Medzivojnová literatúra

autor: Štefan Kohári

Súhrnná snímka Spoločenské podmienky Literárne podmienky Ruská literatúra Americká literatúra Anglická literatúra Francúzska literatúra Nemecká literatúra Česká literatúra

Spoločenské podmienky Vznik nových štátov po 1. svetovej vojne – Vznik Československej republiky 28.10.1918 Pálenie kníh (na príkaz Goebbelsa, v Berlíne 1933) Nové rozčlenenie sveta – dvojpolárnosť

(socializmus-kapitalizmus) Vznik totalitných režimov Pokračuje rýchly rozvoj vedy a techniky (literatúru ovplyvňuje rozhlas, televízia, nemý

film, zvukový film...)

Kto zabije človeka, zabije rozumnú bytosť, kto zabije dobrú knihu, zabije sám rozum (Milton)

Literárne podmienky Formujú sa nové umelecké smery a prúdy – tzv.

stratená generácia (USA), konštruktivizmus (Rusko), próza naturizmu, v slovenskej literatúre aj katolícka moderna, nadrealizmus, lyrizovaná próza

Vznikajú národné divadlá a vyššie školy, univerzity (SND, UK, VsD)

Vychádza stále viac slovenských časopisov (Slovenské pohľady, Živena, Vatra, DAV, Elán)

Matica slovenská začína vydávať edíciu Čítanie študujúcej mládeže – najmä základné diela slovenskej literatúry

Formuje sa rozhlasová hra ako nový žáner drámy

Americká literatúra Najmä prozaici tzv. stratenej

generácie: autori, kt. prežili 1. sv. vojnu v Európe na vlastnej

koži termín použila ako prvá Gertruda Steinová Ernest Hemingway (1899-1961) William Faulkner (1897-1962) – Sartoris,

Neodpočívaj v pokoji John Dos Passos (1896-1970) – USA

(trilógia) Ďalší významný predstaviteľ americkej literatúry: Theodor

Dreiser – Americká tragédia

Ernest Hemingway Najmladší z autorov, prvý Američan zranený na fronte, čo

malo veľkú publicitu Pôsobil ako pracovník Červeného kríža v Taliansku Po vojne zahraničný spravodajca v Paríži Upozorňoval svet na možnosť ďalšej vojny, na hrozbu

fašizmu, sklamaný z nereagovania štátnikov Posledné roky prežil na Kube Po ťažkej chorobe a depresívnych stavoch spáchal

samovraždu Za dielo Starec a more dostal v r. 1954 Nobelovu cenu Tvorba: Slnko aj vychádza (Fiesta) – prvý román Zbohom zbraniam Komu zvonia do hrobu Starec a more

Anglická literatúra George Bernard Shaw – Pygmalion

(sfilmovaná ako My Fair Lady) John Galsworthy – Forsytovská sága James Joyce – Ulysses Virginia Woolfová – K majáku

Literárne smery Surrealizmus – vychádza z psychického automatizmu,

magického realizmu, využíva prelínanie sna a skutočnosti, poézia bez pravidelného rytmu aj rýmu, ide o rozumom nekontrolovateľný prúd asociácií - pri tvorbe mal byť umelec ponorený sám do seba a bez akejkoľvek rozumovej kontroly, či zámeru zaznamenávať stavy svojej duše

Dadaizmus – návrat k detskému veku, zachytáva bezstarostnosť, hravosť, veľa novotvarov (viac zvuky ako významy)

Naturalizmus – otvorené a detailné zobrazovanie desivých obrazov

Existencionalizmus – hlavné postavy sú v hraničnej situácii, hľadanie zmyslu života, úvahy o smrti, pocity odcudzenosti, nepochopenia

Expresionizmus - vyjadruje pocity úzkosti, väčšina expresionistických diel je neveselá a tento pocit sa snaží navodiť. Jeho cieľom bolo ukázať úpadok človeka 19. storočia., po nástupe Adolfa Hitlera k moci (1933) bolo toto umenie v Nemecku zakazované.

Francúzska literatúra Vo francúzskej literatúre popri realistickej metóde

zobrazovania skutočnosti existujú aj rôzne avantgardné smery

Najvýznamnejší predstavitelia: Romain Rolland (1866 – 1944) Henri Barbusse (1873 – 1935), predstaviteľ naturalizmu, Oheň Tristan Tzara (1896 – 1963), sformuloval manifest

dadaizmu, písal poéziu André Breton (1896 – 1966) , zakladateľ

surrealizmu, písal poéziu aj prózu, Nadja (poetický román)

Marcel Proust (1871 – 1922), využíval psychologické prvky, Hľadanie strateného času

Romain Rolland Vyštudoval históriu, neskôr profesor

hudby na Sorbonne v Paríži Píše najmä romány-rieky Od roku 1914 žije v exile vo

Švajčiarsku V roku 1915 získava Nobelovu cenu

za lit. Tvorba: Peter a Lucia Colas Breugnon alebo Dobrý človek ešte žije Ján Krištof

Nemecká literatúra Erich Maria Remarque (1898 – 1970) Thomas Mann (1875 – 1955), pred

nacizmom emigroval najprv do Švajčiarska, potom do USA, Buddenbrookovci, Jozef a jeho bratia, Spoveď hochštaplera Felixa Krulla

Franz Kafka (1883 – 1924) – pochádzal zo židovskej rodiny, pracoval ako úradník v úrazovej pouisťovni, ako praktikant aj na súde, inklinoval k surrealizmu a existencionalizmu, narodil sa v Prahe, píše po nemecky. Zomiera na tuberkulózu. Proces, Zámok

Erich Maria Remarque

Nemecko-švajčiarsky prozaik Dôsledný odporca vojny, humanista Priamo zo školských lavíc sa dostal na front 1.

svetovej V roku 1932 kvôli fašizmu emigruje do

Švajčiarska, neskôr do USA. Jeden z najvýznamnejších predstaviteľov

expresionizmu Jeho hrdinovia majú zmysel pre lásku, priateľstvo Tvorba: Na západe nič nového Cesta späť Traja kamaráti Víťazný oblúk Čas žitia, čas umierania Nebo nepozná obľúbencov

Ruská literatúraPo revolúcii 1917 (VOSR) niektorí spisovatelia nesúhlasiaci s komunistickou ideológiou

emigrovali, prípadne sa odmlčali Ivan Bunin (1870 – 1953), Miťova láska, Pán zo

San Franciska, Alexander Kuprin (1870 – 1938), inklinoval k naturalimu, ale známe sú aj jeho novely o láske, Sulamit, Maxim Gorkij (1868 - 1936), najprv romantické poviedky z prostredia cigánov (Makar Čudra, Stará Izergiľ), neskôr zakladateľ socialistického realizmu, vlast. menom Alexej Peškov

Michail Bulgakov (1891 – 1940) Majster a Margaréta,

Psie srdce Michail Šolochov (1905 – 1984) Osud človeka, Donské

poviedky Tichý Don Alexej Tolstoj (1883 – 1945)

Alexej Nikolajevič Tolstoj

Pôvodne študoval maliarstvo, píše od svojich sedemnástich.

Knižne reaguje aj na VOSR (Veľkú októbrovú socialistickú revolúciu), pôsobí ako novinár.

Venoval sa aj vedeckej fantastike a rozprávkam pre deti.

Tvorba: Peter I. Aelita Krížová cesta Zlatý kľúčik alebo Buratinove

dobrodružstvá

Česká literatúraJaroslav Hašek (1883 – 1923)

Pochádzal z rodiny stredoškolského učiteľa, otca stratil, keď mal 13

Autor mal vlastný obchod so psami V roku 1915 pri Haliči prebehne na stranu Rusov,

kde vstupuje do Červenej armád Prvé poviedky o Švejkovi už pred vojnou Román nedokončil, zomiera na zlyhanie

srdca po zápale pľúc Tvorba: Osudy dobrého vojaka Švejka počas

svetovej vojny (V zázemí, Na fronte, Slávny výprask, Pokračovanie slávneho výprasku)

Karel Čapek (1890 – 1938)

Pochádzal z rodiny lekára Chorľavý, z toho dôvodu

nie je odvedený počas 1. svetovej vojny Vyštudoval filozofiu, ale pôsobil ako novinár,

redaktor aj režisér v divadle. Venoval sa dokonca foteniu.

Veľmi kritický žurnalista voči fašizmu a negatívne reaguje aj na´mníchovskú dohodu

Zomiera na zápal pľúc v čase, keď naňho gestapo vydáva zatykač.

Tvorba: R.U.R (dráma) Krakatit Vojna s mlokmi Dášenka alebo Život šteňaťa