čo sa deje okolo alebo sa dám do reči s okolostojacimi.
c) uzavriem sa do seba a sústredím sa na svoje myšlienky.
d) nevzrušujem sa, tých pár minút ma nezabije.
2. Triedny učiteľ mi navrhol aby som kandidoval do školského parlamentu ...
a) ponuku prijmem s istotou, ţe to zvládnem.
b) ponuku hneď s elánom prijmem, ale postupne zo mňa nadšenie vyprchá.
c) ak to nie je nutné, radšej zostanem radovým ţiakom.
d) nechám si čas na rozmyslenie, zistím si čo to obnáša a potom sa rozhodnem.
3. Kamoš ma volá na akciu záujmového krúţku, ktorý navštevuje ...
a) pôjdem tam, behom chvíle sa stanem stredobodom pozornosti, no k telu si nikoho
nepripustím
b) super! Nebude dlho trvať a skamarátim sa tam s pár ľuďmi.
c) odmietnem to. V skupine cudzích ľudí sa cítim nesvoj a odstrčený.
d) ak tam pôjdem, budem skôr ticho budem počúvať o čom sa ostatní bavia.
4. Najviac mi vyhovuje druh práce ...
a) keď sme rozdelení do skupín a môţem organizovať a viesť svoju skupinu.
b) keď sa v hodine diskutuje.
c) tvorivá práca, pri ktorej mám voľnú ruku.
d) práca, pri ktorej máme dané pevné pravidlá.
15
5. Ak ma niekto kritizuje ...
a) nahnevá ma to, a snaţím sa mu dokázať, ţe nemá pravdu.
b) obrátim to na srandu.
c) hlboko sa ma to dotkne a dlho na to nemôţem prestať myslieť.
d) ak má dotyčný pravdu, zamyslím sa nad tým a poučím sa.
6. Keď ťa niekto krivo obviní ...
a) nahnevá ma to len nakrátko, ale veľmi sa ma to dotkne a dlho na to myslím.
b) okamţite sa naštvem, poviem dotyčnému čo si o tom myslím, ukľudním sa a za chvíľu
na to zabudnem.
c) som nahnevaný ale nedám to veľmi najavo a krivda vo mne nadlho ostane.
d) vôbec sa nad tým nepozastavím alebo nedám na sebe nič najavo.
7. S čím máš pri práci (napr. domáce úlohy) najväčší problém?
a) keď niečo začnem, nedokáţem zvoľniť tempo práce kým neskončím.
b) s dokončovaním začatých prác.
c) zbytočne sa zaoberám detailmi.
d) mám málo elánu do práce, ťaţšie sa pre niečo nadchnem.
8. Keď sa bavíte s kamarátmi ...
a) si stredobodom pozornosti a nikto sa pri tebe nenudí.
b) pri rozprávaní rád trochu preháňam a všetci sa bavia.
c) nerád som stredobodom pozornosti.
d) pri rozprávaní som stručný a radšej počúvam druhých.
9. Ako si predstavuješ ideálny prázdninový výlet?
a) Hotel, pláţ, prepychové sluţby.
b) Partia akčných ľudí, hlavne aby nebola nuda.
c) V lese na samote.
d) Kľudný a relaxačný pobyt.
16
Ktorá z moţností a), b), c), d) sa v tvojich odpovediach vyskytuje najčastejšie? V prípade,
ţe máš rovnaký počet odpovedí pre viac moţností, vyber si v otázke č. 10, ale len z tých
moţností, z ktorých máš rovnaký súčet.
10. Ktorá z farieb je u teba obľúbenejšia?
a) ţltá
b) červená
c) čierna
d) zelená
Podľa toho zistíš, kde v periodickej tabuľke sa nachádzaš, teda či si KOV, NEKOV,
POLOKOV alebo VZÁCNY PLYN.
a)
1Cholerik
V periodickej tabuľke prvkov by si sa nachádzal v oblasti výskytu NEKOVOV.
Máš vysokú elektronegativitu, to znamená, ţe pútaš k sebe ostatných, si vodcovský typ.
Z tvojej vysokej elektronegativity ale vyplýva, ţe druhých k sebe pútaš iónovou väzbou,
chceš mať vo vzťahoch navrch a preto ti chýba tolerancia. Pre posilnenie väzby niekedy
vyuţívaš aj vodíkové mostíky. Oxidy, ktoré tvoríš sú kyselinotvorné, preto si impulzívny,
nekľudný aţ útočný, ťaţko ovládateľný. Čo sa týka tvojich ţivotných postojov si stály,
nemeníš ich rýchlo a k tomu ťa predurčuje aj tvoja vysoká tepelná kapacita. Keď ideš za
svojim cieľom, si izolátor, nepotrebuješ prítomnosť ostatných.
Väčšinou si pevného skupenstva, niekedy však prehnane reaguješ, vzkypíš a premeníš sa
na plyn, no rýchlo sa ukľudníš.
17
2Nekovy
b)
3Sangvinik
V periodickej tabuľke sa nachádzaš v oblasti výskytu KOVOV.
Si hovorný, komunikatívny, rád rozdávaš svoje slová-elektróny valenčnej vrstvy ďalej, to
má základ v tvojej elektropozitivite. Tvoja spoločenská povaha vyplýva z tvojej vysokej
vodivosti, ktorá je zaloţená na výskyte voľne sa pohybujúcich elektrónov v tvojej štruktúre.
Rád sa pohybuješ v spoločnosti ľudí a teda sa vyskytuješ prevaţne v zlúčeninách,
si súčasťou zliatin. Si veselý, ţiariš typickým kovovým leskom. K tvojim vlastnostiam patrí
aj kujnosť a ťažnosť, teda názorová nestálosť a prispôsobivosť. Kvôli nízkej tepelnej
kapacite sa rýchlo nadchneš, zohreješ ale aj rýchlo ochladneš.
18
1 Kovy
c)
2 Melancholik
V periodickej tabuľke sa nachádzaš v oblasti POLOKOVOV.
Čo je rozhranie medzi kovmi a nekovmi. Čo sa týka skupenstva, si solídny (lat. solidus –
pevný) ale spolu s nekujnosťou to robí z teba rigídneho, strnulého človeka. Väčšinou si
krehký, precitlivelý. Nie si kujný a tým pádom si neprispôsobivý. Pri beţnej teplote máš
veľmi malú elektrickú vodivosť a teda si nespoločenský, rezervovaný, máš malý okruh
priateľov (v periodickej tabuľke 7 ). Tvoj polovodičový charakter je spôsobený
váhavosťou, nerozhodnosťou ale aj sklonmi ku genialite a duchaplnosti.
19
3 Polokovy
d)
4 Flegmatik
V periodickej tabuľke sa nachádzaš v skupine VZÁCNYCH PLYNOV.
Vďaka skupenstvu (plyn), nemáš problém sa vyrovnať s väčšinou vecí v ţivote, si bez
farby a zápachu, to znamená, ţe nevýrazne vyjadruješ city, vieš svoje emócie ovládať.
Malá chemická reaktivita ťa robí pokojným, spoľahlivým, vyrovnaným. Máš vysokú
ionizačnú energiu a preto sa nenecháš ľahko vyviesť z miery, si stabilný, máš chladnú
hlavu. Vyskytuješ sa v podobe jednoatómových častíc, nevadí ti samota.
20
5 Vzácne plyny
Určite si si uţ všimol alebo je ti minimálne povedomé, ţe tvoje zaradenie medzi jednotlivé
skupiny prvkov v periodickej tabuľke prvkov nebolo nechané na náhodu ale vychádzalo
z delenia typov osobnosti. Pri tomto kvíze bolo pouţité delenie temperamentov podľa
Hippokrata a Galéna, neskôr Eysencka, tak, aby sa niektoré fyzikálne a chemické
vlastnosti prvkov dali pripodobniť k ľudským vlastnostiam. A tak sa priradili kovy
k sangvinikovi, polokovy k melancholikovi, nekovy k cholerikovi a vzácne plyny
k flegmatikovi. Týmto ale tvoj kvíz neskončil, teraz je tvojou úlohou spoznať aj ostatné
povahy, respektíve skupiny prvkov a ich vlastnosti. Ako pomôcka ti budú slúţiť výsledky
pre ostatné skupiny, tabuľka a obrázok a slovníčky.
Úlohy:
1. Zisti a zapíš do tabuľky koľko tvojich spoluţiakov spadá pod ktorú skupinu prvkov
a vypočítaj percentuálne zastúpenie jednotlivých skupín vo vašej triede. S pomocou
periodickej tabuľky zapíš to tabuľky počet prvkov jednotlivých skupín a ich percentuálne
zastúpenie. Ktorá skupina prvkov najviac prevaţuje vo vašej triede a ktorá v periodickej
tabuľke?
v triede % v periodickej tabuľke absolútny počet %
KOVY (sangvinik) KOVY
POLOKOVY (melancholik) POLOKOVY
NEKOVY (cholerik) NEKOVY
VZÁCNE PLYNY (flegmatik) VZÁCNE PLYNY
celkový počet prvkov
21
2. Priraď podľa výsledkov kvízu vlastnosti ku skupinám prvkov.
KOVY POLOKOVY NEKOVY VZÁCNE PLYNY
bez farby a zápachu, malá chemická reaktivita, vysoká ionizačná energia, stabilita,
jednoatómové častice, polovodičový charakter, nekujný, veľmi malú elektrická vodivosť pri
bežnej teplote, elektropozitívny, vysoká vodivosť, zliatiny, kovový lesk, ťažný, kujný, nízka
tepelná kapacita, vysoká tepelná kapacita, izolátor, vodíkové mostíky, vysoká
elektronegativita, iónová väzba, kyselinotvorné
3. Podľa Eysenckovho rozdelenia temperamentov priraď jednotlivé vlastnosti k typom
osobnosti.
SANGVINIK CHOLERIK MELANCHOLIK FLEGMATIK
kľudný, spoľahlivý, pesimistický, spoločenský, urážlivý, pokojný, vyrovnaný, optimistický, hĺbavý,
otvorený, aktívny, starostlivý, trudnomyselný, hovorný, agresívny, nespoločenský, prístupný,
sebakontrolovaný, bezstarostný, vznetlivý, pohodový, strnulý, tichý, iniciatívny, vážny, pasívny,
impulzívny, vrtošivý, nekľudný, úzkostlivý, rezervovaný, veselý.
anglicky Slovensky
Sociable Spoločenský
Outgoing Otvorený
Talkative Hovorný
Responsive Prístupný
Easygoing Pohodový
Lively Veselý
Carefree Bezstarostný
Leadership Iniciatívny
Touchy Urážlivý
Restless Nekľudný
Aggressive Agresívny
Excitable Vznetlivý
Changeable Vrtošivý
Impulsive Impulzívny
Optimistic Optimistický
Active Aktívny
Moody trudnomyseľný
Anxious Úzkostlivý
Rigid Strnulý
Sober Vážny
Pessimistic Pesimistický
Reserved Rezervovaný
Unsociable nespoločenský
Quiet Tichý
Passive Pasívny
Careful Starostlivý
Thoughtful Hĺbavý
Peaceful Pokojný
Controlled sebakontrolovaný
Reliable Spoľahlivý
even-tempered Vyrovnaný
Calm Kľudný
emotionaly stable emočne stabilný
Unstable Nestabilný
Introverted Introvertný
Extraverted Extravertný
Neurotic Neurotický
Periodická tabuľka prvkov
Anglicky Slovensky
Metalloids Polokovy
Nonmetals Nekovy
other nonmetals ostatné nekovy
Halogens Halogény
noble gases vzácne plyny
Metals Kovy
alkali metals alkalické kovy
alkaline earth metals kovy alkalických zemín
Lanthanoids Lantanoidy
Actinoids Aktinoidy
transition metals prechodné kovy
post-transition metals vnútorne prechodné kovy
atomic symbol značka atómu
Solid pevná látka
Liquid Kvapalina
Gas Plyn
Unknown Neznámy
25
7 Periodická tabuľka
(poznámka 1: kvôli malému počtu otázok a zjednodušeniu nie je test úplne smerodajný pre
určovanie typov osobnosti.
Poznámka 2: v prípade, ţe ti vyšiel rovnaký počet odpovedí u viacerých moţností, nie si
vyhranený typ osobnosti)
26
3.2 Periodická tabuľka - skupiny prvkov
Nasledujúci návrh kvízu má slúţiť ako didaktická pomôcka pri výuke učiva
o periodickej tabuľke prvkov. Táto verzia upriamuje ţiakovu pozornosť na delenie prvkov
na hlavné a vedľajšie skupiny a špeciálne na vlastnosti prvkov hlavných skupín.
Na podobnom základe by bolo moţné spracovať verziu pre periódy alebo verziu podľa
vlastností prvkov na kovy, polokovy, nekovy.
Prvotnou inšpiráciou pri vzniku nasledujúcej úlohy boli popularizačné publikácie Chemie
hrou a Poznávame taje chemie5
Daný kvíz má za úlohu prostredníctvom vytvorenia paralel medzi fyzickými ľudskými
vlastnosťami a vlastnosťami prvkov periodickej tabuľky priblíţiť ţiakovu predstavu
o vlastnostiach prvkov. Ţe okrem protónového čísla, majú prvky aj mnohé iné vlastnosti,
ktoré je moţné dohľadať v tabuľkách v tlačenej forme alebo na internete. Špeciálne
odkazuje na on-line tabuľku Michaela Dayaha na adrese www.ptable.com . Pre jeho
pomerne náročnú časovú spracovateľnosť, by bolo vhodnejšie jeho vypracovanie
rozvrhnúť do viacerých vyučovacích hodín, prípadne ho zahrnúť do projektového
vyučovania.
Pri vypracovaní je riešiteľ nútený k neustálemu vracaniu sa do predchádzajúcich kapitol
a do úvodnej časti, čo síce zvyšuje jeho náročnosť ale súčasne mobilizuje ţiakovo úsilie
a vytvára tak predpoklady na rozvíjanie analyticko-syntetického myslenia, orientáciu
v texte a potrebou matematických zručností, angaţuje do riešenia aj znalosti z tohoto
predmetu.
„vlastný text úlohy“:
3.2.1 Ktorý konkrétny prvok z periodickej sústavy prvkov si?
Pri riešení nasledujúceho kvízu zistíš ktorý konkrétny prvok z periodickej tabuľky si
a popri tom na naučíš niečo o vlastnostiach chemických prvkov. Ako pomôcku budeš
potrebovať fyzikálno-chemické tabuľky alebo on-line verziu periodickej sústavy prvkov
na adrese http://www.infoplease.com/ipa/A0001826.html alebo www.ptable.com.
Pri riešení vyuţi pripravené formuláre v časti Riešenie. Vysvetlenie niektorých termínov,
ktoré budeš pri práci potrebovať, je na konci zadania úlohy.
5 JANČÁŘ, L., Musilová, E. Chemie hrou. 1. vyd. Brno : Masarykova univerzita, 2004. 174 s. ISBN 80-210-
3559-5.
JANČÁŘ, L., Musilová, E. Poznáváme taje chemie. 1. vyd. Brno : Masarykova univerzita, 2003. 190 s.
ISBN 80-210-3270-7.
27
POSTUP:
Schéma vypracovania kvízu
8 Schéma
I. – v 1., 2. a 3. časti zistíš, v ktorej skupine sa nachádza tvoj prvok
II. – v 4. a 5. časti budeš podľa jednotlivých vlastností zisťovať, na ktoré prvky sa podobáš
III. – v 6. časti vyhodnotíš, ktorému prvku sa podobáš najviac.
28
1. Počet prvkov v mene
Napíš si svoje meno bez diakritiky do pripravenej tabuľky a kombináciou písmen, ktoré
obsahuje, vytvor maximálny moţný počet značiek chemických prvkov umiestnených
v periodickej tabuľke prvkov. Ako pomôcka ti poslúţi periodická tabuľka, tabuľka prvkov
s ich vlastnosťami http://www.infoplease.com/ipa/A0001826.html alebo on-line verzia
periodickej tabuľky www.ptable.com , kde je okienko Search na vyhľadávanie prvkov
podľa značiek.
príklad: Martin Kabát
M A R T I N K A B A T
Mn Am Ra Ta I N K B
Mt Ar Rn Tb Ir Ni Kr Ba
At Rb Tm In Nb Bi
Ti Bk
Br
2. Označenie prvkov
Prvky hlavných skupín, ktoré sa nachádzajú v tvojom mene si označ v pripravenej
periodickej tabuľke prvkov.
príklad: Martin Kabát
9 Martin Kabát-prvky
29
3. Ktorá skupina si?
V tejto časti zistíš, do ktorej skupiny prvkov patríš a tak sa priblíţiš k zisteniu, ktorý prvok
si. Patríš do tej skupiny, kde sa nachádza najviac zaškrtnutých prvkov. V prípade, ţe sa
počet prvkov zhoduje vo viacerých skupinách, spočítaj protónové čísla označených prvkov
v rámci jednotlivých skupín a ďalej budeš pracovať s tou skupinou, ktorá má väčší súčet
protónových čísel.
príklad: Martin Kabát
Skupina 1. 2. 13. 14. 15. 16. 17. 18.
počet prvkov 2 2 2 0 2 0 3 3
súčet protónových čísel (len u
skupín s rovnakým počtom prvkov) 173 140
17. a 18. skupina majú podľa časti 2. po tri prvky. Súčet protónových čísiel v 17. skupine
je 173, v 18. skupine je 140. Pokračujem v hľadaní, ktorý prvok som, v skupine číslo 17.
4. Vlastnosti prvkov
Tak ako sa ľudia od seba líšia vo fyzických vlastnostiach, podobne aj prvky majú
vlastnosti, ktorými sa od seba odlišujú. Pre zistenie, ktorý prvok si, sme priradili vlastnosti
prvkov k fyzickým vlastnostiam človeka a v nasledujúcej časti zistíš, ktorému prvku sa
podľa svojich fyzických vlastností najviac podobáš. Teda ktorý chemický prvok by si bol,
keby ţe sa narodíš do sveta atómov. Budeš hľadať podobnosť s prvkami skupiny,
do ktorej si sa v predchádzajúcej časti zaradil.
Z nasledujúcich fyzických vlastností zostav v tabuľke rebríček od vlastnosti, ktorá je podľa
teba najdôleţitejšia po najmenej dôleţitú vlastnosť. Do kresby Leonarda da Vinciho napíš
príslušné číslo poradia ku kaţdej vlastnosti.
Fyzické vlastnosti: hmotnosť, sila, výška, fyzická kondícia, vek, objem tuku v tele.
príklad: Martin Kabát poradie vlastnosť body
1. hmotnosť 6
2. sila 5
3. výška 4
4. fyzická kondícia 3
5. vek 2
6. objem tuku v tele 1
31
V tabuľke sme priradili fyzické vlastnosti človeka k vlastnostiam prvkov periodickej
tabuľky a k nim spôsob merania tvojej fyzickej vlastnosti.
fyzická vlastnosť vlastnosť prvku meranie
hmotnosť relatívna hmotnosť kg
sila elektronegativita drepy
výška polomer meter
fyzická kondícia teplota varu pulz
vek dátum objavu osobnosť
objem tuku v tele hustota BMI
Hmotnosť (vlastnosť prvku: relatívna atómová hmotnosť)
Tak ako ľudia merajú svoju hmotnosť v kilogramoch zaviedla sa pre atómy
pre jednoduchšie počítanie relatívna atómová hmotnosť.
Relatívna atómová hmotnosť udáva, koľko krát je daný atóm ťaţší ako 1/12 (jedna
dvanástina) hmotnosti atómu uhlíka so šiestimi neutrónmi v jadre. Napríklad hmotnosť
atómu uhlíka je 19,92 . 10-27
kg a jeho relatívna atómová hmotnosť je 12,0107 /bez
jednotky/.
Fyzická kondícia (vlastnosť prvku: teplota varu)
Ako ekvivalent teploty varu zo sveta fyzických vlastností človeka sme zvolili pulz (tep).
Pulz (tep) je tlaková vlna vyvolaná vypudením krvi z ľavej komory srdca
a je najjednoduchšie merateľným prejavom činnosti srdcového svalu. U trénovaných ľudí
je tep v pokoji niţší, kvôli väčšiemu objemu, ktorý je srdce na jeden sťah schopné vypudiť.
Čím máš teda niţší tep, tým ti dlhšie trvá „dostať sa do varu“. Teplota varu je uvedená
v tabuľkách (angl. boiling point).
Sila (vlastnosť prvku: elektronegativita)
Sila alebo presnejšie schopnosť pútať väzbové elektróny je označovaná ako
elektronegativita. Čím väčšiu má atóm elektronegativitu, tým väčšiu má schopnosť
priťahovať k sebe elektrónový pár väzby. Ekvivalent elektronegativity z fyzických
vlastností človeka bude počet drepov za minútu, teda sila svalov prevaţne stehenných
partií.
32
Výška (vlastnosť prvku: atómový polomer)
Atómový polomer závisí od počtu elektrónových vrstiev, čím viac vrstiev, tým väčší
polomer, a od počtu protónov v jadre, ktoré priťahujú elektróny v obale a tým zmenšujú
veľkosť atómu.
Čím máš väčšiu výšku, tým je väčší polomer tvojho atómu.
Vek (vlastnosť prvku: dátum objavu)
Niektoré prvky pozná ľudstvo uţ tisícky rokov, no väčšina bola objavená aţ v posledných
dvoch storočiach druhého tisícročia. Zo 117 v súčasnosti známych prvkov sa 94 vyskytuje
prirodzene na Zemi, ostatné boli pripravené umelo.
Osobnosť, ktorú si vyberieš, sa narodila v roku objavenia daného prvku. U niektorých
prvkov ( prvky objavené pred naším letopočtom /pnl./ alebo bc. - anglicky „before Christ“)
nie je presný rok objavenia známy, takţe sme vybrali významnú udalosť z obdobia
staroveku, kedy uţ bol daný prvok známy.
Objem tuku v tele ( vlastnosť prvku: hustota)
Pre hustotu vo svete prvkov sme vybrali zo sveta fyzických vlastností človeka objem tuku
v tele. Čím máš väčšie BMI, tým má tvoj prvok väčšiu hustotu.
Tuky v organizme slúţia ako zdroj a zásoba energie, stavebná zloţka biomembrán, majú
ochrannú a izolačnú funkciu. Obezita patrí medzi civilizačné choroby a spôsobuje
mnoţstvo zdravotných komplikácií.
Hustota je fyzikálna veličina, ktorá vyjadruje hmotnosť určitého objemu látky. Značí sa
gréckym písmenom ρ [ró], jednotkou je kg/m³ (kg.m-3 ) čítaj kilogram na meter kubický
alebo sa pouţíva tieţ g/cm³ čítaj gram na centimeter kubický alebo kg/l čítaj kilogram
na liter.
Vypočíta sa ako podiel hmotnosti m na objem V: ρ = m / V .
BMI (body mass index) – index telesnej hmotnosti sa pouţíva ako indikácia obezity,
umoţňujúce porovnávanie ľudí s rôznou výškou. Vypočíta sa ako podiel hmotnosti
v kilogramoch a druhej mocniny výšky v metroch (jednotka sa neudáva) :
.
Výpočet BMI sa nedá brať ako presný a jediný
ukazovateľ objemu tukovej hmoty v tele,
jednotlivé rozmedzia sa u rôznych autorov líšia
a líšia sa tieţ podľa pohlavia a veku.
BMI Kategória
do 18,5 Podvýživa
18,5-25 ideálna a zdravá váha
25-30 mierna nadváha
30-40 Obezita
40 a viac ťažká obezita
33
11 BMI
5. Meranie fyzických vlastností
Hmostnosť (vlastnosť prvku: relatívna atómová hmotnosť)
a) na váhach zmeriaš svoju hmotnosť v kilogramoch a zapíšeš do tabuľky
b) do tabuľky zapíšeš hmotnosti tvojich spoluţiakov
c) vypočítaš priemernú hmotnosť vo vašej triede
d) vypočítaš koľko percent z priemernej hmotnosti je tvoja hmotnosť
e) do tabuľky zapíšeš hmotnosti prvkov v tvojej skupine
f) vypočítaš priemernú hmotnosť prvku v tvojej skupine
g) odhadneš podľa percent priemeru hmotnosti, ku ktorému prvku máš najbliţšie
h) výpočtom skontroluješ správnosť odhadu
i) zaznačíš, ktorý prvok podľa hmotnosti si.
príklad: Martin Kabát
a) → b) → c) → d) → e) → f) → g) → h) → i)
70 80 80 87,50% F – 19 94,3 82,51
90 Cl – 35,5
Br – 79,9
I –126,9 √ √
At - 210
V kategórii relatívna atómová hmotnosť - hmotnosť sa najviac podobám na prvok bróm.
34
Sila (vlastnosť prvku: elektronegativita)
a) zmeriaš si počet drepov za minútu a zapíšeš do tabuľky
b) zmeriaš si pulz (počet úderov srdca za minútu) hneď po drepovaní ( Meria sa
dvoma prstami, nie palcom, napr. na zápästí, na vnútornej strane paţe, na krku.)
c) do tabuľky zapíšeš výkony tvojich spoluţiakov
d) vypočítaš priemerný počet drepov za minútu vo vašej triede
e) vypočítaš koľko percent z priemerného výkonu je tvoj výkon
f) do tabuľky zapíšeš elektronegativity prvkov v tvojej skupine
g) vypočítaš priemernú elektronegativitu prvku v tvojej skupine
h) odhadneš podľa percent priemeru drepov, ku ktorému prvku máš najbliţšie
i) výpočtom skontroluješ správnosť odhadu
j) zaznačíš, ktorý prvok podľa elektronegativity si.
príklad: Martin Kabát
a) → b) → c) → d) → e) → f) → g) → h) → i) → j) →
54 119 49 52 104,00% F – 3,98 2,99 3,12
52 Cl – 3,16 √
Br – 2,96 √
I – 2,66
At - 2,2
V kategórii elektronegativita – sila sa najviac podobám na prvok chlór.
35
Fyzická kondícia (vlastnosť prvku: teplota varu)
a) z predchádzajúcej úlohy si zapíšeš pulz do tabuľky
b) do tabuľky pulzové frekvencie tvojich spoluţiakov
c) vypočítaš priemerný tep vo vašej triede
d) vypočítaš koľko percent z priemerného tepu je tvoj pulz
e) do tabuľky zapíšeš teploty varu prvkov v tvojej skupine
f) vypočítaš priemernú teplotu varu prvkov v tvojej skupine
g) odhadneš podľa percent priemeru pulzovej frekvencie, ku ktorému prvku máš
najbliţšie
h) výpočtom skontroluješ správnosť odhadu
i) zaznačíš, ktorý prvok podľa pulzu si.
príklad: Martin Kabát
a) → b) → c) → d) → e) → f) → g) → h) → i) →
119 125 127 93,70% F – 85,03 344,71 322
137 Cl- 239,11
Br – 332 √ √
I – 457,4
At - 610
V kategórii teplota varu – fyzická kondícia sa najviac podobám na prvok bróm .
36
Výška (vlastnosť prvku: atómový polomer)
a) pomocou metra si zmeriaš svoju výšku v centimetroch a zapíšeš do pripravenej
tabuľky
b) do tabuľky zapíšeš výšky tvojich spoluţiakov
c) vypočítaš priemernú výšku vo vašej triede
d) vypočítaš koľko percent z priemernej výšky je tvoja výška
e) do tabuľky zapíšeš polomer prvkov v tvojej skupine (ang. – radius)
f) vypočítaš priemerný polomer prvku v tvojej skupine
g) odhadneš podľa percent priemeru výšky, ku ktorému prvku máš najbliţšie
h) výpočtom skontroluješ správnosť odhadu
i) zaznačíš, ktorý prvok podľa polomeru si.
príklad: Martin Kabát
a) → b) → c) → d) → e) → f) → g) → h) → i)
180 183 183 98,36% F – 42 91,4 89,9
185 Cl – 79
Br – 94 √ √
I – 115
At - 127
V kategórii atómový polomer – výška sa najviac podobám na prvok bróm.
Vek (vlastnosť prvku: dátum objavu) – v tabuľke Osobnosti histórie si vyberieš
osobnosť z tvojej skupiny, ktorou by si sa chcel narodiť, kebyţe sa nenarodíš v súčasnosti.
príklad: Martin Kabát
37
17. skupina (halogény)
Thomas Robert Malthus
(1766 - 1834)
vplyvný anglický ekonóm, autor teórie
populačného rastu (ľudstvo rastie
rýchlejšie ako ekonomické prostriedky
pre jeho obţivu)
Terence Hill
(1939 - )
taliansky herec, prevaţne filmov
westernového (tzv. spaghetti
westernov) a zábavného ţánru
Giuseppe Garibaldi
(1807 – 1882)
talian, vodca partizánov v boji
proti franc. a rakúskej armáde,
pomohol zjednotiť Taliansko
Jozef Miloslav Hurban
(1817 – 1888)
slovenský evanjelický kňaz,
spisovateľ, novinár, politik, literárny
vedec, národný buditeľ
-vedúca osobnosť slovenského
povstania 1948-49
Rabíndranáth Thákur
(1861 – 1941)
bengálsky básnik, prozaik,
dramatic, pedagóg, filozof
-propagátor nezávislosti Indie a jej
kultúrneho dedičstva
- nositeľ Nobelovej ceny za
literatúru z roku 1913
Josef Maximilián Petzval
(1807 – 1891)
slovenský fyzik, matematik a
vynálezca
- pokladá sa za zakladateľa
modernej optiky
Alfons Maria Mucha
(1860 – 1939)
svetoznámy český maliar, grafik a
dizajnér obdobia secesie
- autor prvých českoslovenkých
bankoviek a známok
zdroj obrázkov: wikipedia
38
Chcel by som sa narodiť ako Sv. Elizabeth Ann Bayley Seton.
Do tabuľky vypíš prvky tvojej skupiny s dátumami objavu, ktoré zistíš z internetových
tabuliek.
prvok dátum objavu
F 1886
Cl 1774
Br 1826
I 1811
At 1940
V roku narodenia Sv. Elizabeth Ann Bayley Seton bol objavený prvok chlór.
V kategórii dátum objavenia prvku – vek sa najviac podobám na prvok chlór.
Objem tuku v tele ( vlastnosť prvku: hustota)
a) z časti Hmotnosť (vlastnosť prvku: relatívna atómová hmotnosť) si zapíš svoju
hmotnosť
b) z časti Výška (vlastnosť prvku: atómový polomer) zapíš svoju výšku v metroch
c) vypočítaj si svoj BMI
d) z časti Hmotnosť (vlastnosť prvku: relatívna atómová hmotnosť) zapíš
priemernú hmotnosť vašej triedy
e) z časti Výška (vlastnosť prvku: atómový polomer) zapíš priemernú výšku
v metroch
f) vypočítaj priemerné BMI vašej triedy z údajov d) a e)
g) vypočítaj koľko percent z priemerného BMI je tvoje BMI
h) do tabuľky zapíšeš hustoty prvkov v tvojej skupine (ang. – density) v kg/m3
i) vypočítaš priemernú hustotu prvku v tvojej skupine
j) odhadneš podľa percent priemeru BMI, ku ktorému prvku máš najbliţšie
k) výpočtom skontroluješ správnosť odhadu
l) zaznačíš, ktorý prvok podľa hustoty si.
39
príklad: Martin Kabát
a) → b)→ c)→ d) → e) → f) → g) → h)(kg/m3) → i) → j) → k) → l)→
70 1,8 m 21,61 80 1,83 23,89 90,50% F - 1700 3244 2934
Cl- 3214
Br - 3120 √ √
I - 4940
V kategórii hustota – objem tuku v tele sa najviac podobám na prvok bróm.
6.Vyhodnotenie (príklad):
Som prvok s najväčším súčtom bodov, a to je bróm (Br).
poradie vlastnosť body
1. hmotnosť 6
2. sila 5
3. výška 4
4. fyzická kondícia 3
5. vek 2
6. objem tuku v tele 1
poradie prvok body
1. bróm 6
2. chlór 5
3. bróm 4
4. bróm 3
5. chlór 2
6. bróm 1
prvok súčet bodov
bróm 14
chlór 7
40
Do tabuľky zapíš jednotlivé vlastnosti tvojho prvku.
názov prvku bróm
latinský názov bromum
značka Br
skupenstvo pri 273 K kvapalné
teplota topenia 265,8K
teplota varu 332K
elektronegativita 2,96
polomer 94pm
tvrdosť neznáma
hustota 3120kg/m3
dátum objavu 1826
Vypracovanie:
1. Počet prvkov v mene
Napíš si svoje meno bez diakritiky do pripravenej tabuľky a kombináciou písmen, ktoré
obsahuje, vytvor maximálny moţný počet značiek chemických prvkov umiestnených
v periodickej tabuľke prvkov.
Tabuľka
41
2. Označenie prvkov
Prvky hlavných skupín, ktoré sa nachádzajú v tvojom mene si označ v pripravenej
periodickej tabuľke prvkov.
12 Prvky
3. Ktorá skupina si?
Patríš do tej skupiny, kde sa nachádza najviac zaškrtnutých prvkov. V prípade, ţe sa počet
prvkov zhoduje vo viacerých skupinách, spočítaj protónové čísla označených prvkov v
rámci jednotlivých skupín a ďalej budeš pracovať s tou skupinou, ktorá má väčší súčet
protónových čísel.
skupina 1. 2. 13. 14. 15. 16. 17. 18.
počet prvkov
súčet protónových čísel (len u
skupín s rovnakým počtom prvkov)
Patrím do skupiny č. ..... .
42
4. Vlastnosti prvkov
Z nasledujúcich fyzických vlastností zostav v tabuľke rebríček od vlastnosti, ktorá je podľa
teba najdôleţitejšia po najmenej dôleţitú vlastnosť. Do kresby Leonarda da Vinciho napíš
príslušné číslo poradia ku kaţdej vlastnosti.
hmotnosť, sila, výška, fyzická kondícia, vek, objem tuku v tele
Tabuľka poradia fyzických vlastností
poradie vlastnosť body
1. 6
2. 5
3. 4
4. 3
5. 2
6. 1
44
5. Meranie fyzických vlastností
Hmotnosť (vlastnosť prvku: relatívna atómová hmotnosť)
a) na váhach zmeriaš svoju hmotnosť v kilogramoch a zapíšeš do tabuľky
b) do tabuľky zapíšeš hmotnosti tvojich spoluţiakov
c) vypočítaš priemernú hmotnosť vo vašej triede
d) vypočítaš koľko percent z priemernej hmotnosti je tvoja hmotnosť
e) do tabuľky zapíšeš hmotnosti prvkov v tvojej skupine
f) vypočítaš priemernú hmotnosť prvku v tvojej skupine
g) odhadneš podľa percent priemeru hmotnosti, ku ktorému prvku máš najbliţšie
h) výpočtom skontroluješ správnosť odhadu ( Ako si na tom percentuálne v triede ty,
tak je na tom aj tvoj prvok v skupine. Počet percent z d) vydelíš 100 a výsledkom
vynásobíš priemernú hmotnosť prvku f). )
i) zaznačíš, ktorý prvok podľa hmotnosti si.
45
a) → b) → c) → d) → e) → f) → g) → h) → i) →
V kategórii relatívna atómová hmotnosť - hmotnosť sa najviac podobám na prvok ...........
.
46
Sila (vlastnosť prvku: elektronegativita)
a) zmeriaš si počet drepov za minútu a zapíšeš do tabuľky
b) zmeriaš si pulz (počet úderov srdca za minútu) hneď po drepovaní (Meria sa dvoma
prstami, nie palcom, napr. na zápästí, na vnútornej strane paţe, na krku.)
c) do tabuľky zapíšeš výkony tvojich spoluţiakov
d) vypočítaš priemerný počet drepov za minútu vo vašej triede
e) vypočítaš koľko percent z priemerného výkonu je tvoj výkon
f) do tabuľky zapíšeš elektronegativity prvkov v tvojej skupine
g) vypočítaš priemernú elektronegativitu prvku v tvojej skupine
h) odhadneš podľa percent priemeru drepov, ku ktorému prvku máš najbliţšie
i) výpočtom skontroluješ správnosť odhadu
j) zaznačíš, ktorý prvok podľa elektronegativity si.
47
a) → b) → c) → d) → e) → f) → g) → h) → i) → j) →
V kategórii elektronegativita – sila sa najviac podobám na prvok ......... .
48
Fyzická kondícia (vlastnosť prvku: teplota varu)
a) z predchádzajúcej úlohy si zapíšeš pulz do tabuľky
b) do tabuľky zapíšeš pulzové frekvencie tvojich spoluţiakov
c) vypočítaš priemerný tep vo vašej triede
d) vypočítaš koľko percent z priemerného tepu je tvoj pulz
e) do tabuľky zapíšeš teploty varu prvkov v tvojej skupine
f) vypočítaš priemernú teplotu varu prvkov v tvojej skupine
g) odhadneš podľa percent priemeru pulzovej frekvencie, ku ktorému prvku máš
najbliţšie
h) výpočtom skontroluješ správnosť odhadu
i) zaznačíš, ktorý prvok podľa pulzu si.
49
a) → b) → c) → d) → e) → f) → g) → h) → i) →
V kategórii teplota varu – fyzická kondícia sa najviac podobám na prvok .......... .
50
Výška (vlastnosť prvku: atómový polomer)
a) pomocou metra si zmeriaš svoju výšku v centimetroch a zapíšeš do pripravenej
tabuľky
b) do tabuľky zapíšeš výšky tvojich spoluţiakov
c) vypočítaš priemernú výšku vo vašej triede
d) vypočítaš koľko percent z priemernej výšky je tvoja výška
e) do tabuľky zapíšeš polomer prvkov v tvojej skupine (ang. – radius)
f) vypočítaš priemerný polomer prvku v tvojej skupine
g) odhadneš podľa percent priemeru výšky, ku ktorému prvku máš najbliţšie
h) výpočtom skontroluješ správnosť odhadu
i) zaznačíš, ktorý prvok podľa polomeru si.
a) → b) → c) → d) → e) → f) → g) → h) → i) →
V kategórii atómový polomer – výška sa najviac podobám na prvok ........... .
Vek (vlastnosť prvku: dátum objavu) – v tabuľke Osobnosti histórie si vyberieš
osobnosť z tvojej skupiny, ktorou by si sa chcel narodiť, kebyţe sa nenarodíš v súčasnosti.
51
1. skupina
Thomas Robert Malthus
(1766 - 1834)
vplyvný anglický ekonóm, autor teórie
populačného rastu (ľudstvo rastie
rýchlejšie ako ekonomické prostriedky
pre jeho obţivu)
Terence Hill
(1939 - )
taliansky herec, prevaţne filmov
westernového (tzv. spaghetti
westernov) a zábavného ţánru
Giuseppe Garibaldi
(1807 – 1882)
talian, vodca partyzánov v boji
proti franc. a rakuskej armáde,
pomohol zjednotil Taliansko
Jozef Miloslav Hurban
(1817 – 1888)
slovenský evanjelický kňaz, spisovateľ,
novinár, politik, literárny vedec,
národný buditeľ
-vedúca osobnosť slovenského
povstania 1948-49
Rabíndranáth Thákur
(1861 – 1941)
bengálsky básnik, prozaik,
dramatik, pedagóg, filozof
-propagátor nezávislosti Indie a jej
kultúrneho dedičstva
- nositeľ Nobelovej ceny za
literatúru
Josef Maximilián Petzval
(1807 – 1891)
slovenský fyzik, matematik a
vynálezca
- pokladá sa za zakladateľa
modernej optiky
Alfons Maria Mucha
(1860 – 1939)
svetoznámy český maliar, grafik a
dizajnér obdobia secesie
- autor prvých československých
bankoviek a známok
zdroj obrázkov: wikipedia
52
2. skupina
zdroj obrázkov: wikipedia
Mary Shelleyová
(1797 - 1851)
Anglická spisovateľka obdobia
romantizmu, známa dielom
Frankenstein
Marie Antoinetta
(1755 - 1793)
15. dcéra Márie Terézie, členka
habsburgsko-lotrinskej dynastie,
francúzska kráľovná, sťatá gilotínou
počas Veľkej francúzskej revolúcie
Petrus Jacobus Kipp
(1808 – 1864)
Dánsky chemik, vynálezca
Kippovho prístroja, ktorý sa
pouţíva v laboratóriách dodnes na
výrobu malých mnoţstiev plynu
Sir George Everest
(1790 – 1866)
Waleský cestovateľ a geograf. Viedol
mapovanie Indie, na jeho počesť bol
pomenovaný v roku 1865 Mt. Everest.
Josef Kajetán Tyl
(1808 – 1856)
Český dramatik a spisovateľ, organizátor
českého kultúrneho ţivota, poslanec v
ríšskom sneme.
Erich Maria Remarque
(1898 – 1970)
Nemecký spisovateľ, 2 krát
nominovaný na Nobelovu cenu.
Jeho diela sa vyznačujú
protinacistickým postojom,
hodnotou priateľstva. Patrí medzi
ne napr. Na západe nič nového,
Traja kamaráti.
53
13. skupina
zdroj obrázkov: wikipedia
Ludovika Vilemína Bavorská
(1808 - 1892)
Bavorská princezná, najkrajšia dcéra
Maximiliána I. Jozefa. V detstve
zasnúbená a ako 20 ročná vydaná za
vojvodu Maxa Bavorského, s ktorým
mala 9 detí.
Johann Baptist Strauss
(1825 - 1899)
Rakúsky hudobný skladateľ,
nazývaný „kráľ valčíkov“.
Najznámejšie skladby sú Na krásnom
modrom Dunaji, Netopier, Cigánsky
barón.
Ferdinand Porsche
(1875 – 1951)
Konštruktér automobilov (napr. VW
Chrobák) narodený v Čechách.
Zakladateľ automobilového klanu
Porche. Podieľal sa aj na vývoji
nemeckej obrnenej techniky počas 2.
svet. vojny.
Henry Ford
(1863 – 1947)
Americký podnikateľ, automobilový
priekopník. Zavedením pásovej výroby
(Ford model T) zníţil náklady aj
konečnú cenu. Pre svojich
zamestnancov zavádzal sociálne
výhody.
Rudolf Steiner (1861 – 1925)
Rakúsky filozof, pedagóg, ezoterik.
Zakladateľ walfdorskej pedagogiky,
ktorá sa zameriava na rozvoj
tvorivosti, sociálnych schopností a
nielen vedomostí. Kladie dôraz na
vzťah rodič-ţiak-škola.
Aaron J. Ciechanover
(1947– )
Izraelský biochemik, jeden
z najuznávanejších vo svete,
špecializujúci sa na metabolizmus
a rozklad bielkovín. V roku 2004
získal Nobelovu cenu za chémiu. Je
členom Pápeţskej akadémie vied.
54
14. skupina
neznáma osoba
( ?- ?)
Neznáma osobnosť sa zaslúţila o
popularizáciu chémie medzi
školopovinnou mládeţou, vytvorila
systém výuky chémie prijateľný pre
ţiakov.
Charles Pfizer
(1824 - 1906)
Nemecký chemik, ktorý emigroval
do USA, kde zaloţil v súčasnosti
najväčšiu farmaceutickú
spoločnosť na svete Pfizer.
Ferenc Liszt
(1811 – 1886)
Klavírny virtuóz a skladateľ,
koncertoval po celej Európe.
Jeho skladby patria medzi
najnáročnejšie z repertoáru.
Vynálezca Sumerskej ríše
(okolo 3000 B.C.)
Obyvateľ oblasti Mezopotámie, vynašiel
klinové písmo, desiatkovú
a šesťdesiatkovú sústavu, zavlaţovacie
kanály, kalendár s 12 mesiacmi, kolesový
voz a hrnčiarsky kruh.
Objaviteľ kolesa
(pribliţne 5000 pnl.)
Neznámy vynálezca
pravdepodobne najdôleţitejšieho
vynálezu v dejinách ľudstva –
kolesa.
Robert Francis Furchgott
(1916 - 2009)
Americký biochemik, nositeľ
Nobelovej ceny za fyziológiu a
medicínu za rok 1998. Jeho
výskum viedol k výrobe
Viagry
Alfons Maria Mucha
(1860 – 1939)
svetoznámy český maliar, grafik a
dizajnér obdobia secesie
- autor prvých československých
bankoviek a známok
zdroj obrázkov: wikipedia
55
15. Skupina
zdroj obrázkov: wikipedia
François Marie Charles Fourier
( 1772- 1873)
Francúzsky socialistický filozof.
Autor pojmu feminizmus a myšlienky
zakladania utopických komunít.
Karol Stanisław Radziwiłł
(1669 - 1719)
Poľsko – litovský šľachtic, predstaviteľ
mnohých litovských štátnych funkcií.
Albert Veľký
(1206 – 1280)
Jeden z najvýznamnejších
stredovekých učencov.
Prezývaný „doktor universalis“.
Učiteľ Tomáša Akvinského.
Patrón vedcov a študentov prír.
vied.
Neznámy staviteľ Stonehenge
(okolo 3000 B.C.)
Komplex kamenných menhirov
nachádzajúci sa v juţnom Anglicku.
V súčasnosti patrí komplex do
Svetového dedičstva UNESCO.
Johannes Gutenberg
(1400 - 1468)
Vynálezca kníhtlače, vynález
umoţňujúci kopírovanie textu vo
veľkom spôsobil informačnú explóziu.
Známa je Gutenbergova biblia.
Wangari Muta Maathai
(1940 - )
Keňská enviromentálna a
politická aktivistka. V roku 2004
dostala Nobelovu cenu mieru. Je
prvou Afričankou, ktorá toto
ocenenie získala.
56
16. skupina
zdroj obrázkov: wikipedia
Sir Francis Beaufort
( 1774- 1857)
Britský admirál kráľovského
loďstva, hydrograf, tvorca stupnice
na meranie sily vetra, ktorá sa
pouţíva dodnes. Jeho meno nesie
niekoľko zemepisných názvov
Grécky hoplita
(500 p.n.l.)
Elitný grécky bojovník bojujúci napr.
v bitke pri Maratóne (490 B.C.)
bojujúci proti Perţanom.
Alexej Konstantinovič Tolstoj
(1817 – 1875)
Ruský spisovateľ, básnik,
dramatik neskorého
romantizmu. Pochádzal so
starej šľachtickej rodiny.
Stendhal (vlastným menom Henri
Marie Beyle)
(1783 - 1842)
Francúzsky spisovateľ, predstaviteľ
kritického realizmu a romantizmu.
Zúčastnil sa Napoleonovho ťaţenia.
Významné diela: Červený a čierny,
Kartúza parmská.
Bertolt Brecht
(1898 - 1956)
Nemecký dramatik, divadelný teoretik
a reţisér. Výrazne ovplyvnil divadelnú
aj filmovú tvorbu. Zakladateľ epického
divadla. Tvorca mnohých diel, napr.
Ţobráckej opery.
Hideki Širakawa
(1936 - )
Japonský chemik. V roku 2000
získal Nobelovu cenu za objav
vodivých polymérov. Objavil
plastický materiál, ktorým
môţe prechádzať elektrický
prúd.
57
17. skupina
zdroj obrázkov: wikipedia
Robert Sanderson Mulliken
( 1886-1986)
americký chemik, nositeľ Nobelovej
ceny za chémiu, pomohol objasniť
podstatu chemickej väzby
Sv. Elizabeth Ann Bayley Seton
( 1774-1821)
prvá svätá narodená v USA,
kanonizovaná v 1975,
matka piatich detí, činná v charite o
chudobné deti a zakladateľka katolíckej
dievčenskej školy
Stanislao Cannizzaro
( 1826-1910 )
taliansky chemik, je po ňom
pomenovaná reakcia v org.
chémii, profesor na viacerých
univerzitách, zaoberal sa at.
a molekulovými hmotnosťami
Karel Jaromír Erben
( 1811-1870 )
český, spisovateľ, básnik ( Kytice),
prekladateľ a zberateľ ľudových piesní
a rozprávok, predstaviteľ romantizmu
John Winston Lennon
( 1940-1980 )
Liverpoolský spevák skupiny The
Beatles, spolu s McCartneym výrazne
ovplyvnil vývoj rockovej hudby 20.
storočia
58
18. skupina zdroj obrázkov: wikipedia
Buster Keaton
(1895 - 1966)
Americký filmový komik,
scenárista a reţisér,
hviezda nemého filmu.
Prezývaný „kamenná
tvár“, známa je jeho
filmová postava, Frigo.
Ernest Hemingway
(1899 - 1961 )
Americký spisovateľ, predstaviteľ
„stratenej generácie“. Nositeľ
Pulitzerovej ceny a Nobelovej ceny
za dielo Starec a more. Obľuboval
lov, rybárčenie, býčie zápasy, v 1.
svet. vojne pôsobil ako dobrovoľník
v Červenom kríţi.
Aldous Leonard Huxley
(1894 – 1963)
Anglický spisovateľ, zaujímal sa
o parapsychológiu, filozofický
mysticizmus, experimentoval
s drogami. Jeho diela boli obľúbené
generáciou „hippies“. Meno skupiny
The Doors je inšpirované názvom jeho
knihy Brány vnímania (The doors of
perception).
Alvar Aalto
(1898 – 1976)
Fínsky architekt, autor
mnohých návrhov miest, budov,
interiérov, nábytku, úţitkového
skla a malieb.
Hugh O'Flaherty
(1898 – 1963)
Írsky katolícky kňaz, bojovník proti
nacizmu. V Taliansku organizoval
úkryty pre ţidov a spojeneckých
vojakov, ukrýval takmer 4000 ľudí.
Obdrţal mnoho vyznamenaní za boj
proti fašizmu.
Antoine Marie Roger de Saint-
Exupéry
(1900 – 1944)
Francúzsky spisovateľ, vojenský letec.
Autor diel ako Malý princ, Nočný let,
Citadela. Zomrel pri havárii lietadla,
ktoré pilotoval.
Muhammad Yunus
(1940 – )
Bangladéšsky ekonóm a bankár.
Preslávil sa konceptom
mikroúveru pre chudobných.
V roku 2006 obdrţal Nobelovu
cenu za mier. Podporuje ďalšie
aktivity pre chudobných.
59
Chcel by som sa narodiť ako ................................................ .
Do tabuľky vypíš prvky tvojej skupiny s dátumami objavu, ktoré zistíš z internetových
tabuliek.
prvok dátum objavu
V roku narodenia ......................................... bol objavený prvok ............... .
V kategórii dátum objavenia prvku – vek sa najviac podobám na prvok ........... .
Objem tuku v tele ( vlastnosť prvku: hustota)
a) z časti Hmotnosť (vlastnosť prvku: relatívna atómová hmotnosť) si zapíš svoju
hmotnosť
b) z časti Výška (vlastnosť prvku: atómový polomer) zapíš svoju výšku v metroch
c) vypočítaj si svoj BMI
d) z časti Hmotnosť (vlastnosť prvku: relatívna atómová hmotnosť) zapíš
priemernú hmotnosť vašej triedy
e) z časti Výška (vlastnosť prvku: atómový polomer) zapíš priemernú výšku
v metroch
f) vypočítaj priemerné BMI vašej triedy z údajov d) a e)
g) vypočítaj koľko percent z priemerného BMI je tvoje BMI
h) do tabuľky zapíšeš hustoty prvkov v tvojej skupine (ang. – density) v kg/m3
i) vypočítaš priemernú hustotu prvku v tvojej skupine
j) odhadneš podľa percent priemeru BMI, ku ktorému prvku máš najbliţšie
k) výpočtom skontroluješ správnosť odhadu
l) zaznačíš, ktorý prvok podľa hustoty si.
60
a) → b) → c) → d) → e) → f) → g) → h)(kg/m3) → i) → j) → k) → l) →
V kategórii hustota – BMI sa najviac podobám na prvok ........... .
6. Vyhodnotenie:
Som prvok s najväčším súčtom bodov, a to je .
poradie vlastnosť body
1. 6
2. 5
3. 4
4. 3
5. 2
6. 1
poradie prvok body
1. 6
2. 5
3. 4
4. 3
5. 2
6. 1
prvok súčet bodov
61
Do tabuľky zapíš jednotlivé vlastnosti tvojho prvku.
názov prvku
latinský názov
značka
skupenstvo pri 273 K
teplota topenia
teplota varu
elektronegativita
polomer
tvrdosť
hustota
dátum objavu
62
4 História chémie – chemické osobnosti (ukážka úloh
podporujúcich čitateľskú gramotnosť)
“Every man who knows how to read has it in
his power to magnify himself, to multiply the
ways in which he exists, to make his life full,
significant and interesting”
Aldous Huxley
Podľa toho aký štandard bol v historickom vývoji spoločnosti nastavený, sa vyvíjalo
aj chápanie pojmu gramotnosť. Za gramotného človeka sa najprv povaţoval niekto, kto sa
vedel podpísať, neskôr, ten kto vedel čítať a písať. Postupne sa za gramotných povaţovali
tí, čo mali základné vzdelanie, a v súčasnosti, pod pojmom gramotnosť rozumieme
rozvinuté kľúčové kompetencie, teda „súbor vedomostí, zručností, schopností, postojov
a hodnôt, dôleţitých pre osobný rozvoj a uplatnenie kaţdého člena spoločnosti“6.
Porozumenie textu, schopnosť vybrať si z textu potrebné informácie, nájdenie zámeru
autora textu, vystihnutie hlavnej myšlienky, triedenie informácií, ich následné spájanie,
hľadanie spojitostí medzi nimi, nájdenie spojitostí s beţným ţivotom, vytvorenie vlastného
názoru na text a podobne. Aj toto všetko je potrebné na to aby bol ţiak schopný úspešne sa
zaradiť do vyučovacieho procesu a súčasne aj do ďalšieho ţivota. Súčasne sú to aj
kategórie čitateľskej gramotnosti, ktorých vyuţitie je kľúčové v takmer kaţdom školskom
predmete, teda aj v chémii. Zvlášť pri stále pretrvávajúcom trende v školstve,
podporujúcom reprodukciu na úkor kreativity7.
Na podklade textov ţivotopisov osobností z prostredia chémie, si môţe ţiak otestovať
a rozvíjať svoje čitateľské schopnosti a v rámci reflexie, následne si uvedomiť svoje silné
stránky a opravou chýb odhaliť svoje slabé stránky. Pomocou tohto textu teda ţiak môţe
získať povedomie o niektorých chemických pojmoch, dozvedieť sa niečo nielen
z chemickej histórie, uvedomiť si akú úlohu zohráva chémia v spoločnosti a súčasne
pracuje na rozvoji čitateľskej gramotnosti. Takisto je to moţnosť ako pomôcť ţiakovi
6 Rámcový vzdělávací program pro základní vzdělávání : s přílohou upravující vzdělávání ţáků s lehkým
mentálním postiţením : [se změnami provedenými k 1.9.2005]. [Praha] : Národní institut pro další
vzdělávání : Triton, 2006. ISBN: 80-86956-01-6. 7 Robinson, Ken. prednáška na konferencii TED vo februári 2006. video dostupné na
http://www.ted.com/talks/ken_robinson_says_schools_kill_creativity.html
63
pri vytváraní si vzťahu k predmetu, čo je zvlášť na základnej škole dôleţitý faktor
pre budúci rozvoj ţiaka.
V prvej časti „Členenie otázok podľa PISA“ by som chcel podať názornú ukáţku
vyučujúcim, spracovanú podľa definícií jednotlivých úrovní čitateľskej gramotnosti PISA.
V druhej časti podávam príklad spracovania témy z histórie chémie, konkrétne ţivotopis
Linusa Paulinga. Interdisciplinárne presahy podľa RVP zobrazuje nasledujúca tabuľka.
65
4.1 Členenie otázok podľa PISA
PISA (Programme for International Student Assessment, Program pre medzinárodné
hodnotenie ţiakov zastrešovaný OECD, Organisation for Economic Co-operation and
Development, Organizáciou pre ekonomickú spoluprácu a rozvoj. V trojročných
intervaloch hodnotí školskú výkonnosť ţiakov vo veku 15 rokov. Do testovania od roku
2000 sa okrem krajín OECD zapájajú aj krajiny mimo túto organizáciu, čo v celkovom
súhrne tvorí pribliţne 60 krajín. Doteraz prebehli testovania v oblasti „Čitateľskej
gramotnosti“, „Matematickej gramotnosti“ a „Vedeckej gramotnosti“.) definuje čitateľskú
gramotnosť ako "porozumenie, používanie a uvažovanie o písomných textoch, aby jedinec
dosiahol svoje ciele, rozšíril si vedomosti a potenciál a aby sa zúčastňoval života
v spoločnosti “ 8.
A ďalej rozlišuje tri čitateľské kompetencie, z ktorých kaţdú následne rozvádza do piatich
úrovní9, od najniţšej úrovne “1” po najvyššiu úroveň “5”.
Čitateľské kompetencie delí na kompetenciu “Získavanie informácií”, kompetenciu
“Interpretácia textov” a kompetenciu “Uvaţovanie a hodnotenie”.
Uvediem jednotlivé úrovne kaţdej kompetencie s všeobecnou charakteristikou podľa PISA
a príkladom otázky naviazaným na následný, spracovaný text ţivotopisu osobnosti
z prostredia chémie. Biografické a ostatné informácie som čerpal z Mackintosh: Jádro,
Budiš: Historie chemie, Bober: Laureáti Nobelovej ceny10
.
“Získavanie informácií”:
Úroveň 1 – Zaradiť jednu alebo viac nezávislých častí explicitne vyjadrenej informácie,
väčšinou s jedným kritériom a malou alebo ţiadnou protikladnosťou informácií v texte.
Príklad: “Kedy sa narodil Glenn Seaborg?”
………………………………...
8 OECD 2003. The PISA 2003 Assessment Framework – Mathematics, Reading, Science and Problem
Solving Knowledge and Skills. OECD, 2003. 200 s. 9 KORŠÁKOVÁ, P., TOMENGOVÁ, A. 2004. PISA SK 2003 : Národná správa. Bratislava : Štátny
pedagogický ústav, 2004. 40 s. ISBN 80-85756-87-0, s. 23. 10 Mackintosh, R. a kol. Jádro:cesta do srdce hmoty. Praha: Academia, 2003. 143 s.
Budiš, J. a kol. Historie chemie slovem a obrazem. Brno:Masarykova univerzita, 1995. 100 s.
Bober, J. Laureáti Nobelovy ceny. Bratislava: Obzor, 1971. 380 s.
66
Úroveň 2 – Zaradiť jednu alebo viac častí informácie, a to aj s pouţitím viacerých kritérií.
Príklad: Koľko rokov sa doţil G. Seaborg?
A 90
B 82
C 86
D 92
Úroveň 3 – Zaradiť časti informácie a v niektorých prípadoch aj zistiť vzťah medzi nimi.
Sústrediť sa na nápadne protichodné informácie.
Príklad: Ako sa volá Seaborgov najmladší syn?
………………………………………
Úroveň 4 – Umiestniť a zoradiť alebo skombinovať viaceré informácie. Posúdiť, ktorá
z nich je významná pre úlohu.
Príklad: Zoraď osobnosti do poradia podľa toho ako ich vo svojom ţivote Seaborg stretol.
14 Seaborg-osobnosti
67
1. …………………………
2. …………………………
3. …………………………
4. …………………………
Úroveň 5 – Umiestniť a zoradiť alebo skombinovať viaceré časti ťaţko dostupných
informácií, niektoré z nich môţu byť aj mimo textu. Posúdiť, ktorá informácia v texte je
významná pre úlohu. Sústrediť sa na vysoko hodnoverné a/alebo výrazne obsiahle
informácie.
Príklad: Zoraď prvky objavené Seaborgom do poradia v akom ich objavil a ku kaţdému
napíš vyuţitie.
1.……………………………………………………………………………………………
2.……………………………………………………………………………………………
3…….………………………………………………………………………………………
4.……………………………………………………………………………………………
5.……………………………………………………………………………………………
6.……………………………………………………………………………………………
“Interpretácia textov”:
Úroveň 1 – Pochopiť hlavnú tému, autorov zámer v texte o známom námete, keď
poţadovaná informácia v texte nie je nápadná.
Príklad: Čo je účelom textu o G. Seaborgovi?
A Vysvetliť, čo je to Projekt Manhattan
B Podať čitateľovi ţivotopis G. Seaborga
C Vyjadriť názor autora o G. Seaborgovi
D Odsúdiť prezidenta Trumana za pouţitie atómovej bomby
68
Úroveň 2 – Odhaliť hlavnú myšlienku textu, porozumieť vzťahom a vytvoriť alebo
aplikovať jednoduché kategórie. Vysvetliť význam určitej časti textu v prípade, keď
informácia nie je nápadná a vyţadujú sa jednoduchšie závery.
Príklad: Ktoré tvrdenie je pravdivé?
Glenn Seaborg …
A a Albert Einstein boli kamaráti
B a Edwin McMillan boli kolegovia
C a Truman spolu pracovali
D podporoval zbrojenie
Úroveň 3 – Integrovať niekoľko častí pre odhalenie hlavnej myšlienky.
Porozumieť vzťahom, vysvetliť význam slova, frázy. Porovnať a dať do protikladu alebo
triediť a brať pri tom do úvahy viaceré kritériá. Sústrediť sa na protichodné informácie.
Príklad: Ktorý štát stál za Projektom Manhattan?
………………………………………...
Úroveň 4 – Posúdiť text, pochopiť a uplatniť kategórie v neznámom kontexte.
Vysvetliť význam časti textu s ohľadom na celkový text, viacznačnosť a myšlienky, ktoré
sú v protiklade k očakávaniam alebo sformulované negatívne.
Príklad: Koľko rokov trvalo štúdium bakalára (Bc.) na Kalifornskej univerzite?
…………………………
Úroveň 5 – Vysvetliť význam jemných rozdielov v jazyku alebo preukázať úplné
a detailné porozumenie textu.
Príklad: Vysvetli tvrdenie z úvodu o G. Seaborgovi: “zhodil bombu na Hirošimu
a Nagasaki”.
………………………………………………………………………………………………
………………………………………………………………………………………………
………………………………………………………………………………………………
………………………………………………………………………………………………
69
“Uvaţovanie a hodnotenie”
Úroveň 1 – Urobiť jednoduché spojenia medzi informáciami v texte a beţnými,
kaţdodennými vedomosťami.
Príklad: Je pravdivé tvrdenie, ţe “Glenn Seaborg a Hellen Griggsová mali svadbu
v kostole”?
………………………………………………………………………………………………
Úroveň 2 – Urobiť porovnanie alebo spojenie medzi textom a širšími vedomosťami
alebo vysvetliť časť textu s vyuţitím osobnej skúsenosti alebo postojov.
Príklad: Boli prvky fermium a einsteinium vyrobené, uţ za ţivota Enrica Fermiho
a Alberta Einsteina?
………………………....
Úroveň 3 – Urobiť spojenie alebo porovnania, podať vysvetlenie alebo vyhodnotiť
jednu črtu textu. Preukázať detailné porozumenie textu vo vzťahu k známym,
kaţdodenným vedomostiam. Sústrediť sa na menej obvyklé vedomosti.
Príklad: K čomu viedlo Trumanove odmietnutie výzvy Seaborga a ďalších vedcov?
………………………………………………………………………………………
………………………………………………………………………………………
Úroveň 4 – Vyuţiť formálne alebo všeobecné vedomosti na vyslovenie hypotézy
a kritické zhodnotenie textu. Preukázať presné porozumenie dlhých a zloţitých textov.
Príklad: Autor textu chcel poukázať aj na spojitosť Seaborgovho ţivota a školy. Podarilo
sa mu to? Ktoré konkrétne informácie to dokazujú.
………………………………………………………………………………………………
………………………………………………………………………………………………
………………………………………………………………………………………………
………………………………………………………………………………………………
70
Úroveň 5 – Kriticky zhodnotiť alebo vysloviť hypotézu. Sústrediť sa na pojmy,
ktoré sú v protiklade k očakávaniam. Dokonale porozumieť dlhému a/alebo zloţitému
textu.
Čo si myslíš, ţe mohlo vyvolať v Seaborgovi takú vysokú mieru v angaţovaní sa
v prostredí mierového vyuţitia atómovej energie?
………………………………………………………………………………………………
………………………………………………………………………………………………
………………………………………………………………………………………………
“ vlastný text úlohy:”
4.1.1 Chemik 20. storočia
Muţ, chemik, s 50 titulmi pri mene, nositeľ Nobelovej ceny, zapísaný v Guinessovej
knihe rekordov, ktorý mal šesť detí, objavil 10 chemických prvkov, zhodil bombu
na Hirošimu a Nagasaki, bol proti šíreniu jadrových zbraní, zakladal turistické chodníky
a liečil ľudí.
Toto všetko sú tvrdenia o pánovi s menom Glenn Seaborg.
Je to moţné aby toto všetko dosiahol jeden človek? Neprotirečia si niektoré tvrdenia?
Ako to teda v skutočnosti je, sa dozviete v nasledujúcom texte. Pozorne si ho prečítajte,
na konci bude vašou úlohou odpovedať na pár otázok o tomto pánovi.
71
15 Seaborg
Glenn Theodore Seaborg
sa narodil rodičom švédskeho pôvodu v Michigane, USA, 19. apríla 1912, neskôr
sa rodina presťahovala do blízkosti hlavného mesta Kalifornie, Los Angeles. V mladosti
ho zaujímal hlavne šport a film. Jeho záujem o vedu podnietil aţ učiteľ chémie a fyziky
na strednej škole Dwight Logan Reid a to do tej miery, ţe sa stal v roku 1929 najlepším
maturantom v ročníku. V roku 1934 získal ako vzorný študent titul bakalára chémie
na Kalifornskej univerzite v Los Angeles (UCLA), kde stretol aj Alberta Einsteina.
Stretnutie s ním v Seaborgovi zanechalo hlboký dojem a Einsteinovo vľúdne správanie
k študentom mu bolo v ţivote vzorom správania pri stretnutiach so svojimi ţiakmi.
Doktorát (Ph.D.) získal na UCLA v roku 1937. Po získaní doktorátu ostal pracovať
na univerzite, kde sa venoval výskumu nových izotopov (chemické prvky, s rovnakým
počtom protónov ale rôznym počtom neutrónov v jadre). V roku 1937 objavil izotop ţeleza
26 59
Fe (atóm ţeleza s 26 protónmi a 33 neutrónmi v jadre), ktorý našiel vyuţitie
pri výskume červeného krvného farbiva – hemoglobínu, v 1938 izotop jódu 53 131
I, ktorý
sa vyuţíva doteraz pri liečení ochorení štítnej ţľazy (o mnoho rokov neskôr, tento izotop
pomohol predĺţiť ţivot jeho matke). Pri pokračovaní práce svojho učiteľa Edwina
McMillana sa mu podarilo v roku 1941 bombardovaním uránu 92 U vytvoriť ďalší nový
radioaktívny prvok plutónium 94 Pu. V tom istom roku objavil v laboratóriách UCLA
izotop uránu 235
U, tento objav bol kľúčovým pri Projekte Manhattan (vytvorenie atómovej
bomby). Vďaka svojim vedeckým úspechom bol povolaný armádou do Projektu
Manhattan. V tajnom vojenskom Projekte Manhattan, bolo Seaborgovou úlohou, získať
z uránu čisté plutónium, ktoré by mohlo byť pouţité pri výrobe atómovej bomby.
72
Testu atómovej bomby predchádzala výzva Seaborga a niekoľkých ďalších vedcov
prezidentovi Trumanovi, aby namiesto pouţitia bomby vo vojne, dokázal jej ničivé účinky
verejným testom, ktorý by Japoncov primäl ku kapitulácii. Truman ju odmietol..
V roku 1944 Seaborg zverejnil objavy nových prvkov curia a neskôr amerícia, ktoré si dal
patentovať. Patentovanie objavu amerícia mu priniesol aj finančný zisk, amerícium
sa vyuţíva s detektoroch dymu, curium pre svoju krátku ţivotnosť nemá vyuţitie v praxi.
V roku 1951 dostal spolu s Edwinom McMillanom Nobelovu cenu za chémiu.
V roku 1958 bol zvolený sa rektora jeho domovskej University of California a pracoval
ako poradca vo veciach jadrovej energetiky desiatich amerických prezidentov. Svojím
vplyvom sa zasadzoval za zákaz šírenia nukleárnych zbraní a za mierové vyuţitie jadrovej
energie, angaţoval sa tieţ vo verejnom ţivote, bol predsedom Americkej chemickej
spoločnosti a predsedom Komisie pre atómovú energiu. V roku 1980 dokázal splniť sen
ľudstva o premene nejakého iného kovu na zlato. Presnejšie, podarilo sa mu premeniť
niekoľko tisíc atómov bizmutu na zlato. Táto premena je ale príliš drahá na praktickú
výrobu zlata. Seaborg bol aktívny aj v uplatňovaní zmien v školstve v štáte Kalifornia.
V auguste ´98 na stretnutí Americkej chemickej spoločnosti ho postihol záchvat mŕtvice,
ktorá viedla k jeho smrti o šesť mesiacov neskôr v jeho nedoţitom osemdesiatomsiedmom
roku.
Počas svojho ţivota napísal alebo bol spoluautorom 50 kníh a 500 vedeckých článkov,
získal 40 patentov, viac ako 50 titulov a čestných titulov. Vďaka veľkému počtu titulov
sa dostal do Guinessovej knihy rekordov, ako človek s najdlhším záznamom
v encyklopédii osobností “Kto je kto v Amerike”. Bol objaviteľom alebo spoluobjaviteľom
10 chemických prvkov: plutónium Pu, amerícium Am, curium Cm, berkélium Bk,
kalifornium Cf, einsteinium Es, fermium Fm, mendelevium Md, nobélium No
a seaborgium Sg.
Súkromý život Glenna Seaborga:
Za manţelku si v roku 1942 vzal sekretárku Hellen Griggsovú. Pri ceste na miesto svadby,
kvôli nedočkavosti vystúpili z vlaku skôr a rozhodli sa okamţite vziať na miestnom úrade,
kde však nebol starosta. Do susedného mesta vzdialeného takmer 40km ich odviezol
zástupca šerifa, ktorý bol Seaborgovým študentom, svedkami na svadobnom obrade im
boli úradník a vrátnik. S Helen mali šesť detí, od najstaršieho, Petra, Lynnu, Dávida,
Štefana, Erika a Dianu.
73
Seaborg bol zanieteným turistom, denne chodil do práce po chodníku, ktorý neskôr po ňom
nazvali. Spolu so svojou manţelkou vytýčili nový oficiálny turistický chodník o dĺţke
12 míľ.
Seaborgium je jediný chemický prvok, ktorý bol nazvaný podľa ešte ţijúcej osobnosti.
Prvky fermium a einsteinium boli síce objavené ešte počas ţivota Enrica Fermiho
a Alberta Einsteina, ale kvôli “studenej vojne” bolo ich objavenie tajné. Takţe seaborgium
je jediný chemický prvok, ktorý bol všeobecne známy ešte za ţivota Glenna Seaborga
Príklady ďalších otázok smerujúcich k lepšiemu pochopeniu textu:
- Je pravda, ţe Seaborg vďačí svojmu chemickému smerovania Albertovi Einsteinovi?
- Podľa tvrdenia o objave izotopu ţeleza, urči, koľko neutrónov v jadre má izotop jódu
53 131
I.
- V ktorom roku, meste a štáte USA bol objavený izotop dôleţitý pre vytvorenie atómovej
bomby.
- Čo znamená skratka UCLA.
- Ako sa líši Kalifornská univerzita od UCLA.
- Myslíš si, ţe Glenn Seaborg bol známou osobnosťou v USA? Ak áno, prečo? Ak nie,
prečo?
- Myslíš si ţe text o Seaborgovi je vhodný pre ľudí, ktorý sa chcú dozvedieť niečo
o princípe objavovania nových prvkov? Ak nie, pre koho je určený?
4.2 Životopis L. Paulinga
Ďalší príklad úlohy podporujúcej zvýšenú aktivitu pri riešení, nadväzujúci
na ţivotopis osobnosti z chémie, v tomto prípade spracovaný netradičnou formou
komplexu textu, grafov, tabuliek a fotografií. Pri výskume prírodovednej gramotnosti
organizáciou PISA v roku 2006 sa okrem iného zistilo, ţe naši ţiaci majú výrazné
problémy s čítaním grafov. Preto som k nasledujúcemu textu pripojil aj úlohy, pri riešení
ktorých bude musieť ţiak vychádzať z čítania informácií z grafu a pripojenej tabuľky.
Ďalej je k textu úlohy pripojený graf zobrazujúci rodovú líniu rodiny Paulingovcov,
tzv. rodinný strom, ku ktorému budú pripojené ďalšie otázky a otázky, ktoré bude nutné
riešiť kombináciou textu, grafu a rodinných fotografií. Súčasne grafy slúţia
na oboznámenie sa s alternatívnym zobrazením informácií o ţivote osoby. Pripojené
74
fotografie zvyšujú interaktivitu úlohy a tak slúţia ako motivačný faktor a súčasne aj ako
zadanie jednej z úloh.
Medzipredmetové vzťahy s učivom zemepisu má podporiť mapová schéma pri jednej
z úloh, s učivom matematiky je prepojené vyuţívanie výpočtu percent pri riešení ďalšej
z úloh.
Informácie som čerpal z webových stránok11
a z literatúry12
.
“vlastný text úlohy”:
4.2.1 Linus Pauling – vedec 20. storočia
16 Pauling
Profesný ţivotopis
Linus Carl Pauling sa narodil 28. februára 1901 v Portlande v štáte Oregon
v Spojených štátoch amerických. rodičom, ktorých predkovia pochádzali z Nemecka
a Írska.
Uţ od detstva bol náruţivým čitateľom, čo ho priviedlo k experimentovaniu v malom
chemickom laboratóriu jeho kamaráta, a tak určilo jeho budúce profesné smerovanie.
11 NeuroTree : The Neuroscience Academic Family Tree [online]. version1.0. 2002 [cit. 2009-10-30].
Dostupný z WWW:
<http://neurotree.org/neurotree/tree.php?pid=1953&fontsize=4&cnodecount=3&pnodecount=5>.
American Academy of Achievement : A museum of living history [online]. c1996-2009 , This page last
revised on Feb 29, 2008 [cit. 2009-10-30]. Dostupný z WWW:
<http://www.achievement.org/autodoc/page/pau0int-1>.
Research Center INFM S3 [online]. 2001 [cit. 2009-10-30]. Dostupný z WWW:
<http://www.s3.infm.it/PDF/pace.pdf>.
Nobel Lectures : Chemistry 1942-1962. Amsterdam : Elsevier Publishing Company, 1964. 246 s.
Linus Pauling Institute : Micronutrient Research for Optimum Health [online]. Corvallis : Oregon State
University, c1996-2009 [cit. 2009-10-30]. Dostupný z WWW: <http://lpi.oregonstate.edu/lpbio/lpbio2.html>.
REESE, Terry , et al. Oregon state university: Libraries [online]. c2009 [cit. 2009-10-30]. Dostupný z
WWW: <http://osulibrary.oregonstate.edu/specialcollections/coll/pauling/awards/index.html> 12Bober, J. Laureáti Nobelovy ceny. Bratislava: Obzor, 1971. 380 s.
75
Na strednej škole pokračoval s chemickými experimentami. Kvôli neukončeniu dvoch
predmetov na strednej škole nedostal diplom o ukončení strednej školy. Tá mu ho udelila
aţ o 45 rokov neskôr, po tom ako získal dve Nobelove ceny.
V roku 1917 ho prijali na Vysokú školu poľnohospodársku v Oregone. Popri škole
pracoval na plný úväzok, aby si mohol platiť štúdiá. V posledných dvoch rokoch štúdia ho
zaujal výskum o elektrónovej štruktúre atómov a spôsobe ich viazania do molekúl. Týmto
smerom sa rozhodol vydať v svojom ďalšom štúdiu. V roku 1922 získal titul inţiniera
chémie.
Doktorské (postgraduálne) štúdium absolvoval v Kalifornii, v meste Pasadena
na Kalifornskom technologickom inštitúte (Caltech). Na Caltech-u sa venoval pôsobeniu
röntgenových lúčov na štruktúru kryštálov, za čo získal v roku 1925 titul Ph.D. . V roku
1926 získal Guggenheimovo štipendium, čo mu umoţnilo študovať pod dohľadom
vedeckých kapacít v Európe. Postupne boli jeho učiteľmi nemecký fyzik Arnold
Sommerfeld v Mníchove, dánsky fyzik Niels Bohr v Kodani a rakúsky fyzik Erwin
Schrödinger v Zurichu. Všetci pracovali v novom vednom obore nazvanom kvantová
mechanika. V roku 1932 predstavil koncept elektronegativity, ktorý popisuje veľkosť sily,
ktorou sa viaţu atómy v molekulách. V roku 1939 publikoval slávnu knihu Podstata
chemickej väzby, ktorá je dodnes uznávaná a citovaná. Za túto prácu na podstate
chemickej väzby získal v roku 1954 Nobelovu cenu za chémiu. Cenu si bol osobne prebrať
v Štokholme od Švédskej akadémie vied. Na Caltech-u v spolupráci s biológmi Thomasom
Hunt Morganom, Theodosiom Dobzhanskim, Calvinom Bridgesom a Alfredom
Sturtevantom začal študovať biologické molekuly. Vďaka tomu sa mu podarilo objasniť
štruktúru hemoglobínu a dokázal, ţe hemoglobín mení svoju štruktúru podľa toho,
či obsahuje alebo neobsahuje naviazaný atóm kyslíka.
Počas vojny odmietol pracovať na vývoji atómovej bomby, ale spolupracoval
na niekoľkých vojenských projektoch, za ktoré dostal v roku 1946 Prezidentskú medailu
za zásluhy. Po vojne sa pripojil k skupine vedcov na čele s Albertom Einsteinom
varujúcich verejnosť pred nebezpečenstvom spojeným s vývojom atómových zbraní.
V médiách viedol diskusie na túto tému, zúčastňoval sa verejných protestov za zákaz
jadrových zbraní, v roku 1958 prezentoval spolu so svojou ţenou na pôde Spojených
národov v New Yorku petíciu za zákaz jadrových zbraní podpísanú 13 tisíc vedcami. Aj
jeho aktivity viedli k podpísaniu dohody atómových veľmocí o obmedzení testovania
jadrových zbraní v roku 1962. V deň podpísania tejto dohody dostal, ako ocenenie jeho
mierových aktivít, Linus Pauling Nobelovu cenu za mier. Je jeden z veľmi mála ľudí
76
v histórii, ktorí dostali dve Nobelove ceny (ďalšiou bola napríklad Maria Curie
Sklodowska). V novembri ´49 Pauling, Itano, Singer a Wells publikovali prácu
o mesiačikovitej anémii, chorobe o ktorej zistili, ţe nesprávny tvar červených krviniek
v krvi človeka má genetickú príčinu. Za toto odhalenie im bola udelená cena Martina
Luthera Kinga juniora. V roku 1951 spolu s Robertom Coreyom a Hermanom Bransonom
správne odhadli štruktúru molekúl bielkovín ako alfa-helix (závitnica) a beta-skladaný list.
Neskôr sa Pauling spolu s Irwinom Stoneom začal zaujímať o vyuţitie vitamínu C
v prevencii prechladnutia a infarktu. Takisto aj v jeho vyuţití pri liečbe rakoviny
v spolupráci s britským chirurgom Ewanom Cameronom. Jeho výskumy však neskôr
neboli potvrdené. Linus Pauling zomrel 19. augusta 1994 na svojej farme pri pobreţí v Big
Sur v Kalifornii. Prestíţnym vedeckým magazínom New Scientist bol zaradený medzi
dvadsať najväčších vedcov všetkých čias, jeho práce o kvantovej mechanike a jej vyuţití
v chémii a väzbách atómov sa stali súčasťou chemických učebníc.
Úloha č. 1:
Linus Pauling mal ako úspešný vedec moţnosť veľa cestovať. Rád navštevoval rôzne
vedecké konferencie, televízne relácie, bankety, udeľovania ocenení.
Na základe údajov z profesného ţivotopisu Linusa Paulinga očísluj mestá na mape sveta
v poradí, v akom ich Pauling navštívil počas svojho ţivota . Názvy miest potom zapíš
do tabuľky, a ku kaţdému mestu napíš štát, kde sa nachádza.
Poradie Mesto Štát
1.
2.
3.
4.
5.
6.
7.
8.
78
Úloha č. 2:
Linus Pauling bol známy svojou aktivitou v rôznych oblastiach, zaujímal sa okrem chémie
a matematiky, o fyziku, zdravý ţivotný štýl, mierové aktivity a mnoho ďalších oblastí.
V nasledujúcej tabuľke bude tvojou úlohou zistiť, do akej miery sa Pauling podieľal
na jednotlivých aktivitách vo svojom ţivote, teda či pracoval samostatne alebo
v spolupráci s niekým, a tieţ zisti či bola táto aktivita oficiálne ocenená.
Podľa profesného ţivotopisu Linusa Paulinga zaškrtni symbolom “x” rámček, ktorý
zodpovedá pravde.
aktivita autor spoluautor ocenenie
mierové aktivity □ □ □
skúmanie vplyvu rtg. lúčov na kryštály □ □ □
objasnenie štruktúry hemoglobínu □ □ □
vojenské výskumy □ □ □
koncept elektronegativity □ □ □
skúmanie vitamínu C □ □ □
Kniha Podstata chemickej väzby □ □ □
práca o chorobe červených krviniek □ □ □
objasnenie štruktúry bielkovín □ □ □
79
Úloha č. 3:
Pauling ako neúnavný bádateľ nielen na poli chémie, získal mnoho ocenení počas svojho
ţivota a dokonca aj po smrti (im memoriam). Patrili medzi ne rôzne ocenenia za prácu
na vedeckom poli, za mierové aktivity, čestné občianstva a členstvá v rôznych inštitúciách,
čestné tituly z viac ako päťdesiatich škôl a univerzít z celého sveta.
Tvojou úlohou bude odpovedať na otázky súvisiace práve s touto oblasťou ţivota Linusa
Paulinga. Potrebné informácie pri riešení zistíš z nasledujúceho grafu a tabuľky
a z profesného ţivotopisu. Nezabudni si oprášiť svoje vedomosti z matematiky .
L. Pauling - ocenenia
37 5
26
38
71
3936
11
2
0
10
20
30
40
50
60
70
80
1910 1920 1930 1940 1950 1960 1970 1980 1990 2000
desaťročie
po
če
t o
ce
ne
ní
otázka č. 1: V akom roku začína graf?
odpoveď: ........................................
80
otázka č. 2: Dá sa podľa grafu “L.Pauling – ocenenia” zistiť, v ktorých rokoch bol
Pauling vedecky najplodnejší? Odpoveď zdôvodni.
odpoveď: ………………………………………………………………………………
………………………………………………………………………………
………………………………………………………………………………...
otázka č.3: Koľko ocenení získal v priemere Linus Pauling za jeden rok svojho života?
(Počítajú sa aj ocenenia udelené im memoriam)
odpoveď: …………………………..
otázka č.4: Aké percento z celkového počtu ocenení, tvoria ocenenia udelené Linusovi
Paulingovi v najúspešnejšom desaťročí.
odpoveď: …………………………….
otázka č.5: V tabuľke sú roztriedené Paulingové ocenenia podľa spoločenských oblastí.
Vypočítaj koľko percent daná oblasť tvorí a zisti, koľko percent ocenení tvoria ocenenia
získané v prírodovedných odboroch (bez titulov a certifikátov).
odpoveď:
oblasť počet
ocenení % oblasť
počet
ocenení %
biochémia 4 lekárske
vedy 37
certifikáty 36 členstvá 37
chémia 4 farmakológia 1
tituly 31 fyzika 6
čestné
občianstva 4
mierové
aktivity 21
humanita 14 veda 33
medzinár.
vzťahy 10
Prírodné
vedy
81
Úloha č. 4:
Linus Pauling sa oţenil v roku 1923 s Ave Hellen Millerovou, s ktorou mali spolu štyri
deti. Nasledujúci rodinný strom ukazuje vetvenie ich rodokmeňa počínajúc Linusom a Ave
Hellen. Rodinný strom sa pouţíva na grafické znázornenie príbuzenských vzťahov a má
mnoho obmien. Rodinné stromy začali pouţívať šľachtici, ktorý tam zaznamenávali
svojich predkov po meči, teda muţskú líniu rodu.
Informácie potrebné k riešeniu nasledujúcich úloh zistíš z rodinného stromu rodiny
Paulingovcov
otázka č.1: Koľko vnukov a koľko vnučiek majú manželia Linus a Ave Paulingovci?
odpoveď: …………………………
. ………………………....
otázka č.2: Aký je pomer (celočíselný) mužov a žien v rodine Linusa a Ave?
Je približne rovnaký ako pomer muži/ženy v celej spoločnosti?
odpoveď: …………………………….
otázka č.3: Aby ľudí pribúdalo, musia mať manželia v priemere viac ako dve deti (ak majú
dve, prírastok je nulový, ak majú menej ako dve, prírastok je záporný, ľudí ubúda).
Vypočítaj koľko detí pripadá v rodine Linusa Paulinga na jeden manželský pár.
odpoveď: …………………………………
otázka č.4: Priraď slová do vybodkovaných častí viet.
prapravnuk, sesternice, súrodenci, bratranec, sesternica, strýko, vnuk.
odpoveď:
Marcel je Linusovi Carlovi Paulingovi ………………..………. .
Natasha a Maja sú …………………….. Maxovi a Leovi.
Edward Crellin a Linda Hellen sú ………………….. .
Barclay a Ramona sú ……………….. a ………………… .
Peter Jeffress je Cherylin ……………………. .
Leo je ………………….. Linusa Carla jr. .
83
Úloha č. 5:
Z rodinného fotoalbumu Linusa Paulinga sme vybrali niekoľko fotografií, popisy fotografií
sa však kvôli poškodeniu nedajú prečítať celé. Tvojou úlohou bude zahrať sa na detektíva a
z profesného ţivotopisu a rodinného stromu doplniť chýbajúce slová v popisoch fotografií.
odpoveď:
19 Pauling
Rok 1925. Linus práve obdrţal titul …….. na ………………… techno…………….
inštitúte.
20 L. Pauling
Linus, Ave, …………………, ……………………., …………………….., ………….......
84
21 Pauling L.
Linus v roku 1991 v …............... v Kalifornii.
22 Demonštrácia
Linus na demonštrácii proti …………………………………….. .
23 Certifikát
Linus ukazuje certifikát k Nobelovej ……. za chémiu z roku ………… .
85
24 Rodina
Rok 1962. Linus s rodinou pri oslave udelenia ………………….. ceny za ………….. .
25 Model molekuly
Linus predstavuje model molekuly alfa - …………....... .
86
5 Laboratórny poriadok (spojenie umeleckého textu s
výukou bezpečnosti pri práci)
„Lernen wir träumen, meine Herren,
dann finden wir vielleicht die
Wahrheit“
Friedrich August Kekulé von Stradonitz
Hneď v úvode vzdelávacieho obsahu vzdelávacieho odboru Chémia sú zdôraznené
ako v učive tak aj v očakávaných výstupoch zásady bezpečnosti pri práci. Takisto táto
téma rezonuje aj vo vzdelávacom obsahu vzdelávacieho odboru Človek a svet práce, kde
má škola povinnosť vybrať si z ôsmich tematických okruhov minimálne dva, pričom okruh
Svet práce je povinný a jeden z moţných okruhov na výber je aj okruh Práca
s laboratórnou technikou. Vo všetkých okruhoch majú byť ţiaci vedení k „dodrţovaniu
zásad bezpečnosti a hygieny pri práci“13
. Interdisciplinárne prekrytie úlohy v náväznosti na
Rámcový vzdelávací program zobrazuje tabuľka.
13 Rámcový vzdělávací program pro základní vzdělávání : s přílohou upravující vzdělávání ţáků s lehkým
mentálním postiţením : [se změnami provedenými k 1.9.2005]. [Praha] : Národní institut pro další
vzdělávání : Triton, 2006. ISBN: 80-86956-01-6.
88
5.1 Spracovanie témy bezpečnosti pri práci
V nasledujúcej úlohe som sa snaţil zaujímavým spôsobom spracovať tému
bezpečnosti pri práci. Vychádzal som zo svojich skúseností z praxe, kde som hneď v úvode
školského roka, na prvých hodinách narazil na tému bezpečnosti pri práci.
Hneď prvý rok som si uvedomil, ţe to je téma, ktorá je dôleţitá, ale klasickým spôsobom
výuky nedostatočne osvojená a ako u učiteľov tak u ţiakov nepopulárna. Túto skutočnosť
som sa pokúsil na začiatku druhého školského roka mojej praxe zmeniť. V spolupráci
s priateľmi sme na internáte v improvizovaných podmienkach vytvorili fotoseriál
„Laboratórny poriadok“, ktorý som spracoval vo forme power pointovej prezentácie. (viď
Prílohy na CD, prístupný tieţ ako aplikácia na http://apps.facebook.com/trv-jak-si-che-
fbdhe/) Táto prezentácia mala formu testu, kde mali ţiaci k fotografiám priradiť správnu
odpoveď korešpondujúcu s pravidlami bezpečnosti pri práci v laboratóriu. Tento koncept
sa mi osvedčil, stretol sa u ţiakom s výrazným záujmom.
Fiktívna postava Marty sprevádzala vyučovanie počas celého školského roka, keď vznikla
situácia podobná situáciám z testu. Alebo som zámerne naviazal na preberané učivo,
napríklad pri práci v laboratóriu otázkou „Proč Marta vypadala jak ufon?“ nebo „Proč měla
Marta v ruce koště?“. Táto prezentácia mi slúţila aj ako podklad k nasledujúcej úlohe, kde
som sa snaţil vytvoriť kratší umelecký text zdôrazňujúci negatívnym spôsobom pravidlá
správania v laboratóriu, k čomu som následne vypracoval úlohy pre prácu s týmto textom.
Text by mohol poslúţiť aj ako prípadný námet k vytvoreniu videopríbehu.
Informácie som čerpal predovšetkým z webových stránok Laboratorní technika14
14 Cídlová, Hana, Plucková, Irena, Fiala, Miroslav. Laboratorní technika [online]. Brno : Pedagogická fakulta
Masarykovy univerzity, katedra chemie, c2007-2008 [cit. 2009-11-17]. Dostupný z WWW:
<http://www.ped.muni.cz/wchem/sm/hc/labtech/index.html>.
89
„vlastný text úlohy:“
5.1.1 Hororový príbeh o tom ako Marta všetko pokazila
Marta bola príkladom tvrdohlavého dievčaťa v puberte. Čo sa prejavovalo jej
neustálou rebéliou. Doma nechcela pomáhať pri práci, ţe vraj si zničí nový lak. U babičky
nechcela čistiť zemiaky, aby jej škrob zo zemiakov nezničil jej jemnú pleť na rukách. Učiť
sa nechcela, ţe vraj si čítaním ničí zrak. Na hudobnú nechodila, kvôli tomu, ţe sa tam
nehrá hip-hop a s mladšími súrodencami sa nebavila, ţe vraj sú to ešte decká. Jej rodičia to
brali s rezervou a dúfali, ţe čoskoro z toho vyrastie. Tento príbeh sa odohral práve v tomto
období Martinho rebelantstva.
„Konečne zvoní“ pomyslela si Marta, nahádzala rysovacie pomôcky do tašky a tešila sa,
ako si cez veľkú prestávku pôjde pofajčiť do parku pri škole. Samozrejme ak sa jej podarí
prešmyknúť sa popri vrátničke, tej starej bosorke s prstom na diaľkovom otváraní
vchodových dverí.
Nechala si tašku pred labákom, kde mali mať nasledujúcu hodinu chémie. Vybrala si
z tašky akoţe desiatu, čo bol papierový sáčok páchnuci po tabaku. Potľapkala si po vrecku
na roztrhaných dţínsoch, aby sa uistila, či má oheň, a rýchlym krokom sa vydala
na prízemie ku vrátnici. Pridala sa k nenápadnému davu ostatných študentov s nápadne
vydutými vreckami, ktorí čakali na pohyb prstu vrátničky na tlačidle otvárania vchodových
dverí. V tom sa z riaditeľne prirútil zástupca, tenký vysoký pán s hustým obočím
a pohľadom, ktorý mal dnes cez prestávky sluţbu v prízemí. Po krátkom rozhovore
s vrátničkou a ešte kratšom rozohnaní davu čakajúceho na svoju dávku nikotínu, Marte
došlo, ţe minimálne do obeda si z cigarety nepotiahne a pobrala sa pred laboratórium
k svojej opustenej taške so skutočnou desiatou. Okrem jej tašky tam zatiaľ nikto nebol.
Všetci sa prechádzali po škole s desiatami v rukách alebo sa tvárili, ţe sú sluţba
a vysedávali v triedach. Marta si sadla na zem, pred seba poloţila nohy s roztrhanými
dţínami a ešte roztrhanejšími a popísanými čínami. Chcela sa zahryznúť do desiaty, keď
jej pozornosť upútala nápadné veľká medzera medzi zárubňou a dverami s nápismi
Laboratórium a Vstup bez vyučujúceho zakázaný. Neváhala ani chvíľku, pozrela sa naľavo,
napravo a zase naľavo (ako ju to učili v dopravnom kurze na prvom stupni) a behom
niekoľkých sekúnd uţ stála za dverami laboratória. V jej hlave skrsol nápad, ţe keď jej
nedovolili fajčiť pred školou, tak im treba a bude fajčiť v škole. Prestávka je dlhá a ak
otvorí okno labáku, nikto nezistí, ţe v triede sa fajčilo. Sadla si pod otvorené okno
a s gustom niekoľkomesačného fajčiara, si zapálila slimku lightku s mentolovou príchuťou.
90
Po prvom šľuku sa tak silno rozkašľala, ţe si myslela, ţe jej roztrhne pľúca. Ešte stále si
nevedela zvyknúť na ten pocit, keď má miesto vzduchu v pľúcach dym. Aby ju kašľanie
rýchlejšie prešlo, potrebovala sa niečoho napiť. Vzala do ruky prázdnu kadičku, pribehla
k umývadlu a napustila si do nej vodu, ktorú vzápätí vypila. Kašeľ jej hneď prestal. Vrátila
sa na svoje fajčiarske miestečko pod oknom, kde si všimla, ţe predtým sedela v malej
kaluţi nejakej tekutiny. „Kašľať na to, trochu vody nikoho nezabije!“ pomyslela si.
Cigaretu rýchlo dofajčila, ale uţ si dávala pozor aby nevdychovala dym príliš hlboko.
„Kedy mi uţ konečne začne ten dym chutiť, tak ako maturantom ráno v parku.“ Ohorok
zahodila pod laboratórny stôl. V ruke jej ostala kadička s nápisom destilovaná voda, rýchlo
ju zabalila do papiera od desiaty a schovala do tašky ako dôkaz, s ktorým sa bude môcť
pochváliť večer na lavičke pre bytovkou. „To budú decká kukať, z kade to mám!“.
Pre istotu otvorila aj ďalšie okno aby sa labák rýchlejšie vyvetral. Po chvíli zazvonilo
na hodinu. Skryla sa za stôl, a keď vošla do triedy učiteľka so ţiakmi, nikto si nič
nevšimol. „To som im ale prešla cez rozum, labák by mohol byť aj častejšie otvorený“
povedala si pre seba. Túto hodinu mali na programe naučiť sa základné úkony pri práci
s chemikáliami. „Marta, kde máš plášť?“ spýtala sa jej učiteľka. Pri pohľade
na spoluţiakov v plášťoch, Marte došlo, ţe minulú hodinu im pani učiteľka hovorila aby si
zapísali do zošitov, ţe si majú doniesť laboratórne plášte. Ona však uţ mala všetko
pobalené, pretoţe sa ponáhľala ako vţdy na veľkú prestávku. Tak si povedala, ţe si to
zapamätá, ţe nie je dement. „Ja som dement!“ vypadlo jej z úst. Učiteľka sa jej spýtala:
„Čo si vravela?“ „Ţe to cement!“ „Aký cement?“ učiteľka na to. „Prepáčte pani učiteľka,
oco doma nosil cement a aby sa nezaprášil, pouţil môj laboratórny plášť, ktorý je teraz
vo veciach na pranie.“ „Tak si dávaj aspoň lepší pozor, aby si si nezašpinila tých
čiernovlasých chlapcov z Tokia, čo máš na tričku“ upozornila ju učiteľka. „Jasan!“
Na začiatok mali za úlohu naučiť sa ako sa správne nalieva kyselina do vody. Jednotkárka
Janka Martu upozornila, ţe kadička, ktorú má Marta, je prasknutá. Nech to ide nahlásiť
pani učiteľke. „Staraj sa o seba!“ odvrkla Marta Janke. Vzala zásobnú fľašu s kyselinou
sírovou, naliala ju do kadičky a do druhej kadičky si napustila vodu. Všetci si banky
dopredu označili, aby vedeli, v ktorej majú vodu a v ktorej kyselinu. Marta si povedala, ţe
si to zapamätá aj dement, tak načo si to označovať. Pani učiteľka skúšala ţiakov
z laboratórneho poriadku, ktorý si mali prečítať na domácu úlohu. Vyvolala Martu
s otázkou, či majú do laboratória povolený vstup tehotné ţeny. „Ak im brucho neprekáţa
pri práci, tak áno.“ vynašla sa rýchlo Marta. Celá trieda sa rozosmiala. „Zlá odpoveď,
Marta. Kto to vie?“ spýtala sa triedy učiteľka. Prihlásiala sa Janička, „Tehotné mamičky
91
nemôţu byť v laboratóriu, lebo by sa mohli nadýchať výparov z chemikálii, čo by mohlo
zase uškodiť dieťatku“. „Správne Janka!“ odvetila učiteľka. Ţiaci sa vrátili k práci. Marta
vzala do ruky kadičku s kyselinou a začala ju prelievať do druhej, v ktorej si myslela,
ţe má vodu. Keď sa chytila kadičky, v ktorej si myslela, ţe je voda, cítila, ţe je teplá, ale
nevenovala tomu ţiadnu pozornosť. Prilievala domnelú kyselinu ďalej. Vtom kadičke
na stole, v ktorej bola v skutočnosti kyselina, prasklo dno a rozliala sa po stole. Marta
chcela rýchlo všetko upratať, vzala handričku a začala rozliatu zmes vody a kyseliny
rýchlymi pohybmi utierať. Nevadilo jej, ţe má od toho mokré aj ruky. “Len aby to
nezbadala učiteľka!“ Tá bola našťastie na druhom konci triedy a vysvetľovala ţiakom,
prečo sa má liať správne kyselina do vody a nie naopak. Marte sa zatiaľ podarilo všetko
upratať. Rýchlo vytiahla zošit z tašky a tvárila sa, ţe si zapisuje poznámky. Dostali pokyn
vyliať všetko do dresu a upratať si po sebe na stole. Marta uţ mala stôl dávno čistý. Ešte aj
Janka, ktorá je vţdy prvá, nemala všetko upratané. Keď si uţ Marta myslela, ţe sa to
všetko predsa len dobre skončí, spod laboratórneho stola vyšľahol záblesk a vyvalil
sa hustý čierny dym. Celé laboratórium sa naplnilo štipľavým zápachom a krikom. Kvôli
dymu nebolo nič vidieť. Pani učiteľka prikázala všetkým ţiakom aby okamţite vyšli von.
Zatiaľ zapla odsávanie digestora a Marte, ktorá vychádzala posledná, prikázala aby utekala
zavolať záchrannú sluţbu. Pri behu k telefónnemu automatu v prízemí, Marte preblesklo
hlavou, ţe dym sa vyvalil presne z miesta, kde odhodila ohorok z cigarety. „Do kelu, to
som pokašľala!“ začalo sa Marte ozývať svedomie. Ako beţala po schodoch, ţiaci, ktorých
predbehla sa začali nahlas smiať. Týmto smiechom sa nakazili všetci ktorých predbehla.
V tej rýchlosti si všimla, ţe chichúňajúci sa, ukazujú na jej zadok a stále viac sa smejú.
Zastavila sa, pozrela na svoje machrovské rifle, ktoré boli roztrhané uţ nielen spredu, ale
na jej veľkú hanbu, mala také isté diery aj vzadu na zadku. Spomenula si, ţe keď fajčila
v labáku, sadla si na podlahe pod oknom do vody, čo v skutočnosti asi nebola voda ale
nejaká silná chemikália. „Do kelu, to som pokašľala“ povedala si uţ druhý krát Marta.
Nezabudla ale na svoju dôleţitú úlohu a rozbehla sa k telefónu. Vzala si slúchadlo do ruky
a chcela vytočiť záchrannú sluţbu, keď si všimla, ţe má prsty úplne zoţltnuté a na
niektorých miestach sa jej odlupuje zhnednutá pokoţka, o laku na nechtoch ani nehovoriac.
„Do kelu, to som pokašľala!“ vzdychla si Marta tretíkrát. Rýchlo chcela mať dnešný deň
za sebou a začala vytáčať číslo záchrannej sluţby. „Jedna, dva ...., tri?, nie, nie, nie.“
„Rýchlo, rýchlo, spomeň si!“ snaţila sa sústrediť Marta. „Jedna, jedna, jedna?“ nevedela sa
rozpomenúť. Vtom pribehla Janka, vzala jej slúchadlo z ruky a vytočila 112. „Do kelu, ja
som dement!“ v duchu si na seba zanadávala Marta.
92
Úlohy:
Úloha č.1: Určite ste si všimli, že správanie Marty v laboratóriu viedlo od jednej
katastrofy k druhej. Následky pocítila doslova na vlastnej koži. Tým nám
ukázala ako sa v laboratóriu NESPRÁVAŤ!!!
Tvojou úlohou bude nájsť minimálne desať možných prehreškov, ktorých sa Marta
v laboratóriu dopustila a vypísať ich.
1. ....................................................................................................................................
2. ....................................................................................................................................
3. ....................................................................................................................................
4. ....................................................................................................................................
5. ....................................................................................................................................
6. ....................................................................................................................................
7. ....................................................................................................................................
8. ....................................................................................................................................
9. ....................................................................................................................................
10. ....................................................................................................................................
Riešenie: Príklady prehreškov, ktorých sa Marta v laboratóriu dopustila.
1. Vstúpila sama, bez vyučujúceho.
2. Fajčila.
3. Sedela na zemi.
4. Pila z kadičky.
5. Zahodila ohorok pod stôl.
6. Ukradla kadičku.
7. Nedoniesla si plášť.
8. Klamala pani učiteľke.
9. Nenahlásila pani učiteľke poškodenú kadičku.
10. Neoznačila si kadičky.
11. Neprečítala si laboratórny poriadok na domácu úlohu.
12. Zničila pracovné pomôcky.
13. Nepoužila ochranné rukavice.
14. Nevedela číslo záchrannej služby
93
Úloha č.2: Marta nám ukázala takmer všetky prehrešky proti laboratórnemu poriadku.
Laboratórny poriadok je zoznam predpisov, ktoré treba kvôli bezpečnosti pri
práci, v laboratóriu dodržiavať.
K obrázkom Marty a jej pani učiteľky správne priraď nasledujúce vety z laboratórneho
poriadku.
1. V laboratóriu je zakázané fajčiť.
2. Zákaz odnášať chemikálie a sklo z laboratória.
3. Pri práci používajte ochranné pomôcky.
4. Zákaz vstupu tehotným ženám.
5. Do laboratória vstup povolený len s vyučujúcim.
6. Zákaz ničiť zariadenie laboratória.
7. Zákaz sedieť na zemi.
8. Vždy lejeme kyselinu do vody.
9. Dodržuj čistotu!
10. Poruchy hlás vyučujúcemu!
11. Po práci si umy ruky!
12. Zákaz požívať potraviny.
13. Zákaz požívať alkoholické nápoje pred alebo počas práce
14. V prípade havárie voláme telefónne číslo 112.
94
Riešenie:
....................................................................... .......................................................................
……………………………………………. ……………………………………………..
95
……………………………………………. …………………………………………….
..................................................................... ......................................................................
96
......................................................................
........................................................................................................
97
.........................................................................................................
.................................................................................................
.................................................................................................
98
........................................................................................................
Úloha č.3: Všetko má svoj dôvod. Aj pravidlá správania sa v laboratóriu. Je to
pracovisko, kde môže ľahko dôjsť k úrazu, ako sme mali možnosť vidieť
na príbehu s Martou. Na základe otázok sa zamyslite nad jednotlivými detailmi príbehu.
Otázka č.1: Čo si myslíte, prečo mala liať správne Marta kyselinu do vody?
Otázka č.2: Marta pracovala pravdepodobne s riedenou alebo koncentrovanou kyselinou?
Otázka č.3: Čo je to digestor?
Otázka č.4: Prečo mala Marta na zadku dieru?
Otázka č.5: Prečo mala Marta zničenú pokožku na rukách? Akú prvú pomoc by si jej
odporučil?
Otázka č.6: Aké ochranné pomôcky by ste odporučili Marte?
Otázka č.7: Prečo praskla Marte kadička?
Otázka č.8: Kam sa dovolala Janka? Ako sa správne volá prvá pomoc?
Otázka č.9: Kto sú „čiernovlasí chlapci z Tokia“?
99
Riešenie:
Otázka č.1: Pri reakcii kyseliny s vodou sa uvoľňuje veľké množstvo tepla. A tak ako sa to
stalo Marte, môže dôjsť k zahriatiu zmesi natoľko, že sa začne variť. Dokonca môže dôjsť
k prudkému varu a zmes môže vyprsknúť.
Otázka č.2: Pravdepodobne pracovala s riedenou kyselinou, pretože keď nesprávne naliala
vodu do kyseliny, nenastala prudká reakcia s vyprsknutím tekutiny von. Došlo len
k silnému zahriatiu prasknutej kadičky.
Otázka č.3: Zariadenie podobné skrini (viď obrázok), s ochranným sklom, vybavené
odsávaním, v ktorom sa robia pokusy, pri ktorých môže dôjsť k explózii, dymeniu, úniku
plynných látok a podobne.
26 Digestor
Otázka č.4: Cez prestávku pri fajčení v laboratóriu si sadla na zem do rozliatej tekutiny,
o ktorej si myslela, že je voda. Pravdepodobne to bola ale koncentrovaná kyselina sírová.
Má silné dehydratačné účinky (dehydratácia – pohlcovanie vody), a to až také, že je
schopná pohltiť vodu z molekúl celulózy v bavlne, z ktorej sú vyrobené džíny. Celulóza
C6H10O5 sa rozpadne podľa rovnice: C6H10O5 → 6C + 5H2O. Kde C je čistý uhlík, teda
popol.
100
Otázka č.5: Pri utieraní rozliatej zmesi vody a kyseliny handričkou Marta nepoužila
rukavice. Kyselina sírová je silná žieravina, leptá pokožku. Ako prvá pomoc pri poleptaní
kyselinami sa odporúča aspoň 10 minút oplachovať postihnuté miesto studenou vodou.
V prípade závažnejších poranení vyhľadať čím skôr lekársku pomoc.
Otázka č.6: Plášť, rukavice, okuliare.
Otázka č.7: Prasknutá kadička sa silno zahriala pri nesprávnom nalievaní vody
do kyseliny, čo spôsobilo jej rozbitie.
Otázka č.8: Číslo 112 je jednotné európske číslo tiesňových volaní na privolanie
záchranných zložiek integrovaného záchranného systému.
Pri správnom volaní na čísla záchranných zložiek sa volajúci predstaví, povie čo sa stalo,
pre koho žiada pomoc a kde sa udalosť stala. Rozhovor ďalej vedie operátor záchrannej
služby.
Otázka č.9: Pani učiteľka narážala na nemeckú pop-rockovú chlapčenskú kapelu Tokio
Hotel, ktorú mala Marta vyobrazenú na tričku.
101
6 Chemická pesnička (spojenie umeleckého prejavu
s učivom chémie)
„Fantázia je to, čím sa človek
líši od živočíchov.“
Jakub Arbes
V súlade s pojatím a cieľmi základného vzdelávania podľa Rámcového
vzdelávacieho programu pre základné školy15
, by som chcel na tomto príklade poukázať
na moţnosť spestrenia vyučovacej hodiny prepojením hudobnej zloţky s chemickým
obsahom. Táto forma skrýva v sebe potenciál rozvoja tvorivého myslenia, záujmov
ţiakov, rozvoja syntézy nadobudnutých poznatkov s novými, vytvára tvorivé, priateľské
a podnetné prostredie a tak pôsobí na klímu vo vzdelávacom procese. Vytvára
v neposlednom rade takisto priestor pre vzájomnú spoluprácu a spoločné preţívanie
ţivotných situácií. Interdisciplinárne presahy v náväznosti na Rámcový vzdelávací
program som zhrnul do nasledujúcej tabuľky.
15 Rámcový vzdělávací program pro základní vzdělávání : s přílohou upravující vzdělávání ţáků s lehkým
mentálním postiţením : [se změnami provedenými k 1.9.2005]. [Praha] : Národní institut pro další
vzdělávání : Triton, 2006. ISBN: 80-86956-01-6.
103
6.1 Hudobný prejav ako súčasť hodiny chémie
Fenomén hudobného prejavu skrýva v sebe mnoţstvo atraktívnych podnetov, čo je
moţné sledovať na rozšírení hudobných prehrávačov medzi mládeţou. Počas pedagogickej
praxe som mal moţnosť opakovane túto skutočnosť reflektovať priamo na hodinách
pomocou disciplinárnych riešení. Práve v tomto kontexte ma napadla myšlienka prepojenia
učiva chémie s hudobným prejavom. Spolu so spolubývajúcim z internátu sme nahrali
pieseň Základná škola prvkov.
Ide o krátku hudobnú vloţku, ktorá môţe inšpirovať vyučujúcich a ţiakov k vlastnej
tvorbe podobných krátkych textov.
Vyučujúci môţe svojim príkladom vyvolať spontánnu aktivitu ţiakov v tomto smere alebo
k tomu vyzvať ţiakov prostredníctvom alternatívnej domácej úlohy, v ktorej by ţiaci mali
moţnosť vybrať si medzi klasickou domácou úlohou alebo vytvorením básničky,
či dokonca zloţením pesničky, ktorých obsah by sa týkal práve preberaného učiva.
Takisto môţe táto forma pôsobiť ako výrazný motivačný faktor, napríklad pri úvode
do nového tematického celku. V tomto prípade existuje moţnosť pri postupnom prechode
daným tematickým celkom, opätovne sa vracať k pesničke z úvodu témy, a ozrejmovať si,
čo vlastne jednotlivé formulácie v texte znamenajú. Týmto spôsobom dochádza
k opakovaniu si uţ nadobudnutých vedomostí a objavovaniu nových skutočností
v pôvodnom texte nenásilnou formou. Informácie som čerpal predovšetkým z literatúry16
.
16 Mackintosh, R. a kol. Jádro:cesta do srdce hmoty. Praha: Academia, 2003. 143 s., Gascha, H., Pflanz, S.
Kompendium fyziky. Universum. 2008. 488 s., Brázdil, R. a kol. Úvod do studia planety
Země. Praha: SPN, 1988. 365 s., Halliday, D., Resnick, R., Walker, J. Fyzika: Moderní fyzika. Brno:
Vutium, 2000.
104
„vlastný text úlohy“:
6.1.1 Základná škola prvkov alebo Čo tým chcel básnik povedať?
Myslíte si, ţe slová piesne Základná škola prvkov vychádzajú zo skutočnosti? Skúste
si s vyučujúcim prebrať jednotlivé verše (verš – jeden riadok v básni). V Riešení nájdete
bliţšie informácie o jednotlivých slohách.
Základná škola prvkov
(text: Martin Kabát, hudba a spev: Filip Bašovský)
1.Vodík slnko obýva,
2.s héliom sa zahrieva,
3.energia uniká,
4.to je pravda odveká.
5.Kyslík dýchať musím,
6.kyseliny nemôţem,
7.vzdušný kyslík dýchame
8.vo vode si plávame.
9.Dva vodíky s kyslíkom
10.molekulu vody tvoria,
11.kamaráti z mokrej štvrte,
12.vodíkové mostíky ich drţia.
13.Dusíku je vo vzduchu,
14.ako múch na lopúchu.
15.V bielkovinách je ho tieţ,
16.v jadrách buniek tomu ver.
17.Jeden uhlík k druhému,
18.tretí sadá k štvrtému.
19.Vytvárajú spolu ţivú hmotu,
21.a preto sme tu!
105
Riešenie:
1.Vodík slnko obýva,
2.s héliom sa zahrieva,
3.energia uniká,
4.to je pravda odveká.
27 Slnko
Slnko je naša najbliţšia hviezda,
okolo ktorej obiehajú všetky
planéty Slnečnej sústavy. Od Zemi
je vzdialená pribliţne 150 miliónov
kilometrov, čo je asi 8 svetelných
minút. Priemer Slnka je viac ako
100-krát väčší ako priemer Zeme.
Jeho hustota je 1400 kg/m3. Je
zloţené zo 75% z vodíka a z 25%
z hélia. V jeho jadre pri obrovskom
tlaku a teplote 14 mil. stupňov
prebieha premena vodíka na hélium
reakciou, ktorú voláme termonukleárna fúzia alebo jadrová fúzia (fúzia – spojenie).
Dochádza k nej zlúčeniu dvoch atómov vodíka za vzniku jedného atómu hélia. Pri tejto
reakcii sa uvoľní obrovské mnoţstvo energie (za 1 sekundu sa uvoľní také mnoţstvo
energie, ktoré by stačilo pokryť súčasnú spotrebu sveta na 1000 rokov). Slnko uţ vyčerpalo
polovicu svojich zásob vodíka, ktorý mu zostáva v zásobe ešte na 5 miliárd (mld.) rokov.
Ľudstvu sa túto reakciu podarilo zopakovať v podobe výbuchu vodíkovej bomby. Ak by
sme boli schopní uskutočniť jadrovú fúziu kontrolovane, vyriešila by navţdy energetické
problémy ľudstva, bez vzniku vedľajších produktov znečisťujúcich ţivotné prostredie.
Problém je skonštruovať zariadenie, ktoré by vydrţalo takú obrovskú teplotu. Pokusné
zariadenia pre jadrovú fúziu sa volajú tokamaky.
106
28 Tokamak
5.Kyslík dýchať musím,
6.kyseliny nemôţem,
7.vzdušný kyslík dýchame
8.vo vode si plávame.
29 Atmosféra
Vzduch obsahuje 21 objemových
percent kyslíka, 78 percent dusíka
plus ďalšie plyny ako argón a oxid
uhličitý. Do atmosféry sa uvoľňuje
prostredníctvom fotosyntézy
zelených rastlín, z čoho asi 70%
pripadá na morské riasy. Kyslík je
základnou podmienkou ţivota,
presnejšie bunkového dýchania, čo
je proces, pri ktorom si bunky vytvárajú energiu vo forme vysokoenergetických molekúl
ATP. Vďaka kyslíku sú aeróbne bunky schopné si vytvoriť omnoho viac energie ako
107
anaeróbne (aeróbny – vyţadujúci k ţivotu
kyslík, predloţka „an“ znamená ne-
aeróbny). Bunka, ktorá nemá dostatok
kyslíka, nie je schopná si vyrobiť dostatok
energie na preţitie.
Kyslík sa tieţ prítomný vo väčšine
anorganických kyselín, ktoré sú zdraviu
škodlivé po poţití alebo kontakte
s pokoţkou.
30 ATP
9.Dva vodíky s kyslíkom
10.molekulu vody tvoria,
11.kamaráti z mokrej štvrte,
12.vodikové mostíky ich drţia.
31 Vodíkové mostíky Dvojväzný kyslík vytvára
s jednoväzným vodíkom molekulu
vody, H2O v hmotnostnom pomere
H:O 2:16. V prírode sa vyskytuje
v troch skupenstvách. Zaujímavosťou
vody sú práve vodíkové mostíky, čo
sú neväzbové interakcie medzi
vodíkom a silne elektronegatívnym
atómom. Vďaka tomu sú väzby medzi
molekulami H2O vo vode pevnejšie,
čo spôsobuje vyššiu teplotu varu vody
v porovnaní s podobnými zlúčeninami
bez vodíkových mostíkov. Bez vodíkových mostíkov by sa vyparila všetka voda na Zemi
a nachádzala sa len v plynnom stave. Vodíkové mostíky takisto spôsobujú, ţe voda má
108
najvyššiu hustotu pri 4° C (nazýva sa to anomália vody), pričom u ostatných látok hustota
stúpa so zniţovaním teploty. Toto umoţňuje preţiť vodným ţivočíchom cez zimu.
13.Dusíku je vo vzduchu,
14.ako múch na lopúchu.
15.V bielkovinách je ho tieţ,
16.v jadrách buniek tomu ver.
32 Hemoglobín Objemové percento
dusíku vo vzduchu
je 78%, tvorí teda
najväčšiu časť
zmesi, ktorú
dýchame. Patrí
medzi biogénne
prvky, ktoré sú
základnými
zloţkami ţivej hmoty. Bielkoviny tvoria základnú zloţku ţivých organizmov, sú zloţené
z aminokyselín. Kaţdá aminokyselina v sebe nesie skupinu -NH2 a teda aj dusík.
Je zaujímavé, ţe všetky bielkoviny sú tvorené kombináciou len 21 aminokyselín.
Bielkoviny majú v ľudskom tele dôleţité a rozmanité funkcie od stavebnej, cez transportnú
(hemoglobín), obrannú (imunita), riadiacu (hormóny), zaisťujú pohyb (svaly).
V jadrách buniek sa nachádza väčšina genetického materiálu bunky (z ďalších bunkových
organel ešte napríklad v mitochondriách). Genetická informácia je uloţená v molekulách
DNA (deoxyribonukleová kyselina), ktoré sú tvorené dvoma vláknami stočenými
do dvojzávitnice. Kaţdé vlákno je zloţené z navzájom pospájaných nukleotidov, ktoré
vo svojej štruktúre nesú kyselinu fosforečnú, molekulu cukru a dusíkatú molekulu. Vlákna
sú k sebe pútané vodíkovou väzbou. Tu teda vidíme dôleţitú funkciu dusíka, ktorý sa
podieľa na štruktúre DNA, molekuly, v ktorej sú zakódované dedičné informácie.
109
33 DNA
17.Jeden uhlík k druhému,
18.tretí sadá k štvrtému.
19.Vytvárajú spolu ţivú hmotu,
21.a preto sme tu!
34 Organická molekula
Uhlík sa v prírode môţe v prírode
vyskytovať v rôznych formách, ako
diamant alebo ako tuha (grafit).
Všetky organické zlúčeniny v sebe
obsahujú atóm uhlíka (organická
chémia sa často nazýva aj chémia
zlúčenín uhlíka). Atóm uhlíka je
schopný vytvárať štyri väzby,
ktorými sa viaţe s ďalšími atómami.
Tak môţu vznikať veľmi dlhé
molekuly, ktoré sú základom stavby
ţivej hmoty.
110
35 Modifikácie uhlíka
Pri rozoberaní textu piesne vás určite napadlo mnoţstvo otázok. Z informácií v Riešení
odpovedajte na nasledujúce otázky. V časti Riešenie otázok si porovnajte vaše odpovede so
správnymi.
1. Ktorá je najjasnejšia hviezda, na našej oblohe?
2. Koľko by trvala cesta bicyklom zo Zeme k Slnku víťazovi Tour de France Lanceovi
Armstrongovi, ktorý má priemernú rýchlosť na preteku 40 km/h?
3. Je hustota Slnka vysoká alebo nie?
4. Keď vieš, ţe je Slnko 330 tisíc krát ťaţšie ako Zem, a hmotnosť Zeme je
5,9742×1024
kg. Aký je objem Slnka v km3?
5. Ak premena vodíka na kyslík prebieha počas celého ţivota Slnka rovnomerne, akého
veku sa doţije Slnko?
111
6. Aká teplota je na Slnku pri jadrovej fúzii?
7. Vyčísli správne koeficienty v reakcii fotosyntézy, kde z oxidu uhličitého, vody
a slnečného ţiarenia vzniká glukóza a kyslík.
CO2 + H2O + slnečné ţiarenie → C6H12O6 + O2
8. Poznáš nejakú anorganickú kyselinu? Aká je prvá pomoc po kontakte pokoţky
s kyselinou?
9. Prečo niektoré predmety vo vode plávajú a iné nie?
10. Na základe odpovede na predchádzajúcu otázku vysvetli, prečo sa človek vo vode
nadnáša alebo potápa podľa toho či sa nadýchol alebo vydýchol.
11. V ktorých troch skupenstvách sa vyskytuje voda v prírode?
12. Prečo umoţňuje anomália vody preţiť zimu vodným ţivočíchom?
13. Koľko obsahuje vzduch dusíku a koľko kyslíku?
14. Vypočítaj relatívnu molekulovú hmotnosť aminokyseliny lyzínu .
15. Aké bunkové organely poznáš a akú majú funkciu?
16. Najdlhšia molekula ľudskej DNA má 220 miliónov nukleotidových párov, jeden pár
nukleotidov má dĺţku 0,33 nm. Vypočítaj dĺţku tejto molekuly DNA v cm.
17. Kaţdá bunka v ľudskom tele má 3 miliardy nukleotidových párov, vypočítaj celkovú
dľţku DNA v ľudskom tele, ak vieš, ţe je zloţené pribliţne z 10 000 000 000 000 buniek
a dĺţka jedného nukleotidového páru je 0,33nm (1nm = 1*10-9
m) . Dalo by sa touto DNA
spojiť Slnko so Zemou? Koľkokrát? Koľko hodín by trvalo svetlu aby prešlo túto
vzdialenosť? (porovnaj: http://hypertextbook.com/facts/1998/StevenChen.shtml)
18. Čo spôsobuje rozličné vlastnosti diamantu a tuhy, keď sú predsa rovnako zloţené
z atómov uhlíka?
112
Riešenie:
1. Ktorá je najjasnejšia hviezda na našej oblohe?
Samozrejme Slnko, hviezda viditeľná dokonca aj cez deň .
2. Koľko rokov by trvala cesta bicyklom zo Zeme k Slnku víťazovi Tour de France
Lanceovi Armstrongovi, ktorý má priemernú rýchlosť na preteku 40 km/h? Koľko rokov
by to trvalo stíhačke letiacej rýchlosťou zvuku? (rýchlosť zvuku je pribliţne 330 m.s-1
)
Lance Armstrong:
Vzdialenosť Zeme a Slnka je 150 miliónov km, za hodinu prejde Lance 40 km,
ak vydelíme 150 000 000/40, získame počet hodín, ktoré by strávil pán Armstrong
na bicykli. Výsledok je 3,75 milióna hodín, čo je 428 rokov.
Lance Armstrong by túto vzdialenosť zdolal na najdlhšom galaktickom cyklistickom
preteku za 428 rokov.
Stíhačka:
Prevedením m.s-1
na km.h-1
(330 m.s-1
vynásobíme počtom sekúnd v hodine, čo je
60 . 60 = 3600 a zistíme rýchlosť v m.hod-1
: 1 188 000 m.hod-1
, vydelením 1000, získame
km.h-1
: 1188 km.h-1
) zistíme, ţe stíhačka letiaca rýchlosťou zvuku letí rýchlosťou
1188 km.h-1
. Vzdialenosť 150 miliónov kilometrov preletí za 150 000 000/1188 =
126 263 hodín, čo je pribliţne 14 rokov.
Stíhačka letiaca rýchlosťou zvuku by zdolala vzdialenosť Zem-Slnko za 14 rokov.
3. Je hustota Slnka vysoká alebo nie?
Hustota Slnka je 1400 kg/m3, v porovnaní s hustotou vody, 1000 kg/m3, nie je o mnoho
vyššia.
4. Keď vieš, ţe je Slnko 330 tisíc krát ťaţšie ako Zem, a hmotnosť Zeme je
5,9742 . 1024
kg. Aký je objem Slnka v km3?
Vzorec pre výpočet objemu gule (Slnka) je V = π ∙ r3. Avšak zo zadaných informácií
a informácií v texte nemôţeme tento vzorec pouţiť. Musíme sa teda opierať o hustotu.
S pomocou hmotnosti Zeme vieme vypočítať hmotnosť Slnka a keďţe poznáme jeho
hustotu, vieme si pomocou nej a hmotnosti vypočítať aj objem Slnka. Pouţijeme na to
vzorec m = ρ ∙ V, kde m je hmotnosť, ρ hustota a V objem, musíme si dávať pozor
na jednotky. Najprv si vypočítame hmotnosť Slnka: 330 000 ∙ 5,9742 . 1024
kg =
1,971486 . 1030
kg.
113
Zo vzorca m = ρ ∙ V si vyjadríme objem: V = m/ ρ, dosadíme hodnoty:
V = 1,971486 . 1030
kg . 1400 kg/m3
V = 2,7600804 . 1033
m3.
Aby sme zistili koľko je to km3, musíme vedieť koľko m
3 je v 1km
3. Jeden km
3 je kocka
so stenami dlhými 1000m, objem kocky sa vypočíta ako tretia mocnina dĺţky jednej
strany:
V = a3 = a . a . a
V = 1000m . 1000m . 1000m
V = 1 000 000 000m3 = 1 . 10
9 m
3 = 1 km
3
Teraz nám stačí uţ len vydeliť objem Slnka v m3 hodnotou 1 . 10
9 a získame objem Slnka
v km3.
Objem Slnka je teda 2,7600804 . 1033
m3 / 1 . 10
9 = 2,7600804 . 10
24 km
3, bez pomoci
exponentu sa toto číslo môţe napísať ako 2760080400000000000000000 km3.
5. Ak premena vodíka na kyslík prebieha počas celého ţivota Slnka rovnomerne, akého
veku sa doţije Slnko?
Slnko zatiaľ spotrebovalo pribliţne polovicu svojich zásob vodíka. Vieme, ţe v zásobe má
ešte tohoto paliva na 5 miliárd rokov, jeho vek bude teda 10 miliárd rokov.
6. Aká teplota je na Slnku pri jadrovej fúzii?
14 miliónov stupňov.
7. Vyčísli správne koeficienty v reakcii fotosyntézy, kde z oxidu uhličitého, vody
a slnečného ţiarenia vzniká glukóza a kyslík.
6 CO2 + 6 H2O + slnečné ţiarenie → C6H12O6 + 6 O2
8. Poznáš nejakú anorganickú kyselinu? Aká je prvá pomoc po kontakte pokoţky
s kyselinou?
Napríklad kyselina sírová H2SO4, kyselina dusičná HNO3, kyselina chlórna HClO,
kyselina uhličitá H2CO3, chlorovodíková HCl atď.
Ako prvá pomoc sa vţdy odporúča oplachovať zasiahnuté miesto prúdom studenej vody
po dobu niekoľkých minút a v prípade váţnejšieho poranenia privolať lekársku pomoc.
114
9. Prečo niektoré predmety vo vode plávajú a iné nie?
Predmety s niţšou hustotou ako voda na nej plávajú (ľadová kryha, ropná škvrna, drevo),
a predmety s niţšou hustotou nie.
10. Na základe odpovede na predchádzajúcu otázku vysvetli, prečo sa človek vo vode
nadnáša alebo potápa podľa toho či sa nadýchol alebo vydýchol.
Takisto ako v otázke 9. záleţí na hustote, v tomto prípade na hustote ľudského tela
a hustote vody, pri nádychu, keď sú pľúca naplnené vzduchom sa celková hustota
ľudského tela zníţi a preto pláva na vode. V opačnom prípade, pri výdychu, je hustota tela
vyššia ako hustota vody a človek ide ku dnu.
11. V ktorých troch skupenstvách sa vyskytuje voda v prírode?
Pevnom – ľad, kvapalnom – voda a plynnom – vodná para.
12. Prečo umoţňuje anomália vody preţiť zimu vodným ţivočíchom?
Cez zimu, keď teplota vzduchu klesá , voda s najvyššou hustotou padá ku dnu, táto voda
má teplotu 4° C, pri zniţovaní teploty pod bod mrazu, sa začne tvoriť preto ľad najprv
na povrchu a tým sa vytvorí akási izolačná vrstva, ktorá bráni ďalšiemu zamŕzaniu vody.
Vďaka tomu nezmrzne rybník úplne od vrchu po spodok a ţivočíchy preţijú zimu
v najspodnejších vrstvách vody.
13. Koľko obsahuje vzduch dusíku a koľko kyslíku?
78% dusíku a 21 % kyslíku.
14. Vypočítaj relatívnu molekulovú hmotnosť aminokyseliny lyzínu .
Relatívnu molekulovú hmotnosť Mr lyzínu vypočítame ako súčet relatívnych atómových
hmotností Ar jednotlivých atómov v molekule.
Mr = 6 . Ar(C) + 14 . Ar(H) + 2 . Ar (O) + 2 . Ar (N)
Mr = 6 . 12 + 14 . 1 + 2 . 16 + 2 . 14
Mr = 72 + 14 + 32 + 28
Mr = 146
Relatívna molekulová hmotnosť aminokyseliny lyzínu je 146.
115
15. Aké bunkové organely poznáš a akú majú funkciu?
napríklad:
Bunkové jadro – nesie genetickú informáciu bunky
Bunková stena – chráni bunku, pomáha jej udrţať tvar
Mitochondrie – energetické centrá bunky
Golgiho komplex – úprava a produkcia látok
Endoplazmatické retikulum – tvorba látok
Chloroplasty – iba v rastlinnej bunke, prebieha v nich fotosyntéza
Ribozómy – tvorba bielkovín
Vakuoly – zásobná funkcia
16. Najdlhšia molekula ľudskej DNA má 220 miliónov nukleotidových párov, jeden pár
nukleotidov má dĺţku 0,33 nm. Vypočítaj dĺţku tejto molekuly DNA v cm.
Vynásobením počtu nukleotidových párov 220mil s dĺţkou jedného, 0,33nm (1nm je 1
. 10-9
m, teda 0,33nm = 0,33 . 10-9
m = 0,000 000 000 33 m), dostaneme číslo 0,0726 m =
7,26cm, čo je dĺţka molekuly DNA.
17. Kaţdá bunka v ľudskom tele má 3 miliardy nukleotidových párov, vypočítaj celkovú
dĺţku DNA v ľudskom tele, ak vieš, ţe je zloţené pribliţne z 10 000 000 000 000 buniek a
dĺţka jedného nukleotidového páru je 0,33nm (1nm = 1*10-9
m) . Dalo by sa touto DNA
spojiť Slnko so Zemou? Koľkokrát? Koľko hodín by trvalo svetlu aby prešlo túto
vzdialenosť? (porovnaj: http://hypertextbook.com/facts/1998/StevenChen.shtml)
výpočet dĺžky:
celková dĺţka DNA v ľudskom tele = dĺţka nukleotidového páru . počet nukleotidových
párov . počet buniek
celková dĺţka DNA v ľudskom tele = 0,33 . 10-9
m . 3 000 000 000 . 10 000 000 000 000
celková dĺţka DNA v ľudskom tele = 9 900 000 000 000 m = 9 900 000 000 km =
9,9 miliárd kilometrov.
výpočet spojenia Zeme a Slnka pomocou DNA:
Vzdialenosť Zeme a Slnka je 150 miliónov kilometrov. Zem so Slnkom by sa teda dala
pomocou DNA jedného človeka spojiť 9 900 mil /150 mil = 66 krát.
116
výpočet času:
Svetlo prejde vzdialenosť Slnko – Zem za 8 minút, vynásobením 8min . 66 = 528 min =
8,8 hod sme vypočítali čas, ktorý by trval svetlu aby prešiel vzdialenosť celkovej dĺţky
DNA v ľudskom tele.
18. Čo spôsobuje rozličné vlastnosti diamantu a tuhy, keď sú predsa rovnako zloţené
z atómov uhlíka?
Diamant a tuha majú rozličné usporiadanie atómov (kryštalickú sústavu) vo svoje
štruktúre. Atómy uhlíka v diamante sú usporiadané do vrcholov kocky, všetky majú k sebe
rovnako blízko, čo spôsobuje jeho mimoriadnu tvrdosť. Oproti tomu atómy uhlíka v tuhe
(grafite) sú usporiadané do šesťuholníka a vytvárajú vrstvy, ktoré sú od seba vzdialené,
tieto vzdialené väzby sa môţu ľahko porušiť, čo spôsobuje ľahkú štiepateľnosť grafitu
a koniec koncov je vďaka tomu moţné grafitom písať na papier, pretoţe stačí malý tlak
na to aby sa jednotlivé vrstvy od seba oddelili.
117
7 Orientačný výskum
“Shortly after L. J. showed me
chemical experiments, I decided that I
would be a chemist.”
Linus Pauling
7.1 Ciele
Hlavným cieľom orientačného výskumu bolo zistiť, ako si ţiaci predstavujú výuku
chémie.
Parciálnymi cieľmi bolo
- identifikovať oblasti, ktorých sa ţiaci v esejách dotkli
- kvalitatívne dané oblasti roztriediť do súvisiacich celkov
- kvantitatívne ich vyhodnotiť
7.2 Prevedenie
Na Biskupskom gymnáziu v Brne, som v školskom roku 2007/2008 dal ţiakom
v dvoch triedach úlohu, napísať esej na tému „Jak si predstavuješ hodinu chémie?“.
Jednalo sa o triedy kvintu a septimu na osemročnom gymnáziu. Z predošlých rozhovorov
so ţiakmi som zistil, ţe sa im často menili učitelia chémie, ja som bol v poradí uţ ich tretí
vyučujúci chémie. Mali teda skúsenosť s viacerými prístupmi k výuke chémie. Výsledky
spracovania odovzdaných esejí, som pouţil ako poklad pre menší výskum. Snaţil som sa
identifikovať jednotlivé oblasti, ktorých sa ţiaci vo svojich prácach dotkli a kvantifikovať
početnosť ich výskytu.
Z celkového počtu 36 esejí, som vyselektoval 30, zvyšných 6 reflektovalo zadanú tému
minimálne alebo vôbec.
Eseje som najprv analyzoval po obsahovej stránke hrubým náčrtom okruhov (všeobecnejší
pojem, spájajúci niekoľko tém), ktorých sa dotýkajú, takto som identifikoval 4 základné
okruhy (viď tabuľka VÝSKYT OKRUHOV), z okruhov som podrobnejšou analýzou
vyčlenil jednotlivé témy (konkrétnejšie, bliţšie špecifikujúcejšie) (viď tabuľka VÝSKYT
TÉM). Identifikácia prebiehala na základe analýzy logického usporiadania jednotlivých
viet v texte, kde sa takto dosiahlo rozčlenenie textu na viacero častí. Jednotlivé časti sa
venovali jednému z predtým zistených okruhov respektíve tém. Niekoľko spracovaných
esejí sa nachádza v zdigitalizovanej podobe v CD-rome priloţenom k diplomovej práci.
118
V tabuľke VÝSKYT OKRUHOV som zachytil absolútnu početnosť výskytu, teda koľko krát
sa informácia z daného okruh tém vyskytla v texte esejí a priemernú početnosť výskytu,
ktorá podáva prehľad, koľko krát v priemere informáciu z daného okruhu tém spomenul
v texte eseje jeden ţiak. Relatívna početnosť udáva pomer výskytu danej témy z celkového
počtu. Tabuľka VÝSKYT TÉM jednotlivé okruhy bliţšie špecifikuje. Grafické prevedenie
názorne uvádza relatívnu početnosť z oboch tabuliek.
7.3 Výsledky
- Kvalitatívne:
Hlavné okruhy, ktorých sa eseje týkajú som identifikoval štyri: Vyučujúci, Pokusy,
Chémia v bežnom živote a Systém výuky.
Pod okruh Vyučujúci som zaradil témy dotýkajúce sa prístupu učiteľa k výuke a ţiakom
(príklad: „ Na hodinách chemie bych změnila přístup profesorky.“) a jeho odbornosti
(príklad: „... aby učitel opravdu vědel, co učí ...“).
Pod okruh Pokusy som zaradil témy dotýkajúce sa početnosti výskytu pokusov vo výuke,
kde takmer všetky pripomienky smerovali k nedostatočnému zaraďovaniu pokusov
do výuky (príklad: „ Chtělo by to často pouţívat pokusy a různé pomůcky.“) a k vybaveniu
laboratória (príklad: „ Asi bych zavedl kvalitněji vybavené laboratoře ...“).
V okruhu Chémia v bežnom živote sa v podstate všetky pripomienky týkali príkladov
a využitia preberaného učiva v praxi (príklad: „ Více bych se věnoval chemickým jevům,
které vidíme kolem sebe a moţná si to ani neuvědomujeme ...).
Okruh Systém výuky som rozčlenil na štyri témy. Zložitosť, kde sa ţiaci sťaţovali
na predimenzovanie učiva (príklad: „Výuka chemie by podle mě nemělo být učení sa
nějakých sloţitých rovnic a výpočtů.“). Interdisciplinarita, kde ţiaci upozorňovali
na moţnosť prepojenia vedomostí z viacerých predmetov (príklad: „ Zajímavé je
i prolínání chemie do jiných předmětů ...“). Organizácia výuky, kde sa ţiaci zamýšľali nad
spôsobom výuky, či uţ nespokojnosťou s výukou (príklad: „ ... podle mě by to neměl být
ţádný monolog ...“) alebo návrhmi (príklad: „ Podle mě by pomohla ňáká práce
ve skupinkách ...“). Atraktivita, kde sa ţiaci venovali problému nízkeho záujmu o chémiu
(príklad: „ hodiny by neměli být nudný – měly by zaujmout“)
119
- Kvantitatívne:
Najviac pozornosti z okruhov bolo venovanej Systému výuky, ktorý tvoril aţ 45 % zo
všetkých okruhov. Priemerne sa vyskytol v jednej eseji aţ 2.4-krát, čo je dvakrát viac, ako
druhý najčastejšie vyskytovaný okruh Chémia v bežnom živote, ktorý sa nachádzal
v textoch pribliţne z 1/5 , podobne ako okruh Pokusy. O niečo menej s 15 % skončil
posledný okruh Vyučujúci.
Zaujímavý je detailnejší pohľad na jednotlivé okruhy prostredníctvom bliţšie
špecifikovaných tém, kde je najvýraznejšou témou, téma príklady a využitie v praxi. Aţ
na tejto úrovni rozlíšenia, je markantný najčastejšie sa vyskytujúci problém príkladov
a využití v praxi, kde je v priemere na jednu esej spomínaný 1,2-krát, čím tento vedie pred
zložitosťou systému výuky a početnosťou pokusov. Najmenej konkrétne vyskytovaná téma
bola téma interdisciplinarity, ktorá však môţe korelovať s témou príklady a využitie
v praxi a téma vybavenie laboratória. Je zaujímavé, ţe ţiaci aj napriek tomu, ţe podľa
esejí nemajú veľa skúseností s laboratórnymi prácami, prirodzene u nich táto téma
v spojitosti s predmetom chémia rezonuje. Ţiaci takisto citlivo vnímajú spôsob organizácie
výuky, ktorá tvorila aţ 13 % z výskytu tém, uvedomujú si, ţe spôsob výuky vplýva silne
na priebeh vyučovacieho procesu. Takisto je markantný údaj o zloţitosti kurikula chémie,
kde ţiaci takmer v 20 % výskytu jednotlivých tém spomenuli tento problém.
OKRUHYabsolútna
početnosť
relatívna
početnosť
(%)
priemerná
početnosť na
žiaka
VYUČUJÚCI 24 15 0,8
POKUSY 30 18 1
CHÉMIA V BEŽNOM ŽIVOTE 36 22 1,2
SYSTÉM VÝUKY 72 45 2,4
VÝSKYT OKRUHOV
120
VÝSKYT TÉM
OKRUHY TÉMY absolútna početnosť
relatívna početnosť
(%)
priemerná početnosť na žiaka
VYUČUJÚCI odbornosť 12 7 0,4prístup 12 7 0,4
POKUSY početnosť 27 17 0,9vybavenie laboratória 3 2 0,1
CHÉMIA V BEŽNOM ŽIVOTE príklady a využitie v praxi 36 22 1,2SYSTÉM VÝUKY zložitosť 30 19 1
interdisciplinarita 6 4 0,2organizácia výuky 21 13 0,7atraktivita 15 9 0,5
VÝSKYT OKRUHOV - relatívna početnosť
VYUČUJÚCI
15%
POKUSY
18%
CHÉMIA V
BEŽNOM
ŽIVOTE
22%
SYSTÉM
VÝUKY
45%
121
7.4 Záver
Ţiaci si výuku chémie predstavujú podporenú príkladmi z ich beţného ţivota
a z praxe, zdôrazňujú vyuţívanie laboratórnych prác a pokusov. Výuka chémie sa im zdá
zloţitá a organizácia výuky málo atraktívna a jednotvárna.
Z obsahu esejí vyplýva, ţe ţiaci citlivo vnímajú jednotlivé problémy výuky, uvedomujú si
výhody a nevýhody kurikula chémie, majú pomerne jasnú predstavu o moţnostiach výuky
a spôsoboch ako ich realizovať.
VÝSKYT TÉM
odbornosť
prístup
početnosť
vybavenie
laboratóriazložitosť
organizácia
výuky
atraktivita
príklady a
využitie v
praxi
interdisciplina
rita
122
Záver
Hlavným cieľom diplomovej práce bolo poukázať na moţnosti pri vytváraní úloh pre
výuku chémie s prihliadnutím na interdisciplinárny prístup. Preto som sa snaţil
do jednotlivých úloh inkorporovať poznatky z rôznych oblastí ľudského poznania. Ţiaci by
tak mali moţnosť pri riešení získať mnoţstvo ďalších poznatkov, ktoré by si ani nemuseli
priamo uvedomovať.
Vyuţitie formy kvízu, pri riešení ktorého sa ţiak postupne dozvedá rôzne nové
informácie a stále má na vedomí fakt, ţe sa postupne dopracováva k riešeniu, je silný
motivačný faktor. Práve úlohami zo 3. kapitoly Návrh využitia kvízov pri výuke periodickej
sústavy prvkov som sa snaţil vytvoriť materiál, ktorý by mohol inšpirovať vyučujúcich
a študentov chémie na vytváranie podobných úloh, ktoré by zasahovali do ďalších oblastí
ľudského poznania. Interdisciplinárny prístup a vyuţívanie netradičných prepojení môţe
hodiny chémie medzi ţiakmi viac spopularizovať.
V 4. kapitole História chémie – chemické osobnosti som na základe výsledkov
výskumu PISA vytvoril úlohy, ktoré aktivizujú ţiaka v smere rozvíjania čitateľskej
gramotnosti. Pre zvýšenie interaktivity som do úloh zaradil aj fotografie, tabuľka a grafy
s informáciami zo ţivota osobností chémie, ktoré tak dotvárajú biografický materiál
a obraz danej osobnosti.
V 5. kapitole Laboratórny poriadok som na základe skúseností z pedagogickej praxe
vytvoril podľa pravidiel laboratórneho poriadku príbeh a fotografický podklad.
Z informácií v príbehu má ţiak moţnosť rozpoznať potenciálne nebezpečenstvá, ktoré mu
v laboratóriu hrozia a naučiť sa niektoré pravidlá bezpečnosti pri práci v laboratóriu.
Pre lepšie utvrdenie jednotlivých pravidiel som k úlohám pripojil fotografické znázornenie
laboratórneho poriadku, čo zvyšuje atraktivitu vypracovania danej úlohy.
V 6. kapitole Chemická pesnička som vytvoril príklad úlohy prepojujúcej umelecký
prejav s učivom chémie. Na základe textu pesničky si ţiaci môţu priblíţiť jednotlivé
kapitoly formou úloh, pripojených k textu, ktorých správne odpovede sa dozvedia
v priloţenom riešení.
V 7. kapitole Orientačný výskum som vyuţil eseje, vypracované ţiakmi počas mojej
pedagogickej praxe, z ktorých som sa snaţil identifikovať najčastejšie témy rezonujúce
u ţiakov pri výuke chémie. Vyčlenil som niekoľko základných tém, z ktorých dominovala
téma prepojenia výuky s praktickým ţivotom. Z výsledkov výskumu vyplýva, ţe ţiaci si
aktívne uvedomujú problémy späté s výukou a vedia ich vyjadriť. Práve informácie z esejí
ma viedli k vytvoreniu motivačných úloh interdisciplinárneho charakteru.
123
Jednotlivými príkladmi úlohy by som rád inšpiroval vyučujúcich k experimentovaniu
s prepojením výuky chémie a ďalších oblastí netradičnou formou, ktorá môţe v konečnom
dôsledku prispieť k zvýšeniu popularity chémie ako predmetu. Jednotlivé úlohy v sebe
skrývajú potenciál mnohých ďalších moţností ich modifikácie a môţu slúţiť ako podklad
pre vytváranie ďalších verzií.
124
Resumé
V úvode sa diplomová práca zaoberá hľadaním prístupu k výuke chémie. Hlavná
časť práce poukazuje na alternatívne moţnosti výuky chémie a spestrenie vyučovacieho
procesu vyuţitím populárnych prvkov zakomponovaných do učiva chémie. Kladie dôraz
na interdisciplinárny prístup a hľadanie styčných plôch chémie s beţným ţivotom ţiaka.
V kapitole Návrh využitia kvízov pri výuke periodickej sústavy prvkov je návrh kvízu, ktorý
vytvára imaginárny vzťah medzi skupinami prvkov a temperamentom človeka a návrh
kvízu spájajúci ľudské vlastnosti s vlastnosťami prvkov periodickej tabuľky. Kapitola
História chémie – chemické osobnosti obsahuje dva príklady ţivotopisov osobností
chémie. Jej cieľom je vytvorenie úloh podľa štandardov PISA rozvíjajúcich čitateľskú
gramotnosť. Kapitola Laboratórny poriadok spája formu umeleckého textu a fotografie
s výukou bezpečnosti pri práci. V kapitole Chemická pesnička je príklad prepojenia
hudobného prejavu s učivom chémie. Kapitola Orientačný výzkum sa snaţi identifikovať
hlavné oblasti záujmu ţiakov pri výuke chémie.
Summary
The aim of the thesis introduction is to seek an approach to the teaching of chemistry. The
main part of the thesis focuses on alternative methods of teaching the chemistry and on
diversification of the studying process by integrating popular elements into the chemistry
curriculum. The thesis emphasizes the interdisciplinary approach and the search for
common grounds between the chemistry and the everyday life of a pupil.
The chapter The scheme of utilizing quizzes in the process of teaching the periodic table of
elements contains two template quizzes, with the first one creating an imaginary
relationship between the groups of elements and the human temperament and the other one
linking the human properties to the properties of the periodic table’s elements. The chapter
History of chemistry – Prominent chemists contains two examples of curricula of
prominent chemists. Its aim is to create tasks that meet the PISA standards and help pupils
improve their reading literacy skills. The chapter Laboratory order combines an artistic
text and photography with work safety training. The chapter Chemistry song shows
an example of interconnecting a music show with chemistry curriculum. The chapter
Orientation Research tries to identify the main points of interest for the pupils studying
chemistry.
125
Použitá literatúra a zdroje
1 Otruba, Ján. Učitelia verzus ţiaci: medzi priateľstvom a autoritou. Týţden [online]. 2009
[cit. 2009-10-30]. Dostupný z WWW: <http://www.tyzden.sk/tyzden-kauzy/ako-
ucit/clanky/ucitelia-verzus-ziaci-medzi-priatelstvom-a-autoritou-2.html>.
2Veškeré spisy Jana Amosa Komenského. Sv. 4, Didaktika česká. Brno, 1913.
3 Nakonečný, M. Encyklopedie obecné psychologie. Praha: Academia, 1997. 437 s. ISBN
80-200-0625-7.
4 Kassin, S. Psychologie. Brno: Computer press, a.s., 2007. 771 s.
Smékal, V. Psychologie osobnosti. Brno: Barrister a Principal. 2004. 523s.
Říčan, P. Pschologie osobnosti. Praha: Grada Publishing, a.s., 2007. 196 s.
Touţín, J. Stručný přehled chemie prvku. Brno: Tribun EU, s.r.o., 2008. 224 s.
Gaţo, J. a kol. Všeobecná a anorganická chémia. Bratislava: SNTL, 1974.
Klikorka, J., Hájek, B., Votinský, J. Obecná a anorganická chemie. Praha: SNTL. 1989.
Valigura, D. a kol. Chemické tabuľky. Bratislava: STU v Bratislave, 2004.
Ledvina, M., Stoklasová, A. Kompendium středoškolské chemie. Votobia, 1997. 224 s.
Bína, J. Malá encyklopédia chémie. Bratislava: Obzor, 1968, 678 s.
Vacík, J. Obecná chemie. Praha: SPN, 1986. 303 s.
Pachmann, E. a kol. Speciální didaktika chemie. Praha: SPN, 1986. 350 s.
Gärtner, H. a kol. Kompendium chemie. Universum, 2007. 542 s.
5 Jančář, L., Musilová, E. Chemie hrou. 1. vyd. Brno : Masarykova univerzita, 2004. 174 s.
ISBN 80-210-3559-5.
Jančář, L., Musilová, E. Poznáváme taje chemie. 1. vyd. Brno : Masarykova univerzita,
2003. 190 s. ISBN 80-210-3270-7.
6 Rámcový vzdělávací program pro základní vzdělávání : s přílohou upravující vzdělávání
ţáků s lehkým mentálním postiţením : [se změnami provedenými k 1.9.2005]. [Praha]
: Národní institut pro další vzdělávání : Triton, 2006. ISBN: 80-86956-01-6.
7 Robinson, Ken. prednáška na konferencii TED vo februári 2006. video dostupné na
http://www.ted.com/talks/ken_robinson_says_schools_kill_creativity.html
8 OECD 2003. The PISA 2003 Assessment Framework – Mathematics, Reading, Science
and Problem Solving Knowledge and Skills. OECD, 2003. 200 s.
9 Koršáková, P., Tomengová, A. 2004. PISA SK 2003 : Národná správa. Bratislava :
Štátny pedagogický ústav, 2004. 40 s. ISBN 80-85756-87-0, s. 23.
10 Mackintosh, R. a kol. Jádro:cesta do srdce hmoty. Praha: Academia, 2003. 143 s.
126
Budiš, J. a kol. Historie chemie slovem a obrazem. Brno:Masarykova univerzita, 1995.
100 s.
Bober, J. Laureáti Nobelovy ceny. Bratislava: Obzor, 1971. 380 s.
11 NeuroTree : The Neuroscience Academic Family Tree [online]. version1.0. 2002 [cit.
2009-10-30].
<http://neurotree.org/neurotree/tree.php?pid=1953&fontsize=4&cnodecount=3&pnodecou
nt=5>.
American Academy of Achievement : A museum of living history [online]. c1996-2009 ,
This page last revised on Feb 29, 2008 [cit. 2009-10-30]. Dostupný z WWW:
<http://www.achievement.org/autodoc/page/pau0int-1>.
Research Center INFM S3 [online]. 2001 [cit. 2009-10-30]. Dostupný z WWW:
<http://www.s3.infm.it/PDF/pace.pdf>.
Nobel Lectures : Chemistry 1942-1962. Amsterdam : Elsevier Publishing Company,
1964. 246 s.
Linus Pauling Institute : Micronutrient Research for Optimum Health [online].
Corvallis : Oregon State University, c1996-2009 [cit. 2009-10-30]. Dostupný z WWW:
<http://lpi.oregonstate.edu/lpbio/lpbio2.html>.
Reese, Terry , et al. Oregon state university: Libraries [online]. c2009 [cit. 2009-10-30].
<http://osulibrary.oregonstate.edu/specialcollections/coll/pauling/awards/index.html>
12 Bober, J. Laureáti Nobelovy ceny. Bratislava: Obzor, 1971. 380 s.
13 Rámcový vzdělávací program pro základní vzdělávání : s přílohou upravující vzdělávání
ţáků s lehkým mentálním postiţením : [se změnami provedenými k 1.9.2005]. [Praha]
: Národní institut pro další vzdělávání : Triton, 2006. ISBN: 80-86956-01-6.
14 Cídlová, Hana, Plucková, Irena, Fiala, Miroslav. Laboratorní technika [online].Brno :
Pedagogická fakulta Masarykovy univerzity, katedra chemie, c2007-2008 [cit. 2009-11-
17].Dostupný z WWW: <http://www.ped.muni.cz/wchem/sm/hc/labtech/index.html>.
15 Rámcový vzdělávací program pro základní vzdělávání : s přílohou upravující vzdělávání
ţáků s lehkým mentálním postiţením : [se změnami provedenými k 1.9.2005]. [Praha]
: Národní institut pro další vzdělávání : Triton, 2006. ISBN: 80-86956-01-6.
16 Mackintosh, R. a kol. Jádro:cesta do srdce hmoty. Praha: Academia, 2003. 143 s.
Gascha, H., Pflanz, S. Kompendium fyziky. Universum. 2008. 488 s.
Brázdil, R. a kol. Úvod do studia planety Země. Praha: SPN, 1988. 365 s.
Halliday, D., Resnick, R., Walker, J. Fyzika: Moderní fyzika. Brno: Vutium, 2000.
127
Zoznam obrázkov
1Cholerik zdroj: http://cs.wikipedia.org/wiki/Cholerik ............................................................. 16 2 Nekovy zdroj: DAYAH, Michael. Periodic table of elements [online]. c1997 , November 18,
2009 [cit. 2009-11-12]. Dostupný z WWW: <http://www.ptable.com/> .... Chyba! Záložka není definována. 3 Sangvinik zdroj: http://cs.wikipedia.org/wiki/Sangvinik ........................................................... 17 4 Kovy zdroj: DAYAH, Michael. Periodic table of elements [online]. c1997 , November 18,
2009 [cit. 2009-11-12]. Dostupný z WWW: <http://www.ptable.com/> ........................................................ 18 5 Melancholik zdroj: http://cs.wikipedia.org/wiki/Melancholik ....................................................... 18 6 Polokovy zdroj: DAYAH, Michael. Periodic table of elements [online]. c1997 , November 18,
2009 [cit. 2009-11-12]. Dostupný z WWW: <http://www.ptable.com/> ........................................................ 19 7 Flegmatik zdroj: http://cs.wikipedia.org/wiki/Flegmatik ........................................................... 19 8 Vzácne plyny zdroj: DAYAH, Michael. Periodic table of elements [online]. c1997 , November 18,
2009 [cit. 2009-11-12]. Dostupný z WWW: <http://www.ptable.com/> ........................................................ 20 9 Eysenck-temperament zdroj: http://www.kheper.net/topics/typology/eysenck_chart.gif .......................... 22 10 Periodická tabuľka zdroj: DAYAH, Michael. Periodic table of elements [online]. c1997 , November 18,
2009 [cit. 2009-11-12]. Dostupný z WWW: <http://www.ptable.com/> ........................................................ 25 11 Schéma zdroj: DAYAH, Michael. Periodic table of elements [online]. c1997 , November 18,
2009 [cit. 2009-11-12]. Dostupný z WWW: <http://www.ptable.com/> ........................................................ 27 12 Martin Kabát-prvky zdroj: DAYAH, Michael. Periodic table of elements [online]. c1997 , November 18,
2009 [cit. 2009-11-12]. Dostupný z WWW: <http://www.ptable.com/> ........................................................ 28 13 Ľudské vlastnosti zdroj: http://www.students.sbc.edu/drahman08/images/12.%20vitruvian.jpg ......... 30 14 BMI zdroj: http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/a/ae/BMI_cs.png .............. 33 15 Prvky zdroj: DAYAH, Michael. Periodic table of elements [online]. c1997 , November 18,
2009 [cit. 2009-11-12]. Dostupný z WWW: <http://www.ptable.com/> ........................................................ 41 16 Ľudské vlastnosti zdroj: http://www.students.sbc.edu/drahman08/images/12.%20vitruvian.jpg ........ 43 17 Seaborg-osobnosti zdroj: http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/a/ae/BMI_cs.png .............. 66 18 Seaborg zdroj: http://www.nuclearfiles.org/images/library/biographies/bio_seaborg-glenn . 71 19 Pauling zdroj: http://osulibrary.oregonstate.edu/specialcollections/coll/pauling/ .................. 74 20 Mapa sveta zdroj: upravená mapa programu Seterra 3.0 ............................................................. 77 21 Rodokmeň zdroj: vlastný, úprava v programe Word 2003 ......................................................... 82 22 Pauling zdroj: http://lpi.oregonstate.edu/ ............................................................................... 83 23 L. Pauling zdroj: http://lpi.oregonstate.edu/ ............................................................................... 83 24 Pauling L zdroj: http://lpi.oregonstate.edu/. .............................................................................. 84 25 Demonštrácia zdroj: http://lpi.oregonstate.edu/ ............................................................................... 84 26 Certifikát zdroj: http://lpi.oregonstate.edu/ ............................................................................... 84 27 Rodina zdroj: http://lpi.oregonstate.edu/ ............................................................................... 85 28 Model molekuly zdroj: http://lpi.oregonstate.edu/ ............................................................................... 85 29 Digestor zdroj: http://www.kusyn.sk/ ..................................................................................... 99 30 Slnko zdroj: http://coolcosmos.ipac.caltech.edu/cosmic_classroom ................................ 105 31 Tokamak zdroj: http://www.jet.efda.org/pages/multimedia/gallery/graphics/j82-348c.html . 106 32 Atmosféra zdroj: http://en.wikipedia.org/wiki/Earth%27s_atmosphere................................... 106 33 ATP zdroj: http://www.biochem.arizona.edu/classes/bioc462/462a/jmol/atp/atp1.htm . 107 34 Vodíkové mostíky zdroj: http://cs.wikipedia.org/wiki/Voda ................................................................ 107 35 Hemoglobín zdroj: http://www.bio.miami.edu/~cmallery/150/chemistry/hemoglobin.jpg ......... 108 36 DNA zdroj: http://sk.wikipedia.org/wiki/DNA_double_helix_horizontal.png ................ 109 37 Organická molekulazdroj: http://spacescience.spaceref.com/ ................................................................ 109 38 Modifikácie uhlíka zdroj: http://skywalker.cochise.edu/wellerr/mineral/graphite/6graphite75.jpg ...... 110